Systém účtovnej evidencie podľa štandardov EÚ

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 1

Ciele finančného účtovníctva a jeho harmonizácie

1.1.; 1.1.1.; 1.1.1.3.; 1.1.1.4; 1.1.2.; 1.2., 1.2.2.1.;

Podstata a predmet účtovníctva – nemýliť si!

Užívatelia účtovníctva (1.1.2.1.)

Účelom finančného účtovníctva je poskytovať informácie o bežných výsledkoch hospodárenia a finančnej
situácie podniku pre osoby a inštitúcie, ktoré potrebujú a súčasne majú právo byť informovaní.
Používatelia účtovných informácii finančného účtovníctva sa používajú tieto na uspokojenie rôznorodých,
hlavne informačných potrieb.

Skupiny používateľom účtovných informácií tvoria:

a) Vlastníci – súčasný, alebo budúci investori, ako poskytovatelia kapitálu sa zaujímajú o riziko, ktoré

súvisí s ich investovaním a návratnosťou investícií. Investori potrebujú tieto informácie, aby mohli
posúdiť čím tie investície obstarať, udržať, alebo predať. Akcionári potrebujú vedieť, či je podnik
schopný vyplácať dividendy.

b) Zamestnanci (odborové organizácie) – ktoré potrebujú informácie o stabilite a rentabilite svojich

zamestnávateľov a tak isto aby vedeli posúdiť, či budú vyplácané mzdy.

c) Veritelia – súčasní aj budúci sa zaujímajú o to, či ich pôžičky + úroky budú splatené
d) Dodávatelia – potrebujú mať informácie o tom, či ich dlžné sumy budú zaplatené včas
e) Zákazníci – odberatelia, potrebujú informácie o tom, či bude podnik perspektívny, či majú

nadobudnúť ďalšiu spoluprácu na ďalšie obdobie...

f) Vlády a ich inštitúcie – samospráva, štátna správa; informácie o tom, ako prerozdeľovať zdroje,

vláda tak isto ovplyvňuje daňovú politiku. Vláda potrebuje tieto informácie na to, aby vedela zistiť
národný dôchodok a podobne agregované výsledky štatistických analýz.

g) Verejnosť –

Harmonizácia účtovníctva
Začlenenie Slovenska do európskych štruktúr priniesla mnoho zmien, jednou je aj v oblasti účtovníctva, je
totiž nevyhnutnou podmienkou pre dobré fungovanie podnikov v spoločnom európskom priestore aj mimo
neho, aby ich ekonomické výsledky a výkonnosť boli porovnateľné navzájom, aby spôsob ich vykazovania
a zverejňovania účtovných informácií boli rovnako čitateľné pre každého potenciálneho čitateľa, ale aj pre
manažment. = hlavný cieľ medzinárodných štandardov (IAS)/ IFRS

10 stavebných prvkov systému US GAAP – vedieť všetky naspamäť (iba po slovensky)

Smernice EÚ
4.smernica z

roku 1978

– cieľom je zblížiť zverejňované účtovné výkazy členských a pridružovaných

krajín a zabezpečiť tak porovnateľnosť účtovných závierok kapitálových spoločností. Ustanovenie týkajúce
sa obsahu a jeho položiek, oceňovacích pravidiel, obsahu prílohy, výročné správy + ďalšie doplňovacie
výkazy..
7.smernica z

roku 1983

– sa týka konsolidácie účtovných závierok. Ide o to, aby materská spoločnosť

(účtovná jednotka) zostavovala účtovné výkazy nie len za seba, ale aj za celú skupinu (dcérske spoločnosti)
– to znamená, že musí vykazovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu za
všetky svoje spoločnosti (kde má minimálne 20% majetkovú účasť).
8.smernica z

roku 1984

– týka sa schvaľovania osôb oprávnených overovať účtovné výkazy (audit).

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 2

Harmonizácia účtovníctva
Prebieha aplikáciou:

1. Smerníc rady EÚ
2. Medzinárodných účtovných štandardov (IAS)
3. Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS)
4. Amerických všeobecne uznávaných účtovných zásad (US GAAP)

S

IFRS sa môže slovenský podnik v

súčasnej dobe stretnúť s

dvoma situáciami:

a) Podnik po prvý krát prechádza na účtovanie podľa IFRS, pretože buď začal byť emitentom cenných

papierov, alebo dobrovoľne chce prejsť na účtovanie podľa štandardov IFRS, pretože do budúcnosti
to plánuje.

b) Podnik sa stáva dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá uplatňuje IFRS a tak musí

tento podnik reportovať (vykazovať) tieto údaje.

Pojem IFRS vynikol už v roku 2001 s cieľom odlíšiť tieto nové štandardy od štandardov IAS, pretože IAS
sú zamerané na účtovníctvo a IFRS na výkazníctvo.

IFRS sú:

1. Prvé uplatnenie IFRS
2. Platby na základe podielov
3. Podnikové kombinácie
4. Poistné zmluvy
5. Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti
6. Prieskum a posudzovanie ložísk nerastných surovín
7. Zverejňovanie finančných nástrojov
8. Prevádzkové segmenty

Finančné riadenie a finančné účtovníctvo
Predstavuje súčinnosť viacerých oblastí. Tieto oblasti sú prevažne zabezpečované manažérom, alebo
finančným špecialistom. Hlavnými oblasťami sú:

-

Sledovanie prevádzkovej a strategickej likvidity

-

Oblasť riadenia rizík

-

Vzťahy s bankami

-

Kontroling (plánovanie a rozpočtovanie, manažérske a finančné účtovníctvo)

Finančné účtovníctvo pozostáva z bežného účtovníctva a z finančných, alebo účtovných výkazov.
Manažérske účtovníctvo je zamerané na riadenie nákladov.

Finančné účtovníctvo je založené na základe akruálneho princípu, čiže náklady a výnosy sa musia
zaúčtovať v tom istom období, v ktorom vznikli.

Na rozdiel od účtovníkov finanční manažéri uprednostňujú casch flow, ktorý upriamujem pozornosť na
vývoj úrovne príjmov a výdavkov v nasledujúcich skúmaných obdobiach.

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 3

Funkcie finančného riadenia
Bez ohľadu na prístup (akruálny, alebo casch flow) je snahou podniku aj vo finančnej oblasti dosahovať
strategické a operatívne ciele. Inak povedané finančné riadenie je umením, ako riadiť podnikové
informácie v danom podnikateľskom prostredí.
Existujú tieto funkcie finančného riadenia:

1. Funkcia financovania – podniky získavajú financie na podporu investičných aktivít dvoma

spôsobmi: buď externe od investorov (veriteľov), alebo je to interne reinvestovaním
prevádzkovaného zisku.

2. Funkcia kapitálového rozpočtovania – je to najdôležitejšia aktivita a to z dvoch dôvodov:

a) Rozsah investícii, ktoré manažér v procese kapitálového rozpočtovania hodnotí nezvyčajne

veľký (ide o vysoký objem financií)

b) Firmy môžu v súčasnom konkurenčnom prostredí prosperovať len vtedy, ak budú vyhľadávať

len výhodné príležitosti na obchodovanie.

3. Funkcia finančného riadenia – ide o efektívne riadenie casch flow, čo znamená, že kľúčovým

prvkom je rozhodovanie o kapitálovej štruktúre.

4. Funkcia správy podniku – dobrý a kvalitný manažment nie je dobré rozvíjať v uzavretom

priestore a preto pre efektívne fungovanie je potrebné neustále získavanie kvalifikovaných
a zodpovedných zamestnancov a tak sito vyvíjať rôzne motivačné faktory, aby sa podporila
pracovná výkonnosť.

5. Funkcia riadenia rizík – každý podnik je v rámci svojej činnosti vystavený rôznym rizikám

a úlohou manažmentu je sa poistiť voči nim. (viď finančné nástroje)

Ciele finančného riadenia
Hlavným cieľom finančného riadenia je maximalizácia zisku, čiže neustále zvyšovanie celkového zisku
prostredníctvom úspešných aktivít.

Stratégie rozdelenia zisku podnikov

a) Výnosová stratégia rozdelenia zisku – najviac zisku rozdeliť v danom roku vlastníkom (buď formou

dividend, podielov na zisku a podobne) a čo najmenej zisku ponechať na investovanie.

b) Rastová stratégia – čo najviac zisku ponechať na investovanie a potom rozdeliť medzi vlastníkov.
c) Zmiešaná stratégia – niečo medzi 1. a 2.

Maximalizácia zisku – dosiahnutie maximálneho výsledku hospodárenia.
Maximalizácia trhovej hodnoty – dosiahnutie maximálnej hodnoty aktív v podniku, čiže majetku podniku.
Má väčší efekt tam, kde je vlastníctvo rozptýlené medzi veľké množstvo vlastníkov a ich osobný podiel na
rozdelení zisku je minimálny. Pri tejto maximalizácii je dôležitá zásada nepretržitého trvania účtovnej
jednotky.

Koncepčný rámec účtovnej závierky a jej zostavovanie

2.1.(komponenty); 2.1.2.; 2.1.3.; 2.1.4.; 2.3.; 2.3.1.3.; 2.3.2.(aj minimálne položky); 2.3.3.(popísať
vlastnými slovami); 2.3.4.; 2.3.4.2.(priama a nepriama metóda); 2.3.5.;

Výkonnosť účtovnej jednotky
Výkonnosť sa meria z jednotlivých položiek výkazu ziskov a strát.

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 4

Východiská koncepčného rámca (2.2.)
Predpoklady (akruálnosť, nepretržitá činnosť podniku) a charakteristiky (zrozumiteľnosť .. )

Podstata súvahy
Súvaha je to prehľadné usporiadanie aktív a zdrojov krytia – pasív za určité časové obdobie v peňažnom
vyjadrení. Deň ku ktorému sa zostavuje súvaha sa nazýva súvahový deň. Súvaha predstavuje základný
účtovný výkaz, ktorého obsahové vymedzenie je záväzne predpísané opatrením ministerstva financií
Slovenskej republiky. Z hľadiska formálnych náležitosti sa v záhlaví súvahy uvádza okrem označenia
výkazu aj názov Súvaha a deň, ku ktorému je zostavená.

Aktíva – rôzne druhy majetku, ktoré podnik rôznym spôsobom nadobudol (sú výsledkom minulých
transakcií – je to pre podnik hodnotný majetok). Sú schopné v budúcnosti zabezpečiť prírastok peňažných
prostriedkov a sú vlastníctvom podniku (sú zverené do užívania – napr. finančný leasing). Aktíva a

ich

existencia musí spĺňať dve kritéria a

to, že je pravdepodobné, že budúci ekonomický prospech bude plynúť

do účtovnej jednotky a

tiež, že majetok možno spoľahlivo oceniť

.

Pasíva – zdroje krytia majetku, predstavujú v účtovníctve vlastné a cudzie zdroje krytia majetku. Vlastné
zdroje alebo vlastný kapitál - predstavuje nárok vlastníka na aktíva, vo výške v ktorej uskutočnil svoj vklad
do podniku.
Cudzie zdroje – vychádzajú z toho, že ide o vzťah externých veriteľov, nie vlastníkov. Záväzky je potrebné
vykazovať podľa dvoch kritérií, že po prvé je pravdepodobné, že vysporiadanie záv
äzku bude spojené so znížením, alebo úbytkov prostriedkov, ktoré predstavujú ekonomické úžitky a po
druhé, že záväzkom je možné stanoviť výšku.

Jednotlivé druhy aktív pasív sa uvádzajú v súvahe v peňažnom vyjadrení a tieto sumy sa označujú pojmom
súvahové stavy. Zápis každého druhu majetku alebo zdrojov krytia v slovnom i číselnom označení sa
nazýva súvahová položka.

Forma súvahy – podľa formálneho usporiadania aktív a pasív možno súvahu zostaviť v dvoch formách:

 Horizontálna forma (účtovná) – aktíva sú uvedené na jednej sprane a oproti nim sú uvedené

pasíva. Výhodou tejto formy je to, že súvaha vyjadruje základnú bilančnú rovnicu (aktíva = pasíva).

 Vertikálna forma (odpočtová) – vyjadrená v tabuľke tak, že sú súvahové položky usporiadané pod

seba a nevýhodou je, že chýba údaj celkovej bilančnej sumy.

Druhy súvah - súvahu rozlišujeme:

 Externá súvaha – môže byť zostavená ako:

a) Individuálna (zostavuje ju každý podnik)
b) Konsolidovaná (zostavuje ju materská účtovná jednotka za svoje účtovné jednotky)
c) Riadna súvaha (zostavuje sa na konci účtovného obdobia)
d) Mimoriadna (zostavuje sa vo výnimočných prípadoch, napr. otváracia súvaha..)
e) Priebežná súvaha (zostavuje sa v priebehu účtovného obdobia, aj niekoľkokrát, napr. banky)

 Interná súvaha – zostavuje sa pre potreby účtovnej jednotky ak chce zistiť stav majetku a zdrojov

krytia.

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 5

Základnou funkciou súvahy je poskytovať k určitému dátumu prehľad o finančnej situácií, pričom na
základe údajov zo súvahy možno vidieť, ako vedenie podniku zabezpečuje a udržiava hospodársku
stabilitu. Aby nebola ohrozená hospodárska stabilita, treba zabezpečiť zachovanie niektorých vzťahov
medzi aktívami a pasívami:
1. Prevažná časť neobežného majetku (dlhodobého majetku) by mala byť financovaná z vlastných

zdrojov a len malá časť dlhodobým úverom.

2. Ak neobežný majetok a veľká časť krátkodobého (obežného) majetku pochádza z vlastných zdrojov

prináša to malý výnos a hovoríme, že takýto podnik je prekapitalizovaný.

3. Vysoká suma cudzích zdrojov znamená, že aj neobežný majetok je krytý krátkodobými záväzkami,

čo vedie k insolventnosti, teda k úpadku podniku, teda ide o podkapitalizovanie podniku.

4. Krátkodobé pohľadávky a hotovosť majú prevyšovať krátkodobé záväzky.
5. Cudzie zdroje nemajú byť vyššie, ako objem obežného majetku.
6. Pomer neobežného majetku k obežnému majetku závisí od druhu činnosti podniku (vysoký podiel

obežného majetku vo výrobnom podniku rozhoduje o stabilite podniku).

Súvaha nám dáva statický obraz o aktívach a pasívach.

Výkaz ziskov a strát
Pozostáva z údajov o nákladoch a výnosoch, pomocou ktorých vieme zistiť výsledok hospodárenia.
Proces tvorby výsledku hospodárenia a príčiny úspešného, alebo neúspešného hospodárenia určujú práve
náklady a výnosy.
Tento výkaz nám podáva dynamický obraz o hospodárení podniku za určité obdobie. Pomáha nám zistiť
výkonnosť podniku.

1. Účtovná forma (horizontálna forma) – ide o dvojstrannú tabuľku, kde sa vykazujú zvlášť položky

nákladov a zvlášť položky výnosov.

2. Vertikálna forma (odpočtová) – forma odpočtu, kde ide o stĺpcové usporiadanie najprv výnosov

a od nich sa postupne odpočítavajú jednotlivé položky nákladov. Táto forma je využívaná u nás, aj
v EÚ.

Medzinárodné účtovné štandardy nepredpisujú vzory výkazov ziskov a strát, ale uvádzajú možnosť ako
štruktúrovať náklady a výnosy vo výkaze.
U nás sa vykazujú náklady podľa druhového členenia.

Poznámky sú súčasťou účtovnej závierky a predstavujú bližšie rozvedenie obsahu súvahy a výkazu ziskov
a strát + aj tých ďalších výkazov ak sa zostavujú.
K informáciám uvedeným v poznámkach patria najmä tie, ktoré sa týkajú:

a) Účtovných zásad a účtovných metód
b) O skutočnosti, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavila účtovná závierka

Výkaz casch flow a výkaz o zmenách vlastného imania musí byť súčasťou poznámok, ak ho účtovná
jednota vyhotoví.

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 6

Účtovné princípy a ich aplikácia s dôrazom na oceňovanie

Princípy na začiatku (pozrieť)
Podkapitola 3.3. nebude na skúške, ale zopakovať!

Podstata a účel oceňovania

Stav jednotlivých druhov majetku a záväzkov možno vyjadriť:

1. V naturálnom hmotnom vyjadrení (vo fyzických jednotkách)
2. Vyjadrenie v peňažných jednotkách, teda priradením ceny k jednotlivému druhu majetku

Oceňovaním rozumieme spôsob vyjadrovania jednotlivých súčastí majetku a záväzkov v peňažných
jednotkách (cenách).
Cena sa definuje ako objektívna miera hodnoty sprostredkujúca výmenu statkov (hodnota vyjadrená
v peniazoch).
Oceňovanie môžeme rozlíšiť:

a) Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu – keď účtovný prípad vznikne v bežnom účtovníctve
b) Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, čiže riadna, mimoriadna, alebo priebežná
c) K inému dňu účtovného obdobia, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu, ako napr. zákon

o bankách.

Špecifickým účelom oceňovania môže byť oceňovanie spojené s vypracovaním kalkulácie nákladov, alebo
cenových kalkulácií, ako aj oceňovanie pre potreby zdaňovania zisku.
Rôzne účely oceňovania a nerovnaké hodnotiace hľadiská vyvolávajú použitie rôznych oceňovacích
veličín.

Oceňovacie veličiny alebo základné oceňovacie bázy

Oceňovacími veličinami, alebo základňami rozumieme príslušné druhy cien, ktoré sa používajú pri
oceňovaní majetku a záväzkov. Jednotlivé druhy cien sa zatrieďujú z časového hľadiska a z hľadiska
obsahu do týchto skupín:

DRUHY CIEN

Z hľadiska času

-

Historické ceny, alebo ceny minulosti

-

Ceny prítomnosti, alebo bežné ceny

-

Ceny budúcnosti

Z hľadiska obsahu

-

Obstarávacia cena, vlastné náklady, menovitá hodnota (1)

-

Reprodukčná obstarávacia cena, realizačná cena, trhová cena

-

Plánované ceny, plánované vlastné náklady a súčasná hodnota

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 7

Cieľom účtovníctva je poskytovať spoľahlivé a vierohodné informácie. Splnenie tohto cieľa predpokladá
oceňovať majetok a záväzky v tých cenách, ktoré boli na obstarávanie vynaložené, pretože tieto ceny sa
vzťahujú na čas, kedy bol majetok obstaraný (vyrobený) a pohľadávky (záväzky), ktoré v súvislosti
s obstaraním majetku vznikli.

CENY MINULOSTI

Obstarávacia cena – cena, za ktorú bol majetok nakúpený, patria tu aj pohľadávky pri ich odplatnom
nadobudnutí, alebo záväzky pri ich prevzatí. Do obstarávacej ceny sa zahŕňajú všetky náklady spojené
s obstarávaním (napr. prepravné, poistné, poplatky za váženie, montáž, clo..)

Vlastné náklady – majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje týmito nákladmi, ktoré tvoria priame
náklady a takisto nepriame náklady. (zopakovať z manažérskej ekonomiky)

Menovitá hodnota – cena, ktorá je na príslušnom druhu majetku vyznačená (napr. na peniazoch,
ceninách), alebo suma, na ktorú majetok (pohľadávka), či záväzok znejú.

CENY PRÍTOMNOSTI

Bežná reprodukčná cena – predstavuje cenu, za ktorú by bolo možné oceňovanú zložku majetku obstarať
ku dňu jej ocenenia. Táto cena (simulovaná cena), pretože zohľadňuje aktuálnu trhovú cenu a do tejto ceny
sa premieta kúpna sila peňažnej jednotky.

Realizačná cena – je výsledkom jednania medzi predávajúcim a kupujúcim, je to momentálne
dosiahnuteľná cena na trhu, za ktorú možno majetok predať.

Trhová cena – predstavuje sumu peňazí, ktorú by podnik získal pri predaji majetku za normálnych
podmienok predaja.

Trhová cena záväzku – tvorí ju suma výdavkov, ktoré by boli bežne vyžadované na úhradu záväzkov.
Používa sa aj názov kurzová cena.

CENY BUDÚCNOSTI

Plánované ceny – všetky druhy predpokladaných pravdepodobných a vopred stanovených cien (plánované
ceny na trhu)

Súčasná hodnota – taká cena, podľa ktorej sa zložky majetku oceňujú v súčasnej diskontovanej (od
úročenej) hodnote budúcich peňažných príjmov. Ocenenie záväzkov súčasnej diskontovanej hodnote
znamená hodnotu budúcich peňažných výdavkov.

Reálna hodnota – používa sa pre ocenenie niektorých druhov majetku a záväzkov, hlavne ide o taký
majetok a záväzky, ktoré sú prítomné pri obchodovaní na burzách. Rozumie sa ňou použitie niektorého
z týchto spôsobov ocenenia: trhová cena, kvalifikovaný odhad, alebo posudok znalca, ocenenie ustanovené

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 8

podľa osobitného predpisu, napr. o kolektívnom investovaní. Trhovou cenou sa oceňujú cenné papiere
a deriváty a tiež jednotlivé druhy majetku a záväzkov, ktoré sú zabezpečené derivátmi. Kvalifikovaných
odhadom sa oceňujú jednotlivé druhy majetku a záväzky v družstvách zanikajúcich bez likvidácie,
nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv (poisťovne a zaisťovne).

Tiché rezervy

Je pre nich charakteristické to, že nie sú uvedené v súvahe a nemožno ich z nej zistiť. Predstavujú rozdiel:

-

Medzi nižšou účtovnou hodnotou a vyššou skutočnou hodnotou aktív

-

Medzi vyššou účtovnou hodnotou a nižšou skutočnou hodnotou pasív (tento spôsob je zriedkavý)

Vznik uvedeného rozdielu v ocenení môžu spôsobiť tieto skutočnosti:

-

Účtovanie nákladov na obstaranie dlhodobého majetku sa vykážu v prevádzkových nákladov,
čiže sa nezahrňujú do obstarávacej ceny, čiže sa neaktivujú.

-

Nadmerné odpisovanie hmotných aktív, prípadne ich nevykazovanie, napriek tomu, že naďalej
pôsobia v účtovnej jednotke a prispievajú k tvorbe zisku.

-

Takéto tiché rezervy v období v ktorom vznikajú spôsobujú, že časť zisku nie je v účtovníctve
vykázaná. Podnik môže v období, keď dosahuje vysoký zisk, tento zisk môže znížiť tvorbou
tichých rezerv a potom opačný prípad, ak zistí, že dosahuje stratu, môže tiché rezervy
rozpúšťať.

V našom zákone 431/2002 o účtovníctve sú vysvetlené tieto typy cien a ich modifikácie:

-

Obstarávacia cena a jej modifikácie – priemerná obstarávacia cena, cena FIFO (first in first out),
reprodukčná obstarávacia cena, vlastné náklady, reálna hodnota, trhová cena.

Zásoby

 4.1 – podľa IAS čo sú zásoby; 4.3.1; 4.3.2.; 4.4.;

Zásoby sa nachádzajú v účtovnej triede 1. Predpokladom úspešnej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je optimálna úroveň zásob a to čo do množstva, tak aj do štruktúry. Pri rozhodovaní o tom, koľko
a aké zásoby sú potrebné pre efektívny priebeh činnosti, je dôležitá veľkosť podniku, druh a rozsah
činnosti, charakter technologického postupu, situácia na trhu surovín (samozrejme aj lokalita).

1. Účtovná skupina 11 materiál – patria tu:

základné suroviny - základný materiál, ktorý prechádza vo výrobnom procese v celku, alebo
z časti do výrobku a tvorí jeho podstatu. (múka v pekárenskej výrobe)
Pomocné látky – prechádzajú priamo do výrobku, ale netvoria jeho podstatu (príchute, ozdoby..)
Prevádzkové látky – potrebné pri prevádzke výroby, ale do výrobku priamo nevstupujú (palivá,
čistiace prostriedky, oleje..)
Obaly – slúžia na ochranu výrobku, nakúpených zásob, materiálu a pod.
Drobný hmotný majetok – o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je dlhodobým majetkom
(ocenenie je menej, ako 1700 Eur)

2. Účtovná skupina 12 zásoby vlastnej výroby:

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 9

Nedokončená výroba – druh zásob, ktoré prešli jedným, prípadne viacerými výrobnými stupňami
vo výrobnom procese (teda aspoň jednou výrobnou operáciou)
Polotovary vlastnej výroby – neprešli ešte všetkými výrobnými službami a musia byť ešte
dokončené.
Výrobky – zásoby, ktoré sú výsledkom výrobného procesu
Zvieratá – buď obstarané vlastnou činnosťou, alebo kúpou

3. Účtovná skupina 13 tovar:

Sú to zásoby, ktoré boli nakúpené za účelom ďalšieho predaja so ziskom.

4. Účtovná skupina 19 opravné položky k zásobám:

Vytvárajú sa len v prípade, ak trhová cena poklesla a toto zníženie ocenenia v účtovníctve nie je
trvalého charakteru. Zmyslom opravných položiek je to, že prechodným znížením trhovej ceny
zásob ostane pôvodná účtovná cena zachovaná a tento cenový výkyv zníži výsledok hospodárenia.
V prípade trvalého zníženia zásob sa zruší opravná položka a súčasne sa zaúčtuje úbytok zásob na
stranu Md nákladových účtov.
Opravné položky na zvýšenie cien zásob sa nesmie používať!!!

Oceňovanie zásob

Nakúpené zásoby sa oceňujú obstarávacou cenou (cena daných zásob, do ktorej sa zahŕňajú aj náklady
spojené s obstarávaním týchto zásob – poistné náklady, clo, preprava..).
Obchodné diskonty, rabaty a iné podobné položky by mali byť od obstarávacej ceny odpočítané.

Oceňovanie vlastnými nákladmi (náklady na premenu)
Náklady, ktoré priamo súvisia s výrobou, čiže priamy materiál, priame mzdy a alokácia fixnej a variabilnej
réžie, ktorá je vynaložená pri premene materiálu na hotové výrobky.

Do vlastných nákladov je možné podľa medzinárodných účtovných štandardov možné zahrnúť aj kurzové
rozdiely a úroky cudzieho kapitálu. V prípade výroby majetku, ktorý potrebuje dozrievať dlhšie obdobie,
prípadne pre možnosti predaja si vyžaduje uplynutie dlhšieho času (výroba vína, tabaku.. ).

Náklady, ktoré nepatria do cenných zásob:

o neobvyklé množstvo odpadového materiálu
o náklady na skladovanie
o správna réžia
o náklady na odbyt (predaj) tovaru

Reprodukčná obstarávacia cena

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 10

Používa sa vtedy, ak sa nedajú zistiť vlastné náklady (napr. u novo narodených mláďat, alebo zásoby
získané do daru, prebytky ... )

Oceňovanie zásob pri vyskladňovaní

1. Metóda individuálneho ocenenia – každá konkrétna zásoba je účtovaná pri jej úbytku zo skladu

do nákladov v takej cene, v akej bola obstaraná. Metóda náročná na čas.

2. Metóda FIFO – prvá obstarávacia cena prírastku konkrétnej zásoby sa použije, ako prvá cena na

ocenenie úbytku tejto zásoby.

3. Existovala metóda LIFO - od roku 2004 je zakázaná !!

4. Metóda váženého aritmetického priemeru – založená na výpočtoch, vychádzajúcich

z historických, alebo bežných reprodukčných cien.

Celková fakturovaná cena obstaranej zásoby na sklade (v Eurách) / celkový počet zásoby na sklade
(v ks)

Zásoby – majetok, ktorého spotreba je menšia, ako 1 rok. A ocenenie je nižšie, ako 1700 Eur.

Evidencia zásob

Podrobnejšia evidencia zásob sa vedie v skladoch materiálu, vedie ju skladník, alebo skladový účtovník,
ktorý vykonáva prvotnú kontrolu nákladov a zostavuje pre materiálovú učtáreň požadované doklady,
prípadne prehľady. Prvotným záznamom je kniha došlých faktúr (zásielok), do ktorej skladník zapisuje
podľa dodacieho listu a prepravných dokladov údaje o zásielke materiálu. Na každú prijatú zásobu do
skladu vyhotoví príjemku.
Pri vyskladnení zásob nám slúži účtovný doklad výdajka.
Prevodka (doklad) - prevod zásob z hlavného do príručného skladu.
Podľa príjemiek a výdajok skladník zaznačuje prírastky a úbytky materiálu na skladových kartách a tieto
karty sa zriaďujú pre jednotlivé druhy materiálu a predstavujú analytickú evidenciu materiálu.

Spôsoby účtovania zásob

Priebežný systém účtovania zásob:
Spôsob A – môžu ho použiť účtovné jednotky, pre ktoré platí účtovná osnova pre podnikateľov. Musia
týmto spôsobom evidovať zásoby tie účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť dávať kontrolovať účtovnú
závierku audítorom.
Jeho podstatou je to, že každý nákup sa účtuje na sklad a každé zmeny (prírastky a úbytky) sa evidujú
priebežne, počas celého účtovného obdobia. V každom okamžiku účtovného obdobia je možné zistiť
aktuálny stav zásob.
Na účet 111 sa zachytávajú obstarávacie ceny materiálu, obstaranie tovaru na 131. Tieto účty sú kalkulačné
a na týchto účtoch sa zisťuje obstarávacia cena materiálu, alebo tovaru.
Výhody tohto spôsobu:

-

Jednoduchšia orientácia

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 11

-

Vyšší stupeň kontroly

-

Okamžitá dostupnosť potrebných údajov z účtovníctva

Nevýhodou tohto spôsobu je to, že je náročnejší z hľadiska množstva účtovných záznamov a je nákladnejší
v porovnaní s druhým B spôsobom.

Spôsob B – periodický systém; týmto spôsobom môžu účtovať len tie účtovné jednotky, ktoré nemajú
povinnosť dávať si overovať účtovnú závierku audítorom (napr. s.r.o.). Podstatou je to, že účtovné prípady
súvisiace s obstarávaním materiálu alebo tovaru sa v priebehu účtovného obdobia účtujú priamo do
nákladov, teda na účtoch 112, alebo 132 sa účtuje len na začiatku účtovného obdobia.
Je nevyhnutné, aby sa viedla priebežne skladová evidencia, aby bolo možné zistiť stav zásob kedykoľvek.
Tento spôsob nedáva žiadne informácie napr. o krádežiach, stratách.
Tento spôsob využívajú účtovné jednotky, ktoré obchodujú s veľkým množstvom zásob, ale lacných.

Inventarizácia zásob
Skutočné stavy zásob sa zisťujú fyzickou resp. dokladovou inventúrou.
Inventúra – proces, ktorým sa zisťujú skutočné stavy príslušného majetku.
Inventarizácia – porovnanie skutočného stavu s účtovným stavom zásob.
Pri fyzickej inventúre môže účtovná jednotka zistiť manko, prebytok, škodu, alebo prirodzený úbytok
zásob. Manko na zásobách zistíme tak, že stav na zásobách je nižší, ako stav na účtovníctve. Prebytok je
jav opačný. Škodou na zásobách sa rozumie fyzické znehodnotenie, teda neodstrániteľné poškodenie, alebo
zničenie. Prirodzené úbytky zásob – technologické a technické straty, vysýchaním, alebo rozprášením vo
výrobnom procese.

Dlhodobý hmotný majetok

 5.1.; (IAS 4 už neexistuje; IAS 16 sa premen.: neobežné hmotné aktíva; IAS 40 nehnuteľnosti

investičného charakteru.)

 5.1.1. (tab. 5.1. sa neučiť); 5.1.1.1. (členenie odpisov tab. 5.1. vedieť!); 5.2.2.; 5.4. (poznámky

z prednášok a potom sa pozrieť na toto); 5.5;

Dlhodobý majetok – majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok a ktorý účtovná jednotka
vlastní, alebo s ním hospodári. Je to dlhodobo viazaný majetok a účtuje sa v účtovnej triede 0.

Dlhodobý nehmotný majetok – také zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 2400 Eur.
012 aktivované náklady na vývoj - predstavujú úspešne vykonaných vývojových prác (návrh, výroba,
design, skúšanie prototypov .. pred začatím výroby, návrh nástrojov, šablón, foriem, čipov, ktoré si
vyžaduje nová výroba a tak isto aj technické postupy, receptúry a podobne.
Aktivovanie nákladov na vývoj sa môže robiť len vtedy, ak sa predmety vývoja nakúpili samostatne,
vytvorili vlastnou činnosťou na to, aby sa s nimi obchodovalo, alebo na internú potrebu.
Do aktivovaných nákladov na vývoj nepatria výdavky spojené s predmetmi chránené právom
z priemyselného vlastníctva, alebo iného duševného vlastníctva.
013 software – je to dlhodobý nehmotný majetok bez ohľadu na to, či je, alebo nie je predmetom
autorských práv, ale za predpokladu, že ho podnik kúpil samostatne (nie je súčasťou hardwearu), vytvorený
vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s ním, alebo pre internú potrebu.
014 oceniteľné práva – predstavujú výsledky tvorivej duševnej činnosti, ktoré účtovná jednotka buď
nakúpila, alebo ich poskytuje (napr. výrobno-technické poznatky – knowhow, licencie, užívacie práva,

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 12

vydavateľské práva a tituly, autorské práva na literárne, vedecké, umelecké.. obchodné značky, ochranné
známky, mená)
015 goodwill – buď obstaraný kúpou, výmenou, alebo vkladom podniku, alebo jeho časti rozdelením alebo
splynutím (vzniká pri kúpe /akvizícií/. Je rozdielom medzi kúpnou cenou podniku a celkovou trhovou
hodnotou, napr. spoločnosť A kupuje spoločnosť B za 5 000 000 Eur. Súčet aktív /budov, zariadení,
pohľadávok../ - súčet záväzkov = 3 700 000 Eur. Teda ten rozdiel 1 300 000 je hodnota dobrého mena
nakupovanej spoločnosti /firmy B/ - goodwill.
019 ostatný dlhodobý nehmotný majetok – tu sa zaúčtuje majetok, ktorý nevieme zaúčtovať do ostatných
účtov.
! ! ! Nehmotný majetok, ktorého ocenenie je nižšie ako 2400 Eur, ale jeho doba použiteľnosti je viac ako 1
rok, sa účtuje na ťarchu účtu (Md) účtu 518 ostatné služby.

Hmotný majetok – 02 + 03 účtovná skupina – také zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako
1700 Eur a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok.
021 stavby – budovy, haly, šachty, komíny, cesty, bytové, nebytové priestory.
022 samostatné hnuteľné veci a

súbory hnuteľných vecí

– musia mať samostatné technicko-ekonomické

určenie. Napr. stroje, dopravné prostriedky, kancelársky nábytok..
025 pestovateľské celky trvalých porastov – ich doba plodnosti je dlhšia ako 3 roky.
026 základné stádo, ťažné zvieratá – bez ohľadu na obstarávaciu cenu.
029 ostatný dlhodobý hmotný majetok – účtuje sa tu otváranie nových lomov, hlinísk, pieskovní, technická
rekultivácia stavieb a komunikácii.
Účtovná skupina 03:
031 pozemky
032 umelecké diela a zbierky – ich hodnota stúpa.
Účtovná skupina 06 – dlhodobý finančný majetok – predstavuje dlhodobý majetok podniku, ktorý má
podnik vo vlastníctve a obstaráva ho za účelom obchodovania s ním, alebo aby si uložila voľné peňažné
prostriedky. Výhodou takéhoto uloženia prostriedkov je to, že prinášajú výnosy z obchodovania (resp. rastu
trhovej ceny – napr. nájomné z nehnuteľnosti). Patria tu napr. cenné papiere a podiely, pôžičky
poskytované účtovnou jednotkou na dlhšie obdobie, súbory hnuteľných a nehnuteľných vecí
prenajímaných ako celok. Tak isto aj umelecké diela a zbierky z drahých kovov, ak slúžia len na dlhodobé
uloženie finančných prostriedkov.

Oceňovanie
V závislosti od druhu majetku sa DM oceňuje:
najčastejšie používaná obstarávacia cena – cena obstarávania DM, vrátane všetkých nákladov spojených
s obstaraním.
Reprodukčná obstarávacia cena – cena, za ktorú by sa DM obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Touto
cenou sa oceňuje majetok získaný do daru. DHM novozistený v účtovníctve do teraz nezaevidovaný sa tak
isto určuje tu.
Ocenenie vlastnými nákladmi – používa sa pri vytvorení DM vo vlastnej réžii. Všetky priame a nepriame
náklady spojené s vytvorením majetku.

Zostatková cena – rozdiel medzi vstupnou cenou a hodnotou oprávok
Zvýšená vstupná cena – cena zistená vlastnými nákladmi, ktorá je zvýšená o cenu dokončeného
technického zhodnotenia.

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 13

Spôsoby obstarania dlhodobého majetku

-

Kúpa

-

Vytvorenie vlastnou činnosťou

-

Získaním do daru

-

Získaním práv k výsledkom tvorivej duševnej činnosti (kúpa patentu, licencie.. )

-

Preradením z osobného užívania do podnikania

-

Finančný leasing – zmluva o kúpe najatej veci

Odpisovanie dlhodobého majetku
V procese používania sa DM opotrebúvala, čiže stráca na hodnote, táto hodnota sa časom prenáša do
vyrábaných výrobkov, alebo do výkonov podnikateľského subjektu. (naštudovať z manažérskej
ekonomiky).
Odpisy – miera opotrebovanie DM za určité časové obdobie (mesiac, resp. rok) vyjadrenú v peniazoch.
Predkontácia pri účtovaní je 551/08.
Oprávky – kumulované odpisy, sú kontraaktívnym účtom, na ktorom sa zachytáva zníženie hodnoty
majetku procesom opotrebovania.

Druhy odpisov:
Účtovné – stanovuje podnikateľský subjekt v závislosti s dobou životnosti majetku a majú verne zobraziť
skutočnosť, teda reálny pokles hodnoty majetku. Účtovná jednotka si zostavuje odpisový plán, kde volí
metódu odpisovania a pod. Tieto účtovné odpisy sa účtujú.
Daňové - Stanovujú sa podľa zákona o daniach z prímov. V účtovníctve sa neúčtujú, ale na účely dane
z prímov ich musí účtovná jednotka vyčísliť a porovnať s účtovnými odpismi.

 Zopakovať výpočet odpisov!!! – môže byť na skúške

Vyradenie:

a) Likvidáciou v dôsledku morálneho, alebo fyzického opotrebovania.
b) Predajom nepotrebného DM
c) Darovaním
d) V dôsledku manká alebo škody
e) Preradením z podnikania do osobného užívania

V praxi môžu nastať 2 prípady:
Vyradenie DM, ktorý je úplne odpísaný
Vyradenie DM, ktorý nie je úplne odpísaný

Slúži nám na to zápis o vyradení dlhodobého majetku.

Analytická evidencia – dlhodobý majetok tvorí asi najpodstatnejšiu časť majetku. Protokol o zaradení DM
do užívania slúži na zaúčtovanie DM do účtovných skupín 01, 02, alebo 03.
Podľa zápisu o zaradení sa vytvorí analytický účet, ktorý sa tiež volá aj inventárna karta.

Nehmotný majetok

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 14

 6.1.; 6.1.3.1. (goodwill bude určite na písomke aj skúške !!!); 6.1.4. (výskum, vývoj, web

a pod); 6.3.; 6.4.; 6.4.1.

Krátkodobý majetok

Je to majetok, ktorý sa spotrebuje väčšinou do 1 roka, má teda krátkodobý charakter a pozostáva z týchto
súvahových položiek:

-

Pohľadávky

-

Krátkodobý finančný majetok

-

Zásoby

Krátkodobý finančný majetok a pohľadávky

Krátkodobý finančný majetok patrí medzi krátkodobé aktíva a patria tu peňažné prostriedky a ich peňažné
ekvivalenty, krátkodobé cenné papiere dlžného i majetkového charakteru, zmenky na inkaso, finančné
deriváty.

Peniaze a peňažné ekvivalenty reprezentujú začiatočný aj konečný bod cyklu pracovného kapitálu. Je to
cyklus od bodu v čase, keď sa účtovná jednotka zaviaže zaplatiť za nákupy až po inkaso pohľadávok, ktoré
vznikli z titulu predaja tovaru, alebo služieb. Okrem nákupov platených v hotovosti peniaze predstavujú
bod v prevádzkovom cykle, kde manažment môže podľa svojho uváženia naložiť s peňažnými
prostriedkami a rozhodnúť sa o ich použití.
Peniaze sú najlikvidnejšie z aktív a predstavujú štandardný prostriedok výmeny, sú východiskom pri
oceňovaní aj pri účtovaní všetkých položiek. Peniaze predstavujú hotovosť v minciach, bankovkách
v pokladnici, ale aj hotovosť v banke a na rôznych terminovaných účtoch.

Peňažné ekvivalenty – peňažné poukážky, poštové poukážky, šeky, cestovné šeky.

Peniaze sú najcitlivejšie z dôvodu zneužitia a vyžadujú si z postavenia manažmentu zabezpečiť opatrenia,
aby sa zabránilo ich sprenevere, krádeži. Manažment častokrát čelí dvom základným problémom pri
účtovaní s hotovosťou – musia sa ustanoviť prísne pravidlá kontroly, aby sa zabezpečilo zaúčtovaniu
nelegálnych transakcií; ustanoviť smernice riadenia hotovosti a hotovostných operácií – interný systém
kontroly.

Vykazovanie v hotovosti
Z hľadiska vykazovania hotovosti je potrebné brať do úvahy vykazovanie peňažných ekvivalentov,
vykazovanie z hľadiska kontokorentného účtu a vykazovanie viazanej hotovosti.

Peňažné ekvivalenty sú vysoko likvidné aktíva a považujú sa za krátkodobé investície a podľa IAS IFRS sú
považované za cenné papiere s dobou splatnosti do troch mesiacov od času nákupu.

Štátne pokladničné poukážky, vkladné knižky.. ??
Informácia o dobe splatnosti musí byť uvedená v poznámkach, ako súčasť účtovnej závierky.

Kontokorentný účet – spoločnosť (účtovná jednotka) dá súhlas, že môže čerpať účtovná jednotka peňažné
prostriedky na príslušnom účte do určitej vopred stanovenej výšky, to znamená ísť do debetu (do mínusu).

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 15

Hodnota takto čerpaných peňažných prostriedkov predstavuje krátkodobý úver a túto sumu je potrebné
vykázať medzi krátkodobými záväzkami (potom sa táto hodnota musí zaúčtovať na účet 231 – krátkodobé
bankové úvery). – môže tu vzniknúť mínusová hodnota (iba tu!!)
Informáciu o povolenej možnosti prečerpať účet do dohodnutých mínusových hodnôt je potrebné zverejniť
v súvahe aj v poznámkach.

Viazaná hotovosť – určité fondy hotovosti môže účtovná jednotka vytvárať za nejakým účelom. Sú určené
napríklad na výplatu miest, dividend, alebo tak isto tu patria fondy na výplatu dlhopisov. Ak zostatok na
týchto fondoch nie je významný (významnosť – interval musí byť vo vnútropodnikovej smernici), tak
potom nie je potrebné ich vykazovať oddelene vo finančných výkazoch.

Riadenie hotovosti – ochrana hotovosti pred krádežou, alebo stratou, plánovanie, kedy firma potrebuje
hotovosť, zosúladenie zostatku peňazí v banke, sú len niektoré z problémov. Manažéri na všetkých
úrovniach sú zodpovedný za efektívnu internú kontrolu. Aby sa predišlo týmto problémom, tak účtovná
jednotka by mala zabezpečiť aspoň tieto skutočnosti:

-

Spoľahlivý personál s jasne vymedzenou zodpovednosťou

-

Rozdelenie povinnosti

-

Splnomocnenie na výkon

-

Bezpečnostná ochrana

-

Pozitívne pracovné prostredie

-

Priebežná kontrola

-

Analýza úžitku a nákladov

Pohľadávky

-

Účtovná trieda 3

Predstavujú nároky účtovnej jednotky voči zákazníkom a iným subjektom. Ide o nárok dostať peniaze za
tovary, alebo služby od odberateľa, alebo iného subjektu.
Sú nehmotného charakteru. Krátkodobé – do jedného roka, dlhodobé – nad 1 rok.

Obchodné pohľadávky – najčastejšie vyskytujúcou sa skupinou. Je to sľub odberateľa (zákazníka), že
zaplatí za nakúpený tovar, alebo poskytnutie služieb do určitej doby, alebo lehoty.

Zmenka na inkaso – je to písomný sľub, že zákazník zaplatí za určitú sumu v presne stanovený dátum
v budúcnosti. Môžu sa vyskytovať ako krátkodobé alebo dlhodobé.

Iné pohľadávky (pohľadávky z neobchodného styku) – vznikajú pri rôznych transakciách. Napr. podiely
spoločníkom a zamestnancom ešte neuhradené, podiely voči dcérskym spoločnosti, zálohy na krytie
potenciálnych škôd a strát a pod.

Finančné nástroje

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 16

 7.1.; 7.1.1.; 7.1.2. (čo je finančné aktívum, finančný záväzok); str. 68 – kapitálový nástroj, derivát +

príklady; 7.1.6. (čo je úroková miera);

Riziká spojené s finančnými nástrojmi

Cenové riziko – ide o riziko straty zo zmien trhových cien – zmien finančných, či komoditných hodnôt
nástrojov v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok (napr. nepriaznivý vývoj úrokovej miery, cien
akcií, cien komodít a pod.). Toto cenové riziko sa delí na menové (kurzové) riziko, ktoré predstavuje
citlivosť zmien aktív, pasív a peňažných tokov, ovplyvňuje najmä termínované pohľadávky a záväzky
a tradičné členenie tohto rizika je do troch skupín pod názvom transakčné riziko, ekonomické riziko
a účtovné riziko. Riziko zmeny úrokovej miery spočíva v možnosti zvýšenia úrokových platieb dlžníka
pri raste úrokových mier v ekonomike, tomuto riziku je vystavený každý podnik, ktorý má v aktívach
a pasívach finančné a komoditné nástroje. Toto riziko sa delí na riziko premenlivej úrokovej sadzby, riziko
úrokových zmien aktív a riziko úrokových zmien pasív. Trhové riziko zahŕňa zmeny v ponuke a dopyte na
trhu a na to nadväzujúce riziko cenových zmien v podnikových vstupoch a výstupoch. Môže sa prejaviť
v zmenách bežných výnosov a nákladov, ale aj v zmenách efektívností jednotlivých projektov.

Úverové riziko – je riziko z pohľadu úveru, je dané možnosťou, že dlžník nebude schopný plniť na čas,
alebo vôbec svoje záväzky vo vzťahu k veriteľovi. Nebude schopný splácať úroky, ani svoj dlh a tým
spôsobí držiteľovi pohľadávky (veriteľovi) stratu. Napríklad zhoršenie hospodárskej situácie dlžníka, jeho
neochota plniť záväzky, riziko krajiny vznikajúce pri medzinárodných úverových vzťahoch. Člení sa na 4
podskupiny:

a) Priame úverové riziko – riziko straty zo zlyhania partnera
b) Riziko úverových ekvivalentov
c) Menové vyrovnávacie riziko – riziko straty zo zlyhania transakcie pri výmene mien
d) Riziko úverovej angažovanosti

Riziko likvidity – riziko, ktoré je spojené s možnosťou, že v čase, keď máme splniť isté finančné záväzky
nebudeme mať dostatok likvidných prostriedkov. Patrí tu riziko financovania – riziko straty v prípade
momentálnej platobnej neschopnosti; riziko trhovej likvidity – riziko straty v prípade likvidity trhu
s finančnými nástrojmi.

Riziko cash-flow – riziko kolísania budúcich.. Možnosťou eliminácie tohto rizika je vypracovanie
predpokladov cash-flow na rôzne časové obdobia.

Operačné riziko – riziko straty s realizácie operácií v dôsledku realizačných chýb, alebo chýb
v zaúčtovaní nejakej obchodnej (hospodárskej) operácie. Delí sa na transakčné riziko, riziko operačného
riadenia a riziko systému.

Obchodné riziko – patrí tu právne riziko, daňové riziko a riziko pohromy a prírodných katastrof.

Systémové riziko – riziko prenosu ťažkostí, keď neschopnosť jednej inštitúcie splniť svoje záväzky v čase
ich splatnosti spôsobí, že iné inštitúcie nebudú schopné splniť svoje záväzky.
Toto zlyhanie môže spôsobiť značné úverové aj likvidné problémy a môže ohroziť aj stabilitu systému.

Záväzky, rezervy a podmienené záväzky

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 17

-

9.1.5.; 9.1.3., 9.1.4. (celú 9.1.); 9.2.; 9.3. (vysvetliť podmienené záväzky);

Výsledok hospodárenia a vykazovanie podľa segmentov

-

Táto kapitola nie je potrebná sa učiť zo skrípt!

Výsledok hospodárenia pozostáva z rozdielu výnosov a nákladov.

Štruktúra nákladov – na posudzovanie a riadenie hospodárnosti a efektívnosti je podstatné
nasledujúce členenie nákladov:

a) Druhové členenie – vyjadrujú prvotnú druhovú formu nákladov pri ich vstupe do činnosti podniku

z externého prostredia, základné druhy nákladov poznáme: spotreba materiálu, spotreba prác
a služieb, mzdové a ostatné osobné náklady, odpisy dlhodobého majetku a finančné náklady.

b) Účelové členenie – súvisí s racionálnym rozhodovaním a kontrolou primeranosti vynaložených

nákladov s cieľom zistiť, či v podniku vzniká úspora, alebo prekročenie nákladov. Toto členenie sa
uskutočňuje na rôznych úrovniach, najskôr sa rozčlenia do hlavnej, vedľajšej alebo pomocnej
činnosti a v rámci týchto troch druhov sa ďalej členia na drobnejšie úrovne.

c) Členenie podľa miesta a vzniku zodpovednosti – ide o priradenie nákladov k vnútropodnikovým

útvarom, kde jednotlivé činnosti prebiehajú a ktorých zamestnanci zodpovedajú za racionálne
vynaloženie nákladov na danú činnosť.

d) Kalkulačné členenie – vychádza z posúdenia príčinnej súvislosti nákladov s určitým finálnym

výkonom.

Zásady účtovania nákladov

Náklady: v účtovnej triede 5
Môžeme povedať, že všetky účty nákladov sa prevádzajú na účet ziskov a strát na stranu Md v rámci
účtovnej závierky.

Členenie nákladov v účtovníctve:
50 Spotrebované nákupy
51 Služby
52 Osobné náklady
53 Dane a poplatky
54 Iné náklady na hospodársku činnosť
55 Rezervy, odpisy a opravne položky
Všetky tieto skupiny znamenajú náklady na hospodársku činnosť!

56 Finančné náklady
57 Rezervy a opravne položky k finančným nákladom
Zobrazujú finančné náklady v podniku!
58 Mimoriadne náklady
59 Dane z príjmov..

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 18

Hospodárska činnosť - Zahŕňa náklady na prevádzkovú činnosť, ktorá súvisí s predmetom
podnikania na činnosť vykonávanú na podporu prevádzkovej činnosti ak súvisí s hospodárskou činnosťou.

Finančné náklady – zahŕňajú náklady na finančnú činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami,
ako úrokovými, predajom cenných papierov a pod.

Mimoriadne náklady – nesúvisia ani s bežnou, ani s finančnou činnosťou, preto sa predpokladá,
že sa nebudú často opakovať, vznikajú napríklad v dôsledku nejakej škody spôsobenej živelnou pohromou.

Výnosy – efektívnosť hlavnej zárobkovej činnosti podniku možno hodnotiť podľa dosiahnutých
výsledkov vo vzťahu k celkovým vynaloženým nákladom. Výnosy znamenajú prírastok majetku, ktorý
vzniká realizáciou podnikových výkonov, čiže napr. predaj výrobkov, tovarov či poskytovanie služieb,
zníženie záväzkov podniku.
Podľa medzinárodných účtovných štandardov výnos sa mal vykázať, ak sú splnené 2 základné podmienky:

1. Je pravdepodobné, že predávajúcemu bude z danej činnosti plynúť v súčasnosti, alebo budúcnosti

ekonomický úžitok, alebo prospech.

2. Tento prospech možno spoľahlivo oceniť.

Základné zásady účtovania:
Nachádzajú sa v účtovnej triede 6 a vykazujú sa na strane D účtu 710.

Výnosy z hospodárskej činnosti:
60 Tržby za vlastné výkony a tovar
61 Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob
62 Aktivácia
64 Iné výnosy z hospodárskej činnosti
65 Zúčtovanie rezerv a opravných položiek hospodárskej činnosti

Výnosy z finančnej činnosti:
66
67
68 Mimoriadne výnosy

Účet 710:

Md 710 D

Náklady Výnosy

Zisk Strata

Leasingy

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 19

- Prenájom – je rozšírenou formou získavania dlhodobého majetku nájomcom, teda užívateľom,

úplne, alebo čiastočne z cudzích zdrojov. Prenájom dlhodobého majetku je nájomný vzťah medzi dvoma
zmluvnými stranami , pri ktorom nájomca na základe zmluvy o prenájme uhrádza prenajímateľovi počas
dohodnutej doby stanovené splátky nájomného ako protihodnotu za používanie dlhodobého majetku.
Teda nejde o vlastnenie majetku (predmetu leasingu) ale ide len o jeho užívanie.

- Hovorí o

ňom IAS 17 leasingy

!!!

- Podľa medzinárodných účtovných štandardov prenájmu upravuje IAS 17, ktorý rozlišuje finančný,

operatívny a spätný prenájom a to na základe rozdelenia rizík a prostriedkov, ktoré plynú z vlastníctva
prenajímaného majetku medzi prenajímateľom a nájomcom.

Finančný prenájom (leasing) – dlhodobý prenájom s následným prevodom vlastníckych práv na
nájomcu po ukončení prenájmu. Prevádzajú sa všetky riziká a úžitky z vlastníctva.
1. Počas celej doby finančného prenájmu nájomca nevykazuje vo svojej súvahe predmet prenájmu, ani

k nemu zodpovedajúce záväzky, ktoré mal nájomca voči prenajímateľom. Tento prvý prístup platil do
31. 12. 2003.

2. Od 1. 1. 2004 sa podľa slovenskej právnej úpravy vykazuje predmet prenájmu v účtovníctve nájomcu

(v súvahe nájomcu).

Operatívny prenájom (leasing) – nepredpokladá sa, že podnik ako nájomca odkúpi predmet leasingu,
tento majetok po skončení prenájmu musí vrátiť prenajímateľovi, čiže vlastníkovi.
Prenajímateľ potom pokračuje v prenájme iným užívateľom. Doba prenájmu zväčša predstavuje len
krátku časť z celkovej doby životnosti majetku a rieši krátkodobú potrebu podniku.

Spätný prenájom (leasing) – aj tento spôsob upravujú postupy účtovania a ide o transakciu predaja
a spätného prenájmu, ktorá zahŕňa predaj majetku podnikom, čiže predávajúcim a prenájom toho istého
majetku predávajúcemu podniku.

Medzitýmne výkazníctvo

-

Čo to je? (z knihy – ten prvý odstavec)

-

12.1.1.; 12.1.2.

Konsolidovaná účtovná závierka

-

Komplexná závierka materskej účtovnej jednotky za dcérske účtovné jednotky.

-

Základné pojmy 13.1.1; 13.1.2; 13.1.2.1; 13.2. (všetky); účtovanie nie!

-

Veľká otázka na skúške sa bude týkať kapitoly, ale v zátvorke budú pomocné body



Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 20

Časové rozlišovanie nákladov a výnosov

Podstata časového rozlíšenia

Medzi výnosmi a nákladmi bežného obdobia by mali byť vykazované aj tie účtovné prípady, ktoré sa ako
príjem, či výdaj prejavia až v budúcom účtovnom období, ale súvisia s bežným obdobím. Toto je možné
dosiahnuť len časovým rozlíšením nákladov a výnosov. Nevyhnutnosť existencie časového rozlíšenia
vyplýva z dodržania všeobecných účtovných zásad, ktoré sa týkajú bežného účtovníctva aj účtovných
závierok. Položky časového rozlíšenia sú nástrojom uplatnenia týchto zásad:

a) Zásada pravdivého a verného zobrazenia skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva
b) Zásady nezávislosti účtovných období
c) Zásada akruálnosti
d) Zásada opatrnosti
e) Zásada dodržania momentu realizácie (realizačný princíp)
f) Zásada vecného a časového priradenia nákladov a výnosov k obdobiu, s ktorým súvisia

-

3.Smernica Rady EÚ definuje položky časového rozlíšenia nasledovne:

A) Ako položky časového rozlíšenia sa musia vykazovať ako výdavky, ktoré nastali pred dňom, ku

ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

B) Ako položky časového rozlíšenia pasív sa musia vykazovať ako prijmi, ktoré nastali pred dňom, ku

ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Existencia časového rozlíšenia položiek vyplýva zo zákona o účtovníctve, ale iba nepriamo a to zo zásady
vecnej a časovej súvislosti účtovných súvislosti.
Už bližšie špecifikujú konkrétne účty, ktorými sa účtuje časové rozlíšenie nákladov a výnosov.
Tieto postupy účtovania rozlišujú:

1. Náklady a výnosy, ktoré sa musia účtovať do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
2. Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období sa časovo rozlišujú ako:

-

Náklady budúcich období – 381, 382

-

Výdavky budúcich období – 383

3. Výnosy a prijmi, ktorí sa týkajú budúcich období sa časovo rozlišujú ako:

-

Výnosy budúcich období – 384

-

Prijmi budúcich období – 385

4. Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy

ich vecný obsah a suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú.

5. Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových

položiek, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období.

6. Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra.

Účtovanie časového rozlíšenia nákladov
Pre podvojné účtovníctvo je charakteristické oddelené sledovanie výdavkov a s nimi súvisiacich nákladov,
ktoré majú vplyv na výsledok hospodárenia. V praxi častokrát vzniká nesúlad medzi výdavkami
a nákladmi na prelome účtovných období a preto je potrebné ich časovo rozlišovať.

Systém účtovnej evidencie, podľa štandardov EÚStrana 21

381 Náklady budúcich období – predstavujú výdavky bežného obdobia a ide napríklad o vopred platené
nájomné, predplatné časopisov, platenie bankových úrokov (záleží od zmluvy).

382 Komplexné náklady budúcich období – predstavujú výdavky bežného obdobia, ktoré sa sledujú vo
vzťahu k danému účelu akcie. Napríklad vopred platené nájomné inzertného miesta a pod.

383 Výdavky budúcich období – predstavujú náklady, ktoré s bežným účtovným obdobím súvisia, ale
výdavok s nimi spojený (úhrada) ešte nenastal a tento výdavok sa uskutoční až v ďalšom účtovnom období
(nájomné platené pozadu).

Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa časovo nesmú rozlišovať:

-

Náklady spojené so zlúčením, s plynutím alebo rozdelením spoločnosti, alebo zmenou právnej
formy.

-

Náklady na marketingové štúdie, na prieskum trhu

-

Náklady na získanie certifikátov a rôznych noriem, alebo zábeh nejakých nových výrobkov.

-

Náklady na získanie vlastného imania

Časové rozlíšenie výnosov

So vznikom výnosov v podvojnom účtovníctve sú spojené prijmi peňažných prostriedkov.

384 Výnosy budúcich období – prijmi bežného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov budúcich období
(napr. nájomné prijaté vopred, vopred prijaté predplatné, sumy zaplatených paušálov vopred na
zabezpečenie servisných služieb)

385 Príjmy budúcich období – predstavujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré patria do bežného účtovného
obdobia a týkajú sa príjmov v budúcich obdobiach. Ide o prípady, keď v bežnom období boli realizované
výkony, poskytnuté služby a patria k ním aj určité náklady. Najčastejšie sa používa na účtovanie nájmu
prijatého pozadu.