Rímske právo

Právnické osoby

Právnické osoby = útvary s osobným a majetkovým základom

-

tieto útvary boli v zmysle právneho poriadku spôsobilé mať práva a povinnosti, teda patrila im rovnaká
spôsobilosť ako prirodzeným osobám

-

právnické osoby boli spôsobilé byť nositeľmi vlastníckeho práva

-

druhy právnických osôb

a) k o r p o r á c i e
b) n a d á c i e
c) ú s t a v y

KORPORÁCIE

-

organizovaná jednota prirodzených osôb, ktorá tvorí samostatný právny subjekt, celkom odlišný od svojich
členov

-

korporácia NEBOLA prirodzenou osobou – nepatrili jej rodinné práva a moci

-

BOLA úplne samostatným subjektom práv a povinností

-

korporácia mohla byť ustanovená za dediča v testamente

-

korporácia mohla nadobúdať odkazy

-

korporácia mohla len obmedzene prijímať dary

-

korporácia nemala PRIAMU spôsobilosť na právne úkony

-

právne úkony mohla robiť len nepriamo prostredníctvom svojich orgánov → valné zhromaždenie,
predseda, konateľ ...

-

ZALOŽENIE korporácie predpokladalo:

˃ aspoň 3 členov
˃ stanovy /lex collegii/

-

Korporácia ZANIKLA:

˃ uplynutím doby na ktorú bola zriadená
˃ dosiahnutím cieľa
˃ vrchnostenským rozpustením
˃ dobrovoľným rozídením sa členov

DRUHY korporácií:

1. RÍMSKY ŠTÁT

-

právne spoločenstvo svojich občanov

-

subjekt verejného práva /nie práva súkromného/

-

zastupoval ho magistrát

-

Aerarium – štátna pokladnica – nemala právnu subjektivitu

-

Fiscus – osobitný majetok, ktorý patril cisárovi; vytvoril sa zo súkromného majetku cisára

2. VEREJNOPRÁVNE KORPORÁCIE

-

obce a dediny

-

prétor im priznal súkromnoprávnu subjektivitu – teda mohli žalovať a mohli byť žalované

3. SPOLKY

-

istý verejnoprávny náznak

-

boli to spolky verejných funkcionárov

-

kultové, pohrebné spolky, cechom podobné spolky,

-

prétor im priznal súkromnoprávnu subjektivitu a možnosť vystupovať na súde

NADÁCIE A

ÚSTAVY

-

útvary, ktoré mali byť:

a) iba osobný majetkový substrát určený na nejaký účel, nadácie, alebo

b) osobný a majetkový substrát zároveň, teda osobitným zriadením určený na nejaký účel, ústavy (napr.

starobinec, škôlka, kláštor, nemocnica ...), ktorým bola priznaná právna subjektivita

-

vytvorili sa len nesamostatné nadácie a ústavy

-

tieto útvary vo forme „verejnej ruky“ /fiducia/ alebo ako účelové určenie /modus/ sa viazali na nejaký
subjekt, na súkromníka, alebo na obce a spolky

-

v poklasickej dobe im bola priznaná do istej miery právna subjektivita

-

až Justinián im priznal samostatnú právu spôsobilosť

VECNÉ PRÁVO

Pojem a

systém vecného práva

VECNÉ PRÁVO = súhrn rovnocenných právnych noriem, ktoré vymedzujú vzťahy medzi osobami so zreteľom na
určitú vec a oprávnenému zabezpečujú subjektívne právo vymedzeného rozsahu garantované žalobou voči každému

-

upravuje príslušnosť nejakej veci k majetku oprávneného

-

upravuje druh a rozsah oprávnenia pôsobiť na danú vec

-

obsah a náplň vecného práva je vymedzená na pozadí protikladu dvoch žalôb: vecnej a osobnej

VECNÁ ŽALOBA / ACTIO IN REM

-

obsahovala v tvrdení žalobcu /intentio/ konštatovanie, že existujú jeho práva k veci bez toho, aby sa
vymedzovala konkrétna osoba, ktorej by vznikla akákoľvek povinnosť

-

GAIUS: „...vecná žaloba je taká žaloba, ktorou uplatňujeme právo, že hmotná vec je naša alebo nám
prislúcha nejaké právo..“

OSOBNÁ ŽALOBA / ACTIO IN PERSONAM

-

svojím intentio smerovala proti konkrétnej osobe zaviazanej žalobcovi z typického právneho dôvodu na
plnenie

-

právny nástroj na vynútenie obligačného práva

Rozdelenie rímskeho vecného práva:

1. Vecné práva k

vlastnej veci

/IURA IN RE PROPRIA/ - patrí sem vlastnícke právo

2. Vecné práva k

cudzej veci

/IURA IN RE ALIENA/ - nazývané aj obmedzené práva k cudzej veci

A) Vecné práva užívacie – obmedzovali vlastníka na užívanie cudzej veci, patrili sem:

a) Služobnosti /servitutes/
b) Dedičný nájom /emphyteusis/
c) Dedičné právo stavby /superficies/

B) Vecné práva garančné (zaisťovacie) – obmedzovali vlastníka v disponovaní vecou, patrili sem:

a) Fiducia
b) Ručný záloh /pignus/
c) Zmluvný záloh /hypotheca/

-

k vecným právam zaraďujeme aj DRŽBU / POSSESSIO, ktorá ako faktický stav síce k vecným právam
nepatrí, ani k žiadnym subjektívnym právam, predsa však vďaka svojej povahe s vecnými právami úzko súvisí

VEC / res

-

jednotlivá, ohraničená, právne samostatná hmotná vec

-

všetko čo bolo predmetom práva súkromného alebo súkromného procesu a niekedy aj majetok ako celok →
teda súhrn predmetov oceniteľných v peniazoch

Podľa rímskeho práva

vecami NEBOLI

:

1) hmotné veci vylúčené z religióznych a sociálnych dôvodov zo súkromného obchodovania /RES EXTRA

COMMERCIUM/

2) veci ako celok neovládateľné (objektívne) – napr. tečúca voda verejných riek, vzduch
3) veci, ktoré v spojení s inou vecou (hlavnou) do priestorovo obmedzeného celku stratili svoju vlastnú hospodársku

funkciu a stali sa podstatnou, ale nesamostatnou súčasťou hlavnej veci

4) neoddeliteľné plody plodonosnej veci

ROZDELENIE VECÍ

V

súčasnosti podľa civilného práva sa veci rozdeľujú na:

A) VECI VYTVORENÉ PRÁVNYM PREDPISOM

/

IN COMMERCIO

aa) res mancipii – nadobudnutie možné len formálnym odovzdaním
ab) rec nec mancipii – nadobudnutie možné neformálnym odovzdaním

B) VECI VYTVORENÉ PRIRODZENÝMI A

HOSPODÁRSKYMI VLASTNOSŤAMI VECÍ

V

e c i

v y t v

o r e n é p r á v

n y m p r e d p i

s o m

MANCIPAČNÉ VECI / RES MANCIPII

-

podľa ius civile nebolo možné ich previesť (scudziť) s plnou účinnosťou na iného inak než slávnostnými,
formálnymi právnymi úkonmi

-

patrili sem:

 italské pozemky (s budovami)

 niektoré štvornohé ťažné zvieratá (voly, kone, osly, mulice)

 otroci

 poľné pozemkové služobnosti (inter, actus, via, aquae ductus)

-

tieto veci boli najdôležitejšie poľnohospodárske výrobné prostriedky rímskeho občana

-

všetky ostatné

veci boli n e m a

n c i

p a

č n é

– mohli sa nadobudnúť neformálnym odovzdaním /traditio/

VECI VYLÚČENÉ ZO SÚKROMNÉHO VLASTNÍCTVA – RES EXTRA COMMERCIUM:

 veci sväté / res sacrae – venované bohom (chrámy, oltáre, kultové predmety...)

 veci náboženské / res religiosae – zasvätené bohom podsvetia (cintoríny, hroby, hrobky ...)

 veci posvätné / res sanctae – stojace bez posvätenia pod ochranou bohov (mestské múry, brány ...)

 veci patriace všetkým / res communes omnium – vzduch, tečúce vody ...



veci verejné / res publicae – vo vlastníctve štátu, ktoré neboli podriadené právnym predpisom (ulice, divadlá,
námestia, vodovody ...)

V

e c i

v y t v

o r e n é p r i

d z

e d z

e n ý m i

a

h o

d p o

d á r s

k y m i vlastnosťami vecí

 Nehnuteľné a hnuteľné veci

 Zastupiteľné a nezastupiteľné veci

 Spotrebiteľné a nespotrebiteľné veci

 Deliteľné a nedeliteľné veci

 Jednotné, zložené a hromadné veci

 Súčasť vecí a príslušenstvo

 Plody

NEHNUTEĽNÉ A

HNUTEĽNÉ VECI

-

nehnuteľné veci / res immobiles – ich miesto v priestore nemožno zmeniť bez zmeny ich podstaty

-

takýmito vecami sú:

 pozemky / praedia, fundi:

˃ obmedzené časti zemského povrchu, ktorých podstatné súčasti sú pevne spojené s povrchom
˃ voľný kolmý ovládateľný priestorový stĺp pod povrchom a nad ním

-

pozemky sa delili:

a) mestské / praedia urbana
b) vidiecke / praedia rustica
c) pozemky, ktoré majú prirodzené hranice
d) pozemky, ktoré majú umelé hranice

-

všetky ostatné veci boli hnuteľné / res mobiles

ZASTUPITEĽNÉ A

NEZASTUPITEĽNÉ VECI

-

zastupiteľné / res fungibiles : veci, ktoré môžu byť zastupiteľné istými vecami toho istého druhu

-

dajú sa vyjadriť váhou, mierou, počtom, peniazmi, jednotkami

-

napr. otrok, tovar

-

nezastupiteľné : je pre nich charakteristická individuálnosť /species/

-

napr. kôň arabskej krvi, otrok Stichus, tovar z Afriky

-

rozlišovanie týchto vecí malo význam najmä pri obligačnom práve

SPOTREBITEĽNÉ A

NESPOTREBITEĽNÉ VECI

-

spotrebiteľné veci / res quae usu consumuntur

-

ich pravidelné užívanie spočíva v spotrebovaní veci (potraviny, palivo, nápoje ...)

-

v prevode veci ich nemožno použiť viac než raz (peniaze)

-

ostatné veci sú nespotrebiteľné (pozemky, nábytok, otroci, ťažné zvieratá...)

-

veci opotrebiteľné

= užívaním sa nespotrebovali ale nezmenšili, ale častým používaním znehodnotili (šaty)

DELITEĽNÉ A

NEDELITEĽNÉ VECI

-

deliteľné / res quae sine interitu dividi possunt

-

dajú sa deliť bez straty svojho hospodárskeho určenia

-

nezastavané pozemky, potraviny, peniaze

-

veci, ktoré možno rozdeliť bez zničenia

-

všetky ostatné boli nedeliteľné

JEDNOTNÉ, ZLOŽENÉ A HROMADNÉ VECI

-

jednotné veci / res singulares

-

veci, ktoré tvoria nerozlučnú a prirodzenú jednotu

-

zložené veci

-

skladajú sa z niekoľkých jednotných vecí spojených navzájom tak, že v dôsledku spojenia vznikla nová vec
(námorná loď)

-

hromadné veci

-

skladajú sa z niekoľkých jednotných alebo zložených vecí
(stádo, knižnica, sklad ...)

SÚČASŤ VECÍ A

PRÍSLUŠENSTVO

-

Súčasťou vecí je prírastok /accessio/, ktorý je spojený s hlavnou vecou /res principalis/ a nemá charakter
samostatného predmetu práva, lebo má právny osud hlavnej veci

-

Príslušenstvo /pertinentia/

-

hmotne aj právne samostatná vedľajšia vec, určená na to, aby hospodársky trvale slúžila hlavnej veci

-

môže byť plne fyzicky oddelená a mať samostatnú existenciu popri hlavnej veci

PLODY

-

plod / fructus/ = je z času na čas opakujúci sa organický, anorganický alebo peňažný výťažok inej veci, ktorý
jej ponecháva pôvodnú hospodársku funkciu

-

prirodzené výťažky z veci, ako aj výťažky finančnej hodnoty

-

plody rastlín, kvety, listy, mlieko, vajcia, vlna

-

plodmi nie sú

: mäso, koža, deti otrokyne !!!!!

-

delenie plodov z

hľadiska žalôb na ochranu vlastníckeho práva:

҉ plody spojené s plodonosnou vecou
҉ plody oddelené
҉ plody pozbierané
҉ plody zavinene nevyťažené
҉ plody vyťažené a spotrebované
҉ plody vyťažené, ale ešte nespotrebované

DRŽBA A

JEJ OCHRANA

DRŽBA = mať niečo u seba, držať u seba nejakú hmotne ovládateľnú vec, mať vec pri sebe, mať moc nad vecou

VLASTNÍCKE PRÁVO

V

l a

s t n í c t v o

= najrozsiahlejšie súkromné právo, ktoré jednotlivec mohol mať k určitej veci

-

je to aj také právo proti, ktorému na jednej strane stála držba ako faktická moc nad vecou a na druhej tzv.
obmedzené vecné práva k cudzej veci /in iura re aliena/

-

výlučná, neoddeliteľná, definitívna a úplná moc vlastníka nad určitou vecou

-

z hľadiska súkromného práva sa MAJETOK ŠTÁTU posudzoval ako

vec nikoho

/res nullius/ - ako vec

nepatriaca žiadnemu občanovi a jeho subjektom bola aerarium – štátna pokladnica

SUBJEKT VLASTNÍCKEHO PRÁVA

-

subjektom vlastníckeho práva mohli byť právnické aj fyzické osoby
(tzv. verejné pozemky /ager publicus/ pripadali do výlučného vlastníctva štátu ako právnickej osobe)

-

právnické osoby boli spôsobilé byť nositeľom vlastníckeho práva

-

nie každá fyzická osoba mohla byť vlastníkom

-

nositeľom subjektívnych práv, vrátane vlastníckeho práva bola len SVOJPRÁVNA OSOBA /SUI IURIS/

-

všetky ostatné osoby, aj otroci boli v zásade vylúčené z vlastníckeho práva

-

pre cudzincov bolo prístupné len podľa domáceho práva a podľa rímskeho ius gentium

-

viaceré subjekty, ktoré mali oprávnenia k tej istej veci, mohli založiť len s p o

l u

v l a

s t n í c t v o

– nie

vlastnícky vzťah

PREDMET VLASTNÍCKEHO PRÁVA

-

všetky predmety, okrem vecí vylúčených z právneho obchodu

-

aj neslobodný človek mohol byť predmetom vlastníckeho práva

-

aj k otrokovi mohol mať niekto vlastnícke právo

OBSAH VLASTNÍCKEHO PRÁVA

-

Rímsky vlastník mal tieto samostatné oprávnenia:
1. Právo vlastnú vec užívať /ius utendi/ - mal právo aj vec zničiť
2. Právo brať plody z vlastnej veci
3. Právo vlastnú vec držať /ius possidendi/
4. Právo nakladať s vlastnou vecou /ius disponendi/ - robiť právne úkony

DRUHY VLASTNÍCKEHO PRÁVA

1. KVIRITSKÉ vlastníctvo

-

podľa ius civile bolo vlastníckym právom v pravom zmysle slova LEN kviritské vlastníctvo (nazývané aj
civilné vlastníctvo)

-

bolo prísne formálne

-

bolo prístupné len rímskym občanom

-

iba kviritský vlastník bol oprávnený brániť sa proti neoprávnenému zásahu do svojej veci reivindikačnou
a negatórnou žalobou

-

v kviritskom vlastníctve sa mohli nachádzať len italské pozemky

-

pre nadobudnutie mancipačnej veci do kviriského vlastníctva bolo potrebné uzavrieť formálny právny úkon,
t.j. mancipatio alebo in iure cessio

2. BONITÁRNE vlastníctvo

-

vlastníctvo podľa prétorského práva

-

patrili sem:
niekto prijal vlastnícke právo k plodom /res mancipii ex iusta causa/ na konci síce od kviritského vlastníka,
ale len na základe číreho odovzdania – príjemca sa nestal kviritským vlastníkom mancipačnej veci; ak boli
splnené ostatné predpoklady vlastníckeho práva stal sa bonitárnym vlastníkom
pôvodný vlastník zostal kviritským, nový bonitárnym - a preto malo bonitárne vlastníctvo prednosť pred
kviritským