DOC

prednasky

prednasky od prof.modraka

Formát: DOC
Veľkosť: 1,5 MB
Pridané: 2008
Stiahnutí: 2 304
Hodnotenie: 5,0/5

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

RIADENIE KVALITY – Základné pojmy Prednáška 1

Kvalita výroby

Úvod do inžinierstva a manažérstva kvality

1. RIADENIE KVALITY - základné pojmy

1.1 Postavenie kvality v konkurenčnom prostredí

Trhová ekonomika = silný konkurenčný boj firiem o prežitie

Potreba hľadania vhodných stratégií prežitia alebo rastu

Stratégie prežitia alebo rastu:

1. ZNIŽOVANIE CENY PROSTREDNÍCTVOM NÁKLADOV

(technickými a organizačnými opatreniami)

Nevýhody:

vedie k cenovej vojne

má krátkodobý charakter

2. INVESTOVANIE DO NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ
Nevýhody:

značné nároky na finančné prostriedky

potreba realizácie investičnej výstavby

;

ľahko opakovateľný prístup

3. ZMENA PRÍSTUPU KU KVALITE PRODUKTOV
Výhody:

je veľmi ťažko napodobiteľná (závisí od celkovej podnikovej kultúry)

vedie k efektom dosahovaným v stratégii č. 1

Kritériom pre posudzovanie účinnosti stratégie je:

„Rýchlosť prispôsobenia sa konkurencie na prijatú stratégiu"

Reputácia - ďalšia zbraň v konkurenčnom boji firiem

Reputácia je založená na konkurenčných prvkoch v oblasti:

 kvality,

 spoľahlivosti,

 dodávke,

 cene.

Pohľady na reputáciu:

Kto stratí reputáciu v oblasti kvality, potrebuje veľmi dlhý čas na zmenu obrazu v očiach
zákazníka.
Reputácia firmy má vplyv na vytváraní obrazu národnej reputácie.

Manažment kvality - účinný nástroj na vytváranie reputácie firmy.
Kvalita produkcie a schopnosť jej udržania - t.j. svetový trend uplatnenia produktov na trhu.

1.2 Postavenie zákazníka v konkurenčnom prostredí

Zákazník je spoľahlivý indikátor reputácie - relatívna úspešnosť realizácie produktov

(závisí od uspokojovania potrieb zákazníka)

Klasifikácia potrieb zákazníka

1. základné potreby (funkčnosť, ...)

Ich nesplnenie: úplná nespokojnosť

Ich splnenie: nevedie k zvyšovaniu reputácie

2. výkonnostné potreby (zákazníkom požadované charakteristiky)

Ich nesplnenie: vysoká nespokojnosť

Ich splnenie: vysoká spokojnosť

3. neočakávané potreby (nie sú zákazníkom špecifikované, avšak ho potešia)

Ich nesplnenie: nevedie k zhoršovaniu reputácie

Ich splnenie: veľký vplyv na reputáciu

Rýchlosť šírenia negatívnej reklamy je ďaleko vyššia, než rýchlosť šírenia pozitívnej
reklamy.

Úloha riadenia kvality - nájsť rozumný pomer v investíciách do uspokojovania

jednotlivých potrieb zákazníka.

Na zákazníka vplývajú:

interné vplyvy - osobné potreby

vytváranie lojálneho

zákazníka

externé vplyvy - očakávania

Tieto zásady platia nie len pre externých, ale aj pre interných zákazníkov.

Pre uspokojovanie rozhodujúcich požiadaviek zákazníka je žiadúce uplatňovanie
marketingového mixu (komplexnej ponuky výrobku).

Marketingový mix:

Produkt - výhody jeho úžitkových vlastností
Cena - porovnanie s konkurenciou, hodnota pre zákazníka, návratnosť nákladov
Miesto - distribúcia, sprostredkovatelia, čas

Podpora predaja - reklama, vzťah s verejnosťou

Zabezpečenie komplexnej ponuky sa uskutočňuje systematickými postupnosťami akcií
(procesmi), ktoré vedú k dosiahnutiu stanoveného cieľa.

Základné požiadavky na procesy:

definovanie správnych procesov (redesing procesov),

správne vykonávanie procesov (štandardizácia),

komplementárnosť (opak nekoherentných funkčných útvarov),

najcitlivejšími článkami procesov sú ľudia,

dôraz je potrebné klásť na prekonávanie rozhraní medzi internými procesmi
ako aj medzi podnikom a jeho okolím.

1.3 Základné predpoklady smerovania ku kvalite

Poslanie

Vízia

Hodnoty

Na dosiahnutie vízie si podnik vytvára 3 substratégie:

1. Trhová stratégia - cieľový trh, ponúkaný trh, cenu a distribúciu
2. Finančná stratégia - riadenie aktív a pasív
3. Operačná stratégia - proces transformácie marketingového plánu do

výrobného procesu

Uvedené pohľady na kvalitu nám umožňujú pochopiť podstatu TQM ako schopnosť vyrábať
produkty s vyššou kvalitou a nižšími nákladmi

Prekonaný prístup: riadenie kvality je ponímané ako jeden z podsystémov riadenia Nasledujúci
prístup: riadenia kvality je ponímané ako celý systém riadenia

Číže nie manažment kvality, ale kvalitné manažérstvo

1.4 Základné prístupy k definovaniu kvality

Pokusy štandardizovať kvalitu vedú k jej zúženému poňatiu. Podľa normy ISO:

jednoslovný termín KVALITA na vyjadrenie stupňa dokonalosti je
nevystihujúca

správne sú kvalifikované výrazy: - relatívna kvalita

- úroveň kvality

Vývoj pohľadov na kvalitu má dynamický charakter.

Prof. Garvin rozoznáva prístupy k definovaniu kvality:

1. transcendentný
2. výrobkovo orientovaný
3. vo vzťahu k výrobnému procesu (procesný)
4. vo vzťahu k spotrebiteľovi
5. hodnotový

1. Transcendentný prístup

kvalita je považovaná za niečo jedinečné, absolútne

kvalita výrobku je nedefinovateľná (subjektívna)

chápanie typické pre individuálneho spotrebiteľa

2. Výrobkovo orientovaný prístup

kvalita sa chápe ako precízna a merateľná veličina

kvalita závisí od dodržiavania vlastností, ktoré sú predpísané v technickej
dokumentácii

chápanie typické pre diskrétny charakter výroby

každé zvýšenie určitého parametra sa zároveň chápe ako zvýšenie jeho

kvality

3. Prístup vo vzťahu k výrobnému procesu = procesný prístup

-práca má byť urobená správne
-dôraz na dodržiavanie postupov uvedených v technickej dokumentácii
-typické pre kontinuálny spôsob výroby
-každý odklon od výrobnej dokumentácie znamená zníženie kvality
-zanedbávanie spotrebiteľa

4. Prístup vo vzťahu k spotrebiteľovi

-kvalita sa nachádza v pohľade spotrebiteľa
-JURAN: „fitness fór use" (spôsobilosť pre použitie)
-CROSBY: „conformance to requeremensť (zhoda s požiadavkami)
-DEMING: „Kvalita je to, keď sa vracia zákazník a nie tovar"
-problém v rovnováhe kvality a optimálnym uspokojovaním potrieb

5. Hodnotový prístup

-kvalita sa definuje na základe nákladov a ceny
-uplatňuje sa tu porovnávanie výkonu k cene
-najviac uplatňovaný v USA

Analýza prístupov ku kvalite

Výrobkovo a výrobne orientované prístupy sú použiteľné iba dovnútra podniku

Kvalitu určuje zákazník, nie podnik

- prioritný je spotrebiteľský prístup ku kvalite
- sekundárny je výrobkový a procesný
- doplnkový je transcendentný a hodnotový

Spotrebiteľsky orientované prístupy:

majú význam najmä vo vzťahu ku globálnemu trhu

sú k nám prinášané prostredníctvom tlaku na zahraničných trhoch

kritérium kvalitnej výroby je trh

technologické hodnotenia výrobcu majú len orientačný význam (môžu slúžiť
pre reklamné účely)

kvalita výrobku je dynamická kategória

nie je účelné porovnávať súhrne znaky kvality, porovnávajú sa len jednotlivé
parametre

požiadavky zákazníka sú absolútnou hodnotou, ale táto hodnota je relatívna

EKONOMICKÉ ASPEKTY KVALITY

Prednáška 2 / Kvalita výroby

2. 1 Vzťahy medzi kvalitou, produktivitou a nákladami
2. 2 Vzťah medzi nákladami a mierou nepodarkovosti
2. 3 Význam TQM z pohľadu nákladov na kvalitu
2. 4 Vzťah ceny a kvality

2. 1 Vzťahy medzi kvalitou, produktivitou a nákladami

Väčšina dnešných manažérov je presvedčená o tom, že výrobu kvalitnejších výrobkov je možne
dosahovať len na úkor vyšších nákladov a nižšej produktivity.
Tvrdia: - zvyšovaním kvality klesá produktivita
- zvyšovaním produktivity klesá kvalita
Ako je potom možné, že: úspešné firmy zvýšením kvality dosiahli vyššiu produktivitu.
Odpoveďou je: - menej nepodarkov
- menej opakovanej práce z titulu oprav
Naviac kvalitne odvedený výkon napĺňa pracovníkov pocitom hrdosti z profesionality

Zvyšovanie kvality vo všeobecnosti premieňa stratové časy pracovníkov a strojov na

výrobu kvalitných výrobkov resp. lepších služieb.

Výsledkom je nasledovná reťazová reakcia:

nižšie náklady - lepšia konkurenčná pozícia –

spokojneší zamestanci - viac práce

Táto schéma v podobe plagátu bola súčasťou všetkých porád top manažmentu v Japonsku počnúc od roku
1950

Tvrdenie z predchádzajúceho „ so zvyšovaním kvality dochádza k zvyšovaniu produktivity “

si žiada určité vysvetlenie
V inšpekčne-orientovaných procesoch sú teoreticky všetky nepodarky vylučované. Avšak
nemôžme vylúčiť ľudský faktor.
Jeho vylúčenie by vyžadovalo opakovanú 100% kontrolu (2-3x).
V takom prípade zvyšovanie kvality by znamenalo znižovanie produktivity.

Tento prístup
nezohľadňuje v plnej
miere kvalitu pre
zákazníka

OPTIMÁLNA MIERA Z POHĽADU
VÝROBCU

Riešenie: uplatňovanie regulačných diagramov a
indexov spôsobilosti.

2. 2 Vzťah medzi nákladami a mierou nepodarkovosti

V ďalšom budeme vychádzať z predpokladu, že hlavným indikátorom
kvality výroby je miera nepodarkovosti.

Výrobné náklady rozčleňujeme vo všeobecnosti do troch skupín:

nevyhnutné výrobné náklady

náklady na nepodarky

náklady na redukciu miery nepodarkovosti

Úloha: nájsť optimálnu mieru nepodarkov

VÝCHODISKÁ/ZÁVERY:
B: uplatňovanie prístupu SIX SIGMA

VÝCHODISKÁ/ZÁVERY:
A:

Miera
nepodarkovosti

Celkové náklady

uplatňovanie extenzívnych
metód

uplatňovanie intenzívnych
metód

2. 3 Význam TQM z pohľadu nákladov na kvalitu

2. 4 Vzťah ceny a kvality

Myšlienka na záver:
„TQM nie je masovo zavádzané kvôli prianiu výrobcov, ale preto že umožňuje dosahovať vyšší
zisk pri minimálnych investíciách.“

zníženie kvality o 10 %

zníženie ceny o 15-25 %

zníženie kvality o 15-25 %

zvýšenie kvality o 10 %

zníženie ceny o cca 40 %

zvýšenie ceny o 30-50 %

30 %

60 %

Ekonomické aspekty kvality

2.1Vzťahy medzi kvalitou ,produktivitou a nákladmi

Väčšina dnešných manažérov je presvedčená o tom, že výrobu kvalitnejších výrobkov je možne
dosahovať len na úkor vyšších nákladov a nižšej produktivity.
Faktom je, že: úspešné firmy zvýšením kvality dosiahli
vyššiu produktivitu
Vysvetlenie: - menej nepodarkov
- menej opakovanej práce z titulu oprav
Naviac kvalitne odvedená práca napĺňa pracovníkov dobrým pocitom a stimuluje k lepším
výsledkom

Zvyšovanie kvality vo všeobecnosti premieňa stratové časy pracovníkov a strojov na výrobu
kvalitných výrobkov resp. lepších služieb.

Výsledkom je nasledujúca reťazová reakcia: nižšie náklady –lepšia konkurenčná pozícia –
spokojnejší
zamestnanci –viac prace.

Táto schéma predstavovala základnú osnovu porád top manažmentu v japonských podnikoch
počnúc od roku 1950.
Tvrdenie z predchádzajúceho „ so zvyšovaním kvality dochádza k zvyšovaniu produktivity “ si
žiada určité vysvetlenie .
V inšpekčne-orientovaných procesoch sú teoreticky všetky nepodarky vylučované. Avšak
nemôžme vylúčiť ľudský faktor.
Jeho vylúčenie by vyžadovalo opakovanú 100% kontrolu (2-3x).
V takom prípade zvyšovanie kvality by znamenalo znižovanie produktivity
Riešenie: nahradenie výstupnej kontroly metódami SPC.

2.2 Vzťah medzi nákladmi a mierou nepodarkovosti

V ďalšom budeme vychádzať z predpokladu, že hlavným indikátorom
kvality výroby je miera nepodarkovosti.

Výrobné náklady môžeme rozčleniť do troch skupín:

nevyhnutné výrobné náklady

náklady na nepodarky

náklady na redukciu miery nepodarkovosti

Úloha: nájsť optimálnu mieru nepodarkov

VÝCHODISKÁ/ZÁVERY: Miera nepodarkovosti Celkové náklady

uplatňovanie extenzívnych

metód

uplatňovanie intenzívnych

metód

VÝCHODISKÁ/ZÁVERY:
Uplatňovanie prístupu SIX SIGMA

2.3 Význam TQM z pohľadu nákladov na kvalitu

Náklady na kvalitu, niekedy nazývané tiež ako náklady na nízku akosť sú definované podľa
slovníka EOQC (Earth Observation Quality Control) ako celkové výdaje vynaložené
výrobcom, užívateľom spoločnosťou na kvalitu výrobkov.

Priebeh nákladov na prevenciu
S nárastom nákladov na prevenciu klesá celkový počet chybných operácii a tým aj počet
nepodarkov (Je to spôsobované zvýšenou schopnosťou vykonať prácu na prvý krát bez chýb).
Následne by to malo vyvolať znižovanie nákladov na kontrolu, čo v konečnom dôsledku sa odrazí
na celkovom znížení nákladov na kvalitu

Náklady na prevenciu
Jedná sa napr. o náklady na:

- plánovanie kvality a spoľahlivosti výrobku,
- na systém manažérstva kvality
- na kalibráciu zariadení,
- na opatrenia k zamedzeniu opakovania nedostatkov,
- na prieskum u odberateľov, na školenia a výchovu k akosti a pod.

Priebeh nákladov na kontrolu
Zvyšovaním nákladov na sledovanie a identifikáciu chybných výrobkov neznížime počet chýb, ale
len časť nákladov na opravy chybných výrobkov resp. ich vyradenie. Tieto náklady sú omnoho
nižšie v porovnaní s nákladmi, ak by sa chybné výrobky dostali k zákazníkovi.

Prístupy k sledovaniu nákladov na kvalitu
Pri sledovaní nákladov je možné uplatniť niekoľko možných prístupov. Základné členenie, ktoré sa
uplatňuje v terajšej praxi je však rozobraté v dvoch koncepciach:
1. - druhové členenie ( podľa J. Harringtona ) nákladov na kvalitu
2. - funkčné členenie ( podľa B. Hunta ) nákladov na kvalitu

Druhové členenie nákladov na kvalitu
1. Priame náklady na nízku akosť ( priame náklady na kvalitu ):
a) ovládateľné náklady na nízku akosť- teda také, ktorých výška môže byť vedením podniku
priamo ovplyvňovaná. Sem patria už spomínané náklady na prevenciu a náklady na sledovanie

b) vyvolané náklady na nízku akosť- sú to celkové náklady, ktoré sú spôsobené chybami. Ich
výška je bezprostredne ovplyvňovaná ovládateľnými nákladami. Majú dve zložky – vnútorné a
vonkajšie náklady na chyby.

c) podmienené náklady na nízku akosť- jedná sa o náklady na vybavenie. Sú to investície do
kontrolného, meracieho a skúšobného zariadenia a náklady na priestor, ktorý je pre tieto zariadenia
nevyhnutný. Nie je nevyhnutnosťou sledovať tieto náklady osobitne. Je možné ich evidovať aj ako
položky nákladov na prevenciu alebo na sledovanie.

I. 2. Nepriame náklady na nízku akosť
a a) náklady u užívateľa- náklady na životný cyklus výrobku – Tieto sú definované ako úplné
náklady užívateľa určitého systému alebo zariadenia na jeho nákup a inštaláciu, ako aj náklady na
využívanie a udržiavanie počas stanovenej doby života, teda od tvorby koncepcie výrobku cez jeho
výrobu a užívanie až po likvidáciu.
Náklady na životný cyklus členiť podľa nasledujúcej schémy:

A.:

- jednorázové investície na nákup systému – t.j.

zaobstarávacia cena

- náklady na uvedenie systému do prevádzky

- ďalšie vyvolané náklady u užívateľa

B.:

- jednorázové náklady pre potreby prevádzky a údržby
- ročné náklady na prevádzku a údržbu

C.:

- ročné stráty z prestojov systémov
- ročné náklady na nevýhody pri nedisponibilite systému

b) náklady vznikajúce v dôsledku nespokojnosti zákazníka
c) náklady vznikajúce v dôsledku straty dobrého mena

I. 3. Spoločenské náklady na kvalitu
Patria medzi najmenej preskúmanú skupinu nákladov na kvalitu. Sú definované ako „ celkové
výdaje spoločnosti na odstraňovanie škôd spôsobených nedodržiavaním ekologického štandardu
výrobkov, procesov a služieb “. Patria sem nasledujúce skupiny nákladov, ktoré sú však hradené
viac menej daňovými poplatníkmi.
Ţ výdaje na odstraňovanie škôd na zdraví obyvateľstva
Ţ výdaje na odstraňovanie škôd na životnom prostredí
Ţ výdaje na likvidáciu odpadov
Ţ výdaje štátnej správy, napr. na tvorbu legislatívy, činnosť kontrólných orgánov…
Ţ výdaje na výstavbu a prevádzku ekologických zariadení
a pod.

Účelové členenie nákladov na kvalitu
Podľa tohto členenia sa registrujú všetky kategórie nákladov v jednotlivých činnostiach. Znamená
to, že v každej sledovanej činnosti sa kalkulujú náklady na prevenciu, hodnotenie a náklady na
vnútorné a vonkajšie chyby.

2.4 Vzťah ceny a kvality
Horizontálne VYVRTÁVAČKY
zníženie kvality o 10 % zníženie ceny o 15-25 %
zníženie kvality o 15-25 % zníženie ceny o cca 40 %
zvýšenie kvality o 10 % zvýšenie ceny o 30-50 %

TQM a TQC prístup

Prednáška 3

Kvalita výroby

TQM a TQC

TQM

zákaznícky orientovaný manažérsky prístup len kvalite pre zabezpečovanie dlhodobého
úspechu firmy.

ako pojme bol zavedený v snahe charakterizovať japonský štýl manažmentu
k zdokonaľovaniu kvality.

Japonci boli jedny z prvých, ktorý pochopili prínos kvality dôležitej konkurenčnej výhody.

TQM je uplatňovaný holistický prístup, pričom sa zameriava na:

uspokojovanie zákazníka

zainteresovanosť pracovníkov na kvalite

kontinuálne zdokonaľovanie

VÝVOJ V OBLASTI RIADENIA KVALITY

TQC

prístup k riadeniu kvality, ktorá začína od návrhu výrobku, cez jeho výrobu až po jeho
používanie

jeho významnou črtou je to, že každý pracovník firmy môže byť kontrolovaný, ako
vykonáva stanovené úlohy

pre jeho uplatňovanie je typické, že pre vyhodnocovanie výrobkov či služieb sú používané
nástroje SPC (Paretov diagram, Diagram príčin a následkov, Koulačná analýza, Regulačné
diagramy a ďalšie)

Vývojové

riadenia

kvality

Kontrola

kvality

Regulácia

kvality

Štatistické

riadenie kvality

Manažment

kvality

TQM

(podnikateľská

úspešnosť)

čas

TYPICKÉ ČRTY TQM PRÍSTUPU

vodcovstvo

orientácia na zákazníka

úsilie o trvalé zlepšovanie

dôraz na priority

procesný prístup

minimálna nepodarkovosť

Vodcovstvo - typ manažmentu určuje smer vývoja
Orientácia na zákazníka

identifikácia potrieb zákazníkov,

podriadenosť voči zákazníkovi,

vytváranie dobrých vzťahov zo zákazníkmi (CRM)

Trvalé zlepšovanie

– Kaizen,
– PDC + cyklus,
– Manažment zmien

Dôraz na priority – Paretov princíp
Procesný prístup

– uplatňovanie PM (Proces Management),
– identifikácia procesov,
– analýza a redizajn procesov,
– trvalé zlepšovanie procesov

Minimálna nepodarkovosť – vyhodnocovanie v jednotkách „ppm“

14 bodov pre zlepšovanie kvality podľa Dr. Deminga:

1. stálosť cieľa
2. vedomie kvality
3. ukončenie závislosti na intenzíva kontrolných činnostiach
4. kvalita dodaných vstupov
5. zlepšovanie kvality procesov
6. školenia
7. vedenie namiesto riadenia
8. odstraňovanie atmosféry strachu
9. odstraňovanie bariér
10. odstraňovanie hesiel k nabádajúcim k vyšším výkonom
11. odstraňovanie výkonnostných štandardov
12. návrat hrdosti
13. podpora vzdelávaniu
14. transformácia organizácie

Na určenie definovaného procesu je najlepšie použiť metódu brainstormingu.

OHRANIČENIA

ZDROJE

PROCES:

POMOZADZOVANIE

DRÔTU

Zloženie
mosadzí

Množstvo
mosadze

Zn v (g) m2

Gradient

Chem. zloženie
zákl. materiálu

Priemer
drôtu

Čistota
povrchu

Čistota
Cu a Zn

Zákazníci

Jemné ťahanie

Konečný užívateľ

Dodávatelia

Výroba drôtov
ťahanie

Dodávka Cu a Zn

Vonkajšie

Ľudské

Fyzické

Vnútorné

- výrobná dokumentácia
- prerušenia procesu

- ekologické normy

- obsluha
- technológ
- majster
- chemici

- žíhacia pec
- chladenie
- patento – moriaca linka
- povrchová úprava

Definície pojmov:

Proces - je akákoľvek činnosť, ktorá transformuje vstupy do výstupov na pomoci využitia zdrojov
a ktorá je vymedzená vnútorným a vonkajším ohraničením.

Vstupy – sú materiály, energie alebo informácie, ktoré sú v procese transformované výstupy.

Výstupy – sú výsledkom transformácie vstupov, môžu spĺňať, alebo nespĺňať definované
požiadavky, patri sem i odpad a inf.

Ohraničenia – sú vstupy, ktoré definujú regulujú alebo inak vymedzujú proces.

Zdroje – sú faktory, ktoré sa zúčastňujú na procese, ale sa v ňom netransformujú.

RIADENIE PROCESOV

Všetky procesy môžeme rozdeliť na menšie jednotky, podprocesy. Je to modelovanie
procesu.

Treba riadiť nielen vstupy procesov, ale pôsobiť na všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú.

Proces je potrebné dôsledne definovať a detailne pochopiť.

Cyklus PDCA

je základnou metódou, myšlienkou i spôsobom

Školenia

na témy a obsah školenia (téma a obsah nie je v súlade s víziou podniku, výsledok je
nulový)

na formu školenia – prakticky sa ukázalo, že sa vyplatí investovať do vlastn. školiteľov

na neustálosť a sústavnosť školení

DEFINÍCIA PROCESU

Firma nemá
približovanú
víziu

Firma nemá
osvojenú
víziu

Firemná
vízia
existuje a je
osvojená

OSVOJENÁ VÍZIA

3 Meranie - Veličiny a jednotky, chyby merania
3.1 Veličiny
Vlastnosť javu, telesa alebo látky, ktorú možno kvalitatívne rozlíšiť a kvantitatívne stanoviť
nazývame merateľnou veličinou (niekedy tiež fyzikálnou veličinou).
Pojem veličina sa môže vzťahovať na veličinu vo všeobecnom zmysle alebo na špecifickú veličinu .
Veličiny môžu byť zoskupené do kategórií veličín, ktoré sú vzájomne porovnateľné.
Navzájom porovnateľné veličiny nazývame veličiny rovnakého druhu (napr. hrúbka, obvod, patria
k rovnakému druhu veličín - dĺžka, resp. práca, teplo, energia patria k rovnakému druhu veličín -
energia).

3.2 Jednotky
MEDZINÁRODNÁ SÚSTAVA JEDNOTIEK SI STN 01 1300
1. Základné jednotky, každá má svoju definíciu, ktorá nezávisí od iných jednotiek

Fyzikálne veličiny charakterizujú fyzikálne vlastnosti, stavy a ich zmeny, ktoré možno merať.
Merať fyzikálnu veličinu, znamená porovnávať meranú veličinu predpísaným postupom
s porovnávacou veličinou, meracou jednotkou. Získaná číselná hodnota udáva, koľkokrát je
meraná veličina väčšia ako meracia jednotka.

Zápis : X =

 X   X 

X je označenie fyzikálnej veličiny,

X je číselná hodnota, X je meracia jednotka ( m, kg, A,

V ).
Napr. l = 5m

2. Doplnkové jednotky, sú to bezrozmerné

veličiny so základným významom.

3. Odvodené jednotky, sú odvodené pomocou definičných vzťahov zo základných, alebo už
odvodených jednotiek
4. Násobky a diely jednotiek, ich názvy sú vytvorené pomocou normalizovaných predpôn
z názvov základných jednotiek.
Medzi meracie jednotky patria aj vedľajšie jednotky (

°C, min, liter, hektar, tona).

Násobky a diely jednotiek

Pri vytváraní násobkov a dielov sa nesmú používať predpony pri nasledujúcich jednotkách:
minúta, hodina, deň, uhlový stupeň hektár,a ďalšie.

Môžu sa používať jednotky kombinované zo základných, odvodených a vedľajších jednotiek,
prípadne ich násobkov a dielov pri rešpektovaní všetkých spomínaných zásad, napr. m3/min,
kWh, nmol/l, t/ha, a pod.

3.3 Meranie
Meraním rozumieme súbor činností, ktorých cieľom je stanoviť hodnotu veličiny. Do pojmu meranie
zahŕňame súbor experimentálnych postupov ale aj rozličné výpočtové úkony. Uvedené činnosti sa
môžu vykonávať aj automaticky.
Náuku o meraní nazývame metrológiou. Metrológia zahŕňa všetky teoretické aj praktické aspekty
súvisiace s meraním, s ich neistotami vo všetkých oblastiach vedy a techniky.

Metrológiu delíme na:
- všeobecnú, (spoločné problémy merania)
- aplikovanú, (v jednotlivých odboroch)
- legálnu, (jednotky, meradlá, metódy)
- metrológiu jednotlivých veličín (metrológia teploty, metrológia dĺžky, atď.),
- metrológiu kvality

Merací princíp predstavuje vedecký základ merania. Je tvorený fyzikálnym javom alebo súhrnom
fyzikálnych javov, na ktorých je meranie založené.

Meracia metóda predstavuje technický popis aplikácie meracieho princípu použitého pri
uskutočňovaní meraní.
Merací postup je súhrn podrobne opísaných operácií použitých pri uskutočňovaní príslušných
meraní danou metódou.
Merací postup má byť dostatočne podrobný, aby experimentátor vykonal meranie bez ďalších
potrebných informácií.
Merací postup je zvlášť dôležitý pri preukazovaní spôsobilosti uskutočňovať meranie regulárne.
Meracie metódy sa delia podľa spôsobu určovania meranej veličiny na:

priamu meraciu metódu- pri ktorej sa hodnota meranej veličiny získa priamo bez merania
ďalších veličín funkčne viazaných s meranou veličinou

- nepriamu meraciu metódu - pri ktorej sa hodnota meranej veličiny získa meraním iných veličín
funkčne viazaných s meranou veličinou.
Priamou metódou je napríklad stanovenie hmotnosti na mechanických váhach, meranie dĺžky čiar-
kovými mierami, meranie teploty dilatačnými teplomermi a pod.
Príkladom nepriamej metódy je meranie teploty odporovým teplomerom, meranie tlaku kvapa-
linovým tlakomerom a pod.

Podľa spôsobu merania sa meracie metódy delia na:
- absolútnu meraciu metódu – hodnotu meranej veličiny získame zo stupnice meradla priamo
- porovnávaciu meraciu – hodnotu meranej veličiny získame určovaním rozdielu meranej veličiny
so známou hodnotou tej istej veličiny

Ovplyvňujúce veličiny merania:
- majú svoj pôvod v prostredí alebo v použitých meracích prostriedkoch. Napríklad teplota okolia
alebo meradla alebo meraného objektu (teplota mikrometra používaného na meranie dĺžky),
barometrický tlak, vlhkosť, a pod.

Často merania a výsledky meraní viažeme na určité konkrétne hodnoty ovplyvňujúcich veličín,
ktoré označujeme ako referenčné hodnoty alebo sa stanoví interval hodnôt ovplyvňujúcich veličín,
ktorý nazývame referenčná oblasť.
Súhrn referenčných hodnôt a referenčných oblastí vytvára referenčné podmienky.

Hodnotu, ktorá charakterizuje dokonale definovanú veličinu za podmienok existujúcich v okamihu
merania tejto hodnoty nazývame skutočnou (pravou) hodnotou meranej veličiny. Je to hodnota,
ktorá by sa dala získať dokonalým meraním.

Skutočná hodnota veličiny je ideálny pojem a okrem malých výnimiek nemôže byť presne poznaná
(výnimkou sú napr. teplota trojného bodu vody 273,16 K, rýchlosť svetla vo vákuu 299 792
459 m/s).

Keďže skutočnú hodnotu nepoznáme, nahrádzame ju tzv. konvenčne pravou hodnotou.
Konvenčne pravá hodnota meranej veličiny je hodnota dostatočne blízka ku skutočnej hodnote,
ktorou môžeme pre daný účel skutočnú hodnotu nahradiť.
Rozdiel medzi skutočnou hodnotou a konvenčne pravou hodnotou je prakticky zanedbateľný. Na
ustanovenie konvenčne pravej hodnoty využívame často veľký počet výsledkov meraní.

Hodnota meranej veličiny udávaná meradlom je údaj meradla. Hodnota odčítaná zo zobrazujúceho
zariadenia (displeja) sa môže niekedy nazývať priamy údaj. Tento po vynásobení prístrojovou
konštantou dáva údaj o meranej veličine. Pre miery je údaj hodnotou, ktorá sa jej priraďuje.
Hodnota prislúchajúca meranej veličine a získaná meraním je výsledok merania.

Ak sa používa názov výsledok merania, musí sa uviesť, či sa vzťahuje na:
- údaj meradla,
- nekorigovaný výsledok,
- korigovaný výsledok.

Nekorigovaný výsledok je výsledok merania, pri ktorom nie sú uplatnené korekcie známych
systematických chýb.
Korigovaný výsledok merania je výsledok po korekcii systematických chýb.
Výsledkom merania môže byť často aj hodnota získaná výpočtom z výsledkov viacerých
opakovaných meraní alebo z výsledkov meraní viacerých veličín pri nepriamom meraní.

Úplný údaj výsledku obsahuje okrem výslednej hodnoty meranej veličiny aj údaj o neistote
merania.
Tesnosť zhody medzi výsledkom merania a skutočnou hodnotou nazývame presnosť merania. (Je
daná šírkou intervalu náhodných chýb.)
Rozdiel medzi výsledkom merania a skutočnou hodnotou nazývame absolútnou chybou merania.

3.4 CHYBY MERANIA
Chyby merania podľa charakteru môžu byť náhodné a systematické a hrubé.
Náhodná chyba je zložka chyby, ktorá sa pri opakovaných meraniach tej istej veličiny mení
nepredvídaným spôsobom.
Systematická chyba je zložka chyby merania, ktorá pri opakovaných meraniach zostáva
konštantná, alebo sa mení spôsobom, ktorý možno predvídať.
Systematické chyby môžu byť pre konkrétne meranie známe alebo neznáme. Tak, ako skutočnú
hodnotu, ani systematickú chybu spravidla nepoznáme úplne. Poznáme ju len s nejakou neistotou.
Známe systematické chyby vylučujeme z výsledkov meraní korekciou údajov (výsledkov).
Korekcia sa rovná zápornej hodnote systematickej chyby. Náhodné chyby a nevylúčené
systematické chyby sa potom zohľadňujú vo výsledku merania jeho neistotou.

Neistota merania je parameter súvisiaci s výsledkom merania, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt,
ktoré je z hľadiska presnosti nutné priradiť k meranej veličine.
Neistota merania (neistota výsledku merania) vo všeobecnosti môže zahŕňať viacero zložiek.
Niektoré môžu byť určené štatistickým vyhodnotením série meraní pri predpokladanom rozdelení
pravdepodobnosti (neistota typu A)
Iné môžu byť získané z údajov meracích prístrojov (neistota typu B)

Vyjadrenie výsledku merania je úplné len vtedy, keď obsahuje hodnotu priradenú meranej veličine
a neistotu merania spojenú s touto hodnotou.

6. prednáška Diagnostika výrobnéj operácie

Cieľom diagnostiky výrobnej operácie (DVO) je objektívne posúdenie dodržiavania prípustných
tolerancií stanovenej veličiny.
Podstata spočíva v posúdení, či výrobné zariadenie je schopné zabezpečiť požadovanú
presnosť aj v prípade zistenia prekračovania tolerančných medzí a zistení stability VP
Súčasťou diagnostiky je odhaľovanie príčin prekračovania tolerančných medzí.
Algoritmus DVO pozostáva z hľadania odpovedí na tieto otázky:

1. Je proces v tolerančných medziach?
2. Môže byť proces v tolerančných medziach po precentrovaní?

3. Ktoré sú hlavné príčiny prekračovania tolerančných medzí?

Je proces v tolerančných medziach?
Stanovenie prirodzených tolerančných medzí:
1. Vychádzame z výsledkov meraní skúmaného parametra výrobku
2. Merania uskutočňujeme v takom časovom úseku, v ktorom sa prejavia všetky hlavné vplyvy
pôsobiace na výrobný proces (striedať smeny)
3. Z nameraných hodnôt zostrojíme bodový diagram, v ktorom zobrazíme potrebné štatistické
charakteristiky

BODOVÝ DIAGRAM

Kde, j = 1, 2,...,k - počet výberov
i = 1, 2,....,m- počet meraní vo výbere

Výpočet štatistických charakteristík:

1. Aritmetický priemer výberových priemerov

2. Aritmetický priemer jednotlivých výberov

3. Smerodajné odchýlky jednotlivých výberov
4 Smerodajná odchýlka výberových priemerov

5. Priemerná smerodajná odchýlka výberov
6. Celková smerodajná odchýlka nameraných hodnôt

7.Stanovenie prirodzených tolerančných medzí:

Z – pravdepodobnosť prekročenia tolerančných medzí (2,5% pri z = 2 , 0,7% pri z = 2,5

8.Kontrola podmienky dodržiavania
stanovených TM:

Môže byť proces v tolerančných medziach po precentrovaní?

9.Stanovenie súradnice centrovania (excentricity)

10. Posúdenie vhodnosti precentrovania VP

11.Zisťovanie variácie VP v krátkom časovom úseku
- zisťujeme porovnaním veľkosti S voči USL-LSL : S «USL-LSL
12. Zisťovanie variácie VP za dlhšie časové obdobie
ak S

ĺ » S Ţ proces je stabilný (14)

a
ak S

ĺ > S Ţ proces is nestabilný. (15)

Ktoré sú hlavné príčiny prekračovania tolerančných medzí?

13.Zisťovanie významnosti faktora času
Hodnotíme priemet smer. odchýlky výberových priemerov do súhrnnej smerodajnej odchýlky
V prípade (16) ide o významný vplyv času – proces je nestabilný, v prípade (17) je to naopak
a

> 0.1 . z Sĺ (16)

< 0.1 . z Sĺ (17)

13. Príklad pre nevhodnosť použitia metód využívajúcich Rad rozdelenia početnosti
(histogramy), resp. indexy spôsobilosti

Proces je síce spôsobilý, ale nestabilný

Príklad: Kontrolou rozmeru D1 = 8,59 +/-0,1 mm sme meraním a výpočtom získali:

Uvažujeme s pravdepodobnosťou prekročenia tolerančných medzí v rozsahu 2,5 %, t.z. z = 2

Posúdime spôsobilosť VP bez ohľadu na prekračovanie tolerančných medzí:

8,69 –8,49 8,49-8,31
0,2 0,18

Vyhodnotíme ďalej dodržiavanie tolerančných medzí:

Z uvedeného vyplýva potreba precentrovania VP
Zistíme variáciu VP v krátkom časovom úseku:

Zistíme variáciu VP za dlhšie časové obdobie:
S

ĺ > S Ţ proces is nestabilný.

Zistíme významnosť faktora času:
a

> 0.1 . z Sĺ VP je nestabilný

Výpočet môžeme realizovať graficky, alebo výpočtom
Postup výpočtom: použijeme Euklidovú vetu o odvesne

> 0.1 . z Sĺ

0,082

> 0,1 . (2. 0,045)

0,082

> 0,009 VP je nestabilný

Diagram Presnosti

používa sa na rozbor VO

Vychádza sa v ňom z meraní 200-300 výrobkov vykonaných v

dostatočnom časovom úseku

počet výberových súborov má byť cca 10-15

pre každý výberový súbor sa vypočíta priemer a smerodajná odchýlka

Do diagramu nanášame hodnoty xj a Sj

zmyslom DP je posudzovanie pôsobenia náhodných resp.

systematických vplyvov

Diagram Presnosti

Kde, j = 1, 2,...,k - počet výberov

intuitívna diagnostika nie je vždy spoľahlivá

metodologický postup je spravidla objektívnejší a rýchlejší

Metóda ABC

každý výrobok je charakteristický početným súborom vlastností

pri výbere, ktoré začať zlepšovať potrebujeme vyjadriť podstatné a

nepodstatné znaky
- pre tento účel použijeme Paretovú analýzu

1 krok: zoskupíme faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú
kvalitu určitého výrobku
2 krok: vyčíslime finančné straty v dôsledku pôsobenia
daných faktorov
3 krok: vyčíslime frekvenciu pôsobenia daných faktorov za
stanovený časový úsek
4 krok: vyčíslime celkové straty v dôsledku pôsobenia
daných faktorov za stanovený časový úsek
5 krok: zostavíme tieto a ďalšie údaje do tabuľky

Kde „n“ je počet faktorov

6 krok: zostrojme Paretov diagram

Diagnostika výrobnej operácie

Prednáška 7 / Kvalita výroby

Cieľom diagnostiky výrobnej operácie (DVO) je objektívne posúdenie dodržiavania prípustných
tolerancií stanovenej veličiny.
Podstata spočíva v posúdení, či výrobné zariadenie je schopné zabezpečiť požadovanú presnosť aj
v prípade zistenia prekračovania tolerančných medzí a zistení stability VP
Súčasťou diagnostiky je odhaľovanie príčin prekračovania tolerančných medzí.

Algoritmus DVO pozostáva z hľadania odpovedí na tieto otázky:

1. Je proces v tolerančných medziach?

2. Môže byť proces v tolerančných medziach po precentrovaní?

3. Ktoré sú hlavné príčiny prekračovania tolerančných medzí?

Je proces v tolerančných medziach?

Stanovenie prirodzených tolerančných medzí:
1. Vychádzame z výsledkov meraní skúmaného parametra výrobku
2. Merania uskutočňujeme v takom časovom úseku, v ktorom sa prejavia všetky hlavné vplyvy
pôsobiace na výrobný proces (striedať smeny)
3. Z nameraných hodnôt zostrojíme bodový diagram, v ktorom zobrazíme potrebné štatistické
charakteristiky

BODOVÝ DIAGRAM

Kde, j = 1, 2,...,k - počet výberov
i = 1, 2,....,m- počet meraní vo výbere

Výpočet štatistických charakteristík:

1. Aritmetický priemer jednotlivých výberov
2. Aritmetický priemer výberových priemerov

3. Smerodajné odchýlky jednotlivých výberov
4. Smerodajné odchýlky výberových priemerov

Priemerná smerodajná odchýlka výberov
6. Celková smerodajná odchýlka nameraných hodnôt

7. Stanovenie prirodzených tolerančných medzí

Z – pravdepodobnosť prekročenia tolerančných medzí (2,5% pri z = 2 , 0,7% pri z = 2,5)

8. Kontrola podmienky dodržiavania stanovených TM

Môže byť proces v tolerančných medziach po precentrovaní?

9. Stanovenie súradnice centrovania

10.Posúdenie vhodnosti precentrovania VP

11.Zisťovanie

variácie VP v

krátkom

časovom úseku

- zisťujeme

porovnaním

veľkosti S voči USL -

LSL

12.Zisťovanie

variácie VP za

dlhšie časové

obdobie

ak S

ĺ » S

Ţ proces je

stabilný

(14)

ak S

ĺ > S

Ţ proces is

nestabilný.

(15)

Ktoré sú hlavné príčiny prekračovania tolerančných medzí?

13.Zisťovanie významnosti faktora času

Hodnotíme priemet smer. Odchýlky výberových priemerov do súhrnnej smerodajnej odchýlky
V prípade (16) ide o významný vplyv času – proces je nestabilný, v prípade (17) je to naopak

a > 0.1 . z Sĺ (16)

a < 0.1 . z Sĺ (17)

14.Príklad pre nevhodnosť použitia metód využívajúcich rozdelenie početnosti

(histogramy), resp. indexy spôsobilosti

Proces je síce spôsobilý, ale nestabilný

Diagnostika výrobnej operácie

Prednáška 8 / Kvalita výroby

Príklad: Kontrolou rozmeru D

1 = 8,5 +/-0,1 mm sme meraním a výpočtom získali:

Uvažujeme s pravdepodobnosťou prekročenia tolerančných medzí v rozsahu 2,5 %, t.z. z = 2

Posúdime spôsobilosť VP bez ohľadu na prekračovanie tolerančných medzí:

Vyhodnotíme ďalej dodržiavanie tolerančných medzí:

Z uvedeného vyplýva vhodnosť precentrovania VP

Zistíme variáciu VP v krátkom časovom úseku:

Zistíme variáciu VP za dlhšie časové obdobie:

Sĺ > S Ţ proces je nestabilný.

Zistíme významnosť faktora času:

Výpočet môžeme realizovať graficky, alebo výpočtom

Postup výpočtom: použijeme Euklidovú vetu o odvesne

a > 0,1 . z Sĺ

VP je nestabilný

a > 0,1 . z Sĺ

Diagram Presnosti

používa sa na rozbor VO

vychádza sa v ňom z meraní 200-300 výrobkov vykonaných v dostatočnom časovom

úseku
-

počet výberových súborov má byť cca 10-15

pre každý výberový súbor sa vypočíta priemer a smerodajná odchýlka

do diagramu nanášame hodnoty xj a Sj

zmyslom DP je posudzovanie pôsobenia náhodných resp.

systematických vplyvov

0,082

> 0,1 . (2. 0,045)

0,082

> 0,009

VP je nestabilný

Diagram Presnosti

Kde, j = 1, 2,...,k - počet výberov

Diagnostika zhoršenia kvality produkcie

intuitívna diagnostika nie je vždy spoľahlivá

metodologický postup je spravidla objektívnejší a rýchlejší

Metóda ABC
-

každý výrobok je charakteristický početným súborom vlastností

pri výbere, ktoré začať zlepšovať potrebujeme vyjadriť podstatné a nepodstatné

znaky
-

pre tento účel použijeme Paretovú analýzu

1 krok: zoskupíme faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu určitého výrobku

2 krok: vyčíslime finančné straty v dôsledku pôsobenia daných faktorov

3 krok: vyčíslime frekvenciu pôsobenia daných faktorov za stanovený časový úsek

4 krok: vyčíslime celkové straty v dôsledku pôsobenia daných faktorov za stanovený

časový úsek

5 krok: zostavíme tieto a ďalšie údaje do tabuľky

Kde „n“ je počet faktorov

6 krok: zostrojme Paretov diagram

SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA KVALITY Prednáška 9

Kvalita výroby

KOMPLEXNÉ MANAŽÉRSTVO KVALITY

Účinok KMK možno rozdeliť na priamy a nepriamy. K priamym účinkom patrí zníženie
nekvalitnej produkcie, k nepriamym patrí narastanie dôvery firme a zvýšenie kultúry firmy.

Základné

faktory,

ktoré

ovplyvňujú

KMK

sú

a) pochopenie kvality,
b) politika kvality,
c) stratégia manažérstva kvality,
d) organizácia kvality,
e) náklady na kvalitu,
f) plánovanie SMK ( systému manažérstva kvality ),
g) SMK,
h) tímová práca,
i) stále vzdelávanie a implementácia.

a) Štádium pochopenia kvality. Systém kvality sa vzťahuje a pôsobí na všetky činnosti spojené
s kvalitou výrobku a služby. Tak dochádza k reťazeniu kvality , ktoré ovplyvňuje celkovú kvalitu
výrobku. Manažérstvo kvality je trvalý proces, ktorý sa prakticky nikdy nekončí.

Pojmom b) Politika kvality označujeme celkové zámery a smery pôsobenia firmy. Konečnú
zodpovednosť za koncepciu kvality nesie vedenie firmy. Politika kvality musí byť zverejnená a
musí ju pochopiť každý zamestnanec firmy.

c) Stratégia KMK sa zameriava na 3 základné oblasti – DOV (spokojní odberatelia), prácu
zamestnancov (dobrá a jasná komunikácia, tímová práca , spravodlivé odmeňovanie, školenia,
poverenie zamestnancov) a hodnotenie kvality (vylúčenie chýb, stály monitoring, nepretržité
zdokonaľovanie).

e) Náklady na kvalitu sú jeden zo základných faktorov ovplyvňujúci KMK. Cieľom je
sledovanie a dosiahnutie požadovanej úrovne a štruktúry nákladov .

f) Systematické plánovanie SMK. Pred zavedením SMK vo firme je potrebné vykonať vstupný
audit.

g) Vo firmách sa SMK buduje a hodnotí v súlade s STN EN ISO radu 9000. Podľa normy STN
EN ISO 9004 sa SMK buduje a podľa norimy STN EN ISO 9001 sa SMK certifikuje.

h) Tímová práca zlepšuje komunikáciu, rozvíja vzájomnú závislosť prostredníctvom voľnej
výmeny myšlienok, poznatkov a informácií , buduje vzájomnú dôveru

i) Školenie je postupný proces , ktorý musí vziať do úvahy rozdielnu vedomostnú úroveň školiacich
pracovníkov.

KLASIFIKÁCIA SMK - CERTIFIKÁCIA SMK

V roku 1987 komisia ISO pre normy kvality vytvorila sériu noriem ISO.
Normy prešli revíziou v roku 1994, ktorá napomohla k ich celosvetovému uplatňovaniu.
V roku 2000 bola vykonaná ďalšia revízia uvedených noriem. Revidované normy boli do
slovenskej sústavy technických noriem boli prijaté v roku 2001.
ISO ( Medzinárodná organizácia pre normalizáciu ) je celosvetovou federáciou národných
normalizačných organizácií ( členov ISO ). Na medzinárodných normách zvyčajne pracujú
technické komisie ISO. Každý člen ISO, ktorý sa zaujíma o predmet, pre ktorý bola vytvorená
technická komisia, má právo byť zastúpený v tejto technickej komisii.

Rozdelenie ISO noriem
Súbor noriem ISO 9000 sa vypracoval, aby organizáciám všetkých typov a veľkostí pomohol
zaviesť a prevádzkovať efektívne systémy manažérstva kvality:

ISO 9000 opisuje základy systémov manažérstva kvality a špecifikuje terminológiu systémov
manažérstva kvality.

ISO 9001 špecifikuje požiadavky na systém manažérstva kvality tam, kde organizácia potrebuje
preukázať svoju schopnosť poskytovať produkty, ktoré spĺňajú požiadavky zákazníka a
použiteľných predpisov, a zameriava sa na zvýšenie spokojnosti zákazníka.

ISO 9004 poskytuje návod, ktorý berie do úvahy tak efektívnosť, ako aj účinnosť systému
manažérstva kvality; cieľom tejto normy je zlepšovanie výkonnosti organizácie, spokojnosti
zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

ISO 19011 poskytuje návod na audit systémov manažérstva kvality a environmentálneho
manažérstva.

NORMY systému manažérstva kvality a uľahčujú vzájomné pochopenie v národnom a
medzinárodnom obchode.

Zásady manažérstva kvality
Aby sa organizácia úspešne viedla a fungovala, je nevyhnutné ju usmerňovať a riadiť
systematickým a transparentným spôsobom.

Úspech môže priniesť zavedenie a udržiavanie systému manažérstva, ktorý sa navrhol tak, aby
trvalo zlepšoval výkonnosť a súčasne sa zaoberal potrebami všetkých zainteresovaných strán.

Norma ISO 9000:2000 špecifikuje osem zásad manažérstva kvality, ktoré môže vrcholový
manažment využiť pri vedení organizácie smerom k zlepšenej výkonnosti.

•

zameranie sa na zákazníka: organizácie závisia od svojich zákazníkov, a preto majú

chápať ich súčasné a budúce potreby, majú uspokojovať požiadavky zákazníkov a majú sa snažiť
prekonať ich očakávania.

•

vodcovstvo / vedenie: vodcovia určujú jednotu účelu a smerovania organizácie; majú

vytvárať a udržiavaťvhodné interné prostredie, v ktorom sa pracovníci plne zapoja do plnenia
cieľov organizácie.
•

zapojenie pracovníkov: pracovníci na všetkých úrovniach sú základom organizácie a ich

plné zapojenie umožňuje využívať ich schopnosti na prospech organizácie.
•

procesný prístup: želaný výsledok sa dosiahne účinnejšie, ak sa činnosti a súvisiace zdroje

riadia ako proces.
•

systémový prístup k manažérstvu: identifikácia, pochopenie a riadenie vzájomne

previazaných procesov ako systém prispieva k efektívnosti a účinnosti organizácie pri dosahovaní
jej cieľov.
•

trvalé zlepšovanie: trvalým cieľom organizácie má byť nepretržité zlepšovanie jej celkovej

výkonnosti.
•

rozhodovanie na základe faktov: efektívne rozhodovania sa zakladajú na analýze údajov a

informácií.
•

vzájomne výhodné vzťahy s dodávateľmi: organizácia a jej dodávatelia sú vzájomne

závislí a ich vzájomne výhodný vzťah umocňuje schopnosť obidvoch vytvárať hodnotu.

Prístup k systémom manažérstva kvality

Prístup k vypracovaniu a zavedeniu systému manažérstva kvality podľa normy ISO 9000:2000 (čl.
2.3) sa skladá z niekoľkých krokov vrátane:

 určenia potrieb a očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

 vytvorenia politiky kvality a cieľov kvality organizácie.

 určenia procesov a zodpovednosti nevyhnutných na dosiahnutie cieľov kvality.

 určenia a poskytnutia zdrojov nevyhnutných na dosiahnutie cieľov kvality.

 určenia metód merania efektívnosti a účinnosti každého procesu.

 využitia týchto ukazovateľov na určenie efektívnosti a účinnosti každého procesu.

 určenia prostriedkov na prevenciu nezhôd a vylúčenia ich príčin.

 určenia a využívania procesu na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality.

Ľudský faktor a norma ISO 9001:2000

Orientácia na zákazníka je dnes strategickou víziou všetkých progresívnych firiem.
Vzhľadom na tento cieľ by firmy mali vziať do úvahy aj dôležitosť firemnej kultúry, ako
zovšeobecnenie schopnosti podniku pôsobiť v trhovom prostredí.
Nová norma ISO 9001:2000 na rozdiel od doterajších verzií, v ktorých bol ľudský faktor dosť
podceňovaný, venuje pozornosť aj týmto záležitostiam.

Kľúčové rozdiely medzi ISO 9001:1994 a ISO 9001:2000

 nová norma chápe systém manažérstva kvality ako kontinuálny proces, nielen ako splnenie

série 20 prvkov. Vstupmi do procesov sú požiadavky zákazníkov a výstupmi ich
spokojnosť.

 kladie sa väčší dôraz na požiadavky a očakávania zákazníka (článok 5.2). Prístup k

činnostiam je viac proaktívny.

 väčší dôraz na ciele kvality, inštrukcie ku ktorým sú v separátnej sekcii (článok 5.4.1 - Ciele

kvality – musia byť merateľné a relevantné k politike kvality).

 plánovanie kvality (článok 5.4.2) už nie je len dokumentovaním a definovaním spôsobu ako

splniť požiadavky zákazníka, ale aj úlohou pre manažment zabezpečiť vhodné zdroje
potrebné k dosiahnutiu tohoto cieľa kvality.

 vrcholové vedenie by malo hodnotiť SMK v organizácii v určitých intervaloch, aby bola

zabezpečená jeho aktuálnosť a neustále zlepšovanie.

 analýza údajov nebude len vyhodnotením údajov. Bude poskytovať informačné vstupy

súvisiace so: spokojnosťou zákazníka, dodávateľmi a pod. (článok 8.4), na zabezpečenie
proaktivity a prevencie – predpokladu kontinuálneho zlepšovania.

 nové štandardy si doslova žiadajú plánovanie a kontinuálne zlepšovanie SMK (článok

8.5.1), prostredníctvom politiky kvality, cieľov kvality, výsledkov auditu, analýzy dát,
nápravných a preventívnych opatrení, kontroly manažmentom.

 požiadavky novej normy sú všeobecné a dajú sa aplikovať na všetky typy firiem.

Pokiaľ si uvedomíme, že hlavné princípy filozofie TQM sú:

 vedenie,

 zodpovednosť vrcholového manažmentu,

 úplná spokojnosť zákazníka,

 nepretržité zlepšovanie,

 zahrnutie všetkého a všetkých,

 výchova a vzdelávanie,

 spolupatričnosť k firme,

 odmena a uznanie,

 prevencia vád,

 spolupráca a tímová

práca,

môžeme konštatovať, že nové normy ISO 9001:2000 obsahujú mnohé z týchto princípov.

Prednáška č. 9

SYSTÉMY MANAŹERSTVA KVALITY
KOMPLEXNÉ MANAŽÉRSTVO KVALITY

Štruktúra prednášky
Všeobecné aspekty SMK
Certifikácia SMK
Zásady MK
Postup zavádzania systémov manažérstva kvality
Ľudský faktor a norma ISO 9001:2000

Kľúčové rozdiely medzi ISO 9001:1994 a ISO 9001:2000
Hodnotenie uplatňovania procesného prístupu

Účinok KMK možno rozdeliť na priamy a nepriamy. K priamym účinkom patrí zníženie
nekvalitnej produkcie, k nepriamym patrí narastanie dôvery firme a zvýšenie kultúry firmy.
Základné faktory, ktoré ovplyvňujú KMK
sú
:

a) pochopenie kvality,
b) politika kvality,
c) stratégia manažérstva kvality,
d) organizácia kvality,
e) náklady na kvalitu,
f) plánovanie SMK ( systému manažérstva kvality ),
g) koncepcia a realizácia SMK,
h) tímová práca,
i) neustále vzdelávanie

a)Štádium pochopenia kvality. Systém kvality sa vzťahuje a pôsobí na všetky činnosti spojené
s kvalitou výrobku a služby. Tak dochádza k reťazeniu kvality , ktoré ovplyvňuje celkovú kvalitu
výrobku. Manažérstvo kvality je trvalý proces, ktorý sa prakticky nikdy nekončí.

Pojmom Politika kvality označujeme celkové zámery a smery pôsobenia firmy. Konečnú
zodpovednosť za koncepciu kvality nesie vedenie firmy. Politika kvality musí byť zverejnená a musí
ju pochopiť každý zamestnanec firmy.

Stratégia KMK sa zameriava na 3 základné oblasti – DOV (spokojní odberatelia), prácu
zamestnancov (dobrá a jasná komunikácia, tímová práca , spravodlivé odmeňovanie, školenia,
poverenie zamestnancov) a hodnotenie kvality (vylúčenie chýb, stály monitoring, nepretržité
zdokonaľovanie)

e) Náklady na kvalitu sú jeden zo základných faktorov ovplyvňujúci KMK. Cieľom je sledovanie a
dosiahnutie požadovanej úrovne a štruktúry nákladov .

f) Systematické plánovanie SMK. Pred zavedením SMK vo firme je úpotrebné vykonať
vstupný audit.

g) Vo firmách sa SMK buduje a hodnotí v súlade s STN EN ISO radu 9000. Podľa normy STN EN
ISO 9004 sa SMK buduje a podľa norimy STN EN ISO 9001 sa SMK certifikuje.

h) Tímová práca zlepšuje komunikáciu, rozvíja vzájomnú závislosť prostredníctvom voľnej výmeny
myšlienok, poznatkov a informácií , buduje vzájomnú dôveru

Školenie je postupný proces , ktorý musí vziať do úvahy rozdielnu vedomostnú úroveň školiacich
pracovníkov.

CERTIFIKÁCIA SMK
V roku 1987 komisia ISO pre normy kvality vytvorila sériu noriem ISO.
Normy prešli revíziou v roku 1994, ktorá napomohla k ich celosvetovému uplatňovaniu.
V roku 2000 bola vykonaná ďalšia revízia uvedených noriem. Revidované normy boli do slovenskej
sústavy technických noriem boli prijaté v roku 2001

ISO ( Medzinárodná organizácia pre normalizáciu ) je celosvetovou federáciou národných
normalizačných organizácií ( členov ISO ). Na medzinárodných normách zvyčajne pracujú
technické komisie ISO. Každý člen ISO, ktorý sa zaujíma o predmet, pre ktorý bola vytvorená
technická komisia, má právo byť zastúpený v tejto technickej komisii.

Rozdelenie ISO noriem
Súbor noriem ISO 9000 sa vypracoval, aby organizáciám všetkých typov a veľkostí pomohol
zaviesť a prevádzkovať efektívne systémy manažérstva kvality:

ISO 9000 opisuje základy systémov manažérstva kvality a špecifikuje terminológiu systémov
manažérstva kvality.

ISO 19011 poskytuje návod na audit systémov manažérstva kvality a environmentálneho
manažérstva.

NORMY systému manažérstva kvality a uľahčujú vzájomné pochopenie v národnom a
medzinárodnom obchode.

Zásady manažérstva kvality
Aby sa organizácia úspešne viedla a fungovala, je nevyhnutné ju usmerňovať a riadiť
systematickým a transparentným spôsobom.

Norma špecifikuje osem zásad manažérstva kvality, ktoré môže vrcholový manažment využiť pri
vedení organizácie smerom k zlepšenej výkonnosti.

•

zameranie sa na zákazníka: organizácie závisia od svojich zákazníkov, a preto majú
chápať ich súčasné a budúce potreby, majú uspokojovať požiadavky zákazníkov a majú sa
snažiť prekonať ich očakávania.

•

vodcovstvo / vedenie: vodcovia určujú jednotu účelu a smerovania organizácie; majú
vytvárať a udržiavaťvhodné interné prostredie, v ktorom sa pracovníci plne zapoja do
plnenia cieľov organizácie.

•

zapojenie pracovníkov: pracovníci na všetkých úrovniach sú základom organizácie a ich
plné zapojenie umožňuje využívať ich schopnosti na prospech organizácie.

•

procesný prístup: želaný výsledok sa dosiahne účinnejšie, ak sa činnosti a súvisiace zdroje
riadia ako proces.

•

systémový prístup k manažérstvu: identifikácia, pochopenie a riadenie vzájomne
previazaných procesov ako systém prispieva k efektívnosti a účinnosti organizácie pri
dosahovaní jej cieľov.

•

trvalé zlepšovanie: trvalým cieľom organizácie má byť nepretržité zlepšovanie jej celkovej
výkonnosti.

•

rozhodovanie na základe faktov: efektívne rozhodovania sa zakladajú na analýze údajov a
informácií.

•

vzájomne výhodné vzťahy s dodávateľmi: organizácia a jej dodávatelia sú vzájomne
závislí a ich vzájomne výhodný vzťah umocňuje schopnosť obidvoch vytvárať hodnotu.

Postup zavádzania systémov manažérstva kvality
Postup k vypracovaniu koncepcie a zavedeniu systému manažérstva kvality sa skladá z spravidla z
týchto krokov :

•

určenia potrieb a očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

•

vytvorenia politiky kvality a cieľov kvality organizácie.

•

určenia procesov a zodpovednosti nevyhnutných na dosiahnutie cieľov kvality.

•

určenia a poskytnutia zdrojov nevyhnutných na dosiahnutie cieľov kvality.

•

určenia metód merania efektívnosti a účinnosti každého procesu.

•

využitia týchto ukazovateľov na určenie efektívnosti a účinnosti každého procesu.

•

určenia prostriedkov na prevenciu nezhôd a vylúčenia ich príčin.

•

určenia a využívania procesu na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality.

Ľudský faktor a norma ISO 9001:2000
Orientácia na zákazníka je dnes strategickou víziou všetkých progresívnych firiem.

Vzhľadom na tento cieľ by firmy mali vziať do úvahy aj dôležitosť firemnej kultúry, ako
zovšeobecnenie schopnosti podniku pôsobiť v trhovom prostredí.

Nová norma ISO 9001:2000 na rozdiel od doterajších verzií, v ktorých bol ľudský faktor dosť
podceňovaný, venuje pozornosť aj týmto záležitostiam.

Kľúčové rozdiely medzi ISO 9001:1994 a ISO 9001:2000 -

vedieť na skúške !

nová norma chápe systém manažérstva kvality ako kontinuálny proces, nielen ako splnenie
série 20 prvkov. Vstupmi do procesov sú požiadavky zákazníkov a výstupmi ich
spokojnosť.

kladie sa väčší dôraz na požiadavky a očakávania zákazníka (článok 5.2). Prístup k
činnostiam je viac proaktívny.

väčší dôraz na ciele kvality, inštrukcie ku ktorým sú v separátnej sekcii (článok 5.4.1 - Ciele
kvality – musia byť merateľné a relevantné k politike kvality)

plánovanie kvality (článok 5.4.2) už nie je len dokumentovaním a definovaním spôsobu ako
splniť požiadavky zákazníka, ale aj úlohou pre manažment zabezpečiť vhodné zdroje
potrebné k dosiahnutiu tohoto cieľa kvality.

vrcholové vedenie by malo hodnotiť SMK v organizácii v určitých intervaloch, aby bola
zabezpečená jeho aktuálnosť a neustále zlepšovanie.

analýza údajov nebude len vyhodnotením údajov. Bude poskytovať informačné vstupy
súvisiace so: spokojnosťou zákazníka, dodávateľmi a pod. (článok 8.4), na zabezpečenie
proaktivity a prevencie – predpokladu kontinuálneho zlepšovania.

nové štandardy si doslova žiadajú plánovanie a kontinuálne zlepšovanie SMK (článok
8.5.1), prostredníctvom politiky kvality, cieľov kvality, výsledkov auditu, analýzy dát,
nápravných a preventívnych opatrení, kontroly manažmentom.

- požiadavky novej normy sú všeobecné a dajú sa aplikovať na všetky typy firiem.

Pokiaľ si uvedomíme, že hlavné princípy filozofie TQM sú:
vedenie, zodpovednosť vrcholového manažmentu, úplná spokojnosť zákazníka, nepretržité
zlepšovanie, zahrnutie všetkého a všetkých, výchova a vzdelávanie, spolupatričnosť k firme,
odmena a uznanie, prevencia vád, spolupráca a tímová
práca,

môžeme konštatovať, že nové normy ISO 9001:2000 obsahujú mnohé z týchto princípov.

Hodnotenie uplatňovania procesného prístupu Capability Maturity Model

Capability Maturity Model (CMM) je v súčasnej dobe všeobecne prijatou normou pre posudzovanie
vyspelosti a zrelosti firmy, tzn. spôsobu, akým firma svoje procesy realizuje. CMM obsahuje 5
štádií vyspelosti firmy:

1. štádium

Procesy vo firme sú realizované náhodne, podľa potreby. Jedná sa o neopakovateľné
procesy, lebo neexistuje žiadny spôsob, ako ich previesť z minulej realizácie do novej.

2. štádium

Sú zapísané aspoň základy firemných procesov. Procesy začínajú byť opakovateľné a je
možné sa z minulosti poučiť.

3. štádium

Procesy vo firme sú už definované, tzn. nielen popísané, ale predovšetkým uvedené do všetkých
súvislostí tak, ako je to v BPM (Business Process Model).

4. štádium

Firma má už stanovené merateľné ciele a príslušné metriky. Je preto schopná merať kvalitu
procesov a produktov, procesy sa stávajú plne riadené.

5. štádium

Firma je schopná permanentne zlepšovať svoje procesy a optimalizovať ich (kvalitu realizácie
procesov, kvalitu produktov, produktivitu).

SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY Prednáška 10

Kvalita výroby

TRVALÉ ZLEPŠOVANIE SYSTÉMU MANAŽÉRSTVA KVALITY

Trvalé zlepšovanie systému

manažérstva kvality

Zodpovednosť

manažmentu

Manažérstvo

zdrojov

Meranie, analýza

a zlepšovanie

Realizácia
produktu

Zákazníci

a ďalšie

zainteresované

strany

spokojnosť

Produkt

Zákazníci

a ďalšie

zainteresované

strany

požiadavky

VSTUP

VÝSTUP

Úloha vrcholového manažmentu v systéme manažmentu kvality
(STN EN ISO 9000 čl. 26)

a) určiť a udržiavať politiku kvality a ciele kvality organizácie
b) zaistiť zavedenie vhodných procesov, ktoré umožňujú splniť požiadavky zákazníkov

a ďalších zainteresovaných strán a dosahovať ciele kvality

c) zaistiť dostupnosť nevyhnutných zdrojov

DOKUMENTÁCIA

umožňuje oznamovanie zámerov a systematickosť činnosti

Jej používanie prispieva:

a) k dosiahnutiu zhody s požiadavkami zákazníka a k zlepšeniu kvality
b) k opakovateľnosti a sledovateľnosti
c) k poskytovaniu objektívneho dôkazu
d) k vyhodnocovaniu efektívnosti a trvalej vhodnosti systému manažérstva kvality

Vypracovanie dokumentácie nemá byť samoúčelné, ale má to byť činnosť prinášajúca hodnotu.

PROCESNÝ PRÍSTUP

Proces možno chápať ako činnosť, ktorá využíva zdroje a riadi sa tak, aby umožnila

transformáciu vstupov na výstupy. Výstup z jedného procesu často predstavuje priamo vstup do
ďalšieho procesu. Aplikáciu systému procesov v rámci organizácie spolu s identifikáciou procesu
a ich interakciou, ako aj ich manažérstvo možno chápať ako procesný prístup.
Ak sa takýto prístup použije v

rámci systému manažérstva zdôrazňuje dôležitosť:

a) potreby chápať procesy v zmysle pridanej hodnoty
b) získavania poznatkov o výkonnosti a efektívnosti procesov
c) trvalého zlepšovania na základe objektívnych meraní

Výhodou procesného prístupu je nepretržité riadenie väzieb medzi jednotlivými procesmi
v rámci systému procesov.

Model systému manažmentu kvality

VYHODNOCOVANIE SMK (STN ISO 9000, ISO/TR 10017)
Pri vyhodnocovaní sú dôležité tieto 4 otázky:

1. Je proces identifikovaný a primerane opísaný?
2. Priradili sa zodpovednosti?
3. Zaviedli sa a udržiavajú sa postupy?
4. Je proces pri dosahovaní požadovaných výsledkov efektívny?

TRVALÉ ZLEPŠOVANIE
Cieľom je zvýšenie pravdepodobnosti, že sa dosiahne rastúca spokojnosť zákazníkov a ďalších
zainteresovaných strán.
Zlepšenie činnosti zahŕňajú:

a) analýzu a vyhodnotenie existujúcej situácie
b) určenie cieľov zlepšovania
c) hľadanie možných riešení na dosiahnutie cieľov
d) vyhodnotenie týchto riešení a ich výber
e) zavedenie vybraných riešení
f) meranie, verifikovanie

SYSTÉM MANAŽMENTU KVALITY (SMK) STN ISO 9001
1. Všeobecné požiadavky
Organizácia musí vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť a udržiavať SMK a trvalo zlepšovať jeho
efektívnosť v súvislosti s požiadavkami tejto medzinárodnej normy.

Organizácia musí:

a) identifikovať procesy, ktoré sa stanú súčasťou SMK
b) určiť postupnosť a interakcie týchto procesov
c) určiť kritéria a metódy potrebné pre zaistenie prevádzkovania a riadenia týchto procesov
d) zaistiť dostupnosť zdrojov a informácií
e) monitorovať, merať a analyzovať tieto procesy
f) zaviesť činnosti nevyhnutné pre dosiahnutie plánovaných výsledkov

Organizácia musí tieto procesy riadiť v súlade s požiadavkami tejto normy

2. Požiadavky na dokumentáciu
Dokumentácia systému musí obsahovať:

a) zdokumentované vyhlásenia politiky kvality
b) príručku kvality
c) zdokumentované postupy požadované touto medzinárodnou normou
d) dokumenty potrebné v organizácii na zaistenie efektívneho plánovania prevádzky a riadenia
e) záznamy vyžadované touto medzinárodnou normou

Príručka kvality
Organizácia musí vypracovať a udržiavať príručku kvality ktorá obsahuje:

a) predmet systému manažmentu kvality, vrátane podrobnosti o výnimkách a ich zdôvodnení
b) určené zdokumentované postupy

3. Zodpovednosť manažmentu
Záväzok manažmentu
Vrchol manažmentu musí poskytnúť dôkaz o svojom záväzku vypracovať a zaviesť systém
manažérstva kvality a jeho efektívnosť, tým, že:

a) oboznámi organizáciu s dôležitosťou splnenia požiadaviek zákazníka, ako aj požiadaviek

predpisov a legislatívnych požiadaviek

b) zaistí dostupnosť zdrojov

HODNOTENIE UPLATŇOVANIA PROCESNÉHO PRÍSTUPU
Capability Maturity Model (CMM)

1. štádium
Procesy vo firme sú realizované náhodne, podľa potreby. Jedná sa o neopakovateľné procesy, lebo
neexistuje žiadny spôsob, ako ich previesť z minulej realizácie do novej.

2. štádium
Je charakteristické zdokumentovaním najzákladnejších čŕt rozhodujúcich firemných procesov.
Procesy začínajú byť opakovateľné (poznatky o procese sú v budúcnosti využiteľné).

3. štádium
Procesy vo firme sú už definované, tzn. nielen popísané, ale predovšetkým uvedené do všetkých
súvislostí tak, ako je to v BPM (Business Process Model).

4. štádium
Firma má už stanovené merateľné ciele a príslušné metriky. Je preto schopná merať kvalitu
procesov a produktov. Sú vytvorené predpoklady pre uplatnenie procesného riadenia.

5. štádium
Firma je schopná permanentne zlepšovať svoje procesy a optimalizovať ich (kvalitu realizácie
procesov, kvalitu produktov, produktivitu).

ŠTATISTISKÁ REGULÁCIA Prednáška 11

Kvalita výroby

ŠTATISTICKÁ REGULÁCIA

-realizuje sa zásadne v priebehu výroby,
-má charakter operačnej kontroly
-zistenia z nej slúžia k nápravným opatreniam vo výrobe.

Aby bola táto metóda účinná - rýchla a prehľadná vykonáva sa pomocou bodových
kontrolných diagramov - „REGULAČNÝCH DIAGRAMOV"

V regulačnom diagrame sú okrem medzných odchýlok vynesené aj regulačné medze.

Regulačné medze slúžia pre kontrolu výberu zo základného súboru výrobkov.

REGULAČNÉ MEDZE môžu byť:

prirodzené ak sa vypočítajú podľa skutočných charakteristík VP

technické (sú viazané na tolerančné medze: USL, LSL)

upravené výrobné zariadenie je schopné pracovať v užších než

technických regulačných medziach

Výber výrobkov do výberových súborov v pevných rozsahoch sa môžu vykonať týmito spôsobmi:

náhodné,

cielene,

kombinované

Rozsah výberu je obvykle 4 až 10 kusov.

Časový interval medzi dvoma za sebou idúcimi kontrolami sa urči zo vzťahu:

kde: n - je rozsah výberu

Q - počet výrobkov vyrobených za hodinu

v - rozsah kontroly v percentách (pre Q > 100, v = 5%)

Kontrolný interval sa zaokrúhľuje na 15, 30,45, 60 min.

ŠTATISTICKÁ REGULÁCIA MERANÍM

Spôsoby:

- sledovaním aritmetického priemeru a variačného rozpätia (Diagram

)

- zohľadňovaním maximálnych a minimálnych hodnôt vo výbere (Diagram – max,min)
- zachytávaním všetkých hodnôt vo výbere (Diagram x i )

LSL

1 2

USL

DIAGRAM

Ide o kombináciu dvoch diagramov umiestňovaných na jednom tlačive.

REGULÁCIA NA PRIRODZENÉ REGULAČNÉ MEDZE

Výpočet prirodzených regulačných medzí:

Získame ich z 25 výberov, z ktorých vypočítame priemer výberových priemerov.

Podobne vypočítame priemerné výberové rozpätie

Regulačné hranice stanovíme podľa vzorcov:

Hodnoty A2 , D4 nájdeme v tabuľkách normy

Hodnoty

nanesieme do diagramov

Reguláciu na prirodzené regulačné medze vykonávame vtedy ak výrobné zariadenie má problémy s
dodržiavaním tolerančných medzí. Používame ich pri prvom uplatňovaní štatistickej regulácie.

Oba diagramy musia byť na jednom papiery !

REGULÁCIA NA TECHNICKÉ REGULAČNÉ MEDZE

Pri stanovení technických medzi vychádzame z požiadavky, aby sa priemerné rozpätie vypočítalo zo
vzťahu:

Dodržanie vzťahu zaručuje, že rozsah kolísania sledovaných hodnôt je užší než tolerančné pole.

Hodnotu vypočítame zo vzťahu:

čo umožňuje porovnávanie nameraných hodnôt so stredom tolerančného poľa.

Regulačné hranice potom vypočítame zo vzťahov :

Ak zistené hodnoty

padnú mimo hraníc regulácie , mal by byť urobený zásah do výrobného

procesu.

Technické regulačné medze sa používajú po overení, že výrobné zariadenie je schopné dodržať
predpísané tolerancie a za predpokladu nastavenia zariadenia na stred tolerančného poľa.

Technické regulačné medze zaručujú relatívne vysoké splnenie predpísaných
požiadaviek.

Upravené technické regulačné medze sa uplatňuje pre prípady vysokej schopnosti zariadenia
dodržiavať požadované tolerancie a požiadavkách minimálneho percenta nepodarkov.

L - Tabuľkový procesor
T – Tolerančné napätie

DIAGRAM max. min

REGULÁCIA NA PRIRODZENÉ REGULAČNÉ MEDZE

Pri určovaní prirodzených regulačných medzí postupujeme:

v stanovenom intervale odoberieme 25 výberov

zistíme z nich najväčšiu a najmenšiu hodnotu M i a V i

tieto zanesieme do reg. Diagramu

určíme priemernú najväčšiu a priemernú najväčšiu hodnotu

- pomocou nich vypočítame priemerné výberové rozpätie

Regulačné hranice potom dostaneme zo vzťahov:

Ak zistené hodnoty

padnú mimo hraníc regulácie, mal by byť urobený zásah do

výrobného procesu.
REGULÁCIA NA TECHNICKÉ REGULAČNÉ MEDZE

Pre výberové rozpätie musí platiť:

Horné a dolné regulačné medze sa určia zo vzorcov:

kde D6=L(0,5 + D5)

b) regulačné hranice VH MD sú vnútri tolerančného poľa.

c) pre rozdiely hT - VH resp. MD – dT musí platiť, že sú menšie než D7T.

D7 - je sučiniteľ uvedený v norme

hT – VH

< D7T

MD – dT

> D7T

T – Tolerančné napätie

- Priemer výberového napätia

L – koeficient z normy

- aritmetický priemer najväčších
hodnôt výberu

- aritmetický priemer najmenších
hodnôt výberu

- horná regulačná medza

D5 - koeficient

DIAGRAM x i

Do diagramu nanášame všetky namerané hodnoty z výberu na jednu zvislú čiaru.

Pre reguláciu používame dva pary regulačných medzí vypočítaných z tolerančných medzí ako
násobky normovaných súčiniteľov L1 a L2.

Kritéria:
-

požadovaný úroveň VP (všetky hodnoty sú vo vnútri)

vyhovujúca úroveň VP (po jednom bode medzi X2H a X1H alebo X2D a X1D)

nevyhovujúca úroveň VP (viac bodov medzi)

ŠTATISTICKÁ REGULÁCIA POROVNÁVANÍM

Z - DIAGRAM

Z diagramom sa sleduje počet nepodarkov vo výrobe.

Kontrolný interval sa určuje podobne pri kontrole meraním.

Percento kontrolovaných výrobkov závisí od charakteru výroby

Rozsah výberu určime zo vzťahov:

- priemerné pravdepodobnosť výskytu nepodarkov výberových súborov

Ak počet výberov je 20, v každom zistime počet nepodarkov Zl, Z2, ...Z20 a vypočítame priemerný
počet nepodarkov,

„ . Z tabuľky stanovíme hornú regulačnú hranicu Z

Tým sme dostali regulačnú hranicu.

Počty nepodarkov nanášame do grafu.

V prípade prekročenia regulačnej hranice konštatujeme narušenie VP.

REALIZÁCIA ŠTATISTICKEJ KONTROLY KVALITY

Podľa účelu, ktorému má štatistická kontrola kvality slúžiť, sú v našich podnikoch aktuálne
nasledovné druhy jej aplikácií:

- Jednorazové použitie pri zlepšovaní akútnej nekvality výrobkov.
- Občasné použitie pri analýze presnosti výrobných procesov alebo rôznych technologických

činiteľov.

- Trvalé využívanie v systéme riadenia kvality.

Postup realizácie štatistickej regulácie v strojárskom závode môže byť nasledovný:

Vzory regulačných diagramov pripravuje oddelenie prevencie kvality útvaru riadenia

kvality a postupuje ich plánovaciemu oddeleniu výrobného útvaru, ktorý vypracúva potrebné počty
regulačných diagramov a dáva ich do výroby. Výroba sa bez regulačného diagramu tam, kde je
tento predpísaný nesmie začať.

Prvý záznam do regulačného diagramu na základe opracovania a premerania určeného počtu

kusov po zaradení urobí zoraďovač. Ďalej vykonáva štatistickú reguláciu robotník tým, že v
stanovenom kontrolnom intervale premeria na základe vhodného výberu určený počet kusov a
výsledok zaznačí do regulačného diagramu. Keď sa záznam v regulačnom diagrame blíži k
regulačnej medzi, požiada robotník zoraďovača o nové zoradenie stroja.

Kusy vyrobené medzi dvoma kontrolnými intervalmi majú byť oddeľované, aby sa v

prípade výjdenia záznamu mimo regulačné medze, mohli odoslať na pretriedenie do triediaceho
strediska.

Z triediaceho strediska sa dobré kusy vrátia naspäť k robotníkovi a o nepodarkoch sa vedie

záznam. Triediace stredisko podlieha výrobnému útvaru a slúži aj na triedenie kusov
pozastavených zo štatistického preberania.

V niektorých prípadoch môže byť výhodnejšie triediť pozastavené kusy zo štatistickej
regulácie priamo na pracovisku robotníka, a niekedy ho môže vykonávať aj sám robotník.

Ukazuje sa byť výhodné, ak má majster v štatistickej regulácii za povinnosť raz za smenu

skontrolovať každé jemu pridelené výrobné zariadenia, tak, že premeria určený počet výrobkov
kombinovaným výberom a urobí o tom záznam do regulačného diagramu.

Na správnosť štatistickej regulácie dozerá kontrola tak, že každí pridelené výrobné

zariadenie navštívi najmenej dvakrát za smenu a z náhodného výberu určeného počtu kusov urobí
záznam v regulačnom diagrame.

NEISTOTA VÝSLEDKU MERANIA Prednáška 12

Kvalita výroby

Okrem tzv. definovanej presnosti (je dokázateľná len neprakticky) je pre empiricky získavané
veličiny (hodnoty sú získavané v procese merania) nutné rozlíšiť dve rôzne presnosti:

požadovanú

dosiahnuteľnú

Pritom požadovaná presnosť sa môže maximálne rovnať dosiahnuteľnej. Spravidla je menšia.

Vychádzame z toho, že:
ABSLOLÚTNA PRESNOSŤ MERANIA JE FYZIKÁLNE NEMOŽNÁ

Opačný prípad by vyžadoval experiment umožňujúci získať neobmedzené množstvo informácií.

Ďalším problémom merania, ktorý súvisí s neistotou výsledku je objektívnosť merania. Tento
problém je riešiteľný za predpokladu zohľadnenia.

Je však konkrétne skutočná hodnota reálna, ak nie je empiricky bezprostredne dostupná?
Túto diskrepanciu medzi empiricky merateľnými a skutočnými hodnotami je možné preklenúť
rozlíšením rôznych druhov hodnôt priradzovaných k rozmerom toho istého.

Sú to:

skutočná hodnota sX

nameraná hodnota nX

hodnota ktorá predstavuje prirodzené hodnota c - nX

Aproximácia je spojená s čo najväčším úsilím o minimalizáciu najrôznejších chýb meraní.

CHYBY MERANIA
Reprezentujú mieru nepresnosti s akou sa namerané hodnoty odlišujú od skutočnej hodnoty. Pritom
z predchádzajúcich úvah vyplýva, že ani chybu chybu merania nie sme schopný presne stanoviť, ale
iba jej aproximatívnu hodnotu. Táto skutočnosť opodstatňuje hovoriť o neistote výsledku merania,
respektíve že táto neistota je súčasťou chyby merania
Rozpoznávame chyby:

hrubé

h

systematické

s

náhodné

n

Celkovú chybu môžeme vyjadriť ako:

Ak opravíme systémovú chybu do plusu alebo mínusu dostávame korigované hodnoty ( nX ±

s)

Vylúčením hrubých chýb a korekciou nameraných hodnôt, by sme mohli teoreticky neistotu
výsledku merania vzťahovať len na náhodné chyby.

Avšak

s často zostáva súčasťou chýb merania, najmä z dôvodu že ju nevieme presne určiť. Z tohto

dôvodu stáva súčasťou neistoty výsledku merania.

Potom pre lineárnu závislosť neistotu vyjadrujeme vzťahom:

ŠTANDARDNÁ, KOMBINOVANÁ A ROZŠIRENÁ NEISTOTA

Pri štandardnej neistote výsledku merania vychádzame z predpokladu, že neistota „u“ je
neprezentovaná náhodnou chybou. Pri jej stanovení vychádzame z smerodajnej odchýlky.

Kombinovaná neistota:

Štandardná neistota typu A (stanovujeme ju výpočtom)
Štandardná neistota typu B (je to smerodajná odchýlka, ktorá je určovaná iným spôsobom ako
výpočtom, zo súboru nameraných hodnôt, ako napr. pri korigáciu, tento údaj získame z protokolu
prístroja.

Neistoty typu B.

Nedokonalosti:

použitých meracích prostriedkov

požitých meracích metód

podmienok merania

použitých parametrov a konštánt

použitých vzťahov pri vyhodnotení

Bilancia uB
Poradové

číslo

Zdroj

Hodnota (

m)

Pracovný etalón koncové mierky

uBE

Teplotný koeficient dĺžkovej rozťažnosti etalónu

uBaE

Teplotný koeficient dĺžkovej rozťažnosti meradla

uBam

Meracie teploty

uBt

a – čiastková štandardná neistota etalónu uB (uBE)

V prípade, že sa jedná o mikrometre menovitej dĺžky do 1000 mm.

k99 = 2,580

UDOV = (0,2+2L)
UDOV – dovolená rozšírená neistota
ROZŠÍRENÁ NEISTOTA

(z)

0,6826

1,0



0,9500

1,96



0,9545



0,9973



 - rozšírená štandardná neistota

 - medzná chyba = 

Potom rozšírená štandardná neistota bude:

PRÍKLAD 1.
Menovitá hodnota xm = 10 mm. Tolerancia 0,05 mm, Td = 0,00 mm, Th = +0,05 mm

xd = 10 mm, xh = 10,05 mm

Nameraná hodnota: x = 10,02 mm
Neistota merania:

xk = 10,02 ± 0,003

Ak táto neistota nie je stanovená, dá sa komplexne stanoviť nástupom, ktorý je popísaný ďalej.

PRÍKLAD 2. Neistota merania udaná ako prípustná odchýlka udaná výrobkom.
Výrobca garantuje u svojho meradla hranice prípustnej neistoty ± 2

m. Pri meraní nameriame

hodnotu x = 15,234

m. Pritom výsledok nášho merania musíme korigovať o prípustnú neistotu

a teda skutočná hodnota bude:

xk = 15,234 ± 0,002 =

15,232 až 15,236m

» 0

» 0,5

» 0,7

» 1

» -1

PRÍKLAD 3. Neistota merania zistená opakovaným meraním.
Pre nejaký iný merací prístroj výrobca neudal žiadnu neistotu. Metrológ sa preto rozhodol neistotu
merania stanoviť na základe opakovaného merania tej istej hodnoty.
Urobil tri merania (napr. 12,345

m, 12,342 m, 12,344 m.).

Vypočítal aritmetický priemer xp = 12,34366

m a smerodajnú odchýlku S(x) = 0,001528 mm.

Interval spoľahlivosti

 = 0,05 a 

= 2,5 bude (±2,5 ; 0,001528), takže skutočná hodnota

nameranej veličiny bude:

xk =

12,34366 ± 2,5 ; 0,001528mm = 12,33984 až 12,34748m

Ak by chcel použiť výsledky troch okamžitých meraní (viď prípad 2) a pritom rešpektovať predtým
odhadnutú smerodajnú odchýlku

, potom by musel postup vyzerať nasledovne:

Pre nezávislé veličiny x,y je možné určiť tolerančné hodnoty.

(x), (y) – smerodajné odchýlky používaných hodnôt

Pritom

(x,y) nazývame kovalenciou, alebo tolerančným momentom, ktorý je vyjadrený vzťahmi:

potom

TAGUCHI DESIGN

Nedostatky v kvalite produktov, ktoré neboli prefiltrované vo výrobe, prakticky vždy znamenajú

finančné straty pre spoločnosť.

Príčiny týchto strát možno vidieť v nasledujúcom:

- nízka kvalita vedie k nenaplneniu očakávaní zákazníkov

- opravy a servis chybných výrobkov spôsobujú navŕšené náklady

- znižuje sa kredit výrobcu na trhu

- môže to bezprostredne viesť k strate dosiahnutého podielu na trhu.

Taguchiho metóda v súvislosti s predchádzaním týchto strát zdôrazňuje potrebu:

- zvyšovania krížových interakcii medzi konštruktérmi, technológmi a výrobnými

inžiniermi

- implementácie experimentálneho konštruovania (dizajnu)

Podstatou experimentálneho dizajnu je identifikácia účinkov priamo ovládateľných a

neovládateľných premenných veličín na skúmaný produkt.

Prístup sa v ďalšom zakladá na:

- minimalizácii variability týchto premenných (rozmerov a vlastností)

- a požadovaní, aby hodnota priemeru týchto premenných bola v zhode s požadovanou úrovňou.

Cieľavedomé ovládanie týchto premenných v procese výroby znamená tiež prispôsobenie výrobných

zariadení týmto požiadavkám.

Hlavná myšlienka tohto konceptu je:

Každá odchýlka aj keď sa nachádza v tolerančnom poli) od požadovanej hodnoty spôsobuje

straty v kvalite.

Inými slovami Taguchiho filozofia sa zakladá na minimalizácii odchýlok od požadovanej hodnoty

definovanej stredom tolerančného poľa.

Tento spôsob konštruovania je tiež označovaný ako pevnostný (robustness) dizajn, ktorý vyúsťuje

do návrhu konštrukčných celkov s vysokou tuhosťou.

Ako je všeobecne známe stroje s vysokou tuhosťou nezaznamenávajú významný pokles v svojej

funkčnej spôsobilosti počas ich dlhodobého prevádzkovania, čo o strojoch s nízkou tuhosťou

nemožno tvrdiť.

Príklad č. l

Použime nasledujúci príklad s kovovou montážnou príchytkou slúžiacou na aretáciu, ktorá má

byt" upevnená na konštrukciu dvoma skrutkami (obr. 1). Poloha (vzdialenosť) dvoch montážnych

dier na príchytke ovplyvňuje presnosť vrchnej hrany, ktorá má byť perfektne horizontálna.

Pevnostné lepšiu konštrukciu znázorňuje obr. l b, v ktorej montážne diery majú dvojnásobnú

vzdialenosť než v prvom prípade. To si vyžaduje len redukovať variabilitu odchýlky rovnobežnosti

na polovicu.

Taguchiho funkcia finančných strát

Obr. l Jednoduchý príklad pevnostného dizajnu

Tradičný Účtovnícky prístup: výrobok je nepodarkom a spôsobuje finančnú stratu

spoločnosti ak posudzované hodnoty znakov kvality sú mimo stanovených tolerancii.

TagUChihO funkcia finančných Strát: kalkuluje do strát pre spoločnosť aj tie prípady, ak

komponent vykazuje určitú odchýlku od ideálnej požadovanej hodnoty napriek tomu, že táto je v

požadovanej tolerancii.

Funkcia je definovaná ako parabola, ktorá reprezentuje dodatočné náklady (preprava

nepredaných, resp. vrátených výrobkov, náklady na likvidáciu a pod.).

Priebeh týchto nákladov je vymedzený:

nulovou úrovňou na lokálnom minime funkcie

a maximálnou úrovňou na priesečníku krivky s extrémom tolerancii.

Matematicky môže byť funkcia vyjadrená vzťahom:

kde:

x je aritmetický priemer nameraných hodnôt

T je ideálna požadovaná hodnota

S štandardná smerodajná odchýlka nameraných hodnôt

k - konštanta definovaná ako:

Vzhľadom k tomu, že hodnota T je spravidla zhodná s konštrukčnou odchýlkou, namiesto LSL

môže byť použitá aj horná tolerančná medza USL.

Príklad č. 2:

Pre vysoko kvalitné polymérové trubky, vyrábané pre medicínske účely, boli stanovené tieto

rozmery:

optimálna hrúbka 1=2,6 mm

- USL = 3,2mm
- LSL = 2,0 mm

V prípade ak trubkové dielce boli zákazníkom reklamované dodatočné náklady predstavovali

l O USD/dielec.

Za bežných výrobných podmienok boli dielce vyrábané s x = 2,6 mm a štandardnou
smerodajnou odchýlkou 0,2 mm.
Priemerná mesačná dodávka bola v objeme 10 000 sekcii trubiek za mesiac.
Možné zúženie odchýlky na polovicu by si vyžadovalo technické zdokonalenie zariadenia na
tepelné pretláčanie - extrudera. Náklady na modernizáciu extrudera by predstavovali 50 tis
USD.

Úlohou je preveriť o koľko sa znížia straty podľa Taguchiho funkcie ak sa firma rozhodne investovať

do modernizácie zariadenia a s akou dobou návratnosti investície môže kalkulovať.
Hodnotu konštanty dostaneme zo vzťahu

Príklad č. 3

Korporácia SONY pri vyhodnocovaní predaja televízorov v jednotlivých trhových segmentoch

zistila, že televízory vyrábané v japonských závodoch boli lepšie predávané než tie, ktoré boli

vyrábané v závode na území USA.

Prvé poznatky: televízory vyrábané v Japonsku boli vyššej kvality než americkej verzie.

Konkrétne, ostrosť farieb bola lepšia a odtiene boli viac brilantné.

Rozdiel v kvalite bol odhalený, ale príčina rozdielu nebola známa.

Výsledky skúmania ďalších rozdielov: závod v San Diegu dôsledne uplatňoval princípy TQM a

TQC s prísnym dodržiavaním štandardov kvality

Japonské závody nemali zavedené totálne programy kvality, ale kládli dôraz na redukciu

odchýlok zo súčiastky na súčiastku.

Ďalšie skúmanie: porovnávanie kritického parametra obrazoviek ovplyvňujúci kvalitu farieb.

Distribučné funkcie tohto parametra porovnávaných dvoch skupín výrobkov sú znázornené na

obr. 3a.

Druhá časť obrázku znázorňuje Taguchiho funkciu finančných strát pre analyzované
súčiastky.

-V americkom závode, kde počet nepodarkov bol minimalizovaný bola dosiahnutý uniformný tvar
distribúcie sledovanej premennej veličiny
-V japonskom závode boli vyrábané aj nepodarkové výrobky, avšak štandardná smerodajná
odchýlka od ideálnej hodnoty bola nižšia.
-Pri použití „TLF" závod v San Diegu strácal na jednom výrobku v dôsledku nedodržiavania
danej technickej špecifikácie 1,33 USD zatiaľ čo závod v USA 0,44 USD.
-Tradičným pohľadom na riadenie kvality (zameriavaným na dodržiavanie stanovených

hodnôt) by bola situácia v prvom prípade kvitovaná na rozdiel od situácie v japonskom závode.

-Trh potvrdil, že minimalizácia odchýlok od požadovanej ideálnej hodnoty je účinnejším
nástrojom dosahovania vyššej technickej kvality a uspokojovania potrieb zákazníkov

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Ďalšie poznámky z predmetu kvalita vyroby