Zmenkové a šekové právo

Zmenkové a šekové právo

speter@orangemail.sk

Zmenkové a šekové právo

Pojem zmenkové právo: súhrn právnych noriem regulujúcich a upravujúcich zmenky.
Vývoj: najskôr išlo o právo obyčajové. V rímskom práve ešte právo zmenkové a šekové neexistovalo,
pretože ešte neexistovala zmenka.
Pre právo je charakteristické, že ide o súhrn právnych noriem a právnych predpisov, ktoré upravujú
rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov. Pre zmenkové a šekové právo je charakteristické, že ide o
právne normy, ktoré upravujú zmenky a výkon zmenkových práv a povinností, ich zachovávanie a
uplatňovanie. Ide zásadne o normy súkromného práva.
Rovnorodosť spoločenských vzťahov je kritériom, ktoré oprávňuje považovať zmenkové a šekové právo
za odbor súkromného práva. Ide o rovnorodosť s ohľadom na predmet (objekt), ktorým je zmenka.
Zmenka je predmetom zmenkovoprávnych vzťahov. Zmenka nie je vec a nie je ani výlučne právo. Nie je
možné ju chápať len ako pohľadávku.
Zmenka je cenný papier.
Zmenka síce musí mať materializovanú podobu, ale listina nemá sama osebe takú hodnotu, aby mohla
byť zmenka považovaná za vec.
Zmenka nie je len právom. Predmetom môže byť len ak sú práva nerozlučne spojené s listinou – t.j. že
listina bez práv a práva bez listiny nemôžu existovať.
Zmenka je listinný cenný papier, v ktorom sú inkorporované práva.
Zmenkovoprávne normy sú prevažne normy stricti iuris. Znamená to, že ide o normy kogentné a sú
spojené so zásadou prísnosti (prísnosť noriem zmenkového a šekového práva). Prísnosť sa prejavuje cez
tzv. rigor cambialis (cambium – zmenka). Rigor cambialis má za následok, že v texte právnych noriem
v zákone zmenkovom a šekovom nachádzame veľké množstvo právnych fikcií alebo nevyvrátiteľných
domnienok.
Ani sudca nemá dovolenú úvahu o tom, čo je alebo nie je zmenkou.
Prejavuje sa to aj v spôsobe interpretácie zmenky a zmenkovoprávnych úkonov. Interpretácia je daná
len rámcom zmenkového a šekového zákona. Interpretačné pravidlá obchodného zákonníka
neprichádzajú do úvahy. Výnimky musí dovoľovať samotný zákon.
Špecifickým znakom sú vzťahy (medzi subjektami). Pozícia subjektov je rovnocenná, rovnovážna.
Subjektom môže byť ktokoľvek, Výnimku môže ustanoviť osobitný zákon (napr. zákon o rozpočtových
pravidlách).
Vznik zmenkovoprávnych vzťahov:
Právnym titulom sú najmä právne úkony – prejav vôle, ktorý je prísne formalizovaný - právny úkon
jednej osoby však nestačí na vznik zmenkovoprávneho vzťahu. Ide zásadne o skriptívny akt.
Formalizovaný je aj vnútorne – formy určené zákonom.
Právny úkon musí byť na zmenke – na listine. (! nie v zmenke --> náležitosť sa musí nachádzať
v príslušnom zmenkovoprávnom prehlásení – najčastejšie základné zmenkové prehlásenie)
Prejav, na základe ktorého dochádza k vzniku právneho vzťahu:
-

Písomnosť

: čo nie je v skriptúre – na listine „zmenka“, nemá relevanciu z hľadiska

zmenkovoprávneho,

-

Prísnosť

-

Presnosť

: vo vyjadrovaní v texte zákona aj vo formulovaní obsahových znakov príslušného

zmenkovoprávneho úkonu.

Zmenkovoprávne normy sa odlišujú od iných vzťahov (obchodno-, občianskoprávnych). Právne normy
v zákone zmenkovom a šekovom vytvárajú relatívne samostatnú sústavu. Zákon je výsledkom činnosti
troch medzinárodných konferencií – zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.