Hospodarska politika

E K O N O M I C K Á U N I V E R Z I T A V B R A T I S L A V E

Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach

Katedra ekonómie

Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou magického

štvoruholníka v rokoch 2004 – 2009

Seminárna práca z predmetu Hospodárska politika

Spracoval/a: Martin Gurtler, Lukáš Šedivý

Ročník, odbor a štud. skupina: druhý, EAMP , A

Akademický rok: 2009/2010

Hodnotenie

Počet bodov

1. ústna prezentácia (2 b.)

(obsah prezentácie, použité metódy prezentácie,
kvalita prednesu pri prezentácii, reakcia na otázky)

2. formálna stránka (2 b.)

(dodržanie rozsahu práce a členenia, formálna
úprava, použitá literatúra a citácie)

3. obsahová stránka (6 b.)

(náročnosť a kvalita spracovania práce)

Spolu (10 b.)

2

OBSAH

1. Hospodárska politika štátu

Ekonomická úloha štátu – V podmienkach trhového hospodárska plní štát niektoré veľmi
významné funkcie, ktoré nemôže zabezpečiť žiadny iný subjekt. Štát reprezentovaný vládou
má určitú zodpovednosť za vývoj v ekonomike. Pokiaľ trhový mechanizmus dokáže
automaticky riešiť základné ekonomické otázky v národnom hospodárstve, štát by mal do
ekonomického diania zasahovať čo najmenej, a to len vtedy, ak je to nevyhnutné – ak trhový
mechanizmus zlyháva a nedokáže zabezpečiť skutočne efektívne hospodárenie subjektov
trhu.

3

Úlohou štátu v ekonomike je zabezpečiť:

1. stabilitu

2. efektívnosť

3. rovnosť

Stabilita v ekonomike znamená :

- dostatočne vysokú zamestnanosť

- primeraný ekonomický rast (primeranú rastúcu úroveň hrubého domáceho produktu)

- cenovú stabilitu

- rovnováhu platobnej bilancie

Efektívnosť – efektívne fungovanie ekonomiky štát zabezpečuje konkrétnou hospodárskou
politikou. Štát sa usiluje zabezpečiť konkurenciu a zmierniť negatívnu činnosť monopolov,
obmedziť negatívne následky znehodnocovania životného prostredia a podporiť činnosť
verejného sektora.

Rovnosť – dôležitou funkciou štátu je vyrovnávať dôchodkovú nerovnosť v ekonomike.
Skutočnosť, že ľudia nemajú rovnaké príjmy nie je len výsledkom rozdielnych schopností, ich
aktivity, podnikavosti, ale aj šťastia, sociálnych pomerov, životných podmienok. Nerovnosť
v príjmoch sa prejavuje v nerovnosti uspokojovania potrieb. Pre štát nie je politicky ani
ekonomicky žiadúce, aby sa prehlbovali tieto rozdiely. Úlohou vlády je teda zmierňovať
príjmovú (dôchodkovú) nerovnosť. Na tento cieľ môže vláda využívať systém progresívneho
zdaňovania, sociálnej pomoci, dotácií a podobne.

Svoje úlohy štát plní prostredníctvom hospodárskej politiky

Hospodárska politika je súhrn rozhodnutí štátu o cieľoch, použitých nástrojoch
a konkrétnych opatreniach, ktorými sa snaží ovplyvniť fungovanie národnej ekonomiky
v určitom období.

Hlavným subjektom hospodárskej politiky v Slovenskej republike je vláda, ktorá je
výkonným orgánom štátnej moci. V niektorých prípadoch rozhodujú o hospodárskej politike
aj iné subjekty (centrálna banka, parlament, prezident).

4

Ciele hospodárskej politiky – hospodárska politika každého štátu má stanovené určité ciele.
Ciele hospodárskej politiky môžeme členiť:

Z časového hľadiska:

- krátkodobé ciele – dni, týždne, mesiace

- strednodobé ciele – 1 – 5 rokov

- dlhodobé ciele – 5 – 20 rokov

Z hľadiska stability ekonomiky hospodárska politika najčastejšie sleduje tieto ciele:

- zamestnanosť – úlohou je udržať nezamestnanosť na úrovni, ktorá sa približuje
k prirodzenej miere nezamestnanosti,

- cenová stabilita – vláda sa usiluje minimalizovať zmeny v cenách, zabrániť cenovým
výkyvom a vzniku inflácie,

- ekonomický rast – zameriava sa na rast reálneho produktu (HDP), aby rástol rovnomerne
a tempom, ktoré zabezpečí cenovú stabilitu a požadovanú zamestnanosť,

- rovnováha platobnej bilancie – vláda sa musí zaoberať rovnováhou vonkajších
ekonomických vzťahov, štátna moc pôsobí na rovnováhu platobnej bilancie, na stabilitu
meny a stabilitu menových kurzov,

- optimálne rozdeľovanie dôchodkov – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť
a sociálne napätie v spoločnosti.

Hospodárska politika, ktorá sleduje všetky tieto ciele sa nazýva stabilizačná hospodárska
politika.

Z hľadiska jednotlivých koncepcií hospodárskej politiky hovoríme o:

- magickom štvoruholníku,

- magickom n-uholníku cieľov hospodárskej politiky.

5

Nástroje hospodárskej politiky – stanovené ciele sa dosahujú pomocou nástrojov
hospodárskej politiky. Voľba nástrojov závisí od toho, ktoré ekonomické veličiny chce štát
ovplyvňovať, čo chce dosiahnuť a čo je príčinou zmien v ekonomike. Tieto nástroje možno
usporiadať do niekoľkých skupín, ktorými sa realizujú tzv. čiastkové hospodárske politiky.
Patria k nim:

a) monetárna politika – uskutočňuje sa nástrojmi súvisiacimi s peniazmi, ich množstvom
daným do obehu, úvermi, úrokovými sadzbami. Hovorí sa jej aj peňažná a úverová politika.

b) fiškálna (rozpočtová) politika – pomocou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa snaží
vláda regulovať situáciu na agregátnom trhu, aby udržala makroekonomickú stabilitu.

c) dôchodková politika – ovplyvňuje výšku a štruktúru dôchodkov jednotlivých
hospodárskych subjektov v ekonomike. Medzi jej nástroje patrí minimálna mzda, cenová
regulácia, daňová sústava, systém štátnych sociálnych dávok.

d) Zahraničná hospodárska politika – využíva nástroje súvisiace s obchodnou a platobnou
bilanciou krajiny, menovým kurzom. Hovorí sa jej tiež zahraničnoobchodná politika, alebo
vonkajšia obchodná a menová politika.

2. Monetárna politika

1

Podstatou monetárnej (peňažnej) politiky je, že centrálna banka (u nás Národná banka

Slovenska) reguluje množstvo peňazí v obehu tak, aby vznikli určité podmienky na rozšírenie
alebo obmedzenie poskytovania úverov. Cieľom monetárnej politiky je udržať cenovú
stabilitu, ovplyvňovať efektívny dopyt a zamestnanosť. Monetárna politika môže podporiť (v
období recesie) alebo utlmiť (v období expanzie) aj celkovú ekonomickú aktivitu subjektov
trhu, prispieť k udržiavaniu stabilného ekonomického rastu pri zachovaní plnej
zamestnanosti a cenovej stability.

1 Dostupné z http://www.oskole.sk/pages/printpage.php?clanok=2486

6

Centrálna banka môže uplatňovať dva typy monetárnej politiky:

- reštriktívnu – jej prvotným cieľom je znížiť mieru inflácie a to obmedzením prístupu
k peniazom. Ak sa pri nezmenenom dopyte po peniazoch zníži ich ponuka, vyvolá to nielen
pokles peňazí v obehu, ale aj nárast ceny peňazí (úrokovej miery). Peňažná jednotka sa začne
zhodnocovať a miera inflácie poklesne. Zároveň sa však zníži aj objem úverov, ktoré podniky
využívajú na financovanie svojej činnosti. Nastáva útlm celkovej aktivity hospodárskych
subjektov v ekonomike. Zníženie množstva peňazí a rast úrokových sadzieb teda možno
využiť na spomalenie tempa ekonomického rastu.

- expanzívna - má opačný účinok ako reštriktívna politika. Realizuje sa zvýšením množstva
peňazí v obehu a znížením úrokových sadzieb. Úvery zlacnejú, čo sa prejaví na väčšej
ekonomickej aktivite podnikov. Tento typ politiky je vhodný hlavne v období recesie. Ak ju
však sprevádza vysoká miera inflácie, môže spôsobiť ďalšie znehodnocovanie peňazí – čím
viac peňazí je v obehu, tým menej sú vzácne a preto ich treba dať za každý tovar viac.

Monetárna politika na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu môže využívať priame
a nepriame nástroje.

Medzi priame (administratívne) nástroje patrí:

- regulácia investičnej činnosti – centrálna banka určuje obchodným bankám úverové limity
a podmienky, za ktorých môžu poskytovať úvery podnikom.

- regulácia spotrebného úveru – určuje limity a podmienky poskytovania spotrebiteľských
úverov.

K nepriamym (trhovým) nástrojom patrí:

- operácie na voľnom trhu – centrálna banka vstupuje na trh s cennými papiermi. Nákupom
alebo predajom štátnych cenných papierov ovplyvňuje ponuku peňazí v ekonomike, čím
nepriamo zdražuje alebo zlacňuje úvery.

- úrokové sadzby centrálnej banky – sadzby, za ktoré požičiava peniaze obchodným bankám
(diskontná sadzba).

- minimálna miera povinných rezerv – stanovením povinných minimálnych rezerv možno
výrazne a takmer okamžite ovplyvniť úverové podmienky v ekonomike. Ak centrálna banka
zvýši povinné minimálne rezervy obchodných bánk, ostane im z prijatých vkladov menej na
poskytovanie úverov. Naopak, ak zníži povinné minimálne rezervy, realizuje expanzívnu
monetárnu politiku..

7

- intervencie na devízových trhoch – znamenajú, že centrálna banka s hlavným cieľom
ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny nakúpi alebo predá cudziu menu. Pri nákupe
cudzej meny banka platí domácou menou, čím zvyšuje jej ponuku na devízovom trhu. Pri
nezmenenom dopyte po nej to má negatívny vplyv na vývoj jej kurzu, čo znamená jej
znehodnotenie. Naopak, predajom mien iných štátov zo svojich devízových rezerv centrálna
banka zároveň kupuje domácu menu. Zvyšuje tak dopyt po nej a prispieva k jej
zhodnocovaniu. Monetárnou politikou sa dá ovplyvniť vývoj menových kurzov, a preto sa
často označuje aj pojmom menová politika. Možno ju využiť aj ako súčasť zahraničnej
hospodárskej politiky.

8

3. Magický štvoruholník

- používa sa tiež pojem diamant, ciele nemusia byť iba tieto 4

Ciele:

G - priemerné ročné tempo rastu reálneho HDP v
percentách,
B - priemerný podiel salda bežného účtu platobnej bilancie
na

nominálnom HDP v percentách,

P -

priemerné ročné tempo inflácie v percentách,

U -

priemerná ročná miera nezamestnanosti v percentách.

2

Vrcholy magického štvoruholníka predstavujú percentuálne dosahované

makroekonomické veličiny. Veličiny sa sledujú v určitých obdobiach (napr. obdobie
fungovania vlády v porovnaní s predchádzajúcou vládou). Spriemerované veličiny v
uvedených obdobiach umožňujú hodnotiť stupeň úspešnosti stabilizačnej politiky
veľkosťou obsahu štvoruholníka. Čím je obsah väčší, tým je stabilizačná politika
úspešnejšia. Tvar štvoruholníka ukazuje, v ktorých smeroch je politika úspešnejšia dlhšie
strany, a v ktorých je menej úspešná - kratšie strany. Štát však nemôže dosiahnuť
priaznivý vývoj vo všetkých oblastiach súčasne.

2 Dostupné z http://www.ekono.webzdarma.cz/text/uloha_statu.pdf

9

4. Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou

magického štvoruholníka v roku 2004

3

Priemerné ročné tempo rastu HDP (G)

5.5 %

Priemerné ročné tempo inflácie (P)

7.6 %

Priemerná ročná miera
nezamestnanosti (U)

14.3 %

Priemerný podiel salda bežného účtu
platobnej bilancie na nominálnom HDP
(B)

9.5%

3 Dostupné z http://www.financnik.sk/financie.php?did=308

10

5. Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou

magického štvoruholníka v roku 2005

Priemerné ročné tempo rastu HDP (G)

5.6%

Priemerné ročné tempo inflácie (P)

2.7%

Priemerná ročná miera nezamestnanosti
(U)

11.6%

Priemerný podiel salda bežného účtu
platobnej bilancie na nominálnom HDP
(B)

10%

11

6. Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou

magického štvoruholníka v roku 2006

Priemerné ročné tempo rastu HDP (G)

8.1%

Priemerné ročné tempo inflácie (P)

4.5%

Priemerná ročná miera nezamestnanosti
(U)

10.4%

4

Priemerný podiel salda bežného účtu

platobnej bilancie na nominálnom HDP
(B)

8%

4 Dostupné z http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/platobna-bilancia

12

7. Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou

magického štvoruholníka v roku 2007

Priemerné ročné tempo rastu HDP (G)

10.5%

Priemerné ročné tempo inflácie (P)

2.8%

Priemerná ročná miera nezamestnanosti
(U)

8.4%

Priemerný podiel salda bežného účtu
platobnej bilancie na nominálnom HDP
(B)

5%

13

8. Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou

magického štvoruholníka v roku 2008

Priemerné ročné tempo rastu HDP (G)

8.1%

Priemerné ročné tempo inflácie (P)

4.7%

Priemerná ročná miera nezamestnanosti
(U)

7.5%

Priemerný podiel salda bežného účtu
platobnej bilancie na nominálnom HDP
(B)

6.5%

14

9. Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky SR pomocou

magického štvoruholníka v roku 2009

Priemerné ročné tempo rastu HDP (G)

-2%

Priemerné ročné tempo inflácie (P)

2.5%

Priemerná ročná miera nezamestnanosti
(U)

11%

Priemerný podiel salda bežného účtu
platobnej bilancie na nominálnom HDP
(B)

2.7%

15

10. Záver: Podľa zistených makroekonomických veličín ekonomika Slovenskej
republiky mala stúpajúcu tendenciu od roku 2004. V roku 2007 dosiahla ekonomika
Slovenskej republiky najvyšší medziročný rast HDP 10,5% kedy inflácia dosahovala
minimum počas sledovaných šiestich rokov ale na druhej strane v roku 2009 nastal
medziročný prepad HDP o 2,3% a nezamestnanosť dosiahla v porovnaní s rokom 2007
nárast o 2,6% v dôsledku svetovej hospodárskej krízy , ktorá zasiahla aj našu ekonomiku. V
budúcnosti by sa mala naša ekonomika stabilizovať a dosahovať opäť hospodársky
a ekonomický rast.

11. Kontrolné otázky:

1. Vysvetlite úlohu štátu v ekonomike.

2. Charakterizujte hospodársku politiku štátu a jej ciele.

3. Vymenujte nástroje hospodárskej politiky.

4. Vysvetlite pojem monetárna politika.

5. Vysvetlite podstatu reštriktívnej a expanzívnej monetárnej politiky.

16

12. Použitá literatúra:

J. Novák, R. Šlosár: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN Bratislava,
prvé vydanie, ISBN 978-80-10-01346-3

J. Lisý, Z. Zámečníková: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN

Bratislava, druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

R. Šlosár a kol.: Národné hospodárstvo pre 4.ročník OA, SPN Bratislava, štvrté vydanie

1997, ISBN – 80-08-02611-1

kol. autorov: Všeobecná ekonomická teória – prednášky, I. časť, Elita Bratislava 1990

Ministerstvo financií Slovenskej republiky: Makroekonomické prognózy MF SR ako základ
pre tvorbu východísk rozpočtu na roky 2005 až 2007. [online] Publikované 2004.
[citované 22.2.2010] Dostupné z http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?
CatID=84&NewsID=20

Národná banka Slovenska: Platobná bilancia. [online] Publikované 2005. [citované
22.2.2010]
Dostupné z http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/
platobna-bilancia

Finančník o slovenskej a svetovej ekonomike:Makroekonomické ukazovatele. [online]
Publikované 2007. [citované 22.2.2010]
Dostupné z http://www.financnik.sk/financie.php?did=308