Systémová filozofia

Systémová filozofia

 

 

Podstata a pôvod filozofie

1. vychádzame z helénskej vzdelanosti
2. na počiatku = mytologický svetonázor – od slova mýtos = povesť, báj
3. podávaný ústnym podaním
4. svetonázor (každý si niečo o tom, čo ho obklopuje, myslí)

1. súhrn poznatkov – teoretický základ
2. súhrn vôle
3. súhrn emócií a citov
4. súhrn postojov
5. súhrn konania – najdôležitejšie

 

Nie som tým, za čo sa prehlasujem, ale som tým, ako sa prejavujem.

 

1. mytológia v sebe spája :

1. reálne – poznané, čo sa dá vysvetliť
2. nereálne – nepoznané, čo sa skutočne mohlo stať

 

1. mytológia je prvý ucelený obraz sveta
2. mytológia má umeleckú podobu:

1.  antropomorfizmus (antropomorfný – človeku podobný, majúci ľudské črty, prenášanie ľudských vlastností na prírodné javy, veci, na predstavy bohov) – vysvetľuje prostredie človeka
2.  hylozoizmus (smer, podľa ktorého je hmota živá) – oživenie celej prírody
3.  sociomorfizmus – príroda a spoločnosť fungujú na spoločnom základe

 

1. strach z bohov u antického človeka bol umenšovaný, lebo aj nad bohmi vládne fátum = osud, ktorý ani oni nemohli zmeniť
2. vo fínskej architektúre je veľký vplyv hylozoizmu – vzťah k prírode
3. rozpad mytológie:

1. reálne = filozofia – prvotná veda
2. nereálne = náboženstvo – ranné formy

1. filozofia – fhile = milovať, sophia = múdrosť – láska k múdrosti
2. bohovia boli múdri, človek môže múdrosť milovať
3. čím viac viem, tým viac toho, čo neviem, sa predo mnou odkrýva
4. filozofia = záležitosť rozumu
5. náboženstvo = záležitosť viery
6. filozofia – rozum:

1. skúsenosť
2. údiv
3. pochybnosť

 

1. zdôvodnenie filozofického systému – na základe základných filozofických otázok:

1. čo bolo prvotné?
2. či je svet poznateľný?

 

 

Ad 1.

Ak odpoviem:

1. hmota = materialista – spojené s exaktnými vedami
2. vedomie = idealista :

1. objektívny – nezávisle od človeka – náboženský a nenáboženský
2. súbjektívny (chce veľké množstvo abstrakcie, odpovedá, že je ľudské, svet je utváraný mojím vedomím) – vedie k solipsizmu = sám jediný, svet je tvorený našimi zmyslami, vnúmame ho nimi, úzke vnímanie sveta

 

Ad 2.

1. materialista – je svet poznateľný, niektoré veci sú nepoznateľné
2. objektívny idealista (nezávislé)- vedomie je prvotné, ale odo mňa nezávislé; objektívne vedomie delíme na:

1. ateistické – zhoduje sa s materialistom
2. teistické – uznáva čiastočnú poznateľnosť (všetko môžem poznať okrem Boha)

1. subjektívny idealista = agnostik (agnosticizmus – idealistický smer vo filozofii, ktorý popiera možnosť objektívneho poznania podstaty sveta a jeho zákonitostí)

 

 

1.aké typy mýtov poznáte?

1. Mýty o pôvode, o vzniku – genealogické
2. Mýty o zániku sveta – eschatologické

- pri mýtoch nepoznáme autora ani formu spracovania

2.aký je vzťah filozofie k špeciálnym vedám, k náboženstvu, k politike?

1. filozofia je univerzálna veda, preto od 19. storočia nevznikol žiaden nový filozofický systém. Dnes má metodologický význam, vymedzuje pojmy exaktných vied. Má len teoretický základ, tvorí teoretický základ sveta. Filozofia vždy tvrdí, že postihuje svet objektívne. Umenie je vždy subjektívne, výpoveď o vnútornom svete, vnímaní. Aj autor, aj prijímateľ vnímajú subjektívne. Len interpretovi nemôže byť jedno,  čo autor (skladateľ) chcel vyjadriť, ale aj tu sú prvky subjektivity.
2. Katarzia – očista; umenie aj náboženstvo plní funkciu katarzie, uvoľnenie, výsledný povznášajúci účinok aj očisťujúci; druh psychoterapie

 

 

Ontologický rozmer filozofie

 

1. venuje sa bytiu, náuka o bytí

 

(bytie – jestvovanie, existencia

1. jestvovanie niekde a nejaký čas /umiestnenie, časový rozmer/
2. niečo, čo má skladbu – celok a časť

B = svet/celok/            I = jestvovanie vecí vo svete/časť/

1. štruktúra – podstata vlastností – substancia – nositeľ; idea

bytie – hmota – substancia

1. idea – pojem) → čerpané nie z prednášky ale z iného prameňa

 

Bytie:

1. to, čo je – vymedzené dobou trvania
2. vzťah medzi celkom a časťou – vymedzuje akúsi vzájomnú štruktúru, zloženie Bytie
3. určuje existenciu všetkého (a + b) = SÚCNO

 

1. ontológia je základom každého filozofického systému
2. základom ontologického riešenia je:

1. v jednej rovine materializmus
2. v druhej rovine idealizmus           - monoteistické systémy (mono – jeden), hovoria vždy o jednej podstate

 

1. uznávanie dvoch podstát – aj hmota aj vedomie (idea) = dualistické systémy
2. systémy, ktoré uznávajú nezávisle od seba viac podstát (nevymedzené množstvo), napr. Platón, Leibnitz

 

Historický vývoj:

 

ANTIKA:

materializmus (prístup cez vlastnú prax a skúsenosti)→

1. Archeická (arché = počiatok) – hľadanie pralátky, z ktorej by vyvodili vznik ostatných

1.  milétska škola – voda, vzduch, apeiron – nedefinovatľný
2.  efezská škola – oheň (dialekticky – všetko so všetkým súvisí, všetko je v neustálej zmene)
3.  eleati – v čom je zdroj zmeny; 4 živly – voda, vzduch, zem, oheň; 2 sily – láska, nenávisť = vnútorné sily

1. metafyzika – chápe veci izolovane, bez vzájomnej súvislosti
2. Herakleitos – všetko plynie hnané vlastnou silou, nemôžeš vojsť dvakrát do tej istej rieky, ani my sami nie sme si totožní

1. Štrukturálna – Demokritos – nehľadajú hmotu, ale štruktúru, hľadajú atóm – nedeliteľný, celý svet je zložený z atómov, atómy sa pohybujú v prázdnom priestore

 

Idealizmus – substancionálna koncepcia chápe hmotu ako nositeľa vlastností (materialistické), nositeľ vlastností je idea (idealistické):

1. Platón – rozdelil celý svet na dve ríše:

1. Svet bytia – ríša ideí, ktoré sú večné, idea (pojem stromu, ...)
2. Svet nebytia – materiálny svet, materiálne objekty (vznik a zánik v čase, prejde celým radom metamorfóz)

 

1. Aristoteles – prekonal a skritizoval Platóna

1. podľa neho existuje svet len jeden, a to materiálny
2. kde sa berie pohyb a mnohotvárnosť tvarov
3. celý svet je tvorený látkou (neživá, pasívna) a formou (živá, aktívna) – pre toto idealista
4. formou všetkých foriem je boh, ale nie ako ho chápe náboženstvo, dáva veciam tvar a je hýbateľom, ďalej do toho nezasahuje, nechá to vyvíjať sa
5. výnimka je v medziľudských vzťahoch, forma je dôležitejšia = ide o to AKO

 

 

STREDOVEK:

1. systém, ktorý je založený na vlastnení pozemku – feudum
2. celý je poznačený teológiou
3. úloha filozofie je v dôkaze náboženských dogiem
4. dve obdobia:

1. patristika (6. – 12. storočie)

1. pater – otec = učenie cirkevných otcov
2. najvýznamnejší predstaviteľ – sv. Augustín:

1.  jediné bytie = súcne je Boh (ako jediný nemá vznik ani zánik v čase a všetky ostatné súcna v ňom vznikajú a k nemu sa vracajú)
2.  celý svet vznikol v akte stvorenia, a to z ničoho (ax nihilo)
3.  pre patristiku existuje len teológia a v nej viera

1. scholastika (13. – 16. storočie)

1. schola – škola – vznikali univerzity
2. nová metóda vzdelávania – diskusia (učená diskusia o problémoch)
3. študent stredovekej univerzity sa musel naučiť samostatne logicky myslieť a doloží svoj záver logickými argumentami
4. duchovný oter návratu k viere: Tomáš Akvinský

1. vyargumentoval všetko, čo sa vyargumentovať dalo
2. hovorí, že svet je tvorený látkou a formou, materiálne objekty, vedou pochopiteľné, sú jednotou látky a formy (vychádzal z Aristotela); duchovné objekty, vierou pochopiteľné, sú len formy (anjeli, ...); existuje Boh ako univerzálna forma (vierou pochopiteľné), v ktorej sú obsiahnuté duchovné aj materiálne formy
3. začal zavádzať harmóniu viery a rozumu

 

NOVOVEK

1. 15. storočie = humanizmus a renesancia

1. nástup meštianstva, má ekonomickú moc a žiadnu politickú moc, chce sa mať dobre už tu na zemi
2. návrat k antike, k človeku, k vede = Kopernik (pohyby nebeských telies)

1. 16. storočie

1. materiálny pohľad na svet – Baruch Spinoza a panteizmus, hovorí, že Boh = príroda, príroda = Boh

1. 17.storočie – empirizmus (skúsenosť)
2. 18. storočie – osvietenectvo – vulgárny materializmus

 

 

Vedomie – jeho podstata a štruktúra

 

Psychické javy:

1. koncepcia = predstava o duši

   duša:

1. materialistický pohľad – zložená z mimoriadne jemných atómov
2. idealistický pohľad – na základe stvorenia

smer ANIMIZMUS – rodová spoločnosť

anima = duša – základné životné funkcie (dýchanie), za sídlo duše sa považovalo srdce

2. koncepcia = mozog

1. vulgárny materializmus (v novoveku)
2. La Metrié – mozog, podľa neho, automaticky produkuje myslenie ako aj pečeň automaticky produkuje žlč
3. Vulgárny materializmus = automatická produkcia

3. koncepcia = výsledok aktívneho odrazu skutočnosti:

1. Materializmus = mozog ako nositeľ je materiálny
2. Idealizmus = myšlienka ako produkt je idealistická         ↕

1. materiálny základ = mozog, idealistický produkt = myšlienka → materiálne vyjadrenie (jazyk = akékoľvek forma materiálneho vyjadrenia)

 

 

Koncepcie (hypotézy) o vzniku života (od novoveku nemenné):

 

1. stvorenie (podľa Biblie – Starý zákon) - židovtvo

   ▲- znak ženy +  ▼- znak muža =       Dávidova hviezda  → spojenie muža a ženy znamená pokdračovanie života

 

2. prenos života z vesmíru (17. – 19. storočie, končí L. Pasteurom) – prenos mikroorganizmov – baktérií pomocou meteoritov (Däniken)

 

3. prirodzený vývoj na zemi (Oparinova hypotéza) – celý priebeh vývoja života na zemi sa za tri mesiace odohrá pri vývoji plodu v maternici

 

Vývoj človeka:

 

1. koncepcia – stvorenie
2. koncepcia – vývoj (Darwinova teória) – človek je prirodzeným produktom biologického vývinu

 

1. vývoj človeka je úzko spojený s jeho činnosťou
2. človek je najprv homo faber = pracujúci, až potom homo sapiens = mysliaci
3. RUKA je prvý pracovný nástroj – človek je jediný zo stvorenstva, kto má palec obrátený naopak od ostatných prstov
4. Opica, ak nájde nejaký predmet, použije ho = orech rozbije o nájdený kameň; človek nemiesto toho vytvorí kladivo
5. PRÁCA je spojená s MYSLENÍM – človek je od prírody lenivý, a preto si vymýšľa prostriedky na zľahčenie činnosti
6. REČ = prostriedok na odovzdávanie skúseností, práca a reč spolu súvisia
7. VEDOMIE – je špecificky ľudské, skladá sa z:

1. Sebauvedomenie (socializácia)
2. Abstraktné myslenie
3. Práca a reč

 

 

Vedomie:

1. sebauvedomenie (je dané sociálnou väzbou, typické pre cloveka)
2. abstraktné myslenie

       

                    práca                      jazyk (rec v rôznej podobe)      

 

 

 

1. človek sa rodí so štyrmi nepodmienenými reflexmi = nevedomie:

1. dýchací
2. sací
3. úchopový (uchopovací)
4. úľakový (pud sebazáchovy – ľakací)

1. človek má vďaka genetickým informáciám určité vlohy, talenty, schopnosti (bez výchovy by sa nerozvíjali)

 

 

Vedomie:

1. intelekt = vyvodzovanie záverov, aj keď nemáme úplné informácie – pre toto sa dejú všetky objavy
2. je najvyšším stupňom vývoja psychiky a je vlastné iba človeku
3. vedomie majú aj zvieratá, ale ich vedomie je iné ako ľudské
4. u človeka vzniká prvý krát v procese spoločenských vzťahov a procese činnosti
5. vedomie najvyššia, s rečou spojená funkcia mozgu
6. vedomie:

1. individuálne
2. spoločenské, kolektívne

1. je to prúd neustále sa striedajúcich psychických obsahov:

1. minulých – spomienky, predstavy
2. súčasných – v mysli prítomných – súčasné premýšľanie, vnímanie
3. budúcich – plánovanie, predstavovanie si, prežívanie očakávaného ...

1. vedomie:

1. sebauvedonenie
2. psychické funkcie a procesy – napr. pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, pudy, inštinkty, intelekt, myslenie, emócie a city, vôľa a konanie , ....

1. pojem duša je nahradený pojmom vedomie
2. rozšírené vedomie = nadvedomie

 

Nevedomie:

1. nepodmienené – automatické úkony: dýchanie, žmurkanie (ak nie je tikom), produkcia slín, činnosť svalov, ...
2. procesy prebiehajú automaticky
3. nevedomé reakcie sa dajú ovládať, ale cvikom (autosugescia = máme všetci – schopnosť presvedčiť seba samého – napr. placebo)
4. nevedomie – city, predstavy, túžby, snahy, myšlienky , ...
5. nevedomím sa v psychológii označujú momentálne neuvedomované, ale predtým vedome prežité zážitky
6. nevedomá obsahy (ssny, chybné úkony, prerieknutia, ...) nadobúdajú význam pre život človeka prostredníctvom vedomia

 

Podvedomie:

1. prostriedok psychohygiény
2. čo nepotrebujem, presunie sa do oblasti podvedomia
3. biopole – energetické pole (zvieratá to registrujú veľmi citlivo), od tohto závisí sympatia a nesympatia
4. podprahové vnímanie = do videoklipu vložené obrázky – 25 záber nesie nejakú informáciu
5. obsahuje intuíciu – signál z podkôrovej časti bol tak silný, že prenikol do vedomia
6. ukladajú sa sem vnemy

 

Sny:

1. sú predstavy
2. sníva sa mi len to,  čo bolo predmetom môjho vnímania
3. psychoanalýza sa zaoberá snami
4. intenzita spánku:

1. hlboký útlm – mizivá sebakontrola(prvá fáza spánku)

1. je záležitosťou, ktorá prebieha počas spánku mimo vedomia, ako proces spánkovej činnosti mozgu
2. scénické produkcie, montáž z pamäťových rezerv resp. silných dojmov z bdelého stavu – nevstupujú do vedomia
3. v sne nie je nič náhodou
4. sen nehovorí o veciach, čo nie sú dôležité
5. pri spánku dôjde k útmu, dôjde k premiešaniu políčok v pamäti, čo nám vo vedomí nepripadá zmysluplné
6. sen je sprievodným javom spánku
7. snívanie prebieha dvakrát
8. hlboký spánok – mozog odpočíva, redukujú sa aj vitálne funkcie, trávenie neprebieha (prebieha až po 3h. rannej); 2x približne po 1,5 hodine; nereagujeme na zmeny svetla; dýchame veľmi hlboko
9. sny súvisia so psychickými stavmi
10. ojedinele sú čiernobiele
11. sny môžu byť s vôňami, hudbou, na pokračovanie – podľa psychického stavu a citlivosti
12. v sne nie je nič, čo nevnímam
13. počas dňa vnímame veľmi veľa vecí, ale málo prejde do vedomia
14. môžu byť aj sny, ktoré sa snívajú v určitom psychickom rozpoložení (negatívne i pozitívne)
15. v splne sa sníva častejšie
16. sú ľudia veľmi senzibilní, ktorí vnímajú aj fázy mesiaca, zmeny počasia, zmeny intenzity svetla
17. v sne organizmus nerozlišuje, či je to skutočnosť a či sen – napr. pri smrti, čo sa sníva, plačem a zobudím sa na to, že plačem
18. pri prudkom prebudení si človek sen nepamätá

 

Hmota a jej atribúty

 

Vývoj názorov na hmotu:

 

ANTIKA

1. hľadá sa konkrétna pralátka – napr. vzduch, voda, oheň, zem = apeiron
2. štruktúra – vnútorná stavba hmoty

 

STREDOVEK

1. chápeme hmotu ako pasívny stavebný materiál (prejav materializmu), cez ňu Boh modeluje všetky objekty, ktoré vyjadrujú Boží zámer

 

 

NOVOVEK

1. typické – hmota odráža poznatky exaktných vied, predstava o hmote je presne taká, aké je poznanie vied

 

MECHANIKA (Isak Newton)

1. hmota je, čo  má určitú hustotu, hmotnosť, rozpriestranenosť, potrebuje nejaký impulz, aby vznikol pobyh

 

19. storočie

1. objavenie elementárnych častíc (Thomson – elektrón, ...), elektrón sa správa ako pole; hmota nezmizla, ale sa zmenila na elektromagnetické pole

 

20. storočie

1. úplne iné vymedzenie hmoty, začína sa vymedzovať len ako pojem, ktorý nám označuje objektívnu realitu
2. je to len názov, označenie – napr. ovocie – ako také nikde nie je – je označenie všetkého, čo existuje ako jablko, banán, ...
3. každý pojem je len zovšeobecnenie

 

 

Hmota (na jednej strane) – Substancia (na druhej strane) = nositel vlastností

 

1. hmota ako pojem = je to len filozofická kategória na označenie objektívnej reality
2. neodeliteľné vlastnosti sa volajú atribúty, bez nich hmota existovať nemôže
3. atribúty:

1. pohyb
2. priestor
3. čas                    
4. odraz ?          cez tieto vlastnosti ja hmotu vnímam,

hmota je nositeľom vlastností,

kde je hmota, tam sú vlastnosti

     

Pohyb

1. akákoľvek  zmena; ak nemôže existovať hmota bez pohybu (hmota nemôže byť bez pohybu), je pohyb absolútny, je vždy absolútny!
2. Klud je relatívny, je to len jedna forma pohybu – vzhľadom k čomu? Ak sedím vo vlaku, som v kľude? Vzhľadom ku krajine som v pohybe, vzhľadom ku vlaku v kľude.

 

Priestor

1. určuje polohu objektu navzájom
2. býva 3 – rozmerný (dĺžka, šírka, výška)
3. matematik povie n – rozmerný priestor

 

Cas

1. má len jeden rozmer
2. spojením času a priestoru dostanem 4 – rozmerný časopriestor
3. má vlastnosť = inverzibilita – čas je nevratný, čas vždy plynie jedným smerom (od minulosti do budúcnosti)

 

 

1. Aké druhy pohybu poznáme?

Pohyb = zmena:

1.  fyzikálny priestor (nejaké premiestňovanie) – pohyb vo forme látky, elementárnych častíc
2.  biologický – aminokyseliny, pohyb buniek – citlivosť, dráždivosť
3.  chemický (chemické reakcie) – molekuly a atómy
4.  mechanický (na základe akcie – reakcie) – mechanika, vidíme voľným okom, časť fyziky
5.  spoločenský – na základe činnosti ľudí, vznikajú pnutia = politické, ...
6.  myslenie – na základe neurónov (biologický pohyb), elektromagnetických implzov (chemický a fyzikálny pohyb)
7.  kybernetický (klasifikácia v prvej polovici 20. storočia) – 1. hardware, 2. informatika – prenos informácií, ide o software, 3. programátor – ovláda PC (people work)

 

2. Cestovanie v čase a priestore.

3. Vysvetliť pojem nekonečnosť a neohraničiteľnosť vesmíru.

1. lopta, guľa – je neohraničiteľná, ale nie je nekonečná
2. nekonečnosť vesmíru je niečo v niečom – všetko do seba zapadá

 

 

Gnozeologický rozmer filozofie

 

Gnozeológia – gnozis = poznanie, logos = slovo, zákon – náuka o poznaní

Poznanie:

1. racionalisti – základom poznanie je rozum
2. senzualisti – základom poznania sú zmysly
3. empirici – základom poznania je skúsenosť

 

racionalizmus – R. Descartes – vrodené javy – a priore dané, predskúsenostné, dopredu dané (priestor, Boh), hovorí, že Locke má pravdu okrem rozumu samotného

senzualizmus – J. Locke – človek sa rodí ako tabula rasa – čistá doska, nič nie je v rozume, čo prv nebolo v zmysloch

empirizmus – D. Hume – skúsenosť – poznanie a prax

1. Descartes tvrdil, že zmysly nás môžu klamať
2. Locke si je vedomý, že zmysly sú klamlivé, ale aj tak dáva zmyslom prvé miesto

 

Historický vývoj:

 

ANTIKA

1. v materializme chápané poznanie ako určitá forma spracovania údajov na základe zmyslov
2. idealizmus

1. u Platóna je to forma  rozpamätávania (chápanie poznania)
2. u Aristotela je poznanie výsledok rozumovaj činnosti človeka, chápe to ako spojenie zmyslov a rozumu

 

STREDOVEK

1. v patristike sa hovorí o poznaní ako o zjavených pravdách, ľudské poznanie je omylné a teda nemá zmysel
2. v scholastike – T. Akvinský chápe poznanie ako harmóniu viery a rozumu – rozum musí ustúpiť viere

 

NOVOVEK

1. ustupuje od názvu gnozeológia a charakterizujeme tú časť filozofie ako teóriu poznania
2. poznanie sa definuje ako určitý proces – objektovo-subjektový vzťah (pretože nemôže existovať len s jedným):

1. objekt poznania
2. subjekt poznania

 

1. tieto dva sa môžu prekrývať, ak skúmame samého seba
2. metafizické je to v tom, že normálne to nie je oddelené, ťažko to od seba odtrhnúť (to sa nedá) – len teoreticky
3. subjekt pôsobí na objekt súhrnom svojich možností a objekt pôsobí na subjekt súhrnom svojich vlastností
4. poznanie

1. je akási schopnosť, kedy odrážame objektívnu realitu = teda všetko okolo nás
2. výsledkom poznania je poznatok = výsledok (má význam len v spojení s praxou)
3. subjektívny odraz objektívnej reality
4. činnosť – neznáme, racionalita – poznatok

 

Ako prebieha poznanie?

1. zmyslové:

1. pocit – odráža jednu stránku veci alebo javu, ktorá na nás bezprostredne pôsobí, vždy len jednu, pre človeka len pomocnú
2. vnem – komplex pocitov, ktoré na nás bezprostredne pôsobia, človek sa týmto riadi (odraz predmetu a javu ako celku, ktorý na nás bezprostredne pôsobí)
3. predstava – je ako vnem, ale nepôsobí to na nás bezprostredne, niet predstáv bez pamäti, potrebujeme na ňu vnem a pamäť, máme predstavu len o tom, čo už na nás pôsobilo ,môžu byť:

1. reálne – odrážajú to, čo okolo nás existuje
2. fantazijné – odrážajú to, čo okolo nás neexistuje, ale s prvkami toho, čo reálne existuje

1. nemôžem mať predstavu toho, čo som nevnímal
2. pamäť:

1. sluchová
2. zraková
3. motorická (umelci, remeselníci)
4. kombinovaná (optimálna)

 

2. rozumové:.

1. Pojem – zodpovedá mu slovo
2. Súd – zodpovedá mu veta, ktorá musí mať výpovednú hodnotu (pravdivostná hodnota)
3. Úsudok – je to schopnosť z dvoch a viacerých súdov vyvodiť záver (vie to len človek)

 

 

 

1. Stupne odrazu hmoty. Čím sa líši hmota organická a anorganická?

Odraz:

1. Formou je dráždivosť (prvkom améba – jednobunkový organizmus), citlivosť (živočíchy majú nervovú sústavu napr. dážďovka – článkovú)
2. Psychika – prvá signálna sústava (mozog, schopnosť vytvárať si nepodmienené a podmienené reflexy)
3. Vedomie (druhá signálna sústava)

 

1. odtlačok mäkíša v hornine
2. lom svetla
3. fyzikálna, chemická a biologická forma odrazu – v anorganickej hmote
4. organická hmota:

1. citlivosť (odráža zmenené vonkajšie podmienky)
2. dráždivosť (odráža zmenené vonkajšie i vnútorné podmienky, musí mať  nervovú sústavu)
3. psychika (potrebný je mozog a prvá signálna nervová sústava – vtáky, ryby, obojživelníky – majú pocity a vnemyň
4. prežívanie, vôľa, vrodená inteligencia (správna reakcia – schopnosť takto konať)
5. vedomie (u ľudí, druhá signálna nervová sústava pracuje na základe pojmov, vedomie je tvorené abstraktným myslením, rečou, sebauvedomením)

 

1. psychika:

1. pamäť
2. pocity a vnemy
3. city
4. inteligencia (schopnosť reagovať na zmenené podmienky)

 

2. Mozog ako orgán myslenia

1. veľkosť mozgu nie je rozhodujúca pri výške inteligencie
2. dôležitá je zvrásnenosť šedej hmoty
3. len nervové bunky sa nedelia, ale od narodenia postupne zanikajú

 

 

Filozofická antropológia - FA

 

Antropológia – z gréc. antropos = človek, logos = zákon, veda – veda o človeku (je celý rad vied o človeku – napr. medicína, psychológia, ...)

1. všetky vedy, čo skúmajú človeka, si kladú otázku:

Čo je človek? – parciálny t.j. čiastkový pohľad napr. anatómiu zaujíma stavba ľudského tela, ...

1. FA sa snaží odpovedať na otázku – Kto je človek? – je to snaha o prvý celostný pohľad, je to pokus odpovedať na otázku kto to človek ako celok, je to otázka na podstatu
2. Z FA človek vychádza ako jednota dvoch prvkov:

1. animality – človek je vo svojej podstate spojený s inými druhmi, a to je jeho živočíšnosť, tiež je prírodná bytosť
2. subjektivity – charakterizuje vnútorný pohľad na človeka – človek je jediný, čo má vedomie, a teda je mysliaci tvor

 

1. človek – vzájomné prepojenie toho, čo ho spája s prírodou a čo ho od nej odlišuje
2. z filozofického pohľadu človeka tvoria:

1. práca (homo fáber)
2. myslenie (homo sapiens)                         odpoveď na: Kto je človek?
3. reč, jazyk (hovorené aj znakové)            

                 

1. osobnosť

1. filozofické chápanie cez tri prejavy (to, čo majú ľudia spoločné)
2. čo vyjadruje celok (sumár základných vlastností)

 

1. antropológia sa začína vyvíjať v 18. storočí ako prírodná antropológia a má vo svojom vývoji tri stupne:

1. 18.st. – zaujíma sa popisom typov ľudí, tvarom lebky, .. – popisná – vyúsťuje do učenia o rasách (cez skúsenosť, popis skutočnosti vnímanej cez zmysly)
2. 19.st. – pozeráme sa na vývoj ľudského rodu (porovnanie fylogenézy – vývoj ľudstva a ontogenézy – vývoj jedinca) – antropogenéza (podstata)
3. 20.st – prináša so sebou pohľad na vnútornú štruktúru – hľadáme to, čo je podstatou – prečo sa človek vyvinul, ako sa vyvinul, čo je nositeľom vlastností – humánna genetika (prináša so sebou dôraz na etickú stránku)

 

1. antropológia, podľa toho, čo skúma:

1. prírodná (učenie o rasách, vyššie spomenuté)
2. kultúrna – skúma vzťah človeka k technike a technológii – materiálna kultúra
3. sociálna – duchovná kultúra – skúmanie poznatkov, ...
4. filozofická - 20.st. – spája v sebe predchádzajúce tri

 

Historický vývoj:

 

ANTIKA (Gréci)

1. človek sa chápal ako jednota naturalizmu (organizmus sa prispôsobuje, prírodné podmienky nás ovplyvňujú, človek je spojený s prírodou), racionalizmu (človek je mysliacou bytosťou) a teologizmu (z pohľadu účelnosti, ktorá nemôže byť na úkor prírody a rozumu)
2. kalokagatia
3. človek sa vyčlenil z prírody, aby ju mohol pretvárať – ale len po určitú hranicu
4. Aristoteles – človek sa  mení na občana = zoon politikon – tvor sociálne činný

 

STREDOVEK

1. patristika – pozerá na človeka, ktorý je stvorený na obraz Boží; dôraz na prvotný hriech = človek je nádoba hriechu – cesta utrpenia
2. scholastika – život je prirodzenou cestou k spaseniu – človek sa  chápe ako ten, kto je stvorený na obraz Boží a je schopný poznať Boha a svet

 

NOVOVEK

1. Nietsche
2. Sartre
3. Kant
4. Kierkegaard

 

Sartre

1. existencialista
2. obdobie medi dvoma svetovými vojnami a po druhej svetovaj vojne
3. existencia – jestvovať, byť
4. uvedomenie si vlastnej existencie v krízových situáciách
5. sloboda je vo voľbe = zodpovednosť za voľbu – ak si vyberiem akékoľvek riešenie, všetko so sebou prináša zodpovednosť
6. dielo Sartra – Múr (súbor poviedok)
7. po 1. sv. vojne – nesmie sa tá hrôza zopakovať, necítili sa zodpovední
8. po 2. sv. vojne – cítili sa zodpovední, že tú hrôzu nezastavili

 

 

Sociálna filozofia

 

1. koncepcie vzniku modelov štátu
2. spoločnosť – sociálny organizmus tvorený ľuďmi – vstupujú tu do rôznych vzájomných väzieb
3. kritériá:

1. v mladšom období založená sociálna spoločnosť na pokrvných zväzkoch

1. rodová spoločnosť
2. kmeňová spoločnosť

1. občianske vzťahy (politika, ...)

1. štát
2. občianska spoločnosť

 

1. na začiatku spoločnosť Rodová:

1.  zväzky majú pokrvný charakter, obyčajne matriarchát
2.  v centre je ŽENA – MATKA – určovateľka rodu:

1. dôvod – biologický – iba podľa matky je možné určiť príslušnosť k rodu – polygamia
2. dôvod – spoločnosť organizovaná na prirodzenej deľbe práce – muž = lovec, žena = matka, zberateľka plodín – istejší spôsob obživy ako lov, udržiavateľka ohňa

1.  predtriedna spoločnosť – neexistuje ani súkromné vlastníctvo – prirodzená deľba práce
2.  fungovali len príbuzenské pokrvné zväzky
3.  nebola žiadna diferenciácia, všetci rovní
4.  nepoznajú JA a MOJE
5.  nízka produktivita práce

 

1. Kmeňová:

1.  neboli len vzťahy rodovej príslušnosti, ale aj vazalskej poslušnosti
2.  tu dochádza k tomu, že dochádza k prvej spoločenskej deľbe práce (prvý krok k inému typu spoločnosti) = začnú sa vyčleňovať na:

1. chovateľov
2. roľníkov
3. výrobcov

 

1.  začína sa posilňovať postavenie MUŽA
2.  vzniká osobné vlastníctvo – začiatky osobnej diferenciácie
3.  lovci sa natrvalo usadzujú a venujú sa určitej činnosti – chovatelia, roľníci, drobní remeselníci – výrobcovia = dôraz na mužskú činnosť
4.  rada starších – riadia, tiež sa venujú činnosti ako ostatní, rozhodujú, komu sa rozdeľujú spoločné zásoby
5.  najväčším trestom bolo vylúčenie z rodovej občiny, čo znamenalo istú smrť
6.  boli schopní vyprodukovať viac ako potrebovali = nadprodukt – základ osobného vlastníctva a súkromného vlastníctva
7.  dochádza k majetkovej diferenciácii – tí, ktorí rozhodujú, aj pracujú, viac z nadproduktu dostanú
8.  neskôr si tí riadiaci povedali, že načo budú pracovať, budú len rozhodovať a dostávať viac z nadproduktu
9.  muži sa ozbrojili, vládnucí odzbrojili vyrábajúcich, zbrane mali len niektorí, ktorí chránili vládnucích = profesionálna ochranka, za čo dostávali viac z nadproduktu

 

1. nadprodukt – vznik MONOGAMIE
2. klasická rodina – súkromné vlastníctvo (vlastníctvo výrobných produktov) – po mužovi budú dediť jeho vlastné deti, preto sa zrieka polygamie, osobné vlastníctvo (oblečenie, byt, ... – pre moje potreby)
3. ŠTÁT – triedna spoločnosť
4. Rodové a kmeňové obdobie = PRAVEK
5. Triedna spoločnosť = STAROVEK, STREDOVEK, NOVOVEK, NAJNOVŠIE DEJINY?
6. Beztriedna spoločnosť = nebude osobné a súkromné vlastníctvo, vlastníctvo sputnáva, lebo sa oň treba starať, ak ja vlastním veci – je to dobré, ak veci vlastnia mňa – katastrofa = keď vec potrebujem, použijem ju, ale nevlastním ju

 

Vývoj koncepcie vzniku štátu:

 

ANTIKA (staroveká spoločnosť):

1. platónska

1. Platón hovorí, že štát vzniká ako prejav krytia potrieb (ľudia majú množstvo potrieb, ktoré nemôžu sami pokryť)
2. Štát sa skladá z ľudí s dušou
3. Existujú tri typy duší ľudí:

1. žiadostivá – výrobcovia (krytie potrieb)
2. vôľová – vojaci (ochrana)
3. rozumová – filozofi, vzdelanci (mali by byť vládcovia)

1. ideálna forma vlády = sofokracia – vláda múdrosti
2. dielo Platóna = ÚSTAVA – tí, ktorí vládnu múdro, vládnu s ohľadom na ostatných
3. Platón mal k demokracii výhrady

1. aristotelovská

1. štát vzniká ako prirodzené združovanie
2. človek = zoon politikon
3. vládnu privilegovaní
4. dobré formy vlády:

1. monarchia
2. aristokracia

1. zlé formy vlády:

1. oligarchia
2. demokracia
3. anarchia
4. tyrania

 

Periodizácia dejín:

 

1. Konvenčné delenie – na základe dohody:

1. PRAVEK
2. STAROVEK
3. STREDOVEK
4. NOVOVEK
5. NAJNOVŠIE DEJINY

 

1. Objektívne členenie – na základe spôsobu výroby (každá nasledujúca periodizácia je pokrokovejšia ako predchádzajúca)

1. PRVOTNOPOSPOLNÁ SPOLOČNOSŤ
2. OTROKÁRSKA S.
3. FEUDÁLNA S.
4. KAPITALISTICKÁ S.
5. KOMUNISTICKÁ S.

 

Feudálna spoločnosť – feudum – léno

- panovník vlastní všetku pôdu, rozdelí to šľachte so sľubom vernosti

Léno:

1. na každom léne sa vyrába všetko + mýto
2. uzavretý naturálny systém hospodárstva

Feudum:

1. DOMINIKÁL (panská pôda)
2. RUSTIKÁL (poddanská pôda) – prenajatá za feudálnu rentu, lepšie postavenie ako otrok, niekoľko dní pracoval na panskom, potom na svojom

Feudálna renta:

1. Robota (pripútanie k pôde)
2. Naturálie (2x do roka + desiatok Cirkvi)

1. prevážanie tovaru bolo drahé – predraženie tovaru – preto sa na určitom území pokúšali vyrobiť všetko
2. niektoré tovary sa nedali vyrobiť = soľ, korenie, voňavky, hodváb, ... – vzácne a drahé

1. zavedenie peňažnej renty

 

Kapitalizmus

1. mestá a manufaktúry – nové pracovné sily
2. ľudia sú platení za pracovnú silu

 

1. – vymysleli sociológovia:

1. PREDINDUSTRIÁLNA S. – iba prírodné zdroje – provotnopospolná s., otrokárska s., feudálna s.
2. INDUSTRIÁLNA S. – elektrina, jadrová energia – kapitalizmus, komunizmus
3. POSTINDUSTRIÁLNA S. – občianska spoločnosť – založená na vôli občana – práva a povinnosti – miera zodpovednosti

 

 

STREDOVEK (zmena ekonomických a ideologických smerov)

1. nástup feudálnych vzťahov v Európe napojených na kresťanstvo, v Ázii s moslimstvom – po rozpade Západorímskej ríše
2. spojenie svetskej a cirkevnej moci – buď sa vzájomne podporujú alebo sa dostávajú do vzájomných stretov
3. boj o investitúru -  boj o prioritu v štáte – či svetská moc či cirkevná moc
4. svetská moc má prioritu vo svetskej ríši, ak je panovník pomazaný pápežom – rímsky cisár
5. kto bol silnejší, ten vládol – buď pápež alebo panovník
6. dedičia Východorímskej ríše také problémy nemali – cézaropapizmus
7. stredoveká koncepcia ŠTÁTU:

1. Augustín

1. Vychádzal z Platóna
2. A) Boží štát – odvodený od Ábela = dobro, neviditeľná ríša – patria sem vyznavači týchto hodnôt
3. B) ľudský štát – odvodený od Kaina = zlo, reálny

1. Tomáš Akvinský

1. Len ľudský štát – je v poriadku, ak zachováva štyri zákony:

1. Večný zákon – nemenný – podľa neho Boh riadi svet
2. Prirodzený zákon – hovorí o prirodzených právach človeka – postavenie človeka vo svete, v spoločnosti – slobodná vôľa
3. Ľudský zákon – právo – kodifikovaná podoba toho, čo je dobré a zlé – mení sa
4. Boží zákon – Biblia – stály – Starý a Nový Zákon

 

RENESANCIA

1. snažia sa nájsť koncepcie, ktoré by zdôvodňovali zmeny v chápaní štátu a jej činiteľov – nastupujúce meštianstvo
2. štát – výraz svetskej moci, snaha zbaviť sa cirkevnej nadvlády
3. utopické koncepcie – Thomas Moore, Thomas Campanella

 

Thomas Moore:

1. spravodlivá spoločnosť – UTÓPIA – ostrov, ktorá má zvláštnu organizáciu života – východisko je práca a spoločné vlastníctvo
2. prvý si uvedomil, že príčina sporov je v majetkovej nerovnosti
3. občania Utópie sú roľníci a každý z nich má ešte jedno – otcovské – remeslo
4. vnútorne uzavretý štát

 

Thomas Campanella:

1. SLNEČNÝ ŠTÁT – modelom štátu je východorímsky systém – cézaropapizmus (cisár + pápež v jednej osobe)
2. Skončil vo väzení, kde dielo napísal
3. Na čele štátu je Slnko – veľkoňaz (Achnaton a Aton, v kresťanstve svätožiara – obdoby v dejinách)
4. Rozhoduje o všetkých sporných veciach, pomáhajú mu ďalší traja vládcovia:

1.  moc
2.  múdrosť
3.  láska

1. zrušenie súkromného a osobného vlastníctva ako u Moora

 

 

Nicollo Machiavelli:

1. bol z Florencie
2. jeho snom bolo veľké a zjednotené Taliansko
3. vodca by mal byť silná osobnosť = dielo VLADÁR (opisuje vlastnosti vodcu)
4. celý spoločenský život je ovplyvňovaný:

1. fortunou – osud = šťastena – je to 50%
2. vôľou – ďalších 50%

1. vladár je správny vtedy, keď sa spoja u neho fortuna a vôľa (silná)
2. zavádza kategóriu ZÁUJEM – keď je záujem, dá sa všetko
3. vladár sa musí usilovať o vytvorenie silného štátu
4. z týchto myšlienok vznikol v 19.st. machiavellizmus – tento smer vytrhol niečo z Vladára – utilitaristická koncepcia štátu = účel svätí prostriedky
5. Machiavelli hovoril o dvoch typoch zákonov:

1. Ľudský – nastupujú najprv
2. Prirodzený – príde chvíľa, keď týmto zákonom treba nechať priestor – treba prinútiť k dobru, ktoré prinútený nechápe

 

NOVOVEK

 

1. Thomas Hobbes – koncepcia spoločenskej zmluva

2. Jean-Jacques Rousseau – návrat k prírode

 

Ad 1.

1.  

1. ľudstvo žilo v prirodzenom stave
2. bol to, podľa Hobbsa, stav anarchie
3. predovšetkým človek
4. každý prejavuje vlastné záujmy, dostávajú sa do stretu, čiže každý bojuje proti každému
5. stav zabraňujúci pokroku

b)

1. ľudia neskôr uzavreli spoločenskú zmluvu, kde všetci podpíšu, čo budú rešpektovať – občiansky stav – predovšetkým občan
2. ľudia povýšia občianske práva nad práva ľudské

 

Ad2.

1. obdobie osvietenstva, na druhej strane sú encyklopedisti
2. filozofický smer – spoločnosť sa môže zmeniť, ak bude panovník osvietený, aby ľuďom zabezpečil lepšie podmienky
3. hlásal návrat k prírode
4. otázka – čím si šľachta či bohatí zaslúžili privilégiá?
5. k veľkému majetku sa nedá prísť poctivou prácou
6. to, čo jeden považuje za nutné zlo (T. Hobbes), iný vidí ako cieľ (J.J. Rousseau)
7. odpoveď – na počiatku si určitá skupina privlastnila to, čo patrilo všetkým – to je podstatou filozofie J. J. Rousseaua a spoločenskej zmluvy
8. pôda nepatrí  nikomu a plody patria všetkým

 

Monarchia

1. konštitučná
2. absolutistická

Republika

1. parlamentná – Nemecko, Veľká Británia
2. prezidentská – USA, Rusko
3. direktoriálna – Švajčiarsko – 4 roky direktórium, parlament nezasahuje, vláda odborníkov – úradnícka vláda

 

Spôsob vlády

1. demokracia – na moci sa podieľa väčšina
2. diktatúra – vláda jedinca či menšiny

 

Usporiadanie podľa počtu národov

1.  unitárne – štát jedného národa
2.  zložené

1. spolková republika – podstatou je historické členenie
2. federálna – viac národov
3. personálna únia – hlava je kráľovná, vlastná ekonomika – Veľká Británia + Kanada + Austrália

 

1. spoločenská zmluva – funguje v každej oblasti  nášho života napr. rodina môže byť úplná a neúplná, v práci, na verejnosti, ...

 

 

Filozofia a náboženstvo

 

- vychádza z mytológie

1.  reálne = veda
2.  nereálne = náboženstvo – transcendentálna podstata – Boh – konkrétna prax = kult

- filozofia nadväzuje na náboženstvo

 

Aký je pôvod náboženstva? – príčiny vzniku náboženstva:

ANTIKA:

1. Kritias – náboženstvo vzniká tam, kde je potrebné, aby sa ľudia báli – strach z trestu (náboženstvo – udržiavateľ poslušnosti)
2. Demokritos – strach z nepoznaného (náboženstvo je výraz nevedomosti)
3. Xenofanes – hovorí, že príčinou vzniku náboženstva je túžba človeka po dokonalosti (Boh je stvorený podľa obrazu ľudského, privedený do dokonalosti)

 

STREDOVEK:

1. zjavenie – večné božie pravdy a zákony

 

1. tieto koncepcie platia de facto dodnes
2. náboženstvo – nadčasový jav

 

Predstava o Bohu: ako ho chápem? Napríklad:

Boh

1. najvyššie dobro – u Platóna
2. univerzálny počiatok – u Aristotela
3. Stvoriteľ – u sv. Augustína
4. jednota esencie a existencie – u T. Akvinského
5. najvyššia bytosť – personalisti

 

- ako sa historicky vyvíjala predstava o Bohu, vyvíjali sa i náboženstva (ako sociálny jav)

- máme dva typy náboženstiev:

1. polyteistické – uznávajú existenciu viacerých bohov – na počiatku boli všetky náboženstvá polyteistické
2. monoteistické – uznávajú existenciu jedného boha – mladšie

 

1. ranné formy náboženstva

1. odrážali svet na úrovni toho, ako ho vtedy ľudia videli, spojené s prírodou
2. odvodzovali to, čo sa v prírode nachádzalo
3. patria sem:

1. totemizmus (u Indiánov) – verí sa v spoločného predka, uctievajú ho, aby ochraňoval kmeň, je symbolom kmeňovej príslušnosti, príslušníci kmeňa tento symbol nosia so sebou (napr. synovia veľkej medvedice – nosia medvedie pazúry), predok žil v tabu (zakázané miesto, kde smel vstúpiť len šaman, ktorý sa s predkom rozprával), prinášali obety predkovi
2. fetišizmus – viera v ochrannú moc znaku, prenášanie citovej väzby z niečoho na niečo (talizman, darček od blízkej osoby)
3. animatizmus – verí sa v oduševnelú prírodu, vytvára sa predstava o nadprirodzených silách (duch rieky, duch lesa, duch jazera, bludičky, zlý duch – je tu už abstrakcia, nie je spojené s niečím konkrétnym), živé sú aj kamene, severské náboženstvá – trolovia, víly, ...
4. animizmus – viera v dušu človeka, anima – dýchať, niečo oživuje materiálne telo, prvé, čo viditeľne urobíme pri príchode na svet aj pri odchode zo sveta, je nadýchnutie a vydýchnutie
5. mágia – čarovanie, vie je samostatnou formou ranného náboženstva, ale počiatkom náboženského kultu

 

1. všetky formy ranného náboženstva majú prvky magického, tajomného

Kult – obrad:

1. svetská podoba – výchova + vzdelanie – názorná učebná pomôcka
2. náboženská podoba – uctievanie, mystická funkcia

1. všetko, čo existovalo v ranných formách náboženstva, je aj dnes, napr. totemizmus – ryba (symbol Krista), fetišizmus – medajlóny

 

2. polyteistické náboženstvá – v Staroveku

1. odrážali sociálne vzťahy – vyššia forma abstrakcie
2. boh vína = dnes patróni: patrón vinohradníkov – sv. Hubert

 

- svetové náboženstvá – združujú v sebe ľudí nielen geograficky, ale aj národne

1. najstaršie – budhizmus, 60 – 100 n.l. kresťanstvo (kodifikovaná podoba), 7.st.islam

 

Budhizmus:

1. vo svojej podstate nie je náboženstvom
2. je to životná filozofia – založil ju človek (nie je ani prorokom)
3. Budha – z kráľovského rodu, bol obklopený krásou, mladosťou, v 30-tich rokoch sa prvý krát dostal za múry paláca, uvidí zánik, starobu, chorobu, ...
4. Odišiel do hôr, po 6-tich rokoch sa vracia, napíše dielo o osvietení – vlastné uvedomenie sa, vlastná cesta, duševná rovnováha
5. Budhistické kláštory – miesta premýšľania, meditácie, modlitby, stíšenia, koncentrácie, kedykoľvek môžu ľudia odtiaľ odísť
6. Budha vo svojom rozsiahlom diele opisuje vlastnú cestu k osvieteniu, nakoniec hovorí, že každý si musí nájsť svoju cestu, nemajú sa riadiť jeho radami
7. Štyri základné pravidlá budhizmu, zásady:

1. život je utrpenie
2. utrpenie prinášajú naše túžby – predstava o túžbe je idealistickejšia ako skutočnosť, tri možné situácie:

1. dosiahol som túžbu, som šťastný, pozvoľne to vyprcháva a opäť si vytyčujem ďalší cieľ
2. dosiahnutie túžby nezodpovedá mojej predstave
3. splnenie túžby mi vôbec nevyhovuje

1. ak chcem nájsť pokojnú cestu, musím sa zriecť túžob – život vyrovnaného človeka bez veľkých výkyvov – šťastie a nešťastie
2. cesta osvietenia – hľadanie

 

Hinduizmus – nirvána

 

Judaizmus

1. národné náboženstvo
2. žijú v diasporách, teraz už menej, vytvorený vlastný štát
3. je kolískou kresťanstva a islamu
4. najstaršie monoteistické náboženstvo
5. Starý Zákon – stal sa východiskom pre islam i kresťanstvo
6. Tóra – 10 zákonov
7. Talmud – 365 príkazov a zákazov pre celý život, aj svetský aj náboženský
8. Kabala
9. Rabíni – najvyšší predstavitelia
10. Synagógy – ničím vyzdobené
11. Boh – všemohúci, všadeprítomný, trestajúci
12. Boh – ženská i mužská podoba:

                                  +           =                    Dávidova hviezda

 

 

Kresťanstvo

1. cirkvi, sekty a denominácie – problém je v kulte
2. všetci vyznávame jedného Boha, rozdiel je kulte, v prejavoch
3. vznik – na začiatku 1.storočia n. l. – túžba najbiednejších po lepšom živote – v provincii Judea
4. začína sa deliť od začiatku – pri rozpade Rímskej ríše – na východnú cirkev a západnú cirkev

 

Islam

1. založený v 7.st. Mohamedom
2. učenie mu zjavil archanjel Gabriel
3. podľa judaizmu – korán podľa SZ
4. Mohamed vystupuje ako prorok, je stále človekom, Boh je iba jeden – Alah – nie je tu Bohočlovek
5. Sedem základných právd:

1. viera v Alaha
2. viera vo všetkých prorokov
3. viera v sväté knihy
4. viera v anjelov a démonov
5. viera v koniec sveta
6. viera v predurčenie
7. viera v zmŕtvychvstanie

 

1. päť zásad veriaceho moslima:

1. modliť sa 5x denne podľa rituálov
2. platiť cirkevnú daň
3. postiť sa v mesiaci ramadám
4. raz za život navštíviť Mekku
5. základné vyznanie viery – Alah je jediný boh a Mohamed je jeho prorok

 

1. islam nebol od začiatku militantný, až v 13. storočí vznikla militantná zložka vplyvom križiackych výprav