zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Životné prostredie

 

životné prostredie (zivotne_prostredie.doc)

1. Úvod do štúdia životného prostredia

 

1. Príroda, človek a ekonomicky reprodukčný proces

2. Postavenie ekológie vo výskume životného prostredia

3. Predmet životného prostredia, jeho metódy a nástroje

 

Definícia životného prostredia

 

S. Wik - životné prostredie je tá časť sveta univerza, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, ktorú ovplyvňuje, pretvára a prispôsobuje sa jej

Tbiliská definícia - životné prostredie je systém, ktorý je zložený z prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú alebo môžu byť s uvažovaným subjektom v stálej interakcii

 

1. Príroda, človek a ekonomicky reprodukčný proces

 

Objektívne existujúci materiálny svet, resp. hmota má niekoľko základných foriem pohybu:

  1. vnútroatómová forma
  2. mechanická forma
  3. fyzikálna forma (vyparovanie, tvorba oblakov)
  4. biologická forma (klíčenie, rast)
  5. spoločenská forma (sociálne vzťahy v spoločnosti)

 

Prírodné javy v prírode v širšom zmysle

Prírodu v širšom zmysle môžeme deliť:

  1. podľa stupňa dosiahnutej formy pohybu hmoty:
  1. neživá príroda - vnútroatómová, mechanická, fyzikálna forma (geologický podklad, reliéf, hydrosféra, atmosféra, kryosféra)
  2. živá príroda - biologická a spoločenská forma (rastlinstvo - kultúrne a divé rastlinstvo, živočíšstvo - voľne žijúce a domáce úžitkové zvieratstvo)
  1. podľa pôvodu genézy vo vzťahu k činnostiam človeka:
  1. rýdza (čistá) príroda
  2. príroda pretvorená človekom (rekreačná krajina, pracovné prostredie, obytné prostredie)

 

Osobitnou zložkou prírody v širšom zmysle je človek, ktorý má síce biologický základ ale pre jeho existenciu je dôležitá spoločenská forma pohybu hmoty.

 

Príroda v užšom zmysle - rýdza príroda + príroda vytvorená človekom (druhá príroda)

Sú pre ňu typické všetky formy okrem spoločenskej.

Osobitne vyčleňujeme spoločnosť v užšom zmysle, to je vzťahy medzi členmi komunity.

 

 

Pri interpretácii vzťahu: životné prostredie - človek, rozlišujeme 2 základné úrovne:

  1. človek ako biologická jednotka je závislý podobne ako rastliny a živočíchy na klimatických podmienkach (teplota), získaním potravy, vody, vzduchu
  1. je určená závislosť na miestnych podmienkach (seizmická činnosť a vulkanická činnosť), človek svojou činnosťou vytvára bariéry ďalšieho rozvoja

 

Vývoj vzťahu - ekonomický reprodukčný proces a príroda

  1. Dialektický rozvoj prírody pred príchodom človeka

vznik života

 

b.   vznik človeka, práce a ekonomického reprodukčného procesu (pred 40 tis. rokmi)

 

c.   zväčšenie rozsahu reprodukčného procesu

 

 

2. Postavenie ekológie vo výskume životného prostredia

 

Zakladateľ ekológie - Ernst Haeckel - ekológia: vzťah medzi organizmami a okolím, súčasť biologickej vedy

pokračovateľ vo výskume Eugen Odum - ekológia: náuka o prostredí

  1. environmentalistika - predstavuje súbor opatrení, procesov, postupov, ktoré vychádzajú z vedeckých základov ekológie a podporuje rozvoj environmentalisticky vhodných technológií, ekonomických nástrojov, územných plánov a tiež participuje na rozširovaní povedomia človeka (spoločenské odvetvie uvedomelej starostlivosti o životné prostredie)
  2. populácia -> biocenóza -> ekosystém -> biosféra (stupeň integrity narastá)

 

Základné pojmy

 

  1. populácia - je najnižším stupňom integrácie (napr. populácia medveďa, kosodreviny, atď.), súbor jedincov toho istého druhu v konkrétnom priestore (ľudská populácia)
  2. biocenóza - skladá sa z fytocenózy (súbor rastlinných druhov v určitom priestore) a zoocenózy (súbor živočíšnych druhov v určitom priestore)
  3. ekosystém - základná funkčná štruktúrna jednotka prírody, v ktorej sú vo vzájomnej interakcii spoločenstvo živé so svojím neživím prostredím,
  4. základné členenie :prirodzené, umelé, vodné (koralové útesy) a suchozemské ekosystémy(kosodrevina)
  1. prirodzené ekosystémy: vyznačuje sa autoreguláciou, autoreprodukciou a fylogenetickým vývojom (životopis rastlinného alebo živočíšneho vývoja), základnou vlastnosťou je schopnosť udržiavať ekologickú rovnováhu na základe výmeny látok medzi živou a neživou prírodou (fotosyntéza)
  2. umelé ekosystémy: sú tie ktoré obhospodaruje človek s cieľom získať z nich nejaký úžitok
  1. biosféra - celoplanetárny ekosystém v ktorom sú vo vzájomnej interakcii spoločenstvo živé so svojím neživým prostredím, ktoré udržujú ekologickú rovnováhu, týmto systémom prechádza slnečná energia, ktorá sa mení na chemickú energiu a uniká vo forme odpadového tepla do vesmíru

 

Potravinový reťazec

  1. producenti - všetky rastliny a riasy, ktoré produkujú živú hmotu
  2. konzumenti - bylinožravce, mäsožravce a všežravce
  3. reducenti - plesne, kvasinky, baktérie rozkladajú hmotu

 

 

3. Predmet životného prostredia, jeho metódy a nástroje

 

Objekt záujmu - ž. p. v celej jeho štruktúre, objekt sa skúma jednak z hľadiska racionálneho využívania prírodných zdrojov a z hľadiska optimalizácie vzťahov medzi jednotlivými druhmi ž. p. pričom ako druh je prírodné, rekreačné a umelé prostredie

 

Cieľ predmetu

  1. základný predpoklad - základným predpokladom dosiahnutia starostlivosti o ž. p. je dosiahnutie takej starostlivosti, ktorá je v intenciách trvalo udržateľného rozvoja
  2. ekologizácia spoločenského rozvoja - uplatňovanie ekologických princípov, prístupov pri formovaní ekonomických, právnych názorov územného plánovania, zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva

 

Dominantné metódy:

  1. analytická deskripcia - poznanie stavu jednotlivých komponentov
  2. syntéza - vymedzenie regiónov podľa úrovne poškodenia (znečistenie ovzdušia a vôd, kontaminácia pôd, odpadové hospodárstvo)
  3. analýza environmentálneho profilu podniku a hodnotenie životného cyklu výrob - komparatívna (vulkanizácia zložiek jedného prostredia na základe skúseností s inými, hodnotenie výrobkov od kolísky až po hrob)
  4. environmentálne audity (overovanie: externé, interné)
  5. posudzovanie vplyvov na životnom prostredí (zákon o posudzovaní vplyvov)

 

Nástroje predmetu životného prostredia

  1. uplatňovanie vedecko-technického rozvoja (malo odpadové, bezodpadové technológie)
  2. ekonomické nástroje (poplatky, pokuty, emisné povolenie)
  3. právne nástroje (zákony)
  4. organizačno-inštitucionálne nástroje (manažment životného prostredia, ústredný orgán: MŽP)
  5. zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva (organizácie a spolky)

 

2. Hodnotenie súčasného stavu životného prostredia na Slovensku

  1. ovzdušie
  2. vodstvo
  3. poľnohospodárska pôda
  4. lesy a lesná pôda

 

  1. päť stupňov kvality: zaťažené oblasti 5. stupeň: Bratislavská (chemický, automobilový priemysel), Dolnopovažská (Sereď, Šaľa - Duslo, odpadové pole Lučenca), Ponitrianska (energetický priemysel, hnedé uhlie, horná Nitra), Pohronská (žiarska a zvolenská kotlina - hlinikáreň), Rudniansko-gelnická (stredný Spiš, ťažba železa, kontaminovaná pôda), Jelšavsko-lubenícka (Gemer - ťažba a spracovanie magnezitu), Košicko-prešovská (doprava, US Still, bývalé VSŽ), Zemplínska (tepelná elektráreň Vojany)

 

Ovzdušie

  1. obnoviteľný ale poškoditeľný zdroj energie
  2. negatívne vplyvy z minulosti:
  1. zlá štruktúra priemyslu
  2. staré technológie
  3. slabá údržba zariadení, technológií
  4. nevhodne uplatňovaná cenová politika
  5. slabé zhodnocovanie druhotných surovín
  6. export/import škodlivín zo zahraničia (export: Maďarsko, Ukrajina, import: z Ostravska, z horného Sliezska, z NDR) export > import
  1. umocnenie pôsobenia negatívnych vplyvov z minulosti je aj konfigurácia reliéfu
  2. emisie - znečistenie priamo zo zdrojov, komíny, skládky
  3. imisie - imisný spád, začínajú pôsobiť na organizmy (aj 10 - 100 km cez ovzdušie)
  4. stav ovzdušia na Slovensku kontroluje SHMÚ, REEZO (register emisných zdrojov znečistenia ovzdušia) - spracováva databázy

zdroje znečistenia:

  1. priemysel: energetický, chemický, hutnícky, stavebných materiálov, surovín (cementárne...)
  2. doprava: letecká, cestná doprava (1,8 mil. áut, z toho 1,3 úžitkových)

hlavné znečisťujúce látky

  1. oxid siričitý SO2 (kyselina sírová)
  2. oxidy dusíka (dusičitý, dusný, kyselina dusná)
  3. oxid uhoľnatý CO (1. miesto metalurgia), uhličitý CO2,
  4. uhľovodíky, sírovodíky, chlorovodíky, fluorovodíky
  5. ozón O3, freóny
  6. popolček, prach, sadze (pevné imisie),
  7. ťažké kovy olovo (ako súčasť benzínu), ortuť, zinok, železo

 

 

Vodstvo

  1. problémy
  1. redistribúcia zrážkovej vody
  2. racionálnosť využívania pitnej a úžitkovej vody
  3. znečisťovanie podzemných a povrchových vôd
  4. výrub lesa v horských oblastiach kde je viac lesa (povodne)
  5. rozoznávanie lúk a pasienkov
  1. ročný úhrn zrážok - v priemere 750 - 800mm
  2. ročne za využíva 800m3 vody (obytná sféra, priemysel ...)
  3. nemáme more → treba racionálne pristupovať
  4. celková spotreba bola vyššia ako v súčasnosti 180 l / na osobu a deň
  5. využívala sa pitná voda na postrek trávnikov, zeleniny, nerozlišoval sa pitný a úžitkový účel
  6. znečisťovanie povrchových a podzemných vôd aktivitami človeka, priemyslu, atď.
  7. rozlišujeme:
  1. staré environmentálne záťaže - najmä po minulých výrobách, neboli riešené v  rámci privatizácie
  2. súčasná priemyselná výroba - najviac energetický, chemický priemysel, priemysel celulózy a papiera, hutnícky, strojársky, potravinársky priemysel (výroba a spracovanie cukru), poľnohospodársky priemysel (aplikácia umelých hnojív, agrochemikálie, odpad veľkovýkrmných ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka, silážne šťavy, produkty erózie), komunálna sféra, cestovný ruch, obytná sféra, ropovody, obslužné zariadenia pre motoristov (servisy, čerpacie stanice), ropné deriváty, tenzidy, anorganické, organické látky, BSK5 (biochemická spotreba kyslíka pozorovaná počas piatich dní) - údaj hovorí o prítomnosti mikroorganizmov vo vodných plochách, tuhé (pevné) látky (ťažké kovy), atómové elektrárne (rádioaktívne látky z kanálov)
  1. najviac znečistené rieky: Myjava, Morava, Dudváh, Nitra, Ipeľ, Slaná, Topľa, Laborec, Torysa, Latorica, Bodrog
  2. významné vodohospodárske oblasti: Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Javorníky, Kysucké a Oravské Beskydy, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Vihorlatské vrchy
  3. 5 tried čistoty vôd: 1. trieda - veľmi čistá voda, 2. trieda - čistá voda - je možné po úprave využiť na zásobovanie obyvateľstva (Starina, Bukovec, Hriňová, Turček),

5. trieda - kanál, vodná stoka (rieka Visla)

Infraštruktúra vodného hospodárstva

  1. okolo 87% obyvateľstva je pripojených na vodnú sieť, ostatní používajú vodu zo studní,
  2. kanalizácia 57% (čistiareň odpadových vôd musí byť v dedinách a mestách nad 2000 obyvateľov)

 

Poľnohospodárska pôda

  1. ide o subsystém, veľmi zložitý ekosystém
  2. pôda je základným výrobným prostriedkom pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
  3. neobnoviteľný prírodný zdroj (1cm pôdy sa tvorí 100-150 rokov), ale poškoditeľný (stredný Spiš - ťažba rudy) úrodnosť sa dá obnoviť hnojením
  4. na Slovensku je 49% poľnohospodárskej pôdy
  5. negatívne prejavy:
  6. záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske aktivity (priemyselné parky, zóny, rýchlostné komunikácie, diaľnice), 27 árov pôdy pripadá na jedného obyvateľa
  7. kontaminácia pôdy - poľnohospodárstvom (umelé hnojivá, pesticídy), priemyslom (imisie - stredný Spiš)
  8. nevhodné obhospodarovanie (spádnice)
  9. vodná a veterná erózia
  10. zhutňovanie pôdnych horizontov - proces, ktorý je spôsobený častých prejazdov ťažkých mechanizmov - zhutňovanie pôdy - znižuje sa bonita (úrodnosť) pôdy

 

Lesy a lesná pôda

  1. obnoviteľný prírodný zdroj
  2. 41% lesa na území SR
  3. poškodzovanie priemyselnými a dopravnými imisiami (82-83% lesa je poškodených)
  4. 18% zdravého porastu
  5. prevládajú listnaté lesy
  1. negatívne prejavy
  1. lesné hospodárstvo
  2. holorubný spôsob ťažby dreva (potencionálny vznik kalamitných plôch)
  3. spôsob približovania drevnej hmoty (ťažké stroje, lanovkové= približovanie)
  4. reštitúcie (prinavrátenie) lesných pozemkov pôvodným majiteľom
  5. krádeže vianočných stromčekov
  6. masový rozvoj CR (lyžiarske plochy, suprainfraštruktúra CR)
  7. aplikácia postrekov v poľnohospodárstve
  8. preháňanie dobytka cez lesné porasty
  1. poškodené lesné porasty: horná Nitra, lužné lesy, vojenské lesy

 

2.1. Rizikové faktory v životnom prostredí

  1. odpady
  2. žiarenie
  3. hluk a vibrácie
  4. negatívny dopad životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva

 

Odpady

  1. najviac odpadov produkujú poľnohospodárstvo a priemysel
  2. bilancia vzniku odpadov - RISO - regionálny informačný systém o odpadoch
  3. nebezpečný odpad - vyprodukovaný zdravotníckymi zariadeniami, horľaviny, chemický odpad, hnojovica, farby a pod. (O,67 mil. ton)
  4. ostatné - 16,6 mil. ton, z toho komunálny odpad 1,62 mil. ton
  5. spolu 17,89 mil. ton odpadu
  6. spôsoby likvidácie odpadu
  1. skládkovanie - v prevádzke 160 riadených skládok (vyše 5700 čiernych skládok)
  1. spaľovanie odpadov - 47 spaľovní, 12 spaľovní sú v rekonštrukcii

2 veľké spaľovne: OLO, a.s. BA, KOSIT Košice

  1. spaľovne priemyselného odpadu - 19 spaľovní
  2. spaľovne odpadu zo zdravotníckych zariadení - 23 spaľovní
  3. odpady ako alternatívne palivo: 3 cementárenské spoločnosti : Holcim, Ladce, SMZ Jelšava
  1. zhodnocovanie odpadov - zákon č. 223/2001 o odpadoch
  1. neštátny regulačný fond - podpora zberu, zhodnocovania a spracovania odpadov, finančné príspevky - opotrebované batérie, oleje, pneumatiky, tetrapakové obaly, plasty, žiarivky, vozidlá, kovové obaly

 

Žiarenie

  1. radiačnú situáciu v SR vyhodnocuje Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete
  2. elektromagnetické žiarenie je zložené:
  3. neionizujúce žiarenie - ultrafialové, viditeľné, infračervené, všetky druhy tzv. rádiového žiarenia
  4. ionizujúce žiarenie - prírodné: unikanie plynu radón, kozmický prach, röntgen, štiepenie jadra uránu, plutónia - častice alfa, beta, gama

 

Hluk a vibrácie

  1. problematikou zaťaženia obyvateľstva hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav SR
  2. najväčším producentom hluku je cestná doprava (76,2%), potom železničná (13,5%) a letecká (10,3%)
  3. hluk je akustické vlnenie s frekvenciou 20 až 20 000 kmitočtov za sekundu
  4. meria sa v decibeloch, na 65 decibelov pôsobí negatívne (človek je nervózny, nárast krvného tlaku, pri vysokých decibeloch - ohluchnutie)
  5. Ochrana: výstavba proti hlukových bariér, výsadba zelene okolo dopravných komunikácií

 

Negatívny dopad životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva

  1. dôsledok psychosomatických faktorov, nedostatok pohybu
  2. priemerný vek mužov: 69 - 70, žien: 75 rokov
  3. znečistené ovzdušie spôsobuje alergie (40%), ochorenie dýchacích ciest (astma)
  4. znečistenie vôd ťažkými kovmi, rádioaktívnymi odpadmi (plutónium)
  5. znečistenie pôd agrochemikáliami, ťažkými kovmi

 

3. Organizačné aspekty a kompetencie manažmentu životného prostredia

 

Rozlišujeme:

  1. vertikálne usporiadanie vzťahov: ministerstvo ž.p.
  2. horizontálne usporiadanie vzťahov: mimovládne organizácie

 

1. Subjekty a ich kompetencie na celoštátnej úrovni

  1. NRSR - legislatívny orgán - schvaľuje zákony, ktoré jej predkladá vláda SR
  2. výbor pre životné prostredie

 

Kompetencie  Ministerstva ŽP SR

  1. Ochrana prírody a regulácia využívania zdrojov
  1. ochrana prírody a krajiny
  2. ekologické aspekty územného plánovania
  3. posudzovanie vplyvov na ŽP
  4. regulácia obchodu s ohrozenými  druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (orol skalný, lykovec muránsky)
  5. používanie genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov
  1. Environmentálne plánovanie, legislatíva
  1. vypracovanie environmentálnych koncepcií, určovanie zásad ochrany ŽP
  2. pripravovanie návrhov zákonov a predkladanie vláde
  3. vydávanie štatútov a zriaďovanie osobitných odborných organizácií, krajských úradov ŽP, SIŽP - Slovenská inšpekcia životného prostredia
  1. Vodné hospodárstvo
  1. vodné hospodárstvo, ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálne využívanie
  2. verejné vodovody a verejné kanalizácie
  1. Obmedzovanie znečisťovania
  1. ochrana ovzdušia a klimatického systému zeme
  2. ochrana ozónovej vrstvy
  3. integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania
  4. systém environmentálne orientovaného riadenia
  5. environmentálne označovanie výrobkov
  6. odpady a odpadové hospodárstvo
  7. obaly a odpady z obalov
  1. Medzinárodná spolupráca
  1. dohovory: dohovor o zmene klímy - Kjótsky protokol
  1. Odborná príprava
  1. zamestnancov úradov ŽP, odvolávanie a vymenovanie prednostov krajských a obvodných úradov

Ministerstvo ŽP SR riadi:

  1. Slovenská agentúra životného prostredia
  1. Štátna ochrana prírody (národné parky, CHKO)
  1. Slovenský hydrometeorologický ústav
  1. Výskumný ústav vodného hospodárstva
  1. Správa slovenských jaskýň (L. Mikuláš)
  1. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (L. Mikuláš)
  1. Slovenské banské múzeum (B. Štiavnica)
  1. Zoologická záhrada Bojnice
  1. Slovenská inšpekcia ŽP (vyberá penále a pokuty)
  1. Ministerstvo pôdohospodárstva, financií, výstavby a regionálneho rozvoja, zdravotníctva, Slovenská akadémia vied, Technické univerzity v ZV, KE a BA

 

2. Štátna správa a samospráva

  1. v roku 2004 vzniklo 8 krajských a 46 obvodných úradov ŽP
  2. miestna štátna správa v 2867 obciach
  3. zákon subsidiarity - presun kompetencií
  4. vnútorné členenie krajských a obvodných úradov ŽP:
  5. oddelenie ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva
  6. oddelenie ochrany prírody
  7. oddelenie environmentálneho plánovania, tvorby krajiny a posudzovania vplyvov na ŽP

Verejnú správu v oblasti vykonávajú: MŽP SR, krajské a obvodné úrady ŽP, inšpekcia a obce

Verejná správa na úseku verejných vodovodov a kanalizácií

  1. správu vykonávajú: MŽP SR, úrad pre regionalizáciu sieťových odvetví, krajské a obvodné úrady ŽP, VÚC, obce

Orgány ochrany ovzdušia a ich pôsobnosť

  1. patria sem: MŽP SR, MDPaT SR, inšpekcia, krajské a obvodné úrady ŽP, obce

Orgány ochrany prírody a stáž prírody

  1. štátnu správu vykonávajú: MŽP SR, SIŽP, krajské a obvodné úrady ŽP, obce

 

3. Mimovládne organizácie a združenia

  1. ich vplyv na formovanie environmentálnej politiky:
  1. zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva
  2. plnenie úloh monitoringu
  3. účasť na procesoch presadzovania
  4. iniciovanie reforiem právnych úprav ochrany ŽP
  1. združenia:
  2. SZOPK (Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny),
  3. Strom života (výchovu zameriava na deti, projekt Modré z neba - problematika znečisťovania ŽP, lesná úzkokoľajná železnička - Č. Balog, rekonštrukcie hradov - Strečno, Spišský hrad),
  4. Priatelia Zeme (zaoberá sa tvorbou ŽP, hodnotenie globalizácie - Medzinárodný menový fond, Svetová banka, činnosť nadnárodných organizácií),
  5. Za matku zem (proti jadrovej energii, podpora obnoviteľnej energie),
  6. SCPC (Slovenské centrum čistejšej produkcie),
  7. Spoločnosť pre TUR (trvalo udržateľný rozvoj),
  8. Asociácia premyslenej ekológie,
  9. Slovenská asociácia Rímskeho klubu (zoskupenie vedcov a politikov, členom aj Václav Havel),
  10. Ľudia a voda,
  11. Greenpeace (najmasovejšia v rámci sveta, sídlo v Amsterdame, pobočky v 40 krajinách, proti jadrovým elektrárňam, zbraní, tropické dažďové pralesy, proti ťažbe nerastných surovín v Antarktíde, proti zabíjaniu veľrýb - Japonsko),
  12. Greenway,
  13. Sloboda zvierat (ochrana zvierat, proti mučeniu, týraniu a zabíjaniu zvierat, zriaďuje útulky)

 

4. Ekonomické aspekty starostlivosti o ŽP

  1. expanzívne využívanie prírodných zdrojov
  2. prírodné zdroje - materiálne (pôda, voda, lesy), zdroje udržiavania života (atmosféra, oceány, slnečný svit, genetická rozmanitosť)
  3. z využívania prírodných zdrojov nie je nikto vylúčený

 

  1. Záporné externality a ich internalizácia
  1. záporná externalita - časť nákladov prenáša na iné subjekty
  1. hlavné znaky záporných externalít:
  2. neprechádza trhovým mechanizmom
  3. poškodený podnik neovplyvní aktivitu pôvodcu externalít

 

Proces začleňovania negatívnych externalít do výrobných nákladov znečisťovateľa - internalizácia externalít. Rozlišuje sa:

  1. v ŽP definované vlastnícke práva - kompenzácia škôd
  2. využitie nástrojov priamej regulácie - limity, normy, štandardy
  3. využitie ekonomických nástrojov environmentálnej politiky

vstup štátu do ochrany ŽP

zlyhanie trhu - existencia záporných externalít

zlyhanie hospodárskej politiky - dotácie a podpory, cenový mechanizmus

 

  1. Vymedzenie základných kategórií a ich vzájomné prepojenie - optimálne množstvo znečistenia
  1. záporné externality predstavujú škodu na životnom prostredí
  2. ekonomická škoda je len časť komplexnej (sociálno-ekonomickej) škody

Ekonomická škoda

  1. ekonomická strata
  2. dodatkové a kompenzačné náklady - ex post

náklady na zamedzenie znehodnotenia ŽP - ex ante

  1. Ex post + ex ante náklady = reálne environmentálne náklady
  2. reálne environmentálne náklady + ekonomická strata = environmentálne zaťaženie ekonomicky reprodukčného procesu

Ekonomická strata - hodnota, ktorá nebola nikdy vytvorená v dôsledku absencie pracovnej sily v pracovnom procese, resp. menšou koncentrovanosťou pracovnej sily (zaraďujeme sem aj straty na rastlinnej produkcii, na živočíšnej výrobe, strata rekreačnej spôsobilosti lesa v dôsledku znečistenia ŽP)

  1. dodatkové a kompenzačné náklady (ex post) - vynakladajú sa za účelom zmiernenia sociálnych, zdravotných a iných dôsledkov znečistenia prostredia (nákup liekov, zvýšená nemocnosť, budovanie školy v prírode, nákup náterových lakov nachádzajúcich sa v agresívnom prostredí, náklady na dekontamináciu vodných zdrojov, príspevky pre obyvateľov poškodených miest)
  2. náklady na zamedzenie znehodnotenia ŽP (ex ante) - dopredu vynaložené:
  1. náklady na inštaláciu ekotechniky (nákup filtrov, odlučovačov, spaľovacích komôr, čistiareň odpadových vôd)
  1. bezodpadová, máloodpadová technika - zvyšuje sa výroba a znižuje odpad do ŽP
  1. náklady spojené s nákupom meracej techniky

 

Statický model optima znečisťovania ŽP

(viď príloha Excel)

 

5. Ekonomické oceňovanie v oblasti ŽP

  1. v klasickej a neoklasickej ekonómii je ŽP ako ekonomický statok, ŽP je podriadené ekonomickému systému - priestor ekonomickej činnosti
  2. nové smery ekonomickej teórie - ekologická, environmentálna ekonómia - okrem ekonomického znehodnotenia aj iné hodnoty ŽP - etický a estetický aspekt
  1. Vymedzenie nákladov a užitočnosti v ŽP
  1. k integrácii ekonomických a ekologických záujmov v rozhodovacích procesoch pomôže peňažné ocenenie statkov v ŽP
  2. peňažné ocenenie ekologickej užitočnosti - prelomový význam v ekonómii ŽP
  3. náklady na ochranu ŽP - investičné náklady - vyčísliteľné problém tzv. integrované investície
  4. metodologicky náročné ocenenie ekologickej užitočnosti, resp. straty tejto užitočnosti - škody zo znečistenia ŽP

Dva základné problémy:

  1. vymedzenie druhu ekologickej užitočnosti
  2. vhodné metódy na ocenenie jednotlivých typov užitočnosti

Dve kategórie hodnôt:

  1. úžitkové hodnoty - odvodené od skutočnej úžitkovosti statkov ŽP:
  1. priame úžitkové hodnoty - prírodné statky pre komerčné využitie - ťažba dreva, pre rekreačné účely - plávanie v jazere
  2. nepriame úžitkové hodnoty - vodoochranná a pôdoochranná funkcia lesov
  3. opčné hodnoty - ochota ľudí platiť za zachovania prírodných statkov pre budúcnosť
  1. neúžitkové hodnoty - sú prejavom:
  1. existenčných hodnôt - ocenenie statkov ŽP z morálnych a altruistických dôvodov
  2. hodnôt odkazu - ochota ľudí platiť za zachovanie statkov pre budúcnosť

 

  1. Možnosti mimotrhového oceňovania statkov v ŽP
  1. ocenenie straty ekologickej užitočnosti resp. škody zo znečistenia, ekonomické oceňovanie vychádza z ochoty jednotlivca platiť za statok, službu
  2. priradenie ekonomických hodnôt statkom ŽP na základe dvoch prístupov:

1. Preferenčné metódy

a) metódy založené na skutočne prejavených preferenciách

  1. metóda založená na defenzívnych (preventívnych výdajoch) - predchádzanie - dodatočné čistiace zariadenia: práčka vzduchu, plastové okná
  2. metóda cenových nákladov využitá v rekreačných oblastiach chránenom území, atraktívnych oblastiach (napr. havária pri Aljašskom pobreží - tanker), nejdeme do oblasti, ktorá je zničená tankerom - oblasti vznikajú škody z cestovného ruchu

b) metódy založené na hypotetických preferenciách

  1. metóda kontigentného ocenenia - ocenenie úžitku verejných statkov, kvalita ovzdušia, vody, rekreácie, dotazníková metóda

2. Nákladové metódy (nepreferenčné)

  1. metóda využívajúca obnovovacie náklady
  2. ocenenie škôd na základe kvantifikácie ekonomických strát v dôsledku znečistenia ŽP- metóda stratených efektov
  3. oceňovanie ŽP z územného aspektu - ???? Hesinská metóda???????? - ekonomické hodnotenie ekologických faktorov viazané na biotopy - expertné hodnotenie

 

6. Ochrana životného prostredia na mikroekonomickej úrovni

 

Základná úloha: internalizácia externalít (poškodenie ŽP) do nákladov konkrétneho znečisťovateľa a simulovať ho tým k znižovaniu vplyvu na ŽP

Významným faktorom je vhodná výška, sadzby jednotlivých poplatkov. Environmentálna platba na jednotku emisií vyššia ako individuálne náklady znečisťovateľa na zníženie jednotky emisií.

  1. nízka úroveň sadzieb v porovnaní s nákladmi na nové technológie, zníženie stimulačného účinku

 

  1. Ekonomické nástroje obmedzujúce čerpanie prírodných zdrojov
  1. poplatky za znečisťovanie ovzdušia
  2. dva základné ciele: stimulačný - zmena správania, fiškálny - príjmy na účely ochrany ŽP
  3. poplatky za znečisťovanie z veľkých a stredných zdrojov - od 0,2 MW
  4. skupina základných znečisťujúcich látok - tuhé látky, SO2, NOX, CO, organické látky
  5. skupina ostatných látok - 110 látok
  6. poplatok postihuje nadlimitné znečistenie (prirážka)
  7. poplatok za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov znečistenia
  1. tepelný výkon do 0,2, výška poplatkov- ročná paušálna sadzba, znečisťovateľ nahlási spotrebu palív obci, ktorá učí výšku poplatku - miestny rozpočet obce
  1. poplatky za nakladanie s látkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu - poplatok za výrobok (spoplatnenie dovezenej látky alebo výrobku) štátny rozpočet
  2. poplatky vo vodnom hospodárstve - charakter emisných poplatkov (vypúšťanie odpadových vôd) charakter užívateľských poplatkov (vodné a stočné) alebo platieb za využívanie prírodného zdroja (odber z vodných tokov, odber podzemnej vody)
  3. odplaty za vypúšťanie odpadových vôd - stimulovať znečisťovateľa k budovaniu čistiarní odpadových vôd, poplatok je ale nižší ako výrobné náklady prevádzkovateľov ČOV
  4. základná odplata + prirážka; základná odplata podľa výšky nákladov, prirážka - miera zhoršenia akosti vody v toku (200% zákl. odplát do vodárenského toku a 100% do ostatných tokov
  5. štátny rozpočet:
  1. užívateľské poplatky - vodné a stočné
  2. výška stanovená výmerom MF ako regulovaná cena, ostatní odberatelia zmluvné ceny
  3. za vodárenské spoločnosti
  4. odplaty odber vody z vodných tokov a podzemnej vody (15 000 m3 ročne - podniky povodí)

Znečisťovanie pôdy

  1. Ministerstvo pôdohospodárstva - v podobe odvodov
  2. odvody:
  3. za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy (výmera + bonita/úrodnosť),
  1. ten kto zaberá pôdu, musí vziať ??????skrivku????? pôdy
  2. pri výstavbe automobiliek, diaľnic, ...
  1. za dočasné odňatie
  1. každý rok platí odvody až do doby skončenia odňatia poľnohospodárskej pôdy
  2. na konci odňatia musí nastať rekultivácia pôdy (do pôvodného stavu)
  1. lesná pôda, lesy
  2. odvody: za trvalé odňatie (výmera, bonita, postavenie lesa ako rekreačný zdroj), za dočasné odňatie - rekultivácia pôdy
  3. skrivka pôdy

Poplatky v odpadovom hospodárstve - emisných

Poplatok za uloženie odpadu na skládku

  1. súčin množstva odpadu a druh odpadu - pôvodca prevádzky skládky
  2. miestny rozpočet obce

Poplatok za uloženie odpadu na odkladisko (tekutý odpad)

  1. výpočet podobne ako pri odpade
  2. 50% obci a 50% štátny rozpočet

Miestne poplatky

  1. za zber, odvoz a zneškodňovanie komunálnych odpadov
  2. užívateľ
  3. poplatok - výška je v kompetencii miest a obcí

Poplatok do recyklačného fondu

  1. zákonom č. 223/2001 zriadený neštátny Recyklačný fond - sústreďuje prostriedky na podporu projektov zameraných na zber odpadu a jeho zhodnotenie - vybrané druhy komodít - napr. opotrebované batérie a akumulátory, oleje, pneumatiky, kombinované viacvrstvové materiály- tetrapak, plasty, vozidlá, žiarivky - dovozcovia týchto výrobkov platia poplatky do fondu
  2. zálohový systém nápojových obalov - zo skla, kovové sudy, prepravky, palety - zákon č. 732/2002 o obaloch

 

  1. Ekonomické nástroje podporujúce činnosť k zlepšovaniu kvality ŽP
  1. finančná pomoc - široké využitie v EÚ, známe sú dotácie projektov znovu-zalesňovania, veterné elektrárne
  2. obligácie a zálohové systémy - presun zodpovednosti za potenciálnu škodu na jednotlivých výrobcov a spotrebiteľov, ktorí dopredu platia
  3. zálohový systém nápojových obalov - zo skla, kovové sudy, prepravky, palety - zákon č. 732/2002 o obaloch
  4. vytváranie trhu - ŽP ako kontajner
  1. Ekonomické nástroje pre trvalo udržateľný rozvoj majú:
  1. minimalizovať nároky na čerpanie neobnoviteľných zdrojov (šetrne využívať obnoviteľné zdroje)
  2. znížiť kontamináciu pôdy, produkciu odpadov
  3. reprodukovať a skvalitniť základný prírodný a ľudský kapitál

Trvalo udržateľný rozvoj v SR vyžaduje:

  1. reštrukturalizáciu súčasných daní - daňová diferenciácia produktov zaťažujúcich ŽP - ekologicky náročné autá
  2. zavedenie nových ekodaní - pesticídy, hnojivá
  3. odstránenie protismerne pôsobiacich podpôr a daní

Normatívne (administratívno-správne) nástroje

  1. normy, limity, štandardy, zákazy
  2. nástroje, ktoré pôsobia na PS v tom smere, aby znížil znečisťovanie ŽP a ak to neurobí tak nastávajú sankcie
  3. nástroje sú veľmi efektívne v oblastiach  so silným znečistením
  4. kvalita ŽP sa zlepšuje pomerne rýchlo
  5. statický nástroj

 

7. Plánovanie starostlivosti o ŽP

 

1. Trvalo udržateľný rozvoj a Agenda 21

  1. konferencia OSN o ľudskom ŽP Stockholm - 1972, globálne problémy ŽP
  2. konferencia OSN o ŽP v r. 1982 v Nairobi
  3. svetová komisia pre ŽP - Naša spoločná budúcnosť - TUR a jeho 8 základných princípov
  4. TUR je taký rozvoj, ktorý zabezpečí uspokojenie potrieb súčasného ľudstva bez toho, aby to ohrozilo, či obmedzilo možnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby

Základné princípy TUR:

  1. oživiť hospodársky rast
  2. zmeniť kvalitu rastu
  3. zachovať a obohatiť základňu prírodných zdrojov
  4. zabezpečiť udržateľnú úroveň populácie
  5. novo orientovať techniku a odstraňovať riziká
  6. pri rozhodovaní zosúlaďovať ekologické a ekonomické aspekty
  7. reformovať medzinárodné hospodárske vzťahy
  8. upevniť medzinárodnú spoluprácu

Konferencia OSN pre ŽP a rozvoj - Rio de Janeiro - Agenda 21 - dokument pre 21. storočie, TUR

  1. r. 1992
  2. dohovor o biologickej diverzii (rozmanitosti)

Konferencia r. 2002 Johanesburg (v Afrike)

  1. ďaleko (mimo civilizácie - neekologická letecká doprava)
  2. miestnosti prekurované (neekologické)
  3. papier, na ktorý sa písalo bol nerecyklovateľný (neekologický)

 

2. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja

  1. prijatá v r. 2001
  2. r. 1993 - SR spracovala stratégiu environmentálnej politiky - na jej obsah vplýval stav ŽP na SR (analýza súčasného stavu ŽP SR), spojená s Agendou 21 z Ria, pozitívny posun k ochrane ŽP
  3. r. 1997 - Národná správa "Smerovanie k trvalo udržateľného Slovenska", trvalo udražateľného a reálne využívaného environmentálneho priestoru

Koncepcia uplatňovania Agendy 21 a vyhodnocovanie TUR v SR - hodnotenie

  1. uplatňovanie Agendy 21 - ministri

Projekt "Podpora TUR v SR" má 3 časti:

1. národná stratégia TUR

2. implementácia Agendy 21 na regionálnej úrovni

3. program malých grantov pre samosprávu a mimovládne organizácie 1999 - 2000

Rada vlády pre TUR - 1999 - poradný a koordinačný orgán

  1. minister ŽP, pôdohospodárstva, financií, dopravy

Národná stratégia TUR: prijatá v r. 2001

  1. analytická časť - vnútorné a vonkajšie podmienky TUR, vnútorné podmienky 6 základných skupín
  2. skupina ekonomických podmienok - stav ekonomiky a HDP, inflácie, zahraničná zadlženosti, zahraničné investície, hospodárske odvetvia, ekonomické nástroje
  3. analýza silných (elektrotechnický, hutnícky a automobilový priemysel) a slabých (nevhodná štruktúra priemyslu, veľa ťažkého priemyslu) stránok, príležitostí a ohrození vo vzťahu k TUR
  4. nadstavbová časť - stratégia, jej orientácia, priority, strategické ciele

Dlhodobé priority v oblasti hospodárstva

  1. vybudovanie a dlhodobé fungovanie nového modelu ekonomiky - funkčná, moderná, hospodárska a informačná spoločnosť, odstránenie štruktúrnych deformácií ekonomiky, vyvážený rozvoj hospodárstva s rešpektovaním prírodno-sociálnych podmienok
  2. dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality ŽP a racionálne využívanie prírodných zdrojov - efektívna ochrana ŽP, šetrné využívanie prírodných zdrojov, environ. záťaže odstrániť, ekonomický rozvoj v súlade s prírodným prostredím, ohrozené oblasti

 

3. Programy riešenia miestnych problémov ŽP

Úlohy samosprávy pri zavádzaní princípov TUR - princíp subsidiarity (prenos kompetencií na obec)

  1. zlepšovať riadenie činností vo vzťahu k ŽP
  2. podporovať aktivity občanov, vznik partnerstiev, koncové námety
  3. formulovať miestne priority rozvoja
  4. pracovať na tvorbe miestnych akčných plánov

Dôležitá je miestna Agenda 21 - zavádzanie princípov TUR do činnosti samosprávy

 

8. Prístup podnikov k riešeniu environmentálnych problémov

 

1. Environmentálny manažment a audit podnikov

Dva prístupy zavádzania systémov environmentálneho manažérstva a auditu

  1. nariadenie ES č. 1836/1993 o dobrovoľnej účasti podnikov na programe environ. manažérstva a auditu - EMAS
  1. normy radu ISO 14 000 o environ. manažérstve - EMS

Podstatné znaky EMS:

  1. stotožnenie sa zamestnancov riešiť environ. problémy
  2. systémové riešenie starostlivosti o ŽP (cyklus - plánovanie - realizácia - kontrola - preskúmanie)

Prínosy EMS:

  1. optimalizácia používaných postupov - zníženie negatívnych vplyvov na ŽP
  2. väčšie zhodnotenie používaných surovín
  3. zníženie rizika vzniku environ. havárií
  4. zníženie prevádzkových nákladov (energia, poplatky, odpady za environ. záťaž)
  5. zlepšenie imidžu podniku - posilnenie pozícií na zahraničnom trhu
  6. zvýšenie dôveryhodnosti zo strany vlastných zamestnancov
  7. zlepšenie komunikácie s orgánmi štátnej správy, samosprávy
  8. zníženie nákladov na poistenie
  9. ľahší prístup k úverom finančných zdrojov

 

ISO 14 000 - kľúčová norma - špecifikácia s návodom na použitie, špecifikácia obsahuje:

  1. záväzok vrcholového manažmentu k EMS
  2. vypracovanie environ. politiky
  3. plánovanie EMS
  4. zavedenie EMS
  5. udržiavanie a neprestajné zlepšovanie EMS
  6. preskúmanie EMS manažmentom s cieľom stanoviť jeho vhodnosť, primeranosť

Podľa uvedenej normy zavedený systém môže  byť certifikovaný - akreditovaný orgán

 

Environmentálna politika podniku

  1. dokumentovaný záväzok vedenia podniku v oblasti dodržiavania platnej environ. legislatívy, trvalého zlepšovania environ.  profilu podniku s dôrazom na prevenciu

Na formovanie stratégie environ. politiky vplývajú:

  1. identifikácia a vyhodnotenie vplyvov činností podniku na ŽP - environ. profil podniku
  2. interný potenciál - súčasný stav environ. zabezpečenia, finančné možnosti, investičné zdroje, know-how
  3. externé podmienky - trhový postoj konkurencie, imidž výrobkov, požiadavky zákazníkov, VTR

 

2. Environ. hodnotenie a označovanie výrobkov (ekolabeling)

  1. nariadenie rady Európskeho spoločenstva č. 880/1992 o schéme environ. označovania výrobkov

Cieľom programu EOV:

  1. posilniť princíp prevencie znečisťovania ŽP
  2. podporiť rozvoj výrob a výrobkov s menším vplyvom na ŽP počas životnosti výrobku
  3. zlepšiť informovanosť spotrebiteľov i výrobcov
  4. minimálne znečistenie komponentov ŽP
  5. znižovanie čerpanie neobnoviteľných zdrojov
  6. minimalizácia vplyvu rizikového faktoru na ŽP

 

3. Recyklácia a zneškodňovanie odpadov podnikmi:

  1. Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve - zaregistrovaný v roku 1999  na ML
  2. A.S.A - centrum odpadového hospodárstva Zohor, komplexné odpadové hospodárstvo
  3. ASO, s.r.o - (alternatívne spracovanie odpadov) Pezinok - odpad na alternatívne palivá
  4. Arguss, s.r.o - nefunkčné ortuťové žiarovky a výbojky
  5. Detox, s.r.o, BB - odpadové oleje, olejové filtre, plech od farieb - fyzikálno-chemická úprava
  6. Mach Trade, s.r.o Sereď, ZSNP Rec. Ž., Kuruc Nové Zámky - spracovanie tetrapakových obalov

 

Medzinárodná spolupráca o ochrane ŽP

 

  1. Globálne ekologické problémy ŽP
  1. ohrozenie globálnych biosférických systémov
  1. narušovanie systému koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére - zmena klímy
  2. redukcia stratosférického ozónu, zvýšený príkon ultrafialového žiarenia - škodlivé účinky
  3. zmena biochemických cyklov hmoty - kyslá atmosférická depozícia, znečistenie ovzdušia, vôd, toxické látky
  4. globálne premeny veľkých biómov - tropický dažďový prales
  1. redukcia biologického bohatstva
  1. strata prírodných ekosystémov - suchozemských, mokradných, vodných
  2. vymieranie rastlín, živočíšnych mikroorganizmov
  3. redukcia genetického potenciálu
  1. nedostatok prírodných zdrojov
  1. znižovanie plôch a úrodnosti poľnohospodárskych pôd - urbanizácia, dezertácia, salinizácia
  2. nedostatok hygienicky bezpečnej pitnej vody
  3. vyčerpanie biotických zdrojov - morské ryby
  1. priame ohrozenie ľudského zdravia
  1. jedovaté chemické biologické látky
  2. hygienicky závadná pitná voda s obsahom patogénov
  3. živelné katastrofy

 

Globálne otepľovanie (skleníkový efekt)

  1. pozornosť mu venuje aj svetové spoločenstvo
  2. valné zhromaždenie ustanovilo medzivládnu skupinu pre klimatické zmeny
  3. má sledovať globálne otepľovanie a pokúsiť sa nájsť riešenie
  4. slnečné žiarenie sa skladá z krátkovlnného ultrafialového žiarenia, viditeľnej časti spektra a dlhovlnného infračerveného žiarenia
  5. ultrafialové žiarenie a viditeľná časť sú absorbované zemským povrchom
  6. infračervené žiarenie sa odráža od zemského povrchu, ktoré zachytávajú skleníkové plyny
  7. skleníkové plyny: vodné pary, oxid uhličitý (antropogénny pôvod - spaľovacie procesy), metán CH4 (dozrievanie ryže, hnilobné procesy na skládkach, chov hovädzieho dobytka, transport a ťažba uhlia), rajský plyn N2O (oxid dusný, spaľovacie procesy, aplikácia umelých hnojív), freóny (spreje, chladiace a klimatizačné zariadenia) ozón O3 (produkty spaľovacích procesov
  8. záchytné mechanizmy: proces fotosyntézy (oxid uhličitý), svetový oceán (oxid uhličitý, 40% pohlcovania)
  9. dôsledky globálneho otepľovania: topenie ľadovcov (grónsko, zvyšovanie morskej hladiny, zaplavenie nižšie položených miest), poľnohospodárstvo (posun klimatických písiem), zmena klímy (prudké zmeny výšky tlaku, zrážok, tornáda, prívalové dažde, záplavy, suchá)

 

Ozónová vrstva O3

  1. nachádza sa v stratosfére vo výške od 18 do 23 km nad zemou
  2. je ochranným štítom pre život na zemi
  3. pohlcuje ultrafialové žiarenie
  4. pokiaľ je v menšom zastúpení ultrafialové žiarenie preniká na zem čo spôsobuje rakovinu, má vplyv na potravinový reťazec zeme
  5. poškodzovanie ozónu: freóny - stúpajú do vyšších nadmorských výšok, na južnej pologuli je ozónová diera (antarktída, chilská patagónia, južný pacifik, nový zéland, austrália)
  6. meria sa v dobsonových jednotkách
  7. bol prijatý montrealský protokol o ochrane ozónovej vrstvy

 

Kyslé dažde

  1. spôsobujú ich spaľovanie fosílnych palív
  2. oxidy dusíka spolu s oxidmi síry sa zlučujú so vzdušnou vlhkosťou na zriedenú kyselinu dusičnú a kyselinu sírovú a spôsobujú vznik kyslých dažďov
  3. okysľujú jazerá (škandinávia - fínske a švédske jazerá), rastlinstvo (znižuje sa ph pôd), prírodné pamiatky (vápenec), spaľujú ihličie

 

Veľké biómy (tropické dažďové pralesy)

  1. ročne ubudne 100 000 km2 (polovica z Brazílie)
  2. rozširovanie pastvín, úrodnej pôdy
  3. tropické pralesy: Brazília, Kongo, Zaire, Uganda, Rwanda, India, Austrália, Indonézia, Malajzia, Borneo
  4. má veľký pozitívny vplyv na podnebie, zvlhčuje klímu
  5. miesto kde je najväčšie zoskupenie rastlín a živočíchov
  6. predstavuje obrovský potenciál pre výrobu liekov (farmaceutické firmy)
  7. každý deň zmiznú 2 druhy živočíchov a rastlín
  8. klesá biologická diverzita (rastliny a živočíchy poskytujú ekologické služby zadarmo - opeľovanie, kyprenie pôdy)
  9. dezertifikácia - rozširovanie púští (najmä v oblasti južnej Afriky), rozširovanie pastvín a úrodných pôd
  10. salinizácia - zvyšovanie obsahu soli vo vodách, ktorá slúži na zavlažovanie (problém kvalitnej pitnej vody - južná Ázia, India, Pakistan, juhozápadná Ázia, centrálna Afrika
  11. deforestrácia - odlesňovanie 
  12. znečisťovanie svetových oceánov a morí tankermi (ropné havárie, napr. pri brehu Aljašky)

 

  1. Zapojenie Slovenska do medzinárodnej spolupráce v starostlivosti o ŽP
  1. na pôde OSN Slovensko participuje na aktivitách Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) a Programe OSN pre životné prostredie (UNEP)
  2. podobne kooperuje na programe UNESCO Človek a biosféra (MAB), cieľom programu je vyhlasovanie biosférických rezervácií (Poľana, Vihorlatské vrchy)
  3. v spolupráci s Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) uskutočňuje Slovenské centrum čistejšej produkcie projekty na zlepšenie životného prostredia vo vybraných regiónoch ovplyvnených priemyselnou činnosťou
  4. podpisom asociačnej dohody medzi EÚ a Slovenskom republika získala právo zapájať sa do Európskeho diania, ale aj záväzok usilovať sa o postupnú zlučiteľnosť svojho právneho poriadku s poriadkom v Únii