{\rtf1\ansi\ansicpg1250\deff0\deflang1051{\fonttbl{\f0\fswiss\fcharset238{\*\fname Arial;}Arial CE;}{\f1\froman\fcharset0 Times New Roman;}{\f2\froman\fcharset238{\*\fname Times New Roman;}Times New Roman CE;}{\f3\fswiss\fcharset0 Arial;}{\f4\fswiss\fcharset0 Courier New;}}
{\colortbl ;\red0\green0\blue0;}
\viewkind4\uc1\pard\f0\fs20 V\'ddVINOV\'c1 BIOL\'d3GIA - VYPRACOVANIE:\par
TEST 2:\par
\b 1. Charakterizuj v\'fdvoj v pred\'9akolskom veku\b0\par
prv\'e9 obdobie vzdoru, prebieha akceler\'e1cia vo v\'fdvine. \'cfal\'9aia akceler\'e1cia nast\'e1va v puberte\par
\b 2\b0 . \b Charakterizuj mutag\'e9ny a deratog\'e9ny + pr\'edklady:\b0  VI\'cf V TESTE 1\par
\b 3. Ak\'fd org\'e1n sa vyv\'edja s mezodermi?\par
\b0 VI\'cf V TESTE 1\par
\b 4. Charakterizuj fylogen\'e9zu, ontogen\'e9zu a antropogen\'e9zu\par
Fylogen\'e9za -\b0\f1\fs24 historick\'fd v\'fdvoj biologick\'e9ho druhu po mili\'f3ny rokov. \par
\'daplne fylogenetick\'e9 l\'ednie pozn\'e1me doteraz ale len pri 2druhoch - k\'f4\u328? a slon\par
\b\f2 Ontogen\'e9za - \b0\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24  alebo \b v\'fdvoj jedinca\b0  je individu\'e1lny v\'fdvoj organizmu \par
od oplodnen\'e9ho vaj\'ed\u269?ka po smr\u357?, teda obdobie zah\u341?\u328?aj\'face z\'e1rodo\u269?n\'fd v\'fdvoj, \par
dospievanie, rozmno\'9eovanie, starostlivos\u357? o potomstvo a starnutie. \par
\b\f2 Antropogen\'e9za - \b0\f1 historick\'fd v\'fdvoj \'9apecificky \u269?loveka \par
\b\f2 5.Charakterizuj Langerhausove ostrov\'e8eky + ich horm\'f3ny a \'fa\'e8innos\'9d\b0\f1\par
\f2 J\f1 e \'9e\u318?aza, ktor\'e1 je s\'fa\u269?as\u357?ou pankreolanu. \v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f2\fs24 V\f1 ylu\u269?uje: inzul\'edn (riadi hladinu gluk\'f3zy v krvi) a glukag\'f3n (m\'e1 opa\u269?n\'e9 \'fa\u269?inky ako inzul\'edn)\par
\b\f2 6. Charakterizuj pred\'e5\'9een\'fa miechu\par
\b0\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24 Je plynul\'fdm pokra\u269?ovan\'edm miechy, ulo\'9een\'e1 je v zadnej lebe\u269?nej jame\f2 .\f1\par
\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24 Siaha od odstupu prv\'e9ho kr\u269?n\'e9ho nervu po doln\'fd okraj Varolovho mostu, s ktor\'fdm je spojen\'e1 prostredn\'edctvom doln\'fdch mozo\u269?kov\'fdch ramienok.\par
\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24 Predn\'e1 \u269?as\u357? hmoty pred\u314?\'9eenej miechy je tvoren\'e1 preva\'9ene bielou hmotou. V nej prebiehaj\'fa nervov\'e9 dr\'e1hy. Na zadnej strane pred\u314?\'9eenej miechy je preva\'9ene siv\'e1 hmota, ktor\'e1 je s\'fastreden\'e1 do jadier. S\'fa to jadr\'e1 niektor\'fdch hlavov\'fdch nervov a centr\'e1 \'9eivotne d\'f4le\'9eit\'fdch nepodmienen\'fdch reflexov, ako s\'fa ka\'9a\u318?anie, k\'fdchanie, zvracanie, cicanie, slinenie, hltanie, sekr\'e9cia \'9eal\'fado\u269?nej \'9a\u357?avy, ale i \'9emurkanie a slzenie. \par
\b\f2 7. Charakterizuj podmienen\'fd a nepodmienen\'fd reflex\par
\b0\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\b\v0\f1\fs24 Podmienen\'fd reflex\b0  je reakcia, ktor\'fa organizmus z\'edskava po\u269?as \'9eivota a ktorou odpoved\'e1 na podr\'e1\'9edenie receptorov. U \cf1\f2\'e8loveka\cf0\f1  a vy\'9a\'9a\'edch \'9eivo\u269?\'edchov sa podmienen\'e9 reflexy vyprac\'favaj\'fa tvoren\'edm do\u269?asn\'fdch spojov v mozgovej k\'f4re a sl\'fa\'9eia ako mechanizmy pri prisp\'f4sobovan\'ed sa zlo\'9eit\'fdm premenliv\'fdm podmienkam vonkaj\'9aieho prostredia. Podmienen\'fd reflex sa nekon\u269?\'ed \u269?innos\u357?ou, ale vn\'edman\'edm a hodnoten\'edm jej v\'fdsledku\f2 .\par
\b Reflex \f1  nepodmienen\'fd \b0 je vroden\'e1 reakcia \cf1\f2 organizmu\cf0\f1 , rovn\'e1k\'e1 u \u269?lenov dan\'e9ho druhu. Nepodmienen\'e9 reflexy sa vyzna\u269?uj\'fa trvalou a jednozna\u269?nou s\'favislos\u357?ou medzi p\'f4soben\'edm na ten \u269?i onen receptor a ur\u269?itou odpove\u271?ou, zabezpe\u269?uj\'facou prisp\'f4sobenie sa organizmov stabiln\'fdm podmienkam \'9eivota. \par
\b\f2 8. Charakterizuj tret\'ed kompex zmien\par
\b0\f1\'e1\'ed\u269?\'ed\'e1\f4\fs20\u345?\'e1\'e9\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24\'c3\'a1 \par
\ul 3. KOMPLEX LEBKY \ulnone\par
\pard\li1440 ide o zmeny na lebke \par
u \u269?loveka n\'e1padn\'e9 roz\'9a\'edrenie a zv\'e4\u269?\'9aenie mozgovej \u269?asti k\'f4ry \par
n\'e1padne sa zv\'e4\u269?\'9auj\'fa \u269?elov\'e9 kosti - \u269?elo sa st\'e1va vyklenut\'fdm\par
zmena zubn\'e9ho obl\'faku a vyklenutie tvrd\'e9ho podnebia\par
zmena pomeru mozgovej a tv\'e1rovej \u269?asti lebky v prospech mozgovej \u269?asti na \'fakor tv\'e1rovej\par
redukcia zubov \u318?udsk\'e1 tv\'e1r sa st\'e1va plochou \par
\pard\li1440 tieto zmeny s\'fa typick\'e9 iba pre \u269?loveka - tu u\'9e ide o rozl\'ed\'9aenie Australopiteka a \u269?loveka \par
\pard\b\f2 9. Autozom\'e1lna a gonozom\'e1lna dedi\'e8nos\'9d:\b0\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24\par
\i Gonozom\'e1lna dedi\u269?nos\u357?\i0  - vyskytuj\'fa sa faktory s\'favisiace s jedn\'fdm pohlav\'edm \par
-  m\'f4\'9ee by\u357? dominantn\'e1 a reces\'edvna \v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24\par
\pard\li2160\ul\b Gonozom\'e1lna dominantn\'e1 dedi\u269?nos\f2\'9d\ulnone\b0\f1\par
\pard\li1440 dedi\u269?nos\u357? viazan\'e1 na pohlavie \par
podmienen\'e1 takou alelou, ktor\'e1 je ulo\'9een\'e1 na pohlavnom chromoz\'f3me \v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24\par
\pard\qc\b\i Ak sa nejak\'e1 choroba vyskytuje \u269?astej\'9aie u \'9eensk\'e9ho pohlavia,\b0\i0\par
\b\i je to znak,\'9ee ide o gonozom\'e1lnu dominantn\'fa dedi\u269?nos\u357?.\b0\i0  \v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24\par
\pard\li2160\ul\b Gonozom\'e1lna reces\'edvna dedi\u269?nos\f2\'9d\ulnone\b0\f1\par
\pard\li1440 napr. choroba hemof\'edlia (porucha zr\'e1\'9eanlivosti krvi) je vyvolan\'e1 reces\'edvnou alelou \par
\pard ulo\'9eenou na pohlavnom chromoz\'f3me X\f2 .\par
\i\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24 Autozom\'e1lna dedi\u269?nos\u357? \i0 je \'9ee g\'e9ny s\'fa umiestnen\'e9 v chromoz\'f3moch ktor\'e9 neur\u269?uj\'fa pohlavie \endash  v antoz\'f3moch. Dedi\u269?nos\u357? genozom\'e1lna s\'fa g\'e9ny ktor\'e9 s\'fa v genoz\'f3moch a pohlavie ur\u269?uj\'fa.\f2  Del\'ed sa tak isto ako gonozom\'e1lna.\par
\b 10. Charakterizuj pyram\'eddovu dr\'e1hu\b0\v\f3\fs16\'e1\u345?\u269?\'e1\'e1\u345?\v0\f1\fs24\par
\ul\i\f2 P\f1 yram\'eddov\'e1 dr\'e1ha\ulnone\i0  - vystupuje z buniek pyram\'eddov\'e9ho tvaru  \par
- do kr\'ed\'9ea ochrnutie \par
- hlavn\'e1 motorick\'e1 dr\'e1ha \par
- dr\'e1ha pr\'e1ce \par
- dr\'e1ha re\u269?i - riadenie artikula\u269?n\'fdch svalov \par
\par
\par
\par
\f0\fs20\par
}
 