základy práva

1. Definícia normy – je informácia, ktorá svojmu adresátovi prostredníctvom príkazu, zákazu alebo dovolenia určuje ako sa má v určitých situáciách správať.
2. Definícia práva – vynútiteľné štátnou mocou, súbor právnych noriem, ako všeobecne záväzných pravidiel správania sa v štátom stanovenej alebo uznanej forme, ktorých dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou.
3. Definuj právnu normu – statická kategória. Je súbor PN ako všeobecne záväzných pravidiel správania sa v štátom  stanovenej alebo uznanej forme, ktorých dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou.
4. Definuj právo a vedecký pojem práva - súbor právnych noriem, ako všeobecne záväzných pravidiel správania sa v štátom stanovenej alebo uznanej forme, ktorých dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou. Vedecký pojem práva – je jednota troch rovín:         - systém právnych vzťahov

        - systém právnych noriem

        - právne vedomie

5.        Špecifické znaky právnej normy – všeobecnosť, záväznosť, normatívnosť, štátom uznaná forma, štátne donútenie

6.        Odlíšenie práva od ostatných normatívnych systémov

                        - štátnym donútením (polícia, súdy)

                        - štátom stanovenou alebo uznanou formou (vyhlásenie zákona, Zb. zákonov)

                        - monizmom práva (v štáte je iba 1 právo, záväzné pre každého)

7.        Pozitívne právo – tvrdí, že právo je systémom PN. Popiera možnosť existencie iného ako pozitívneho práva. Právom sa tu rozumie platné právo (pozitívne), teda právo, ktorého tvorba je závislá na štáte. Štát právo vykonáva tým, že uzná určité formy za právne. Práva a slobody sú stanovené výhradne platným právom. Predmetom právnej vedy je len platné právo. V právnej praxi ide len o aplikáciu tohto platného práva. Pozitívnoprávne myslenie je monistické. Uznáva len jedno právo a to pozitívne. Chápeme väčšinou ako systém tvorený právnymi normami.

8.        Prirodzenoprávne myslenie – je spravidla dualistické. Nepopiera existenciu pozitívneho práva, ale tvrdí, že nad ním stojí ešte ďalšie prirodzené právo. Ľudské práva a základné slobody prislúchajú človeku nezávisle od štátu. Štát ich má rešpektovať a chrániť. Majú sa uplatňovať aj vtedy, keď ich platné právo anuluje alebo nadmerne obmedzuje.

9.         Subjektívne právo – je oprávnenie. Vyplýva z objektívneho práva. Štruktúra subjektívneho práva :

                        - možnosť byť subjektom práva

                        - možnosť dovoleného správania

                        - možnosť vyžadovať zodpovedajúce správanie od iných subjektov

                        - možnosť mocenského zásahu príslušného štátneho orgánu

10.        Systém práva – znaky systému:

                        - určitá jednota         - vyšší zákon ruší zákon nižší

                                - osobitný zákon ruší zákon všeobecný

                                - neskorší zákon ruší zákon skorší

                                - zákon nemá spätnú pôsobnosť

                        - určitá diferencovanosť (členenie na určité časti

 

11.        Trojčlánková štruktúra právnej normy –

1. Hypotéza – je tá časť PN, ktorá určuje predpoklady, podmienky, pri ktorých sa má realizovať pravidlo správania sa stanovené v dispozícii.
2. Dispozícia – ustanovuje pravidlo správania sa, určuje aké oprávnenie a povinnosti vznikajú, ak nastanú skutočnosti uvedené v hypotéze
3. Sankcia – vyjadruje právny následok, v prípade porušenia povinnosti uvedenej v dispozícii.

12.        Duálna štruktúra právnej normy

        

 

 

        

 

 

 

 

 

13.        Kogentná (kategorická) norma – sú také ustanovenia, ktorých používanie na právne pomery, ktoré upravujú, nemôže byť vylúčené ani obmedzené prejavom odchylnej vôle subjektov právneho vzťahu ani iných subjektov (zákon č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

14.        Dispozitívna norma – umožňuje účastníkom právnych vzťahov, aby prejavom súhlasnej vôle určili obsah vzájomných oprávnení a povinností a pre prípad, že tak neurobia upravuje oprávnenia a povinnosti norma (Pr. Občiansky zákonník – ak má dlžiteľ splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel, ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému veriteľovi rovnaký diel)

15.        Oprávňujúca norma - Permisívna veta obsahuje dovolenie, ktoré dotknutý subjekt môže ale aj nemusí využiť. (Napr. Zák. č. 17/1992  o životnom prostredí:

        „Každý sa môže určeným spôsobom domáhať na príslušnom orgáne svojich práv vyplývajúcich z tohto zákona a ďalších predpisov upravujúcich veci životného prostredia.“)

16.        Materiálne pramene práva – pod MPP treba rozumieť prírodné, geografické, demografické, sociálne, ekonomické, mravné, politické, technologické a iné podmienky života určitej spoločnosti ktoré ovplyvňujú tvorbu práva a z ktorých tvorba práva vychádza.

 

 

17.        Formálne pramene práva –         

                - normatívne právne akty

                - normatívne zmluvy

                - súdne, resp. správne precedensy

                - právne obyčaje

                - iné pramene práva

18.        Normatívne právne akty – výsledok normotvornej činnosti subjektov tvorby práva. Odlišujú sa od individuálnych právnych aktov. Vyznačujú sa všeobecnosťou najmä z hľadiska osobnej pôsobnosti, ako aj vecnej pôsobnosti. Primárne NPA - Prijímajú ich orgány štátnej moci s uznášajúcou právomocou (sú výrazom suverenity ľudu)

        Sekundárne NPA- Prijímajú ich orgány štátnej správy a samosprávy na vykonanie primárnych právnych noriem. Ich obsahom nemôže byť nič, čo nie je obsahom primárnych noriem a ich prijímanie sa musí uskutočniť len na základe a v medziach primárnych právnych noriem a pritom musia slúžiť účelom ich vykonania.

19.        Normatívne zmluvy – zmluvy obsahujúce právnu normu.

1. Medzinárodné:        - Mnohostranné (Maastrichtská zmluva)

                - Dvojstranné

1. Kolektívne: uzatvára odborová organizácia so zamestnávateľom, väčšinou sú pramene pracovného práva.

        - Podnikové

        - Vyššieho stupňa

20.        Interné normatívne inštrukcie - organizačné akty ktoré vydávajú štátne inštitúcie, ako aj iné orgány verejnej moci, najmä orgány verejnej samosprávy, orgány verejnoprávnych inštitúcií a fondov, ďalej rôzne družstvá a zväzy.

21.        Individuálne právne akty – sú výsledkom aplikácie práva, rozhodnutia štátneho orgánu na základe zákona či iného NPA. Charakteristická je individualizácia a konkretizácia subjektov a predmetu, na ktoré sa vzťahuje.

22.        Aplikácia práva – rozhodovanie štátnych orgánov na základe a v rámci právnych noriem. Výsledkom aplikačného procesu je individuálny právny akt. (napr. rozhodnutie o pridelenie bytu) 3 štádia: zistenie skutočnosti, zistenie PN, vydanie rozhodnutia.

23.        Právny precedens – je individuálny právny akt štátneho orgánu, ktorý nadobúda normatívny význam, ak sa pomocou neho rieši prípad doposiaľ právnymi normami neupravený. Prvé rozhodnutie v takomto prípade nadobúda do budúcnosti v právnej praxi všeobecnú záväznosť v tom zmysle, že každé ďalšie rozhodovanie v prípadoch rovnakého druhu sa podriaďuje tomuto prvému rozhodnutiu.

24.         Právny obyčaj – je najstarším prameňom práva, vzniká už v počiatkoch formovania štátnych útvarov. Aby bola právna obyčaj prameňom práva, musí spĺňať tieto 3 podmienky:        - dlhodobé faktické masové uskutočňovanie určitého
                                                  správania na určitom území

                        - určitosť obyčaje (možnosť konkrétne stanoviť obsah)

                        - aby štátne orgány aplikovali obyčajové pravidlá
                                                 a aby sa uplatňovalo štátne donucovanie pri ich    
                                                 porušení

25.        Pôsobnosť právnych noriem         - vecná pôsobnosť – aké veci tie daná norma upravuje
                                                  (trestné, rodinné...)

                        - časová pôsobnosť – patrí sem: platnosť, účinnosť,
                                                  intertemporalita, retroaktivita

                        - územná pôsobnosť – či sa PN vzťahuje na celé územie
                                                  alebo iba na časť

                        - personálna pôsobnosť – či sa vzťahuje na všetkých
                                                 ľudí alebo niektorí sú vyňatí z PN (poslanci, diplomati)

26.        Podmienky platnosti PN         - musí byť vytvorená príslušným orgánom

                        - musí byť vytvorená ustanoveným postupom

                        - musí byť stanoveným spôsobom vyhlásená

27.        Účinnosť PN – vznik účinnosti - zároveň so vznikom platnosti, alebo neskôr
                                                              - klauzula o účinnosti

28.        Legisvakačná lehota – čas, ktorý plynie medzi platnosťou a účinnosťou

29.        Štádiá legislatívneho procesu        - podanie návrhu na vydanie NPA

                - prerokovanie návrhu

                - hlasovanie

                - podpísanie schváleného návrhu

                - vyhlásenie NPA

30.        Spôsoby zániku účinnosti PN

1. Vonkajšie:        - zrušenie aktu orgánom s normotvornou právomocu,
                                    ktorý tento predpis vydal

                - zrušenie aktu orgánom s normotvornou právomocu,
                                                  ktorý je spôsobilý vydávať akty rovnakej alebo vyššej
                                                 právnej sily
                                                  - rozhodnutie o jeho nesúlade s ústavou, ústavnými
                                                  zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami
                                                  a v určitých prípadoch aj všeobecne záväznými
                                                  právnymi predpismi

1. Vnútorné:        - uplynutím doby platnosti a účinnosti

31.        Intertemporalita PN – intertemporálne ustanovenia NPA sú súčasťou záverečných ustanovení aktu. Ich predmetom je úprava dočasného pôsobenia skoršieho a neskoršieho aktu v prechodnom období.

32.        Retroaktivita – spätné pôsobenie právnej normy do minulosti. Pravá, nepravá....

33.        Predpoklady právneho vzťahu (podmienky právneho vzťahu) – sú PN stanovené:

                        - právna skutočnosť

                        - subjekt

                        - objekt

34.         Prvky právneho vzťahu – sú právnou normou stanovené:

                        - subjekt        

                        - objekt

                        - obsah, oprávnenia a povinnosti

35.        Právne skutočnosti (právne úkony)

1. Vôľové ľudské konanie
2. Právne domnienky
3. Právne fikcie
4. Právne udalosti

36.        Druhy právnych úkonov

1. Výslovné a konkludentné
2. Jednostranné a viacstranné
3. Formálne a neformálne
4. Ústne a písomné

37.        Subjekt, právna subjektivita – spôsobilosť byť subjektom právnych vzťahov, t.j. možnosť mať v medziach určitého právneho poriadku práva a povinnosti.

38.        Náležitosti právneho úkonu – sú požiadavkami na:

1. Subjekt – ktorý prejavuje svoju vôľu, musí mať právom stanovenú a požadovanú spôsobilosť mať práva a spôsobilosť na právne úkony
2. Vôľu – náležitosti vôle sú sloboda, vážnosť, neomylnosť vôle
3. Prejav vôle – náležitosti sú zrozumiteľnosť, určitosť, formálnosť prejavu vôle
4. Objekt právneho úkonu – náležitosti sú jeho možnosť a dovolenosť

 

39.        Náležitosti vôle – 38b)

40.        Právne domnienky – objektívne právne skutočnosti

1. Vyvrátiteľné – napr. Zásada prezumpcie neviny
2. Nevyvrátiteľné

 

41.        Právne fikcie – právne skutočnosti, ktoré vlastne nahrádzajú fingujú právny úkon napr. Náhradné doručenie písomnosti

42.        Právne udalosti – skutočnosti, na ktoré sa viaže vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu a ktoré vznikli nezávisle na ľudskej vôli. Ich výsledkom sú oprávnenia a povinnosti (napr. narodenie, smrť človeka)

43.        Interpretácia práva – výklad práva je proces, v ktorom objasňujeme jednotlivé normatívne slová a vety ako nositeľov určitého normatívneho významu a obsahu, že je niečo dovolené, prikázané alebo zakázané. Je to vlastne objasnenie významu právnych noriem.

44.        Jazykový výklad práva – spočíva v objasnení zmyslu jednotlivých slov a viet podľa gramatických pravidiel.

45.         Logický výklad práva – používa pravidlá logiky, logické operácie

46.        Logické operácie

1. Dôkaz vylúčením
2. Dôvodenie  z väčšieho na menšie
3. Dôvodenie z menšieho na väčšie
4. Dôkaz z podobnosti

47.        Systematický výklad - je objasnením významu normy z hľadiska jej miesta v právnom systéme a v jeho štruktúre. Prináležitosti normy k určitému druhu právnych noriem. Napr trestné právo, rodinné právo, občianske právo...

48.        Premlčanie - kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť. Premlčanie je teda uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.Právo však samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje.

49.        Prekluzia - K zániku práva (preklúzii) dochádza iba v prípadoch zákonom uvedených, ak nebolo včas uplatnené. Povaha prekluzívnej lehoty je v zákone zvyčajne vyjadrená slovami „INAK PRÁVO ZANIKNE“.

50.         Štruktúra ústavy SR – skladá sa z 2 častí – preambuly a deviatich hláv, ktoré tvoria druhú časť rozdelenú na jednotlivé oddiely a celkove 156 článkov.

 

 

Ú S T A V A   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y
	PREAMBULA
	PRVÁ  HLAVA
			Základné ustanovenia
			Štátne symboly
			Hlavné mesto
			Slovenskej republiky
	DRUHÁ  HLAVA		ZÁKLADNÉ  PRÁVA
			A  SLOBODY
			Všeobecné ustanovenia
			Základné ľudské práva
			a slobody
			Politické práva
			Práva národnostných
			menšín a etnických skupín
			Hospodárske, sociálne
			a kultúrne práva
			Právo na ochranu
			životného prostredia
			a kultúrneho dedičstva
			Právo na súdnu
			a inú právnu ochranu
			Spoločné ustanovenia
			k prvej a druhej hlave
	TRETIA  HLAVA
			Hospodárstvo
			Slovenskej republiky
			Najvyšší kontrolný úrad
			Slovenskej republiky
	ŠTVRTÁ  HLAVA		ÚZEMNÁ
			SAMOSPRÁVA
	PIATA  HLAVA		ZÁKONODARNÁ  MOC
			Národná rada
			Slovenskej republiky
			Referendum
	ŠIESTA  HLAVA		VÝKONNÁ  MOC
			Prezident
			Slovenskej republiky
			Vláda
			Slovenskej republiky
	SIEDMA  HLAVA		SÚDNA  MOC
			Ústavný súd
			Slovenskej republiky
			Súdy
			Slovenskej republiky
			Súdna rada
			Slovenskej republiky
	ÔSMA  HLAVA		PROKURATÚRA
			SLOVENSKEJ
			REPUBLIKY
			A  VEREJNÝ
			OCHRANCA  PRÁV
			Prokuratúra
			Slovenskej republiky
			Verejný ochranca práv
	DEVIATA  HLAVA		PRECHODNÉ
			A  ZÁVEREČNÉ
			USTANOVENIA