01_Nezmestnanosť teória, príklady

Zhrnutie prednášky

Videoseminár z makroekonómie vysvetľuje nezamestnanosť ako problém nevyužívania disponibilnej pracovnej sily, ktorý znižuje reálny HDP pod úroveň potenciálneho produktu a pri dlhodobej nezamestnanosti vyvoláva aj sociálne problémy. Obyvateľstvo sa člení na zamestnaných, nezamestnaných a osoby mimo pracovnej sily. Miera nezamestnanosti sa počíta ako podiel nezamestnaných a pracovnej sily (zamestnaní + nezamestnaní), čo je precvičené na viacerých príkladoch, vrátane Okunovho zákona. Nezamestnanosť sa člení na frikčnú, cyklickú a štrukturálnu, podľa príčiny na dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Graficky sa trh práce znázorňuje pri pružných mzdách (klasická ekonómia) a pri nepružných mzdách (Keynes), kde minimálna mzda nad rovnovážnou úrovňou vytvára nedobrovoľnú nezamestnanosť.

• - Nezamestnanosť znamená nevyužitú pracovnú silu, reálny HDP zaostáva za potenciálnym produktom a dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje aj sociálne problémy.
• - Obyvateľstvo tvoria zamestnaní, nezamestnaní a osoby mimo pracovnej sily (deti, študenti, dôchodcovia, ženy v domácnosti, invalidi).
• - Miera nezamestnanosti u = nezamestnaní / pracovná sila × 100, pričom pracovná sila = zamestnaní + nezamestnaní; výsledok sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.
• - Okunov zákon vyjadruje vzťah zmeny nezamestnanosti a produktu: pokles nezamestnanosti o 2,7 p. b. zodpovedá rastu produktu o 7,69 %.
• - Členenie nezamestnanosti: frikčná, cyklická a štrukturálna; podľa príčiny dobrovoľná a nedobrovoľná.
• - Pri pružných mzdách (klasici) trh práce dosiahne rovnováhu a existuje len dobrovoľná nezamestnanosť.
• - Pri nepružných mzdách (Keynes) štát stanoví minimálnu mzdu nad rovnovážnou, firmy znížia dopyt po práci a vzniká nedobrovoľná nezamestnanosť.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.