podnik a podnikanie

PODNIK A

PODNIKANIE

Neumanová- prednášky
neumanno@euba.sk
Pondelok: 10:00 – 12:00
Utorok: 9:15 – 10:15
Streda: 10:30 – 12:00
KPH: E5.24
Tel.: 67295574

Deakova – cvičenia
sdeakova@euba.sk
E5.25
Streda: 10:45 – 12:45
Piatok: 12:30 – 13:30

Skúška 75 b = 50 b teória – 5 otázok : aj otvorené(definície) aj s možnosťami
25 b príklady

Zápočet 25 b: 2 semestrálne písomky, 15 b príklady a 10 b teória
Zo zápočtu musím mať minimálne 15 b
Náhradná zápočtová písomka je za 20 b, min. 15b

Na cvikách môžem dostať 3+ a 3- body za aktivitu

Celkovo: celá skúška 60 b teória a 40 b príklady

Opravná skúška sa píše celá = 100 b

Podnikanie – súhrn činností, ktorými sa vyhľadávajú a prakticky využívajú ekonomické
príležitosti
- aby podnikanie mohlo byť realizované, musia byť zabezpečené objektívne aj subjektívne
predpoklady
a.) objektívne predpoklady – sú založené na vytáraní konkurenčného prostredia v mieste
podnikania a sú dané vonkajšou a vnútornou podnikavosťou
- vonkajšia – znamená schopnosť podnikateľského subjektu využívať medzery na trhu vo
svoj prospech a v zmysle platnej legislatívy
- vnútorná – znamená mieru intenzity využívania týchto príležitostí podnikateľským
subjektom v závislosti od jeho finančného, výrobného, resp. pracovného
potenciálu
b.) subjektívne predpoklady – predstavujú črty osobnostnej charakteristiky samotného
podnikateľa, za ktoré môžeme považovať:
- iniciatívnosť
- tvorivosť
- potrebu presadiť sa na trhu
- pozitívna predstava o sebe
- schopnosť podstupovať riziko
- optimistický pohľad do budúcnosti
- kladenie náročných cieľov
- prirodzená autorita...
- z právneho hľadiska podnikanie upravuje Obchodný zákonník v § 2 odst. 1, keď pod
podnikaním rozumie sústavnú činnosť, vykonávanú podnikateľom samostatne, vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku
- nositeľom podnikateľských aktivít je osoba podnikateľa

Podnikateľa môžeme definovať z viacerých hľadísk ako:
1.) osobu, ktorá disponuje určitými osobnostnými charakteristikami, vkladá do podnikania
finančné, hmotné, prípadne pracovné zdroje a očakáva ich efektívne zhodnotenie,
- od osoby podnikateľa musíme odlíšiť osobu manažéra, ktorý je predstaviteľom podniku voči
vlastným zamestnancom podniku, ale aj voči tretím osobám
Manažér – riadi všetky zdroje vložené podnikateľom do podnikania s cieľom dosiahnuť max.
efekt
Líder – tvorí osobitnú skupinu, resp. má osobitné vlastnosti, čiže je vodcom v podniku, ktorý
dokáže ovplyvňovať a získavať manažérov, ale aj ostatných zamestnancov pre určitú
myšlienku (kreatívne nápady)

2.) z právneho hľadiska podnikateľa definuje:
a.) Obchodný zákonník § 2 odst. 2, keď pod podnikateľom rozumie:
1.) osobu zapísanú v OR – čiže všetky PO a FO, ktoré požiadajú o zápis v OR
2.) tie, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, ktoré môže byť
buď Živnostenský list alebo Koncesná listina,
3.) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia, čiže
podľa osobitných právnych predpisov,
4.) FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu.
b.) Občiansky zákonník – podľa Občianskeho zákonníka môže byť podnikateľom FO
alebo PO

1.) za FO sa považuje každý človek, ktorý narodením získava určité práva

a povinnosti a dovŕšením veku dospelosti nadobúda spôsobilosť na právne

úkony,

- rozlišujeme podnikateľskú a nepodnikateľskú FO, pri podnikateľskej FO
definuje Občiansky zákonník aj Živnostenský zákon podmienku bezúhonnosti
2.) PO je osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom resp. inom registri, ku kt.
prináleží daný odbor podnikania, resp. právnej formy, pričom Občiansky
zákonník rozlišuje tieto typy PO:
a.) združenia FO a PO,

b.) účelové združenia majetku,
c.) jednotky územnej samosprávy,
b.) iné subjekty, o kt. to ustanovuje zákon.

Podnik – môžeme definovať z právneho aj teoretického hľadiska:
- z teoretického hľadiska ho definujeme na základe znakov, kt sú charakteristické pre
fungovanie podnikov, tieto znaky môžeme rozdeliť do 2 skupín:

1.) základné znaky – nezávislé (systémovo-indiferentné), všeobecné znaky podniku,

platia pre podniky v každom type ekonomiky, patrí k nim:

a.) kombinácia podnikových VF, kt. predstavuje účelové spojenie podnikových

prostriedkov a pracovnej sily,

b.) princíp hospodárnosti, kt. predpokladá racionálne vynakladanie a využívanie

podnikových VF v zmysle účelnosti a účelovosti, takéto vynaloženie znamená
prípustnú výšku nákladov na výrobok a to na výrobok, kt. je predajný na trhu,

c.) princíp finančnej rovnováhy- podnik musí byť schopný v ktoromkoľvek

okamihu splácať svoje záväzky, čo je možné kvantifikovať prostredníctvom
jednotlivých ukazovateľov likvidity,

2.) špecifické znaky (závislé, systémovo-diferentné znaky podniku) – sú špecifické pre

každý typ ekonomiky, potom rozlišujeme:

a.) v trhovej ekonomike tieto znaky:

i. princíp súkromného vlastníctva,

ii. princíp autonómie – samostatnosti v rozhodovaní, vychádza z princípu

súkromného vlastníctva,

iii. princíp ziskovosti – dosiahnutie zisku je cieľom podnikania ako priamo

vyplýva z definície podnikania,

b.) v príkazovej ekonomike:

i. princíp spoločenského vlastníctva (verejného, štátneho),

ii. princíp nadriadeného orgánu (ministerstvá alebo výrobno-hospodárske

jednotky), kt. rozhoduje o rozdelení zdrojov,

iii. princíp plánovitého riadenia (tvorba a napĺňanie národohospodárskeho

plánu.

Na základe uvedených znakov môžeme potom podnik definovať ako ekonomicky a právne
samostatnú jednotku založenú za účelom podnikania.
Ekonomická samostatnosť sa prejavuje v nezávislom rozhodovaní o majetku a činnosti
podniku v zmysle platných právnych noriem.
Právna samostatnosť – znamená vstup podniku do právnych vzťahov zo štátom, inými
podnikateľskými alebo súkromnými osobami.

Z právneho hľadiska pojem podnik vymedzuje Obchodný zákonník – pod podnikom sa potom
rozumie súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania.

Každý podnik má k dispozícii určité množstvo majetkových hodnôt v podobe rozličných vecí,
pohľadávok, peňazí, práv a iných peňažných oceniteľných hodnôt, kt. nazývame obchodným
majetkom.

Ak ku obchodnému majetku pripočítame záväzky podniku v rôznych podobách (záväzky voči
štátu, zamestnancom, dodávateľom, poisťovniam,... ) dostávame obchodné imanie podniku.

Ak od obchodného majetku odpočítame záväzky podniku, dostávame čisté obchodné imanie.

Podnik môže byť financovaný z vlastných ale aj z cudzích zdrojov.
Vlastné zdroje krytia potom predstavujú vlastné imanie podniku.

Str. 23

Riziko podnikania - presný preklad pojmu riziko znamená nebezpečie, čiže v zmysle rizika
podnikania by to znamenalo len nebezpečenstvo vykonávania určitých podnikateľských
aktivít. Pri podnikaní však musíme brať do úvahy nielen hrozby z podnikateľskej činnosti, ale
aj príležitosti, kt. podnikanie poskytuje. Z tohto dôvodu aj vymedzenie rizika je širšie a riziko
môže byť definované ako:

a.) určitý stav neinformovanosti subjektu rozhodovania o objekte rozhodovania, pričom

toto vymedzenie vychádza z matematicko-štatistickej pozície rozhodovania určitého
subjektu v podmienkach istoty, neistoty alebo rizika, veľkosti rizika sa potom môže
prisúdiť pravdepodobnostná hodnota od 0 po 1,

b.) rozptyl, čiže variabilitu možných výsledkov – berieme do úvahy žiaduce aj nežiaduce

odchýlky od stanovených parametrov,

c.) nebezpečenstvo negatívnych odchyliek – riziko chápeme len v negatívnom zmysle,

čiže pri realizácii určitého variantu podnikania nedosiahne podnikateľ svoj cieľ,

d.) nebezpečenstvo finančnej straty v dôsledku nesprávne zvolenej podnikateľskej

aktivity,

e.) riziko ako nebezpečie chybného rozhodnutia, kt. môže mať dopad na samotný subjekt

rozhodovania, napr. stratou pracovnej pozície.

-

najčastejšie sa riziko poníma v zmysle bodov b.) a c.)

Faktory rizika:
- môžu pochádzať zo všeobecného resp. svetového okolia podniku, ale aj z interného
prostredia, čiže zo samotnej činnosti podniku, následne ich aj rozlišujeme a rozdeľujeme na:

1.) externé:

i. výraznejšie zmeny dopytu, kt. vedú k poklesu predaja (zmeny

spotrebiteľských preferencií k danému tovaru,

ii. zmeny predajných cien vyrábaných produktov,

iii. makroekonomické zmeny a zmeny hospodárskej politiky (zmena

politického systému, zmena vlády),

iv. zmeny medzinárodného ekonomického a politického prostredia

(predovšetkým vplyv globalizácie ekonomiky a postavenie ekonomiky
daného štátu vo svetovom hospodárstve, vplyv vojny a politických
konfliktov),

v. zmeny techniky a technológie (predovšetkým zmeny týkajúce sa

morálneho zastarávania využívanej techniky a technológie),

2.) interné faktory:

i. nedocenenie konkurencie – podcenenie predovšetkým najsilnejšieho

konkurenta, resp. lídra trhu, čím klesá podiel daného podniku na trhu,

ii. precenenie schopností podnikateľa alebo možností podniku (podnikateľ

vyhľadáva za účelom dosiahnuť vysoké zisky aj vysokorizikové
projekty, kt. presahujú jeho manažérske, odborné, ale aj finančné
možnosti),

iii. prekapitalizovanie alebo podkapitalizovanie podniku – súvisí

predovšetkým s rastom podniku, pretože podnikatelia alebo manažéri
majú sklon buď k príliš rýchlemu rastu (a to aj za cenu vysokého
dlhového zaťaženia podniku – prekapitalizovanie) alebo k príliš
pomalému rastu podniku (vyplýva z neodôvodneného šetrenia
peňažných prostriedkov, vplyvom pomalého rastu potom ohrozuje daný
podnik konkurencia)

chyby v strategickom riadení – je to nesprávny odhad a výber
podnikateľských projektov predovšetkým z hľadiska dlhšieho
časového horizontu, z tohto dôvodu je potrebné projekty prepočítať
na úroveň súčasnej hodnoty budúcich príjmov,

iv. neochota k inováciám vedie k rutinnému využívaniu zastaraných

techník a tým k postupnému zastarávaniu výrobného, obchodného,
resp. iného produkčného procesu,

v. rast byrokracie v riadení – veľké množstvo neproduktívnych činností

vedie k neodôvodnenému rastu počtu manažérov podniku, čím sa
zvyšujú náklady na riadenie podniku.

Druhy rizika:
- riziko rozlišujeme na základe viacerých kritérií, pričom za základné považujeme:
a.) Základné členenie – vychádza z vymedzenia rizika:

i. podnikateľské riziko – ktoré rozumieme ako riziko vychádzajúce z variability
alebo rozptylu možných výsledkov - čiže aj nebezpečenstva straty aj nádeje na
úspech,
ii. čisté riziko – rozumejú sa pod ním len všetky straty súvisiace
s podnikateľskou aktivitou,

b.) Podľa vecnej náplne:

i. technické,
ii. výrobné,
iii. ekonomické,
iv. trhové,
v. finančné,
vi. politické,

c.) Väzba na podnikateľské subjekty = systematickosť vzniku rizika:

i. systematické,
ii. nesystematické riziko – môže vzniknúť náhle vplyvom vedecko-technického
pokroku,

d.) Ovplyvniteľnosť – možnosť znížiť riziko v prípade podnikateľského rizika alebo ho
eliminovať v prípade čistého rizika:

i. ovplyvniteľné riziko,
ii. neovplyvniteľné riziko,

38/3.4, 3.5, 3.6

Postoj k riziku:
- rozlišujeme 3 základné postoje podnikateľa k riziku:
1.) pozitívny postoj k riziku = sklon k riziku – v prípade, ak podnikateľ, resp. manažér
vyhľadáva vysokorizikové projekty alebo peňažné prostriedky, alokuje/umiestňuje
peňažné prostriedky do riskantných trhových finančných operácií s cieľom dosiahnuť
vysoké zisky,
2.) averzia k riziku = negatívny postoj – keď sa podnikateľ sústreďuje len na bezrizikové
podnikateľské aktivity alebo alokáciu peňažných prostriedkov, ktoré prinášajú relatívne
nízke zisky, ale nie sú riskantné,
3.) neutrálny postoj – podnikateľ v tomto prípade rozkladá riziko do viacerých
podnikateľských aktivít s rôznou mierou rizika, čiže vytvára tzv. portfólio podnikateľských
aktivít – rizikové portfólio.

Faktory, kt. ovplyvňujú postoj k riziku:

1.) Osobné založenie subjektu podnikania, kt. vyplýva z osobnostnej charakteristiky

podnikateľa,

2.) Ekonomická situácia a veľkosť podniku – rizikové projekty si môžu väčšinou dovoliť

veľké a kapitálovo silné podniky,

3.) Kapitálová sila – tá je daná veľkosťou majetku alebo výškou kapitálu, dosahovanou

výškou zisku a dostatočne vysokým podielom na trhu,

4.) Systém podnikového riadenia – predstavuje uplatnenie špecifických manažérskych

funkcií, kt. sú schopné odhaliť a kvantifikovať riziko, v jednoduchších prípadoch je
možné uplatniť analýzu citlivosti alebo rozhodovacie stromy, v zložitejších prípadoch
odbornejší prístup poskytujú všetky systémy včasného varovania založené na báze
programov EFINA alebo multikriteriálnej analýzy .

Spôsoby/možnosti znižovania rizika:
- hovoríme o znižovaní podnikateľského rizika
1.) Diverzifikácia – predstavuje rozloženie rizika na čo najväčšiu základňu podnikateľských
aktivít, kt. môžu znamenať rozšírenie výrobného, obchodného alebo iného produkčného
programu,
- rozlišujeme 3 druhy diverzifikácie:
a.) vertikálnu – čiže rozšírenie uvedených druhov programov o predchádzajúce alebo
nadväzujúce stupne,
b.) horizontálnu – je rozšírenie uvedených programov na rovnakom stupni, čiže môžeme
vyrábať ďalšie typy alebo druhy výrobkov na existujúcom výrobnom
zariadení,
c.) konglomerátnu – rozširovanie uvedených programov aj do nepríbuzných oblastí
s danou podnikateľskou aktivitou (napr. strojársky podnik môže byť
obchodníkom s CP),
2.) Flexibilita – znamená schopnosť prispôsobiť sa meniacim podmienkam bez vynaloženia
dodatočných nákladov, môže byť realizovaná nasledujúcimi spôsobmi:

a.) voľba univerzálneho zariadenia – môžeme na ňom vyrábať rôzne druhy výrobkov,
b.) rôzne druhy prenájmu – využitie operatívneho alebo finančného leasingu ,
c.) využívanie viacúčelových materiálov – na rôzne druhy výrobkov,
d.) vytváranie a využívanie pružných systémov riadenia podniku – čiže pružné

organizačné štruktúry (tzv. projektové organizačné štruktúry) a pružného systému
činností (pružný systém zásobovania JUST IN TIME),

e.) reakcia na zmeny trhu – neustále sledovanie noviniek v oblasti techniky

a technológie, možnosti vytvárania spoločných podnikov alebo realizácie

podnikateľských aktivít v zmysle podpísaných medzinárodných a medzištátnych
zmlúv a dohôd,

3.) Delenie rizika – predstavuje rozloženie rizika na viacero účastníkov podnikateľskej
aktivity, riziko sa teda delí buď medzi viacero podnikov (formou tvorby spoločných
podnikov) alebo sa riziko delí medzi podniky a štát (je to typický prípad poskytovania dotácií
alebo subvencií podnikom),
Dotácie – peňažné prostriedky vyplácané zo strany štátu, kt. sa poskytujú opakovane,
Subvencie – sú nenávratné prostriedky, kt. poskytuje štát jednorázovo a vždy s konkrétnym
cieľom (najčastejšie vo výnimočných situáciách),
4.) Transfer rizika – znamená presun rizika na iné podnikateľské subjekty, pričom tento
transfer/presun sa môže uskutočniť:

a.) uzatváraním dlhodobých zmlúv na dodávky surovín, materiálov, polotovarov za

vopred dohodnutých podmienok (na niekoľko rokov za podmienok nemeniacich sa
cien),

b.) uzatváranie kontraktov/zmlúv na predaj výrobkov za vopred stanovených podmienok,
c.) predaj výrobného zariadenia na leasingovú spoločnosť,
d.) odloženie termínov uzatvorenia kontraktov na určité projekty (zvlášť vysokorizikové

projekty) – v tomto prípade hovoríme o tzv. budúcej zmluve alebo o uzatvorení
zmluvy na budúcu zmluvu,

e.) terminované obchody – v prípade uzatvárania obchodov na burzách, kt. môžu mať

charakter hedgingových, opčných alebo futures obchodov

5.) Poistenie rizika – znamená presun rizika na poisťovňu, pričom môže ísť tak o poistenie
podnikateľského , ako aj čistého rizika,
- z podnikateľských rizík je možné poistiť predovšetkým rôzne zahraničnoobchodné operácie,
účtovné, daňové, audítorské operácie,
- predstavuje presun rizika na poisťovací subjekt, kt. znáša negatívne dôsledky budúcej
nepriaznivej situácie.

Čisté riziko je možné poistiť napr. v prípadoch (poisťuje sa najčastejšie):

-

požiaru a iných živelných pohrôm,

-

v prípade prerušenia prevádzky podniku v dôsledku živelnej udalosti (prepláca sa aj
ušlý zisk),

-

poistenie voči tretím osobám pri škodách spôsobených prevádzkou podniku,

-

pre prípad krádeže, lúpeže a iných nepredvídateľných okolností.

Podnikateľské riziko – je takisto možné poistiť predovšetkým v súvislosti s priamym
zahraničným investovaním (budovanie afilácií/podnikov/prevádzok mimo územia vlastného
štátu),
- druhou možnosťou poistenia podnikateľského rizika sú rôzne druhy zahranično-obchodných
operácií.

Okolie podniku – súhrn prvkov prostredia a ich väzby na podnik,
- podnik existuje v určitej časovej a priestorovej realite, pričom súhrn všetkých prvkov,
s ktorými je podnik úzko spojený a je vo vzájomnej interakcii nazývame okolím podniku,
- zároveň na podnik pôsobia aj rôzne druhy procesov, ktoré musí podnik akceptovať a ktoré
prichádzajú z vonkajšieho prostredia (mimo samotného hospodárstva štátu) a dotvárajú okolie
podniku.

Okolie podniku členíme na:
1.) Svetové okolie – nepriamo pôsobí na podnik, predstavuje procesy a javy, ktoré vplývajú
na podnik z medzinárodnej úrovne a ovplyvňujú jeho postavenie a činnosť:
Svetové okolie – faktory/procesy:

-

Internacionalizácia – stieranie hraníc, EÚ – spájanie štátov, prepájanie ekonomík,

-

Intelektualizácia – rast tvorivej práce,

-

Intenzifikácia – účinnejšie využitie a zhodnotenie zdrojov,

-

Akcelerácia – urýchľovanie procesov(informačné technológie...),

-

Ekologizácia – ochrana životného prostredia,

-

Flexibilita – pružnosť, prispôsobovanie sa meniacim sa podmienkam, meniacemu sa
prostrediu,

-

Humanizácia – rozvoj ľudskej osobnosti, väčší dôraz na človeka/ pracovnú silu,

-

Informatizácia – informačné technológie a ich vývoj,

2.) Všeobecné okolie - na podnik pôsobí priamo, ale faktory všeobecného okolia pôsobia viac
alebo menej na všetky podniky, kt. sa v tomto okolí nachádzajú + schéma (str. 45?)
- predstavuje súhrn všetkých prvkov, ktoré pôsobia na všetky podniky v danej
ekonomike rovnakou mierou – sú pre tieto podniky vo všeobecnosti platné, avšak
môžu sa prejavovať rôznymi faktormi,
Všeobecné okolie – sektory:

-

makroekonomický – je daný HDP a stavom ekonomiky daného štátu,

-

technologický – je daný úrovňou a vývojom technológií (medzery technológie),

-

politicko–právny – je daný predovšetkým legislatívou, právnymi normami, je
charakteristický aj etikou,

-

sociálno–kultúrny – je daný hodnotami, kt. v tej ktorej spoločnosti pretrvávajú,

Za faktory, prostredníctvom ktorých sa môžu prvky, ktoré pôsobia na podniky prejavovať
považujeme:

1.) Makrofaktory,
2.) Mezofaktory,
3.) Mikrofaktory.

Makrofaktory:

-

pôsobia z úrovne celého národného hospodárstva,

-

z hľadiska kvantifikácie ich môžeme zadefinovať nasledovne:

• rast alebo pokles výkonnosti ekonomiky,
• rast alebo pokles inflácie,
• rast alebo pokles nezamestnanosti,
• udržanie, resp. narušenie vyrovnanosti štátneho rozpočtu, resp. platobnej
bilancie,
• upevnenie, resp. narušenie politickej stability.

Mezofaktory:

-

pôsobia z pozície určitého odvetvia, v ktorom sa podnik nachádza, alebo lokality –
regiónu, kde sa nachádza,

-

z tohto dôvodu za tieto faktory považujeme:

• prírodné, ekologické faktory,
• technická a dopravná infraštruktúra,
• všeobecná a ekonomická kultúra v rámci odvetvia a regiónu,
• podnikateľská infraštruktúra,
• pilotné vodcovské podnikateľské projekty,

Mikrofaktory:

-

prostredníctvom nich podnik bezprostredne komunikuje so svojím okolím,

-

považujeme za ne:

• optimalizáciu podnikateľského portfólia,
• umenie ovládnuť ľudský faktor,
• prepracovanosť marketingovej filozofie – práce s trhom,
• komunikácia s podnikateľským makro a mezoprostredím,
• formulácia podnikateľskej filozofie.

Všeobecné okolie – prvky:

-

štát – veľmi dôležitý, priamo ovplyvňuje podniky prostredníctvom legislatívneho
rámca a hospodárskej politiky (fiškálnej, monetárnej, štruktúrnej, politiky
zamestnanosti, sociálnej politiky, vedecko-technickej a ekologickej politiky,
zahraničnej politiky – uzatváranie medzinárodných a medzištátnych dohôd a zmlúv),

-

jednotky miestnej samosprávy = obce a mestá – podniky ovplyvňujú podobne ako štát,
prostredníctvom VZN, do ich kompetencie patrí tiež vyberanie poplatkov a daní,

-

dodávatelia – ovplyvňujú podnik, pretože dodávatelia podnik ovplyvňujú
prostredníctvom výrobných faktorov, pre podnik zabezpečujú všetky vstupy (ľudské,
kapitálové aj finančné – v stanovenej výške, v dohodnutom čase, na určitom mieste
a za dohodnutú cenu),

-

odberatelia – či už výrobná alebo konečná spotreba ovplyvňuje podnik, ich úlohou je
zabezpečiť platby schopnosť za odobraný tovar v stanovenom termíne a dohodnutej
výške, aby nedochádzalo k problémom v likvidite a rentabilite podniku (predovšetkým
problém druhotnej platobnej neschopnosti),

-

konkurencia – ak sme pre iný podnik slabšia konkurencia, tak nás to veľmi ovplyvní,
podniky zamerané na produkciu rovnakých, alebo podobných druhov výrobkov môže
mať na podnik negatívny vplyv – vytláča ho z trhu, pozitívny vplyv – zvyšovanie
technickej úrovne a kvality výrobkov, používaných nových technológií,

-

finančné inštitúcie – sú to banky (poskytujú úvery, vedú účty podnikov), poisťovne
(postenie rizík), leasingové spoločnosti, burzy (zaoberajú sa obchodovaním s cennými
papiermi, ale aj rôznymi druhmi iných komodít),

-

verejnosť – podnik potrebuje vytvoriť image prostredníctvom verejnosti, podnik sa
musí snažiť svojimi výrobkami aj správaním byť pre verejnosť prijateľný.

Podnik je s uvedenými prvkami spojený prostredníctvom rôznych druhov väzieb, členíme
ich z troch hľadísk:
I. z hľadiska postavenia podniku a prvku:
• horizontálne,
• vertikálne väzby,
II. z hľadiska vzájomného pôsobenia podniku a prvkov:
• mocenské,
• konkurenčné,
• partnerské (obchodno-partnerské vzťahy),
III. z hľadiska podstaty (substancie):
• hmotno-tovarové,
• finančné,
• informačné väzby,
3.) Špecifické okolie – ako všeobecné – ale bezprostredné!!!
- pôsobí priamo na konkrétny podnik v konkrétnom čase a mieste jeho pôsobenia,
- tvoria ho všetky faktory, ktoré vplývajú na konkrétny podnik určitého charakteru
s určitým predmetom činnosti v určitom čase a na konkrétnom mieste jeho pôsobenia,
- miesto pôsobenia v tomto prípade predstavuje určitú lokalitu a z tohto dôvodu sa musia

skúmať všetky prvky – faktory špecifického okolia podniku predovšetkým pri zakladaní
podniku,
- špecifické okolie podniku má každý podnik individuálne a charakteristické pre jeho
formu a druh podnikateľskej aktivity.

Marketingové okolie podniku(prostredie) – súhrn faktorov obklopujúcich podnik...
Makroprostredie (faktory)

-

demografické (populácia),

-

ekonomické (banka, dodávateľ),

-

prírodné (suroviny, znečistenie),

-

technologické (vývoj info),

-

politické (legislatíva),

-

kultúrne (zvyky, záľuby),

Mikroprostredie – najmä organizačná štruktúra podniku.

Podnik – cieľovo orientovaný systém

CIEĽ – veličina budúcnosti, ktorá vypovedá o takom budúcom stave podniku, jeho vstupoch,
výstupoch aj transformačnom procese, ktorý podnik chce v budúcnosti dosiahnuť, a ktorý je
možné determinovať kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi,
- formulácia podnikových cieľov patrí k najdôležitejším manažérskym rozhodnutiam, zároveň
je to zložité rozhodnutie, lebo ho ovplyvňujú externé a interné záujmové skupiny svojim
motívmi

-

budúci stav, ktorý chceme dosiahnuť,

-

cieľ je nosná súčasť stratégie,

-

je kompromisom interných a externých záujmových skupín,

-

cieľ podniku vychádza z predstavy, vízie podnikateľa, ktorá obsahuje:

- predmet podnikateľskej aktivity,
- jej adresáta,
- podmienky, za ktorých sa uskutočňuje.

Ciele záujmových skupín:
1. Interné = prvky nachádzajúce sa vo vnútri podniku a to v prípade:
- ak vlastníctvo nie je oddelené od manažmentu sú to vlastníci a zamestnanci,
- v prípade oddelenia vlastníctva a manažmentu, sú to vlastníci, manažéri a ostatní
zamestnanci:

-

vlastníci – vkladajú prostriedky do podnikania a ide im predovšetkým o zvýšenie ceny
podniku, musia brať ohľad aj na ostatné záujmové skupiny, etické stanovenie cieľov,

-

vrcholoví manažéri – ide im o účasť na zisku, prestíž, rozvoj podniku,

-

ostatní zamestnanci – sociálne istoty, pracovný postup,

2. Externé = všetky prvky všeobecného okolia podniku, ktoré sa snažia do cieľa podniku
zakomponovať uspokojenie potrieb podmienených jednotlivými druhmi ich motívov:

-

štát – ide im o vytvorenie pracovných príležitostí,

-

obec – ide im o sponzorstvo do určitých sektorov,

-

zákazníci – aj na úrovni odberateľov...,

-

dodávatelia,

-

konkurenti – ide im o cenu, vlastné postavenie,

-

veritelia,

-

odberatelia.

Oba druhy záujmových skupín uspokojujú svoje potreby a motívy, ktoré k nim vedú
v závislosti od stupňa hierarchie – dôležitosti, akú ktorému motívu prikladajú.

Cieľ podniku je kompromisom záujmov externých a interných skupín, lebo každá sa v rámci
tvorby snaží uplatniť a presadiť. (56 – 5.4, 5.5)

Primárny (strategický) cieľ:

- maximalizácia zisku – dlhodobá!

- maximalizácia súčasnej trhovej hodnoty podniku!

V1 = 100 000,- Sk
V2 = 300 000,- Sk
V3 = 200 000,- Sk

Ukazovateľ súčasnej hodnoty podniku:

THP = SH x kz
kz – koeficient zhodnotenia
THP – trhová hodnota podniku
r = koeficient diskontnej sadzby alebo úrokovej miery (zohľadňuje ekonomickú situáciu
štátu), základom pre jej výpočet a stanovenie je miera inflácie
n – počet rokov, s ktorými sa uvažuje pri výrobe určitého výrobku, alebo poskytovaní služieb
(1 + r) – odúročiteľ – zreálňuje dosiahnuté hodnoty
V – výnosy, zisky, resp. cash flow = ohodnotená produkcia prostredníctvom uvedených
ukazovateľov

Pre kompletnosť výpočtu ukazovateľa trhovej hodnoty podniku potrebujeme upraviť
ukazovateľ súčasnej hodnoty o koeficient zhodnotenia, kz = vyjadruje bonitu a stabilitu
podniku, teda stabilné dosahovanie priaznivých výsledkov, tento koeficient v závislosti od
použitej metódy alebo skúsenosti znalcov môže mať hodnotu od 1 po 5.

MVA = THP – OI
V tomto prípade hovoríme o prírastku trhovej hodnoty, v praktickom vyjadrení, napr. v a. s.
znamená rozdiel, ktorý získajú akcionári pri predaji akcií na burze a vkladom, ktorý do akcií
vložili.
Je to rozdiel medzi kurzovou a nominálnou (menovitou) hodnotou akcie.

Motív k stanoveniu daného cieľa:
- všeobecný (každého),
- špecifický (záujmové skupiny).

Maslovova teória rozlišuje tieto motívy a následné uspokojenie potrieb:
Rebríček potrieb človeka:
Najvyššie potreby: Sebarealizácia
Rebríček hodnôt
Sociálne potreby
Istota / bezpečie
Základné potreby: Fyziologické potreby

Klasifikácia podnikových cieľov:

-

vzhľadom na zložitosť podnikového cieľa musia byť stanovené určité klasifikačné
kritériá, na základe ktorých ciele členíme:

-

za tieto kritériá považujeme:

1. obsah cieľov
2. rozsah pôsobnosti cieľov
3. hierarchia cieľov
4. časové hľadisko
5. vzťahy medzi cieľmi
6. rozsah (veľkosť) cieľov

Klasifikácia cieľov:
I. Podľa obsahu:
1.) Ekonomické – vychádzajú z predpokladu, že podnik je v prvom rade
podnikateľská jednotka zameraná na dosahovanie zisku a musí napĺňať
predovšetkým ekonomické záujmy podnikateľov,
a.) výkonové – v kvalitatívnej podobe vyjadrujú objem a parametre jednotlivých
podnikových činností (obrat, trhový podiel, objem výroby, výrobná kapacita,
veľkosť zásob a ich štruktúra), môžu byť vyjadrené v peňažných jednotkách
alebo v naturálnej podobe, alebo prostredníctvom ukazovateľov, sú súčasťou
hodnotenia výkonnosti podniku,
b.) finančné – zobrazujú finančnú situáciu v podniku (štruktúra aktív = kapitálu,
výška likvidných prostriedkov = peniaze v hotovosti, na účtoch,
pohľadávky, zásoby, ukazovatele likvidity, aktivity a zadĺženosti, výška
finančných krátkodobých aj dlhodobých investícií),
c.) výsledkové – zobrazujú výsledok hospodárskej činnosti podniku, ako aj
prvky, ktoré sa podieľajú na jeho tvorbe (výška zisku, cash flow, výnosy,
náklady, príjmy, výdavky, produktivita práce...),
2.) Technické (kvalita výstupu),
3.) Sociálne – vychádzajú z predpokladu, že podnik je aj sociálnou jednotkou, avšak
tieto ciele môže napĺňať len vtedy, ak sú splnené ekonomické ciele:
a.) orientované na spoločnosť – externé ciele (zamestnanosť v danom regióne,
prerozdelenie príjmov miestnych rozpočtov, kvalitatívny a kultúrny rast
obyvateľstva),
b.) orientované na zamestnancov – interné ciele (riešenie pracovných
podmienok, výšky mzdy, spolurozhodovania, stability pracovných
miest...),
II. Podľa veľkosti/rozsahu:

1.) Minimalistický (prežitie) - neberieme do úvahy výšku zisku, trhovú hodnotu,

ani nijaké iné ukazovatele,

2.) Maximalistický (expanzia – dosiahnutie maximálnej trhovej hodnoty) -

vyjadrujú maximálne zhodnotenie existujúcich vstupov,

III. Podľa pôsobnosti:
1.) Ciele podniku ako celku (obyčajne ekonomické ciele, podľa hierarchie),
2.) Vnútropodnikové jednotky (závody, prevádzky, dielne, divízie ) (často technické
ciele),

3.) Funkčné oblasti – vyplývajú z jednotlivých fáz transformačného procesu a ich
vnútornej štruktúry (pomocné ciele v oblastiach zásobovania, financovania,
investovania, výroby a odbytu),

IV. Podľa hierarchie: - strom významovosti cieľov:
1.) Vrcholové– dlhodobá prosperita, resp. dlhodobá maximalizácia zisku,
maximalizácia trhovej hodnoty podniku (primárne – dlhodobé ciele),
2.) Základné (podporné k strategickému - strednodobé) – predstavujú základné
smerovanie podniku v jednotlivých funkčných oblastiach alebo činnostiach
(sú podpornými cieľmi pre splnenie vrcholového cieľa),
3.) Pomocné (operatívne – krátkodobé) – konkretizujú základné ciele (sú
podpornými cieľmi pre splnenie základných cieľov, ako aj vrcholového cieľa),
V. Podľa času:
1.) dlhodobé/strategické ciele (3...5 - 10 rokov),
2.) strednodobé (1 – 3...5 rokov),
3.) krátkodobé/taktické ciele (do roka),
VI. Podľa vzájomného vzťahu:
1.) Identické (pôsobia rovnako) – majú rovnaký vplyv na splnenie vrcholového
cieľa, navzájom sa nevylučujú ani nepodporujú,

2.) Komplementárne (dopĺňajú sa) – podporujú sa vo svojich účinkoch vzhľadom na
vrcholový cieľ,
3.) Konkurenčné (protichodné) – pôsobia vzhľadom na vrcholový cieľ protichodne,
nie je možné ich súčasne splniť,
4.) Indiferentné (neovplyvňujú sa) – nezávislé od seba, svojimi účinkami sa

vzhľadom na vrcholový cieľ neovplyvňujú.

Funkčné oblasti:
1.) Zásobovanie
Základné ciele:
- znižovanie nákladov na zásobovanie,
Pomocné ciele na uskutočnenie základných cieľov:
- správny výber dodávateľa,
- optimalizácia dodávok,
2.) Výroba
Základné ciele:
- znižovanie výrobných nákladov,
Pomocné ciele:
- poriadne rozpracovaná technická príprava výroby,
- optimalizácia výrobného sortimentu,
3.) Odbyt
Základný cieľ:
- zvyšovanie obratu,
Pomocné ciele:
- zvýšenie ceny,

- zníženie ceny,
- reklama (pôsobí na spotrebiteľov/zákazníkov).

STRATÉGIA – určuje:

-

základné dlhodobé / strategické ciele,

-

spôsoby (operácie) ich realizácie,

-

potrebné zdroje,

-

spôsob, akým má byť podnikateľská aktivita realizovaná,

-

stratégia sa pre účely realizácie musí popísať verbálne, ale aj prostredníctvom
kvantifikovateľných veličín (teda musí byť v podobe podnikových cieľov),

Činnosti stratégie:
- formulácia poslania podniku,
- rozbor súčasného stavu (stav podniku, stav okolia podniku),
- rozbor možností rozvoja (rozširovanie podniku, jeho aktivít),
- formulácia stratégie,
- realizácia,
- vyhodnocovanie (či je stratégia taká, akú sme chceli),
- korekcia (robím vtedy, ak som si zvolila stratégiu, ktorá sa mi neosvedčila).

Črty stratégie:
- variantnosť,
- permanentnosť (stratégia je neustály proces),
- kreativita (výrazný pomocník pri tvorení stratégie) (predstavivosť),
- interdisciplinárnosť (potrebujem mať poznatky aj o iných výrobných alternatívach,
poznatky o práve, zákonoch...,
- rizikovosť,
- náročnosť.

Typy stratégie:

1.) stratégia rastu – podnik chce rozširovať svoje aktivity,
2.) stratégia stabilizácie – podnik sa chce čo najdlhšie udržať na svojej pozícii,
3.) stratégia útlmu – podnik chce utlmiť svoje podnikateľské aktivity.

Typológia podnikov

-

sa zaoberá triedením podnikov, čiže ich klasifikáciou do príbuzných skupín resp.
podskupín na základe zvolených typologických kritérií,

-

za najčastejšie typologické kritériá sa považujú:

1.) Charakter (druh) konečného produktu (výsledku podnikovej činnosti)
2.) Hospodárske odvetvie
3.) Technicko-organizačné charakteristiky podniku – špecializácia, koncentrácia, typ

výroby, prevažujúci výrobný faktor

4.) Veľkosť podnikov
5.) Vlastníctvo podniku
6.) Právne formy podnikov

I. Charakter konečného produktu:
- produktom môže byť buď vyrobený výrobok alebo poskytnutá služba
1.) Výrobné podniky:
- ak cieľom podniku je vyrobený výrobok, hovoríme o výrobných podnikoch, kt. môžu byť
etablované v oblasti prvovýroby alebo druhovýroby,
a.) Prvovýroba:
- základným znakom podnikov v prvovýrobe je, že získavajú statky z prírody a to buď vo
forme surovín alebo tovarov, k týmto podnikom patria poľnohospodárske, lesné, ťažobné
podniky a v závislosti od možností získavania ich môžeme rozdeliť ešte na:
- získanie prostredníctvom lovu/rybolovu
- pestovaním (lesníctvo, poľnohospodárstvo)
- využívaním prírodných síl (ropné vrty, atómová a vodná elektráreň)
Takmer všetky podniky prvovýroby sú náročné na prácu a na vložený majetok dlhodobého
charakteru.
b.) Druhovýroba:
- patria sem podniky, kt. spracovávajú vyťažené suroviny alebo tovary poskytnuté
prvovýrobou, rozlišujeme v rámci tejto skupiny 2 druhy podnikov:

-

podniky vyrábajúce predmety pre výrobnú spotrebu (kapitálové statky alebo DHM)

-

podniky, kt. vyrábajú tovary pre konečnú spotrebu, čiže spotrebné tovary, kt. môžu
mať charakter:

- krátkodobej spotreby (potraviny)
- dlhodobej spotreby (autá, nábytok, ...)

2.) Podniky služieb (nevýrobné podniky):
Ak konečným produktom je služba, hovoríme o podnikoch služieb alebo nevýrobných
podnikoch, kt. môžu byť:

a.) obchodné – zaoberajú sa výmenou, triedením a skladovaním tovarov
b.) bankové – prijímajú vklady, poskytujú úvery, zaoberajú sa ukladaním a správou CP,

poskytovanie iných alebo ostatných produktov

c.) dopravné – doprava osôb, preprava tovaru, sprostredkovanie správ...
d.) poisťovacie – poisťovanie osôb, majetku, krytie rizík,...
e.) podniky poskytujúce iné služby – stravovacie, hotelierske, ubytovacie, poradenské...

- osobitné postavenie majú podniky služieb, kt. poskytujú tzv. verejné služby z prostriedkov
štátu alebo miestnych rozpočtov (vojsko, štátna správa, školstvo - čiastočne, zdravotníctvo -
čiastočne)

- s uvedeným členením veľmi úzko súvisí rozčlenenie podnikov do jednotlivých sektorov
národného hospodárstva, potom rozlišujeme:
a.) primárny sektor – zahŕňa podniky, ktorých činnosti sú spojené s prírodnými procesmi
a s pôsobením živých organizmov (poľnohospodárstvo, ťažobný priemysel, výroba
energií)
b.) sekundárny sektor – zahŕňa podniky druhovýroby, ktorých činnosti sú spojené
s premenou prírodných zdrojov na hotové výrobky
c.) terciárny sektor – sa zameriava na poskytovanie všetkých druhov služieb a to tak pre
obyvateľstvo, ako aj pre všetky podniky primárneho a sekundárneho sektora
d.) kvarciárny – poskytuje informačnú základňu pre všetky uvedené sektory, patria sem
teda všetky podniky zamerané na získavanie, spracovanie a vyhodnocovanie údajov

II. Členenie podnikov podľa odvetví národného hospodárstva:

-

ide o členenie, kt. vychádza zo štatistického členenia a usporiadanie podnikov do
určitej klasifikačnej štruktúry, kt. je identická pre každý štát

-

v SR je takouto klasifikáciou systém OK EČ = odborová klasifikácia ekonomických
činností, v kt. má každý podnik svoje číslo podľa odvetvia aj odboru, v kt. pôsobí

-

podniky sú rozčlenené do odvetví výrobných (priemysel, poľnohospodárstvo,
lesníctvo, doprava) aj nevýrobných (školstvo, zdravotníctvo, sociálne zariadenia).

III. Podľa technicko-organizačných charakteristík:
1.) Špecializácia podnikov:
– zameranie podnikov na určitú činnosť (najčastejšie sa používa v rámci výrobných činností)
a potom poznáme podniky:
a.) predmetovo špecializované – vyrábajú rovnaké alebo príbuzné výrobky, pričom ich
môžeme rozdeliť na:
- výrobkovo špecializované
- súčiastkovo špecializované
b.) technologicky špecializované – ak sa podniky zameriavajú na určitú technologickú
operáciu
2.) Typ výroby:
a.) hromadná – veľké množstvá jedného druhu väčšinou jednoduchých výrobkov
b.) sériová – menšie množstvo výrobkov vyrábané v dávke
c.) kusová – výroba jedného kusu výrobku so špecifickými vlastnosťami alebo módneho
výrobku s veľmi nízkou alebo žiadnou opakovateľnosťou
3.) Koncentrácia = integrácia činností
- znamená zoskupovanie činností a to buď:
a.) horizontálna - na rovnakej alebo príbuznej technologickej úrovni
b.) vertikálna- zoskupovanie nadväzujúcich činností
c.) diverzifikovaná – komplomerátna – sústreďovanie rôznych druhov výrobných alebo
nevýrobných činností do jedného podniku
4.) Prevažujúci výrobný faktor:
- môže ním byť náročnosť na prácu =
a.) pracovne náročné podniky (poľnohospodárstvo, textilný priemysel
b.) kapitálovo = investične náročné podniky (elektrárne, odvetvia ťažkého priemyslu...)
c.) materiálovo náročné podniky – hutnícky priemysel, potravinárstvo
d.) energeticky náročné podniky – hutníctvo, strojárstvo
- prevažujúci VF je možné v podnikoch kvantifikovať prostredníctvom ukazovateľov
nákladovosti, kt. vychádzajú zo vzájomného pomeru nákladov na určitý faktor a výnosov,
všeobecný tvar ukazovateľa nákladovosti je:

Halierové ukazovatele:

- parciálne/odvodené ukazovatele, kt. vyjadrujú spotrebu výrobného faktora majú tvar:

- ak sú náročné na materiál:

- ak sú náročné na mzdy:

- ak sú náročné na energiu:

- ak sú investične náročné:

IV. Podniky podľa vlastníctva:
1. Súkromné podniky:
- umožňujú vlastníkovi bezprostredné disponovanie a rozhodovanie o majetku podniku, patria
k nim tak živnosti ako aj obchodné spoločnosti rôzneho typu
2. Verejné alebo štátne podniky:
- sú vo vlastníctve štátu a sú riadené prostredníctvom štátnych orgánov a im podriadených
nižších štruktúr
- môžu byť vzhľadom na vlastníctvo tiež municipálneho charakteru ak sú vo vlastníctve obcí
a miest
3. Zmiešané podniky:
- predstavujú podniky na vlastníctve a následne na riadení ktorých participujú tak štátne
orgány ako aj súkromné osoby, resp. obce či mestá

V. Podľa veľkosti: - na základe tohto kritéria rozlišujeme malé, stredné a veľké podniky,
pričom toto členenie je založené na kombinácii dvoch až troch kritérií, za ktoré považujeme:
1. kvantitatívne – najjednoduchšími kvantitatívnymi kritériami sú:

a.) počet zamestnancov – je najjednoduchším kritériom avšak z najnižšou
vypovedacou schopnosťou, s najnižšou preto, lebo počet zamestnancov závisí od

charakteru produkčného procesu, od 1. 1. 2005 sa podniky v rámci krajín EU členia do
nasledovných skupín:

0 – 9 = mikropodniky
10 – 49 = malé podniky
50 – 249 = stredné podniky
250 a viac = veľké podniky

- v štatistických ročenkách SR spracovávaných do tohto obdobia je použité ešte
zaužívané členenie podnikov podľa veľkosti:

0 – 9 = mikropodniky
10 – 49 = malé podniky
50 – 499 = stredné podniky
500 a viac = veľké podniky

b.) veľkosť obratu – predstavuje súčet celkových ročných výnosov v danom podniku
(nie je to zisk), podľa kritérií EU rozlišujeme podľa obratu tieto druhy podnikov:

do 2 mil. EUR = mikropodniky
do 10 mil. EUR = malé podniky
do 50 mil. EUR = stredné podniky
nad 50 mil. EUR = veľké podniky

c.) veľkosť majetku/kapitálu – v hodnotovom vyjadrení objem majetku podniku resp.
v bankových inštitúciách sa uvádza veľkosť kapitálu, od tohto kritéria sa odvodzuje
kapitálová sila podnikov, samotné kritérium majetku, resp. kapitálu má však tiež nízku
vypovedaciu schopnosť, lebo aj kapitálovo silné podniky môžu dosiahnuť nízku
úroveň zisku
d.) výška zisku – ako kritérium predstavujúce rozdiel medzi výnosmi a nákladmi býva
zvyčajne len doplnkovým kritériom veľkosti podnikov, najčastejšie sa hodnotí
v pomere k obratu podniku

– pri vyhodnotení veľkosti podnikov na základe kvantitatívnych kritérií musíme brať
z hľadiska zvýšenia vypovedacej schopnosti vždy do úvahy minimálne kombináciu dvoch
uvedených kritérií a tiež odvetvie alebo odbor, v ktorom podnik pôsobí
2. kvalitatívne – predstavujú určité znaky, ktoré sú typické pre príslušnú veľkostnú skupinu,
za tieto kritériá považujeme:

a.) organizačná, resp. personálna štruktúra - malé podniky majú jednoduchú,
maximálne dvojstupňovú organizačnú štruktúru (majiteľ a výkonní pracovníci), veľké
podniky majú zložitú viacstupňovú organizačnú štruktúru (s viacerými líniami
riadenia), ktorá je súčasne značne náročná aj na náklady na riadenie
b.) umiestnene, lokalita podniku - malé podniky majú umiestnený celý podnik na
jednom mieste spolu s prevádzkou, veľké podniky majú zvlášť podľa faktorov
výhodnosti lokalizované sídlo firmy a zvlášť jednotlivé prevádzky
c.) postavenie na trhu – malé podniky sú zvyčajne lokalizované na regionálnom, resp.
národnom trhu, veľké podniky na medzinárodnom a svetovom trhu
d.) vzťah vlastníctva a manažmentu – malé podniky majú zvyčajne osobu majiteľa
a podnikateľa totožnú bez vytvárania špecifických riadiacich orgánov, veľké podniky
vytvárajú riadiace a kontrolné orgány spoločností v podobe konateľov,
predstavenstiev, dozorných rád...

3. osobitné – vyjadrujú, kde sa podniky etablujú:

a.) oblasť činnosti - sféra služieb (dopravné, hotelierske...)

- sféra výroby (strojárske, poľnohospodárske...)
- sféra obchodu
- sféra financovania (banky, poisťovne)
- sféra vedecko-výskumnej činnosti

- viacúčelové – predstavujú kombináciu uvedených činností

b.) špecializácia:

- úzko špecializované – na jeden druh produktu
- viac účelovo špecializované – na viaceré produkty

c.) územný rozsah – sú to podniky:

- miestneho
- národného
- medzinárodného rozsahu

- osobitné postavenie v rámci malých podnikov majú tzv. inovačné podniky, nazývame ich
tiež, že sú to tykadlá priemyslu, kt. vyvíjajú nové, špičkové výrobky, alebo technológie a po
ukončení vývoja buď ako podnik zaniknú alebo sa stanú súčasťou stredného, či veľkého
podniku, ktorý ich výsledky využíva

Výhody a nevýhody malých podnikov:
Výhody:

-

jednoduchá a prehľadná organizačná štruktúra nenáročná na riadiaci a administratívny
aparát

-

centralizácia rozhodovacích právomocí zvyčajne v rukách vlastníkov

-

bezprostredný priamy kontakt vlastníka a zamestnancov podniku

-

orientácia na špecifický sortiment (úzky segment trhu)

-

zameranie na regionálny, čiže miestny trh

-

zameranie na uplatnenie pružného, flexibilného a pohotového vplyvu na konkrétny
dopyt v konkrétnom čase

Nevýhody:

-

obmedzené finančné zdroje v dôsledku ktorých dochádza k nedostatku kapitálu na
investovanie a k horšej dostupnosti úverov

-

vplyvom uplatnenia kusovej, resp. malosériovej výroby zvyšujú sa náklady na
jednotku produkcie a znižuje sa celková produktivita práce

-

zvyšuje sa podnikateľské riziko (pretože nie je možná diverzifikácia výroby)

-

znižuje sa konkurencieschopnosť podnikov

-

vysoká a nadmerne zaťažujúca intenzita práce tak vlastníkov ako aj zamestnancov

Výhody a nevýhody veľkých podnikov:
Výhody:

-

dosiahnutý ekonomický efekt v dôsledku zhromadňovania výroby (dosahujú sa úspory
s dosahu výroby)

-

stálosť výrobného programu a možnosti jeho diverzifikácie

-

vysoká úroveň technického a výrobného procesu

-

vysoká kapitálová sila

-

nízke podnikateľské riziko

-

výhodná konkurenčná pozícia

-

možnosť orientácie na medzinárodné a svetový trh

Nevýhody:

-

nízka flexibilita reagovať na zmenený dopyt a preferencie výrobkov

-

značná kapitálová náročnosť predovšetkým pri zakladaní veľkých podnikov
a zmenách výrobného programu

-

vysoká náročnosť na miestnu infraštruktúru (zásobovanie všetkými druhmi energií,
sietí – dopravná...)

-

nadmerné zaťaženie pre životné prostredie

V každom reálne fungujúcom hospodárskom systéme súčasne podnikajú veľké, stredné aj
malé podniky a vytvárajú tak veľkostnú štruktúru hospodárstva.

VI. Právne formy podnikov:
Právna forma/úprava – predstavuje určité právne vymedzenie podnikov v rámci legislatívy
určitého štátu, každý štát v rámci svojho právneho poriadku vytvára dostatočný počet
zákonov, ktorými upravuje vzťahy v podniku, ale aj vzťahy medzi podnikom a jeho okolím,
čiže stanovuje určitú právnu formu, v rámci legislatívy SR sa za základné právne
úpravy/zákony považujú:
1.) Živnostenský zákon
2.) Obchodný zákonník
3.) Zákon o štátnom podniku
Každý podnikateľ má možnosť vybrať si v závislosti od dôvodu pre rozhodovanie o právnej
forme určitú formu na základe stanovených kritérií.
Za základné kritériá voľby právnej formy považujeme:

1.) spôsob ručenia – môže ísť o ručenie:

a. obmedzené - len do výšky nesplatených kapitálových vkladov
b. neobmedzené - podnikatelia ručia celým majetkom, pričom za celý majetok sa

považuje súhrn súkromného majetku a kapitálových vkladov

2.) možnosti financovania – ide o možnosť získavania, resp. dostupnosti vlastných alebo

cudzích zdrojov

3.) možnosť získania úveru – závisia od kapitálovej sily podnikov, veľkosti podnikov

a charakteru produkčnej činnosti, s ktorým obyčajne súvisí miera rizika

4.) spôsob riadenia a náklady s ním spojené, čiže buď samotným podnikateľom (málo

nákladné) alebo vytvorenie riadiacich orgánov (čo zvyšuje náklady súvisiace so
správou podniku)

5.) zverejňovanie hospodárskych výsledkov – povinnosť zverejňovať hospodárske

výsledky majú len a. s., osobitným štatútom zverejňovania podliehajú však aj
spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré podliehajú auditu

6.) daňové zaťaženie – je aktuálnym kritériom predovšetkým v prípade daňovej

diferenciácie podnikateľských subjektov, čiže ak sú inou výškou daňovej sadzby
zaťažené FO alebo PO, resp. štátne podniky

7.) spôsob preberania rizika – znamená určenie miery zodpovednosti za činnosť

spoločnosti

8.) spôsob rozdeľovania zisku závisí od úpravy v Obchodom zákonníku alebo dohody

v spoločenskej zmluve, zisk sa totiž v závislosti od ustanovení spoločenskej zmluvy
môže rozdeliť podľa typu právnej formy buď:

- v závislosti od výšky kapitálových vkladov splatených ku dňu rozdelenia
zisku
- v závislosti od výšky celkového majetku ku dňu rozdelenia zisku
- v závislosti od výšky súkromného majetku

9.) problémy s podnikateľskou kontinuitou, ktoré súvisia s počtom spoločníkov
a možnosťou prevodu vlastníckych podielov v rámci dedičského konania

V zmysle teórie podnikovo hospodárskej náuky rozlišujeme:

Podniky

Privátne podniky Družstvá Verejné

Podnik Personálne Kapitálové Zmiešané bez vlastnej právnej s vlastnou v privátnej
jednotlivca spoločnosti spoločnosti formy subjektivity právnou forme
spoločností subjektivitou

- v. o. s. - s. r. o. komanditná obyčajne
- k. s. - a. s. spoločnosť sa uplatňuje
na akcie zmiešané
(v Nemecku) vlastníctvo
štátu
a súkromnej
osoby

Právne formy podnikov na SR:
I. Živnosti:

1.) Ohlasovacie

a.) Remeselné
b.) Viazané
c.) Voľné

2.) Koncesované

II. Obchodné spoločnosti

1.) Personálne/osobné

a.) Verejná obchodná spoločnosť
b.) Komanditná spoločnosť

2.) Kapitálové

a.) Spoločnosť s ručením obmedzeným
b.) Akciová spoločnosť

III. Družstvá
IV. Štátne podniky
V. Podniky zahraničnej osoby

Všetky uvedené právne formy upravujú základné zákony, ktorými sú:
1.) Živnostenský zákon
2.) Obchodný zákonník
3.) Zákon o štátnom podniku
4.) Zákon o investičných stimuloch (pre podniky zahraničnej osoby)

Živnosti – upravuje ako právnu formu Živnostenský zákon, ktorý pod živnosťou rozumie
sústavnú činnosť vykonávanú podnikateľom samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku
- živnosť môžu vykonávať tak FO ako aj PO, ktoré spĺňajú všeobecné aj špecifické
podmienky realizácie živnosti ako ich stanovuje Živnostenský zákon
- za všeobecné podmienky pritom považujeme:

- vek 18 rokov
- spôsobilosť na právne úkony
- bezúhonnosť

- špecifické podmienky:

- sú dané odbornou alebo inou spôsobilosťou, ktorú stanovuje Živnostenský zákon,
alebo iné príslušné zákony, ktoré sa k Živnostenskému zákonu viažu a vyžadujú si
doklad spôsobilosti

Pre vykonávanie živnosti sú potrebné určité dokumenty a to:
Pri ohlasovacích živnostiach:

-

živnostenský list vydaný príslušným živnostenským úradom

Pri koncesovaných živnostiach:

-

koncesná listina, ktorú vydáva úrad, ktorému daná koncesovaná živnosť prináleží do
kompetencie

Živnosti vznikajú dňom požiadania o vydanie živnostenského listu, koncesované živnosti až
doručením koncesnej listiny.

Miesto, kde sa vykonáva živnosť sa nazýva prevádzkareň, za ktorú je zodpovedný samotný
podnikateľ alebo ním ustanovený zodpovedný zástupca.
Zodpovedný zástupca však musí spĺňať tie isté všeobecné aj špecifické podmienky ako
samotný podnikateľ.

K podnikateľovi musí byť tento zástupca v pracovno-právnom vzťahu.

Výhody:

-

jednoduchá organizačná štruktúra, ktorá je flexibilná pre meniace sa potreby

-

„blízkosť“ k zákazníkovi a rýchla reakcia na využitie momentálnej situácie na trhu

-

malá kapitálová náročnosť vzniku

-

zisk sa nedelí medzi potenciálnych spoločníkov, ale zostáva k dispozícii živnostníkovi

-

možnosť sebarealizácie a nezávislosť v rozhodovaní

Nevýhody:

-

neobmedzené ručenie

-

obmedzenosť kapitálových zdrojov

-

zraniteľnosť riadenia podniku (v osobe podnikateľa sa zvyčajne stotožňuje úloha
vlastníka a manažéra)

-

vysoká psychická a fyzická zaťaženosť

Obchodné spoločnosti - upravuje ich Obchodný zákonník, pričom rozlišujeme 2 základné
typy:

1.) personálne spoločnosti – za ich činnosť zodpovedajú (ručia) spoločníci s výnimkou

komanditistov neobmedzene – celým súkromným majetkom aj vloženým kapitálovým
vkladom
- zvyčajne sa v nich nevytvárajú riadiace orgány klasického typu, ale spoločnosť riadia
ich spoločníci alebo nimi poverený jeden, prípadne viacero spoločníkov
- zvyčajne sa iným spôsobom, pri ktorom sa berie do úvahy aj súkromný majetok
rozdeľuje zisk, resp. vzniknutý vyrovnávací podiel, či likvidačný zostatok
- za spoločnosť ručia všetci spoločníci aj pri zrušení a zániku spoločnosti, pričom sa
musia dohodnúť o spôsobe zrušenia a zániku, prípadne iných možnostiach ďalšieho
fungovania spoločnosti (podnikateľská kontinuita)

2.) kapitálové spoločnosti – spoločníci ručia za svoju podnikateľskú činnosť do výšky

kapitálových vkladov a spoločnosť ručí svojím majetkom
- kapitálové spoločnosti vytvárajú riadiace orgány, ktoré majú charakter:

Vrcholného orgánu
Riadiaceho orgánu (štatutárneho)
Kontrolného orgánu

- pri rozdelení zisku berú do úvahy výšku vloženého, resp. splateného kapitálového
vkladu, prípadne množstvo vlastnených akcií
- o spôsobe zániku a zrušenia spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na zasadnutiach
vrcholných orgánov

Základné ustanovenia, ktoré stanovuje Obchodný zákonník pre obidva typy uvedených
spoločností vysvetľujú predovšetkým základné pojmy, akými sú:
Základné imanie (ZI) – peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov
jednotlivých spoločníkov do spoločnosti,

- tieto vklady sú počiatočným zdrojom financovania podniku a môžu mať charakter
peňažných aj nepeňažných vkladov:
Peňažnými vkladmi sa rozumejú peňažné prostriedky vo výške, ku ktorej sa spoločník
zaviazal v spoločenskej alebo zakladateľskej zmluve, či listine
Nepeňažným vkladom je len majetok, ktorý sa dá ohodnotiť, pričom toto ohodnotenie musí
byť vykonané ešte do zápisu v Obchodnom registri a hodnota musí byť stanovená znaleckým
posudkom
Peňažné aj nepeňažné vklady až do času založenia spoločnosti spravuje správca vkladu, ktorý
je povinný po vzniku spoločnosti bez zbytočných odkladov odovzdať vklady vzniknutej
spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, správca vkladov je povinný vrátiť vklady, v čo
najkratšom termíne jednotlivým spoločníkom.
Vklad spoločníka, jeho správa a možnosti – Obchodný zákonník definuje vklad ako súhrn
peňažných a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré sa spoločník
zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania, nepeňažným
vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárske hodnota sa dá určiť (hnuteľné veci -
auto; nehnuteľné veci – pozemky; podnik alebo jeho časť; pohľadávky; majetkové práva,
ďalšie peniazmi oceniteľné veci – software, licencie, ochranné známky); nepeňažný vklad
musí byť splatený pred zapísaním spoločnosti do Obchodného registra
Obchodný podiel – predstavuje mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní
a v prípade vystúpenia spoločníka zo spoločnosti má tento nárok na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu
Likvidačný zostatok – je možné rozdeliť v zmysle príslušných paragrafov Obchodného
zákonníka buď presne podľa dikcie paragrafu alebo podľa spoločenskej, či zakladateľskej
zmluvy. Je to tá časť majetku spoločnosti, ktorá zostáva spoločníkom pri jej likvidácii

Personálne spoločnosti:
- Obchodný zákonník rozlišuje 2 typy týchto spoločností:

1.) Verejná obchodná spoločnosť
2.) Komanditná spoločnosť

1.) Verejná obchodná spoločnosť – je spoločnosť, ktorú môžu založiť minimálne 2
spoločníci, pričom za jej činnosť ručia neobmedzene a nerozdielne celým svojím majetkom,
spoločnosť ručí celým svojím majetkom

Manuál k príkladom na výpočet rozdelenia zisku vo v. o. s.:
Spôsob rozdelenia zisku vo verejnej obchodnej spoločnosti:
Delí sa v zmysle § 72 Obchodného zákonníka:

1.) zisk sa najprv zdaní daňou z príjmu (19%) a potom sa delí medzi spoločníkov rovným

dielom, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak,

2.) za inak potom považujeme:

a. rozdelenie podľa výšky celkového majetku, pričom za celkový majetok

považujeme súčet súkromného majetku a splatených kapitálových vkladov ku
dňu rozdelenia zisku (niekedy pre toto rozdelenie platí aj verzia, že zisk sa delí
podľa ručenia majetkom voči tretím osobám),

b. podľa výšky splatených kapitálových vkladov ku dňu rozdelenia zisku,
c. podľa výšky súkromného majetku,

3.) spoločníci sa môžu v spoločenskej zmluve dohodnúť na zúročovaní splatených

kapitálových vkladov vo výške, na ktorej sa v zmluve dohodli, ak sa dohodnú na

nezúročovaní vkladov, musí to byť predmetom spoločenskej zmluvy, v opačnom
prípade môže ktorýkoľvek z nich požiadať o vyplatenie úrokov v zmysle § 502
Obchodného zákonníka vo výške bežnej úrokovej miery, úroky zo splatených
kapitálových vkladov sú súčasťou nákladov a neodpočítavajú sa druhýkrát od zisku,

4.) podiel na zisku spoločníkov vo v. o. s. predstavuje z daňového hľadiska príjem

z podnikania, ktorý si po zodpovedajúcich úpravách (po odpočítaní odpočítateľných
položiek s po pripočítaní pripočítateľných položiek) zdaní individuálne každý
spoločník sám (daňou z príjmu), zisk vo v. o. s. sa teda nezdaňuje ako celok.

Manuál rozdelenia likvidačného zostatku vo v. o. s.:
- rozdelenie likvidačného zostatku podľa § 92:

1.) spoločníkom sa najprv z likvidačného zostatku rozdelí výška podľa kapitálových

vkladov zapísaných v spoločenskej zmluve, následne po odpočítaní tejto časti sa
zvyšok rozdelí buď rovným dielom alebo podľa výšky celkového majetku,
súkromného majetku, alebo splatených kapitálových vkladov – v závislosti od
spoločenskej zmluvy

2.) celkový podiel spoločníka na likvidačnom zostatku predstavuje teda súčet vrátených

kapitálových vkladov a častí rozdelenej podľa Obchodného zákonníka alebo
spoločenskej zmluvy,

3.) podiel na likvidačnom zostatku predstavuje pre spoločníka vo v. o. s. príjem, ktorý je

povinný pri ročnom zúčtovaní dane z príjmov zdaniť (19%)

Výhody v. o. s.:
-

nižšia kapitálová náročnosť vzniku (nie je zákonom predpísaná výška ZI ani výška
vkladu spoločníka),

-

osobná zainteresovanosť vlastníkov na riadení spoločnosti,

-

jednoduchá organizačná štruktúra a riadenie spoločnosti,

-

nižšie daňové zaťaženie (spoločníkmi sú vo väčšine prípadov fyzické osoby)

Nevýhody v. o. s.:
-

neobmedzené ručenie za záväzky spoločnosti,

-

hrozba nedostatku kapitálu vyplývajúca zo závislosti na kapitálovej účasti
spoločníkov,

-

malá možnosť získať cudzie zdroje z bankového sektora,

-

pri väčšom počte spoločníkov existuje hrozba vzájomných konfliktov, pretože všetci
spoločníci sú podľa zákona štatutárnymi orgánmi,

-

vystúpenie spoločníka môže za určitých okolností znamenať zánik spoločnosti.

2.) Komanditná spoločnosť – je takou formou personálnej spoločnosti, ktorú zakladajú
minimálne 2 spoločníci, z ktorých 1 ručí za činnosť celým svojím majetkom – komplementár
a druhý spoločník len kapitálovým vkladom zapísaným v spoločenskej zmluve min.250 –
komanditista, spoločnosť za svoju činnosť ručí celým svojím majetkom

Manuál rozdelenia zisku v komanditnej spoločnosti:
- zisk sa rozdeľuje podľa § 100 Obchodného zákonníka a to:

1.) medzi komplementárov a komanditistov rovným dielom, ak spoločenská zmluva

neustanovuje inak,

2.) za inak považujeme rozdelenie:

a.) podľa výšky celkového majetku, pričom:

- do celkového majetku komplementárov sa započítavajú kapitálové vklady ku
dňu rozdelenia zisku a súkromný majetok komplementárov,
- do majetku komanditistov sa zahŕňajú len splatené kapitálové vklady
komanditistov ku dňu rozdelenia zisku,

b.) podľa výšky splatených kapitálových vkladov spoločníkov ku dňu rozdelenia

zisku (POČÍTAME zvlášť za skupinu komanditistov a zvlášť za skupinu
komplementárov),

3.) zisk komplementárov sa rozdeľuje v zmysle tohto § buď:

a.) rovným dielom,
b.) podľa spoločenskej zmluvy

- podľa výšky celkového majetku komplementárov
- podľa výšky súkromného majetku komplementárov
- podľa výšky splatených kapitálových vkladov komplementárov

4.) komplementári majú podobne ako spoločníci vo v. o. s. nárok na vyplatenie úrokov zo

splatených kapitálových vkladov ku dňu rozdelenia zisku, podmienky sú podobné ako
vo v. o. s.

5.) podiel na zisku komplementárov predstavuje príjem z podnikania a každý

komplementár ho zdaňuje individuálne daňou z príjmu

6.) časť zisku, ktorá pripadá na komanditistov sa najprv zdaní daňou z príjmu a následne

sa rozdelí medzi komanditistov podľa výšky splatených kapitálových vkladov
(Obchodný zákonník), ak sa spoločníci v spoločenskej zmluve nedohodli inak

7.) podiel na zisku komanditistov predstavuje príjem z kapitálového majetku, ktorý sa

podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy už ďalej nezdaňuje

Výhody k. s.:
-

zákon nepredpisuje výšku ZI ani vkladov (upravuje to spoločenská zmluva)

-

spojenie prvkov kapitálovej a personálnej spoločnosti, čo umožňuje spoločníkom
vybrať si medzi osobnou účasťou na riadení a účasťou len prostredníctvom vkladu,

-

lepšia úverová prispôsobilosť spoločnosti

Nevýhody k. s.:
-

zložité delenie zisku,

-

vyššie daňové zaťaženie,

-

dvojité zdanenie komanditistov už podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy nemôže
nastať (neexistuje),

-

neobmedzené ručenie komplementárov,

-

deľba práce medzi skupinami spoločníkov musí byť veľmi presná, aby sa predišlo
konfliktom.

Kapitálové spoločnosti:

1.) Spoločnosť s ručením obmedzeným
2.) Akciová spoločnosť

Spoločnosť s

ručením obmedzeným

- je spoločnosťou, v ktorej spoločníci ručia za činnosť

spoločnosti do výšky kapitálových vkladov zapísaných v spoločenskej zmluve a spoločnosť
ručí celým svojím majetkom, ZI= 5000, vklad min. 750.
- je to jediná spoločnosť, kde rozlišujeme 2 druhy právnych dokumentov potrebných k jej
založeniu:

Zakladateľská listina – keď je 1 spoločník, spísaná formou notárskej zápisnice

Spoločenská zmluva – keď je viac spoločníkov

- súčasne je jedinou spoločnosťou, ktorá má ohraničený počet spoločníkov zdola (= 1) aj
zhora (= maximálne 50)
- spoločnosť vytvára orgány a to:

1. Zhromaždenie spoločníkov = Valné zhromaždenie - najvyšší orgán
2. Štatutárnym orgánom (v zmysle právnej úpravy) je konateľ, resp. pri väčších
spoločnostiach viacerí konatelia, štatutárne orgány z organizačného hľadiska sú
súčasne riadiacimi orgánmi spoločnosti
3. Dozorná rada s. r. o. - kontrolný orgán

Manuál rozdelenia zisku v s. r. o.:
- zisk sa rozdeľuje v zmysle § 123 Obchodného zákonníka a to:

1.) dosiahnutý zisk sa najprv zdaní daňou z príjmu
2.) následne sa odpočítajú položky

a.) ktoré pôvodne vyplývajú z príslušných paragrafov Obchodného zákonníka –

minimálny prídel do RF (5%) – ak valné zhromaždenie neschváli inú výšku
prídelu (vyšší ako 5%)

b.) prídely do fakultatívnych fondov, ktoré zriadila s. r. o. a výška ktorých závisí

od rozhodnutia valného zhromaždenia

c.) odpočítajú sa po súhlase valného zhromaždenia odmeny štatutárnym

a dozorným orgánom

3.) takto upravený zisk sa rozdelí medzi spoločníkov s. r. o. podľa výšky splatených

kapitálových vkladov

4.) podiel na zisku spoločníkov v s. r. o. predstavuje príjem z kapitálového majetku, ktorý

sa podľa platnej legislatívnej úpravy už ďalej nezdaňuje

5.) tvorba RF je v s. r. o. povinná (vyplýva priamo zo zákona), pričom RF sa môže tvoriť

dvojakým spôsobom:

a.) pri založení spoločnosti vo výške 5% ZI s. r. o. a každoročne sa dopĺňa 5%

z čistého zisku až do výšky 10% ZI spoločnosti

b.) RF sa tvorí v 1. ziskovom roku a to vo výške 5% z čistého zisku, nie však viac

ako 10% ZI

6.) RF je možné použiť, ak je vytvorený v zákonom stanovenej výške len na krytie strát

z podnikovej činnosti, ak je vytvorený vo väčšej výške, tak tento prebytok môže byť
použitý so súhlasom valného zhromaždenia aj na iné účely

Výhody s. r. o.:
-

obmedzené ručenie za záväzky spoločnosti majetkom spoločnosti a nesplateným
vkladom spoločníka,

-

spoločnosť môže založiť aj jednotlivec,

-

zákonom stanovená výška ZI a jednotlivého vkladu je pomerne nízka,

-

nie je nutná osobná účasť spoločníka na riadení spoločnosti, čo umožňuje jeho
členstvo v ďalších spoločnostiach,

-

pri obmedzenom počte konateľov je riadenie spoločnosti pomerne pružné.

Nevýhody s. r. o.:
-

ak ide o malú spoločnosť s nízkym ZI jej úverová schopnosť je znížená,

-

dvojité zdanenie už nemôže nastať/neexistuje,

-

povinnosť tvoriť rezervný fond a obmedzené možnosti jeho použitia.

Akciová spoločnosť – je takou formou kapitálovej spoločnosti, ktorej ZI je rozdelené na
určitý počet akcií zo stanovenou menovitou hodnotou min. 25000.
1PO/2 FO

Akcia – je CP, s ktorým sú viazané určité práva a povinnosti akcionárov, medzi základné
práva patria:

1. právo na riadení a. s. a to buď priamo (ako člen predstavenstva alebo dozornej

rady), alebo nepriamo (prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení)

2. právo na podiel na zisku, čiže právo na výplatu dividendy
3. právo na podiel na likvidačnom zostatku a. s.
4. predkupné právo pre prípad zvýšenia ZI (aby nedošlo k poklesu pôvodného

podielu na ZI)

5. informačné právo – právo na informácie o činnosti a. s. (obchodné, finančné...)

- povinnosťou akcionára je splatiť upísaný vklad v dohodnutom termíne a v dohodnutej
výške
- súčet vkladov akcionárov tvorí ZI a. s.
Akcie rozlišujeme na základe zvolených kritérií, ktorými sú:
1.) Z hľadiska práv a povinností:

c.) kmeňové akcie – pre ktoré v plnom rozsahu platí charakteristika akcií
d.) prioritné akcie – ktorých vlastníctvo je spojené s prioritnou výplatou

dividendy, ale súčasne vlastníci prioritných akcií nemajú právo hlasovať na
valnom zhromaždení, dividendy prioritných akcionárov sa vždy počítajú zo ZI
prioritných akcionárov, nikdy nie zo zisku

- tieto 2 typy akcií upravuje Obchodný zákonník v SR

e.) zamestnanecké akcie – ktoré boli novelou Obchodného zákonníka v roku 2004

v SR zrušené, sú to akcie, ktoré môžu vlastniť len zamestnanci, resp. bývalí
zamestnanci a. s. (dôchodcovia), tieto akcie nakupujú ich majitelia za cenu
nižšiu ako je ich menovitá hodnota, zamestnanecké akcie nie sú predmetom
dedičského konania a v prípade úmrtia a. s., ktorá ich vydala, je povinná ich
späť odkúpiť v predajnej cene

2.) Podľa podoby:

a.) zaknihované = dematerializované akcie, ktoré existujú len v pamätiach

počítača

b.) listinné – ako klasická forma CP

3.) Podľa prevoditeľnosti:

a.) na meno – je možné previesť len rubopisom na opačnej strane akcie (sú vždy
vydávané len ako listinné akcie a tento prevod je možný len so súhlasom valného
zhromaždenia
b.) na majiteľa – Obchodný zákonník SR definuje akcie na majiteľa ako akcie na
doručiteľa, sú voľne prevoditeľné pri kúpe, resp. pri predaji na trhu CP

4.) Podľa dátumu vydania:

a.) staré akcie – ktoré boli vydané pri založení a. s.
b.) nové/mladé akcie – emitované pri zvýšení ZI a. s.

Spôsoby vzniku a. s.:

a.) bez výzvy na upísanie akcií – v prípade, ak akcionári sú schopní splatiť celú

výšku ZI

b.) s výzvou na upísanie akcií – v prípade, ak akcionári nemajú dostatok

peňažných prostriedkov, zverejnia výzvu na pribratie ďalších akcionárov, ktorí
môžu, ale nemusia splatiť dodatočné ZI, ak nie je v termíne výzvy upísané celé
požadované ZI, akciovú spoločnosť nie je možné založiť

V novele Obchodného zákonníka z roku 2004 sú určené 2 typy a. s. a ich znaky:

1.) Verejná akciová spoločnosť

a. má viac ako 50 akcionárov
b. jej akcie sú obchodovateľné na burze CP
c. najčastejšie vzniká s výzvou na upísanie akcií

2.) Súkromná akciová spoločnosť:

a. má menej ako 50 akcionárov
b. jej akcie boli vydané na meno akcionára
c. jej akcie nie sú obchodovateľné na burze CP
d. najčastejšie vzniká bez výzvy na upísanie akcií

Manuál rozdelenia zisku v a. s.:
- upravuje viacero paragrafov Obchodného zákonníka týkajúcich sa tvorby RF, dividend
(výpočtu dividend) prioritných akcionárov, odmien štatutárnym a kontrolným orgánom...
1.) dosiahnutý (vytvorený/hrubý) zisk sa najprv zdaní daňou z príjmu právnických osôb (PO),
2.) následne sa odpočítajú všetky prídely a odvody:

Odvody:
- odmeny štatutárnym a kontrolným orgánom,
- dividendy prioritných akcionárov,
Prídely:
- prídely do jednotlivých povinných, ale aj fakultatívnych fondov
- Obchodný zákonník hovorí o povinnej tvorbe RF vo výške 10% ZI už pri založení
spoločnosti, tento fond sa ďalej každoročne dopĺňa minimálne 10% z čistého zisku až do
výšky 20% ZI, valné zhromaždenie môže schváliť aj prídely do iných fondov (sociálneho
fondu, fondu rozvoja, fondu investícií...)

3.) zdanený zisk je tiež potrebné upraviť – odpočítať od neho dividendy prioritných
akcionárov, dividendy prioritných akcionárov sa vždy počítajú zo ZI prioritných
akcionárov (v praktiku je to počítané inak)
4.) takto upravený zisk predstavuje dividendy všetkých kmeňových akcionárov, ktoré je
potrené prepočítať na dividendu jednej kmeňovej akcie, tento prepočet sa uskutočňuje
predelením dividend všetkých kmeňových akcionárov počtom kmeňových akcií
dividenda – predstavuje podiel na zisku a súčasne je výnosom z 1 kmeňovej akcie,
z daňového hľadiska je príjmom z kapitálového majetku a podľa súčasne platnej
legislatívy sa už druhýkrát nezdaňuje,
5.) kurzová hodnota – každá akcia má svoju menovitú hodnotu a ak sa predáva na burze
cenných papierov (CP),
tak má aj svoju kurzovú hodnotu (akcia v tejto kurzovej hodnote vstupuje na burzu)
Výpočet kurzovej hodnoty:

a.) kurzová hodnota =

b.) kurzová hodnota =

príklady: 6.9, 6.10(kurzové ážio) a 6.11

kurzové/emisné ážio = prémia = kladný rozdiel medzi kurzovou a menovitou hodnotou akcie
- je súčasťou kapitálu podniku – vlastného kapitálu podniku
kurzové/emisné disážio - záporný rozdiel medzi kurzovou a menovitou hodnotou je kurzové

Orgány spoločnosti:
Valné zhromaždenie – vrcholový orgán
Predstavenstvo – štatutárny orgán, členom môže byť len fyzická osoba
Dozorná rada – kontrolný orgán

Výhody a. s.:

-

možnosť získať značné množstvo prostriedkov na investovanie,

-

ľahší prístup k úverom,

-

profesionálne vedenie spoločnosti,

-

oddelenie vlastníkov od manažmentu je výraznejšie ako v iných spoločnostiach

Nevýhody a. s.:

-

kapitálová a administratívna náročnosť vzniku spoločnosti,

-

menšia pružnosť v rozhodovaní spoločnosti vzhľadom na jej veľkosť,

-

nebezpečenstvo vzniku konfliktov medzi vlastníkmi, manažmentom a zamestnancami.

Družstvo: 5FO/2PO, ZZI 1250.
- predstavuje spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené na uspokojovanie
hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, alebo iných potrieb svojich členov
Orgány družstva:
Členská schôdza – najvyšší orgán
Predstavenstvo - štatutárny a riadiaci orgán
Kontrolná komisia – kontrolný orgán

Manuál k rozdeleniu zisku družstva:
- upravuje ho §230 Obchodného zákonníka:
1.) zisk sa najprv zdaní daňou z príjmu PO
2.) odpočítajú sa prídely:

- do nedeliteľného fondu – minimálne vo výške 10% z čistého zisku
- do fakultatívnych fondov
- odmeny štatutárnym a kontrolným orgánom

3.) takto upravený zisk sa rozdelí medzi členov družstva podľa výšky splatených členských
vkladov
4.) podiel na zisku člena družstva predstavuje príjem z kapitálového majetku a podľa súčasne
platnej legislatívy sa už druhýkrát nezdaňuje
5.) okrem podielu na zisku je možné v prípade vystúpenia člena z družstva alebo likvidácie
družstva vyplatiť vyrovnávací podiel, pri jeho výpočte sa vychádza z výšky:

a.) čistého obchodného imania (= vlastné imanie – nedeliteľný fond – členský vklad člena
družstva, ktorý je v ňom menej ako 1 rok),
b.) koeficient vyrovnávacieho podielu, pri ktorom berieme do úvahy členský vklad krát
počet rokov členstva a delíme súčtom všetkých členských vkladov krát počet rokov
členstva

koeficient v. p. = členský vklad x počet rokov členstva .

 všetkých členských vkladov x počet rokov členstva

vyrovnávací podiel = čisté obchodné imanie x koeficient vyrovnávacieho podielu
Výhody družstva:

-

uspokojovanie a podpora záujmov svojich členov,

-

jednoduchý vznik a zánik družstva,

-

zákonom stanovená minimálna výška ZI je pomerne nízka,

-

členovia neručia za záväzky družstva,

Nevýhody družstva:

-

povinnosť tvoriť nedeliteľný fond už pri založení družstva,

-

nedostatočná kapitálová sila, nakoľko vklady členov nie sú veľké.

Verejné podniky:
Verejné podniky nemôžeme znížiť len na pojem štátneho podniku, ktorý je upravený
v zákone o štátnom podniku, ale musíme ich rozlíšiť podľa podstavenia v štruktúre podnikov
a hospodárstva. Potom poznáme:

1.) Verejné podniky bez vlastnej právnej subjektivity

– ktoré sú organickou súčasťou

územných celkov a sú orgánmi týchto územných celkov aj riadené, sú to podniky tzv.
malej infraštruktúry, ku ktorým patria:

a. Nemocnice s lokálnou pôsobnosťou zriadené mestom, alebo samosprávnym

krajom

b. Základné a stredné školy (regionálne školstvo)
c. Knižnice
d. Kultúrne zariadenia
e. Rôzne druhy technických služieb
f. V niektorých prípadoch vodárne a kanalizácie...
- tieto podniky sú financované z rozpočtov právnych celkov (miestnych rozpočtov)

2.) Verejné podniky z

vlastnou právnou subjektivitou

– tieto majú formu korporácií alebo

rôznych ústavov, ktoré sú financované buď zo štátu alebo z rozpočtu samosprávneho
celku,

a. môžu byť zamerané len na úhradu nákladov – čiže celá činnosť je financovaná

z rozpočtov, čiže ide o rozpočtové organizácie,

b. môžu vytvárať do určitej miery zisk a tak prispievať na svoju hospodársku

činnosť, ide o príspevkové organizácie

- podnikom tohto typu hovoríme, že sú to podniky veľkej infraštruktúry a patria k nim
elektrárne, plynárne, štátna doprava, vedecké ústavy, nemocnice s celoštátnou
pôsobnosťou, verejno-právne inštitúcie...

3.) Verejné podniky v

privátnej/súkromnej forme:

- sú väčšinou vytvárané formou s. r. o. alebo a. s., v ktorých časti majetku vlastní štát –
podľa významu podniku môže vlastniť majoritu a minoritu súkromná osoba

Osobitnou formou podnikov sú neziskové organizácie mimovládneho, čiže
mimorozpočtového charakteru, ktoré môžu mať formu nadácií, občianskych združení,
neinvestičných fondov...

Naučiť sa z knihy:
Štátny podnik:

-

je to samostatne a na vlastný účet podnikajúca právnická osoba zameriavajúca sa na
výrobu tovarov a služieb, ktorej veci a majetkové práva sú vo vlastníctve štátu

-

je napojený na štátny rozpočet, na štátny fond alebo na rozpočet niektorého z nižších
orgánov štátnej správy

-

vzniká dňom zápisu do obchodného registra a zaniká dňom svojho výmazu

Podnik zahraničnej osoby: - z knihy

Združovanie podnikov

Predstavuje spájanie podnikov do väčších celkov, ktoré vzniká ako dôsledok rastúcej
konkurencie na trhu, zvyšovania rizika, zvyšovania kapitálových potrieb a nutnosti zavádzať
výsledky vedy a výskumu do praxe. V tomto procese vznikajú združenia podnikov, vznikajú
v rôznych oblastiach a môžu plniť rôzne ciele.
Str. 213, delenia 214-215
Kritériá vzniku združení:

1.) Výrobno-technické kritérium
2.) Územné k.
3.) Dĺžka trvania združenia
4.) Intenzita vzájomného spájania združených podnikov:

a. Združenia na báze kooperácie, ku ktorým patria

Kooperácia – dobrovoľná spolupráca samostatných podnikov založenú na
zmluvnom základe, s cieľom napĺňania podnikových funkcií, nemusí mať
písomnú podobu

i. Konzorcium – predstavuje združenie podnikov (právnických a/alebo

fyzických, ktoré vzniká ako dočasné spoločenstvo na splnenie určitého
cieľa – väčšinou ide o vysokorizikové a vysokonákladové projekty)

ii. Kartel – predstavuje združenie, založené na spoločnom zmluvnom

základe podnikmi, ktoré si zachovávajú právnu aj ekonomickú
samostatnosť, ide o združenia horizontálne členených podnikov
a poznáme ich:

1. cenový kartel
2. kondičný kartel – úprava obchodných podmienok
3. odbytový kartel – členenie území
4. kontingentný – určenie množstva

iii. Odborné zväzy – sú združenia, ktoré ochraňujú a reprezentujú spoločné

záujmy zúčastnených podnikov, ale aj organizácií voči zákonodarnému
orgánu, štátnej správe a verejnosti, rozlišujeme ich:

1. hospodárske odborné zväzy (zväz podnikateľov)
2. komory (slovenská priemyselná obchodná komora)
3. zamestnanecké zväzy (Asociácia zamestnávateľov Slovenska)

b. Združenia na báze koncentrácie, ktoré rozlišujeme:

i. Koncerny na zmluvnom základe – predstavujú dobrovoľné spojenie

právne samostatných podnikov pod jednotným vedením, pri ktorých sa
predpokladá rovnocennosť všetkých zúčastnených strán, podniky si
zachovávajú v plnej miere svoju ekonomickú a právnu samostatnosť,
vedením takéhoto koncernu môže byť po dohode s ostatnými poverený
buď jeden z koncernových podnikov, alebo je vytvorený spoločný
orgán, v ktorom majú podniky svoje zastúpenie,

ii. Koncerny na báze kapitálovej závislosti - väčšina koncernov je

založená na kapitálovej závislosti, pričom podniky v nich majú
zabezpečenú plnú právnu subjektivitu, ale v závislosti od typu
koncernu a podielu v ňom obmedzenú ekonomickú samostatnosť,
usporiadanie v rámci tohto typu koncernov sa opiera o štatút európskej
akciovej spoločnosti, ktorý definuje ovládajúci a ovládané podniky, za
ovládajúci podnik sa považuje ten, v ktorom fyzická, alebo právnická
osoba je:

1. akcionárom alebo podielnikom v rámci združenia
2. disponuje väčšinou hlasov akcionárov alebo podielnikov
3. rozhoduje o účasti v štatutárnych orgánoch, dozornej rade,

prípadne zastúpení združenia voči tretím osobám

- vzhľadom na vloženú výšku kapitálu rozlišujeme tieto druhy
podielnictva ovládajúceho podniku v ovládanom podniku:

1. ohlásené významné podielnictvo – je to rozhodujúca minorita,
pričom ovládajúci podnik vlastní minimálne ¼ , resp. 26% ZI
ovládaného podniku – rozhodujúca minorita – pri nej môže už
ovládajúci podnik zasiahnuť do riadenia združenia
v strategických otázkach
2. maximálna minorita = 49% podiel v ovládanom podniku
3. minimálna majorita = 51% v ovládanom podniku
4. rozhodujúca majorita – je to 2/3 až 76% podiel, pri ktorom

o všetkých strategických, ale aj taktických otázkach rozhoduje

majoritný vlastník
5. úplné/absolútne ovládnutie – 100% kapitálová účasť
ovládajúceho podniku
6. paritné zastúpenie – rovnaká 50% kapitálová účasť

- koncerny na báze kapitálovej závislosti predstavujú holdingy, ktorých
činnosť v zmysle uvedeného štatútu riadi holdingová spoločnosť, ostatné
podniky (ovládané podnik) tvoria spolu s riadiacou holdingovou
spoločnosťou holding, v niektorých štátoch sa však za holdingové
spoločnosti považuje nielen riadiaca holdingová spoločnosť, ale všetky
ovládané podniky holdingu, v tomto prípade holdingové spoločnosti
tvoria spolu holding; v zmiešanom holdingu majú holdingové spoločnosti
aj vlastný predmet podnikania, čiže inú výrobnú alebo nevýrobnú
činnosť, okrem obchodovania s CP
- od podielnictva musíme rozlíšiť kontrolný balík (najčastejšie akcií) =
v súčasnosti 21% až 25%

iii. Z ekonomického hľadiska (ekonomickej teórie) rozlišujeme 2 druhy

chápania koncernov:

1.) Anglo-americké chápanie – situácia je opačná ako pri európskych,

právna subjektivita koncernových podnikov je obmedzená a v plnej
miere ju má zabezpečenú len koncern ako celok, ide o koncerny
trustového typu

2.) Európske chápanie – ide o koncerny, ktoré ako celok nemajú právnu

subjektivitu, ale majú ju jednotlivé koncernové podniky

Typy holdingov:
1.) Pyramidálny holding, v ktorom na čele stojí ovládajúci holding, čiže

materská spoločnosť, ktorá vlastní akcie ovládaných podnikov,
ovládané podniky na 1. stupni môžu mať taktiež vložené účasti vo

svojich ovládaných podnikoch, z terminologického hľadiska tu platí
princíp rodinného práva, či že hovoríme o dcérskych, vnukovských
a pravnukovských a iných spoločnostiach

2.) Radiálny – paprskovitý holding – v tomto type holdingu má vložené

účasti ovládajúca spoločnosť len v dcérskych spoločnostiach

3.) Kruhový holding – v ktorom ovládajúca spoločnosť a ovládané

podniky sú navzájom prepojené kapitálovou účasťou a to bez
priameho prepojenia každého ovládaného podniku na ovládajúci
podnik

A

B1

B2

B21

B11

B12

B22

A

B4

B3

B2

B1

A

B3

B2

B1

B4

Životný cyklus podniku

Životný cyklus – predstavuje obdobie od vzniku podniku až po jeho prípadný zánik
- predstavuje priebeh jednotlivých fáz života alebo činnosti podniku, pričom za tieto fázy
môžeme považovať:
1.) Založenie a vznik podniku
2.) Rast podniku
3.) Stabilizácia a kulminácia
4.) Kríza
5.) Úpadok, zrušenie a zánik podniku

Životný cyklus môžeme vyjadriť prostredníctvom jeho krivky, ktorá má tvar:

Q
Kulminačný
bod

Kríza
Opätovný rast podniku po kríze

T

Úpadok, zrušenie a zánik
Založenie Rast Stabilizácia Kulminácia
a
vznik

Na x-ovej osi je znázornený čas (roky, mesiace...)
Na y-ovej osi je objemový faktor daný výškou ZI, veľkosťou výrobnej kapacity, veľkosťou
príjmov, výnosov, zisku...

1.) Založenie a vznik – musíme rozlišovať tieto pojmy:

a. Založenie – zabezpečenie budúcej podnikateľskej aktivity, ktoré je

rozpracované v podnikateľskom projekte, podnikateľský projekt sa skladá z 3
častí:

i. Podnikateľského zámeru – je základom pre prípravu a realizáciu

rozhodnutí o podnikateľskej aktivite a skladá sa z:

1. význam (zdôvodnenie) zámeru
2. stanovenie sústavy podnikateľských cieľov

3. rozbor trhových podmienok
4. rozbor podmienok pre zabezpečenie transformačného procesu
5. marketingové rozbory
6. organizačné a personálne zabezpečenie
7. finančno-ekonomické zabezpečenie
8. právne zabezpečenie a vlastnícke vzťahy
9. výsledné súhrnné odporučenia (náplň položiek na str. 64)
- podnikateľský zámer sa spracováva za účelom získania úveru,
získania kapitálovej účasti, získania dotácie a vytvorenia image u
zákazníkov

ii. Zakladateľského rozpočtu – stanovuje potrebnú výšku jednotlivých

druhov kapitálu ako aj výšku nákladov a výnosov, z tohto dôvodu sa aj
skladá z 2 častí:

1. rozpočet potreby a zdrojov kapitálu
2. rozpočet nákladov a výnosov – náklady sa v rozpočte

prepočítavajú z hľadiska ich druhov (66, 67)

iii. Právnej úpravy podnikania – závisí od zvolenej právnej formy,

b. Vznik – podnik vzniká v závislosti od zvolenej právnej formy:

i. Ohlasovacie živnosti – dňom podania žiadosti o živnostenský list, resp.

vydaním živnostenského listu

ii. Koncesované živnosti – doručením koncesnej listiny

iii. Spoločnosti a družstvo – zápisom do OR

iv. Všetky ostatné – zápisom do príslušných registrov

v.

2.) Rast podniku – predstavuje takú fázu podniku, pri ktorej dochádza k presadzovaniu

sa podniku na trhu, pričom trh od podniku obyčajne vyžaduje, aby sa prispôsobil jeho
požiadavkám v kvantitatívnom aj kvalitatívnom smere, každý podnik sa musí usilovať
o trvalo udržateľný rast – čiže nie príliš rýchly, ani nie pomalý; pri rýchlom raste
dochádza veľmi často k prekapitalizovaniu podniku a to aj za cenu cudzích zdrojov,
podnik má potom problémy s vysokou zadlženosťou, nedostatočným využívaním
výrobnej kapacity, poklesom rentability...; ak podnik rastie pomaly, môže dôjsť k jeho
podkapitalizácii, čiže nedostatku podnikových prostriedkov; ktorá zabraňuje
konkurencieschopnosti podniku; pri raste musia podniky vždy zvažovať vzájomný
pomer medzi mierou rastu a mierou zisku; úroveň trvalo udržateľného rastu je možné
kvantitatívne vyjadriť prostredníctvom ukazovateľa tempa rastu, ktorý má tvar:

g = P x R x A x T
P – rentabilita tržieb
R – aktivačný pomer
A – obrat aktív
T – finančná páka
- sú to ukazovatele finančno-ekonomickej analýzy

- takto vypočítaný ukazovateľ (hodnota ukazovateľa) sa porovnáva s tempom rastu
HDP, na základe tohto porovnania je možné pri ohodnotení podniku alebo jeho časti
určiť koeficient zhodnotenia;
Spôsoby rastu: rozlišujeme:
a.) interný rast podniku, pod ktorým rozumieme proces mobilizácie vnútorných
zdrojov podniku, rozvoj rôznych druhov aktivít, ktoré vedú ku zvyšovaniu objemu
výroby, jej diverzifikácii a následne zvyšovaniu odbytu, môže ísť o rozvoj

- rozvoj počiatočných aktivít
- rozvoj doplnkových činností
- zavádzanie podobných činností (v prípade nedostatočného využívania
existujúcich výrobných kapacít
- zavedenie ďalších činností

- z finančného hľadiska sa za interný rast podniku považuje financovanie všetkých
jeho aktivít, len z

vlastných zdrojov podniku

b.) externý rast podniku predstavuje proces zväčšovania veľkosti podniku, resp. jeho
ZI, tento proces sa môže uskutočňovať prostredníctvom viacerých organizačno-
právnych alebo finančných techník, patria k nim

- tvorba fúzií (ide o splynutie alebo zlúčenie 2, resp. viacerých podnikov alebo
častí podnikov do jedného celku, rôznym spôsobom sa pri zlúčení a splynutí
rieši právna subjektivita – buď osobitným orgánom/podnikom, alebo 1
z podnikov sa stáva nástupníckym v preberaní právnej subjektivity), fúzie
rozlišujeme trojakého druhu:

i. horizontálna – pri ktorej sa zlučujú podniky alebo časti podnikov
rovnakého odvetvia alebo na rovnakom stupni technologického
spracovania
ii. vertikálna – spájajú sa podniky alebo časti podnikov v nadväzujúcich
výrobných fázach
iii. konglomerátna – spájajú sa rôzne podniky alebo časti podnikov
výrobného aj nevýrobného charakteru

- rozštiepenie -
- vloženie aktív – čiastočné vloženie aktív, pri ktorom 1 podnik predáva časť
svojich aktív (majetku) avšak nie za peniaze, ale za akcie, ktoré iný podnik
vlastní
- kontrola jedného podniku druhým – ide o techniku využívanú predovšetkým
vo finančnej sfére, pričom cieľom nákupov CP (predovšetkým akcií) je získať
kontrolný balík akcií a ovládnuť podnik, o tento spôsob sa snažia
predovšetkým tzv. čisté holdingy, čiže tie, ktoré nemajú vlastný predmet
podnikania a zaoberajú sa len obchodovaním s CP (v zmiešanom holdingu
majú holdingové spoločnosti aj vlastný predmet podnikania, čiže inú výrobnú
alebo nevýrobnú činnosť okrem obchodovania s CP)

Rastové krízy – za príčiny podnikateľských neúspechov sa najčastejšie považujú:

a.) rast podniku je financovaný neúnosne veľkým podielom cudzieho kapitálu,
b.) vedenie podniku nemá skúsenosti, je nejednotné, veľakrát preťažené
a v takejto situácii prijíma nesprávne rozhodnutia,
c.) podnik nemá spracovanú marketingovú koncepciu a marketingovú stratégiu
– nedosahuje požadovaný podiel a trhu, vyrábané výrobky alebo poskytované
služby sa neosvedčili, nie je schopný vyhľadávať medzery na trhu,
d.) podniku hrozí konkurencia veľkých, resp. zabehnutých podnikov,
e.) podnik zápasí s platobnými obtiažami,

- v prípade, že podnik nie je schopný uvedené príčiny odstrániť, kríza sa môže
prehlbovať, čo v konečnom dôsledku môže viesť k úpadku, až konečnému zániku
podniku

3.) Stabilizácia a kulminácia

Stabilizácia – predstavuje obdobie činnosti podniku, v ktorom už nerieši
elementárne problémy, ale zameriava sa na udržanie existujúceho postavenia na
trhu, prípadne rastu trhu; bod, v ktorom podnik dosahuje najpriaznivejšie hodnoty

ukazovateľov finančno-ekonomickej analýzy (predovšetkým ukazovateľov
rentability, likvidity, zadĺženosti a aktivity) nazývame kulminačným bodom
činnosti podniku; v tomto období podnik hodnotí svoje postavenie, ale aj
postavenie voči konkurencii na základe viacerých ukazovateľov, ktoré môžeme
rozdeliť do 3 skupín:

a.) ukazovatele trhového podielu
b.) ukazovatele relatívnej štruktúry nákladov
c.) ukazovatele finančno-ekonomickej analýzy

- verbálne sa vyhodnocujú v tomto období silné a slabé stránky podniku
predovšetkým prostredníctvom expertných metód a z nich predovšetkým SVOT
analýzy
- na základe vyhodnoteného postavenia podnik určuje pozíciu podniku, ktorá môže
mať charakter dominujúcej/dominantnej, silnej, vhodnej, stálej a slabej.
- na základe vydefinovanej pozície môže podnik určiť ďalšiu stratégiu svojho
rozvoja, ktorá môže mať charakter útočnej/rozvojovej stratégie alebo
obrannej/útlmovej/defenzívnej stratégie

4.) Kríza – ako skutočnosť sa v podniku prejavuje poklesom hodnôt ukazovateľov

finančno-ekonomickej analýzy, ktoré sú dôsledkom nedostatočného odbytu výrobkov
podniku, rastu nákladov, platobnej neschopnosti, nízkej inovačnej aktivity, nezáujmu
trhu o výrobky podniku...

- krízu môžeme chápať ako stav, pri ktorom podnik nie je schopný v danom okamihu
plniť svoje základné funkcie, čiže realizovať odbyt a uhrádzať záväzky,
- kríza ako stav sa prejavuje v 2 rovinách alebo prostredníctvom vzniku 2 druhov kríz
a to krízy rentability a krízy likvidity
- krízu ako stav môžeme znázorniť prostredníctvom matice rentability a likvidity,
ktorá má tvar

LIKVIDITA

Nízka Vysoká

Vysoká

RENTABILITA

Nízka

rentabilita – je výnosnosť alebo ziskovosť podniku
likvidita – schopnosť splácať svoje záväzky

-

v dôsledku uvedených kríz (rentability a likvidity) môže vzniknúť prechodná kríza,
ktorá je spôsobená napätím na strane peňažných zdrojov podniku, čo sa prejavuje
nízkou likviditou;

-

v prípade, ak podnik nemá dostatok zdrojov a nastávajú problémy s odbytom, vzniká
v podniku stav ohrozenia

-

ak pretrvávajú problémy s odbytom, dochádza v podniku ku chronickej kríze

- kríza ako vývoj znamená nesprávny a neadekvátny vývoj v podniku, ktorý môžeme
hodnotiť z pozície podnikových ukazovateľov, ale aj vo vzťahu k okoliu podniku,
kríza ako vývoj má potom tieto štádiá:

Prechodná Bezriziková
kríza kríza

Stav ohrozenia Chronická
kríza

a.) štádium symptómov
b.) chronické štádium
c.) akútne štádium
d.) vyriešenie krízy

Kríza ako vývoj – je možné charakterizovať ju ako určitý rad krízových stavov, ktoré
získavajú spojitý charakter a predstavujú do značnej miery predurčenú orientáciu ich
ďalšieho pohybu v čase, za vývojové štádiá krízy sa považujú:
a.) štádium symptómov – objavujú sa prvé príznaky nerovnováhy medzi vnútrom podniku
a vývojom jeho okolia, ide o celý rad nevýznamných symptómov, ktoré sú často zo strany
manažmentu prehliadané, najprv sa objavujú sporadicky a krátkodobo, ich početnosť však
postupne narastá a ich význam sa zvýrazňuje, základné prejavy krízového vývoja sa
prejavujú radom symptómov, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

i. vonkajšie prejavy:

- kolísanie či stagnácia odbytu výrobku, či výkonu trhu,
- rast tlaku konkurenčných podnikov kvalitou ich výrobkov,
inováciami, nižšími cenami a pod.
- problematické uspokojovanie rastúcich nárokov zákazníkov
v dôsledku prudkých zmien preferencií potrieb zákazníkov,

ii. vnútorné prejavy – hrajú podstatne dôležitejšiu úlohu ako vonkajšie prejavy,
môžeme sem zaradiť tzv. primárne symptómy (dajú sa vyjadriť aj
kvantitatívne),

Primárne symptómy:
- rast objemu obežného majetku
- pokles objemu vlastného kapitálu
- zníženie objemu voľných finančných prostriedkov
- narušovanie základných pomerov bilančnej štruktúry a ukazovateľov
výkonnosti
Sekundárne symptómy – môžeme ich konštatovať iba kvalitatívne:
- problémy vo vedení podniku
- bagatelizácia problémov
- závislosť na obmedzenom počte dodávateľov a zákazníkov
- rastúce objemy zásob
- oneskorenie faktúr,
- pokles počtu inovácií
- neúspech nových výrobkov

b.) akútne štádium- je preň charakteristický jednoznačný nástup krízy so všetkými jej
prejavmi, predlžujú a urýchľujú sa výpadky platobnej schopnosti, narastajú problémy
s predajom, cenami, odberateľmi a dodávateľmi, zhoršuje sa finančná situácia, prehlbujú
sa problémy s veriteľmi, odklon podniku od pôvodných strategických zámerov, je
nevyhnutné konať rýchlo za účelom stabilizácie podniku
c.) chronické štádium- toto obdobie je reakciou na akútne štádium, je charakterizované
snahou o opätovné nastolenie rovnováhy, dochádza k náprave vedľajších a doplnkových
činností, na začiatku sa určí základný cieľ nadobudnutia rovnováhy
d.) vyriešenie krízy – dochádza ku snahe o úspešné nadobudnutie rovnováhy, ak sa
riešenie krízy skončí neúspechom a ďalšie pôsobenie podniku sa javí ako neperspektívne,
manažment pristúpi k likvidácii podniku (likvidácia, konkurz, vyrovnanie)
Zdroje vzniku krízy:

1.) Na príčiny vzniku krízy v podniku je možné pozerať sa aj z pozície prvkov
a realizácie transformačného procesu a popísať ich jednoduchým spôsobom na základe
tzv. trojuholníka podnikových ťažkostí.

Trojuholník podnikových ťažkostí:

TECHNOLÓGIA

TRH VÝROBKY

Každý z vrcholov trojuholníka je možné podrobnejšie štruktúrovať:

a.) kríza trhu – ku kríze trhu obyčajne dochádza v dôsledku saturácie/nasýtenia
trhu a recesie/dostatku určitého výrobku na trhu, signálom krízy na trhu pre
podnik je zníženie, v mnohých prípadoch prudký pokles dopytu po výrobkoch
a s tým spojené odbytové ťažkosti podniku
b.) kríza výrobkov – jej charakteristickou črtou je nedostatočné prispôsobenie
výrobkov podniku požiadavkám trhu, nedosahovanie požadovaných
technických parametrov výrobkov a kvality výrobkov, resp. pokles kvality
výrobkov v dôsledku napr. neskorého inovovania výrobného programu alebo
presadzovania len 1 výrobku, resp. úzkeho sortimentu nových výrobkov, ktoré
však trh nedocení a neprijme (výrobky sú nekvalitné, zastarané, neinovované,
z nízkymi technickými parametrami, ktoré nie sú žiadané na trhu)
c.) kríza technológie – príčinou vzniku tejto krízy je nedostatočná kvalita
a parametre technológie využívanej v podniku na výrobu kvalitných výrobkov
a v požadovanom množstve (podnik prijme veľkú objednávku, ktorú nie je
schopný s daným technologickým zariadením splniť), môže dochádzať aj
k opačnému problému - podnik vybuduje, resp. nakúpi vysoko náročné
a nákladné technológie, ktoré v dôsledku nedostatočného alebo
nezabezpečeného odbytu zostanú nevyužité (technológia/výrobné zariadenie
má nedostatočné parametre, kvalitu)

2.) Subjektívne a objektívne príčiny:

a.) Subjektívne/manažment – až 70% sa podieľajú na vzniku kríz

a. manažment – predovšetkým majiteľ a manažér v jednej osobe
b. megalománia vlastníkov – zväčšovanie veľkosti podniku (za každú cenu

mať veľký podnik)

c. dosadzovanie nekompetentných osôb do manažérskych, ale aj výkonných

funkcií, predovšetkým z okruhu rodiny, známych...

b.) vnútorná ekonomická štruktúra

a. nízky stupeň kapitálového vybavenia
b. nevhodná
c. nevhodná kvalifikačná, resp. veková štruktúra
d. vysoké náklady, predovšetkým fixné, resp. režijné náklady, podľa spôsobu

ich skúmania

c.) objektívne/vonkajšie faktory – sú dané predovšetkým tzv. vis-major faktormi, čiže

živelnými pohromami, narušením vonkajšej ekonomickej štruktúry, prudkými
politickými zmenami...

3.) Holusha – Majers – 9 skupín príčin:

a. verejné vnímanie podniku a jeho produktov
b. náhle trhové zmeny a posuny
c. neúspech a pád produktu
d. nástupníctvo v top manažmente
e. problémy s riadením cash-flow (riadením hotovosti v podniku)
f. vzťahy v odvetví
g. nepriateľský útok – nástup nového konkurenta
h. nevhodný vývoj zahraničných aktivít (predovšetkým pri priamych

zahraničných investíciách do nestabilných ekonomík krajín)

i. regulácia a deregulácia (týka sa predovšetkým cien v strategických

sieťových odvetviach a odboroch, tieto ceny sa totiž premietajú do cien
všetkých tovarov a služieb)

Spôsoby riešenia krízy:
- krízu v závislosti od dĺžky jej trvania, prípadne poklesu ukazovateľov môžeme riešiť
nasledovnými spôsobmi:
a.) nástup krízového manažmentu v období, ak kríza trvá krátko a ukazovatele dosiahli len

mierne podpriemerné hodnoty
- krízový manažment sa skladá z čelnom pôvodného top manažmentu podniku a je
doplnený pracovníkmi poradenských firiem, ku zlepšeniu výsledkov po nástupe
krízového manažmentu by malo dôjsť v čo najkratšom období – približne 3 mesiace

b.) ak nedochádza k zlepšeniu po nástupe krízového manažmentu, podnik krízu rieši

nasledovnými spôsobmi:
1.) Konsolidácia - ak nedochádza ku zlepšeniu výsledkov, krízový manažment musí

spracovať konsolidačný program a nastáva obdobie/etapa konsolidácie podniku,
v tejto etape sa podnik zachováva v pôvodnej podobe, ale mení sa štýl riadenia,
odstraňujú sa všetky stratové ohniská a stratové činnosti sa odlučujú a tak riešia
formou outsoursingu

2.) Sanácia - v prípade, ak je neúspešný aj konsolidačný program, je potrebné spracovať

sanačný program (väčšinou ho už spracovávajú v rámci poradenskej diagnostiky
poradenské firmy); v rámci tohto programu zostáva z podniku len „zdravé jadro“
Sanácia – je dlhodobý proces, trvá od 9 mesiacov do 1 roka a skladá sa z týchto etáp:

a.) anamnéza – v rámci ktorej sa vykonáva formou rýchlej analýzy vnútorný
a vonkajší nález (predbežné faktory, ktoré krízu mohli spôsobiť);
b.) na základe anamnézy sa určuje stav podniku a stupeň krízy podniku na
krivke životného cyklu;
c.) na základe rozpoznaného stavu je možné spracovať alternatívne scenáre
ďalšieho vývoja v podniku;
d.) na základe rozhodnutia o vybranej alternatíve, resp. variante sa stanoví cieľ
sanácie; v záujme naplnenia cieľa si podniky musia určiť svoju prioritu, ktorou
by v zmysle marketingovo-výrobnej stratégie mal byť zákazník a v zmysle
výrobno-marketingovej stratégie nový, jedinečný, originálny výrobok
e.) po stanovení cieľa sanácie je potrebné rozhodnúť o stratégii sanácie, ktorá
vychádza z portfóliovej matice sanačných stratégií (čiže konfliktného
portfólia); matica berie do úvahy vonkajšie faktory vyjadrené rozsahom
ohrozenia a vnútorné faktory vyjadrené obranným potenciálom

Vysoký

Nízky

Nízky Vysoký

- na základe kombinácie vonkajšieho a vnútorného faktora je možné zvoliť
niektorú zo 4 druhov stratégii:
a.) Stratégia úteku
b.) Stratégiu kompromisu – využíva synergický efekt silných stránok podniku
c.) Stratégia boja
d.) Stratégia delegácie – orientácia na silnejšieho partnera

3.) Reštrukturalizácia - najhlbšou/najrazantnejšou formou krízy je reštrukturalizácia,
ktorá sa môže realizovať formou turnaroundu – čiže otočenia podniku smerom
k ziskovosti a to buď orientáciou na silného zákazníka alebo na nový výrobok, silného
strategického partnera...

Reinžiniering – čiže preprojektovanie všetkých podnikových procesov, odchádza
k radikálnym zmenám v riadení podniku, orientácii na trhy, v riadení nákladov

5.) Úpadok, zrušenie a zánik podniku

Ak podnik kríze podľahne a nedôjde k oživeniu, dochádza k postupnému úpadku
podniku a ďalej zrušeniu podniku buď s likvidáciou alebo bez likvidácie. K zrušeniu
podniku s likvidáciou môže dôjsť buď z rozhodnutia samotných majiteľov, pretože
podnik splnil cieľ, bol založený na určitú dobu, alebo jeho majetok sa stáva súčasťou
iného podniku. Ak dochádza k predĺženiu podniku, čiže podnik má veľa veriteľov
a vysoké dlhy, môže z rozhodnutia súdu veriteľov, ale aj samotného podniku byť
vyhlásený na podnik konkurz. Majetok podniku v tomto prípade prechádza z rúk
majiteľov na správcu konkurznej podstaty, ktorý je povinný urobiť všetky účtovné
postupy zodpovedajúce konkurzu, spísať pohľadávky veriteľov a zvolať schôdzu
veriteľov a vykonať zápisy v Obchodnom registri aj v katastri nehnuteľností o tom, že
podnik je v konkurze. Konkurzná podstata je všetok majetok, ktorý podlieha
konkurzu. Správca konkurznej podstaty je povinný tiež formou verejnej dražby,
súťaže, alebo iným zákonom stanoveným spôsobom speňažiť majetok úpadcu.
V prípade, ak sa podarí speňaženie, správca musí zaplatiť:
- všetky trovy súvisiace s konkurzom vysporiadať záväzky voči zamestnancom, voči
štátu a všetky ostatné záväzky, podrobne
Konkurz a reštrukturalizáciu dlhov upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

R

oz

sa

h

oh

ro

ze

ni

a

Obranný potenciál

Útek Kompromis

Delegácia Boj