prednáška Inv PhDr. Emil Ragan, PhD. 04.10.2022, Dejiny filozofie

Zhrnutie prednášky

Prednáška nadväzuje na predchádzajúci výklad o Aristotelovej etike a rozoberá štyri kardinálne cnosti – rozvážnosť, odvahu, miernosť a spravodlivosť, pričom spravodlivosť delí na distributívnu a korektívnu a dopĺňa ju o cnosť priateľstva. Ďalej sa venuje Aristotelovej náuke o štáte: jeho prirodzenému vzniku zo spoločenskej povahy človeka, cieľu štátu ako uľahčovaniu spoločného dobra a šiestim formám vlády – monarchii, aristokracii a politeii ako spravodlivým formám a tyranii, oligarchii a demokracii ako ich úpadkovým podobám. V časti o estetike definuje Aristoteles krásu ako „dobro, ktoré sa páči“ a delí umenie na mechanické a napodobňovacie, pričom umeniu pripisuje výchovné a očistné (katarzné) poslanie. Záverečná časť prechádza k Tomášovi Akvinskému – jeho životopisu, vzťahu rozumu a viery, kde filozofia slúži teológii ako preambula, výklad a obrana viery, ďalej k metafyzike bytia ako najvyššej dokonalosti a k substanciálnej jednote duše a tela, z ktorej Tomáš odvodzuje nesmrteľnosť duše.

• Aristotelove kardinálne cnosti: rozvážnosť, odvaha, miernosť, spravodlivosť
• Distributívna a korektívna spravodlivosť a cnosť priateľstva
• Prirodzený vznik štátu a spoločné dobro ako jeho cieľ
• Formy vlády: monarchia, aristokracia, politeia, tyrania, oligarchia, demokracia
• Aristotelova estetika: krása ako dobro, ktoré sa páči
• Mechanické a napodobňovacie umenie, jeho výchovná a očistná funkcia
• Tomáš Akvinský: vzťah rozumu a viery, filozofia ako služobnica teológie
• Metafyzika bytia a substanciálna jednota duše a tela

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.