{\rtf1\ansi\ansicpg1250\deff0\deflang1029\deftab708{\fonttbl{\f0\froman\fcharset0 Times New Roman;}{\f1\froman\fcharset238{\*\fname Times New Roman;}Times New Roman CE;}{\f2\fnil\fcharset2 Wingdings;}{\f3\fnil\fcharset2 Symbol;}}
\viewkind4\uc1\pard\lang1051\b\f0\fs24 PhDr. Miroslav Tvrdo\f1\'f2\tab\tab\tab\f0\fs28 Soci\'e1lna politika I., II.\fs24\par
\par
       \b0 Slovensk\'e1 republika nast\'fapila po r.1989 cestu, ktor\'e1 priniesla pre cel\'fa na\'9au spolo\f1\'e8\f0 nos\f1\'9d mno\'9estvo \f0\par
   zmien s cite\f1\'ben\'fdm dopadom pre ob\'e8\f0 ana\f1  \f0 predov\'9aetk\'fdm v soci\'e1lnej sf\'e9re. S t\'fdm s\'favisiace zmeny\par
   spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho syst\'e9mu si ak\'fatne vy\'9eadovali jasnej\'9aie a d\'f4raznej\'9aie formulova\f1\'9d nov\'e9 \f0 a  \f1\'e8\f0 asto aj \f1         \f0  \par
 \f1   \f0 baz\'e1lne v\'fdchodiskov\'e9 princ\'edpy ekonomickej a soci\'e1lnej politiky novovzniknut\'e9ho \'9at\'e1tu.\lang1029\par
\lang1051\par
   1. Slovensk\'e1 soci\'e1lna politika a aj na\'9ae snahy v oblasti transform\'e1cie boli predznamenan\'e9 Uznesen\'edm vl\'e1dy SR \f1\'e8\f0 . 944 z 12. decembra 1995, kedy bola schv\'e1len\'e1 Koncepcia transform\'e1cie soci\'e1lnej sf\'e9ry SR. V s\'falade s  t\'fdmto uznesen\'edm \'84zmeny v soci\'e1lnej sf\'e9re musia smerova\f1\'9d k rozvoju \'farovne soci\'e1lnych a ekonomick\'fdch pr\'e1v ob\'e8\f0 anov v duchu princ\'edpov prechodu od \'9at\'e1tneho paternalizmu k  soci\'e1lne spravodlivej\'9aej spolo\f1\'e8\f0 nosti, pri zoh\f1\'beadnen\'ed mo\'9enost\'ed spolo\'e8\f0 nosti dan\'fdch \'farov\f1\'f2ou ekonomiky, t. j. pri re\'9apektovan\'ed princ\'edpu ekonomickej \'fanosnosti.\ldblquote\par
\lang1029\f0\par
\lang1051     \b Soci\'e1lne zabezpe\f1\'e8\f0 enie teoreticky zahr\f1\'f2uje\f0  tri typy soci\'e1lnych in\'9atit\'faci\'ed:\par
\f1        \b0\f0 1. soci\'e1lne poistenie\par
       2. \'9at\'e1tna soci\'e1lna podpora\par
       3. soci\'e1lna pomoc\par
   Potreba ofici\'e1lnych zmien v soci\'e1lnej oblasti, ako napr\'edklad zmeny:\par
  \f1 -\f0  v legislat\'edvnej oblasti, v ktorej prijatiu v\'fdznamn\'fdch legislat\'edvnych noriem (z\'e1kon o  soci\'e1lnom poisten\'ed, o \'9at\'e1tnej soci\'e1lnej podpore, o zamestnanosti a o soci\'e1lnej pomoci) predch\'e1dzala verejn\'e1 diskusia o soci\'e1lnej reforme, o tvorbe z\'e1chrannej soci\'e1lnej siete a o transform\'e1cii soci\'e1lnej  sf\'e9ry,\par
  \f1 -\f0  v syst\'e9me centralizovan\'e9ho riadenia a paternalistick\'e9ho fungovania \'9at\'e1tu na decentralizovan\'fa, diferencovan\'fa soci\'e1lnu pomoc so \'9airokou mo\'9enos\f1\'9dou realiz\'e1cie r\'f4znych subjektov s pestrou ponukou slu\'9eieb, ktor\'e9 sa orientuj\'fa bli\'9e\'9aie na  klienta s re\'9apektovan\'edm jeho jedine\'e8\f0 n\'fdch podmienok,\lang1029\par
\lang1051\f1   \b -\f0  \b0 v administrat\'edvno - byrokratickom pr\'edstupe zalo\'9eenom len na finan\f1\'e8\f0 n\'fdch d\'e1vkach, bez \'fa\f1\'e8\f0 innej koncepcie \f1\'efal\'9aej diferencovanej \f0 pomoci, so snahou vyu\'9eitia neoddelite\f1\'benej \f0  s\'fa\f1\'e8\f0 asti pr\'e1ce s \f1\'e8\f0 lovekom  poradenstva.\par
\lang1029\par
\lang1051       \b V r\'e1mci sk\'famania soci\'e1lnej oblasti m\'f4\'9eeme rozli\'9aova\f1\'9d tri z\'e1kladn\'e9 intencion\'e1lne sa podmie\'f2uj\'face kateg\'f3rie a v\'fdchodiskov\'e9 pojmy\b0\f0 :\par
     A) soci\'e1lny syst\'e9m\par
     B) soci\'e1lna politika\par
     C) soci\'e1lna pr\'e1ca \lang1029\b\line\lang1051     \b0 Pojem soci\'e1lny je v s\'fa\f1\'e8\f0 asnosti ve\f1\'bemi \'e8\f0 asto pou\'9e\'edvan\'fd v  s\'favislosti s aktu\'e1lnym stavom \'9eivotnej \'farovne obyvate\f1\'beov, ale aj v s\'favislosti s konkr\'e9tnymi \'9eivotn\'fdmi situ\'e1ciami jednotlivcov, skup\'edn \'e8\f0 i komun\'edt. Ide vo v\'9aeobecnosti  o \'9airok\'e9 pon\'edmanie jednotlivca vo vz\f1\'9dahu k spolo\'e8\f0 nosti a nielen vo vz\f1\'9dahu k soci\'e1lnej pomoci ako s\'fa\'e8\f0 asti soci\'e1lneho zabezpe\f1\'e8\f0 enia ob\f1\'e8\f0 anov \lang1029\par
\lang1051 V\'fdraz soci\'e1lny je pou\'9e\'edvan\'fd v r\'f4znych v\'fdznamoch: \lang1029\par
\lang1051\b\f1 -\f0   vz\f1\'9dahuj\'faci sa na \'beudsk\'fa  \f0 spolo\f1\'e8\f0 nos\f1\'9d, t\'fdkaj\'faci sa vz\'e1jomn\'fdch \f0  vz\f1\'9dahov \'beud\'ed, spolo\'e8\f0 ensk\'fd,\par
\f1 -\f0   t\'fdkaj\'faci sa zlep\'9aovania spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fdch pomerov, maj\'faci tendenciu zlep\'9aova\f1\'9d spolo\'e8\f0 nos\f1\'9d, \par
-\f0   t\'fdkaj\'faci sa hmotn\'e9ho zabezpe\f1\'e8\f0 enia  jednotlivcov v spolo\f1\'e8\f0 nosti.\par
\b0\'8a. Strie\'9eenec uv\'e1dza, \'9ee pojem \'84soci\'e1lny\ldblquote  pou\'9e\'edvame pracovne ako : \par
  \f1 -\f0  ,,spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fd, t\'fdkaj\'faci sa spolo\f1\'e8\f0 nosti, spolo\f1\'e8\f0 nos\f1\'9dou podmie\'f2ovan\'fd, spolo\'e8\f0 ensky z\'e1v\'e4zn\'fd,\par
  \f1 - \f0 spolo\f1\'e8\f0 ensky normat\'edvny, sl\'fa\'9eiaci spolo\f1\'e8\f0 nosti,  prospe\'9an\'fd spolo\f1\'e8\f0 nosti,   \par
  \f1 -\f0  t\'fdkaj\'faci sa \'9eivotn\'fdch podmienok, \'9eivotnej  \'farovne,\par
  \f1 -\f0  vyjadruj\'faci \'9eivotn\'e9 istoty, podmienky, \par
  \f1 -\f0  vyjadruj\'faci blaho a dobro spoluob\f1\'e8\f0 anov a spolo\f1\'e8\f0 nosti ako celku,  \par
  \f1 -\f0  vyjadruj\'faci pomoc (pomoc soci\'e1lna),     \par
  \f1 -\f0  vyjadruj\'faci spoluc\'edtenie\f1 .\f0    \par
      \par
Dnes m\'f4\'9eeme v\'fdraz soci\'e1lny, pon\'edma\f1\'9d vo viacer\'fdch rovin\'e1ch: \par
  \f0 1.relating to society or its organization\ldblquote  (ako vz\f1\'9dahy v spolo\'e8\f0 nosti, alebo jej organizovanie, pr\'edpadne usporiadanie)\par
  2. \'84concerned with the mutual relations of human beings or of classes of human beings\ldblquote  (ako  vz\'e1jomne\f1  \f0 obojstrann\'fa  starostlivos\f1\'9d o \'beudsk\'e9 existencie jednotlivcov alebo ich spolo\'e8\f0 ensk\'e9 vrstvy)\par
\f1   \f0 3. \'84living in organized communities\ldblquote  (ako \'9eivot v organizovanom spolo\f1\'e8\f0 enstve, komunite, alebo spolo\f1\'e8\f0 nosti)\par
\f1   \f0 4. \'84needing companionship\ldblquote  (ako spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e1 potreba, n\'fadza, tiese\f1\'f2)\par
  \f0 5. \'84living together in organized communities (ako spolo\f1\'e8\f0 n\'e1 existencia, \'9eivobytie v organizovan\'fdch komunit\'e1ch, spolo\f1\'e8\f0 nostiach)\b\par
\b0 Pojem \b syst\'e9mov\'fd, syst\'e9m\b0  sa \f1\'e8\f0 asto vysvet\f1\'beuje ako \f0 protipr\'fad k narastaj\'facemu rozdeleniu vied v r\'e1mci \f1\par
\f0 vysoko \'9apecializovan\'fdch \f1\'e8\f0 iastkov\'fdch discipl\'edn. Syst\'e9m je tak mo\'9en\'e9 ch\'e1pa\f1\'9d ako jeden integra\'e8\f0 n\'fd\f1  \f0 v\'fdkon, slu\'9ebu r\'f4znych vedeck\'fdch discipl\'edn, ktor\'e1 pos\'fava do popredia \'9atruktur\'e1lne podobnosti svojho \par
predmetu. \'84U\'9e samotn\'fd pojem\b  syst\'e9m\b0\i  \i0 ukazuje orient\'e1ciu na pomery nasmerovan\'e9 k sebe, na vz\f1\'9dahy, \f0\par
\f1 k\f0 tor\'e9 sa menia a z ktor\'fdch vznik\'e1 nesk\'f4r celok so svojimi \'9apecifick\'fdmi vlastnos\f1\'9dami.\ldblquote\super\f0 1\nosupersub\par
[1] HOLLSTEIN-BRINKMANN, H. : Soci\'e1lna pr\'e1ca a syst\'e9mov\'e9 te\'f3rie, Trnava, SAP, 2001, s. 15\par
\par
\b    V pojme syst\'e9m \b0 m\'f4\'9eeme n\'e1js\f1\'9d teda odstup\'f2ovanie celkov a \'e8\f0 ast\'ed, ktor\'e9 umo\'9e\f1\'f2uj\'fa rozli\'e8\f0 n\'e9\par
 roviny pozorovania:  ak sa pohybujeme v hierarchii sp\'e4\f1\'9d, m\'f4\'9eeme dosta\'9d detailn\'e9 vysvetlenie syst\'e9mu. Pri poh\'beade do hierarchie dopredu, m\'f4\'9eeme z\'edska\'9d hlb\'9aie pochopenie jeho v\'fdznamu. Tak\'e1to char\f0 akteristika potom predstavuje roz\'9a\'edren\'fd pojem syst\'e9mu, ktor\'fd obsahuje tri uveden\'e9 dimenzie. "Syst\'e9m je len v tom pr\'edpade usporiadan\'fd celok,  ke\f1\'ef:\f0    \line\b    a) \b0 dokumentuje ur\f1\'e8\f0 it\'e9 funkcie ako vz\f1\'9dahy medzi \par
\f0         jednotliv\'fdmi atrib\'fatmi,\par
\b    b) \b0 pozost\'e1va z elementov, pr\'edpadne subsyst\'e9mov,  \par
        ktor\'e9 s\'fa pomocou rel\'e1ci\'ed spojen\'e9 navz\'e1jom do  \par
        jednej \'9atrukt\'fary,\par
\b    c)  \b0 je na ur\f1\'e8\f0 itom stupni od svojho okolia \par
        ohrani\f1\'e8\f0 en\'fd, pr\'edpadne sa vy\f1\'e8\f0 len\'ed z nejak\'e9ho \par
        supersyst\'e9mu\b ."[1] [1] Tamtie\'9e.\par
\line       Jensenova te\'f3ria \b0 teda predpoklad\'e1, \'9ee soci\'e1lny syst\'e9m mus\'ed akceptova\f1\'9d realistick\'fa \f0\par
\f1 poz\'edciu poznania, vych\'e1dzaj\'fa z \'beudsk\'e9ho z\'e1\'9eitku a konania, \'e8\f0 o v\'9aak neodporuje teoretick\'e9mu predpokladu poznania vonkaj\'9aieho sveta. O tom n\'e1s experiencia v oblasti p\'f4sobenia profesion\'e1lnej soci\'e1lnej pr\'e1ce na Slovensku sk\'fasenostne presvied\f1\'e8\f0 a predov\'9aetk\'fdm od roku 1990.\par
\par
\b               N. L\'fchmann \b0 sa nazd\'e1va, \'9ee potom \'84ako komponenty soci\'e1lnych syst\'e9mov sa uzn\'e1vaj\'fa komunik\'e1cia a jej pri\f1\'e8\f0 lenen\'e9 konanie. \b Gerhard Roth  \b0 vn\'edma soci\'e1lne akty ako komponenty syst\'e9mu. Pod\f1\'bea neho sa musia ch\'e1pa\'9d soci\'e1lne \'e8\f0 iny v\'9edy ako \f1\'e8\f0 iny, ktor\'e9 s\'fa viazan\'e9 na existenciu konaj\'facich indiv\'eddu\'ed. Ako soci\'e1lny syst\'e9m definuje\b  M. Hejl \b0 skupinu \'9eiv\'fdch syst\'e9mov (napr. \f1\'beudia), ktor\'e9 vytvorili spolo\'e8\f0 n\'fa realitu, a t\'fdm i zmyslupln\'e9 konanie a komunik\'e1ciu\ldblquote . \b\par
\b0\par
\b                  Soci\'e1lny syst\'e9m\b0  v na\'9aom pon\'edman\'ed m\'e1 pomerne siln\'fd medzin\'e1rodn\'fd akcent, z toho d\'f4vodu medzin\'e1rodn\'e9 vz\f1\'9dahy, dokumenty a konvencie predur\'e8\f0 uj\'fa ur\f1\'e8\f0 it\'e9 vonkaj\'9aie prostredie pre fungovanie soci\'e1lnych syst\'e9mov v jednotliv\'fdch krajin\'e1ch. Soci\'e1lny syst\'e9m a medzin\'e1rodn\'e9 vz\f1\'9dahy maj\'fa aj v r\'e1mci predmetu sk\'famania viacero spolo\'e8\f0 n\'fdch prvkov. (vi\f1\'ef. Obr. \'e8\f0 .1)\par
\par
Z obr\'e1zku vypl\'fdvaj\'fa pomerne \'9apecifick\'e9 interakcie jednotliv\'fdch oblast\'ed - sf\'e9r. \par
  a) Duchovno-kult\'farna sf\'e9ra predstavuje  zvyky, trad\'edcie, pr\'e1vo, n\'e1bo\'9eenstvo,mor\'e1lka .  \par
M\'e1 spravidla n\'e1rodn\'fd charakter, \f1\'e8\f0 i\'9ee \f1\'e8\f0 o je \'84norm\'e1lne\ldblquote  a prirodzen\'e9 pre jeden n\'e1rod, \par
nemus\'ed by\f1\'9d tak\'e9 pre in\'fd. Z d\'f4vodu zna\'e8\f0 n\'fdch  rozdielov v sp\'f4sobe \'9eivota,  a zvykoch.  \par
Slovania sa javia ako mierumilovn\'ed, pohostinn\'ed, Taliani temperamentn\'ed, Angli\f1\'e8\f0 ania chladn\'ed...\par
\b           \par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}Ekonomick\'e1 sf\'e9ra je sf\'e9rou v\'fdroby \par
\pard       a\f1 )\b0\f0  slu\'9eieb, ekonomick\'fdch vstupov a v\'fdstupov. Cie\f1\'beom je uspokojovanie ekonomick\'fdch potrieb obyvate\'bestva s tendenciou zachovania primeranej \'farovne \'9eivota, \'e8\f0 o nie ka\'9ed\'fd v\'9aak zvl\'e1da na z\'e1klade objekt\'edvnych alebo subjekt\'edvnych pr\'ed\f1\'e8\f0 in a spad\'e1 tak do skupiny soci\'e1lne potrebn\'fdch t.j. klientov soci\'e1lnej pr\'e1ce. \par
\b\f1       \f0 c) \b0 Soci\'e1lna sf\'e9ra je podmienen\'e1 soci\'e1lnym rozvrstven\'edm obyvate\f1\'bestva, charakterom soci\'e1lnych procesov a javov v spolo\'e8\f0 nosti. Je to sf\'e9ra vz\f1\'9dahov a \'beudsk\'fdch interakci\'ed, kde ka\'9ed\'fd je \'e8\f0 lenom mnoh\'fdch spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fdch skup\'edn, pri\f1\'e8\f0 om zast\'e1va mno\'9estvo soci\'e1lnych poz\'edci\'ed a k nim prisl\'fachaj\'facich soci\'e1lnych rol\'ed. Do sf\'e9ry soci\'e1lnej ako soci\'e1lneho syst\'e9mu zara\f1\'efujeme aj pojem soci\'e1lna politika a soci\'e1lna pr\'e1ca\par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}\b\f0 Politick\'e1 sf\'e9ra, ktor\'e1 vytv\'e1ra politick\'e9 \line\b0 predpoklady pre fungovanie ostatn\'fdch sf\'e9r spolo\f1\'e8\f0 nosti. Politika znamen\'e1 moc, moc riadi\f1\'9d a zasahova\'9d do v\'9aetk\'fdch sf\'e9r spolo\'e8\f0 nosti. Ide predov\'9aetk\'fdm o z\'e1sahy uvedomel\'e9. \par
\pard\b    Usporiadan\'e1 spolo\f1\'e8\f0 nos\f1\'9d funguje ako syst\'e9m, ktor\'fd je: \par
\f0 a)  \b0  otvoren\'fd a priepustn\'fd v r\'e1mci syst\'e9mu.\line\b b)  \b0 dynamick\'fd, meniaci sa v ka\'9edej spolo\f1\'e8\f0 nosti, \b\line c)  \b0 je v\'9aak priepustn\'fd aj vo vz\f1\'9dahu k in\'fdm spolo\'e8\f0 ensk\'fdm syst\'e9mom a kult\'faram\b .\par
\f1  \par
\f0    \b0 Celkov\'fd\b  soci\'e1lny dosah globaliz\'e1cie na \f1\'e8\f0 loveka je\b0 , \'9ee na jednej strane vytv\'e1ra mno\'9estvo nov\'fdch, doteraz nepoznan\'fdch mo\'9enost\'ed. Svet sa akoby \'84zmen\'9ail\ldblquote , no na druhej strane mno\'9estvo inform\'e1ci\'ed a rast\'face n\'e1roky \f1\'e8\f0 loveka pohlcuj\'fa a vy\f1\'e8\f0 erp\'e1vaj\'fa. N\'e1sledne \f1\'e8\f0 asto doch\'e1dza aj k negat\'edvnemu efektu \'84workholizmu, alebo k \'84podnikate\f1\'besk\'e9mu syndr\'f3mu\ldblquote . \par
\ul\f0\par
\b Soci\'e1lna politika a jej princ\'edpy a funkcie :\par
\ulnone\b0    Adjekt\'edvum ,,politick\'fd\ldblquote  a substant\'edva, ktor\'e9 ho sprev\'e1dzaj\'fa (politikum, politickos\f1\'9d, politika), nie je mo\'9en\'e9 bezprobl\'e9movo interpretova\'9d. Term\'edny politika, politick\'fd sa \f0 etymologicky odvodzuj\'fa z gr\'e9ckeho politika (umenie spravova\f1\'9d), politea (\'9at\'e1t), \'e8\f0 i politikos (\f1\'e8\f0 inite\f1\'be, pracovn\'edk), v pri\f0 ebehu svojho v\'fdvoja v\'9aak pre\'9ali viacer\'fdmi s\'e9mantick\'fdmi premenami. \par
\par
\b    Max Weber,\b0  politiku vo v\'9aeobecnosti definuje ako \'84\'fasilie o podiel na moci alebo o ovplyv\f1\'f2ovanie de\'beby moci, \'e8\f0 i u\'9e medzi \'9at\'e1tmi, pr\'edpadne v r\'e1mci jedn\'e9ho \'9at\'e1tu medzi skupinami \f1\'beud\'ed, ktor\'e9 zahr\'f2uje. V politike teda ide o ,,rozdelenie moci, jej udr\'9eanie, alebo presun.\ldblquote\ul\f0 [1]\ulnone  \b C. W. Mills,\b0  tvrd\'ed, \'9ee: ,,ka\'9ed\'e1 politika je boj o moc a z\'e1kladnou formou moci je n\'e1silie.\ldblquote\ul [2]\ulnone  Politika sa ch\'e1pe ako ,,kombin\'e1cia rozhodnut\'ed\ldblquote .\ul  \ulnone  \par
\line\ul\b [\b0 1]\ulnone  Weber, M.: Politika ako povolanie, Bratislava, 1990, s. 11\par
\b       \ul [\b0 2]\ulnone  Mills, C. W.: Mocensk\'e1 elita, Praha, 1966, s. 213\par
\par
\b    \b0 Politika je pod\f1\'bea \b\'8a. Strie\'9eenca \b0 ozna\'e8\f0 en\'edm na vl\'e1dnutie \'9at\'e1tu v protiklade k ostatn\'fdm form\'e1m spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho \'9eivota (spr\'e1va, s\'fadnictvo, umenie), je to \f1\'e8\f0 innos\f1\'9d verejn\'e1, zorientovan\'e1 na proces z\'e1mern\'e9ho regulovania, ovplyv\'f2ovania konania jednotlivcov, skup\'edn a in\'9atit\'faci\'ed. \par
\b\f0    I. Tome\'9a \b0 pova\'9euje slovo politika za ve\f1\'bemi ambivalentn\'fd pojem.\ul\f0 [3]\ulnone  V\'9aetci mu rozumieme, av\'9aak \f1\'9da\'9eko ho definujeme. \b\par
\ul\b0\f0 [3]\ulnone  Ambivalentnos\f1\'9d politiky ch\'e1pe I. Tome\'9a v pr\'e1ci: Soci\'e1ln\'ed politika teorie a mezin\'e1rodn\'ed zku\'9aenost, sk\'f4r v polohe explana\'e8\f0 nej ako defini\f1\'e8\f0 nej.\par
\par
\b A. M\'fcller\b0  ju pova\'9euje za \b pleonazmus,\b0  lebo \'84ka\'9ed\'e1 politika je svoj\'edm sp\'f4sobom vo v\'9aeobecnosti soci\'e1l-        \par
 na, teda je \f1\'e8\f0 innos\f1\'9dou spolo\'e8\f0 enskou, orientovanou  na ,,societas\ldblquote\ldblquote .\ul [4]\ulnone  Spojenie slov \'84soci\'e1lna politika\ldblquote  \par
\b  \b0 pon\'edma\b  I. Tome\'9a \b0 sk\'f4r ako \'fasilie jednotliv\'fdch soci\'e1lnych subjektov o zmenu alebo udr\'9eanie a fungovanie        \par
 svojho alebo in\'e9ho (\'9at\'e1tneho, obecn\'e9ho) soci\'e1lneho syst\'e9mu\b .\b0  Za v\'fdsledok tohto \'fasilia pova\'9euje \f1\'e8\f0 innos\f1\'9d (fungovanie) alebo zmenu (transfor\f0 m\'e1ciu) syst\'e9mu, ktor\'fd sa prejavuje rozhodovan\'edm  alebo nerozhodovan\'edm a \f1\'e8\f0 innos\f1\'9dou alebo  ne\'e8\f0 innos\f1\'9dou soci\'e1lnych subjektov. \par
\b\f0            \par
 \ul [4]\ulnone  M\'fcller, A.: \'davod do vedy o politice, LUNARION, Praha, 1991, s.73\par
Soci\'e1lne probl\'e9my vznikaj\'fa od samotn\'e9ho vzniku \f1\'beudskej existencie a to z viacer\'fdch d\'f4vodov: \par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}\b0\f0 soci\'e1lno-politick\'fdch (\f1\'e8\f0 i u\'9e vo vn\'fatro\'9at\'e1tnom, alebo v medzin\'e1rodnom, glob\'e1lnom kontexte). \par
{\pntext\f3\'B7\tab}biologick\'fdch (detsk\'e1 bezmocnos\f1\'9d, stareck\'e1 slabos\'9d, invalidita, telesn\'fd postih, choroba,...). \par
\f0{\pntext\f3\'B7\tab}hospod\'e1rsko - soci\'e1lnych (fenom\'e9n biedy, bezdomovci, nezamestnanos\f1\'9d, kriminalita, ako aj \'efal\'9aie soci\'e1lno patologick\'e9 javy...).\par
\f0{\pntext\f3\'B7\tab}psychick\'fdch, ktor\'e9 ve\f1\'bemi \'e8\f0 asto podmie\f1\'f2uj\'fa tzv. materi\'e1lne prapr\'ed\'e8\f0 iny (neur\'f3zy, alkoholizmus, z\'e1vislos\f1\'9d na drog\'e1ch,...).\par
\pard\par
\ul\f0 Hovor\'edme o soci\'e1lnej politike: \par
\f1      \ulnone\b\f0 Akt\'edvnej (perspekt\'edvnej), alebo politike \'84ex ante\ldblquote , ktor\'e1 m\'e1 v\'fdrazne prevent\'edvny charakter.\par
\f1 ----\f0  Pas\'edvnej (retrospekt\'edvnej), alebo politike \'84ex post\ldblquote , ktor\'e1 m\'e1 sk\'f4r intervecionistick\'fa a sank\f1\'e8\f0 n\'fa \par
\f1   \f0    povahu. \par
\b0    Spolo\f1\'e8\f0 nos\f1\'9d ako tak\'e1, po\'e8\f0 as svojho v\'fdvoja pomerne dlho pon\'edmala r\'f4zne individu\'e1lne existencie, alebo postihnutia jedincov ako ,,osud\ldblquote , ,,bo\'9eiu v\'f4\f1\'beu\ldblquote . V pozad\'ed st\'e1l vplyv kres\'9danstva, ktor\'e9 od za\'e8\f0 iatku namierilo \f1\'beudsk\'e9 vn\'edmanie na utrpenie druh\'fdch, pri\'e8\f0 om paralelne s t\'fdm neutralizovalo v\'e4\f1\'e8\f0\'9a\'ed  z\'e1ujem o soci\'e1lnu nespravodlivos\f1\'9d. \par
\b\f0\par
A\'9e v 19. storo\f1\'e8\f0\'ed sa etablovala soci\'e1lna politika za  pomoci dvoch aspektov:\par
\f1   \f0 a)prostredn\'edctvom jednotlivcov (soci\'e1lni utopisti, teol\'f3govia, liber\'e1lni demokrati,  vedci),\par
\f1  \f0  b)prostredn\'edctvom formuj\'faceho sa robotn\'edckeho hnutia, nesk\'f4r ako s\'fa\f1\'e8\f0 as\f1\'9d novej politickej \f0  strat\'e9gie \'9at\'e1tu. \par
\par
\b0 Niektor\'e9 poh\f1\'beady a interpret\'e1cie soci\'e1lnej politiky: \par
\b\f0 1) \b0 Soci\'e1lna politika je vymedzen\'e1 ako praktick\'e1 snaha, aby spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fd celok bol usporiadan\'fd \f1\'e8\f0 o najide\'e1lnej\'9aie. Je ch\'e1pan\'e1 ako s\'fahrn z\'e1sad smeruj\'facich k odstr\'e1neniu alebo zmierneniu \'84nedostatkov spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho \'9eivota.\ldblquote  Soci\'e1lna politika nie je obdobou in\'fdch polit\'edk (napr. finan\f1\'e8\f0 nej). Je to sk\'f4r s\'fahrn mor\'e1lnych h\f1\'bead\'edsk a ich uskuto\'e8\'f2ovanie.\par
\b\f0 2) \b0 Pod soci\'e1lnou politikou sa \f1\'e8\f0 asto ch\'e1pe snaha po zdokonalen\'ed sp\'f4sobu \'9eivota. Ch. Gide pova\'9euje politick\'fa ekon\'f3miu za vedu o soci\'e1lnej u\'9eito\f1\'e8\f0 nosti a soci\'e1lnu politiku za vedu o soci\'e1lnej spravodlivosti.\par
\b 3)\b0 Prof. Engli\'9a za soci\'e1lnu politiku pova\'9euje praktick\'e9 sna\'9eenie o to, aby spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fd celok \'84bol vypestovan\'fd a pretvoren\'fd \f1\'e8\f0 o najide\'e1lnej\'9aie. Hybnou silou soci\'e1lnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivos\f1\'9d a spolo\'e8\f0 ensk\'e1 \'fa\f1\'e8\f0 elovos\f1\'9d.\ldblquote\ul\f0 [5]\ulnone  (prekl. Tvrdo\f1\'f2, M.)\par
\b\f0 4)\b0\f1\'c8\f0 as\f1\'9d autorov vymedzuje soci\'e1lnu politiku ako s\'fahrn cie\'beov, aktiv\'edt, prostriedkov realiz\'e1cie soci\'e1lneho programu tej ktorej spolo\'e8\f0 nosti. Z\'e1vis\'ed od typu spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho zriadenia, triednych, politick\'fdch, ekonomick\'fdch pomerov a trad\'edci\'ed. M\'e1 preto v r\'f4znych dob\'e1ch a v r\'f4znych spolo\f1\'e8\f0 nostiach r\'f4zny obsah, rozsah, pln\'ed r\'f4zne funkcie, re\'9apektuje r\'f4zne krit\'e9ri\'e1.\par
\ul\b [5]\ulnone  Krebs, V. : Soci\'e1ln\'ed politika, Praha, CODEX 1997, s.15.\par
5) \b0 Soci\'e1lna politika je niekedy ch\'e1pan\'e1 ako charakter, smer, sp\'f4sob, h\f1\'beadisko, tendencia politiky v\'f4bec. Nie ako jej \'e8\f0 as\f1\'9d, s\'fa\'e8\f0 as\f1\'9d, \'e8\f0 i odbor. J. Macek zd\'f4raz\f1\'f2uje, \'9ee soci\'e1lna politika \'84mus\'ed prenika\'9d celou politikou. Jedine soci\'e1lna politika m\'f4\'9ee by\'9d predov\'9aetk\'fdm politikou \f0 prevent\'edvnou. Mus\'ed by\f1\'9d v\'9aak politikou pri ktorej by z\'e1ujmy \'beud\'ed v spolo\'e8\f0 nosti boli uspokojovan\'e9 sp\'f4sobom trvale prospe\'9an\'fdm celku.\ldblquote\ul [6]\ulnone  (prekl. Tvrdo\f1\'f2, M.) \line\ul\b\f0 [6]\ulnone  Tamtie\'9e.\par
6) \b0 V te\'f3rii soci\'e1lnej politiky sa m\'f4\'9eeme stretn\'fa\f1\'9d aj s defin\'edciou soci\'e1lnej politiky \'84cez jej dve krajn\'e9 polohy - tzv. \'9air\'9aie a u\'9e\f0\'9aie ch\'e1panie.\ldblquote\ul [7]\ulnone  \'8air\'9aie ch\'e1panie za\f1\'e8\f0 le\f1\'f2uje do obsahu soci\'e1lnej politiky cel\'fa \'9ak\'e1lu oblast\'ed spolo\'e8\f0 ensk\'e9ho \'9eivota s akt\'edvnymi z\'e1sahmi do tejto sf\'e9ry. Patr\'ed sem: soci\'e1lne a pracovn\'e9  z\'e1konodarstvo, politika zamestnanosti, politika v oblasti vzdelania a zdravotn\'edctva, rodinn\'e1 a bytov\'e1 politika a soci\'e1lna ochrana potrebn\'fdch skup\'edn obyvate\f1\'bestva. U\'9e\'9aie ch\'e1panie soci\'e1lnej politiky sa obmedzuje iba na ochranu a to v adekv\'e1tnej miere predov\'9aetk\'fdm soci\'e1lne odk\'e1zan\'fdch skup\'edn obyvate\'bestva.\f0  \par
\ul\b [7]\ulnone  Pozri: Kolekt\'edv autorov: Z\'e1klady politol\'f3gie, FF UKF Nitra, 1998, s. 33-34\par
\b0\par
\b        Z uveden\'e9ho m\'f4\'9eeme vyvodi\f1\'9d aj jej  charakteristiku, ktor\'fa ch\'e1peme ako \'84riadenie procesov distrib\'facie a redistrib\'facie hmotn\'e9ho zabezpe\'e8\f0 enia jednotlivcov a skup\'edn spolo\f1\'e8\f0 nosti,\ldblquote\ul [8]\ulnone  a hlavn\'e9 ciele soci\'e1lnej politiky, medzi ktor\'e9 patr\'ed predov\'9aetk\'fdm snaha prispieva\f1\'9d k zvy\'9aovaniu \'farovne ekonomiky prostredn\'edctvom kultiv\'e1cie schopnost\'ed a uplatnenia ka\'9ed\'e9ho indiv\'eddua a snaha prispieva\'9d k humaniz\'e1cii spolo\'e8\f0 nosti zabezpe-              \f1\'e8\f0 en\'edm d\'f4stojn\'e9ho \'9eivota pre cel\'e9 obyvate\f1\'bestvo. Niektor\'ed autori uv\'e1dzaj\'fa aj tzv. naju\'9e\'9aie  ch\'e1panie, preva\'9ene pon\'edman\'e9 v kurat\'edvnom zmysle.\par
\ul\f0 [8]\ulnone  Tamtie\'9e.\par
\b0\par
Typy (modely) soci\'e1lnej politiky: \par
\b 1)  Redistribut\'edvny,\b0  niekedy ozna\f1\'e8\f0 ovan\'fd ako \b univerzalistick\'fd\b0 , s dominantnou \'falohou \'9at\'e1tu, ozna\f1\'e8\f0 ujeme ho ako \'9at\'e1tno paternalistick\'fd, niekedy aj ako soci\'e1lne demokratick\'fd. V\'fdrazne obmedzuje aktivity ne\'9at\'e1tnych subjektov. Je charakteristick\'fd pre \'9akandin\'e1vske krajiny, D\'e1nsko, Holandsko. Ide ale o typ bl\'edzky aj b\'fdvalej \f1\'c8\f0 SSR a ostatn\'fdch krajin\'e1m V\'fdchodn\'e9ho bloku, pri\f1\'e8\f0 om nem\'f4\'9eeme hovori\f1\'9d o ob\'e8\f0 ianskom type zalo\'9eenom na demokracii.\par
\b 2)Korporat\'edvny, \b0 alebo\b  v\'fdkonov\'fd\b0 , ktor\'fd sa tie\'9e naz\'fdva ako konzervat\'edvne korporat\'edvny. Vych\'e1dza z toho, \'9ee soci\'e1lne potreby maj\'fa by\f1\'9d prim\'e1rne uspokojovan\'e9 na z\'e1klade pracovn\'e9ho v\'fdkonu a z\'e1sluh. Je zalo\'9een\'fd na \'9air\'9aej kooper\'e1cii ob\'e8\f0 anov, spravidla tie\'9e na aplik\'e1cii soci\'e1lneho poistenia. \'8at\'e1t garantuje iba spolo\f1\'e8\f0 ensky uznan\'e9 minimum soci\'e1lnych potrieb a vytv\'e1ra priestor na p\'f4sobenie ne\'9at\'e1tnych subjektov. K tomuto typu m\'e1 bl\'edzko soci\'e1lna politika Nemecka, Rak\'faska, Franc\'fazska, a pod. \par
\b 3)Rezidu\'e1lny, konzervat\'edvny, \b0 alebo\b  neoliber\'e1lny.\b0  Spolieha takmer v\'fdhradne na trh a jeho in\'9atit\'facie, niekedy na rodinu. Ak v\'9aetky tieto subjekty zlyhaj\'fa, nastupuje \'9at\'e1tna soci\'e1lna politika, pri\f1\'e8\f0 om zodpovednos\f1\'9d \'9at\'e1tu za soci\'e1lnu situ\'e1ciu ob\'e8\f0 ana je minim\'e1lna. Miera redistrib\'facie je zo v\'9aetk\'fdch typov najni\'9e\'9aia. K tomuto typu sa  bl\'ed\'9ei USA, Japonsko, z \f1\'e8\f0 asti v poslednom obdob\'ed Ve\f1\'bek\'e1 Brit\'e1nia. \b\par
\f0    Dnes v\'e4\f1\'e8\f0\'9ainou \f1\'e8\f0 asto rozumieme vo v\'9aetk\'fdch typoch pod pojmom soci\'e1lna politika obvykle cel\'fa oblas\f1\'9d soci\'e1lneho poistenia, soci\'e1lneho zabezpe\'e8\f0 enia, podpory, resp. pomoci. .\ul [9]\ulnone  \par
\ul [9]\ulnone  Pozri: M\'fcller, A.: \'davod do vedy o politice, LUNARION, Praha, 1991.\par
\b0 Princ\'edpy soci\'e1lnej politiky \par
\b Obvykle m\'f4\'9eeme hovori\f1\'9d a\'9e o siedmich \f0 z\'e1kladn\'fdch princ\'edpoch, na ktor\'fdch soci\'e1lna\f1  \f0 politika spo\f1\'e8\f0\'edva a ktor\'e9:  \par
   \f2\'d8\f0  stimuluj\'fa jej ciele (princ\'edp soci\'e1lnej  \par
       spravodlivosti, princ\'edp soci\'e1lnej istoty,   \par
       princ\'edp soci\'e1lnej rovnov\'e1hy)  \par
   \f2\'d8\f0  stimuluj\'fa jej met\'f3dy (princ\'edp soci\'e1lnej \par
       solidarity, princ\'edp subsidiarity, princ\'edp \par
       sebazodpovednosti, princ\'edp particip\'e1cie). \par
\par
Princ\'edp soci\'e1lnej spravodlivosti\b0  \par
   V ch\'e1pan\'ed princ\'edpu soci\'e1lnej spravodlivosti je rad autorov, ktor\'ed vymedzuj\'fa z\'e1sady soci\'e1lnej spravodlivosti v nasleduj\'facej podobe:\par
\b    \f2\'d8\f0  ka\'9ed\'e9mu rovnako,\par
   \f2\'d8\f0  ka\'9ed\'e9mu pod\f1\'bea jeho potrieb - pri tejto\f0  z\'e1sade nevyhnutne vystupuje do popredia autorita, ktor\'e1 rozhoduje o tom, ak\'e9 potreby sa musia uzn\'e1va\f1\'9d a kto ich bude\f0  uzn\'e1va\f1\'9d. V soci\'e1lnej politike pod takouto  \f0   autoritou vystupuje \'9at\'e1t,\par
\f1   \f0  \f2\'d8\f0  ka\'9ed\'e9mu pod\f1\'bea jeho z\'e1sluh - z\'e1sluhy sa\f0  v s\'fa\f1\'e8\f0 asnosti odv\'edjaj\'fa od pracovn\'e9ho v\'fdkonu, av\'9aak aj v tejto z\'e1sade vznik\'e1 ot\'e1zka o kvalite a kvantite z\'e1sluh, ako aj o tom kto m\'e1 z\'e1sluhy ur\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d, stanovova\'9d\f0  ich v\'fd\'9aku a pod.,\f1  \f0  \f1  \par
\f0    \f2\'d8\f0  z\'e1sada \'9eivota - t\'e1to z\'e1sada znamen\'e1 \'9airok\'fd rozvoj, prosperitu a prospech st\'e1le \'9air\'9aiehopo\f1\'e8\f0 tu skup\'edn  \f1\'beud\'ed, \'beudsk\'e9ho spolo\'e8\f0 enstva.  \par
       \par
Princ\'edp soci\'e1lnej istoty \par
\b0    Spo\f1\'e8\f0\'edva v presved\f1\'e8\f0 en\'ed, \'9ee ka\'9ed\'e1 politika m\'e1 by\f1\'9d podmienen\'e1 cie\'beom, ktor\'fd prinesie svojim priaznivcom viacej telesnej, du\'9aevnej, materi\'e1lnej istoty, bezpe\'e8\f0 nosti. Spo\f1\'e8\f0\'edva \f1\'efalej v presved\'e8\f0 en\'ed zaisti\f1\'9d ob\'e8\f0 anom ur\f1\'e8\f0 it\'e9ho \'9at\'e1tu ochranu pred vonkaj\'9a\'edm nepriate\f1\'beom a aj pred mo\'9en\'fdmi vn\'fatro\'9at\'e1tnymi konfliktmi. M\'e1 tendenciu zn\'ed\'9ei\'9d \'9eivotn\'e9 rizik\'e1 vo v\'9aeobecnosti. Soci\'e1lne istoty s\'fa \'84tak\'e9 n\'e1rokov\'e9, z\'e1konn\'e9, zabezpe\'e8\f0 ovacie, pois\f1\'9dovacie s\'fastavy starostlivosti o ob\'e8\f0 anov, ktor\'e9 s\'fa garantovan\'e9 \'9at\'e1tom. \par
\b Princ\'edp soci\'e1lnej rovnov\'e1hy \par
\b0    Ide o princ\'edp komplexn\'e9ho politick\'e9ho myslenia, jednak zo strany \'9at\'e1tu a jednak zo strany jednotlivca, ktor\'e9 nepreferuje \'9eiadnu zo s\'fa\f1\'e8\f0 ast\'ed \'9at\'e1tnej politiky. Teda z  toho vypl\'fdva, \'9ee pravdepodobne najlep\'9aou soci\'e1lno politickou koncepciou bude tzv. permanentn\'e1 reforma. \par
\b Princ\'edp soci\'e1lnej solidarity \lang1029\par
\lang1051\b0    Tento princ\'edp vyjadruje rel\'e1cie medzi jednotlivcami v spolo\f1\'e8\f0 nosti navz\'e1jom. Podstata solidarity teoreticky spo\f1\'e8\f0\'edva v tom, \'9ee by nemala by\f1\'9d v\'fdsledkom don\'fatenia, ale dobrovo\'benosti jednotlivca, skupiny a pod. V protiklade s touto kon\'9atat\'e1ciou v\'9aak prax indikuje a rozli\'9auje solidaritu \ldblquote dobrovo\'ben\'fa\ldblquote  a \'84vyn\'faten\'fa\ldblquote  zo strany \'9at\'e1tu. \par
\b\f0 Princ\'edp subsidiarity \par
\b0    Etymologicky subsidiarum, subsidium ch\'e1peme ako pomoc, podpornos\f1\'9d. Za predpokladu, \'9ee ur\'e8\f0 uje princ\'edp soci\'e1lnej solidarity vz\f1\'9dah jednotlivca k celku, tak potom ur\'e8\f0 uje pojem subsidiarity vz\f1\'9dah celku k jednotlivcovi, kde ide predov\'9aetk\'fdm o hlavn\'fd princ\'edp soci\'e1lneho \'9at\'e1tu. \ldblquote To, \'e8\f0 o jednotliv\'fd \f1\'e8\f0 lovek, skupina m\'f4\'9ee vykona\f1\'9d z vlastnej iniciat\'edvy a vlastn\'fdmi silami, nem\'f4\'9ee mu by\'9d od\'f2at\'e9\ldblquote\f0  \par
\b Princ\'edp sebazodpovednosti \par
 \b0   Za prioritn\'fa m\'f4\'9eeme bra\f1\'9d t\'e9zu, \'9ee ka\'9ed\'fd \'e8\f0 lovek je individualita s vlastnou v\'f4\f1\'beou a preto ka\'9ed\'e1 pomoc \'e8\f0 loveku, ktor\'fd sa nach\'e1dza v hmotnej, alebo soci\'e1lnej n\'fadzi v sebe implicitne aj explicitne vyjadruje tzv. pomoc k svojpomoci. M\'e1 vies\f1\'9d subjekt od rezign\'e1cie a pasivity ku aktivite a zainteresovanosti  rie\'9ai\'9d svoj stav \'e8\f0 i u\'9e hmotnej, alebo soci\'e1lnej n\'fadze.\ul [10]\ulnone  \ul\b [10]\ulnone  To pova\'9eujeme za jeden z hlavn\'fdch cie\f1\'beov a filozofick\'fdch z\'e1merov Z\'e1kona o soci\'e1lnej pomoci \'e8\f0 . 195/1998 vies\f1\'9d ka\'9ed\'e9ho ob\'e8\f0 ana SR k maxim\'e1lnej zodpovednosti za kvalitu svojho \'9eivota.\par
Princ\'edp particip\'e1cie \par
\b0    Z\'e1kladnou my\'9alienkou particip\'e1cie tak je, \'9ee \f1\'beudia, ktor\'fdch \'9eivot je ovplyv\'f2ovan\'fd ur\'e8\f0 it\'fdmi opatreniami a rozhodnutiami musia ma\f1\'9d mo\'9enos\'9d z\'fa\'e8\f0 ast\f1\'f2ova\'9d sa proces\f0 u, \'84ktor\'fd ich vedie k vn\'fatorn\'e9mu prij\'edmaniu a realiz\'e1cii.\ldblquote\ul [11]\ulnone  (prekl. Tvrdo\f1\'f2, M.) \'c8\f0 lovek prest\'e1va by\f1\'9d pas\'edvnym pr\'edjemcom dan\'fdch opatren\'ed a rozhodnut\'ed. \line\ul\b\f0 [11]\ulnone  Krebs, V. : Soci\'e1ln\'ed politika, Praha, CODEX 1997, s. 47.\par
\par
Funkcie soci\'e1lnej politiky \par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}ochrann\'e1 funkcia, \par
{\pntext\f3\'B7\tab}regulat\'edvna funkcia, \par
{\pntext\f3\'B7\tab}prerozde\f1\'beovacia funkcia, \par
\f0{\pntext\f3\'B7\tab}hospod\'e1rska funkcia, \par
{\pntext\f3\'B7\tab}spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e1 funkcia, \par
{\pntext\f3\'B7\tab}prevent\'edvna (profylaktick\'e1) funkcia, \par
{\pntext\f3\'B7\tab}homogeniza\f1\'e8\f0 n\'e1 funkcia, \par
{\pntext\f3\'B7\tab}stimula\f1\'e8\f0 n\'e1 funkcia.\ul [12]\ulnone  \line\pard  \ul [12]\ulnone  Prvou a\'9e \'9aiestou funkciou sa zaober\'e1 V. Stanek, A. M\'fcller, \'8a.  \par
             Strie\'9eenec, ostatn\'e9 formuluje V. Krebs.\par
\par
Ochrann\'e1 funkcia \par
\b0 Je naj\f1\'e8\f0 astej\'9aie ch\'e1pan\'e1 ako ochrana pracovnej sily. Pritom rozozn\'e1vame ochranu pracovnej sily ako :\par
\b a) endog\'e9nnu\par
b) exog\'e9nnu \par
\par
Regulat\'edvna funkcia \par
\b0   T\'e1to funkcia vyjadruje povinnos\f1\'9d \'9at\'e1tnej soci\'e1lnej politiky v s\'favislosti s princ\'edpom soci\'e1lnej spravodlivosti stara\'9d sa a dohliada\'9d na v\'e4zby a vz\'9dahy medzi ,,kapit\'e1lom\ldblquote  a ,,pr\'e1cou.\ldblquote  \par
\f0 Do popredia vystupuj\'fa mzdy, ktor\'e9 s\'fa obvykle v\'fdsledkom:\par
   \f1 -\b   civiliza\'e8\f0 n\'e9ho v\'fdvoja \b0 (teda, ko\f1\'beko zarob\'edm,\f0  o tom svoj\'edm sp\'f4sobom rozhodoval u\'9e m\'f4j otec a moji predkovia), \f1  \par
\b\f0    \f1 -  trad\'edcie a sily robotn\'edckeho hnutia, \par
\f0   \f1  -  hospod\'e1rskych \'faspechov miestnych \f0 podnikate\f1\'beov a tvorcov materi\'e1lnych hodn\'f4t.\par
\par
\f0 Prerozde\f1\'beovacia (redistribu\'e8\f0 n\'e1) funkcia \par
\b0 Pod prerozde\f1\'beovan\'edm m\'e1me na mysli konkr\'e9tne \f0 ovplyvnenie (obvykle zo strany \'9at\'e1tu) nie prim\'e1rnych, ale sekund\'e1rnych (postproduk\f1\'e8\f0 n\'fdch) v\'e4zieb medzi ,,kapit\'e1lom\ldblquote  a ,,pr\'e1cou\ldblquote  v prospech slab\'9aieho z oboch partnerov. Hlavn\'fdm n\'e1strojom tejto v\'e4zby s\'fa dane, odvody, cl\'e1 a pod., t. j. presnej\'9aie stanovenie spr\'e1vnych da\f1\'f2ov\'fdch a in\'fdch k\'be\'fa\'e8\f0 ov, sp\'f4sob rozde\f1\'beovania v\'fddajov z da\'f2ov\'fdch a in\'fdch \f0 prostriedkov a tie\'9e aj da\f1\'f2ov\'e9 \'fa\'beav\f0 y, zv\'fdhodnenia,teda v podstate dodato\f1\'e8\f0 n\'e9 soci\'e1lno politicky motivovan\'e9 prerozdelenie prostriedkov v r\'e1mci celej\f1  \f0 spolo\f1\'e8nosti.\par
\b\f0 Tu je \f1\'9da\'9eisko modernej soci\'e1lnej politiky. Je to\f0  d\'f4le\'9eit\'e9 nielen z h\f1\'beadiska abstraktnej \f0 spravodlivosti, ale aj na z\'e1klade: \f1  \par
\f0       \f1 *\f0  intertempor\'e1lneho delenia \b0 t. j. v prospech skup\'edn, ktor\'e9 sa e\'9ate, alebo u\'9e nez\'fa\f1\'e8\f0 ast\f1\'f2uj\'fa \f0 v\'fdrobn\'e9ho procesu.\par
\b       \f1 * interperson\'e1lneho delenia \b0 t. j. v prospech \f0 chudobn\'fdch na \'fakor bohat\'fdch, \f1\'e8\f0 o je v podstate jedna z prevenci\'ed otvoren\'fdch potencion\'e1lnych soci\'e1lno politick\'fdch konfliktov.\par
\f1\par
\f0  \b Hospod\'e1rska funkcia\b0  \par
T\'e1to funkcia v sebe zah\f1\'e0\'f2a pod\'bea n\'e1s prvorad\'fa \f0\'falohu soci\'e1lnej politiky napom\'e1ha\f1\'9d hospod\'e1r\f0 skemu rozvoju spolo\f1\'e8\f0 nosti. Vz\f1\'9dah \f0 medzi hospod\'e1rskou a soci\'e1lnou politikou sa vz\'e1jomne podmie\f1\'f2uje. Je zrejm\'e1 ich neoddelite\'ben\'e1 vz\'e1jomn\'e1\f0 sp\'e4tos\f1\'9d. M\'f4\'9eeme hovori\'9d o :    \f0\par
\b       \f2\'d8\f0  prim\'e1rnej z\'e1vislosti soci\'e1lnej politiky na \par
          funguj\'facom hospod\'e1rstve\par
      \f2\'d8\f0  novej kauzalite medzi soci\'e1lnou politikou \par
          a hospod\'e1rstvom \'9at\'e1tu.\par
\b0     \f1       \par
\b\f0 Spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e1 funkcia\b0  \par
\b    \b0 Spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e1 funkcia soci\'e1lnej politiky spo\f1\'e8\f0\'edva v trvalej amb\'edcii pov\'fd\'9ai\f1\'9d modern\'fa soci\'e1lnu politiku nad ad hoc pomoc \'beu\'efom, ktor\'ed sa ocitli v hmotnej alebo soci\'e1lnej n\'fadzi. M\'e1 z\'e1ujem nie iba odstra\'f2ova\'9d nedostatky, ale predov\'9aetk\'fdm sa sna\'9e\'ed by\'9d d\'f4le\'9eit\'fdm n\'e1strojom paralelne s hospod\'e1rskou a finan\'e8\f0 nou politikou, ktor\'fd smeruje k postupnej zmene cel\'e9ho syst\'e9mu, resp. soci\'e1lneho subsyst\'e9mu.\par
 \f1\par
\f0  \b Prevent\'edvna (profylaktick\'e1) funkcia\b0\par
Vyvinula sa z p\'f4vodnej, obmedzenej hygienickej a bezpe\f1\'e8\f0 nostnej prevencie na rozsiahlu soci\'e1lnu t. j. spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fa prevenciu. vedie k prij\'edmaniu tak\'fdch opatren\'ed, ktor\'e9 odstra\f1\'f2uj\'fa pr\'ed\'e8\f0 iny nepriazniv\'fdch soci\'e1lnych a kol\'edznych situ\'e1ci\'ed a soci\'e1lno patologick\'fdch javov. Jej snahou je predch\'e1dza\f1\'9d ur\'e8\f0 it\'fdm \'9akod\'e1m, ktor\'e9 vznikn\'fa pri nepriazniv\'fdch soci\'e1lnych situ\'e1ci\'e1ch (choroba, staroba, nezamestnanos\f1\'9d, drogov\'e9 z\'e1vislosti). \par
\b\f0 Homogeniza\f1\'e8\f0 n\'e1 funkcia \par
\b0 Homogeniz\'e1ciu nech\'e1peme ako niveliz\'e1ciu podmienok \'9eivota, ale ako proces, v ktorom spolo\f1\'e8\f0 nos\f1\'9d smeruje k poskytovaniu rovnak\'fdch \'9aanc\'ed pracova\'9d, vzdel\'e1va\'9d sa a pod., a to pod\'bea individu\'e1lnych schopnost\'ed a predpokladov, ktor\'e9 pova\'9eujeme za prirodzen\'e9 rozdiely medzi \'beu\'efmi. T\'e1to funkcia je pova\'9eovan\'e1 za relat\'edvne nov\'fa funkciu soci\'e1lnej politiky. Je ve\'bemi \'fazko spojen\'e1 s prerozde\'beovacou funkciou, lebo v intenci\'e1ch z\'e1merov redistribut\'edvnych polit\'edk vyspel\'fdch kraj\'edn, je snaha smerova\'9d \'84k ur\'e8\f0 it\'e9mu pr\'edjmov\'e9mu vyrovnaniu. \b\par
Stimula\f1\'e8\f0 n\'e1 funkcia\par
     \b0  Poslan\'edm stimula\f1\'e8\f0 nej funkcie je vyvol\'e1va\f1\'9d, podnecova\'9d a podporova\'9d \'84\'9eiad\'face soci\'e1lne konanie jednotlivcov, skup\'edn ako v oblasti ekonomickej, tak aj mimo nej.\ldblquote\ul\f0 [12]\ulnone  Je teda zameran\'e1 na ovplyv\f1\'f2ovanie \'9eiaduceho v\'fdvoja soci\'e1lno ekonomick\'fdch procesov, javov a vz\'9dahov v spolo\'e8\f0 nosti. Stimula\f1\'e8\f0 n\'fa funkciu m\'f4\'9eeme pon\'edma\f1\'9d aj ako funkciu produktivity.\par
\f0  \ul\b [12]\ulnone  Krebs, V. : Soci\'e1ln\'ed politika, Praha, CODEX 1997, s.54.\par
\par
Subjekty, objekty a n\'e1stroje soci\'e1lnej politiky\par
\b0 Ako ka\'9ed\'e1 politika, tak aj soci\'e1lna politika m\'e1 dve str\'e1nky p\'f4sobenia. P\'f4sob\'ed cez jej objekty  a subjekty. Subjekty soci\'e1lnej politiky s\'fa tvoren\'e9 org\'e1nmi, in\'9atit\'faciami a jednotlivcami, ktor\'ed vykon\'e1vaj\'fa soci\'e1lnu politiku. \par
\par
\b Vo v\'e4\f1\'e8\f0\'9aine kraj\'edn s\'fa za hlavn\'e9 subjekty soci\'e1lnej  politiky pova\'9eovan\'e9: \line      1) \'8at\'e1t \b0 reprezentovan\'fd vl\'e1dou, legislat\'edvnymi a spr\'e1vnymi org\'e1nmi na centr\'e1lnej a ni\'9e\'9a\'edch \'farovniach a ich odborn\'e9 org\'e1ny, ministerstvo pr\'e1ce a soci\'e1lnych vec\'ed a pod. V\'fdznamn\'fa \'falohu tu zohr\'e1va parlament, ktor\'fd na z\'e1klade zvolen\'e9ho programu a pr\'edslu\'9anej koncepcie vytv\'e1ra a schva\f1\'beuje legislat\'ed\f0 vne opatrenia, ktor\'e9 maj\'fa rozhoduj\'faci v\'fdznam pre soci\'e1lnu politiku \'9at\'e1tu  a ostatn\'fdch ne\'9at\'e1tnych subjektov. \par
\b      2) Samospr\'e1vne org\'e1ny \b0 a in\'9atit\'facie miest a obc\'ed, alebo miestne komunity.\par
\b  \f1    \f0  3)Zamestn\'e1vate\f1\'besk\'e9, zamestnaneck\'e9 a odborov\'e9 org\'e1ny \b0 a organiz\'e1cie. Ide o r\'f4zne komory zamestn\'e1vate\'beov, zamestnaneck\'e9, profesijn\'e9 zv\'e4zy, odborov\'e9 zv\'e4zy, org\'e1ny tripartity a pod.\par
\b      \f0 4)Zamestn\'e1vatelia\b0 , ktor\'ed s\'fa povinn\'ed zabezpe\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d opatrenia stanoven\'e9 \'9at\'e1tom a jeho org\'e1nmi. Okrem toho realita soci\'e1lno - ekonomick\'e9ho v\'fdvoja evokovala v modern\'fdch demokraci\'e1ch, \'e8\f0\'edm \f1\'efalej, t\'fdm v\'e4\'e8\f0\'9a\'ed v\'fdznam soci\'e1lno politick\'fdch opatren\'ed pre zamestnancov. Ide o tzv. firemn\'e9 soci\'e1lne slu\'9eby, firemn\'fa soci\'e1lnu politiku a pod. \par
\b  \f1    \f0  5) Ob\f1\'e8\f0 ianske iniciat\'edvy, cirkvi\b0 , kde ide sk\'f4r o dobro\f1\'e8\f0 inn\'e9 organiz\'e1cie, charitat\'edvne in\'9atit\'facie (napr. Slovensk\'e1 katol\'edcka charita, r\'f4zne nad\'e1cie a pod.).\par
\b\f1     \f0  6)Podnikate\f1\'besk\'e9 neziskov\'e9 subjekty \b0 a \f0 verejnopr\'e1vne in\'9atit\'facie (zdravotn\'e9 pois\f1\'9dovne, soci\'e1lne pois\'9dovne at\'ef.)\b\par
\f0  \f1    \f0  7) Ob\f1\'e8\f0 ania a rodiny.\par
\f1     \f0  8) \b0 St\'e1le v\'e4\f1\'e8\f0\'9a\'ed v\'fdznam nadob\'fadaj\'fa \b nadn\'e1rodn\'e9 in\'9atit\'facie\b0  a subjekty. Ide o \b EU, UNESCO \b0 a jeho org\'e1ny, \b Medzin\'e1rodn\'fd \'farad pr\'e1ce \b0 a pod., ktor\'e9 s\'fa pova\'9eovan\'e9 \'84za medzin\'e1rodne uzn\'e1van\'e9 pr\'e1vne in\'9atrumenty, n\'e1stroje v oblasti soci\'e1lnej politiky.\ldblquote\ul [13]\ulnone  (prekl. Tvrdo\f1\'f2, M.) Zatia\'be v\'9aak nie je zrejm\'e9, \'9ee na ko\'beko je mo\'9en\'e9 pova\'9eova\'9d t\'fato \'e8\f0 innos\f1\'9d za medzin\'e1rodn\'fa soci\'e1lnu politiku. \par
\b\f0  \ul [13]\ulnone  Krebs, V. : Soci\'e1ln\'ed politika, Praha, CODEX 1997, s.23.\par
\b0\par
\b    Subjekty s\'fa r\'f4znym sp\'f4sobom \'9atrukt\'farovan\'e9.  \par
Vo v\'9aeobecnosti ich rozde\f1\'beujeme na:\par
\f0        a) \'9at\'e1tne\par
       b) ne\'9at\'e1tne, ktor\'e9 rozde\f1\'beujeme na \par
\f0             trhov\'e9 subjekty a ostatn\'e9 netrhov\'e9.\par
\par
Objektmi soci\'e1lnej politiky \b0 s\'fa t\'ed, ktor\'ed prij\'edmaj\'fa ur\f1\'e8\f0 it\'e9 soci\'e1lne d\'e1vky, u\'9e\'edvaj\'fa soci\'e1lne slu\'9eby, resp. t\'ed, ktor\'ed sa ocitli v hmotnej alebo soci\'e1lnej n\'fadzi v zmysle Z\'e1kona o soci\'e1lnej pomoci \f1\'e8\f0 .195/1998. Do popredia tak vystupuje jeho pomerne jednozna\f1\'e8\f0 n\'fd antropologick\'fd charakter. Aj objekty soci\'e1lnej politiky mo\'9eno ch\'e1pa\f1\'9d rozdielne. Ak vych\'e1dzame zo \'9airok\'e9ho ch\'e1pania, tak objektom soci\'e1lnej politiky je ka\'9ed\'fd ob\'e8\f0 an i ke\f1\'ef miera jeho poberania \'84produktov\ldblquote  zo soci\'e1lnej politiky je rozdielna (z\'e1vis\'ed od jeho ekonomick\'fdch pomerov). V u\'9e\'9aom ch\'e1pan\'ed soci\'e1lnej politiky s\'fa za jej objekt pova\'9eovan\'ed len  soci\'e1lne odk\'e1zan\'ed (nezamestnan\'ed, star\'ed, chor\'ed, invalidi at\'ef.).\par
\b\f0 N\'e1stroje soci\'e1lnej politiky\b0  \par
Z\'e1kladn\'fdm n\'e1strojom v ka\'9edej demokratickej spolo\f1\'e8\f0 nosti je pr\'e1vny poriadok a v jeho r\'e1mci potom soci\'e1lne pr\'e1vna legislat\'edva. M\'f4\'9ee \'eds\f1\'9d o \f0 r\'f4zne in\'9atit\'facie soci\'e1lnej politiky, pr\'edpadne in\'e9 nada\f1\'e8\f0 n\'e9, charitat\'edvne, cirkevn\'e9 a dobro\f1\'e8\f0 inn\'e9 \par
aktivity. Za n\'e1stroj soci\'e1lnej politiky svojim sp\'f4sobom pova\'9eujeme masovokomunika\f1\'e8\f0 n\'e9 a informa\f1\'e8\f0 n\'e9 prostriedky, vzdel\'e1vacie aktivity, poradenstvo a pod. Tak m\'f4\'9eeme uva\'9eova\f1\'9d \f0 napr\'edklad o ich dlhodobom alebo kr\'e1tkodobom \par
charaktere. \par
\f1\par
\b\f0 Soci\'e1lna politika pracuje naj\f1\'e8\f0 astej\'9aie s dvomi z\'e1kladn\'fdmi typmi n\'e1strojov:\par
            1) Program a pl\'e1n\par
           2) Kolekt\'edvne vyjedn\'e1vanie\par
       Z\'e1kladn\'e9 oblasti soci\'e1lnej politiky: \par
            \f1 *\f0  Rodinn\'e1 politika,  \par
            \f1 *\f0  Politika zamestnanosti a soci\'e1lneho zabezpe\f1\'e8\f0 enia \par
  \f1           *\f0  Zdravotn\'e1 politika\par
            \f1 *\f0  Bytov\'e1 politika\par
            \f1 *\f0  Vzdel\'e1vacia politika\par
           \par
 \b0 Syst\'e9m soci\'e1lneho zabezpe\f1\'e8\f0 enia vo vyspel\'fdch\f1  \f0 eur\'f3pskych krajin\'e1ch, ktor\'fd je vzorom aj pre Slovensk\'fa republiku, preva\'9ene tvor\'ed:\par
           \f2\'d8\f0  \b soci\'e1lne zabezpe\f1\'e8\f0 enie\b0  (poistenie) z ekonomickej \f1\'e8\f0 innosti. Zabezpe\f1\'e8\f0 uj\'fa ho verejnopr\'e1vne in\'9atit\'facie z d\'e1vok zamestnancov, podnikov a \'9at\'e1tu. Patr\'ed sem nemocensk\'e9, zdravotn\'e9, d\'f4chodkov\'e9 poistenie a fond zamestnanosti,                  \par
\b            \b0\f2\'d8\b\f0 soci\'e1lne d\'e1vky\b0  s\'fa poskytovan\'e9 n\'e1rokovo rodin\'e1m s de\f1\'9dmi do ur\'e8\f0 it\'e9ho pr\'edjmu zo \'9at\'e1tneho rozpo\f1\'e8\f0 tu,\par
  \f1         \f0  \f2\'d8\f0  \b soci\'e1lna starostlivos\f1\'9d \b0 (vecn\'e1 alebo\f0  pe\f1\'f2a\'9en\'e1) je poskyt\f0 ovan\'e1 na z\'e1klade soci\'e1lnej potrebnosti \'9at\'e1tom, obcami, organiz\'e1ciami alebo charitou a jednotlivcami. (uskuto\f1\'e8\'f2uje sa spravidla\f0  na z\'e1klade jednotn\'fdch z\'e1sad),\par
\f1  \f0        \b    \b0\f2\'d8\b\f0  podpora v nezamestnanosti,\par
\b0    \f1         \f2\'d8\f0  \b d\'e1vky za z\'e1sluhy  \b0 (\'fastavn\'ed \f1\'e8\f0 initelia, odbory) hrad\'ed ich in\'9atit\'facia, ktor\'e1 ich priznala.\par
\par
Neodmyslite\f1\'benou s\'fa\'e8\f0 as\f1\'9dou soci\'e1lneho zabezpe\'e8\f0 enia je soci\'e1lna z\'e1chrann\'e1 sie\f1\'9d, ktor\'e1 m\'e1 vybran\'e9 skupiny obyvate\'bestva chr\'e1ni\'9d pred upadnut\'edm do biedy. (vi\'ef. obr. \'e8\f0 . 3) \par
\b Jednotlivec\par
Vych\'e1dzame z Maslowovej hierarchie potrieb: \par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}fyziologick\'e9 \b0 (hlad, sm\'e4d), \b\par
{\pntext\f3\'B7\tab}potreba bezpe\f1\'e8\f0 ia \b0 (pocit bezpe\f1\'e8\f0 ia, ochrana),  \b\par
{\pntext\f3\'B7\tab}soci\'e1lne potreby \b0 (pocit spolupatri\f1\'e8\f0 nosti, l\'e1sky, komunik\'e1cie \b\par
{\pntext\f3\'B7\tab}ma\f1\'9d svoje \'beudsk\'e9 pr\'e1va a z\'e1ujmy, \b0 soci\'e1lny\b  \par
\pard\f0    \b0 kontakt a naopak ma\f1\'9d tie\'9e vlastn\'fd priestor pre \f0 aktivitu a mobilitu - napr. \'fastavy), \par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}\b    potreba uznania (\b0 sebavedomia, poznania). \par
\pard\f1\par
\b\f0          Soci\'e1lna inteligencia \b0 je predpokladom soci\'e1lnej suverenity a soci\'e1lneho zdravia jedinca a definujeme ju ako schopnos\f1\'9d jedinca prij\'edma\'9d, spracov\'e1va\'9d a reagova\'9d na podnety soci\'e1lneho prostredia s cie\'beom vlastn\'e9ho prospechu, no nie na \'fakor druh\'e9ho ale na prospech konkr\'e9tneho soci\'e1lneho spr\'e1vania.   \b\par
\b0\f0         To znamen\'e1, \'9ee jednotlivec vie rozpozna\f1\'9d, \'e8\f0 o sa medzi \f1\'beu\'efmi deje, rozumie im, pozn\'e1 \'beudsk\'fa prirodzenos\'9d a dok\'e1\'9ee ju odl\'ed\'9ai\'9d od pretv\'e1rky a \'84divadla\ldblquote , \'beahko z\'edska a presved\'e8\f0\'ed, dobre sa vci\f1\'9duje do vn\'fatorn\'e9ho stavu jedinca alebo skupiny. \par
\b\f0 Rodina\par
\b0 Rodina je druh\'fdm stup\f1\'f2om z\'e1chrannej \f0 soci\'e1lnej siete. Ide o to, re\'9apektova\f1\'9d logi\f0 ku \'9eivota a ne\'eds\f1\'9d proti prirodzenosti ako         \par
\f0 to bolo v niektor\'fdch oblastiach v predreformnom \'9at\'e1tnom paternalizme. Mo\'9eno teda poveda\f1\'9d, \'9ee prv\'e9 dva stupne s\'fa  ve\'be\f0 mi \'fazko prepojen\'e9 a aj tu plat\'ed presadzovanie tendencie rodiny k svojpomoci.\b\par
\b0\par
\b\i Ne\'9at\'e1tne subjekty\b0\i0  \par
   Ne\'9at\'e1tne subjekty ako tret\'ed stupe\f1\'f2 z\'e1chrannej soci\'e1lnej siete steles\'f2uj\'fa pluralitn\'fd pr\'edstup s d\'f4razom na priestor pre nad\'e1cie, dobrovo\'ben\'edctvo, tret\'ed sektor, charitu, podnikov\'fa soci\'e1lnu pr\'e1cu a politiku. Vytv\'e1raj\'fa priestor pre osobn\'fa particip\'e1ciu ob\'e8\f0 anov s preberan\'edm spoluzodpovednosti za chod spolo\f1\'e8\f0 nosti. Prispievaj\'fa tak k budovaniu ob\f1\'e8\f0 ianskej spolo\f1\'e8\f0 nosti. Ich \'9apecifikom je, \'9ee s\'fa nez\'e1visl\'e9 a \f1\'e8\f0 asto pru\'9enej\'9aie ako \'9at\'e1tne in\'9atit\'facie, vedia r\'fdchlej\'9aie zareagova\f1\'9d na po\'9eiada\f0 vky trhu. \par
\par
\b   \b0   Syst\'e9m vykon\'e1vania v\'fdskumn\'e9ho hodnotenia  potrieb (needs assessment) ur\f1\'e8\f0 it\'fdch cie\f1\'beov\'fdch \f0 skup\'edn obyvate\f1\'bestva, ktor\'e9ho zmyslom je \f0 predov\'9aetk\'fdm maximaliz\'e1cia efektivity poskytovan\'fdch slu\'9eieb a identifik\'e1cia t\'fdch potrieb, ktor\'e9 nie s\'fa v danej lokalite alebo oblasti pokryt\'e9. N\'e1sledne sa z v\'fdsledkov prehodnocuj\'fa a rekon\'9atruuj\'fa existuj\'face slu\'9eby, iniciuj\'fa vznik nov\'fdch slu\'9eieb alebo h\f1\'beadanie nov\'fdch zdrojov. \f0        \par
    \f1\par
\f0 Organiz\'e1cia vykon\'e1vaj\'faca prieskum by mala sp\f1\'e5\'f2a\'9d prinajmen\'9aom dve podmienky:\par
\b\f0    a) \b0 spr\'e1vne zvoli\f1\'9d pr\'edpadne kombinova\'9d \f0 v\'fdskumn\'e9 met\'f3dy (prieskum verejnej mienky, form\'e1lne informa\f1\'e8\f0 n\'e9 syst\'e9my, ktor\'e9 s\'fa \f1\'e8\f0 asto nedosta\f1\'e8\f0 uj\'face a pod.) \f1\par
\b    \f0 b) \b0 sledova\f1\'9d v skuto\'e8\f0 nosti faktory, ktor\'e9 kon\'9atituuj\'fa potreby, aby zisten\'e9 v\'fdsledky boli adekv\'e1tne, validn\'e9 aj reliabiln\'e9. \par
     \par
Aj ke\f1\'ef s\'fa perspekt\'edvy ne\'9at\'e1tnych subjektov v Slovenskej republike zna\'e8\f0 n\'e9, je mo\'9en\'e9 identifikova\f1\'9d pr\'ed\'e8\f0 iny neuspokojenia potrieb klientov:\par
\b   a) pre dan\'fa cie\f1\'beov\'fa skup\f0 inu neexistuj\'fa v\'f4bec \'9eiadne slu\'9eby\par
  b) existuj\'face slu\'9eby nie s\'fa dosiahnute\f1\'ben\'e9 kv\'f4li \f0 priestorov\'fdm alebo administrat\'edvne bari\'e9ram\f1\par
\f0   c) \f1\'beudia, ktor\'ed maj\'fa probl\'e9my, nemaj\'fa \f0  inform\'e1cie o poskytovan\'fdch slu\'9eb\'e1ch\f1\par
\f0   d) existuj\'face slu\'9eby nie s\'fa integrovan\'e9, aby rie\'9aili multiprobl\'e9mov\'fdch klientov \f1\'e8\f0 i rodiny\par
  e) existuj\'face programy nemaj\'fa dostatok zdrojov, aby poskytovali kvalitn\'e9 slu\'9eby\par
   f) existuj\'face slu\'9eby nie s\'fa akceptovate\f1\'ben\'e9 pre \f0 pr\'edslu\'9an\'edkov ur\f1\'e8\f0 itej komunity t.j. pon\'fakan\'e9 slu\'9eby m\'f4\'9eu by\f1\'9d vn\'edman\'e9 ako degraduj\'face \'e8\f0 i ohrozuj\'face alebo odporuj\'face ich etnick\'fdm, n\'e1bo\'9eensk\'fdm a kult\'farnym norm\'e1m a hodnot\'e1m \f1\par
\f0       \par
\b0 Medzi jednozna\f1\'e8\f0 n\'e9 soci\'e1lno politick\'e9 pozit\'edva m\'f4\'9eeme spomen\'fa\f1\'9d aspo\'f2 niektor\'e9: \par
\b\f0    a) \b0 s\'fa schopn\'e9 presne tlmo\f1\'e8\f0 i\f1\'9d a formulova\'9d\f0  predstavy a po\'9eiadavky ob\f1\'e8\f0 anov\f1  \par
\b\f0    b) \b0 s\'fa finan\f1\'e8\f0 ne menej n\'e1ro\f1\'e8\f0 n\'e9 v porovnan\'ed s poskytovan\'edm obdobn\'fdch slu\'9eieb \'9at\'e1tom \par
\b    c)  \b0 s\'fa ekonomicky v\'fdhodnej\'9aie, \f1\'e8\f0 i\'9ee efekt\'edvnej\'9aie a adresnej\'9aie pri men\'9aej finan\f1\'e8\f0 nej n\'e1kladnosti \par
        Vo vz\f1\'9dahu k ne\'9at\'e1tnym subjektom pova\'9eujeme za nutn\'e9 pouk\'e1za\'9d na ich intencion\'e1lny vz\'9dah k tzv. tretiemu sektoru, ktor\'fd je svojim p\'f4soben\'edm ve\'bemi obsiahly. Explicitne m\'e1 v\'9aak aj svoje pomerne tie\'9e \'9apecifick\'e9 krit\'e9ri\'e1:\par
\b\f0    d)\b0  m\'e1vaj\'fa dobrovo\f1\'ben\'edcky charakter t. j. syst\'e9m\f0  kme\f1\'f2ov\'fdch pracovn\'edkov, pracuj\'facich na cel\'fd \f0 alebo polovi\f1\'e8\f0 n\'fd \'fav\'e4zok je dop\f1\'e5\'f2an\'fd skupinou  \f0\'9akolen\'fdch dobrovo\f1\'ben\'edkov\par
\b\f0    e)\b0  nie s\'fa n\'e1bo\'9eensk\'e9 a politick\'e9\ul [14]\ulnone\par
\ul [14]\ulnone  Charita m\'e1 ist\'fdm sp\'f4sobom osobitn\'e9 postavenie, preto\'9ee je vykon\'e1van\'e1 na z\'e1klade milosrdenstva, l\'e1sky k bl\'ed\'9enemu a je tak obohaten\'e1 o rozmer duchovn\'fd, \f1\'e8\f0 i\'9ee o vieru, spove\f1\'ef a pod. \f0        \b\par
\b0         \b\par
Z vy\'9a\'9aie spomenut\'fdch \'9apecif\'edk a sk\'fasenost\'ed predov\'9aetk\'fdm vyspel\'fdch kraj\'edn EU n\'e1m vypl\'fdva v\'9aeobecne platn\'e1 hierarchia soci\'e1lnych slu\'9eieb v ne\'9at\'e1tnom sektore:\par
   a) podnikanie so ziskom\par
   b) podnikanie bez zisku\par
   c)  prev\'e1dzkovanie z vlastn\'fdch zdrojov (nad\'e1cie)\par
   d)  prev\'e1dzkovanie zo \'9at\'e1tnych zdrojov (granty)\par
   e)  prev\'e1dzkovanie za \'9at\'e1t alebo obec (zmluvn\'e9)\par
   f)  prev\'e1dzkovanie \'9at\'e1tom alebo obcou (slu\'9eobn\'e9) \par
        \par
\i Obec, regi\'f3n\b0\i0  \par
Cez tento stupe\f1\'f2 z\'e1chrannej soci\'e1lnej siete by \f0 u\'9e \'9eiadny ob\f1\'e8\f0 an nemal prepadn\'fa\f1\'9d. A to \f0 predov\'9aetk\'fdm na z\'e1klade domovsk\'e9ho pr\'e1va garantovan\'e9ho zo strany \'9at\'e1tu jednotlivcovi v jeho celostnom porozumen\'ed. Re\'e1lna existencia a t\'fdm aj rozvoj tohto stup\f1\'f2a nie je pod\'bea n\'e1s \f0 mo\'9en\'e1 bez uplat\f1\'f2ovania subsidiarity ako \f0 v horizont\'e1lnom, tak aj vo vertik\'e1lnom \par
pon\'edman\'ed. \par
\b\'8at\'e1t\par
\b0\'8at\'e1t by mal vytv\'e1ra\f1\'9d legislat\'edvne a in\'9atitucion\'e1l\f0 ne podmienky pre to, aby predch\'e1dzaj\'face stupne mohli efekt\'edvne fungova\f1\'9d, mali vytvoren\'e9 prime\f0 ran\'e9 prostredie na realiz\'e1ciu soci\'e1lnej pomoci a podpory - pritom ciele a podmienky s\'fa predmetom soci\'e1lnej politiky, na ktorej tvorbe by mali participova\f1\'9d najm\'e4 ne\'9at\'e1tne subjekty, obce \f0 a regi\'f3ny, tripartita prostredn\'edctvom gener\'e1lnej dohody\b . \par
K\f1\'be\'fa\'e8\f0 ov\'fa \'falohu v tomto procese zohr\'e1va syst\'e9m soci\'e1lneho zabezpe\f1\'e8\f0 enia, \f1\'e8\f0 i\'9ee konkr\'e9tny zabezpe\f1\'e8\f0 ovac\'ed syst\'e9m. Jeho \'fa\f1\'e8\f0 elom je v podstate zabezpe\f1\'e8\f0 i\f1\'9d autoregula\'e8\f0 n\'fa schopnos\f1\'9d spolo\'e8\f0 ensk\'e9ho\f1  \f0 syst\'e9mu a t\'fdm aj soci\'e1lneho syst\'e9mu.  \par
Jeho jednotliv\'e9 zlo\'9eky s\'fa:\par
\pard{\pntext\f3\'B7\tab}{\*\pn\pnlvlblt\pnf3\pnindent0{\pntxtb\'B7}}nemocensk\'e9 poistenie \par
{\pntext\f3\'B7\tab}zdravotn\'e9 poistenie \par
{\pntext\f3\'B7\tab}d\'f4chodkov\'e9 zabezpe\f1\'e8\f0 enie \par
\pard\b0 Naj\f1\'e8\f0 astej\'9aie sa soci\'e1lna z\'e1chrann\'e1 sie\f1\'9d s\'fastre\'efuje na: \par
\b\f0    \f1 * Existen\'e8\f0 n\'e9 minimum,\b0  ktor\'e9 tvor\'ed s\'fahrn predmetov a slu\'9eieb, bez poskytovania ktor\'fdch by do\'9alo k ohrozeniu \'9eivota a zdravia ob\f1\'e8\f0 ana .  \par
    \f1 *\b  Soci\'e1lne minimum \b0 je tvoren\'e9 minim\'e1lnou \f0 polo\f1\'e8\f0 ensky prijate\f1\'benou \'9eivotnou \'farov\'f2ou. \par
\par
\b\f0         Od t\'fdchto \'fadajov sa odv\'edja v\'fd\'9aka podpory v nezamestnanosti, minim\'e1lna mzda, stanovuje sa hranica soci\'e1lnej potrebnosti, do v\'fd\'9aky ktorej \'9at\'e1t poskytuje r\'f4zne soci\'e1lne d\'e1vky a ktor\'fd bli\'9e\'9aie s\'fa upraven\'e9 v zmysle Z\'e1kona o soci\'e1lnej pomoci \f1\'e8\f0 .195/1998 ako aj \f1\'efal\'9a\'edch pr\'e1vn\f0 ych predpisov.\line\f1\par
\f0 Realiz\'e1cia soci\'e1lnej politiky\lang1029\b0  \par
\lang1051\b\'8a. Strie\'9eenec, \b0 pova\'9euje soci\'e1lnu politiku za k\f1\'be\'fa\'e8\f0 ov\'fd\f1  \f0 pojem soci\'e1lnej te\'f3rie a praxe. Ako pojmov\'e1 kateg\'f3ria je niekedy tak \'9airok\'e1, \'9ee zauj\'edma tri \'9atvrtiny v\'9aetkej vl\'e1dnej \f1\'e8\f0 innosti a niekedy tak \'fazka, \'9ee sa obmedzuje len na d\'f4chodkov\'e9 zabezpe\f1\'e8\f0 enie soci\'e1lne slab\'fdch ob\f1\'e8\f0 anov. Hovor\'ed, \'9ee soci\'e1lna politika formuje rozsah soci\'e1lnej ochrany, soci\'e1lne z\'e1mery, prevenciu dezintegra\f1\'e8\f0 n\'fdch procesov, dotv\'e1ra komplexn\'e9 \'9eivotn\'e9 podmienky, zdravotn\'e9, vzdel\'e1vacie, pracovn\'e9, soci\'e1lno-ochrann\'e9 a pracovno-pr\'e1vne vz\f1\'9dahy, \f0 vr\'e1tane starostlivosti o \'9eivotn\'e9 prostredie.Pova\'9euje ju za cie\f1\'beavedom\'fa \'e8\f0 innos\f1\'9d \'9at\'e1tu, organiz\'e1ci\'ed,\f0 organiz\'e1ci\'ed, in\'9atit\'faci\'ed, subjektov, ktor\'e1 zabra\f1\'f2uje vzniku \f0 pr\'ed\f1\'e8\f0 in soci\'e1lnej nerovnov\'e1hy a vytv\'e1ra priestor spolupodie\f1\'beania sa na vyv\'e1\'9eenom v\'fdvoji jednotlivcov, skup\'edn,\f0 komun\'edt a spolo\f1\'e8\f0 enstva. To znamen\'e1, \'9ee soci\'e1lna politika v medzin\'e1rodnom kontexte vytv\'e1ra z\'e1kladn\'e9 legislat\'edvne a in\'9atitucion\'e1lne predpoklady a podmienky pre soci\'e1lnu \par
pr\'e1cu so z\'e1kladn\'fdm a najvy\'9a\'9a\'edm cie\f1\'beom - zabezpe\'e8\f0 i\f1\'9d \f0 rozvojov\'fa tendenciu \f1\'beudskej osoby, skup\'edn a komun\'edt \f0 a t\'fdm prispie\f1\'9d k rozvoju spolo\'e8\f0 nosti ako celku.\lang1029  \par
\lang1051\b M\'fcller \b0 ju definuje nasledovne: \'84Soci\'e1lna politika s\'fa r\'f4zne \f1\'e8\f0 asti politiky najr\'f4znej\'9a\'edch in\'9atit\'faci\'ed, ktor\'e9 si klad\'fa za cie\f1\'be chr\'e1ni\'9d\f0 jednotlivca, zabezpe\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d v\'9aestrann\'fa pomoc \f0 slab\'fdm, utl\'e1\f1\'e8\f0 an\'fdm, deprivilegovan\'fdm a zaisti\f1\'9d \'e8\f0 i prehlbova\f1\'9d ideov\'fdmi i praktick\'fdmi opatreniami \f0 blahobyt celej spolo\f1\'e8\f0 nosti v s\'falade s predstavami, ktor\'e9 m\'e1me o soci\'e1lnej spravodlivosti.\ldblquote\super 1\par
\b 1\lang1029\nosupersub  \lang1051\b0 M\lang1031\'dcLLER,A.\lang1051 : c.d., s.84.\lang1029\par
\lang1051 Pri definovan\'ed  politiky samotnej sa objavuj\'fa rozdiely genera\f1\'e8\f0 n\'e9 i geopolitick\'e9, profesion\'e1lne i teoretick\'e9 ako aj soci\'e1lno - praxeologick\'e9 , napr.: ,,p\'f4sobenie na hospod\'e1rsky \'9eivot\ldblquote  v spolo\f1\'e8\f0 nosti a s t\'fdm spojen\'fa aj  ,,ochranu pracuj\'facich\ldblquote ; ,,soci\'e1lna politika obsahuje opatrenia zameran\'e9 na odstr\'e1nenie \'9ak\'f4d sp\'f4soben\'fdch obyvate\f1\'bestvu, ktor\'e9 je z\'e1visl\'e9 na n\'e1medznej pr\'e1ci, a ktor\'e9 sp\'f4sobuje kapitalistick\'fd v\'fdvoj\ldblquote ; ,,soci\'e1lna politika je pokus o skuto\'e8\f0 n\'e9 ovplyvnenie, soci\'e1lnych, teda aj spolo\f1\'e8\f0 ensk\'fdch podmienok, v ktor\'fdch \f1\'beudia \'9eij\'fa, a to na z\'e1klade hodn\'f4t, v ktor\'e9 pr\'e1ve ver\'edme.\ldblquote\lang1029\f0    \par
\lang1051 Koncepcia \'84soci\'e1lneho \'9at\'e1tu\ldblquote  a \'84\'9at\'e1tu soci\'e1lneho blaha\ldblquote  (welfare state), ale aj \'84\'9at\'e1tu pracovn\'e9ho blaha\ldblquote  (workfare state) vniesli do soci\'e1lnej politiky nov\'e9 dimenzie. Oproti soci\'e1lnej politike vo\f1\'e8\f0 i \'84chudobe\ldblquote , formou samarit\'e1nskych soci\'e1lnych darov sa vyty\f1\'e8\f0 uje n\'e1rokovos\f1\'9d a opr\'e1vnenos\'9d soci\'e1lneho blaha a zabezpe\'e8\f0 enia, na z\'e1klade princ\'edpu solidarity a soci\'e1lnej spravodlivosti i soci\'e1lneho poistenia.\lang1029  \par
\lang1051 Interakciu soci\'e1lnej politiky k soci\'e1lnemu syst\'e9mu ovplyv\f1\'f2uje viacero faktorov:\line a)      vymedzenie referen\'e8\f0 n\'e9ho r\'e1mca soci\'e1lnej politiky,\line b)      k\'fdm s\'fa ur\f1\'e8\f0 ovan\'e9 soci\'e1lno politick\'e9 opatrenia a ku komu smeruj\'fa, t.j. ak\'e9 s\'fa subjekty a objekty soci\'e1lnej politiky,\line c)      ak\'e9 s\'fa ciele soci\'e1lnej politiky a ich napl\f1\'f2ovanie,\line\f0 d)    ak\'e9 s\'fa z\'e1kladn\'e9 my\'9alienkov\'e9 koncepty, princ\'edpy z ktor\'fdch soci\'e1lno politick\'e9 opatrenia vych\'e1dzaj\'fa a s\'fa na nich zalo\'9een\'e9,\line e)      ak\'e9 s\'fa n\'e1stroje soci\'e1lnej politiky, \f1\'e8\f0 i\'9ee ako s\'fa ciele a funkcie soci\'e1lnej politiky napl\f1\'f2ovan\'e9 v praxi,\line f)        ak\'fd je medzin\'e1rodn\'fd kontext soci\'e1lnej politiky \line\lang1029\f0\par
\lang1051\b Transform\'e1cia soci\'e1lnej sf\'e9ry SR a jej medzin\'e1rodn\'e9 kontexty\lang1029  \par
\lang1051 Zmeny v na\'9aich \'9eivotn\'fdch podmienkach sp\'f4soben\'e9\f1  \f0 zmenou spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho syst\'e9mu znamenaj\'fa aj zmenu v ch\'e1pan\'ed soci\'e1lnej politiky. Prechod od direkt\'edvne pl\'e1novanej ekonomiky na trhov\'fa ekonomiku m\'e1 v prechodnom obdob\'ed transform\'e1cie soci\'e1lnej sf\'e9ry dramatick\'fd priebeh sprev\'e1dzan\'fd v\'fdrazn\'fdm poklesom ekonomiky a n\'e1sledne \'9eivotnej \'farovne. \lang1029\par
\lang1051\par
\b0 Podstatu nov\'fdch dimenzi\'ed vystihuje aj Encyklika \ldblquote CENTESIMUS ANNUS 1991\rdblquote , ktor\'e1 vyty\f1\'e8\f0 uje \'falohu \ldblquote poskytova\f1\'9d biednemu \'e8\f0 loveku materi\'e1lnu podporu, ktor\'e1 ho neponi\'9euje, ani neredukuje na objekt starostlivosti, ale mu pom\'e1ha \par
dosta\f1\'9d sa z nepriazniv\'e9ho polo\'9een\f0 ia pozdvihnut\'edm jeho \f1\'beudskej d\'f4stojnosti.\rdblquote\ul\f0 [1]\par
[1]\ulnone  Koncepcia transform\'e1cie soci\'e1lnej sf\'e9ry SR, \par
      MPSVR SR, Bratislava, 1996, str. 9.\par
\par
\b Proces transform\'e1cie soci\'e1lnej sf\'e9ry SR\lang1029  \par
\lang1051\b0 Dlhodob\'fdm cie\f1\'beom transform\'e1cie soci\'e1lnej \f0 sf\'e9ry v SR je vybudovanie nov\'fdch soci\'e1lnych vz\f1\'9dahov, vytvorenie mechanizmu soci\'e1lne \f0 spravodlivej, trhovo orientovanej a demokratickej spolo\f1\'e8\f0 nosti na princ\'edpoch :\par
\b         a) demonopoliz\'e1cie, \b0 smeruj\'facej k pluraliz\'e1cii subjektov, p\'f4sobiacich v soci\'e1lnej sf\'e9re a k vytvoreniu priestoru pre privatiz\'e1ciu \f1\'e8\f0 asti soci\'e1lnej sf\'e9ry a \'fa\f1\'e8\f0 as\f1\'9d ne\'9at\'e1tnych subjektov a \f0 pluralitu nosite\f1\'beov v\'fdstupov  \par
\f0  \f1      \f0  \b  b) demokratiz\'e1cie,\b0  umo\'9e\f1\'f2uj\'facej osobn\'fa particip\'e1ciu\f0  \f1\'beud\'ed na rie\'9aen\'ed svojho soci\'e1lneho postavenia a\f0  vytvorenia podmienok na zavedenie samospr\'e1vy a budovania verejn\'fdch a verejnopr\'e1vnych in\'9atit\'faci\'ed \f1  \par
       \b\f0  c)  decentraliz\'e1cie,\b0  orientovanej na vybudovanie bezprostredn\'fdch v\'e4zieb a vz\f1\'9dahov subjektov \f0  soci\'e1lnej sf\'e9ry s v\'fdraznou preferenciou postavenia ob\f1\'e8\f0 ana nielen  ako objektu, ale aj subjektu soci\'e1lnych vz\f1\'9dahov. \f0  \par
        \par
\b V s\'favislosti so vstupom Slovenska do Eur\'f3pskej \'fanie m\'f4\'9eeme n\'e1sledne hovori\f1\'9d o hlavn\'fdch \'faloh\'e1ch v transform\'e1cii z h\'beadiska medzin\'e1rodn\'fdch skuto\'e8\f0 nost\'ed, ktor\'e9 spo\f1\'e8\f0\'edvaj\'fa predov\'9aetk\'fdm:  \par
\pard\fi-426\li426   1.  V d\'f4sledku aplik\'e1cii poznatkov, sk\'fasenost\'ed a noriem z poh\f1\'beadu svetovej a eur\'f3pskej soci\'e1lnej a pr\'e1vnej kult\'fary.\par
\pard  \f0  2.  V zabezpe\f1\'e8\f0 en\'ed poznania, anal\'fdz a aplik\'e1cie v\'fdsledkov a trendov svetovej a eur\'f3pskej \par
        pr\'e1vnej a soci\'e1lnej kult\'fary.\par
  3.  V s\'fastavnej harmoniz\'e1cii soci\'e1lnej sf\'e9ry s integra\f1\'e8\f0 n\'fdmi procesmi, v ktor\'fdch bude Slovensk\'e1 \par
        republika vystupova\f1\'9d \f0 najm\'e4 z h\f1\'beadiska pohybu pracovn\'fdch s\'edl a hospod\'e1rskej \f0 integr\'e1cie, \f1\par
\f0         v soci\'e1lnom zabezpe\f1\'e8\f0 en\'ed a pr\'e1ce.\lang1029  \par
\lang1051\par
\b0            Z t\'fdchto troch hlavn\'fdch \'faloh m\'f4\'9eeme formulova\f1\'9d \f0 priority \'84Koncepcie transform\'e1cie soci\'e1lnej sf\'e9ry \par
Slovenskej republiky\i  \i0 z roku 1996\ldblquote  a to v n\'e1v\'e4znosti na medzin\'e1rodn\'e9 skuto\f1\'e8\f0 nosti:\par
\b\f1     \f0 1. Aplik\'e1ciu medzin\'e1rodn\'fdch paktov, dokumentov a noriem, ktor\'fdmi je alebo \f1\'efalej bude Slovensk\'e1 republika viazan\'e1 z d\'f4vodu svojho \'e8\f0 lenstva v medzin\'e1rodn\'fdch in\'9atit\'faci\'e1ch  (najm\'e4 V\'9aeobecn\'e1 deklar\'e1cia \f1\'beudsk\'fdch pr\'e1v, Medzin\'e1rodn\'fd pakt o ob\'e8\f0 ianskych a politick\'fdch pr\'e1vach, Medzin\'e1rodn\'fd pakt o hospod\'e1rskych, soci\'e1lnych a kult\'farnych pr\'e1vach at\f1\'ef.). \lang1029\f0\par
\lang1051\b0     \b 2.  Spracovanie koncepcie p\'f4sobenia Slovenskej republiky v  Medzin\'e1rodnej organiz\'e1cii pr\'e1ce (MOP) z h\f1\'beadiska:\par
\f0     a) \b0 aplik\'e1cie 57 dohovorov, ktor\'fdmi je SR viazan\'e1,\par
\b     b) \b0 postupnej ratifik\'e1cie \f1\'efal\'9a\'edch dohovorov\b ,\par
\f0     c)\b0  vstupu do kontroln\'e9ho mechanizmu tejto \'9apecializovanej organiz\'e1cie OSN\par
\b    \f1  \f0 d) \b0 vyu\'9eitia technickej pomoci zo strany MOP a spolupr\'e1ce so \'9apecializovan\'fdmi in\'9atit\'faciami Medzin\'e1rodnej organiz\'e1cie pr\'e1ce,\par
\b     e) \b0 vytvorenia pracoviska MOP s p\'f4sobnos\f1\'9dou  v  Slovenskej\f0  republike\b ,\par
    f)  \b0 zabezpe\f1\'e8\f0 enia pr\'edslu\'9an\'fdch inform\'e1ci\'ed a spolupr\'e1ce s dokumenta\f1\'e8\f0 n\'fdm bibliografick\'fdm centrom MOP,\par
    \b g) \b0 vytvorenia tripartitnej in\'9atit\'facie pre ot\'e1zky medzin\'e1rodn\'fdch pracovn\'fdch noriem MOP na \'farovni Rady  hospod\'e1rskej a soci\'e1lnej dohody Slovenskej republiky,\par
  \b   h) \b0 zos\'faladenia pracovnej a soci\'e1lnej legislat\'edvy SR s medzin\'e1 rodn\'fdmi pracovn\'fdmi normami MOP\b , \b0        \par
 \b    i) \b0  propag\'e1cie tejto in\'9atit\'facie, publikovania a prekladov medzin\'e1rodn\'fdch pracovn\'fdch noriem a Medzin\'e1rodnej \par
organiz\'e1cie pr\'e1ce,\par
 \b    j)  \b0 koncep\f1\'e8\f0 n\'e9ho a komplexn\'e9ho rie\'9aenia vz\f1\'9dahov Slovenskej\f0  republiky k Medzin\'e1rodnej organiz\'e1cii pr\'e1ce.\f1  \par
\f0         \par
\b  3. Spracovanie koncepcie soci\'e1lnej transform\'e1cie Slovenskej republiky a transform\'e1cie v jej soci\'e1lnej sf\'e9re v s\'fa\f1\'e8\f0 innosti s Eur\'f3pskou \'faniou, pri re\'9apektovan\'ed predpisov Eur\'f3pskej \'fanie \f1\'e8\f0 l. 38 - 44 a \f1\'e8\f0 l. 88 Eur\'f3pskej dohody so Slovenskou republikou. Ide predov\'9aetk\'fdm o:             \par
\b0    a) rozpracovanie z\'e1v\'e4zkov, vypl\'fdvaj\'facich z asocia\f1\'e8\f0 n\'fdch vz\f1\'9dahov SR a Eur\'f3pskej \'fanie,\par
\f0    b) stanovenie z\'e1sady harmoniz\'e1cie v oblasti slovenskej legislat\'edvy pr\'e1vneho poriadku v r\'e1mci realiz\'e1cie tzv. Bielej knihy, s normat\'edvnymi aktami Eur\'f3pskej \'fanie v postupnej aplik\'e1cii soci\'e1lnej a pracovnej  legislat\'edvy Eur\'f3pskej \'fanie do pr\'e1va Slovenskej republiky,\par
\f1    \f0 c) vytvorenie dokumenta\f1\'e8\f0 n\'e9ho a informa\f1\'e8\f0 n\'e9ho strediska Eur\'f3pskej \'fanie na \'farovni Ministerstva pr\'e1ce, soci\'e1lnych vec\'ed a rodiny Slovenskej republiky, \lang1029\par
\lang1051\f1  \f0   d) vytvorenie, v s\'fa\f1\'e8\f0 innosti so soci\'e1lnymi partnermi, dokumenta\f1\'e8\f0 n\'e9ho a bibliografick\'e9ho strediska soci\'e1lnej a  pracovnej legislat\'edvy Eur\'f3pskej \'fanie,\par
   e) spracovanie koncepcie propag\'e1cie soci\'e1lnej a pracovnej legislat\'edvy Eur\'f3pskej \'fanie a v ur\f1\'e8\f0 en\'fdch \f1\'e8\f0 asov\'fdch \'fasekoch spracovanie koncepcie postupnej aplik\'e1cie ,,Charty soci\'e1lnych pr\'e1v Eur\'f3pskej \'fanie\ldblquote  na podmienky Slovenskej    \par
republiky       \par
        \par
\b    4. V soci\'e1lnej transform\'e1cii je pod\f1\'bea n\'e1s najd\'f4le\'9eitej\'9aou\f0  prioritou intenz\'edvnej\'9aie spolupracova\f1\'9d s Radou Eur\'f3py v\f0  nasledovn\'fdch krokoch:\par
\b0     a) re\'e1lne ratifikova\f1\'9d Eur\'f3psku soci\'e1lnu chartu, a tak\f0  synchronizova\f1\'9d soci\'e1lnu pr\'e1cu a pracovn\'fa legislat\'edvu s\f0  uveden\'fdm dokumentom a s \f1\'efal\'9a\'edmi dokumentmi Rady \f0 Eur\'f3py (Eur\'f3psky k\'f3dex o soci\'e1lnom zabezpe\f1\'e8\f0 en\'ed at\f1\'ef.),\par
 \f0    b) rozpracova\f1\'9d modely soci\'e1lnej reformy, vypracovan\'e9\f0  Radou Eur\'f3py, pre postsocialistick\'e9 krajiny, do prebiehaj\'facej transform\'e1cie,\par
 \f1  \f0   c) zabezpe\f1\'e8\f0 i\f1\'9d pasportiz\'e1ciu a dokument\'e1ciu noriem a\f0  odbornej literat\'fary Rady Eur\'f3py a publikovanie pr\'edslu\'9an\'fdch dokumentov Rady Eur\'f3py z oblasti soci\'e1lnej legislat\'edvy a ich prekladov,\lang1029  \par
\lang1051    d) vyu\'9e\'edva\f1\'9d technick\'fa pomoc, expertn\'e9 a konzultat\'edvne \f0 aktivity v r\'e1mci Rady Eur\'f3py v podmienkach SR,\f1\par
\f0    e)  v transform\'e1cii soci\'e1lnej sf\'e9ry spolupracova\f1\'9d s \'efal\'9a\'edmi \f0 medzin\'e1rodn\'fdmi in\'9atit\'faciami, napr. v s\'fa\f1\'e8\f0 innosti so Svetovou bankou, OECD, Medzin\'e1rodnou asoci\'e1ciou \par
        \par
  \f1  \par
\par
\f0         \par
            \par
    \par
    \par
\b   \b0       soci\'e1lneho zabezpe\f1\'e8\f0 enia, v r\'e1mci programu PHARE, \par
        prostredn\'edctvom nad\'e1ci\'ed a \f1\'efal\'9a\'edch medzin\'e1rodn\'fdch (i \par
\f0         ne\'9at\'e1tnych) subjektov,\par
   f)   vypracova\f1\'9d pasportiz\'e1ciu medzin\'e1rodn\'fdch \par
\f0         dokumentov, medzin\'e1rodn\'fdch zml\'fav a \par
        medzin\'e1rodn\'fdch z\'e1v\'e4zkov z oblasti soci\'e1lnej sf\'e9ry, \par
        ktor\'fdmi je SR viazan\'e1, pripravi\f1\'9d dlhodob\'fd v\'fdh\'bead v \par
\f0         tejto oblasti, vr\'e1tane bilater\'e1lnych koncep\f1\'e8\f0 n\'fdch \'farovn\'ed \par
        v oblasti pr\'e1ce, zamestnanosti a soci\'e1lneho \par
        zabezpe\f1\'e8\f0 enia,\par
\lang1029\par
\lang1051\par
   g)  realizova\f1\'9d projekt dlhodob\'e9ho pr\'edstupu Slovenskej  republiky\par
\f0         k jednotn\'e9mu eur\'f3pskemu trhu pr\'e1ce, k migra\f1\'e8\f0 n\'fdm \par
        tendenci\'e1m v Eur\'f3pe, k vo\f1\'ben\'e9mu pohybu pracovn\'fdch s\'edl a k \par
\f0         ochrane slovensk\'e9ho trhu pr\'e1ce,\par
   h)  v multilater\'e1lnych a bilater\'e1lnych vz\f1\'9dahoch presadzova\'9d pr\'ed\f0 stup slovensk\'fdch ob\f1\'e8\f0 anov na pracovn\'e9 trhy vyspel\'fdch kraj\'edn bez tendencie v\'fdvozu pracovn\'fdch s\'edl, ale z h\f1\'beadiska z\'edskania\f0  odborn\'fdch a jazykov\'fdch schopnost\'ed, n\'e1sledne rozv\'edja\f1\'9d zmluvn\'fa \f0 z\'e1klad\f1\'f2u so zameran\'edm na soci\'e1lne zabezpe\'e8\f0 enie ob\f1\'e8\f0 anov,\par
   i)   spolupracova\f1\'9d s medzin\'e1rodn\'fdmi in\'9atit\'faciami pri realiz\'e1cie\f0  transform\'e1cie soci\'e1lnej sf\'e9ry Slovenskej republiky, \f1  \par
\f0    j)   zabezpe\f1\'e8\f0 i\f1\'9d koordin\'e1ciu \'9at\'e1tnej soci\'e1lnej politiky s \'e8\f0 innos\f1\'9dou \f0 ne\'9at\'e1tnych organiz\'e1ci\'ed\f1\par
\b\f0 Eur\'f3pska soci\'e1lna charta ako v\'fdchodiskov\'e1 z\'e1klad\f1\'f2a soci\'e1lnej politiky a soci\'e1lnej pr\'e1ce\lang1029\f0  \par
\lang1051\b0 Eur\'f3pska soci\'e1lna charta je pod\f1\'bea n\'e1s \f0 jednou zo z\'e1kladn\'fdch teoretick\'fdch v\'fdchod\'edsk pon\'edmania soci\'e1lnej politiky a soci\'e1lnej pr\'e1ce v kontexte medzin\'e1rodn\'fdch vz\f1\'9dahov kraj\'edn V4. \par
\f0\par
\'84Vl\'e1dy, ktor\'e9 s\'fa signat\'e1rmi tejto charty a \f1\'e8\f0 lenmi Rady Eur\'f3py, maj\'fac na zreteli, \'9ee cie\f1\'beom Rady Eur\'f3py je dosiahnutie v\'e4\'e8\f0\'9aej jednoty svojich \f1\'e8\f0 lenov za zabezpe\f1\'e8\f0 enie a realiz\'e1ciu ide\'e1lov a cie\f1\'beov, ktor\'e9 s\'fa ich spolo\'e8\f0 n\'fdm dedi\f1\'e8\f0 stvom a podpora ich hospod\'e1rskeho a soci\'e1lneho napredovania, najm\'e4 ochranou a n\'e1slednou realiz\'e1ciou \f1\'beudsk\'fdch pr\'e1v a z\'e1kladn\'fdch slob\'f4d, maj\'fac \f0 na zreteli, \'9ee v Dohovore o ochrane z\'e1kladn\'fdch \f1\'beudsk\'fdch pr\'e1v a slob\'f4d \f0 podp\'edsanom 4. novembra 1950 v R\'edme a v Dodatkovom protokole k tomuto dohovoru, podp\'edsanom 20. marca 1952 v Par\'ed\'9ei, sa \f1\'e8\f0 lensk\'e9 \'9at\'e1ty Rady Eur\'f3py dohodli zabezpe\f1\'e8\f0 i\f1\'9d svojim obyvate\'beom ob\'e8\f0 ianske a politick\'e9 pr\'e1va a slobody presne vymedzen\'e9 v t\'fdchto dokumentoch, maj\'fac na zreteli, \'9ee vyu\'9e\'edvanie soci\'e1lnych pr\'e1v sa m\'e1 zabezpe\f1\'e8\f0 i\f1\'9d bez diskrimin\'e1cie zalo\'9eenej na rase, farbe \f0 pleti, pohlav\'ed, n\'e1bo\'9eenstve, politickom n\'e1zore, n\'e1rodnosti alebo soci\'e1lnom p\'f4vode, rozhodnut\'e9 spolo\f1\'e8\f0 ne vyvin\'fa\f1\'9d \'fasilie na zlep\'9aenie \'9eivotnej \'farovne v \f0 prospech blahobytu v\'9aetk\'fdch vrstiev svojho obyvate\f1\'bestva, vidieckeho, ako aj \f0 mestsk\'e9ho, prostredn\'edctvom pr\'edslu\'9an\'fdch in\'9atit\'faci\'ed a vhodn\'fdmi opatreniami.\ldblquote  \par
\par
\b Vplyv ekonomiky na soci\'e1lnu politiku\lang1029  \par
\lang1051\b0       Vymedzenie  podstaty soci\'e1lnej politiky, tak ako medzin\'e1rodn\'fdch vz\f1\'9dahov, je determinovan\'e9 faktom, \f0\'9ee soci\'e1lna politika je v\'9edy s\'fa\f1\'e8\f0 as\f1\'9dou ur\'e8\f0 it\'e9ho spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho celku. Soci\'e1lna politika, jej cie\f1\'be, \f0 funkcie, n\'e1stroje sa neutv\'e1raj\'fa izolovane, ale v s\'falade s ostatn\'fdmi sf\'e9rami (ekonomick\'e9ho, politick\'e9ho a pod.) spolo\f1\'e8\f0 ensk\'e9ho celku. Toho d\'f4kazom je zhoda kraj\'edn visegr\'e1dskej \'9atvorky, ktor\'e9 sa v tomto roku zhodli na k\f1\'be\'fa\'e8\f0 ovom bode svojich hospod\'e1rskych polit\'edk. Je n\'edm \'9aetrenie.\lang1029  \par
\lang1051\par
\b Ak berieme do \'favahy \'farove\f1\'f2 ekonomick\'e9ho rozvoja, \f0 ktor\'fd charakterizuje celkov\'fd dom\'e1ci produkt prepo\f1\'e8\f0\'edtan\'fd na jedn\'e9ho obyvate\f1\'bea, s\'fa predov\'9aetk\'fdm \f0 soci\'e1lne syst\'e9my v krajin\'e1ch strednej a v\'fdchodnej \par
Eur\'f3py pr\'edli\'9a n\'e1kladn\'e9 a relat\'edvne \'9atedr\'e9. \lang1029\par
\lang1051\f1\par
\f0 Politika zamestnanosti \b0\par
 Politiku zamestnanosti ch\'e1peme ako s\'fabor opatren\'ed, ktor\'fdmi s\'fa spoluvytv\'e1ran\'e9 podmienky pre dynamick\'fa rovnov\'e1hu trhu pr\'e1ce a pre efekt\'edvne vyu\'9eite pracovn\'fdch s\'edl, je v\'fdsledkom \'fasilia \'9at\'e1tu, zamestn\'e1vate\f1\'beov, zamestnancov a odborov, usiluje \f0 sa o harmoniz\'e1ciu ponuky a dopytu na trhu pr\'e1ce \lang1029\par
\lang1051 Za cie\f1\'be politiky zamestnanosti pova\'9eujeme:\par
\f0     \f1 *\f0   zabezpe\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d pr\'e1cu pre v\'9aetk\'fdch, ktor\'ed\f0  m\'f4\'9eu a chc\'fa pracova\f1\'9d a h\'beadaj\'fa zamestnanie,\par
\f0     \f1 *\f0   umo\'9e\f1\'f2ova\'9d slobodn\'fa vo\'bebu zamestnania \f0 a z\'edskanie kvalifik\'e1cie pre vhodn\'e9 zamestnanie\f1\par
\f0     \f1 *\f0   vytv\'e1ra\f1\'9d a udr\'9eiava\'9d rovnov\'e1hu medzi \f0 ponukou pr\'e1ce a dopytom po pr\'e1ci,\par
    \f1 *\f0   minimalizova\f1\'9d rozsah nezamestnanosti,\par
\f0     \f1 *\f0   zabezpe\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d podporou v nezamestnanosti\f0  ob\f1\'e8\f0 anov, ktor\'ed sa stan\'fa nie vlastnou vinou nezamestnan\'fdmi, v primeranom rozsahu a tak, aby ich podnecovala na h\f1\'beadanie si \f0 zamestnania,\par
    \f1 *\f0    zabezpe\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d pr\'edpravu na povolanie a rekvalifik\'e1ciu\f0  zodpovedaj\'facu po\'9eiadavk\'e1m trhu pr\'e1ce,\par
   \f1  *\f0    vytv\'e1ra\f1\'9d podmienky na vznik pracovn\'fdch pr\'edle\'9eitost\'ed\f0  vytv\'e1ran\'edm nov\'fdch pracovn\'fdch miest,\par
   \f1  *\f0    vytv\'e1ra\f1\'9d podmienky na udr\'9eanie zamestnanosti\f0  a predch\'e1dzanie hromadn\'e9mu prep\'fa\'9a\f1\'9daniu,\par
\f0     \f1 *\f0    prij\'edma\f1\'9d opatrenia na podporu profesijnej mobility \f0 s cie\f1\'beom prisp\'f4sobi\'9d ponuku pr\'e1ce mo\'9enostiam\f0   zamestnania v r\'f4znych povolaniach a \'fazemnej mobility s cie\f1\'beom podporova\'9d premiest\'f2ovanie zamestnancov do\f0  oblast\'ed, kde s\'fa mo\'9enosti vhodn\'e9ho zamestnania,\par
    \f1 *\f0    zaru\f1\'e8\f0 i\f1\'9d ob\'e8\f0 anom bezplatn\'e9 sprostredkovanie zamestnania a bezplatn\'e9 poskytovania poradenstva. \par
              \lang1029\b\par
\lang1051\b0                \b Typy nezamestnanosti :\lang1029\par
\lang1051    \f1 -\f0   frik\f1\'e8\f0 n\'fa, \b0 ktor\'e1 je zapr\'ed\f1\'e8\f0 inen\'e1 pohybom \f1\'beud\'ed\f0  v priestore, zmenami zamestnania a zmenam\f1 i \f0 v \'9eivotnom cykle (napr\'edklad zmena bydliska, ukon\f1\'e8\f0 enie \'9at\'fadia alebo h\f1\'beadanie zamestnania\f0  po skon\f1\'e8\f0 en\'ed materskej dovolenky). Ide teda o individu\'e1lne podmienen\'fa nezamestnanos\f1\'9d,\f0  ktor\'e1 je spravidla kr\'e1tkodob\'e1. T\'e1to forma nezamestnanosti je v podstate neodstr\'e1nite\f1\'ben\'e1\f0            \f1 ,\par
\f0    \f1 -\f0   \b lok\'e1lnu\b0 , ktor\'e1 vypl\'fdva  z  nedostatku mobility alebo z nedostato\f1\'e8\f0 nej kvalifik\'e1cie pracovnej sily,\par
   \f1 -\b\f0  \'9atrukt\'farnu\b0 , ktor\'e1 vznik\'e1 vtedy, ke\f1\'ef\f0  doch\'e1dza k nes\'faladu medzi ponukou pracovn\'edkov a dopytom po pracovn\'edkoch, t. j. ke\f1\'ef dopyt po pracovn\'edkoch ur\'e8\f0 it\'e9ho druhu rastie a po inom druhu kles\'e1, zatia\f1\'be \'e8\f0 o ponuka sa nesta\f1\'e8\f0\'ed dos\f1\'9d r\'fdchlo prisp\'f4sobi\'9d. T\'e1to forma\f0  nezamestnanosti m\'f4\'9ee ma\f1\'9d dlhodobej\'9aiu\f0  povahu,\par
   \f1 -\f0  \b cyklick\'fa\b0 , ktor\'e1 je sp\'f4soben\'e1 celkovo ni\'9e\'9a\'edm dopytom po pracovnej sile, vypl\'fdva z hospod\'e1rskych kr\'edz a je najz\'e1va\'9enej\'9aia,  \par
  \f1 -\f0  \b sez\'f3nnu\b0 , vz\f1\'9dahuj\'facu sa na niektor\'e9\f0  ekonomick\'e9 \f1\'e8\f0 innosti maj\'fa typick\'fd sez\'f3nny charakter,\par
\b  \b0  \f1 -\f0   \b dobrovo\f1\'ben\'fa\b0 , ktor\'e1 je prejavom \f0 soci\'e1lneho pr\'ed\'9eivn\'edctva formou nez\'e1ujmu zabezpe\f1\'e8\f0 ova\f1\'9d si reprodukciu\f0  \'9eivota vlastnou pr\'e1cou,\par
  \f1 -\f0  \b dlhodob\'fa\b0 , ktor\'e1 predstavuje osobitn\'fa skupinu, je v\'e1\'9enym probl\'e9mom ka\'9edej spolo\f1\'e8\f0 nosti. Podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti m\'e1 graduj\'faci trend. \f1\'c8\f0\'edm dlh\'9aie s\'fa \f1\'beudia bez zamestnania, t\'fdm men\'9aiu\f0  maj\'fa n\'e1dej pr\'e1cu op\'e4\f1\'9d n\'e1js\'9d. Za dlhodob\'fa\f0  nezamestnanos\f1\'9d sa pova\'9euje t\'e1, ktor\'e1 trv\'e1\f0  dlh\'9aie ako jeden rok. \par
Dlhodob\'e1 nezamestnanos\f1\'9d z poh\'beadu soci\'e1lnej pr\'e1ce postihuje najm\'e4:\par
\b\f0      \f1 *\f0   nekvalifikovan\'fa pracovn\'fa silu,\b0  jedincov s n\'edzkym vzdelan\'edm, \par
\b      \f1 *\f0   mladistv\'fdch,\b0  osobitne mlad\'fdch probl\'e9mov\'fdch jedincov,  \par
\b      \f1 *\f0   \b0 soci\'e1lne a osobnostne \b handicapovan\'e9 osoby,\par
     \f1 *\f0   pr\'edslu\'9an\'edkov etnick\'fdch minor\'edt,\lang1029\par
\lang1051      \f1 *\f0   imigrantov,\par
     \f1 *\f0   obyvate\f1\'beov zo zaost\'e1vaj\'facich regi\'f3nov,\par
\f0      \f1 *\f0   zdravotne znev\'fdhodnen\'fdch ob\f1\'e8\f0 anov ,       \par
 \f1    \f0  \f1 *\f0   nepru\'9en\'fdch, \b0 dlhodobo nezamestnan\'fdch jedincov. \lang1029\par
\lang1051          \b            \par
\b0 Miera nezamestnanosti v krajin\'e1ch V4 - apr\'edl 2003  ( % )\lang1029  \par
\lang1051\b Priemern\'e1 hrub\'e1 mzda v krajin\'e1ch V4 v USD\lang1029  \par
\lang1051 Priemern\'e1 hrub\'e1 mzda v krajin\'e1ch V4 v USD\lang1029\b0  \par
\lang1051\b Priemern\'e1 hrub\'e1 mzda v krajin\'e1ch V4 v USD\lang1029  \par
\lang1051 Priemern\'e1 hrub\'e1 mzda v krajin\'e1ch V4 v USD\lang1029\b0  \par
\lang1051\b D\'f4chodkov\'e9 zabezpe\f1\'e8\f0 enie ako s\'fa\f1\'e8\f0 as\f1\'9d soci\'e1lneho zabezpe\'e8\f0 enia\lang1029  \par
\lang1051\b0    Soci\'e1lne zabezpe\f1\'e8\f0 enie\b  \b0 ako s\'fa\f1\'e8\f0 as\f1\'9d soci\'e1lnej politiky \f0 a ako prostriedok k uskuto\f1\'e8\'f2ovaniu jej \'faloh a cie\'beov \f0 m\'f4\'9eeme v\'9aeobecne ch\'e1pa\f1\'9d ako in\'9atit\'faciu, zariadenia \f0 alebo opatrenia, prostredn\'edctvom ktor\'fdch sa uskuto\f1\'e8\'f2uje \f0 predch\'e1dzanie, zmier\f1\'f2ovanie alebo odstra\'f2ovanie \f0 n\'e1sledkov soci\'e1lnych udalost\'ed ob\f1\'e8\f0 anov. \par
   V u\'9e\'9aom zmysle slova sa pod soci\'e1lnym zabezpe\f1\'e8\f0 en\'edm ch\'e1pu aj soci\'e1lne slu\'9eby aj d\'f4chodkov\'e9 zabezpe\f1\'e8\f0 enie. \lang1029\par
\lang1051\par
\b Rozli\'9aujeme tak\'e9to druhy d\'e1vok d\'f4chodkov\'e9ho zabezpe\f1\'e8\f0 enia:\par
\b0          q       starobn\'fd\par
         q       invalidn\'fd a \f1\'e8\f0 iasto\f1\'e8\f0 ne invalidn\'fd\par
         q       za v\'fdsluhu rokov\par
         q       vdovsk\'fd a vdoveck\'fd\par
         q       sirotsk\'fd\lang1029\par
\lang1051          q       d\'f4chodok man\'9eelky\par
         q       soci\'e1lny.\par
\lang1029\par
\lang1051\b Vek odchodu do d\'f4chodku v krajin\'e1ch V4\lang1029  \par
\lang1051 Priemern\'fd mesa\f1\'e8\f0 n\'fd d\'f4chodok v krajin\'e1ch V4 v Sk\lang1029  \par
\lang1051 Po\f1\'e8\f0 et os\'f4b poberaj\'facich d\'f4chodok \lang1029\par
\lang1051\b0\f1\par
\par
}