politicka geografia

POLITICKÁ GEOGRAFIA

1. problematikou politickej geografie sa zaoberali viacerí myslitelia
2. za prvú geografickú prácu sa pokladá práca Petyho zo 17.storočia – venuje sa politickej anatómie Írska – analyzoval význam teritoriálnych a demografických činiteľov pre moc štátu, venoval sa problematike štátu, jeho geografické polohy, obyvateľov, ekonomického potencionálu
3. ďalší francúzsky predstaviteľ Montesquie (1/2 18. storočia) – stúpenec geografickej koncepcie : charakter spoločnosti závisí od prírodných podmienok, príroda, klíma, úrodnosť pôdy určuje správanie ľudí a pôsobia na formovanie ich charakterizácie
4. myslitelia ako napríklad Montesquie boli kritizovaní Habseliusom, Hobbachom – zdôrazňovali, že prírodné podmienky vplývajú na človeka prostredníctvom spoločenských vzťahov
5. pojem politická geografia sa začal používať v 18. storočí – je to súhrn vedomostí o politickej organizácií štátov, ako aj nových teritóriách, ktoré sa zapájali do svetového hospodárstva
6. výraz politická geografia ako prvý použil I. Kant (zač. 18. storočia), prednášal geografiu v Heninbergu – fyzicko-morálna filozofia skúma človeka na základe toho, čo je mravné. Opiera sa o fyzickú geografiu – je základom ďalších disciplín aj histórie
7. zač. 18. storočia – koniec 19. storočia – geografia politická = súbor vedomostí o štátoch a ich zriadení, o jeho obyvateľstve, kultúre, vzdelanosti, obchode a výrobe, ozbrojených silách, štátnych symboloch
8. za zakladateľa politickej geografie je považovaný nemecký geograf Friedrich Ratzel – žil v ½ 19 – 20 storočia, svoje názory koncentroval do práce : 1897 – Politické geographie. Bol stúpenec determinizmu, zaviedol prvok, že štát chápal ako živý organizmus, môže byť tak aj skúmaný. Politická geografia ako veda.
9. Učebnice politickej geografie napísali : Francúz Deffontaines
10. Vývoj politickej geografie prebiehal aj v stagnácií, v histórii sa presadzuje presvedčenie, keď determinizmus sa začal akceptovať – ovplyvňovanie politickej činnosti
11. Pripisovanie dôležitej úlohy vo vývoji spoločnosti
12. V Nemecku sa znevážila politická geografia (nemeckí nacisti)
13. Po 2. sv. vojne došlo k politickej stagnácií = dochádza k novému rozmachu
14. Za renesanciu v politickej geografii sa považuje práca Akkermana a potom práce poľského predstaviteľa
15. V rámci vývoja politickej geografie môžeme hovoriť o viacerých školách:
16. Významná Nemecká škola, autori : Vogel, Obst, Haushofer, Grabowski
17. Významná Francúzska škola : Ligfried, Lakos, Gottmann, a ďalší
18. Významná Angloamerická škola : Taylor, Johnston
19. V Ruská škola má korene už v 18. storočí – zaoberal sa Lomonosov, Radiščev, S. Ťanšanskij. V 20. storočí = Obarov, Kolosov, Laurov, a ďalší – Gladkin
20. Poľská politicko - geografická škola : od druhej polovice 19. storočia sa zaoberá študovaním na Západoeurópskych školách, vzhľadom na ich špecifické problémy sa zaoberá práve otázkami hraníc štátu, charakter územia v európskom kontexte
21. V čase, keď sa nemecké politická politická teória začala ohrozovať záujmy poľskej školy – oponovali názorov nemeckej školy, ochraňovanie územia Poľska. K oživeniu Poľskej geografie dochádza v 70.-tych rokoch – problémy poľskej emigrácie : autor Barbag – problematika teritoriálneho členenia, integrácia procesov,...
22. Výskum politickej geografie sa venuje na jednotlivých vysokých školách
23. Univerzita v Lodži – výskum politickej geografie a regionálnej geografie
24. Konajú sa konferencie, na ktorých sa zúčastňujú jednotliví predstavitelia štátov
25. Na Slovensku mala vplyv Poľská škola
26. 4 etapy podľa Kolosova :

1. začiatok etapy je 1897 – 1914, - vydaná publikácia Ratzela (medzník), preberanie súperenia medzi západnými krajinami, publikácia vydaná od Zigfrieda
2. od 1915 – 1949 – nastalo rozdelenie sveta, vznik studenej vojny, vedeckí pracovníci vstúpili do politiky (prepojenie s praxou), vstup do štátnych funkcií
3. 1950 – 1973/75 – rokovanie predstaviteľov jednotlivých štátov – Helsinská konferencia, obdobná formácia bipolárneho systému a zároveň dochádza k rozmachu dekolonizácie (najmä 60.-te roky – v Afrike), dochádza k vytvoreniu bloku rozvojových krajín. Zaznamenané konflikty, táto etapa sa považovala za stabilnú → z rovnováhy síl medzi blokmi Z a V (USA a ZSSR) → 1973 – vyhlásenie rodného embarga – vyvolalo rad ďalších sťažností. 1973/75 – politická geografia stagnuje – (70. roky). V tomto čase sa predstavitelia zaoberali problematikou štátu
4. súčasná etapa : druhá polovica 18. storočia – v Západných krajinách dochádza k postindustrálnej éry – dochádza k rozvoju politickej geografie – zaoberá sa oveľa viac bádateľov, dochádza k rozmanitosti názorov, začiatok spochybňovania politickej geografie – čo to vlastne je. V 80.-tych rokoch 20. storočia – politické geografické javy sa začali interpretovať ako výsledok nerovnomerného vývoja.

1. Významný vedecký časopis : Political Geography (1982)
2. V západnej Európe sa združujú okolo časopisu Herodte (hlavný autor Locose)

1988 – vzniká združenie : medzinárodná geografická únia, vzniká európska komisia, ktorá sa špecifikuje na mapu sveta

Základné smery a koncepcie politickej geografie :

1/2 20. storočia :

1. Krajinný smer – politická analýza : všíma si členenie územia, hranice, územno-správne hranice
2. Ekologický smer – skúma prispôsobenie sa spoločnosti charakteru územia
3. Organický smer – skúma štát ako živý organizmus