Všeobecná geografia

Prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.
Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

Podľa objektu študovaného čiastkovou vedou vytvárajú SGV tri

základné časti:

Fyzická geografia – študuje fyzickogeografickú sféru
Humánna geografia – sociálnoekonomickogeografickú sféru
Regionálna geografia (komplexná integrálna geografia) – krajinnú

sféru

Do SGV ďalej patria:
Metageografia – postavenie geografie v systéme vied
História geografického myslenia – vývoj geografie
Teoretická geografia – zovšeobecňuje výsledky všetkých

geografických vied, odhaľuje objektívne zákonitosti spoločné pre
všetky tieto vedy, formuluje základné teoretické tézy geografie
ako celku

Geografická metodológia – kvantitatívne a kvalitatívne metódy,

kartografia, GIS, DPZ a iné

Geografická disciplína – objekt štúdia, komponent krajiny

Fyzická geografia – prírodná časť krajiny, fyzicko-geografická sféra

- litogeografia – geologický podklad
- morfogeografia – reliéf, tvary povrchu Zeme
- hydrogeografia – vodstvo
- klimageografia – javy v troposfére, podnebie a počasie
- pedogeografia – pôda
- biogeografia – rastlinstvo a živočíšstvo

Humánna geografia – sociálno-ekonomická časť krajiny, h - g sféra

- geografia obyvateľstva – obyvateľstvo
- geografia sídiel – sídla
- geografia priemyslu – priemysel
- geografia poľnohospodárstva – poľnohospodárstvo
- geografia dopravy – doprava
- geografia cestovného ruchu – cestovný ruch
- geografia služieb – služby
- geografia (zahraničného) obchodu – (zahraničný) obchod

Geografická disciplína – objekt štúdia, komponent krajiny

Regionálna geografia – , krajina, krajinná sféra, f-g aj h-g sféra

- geografia štátov – jednotlivé štáty sveta
- geografia regiónov – jednotlivé regióny sveta
- politická geografia – politické systémy sveta

Do SGV ďalej patria:

- metageografia – postavenie geografie v systéme vied, filozofia
geografie
- história geografického myslenia – vývoj geografie
- teoretická geografia – zovšeobecňuje výsledky všetkých geogra-
fických vied, odhaľuje objektívne zákonitosti spoločné pre všetky tieto
vedy, formuluje základné teoretické tézy geografie ako celku
- geografická metodológia – kvantitatívne a kvalitatívne metódy,
kartografia, GIS, DPZ a iné

Najbližšie negeografické vedné disciplíny

(najtesnejšie kooperujúce vedy)

- Geológia
- Pedológia
- Ekológia
- Environmentalistika
- Demografia
- Sociológia
- Ekonómia
- Štatistika
- Architektúra a územné plánovanie
- a iné

Objekt a predmet štúdia geografie

Objektom štúdia geografie je krajina, resp. krajinná sféra
Krajinná sféra sa skladá z dvoch základných častí, z prírodnej
časti (je objektom štúdia fyzickej geografie) a socioekonomic-
kej časti (je objektom štúdia humánnej geografie).

Prírodná časť krajinnej sféry (krajiny) sa skladá z týchto
základných parciálnych geosfér:
- litosféra (zemská kôra, georeliéf)
- hydrosféra
- atmosféra (iba troposféra, dolná časť atmosféry až po
ozonosféru vo výške približne do 30 km)

- anorganické sféry

- pedosféra

- anorganicko-organická sféra

- biosféra

- organická sféra

- fytosféra
- zoosféra

Objekt štúdia vednej disciplíny nezávisí od vednej

disciplíny samotnej. Stanovenie objektu vedy znamená
určenie časti reálneho sveta, ktorého štúdiom sa táto veda
zaoberá. V prípade geografie je ním už spomínaná krajina,
krajinná sféra (sféry nachádzajúce sa pri povrchu Zeme).

Predmet štúdia vednej disciplíny je to čo vedná

disciplína študuje na objekte. V prípade geografie sú ním
jednotlivé krajinné sféry vo vzájomných vzťahoch (syntetický
pohľad) a v priestorovom kontexte.

Demek, J. (1987): „Predmetom štúdia geografie sú

väzby a vzťahy v rámci objektu, t.j. väzby a vzťahy medzi
jednotlivými komponentmi krajinnej sféry. Geografia uplatňuje
pri štúdiu krajinnej sféry predovšetkým dva aspekty, a to aspekt
syntetickosti a aspekt priestorovosti (časo-priestorovosti).“

Humánna geografia

Geografia obyvateľstva

- Počet obyvateľov Zeme/Slovenska (faktory ovplyvňujúce rast)
- Rozmiestnenie obyvateľstva (hustota zaľudnenia)
- Prirodzedný a mechanický pohyb obyvateľstva
- Štruktúra obyvateľstva podľa biologických, kultúrnych a ekono-
mických znakov (štruktúra podľa pohlavia a veku, rasová
štruktúra, jazyková a národnostná štruktúra, štruktúra podľa
vzdelania, náboženská štruktúra, štruktúra podľa zamestnania
a iné)

Počet obyvateľov Zeme

8 000 rokov p.n.l.

-

10 miliónov

4 500 rokov p.n.l.

-

20 mil.

1 000 rokov p.n.l.

-

80 mil.

1

0 (začiatok n.l.) -

250 mil.

3

1650

-

500 mil.

6

1850

-

1 miliarda

11 (7)

1930

-

2 miliardy

22 (14)

1970

-

4 miliardy

44 (28)

1985

-

5 miliárd

55 (35)

1999

-

6 miliárd

66 (42)

2005

-

6,4 miliardy

2025

-

8 miliárd

88 (56)

Plocha planéty Zem – 510 miliónov km2
Plocha súše – 149 miliónov km2
Plocha obývateľnej súše – 98 miliónov km2

Počet obyvateľov (územia dnešného) Slovenska

1786 -

1 918 000 39 obyv./km2

1869 -

2 481 811

51 + 6 793 ročne

1921 -

2 993 859

61

9 847

1950 -

3 442 317

70

15 464

1991 -

5 274 335

108

44 683

2001 -

5 379 455

110

10 512

Počet mužov dosiahol na Zemi 1 miliardu v:
a) 16. storočí
b) 17. storočí
c) 18. storočí
d) 19. storočí

Ktorý z uvedených štátov by mal pri hustote zaľudnenia
50 obyv./km2 viac obyvateľov ako Slovensko v roku 2001?
a) Maďarsko
b) Poľsko
c) Česko
d) Rakúsko

Maďarsko – 93 033, Poľsko – 312 683, Česko - 78 864, Rakúsko - 83 855

Medzi rokmi 1930 a 2000 vzrástol počet ľudí na Zemi približne o:
a) 1 miliardu
b) 2 miliardy
c) 3 miliardy
d) 4 miliardy

Aká je rozloha štátu s 9 miliónmi obyvateľov, keď je jeho hustota
Zaľudnenia 92 obyvateľov na 1 km2?
a) viac ako 100 000 km2
b) medzi 80 000 a 99 000
c) medzi 60 000 a 79 000
d) menej ako 59 000

Väčšiu hustotu zaľudnenia ako Slovensko má:
a) Európa
b) Ázia
c) Afrika
d) Severná Amerika

Menej ako 50 obyv./km2 má v súčasnosti:
a) Albánsko
b) USA
c) Južná Afrika (JAR)
d) Egypt

Albánsko – 132, USA – 30, JAR – 42, Egypt – 70

Prirodzený pohyb obyvateľstva

Základom prirodzeného pohybu obyvateľstva sú jeho biologické
procesy pôrodnosť/živorodenosť (natalita) a úmrtnosť (mortalita).
Prirodzený pohyb je rozdielom medzi hodnotou pôrodnosti
(počtom narodených detí) a hodnotou úmrtnosti (počtom zomre-
tých). Ak je tento rozdiel kladný, nastáva prirodzený prírastok
obyvateľstva v sledovanom regióne (svet, svetadiel, štát, kraj,
okres, mesto, prípadne iný región/oblasť/územie), keď je záporný,
tak nastáva pridzený úbytok obyvateľstva.
Prirodzený prírastok sa najčastejšie udáva v promile a počíta sa
podľa vzorca:

Pp = (N/S) . 1000 – (M/S) . 1000

Pp – prirodzený prírastok
N – pôrodnosť (natalita)
M – úmrtnosť (mortalita)
S – stredný stav obyvateľstva

Prirodzený prírastok obyvateľstva

na 1 000 obyvateľov 1996 - 1998

Vývoj počtu živonarodených podľa legitimity na Slovensku

(1950-2003)

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

10000

11000

12000

13000

19

50

19

52

19

54

19

56

19

58

19

60

19

62

19

64

19

66

19

68

19

70

19

72

19

74

19

76

19

78

19

80

19

82

19

84

19

86

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

rok

ži

vo

na

ro

d

en

í m

im

o

m

a

n

že

ls

tv

a

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

80000

90000

100000

110000

120000

130000

ži

vo

na

ro

d

en

í v

m

a

n

že

ls

tv

e

mimo manželstva
v manželstve

Mechanický pohyb obyvateľstva

Pod mechanickým pohybom obyvateľstva rozumieme proces
premiestňovania obyvateľstva na určitom území. Mechanický
pohyb obyvateľstva sa delí:
- migráciu – migračný pohyb (sťahovanie),
- dochádzku do zamestnania a škôl (dennú, týždňová,

prípadne

iný interval),
- dočasnú zmenu pobytu, vrátane rekreácie, služobných ciest a

i.

Mechanický pohyb, podobne ako prirodzený, má významný
vplyv na celkový počet obyvateľov sledovaného regiónu
(územia).

Najvýznamnejšou zložkou mechanického pohybu obyvateľstva je
migračný pohyb. Jeho následkom sú trvalé zmeny v rozmiest-
není obyvateľstva. Migračný pohyb sa skladá s dvoch zložiek,
imigrácie (obyvatelia sa prisťahovávajú do sledovaného regiónu)
a emigrácie (obyvatelia sa vysťahovávajú zo sledovaného
regiónu).
Migračný pohyb je teda rozdielom medzi počtom imigrantov
a počtom emigrantov. Ak je tento rozdiel kladný, nastáva
migračný prírastok obyvateľstva v sledovanom regióne, keď je
záporný, tak nastáva migračný úbytok obyvateľstva.
Migračný prírastok sa takisto udáva v promile a počíta sa podľa
vzorca:

Mp = (I/S) . 1000 – (E/S) . 1000

I – počet imigrantov
E – počet emigrantov

Štruktúra obyvateľstva

Obyvateľstvo možno zaraďovať do základných skupín podľa troch
skupín znakov:
- biologických (rasa, pohlavie, vek a iné),
- kultúrnych (národnosť, náboženstvo, vzdelanie a iné) a
- ekonomických (podľa zamestnania, sociálnych skupín a iné).

Pri hodnotení vekovej štruktúry sa používajú rôzne štatistické
metódy, indexy a grafy. Najčastejšie sa veková štruktúra
charakterizuje pomocou vekovej pyramídy obyvateľstva určitého
regiónu a indexmi priemerný vek a stredná dĺžka života.

Priemerný vek – harmonický priemer veku obyvateľov populácie.
Stredná dĺžka života – vek, ktorý má nádej dožiť sa jedinec danej
populácie pri narodení (Slovensko: muž 72 rokov, žena 79 rokov).

Národnostná štruktúra

Národ – je spoločenstvo ľudí, ktoré má spoločný historický vývoj,
spoločný jazyk, územie, kultúru, spôsob života a tradície.

Národnostná menšina – skupina ľudí, časť národa, ktorá trvalo
žije na území štátu, kde prevažujú príslušníci iného národa (na
Slovensku sú to napr. Maďari, Rómovia, Česi, Ukrajinci, Poliaci,
Nemci a iní).

Slovenská republika (2001):
slovenská národnosť

-

85,8 % (85,7 v roku 1991)

maďarská národnosť

-

9,7 % (10,8)

rómska národnosť

-

1,7 % (1,4)

česká národnosť

-

0,8 % (1,0)

rusínska národnosť

-

0,4 % (0,3)

ukrajinská národnosť

-

0,2 % (0,3)

ostatné

-

1,4 % (0,5)

Národnostná štruktúra obyvateľstva

zastúpenie národností v roku 1991

Náboženská (religiózna) štruktúra vyjadruje zloženie obyvateľstva
podľa ich náboženského vyznania. V celosvetovej mierke sú
najpočetnejší vyznávači kresťanstva (34 %), islámu (18%)
a hinduizmu (13 %). Zvyčajne sa rozoznávajú svetové – univerzál-
ne náboženstvá (kresťanstvo, budhizmus, islám) a národné
náboženstvá (judaizmus, hinduizmus, sikhizmus, šintoizmus).

Slovenská republika (2001):
Rímskokatolícka cirkev

68,9 % (60,4 % - 1991)

Evanjelická cirkev augs. vyznania

6,9 % (6,2)

Gréckokatolícka cirkev

4,1 % (3,4)

Reformovaná kresťanská cirkev

2,0 % (1,6)

Pravoslávna cirkev

0,9 % (0,7)

Jehovovi svedkovia

0,5 % (0,3)

Iné

0,7 % (0,2)

bez vyznania a ateisti

13,0 % (9,8)

nezistené

3,0 % (17,4)

Religiózna štruktúra obyvateľstva

zastúpenie náboženstiev v roku 1991

Kresťanstvo

2 100

38,48

33,29

Islám

1 350

24,73

21,40

Hinduizmus

900

16,49

14,27

Buddhizmus

376

6,89

5,96

Tao a Konfucianizmus

375

6,87

5,94

Sikhizmus

23

0,42

0,36

Judaizmus

14

0,26

0,22

Bahá´í

7

0,13

0,11

Džinizmus

4

0,07

0,06

Šintoizmus

4

0,07

0,06

Caodeizmus

2

0,04

0,03

Yiguandao

2

0,04

0,03

Čchondogio

1

0,02

0,02

Tradičné čínske náb.

100

1,83

1,59

Pôvodné náb. Ázie

100

1,83

1,59

Tradičné náb. Afriky

100

1,83

1,59

Bez vyznania a ateisti

800

12,68

Ostatní

50

0,79

Svet spolu

6 308

100,00

Prirodzený pohyb obyvateľstva je výsledkom:
a) výstavby nových bytov
b) sťahovania obyvateľstva
c) pôrodnosti a úmrtnosti
d) natality a mortality

Budhizmus je prevládajúcim náboženstvom v:
a) Thajsku
b) Indii
c) Mjanmarsku
d) Bangladéši

Islám je prevládajúcim náboženstvom v:
a) Líbyi
b) Maroku
c) Albánsku
d) Pakistane

Časťou krajinnej sféry nie je:
a) atmosféra
b) Grónsko
c) oblasť mierneho pásma
d) Stredozemné more

Dlhší tieň ako v Bratislave mal dňa 21.9.2006 na pravé poludnie
rovnako vysoký stĺp v:
a) Los Angeles
b) Varšave
c) Ríme
d) Prahe

Najdlhší tieň na pravé poludnie má ten istý obyvateľ Bratislavy:
a) 3. marca
b) 5. mája
c) 29.augusta
d) 4. októbra

Poludník 180ş na glóbuse meria 20 cm. Akú mierku má glóbus?
a) 1 : 50 000 000
b) 1 : 100 000 000
c) 1 : 200 000 000
d) 1 : 500 000 000

Na poludníku 19ş v.g.d. je 13.20 hod. miestneho času. Na ktorom
poludníku je 10.20 hod. miestneho času?
a) 26ş v.g.d.
b) 64ş v.g.d.
c) 26ş z.g.d.
d) 64ş z.g.d.

Keď príliv začína na 34ş z.g.d., odliv začína na:
a) 164ş z.g.d.
b) 66ş v.g.d.
c) 56ş v.g.d.
d) 114ş v.g.d.

Geografia sídiel

Osídlenie, sídlo, obec, vidiecke sídlo, mesto, mestské a vidiecke
osídlenie, aglomerácia, štruktúra sídiel, funkcie sídiel, funkčná
štruktúra mesta, centrum mesta, priestorový rast mesta,
urbanizácia, suburbanizácia

Osídlenie – súbor sídiel v regióne.

Sídlo – obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových
a nebytových objektov. Je to základná jednotka osídlenia.

Obec – samostatná samosprávna územná jednotka. Pozostáva
z jedného alebo viacerých sídiel.

Mesto – základnými charakteristikami mesta sú: (1) je to obec s
vysokým počtom obyvateľov, (2) vysokou hustotou zaľudnenia,
(3) vysokým podielom aktivít sekundárneho, terciérneho a kvar-
térneho sektoru, (4) veľkým regionálnym dosahom svojich funk-
cií, (5) osobitným typom zástavby a architektúry a (6) osobitným
(mestským) spôsobom života jeho obyvateľov.

Aglomerácia – je zoskupenie utvorené veľkým mestom a okolitý-
mi sídlami, ktoré sú prepojené intenzívnymi väzbami (aglomerá-
cie Bratislavy, Prahy, Viedne, Varšavy). Aglomerácia siaha za
katastrálne hranice veľkého mesta – centra aglomerácie.

Centrum mesta – je do určitej miery reprezentantom celého
mesta. CBD mesta – vysoká koncentrácia obchodno-službových
funkcií

Najväčšie svetové aglomerácie v roku 2003

(Zdroj: Poznávame svět v číslach, 2003, NČGS, Praha)

2003

1985

1. Tokio

31,1

23,3

2. New York

30,3

15,8

3. Ciudad de Mexico

21,2

14,5

4. Soul

20,0

8,2

5. Sao Paulo

18,9

13,4

6. Jakarta

17,9

7,4

7. Ósaka-Kóbe-Kjóto

17,6

9,0

8. Delhi

17,0

5,2

9. Mumbaí (Bombaj)

17,0

9,9

10.Los Angeles

16,8

10,4

11.Káhira

15,9

8,1

12.Kalkata

14,1

9,0

13.Manila

13,8

6,0

14.Bueno Aires

13,1

8,9

15.Rio de Janeiro

11,4

8,5

Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006

mesto aglomerácia

1. Moskva

10,473

14,521

2. Istambul

10,035

11,913 (3)

3. Londýn

7,489

12,524 (2)

4. Sant Peterburg 4,015

4,853 (9)

5. Berlín

3,378

4,010 (12)

6. Madrid

3,147

6,071 (7)

7. Rím

2,561

3,695 (15)

8. Kyjev

2,491

3,007 (19)

9. Paríž

2,142

11,634 (5)

10.Bukurešť

1,863

2,224 (27)

11.Minsk

1,747

??? (30+)

12. Hamburg

1,747

3,277 (16)

Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006

13. Budapešť

1,700 2,579 (22)

14. Varšava

1,634 2,245 (26)

15. Barcelona

1,591 4,864 (8)

16. Viedeň

1,571 2,075 (30)

17. Charkov

1,421 ??? (30+)

18. Miláno

1,316 4,282 (10)

19. Nižnij Novgorod

1,275 ??? (30+)

20. Mníchov

1,272 2,326 (25)

21. Štokholm

1,260 ??? (30+)

22. Praha

1,168 1,429 (48)

23. Sofia

1,166 ??? (30+)

24. Samara

1,127

??? (30+)

25. Belehrad

1,113 ??? (30+)

historical core

Petržalka

Petržalka

River Park

Štruktúra sídiel
Predstavuje charakteristiku sídelného systému na základe
určitého kritéria, najčastejšie počtu obyvateľov sídiel, dynamiky
vývoja, funkcií sídiel, ich hierarchie a iných. Často používaným
kritériom je pravidlo poradia veľkosti miest podľa počtu ich
obyvateľov, tzv. Zipffove pravidlo poradia veľkosti miest

Priestorový rast mesta
S pribúdajúcim počtom obyvateľov a funkcií miest nastáva ich
rýchly rast. Prebieha horizontálnym smerom (najmä pozdĺž
významných komunikácií) a aj vertikálnym smerom (prudká
výstavba vysokých budov, mrakodrapov – proces sa nazýva
manhatizácia).
Pre slovenské mestá bol po roku 1948 typický proces pričleňo-
vania okolitých obcí, po roku 1989 zase nastal proces odčleňo-
vania mestských častí, bývalých samostatných vidieckych obcí.

to Prague

to center

Devínska Nová Ves

to Prague

to center

Devínska Nová Ves

to Prague

to center

Devínska Nová Ves

to Prague

to center

Devínska Nová Ves