Charakteristika a vývoj PF

• A/ Podnik a podnikové financie
naštuduj – učebnica s. 11 – 19

• B/ Obsah súčasných podnikových financií

Peňažné vzťahy, ktoré tvoria

obsah PF, členíme podľa:

1. Charakteru
2. Subjektov
3. Oblasti podnikovej činnosti

1. Podľa charakteru:

• rozpočtové
• úverové
• poisťovacie
• sekuritné
• realizačné

2. Podľa subjektov

• vzťahy v rámci P
• vzťahy medzi P a inými ek. subjektami

3. Podľa oblasti podnikovej

činnosti:

• vzťahy vznikajúce pri získavaní finančných

zdrojov. Je to financovanie P

• vzťahy vznikajúce pri alokácii (umiestnení)

fin. zdrojov do majetku P. Je to
investovanie

• vzťahy spojené s produktívnym využívaním

podnikového majetku

• Vzťahy zabezpečujúce rozdeľovanie

dosiahnutých výsledkov hospodárenia.

Skupinu týchto vzťahov tvoria tokové
veličiny vyjadrujúce dynamiku procesu.
Ich pôsobením sa menia stavové veličiny, t. j.
majetok a kapitál P, ktorých výšku zisťujeme
k istému momentu – vyjadrujú statický stav.

- Majetok P: neobežné
Aktíva
obežné
- Majetková štruktúra
- Kapitál P -

 finančných zdrojov, ktorými

sme získali majetok P

• Kapitál P – zastúpenie jednotlivých
finančných zdrojov označujeme
ako finančnú štruktúru P
- kapitálová štruktúra P je užší

pojem – tzv. konsolidované finančné zdroje

S Ú V A H A

SÚVAHA

Investovanie

Financovanie

Stavové veličiny

Tokové veličiny

M

A

J

E
T

O
K

K

A

P

I

T

Á

L

Neobežný majetok

 DHM

 DNM

 DFM

Vlastné imanie

(VZ)

 ZI

 Fondy

 Zisk

Obežný majetok

 Zásoby

 Pohľadávky

 KFM
(účty, KCP)

Dlhodobé zdroje

(záväzky)

Krátkodobé zdroje

(záväzky)

Výkaz ziskov a strát

Prevádzkové výnosy
- Prevádzkové náklady
Výsledok hospodárenia z HČ
Finančné výnosy
- Finančné náklady
Výsledok hospodárenia z FČ
- Daň z príjmov
Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti
+/- Výsledok hospodárenia z MČ
Výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie

Prehľad peňažných tokov

– cash flow

Nepriama metóda – zjednodušená
VH z bež. Č. pred zdanením (+ z, - strata)
+ odpisy
-/+ prírastok/úbytok pracovného kapitálu
+ iné prevádz. N, ktoré nie sú výdavkami
- iné prevádz. Výn., ktoré nie sú príjmami
- daň z príjmov

A. ČPT z PČ

- výdavky za DM
+ príjmy z DM
- daň z príjmov z IČ

B. ČPT z IČ

+/- zmena VI
+/- zmena stavu dlh. záväzkov
- výplata dividend
+/- iné položky ovplyvňujúce peň. toky z FČ
- daň z príjmov z FČ

C. ČPT z FČ
D. Čisté zv. alebo zníženie peňažných

prostriedkov (+/-), (A+B+C)

E. Stav PP a PE na začiatku účtovného

obdobia (+/-)

F. Zostatok PP a PE na konci účt. obdobia

pred zohľadnením kurzových rozdielov

(+/-)

G. Kurzové rozdiely
H. Zostatok PP a PE na konci obdobia (D+E)

Tokové veličiny: výnosy
Výkaz ziskov a strát
náklady
príjmy
Výkaz CF
výdavky

V – N = Z
P – Výd = CF – brutto
CF – netto = ČZ + O +/- zmeny položiek S

Z

 CF

Rozdiel medzi Z a CF vyplýva z rozdielov
medzi Výnosmi a Príjmami a medzi Nákladmi
a Výdavkami.

Tieto rozdiely sú obsahové a časové.
Výkaz CF sa člení na:
- prevádzkovú oblasť
- Investičnú oblasť
- Finančnú oblasť

Pri zostavení výkazu CF sa

uplatňuje:

čistá
1. Priama metóda modifikovaná
2. Nepriama metóda

Zhrnutie

1. Podnikové financie vznikli ako vedná

disciplína v prvých rokoch 20. storočia
vyčlenením z podnikovohospodárskej
náuky

Definícia

PF charakterizujeme ako sústavu peňažných
vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri
získavaní finančných zdrojov, pri ich
alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách
majetku, pri produktívnom využívaní majetku
a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov
hospodárenia.

Väzba výkazov účtovnej závierky je
vyjadrením trojbilančného systému

Trojbilančný systém

Výkaz CF Súvaha Výkaz Z a S
(koniec obdobia)
P V A P N Výnosy
ZS peňaž.

Prostried.

KS peňaž.

prostried.

V

P

VZ

Peňažné
prostriedky

M

CZ

Zisk

N

Zisk

V

Kontrolné otázky:
Učebnica s. 25 +
7. ot. Charakterizujte trojbilančný systém
8. ot. Aký je rozdiel medzi výnosmi a

príjmami, nákladmi a výdavkami

Finančné riadenie podniku

Obsahom FRP je organizovanie pohybu
kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov.
Základné princípy FRP:
- je lepšie väčšie bohatstvo ako menšie
- sú lepšie vyššie výnosy ako nižšie
- skôr je lepšie ako neskôr
- je lepšie menšie riziko ako väčšie

-

mať možnosť voľby

Základné otázky FRP:
1. Koľko kapitálu podnik potrebuje
2. Odkiaľ získa potrebný kapitál
3. Kam umiestni získaný kapitál
4. Ako rozdeľovať finančný výsledok

Riešenie týchto otázok je organickým
spojením:
a) Finančného rozhodovania
b) Organizovania finančných procesov

a) Finančné rozhodovanie má

formulovať

finančné ciele P a zabezpečiť ich čo najlepšie
plnenie. Má 4 fázy:
- formulovanie potrebnej zmeny,
- vyhľadávanie možných riešení
- vyhodnotenie alternatív riešenia
- prijatie rozhodnutia, jednej z alternatív

Finančná stratégia - rieši dlhodobé ciele
Operatívne FR smeruje do vnútra P – krátkodobé
organizovanie (denné) fin. procesov v P
Kritéria finančného riadenia P nadväzujú
na finančné ciele podniku
Finančné rozhodnutie je kompromisom medzi
rentabilitou – likviditou - rizikom

b) Organizovanie finančných
procesov

- zabezpečuje realizáciu prijatých riešení
- dôležité sú spoľahlivé informácie

Základné kategórie FRP:

1. Výsledok hospodárenia P
2. Peňažné toky – cash flow
3. Úrok a úroková miera
4. Časová hodnota peňazí
5. Riziko a neistota
6. Požadovaná miera výnosu
7. Náklady alternatívnych príležitostí

1. Výsledok hospodárenia P

V – N > 0 = Zisk

V – N < 0 = Strata

Zisk ako finančný výsledok :
a) Charakterizuje efektívnosť používania

podnikového kapitálu

b) Je zdrojom dôchodkov vlastníkov
c) Je zdrojom financovania rozvoja podniku

Výšku Z v praxi je možné ovplyvniť rôznymi
účtovnickými zásahmi.
Napr.: - spôsob časového rozlíšenia nákladov
- spôsob ohodnocovania majetku
- voľba metódy odpisovania
Bilančný zisk je istý názor na finančné
výsledky podniku

Platobná schopnosť – o nej rozhoduje stav
peňažných prostriedkov; je to tvrdá realita zrejmá
z bankového účtu, ktorú nemožno ovplyvniť
rôznymi účtovníckymi machináciami

.

Preto je veľmi dôležité hodnotiť nielen
ziskovosť, ale aj skutočný pohyb peňažných
prostriedkov - CF

2. Peňažné toky - CF

• Brutto CF
o tom sme už hovorili
• Netto CF

3. Úrok a úroková miera

ÚM je percentuálne vyjadrenie úroku z istiny
Úrok je určitá cena, prémia za požičaný
obnos peňazí
ÚM zahŕňa:
- čistý (netto) úrok
- náklady spojené s poskytnutím úveru a jeho

správou

- odmena veriteľa za znášanie rizika (riziková

prémia)

- rating (bonita) dlžníka
- čas
- rizikovosť
- likvidita pohľadávky
- inflačná prémia
- miera zdaňovania úrokového výnosu
veriteľa

Nominálna ÚM – označuje ako i
Napr. 8 % p. a ročná 0,08
štvrťročná 0,08/4
polročná 0,08/2
mesačná 0,08/12
i/m - počet úrokovacích období v roku

Reálna ÚM - je NÚM očistená o mieru
( r ) inflácie a mieru zdanenia

Fischerov efekt :

(1 + i) = (1 + r) (1 + f), z toho

i - f
r = alebo
1 + f

i ( 1 – DS) – f
r =
1 + f

Všetky veličiny sú vyjadrené desatinným
číslom .

Efektívna ÚM – percentuálne vyjadrenie
súčasnej hodnoty výnosu jednotlivých
investícií. Príklad uvedieme až po vysvetlení
ČHP

Finančné trhy pracujú s týmito základnými ÚM

:

a)

Diskontná sadzba (discount rate)

b)

Reeskontná sadzba

c)

Lombardná sadzba

d)

Medzibanková úroková sadzba

e)

Prima rate

f)

Trhová úroková sadzba

s. 33, 34 naštuduj

4. Časová hodnota peňazí (ČHP)

Platí: to isté množstvo peňazí dnes má vyššiu
hodnotu ako to isté množstvo peňazí
v budúcnosti
Je potrebné si vysvetliť nasledovné
n – je počet úrokovacích období
m – je počet úrokovacích období v roku

Pri jednoduchom úrokovaní sa n = m
Pri zloženom úrokovaní sa n = d . m, kde
d – je počet rokov
ČHP ovplyvňuje:
- výnosnosť investovania peňazí
- inflácia

Dekurzívne úrokovanie

platenie úrokov, splátok a platieb sa
realizuje na konci úrokovacieho obdobia

Anticipatívne úrokovanie

realizuje sa na začiatku úrokovacieho

obdobia

Časová hodnota peňazí

Delíme ju na: 1 súčasnú P

2 budúcu F

Budúcu hodnotu vypočítame

pomocou:

• Úročiteľa F = P(1 + i . n)
pri jednoduchom úrokovaní
F = P (1 + i)n

pri zloženom úrokovaní

- pri jednorázovom vklade a nerovnakých
vkladoch

(1 + i)n – 1

• Sporiteľa F

a = . S

i
Je to budúca hodnota anuity
(konečná hodnota sumy anuit)

Použijeme ho pri rovnakých a pravidelných

vkladoch

• Fondovateľa vypočítame výšku jednej

splátky (S)

i
S = F

a .

(1 + i)n – 1

Plynulé úrokovanie F = P .e r. n

Súčasnú hodnotu vypočítame

pomocou:

Odúročiteľa
1
P = F . pri JÚ
1 + i . n

1
P = F . pri zloženom úrokovaní
(1 + i)n
- použijeme ho pri jednorázovom príjme a nerovnakých

príjmoch

• Zásobiteľa
(1 + i)n - 1
P

a = . a

i (1 + i)n

Je to súčasná hodnota anuity
(súčasná hodnota sumy anuit)
- použijeme ho pri rovnakých a pravidelných
príjmoch

• Úmorovateľa vypočítame výšku jednej

platby (anuity a)

i (1 + i)n
a = P

a .

(1 + i)n – 1

a = S + I

• Súčasná hodnota nekonečného radu anuít (perpetuity)
a
p =
i
Napr. dividenda = 60
ÚM = 10 %
60
p = = 600,- Sk hodnota akcie
0,1

5. Riziko a neistota

Neistota – náhodnosť pôsobenia istých javov
Riziko – je taká neistota, pri ktorej sme
schopní pomocou rozličných – najmä
matematicko-štatistických metód
kvantifikovať pravdepodobnosť
odklonu skutočných podmienok od
predpokladaných hodnôt

Z vecného hľadiska delíme riziko na:
1. Podnikateľské:
- trhové
- prevádzkové
- riziko straty
- politické
- legislatívne

2. Finančné:
- úverové
- úrokové
- menové
- likvidity
- iné

Kvantifikácia rizika

n

 =   ( x

i – x)

2

. p

i

i = 1



V

k =

x

naštuduj s. 41 - 45

6. Požadovaná miera výnosu

Rozdiel medzi najvyššou mierou výnosu
a mierou výnosu bezrizikového investovania
je
riziková prémia

Krivka indiferencie

Pozri s. 46 - 47

7. Náklady alternatívnych

príležitostí

- je to hodnota alternatívneho použitia
finančných zdrojov, hodnota obetovanej
alternatívnej príležitosti

Ekonomický výsledok hospodárenia =
= účtovne vykázaný výsledok hospodárenia -
- NAP

Princíp NAP čoraz častejšie uplatňuje
pri hodnotení podnikov ukazovateľ EVA
(Economic Value Added)

s. 47 – 48 naštuduj !

Finančná politika P (FPP)

Finančná politika podniku určuje spôsob
aplikácie princípov FRP v danom období.
Faktory ovplyvňujúce FPP:
- stav a vývoj svetových trhov
- vnútroštátne ekonomické prostredie
- typ podniku

s. 48 – 57 naštuduj!

Obsah finančnej politiky P:

- formulácia finančných cieľov P
- voľba nástrojov zabezpečujúcich realizáciu

FC

- presadzovanie zvolených nástrojov
- finančná analýza a kontrola

s. 58 – 66

Základný cieľ podnikateľskej

činnosti a FCP

Základný podnikateľský cieľ je súčasne aj
základným finančným cieľom.
Stupeň jeho plnenia je ukazovateľom úspechu
alebo neúspechu podniku. Preto sa o ňom
dlhodobo diskutuje a názory sa vyvíjajú.

1. Minulosť:
- vychádzalo sa z princípov tzv.
normatívnej mikroekonomiky
- ZPC je maximalizácia zisku
- kritika – málo realistické

2. Nastupujú princípy deskriptívnej

mikroekonomiky

- ZPC je snaha o čo najväčší zisk
dosiahnuteľný pri využití praktických
možností, tzv. obmedzený ziskový cieľ

3. Súčasnosť
- maximalizácia trhovej hodnoty podniku
pre vlastníkov
- táto formulácia cieľa zodpovedá
vlastníckemu princípu organizácie a
riadenia podnikov
- problém – ako zladiť záujmy vlastníkov a
manažérov, t. j. principálov a agentov

4. 90-te roky
- menia sa podmienky činnosti AS
- pôsobenie M a S podnikov
- mení sa postavenie vlastníkov a
manažérov
- potreby zákazníkov
- rešpektovanie podnikateľskej etiky

5. Participačný prístup k organizácii a
riadeniu P
- je založený na tom, že P predstavuje
organické spojenie záujmových skupín:
• vlastníkov
• manažérov
• radových pracovníkov
• veriteľov
• dodávateľov
• odberateľov

Uvedený princíp do istej miery ovplyvnil
formuláciu základného cieľa podnikateľskej
a finančnej činnosti

Základný finančný podnikateľský

cieľ:

Maximalizácia trhovej hodnoty podniku
pre vlastníkov, ktorá rešpektuje obmedzenia
vyplývajúce z odlišných záujmov ďalších
účastníkov podnikania.

Čiastkové finančné ciele

podniku:

• Platobná schopnosť

• Likvidita

• Rentabilita

• Stabilita

Likvidita:

• Schopnosť P premieňať majetkové hodnoty

na peniaze

• Je predpokladom budúcej platobnej

schopnosti

Meriame ju na základe:
pomerových
ukazovateľov
• Stavových veličín, pomocou
rozdielových
ukazovateľov

nákladov,
výnosov
• Tokových veličín, pomocou
príjmov
výdavkov

Pomerové ukazovatele:
Aktíva 1o likvidity
1. Likvidita 1o =
KZ
min 0,2 – 0,3, v SR 0,9 – 1

A 1o L + Pohľadávky
2. Likvidita 2o =

KZ

Norma 1,5

A 1o L + Pohľadávky + Z
3. Likvidita 3o = =

KZ

OM
=
KZ
norma cca 2,5

Rozdielové ukazovatele:
1. Čisté pohotové PP = A 1o L - KZ
2. Čistý peňažný majetok = (A 1o L + pohľ) –
- KZ
3. Čistý činný kapitál = OM – KZ
(Čistý pracovný kapitál)
• je to najdôležitejší rozdielový ukazovateľ
• sledujú ho veritelia
• vyjadruje aká časť OM je krytá zdrojmi, ktoré

má P trvale alebo dlhodobo k dispozícii

ČČK prezrádza o schopnosti P
uhrádzať budúce záväzky!
OM
Ak je:
1.

ČČK > 0 trvale viazaná časť OM je

krytá konsolidovanými zdrojmi
2.

ČČK = 0 trvale viazaná časť OM je

krytá KZ
3.

ČČK < 0 trvale viazaná časť OM, ale aj

časť DM je krytá KZ; vedie to
k bankrotu P

Strategická likvidita – taká štruktúra majetku
a finančných zdrojov, ktorými možno
zabezpečiť nielen bežné uhrádzanie KZ
(operatívna likvidita), ale aj realizáciu
strategických zámerov P (investičný projekt)

Zabezpečiť likviditu podniku znamená
mať takú štruktúru finančných zdrojov,
aby jednotlivé súčasti nadobudli v procese
svojho kolobehu peňažnú formu skôr, ako
sú splatné záväzky, ktoré príslušné
majetkové súčasti finančne kryjú.

• Platobná schopnosť – schopnosť P uhrádzať
všetky svoje záväzky k danému dátumu.
• Rentabilita - ziskovosť, Podnik je rentabilný, ak
dosahuje zisk
- samotná výška Z neinformuje
dostatočne o úspešnosti P
- Z je potrebné porovnať
s ukazovateľom charakterizujúcim
rozsah podnikovej činnosti
(rentabilita)

Pre podnikateľa je najdôležitejšia RVK
Z po zdanení
RVK = . 100 %
VK
- vyjadruje zhodnotenie vlastného kapitálu
- je spojený s trhovou hodnotou P

Stabilita – schopnosť P zabezpečiť
požadovanú úroveň likvidity a rentability

Voľba nástrojov a opatrení
na dosiahnutie finančných cieľov
Úlohou finančného manažéra je:
• Zvoliť použitie adekvátnych finančných

nástrojov a opatrení

• Aby kritériom voľby bol očakávaný prínos

a rizikovosť riešenia

• Dobrá znalosť ekonomického okolia P a

vnútornej situácie P

• Dobre poznať konštrukciu a spôsoby

používania jednotlivých finančných
nástrojov – to vyplýva zo špecifických
podmienok P a nie je to jednoduché !

Veľmi dôležitá je teoretická príprava, nielen
erudícia a praktické skúsenosti.
Dôležité je skombinovať jednotlivé nástroje
a opatrenia do ucelenej sústavy zameranej
na plnenie podnikových finančných cieľov

Dobre vytýčené ciele, nástroje a opatrenia je
potrebné presadiť do každodennej činnosti P.

Finančná analýza a kontrola

Jej úlohou je:
• Zhodnotiť splnenie finančných cieľov
• Odhaliť príčiny odchýlok skutočnosti od

plánovaných cieľov

• Posúdiť či FC, nástroje a opatrenia boli

stanovené reálne

• Stanoviť finančné zdravie P

Zhrnutie s. 65 – 66
Kontrolné otázky s. 66 - 67

Financovanie podniku, finančné
potreby a finančné zdroje podniku

Z hľadiska príčin vzniku členíme finančné
potreby:
A) Pri založení podniku
B) Pri jeho činnosti
C) Pri jeho ďalšom rozvoji P.

ad A) Veľkosť tohto kapitálu závisí od:
• Odboru podnikania
• Konkrétnej náplne a rozsahu č.
• Technickej a technologickej úrovne

Ad B) Postupne vytvoriť zodpovedajúcu:
• Štruktúru majetku
• Štruktúru podnikového kapitálu t. j.

finančnú štruktúru

Finančné zdroje – jednotlivé zdroje,
z ktorého prichádzajú do P peň. prostriedky
v priebehu istého obdobia. Ide o dynamický
charakter

Širšie chápanie
• Tržby z realizácie
• Príjmy z predaja DM a Zásob
• Získanie úverov, dotácií

Užšie chápanie
- časť zisku určená na samofinancovanie
- Odpisy
t. j. netto CF

Ad C)
• zavedenie nového výrobku
• zvýšenie produkcie

Ak podnik rastie rýchlejšie ako je schopný
vytvárať interné FZ, dostáva sa do
platobných ťažkostí.

Žiadúce – rozvoj podniku uvedomele riadiť,
t. j.
• zvýšiť obrat
• rozšírenie majetku
• zvýšenie kapitálu
FZ môžu byť:
• dodatočné vklady vlastníkov
• nerozdelený zisk, odpisy
• prírastky podnikových záv. (hlavne

dlhodobých a stredn.)

Štruktúra FZP
A) Podľa účelu
•

Kapitál – slúži na zriadenie, modernizáciu,
t. j. investuje sa - trvalo alebo dlhodobo;

získava sa na kapitálovom trhu
•

Peniaze – na zabezpečenie platobnej
schopnosti a likvidity P; získava ich z
peňažného trhu

Rozdiel medzi K a P je jednoznačný až
odstupom času, keď hodnotíme pohyb zdrojov
za isté obdobie.
B) Podľa času
• Na neobmedzený čas (trvalo)
• Dlhodobé 5 r. a viac
• Strednodobé úvery 1 – 4 r.
• Krátkodobé do 1 r.

C) Podľa toho odkiaľ plynú
• Externé – od iných subjektov
• Interné - zisk
- odpisy
- z. uvoľňované zmeny majetkovej
a fin. štruktúry

D) Podľa vlastníctva
• Vlastné - interné
- pôvodné
- dodatočné vklady vl. je to vl.
imanie
• Cudzie - vš. druhy úverov
- záv. z obchodného styku
- dotácie

V L A S T N É C U D Z I E

FZ

Členenie
podľa

Času

Zdroja

Vlastníka

Z O

Vklady
vlastníka

Dotácie

Úvery a
záväzky

DLH

OD

OB.

STR

EDN

OD.

KR

ÁTK

OD.

Interné E X T E R N É

T R V A L É

Finančné trhy s. 77 - 82
FT – výmena jednotlivých foriem finančného
majetku a stanovenie ich ceny
FT: - kapitálový trh má dlh. charakter
domáce s akciami, obligáciami,
zahr. hypotekárnymi listami,
s dlh. a stred. úvermi
- peňažný trh
- pokl. pouk., vkl. certifik., bank.
akceptov, komerč. papierov, euro
komerč. p.

- krátkodobých úverov
• devízový trh
- devízy – pohľ. znejúca na cudziu
menu
- valuty – konkrétny peniaz,
bankovka
• trh drahých kovov
- zlato, platina, paladium
• poistný trh
- s poistením
- zaistením

Presun fin. zdrojov medzi subj. kt. majú
dostatok úspor a subj., kt. ich potrebujú
a ich nemajú sa realizuje formou:
1. Priameho financovania
-

priamo medzi subjekt.

-

Organizovanou formou

- primárny trh – prvé umiestnenie CP –
mimo burzy

- sekundárny – predaj „z druhej ruky“
2. Nepriameho financovania
- cez finančného sprostredkovateľa,

ktorým je banka, poisťovňa, sporiteľňa, inv.
F. a iné (vydávajú sami CP)

Dva globálne systémy financovania P:
• Angloamerický systém – prevláda priame

financovanie

• Nemecko-japonský systém – prevláda v

Európe a v oblasti Japonska s. 78 - 79

Kapitálová a finančná štruktúra podniku

Kapitálová štruktúra (KŠ) je štruktúra
dlhodobého kapitálu, ktorým sa finančne kryje
rozhodujúca časť majetku podniku.
• Sú to konsolidované finančné zdroje, t.j.

kapitál, ktorý je trvale alebo dlhodobo k
dispozícii

• VI (VK): ZI, fondy, zisk
• CK: dlhodobý – úvery
strednodobý - úvery

Finančná štruktúra FŠ – štruktúra
finančných zdrojov, ktorými sa kryje majetok
podniku
• VI (VK)
• CK (CZ)
Posudzujeme ju zo statického a dynamického
hľadiska
O tom sme sa zmienili na predchádzajúcej
prednáške.

Faktory pôsobiace na KŠ a FŠ podniku
1.

Náklady kapitálu pre podnik

2.

Náklady finančných ťažkostí

3.

Majetková štruktúra podniku

4.

Pôsobenie inflácie

5.

Finančná istota a finančná voľnosť podniku

6.

Udržanie vlastníckej kontroly nad podnikom

7.

Situácia na finančnom trhu

1.

Náklady kapitálu – náklady podniku na
získavanie a viazanie jednotlivých zložiek
jeho kapitálu.

Sú to:
•

Náklady VK

•

Náklady CK

Náklady („cena“) VK
•

Podiel na zisku (ktorý vlastník očakáva

a získava za vklad svojho kapitálu
do podniku)

•

Výška dividendy (v AS)

•

Prepojenie týchto dvoch veličín

•

Náklady VK sú pre podnik vyššie ako
náklady CK

Dôvody:
a) Riziko vlastníka je vyššie ako riziko

veriteľa

b) Platené úroky z úveru sú súčasťou

podnikových nákladov, znižujú daňový
základ (zisk) a podnik platí nižšiu daň

Náklady („cena“) CK – je úrok, ktorý sa

platí veriteľovi. ÚM je daná situáciou na
FT. Konkrétna výška ÚM jednotlivých
úverových zdrojov sa líši:

• podľa času
• podľa očakávanej efektívnosti úverovaného

objektu

• podľa bonity dlžníckeho podniku

Kvantifikácia nákladov („ceny“)
podnikového kapitálu
Pri kvantifikácii nákladov CK – nie je problém
Problém je kvantifikácia nákladov VK;
Používa sa niekoľko metód vyčíslenia, pričom
vstupné údaje sa získavajú len
kvalifikovaným odhadom. Ich výklad
presahuje rámec nášho obsahu predmetu.

Ak vychádzame z rozdielnosti nákladov VK
a CK, potom zvyšovanie podielu CK
na celkovom kapitáli vedie k znižovaniu
priemerných nákladov kapitálu pre podnik.
Je to finančná páka (financial leverage).
Priemerné náklady kapitálu pre podnik:
VK CK
N

K = NVK . + NCK .

VK + CK VK + CK

Pôsobenie protitendencie

čím vyššie je úverové zaťaženie podniku, tým
väčšie je nebezpečenstvo vzniku nákladov
finančných ťažkostí.

2. Náklady finančných ťažkostí
- sú spojené s rastom CK –
- zvyšuje sa riziko platobnej neschopnosti
- Neschopnosť platiť úroky, splátky úverov
- Vzniká riziko finančnej páky, tzv. leverage

risk

- s rastom podielu CK rastie požadovaná ÚM
- rastom úverového zaťaženia podniku, aj

vlastníci (akcionári) pociťujú zvyšujúce sa
riziko platobnej neschopnosti a požadujú
vyšší výnos (rast dividend), a preto sa

- zvyšujú náklady VK pre podnik
v učebnici pozri graf s. 87

Pri zvyšovaní podielu CK je dôležité brať do

úvahy:

a) výšku dosahovaného zisku
b) vzťah medzi RK a ÚM

Ak: 1) RK > ÚM, potom so zvyšovaním
podielu CK, RVK stúpa
2) RK < ÚM, potom so zvyšovaním
podielu CK, RVK klesá

3. Majetková štruktúra podniku

úzko súvisí so štruktúrou finančných

zdrojov, ktoré kryjú majetok podniku.
Dôležitá je likvidita majetku. DM je
viazaný trvalo.
Podniky s vysokým podielom nehmotných
aktív sú všeobecne zraniteľnejšie.
Pri vzniku finančných ťažkostí hodnota
nehmotných aktív rýchlo klesá. Tieto podniky musia
opatrnejšie pristupovať k podielu CK.

Podnikovú bilanciu zaťažujú aj:
• Nepredajné zásoby
• Neinkasovateľné pohľadávky
Zlaté pravidlo financovania
Zdroje, ktorými sa kryjú jednotlivé zložky
majetku podniku by mali byť k dispozícii
minimálne v čase, v ktorom je príslušná
zložka majetku v podniku viazaná

Zlaté bilančné pravidlo:

VK + DCK

 DM

(VK + DCK) – DM > 0 = ČČK = OM – KZ > 0

Podnik je prekapitalizovaný

Ak je to opačne – je podkapitalizovaný

4. Pôsobenie inflácie
• inflácia zvyšuje nominálne ÚM
• inflácia zvýhodňuje dlžníkov
• roztvárajú sa nožnice medzi obstarávacími cenami

jednotlivých zložiek DM (základ pre výpočet
odpisov) a ich reprodukčnými cenami. To vedie

k relatívnemu zvyšovaniu daňového základu.

Dodatočné finančné zdroje.

• znehodnocujú sa peňažné prostriedky; záväzky
a zhodnocujú sa vecné aktíva;

5. Požiadavky finančnej istoty a finančnej

voľnosti

- schopnosť podniku plniť v budúcnosti

záväzky dlhovej služby

- rozhodujúcu úlohu má úroveň a výkyvy

cash flow, ktorý je zárukou plnenia vyšších
záväzkov voči veriteľom

- intenzita zdaňovania podnikového zisku

Finančná voľnosť firmy – je taký stupeň jej

lividity, pri ktorom má zabezpečenú rýchlu
dostupnosť peňazí na využitie dobrej
investičnej príležitosti alebo inej šance na
trhu. Ide o konzervatívnejšiu finančnú
štruktúru. Vyšší podiel VK.

6. Vlastnícka kontrola nad podnikom
Je to aktuálne ak podnik potrebuje
na financovanie svojej expanzie dodatočný
kapitál.

7. Situácia na FT – predstava o vlastnej FŠP
- zvýšiť VK alebo CK

V praxi sa zvykne uplatňovať nasledovné

poradie financovania:

• interné finančné zdroje
• CZ v poradí: emisia obl., finančné úvery,

konvertibilné obligácie

• emisia nových akcií v poradí: PA a až ako

posledná možnosť KA

Optimalizácia FŠ a KŠ s. 90 – 95
1.

Formulovanie vertikálnych pravidiel
financovania

a) VK : CK = 1 : 1
b) VK : CK = 2 : 1 - v rizikovejších
odboroch
2. Optimálna FŠP sa dosahuje vtedy, keď
výhody plynúce so zvyšovania podielu CK
sa vyrovnajú s marginálnymi nákladmi
finančných ťažkostí spojených s týmto
rastom CK.

Modely optimalizácie KŠ:
1.

zamerané na skúmanie vplyvu nákladov
kapitálu na podnik

2.

zamerané na pôsobenie vlastníckej štruktúry
podniku

Ad 1. Sem patria:
•

klasický model

•

tradičný model

•

M-M model

•

kompromisný model

• Následný vývoj: - zdaňovanie zisku a
dividend
- pôsobenie dividendovej
politiky na KŠP
- vplyv agentských
nákladov
Ad 2. Tento model vedie k záveru, že náklady

kapitálu nie sú pre rozhodovanie o KŠ
prioritné s. 93 – 95

Zhrnutie s. 96
Kontrolné otázky s 96 +
+ 9. ot.: Ako sa prejavuje zvyšovanie podielu
CK a od čoho závisí.

Získavanie VK z ext. zdrojov financovania
Podľa typu P:
A) P jednotlivca, os. spoločnosti, družstvá
B) Kapitálové spoločnosti
Ad A) podnik jednotlivca:
- vklad nie je limitovaný
- výška závisí od podn. Zám.
- sťažený prístup k úverom
- spoliehať sa na VK
- zdrojom sú úspory
- získať vklad tichého spol.

- osobné spoločnosti:
1. VOS – vklad závisí od zmluvy medzi
spoločníkmi
- ZI sa nezapisuje do OR
2. KS – komplementári
- komanditisti
- ZI sa zapisuje do OR
družstva: - ZI z čl. vkladov
- ZI min. 50 000,- Sk a zapisuje
sa do OR

Vstup venture kapitálu
- do malých a stredných P
S cieľom získať podiel v P
- predštartovné
- štartovné
- fin. začiatočného rozvoja
- rozvojové fin.
Vznikli organizácie:

PHARE, EVCA

v SR – Slovenská asociácia rizikového

kapitálu

preštuduj uč. S. 100 - 102

Kapitálové spoločnosti:
1. Spol. s r.o. - ZI = 200 000 min.
- 30 000 – min. podiel jedného
spoločníka
- tvorba RF – 5 %
- ZI zapísané do OR

2. Akciové s. – ZI – min. 1 000 000
Akcia – majetkový CP, kt. vyjadruje
vlastnícky vzťah k časti ZK
a majetku spol.
A) Podľa spoluvlastníctva:
1) A. znejúce na pevnú sumu
- menovitá h., prevl. Forma
2) A podielové - podiel z VI
- výnimočne

B) Podľa formy vydania:
1) listinné CP - vlastníctvo sa prejavuje
akciou
2) zaknihované CP – u nás Stredisko CP
C) Podľa sp. Označenia vlastníka:
1) A. na majiteľa
2) A na meno
D) Podľa rozsahu práv a povinností – najdôl.
hľadisko

1) kmeňové
2) prioritné
3) zamestnanecké
Právo akcionára:
• Podieľať sa na riadení s.
• Podiel na Z (dividenda)
• Zachovanie podielu na majetku
• Podiel na likv. z.
Podiel na riadení – prostred. Valného
zhromaždenuia

Podiel na Z:
- tantiémy (pre čl. predstav., DR)
- dividendy na PA
- dividendy na KA
- dividendy na ZA
Výplata – prevažne peň. Forma
– ale aj vo forme dodat. Akcií
Podiel na majetku:
- zachovanie podielu pre starých akcionárov
- Odberné právo, kt. sa uplatňuje preto, aby sa:

• Zabránilo nežiadúcemu presunu kapitálu

medzi st. a ml. akciami

• Zvýši sa počet hl. akcií, čím by sa znížil

podiel st. A na riadení S.

• Stanovenie subskripčnej (emisnej) ceny
odklon SC od kurzu star. A rozhoduje
o tom aká je cena odberného práva
Subskripčná (emisná) cena sa stanovuje
nižšie ako je trhová cena starých akcií

ÁŽIO
SC – MH > 0
1500 – 1000 > 0 ážio = 500

DISÁŽIO
SC – MH < 0
1000 – 1500 < 0
disážio = - 500

Cena OP:
KS

o – SC

1) C

o =

N

p + 1

KS

b – SC

2) C

o =

Np

3) C

o = trhová cena SA – stredný kurz

Stredný kurz =
počet starých A . cena st. + počet nových . cena n.
=
počet všetkých
• K

so trhová cena SA

• KS

b stredný kurz

Podiel na LZ – pri likvidácii spoločnosti
zo speňaž. aktív
Povinnosti vlastníka KA s. 108 - 109

Hodnota akcie:
ZI
MH =
počet akcií
VI – hodnota PA
ÚH

KA =

počet KA

hodnota PA = počet PA . menovitá hodnota
1 akcie

 speň. A – (záv. + HPA + N na likvidáciu)
LH

KA =

počet KA

TH = MH . Kurz na burze

THM – prepočítaná hodnota záväzkov
SH =
počet akcií
THM – trhová hodnota majetku

Prioritné akcie: s. 109 – 112
- prednostné vyplatenie divid. V porovnaní s

KA

- z likv. Výnosu sa prednostne uspokoja PA
- právo na kumuláciu divid.
- možnosť získať hlasovacie právo
- pohyblivý výnos
- právo zameniť za KA do určitého dátumu

Výhody:
• nevyplatenie dividend nemá taký dôsledok ako

neplatenie úrokov pri úvere

• divid. Sú spravidla pevne určené
• nemajú hlasovacie právo
• spätné odkúpenie
Nevýhody:
• nákup PA je riskantnejší lebo je drahšia emisia,

dividendy nie sú odp. Položky

zo základu dane

• Právo na kumuláciu dividendy
Zamestnanecké A: s. 109 – 112
- záujem zamestnancov o prosperitu spol.
- Odlišný režim splácania (iba časť NH)
- Výplata dividend ako u PA
Varanty a opcie
Technika emisie akcií: S. 112 – 115
Ak. sp. – súkromné
- verejné vlastnené (s ich A. sa
obchoduje na kapit. trhu)

Vydávanie akcií sa realizuje verejnou emisiou –

širokému okruhu investorov formou

opčnej emisie, t. j. cez sprostredkovateľa
(banka, inv. fond, obchodník s CP)
Obchodovanie: - na burze
- mimo burzy
Emisia akcií je zložitá procedúra s. 112 - 115
Rozhoduje sa o:
- veľkosti kapitálu
- type vydávaných A.

Výber sprostredkovateľa:
- konkurenčná ponuka
- dohodnuté sprostredkovanie.
Prevzatie emisie:
- za dohodnutú cenu
- na základ „najlepšieho úsilia“
Proces predaja akcií
Preštuduj s. 115
Zhrnutie s. 116
Kontrolné ot.: s. 116 +
8. Ot. Ako vypočítame MH, ÚH

KA, LHKA, TH a SH akcií

Získavanie vlastného kapitálu

podniku z interných zdrojov

- Sú to zdroje získané z finančno-hospod.
činnosti podniku
Je to financovanie:
- zo zisku (samofinancovanie)
- z odpisov
- z rezerv
- v dôsledku uvoľňovania peňazí (zmena

majetkovej štruktúry)

Zisk vyjadruje: s. 117 – 122
• mieru účelovosti vyrábanej produkcie
• mieru ef. vynakladania ž. a zhm. práce
• mieru využitia vloženého kapitálu
Výpočet: 1) rozdiel medzi VI na konci
a na zač. sledovaného obdobia
2) V – N
Z: - z hosp. čin.
- z fin. čin.
- mimor. čin.

Výpočet ČZ vo vyspelých trhových
ekonomikách s. 118

Výška Z závisí od:
• objemu real. produkcie
• štrukt. real. produkcie
• ceny za jednotku real. produkcie
• nákladov na jednotku real. produkcie
s. 119 - 122

s. 129 – 130 Daňová politika

RF

Model určenia minimálne potrebného Z

DS (P – O) + Z

RF + ZD + Zi

Z

min =

1 – DS

Daňová politika s. 122 - 126

Ciele:
1) zabezpečiť dostatok FP na výdavky štátu
2) ovplyvňovať hospod. a sociálnu politiku

štátu

Dane sú dôležitým:
•

ekonomickým nástrojom štátnej makroek.
regulácie ponuky a dopytu,

•

ek. nástrojom ovplyv. rôznych aktivít
podnik. subjektov a obyvateľstva

Daňová politika vychádza zo zdanenia
príjmov:
• fyzických osôb (FO)
• právnických osôb (PO)
Dane z príjmov fyzických osôb (FO)
podliehajú všetky príjmy FO, príjmy
s kapitálového majetku, z prenájmu, mzdy
atď.
Daňový základ = P - V

Sadzba dane je 19 % zo základu dane

a) FO zníženého o daňovú stratu a o nezdan.

časti základu dane

b) PO zníž. o daň. stratu

Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti,
ktorými sú:

1. 19,2 násobok sumy životného minima
5 130,- Sk
ročne je to 98 496,- Sk
mesačne 8 208,- Sk
od 1. 1. 2008

2. 19,2 násobok sumy živ. min. na manželku
(manžela) ak nemá vlastný príjem, alebo

ak jej príjem je nižší ako živ. min.

3. Od príjmu sa odpočítava aj poistné 13,4 %

mesačne

Od vypočítanej dane sa potom odpočíta bonus
555,- Sk na dieťa, ak rodič pracuje.

Samofinancovanie s. 132 – 134
-

je to financovanie podnikových potrieb

z nerozdeleného zisku, ktorý zostáva v P
po úhrade všetkých záväzkov

Z určený na samofinancovanie:
1. Pridelením časti Z na financovanie jeho potrieb
-

P jednotlivca a OS pripísaním na kap. konto

-

v kap. spoloč. pridelením Z do fondov
zákonných, štatutárnych, dobrovoľných

2. Vytvorením tichej rezervy:
• podhodnotením majetku
• nadhodnotením záväzkov (dlhov)

Ad 1) Hovoríme o zjavnom financovaní – ide
o rozdelenie Z, ktoré je zachytené
v bilancii P (zv. ZI, rezerv, prevod
do nasl. roka)

Ad 2) Hovoríme o skrytom samofinancovaní

- nezvyšuje sa VI podniku, ale len
efektívny, skutočný kapitál, s ktorým P
môže disponovať

- príslušné sumy nenadobúdajú formu Z,
nepodliehajú zdaneniu

1. Povinné samofinancovanie:
Zákonodarca P stanovuje:
•

Povinné vklady do RF

•

Také podmienky na ocenenie majetku, kt.
vedú k tvorbe skrytých rezerv

2. Dobrovoľé – dobrovoľný prevod Z do RF

Samofinancovanie vedie k zvyšovaniu
vlastnej kapitálovej základne P.
Znižuje potrebu zapojenia cudzieho
kapitálu.
Vedie k znižovaniu nákladov potrebných
na získanie a viazanie zdrojov
financovania.
Pre malé P je často jediný možný spôsob
financovania.

Tvorba tichej rezervy

1.

náklady 6 000
odpisy 1 000
Z nezd. 3 000

10 000

Tržby 10 000

10 000

2.

náklady 6 000
odpisy 3 000
Z nezd. 1 000

10 000

Tržby 10 000

10 000

1. ČZ + O = 1 500 + 1 000 = 2 500
2. ČZ + O = 500 + 3 000 = 3 500

Tvorba tichej rezervy je 1 000 (3 500 – 2 500)

Odpisy

– peňažné vyjadrenie postupného

opotrebenia DHM a DNM za určité

obdobie
DHM nad 30 000,- Sk
DNM nad 50 000,- Sk

Oprávky – suma kumulovaných odpisov

Hlavná funkcia odpisov – zabezpečujú
postupný prenos hodnoty D majetku
do nákladov na výrobu a obeh a ich
reprodukciu
Postupnými odpismi sa znižuje hodnota
DM

Odpisy sú pre podn. subjekt dôležitou
nákladovou položkou

Odpisy ovplyvňujú:
- kalkuláciu nákladov na výrobok
- výšku celkových nákladov
- výšku zisku a daňový základ

Odpisy podnik získava inkasom tržieb a sú
súčasťou jeho bežných príjmov – CF

Odpisy na rozdiel od Z nepodliehajú zdaneniu

Výška odpisov závisí od:
- Celkovej odpisovej základne
- Doby životnosti
- Metódy odpisovania

Odpisovú základňu tvorí:
- obstarávacia cena
- reprodukčná cena
- zostatková cena

Súčasná prax v SR používa pojem

– vstupná cena:

• obstarávacia cena
• vlastné náklady
• reprodukčná cena

Doba životnosti – počet rokov, počas ktorých
DHM slúži svojmu účelu, t. j. doba, počas
ktorej sa VC prenesie do výrobkov

Doba životnosti je spojená s:
• fyzickým opotrebením
• morálnym opotrebením

Opotrebenie DM vyjadrujú odpisy
zjednodušene, pretože FO a MO neprebieha
vždy rovnomerne. Závisí väčšinou od:
• idividuálnych prevádz. podm.
• úrovne VTP

Metódy odpisovania

V hosp. praxi prevažuje forma odpisovania

v závislosti od:
• času
• ich predpokladaného výkonu (veľmi

zriedka)

Metódy: - lineárna
- degresívna
- progresívna
- nerovnomerná

Lineárna – rovnomerne rovnakým

odpisovým

% z NC počas celej doby odpisovania

100 P . OS OC
OS = , RO = =
N 100 N

Výhoda: - jednoduchá
- rovnomernosť premietania do N
- rovnomerne ovpl. DZ

Nevýhoda: nie vždy zachycuje reálny priebeh
opotrebenia a môže spôsobiť
zastarávanie techniky

Degresívna - odpis v čase klesá
- väčšia akumulácia FZ na zač.
obd. odpis.
- znižujú mieru MO

• Zo zostatkovej ceny – odpisujeme
2-násobnou OS ako pre rovn. odpisy a
zost. cenou zaťažíme N

• Zo ZC pri znalosti likvidačnej ceny

L 1/N
OS = 1 - . 100
P
• Kumulatívna
počet r. do konca ž
RO = P .
K

(N + 1) N
K =
2
Odpisy klesajú rovnomerne o rovnakú čiastku
• Progresívna – výška O v čase stúpa,

používa sa zriedka

i
RO = . (1 + i) t – 1 . VC
(1 + i)n - 1

Nerovnomerná (tzv. stupňovitá)
- kombinácia rovnomerného a degres. (zr.) O

Existujú rôzne spôsoby, napr.
- V 1. R. odpíšeme 50 % VC a potom

nasledujú rovnomerné O

- V 1. Polovici doby ž. môžeme odpísať 2/3

VC a v 2. Polovici odpíšeme zbytok, t. j. 1/3
VC

- holandská metóda:
- 1/3 VC odpisujeme počas 4-ch r. doby ž.
a to 1-vé 3 roky po 10 % a 4-tý r. 3,33 %

- 2/3 VC rovnomerne počas celej doby ž.

- možno uplatniť počas 1-vej polovice
doby ž. investičnú prirážku 4 % zo VC

V SR:
Doba odpisovania: (§ 26)
Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4
2 6
3 12
4 20
Odpisovanie v SR:
1. rovnomerné (lineárne)
2. Zrýchlené (degresívne)

Odpis sa realizuje najviac do vstupnej ceny
alebo do zvýšenej VC a ZC

Rovnomerné odpisovanie (§ 27)
VC
RO =
doba odpisovania

Odpisová skupina RO

1 1/4 zo VC
2 1/6 zo VC
3 1/12 zo VC
4 1/20 zo VC

Zrýchlené odpisovanie (ZO) § 28
Koeficienty pre ZO:
k

1 k2 kz

OS 1.rok ďalšie roky pre zv. ZC
odpisovania odpisovania
1 4 5 4
2 6 7 6
3 12 13 12
4 20 21 20

A. Výška odpisov v 1. R. odpisovania
VC
RO

1 =

k

1

B. V ďalších rokoch:
2 x ZC
RO

n = ZC = VC -  O

k - n

C. Pri zvýšenej ZC:
2 x ZC 2 x ZC
1. RO = 2. RO =
k

z kz - s

Účtovné O
Daňové O – u nás v súčasnosti nepostačujú
na fin. obnovy DM

Efekt z uvoľňovania kapitálu

- efekt z využívania UK P zo zdrojov

financovania obnovy môže za urč. podm.

financovať rozvojové potreby
Predpoklad:
- P odpisy investuje hneď
- nemenia sa ceny DM
- ide o prvotné investície P (nielen pri

vzniku P, ale aj financovaním jeho
rozvoja)

Efekt z využívania UK sa po určitom čase
ustáli a viac sa v P neprejaví.

Na efekt z využ. UK vplýva:
• doba používania DM
• uplatňovaná odp. Metóda
• spôsob nakupovania

Použitie odpisov nie je viazané.
P ich využíva podľa zváženia.
Penzijné fondy + ost. ZF s. 149 – 152
Zhrnutie s. 152, Kontrolné otázky s. 153

Získavanie FZ úverovou formou
s.154 – 192
Úver - návratná forma získania CZ
- vzťah medzi veriteľom a dlžníkom

FZ z hľadiska dlžníka:
• právo na vrátenie dlhu + úrokov
• konkrétne ustanovenie úv. zml.

FZ z hľadiska veriteľa:
• Záruka
• Hodnotenie dlžníka (goodwill)
Členenie úverových foriem podľa:
• subjektu, ktorý úver poskytuje
• objektu, ktorý sa úveruje
• formy poskytnutia a techniky úveru
• doby, na kt. sa úver poskytuje
• spôsobu ručenia
• spôsobu splácania (jednorázové postupné úmorovanie

dlhu)

• teritoriálnej pôsobnosti

Základné kritérium – podľa času:

dlhodobé, strednodobé:

• obligácie – dlh.
• finančné úvery.
• dodávateľské úvery
• osobitné formy financovania
- leasing
- forfaiting
- franchising
- krátkodobé úvery

Dlhodobé úvery:
1. Podnikové obligácie
2. Dlhopisy neobchodovateľné na burze
3. Dlhodobé bankové úvery

Podnikové obligácie – cenné papiere,
vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku,
ktorý ich vydal

Základné náležitosti obligácie:

- názov, séria a číslo
- názov emitenta (dlžníka)
- menovitá hodnota
- úroková sadzba
- termín splatenia

Emisia obligácií: - opčná
Ako pri akciách - súkromná
- verejná

Formy podnikových obligácií:
1) Spôsob ručenia emitenta
2) Spôsob stanovenia úrokov. Výnosu
3) Spôsob splácania obligácií

Pri rozhodovaní o kúpe obligácie je
pre investora dôležitá:

• cena
• rizikovosť
• výnosnosť
• termín a spôsob splácania

Rizikovosť je daná tým, ako je emisia
zaručená:
• Obligácie nezaručené
• Obligácie zaručené:
- záložné listy
- lombard
- zariadenie
- tzv. úmorovací fond
Bonitu a spoľahlivosť emitenta vo vysp. ekonomikách
hodnotia nezávislé agentúry. Robia rating

.

Cena obligácie na trhu. Pôsobia na ňu viaceré
objektívne faktory:
M – (menovitá) h. obligácie, ktorá je v dobe

jej splatnosti vyplatená držiteľovi

n – počet rokov do doby splatnosti
I – ročný úrokový výnos obligácie
i – bežná ÚM
P – súčasná trhová cena obligácie

I I I M
P = + + ... + +
(1 + i) (1 + i)2 (1 + i)n (1 + i)n

Výnosnosť. Úrokový výnos emitent stanoví:
- pevným % z MH
- pevnou ÚM s podielom na Z
- ako pohyblivý – mení sa ÚM
Varianty úpravy ÚM:
- s pevnou minimálnou ÚM
- S pevne určenou minimálnou ÚM a max. ÚM

(podľa situácie na kap. trhu v urč. intervale)

- Indexované obligácie

Úroková miera výnosu = kupónová sadzba
Kupónová platba = kupónová sadzba x
x MH obligácie

Celková miera výnosu obligácie (V

c)

C + P

t+1 - Pt

V

c =

P

t

C – kupónová platba (t. j. úrok podľa kupónovej

sadzby)

P

t+1- cena obligácie na konci obdobia

P

t – cena obligácie na začiatku obdobia

C/P

t- bežný výnos

P

t+1- Pt

- kapitálový výnos
P

t

Rendita (bežný výnos, výnosové %):
Ú . N
R =
P
Ú – kupónová sadzba vyjadrená v %
N – menovitá hodnota obligácie
P – cena obligácie (kurz)

Termín a spôsob splácania, likvidita, druhy
oblig., výhody, nevýhody s. 162 – 164

Finančné úvery

• V peňažnej forme na základe úverových zmlúv

medzi veriteľom a dlžníkom

• Termínové pôzičky
• Termínové pôžičky poskytované poisťovňami
• Hypotekárne záložné listy
• Revolvingové úvery
• Exportný úver preštuduj s. 165 - 168

Dodávateľské úvery
- v tovarovej forme

1.

Úver na zariadenie

2.

Podmienený predajný kontrakt

Osobitné formy financovania:
Leasing – prenájom majetku dlh. spotreby
zákazníkom za úplatu podľa
dohodnutých podmienok

s. 169 - 176
Operatívny:

- na kratší čas

- predmet neprechádza do vlastníctva

- partneri môžu kedykoľvek odstúpiť

od zmluvy

Finančný – dlhodobejší vzťah
• jdnoduchý
• leverage leasing
• dohoda o splatnom prenájme

Jednoduchý

- vystupujú 2 úpartneri
- 2 sk. zmlúv:

• s plnou úhradou obst. ceny
• s neúplnou amortizáciou obst. Ceny

Leverage leasing – medzi partn. vstupuje tretí
subjekt (banka)

Dohoda o spätnom prenájme A – B – A

Leasingová platba zahŕňa:

• Splátku NC
• Náklady služieb
• Rizikovú prirážku
• Úrok
• Ziskovú prirážku

Akontácia
Leasingový koeficient

 leasing. platieb

=

obstarávacia cena

Výhody, nevýhody leasingu s. 174

Forfaiting, franchising, preštuduj s. 176 - 178

Forfaiting
- predaj zahraničných pohľadávok od 180 dní

do 6-tich rokov

- Úverovanie vývozu stradnodobé, dlhodobé

Forfaiter - spravidla banka exportéra
- pohľadávky zaručené avalom, t. j.
3. osobou (banka importéra)

Poplatok forfaiterovi zahŕňa:
• úrok za dobu od odkúpenia pohľ. Do doby

jej splatnosti

• rizikovú prirážku (bonita importéra, zmeny

kurzu, rizikovosť pohľ. v krajine importéra

• náklady forfaitingu
• ziskovú prirážku

Forfaiting – drahá forma refinancovania
pohľadávok

Finančný forfaiting – financovanie exp. pred
uskutočnením dodávky
- je to pôžička prevádzkového kapitálu
- od r. 1970 sa vytvoril sekundárny trh

Výhody F. pre exportéra:
- predaj na úver sa mení na predaj za hotové
- ochrana pred zmenou menového kurzu a

ÚM

- ochrana pred platobnou neschopnosťou
importéra
Jednoduchosť, rýchlosť a diskrétnosť operácie
Nevýhoda – vysoké provízie forfaitérov

Franchising – dohoda – silnejšia firma

pomáha začínajúcemu podnikateľovi

- Právo predávať výrobky tejto firmy
- Poskytnúť svoj know-how, receptúry,

technol.postupy...

Odmena – časť tržieb alebo zisku s. 177 - 178

Krátkodobé úvery

sú do 1 roka
• Obchodný úver

- v naturálnej forme

- medzi D a Odb.

- vysoká výška úroku zakalkulovaná

do ceny
Pri ručení sa uplatňujú 3 formy:
• odberateľ má u dodáv „otvorený účet“
• písomné uznanie dlhu
• odberateľ vystavuje zmenku

• Stále a nestále pasíva s. 183 - 184

- záv. voči zamestnancom
- záv. voči štátnemu rozpočtu

s.
Záväzky voči zamestnancom:
• stále pasívum = min. trvalá výška záväzkov

SP = Ř DOM . PD

pričom:
SP – stále pasívum
Ř DOM – priemerný denný objem miezd
(znížený o daň z príjmu, kt.
za zamestnanca uhrádza priamo
zamestnávateľ)
PD – počet dní, o ktoré sa oneskoruje deň
výplaty za skončením výplatného
obdobia

Minimálna výška je v deň výplaty
• v ďalších dňoch má trvale narastajúci
záväzok charakter nestáleho pasíva

Záväzky voči štátu:
• podnikové dane sa platia s oneskorením
po ukončení daňového obdobia

Schéma obchodného úveru

Zm Zm Zm
Subj. A Subj. B Subj. C Subj. D

Zm = zmenka

sadzba skonta . 360
i =
splatnosť – splatnosť so skontom

2 . 360
„2/10 mat 30“ = 36 %
30 - 10

Vzor vlastnej zmenky (promissory note)

V KE, dňa 17. 3. 2008

Na Sk 10 000,-

Dňa 18. 5. 2008 zaplatím za túto zmenku na účet
firmy Efekt

Sk desaťtisíc

Infosys s.r.o.

(podpis vystavovateľa)

Vzor cudzej zmenky (bill of exchange)

V KE, dňa 17. 3. 2008

Na Sk 10 000,-

Dňa 18. 5. 2008 zaplaťte za túto zmenku na účet
firmy Efekt

Sk desaťtisíc

Xeron Košice

Infosys s.r.o.

(podpis vystavovateľa)

Vzor zastretej vlastnej zmenky

V KE, dňa 17. 3. 2008

Na Sk 10 000,-

Dňa 18. 5. 2008 zaplaťte za túto zmenku na účet
firmy Efekt

Sk desaťtisíc

Infosys s.r.o.

Infosys s.r.o.

(podpis vystavovateľa)

Vzor cudzej zmenky na vlastný účet

V KE, dňa 17. 3. 2008

Na Sk 10 000,-

Dňa 18. 5. 2008 zaplaťte za túto zmenku na účet
môj vlastný

Sk desaťtisíc

Xeron Košice

Infosys s.r.o.

(podpis vystavovateľa)

• Krátkodobé bankové úvery s. 184 - 191

- nezabezpečené:

- kontokorentný

- zabezpečené:

- krátk. účelové pôžičky
- lombardný
- zmenkové úvery

- eskontný úver
- akceptačný
- avalový

Bankové záruky

• Komerčné papiere – krátkodobý platobný
prísľub obchodovateľný na peň. trhu

Umiestnenie:
• cez fin. dílera
• konkur. Ponuka
• priamy predaj

Sú lacnejšie ako bankové úvery o 0,25 – 2%

• Preddavky
• Faktoring

Faktoring
- dôvody
- služby a ich rozsah
- otvorený, skrytý
- výhody, nevýhody

Faktoring
- odpredaj tuzemských pohľadávok

(splatnosť do 180 dní) osobitnej organizácii
– faktorovi

Dodávateľ využíva faktoring:
- nechce sa starať o správu pohľadávok
- nemá dostatok kapitálu a chce poskytnúť

odberateľovi obchodný úver

Služby faktora:
• správa pohľadávok
• ocenenie rizikovosti odberateľov
• odkupujú pohľadávky za menovitú hodnotu

(zníženú o odmenu)

Odmena zahŕňa:
• diskont, t.j. úrok do doby splatnosti

pohľadávky

• platbu za poskytnuté služby
• rizikovú províziu

Rozsah služieb

• odkúpenie jednotlivých pohľadávok

• odkúpenie všetkých pohľadávok

• odkúpenie v rámci vopred stanoveného
limitu

Otvorený faktoring

- veriteľ oznámi dlžníkovi odpredaj

pohľadávok a dlžník plní záväzok priamo
faktorovi

Skrytý faktoring

- veriteľ neinformuje dlžníka a dlžník platí
veriteľovi, ktorý vedie platby na osobitnom
účte faktora

Exportný faktoring

- faktor zapojí do operácie korešpodenčného

faktora v krajine dlžníka

Výhody z hľadiska dodávateľa:
• nestará sa o správu pohľadávok

• neviaže VK v pohľadávkach

• zachováva si konkurencieschopnosť

(poskytuje OÚ)

• zbavuje sa rizika z nezaplatenia
Nevýhoda – vysoká cena faktoringu služieb

Z hľadiska faktora – normálne podnikanie

Zhrnutie s. 191
Kontrolné ot.: s. 192

Finančná podpora P zo strany štátu

(dotácie)

s. 193 - 202

• podporiť prokonkurenčnú politiku P

• ovplyvniť priamo realizáciu rozvojových

programov

• riešenie problémov makroekonom.

nerovnováhy a nerovnováhy v podnikovej
sfére

Je to nenávratná forma financovania určená na:

• znižovanie výdavkov P

• zvyšovanie príjmov P

• obmedzovanie finančných rizík

Štát vychádza zo vzťahu medzi hospodárskou
a finančnou politikou

Obmedzujúce faktory finančnej podpory P:

• celková makroekonomická situácia

• nenarušiť normálne trhové prostredie

FP stimuluje realizáciu prospešných programov

V trhovej ekonomike finančná podpora smeruje
na:
• vedecko výskumné a vývojové práce
• realizáciu zámerov štátnej štruktúrnej politiky
• realizáciu ekologických projektov
• realizáciu projektov so sociálnym zameraním
• stabilizáciu a rozvoj poľnohospod.
• podporu exportu
• rozvoj ek. aktivít v hospod. slabo rozvinutých

oblastiach

• podpora malých a stredných P

Formy finančnej podpory:
• priame
• nepriame

Priame:
• Investičné dotácie

• Neinvestičné dotácie

• Cenové príplatky

Priame formy zvyšujúce príjmy P
• Exportné prémie na krytie rozdielov medzi

cenou na domácom a svetovom trhu

Poskytujú sa ako:

• špecificky účelové dotácie

• všeobecné dotácie

Zvláštnu úlohu zohrávajú návratné
finančné výpomoci:

• na realizáciu štátnych záruk za bankové

úvery podnikateľom

• na projekty schválené vládou

Nepriame formy FP

Znižujú výdavky podniku

Sem patria:

• Sadzby dane z príjmov a DPH

• Daňové úľavy a preferencie

- odpočítateľné položky

- daňové prázdniny

- úmorovanie straty

- využitie účelových fondov

S daňovými úľavami súvisí aj možnosť
uplatňovania degresívnych metód odpisovania

• Úverové a úrokové výhody

- bezúročné pôžičky

- pôžičky so zníž. ÚM

- príspevok na vytvorenie exportnej

banky,

ktorá poskytuje výhodnejšie úvery pre
exportérov

• Štátne záruky za bankové úvery:

- ktoré poskytujú P domáce obchodné

banky

- ktoré poskytujú P zahraniční veritelia

- ktoré poskytli P subj. v zahraničí,

obyčajne sú to dodávateľské úvery

• Ceny

- určovanie max. cien niektorých

výrobkov a služieb

• Odpustenie cla

• Oslobodenie od DPH

• Osobitné formy

- výhodné štátne zákazky na aktivity,

ktoré stimuluje štát

- bezplatné poradenstvo a poskytovanie

informácií

Formy a zámery dotačnej politiky EÚ, v SR

Preštuduj s. 203 - 216

• Zhrnutie s. 216

• Kontrolné otázky s. 217

Umiestnenie kapitálu do DHM a DNM.

Učebnica s. 218 – 247

Štruktúra prednášky:

1) Dlhodobé investície
a) Rozhodovanie o umiestnení kapitálu do
DHM a DNM podniku
b) Charakteristika IP a jeho prípravy

2) Finančné aspekty investície
a) Základné parametre IP
•

Vymedzenie KV

•

Vymedzenie peňažných príjmov z
investície

•

Životnosť DM

•

Zostatková hodnota
b) Očakávaný CF z IP a faktor času
c) Analýza rizika IP

3) Metódy hodnotenia ekonomickej
efektívnosti investícií.
a) Statické
b) Dynamické
c) Nákladové

4) Vplyv inflácie na investičné rozhodovanie
5) Výber IP do kapitálového rozpočtu
6) Postup pri výbere IP s. 244 – 245
7) Financovanie veľkých IP s. 245 - 246

1. Dlhodobé investície

Finančné rozhodnutie o:

•

vecnom investovaní peň. prostriedkov

•

finančnom investovaní

Investícia – vynaloženie kapitálu na získanie
konkrétneho druhu majetku;
proces môže mať rôzne časové
trvanie

Dlhodobé strategické finančné rozhodovanie
- faktor času
- stupeň rizika

Krátkodobé finančné rozhodovanie
- súvisí s prevádzkou podniku, s obežným

majetkom

- je menej rizikové

Podľa druhu majetku:
• hmotné investície
• nehmotné investície
• finančné investície

Dlhodobé investície sú nad 1 rok, sú to
peňažné výdavky, pri ktorých sa očakávajú
budúce peňažné príjmy v priebehu
dlhšieho obdobia. Sú to kapitálové
výdavky (KV)

Rozhodovanie o umiestnení kapitálu do DHM

a DNM podniku

Pre vecné investovanie by mal byť základným
motívom dopyt po výrobkoch a potreba
vytvoriť konkurenčnú ponuku

• Pri konštantnom a rastúcom dopyte treba

investovať do obnovy opotrebeného a
zastaralého majetku.

• Pri klesajúcom dopyte po určitých výrobkoch,

službách je potrebné investovať do nových
aktivít, ktoré zmenia štruktúru DM podniku
existujú:
- investície zamerané na obnovu

- investície rozširujúce doterajší DM

Jednotlivé investície môžu byť vzájomne:
• na sebe nezávislé – všetky projekty
investovania

• na sebe závislé – jeden projekt vyvolá
realizáciu ďalšieho

• sa vylučujúce – umožňujú varianty riešenia
tej istej investičnej potreby
(rôzne technické a
technologické riešenie
určitej výroby)

Charakteristika IP a jeho prípravy

s. 221 - 223

• predinvestičná príprava
• technicko-ekonomická štúdia
UNIDO – odporúčanie Ogranizácie OSN

Základné ekonomické parametre IP

Vymedzenie KV:
V SR sú to výdavky na obstaranie:
• DHM nad 30 000 Sk
• DNM nad 50 000 Sk

Obstaranie DHM:
• výdavky na kúpu pozemkov, budov, stavieb

atď.

• výdavky na hnuteľné veci (stroje,

zariadenia, atď)

• výdavky na trvalé porasty, základné stádo,

ťažné zvieratá

Patrí sem aj zhodnotenie (nadstavby, stavebné

úpravy, rekonštrukcia, modernizácia, to čo
nemôžeme zahrnúť do prevádzkových
nákladov)

Nepatria sem výdavky na opravy a údržbu
majetku, ktoré sú súčasťou nákladov a
znižujú zisk

Obstaranie DNM:
• výdavky na know-how, licencie, autorské a

priemyselné práva, softvér, technologické
postupy, receptúry, atď.

Obstaranie DM sa môže realizovať formou

• nákupu
• investičnej výstavby cez dodávateľa
• investičnej výstavby vo vlastnej réžii
• na základe zmluvy o prenájme – lízingu
• vkladu inej osoby
• daru

Výdavky na DHM a DNM vyvolávajú
výdavky na trvalý prírastok) ČČK (ČPK),
ktorý je vyvolaný novou investíciou.

KV sa môžu niekedy upraviť o príjmy z
predaja majetku, ktorý sa novou investíciou
nahrádza, príklad:

KV nového stroja 1 000 000 Sk

- predaj starého stroja - 200 000 Sk

+ daň z predaja (0,19. 200 000) + 38 000 Sk
KV spolu 838 000 Sk

Vymedzenie očakávaných peňažných príjmov

z investície

Tok KV a PP sa označuje ako CF z investície

Peňažné príjmy – kvalifikovaný odhad !

Z finančného hľadiska je to netto CF, t. j.
ČZ + odpisy

Na reálne posúdenie prínosov je potrebné
vyčísliť ročné čisté PP a zohľadniť faktor
času, vyjadriť ich časovú hodnotu.

CF z investície môžeme vyčísliť metódou:
• priamou – sú to príjmy a výdavky v

jednotlivých rokoch

• nepriamou – využíva tzv. pro forma

bilanciu,

kde výnosy a náklady upravujeme na príjmy
a výdavky pomocou zmeny pracovného
kapitálu

Úprava predstavuje:
• zmenu výnosov na príjmy vzhľadom na

prírastky zásob (vlastnej výroby) a pohľadávok

• zmenu nákladov na výdavky vzhľadom na

prírastky zásob surovín a materiálov

Kladné CF z investície:
• výnosy z tržieb ± zmena stavu zásob

vlastnej výroby

• ostatné výnosy (prevádzkové, finančné)

• čisté príjmy z likvidácie DM

Záporné CF:
• investičné výdavky – KV
• náklady, ktoré sú zároveň výdavkami v

jednotlivých rokoch, bez odpisov

• daň z príjmov – je dôležité určiť základňu
na výpočet dane, ktorá
nemusí byť totožná
so ziskom pred zdanením

Rozdiel P a V v jednotlivých rokoch vytvára
čisté peňažné toky, ktoré sa využívajú pri
prepočtoch ek. efektívnosti IP.

Životnosť DM
Je to obdobie, pre ktoré sa určujú čisté
peňažné toky.

Rozlišujeme:
• technickú životnosť DM –je daná v
technických parametroch
konkrétneho majetku
• ekonomickú životnosť DM, ktorá nikdy
nemôže byť dlhšia ako technická,
ale často môže byť kratšia;
ovplyvňuje ju veľa faktorov, napr.
dĺžka životného cyklu výrobku,
ktorý sa bude vyrábať

CF z investície treba určovať pre ekonomickú
životnosť.
Príklad:
KV:
Nákup stroja
Výdavky na dopravu
a inštaláciu
Výdavky na prírastok ČČK
(3 mil – 1 mil. Sk)

Príklad:
KV:
Nákup stroja 10 000 000 Sk
Výdavky na dopravu
a inštaláciu 600 000 Sk
Výdavky na prírastok ČČK
(3 mil – 1 mil. Sk) 2 000 000 Sk
Spolu KV 12 600 000 Sk
Z toho VC = 10 600 000 Sk

Očakávané peňažné príjmy z investície do
Stroja (v mil. Sk)
1. rok 2 rok 3. rok
Prírastok tržieb 12
Prírastok OPN
(bez odpisov) 3
Prírastok odpisov 2
Prírastok zisku pred
zdanením 7

1. rok 2. rok 3. rok
Daň (19 %) 1,33
Prírastok zisku
po zdanení 5,67
Prírastok odpisov 2
Zmena ČČK
(prírastok -, úbytok +) - 0,5
Príjem z predaja
stroja 0
Celkový čistý ročný príjem 7,17

CF spojený s investíciou je:

Rok KV ( - )
PP ( + )
0 - 12,6
1 + 7,17
2 .
3 .
4 .

Analýza rizika IP s. 228 – 231

Pri investičnom a finančnom rozhodovaní je
potrebné zohľadniť stupeň neistoty a rizika
pri odhade a pri možnej variabilite
očakávaných CF z investície

• vnútorné technické r., spojené s fungovaním

zariadenia

• vonkajšie technické r., späté s rýchlejším

morálnym zastaraním

• vnútorné komerčné r., súvisiace s kvalitou

manažmentu

• vonkajšie komerčné r., pri ktorom

konkurenčné podniky môžu robiť
agresívnejšiu cenovú politiku

• finančné r. – zmeny úrok. mier, menových

kurzov, úverov, likvidity

Cieľom podnikateľa môže byť:
• maximalizácia miery výnosu vloženého

kapitálu pri nezmenenej úrovni rizika
podniku alebo

• minimalizácia rizika podniku pri

nezmenenej úrovni miery výnosu vloženého
kapitálu

Analýza rizika IP má tieto základné

fázy:

• určenie kritických faktorov rizika

zamýšľaného IP

• určenie bodu zvratu IP, hlavne pre kritické

faktory

• kvantifikácia rizika a možného vplyvu na IP
• hľadanie ciest a spôsobov zníženého rizika

Metódy hodnotenia efektívnosti

investície

Rozlišujeme metódy z hľadiska:
A) chápania efektu: ziskové – kritériom je

očakávaný zisk

nákladové – kritériom je

úspora nákladov

B) finančného – kritérium sú čisté peňažné

príjmy, netto CF = ČZ + odpisy

C) Zohľadnenia faktora času:

• Statické

• dynamické

Statické metódy – nezohľadňujú faktor času:
• Metóda priemernej rentability založená na

zisku

n n – doba životnosti

 Z

i Ip – Ř ročná hodnota hmot.

1 majetku v ZC
Vp = i = roky
n . I

p

• metóda priemernej výnosnosti založená na

CF

NCF netto CF
V

p =

KV kapitál. výdavky

• metóda doby úhrady
KV , KV
Z NCF

Dynamické metódy – zohľadňujú faktor času
pomocou diskontného faktora

• čistá súčasná hodnota a index čistej súč.

hodnoty

• vnútorná miera výnosnosti (VV%)

Čistá súčasná hodnota a index

súčasnej hodnoty

ČSH – rozdiel diskontovaných peň. Príjmov a

KV alebo diskontovaných cash flow:

n 1
ČSH =

 CF

j .

j = 0 (1 + i)j

ČSH > 0 projekt prijateľný čím je ČSH vyššia,

tým je projekt výhodnejší

n 1

 P

j.

j = 1 (1 + i)j
I

SH =

KV

I

SH > 1 projekt prijateľný, ak má podnik

obmedzené KV.

Metóda vnútornej miery výnosnosti

Kým pri ČSH vychádzame z existujúcej
úrokovej miery, pri vnútornej miere
výnosnosti hľadáme takú úrokovú mieru, pri
ktorej sa diskontované peň. Príjmy rovnajú
kapitálovým výdavkom, alebo diskontované
CF sa rovná nule:

n 1 ČSH = 0
ČSH =

 CF

j . = 0 ISH = 1

i = 0 (1 + i)j

Odhad vnútornej miery výnosnosti vychádza z
jednoduchej lineárnej interpolácie:
VČSH
VV% = i

n + . (iv – in),

VČSH - NČSH

i

n – nižšia ÚM

i

v – vyššia ÚM

VČSH – vyššia čistá súčasná hodnota
NČSH – nižšia čistá súčasná hodnota

VV% ako metóda má isté obmedzenia a v
niektorých prípadoch môže viesť k
nesprávnym záverom. Je to najmä vtedy, ak:

1. Existujú neštandardné (nekonvenčné)

peňažné toky, t. j. ak dochádza k zmene
toku zo záporného na kladný viac ako raz
počas doby životnosti. V tom prípade
vyhovujú podmienke viaceré VMV.

Konvenčný peňažný tok:
a) - + + + + +
b) - - + + + +
c) - - 0 + + +

Nekonvenčný peňažný tok:
a) - + + - + +
b) - - + + + -
c) - - 0 + - +

2. sa vyberá medzi vzájomne nezávislými
investičnými projektmi,
napr. investícia do HM alebo kúpa
podnikovej obligácie.

Iný výsledok bude mať prepočet podľa ČSH

a iný pri VV%

Výber projektu súvisí so zvolenou metódou

hodnotenia.

Protichodnosť je v tom, že každá z metód
predpokladá – inú mieru pre reinvestovanie
uvoľnených peňažných príjmov:

• ČSH predpokladá, že sa budú reinvestovať

pri požadovanej miere výnosnosti

• VV% predpokladá, že sa príjmy reinvestujú

pri sadzbe rovnajúcej sa vnútornej miere
výnosnosti

V tom prípade je lepšie použiť len metódu
ČSH.

Ak porovnávame vzájomne sa vylučujúce
varianty tej istej investičnej potreby, potom
možno použiť obidve metódy. Problém je len
v reálnosti údajov
• očakávaných
• zvolenej diskontnej sadzbe.

ČSH – vychádza z existujúcej úrokovej miery
a je rozdielom diskontovaných peň.
príjmov a KV

VV% - hľadáme takú úrokovú mieru, pri
ktorej sa diskontované peňažné príjmy
rovnajú KV.

Obidve metódy sa dopĺňajú a vedú pri výbere
IP k rovnakým výsledkom

Nákladové metódy hodnotenia IP

Sú vhodné pri investíciách, ktoré predstavujú
technické alebo iné zlepšenia a nemusia
znamenať zvýšenie výnosov, skôr úsporu
nákladov.
Sú to doplnkové metódy a líšia sa tým, že metóda
priemerných ročných nákladov neberie do úvahy
časovú hodnotu nákladov a metóda diskontovaných
nákladov faktor času zohľadňuje.

Metóda priemerných ročných

nákladov

Hovorí o výhodnosti projektu z hľadiska
úspory nákladov. Je preto výhodná v etape
prípravy IP, ak existujú možnosti voľby iného
technického alebo technologického riešenia,
ak ide o také varianty, ktorými sa zabezpečí
rovnaký objem výstupov. Výhodný je variant
s najnižšími priemernými ročnými nákladmi.

ŘRN = o + i . KV + ORPN, kde

O – odpisy
I – úroková miera
KV – kapitálové výdavky
ORPN – ostatné ročné prevádzkové náklady
(bez odpisov)

Metóda diskontovaných nákladov

Berie do úvahy súhrn všetkých nákladov,
investičných aj prevádzkových, ktoré sú
spojené s realizáciou IP aj s fungovaním
majetku počas celej životnosti.

DN = KV + DORPN, kde

DN – diskontované náklady IP
DORPN – diskontované ostatné ročné
prevádzkové náklady bez odpisov

Metódou diskontovaných nákladov sa dajú
porovnávať len varianty s rovnakou
životnosťou, pretože variant s dlhšou dobou
životnosti by mal vyššie prevádzkové
náklady, čo súvisí so započítaním viac rokov
fungovania.

Nákladové metódy sú vhodné pri vyvolaných
(vynútených) investíciách, ktoré sú v praxi
veľmi časté.

Vplyv inflácie na investičné

rozhodovanie

V dôsledku inflácie dochádza k rastu KV.
Najčastejšie sa zjednodušene predpokladá, že
rast cien vstupov a výstupov je rovnaký, t. j.
vplyv inflácie je neutrálny, ale masa zisku sa
zvyšuje.

Pri výpočte ČSH je potrebné zohľadniť rast
očakávaných peňažných príjmov prepočtom
očakávanou mierou inflácie a obdobne zvýšiť
aj diskontnú sadzbu o mieru inflácie.

V zásade platí:
Nominálne peňažné príjmy treba diskontovať
nominálnou ÚM,
Reálne peňažné príjmy zasa reálnou ÚM

1. spôsob

NCF = CF (1 + f)n, kde n = 1,2, ...

NÚM = (1 + i)n . (1 + f)n

DCF = NCF : NÚM,

potom ČSH = DCF - KV

2. spôsob

Pri rovnakých CF bude:

ČSH = (CF . zásobiteľ) - KV

Výber IP do kapitálového rozpočtu

Pri obmedzených KV sa pri výbere z
viacerých IP odporúča použiť metódu
„capital rationing“, t. j. racionálne
rozdelenie limitovanej sumy kapitálu na
akceptované IP.

Pri limitovaných KV sa požiadavka
maximálnej ČSH mení na požiadavku
maximalizácie ČSH na jednotku kapitálu
(KV)

ČSH =

 SHP – KV

 SHP = ČSH + KV

ČSH + KV = I

SH . KV

ČSH = I

SH . KV – KV

ČSH = KV (I

SH – 1)

 SHP

I

SH = . KV

KV

I

SH . KV =  SHP

Postup pri výbere IP a financovanie veľkých
IP : s. 244 – 246
Zhrnutie: s. 246 – 247
Kontrolné otázky: s. 247

Finančné investície podniku

s. 248 - 268

DHM - je spojený s predmetom podnikania
FM - nemusí byť spojený s predmetom
podnikania
FM - má formu majetkovej, obyčajne
peňažnej transakcie prostredníctvom CP
- motív inv. – efektívne zhodnotenie
kapitálu

FM - dlhodobého charakteru – DM
- krátkodobého charakteru – OA (KFM)
FM - dlhodobého charakteru:
• akcie
• podielové CP
• vklady do obch. spoločnosti
• vklady členov družstva
• finančné pôžičky:
- jeden subjekt inému
- vklady do banky
• pozemky, iné nehnuteľnosti

• Umelecké zbierky, diela a predmety z

drahých kovov

- to všetko za účelom uloženia peňazí a nie
prevádz. činnosti

FM krátkodobého charakteru (KFM):
- peniaze v hotovosti a na účtoch
- obchodovateľné CP (zmenky)
- dlhopisy (doba spl. kratšia ako 1 rok)
- vlastné akcie a vl. dlhopisy
(v súlade s právnymi predpismi)

Motívom KFI sú výnosy vo forme:
- úrokov, dividend
- kapitálového výnosu z rozdielu ceny pri

nákupe a predaji

Nástroje finančného trhu (FT)
FT: 1. kapitálový,
2. peňažný
Z hľ. viacnásobnosti predaja:
1. primárny 2. sekundárny

Dlhodobé CP – KT
- dlhopisy
- akcie
- hypotéky
- podielové listy
- termínové vklady nad 1 rok

Dlhopisy - dlhodobé uloženie kapitálu, pevná
doba splatnosti
- emisia kontrolovaná štátom

Dlhopisy delíme:

- štátne (emituje vládny orgán)
- municipálne (miestne samospr.)
- bankové obligácie
- podnikové obligácie
- konvertibilné – zameniteľné za akcie

Podielové listy (inv. certifikáty)
- emitujú ich inv. spoločnosti ako správcovia

inv. a podielových fondov

Kr. CP – PT

ich emitentom je štát, banky, podniky

Delíme ich na:
- štátne pokl. poukážky (MF)
- depozitné, vkladové certifikáty (banky oproti

termínovaným vkladom obyvateľstva a
podnikov)

- zmenky
- dohody o spätnom odkúpení

Inštitúcie FT

Podnik investuje: priamo

nepriamo cez sprostred.
Finanční sprostredkovatelia poskytujú tieto
činnosti:
- obchodovanie s CP
- emisiu CP

- depozitné služby
- poradenské šlužby
- majetkové transakcie pri fúzii (zmene

majetkovej štruktúry)

Finanční sprostredkovatelia:
- banky
- peňažné inštitúcoe – poisťovne
- finančné spoločnosti
- investičné spoločnosti
- obchodníci s CP

Trhy s CP a burza CP s. 253 - 256

Kritéria finančného investovania

Pri FI investor kvantifikuje:
- výnos CP
- riziko CP
- likviditu
- výnos CP: - fixný
- pohyblivý

Čistý výnos z finančnej investície
vypočítame:

V = (P

1 – P0) + I – T – D0

P

0 – cena CP pri kúpe

P

1 – cena CP pri predaji

I – hrubý výnos (úrok, dividenda)
T – transakčné náklady
D

0 - daň

(P

1 – P0) + I – T – D0

V =
P

0

Výnos z obligácie tvoria:
- úroky
- splátky
- prémie
- iné odmeny

Faktory pôsobiace na trhovú cenu obligácie:
- kvantifikovateľné
- nekvantifikovateľné
(vývoj politickej situácie, rôzne špekulačné
vplyvy)

Požadovaná miera výnosu
Celkový výnos z obligácie
- bežný
- kapitálový

Výnos z KA atď. S. 258 – 259

Riziko CP – finančného investovania
- priemerná výnosnosť
- štandardná odchýlka

tomu sme sa už venovali s. 260 – 262
Likvidita fin. investícií s. 262 - 263

Portfólio CP

Riziko - trhové
- špecifické
- Ř výnosnosť portfólia
s. 263 – 265
Strategické ciele FI podniku s. 266 – 268
Zhrnutie s. 268
Kontrolné otázky s. 269

Alokácia do obežných aktív

OA - doba používania v rámci 1 roka
- hodnota sa premieta do HV
- vecná spotreba ide do N
- najlikvidnejšia časť majetku
- rýchle menia svoju formu

Kolobeh = Prevádzkový cyklus

P VZ HV Pohľ P

Zásobovanie výroba predaj inkaso pohľ.
Každá časť majetku má iný čas obratu

Štruktúra OA:
• Zásoby (VZ, NV, HV)
• Pohľadávky
• Finančný majetok peniaze
KCP

• Ostatné
- NBO (náklady budúcich období)
- PBO (príjmy budúcich období)

Z hľadiska charakteru potreby:
• trvalá potreba (FM)
• prechodná potreba (sezónne)

Z hľadiska likvidity:
• OA 1. stupňa likvidity
• OA 2. stupňa likvidity
• OA 3. stupňa likvidity

Z hľadiska formy viazanosti:
• viazané v hmotných zložkách (zásoby)
• viazané v peniazoch
OA a ich štruktúra sú rôzne v jednotlivých
podnikoch, odboroch podnikania.

Alokácia kapitálu do OA:

1. do zásob
2. do pohľadávok
3. premena pohľadávok na PPP
4. riadenie pohľadávok
5. do PPP

Kapitálová potreba vzniká skôr ako sú tržby
za HV

KP závisí od:
• výšky jednotlivých druhov výdavkov

(nákladov)

• doby viazanosti v jednotlivých druhoch OM

KP = Ř DN . Ř DV

Oceňovanie OA:

- pri oddelenom skladovaní
metóda individuálneho oceňovania
- pri spoločnom skladovaní

metóda Ř oceňovania, FIFO, LIFO

(aritm. Ř )

1. Alokácia do zásob
Riadenie Z
•

štruktúra

•

viazanosť kapitálu

Rozhodovanie ovplyvňujú faktory:
•

vonkajšie (stav trhu)

•

vnútorné (org. výr. procesu, proces
zásobovania, výr. cyklus)

Metódy stanovenia potreby Z:
• priemerná výška Z
• modely optimalizácie Z
• komplexné systémy RZ
• ukazovatele využitia

Výrobné zásoby

1. sp.

Z

p = DS . DVZ

d

DV = + p
2

Z

p = priemerná potreba mat. zásob (Sk)

DS = denná spotreba zásob (Sk)
DV

Z= priemerná doba viazanosti zásob

(v dňoch)
d = dodávkový cyklus
p = poistná zásoba

2. sp.

max. Z + min. Z

2

SZ . 365
DO =
T

Nedokončená výroba

Z

p= DN . DVN

Z

p = priemerná výška (potreba)

nedokončenej výroby za obdobie (Sk)
(priemerná potreba viazanosti PP v NV)
DN = denné náklady na výrobu (Sk)
DV

N = priemerná doba viazanosti z.

nedokončenej výroby (v dňoch)

DV

N = DVC . k

DVC = dĺžka výrobného cyklu
K = koeficient narastania nákladov
v nedokončenej výrobe

Nerovnomerné narastanie N

n – 1

 N + N

C/2

1
K =
N

C . DVC

n – 1

 N = kumulatívny súčet nákl. za prvý až

1 predposledný deň výr. c.
N

C = náklady hot. výrobku

DVC = počet rovnakých časových úsekov
výrob. C., v ktorých sledujeme
výšku nákladov, t.j. dĺžka výrobného
cyklu

rovnomerné narastanie N
N

m + N

K =
2N

N

m = náklady na mat. daný do výroby v prvý

deň výrobného cyklu
N = celkové náklady

Hotové výrobky

Z

p = DN . DVZ

OC
DVZ = + p
2

2. Modely optimalizácie zásob

Cieľ – organizovať pohyb Z s min. nákladmi

Modely:
• z hľ. úplnosti informácií o zákl. veličinách:
- deterministické
- stochastické

• z hľ. času:
- statické
- dynamické
Z deterministických je model určenia
optimálnej veľkosti dodávky, ktorá by
zabezpečila minimalizáciu celkových
nákladov (N) spojených s nadobudnutím a
skladovaním zásob.

• Hľadáme min. funkcie celk. N pri

nezmenenej Q

N

Q . S NS . Q

N = + min
Q 2
N = celkové náklady spojené so zabezp. a
hospodárením so zásobami
N

Q = náklady obstarania na jednu dodávku

(objednávku)

N

S = priemerné náklady na skladovanie jednej

jednotky za určité obdobie
S = plánovaná potreba v technických
jednotkách za príslušné obdobie
Q = veľkosť dodávky v hmot. jednotkách
S : Q = počet dodávok za príslušné obdobie
Q : 2 = priemerná z. (bežná, poistná a iné)

2 . N

0 . S

Q

opt. =

N

s

Z Q

opt. stanovíme:

Opt. počet dodávok:
S
PD

opt = = v

Q

opt.

• Opt. dodávkový cyklus:
Q

opt . 360

DC

opt = = T

S

• Opt. celkové náklady:
N

opt = 2 . S . N0 . Ns

3. Komplexné systémy RZ

Je to riadenie skladovej evidencie, výpočet
objednávok atď.

4. Ukazovatele využitia

Rýchlosť obratu Z:
T (tržby)
R =
Z (Ř stav zásob)

Koeficient využitia Z:

Z
K = , Z = K . T
T

Z . 360
DOZ =
T

d d 360 Z . 360
DOZ = = = =
R T/Z T/Z T

d = dni
R = rýchlosť obratu Z

Alokácia do pohľadávok
SP . 365
DOP = = Doba inkasa
T

s. 281 - 286

Objem pohľadávok:

• Podmienky predaja
• Požiadavky na kvalitu odberateľa
• Poskytnutie OÚ
• Inkaso pohľadávok

Premena pohľ. na PPP s. 287

začiatočný zostatok pohľ.
+ predaj (fakturácia)
- inkaso pohľadávky
konečný zostatok pohľadávky

Riadenie pohľadávok s. 289 - 289

Alokácia do PPP s. 289 – 292

- peniaze
- KCP
- prognóza hotovosti

Peňažné prostriedky sa sledujú na základe
vzťahu:

začiatočný zostatok PP
+ príjmy
- výdavky
konečný zostatok PP

Finančné rozhodovanie o forme PPP závisí
od:
• výnosu z CP
• času, ktorý je spojený s konverziou CP na

PPP

• nákladov spojených s premenou CP na PPP

a naopak

Modely riadenia PPP – to bude predmetom
vo FM !

Cyklus obratu peňazí (COP):

COP = prevádzkový cyklus – doba obratu
záväzkov
Výpočet:
doba obratu Z
+ doba obratu pohľadávok
- doba úhrady záväzkov dodáv.
= cyklus obratu peňazí

podrobnejšie s. 292 – 293

Zhrnutie s. 294
Kontrolné otázky s. 295

Finančné vzťahy podniku k

zahraničiu

Vzťahy podniku so zahraničnými podnikmi sú
hlavne v oblasti:

• predaja tovarov a služieb – export
• kúpa zahr. tovarov a služieb – import
• investovanie v zahraničí
• získavanie kapitálu zo zahraničia

Podnikateľské aktivity so zahraničím sú
komplikovanejšie, lebo tu pôsobia stále sa
meniace faktory:

- devízové kurzy

- miera inflácie
- ÚM
- org. hosp. života jednotlivých krajín

A1. Faktory pôsobiace na organizovanie
finančných vzťahov podniku k zahraničiu:

1. Základné charakteristiky devízového

kurzu

2. Faktory dlhodobo pôsobiace na DK
3. Faktory krátkodobo pôsobiace na DK

A. 1. Základné charakteristiky DK
DK – cena menovej jednotky jednej krajiny
vyjadrená v menových jednotkách inej
krajiny pri bezhotovostnom peňažnom
styku

DK kvantifikujeme:
•

Priamou kotáciou – počet jednotiek
domácej meny za jednotku príslušnej
zahraničnej meny Sk/EUR

• nepriamou kotáciou – určuje koľko

jednotiek zahraničnej meny sa rovná
jednotke domácej meny (EUR/Sk)

S devízami sa obchoduje na devízovom trhu:
Účastníci DT: - banky
- díleri
- finančné inštitúcie
- nefinančné inštitúcie

Najdôležitejšie centrá DT sú:
New York, Londýn, Zürich, Frankfurt, Tokio

Podľa charakteru obchodov poznáme:
• promptné (spotové) obchody – ihneď po

uzavretí kontraktu (do 2 dní)

• termínové obchody – realizácia po uplynutí

dohodnutého termínu pomocou forwardov,
opcií, swapov

Rozhodujúci je promptný trh, kde existuje
3-jaké vyjadrenie kurzu:
• kurz stred – zodpovedá strednej hodnote pri

dennej uzávierke

• kurz nákup – za kt. nakupujú banky
• kurz predaj – za kt. sa mena predáva

Kurzové rozpätie – rozdiel medzi nákupom a
predajom, z kt. si banky,
díleri uhrádzajú N a Z

Forwardový kurz – uzatváranie obchodov s
časom plnenia v istom
budúcom termíne.

Pr. Priama kotácia promptného kurzu predaj
Sk/EUR je 1. júna 40,852 Sk a
trojmesačný forwardový kurz nákup je
39,923 Sk. Znamená to, že sa za obdobie
od 1. 6. do 30. 9. očakáva oslabenie kurzu
Sk voči EUR.

Ak je forwardový kurz > promptný kurz
rozdiel je termínový diskont
(Sk sa voči EUR predáva s diskontom)

Ak je to opačne – rozdiel je termínová prémia

(EUR sa predáva vo Sk s prémiou)

Depreciácia – oslabenie kurzu meny
Apreciácia – posilnenie kurzu meny
Devalvácia – zníženie kurzu meny

A.2 Faktory dlhodobo pôsobiace na DK

• Miera inflácie
• ÚM
• Kurzový systém

• Miera inflácie - zvyšovanie cien
- znižovanie kúpnej sily
peňazí
- zákon jednej ceny
- teória parity kúpnej sily

Vzájomný vzťah inflácii a ich mier v
jednotlivých krajinách vyjadrujeme pomocou

inflačného diferenciálu:

1 +

D

D

= , K1 = K0 . D

1 +

z

Pr. Súčasný kurz nech je 38,432 Sk/EUR
Miera inflácie v SR – 9 %, v Nemecku 3

%. Aký by mal byť o rok kurz Sk/EUR
vzhľadom na uvedené miery inflácie?

1 + 0,09
D

= = 1,0582

1 + 0,03

K

1 = 38,432 . 1,0582 = 40,669 Sk/EUR

Vzhľadom na inflačný diferenciál by sa malo
EUR voči Sk zhodnotiť o 5,82 % a kurz by
mal mať hodnotu 40,669 Sk/EUR.

Posudzovanie vzťahu medzi očakávanými
mierami inflácie 2 krajín najmä z dlhodobého
hľadiska je užitočné pri predikcii ich DK.

• Úrokové miery
Parita RÚM – RÚM by sa v jednotlivých

krajinách vyrovnávala

Existuje úzka väzba medzi DK, mierou
inflácie a ÚM

Vyššia miera inflácie spôsobuje rast NÚM a
vyvoláva oslabenie menového kurzu.

Vysoké ÚM zvyšujú výnosy depozít meny a

tým dopyt po nej.

Zmeny kurzov smerujú k dosiahnutiu
rovnováhy na peňažnom a kapitálovom trhu.

Uvedené vzťahy vyjadrujeme pomocou
diferenciálu NÚM a RÚM:

1 + i

ND

D

NÚM =

1 + i

NZ

1 + i

RD

D

RÚM =

1 + i

RZ

S použitím predchádzjúcich vzorcov
dostaneme:
D

NÚM = DRÚM . D

K

1 = K0 . DNÚM

Pr. Pokračujeme v príklade: kurz = 38,432
Sk/EUR. Očakávaná NÚM jednoročného
depozitu Sk nech je 11,14 % a depozitu
EUR 8 %

1,1114
D

NÚM = = 1,0291

1,08

K

1 = 38,432 . 1,0291 = 39,550 Sk/EUR

V praxi je obyčajne termínový kurz určený
promptným kurzom a očakávaným
diferenciálom NÚM.

• Kurzový systém – systém pravidiel
uplatňovaných pri
organizovaní fungovania
kurzu v ekonomike. Jeho
obsahom je:

• spôsob stanovenia kurzu
• ovplyvňovanie jeho zmien emisnou bankou

podľa menovej situácie v krajine

Poznáme:
a) systém floatingu – plávajúci kurz
b) systém riadeného kurzu

A. 3. Faktory krátkodobo pôsobiace na DK
-

ovplyvňujú bežné každodenné kolísanie
DK tým, že pôsobia na reláciu medzi
dopytom po danej mene a jej ponukou na
DT.

Delíme ich na:

1. Bežné obchodné a finančné transakcie

2. Špekulačné presuny peňazí

3. Zásahy emisnej banky

4. Iné faktory
s. 299 - 300

B. Pôsobenie DK na finančné rozhodovanie
podniku

Intenzita zmien DK na jednotlivé položky
aktív a pasív, peň. Príjmy a výdavky v
domácej mene je devízová expozícia (DE),
ktorá určuje aj kurzové riziká podniku.

Kurzové riziká podniku:

1. transakčné
2. translakčné s. 300-301 preštuduj!
3. ekonomické

Manažment kurzových rizík podniku:
I.

Najširší výber spôsobov je pri zmierňovaní
transakčného rizika:

1. Opatrenia prijímané na základe dohody
partnerov vzťahu:
- voľba meny fakturácie
- zahrnutie menovej doložky do
kúpnej zmluvy
- zahrnutie KR do ceny dodávky

2. Jednostranné opatrenia:

- preventívne konanie
- matching
- kombinácia úhrady záväzku s čerpaním
úveru
Pr. Podnik má po 2 mesiacoch zaplatiť
100 000 EUR. Promptný kurz Sk/EUR je
38,20 no podnik očakáva jeho rast. Má
možnosť získať 2-mesačný úver v Sk pri
ÚM = 12 % p.a. Depozitum v EUR.

prináša úrokový výnos 2 % p.a.
Podnik si požičia v Sk na kúpu a deponovanie
takú sumu, aby mal na účte po uplynutí dvoch
mesiacov potrebných 100 000 EUR.
Potrebuje deponovať:
100 000
= 99 6710,85 EUR
60
1 + 0,02 . 360

Aby ich mohol na promptnom trhu kúpiť,

potrebuje si požičať 99 671,085 . 38,20 = 3
807 435,4 Sk. Za túto sumu musí za dva
mesiace zaplatiť úroky vo výške:

3 807 435,4 . (0,12 . 60/360) = 76 148,708 Sk

100 000 EUR ho bude stáť 3 807 435,4 +
+ 76 148,708 = 3 883 584,108 Sk.

Keď po uplynutí dvoch mesiacov bude
promptný kurz Sk/EUR vyšší ako 38,4678,
podnik na transakcii zarobí.

- využívanie finančných derivátov
- forwardov
- swapov s. 304
- opcií na menu
- futures na menu

- leading a fagging
- forfaiting a faktoring

II. Znižovanie transakčného rizika
III. Znižovanie ekonomických rizík s. 305

Oceňovanie podniku ako celku

s. 312 - 336

Pre oceňovanie P je dôležité určovanie trhovej
hodnoty podniku.
Stanovenie trhovej hodnoty P je
problematické pretože:
• každý P je špecifický
• hodnota P je spravidla vyššia ako súčet

hodnoty majetku

• Je potrebné zohľadňovať aj výnosový

potenciál P, jeho postavenie na trhu, povesť,
perspektívu

• Pôsobia subjektívne faktory subjektov,

ktoré ocenenie realizujú

Faktory pôsobiace na oceňovanie P:
• suma cien podnikového majetku
• finančná štruktúra P
• výnosnosť P
• hodnota firmy
Suma cien podnikového majetku

Stanovenie cien závisí od:
• obst. cien jednotlivých častí majetku

zachytených v súvahe

• Stupňa opotrebenia DM
• Vývoja trhových cien majetku
• Nákladov spojených so založením P,

získavaním kapitálu, so zavedením org. a
riadenia P

FŠP: - podiel VK a CK
- krytie majetku zdrojmi t. j. : K
- výška záväzkov a termíny ich plnenia

Výnosnosť P:
• rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje THP
• odhad budúcich čistých výnosov

THP sa určuje na základe jeho budúcich
výnosov pomocou ÚM, ktorou ich
diskontujeme k momentu oceňovania

Hodnota firmy:
Zahŕňa peňažné vyjadrenie NM, ktorý nie je
zachytený vo finančnom účtovníctve P.
Sú to:
• Kvalita manažmentu
• Kvalifikovaní pracovníci
• Zabehnutá org. a R podniku
• Sieť dodávateľov a odbyt
• Povesť P
• Hodnota podnik. značky
• Priaznivá alokácia P atď.

Metódy oceňovania podniku (MOP)

Ide o: 1) Majetkové metódy:
• metóda účtovnej hodnoty P
• metóda substančnej hodnoty
• metóda likvidačnej hodnoty P

2) Metódy orientované na toky:
a) výnosová metóda
•

s konštantnými ziskami

•

s variabilnými ziskami

b) dividendová metóda
•

s konštantnou dividendou

•

s variabilnou dividendou

c) metóda s diskontovaným cash flow
•

s konštantným free CF

•

s variabilným free CF

3) Kombinované metódy
a) metóda priemernej hodnoty
•

nevážený priemer

•

vážený priemer

b) Metóda nadzisku
• S konštatntným nadziskom
• S variabilným nadziskom

c) metóda ekonomickej pridanej hodnoty

4) Opčné metódy
• vlastný kapitál ako kúpna opcia
• zohľadnenie strategických potenciálov

(reálna opcia)

5. Relatívne metódy
a) Metóda multiplikátorov
•

čistý výnos

•

cash flow

•

podnikový zisk

•

čistý zisk

b) Metóda porovnávania
• čistý výnos
• CF
• podnikový zisk
• ČZ
• účtovná hodnota

c) metóda porovnateľných transakcií
d) metóda porovnávania zákazníkov

Medzi východiskové metódy stanovenia

hodnoty podniku patria:
1. Majetkové metódy

2. Metódy orientované na toky

3. Kombinované metódy

Medzi korekčné a kontrolné metódy patria:
1. Opčné
2. Relatívne

Účtovná hodnota P
• DM sa vykazuje v ZC
• VI =  M -  CZ

Nedostatky:
- DM sa neoceňuje RC (nadobudnutie M,

miera inflácie)

- pri oceňovaní sa nerešpektuje faktor času
- do ocenenia sa nezahŕňajú nehmotné A,

ktoré nie sú zachytené v účt. evidencii

- nehodnotí sa výnosový potenciál, rozvoj P

Substančná hodnota P
- postup výpočtu obdobný ako pri ÚHP ale

DHIM sa oceňuje v reprod. c. a pri ocenení
pohľadávok a záväzkov sa rešpektuje faktor
času, t. j. stanovuje sa ich SH k momentu
ocenenia

- substanciu tvoria hmotné hosp. prostriedky

• najnovšie sa berú do úvahy už aj goodwill

firmy a duševné vlastníctvo, ktoré zvyšujú
čisté imanie P.

Dlhodobý majetok P zahŕňa:
• Pozemky – oceňované trhovou cenou
• Budovy, stavby – oceňovanie vo výške N,

ktoré by boli potrebné na postavenie
budovy v čase ocenenia - opotrebenie.

• Stroje, zariadenia – RC – opotrebenie
• NDM (zriaďovacie NP, softvér, licencie

atď.) - získaný nákupom – nákup C

- vlastnou činnosťou – vynaložené N
• FM - CP sa oceňuje aktuálnym kurzom

(trhovou cenou)

• Zásoby – oceň. sa RC, obyčajne sa nelíšia

od obst. C.

• Preveriť fyzickou inventúrou
• Vylúčiť výr. Z nepotrebné

• Pohľadávky - v h. menovitej
- spravidla sa úročia
- ÚM platná, súčasná
- pri Kr. P vychádzame z Ř
doby inkasa
- pri stredno a dlh. P
vychádzame zo zmluvne
dohodnut. termínov
- vylúčiť nedobytné P

• Peniaze - v nominálnej hodnote
- zmenky sa diskontujú na SH

• Záväzky - úročené, neúročené
- neúročené diskont. na SH

Rozdiel medzi ocenenými aktívami a
záväzkami P sa nazýva substančná hodnota
(hodnota podstaty). Je to súčasná HVIP.

Pozri príklad s. 320

HVIP – hodnota vlastného imania podniku

Výhody danej metódy
• nadväznosť na účt. ev. a inventúru
• položky je možné presne identifikovať

Nedostatok:
• nezohľadňuje súčasnú a perspektívnu

výnosnosť P, schopnosť produkovať Z

• považuje sa za pomocnú metódu

Likvidačná hodnota
• vyčísľuje sa pri likvidácii P
  cien majetku – (záväzky + N na L)

Pri výpočte rešpektujeme:

• likvidačnú h. stanovujeme, keď majetok P

chceme predať v krátkom čase

• nehmotné A možno predať len za nízke

ceny

• jednotl. majetok je rôzne predajný

Výnosová metóda
Hodnota P sa určuje ako SH jeho budúcich
čistých výnosov. Rozhodujúce sú 3 veličiny:
• čistý výnos P
• ÚM kapitalizácie výnosu
• stupeň rizikovosti vkladu do oceňovania P

Je dôležité zvážiť, či podnik bude tvoriť
• konštantný zisk (kopírovať infláciu)
• variabilný zisk (rastúci, klesajúci)

trvalo udržateľný rast
Hodnota podniku =
požadov. miera výnosnosti

Predpoklad:
• niekoľko ročná história podniku doložená

HV

• dostatočná analýza základnej štruktúry

finančných plánov

• financovanie podniku je transparentné a

vedie k hľadaniu interných zdrojov
financovania rozvoja podniku

Výhody danej metódy:

• akceptovanie výnosnosti podniku, ktorý

pôsobí na hodnotu podniku

• nie je zanedbaná štruktúra majetku a

záväzkov

• schopnosť porovnať reálnosť požiadaviek

vlastníkov /manažérov s vytvoreným
dlhodobým finančným plánov podniku

Nevýhody
• Požiadavka dlhšej existencie podniku

očistenia údajov od sezónnych vplyvov a
výkyvov

Dividendová metóda
Využíva sa vo vyspelých trhových
ekonomikách, v podnikoch, ktoré vyplácajú
dividendy

Výpočet je založený na výnosoch vo forme:
• dividendy
• kapitalizovaného zisku

Využitie metódy je viazané na podnik, ktorý
dosahuje zisk a vypláca dividendy. V SR to
nie je úplne splnené, a preto je aplikácia tejto
metódy skôr v teoretickej rovine.

Aplikácia tejto metódy predpokladá poznať:
• Základné črty dlhodobej dividendovej

politiky

• Hodnotu voľného (free) CF/1 akcionára
• Štruktúru kapitálu, využívaného pri

financovaní potrieb podniku.

n D

n PC

HP = (

 ) + - OC . PEA

t = 1 (1 + r)t (1+r)h

HP je hodnota podniku
D

n – n-tá dividenda

R – požadovaná miera výnosnosti
t – počet období
PC – predajná cena akcie
OC – obstarávacia cena akcie
PEA – počet emitovaných akcií

Diskontovanie dividendy požadovanou
mierou výnosnosti zabezpečí výpočet
súčasnej hodnoty očakávaných výnosov a
kapitalizovaného zisku

• Metóda diskontovaného free CF

- používa sa hlavne v USA
- za čistý výnos P považuje tzv. voľný CF –

sú to peň. prostriedky, ktoré sa uvoľňujú
natrvalo (free cash flow – FCF)

Free cash flow (FCF) pripadajúci na

vlastníkov podniku a veriteľov:

Tržby
- Náklady (bez nákl. Úrokov)
= Čistý výsledok z PČ
- Daň z príjmov
= VH z HČ po zdanení
+ Odpisy
= Prevádzkový CF
- Zmeny ČČK
- Investície (KV)
= Free CF pre vlastníkov a veriteľov

Tento FCF zahŕňa všetky operácie v
prevádzkovej činnosti. Je to tok, z ktorého
budú financované ďalšie IP, súvisiace so
zmenou potreby ČČK.

Ak pri financovaní sa využívajú aj úverové
zdroje, potom FCF bude:

Čistý výsledok z PČ
- nákladové úroky
= VH pred zdanením (základ dane)
- Daň z príjmov
= VH po zdanení
+ Odpisy
- Zmeny ČČK
- Investície (KV)
- Splátky úveru
= FCF pre vlastníkov

Potom pre výpočet HP platí:

 FCF

j

HP =



j = 1 (1 + WACC)j

VK CK
WACC = Ř NVK . + Ř NCK . ( 1 – DS)
K K

Metóda diskontovaného FCF je pre slovenské
podniky najvhodnejšia.

 FCF

j

HVI =



j = 0 (1 + r

e)

j

HVI – hodnota VI podniku
FCF

j – FCF pre vlastníkov v čase j

r

e – náklady VK

pozri príklad s. 324 - 325

Metóda priemernej hodnoty, nadzisku

s. 325 – 328

Metóda ekonomickej pridanej hodnoty

Patrí do skupiny posledných inovácií v oblasti
ohodnocovania podniku.

Ukazovateľ EVA(Economic Value Added) sa
využíva pri:
• posudzovaní výkonnosti P
• stanovenie hodnoty majetku P
• kvantifikáciu vnútornej hodnoty cenného

papiera emitovaného P

Výhoda tohto ukazovateľa spočíva v jasnej
kombinácii výsledku hospodárenia podniku a
miery rizika, ktoré je spojené s dosahovaním
tohto výsledku.

Zisk je dôkazom:

• rentability podnikového úsilia

• pravdepodobnosti priznania dividendy

• perspektívnosti podnikových činností

• a zároveň odmenou za finančné a

prevádzkové riziká

Výpočet uk. EVA z VH z HČ po zdanení a
vážených priemerných nákladov kapitálu
podniku. (WACC)

Bližšie sa budeme venovať tejto problematike
v rámci FA.

WACC sú to Ř NVK a Ř NCK pri
zohľadnení miery zdanenia.

Na stanovenie hodnoty P pôsobia aj externé
vplyvy, ktoré spočívajú v hodnotení P v
očiach poskytovateľov zákaziek, veriteľov a
pod.

To je spojené s uk. MVA (Market Value
Added), čo je hodnota pridaná trhom:

 EVA

j

HP =

 IK + MVA =  IK + 

j = 1 (1 + WACC)j

 IK – suma investovaného kapitálu

Metóda kapitalizovaného zisku
• pôvod v Nemecku
• dosť sa uplatňuje v Európe

Čistý výnos:

Zisk po zdanení

+ odpisy (z Rcien DM)
- výdavky na udržanie podstaty podniku
ČVP

Výnosová hodnota podniku
t 1 ČV

S 1

V

H =  ČVj . + .

j=1 (1+i

1)

j

i

2 (1+i2)

j

j = 1,2,... T
ČV

j – čistý výnos j-tého roku

I

1 – ÚM kapitalizácie pre I. fázu

ČV

S – stabilný ročný čistý výnos v II. fáze

i

2 – ÚM kapital. Pre II. fázu s. 321 - 322

Korekčné a kontrolné metódy s. 329 – 332

Ohodnotenie majetku podniku v
osobitných podmienkach s. 332 – 334

Zhrnutie s. 335
Kontrolné otázky s. 336

Základné otázky a metódy FA

FAP je organickou súčasťou riadenia
podnikových financií lebo zabezpečuje spätnú
väzbu medzi predpokladaným efektom
riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou

FA: retrospektívna – EX post
perspektívna – Ex ante

Zdroje finančných informácií:
- z údajov účtovnej závierky

Pri jednoduchom účt.:
- výkaz o majetku a záväzkoch
- výkaz o príjmoch a výdavkoch
s. 339

Pri podvojnom účt.:
- súvaha
- výkaz ziskov a strát
- prehľad PT (výkaz CF)
s. 340 344

Horizontálna a vertikálna analýza výkazov

Horizontálna a. – porovnávanie hodnôt
zvolených položiek výkazov v rôznom čase
- údaje za 5 – 10 r.
- dáva obraz o vývoji aktív a pasív a ich

vzťahu

- dodržanie zl. bilanč. Pravidla
VI + DCK > DM
(VI + DCK) - DM > 0

P prekapitalizovaný

VI + DCK < DM
(VI + DCK) – DM < 0

P podkapitalizovaný
OA < KZ, OA – KZ < 0
výsledok ČČK

Vertikálna a.: - štruktúra A
- štruktúra P

Etapy FA:
1. Výpočet fin. pomerových uk.
2. Porovnanie podnikových uk. s Ř uk. za

prísl. odbor podnikania

3. Vývoj podnik. uk. v čase
4. Analýza vzťahov medzi pomer. f. uk.
5. Návrh opatrení

Ad 1. Súbor ukazovateľov reprezentantov.
Sú to:

Ukazovatele:
• zadlženosti
• likvidity
• rentability a aktivity
• trhovej hodnoty P

Uk. zadlženosti:
VK
Uk. samofinancovania = . 100 %
A

CK
Uk. zadĺženosti = . 100 %
(veriteľ. rizika A

CK
St. finančnej samost. =
VK
K
Finančná páka =
VI
ak = 2 = podiel VK : CK je rovnaký
ak = 3 = CK tvorí 2/3 a VK 1/3 K

platené úroky
Úrokové zaťaženie =
Z pred zd. + pl. Ú

Z pred zd. + pl. Ú
Úrokové krytie =
platené Ú

dlhy
Tokové zadĺženie =
CF

Štruktúra fin. zdrojov P. jej účelnosť

RVK = RK + (RK – RCK) . CK/VK (požičaný)

RVK >RK > RCK (ÚM)

Ak je RK > ÚM = so zv. CK. RVK stúpa

RK < ÚM = so zv. CK, RVK klesá

Uk. Likvidity:

A 1 st. L
Momentálna =
L momentálne spl. záväzky

A 1. st. L min 0,2
L 1. st. =
KZ 0,3

A 1. st. L + pohľ. Norma 1- 1,5
L 2. st. =
KZ

A 1. st. L + pohľ. + Z OM
L 3. st. = =
KZ KZ
norma 2 – 2,5

KZ by nemali presiahnuť 40 % hodnoty OA

Rozdielové uk. likvidity:

1. ČPP
2. ČPM
3. ČČK (ČPK)

Likvidnosť – speňažiteľnosť majetku
Likvidita – úroveň úhrady
Solventnosť – úroveň úhrady

Ukazovatele rentability
• Vyjadrujú výsledok (vánosnosť)

podnikového úsilia

• Do ich úrovne a vývoja sa premietajú

úroveň a vývoj likvidity, aktivity a
zadĺženosti a uk. rentability ich syntetizujú.

K najčastejšie používaným uk. v SR patria:

ROI = ČZ + úroky (1 – DS)
K
RK
ČZ
ROA =
A

ROI – zhodnotenie VK a CK
ROA – zhodnotenie celkových aktív

ČZ
RVK (ROE) =
VK
úroky (1 – DS)
RCK =
CK

ČZ
Rentabilita tržieb (ROS) =
T

ČZ
Rentabilita výnosov =
výnosy

ČZ
Rentabilita nákladov =
N

Ukazovatele aktivity

Vyjadrujú sa efektívne P hospodári so svojimi
aktívami. Jedná sa o obratovosť aktív.
Ř Z Z . 365, resp Z . 365
DOZ = =
T/365 T N

Hovoria o tom koľko dní trvá jedna obrátka

Ř P . 365
DOPZ =
T

Hovorí o priemernej dobe inkasa pohľadávok.
Je zaujímavé ho porovnať s dobou, za ktorú P
spláca svoje záväzky:

Ř stav záväzkov . 365
Doba splác. záväzkov =
N

Využitie celkových aktív (CA):
T
Obrat CA =
CA

Ukazovatele trhovej hodnoty
trh. C. akcie
P/E =
ČZ na 1 akciu

trh. c. a.
Kurz akcie =
m. h. a.

dividenda/ 1 akciu
Dividendový výnos =
TCA

zisk na akciu
Výnosnosť akcie =
TCA

TC všetkých A
Market to book ratio =
VI

Vzťah kurzu a zisku

TCA
P/CF =
CF na akciu

Uk. TH obohacujú investorov. Hodnotia P na
základe minulých výsledkov, z hľadiska
budúcnosti a rizikovosti

Ad 2,3 s. 358 – 359

Porovnanie s uk. V odvetví

Trendová analýza, analýza vývoja v čase

Ad 4) Analýza vzťahov medzi FU

ČZ ČZ T
ROA = = .
A T A

ČZ VK
ROA = .
VK A

Vnútorné väzby ukazovateľov možno
demonštrovať na vzťahu uk. ROA a ROE. Je
to paralelná sústava uk. (Du Pontove rovnice)
A ČZ T A
ROE = ROA . = . . =
VK T A VK

ČZ
=
VK

Pyramídová sústava ukazovateľov

Analýza VH a PP a PE

s. 363 - 365

Z/VK > ROA > RCK ( Ř ÚM)

Z/T : A/T : VK/A

Z/ZHČ . ZHČ/VHČ : T/VHČ

NA/T + OA/T + OSA/T VK/PK . PK/A

1 – NHČ/VHČ DNM/T + DHM/T + DFM/T 1 – VK/A

Obr. Pyramídová sústava ukazovateľa ROE

ANALÝZA PEŇAŽNÝCH PROSTRIEDKOV A

PEŇAŽNÝCH EKVIVALENTOV

Nepriama metóda vykazovania peňažných
tokov je založená na úprave výsledku hospodárenia z
bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov, a to
o nepeňažné operácie, zmenu stavu pohľadávok a
záväzkov z prevádzkovej činnosti zásob,
krátkodobého finančného majetku, prípadne o ďalšie
položky vzťahujúce sa na prevádzkovú oblasť.

Prehľad peňažných tokov zostavený
nepriamou metódou

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti

pred zdanením (zisk+, strata -)
A.1.1 Odpisy DHM a DNM (+)
A.1.6. Zmena stavu položiek časového
rozlíšenia N a V (+/-)
A.2.1. Zmena stavu pohľadávok z
prevádzkovej činnosti (-/+)
A.2.2. Zmena stavu záväzkov z prevádzkovej
činnosti (+/-)

A.2.3. Zmena stavu zásob (-/+)
A.2.4. Zmena stavu KCP (-/+)
A.7. Daň z príjmov (-)
A. Čisté peňažné toky z prevádzkovej
činnosti
B.2. Výdavky na obstaranie DHM (-)
B.5. Príjmy z predaja DHM (+)
B. Čistý peňažný tok z investičnej
činnosti

C.1.1. Zmena stavu základného imania (+/-)
C.1.3. Prijaté peňažné dary (+)
C.2.3. Príjmy z prijatých úverov (+)
C.2.4. Výdavky na splácanie úverov (-)
C.4. Vyplatené dividendy a iné podiely na
zisku (-)
C. Čisté peňažné toky z finančnej
činnosti
D. Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie
peňažných prostriedkov (+/-) (A+B+C)

E. Stav peňažných prostriedkov a
peňažných ekvivalentov na začiatku
účtovného obdobia (+/-)
H. Zostatok peňažných prostriedkov a
peňažných ekvivalentov na konci
účtovného obdobia (+/-) (D + E)

Analýzu peňažných tokov budeme ilustrovať
na príklade pri použití nepriamej metódy

Príklad:
Na základe údajov uvedených v súvahe (v
mil. Sk) k 31. 12. 2006 a 31. 12. 2007
zostavte prehľad peňažných tokov za rok
2007 (cash flow spolu). Použite nepriamu
metódu.

Súvaha k 31. 12.

Aktíva

2006

2007

Pasíva

2006

2007

Neobežný
majetok

140

210 Vlastné imanie

234

306

DHM v obst.
cene

171

261 Základné

imanie

174

219

Oprávky

-40

-60 Kapitálové

fondy

10

10

DNM

4

4 Fondy zo zisku

5

5

DFN

5

5 Nerozdelený

zisk

45

72

Obežný
majetok

268

402 Záväzky

174

306

Peňažné
prostriedky

18

27 Dlhodobé

záväzky-úvery

90

169

Krátkodobé
pohľadávky

90

135 Krátkodobé

záväzky

84

137

Zásoby

120

180 - voči

dodávateľom

42

63

Krátkodobé
cenné papiere

40

60 -

mzdové,

daňové a
ostatné
záväzky

30

45

-

Krátkodob
é

.úvery

12

29

Aktíva spolu

408

612 Pasíva spolu

408

312

Za rok 2006 bol výsledok hospodárenia pred
zdanením kladný, t. j. zisk vo výške 55 mil.
Sk. Podnik zaplatil k 31. 3. 2007 daň vo výške
19 % zo zisku pred zdanením. Výplata
dividend bola realizovaná vo výške 40 % z
čistého zisku. Výška odpisov z dlhodobého
hmotného majetku bola 20 mil. Sk.

Prehľad peňažných tokov za rok 2007 pri použití

nepriamej metódy v mil. sk

Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou
z príjmov (zisk+, strata-)

+55

+ odpisy dlhodobého
majetku

+20

-

prírastok pohľadávok

(135-90)

-45

- prírastok zásob (18-120)

-60

-

prírastok krátkodobých cenných
papierov

(60 – 40)

-20

+ prírastok krátk. záväzkov voči
dodávateľom (63 – 42)

+21

+ prírastok ostatných krátk. záväzkov
(45 – 30)

+15

-

daň z príjmov za rok 2005 (0,19 . 55)

zaokrúhlená nadol

-10

A.

Čisté peňažné toky (CF) z
prevádzkovej činnosti

-24

- prírastok DHM (261 – 171)

-90

B. Čisté peňažné toky (CF) z investičnej
činnosti

-90

+ prírastok základného imania (219 – 174)

+45

+ prírastok dlhodobých úverov (169 – 90)

+79

+ prírastok krátkodobých úverov (29 – 12)

+17

- výplata dividend (0,4 . 45)

-18

C. Čisté peňažné toky (CF) z finančnej
činnosti

+123

D. Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie
peňažných prostriedkov a peňažných
ekvivalentov (súčet A + B + C)

+9

E. Stav peňažných prostriedkov a peňažných
ekvivalentov na začiatku účtovného
obdobia

+18

H. Zostatok peňažných prostriedkov a
peňažných ekvivalentov na konci
účtovného obdobia (D + E)

+27

V priebehu účtovného obdobia bol peňažný
tok kladný:
H – E = A + B + C = 27 – 18 = - 24 – 90 + 123 = 9

Rozdiel stavu peňažných prostriedkov a
peňažných ekvivalentov na konci a na
začiatku účtovného obdobia prehľadu
peňažných tokov je zhodný s rozdielom stavu
peňažných prostriedkov na konci a na
začiatku sledovaného obdobia v súvahe.

Zatiaľ čo súvaha vyjadruje stav peňažných
prostriedkov len k danému dátumu, prehľad
peňažných tokov prezentuje ich tvorbu podľa
jednotlivých činností.

Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti
boli záporné, aj keď podnik vykazoval zisk.
Peňažné výdavky boli vyššie ako peňažné
príjmy o 24 mil. Sk. Spôsobil to záporný

Vplyv stavu pracovného kapitálu na netto
cash flow (ČZ + odpisy = 45 mil. Sk + 20 mil.
Sk = 60 mil.Sk), a to prírastkom pohľadávok,
zásob a krátkodobých cenných papierov.

Vplyvom vysokého investovania sa aj v
investičnej činnosti dosiahol záporný peňažný
tok (- 90 mil. Sk).

Celkové čisté zvýšenie peňažných
prostriedkov a peňažných ekvivalentov (o 9
mil. Sk) sa dosiahlo v dôsledku zvýšenia
základného imania (o 45 mil. Sk) a zvýšenia
cudzích zdrojov (dlhodobých úverov o 79 mil.
Sk a krátkodobých úverov o 17 mil. Sk).

Príklad
Na základe údajov z prehľadu peňažných
tokov zostaveného použitím nepriamej
metódy v predchádzajúcom príklade zostavte
bilanciu prehľadu peňažných tokov (cash
flow) za rok 2007.

Bilancia prehľadu peňažných tokov za rok

2007

Položka

Zdroje

Použitie

V mil. Sk

%

V mil. Sk

%

Zisk z bežnej
činnosti pred
zdanením

55

21,8

Odpisy

20

7,9

Zmena stavu
pohľadávok

45

17,9

Zmena stavu zásob

60

23,8

Zmena stavu
krátkodobých
cenných papierov

20

8,0

Zmena stavu
krátkodobých
záväzkov voči
dodávateľom

21

8,3

Zmena stavu
ostatných
krátkodobých
záväzkov

15

6,0

Daň z príjmov

10

3,9

Peňažné toky z
prevádzkovej
činnosti

111

44,0

135

53,6

Výdavky na
obstaranie DHM

90

35,7

Peňažné toky z
investičnej
činnosti

90

35,7

Zmena stavu
základného imania

45

18,0

Prijaté dlhodobé
úvery

79

31,3

Prijaté krátkodobé
úvery

17

6,7

Výplata dividend

18

7,1

Peňažné toky z
finančnej činnosti

141

56,0

18

7,1

Zvýšenie stavu
peňažných
prostriedkov

9

3,6

Spolu: zdroje -
použitie

252

100

252

100

Peňažný tok
kladný (zdroje)

+ 252 mil. Sk

Peňažný tok
záporný (použitie)

- 243 mil. Sk

Z bilancie prehľadu peňažných tokov (cash
flow) vyplýva, že v prevádzkovej činnosti
bolo vytvorených len 29,7 % vlastných
zdrojov, čo zďaleka nestačilo na samotné
použitie v prevádzkovej činnosti a na vysoké
investovanie 35,7 %, ktoré zase zabezpečuje
rozvoj a budúcnosť podniku.

Nový ukazovateľ finančnej analýzy EVA

(Economic Value Added)

V praxi finančných analytikov v USA sa na
začiatku 90-tych rokov objavili živé diskusie
o novom ukazovateli FA podniku – EVA.

Ide o produkt konzultačnej spoločnosti Stern
Steward & Co.

V skutočnosti však nejde o úplne novú
myšlienku. O ukazovateli EVA sa zmieňuje
už neoklasický ekonóm Alfred Marshal v
r.1880 a tiež guru manažmentu Peter Drucker
v r. 1964.
EVA – ekonomicky pridaná hodnota –
preferuje:
1. Ekonomický zisk
2. Ekonomické náklady, ktoré
zahŕňajú:

• účtovné náklady
• priemerné náklady kapitálu
• oportunitné náklady

Účtovný zisk = výnosy – účtovné náklady
Ekonomický zisk = celkový výnos kapitálu – náklady kapitálu

Pri posudzovaní EVA je potrebné si
uvedomiť, že ide o tokovú veličinu, ktorá sa
počas roka mení.

Determinujúce činitele uk. EVA:
1. NOPAT = Zisk z HČ x (1 – DS) alebo
EBIT x (1 – DS)

Zisk z HČ je rozhodujúcim zdrojom zisku, a
preto je jeho použitie účelné. Vo výkaze Z a S
v Sk je ho potrebné dopočítať !

2. Priemerné náklady kapitálu – WACC,

vyjadrené v percentách, ktoré zahŕňajú

náklady na vlastný a cudzí kapitál. Okrem

známych vzorcov, môžeme priemerné
náklady vyjadriť aj takto:

NÚ + Div.
WACC =
PK + ZI

Nákladové úroky (NÚ) by mal podnik čo
najviac znižovať.
Výška dividend (Div.) by mala byť
kompromisom (optimom) medzi
dividendovou a investičnou politikou.
Váhami, ktoré ovplyvňujú hodnotu WACC sú
podiely jednotlivých druhov kapitálu
(požičaného a akcionárskeho) na celkovom
IK. Výška PK a ZI svojím zvyšovaním
pôsobia pozitívne, teda znižujú WACC,

za predpokladu, že sa ostatné parametre
nemenia (ide skôr o teoretický prípad).
To však neznamená, že by sa mal podnik
príliš zadlžovať, pretože „sa mu to vráti“ v
podobe zvýšených nákladov na PK.

3. Výška celkového investovaného kapitálu

– IK

Sú to pasíva, t. j. VK, ktorého cenou je
dividenda a CK, ktorého cenou je úrok.

Nezahŕňame sem obchodný úver.

Uk. EVA vypočítame nasledovne:

EVA = NOPAT – WACC . IK

Ak: 1. EVA > 0 - výnos z kapitálu je väčší
ako jeho cena, t. j. podnik
„tvorí“ hodnotu

Ak: 1. EVA = 0 - výnos z kapitálu pokrýva
len jeho náklady (cenu)

Ak: 1. EVA< 0 - výnos z IK je menší
ako jeho náklady, t. j.
podnik hodnotu „ničí“.

Porovnanie uk. EVA s EPS, ROA, ROE:
EPS sa: - orientuje na ČZ na akciu
- neinformuje o efektívnosti podniku
- zameriava sa na výšku ZI (počet
akcií) a VH za účt. obdobie
- slúži výhradne akcionárom
- neprihliada na záujmy manažmentu,
zamestnancov, dodávateľov

ROA, ROE: - neprihliadajú na heterogénnosť
veličiny VH
- nezohľadňujú alternatívne
náklady kapitálu

Na tvorbe ukazovateľa EVA sa podieľajú:
• manažment – NOPAT
• vlastníci firmy – dividendy, ZI, riadenie

FŠP

• veritelia – požičaný kapitál, NÚ

Modelový príklad - EVA

Veličina/obdobie

1

2

3

4

Prevádzkové
výnosy

10 000 000

12 000 000

14 400 000

17 280 000

Prevádzkové
náklady

8 000 000

9 760 000

11 907 200

14 526 784

VH z HČ pred
zdanením

2 000 000

2 240 000

2 492 800

2 753 216

Daň

40,00%

40,00 %

40,00%

40,00 %

NOPAT

1 200 000

1 344 000

1 495 680

1 651 930

Bankové úvery
(BÚ)

1 200 000

1 400 000

1 600 000

1 800 000

Základné imanie

2 000 000

2 000 000

3 000 000

3 000 000

Úroková miera
(ÚM)

18,00 %

18,00 %

17,00 %

16,50 %

Dividenda v %

0,00 %

8,00 %

10,00 %

10,00 %

Nákladové
úroky = BÚ .
ÚM

216 000

252 000

272 000

297 000

Dividendy

0

160 000

300 000

300 000

WACC

6,75 %

12,12 %

12,43 %

12,44 %

Investovaný
kapitál celkom -
IK

4 000 000

4 640 000

5 382 400

6 243 584

WACC *I K

270 000

562 259

669 290

776 546

ROE

53,52 %

59,64 %

44,42 %

49,12 %

ROA

26,76 %

25,71 %

24,76 %

23,60 %

EVA = NOPAT
- (WACC*IK)

930 000

781 741

826 390

875 384

K modelovému príkladu

Ide o dynamicky rastúcu spoločnosť (rast
celkového kapitálu), ktorá pôsobí na rastúcom
trhu (rast prevádzkových výnosov). Na krytie
svojho majetku využíva o.i. bankové úvery a
základné imanie. Uvažujeme so stálym
daňovým zaťažením vo výške 40 %. Z
dôvodu prehľadnosti a jednoduchosti

Nepredpokladáme tvorbu fondov zo zisku.
Príklad má dokumentovať rôzny vývoj
„klasických“ ukazovateľov ROE a ROA
oproti ukazovateľu EVA pri meniacej sa
výške a cene kapitálu.

Ukazovateľ ROA má klesajúcu tendenciu z
dôvodu vyššej dynamiky rastu investovaného
kapitálu ako čistého zisku (prevádzkový HV
pred zdanením mínus nákladové úroky,

Očistené od daňového bremena).

Rentabilita vlastného imania (ROE) reaguje
na zmeny čistého zisku (stály rast) a na zmeny
v objeme základného imania (zvýšenie v
treťom roku a následný pokles ROE).

EVA reaguje na zmeny všetkých vyššie
uvedených determinujúcich činiteľov.

Hlavným dôvodom poklesu hodnoty EVA v
druhom roku je vyplatenie dividend a teda
zvýšenie vážených priemerných nákladov
kapitálu. V ďalších rokoch sa tendencie
determinantov nemenia, a preto EVA reaguje
najmä na dynamickejšie zvyšovanie NOPAT
oproti váženému priemeru nákladov na
kapitál.

K novým ukazovateľom patria aj:

1. RONA – výnosnosť čistých aktív
NOPAT
RONA =
ČISTÉ AKTÍVA

ČA = DM + ČČK
Želateľná nerovnosť je: RONA > WACC

2. CROGA – výnosnosť hrubých aktív
BILANČNÝ CF
CROGA =
HRUBÉ AKTÍVA

BILANČNÝ CF = Zisk z HČ po zdanení +

+ odpisy

Je to netto CF

HRUBÉ AKTÍVA = DM (v aktuál. OC) +

+ ČČK

3. Rozpätie CF ROI

rozp. = CF ROI - WACC

Perspektívne (predikčne) zameraná FA
- vznik - 70-té roky
- predikcia finančnej tiesne P
- predvídanie finančného vývoja P
- r. 1966 – Tamari, Beaver priekopníci
- r. 1968 – Altman

Východiskom je súbor podnikov:
- presperujúcich
- bankrotujúcich

Vývoj vybraných finančných ukazovateľov
sa v obidvoch skupinách P začína už dávno
pred vyostrením problémov odlišovať a v
čase krízy je ich úroveň výrazne rozdielna.

Túto skutočnosť vystihujú 3 finančné
ukazovatele, ktoré sa sledovali vo:
- výrobných podnikoch
- obchodných podnikoch
- P služieb

Vývoj ukazovateľov je výrazne odlišná už 4
roky pred bankrotom

Vývoj 3 fin. ukazovateľov:
VK
1. . 100 %
K
Podiel VK je v bankr. P výrazne nižší a
rapidne sa znižuje

záv. voči bankám
2. . 100 %
CK

V bankrot. P je vyšší podiel bank. úv. na CK,
pretože pracujú bez rezerv a nedostanú OÚ

tržby Aktivita celk. kapitálu
3. je vyššia v prosper. P
K

Tamari zvolil 6 ukazovateľov
Podnikové ukazovatele zaraďuje do intervalov
vyčíslených štatistickými metódami a výsl.
prideľuje body. Výsledkom bodovania je
„rizikový index“, ktorý predikuje budúci
vývoj P

Max. hodnota je 100 b.

• 60 – 100 b dobrá´šanca prosperovať
• 0 – 30 b vysoká pravdepodobnosť
bankrotu

Vzorka 130 priemyselných podnikov za r.
1958 - 60

Za rozhodujúce pre podnikovú
prosperitu považuje:
• primeranú finančnú samostatnosť
• objem a hospodárnosť výrob.
• zhodnotenie (viazanosť) vlastného kapitálu
• likviditu podniku
• obratovosť zásob
• úverovanie odberateľov

Výsledky dokazujú, že pravdepodobnosť
vzniku platobnej neschopnosti je v P s nízkou
hodnotou rizikového indexu podstatne väčšia
ako v P, kde je R. index strednej či vysokej
úrovne.

Rýchly test s. 375 - 376

Zistil, že najlepšími indikátormi finančného
vývoja sú prvé 2. Ukazovatele, pri ktorých
bolo % chybne zaradených P najmenšie.

Zistené výsledky pozri s. 369

Výsledok - čím je bližšia insolventnosť, tým
nižšie je % chybného zaradenia

Altman – na predikciu finančnej tiesne
používa 5 pomerových
ukazovateľov

x

1 = ČČK/K

x

2 = NZ/K

x

3 = Z pred zd. + Ú/K

x

4 = TCA (THVK)/ÚHCK

x

5 = T/K

Na základe údajov z 33 párov P vypočítal
diskriminačnú funkciu Z (Z – skóre)

Z = 1,2x

1 + 1,4x2 + 3,3x3 + 0,6x4 + 1x5

pričom:
Z < 1,8 kandidáti na bankrot
1,8 < Z < 2,9 tzv. šedá zóna
Z > 3 prosperujúce

Priemerná hodnota v sk. Bankrot. P bola

0,285 a v sk. Prosper. P 4,885

Ďalší autori, ktorí obohatili predikčné analýzy
boli:

Weibel, Beerman, Mayr, Weinrichs,
Gebhardt a ďalší.

Index bonity s. 379 , vyvinutý v SRN

B = 1,5 x

1 + 0,08 x2 + 10 x3 + 5 x4 + 0,3 x5 +

+ 0,1 x

6

x

1 = CF/CK

x

2 = K/CK

x

3 = HZ/K

x

4 = HZ/celkové výkony

x

5 = zásoby/A

x

6 = celkové výkony/K

Čím je B väčšie, tým je finančno-ekonomická
situácia podniku lepšia

Bonita je:

Extré
mne
zlá

Veľmi
zlá

zlá

Určité
problém
y

dobrá

Veľmi
dobrá

Extrém
ne
dobrá

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

Index bonity patrí v súčasnosti k

najpoužívanejším v rámci hodnotenia
finančnej situácie podniku a jej predvídania
do budúcnosti:

Nevýhoda:
• nie je schopný riešiť situácie, ktoré si

vyžadujú rozlíšenie na nelineárnom riešení,
a preto sa

• pozornosť obracia na aplikáciu

neurónových sietí.

Neurónové siete, pozri s. 379 – 380

Kontrolné otázky: s. 381

Finančné plánovanie s. 382 – 413

Plánovanie je základná, východisková funkcia
riadenia. Je to rozhodovanie o budúcnosti –
čo, kedy a kto má urobiť, aby sa splnili
vytýčené ciele, Výsledkom plánovacieho
procesu je plán podniku.

Každý podsystém podnikového plánu
obsahuje čiastkové plány podľa jednotlivých
oblastí činnosti podniku. Spravidla sú to:
• plán marketingu
• plán výroby
• plán nákupu surovín a materiálu
• plán finančný
• plán ľudských zdrojov
• plán investícií
• plán výskumu a vývoja

• plán akvizičný
• plán ekologický
• plán rozvoja riadenia

Finančné plánovanie je proces zahŕňajúci
tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn
opatrení, činností na ich dosiahnutie. Je
integrujúca súčasť komplexného podnikového
plánu a významný nástroj finančného
riadenia.

Výsledkom fin. plánovania je finančný plán.

Finančný plán (FP) je dokument, v ktorom
proti sebe stojí: súčasná a budúca potreba
finančných prostriedkov a momentálne
existujúce a budúce očakávané zdroje na ich
krytie, t.j. na isté obdobie vopred rozpočítané
príjmy a výdavky.

Z hľadiska časového horizontu je FP súčasťou
všetkých podsystémov plánu podniku.

Poznáme dlhodobý finančný plán a
krátkodobý finančný plán .

Štruktúra, obsah a postup tvorby FP
Na základe formulovaných východísk možno
odporučiť tieto príklady štruktúry a obsahu
FP:
a) Vznikajúci podnik a malé podniky
Štruktúra FP:
•

ciele podniku

•

projekty

•

ročný FP

•

operatívny FP

•

systém sledovania, kontroly a hodnotenia plánu

b) Malé a stredné podniky
Štruktúra FP:
• ciele podniku
• základné stratégie
• dlhodobý FP
• krátkodobý FP a rozpočty
• operatívny FP
• hodnotenie úrovne FP, hlásenie a správy o

priebehu realizácie plánu, systém kontroly plánu

Postup tvorby FP u malých a stredných
podnikov:
Fin. analýza podniku formulácia cieľov

základná stratégia dlh. FP krátk. FP a
rozpočty operatívny FP implementácia
FP počas celého plánovacieho obdobia
hodnotenie úrovne FP, hlásenia o realizácii
plánu, úpravy a zmeny plánu

c) „Minimálny“ obsah FP na príklade ročného
plánu:
• plán zisku
• plánovaná finančná bilancia (pro forma

bilancia)

• plán CF
• plán rozdelenia zisku
s. 387 Príklad FP americkej výrobnej
spoločnosti, tvorba a realizácia FP, s. 388, 389

Charakteristika jednotlivých častí FP

Finančná analýza je prvý krok k formulácii
cieľov pre tvorbu finančného plánu.

Finančné ciele podniku

FP je časťou komplexného plánu podniku a
finančné ciele sú časťou sústavy cieľov a
majú v tejto sústave cieľov dominantné
postavenie

Vrcholový manažment podniku stanovuje pre
tvorbu FP:
• široké (všeobecné) ciele
• špecifické (konkrétne) ciele

Široké ciele sa spravidla nevyjadrujú číselne,
ale skôr verbálne. Za základný široký cieľ
podniku sa považuje neprestajný rast trhovej
hodnoty podniku.

Špecifické ciele vychádzajú zo širokých
cieľov a určujú konkrétne úlohy na časový
horizont FP.

Špecifické ciele môžu byť tieto:
• medziročný rast objemu tržieb
• výnosnosť kapitálových vkladov
• dynamika rastu ziskovosti
• dividenda na jednu akciu, resp. cieľový

dividendový podiel

• miera zadĺženosti
• istá úroveň likvidity
• cieľ v oblasti cash flow- zabezpečiť

dostatok peň. prostriedkov na úhradu
záväzkov a na bežnú prevádzku P.

Základné stratégie
Vrcholový manažment vypracúva na
dosiahnutie fin. cieľov základné stratégie pre
najbližšie obdobie. Ide o stratégie prenikania

na nové trhy, stratégie v oblasti výskumu,
investovania, financovania, kvality výrobkov,
efektívnosti výroby a pod.

Dlhodobý finančný plán (DFP)
DFP obsahuje:
• projekty plánu
• plán kapitálových výdavkov
• plán zisku

• pro forma bilanciu
• plán CF
• projekt dividendovej politiky

Dlhodobý finančný plán obsahuje finančné
rozhodnutia o dlhodobých aktívach alebo
pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť a
ktoré môžu zaväzovať podnik k určitému
smeru činnosti na niekoľko rokov.

Krátkodobý finančný plán (KFP)
KFP súhlasí s časovým horizontom rozpočtov,
ktoré obsahujú podrobné údaje, týkajúce sa
budúcnosti:
Výstupmi KFP sú:
• plán zisku
• pro forma bilancia
• plán nerozdeleného zisku
• plán cash flow

Plán zisku (PZ)
Základnou funkciou PZ je plánovanie
nákladov a výnosov a ich porovnaním zistenie
plánovaného výsledku hospodárenia. PZ vo
firmách vyspelých krajín má takýto obsah:

Predaj (tržby)
- Náklady na predaný tovar
= HZ
- distribučné náklady
- administratívne náklady
= Prevádzkový zisk
 ostatné náklady a výnosy
= Zisk pred zdanením
- Daň
- = ČZ

U nás vychádzame z výkazu ziskov a strát:
Prevádzkové výnosy – prev. náklady = VH z hospod. č.
Fin. výnosy – fin. náklady = VH z fin. č. VH z bež. č.
+ VH z mimor. č.
= VH pred zd.
-

Daň

= VH

Plán nerozdeleného zisku
Nadväzuje na plán zisku. Ide o rozdelenie
zisku po zdanení, t.j. ČZ. Napríklad výdavky
na rozvoj, výplata dividend, prevody do ZI.

Plán cash flow (PCF)
Pre PCF je charakteristické, že okrem dlh. A
krátk. časového horizontu sa vypracúva aj na
jednotlivé dni v mesiaci. Na plánovanie CF sa
používa priama alebo nepriama metóda.
Pri priamej metóde vychádzame z plánovania
zdrojov peň. pr. (inkaso pohľadávok, ost.
príjmy) a z plánovania použitia peň.
prostriedkov: nákup materiálu, priame mzdy,
Výrobná réžia, odbytová réžia, admin. r.,

Výdavky na investície, dividendy
Pri nepriamej metóde:
Peň. pros. k 1.1...
+ ČZ
+ Odpisy
 Zmena stavu zásob, pohľ., cenných papierov, krát. Záv.
- výdavky na investície
- Výplata dividend
- Ostatné použitie zisku
Súčet = prír. (úbytok) peň. pr.
Peň. pr. K 31. 12 ..

Plán CF vypracovaný priamou metódou, pozri
s. 398

Pro forma bilancia
Jej základnou funkciou je poskytnúť prehľad
o finančnej situácii podniku, o stave jeho
finančnej štruktúry. Je významným
informačným zdrojom pre analýzu a
hodnotenie kvality finančného plánu.

Obsahuje stavové veličiny, t.j. vyjadruje stav
a štruktúru majetku a zdrojov jeho krytia v
určitom presne danom okamihu. Ide o plánové
rozhodnutia o investovaní a spôsobe
financovania. Ako základ môžeme použiť

súvahu.

Príklad pl. pro forma bilancie, pozri s. 399

Metódy a modely tvorby FP
Môžeme ich rozdeliť na:
1)

špecifické:

•

globálna metíoda

•

m. postupného zostavovania

•

m. analýzy nulového bodu

•

m. pomerových finančných ukazovateľov

•

m. percentuálneho podielu na tržbách

•

regresná m.

•

finančné modely

2) Ostatné metódy:
• modely optimalizácie fin. štruktúry podniku
• modely dividendovej politiky
• metódy a modely pracovného kapitálu
• metódy hodnotenia ek. efektívnosti

projektov

• metódy a modely finanč. investovania

Fin. manažér ich môže vhodne spájať so

špecifickými m.

Globálna metóda – vychádza z
vypracovaných vecných častí plánu (plán
predaja, výroby, nákupu, investícií, tech.
rozvoja, ľud. zdrojov atď) z kt. preberá
požadovanú potrebu fin. prostriedkov a výšku
vytváraných finančných zdrojov. Používajú ju
hlavne začínajúci podnikatelia. Negatívum –
pasívna funkcia FP.

Metóda postupného zostavovania rozpočtov
Uplatňuje sa v krátk. fin. plánovaní, je
súčasťou systému vnútropodnikového
riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie
podrobnosti. FP nadväzuje na tzv. funkčné
rozpočty (predaja, výroby, nákupu atď.)
zodpovedajúce funkciám podniku. Rozpočty
sa porovnávajú s pôvodným návrhom FP a
uvádzajú sa do vzájomného súladu, čím
vzniká reálny variant FP.

Sústava rozpočtov sa využíva pri kontrole
plnenia plánu na zistenie odchýlok.

Metóda analýzy nulového bodu
Skúma sa zmena veľkosti zisku a predajných
cien výrobkov na základe rozdelenia fixných
nákladov na rôzny objem predaja. Pri tvorbe
FP sa metóda využíva na hodnotenie nových
projektov, variantov plánu a na zisťovanie
hranice, pod ktorú by tržby nemali klesnúť.

Metóda pomerových finančných
ukazovateľov

Využíva vybrané pomerové ukazovateľa ako
vzorové hodnoty pri tvorbe plánovej finančnej
Bilancie, ktoré podnik chce v budúcnosti
dosiahnuť. Môže ísť o ukazovatele
formulované ako:

• špecifické ciele podniku
• priemerné ukazovatele za podniky

pôsobiace v rovnakom odvetví

• pomerové finančné ukazovatele

prosperujúcej porovnateľnej zahraničnej
firmy

Metóda percentuálneho podielu na tržbách

Vychádza z predpokladu fixného pomeru
medzi jednotlivými položkami finančnej
bilancie a celkovým objemom tržieb.
Umožňuje dať odpoveď na tieto otázky:
• aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať

podnik v plánovanom období, aby
zabezpečil predpokladaný rast tržieb

• koľko kapitálu potrebuje a v akej štruktúre
• koľko finančných prostriedkov vygeneruje

zo zisku

Nedostatky tejto metódy:
- lineárna závislosť jednotlivých položiek

majetku a zdrojov jeho krytia od tržieb, čo
nemusí vždy platiť

- výlučná závislosť plánovaných položiek

bilancie od jedinej premennej - tržieb

- neberie do úvahy náklady kapitálu, riziko

Aj napriek nedostatkom je pre svoju
jednoduchosť ľahko aplikovateľná.

Regresná metóda

Možno ju použiť na plánovanie jednotlivých
Položiek finančnej bilancie, ktoré sú priamo
ovplyvňované dynamikou rast tržieb alebo

Iného ukazovateľa podniku. Môžeme ňou
plánovať zásoby, pohľadávky, krátkodobé
záväzky.

Na rozdiel od metódy percentuálneho podielu
na tržbách, zohľadňuje táto metóda overenú
skutočnosť premenlivého pomeru dvoch
veličín. Môžeme ju aplikovať na dlhší časový
horizont plánu.

Finančné modely
• simulačné modely finančného plánu, s. 404

– 406

• optimalizačné modely FP, s. 407 – 408

Simulačné modely dávajú možnosť
vypracovať plánové finančné výkazy v
niekoľkých alternatívach podľa zadaných
predpokladov o vývoji ukazovateľov
Podmieňujúcich tvorbu plánu. Umožňujú

automatizovať dôležitú časť plánovania, ktorá
je rutinná a časovo i pracovne náročná.
Jednoduchý simulačný model, pomocou
ktorého určíme plánované hodnoty troch častí
FP (plán zisku, plán CF, pl. finančná
bilancia) vychádza z konštrukcie plánovacích
tabuliek:

Plán zisku

Plán CF

Finančná bilancia

Tržby

Zdroje: ČZ

Aktíva: ČPK

Náklady

Odpisy

Neob. aktíva

Zisk pred zdanením a úrokmi Príjmy

Pasíva: Dlhodobé

Daň

Úvery

Vlastné imanie

ČZ

Emisia akcií

Použitie: ČPK

Investície

Dividendy

V uvedenom príklade to bude model s 15
rovnicami. Vstupné informácie k modelu
predstavujú: pl. Tržby, emisia akcií, a 7
koeficientov a

1 až a7, ktoré udávajú podiel

nákladov na tržbách, úroku atď.

Proces tvorby FP sa skladá z:
1. Formulácie cieľov FP a ostatných

parametrov

2. Výpočet jedn. pol. FP z rovníc fin. modelu

1. Ciele FP a ostatné parametre:
Tržby, emisia akcií, podiel nákladov na
tržbách (a

1), úroková miera (a2), daň. sadzba

(a

3), odpisová sadzba (a4), dividendový podiel

(a

5), podiel ČVPK na tržbách (a6), podiel

neobežných aktív na tržbách (a

7)

2. Samotný finančný model, s. 406
pozostávajúci z 15 rovníc v rámci plánu
zisku 5 rovníc, CF 6 rovníc a finančnej
bilancie 4 rovnice

Optimalizačné modely s. 407 hľadajú
najlepšie riešenie za istých predpokladov a
obmedzení. Pri riešení úloh optimalizácie sa
najčastejšie používa lineárne programovanie.

Matematické riešenie vychádza z
predpokladu, že výsledky ekonomických
činností sú priamo úmerné použitým zdrojom.
Úlohou je vybrať optimálne riešenie.
Pri aplikácii lineárneho optimalizačného
modelu sa do neho zahŕňajú nielen informácie
finančného charakteru, ale aj inf. z iných
plánov podniku (pl. predaja, výroby, ľud.
zdrojov, atď.). Opt. modely sa využívajú
najmä pri tvorbe ročného FP.

Optimalizácia sa uskutočňuje pomocou
simplexnej metódy na počítači použitím
ľubovoľného tabuľkového procesora alebo
programov na riešenie úloh lineárneho
programovania, napr. QUANTITATIVE
SYSTEMS FOR BUSINESS PLUS ...

Hodnotenie úrovne a kvality FP, s. 409

Na hodnotenie možno odporučiť tieto metódy:
• pomerové finančné ukazovatele
• Altmanov model
• hodnotenie podľa cieľov
• ekonomické normály, s. 409
• ekonomická pridaná hodnota (EVA)

Kontrola plnenia plánu, úpravy a zmeny
plánu, s. 410

Finančné plánovanie je kolobeh plánovacích,
kontrolných a hodnotiacich činností.
Finančný plán sa musí revidovať podľa toho,
ako sa menia podmienky, plnia úlohy a ciele
plánu. Informácie tohto charakteru poskytuje
kontrolná činnosť.

Úlohou kontroly je či v pláne sú zahrnuté
formulované ciele a zadané parametre, či plán
zabezpečuje budúcu prosperitu podniku, či
dostatočne vyjadruje, kto, čo a kedy musí
urobiť a pod.

Pri realizácii plánu sa kontrola zameriava na
porovnanie plánovaných a skutočne
dosiahnutých parametrov, časového priebehu
ich plnenia, analýzu a zistenie

Príčin odchýlok a prípravu spoľahlivých
informácií pre prijímanie rozhodnutí a
opatrení na zabezpečenie žiadúceho stavu.
Kontrola plní poznávaciu funkciu, ovplyvňuje
plánové rozhodnutia, identifikuje úzke miesta.

Kontrolný proces vo finančnom plánovaní:
FP, ciele, projekty, normy
Realizácia plánu
Informácia o priebehu plnenia plánu
Zistenie odchýlok skutočnosti od plánu
Analýza a zistenie príčin odchýlok
Rozhodnutia o odstránení odchýlok

(operatívne zásahy do riadenia finančných
procesov)

- Odchýlky v tvorbe a použití zdrojov
- Zmena základných predpokladov tvorby FP
(zmeny plánu, preplánovanie)

Kontrolné otázky: s. 413

Príklad na zostavenie pl. pro forma bilancie s
použitím metódy %-ného podielu na tržbách

Podnik dosiahol v bežnom roku objem tržieb
vo výške 600 mil. Sk. V budúcom roku
predpokladá zvýšenie tržieb o 50 %. Miera
čistého zisku v bežnom roku bola 5 %, t. j.
výnos po zdanení činil 30 mil. Sk a dividendy
sa vyplatili vo výške 40 % z čistého zisku.
Podnik aj v budúcom roku predpokladá 5 %
ziskovosť a výšku dividend 40 % z čistého

Zisku.
V budúcom roku si podnik vytýčil tieto ciele:
1. Hladina cudzích zdrojov má byť < 50 % z

celkových aktív

2. Ukazovateľ „likvidita 3. stupňa < 2,5

Súčasná štruktúra aktív zodpovedá súčasnej
úrovni tržieb, čo je jeden zo základných
predpokladov metódy percentuálneho podielu
na tržbách

Úloha:
1. Aké aktíva by mal mať podnik v

budúcom roku, aby zabezpečil plánovaný

rast tržieb
2. Koľko potrebuje kapitálu na investície a v
akej štruktúre (krátkodobý úver, dlhodobý
úver, akciový...)
3. Koľko kapitálu vytvorí podnik zo svojich
ziskov

Finančná bilancia (súvaha) za bežný rok k 31. 12. (v mil. Sk)

Aktíva

Pasíva

Peňažné prostriedky 18

Záväzky voči dodávateľom 42

Pohľadávky 90

Krátkodobé úvery 12

Zásoby 120

Mzdové, daňové a ostatné záväzky 30

Obežné aktíva 228

Krátkodobé cudzie zdroje 84

Stále aktíva 180

Dlhodobé cudzie zdroje (úvery) 90

Základný kapitál 174

Nerozdelený zisk 60

Aktíva spolu 408

Pasíva spolu 408

Výpočet % podielu na tržbách a plánovaných položkách finančnej bilancie:

Položky bilancie

% podiel z tržieb bežného

roka

Plánovaná výška v mil. Sk

1

)

Peňažné prostriedky

3

27

Pohľadávky

15

135

Zásoby

20

180

Obežné aktíva

38

342

Stále aktíva

30

270

Aktíva spolu

68

612

Záväzky voči dodávateľom:

7

63

Krátkodobé úvery

122)

Mzdové, daňové a ostat.
Záväzky

5

45

Krátkodobé cudzie zdroje

12

120

Dlhodobé cudzie zdroje
(úvery)

902)

Základný kapitál

1742)

Nerozdelený zisk

873)

Pasíva spolu:

12

471

1)

Plánovaná výška = plánovaná tržba x %

podiel z tržieb bežného roka

Tržby bežného roka = 600 mil. Sk
Tržby budúceho roka = 900 mil. Sk
2)

Položky, u ktorých nepredpokladáme, že

narastú s tržbami

Nerozdelený zisk vypočítame:
Zmena nerozdeleného zisku = čistý zisk –

dividendy = 45 – 18 = 27 mil. Sk

Pri metóde % neho- podielu na tržbách je
dôležité zvážiť a odlišovať, ktoré položky
úmerne narastú s tržbami. Na strane aktív sú
to obyčajne všetky položky a na strane pasív
iba niektoré (záväzky voči dodávateľom,
mzdové, daňové záväzky). Nerozdelené zisky
narastú vtedy, keď podnik bude ziskový a celý
zisk nerozdelí, percento rastu však môže byť
rôzne.

Rozdiel medzi vyšším percentuálnym rastom

aktív a nižším percentuálnym rastom pasív
je úlohou finančného plánovania a
rozhodovania o voľbe a spôsoboch získania
dodatočných finančných zdrojov. Niekedy
je podnik schopný pokryť zvýšenú potrebu
internými zdrojmi (nerozdelený zisk),
inokedy musí riešiť svoju finančnú situáciu
zapojením a využitím externých zdrojov
(napr. úverom, emisiou cenných papierov)

Potreba nových finančných zdrojov (PFZ) =

Aktíva – Pasíva = 612 – 471 = 141 mil. Sk
alebo

(aktíva-pasíva) x  tržieb
PFZ = - (t x tržby pl) x (1-d) =
tržby b . R

(408 – 72) x 300
- (0,05 x 900) x (1 – 0,4) = 141 mil. Sk
600

Kde: t – ziskovosť tržieb
d – podiel dividend na zisku
b.r. – bežný rok

 - prírastok

Poznámka: Do pasív zahrňujeme iba tie
položky, ktoré narastú úmerne s tržbami.
Vplyv formulovaných cieľov (výška úverov a
likvidita 3. stupňa) na štruktúru nových
finančných zdrojov:

1. Potreba dodatočných cudzích zdrojov:
Maximálna výška cudzích zdrojov = 0,5 x
plánované aktíva spolu =
0,5 x 612 = 306 mil. Sk ........................................306 mil. Sk
Krátk.cudzie zdroje pl. 120
Dlhodobý úver k 31.12. b.r. 90
Cudzie zdroje spolu 210 mil. Sk .......- 210 mil. Sk
Maximálny dodatočný úver v plánov. obd. 96 mil. Sk

2. Potreba týkajúca sa krátkodobých pasív:

Maximálne krátkodobé pasíva = Obežné
aktíva/ likv. 3. Stupňa = 342/2,5 = 137 mil. Sk

Plánované krátkodobé pasíva - 120 mil. Sk
Maximálne dodatočné krátkodobé pasíva (KZ) 17 mil. Sk

• Štruktúra nových FZ bude:
• Krátkodobé úvery 17
• Dlhodobé úvery 79 = 96 – 17
• Emisia účastín 45
• Nové fin.zdroje spolu 141 mil. Sk

Plánovaná finančná bilancia k 31. 12. (v mil. Sk)

Aktíva

Pasíva

Peňažné prostriedky

27 Záväzky voči

dodávateľom

63

Pohľadávky

135 Krátkodobé úvery

29

Zásoby

180 Mzdové, daňové a os

ostatné záväzky

45

Obežné aktíva

342 Krátkodobé pasíva

137

Stále aktíva

270 Dlhodobé cudzie

zdroje (úvery)

169

Základný kapitál

219

Nerozdelený zisk

87

Aktíva spolu

612 Pasíva spolu

612

Finančné hosp. P v osobitných podmienkach
(Fin. aspekty združ. P)
s. 414 – 431 (nová učebnica)

1.

Zmeny objemu a štruktúry podnikového
kapitálu

2.

Zmeny právnej formy podniku

3.

Spojenia podnikov formou holdingu

4.

Fúzie podnikov

5.

Konsolidácie a sanácie

6.

Likvidácie podnikov

Ad 1. a) zvýšenie podnikového kapitálu (PK)
- zvýšenie ZI:
- zvýšenie ZI z ext. zdrojov
- zvýšenie ZI z int. zdrojov

b) zníženie PK

Dôvody zníženia ZI môžu byť:

- zníženie objemu podnikovej č.
- potreba uhradiť straty P v situácii, keď sa

RF vyčerpali

Spôsoby znižovania ZI:
• V P jednotlivca – závisí od rozhodnutia

podnikateľa

• V os. spol. zákon neustanovuje nejakú min.

hranicu ZI
- závisí od spoločného rozhodnutia

spoločníkov
• v s.r.o. – rozhodnutie valné zhromaždenie
spoločníkov

• v a.s. – rozh. valné zhromaždenie
akcionárov kvalif. väčšinou

zníženie možno vykonať:

- zn. menovitej hodnoty akcií
- stiahnutím istého počtu akcií z obehu

c) zmeny štruktúry podnikového kapitálu
• Zmeny v rámci VI. Medzi hlavné zmeny

patria:

- pridelenie nerozd. Z do rezerv. fondov
(časť sa obučajne použije ako zdroj
samofinancovania)

- použitie rezerv na úhradu straty
- použitie rezerv na zv. ZI

• Zmeny v rámci CK – týkajú sa lehôt

splatnosti, výšky ÚM, zdrojov kapitálu

Ide o tieto operácie:
- úvery od viacerých veriteľov (oslabenie

zasahovania do (riadenia P)

- konverzia úveru za iný. Výmena starých

obl. za emisiu nových s výhodnejšou ÚM

- úhrada krát. úverov stredno a dlhodobými

(cieľ zvýšiť podnikovú likviditu)

- zámena druhov úveru z hľ. ich záruk napr.

nahradiť úver zaručený CP hypotekárnym
úverom a CP predať na kap. trhu.

• zmeny pomeru medzi vlastným imaním a

CK (FŠIK). Zmeny FŠ možno dosiahnuť:
- premenou časti ZI podniku na CK

(záväzok voči odchádzajúcemu
spoločníkovi)

- premenou CK na ZI (veriteľ zamení svoju

pohľadávku za vlastnícky podiel a stáva sa
spoluvlastníkom)

- FŠP sa môže zmeniť buď zv. VI bez

zmeny sumy CK alebo naopak

Ad 2. Zmena právnej formy podniku

Pôvodný podnik zaniká a vzniká nový.
Zmeny sa uskutočňujú s rastom P.
Nižšie organizačné a právne formy sa menia
na vyššie.

Pri zmene právnej formy sa menia
vnútropodn. vzťahy a vzťahy P k ek. okoliu.

Rozhodovanie v tejto oblasti je spojené s
týmito okruhmi problémov:

- ako sa zmení spôsob ručenia za záväzky P,
- vplyv na organizáciu riadenia P,
- zmeny v rozdeľovaní Z a úhrade straty
- možnosti získavania ďalšieho kapitálu a

úverové možnosti,

- dopady na daňové zaťaženie

Ad 3. Združovanie podnikov

Cieľ – zlepšiť plnenie podnikateľských

cieľov

Formy podnikových združení

Združenie na základe dohody

Združenie na základe kapitálového prepojenia

Združenie na základe dohody:

• konzorcium
• kartel
• koncern na zmluvnom základe
• stavovský zväz

Združenie na základe kap. prepojenia

Holding fúzia

zlúčením

prevzatím

Naštudovať s. 414 – 416 - 420

Finančné otázky fúzie podnikov

Fúzia je proces spojenia dvoch alebo viac
podnikov s právnou subjektivitou do jedného
P.
Môže mať formu:
• prevzatia (preberajúci P zostáva, preberaný

stráca právnu subjektivitu)

• zlúčenie (vzniká nový podnik)

Fúzia z hľadiska charakteru činnosti
spájajúcich sa podnikov môže byť:

• horizontálna – (spájanie P s obdobným

zameraním)

• vertikálna – (spájanie rozdiel. častí výr.

reťazca)

• konglomerátna – (spájanie P z navzájom

nezávislých odborov podnikania – nemusí
byť nijaká výrobná kooperácia)

Fúzia je ek. výhodná, keď spojené firmy majú
väčšiu hodnotu spoločne ako oddelene

H

AB > HA + HB

H – súčasná trhová hodnota
Zisk z fúzie (Z

F) je hodnotovým vyjadrením

synergického efektu fúzie.

Možno ho vyjadriť:

Z

F = HAB – (HA + HB)

Ekonomické ocenenie príčin fúzií

• príčiny výrobného a organizačného

charakteru

• príčiny finančného charakteru

Príčiny výrobného a organizačného charakteru
- snaha dosiahnuť zvýšenie objemu činnosti

znížením, úsporou nákladov. Ide o
horizontálne fúzie

- spoločné využívanie komparatívnych výhod

zlučovaných podnikov (napr. využívanie
patentov, licencií, know-how, technológií atď.)

- realizácia strategických výhod akou je

zvýšenie trhovej sily zlúčeného P, zlepšenie
marketingu

- zjednodušenie koordinácie pri vertikálnej

fúzii

- zníženie administratívy
- eliminácia neefektívneho manažmentu

preberanej firmy – pri fúzii formou
prevzatia

- diverzifikácia podnikových aktivít, čím sa

zníži podnikateľské riziko (hlavne pri
konglomerátnej fúzii). Ak existuje kap. trh
je jednoduchšie a lacnejšie znižovať riziko

diverzifikáciou portfólia akcionárov (t.j.
vkladať kapitál formou akcií do viacerých
podnikov)

Príčiny finančného charakteru
- rast úverovej schopnosti zlúčenej firmy.
- posilní sa kapitálová sila P – dobre pre
veriteľa

- ochota poskytovať úvery s nižšími ÚM –

pôsobenie efektu zo zadĺženia

- snaha investovať voľné fin. zdroje (odpisy,

ČZ, výplata dividend) a použiť ich aj na
prevzatie iného podniku

- dosiahnuť daňovú výhodu pri odpočítaní

straty dosiahnutej v jednom zo zlučujúcich
podnikov. Využitie výhod pri fúzovaní s
firmou z rozvojovej krajiny (daňové
zvýhodnenia, lacné pracovné sily atď.)

- Krátkodobý rast výnosov na akciu aj vtedy,

keď fúzia nezvýši hodnotu zlúčenej firmy.

Je to možné vtedy, keď preberajúca firma
má vyšší pomer ceny akcie k jej výnosu
(P/E), pričom preberaná firma má vyšší
výnos na akciu ako preberajúca firma.
Takáto fúzia neprináša dlhodobejší efekt.

Spôsoby a ekonomické dôsledky fúzie

Fúzia firiem sa uskutočňuje:
• zlúčením alebo prevzatím na základe

dohody firiem,

• prevzatím nákupom majority akcií

preberanej firmy,

• prevzatím nákupom jednotlivých aktív

preberanej firmy

Zlúčenie alebo prevzatie na základe dohody

- potrebný súhlas zúčastnených právnych

subjektov,

- súhlas väčšiny akcionárov,
- pri zlúčení prestávajú existovať zlučované

firmy, akcie sa v dohodnutom pomere
vymenia za akcie novovzniknutej spoločnej
firmy. Preberajúca firma (A) ďalej existuje,
vydáva akcie a preberaná firma (B) zaniká.

- Vyžaduje nižšie náklady ako iné formy

Fúzia prevzatím je menej častá. Náklady
závisia hlavne od toho, na akom ocenení akcií
preberanej firmy sa účastníci dohodnú.

Prevzatie nákupom majority akcií cieľovej
spoločnosti. Je to vtedy, keď sa ponuka
preberajúcej firmy nestretne so súhlasom
cieľovej (preberajúcej) firmy.

- obchádza vedenie cieľovej firmy
- obracia sa priamo na jej akcionárov
- snaží sa získať právo zastupovať ich na

najbližšom VZ

- častejšie začína na sek. trhu nakupovať

akcie cieľovej firmy a potom podá verejnú
ponuku akcionárom cieľ. firmy – tender
(napr. inzerát v novinách)

- skupovanie akcií cieľ. firmy zvyšuje dopyt

po nich

- prevzatie nákupom je nákladnejšie, nie je

potrebný súhlas akcionárov na VZ

Pri úhrade peniazmi je transakcia jednoduchá
- preberajúca firma ponúkne cenu za akcie

cieľovej firmy. Ak cena prevyšuje kurz
akcií cieľovej firmy pred fúziou, rozdelí sa
zisk z fúzie medzi akcionárov preberajúcej

Pozri príklad s. 426 (nová učebnica)

Pri úhrade akciami zlúčenej firmy

- treba určiť, koľko jej akcií majú dostať

akcionári preberanej (cieľovej) firmy

- základom výpočtu je dohoda o cene akcie

cieľovej firmy v ponuke na prevzatie

Podiel akcionárov cieľovej firmy na zisku sa
môže pohybovať v intervale:

H

B HB + ZF

<
H

AB HAB

Dolná hranica intervalu znamená, že akcionári
firmy B nedostanú nijaký podiel na zisku z
fúzie

Hornú hranicu intervalu tvorí prípad, keď
akcionári cieľovej firmy B dostanú toľko
nových akcií, že získajú celý zisk z fúzie

Celkový počet akcií spojenej firmy AB (S

AB)

sa bude skladať z dovtedajšieho počtu akcií
firmy A (S

A) a z dodatočne emitovaných akcií

pre akcionárov firmy (S

B). Keď sa dosiahne

dohoda o podiele na zisku z fúzie, ktorý
získajú akcionári firmy (a

2) možno

Potrebný počet akcií S

B stanoviť podľa

vzťahu:
H

B + a2 ZF SB

=
H

AB SA + SB

Keď označíme

H

B + a2 ZF

= C
H

AB

hľadaný počet akcií spojenej firmy pre
akcionárov cieľovej firmy (S

B) bude:

C . S

A

S

B =

1 - C

Pozri príklady s. 427, 428 (nová učebnica)
Kontrolné otázky: s. 431

Nákup jednotlivých aktív
- platby idú v prospech predávajúcej firmy

ako celku a nie jednotlivým akcionárom

- preberajúca firma nakúpi len tie aktíva, o

ktoré má záujem

Finančné otázky krízového riadenia
s. 432 - 445

Cieľom je vyviesť podnik z problémov,
zachrániť ho alebo zabezpečiť jeho likvidáciu
s čo najmenšími stratami pre veriteľov a
vlastníkov

Zahŕňa:
• konsolidáciu s cieľom znížiť nebezpečnú

úroveň najmä fin. rizík,

• sanáciu ako súbor opatrení zacielených na

záchranu podniku pred likvidáciou

• likvidáciu P jednak dobrovoľnú, jednak

nútenú, ktorá prebieha konkurzom alebo
vyrovnaním.

Krízové riadenie a zánik podniku
s. 432 – 445

Nepriaznivá hospodárska situácia P sa prejaví
vo finančných ťažkostiach

Cieľ: - odstrániť problémy
- zabezpečiť likviditu P
- voľba postupov krízového
manažmentu

- charakt. príčiny a stupne finančných

ťažkostí

- charakt. obsah jednotlivých postupov

krízového manaž. P
• konsolidácie
• sanácie
• vyrovnania
• reštrukturalizácie
• konkurzu
• likvidácie

Finančné problémy P:

• nedostatočná ziskovosť
• relatívna nelikvidnosť
• absolútna nelikvidnosť

Nedostatočná ziskovosť
• miera rentability celk. kapitálu klesne pod

úroveň, bežnú v danom odbore podnikania

Relatívna nelikvidnosť

- P nie je schopný načas uhrádzať svoje

záväzky
- dočasná – krátkodobá
- chronická – dlhodobejšia
- druhotná
- prvotná

Absolútna nelikvidnosť vzniká ak, záväzky P
sú vyššie, než reálna hodnota jeho majetku
(Aktív).
P je viacej dlžný ako vlastní
P sa snaží vysporiadať s fin. problémami
Prevencia cez FA ex ante je lacnejšia, než
náprava ťažkostí, ktoré sa už naplno prejavili.
FA ex ante predikuje finančnú tieseň v
budúcnosti.

Začať proces krízového manažmentu skôr,
než sa finančné ťažkosti prejavia navonok.
Intenzita zásahov krízového riadenia.
Ide o:
A) neformálne opatrenia, ktoré prijíma sám

podnik (spolupráca s veriteľmi)

B) opatrenia uskutočňované pod dohľadom

súdu

Ad A) Komplex opatrení možno označiť ako:
• konsolidáciu P
• sanáciu P
• mimosúdne vyrovnanie

Konsolidácia – vnútorné ozdravenie P
Cieľ - prekonať nedostatočnú ziskovosť P

- prekonať dočasnú platobnú

neschopnosť

• Postup konsolidácie – kroky:
• analýza vývoja P

porovnanie výsl. FA s Ř v odvetví

• odhaľovanie príčin ťažkostí

formulovanie čiast. problémov, ktoré

treba riešiť

• návrhy na riešenie form. Problémov

oblasť technická
logistická
informačná

organizačná
sociologická
finančná a iné

• realizácia konsolidačného procesu

zabezpečiť externý tím sa

dosahujú lepšie výsledky

Konsolidačné opatrenia:
1. Stabilizácia:

-

zv. obratu úpravou výrobnej

štruktúry

- zmena obch. stratégie

2. Znižovanie nákladov

- hlavne fixného charakteru
- úspora mat. a mzd. variab. N

3. Opatrenia v oblasti financií

- úprava objemu a štruktúry podnikového

majetku a kapitálu

- zvýšiť likviditu P

- premeniť časť majetku na peniaze
splatiť čiastočne podnikové záväzky

Znížiť celkovú sumu viazaného kapitálu, čím
sa zlepší FŠP, zníži sa dlhová služba a zvýši
sa úver. schopnosť

Sanácia

- súbor opatrení zameraných na prekonanie

dlhšie trvajúcej stratovosti P, resp.
dlhodobej platobnej neschopnosti

- zachrániť P pred likvidáciou

Ciele sanačného programu
s. 436

Formy sanácie z fin. hľadiska:
1.

Čistá sanácia

- úhrada straty na ťarchu ZI

2. Sanácia získaním nových prostriedkov od
vlastníkov
3.

Sanácia úpravou záv. voči veriteľom, a to
formou:

- dohoda s veriteľmi o odklade

splatnosti

niekt. záv.

- zmena krátkodobých záväzkov na

strednodobé, resp. dlhodobé

- dohoda s veriteľmi o odpustení časti
záväzkov
- kapitalizácii záv.: - premena veriteľa

na spoluvlastníka
4. Zníženie kapitálu viazaného v P s jeho

následným zvýšením

- presvedčiť ek. okolie P o schopnosti

prekonať problémy

Mimosúdne vyrovnanie

- dohoda so všetkými veriteľmi o

čiastkovej úhrade pohľadávok

Konkurz, reštrukturalizácia, likvidácia
s. 439 - 444