pe-vt_moje.doc

PRIESTOROVA EKONOMIKA - VYPRACOVANE TEMY

KRISTIAN SZEKERES
01) Ciele urbanistickej a regionálnej ekonomiky, rôzne typy priestorových Štruktúr, najdôležitejšie aktéri formujúce hospodársky rozvoj priestorových Štruktúr (firmy, obyvatelia, štát).
02) Vysvetlenie a definovanie pojmu región. Geografický, ekonomický, administratívny a kultúrny región.
03) Charakteristika regiónov, rozdelenie regiónov podľa rôznych diferenciačných kritérií, typy regiónov,

04) Klasifikácia regiónov, Charta Európskeho regionálneho plánovania, štatistické územné jednotky NUTS, NUTS regióny na Slovensku.

05) Rozvoj a hospodársky rast regiónov. Determinanty ekonomického rozvoja regiónov.

06) Členenie ekonomických statkov podľa charakteru spotreby, úloha verejného sektoru pri zabezpečení produkcie ekonomických statkov. Sociálna infraštruktúra regiónu. (výchovno-

vzdelávacie, kultúrne zariadenia, šport, zdravotníctvo, sociálne služby) Kompetencie v oblasti sociálnej infraštruktúry. Technická infraštruktúra regiónu. Dopravná infraštruktúra a verejná

hromadná doprava regiónu. Spoje. Vodné hospodárstvo, energetika a odpadové hospodárstvo.

07) Dopytovo orientované koncepcie vysvetľujúce regionálny rozvoj. Teória exportnej bázy.

08) Dopytovo orientované koncepcie vysvetľujúce regionálny rozvoj. Regionálna input - output analýza.

09) Neoklasická teória regionálneho rozvoja.

10) Teória polarizácie. Odvetvová polarizácia. Regionálna polarizácia Koncepcia pólov rastu a centier rastu.

KOLOMAN IVANICKA

Prednášky:

11) Regulačná teória. Fordizmus a Postfordizmus.

12) Charakteristika mestského dopytu: Ekonomický dopyt jednotlivcov. Ekonomický dopyt rodiny,

13) Dopyt podnikov podľa druhov aktivít.

Regionálny rozvoj a

regionálna politika:

14) Inovačné procesy

15) Typy regiónov

16) Región a infraštruktúra

17) Teória učiacich sa regiónov

18) Nová ekonomika a metropolitné regióny

19) Inovačné klastre

Trh nehnuteľností a

developersky proces:

20) Urbanizačné megatrendy a mestský potenciál

21) Charakteristiky trh nehnuteľností

22) Zrelosť trhu nehnuteľností

23) Cyklický vývoj trhu nehnuteľností
01) CIELE URBANISTICKEJ A REGIONÁLNEJ EKONOMIKY, RÔZNE TYPY PRIESTOROVÝCH ŠTRUKTÚR, NAJDÔLEŽITEJŠIE AKTÉRI

FORMUJÚCE HOSPODÁRSKY ROZVOJ PRIESTOROVÝCH ŠTRUKTÚR (FIRMY, OBYVATELIA, ŠTÁT).

Teória lokalizácie opisuje rozmiestnenie ekonomických aktivít v priestore a skúma aké mechanizmy sú za toto
rozmiestnenie zodpovedné. Priestorové štruktúry sa menia veľmi pomaly. Zmeny sa prejavia až v horizonte 5 až 10
rokov a často aj za dlhšie obdobie. príklad pomalej zmeny jednotlivých regiónov rast HDP na obyvateľa, miera
nezamestnanosti
dôležitá charakteristika jednotlivých regiónov funkčné využitie

(1)

Priestorová štruktúra, ktorú pozorujeme v hospodárskej oblasti, je výsledkom mnohých aktérov. Rozlišujeme tri
najdôležitejšie skupiny:
•podniky, domácnosti, štát.

•Podniky - lokalizujú svoje prevádzky v jednej lokalite, alebo viacerých lokalitách, jednotlivé prevádzky
spolupôsobia prostredníctvom dodávateľských, informačných a kontrolných vzťahov, mzdová politika podnikov
určuje okruh, v ktorom sa môžu mobilizovať pracovné sily pre podnik, regionálne príjmy –kúpyschopnosť
obyvateľstva –dopyt po tovaru a služieb.
•Domácnosti - na jednej strane spotrebitelia tovaru a služieb, na druhej strane pracovná sila, podnikatelia,
investori, ak domácnosť zmení bydlisko hovoríme o „presune“ alebo o migrácii, podobne ako podniky so svojimi
dodávateľmi aj domácnosti vytvárajú určité väzby so svojím okolím, dopravné vzťahy napr. dochádzka do práce.
•Štát (verejná ruka ) -svojimi rozhodnutiami –lokalizácia verejných zariadení -vplýva na priestorovú štruktúru, štát
štruktúruje rámcové politické a sociálne podmienky na spolužitie ľudí a ich ekonomickú činnosť, vymáha dane,
poplatky, vytvára právny poriadok –justícia, polícia, prevádzkuje verejné zariadenia –infraštruktúra.

02) VYSVETLENIE A DEFINOVANIE POJMU

REGIÓN

. GEOGRAFICKÝ, EKONOMICKÝ, ADMINISTRATÍVNY A KULTÚRNY REGIÓN.

•Región je územie so špecifickou polohou, ktoré sa určitým spôsobom odlišuje od iných území a ktoré sa
rozprestiera tak ďaleko, ako siaha jeho vyčleňujúca črta (R. Hartshorne, 1959).Regiónom nerozumieme bod v
priestore, teda mesto, miesto alebo určitú lokalitu, ale zoskupenie priestorových bodov. Pritom nemusíme
vychádzať už z daných priestorových jednotiek napríklad okres alebo kraj ale ich spájame podľa určitých
obsahových kritérii. Slovo región patrí medzi pojmy všeobecne aplikované v geografii 20. storočia, ako aj v iných
vedných disciplínách paralelne, často veľmi nepresne. Bol mu prideľovaný častokrát veľmi dôležitý význam. Slovo
región sa objavuje vo všetkých hlavných jazykoch. V súčasnosti sa pojem región opiera o politické motívy v
nadväznosti na plánované koncepcie rozvoja, ktorých koncepcia je plne regionálna v rámci administratívnych
jednotiek.
Subnacionálny región : aglomerácia Viedeň, Waldviertel, Randstad, stredozápad USA
Supranacionálny región : V4, Pobaltské štáty, Benelux

Transnacionálny región : Karpatský euroregión, Euroregión Beskydy

Regióny v závislosti od diferenciačného kritéria môžeme rozdeliť na :
•ekonomické regióny vymedzené na základe ekonomických kritérií a väzieb,
•administratívno-správne (okresy, kraje)
•etnické (Spiš, Šariš, Záhorie, Orava)
•prírodno-geografické (Podunajská nížina, Vysoké Tatry)
•prihraničné a vnútrozemské
•problémové a rozvíjajúce sa.

Rôzne použité klasifikačné kritériá vytvárajú rôzne typy regiónov.

Prirodzený región – vznikal v priebehu historického vývoja a vykazuje u miestneho obyvateľstva absolútnu mieru

identifikácie s ním, reprezentuje jednotu lokality, ktorej súdržnosť a homogenita je základom na využívanie,

zveľaďovanie a ochranu zdrojov zabezpečujúcich živobytie, na mobilizáciu vnútorných rezerv, na ochranu a

(2)

uchovávanie hodnôt, ktoré vytvorili generácie predkov žijúcich na danom území.

Kultúrny región

Súvisí s „identitou“ jednotlivca i skupiny – ako človek vníma svoje miesto, kam patrí, kam sa zaraďuje. Je potrebné

brať do úvahy viacero zložiek napr. dominanciu jazyka, náboženstvo, modely osídľovania, obhospodarovanie pôdy,

odlišnosti v umeleckých tradíciách, vládu, ako aj spomínané vnímanie seba ako človeka či samovnímanie skupiny.

Najdôležitejšími znakmi sú tie, ktoré vtláča do geografického priestoru ľudská práca.

Administratívny región

Je taký región, ktorý plní hlavne administratívne funkcie, pričom sa nemusí zhodovať s hranicami ekonomického

regiónu. Predstavitelia vlád na každej úrovni chápu región prevažne ako formálne (administratívne) vymedzené

územie, ktoré je objektom ich riadenia. Hranice administratívnych regiónov musia byť jednoznačne vymedzené a

kodifikované. Administratívnymi regiónmi úzko súvisia otázky decentralizácie, úrovne a efektivita verejnej

samosprávy, regionálny rozvoj atď.

03) CHARAKTERISTIKA REGIÓNOV, ROZDELENIE REGIÓNOV PODĽA RÔZNYCH DIFERENCIAČNÝCH KRITÉRIÍ, TYPY

REGIÓNOV,

Regióny možno deliť ako určité rovnorodé územné jednotky do dvoch základných skupín :

a)

jednoliate (homogénne) regióny, vyčlenený na základe kritéria homogenity

b) uzlové (nodálne) regióny, vyčlenené na základe kritéria funkčnosti.

homogénne regióny majú rovnaký charakter v celom územnom celku, sú vymedzené napr. na základe prioritnej

koncentrácie jedného alebo určitej kombinácie odvetví, stupňa nezamestnanosti. homogénne regióny sú podľa

určitých indikátorov veľmi podobné .

funkčné regióny, sú charakterizované ako určitý komplex jednotiek v priestore, vzájomne prepojených

prostredníctvom sídelného centra. Väzby medzi sídlami vznikajú na báze poskytovania určitých služieb,

pracovných príležitostí, administratívnych funkcií, sústredených v centrálnom meste. Funkčné regióny sú

vzhľadom na určité indikátory veľmi úzko späté. Rozdelenie štátu na regióny, ktoré je vhodné pre jednu konkrétnu

úlohu – napr. riedenie podpory hospodárstva, môže byť vzhľadom na úlohy iné – napr. určenie dopytu pre

konkrétny produkt nevyhovujúce.

Vymedzenie regiónu je v jednotlivých krajinách EÚ rôzne. Za hlavné kritériá definície regiónu sa považuje istá
meria homogenity priestoru z hľadiska ekonomického, demografického a geografického. Aj napriek tomu je
zjednotenie pojmu a výkladu regiónu obtiažne.
•K čiastočnému zjednoteniu pojmu "región", ako aj k jeho výkladu došlo v roku 1998 prijatím a uplatnením
nomenklatúry regiónov vo forme štatistických územných jednotiek v krajinách EÚ tzv. NUTS(Nomeclature of
Teritorial Units Statistics).
•NUTS, ktorý bol vytvorený EUROSTATom poskytuje jednotné rozdelenie územných jednotiek. NUTS člení každý
členský štát do hierarchickej klasifikácie vždy menšej administratívnej jednotky. Tieto jednotky sa medzi krajinami
líšia nielen rozlohou, ale aj počtom obyvateľov.

Dôležité, aby sme mohli jednotlivé regióny skúmať potrebujeme mať k dispozícii údaje o regiónoch. Tieto údaje

treba vždy zozbierať a nie sú k dispozícii časové rády. Preto sa rozhodlo na úrovni EU a jednotlivých štátov o

rozdelení územia do menších administratívno – štatistických jednotiek.

04) KLASIFIKÁCIA REGIÓNOV, CHARTA EURÓPSKEHO REGIONÁLNEHO PLÁNOVANIA, ŠTATISTICKÉ ÚZEMNÉ JEDNOTKY
NUTS, NUTS REGIÓNY NA SLOVENSKU.
•NUTS I – najvyššia územná jednotka typu veľkých oblastí(krajín)
•NUTS II- rádovo nižšia jednotka, ktorá zodpovedá úrovni stredného článku územno-správneho členenia
•NUTS III – zodpovedá úrovni najnižšie územno-správneho regiónu(kraj)
•NUTSI V,V,VI - predstavuje najnižšie jednotky v hierarchii daného regiónu až po úroveň obce.
NUTS I – 1 región - SR
NUTS II – 4 regióny - kraje: Bratislavský, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko
NUTS III – 8 regiónov - 8 samosprávnych krajov
NUTS IV – 79 regiónov - okresy
NUTS V – 2878 regiónov - obce
Stručnú a principiálnu charakteristiku euró’p. reg. politiky ponúka Európska charta regionálneho plánovania,
ktorá bola prijatá orgánmi Rady Európy v roku 1983 a od počiatku mala ambície stať sa jedným z nástrojov
integračných procesov. Táto charakteristika má nasledujúce zložky:

1.

Úrovne regionálnej politiky: Medzinárodná – národná – regionálna – lokálna.

2.

Princípy: Demokratickosť umožňujúcu participáciu občanov prostredníctvom volených orgánov na jej

tvorbe a realizácii. Ďalej komplexnosť, akcentujúce zasahovanie regionálnej politiky do sektorových politík, do
všetkých oblastí života spoločnosti na všetkých úrovniach územného riadenia. Potom funkčnosť, ktorá zakladá
úspešnosť politiky na vytvorení vhodných územných celkov, rešpektujúcich existenciu regionálneho povedomia

(3)

založeného na spoločných záujmoch a hodnotách. A nakoniec programovosť, ktorá berie do úvahy dlhodobý
charakter potrebných regionálnych zmien. Tie si vyžadujú uplatňovanie programových dokumentov.

3.

Ciele: Vyvážený sociálno-ekonomický rozvoj, zlepšovanie kvality života obyvateľov, zodpovedné

využívanie prírodných zdrojov a racionálne využívanie pôdy.
Európska charta regionálneho plánovania ukladá len základné kamene aktuálnej regionálnej politiky, a jej
systémové rozvinutie je veľmi diferencované v závislosti od podmienok a potrieb regionálneho rozvoja krajiny.
Podmienky pre rozvoj
Zmeniť systém zriadenia z centrálno-odvetvového na regionálne, čo znamená redukciu intervencionizmu a
paternalizmu v regionálnej politike a vytvorenie predpokladov na endogénny regionálny rozvoj. Ďalej vytvoriť
sústavu funkčných ekonomických regiónov.
Decentralizovať kompetencie regionálnej politiky a organicky ich rozdeliť medzi štát, regióny a obce a
demokratizovať systém riadenia spoločnosti na všetkých úrovniach. Ambíciou reformy verejnej správy je splnenie
komplexu nevyhnutných systémových predpokladov pre regionálnu politiku, ktorá sa bude menej opierať o
rozhodnutia a intervencie centra a regionálny rozvoj založí na iniciatíve regionálnych orgánov. Ide o nasledované
predpoklady:
-Uskutočniť decentralizácie politickej moci, kompetencií a financií na regióny a obce a tým vytvorenie troch
kompetentných úrovní verejnej správy a regionálnej politiky: národnej – regionálnej – obecnej. Ďalej vytvoriť
sústavy funkčných regiónov – vyšších územných celkov, plniacich verejnosprávne funkcie nadobecného charakteru
vymedzené na báze princípu subsidiarity ,ako aj úlohy spojené s projektovaním a uskutočňovaním politiky
regionálneho rozvoja. Potom vytvoriť a uplatňovať mechanizmus finančného vyrovnávania, neopodstatnených
regionálnych disparít a napokon pokračovať v procese výstavby demokratických inštitútov riadenia spoločnosti
(regionálnej a obecnej samosprávy).

05) ROZVOJ A HOSPODÁRSKY RAST REGIÓNOV. DETERMINANTY EKONOMICKÉHO ROZVOJA REGIÓNOV

rozvoj je neurčitý pojem, každý mu prisudzuje iný význam

rozvoj popisuje :

–

proces orientovaný na určitý cieľ, kt. závisí od variabilných hodnotových predstáv v priestore a v čase

–

tento proces podlieha neustálim zmenám odrážajúcim sa aj v zmene významu tohto pojmu.

Rôzni autori používajú na meranie rozvoja rôzne definície, mi budeme vychádzať z „magického päťuholníka“

NOHLENa a NUSCHELERa : rast, práca, rovnosť/spravodlivosť, participácia, nezávislosť / samostatnosť.

rast - komu prispieva, dôležitý prvok, udržateľný rozvoj

práca - produktívna činnosť úmerne zaplatená, dôležitý prvok v ekonomike ponuka a kúpyschopný dopyt

rovnosť - rovnomerné rozdelenie príjmov, sociálne napätie

participácia - nečakať nečinne ale zapájať sa

nezávislosť - dôležitý v medzinárodnom kontexte, ekonomicky slabší a silnejší štáty

Pri posudzovaní konkrétneho regiónu jednotlivým kritériám prideľujeme rôznu váhu, ktorá vyjadruje naše

hodnotové predstavy o tom čo rozumieme rozvojom.

Aj v rozvojovej teórii existuje súlad v tom že rozvoj sa musí začať odstaňovaním najhorších nedostatkov

predovšetkým hladu a chorôb pojem rozvoj je často zamieňavaný s pojmom hospodársky rozvoj, hospodársky

rast, hoci tieto dve veci spolu súvisia nie sú totožné, vyplýva to z niekoľkých faktorov predovšetkým z toho že

hospodársky rast je merateľný (napríklad prostredníctvom HDP) dôležité ukazovatele nie sú obsiahnuté v

štatistikách ako napr. samozásobovanie a práca na čierno tovary a služby sa ohodnocujú trhovými cenami kt. sú

často umelo skreslené .Tiež nie sú zarátané škody na ŽP niekoľko rodín má k dispozícii väčšiu časť HDP -

nerovnomerné rozdelenie

(4)

subnacionálny centrálny región - pohraničné regióny, z jednej strany sťažená výmena tovarov, služieb, kapitálu a

poznatkov dopravné náklady vznikajúce pri preprave tovarov a služieb, pracovníkov ....

Export a import z iných regiónov (krajín)

Keďže export sa zvyčajne nerovná importu rozlišujeme regionálnu ponuku tovaru a služieb a regionálny

generovaný dopyt. Nevzťahuje sa to iba na množstvo ale aj na štruktúru. Vplyvom regionálneho

tovarového exportu a importu výroba nie je priestorovo závislá od miesta dopytu. To umožňuje špecializáciu

výroby.

Dopyt závisí od mnohých faktorov - na strane spotreby od disponibilného dôchodku a od očakávaní o budúcom

vývoji, od úrovne nárokov, od noriem a tradícií. Na strane investícii od miery použiteľnej likvidity a od očakávaní do

budúcnosti. Na dopyt prirodzene vplývajú aj ceny a informovanosť. Zvýšenie dopytu v regióne neznamená

automaticky aj zvýšenie výroby v regióne. Dopyt môže byť uspokojený aj z exportu.

•

Y = F ( K , L )

•

Produkčná funkcia priraďuje každému vloženému množstvu kapitálu (K) a práce (L) v určitom časovom

úseku maximálne vyprodukované množstvo tovarov a služieb (Y). Vytvára technickú hranicu, ktorá je určená

technologickým stupňom poznatkov.

•

Prostredníctvom technického pokroku (zvýšenia stupňa technických poznatkov sa produkčná funkcia „sa

posunie nahor“.

Y - vyjadruje celý spotrebný kôš v regióne, jeho zloženie určuje efektívnosť výroby v regióne

Hospodárska štruktúra regiónu neprispôsobuje zmene podmienok okamžite, preto vyrábajú aj tovary a služby kt.

v iných regiónoch vyrábajú efektívnejšie

Efektívna výroba predpokladá aj splnenie rámcových podmienok organizácie - rôzne modely správania, noriem a

hodnôt ako i foriem spolupráce a zariadení na podporu výroby.... Ak tieto inštitúcie chýbajú výroba nedosahuje

objemy, ktoré umožňuje technický pokrok a objem ostane pod objemom určeným produkčnou funkciou. Naopak

ak inštitúcie sa nevedia dostatočne rýchlo prispôsobiť k zmeneným podmienkam môžu sa stať prekážkou v rozvoji

regiónu.

Objem výroby môžeme zvýšiť 4 spôsobmi :



nasadením väčšieho množstva práce

(5)



kapitálu



prostredníctvom technického pokroku



zlepšením organizácie a presadzovaním inštitucionálnych zmien.

•

Práca a kapitál vystupujú v rôznych formách. Vo výrobnom procese sú rôzne nasadené a napriek

klasickým predpokladom ekonomickej teórie sú len ťažko vzájomne vymeniteľné.

•

Štruktúra kapitálovej vybavenosti regiónu spolu so štruktúrou disponibilnej pracovnej sily patria k jeho

najdôležitejším charakteristikám.

•

Regionálna ponuka pracovnej sily a kapitálu sa môže odlišovať od regionálneho dopytu. Preto práca a

kapitál sa vymieňajú medzi jednotlivými regiónmi.

Pracovné sily sa rozlišujú podľa : veku, pohlavia, vzdelania, pracovných skúseností, rasy.....

Hospodárstvu nejde iba o počet zamestnaných pracovných síl ale o pracovný výkon vo veľmi presne definovaných

segmentoch so špecifickou kvalifikáciou. Vzdelanie a pracovné skúsenosti sa zaraďujú medzi najdôležitejšie

požiadavky trhu práce. Preto je dôležitá na úrovni regiónu spolupráca vzdelávacích inštitúcii s predstaviteľmi

miestnej ekonomiky.

Perfektná mobilita kapitálu neexistuje. Stroj na výrobu cukru nevie vyrábať topánky, aj výrobné objekty sú ťažko

adaptabilné. V poslednom období sa objavujú flexibilné typy strojov čo prináša určité priblíženie k ek. teórii.

Medziregionálny presun kapitálu - zakladanie pobočiek v iných regiónoch, sťahovaním podnikov cez regionálne

hranice alebo založením nového podniku v inom regióne. Investície presahujúce regionálne hranice vytvárajú

kanál ktorým sa hospodárske osobitosti iných regiónov prenášajú do vlastného regiónu. Na druhej strane

investíciami prichádza aj vonkajšia kontrola. Presun pracovných síl medzi regiónmi prebieha dvoma

mechanizmami : dennou dochádzkou a migráciou. S migračnými rozhodnutiami súvisia komplexné procesy trhu

práce (kariérny rast, preloženie pracoviska) sociálne a rodinné vzťahy. Ťažko sa identifikujú jednoznačné súvislosti.

Je veľký rozdiel v ochote dochádzať medzi rôznymi vekovými a vzdelanostnými skupinami.

Každý región disponuje zdrojmi, ktoré majú dvojaký charakter a pôsobia ako:

•

faktory rozmiestňovania (lokalizačné faktory),

•

faktory regionálneho rozvoja.

Vnútorné zdroje a vonkajšie podmienky (napr. hospodárska politika) vystupujú ako faktory regionálneho rozvoja.

V súvislosti s regionálnym rozvojom sú lokalizačné predpoklady a priestorové štruktúry dôležité preto, lebo

predstavujú predpoklady na rozvoj oblastí. Rozvojový proces zase mení priestorovú štruktúru – obojstranná

závislosť priestorové štruktúry, ktoré sú pre určité činnosti vhodné môžu byť pre iné nevhodné. regióny s

vhodnými lokalizačnými predpokladmi a štruktúrami sa budú môcť lepšie rozvíjať.

Medzi základné faktory regionálneho rozvoja patria:



prírodné zdroje a životné prostredie



obyvateľstvo a pracovné zdroje

ekonomické činnosti a podmienky rozvoja regiónov:



produkčné činnosti



sociálna vybavenosť



technická vybavenosť.

Štruktúra väčšiny prosperujúcich ekonomických regiónov má v súčasnosti nasledujúce vlastnosti :

výrazné zastúpenie niektorého odvetvia reprezentovaného jednou veľkou firmou, ktorá garantuje prevažnú časť

regionálneho rastu,

diverzifikovaná štruktúra malých a stredných podnikov, ktoré stabilizujú socio-ekonomický rozvoj, Infraštruktúra

sprostredkovateľských a rozvojových agentúr (personálne agentúry, finančné inštitúcie, ekonomické a právne

poradenstvo) Dobre fungujúca infraštruktúrna sieť dopravy, skladov a spojov .... .

06) ČLENENIE EKONOMICKÝCH STATKOV PODĽA CHARAKTERU SPOTREBY, ÚLOHA VEREJNÉHO SEKTORU PRI ZABEZPEČENÍ

PRODUKCIE EKONOMICKÝCH STATKOV. SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA REGIÓNU. (VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE, KULTÚRNE

ZARIADENIA, ŠPORT, ZDRAVOTNÍCTVO, SOCIÁLNE SLUŽBY) KOMPETENCIE V OBLASTI SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY.

TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA REGIÓNU. DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA A VEREJNÁ HROMADNÁ DOPRAVA REGIÓNU. SPOJE.

VODNÉ HOSPODÁRSTVO, ENERGETIKA A ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO.

(6)

+ Technická a sociálna infraštruktúra.doc

07) DOPYTOVO ORIENTOVANÉ KONCEPCIE VYSVETĽUJÚCE REGIONÁLNY ROZVOJ. TEÓRIA EXPORTNEJ BÁZY.

•

Teória exportnej bázy vychádza z toho, že hospodársku bázu regiónu tvoria podniky, ktorých výrobky sa exportujú
do iných regiónov a ekonomík.

•

Regionálnu ekonomiku podľa tejto teórie rozdeľujeme na hospodársku bázu a lokálny sektor.

•

Y = Yx + YL celkový dôchodok regiónu sa skladá z exportného a lokálneho dôchodku

•

YL = ( c – q ) * Y pričom c – je marginálny objem spotreby, q – hraničný objem importu

•

Y = Yx / (1 – c + q) z čoho 1 / (1 – c + q) označuje multiplikátor

Fenomén opísaný v teórii exportnej bázy je známy vždy keď dopyt napr. po oceli na svetových trhoch klesne
regióny s dominantnou výrobou ocele sa dostávajú do problémov. Prepúštanie, neistota, ľudia menej utrácajú,
najprv poklesne predaj luxusných tovarov .... platí to aj opačne pozri slide – Lokálny sektor je závislý od rozvoja
exportnej bázy. Vzťah medzi exportujúcim sektorom a lokálnym sektorom vedie k tomu, že prírastok dôchodkov z
exportu vyvoláva v lokálnom sektore pôsobenie multiplikačného efektu, kt. vedie k prírastku dôchodkov v regióne,
ktorý prevyšuje prírastok dôchodkov exportujúceho sektora.

1000 PJ nárast exportu, 700 PJ ide na spotrebu, 350 PJ importuje a 350 PJ vyrobý lokálna ekonomika ..........
Multiplikátor exportnej bázy predstavuje teda výsledok nekonečného rádu opakovaní spätného plynutia
dôchodkov do regionálneho hospodárstva.

(7)

Iba ak proces spätného plynutia dôchodkov do regionálneho hospodárstva bude môcť prebiehať dostatočne dlho,
bude multiplikátor exportnej bázy pôsobiť v jeho plnom rozsahu. Regionálny dôchodok skúmaného obdobia sa
rovná exportného dôchodku bežného obdobia plus efektu prvého kola exportných dôchodkov predchádzajúceho
obdobia, plus z efektu z druhého kola predposledného obdobia, plus efektu tretieho kola predpredposledného
kola atď. Z toho vyplýva že je rozdiel medzi tým či je zmena exportného dôchodku jednorázová alebo trvalá.

•

Teória exportnej bázy umiestňuje motor rozvoja regiónu mimo regiónu. Exportný dopyt považuje za konštantnú
veličinu bez toho, aby špecifikoval jeho pôvod.

•

Regionálna ekonomika a regionálny dopyt iba primerane reagujú na vzniknutú situáciu.

•

Nedostatky :
- nevyvetluje pôvod exportného dopytu,

- model predpokladá dokonalé prispôsobenie regionálnej ekonomiky k vzniknutým podmienkam,
- model zanedbáva cenovú a z toho vyplývajúcu dopytovú zmenu , ako i zmenu hospodárskej štruktúry.

Exportný dopyt závisí od ohraničenia regiónov ...... Teória nezohľadňuje, že regionálna ekonomika disponuje iba
obmedzenou výrobnou kapacitou a pri pokuse uspokojiť dopyt môže naraziť na jej hranice. Tiež teória
predpokladá že regionálna ekonomika disponuje s dostatočným množstvom voľných výrobných kapacít. Teória
exportnej bázy vyjadruje najdôležitejšie vzťahy regionálnej ekonomiky s inými regiónmy. Pokiaľ sa región
špecializuje na export určitej skupiny výrobkov, potom zmeny v dopyte po týchto výrobkoch sa odrazia v
hospodárskom blahobyte celej regionálnej ekonomiky. Tento fenomén je tým silnejší čím je skúmaná regionálna
ekonomika otvorenejšia.

•

Teória exportnej bázy je vhodná najmä na krátkodobé prognózy hospodárskeho rozvoja malých regiónov.

•

Pri praktickom použití modelu častokrát namiesto dôchodku vychádza z počtu zamestnancov v exportných
odvetviach a v lokálnom sektore.

•

Model poukazuje na potenciálne veľký význam určitých „vedúcich sektorov“ regionálnej ekonomiky, ktoré môžu
byť dôležité osobitne v silno špecializovaných regiónoch. Okrem toho poukazuje aj nato že zmeny vo vedúcich
sektoroch v konečnom dôsledku pozitívne prejavia na ekonomike celého regiónu.
Krátkodobosť vyplýva z toho , že koncepcia vychádza exportnej bázy vychádza z danej štruktúry.
Malá veľkosť regiónov vyplýva z toho, že v ich prípade vplyv mimo regionálnych faktorov na rozdiel od
vnútroregionálnych faktorov relatívne veľký. V prípade malých regiónov je veľmi ťažké zozbierať potrebné údaje na
vykonanie analýzy. Buď rozsiahle prieskumy alebo zjednodušenia viď 2 riadok.

08) DOPYTOVO ORIENTOVANÉ KONCEPCIE VYSVETĽUJÚCE REGIONÁLNY ROZVOJ. REGIONÁLNA INPUT - OUTPUT ANALÝZA.

Výrobný proces má tri základné vstupy - prácu, kapitál a technológiu, resp. poznatky. Tento vzťah sa premieta do
slávnej rovnice produkčnej funkcie: Y = F (K, L, A), kde Y je produkcia, K je kapitál, L je práca a A sú poznatky. Z
produkčnej funkcie vyplýva, že celková produkcia (napríklad rast HDP) môže rásť troma spôsobmi:

(8)

• zvýši sa množstvo kapitálu pripadajúceho na jedného pracovníka (fixné investície rastú rýchlejšie ako počet
pracovníkov a dochádza k akumulácii kapitálu),
• zvýši sa množstvo a/alebo zručnosť pracovníkov, napríklad skvalitnením ich vzdelania,
• zvýši sa úroveň používanej technológie.

Podľa neoklasickej teórie však ekonomika nemôže rásť donekonečna len vďaka fixným investíciám. Ak sa napríklad
nejaká krajina (región) snaží zvýšiť ekonomický rast len vyššou akumuláciou kapitálu, krátkodobo dôjde k zvýšeniu
rastu, ale časom sa táto miera začne znižovať, až klesne na nulu. Platí tu nemilosrdný zákon klesajúcich výnosov.
Ak teda nejaká chudobná krajina (región) nasmeruje veľkú časť svojho HDP do fixných investícií, dosiahne sprvu
vysoký rast. S narastajúcou zásobou fixného kapitálu však bude miera rastu postupne klesať. Po 30 rokoch bude
krajina (región) síce bohatá na stroje a budovy, ale jej ekonomický rast sa bude blížiť k nule. V konečnom dôsledku
sa však dlhodobo udržateľný rast dá dosiahnuť len tretím zdrojom rastu, a tým sú poznatky.

Dopytovo orientované teórie regionálneho rozvoja predstavujú prístup, ktorý skúma vplyv
zmeny dopytu po tovaroch a službách na ekonomiku regiónu. V rámci tohto prístupu sa
najvýraznejšie vyprofilovali dve teórie regionálneho rozvoja.

Prvou je teória exportnej bázy a druhou je regionálny variant input-output analýzy.

TEÓRIA EXPORTNEJ BÁZY hore
Druhá teória, REGIONÁLNA INPUT-OUTPUT ANALÝZA

Regionálna inpout – output analýza je veľmi podobná vzhľadom na svoju štruktúru modelu teórie exportnej bázy.

Model exportnej bázy sa môže chápať ako špeciálny prípad input – output modelu. Zatiaľ čo teória exportnej bázy

skúma kolobeh dôchodkov, regionálna IO analýza sa sústreďuje na vzájomné závislosti medzi jednotlivými

sektormi.

Východiskom každej IO analýzy je IO tabuľka, kt. pozostáva z troch častí : ......

Každá z nich je rozdelená podľa sektorov resp. podľa konečného dopytu a podľa kategórii primárneho inputu.

Opisuje dodávateľské vzťahy v hospodárstve za určitý rok.

Jednoduchá hypotetická tabuľka, kde : L – poľnohospodárstvo, S – ťažký priemyseľ, M – strojárstvo

riadky vyjadrujú aké množstvo dodali jednotlivé odvetvia druhým odvetviam, ktoré sa nachádzajú v stĺpcoch

príklad strojárstvo – ťažký priemyseľ, po diagonále sa nachádzajú dodávky vo vnútri odvetvia

Matica medziodvetvových vzťahov opisuje všetky kombinácie dodávok. Ak sa pozrieme na riadok strojárstva na

maticu vzťahov a maticu konečného dopytu môžeme zistiť štruktúru dodávok tohto sektora. X – predstavuje

(9)

hodnotu hrubej výroby za skúmané obdobie. Keď skúmame stlpec zistíme dodávateľov strojárstva, zistíme od

ktorých odvetví je strojárstvo závislé. Strojárstvo potrebuje okrem dodávok od ostatných odvetví aj výkony od

súkromných domácností – práca, import tovar z iných regiónov, výkony štátu atď. Tieto veličiny sú zachytené v

matici primárenych inputov.

V IO tabuľke ide o jednoduchý, ale pritom podrobný opis štruktúry hospodárstva, predstavuje východiskový bod

pre rozsiahly súbor analytických nástrojov. Táto časť analýzy IO-teórie označujeme ako IO analýza. IO tabuľky

opisujú ako jednotlivé sektory nasadzujú primárne inputy a outputy iných sektorov, aby vyrobili vlastné produkty.

Keď tvrdíme, že rôzne inputy sú vždy dosadené v rovankých pomeroch, môžeme z jednotlivých stlpcov ľahko zistiť

koľko jednotlivých inputov je potrebných na výrobu jednej jednotky outputu daného sektora.

IO analýza dáva odpoveď na otázku „ Koľko musia jednotlivé odvetvia vyprodukovať, aby sa mohlo dodať určité

množstvo tovarov pre konečný dopyt?“

Odpoveď na túto otázku dostaneme, keď opýsaný mechanizmus necháme prebehnúť podľa možnosti viacerými

kolami a výsledky jednotlivých kôl sčítame. Hodnoty Leontieffovej inverznej matici udávajú o koľko viac priamych a

nepriamych efektov musí vyprodukovať sektor v riadku, aby mohol sektor v stĺpci dodať jednotku konečnému

dopytu.

Ak nás zaujíma celkový rast produkcie regionálnej ekonomiky, ktorý vyvolá zvýšenie dopytu v jednom odvetví,

musíme spočítať stĺpcov Leontieffovej inverznej matice.

Doteraz sme IO model opisovali iba v základnej forme ako sa používa na národnohospodárskej úrovni. Pri použití

modelu na regionálnej úrovni vyskytujú dva nové otázky: otázka získania informácii, spôsob zohladnenia väzieb

medzi regiónmi.

Pri konštrukcii reg. IO tabuľky vyhádzame z národnej tabuľky, na regionálnu úroveň dostupné dáta transformuje

prepočítavaním podľa dostupných informácii, štruktúra hosp. . Často nevyhnutný dodatočný zber informácii.

Veľké zjednodušenie fixné koeficienty inputov. Nie je možné jednotlivé vstupy substituovať.

Regionálne importy a exporty sa skladajú z dvoch komponentov s odlišnými faktormi : z dodávok a dovozov z

iných regiónov národného hop. a z dodávok a dovozov z regiónov iných štátov. Tieto dve kategórie v modeli aj

rozdelujeme a preto rozširujeme kolonku primárnych inputov a konečného dopytu o ďalšiu kolonku.

Na modelovanie interakcie medzi regiónov používame IO-modely multiregionálne a interregionálne. Rozdiel je v

spôsobe modelovania spojenia medzi regiónmi.

Pri multiregionálnom modeli sa spojenie medzi jednotlivými regionálnymi IO-modelmi uskutočňuje mimo schémy

input-output analýzy. S dopytom po importe jednotlivých regiónov sa pracuje tak ako keby plynuli na burzu

tovarov kde sa síce diferencujú podľa sektorov ale nie podľa regionálneho pôvodu. Na tejto burze regionálny

dopyt rozdelí do jednotlivých regiónov.

(10)

Pri interregionálnych IO modeloch sa zohľadňuje interregionálny obchod. Toky tovarov medzi odvetviami

jednotlivých regiónov sa budú zaznamenávať podľa zdrojového a cieľového regiónu a podľa zdrojového a

cieľového odvetvia.

Pole označené Vii pozdĺž hlavnej uhlopriečky znázorňuje matice medziodvetvových vzťahov podľa toho ako

vyhádzajú z IO modelov pre jednotlivé regióny. Plochy označené šípkami a Vij mimo hlavnej uhlopriečky obsahujú

diferencované interregionálne tovarové toky medzi regiónom i a j podľa zdrojových a cieľových odvetví.

09) NEOKLASICKÁ TEÓRIA REGIONÁLNEHO ROZVOJA.

Neoklasická ek. teória funguje ak sú splnené predpoklady:

•

hospodárske subjekty sa snažia maximalizovať svoj úžitok,

•

hospodárske subjekty sú relevantne informované o všetkých cenách na trhu,

•

všetky ceny sú pružné,

•

na všetkých trhoch vládne atomistická konkurencia,

Na všetkých trhoch vládne rovnováha a ponuka s dopytom sa teda vyrovnávajú.

Základný model neoklasickej teórie rastu vychádza z agregovanej produkčnej funkcie Y = F ( K , L )

Základná myšlienka neoklasiky je na prvý pohľad jednoduchá „ak sa vyskytnú niekde v hospodárstve stavy

nedostatku, vznikajú cenové rozdiely, kt. signalizujú možnosti pre investície, pre ziskový obchod resp. pre zvýšenie

užitočného preskupenia výrobných faktorov.

V neoklasike neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť.

Neoklasická ekonómia predpokladá, že produkčná funkcia vyžaduje konštantné škálové výnosy vo vzťahu k

pracovnému a kapitálovému nasadeniu.

Technický pokrok sa v neoklasickej teórii považuje za exogénny. Stav technických vedomostí je špecifikovaný ako

funkcia času.

Všetky subjekty sú dokonale informované a maximálne využívajú všetky svoje možnosti, preto v neoklasike sú len

3 možnosti na zvýšenie rastu:

-

zvýšenie nasadenia kapitálu,

-

zvýšenie nasadenia práce,

-

technický pokrok.

Neoklasika predpokladá, že produkčná úroveň pri zvýšení nasadených výrobných faktorov rastie. Pri zvýšení len

jedného výrobného faktora klesá hraničný produkt.

To znamená, že ak pribúda len množstvo nasadenej práce, pracovná sila dostáva za odpracovanú hodinu nižšiu

mzdu.

Ak zvýšime iba nasadenie kapitálu tak sa zvýši kapitálová intenzita jednotlivého pracoviska (K/L) a rastie hraničný

produkt práce.

V rámci modelu sa považuje aj množstvo pracovnej sily za daný (exogénny)

Hraničný produkt je oboch výrobných faktorov pozitívny rastie produkčná úroveň pri zvýšení K ako aj zvýšení L.

•

Jedinú endogénnu veličinu v modeli predstavuje kapitál.

Aby sa mohla zvýšiť kapitálová vybavenosť, musí hospodárstvo investovať. Investovať sa však môže len to čo sa

predtým vyrobilo a ušetrilo nie spotrebovalo. Ak vychádzame z konštantnej miery úspor s, potom investície

predstavujú fixné percento z objemu výroby.

V modeli sa zvyčajne predpokladá konštantná odpisová sadzba d, to znamená že v každom období sa odpíše určité

percento jestvujúceho kapitálu.

Z toho vyplýva, že pre čistú investíciu I platí :

I = sY – dK

(11)

Každý región sleduje k rovnovážnemu stavu K* . Môžeme vidieť že hospodárstvo pri náhodných odchýlkach od K*

k tomuto bodu automaticky vracia. Pri menšej kapitálovej vybavenosti ako K* prevyšujú investície odpisy, čiže

kapitálová vybavenosť rastie. Ak kapitálová vybavenosť leží nad K* investície už nestačia nahrádzať odpisy takže

kapitálová vybavenosť klesá.

Základný model neoklasickej teórie rastu vychádza z uzavretých územných jednotiek, kde sa neuskutočňuje

výmena tovaru a výrobných faktorov medzi regiónmi. K vyrovnaniu dochádza jednoduch vďaka vnútornému

regionálnemu mechanizmu a teda faktu, že v regióne s relatívne nízkym kapitálovým vybavením toto rastie

rýchlejšie ako v regióne s relatívne vysokým kapitálovým vybavením.

V jednoduchom neoklasickom modeli sme uvažovali s dvoma výrobnými faktormi. Praca a kapitál. Vzhľadom na

základné predpoklady neoklasiky oba faktory sa odmeňujú podľa hodnoty ich hraničného produktu. Práca a

kapitál plynú vždy do takého úžitku, ktorý prináša najvyššiu mzdovú sadzbu resp. úrok.

Výrobné faktory sú medzi regiónmy dokonale mobilné – ignorácia priestorového rozmeru.

Dokonalá mobilita tovarov a faktory sú immobilné. Región 1 relatívne väčším množstvom kapitálu a región 2

relatívne väčším množstvom práce. Pf-relatívna cena kapitálu. Pf = Pk/Pl, Krivka T a S udávajú s akou intenzitou

kapitálu vyrábajú oba druhy priemyslu pri rôznych pomeroch cien faktorov.

(12)

10) TEÓRIA POLARIZÁCIE. ODVETVOVÁ POLARIZÁCIA. REGIONÁLNA POLARIZÁCIA KONCEPCIA PÓLOV RASTU A CENTIER

RASTU.

Dôsledky transformačného procesu v krajinách strednej a východnej Európy ukazujú, že rozvojový proces má
tendenciu smerovať nie k vyrovnaniu, ale skôr k udržiavaniu alebo zvýrazňovaniu rozdielov. Vo všeobecnosti,
takýto trend tu možno zaznamenať v omnoho väčšej miere ako v rozvinutých západných krajinách spomerne
stabilizovaným hospodárstvom a vyzretými štruktúrami osídlenia.

Polarizačné efekty a ich pôsobenie v priestore boli popísané aj teoreticky. Na tomto mieste sa patrí spomenúť
mená regionálnych ekonómov G. Myrdala a A.O. Hirschmanna, sktorými sa spájajú počiatky teórie polarizácie. Tí
koncom 50. rokov prišli smyšlienkou, že vsystéme trhového hospodárstva je vo voľnej hre trhových síl vlastná
tendencia k regionálnej nerovnosti, a táto nerovnosť je tým silnejšia, čím je krajina chudobnejšia. Z teórie
polarizácie vychádza záver, že rozvojový proces sa koncentruje na obmedzený počet regiónov, pričom rozvoj iných
regiónov je obmedzený. Polarizovaný vzťah medzi rozvinutým „centrom“ a zaostávajúcou „perifériou“ možno
ilustrovať aj na globálnej úrovni – medzi členskými krajinami EÚ azvyškom Európy.

Súčasne s nerovnomerným priestorovým rozvojom sa prehlbujú sociálne nerovnomernosti – nezamestnanost a
znižujúca sa životná úroveň v zaostávajúcich regiónoch. Tie sú zas hlavnou hnacou silou dalších negatívne sa
prejavujúcich trendov ako úbytok obyvatelov zo sociálne a hospodársky deprimovaných oblastí, a naopak, coraz
väcšie prehustenie v aglomeráciách, prípadne neúnosný nárast periodickej migrácie za prácou.

11) REGULAČNÁ TEÓRIA. FORDIZMUS A POSTFORDIZMUS.

Koncepcia flexibilnej špecializácie vo veľkej miere zodpovedá koncepcii flexibilnej akumulácie regulačnej teórie,

koncepcie však nie sú identické. Kým regulačná teória predstavuje rozsiahlu teoretickú koncepciu a skúma

súvislosti medzi modelom výroby, akumuláciou a sociálnou reguláciou, koncepcia flexibilnej špecializácie len

rozpracováva ideálny typ modelu výroby.

Koncepcia flexibilnej špecializácie považuje za ideálny typ flexibilnej výroby „industrial districts“.

Pojem predstavuje geograficky lokalizovanú sieť malých a stredných firiem, ktoré vyrábajú určité produkty

pomocou deľby práce a medzi ktorými existujú dodávateľské, kooperačné a informačné vzťahy. Služby, ktoré

presahujú vnútornú kapacitu jednotlivých podnikov, sú

spoločne organizované. Ide tu najmä o vzdelanie, technologické poradenstvo, kontrolu kvality, výskum a vývoj,
prieskum trhu, zastúpenie na výstavách a reklamu. Kooperačné správanie medzi firmami je základným znakom
„industrial districts“, pričom dôvera je chápaná ako predpoklad, že firmy vstúpia do otvorenej výmeny informácií a
kooperácií. Predpokladá sa, že v „industrial districts“ sú podniky podporované hustou sieťou inštitúcií, ktoré

(13)

ponúkajú vzdelanie, transfer technológie, predaj a pod. Kritika koncepcie smeruje k jej najslabšiemu miestu - na
jednej strane je požadovaný vysoký stupeň kooperácie podnikov, na strane druhej je potrebné udržať vysoký
stupeň konkurenčného boja. Koncepcia nekriticky pripisuje „industrial districts“ vysoký stupeň dôvery a
kooperácie, zatiaľ čo rozsah konfliktov sa podceňuje. Koncepcii flexibilnej špecializácie tiež chýba fundovanejší
teoretický základ.

Fordizmus je teória riadenia, ktorá vychádzala z princípu zhromadnenia výroby normalizovaných

výrobkov na základe pásovej (konvejerovej) výroby, prehlbovala Taylorove zásady nútenej štandardizácie práce
robotníkov ako základného faktora znižovania výrobných nákladov a rozpracúvala princíp vertikálnej činnosti
koncernu tak, aby sa všetky vyrobné etapy riadili z jedného centra.

Tri základné etapy vo vývoji priemyslu:

I.

etapa – počiatočná etapa rozvoja priemyslu. Jej začiatky siahajú do druhej polovice 18. storočia, kedy začal

proces transformácie manufaktúr na moderné priemyselné závody, resp. zakladanie takýchto závodov so
strojovou výrobou. Typickými črtami nového priemyslu bola strojová výroba, produkcia veľkého množstva
výrobkov a práca pre širší trh, presahujúca hranice regiónu a často aj štátu. Etapa končí približne na prelome 70-
tych a 80-tych rokov 19. storočia, kedy aj začína ustupovať hegemónia Veľkej Británie vo svetovom priemysle
(hospodárstve).
II.

etapa – je často označovaná ako FORDIZMUS, naviazala na predchádzajúcu etapu a zhora sa dá časovo

ohraničiť prelomom 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. Jej názov odvodil taliansky intelektuál A. Gramsci v roku
1971 od zavedenia nového spôsobu výroby automobilov Henrym Fordom. Ten zaviedol v roku 1913 v Highland
Parku v Michigane pri výrobe automobilov montážnu linku. Tento technologický postup umožňoval masovú
produkciu štandardizovaných výrobkov, ktoré rešpektovali rozširujúci sa trh masového konzumenta regulovaný
keynesianskými makro-ekonomickými opatreniami.
III.

etapa – je vo všeobecnosti označovaná ako POSTFORDIZMUS alebo postmodernizmus. Začína od začiatku

spomínaných 70-tych rokov 20. storočia a trvá dodnes. Postfordizmus je označovaný ako nový systém
kapitalistickej akumulácie kapitálu, formoval sa ako reakcia na fordizmus, v jeho pozadí stojí internacionalizácia
a globalizácia priemyselnej výroby a najcharakteristickejšou črtou výroby je jej široko chápaná elastičnosť. Túto
etapu môžeme charakterizovať nasledovnými prejavmi:
-

Deindustrializácie a terciarizácie hospodárstva. Rastie význam terciérnych a kvartérnych aktivít, ekonomické

systémy vyspelých štátov sveta nadobúdajú charakter postindustriálnych spoločností.
-

Reindustrializácia. Ide o proces, keď v priemyselnej výrobe získavajú rozhodujúci význam nové vysoko

technologické odvetvia, ako sú odvetvia elektroniky, presná a jemná mechanika, odvetvia organickej chémie,
farmácie, letecký a kozmický priemysel a iné. Štrukturálne zmeny znamenajú ústup tradičných odvetví
náročnejších na suroviny a vo väčšej miere zaťažujúcich životné prostredie.
-

zmeny v priestorovom rozmiestnení priemyslu. Tieto zmeny sú podmienené tým, že lokalizáciu nových

odvetví určujú nové lokalizačné faktory ako prístup k informáciám (napojenie priemyselných firiem na univerzity
a vedecké inštitúty),-v priemysle získavajú rozhodujúci význam nové technológie. Zavádzanie nových
„informačných“ technológií do priemyslu označujú niektorí autori ako tzv. mikroelektronickú alebo komunikačnú
revolúciu. Veda, výskum a vývoj a kvalifikované pracovné sily sa, okrem iného, stali nevyhnutnou východiskovou
bázou priemyslu. Zavádzanie nových technológií nenáročných na objem surovín a polotovarov umožňuje relokáciu
priemyslu do nízko nákladových oblastí, znižovanie počtu pracovných síl – hlavne nekvalifikovaných, výrobu
špecializovaných produktov (customized products) a získavať výhody zo sortimentu (economics of scope).
-

významné organizačné a inštitucionálne zmeny. Prebieha tendencia posilňovania nadnárodných

korporatívnych spoločností na jednej strane a takisto zvyšovanie významu malých a stredných firiem. Veľký
význam sa prikladá medzi firemným vzťahom, t.j. vytváraniu produkčných sietí, či už medzi veľkou firmou a malými
a strednými firmami ako jeho subdodávateľmi, alebo medzi malými a firmami navzájom nastávajú zmeny v
zamestnanosti podmienené najmä: a) väčšou flexibilitou v pracovných vzťahoch na trhu práce, b) zvýšenými
nárokmi na kvalifikáciu pracovnej sily, c) vo väčšej miere sa žiadajú tzv. multifunkční pracovníci, schopní
akceptovať zmeny náplne práce, d) vzrastá problém nájdenia a udržania si zamestnania a e) do popredia sa
dostáva migrácia pracovných síl, vrátane zahraničnej.
-

Výrazne sa prejavuje internacionalizácia a globalizácia priemyselnej výroby. mení sa ekonomické myslenie,

motivácia a správanie firiem. Tieto zmeny podmieňujú socializácia, ekologizácia a všeobecné humanizácia života.

12) CHARAKTERISTIKA MESTSKÉHO DOPYTU: EKONOMICKÝ DOPYT JEDNOTLIVCOV. EKONOMICKÝ

DOPYT RODINY,

13) DOPYT PODNIKOV PODĽA DRUHOV AKTIVÍT.

(14)

Mestské územie poskytuje:

A) služby

B) schopnosť uspokojovania potrieb

C) image územia

D) utilitu

Mestské územie je zriedkavý tovar (obmedzená rozloha), je nedeliteľné, dopyt po ňom sa časom mení

Gentrifikácia - pri obnove mestských 1/4, zvýšenie hodnoty nehnuteľností vedie ku vysťahovaniu chudobných ľudí z

mesta.

POVAHA DOPYTU

Elasticita dopytu sa rýchlo mení

e= (deltaD/D)/(deltaP/P)

e=1 -> o x% sa zvýši cena a o x% sa zníži dopyt

e=0 -> zmena cely nemá vplyv na zmenu dopytu

e>1 ->rast dopytu viac ako zníženie ceny

e = nekonečno -> malá zmena ceny vyvolá značnú zmenu dopytu

DOPYT JEDNOTLIVCOV

Kvôli: práci, teda zamestnanosti, bezpečnosti, životnej úrovni, ekonomickej slobode, rôznorodosti

ekon. dopyt rodín sa delí hlavne podľa toho, či majú deti a ako staré sú.

Mladé rodiny bez detí: kultúra, vzdelanie, kontakty, možnosť získania bytu

Mladé rodiny s deťmi: škôlky, ihriská, nízka kriminalita, dobrý vzduch

Rodiny s dospievajúcimi deťmi: dobré školy, kultúra

DOPYT PODNIKOV

Priemysel. podniky:

požiadavky na adaptabilnú vzdelanú pracovnú silu

kvalita života v meste

poznatková intenzita v meste

veľa priestoru, silná infraštruktúra

nízke mzdy

Terciárne pod.(služby): zákazníci

dobré kontakty

flexibilná prac. sila

Banky - frontoffice pri zákazníkoch, backoffice - spracovanie dát, vyžasuje len prítomnosť

obchodníkov

Airmestá - s letiskami, kumulácia obchodov

Akivity HI-TEC: image miesta

kontakty (takže čím väčšie metropoly)

synergia s výskumnými ústavmi a univerzitami

heliocentrizmus

blízkosť klientov

Riadiace aktivity.

blízkosť orgánov politickej moci, finančnej moci

centrály vžy vo významných mestách (Londýn, Paríž, Frankfurt, Miláno)

dobrý daňový režim

prítomnosť podobných podnikov

podnikateľské služby, dobré telekomunikácie

hodnota pozemkov je priamoúmerná kvalite životného prostredia

tovar = lokalizácia bývania alebo činnosti

trh = miesto stretu ponuky a dopytu

14) INOVAČNÉ PROCESY

1.4.1 Inovácia a rozvoj
Inovácie sú kľúčovým nástrojom progresívnej evolúcie sveta, kľúčom k pochopeniu ekonomického rastu a vývoja. Otvorenosť
kultúry, sociálneho života, ekonomiky, vytvára predpoklady pre vznik nových kľúčov, ktoré sa vhodne adaptujú na meniace sa

(15)

prostredie. Inovácie začínajú tvorivými ideami. Tvorivosť je ich nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou. Druhou
následnou podmienkou je spustenie akcie, t. j. inovačného procesu.15

V

ekonomických vedách pionierom teórie inovácie a modelovania inovácie sa stal J. Schumpeter.16 Stal sa zakladateľom

neoschumpeterianskej ekonomiky. Inovácie zabezpečujú vysokú pridanú hodnotu, znižujú transakčné, výrobné, prevádzkové a
distribučné náklady. Umocňujú tvorbu ziskov. Pre konzumenta šetria energiu, čas a peniaze.
V

podmienkach trhového hospodárstva, inovácia sa stáva kľúčovým činiteľom zvyšovania konkurenčnej schopnosti

ekonomiky a úspešnosti regiónov.

Inovačný systém vychádza z predpokladu, že firmy, inštitúcie, ľudia sú prepojení sieťou vzťahov (podniky, univerzity, výskumné
ústavy, vládne inštitúcie, subdodvatelia)(
inovátori: Írsko, Veľká Británia, Belgicko, Rakúsko, Nórsko, Taliansko, Island)
dobiehajúci inovátori (Slovinsko, Maďarsko, Portugalsko, Česká republika, Litva, Grécko, Cyprus, Malta;
štáty strácajúce inovačnú aktivitu (Estónsko, Španielsko, Bulharsko, Slovensko, Rumunsko, Turecko).
Slovensko v investíciách do inovácie ani v roku 2005 nedosahovalo úroveň investícií z roku 1989. Slovensko zaostávalo v inovácii
malých a stredných podnikov, v budovaní inovačných inštitúcií, v rozvoji celoživotného vzdelávania a vo výstavbe tzv. bazénu
inovačných poznatkov. Zaostávalo tiež v kooperácii verejných a súkromných investícií, investícií do výskumu (bariéry medzi
sektormi, rezortmi a finančnými inštitúciami).
Slovensko má síce schválený projekt „Minerva" (Mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích
aktivít), ktorý vychádza z Lisabonskej stratégie Európskej únie, ale tento projekt prišiel oneskorene, nemá vyriešený problém
zrýchlenia a zvýšenia nevyhnutných investícií.

Teoreticky je však posunom vpred. Vytyčuje nasledujúce priority:

a)

Budovanie informačnej spoločnosti.

b)

Inovácie, veda, výskum.

c)

Investície do vzdelania a kvalifikácie.

d)

Budovanie inovačného podnikateľského prostredia.

Cieľ by sa mal dosiahnuť:
1.

Zvyšovaním informačnej gramotnosti.

2.

Výskumom na medzinárodnej úrovni. Nájdením zdrojov na udržanie výskumných vedeckých kádrov.

3.

Celoživotným vzdelávaním, predvídaním nových profesií a prípravou ľudí pre tieto profesie.

4.

Efektívnejším prístupom k poznatkom, kooperatívnosťou s verejnou správou, kooperatívnosťou ako činiteľom zvyšovania

konkurenčnej schopnosti.

1.4.2 Inovačné klastre (roje)

Prvá generácia klastrov sa obyčajne opiera o princíp aglomerácie. Aglomeračná ekonomika spočíva vo väzbách firiem po prúde
(downstream firms) špecializovanej infraštruktúre (vhodnej pre viacerých členov klastrov), v koherent-nosti lokácie
(rozmiestnenia), v ekonomike mierky, vo vnútornej deľbe práce a vo vzájomnej komplementárnosti.
Druhá generácia klastrov presúva ťažisko spolupráce na procesy inovácie a procesy učenia (learning). Vzniká efekt vzájomnej
účinnosti, nastupujú pravidlá vzájomného učenia a difúzie inovácie.

Dobrým príkladom pre formovanie prvej a druhej generácie inovačných klastrov sú vedecko-technologické parky.20
V prvej generácii invencie a inovácie z výskumu sa prenášajú do výrobných závodov, ktoré sa orientujú na nové výrobky a ich
umiestnenie na trhu. Výskum, vývoj, podniky, obchod, investori, spotrebitelia, samosprávy, vytvárajú reťazce vzťahov na základe
koncepcie inovácie. Je to tzv. model ekonomiky I.
V druhej generácii inovačné firmy, ktoré sa sústreďujú v určitom priestore, začínajú vytvárať nový dizajn vzťahov, navzájom sa
stimulujú, inšpirujú a podporujú pri tvorbe nových generácií nápadov a výrobkov. Je to kooperácia ino-vátorov (napríklad nový
typ fotoaparátov so zvukovou a pohybovou technikou pomocou komputerov, prepojením na televíziu, internet a pod.)
vytvárajú sa rádovo nové typy regiónov (Silicon Valley, Sophia Antipolis, Boston a pod.). Je to model inovačnej ekonomiky II.

Priority môžu byť rôzne, ale trend na dosiahnutie vysokej kvality života je zjavný. Napríklad Anglicko vložilo viac ako miliardu
libier na vybudovanie atraktívneho informačno-oddychového strediska pri Greenwich. Taliansko doplnilo svoj dizajn

(16)

architektonicky nádhernými štadiónmi. Paríž a Lyon prepájajú svoje zázemie s letiskom pomocou rýchlo-železnice TWG.
Mníchov, Osaka, Denver, Hong-Kong vybudovali nové medzinárodné letiská. Varšava znovu vybudovala a obnovila svoje
historické jadro. Bratislava postavila nové mosty cez Dunaj a diaľničný vnútromestský tunel. Kuala Lumpur buduje novú
diplomatickú a vládnu štvrť. Los Angeles buduje novú vodohospodársku sieť.

OECD tvrdí, že podstatnou silou inovácie je samoorganizácia. V praxi pôsobí “spili-over“, ktorý poháňa interakcia
vedeckých, komerčných, edukačných a verejno-prospešných inštitúcií.
Osobitným problémom inovačnej stratégie je transfer poznatkov. Nejde len jednoduchý prenos poznatkov, ale aj o transfer
prostredníctvom migrácie kvalifikovaných pracovníkov a tvorivých vedcov a inžinierov. Na jednej strane í vysoko rozvinuté
regióny podporujú transfer kvalifikovaných ľudí s požadovanými znalosťami a zručnosťami. Na druhej strane únik takýchto
pracovníkov z hospodársky slabších štátov a regiónov znamená oslabenie ich ekonomiky a spomalenie ich rozvoja. Odlišný
efekt má návrat kvalifikovaných pracovníkov obohatených poznatkami z vysoko rozvinutých štátov a regiónov.
vo Fínsku a vo fínskych regiónoch boli úspešné preto, že okrem spontánneho spill-overu, inovácie boli tiež predmetom
starostlivej koncepčnej práce, doplňovania požadovaných poznatkov z domácich i zo vzdialených zdrojov a úspešného
hľadania spojitosti medzi subjektmi klastrov.

Škandinávci majú svoje skúsenosti s riadiacou činnosťou štátu a zo spolupráce verejného a súkromného sektora. Americký
model nadraďuje trh a spill-over trhu nad akúkoľvek regulačnú činnosť v ekonomike. V skutočnosti aj USA v kľúčových
inovačných vzťahoch preferujú v inováciách programovaciu a plánovaciu činnosť. Dôkazom toho sú keynesianske modely z 30
rokov minulého storočia na rieke Tennessee alebo celonárodný program prípravy vyslania americkej posádky na mesiac.
Vzdelávací systém je v podstate hradený štátom. Výskum je celoštátnou úlohou i cieľom súkromných spoločností. Priemerne
investuje Európska únia do vzdelania 3% HDP, Slovensko 0,49% HDP.

15) TYPY REGIÓNOV

Regióny môžeme uviesť v týchto skupinách:

1.

homogénne areály vyčlenené na základe jedného prvku,

2.

viacprvkové, resp. mnohoprvkové homogénne areály, nodálne regióny,

3.

rozvojové regióny,

4. krajina a jej prirodzený ekonomický potenciál,
5. regióny plánovania.

2.3.1

Homogénne areály

vyčlenené na základe

jedného

prvku

Sú to územia vymedzené na základe jedného dominantného prvku, resp. jedného geografického zjavu.
Jeho diferenciácia vyplýva z rôznej priestorovej intenzity, preto popredný význam tu má zistenie výstižných kvantitatívnych
hraničných hodnôt.
Napríklad pri štúdiu produkcie obilia na jedného obyvateľa môžeme určiť deficitné oblasti, oblasti nadbytkov a oblasti
vyrovnanej výroby a spotreby. Na základe počtu obyvateľov žijúcich v mestách regióny urbanizované, vidiecke a prechodné
typy. Z takýchto regiónov možno bezprostredne vyvodiť závery pre určitý cieľ spoločenskej činnosti.

2.3. 2

Viacprvkové

, resp. mnohoprvkové

homogénne areály

Tieto areály sa vyznačujú viacerými navzájom súvisiacimi javmi, preto sa niekedy nazývajú skupinovými regiónmi.
Vymedzenie regiónov na základe viacerých čŕt môže nesporne poskytnúť komplexnejší pohľad na územie, ale do popredia sa
dostáva nájdenie vhodnej metódy kombinácie a syntézy, t. j. čo najmenšia formálnosť a najlepšie vyjadrenie podstaty
študovaného priestoru. Pri kompletnejšej charakteristike sa obyčajne zahrňuje medzi regiónotvorné črty aj priemysel, sídla a iné
prvky priestoru. Každý región charakterizuje tá skupina prvkov, ktoré v ňom majú najväčší význam.

2.3.3

Nodálne regióny

Vyjadrujú priestorové vzťahy územného jadra k jeho zázemiu.
Tieto vzťahy vyplývajú z priestorovej sociálno-hospodárskej aktivity spoločnosti na určitom území.

(17)

Pod pojmom región sa tu rozumie územný zväzok takej kategórie, ako je štát, národné územie, mesto a jeho zázemie, obec a
jeho katastrálne územie, výrobný závod a jeho surovinové zdroje, prípadne územie, ktoré tvorí jeho odbytovú sféru. Takýto
celok sa vyznačuje vnútornými väzbami a jeho hranica vedie tam, kde tieto vnútorné väzby vyznievajú a kde sa začínajú
prejavovať väzby iného jadra.

2.3.4

Rozvojové regióny

Rozvojové regióny sú novým prvkom v teórii regionalizácie a lokalizácie.
Rozvojové regióny vychádzajú z dynamicko-optimalizačnej klasifikácie, ktorá obsahuje na novej teoretickej základni i požiadavku
praxe, ako poskytnúť základnú informáciu pre spoločensko-ekonomickú aktivitu.
Základným pojmom tejto teórie je pól rastu. Pól rastu určujú hnacie aktivity (podniky, odvetvia), ktoré majú rozhodujúci vplyv na
ekonomickú štruktúru a dynamiku regiónov. Región rastie v dôsledku rozvoja pólu ako celku, a nielen v dôsledku zníženia
nákladov vo výrobných jednotkách. Pól rastu využíva nerastné bohatstvá, vodu, morfologické predpoklady, a iné vlastnosti
konkrétneho stanovišťa. Vyznačuje sa výstavbou materiálnych objektov - ako baní, priemyselných a poľnohospodárskych
závodov, výstavbou ciest a miest. Pri chápaní vnútornej podstaty a lokalizácie pólov rastu majú dôležitý význam pojmy externé
úspory a indukované efekty.

Externé úspory na rozdiel od interných úspor závisia od rastu vzájomne spätých odvetví, resp. od celkového progresu daného
prostredia, od úrovne rozvoja infraštruktúry. Za najjednoduchší typ externých úspor sa pokladajú úspory „bukolického typu"-
včela - sad - med. Včelárove včely užívajú voľne prístupnú potravu z kvetov ovocných stromov. Z toho vyplýva, že externé úspory
reprezentujú efekt, ktorý sa získava takmer zadarmo. Pojem externých úspor vznikol v súvislosti so štúdiom výhod vyplývajúcich
z vybudovanej infraštruktúry, z ktorej ako zo spoločenského fondu ťažia všetky aktivity. Štúdiom vplyvu nových odvetví a aktivít
na rast celého národného hospodárstva sa došlo k novým objavom a externé úspory sa pokladajú predovšetkým za následok
šírenia inovácie. Ak sa v niektorom odvetví prejavia inovačné tendencie, prejavia sa spravidla aj v závislých odvetviach.
Zavedenie dynamického aspektu do štúdia externých úspor viedlo k novému všeobecnejšiemu pojmu - k indukovaným, resp. k
polarizačným efektom. Obrazne možno indukované efekty definovať ako efekty, ktoré sa vzbudzujú vo všetkých hnaných
aktivitách v dôsledku impulzov, ktoré vychádzajú z hnacích aktivít. Ide tu o efekty technologické, geografické, príjmové a
psychologické. Ekonomická báza sa tu poníma ako pole a hnacie a hnané aktivity sú v istom zmysle analógiou primárneho a
sekundárneho obvodu elektromagnetického poľa. Aktivity môžu byť reprezentované odvetviami, sektormi, podnikmi a inými
objektmi, chápu sú teda všeobecne.
Indukované efekt

y môžu nastať ako efekty po prúde alebo proti prúdu. Efekty po prúde sa môžu vzbudzovať po linke výrobnej

vertikály, resp. ako efekty smerujúce dopredu. Možno uviesť napr. efekty vyvolané petrochemickým priemyslom, jeho
výstupmi, smerujúcimi do priemyslu palív, plastických hmôt a chemických vláken, do textilného, obuvníckeho priemyslu,
bytového hospodárstva, dopravy a podobne.

Regióny

-osi

vývoja a rastu

Vývojové osi spájajú navzájom rôzne póly rastu a ekonomickej aktivity. Majú priestorový charakter a pôsobia na problémy
dopravy, infraštruktúry a lokalizácie v širokom zmysle slova. Charakter osi rastu nadobúda konkrétnu formu jeho lokalizáciou v
geografickom priestore. Osi vývoja majú veľkú atraktívnosť pre niektoré druhy lokalizácie priemyslu a súhrnom všetkých
vlastností spolu so štrukturálnymi vlastnosťami vlastného priestoru vytvárajú dobré predpoklady rastu. Sú to obyčajne rýchlo sa
rozvíjajúce územia v zmysle industrializácie, urbanizácie, príjmov obyvateľstva a rastu počtu obyvateľstva.

Upadajúce regióny
Príčinou ich úpadku sú najčastejšie zásadné presuny ťažiska aktivity do iných priestorov, nové objavy, ktoré zatlačia do pozadia
staré aktivity, ale niekedy môže byt príčina aj vo vnútri upadajúceho územia.

Regióny znovurozvoja
Sú to oblasti, ktoré sa po prechodne upadajúcom období stávajú znova atraktívnymi pre ekonomický rast.
Príkladom takéhoto územia je územie kremnicko-štiavnických vrchov s protiľahlou Žiarskou kotlinou, ktoré sa aktivizuje na báze
lokalizácie kombinátu na výrobu alumínia, turistiky, menších závodov náhradného priemyslu, ale za cenu presunu jadier
ekonomickej aktivity z pohorí do kotliny.

Regióny hospodársky nedostatočne rozvinuté
Takéto regióny sa vyskytujú v rozličných častiach sveta, ale ich podstata je v krajinách tzv. Tretieho sveta.

(18)

Hlavným znakom rozvojových krajín a ich regiónov je to, že prírastok obyvateľstva je väčší ako ekonomický rast, čím sa znižujú
príjmy na hlavu obyvateľa.

Regióny plánovania
Regióny plánovania nadobudli praktickú aplikáciu v porevolučnom Rusku. Značná časť intelektuálov porevolučného Ruska
študovala v západnej Európe, kde sa oboznámila s koncepciou E. Haeckla, že vnútornou väzbou prirodzených ekologických
systémov sú energo-produkčné cykly. Tieto viažu všetky súčasti biosféry do koherentných celkov v zmysle kolobehu látok
prostredníctvom energeticko-potravinových reťazcov.
Skúsenosti a poučenia z úpadku regiónov plánovania v Rusku nespočívajú v tom, že súčasná civilizácia nepotrebuje plány a
projekty. Naopak potreba tu je, ale plány musia rešpektovať reality trvalej udržateľnosti a reality prerastania do širšieho
otvoreného svetového prostredia.

Administratívno-správne jednotky
Administratívne členenie sa vyznačuje podobne ako ekonomické členenie hierarchizáciou.
Do obdobia rímskeho impéria siaha štvorstupňový systém, v ktorom mali význačnú funkciu provincie. V Európe sa dnes
najčastejšie stretávame s trojstupňovým systémom, v ktorom sa administratívne obce zoskupujú do okresov a okresy do krajov.
Štúdium a poznanie administratívnych regiónov má v regionalistike význam aj z hľadiska spracovania štatistických materiálov.
Štatistické údaje o počte a pohybe obyvateľov, o hospodárskom a kultúrnom živote sa vydávajú podľa administratívnych celkov
a ich spracovanie a priestorová interpretácia vyžadujú kartografické rozlohovo materiály a podklady.
Zavedením jednotnej štatistickej dokumentácie Európskej únie sa aj na Slovensku zaviedla prezentácia štatistických údajov
podľa NUTS (NUTS 1 - SR, NUTS 2 - oblasti (spojené kraje), NUTS 3 - kraje).

16) REGIÓN A INFRAŠTRUKTÚRA
3.1

Pojem a úloha infraštruktúry

Infraštruktúra je syntetický pojem na označenie súboru vonkajších podmienok pre aktivity vyplývajúce zo života spoločnosti na
konkrétnych územiach. Sú to zariadenia, stavby, inštitúcie nevyhnutné pre prevádzku a rozvoj národného hospodárstva.

Najčastejšie sa vyčleňujú nesledujúce súčasti infraštruktúry:
A.

Ekonomicko-technická infraštruktúra, do ktorej patrí

a)

dopravná a komunikačná sieť (cesty, železnice, mosty, letiská, prístavy),

b)

energetická sieť (ropovody, plynovody, elektrické vedenia, ale v širšom kontexte i elektrárne, plynárne,

c)

spojové služby a zariadenia (spoje, telefónne siete, telegraf, v širšom kontexte i internet.

B.

Sociálna infraštruktúra, ktorá zahrňuje najmä zariadenia pre udržanie života, kvality života ľudí, reprodukciu rodiny,

pracovnej sily, edukačné zariadenia, zdravotné zariadenia, kultúrne zariadenia (byty, obchody, školy, polikliniky, nemocnice,
divadlá, knižnice, galérie a pod.).
C.

Často sa stretávame s pojmami verejná infraštruktúra, informačná infraštruktúra, polycentrické siete infraštruktúry,

infraštruktúra špecializovaných programov. Dokazuje to, že infraštruktúra je široký pojem a možno tento pojem aplikovať pre
veľmi rozmanité aktivity.

Pojem infraštruktúra59 sa utváral pod vplyvom vývoja praxe. V lokalizačných teóriách a v regionalizácii sa sústavne vynára
potreba pomocných zariadení, ktoré môžu slúžiť súčasne realizácii viacerých cieľov a nie sú viazané len na určité formy
výrobných procesov.
Kľúčovou otázkou je úloha infraštruktúry v určitom funkčnom systéme. Funkčnosť systému sa vždy opiera o interakciu činnosti s
okolím systému. Od funkčného aspektu vyplýva, ktoré objekty sú súčasťou systému a ktoré sú napomáhajúcim alebo
podmieňujúcim činiteľom, t.j. infraštruktúrou. Ten istý objekt je niekedy súčasťou funkčného systému, ale v inom prípade je
napomáhajúcim činiteľom.
V etymologickom zmysle slovo infraštruktúra sa skladá zo slova infra = dole nízko, a štruktúra = vzťah objektov, spôsob stavby. V
tomto zmysle infraštruktúra je podkladová sústava objektov tvoriacich určitý typ pomocnej organizácie. Je to sústava
permanentnej inštalácie objektov, slúžiacich určitým výrobným i nevýrobným systémom (priemyslu, zdravotníctvu, školstvu,
rekreácii a pod.).
Infraštruktúra podstatne vplýva na finančné aspekty prevádzky. Niekedy sa uvádza paralela s kvalitou pôdy v
poľnohospodárstve a s efektom pozemkovej renty II.
Zásluhou vyššej bonity pôdy, to isté množstvo práce prináša v rôznom prostredí rozličný ekonomický efekt. Rozdiel je v tom, že
pozemková renta II je efektom vytvoreným prírodnými činiteľmi, kým bonita infraštruktúry je výsledkom ľudskej práce. Je to

(19)

konštantný kapitál v priestore chápaný ako .cievny systém" pre prevádzku vlastného výrobného procesu alebo nevýrobnej
činnosti.

Infraštruktúra je:
•

Systém historicky vytvorených technických, informačných a spoločenských zariadení, ktoré majú vlastnosť slúžiť širokému

okruhu aktivít a nielen tým aktivitám, ktoré boli stimulom ich vzniku. Určité už uložené investície majú potenciál šetriť investície
pre paralelné aktivity alebo následné aktivity.
•

vybudovaná infraštruktúra má tiež potenciál priťahovať následné investície. Územie s dobre rozvinutou infraštruktúrou je

atraktívne pre investorov, pretože môžu využiť už existujúce pomocné zariadenia pre svoju prevádzku a nemusia vkladať veľké
prostriedky na ich výstavbu. Regióny so slabou infraštruktúrou sú z toho hľadiska podstatne drahšie a tým znižujú
prichádzajúcim firmám a podnikateľom ich zisky.

Dôležitou vlastnosťou infraštruktúry je jej flexibilita. Dobre rozvinutá infraštruktúra je schopná rýchlo reagovať na zmenenú
situáciu vo výrobe alebo v živote spoločnosti a rýchlo sa adaptovať na nové požiadavky. Napríklad ak sa musí zmeniť dodávateľ
surovín a smer prepravných nákladov, regióny s dobre rozvinutou prepravnou sieťou zvládnu presmerovanie bez väčších
ťažkostí. Regióny so slabou prepravnou sieťou musia najskôr vybudovať nové prístupové komunikácie, aby mohli prijímať
suroviny od dodávateľa nachádzajúceho sa v inej lokalite ako doterajší dodávatelia. Takáto výstavba si môže vyžadovať i
miliardové investície. Podobné problémy vznikajú i pri nevyhnutnosti presmerovať export hotových výrobkov.
Analýzu si vyžadujú i tzv. prahové limity infraštruktúry. Každá infraštruktúra má svoju priepustnosť, svoje hraničné možnosti. Po
ich dosiahnutí už nemôže plniť nové úlohy. Po ich prekročení nastávajú poruchy v celom systéme. Potrebná je prestavba
pripadne rozšírenie komunikácií, (napríklad ďalší pás na autostráde, prechod na elektrifikáciu železnice, zvýšenie rýchlosti
prepráv, výstavba skracovacích tunelov a pod.).
Infraštruktúra je náročnou investičnou podmienkou rozvoja. Ak dnes chceme zvýšiť napríklad príjmy na obyvateľa o 5 000
korún ročne, vyžaduje si to napríklad zariadenia s nákladom 50 000 korún na obyvateľa. Pri päť miliónoch obyvateľov
dostaneme investičnú požiadavku 250 miliárd Sk.
Bez vyriešenia zdrojov na investície obyčajne nastupuje spomalenie vývoja a prípadne i depresia regiónu.
Čím je región v odľahlejšej - periférnejšej polohe lebo ak sa nachádza v drsných prírodných podmienkach, tým sú náklady na
výstavbu infraštruktúry vyššie.

3.2 Inovačná infraštruktúra
Osobitnú úlohu zohráva informačná infraštruktúra. Ľudská myseľ je samo-organizujúcim sa systémom, využíva spätné väzby z
prostredia o úspešnosti alebo neúspešnosti akcií, vracia sa späť k východiskovému bodu a buď pokračuje v trende alebo skúša
nové smerovanie. Organizuje si potrebné informácie. Analyzuje spoločenskú organizáciu a svoj sociálny kontext. Modeluje vývoj
a opiera sa o úspešné riešenia.
Kreativita má svoj kontext s kultúrou, poznatkami, hodnotami i s organizáciou (Obrázok č.4).

Evolúciu prístupov k regionálnemu rozvoju a k tvorbe regionálnej infraštruktúry možno dobre študovať na príklade Fínska.

Fínsko prešlo štyrmi vývojovými štádiami v stratégii regionálneho rozvoja:

1.

Rozvojová podpora výstavby technickej infraštruktúry a lokácie priemyselných závodov do hospodársky slabo rozvinutých
regiónov. Podpora kvalifikácie, zakladanie nových vysokých škôl v regiónoch bez univerzitných tradícií.
2.

Nástup nových informačných technológií a prechod na poznatkovo-oriento-vanú spoločnosť.

(20)

3.

Vstup do Európskej únie a využívanie štrukturálnych fondov.

4.

Spolupráca s Európskou úniou, ale uplatňovanie stratégie vychádzajúce z fínskych skúsenosti a z domáceho potenciálu.

Fínsko pokladá prvú etapu regionálneho rozvoja s priamou podporou štátu pri výstavbe infraštruktúry a priemyselných
závodov, v hospodársky slabšie rozvinutých regiónoch za úspešnú. Táto stratégia však začala ustupovať s nástupom
informačnej éry a uvádzania do života poznatkovo-orientovanej ekonomiky. Hnacou silou ekonomiky sa stávali know-how pre
vysoké technológie a špecializácia na inovované výrobky .Bolo treba udeliť kompetencie inováto-rom v regiónoch. Bolo treba
vytvoriť predpoklady pre priamu spoluprácu výskumu, univerzít, priemyslu a regiónov. Ak v roku 1950 Fínsko malo len dve
univerzitné strediská - Helsinki a Tampere, roku 1980 počet vysokých škôl vzrástol na dvadsať v desiatych strediskách. Osem z
nich bolo v regiónoch bez univerzitných tradícií, pokladaných za fínsku perifériu.
Efekt zo založenia vysokých škôl bol nad očakávanie vysoký. Vytvorila sa infraštruktúra pre výskum a rovnomerné
rozmiestnenie kvalifikovaných odborníkov i v menej rozvinutých oblastiach (Tampere, Oulu, Jyväskylä, Joehsun a ďalšie).
Univerzity v následnej etape umožnili vytvoriť výskumné technologické centrá a centrá pre technologický rozvoj. Podieľali sa tiež
na príprave regionálnych rozvojových programov. V deväťdesiatych rokoch vzniklo centrum pre expertízne programy a
centrum pre regionálne programy. Obe pomáhajú regiónom vyvíjať programy svojho rozvoja. Centrum pre expertízne
programy súčasne koordinuje činnosti rôznych expertíznych stredísk v regiónoch. Vo Fínsku sa tak vytvorila infraštruktúra - sieť
experimentálnych stredísk, ktorá odpovedá na výzvy informačnej spoločnosti pre 21. storočie. Centrá vytvárajú tiež spojenia
medzi výskumom a priemyslom. Technologické centrá zodpovedajú za prípravu projektov a praktickú implementáciu
programov.
Za týchto okolnosti priame zásahy vlády do ekonomiky nie sú veľké. Sieť centier a regióny zabezpečujú umiestňovanie značnej
časti investícií do rastových sektorov v regiónoch.
Informačná infraštruktúra prešla cez stáročia neuveriteľným vývojom revolučných technických a organizačných inovácií a dnes
prostredníctvom internetu informácia sa môže dostať od odosielateľa k spotrebiteľovi (od počítača k počítaču) bez ohľadu na vzdialenosť
za zlomok sekundy.
Informačná infraštruktúra sa stala predmetom bojov politických zoskupení, najmä úsilia ovládať masmédiá. Kto ovládne médiá
získava veľkú možnosť pôsobenia nielen na myslenie ľudí, ale i na obchod, vojenské aktivity, verejnú kontrolu, hospodárstvo i
politiku.
K strategickým objektom dnes patrí i vrcholová športová infraštruktúra. Bez nej žiadny štát alebo región nemôže počítať s
účasťou na významných medzinárodných podujatiach alebo so získaním oprávnenia organizovať majstrovstvá Európy, sveta,
olympiády.
Infraštruktúra je v centre záujmu i Európskej únie, ktorá si uvedomuje jej význam pri posilňovaní súdržnosti (koherencie) a
prevádzkyschopnosti Európskej únie ako celku. Značná časť prostriedkov z eurofondov smeruje na posilnenie infraštruktúry.

17) TEÓRIA UČIACICH SA REGIÓNOV
Učiace sa regióny sú novou koncepciou, ktorá pomáha prechodu regiónov do vyššieho štádia rozvoja prostredníctvom
inovácie. Odpovedajú na výzvu zastaviť pokles výkonnosti regiónu, prípadne jeho prepad do stagnácie a depresie. Odhaľujú ako
sa vyhnúť nebezpečiu zotrvačnosti vývojom prekonaných prístupov - path dependency.
Teória obracia pozornosť na siete ekonomických a politických aktérov, ktoré mobilizujú regióny, k inováciám a podstatne
zefektívňujú ľudský kapitál v regiónoch.
Učiace regióny sú nová generácia regionálnej politiky, ktorá umožňuje prekonať stereotypy a modelovať rozvoj pomocou
inovácií. mobilizuje politikov, tvorcov rozhodnutí, vedcov, priemyselné a obchodné komory, odbory, rizikový kapitál, t. j. aktérov
rozvoja k učeniu ako prekonávať bariéry rastu a zavádzať novú organizáciu a nové technológie.
Proces učenia otvára priestor pre difúziu inovácií zvonka.
Teória upozorňuje na tri typy uzatvorenosti:
a)

Funkcionálnu uzatvorenosť (udržiavanie tradičných výrobných programov, tradičných zakonzervovaných medzifiremných

vzťahov a pod.);
b)

Kognitívnu uzatvorenosť (spoločný svetonázor, spoločná ideológia);

c)

Politickú uzatvorenosť (politický konzervativizmus, udržiavanie stereotypov z hora, inštitucionálna uzatvorenosť,

administratívna obruč).

(21)

V nových regionálnych jadrách sa proces učenia opieral o inkubátory, vedecko-technologické parky, technopoly, o využívanie
samopodporných mechanizmov. Významnú úlohu plnili tzv. informačné služby. Sú to inštitúcie, ktoré učia ako efektívne využiť
poznatky v podnikateľskej činnosti.

- poznatkový spill-overu, ktorý sa opiera o:

 výmenu názorov,
 tvorbu lokálnych klastrov znižujúcich náklady,
 špecializáciu a vytváranie vyššej produktivity práce.

blízkosť a spolupráca kvalifikovaných pracovníkov vytvára multiplikačný efekt a podporuje inováciu alebo inými slovami, že
poznatkový spill-over závisí od blízkosti a susedstva v užšom geografickom priestore.
V šesťdesiatych rokoch rizikový kapitál sa už podstatným spôsobom podieľal na investíciách do poznatkových odvetví v Silicon
Valley. V podstate ide o akceptovanie princípu rastúcej návratnosti, čo je úplne odlišný koncept ako bol princíp klesajúcej
návratnosti., ktorý mal zabezpečovať ekonomickú stabilitu. Je to princíp prekonávania stereotypu a učenia sa ako prechádzať do
novej inovatívnej štruktúry pomocou predstihu výskumu a prípravy projektov.
Proces učenia v regiónoch zahrnuje nielen učenie sa z úspechov, ale i učenie z omylov a z neúspešnosti stratégií.
Roku 1990 Európska komisia prijala nový model učenia a pre tvorbu inovačnej stratégie na regionálnej úrovni. Zahrnuje -
regionálne inštitúcie a technologický transfer, infraštruktúru, plán pre regionálne technológie, regionálne inovačné stratégie.
V týchto kategóriách vytvorila Fond na podporu inovácie v regiónoch.

18) NOVÁ EKONOMIKA A METROPOLITNÉ REGIÓNY

Pojem nová ekonomika sa začal používať v USA začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a vyjadroval optimizmus z
dosiahnutých ekonomických úspechov. Výroba nachádzala odbyt, hovorilo sa o konzumnej spoločnosti, do popredia sa dostal
rast služieb, zavádzali sa nové technológie, hyperglobalizácia otvárala USA stále širšie trhy, hodnota kapitálu sa zvyšovala.
Optimizmus sa šíril i v dôsledku nízkej nezamestnanosti, nízkej inflácie a nádeji, že ustupujú i cyklické ekonomické krízy a bude
sa udržiavať sústavný ekonomický rast. Zdalo sa, že USA vstúpili do zlatého veku trvalej prosperity
V pozadí sa vynárala poznatkovo-orientovaná spoločnosť a poznatkovo-orientovaná ekonomika.
Globalizácia a informačné technológie reštrukturalizovali americkú ekonomiku, otvárali dvere odbytu, imigrácii odborníkov z
celého sveta, vývozu práce a kapitálu do regiónov s nízkymi nákladmi na mzdy, kde prinášali najvyššie zisky. Dolár stále vládol
finančnému svetu.
V roku 2000 sa napriek optimistickým očakávaniam prejavili znaky krízy, sila dolára spadla, rástla inflácia, stúpla
nezamestnanosť, rástla konkurencia a na americkej prosperite sa prejavili i dôsledky krízy v iných oblastiach sveta. Udržanie

(22)

zlatého veku si vyžadovalo akceptovať širšie pravidlá svetového politického, ekonomického a sociálneho systému. V USA
nastúpila vášnivá diskusia a samotnom pojme nová ekonomika.

inovačné požiadavky:
1.

Sústredenosť na kvalitu a nie na kvantitu pracovných miest;

2.

Dokonalé poznanie funkcie štátu v globálnej ekonomike;

3.

Postupovať prezieravo v podnikateľských zámeroch a iniciatívach;

4.

Investovať do humánneho kapitálu, kvalifikácie a zručnosti pracovníkov;

5.

Investovať a spolupracovať na informačnej infraštruktúre;

6.

Podporovať inovačno-výrobné klastre;

7.

Podstatne zvyšovať kvalitu života a životného prostredia;

8.

Pomáhať regiónom, aby prešli na stratégie učenia sa inovovať, t. j. vnímať ducha dynamiky novej ekonómie.

Adaptívna efektívnosť

 schopnosť inštitúcie sústavne sa inovovať,
 kontinuálne sa učiť,
 zabezpečovať produkčné transformácie ekonomiky

Sústavná inovácia, učenie, kreativita a adaptácia sú podstatné pre stratégiu trvalej udržateľnosti priemyselných podnikov a
všetkých inštitúcií.
Osobitná úloha prislúcha pri stimulácii a rozvíjaní inovácií veľkým mestám, najmä metropolitným centrám a ich regiónom.
Kultúra sústavne sa inovovať je dnes naliehavou a bezpodmienečnou požiadavkou a táto požiadavka má dlhodobý charakter.
Vyžaduje si zosieťovanie.

Preferencia kvality a pochopenie limitov kvantitatívnych stratégií
V starej ekonomike rýchlo rastúce metropoly sa usilovali zväčšovať veľkosť a počet svojich podnikov, zvýšiť zamestnanosť a riešiť
nezamestnanosť. Kvantitatívny rast neprinášal očakávaný efekt.
V novej ekonomike je situácia zložitejšia. Do popredia sa dostáva rozvoj aktivít vysokých technológií a vytváranie pracovných
miest vyššej kvality. V popredí je rast príjmov. To si vyžaduje reštrukturalizáciu ekonomiky, obnovu a zmenu programov.
Viaceré metropoly však rastú rýchlo a vyznačujú sa veľkou imigráciou ľudí bez vyššej kvalifikácie, ktorí tlačia na tvorbu
nenáročných pracovných miest veľkého rozsahu. Preto sa vynárajú pokusy znížiť a obmedziť migrácie, premiestňovať firmy
nižšej náročnosti na kvalifikáciu, do menších miest v zázemí metropol.

Tabuľka č. 3: Koncepcia ekonomického rastu v starej a novej ekonómii v USA

Preferencie v starei koncepcii

Preferencie v novei koncepcii

Za výhodné pri lokalizácii firmy sa pokladá miesto nízkych nákladov

(lacné lokality)

Preferujú sa miesta, v ktorých sa nachádzajú tvorivé,

nové ideí a schopnosti učiť sa

Najpodstatnejšie je pritiahnuť investorov (vytvárajúcich pracovné

miesta)

Najpodstatnejšie je pritiahnuť tvorivých ľudí schopných

tvoriť inovačné programy

Klasické lokalizačné faktory sa orientujú na komplex podmienok

prostredia pre firmu (atraktivitu pre prevádzku)

Kultúrne prostredie, kvalita života sú podstatné pre

príchod a prácu poznatkovo-orientovanych
pracovníkov a kolektívov

Regióny a metropoly sú úspešné v konkurencii, ak majú

konkurenčné prednosti v zdrojoch, v zručnostiach a
schopnosť udržať si stabilitu vzťahov

Regióny a metropoly sú úspešné
v konkurencii ak disponujú osobnosťami
a inštitúciami schopnými inovovať, učiť sa
a adaptovať sa na rýchle a často neočakávané
zmeny

(23)

Za rozvoj zodpovedá vlastník (podnikateľ, štát, mesto,
nadnárodná korporácia) ako samostatná zložka

Za rozvoj zodpovedá strategické partnerstvo

podnikateľov, vlády, mimovládnych inštitúcií i
nadnárodných korporácií

V novej ekonomike podstatným rastovým činiteľom je rýchly a bezbariérový prevod inovačných výsledkov do komerčnej sféry.
Metropoly obyčajne majú početné možnosti prepájania inovácie s odbytom (komercializáciou). Sú to napríklad inkubátory,
vedecko-technologické centrá, vedecko-technologické parky, programy, inštitúcie pre transfer technológií, inštitúcie pre rizikový
kapitál.

19) PODNIKATEĽSKÉ A INOVAČNÉ KLASTRE (ROJE) AKO NÁSTROJ VYSOKEJ KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI ŠTÁTU A REGIÓNU

Za najčastejšie formy organizácie klastrov H. Gasler150 pokladá:
a)

klastre rovnocenných partnerov,

b)

klastre subdodávateľského systému (jeden centrálny aktér),

c)

klastre hierarchických úrovní dodávateľov a subdodávateľov.

komplex predstavuje kooperačný potenciál vyznačujúci sa rozmanitosťou závodov, napojených na kľúčový závod alebo
skupinu kľúčových odvetví. Podstatou sú vnútorné spojenia (klastre), ktoré možno rozčleniť do piatich skupín. Sú to:

a)

vzťahy energetické,

b)

technické,

c)

ekonomické,

d)

ľudský faktor,

e)

element osmozy (napr. indukované efekty, infraštruktúra a pod.).

Teória úspešnej konkurencie podnikov pomocou vzájomne prepojených rojov v troch nadväzných výskumných blokoch:
V prvej fáze vytvoril model, ktorý sa stal známym ako model diamantového rámca úspešnosti (obrázok č.11) so štyrmi faktormi
vysokej konkurenčnej
schopností.
Obrázok č. 11: Činitele úspešnosti a konkurenčnej schopnosti (M, Porter - Model diamantového rámca)

Podľa Portera úspešná previazanosf zahrňuje:
a)

faktory miestnych podmienok (napr. práca, kapitál, pôda),

b)

faktory odbytu,

c)

komplexný roj s podpornými a subdodávateľnými inštitúciami,

d)

stratégie podnikov pre kooperáciu a súťaž.

V prvej fáze výskumu, aktivity vlády a potenciál vlády pre rozvoj pokladal za externality. Vyzdvihoval predovšetkým autonómnu
spoluprácu podnikov, ktoré majú spoločné záujmy. Sú to najmä:

 dostatočne rozsiahly a dynamický trh,
 záujem o sofistikované produkty,

(24)

 dostatok subdodávateľov špecializujúcich sa na doplňujúce aktivity, ktoré ale vychádzajú zo spoločných záujmov všetkých

podnikov patriacich do klastra,

 vysokú kvalifikáciu, výskum a vzdelanie.

V druhej fáze svojich výskumov Porter už vyzdvihoval úlohu vlády ako významného činiteľa ekonomického rozvoja, ochrany
národného priemyslu a potencionálneho poskytovateľa domáceho kapitálu. Vládnu politiku a rozhodovací proces vlády
pokladal za dôležitého činiteľa konkurenčnej schopnosti.
V tretej fáze rozšíril svoj model o inovačný potenciál, poznatkovú banku a trvalú udržateľnosť ako predpoklady pre dosiahnutie
vysokej podnikateľskej úrovne firiem.

Vzdelávanie musí zabezpečovať:
•

vysokú úroveň riadiacich kádrov,

•

adekvátnu kvalifikáciu pracovnej sily,

•

dobre pripravený manažment pre zahraničnú spoluprácu,

•

vysokú úroveň všeobecnej kultúry .

Existujú medzinárodné firmy, ktoré v priebehu niekoľkých mesiacov sú schopné odkopírovať a uviesť do vlastnej výroby
inovácie cudzích úspešných firiem. Jedinou obranou je rýchla obmena inovácií a tým i udržiavanie predstihu.

Inštitúcie celoklastrového manažmentu: Účastníci klastra odvádzajú určitý poplatok na činnosť celoklastrového riadenia.

20) URBANIZAČNÉ MEGATRENDY

Koniec dvadsiateho storočia priniesol na celom svete prevratné zmeny v politike, ekonomike, sociálnej oblasti a v
ekologizácii všetkých oblastí technického rozvoja. Tieto zmeny majú ďalekosiahly vplyv na ďalšie smerovanie
rozvoja miest vo svete ako aj na Slovensku. Sú zdrojom významných urbanizačných megatrendov. Poznanie týchto
megatrendov má podstatný význam pre samosprávne a riadiace orgány miest a mestských častí, pretože ich
zohľadnenie v rámci mestskej stratégie a politiky, pri rozhodovaní o vynaložení nedostatkových finančných zdrojov
má podstatný vplyv na rozvojové perspektívy a konkrétne zámery miest a obcí. Treba tiež skonštatovať, že nové
trendy znamenajú aj určité zmeny smerovania urbanizačného procesu na Slovensku, ktorý ešte zďaleka nieje
ukončený

Výzva v smere reštrukturalizácie miest je pod vplyvom viacerých megatrendov (Ivanič-ka, K. - Rakšányi, P., 2002):
•

Zvyšovanie hustoty zástavby v centrálnych oblastiach mesta, ktorá vedie k zomknú ti u priestorových

štruktúr v centrách miest a k rastu ich kompaktnosti. Veľkosť priemyselných zón sa zmenšuje a sa presúva
smerom k perifériám mesta. Súčasne vzniká problém revitalizácie uvoľneného územia.
•

Rastie rozsah plôch v centrálnych lokalitách vymedzených pre rozvoj sektorov podnikateľských a

obchodných služieb.
•

Dochádza k nárastu obytných zón s vysokou hustotou v centralizovaných lokalitách a s nižšou hustotou na

perifériách.
•

Záhradkárske osady a vojenské priestory v centralizovaných lokalitách sa vysúvajú von z mesta.

•

V dôsledku rastúcich príjmov obyvateľstva a voľného času sa viac priestoru vyčleňuje na rekreačné využitie.

•

Dochádza k urýchľovaniu urbanizačných procesov v dôsledku procesov ekonomickej a politickej integrácie v

rámci EÚ.
•

Dochádza k silnému rast sektoru služieb v centrálnych častiach veľkých miest.

•

Dochádza k poklesu rozsahu prepravy osôb do zamestnania a za nákupmi.

•

Obnovujú sa najcennejšie bytové domy v centrálnych častiach mesta.

•

Hodnotné nevyužité územie v prelukách sa doplňuje zástavbou o vysokej hustote.

•

Znižuje sa hustota bývania v panelovej výstavbe na okrajoch miest.

•

Priemysel sa premiestňuje do periférnych priemyselných oblastí (zón).

21) CHARAKTERISTIKY TRHU NEHNUTEĽNOSTÍ

Trhy nehnuteľností sa skladajú z trhov nehnuteľných aktív a z trhov na použitie nehnuteľností (majetkových trhov).
Ceny nehnuteľností sa určujú na trhu nehnuteľných aktív (to znamená na trhu pozemkov, bytov, priemyselných,

(25)

komerčných a iných stavieb). Ponuka nových nehnuteľností závisí od vzťahu ceny nehnuteľností na trhu a
stavebných nákladov na novú výstavbu alebo na obnovu jestvujúcich nehnuteľností, vrátane nákupu pozemkov.

Príčinou rastúceho dopytu na trhu nehnuteľných aktív je rast nájomného na trhu na použitie

nehnuteľností (majetkový trh). Vyšší dopyt na kúpu nehnuteľností je výsledkom toho, že príjmy z prenáj-mov sa
stávajú ziskovejšie, a preto sa vlastníkom oplatí investovať peniaze do nákupu alebo výstavby nehnuteľností. Rast
počtu transakcií dáva následne podnet na rast aktivity na trhu nehnuteľných aktív.

Trh nehnuteľností môžeme definovať na jednej strane
dopytom, ktorý je závislý od množstva finančných
prostriedkov určených na nákup pozemkov a stavieb.
Dopyt vzniká v dôsledku vlastných úspor investorov a
tiež ako dôsledok prístupnosti úverov. Na druhej
strane tento trh závisí od ponuky nehnuteľnosti zo
strany doterajších vlastníkov nehnuteľností a to tak
súkromných ako aj verejných.

Dva pravé kvadranty (severovýchodný - SV a
juhovýchodný - JV) reprezentujú trh pre použitie
priestoru (majetkový trh).
Dva ľavé kvadranty (severozápadný - SZ a
juhozápadný -JZ) zobrazujú trh nehnuteľných aktív.
SV kvadrant má dve polosi: východnú polos veľkosti
fondu nehnuteľností (celková plocha disponibilných
bytových alebo nebytových priestorov), ktorú možno

vyjadriť pomocou množstva m2 a severnú polos nájomného za jednotku priestoru. Krivka 5 D ukazuje, ako závisí
dopyt na priestor od výšky nájomného pri určitom stave ekonomického systému. Pohyb po krivke nám ukazuje na
aké množstvo priestoru vznikne dopyt, ak sa zmení výška nájomného na severnej vertikálnej poloosi.
V

rovnovážnom stave sa dopyt na priestory rovná disponibilnej veľkosti fondu nehnuteľností S. Dopyt

na priestory teda závisí od výšky nájomného R a od stavu ekonomiky:

D( R, Ekonomika) = S
vzorec 2.1

Diagram vzťahu majetkového trhu a trhu nehnuteľných aktív si zachováva svoju platnosť aj pre nehnuteľnosti,
ktoré využívajú ich vlastníci na vlastné potreby. V tomto prípade miesto ročného nájomného je treba uvažovať s
ročnými nákladmi na využívanie vlastných priestorov. Výšku týchto nákladov bude ovplyvňovať priemerná veľkosť
nákladov na údržbu a správu priestorov, výška ročných splátok bankového úveru, ktorý bol poskytnutý na nákup
príslušnej nehnuteľnosti a pod.
Prirodzene, čím je nižšia úroková sadzba, tým si domácnosti môžu dovoliť kúpiť na úver drahší byt, pretože nižšia
úroková sadzba znižuje objem ročných splátok pôžičky. Ich rozhodovanie bude ovplyvňované rovnakými
podmienkami ekonomických a kapitálových trhov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia aj na trhoch prenajímaného
majetku.
Prirodzene fungovanie uvedených trhov je závislé od širšieho podnikateľského prostredia, a to najmä ekonomickej
aktivity všetkých podnikateľských subjektov, úrovne úrokových mier, likvidity finančných prostriedkov, úverovej
prístupnosti, úrovne zdaňovania, komplikácií pri získavaní stavebného povolenia, informovanosti o trhu, úrovne
činnosti jednotlivých aktérov pôsobiacich na trhu a pod. Zo schémy je zrejmé, že dosahovanie rovnováhy dopytu a
ponuky je menej jednoduché ako v prípade potravinárskych alebo bežných spotrebiteľských komodít. Efektívne
fungovanie takéhoto trhu nie jednoduché zabezpečiť a vyžaduje si mnohoročný rozvoj podnikateľského
prostredia, legislatívy, informačných systémov a rozvoja znalostí podnikateľov. Z tohto dôvodu je potom aj
zaujímavé sa zaoberať stupňom zrelosti trhu.
Tabuľka 2. /Klasifikácia trhov nehnuteľností na základe ich základných charakteristík

(26)

Vyspelé trhy

Rozvíjajúce sa trhy

Vynárajúce sa trhy

Prvotriedne lokality na

výstavbu Perspektívne

ziskové investície tam kde je

rast a teda znížené riziko

Dlhodobá ;rozvojová

perspektíva

Solventný dopyt na bytovú

výstavbu Maloobchodné strediská

vykazujúce rast príjmov

Projekty rekreačného charakteru

a na využitie voľného času

Miestne bývanie Výstavba

kancelárskych priestorov v centrálnych

podnikateľských obvodoch v

najvýznamnejších mestách Výstavba

priemyselných

stavieb Hotely pre podnikateľov

Riziká

Vysoké vstupné náklady

Menej možností pre

diverzifikáciu výstavby

Značné fluktuácie trhu v dôsledku

nesprávneho načasovania

rozvojových

investícií Výber nesprávnych lokalít,

ktoré nie sú pripravené na

ekonomický rast

Nedostatočný miestny dopyt

Problémy s registráciou nehnuteľností v

katastroch Nedostatky pri kontrole

výstavby Absencia kvalitných informácií a

profesionálnych služieb

IRR12 äz 15% : Výnosy

4 až 7 %

IRR 13 až 22 %; Výnosy 8 až

lí%;

IRR 20 až 35 % , Výnosy 12 až 16

%

22) STUPEŇ ZRELOSTI SLOVENSKÉHO TRHU NEHNUTEĽNOSTÍ.

Zrelosť - termín, ktorý sa využíva na označenie stupňa rozvoja, ktorý bol na trhu dosiahnutý
Pochopenie úrovne zrelosti trhu- uľahčenie interpretácie správania sa trhu na využitie nehnuteľností
(majetkového) trhu uľahčuje tiež prijatie investičných rozhodnutí na trhu, pretože zjednodušuje predvídanie vývoja
tohto trhu.

Trhy nehnuteľností podľa stupňa ich zrelosti: vyspelé, rozvíjajúce sa, vynárajúce sa
- líšia sa podnikateľskými príležitosťami, rizikom a očakávanou návratnosťou (pozri tab. 2.1).

Klasifikácia trhov nehnuteľností na základe ich základných charakteristík

tab. 2.1

Vyspelé trhy

Rozvíjajúce sa trhy

Vynárajúce sa trhy

prilezitosti
Prvotriedne lokality na
výstavbu Perspektívne ziskové
investície tam kde je rast a
teda znížené riziko
Dlhodobá ;rozvojová
perspektíva

Solventný dopyt na bytovú
výstavbu Maloobchodné strediská
vykazujúce rast príjmov
Projekty rekreačného charakteru
a na využitie voľného času

Miestne bývanie Výstavba
kancelárskych priestorov v
centrálnych podnikateľských
obvodoch v najvýznamnejších
mestách Výstavba priemyselných
stavieb Hotely pre podnikateľov

Riziká

(27)

Vysoké vstupné náklady
Menej možností pre
diverzifikáciu výstavby

Značné fluktuácie trhu v dôsledku
nesprávneho načasovania
rozvojových
investícií Výber nesprávnych
lokalít, ktoré nie sú pripravené na
ekonomický rast

Nedostatočný miestny dopyt
Problémy s registráciou
nehnuteľností v katastroch
Nedostatky pri kontrole výstavby
Absencia kvalitných informácií a
profesionálnych služieb

Očakávaná návratnosť
IRR12 äz 15%
Výnosy 4 až 7 %

IRR 13 až 22 %;
Výnosy 8 až lí%;

IRR 20 až 35 %
Výnosy 12 až 16 %

Na základe tab. 2.1 môžeme skonštatovať, že slovenský trh vykazuje skôr vlastnosti vynárajúcich sa trhov i keď
niektoré znaky miestneho bratislavského trhu preukazujú známky rozvíjajúcich sa trhov.
-trhy nehnuteľností v strednej Európe majú skôr menej rozvinutý charakter, keďže historicky sa začali utvárať len
nedávno.

IRR (internal rate of return) - vnútorné výnosové percento (ukazovateľ)
-určuje úrokovú mieru, pri ktorej sa súčasná hodnota peňažných prostriedkov, ktoré investícia vynesie počas
ekonomickej životnosti vyrovná investičným nákladom.
- prijateľné sú len varianty s vnútornou mierou výnosnosti vyššou, ako je stavebníkov cieľ ziskovosti pre danú
investíciu. Vypočítané vnútorné výnosové percento sa teda porovnáva s vyžadovanou výnosnosťou investície,
respektíve s výnosnosťou alternatívneho projektu. Ak je vnútorné výnosové percento väčšie ako diskontná miera,
ktorá zahŕňa aj riziko spojené s realizáciou projektu, je projekt efektívny. Ak by sa investícia financovala len z
bankového úveru, potom by vnútorné výnosové percento malo byť vyššie ako je úroková miera úveru, z ktorého
financujeme investičný projekt.
Tabuľka 2.2
Porovnanie zrelostí h trhov nehnuteľností v Bratislave a v krajinách Juhovýchodnej Ázii

Položky zrelosti

Bratislava

Hongkong

Djakarta

; Kuala
Lumpur

Užívateľské a
investičné príležitosti

Početné, donedávna
v obmedzených
segmentoch

Početné

Vynárajúce sa Vynárajúce

sa

Flexibilita

Zlepšujúca sa

Vysoká

Zlepšujúca sa Nízka

Profesie

Nedostatočná
špecializácia

Špecializovan
á

Nešpecializova
ná

Nešpecializ
ovaná

Informačný výskum

Slabý, postupne sa
zlepšujúci

Dobrý

Slabý

Slabý

Otvorenosť./

Stredná

Stredná

Obmedzená

Obmedzen
á

Štandardizácia

Nízka

Vysoká

Nízka,
špecializujúca
sa

Nízka

Stabilita hodnoty

Nízka

Stredná

Stredná

Nízka

Stabilita výstavby

Nízka

Stredná

Nízka

Nízka

Z tohto hľadiska je zaujímavé porovnanie slovenského trhu nehnuteľností s trhmi vo vybraných mestách v
Juhovýchodnej Ázii z pohľadu zrelosti týchto trhov (pozri tab. 2.2).

detailnejšie rozobratie jednotlivých položiek zrelosti pre slovenský trh:

(28)

Užívateľské a investičné príležitosti
Dopyt na kvalitné administratívne nadštandardné priestory sa v posledných rokoch významne zvýšil hlavne v
Bratislave. Ide o nehnuteľnosti kategórie A. V súčasnosti do takejto kategórie je možné zaradiť bratislavské
business centrá, Polus centrum, Národnú banku. Dopyt sa prirodzene premieta do ceny nájomného za takéto
priestory. Vysoké ceny znamenajú výzvu pre mnohých investorov.
Už v súčasnosti je zrejmý dopad na obsadenosť budov v zastaralých a zle spravovaných administratívnych
priestorov v Bratislave, ktorých je značné množstvo. V niektorých starších administratívnych budovách dosahuje
miera neobsadenosti priestoroch presahuje 30 %. Vo všeobecnosti tiež možno konštatovať, že reálna hodnota
nájomného, okrem nájomného v nadštandardných budovách klesá.
podnikateľské príležitosti : výstavba obchodných centier a hypermarketov, výstavba nových skladov(pretože je to
neraz jednoduchšie ako obnovovať starý typ nevyhovujúcich skladových priestorov)
V oblasti priemyselných stavieb po období značného útlmu nastáva konjunktúra spôsobená najmä prílivom
zahraničného kapitálu v uplynulých rokoch, pritom sa však ukazuje, že je skôr výhodnejšie stavať na zelenej lúke
ako investovať do obnovy existujúcich priestorov. V oblasti bytovej výstavby nastáva v Bratislave tiež konjunktúra
po dlhých rokoch útlmu.

Flexibilita trhu nehnuteľností
posledné roky- trh lepšie reaguje na trhové signály- dochádza k výstavbe tých nehnuteľností, po ktorých je dopyt.
Flexibilita- sa zvyšuje, no nedosahuje úroveň flexibility v Českej republike, kde rýchla reakcia na dopyt spôsobila
podstatné zníženie cien prenájmov, ako aj zníženie cien nehnuteľností.
V skutočnosti Bratislava sa v roku 2005 zaradila medzi tri mestá s najvyšším prírastkom ceny prenájmov z krajín
Európskej únie, hoci ešte dva roky dozadu sa skoro vôbec neobjavovala v prehľadoch nadnárodných realitných
konzultačných spoločností.

Profesie na trhu nehnuteľností
V tejto oblasti- veľa nedostatkov
Na Slovensku zatiaľ nepripravujeme vysokoškolských špecialistov pre danú oblasť tak, ako je to bežné v
anglosaských krajinách (real estate alebo property manažment).
-nevyžaduje sa osobitná kvalifikácia realitných maklérov
-snaha presadiť do praktickej činnosti kódex realitného makléra., darí sa tak urobiť vo vzťahu k špecialistom, ktorí
sú združení v realitných alebo maklérskych asociáciách.
-osoby, ktoré sú mimo týchto inštitúcií nie vždy takýto kódex zohľadňujú
-chýbajú špecialisti na analýzu trhu nehnuteľností, na oceňovanie trhovej hodnoty stavieb.
-mechanizmus kontroly dodržiavania etického kódexu nie je však dostatočne prepracovaný.
-profesia realitného makléra- možné vykonávať ako neviazanú živnosť bez dodržiavania etických zásad a na nízkej
profesionálnej úrovni(negat. vplyv na klienta)
-deravosť legislatívy a nízka výkonnosť súdnej moci nie vždy umožňuje klientovi sa dovolať svojich práv.
-s nástupom rozsiahlejších zahraničných investícií a v dôsledku privatizácie bánk sa situácia v posledných rokoch
začala rýchlejšie meniť. Okrem zahraničných stavebných firiem na slovenský trh prenikli viaceré filiálky
renomovaných investičných spoločností ako aj firmy poskytujúce rozličné špecializované služby potrebné pre
realitný trh. Tieto firmy prinášajú na Slovensko nové profesie, ktoré tu predtým neboli ako sú správa nehnuteľných
fondov (asset a portfólio manažment), facility manažment, analýza trhu nehnuteľností a pod.
V dôsledku menšieho rozsahu trhu a neskoršieho prijatia radikálnych reforiem, trhové prostredie stále zaostáva vo
svojom rozvoji za ostatnými krajinami Vyšegrádskej štvorky, kde príslušné zmeny prebehli už skôr.
Vysoké školstvo má problémy reagovať na uvedené zmeny. Napr. v súčasnosti národné hospodárstvo potrebuje
ročne 700 absolventov Stavebných fakúlt, no ich celkový počet nepresahuje číslo 500. Z uvedeného počtu niektorí
zostávajú študovať v doktorandskom Štúdiu, odchádzajú do zahraničia alebo idú pracovať do iných odvetví. V
dôsledku zlej slovenskej vysokoškolskej politiky uplynulých rokov (trvalo nízke investície do najlepších univerzít v
SR) nám určitý počet študentov odchádza študovať do zahraničia, a to najmä do Českej republiky, kde po skončení
štúdia väčšinou aj zostávajú.

Štandardizácia trhu
Štandardizácia je pomerne nízka. Na trhu je výstavba a prenájom nehnuteľností zabezpečovaná veľmi
rôznorodými sieťami aktérov, spôsoby hodnotenia efektívnosti a oceňovania nehnuteľností sú dosť rôznorodé,

(29)

dohody o prenájme nemajú vždy štandardný charakter, k čomu zrejme vedie aj nejednoznačný výklad právnych
noriem a často nízka právne povedomie občanov a firiem

Informačný výskum
Informačný výskum trhu je na nízkej úrovni. Chýbajú informácie, prieskumy sa robia sporadicky, chýbajú
organizácie, ktoré by sa danej činnosti systematicky venovali, prevláda záujem aktérov na trhu utajovať
informácie. Uvedené skutočnosti samozrejme spôsobujú, že investície na takomto trhu sú značne rizikové, čo
odrádza zahraničných investorov vkladať svoje peniaze do výstavby slovenských nehnuteľností.

Otvorenosť trhu
V dôsledku radikálnych ekonomických reforiem v uplynulých štyroch rokoch sa stal slovenský trh podstatne
otvorenejším v porovnaní s minulosťou, čo sa nesporne prejavilo v rastúcej stavebnej aktivite nielen slovenských
ale najmä zahraničných firiem.

Stabilita hodnoty
Hodnota nehnuteľností v slovenskej republike má v súčasnosti tendenciu k rastu, najmä v regiónoch, kde
významne rastie ekonomická aktivita a znižuje sa nezamestnanosť. Keďže však v slovenskej ekonomike naďalej
prebieha transformácia, nemožno povedať, že došlo k stabilizácii hodnoty nehnuteľností. V každom prípade rast
konkurencie na trhu nehnuteľností vytvára tlak na stabilizáciu hodnotu. Na druhej strane rast otvorenosti trhu vo
vzťahu k solventným krajinám môže spôsobiť problémy pri obstaraní si bývania v niektorých zaujímavých
rekreačných dedinách, kde dôjde k skupovaniu domov na rekreačné využitie zo západoeurópskych krajín, čo sa už
v niektorých lokalitách začalo aj keď zatiaľ v obmedzenom rozsahu.

Stabilita výstavby
Stabilita výstavby je nízka. V deväťdesiatych rokoch došlo k poklesu stavebnej aktivity v dôsledku
makroekonomických stabilizačných opatrení, ktoré však neovplyvnili všetky segmenty trhu. Na druhej strane došlo
k zlacneniu úverov v porovnaní s minulosťou. Naproti tomu po roku 2003 zaznamenávame výraznú stavebnú
konjunktúru najmä v Bratislave.
Trh nehnuteľností na Slovensku okrem uvedených charakteristík naráža na celý rad problémov. Medzi
najzávažnejšie treba spomenúť:
-Veľký počet prekrývajúcich sa štátnych a verejných inštitúcií (komplikovanosť získania stavebného povolenia a
územného rozhodnutia);
-Nedostatok efektívneho monitorovania a koordinácie aktivít v rôznych inštitúciách (napr. nedostatočná
spolupráca medzi ministerstvami pri rozpracovaní zásad bytovej politiky);
-Problémy organizačnej kultúry (problémy spolupráce medzi súkromnými a verejnými inštitúciami, problémy pri
zoskupovaní síl a združovaní prostriedkov a pod.);
-Nedostatočná spoľahlivosť a neúplnosť informácií;
-Nie vždy transparentné podnikateľské praktiky;
-Nerozvinuté kapitálové trhy;
-Nerozvinuté systémy zberu informácií, prístupu k nim a ich rozširovanie;
-Neefektívne územné plánovanie.

23) CYKLICKÝ VÝVOJ TRHOV NEHNUTEĽNOSTÍ
Ak skúmame trhy niektorých komodít v ekonómii, zisťujeme, že aj v praxi môžeme využiť závery o fungovaní
dokonalých trhov.
Dokonalý trh predpokladá, že na trhu pôsobí veľký počet dodávateľov výrobku, ktorí si navzájom konkurujú, ďalej
je tu veľa kupujúcich, ktorí majú dokonalý prehľad o cenách, a preto si môžu vybrať takého dodávateľa, ktorý
poskytuje pri predaji svojho produktu najlepší podiel kvality výrobku k predajnej cene. V takýchto podmienkach
systém speje k svojej rovnováhe, pretože ponuka a dopyt sa dostávajú do stavu rovnováhy, čím trh určuje cenu
produktu.
V prípade pozemkov a nehnuteľností je ekonomická teória skúmajúca ideálne trhy málo použiteľná. Trhy sú
nedostatočne transparentné, trh nie je pri alokácii rôznych funkčných využití efektívny, ponuka a dopyt sú len
málokedy vzájomne vyvážené, pretože územie reaguje na trhové signály až so značným časovým posunom, čo je

(30)

spôsobené okrem iného aj časovým odstupom, ktorý uplynie od rozhodnutia začať projektovať a realizovať stavbu
až po jej odovzdanie do užívania.
Pre správanie sa trhov nehnuteľností je preto typický cyklický vývoj, ktorý je dôsledkom fluktuácií ponuky a dopytu
na nehnuteľnosti. Tieto fluktuácie je ťažké dopredu predvídať, pretože na ne vplýva rad vzájomne
spolupôsobiacich faktorov. Predvídanie cyklického vývoja má však značný význam pri rozhodovaní o alokácii
investícií do nehnuteľností. Krízové javy v sektore nehnuteľnosti sú totiž zdrojom významného investičného rizika.
Predvídanie takýchto rizík sa stáva stále aktuálnejšie pre Slovensko, do ktorého prúdi rastúci podiel zahraničných
investícií. Rastie konkurenčné prostredie na realitných trhoch a objavili sa aj prvé bankroty stavebných investorov
a developerov, ktorí neboli schopní správne predvídať dopyt. Vážne problémy sa začínajú prejavovať aj na trhu
starších komerčných a administratívnych nehnuteľností, ktoré svojou kvalitou nespĺňajú požiadavky súčasnej doby
a vysoká miera ich neobsadenosti spolu s nízkym výberom nájomného spôsobuje nedostatok prostriedkov
potrebných na ich urgentnú obnovu.

Priebeh realitných cyklov
Typický realitný cyklus sa skladá z nasledujúcich fáz - vzostup, konjunktúra, úpadok (recesia) a kríza. Počas
vzostupu nadmerný dopyt spôsobuje rast hrubého nájomného, čo vyvoláva rastúce príjmy z čistého nájomného.
Rast príjmov z prenájmov môže viesť až k prudkému nárastu predajných cien za nehnuteľnosti, čo stimuluje rast
objemu novej výstavby a rekonštrukcií. V určitom momente môže rastúca ponuka na nehnuteľnosti prekročiť
dopyt. V priebehu výnimočných cyklov sa počas konjunktúry vo výstavbe získali silné dôkazy o vzájomnej závislosti
medzi sektorom nehnuteľností a finančnými kapitálovými trhmi, ktoré majú tendenciu sa pripojiť k
budovateľskému rozmachu. V dôsledku rýchleho vzrastu ponuky finančných úverových prostriedkov sa často
stavia v najvyšších objemoch aj na vrchole realitného cyklu, keď fáza recesie nie je príliš vzdialená. Odovzdanie
mnohých stavieb potom nasleduje až vo fáze hospodárskeho poklesu, keď dochádza k rýchlemu poklesu
nájomného a cien za nehnuteľnosti. V dôsledku toho dochádza k vydraženiu nehnuteľností, krachu firiem a k
zmenšovaniu stavebnej aktivity. Finančné inštitúcie, ktoré v čase konjunktúry rozšafné prideľovali úvery, v
dôsledku strát prehodnocujú svoju úverovú politiku. Počas hospodárskeho poklesu aj najčastejšie dochádza k
zlyhaniu bankových inštitúcií.

Na obr. 2.2 je zobrazený teoretický priebeh akéhokoľvek hospodárskeho cyklu (teda i cyklu trhu nehnuteľností) tak,
ako ho identifikoval už v 19. storočí francúzsky ekonóm C. Juglar (Bosserele, E., 1999). Po období expanzie a
rýchleho rozvoja (krivka ab), nasleduje kríza (b) s prechodom do recesie (c), po čom nasleduje obdobie zotavenia
ekonomiky (d). Cyklické javy prebiehajú vo viacerých rokoch, pričom ich priebeh začína od jedného maxima a
pokračuje v ďalšom maxime, alebo alternatívne začína jedným minimom a končí ďalším minimom.

Obr. 2.2 Teoretický priebeh realitného cyklu

Na zistenie cyklického priebehu vývoja trhu nehnuteľností sa môžu v praxi využívať rozličné ukazovatele. Jeden z
ukazovateľov - celková miera rentability nehnuteľností za všetky odvetvia podnikovej sféry - sa používa napr. vo
Veľkej Británií. Výsledky výpočtov realizovaných na základe štatistických dát pomocou tohoto ukazovateľa umožnili
identifikovať v rokoch 1962 až 1992 päť cyklov na trhu nehnuteľnosti vo Veľkej Británií. Tieto cykly sú dobre
viditeľné na obr. 2.3. Každý cyklus je ohraničený dvoma po sebe nasledujúcimi lokálnymi minimami grafu (niže).
Priemerná doba cyklu v rokoch 1962 až 1992 predstavovala vo Veľkej Británií štyri až päť rokov, pričom priebeh
jednotlivých cyklov sa značne odlišoval.
Posilňovanie priebehu realitných cyklov v dôsledku silnej angažovanosti finančných trhov sa pokúsili skúmať
britskí odborníci na základe štatistických dát, keďže je známe, že disponibilita úverových prostriedkov umožňuje
vcelku dobre interpretovať príčiny nastatia rôznych etáp cyklického vývoja na trhu nehnuteľností. Bankový sektor
pritom spravidla má problémy pri predvídaní krízových javov na trhu nehnuteľností a poskytovaním nadmerného

(31)

množstva úverových prostriedkov za výhodných podmienok neraz prispieva k prehlbovaniu týchto cyklov.
Uvedenú skutočnosť môžeme vysledovať na obr. 2.4, kde je ukázaný priebeh cyklického vývoja trhu
administratívnych a obchodných nehnuteľností, ako aj objem poskytnutých úverových prostriedkov na tieto ciele
vo Veľkej Británii v rokoch 1973 až 1989, keď sa prejavili dva väčšie cykly na trhu nehnuteľností.

Obr.2.4: Výstavba obchodných a administratívnych priestorov

(32)

Výstavba obchodných a administratívnych

priestorov a bankové úvery poskytnuté

realitným spoločnostiam vo Veľ kej

Británií

(v pevných cenách z roku 1985)