všetky prednášky- právo- 1. ročník

1. POJEM - PRÁVO

Pojem právo - je veľmi ažko vymedzi. Za právo stojí vždy donucovacia (mocenská) zložka
štátu. Právo musí obsahova minimum morálky.
Podstata práva - bojová stránka
- sociálno-ekonomická stránka
- normatívna stránka
Právo je vôľa jednotlivca, kt. je při moci alebo zákon

Právo - súhrn právnych noriem, ktoré vytvárajú poriadok. Objektívny názor - jako súhrn
právnych noriem, všeobecne záväzných právnych predpisov vyjadrujúci objektívne, sociálne a
historicky podmienenú vôľu osobitnej alebo štátom uznanej forme napokon je zabezpečené
štátnou mocou.
Právny vzah - spoločenský vzah upravený právnou normou.
Pramene práva - sú spravidla formy, v ktorých je vyjadrené platné právo. Za prameň práva
možno považova právnu normu - právne pravidlo.
Pramene práva - jedna z možností klasifikácie práva. Vychádza z toho či majú povahu písaného
alebo nepísaného práva. So zreteľom na dva veľké právne systémy - kontinentálny a
angloamerický rozlišujeme tieto pramene práva :

1. Normatívny právny akt - je výsledkom cieľavedomej normotvornej činnosti kompetentného
štátneho orgánu, kt. zakladá vznik, zmenu alebo zánik právnych noriem. Dodáva právnym
normám všeobecnú záväznos. Možno ho vymedzi podľa podstatných znakov :j
- subjektu, kt. je štátny orgán
- obsahu, kt. vzniká na úrovni všeobecnosti
- osobitnej formy, kt. je publikácia

2. Právna obyčaj - je spätá s predstavou nepisaného práva, kt. môže vzniknú vtedy, ak sa určité
správanie profiluje jako trvalé, rovnomerné a jako také, kt. vychádza zo všeobecnej vôle uznáva
sa za platné právo (angloamerický systém).

3. Sudcovské právo - je hlavným prameňom práva v angloamerickom systéme práva. Súčasou
sudcovského práva sú precedenty - kt. možno chápa jako súdne rozhodnutie, kt. slúži jako
autorita pre rozhodovanie neskôršieho obdobného prípadu.

4. Normatívne zmluvy - sa pokladajú za jeden z prameňov práva. V bývalom česko-slovenskom
práve boli prameňom práva kolektívne zmluvy, kt. môžeme označova za výnimočný a
významovo obmedzený druh prameňa práva. Patria tu aj medzinárodné zmluvy.

Druhy normatívnych právnych aktov v SR :
1. Ústava SR
2. Ústavné a ostatné zákony
3. Nariadenia vlády SR
4. Vyhlášky a výnosy ministerstiev a iných orgánov štátnej správy SR
5. Rozhodnutie ústavného súdu SR
6. Medzinárodné zmluvy

1

4. APLIKÁCIA PR. NORMY - INDIVIDUÁLNY PR AKT

Aplikácia právnych noriem - uskutočňovanie práva štátnymi orgánmi. Je osobitnou formou
realizácie práva. Při aplikácii práva štátnymi orgánmi, št. orgány na základe svojej právomoci a
kompetencie zabezpečujú uskutočňovanie právnych noriem vydávaním tzv. individuálnych
právnych aktov.
Aplikácia práva - št. orgánmi třeba chápa jako druh štátneho riadenia spločnosti a to metódou
zákonnosti. Aplikačnú právomoc majú iba orgány, ktoré sú na to splnomocnené všeobecne
záväznými normatívnymi právnymi aktmi.
Proces aplikácie právnej normy : musia by dodržané
1. Vymedzenie právomoci při aplikácii práva - je spôsobilos vydáva právne akty prísluš. št. org.
2. Kompetencia při aplikácii práva - je okruh spločenských vzahov na ktoré sa vzahuje
právomoc
3. Proces aplikácie práva : a) zistenie skutkového stavu
b) zistenie právnej normy a jej výklad
c) vydanie aktu aplikácie práva
Individuálny právny akt - je výsledok činnosti št. orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo
rušia prípadne sa autoritatívne zisujú oprávnenie a právne povinnosti konkrétne určitých
subjektov. IPA - sa vždy vzahuje len na konkrétny prípad. Štatomocenský charakter IPA : IPA
môže vydáva len št. orgán, zmenu IPA možno dosiahnú len postupom, kt. je dovolený v práve a
v normatívnom právnom akte, je právne záväzný, je ním viazaný aj št. orgán, ktorý ho vydal, je
nezávislý od vôle adresátov, platí prezumcia správnosti
Klasifikácia IPA :
1. podľa druhu právomoci št. orgánov vydáva akty :
- rozhodovanie sporov
- uloženie trestu
- správne akty
- akty kontroly, dozoru a dohľadu
2. na základe akého podnetu sa vydávajú :
- vydanie IPA na základe iniciatívy orgánu, kt. ho vydáva
- vydanie aktu len na základe vonkajšieho podnetu
3. aké právne následky sú s nim spojené :
- konštitutívne - jeho vydaním vzniká nová situácia s účinkami do budúcna
- deklaratórne - kt. sa deklarujú oprávnenia a právne povinnosti konkrét. subjektov a účinky
sú aj do budúcna aj spätne
4. ktorú čas štruktúry právnej normy realizujú :
- akt aplikácie pr. normy, kt. sa realizuje dispozícia
- akt aplikácie práva, ktorým sa realizuje sankcia
5. podľa vzahu št. orgánov k adresátom aktov:
- buď št. orgán je účastník právneho vzahu
- št. orgán nie je účastníkom právneho vzahu
Účinnos aktu aplikácie práva znamená, že právny akt má všetky náležitosti a je spôsobilý ma
zamýšľané právne účinky. Oprávnený subjekt je povinný sa správa spôsobom, kt. je v obsahu
aktu
Právoplatnos aktu aplikácie práva - znamená, že právny akt od určitého okamihu sa stáva
relatívne nezmeniteľným a záväzným pre subjekty práv. vzahu, ktorých sa to týka
Vykonateľnos aktu aplikácie práva - je možnos vymôc určitými prostriedkami od povinných
subjektov splnenie právnych povinností. Právny akt je vykonateľný, keď proti nemu nie je
možné poda opravný prostriedok.

2

5. SUBJEKTY , OBJEKTY A OBSAH PRÁVNEHO VZAHU

Subjekty právneho vzahu - sú predpokladom a zároveň aj prvkom právneho vzahu. Ide o osoby
v právnom slova zmysle, t. j. právnické osoby. Každý právny vzah
má najmenej dva subjekty. Subjekty nášho práva možu by FO a PO.
právna spôsobilos - právna subjektivita - je vlastnos subjektov práva vyplyvajúca z právnych
noriem a spočívajúca v schopnosti osoby by subjektom
vzahov, t.j. nositeľom oprávnení a právnych povinností.
Druhy právnej subjektivity:
1.

Spôsobilos

na práva a povinnosti - je spôsobilos by účastníkom právnych vzahov, ktoré

spočívajú v schopnosti subjektov ma práva a povinnosti.

2.

Spôsobilos na právne konanie

- je schopnos subjektu práva vl. konaním zaklada, meni alebo

ruší právne vzahy. Spôsobilos na právne konanie (úkony) vzniká v plnom rozsahu
dovŕšením 18 roku života. Spôsobilos na právne úkony môže by odňatá alebo obmedzená.:

3. priamo zo zákona

4. rozhodnutím súdu

Formy spôsobilosti na právne konanie:

· spôsobilos na právne úkony - výsledkom je súkromno-právny akt

· právomoc - výsledkom je verejno-právny akt.

3. Spôsobilos na protiprávne konanie - je schopnos subjektu by zodpovedný a znáša následky
svojho správania, ktoré je v rozpore s právom.

Obsah právneho vzahu - prvkami právneho vzahu sú oprávnenia a právne povinnosti, ktoré
súčasne tvoria obsah právneho vzahu. Existenicia oprávnenia a právnej povinnosti jako právneho
vzahu je odvodená z dispozície právnej normy vyjadrujúcej platné právne pravidlo správania sa
(obsah právnej normy)

Objekty právneho vzahu - je to, ohľadne čoho subjekty právneho vzahu vstupujú do právneho
vzahu a čo sa stáva predmetom zvájomných oprávnení a právnych povinností.
Druhy objektov právneho vzahu:

a) veci - materiálne potreby - nehnuteľné - pozemky, stavby

hnuteľné - ostatné veci
b) správanie - ako výsledok správania sa človeka
c) výsledky tvorivej duševnej činnosti - patent, vynálezy
d) hodnosti ľudskej osobnosti, ktoré sú chránené právom

6. PRÁVNE SKUTOČNOSTI

Právne skutočnosti - sú podmienky (okolnosti) stanovené v hypotéze právnej normy, s ktorou sa
spája vznik, změna a zánik právnych vzahov. Právne vzahy vznikajú, menia sa alebo zanikajú na

3

zákade jednej právnej skutočnosti. napr. výpoveďou zaniká prácovný pomer. Základným
kritériom právnych skutočností je požadovaný vôľový aspekt a delia sa :
a) právne skutočnosti - závislé od vôle subjektov (konanie a protiprávne konanie)
b) právne skutočnosti - nezávisle od vôle subjektov (právne udalosti, protiprávne stavy)

Právne konanie - spočíva v taom správaní, kt. je v súlade s právnou normou a na ktoré sa viaže
vznik, zánik a změna právneho vzahu.
Právne konanie môže by dvojaké : - individuálne pr. akty
- súkromné práv. akty
Právny úkon - je od vôle účastníka právneho vzahu závisle správanie, kt. je právnou normou
dovolené a má právne následky (vznik, zmenu alebo zánik urč. právnych oprávnení).
Náležitosti PÚ:
- spôsobilos subjektov na právne úkony
- zrozumiteľnos, určitos, dodržanie urč. formy prejavu
- možnos a dovolenos plnenia

Druhy právneho úkonu :
- jednostranné - spočivajúce v prejave vôle jedného alebo viacerých účastníkov predstavujúcich
jednu stranu (závet)
- dvojstranné - spoč. vo vzájomnom a obsahovo zhodnom prejave vôle dvoch strán (zmluvy)
- viacstranné - vzájomný a zhodný prejav vôle viacerých jako dvoch strán (zmluva o združení)
- formálne - právny predpis stanovuje nejakú formu, forma vyplýva z dohody (notárska
zápisnica)
- neformálne - nevyžadujú osobitnú formu prejavu

Protiprávne konanie - je prejav vôle spôsobilého subjektu spočívajúci v porušení príkazu alebo
zákazu stanoveného právnou normou., za kt. táto právna norma stanovuje sankciu. Druhy :
1. trestno-právne delikty- trestné činy
2. administratívno-právne delikty - priestupky
3. disciplinárne delikty - hrubé porušenie prac. disciplíny
4. občianské delikty

Právne udalosti - sú to okolnosti, kt. vznikajú nezávisle od vôle subjektov a s ktorými platné
právo spája následky prejavujúce sa vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzahu.
Špecifický význam při právnych udalostiach má plynutie času, ktoré vyvoláva vznik a zánik
právnych vzahov.

Premlčanie - je uplynutie právnym predpisom vymedzeného času bez toho, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) svoje právo uplatnil resp. vykonal na súde
Preklúzia - znamená uplynutie stanovenej lehoty na uplatnenie práva, v dôsledku ktorej
dochádza k zániku oprávnenia alebo právnej povinnosti.

Proti-právny stav - je nezavinené protiprávne konanie resp. nezavinené porušenie práva

7. VÝKLAD PRÁVA

4

Výklad práva - rozumie sa ním zisovanie (objasňovanie) zmyslu a obsahu platných právnych
noriem za účelom ich správneho praktického používania. Výkladom zisujeme nielen obsah
právnych noriem, ale aj ich zmysel, čiže aký cieľ norma sleduje, akú úlohu plní.

Druhy výkladu práva:
1.

Podľa subjektov

- spočíva v skúmaní záväznosti výkladu podávaného jednotlivými

subjektami.

2. legálny - je všeobecne právne záväzný. Podáva ho štátny orgán, ktroý bol ústavou, či

normatívnym právnym aktom vyslovene splnomocnený k podávaniu všeobecne
záväzného výkladu.

b) interný - podáva ho št. orgán pre podriadené orgány alebo podriadených pracovníkov.

Tento

druh výkladu nie je právne záväzný.
c) autentický - podáva ho orgán, ktorý právnu normu vydal. Je záväzný len v niektorých

štátoch.

d) výklad najvyššieho súdu

výklad orgánu aplikujúci právo - nie je všeob. právne záväzný. Při riešení jednotlivých konkr.
prípadov výkladá št. orgán obsah aplikovanej právnej normy s cieľom právne rieši
individuálny právny akt.

f) doktrinárny - predstavuje vedecké skúmanie platného práva a má význam pre správne

objasnenie zmyslu a obsahu práva. Nie je všeob. právne záväzný.

2. Podľa metódy (spôsobu výkladu):

3. jazykovo-gramatický - dospieva k základným poznatkom o zmysle slovného textu.

Spočíva

v objasnení zmyslu textu podľa filozofických a gramatických pravidiel.
b) logický - spočíva v tom, že sa zmysel normy zisuje pomocou pravidiel formálnej logiky.
c) systematický - objasňuje zmysel a obsah právnej normy jej porovnaním s inými P

normami.

d) historický - je založený na objasňovaní právnej normy v súvislosti s cieľom, ktorý bol

sledovaný jej vydaním a v súvislosti so spoločenskými podmienkami, za ktorých bol
normatívny právny akt vydaný.

3. Podľa rozsahu právnej normy stanoveného výkladom:

4. doslovný - znamená, že rozsah právnej normy vyjadrený v texte a rozsah právnej normy

vyplývajúci z výkladu sú totožné.

5. rozširujúci - je výsledkom interpretácie, vymedzujúcej obsah právnej normy širšie, ako by

vyplýval z doslovného znenia textu príslušného normatívného aktu.

6. zužujúci - je výsledkom interpretácie, vymedzujúcej obsah normy užšie, ako by vyplýval

z doslovného znenia textu príslušného normatívneho aktu.

8. SYSTÉM PRÁVA

5

Systém práva - rozumieme skupinu suvsažných, vzájomne závislých prvkov, ktoré tvoria
vzájomne usporiadaný celok. Systém práva patrí medzi normatívne systémy, kt. vyjadrujú a
zabezpečujú rešpektovanie urč. spoloč. hodnôt. Základným prvkom systému práva je právna
norma. Právny systém tvoria odvetvia.

Základné druhy právnych systémov:
1.

Vnútroštátne právo

- systém práva suverenného štátu a delí sa:

2. verejné právo - je to, kt. má na zreteli prospech štátu. O verej. právo ide tam, kde

vznikajú právne vzahy medzi nadriadenými a podriadenými právnymi subjektami
(trestné, ústavné, finan.)

3. súkromné právo - vzahuje sa na záujmy jednotlivcov. Právne vzahy vznikajú medzi

subjektami práva, kt. sú v rovnom postavení (občianske, rodinné, obchodné)

- podľa povahy pôsobenia právnych noriem :

n materiálne právo - upravuje právne vzahy, stanovuje právne vzahy medzi

subjektami

práva alebo medzi subjektom a objektom práva.

n formálne právo - presadzuje úpravy materiálneho práva, od čoho možno odvodi

jeho

používanie - právo na presadenie práva.

2. Mezdinárodné právo - vzniká hlavne na základe dvojstranných alebo viac. medzinárodných
zmlúv. Subjektami medzinárodného práva sú všetky samostatné štáty a iné verejnoprávne
subjekty medzinárodných vzahov. Štáty jako subjekty medzinárodného práva sú si
principiálne rovné.

3. Právo europskych spoločenstiev - jeho pojem je spätý s myšlienkou európ. integrácie. Právo
európ. spoločenstiev je chápané jako právo troch europ. spoločenstiev - EZUaO, EHS,
EUROATOM. Právo eur. spol. je súčasou mezdinárodného práva.

4. Veľké právne systémy - mezdi ne patria :

a) Kontinentálny právny systém - je systém, ktorý sa opiera o písané a ktorý sa vyvíjal na

báze Rímskeho práva. okruh fran.,rak., nemec., švaj. škand., a právo social krajín

b) Anglo-americký právny systém - uplatňuje sa na území Commonwealthu a U.S.A.. Pre

toto právo je typické, že sa zakladá najmä na sudcovskom práve. Súdny precedens má
v ňom kľúčové miesto. Základnými časami angloamerického práv. systému sú
“common law and equity”.

5. Náboženské + tradičné právne systémy -

n islamské právo - Korán

n hinduistické právo

n právne systémy ďalekého východu

n africké právo

6

9. ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY + MOCI

Sústava štátnych správnych orgánov je dvojčlánková. Skladá sa z Ministerstiev a iných orgánov
št. správy, pričom Ministerstvo je prevládajúcou formou štátnej správy.

Ministerstvo je - ústredný orgán
- orgán vykonávajúci svoju pôsobnos v rámci určitého oddelenia štátnej správy
- orgán so špeciálnou kompetenciou

Charakteristické črty ministerstva :
- rovnaký vzah k vláde a príslušnému zákonodárnemu zboru
- základné právne postavenie
- monokratické rozhodovanie
Na čele ministerstva stojí minister, kt. je zároveň členom vlády.
Do jeho pôsobnosti patrí : - zastupovanie ministerstva
- riadenie ministerstva
- oprávnenie při vydávaní aktov min.

Jednotlivé ministerstvá :
· ministerstvo hospodárstva

· ministerstvo financií

· ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny

· ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku

· ministerstvo obchodu a cestovného ruchu

· ministerstvo dopravy, pôšt, spojov a telekomunikácii

· ministerstvo školstva

· ministerstvo kultúry

· ministerstvo obrany

· ministerstvo zdravotníctva

· ministerstvo vnútra

· ministerstvo zahraničných vecí

· ministerstvo lesného a vodného hospodárstva

· ministerstvo ochrany životného prostredia

Ostatné ústredné orgány štátnej správy :
- Slovenský štatistický úrad - poskytuje soc.-ekonomické informácie
- Slovenský úrad kartografie a geodézie
- Slovenský protimonopolný úrad - ochrana + podpora hosp. súaže
- Úrad priemyselného vlastníctva
- Úrad bezpečnosti práce SR
- Úrad jadrového dozoru
- Úrad vlády SR - kontroluje činnos vlády a jej orgánov

10. NR SR - JEJ POSTAVENIE A KOMPETENCIE

7

NR SR - je jediným ustavodárny a zákonodárny orgán SR. Má 150 poslancov-na 4roč.obdobie.
Poslancovia - sú zástupcovia občanov
- sú volený vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním
Za poslanca SR može by volený občan, kt. má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov, a má trvalý
pobyt na území SR. Na schôdzi NR SR po prvý raz záčastnený poslanec skladá posl. sľub.
Poslanec sa môže funkcie vzda: jeho platnos overuje NRSR, je zodpovedný len NR SR.
Mandát poslanca zaniká ak bol právoplatne odsúdený za obzvláš závažny trestný čin.

Funkcia poslanca - je nezlučiteľná s funkciou súdu, prezidenta, prokurátora, príslušníka pol.
zboru.
Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, jeho mandát nezaniká iba sa neuplatňuje.
NR SR - zasadá stále
- ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident SR tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od

vyhlásenia výsledkov volieb

- schôdze NR SR zvoláva jej predseda
- schôdze NR SR sú verejné
- je schopná uznáša, keď je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov
- na platné uznesenie NR je potrebný súhlas nadpol. väčšiny prítomných poslancov, ak
ústava nestanovuje inak.
- na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona na voľbu a odvolávanie
prezidenta,
vypovedanie vojny je potrebný minimálne 3/5 súhlas všetkých poslancov.

Pôsobnos NR SR -
- uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a kontrolova ich plnenie
- voli a odvoláva prezidenta SR
- rokova o vyhlásení návrhu na vyhlásenie referenda
- zákonom zriaďova ministerstvá a iné orgány št. správy
- rokova o programovom vyhlásení vlády, kontrolova jej činnos, o dôvere vláde a jej členoch
- schvaľova štátny rozpočet, kontrolova jeho plnenie a schvaľova št. záverečný účet
- rokova o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej a hosp. politiky
- voli sudcov, predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

Návrhy zákona - môžu poda výbory NR SR, poslanci a vláda SR
Zákon - podpisuje predseda NR SR, predseda vlády a prezident
- nadobúda platnos vyhlásením

Predsedu NR SR - volí a odvoláva v tajnom hlasovaní NR SR nedpolovičnou väčšinou hlasov
- je zodpovedný len NR SR
- zvoláva a riadi schôdze NR SR
- podpisuje ústavné a ostatné zákony
- prijíma sľub poslancov SR
- prijíma sľub prezidenta SR
- prijíma sľuby sudcov a predsedov súdov

11. PRÁVNE NORMY, ICH ŠTRUKTÚRA A DRUHY

8

Právne normy - sú základným prvkom systému práva. Sú druhom spoločenských noriem a jako

také pôsobia na kontinuitu spoločeenského poriadku. Rozdiel medzi právnymi normami a
inými spol. normami spočiva v tom, že právne normy si v rámcie sféry panstva právneho
poriadku štátu robia nárok na všeobecnú záväznos, zatiaľ čo ostatné normy zväzujú len
obmedzene.

Sú vysoko formalizované.

Hlavné znaky právnych noriem :
1. štátom stanovená alebo uznaná forma
2. všeobecná záväznos
3. normatívnos
4. efektívnos
5. všeobecnos

6. formalizovaná sankciovanos

Štruktúra právnych noriem - prvky štruktúry pr. normy sú - zákazy, príkazy alebo dovolenia.
Idelálna právna norma pozostáva z :
1. Hypotéza - súhrn podmienok alebo predpokladov
2. Dispozícia - jako určité pravidlo správania sa vyjadrené vo forme príkazu, zákazu alebo
dovolenia
3. Sankcia - jako následok nesplnenia dispozície

Štruktúra právnych predpisov SR -
1. v Ústave alebo zákonníkoch býva preambula
2. články
3. paragrafy
4. odseky

Druhy právnych noriem podľa stupňa záväznosti :
1. Kontné - sú donucujúce, kt. nepripúšajú odchýlnu dohodu záčastnených subjektov práva.
S donucujúcimi normami práva sa stretávame najmä vo verejnom práve.
2. Dispozitívne - sú poddajné normy, kt. ustupujú pred dohodou zúčastnených subjektov práva.
V oblasti súkromného práva, kde dominujú platí princíp zmluvnej slobody a súkromnej
autonómie to znamená, že strany samotne rozhodujú o svojich právnych vzahoch a o ich
obsahu.

Druhy právnych noriem podľa druhu normatívneho právneho aktu :
a) zákonné (zákon)
b) podzákonné (nižší stupeň právnej sily jako je zákon)
Druhy právnych noriem podľa spoloč. vzahov, kt. regulujú :
a) verejno-právne
b) súkromno-právne
Ďalší druh: Teleologické
- prikazujúce Kolízne - používa sa v medzin. práve súkromnom
- zakazujúce
- oprávňujúce

12. VLÁDA SR - JEJ POSTAVENIE A PRÁVOMOC

Vláda SR - je najvyšším orgánom výkonnej moci

9

- skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov

Člen vlády - nemôže vykonáva poslanecký mandát alebo by sudcom
- nesmie vykonáva inú platnú funkciu, povolanie alebo podn. činnos a nesmie by
členom orgánu právnickej osoby

Predseda vlády - vymenúva ho a odvoláva prezident SR
- môže by volený každý občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR
Na návrh predsedu vlády rezident vymenúva a odvoláva ďasších členov vlády a poveruje ich
riadením ministerstiev.
Vláda SR - je povinná do 30 dní od svojho vymenovania predstúpi před NR SR, predloži je svoj
program a požiada ju o vyslovenie dôvery.

Ak NR SR vyslový vláde nedôveru, alebo zamietne jej návrh na vyslovenie nedôvery, prezident
SR vládu odvolá. Ak prezident SR príjme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až
do vymenovania inej vlády. Člen vlády je za svoj výkon zodpovedný NR SR. Člen vlády môže
poda demisiu prezidentovi SR.

NR SR - môže vyslovi nedôveru aj jednotlivému členovy vlády, v tomto prípade prezident SR
člena vlády odvolá. Návrh na odvolanie člena váldy može prezidentovi poda aj predseda vlády.
Ak podá demisiu predseda vlády, podá demisiu celá vláda.
Ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident ho odvolá.

Vláda je schopná uznáša ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
Na prijatie uznesenia vlády je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov vlády.

Vláda v

zbore rozhoduje

:

- o nárhoch zákonov
- o nariadeniach vlády
- o programe vlády a jeho plnení
- o návrhoch št. rozpočtu a št. záverečného účtu
- o medzinárodných zmluvách SR
- o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky
- o tom, že požiada o vyslovenie dôvery
- o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon

Na vykonanie zákona v jeho medziach môže vláda vydáva nariadenia
Nariadenie vlády - podpisuje predseda vlády
Vláda SR - má právo udeľova amnestiu vo veciach priestupkov

13. ÚSTAVA SR

Preambula - My, národ Slovenský

Prvá hlava - I. oddiel - základné ustanovenia

10

Druhá hlava - základné práva a slobody
I. oddiel - všeobecné ustanovenia
II. oddiel - základné ľudské práva a slobody
III. oddiel - politické práva
IV. oddiel - práva národnostných menšín a etnických skupín
V. oddiel - hospodárske, socilálne a kultúrne práva
VI. oddiel - právo na ochranu životného prostredia
VII. oddiel - právo na súdnu a inú právnu ochranu
VIII. oddiel - spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave

Tretia hlava - I. oddiel - hospodárstvo Slovenskej republiky
II. oddiel - najvyšší kontrolný urad SR

Štvrtá hlava - Územná samospráva

Piata hlava - zákonodarná moc
I. oddiel - Národná rada SR
II. oddiel - referendum

Šiesta hlava - výkonná moc
I. oddiel - prezident SR
II. oddiel - vláda SR

Siedma hlava - súdna moc
I. oddiel - Ústavný súd SR
II. oddiel - súdy SR

Ô

sma hlava

- prokuratúra SR

Deviata hlava - prechodné a záverečné ustanovenia

14. MIESTNE ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY A SAMOSPRÁVY

Miestna štátna správa - tá čas verejnej správy, kt. je upriamená na bezprostrednú realizáciu
funkcie štátu v jednotlivých územnoprávnych jednotkách. Je dvojstupňová :
- správne orgány podľa všeobecnej pôsobnosti
- správne orgány podľa špeciálnej pôsobnosti

11

Štruktúra miestnej správy :
a) Sústava základných miestnych orgánov št. správy - tvoria ju okresné a obvodné úrady so
všeob. pôsobnosou.
- vykonávajú miestnu št. správu
- ich činnos riadi a kontroluje vláda SR

b) Sústava samostatných špecializovaných územných orgánov miestnej št. správy - tvoria
podsústavu nižších článkov príslušných orgánov št. správy, ktoré ich činnos kontrolujú.

c) Sústava výkonných orgánov miestnej správy - predstavujú ju starostovia a primátori za
pomoci mestských a obecných orgánov.

1. Pôsobnos obvodného úradu so všeob. platnosou jako prvostupňové miestnej štátnej správy
vykonávajú pôsobnos na týchto úsekoch :
- energetika, doprava, zdravotnictvo, obchod, registrácia majetku
- poskytujú obciam údaje
- plnia úlohy v oblasti štatistiky
- zabezpečujú voľby do samosprávnych orgánov

2. Pôsobnos okresného úradu zo všeobecnou platnosou - je najdôležitejším orgánom v sustave
miestnej štátnej správy a vykonáva :
- na prvom stupni správu vo vymedzených veciach
- na druhom stupni jako odvolávací orgán v urč. veciach
- riadi a kontroluje výkon štátnej správy

3. Miestne orgány štátnej správy so špec. platnosou - ich existencia je poriadená príslušným
ministerstvám alebo iným ústredným orgánom štátnej správy. Jej organizačnú základňu tvoria :

a) správne orgány, ktorých pôsobnos sa kryje s územnými celkami určenými zákonom NR SR
o územnom a samosprávnom členení.
- územné orgány policajného zboru
- vojenské správy
- obvodné a okresné úrady práce
- obvodné a okresné správy sociálneho zabezpečenia
- okresné pozemkové úrady
- obvodné okresné úrady životného prostredia

b) správne orgány, ktoré svoju pôsobnos vykonávajú osobitne určených územných obvodoch:
- školské správy
- daňové úrady a daňové riaditeľstvá
- obvodné správy požiarnej ochrany
- colnice so svojimi pobočkami a ďalšie
Právny pojem samosprávy - predstavuje, že ju spravuje niekto iný než štát, t. j. verejnoprávny
zväz (korporácia). Táto korporácia sa delí na územnú samosprávu a záujmovú.

Územná samospráva - ide o správu, ktorej nositeľom je samostatná korporácia a jej členovia sú
obyvatelia danej oblasti. Základom územnej samosprávy je obec. Záležitosti saosprávy:

- komplesný rozvoj města (obce)

12

- správa komunálneho vlastníctva a komunálneho podnikania
- starostlivos o životné prostredie
- rozvoj služieb

Základom celej sústavy miestnej správy je samospráva obcí, ktorá je chápaná jako práva a
schopnos obce samostatne spravova svoje záležitosti v rámci zákonov. Obcou sa rozumie
spoločenstvo občanov.

Zákon 369/90 - obec - charakterizuje jako samostatný územný celok SR, združuje občanov,
ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Obec - je právnickou osobou, ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
zdrojmi. Obec má právo združova sa s inými orgánmí v záujme dosiahnutia úspechu.

Územie obce - tvorí katastrálne územie a súbor katastrálnych území

Obyvatelia obce - sú občania, ktorí sú v obci prihlásení na trvalý pobyt, záčastňujú sa na
samospráve obce a poskytujú pomoc orgánom obce.

Orgány obce :
a) obecné / mestské zastupiteľstvo - rozhoduje o základných otázkach života obce, schádza sa
za
potreby, rozhoduje vždy v zbore a je verejné

b) starosta obce (primátor) - je predstaveným obce a najvyšším vkonným orgánom obce, občania
ho volia v priamych voľbách.

Obecný úrad - je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu obce zložený
z pracovníkov obce.

15. VZNIK PRACOVNÉHO POMERU

Pracovný pomer - zakladá sa zmluvou medzi organizáciou a pracovníkom. Voľbou sa pracovný
pomer uzatvára v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, prípadne stanovami alebo
uznesením príslušných orgánov, družstiev alebo spločenských organizácii.

Pracovná zmluva a vznik pracovného pomeru - před uzavretím pracovnej zmluvy je organizácia
povinná oboznámi pracovníka s jeho právami a povinnosami, ktoré by pre neho s pracovnej

13

zmluvy plynuli a s prac. a mzdovými podmienkami za ktorými má prácu vykonáva. Organizácia
je povinná před uzavretím prac. zmluvy lekársku prehliadku.

V

pracovnej zmluve je organizácia povinná dohodnú s

pracovníkom

:

- druh práce, na ktorú sa pracovník prijíma
- miesto výkonu práce
- dátum nástupu do práce

Okrem toho sa môžu dohodnú ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem.
Pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas pokiaľ nebola v pracovnej zmluve vyslovne
určená doba jeho trvania. Pracovný pomer na určitú dobu možno dojedna prípadne dohodou
účastníkov predĺži, najdlhšie na tri roky.

Vláda ustanovuje nariadením, v ktorých prípadoch na určitú dobu pracovný pomer :
- možno dojedna prípadne predĺži
- možno dojedna opätovne
- nemožno dojedna

V pracovnej zmluve sa môže dojedna skúšobná doba, ktorá je, pokiaľ nebola dohodnutá kratšie
tri mesiace. Dojednaná skúšobná doba sa nemôže dodatočne predĺžova. Skúšobná doba sa musí
dojednáva písomne inak je jej dojednanie neplatné.

Organizácia je povinná uzavrie pracovnú zmluvu písomne. Jedno vyhotovenie písomnej
pracovnej zmluvy je organizácia povinná vyda pracovníkovi. Pracovný pomer na základe
zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve jako deň nástupu do práce. Ak
pracovník v dojednaný deň nenastúpi do práce pričom do týždňa neupovedomí organizáciu o
dôvode nenástupenia do práce organizácia môže od zmluvy odstúpi.

Povinnosti vyplývajúce z

prac. pomeru

:

a) organizácia je povinná prideľova pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, plati mu za
vykonanú prácu mzdu a dodržiava ostatné pracovné podmienky, kt. sú zakotvené
v kolektívnej
zmluve.
b) pracovník je povinný podľa pokynov organizácie vykonáva osobné práce podľa pracovnej
zmluvy v urč. prac. čase a dodržiava pracovnú disciplínu.
c) při nástupe do práce musí by pracovník riadne oboznámený s pracovným poriadkom a
s právnymi a ostatnými predpismi na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia při práci.

16. ZMĚNA, SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU

Změna dojednaných pracovných podmienok - dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeni
len vtedy, ak sa organizácia a pracovník dohodnú na jeho zmene. Vykonáva práce iného druhu
alebo v inom mieste než boli dojednané v pracovnej zmluve, je pracovník povinný len vo
výnimočných prípadoch.

Prevedenie na inú prácu :

14

1. Organizácia je povinná previes pracovníka na inú pracu :
- ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lek. posudku alebo
rozhodnutia
orgánov št. zdrav. správy dlhodobo spôsobilos vykonáva ďalej doterajšiu prácu alebo ju
nesmie vykonáva pre ochorenie na chorobu s povolania.
- ak je to potrebné podľa právoplatného rozhodnutia súdu.

2. Organizácia môže previes pracovníka na inú prácu :
- ak dala pracovníkovi vypoveď z urč. dôvodov
- ak sa proti pracovníkovi začalo trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej činnosti
spáchanej při plnení prac. úloh alebo v priamej súvislosti so škodou na majetku
organizácie.

3. Organizácia môže previes pracovníka aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na
inú prácu než bola dojednaná:
- ak nemôže pracovník vykonáva prácu pre prestoje
- ak je to potrebné na odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody.

Při prevedení pracovníka na inú prácu je organizácia povinná prihliada na to, aby táto práca bola
pre neho vhodná vzhľadom na jeh zdravotný stav a schopnosti i na jeho kvalifikáciu.

Prevedenie pracovníka na pôvodné miesto - ak odpadnú dôvody pre ktoré bol pracovník podľa
predchádzajúcich ustanovení prevedený na inú prácu alebo preložený do iného miesta, než boli
dojednané v pracovnej zmluve, alebo ak uplynula doba na ktorú bola táto změna dodenaná - je
organizácia povinná zaradi pracovníka spä na jeho pôvodnú prácu, ak sa s ním nedohodne ináč.

Skončenie pracovného pomeru :
a) dohodou
b) výpoveďou
c) okamžitým zrušením
d) zrušením v skúšobnej lehote
Pracovný pomer dojednaný na dobu určitú sa končí uplynutím doby
Pracovný pomer cudzinca sa končí : - dňom, kt. sa má skonči jeho pobyt na území SR
- dňom, kt. nadobudol právoplatnos rozsudok ukladajúci
týmto osobám trest vyhostenia
e) smrou pracovníka
f) dňom zániku organizácie

Skončenie prac. pomeru dohodou - ak sa org. a prac. dohodnú na rozviazaní prac. pomeru, končí
sa dojednaným dňom. Dohodu o rozviazaní prac. pom. org. a pracov. uzavierajú písomne. Jedno
vyhotovenie dohody o rozviazaní prac. pom. vydá org. pracovníkovi.

Skončenie prac. pomeru výpoveďou - výpoveďou môže rozviaza prac. pomer organizácia aj
pracovník. Výpoveď sa musí da písomne inak je neplatná. Organizácia môže da pracovníkovi
výpoveď a dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedzi tak, aby nebolo možné zameni s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meni. Ak bola daná
výpoveď p. p. sa končí uplynutím výpovednej lehoty. Najčastejšie 2 až 3 mesiace.

Výpoveď daná organizáciou - môže da pracovníkovi len z týchto dôvodov :

15

- ak sa zrušuje alebo premiestňuje organizácia alebo jej čas
- ak organizácia zaniká a preberajúca organizácia nemá možnos pracovníka zamestnáva
podľa pracovnej zmluvy
- ak sa pracovník stane nadbytočný vzhľadom na rozhodnutia organizácie o zníženie prac.
stavu
- ak pracovník stratil vzhľadom na prac. stav podľa lek. posudku dlhodobú spôsobilos
vykonáva doterajšiu prácu alebo ju nesmei vykonáva pre chorobu s povolania
- ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ní organizácia mohla zruši okamžite prac.
pomer alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Organizácia môže da pracovníkovi výpoveď alebo okamžite zruši prac. pomer :
- nemá možnos ho ďalej zamestnáva v meiste, ktoré bolo dojednané jako miesto výkonu
práce
- pracovník nie je ochotný prejs na inú pre ňho vhodnú prácu, kt. mu organizácia ponúkla

Zákaz výpovede :
Organizácia nesmie da pracovníkovi výpoveď v ochrannej době :
- povolanie na službu v ozbrojených silách
- v době, keď je pracovník dlhodobe plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie
- v době, keď je pracovník dočasne uznaný za práce neschopného pre chorobu alebo úraz,
pokiaľ si túto neschopnos nevyvolal úmyselne alebo keď bol zjebaný alebo nahúlený.
- v době, keď je pracovníčka tehotná alebo osamelý pracovník sa stará aspoň o jedno diea
mladšie jako tri roky
Zákaz výpovede sa nevzahuje na výpoveď danú pracovníkovi pre organizačné zmeny

Výpoveď daná pracovníkom - pracovník môže da organizácii výpoveď z akéhokoľvek dôvodu
alebo bez udania dôvodu.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru - organizácia môže zruši prac. pomer len výnimočne a
to :
- ak bol pracovník právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody dlhší jako 1 rok
- ak pracovník porušil prac. disciplínu zvláš hrubým spôsobom
Organizácia môže okamžite zruši prac. pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o
dôvode dozvedela, najneskôr však do jedného roka. Pracovník, ktorý okamžite zrušil prac.
pomer má nárok na náhradu mzdy vo výške priemernéh zárobku za výpovednu dobu.

17. PRACOVNÝ ČAS, ČAS ODPOČINKU, DOVOLENKA NA ZOTAVENIE

Pracovný čas a prestávky v

práci :

1. pracovný čas je najviac 43 hodín týždenne
2. pracovník mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 33 hodín týždenne
3. existuje možnos skrátenia prac. času bez zníženia mzdy, ktoré sú ustanovené vyhláškou
Ministerstva práce.
Rozvrhnutie prac. času:
1. týždenný pac. čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé týždne
rozdiel dĺžky prac. času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny a aby prac.
čas v jednotlivých dňoch nepresiahol 9,5 hodiny.
Kratší pracovný čas a iná úprava prac. času :

16

Organizácia môže s pracovníkom z prevádzkových dôvodov dojedna v prac. zmluve kratší už
než určený týždenný prac. čas. Môže ho tiež z pracovníkom dojedna, prípadne mu ho dovoli zo
zdravotných alebo iných dôvodov. Organizácie sú povinné vytvára podmienky, aby sa takým
žiadostiam mohlo vyhovie. Kratší prac. čas musí by rozvrhnutý na všetky prac. dni.
Pracovníkovi
s kratším prac. časom zodpovedá mzda kratšieho prac. času.
Začiatok a koniec prac. času :
1. Začiatok a koniec prac. času a rozvrh prac. smien určí vedúci organizácie po prerokovaní
s príslušným odborovým orgánom.
2. Pracovník je povinný na žačiatku prac. času na svojom pracovisku zotrva a odchádza z neho
až po skončení prac. času.
Prestávky v

práci

:

- organizácia je povinná pracovníkovi najdlhšie po piatich hodinách nepretržitej práce prac.
prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút.
- organizácia môže po prerokovaní s príslušným odbor. orgánom urči prim. dlhú prestávku na
jedlo.
- začiatok a koniec týchto prestávok určí vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odb.
org.
- prestávky na jedenie sa neposkytujú na začiatku a na konci pracovnej smeny.
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami :
- org. je povinná rozvrhnú prac. čas tak, aby pracovník mal medzi koncom jednej smeny a
začiatkom druhej smeny nepretržitý odpočinok aspoň12 hodín.
- tento odpočinok sa môže skráti až na osem hodín pracovníkovi staršiemu ako 18 rokov:
a) v nepretržitých prevádzkach a turnusových prácach
b) v poľnohospodárstve
c) v kultúrnych zariadeniach a pri poskytovaní iných služieb obyvateľstvu a pri naliehavých
oprávnych prácach.
Dni pracovného pokoja:
- dni prac. pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracovníka v týždni a sviat.
- prácu v dňoch prac. pokoja možno nariadi len výnimočne
- vo sviatok možno pracovníkovi nariadi len práce, ktoré možno nariadi v dňoch nepretržitého
odpočinku v týždni (strážna služba)
Pracovná pohotovos:
- prac. pohotovos môže org. nariadi iba v prípadoch, za podmienok v rozsahu ustanovenom
v prac.-právnom predpise alebo v kolektívnej zmluve.
- odmeňovanie prac. pohotovosti sa upravuje mzdovými predpismi a kolektivnými zmluvami.
Práca nadčas a nočná práca:
- práca nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom nad
určený týždenný prac. čas vyplývajúci z vopred určeného časového rozhodnutia prac. času a
vykonávaná mimo rámca rozvrhu prac. smien. Pracovníkom s kratším prac. časom nemožno
prácu nadčas nariadi.
- prácu nadčas možno nariadi len vo výnimočných prípadoch
- práca nadčas nesmie u pracovníka by viac ako osem hodín v jednotlivých týždňoch.
- v kalendárnom roku možno pracovníkovi nariadi prácu nadčas v rozsahu 150 hodín.
- nočná práca je práca vykonávaná v čase 22 - 6 hod.

Dovolenka na zotavenie :
Pracovníkovi vzniká za určitých podmienok nárok na :
- dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú čas
- dovolenku za odpracované dni

17

- dodatkovú dovolenku
- osobitnú dodatkovú dovolenku
- ďalšiu dovolenku

Dovolenka za kalendárny rok:
- pracovník, ktorý počas nepretržitého prac. pomeru k tej istej organizácii v nej odpracoval aspoň
60 dní v kalendarnom roku má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú
čas, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roku - za odpracovaný
sa považuje deň v ktorom pracovník odpracoval prevažnú čas prac. smeny.
- pomerná čas dovolenky je za každý kalendárny mesiac nepretržitého trvania totho istého prac.
pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
- základná výmera dovolenky je tri týždne , dovolenka vo výmere 4 týždne prislúcha
pracovníkovi, ktorý dokonca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po
18-tom roku.
- dovolenka pre učiteľov je 8 týždňov
Dovolenka za odpracované dni - pracovník, kt. nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok
ani na jej pomernú čas, pretože nevykonal v kalendárnom roku v tej istej org. aspoň 60 dní patri
dov. za odpracovné v dĺžke 1/12 za kalendárny rok za každých 22 odprac. dní v prísl.
kalendárnom roku

Spoločné ustanovenie o dovolenke na zotavenie :
- týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kal. dní
- pri krátení dovolenky, stráca pracovník nárok na tú čas dovolenky, o kt. sa mu dovol. skrátila.
- dobu čerpania dovolenky určuje organizácia.
- organizácia môže urči pracovníkovi čerpanie dovolenky aj keď doposiaľ nesplnil podmienky
pre vznik nároku na dovolenku.
- ak si pracovník nemohol dovolenku vyčerpa dovolenku v kal. roku z naliehavých
prevádzkových dôvodov je organizácia povinná poskytnú ju pracovníkovi tak, aby sa skončila
najneskôr do konca budúceho kal. roku
- pracovníkovi prislúcha za dobu čerpania dovolenky náhrada mzdy vo výške priemerného
zárobku
- náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno pracovníkovi poskytnú len vtedy, ak
pracovník nemohol vyčerpa dovolenku ani do konca budúceho kal. roka :
- pre prekážky v práci na strane pracovníka
- pre skončenie pracovného pomeru

18. MZDA A NÁHRADA MZDY

Mzda - pracovníkovi prislúcha za vykonanú prácu mzda
- mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa) mzdové príplatky a
ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch prípadne v kolektívnych
zmluvách.
- mzda nesmie by nižšia než minimálna mzda
- organizácia samostatne rozhoduje o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej,
podielovej, časovej) prípadne popri nej uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených
v mzdových predpisoch.
- organizácie poskytujú pracovníkom podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci
podľa podnikových kolektívnych zmlúv.
Osobný účet mzdy - org., kt. prevádzkuje podn. činnos môže pracovníkovi po dohode s ním
zriadí osobný účet mzdy. Na osobný účet sa prevádza dohodnutá čas mzdy, na ktorú by inak
pracovníkovi zvnikol nárok. Nemožno však naň prenáša tarifnú mzdu a mzdové príplatky o

18

ktorých ustanovuje mzdový predpis alebo kolektívna zmluva. Dohoda musí obsahova určenie
časti mzdy a termín výplaty mzdy z osobného účtu. Dohoda o zriadení os. účtu sa musí zriadi
písomne inak nepl.
Mzda a náhradné voľno za prácu nadčas - za prácu nadčas poskytuje org. pracovníkovi popri
dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25% mzdovej tarify, ak ide o prácu nadčas, v noci
alebo v dňoch nepretržitého odpočinku príplatok vo výške najmenej 50% mzdovej tarify.
Mzda a náhrada mzdy za sviatky - za prácu vo sviatok prislúcha pracovníkovi za každú
odpracovanú hodinu popri mzde poplatok vo výške jeho priemerného zárobku pripadajúceho na
jednu hodinu. Príplatok sa poskytuje aj za prácu vykonávanú vo sviatok, kt. pripadne na deň
nepretržitého odpočinku v týždni. Náhrada mzdy za sviatok neprislúcha pracovníkovi, kt.
neospravedlnene zameškal smenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku.
Splatnos mzdy a náhrady mzdy - mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie,
pokiaľ v podnikovej kol. zmluve alebo prac. zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie. Mzda a
náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených
vyhláškou MF. Na žiados pracovníka mu musí by mzda a náhrada mzdy počas dovolenky na
zotavenie vyplatená před nastúpením dovolenky. Při skončení prac. pomeru vyplatí organizácia
pracovníkovi na jeho žiados mzdu a náhradu mzdy platnú za mesačné obdobie v deň skončenia
prac. pomeru.
Výplata mzdy a náhrada mzdy - mzda a náhrada mzdy sa vypláca pracovníkovi v peniazoch,
v inom druhu plnenia sa poskytuje len vo výnimočných prípadoch ustanovených mzdovými
predpismi.
Mzda a náhrada mzdy sa vypláca v prac. čase a na pracovisku. Výnimku môže urči organizácia
s pedchádzajúcim súhlasom príslušného odbor. orgánu. Při mesačnom vyučtovaní mzdy a
náhrady mzdy je organizácia povinná vyda pracovníkovi písomný doklad obsahuhúci údaje o
jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach. Pracovník môže na prijatie mzdy a
náhrady mzdy písomne splnomocni inú osobu.
Zrážky zo mzdy a náhrady mzdy - preddavok na daň z príjmu FO
- preddavok na mzdy, kt. je pracovník povinný vráti preto, že neboli spl. podm. pre prizn. mzdy
- sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadením súdom alebo org. štátnej správy
- sumy prepadajúce štátu a peňažné tresty alebo pokuty
- preplatky na dávkach nemocenského poistenia
- neprávom prijaté sumy dávok soc. zabezpečenia
- náhrada mzdy na dovolenku na zotavenie
- poistné na zdravotné, nemocenské, dôchodkové poistenie a príspevok do fondu zamestnanosti

19. ZODPOVEDNOS ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ORGANIZÁCII

Všeobecná zodpovednos - pracovník zodpovedá org. za škodu, kt. jej spôsobil zavineným
porušovaním povinnosti pri plnení prac. úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
- ak bola škoda spôsobená aj zo strany organizácie, zodpovednos pracovníka sa pomerne
obmedzí
- organizácia je povinná preukáza pracovníkovi zavinenie
Zodpovednos za nesplnenie povinností na odvrátenie škody - od pracovníka, kt. ani neupozornil
vedúceho pracovníka na hroziacu škodu, a ani nezakročil proti hroziacej škode, môže org.
požadova aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolitostiam prípadu. Výška škody
však nesmie presiahnú sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priem. mes. zárobku.
Zodpovednos za schodok na zverených hodnotách, kt. je pracovník povinný vyúčtova - ak
prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti pracovník zodpovednos za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, kt. je povinný vyúčtova, zodpovedá
za vzniknutý schodok. Dohoda o hmot. zodpovednosti sa musí uzavrie písomne, inak je neplatná.

19

Pracovník sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol
celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ústredné orgány môžu stanovi zásady pre vymedzenie
okruhu prác, kde je organizácia povinná s pracovníkom uzavrie dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Pracovník, kt. uzavrel dohodu o hmot. zodpovednosti, môže od nej odstúpi, ak sa
prevádza na inú prácu alebo iné pracovisko. Dohoda o hmot. zodpovednosti zaniká dňom
skončenia prac. pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Zodpovednos za stratu zverených predmetov - pracovník zodpovedá za stratu nástrojov,
ochranných pra. prostriedkov a iných predmetov, kt. mu organizácia zverila na písomné
potvrdenie.
Pracovník sa zbaví úplne zodpovednosti, prípdne sčasti, ak preukáže, že strata vznikla úplne
alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti pracovníka - pracovník, ktorý sa uvedie vlastnou vinou
do takého stavu, že nie je schopný ovláda svoje konanie, zodpovedá za škodu v tomto stave
spôsobenú. Za škodu zodpovedá pracovník, kt. ju spôsobil úmyselným konaním. Pracovník
nezodpovedá za škodu, kt. spôsobil organizácii pri odvracaní škody hroziacej organizácii ak
tento stav sám nevyvolal. Pracovník nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z hospodárskeho
rizika.
Rozsah náhrady za škody - pracovník, kt. zodpovedá za škody je povinný nahradi organizácii
skutočnú škodu, a to v peniazoch, až škodu neodčiní do predošlého stavu. Ak bola škoda
spôsobená organizáciou, je pracovník povinný uhradi pomernú čas škody podľa miery jeho
zavinenia. Ak zodpovedá organizácii za škodu niekoľko pracovníkov, je každý z nich povinný
uhradi pomernú čas škody podľa miery svojho zavinenia. Pri určení výšky škody na veci sa
vychádza z ceny v čase poškodenia. Pracovník, kt. zodpovedá za schodok alebo za stratu
zverených predmetov, je povinný nahradi schodok alebo stratu v plnej hodnote. Ak bola škoda
spôsobená z nedbanlivosti, môže organizácia alebo súd urči výšku náhrady škody nižšou sumou,
ako je skutočná škoda. Ak bola škoda spôsobená při použití omamných látok alebo v opilosti
môže škodu zníži len súd. Při určení výšky náhrady sa prizerá najmä na pracovníkov pomer
k práci, na spol. význam škody, na to, ako k nej došlo a na osobné a hospodárske pomery
pracovníka.
Náhradu škody nemožno zníži, ak bola škoda spôsobená úmyselne. Org. je povinná požadova od
pracovníka náhradu škody za kt. jej pracovník zodpovedá. Org. prerokuje výšku škody a oznámi
ju pracovníkovi najneskôr do jedného mesiaca. Ak pracovník uzná záväzok nahradi škodu v urč.
výške a ak s ním org. dohodne spôsob úhrady, je povinná org. uzavrie dohodu písomne inak
nepl.

20. ZODPOVEDNOS ORGANIZÁCIE ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ

PRACOVNÍKOVI

Všeobecná zodpovednos - organizácia zodpovedá pracvoníkovi za škodu, kt. mu vznikla při
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením práv. povinností. Organizácia
zodpovedá pracovníkovi aj za škodu, kt. mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci
plnenia úloh organizácie pracovníci konajúci v jej méně. Organizácia nezodpovedá pracovníkovi
za škodu spôsobenú na dopravnom prostriedku, kt. použil při plnení prac. úloh alebo v priamej
súvislosti s ním bez jej súhlasu.

Zodpovednos za škodu při prac. úraze a chorobách z

povolania

- ak u pracovníka došlo při

plnení prac. úloh alebo v pramej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti
úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v kt. bol pracovník v čase úrazu v prac.
pomere.
Prac. úrazom nie je úraz, kt. sa prihodil pracovníkovi na ceste do zamestnania a spä. Za škodu
spôsobenú pracovníkovi chorobou z povolania zodpovedá organizácia, v kt. pracovník pracoval

20

naposledy před jej zistením v prac. pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba
z povolania, kt. bol postihnutý. Organizácia je povinná uhradi škodu, aj keď dodržala povinnosti
vyplývajúce z práv. predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia při práci.

Organizácia sa zbaví zodpovednosti celkom ak preukáže, že - škoda bola spôsobená tým, že
postihnutý pracovník svojím zavinením porušil právne a ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia při práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený. škodu si privodil
pracovník svojou opilosou alebo v dôsledku zneužitia iných omamným prostriedkov a org.
nemohla škode zabráni.

Organizácia sa zodpovednosti zbaví sčasti ak preukáže, že - postihutý pracovník porušil svojim
zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na ochranu zdravia při práci, hoci s nimi
bol riadne oboznámený. Jednou z príčin škody bola opilos postihnutého pracovníka alebo
zneužitie iných omámnych prostriedkov post. pracovníkom. Pracovníkovi vznikla škoda preto,
lebo si počínal v rozpore s neobvyklým spôsobom správania sa, konal ľahkomyselne a musel by
si vedomý, že si môže spôsobi ujmu na zdraví.

Ak sa organizácia zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa čas škody, ktorú znáša pracovník, podľa
miery jeho zavinenia.

Za ľahkomyselné konanie nemožno považova bežnú neopatrnos a konanie vyplývajúce z rizika
práce.

Organizácia sa nemôže zbavi zodpovednosti za škodu, ak pracovník utrpel úraz při odvracaní
škody hroziacej tejto organizácii alebo nebezpečenstvu priamo hroziaceho životu alebo zdraviu,
pokiaľ pracovník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Pracovníkovi, kt. utrpel praovný úraz alebo u ktorého sa vistila choroba z povolania, je
organizácia povinná v ozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnú náhradu za :
- stratu na zárobku
- boles a saženie spoločenského uplatnenia
- účelne vynaložené náklady spojené s liečením
- vecnú škodu

Spôsob a rozsah náhrady škody je organizácia povinná prerokova bez zbytočného odkladu
s príslušným odbor. orgánom a pracovníkom.

Ak pracovník následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel je organizácia
povinná v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnú :
- náhradu učelne vynaložených nákladov spojených z jeho liečením
- náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom
- náhradu nákladov na výživu pozostalých
- náhradu vecnej škody (dopr. prostiredok)
- jednorazové odškodnenie pozostalých

Zodpovednos za škodu na odložených veciach :
- organizácia s ktorou je pracovník v pracovnom pomere, zodpovedá za škodu na veciach, ktoré
v tejto organizácii pracovník odložil při plnení pracovných úloh

21

- za věc, ktoré do zamestnania obvykle pracovníci nenosia a ktoré organizácia neprevzala do
osobitnej úschovy, zodpovedá organizácia len do sumy Sk 2000,-- . Nárok na náhradu škody
zamikne, ak pracovník neupovedomil organizáciu do 15 dní, keď sa o škode dozvedel.

Zodpovednos při odvracaní škody :
- pracovník, kt. utrpel při odvracaní škody hroziacej organizácii, má voči nej nárok na jej
náhradu

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti organizácie :
- ak organizácia preukáže, že škodu zavinil aj poškodený pracovník, jej zodpovednos sa pomerne
obmedzí
- organizácia je povinná nahradi pracovníkovi skutočnú škodu a to v peniazoch, pokiaľ škodu
neodčiní uvedením do predošlého stavu. Při určení výšky škody na věci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia. Náhrada na zárobku sa vypláca raz mesačne.

21. TRESTNO-PRÁVNA ZODPOVEDNOST

Trestno-právna zodpovednos vzniká při protispoločenských činoch. Možno ju uplatni iba
v prípade, keď sa páchateľ dopustí trestného činu alebo prečinu.
Skutková podstata trestného činu - súhrn zákonov uvedených v trestnom zákone, ktoré konkrétne
určujú trestný čin.
Trestný zákon pozná dva druhy zavinenia :1.úmyselné zavinenie 2. zavinenie
z nedbanlivosti
Trestný čin spáchaný úmyselne - ak páchateľ chcel poruši alebo ohrozi záujem chránený
zákonom, alebo vedel že svojím konaním ohrozil alebo porušil ....
Trestný čin z nedbanlivosti - konanie z nedbanlivosti sa považuje za trestný čin iba v prípade, keď
to ustanovuje zákon.
Za spáchanie tr. činu môže súd udeli nasledujúce druhy trestov :
- odňatie slobody - nápravné opatrenie - strata čestných titulov a vymenovaní - str. voj.
hodností

22

- zákaz činnosti - prepadnutie majetku - zákaz pobytu - peňažný trest 5000 - 5 000 000 Sk
- vyhostenie
Súd môže udeli aj podmienečný trest odňatia slobody:

Trestný zákon pozná aj inštitút upustenia od potrestania, spočíva v tom, že súd môže upusti od
potrestania, ak ide o tr. čin menej nebezpečný pre spoločnos a páchateľ svoj čin ľutuje
(mladistvý).
Výnimočné tresty : - odňatie slobody na 15-20 rokov
- odňatie slobody na doživotie
- trest smrti (u nás sa neuplatňuje)
Subjekty trestného činu - len FO
- vyžaduje sa vek (15 rokov inak nie je zodpovedný)
- nepríčetnos
- výnimočný stav (15 - 18 rokov)
Trestný zákon pripúša tieto ochranné opatrenia :
- ochranné liečenie
- zhabanie vecí
- ochranná výchova - pre mladistvých
Seba-ochrana - krajná núdza, nutná obrana, oprávnené požitie zbrane

Zánik trestnosti a trestných činov: - uplynutie premlčacej lehoty 5 -20 rokov
- účinná ľútos (včasné oznámenie trestného činu)
- nemožno stíha za tresty, ktoré nie sú v trestnom zákone
TZ má dve časti - prvá všeobecná a druhá osobitná obsahuje 12 druhov trestov:
1. tresty proti republike 7. tr. činy proti životu a zdraviu
2. hospodárske tr. činy 9. tr. činy proti majetku
3. protispoločenské tr. činy 10. tr. činy proti ľudskosti

4. tr. činy všeob. nebezpečné 12. vojenské tr. činy

6. tr. činy proti rodine

22. OBČIANSKO - PRÁVNA ZODPOVEDNOS

Občianska prevencia - spôsob predchádzania ohrozenia či porušenia práv v občiansko-právnych
vzahoch zabezpečenými normami obč. práva. Môže sa deli na - všeobecná a osobitná špeciálna.

Zodpovednos - v obč. práve svojim pôsobením prispieva k rešpektovaniu a najmä k ochrane
vlastníctva a iných majetkových práv a k rešpektovaniu a ochrane osobnosti FO, najmä ich
života a zdravia jako význ. podmienky ich všestranného vývoja. Zodpovednos bola vždy spojená
s porušením určitej právnej povinnosti. S každým porušením pr. povinnosti je spojený urč.
zodpovednostný následok predvýdaní obč. právnymi normami. Tieto následky môžu by rôzne,
podľa toho aká povinnos bola porušená a jako sa zasiahlo do obč. právnych vzahov.

Občiansko-právne vzahy - vznikajú spravidla s právnym úkonom a z iných právnych
skutočností. Z protiprávnych úkonov vznikajú osobitné občiansko-právne vzahy -
zodpovednostné vzahy, kt. plnia reparačnú, satisfakčnú a preventívno-výchovnú funkciu.

23

Občiansko-právna zodpovednos - vzniká porušením právnej povinnosti, v dôsledku čoho vzniká
ručiteľovi nová občianskoprávna povinnos, tzv. zodpovednostná povinnos, kt. před porušením
nemal. Vzniknutí nepriaznivý právny následok môže by podľa porušeného občiansko-právneho
vzahu buď majetkovej alebo nemajetkovej povahy.

Podľa toho, či bola porušená právna povinnos, vyplývajúca z existencie právneho vzahu alebo
povinnos, vyplývajúca priamo z právnych predpisov rozoznávame :
- záväzkovo-zmluvná
- mimozáväzková (mimozmluvná)

Občiansko-právna zodpovednos sa ďalej delí aj podľa toho, či vyžaduje zavinenie jako
predpoklad alebo nie na :
- subjektívna zodpovednos
- objektívna zodpovednos - je prevládajúca, prísnejšia než subj. a občiansky zákonník pripúša
vo viacerých veciach oslobodenie od zodpovednosti - liberalizácia

Podľa toho aká povinnos bola porušená, resp. aká ujma bola porušením práv. povinností
vyvolaná rozoznávame druhy :
1. Zodpovednos za škodu - jej predpoklady:
- porušenie pôvodnej právnej situácie alebo existencia kvalifikovanej udalosti, či správania, kt.
vyvolávajú škodu, ktoré objektívne právo nedovoľuje
- škodu (ujma)
- príčina súvislostí medzi predpokladmi (hore uvedenými)
- niekedy aj subjektívny predpoklad - zavinenie spočívajúce buď v úmysle alebo z nedbanlivosti

Subjekty zodpovednosti za škodu :
a) fyzické osoby - ak sa na ňu vyžaduje zavinenie, třeba, aby bola FO na to spôsobilá
(deliktuálna sposobilos)
b) právnické osoby - spôsobilos na zavinenie vzniká z povahy vecí vždy so vznikom právnickej
osoby
c) štát - při posudzovaní zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu je rozhodujúca okolnos, či
bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

V subjektívnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie škodcu, ak sú splnené podmienky vzniku
zodpovednosti, hovoríme o tzv. prezumcii zavinenia, kt. je stanovená v záujme zvýšenia ochrany
poškodeného. Škodca môže vyvráti prezumciu zavinenia , ak dokáže, že škodu nezavinil.

2. Zodpovednos za omeškanie - typická záväzková zodpovednos

3. Bezdôvodné obohatenie - zásadou obč. práva je, že nikto sa nemá obohacova na ujmu iného.
Bezdôvodné obohatenie vzniká :
- plnenie bez právneho dôvodu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
- plnenie z neplatného právneho úkonu
- majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
- ak sa plnilo za toho, kt. podľa práva mal plni sám

4. Zodpovednos za vady - typická záväzková zodpovednos. Predpoklady:
- existencia právnej povinnosti plni riadenie
- porušenie tejto právnej povinnosti

24

- existencia vady
- príčinná súvislos medzi a - c bodmi

23. SÚSTAVA SÚDOV SR

Ústavný súd SR - je nezávislým súdným orgánom ochrany ústavnosti. Rozhoduje o súlade:
- zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi
- nariadeniami vlády, všeob. záväznými predpismi ministerstiev a ostatných orgánov št. správy
s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi
- všeob. záväznými nariadeniami orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi
- všeob. záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom
ustanoveným na vyhlasovanie zákonov
ďalej rozhoduje :
- kompetenčné spory medzi ústrednými orgámni orgánmi št. správy
- o sažnosti proti rozhodnutiu o overení resp. neoverení mandátu poslanca SR
- o bžalobe NR SR proti prezidentovi vo věci vlastizrady
Ústavný súd začne konanie ak podá návrh - najmenej 1/5 poslancov, prezident SR, vláda SR,
súd, generálny prokurátor
Ústavný súd môže zača konanie aj na návrh F a PO, ak namietajú porušenie svojich práv
ÚS sa skladá z 10 sudcov - sudcov ÚS vymenúva prezident na dobu 7 rokov, z 20 osôb
navrhnutých NR SR. Za sudcu ÚS môže by vymenovaný občan SR, kt. je voliteľný do NR SR,
dosiahol ved 40 rokov, má vysokoškolské vzdelanie (právnické) a najmenej 15 ročnú prax.
Sudca ÚS skladá sľub do rúk prezidenta SR a jeho zložením sa ujíma funkcie. Na čele ÚS je
jeho predseda, kt. zastupuje podpredseda. Sudcovia majú imunitu rovnako jako poslanci NR SR
Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo hnutia, je povinný vzda sa členstva
v nich ešte před zložením sľubu. Sudcovia vykonávajú svoju funkciu jako povolanie. Výkon
funkcie je nezlučiteľný:
- s podnikaním alebo inou zárobkovou činnosou, okrem činnosti vedeckej, umeleckej alebo
pedagogickej
- s funkciou alebo iným pomerom v inom št. orgáne - sudca sa môže svojej funkcie vzda

Súdy Slovenskej republiky :
- v SR vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranické súdy
- súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných št. orgánov
Súdy - rozhodujú o občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, preskumávajú aj zákonnos
rozhodnutí správnych orgánov. Rozhodujú v senátoch a zákon môže ustanovi, kedy sa na
rozhodovaní senátu, zúčastňujú aj prísediace z radov občanov.
Rozsudky sa vyhlasujú v méně republiky a sú verejné. Sústavu súdov SR tvoria Najvyšší súd SR
a ostatné súdy. Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnos a organizáciu stanoví zákon.

NR SR sudcu odvolá :
- na základe právoplatného rozsudku pre úmyselný tr. čin
- na základe disciplinárneho rozhodnutia za prečin, kt. je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie.

NR SR môže sudcu odvola :
- ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje najmenej počas jedného roka riadne vykonáva
sudcovnské povinnosti
- ak dosiahol ved 65 rokov

25

24. TRESTNÉ KONANIE

Trestné konanie - upravuje zákon o tr. konaní súdnom - Trestný poriadok. Jeho účelom je upravi
postup orgánov činných v tr. konaní tak, aby sa tr. činy náležite zistili a ich páchatelia boli
podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Tr. poriadok pozostáva z

piatich častí

:

1. spoločné ustanovenia
2. vyšetrovanie a vyhľadávanie tr. činov a objasňovanie prečinov
3. konanie před súdom
4. niektoré úkony súvisiace s tr. konaním
5. prechodné a záverečné ustanovenia
Tr. zákon má 2 časti - všeobecnú čas
- osobitnú čas
Súdnictvo v

trestných veciach vykonávajú

: okresné, krajské, vojenské a najvyšší súd.

Právomoci vojenských súdov podliehajú - vojaci v civilnej službe, vojnoví zajatci, príslušníci
vojenských zborov, v ojedinelých prípadoch aj civilné osoby t.č. vojnové zrady, ohrozenie št.
tajomstva.
Konanie v 1. stupni - okresný súd
- krajský súd ak je trest odňatia slobody viac jako 5 rokov

Postavenie jednotlivých osôb, zúčastnených na trestnom konaní :
Obvinený - je osoba podozrivá z tr. činu. Môže si zvoli obhajcu a hovori s ním vo väzení bez
prítomnosti 3 osoby
Obhajca - len advokát. Obhajca musí by vždy ak je obvinený stíhaný za tr. čin, na kt. zákon
ustanovuje odňatie slobody na viac jako 5 rokov. Poskytuje obvinenému právnu
pomoc, podáva oprávne prostriedky proti rozhodnutiam orgánov činných v tr. konaní.
Má právo nazera do spisov.
Poškodený - je osoba (organizácia), kt. bola spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda,
alebo utrpela ublíženie na zdraví. Môže sa da zastupova splnomocnenstvom. Má
právo robi v priebehu konania návrhy na doplnenie dokazovania, nazera do spisov,
zúčastňova sa na hlavnom pojednávaní a vyjadrova sa k věci.
Trestné stíhanie - sa začína vyšetrovaním a vyhľadávaním tr. činov. O začatí vyšetrovania vydá
vyšetrovateľ uznesenie, odpis ktorého doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. Obvinený
nesmie by k priznaniu donucovaný. Vyšetrovateľ zastaví tr. stíhanie, ak je nepochybné.
Nariadi väzbu môže len prokurátor, po podaní obžaloby súdom.
- ujde alebo sa skryje , bude pôsobi na svedkov, bude naďalej vyvíja tr. činnos
Niekedy je nutná domová a osobná prehliadka, kt. nariadí prokurátor, vyšetrovateľ a po podaní
obžaloby predseda senátu.
Trestné konanie má niekoľk fáz:
- vyšetrovanie a vyhľadávanie tr. činov
- objasňovanie prečinov
- konanie před súdom - v tr. veciach
- konanie na súde 1. stupňa - dokazovacie rozhodnutie
- oprávne prostriedky a konanie o nich

25. OBČIANSKO-SÚDNE KONANIE

OSK - sa chápe jako základné vo vzahu k ostatným konaniam a je jednotné upravené v obč.-
súdnom poriadku.
Delí sa na :

26

1. Nadchádzajúce konanie - prejednanie a rozhodnutie vecí, v kt. má súd poskytnú ochranu
porušenému alebo ohrozenému právu.
a) konanie na prvom stupni - súd prejednáva a rozhoduje o věci jako prvý.
b) odvolacie konanie - preskúmavanie už predtým vydaného rozhodnutia.
2. Vykonávacie alebo exekučné konanie - jeho účelom je nútene uskutočnenie obsahu
rozhodnutia št. donútením, pokiaľ sa nesplní dobrovoľne.

OSP - upravuje postup súdu a účastníkov v OSK, tak aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práva a oprávnení záujmov vlastníkov, jako aj zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností
a na úctu k právam občanov.

OSP - súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne věci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, kt.
neboli splnené dobrovoľne a zameriavajú svoju činnos na to , aby nedochádzalo k porušovaniu
práv a právom chránených záujmov FO a PO a aby sa práva nezneužili na úkor iných osôb.

Súdy v OSK - prejednávajú a rozhodujú věci, kt. vyplývajú z obč.-právnych, rodinných,
pracovných jako aj z obch. pomerov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú o nich iné orgány. Iné věci súdy v OSK prejednávajú a rozhodujú,
len ak to ustanovuje zákon.

Najvyšší súd SR - rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy
- príslušnos na konanie na prvom stupni majú zásadne okr. súdy.

Krajské súdy - rozhodujú jako súdy prvého stupňa len v niektorých prípadoch. Rozhodujú o
odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. O odvolaniach proti
rozhodnutiam krajského súdu rozhoduje Najvýšší súd SR, aj jako súdov prvého
stupňa aj odvolacieho súdu.

Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne aj miestne príslušný.

Účastníci v

OSK

- majú rovnaké postavenie. Súd je povinný zabezpeči im rovnaké možnosti na

uplatnenie ich práv.
Spôsobilos by účastníkom konania má ten, kto má spôsobilos ma práva a povinnosti.
- za PO koná štatutárny orgán alebo pracovník, ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu kona.
- za štát před súdom koná, pracovník toho št. orgánu, kt. sa věc týka, alebo poverený pracovník
iného orgánu.
- občan, kt. nemôže před súdom kona samostatne, musí by zastúpený svojim zákonným
zástupcom. Jako zástupcu si môže zvoli len advokáta., kt. je povinný účelne využíva všetky
prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

Predbežné konanie :
- ak to povaha věci pripúša, možno navrhnú na ktoromkoľvek súde, kt. bol vecne príslušný na
rozhodovanie věci, aby vykonal pokus o zmier a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o
jeho
schválení.
- před začatím konania môže predseda konania nariadi predbežné opatrenie, ak je potrebné.
- príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, kt. je prislušný na konanie vecí.
- před začatím konania vo věci samej možno na návrh zabezpeči dôkaz, ak je obava, že neskôršie
nebude možno vykona ho alebo len s veľkými ažkosami.

27

- na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, kt. bol príslušný na konanie vo věci alebo súd
v obvode
ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok

Konanie na prvom stupni :
- konanie na prvom stupni začína návrhom - kt. okrem všeob. náležitosti obsahuje :
- meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov príp. ich zástupcov
- pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
- označenie dôkazov, kt. sa navrhovateľ dovoláva

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripoji listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Návrh na začatie
konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Návrhom na začatie konania možno
uplatni, aby sa rozhodlo najmä :
a) o osobnom stave (rozvod, osvojenie a pod.)
b) o splnení povinností, kt. vyplývajú zo zákona, z právnych vzahov alebo porušenia práva
c) o určení, či právny vzah je alebo nie je, ak na to nalieha právny záujem.

Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané jeho
uznesenie, podľa ktorého sa začína bez návrhu.
Všeobecným súdom občana je súd, v kt. obvode má občan bydlisko alebo súd, v kt. obvode sa
občan zdržuje.
Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v kt. obvode má právnická osoba sídlo.
Všeob. súdom štátu je súd, v kt. obvode nastala skutočnos, ,t. zakladá uplatnené právo.
Všeob. súdom v obchodných veciach je súd, v kt. obvode má odporca sídlo.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (obžalovaný), alebo tí kt. zákon jako
účastníkov označuje.

Len čo sa konanie začne, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby věc bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil
zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

Účastníci sú povinný prispie k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a
úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za kt. sa môže kona vo
věci (podmienky konania).

Ak účastník stratí pôsobilos by účastníkom konania skôr jako sa právoplatne skončilo - súd má
právo konaie preruši alebo zastavi (aj ak navrhovateľ alebo odporca zomrel)

Pojednávanie - pripraví predseda senátu, tak aby bolo možné rozhodnú o věci spravidla na
jednom pojednávaní.

Ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie věci samej pojednávanie, na
kt. predvolá účastníkov a všetkých, prítomnos ktorých je potrebná. Pojednávanie je verejné
s určitými výnimkami (notári).

28

Za dôkaz môžu slúži všetky prostriedky, kt. možno zisti stav věci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy + vyjadrenia PO, listiny a výsluch účastníkov.

Trovy konania - sú najmä hotové výdavky účastníkov alebo ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, trovy dôkazov, odmena notára za jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva,
tlmočné a odmena za zastupovanie (advokát).

Rozhodnutie môže ma formu :
- rozsudkom rozhoduje súd o věci samej
- rozsudkom sa má rozhodnú o celej prejednávanej věci, ak je to účelné, môže súd rozhodnú
rozsudkom najprv len o jej časti alebo jej základe.
- súd rozhoduje na základe skutočného stavu věci
- uznesenie
- platobný rozkaz

26. OPRAVNÉ PROSTRIEDKY V OSK

Opravné prostriedky - možno charakterizova jako právne inštitúty, ktorými sa opravnená osoba
(účastník , zodpodvedný zástupca) domáha preskúmania rozhodnutia jemu predchádzajúceho
konania opravným súdom za účelom dosiahnutia nápravy. Podľa súčasného OSP sú opravnými
prostriedkami odvolanie, dovolanie, obnova konania a dočasne v obmedzenej miere aj sažnos
pre porušenie zákona.

Opravné konanie - je konanie, v rámci ktorého sa preskúmava věc v rozsahu ustanovenom
zákonom za účelom dosiahnutia nápravy napadnutého rozhodnutia, či už
v podobe jeho zmeny alebo zrušenia..
Opravný súd - sa rozumie súd, kt. napadnuté súdne rozhodnutie preskumáva v rámci opravného
konania.
Triedenie opravných prostriedkov :

1. Podľa časového momentu ich pripustenia :
a) riadne - sú prípustné v zákonom stanovenej lehote (odvolanie). Začiatok plynutia tejto
lehoty sa viaže na moment doručenia rozhodnutia
b) mimoriadné - začiatok plynutia lehoty sa viaže až na moment právoplatnosti rozhodnutia
(dovolanie, obnova konania)

2. Podľa opravného súdu :
a) opravné prostriedky s devolútnym účinkom
b) opravné prostriedky bez devolútného účinku

29

3. Podľa účinku viazaného na podanie opr. prostriedku :
a) opravné prostriedky so suspenzívnym účinkom
b) opravné prostriedok bez suspenzívneho účinku

4. Podľa dôvodu, za ktorého možno opr. prostriedok poda :
a) úplné - umožňujú napadnú rozhodnutie z akychkoľvek dôvodov bez obmedzenia
(odvolanie)
b) neúplné - viažu sa na podanie len na existenciu určitých zákonných dôvodov (dovolanie)

5. Podľa práva prednáša nové skutočnosti a dôkazy :
a) opravné prostriedky s právom novôt
b) opravné prostriedky bez neho

6. Podľa spôsobu vybavenia opr. prostiredku :
a) opr. prostriedok s kasačným účinkom
b) opr. prostriedok s revíznym účinkom

Odvolanie - je opr. prostriedok, kt. môže účastník využi v prípade nespokojnosti s vydaným
rozhodnutím. Podmienky :
- prípustnos odvolania - je prípustné len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
- včasnos podania odvolania - zakotvuje dľžku lehoty odvolania (15 dní od doručenia
rozhodnutia)
- podanie odvolania oprávnenou osobou - môže ju uskutočni len účastník konania

Formálne náležitosti odvolania - každé odvolanie môže by urobené ústne do zápisnice, písomne
alebo telegraficky. Každé odvolanie by malo obsahova :
- označenie súdu, ktorému je určené
- kto ho podáva
- proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje
- uvedenie nových skutočností a dôkazov
- čoho sa odvolateľ domáha
- podpis a dátum

Účinky odvolania - odvolanie podané v lehote osobou oprávnenou na jeho podanie a proti
rozhodnutiu, kt. zo zákona nie je vylúčené vyvoláva suspenzívny účinok - podstata odvolanie
nenadobudne právoplatnos, kým o ňom nerozhoduje odvolací súd.
Konanie o odvolaní - celý priebeh konania o odvolaní začínajúceho sa dôjdením odvolania na
súd a končiaceho sa vynesením rozhodnutia, sa rozdeľuje medzi súd prvého a druhého stupňa.

Spôsoby rozhodovania odvolacieho súdu - spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom
odvolaní závisí od výsledku zistenia, k akému tento súd dôjde po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia.
Možnosti súdu :
- zastavi konanie
- odmietnú konanie
- potvrdi rozhodnutie - ak je vecne správne
- zruši rozhodnutie - ak nie sú splnené podmienky na jeho zmenu
- zmeni rozhodnutie - ak sa súd prvého stupňa dopustil chyby

30

Dovolanie - nahradilo mimoriadný opravný prostriedok, stažnos pre porušenie zákona.
Podmienky dovolania - aby došlo k prejednaniu dovolania dovolávacím súdomm musí spľna
všetky podmienky predpísané zákonom :
a) podanie dovolania oprávnenou osobou (subjek. podmienka) - výlučne účastník konania
b) prípustnos dovolania (objekt. podmienka) - dovolanie je prípustné :
- len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
- len proti právnem rozhodnutiu
- závisí od formy odvolacieho súdu
- dovolanie smie smerova len proti výroku rozhodnutia
- při vadách, kt. mali za následok nesprávne rozhodnutie
- včasnos dovolania - 1 mesiac

Formálne náležitosti :
- všeobecné náležitosti
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá
- čoho sa dovolateľ domáha, tj petit
- kt. dôkazy by sa mali vykonáva na preukázanie dôvodu povolania
- z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá

Konanie o dovolaní - sa rozdeľuje medzi súd , ktorý rozhodoval v prvom stupni a dovolací súd

Spôsoby rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní :
- zastavenie konania
- odmietnutie konania
- zamietnutie dovolania
- zrušenie rozhodnutia

Sažnos pre porušenie zákona - je mimoriadný opravný prostriedok. Oprávnený je ho poda iba
generálny prokurátor a to iba vo veciach, ktoré môžu vstúpi do už začatého konania. Lehota je
do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Obnova konania - podmienky na obnovu konania :
prvým predpokladom na dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok
prípustnosti, splnenie ktoré vyžaduje OSP a ktoré teória delí na objektívne a subjektívne. Sú
nimi:

1. Podanie na obnovu konania osobou na to oprávnenou - je ňou len účastník konania
2. Podanie návrhu na obnovu konania z niektorého z dôvodov uvedených v zákone (§288) -
vykonanie dôkazov, ktoré sa nemohli vykona v pôvodnom konaní. Skutočnosti, dôkazy, kt.
účastník nemohol použi v pôvodnom konaní.
3. Podmienka návrhu na obnovu konania proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona
vylúčené
4. Podanie návrhu na obnovu konania v stanovenej lehote. subjektívna - 3 mesiace, objekt. - 3
roky.

Náležitosti návrhu na obnovu konania :
- zákonom predpísané náležitosti
- označenie rozhodnutia
- dôkazy obnovy

31

- skutočnosti, kt. svedčia o tom, že návrh je podaný včas
- dôkazy, kt. sa má preukáza dôvodnos návrhu
- petit, t. j. čoho sa navrhovateľ domáha

Konanie o návrhu na obnovu konania - charakteristickým znakom je, že o obnove konania bude
vždy rozhodova súd, kt. vo věci konania rozhodoval na prvom stupni. Má dve štádiá :
1. konania o povolenie obnovy
2. konanie vo věci samej pre povolenie obnovy

27. VÝKONY SÚDNYCH ROZHODNUTÍ v OSK

Súdne rozhodnutie - je najznámejším článkom súdneho konania. Súd v ňom vyjadruje svoj
právny názor na věc, ktorú pojednáva. Súd vo svojom rozhodnutí stanovuje, čo je právom resp.
čo bude vynucova svojimi orgánmi.
Rozhodnutie - predstavuje logické vyvrcholenie činností súdnych orgánov, je vlastným zmyslom
práce súdu. Celá činnos súdu až do jeho skončenia sa nerozlučne spája s vydaním súdnoho
rozhodnutia.
Objektívny význam súdneho rozhodnutia - spočíva v tom, že hoci rozhoduje jednotlivé
konkrétne spory, napomáha ochraňova, upevňova a rozvíja spoločenské vzahy.
Druhy súdnych rozhodnutí -1. Rozsudok - sa zásadne rozhoduje vo věci samej. Vecou samou
třeba rozumie žiados, kt. je predmetom návrhu na začatie konania, o ktorom má súd rozhodnú.
a) konečný rozsudok - má da právnu odpoveď na žiados účastníka, aby sa vyriešila sporná věc.
Má vyčerpa celý předmět konania.
b) čiastkový rozsudok - je rozsudok, kt. sa rozhoduje najprv časti predmetu konania. Jeho
predpokladom je účelnos, kt. sa bude posudzova so zreteľom na záujem účastníka a na
hospodárnos konania.
c) medzitatný rozsudok - rieši len otázku zákl. nároku a ponecháva pritom otázku rozsahu
nároku na ďalší rozsudok. Prepokladom tohoto rozsudku je deliteľnos na dve zložky (právny
základ a veľkos hodnoty)
Čas rozhodujúci pre rozsudok - na zistenie skutkového stavu věci třeba urči čas, kt. je pre
presadzovanie tohoto stavu rozhodujúci. OSP ustanovuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia. Vydanie rozsudku - je ak súd hlasovaním vyjadrí svoj názor (právny)
na pojednávanú věc, při ktorom sa definitívne vyjadrí o niektorej mienke. Vyhlásenie rozsudku -
rozumieme verejné oboznámenie účastníkov a ostatných osôb s obsahom rozsudku s jeho
odôvod-
nením náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku.
- úvodná čas - dáva rozsudku slávnostných charakter, zvyšuje jeho závažnos
- výroková čas - vyjadruje svoje klad. al. záp. stanovisko k petitu na začatie konania. Najp. čas.

32

- odôvodnenie - vysvetľuje, prečo súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsud.
Oprava rozsudku - môže ho opravi predseda senátu a je o ňom potrebné vydáva opráv. uznesen.
Doplnenie rozsudku - účastník ho môže navrhnú do 15dní.

2. Uznesenie - je súdnym rozhodnutím, kt. predseda senátu al. senát rozhoduje o všetkých
otázkach, kt. vznikajú v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním sporu medzi účastníkom i
v civilných veciach. Súdom schválený zmier má účinky právoplatného rozhodnutia.
3. Platobný rozkaz - sa rozhoduje vo věci samej. Jeho podstata spočíva v tom, že ho môže vyda
predseda senátu aj bez vyslovenej žiadosti navrhovateľa a aj bez vypočutia odporcu.
Právoplatnos súdneho rozhodnutia - je osobitná vlastnos, ktorá spočíva v tom, že sa súdne
rozhodnutie stáva zásadné nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, št. orgány, pre PO a FO.
Nezmeniteľnos súdneho rozhodnutia - ak sa konanie riadne skončilo a proti rozhodnutiu nikto
nepodal riadny právoplatný prostriedok. Znaky právoplatnosti súdnych rozhodnutí sú :
- formálna právoplatnos a záväznos
Vykonateľnos súdnych rozhodnutí - proces teoria chápe možnos vynúti podrobenie súdnemu
rozhodnutiu vtedy, keď ten, kto bol rozhodnutím zaviazaný plni, neplní dobrovoľne. Rozsudky
sú spravidla vykonateľné až po právoplatnosti a uplynutí lehoty na plnenie. Uznesenie je
spravidla vykonateľné bez ohľadu na právoplatnos.

28. POJEM A PŘEDMĚT OBCHODNÉHO PRÁVA

Obchodné právo - je súbor právnych noriem, kt. upravuje postavenie podnikateľov, obch.-
záväzkové vzahy a iné vzahy s podnikaním súvisiace. Obchodné právo je súčasou súkromného
práva.

Aplikačné oblasti obchodného práva :
a) obchodné zvyklosti - tvoria pomocný prameň obch. práva
b) obchodno-právne predpisy
c) všeobecné predpisy
d) iné vzahy s podnikaním súvisiace :
- podnikanie zahraničných osôb
- otázky registrácie podnikateľských subjektov
- hospodárska súaž a jej pravidlá
- obmedzovanie hosp. súaže
- účtovníctvo podnikateľov
- ochrana nekalej súaže

Obchody súvisiace s

podnikaním

:

a) právne postavenie podnikateľa
b) záväzkové vzahy podnikateľa

Oblasti obchodných vzahov :
1. Obchodné vzahy, kde sú všetky subjekty na jednej úrovni :
a) obch. právne vzahy - podnikateľ - podnikateľ
b) obchodno-právne vzahy - podnikateľ - súkromná osoba

2. Oblas obchodu :

33

a) štát - podnikateľ nedajú sa uplatni vo všetkých vzahoch
b) obec a podnikateľ

3. Oblas obchodu - ide o vzahy,t. sa riadia obchodným zákonníkom aj keď subjektom vzahu nie
sú podnikatelia
- vzahy medzi zakladateľmi spoločnosti
- vzahy medzi spoločníkmi
- vzahy medzi spoločníkmi a spoločnosou
- vzahy medzi členmi a družstvom
- vzahy z burzových obchodov a obchodovania
- vzahy zo zmlúv
- vzahy z bankovej záruky

4. Oblas obchodu - nie je možné ich zaradi medzi obch.-záväzkové vzahy. Zmluvné strany sa
dohodnú, že vzahy budú patri do obchodného zákonníka.

29. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK

Obchodný zákonník - je najvyšším prameňom obchodného práva na Slovensku. Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obch.-záväzkové vzahy a iné vzahy
s podnikaním súvisiace.

Štruktúra OZ :

1. čas - všeobecné ustanovenia - podnik a obch. imanie
- obchodné meno
- konanie podnikateľa
- obchodné tajomstvo
- podnikanie zahraničných osôb
- obchodný register
- účtovníctvo podnikateľov
- hospodárska súaž

2. čas - právna úprava obchodných společnosti a družstva
a) všeobecné ustanovenia
b) jednotlivé druhy obchodných společnosti - v. o. s.
k. s.
s. r. o.
a. s.
druzštvo

3. čas - upravuje obchodno-záväzkové vzahy

Hlava I - všeob. ustanovenia - osob. úprava právnych úkonov
- uzatváranie zmlúv
- zabezpečovanie záväzkov
- zánik záväzkov
- započítavanie pohľadávok

34

- následky porušenia zmlúv

Hlava II - osobitné ustanovenia niektorých obchodných záväz. vzahov :
- kúpna zmluva
- zmluva o dielo
- zmluva o tichom spoločenstve
- zmluva o bežnom účte a ďalšie

Hlava III - osob. ustanovenia pre záväzkové vzahy v medzinárodnom obchode :
- zákaz ďalšieho vývozu
- dojednanie obmedzenia predaja
- menová doložka a ďalšie

4. čas - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

30. SUBJEKTY PR. VZAHOV VZNIKAJÚCE PŘI PODN. ČINNOSTI

Subjekty právnych vzahov, ktoré podnikajú na území SR sú :
a) osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia
b) osoby zapísané v obchodnom registry
c) osoby podnikajúce na základe iných než živnostenských predpisov.

a) osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia - je to forma podnikania jednotlivca.
U nás je toto podnikanie upravené živnostenským zákonom. Živnos - je sústavná činnos
vykonávaná samostatne, vo vlastnom méně, na vlastnú zodpovednos za účelom dosiahnutia
zisku. Rozlišujeme :
- koncesované živnosti - je potrebné štátne povolenie
- ohlasovacie - vykonávajú sa na základe ohlásenia. Ide o :
- remeselné
- viazané
- voľné

podľa predmetu obchodnej činnosti rozlišuje živnosti na :
- obchodné
- výrobné
- poskytujúce služby

b) osoby zapísané v obchodnom registry :

1. obchodné spoločnosti - samostatná práv. osoba založená za účelom podnikania. Je
združením dvoch alebo viacerých osôb, kt. vykonávajú pod spoločným menom podnikateľskú
činnos. Spoločníci môžu by buď FO alebo PO, pokiaľ to zákon nevylučuje. OS sa delia na :
- personálne spoločnosti - ich charakteristickým znakom je bezprostredná účas na podnikaní.
. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti nerozdielne celým svojím majetkom
- kapitálové spoločnosti - je pre ne charakteristická účas (kapitálová) spoločníkov. Spoločníci
neručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, ale len do výšky vkladov zapísaných v OR.

35

2. Družstvo - je PO, založenou za účelom podnikania na zaistenie hospodárskych, sociálnych
a iných potrieb svojich členov.

c) osoby podnikajúce na základe iného než živnostenského oprávnenia :
- prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo PO určenej právnym predpisom
- využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti - rozm. a rozš. literárnych a iných diel
- činnost při výkone povolaní ( advokáti, komerční právnici, audítori, makléri na burze atď.)
- činnosti bánk, sporiteľní, búrz, poisovní, usporiadanie lotérií

31. POJEM A DRUHY ŽIVNOSTÍ

Živnos - sústavná činnos prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom méně, na vlastnú
zodpovednos za účelom dosiahnutia zisku. Je upravená živnostenským zákonom,
ktorý upravuje podmienky živnostenského podnikania, ale aj kontrolu nad ich
dodržiavaním.

Z

pojmu živnos je vylúčený celý rad špecifických činnosti a to

:

- prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo PO určenej právnym predpisom
- využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti - rozm. a rozš. literárnych a iných diel
- činnost při výkone povolaní ( advokáti, komerční právnici, audítori, makléri na burze atď.)
- činnosti bánk, sporiteľní, búrz, poisovní, usporiadanie lotérií

Živnosti členíme na :

- koncesované živnosti - je potrebné štátne povolenie
- ohlasovacie - vykonávajú sa na základe ohlásenia. Ide o :
- remeselné
- viazané
- voľné

podľa predmetu obchodnej činnosti rozlišuje živnosti na :
- obchodné
- výrobné
- poskytujúce služby

obchodné - kúpa tovarov za účelom ďalšieho predaja
- činnos cestovnej kancelárie
- ubytovanie a pohostinská činnos
- sprostredkovanie kúpy tovarov

výrobné - predaj + oprava výrobkov
- nákup výrobkov iných výrobcov za účelom predaja
- montáž, nastavenie a údržba výrobkov

36

poskytujúce služby - poskytovanie opráv a údržba vecí
- preprava osôb a tovaru

32. SUBJEKTY OPRÁVNENÉ PREVÁDZKOVA ŽIVNOS

Živnos môže prevádzkova F a PO, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Zákona takto
zakotvuej nárok na vydanie živnostenského listu, kt. splní predpísané podmienky. Obmedzene sa
vzahuje, keď z dôvodu verejného záujmu sa vyžaduje prevádzkovanie živnosti na základe št.
povolenia (koncesie).

Zákon - vytvára podmienky na prevádzkovanie živnosti zahraničnými osobami, kt. sú F al. PO
alebo iné spoločenstvá s bydliskom alebo sídlom mimo územia SR. Priznáva sa im oprávnenie
prevádzkova živnos za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živností :
- dosiahnutie veku 18 rokov
- spôsobilos na právne úkony
- bezúhonnos - pre účely živnostenského zákona je konštruovaná vo vzahu k predmetu

podnikania s ohľadom na práva iných osôb, je vymedzená podrobnými
kritériami.
Za bezúhonného sa považuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za tr. čin
v súvislosti s podnikaním.

Osobnitné podmienky prevádzkovania živnosti :
- líšia sa podľa toho, či ide o živnos remeselnú, viazanú alebo koncesovanú

Živnostenské oprávnenie - nemožno previes na inú osobu. Iná osoba ho smie vykonáva iba
v zákonom stanovených prípadoch. Živnostenské oprávnenie možno vykonáva na celom území
SR.

Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpvedného zástupcu :
- zodpovedný zástupca môže by len FO, ktorá spĺňa všeobecné aj osobitné podmienky
prevádzkovania živnosti a musí ma bydlisko na území SR.
Zodpovedný zástupca - plne zodpovedá za prevádzku živnosti z odbornej a živnostensko-právnej
stránky. Zodpovedný zástupca musí by ustanovený aj při podnikaní zahraničnej osoby.

Ustanovenie zodpovedného zástupcu pre ohlasovaciu činnos jako aj ukončenie výkonu jeho
funkcie oznámi podnikateľ bez omeškania živnostenskému úradu.

37

33. OHLASOVACIE A KONCESOVANÉ ŽIVNOSTI

Ohlasovacie živnosti - ktoré při splnení určitých podmienok sa smú prevádzkova na základe
ohlásenia. Prevádzkova živnos FO a PO nezapísaných v OR vzniká při ohlasovacích živnostiach
dňom ohlásenia, alebo pokiaľ sa v ohlásení uvedie iný deň, tak potom týmto dňom. Delia sa na :

a) remeselné - ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilos získaná výučným
listom. Patria sem :
- výroba kovov a kvových výrobkov
- výroba potravín a nápojov
- výroba textilu a odevná a ďalšia
Je tu potrebné vysvedčenie o maturitnej skúške na SOU alebo výučný list.

b) viazané - ide tu o živnosti, kt. vyžadujú iný preukaz spôsobilosti než s vyžaduje při
remeselných živnostiach.
- výroba strojov a prístrojov
- výroba dopravných prostriedkov
- stavebníctvo a iné

c) voľné - nie je tu stanovená podmienka prevádzkovania živnsoti na odb. spôsobilos. Môže ich
ohlási každý, kto spĺňa všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti.

Koncesované živnosti - sa smú prevádzkova na základe koncesie. Oprávnenie prevádzkova
koncesovanú živnos vzniká dňom doručenia koncesnej listiny. Při koncesovaných živnostiach sa
vyžaduje odborná spôsobilos a výkonnos a je na nich potrebné štátne povolenie. Patria sem :
- stavebníctvo
- služby zabezpečujúce ochranu osôb a majetku
- ubytovacie služby a ďalšie

Živnostenský list a jeho náležitosti :
- meno a priezvisko a trvalé bydlisko (FO)
názov a sídlo (PO)
- obchodné meno
- předmět podnikania
- miesto podnikania
- identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené
- prevádzkareň
- dobu určenia podnikania (při době určitej)

38

34. ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

Dôvody zániku živnostenského oprávnenia - môžu vyplýva buď z príčin vyplývajúcich
z viazanosti zániku živnostenského oprávnenia určité právne skutočnosti :
- smr podnikateľa
- zánik právnickej osoby
- uplynutie doby, na kt. bola živnos daná
- rozhodnutím živnostenského úradu

Zákon podrobnejšie upravuje zánik živnostenského oprávnenia :
Rozhodnutím živnostenského úradu, ktorý vydal živnostenský list alebo koncesnú listinu.
Dôvodom môže by závažná skutočnos, ktorá nastala na strane podnikateľa. V závislosti od
povahy a závažnosti tejto skutočnosti je živnostenský úrad buď povinný živnostenské
oprávnenie :
- zruši
- má na výber zrušenie alebo pozastavenie oprávnenia.

Medzi prípadmi, kedy je živnostenský úrad povinný živnostenské oprávnenie zruši patrí -
dobrovoľné ukončenie živnosti.

Ak podnikateľ zomrie, môžu v živnosti pokračova až do skončenia konania o prejednaní
dedičstva:
- dediči zo zákona, pokiaľ niet dedičov zo závetu
- dediči zo závetu
- pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom (privilegované právo)
- opatrovník na správu podniku

35. OBCHODNÉ MENO A JEHO PRÁVNA OCHRANA

Obchodné meno - sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony při svojej
podnikateľskej činnosti.

1. obchodné meno fyzickej osoby - je meno a priezvisko. Obchodné meno môže obsahova
dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania
2. obchodné meno obch. společnosti a družstva - je názov, pod ktorým sú zapísané
v Obchodnom
registri. Súčasou obchodného mena právníckých osôb je aj
dodatok označujúci ich právnu formu.
3. obchodné meno právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do OR - je názov, pod ktorým zriadená.

Obchodné meno - nesmie by zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa. U
právnickej osoby postačí na odlišenie obchodného mena inej právnickej osoby

39

uvedenie iného sídla, ak osoby nepodnikajú v tom istom odbore. U fyzických
osôb postačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania.

Možnosti ďalšieho používania obchodného mena :

1. Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnika pod doterajším
menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu.
2. Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom, ak
zaniká pôvodná právnická forma bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obch. meno
prevezme.
3. Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný
4. Ak súčasou obch. mena PO je meno spoločníka alebo člena, ktorý prestal by spoločníkom
alebo členom, môže právnická osoba pžíva jeho meno len s jeho súhlasom. Při smrti
spoločnika
alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.

36. PRÁVNE ÚKONY PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV

Právny úkon - je prejav vôle, ktorý má za cieľ vznik, zmenu alebo zánik tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spojujú. Právny úkon je třeba chápa len
podľa jazykového vyjadrenia, ale hlavne podľa toho, ak není táto vôľa v rozpore s jazykovým
prejavom

Vznik, změna alebo zánik práva či povinnosti môže by podmienený podmienkou :
- odkazovacia
- rozväzovacia

Právny úkon musí by vykonaní slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ináč je neplatný. Nie je
právny úkon ak nastali chyby při počítaní alebo písaní.
Neplatný právny úkon - jeho predmetom je plnenie nemožné
- ak ho robila osoba, ktorá nemá spôsobilos na právne úkony.

Právny úkon je neplatný - ak nebol vykonaný vo forme, ktorú požaduje zákon alebo dohoda
účastn.
Právny úkon je platný - len ak ho podpíšu jednajúce osoby. Môže sa zruši len písomne.

Osoby oprávnené kona v

méně spoločnosti

:

- při v. o. s. - sú jeden alebo viacerí zo spoločníkov
- při k. s. - majú právo jedine komplementári
- při s. r. o. - konatelia - je to štatutárny orgán spoločnosti, môže by jeden alebo vciacerí. Je
oprávnený jedna menom spoločnosti. Menuje ich valné zhromaždenie. Konateľ
nemôže by členom dozornej rady a vzahuje sa na ňho zákaz konkurencie.
- při a. s. - predstavenstvo - je to štatutárny orgán. Riadi činnos spoločnosti a koná jej menom.
Každý člen prestavenstva je oprávnený kona menom spoločnosti. Konateľ sa zapisuje

40

do Obchodného registra. Predstavenstvo musí ma minimálne 3 členov.
- při družstve - predstavenstvo - je to štatutárny orgán družstva, riadi činnos družstva. Plní
uznesenie členskej schôdze a zodpovedá za svoju činnos.
- při š. p. - riaditeľ

37. PRÁVNA ÚPRAVA PODNIKANIA ZAHRAH. OSÔB

Zahraničné osoby - môžu podnika na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu
jako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

Zahraničnou osobou - sa rozumie fyzická osoba bydliskom alebo právnická osoba so sídlom
mimo
SR.

Podnikanie ZO na území SR - sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho
organizačnú zložku umiestnenú na území SR.

Oprávnenie podnikania ZO na území SR - vzniká, ku dňu zápisu tejto osoby, prípadne organiz.
zložky do Obchodného registra v rozsahu predmetu
podnikania. Návrh na zápis do Obchodného registra
podáva zahraničná osoba.

Majetková účas ZO u slovenskej PO - ZO sa môže podľa ustanovení tohoto zákona za účelom
podnikania podieľa na založení slov. PO alebo
zúčastňova sa jako spoločník alebo člen v slov. PO už
založenej. Môže tiež sama založi slovenskú PO alebo sa
sta jediným spoločníkom PO, pokiaľ to zákon pripúša.

Ochrana majetkových záujmov ZO při podnikaní v

SR

- majetok ZO súvisiaci s podnikaním

v SR a majetok PO zo zahraničnou majetkovou účasou sa môže v SR vyvlastni alebo vlastnícke
práva obmedzi len na základe zákona a vo verejnom záujme, ktoré nemožno uspokoji inak.

Premiestnenie sídla ZPO zo zahraničia do tuzemska - PO, založená podľa cudzieho štátu za
účelom podnikanie, ktorá má sidlo v zahraničí, môže premiestni svoje sídlo na územie SR.
Podmienkou je, že to pripúša právny poriadok štátu, v ktorom má doposiaľ PO svoje
sídlo. Premiestnenie sídla je účinné odo dňa jeho zápisu do OR. Vnútorné právne pomery
právnickej osoby sa aj po preložení jej sídla do tuzemska spravujú právnym poriadkom štátu,
podľa ktorého bola založená. Týmto právnym poriadkom sa upravuje aj ručenie voči trtím
osobám, ktoré nesmie by nižšie než ustanovuje slovenské právo pre tú istú alebo obdobnú
právnickú osobu.

41

38. OBCHODNÝ REGISTER

Obchodný register - je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje
týkajúce
sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to stanovuje zákon.

- skutočnosti zapísané v OR sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal
- OR vedie “registrový súd” určený na to osob. zákonom

Do OR sa zapisujú :

- obchodné meno + sídlo u PO a bydlisko u FO
- identifikačné číslo
- předmět podnikania
- právna forma právnickej osoby
- meno a bydlisko osoby alebo osôb, kt. sú štatutárnym orgánom alebo členmi štat. orgánov +
spôsob akým konajú v méně PO
- meno prokuristu a ďalšie skutočnosti stanovené zákonom

Do OR sa ďalej zapisujú :

- v. o. s. - mená a bydliská spoločníkov, prípadne názov a sídlo PO
- k. s. - mená a bydliská spoločníkov, kto je komandista a kto komplementár, výška vkladu
každého komandistu
- s. r. o. - mená a bydliská spoločníkov, výšku vkladu každého spločníka + mená a bydlisko
členov dozornej rady pokiaľ bola zriadená
- a. s. - výška základného imania, druh a menovitá hodnota akcií, mená a bydliská členov
dozornej rady
- družstvo - výška zapísovaného základného imania + výška zákl. členských vkladov
- š. p. - základateľ a kmeňové imanie
- vstup do likvidácie, meno a bydlisko likvitátora
- vyhlásenie konkurzu
- změna a zánik zapisovaných společnosti

Návrh na zápis do OR - podáva oprávnená osoba, ktorej sa zápis týka, alebo osoba oprávnená na
to podľa zákona alebo splnomocnenec. Musí by doložený listinami o
skutočnostiach (napr. živnostenský list), ktoré sa majú do OR zapísa.
Zápis do OR sa vykoná ku dňu určenému v návrhu na zápis.

42

39. PRÁVNA OCHRANA HOSPODÁRSKEJ SÚAŽE

Rozvoj trhovej ekonomiky v SR nevyhnutne vyžaduje okrem starostlivosti o ekonomické
nástroje aj vybudovanie sústavy právnych záruk riadneho fungovania trhu. Významné miesto
v tejto sústave patrí systematickému celku práva na ochranu hospodarskej súaže.

Právo na ochranu Hospodárskej súaže - plní svoju funkciu tým, že chráni hospodársku súaž proti
konaniu, ktoré ju skresľuje nekalými praktikami, jako aj tým, že chráni súaž proti konaniu,
ktoré ju obmedzuje. Obidva práva navzájom úzko súvisia a dopĺňajú sa aj napriek tomu, že sú
odlišnej povahy. Právo na ochranu proti nekalej súaži patrí do súkromného práva a právo na
ochranu proti obmedzovaniu súaže patrí do verejného práva.

Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku F a PO, ktoré sa záčastňujú hospodárskej
súaži, aj keď nie sú podnikatelia, majú právo slobodne rozvíja súažívu činnos v záujme
dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združova sa va výkon tjto činnosti. Při tejto činnosti sú
povinný rešpektova právne predpisy o hosp. súaži a svojú účas v súažení nesmú zneužíva.

Zneužitím hospodárskej súaže sa rozumie :
- nekalá súaž
- obmedzovanie hospodárskej súaže

40. OCHRANA PROTI NEKALEJ SÚAŽI

Nekalou súažou je - konanie v hosp. súaži, kt. je v rozpore s dobrými mravmi súaže a je
spôsobilé vyvola ujmu iným súažiacim alebo spotrebiteľom. Nekalá súaž sa zakazuje.
Postih nekalej súaže sa zakladá na podmienkach :
a) musí ís o konanie v rámci hosp. súaže
b) musí is o konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súaže
c) toto konanie musí by spôsobilé privodi ujmu iným súažiteľom alebo spotrebiteľom
Nekalou súažou je :
1. klamlivá reklama - je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch, či
výkonoch, kt. je spôsobilé vyvola klamlivú predstavu, v dôsledku čoho vznikne vlastnému alebo
cudziemu podniku v hosp. súaži prospech na úkor iných súažiteľov alebo spotrebiteľov.

2. klamlivé označenie tovarov a služieb - je každé označenie, kt. je spôsobilé vyvola v hosp.
styku mylnú domienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z urč. štátu, urč. oblasti,
miesta alebo od urč. výrobcov, prípadne, že majú osobitné charakteristické znaky alebo sa
vyznačujú osobitnou akosou.

3. vyvolanie nebezpečenstva zámeny -
a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa právom iný.
b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných či úpravu výrobkov, výkonov alebo
obchodných materiálov podniku, kt. v zákazníckých kruhoch patria pre urč. podnik
c) napodobenie cudzích výrobkov, obalov alebo výkonov iba v prípade, ak je možnos vyvola

43

nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obch. menom a výrobkami iného súažiteľa

4. parazitovanie na povesti - sa rozumie také využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb
iného súažiteľa s cieľom získa pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, kt.
by inak súažiteľ nedosiahol

5. podplácanie - rozumie sa ním také konanie, ktorým súažiteľ osobe, kt. je členom štatutárneho
orgánu alebo iného orgánu súažiteľa, al. osobe, ktorá je v pracovnom pomere k inému
súažiteľovi, priamo al. nepriamo ponúkne, sľúbi al. poskytne akýkoľvek prospech za tým
účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súažiteľov pre seba alebo pre iného
súažiteľa prednos al. inú neoprávnenú výhodu v súaži.

6. zľahčovanie - je také konanie, kt. súažiteľ uvedie al. rozširuje o pomeroch, výkonoch al.
výrob. iného súažiteľa, kt. mu môžu spôsobi ujmu. Ďalej ide aj o uvedenie a rozširovanie
pravdivých údajov o inom súažiteľovi, pokiaľ mu môžu tieto údaje spôsobi ujmu.

7. porušenie obch. tajomstva - je také konanie, kt. konajúci inej osobe neoprávnene oznámi,
sprístupní pre seba al. iného využije obch. tajomstvo, kt. sa môže využi a o ktorom sa dozvedel :
- tým, že sa mu tajomstv zverilo al. stalo inak prístupným na základe jeho prac. al. iného vz.
k súaž
- vlastným alebo cudzím orgánom, ktoré sa priečia zákonu

8. ohrozovanie zdravia a životného prostredia je také kon. ak súaž. vyrába, uvádza na trh
výrobky al. uskutoč. výkony, ktoré ohroz. záujmy ochrany zdravia a živ. pros. chránené
zákonom.

41. OCHRANA PROTI OBMEDZOVANIU SÚAŽE

Nedovolené obmedzovanie súaže - ak konanie účastníkov na trhu znamená vytvori takú situáciu
na trhu, keď podnikateľ alebo skupina podnikateľov sa zbaví povinností bra ohľad na
prostredie, v ktorom pôsobia a to tým, že pre seba podstatne obmedzia súaž. Predmetom ochrany
je :
- súaž
- účastníci na našom trhu - podniaktelia podnikajúci na území SR
- orgány štátnej správy a obcí
- konanie na domácom trhu
- konanie na zhraničnom trhu s účinkami na náš trh
Medzi nedovolené konania patrí :

1. Kartelové dohody - sú dohody a iné formy vzájomného dorozumenia medzi podnikateľmi,
ktorí tým, že ovplyvňujú podmienky výroby alebo obehu tovaru na trhu vedú alebo môžu vies
k vylúčeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súaže na tuzemskom trhu - za také dohody sa
pvažujú aj ústne dohody. Kartelové dohody zákon klasifikuje jako nedovolené a neplatné,
pokiaľ monompólny úrad nedovolil výnimku. Na druhej strane nie sú zakázané také dohody,
ktorých predmetom je :
- jednotné používanie obch., dodávateľských a platobných podmienok okrem dohôd o cenách
- racionalizácia podnikateľskej činnosti
- poskytovanie obchodnej zrážky
- podiel na zásobovaní trhu 5% SR, 30% relevantný trh

44

Výnimka môže by poskytnutá len na dobu časovo obmedzenú, ak sa jej povolenie javí jako
nevyhnutné z hľadiska verejného záujmu (hospodársky, technický pokrok). Úrad je povinný
výnimku zruši, alebo urči jej trvanie na nové podmienky, ak sa podstatne zmenili podmienky, za
ktorých bola ustanovená.
2. Dohody o fúzii podnikov - sú dohody podnikateľov o zlúčení ich podnikov, ktoré vedú alebo
môžu vies k obmedzovaniu hospodárskej súaže na relevantnom trhu, jako aj dohoda, keď jeden
podnikateľ nadobudne právnu alebo faktickú možnos vykonáva kontrolu nad podnikom iného
podniateľa alebo jeho časou. Dohody o fúzii sa nepovažujú za nedovolené a neplatné, ale sú
podrobené kontrole a rozhodovacej právomoci Protimonopolného úradu SR. Na posúdenie, kedy
vzniká nebezpečenstvo obmedzenia súaže, je smerodajný percentuálny podiel celkového obratu
na relevantnom trhu (30%). Úrad môže takúto dohodu schváli, ak sa preukáže, že ujmu, ktorú
obmedzením súaže môže spôsobi, prevážia hospodárskej výhzody, ktroé fúzia prinesie.
3. Monopolné a dominantné postavenie na trhu :
- monopolné - sa považuje také postavenie podniaktaeľov na relevantnom trhu, ak podnikateľ
sám alebo po dohode s inými podnikateľmi nie je vôbec vystavený súaži.
- dominantné - je také postavenie podnik. na relevantnom trhu, při ktorom nie je vystavnený
podstatnej súaži, to znamená ak ide o podnik., kt. dodávkami na RT v období jedného roka
zabezpečuje najmenej 30% dodávok zhodného, porovnateľného alebo zastupiteľného tovaru.
Zákon zakazuje zneužitie monopolu na ujmu iných podnikateľov, spotrebiteľov alebo
verejného záujmu. Za zneužitie sa pvažuje
- priame alebo nepriame vynučovanie neprimeraných podmienok v zmluvách s inými
účastníkmi trhu
- uplatňovanie rozdielných podmienok při zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči
jednotlivým účastníkov trhu.
Každý podnikateľ, ktorý zistí, že je v monopolnom alebo dominantnom postavení na
relevantnom trhu je povinný ohlási to Protimonoponému úradu SR.

42. OBCH. SPOLOČNOSTI A ICH PRÁVNA ÚPRAVA

Obchodná spoločnos - je samostatnou PO, založenou za účelom podnikania. Je združením dvoch
alebo viacerých osôb, kt. vykonávajú pod spoločným názvom
podnikateľskú činnos. Spoločníci môžu by tak FO jako aj PO, pokiaľ to
zákon nevylučuje.

Obchodný zákonník upravuje tieto spoločnosti :
- v. o. s., k. s., s. r. o., a. s.,

Při zakladaní spoločnosti sa vyžaduje :
- jeden zakladateľ - zakladateľská listina (notárska zápisnica)
- viacej zakadateľov - spoločenská zmluva (zakladateľská zmluva v a.s.) podpísaná všetkými
zakl.

obsahuje :
- obchodný názov spoločnosti a sídlo
- mená a adresy všetkých spoločníkov
- předmět činnosti spoločnosti
- vzájomné právne vzahy spoločníkov
- spôsob rozdelenia zisku alebo úhrady straty
- spôsob zániku spoločnosti a tým aj majetkové vysporiadanie
- ďalšie náležitosti, ktoré určuje zákon

45

F alebo PO môže by spoločník v spoločnostiach s ručením obmedzeným iba v jednej spoločnosti
Inú než podnikateľskú činnos možno vykonáva len v spoločnostiach s ručením obmedzeným a
v akciových spoločnostiach.

Rozdelenie obchodných spoločnsotí :
- osobné spoločnosti - závisí od počtu členov
- nepovinná výška základného imania
- bez štatutárnych orgánov
- osobné ručenie spoločníka
- v. o. s. a k. s.
- kapitálové spoločnosti : - nezávisí od počtu členov
- určená minimálna výška základného imania
- existencia štatutárnych orgánov
- nepriame ručenie spoločníka cez spoločnos
- s. r. o. a a. s.

Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený kokurz, ručia spoločníci len do výšky, v ktorej veritelia,
ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojený v konkurznom konaní.

Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spločnosti do výšky svojho podielu na
likvidačnom zostatku. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnávajú tým istým spôsobom jako při
ručení obmedzenom.

43. ZALOŽENIE A VZNIK OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ

Založenie spoločnosti :
- spoločnos sa zakladá spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravos
podpisov musí by úradne overená.
- spoločenskú zmluvu môže uzavrie aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom, ktoré sa
pripojí k spoločenskej zmluve.
- ak to zákon pripúša, aby spoločnos založil jeden zakladateľ nahrádza spoločenskú zmluvu
zakadateľská listina, ktorá musí obsahova rovnaké podstatné časti jako spoločenaká zmluva.

Vznik spoločnosti :
- spoločnos vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do
obchodného registra sa musí poda do 90 dní odo dňa založenia spoločnosti alebo odo dňa
doručenia živnostenského alebo iného oprávnenia.
- ak při založení obchodnej spoločnosti nie je vyslovene určené, že sa zakladá na dobu určitú,
tak platí, že bola založená na dobu neurčitú.
- právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spločnosti musia ma
písomnú formu a ak to ustanovuje zákon, vyžaduje sa forma notárskej zápisnice.

Do vzniku spoločsnosti - konajú vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti za spoločnos jej
zakladatelia alebo niektorí z nich, pokiaľ zákon alebo osobitné predpisy nestanovujú inak.

Zo záväzkov spoločnosti, kt. prevzali zakladatelia alebo niektorí z nich za spoločnso do dňa jej
vzniku, sú viazaní zakladatelia spoločne a nerozdielne. Záväzky, ktoré vznikli do vzniku
spoločnosti, prechádzajú na spoločnos okamihom jej vzniku.

46

44. ZRUŠENIE A ZÁNIK OBCHODNÝCH SPOLEČNOSTI

Zánik spoločnosti :

- spoločnos zaniká ku dňu výmazu z obchodného registru
- zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie
prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa nevyžaduje, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku alebo po skončení konkurzného konania nezostane
v spoločnosti žiaden majetok.

Spoločnos sa zrušuje :
- uplynutím doby, na ktorú bola založená
- dosiahnutím, účelu na ktorý bola založená
- dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánov spoločnosti o zrušení spoločnosti
- dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti
- rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zlučení, splynutí alebo
rozdelení
spoločnosti alebo jej premene na inú formu obchodnej spoločnosti alebo družstvo
- vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku.

Zrušenie spoločnosti likvidáciou :
- ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu, vykoná sa likvidácia, pokiaľ
osobitný zákon nestanovuje iný spôsob vysporiadania jej imania.
- vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do OR. Po dobu likvidácie sa požíva obchodné
meno s dodatkom “v likvidácii”.
- zápisom likvidácie spoločnosti do OR prechádza pôsobnos štatutárneho orgánu kona v méně
spoločnosti na likvidárota - ktoréhovymenúva štatutárny orgán ak spoločenská zmluva alebo
stanovy neustanovujú inak. Likvidátor môže by len FO.
- při likvidácii spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia vymenuje likvidátora súd, ktorý o
zrušení spoločnosti rozhodol na návrh osoby, môže likvidátora aj odvola.
- za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori vým istým spôsobom jako členovia
štatutárnych orgánov
- likvidátor oznámi vztup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zostavuje aj
vstupné a výstupné likvidačné uzávierky.

Zrušenie spoločnosti bez likvidácie :
- při dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnú, že sa premení na inú formu
spoločnos alebo družstvo.
- ak sa spoločnos zlúči alebo splynie s inou spoločnosou
- při rozdelení spoločnosti
- v OR sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnsoti a zápis spoločnosti vzniknutej splynutím alebo
rozdelením k tomu istému dňu.

47