zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta manažmentu / Bankovnictvo-skripta

 

Bankovnictvo-skripta (bankovnictvo_skripta.doc)

 

BANKOVNÍCTVO

                       

  1. BANKOVNÍCTVO V TRHOVEJ EKONOMIKE

 

DVOSTUPŇOVÁ BANKOVÁ SÚSTAVA  (POSTAVENIE  CB A KB), TENDENCIE VÝVOJA VO SVETOVOM BANKOVNÍCTVE, BANKOVÁ SÚSTAVA USA A NEMECKA, ZÁKLADNÉ TYPY BÁNK

 

  1. banková sústava - nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky.

 

  1. banková sústava je vždy dvojstupňová :

prvý stupeň bankovej sústavy

  1.  emisná banka, nazývaná aj cetrálna, ústredná, prípadne ceduľová.
  2.  v ekonomike zohráva úlohu makroekonomického menového centra.
  3.  hlavnou úlohou - zabezpečovanie stability meny, čo sa premieta do jej funkcií.

druhý stupeň bankovej sústavy

  1. všetky ostatné banky, tu nájdeme viaceré druhy bánk.
  2. činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický, obchodno-podnikateľský charakter.
  3. hlavným cieľom ich činnosti - dosiahnutie zisku.

 

  1. hlavná úloha obchodno-podnikateľsky orientovaných bánk :
  2. sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu  od tých ekonomických subjektov, kde sa kapitál uvolnil k tým, ktorí predstavujú dopyt po ňom.

 

  1. postavenie a význam bánk v trhových ekonomikách neustále rastie, trhové prostredie stimuluje ekon. subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peň. prostriedkov a k ich zhodnoteniu.

 

  1. banková sústava je :
  2. neoddeliteľnou súčasťou finančného trhu, kde pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a dopytu po dočasne uvoľných zdrojoch ekonomiky.

 

  1. v SR v súčasnosti pokračuje proces transformácie ekonomiky na trhovú, čo predstavuje zásadné zmeny celej ekonomiky.
  2. bankovníctvo je významným akcelerátorom tohoto procesu.
  3. banková sústava je nevyhnutnou podmienkou a akcelerátorom jej rozvoja a na druhej strane rozvoj ekonomiky spätne pôsobí na rozvinutosť bankovej sféry.

 

CENTRÁLNA BANKA- FUNKCIE A ÚLOHY

 

  1. centrálna banka
  2. bankou štátu a bankou bánk.
  3. môže byť aj súkromnou akciovou spoločnosťou, spravidla je však vo vlastníctve štátu.
  4. nesie hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny a preto má aj k tomu zodpovedajúcu právomoc - vo svojich rozhodnutiach musí byť nezávislá od vlády a ministerstva financií.
  5. úlohy emisnej banky v ekonomike :
  6. zabezpečenie stability meny - jej hlavnou úlohou,
  7. určuje menovú politiku,
  8. riadi peňažný obeh a vydáva peniaze do obehu,
  9. koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk,
  10. vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu,
  11. zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych cenných papierov,
  12. riadi medzinárodný platobný styk a zúčtovanie,
  13. riadi devízové hospodárstvo a spravuje devízové rezervy,
  14. stará sa o vyrovnanú platobnú bilanciu,
  15. zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciach,
  16. je príjemcom nimi poskytovaných úverov,
  17. zastupuje krajinu v operáciach na svetovom trhu peňazí,
  18. koordinuje rozvoj bankového informačného systému atď.
  19. centrálna emisná banka
  20. riadiacim centrom bankovej sústavy,
  21. ostatné banky riadi pomocou nepriamych ekonomických nástrojov,
  22. v určitých situáciach používa aj priame nástroje.
  23. centrálna banka
  24. konštituovaná ako jedna banka (unitárne štáty), alebo ako sústava bánk (federatívne a spolkové štáty),
  25. nositeľom menovej politiky štátu.
  26. klientelu centrálnej banky tvoria :
  27. štát
  28. obchodné banky.

 

FEDEÁLNY SYSTÉM V USA

 

  1. ciele a zmysel kartelovej dohody existujúcej od roku 1960
  2. trhová segmentácia - špecifické druhy depozitných inštitúcií mohli poskytovať len určité druhy finančných služieb - KB mali dovolené prijímať depozitá s možnosťou vypisovania šekov na depozitá, ale inštitúcie sporenia to mali zakázané, segmentácia mala zabrániť ruinujúcej konkurencii
  3. fixácia cien - při úrokových mierach existovali úrokové stropy, konkurencia v úrokových mierach povzbudzuje finančné inštitúcie vyhľadávať rizikové úvery, aby vakompenzovali vyššie náklady an vypožičiavanie, a preto bola táto konkurencia nežiadúca
  4. reštrikcia vstupu - novovznikajúcich finančných inštitúcií do bankovníctva sa realizovala prostredníctvom udeľovania štátnych alebo federálnych licencií s požiadavkov odôvodniť vznik ovej finančnej inštitúcie
  5. tieto opatrenia začali byť brzdiacim prvkom ďaľšieho rozvoja bankovníctva vzhľadom na technologické a ekonomické zmeny
  6. postupné zmierňovanie regulačnýc opatrení sa nazýva - deregulácia - v rámci federálneho systému postupne ovplyvnila i ostatné bankové sústavy
  7. dôsledky zmien regulačných opatrení v procese deregulácie :
  8. zmizli rozdiely medzi finančnými a nefinančnými inštitúciami, zúžili sa rozdiely medzi úrokmi z pôžičiek a úrokmi z vkladov, klesli ceny finančných služieb
  9. zvýšila sa konkurenčná schopnosť a efektívnosť finančných sprostredkovateľov za cenu zníženia finančnej stability
  10. vznikol problém, jako třeba zaobchádzať s novými, predtým nafinančnými inštitúciami a kam ich zaraďovať
  11. bankové inštitúcie si udržali špecifiká garantované zákonmi v oblasti bankového podnikania
  12. nezávislé finančné trhy a separované ekonomiky sa stávajú medzinárodnými

finančné inštitúcie FRS

  1. finančné inštitúcie sú zaraďované podľa veľkosti aktív
  2. vykonávajú podobné funkcie, hoci v niektorej oblasti je príslušná inštitúcia rozvinutejšia než ostatné
  3. komerčné banky
  4. najsilnejšie finančné inštitúcie
  5. aktívne operácie - sústredené na obchodné a spotrebné úvery, nákup štátnych CP a na hypotekárne úvery
  6. pasívne operácie - sústreďujú na vklady na požiadanie, NOW účty, money market deposit account
  7. NOW účet
  8. úročený úsporná účet, na ktorý možno vypisovať šeky
  9. vydávajú ho inštitúcie sporenia
  10. money market deposit account - vkladový účet vydávaný bankami a inštitúciami sporenia, nemá minimálnu dobu splatnosti, má limitované šeové privilégia a úrokovú mieru porovnateľnú s úrokovou mierou na money market mutual fond
  11. sú kryté federálnym poistením vkladov
  12. money market mutual fond
  13. mnoho individuálnych osôb a inštitúcií drží časť svojich aktív vo forme podielov v peňažných fondov, tieto fondy investujú do krátkodobývh úverových aktív
  14. väčšina spoločných fondov dovoľuje šekové privilégia, šeka sa vydávajú nad inimálnu sumu vkladu
  15. fondy nie sú kryté poistením vkladov, nie sú vystavené požiadavkám na rezervy
  16. združené sporenia
  17. asi 5000 združení traične prijíma úsporné vklady
  18. striera sa rozdiel medzi KB a združeniami sporenia
  19. združenia majú federálnu poisťovaciu agentúru a sú vystavené určitému percentupovinnej likvidity, ktoré je porovnateľné s percentom poviných minimálnych rezerv KB
  20. aktívne operácie - sústreďujú na spotrebné a hypotekárne úvery
  21. pasívne operácie - zahŕňajú príjímanie úsporných vkladov

 

ATS účty - kombinácou úsporného účtu s úrokom, ktorý je stálym základom účtu a šekového účtu bez úroku s možnosťou vypisovania šekov, v prípade debetu na šekovom účte sa robí automaticky transfer z úsporného účtu

 

  1. spoločné banky sporenia
  2. približne 500 bánk je podobných inštitúciam sporenia s tým rozdielom, že tieto banky vlastnia vkladatelia, ktorí sú ich účastnákmi
  3. úverové združenia
  4. sú organizované jako družstvá pre členov, ktorí zložia podiel v spoločnej oblasti záujmov, sú porovnateľné s inštitúciami sporenia
  5. penzijné a dôchodkové fondy
  6. pasívne operácie sa sústre´dujú na penzijné plány
  7. vláda jako finančný sprostredkovateľ sa prezentuje na finančných trhoch 3 spôsobmi :
  1. činnosť mimorozpočtových agentúr

               najdôležitejšia je z nich Federal Financing bank, ktorá nakupuje CP vydávané mimorozpočtovými  

                    agentúrami a platí za ne prostriedkami vypožičanými od ministerstva financií - Treasury

  1. štátom sponzorované podniky

      vláda požičiava určitým druhom podnikov svoje prostriedky, ale tieto podniky nevlastní

  1. garančné pôžičky pre hypotekárne združenia

      pôžičky vydávané na splácanie úrokov z hypotekárnych úverov alebo pôžičky na podporu bývania

  1. vláda participuje na finančnom trhu vydávaním štátnych CP trojakého druhu :
  2. Treasury bills - pokladničné poukážky vydávané od 15 dní a na obdobie 1 roka, najčastejšie 3 a 6 - mesačné poukážky,ktoré sa predávajú s diskontom
  3. Treasury notes - pokladničné certifikáty so stanovenou kupónovou úrokovou mierou, úrok sa spláca najčastejšie polročne, obdobie splatnosti je od 1 do 10 rokov
  4. Treasury bonds - pokladničné obligácie so splatnosťou 10 a viac rokov

 

štruktúra FRS

  1. zložky :
  2. Rada guvernérov - nezávislá štátny inštitúcia, ktorej hlavnou úohou je rozhodovať o menovo-úverových opatreniach, tvorí ju 7 členov
  3. 12 federálnych rezervných bánk - územie USA je rozdelené ne federálne oblasti a v každej pôsobí 1 federálna rezervná banka
  4. členské banky
  5. iné inštitúcie
  6. každá členská banka platí príspevok do FRS, pretože členské banky vlastnia základný kapitál FRS - banky distriktu, táto banka distriktu sa označuje jako banka v úplnom vlastníctve členských bánk
  7. zakladatelia banky v USA si môžu vybrať medzi žiadosťou o štátne alebo federálne povolenie, to vedie ku konzistencii federálnych a štátnych bánk a
  8. členstvo vo FRS a vo Federal Deposit Insurance Corporation je dobrovoľné pre štátne banky, ale povinné pre všetky federálne banky
  9. duálny bankový systém dovoľuje kontrolu a reguláciu niekoľkými inštitúciami, 4 zdroje regulovania a kontroly :
  10. The comptroller of the currency
  11. The Federal Reserve
  12. The FDIC
  13. State banking authorities

prvé tri inštitúcie - federálne inštitúcie,

                          - každá má vlastný spôsob kontroly a dohľadu,  

                          - každá federálna banka je vystavená 3-kému preverovaniu,  

                          - iba štátne banky, ktoré nie sú členmi FRS sú vystavené jednoduchej konrole 4      

                            inštitúcie

  1. USA - nedôvera vo veľké banky, preto masjú po cečlom území veľa menších a samostatných bánk
  2. mnohé zákony dovoľujú v USA iba unitárne bankovníctvo  - systém, kde každá banka môže mať iba jedno centrum bez pobočiek
  3. banka s pobočkami =branch banking - banka, ktorá vlastné jednu aslebo viac pobočiek a riadi ju jednoduchá banková korporácia, banky môžu fungovať samostatne jako novovytvorené, ale ôžu sa zlučovať do korporácie
  4. multibanková holdingová spoločnosť =group banking - korporácia môže získať vlastníctvoalebo kontrolu nad viacerými nezávislými bankami , táto dohoda môže prekročiť aj hranice štátu, je produktom nedávnej doby, jednobanková holdingová spoločnosť - existuje dávnejšie, je to obchodná organizácia, ktorá zahŕňa množstvo činnosti vrátane bankovníctva, od roku 1970 tento nástroj ačali používať komerčné banky na vstup do nebankových obchodných činností, komerčné banky ako jednobankové holdingové spoločnosti boli schopné zvýšiť kapitál ľahšie jako prilákaním vkladov - predajom obchodných CP holdingovej spoločnosti

 

základné nástroje FRS

  1. diskontovanie
  2. diskontovanie - poskytovanie pôžičiek z FRS depozitným inštitúciam
  3. prax - každá FRS banka distriktu poskytuje pôžičky prostredníctvom mechanizmu - diskontné okno
  4. FRS určí peňažný objem, ktorý chce požičať, pretože zvýšenie objemu pôžičiek priamo zvýšuje rezervy bánk, FRS ale nemôže stanoviť krátkodobú úrkovú mieru a mieru rastu peňažnej masy
  5. banky si vypožičiava z FRS na to, aby zakryla deficit rezerv, nie aby získala prebytočné rezervy
  6. zákon rozšíril privilégium poskxtovania pôžičiek aj pre nečlenské banky a na inštitúcie sporenia
  7. z,emy v diskontnej sadzbe - priamo ovplyvňujú krátkodobú úrokovú mieru a rezervy depozitných inštitúcií as nepriamo môžu ovplyvniť peňažnú masu
  8. diskontnú mieru stanovuje Rada riaditeľov každých 14 dní, sleduje zmeny v úrokovej miere na trhu federálnych fondov, ale napriek tomu FRS zakazuje používať pôžičky na zisk, členské banky vychádzajú vo svojich žiadostiach z rozdieu medzi úrokovou mierou na federálne fondy a medzi diskontnou mierou
  9. 1914 založili FRS - pôvodný zámer  bol z neho urobiť tzv. vypožičiavateľa poslednej inštancie při predchádzaní náhlym výberom vkladov - FRS svoj cieľ nesplnil a dnes riadi monetárnu politiku najmä prostredníctvom iných nástrojov
  10. diskontovanie - vláda môže ním podporovať určitú skupinu, ktorá bude vystavená regulolovaniu

- bezpečnostný ventil počas obdobia, keď činnosť FRS zapríčiní prísnejšiu monetárnu  

   politiku, než chcelo realizovať

 

operácie na voľnom trhu - OMO

  1. OMO operácie - nákup a predaj štátnych CP FRS, OMO zahŕňa aj predaj a kúpu CP federálnych agentúr a tiež bankových akceptácií
  2. FRS - nakupuje a predáva CP na voľnom trhu - finančná sféra je ovplyvnená 2 hlavnými smermi :
  3. menia sa rezervy - depozitnej inštitúcie, FRS zúčtováva tieto operácie prostredníctvom rezervného účtu depozitnej inštitúcie
  4. zmeny úrokovej miery - jako sa menia ceny štátnych poukážok alebo obligácií, tak sa mení ich zisk, rast nákupu obligácií spôsobí, že ceny obligácií idú hore a o túto čiastku sa súčastne zníži zisk z obligácií, FRS ovplyvňuje cenu pokladničných poukážok a obligácií priamo, FRS môže priamo ovplyvniť aj úrokovú mieru
  5. 2 základné typy OMO transakcií :
  6. priame nákupy a predaje, po predaji alebo nákupe nenasledujú žiadne ďaľšie operácie
  7. repo obchody a spätné repo obchody, na základe dohôd o spätnom odkúpení si kupujúci predajom CP vypožičiava od FRS a súčasne sa zaväzuje vykúpiť tieto CP späť v stanovenom termíne za určenú cenu, proková miera je stanovená aukciou medzi kupujúcimi - dealermi

 

povinné minimálne rezervy

  1. FRS stanovuje zákonné rezervné požiadavky pre depozitné inštitúcie
  2. rezervy môžu byť uložené jako hotovosť v depozitnej banke alebo jako depozitum vo FRS
  3. všetky depozitné inštitúcie preukazujú splnenie rezervných požiadaviek pravideľne za 7 - dňové obdobie
  4. depozitné inštitúcie - vystavené ďaľšej požiadavke - držba aktív jako záruky, banky sú povinné držať CP alebo vysoko likvidné municipálne CP jako dodatočnú záruku vkladu federálnej vlády alebo vlády štátu

 

 

BANKOVÝ SYSTÉM NEMECKEJ SPOLKOVEJ REPUBLIKY

 

  1. povojnové obdobie - vytvorený dvojstupňovýbankový systém podľa vzoru FRS USA
  2. banky nemeckých krajín získala právo emitovať bankovky a vykonávať perácie jako banka štátu
  3. krajinské banky fungovali jako centrálne banky vo svojich sektoroch
  4. 1957 - prijatý zákon o Nemeckej spolkovej banke - odstránený dvojstupňový bankový systém centrálneho bankovníctva, krajinské banky boli zlúčené s Bankou nemeckých krajín a vznikla Nemecká spolková banka, krajinské banky už neboli právne samostatné a premenili sa na hlavné správy

 

štruktúra Nemckej spolkovej banky

  1. zložky Nemeckej spolkovej banky :
  2. centrálna banková rada - najvyšší orgán Spolkovej banky, skladá sa : 
  3. prezident Spolkovej banky,
  4. víceprezidenta,
  5. ďaľších členov Direktória
  6.  prezidentov Krajinských centrálnych bánk,

        centrálna banková rada rozhoduje o menovej a úverovej politike Spolkovej banky

  1. Direktórium - zodpovedá za uskutočňovanie záverov prijatých Centrálnou bankovou radou

- uskutočňuje :

  1. obchody so spolkom
  2. devízové obchody a obchody so zahraničím, operácie na voľnom trhu
  3. obchody s úverovými inštitúciami
  4. Krajinské centrálne banky - vykonávajú obchody s orgánmi verejnej správy a s úverovými inštitúciami na    

                                                     území, kde pôsobia,

- úlohy - zabezpečenie dostatku peňazí v hotovosti

  sprostredkovanie bezhotovostného platobného styku

 

nástroje Nemeckej spolkovej banky

  1. povinné minimálne rezervy
  2. komerčné banky sa musia zabezpečiťpohľadávkami u centrálnej banky, týmito pohľadávkami, ktoré sú kedakoľvek vymeniteľné za peniaze v hotovosti, sa zabezpečuje platobná schopnosť a likvidita bankového systému
  3. vedú sa na žírových účtoch v rámci pôsobnosti hlavných správ
  4. při výpočte sa postupuje tak, že skutočná rezerva sa určí jako mesačný priemer na žírovom účte
  5. ak by banka nedodržala určenú výšku rezerv, úrtuje sa na túto sumu osobitný lombardný úrok
  6. refinančná politika
  7. zahŕňa poskytovanie úverov Spolkovej banky komerčným bankám prostredníctvom nákupu zmeniek - reskontný úver a zálohovaním CP - lombardný úver
  8. reeskontný úver - úver na dobré zmenky, požiadavky na dobré zmenky sú irčené Spolkovou bankou, jednotlivým bankám určí jeho celkový objem, základom výpočtu veľkosti úveru sú záruky bánk a vlastný kapitál
  9. lombardný úver - 3-mesačný úver zo záloh CP a to najmä zmenky vhodné na reeskontovanie, dlžobné úpisy, kde je dlžníkom štát a na iné pohľadávky, poskytuje sa najviac do výšky 75% hodnoty zálohu a len na krítkodobé preklanutie nedostatku likvidných prostriedkov v komerčnej banke
  10. politika kontingentov
  11. Spolková banka má možnosť ovplyvňovať úverovú činnosť bánk  :

                    - reeskontnými kontingentami - stanovuje veľkosť reeskontného úveru individuálne pre každú    

  komerčnú banku podľa výšky kapitálu, ktorá sa upravuje pomocou koeficientov

- absolútny kontingent - absolútna výška úveru, ktorú možu banky poskytnúť svojim klientom

  1. operácie na voľnom trhu
  2. dané politikou deficitného financovania štátu a jednotlivých krajín
  3. štátne CP po zavedení týchto operácií sa stali dôležitou súčasťou bankových aktív

 

štruktúra obchodných bánk NSR

  1. zastúpenie bánk NSR - banky univerzálneho charakteru aj vo sfére súkromných bánk, úverových družstiev aj vo sfére verejnoprávnych sporiteľní, špeciálne banky - silné zastúpenie
  2. súkromné obchodné banky
  3. sú univerzálne
  4. z aktívnych operácií prevláda krátkodobé úverovanie - zmenkové a kontokorentné
  5. zdroje na financovanie - z vkladov a reeskontom zmeniek v Spolkovej banke
  6. súkromné banky vykonávajú  - obchody s CP

    - úschovu a správu

    - uskutočňujú platobný styk

    - obchody s devízami

- podadenskú činnosť        

  1. formy bánk :
  2. veľkobanky - akciové spoločnosti so značným počtom účastinárov - zamestnanci banky

      - najsilnejšie banky světa

      - zamerané na zahraničný obchod a na obchody s CP

- rozsiahle medzinárodné služby veľkobánk sa zakladajú na sieti silných    

 zahraničných pobočiek

  1. regionálne a ostatné obchodné banky - všetky banky, ktoré majú formu akciových

spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo                       spoločnosti s ručením obmedzením , zaujímavé banky hypotekárneho a komunálneho úverovania

  1. súkromný bankári - najstaršia oblasť nemeckého úverového hospodárstva

- pracujú na základe samostatného obchodníka alebo i vo forme    

 komanditnej spoločnosti, kde kapitálové podiely sa nachádzajú    

  v rodinnom vlastníctve a nie sú obchodovateľné na burze

- sú činný  vo financovaní zahraničného obchodu, v obchodovaní s CP,  

  financovaní priemyslu

- väčšinou regionálne orientovaní, často bez siete pobočiek

  1. zahraničné banky - SRN priťahuje zahraničné banky z hšadiska svojej stability i    

                                       postavenia v Európskej menovej únii

- uskutočňovanie exportných a importných obchodov, poradenská    

  činnosť pre dcérske podniky zahraničných společnosti

  1. verejnoprávne úverové inštitúcie
  2. sporiteľne - pôvodne sa orientovali na prijímanie úspor a na reálne úverovanie, kde sú silnými univerzálnymi bankami, so svojimi žírocentrálami utvárajú sporiteľne v bezhotovostnom platobnom styku obrovský žírový platobný systém, ich ručiteľmi sú v prvom rade obce, mestá a okresy a sporiteľnesú činné na území svojho ručiteľa
  3. žírocentrály - v nich uchovávajú sporiteľne likvidné prostiedky a používajú služby platobného styku poskytované žírocentrálami
  4. družstevné peňažné ústavy
  5. úverové družstvá - činné v mestách jako Volksbanken a na vidieku jako Raiffeisenbanken

- členmi družstiev - stredná vrstva a služby sa sústreďujú najmä na preberanie  

                              vkladov a poskytovanie strednodobých a dlhodobých úverov  

  1. družstevné centrálne banky - uskutočňujú styk medzi úverovými družstvami, ktoré majú podobné  

                                                       úlohy jako žírocentrály

  1. špeciálne banky
  2. súkromné hypotečné banky - špeciálne banky pozemkového as komunálneho úverovania, poskytujú dlhodobé úvery na financovanie bytovej výstavby a jej modernizáciu, jako aj na živnostenské a poľnohospodárske investície, poskytujú aj komunálne úvery a prostriedky získavajú vydávaním záložných listov akomunálnych obligácií
  3. stavebné sporiteľne - súkromné alebo verejnoprávne sporiteľne, ktoré financujú výstavbu bytov na základe kolektívneho sporenia
  4. poštové žírové a poštové sporiteľničné úrady - právne nesamostatnými podnikmi Nemeckej spolkovej pošty

 

TENDENCIE V SÚČASNÝCH BANKOVÝCH SÚSTAVÁCH

 

  1. bankový systém USA je zaujímavý z hľadiska udávania základných bankových smerov vývoja pre celý bankový svet
  2. bankový systém NSR je aktuálny pre dnešnú Európu a vývoj bankovníctva v nej
  3. bankové systémy - prechádzajú r§znymi vývojovými smermi udávanými hospodárskou a ekonomickou situáciou : nové kapitálové požiadavky nútia banky hľadať nov= zdroje, znižovať náklady a obmedzovať rast aktív banky, pre zvyšovanie bankovej ziskovosti sú aktuálne 3 smery :
  4. prispôsobenie hraničných úrokových mier, kde je silná konkurencia v poskytovaní úverov zo strany priemyselných korporácií, ktoré disponujú prebyxtočným finančným kapitálom
  5. hľadanie nových zdrojov príjmov je založené na nových bankových službách v spojené s tradičnými bankovými produktami
  6. znižovanie nákladov banky formou zavádzania počítačových systémov, zlučovaním a fúziami bánk a tiež znižovaním počtu pracovníkov bánk
  7. prejavuje sa tendencia narušiť stabilitu bankového systému previazanou nelikvidnosťou malách bánk  - platí tu syndróm, že veľké banky sú príliš veľké na to, aby sa postavili do nesolventnosti
  8. európska únia otvorila nový systém bankovníctva a predišla problémy medzištátneho bankovníctva

 

BANKOVNÍCTVO

 

  1. PRECHOD ZO SYSTÉMU MONOBANKY NA DVOJSTUPŇOVÚ BANKOVÚ

     SÚSTAVU

 

ETAPY TRANSFORMÝCIE BANKOVÉHO SEKTORA NA SLOVENSKU, EKONOMICKÉ ASPEKTY, BUDOVANIE LEGISLATÍVNEHO PROSTREDIA, ŠTRUKTÚRA BANKOVEJ SÚSTAVY, CIELE A REŠTRUKTURALIZÁCIA BANKOVÉHO SEKTORA, VÝZNAM ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU PRE SLOVENSKÉ BANKOVNÍCTVO, BANKOVÁ KLIENTELA, LEGISLATÍVNE PROBLÉMY, REFORMA BANKOVEJ SÚSTAVY

 

  1. rozvinutá banková sústava je nevyhnutou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky. Je vždy dvojstupňová.
  2. 1.stupeň - emisná banka - centrálna, ceduľová, ústredná. Zohráva úlohu makroekonomického menového centra. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovanie stability meny.
  3. 2.stupeň - ostatné banky - viaceré druhy bánk. Činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický, obchodno-podnikateľský charakter. Hlavným cieľom ich činnosti je dosiahnutie maximálneho zisku. Hlavnou úlohou je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých ekonomických subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktorí predstavujú dopyt po ňom. Umožňujú, aby boli peniaze využité v čo najväčšej miere ako kapitál.
  4. celú ekonomiku môžeme prirovnať k  ľudskému organizmu, kde banková sústava je srdce, ktoré je nevyhnutnou podmienkou obehu.
  5. význam a postavenie bánk v trhovej ekonomike neustále rastie. Trhové prostredie stimuluje ekonomické subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov a k ich zhodnoteniu. Banková sústava - súčasť finančného trhu. Na ňom pôsobí ako sprostredkovateľ medzi ponukou a dopytom po dočasne uvoľnených zdrojov ekonomiky.
  6. v SR stále pokračuje proces transformácie ekonomiky.
  7. vzťah ekonomiky a bankovej sústavy je obojstranný. Banková sústava je nevyhnutnou podmienkou a akcelerátorom jej rozvoja a na druhej strane rozvoj ekonomiky spätne pôsobí na rozvinutosť bankovej sféry.

Centrálne banka - funkcie a úlohy

  1. je bankou štátu a bankou bánk. Môže byť aj súkromnou a.s., spravidla je však vo vlastníctve štátu. Nesie hlavnú zodpovednosť za vývoj meny - musí byť preto vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.
  2. v ekonomike plní tieto úlohy:
  1. zabezpečenie stability meny
  2. určuje menovú politiku, riadi peňažný obeh, vydáva peniaze do obehu, koordinuje platobný styk, robí zúčtovanie bánk, vykonáva dohľad nad bankami, vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu, zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych CP, riadi medzinárodný platobný styk a zúčtovanie, riadi devízové hospodárstvo, spravuje devízové rezervy, koordinuje rozvoj bankového informačného systému atď.
  1. centrálna emisná banka je riadiacim centrom bankovej sústavy. Ostatné banky riadi najmä pomocou nepriamych ekonomických nástrojov.
  2. môže byť konštituovaná ako jedna banka - v unitárnych štátoch -alebo ako sústava emisných bánk - vo federálnych a spolkových krajinách. Jej klientelu tvorí štát a obchodné banky. Ostatné ekonomické subjekty prichádzajú do styku s ďalšími bankami.
  3. CB je vždy nositeľom menovej politiky štátu.
  4. pri realizácii menovej politiky používa tieto nástroje:
  1. diskont (diskontná sadzba) - historicky prvý nástroj menovej politiky. Určuje ho len CB. Je to základná ÚS v ekonomike. CB ju používa pri poskytovaní úverov iným bankám. Od nej sa odvíjajú všetky ostatné ÚS. Ak sa DS zvýši, rastú aktívne úroky bánk. Zvýšenie DS znamená ťažší prístup k peniazom a spomalenie resp. pokles ekonomického rastu. Ak sa DS zníži, znížia sa úroky ostatných bánk, dochádza k stimulácii rastu ekonomiky.

    Nie každá zmena DS sa okamžite premietne do ÚS ostatných bánk.

  1. operácie na voľnom trhu - využívajú sa hlavne v USA. Jeho princíp spočíva v tom, že CB nakupuje alebo predáva štátne CP, čím zvyšuje alebo znižuje množstvo peňazí v obehu. Nevyhnutnou podmienkou je existencia štátneho dlhu spojeného so štátnymi CP, burzy a možnosti ich obchodovania. Tento nástroj je výhodnejším ako DS.
  2. politika povinných minimálnych rezerv - vytvárajú sa % z vkladov ostatných bánk. % PMR direktívne stanoví CB. Vysoké % znamená obmedzenie zdrojov bánk a naopak malé % uvoľnenie zdrojov bánk na podnikanie. Pôsobí to na objem poskytovaných úverov, čiže na množstvo peňazí v obehu.
  3. ostatné nástroje :
  1. depozitná politika - je opakom operácii na voľnom trhu. Ak v ŠR neexistuje deficit, ale dočasne voľné prostriedky, tieto sa môžu uložiť v CB - vtedy sa znižuje množstvo peňazí v obehu alebo v ostatných bankách, čo je menovo neutrálne. Tento nástroj je špecialitou Nemecka
  2. „moral suasion“ - morálne presvedčenie - sa používa najmä v Anglicku. Znamená to, že CB odporúča ostatným bankám, aby robili reštriktívnu, prípadne expanzívnu politiku.
  3. nástroje devízovej politiky - sa používajú tak, aby opatrenia menovej politiky neboli narušované zo zahraničia. Menová politika môže byť účinná len vtedy, ak je koordinovaná s ostatnými.
  4. okrem nepriamych nástrojov používa CB aj priame nástroje. Medzi tieto sa najčastejšie zaraďujú úverové kontingenty (úverové stropy a úverové limity), stanovenie maximálnych ÚS z úverov a minimálnych ÚS z vkladov.
  5. kontingentácia úveru je základným dirigistickým nástrojom CB, t.j. limity pre úvery poskytované v ekonomike.

 

OSTATNÉ BANKY

  1. ostatné banky v bankovej sústave celkom iné postavenie :
  2. poskytujú služby podnikateľskej sfére, miestnym orgánom, iným ekonomickým subjektom,
  3. sú zamerané väčšinou podnikateľsky,
  4. cieľom je dosahovanie zisku, ospokojovaie potrieb svojej klientely, podpora podnikateľských aktivít v určitých oblastiach, zabezpečenie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bankového podnikania
  5. predmetom ich činnosti sú peniaze - tým sa líšia od ostatných podnikateľov
  6. z hľadiska vlastníctva môžu vystupovať v 3 formách :
  7. štátne banky,
  8. družstevné banky a
  9. súkromné banky
  10. štátne banky
  11. sú v úplnom, alebo čiastočnom vlastníctve štátu, musí tu však byť väčšinový podiel na základnom kapitáli banky
  12. slúžia na zabezpečenie presadenia štátnych záujmov v určitých oblastiach, prípadne sa zaoberajú poskytovaním bankových služieb, ktoré sú pre iné banky z podnikateľského hľadiska nezaujímavé
  13. družstevné banky
  14. založené na podielovom družstevnom vlastníctve
  15. podnikajú formou svojpomocného hospodárenia
  16. sú to často banky malej, strednej veľkosti
  17. súkromné banky
  18. najvýznamnejšou zložkou bankových sústav trhovej ekonomiky
  19. predstavujú základnú formu bankového podnikania
  20. vystupujú v týchto formách :
  1. akciové spoločnosti
  1. spoločnosti s ručením obmedzeným
  1. zmiešané - komanditné - spoločnosti
  1. banky jedného majiteľa
  1. základ bankovej sústavy tvoria   - akciové spoločnosti, často sú to medzinárodné banky s rozvetvenou sieťou filiálok, zastupiteľstiev, sesterských a dcérskych bánk, kapitál získavajú emisiou akcií
  2. spoločnosti s ručením obmedzeným - majitelia ručia určitou vymadzenou časťou svojho majetku, v bankovníctve sa vyskytujú pomerne zriedkavo
  3. zmiešané spoločnosti - sú určitou kombináciou predchádzajúcich dvoch foriem - část majiteľov banky ručí celým svojím majetkom a ostatní iba do výšky svojho vkladu
  4. banky jedného majiteľa - obyčajné malé rodinné bankové domy
  5. členenie bánk podľa zamerania ich činnosti na :
  6. univerzálne banky
  7. špecializované banky
  8. univerzálne banky
  9. tie, ktoré spravidla vykonávajú všetky druhy bankových služieb
  10. môžu sa špecializovať na určitý okruh bankovej klientely
  11. špecializované banky
  12. zameriavjú sa na určitý okruh bankových služieb
  13. vznikajú buď jako samostatné banky, alebo ich zakladajú, alebo kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností
  14. najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy špecializovaných bánk :
  1. akceptačná banka - akceptuje pre svojich klientov speňažiteľné tituly na peňažnom trhu - akcept zmenky - akceptačný úver
  1. clearingová banka - vedie clearingové účty pre účastnícke banky, eviduje a kompenzuje ich vzájomné pohľadávky a záväzky
  1. depozitná banka - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie krátkodobých úverov
  1. devízová banka - vykonáva devízové operácie, najmä platobný styk a krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu
  1. eskontná banka - špecielizuje sa na eskont zmeniek a ich reeskont v emisnej banke
  1. hypotekárna banka - poskytuje dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným majetkom dlžníka - pozemky, budovy
  1. investičná banka - špecializuje sa na financovanie, úverovanie a kontrolu investícií
  1. komunálna banka - poskytuje bankové služby orgánom miestnych samosprávnych celkov, úveruje ich rozpočty, pomáha im získať zdroje umiestňovaním komunálnych obligácií na peňažnom trhu
  1. lombardná banka - poskytuje bankové úvery, zaručené hnuteľným majetkom dlžníka . CP, šperky, drahé kovy
  1. splátková banka - špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov
  1. záručná banka - špecializuje sa na poskytovanie bankových záruk pre vybranú klientelu
  1. žírová banka - špecializuje sa na sprostredkovanie bezhotovostných platieb

 

  1. premena bankovej sústavy SR na bankovú sústavu trhovej ekonomiky sa začínala ešte v rámci Československa.
  2. môžeme ju rozdeliť na 3 stupne :
  1. stupeň -  od 1.1. 1990 do 1.2. 1992
  1. stupeň - od 1.2. 1992 do 31.12. 1992
  1. stupeň - od 1.1. 1993
  1. prvý stupeň
  2. bol pripravovaný ešte v bývalom politickom systéme, preto boli zmeny umiernené a predstavovali formálne rozdelenie jednostupňovej bankovej sústavy na dvojstupňovú,
  3. od 1.1. 1990 sa oddeľuje makroekonomické riadiace centrum peňažníctva a zhmotňuje sa do podoby CB, ktorá si ponecháva názov pôvodnej monobanky - Štátna banka Československá,
  4. legislatívne ustanovených prvých 7 obchodných bánk, zameraných na prevádzkovo-obchodnú, mikroekonomickú činnosť bankovníctva,

                 (zákon  158/1989 o bankách a sporiteľniach)

Boli to :

  1. Komerčná banka
  1. Všeobecná úverová banka
  1. Česká štátna sporiteľňa
  1. Slovenská štátna sporiteľňa
  1. Českolovenská obchodná banka, a.s.
  1. Živnostenská banka
  1. Investičná banka
  1. obchodné banky - vytvárajú sa z už predtým existujúcich bánk,
  2. Komerčná a Všeobecná úverová banka vznikajú zo siete pobočiek banky československej, ostatné banky zo špecializovaných bánk socialistickej ekonomiky,
  3. zásadná zmena - zameranie a to z úzkej špecializácie sa prechádza na všeobecné zameranie - formujú sa ako obchodné banky univerzálneho charakteru,
  4. všetky banky naďalej v štátnom vlastníctve,
  5. banková sústava zostáva zjednodušená, s monopolistickou štruktúrou, neschopná konkurencie a skutočnej podnikateľskej činnosti.
  6. druhý stupeň
  7. prijímajú sa nové zákony - 21/1991 o bankách a 22/1991 o ŠBČS, ktoré nadobúdajú platnosť 1.2. 1992,
  8. zákon 22/1991 - vymedzuje postavenie a činnosť CB - ŠBČS, objavuje sa návrh na vytvorenie dvoch CB s koordinačným centrom, ktoré by zabezpečilo jednotnú menovú politiku štátu, ale tento návrh neprešiel a v čele bankovej sústavy stojí jediná CB,
  9. zákon vymedzil rámec právomoci CB, jej vzťah k vláde a k ostatným bankám, stanovil priame a nepriame nástroje menovej politiky,
  10. zákon 21/1991 - vymedzil postavenie a činnosti obchodných bánk, pobočkám zahr. bánk povolil realizovať vlastné bankové obchody a stanovil čiastočnú privatizáciu domácich štátnych fin. ústavov.
  11. tretí stupeň
  12. bol podmienený rozdelením republiky,
  13. zanikla ŠBČS a nastúpila na jej miesto Česká národná banka a Národná banka Slovenska,
  14. postavenie a činnosť Národnej banky Slovenska vymedzuje zákon 566/1992 o NBS,
  15. v oblasti obchodných bánk zostáva v platnosti zákon 21/1991 o bankách.

 

ÚLOHA ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU V SLOVENSKOM BANKOVNÍCTVE

 

  1. napriek zásadným zmenám, zostáva naša banková sústava stále nerozvinutá, s nedostatočnou ponukou bankových služieb. Zlepšenie možno dosiahnuť zakladaním nových bánk, demonopolizáciou najväčších domácich bánk a prenikaním zahraničných bánk do našej ekonomiky.
  2. zahraničné banky môžu vstupovať na náš trh týmito formami :
  3. zriaďovanie reprezentácií zahraničných bánk,
  4. vytváranie zmiešaných bánk,
  5. pôsobenie samostatných zahraničných bánk.
  6. banková reprezentácia
  7. finančno-obchodnou expozitúrou svojej meterskej banky v cudzine, pričom zostáva         súčasťou materskej banky, nemá vlastnú právnu subjektivitu.

Jej úlohou je :

  1. sprostredkovanie finančno-obchodných služieb medzi CB v zahraničí a našimi ekonomickými subjektami,
  2. bezplatné poskytovanie informácií,
  3. pospisovanie zmlúv v méne zahraničnej banky a dohľad nad ich plnením, prípadne ďaľšie nadväzujúce aktivity,
  4. nemôžu vykonávať žiadnu bankovú operatívnu činnosť a teda nevykazujú žiaden zdaniteľný zisk.
  5. zmiešané banky        
  6. kapitálovo zmiešanými spoločnosťami,
  7. vznikajú pri zakladaní nových bánk,
  8. osobitným prípadom je získanie zahr. podielu na už existujúcej banke.

 

Pravidlá postupu při povoľovaní zmiešaných bánk :

  1. podliehajú pravidlám platným pre naše banky - výška kapitálu, likvidity,
  2. podiel zahr. kapitálu je neobmedzený - každý prípad sa posudzuje individuálne a stanovuje sa konkrétna výška zahr. podielu,
  3. zahr. kapitál nie je obmedzený ani z geopolitického hľadiska - výber zahr. partnera sa však posudzuje z aspektu prílišnej invázie bánk z určitých štátov.
  4. samostatné zahraničné banky :
  5. vystupujú vo forme pobočky alebo afilácie - dcérskej spoločnosti,
  6. samostatnou operatívnou jednotkou, ktorá vykonáva bankové operácie,
  7. má formu a.s. so 100% zahraničným kapitálom,
  8. býva vybavená korunovou a devízovou licenciou,
  9. podlieha všetkým predpisom NBS a riadi sa zákonodarstvom našej i domácej krajiny,
  10. príprava trvá niekoľko mesiacov, banky si mapuje terén, zisťuje si zákazníkov a ostatné podmienky pre činnosť na našom území,
  11. vytvára si základnú predstavu o obchodnom pláne, šírke a štruktúre poskytovaných služieb, počte a zložení personálu,
  12. pozorne analyzujú nadväzované kontakty, hodnotia si zákazníkov a zaraďujú ich do rôznych skupín podľa stupňa rizika,
  13. získavajú povolenie od našej CB a podliehajú jej kontrole aj kontrole svojej materskej centrály, táto dvojitá kontrola zabraňuje prekročeniu únosnosti niektorého z možných rizík,
  14. základným  cieľom zahr. bánk - zisk, ale tiež pomáhajú preniknúť cudziemu kapitálu do našej ekonomiky a dotvárajú konkurenčné prostredie našej bankovej sústavy.

 

3. KOMERČNÁ BANKA AKO PODNIKATEĽSKÝ SUBJEKT

 

CIELE A JEJ ČINNOSTI, DRUHY KOMERČNÝCH BÁNK, ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA KOMERČNEJ BANKY A FAKTORY VPLÝVAJÚCE NA JEJ TVORBU, BUDOVANIE BANKOVEJ SIETE A POSTAVENIE CENTRÁL, POBOČIEK, FILIÁLOK, DCÉRSKYCH SPOLEČNOSTI A ICH VÝZNAM PRE KOMERČNÚ BANKU. LEGISLATÍVA, RENTABILITA, LIKVIDITA, SOLVENTNOSŤ, STRATÉGIA BANKY,

BANKOVÝ MARKETING, PLÁNY BANKY

 

Cieľ komerčnej banky

  1. dosiahnutie maximálneho zisku
  2. sprostredkovanie pohybu dočasne voľného kapitálu, umožňujú, aby boli peniaze využité čo v najväčšej miere jako kapitál (peniaze, ktoré prinášajú ďalšie peniaze) a aby sa mohlo uplatniť ich aktívne pôsobenie

 

Druhy komerčných bánk

  1. univerzálne banky
  2. tie, ktoré spravidla vykonávajú všetky druhy bankových služieb
  3. môžu sa špecializovať na určitý okruh bankovej klientely
  4. špecializované banky
  5. zameriavjú sa na určitý okruh bankových služieb
  6. vznikajú buď jako samostatné banky, alebo ich zakladajú, alebo kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností
  7. najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy špecializovaných bánk :

akceptačná banka - akceptuje pre svojich klientov speňažiteľné tituly na    

peňažnom trhu - akcept zmenky - akceptačný úver

clearingová banka - vedie clearingové účty pre účastnícke banky, eviduje a          

kompenzuje ich vzájomné pohľadávky a záväzky

depozitná banka - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie

    krátkodobých úverov

devízová banka - vykonáva devízové operácie, najmä platobný styk a krátkodobé

úverovanie vo vzťahu k zahraničiu

           eskontná banka - špecielizuje sa na eskont zmeniek a ich reeskont      

           v emisnej banke

                 hypotekárna banka - poskytuje dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným    

           majetkom dlžníka - pozemky, budovy

    investičná banka - špecializuje sa na financovanie, úverovanie a kontrolu  

    investícií

    komunálna banka - poskytuje bankové služby orgánom miestnych  

    samosprávnych   celkov, úveruje ich rozpočty, pomáha im získať zdroje      

    umiestňovaním komunálnych     obligácií na peňažnom trhu

    lombardná banka - poskytuje bankové úvery, zaručené hnuteľným majetkom  

    dlžníka . CP, šperky, drahé kovy

    splátková banka - špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov

    záručná banka - špecializuje sa na poskytovanie bankových záruk pre  

    vybranú klientelu

          žírová banka - špecializuje sa na sprostredkovanie bezhotovostných platieb

 

Organizačná štruktúra komerčnej banky

  1. organizačná štruktúra banky je súčasťou systému riadenia
  2. je podmienená optimálnym organizačným usporiadaním, ktoré je nevyhnutné pre zabezpečenie činnosti banky
  3. pri popise organizácie banky je potrebné sa zamerať  na 2 aspekty :
  4. členenie banky na nižšie organizačné zložky, ktoré vystupujú pod spoločným menom jako centrála
  5. banky zakladá dcérske a sesterské inštitúcie
  6. organizačné zložky
  7. zoskupenie pracovnákov, ktoré je vybavené organizačne, administratívne a materiálne tak, aby mohlo samostatne plniť úlohy, ktoré sú ich funkčnou náplňou
  8. môžu ale nemusia mať právnu subjektivitu
  9. sú to rôzne filiálky, afilácie
  10. sesterské a dcérske inštitúcie
  11. vystupujú pod vlastným menom, sú samostatnými právnymi subjektami
  12. nie je tu priama väzba medzi jednotlivými z,ožkami bankovej siete
  13. výhodou - problémy jedného z článkov siete nemajú vplyv na meno ostatných zložiek
  14. pri tvorbe organizačnej štruktúry sa zohľadňujú 3 kritéria :
  15. teritoriálne kritérium
  16. zloženie bankovej klientely
  17. druhy bankových operácií
  18. napr. podľa teritoriálneho kritéria :
  19. banka vytvorí teritoriálne pobočky v rôznych mestách s centrálou v Bratislave
  20. pobočky vytvoria nižšie organizačné stupne pre jednotlivé druhy klientely
  21. tieto by sa ďalej rozčlenili podľa jednotlivých druhov operácií
  22. pri zmene kritérií, ak by bolo prvoradé kritérium bankových operácií zmenila by sa stratégia banky
  23. vytvorili by sa soločnosti pre jednotlivé druhy operácií
  24. vo vnútri spoločnosti by sa vytvorili úseky pe jednotlivé skupiny klientov
  25. teritoriálne aktivity by záviseli od ponuky a dopytu po jednotlivých druhov operácií
  26. organizačná štruktúra vo vnútri organizačných zložiek
  27. na čele org, zložky - riadiaci orgán
  28. výkonné orgány sa delia na 3 skupiny :
  29. orgány riadenia banky - podliehajú priamo riadiacemu orgánu a sú to napr. úsek stratégie a orgnizácie, úsek devízových vzťahov, platobného styku
  30. úseky zabezpečujúce obchodné činnosti - úverový, vkladový, zmenárenský úsek
  31. zabezpečujúce pracoviská - hospodárska správa, účtareň, výpočtové stredisko  

 

 

 

 

ŠTATUTÁRNE ORGÁNY

  1. každá banka musí mať štatutárny orgán a dozornú radu
  2. štatutárny orgán - musí mať najmenej 3 členov
  3. dozorná rada - musí mať aspoň 3 členov, pričom šlen dozornej rady nesmie byť členom predstavenstva ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo predstavenstva inej banky
  4. právomoci štatutárneho orgánu a dozornej rady musí byť uvedené v stanovách
  5. členovia štatutárneho orgánu a dozorných rád sú zodpovední za výkon bankových činností
  6. organizačnú zložku banky, ktorá zabezoečuje systém vnútornej kontroly riadi dozorná rada
  7. banky môžu mať podľa zákona o bankách u nás len formu a.s., preto je ich organizačná štruktúra podobná
  8. napr. VÚB má tieto orgány :
  9. valné zhromaždenie
  10. predstavenstvo
  11. dozorná rada
  12. výknný výbor
  13. valné zhromaždenie
  14. najvyšším orgánom VÚB
  15. tvoria ho vlastníci akcií, ktorí majú právo zúčastniť sa na rokovaní
  16. zvoláva ho predstavenstvo
  17. je spôsobilé uznášania vtedy, ak sú prítomný akcionári vlastniaci aspoň 30% imania banky
  18. rozhodujú o zmene stanov a výške ZI, zániku banky, voľbe a odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady, schválení ročnej účtovnej uzávierky, rozdelení zisku
  19. predstavenstvo
  20. štatutárny orgán, ktorý zastupuje  banku voči tretím osobám, riadi organizáciu práce
  21. predstavenstvo volí zo svojich radov 2 členov do výkonného výboru
  22. právomoci predstavenstva :
  23. vykonáva rozhodnutia VZ
  24. zvoláva VZ
  25. zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva a obchodných kníh
  26. predkladá VZ ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu
  27. schvaľuje organizačný poriadok
  28. zvyšuje ZI
  29. schvaľuje rozpočet banky
  30. dozorná rada
  31. má 5 členov, ktorí sú volení na 3 roky
  32. úlohou je dohliadať na činnosť Predstavenstva a kontrolovať činnosť banky jako celku
  33. povinnosťou je skúmanie ročnej účtovnej uzávierky, bilancie a výkazu na rozdelenie zisku
  34. výkonný výbor
  35. riadi banku medzi zasadnutiami predstavenstva
  36. predkladá mu materiály potrebné pre riadiace činnosti banky
  37. tvorí ho prezident a víceprezident

 

BANKY A POBOČKY

  1. pobočka
  2. organizačnou jednotkou banky
  3. prispôsobená na výkon jednotlivých činností
  4. banky a pobočky zahraničných bánk sa zapisujú do obchodného registra na základe povolenia na založenie banky
  5. banka je povinná vopred oznámiť písomne NBS zriadenie každej pobočky
  6. banka nesnie bez súhlasu NBS zriadiť pobočku v zahraničí
  7. sú to vákonné organizačné jednotky vo vzťahu ku klientele
  8. v záujme skvalitnenia služieb pobočky zriaďujú expozitúry
  9. ústredie môže zriadiť hlavnú pobočku, ktorá však nie je stupňom riadenia a voči ostatným pobočkám nemá rozhodovaciu právomoc

 

4. PODNIKANIE KOMERČNÝCH BÁNK

 

LIKVIDITA, RIZIKO A ZISK AKO ZÁKLADNÁ KATEGÓRIA PODNIKANIA, VZŤAHY MEDZI NIMI A ICH KVANTIFIKÁCIA, TEÓRIA LIKVIDITY, KLASIFIKÁCIA RIZÍK A OCHRANA PRED RIZIKAMI, ROZDELENIE ZISKU A POKRYTIE STRÁT

 

LIKVIDITA

 

TEÓRIA LIKVIDITY

 

  1. Zlaté bankové pravidlo
  2. táto teória bola vytvorená v polovici 19. Storočia
  3. jej podstata je v časovom zosúladení štruktúry aktív a pasív banky
  4. Teória obchodných úverov
  5. podľa tejto teórie je banka lokvidná vtedy, keď umiestňuje aktíva len do krátkodobých úverov
  6. bankovými úvermi je možné financovať iba tovarové zásoby a dopĺňanie obratového kapitálu
  7. banky by nemali teda  poskytovať úvery na kúpu CP, nehnuteľností a na iné dlhodobé potreby
  8. teória bola použitá při tvorbe viacerých bankových zákonov počas takmer dvestoročia
  9. koncom 30 - tych rokov nášho storočia táto teória neumožnila využiť efekt stability vývoja vkladov, ktorá dovoľuje pouižiť vklady aj na financovanie dlhodobých potrieb bez ohrozenia likvidity
  10. preferovanie krátkodobých úverov při alokácií zdrojov môže vyplývať aj z nerovnovážneho trhu peňazí, o čom svedčí vzrast podielu krátkodobých aktív v bankách reformovaných ekonomík
  11. deficit zdrojov na jednej strane a nefungovanie finančných trhov na druhej strane spôsobujú rovnaký efekt jako uplatňovanie tejto teórie v praxi
  12. Teória premeny
  13. podstatou je tvrdenie, že likvidita banky je zabezpečená vtedy, keď je banka schopná premeniť aktíva na hotovosť.
  14. predpokladí držbu časti aktív v rýchlo predajnej forme, taktiež zabezpečenie úverov by malo vytvárať predpoklady na rýchlym predaj záruk v prípade, že sa úver nesplatí v termíne
  15. pri zabezpečení likvidity celej bankovej sústavy sa počíta aj s aktívnou politikou CB při refinancovaní KB
  16. podmienkou tohoto spôsobu zabezpečovania likvidity je fungujúci peňažný trh so širokou škálou ponuky nerizikových CP s krátkymi lehotami splatnosti
  17. túto funkciu plnia hlavne štátne CP a bankové akcepty
  18. Teória očakávaného dôchodku
  19. predpokladom je, že likviditu možno plánovať - likvidita je zabezpečovaná plánovanými splátkami úverov, pričom očakávané dôchodky dlžníka sa používajú prednostne na úhradu plánovaných splátok
  20. tento prístup je citlivý na zmenu štruktúry a termínov splácania úverpv, preto sa kladie dôraz  na zabezpečenie úverového vzťahu
  21. banky používajú túto teóriu v kombinácií s tzv. efektom stupňovitosti
  22. nové úvery a nákupy CP sú viazané na splatnosť predchádzajúcich a realizujú sa z ich výnosov

 

ANALÝZA LIKVIDITY

 

  1. analýza likvidity je súčasťou finančnej analýzy, ktorá sa robí na základe finančných výkazov.
  2. dva najbežnejšie používané koeficienty.

                                        krátkodobé aktíva

    Current ratio = ----------------------------

                        krátkodobé pasíva

  1. ide o pomer krátkodobých aktív ku krátkodobým pasívam. Dáva informácie o zlepšovaní alebo zhoršovaní likvidného prostredia. Nie je možné určiť všeobecný normatív pre banky, pretože stav A a P závisí od mnohých okolností. Dôležitý je preto vývoj tohto ukazovateľa a jeho hodnotenie spolu s ostatnými indikátormi finančného vývoja.

                                        krátkodobé aktíva - zásoby

                        Quick ratio = ----------------------------------

                                        krátkodobé pasíva

  1. ide o jemnejšie sledovanie, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že zásoby nie sú určené na zabezpečovanie likvidity, preto sú v čitateli odpočítané.
  2. zabezpečenie likvidity má v podmienkach trhovej ekonomiky veľký význam z hľadiska zabezpečenia stability podnikateľského prostredia a optimalizácie rizika.

 

KEYNESOV MODEL PREFERENCIE LIKVIDITY

 

  1. zabezpečovanie dostatočnej likvidity patrí k základným podmienkam podnikania komerčných bánk.
  2. likvidita je definovaná ako schopnosť banky uhrádzať svoje záväzky voči klientele, ktorú predstavujú hlavne veritelia.
  3. jedna z teórii likvidity bola Keynesov model likvidity
  4. preferencia likvidity = model vychádza zo skúmania závislosti medzi rovnováhou úrokových sadzieb vo vzťahu k rovnováhe medzi P a D po peniazoch. Jeho autorom je J.M.Keynes. Východiskovou  úvahou je , že 2 hlavné kategórie aktív, ktoré slúžia ľuďom na uchovávanie bohatstva sú peniaze (M) a CP (B). Preto celkové bohatstvo v hospodárstve sa musí rovnať sume CP a peňazí, teda súčtu ponuky CP (pB) a ponuky peňazí (pM).                          

 

      kde dB je dopyt po CP a dM je dopyt po peniazoch.                

 

 

 

  1. možno dospieť k záveru, že ak je peňažný trh vyrovnaný (dM = pM), potom pB - dB = 0,

     teda aj trh CP je v rovnováhe.

  1. po rozšírení úvah o vplyv ÚS na P a D po peniazoch a CP sa vychádza z predpokladu, že

     peniaze držané v likvidnej podobe majú nulové zúročenie. CP ako alternatíva peňazí však

     úrok prinášajú. Vývoj ÚS na trhu CP má teda vplyv na dopyt po peniazoch.

Rovnováha peňažného trhu

  1. čím vyššia je ÚS, tým je menší dopyt po peniazoch.
  2. vo vzájomnom  vzťahu D a P po CP a peniazoch platí:
  1. prebytok ponuky peňazí oproti dopytu po peniazoch v bode A vyvolá investovanie prebytočných peňazí do CP, čiže rast dopytu po CP, čo spôsobí rast ceny CP a teda pokles ich výnosovosti a následným poklesom dopytu vzhľadom na nižšiu výnosovosť, čo znamená, že trh sa vyrovnáva
  2. nedostatok peňazí v bode E vyvoláva opačný efekt - CP sa začnú predávať, čo vyvolá pokles ich ceny a vzrast výnosovosti. Výsledkom je opäť vyrovnanie trhu.
  3. tento model poukazuje na vyrovnávanie P a D na trhu CP a peňazí transformáciou medzi týmito dvoma hlavnými prostriedkami zabezpečenia likvidity bánk. Vychádza zo stabilnej ponuky peňazí, neuvažuje s možnosťou iného použitia prebytku peňazí.
  4. miera inflácie je však hlavne v transformujúcich sa ekonomikách premenlivou veličinou, regulovanie ponuky peňazí je vystavené veľkým tlakom na emisiu, vyvolaným deficitom štátnych rozpočtov a pod. Výsledkom toho je, že v reálnom živote sa tieto parametre nesprávajú konštantne, čo spôsobuje rozdielny vývoj pri zabezpečovaní rovnovážnosti trhu oproti uvedenému modelu.

Vplyv likvidity na ÚS CP

  1. CP možno rýchlo a lacno previesť na hotové peniaze, ak potreba likvidity rastie.
  2. všeobecne však platí, že čím je prostriedok likvidnejší, tým je jeho výnosovosť menšia.
  3. máme dva druhy CP ( A, B) rovnako likvidné, ich úroková výnosovosť bude rovnaká (úA=úB). Ak sa CP A stane menej likvidný, pretože sa znížila jeho predajnosť na trhu, potom dopyt po ňom klesne. CP B sa v tom istom období stane likvidnejší, dopyt po ňom vzrastie.

Vplyv zmeny likvidity

  1. výnosovosť menej likvidného CP vzrástla, výnosovosť likvidnejšieho poklesla, vzniklo medzi nimi rozpätie. Výsledným efektom je „likvidná prémia“(RP)

                

  1. toto sa často pomenúva ako riziková prémia, hoci jeho ekonomická podstata je v zmene  

     likvidity

   

RIADENIE LIKVIDITY V DEVÍZOVEJ OBLASTI

  1. menová (devízová) pozícia - slúži na riadenie likvidity KB v devízovej oblasti. Ide o absolútnu hodnotu rozdielu medzi aktívami a pasívami banky v cudzej mene, vyjadrenú v SKK. Ak je hodnota aktív väčšia, hovoríme o dlhej pozícii, ak je menšia, ide o krátku pozíciu. Otvorená korunová pozícia je rozdiel medzi súčtom absolútnych hodnôt všetkých krátkych a dlhých  individuálnych menových pozícií. Celková menová pozícia je súčet absolútnych hodnôt všetkých menových pozícií. Medzidňová pozícia je stav po uzatvorení obchodovania a prenáša sa so nasledujúceho dňa.

 

 

MANAŽMENT LIKVIDITY V KOMERČNEJ BANKE

  1. riadenie likvidity je úzko zviazané s jednotlivými  bankovými operáciami, banky preto pokladajú tento proces za prísne dôverný.
  2. likvidnú politiku riadi priamo vrcholový manažment, ktorý si na tento účel vytvára špeciálny orgán, výbor aktív a pasív (ALCO - asset-liability commit te). Tento výbor určuje ciele likvidnej politiky, nástroje na ich dosiahnutie a dohliada na ich dodržiavanie.
  3. cieľom je dosiahnutie čo možno najmenších odchýlok od optimálneho stavu.
  4. odchýlky totižto negatívne vplývajú na hospodárenie banky. Prebytok likvidity znamená znižovanie úverovej kapacity, výpadky likvidity zaťažujú rozpočet banky (transakčné náklady).
  5. v prípade krízového vývoja, keď je potrebné použiť na zabezpečenie likvidity krajné prostriedky, ide o výrazné zaťaženie. Preto je obvyklé, že ALCO koordinuje riadenie všetkých útvarov banky.

 

Investičný výbor

Úverový výbor

                                ALCO                        výkonné útvary banky

Výbor tvorby cien

Výbor získavania vkladov

 

  1. ALCO získava podklady pre rozhodovanie z výborov, ktoré sa zaoberajú jednotlivými skupinami problémov podľa rozhodujúcich oblastí pôsobenia banky. Rozhodnutia ALCO realizujú výkonné útvary banky.

 

LIKVIDNÁ POTREBA

  1. banky sa snaží dosiahnuť rovnováhu medzi platbami v prospech a na ťarchu banky. Platby na ťarchu banky predstavujú likvidnú potrebu.
  2. v prípade rovnosti oboch skupín platieb je likvidná potreba (LP) zabezpečená platbami v prospech banky (prírastky vkladov, splátky úverov, inkasá splatných zmeniek a šekov a pod.).
  3. ak je potreba menšia, ALCO zabezpečuje umiestnenie prebytočnej likvidity. Pri väčšej potrebe sú aktivity zamerané na získavanie likvidných prostriedkov. Do týchto procesov vstupuje množstvo nekvalifikovaných vzťahov, napr. dôvera súčasných a potenciálnych vkladateľov, reakcia PT na vznik rôznych, najmä politických a menových rizík a pod.
  4. likvidné potreby možno rozdeliť do nasledujúcich skupín.
  1. sezónne potreby - ide o krátkodobé výkyvy v likvidite, opakujúce sa v tých istých obdobiach roka. Vplývajú na obe strany bilancie, zvyčajne nie súčasne, preto si vyžadujú transakčné zásahy. Pravdepodobnosť ich vzniku je pomerne vysoká, banky sa preto môžu na ne pripraviť. Pomerne stabilizované je aj ich obdobie ich výskytu. Intenzita prejavu je premenlivá.
  2. cyklické potreby - ich vývoj možno odhadnúť oveľa ťažšie. Periodicita cyklov a hĺbka ich jednotlivých fáz je veľmi premenlivá, a preto ťažko predvídateľná. Cyklické výkyvy sú preto bankami často nekontrolovateľné, môžu spôsobiť všeobecnú krízu. Závisia od vývoja ekonomických cyklov, politických rizík, menovej politiky CB a ďalších externých vplyvov.
  3. trendové potreby - ide o dlhodobé javy, dobre predvídateľné. Banka sa preto môže na ich vplyv na likviditu dopredu pripraviť. Ide napr. o neustály rast vkladov v spoločnosti so stabilným ekonomickým systémom, ktorý umožňuje expanziu v úverovej oblasti. Banky si zvyčajne pripravujú trendové predpovede s výnimkou na 1 a 5  rokov.
  4. dôležitý význam pre zvládnutie hlavne sezónnych a cyklických výkyvov má aj veľkosť banky. Malá banka má oveľa menší manévrovací priestor v bilancii, príliš veľké výkyvy jej môžu spôsobiť stav špecifickej krízy s veľkými negatívnymi dopadmi na hospodárenie banky, prípadne ohroziť jej existenciu.

   AKTÍVA                                                PASÍVA

   Likvidné                                                Nestále

                        Likvidná medzera

   Nelikvidné                                                Stabilné

   Rast vkladov                                        Rast kladov

  1. okrem vzrastu potrieb môžu výkyvy spôsobiť aj prebytok likvidity. Likvidné aktíva prevyšujú stav nestálych pasív, čím vzniká špecifická situácia. Prebytok spôsobuje tzv. likvidnú medzeru.
  2. vznik likvidnej medzery umožňuje úverovú expanziu nielen z prírastku vkladov, ale aj vyplnením likvidnej medzery.
  3. využitie likvidnej medzery je však iba primárnym a príležitostným spôsobom úverovej expanzie. Predpokladá totiž stabilný až konjunkturálny vývoj na PT. Prioritným zdrojom rastu úverov je rast vkladov.
  4. ďalším významným prvkom riadenia štruktúry likvidity zdrojov je ich nákladová náročnosť. Princíp najnižších nákladov je však konfliktným k princípu najnižšej ceny.
  5. riešenie tohto konfliktu spôsobuje vyrovnávanie P a D na peňažnom a kapitálovom trhu.

 

 RIZIKO

 

PODSTATA RIZIKA BANKOVÉHO PODNIKANIA

 

  1. riziko možno definovať z dvoch hľadísk:
  2. hľadisko ziskovosti - banka postupuje riziko, pri ktorom výsledkom jej podnikateľských aktivít bude strata - ohrozenie rentability banky
  3. hľadisko návratnosti - prostriedky vložené do podnikania sa nevrátia v dohodnutom čase - ohrozenie likvidity banky
  4. v manažmente rizika sa stretávame s aktívnym a pasívnym riadením  rizika:
  5. aktívne riadenie rizika = cieľavedomé limitovanie rizikových aktivít na základe poznania miery rizika jednotlivých operácií
  6. pasívne riadenie rizika = je založené na vytváraní oprávok a rezervných fondov, ktoré slúžia na elimináciu následkov rizík, ktoré v skutočnosti nastali.
  7. ochota prijímať riziko - 3 základné prístupy:
  8. odmietanie rizika - referovanie rastu návratnosti pred rastom rizika
  9. indiferentný prístup  nereaguje na rast rizika, v prípade, že návratnosť sa nemení
  10. prijímanie rizika - referovanie očakávaného rastu zisku pri vyšších rizikách, pričom miera návratnosti sa znižuje
  11. vzťah medzi rizikom a mierou návratnosti  - sklon k riziku
  12. pri preferovaní sklonu k odmietaniu rizika sa pri zvýšenej miere rizika zvýši aj miera návratnosti. V prípade b nemá vplyv na návratnosť. V prípade c - nepriamo úmerný vzťah miery rizika a miery návratnosti.
  13. pri podnikaní v bankovníctve spravidla prevláda konzervatívny prístup k riziku, banky preferujú sklon k odmietaniu rizika - banky podnikajú hlavne s cudzími prostriedkami, ktoré im zverila klientela.
  14. v slovenskom bankovníctve v prechode z centrálne riadeného ekonomického systému na trhový - tlak na zvyšovanie miery návratnosti spôsobil zastavenie poskytovania dlhodobých úverov a výrazné obmedzenie strednodobých úverov. V tomto adaptačnom období banky poskytovali úvery bez možnosti reálne zhodnotiť riziko, ktoré podstupujú. Reálne ohodnotenie minulých rizík sa odráža v raste prechodne nelikvidných a neštandardných, pochybných a stratových pohľadávok.

 

EXTERNÉ RIZIKÁ

 

  1. sú to riziká, ktoré vznikajú nezávisle od činnosti komerčnej banky, majú však vplyv na jej podnikateľskú činnosť. Banky sa preto snažia predvídať pravdepodobnosť vzniku týchto rizík a mieru ich intenzity.

POLITICKÉ RIZIKÁ - najvýznamnejšie, ich intenzita môže byť rôzna.

  1. najnebezpečnejšia je globálna deštrukcia spoločenského systému v dôsledku radikálnych politických zmien.
  2. ide vlastne o zánik ekonomicky priaznivého prostredia pre bankové podnikanie.
  3. príčinou sú obyčajne vojnové konflikty, často rasovo, nábožensky, národnostne alebo etnicky motivovanej. Napr. Rwanda, Jemen, rozpad Juhoslávie.
  4. tieto riziká nastávajú náhle a neočakávane, ich dôsledky bývajú katastrofálne. Čeliť týmto rizikám zvyčajne nie je možné a nie možné ich ani poistiť.
  5. politické riziká preto majú pri hodnotení rizikovosti prostredia najväčšiu váhu. Postupy hodnotiacich inštitúcii vzhľadom na nemožnosť predvídať toto riziko bývajú konzervatívne.
  6. výsledkom je opatrný vstup zahraničných investícií do štátov s vyššou mierou politického rizika.
  7. TERITORIÁLNE RIZIKÁ - nadväzujú priamo na politické riziká,
  8. ide tu vlastne o komplexné zhodnotenie pravdepodobnosti vzniku viacerých druhov rizík v určitom teritóriu.
  9. ohodnotenie teritoriálneho rizika má vplyv na spôsob uskutočňovania zahranično - ekonomických stykov s teritóriom.
  10. môže ísť o alternatívy:
  1. podnikateľské aktivity s teritóriom sa v dôsledku vojny alebo kvôli uplatneným embargám nevykonávajú
  2. preferujú sa formy naturálnej výmeny tovarov vzhľadom na nízku platobnú schopnosť teritória
  3. clearingový styk s vyrovnávaním clearingovej špičky po uplynutí dohodnutého obdobia. Clearingová špička sa obyčajne vyrovnáva v konvertibilnej mene, zlate alebo dohodnutými tovarmi v rámci clearingu
  4. nahradenie národných mien v platobnom styku konvertibilnou menou
  5. platenie národných mien bez obmedzenia alebo v dohodnutom rozsahu
  6. vytvorenie menovej únie, v rámci ktorej sa na platenie používa spoločná mena        
  7. MENOVÉ RIZIKÁ - podstata spočíva v pravdepodobnosti prijatia menových opatrení ako reakcii na menový vývoj.
  8. veľký vplyv na vývoj tohto rizika má inflácia a negatívne očakávania. Pod vplyvom očakávaní sa ochromia peňažné toky v ekonomike a kvôli ich znovuoživeniu je potrebné prijať očakávané menové opatrenia. Straty z dlhodobého zastavenia peňažných tokov môžu byť totiž oveľa väčšie ako straty s uskutočňovania menového opatrenia.
  9. neuskutočnenie menového opatrenia včas môže mať negatívne dôsledky. Napr. „dolarizáciu ekonomiky“ - pri nej sa vo vnútroštátnom peňažnom obehu národná mena nahrádza niektorou z konvertibilných mien. Prvým stupňom dolarizácie je transformácia vkladov z národnej meny na konvertibilné meny, neskôr nasleduje jej nahrádzanie v platobnom styku vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Pre odstránenie dolarizácie meny a jej negatívnych dôsledkov je dôležité zabezpečiť zdravý menový vývoj, ktorý vedie k obnoveniu dôvery v národnú menu.
  10. v takmer všetkých transformujúcich sa ekonomikách sa prejavili menové riziká väčšinou sprevádzané hlbokými ekonomickými otrasmi. Na Slovensku je situácia stabilná, SR sa podarilo vyhnúť väčším inflačným otrasom. Charakteristickou črtou menových rizík je to, že menový vývoj sa dá veľmi rýchlo narušiť, obnova je však dlhodobá a nákladná.
  11. KURZOVÉ RIZIKÁ - vo vzťahu k zahraničným menám.
  12. zmena kurzu zahraničných mien, v ktorých majú banky pohľadávky a záväzky, spôsobuje zisky a straty bánk z kurzových rozdielov.  Kurzové riziko spočíva v tom, že suma kurzových strát môže byť vyššia ako suma kurzových ziskov.
  13. proti kurzovým rizikám sa banky bránia:
  14. odmietaním obchodov v menách s príliš vysokým rizikom zmeny kurzu
  15. uzatváraním kurzových a menových doložiek atď.

    kurzové riziko na otvorených pozíciách sa podstupuje hlavne pri  

    termínových obchodoch. Jeho protikladom je kurzová šanca v prípade, že  

    zmena kurzu bola priaznivá.

  1. kurzové riziká sú často vyvolané špekulatívnymi operáciami. Ich vplyv na vývoj kurzu je obyčajne iba krátkodobý, straty z termínových obchodov však môžu byť veľké. V snahe obmedziť dopady kurzových rizík si banky často limitujú výšku alebo podiel otvorených pozícií.
  2. ďalšou metódou ochrany proti týmto rizikám je korelácia portfólia, ktorá je založená na predpoklade, že straty z kurzových rizík v jednej mene, resp. obchode, budú vyvážené ziskami z kurzových šancí v inej mene alebo obchode.
  3. ÚROKOVÉ RIZIKÁ - podstatou je zmena úrokových sadzieb.
  4. nepriaznivá zmena úrokových sadzieb sa môže prejaviť buď poklese príjmov banky, alebo v znížení trhovej hodnoty banky.
  5. pokles trhovej hodnoty banky nastáva vtedy, keď rastú úrokové sadzby CP, ktoré banka nakúpila prostredníctvom aktívnych operácií do svojho portfólia. Ak sa nemení hodnota úrokov pasív, ktorými sú CP financované, klesá hodnota banky o rozdiel pôvodnej a novej trhovej ceny CP. Pri poklese úrokových sadzieb sa jej hodnota zvýši.
  6. v prípade zmien úrokových sadzieb tak na aktívnej, ako aj pasívnej strane bilancie je dôležitý schodok, ktorý môže nadobúdať dve kvalitatívne úrovne:
  1. suma aktív je vyššia ako suma pasív, ktorých sa zvýšenie úrokových sadzieb týka. - pozitívny schodok - rast úrokových sadzieb sa prejaví  v raste hodnoty banky, pokles v jej poklese.
  2. suma príslušných pasív je vyššia ako suma aktív - negatívny schodok - rast úrokových sadzieb spôsobí pokles hodnoty banky a naopak.

 

INTERNÉ RIZIKÁ

  1. sú tie, ktoré je banka schopná ovplyvniť svojou činnosťou. Tieto riziká majú vzťah hlavne k aktívnym operáciám banky. Podstatnú časť aktívnych bankových operácií tvoria úvery.
  2. pri ich poskytovaní banka podstupuje ÚVEROVÉ (VERITEĽSKÉ) RIZIKO.
  3. úverové riziko závisí od bonity klienta, ktorému sa úver poskytuje, v odbornej literatúre sa preto často označuje toto riziko ako riziko bonity. Posúdenie klienta je náročný proces, ktorého zmyslom je získať podklady na rozhodnutie o tom,
  1. či poskytne alebo neposkytne klientovi úver
  2. za akých podmienok úver poskytne - výška úveru, úrok, doba splatnosti, splátky, zabezpečenie úveru atď.
  3. cieľom hodnotenia klienta je teda získanie informácií, ktoré umožnia posúdiť stupeň rizika, ktoré banka podstupuje a na základe týchto poznatkov prijať opatrenia, ktoré budú minimalizovať dopady na banku, ak riziko nastane. Analýza klienta sa preto zameriava na:
  4. posúdenie schopnosti a pohotovosti žiadateľa úver splatiť a jeho právnu spôsobilosť čerpať úver
  5. zistenie reputácie klienta s dôrazom na jeho vzťah k plneniu záväzkov v minulosti
  6. schopnosť klienta získať dôchodky
  7. ohodnotenie majetku, najmä kapitálovej pozície, štruktúry aktív a ich likvidnosti
  8. zhodnotenie budúceho vývoja ekonomických aktivít žiadateľa úveru
  9. podstatná časť hodnotenia klienta sa robí na základe analýzy finančných výkazov, na ňu nadväzuje analýza dôchodkovosti.
  10. proti úverovým rizikám sa banky často bránia obmedzovaním poskytovania úverov, získané zdroje používajú radšej na kúpu štátnych CP.
  11. RIZIKÁ MAJETKOVÝCH ÚČASTÍ - banka podstupuje pri investovaní do iných podnikateľských subjektov hlavne kúpou ich akcií.
  12. ak podnikateľský subjekt, v ktorom má banka majetkovú účasť neprosperuje, znižuje sa rentabilita banky.
  13. vážnejšie dôsledky môže mať prejav rizika majetkovej účasti v prípade, že významní akcionári banky zneužijú postavenie, ktoré im z majetkovej účasti vyplýva a prinútia manažment banky vykonať rizikové obchody, napr. poskytnúť veľké úvery akcionárom alebo s nimi previazaným podnikateľským subjektom.
  14. RIZIKO CHYBNÉHO DOHĽADU – jeho podstata spočíva v tom, že bankový dohľad môže byť voči zle hospodáriacej banke uplatniť neadekvátne opatrenia, ktoré môže jej situáciu ešte zhoršiť.
  15. Banka, ktorú by bolo možné konsolidovať, môže v prípade nastatia tohto rizika zbankrotovať alebo sa jej straty zvýšia.
  16. PLATOBNÉ RIZIKÁ - spočívajú v pravdepodobnosti, že platba nebude vykonaná včas alebo vôbec.
  17. rozlišujú sa 2 stupne tohto rizika:
  18. riziko nevôle platiť - väčšina včas neuhradených platieb, podnikateľský subjekt neuhradí platbu napriek tomu, že nebol oficiálne vyhlásený za neschopného platiť
  19. riziko neschopnosti platiť - neplatič bol zákonným spôsobom vyhlásený za neschopného platiť
  20. platobné riziká postihujú viac bankovú klientelu ako samotnú banku. Ich rozsah je však v našej ekonomike veľký. Ochrana proti nim spočíva v césii pohľadávok, faktoringu a forfaitingu, prípadne v poistení. Poistenie je však obyčajne drahý a z hľadiska času zdĺhavý spôsob, pretože sa poisťujú iba riziká neschopnosti platiť.
  21. LIKVIDNÉ RIZIKÁ
  22. MANAŽÉRSKE RIZIKÁ - RIZKÁ ZLÉHO RIADENIA.
  23. ich podstata je v chybách v riadení banky, ktoré môžu byť spôsobené nekvalifikovanosťou alebo nedostatočnou skúsenosťou riadiacich pracovníkov banky.
  24. nesprávne rozhodnutia prijaté často na základe nesprávnych ohodnotení iných rizík alebo na základe nedostatočných podkladov na rozhodovanie spôsobuje, že nastane niektoré z interných rizík, hoci pri správnom riadení by nenastalo.
  25. pravdepodobnosť vzniku manažérskych rizík zvyšuje aj nekvalifikovanosť rozhodujúcich akcionárov banky. Manažment môže využiť neschopnosť vlastníkov kontrolovať obchody, ktoré sú výhodné pre manažérov alebo im blízke subjekty, ale pre banku sú nevýhodné. Akcionári môžu toto riziko obmedziť tak, že výkon časti vlastníckych práv - kontrolu manažmentu - zveria odborníkom.
  26. RIZIKÁ PODVODU - ide o veľmi často sa prejavujúce riziko.
  27. podvod môžu urobiť riadiaci pracovníci, ostatní zamestnanci alebo klienti banky.
  28. odhaľovanie podvodov je veľmi zložité. Podvod sa spravidla odhalí až vtedy, keď banke vznikli straty. Za škody spôsobené svojím konaním ručí manažér alebo radový zamestnanec banky svojím majetkom.
  29. TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ RIZIKÁ
  30. ide o zlyhanie hardwaru resp. softwaru banky, zlyhanie telekomunikačných sietí, nedostatočný kódovací systém, chybovosť pracovníkov, ktorí obsluhujú prístroje a zariadenia banky v kombinácii s nedostatočnou kontrolou a pod. Uvedené príčiny môžu spôsobiť únik informácií, zničenie, resp. poškodenie databáz, nesprávne uskutočňovanie transakcií a pod. Zastaralé a nevhodné programy a zariadenia majú tiaž svoj podiel na vzniku týchto rizík. Banky v snahe minimalizovať tieto riziká investujú do výpočtovej techniky a prenosu informácií.

 

VZŤAH RIZIKA A NÁVRATNOSTI

  1. návratnosť je očakávaným výsledkom vynakladania prostriedkov v bankovníctve. Čím väčšia je pravdepodobnosť, že investované prostriedky sa vrátia, tým menšie je riziko a naopak.
  2. očakávaná návratnosť je návratnosť s najväčším koeficientom pravdepodobnosti. Toto kritérium spĺňa priemerná návratnosť.
  3. skutočná hodnota návratnosti sa však obyčajne odchyľuje od očakávanej (priemernej) návratnosti. Čím je táto odchýlka väčšia, tým je nižšia závislosť medzi očakávanou a skutočnou návratnosťou a tým je väčšie riziko, že očakávaná návratnosť sa nedosiahne. Vzťah závislosti očakávanej a skutočnej návratnosti teda možno využiť na meranie rizika. Štandartnú odchýlku od priemernej návratnosti možno vypočítať:

 

k=      k - priemerná očakávaná návratnosť, ki - návratnosť i-teho prípadu, n - počet prípadov, Pn - pravdepodobnosť návratnosti i-teho prípadu

  1. platí teda, že čím vyšší je koeficient štandartnej odchýlky, tým väčšia je rizikovosť príslušnej aktívnej operácie. Rozdelenie návratnosti na báze štandartnej odchýlky možno znázorniť:
  2. na porovnanie rizikovosti aktív s rozdielnou očakávanou návratnosťou možno použiť koeficient variácie:  kV =
  3. ide o pomer štandartnej odchýlky k očakávanej návratnosti jednotlivých aktív. Čím je hodnota koeficientu variácie vyššia, tým je riziko aktívnej operácie väčšie.
  4. vzťah rizika a času - platí, že miera rizika rastie v závislosti od doby investovania. Čím dlhšia je doba aktívnej operácie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že očakávaná návratnosť nebude dodržaná. Z toho vyplýva, že štandartná odchýlka bude pri dlhodobejších investíciách väčšia ako pri krátkodobých investíciách.
  5. pri dlhodobých investíciách je rozptyl závislosti medzi očakávanou návratnosťou a skutočnou návratnosťou väčší, krivka rozdelenia je plochejšia, štandartná odchýlka je väčšia. Potvrdzuje to predpoklad, že miera rizika sa dobou investície zvyšuje.

 

OCHRANA PRED RIZIKAMI

  1. prevencia pred rizikami je nevyhnutná, pretože ich dôsledky znamenajú pre banku okamžité finančné straty, ako aj strata dôvery, ktorá znamená budúce finančné straty.
  2. rozsah týchto strát môže spôsobiť buď prechodnú alebo trvalú krízu. Trvalá kríza sa často končí zánikom banky ako podnikateľského subjektu fúziou, bankrotom a pod.
  3. môžeme povedať, že ochrana pred rizikami je vnútornou vecou banky, veď škody, ktoré v prípade nastatia rizika vzniknú, znáša banka, jej majitelia. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že:
  1. banka podniká s cudzími vkladmi, z ktorých väčšina pochádza z vkladov obyvateľstva. Kríza banky teda ohrozuje nielen banku, ale aj vkladateľov, ktorí jej ťažkosti nespôsobili. Na ochranu vkladateľov sa tvoria rozličné ochranné systémy. V súčasnosti sa preferuje systém poistenia vkladov, právne normy na poisťovanie vkladov na Slovensku sú v štádiu prípravy.
  2. kríza banky môže spôsobiť stratu dôvery bankového systému, všeobecnú krízu bankovníctva. Straty spôsobené všeobecnou krízou majú negatívny dopad na celkový ekonomický život štátu.
  3. takže ochrana pred rizikom nemôže byť len interná záležitosť komerčnej banky. Centrálna banka musí budovať systém opatrení, ktoré minimalizujú vznik rizík v komerčných bankách s cieľom chrániť bankovú sústavu ako celok.
  4. jednou z metód ochrany je diverzifikácia (rozkladanie)rizika. Jej podstatou je rozloženie rizika na viac podnikateľských subjektov. Vychádza sa pritom z predpokladu, že škoda spôsobená rizikom bude menšia, pretože pravdepodobnosť vzniku rizika u všetkých subjektov je malá. Diverzifikácia sa robí na úrovni komerčnej banky alebo na úrovni centrálnej banky.

 

Komerčná banka môže rozkladať riziko tak, že obchoduje s viacerými klientmi, resp.

     uzatvára viacero druhov rôznych obchodov z rôznymi rizikami. Rozkladanie rizika je

     východiskom teórií portfólia. Snahou je zostaviť portfólio (vytvoriť štruktúru aktív) tak,    

     aby bola optimalizovaná návratnosť vynaložených prostriedkov. Ide o minimalizáciu

     rizika pri určitej úrovni návratnosti. Štruktúra aktív sa nevytvára náhodne, ale dochádza

     k závislosti medzi jednotlivými skupinami aktív - korelácia portfólia.

  1. pri pozitívnej korelácii ide o rozklad rizika medzi dve skupina aktív, pričom návratnosť sa v oboch skupinách vyvíja súhlasne. Nedochádza ku kompenzácií strát v jednej skupine aktív ziskami druhej skupiny. Efekt diverzifikácie spočíva v pravdepodobnosti, že riziko nenastane v oboch skupinách súčasne. Tento postup sa využíva v prípade menej riskantných skupín aktív.        Pri negatívnej korelácii dochádza ku kompenzácii strát jednej skupiny výnosmi druhej skupiny.
  2. negatívna korelácia sa odporúča používať pri veľmi rizikových skupinách aktív.         
  3. efekt maximálneho rizika - súčasne nastanú všetky riziká a portfólio je absolútne negatívne korelované.
  4. riziko nemá vplyv na zmenu návratnosti, graf dokazuje odôvodnenosť pozitívnych korelácií portfólia v nízkorizikovom prostredí. Pozitívna korelácia pri vysokých rizikách by však zvyšovala pravdepodobnosť kumulácie strát v prípade, že riziká nastanú - graf d) krivka p.

Centrálna banka - prijíma opatrenia, ktoré určujú hranice nevyhnutnej diverzifikácie portfólia komerčnej banky. Ide hlavne o určenie maximálnej úverovej angažovanosti, ktoré majú osobitný vzťah k banke a pod.

  1. centrálne banky posudzujú tiež rizikovosť celkových bankových aktív. Obyčajne sa používa 4 - stupňová škála. NBS ju tiež prebrala.
  1. stupeň   -   aktíva s rizikovou váhou 0%
  2. stupeň   -   aktíva s rizikovou váhou 20%
  3. stupeň   -   aktíva s rizikovou váhou 50%
  1. REGULÁCIA BANKOVÉHO PODNIKANIA A JEJ VÝZNAM PŘI

    VYTVÁRANÍ PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA V

    BANKOVNÍCTVE

 

Úverová  angažovanosť KB

 

úverová angažovanosť (ÚA) - hlavným zmyslom sledovania ÚA je rozloženie rizika voči klientom a určenie maximálne prípustného rizika voči klientovi resp. skupine klientov. ÚA sa vypočíta vo vzťahu ku kapitálu banky. V pravidelných mesačných hláseniach sa zvlášť sledujú klienti, voči ktorým dosiahla čistá ÚA viac ako 10% vlastného kapitálu.

 

Kapitálová primeranosť

 

kapitálová primeranosť - ide o dodržanie podielu vlastného kapitálu k celkovým aktívam. Bazilejskou dohodou z roku 1988 bolo prijaté tzv. Cookovo pravidlo - 8% podiel, pričom minimálne polovicu musia tvoriť kmeňové akcie.

 

 

                                                kapitál

             Kapitálová primeranosť = ------------------------------- x 100

                                        rizikovo vážené aktíva

 

Čo sa týka kapitálu, možno doňho zahrnúť:

  1. sumu nominálnych hodnôt upísaných bežných akcií
  2. ážiové fondy
  3. rezervné fondy
  4. nerozdelený zisk z minulých rokov

 

Ďalej sa čitateľ upravuje o odpočítateľné položky. Ich zmyslom je :

  1. vylúčiť nepredajný kapitál (napr. software…)
  2. zabrániť rozrieďovaniu kapitálu vzájomnými investíciami medzi bankami
  3. obmedziť investície do nebankových subjektov, nad ktorými má banka kontrolu
  4. obmedziť investície do FO a PO, ktoré majú k banke blízky vzťah, s cieľom zabrániť špekulatívnym investíciám.

 

Pri výpočte menovateľa ide o súvahové aktíva ocenené rizikovými váhami a o úverové ekvivalenty podsúvahových záväzkov, vynásobených faktorom konverzie

 

 

Povinné minimálne rezervy

 

        Patrí medzi priame nástroje CB. Ide o bezúročné vklady KB v CB. Sú súčasťou celkových rezerv banky. Ich výšku resp. spôsob tvorby, určí CN na základe štruktúry vkladov KB. Zvyšovanie povinných minimálnych rezerv (PMR) zvyšuje likviditu bankového sektora, znižovanie PMR ju znižuje. Vo vzťahu PMR k úverovej kapacite bánk platí nepriama úmernosť - možno ňom regulovať ponuku peňazí.

        Určený pomer PMR ku vkladom sa nazýva rezervný koeficient. Udáva sa v %.

        KB riadením štruktúry pasív si sama určuje mieru zaťaženia PMR.

 

 

6. VLASTNÝ KAPITÁL KOMERČNÝCH BÁNK

 

FUNKCIE KAPITÁLU BANKY

 

Banka ako podnikateľský subjekt musí byť vybavená dostatočným množstvom kapitálu, ktorý je základom podnikania. Od jeho štruktúry a výšky sa odvozujú ďaľšie kvalitatívne parametre, ktorými je možné charakterizovať obozretnosť podnikania. Spolu s rezervami a oprávkami slúži na zabezpečenie banky pred rôznymi druhmi rizík, od jeho výšky možno určiť optimálnu veľkosť banky.

 

Funkcie banky :

 

Zabezpečovacia funkcia

  1. kapitál sa pokladá za základ podnikania,
  2. prostriedky vložené ako kapitál slúžia v prípade neúspechu banky v podnikaní na pokrytie jej záväzkov,
  3. akcionári musia počítať s rizikom, že prídu o investované  prostriedky v prípade, ak sa banka dostane do finančných ťažkostí,
  4. to si vyžaduje poistenie vkladov, ako nástroj stabilizácie bankového systému ako celku, pretože záväzky banky niekoľkonásobne prevyšujú jej kapitál,
  5. výška kapitálu banky - jedným z faktorov upevňovania dôvery vkladateľov.

 

Regulačná funkcia

  1. má niekoľko dimenzií,
  2. prvou dimenziou - používanie kapitálu ako kritéria na posudzovanie spoloč. Záujmov,
  3. od kapitálu - odvodené kritéria hodnotenia obozretnosti bankového podnikania,
  4. tieto kritéria slúžia na kontrolu banky a v prípade neúmerného rastu rizík orgány bankového dohľadu príjmu opatrenia na odstránenie negatívneho vývoja s cieľom zabrániť destabilizácii bankového sektora,
  5. bankrot banky postihuje akcionárov a klientelu, ale vyvoláva aj vysoké spoloč. náklady,
  6. výška spoloč. nákladov - rozdiel medzi nákladmi bankrotu a výškou kapitálu banky,
  7. straty banky sú obmedzené výškou kapitálových investícií akcionárov, ostatné straty idú na ťarchu spoloč. nákladov, podieľajú sa na nich klienti časťou nepoistených depozitov, poisťovňa depozitov do výšky výplaty poistných náhrad, CB do výšky nenávratných refinančných, redistribučných a núdzových úverov.

 

Operatívna funkcia

  1. sú založené na investovaní kapitálu banky formou majetkových účastí, nákupom budov, strojov a zariadení,
  2. podiel materiálnych aktív rastie vplyvom zdokonaľovania technol. aspektov,
  3. význam majú investície do majetkových účastí, vytváranie holgingov a sietí sesterských společnosti,
  4. zlepšuje to možnosť realizpovať podnikateľské záujmy banky a znižuje sa riziko bankového podnikania.

 

VÝNOSOVOSŤ KAPITÁLU

 

Dôležitým kritériom výnosnosti - miera návratnosti investovaného kapitálu, možno ju vypočítať ako súčet výnosovosti dividendy a kapitálového zisku.

 

Nk = Vd + Kz

Nk - návratnosť kapitálu

Vd - výnosovosť dividendy

Kz - kapitálový zisk

 

Vychádza sa zo zmeny výšky dividendy pri súčasnej zmene ceny akcie

- najprv sa vypočíta koeficient kapitálového zisku - ide o percentuálny nárast ceny v dvoch po sebe idúcich obdobiach

 

Kz = C1 - C0 / C0

Kz - koeficient kapitálového zisku

C0 - ceny akcie v období 0

C1 - cena akcie v období 1

 

vypočítať dividendu v období 1 :

 

D1 = D0 x ( 1 + Kz )

D0 - dividenda v období 0

D1 - očakávaná dividenda v období 1

 

výnosovosť dividendy sa vypočíta :

 

Vd = D1 / C0

 

návratnosť akciového kapitálu - ROE :

 

ROE = Z / AK

Z - zisk

AK - suma akciového kapitálu

 

trhovú hodnotu banky môžeme vypočítať :

 

TH = ROE - Kz / Nm - Kz x BH

BH - účtovná hodnota akciového kapitálu

Nm - minimálna návratnosť požadovaná akcionármi

 

stupeň samofinancovania - vypočíta ako podiel vlastného kapitálu k celkovému kapitálu

 

samoreprodukcia - podiel celkového kapitálu a cash flow

 

uvedené postupy sa používajú pri analýze štruktúry kapitálu - efektívnosti jeho využívania

 

dôležitý vzťah ROE a ROA :

ROA = Z / suma aktív

 

návratnosť akciového kapitálu - vypočítať pomocou návratnosti aktív :

 

ROE  =  ROA x suma aktív / AK =

         =  Z / suma aktív  x  suma aktív / AK =  

         =  Z / AK

tieto ukazovateľe sú prepojené prostredníctvom sumy aktív, ktoré vytvárajú rozsah financovania a to spôsobuje, že malé zmeny ukazovateľa ROA znamenajú veľké zmeny ukazovateľa ROE.

 

rast rizikovosti bankového podnikania v 80 - tych rokoch zapríčinil úpadok viacerých bánk, hlavne úpadok talianskej banky BANCO AMROZIANO

 

hlavným problémom, ktorý viedol ku kríze komerčného bankovníctva bola nedostatočná kapitálová vybavenosť KB :

  1. nedostatok kapitálu spôsoboval znižovanie dôvery v bankový sektor,
  2. prejavovalo sa to hlavne nedostatočnou likviditou v období tzv. dlžníckej krízy, ktorá sa vyznačovala nesplácaním bankových úverov klientmi banky,
  3. aktívne operácie rástli rýchlejšie ako kapitál a rezervy, kontrola CB nemala oporu v systéme kvalifikácie.

riešenie problému - hľadalo vo vzťahu medzi týmito dvoma veličinami, ktoré by zosúladili rast aktív s rastom kapitálu, podnietili rast aktív rastom kapitálu

 

štáty Európskeho spoločenstva sa dohodli v roku 1988 v Brazileji, že banky musia mať kapitál v určenej minimálnej výške  vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam - Cookov index

k dohode sa pripojili aj ďaľšie štáty - USA, Japonsko

spočiatku si podiel určovali jednotlivo - Nemecko - koeficient na úrovni 9%, Francúzsko - koeficient na úrovni 7,5%, Japonsko - koeficient na úrovni 7,3%

väčšina štátov používala ako kritérium hranicu 8%

 

na návrh krajín G 10 bola prijatá najrozšírenejšia sadzba 8% ako spoločné a všeobecné platné kritérium

 

bola tiež stanovená štruktúra kapitálu :

  1. polovicu podielu musia tvoriť akcie a voľné rezervy,
  1. druhú polovicu tvoria ostatné rezervy,
  1. úprava aktív podľa ich rizikovosti - podľa klasifikácie rizík sa zvyšovaním stupňa  rizikovosti,

 

aktíva zvyšuje jeho váha v sume aktív pri výpočte kapitálovej primeranosti - to malo vyvolať tlak na znižovanie rizikovosti bankových aktív a stabilizovať systém komerčných bánk, to sa však nepodarilo

 

čo sa týka kapitálovej primeranosti slovenských bánk, banková sústava je výrazne           polarizovaná, banky, ktoré pôsobili pred  rokom 1990, sú výrazne podkapitalizované

za socializmu výška  kapitálu nebola kritériom, banky nemuseli mať kapitál , pretože             nepodstupovali riziko, ktoré na seba bral štát, kapitálová primeranosť sa pohybovala od 0,84 do 1,22%, výnimku tvorili banky, ktoré sa špecializovali na poskytovanie bankových služieb v zahr.-ekon. oblasti, ale ani tie nedosahovali úroveň 5%

 

úroveň kapitálovej primeranosti bola hlboko pod odporúčanou hranicou

 

4.   zvyšovaním kapitálu upisovaním akcií,

5.   poklesom aktív niektorých KB.

 

jednorázovým zvýšením kapitálu z Fondu nár. majetku, z výnosov prvej vlny kupónovej privatizácie

 

  1. stav v týchto bankách je lepší, lebo sa kapitálová primeranosť  pohybuje na úrovni 7%, hodnotenie rizikovosti aktív sa neuplatňuje v plnom rozsahu, váha rizikovosti sa postupne približuje k európskym štandardom, skutočná riziková primeranosť na základe rizikovo vážených aktív by bola nižšia, so Svetovou bankou sa pripravuje projekt reštrukturalizácie bankového systému, súčasťou by malo byť aj zvýšenie kapitálu v podkapitalizovaných bankách a zníženie rizikovosti aktív, aby sa znížila rizikovosť aktív, vytvorila sa Konsolidačná banka, do ktorej  mohli komerčné banky odviesť časť svolich rizikových aktív, ktoré zdedili spred roku 1990
  2. do druhej skupiny patria banky, ktoré začali svoju činnosť po zrušení monopolu štátu na komerčnú bankovú činnosť, ide o súkromné banky so zahraničným kapitálom a takmer všetky sú nadkapitalizované, je to spôsobené tým, že banka má po začatí činnosti kapitál vo výške požadovanej NBS, aktívne operácie rozvíja iba postupne a preto koeficient sa postupne znižuje, novozaložená banka by mala dosiahnuť úroveň kapitálovej primeranosti v súlade so štandardom do 5 rokov od začatia činnosti
  3. vysoká rizikovosť poskytovania úverov vedie banky k znižovaniu rizikovosti aktív zmenami ich štruktúry, klesá podiel úverov a rastie podiel štátnych pokladničných poukážok, alebo iných štátnych CP, ktoré vzhľadom na garanciu štátu majú nižší koeficient rizikovosti a jedným z dôsledkov je nedočerpanie úverových limitov určených NBS o niekoľko miliárd Sk.

 

 

KAPITÁLOVÁ POZÍCIA KOMERČNÝCH BÁNK V SR

 

Zisk - hlavným cieľom bankového podnikania, je rozdielom medzi nákladovosťou pasív a    výnosovosťou aktív banky

 

najvýznamnejšími faktormi nákladov i výnosov - úroky, ktoré na jednej strane predstavujú cenu, ktorú musí banka zaplatiť za zdroje na peňažnom a kapitálovom trhu (nákladové úroky), na druhej strane ide o cenu, za ktorú banka poskytuje svojim klientom zdroje (výnosové úroky)  

 

vzťak medzi nákladovými a výnosovými úrokmi - charakterizuje úroková marža

 

hrubá úroková marža - rozdiel medzi priemernými úrokovými sadzbami výnosových úrokov a priemernými úrokovými sadzbami nákladových úrokov

 

čistá úroková marža

 

ČÚM = ČUP / VA

ČUP        čistý úrokový príjem

VA        výnosové aktíva

 

čistý úrokový príjem - rozdiel medzi celkovým úrokovým príjmom a celkovými úrokovými nákladmi

 

okrem úrokových príjmov má banka rôzne neúrokové príjmy :

  1. poplatky za služby,
  2. príjmy za úschovnú činnosť,
  3. provízie za hypotéky a iné.

 

HODNOTENIE NÁKLADOVOSTI KOMERČNEJ BANKY

 

kvantifikovať náklady má pre komerčnú banku veľký význam, umožňuje zvoliť takú stratégiu získavania zdrojov, ktorá zabezpečí optimálnu výnosovosť

 

nákladovosť jednotlivých zdrojov - rozdielna, mení sa výška nákladov a jej zložky

 

celkové náklady tvoria 2 zložky :

  1. priame náklady - exaktne kvantifikovať
  1. nepriame náklady - skryté - iba odhadnúť

 

priame náklady

 

PNi = ( ÚNi + NSi + Pi + NPDi ) x (1 / 1- PMRi )

PNi        priame náklady i-teho zdroja

ÚNi        úrokové náklady, náklady na vlastný kapitál

NSi        náklady na služby

Pi        platené provízie

NPDi        náklady na poistenie vkladov

PMRi        povinné minimálne rezervy

 

čo sa týka vlastného kapitálu - na jednej strane sú pomerne vysoké náklady na jeho                         obstaranie

- na druhej strane sa od jeho výšky odvíja rizikovosť

 

nižšie riziko pri dostatočnej výške kapitálu umožňuje banke získať na trhu zdroje za nižšiu cenu

 

položka náklady na služby - sú to hlavne náklady na prevádzku, prenájom priestorov a zariadení, mzdové náklady

- ich podiel na celkových nákladoch by sa nemal zvyšovať, pokiaľ sa výrazne nemení štruktúra bankových operácií

 

 

 

 

VÝNOSOVOSŤ KOMERČNEJ BANKY        

 

rozhodujúci podiel na výnosoch banky :

  1. úroky z úverov,
  2. úroky zo štátnych CP,
  3. dividendy z investícií do CP
  4. úroky z vkladov v iných peňažných ústavoch

 

časť aktív - nevýnosová - patria sem hotovosti, ktoré musú mať banka v pokladniciach na zabezpečenie hotovostného platobného styku a povinné minimálne rezervy, uložené v centrálnej banke

 

HODNOTENIE ZISKOVOSTI

 

ziskovosť - hodnotí podľa rôznych kritérií :

  1. kritérium -   zisková marža, ktorá vyplýva priamo z predchádzajúcich častí a výpočtov

zisková marža - rozdiel medzi koeficientom priamych celkových nákladov a      koeficientom celkových výnosov

 

Ziskový marža = kCV - kCPN

 

na ziskovú maržu vplýva saldo nepriamych výnosov a nepriamych nákladov, ide však o zanedbateľný vplyv

 

rozhodujúci je vplyv pasív a aktív, citlivých na úrokovú maržu

 

banky robia v súčasnosti s veľkým rozsahom hotovosti, čo im znižuje podiel výnosových aktív na celkových aktívach a negatívne vplýva na čistú úrokovú maržu

 

nevýhodná je aj štruktúra zdrojov, podiel neterminovaných zdrojov na celkových zdrojoch je príliš vysoký, čo bankám neumožňuje rozvíjať dlhodobé aktivity, výhodnejšie z hľadiska výnosovosti

 

úroveň PMR, ktorá je vzhľadom na štruktúru pasív a vysokú úroveň rizikovosti v našom bankovom prostredí vyššia ako v ekonomikách s vyššou mierou rovnovážnosti, čo sa tiež odráža v poklese čistej úrokovej marže

 

zisk - používa jako významný komponent hodnotenia úspešnosti podnikania

 

ukazovateľ TIC

 

TIC = čistý zisk před zdanením + úroky / úroky

 

ziskovosť obyčajnej akcie = čistý zisk - dividendy privilegovaných akcií / počet obyčajných akcií

 

Tvorba dostatočného zisku je pre banku nevyhnutná

 

Funkcie zisku :

  1. zdrojom rozširovania kapitálu,
  1. slúži na stimuláciu manžmentu banky,
  1. zabezpečuje tvorbu rezerv,
  1. kritériom investovania pre nových akcionárov,
  1. zdrojom skvalitňovania úrovne služieb klientele banky,
  1. jedným z indikátorov zdravého a bezpečného podnikateľského prostredia.

 

Prosperita banky v ekonomicky rovnovážnom systéme :

  1. silná výnosová schopnosť, ktorá znamená, že výnosové aktíva by mali tvoriť viac ako 90% všetkých aktív banky,
  2. ziskovosť charakterizovaná ukazovateľom čistej úrokovej marže by mala byť vyššia ako 4,5%,
  3. dobrá kvalita úverového portfólia - nedobytné úvery by nemali presiahnuť 2% celkových aktív,
  4. silná kapitálová pozícia, pri ktorej by mal byť pomer kapitálu k aktívam vyšší ako 8% a pomer kapitálu k úverom vyšší ako 15%,
  5. návratnosť akciového kapitálu by mala byť najmenej 15%,
  6. vnútorné generovanie kapitálu - ročný percentuálny nárast vlastného kapitálu by mal byť bez využitia vonkajších zdrojov najmenej 10%.

 

 

7. AKTÍVA KOMERČNÝH BÁNK

MIESTOLIKVIDNÝCH PROSTRIEDKOV V AKTÍVACH BANKY, BANKOVÝ ÚVER, DRUHY ÚVEROV, METÓDY POSKYTOVANIA BANKOVÝCH ÚVEROV, ZABEZPEČENIE ÚVEROVÉHO VZŤAHU A BONITA KLIENTA, MIESTO CP V AKTÍVACH KOMERČNEJ BANKY - ZABEZPEČENIE LIKVIDITY, VYLEPŠENIE PORTFÓLIA INVESTIČNEJ ZISKOVOSTI, INVESTÍCIE DO HMOTNÉHO A NEHMOTNÉHO MAJETKU, VÝNOSOVOSŤ AKTÍV

 

  1. aktívne operácie KB - nadväzujú na ih ktívne operácie, lebo banky peniaze, ktoré sústredia formou pasívnych operácií následne využívajú  na svoje vlastné podnikanie
  2. aktívne operácie - podnikateľské a ostatné operácie jako napodnikateľské
  3. tvrdenie - pasívne operácie bánk sú práve tak podnikateľské jako aktíne operácie
  4. aktívne operácie bánk - považujeme :
  5. úverové operácie
  6. investičné činosti bánk
  7. úverové operácie tvoria prevažnú časť aktívnych operácií, sú klasickými operáciami komerčných bánk
  8. novšie formy - investovanie do CP
  9. v našom bankovníctve stále prevažuje v aktívnych operáciach bánk úver, aj keď banky čoraz viac vo svojich operáciach využívajú investovanie

 

ÚVEROVÉ OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK

  1. při týchto operáciach vystupuje banka jako veriteľ, je v aktívnom postavení
  2. KB poskytujú veľa rôznych úverov, najčastejšie sa z hľadiska času rozdeľujú na - krátkodobé, strednodobé a dlhodobé

 

KRÁTKODOBÉ ÚVERY

  1. medzi krátkodobé úvery patria :
  2. kontokorentný úver
  3. zmenkové úvery
  4. ručiteľské úvery
  5. lombardný úver
  6. kontokorentný úver
  7. najrozšírenejší bankový úver
  8. základom je kontokorentný účet vedený v banke, ktorá je kombináciou vkladového a úverového účtu
  9. na tento účet prichádzajú všetky príjmy daného subjektu a na druhej strane sa z neho uskutočňujú všetky platby
  10. ak sú výdavky vyššie jako príjmy, bežný účet sa dostáva do debetuň
  11. debetné saldo - predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru, tot saldo nasmie prektočiť tzv. úverový limit, ktorý banka s klientom vopred dohodne, stanovuje sa individuálne, na základe previerky úverovej spôsobilosti a vývoja bežného účtzu klienta v minulosti
  12. dohoda o kontokorentnom úvere vzniká uzatvorením úverovej zmluvy
  13. používa sa na vyrovnanie výkyvov bežného účtu, na dlhodobé krytie a sezónne potreby variabilného kapitálu a na krátkodobé investičné výdavky
  14. výhodou - klient nemusí při každej potrebe krítkodobých peňažných prostriedkov znovu uzatvárať zmluvu
  15. revolvingový úver - určitou modifikáciou kontokorentného úveru
  16. používa sa při podnikaní so zahraničnou majetkovou účasťou,
  17. banka poskytuje svojmu klientovi krátkodobý úver na dohodnutú sumu, ktorá sa nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berie jako nový úver a v prípade nevyčerpania celej sumy sa účtujú poplatky za nevyčerpanú sumu
  18. tento úver sa poskytuje dobrým klientom, u ktorých v určitých intervaloch opakovane dochádza k požiadavkám na úver, poskytovaný na tie isté účely
  19. zmenkové úvery
  20. rozhodujúci význam má zmenka, podľa spôsobu jej pužitia sa rozlišujú rôzne druhy zmenkových pôžičiek
  21. zmenkový eskontný úver
  22. najrozšírenejším zmenkovým úverom
  23. podstatou - banka odkupuje zmenku od majiteľa před jej lehotou splatnosti
  24. při odkupe - eskonte zmenky banka vychádza z nominálnej hodnoty zmenky, odpočítava diskont, čo je úrok za čas zostávajúci do splatnosti zmenky
  25. banka nakupuje zmenku od pôvodného mjaiteľa, prípadne od majiteľa, ku ktorému sa prostredníctvom rubopisu dostala, a to na základe tzv. kúpnej dohody
  26. při odkúpení zmenky sa jej majiteľom stáva banka, ktorá v termíne splatnosti predkladá zmenku zmenkovému dlžníkovi na preplatenie
  27. banka při nákupe zmenky poskytuje priamy peňažný úver majiteľovi zmenky, napriamo úveruje hlavného dlžníka, ktorému predklafá zmenku v lehote splatnosti na preplatenie
  28. při nákupe zmenky si banky uplatňujú podmienky, niektoré eskontujú iba tie, ktorých vystavovateľ i majiteľ sú jej klientami, často uprednostňujú obchodné zmenky před finančnými
  29. na odkúpenie zmenky nie je právny nárok
  30. eskont zmenky - poskytnutie krátkodobého úveru - banka ju odkúpi iba vtedy, ak sa jej zdá byť  málo riziková a ak má dostatok zdrojov na poskytovanie úverov
  31. formy eskontného úveru :
  32. jednorázový eskontný úver - akceptačný úver - banka neposkytuje faktický úver, ale tým, že zmenku skceptuje, poskytuje svoje dobré mano jako záruku, že dlžník zmenku zaplatí, akceptačný  úver vzniká tak, že klient vypíše zmenku na banku, ktorá ju akc eptuje, tedy zaviaže sa zaplatiť záväzok daný zmenkou při dospelosti, splatnosti zmenky

akceptované zmenky sa môžu použiť na - vyrovnanie záväzkov

  1. ich eskontovanie - získanie    peň. hotovosti
  2. remboursný úver
  3. akceptačný úver v zahrničnoobchodnej praxi
  4. na žiadosť dovozcu sa akceptuje zmenka vystavená vývozcom na tzv. remboursnú banku - táto banka akceptuje zmenku na základe dokumentov, ktoré sa vzťahujú na obchodnú operáciu
  5. vývozca takto akceptovanú zmenku môže akceptovať v ďaľšej banke
  6. ručiteľský úver
  7. banka sa zaručuje uhradiť za svojho klienta záväzok voči tretej osobe, pokliaľ sa dlžník dostane do finančnej tiesne, tento záväzok býva vo forme osobitnej spísanej listiny - osobitný záručný list alebo príslušná doložka - tzv. aval na zmenke
  8. banka predá svoje dobré meno, plne ručí za zmenkový záväzok, preto sa poskytuje iba prvotriednym klientom
  9. při všetkých zmenkových úverov banka zvažuje riziko, poskytuje ich len tým, ktorí sú dôveryhodní
  10. eskontný úver - skutočným poskytnutím peňažných prostriedkov akceptačný úver = avalový úver - poskytnutím dobrého mena banky, banka nesie při nich  riziko
  11. lombardný úver
  12. úver poskytovaný bankou jako záloh hnuteľnej vaci a riadi sa jej hodnotou
  13. pohybuje sa od 60% do 90% hodnoty zálohu
  14. stanovený pevnou sumou na dohodnutú dobu, po ktorej musí byť splatený, inak banka uplatní svoje právo vyplývajúce zo záložného práva, podľa toho, čo slúži jako předmět zálohu, rozoznávame lombardný úver na :
  15. CP
  16. tovar
  17. pohľadávky
  18. drahé kovy a iné cennosti
  19. lombardný úver na CP
  20. najčastejším typom ombardného úveru
  21. vhodný pre banku i dlžníka
  22. v prípade nasplatenia - založené CP rýchlo speňaží a pre dlžníka to predstavuje možnosť krátkodobej pôžičky bez toho, aby ihneď musel predávať CP, ktoré vlastní, keď CP založí, stále mu ostáva na  ne vlastnícke právo
  23. lombardný úver môže banka poskytnúť aj na založenie zmenky a to vtedy, ak klient potrebuje veľmi krátkodobý úver a eskont zmenky nie je pre neho výhodný
  24. lombardný úver na tovar
  25. poskytuje sa na tovar, s ktorým sa dobře obchoduje - na tovar obchodovateľný na burze
  26. dlžník odovzdáva banke len skladiskový list, konosament, nákladný list - dokumenty, ktoré mu znemožňujú disponovať s tovarom
  27. pre banku je tento typ úveru riskantný, lebo môže dôjsť k veľkým výkyvom cien, tovary sa prestanú predávať, bake vznikajú dodatočné náklady spojené s kontrolou tovaru
  28. lombardný úver na pohľadávky
  29. krátkodobý úver  zabezpečený pohľadávkami
  30. používa sa v prípade, ak podnikateľský sdubjekt poskytne obchodný úver bez toho, že by žiadal vystavenie zmenky, od banky potom žiada na svoje pohľadávky úver, uzatvorí s ňou úverovú zmluvu a jako zábezpeku úveru odstúpi banke faktúru, prípadne odberateľom uznanú pohľadávku
  31. lombardný úver na drahé kovy a iné cennosti
  32. v praxi sa používa zriedkavo
  33. pre banku predstavuje malé riziko - drahé kovy nepodliehajú znehodnoteniu anie je problém ich predať
  34. jako zábezpeku okrem drahých kovov lombardného úveru možno použiť aj vkladné knižky, životné poistky a autorské pohľadávky a práva
  35. má istú podobnosť s kontokorentným úverom, odlišuje sa tým, že je poskytovaný na pevnú sumu, celá suma úveru je úročená úrokovou sadzbou nezávisle od toho, či je klient banky využil
  36. v našej bankovej praxi - stále sa ešte stretávame s krátkodobými účelovými úvermi
  37. okrem kontokorentného a revolvingového úveru banky poskytujú najmä tieto úvery :
  38. krátkodobý účelový úver so splatnosťou do 1 roka na prevádzkové a investičné potreby
  39. krátkodobý úver so splatnosťou do 1 roka na prechodný nedostatok finančných prostriedkov
  40. preklenovací úver
  41. krátkodobý účelový úver
  42. poskytuje sa podnikateľskej sfére na krátkodobé potreby súvisiace s podnikateľskou činnosťou - zásoby, prevádzkové náklady, pohľadávky voči odberateľom a za vývoz, dodávky zo zahraničia, investičný majetok
  43. účel, na ktorý sa poskytujr úver sa špecifikuje v žiadosti o úver, na úver sa uzatvára zmluva na celú dobu trvania záväzku, maximálne na obdobie 1 roka
  44. úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov
  45. sa poskytuje na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, spravidla nezavinený podnikateľským subjektom
  46. úver sa môže poskytnúť na :
  47. odstránenie príčiny finančných ťažkostí
  48. zaplatenie bankových úrokov a poplatkov
  49. zloženie prostriedkov na otvorenie akreditívu
  50. platenie promptných platieb
  51. úver sa poskytuje na základe zmluvy, v ktorej sa stanoví termín a spôsob splácania a iné podmienky
  52. zabezpečenie úveru banka požaduje při konkrétnych úveroch individuálne, v závislosti od miery rizika
  53. poskytnutie úveru nepresahuje 1 mesiac
  54. preklenovací úver
  55. úver na preklenutie časového nesúladu medzi potrebou a tvorbou zdrojov podnikateľského subjektu za podmienky, že chýbajúce zdroje vytvorí do konca roka, keďže sa tento úver spláca z disponibilných zdrojov
  56. v žiadosti o úver sa špecifikuje tvorba zdrojov a potrieb v členení podľas mesiacov na celú dobu čerpania a splácania úveru
  57. v našej bankovej praxi sa začínajú objavovať aj eskontné úvery aj keď iba v malom množstve, sú totiž viazané na rozšírenie platenia prostreníctvom zmenky, čo sa vzhľadom na vysokú platobnú neschopnosť ťažko udomácňuje v našom prostredí a na druhej strane  tieto úvery prestavujú nároky na bankové zdroje jako na hociktorý iný krátkodobý úver

 

STREDNO A DLHODOBÉ ÚVEROVÉ OPERÁCIE

 

  1. patrí sem poskytovanie, ktoré presahujú lehotu 1 roka
  2. hranica medzi stredno a dlhodobosťou je určená :
  3. strednodobé úvery - so splatnosťou do 4 rokov
  4. dlhodobé úvery - so splatnosťou nad 4 roky
  5. vyspelé trhové ekonomiky - stredno a dlhodobé úverové operácie patrí :
  6. emisná pôžička
  7. pôžička na úverový úpis
  8. hypotekárna pôžička
  9. spotrebné pôžičky
  10. emisné pôžičky
  11. priama pôžička bez sprostredkovateľskej funkcie banky
  12. je priamou pôžočkou podnikateľského subjektu, ktorý sa v tomto prípade naobracia priamo na banku, ale emisiou dlhopisov sa obracia na celú ekonomickú verejnosť so žiadosťou o odkúpenie jeho úverových CP
  13. banka poskytuje často služby spojené s emisiou CP, sako aj služby při ich predaji
  14. banka alebo skupina bánk odkúpi časť pôžičky, často emitentovi poskytuje aj poradenské služby spojené s úkonom emisie
  15. úverový úpis
  16. alternatívou úverovej pôžičky
  17. rozdiel : podnikateľský subjekt sa neobracia so žiadosťou o pôžičku na verejnosť, ale priamo na banku
  18. úver dostáva ao banky, ktorá preverí, tak jako ja při iných tapoch bankových úverov, jeho úverovú spôsobilosť
  19. dlžník podpisuje banke záväzkovú listinu - úverový úpis - dôkazom pohľadávky  banky voči nemu, nie je však CP, čo je nevýhodou, nakoľko veriteľ ju nemôže premeniť na likvidné prostriedky ešte před jej splatnosťou
  20. hypotekárne pôžičky
  21. pôžičky, ktoré poskytujú banky na základe existencie majetku v podobe nehnuteľností
  22. patrie k najstarším typom bankového úveru
  23. poskytujú sa na základe dokladov o vlastníctve domov, pozemkov, hospodárskych budov, ktoré zabezpečujú úver proti riziku jeho nezaplatenia
  24. zabezpečením úveru - nehnuteľnosť - na nehnuteľnosť je uvalená hypotéka, vlastník nemôže s majetkom voľne disponovať
  25. rozšírený při financovaní domového fondu, používa sa aj  při financovaní investičných akcií priemyselných podnikov
  26. veľký význam má aj v poľnohospodárstve
  27. spotrebné pôžičky
  28. majú prevažne strednodobý charakter
  29. sú to úvery fyzickým osobám a domácnostiam, slúžia na nákup spotrebných tovarov - auto, nábytok
  30. časť týchto pôžočiek má aj krítkodobý a dlhodobý charakter
  31. v poslednom období - podkytovanie pôžočiek v kontokorentnej forme - čerpať úver priamo na bežnom účte občana
  32. stredno a dlhodobé úvery - základné typy :
  33. strednodobý účelový úver - so splatnosťou 1 - 4 roky - na prevádzkové a investičné potreby
  34. dlhodobá účelový úver - so splatnosťou nad 4 roky, väčšinou do 7, prípadne 10 rokov - na investičné potreby
  35. banky poskytujú aj úvery spojené s privatizáciou
  36. úvery na nákup privatizovanej jednotky, na zloženie dražobnej istoty, úvery na zloženie podielu do obchodnej spoločnosti, družstva

 

HODNOTENIE ÚVEROVÉHO DLŽNÍKA-BONITA KLIENTA

  1. v prípade žiadosti o úver banka klienta dôkladne zhodnotí, čím znižuje riziko nesplatenia úveru, hodnotí sa :
  2. právna spôsobilosť
  3. osobná dôveryhodnosť
  4. hospodárska situácia
  5. právna spôsobilosť
  6. klient je právne spôsobilý preberať na seba záväzky plynúce z úverového vzťahu - právne spôsobilý ručiť svojím majetkom
  7. ak je klient právnickou osobou, preukáže sa výpisom z obchodného registra
  8. ak je klient fyzickou osobou, predloží živnostenský list alebo občiansky preukaz
  9. banka posudzuje aj majetkové pomery klienta, spoluzodpovednosť a možnosť ručenia za svoje záväzky
  10. při a.s. a.spol. s.r.o. sú majetkové vzťahy a ručenia presne vymedzené
  11. v prípade verejnoprospešných organizácií, komanditných společnosti, individuálnych podnikateľov musí banka presne vymedziť ich majetkovú zodpovednosť
  12. osobná dôveryschopnosť
  13. klient má vlastnosti predurčujúce stať sa spoľahlivým obchodným partnerom banky
  14. základné znaky dôveryhodnosti :
  15. stabilné finančné výsledky
  16. presné a včasné plnenie mluvných a platobných záväzkov
  17. minimálne alebo žiadne reklamácie na tovar
  18. stálosť a spoľahlivosť vo vzťahoch k banke
  19. dostatočný zostatok na účte
  20. hospodárska spôsobilosť
  21. jej cieľom je posúdiť :
  22. skutočné hospodárske pomery podnikateľa
  23. dôvod žiadosti o úver
  24. či mu môže byť úver poskytnutý
  25. za akých podmienok mu môže byť úver poskytnutý
  26. takéto hodnotenie klienta je vnútornou záležitosťou každej banky
  27. najdôležitejšie prvky hodnotenia klienta sa považujú :
  28. kvalifikácia manažmentu
  29. účel použitia úveru
  30. analýza a kritéria účtovnej uzávierky
  31. aktuálna obchodná situácia

 

 

 

ZABEZPEČENIE ÚVERU

 

  1. banka požaduje dostatočné zabezpečenie úveru, ktzoré umožňuje v prípade nesplatenia úveru uplatniť nároky voči dlžníkovi, resp. tretej osobe a dosiahnuť tak úhradu úverovej alebo úrokovej pohľadávky
  2. u nás sú prostriedky úverového zabezpečenia vymedzené obchodným zákonníkom a občianskym zákonníkom
  3. úverové zabezpečenie je vždy - majetok - hnuteľný alebo nehnuteľný. vlastný majetok žiadateľa o úver alebo majetok tretej osoby, ktorá ručí za úver
  4. 3 spôsoby úverového zabezpečenia :
  5. reálne zabezpečenie
  6. osobné zaistenie
  7. záruka štátu, prípadne banky
  8. reálne zabezpečenie
  9. predmetom ručenia je majetok, ktorého je klient vlastníkom alebo spoluvlastníkom
  10. môže ísť o už existujúci majetok alebo majetok, ktorý sa zadováži z poskytnutého úveru
  11. úver môže byť zabezpečený rôznymi formami hnuteľného alebo nehnuteľného majetku :
  12. nehnuteľným majetkom
  13. hnuteľným majetkom
  14. vkladmi vinkulovanými v prospech banky
  15. CP
  16. osobným majetkom podnikateľa
  17. ďaľšími formami obsiahnutými v občianskom zákonníku
  18. pravidlá při zabezpečení úveru reálnym majetkom :
  19. úver možno zabezpečiť iba predmetmi trvalého charakteru, s ktorými sa ľahko obchoduje
  20. při založení práva alebo věci platí, že táto věc nemôže byť na´dalej používaná dlžníkom
  21. banka nikdy nezapočítava 100% hodnotu založeného majetku, lebo kalkuluje s možným znehodnotením, s poklesom cien
  22. ručenie treťou osobou
  23. banka při tomto ručení skúma :
  24. príjmy ručiteľa
  25. možnosť ručenia prostredníctvom hnuteľného, nehnuteľného majetku dlžníka
  26. v prípade ručenia majetkom ručiteľa sa ručenie stelesňuje v tzv. ručiteľskej listine, ktorej prílohou je záložná alebo zádržná zmluva
  27. v prípade menšieho rizika, menšej sumy úveru, môže ručoteľ ručiť svojím príjmom, čo stelesňuje vo finančnej záruke ručiteľa
  28. osobitné ručenie
  29. používa sa v určitých prípadoch, napr. při úveroch na bytovú výstavbu, na rozvoj odvetví, keď záruku preberá na seba štát, ak to dovoľuje hospodárska prax danej krajiny

 

INVESTIČNÉ ČINNOSTI KOMERČNÝCH BÁNK

 

  1. okrem poskytovaní úverov sa banky čoraaz viac začali orientovať na investovanie do nehnuteľností a CP
  2. podstatnú časť aktívnych operácií bánk tvoria operácie s CP, částo nazývané obchody s CP - investičné bankovníctvo - banka :
  3. investuje svoje prostriedky do CP
  4. obchoduje s CP pre seba a pre svojich klientov

 

Investície banky do CP

  1. banka - veľký investor - nakupuje CP rôznych společnosti
  2. súbor CP - portfĺio - portfólio CP minimalizuje riziká spojené s investovaním a zabezpečuje optimálny pomer výnosov k riziku
  3. portfólio - portfólo včetkých bankových investícií, súbor reálnych alebo finančných investícií, oboch tapov investícií banky
  4. investície do CP - najpružnejšie - je možné ich promptne prelievať prostredníctvom finančného trhu vždy tam, kde prinášajú optimálny výnos při čo najväčšej eliminácií rizika
  5. zmysel portfólia při jeho tvorbe - rozdelenie, diverzifikácia investičných rizík a optimalizácia výnosov
  6. portfólio - najefektívnejšia forma investície
  7. podmienky pre zostavenie portfólia :
  8. značný kapitál
  9. kvalifikované analýzy investičných možností
  10. informačné zázemie
  11. odborní kvalifikovaní pracovníci
  12. malý investor tieto podmienky nespĺňa - výhodnejšie je spojiť sa s kolektívnym investovaním do investičných a podielových fondov
  13. při vytváraní  portfólia najdôležitejším kritériom je riziko - ak je portfílio vhodne zostavené, jeho riziko môže byť nižšie než riziko spojené s každou jednotlivou investíciou, ktorá je súčasťou portfólia - riziko celého portfólia nie je priemerom rizík jednotlivých investícií obsiahnutých v portfóliu
  14. riziko celého portfólia závisí od :
  15. vzájomných vzťahoch výnosov jednotlivých CP v portfóliu
  16. rizikovosti jednotlivých CP portfólia
  17. výšky kapitálu, ktorý sa do jdnotlivých CP  investoval
  18. pre zostavenie portfólia - dôležitý vzťah výnosov jednotlivých CP v portfóliu
  19. vzájomný vzťah - korelácia výnosov CP môže byť :
  20. pozitívna
  21. negatívna
  22. nulová - nie sú koreľované
  23. pozitívna korelácia
  24. výnosy CP sa při pohybe ich kurzov na finančnom trhu pohybujú rovnako - rovnako rastú a rovnako klesajú
  25. tento typ nie je vyhovujúci pre portfólio
  26. riziko sa tak nerozkladá a nie je oveľa menšie, jako keby sa investovalo do jedného typu CP
  27. negatívna korelácia
  28. výnosy CP sú v portfóliu v opačnom pohybe - při raste výnosov jedného CP výnos druhého CP úmerne klesá
  29. pre portfólio je tento typ najvyhovujúcejším
  30. nulová korelácia
  31. vyskytuje sa najčastejšie
  32. výnosy CP sú nezávislé, nekoreľované
  33. sú v portfóliu žiadúce
  34. n eznižuje sa nimi riziko tak várazne jako při negytívnej korelácii CP
  35. na finančnom trhu sa vyskytuje dvojaké riziko :
  36. trhové
  37. špecifické
  38. trhové riziko
  39. spojené s neistotami, ktoré sa vykytujú v celej ekonomike, týka sa všetkých podnikateľov rovnako
  40. nemôžeme ho zmierniť ani vyxtvorením portfólia
  41. špecifické riziko
  42. dotýka sa iba určitej firmy, najbližších konkurentov, určitího okruhu podnikateľských subjektov
  43. vhodným zostavením portfólia ho možno podstatne znížiť, prípadne úplne bylúčiť
  44. pre investora zostáva iba trhové riziko
  45. zníženie rizika - jeho diverzifikácia má v portfóliu CP svoje zákonítosti, už při malom počte CP (4-5 druhov ), ak sú vhodne koreľované, možno dosiahnuť podstatn= zníženie špecifického rizika
  46. diverzifikácia podstatne znižuje riziko najprv rýchlo a potom pomalšie - při väčšom počte CP sa riziko takmer nehýbe
  47. podmienkou diverzifikácie s pomerne malým počtom druhov CP je bvšak ich negatívna, prípadne nulová korelácia, dôležité - aby neboli pozitívne koreľované
  48. portfólio je nevyhnutné neustále obmieňať, lebo sa neustále menia aj podmienky v ekonomike, čo sa odráža na finančnom trhu a zároveň aj na kvalite portfólia
  49. pasívne portfólio
  50. aktívne portfólio
  51. pasívne portfólio
  52. môže dlhšiu dobu ostať bez zmeny, ustavičné zmeny portfólia sú spojené s nákladmi
  53. při jeho tvorbe vyberáme také CP, ktorých cena v podstate zodpovedá ich hodnote - ich trhová cena nepodlieha väčším výkyvom
  54. aktívne portfólio
  55. třeba sa oňho stále starať
  56. vyberáme také CP, ktoré sú podhodnotené a pedpokladá sa nárast ich ceny
  57. v prípade vysokého nárastuich třeba v zlomkovom bode predať a opäť kúpiť podhodnotené CP
  58. každé portfólio je určitou kombináciou pasívneho a aktívneho portfólia

 

Obchodovanie banky s CP

 

  1. 2 ciele, ktoré banka sleduje při obchodované s CP :
  2. investičný
  3. špekulačný
  4. investičný cieľ
  5. banka investuje do CP dlhodonejšie - ukladá do nich svoje prostriedky s motívom pravidelného vysokého výnosu spojeného s malým rizikom
  6. možno ho spájať s tvorbou najmä pasívnej časti portfólia
  7. banka musí při lhodobekšom investovaní zvážiť :
  8. aký typ CP kúpi - úverová alebo majetový
  9. aký výnos CP bude prinášať - hrubý ale najmä čistý
  10. aké náklady sú spojené s držbou CP
  11. aká je výška inflácie a jej vplyv na zakúpený CP a jeho výnos
  12. pre banku sú potrebné kvalitné informácie o všetkých stránkach investícií - na odhadnutie čistího výnosu so zohľadnením rizika a faktora času
  13. riziko často znižuje výnosy a zvyšuje náklady
  14. faktor času spôsobuje, že dnešný výnos nie je to isté, čo môže rovnaké množstvo peňazí znamenať o rok...
  15. špekulačný cieľ
  16. banka kupuje CP krátkodobo - v najvýhodnejšom bode trhovej ceny predá so ziskom
  17. špekulácie pôsobia na finančný trh pozitívne
  18. základom špekulácie - úvaha, aké okolnosti pôsobia na trhovú cenu - kurz CP
  19. technika špekulácie :
  20. so vzostupom kurzu - a la hausse
  21. s poklesom kurzu - a la baisse
  22. špekulácie so vzostupom kurzu
  23. CP sa nakuujú za predpokladu, že ich kurzy stúpnu, že sa budú môcť predať za vyšší kurz, jako sa nakúpili
  24. špekulácie s poklesom kurzu
  25. CP sa v určitom momente predávajú, aby sa po určitom čase kúili za nižší kurz
  26. špekulácie sa viaže k aktívnemu typu portfólia
  27. špekulácie sú spojené s veľkým rizikom, kde výsledkom je strata alebo tisk
  28. obchody s CP - hľadiská :
  29. podľa spôsobu vybavovania :
  30. obchody na vysporiadanie - per arrangement
  31. priame obchody
  32. podľa času realizácie
  33. obchody promptné
  34. obchody termínové
  35. obchody a vysporiadanie
  36. všetky obchody musia byť nahlásené do vopred stanoveného termínu, v najbližší pokladničný deň sa uskutoční ich zúčtovanie
  37. nákupy a predaje sa navzájom vykompenzujú a vyplatia sa len zvyšujúce saldá za kurzy vyznačené na kurzovom lístku
  38. priame obchody
  39. vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov priamo medzi predávajúcim a kupujúcim
  40. promptné obchody
  41. uskutočnenie obchodu s CP ihneď a ich dodávku do niekoľkých dní po jeho uskutočnení
  42. termínové obchody
  43. uskutočnenie obchodu až po dohodnutej lehote, v praxi sú s nimi spojené 2  základné techniky :
  44. termínové kontrakty - kupujúci a predávajúci sa dohodnú na uskutočnení transakcie v určite lehote a za príslušných podmienok, žiadna strana nemôže od obchodu odstúpiť
  45. prémiové obchody - časový posun uskutočnenia obchodu po jeho dohodnutí, jeden z partnerov si vyhradzuje právo na odstúpenie od plnenia zmluvy v príslušnom termíne a za to zaplatí prémiu - opciu
  46. obchody s CP môže banka vykonávať :
  47. priamo
  48. prostredníctvom organizovaného trhu
  49. u nás sa vykonávajú najmä priame obchody, postupne sa začína rozvíjať organizovaný trh - vystupujú burzy a inštitúcie mimoburzového trhu - u nás je to :
  50. na burzovom trhu           - Bratislavská opčná burza

                                                          - Burza cenných papierov Bratislava

  1. na mimoburzovom trhu  - RM-S Slovakia
  2. Burza cenných papierov Bratislava
  3. a.s., ktorej akciónármi a zároveň členmi sú predovšetkým banky
  4. svojim členstvom si vytvárajú predpoklad na obchodovanie na tejto burze
  5. Bratislavská opčná burza
  6. možno na nej obchodovať prostredníctvom brokerských spoločnosti
  7. dominjú na nej banky
  8. RM -S Slovakia
  9. zatiaľ jedinou inštitúciou, ktorá má licenciu na organizovanie mimoburzového trhu
  10. môže na nej obchodovať každý - všetky právnické a fyzické osoby, teda aj banky

banky tak majú m

8. PASÍVA KOMERČNÝCH BÁNK

 

VKLADY OBYVATEĽSTVA A PODNIKATEĽSKÝCH SUBJETOV JAKO ZáAKLADNÝ ZDROJ, DRUHY VKLADOV A ICH KLASIFIKÁCIA, MIESTO VKLADOVÝCH LISTOV A BANKOVÝCH OBLIGÁCIÍ PŘI ZÍSKAVANÍ ZDROJOV, MEDZIBANKOVÝ TRH JAKO MECHANIZMUS PRESUNU ZDROJOV Z PASÍV DO AKTÍV, TDROJE Z POISŤOVNÍ, INVESTIČNÝCH FONDOV A INÝCH NEBANKOVÝCH INŠTITÚCIÍ A ICH MIESTO V PASÍVACH BANKY, POSTAVENIE ZÁKLADNÉHO IMANIA A REZERV V PASÍVACH BANKY, NÁKLADOVOSŤ PASÍVNYCH OPERÁCIÍ

 

  1. KB vykonávajú značné množstvo rôznych činnosti s obchodno-podnikateľským zameraním - rozdeľujeme do 3 skupín :
  2. pasívne
  3. aktívne
  4. ostatné
  5. pasívne operácie - banky nimi sústreďujú kapitál potrebný na podnikanie - jeho využitie - náplňou aktívnych bankových činnosti
  6. ostatné činnosti - služby bánk spojené s pohybom kapitálu
  7. vlastný kapitál bánk, ktorý by mal tvoriť asi 8% celkového bankového kapitálu, sa tak v podstatnej miere dopĺňa o zvyšnú časť cudzieho kapitálu
  8. cudzí kapitál - cudzie zdroje - sústreďujú prostredníctvom celej škály vkladov a pôžičiek, ktoré banka získava od ekononmickej verejnosti - podľa druhu a ich splatnosti - klasifikujeme :
  9. vklady na požiadanie
  10. termínové vklady
  11. úsporné vklady
  12. depozitné certifikáty
  13. bankové obligácie
  14. úvery a pôžičky od iných bánk
  15. pasívne operácie bánk sa niekedy stotožňujú s vkladovými operáciami
  16. pojem vklady - vklady na účtoch a vkladných knižkách - tzv. klasické vklady

- s vývojom CP sa stretávame s modernejšou formou vkladov - s vkladmi  

  získavanými prostredníctvom dlhopisov - depozitných certifikátov a

   bankových obligácií

  1. sekundárne zdroje - ak zdroje banke nepostačujú pre podnikateľské zámery, banky potrebujú prostriedky z dôvodov udržania basnkovej likvidity, obracajú sa na ostatné komerčné banky, prípadne centrálnu banku so žiadosťou o úver
  2. primárne zdroje - získavané prosttredníctvom vkladov
  3. v súčasnom období NBS obmedzuje z menových dôvodov množstvo úverov, poskytovaných komerčným bankám, v prípade sekundárnych zdrojov ich cena často neúmerne narastá, čo následne zdražuje poskytované

      úvery

vklady na požiadanie

  1. krátkodobé vklady klientov, ktoré si ukladajú na svoje bežné účty v bankách, nazývané aj vklady na videnie, vistavklady, denné peniaze
  2. sú to peniaze, ktoré bankový klienti ukladajú na svoje bežné účty, aby s nimi neustále disponovali
  3. krátkodobé - ich stav sa môže každodenne meniť, denne odcvhádzajú platby za realizované výrobky a služby, denne sa ukladá hotovosť, denne sa uhradzujú rôzne bežné výdavky, platí sa za dodaný tovar, vyplácajú sa mzdy, odvádzajú sa dane
  4. změna výšky vkladov na požiadanie spôsobuje, že tieto sú najmenej stabilným cudzím zdrojom banky
  5. z hľadiska likvidity - predstavujú veľké nebezpečenstvo, vzťahujú sa na ne pomerne vysoké povinné minimálne rezervy - 9%
  6. kto ukladá svoje prostriedky na bežný účet v banke - rozlišujeme :
  7. vklady podnikateľských subjektov
  8. vklady obyvateľstva
  9. vklady vlády a miestných orgánov
  10. vklady bánk
  11. ostatné vklady
  12. vklady podnikateľských subjektov a vklady obyvateľstva - prevažujú a nachádzajú sa medzi vkladmi na požiadanie takmer v každej banke
  13. vklady vlády a miestnych orgánov sú dôsledkom praktického vykonávania pokladničnej činnosti štátneho rozpočtu a miestnych rozpočtov prostredníctvom  bánk - ich výška závisí od pomeru rozpočtových príjmov a výdavkov - od ich časového súladu
  14. vklady bánk v iných bankách - súvisia s technikou vykonávania platobného styku a zúčtovania medzi bankami
  15. bežné účty podnikateľských subjektov
  16. sú vlastne ich vkladmi na požiadanie
  17. vo vyspelých trhových ekonomikách - tvoria podstatnú časť krátkodobých vkladov bánk
  18. tieto účty bývajú úročené veľmi nízko - 2-5% - môžu byť úverovým rámcom, alebo bez úverového rámca
  19. vzťah banky a podnikateľských subjektov - vymedzený v obchodnom zákonníku - presne špecifikujú tieto oblasti vedenia bežných účtov :
  20. zmluva - bežný účet možno zriadiť iba na základe písomnej zmluvy medzi bankou a podnikateľským subjektom, banka sa zaväzuje viesť bežný účet od určitého termínu na určitú menu, za určitý presne stanovených podmienok
  21. podmieky vkladu a výberu - s bežným účtom disponuje zásadne majiteľ, v prípade, že že je bežný účet zriadený pre niekoľko subjektov, má každý z nich postavenie majiteľa , banka je povinná prijímať vklady alebo platby v prospech účtu a vykonávať úhrady  z účtu v príslušnej méně, v ktorej je účet vedený, na základe príkazu majiteľa účtu, prípadne za podmienok stanovených v z,luve, a to v deň po doručení príkazu
  22. oznámenie o stave účtu - banka je povinná v lehotách stanovených v zmluve oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a uskutočnených platbách - písomnou formou výpisu, technického nosiča a diaľkového prenosu dát
  23. úročenie účtu - prevažná časť účtov podnikateľských subjektov je úročené, aj keď banka môže viesť účty aj bezúročne, konkrétna výška úrokov a ich zmien sa dohodne v zmluve
  24. zrušenie účtu - umluva môže byť zrušení zo strany majiteľa účtu aj zo strany banky a to písomnou formou
  25. bežné účty obyvateľstva
  26. krátkodobé vklady - vklady na požiadanie
  27. musia vykazovať určitý vkladový zostatok, z ktorého sa uhradzujú ich platobné záväzky
  28. vo vyspelých trhových ekonomikách - predstavujú 30% celkových vkladov na požiadanie - sú spojené s rozšírením bezhotovostného platobného styku v oblasti obyvateľstva
  29. podoby - sporožírové účty, osobné účty
  30. ako prvá viedla tietzo účty Slovenská štátna sporiteľňa - v predchádzajúcom ekonomickom systéme
  31. osobitný typ bežných účtov - kontokorentné účty - kombinácia bežného a úverového účtu
  32. ak sú výdavky vyššie jako príjmy, účet sa dostáva do debetu - poskytnutie kontokorentného úveru, na tomto účte sa musí klient s bankou vopred dohodnúť, banka mu stanoví úverový limit, ktoý nesmie prekročiť a ďaľšie podienky čerpania úveru, čo sa premietne do úverovej zmluvy
  33. v prípade kreditného zostatku predstavujú kontokorentné účty krátkodobé zdroje, ktoré môže banka primerane využiť

 

termínové vklady

  1. vklady, při ktorých saklient dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniu disponovať s vkladom
  2. banky nakupujú tieto peniaze na dobu 1 mesiaca až niekoľkých rokov, môžu sa používať na vopred dohodnutú dobu, sú preto pomerne stabilizovaným peňažným zdrojom a vzťahujú sa na ne nižšie minimálne rezervy, momentálne 9%
  3. prijímajú sa v domácej aj cudzej méně od fyzických a právnických osôb
  4. výber termínového vkladu môže byť obmedzený dvojakým spôsobom :
  5. dohodnutými termínmi splatnosti
  6. dohodnutou výpovednou lehotou
  7. dohodnuté termíny splatonosti - vkladateľ sa zaväzujevybrať vklad až po uplynutí určitej lehoty, môže byť dohodnutý aj na presný deň splatnosti
  8. termínový vklad s dohodnutou výpovednou lehotou - klient môže mať uložený vklad na nerovnako dlhú dobu, predtým jako si ho chce vybrať, musí vopred zahlásiť jeho výber
  9. môže sa dohodnúť aj kombinácia obidvoch spôsobov - lient vyberie  vklad najskôr zarok (dohodnutý termín), avšak výber musí oznámiť 30 dní před splatnosťou  (dohodnutá výpovedná lehota)
  10. termínové vklady môžu byť vyplatené vo výnimočných prípadoch před dohodnutým termínom, avšak za cenu penalizácie - zvýšenie úrokovej sadzby, prípadne ďaľšieho poplatku, ktorý kryje náklady na obstaranie náhradných zdrojov pre banku
  11. termínové vklady podnikateľských subjektov
  12. vklady dlhodobejšieho charakeru, uložené na vkladových účtoch
  13. vznikajú na základe písomnej zmluvy medzi bankou a podnikateľským subjektom
  14. sú vedené v domácej a zahraničnej méně, na dobu určitú alebo neurčitú, s možnosťou výpovednej lehoty
  15. rozdiel od bežných útov - určené zásadne na uloženie prostriedkov v banke a to :
  16. krátkodobo - 1 mesiac až 1 rok
  17. stredno a dlhodobo - niekoľko rokov
  18. podnikateľský subjekt sa zaväzuje k časovému obmedzeniu disponovania s vkladom
  19. medzi bankou a podnikateľským subjektom vzniká právny vzťah - na základe zmluvy o vkladovom účte, ktorej rámcové  pravidlá sú uvedené v obchodnom zákonníku
  20. revolvingový termínový vklad - novinkou v bakovej praxi, kde v priebehu viazanosti vkladu je možné s ním disponovať za určitých a vopred dohodnutých podmienok disponovať a následne vklad znovu obnoviť
  21. termínové vklady obyvateľstva
  22. v praxi sa vyskytujú v podobe vkladových knižiek s výpovednou lehotou
  23. vkladné knižky - potvrdením o vklade, predstavujú vkladový vzťah medzi bankou a občanom
  24. vyznačujú sa v nich výšky vkladu, konečný stav, úroky, výpovadné lehoty
  25. najviac zastúpené v Slovenskej sporiteľni
  26. v prípade termínových vkladov sú to :
  27. vkladné knižky s výpovednou lehotou
  28. vkladné knižky prémiového sporenia
  29. vkladné knižky s výpovednou lehotou
  30. termínové vklady na vkladných knižkách s výpovednou lehotou môžu byť napr. so 6-mesačnou výpovednou lehotou, s 12-mesačnou výpovednou lehotou  a s 24-mesačnou výpovednou lehotou
  31. výplata vkladu - podmienená dodržaním výpovednej lehoty
  32. lehota výberu je vznačená vo vkladnej knižke a vkladateľ má možnosť podľa týchto záznamov sledovať termín uplynutia výpovednej lehoty a včas vykonať výber
  33. ak vkladateľ dodrží výpovednú lehotu, môže vykonať výber bez sankčného poplatku a zachováva sa mu nárok na úrok uodpovedajúci dohodnutej dĺžke uloženia vkladu podľa druhu vkladnej knižky
  34. ak vkladateľ nedodrží výpovednú lehotu, uplatní sa sankčný poplatok za nedodržanie výpovednej lehoty, výška sankčného poplatku sa určuje podľa druhu termínového vkladu a podľa výšky vyberanej sumy peňazí
  35. v poslednej době im začínajú konkurovať bankové dlhopisy, často emitované s veľmi výhodnými vkladovými podmienkami
  36. vkladné knižky prémiového sporenia
  37. predstavujú výhodnú formu pravidelného sporenia v určitých cykloch - napr. 5 rokov
  38. účastník sporenia sa zmluvne zaviaže, že bude vkladať na vkladnú knižku odo dňa jej založenia po dobu stanoveného časového obdobia pravidelne určitý stanovený vklad
  39. vklady na knižke okrem úroku získavajú aj pevne stanovenú prémiu, ktorá sa pripisuje účastníkom sporenia po ukončení cyklu a splnení zmluvných podmienok, výška závisí od priemerného mesačného vkladu
  40. ak účastník počas sporenia vyberie časť alebo celý vklad, stráca nárok na prémiu, nárok na úrok mu ostáva

úsporné vklady

  1. vklady, ktoré do času ich uloženia ležia medzi krátkodobými a termínovými vkladmi
  2. sú vkladané prevažne fyzickými osobami na dlhšiu dobu, pričom termín ich výberu nie je obmedzený
  3. pre banky sú výhodné ich relatívnou stabilitou a pomerne dlhodobým charakterom
  4. často bývajú podporované štátom
  5. typy úsporných vkladov :
  6. s vkladovým účtom - úročeným alebo výherným
  7. s účtom majetkového sporenia - sporenie do CP
  8. s účtom stavebného sporenia - vklady do stavebných sporení
  9. s účtom poistného sporenia - vklady spojené so životným poistením
  10. vkladové účty
  11. najrozšírenejším tapom vkladových účtov - úsporné účty s vkladnou knižkou
  12. pôvodne ich používali iba v sporiteľni, postupne ich preberajú aj iné komerčné banky a peňažné ústavy
  13. môžu byť na meno alebo na majiteľa
  14. vkladná knižka na majiteľa - vlastníkom je osoba, ktorá ju má vo svojej držbe, môže sa ľahko darovať, odovzdať inému na úhradu záväzku, dať do zálohu, při odcudzení môže byť zneužitá
  15. úsporné vklady môžu byť :
  16. úročené
  17. výherné
  18. vo väčšine vyspelých krajín prevažujú úročené úsporné vklady
  19. zvýhodnenia - okrem základného úroku dostávajú zvýšený dodatočný úrokový

                             výnos

   - úročené vklady s bónusom - prémiou

  1. výherné úsporné vklady - nie sú príliš rozšírené, úroky sa tu nahradzujú systémom výhier a prémií, ktorý je skonštruovaný tak, že v priemere zídpovedá úročeniu vkladov, často tento systém výherných vkladov býva kombinovaný s úročením
  2. účty majetkového sporenia
  3. účty, na ktorých sa ukladajú tzv. majetkové vklady - vklady slúžiace na dlhodobé investovanie do CP
  4. úroková miera tu závisí od priemernej rendity na kapitálovom trhu CP
  5. môže byť vyššia, ale aj nižšia jako úroková miera při klasických úsporných vkladoch
  6. banka si určuje určitú zrážku, ktorá jej má nahradiť náklady spojené  držbou CP, jako aj kurzové riziko
  7. účty stavebného sporenia
  8. patria k účelovým úsporným vkladom, ktoré sú organizované určitými špecializovanými sporiteľňami
  9. systém spočíva v tom, že v prípade, keď si vkladateľ sporí určitý počet rokov a nahromadí potrebnú výšku vkladu, má nárok na získanie prémie poskytovanej štátom, na poskytnutie stavebného úveru za oveľa výhodnejších podmienok
  10. stavebné sporenie mladých živnostníkov a remeselníkov - sporenie tu slúži na financovanie stavieb spojených s ich podnikaním
  11. účty poistného sporenia
  12. znamená kombináciu úsporného vkladu a životného poistenia
  13. je potrebné uzatvoriť 2 zmluvy - zmluvu na pravidelné sporenie na vkladový účet a zmluva na uzavretie životného poistenia
  14. vkladateľ ukladá pravidelné mesačné sumy
  15. vklad je čiastočne úročený, čiastočne sa vytvára poistný fond, ktorý sa oužije v prípade poistnej udaloszi
  16. po uplynutí stanovenej lehoty sa vklad vypláca vkladateľovi vrátane úrokov, prípadne prémie

 

depozitné certifikáty

  1. alternatívou termínových vkladov
  2. sú to vlastne potvrdenky, ktoré banky vydávajú při nákupe zaokrúhlenej sumy vkladu
  3. majú formu CP a možno s nimi obchodovať, aj keď banky ich obchodovateľnosť často obmedzujú
  4. majiteľ d.c. obdrží potom výšku vkladu v termíne jeho splatnosti
  5. pomenovanie - vkladové certifikáty, resp. vkladové listy
  6. banky ich vydávajú so splatnosťou 1 až 2 roky, ale väčšinou na dobu kratšiu jako 1 rok
  7. ide o krátku dobu splatnosti
  8. vydávajú sa v rôznych nominálnych hodnotách - často prosttredníctvom veľkosti nominácií úrčuje štruktúra veriteľov
  9. môžu sa vydávať na :
  10. malé nominácie
  11. sredné nominácie
  12. veľké nominácie
  13. malé nominácie - alternatívou sporenia namiesto vkladnej knižky, sú určené predovšetkým obyvateľstvu
  14. sterdné a veľké nominácie - úrčené podnikateľskej sfére, při veľkých nomináciach sú úrokové sadzby a ich splatnosť dojednávané spravidla individuálne
  15. pre banku veľký význam - prostredníctvom nich sa obracia na oveľa širšiu verejnosť, nielen na bankovú klientelu
  16. sú nástrojom získavania stabilnejších zdrojov, ktoré banka výhodnejšie môže podnikateľsky využiť
  17. oproti termínovým vklaom majú naviac tú výhodu, že ich nemožno v žiadnom prípad před lehotou splatnosti vybrať
  18. naše banky vydávajú vkladové certifikáty, vkladové listy v rôznej podobe a s odlišnými podmienkami
  19. všetky majú spoločné :
  20. spravidla vyplácané na doručiteľa
  21. platným dokumentom banky, ktorý potvrdzuje prijatie vkladu
  22. sú väčšinou prevoditeľné na inú osobu, je možné ich darovať, dediť
  23. úroky sú vyplácané prevažne jednorázovo, súčasne s vkladom, najneskôr v deň ich splatnosti
  24. lehota premlčania na výplatu nominálnej hodnoty a úrokov - 3 až 4 roky
  25. v prípade ich poškodenia. Straty alebo umorenia - majiteľ môže požiadať o ich umorenie
  26. úrokové sadzby - stanovené jako ročné, formou pevného percenta a sú odstupňované podľa dĺžky  trvania vkladu s preferenciou dlhodobejších vkladov
  27. úroky z depozitných a vkladových certifikátov sa stanovujú na základe úrokových sdzieb platných při ich vystavení
  28. změna úrokových sadzieb sa ich netýka - až do termínu ich splatnosti platia pôvodné úrokové sadzby
  29. tieto vkladxy sú pre banku výhodné při narastajúcej inflácií, keď priemerná úroková miera narastá, ale vklady získané prostredníctvom depozitných certifikátov zostávajú stále rovnako úročené
  30. z pohľadu bankového klienta - opak - pre neho sú výhodné, ak ptiemertná úroková miera  klesá, ale úroková sadzba při depozitných certifikátoch zostáva stále na určitej úrovni, ktorá je vyššia jako priemerná

 

bankové obligácie

  1. ak banka si potrebuje zabezpečiť väčšie množstvo dlhodobých peňažných zdrojov s istotou, že veriteľ neskôr neodstúpi, emituje obligácie
  2. bankové obligácie môžu nakupovať podnikateľské subjekty, obyvateľstvo, iné banky a ostatné organizácie
  3. peňažné zdroje, ktoré banka získa, sú stabilné a má ich k dispozícií po celú dobu ich splatnosti a preto sú dobře úročené
  4. bankové obligácie podobne jako vkladové certifikáty a vkladové listy patria medzi dlhopisy
  5. právny rámec : 530/1990 o dlhopisoch, 600/1992 o CP a novela, 425/1994
  6. obligácie - CP v pravom slova zmysle
  7. obligácie - strednodobé a dlhodobé úverové CP s pevnou lehotou splatnosti - najčastejšie 5-15 rokov, v ktorých sa dlžník zaväzuje, že v stanovenej době splatí nominálnu hodnotu obligácie a že v stanovenej době bude vyplácať úrok, prípadne iné platby
  8. typy obligácií :
  9. bankové obligácie - emitujú ich banky
  10. štátne obligácie - emituje ich štát, vláda
  11. podnikové obligácie - emituje ich podnikateľský subjekt
  12. komunálne obligácie - emitujú ich komunálne orgány
  13. obligácie majú náležitosti a formu jako obligácie ostatných emitentov, môžu byť umiestnené na tuzemskom alebo zahraničnom kapitálovom trhu, môžu byť emitovené v kurze pod pari alebo nad pari
  14. bankové obligácie stelesňujú äverová vzťah, tak jako při priamom bankovom úvere
  15. rozdiel - emitent obligácie - banka, ktorá vystupuje jako dlžník, sa emisiou obracia na širokú verejnosť o pôžičku, namiesto toho, aby potrebné zdroje sústredila klasickými vkladmi ns vkladných knižkách
  16. podmienky úverového vzťahu medzi bankou  upisovateľom jej obligácií sú vopred určené - veriteľ před upísaním vie :
  17. koľko sa požičiava - nominálna hodnota
  18. na ako dlho sa požičiava - stanovená doba, kedy sa suma vráti
  19. za koľko sa požičiava - dohodnutý úrok a lehoty, v ktorých sa bude vyplávať
  20. bankové obligácie vystupujú v týchto formách :
  21. listinnej - tradičnej, fyzickej podobe
  22. dematerializovanej, zaknihovanej - v podobe záznamu o jej existencii
  23. obligácie v listinnej podobe - obsahujú 3 časti :
  24. plášť - vlastný dlžobný úpis - obsahuje - označenie emitenta, názov dlhopisu a jeho číselné označenie, nominálnu hodnotu dlhopisu, spôsob určenia výnosu, vyhlásenie emitenta o dlžobe, záväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu v určitom termíne
  25. kupónová hárok s talónom - obsahuje kupóny, ktoré stalesňujú nárok na výplatu úrokov z poskytnutého úveru vždy k určitému dátumu výplaty, kupónový hárok je samostatným CP
  26. obligácia, ktorá sa vydáva na dlhšiu dobu - nedávajú sa k nej naraz všetky kupóny, ale po vyčerpaní ich prodeleného počtu  sa na základe talónu - odvzdávajúci list, obdržia sa nové kupóny
  27. v poslednej době sa  častejšie používajú obligácie bez kupónového hárku - výnosy sa poukazujú majitešovi na bankové účty
  28. bankové obligácie musia byť povolené Ministerstvom financií SR
  29. k žiadosti o ich emisiu sú potrebné materiály, ktoré charakterizujú emisiu a ich emitenta
  30. rozhodujúcim je tzv. Prospekt emitenta CP - predkladá sa Ministerstvu a zverejňuje sa v tlači
  31. konvertibilné bankové obligácie
  32. bankové obligácie, při ktorých v lehote ich spolatnosti existuje voľba :
  33. požiadať o vyplatenie ich nominálnej hodnoty
  34. vymeniť ich za akcie banky
  35. musia byť vopred valným zhromaždením banky schválené, kde sa presne určí pomer, v akom sa obligácie budú vymieňať za akcie, inak platia poravidlá jako při bežných bankových obligáciach, väčšinou s nižším úročením
  36. u nás emisiu konvertibilných obligácií uskutočnila Prvá komunálna banka a.s. so sídlom v Žiline, vydala obligácie s lehotou splatnosti 3 roky, v nominmálnej hodnote 10 000,

      50 000, 100 000 Sk

  1. vychádzala z predpokladu, že konvertibilné obligácie majú zvyčajne nižšiu úrokovú sadzbu
  2. tiež zvažovala možnosti využitia získaných zdrojov, jako aj ich predpokladanú výnosovosť
  3. rozhodla úročiť konvertibilné obligácie pevnou úrokovou sadzbou 10%, s polročným vyplácaním tohoto výnosu
  4. výmenné právo - presne vymedzené - časom, v ktorom ich bude  možné vymeniť jako aj pomerom, v ktorom sa budú vymieňať

       nominálna hodnota 1 obligácie = nominálna hodnota 1 akcie

  1. komunálne obligácie
  2. úverové CP, ktoré by mali verejnoprávne inštitúcie a miestne orgány správy - ich výnos slúži na doplnenie ich zdrojov
  3. poverujú banky na umiestnenie emisie komunálnych obligácií - preto sa spájajú s bankami, z hľadiska banky sú to však účelová položka pre komunálne orgány
  4. odlišnisť od ostatných obligácií :
  5. sú vydávané na určitý, ptresne stanovený účel
  6. sú zaručené majetkom alebo príjmami miestnych orgánov správy
  7. emisie sú veľmi rozšírené v USA, kde sa tento spôsob financovania viac jako 1 a 1/2 storočia
  8. výrazné daňové zvýhodnenie při komunálnych obligáciach - oslobodenie od dane z úrokov
  9. prvá emitovala komunálne obligácie na Slovensku Prvá komunálna banka a.s. v Žiline - prvou komunálnou bankou na Slovenskuňkomunálne obligácie - emitované na doručiteľa, s nominálnou hodnotou 5000 Sk a s lehotou spltnosti 5 rokov, úročené 17,25% p.a.
  10. splatnosť úrokových kupónov je polročná
  11. výťažok z emisie - určený na rozvoj mestskej hromadnej dopravy v Žiline, na zavedenie ekologickejších trolejbusov, ktoré by mali pokryť 65% m,estskej dopravy
  12. keďže sú kmunálne obligácie oslobodené od daní, Prvá komunálna banka a.s. predložila MF SR návrh, aby jej komunálne obligácie boli postavené na rovnocennú úroveň štátnym CP a ich výnosy boli oslobodené od dane
  13. bankové obligácie podobne jako krátkodobejšie bankové dlhopisy sú pre banku výhodné vtady, ak na kapitálovom trhu rastie priemerná úroková iera - pomerne lacným zdrojom, miera inflácie ich ovplyvňuje ešte viac, nakoľko sú dlhodobejšie
  14. emisia a umiestnenie benkových obligácií často vyvoláva dopyt poďaľších bankových činnostiach  - ich úschove a správe - to platí  v prípade krátkodobých bankových dlhopisob

 

ÚVERY A POŽIČKY INÝCH BÁNK

 

  1. KB často nepostačujú úasíva získané prostrednáctvom vkladových operácií, preto musia pristúpiť k pôžičkám a úverom od iných bánk
  2. 2 základné druhy :
  3. úvery a pôžičky od iných komerčných bánk
  4. úvery od centrálnej banky
  5. nákup vkladov a úverov jednej banky od druhej banky motivujú 2 dôvody :
  6. snaha zvýšiť úverové zdroje
  7. snaha, resp. potreba vyrovnávať pozíciu a dodržať likviditu banky
  8. úverové a vkladové medzibankové obchody
  9. prestavujú  v zahraničných bankách pomerne značné podiely
  10. v Nemecku - podiel 30%
  11. naše banky - poznačené výrazným nedostatkom primárnych zdrojov, tieto tzv. sekundárne zdroje - využívajú v prevažnej miere

 

úvery a pôžičky od iných komerčných bánk

  1. môžu vo vyspelých trhových ekonomikách vystupovať v rôznych podobách :
  2. krátkodobé úvery
  3. strednodobé a dlhodobé úvery
  4. krátkodobé úvery - môžu mať formu reeskontu zmeniek, mobilizačných sólozmeniek, úveru na bežnom účte a formu dojednaných vkladov
  5. reeskont zmeniek
  6. používajú sa obchodné zmenky
  7. banka, ktirá potrebuje získať hotové peniaze - likvidné, predá zmenku inej banke, ktorá je ochotná je odkúpiť
  8. resskont zmenky v centrálnej banke
  9. KB môžu reeskontovať zmenky aj v iných KB
  10. finančné zmenky = mobilizačné zmenky - predmetom reeskontu zmeniek
  11. čerpanie úveru na bežnom účte, na ktorm prebieha ich medzibankový platobný styk
  12. úvery  na  základe vkladov KB v iných bankách - uložením prostriedkov jednej komerčnej banky  v inej komerčnej banke vzniká medzi nimi vlastne úverový vzťah, všetky druhy vklaov bánk v iných bakách predstavuje medzibenkové úverové záväzky a pohľadávky
  13. denné peniaze - niektoré druhy vkladov majú za cieľ vyrovnávať momentálnu lkvidnú merovnováhu banky
  14. pevné vklady - dojednávajú sa medzi bankami
  15. strednodobé a dlhodobé úvery
  16. majú formu obligácií ( dlhopisov ), pôžičiek na úverovom účte a priebežných účtoch
  17. v našej praxi existujú medzibankové obchody, niekedy sú priam nevyhnutnosťou
  18. naše banky a sporiteľne si navzájom predávajú termínované vklady na 1 mesiac a dlhšie, jako aj vklady na požiadanie

 

úvery od centrálnej banky

  1. KB si môžu požičiať aj od centrálnej banky - od NBS
  2. CB poskytuje KB úver najmä formou reeskontu zmeniek, využíva aj lombardný úver, aukčný refinančný  úver, jako aj iné txpy úverov
  3. reeskont zmeniek - poskytovanie prebieha odobne jako při KB, konkrétne podmienka reeskontu stanovuje CB, ktorá ich priebežne prispôsobuje umeneným ekonomickým podmienkam
  4. reeskont zmeniek - jedným z menových nástrojov, ktoré CB používa na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu
  5. aukčný refinančný úver - úver získaný na aukciách organizovaných CB
  6. aukcie - orgamizované v určitých kratších, prípadne dlhších časových intervaloch
  7. CB musí vopred oznámiť výšku úveru ponúkaného do aukcie alehotu jeho splatnosti
  8. jednotlivé KB nshlásiavýšku požadovaného úveru a ponúkanú úrokovú mieru
  9. požiadavky bánk sa zoradia podľa výšky ponúkanej úrokovoe sadzby až do vyčerpania ponúkaného úveru
  10. u nás sa používa  - holandský systém . úroková sydzba je kótovaná na úrovni poslednej, teda najnižšej, ešte uspokojenej požiadavky, takto čerpaný aukčný úver je krytý bianko zmenkou KB, ktorú po splatení pveru a úroku NBS vráti proti podpisu KB
  11. lombardný úver
  12. ďaľšou formou refinancovania KB prostredníctvom CB
  13. poskytuje CB proti vlastnému zálohu banky
  14. predmetom zálohu :
  15. vybrané CP - štátne CP alebo CP so štátnou zárukou
  16. iné majetkové hodnoty v materializovanej alebo dematerializovanej podobe
  17. banková rada schvaľuje lombardný zoznam - obsahuje názov CP, jeho označenie, názov emitenta, sumu emisie, dátum emisie a konečnej splatnosti
  18. 1933 - lombardný zoznam - CP :
  19. krátkodobé štátne CP - pokladničné poukážky
  20. štátne dlhopisy so splatnosťou viac jako 1 rok - emotentom je MF SR
  21. poukážky NBS
  22. poskytoval najviac na dobu 30 dní, v sume tvoriacej maximálne 75% predmetnú zálohu
  23. lombardná sadzba - úroková sadzba, za ktorú sa lpmbardný úver poskytuje, je vyššia jako diskontná sadzba, NBS ju mení v závislosti od meniacich sa ekonomicých podmienok, lombardný úver predstavuje drahé peniaze, KB ich využívajú na riešenie zívažných problémov v oblasti svojej likvidity, při problémoch s dodržiavaním povinných minimálnych rezerv, ich podiel na refinančných zdrojoch KB je nízky
  24. špecifické nástroje refinancovania - 1. bankové obchody na podporu splátkovej formy

                                                                veľkej privatizácie

       - 2. nákup zmeniek na podporu exportu

  1. NBS stanovila rámec refinancovania takto :
  1. vystavovateľom a veriteľom týchto zmeniek -  KB, ktorá predkladá tieto zmenky na nákup CB    
  2. zmenkárom - právnická osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registra a privatizuje určitý konkrétny objekt
  3. zostatková splatnosť od dňa nákupu nesmie byť dlhšia jako 180 dní
  4. při predaji sa KB musí zaviazať k spätnému nákupu zmeniek od NBS
  5. tieto zmenky sú zásadne vystavované na sumu hotovostnej splátky na kúpu privatizovaného objektu

 

  1. NBS nakupuje od KB cudzie zmenky na vlastný rad na podporu exportu
  1. zmenky sú vstavené v Sk
  2. dlžníkom - podnikateľský subjekt, ktorý je zapísaný v obchodnom registri SR, ktorý vyrába a dodáva tovar na konečné použitie do zahraničiaň
  3. prebieha podobne ako nákup bežných zmeniek
  4. splatnosť zmenky nesmie byť dlhšia ako 180 dní
  5. nepripúšťa sa prolongácia zmenky a zodpovednosť nesie KB, ktorá predkladá zmenku CB na nákup

 

 

 

9. BILANCIA CENTRÁLNEJ BANKY A KOMERČNÝCH BÁNK

 

VZŤAHY VOČI ZAHRANIČIU - DEVÍZOVÉ REZERVY, ŠTÁTU - NÁKUP POKLADNIČNÝCH POUKÁŽOK, KOMERČNÝM BANKÁM - POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY A ICH PREMIETNUTIA DO BILANCIE CENTRÁLNEJ BANKY, ŠTRUKTÚRA BILANCIE CENTRÁLNEJ BANKY A JEJ DOPAD NA ZISK, MIMOBILANČNÉ OPERÁCIE A ICH VZŤAH K BILANCII BANKY, PLATOBNÝ STYK JAKO KĽÚČOVÁ ČASŤ MIMOBILANČNÝCH OPERÁCIÍ, FORMY A NÁSTROJE PLATOBNÉHO STYKU, HOTOVOSTNÝ A BEZHOTOVOSTNÝ PLATOBNÝ STYK, VÝROČNÁ SPRÁVA BÁNK, VÝKAZ ZISKOV A STRÁT

 

  1. cieľom účtovníctva - zachytiť ekonomickú realitu podniku podľa pravidiel, zásad, metód, ktoré účtovníctvo používa
  2. účtovná závierka - sústava základných ukazovateľov, usporiadaná podľa určitých kritérií, t.j. majetok, aktíva, zdroje financovania, pasíva, náklady, výdavky, výnosy, príjmy a hospodársky výsledok
  3. príprava a vykonanie účtovnej závierky - zavŕšením účtovného procesu

 

BILANCIA CB

  1. výročná správa CB je rozčlenená na 5 základných kapitol :
  2. 1 kapitola
  3. rozobraný ekonomický vývoj Slovenska v príslušnom roku, ďalej vývoj celej ekonomiky
  4. vývoj HDP vo vybraných krajinách OECD, v bývalých socialistických krajinách
  5. vývoj inflácie, vývoj cien, ŠR, trh práce, zahraničná zadlženosť
  6. 2 kapitola
  7. správa o menovom vývoji SR
  8. rozčlenená na niekoľko častí :
  9. menový vývoj - zobrazený vývoj inflácie, vývoj devízových rezerv, peňažná zásoba, vývoj vkladov a úverov, úrokových mier, rozpočtové hospodárenie, platobná bilancia, dlhová služba NBS, devízovo-povoľovacia činnosť NBS
  10. menová politika - rozobraný problém regulovania vývoja peňažnej zásoby, nástroje menovej politiky a ich uplatnenie
  11. zahraničné úverové a kapitálové vzťahy
  12. bankový sektor - jeho vývoj a podnikanie bánk
  13. finančné trhy - vávoj na peňažnom a kapitálovom trhu
  14. 3 kapitola
  15. obsahuje audítorskú správu a výsledky hospodárenia NBS
  16. 4 kapitola
  17. zachytáva emisnú činnosť NBS a peňažný obeh
  18. rozdelená na 2 časti - v prvej je vysvetlená emisia peňazí a v druhej výskyt falzifikátov na území SR
  19. 5 kapitola
  20. uvedené prílohy týkajúce sa úverov, menového prehľadu, konsolidovanej platobnej bilancie, aktíva a pasíva komerčných bánk

 

BILANCIA AKTÍV A PASÍV NBS

 

AKTÍVA

  1. zlato, vklady v medzinárodnom menovom fonde, vklady v zahraničných bankách, pohľadávky voči tuzemským bankám, pohľadávky voči ŠR (z bežného hospodárenia, štátne finančné pasíva), CP, finančné investície a majetkové účasti, ostatné aktíva, aktíva celkom

 

PASÍVA

  1. emisia obeživa, záväzky voči MMF (vklady MMF, úvery od MMF), záväzky voči zahraničným bankám (úvery od zahraničných bánk, vklady zahraničných bánk), emitované CP, záväzky voči tuzemským bankám , záväzky voči ŠR (štátne finančné aktíva, štátne fondy), ostatné pasíva, vlastný kapitál, pasíva spolu

 

  1. súčasťou bilancie aktív a pasív je príloha - neoddeliteľnou súčasťou a jej obsahom je bližšia charakteristika jednotlivých položiek

 

NÁKLADY

  1. náklady na úroky a poplatky, náklady na pracovníkov, všeobecné prevádzkové náklady, náklady na bankovky a mince, odpisy investičného majetku, kurzové rozdiely, ostatné náklady zisk, spolu

 

VÝNOSY

  1. prijaté úroky a poplatky, kurzové rozdiely, ostatné výnosy, spolu

 

ROZDELENIE ZISKU

  1. odvody zisku do ŠR, prídely fondom, zisk

 

BILANCIA KOMERČNÝCH BÁNK - BILANCIA AKTÍV A PASÍV

 

AKTÍVA

  1. pokladničná hotovosť, prostriedky u EB a šekové poštové účty, účty u EB, krátkodobé pokladničné poukážky, úvery poskytnuté iným bankám, úvery poskytnuté klientom, dlhopisy a iné CP s pevným výnosom, akcie a iné CP s premenlivým výnosom, finančné investície, podiely v materských a dcérskych podnikoch, nehmotný investičný majetok, hmotný investičný majetok, ostatné aktíva, aktíva celkom

 

PASÍVA

  1. záväzky voči bankám, vklady iných bánk, úvery od EB a ostatných bánk, záväzky voči klientom, vkladové listy a emisia obligácií, vkladové certifikáty a pokladničné poukážky, iné vkladové listy, rezervy (cudzie zdroje), hospodársky výsledok bežného obdobia, základné imanie celkom, ážio a ostatné kapitálové fondy, rezervné fondy a fondy tvorené zo zisku, hospodársky výsledok minulých rokov, ostatné pasíva, pasíva celkom

 

  1. výkaz ziskov a strát ukazuje náklady a výnosy a hospodársky výsledok

 

NÁKLADY

  1. platené úroky, platené poplatky a provízie, náklady na operácie s klientmi, náklady na finančný prenájom, na finančný leasing, náklady na emitované dlhopisy, náklady na operácie s CP, náklady na ostatné operácie, všeobecné prevádzkové náklady, odpisy investičného majetku, tvorba rezerv a opravných položiek, ostatné prevádzkové náklady, mimoriadne náklady, daň z príjmu splatná, daň z príjmu odložená, zisk za účtovné obdobie, spolu

 

VÝNOSY

  1. prijaté úroky, prijaté poplatky a provízie, výnosy z operácií s klientmi, výnosy z finančného prenájmu, výnosy z operácií s CP, výnosy z devízových operácií, výnosy z ostatných operácií, použitie, strata za účtovné obdobie, spolu

 

SÚVAHA

  1. výkaz statický
  2. môže byť riadna k 31.12
  3. môže byť mimoriadna - ak sa zlúčia 2 banky
  4. ukazuje stav majetku, pohľadávok a záväzkov

 

ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

  1. účtovnú uzávierku tvoria súvaha a výkaz ziskov a strát
  2. účtovnú závierku musí podpísať štatutárny orgán, ak ide o právnickú osobu, alebo fyzická osoba, ktorá je účtovnou jednotkou
  3. účtovná závierka sa zostavuje k poslednému dňu účtovného obdobia - riadna účtovná závierka a v ostatných prípadoch - mimoriadna účtovná závierka
  4. účtovná závierka musí byť overená audítorom a údaje z nej musia zverejňovať tie účtovné jednotky, ktorým túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis

 

VÝROČNÁ SPRÁVA

  1. vo výročnej správe je účtovná jednotka povinná uviesť zverejňované údaje z účtovnej závierky, výrok audítora, údaje o dôležitých skutočnostiach

 

KONSOLIDAČNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

  1. účtovná závierka obchodnej spoločnosti upravená o vzťahy vyplývajúce z jej majetkovej účasti v iných obchodných spoločnostiach
  2. zostavuje obchodná spoločnosť, ktorá má najmenej 20% majetkovú účasť v inej obchodnej spoločnosti, alebo ktorej oprávnenie na riadenie inej spoločnosti vyplýva zo zmluvy alebo stanov  bez ohľadu na výšku majetkovej účasti
  3. overuje ju audítor

 

 

manažment bilancie banky - manažment aktív a pasív je dôležitou súčasťou riadenia banky z hľadiska potreby dosiahnuť úspešný podnikateľský výsledok, ide o rozsiahlu oblasť bankovníctva.

 

Úroková citlivosť aktív a pasív

 

citlivosť aktív a pasív na zmeny úrokových sadzieb určuje možnosť banky prispôsobiť sa zmene, zmeniť štruktúru aktív a pasív tak, aby sa minimalizoval negatívny dopad zmeny úrokových sadzieb, aby došlo ku konjunkturálnemu využitiu pozitívnych zmien

 

môžu nastať 2 situácie :

  1. pasíva citlivé na zmeny úrokových sadzieb sú vyššie ako citlivé aktíva

v tomto prípade rast úrokových sadzieb má negatívny vplyv na zisk banky, pretože     zdraženie zdrojov, ktoré sa týka pasív citlivých na zmeny bude vyššie ako výnosy, ktoré banka dosiahne rastom úrokov z citlivých aktív,

táto štruktúra je výhodná v prípade očakávaného poklesu úrokových sadzieb

  1. aktíva citlivé na zmeny úrokových sadzieb sú vyššie ako citlivé pasíva

pre banku je výhodnejší rast úrokových sadzieb ako ich pokles

je dôležité, aby banka vyhotovovala konjunkturálne štúdie vývoja úrokových sadzieb a v súlade s očakávaným vývojom menila štruktúru aktív a pasív tak, aby zmeny mali priaznivý dopad na jej zisk

 

pomer aktív citlivých na zmeny úrokovej sadzby k pasívam citlivým na úrokové sadzby môže slúžiť ako ukazovateľ rizika poklesu zisku :

  1. ak je pomer = 1, ide o nulové riziko, ale aj o nulovú šancu
  2. ak je pomer menší ako 1, ide o negatívnu citlivosť sadzby, citlivosť pasív
  3. ak je pomer väčší ako 1, ide o pozitívnu citlivosť, citlivosť aktív

 

manažment pasív je zložitejší, pri aktívnych operáciách môže banka meniť štruktúru

 

pomer schodku k aktívam = citlivé aktíva - citlivé pasíva / suma aktív

 

pomer schodku ku kapitálu = citlivé aktíva - citlivé pasíva / kapitál

 

MAXIMALIZÁCIA ZISKU

 

zisk - rozdielom medzi výnosmi a nákladmi, jeho zvyšovanie možno dosiahnuť tak zvýšením     výnosov, ako aj znížením nákladov

 

výnosy možno zvyšovať týmito spôsobmi :

  1. zvyšovaním objemu aktív, zvyšovaním výšky poskytovaných úverov v prípade, že banka je prekapitalizovaná, priestor pre rast úverov možno vytvoriť aj navyšovaním kapitálu, problémom je situácia na trhu - v prípade prevahy dopytu nad ponukou, ťažko možno túto situáciu úspešne využiť, brániť využitiu takejto situácie môže politika CB určením úverových limitov KB
  2. zmenou štruktúry aktív v prospech výnosovejších aktív, poskytovaním úverov s vyššími úrokovými sadzbami, hlavne dlhodobých, na čo je však potrebná príslušná zmena štruktúry zdrojov
  3. zvyšovaním obratovosti úverov, čo závisí od schopnosti klientov splácať úvery, výhodnejšie sa pokladá poskytnutie viacerých menších úverov rôznym klientom, ako poskytnutie veľkého úveru jednému klientovi, tak sa znižuje riziko nesplatenia
  4. zvyšovaním úrokových sadzieb z úverov, čo je ťažko realizovateľná situácia pri súčasnej úrovni úrokových sadzieb, dá sa očakávať pokles úrovne úrokových sadzieb
  5. orientáciou na výnosové neúverové bankové služby - devízové obchody
  6. maximalizáciou výnosov z investícií do CP, čo naráža na nízku rozvinutosť kapitálového trhu v SR

 

čo sa týka minimalizácie nákladov, možno využiť :

  1. minimalizáciu úrokov z bankových depozitov, táto stratégia môže znížiť schopnosti konkurencie banky na primárnom trhu zdrojov, čo môže viesť aj k zníženiu úverovej kapacity banky a k nežiaducemu poklesu zdrojov
  2. minimalizáciu nákladov na bankovú činnosť zefektívnením práce v banke - substitúcia pracovnej sily výpočtovou technikou, vyžadovanie nárastu zamestnanosti v bankovom sektore a investície do rastu kvalifikovateľnosti pracovníkov bánk

     z krátkodobého pohľadu - negatívne dopady na zisk banky

     z dlhodobého pohľadu - proziskové náklady, ktoré zvyšujú schopnosť konkurencie banky    v budúcnosti a prejavia sa v raste zisku neskôr

 

proziskové stratégie - uplatňujú väčšinou v kombinácií viacerých opatrení tak na strane výnosov, ako aj na strane nákladov

 

zisk - hlavným motívom bankového podnikania v trhovej ekonomike

 

úspešnosť banky - nezávisí od absolútnej výšky zisku, ale od schopnosti dlhodobo dosahovať                        

primerané zisky vo vzťahu k aktívam - optimálna pomer v rozmedzí od 0,5 do 1% (zisk/suma aktív)

 

 

34.Strategické riadenie banky

 

  1. zamerané na podstatné, dlhodobejšie opatrenia

 

Úlohou strategického riadenia je zodpovedať na tieto základné otázky :

  1. Čo chcem v banke robiť ?
  1. Koľko potrebujem kapitálu ?
  1. Z akých zdrojov môžem svoje zámery financovať ?
  1. Akú profesnú štruktúru pracovníkov budem potrebovať ?

 

Na zodpovedanie týchto otázok si banky vytvárajú systém, ktorý má 4 základné zložky :

  1. prognóza a plánovanie
  2. komunikačný a informačný systém
  3. riadenie a kontroling
  4. motivácia a odmeňovanie

 

Prognóza a plánovanie

 

cieľ - určiť časové horizonty jednotlivých súčastí podnikateľského zámeru

do oblasti prognózovania - patria : rozsiahle investičné zámery s časovým horizontom využitia 10 a viac rokov, táto etapa má veľký vplyv na určovanie priorít rozvoja banky

na prognózovanie nadväzuje strategické projektové plánovanie s časovým horizontom okolo 5 rokov - napr. odmenu kvalifikačnej štruktúry personálu je možné zvládnuť v takomto období

strategické plánovanie . dynamický proces, ktorý slúži na to, aby banka v každom období „videla“ 5 rokov dopredu

ďalší stupeň - strednodobé plánovanie s 2-3 ročnou periodicitou - slúži na postihnutie tých oblastí, ktoré prudko rozvíjajú a aj 5 ročný horizont je pre ne príliš veľký - napr. rozvoj výpočtovej techniky, kde za 2-3-roky môže dôjsť k zásadným zmenám softwaru alebo hardwaru, pomalá reakcia by mohla mať negatívny vplyv na konkurenčné postavenie banky

proces plánovania a prognózovania je zavŕšený operatívnym plánovaním a rozpočtovaním, ktoré je súčasťou operatívneho riadenia

 

Komunikačný a informačný systém

 

 

1