sociológia výchovy

Sociológia výchovy – interdisciplinárny vedný odbor,ktorý svojím obsahom patrí do sociológie a pedagogiky

1. 2 názvy – sociológia výchovy, sociálna pedagogika
2. sociológia výchovy je prienikom medzi sociológiou a pedagogikou

Sociológia je spoločenskovedná disciplína,ktorá sa zaoberá spoločnosťou=veda o spoločnosti.Skúma sociálnu statiku(štruktúra spoločnosti) a sociálnu dynamiku(zmena postavenia jednotlivcov v skupine)

Pedagogika a jej obsah

1. zaoberať sa výchovou,vzdelávaním,formovaním ľudí

     Sociológia výchovy vplyv prostrediana výchovu,vzdelávanie a formovanie ľudí

     Sociológia veda o spoločnosti,ľudských druhoch.Zaoberá sa  jednotlivcami,skupinami a všetkými ľudmi na zemi

Makrosociológia skúma svetadiely

Sociálny status-postavenie jednotlivcov v spoločnosti.

1. Vrodený(muž,žena)
2. získaný(koľko úsilia vydá človek)
3. vnútený(človekrobí proti svojej vôli)

Sociálna rola

-očakávané správanie,ktoré vplýva zo sociálneho statusu,určuje pozíciu človeka,v spoločnosti vychováva svojich jednotlivcov

Rolové správanie -očakávané správanie

Stratifikácia spoločnosti-rozvrstvenie poďla veku,vzdelania,podielu v spoločnosti,prestíže

Sociálna mobilita-zmena postavenia jednotlivca v spoločnosti.Vertikálna(nahor nadol sa mení),horizontálna(mení pozíciu vekom).

SV sa zaoberá vplyvom prostredia na výchovu a vzdelávanie

vplyv má napr. rodina

pojem SV zaviedli sociológovia

pedagógovia zaviedli pojem sociálna pedagogika

prostredie – to, čo najbližšie obklopuje človeka (okolie, trieda, susedia, obyvatelia mesta)Na prostredie existujú 3 kritériá:

1. podľa pôvodu: prírodné, sociálne, kultúrne

prírodné prostredie – vytvorila ho príroda

- môže mať charakter geografický (zemepisný) – nadmorská výška, zemepisná šírka, vodné plochy (vzdialenosť od morí, oceánov)

kultúrne prostredie – reprezentujú ho napr. škola, kiná, divadlá, múzeá, knižnice, študovne, univerzity tretieho veku, masmédiá

- najdôležitejší reprezentant je vysoká škola

sociálne prostredie – medziľudské, spoločenské – vek ľudí, vzdelanie, spôsob trávenia voľného času, názory na spoločné spolužitie, hustota osídlenia, verejná mienka (inštitút, ktorý vzniká vzájomným kontrolovaním sa ľudí navzájom), výber priateľov

- dôležitá je socializácia – celoživotné prispôsobovanie sa životným podmienkam

- výberové sociálne skupiny – napr. susedské zoskupenia – na základe výberu

-        umelo vytvorené sociálne skupiny – zamestnanecké zoskupenia (hierarchia)

2. podľa počtu členov – mikro, mezo, makroprostredie

mikroprostredie – prostredie kde každý každého pozná (rodina, trieda žiakov v škole, mestečko cca do 5000 obyvateľov)

-        intenzívne fungujúca verejná mienka, ľudia sa navzájom kontrolujú

-        predmetom kontroly nie je len dieťa a rodič, ale aj učiteľ

-        škola by nemala mať viac ako tisíc žiakov

-     zástupcovia: rodina(svojou štruktúrov,početnostou),trieda v škole((blízky vekom),obce a malé mestá,pracovné skupiny(pedagógovia)

mezoprostredie –  medzi mikro a makropostredím

-    5000 – 100000 obyvateľov (všetky mestá okrem KE a BA)

-        najoptimálnejšie prostredie pre život ľudí

-        najlepšie je prostredie okolo 30 tisíc ľudí, lebo:

-        výhody všetkých služieb ako vo veľkých mestách, ale na menšej ploche(sú v ňom približne všetky služby,od kultúrných,športových,voľnočasových

-        väčšinou ľudia žijú v rodinných domoch (50%)

-        lacnejší život i doprava,zdravší spôsob života(práca v záhradke)

-    dostatok pracovných príležitostí

-    nevýhody:absentujúca veejná mienka

makroprostredie – prostredie celej Zeme, štáty, svetadiely, veľké mestá,všetci obyvatelia Zeme(7miliárd)

-        do zamestnania je nutné dochádzať

-        vysoké životné náklady

-         sú tu najoptimálnejšie podmienky na trávenie voľného času

3.Typológia

1. prirodzené prostredie (človek sa tu narodil, alebo si ho vybral)

1. intencionálne prostredie (umelo vytvorené)-najdôležitejšia inštitúcia je škola,všetky mimoškolské inštitúcie

prirodzené prostredie,do ktorého sa dieťa narodí alebo  má možnosť si vybrať.Patria sem rodina,rovesnícke skupiny,trvalé bydlisko

1. rodina – inštitúcia, ktorá vznikla z pravidla spolužitia ľudí rozdielneho pohlavia, ktorí vychovávajú potomstvo.Muší byť dvojgeneračná.

1. rodina je plnením svojich funkcií nenahraditeľná
2. funkcie rodiny:a) biologická – potomstvo

b) výchovná-starať sa o deti

c) citová, emotívna-prejavovať city pri výchovnom pôsobení

d) socializačná-človek sa vplyvom sociálneho(vonkajšieho) prostredia pripravuje na život

e) ekonomická-ovplyvňuje všetky funkcie vrátane biolog.funkcie

f) ochranná-deti-rodičia,rodičia-deti

g) funkcia trestu

h) odpočinková, rekreačná

i) náboženská-90% idealistov v SR,10% materialistov-ateistov

Majú rozdielny význam,záleží od ľudí,rodičov,v akom duchu boli vychovávaní.Najdôležitejšia je výchovná.

výchovná funkcia rodiny:

1. 3 spôsoby výchovy:

I. autoritatívna – rodičia si nárokujú absolútnu poslušnosť dieťaťa za to,že sa oň starajú,investujú...,môže zájsť až do extrému,časté konflikty.Môže mať charakter –

1. brutálnej výchovy-používajú sa všetky možné spôsoby výchovy(psychické,fyzické tresty) môže sa končiť psychickýmistavmi alebo pobytom v nemocnici(zlomeniny, poruchy zmyslových ústrojov)
2. ambiciózna– rodičia plánujú deťom budúcnosť,kladú niekedy neprimerané vysoké požiadavky  na dieťa.Ak to dieťa nedokáže splniť,rodičia sú sklamaní
3. prednosti autoritatívnej výchovy – spravidla je to dieťa disciplinované, pracovité, ochotné pomáhať iným, obetovať sa.Ale tiež môže zapríčiniť psychické stavy
4. z pedagogického hľadiska znemožňujú rozvoj tvorivosti,dieťa sa bojí robiť veci nové,ktoré by mohli zle dopadnúť.Môže sa  podariť vychovať dieťa bojazlivé,ustráchané
5. negatíva – nerozvíja sa tvorivosť, strach experimentovať, ustráchané deti neschopné samostatne sa rozhodovať, žijú dva životy – doma poslušné a v škole šikanujú bezbranných

II. liberálna – dieťa je stredobodom pozornosti rodičov,rodičia sú ochotní svojmu dieťatu byť nápomocní,môže ma ťcharakter výchovy

1. môže sa prejavovať ako merkantilná (založená na podplácaní),z hľadiska odmeňovania je nevhodná
2. kverulantská výchova – rodič podozrieva okolie, že nežičí jeho dieťaťu.Pre človeka,ktorý žije s pocitom krivdy,ktorý nepripúšťa,aby niekto kritizoval jeho dieťa a každú kritiku považuje za úrok na jeho rodine
3. prednosti liberálnej výchovy – spravidla je to dieťa samostatné a nezávislé na rodičoch, sú to deti s určitým stupňom kreativity,dieťa sa nauči niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia(rozhodovať o financiách rodiny...)primerané sebavedomie
4. negatíva – prílišné sebavedomie detí, pocit podozrievavosti voči spolužiakom,okradnuté o detstvo,dieťa neobjektívne,dominantné,precitlivené na akúkoľvek kritiku

III. demokratická – je medzi nimi.Spočíva v tom ,že rodič spozná vrodené predpoklady svojho dieťaťa a za použitia miernych odmien a miernych trestov ich rozvíja (spočíva v rozvíjaní prirodzených predpokladov dieťaťa pre život za používania miernych odmien aj trestov).Musí používať plusové i mínusové hodnotenia.Umenie rodičov je vedieť prispôsobiť sa dospievaniu s deťmi

1. pripustenie právomocí detí
2. rovnocenní partneri s rodičmi, no porušenie pravidiel sa sankcionuje
3. neprimerané tresty môžu byť psychické aj fyzické
4. neprimeranou odmenou je pričasté finančné odmeňovanie

patológia rodinného života

1. príčiny:
2. 1. nevhodný výber partnera
3. 2. pravidelne sa opakujúce javy (konflikty) – výchova detí, voľný čas, finančné prostriedky
4. môžu sa riešiť stanovením určitých pravidiel (inak nastanú stresové situácie)
5. v opačnom prípade sa začína uvažovať o rozvode
6. na Slovensku sa rozvádza asi tretina manželstiev
7. o rozvod častejšie žiadajú manželky
8. dôvody žien:
9. 1. alkoholizmus partnera
10. 2. zlé zaobchádzanie partnera s partnerkou
11. 3. nevera partnera
12. dôvody mužov:
13. 1. neschopnosť manželky starať sa o rodinu
14. 2. žiarlivosť partnerky
15. 3. zlé zaobchádzanie partnerky s partnerom
16. rozvod je tragédia v prvom rade pre dieťa
17. problémy môžu skončiť aj samovraždou alebo vraždou, alebo môže na život rodiča siahnuť dieťa
18. nové manželstvo – nevlastné deti – možnosť pohlavného zneužívania

 

2. rovestnícke skupiny

1. zoskupenia ľudí podľa vlastného výberu približne rovnakého veku,ktorý trávia spolu čas,ktorý sa navzájom uznávajú,akceptujú svoje nedostatky.Prepastajú do medziľudských vzťahov
2. inak vznikajú pri chlapcoch a inak pri dievčatách-rozdiel medzi RS dievčat a chlapcov
3. dievčatá – 2-3 členné skupinky, riešenie osobných problémov,hlavným zmyslom je dôvera
4. chlapci – mnohopočetné skupiny,plnia aj iné ciele.Vznikajú,aby sa človek mohol prezentovať,mohol súťažiť v odvahe
5. techniky vzniku:
6. a) skupiny okolo prirodzeného vodcu_okolo člena,ktorého názory sú najviac akceptované(napr.kto vyniká,kto je najväčším kritikom-je najodvážnejší),ktorý vyžaduje fluidum ochranu,mnohokrát sú ľudia vodcami proti svojej vôli
7. b) skupina medzi neúspešnými deťmi (záškoláci)
8. c) jednotlivci s podobnými záujmami(šport)
9. d) založené na teritoriálnom zoskupení(na blízkosti bydlísk)
10. význam RS:
11. a) nikto sa nemôže dožadovať o prijatie do konkrétnej RS – schopnosť presadiť sa
12. b) umožňuje socializáciu prirodzenejším spôsobom ako rodina alebo škola – nutnosť vedieť sa presadiť sám
13. c) poznatky získané inak ako v škole, vlastné skúsenosti (v RS orientovanej na nejakú záľubu...)
14. RS umožňujúčlenom poznávať názory iných,vyjadrovať sa nespisovne,vulgárne
15. vytvára určité  istoty svojim členom

1. lokálne prostredie

1. najbližšie okolie,ktoré obklopuje žiaka(susedia,súrodenci,rodičia)
2. intenzívne vplýva verejnou mienkou na spôsob výchovy,ktorú realizujú rodičia,a na vychovanosť a správanie detí.Noví ľudia sa v prostredí správajú bezchybne,aby zapadli
3. v tomto prostredí sa vytvárajú veľmi silné citové väzby na prírodu aj na ľudmi vytvorené objekty(človek niekde patrí a cíti sa byť doma).Ľudia,ktorí odišli napr.do USA majú za potreby vytvárať komunity(Česi,Slováci)
4. susedské vzťahy v trvalom bydlisku
5. najväčší vplyv majú málo početné geografické celky – dediny, obce, menšie mestá (obrovská verejná mienka)
6. väčšie LP – väčšia anonymita
7. môže mať charakter veľmi podnetného prostredia
8. rýchle životné tempo
9. jednotlivec je pod väčším tlakom – konkurencia v zamestnaní, nároky na odbornosť sú vyššie
10. neúspech a zastavenie sa znamená zaostávanie, nižší plat, stratu zamestnania
11. LP – trvalé bydlisko, v ktorom človek regeneruje sily, trávi voľný čas, vracia sa tam, cíti sa tam ako človek, o ktorého úspechy a život sa zaujímajú aj iní ľudia (v menšom prostredí) – pocit spolupatričnosti
12.  
13. prirodzené prostredie je prostredie, do ktorého sa človek narodí, alebo si ho môže vybrať, alebo mu ho určia rodičia
14. umožňuje život človeka počas plnenia si povinností aj vo voľnom čase

 

intencionálne prostredie(umelovytvorené)

1. umelo vytvorené pre vzdelávanie, výchovu, aktivity spojené so štúdiom...
2. rôzne vzdelávacie inštitúcie(škola)
3. reprezentantom:

1. škola – zdroj vzdelania, príprava do povolania-a)tam kde existovali  rehole b)pri biskupských  úradoch(kapitulské školy)-zakladateľ biskup a poveroval rôznych ľudí(napr.kňazov)pre učenie c)farské školy-zakladali správcovia farností,učili sami alebo poverovali kaplánov alebo iných vzdelaných ľudí,ktorí vedeli veci o prírode,čítať,písať d)meštianske školy(dedinské)-sústava predmetov.3ročné štúdium-trívium-čítať písať,počítať.Neskôr 5ročné a nakoniec 8ročné.Absolventi meštianskych škôl boli kvalifikovaní.

1. Školopovinnosť od 6rokov zaviedla Mária Terézia
2. škola mala a dnes má väčší význam ako v minulosti,pretože vysvedčenia sú rozhodujúce pre príjem do zamestnania,pretože ma doklad o tom,že ukončil danú školu a má kvalifikáciu pre vykonávanie daného povolania
3. 15. storočie- Academica Istropolitana
4. v 17. storočí boli v TT štyri fakulty – teologická, právnická, lekárska a humanistiky
5. 2000 obyvateľov – 2000 študentov z celej Európy
6. študovalo sa v latinčine aj v slovenčine (hoci tá nemala ešte gramatiku)
7. rektor mal právo trestu smrti pre študenta
8. ozbrojené zložky na akademickú pôdu nemali prístup
9. akademická obec – servis zabezpečujúci beh školy, volí dekana, rektora...
10. na Slovensku prvá technická VŠ na svete – Banská akadémia v BŠ
11. najstaršia univerzita v USA – Harward
12. Colégium Aeconomicum – v Senci, prvá ekonomická VŠ v Uhorsku – pre správcov veľkostatku pre grófstva a veľkomajetky
13. pred 12 rokmi na TRUNI obnovená činnosť nadväzujúca na stredovekú univerzitu
14. po BA je TT najstaršie VŠ – mesto

 

Typy škôl:

Školský systém na Slovensku

1. MŠ – 3 – 6 rokov,približne 3000 MŠ,prevádzkujú obce alebo mestá,existujú aj súkromné,cirkevné MŠ-iskupské úrady.99% zamestnaných učiteľov sú ženy,niekedy sa nájdu 2 muži.MŠ pre efektívne pôsobenie ZŠ-aby deti boli v posledný rok zaškolené v MŠ
2. ZŠ-základné(primárne) školy –približne 2100.Pôsobí zhruba 83ˇ% žien ako učiteliek 6 – 15 rokov:
3. = 1. stupeň – 6 – 10 rokov.Jedna učiteľka na jednu triedu na všetky predmety,príp.na niektoré predmety
4. = 2. stupeň – 10 – 15 rokov(5.-9. ročník)
5. SŠ:
6. = gymnázium (4 roky, maturita)
7. = kozervatórium (6 rokov)
8. = SOŠ (priemyslovka, akadémia)
9. = 2-ročné SOU
10. = 3-ročné SOU (výučný list)
11. = 4-ročné SOU (maturita)
12. VŠ:
13. = 1.stupeň – titul Bc.
14. = 2. stupeň – Mgr. alebo Mudr.
15. = 3. stupeň – plnohodnotná kvalifikácia – PhD.

 

1. 1. predškolské zariadenia
2. materská škola od 3. – 6. roku života (jasle sú lekárske zariadenie)
3. denná opatera kvalifikovaných učiteliek (SŠ – pedagogické, pedagogické akadémie)
4. jediný druh pedagóga len so SŠ, ktorý môže učiť
5. pripravuje sa zákon, podľa ktorého všetky deti do šesť rokov musia povinne navštevovať škôlku
6. škôlka – prípravka na ZŠ
7. deti zisťujú do päť rokov, že všetky deti majú rovnaké práva, učia sa používať ceruzky, perá, hýbať rukou...
8. skôlky – zriaďované mestským, obecnými úradmi
9. prevádzku riadia rodičia
10. 2. základné školy
11. povinné pre všetkých (aj postihnutých)
12. pôvodne bol 1. stupeň 1. – 5. ročník
13. neskôr 1. – 4. ročník
14. na prvom stupni sa učia všetky predmety (niekedy okrem cudzieho jazyka a náboženstva)
15. niekedy učiteľ učí tie isté deti aj dva alebo štyri roky na prvom stupni
16. žiakom postupne pribúdajú predmety
17. teória, že žiak by mal chodiť v 1. ročníku do školy len na hodinu, neskôr v druhom polroku 3 – 4 hodiny
18. žiaci nemajú možnosť porovnávať s inými učiteľmi
19. považujú učiteľa za najmúdrejšieho, má pre nich väčšiu autoritu ako rodičia
20. učiteľ by si mal uvedomiť, čo je dôležité priniesť do školy v rámci peňazí, vyžiadať môže len to, čo dokáže zabezpečiť najchudobnejší rodič žiaka
21. odborné vyučovanie na 2. stupni ZŠ – riadi triedny učiteľ (má mať najvyšší počet vyučovacích hodín v triede)
22. má určité právomoci – koordinovať písomné práce z iných predmetov (napr. keď sa píšu 2 písomky po sebe), kontrolovať prítomnosť žiakov v triede, posudzovať ospravedlnenia (rodič môže ospravedlniť len 1 – 2 dni), učiteľ nemôže svojvoľne uvoľniť žiaka na celý týždeň (max 1 deň), usporiadať žiakov v laviciach alebo to nechať na ich rozhodnutí
23. odbornosť vyučovania – 2-odborová kombinácia
24. 52 – 53% odučených hodín týždenne musí mať v jeho aprobačných predmetoch
25. žiaci porovnávajú jednotlivých učiteľov, osvojujú si vlastnosti učiteľov
26. 2. stupeň – príprava na štúdium na vyššiu školu
27. žiak musí chodiť na ZŠ aj keď negatívne pôsobí na druhých žiakov, ale učiteľ ich musí akceptovať a vedieť zvládnuť, lebo ZŠ je povinná
28. učiteľ musí prispôsobiť tempo práce žiakom
29. 3. stredné školy
30. SOŠ – robotnícke profesie
31. povinná školská dochádzka – 10 rokov
32. gymnázium – prijímacie skúšky na VŠ z jeho obsahu učiva – 4-ročné, 8-ročné.Negatívny dopad  8ročných gymnázií na obmedzenie.Po dovŕšení 10 roka najlepší žiaci opúšťajú ZŠ a podľa toho sa správajú ostatné deti.10ročné deti nevedia rozmýšľať či bude alebo nebude chodiť na vysokú školu.Z priemerných žiakov základných škôl sa stávajú podpriemerný žiaci gymnázií
33. Stredné školy odborné(4roky maturita)-približne 300,niektoré sú spojené s učňovskými.Primárne pripravujú pre praktickú činnosť ale nie sú prípravkou pre VŠ,no mnohý pokračujú dalej na VŠ
34. Stredné odborné učilištia-príprava robotníckej mládeže.Prevažuje praktická príprava(niektorí končia maturitov,niektorí lvýučným listom).Aby neboli maturity rovnocenné-povinná a výberová matur.skúška
35. 2ročné-pre žiakov,ktorí nedokončili 9.ročník ZŠ,ktorí z rozličných dôvodov nie sú schopní vyštudovať 3ročné štúdium(záučný list)
36. 3ročné-pre výkon nových robotníckych povolaní
37. 4ročnénedostatočná pripravenosť absolventov ich môže stát život(elektrikári,plynári)

 

zariadenia pre postihnutých:

1. a) špeciálna (osobitná) škola
2. mozgové poruchy
3. končí 9. ročník = 7. ročník
4. po nej sústava špeciálnych SŠ – podľa postihu sa vyučiť do rôznych odborov (murár, maliar, krajčír...)
5. b) pomocná škola – postih na úrovni imbecility
6. končí 9. ročník = 1. ročník
7. na úrovni idiocie idú do sociálnych ústavov – deti majú morálku často vyššiu ako vysokoškoláci

 

1. pomenovanie profesor – z minulosti – oddeľovali učiteľa ZŠ od učiteľa SŠ (pocta rodičov učiteľom)
2. 4. vysoké školy
3. z hľadiska zriadovateľa-verejné.je riadená štátom(aj iné inštitúcie propagujú jej činnosť),približne 27,viac  ako 100 fakúlt.2 štátne-akademia policajneho zboru v BA a vojenská v LM.1 cirkevná-Ružomberská univerzita.Sústava sukromných VŠ-zriadili ich jednotlivci.3stupňové vzdelávanie:1.stupeň-6 semestrov-Bc.(bakalárske práce a štátnice)s výnimkov TEO a LEK fakulty.2.stupeň-4semestre-Mgr.(každá fakulta má iné tituly).3,stupeň-doktoranské(rigorózna skúška-rig.práca,2-3 predmety skúšky)do 2 rokov ju musí napísať a obhájiť.Interní doktoranti 3ročné,externí pracujú ako doktoranti na fakulte
4. 1435 – začalo vyučovanie na TU
5. 1638 – prvých 20 bakalárov končilo štúdium
6. niektoré fakulty ho majú zaradený ako povinný stupeň
7. na Slovensku 33 VŠ s charakterom univerzity
8. niektoré školy majú len Bc. štúdium
9. V RK jediná cirkevná škola
10. Ministerstvo obrany, Policajná akadémia – BA, LM – odborníci

1.súčasná slovenská školská sústava sa vyznačuje

1. zavedením experimentálneho vyučovania(tým,že vznikli alternatívne školy)
2. posilnenie výučby cudzích jazykov
3. zavádzanie nových štud.a učebných odborov,ktorý reagujú na požiadavky praxe
4. na ZŠ a SŠ.projekt zdravé školy,kde sa mimoškolskými aktivitami žiaci podielajú na udržiavaní školy
5. posilňuje sa enviromentálne vzdelanie
6. zaviedol sa spôsob 2 kvalifikovaných skúšok pre učiteľov
7. viac ako 25% populácie študuje na VŠ
8. nezávislá inšpekcia,ktorá nemá nič spoločné a MŠ,predpoklad aby SR bola prijatá do medzinárodných asociácií pre meranie a hodnotenie  výsledkov žiakov

 

každá škola má mimoškolské inštitúcie:

1. a) stredoškolské žiacke domovy
2. vychovávatelia nahrádzajú rodičov
3. musia vedieť kvalifikovane pomôcť pri písaní DÚ a rôznych veciach, ktoré žiakom určí škola
4. školskí pracovníci:
5. I. učitelia – pedagógovia s pedagogicko-psychologickou prípravou na VŠ
6. II. majster odbornej výchovy – výučný list pre danú oblasť a maturitné vysvedčenie s prípravou na úrovni Bc.
7. III. vychovávatelia – SŠ pedagógovia s ped.-psych. prípravou, VŠ odborní vychovávatelia
8. b) záujmové krúžky v objektoch školy aj mimo – vedúci učiteľ, rodič, tréner
9. c) podujatia , turnaje, tréningy, aktivity, besedy – jednorázová alebo opakovaná činnosť
10. d) centrá voľného času – v rozličných oblastiach (príroda, šport, technika, kultúra), vo všetkých mestách
11. e) školské kluby – pre deti 1. stupňa ZŠ po vyučovaní do príchodu rodičov
12. f) skauting – pobyt v prírode, turistika
13. g) jazykové školy
14. h) umelecké školy – príprava na konzervatórium
15. i) inštitúcie pre postihnutú mládež
16. j) inštitúcie prevýchovné pre ťažko vychovávateľné dievčatá a chlapcov

 

1. intencionálne prostredie – úloha vzdelávať, vychovávať, vypĺňať voľný čas (pre všetky vekové skupiny)

 

Mimoškolské zariadenia – sú organizované aj školami

- predpísaný 2. stupeň vzdelávania.

a.) Základné umelecké školy – zriaďujú ich obce alebo mesto alebo krajské úrady. ZUŠ vznikla za účelom rozvoja talentu a nadania, vypĺňania voľného času. Takého zariadenia možno považovať za centrum kultúry v tom ktorom regióne.

b.) Školské kluby – deti majú málo vyučovacích hodín – vypĺňanie voľného času detí pod vedením kvalifikovaného učiteľa. Poskytujú starostlivosť o deti do 17. hodiny, rodičia by však deti nemali vytrhávať zo spoločnej činnosti.

c.) Záujmové krúžky, SOČ-ka – uskutočňujú sa v areály školskej budovy. Inými formami a metódami sa žiaci oboznamujú s učivom.

d.) Centrá voľného času – kvalifikovaní odborníci organizujú voľný čas detí a mládeže. Nachádzajú sa nielen vo veľkých mestách. Je to inštitúcia, ktorá vypĺňa voľný čas najväčšiemu percentu detí.

e.) Skauti – chápané v 2 smeroch:

1. bola to organizácia, ktorá mala vo VB pripravovať mládež pre vojenské povolanie (pol 19. storočia).
2. 2. priblížiť ľudí k prírode (Kanada), učiť disciplinovanosti, nadviazať priateľstvá, viesť o generáciu mladších ľudí (odvaha, rozhodnosť, ochota, nepodplatiteľnosť). Existujú aj kresťanské skautské oddiely.

f.) Turistické organizácie, športové oddiely – väčšinou sú pri najpopulárjneších športoch. Zriaďujú ich konkrétne športové kluby, majú charakter žiackych a dorasteneckých klubov.

Turistické organizácie – vhodné aj pre nesúťaživé deti.

g.) Umelecké súbory

h.) Akadémia vzdelávania – organizujú vzdelávanie na úrovni rekvalifikačných kurzov, organizujú jazykové kurzy, prevádzkujú súkromné stredné školy.

i.) Školy v prírode – súkromné inštitúcie, ktoré umožňujú krátkodobé vzdelávanie v zdravších podmienkach, ako sú bežné. Sú v prevádzke počas celého roka, poskytujú ubytovanie, stravu, športoviská...

j.) Základné školy v sanatóriách a pri nemocniciach vznikajú preto, aby dlhodobo hospitalizovaný žiak nemusel opakovať ročník.

k.) Žiacke a študentské domovy – pracujú tu kvalifikovaní i nekvalifikovaní ľudia

l.) Jazykové školy – umožňujú svojim študentom na konci štúdia vykonať štátnu skúšku.

 

Problematika spoločnosti

1. Organizovanie voľného času detí
2. Rozvíjanie nadania a talentu detí
3. Organizovanie súťaží
4. Rekvalifikačné kurzy – ponúknuť záujemcom kvalifikáciu v inom odbore
5. Poznávacie činnosti
6. Rozličné ozdravovacie pobyty (sanatóriá, pobyty, ktorých sa zúčastňujú i dospelí ľudia na fyzickú zdatnosť, policajti)

 

Špecifické formy a metódy práce

1. aktivizujúce – práca v laboratóriách, vyskúšať si nové veci
2. pre žiakov všetkých vekových kategórií, formy „súťaživý“
3. formy a metódy práce rozširujú vedomosti a vedomostnú úroveň žiakov

 

Milénium – ako a kam sa bude uberať školstvo.

V súčasnosti je potrebné v mimoškolskej výchove:

1. Zriadiť fain pedagóga voľného času.
2. rozšíriť počet dobrovoľníkov ochotných pracovať so žiakmi v ich voľnom čase
3. zo štátnych zdrojov podporovať mimoškolské zariadenia (napr. kultúrne domy, športové ihriská)
4. legislatívne umožniť pôsobenie neziskových organizácií vo voľnom čase detí a mládeže.
5. rozšíriť využívanie škôl a školských zariadení aj dospelými
6. zvýšiť počet školských klubov a školských stredísk záujmovej činnosti a rozšíriť ich činnosť aj na stredoškolskú mládež
7. psychologické a výchovné poradenstvo využívať pri problémových deťoch a využívať pri voľbe povolania
8. existujú a mal by poskytovať pomoc ľuďom: a.) špeciálno-výchovné zariadenia (diagnostické centrá, ktoré diagnostikujú deti najmä problémové)
9. b.) centrá prevencie v oblasti drogovej prevencie (pre drogovo závislých)
10. c.) detské reedukčné domovy (polepšovne) = do 14 rokov.
11. Rekvalifikačné centrá rôzneho druhu pre nezamestnaných.

Môžu byť aj iné typológie prostredia, ale tento prehľad nám zatiaľ stačí.

 

Sociológia – problematika spoločnosti

Spoločnosť v širšom slova zmysle – (605 mld. ľudí na Zemi)

Spoločnosť v užšom slova zmysle – súbor osôb žijúcich v skupinách, ktoré sú navzájom spojené (pospájané), žijú na ohraničenom teritóriu, uznávajú spoločné hodnoty a správajú sa podľa ustálených kultúrnych vzorov – takto formovaný pojem spoločnosti sa približuje k pojmu štát.

2 ETAPY – spoločnosť sa vyvíjala v 2 historických etapách od najstarších čas po súčasnosť:

1. bola pred priemyselnou revolúciou = tradičná spoločnosť (TS)

2. industriálna spoločnosť (IS)

 

Tradičná spoločnosť (TS) – začala pravekými zberačmi, ďalej lovcami, roľník a súbežne s ním aj remeselník (ďalej obchodníci a kupci, ktorí kupovali výrobky a produkty od roľníkov aj remeselníkov) = čiže ďalej bola oblasť distribúcie výrobkov – obchodníci a kupci – obchodníci zabezpečujú výmenu remeselníckych výrobkov za roľnícke a naopak. Vznikali rozšírené ulice, kde sa obchod realizoval.

Čím sa TS vyznačovala:

1. v TS – tu bola jednoduchá deľba práce – roľník, remeselník, obchodník (neskôr stolár, kováč)
2. bola slabá produktivita práce
3. mocenská štruktúra TS – pozostávala z rodov, zo stavovských štátov (feudál štátov) až po monarchie.
4. TS bola dvojvrstvová – 1. vrstva = tí, ktorí mali moc (mali mocenský titul)

                                            2. vrstva = ľudia, ktorí vytvárali podmienky pre život spoločnosti  

                                                (roľníci, remeselníci)

1. vzdelanosť väčšiny obyvateľov TS – tí sa pohybujú na úrovni múdrosti zdravého rozumu a nepresahuje rovinu bežných prísloví
2. v TS existovalo mnoho stavov, ktoré si úzkostlivo strážili svoje privilégiá, bez privilégií nemali práva, mali neskôr už aj roľníci, lekári. Vrstva feudálov prenajímala svoje majetky.

Industriálna spoločnosť (IS)

V 18. storočí sa manufaktúrna výroba mení na strojovú výrobu = priemyselná revolúcia = vznik IS

Priemyselná revolúcia spôsobila:

1. zvýšenie produktivity práce
2. migráciu obyvateľstva z vidieka do miest za prácou
3. zmena politických systémov a celkový spôsob života ľudí

IS sa vyznačuje:

1.) Modernizáciou TS – ľudia používajú stroje na náročnú prácu

2.) zmenou monarchie na republiky – mení sa politický systém (na SR môžu občania voliť

    i prezidenta = vyspelá demokracia).

3.) racionálnou deľbou práce – malo obrovský význam školstvo – vznik rôznych profesií.

4.) vznikom spoločenskej solidarity, kedy sa rodinné väzby menia na väzby pracovné (profesijné).

IS spôsobila, že pracovná rola (pozícia) zohráva mimoriadny význam aj ako identifikačný znak človeka.

Pracovná rola – sa stáva prostriedkom spoločenského vzostupu alebo pádu.

IS

V IS sa narušia rodinné vzťahy, ale na druhej strane vytvoria IS lepšie a ľahšie podmienky pre život, výrazne sa zvýšila životná úroveň IS, ľudia majú pestrejšiu stravu, rozšíril sa čas, priestor pre zábavu a odpočinok, vzdelávanie po pracovnej dobe, zvýšil sa podiel ľudí na rozhodovanie štátu, každý môže voliť najvyšších predstaviteľov štátu a obcí, na SR môžu občania voliť i prezidenta po nadobudnutí určitého veku. predlžuje sa priemerný stredný vek občanov vyspelých štátov (76 r. ženy a 70 muži) = na SR, väčšina ľudí v spoločnosti (viac ako 60%) vykonáva prácu duševnú a ostatní prácu fyzickú.

 

   Prednáška 12. novembra 2007

 

OSOBNOSŤ

Existuje viacero pohľadov na človeka:

1. pohľad – osobnosť tak, ako sa on sám cíti
2. pohľad – osobnosť z hľadiska, akým by chcel byť
3. pohľad – názor, ktorý si o človeku myslí prostredie (rodina, susedia)
4. pohľad – aký je človek v skutočnosti (reálny môže byť úplne odlišný od predchádzajúcich)

Osobnosť je BIO-PSYCHO-SOCIÁLNA bytosť.

BIO

Iné organizmy nemajú dvakrát esovito prehnutú chrbticu, žiadny ľudoop nemá poriadne vyvinutú ruku, špeciálne vyvinutá nervová sústava, človek si veci zapamätá a neskôr ich aj využije.

Človek má určité biologické predpoklady, ktoré sa rozvíjajú vďaka tomu, že sa pohybuje v spoločnosť. Vedieť si zapamätať (aj negatíva – trauma)

Od narodenia sa stále viac oboznamuje so sociálnym svetom – socializácia.

Personalizácia – proces utvárania osobnosti rozvíjaním jeho jedinečných vlastností (dedičnosť) na pracovisku, v rodine, v susedských vzťahoch.

Človek sa správa na 60 % pod vplyvom osvojených vlastností a 40 % na základe dedičnosti. Pri málo podnetnom prostredí – 50 % / 50 %.

 

Z hľadiska sociálneho

Osobnosť je jednotou individuálnych schopností čŕt a vlastností človeka (napr. temperament).

Z hľadiska psychologického

Osobnosť je sebaregulujúci systém, ktorý zabezpečuje adaptáciu jednotlivca na prostredie.

Z filozofického hľadiska

Osobnosť je jednotlivec, ktorý disponuje slobodnou vôľou a nesie zodpovednosť za svoje konanie.

Človek sa stáva osobnosťou – socializáciou, to je sociálnym učením, ktorým si osvojuje kultúru spoločnosti, do ktorej patrí.

Osobnosť je obrazom spoločnosti, v ktorej vyrastá v období dospievania, je súčasťou spoločnosti, v ktorej bol vychovávaný.

 

1. OSOBNOSŤ PODĽA (???)

1.) viac ako 50 % - bežný typ, základná, priemerná osobnosť

1. je to typ človeka, ktorý sa v spoločnosti vyskytuje najčastejšie. Človek rešpektujúci kultúrne normy a hodnoty spoločnosti, človek, ktorý nenarúša systém spoločnosti svojim správaním a vystupovaní, aby sa nedostal do konfliktu so zákonom.
2. Majú radi stereotyp, ťažšie sa rozhodujú o veľkom zásahu do života, sú obľúbení, žiakov majú učitelia radi.
3. Nie sú predpokladom toho, aby posunuli štát dopredu.

 

2.) Autoritatívna osobnosť

1. vnútorne psychicky silné indivíduum
2. môžu si presadzovať svoje názory bez ohľadu na iných ľudí
3. berú za seba aj iných ľudí zodpovednosť
4. sú nároční na seba i okolie
5. nepochopení, lebo ich vonkajšie správanie nie je úhľadné
6. sú priami, otvorene vyslovujú svoje názory
7. pedagógovia – konflikty v rodine, nerovnováha vo výchove detí
8. prínos do spoločnosti – odvážni, nepodplatiteľní.

 

3.) Charizmatická osobnosť

1. človek, ktorého výnimočné vlastnosti dokážu okolo neho sústrediť obdivovateľov, stúpencov ale i nepriateľov.
2. Sústava vlastností, ktorá vyniká – má fluidum.
3. Napr. náboženskí proroci, úspešní ľudia vo svojej profesií, oponenti politickej moci, odporcovia politického poriadku, politický vodcovia.
4. Ľudia, ktorí dokázali svoje názory aj učiť a zrealizovať alebo ľudia, ktorí sú ako príklad neúspešných
5. Človek má vlastné názory, nedá sa ovplyvniť médiami
6. Silné indivíduum, ktoré sa nezloží pod tlakom kritiky a svoj štýl uplatňuje v každej životnej situácií.
7. Môže byť aj vzorom pre najbližšie okolie.
8. Má vrodené predispozície (nedá sa to naučiť)

 

4.) Populárna osobnosť

1. Vyšší stupeň charizm.
2. Ťaží zo svojej pozície v spoločnosti
3. Človek, ktorý často stratil svoju originalitu, popularite podriaďuje všetko vonkajšie správanie
4. Tragédia – postupné strácanie popularity.
5. Žije v tieni vlastnej popularity, prejavuje sa to sústavnou kontrolou správania sa populárneho človeka verejnosťou (tlač)
6. Vyznačuje sa vysokou mierou štylizácie svojich prejavov, z čoho pramenia vnútorné rozpory medzi jej vnútorným názorom a očakávaným názorom spoločnosti.
7. Človek, ktorý sa stotožňuje s nejakou rolou, úplne stráca svoju originalitu – identitu a správa sa ako sa od neho očakáva, napr. postava vo filme
8. PO podriaďuje svoj život tomu, aby si udržala popularitu čo najdlhšie
9. PO sú: 1.športovci, 2.herci, 3.politici (nemajú naučené role, vystupujú na verejnosti) 4.ľudia zaujímavých profesií.
10. Popularita môže byť daná aj výnimočnými vlastnosťami, nielen profesiou.
11. Popularita je na 1 strane zdrojom uspokojenia a na 2 strane je aj zdrojom frustrácie a mnohých osobných tragédií – strata popularity – je to kritický moment populárnych ľudí, ktorí niekedy končí tragicky.
12. Populárni ľudia majú veľký vplyv na mládež a vytváranie verejnej mienky v spoločnosti (oblečenie, vyjadrovanie, trávenie voľného času) a pre mnohých sú zdrojom zárobkovej činnosti – fotografi, novinári – žijú z ich slávy.

 

5.) Marginálna (okrajová) osobnosť

1. Marginálna osobnosť je taký človek, ktorý sa rozhoduje medzi dvomi skupinami, je to napr. mladý človek adolescentného veku, keď nepatrí medzi deti ani dospelých (napr. mládež).
2. Vekom detské hranice prekonal, ale dospelí ho medzi seba neprijali – nie je psychicky dostatočne vyspelý.
3. Človek adolescentného veku, nepatrí do kategórie detí ani dospelých, je medzi nimi = môže spôsobiť veľké výchovné problémy.
4. Človek, ktorý patrí do národnostných menšín, nepatrí do pôvodného národa, ani do toho, v ktorom žije
5. Človek, ktorý zmení príslušnosť k náboženstvu (povodní ho odmietajú – zradca a noví ho medzi seba nechcú prijať)
6. V našich podmienkach ľudia, ktorí žili určitú dobu v 1 prostredí, potom sa presťahovali a na 2. mieste aj zostali (vidiek – mesto)
7. Vytvorením EU bude M ľudí pribúdať (sťahovanie)

 

 

Osobnosť pedagóga

1. pedagóg – človek, ktorý sa profesionálne zaoberá výchovou a vzdelávaním ľudí (učitelia, majstri v odborných dielňach, vychovávatelia, vedúci záujmových krúžkov)
2. pedagóg – teoretik, ktorý prednáša vednú disciplínu pedagogiku
3. dva pohľady na pedagóga:
4. 1. normatívny
5. je to sústava požiadaviek, noriem, ktoré musí spĺňať záujemca o pedagogickú profesiu
6. a) požiadavka na vzdelanie – odborné vzdelanie (kvalifikácia 2.stupňa VŠ), pedagogicko-psychologické vzdelanie(ako časť vedomostí naučiť žiakov), všeobecné vzdelanie(rozhľad v iných odborných veciach).Takto vzdelaný človek sa nemôže pozastaviť nad tým,že okrem svojich predmetov má aj iné vyučovacie
7. b) požiadavka na povahové vlastnosti (vrodené predpoklady pre výkon povolania.Súhrn vlastností,ktoré človek má.) -temperament
8. c) požiadavka na pozitívny vzťah k žiakom.Každý by si mal vybrať taký predmet,aký vyhovuje pre jeho vekovú kategóriu.Vedieť sa vžiť do situácie detí,ktoré budeme učiť.
9. 2. analytický
10. rozhľad jeho vlastností(posudzovanie)-posudzovanie pedagóga – riaditeľom školy(prístup k žiakom),predsedom predmetovej komisie,žiakmi aj rodičmi,a ľudmi,ktorý majú právo posudzovať činnosť školy(ministerstvá)

typy pedagógov podľa Hyppokrata (Pavlova):

1. sangvinik (sangve = krv)-príčina rozdielneho správanie-v každom človeku prevláda iná tekutina(tu krv)

1. silný, vyrovnaný, pohyblivý
2. optimista, pohodový učiteľ, bezproblémový („ružové okuliare“), ľudia s darom výrečnosti, motivujú žiakov, prirodzený vodca,dokáže sa presadiť za každých okolností
3. priveľké sebapreceňovanie, vydržiava si donášačov,ovlyvňovanie žiakov i rodičov
4. vhodný typ na vedenie školy
5. pozitíva:optimistaradosť zo žiakov,schopnosť presviedčať,výrečnosť,poz.prirodzený vodca v skupine
6. negatíva:dôverčivý,nechá sa ovplyvniť,vysoká mienka o sebe,ktorá spôsobuje,že spomedzi detí majú informátorov,ktorí podávajú pani učiteľke info o tom kto čo povedal na učiteľa_učiteľ sa nepozerá svojimi očami,ale očami informátorov.Žiaci sú schopní uškodiť spolužiakom len aby si vylepšili vlastné meno.Deti si prestávajú veriť.

2. cholerik (cholé = žlč)

1. silný, nevyrovnaný, pohyblivý
2. nevarovnanosť-prevláda vzruch nad útlmom.Pedagóg,na ktorého žiaci nezabudnú do konca života.Časť žiakov ho obdivuje,časť sa ho bojí.
3. pozitíva:pracovitosť,vysoká náročnosť na seba i žiakov.Rozhodné nekompromisné vystupovanie spojené s nepodplatitelnosťou a neuznávaním rozličných autorít vrátane riaditeľa školy:vyniká v pedagogickom zbore mužným odvážnym vystupovaním,preto mnohým žiakom imponuje.Veľmi vysoko hodnotený kontrólnymi orgánmi-na jeho hodinách žiaci presne vedia čo majú robiť.Ak sa žiaci nepripravujú,cholerikovi sa pripravujú.Vedomosti a zručnosti sú na vysokej úrovni.Zamestnanci presne plnia svoje povinnosti
4. negatíva:neschopnosť cholerika ovládať svoje city a objektívne riešiť vzniknutú situáciu.Náladovosť,preťaženie žiakov povinnosťami,neochota rešpektovať individuálny prístup k žiakom,od všetkých žiakov vyžadujú rovnaké povinnosti
5. môže vyvolávať strach v slabších deťoch alebo ho môžu silné osobnosti obdivovať
6. pracovitý, húževnatý, náročný na seba aj žiakov, má 100% disciplínu, rázny, odvážny, nekompromisný
7. ťažko ovládateľný, reaguje skratovito, hašterivý, žiaci majú pocit, že je nespravodlivý
8. môže rozbiť pedagogický zbor na menšie celky
9. cholerik = riaditeľ – disciplína zamestnancov
10. Pedagogický pohľad:mnoho žiakov má horšie výsledky(strach,obava z neprimeraných trestov),užitočný člen  ped.zboru ak sú presne určené práva,v rámci ktorých sa môže učiteľ riadiť.Rozbíjajú pedag.kolektív na niekoľko skupín

3. flegmatik (flegma = hlien)

1. silný, vyrovnaný, nepohyblivý
2. pohodlný, málo náročný na seba aj na žiakov
3. pozitíva:dobrácky, veľkorysý, prehliadajúci priestupky, odpúšťajúci,nekonfliktný,často sa štylizuje do pozície jednotlivcov,ktorí majú skôr materinský postoj k žiakom.Liberáli-žičlivá atmosféra ale s min.vedomosťami
4. negatíva:malá náročnosť na žiako(preveruje len maý okruh žiakov,ktorí....,písomné skúšky dlhodobo neopravuje, skúšanie necháva na záver roka
5. flegmatik = riaditeľ – bezproblémové vzťahy na pracovisku, úpadok školy
6. užitočný člen podag.zboru pre nekonfliktný,dobrácky prístup k žiakom,ale potrebuje pravidelnú kontrolu od riaditeľa školy

4. melancholik (melancholé = čierna žlč)

1. slabý, nevyrovnaný, nepohyblivý
2. slabosť(ľahkounaviteľný s obmedzeným množstvom energie)do konca škol.roku nevystačia s energiou,ktorú načerpali cez prázdniny
3. nevhodný na povolanie pedagóga (málo energie)
4. pozitíva:precízny, puntičkár, náročný na žiakov aj seba, zmysel pre prácu s ustráchanými žiakmi,majú pocit menejcennosti,nedôverujú si-od riaditeľa potrebujú pravidelné uznanie,poverovanie ich primeranýmí úlohami
5. negatíva:nerozhodný, neschopný udržať autoritu, precitlivený, problémy s klasifikáciou žiakov (zmysel pre spravodlivosť)naučte sa,nechce dávať 5-ky, snaží sa odpúšťať priestupky (len kým mu nedôjde trpezlivosť)

melancholik = riaditeľ – problémy s cholerikmi.Lebo ak je viav cholerikov,melancholik ich podpláca,snaží sa ich umlčať nespravodlivými odmenami (pocit nespravodlivosti)

Čisté typy sú zriedkavé.Väčšinou sú to kombinácie typov

typológia:

1. 1. pajdotrop – uprednostňuje záujem o žiaka pred učivom
2. 2. logotrop – uprednostňuje vedu pred deťmi

 

Sociálne nerovnosti

predpoklady:každý sa narodil do určitej rodiny

                   každý jednotlivec zaujíma určité posty

Sociálne nerovnosti určujú:

1. ekonomické postavenie ľudí v spoločnosti
2. schopnosť jednotlivcov alebo skupiny presadzovať vlastné názory,uplatňovať vlastnú vôľu a záulmy v spoločnosti
3. akým spôsobom sa spája konkrétny jednotlivec alebo rodina s prejavom úcty,obdivom alebo privilégiami konkrétnej sociálnej skupine alebo celej spoločnosti.

Sú to základné soc.stratifikácie,môžu ale nemusia súvisieť.

V prípade pedagogickej profesie-pedagóg vo vzťahu k žiakom môže uplatniť vlastnú vôľu,záujmy v takmer neobmedzenej podobe.V spoločnosti má aj primeranú úctu,postavenie a privilégiá,ale má min.dosah na ekonomické postavenie.

Teórie vysvetľujúce opodstatnenosť sociálnych nerovností

1. teória funkcionárska-vysvetľuje soc.nerovnosť ako prirodzený výber schopnejších,vzdelanejších,náročnejších na seba,ktorí zastávajú výhodnejšie pozície v spoločnosti a menej schopné,menej náročné a menej vzdelané,nevýhodnejšie pozície.
2. Teória konfliktu vysvetľuje SN na základe nekompromisného boja o čo najvýhodnejšie postavenie,ktoré umožňuje spoloč.zriadenie štátu.Podľa spoloč.zriadenia štátu existujú systémy:uzavreté(-minimálna možnosť pohybu smerom nahor alebo nadol),otvorené

 

 

 

 

 

 

Výchova pre manželstvo a rodičovstvo

-na uzavretie manželstva potrebné 2 občianske preukazy

-jeden z najčastejších tém bakalárskych prác

-študuje sa ako jednoodborové štúdium na pedagogickej fakulte UK-absolvent=špeciálny absolvent,zamestnanec školy

-má niekoľko strán:

1. biologická(sexuálna)stránka-manželstvo sa mení na rodinu až ked malú potomstvo
2. pedagogická-spočíva vo výchove detí,zodpovednosť za deti
3. psychologická-ľudia,ktorí sa ešte rozhodujú pre manželstvo,spoznávanie a vedieť prispôsobiť sa partnerovi,alebo sa pochopiť navzájom
4. právna-spoločne nadobudnutý majetok-dôkaz ako ľudia kalkulujú,u právnika sa dohodnú čo patrí mužovi a čo žene(predpoklad rozpadu manželstva)-poistenie-predmanželská zmluva.Ak nie je,väčšinou sa majetokdelí na polovicu,aj ked nemali rovnaký podiel na jeho získaní
5. ekonomická-spoločné hospodárenie,určité % prinesie každý v manželstve
6. filozofická-aký význam sa pripisuje manželstvu a rodine v spoločnosti,čo robí spoločnosť aby pretrvalo
7. etická-vzdelanie,rodinná výchova
8. náboženská-najskôr nepodstatné,po narodení dieťaťa 1.problém
9. národnostná-mnohoženstvo,niektoré krajiny=trest

 

Inštitúcie,ktoré sú pri výchove manželstva a rodiny v našich podmienkach najefektívnejšie:

1. najdôležitejšia vlastná rodina

1. partner si vyberá ženu podľa vlastností mami a partnerka s vlastnosťami otca=porovnávanie s rodičmi
2. je potrebné brať úroveň informatívnej funkcie rodiny-spočíva v otvorenosti medzi rodičmi a deťmi.Poskytuje informácie deťom o manželstve a rodine

1. škola-zodpovedá za informovanosť detí o manželstve a rodičovstve a vychováva deti v inej stránke.Už v škôlke-deti medzi sebou rozprávajú ako trávia víkend.V školevyzývaní samí rodičia na besedy.ZŠ-problematiky výchovy zaradená do výučby(obsahu učiva).Najefektívnejšie je ked sa robiť sa robia hodiny zamerané čisto na výchovu,pr.:ZŠ-etická výchova,biológia,literárna výchova,náboženská výchova,prírodoveda,prvovka;SŠ-sexuálna výchova,NOS,psychológia,biológia;mimiškolské aktivity-manželská a predmanželská poradňa-aké problémy vznikájú a ako ich riešiť,návšteva alebo pozvanie si odborníkov z oblasti zdravovedy

Formy pre uplatnenie v manž. a rodičovstve

1. tradičné formy-prednáška-rozdelenie na chlapcov a dievčatá,pozvanie si právnika.najčastejšie dôvody rozvodov
2. netradičné formy-sebaúslužné práce
3. inscenačné-hranie sa na mamu a otca,vo vyššom veku-hranie a inscenácie problémov
4. metódy aktívneho sociálneho učenia-človek sa musí vedieť prispôsobiť-po svadbe začnú spolu bývať.Najčastejšie problémy,ked začnú bývať u rodičov-uskromnenie,menej priestoru
5. modelové metódy-uplatneni v škole,metódy práce s odbornou literatúrou,projektované metódy(dramatická výchova)

Osobitný význam v SR pri realizácii výchovy manželstva a rodičovstva má:

1. Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu pre manželstvo a rodičovstvo
2. Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny v BA,ktorý realizuje nielen výskum medzi rodinami a snúbencami ale i medzinárodného charakteru.

Uvedené inštitúcie na základe výskumov poukazujú na predpoklady  nevyhnutí pre pozitívne fungovanie manželstva a rodiny,ale poukazuje i na najčastejšie príčiny zlihávania manželstva  a rodiny v sociálnej oblasti.

Príčina skorého rozpadu-nizsky vek partnerov,gravidita

Tieto inštitúcie zabezpečujú prednášky k tejto téme

Dalšia inštitúcia:3.cirkev-tiež oboznamujú snúbencov o manželstve a rodičovstve z hľadiska cirkevného,čo všetko musia splnať aby sa mohli vziať.Vychováva tiež deti.

4.masovokomunikačné prostriedky-primeranú pozornosť tomu venuje TV a rozhlas