Úvod do problematiky.
Vymedzenie a funkcia hospodárskej

politiky. Predmet hospodárskej politiky

a jej definícia. Genéza teórie

hospodárskej politiky a etapy jej

formovania.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Mgr. Lenka Pelegrinová

4.3.2010

HOSPODÁRSKA POLITIKA


Od konca 19. storočia dochádza k prepojeniu

politiky a ekonomiky. HP vznikla preto, aby

skúmala aspekty hospodárskeho a spoločenského

života (vzťah cieľov - čo a prostriedkov - ako).



Moderná HP sa vykryštalizovala po 2. svetovej

vojne.



V socialistických krajinách sa HP ako samostatná

veda nevytvorila, bola nahradená hospodárskym

plánovaním (centrálne plánovanie). V 70.-tych

rokoch - problematické etapy vývoja národného

hospodárstva, krízové obdobie – potreba HP.

HOSPODÁRSKA POLITIKA



HP je „sústava teoretických a praktických

poznatkov o cieľoch, nástrojoch, metódach

a opatreniach

ekonomických

a politických

subjektov“,

zameraných

na

vybudovanie

bezporuchového hosp. systému.



„HP predstavuje usporiadanú sústavu vedeckých,

teoretických a praktických poznatkov o formách

a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky.

Aby mohla túto úlohu splniť, vytvára

hospodársko-politický systém, ktorý sa zameriava

na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky,

na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a

negatívnych dôsledkov trhu.“

HOSPODÁRSKA POLITIKA
1.

ako praktická činnosť vykonávaná

národnými inštitúciami (napr. vládou so

súhlasom parlamentu), ktorá sleduje

hospodárske a sociálne ciele.

2.

ako vedná disciplína sa zameriava na

ekonomické správanie sa subjektov

ekonomiky, aby mohla pochopiť a

vysvetliť ekonomické dianie. Analyzuje

situácie, s ktorými sa praktická HP musí

vysporiadať

(napr.

rast

cien,

nezamestanosť,

vznik

deficitu

ŠR,

platobná bilancia a pod.).

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky


Merkantilizmus - 18. - 19. stor. (napr. J.B.Colbert)- za

svoj zdroj bohatstva považuje hlavne zahraničný

obchod (cieľ=aktívna peňažná bilancia). Bohatstvo

krajiny stotožňujú s drahými kovmi a peniazmi.

Uznávanie aktívnych zásahov štátu do ekonomiky.



Fyziokratizmus – 18.stor. (napr. Pierre de

Boisguillbert) - Predmetom ich skúmania bolo

poľnohospodárstvo. Jedine práca v oblasti

poľnohospodárstva je produktívna, pretože vytvára

skutočnú hodnotu. Peniaze sú len nástrojom obehu.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky – I.etapa



Klasická ekonómia – 19.stor.



Adam Smith - položil základy klasickej ekonómie v diele

Bohatstvo národov

- sformoval nový myšlienkový smer hospodársky liberalizmus -

presadzuje slobodu človeka, vlastníctva a podnikania.

- trhový mechanizmus= samoregulujúci systém, ktorý poháňa

ekonomický život.

- všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej

povahy človeka- egoistu, ktorý vždy sleduje svoj osobný záujem

a ten je hybnou silou ekonomického vývinu (predaj-kúpa).

- vystupuje PROTI zasahovaniu štátu.



Úlohu štátu redukuje na 3 oblasti:

1. ochrana krajiny pred vonkajším nebezpečenstvom

2. zabezpečenie poriadku a spravodlivosti vnútri krajiny

3. zabezpečiť fungovanie tých inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť,

o akú nemajú záujem jednotlivci (zdravotníctvo, školstvo)

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky – I.etapa



Ricardo- Zásady politickej ekonómie a zdaňovania -

položil základy a objasnil viacero ekonomických

pojmov a zákonitostí (napr. teória komparatívnej

výhody - krajina môže zvýšiť svoju ekonomickú

úroveň, ak sa špecializuje na výrobu tých výrobkov,

ktoré dokáže s najnižšou produktivitou práce).



Malthus- Železný zákon mzdový - počet obyvateľov

narastá rýchlejším tempom ako zdroje obživy = rast

obyvateľstva musí nevyhnutne stláčať mzdy

robotníkov na úroveň existujúceho minima.



Say- Sayov zákon trhu (Rozprava o politickej

ekonómii) - ponuka si automaticky vytvára dopyt-

rozsah trhu je danú rozsahom výroby. Podľa neho sa

na tvorbe užitočnosti zúčastňujú 3 výrobné faktory a

to: práca, pôda a kapitál.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky – II.etapa



Keynesovská makroekonomická teória – 30.roky

20.stor.



Keynes- Všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí

- hlavným nástrojom je fiškálna politika zameraná na

reguláciu efektívneho dopytu prostredníctvom zmien

štátnych výdavkov a daňových sadzieb.

- hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky sú

investície (nedostatočný dopyt po investíciách), preto by

štát mal cieľavedomými zásahmi ovplyvňovať investičnú

činnosť.

- úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tým

aj rast dôchodkov a zamestnanosti 2 spôsoby:



1. rozpočtové regulovanie ekonomiky- rozpočtová

ekonomika



2. peňažná a úverová politika (ovplyvňovanie množstva

peňazí v obehu)

- ponúkol ucelený súbor hospodársko-politických

opatrení na prekonanie depresie a na odstránenie

chronickej masovej nezamestnanosti

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky – III.etapa



Po skončení II.svetovej vojny sa z keynesiánskej politiky

sformovali 2 teoretické a praktické smery HP:

1.

Angloamerický smer – rýchle reakcie na výkyvy

hospodárskeho vývoja, HP = krátkodobá, konjukturálna

politika. Stabilita ekonomiky zabezpečovaná štátom

(protimonopolné zákony, banková politika,

zamestnanecké zákony...) teória racionálnych

očakávaní (predpokladá, že hospodárske subjekty sa správajú

racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií a ich

využívaní)

2.

Európsky smer – HP = konštitutívna politika,

komplexné prepojenie širších systémových vzťahov a

opatrení

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky – III.etapa



Švédsky model HP - koncepciu štátneho blahobytu

pokus o nájdenie stredovej, tretej cesty medzi

liberálnou trhovou ekonomikou a príkazovou

ekonomiku.

- nástrojom riešenia boli vyššie št. výdavky vyššia

miera zdanenia. Vyššie zdaňovanie obmedzilo

iniciatívu súkromného sektoru. 3 základ. koncepcie:



1. cieľ = zaistiť plnú zamestnanosť



2. cieľ = dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť

občanov



3. cieľ = dospieť k čo najširšiemu soc. a zdrav.

zabezpečeniu prostredníctvom sektoru verejných

služieb

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Genéza hospodárskej politiky – III.etapa



Nemecká koncepcia sociálne- trhového

hospodárstva - dlhodobo dosahuje mimoriadny

ekonomický výkon (50. – 60. r.= hosp. zázrak).

Rýchly ekonomický rast, dlhodobá cenová

stabilita. Najväčšiu zásluhu na tom mala

Bundesbanka = centrálna banka. Jeden z

najvýznamnejších exportérov sveta, dlhodobá

aktívna plat. bilancia.



Priznáva nevyhnutnosť št. zásahu v 3 oblastiach:

1.

Tvorba a udržiavanie konkurencie prostredia

2.

Stabilita meny

3.

Sociálna oblasť

HOSPODÁRSKA POLITIKA
Prepojenie s ostatnými vednými disciplínami:



Mikroekonómia – zameriava sa na jednotlivé

ekonomické subjekty. Čo vyrábať? Pre koho

vyrábať? Ako vyrábať?



Makroekonómia – zameriava sa na objekt

ekonomiky, jej fungovanie a udržiavanie

rovnováhy na úrovni štátu.



Politické vedy – zameriava sa na politické a

mocenské vzťahy a ich formy. Prostredníctvom

HP sa spája s ekonómiou.



Právo a právne vedy – zameriava sa na súbor

poznatkov o sústave, spôsoboch, postupoch a

inštitúciách. Vytvára princípy a umožňuje

využívanie nástrojov HP.

Praktická stránka hospodárskej

politiky.
Ciele a nástroje hospodárskej politiky.
Nositelia hospodárskej politiky.
Hospodársko-politické koncepcie.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Mgr. Lenka Pelegrinová

4.3.2010

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Štruktúra hospodárskej politiky


Hospodársko-politický systém predstavuje

súbor subsystémov, pričom vzťahy a väzby

medzi nimi majú zabezpečiť vyššiu výkonnosť

ekonomiky:

o

Ciele

o

Metódy, modely, princípy a opatrenia

o

Subjekty, nositelia

o

Nástroje

o

Kritériá

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele

Subjekty HP

(inštitúcie)

Ekonomický systém

(trhový)

Nástroje HP

Q (objem

produkcie)

Ekonomický rast

Cenová

stabilita

Aktívne saldo

obch.bilancie

Zamestnanos

ť

Ciele HP

P(cen

a)

Dôchod

ok

(spotreb

a)

Obyvateľstvo

Ponu

ka

Dopy

t

Výkonnosť

ekonomiky

(tvorba HDP)

Metódy

HP

Kritériá

HP

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele


cieľ je bezprostredný motív (záujem),

ktorý integruje, orientuje a reguluje

činnosti subjektov hospodárskej politiky



predpokladom úspešnosti dosiahnutia

cieľa je kvantifikácia cieľa



vzťahy medzi cieľmi: konzistencia,

konformita a konflikt cieľov

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele

Maximalizácia

Maximalizác

spoločenského

spoločensk

blahobytu

blahoby

Sloboda

Sloboda

Stabilita Istota

Stabilita Istota

Spravodlivosť Pokrok

Spravodlivosť Pok

Ekonomický rast Cenová stabilita

Ekonomický rast Cenová stab

Vysoká zamestnanosť Vonkajšia rovnováha

Vysoká zamestnanosť Vonkajšia rovnov

Welfare theory

(teória blahobytu)

Ultimate goal

(konečné ciele –

základné

spoločenské

hodnoty)

Targets

(ciele)

Zdroj: Vincúr, P. a kol. 2007. Teória a

Zdroj: Vincúr, P. a kol. 2007. Teó

prax

pr

hospodárskej politiky

hospodárskej poli

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele


Základná sústava hospodársko-politických cieľov

(konečné, strategické ciele HP):

1.

Ekonomický rast – dosiahnutie vysokej

výkonnosti ekonomiky, ktorú je možné

vyjadriť len na princípe tvorby pridanej

hodnoty domácimi (nie národnými)

subjektmi.

Ekon. rast sa najčastejšie meria ako zmena

hospodárskej výkonnosti vyjadrený vzťahom

pridanej hodnoty HDP k hodnote hrubej

produkcie ekonomiky HPE.

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele
2.

Aktívne saldo obchodnej bilancie –

zvyšovanie

efektívnosti

zahranično-

obchodných operácií a vytváranie

devízových rezerv.

Obchodná bilancia – vzťah medzi hodnotou dovezeného

tovaru a služieb a hodnotou vyvezeného tovaru a služieb za

určité obdobie (bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada).

Saldo obchodnej bilancie - rozdiel medzi hodnotou vývozu

a dovozu.

Aktívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je vyššia ako

hodnota dovozu. Saldo sa nazýva aktívnym saldom OB.

Pasívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je nižšia ako

hodnota dovozu. Saldo sa nazýva pasívne saldo OB

Vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu = hodnota

vývozu. Saldo je nulové.

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele
3.

Cenová stabilita – zachovanie

neinflačného peňažného vývoja.

Vlády rešpektujú trhový pohyb ceny no musia

zabraňovať neočakávaným šokom, a teda

pomocou nástrojov HP ovplyvňujú podmienky

na trhu - udržanie nízkej inflácie (a to napr.

vyrovnanosťou št. rozpočtu, miernymi zmenami

cenovej hladiny, reguláciou množstva peňazí v

obehu a pod.)

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele
4.

Zamestnanosť

–

udržanie

a

zvyšovanie zamestnanosti v súlade s

demografickým vývojom obyvateľstva,

čiže priblíženie sa k prirodzenej miere

nezamestnanosti.

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické ciele


Podľa hierarchického usporiadania:

a) základné

b) strategické (odvodená sústava cieľov )

c) taktické (sprostredkovávacie ciele)

d) operatívne (konkrétne ciele – priority: produktivita práce, úroveň

úrokovej sadzby, miera zadĺženia, rozpočtový schodok atď.)



Podľa významu a komplexnosti:

a) hlavné

b) vedľajšie

c) dielčie



Z časového hľadiska:

a) krátkodobé (1 rok)

b) strednodobé (1 – 5 rokov)

c) dlhodobé (10 – 20 rokov)

d) hyperdlhodobé – sledovanie zámerov, ktoré budú pôsobiť do budúcna aj

pre ďalšie generácie (výstavba sídlisk, letísk, diaľnic, priehrad…)



Podľa charakteru a zámeru:

a) makroekonomické – súvis s národohospodárskou úrovňou

b) mezoekonomcké – medzi mikro a makro – výrobné odvetvia

c) mikroekonomické – konkrétne podniky

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy

Hospodársko-politické metódy, princípy,

modely a opatrenia

Subjekty HP

(inštitúcie)

Ekonomický systém

(trhový)

Nástroje HP

Q (objem

produkcie)

Ekonomický rast

Cenová

stabilita

Aktívne saldo

obch.bilancie

Zamestnanos

ť

Ciele HP

P(cen

a)

Dôchod

ok

(spotreb

a)

Obyvateľstvo

Ponu

ka

Dopy

t

Výkonnosť

ekonomiky

(tvorba HDP)

Metódy HP

Kritériá

HP

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické metódy, princípy,

modely a opatrenia



Metódy – systém rozhodovania, skúmania,

implementácie regulatívnych prostriedkov a

princípov spôsob ako dosiahnuť cieľ.



Patria sem: metódy národných účtov, modely

rastu, spôsoby regulovania trhu práce,

modely opatrení HP, model exportnej politiky,

prognózy rastu, meranie a kontrola inflácie, v

SR aj model transformácie na centrálne

plánovanej na trhovú ekonomiku, atď.



Pravidlá – zvykové, morálne, spísané formou

dohody a zmluvy (zákony a opatrenia

orgánov verejnej správy)

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické metódy, princípy,

modely a opatrenia



Princípy – prakticky overené teoretické postoje a

postuláty, všeobecne uznaná zásada správania a

postupu.



Základné princípy HP systémový princíp -

vyjadruje požiadavku na opatrenia HP po stránke

vnútornej usporiadanosti = prepojenia jednotlivých

subsystémov a elementov a opatrení navzájom medzi

sebou;

regulačný princíp -

vyjadruje stupeň intenzity zásahov do ekonomiky

prostredníctvom rôznych nástrojov HP, vytvára rámec

pre štruktúrne opatrenia;

právny princíp -

vyjadruje nevyhnutnosť právnej úpravy vzťahov

medzi účastníkmi HP procesu.

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické subjekty, nositelia

HP

Subjekty HP

(inštitúcie)

Ekonomický systém

(trhový)

Nástroje HP

Q (objem

produkcie)

Ekonomický rast

Cenová

stabilita

Aktívne saldo

obch.bilancie

Zamestnanos

ť

Ciele HP

P(cen

a)

Dôchod

ok

(spotre

ba)

Obyvateľstvo

Ponu

ka

Dopy

t

Výkonnosť

ekonomiky

(tvorba HDP)

Metódy

HP

Kritériá

HP

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické subjekty, nositelia

HP


Na formovaní a realizácii HP sa zúčastňujú všetky

ekonomické a politické subjekty formulácia

spoločenských záujmov definovanie

hospodársko-politických cieľov vytváranie

prostriedkov a nástrojov na dosiahnutie cieľov.



Štát – hlavný nositeľ aktivity a realizácie HP



Subjekty štátu : parlament, vláda, ministerstvá,

orgány verejnej správy, záujmové skupiny.



Medzinárodná koordinácia HP – vládne

(governmental organisations GOs) a nevládne

organizácie (non-governmental organisations

NGOs)

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické subjekty, nositelia

HP

Subjekty svetových

organizácií

Subjekty

medzinárodných

organizácií

Subjekty vonkajšie

ostatné

OSN a jej zložky

- Hlavné orgány OSN

(Bezpečnostná rada, Valné

zhrom., Hosp. a soc. Rada,

Medzinár.súd. dvor,

Poručenská rada, Sekretariát +

gen. tajomník OSN Pan Ki-mun)

Európska únia a jej

orgány

- Inštitúcie EÚ

(Európska rada, Rada EÚ - Rady

ministrov, Európska komisia,

Európsky parlament, Súdny

dvor + súdny dvor prvej

inštancie, Dvor audítorov,

Európsky ombudsman,

prezident a min.zahr.vecí)

Medzinárodné

organizácie

- NAFTA, OPEC, ASEAN

- EFTA

- NATO

- WTO

- Odborné organizácie

OSN

(UNICEF- Detský fond OSN,

UNESCO- Org.OSN pre výchovu,

vedu a kultúru,WHO- Svetová

zdravotnícka org.,

ILO – Medz. org. práce, IMF –

Medz. Menový fond,IBRD –

Svetová banka,

ICAO – Medz.org.pre civilné

letectvo,

IAEA- Medz.org. pre

atóm.energiu, IMO -

Medz.námorná org.

- Výbory EÚ

(Hospodársky a sociálny výbor,

Výbor regiónov, 22 stálych

výborov EP, Výbor stálych

zástupcov)

- Komitológia

- Agentúry EÚ

- záujmové skupiny

- Bilaterálne a

multilaterálne

dohody medzi štátmi

(napr. o zamedzení

dvojitého zdanenia, o

zabránení daň.únikov)

- CEFTA Central

european free trade

agreement

-colné únie

- Regionálne komisie

OSN

- Finančné inštitúcie

EÚ

(Európska centrálna banka,

Európska investičná banka,

Európsky investičný fond)

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické subjekty, nositelia

HP

Orgány politickej moci štátu (parlament, vláda, prezident)

Verejná správa

Súkromná sféra

Ústredné orgány štátnej

správy

(ministerstvá, Úrad vlády,

Štatistický úrad SR,

Protimonopolný úrad, Úrad

geodézie, kartografie a katastra

SR, Úrad pre verejné

obstarávanie, Úrad

priemyselného vlastníctva SR,

Správa štátnych hmotných

rezerv, Národný bezpečnostný

úrad, Úrad pre normalizáciu,

metrológiu a skúšobníctvo SR,

Úrad jadrového dozoru)

Verejné korporácie

podnikania

- Nezávislé korporácie

(Národná banka, Národný

kontrolný úrad, fondy, nadácie)
-

Záujmové skupiny

( politické strany, odbory, zväzy

spotrebiteľov a

zamestnávateľov, obchodná a

priemyselná komora, lekárska

komora, advokátska komora

atď.)

Právne formy

- Registrované

podnikateľské subjekty

(individuálne lobby –

priemysel)

Územná samospráva

- miestna územná

samospráva (obec/mesto)

- regionálna územná

samospráva (VÚC)

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické nástroje

Subjekty HP

(inštitúcie)

Ekonomický systém

(trhový)

Nástroje

HP

Q (objem

produkcie)

Ekonomický rast

Cenová

stabilita

Aktívne saldo

obch.bilancie

Zamestnanos

ť

Ciele HP

P(cen

a)

Dôchod

ok

(spotre

ba)

Obyvateľstvo

Ponu

ka

Dopy

t

Výkonnosť

ekonomiky

(tvorba HDP)

Metódy

HP

Kritériá

HP

Nástroje HP

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické nástroje


Nástroje HP = prostriedky, ktorých kombináciou realizuje

štát ciele HP.



K lasifikácia nástrojov:

1. Bežné nástroje (kvantitatívne) - nespôsobujú zmenu

ekonomického systému, nemenia správanie ekonomických

subjektov, menia len kvantitatívne vzťahy, ktoré sú dôležité

pre rozhodovanie subjektov (napr. úrokové sadzby,

devízový kurz, výška taríf, dovozná prirážka) = ich efekt

možno vopred vyčísliť (napr. DPH)

2. Systémové nástroje (kvalitatívne) - menia systémové

zložky, ale zväčša menia aj celý ekon. systém, spôsobujú

zmenu správania sa ekon. subjektov (napr. liberalizácia

cien, privatizácia, reforma daňového systému, regulácia

miezd, reštriktívna a expanzívna peňažná a rozpočtová

politika, devalvácia a revalvácia meny)

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické nástroje


K základným nástrojom HP patria aj čiastkové politiky a

ich nástroje:

- sústava nástrojov monetárnej (peňažnej) a menovej

politiky (nositeľmi sú NBS a ECB)

- sústava nástrojov fiškálnej (rozpočtovej) a daňovej

politiky (systém verejných rozpočtov, štátny rozpočet

navrhuje vláda a schvaľuje parlament)

- sústava nástrojov príjmovej a dôchodkovej politiky

(regulácia

miezd a cien - nositeľom je vláda a sprostredkovane aj NBS

-

regulácia inflácie)

- sústava nástrojov zahranično-obchodnej politiky

(nositeľom je

- sústava nástrojov sociálnej politiky

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické nástroje
Ďalšie členenie nástrojov HP:



Podľa spôsobu ovplyvňovania:

globálne – platia pre celé osadenstvo

selektívne – platia len pre vymedzený okruh

regiónov odvetví



Podľa úrovne pôsobenia:

makroekonomické

mikroekonomické



Z časového hľadiska:

dlhodobé, strategické - pôsobia po dobu viac

rokov

operatívne, krátkodobé - bežne sa menia, napr.

zmena úrokovej sadzby

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické nástroje

Ďalšie členenie nástrojov HP:


Podľa charakteru:

administratívno-právne

zákonné, podzákonné (zákony a nariadenia)

ekonomické


Podľa aplikácie:

priame – priamo sa určí prostredníctvom

smerníc, vyhlášok

nepriame – prostredníctvom odvodov, daní, taríf

regulačné

základné

doplnkové

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické kritériá

Subjekty HP

(inštitúcie)

Ekonomický systém

(trhový)

Nástroje

HP

Q (objem

produkcie)

Ekonomický rast

Cenová

stabilita

Aktívne saldo

obch.bilancie

Zamestnanos

ť

Ciele HP

P(cen

a)

Dôchod

ok

(spotre

ba)

Obyvateľstvo

Ponu

ka

Dopy

t

Výkonnosť

ekonomiky

(tvorba HDP)

Metódy

HP

Kritéri

á HP

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické kritériá


Kritériá HP – hodnotový vzťah medzi výsledným

stavom ekonomického systému a hospodársko-

politickými cieľmi.

1.

Kvalitatívna stránka – rôzne ukazovatele

ekonomického vývoja ako napr. HDP na obyv.,

miera zadlženosti, úroková miera, produktivita

práce, hrubá a čistá mzda...

2.

Kvantitatívna stránka – predstavuje hodnotu

kvalitatívneho kritéria ako napr. výška

minimálnej mzdy 307,7 eur, úroková miera 9,0%...

Hospodársko – politický systém a jeho

subsystémy

Hospodársko-politické kritériá



Kodaňské kritériá pre vstup do EÚ:

1.

Geografické – európska krajina

2.

Právne – prijatie acquis

3.

Politické – demokracia a právny štát, ľudské práva a ochrana menšín

4.

Ekonomické – fungujúca trhová ekonomika



Maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny:

1.

Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie

presiahnuť 3% HDP + celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP,

alebo musí klesať.

2.

Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP),

nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v

oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.

3.

Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo

obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s

najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body.

4.

Národná mena musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do

mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), počas čoho nesmie štát

menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého

fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri

vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Hodnotenie HP
1.

Magický štvoruholník

Vychádza zo štyroch tradičných cieľov HP:

- trvalý a primeraný ekonomický rast

- stabilná cenová hladina

- vonkajšia ekonomická rovnováha

- optimálna miera nezamestnanosti

G – reálny rast HDP (v %)
B – saldo BÚ platobnej bilancie na HDP (v %)
U – miera nezamestnanosti (v %)
P – miera inflácie (v %)

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Hodnotenie HP

2.

Ratingové hodnotenie štátu



je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov

ekonomickej a politickej situácie v krajine -

vyjadruje schopnosť hodnoteného subjektu splácať

svoje záväzky



ratingové hodnotenie štátu má mimoriadny význam

pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných

trhoch, oceňuje ekonomickú schopnosť štátu

dodržiavať vydané záväzky a slúži ako podstatný

indikátor aj pre zahraničných investorov



druhy ratingov (rating štátov, rating miest a obcí, rating

podnikov, rating finančných inštitúcií, rating subjektov

bankového sektora, ...)



Metodológia:

Hodnotenie politického rizika-ochota príslušnej krajiny načas

splácať svoje záväzky(Ovplyvňuje ju predovšetkým stabilita: politického

systému, sociálneho prostredia, medzinárodných vzťahov)



Ekonomické riziko-miera schopnosti splácať záväzky.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Hodnotenie HP

3.

Makroekonomické výkonnostné indexy



Index biedy (MI)

súčet miery nezamestnanosti a miery inflácie


Index stabilizácie (SPI)

súčet miery inflácie a dvojnásobku miery

nezamestnanosti



Index neobľúbenosti (UPI)

rozdiel medzi mierou inflácie a trojnásobkom tempa

rastu HDP

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP


Pozitívna stránka HP – Aký je ekonomický systém? Ako

plní hospodársko-politické ciele a záujmy subjektov HP?

- Získava a analyzuje informácie o

činnosti ekon.subjektov, porovnáva dosiahnuté výsledky s

vytýčenými cieľmi, rieši problémy a negatívny vývoj.



Normatívna stránka HP – Aký by mal byť ekonomický

systém? Aká by mala byť výkonnosť ekonomiky?

- Formuje hospodársko-politickú

koncepciu, ciele HP, na základe ktorého by sa mal

vybudovať výkonný ekonomický systém.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP



Pozitívna stránka HP

V rámci pozitívnej stránky HP existuje sústava

inštitucionálnych podmienok:

1.

Trhový systém – trh = ekonomická sústava s

decentralizovaným

rozhodovaním

veľkého

počtu trhových subjektov (podniky, domácnosti,

štát), ktorá koordinuje svoje ekonomické

činnosti pri tvorbe produkcie prostredníctvom

dopytu, ponuky a trhovej ceny.

Úroveň trhového systému – makroekonomické

a mikroekonomické trhové prostredie.

2.

Organizované politické strany a politické sily

– mechanizmus verejnej voľby (politickej

demokracie) na politickom trhu.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP



Pozitívna stránka HP

V rámci pozitívnej stránky HP existuje sústava

inštitucionálnych podmienok:

3.

Organizácia verejnej správy štátu a byrokracia

úradov – výkon rozhodnutí volených orgánov

prostredníctvom hierarchie

- nepodlieha trhovým sankciám a

disponuje zdrojmi, ktoré nie sú v jej vlastníctve

4.

Záujmové skupiny – veľké záujmové skupiny

(zamestnávateľské zväzy, odbory, spotrebitelia,

vplyvné lobby)

5.

Svetové

a

medzinárodné

organizácie

–

rešpektovanie záväzkov a povinností súvisiace so

zapojením krajiny do medzinárodnej deľby práce.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP



Normatívna stránka HP

V rámci normatívnej stránky HP sa vytvárajú

hospodársko- politické koncepcie = „sústava

názorov

odsúhlasená

hlavnými

zúčastnenými

hospodársko-politickými

subjektmi, ktorá obsahuje ekonomické,

právne a politické formy a postupy na

budovanie a fungovanie hospodársko-

politického systému“

Prvotná forma – Programové vyhlásenie vlády

(ciele, metódy, zásady a kompetencie nositeľov)

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP

Základné

koncepcie

hospodársko-politického

systému:

1.

Liberálna koncepcia

– trh rieši hlavné otázky (čo, ako, pre koho

vyrábať)

– smerovanie k prirodzenému poriadku
- obmedzenie zásahov štátu (aby minimálne

ohrozovali rozhodovací priestor ekon.subjektov)

na riešenie negatívnych dôsledkov fungovania

trhu (tj. nezamestnanosť, bezpečnosť štátu,

občanov a podnikov, problém nadvýroby,

inflácia, infraštruktúra, vzdelávanie...)

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP



Základné argumenty liberálnej HP koncepcie:

- trh zaručuje najlepšie uspokojovanie

spotrebných

preferencií

a

umožňuje

najefektívnejšie

alokovanie

zdrojov

vďaka

konkurenčnému

prostrediu

a

nezávislému

rozhodovaniu ekonomických subjektov súlad

individuálnych záujmov napĺňa spoločenské ciele

- trhovo orientovaný systém podporuje

podnikavosť, pružnosť a dynamiku, vďaka čomu

zaisťuje slobodu v spoločnosti prostredníctvom

progresívneho ekon.systému



Negatíva liberálnej HP koncepcie– koncentrácia

bohatstva do rúk niekoľkých jednotlivcov, finančné

problémy štátov - kto bude platiť za služby štátu?,

inflácia, destabilizácia meny, rast nezamestnanosti...

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP

2.

Intervencionistická koncepcia

- negatívne dôsledky fungovania trhu – dôležitá úloha štátu

- keynesiánska politika – prečo a kde musí štát zasahovať:

zmierniť nespravodlivé rozdeľovanie dôchodkov a

zabezpečiť politickú stabilitu (obmedziť negatívne externality

výroby, verejnoprospešné aktivity, vytvárať konkurenciu,

ktorú trh nie je schopný udržať, stabilizovať ekonomiku

účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami)

vysoká zamestnanosť, regulácia celkového dopytu dopytu

aj za cenu rozpočtového deficitu a inflácie, rast podielu štátu

na tvorbe HDP

- negatívne stránky intervencionistickej koncepcie –

krátkodobý horizont, cyklické výkyvy, stagflácia (inflačné

tendencie+rast nezamestnanosti+pokles produkcie)

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP

3.

Príkazová – direktívna koncepcia

- použitá v socialistickom, centrálne

plánovanom hospodárení

- vládnuca komunistická strana

koordinácia medzinárodnej organizácie soc.

štátov

- nahradenie trhového systému systémom

plánovitého riadenia národného hospodárstva

(5-ročné plány, jednoročné vykonávacie plány,

pevné ceny)

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP

4.

Neoliberálna politika

- od pol. 80.r. 20.stor. v trhových ekonomikách vyspelých

krajín

- vybudovanie trhového systému bez výrazných zásahov štátu

– deregulácia ekonomiky, privatizácia štátneho sektoru,

znižovať deficit štát.rozpočtu, udržanie ekon.rastu a

produktivity práce, prirodzená miera nezamestnanosti

- hlavné pravidlá a kritériá stabilita meny, nízka inflácia,

centrálna banka udržiava tempo rastu peňazí v obehu,

vyrovnaný štátny rozpočet (deficit by nemal presiahnuť 3%

HDP), zadlženosť štátu (nemala by presiahnuť 60% podiel na

ročnej tvorbe HDP), nízke úrokové miery

HOSPODÁRSKA POLITIKA



VINCÚR, P. a kol.: Teória a prax hospodárskej

politiky. Bratislava : Sprint vfra, 2007. ISBN

978-80-89085-80-4



VINCÚR. P. a kol.: Hospodárska politika.

Bratislava : Sprint vfra, 2001. ISBN 80-88848-

67-9