P2: Modularizácia prípadov použitia a ich vyjadrenie v UML

Zhrnutie prednášky

Prednáška nadväzuje na úvod do prípadov použitia a venuje sa ich modularizácii pomocou vyjadrenia v UML. Na príklade prípadu použitia „Objednať tovar“ sa ukazuje, ako rozsiahly tok s množstvom krokov (napríklad vyhľadávanie tovaru či kontrola stavu zásob) sťažuje pochopenie hlavného procesu. Riešením je vyčlenenie vedľajšej funkcionality do samostatných prípadov použitia, ktoré sa vyvolávajú z hlavného toku, analogicky k procedurálnym volaniam v programovaní. Predstavuje sa aj koncept pomocného toku (podľa Ivara Jacobsona) ako doplnkovej postupnosti krokov v rámci toho istého prípadu použitia, ktorá sa nevyvoláva samostatne. Zdôrazňuje sa dôležitosť konzistentnej terminológie (napr. jednotné slovo pre aktiváciu/vyvolanie) a využitie alternatívnych tokov na odľahčenie hlavného toku od menej podstatných výnimkových situácií.

• - Rozsiahle prípady použitia s mnohými krokmi strácajú prehľadnosť a je vhodné ich modularizovať.
• - Vedľajšia funkcionalita (napr. vyhľadávanie tovaru) sa dá vyčleniť do samostatného vyvolávaného prípadu použitia.
• - Vyvolanie prípadu použitia je analogické procedurálnemu volaniu v programovaní – návrat späť po vykonaní podfunkcie.
• - Pomocný tok (podľa Jacobsona) je doplnková postupnosť krokov v rámci toho istého prípadu použitia, ktorá sa nevyvoláva samostatne.
• - Dôležitá je konzistentná terminológia (jedno slovo pre aktiváciu/vyvolanie) kvôli zrozumiteľnosti pre čitateľa.
• - Alternatívny tok umožňuje odľahčiť hlavný tok od menej podstatných výnimkových krokov (napr. doplnenie zásob).
• - Hlavné (užívateľské) prípady použitia predstavujú ciele používateľa na vyššej úrovni, zatiaľ čo vyvolávané podprípady tvoria nižšiu vrstvu funkcionality.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.