Anatómia a morfológia živočíchov

1. Histológia (náuka o tkanivách) – 4 prednášky

2. Organológia (náuka o orgánoch a orgánových

Organológia (náuka o orgánoch a orgánový

sústavách) – 6 prednášok

sústavách) – 6 predná

3. Rozmnožovanie a ontogenéza živočíchov) – 2-3

Rozmnožovanie a ontogenéza živočíchov) – 2

prednášky

predná

Študijné materiály:

Hudáková, A., 1994: Histológia živočíchov. Skriptá PFUK v

Hudáková, A., 1994: Histológia živočíchov. Skriptá PFUK

Bratislave, 99 s.

Bratislave, 99

Beláková, A., 1997: Organológia živočíchov. Skriptá PFUK v

Bratislave, 239 s.

Beláková, A., 1992: Rozmnožovanie a ontogenéza živočíchov.

Skriptá PFUK v Bratislave, 80 s.

Prednášky

Histológia (náuka o tkanivách)

– Definícia živočíšneho tkaniva:

» Súbor buniek rovnakého tvaru, funkcie a zhodného

chemizmu

spolu

so

svojimi

derivátmi

(medzibunkovou hmotou) tvorí živočíšne tkanivo.

– Vznik: - v procese embryogenézy (zárodočné listy)

»

-v procese histogenézy (diferenciácia

jednotlivých typov tkanív).

» Ontogenéza  brázdenie vajíčka  vznik

zárodočných epitelov tvoriacich zárodočné listy.

» Ektoblast (napr. nervové, zmyslové tkanivá,

pokožka)

» Endoblast (napr. tráviace epitely – stredné črevo)
» Mezoblast (napr. svalové tkanivá)

Klasifikácia tkanív

1. Tkanivá epitelové

• Bunky v tesnom kontakte
• Sú polarizované
• Tvoria listové komplexy

2. Tkanivá spojivové (výplňové, oporné a

trofické)

– Mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty
– Medzibunková

hmota

určuje

ich

charakter

– Patria sem aj telové tekutiny (krv, lymfa,

hemolymfa, tkanivový mok)

Klasifikácia tkanív

3. Tkanivá svalové

•

Zaisťujú pohyblivosť

•

Sú schopné kontrakcie

4. Tkanivá nervové

•

Vedú podráždenie

•

Koordinujú funkcie živočícha

•

Prenos podnetov z vonkajšieho prostredia

a naopak

Medzibunkové spoje v tkanivách

• Prstovité výbežky laterálnej časti membrán

dvoch susediadich buniek – tzv. interdigitácie

alebo interfokácie

(pevnejšie medzibunkové spojenie, transport látok

medzi bunkami)

• Špecializované útvary – tzv. spojovacie

komplexy ( majú mechanický, ale často aj

fyziologický význam

 zabraňujú

prepúšťaniu tekutín, sú miestom so zníženým

elekrickým odporom, uľahčujú prestup iónov z

bunky do bunky).

Spojovacie komplexy

• Zonula occludens

Zonula occlude

Tesné spojenie apikálnych častí buniek po celom ich

obvode, vonkajšie časti dvoch susedných

cytoplazmatických membrán splývajú

• Zonula adherens

Zonula adher

Mechanické medzibunkové spojenie
Je pokračovaním zonula occludens smerom k báze

bunky.

Cytoplazmatická membrána má paralelný priebeh a je

tu zachovaný intercelulárny priestor šírky 20-25 nm

Spojovacie komplexy

• Macula adherens (dezmozóm)

Macula adherens (dezm

Leží bazálnym smerom v porovnaní s vyššie spomínanými

komplexami.

Protiľahlé cytoplazmatické membrány sa diferencujú .
Pripomína dva oproti sebe ležiace terčíky (200-300 nm),

ktoré viažu susedné bunky.

Intercelulárny priestor obsahuje denzný zrnitý materiál a

tzv. centrálnu lamelu alebo longitudinálny element.

Často sa tu nachádzajú tonofilamenty, ktoré slučkovito

vybiehajú z bunky do intercelulárneho priestoru a opäť

sa do pôvodnej bunky vracajú. Veľmi pekný spoj – napr.

v epidermis, v svalovine srdca v podobe interkalárnych

diskov, v endotelových bunkách ciev.

Spojovacie komplexy

• Nexus

Nex

Vodivý spoj s fyziologickou funkciou.
Nachádza sa v epiteloch, v pečeni, myokarde, hladkom

svalstve

Medzibunková štrbina je 2 – 3 nm široká s proteínovými

časticami tzv. konexónmi (hexagonálne usporiadanie

bielkoviny konexínu)

Vnútri konexónov dvoch susediacich membrán buniek je

hydrofilný kanál 1-2 nm široký spájajúci cytoplazmu

susediacich buniek. Tento sprostredkuje prechod iónov,

cukrov, aminokyselín, nukleotidov, steroidných

hormónov.

Elektrická vodivosť v oblasti nexónu je niekoľkonásobne

vyššia ako v ostatných častiach membrány. Predstavuje

oblasť zníženého elektrického odporu medzi bunkami.

Spojovacie komplexy

Spojovacie komplexy

dezmozóm

nexus

• Tkanivo je zložené z buniek a extracelulárnej matrix

Tkanivo je zložené z buniek

(produkt buniek)

(produkt bu

• Extracelulárna matrix

Extracelul

– Amorfná

• Proteoglykany – tvoria sieť s kolagénnymi vláknami a

vláknami kys. hyalurónovej, majú význam pri viazaní vody

a solí, tiež informačný význam.

• Glykoproteíny (napr. fibronektín, laminín) sú proteínmi s

informačnou funkciou.

– Fibrilárna

• Kolagénne vlákna
• Elastické vlákna
• Retikulárne vlákna

Kolagénne vlákna

Kolagé

• Priemer 10-200 nm.
• Nerozvetvujú sa .
• Môžu sa spájať a

rozpájať.

• Sú zložené z

glykoproteínu -
kolagénu .

Retikulárne vlákna

Retikulárne

• Tvoria husté siete.
• Sú nosným

podkladom
lymfatické orgány,
slezinu, okolo kapilár
a tukových buniek.

Elastické vlákna

Elastické

• Dlhé, jemné,

rozvetvujúce sa
vlákna.

• Priemer 5 nm.
• Glykoproteín elastín.
• Môžu sa rozsiahnuť

o 50% svojej dĺžky .

Tkanivá epitelové (epitely)

Tkanivá epitelové (e

• Pokrývajú povrchy alebo vystieľajú dutiny

vnútorných orgánov.

• Bunky ležia tesne vedľa seba
• Sú polarizované (apikálny a bazálny koniec)
• So spojivami hraničia pomocou membrana

basalis (nebunkový útvar – medzibunková
hmota + vláknitá, retikulínová časť)

Funkcie bazálnej membrány

Funkcie bazálnej membr

• Morfogenetická (pri

vývine epitelu)

• Realizuje sa cez ňu

výživa epitelu (epitel
nemá cievy)

• Oporná

Epitely podľa tvaru buniek

• Plochý (dlaždicovitý)

– Dýchacie epitely

žiabier, pľúc,
Bowmannove vačky
obličiek, blanitý
labyrint vnútorného
ucha, popľúcnica,
pohrudnica,
pobrušnica, výstielka
ciev, kapilár

bunková membr.
cytoplazma
jadro

peritoneum

Epitely podľa tvaru buniek

• Kubický

– Obličkové kanáliky,

pigmentový epitel
sietnice, koncové
úseky bronchiol,
povrch vaječníkov,
folikuly štítnej žľazy

Epitely podľa tvaru buniek

• Cylindrický

– S riasinkami

• Dýchacie ústrojenstvo,
• Urogenitálny systém
• Eustachova trubica,
• Dutina stredného ucha

– Bez riasiniek

• Tráviaci trakt

(žalúdok, črevo)

Epitely podľa
počtu vrstiev

počtu vrstie

• Jednovrstevný
• Viacradý

– Modifikácia

cylindrického
epitelu

– S riasinkami
– Bez riasiniek

Epitely podľa
počtu vrstiev

počtu vrstie

• Epitel vrstevnatý

– Plochý
– Kubický
– Cylindrický

• Len najspodnejšia vrstva

nalieha na membranu

basalis

– Napr. pokožka nižších

stavovcov, niektoré

sliznice – vrstevnatý epitel

plochý nezrohovatelý

– Pokožka vyšších

stavovcov – vrstevnatý

epitel plochý rohovatejúci

Vrstevnatý epitel

Vrste

plochý

ploc

nezrohovatelý

nezrohovate

Vrstevnatý epitel plochý

Vrste

zrohovatelý

zrohovate

Prechodný epitel

Prechodný epite

urotel (močový mechúr)

urotel (močový mechúr

Epitely podľa funkcie

Epitely podľa funkc

• Epitel krycí
• Rezorbčný (vstrebávanie živín)
• Riasinkový (pohyb – primárne larvy bezstavovcov, ploskavced,

črevo mechúrnikov, dýchacie cesty, vystielka vaječníkov,

semenníkov)

• Zmyslový – čuchový, chuťový, sluchový (prijímanie podnetov)
• Pigmentový – pohlcovanie svetla (sietnica oka stavovcov)
• Svalový – povrch črevnej dutiny mechúrnikov
• Zárodočný – epitel semenníkov, vaječníkov, z ktorého sa

diferencujú pohlavné bunky

• Žľazový – produkuje exkréty (von z tela, alebo do tráviaceho

traktu) alebo inkréty (hormóny – do krvi, hemolymfy)

Podľa chemického zloženia

Podľa chemického zlož

sekrétu

sekré

• Žľazy mucinózne (sliz s vysokým

obsahom proteoglykanov)

• Žľazy serózne (sekrét bohatý na

bielkoviny)

• Kombinované seromucinózne
• Mazové (vysoký obsah tuku)

Podľa počtu buniek

• Žľazy jednobunkové
• mnohobunkové

Podľa zložitosti

Podľa zlož
• Jednoduché
• Rozvetvené
• Zložité

Žľazy podľa morfologického

Žľazy podľa morfologické

tvaru

• Tubulózne (trubicovité)

– Jednoduché (hrubé črevo stavovcov, vajcovody žiab,

Malpighiho rúrky u hmyzu)

– Jednoduché tubulózne žľazy stočené (potné žľazy

cicavcov

– Rozvetvené tubulózne žľazy (žalúdočné,

maternicové, žľ. ústnej dutiny, pažeráka)

– Zložené tubulózne žľazy (napr. Brunnerove žľ. v

dvanástniku, mucinózne žľazy ústnej dutiny, v
kardiu žalúdka)

Žľazy podľa morfologického

Žľazy podľa morfologické

tvaru

• Alveolárne

– Jednoduché (koža obojživelníkov)
– Rozvetvené (acinózne) – mazové žľazy pokožky

cicavcov

– Zložené (acinózne) – príušná žľ. (glandula parotis),

pancreas, mliečna žľaza

• Kombinované (tubuloalveolárne žľazy)

– Podjazyková slinná žľ. (glandula sublingualis)

cicavcov

– Podčeľustná slinná žľ. (glandula submandibularis)

cicavcov

Žľazy podľa sekrécie

• Merokrinné
• Apokrinné
• Holokrinné

Žľazy podľa sekrécie

Žľazy podľa sekr

• Exokrinné – s vonkajším vylučovaním

(exkrét von z tela, alebo do tráviaceho
traktu)

• Endokrinné – s vnútorným vylučovaním

(inkrét – hormón do krvi, hemolymfy
alebo po nervových dráhach tzv.
neurokrinná inkrécia)

Modifikácie epitelov

• Tyčinkový lem – reporbčný epitel tenkého čreva
• Kefkový lem – rezorbčný epitel v obličkových kanálikoch
• Stereocílie – udržiavanie hlienu na povrchu pokožky
• Kinocílie – riasinkový lem (dýchacie epitely)
• Vírivý epitel – spermovody, vajcovody, črevo bezstavovcov,

pokožca primárnych lariev a nižších berstavovcov

• Bičíkatý epitel – golierikaté bunky ostií hubiek, črevný epitel

mechúrnikov, plamienkové bunky protonefrídií ploskavcov

• Krusty – modifikované povrchy buniek
• Kutikuly – nebunkové štruktúry vylúčené pokožkovými

bunkami (zložené napr. z org. látky chitínu – u Arthropoda,

tunicínu u Urochordata ), často obsahujú pigmenty

Vírivý epitel vajcovodu

Tkanivá spojivové (spojivá)

Tkanivá spojivové

• Vyplňujú priestory medzi orgánmi
• Slúžia ako mechanická opora
• Obaľujú orgány
• Odovzdávajú metabolické produkty, plnia

funkciu vyživovaciu, trofickú a exkrečnú

• Charakteristické znaky.

– Mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty
– Netvoria súvislý komplex
– Nie sú polarizované

Klasifikácia spojív

• Spojivové tkanivá výplňové a oporné
• Spojivové tkanivá trofické (telové tekutiny)

Spojivá výplňové a oporné

Spojivá výplňové a opor

• Mezoglea (sekréciou buniek ekto a endodermu)

– Hubky (spongioblasty)
– Mechúrniky (skleroblasty)

• Parenchym (ploskavce a obrúčkavce)

– Hviezdicovité bunky, polotekutá medzibunková hmota

• Vezikulárne spojivo

– Ramená mechúrnikov, tykadlá mäkkýšov, u ploskavcov,

žaluďovcov a kopijovcov, súčasť chorda dorsalis u Chordata.

– Veľké bunky , nemá medzibunkovú hmotu, obrovské vakuoly,

cytoplazma a jadro zatlačené k bunkovej membráne .

• Mezenchym

– Riedke hubovité tkanivo, obaľuje základy orgánov, odvodené

od mezodermu. Z neho sa diferencuje väzivo, chrupka, kosť.

Väzivo

Väz

• Bunky
• Amorfná rôsolovitá matrix polotekutej

konzistencie

• Vláknitá zložka

Prisadlé bunky väziva

Prisadlé bunky väz

• Fibrocyty
• Retikulárne bunky
• Tukové bunky

• Univakuolárne
• Multivakuolárne

• Pigmentové bunky (ochranná funkcia)

• Melanofóry -hnedočierne, čierne barvivá
• Iridocyty (leukofóry) – striebristé
• Xantofóry - žlté farbivá karotény
• Erytrofóry – červené farbivá

• Nediferencované mezenchýmové bunky

• Zdroj pre diferenciáciu ostatných buniek

Fibrocyty

Mezenchýmové bunky

(zárodočný mezenchým)

Blúdivé bunky väziva

Blúdivé bunky väz

• Histiocyty (schopnosť fagocytózy)
• Plazmocyty (produkcia protilátok – napr. serózne

blany, lymfatické tkanivo, červená kostná dreň,

tráviaca a dýchacia sliznica)

• Žírne bunky (heparinocyty)

– Heparín - antikoagulačný faktor,
– Histamín – permeabilita krvných kapilár
– Serotonín – posilňuje peristaltiku čreiv

• Blúdivé krvné bunky

– Lymfocyty, monocyty, neutrofilné a eozinofilné

granulocyty

plazmocyty

žírna bunka

Makrofág (blúdivá krvná bunka)

Fibrilárne zložka väziva

Fibrilárne zložka väz

• Kolagénne
• Elastické
• Retikulárne vlákna

Typy väziva

Typy väz

• Riedke

– Mezenchym – bunky hviezdicovitého tvaru, medzibunková

hmota polotekutá

– Rôsolovité väzivo

• Fibroblasty (fibrocyty), rôsolovitá základná hmota,

retikulárne a kolagénne vlákna

• Pupočník cicavcov, podkožné väzivo u lariev

obojživelníkov

– Riedke kolagénne väzivo

• Najrozšírenejší typ
• Kolagénne, elastické a retikulárne vlákna
• Fibrocyty, tukové bunky, histiocyty, žírne bunky,

plazmatické, blúdivé krvné bunky

Mezenchym

Mez

Riedke rôsolovité

Riedke r

väzivo v pupočníku

väzivo v pupoč

Riedke kolagénne väzivo

Riedke kolagénne

Typy väziva

Typy väz

• Riedke

– Retikulárne väzivo

• Lymfatické uzliny, slezina, červená kostná dreń

– Tukové väzivo

• Energetická rezerva
• Mechanický a tepelný izolátor
• Univaluolárny typ (biele až žltkasté ) – podkožný

tuk, tukové púzdra vnútorných orgánov

• Multivakuolárny typ (hnedé) – zimní spáči

Retikulárne väzivo

Retikulárne

Univakuolárne tukové väzivo

Multivakuolárne tukové
väzivo

Husté väzivá

Husté

• Prevláda vláknitá zložka, najmä kolagénne vlákna,

bunková zložka je menej zastúpená, extracelulárna

amorfná matrix minimálne.

• Klasifikácia hustých väzív

– Husté väzivá neusporiadané

• Vlákna idú všetkými smermi

• V zamši, fascie svalov, púzdra orgánov

(semenníky, pečeň, lymfatické uzliny, obličky), v

ochrupkovici, okostici, nášľapky chodidiel u

cicavcov

– Husté väzivá usporiadané

• Fibrilárna zložka ide jedným smerom

• Šľachy , aponeurózy, väzy

Histologické preparáty hustých usporiadaných

väzív

Šľacha (tendo, tendines)

• Bunky tendinocyty (krídlaté bunky)
• Povrazce kolagénnych vlákien

– Primárne povrazce vlákien – obal endotendineum

(riedke kolagénne väzivo)

– Sekundárne zväzky – pozostávajú z viacerých

primárnych zv. – obal peritendineum

– Terciárne – obal epitendineum
– Vo väzivových obaloch prebieha inervácia a

prekrvenie šľachy

• Šľachy upevňujú svaly k chrupke alebo ku

kosti

Šľacha (tendo)
na histologických
preparátoch

Aponeurózy (aponeuroses)

Aponeurózy (aponeurose

• Ploché, šľachám podobné útvary

– Aponeurosis palatina (mäkké podnebie v

ústach)

– Aponeurosis linguae (obal svalového tela

jazyka)

Aponeurózy

Aponeurosis linguae

Väzy (ligamentá)

Väz

• Prevláda elastická fibrilárna zložka

– Ligamenta flava chrbtice (majú obal z

riedkeho kolagénneho väziva)

– Hlasové väzy (ligamenta vocalia) – u

cicavcov v hrtane (larynx), u vtákov pri
bifurkácii priedušnice (špecializovaný orgán
syrinx)

Väzy (ligamentá)