{\rtf1\ansi\ansicpg1250\deff0\deflang1051{\fonttbl{\f0\fswiss\fcharset238{\*\fname Arial;}Arial CE;}{\f1\fswiss\fprq2\fcharset0 Arial;}{\f2\fswiss\fprq2\fcharset238{\*\fname Arial;}Arial CE;}{\f3\froman\fcharset0 Times New Roman;}{\f4\fswiss\fcharset0 Arial;}{\f5\froman\fcharset238{\*\fname Times New Roman;}Times New Roman CE;}}
{\colortbl ;\red0\green0\blue255;}
\viewkind4\uc1\pard\f0\fs20 V\'ddVINOV\'c1 BIOL\'d3GIA - VYPRACOVANIE:\par
TEST 1:\par
\b 1. Ktor\'fd \'e8lovek ako prv\'fd dok\'e1zal udr\'9eiava\'9d ohe\'f2?\b0\par
Homo erectus\par
\b 2. Ak\'fd horm\'f3n vylu\'e8uje dre\'f2 nadobli\'e8iek a na \'e8o sl\'fa\'9ei?\b0\par
\f1 Horm\'f3ny drene nadobli\u269?ky s\'fa sympat\'edny: \ul adrenal\'edn\ulnone  a \ul noradrenal\'edn\ulnone\f2 .\f1\par
1. Adrenal\'edn p\'f4sob\'ed vzru\'9aivo na centr\'e1lny nervov\'fd syst\'e9m, podporuje sympatikus v jeho p\'f4soben\'ed, zvy\'9aovan\'edm kontrakcie hladk\'e9ho svalstva arteriol zvy\'9auje krvn\'fd tlak. Na srdcov\'fa \u269?innos\u357? p\'f4sob\'ed dr\'e1\'9edivo. Mobilizuje glykog\'e9nov\'e9 z\'e1soby, \u269?\'edm zvy\'9auje hladinu krvn\'e9ho cukru. \par
2. Noradrenal\'edn p\'f4sob\'ed prednostne na zvy\'9aovanie krvn\'e9ho tlaku, a to tak systolick\'e9ho, ako aj diastolick\'e9ho. \par
\b\f2 3. Kde sa nach\'e1dza re\'e8ov\'e9 centrum, ako sa t\'e1 oblas\'9d vol\'e1?\par
\b0 V sp\'e1nkovom laloku, v strednej jame lebkovej, pod sp\'e1nkovou kos\'9dou, ni\'9ee temenn\'e9ho laloka\f3\fs24\par
\b\f2\fs20 4. \'c8o reguluje hypotalamus?\par
\b0\f1 Hypotalamus reguluje objem cirkuluj\'facej krvi, prij\'edmanie vody, potravy, rytmus sp\'e1nku a bdenia. Podie\u318?a sa nariaden\'ed afekt\'edvneho a sexu\'e1lneho spr\'e1vania. \f3\fs24\par
\b\f2\fs20 5. Charakterizuj obdobie puberty\par
\b0\v\f4\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f3\fs24 V obdob\'ed puberty, pod vplyvom pohlavn\'fdch horm\'f3nov, doch\'e1dza \f5 k\f3  invol\'facii\f5  t\'fdmusu\f3  a premene na tukov\'e9 tkanivo\f5 . Dozrievaj\'fa pohlavn\'e9 org\'e1ny, chlapci prech\'e1dzaj\'fa mut\'e1ciou hlasu, rast f\'fazov... Diev\'e8at\'e1 prv\'e1 men\'9atru\'e1cia, ochlpenie, rast prsn\'edkov, priberanie na v\'e1he a pod. \par
\b 6. Charakterizujte mutag\'e9ny a deratog\'e9ny \b0\f3\par
\f5 Mutag\'e9ny: \f3 faktory prostredia, sp\'f4sobuj\'face mut\'e1cie \par
r\'f4zne druhy \'9eiaren\'ed (r\'f6ntgenov\'e9, r\'e1dioakt\'edvne, kozmick\'e9, elektromagnetick\'e9) \par
\pard\li1440 fyzik\'e1lne mutag\'e9ny \par
chemick\'e9 mutag\'e9ny (DDT, alkohol, hormon\'e1lne lieky) \par
\pard\li1440 biologick\'e9 mutag\'e9ny (v\'edrusy, bakt\'e9rie) \par
\pard\f5 Deratog\'e9ny: \f3 faktory, ktor\'e9 nepo\'9akodzuj\'fa molekulu DNA, ale po\'9akodzuj\'fa tkaniv\'e1 plodu, z\'e1rodku  \par
sp\'f4sobuj\'fa zmeny v raste, vytv\'e1ran\'ed org\'e1nov - po\'9akodenie org\'e1nov ==> vroden\'e9 chyby \par
\b\f5 7. Charakterizuj mezodermu, ak\'fd org\'e1n sa z nej vyv\'edja?\par
\b0\v\f4\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f5\fs24 S\f3 tredn\'fd z\'e1rodkov\'fd list v embryu\par
\v\f4\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\b\v0\f3\fs24 Mezoderma\b0  alebo \b stredn\'fd z\'e1rodkov\'fd/z\'e1rodo\u269?n\'fd list\b0  je jeden zo\f5  z\'e1rodkov\'fdch listov \f3 vznikaj\'faci br\'e1zden\'edm oplodnen\'e9ho vaj\'ed\u269?ka pri\f5  \f3 vzniku a v\'fdvoji z\'e1rodku. Pri embryogen\'e9ze v druhej etape opolodnen\'e9 vaj\'ed\u269?ko br\'e1zdi - jeho bunky sa neust\'e1le mitoticky delia a\'9e vytvoria mnohobunkov\'fd \'fatvar -\f5  morula.\f3  Bunky vn\'fatri moruly vycestuj\'fa k okraju a tak vytvoria prvotn\'fa bunkov\'fa dutinu - \cf1\f5 blastocel,\cf0\f3  do ktor\'e9ho sa invaginuj\'fa bunky z vonka blastuly a tak daj\'fa vznikn\'fa\u357? gastrule. Z buniek prelia\u269?en\'fdch do blastocelu sa vyformuj\'fa z\'e1rodo\u269?n\'e9 listy - ektododerma (vonkaj\'9a\'ed), mezoderma (stredn\'fd), endoderma (vn\'fatorn\'fd). Z mezodermy vznik\'e1, vylu\u269?ovacia s\'fastava, pohlavn\'e9 org\'e1ny, cievna s\'fastava, vn\'fatorn\'e1 kostra, svaly a \u271?al\'9aie.\par
\b\f5 8. Definuj dedi\'e8nos\'9d\b0  \f3 ide o \b\i schopnos\u357? genetick\'e9ho materi\'e1lu utv\'e1ra\u357? znaky a vlastnost\b0\i0 i, schopnos\u357? \par
\b\i pren\'e1\'9aa\u357? ich z rodi\u269?ov na potomkov\b0\i0  a schopnos\u357? n\'e1hle sa meni\u357? - \b\i mutova\u357?\b0\i0  \par
\f5 - \v\f4\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\b\i\v0\f3\fs24 genetick\'fd materi\'e1l, kde je zap\'edsan\'e1 inform\'e1cia je molekula DNA\b0\i0  schopnos\u357? molekuly DNA pren\'e1\'9aa\u357? sa z rodi\u269?ov na potomkov, pren\'e1\'9aa\u357? znaky a vlastnosti a meni\u357? sa alebo mutova\u357? \par
\f5 - \v\f4\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\b\i\v0\f3\fs24 premenlivos\u357?, variabilita\b0\i0  - napriek zdeden\'e9mu ur\u269?it\'e9mu genetick\'e9mu materi\'e1lu od rodi\u269?ov sa od nich odli\'9aujeme (aj medzi sebou sa l\'ed\'9aime) - existuje rozmanitos\u357? podmienen\'e1 dedi\u269?nos\u357?ou a prostred\'edm \par
\par
\par
\par
\f1\fs20\par
\f2\par
}
 