Špeciálna pedagogika

1D Špeciálna pedagogika - predmet, cieľ a úlohy

 

Špeciálna pedagogika sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických danosti, porúch učenia, správania.

 

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty zákonitosti výchovy, edukácie postihnutých ľudí.

 

Cieľom špeciálnej pedagogiky je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých jedincov, aby sa čo najskôr a čo najdokonalejšie vnútorne vyrovnali so svojimi danosťami /poruchou, narušením/ a aby sa napriek obmedzeniam, čo najpozitívnejšie prispôsobili spoločnosti.

 

Špeciálna pedagogika plní celý rad úloh, ktoré majú pomerne heterogénny charakter. Z toho dôvodu predstavuje zložitý, vnútorne viacnásobne členený systém.

Kritéria na členenie systému:

a/        všeobecné - hľadá všeobecne platné zákonitosti a pravidlá pre celú časť postihnutej alebo narušenej populácie v súvislosti s jej edukáciou.

b/        špeciálne - sústreďuje sa na edukáciu z aspektu jednotlivého druhu postihnutia, narušenia či špecifickej potreby.

 

 

2D Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied, hraničné odbory a pomocné vedy

 

Postavenie ŠPP v sústave vied

ŠPP ako vedný odbor patrí medzi najmladšie vedné disciplíny, začala sa formovať koncom 19.stor. a začiatkom 20 stor.

Názov tejto disciplíny sa menil

1. pedagogická patológia – pôvodný názov, ktorý sa neujal
2. Liečebná pedagogika – udomácnila sa v Rumunsku a Francúzsku pod názvom Medico pedagogika
3. Defektológia – Rusko
4. ŠPP – Poľsko, Anglicko

ŠPP predstavuje pre jednotlivé disciplíny, ktoré sa navzájom prelínajú integrujúci pojem. Nateraz sa delí na:

Psychopédia – spolupracujúce odbory sú psychiatria, psychológia

Logopédia – Otorimolaringológia, fonetika, foniatria

Surdopédia – otolaringológia

Tyflopédia – oftalmológia (sluch), ortoptika (zrak)

Somatopédia – ortopédia, neurológia, pediatria

Opiera sa o nasledujúce disciplíny: psychológiu všeobecnú, Psych. Vývinovú, Psych. Klinickú,  Psych. Pedagogickú, patopsychológiu

-čerpá aj z lekárskych vied: pediatria, psychológia, neurológia, patofyriológia vyššej nervovej činnosti, detskej ortopédie,...

-terminológia ešte ani dnes nie je úplne ustálená na čo treba pamätať pri štúdiu staršej literatúry

 

3D Systém ŠPP vo všeobecnom a užšom zameraní

 

Tvoria ho základné špeciálno – pedagogické disciplíny

 

ETOPÉDIA – étos = mrav; paide = výchova

-zaoberá sa výchovou a vzdelávaním handicapovanej alebo ťažko vychovávateľnej mládeže

-je relatívne najmladšou špeciálno – pedagogickou disciplínou

-sleduje príčiny a prejavy chovania človeka porušujúce spoločenskú normu a hľadá reedukačné  opatrenia a možnosti.

 

PSYCHOPÉDIA – psyche = duša, paide = výchova

-venuje sa skúmaniu príčin, prejavov výchovných, vzdelávacích a spoločenských, mentalného (rozumového) postihnutia človeka (získaného, vrodeného)

 

SOMATOPÉDIA – soma = telo; paide = výchova

-zaoberá sa výchovno – vzdelávacími a spoločenskými súvislosťami telesných handicapov, stavmi ľudí chorých a zdravotne oslabených, ľudí  s obmedzenou schopnosťou, alebo neschopnosťou pohybu.

Neschopnosť pohybu –        Primárna - ako následok handicapu        

Sekundárna – dochádza k nej vtedy, keď je pohyblivosť obmedzená alebo by poškodila alebo zhoršila zdravotný stav.

 

LOGOPÉDIA – logos = slovo; paide = výchova

-venuje sa výchove a vzdelávaniu mládeže s poruchou reči, chybne hovoriacich (zajakavosť), orgánové poruchy reči (chybná výslovnosť), prípadne nehovoriacich (mutizmus)

 

SURDOPÉDIA – surdos = hluchý; paide = výchova

-sleduje výchovné a vzdelávacie aspekty mládeže s poruchami sluchu, od porúch čiastočných po úplné

 

OPTOPÉDIA = TYFLOPÉDIA – tyflos = slepý; paide = výchova

-zaoberá sa výchovou a vzdelávaním mládeže s čiastočnými poruchami zraku a uplnými poruchami

 

4D Terminológia, základné princípy v špeciálnej pedagogike

 

Zásady, princípy v ŠPP

-sú to didaktické požiadavky, ktoré vyplývajú zo zákonitosti vyučovacieho procesu. Učenie detí so špeciálno – výchovno – vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je úspešné vtedy, ak obsah učiva a postup pri jeho osvojovaní je primeraný poznávacím schopnostiam týchto detí.

1) Zásada názornosti

-požiadavka, aby sa vyučovanie zakladalo na zmysluplnom vnímaní, na porovnaní predmetov a javov. Je to najdôležitejšia zásada (hluché dieťa – zrak, hmat). Ak ju pedagóg nedodrží, zbavuje sa predpokladu na úspech.

2) Zásada uvedomelosti

-požiadavky, aby aj vedomosti detí so ŠVVP boli výsledkom ich aktívnej práce, riadenej učiteľom. Rozvíja schopnosť spájať nové poznatky s predchádzajúcimi skúsenosťami. Uvedomelosť detí so ŠVVP je oslabená, preto ju treba intenzívne prebúdzať, rozvíjať záujmy, budovať sústavu zručností, návykov.

3) Zásada sústavnosti

-požiadavky aby učivo tvorilo takú didaktickú sústavu, ktorá by umožnila žiakom osvojenie potrebných vedomostí. Usporiadanie učiva v špeciálnych školách sa nemusí zhodovať so sústavou príslušnej vedy, ale nesmie odporovať vedeckým poznatkom. Sústavnosť sa prejavuje v tom, že sa postupuje : známe → neznáme, konkrétne → abstraktné, jednoduché → zložité.

4) Zásada primeranosti

-požiadavky, aby obsah a rozsah učiva, jeho obtiažnosť a spôsob vyučovania zodpovedali duševnému rozvoju a telesným schopnostiam kondic. žiakov. Pedagóg musí vedieť odhadnúť primeranosť úloh, ktoré zadáva.

5) Zásada trvalosti

-požiadavka, aby si žiak vedomosti zapamätal tak, aby ich vedel používať, preto je nevyhnutné opakovať a precvičovať.

 

5D Socializácia v špeciálnej pedagogike

 

Socializácia a resocializácia v špeciálnej pedagogike

 

Socializácia – z lat. socialis – združený, spoločenský

    V sociálno-psychologickom zmysle je to zapojenie individua do ľudského spoločenstva po stránke pracovnej (výchovnej a vzdelávacej) spoločenskej a subjektívnej (v zmysle sebauplatnenia a sebauspokojenia)

Socializácia sa završuje pasívnou alebo aktívnou účasťou na kultúrnom živote spoločnosti je podmienená sociabilitou.

 

Sociabilita – schopnosť, snaha vytvára a pestovať medziľudské vzťahy.

Vytvára sa už v útlom veku už v 1. roku života rozvíjaným citovej sféry, vzájomnou pozitívnou väzbou rodiča a dieťaťa

Ak nie je socializácia dostatočne vytvorená a upevnená, indivíduum neskôr neprejavuje ani socializačné úsilie ani priateľský postoj

 

Stupeň dosiahnutej socializácie osôb postihnutých poruchou, vadou, sa riadi podľa toho, či a do akej miery sa podarilo defektivitu prekonať. Rozlišujeme tieto stupne socializácie (medzi nimi prechody)

 

1. Integrácia – inter = neporušený

je najvyšším stupňom socializácie, je to úplne zapojenie indivídua postihnutého poruchou, u ktorého boli dôsledky rady celkom a bez zvyšku prekonané

 

2. Adaptácia – adaptiacio = prispôsobenie

je stupeň, kedy osoba postihnutá poruchou sa dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých pomocných opatrení (strojček pri poruche sluchu)

 

3. Utilita – utilis = užitočný

postihnutý jedinec, u ktorého sa nepodarilo odstrániť defektivitu, zapája sa iba pod dohľadom a s pomocou druhých ľudí, čím dosiahne určitý stupeň pracovnej použiteľnosti a v dôsledku toho aj istého spoločenského a subjektívneho uplatnenia a uspokojenia (mentálne)

 

4. Inferiorita – inferior = nižší

znamená, že socializácia nie je možná, ide tu o segregáckou (segregatio = oddeľovanie, agrex = stádo)

osoby postihnuté poruchami zmyslov a telesnými poruchami môžu dosiahnuť najvyššie stupne socializácie, osoby mentálne postihnuté, zostávajú na nižších stupňoch.

 

RESOCIALIZÁCIA – re = znova, socialis = spoločenský

Ide o socializačný proces osoby, u ktorej následkom získaného defektu a následnej defektivity bola znížená úroveň socializácie.

Altriustický postoj – vedieť sa podeliť, opak sebectva

 

 

 

6D Vývin, vývinové anomálie (nerovnosti)

 

Je to zjavná odchýlka od toho, čo je typické alebo  normálne, ale čo nezahrňuje patologický stav. Vývin môže byť: oneskorený, nerovnomerný, môže vykazovať prejavy psychopatológie

Dieťa, ktorého duševný vývin neprebieha podľa očakávaných noriem sa veľmi skoro stáva problémom predovšetkým pre svojich rodičov a v období školopovinnosti aj pre svojich učiteľov a vychovávateľov.

 

Sebautváranie osobnosti predpokladá vzájomnú interakciu 3 faktov: biologických, sociálnych, psychických.

 

V prípade biologických faktorov = dedičnosť

             Sociálnych faktorov = prostredie, resp. výchova

    Psychické faktory utvárania osobnosti, môžu vystupovať na troch úrovniach:

 

1. univerzálne psychologické regulátory (skúsenosti, znalosti, schopnosti)

2. individuálne prychoregulátory (temperament, intelekt, črty osobnosti)

3. systémové psychoregulátory ľudského konania (ašpirácie, životný štýl)

ak tieto schopnosti nemá nastáva nerovnováha vzťahu človeka a prostredia, čo vedie k porušeniu života

 

Zdravie je stav plnej fyzickej psychickej a sociálnej pohody. Za normu z pedagogického hľadiska budeme pokladať stav, vlastnosť a proces, ktorý nevybočuje z priemeru bežnosti alebo zo zaužívaných či predpísaných pravidiel. Normalita znamená stav, ktorý zodpovedá obvyklosti, pravidelnosti alebo očakávaniu. Normalita sa môže týkať somatickej, psychickej alebo sociálnej stránky človeka.

V súčasnosti existuje v oblasti ŠPP široké spektrum pojmov, ktoré sa nie vždy adekvátne používajú (defektný, postihnutý)

Zdravotnícka terminológia používa pojmy:

poškodený, abnormálny, dieťa so špecif. potrebami,  neprispôsobivé dieťa, narušené dieťa výnimočné dieťa.

 

Typy vývinových chýb

Vývin dieťaťa a jeho možné anomálie patria medzi veľmi závažné problémové oblasti špeciálnej pedagogiky.

Vývinom sa obyčajne označuje proces pozitívnych kvalitatívnych
a kvantitatívnych zmien organizmu/orgánu alebo funkcie/, ktorý sa realizuje v určitom časovom slede. Ide tu o interakciu medzi faktormi, ktoré pôsobia na vývin jedinca na základe heredity či genetických informácií, a faktormi ovplyvňujúcimi z vonkajšieho prostredia.

Opakom normálneho vývinu sú vývinové anomálie spôsobené patogénnymi faktormi, ktoré podľa svojej povahy a rozsahu môžu negatívne ovplyvniť vývin
v zmysle od jeho spomalenia až po jeho zamedzenie /nulitu/ alebo zmeny smeru.

Pre potreby špeciálnej pedagogiky typy vývinových chýb delíme na:

-        ustrnutý vývin je dôsledkom takého pôsobenia patogénnych faktorov, že k vývinu orgánu alebo jeho funkcie nedochádza. Sem sa zaraďuje vrodená slepota, hluchota, úplne nevyvinutý orgán/končatina/.

1. obmedzený vývin, určitý orgán alebo jeho funkcia sa už od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normálneho vývinu. Sem možno zaradiť niektoré formy mentálnej retardácie, vrodenú nedoslýchavosť, slabozrakosť, alebo
   v oblasti telesne postihnutých vrodené malformácie /odchýlky tvaru orgánu/, vrodenú poruchu citových vzťahov.

-        oneskorený vývin je reverzibilný včasnom poskytnutí lekárskej, špeciálnopedago-gickej alebo sociálnej intervencií. Jeho začiatočná fáza je podobná obmedzenému vývinu. Rozdiel je v tom, že pri tejto forme je intenzívnejší efekt na včasnú intervenciu a možno sa priblížiť k normálu, kým u obmedzeného tento ostáva trvalo limitovaný. Napríklad oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky -chôdze.

1. prerušený vývin, vývin orgánu či funkcie sa náhle spomalí alebo úplne preruší. Z hľadiska prognózy tento stav môže mať stagnujúci charakter, alebo v ďalšom priebehu môže mať dynamickú formu /zhoršujúci stav, či postupne zlepšujúci/. Sem patria detské demencie, mozgové dysfunkcie, ochrnutia.
2. pochybný vývin je taká anomália vývinu, pri ktorej orgán alebo funkcia sa vyvíjajú nežiaducim scestným smerom. Môže sa to týkať časti alebo celku. Zo sociálnej oblasti patria sem: devianti, negatívne povahové črty.

 

7D Edikácia (výchova) v integrovaných a relatívne segregovaných podmienkach

 

Výchova v integrovaných a relatívne segerovaných podmienkach

 

1) Do školy možno zapísať aj žiaka zrakovo, sluchovo alebo telesne postihnutého, žiaka s chybami reči,...

2) Pri školách možno zriaďovať špeciálne triedy pre žiakov so špecifickými vývinovými chybami učenia a správania pre žiakov sluchovo, zrakovo a telesne postihnutých a mentálne retardovaných.

 

Pri integrovaní je nutné dodržať isté zásady:

1. Integrovať môžeme len vtedy, ak sú vytvorené podmienky

2. Dieťa musí mať:         diagnostiku prostredníctvom PPP

                        s tým súvisí rozhodnutie o zaradení

                        špeciálny pedagóg

3. Pri  integrácii je nutné spolupracovať so špeciálnymi školami a poradenskými zariadeniami.

4. Žiakov s mentálnym postihom nie je vhodné integrovať, ale je možné školskú integráciu detí so špeciálnymi pedagogickými potrebami zrealizujeme v dvoch formách:

1. INDIVIDU8LNA INTEGRÁCIA – postihnuté dieťa sa vzdeláva v bežnej škole v mieste bydliska; ťažko sa praktizuje pre svoju vysokú pedagogickú a materiálnu náročnosť.

2. INTEGRÁCIA V ŠPECIÁLNYCH TRIEDACH – postihnuté deti sú trvalo, alebo na nejaký čas vyučované v zvláštnych triedach postihnuté dieťa

- je schopné splniť požiadavky učebného plánu a osnov bežnej školy

- nevyžaduje nadmiernu pomoc a starostlivosť na úkor ostatných.

Škola

1. musí zabezpečiť učiteľa so špeciálnym vzdelaním
2. zaistiť spoluprácu s odborníkom
3. formy vyučovania zamerať podľa schopností žiaka
4. zaistiť materiálne podmienky (napr. bezbarierový prístup)
5. musí dodržať počet žiakov (integrovaný sa ráta za 3 žiakov)

Rodina

1. musí spolupracovať so školou
2. zabezpečiť dopravu do – zo školy
3. vytvoriť doma podmienky na prepravu do školy

 

    Integráciu nie je možné uskutočniť univerzálne, treba ju chápať ako jeden z možných smerov rozvoja starostlivosti o postihnutých, vyjadruje veľké finančné náklady.

Postihnutý žiak je poškodzovaný, ak mu škola nedokáže zabezpečiť pomôcky a vytvoriť prostredie primerané jeho postihnutiu, môže dohádzať i k zhoršovaniu jeho telesného vývinu a zdrav. stavu. Rovnako je poškodzovaný, keď učiteľ neovláda špeciálno – pedagogické a didaktické metódy.

Je potrebné vrátiť? všetky (metódy) okolnosti na integráciu postihnutého jedinca do školy bežného typu.

 

Integrácie a segregácie postihnutých.

 

Integrácia špeciálnej výchovy /z lat.integrare=sceľovať/ znamená, že deťom vyžadujúcim  si špeciálnu starostlivosť sa má poskytovať výchova a vzdelávanie v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií, a nie oddelene /segregácia/.

Argumentuje sa tým, že postihnuté dieťa má právo na to, aby mu spoločnosť poskytovala tie isté príležitosti a podnety na jeho vývin, ako ich poskytuje zdravým, normálnym rovesníkom.

Segregácia sa zdôvodňovala tým, že je potrebné odbremeniť rodičov, ktorí nemajú možnosti, ani prostriedky, a už vôbec nie vzdelanie na ich výchovu a vyučovanie. Špeciálno pedagogické inštitúcie vytvorili pre postihnutých primerané prostredie a podmienky ich vývinu, najmä čo sa týka homogenizácie skupín, adekvátneho obsahu vzdelávania, vyučovacích podmienok a tiež odbornej prípravy
a vzdelaním špeciálnych pedagógov.

Pri integrácií ťažšie a ťažko postihnutých jedincov popisujú sa tri formy výchovy:

miestna - postihnuté deti sa vzdelávajú v tej istej budove ako nepostihnuté. ale vo vyhradených priestoroch, triedach. Kontakty s nepostihnutými sú obmedzené alebo len sporadické.

sociálna - výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v odlišných priestoroch, ale dochádza k pomerne pravidelnému stretávaniu sa postihnutých s nepostihnutými. Na ihriskách, v jedálňach, v mimoškolských aktivitách.

funkčná - postihnuté deti navštevujú školu /triedu/ s nepostihnutými deťmi, majú rovnaké  učebné osnovy a výchovné štandardy.

Segregácia výchovy v špeciálnych školách a zariadeniach umožňuje:

-        homogenizáciu triedy

-        postup rovnakým tempom,

-        odbornosť pedagóga z hľadiska špeciálnej pedagogiky

-        špecifickú úpravu priestorov

-        väčší pocit spolupatričnosti v rámci triedy

-   možnosť častejšieho dosahovania a prežívania úspešnosti

-        možnosť poskytovania komplexnej rehabilitačnej starostlivosti

-  poskytovanie väčšieho rozsahu výchovnej starostlivosti

-   pre špeciálne školy zariadenia vytvárať odbornú bázu

Kombinované systémy

    Tak vo svete ako aj u nás doteraz neexistuje výhradne integrovane alebo segregovane chápaná výchova postihnutých. Spravidla sa tieto dve zložky kombinujú.

 

 

D8 Profesionálna orientácia postihnutých jedincov

 

D9 Poruchy správania, etiológia, symptomatika

Pedagogika detí a mládeže s poruchami správania

/tzv. etopédia - z gréck. éthos=mrav, paideia= výchova, výchova mravov, ťažkovychovávateľných/

Pedagogika psychosociálne narušených je odborom špeciálnej pedagogiky, predmetom ktorého je edukácia, reedukácia a celková výchovná rehabilitácia jednotlivcov s poruchami správania. ide o správanie, pri ktorom jedinec vedome či mimovoľne porušuje spoločenské, morálne alebo právne normy (od malých priestupkov až po agresivitu).

Poruchy správania z hľadiska závažnosti sa delia na:

a/        disociálne správanie - nie je spoločensky nebezpečné, ale vymyká sa z noriem. Sú to prejavy vzdoru, neposlušnosti, even. iné odchýlky na báze neuróz ako sú tiky, nutkavé konanie, chorobná úzkosť, fóbie a pod.

b/        asociálne správanie - záškoláctvo, toxikománia, závislosť od hier, drobné krádeže
a pod.        

c/        antisociálne správanie - najzávažnejší stupeň porúch správania, ktoré je spoločensky nebezpečné a je aj protispoločensky zacielené, pretože sa porušujú právne normy spoločnosti. Na označenie tohto stupňa porúch správania sa používajú termíny delikvencia a kriminalita.

etiológia, náuka o príčinách vzniku chorôb

symptomatika náuka o príznakoch chorôb

10D Metódy používané v starostlivosti o postihnutých a narušených jednotlivcov

 

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov

 

-zameriavajú sa na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:

 

1. metódy reedukačné – je to súhrn špec. – pedagog. Postupov zameraných na postihnutú funkciu,

- reedukacio = prevýchova, obnovená výchova

-je to označenie pre také špec. – pedagog. Metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie, alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.

 

2. Kompenzačné – súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcii,

kompenzatio = vyváženie, vyrovnanie

- poskytovanie náhrady, vzájomné vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcii ako  náhradu na porušenú alebo vyradenie (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové,... vnímanie)

 

3. Rehabilitačné – súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie

habilitas = schopnosť → znovuuschopnenie

-súhrn opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu, rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti pracovné a výchovno – vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

 

4. Preventívne – okrem lekárskej preventívnej starostlivosti, patrí sem propagácia zásady a metód správnej výchovy osvetou pre rodiny, materské školy, ZŠ, SŠ.

 

11D Systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jednotlivcov

 

Sústava špeciálnych škôl a zariadení

 

Pre deti so ŠVVP zo zákona vyplýva právo na vzdelanie:

1) v bežných (MŠ, ZŠ, SŠ) školách integrovane

2) v špeciálnych triedach bežných škôl

3) v špeciálnych školách, ktoré majú rôzne zameranie a odlišný obsah – podľa handicapu

- špeciálne SŠ- gymnázia, SOŠ, SOU

Obsah zodpovedá bežným školám, vzdelanie je rovnocenné, ale učitelia používajú špeciálne metódy a pomôcky, nie pre mentálny postih.

- odborné učilišťa

Poskytuje odbornú prípravu pre postihnutých mentálne. Trvá 3r, žiak získa výučný list v odbore.

4) Individuálne vzdelávanie – deťom oslobodeným od povinnej školskej dochádzky musí byť zabezpečené individuálne vzdelanie

 

Špeciálne zariadenia:

 Detský výchovný ústav – pre deti s povinnou školskou dochádzkou, polepšovňa

 Výchovný ústav pre mládež – po 18. r.

 Diagnostické ústavy – integrálne výchovné zariadenia majú dieťa kompletne vyšetriť a prekonať životnú krízu

 Poradenské inštitúcie- PPP, ŠPPP – ich náplňou je diagnostická terapeutická a poradenská činnosť

 Detské integračné centrum – zdravotne postihnutý v rannom a predškolskom veku, krátkodobá starostlivosť – denná, ambulantná

 Detské psychiatrické a psychologické ambulancie – strach, neurózy, pomočovanie

 Centrá výchovy a psychologickej prevencie – bývajú súčasťou PPP, DIC a riešia záškoláctvo, šikanovanie, narkomániu,...

 Liečebno – výchovné sanatória – poskytujú dlhodobú špecializovanú liečebno–výchovnú psychoterapeutickú a špeciálno – psychologickú starostlivosť

 Diagnostické centrá – absolvujú sa 2-3 mesačné pobyty na základe súdneho rozhodnutia pre 3-15 ročné deti (týrané, zanedbané, narkomani)

 

12D Pedagogika mentálne postihnutých.

Psychopédia – vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov.

- Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí.

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie IQ pod 70, prejavuje sa to už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.

Oligofrénia– slabomyseľnosť, je to obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, narušenie intelektu.

Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života, nemožno ho odstrániť

Príčiny môžu byť

1.        biologicky podmienené, ktoré súvisia s poškodením mozgu

2.        sociálne podmienené t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia, úrazov po 2. roku života

Stupne mentálnej retardácie:

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testmi inteligencie, a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

1/        debilitu - ľahká mentálna retardácia   70-50 IQ – je vychovávateľný a vzdelávateľný

2/        imbecilitu - stredná mentálna retardácia 49-35 IQ – nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný

3/        idiocitu - ťažká  a hlboká mentálna retardácia  34-0 IQ – nie je vzdelávateľný a vychovávateľný

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania konktaktu s ostatnými ľuďmi.

- V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.

 

Pedagogika mentálne postihnutých

-špeciálno-pedagogická vedná disciplína, ktorá s venuje výchove a vzdelávaniu osôb so zníženými schopnosťami sa volá psychopédia

1. mierna duševná zaostalosť – debilita IQ 50-70

- deti vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne, navštevujú špec. školu. Dva typy:

eretická forma – nekľud, pohyblivosť, vých. problémy

torpídna forma – pomalosť.

2. stredne ťažká duševná zaostalosť – imbecilita IQ 35-49

- výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov.

Znaky – primitívne vyslenie, oneskorená reč, manuálne nezručný, agramatická reč, poruchy výslovnosti.

Výchova – osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky

-nesamostatný, stála starostlivosť

3. ťažká duševná zaostalosť – idiocia IQ 20-34

4. hlboká duševná zaostalosť – hlboká idiocia IQ menej ako 20

Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2. ročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny – genetické, v tehotenstve, ožiarením

POPULÁCIA S MENTÁLNOU RETARDÁCIOU V SR

2-2,5% - bez komplikácii

0,3-0,4% - s komplikáciami

Darwinov syndróm r 1866

Choroba spôsobená chromozómovou chybou – jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti. Majú umelecké sklony.

 

13D Pedagogika zrakovo postihnutých.

Pedagogika zrakovo postihnutých – tyflopédia:

Je vedný odbor v systéme špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých.

Zrakovo postihnutí jedinci majú v dôsledku zníženej alebo /nulovej/ priepustnosti optického kanálu príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo aj znemožnený.

Zrakovo postihnutí sa podľa stupňa postihnutia rozdeľujú do štyroch kategórií:

a/        nevidiaci - slepí

b/        čiastočne vidiaci

c/        slabozrakí

d/        tupozrakí a škúľaví

                Medzi zrakovo postihnutých patria aj farboslepí a tiež tí, ktorí majú refrakčné chyby – chyby lomivosti oka: krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus(nepresný, neostrý a rozmazaný obraz).

        Podľa stupňa postihnutia sprostredkovanie informácií sa realizuje rôznymi kanálmi. Pri výchove zrakovo postihnutých sa berú do úvahy tri hľadiská: stupeň videnia, vek, v ktorom nastala porucha zraku a jej príčina.

        Nevidiaci sa delia na úplne nevidiacich a prakticky nevidiacich.

        Zrakovo postihnutí majú svoje špeciálne školy. Ich výchova sa začína už v rodine. Nevidiaci, čiastočne vidiaci a slabozrakí sú zaradení do škôl primeraných ich postihnutiu. Ich výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje špeciálnymi metódami a pomôckami. Pri čítaní a písaní sa používa vypuklá tlač. Na celom svete sa stal najrozšírenejším typom systém písania a čítania vypuklých bodov Braillovho písma.

 

Pedagogika zrakovo postihnutých

 

Optopédia, starší názov tyflopédia

1) poruchy úplného videnia – farbosleposť (porucha v rozoznávaní farieb)

                                - dautonizmus (všetko v 1 šedej farbe)

2) refrakčné poruchy (ťažšie) – krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus, tupozrakosť

3) slabozrakosť – poruchy zraku rôzneho pôvodu vyššieho stupňa. Vedenie je aj s okuliarami výrazne riešenie, je nutné využívať špecifické pomôcky – väčšie písmená, odlišný sklon čítacej a písacej podložky, optimálny svetelný režim.

4) zvyšky zraku – je to úroveň videnia, pri ktorej je výrazne znížená zraková ostrosť, vníma svetlo a dobre osvetlené predmety, má tendenciu meniť sa k lepšiemu alebo k horšiemu, preto je nutná sústavná lekárska starostlivosť, kompenzačné a učebné pomôcky, pomoc špeciálnych pedagógov a poučenie rodinné prostredie.

5) nevidomosť – slepota – človek nevníma ani svetlo

- z hľadiska rozvoja dieťaťa je rozhodujúce, kedy nastala strata zraku.

Vrodená nevidomosť – súhrn pocitov (hmat, čuch) Cieľom vzdelávania zrakovo postihnutých je odstraňovať informačné straty, rozvíjať priestorovú orientáciu, samostatnosť, osvojovanie a rozvoj písania a čítania Braillovo písmo, Pichtov písací stroj.

Kompenzačné činnosti – rozvoj náhradných zmyslov, tvorivosti, hudobné činnosti, výtvarné činnosti, práce s drevom, keramikou.

Hygienické a priestorové požiadavky : dostatočné osvetlenie, bezpečný nábytok (sklo, ostré hrany) vodiace psy.

 

14D Pedagogika sluchovo postihnutých – surdopédia

 

/z lat. surdus=hluchý, nepočujúci, gréc.paideia=výchova/

Je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie sluchovo postihnutých. Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti /event. nepriepustnosti/ sluchového kanálu príjem sluchových informácií výrazne znížený a v dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej reči limitovaná.

Nedostatočná priepustnosť akustického kanálu spôsobuje ťažkosti v edukačnej, pracovnej a spoločenskej sfére. Tieto dôsledky sa zmierňujú špeciálnou intervenciou, závislou od aplikovania špeciálnych edukačných metód. Stupeň sluchového postihnutia sa posudzuje podľa intenzity zvukového podnetu vyjadrenú v decibeloch /dB jednotka intenzity zvuku/.

Príčiny porúch sluchu

Sú orgánové, t.j. vznikajú z porúch anatomického substrátu niektorej časti sluchového analyzátora.

Dedičné, zdedené - v rodine sa vyskytuje porucha sluchu, príbuzenské manželstvá,

vrodené – infekčné ochorenia matky v gravidite, najmä rubeola, vrodené anomálie ucha. Získané - po nejakom úraze, traume, ochorení.

Sluchové poruchy podľa druhu z praktického hľadiska delíme:

Hluchonemota - vrodená alebo v ranom veku získaná strata sluchu spojená
s vývinou bezrečnosťou. Reč sa spontánne nevyvíja. Vnímané sú len vibrácie hlbokých tónov, nie reč.

Zvyšky sluchu - vrodená alebo získaná neúplná strata sluchu spojená
s vývinovou bezrečnosťou, alebo obmedzením vývinu reči.

Ohluchlosť - strata sluchu, ktorá vznikla počas vývinu reči alebo neskôr, keď už základné rečové stereotypy boli upevnené.

Nedoslýchavosť - vrodená alebo získaná čiastočná strata sluchu je príčinou oneskoreného alebo obmedzeného vývinu reči.

Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

15D Pedagogika telesne a zdravotne postihnutých

 

(Somatopédia – gr. soma – telo, paideia – výchova)

 

Je to odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie jedincov
s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jedincov s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave. Ide tu v podstate o tri kategórie osôb, ktorých telesná integrácie je obmedzená:

a/        telesne postihnutých, u ktorých problematika výchovnej rehabilitácie naráža na ťažkosti v hybnosti, prípadne odlišnosti vo vonkajšom vzhľade a s tým spojeným subjektívnym prežívaním.

b/        chorých, ktorých zdravotný stav nedovoľuje edukáciu v podmienkach bežných škôl pre intaktné deti a preto sa vzdelávajú individuálne v zdravotníckych zariadeniach na lôžku.

c/        zdravotne oslabených, ktorí kratší alebo dlhší čas sa nachádzajú v ozdravovniach alebo v liečebniach z dôvodu zdravotnej indikácie.

Pomerne veľkú skupinu telesne postihnutých tvoria jedinci s detskou mozgovou obrnou - DMO. Je to vývinová porucha mozgu, ktorá vzniká v najrannejšom veku. Postihuje rôzne funkcie mozgu aj hybnosť.

Príčiny DMO sú veľmi mnohoraké. Príznaky sa prejavujú v hybnosti ale aj v iných oblastiach /v reči/. Hybnosť je postihnutá obrnami rôzneho typu a rozsahu. Môžu byť spastické a chabé. Spastické postihujú končatiny jednej polovice tela, alebo len horné, len dolné, alebo všetky štyri. Chabé, nespastické formy sa prejavujú ako: dyskinetické - mimovoľné pohyby končatín, hypotonická forma - nápadné zníženie svalového napätia, ataktická forma - všetky pohyby sú neusporiadané.

Zvláštnu skupinu DMO tvoria malé mozočkové postihnutia, kde nejde vyslovene o obrnu, ale o nápadnú motorickú neobratnosť. Tieto klinické obrazy nie sú fixné, ale sa menia s vývinom dieťaťa a s vyzretím centrálneho nervového systému.

U telesne postihnutých žiakov sa osobitný dôraz kladie na rozvíjanie komunikačných zručností prostredníctvom vyučovacích predmetov. U detí upútaných na lôžko edukácia sa prispôsobuje ich stavu a uskutočňuje podľa pokynov lekára, použitím špeciálno-edukačných metód a pomôcok.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

16 D Pedagogika osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou

 

LOGOPÉDIA – logos = slovo; paide = výchova

-venuje sa výchove a vzdelávaniu mládeže s poruchou reči, chybne hovoriacich (zajakavosť), orgánové poruchy reči (chybná výslovnosť), prípadne nehovoriacich (mutizmus)

 

pedagogika a vzdelávanie; psychológia:

Disciplína, vedný odbor a profesia špeciálnej pedagogiky. Odborník sa nazýva logopéd. Niekedy sa zaraďuje aj medzi medicínske vedy.

Zaoberá sa korekciou alebo odstraňovaním porúch reči (ako je koktavosť a.p.) a ich predchádzaniu, rozvojom, výchovou a vzdelávaním osôb s rečovým a jazykovým postihnutím. Zaoberá sa aj problematikou rečovej komunikácie (aj neverbálneho prejavu) po fyziologickej, patologickej a pedagogickej stránke, študuje ich vplyv na osobnosť. Zaoberá sa príčinami, vznikom a vývojom porúch reči.

Logopédia je známa už niekoľko tisícročí, ale ako veda sa začala vyvíjať až začiatkom 20. storočia.

pôvod a význam slov: Slovo pochádza z gréčtiny: logos – slovo, paidea – výchova, vzdelávanie, vyučovanie.

 

Klinická logopédia

    Odborná logopedická starostlivosť je zameraná na diagnostiku a terapiu porúch komunikácie detí a dospelých.

    Cieľom klinickej logopédie je pomoc osobám s narušenou komunikačnou schopnosťou.

    Rozvíjanie reči a odstraňovanie vád a porúch sa spája s výchovou myslenia a osobnosti jedinca. Reč je najdokonalejšia schopnosť človeka, preto musíme tejto problematike venovať náležitú pozornosť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

17 D Pedagogika detí s poruchami učenia

 

Špecifické vývinové poruchy učenia

 

Naša krajina dáva možnosť všetkým deťom bez rozdielu získať kvalitné základné vzdelanie, čo je nevyhnutný predpoklad pre život, prácu či ďalšie štúdium vo vyspelej spoločnosti. K tomu, aby sa mohol človek vzdelávať, je nevyhnutné, aby vedel dobre čítať a písať. Nie je možné pochybovať o tom, že zvládnutie správnej techniky čítania má pre vzdelávanie prvoradý význam, a to aj v súčasnej modernej spoločnosti, presýtenej špičkovými technológiami.

 

Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežne používanými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.

 

Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.

 

Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny (toto rozdelenie bude dostatočné pre potrebu väčšiny čitateľov):

 

1. vývinová porucha čítania (dyslexia)
2. vývinové poruchy písania (dysgrafia, dysortografia)
3. vývinová porucha počítania (dyskalkúlia)

 

Podobných vývinových porúch existuje pomerne veľa, no o ďalších, veľmi zriedkavých, sa tu nebudeme zmieňovať.

 

Vývinová porucha čítania

1. dyslexia

 

„Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu“.

 

Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.

 

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

 

Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky. Základným predpokladom nápravy je komplexné odborné vyšetrenie (lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne neurologické). Odborník či odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom. V niektorých školách je možné využiť tzv. špeciálne triedy, v ktorých sa venujú po nevyhnutne dlhú dobu práve žiakom trpiacim dyslexiou či inými vývinovými poruchami učenia.

 

Vývinové poruchy písania

 

1. dysgrafia a dysortografia

 

Ide o ďalšiu skupinu pomerne rozšírených špecifických vývinových porúch učenia.

 

„Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.“

 

Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky.

 

Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často k až nečakanému zlepšeniu.

 

„Dysortografia je porucha pravoipisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá.“

 

Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedkáže okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í.

 

Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.

 

Vývinová porucha počítania

 

1. dyskalkúlia

 

„Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom“.

 

Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic.

 

Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat. Výskumom dyskalkúlie sa dlhé roky zaoberal prof. L. Košč, ktorý štandardizoval a pripravil vhodné diagnostické materiály.

18D Pedagogika psychosociálne narušených

 

- poruchami chovania, problémami vychovávania sa zaoberá etopédia. Primárny handicap je v sociálnej sfére, vo výchove. Starostlivosť prebieha v špeciálnych ústavoch a v PPP.

Hlavné príčiny porúch chovania:

1. porucha sociálnych vzťahov – pocit bezpečia, istoty, rodina, škola

2. poruchy následkom chorôb – nevie sa zmieriť s chorobou

Poruchy chovania so sociálnym základom.

1. poruchy chovania disociálneho rázu

- zlozvyky – cmúľanie prstu, nechutenstvo, nespavosť, vzdorovitosť (vždy výsledok chyby vo výchove – perfekcionalistická výchova, buď pasivita alebo agresivita) klamstvo (sprievodný prejav psychickej choroby) krádeže, záškoláctvo, úteky, konflikt s dospelými. Trestom nič nevyriešime.

2. poruchy chovania asociálneho rázu

- úteky, záškoláctvo, krádeže vo vyššom veku, negativizmus, asociálna porucha, forma úniku z náročnej situácie, odmietnutie komunikácie (absolútne alebo výberové)

-zásadná porucha chovania asociálneho rázu je závislostné chovanie, návyk – túžba po kontakte s drogou (všeobecne), ale iba psychycká závislosť bez somatických príznakov.

- závislosť – závažnejší stav psychického a somatického rázu, vyplývajúci z opakovaného kontaktu s drogou (človek, myšlienka, jedlo, činnosť, náboženský rituál, chemická látka). Závislosť nie je zvládnuteľná vôľou, je nutná odborná pomoc.

- Najlepšia je prevencia, ani sa k tomu nedostať. Hlavné príčiny:

 útek od problému k ľahkému riešeniu až do eufórie

 riešenie neriešiteľného aspoň cez fantáziu

 nezvládnuté choroby

 dôsledok pokusníctva

 úsilie o zvýšenie výkonnosti

- stabilizovaná silná osobnosť, vedomá si svojho významu, informovaná bez závislosti nemala podľahnúť.

 

19D Pedagogika viacnásobne postihnutých

 

- táto problematika patrí k najnáročnejším, pretože sa nedá definovať celá skupina viacnásobne postihnutých, kvôli veľkej rôznorodosti, pri charakterizovaní sa uplatňuje skôr popisný prístup.

I. ĽAHKÉ VIACNÁSOBNÉ POSTIHNUTIA

Vzdelávanie je možné v bežnej škole. Používanie kompenzačných pomôcok nie je rozsiahle. Jednotlivci sú schopný integrovať sa, zamestnať sa, samostatne žiť.

II. ŤAŽKÉ VIACNÁSOBNÉ POSTIHNUTIA

Výrazne narušený komunikačný proces, edukácia je sťažená. Používanie špeciálnych pomôcok je nevyhnutné. Podpora a pomoc po celý život je nutná. Kedysi bola starostlivosť len na zdravotníckych zariadeniach, dnes sú už postihnutý vzdelávaný a vychovávaný, nie integrovaný.

    - edukácia viacnásobne postihnutých sa zameriava na oblasť:

motoriky – jemná motorika – pohyby prstov, tváre, úchopy

                -  hrubá motorika – pohyby nôh, koordinácia, rovnováha

senzoriky – vnímanie – zrakové, sluchové, čuchové, hmatové

sebaobsluhy – stravovanie zručnosti, obliekanie, vyzliekanie, používanie toalety,

komunikácie – ukazovanie, gestikulácie, prstová abeceda, obrázkové systémy

orientácie v prostredí

-edukácia sa musí niesť v znamení individualizácie – individuálny edukačný plán pre viacnásobne postihnutých.

 

 

 

20D Pedagogika  nadaných a talentovaných

Pedagogika  nadaných a talentovaných sa venuje jedincom s nadpriemernými schopnosťami.

-do nedávna bola mimo pozornosti špeiálnej pedagogiky.

-deti vykážu vysoký výkon v jednej z oblastí:

1. intelektových schopnostiach
2. umeleckých schopnostiach
3. pohybový talent
4. technický typ
5. organizačný typ

 

Rôzne kritéria, ktoré určujú nadanie

1. nadpriemerné schopnosti
2. kreativita
3. vôľa k výkonu
4. rodina
5. škola
6. vzájomné vzťahy so spoluvrstovníkmi.

Výsledok sa označuje ako nadanie.

 

Nadanie – označuje sa – vysoká úroveň schopností v rozličných oblastiach.

Talentom sa rozumejú spravidla vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít.

 

(viac je napísané v: Základy špeciálnej pedagogiky, Štefan Vašek)