PSI 2020 - 12. prednáška - Metódy tvorby softvéru

Zhrnutie prednášky

Posledná prednáška semestra uvádza metódy tvorby softvéru ako úplné balíky praktík, na rozdiel od čiastkových praktík ako sledovanie prípadov použitia, prototypovanie, testovanie či refaktoring. Metódy sa líšia podľa spôsobu vyrovnávania sa s neistotou: prediktívny prístup sa opiera o dôkladnú prípravu a plánovanie (vodopád, V-model), reaktívny a adaptívny o rýchlu spätnú väzbu (inkrementálny, iteratívny a iteratívno-inkrementálny vývoj). Vodopád sa napriek nižšej schopnosti znižovať riziko stále používa kvôli prirodzenému spôsobu uvažovania, zmluvným a procesným tlakom, ako aj pri bezpečnostne kritických alebo dobre známych systémoch. Ako prvý príklad konkrétnej tradičnej vodopádovej metódy sa predstavuje britská SSADM z 80. rokov, ktorá stavia na podrobnom modelovaní biznisu a dátových entít a na formálnosti procesov.

• - Softvérové inžinierstvo vzniklo okolo konferencie NATO v roku 1968 a univerzálny postup zaručujúci úspech projektu sa dodnes nenašiel.
• - Praktiky sú čiastkové (prípady použitia, prototypovanie, testovanie, refaktoring), metódy sú úplné balíky praktík (SSADM, Unified Process, TDD, Scrum).
• - Pri voľbe metódy či praktiky sa treba vždy pýtať prečo; malé projekty nemusia využívať všetko.
• - Základným problémom je neistota, ktorú metódy riešia buď prediktívne (dôkladná príprava a plán), alebo reaktívne a adaptívne (rýchla spätná väzba).
• - Inkrementálny vývoj pridáva hotové črty postupne, iteratívny zjemňuje celý softvér vo viacerých kolách; v praxi sa kombinujú.
• - Reaktívne prístupy znižujú riziko skôr, no vodopád sa používa kvôli prirodzenému uvažovaniu, zmluvám a pri bezpečnostne kritických alebo známych systémoch.
• - SSADM je tradičná vodopádová metóda z Británie s dôrazom na modelovanie dátových entít a formálnosť procesov.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.