Financie a mena

FINANCIE A MENA

Základné oblasti, ktoré sú predmetom skúmania finančnej vedy

-

ekonomické subjekty (FO, PO, obce, územné administratívne celky, štát)

-

reprodukčný proces a jeho fázy (výroba, obeh – výmena a rozdeľovanie, spotreba), v jednotlivých fázach
reprodukčného procesu sa narába s reálnymi peniazmi.

-

finančný kapitál (peňažný, pôžičkový a podnikateľský)

Finančné pojmy a kategórie:
pojem vyjadruje:

o jednotlivé stránky finančného procesu
o pracovný nástroj vedy
o slúžia na vyjadrenie výsledkov vedy a praxe a získavanie nových poznatkov

kategórie: vysvetľuje základné finančno-ekonomické vzťahy a súvislosti

Základné pojmy a kategórie finančnej vedy a praxe

Základné pojmy

Finančné kategórie

- fyzické a právnické osoby

1. peniaze

- nástroje a dokumenty

2. peňažný obeh

- ohraničenie, limit, peňažné operácie

3. peňažná zásoba a peňažné operácie

- finančno-matematický vzťah

4. peňažná platba

- konkretizácia finančných kategórii

5. peňažný obrat

- vyjadrenie určitého vzťahu k peň. operácii (primárna a sekundárna činnosť) 6. financie

- finančná politika

7. mena

8. cash-flow

9. tok peňazí

Peniaze – všetko to, čo veriteľ uzná za platidlo

2.prednáška

Teoretické vymedzenie pojmov peniaze, financie a mena

Najvýznamnejší predstaviteľ klasickej politickej ekonómie Adam Smith vo svojom základnom diele z roku 1776
Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov (In Inquiry into the Nature and Causes of the Weath of Nations)
nikdy nepoužil pojem financie. Pritom v rozsiahlej miere operoval pojmami, ktoré v súčasnosti chápeme ako vyslovene
finančné kategórie: daň, pôžička, zisk, clo, štátny rozpočet, štátny dlh a podobne.
Možno konštatovať, že podľa Smitha

?

Ďalší významný predstaviteľ Marx (19. storočie)

-

nepoužíval pojem financie (vo svojich dielach)

-

koncom 19. a začiatkom 20. storočia nastal prudký rozvoj kapitálových spoločností – vznikla nová forma kapitálu
(mimo bankového) – označovali ho podnikateľský kapitálových

Rudolf Hilferding

-

zaviedol súborný pojem finančný kapitál na spoločné označenie peňažného kapitálu, pôžičkového kapitálu a
podnikateľského kapitálu

-

najvšeobecnejší v tom zmysle, že ide o peňažné vyjadrenie všetkých foriem kapitálu vrátane bankového

-

dielo vydané vo Viedni v roku 1910, nazval Finančný kapitál (Das Finanzkapital)

1

Financie a mena

Finančnými prostriedkami sa rozumejú predovšetkým, ale nie iba peňažné prostriedky patria sem: cenné papiere (akcie,
obligácie, pokladničné poukážky, zmenky atď.)

 Šibl,D. a kol. (2002) uvádzajú, že financie sú všeobecné označenie pre peniaze, majetok, hospodársku situáciu,

štátny rozpočet a pod.

o

ekonomicky sa rozumejú peňažné vzťahy sprostredkujúce tvorbu, rozdeľovanie a používanie
peňažných fondov alebo peňažného kapitálu

o

peňažné fondy tvoria vecnú stránku finančných vzťahov, ich subjektom je štát a verejné orgány,
podniky, obyvateľstvo

 Ako konštatujú Medveď, J., Nemec, J., a kol (2007) financie môžeme definovať ako sústavu ekonomických

vzťahov, ktoré nadobúdajú formu peňažných operácií, pomocou ktorých sa tvorí, rozdeľuje a používa peňažná
masa v ekonomike tak, aby došlo k rozdeleniu a znovurozdeleniu HDP a tým jeho realizácií.

Peniaze v podobe hotovosti bežných účtov v bankách, zmenky, šeky, cenné papiere kapitálového trhu, ostatné likvidné
aktíva a pod. môžeme označiť ako peňažná masa.

Peniaze sú ako konštatuje Šibl,D (2002) univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent, ktorý slúži predovšetkým na
vyjadrovanie cien tovarov, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rôznych platieb. Peniaze vystupujú zároveň ako jedna z
foriem kapitálu.
Peniaze plnia funkciu:

o miery hodnôt (meradla cien),
o obeživa (sprostredkovanie kúpy a predaja),
o prostriedku a komunikácie,
o platidla (pri úverových transakciách),
o svetových peňazí (všeobecný nákupný prostriedok, všeobecné platidlo a uchovávateľ hodnôt)

Pre medzinárodná platobný styk osobitnú dôležitosť zohrávajú peňažné prostriedky vo funkcii svetových peňazí. Peňažné
(ekonomické) vzťahy, ktoré sa realizujú prostredníctvom peňažných operácii sa dotýkajú peňažnej masy, hotovostnej i
bezhotovostnej. Existencia peňažnej masy, peňažných operácii a vzťahov v rámci peňažnej masy tvorí základ existencie
financií.

 V súvislosti s financiami charakterizuje Bakeš,M a kol (2006) pojem finančná činnosť. Pri vzniku, zmene a

zániku finančných vzťahov je vykonávaná určitá činnosť, ktorú môžeme označiť ako finančná činnosť.

Podstatou finančnej činnosti je tvorba, sústredenie, rozdeľovanie, prerozdeľovanie a používanie peňažnej masy.

Podľa spôsobu, akým je pri realizácii finančnej činnosti tvorená sústreďovaná, rozdeľovaná, prerozdeľovaná peňažná masa,
rozlišujeme tieto 4 základné metódy finančnej činnosti.

o

nenávratná metóda

o

návratná metóda

o

poisťovacia metóda

o

realizačná metóda

Z predchádzajúcich charakteristík a definícii pojmov financie a peniaze je možné vydedukovať nasledujúce väzby a
závislosti medzi nimi:

 Financie môžeme definovať ako súhrn finančných vzťahov týkajúcich sa peňažnej masy, jej tvorby, rozdeľovania

a užitia (synonymum financie a finančné vzťahy).

 Peňažná masa je globálny pojem pre vyjadrenie určitej sumy peňazí. Peniaze sú materiálnou stránkou financií a

nevyhnutnou podmienkou fungovania finančných vzťahov.

Peňažné vzťahy sú širšie ako finančné vzťahy cenové a mzdové vzťahy. Ceny a mzdy sú samostatné kategórie
rozdeľovania a prerozdeľovania peňažnej masy, pričom s financií

?

Základné delenie financií:

o

verejné

o

súkromné.

2

Financie a mena

 Definícia verejných financií: súhrn peňažných vzťahov súvisiacich s tvorbou, rozdeľovaním a použitím peňažnej

masy a jej časti vo verejnom sektore.

 Definícia súkromných financií: Súhrn peňažných vzťahov súvisiacich s tvorbou, rozdeľovaním a použitím

peňažnej masy v súkromnom sektore . Súkromné financie sa členia podľa toho, v ktorej oblasti súkromného
sektora vznikajú, na podnikateľské financie a financie obyvateľstva.

Jednu z mnohých definícii peňazí uvádza Schiller,B.R. (2004) v ekonomike je mnoho viac peňazí, ako je hotovosti a
existuje omnoho viac dôchodkov ako je peňazí. Takže peniaze sú celkom niečo iného ako hotovosť alebo dôchodok.

Všetko čo slúži nasledujúcim účelom, môže byť považované za peniaze:

o

prostriedok výmeny – je prijatý ako platba za tovary, služby a záväzky

o

uchovávateľ hodnoty – môže byť použitý pre budúce nákupy

o

štandard hodnoty – používa sa ako štandard pre meranie cien tovarov a služieb

Jítek, J (2004), za peniaze, či peňažnú zásobu sa všeobecne považuje všetko, čo je bežné prijímané ako základné platidlo
pre splácanie dlhov.

Peniaze slúžia trom účelom:

o

ako účtovná jednotka kúpnej sily tj. Cien tovarov a služieb

o

ako platobný prostriedok medzi spotrebiteľmi, podnikmi a vládou

o

ako prostriedok hodnoty

Ako prvý pomenoval funkciu peňazí Aristoteles (384-322 p.n.l)

 Definícia: Univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent, ktorý slúži predovšetkým na vyjadrenie cien tovarov a

služieb na ich kúpi a predaj a na realizáciu rôznych potrieb.

Peniaze – akékoľvek aktívum (univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent), ktoré je všeobecne prijímané pri platení za tovary
a služby alebo pri úhrade dlhu.
Určujúcim faktorom na stanovenie, ktoré aktívum možno pokladať za peniaze, je schopnosť alebo spôsobilosť tohto aktíva
určiť peňažné funkcie:

o

Peniaze ako prostriedok výmeny

o

Peniaze ako prostriedok výmeny (všeobecný ekvivalent),

o

Peniaze ako miera hodnoty (jednotka zúčtovania),

o

Peniaze ako platidlo (meradlo a prostriedok úhrady odložených platieb – dlhov, úverov),

o

Peniaze ako ?

John Maynard Keynes

-

Keynesovo chápanie peňazí je založené na teórii preferencii, likvidity. Peniaze predstavujú najvyššiu likviditu,
pretože ich možno jednoduchšie premeniť na inú majetkovú formu. Teória preferencie likvidity vysvetľuje príčiny
držby peňazí hospod. subjektami a príčiny ich dopytu po peniazoch.

Stručná história peňazí

-

narastajúca deľba práce – nutnosť výmeny

-

tovarové peniaze – ako výmenný prostriedok vo forme tovaru

-

zlato a striebro – výhody: deliteľnosť, rovnorodosť, presnosť, trvanlivosť

História

-

menový kov – drahý kov, ktorý je v určitej krajine základom pre razenie mincí – najčastejšie zlato alebo striebro

-

peňažná jednotka - ???

-

spôsob razenia mincí:

o

plnohodnotné razenie

– sústava voľného razenia mincí – každá osoba si môže nechať sama raziť mince a

zaplatí len poplatok za razenie

o

neplnohodnotné razenie

– sústava obmedzeného razenia mincí

právo raziť mince si ponecháva štát, pretože z razenia medzi nákladmi na razenia a nominálnou hodnotou
mincí je príjem do štátnej pokladnice

o

plnohodnotné mince

- razené z drahého kovu a majú takú hodnotu, aká je na nich vyrazená – váhové

množstvo čistého kovu

o

neplnohodnotné mince

– z menej hodnotných kovov

nominálna hodnota je vždy vyššia ako hodnota kovu, z ktorého sú vyrazené

3

Financie a mena

Metalické peňažné sústavy

-

monometalická – len jeden druh drahého kovu

-

bimetalická – paralelná - dve meny bez ustanoveného výmenného pomeru,

- dvojitá mena – dve meny so zákonne stanoveným výmenným pomerom
- „krívajúca“ mena – akonáhle jeden z drahých kovov stratí postavenie (kríva - zaostáva)

- trimetalická – egyptské krajiny – zlato, striebro, meď
- symmetalická – kovové mince z elektóna – zmes zlataa a striebra – postupne sa zvyšoval
podiel striebra – znehodnocovanie peňazí

- zlatý monetarizmus – 19. storočie – Anglicko, Nemecko, ostatné v 20. storočí

4 formy zlatého monetarizmu:

-

štandard zlatej mince – voľné razenie zlatých mincí a voľná zameniteľnosť papierových peňazí za zlaté mince

-

štandard zlatého jadra – bankovky s podstatnými obmedzeniami zamieňané za zlato v zliatkoch

-

štandard zlatej devízy – bankovky sa vymieňajú za zlato priamo alebo cez menu iných krajín, ktorá sa môže meniť
za zlato

-

štandard Breton-Woodskeho typu – zlato a voľná zameniteľnosť za USD na úrovni centrálnych emisných inštitúcii
jednotlivých štátov v zmysle dohody (1944-1971)

Peňažná zásoba (mena)

-

meria sa peňažnými agregátmi (menové agregáty)

-

peňažné agregáty sú všeobecné označované písmenkom M, 4 stupne likvidity finančného nástroja na platobné
prostriedky (hotovosť), čas a náklady

-

obeživo (bankovky a mince) v dražbe domácností a podnikov

-

vklady na bežných účtoch v bankách

-

termínované vklady

-

termínované vklady s výpovednou lehotou

-

depozitné zmenky a ostatné dlhopisy

-

štátne pokladničné poukážky

Peňažné operácie

4

- hotovostné
- bezhotovostné

- v domácej

a zahraničnej
mene

financie -

mena -

peňažné operácie

kvantitatívna alebo
kvalitatívna zmena
peňažnej zásoby

- u jednotlivých
ekonomických
subjektov –
finančné operácie

- u národného
hospodárstva ako celku –
menové operácie

jednotlivých
ekonomických subjektov

reálne peniaze

národného hospodárstva

ako celku

peniaze

peňažná zásoba

Financie a mena

peňažné operácie, ktorých výsledkom je zmena peňažnej zásoby:

-

v jednotlivých ekonomických subjektoch (finančné operácie – kategória financie)

-

národnom hospodárstve ako celku (menové operácie – kategória mena)

3. prednáška

Objektívna a subjektívna stránka financií

Definícia financií:
Financie predstavujú sústavu peňažných operácií s reálnymi peniazmi prostredníctvom ktorých:

o

nastáva zmena peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov

o

nastáva rozdelenie národného dôchodku

o

nastáva zmena hrubého (národného) produktu

Existenciu financií možno vysvetliť z 2 rôznych uhlov pohľadu:
objektívna stránka financií:

o

charakterizuje financie ako sprostredkovanie tovarovej výmeny medzi subjektmi na trhu

o

vysvetľuje, prečo financie v trhovej ekonomike existujú ako úlohy plnia

o

predstavuje peňažné operácie s reálnymi peniazmi

o

ide o produkovanie statkov v národnom hospodárstve podnik. subjektmi, ich oceňovanie v peňažných jednotkách
a konfrontáciu ponuky (produkcie ocenenej v peňažných jednotkách) a dopytu (sumy peňažných jednotiek, ktoré
má spotrebiteľ k dispozícií)

o

objektívna stránka financií predstavuje finančnú primárnu činnosť

subjektívna stránka financií:

o

vysvetľuje riadiace a organizačné vzťahy súvisiace s financiami

o

sekundárna finančná činnosť, ktorá vychádza z objektívnej stránky financií

o

na rozdiel od objektívnej stránky operuje s ideálnymi peniazmi

o

zaoberá sa otázkami, akým spôsobom sa môže uskutočňovať tvorba, rozdeľovanie a používanie peňažnej masy

o

vzniká na základe projektovania, prognózy a kontroly primárnej finančnej činnosti

o

zahŕňa finančnú politiku, finančné právo, finančný vek, finančnú sústavu, finančnú kontrolu, organizovanie,
evidenciu a projektovanie finančnej činnosti

FINANCIE (tabuľka)

Objektívna stránka
a) peňažné operácie - fiškálne, kreditné, asekuračné, tovarové, dôchodkové.
b) peňažný obrat - realizačný, transferový.

Subjektívna stránka
a) organizácia a riadenie primárnej finančnej činnosti
b) finančné plánovanie, sekundárna finančná činnosť
c) finančné účtovníctvo, sekundárna finančná činnosť
d) finančná kontrola,

sekundárna finančná činnosť

e) finančná politika,
f) finančná veda
g) finančné právo,
h) finančná sústava

Členenie
a) širšie - verejné financie, financie bankovníctva, financie poisťovníctva, podnikové financie, financie obyvateľstva,
medzinárodné financie,
b) užšie - verejné, súkromné financie.

Financie a mena

5

Financie a mena

Objektívna stránka

Subjektívna stránka

- reálne peniaze

- cieľavedomá organizovaná činnosť ľudí

- peňažné operácie - platobné

- vytváranie podmienok pre zmenu peňažnej

- transformačné

zásoby a úspešný priebeh primárnej

- emisné

finančnej činnosti

- zmena peňažnej zásoby jednotlivých

- súčasti: - sekundárna finančná činnosť

subjektov

- finančná politika

- cieľ: - rozdelenie národného dôchodku

- finančná veda

- realizácia národného produktu

- finančné právo

- finančná sústava

- riadenie a organizácia primárnej

finančnej činnosti, počítacie,
účtovné peniaze

Ciele finančnej politiky

Makroekonomický aspekt

Mikroekonomický aspekt

- rovnovážny vývoj národného hospodárstva

- presadzovať zásoby rentability, likvidity,

- optimálna tvorba a rozdelenie národného

optimálnej zadlženosti a platobnej

dôchodku

schopnosti v podnikovom sektore

- presadzovať peňažnú rovnováhu v

- stimulačne pôsobiť na tvorbu zisku v

národnom hospodárstve

podnikovom sektore

- využívať kategóriu finančnej rezervy

- monitorovať a optimalizovať vzťahy

medzi odčerpávaním zisku do štátneho rozpočtu

a finančnou situáciou v podnik. Sektore

- stimulovať rast pracovnej aktivity, tvorbu

peňažných úspor obyvateľstva (daňové

zaťaženie pracovných a kapitálových dôchodkov

obyvateľstva)

6

NÁVRATNOSŤ

EKVIVALENTNOSŤ

CENTRALIZOVANÉ VZŤAHY

Podnikové financie

návratné

ekvivalentné

centralizované

nenávratné

neekvivalentné

decentralizované

Financie domácností

návratné

ekvivalentné

centralizované

nenávratné

neekvivalentné

decentralizované

Financie bankovníctva

návratné

ekvivalentné

centralizované - Centrálna banka

decentralizované - obch. banky

Financie poisťovníctva

podmienená

neekvivalentné

centralizované:

návratnosť

(verejné poistenie):

sociálne, zdravotné

decentralizované:

(súkromné poistenie):

majetku, osoby

Medzinárodné financie

návratné

ekvivalentné

centralizované

nenávratné

neekvivalentné

decentralizované

podmienená

návratnosť

Verejné financie

nenávratné

neekvivalentné

centralizované - ŠR

decentralizované - VÚC, obce

Financie a mena

Funkcie financií (finančných vzťahov)

-

súvisia s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných prostriedkov (peňažnej masy, peňažnej zásoby):

o akumulačná funkcia (zdrojotvorná)
o rozdeľovacia funkcia (distribučná, alokačná)
o stimulačná funkcia (úspory, tvorba zisku, investovanie)
o kontrolná funkcia (plnenie ŠR, záverečný účet, finančný plán)
- účet zúčtovania so ŠR

4.prednáška

Verejné financie

Vývoj teórie verejných financií
V období staroveku, ktorý sa datuje od 4. tisícročia pred n. l. do 5. storočia n.l., medzi hlavné centrá patrili Orient, Grécko
a Rím. Verejné financie (v tom čase v užšom chápaní ako štátne financie).
Potreby štátu sa uspokojovali naturálne na základe absolútneho vlastníctva pôdy a práce otrokov.
Stredovek predstavuje ďalšie historické obdobie rozvoja verejných financií. V prechodnom období od 5. do 11. storočia je
spojený s premenou otrokárskeho poriadku na feudálny, ktorý pretrváva až do 18. storočia.

Stredovek - Tomáš Akvinský (1225 - 1274)
V stredoveku sa z morálneho hľadiska kládol dôraz na spravodlivé rozloženie daňového zaťaženia v závislosti od
dosahovaných dávok. Od toho bol len krok k sformulovaniu teórie spravodlivej ceny, ktorú vo svojich spisoch opísal
taliansky dominikánsky mních Tomáš Akvinský.
Názory T. Akvínskeho sú považované za jeden z prameňov súčasných teórií o verejných financiách.

Merkantilisti a colbertizmus
Merkantilizmus od 16. stor. do polovice 18. stor. Uprednostňovali domáce hospodárstvo. Krajinu navrhovali chrániť
systémom daní, ale najmä clom, čo znamenalo, že domáci a zahraniční obchodníci nesmeli peniaze z predaja tovaru
vyviezť z hranice, ale museli kupovať tovary domácej výroby - protekcionalizmus
Obdobie J. B. Colberta (1619 - 1683), známe ako colbertizmus. Vo funkcii ministra financií kráľa Ľudovíta XIV. realizoval
opatrenia na podporu zahraničného obchodu a rozvoj manufaktúrnej výroby prostredníctvom regulácie daní, cla a
administratívy.
Kameralistika a fyziokratizmus
Kameralistika - jej stúpenci pripisovali veľký význam hospodáreniu štátu, využívaniu finančných nástrojov, ale pozornosť
venovali aj súvislostiam medzi fiškálnou aktívnosťou štátu a verejným blahobytom.
Fyziokratizmus - jediným zdrojom bohatstva a čistého produktu je poľnohospodárstvo, konkrétna pôda - vznik koncepcie
jedinej dane, ktorú platili výlučne vlastníci pôdy. Produktívna trieda - podnikatelia a sterilná trieda - remeselníci a
obchodníci boli od platenia daní oslobodení.

Teórie verejných financií

1.liberálna koncepcia ver. financií
2. ortodoxná teória ver. financií
3. keynesov revolúcia a verejné financie.
4. neokeynesovské teórie ver. financií
5. neoliberalizmus a nový fiškálny konzervativizmus

Liberálna koncepcia verejných financií
Liberalizmus kladie dôraz na súkromné vlastníctvo, ktoré je podmienkou rozvoja podnikania a od ktorého závisí celá
spoločnosť. Úlohou štátu je potom vytvárať podmienky a predpoklady slobodného fungovania trhu.

Adam Smith vo svojom diele "Pojednávanie o pôvode a podstate bohatstva národov" v piatej knihe v kap. 1 - O výdavkoch
panovníka alebo republiky, zaradil úlohu štátu v hospodárstve ku klasickým funkciám verejných financií.
Štát plní len tieto tri úlohy:

1. o výdavkoch na obranu,
2. o výdavkoch na spravodlivosť,
3. o výdavkoch na verejné stavby a na verejné inštitúcie

Ortodoxná teória verejných financií

7

Financie a mena

Za zakladateľa ortodoxnej teórie verejných financií je považovaný J. B. Say (1767 - 1832) - profesor ekonómie, ale aj
podnikateľ, politik a novinár vo Francúzsku.

Je zástancom malého rozpočtu, ktorý by sa mal tvoriť len do takej výšky, aby mohol financovať verejné úlohy štátu, najmä
upevnenie vnútorného poriadku a národnej obrany. Štátny rozpočet musí byť podľa neho absolútne vyrovnaný. Daň
považuje za záťaž nielen zo súkromného, ale aj spoločenského hľadiska.

Keynesova revolúcia a verejné financie
Ekonomický vývoj krajín v čase Veľkej hospodárskej krízy (1929 - 1933) a v období depresie ukázal, že ortodoxná teória o
nezasahovaní štátu do trhového mechanizmu je nenávratne minulosťou.
" Hlavným nástrojom keynesovskej hospodárskej politiky je finančná politika podľa ktorej sa reguluje úhrnný efektívny
dopyt na základe zmien štátnych výdavkov a daňových sadzieb. To znamená, že štátny rozpočet neslúži len na krytie
nevyhnutných výdavkov štátu, ale plní kvalitatívne novú úlohu."

Neykeynesovské teórie verejných financií
Medzi tých, ktorí nadviazali na Keynesovu teóriu a rozoberali nástroje verejných financií, môžeme zaradiť najmä
amerických ekonomov A.H. Hansena, A. P. Lernera, J. M. Buchanana.

Neoliberalizmus a nový fiškálny konzervativizmus
V 70. rokoch 20. storočia zaznamenávajú vyspelé trhové ekonomiky rôzne hospodárske problémy, na riešenie ktorých už
nepostačujú tradičné zásahy štátu.
Neoliberalimus - štát je kritizovaný, že svojimi intervenciami narúša fungovanie trhového mechanizmu. Vo všeobecnosti
sa pozornosť z fiškálnych nástrojov presúva na monetárnej nástroje.
Fiškálny konzervatizmus - všetko musí smerovať k zníženiu verejného dlhu, ktorý sa podľa fiškálneho konzervatizmu stal
zosobnením všetkého zla - zaťaží dlhmi budúce generácie.

Verejný sektor
Verejný sektor tvorí vláda na všetkých jej úrovniach, verejné finančné inštitúcie a verejné finančné podniky. Verejný sektor
a súkromný sektor sa vzájomne podmieňujú a dopĺňajú.
Dôvody existencie verejného sektora:

o

ekonomické (vysoké náklady, dlhodobá návratnosť, nízky resp. žiadny zisk.). Súkromný sektor nemá záujme o
tieto činnosti,

o

záujem štátu mať pod kontrolou niektoré sféry spoločenského života (armáda, bezpečnosť, súdnictvo, štátna
správa),

o

štát má povinnosť starať sa o niektoré priority (verejné zdravie, základný výskum, životné prostredie).

5. prednáška

Spôsoby riešenia problémov verejného sektora:

o

súkromná autonómia výrobcov,

o

alokácia zdrojov (aký podiel z celkových zdrojov ponechať štátu),

o

rozsah verejných rozpočtov (efektívne výdavky, transfery),

o

vlastnícky problém (koľko výrobných podnikov je v rukách štátu),

o

organizácia verejnej správy (počet zamestnancov v štátnej správe).

Verejná vláda - vláda na rôznych stupňoch ekonomiky štátu je reprezentantom verejného sektora.

Verejné financie
Predstavujú sústavu špecifických finančných vzťahov a operácií, ktoré prebiehajú v ekonomickom systéme. Vzťahy a
operácie prebiehajú medzi:

o

jednotlivými vládnymi úrovňami navzájom,

o

verejnou vládou a ostatnými subjektmi v ekonomike.

Tieto vzťahy a operácie sú založené na princípoch obligatórnosti a nenávratnosti. Verejného sektora a verejných financií
sa v rozhodujúcej miere týkajú fiškálne (rozpočtové) peňažné operácie.

Funkcie verejných financií

o

alokačná (akumulačná) funkcia verejných financií,

o

distribučná (rozdeľovaciu) funkcia verejných financií,

o

stabilizačná funkcia verejných financií.

8

Financie a mena

Zložky verejných financií
Zložky verejných financií tvoria:

o

centrálny (národný, štátny, federálny) rozpočet,

o

rozpočty nižších vládnych úrovní,

o

fondy,

o

verejné (štátne, verejno - prospešné) podniky.

Fondy a verejné podniky vystupujú ako reprezentanti nepriamej - mimorozpočtovej formy financovania verejného sektora.

Podstata rozpočtového hospodárenia

Pojmy a ich charakteristika v súvislosti s rozpočtovým hospodárením:

 Rozpočet je finančný plán, v ktorom sa porovnávajú všetky predpokladané príjmy a výdavky za určitý čas.

 Rozpočtové obdobie - čas, na ktorý sa rozpočet zostavuje (ročne, mesačne).

 Rozpočtové pravidlá - predpisy (zákon), ktorými sa upravuje a riadi rozpočtový proces.

 Rozpočtový proces má etapy, ktoré na seba nadväzujú.

Rozpočtová klasifikácia:

 jednotné triedenie príjmov a výdavkov,

 jednotnosť verejných rozpočtov,

 porovnateľnosť jednotlivých verejných rozpočtov.

 Rozpočtová kapitola - organizačná jednotka odvetvového členenia výdavkov štátneho rozpočtu (ministerstvo).

 Rozpočtová sústava - sústava verejných rozpočtov, ktorá je základným nástrojom verejných financií. Závislá je od

horizontálneho a vertikálneho usporiadania štátu.

Štátny rozpočet
Súhrn peňažných vzťahov a peňažných operácií štátu v procese tvorby, rozdeľovania a používania centralizovaného
peňažného fondu s použitím nenávratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania finančných prostriedkov.

Rozpočtové zásady

o

úplnosť,

o

jednotnosť,

o

rozpočtová pluralita,

o

reálnosť,

o

každoročné zostavovanie a schvaľovanie,

o

vyrovnanosť,

o

publicita (zverejnenie),

o

prehľadnosť.

Funkcia štátneho rozpočtu

o

alokačná,

o

distribučná,

o

stabilizačná,

o

stimulačná,

o

kontrolná.

Rozpočet EÚ
Príjmy do spoločného rozpočtu

a) colné poplatky,
b) poľnohospodárske dávky,
c) DPH,
d) HDP.

Výdavky zo spoločného rozpočtu

o spoločná poľnohospodárska politika (SPP),
o štrukturálne operácie,
o vnútorné politiky,
o externé akcie,
o administratívne výdavky,
o rezervy,

9

Financie a mena

o predvstupové fondy,
o výdavky vyčlenené pre nové členské štáty.

6. prednáška

Podnikový sektor a podnikové financie

Podnikové financie:
- sústava peňažných vzťahov do ktorých podnik vstupuje:

o získavanie finančných zdrojov,
o alokovanie finančných zdrojov,,
o viazanie finančných zdrojov v jednotlivých zložkách majetku,
o produktívne využívanie majetku,
o rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov.

Podnik:

 právna a ekonomicky samostatná hospodárska jednotka

 plánovite organizovaná hospodárska jednotka,

 produkujúci výrobky a služby pre trh

Podnik (Obchodný zákonník platný v SR). " Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj
osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť."
Činnosti prebiehajúce v podniku - podnikanie, peňažná stránka podnikania - podnikové financie - peniaze
sprostredkovávajú pohyb výrobných faktorov, tovarov a služieb.

Princípy podnikania:

o

kombinovať používané VF tak, aby zabezpečovali požadovanú produkciu výrobkov a služieb,

o

hospodárnosť - dosahovať optimálny vzťah medzi vstupom a výstupom,

o

finančná rovnováha - schopnosť podniku načas uhrádzať svoje finančné záväzky

Obsah podnikových financií
Podnikové financie sú sústavou peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, pri ich
alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku, pri produktívnom využívaní majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých
výsledkov.

Peňažné vzťahy tvoriace obsah podnikových financií možno členiť z hľadiska ich charakteru, z hľadiska subjektov, medzi
ktorými vznikajú podľa oblasti podnikovej činnosti, prípadne iných hľadísk.

Podľa charakteru členíme podnikové peňažné vzťahy:

o

rozpočtové -obsahom rozpočtového vzťahu je jednostranný presun majetku v peňažnej forme (napr. platenie dane,
získanie dotácie).

o

úverové - úverový vzťah znamená presun majetku spravidla v peňažnej forme (pri poskytnutí dodávateľského a
obchodného úveru aj v tovarovej forme). Po uplynutí dohodnutej lehoty dochádza k spätnému pohybu tohto
majetku v peňažnej forme (poskytnutie úveru bankou a jeho vrátenie po uplynutí lehoty splatnosti).

o

poisťovacie - poisťovací vzťah charakterizuje presun peňažného majetku do spoločného poistného fondu, pričom
spätný pohyb je podmienený vznikom poistnej príhody a býva neekvivalentný (poistený môže z poistného fondu
získať viac alebo menej prostriedkov, ako doň sám vložil - závisí to od výšky škody, ktorá mu pri poistnej príhode
vznikla a od konkrétnych podmienok poistnej zmluvy vrátane dĺžky platenia poistného).

o

realizačné -realizačným peňažným vzťahom rozumieme vzťah vznikajúci pri kúpe a predaji tovaru či služby pri
promptnom platení. Nedochádza tu k presunu majetku, len premene jeho formy.

Podľa oblasti podnikovej činnosti, ktorej sa týkajú, rozlišujeme peňažné vzťahy:
1. Vznikajúce pri získavaní finančných zdrojov, s ktorými potom podnik hospodári. Sú to pôvodné vklady vlastníkov,

resp. spoločníkov, ich dodatočné vklady, rôzne úverové zdroje, vlastné zdroje vytvorené v priebehu hospodárenia a v
istých prípadoch aj dotácie zo štátneho rozpočtu alebo rôznych fondov či nadácií. Všetky tieto vzťahy označujeme
spoločným pojmom financovanie podniku.

2. Spojené s alokáciou (umiestnením) získavaním finančných zdrojov do jednotlivých zložiek majetku, a to do hmotného

10

Financie a mena

a nehmotného investičného majetku, finančných investícií (CP), zásob, pohľadávok a pohotovostných peňažných
prostriedkov. Označujeme ich ako investovanie.

3. Viažuce sa na produktívne využívanie podnikového majetku t.j. vzťahy spojene s výnosmi, nákladmi, tvorbou zisku a

pohybmi prúdov hotovosti (cash flow).

4. Zabezpečujúce rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov hospodárenia, t.j. odvod daní, výplatu podielu vlastníkov, resp.

spoločníkov na zisku (dividend) a ponechávanie časti zisku v podniku na financovanie jeho rozvoja (vo fondoch zo
zisku, zvýšením základného imania).

Výkaz ziskov a strát zachytáva výnosy a náklady podniku v súlade s princípom aktuálneho účtovníctva. To znamená, že
náklady a výnosy zachytáva v období, na ktoré sa vzťahujú, bez ohľadu na to, či v danom období ich ekvivalent v peňažnej
forme do podniku prišiel alebo z podniku odišiel.

7. prednáška

Bankový sektor, financie bankovníctva

Bankový systém spravidla tvoria nasledovné inštitúcie, inštitúty a vzťahy:

o

spravidla CB, obchodné banky, nebankové účelové finančné inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk,

o

súbor zákonov, rozhodnutí, vyhlášok a nariadení,

o

súbor bankových obchodov (produktov) a finančno-ekonomické kategórie bankového sektora,

o

vzťahy medzi centrálnou bankou a obchodnými bankami,

o

vzťahy medzi CB a nebankovými finančnými inštitúciami,

o

vzťahy medzi obchodnými bankami a nebankovými finančnými inštitúciami,

o

vzťahy bankového sektora k štátu, domácnostiam, firmám a zahraničiu.

Štruktúra bankového systému Slovenska

Banková sústava SR

1. bankový sektor
a) NBS
b) banky – hypotekárne banky, stavebné sporiteľne, Eximbanka, a.s., SZRH, a.s.
c)účelové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk
2. nebankový finančný sektor
a) špecializované inštitúcie (správcovské spol., podielové fondy, lízingové spol., poisťovne, zaisťovne, faktoringové
a forfaitingové spol.,)
b) finančné , poradenské a sprostredkovateľské inštitúcie

-

Burza cenných papierov v BA, a.s.

-

RM-systém Slovakia, a.s.

-

Bankové zaúčtovacie centrum Slovenska, a.s.

-

Autorizačné centrum Slovenska, a.s.

-

Centrálny depozitár CP, a.s.

-

Fond ochrany vkladov

Základné typy bankových systémov rozdelených podľa poskytovaných bankových produktov

1. Totálny univerzálny bankový systém
Základom tohto typu bankového systému sú univerzálne banky, ktoré môžu poskytovať rôzne bankové obchody (služby a
produkty) vrátane emisie bankoviek a mincí. V tomto bankovom systéme nie je inštitucionálne oddelená centrálna banka so
svojimi makroekonomickými funkciami.

Výhody:

1. Znižovanie informačnej asymetrie medzi klientmi a bankami.
2. Úspory zo sortimentu ponúkaných bankových produktov pre klientov a banky.
3. Diverzifikácia finančného podnikania univerzálnou bankou sa prejavuje:

 väčšou stabilitou univerzálnych bánk (kompenzovanie ziskov a strát z komerčného a investičného bankov-

níctva),

 stabilizačná úloha voči nebankovému sektoru (vzhľadom na ekonomickú silu, ľahšie prekonajú obdobie rece-

sie)

11

Financie a mena

Nevýhody (problémy)

1. Konflikt záujmov medzi komerčnými a investičnými obchodmi univerzálnej banky
2. Alokačná neefektívnosť
3. Uprednostňovanie úverovej alokácie pred alokáciou finančných zdrojov prostredníctvom CP
4. Problém oligopolnej trhovej štruktúry
5. Problémy veľkých univerzálnych bánk súvisia i s nedostatočnou kontrolou nákladov,
- problematické je zisťovanie výsledkov hospodárenia podľa jednotlivých produktov komerčného a investičného

bankovníctva,

- oddelenie riadenia investičných a bankových rizík

2. Systém centrálna banka a univerzálne obchodné banky
Bankový systém tohto typu vyčleňuje na jednej strane centrálnu banku so svojimi špecifickými úlohami vrátane
výhradného práva emisie bankoviek a mincí a na druhej sieť univerzálnych bánk, ktoré môžu vykonávať všetky bankové
činnosti, okrem emisie bankoviek a mincí.

Banka, ktorá poskytuje bankové produkty komerčného bankovníctva aj investičného bankovníctva označuje sa pojmom
univerzálna banka a daný bankový systém predstavuje typ univerzálneho bankovníctva.
Univerzálnosť tohto typu bankového systému je daná činnosťami bánk:

o prijímajú vklady,
o poskytujú úvery,
o obchodujú s CP na vlastný a cudzí účet,
o zabezpečujú emisné obchody,
o spravujú majetok svojich klientov,
o realizujú platobný styk,
o uskutočňujú finančné a investičného poradenstvo, služby, týkajúce sa fúzií a akvizícií

3. Bankový systém centrálna banka, banky a realitné banky
Bankový systém tohto typu je považovaný za univerzálny bankový systém z dôvodu, že vychádza z existencie
univerzálnych bánk. Univerzalita bánk oproti predchádzajúcemu typu bankového systému je upravená o realitné
bankovníctvo, to znamená o bankové produkty financujúce obstaranie nehnuteľností.
Vyčlenenie realitného bankovníctva z univerzálnych bánk je motivované vytvorením špeciálnych pravidiel pred inštitúcie
financujúce obstaranie nehnuteľností s cieľom znížiť riziko, týchto obchodov a chrániť klientov, ktorí budú do týchto bánk
vkladať svoje úspory a umožniť získavať finančné zdroje za relatívne výhodných podmienok.
Príkladom uvedeného bankového systému je bankový systém v Nemecku a na podobných princípoch sú založené i
bankové systémy škandinávskych krajín a Holandska.
Bankový systém Slovenska je podobne štruktúrovaný, pri existencii univerzálnych bánk fungujú Eximbanka,a. s., a SZRB,
a.s.
Realitné bankovníctvo, ktoré sa zaoberá financovaním nehnuteľnosti nie je dôsledne oddelené, pretože pokiaľ stavebné
sporenie môžu vykonávať výhradne špeciálne stavebné sporiteľne, hypotekárne bankovníctvo nie je zo zákona
inštitucionálne oddelené a môžu ho vykonávať na základe licencie tiež univerzálne banky.

4. Bankový systém CB, obchodné banky a investičné banky
Bankový systém tohto typu je považovaný za typ oddeleného bankovníctva to znamená, že je inštitucionálne oddelené
komerčné a investičné bankovníctvo.
Deľba kompetencii spočíva v tom, že komerčné banky uskutočňujú depozitné a úverové obchody a platobný styk, na druhej
strane investičné banky a špecializované investičné firmy uskutočňujú investičné obchody. Investične bankovníctvo vo
svojom vývoji nie je chápané v jednotlivých krajinách jednotne. Existujú podstate dva prístupy a k tomu zdopovedajúce
bankové systémy:

 prvý prístup ohraničuje investičné bankovníctvo len na majetkové účasti investičných bánk. Komerčným bankám je

povolené vykonávať všetky bankové činnosti (okrem emisie bankoviek a mincií) vrátane obchodov s CP. Nemôžu
však vlastniť majetkové účasti (akcie) iných firiem (realizovaný od 1933 v Belgicku),

 druhý prístup ohraničuje investičné bankovníctvo širšie a zahrňuje do neho:



obchody s CP vrátane emisných obchodov,



úschovu CP,



správu CP.

Komerčným bankám je zakázané:

 vlastniť majetkové CP,

 vykonávať obchody s CP,

12

Financie a mena

Tento typ bankovej sústavy je charakteristický pre anglosaské krajiny a v čistej podobe bol koncipovaný po veľkej
hospodárskej kríze Glass - Steagallovým zákonom v USA.
Vznik oddeleného bankovníctva môže vyplývať zo zvyklostí, tradícií a vyspelosti trhu a tento model sa nazýva trhový
model oddeleného bankovníctva, alebo z legislatívnej úpravy bankovníctva a tento model sa nazýva regulátorský model
oddeleného bankovníctva.
V posledných dvoch dekádach 20. storočia silneli tlaky v USA na zrušenie Glassovho- Steagallovho zákona, ktorý do
určitej miery znevýhodňoval americké banky v medzinárodnej konkurencii. V roku 1999 bol prijatý v USA "Financial
Services Modernization Act" (Gramm Leach Bliley Act), ktorý umožniol zrušenie bariér medzi komerčným
bankovníctvom, investičným bankovníctvom, kolektívnym investovaním a poisťovníctvom.

5. Systém CB, obchodné banky a investičné banky a realitné banky
Bankový systém tohto typu je kombináciou predchádzajúcich dvoch typov bánk (3,4) a charakteristicky je tým, že je
inštitucionálne oddelené realitné bankovníctvo a investičné bankovníctvo.

Vývojové trendy v bankovníctve

1. Liberalizácia bankovej legislatívy a orientácia na slobodný trh.
2. Výrazné výkyvy menových kurzov a úrokových sadzieb

Celosvetová kríza finančného systému, postupné zrušenie kontroly kapitálu, ropné šoky a pád bretton
woodskych dohôd vyvolali podnety pre výrazné finančné inovácie v záujme zachovania medzinárodného
bankového systému.

3. Reštrukturalizácia bánk a bankových systémov

Napr. Bankopoisťovníctvo - poskytovanie produktov a služieb banky a poisťovne cez distribučné kanály banky
alebo poisťovne (sieť pobočiek bánk, poisťovacích agentov) od jedného zdroja, k tomu istému klientovi.

4. Proces sekuritizácie v bankovníctve
- transformácia finančných aktív na aspoň dva druhy CP započítaných aktívami (zlé úvery,
lízingové pohľadávky),
- sekuritizácia - zlé úvery, zlé dlhopisy- recyklovanie finančného odpadu
- syntetické CP - deriváty.

Bankovníctvo v SR
Aktuálne bankové právo (úplne znenie zákona č. 483/2001 Z.z. z 5. októbra 2001 o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) obsahuje všetky legislatívne zmeny vyplývajúce z členstva SR v EU.

8.prednáška

Európska menová únia (EMU)

 Prehlbovaním európskej integrácie sa začalo v praxi ukazovať, že spoločný trh vytvorený Zmluvou o EHS z roku

1957, predpokladá koordinovanú hospodársku politiku, ale následkom posilnenia vzájomnej závislosti ekonomík
členských štátov vznikla potreba koordinovať taktiež menovú politiku.

 Európska menová únia je výsledkom nadštátneho zjednotenia Európy, ktorému predchádzalo obdobie colnej únie,

spoločnému trhu a vnútorného trhu EU. EMU je doteraz najvyšším stupňom európskej integrácie, pričom sú do
kompetencií orgánov EU delegované právomoci, ktoré boli typické len pre orgány suverénnych štátov.

Zmena kompetencií

 EMU znamená najväčší prelom v moderných ekonomických dejinách, pretože menová suverenita je prenesená zo

štátu ako tradičného nositeľa na nadštátne spoločenstvo EU. Ide pri tom o úplný prechod kompetencií z členského
štátu v menovej oblasti na orgány EU, v dôsledku čoho sa menová suverenita stáva výlučnou právomocou európ-
skeho spoločenstva. Prechod menových kompetencií z členských štátov na orgány EU v skutočnosti predstavuje vy-
ňatie menových otázok z parlamentnej zodpovednosti členských štátov.

Menová politika je v rámci účastníkov menovej únie jednotná ale hospodárska politika členských štátov je prehlásená len
ako vec spoločného záujmu i napriek tomu, že v základnom smerovaní je koordinovaná a sledovaná Radou EU
Menová únia EU je zložená z troch častí:
jednotná mena euro,
jednotná menová politika
jednotná centrálna banka

Európska centrálna banka a Európsky systém centrálnych bánk
Politickým a časovým plánom pre vytvorenie podmienok vstupu do menovej únie bola v roku 1989 Delorsová správa, ktorá
predpokladá 3 etapy:
prvá etapa (1990 - 1993) vzájomné odbúranie menových a devízových bariér medzi členskými štátmi.

13

Financie a mena

druhá etapa (1994 - 1998) vytvorenie európskeho menového inštitútu a monitorovanie podmienok pre vstup do záverečnej
fázy menovej únie a zavedenie spoločnej meny
tretia etapa (1999) charakteristická jednotnou menovou politikou, spoločnou menou a spoločnou centrálnou bankou
v rámci skupiny členských štátov EÚ. – doplnené

Vznik ECB a ESCB
Na základe Zmluvy o Európskej únii z roku 1992 sa vytvára ESCB a ECB, ktoré vykonávajú svoju činnosť podľa
stanovených právomocí touto zmluvou a štatútom ESCB a ECB. Obidve inštitúcie vznikli a začali vykonávať svoju činnosť
dňom vzniku pôsobenia tretej etapy hospodárskej a menovej únii 1. januára 1999.

ESCB nemá právnu subjektivitu (nie je orgánom EU) funguje ako inštitúcia pre koordináciu jednotnej menovej politiky
EU. ESCB je zložený z ECB a zo všetkých národných centrálnych bánk všetkých členských štátov EU,, to znamená že aj
tých ktoré sa nezapojili do tretej etapy hospodárskej a menovej únii,. V štruktúre korporácie ESCB sú prakticky dve
skupiny CB
prvú skupinu tvoria...
1. skupinu tvoria centrálne banky menovej únie včítane ECB
2. skupinu tvoria centrálne banky, ktoré sa menovej únie nezúčastňujú

Rozdielnosti medzi uvedenými skupinami CB členov EU:

-

prvá skupina CB členovia menovej únie a ECB vykonávajú jednotnú menovú politiku, naproti tomu druhá skupina
CB uplatňuje vlastnú menovú politiku,

-

prvá skupina centrálnych bánk a ECB uplatňuje jednotnú menu euro, druhá a skupina CB má zavedenú vlastnú
menu

-

prvá skupina CB členov menovej únie, odovzdala všetky menové právomoci do pôsobenia ECB a sú len národné
orgány pre vykonávanie jednotnej menovej politiky ECB

-

ECB je orgánom menovej politiky celej eurozóny, druhá skupina CB koordinuje menovú politiku s ESCB na
zásadách otvoreného trhového hospodárstva, voľnej súťaže, federalizmu a subsidiarity.

Ciele Eurosystému
Základný cieľ:
- udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu, a chrániť kúpnu silu eura,
- cenová stabilita je definovaná ako medziročne zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako 2% (strednodobé hľadisko)
Základné úlohy Eurosystému:
- určuje a vykonáva menovú politiku v eurozóne,
- vykonáva devízové obchody, uschováva a spravuje oficiálne rezervy krajín eurozóny,
- podporuje hladký chod platobných systémov.

Povinnosti ECB
zostavovať a zverejňovať výročné správy,
ročne zabezpečovať audit Európskym účtovným dvorom,
poskytovať informácie na internetových stránkach

Úlohy ECB
- udržanie cenovej stability v rámci Európskeho menového systému,
- vykonávať operácie na voľnom trhu,
- podporovať všeobecnú hospodársku politiku spoločenstva (priaznivé ekonomické prostredie,
vysoká úroveň zamestnanosti),
- definovať a riadiť menovú politiku spoločenstva.
- riadiť devízové obchody,
- spravovať devízové rezervy štátov,
- podporovať hladké fungovanie platobných systémov,
- podieľať sa na programoch zameraných na stabilitu finančného systému,
- povoľovať vydávanie euro bankoviek,
- bankový dohľad (memorandum o spolupráci s príslušnými centrálnymi bankami)

Organizačná štruktúra ECB:
ECB má právnu subjektivitu a je členená na 2 štruktúry s rozhodovacími právomocami,

o

rada ECB,

o

riadiaci výbor ECB

Základné imanie ECB:

14

Financie a mena

Základné imanie ECB bolo ku dňu jej založenia 1.1.1995 5 mld. € .Upisovateľmi základného imania sú len národné CB.
Upisovaní kapitálu národnými CB..... podľa nasledujúceho kľúča.

-

50% podiel príslušného členského štátu na počte obyvateľstva Spoločenstva v predposlednom roku,
predchádzajúceho založenie ESCB.

-

50% podiel príslušného štátu na HDP v tržných cenách Spoločenstva za posledných 5 rokov predchádzajúcich
založeniu ESCB.

-

Vážené podiely národných CB na základnom imaní ECB sú prehodnocované každých 5 rokov.

-

Rozhodovanie o navýšení ZI ECB

-

Rozhoduje sa kvalifikovanou väčšinou guvernérov CB

-

Rozhodnutie, vyžadujúce kvalifikovanú väčšinu je prijaté vtedy, keď predstavujú odovzdané kladné hlasy dve
tretiny kapitálu upisovaného ECB a 50 % hlasov podielnikov

Európsky systém centrálnych bánk

Nezávislosť
Nezávislosť ECB môžeme všeobecne vyjadriť ako nedostatočnú prepojenosť medzi dvoma subjektmi, čiže nedostatočné
ovplyvňovanie alebo riadenie jedného subjektu druhým. Pri definícii nezávislosti je potrebné rozlišovať nezávislosť osoby
od nezávislosti inštitúcie (nie sú pojmy totožné)
Z vyššie uvedenej charakteristiky nezávislosti vychádza aj definícia nezávislosti CB uvedená v článku 108 Zmluvy o ES:
"Pri výkone právomoci a realizovaní úloh a povinností, zverených im touto zmluvou, nebudú ani ECB, ani národné CB, ani
žiadny člen ich orgánov z rozhodujúcimi právomocami ani požadovať ani prijímať pokyny od orgánov Spoločenstva, od
žiadnej vlády členského štátu, alebo od akéhokoľvek iného orgánu.

Orgány spoločenstva a vlády členských štátov sa zaväzujú rešpektovať tento princíp a neusilovať sa o ovplyvňovanie
členov orgánov ECB s rozhodovacími právomocami, a tiež národných CB pri plnení úloh
V tejto definícii je obsiahnutá jednak aktívna stránka nezávislosti CB (zákaz orgánov EU a členských štátov ovplyvňovať
rozhodovanie ECB a národných CB) a jednak pasívna stránka nezávislosti CB (prijímať pokyny od orgánov spoločenstva a
členských štátov).

15

ECB

Národné centrálne banky, 27

Výkonná rada

Generálna

rada

Riadiaca

rada

- prezident ECB
- viceprezident ECB
- 4 členovia
- 13 guvernérov
národných
centrálnych bánk

- prezident ECB
- viceprezident ECB
- 27 guvernérov
národných
centrálnych bánk

- prezident ECB
- viceprezident ECB
- 4 členovia

Financie a mena

Na základe uvedenej definície nezávislosti CB môžeme abstrahovať niekoľko rovín nezávislosti CB:
1. nezávislosť inštitucionálna (organizačná). Aktívna a pasívna inštitucionálna nezávislosť CB vo vzťahu k orgánom
verejnej moci sa uplatní pri výkone hlavných úloh (funkcií) ECB článok štatútu ESCB A ECB.
- definovanie a vykonávanie menovej politiky spoločenstva,
- vykonávanie devízových operácií podľa článku 111 Zmluvy o Es,
Držanie A Správa Devízových rezerv členských štátov,
zabezpečovanie plynulého fungovania platobných systémov
legislatívna a konzultačná činnosť
zber štatistických informácií

V ostatných činnostiach ECB nie sú pokyny verejnej moc

9.prednáška

Menová politika ECB

Podľa článku 105 Zmluvy o ES je prvotným cieľom ESCB a ECB udržovať cenovú stabilitu, podporovať jednotlivé
hospodárske politiky EU a nedeliteľnosť menovej politiky.
V záujme plnenia stratégie jednotnej menovej politiky EU, tzn. cenovej stability, si ECB vytýčila dva ciele:

o

priamy cieľ - najvyššia prípustná inflácia(cieľovanie inflácie),

o

nepriamy cieľ - pôsobenie na menovú politiku pomocou peňažných agregátov.

Kritérium miery inflácie je najprísnejšie z nominálnych maastrichtských kritérií i z reálnych kritérií (vyrovnaná platobná
bilancia, trvalý a udržateľný hospodársky rast, miera životnej úrovne meraná HDP na obyvateľa) pre kvalifikáciu na
členstvo v menovej únií. Nízka a konsolidovaná miera inflácie je základným predpokladom funkčnosti jednotnej menovej
politiky EU a Zmluva o ES nepripúšťa pri tomto kritériu žiadne výnimky.
Zmluva o ES presne nedefinuje pojem cenová stabilita. Riadiaca rada ECB vyhlásila kvantitatívnu definíciu cenovej
stability ako medziročné zvýšenie harmonizovaného indexu spotrebných cien HICP pre eurozónu do 2 %. Dolný limit z
obáv pred defláciou bol stanovený na 0%.

Menová politika ECB je založená na dvoch pilieroch:
1. úloha, t.j. väzba medzi cenovou úrovňou a peňažnými agregátmi. ECB vyhlasuje referenčnú hodnotu pre rast peňažné-

ho agregátu M3. Referenčná hodnota nie je menovým cieľom a preto ECB nepôsobí zmenou úrokových mier na udrža-
nie rastu M3 v rámci referenčnej hodnoty. Referenčná hodnota pre rast M3 bola stanovená podľa vzorca:
rast M3 ´= rast reálneho HDP + inflácia -zmena rýchlosti obehu peňazí
rast M3 = 2% + 2%-(-0,5%)
rast M3 = 4,5%
Odchýlky rastu M3 od referenčnej hodnoty sú analyzované v súvislosti s ostatnými ekonomickými ukazovateľmi v
záujme získania informácií o rizikách cenovej stability.

2. ECB v rámci druhého piliera posudzuje vývoj ďalších premenných ako sú:

o

HDP,

o

trh práce,

o

cenové a nákladové indikátory,

o

fiškálna politika,

o

platobná bilancia,

o

cena aktív.

Dôležitým indikátorom je fiškálna politika, ktorá je základným pilierom EURA. Rozpočtová disciplína (vyrovnaný štátny
rozpočet) podporuje projekt EURA a jeho stabilitu voči ostatným menám.

ECB pre udržanie miery inflácie v stanovenom koridore využíva tieto nástroje menovej politiky:

1. operácie na voľnom trhu,
2. automatické nástroje,
3. rezervné požiadavky Eurosystému.

Operácie na voľnom trhu môžeme rozčleniť na 4 kategórie:

 hlavné operácie refinancovania - operácie pre poskytovanie likvidity bankám, týždenná periodicita, splatnosť do

dvoch týždňov, postup štandardné tendre,

 dlhodobé refinančné operácie - operácie pre poskytovanie likvidity bankám, periodicita mesačná, splatnosť 3

mesiace, postup štandardné tendre,

 doľadovacie operácie - poskytovanie a sťahovanie likvidity bankám, menové swapy, repotendre, priamy nákup,

priamy predaj, vklady s pevnou splatnosťou, splatnosť je neštandardná periodicky nepravidelná, postup rýchle ten-
dre a bilaterálne postupy.

16

Financie a mena

 štrukturálne operácie - poskytovanie a sťahovanie likvidity bánk, ovplyvnenia štrukturálnej aktivity bánk vo ESCB,

priamy predaj, priamy nákup, repotendre, emisia dlhopisov, splatnosť štandardná i neštandardná, periodicita
pravidelná i nepravidelná, štandardné tendre a bilaterálne postupy,

 podporným nástrojom operácií na voľnom trhu sú služby pre partnerov na finančných trhoch:

o

pôžičiek do určitého limitu - možnosť pre partnerov ESCB získať "cez noc" úver za dopredu dohodnuté
úrokové sadzby,

o

depozitá za dopredu dohodnuté úrokové sadzby.

Automatické nástroje sú definované ako operácie 2 iniciatívnych bánk s cieľom zníženia alebo zvýšenia likvidity banky.
ECB poskytuje obchodným bankám dva automatické nástroj:
1. úverový nástroj - je to výnimočný nástroj, splatnosť jednodňová, periodicita a postup podľa ochoty partnerov,

2. vkladový nástroj - znižovanie likvidity, vklady, splatnosť jednodenná, periodicita a postup podľa ochoty
partnerov

Rezervné požiadavky sú jednotné v celej eurozóne a ECB má oprávnenie žiadať od úverových inštitúcií v eurozóne
rezervné požiadavky.
Nariadenia ECB sú stanovené :

o

rezervná základňa,

o

marginálny rezervný pomer vo výške 10%,

o

sankcie v prípade nesplnenia,

o

inštitúcie podliehajúce rezervným požiadavkám,

o

výpočet rezervných požiadaviek,

o

výnos z rezervných požiadaviek.

Jednotná mena Euro
V roku 1991 11 štátov EU vstúpilo do tretej etapy hospodárskej a menovej únií a zaviedli jednotnú menu EURO. Určenie
štátov sa uskutočnilo na mimoriadnom zasadnutí európskej rady dňa 3.5.1998, a to na základe správy Európskeho
menového inštitútu a Európskej komisie. K rozhodnutiu prispelo plnenie Maastrichtských konvergenčných kritérií a ďalej
plnenie kritérií právnych, ako je kompatibilita legislatívy so zásadami menovej únie a štatútmi centrálnych bánk uvedených
štátov. Dánsko a Veľká Británia si účasť v menovej únii vyhradili pri podpise Zmluvy o EU v roku 1992. Švédsko a Grécko
nespĺňali niektoré konvergenčné kritériá. Grécko vstúpilo do tretej etapy menovej únie k 1. januáru 2001 a Slovinsko 1.
januára 2007. Uvedené štáty tvoria eurosystém (eurozónu).

Fixný vzťah medzi eurom a národnými menami jedenástich zúčastnených štátov bol vyhlásený 31. decembra 1998 v
podobe pevných a neodvolateľných prepočítavacích koeficientov.
V priebehu 4. štvrťroku 1998 prebiehala úroková arbitráž, došlo k zblíženiu úrokových sadzieb a mien 11 štátov a
nastaveniu úrokovej sadzby novej meny Euro k 1. januáru 1999. Súčasne zanikli národné referenčné sadzby
medzibankového trhu, ktoré boli nahradené novou referenčnou sadzbou EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate).

EURIBOR, EURIBID
47 referenčných bánk z EU, 4 banky mimo európskej menovej únie, 6 japonských a amerických bánk) - pri EURIBORE sa
vylučuje 15% horných a 15% dolných hodnôt ponúkaných sadzieb.
LIBOR
Sa kótuje na 7 mien: britská libra, švajčiarsky frank, kanadský dolár, euro, austrálsky dolár, japonský yen, USD

Zavedenie novej meny EURO vyvolalo v praxi štátov Eurosystému niekoľko zmien:

o zjednotenie bázy pre výpočet úrokov na 360 dní za rok,
o zaniklo kurzové riziko medzi menami eurozóny, kurzové riziko Slovenska zostáva voči euru,
o zníženie transakčných nákladov, zníženie nákladov, ktoré súvisia s poplatkami za vedenie účtov (odbúranie 13 účtov

bývalých národných mien, jeden účet v eurách), zníženie nákladov na poplatky za zmenárenské operácie s 13
menami, znížili sa náklady na zaistenie sa porti kurzovemu riziku, náklady na hedging (proces, ktorý minimalizuje
riziko podnikateľa) a sú len k jednej mene, a to k Euru

Nové kritériá pre investorské rozhodnutia, zánik kurzového a devízového rizika voči 13 menám. Slovenskí investori
uplatňujú jednokriteriálne rozhodovanie v rámci eurozóny, vyhodnocujú len riziko kurzu medzi slovenskou korunou a
eurom (nie zvlášť podľa jednotlivých štátov).
Nevyrovnaný ekonomický vývoj v štátoch EMU (veľké rozdiely medzi rozvinutými regiónmi a zaostávajúcimi), zavedenie
eura podmienilo novú segmentáciu trhu v prospech rozvinutých štátov a regiónov. Menej rozvinuté štáty a regióny
vytvárali a vytvárajú rôzne stimulačné mechanizmy pre stimuláciu investorov a zahraničné investície.

Maastrichtské kritéria - Fiškálne kritérium

17

Financie a mena

Deficit verejných financií do 3% HDP
Toto kritérium hovorí, že deficit verejných financií krajiny za posledné obdobie - posledný rok nesmie prekročiť 3% HDP
krajiny. Zároveň musí krajina presvedčiť, že je schopná v strednodobom horizonte hospodáriť vo verejných financiách
blízko k vyrovnanosti.

Maastrichtské kritériá - kritérium cenovej stability - inflácie
Priemerná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) nesmie prekročiť o viac ako 1,5%
priemer troch krajín EU s najnižšou infláciou za posledný rok.

Kritérium verejného dlhu
Verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HPD krajiny. Ak ho presiahol, musí presvedčivo zabezpečiť jeho znižovanie.

18