Polia - úvod

Zhrnutie prednášky

Video úvodom pripomína, ako sa premenné ukladajú v pamäti a koľko bajtov zaberajú jednotlivé dátové typy (char 1 bajt, int 4 bajty, long a double 8 bajtov). Na príklade dvoch testov a ich priemeru ukazuje, že pri väčšom počte hodnôt je samostatné deklarovanie premenných nepraktické a nepružné. Ako riešenie sa zavádza pole, teda súvislá skupina hodnôt rovnakého dátového typu uložených v pamäti vedľa seba. Pole sa vytvára zápisom typu, názvu a počtu prvkov v hranatých zátvorkách, napríklad int test[8], a prvky sa indexujú od 0 (pri ôsmich prvkoch od 0 do 7). Neinicializované prvky obsahujú náhodné zvyšky z pamäti a hodnotu prvku možno vypísať cez printf s formátom %i.

• - Každý dátový typ zaberá v pamäti pevný počet bajtov (char 1, int 4, long a double 8).
• - Samostatné premenné test1, test2, ... sú pri neznámom počte hodnôt nepraktické.
• - Pole je súvislá skupina hodnôt rovnakého dátového typu uložených v pamäti vedľa seba.
• - Deklarácia poľa: typ, názov a počet prvkov v hranatých zátvorkách, napr. int test[8].
• - Prvky poľa sa indexujú od 0, takže pole s 8 prvkami má indexy 0 až 7.
• - Neinicializované prvky poľa obsahujú nepredvídateľné zvyšky z pamäti.
• - Prvok poľa sa vypíše cez printf s formátom %i a indexom, napr. test[1].

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.