METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE

Darina Vasilková

Jarmila Sedláková

TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA

podľa európskych a medzinárodných noriem

2. časť

- 2004 -

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE

Darina Vasilková

Jarmila Sedláková

TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA

podľa európskych a medzinárodných noriem

2. časť

- 2004 -

OBSAH

1

Zvárané spoje .......................................................................................................... 5

1.1

Všeobecné zásady vyhotovenia výkresov zváraných konštrukcií .............. 5

1.2

Úplné

označovanie zvarov .......................................................................... 7

1.2.1

Určenie polohy zvaru ...................................................................... 8

1.2.2 Rozmery zvarov .............................................................................. 9

1.2.3

Dopĺňajúce označenia ..................................................................... 10

1.2.3.1 Označenie spôsobu zvárania ............................................ 11

1.2.3.2 Stupne kvality zváraných spojov .......................... ........... 11

1.2.3.3 Polohy zvárania ............................................................... 12

1.2.3.4 Prídavné materiály ........................................................... 13

1.2.3.5 Úprava zvarových plôch .................................................. 16

1.2.3.6 Medzné odchýlky zvarkov ............................................... 16

1.2.3.7 Prídavok na obrábanie ..................................................... 17

1.2.3.8 Voľba materiálov na zvárané konštrukcie ....................... 18

1.3

Zostavný výkres zváranej konštrukcie (zvarku) ......................................... 20

2 Spájkované

spoje

....................................................................................................

21

2.1

Označenie spájkovaného spoja ................................................................... 21

2.1.1 Prídavné materiály na mäkké spájkovanie a tvrdé spájkovanie ...... 21

3

Lepené spoje ........................................................................................................... 22

3.1

Zjednodušené zobrazovanie a označovanie lepených,
prehýbaných a prelisovaných spojov ......................................................... 22

4

Nitované spoje ....................................................................................................... 24

4.1

Rozdelenie nitovaných spojov ................................................................... 24

4.2

Zobrazovanie nitov na výkrese .................................................................. 24

4.3

Kótovanie

...................................................................................................

25

5

Zobrazovanie ozubených kolies a súkolesí ............................................................ 26

5.1

Zobrazovanie ozubených kolies ................................................................. 26

5.2

Zobrazovanie ozubených súkolesí ............................................................. 26

5.3

Výkresy ozubených kolies .......................................................................... 28

5.3.1

Výkresy

čelných ozubených kolies ................................................ 28

5.3.1.1 Ozubené hrebene ............................................................. 29

5.3.1.2 Príklad kreslenia a obsah tabuľky údajov
čelného ozubeného kolesa ............................................... 30

5.3.2

Výkresy

kužeľových súkolesí a kužeľových ozubených kolies .... 31

5.3.2.1 Výkresy kužeľových ozubených kolies .......................... 31

5.3.3

Výkresy

závitovkových

súkolesí

...................................................

32

5.3.3.1 Výkres závitovky ............................................................ 33

5.3.3.2 Výkres závitovkového kolesa ......................................... 34

5.4

Lícovanie

čelných ozubených kolies ......................................................... 34

5.4.1 Lícovanie ozubených prevodov hrebeňových ................................ 38

5.5

Lícovanie

kužeľových prevodov ............................................................... 39

6 Pružiny

...................................................................................................................

40

6.1

Výkresy pružín ........................................................................................... 40

6.1.1 Úprava koncov valcových pružín .................................................. 40

7 Ložiská

...................................................................................................................

41

7.1

Valivé ložiská ............................................................................................. 41

7.1.1

Druhy

normalizovaných

valivých

ložísk

.......................................

42

7.1.2

Uloženie

valivých

ložísk

.................................................................

43

7.1.3

Upevnenie

valivých

ložísk

.............................................................

44

7.2

Zobrazovanie valivých ložísk .................................................................... 44

7.2.1 Podrobné zobrazenie valivých ložísk ............................................. 44

7.2.2 Všeobecné zjednodušené zobrazenie valivých ložísk .................... 45

7.2.3 Podrobnejšie zjednodušené zobrazenie valivých ložísk ................. 45

8 Tesnenie

ložísk

.......................................................................................................

47

8.1

Bezdotykové tesnenie ložísk ...................................................................... 47

8.2

Trecie tesnenie ložísk ................................................................................. 47

8.3

Kombinované tesnenie ložísk .................................................................... 48

8.4

Zobrazovanie

hriadeľových tesnení ........................................................... 48

8.4.1 Podrobné zobrazenie tesnení .......................................................... 48

8.4.2 Schematické zobrazenie tesnení ...................................................... 49

8.4.3 Podrobnejšie schematické zobrazenie ............................................. 49

9

Žliabkové spoje ...................................................................................................... 51

9.1

Označenie žliabkových spojov .................................................................. 51

10

Kinematické schémy .............................................................................................. 53

NEROZOBERATEĽNÉ SPOJE

Vzniknú spojením dvoch alebo viacerých kovových častí zváraním, spájkovaním,

lepením a nitovaním, pomocou prídavných materiálov alebo normalizovaných prvkov.

1 ZVÁRANÉ

SPOJE

Zváranie kovov je spájanie kovov do nerozoberateľného celku pri pôsobení tepla,

tlaku alebo tepla a tlaku; pričom sa môže použiť prídavný materiál s rovnakým alebo
podobným zložením ako základný materiál. Zváranie sa rozdeľuje na tavné a tlakové. Takto
vzniknutý nerozoberateľný celok sa nazýva zvarok alebo zváraná konštrukcia. Zvarok sa
skladá z prvkov zvarku.

V závislosti od použitej technológie zvárania, zváraných materiálov a konštrukčných

požiadaviek na spôsob spájania rozličných častí vznikajú im odpovedajúce druhy zvarov.
V tabuľke 1.1 (STN EN 22553) sú uvedené niektoré druhy najčastejšie používaných zvarov
a základné značky, ktorými sa tieto zvary na výkresoch označujú.

1.1 Všeobecné zásady vyhotovenia výkresov zváraných konštrukcií

Vyhotovenie výkresov zváraných konštrukcií (zvarkov) sa riadi predovšetkým

organizáciou výroby, počtom vyrábaných kusov, zložitosti prvkov zvarku, zložitosti spôsobu
zvárania, ďalej podľa dohody konštruktéra s výrobnou prevádzkou. Výkresy zváraných
konštrukcií majú vždy charakter zostavného výkresu. Na výkresovej dokumentácii zváranej
konštrukcie sa musia uvádzať údaje a kóty potrebné:

• na prípravu (výrobu) zváraných častí - prvkov zvarku;

• na zostavenie a vlastné zváranie prvkov, t. z. kóty, ktoré určujú vzájomnú polohu

prvkov zvarku, označenie zvarov a ich veľkosti, predpis spôsobu zvárania, prídavný
materiál, údaje o tepelnom spracovaní, o kontrole zvarov a pod.;

• na obrábanie zvarku po zvarení, t. z. kóty obrobených povrchov po zvarení, údaje

o presnosti rozmerov, geometrické tolerancie, údaje o charaktere povrchu a pod.

Zvarky tvarovo veľmi zložité vyžadujú nakreslenie dvoch samostatných výkresov:

výkres zvarku: pre zváranie (kótovaná zváraná zostava) a výkres zvarku pre obrábanie
(výkres obrobeného zvarku). Pre zvyčajné prípady menej zložitých zváraných konštrukcií sa
kreslí jeden spoločný výkres pre zváranie a obrábanie - kótovaný zostavný výkres zváranej
konštrukcie - zvarku.

Všetky nenormalizované prvky zvarku sa v sériovej výrobe kreslia na samostatné

výkresy, a to podľa všeobecných zásad pre kreslenie výkresov súčiastok. V kusovej výrobe sa
nekreslia samostatné výkresy pre prvky zvarku vyrobené z profilového materiálu, strihané,
rezané a vypaľované z plechu bez ďalšieho obrábania, ak ich rozmery určuje veľkosť
zapísaná v súpise položiek.

Tabuľka 1.1 Základné značky zvarov

Názov zvaru

Zobrazenie

Značka Názov

zvaru

Zobrazenie

Značka

Lemový zvar

Podloženie
zvaru

I zvar

1/2 V zvar

V zvar

Dvojstranný
V zvar

U zvar

Dvojstranný
U zvar

Y zvar

Dvojstranný
Y zvar

Kútový zvar

Dierový zvar

Bodový zvar

Švový zvar

V zvar
so strmými
zvarovými
plochami

Dvojstranný
1/2 V zvar

1.2 Úplné

označovanie zvarov

Pravidlá označovania zváraných a spájkovaných spojov na výkresoch určuje

medzinárodná norma STN EN 22553. Zvary sa na výkresoch zváraných konštrukcií
nevykresľujú, ale označujú sa značkami umiestnenými na odkazových čiarach spolu
s ostatnými údajmi potrebnými na úplné predpísanie zvaru. Na obrázku 1.1 je zobrazený
spôsob umiestnenia jednotlivých údajov, ktoré okrem samotnej značky (B) obsahuje:

Obr. 1.1

Umiestnenie údajov o zvare na odkazovej čiare

• odkazovú čiaru na spoj;

• dvojitú zástavku odkazovej čiary pozostávajúcu z dvoch rovnobežných čiar

typu 01.1 a 02.1;

• A

miesto určené na uvedenie charakteristického rozmeru zvaru;

• B

miesto na umiestnenie základných a dopĺňajúcich značiek zvaru;

• C

miesto na zápis dĺžkových rozmerov zvaru;

• D

čiara typu 02.1 zástavky určujúca polohu zvaru;

• E

vidlica odkazovej čiary na zápis dopĺňajúcich označení pre zváranie.

Odkazová čiara:

- musí byť pod ľubovoľným uhlom spojená so zástavkou;

-

musí

mať druhý koniec ukončený šípkou.

Zástavka odkazovej čiary má byť rovnobežná so spodným okrajom výkresu.
Pre úplné označenie zvaru treba správne použiť základné a dopĺňajúce značky.

Základné značky predpisujú daný typ zvaru podľa tabuľky 1.1. V prípade potreby sa môžu
použiť kombinácie základných značiek. Základné značky sa môžu doplniť značkou
charakterizujúcou tvar vonkajšieho povrchu alebo tvarom zvaru. Odporúčané dopĺňajúce
značky sú v tabuľke 1.2.

Tabuľka 1.2 Dopĺňajúce značky zvarov

Tvar povrchu zvaru alebo

zvaru

Značka

Tvar povchu zvaru alebo

zvaru

Značka

plochý

obrobené prechody zvaru

prevýšený

privarená

podložka

preliačený

odstrániteľná podložka

A

B

C

SPOJ

E

D

M

M
R

Výška základných značiek je rovnaká ako výška kót. V tabuľke 1.3 sú uvedené

odporúčané rozmery niektorých základných značiek. Rozmer h je rovnaký ako výška písma
kót

použitých

na

výkrese.

Tabuľka 1.3 Odporúčané rozmery značiek zvarov

1.2.1 Určenie polohy zvaru

Poloha zvarov je určená:

- polohou odkazovej čiary;

-

polohou

zástavky

odkazovej

čiary;

- polohou základnej značky zvaru.

Poloha odkazovej čiary vo vzťahu k zvaru môže byť ľubovoľná, s výnimkou

polovičných tupých zvarov, u ktorých musí odkazová čiara smerovať na upravenú plochu
zvaru.

Zástavka odkazovej čiary sa kreslí pomocou dvoch rovnobežných čiar typu 01.1

a 02.1. Čiara typu 02.1 môže byť nakreslená nad alebo pod súvislou tenkou čiarou.

Základná značka zvaru sa umiestňuje nad alebo pod zástavku odkazovej čiary podľa

týchto pravidiel:

- značka je umiestnená na strane súvislej tenkej čiary vtedy, ak je povrch zvaru

na strane odkazovej čiary (obr. 1.2a);

- značka je umiestnená na strane čiarkovanej tenkej čiary zástavky vtedy, ak je

povrch na protiľahlej strane k odkazovej čiare (obr. 1.2b);

- ak sa jedná o súmerné zvary, potom sa čiarkovaná tenká čiara nemusí kresliť

a poloha súmerných zvarov sa označí podľa obr. 1.2c).

Obr. 1.2

Umiestnenie značky vo vzťahu k zástavke odkazovej čiary

a) zobrazenie zvaru

spôsob označenia

b) zobrazenie zvaru

spôsob označenia

c) zobrazenie zvaru

spôsob označenia

a4

4

a

1.2.2 Rozmery zvarov

Každá

značka zvaru môže byť doplnená určitým počtom rozmerov. Tieto rozmery sú

zapísané nasledovne podľa obrázku 1.1:

a) rozmery, ktoré určujú priečny prierez zvaru - tzv. charakteristický rozmer zvaru;

umiestňuje sa pred základnú značku zvaru (A);

b) rozmery, ktoré určujú pozdĺžne rozmery zvaru; zapisujú sa za základnú značku zvaru

v mieste (C).

Rozmery priečneho prierezu zvaru sú definované charakteristickým rozmerom zvaru.
Pre

tupé a lemové zvary je charakteristickým rozmerom zvaru vzdialenosť s od

povrchu súčiastok zvarku po dno závaru, ktorá nemôže byť väčšia, ako je hrúbka tenšieho
prvku. Tupé zvary, pri ktorých nie je uvedený charakteristický rozmer zvaru, sú prevarené po
celej hrúbke prvkov zvarku.
Pre

kútové zvary môže byť charakteristickým rozmerom zvaru výška najväčšieho

rovnoramenného trojuholníka vpísaného do prierezu zvaru a alebo odvesna tohoto
trojuholníka z, pričom platí

.

2

a

z

×

=

Preto je potrebné pred číselnú hodnotu

charakteristického rozmeru kútového zvaru napísať vždy aj označenie a alebo z.

Výška kútového zvaru s hlbokým prievarom sa označuje písmenom s.

Obr. 1.3

Spôsoby označovania veľkosti kútových zvarov

Odvesna kútového zvaru

Výška kútového zvaru

a

z

250

a 5

z 7 300

Za značkou zvaru sa podľa potreby uvádzajú pozdĺžne rozmery zvaru, ktorými sú

napr. dĺžka zvaru, počet zvarov, dĺžka prerušení pri prerušovanom zvare alebo rozstup zvarov
(napr. pre bodové odporové zvary). Ak za značkou zvaru nie je uvedený rozmer, znamená to,
že zvar je vyhotovený po celej dĺžke prvkov zvarku. Ak sa zvar vyhotovuje len na určitej
dĺžke, treba začiatok zvaru na výkrese zakótovať. Spôsoby predpisovania pozdĺžnych
rozmerov zvaru pre zvary kútové a bodové sú na obrázku 1.4.

Obr. 1.4

Príklady predpisovania pozdĺžnych rozmerov zvarov

zobrazenie

a4
3

×20(30)

8 4 (12)

15

a n

×l(e)

d n(e)

1.2.3 Dopĺňajúce označenia

Dopĺňajúce označenia sa používajú na spresnenie ďalších údajov na zváranie.

• Obvodové zvary
Pre zvar, ktorý má byť vyhotovený po celom obvode súčasti, sa používa krúžok
umiestnený v zlome odkazovej čiary ( jeho priemer d = 8

× hrúbka odkazovej čiary ), ako

je uvedené na obrázku 1.5.

Obr. 1.5 Obvodové zvary

Obr. 1.6 Montážny zvar

• Montážne zvary
Na označenie montážnych zvarov, ktoré sa majú vyhotoviť pri montáži zváranej
konštrukcie, prípadne sa odstránia po montáži, sa používa zástavka podľa obrázka 1.6

• Označenie spôsobu zvárania
Spôsob zvárania sa označí číslicou umiestnenou do vidlice (uhol vidlice = 90

°), ktorou je

ukončená zástavka odkazovej čiary (obr. 1.7). Číselné označenie spôsobov zvárania je
v ISO 4063. Norma ISO 4063 je zavedená v norme STN EN 24063.

Obr. 1.7 Označenie spôsobu zvárania

Obr. 1.8 Odkazové informácie

• Poradie informácií vo vidlici odkazového znaku
Informácie pre zváranie a rozmery môžu byť doplnené ďalšími informáciami vo vidlici
v stanovenom poradí (jednotlivé informácie sa oddeľujú medzi sebou šikmou zlomkovou
čiarou):

- označenie spôsobu zvárania STN EN 24063;
- prípustné stupne kvality (v súlade s normou ISO 5817, zavedenou v norme

STN EN 25817);

- poloha zvárania (podľa normy ISO 6947);
- prídavné materiály (podľa normy STN EN 499, alebo ISO 544, ISO 2560).

Pri zložitejších konštrukciách sa priamo vo vidlici neuvádzajú všetky údaje, ale tieto

sa označia pomocou odkazového znaku (obr. 1.8), pričom všetky odkazové informácie sa na
výkrese zváranej konštrukcie zapíšu nad titulný blok v stanovenom poradí. Na obrázku 1.9 je
uvedený príklad na úplné označenie V zvaru, ktorý je vyhotovený ručným oblúkovým
zváraním obalenou elektródou, s prípustným stupňom kvality D, s polohou zvárania
vodorovnou zhora PA, s obalenou elektródou ISO 2560 – E 51 2 RR , vhodnou pre
tupé zvary.

Obr. 1.9

Úplné označenie zvárania

111

A

1

111/EN 25817-D/
ISO 6947-PA/
ISO 2560-E 51 2 RR

8

1.2.3.1 Označenie spôsobu zvárania

V

tabuľke 1.4 sú uvedené číselné označenia niektorých technológií zvárania (výber

z normy STN EN 24063.

Tabuľka 1.4

111 obalenou elektródou
113 holou elektródou
114 trubičkovou elektródou

11 bez ochrannej atmosféry

115 obaleným drôtom
121 drôtovou elektródou

12 pod tavidlom

122 páskovou elektródou
131 v neutrálnom plyne

13 v

ochrannej atmosfére

odtavujúcou sa elektródou

135 v aktívnom plyne

15 plazmové zváranie

151 v inertnom plyne taviacou sa
elektródou
181 uhlíkovou elektródou

1 Oblúkové zváranie

18 iné spôsoby oblúkového
zvárania

185 rotujúcim oblúkom

2 Odporové zváranie

21 bodové zváranie
22 výstupkové zváranie
23 švové zváranie

311 kyslíkovo-acetylénové

31 kyslíkové

312 kyslíkovo-propánové
321 vzduchovo-acetylénové

3 Zváranie plameňom

32 vzduchové

322 vzduchovo-propánové

74 indukčné zváranie

751 laserom

7 Iné spôsoby zvárania

75 zváranie svetelným
žiarením

753 infračerveným paprskom

1.2.3.2 Stupne kvality zváraných spojov

Dovolené stupne kvality zváraných spojov vyhotovených oblúkovým zváraním podľa

STN EN 25817 poskytujú základné referenčné údaje. Vzťahujú sa na jednotlivé spoje na zváranej
konštrukcii, nie na celú konštrukciu (uzol, výrobok). Preto je možné pre jednotlivé zvárané spoje
predpísať rozličné stupne kvality.
Uvádzajú sa tri stupne kvality, ktoré pokrývajú väčšinu praktických prípadov, s týmto označením:

• B

vysoká úroveň kvality;

• C

stredná úroveň kvality;

• D

mierna úroveň kvality.

Uvedená norma sa vzťahuje na:
1

nelegované a legované ocele;

2

nasledujúce spôsoby zvárania a ich definované modifikácie podľa STN EN 24063:

3

zváranie kovov elektródou bez ochranného plynu;

12

zváranie pod tavidlom;

13

zváranie v ochrannom plyne taviacou sa elektródou;

14

zváranie v ochrannom plyne netaviacou sa elektródou;

15

plazmové zváranie;

4

ručné a automatizované spôsoby zvárania;

5

zváranie vo všetkých polohách;

6

hrúbky materiálov v rozsahu od 3 do 63 mm.

Predpis dovolených stupňov kvality sa na výkrese zváranej konštrukcie zapisuje do vidlice

odkazovej čiary (obr. 1.9).

1.2.3.3 Polohy zvárania

Základné polohy zvárania sú uvedené v norme STN ISO 6947. Pre jednoznačnosť čítania

výkresu sa označenie základných polôh zvárania udáva ku začiatku súradnicového systému a smer
zvárania smeruje von. Základné termíny, označenia a príklady polôh zvárania určené naklonením
a otočením sú uvedené v tabuľke 1.5

Tabuľka 1.5

Termíny

Príklady / popis

Symbol Naklonenie

S

Otočenie

R

Vodorovná
poloha
zhora

Zváranie vo vodorovnej polohe, kladenie
vrstvy k vrstve

PA

0

° 90°

Vodorovno-
zvislá poloha

Zváranie vo vodorovnej polohe, priečna os
zvaru je zvislá, kladenie vrstiev na seba

PB

0

°

0

°

180

°

180

°

45

°

35

°

45

°

35

°

Termíny Príklady

/

popis

Symbol

Naklonenie

S

Otočenie

R

Vodorovná
poloha na
zvislej ploche

Zváranie vo zvislej polohe

PC

0

°

0

°

180

°

180

°

0

°

180

°

0

°

180

°

Vodorovná

Zváranie vo vodorovnej polohe nad hlavou,

PD

0

° 225°

poloha nad
hlavou

krycia vrstva je smerom nadol

0

°

180

°

180

°

315

°

225

°

315

°

Poloha nad
hlavou

Zváranie vo vodorovnej polohe nad hlavou,
priečna os zvaru je zvislá, krycia vrstva je
zospodu

PE

0

°

180

°

270

°

270

°

Zvislá poloha
zdola nahor

Zváranie zdola nahor

PF

90

°

-

Zvislá poloha
zhora nadol

Zváranie zhora nadol

PG

270

°

-

Základné polohy musia byť označené príslušným označením napr. PB. K označeniu

na základnú polohu môžu byť pridané hodnoty na naklonenie a otočenie dané trojčíslím:

1.

PB 130 – 045

Základná poloha vodorovno-zvislá s naklonením 130

° a otočením o 45°.

2.

030 – 090

Naklonená poloha s 30

° naklonením a otočením o 90°

1.2.3.4 Prídavné materiály

Norma STN EN 499 navrhuje klasifikáciu obalených elektród na ručné oblúkové

zváranie s cieľom označovať obalené elektródy vo vzťahu k medzi klzu, pevnosti v ťahu
a ťažnosti zvarového kovu. Používatelia by mali vedieť, že zhodná medza klzu zvarového
kovu a základného materiálu nevyhnutne zabezpečí, že pevnosť v ťahu zvarového kovu bude
zhodná s pevnosťou základného materiálu. Klasifikácia sa delí do ôsmich častí, ktoré
uvádzajú:

1. symbol označujúci výrobok/proces, ktorý sa má identifikovať,

2. symbol označujúci pevnostné vlastnosti a ťažnosť zvarového kovu,
3. symbol označujúci rázové vlastnosti zvarového kovu,
4. symbol označujúci chemické zloženie zvarového kovu,
5. symbol označujúci druh obalu elektródy,
6. symbol označujúci výťažok zvarového kovu a druh prúdu,
7. symbol označujúci polohu zvárania,
8. symbol označujúci obsah vodíka vo zvarovanom kove.

Klasifikácia je rozdelená do dvoch častí:

• Povinná časť
Táto časť zahrňuje symboly pre druh výrobku, pevnostné vlastnosti a ťažnosť,
rázové vlastnosti, chemické zloženie a druh obalu.
• Výberová časť
Táto časť zahrňuje symboly pre výťažok zvarového kovu, druh prúdu, polohy
zvárania, na ktoré je elektróda vhodná podľa normy EN 1597-3 a symbol pre
obsah vodíka.

Symboly a požiadavky

• Symbol pre výrobok/proces. Symbol pre obalenú elektródu používanú pri

ručnom oblúkovom zváraní je písmeno E, umiestnené na začiatku označenia.

• Symbol pre pevnostné vlastnosti a ťažnosť zvarového kovu. Symbol v tabuľke

1.6 udáva medzu klzu, pevnosť v ťahu a ťažnosť zvarového kovu v stave po
zvarení.

Tabuľka 1.6

Symbol Minimálna medza klzu

N/mm2

Pevnosť v ťahu

N/mm2

Minimálna ťažnosť

%

35

355

od 440 do 570

22

38

380

od 470 do 600

20

42

420

od 500 do 640

20

46

460

od 530 do 680

20

50

500

od 560 do 720

18

• Symbol pre rázové vlastnosti zvarového kovu. Symbol v tabuľke 1.7 udáva

teplotu, pri ktorej sa dosiahne priemerná nárazová práca 47 J . Keď bol
zvarový kov klasifikovaný pre určitú teplotu, automaticky pokrýva každú
vyššiu teplotu v tabuľke 1.7

Tabuľka 1.7

Symbol Teplota

pre

minimálnu

priemernú nárazovú prácu 47 J

°C

Z

A

0
2
3
4
5
6

bez požiadaviek

+ 20

0

- 20
- 30
- 40
- 50

- 60

• Symbol pre chemické zloženie zvarového kovu. Symbol v tabuľke 1.8 udáva

chemické zloženie zvarového kovu.

Tabuľka 1.8

Chemické zloženie

Symbol zliatiny

Mn Mo Ni

Bez symbolu

2,0

-

-

Mo

1,4

od 0,3 do 0,6

-

MnMo

>1,4 až 2,0

od 0,3 do 0,6

-

1Ni

1,4

-

0,6 až 1,2

2Ni

1,4

-

1,8 až 2,6

3Ni 1,4 -

>2,6 až 3,8

Mn1Ni

>1,4 až 2,0

-

0,6 až 1,2

1NiMo

1,4

od 0,3 do 0,6

0,6 až 1,2

Z

Iné odsúhlasené zloženie

• Symbol pre druh obalu elektródy. Druh obalu elektródy závisí podstatne od

druhu zložiek tvoriacich trosku. Symboly udávajúce druh sa vytvoria
z nasledujúcich písmen alebo skupín písmen:

A

kyslý obal

C celulózový

obal

R rutilový

obal

RR

hrubý rutilový obal

RC rutilovocelulózový

obal

RA rutilovokyslý

obal

RB rutilovobázický

obal

B bázický

obal.

Príklad označovania

Obalená elektróda na ručné oblúkové zváranie poskytuje zvarový kov s minimálnou

medzou klzu 440 N/mm2 (44), minimálnou priemernou nárazovou prácou 47J pri -30

°C (3)

a chemickým zložením 1,1% Mn a 0,7%Ni (1Ni). Elektródu s bázickým obalom (B)
a výťažkom kovu 140% môžeme použiť so striedavým prúdom a jednosmerným prúdom (5)
a výťažkom kovu 140% môžeme použiť so striedavým prúdom a jednosmerným prúdom (5)
na tupé a kútové zvary v polohe vodorovnej zhora (4). Vodík sa stanovuje v súlade s normou
ISO 3690 a nepresahuje 5ml/100g navareného zvarového kovu (H5).
Označenie bude:

EN 499 – E 44 3 1Ni B 5 4 H5

Povinná časť:

EN 499 – E 44 3 1Ni B

Voľba elektród sa riadi predovšetkým účelom zvaru. Kritériá výberu sú nasledujúce:

• mechanické vlastnosti;

optimálny pomer

Re(WM) = ( 1,0 – 1,3 ) Re(ZM)

Rm(WM) = ( 0,9 – 1,2 ) Rm(ZM)

• chemické zloženie zvarového kovu spoja
• typ obalu, výkonové charakteristiky

Doporučené normy pre prídavný materiál

- v sústave EN

Základný materiál (druhy ocelí)

nelegované
a jemnozrnné

vysokopevné žiaruvzdorné nehrdzavejúce

a žiaruvzdorné

STN EN

499

757

1599

1600

1.2.3.5 Úprava zvarových plôch

Pred vyhotovením niektorých typov zvarov (napríklad zvarov typu V a 1/2V) je

potrebné zvarové plochy upraviť. Úprava zvarových plôch pre ručné zváranie elektrickým
oblúkom je predpísaná normou STN EN 29692. Na výkresoch prvkov zvarku treba túto
úpravu zakresliť a

zakótovať. Na výkrese kótovanej zváranej konštrukcie uviesť

v technických požiadavkách takto:

ÚPRAVA ZVAROVÝCH PLÔCH PODĽA STN EN 29692,

pokiaľ jednotlivé prvky zváranej konštrukcie nemajú samostatné výrobné výkresy.

Pri vyhotovení kútových zvarov sa nevyžaduje špeciálna úprava zvarových plôch, ale

vzhľadom k lepšiemu prevareniu oboch materiálov je možné spájané materiály od seba
oddialiť na vzdialenosť do 1mm.

1.2.3.6 Medzné odchýlky zvarkov

Na medzné odchýlky rozmerov a tvaru zvarkov sa vzťahuje norma STN EN ISO

13920: 2000: Zváranie. Všeobecné tolerancie pre zvárané konštrukcie. Rozmery pre dĺžky
a uhly. Tvar a poloha. Všeobecné tolerancie pre dĺžkové a uhlové rozmery a tolerancie pre
tvar a polohu zváraných konštrukcií stanovujú štyri tolerančné triedy na základe bežnej
výrobnej presnosti (tabuľka 1.9 ).

Hlavným kritériom výberu príslušnej tolerančnej triedy majú byť funkčné požiadavky,

ktoré sa majú splniť.

Tabuľka 1.9 Tolerancie dĺžkových rozmerov

Rozsah menovitých rozmerov

2

až

30

Nad

30
do

120

Nad

120

do

400

Nad

400

do

1000

Nad

1000

do

2000

Nad

2000

do

4000

Nad

4000

do

8000

Tolerančná
trieda

Tolerancie t

A

± 1

± 1

± 2

± 3

± 4

± 5

B

± 2

± 2

± 3

± 4

± 6

± 8

C

± 3

± 4

± 6

± 8

± 11

± 14

D

± 1

± 4

± 7

± 9

± 12

± 16

± 21

Pre zložité konštrukcie môžu byť potrebné osobitné opatrenia. Špecifikácie uvedené

v tejto norme sú založené na princípe nezávislosti, ako je to stanovené v norme STN ISO 8015,
podľa ktorej sa rozmerové a geometrické tolerancie aplikujú nezávisle od seba.

Výrobná dokumentácia, v ktorej sú uvedené dĺžkové a uhlové rozmery, alebo údaje

o tvare a polohe bez jednotlivo uvedených tolerancií, sa musí pokladať za neúplnú, ak
neobsahuje žiadne alebo obsahuje nedostatočné odkazy na všeobecné tolerancie.
Označenie zvolenej tolerančnej triedy stanovenej v tabuľke 1.9, alebo ich kombinácií
s tolerančnou triedou platnou pre tolerancie tvaru a polohy, sa musia umiestniť na vhodnom
mieste výkresu.
Príklad označenia na výkrese:

EN ISO 13920 – B

EN ISO 13920 – B E

1.2.3.7

Prídavok na obrábanie

Veľkosť menovitého prídavku na obrábanie závisí na presnosti zvarku, na základnom

rozmere z a na smerodajnom rozmere s. Základný rozmer z pre všetky súosové obrábané valcové
plochy zvarku je daný vzdialenosťou najvzdialenejších povrchových priamok týchto obrábaných
plôch. Smerodajný rozmer s je najväčší rozmer zvarku kolmo k rozmeru základnému z.

- Pre obrábanie vonkajšej valcovej plochy je priemer neobrobenej časti zvarku

o 2p väčší ako príslušný menovitý rozmer obrobenej plochy.

- Pre obrábanie vnútornej valcovej plochy (napr. otvor náboja) je priemer

neobrobenej časti zvarku o 3p menší ako príslušný menovitý rozmer
obrobenej plochy.

Menovité prídavky p na plochu pre obrábanie sú v tabuľke 1.10. Aby nedochádzalo

k natavovaniu okrajov prvkov, treba dodržať, aby kútový zvar bol od okraja materiálu aspoň vo
vzdialenosti b = 3 až 5 mm (obr. 1.10). Všeobecne treba dbať, aby nedochádzalo ku koncentrácii
zvarov a ku kríženiu kútových zvarov. Najmenšia dĺžka kútového zvaru (napr. pre prerušovaný
zvar) sa volí lmin = 3,5

× a.

Tabuľka 1.10

Smerodajný rozmer s

Základný rozmer

z

cez

100

500

1000

cez do do

100

500

1000

2000

80

315
800

1 200
2 000

80

315
800

1 200
2 000
3 150

3
4
4
5
6
7

4
4
5
6
7
8

4
5
6
7
8
9

4
5
6
7
8

10

Rozmery kútových zvarov voľte tak, aby charakteristický rozmer zvaru a odpovedal

hodnotám (obrázok 1.10):

Obr. 1.10

pre s1 = s2

pre s1 < s2

pre s1 > s2

a

≤ 0,7 × s1

a

≤ s1

a

≤ s2

Rozmery tupých zvarov voľte v úlohách tak, aby charakteristický rozmer zvaru bol

totožný s hrúbkou stien zváraných prvkov. Pri návrhu sa treba vyhýbať spájaniu tenkých
plechov s hrubými. V prípade väčších rozdielov hrúbok treba vyhotoviť skosenie hrany
hrubšieho plechu v dĺžke l = 5

×(s1 - s2).

V

tabuľke 1.11 sú uvedené odporúčané obalené elektródy pre ručné zváranie

nelegovaných ocelí elektrickým oblúkom podľa noriem STN 05 .... aj podľa európskych
noriem pre materiály vhodné na zváranie.

Tabuľka 1.11

Materiál Označenie podľa

STN 05 50....

Označenie podľa

STN EN 499

Poznámka

11 343
11 423

E 42.16

E 38 A R

Na zváranie súčastí z plechov

11 423

E 44.11

E 38 A RR

Na zváranie konštrukcií a súčastí
z konštrukčných ocelí

11 353
12 021
12 022

E 44.71

E 42 A RB

Na zváranie rúr

11 373
11 418
12 021

E 44.72

E 35 A A

Na zváranie mostných a iných
konštrukcií a zariadení

11 373
11 423
11 425
12 021

E 44.83

E 38 3 B

Na zváranie zariadení z ocele
a namáhaných konštrukcií

11 453
11 483

E 48.83

E 42 3 B

alebo

E 42 4 B 42 H5

Pre zváranie dôležitých konštrukcií
a zariadení.

11 484
11 503

E 48.93

E 42 5 B

Na zváranie dôležitých konštrukcií
a zariadení pracujúcich pri nízkych
teplotách

42 2660

E 62.33

E 50 A B

Na zváranie oceľových odliatkov a na
zváranie ocelí v stavebníctve

11 500
11 600

Zváranie sa neodporúča!

1.2.3.8 Voľba materiálov na zvárané konštrukcie

Pri zohľadnení prístupu, podľa ktorého je vytvárané označovanie ocelí podľa

európskych noriem EN, je možné urobiť výber a porovnanie materiálu podľa noriem STN
s označením podľa EN (tabuľka 1.12).

Tabuľka 1.12

Názov

Označenie podľa STN

Použitie Pevnostné

vlastnosti

Norma Označenie

podľa EN

Oceľ pre všeobecné
použitie, konštrukčná
na zvárané konštruk-
cie a zariadenia, pre
bežné atmosferické
teploty: 11 343

Zvárané súčiastky,
potrubia, rôzne
drobné zvárané
a tvárnené
súčiastky

Re = 235

Rm = 310 - 440

EN 10025-94 S235JRG1

11 373

Súčiastky
konštrukcií
menších hrúbok,
namáhané staticky
aj dynamicky

Re = 235

Rm = 340 - 470

EN 10025-94 S235JRG1

11 375

Vhodná pre
oceľové
konštrukcie

Re = 235

Rm = 340 - 470

EN 10025-94 S235JRG2

11 425

Vhodná na zvárané
konštrukcie,
výkovky, výlisky
súčiastok s vyššou
húževnatosťou.

Re = 255

Rm = 412 - 510

EN 10025-94 S 275JR

Nelegovaná
konštrukčná oceľ
vhodná na zváranie

11 523

Mostové a

iné

zvárané
konštrukcie,
súčiastky strojov,
automobilov,
súčiastky
tepelných
a energetických
zariadení.

Re = 295

Rm = 470-630

EN 10025-93 S355J2G3

V tabuľke 1.13 sú uvedené rozmery elektród v mm

Tabuľka 1.13

Priemer jadra

elektródy d

Dĺžka elektród

L

Dĺžka upínacieho

konca

2,5

250; 300; 350

20

3,2

300; 350; 450

4,0
5,0
6,3
8,0

350
450

25

1.3 Zostavný výkres zváranej konštrukcie (zvarku)

Výkresy zváraných konštrukcií majú charakter výkresov zostáv (presnejšie

podzostáv). Pretože sa vždy na týchto zostavách nachádzajú kóty a

údaje

pre zváranie a následné obrábanie hrubého zvarku, jedná sa o kótované zostavy, ktoré musia
obsahovať:
a) Všetky rozmery a údaje potrebné pre zváranie.

Pre zváranie je treba určiť:

- vzájomnú polohu prvkov zvarku,
- označenie jednotlivých prvkov zvarku položkami,
- špecifikácia zvarov,
- druh zvarového kovu (elektródy) - uvádza sa ako posledná položka v súpise

položiek.

b) Rozmery a údaje pre obrábanie zvarku:

- kóty pre obrobenie funkčných plôch (rozmery, presnosť, geometrické

tolerancie),

- označenie plôch určených na obrábanie – musia byť jasne rozlíšené plochy,

ktoré sa musia obrábať, od tých ktoré ostanú neobrobené. Na rozdiel od
základných ustanovení sa na týchto zostavných výkresoch dôsledne uvádza
označenie charakteru povrchu ku každej ploche. Nad titulným blokom sa
uvedú: základná značka bez udania hodnoty alebo všetky značky pre
charakter povrchu plôch do zátvorky. Pred zátvorku sa žiadna značka pre
charakter povrchu len pre zvárané konštrukcie neuvádza.

c) Požiadavky kontrolné a technologické:

- vnútorné napätie, ktoré vzniká v materiáli miestnym tavením pri zváraní

a u niektorých materiálov dosahuje nedovolené hodnoty, sa odstraňuje alebo
znižuje žíhaním zvarku,

- skúšanie zvarov - zvlášť dôležité a pevnostne namáhané zvarové švy sa

skúšajú: elektromagneticky, röntgenom alebo ultrazvukom. Zvarové švy
tlakových nádob sa preskúšavajú tlakovou skúškou; zvary prevodových skríň
sa skúšajú na tesnosť petrolejom.

Tieto a prípadne ďalšie údaje (napr. otryskávanie zvarku, morenie povrchu zvarku,

povrchová ochrana základným náterom a pod.) sa predpisujú formou očíslovaných poznámok
nad titulným blokom, ak je oddelený súpis položiek, alebo priamo na zostavnom výkrese
zváranej konštrukcie nad súpisom položiek.

2 SPÁJKOVANÉ

SPOJE

Nerozoberateľné spoje kovových súčastí, spojených kovovým materiálom nazývaným

spájka.
Rozlišujeme spájkovanie - mäkké - bod tavenia spájky do 450

°C (pre malé zaťaženia),

- tvrdé

- bod tavenia spájky je v rozmedzí 450

°C až 900°C.

2.1 Označenie spájkovaného spoja

912/B-Ag72Cu - 780

4 = 40

4 - rozmer
= - označenie spájkovaného spoja
40 - dĺžka spájkovaného spoja

912 – spájkovanie plameňom
B - typ spájky ( tvrdá spájka )
Ag72 – obsah striebra v %
Cu - obsah medi (28 %)
780 – bod tavenia v şC

Číselné označenie spôsobu spájkovania vo vidlici značky:
91x - tvrdé spájkovanie;
94x - mäkké spájkovanie.

2.1.1 Prídavné materiály na mäkké spájkovanie a tvrdé spájkovanie

V medzinárodnej norme STN EN ISO 3677 : 2002 sú uvedené príklady označovania:

• mäkkej spájky

S – Sn60Pb40Sb

S

- mäkká spájka

Sn60 - obsah cínu v %
Pb40 - obsah olova v %
Sb

- obsah antimónu (0,4%)

Teplota solidu-likvidu S 183 şC – L 191 şC

S – Sn63Pb37E

E

- špeciálne použitie (napr. v elektronickom priemysle).

• tvrdej spájky

B – Ag72Cu(Li) – 780

Li

- obsah lítia menej ako 1%.

Obvodový spoj

Montážny spoj

3 LEPENÉ

SPOJE

Lepený spoj je spojenie dvoch alebo viac častí podobných alebo rozdielnych

materiálov vytvorený lepidlami.

Prehýbaný spoj - spojenie dvoch hrán povrchov podobných alebo rozdielnych

materiálov vytvorený prehnutím a zachytením.

Prelisovaný spoj - spojenie dvoch alebo viac častí plechových materiálov súčasnou

deformáciou z dvoch strán pomocou nástrojov.

3.1 Zjednodušené zobrazovanie a označovanie lepených,

prehýbaných a prelisovaných spojov

Pravidlá na zjednodušené zobrazovanie a

označovanie lepených, prehýbaných

a prelisovaných spojov predpisuje medzinárodná norma STN EN ISO 15785: 2004. Základné
pravidlá označovania spojov na výkresoch:

• uvedené spoje na technických výkresoch, sa kreslia čiarou typu 01.2, od ktorej

vedieme odkazovú čiaru;

• odkazová čiara a zástavka odkazovej čiary sa kreslia čiarou typu 01.1. Odkazová čiara

sa zakončuje šípkou a zástavka odkazovej čiary sa môže začínať vidlicou, do ktorej sa
môžu zapísať ďalšie požiadavky (obr. 3.1a; obr. 3.1.b);

• značky sa kreslia čiarou typu 01.1, doplnené použiteľnou informáciou podľa ISO

2553. Vzdialenosť medzi grafickou značkou a zástavkou odkazovej čiary má byť
minimálne 2d;

Podľa potreby môžu byť za značkou spoja určené nasledujúce údaje:

a) rozmery prierezu spoja - vľavo od značky (obr. 3.1c);
b) iné charakteristiky, napríklad označenie materiálu - umiestnené vpravo od značky

(obr. 3.1c);

c) ďalšie požiadavky na spoje sa umiestnenia do vidlice odkazovej čiary napr.

„Vystúpenie lepidla na hranách súčiastok je neprípustné“.

Obr. 3.1

a) b)

c)

t

× w značka lepidla č. xxx

Lepené spoje sa zobrazujú bez označenia lepidla podľa obrázkov 3.2 a 3.3.

Obr. 3.2 Označenie preplátovaného spoja

Obr. 3.3 Označenie šikmého tupého spoja

Na označenie súvislého lepeného spoja vytvoreného po obvode súčiastky sa použije

krúžok kreslený v priesečníku odkazovej čiary a zástavky odkazovej čiary podľa obr. 3.4.

Lepený spoj s ohraničenou plochou sa zobrazuje čiarou typu 05.1 podľa obr. 3.5.

Obr. 3.4 Označenie spoja po celom obvode

Obr. 3.5 Označenie ohraničenej plochy

Uvedené pravidlá platia aj pre prehýbané a prelisované spoje. Príklady zobrazovania

a označovania sú uvedené v tabuľke 3.1.

Ak je spoj vytvorený mechanickým prelisovaním na viac ako jednom mieste, rozmery

určujúce polohy prelisov sa označia v zobrazení spájaných častí.

Tabuľka 3.1 Príklady označovania

Typ spojenia

Zobrazenie

Označenie

Lepené

Prehýbané

Prelisované

4 NITOVANÉ

SPOJE

Nerozoberateľné spoje, vytvárajú sa pomocou nitov, ktoré sú vložené do otvorov a sú

tlakom deformované (zanitované).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v priemysle sú rozličné požiadavky, norma sa vydáva

v dvoch častiach. Časť 1 je určená hlavne pre priečkové kovové konštrukcie. Časť 2 je určená
hlavne pre letecké zariadenia. Zároveň obidve časti sa odporúčajú na používanie aj v iných
oblastiach.

Nity sú normalizované a majú rozličný tvar podľa STN 02 23.. STN EN ISO

15975 : 2003, STN EN ISO 15979 : 2003 ( zvyčajne sa skladajú z hlavy a drieku )

4.1 Rozdelenie nitovaných spojov

Priame nitovanie - jedna zo spájaných
súčastí má výstupky, ktoré sa roznitujú,
aby vytvorili spoj (plastové súčiastky).

Nepriame nitovanie - na vytvorenie spoja
potrebujeme okrem spájaných súčastí aj
spojovací diel nit.

05.1

4.2 Zobrazovanie nitov na výkrese

Zvyčajne sa kreslia zjednodušene podľa STN EN ISO 5845-1 a STN ISO 5845-2.

• Symbolické značky na zobrazovanie dier, skrutiek a nitov sa v reze a v pohľade

v rovinách premietania rovnobežných s ich osou, zobrazujú tak, že horizontálna čiara sa
musí nakresliť čiarou typu 01.1, všetky ostatné časti značky sa musia kresliť čiarou typu
01.2 (obr. 4.1).

Obr. 4.1a

Obr. 4.1b

Zobrazenie nitu v reze

Zobrazenie nitu v pohľade

kužeľové zapustenie na
jednej strane
- zostavené v dielni

bez kužeľového
zapustenia
- zostavené v dielni

• Symbolické značky na zobrazovanie dier, skrutiek a nitov v rovinách premietania

kolmých na ich osi sa musia nakresliť čiarou typu 01.2. Umiestnenie spojovacích
súčiastok sa označuje krížom podľa nasledujúceho obrázka (obr. 4.2).

Obr. 4.2

130

10x 17

800

100 200

N

R45

Vysvetlenie symbolického zobrazenia

R45 = nit (celistvý), položka 45 v súpise položiek
( R Rivet = nit)
N = hotová hlava nitu je na bližšej strane
= 100°-ové kužeľové zahĺbenie na bližšej strane

4.3 Kótovanie

Kótovacie čiary sa musia zakončiť podľa ISO 129-1.

Predlžovacie čiary v rovine premietania rovnobežnej s osou dier, skrutiek a nitov sa

musia oddeliť od ich symbolického zobrazenia (obr. 4.2).

Priemer otvorov sa musí udávať k odkazovej čiare zakončenej na priesečníku

symbolického zobrazenia diery (obr. 4.2).

Údaj o charakteristikách skrutiek a nitov podľa príslušnej medzinárodnej normy sa

musí uviesť na odkazovej čiare zakončenej na priesečníku symbolického zobrazenia.

Pri skupine rovnakých prvkov sa môže obmedziť označovanie dier, skrutiek a nitov na

jeden krajný prvok. V takom prípade sa musí uviesť pred označením počet dier, skrutiek
alebo nitov v skupine (obr. 4.2).

5

ZOBRAZOVANIE OZUBENÝCH KOLIES A SÚKOLESÍ

Medzinárodná norma STN ISO 2203 stanovuje spôsob dohodnutého zobrazovania

ozubených a reťazových kolies. Týka sa výkresov súčiastok aj montážnych zostáv. Zásadne je
ozubené koleso zobrazené ako plná časť bez zubov, s vyznačením rozstupovej plochy,
kreslenej čiarou typu 04.1.

5.1 Zobrazovanie ozubených kolies

Pre zobrazovanie ozubených kolies platia pravidlá, ktoré možno stručne formulovať:
• Hlavová plocha ozubenia sa zobrazuje čiarou typu 01.2, ako keby obrys nebol zubami

členený.

• Rozstupová plocha ozubenia sa zobrazuje čiarou typu 04.1. V pohľade v smere osi kolesa

alebo v reze rovinou kolmou na os kolesa je to rozstupová kružnica; pohľade z boku alebo
v osovom reze je to priamka predĺžená na každú stranu za obrys ozubenia.

• Ak ozubenie nie je po celom obvode kolesa (ozubený segment), alebo po celej dĺžke

ozubeného hrebeňa, rozstupová plocha sa zobrazuje len v dĺžke ozubenej časti. Kreslí sa
i v častiach, ktoré sú zakryté.

• Pätná plocha sa zobrazuje v priečnom i osovom reze čiarou typu 01.2. V pohľadoch

v smere osi sa zobrazuje len ak je to účelné čiarou typu 01.1.

• Profily zubov sa obvykle nekreslia. Ak je to nutné, napr. ak je treba definovať konce

ozubenej časti na ozubenom hrebeni (ozubenej tyči) alebo ozubenom segmente alebo treba
určiť polohu zuba alebo zubovej medzery, kreslí sa jeden alebo dva zuby. V mieste, kde sú
zobrazené zuby, nekreslí sa pätná plocha.

• Rez jednou rovinou ozubeného kolesa sa zásadne vedie cez zubovú medzeru.

• Ak je nutné vyznačiť tvar a smer sklonu zubov ozubeného kolesa alebo ozubeného

hrebeňa, zobrazí sa v pohľade kolmom na os rotácie troma čiarami typu 01.1
zodpovedajúcimi tvaru a smeru.

5.2 Zobrazovanie ozubených súkolesí

Pre zobrazovanie ozubených súkolesí na výkresoch montážnych jednotiek platia pravidlá na
zobrazovanie ozubených kolies doplnené o ďalej uvedené pravidlá:

- Dvojica kužeľových ozubených kolies v pohľade aj v reze sa zobrazí tak, že čiary, ktoré

zobrazujú rozstupovú plochu sa predlžujú až za priesečník osí kolies (obr. 5.2).

- V pohľadoch sa dvojica ozubených kolies v mieste záberu zobrazuje tak, že žiadne

koleso nie je zakryté druhým kolesom (obr. 5.1 a 5.3), okrem nasledujúcich dvoch
prípadov, keď:
a) jedno z ozubených kolies, ktoré je umiestnené pred druhým ozubeným kolesom,

stále zakrýva jeho časť (obr. 5.2 ). Zakryté obrysy sa nekreslia.

b) V osovom reze, kde sú obidve kolesá zobrazené v pozdĺžnom reze, je zub ľubovoľne

zvoleného kolesa, zakrytý zubom druhého kolesa (obr. 5.1 až 5.4).

Obr. 5.1

Čelné ozubené súkolesie: a) vonkajšie s priamymi zubami; b) šikmými,
kreslené v pohľade smerom kolmo na os; c) kreslené v reze rovnobežnom
s osou; d) kreslené v pohľade v smere osi (pätná kružnica (plocha) sa kresliť
nemusí)

a)

b)

c)

d)

Obr. 5.2

Kužeľové súkolesie

Obr. 5.3 Prevod ozubené koleso - ozubený hrebeň

Obr. 5.4 Závitovkové súkolesie

5.3 Výkresy

ozubených

kolies

Základné pravidlá na kreslenie výkresov ozubených kolies určujú platné normy. Podľa

týchto noriem sa zobrazujú, kótujú a ináč označujú časti a parametre ozubených kolies
a prípadne iných ozubených súčastí, ktoré podrobne určujú tvar, rozmery, polohu a presnosť
ozubenia. Ostatné časti ozubených kolies sa zobrazujú a kótujú podľa všeobecne platných
pravidiel zobrazovania a kótovania.

Na zobrazení ozubených kolies na výkresoch určených pre ich výrobu, musia byť

zakótované alebo ináč udané určujúce rozmery ozubenia. Normy určujú, pre jednotlivé
druhy ozubených kolies ktoré rozmery, alebo údaje musia byť určené priamo v zobrazení,
ktoré údaje musia byť zapísané v tabuľke údajov v pravom hornom rohu výkresu a ktoré
v titulnom bloku. Zvláštne úpravy ozubenia, napr. skosenie alebo zaoblenie hrán alebo iné
údaje tvaru ozubenia sa musia zobraziť a zakótovať, ak je treba aj prvok v zväčšenej mierke.

Údaje, ktoré sa neudávajú v zobrazení ozubeného kolesa, sa uvedú na výkrese

v tabuľke údajov (STN 01 3216-1 : 2000). Tabuľka údajov sa umiestňuje v pravom hornom
rohu výkresu: vpravo na rámček a zhora od rámčeka 20 mm. Odporúča sa pre každý druh
ozubeného kolesa použiť tabuľku zostavenú z jemu vlastných údajov, ktoré nie sú uvedené
v zobrazení kolesa. Titulný blok ozubených kolies sa vyplňuje podľa STN ISO 7200. Tiež
poznámky o chemicko-tepelnom spracovaní, požiadavky na tvrdosť zubov a pod. sa uvádzajú
nad titulným blokom.

5.3.1 Výkresy čelných ozubených kolies

Pravidlá kreslenia výkresov určených na výrobu čelných ozubených kolies sú uvedené

v norme STN 01 3216-1, ktorá určuje údaje, ktoré treba uviesť na výkresoch čelných
ozubených kolies. V každom jednotlivom prípade ich ešte treba doplniť údajmi, ktoré sú
potrebné alebo účelné pre výrobu a kontrolu.
1. Hlavné rozmery a údaje udávané na výkrese (obr. 5.5a):
• 1 - priemer hlavovej kružnice a jeho rozmerová a geometrická tolerancia;

• 2 - šírka ozubenia;

• 3 - priemer otvoru kolesa a jeho rozmerová a geometrická tolerancia;
• 4 - charakter povrchu bokov zubov;

• 5 - vzťažná rovina.

Obr. 5.5

a) Čelné ozubené koleso; b) ozubený segment

a) b)

2. V tabuľke údajov na výkrese čelného ozubeného kolesa sa uvádzajú údaje:

• modul, v prípade čelných ozubených kolies so šikmými zubami - normálový modul;

• počet zubov;

• základný profil - uvedie sa číslo normy STN ISO 53 alebo STN ISO 53 - 200; ak je

základný profil iný ako normalizovaný profil, uvedú sa presné údaje;

• uhol sklonu bočnej krivky zuba;

• zmysel stúpania bočnej krivky zuba;

• priemer rozstupovej kružnice;
• jednotkové posunutie;

• hrúbka zuba: teoretická hodnota a horné a dolné medzné odchýlky;

• všetky hodnoty medzných odchýlok (pozri ISO 1328);
• vzdialenosť osí ozubeného prevodu a tolerancie;

• počet zubov a číslo výkresu spolu zaberajúceho kolesa.

Poznámka: Údaje uvádzané v bodoch 1 a 2 sa považujú za nevyhnutné. Výhodné je, ak sa
k nim priradia všetky účelné údaje, ktoré výrobca potrebuje na vyhotovenie, ako aj na
kontrolu ozubenia, ak to vyžaduje tvar a údaje kolesa.
Osobitne dôležité sú údaje:

a) pre spoľahlivé tuhé upnutie kolesa do obrábacieho stroja, majú sa uviesť údaje

o vzťažných rovinách a plochách upnutia a ich tolerancie kruhového hádzania;

b) pri pastorkových hriadeľoch a ozubených kolesách, ktorých otvor sa nepoužije ako

základňa na stredenie, je potrebné špecifikovať maximálne radiálne hádzanie plochy,
ktorá bude základňou na kontrolu súosovosti, pred začiatkom výroby ozubenia;

c) pre kontrolu presnosti ozubenia, čo môže vyžadovať niektoré osobitné údaje

(napríklad priemer základného valca) alebo špeciálne rozmerové a geometrické
tolerancie príslušných prvkov, ktoré slúžia ako základňa na meranie (napríklad
hlavový valec).

Analogicky s kreslením výkresov čelných ozubených kolies sa zobrazujú aj výkresy

ozubených segmentov (obr. 5.5b) vytvorených z časti čelného ozubeného kolesa. Na výkrese
sa uvádzajú rozmery a údaje ako u čelného ozubeného kolesa, okrem toho ešte uhol ozubenia
segmentu (6). V tabuľke údajov sa uvádzajú rovnaké údaje ako u čelného ozubeného kolesa.

• Ak sú na jednom ozubenom kolese združené dve alebo viaceré ozubenia

jedného druhu, ďalšie sa prikresľujú k ľavému okraju stĺpca tabuľky.

• Ak sú na jednom ozubenom kolese združené dve alebo viaceré ozubenia

rôzneho druhu (napríklad čelné a kužeľové), pre každé ozubenie treba uviesť
na výkrese samostatnú tabuľku údajov. Tabuľky sa umiestňujú vedľa seba.
Každé ozubenie a odpovedajúca tabuľka sa označuje rovnakými písmenami
veľkej abecedy.

5.3.1.1 Ozubené hrebene

Norma STN 01 3216-3 určuje údaje, ktoré je nevyhnutné uviesť na výkresoch

ozubených hrebeňov. V každom prípade ich treba ešte doplniť údajmi, ktoré sú potrebné
alebo účelné pre výrobu a kontrolu.

5.3.1.2 Príklad kreslenia a obsah tabuľky údajov čelného ozubeného kolesa

Na umiestnenie a hlavné rozmery tabuľky údajov sa odporúčajú nasledujúce rozmery:

Rámček

Okraj výkresu

Tabuľka údajov

Modul

Počet zubov

Základný profil

Uhol sklonu bočnej krivky
zuba

Zmysel stúpania bočnej
krivky zuba

Priemer rozstupovej kružnice

Súčiniteľ posunutia
(jednotkové posunutie)

Hrúbka zuba

Trieda presnosti

Vzdialenosť osí

Spolu zaberajúce koleso

*

* Ďalšie potrebné alebo účelné údaje.

60

40

20

10

1. Hlavné rozmery a údaje uvádzané na výkrese (obr. 5.6):

• 1 - pracovná dĺžka hrebeňa – vzdialenosť medzi osami krajných medzier zubov;

• 2 - šírka ozubenia;

• 3 - poloha voči okraju alebo ďalším prvkom;
• 4 - charakter povrchu bokov zubov,

• 5 - vzťažná rovina.

Ďalšie údaje, ktoré je potrebné na výkrese ozubeného hrebeňa uviesť:

- vzdialenosť hlavovej priamky od niektorej vzťažnej plochy;
- rozmery skosenia alebo polomery zaoblenia hrán zubov (je dovolené uvádzať

ich v technických požiadavkách na výkrese).

Obr. 5.6

Ozubený hrebeň

2. V tabuľke údajov na výkrese ozubeného hrebeňa sa uvádzajú ostatné parametre ozubenia
potrebné pre výrobu, kontrolu a montáž:

• modul;

• základný profil (uvedie sa číslo príslušnej normy);

• všetky hodnoty medzných odchýlok;
• trieda presnosti;

• počet zubov a číslo výkresu spolu zaberajúceho kolesa.

5.3.2 Výkresy kužeľových súkolesí a kužeľových ozubených kolies

Prenos krútiaceho momentu a prevodu medzi rôznobežnými hriadeľmi sa dosiahne

kužeľovým ozubeným súkolesím (obr. 5.2 a obr. 5.7), pričom hriadele tohoto súkolesia sú
najčastejšie na seba kolmé. Základom kužeľového súkolesia sú odvaľovacie kužele, ktoré
majú spoločný vrchol v priesečníku osí obidvoch hriadeľov. Ozubenie kužeľového súkolesia
môže byť priame, t.z. smerujúce do vrcholu rozstupového kužeľa (obr. 5.7a) alebo šikmé
(obr. 5.7b) a zakrivené.

Obr. 5.7

a) Kužeľové súkolesie s priamymi zubami; b) šikmými zubami

a)

b)

5.3.2.1 Výkresy kužeľových ozubených kolies

Norma STN 01 3216-2 : 2000 platí všeobecne pre kužeľové ozubené kolesá

s priamym ozubením. Určuje údaje, ktoré treba uviesť na výkresoch kužeľových ozubených
kolies s priamym ozubením (obr. 5.8).
2. V tabuľke údajov na výkrese kužeľového ozubeného kolesa sa uvádzajú údaje:

• modul;

• počet zubov;

• základný profil (uvedie sa číslo príslušnej normy - STN ISO 677);
• rozstupový priemer;

• uhol rozstupového kužeľa;

• dĺžka povrchovej priamky kužeľa R;
• súčiniteľ posunutia (jednotkové posunutie);

• uhol pätného kužeľa alebo uhol päty zuba;

• všetky hodnoty medzných odchýlok;
• trieda presnosti;

• uhol osí ozubeného súkolesia a tolerancia;

• počet zubov a číslo výkresu spolu zaberajúceho kolesa.

1. Hlavné rozmery a údaje uvádzané na výkrese:

Obr. 5.8

• 1 - priemer vonkajšej hlavovej kružnice

a tolerancia;

• 2 - šírka ozubenia;

• 3 - priemer otvoru a tolerancia (alebo

priemer a tolerancia pre časť hriadeľa,
ktorá slúži na upnutie pri obrábaní);

• 4 - charakter povrchu bokov zubov;

• 5 - vzťažná rovina;

• 6 - uhol hlavového kužeľa;
• 7 - uhol vonkajšieho kužeľa;
vzdialenosť od vzťažnej roviny:
• 8 - po hlavovú kružnicu hlavového

kužeľa a tolerancia;

• 9 - po valivú kružnicu;
• 10 - po vnútorné čelo;

• 11 - po hlavovú kružnicu vnútorného

kužeľa;

• 12 - po vrchol valivého kužeľa

a tolerancia.

B

8

9

5

3

12

1

2

4

10

7

6

11

5.3.3 Výkresy závitovkových súkolesí

Závitovkové súkolesie je v podstate valcové skrutkové súkolesie, pri ktorom počet

zubov hnacieho kolesa, (závitovky), je z1 = 1, 2, 3, výnimočne viac. Spolu zaberajúce koleso

sa nazýva závitovkové koleso. Závitovka a závitovkové koleso tvoria závitovkové súkolesie,
ktoré slúži na prenášanie rotačného pohybu a krútiacich momentov na mimobežné hriadele,
najčastejšie na seba kolmé. Závitovka a závitovkové koleso môžu byť valcové, alebo
globoidné. Najčastejšie sa v praxi používa pre prenos malých a stredných výkonov
závitovkové súkolesie s valcovou závitovkou a globoidným kolesom (obr. 5.9). Profil zuba
závitovky je väčšinou priamkový lichobežníkový - závitovka s obecným ozubením.

Obr. 5.9

Závitovkové súkolesie

Obr. 5.10

Valcová závitovka

3

5.3.3.1 Výkres závitovky

Norma STN 01 3216-4 určuje údaje, ktoré je potrebné uviesť na výkresoch valcových

závitoviek (obr. 5.10). V každom prípade ich treba doplniť údajmi, ktoré sú potrebné alebo
účelné.

1. Hlavné rozmery a údaje uvádzané na výkrese:

• 1 – priemer hlavovej kružnice závitovky a tolerancia;

• 2 – dĺžka závitu závitovky na hlavovom valci;
• 3 – priemer otvoru a tolerancia (alebo priemer a tolerancia pre časť hriadeľa, ktorá slúži

na upnutie pri obrábaní);

• 4 – charakter povrchu boku zuba;

• - rozmery skosenia alebo polomery zaoblenia koncov zubov (je dovolené uvádzať ich

v technických požiadavkách na výkrese);

2. V tabuľke údajov na výkrese závitovky sa uvádzajú údaje:

• typ závitovky;
• normálový modul ozubenia;

• počet zubov (chodov závitovky);

• zmysel stúpania bočnej krivky zuba;
• uhol stúpania skrutkovice závitu na rozstupovom priemere;

• základné údaje závitovkového prevodu (uvedie sa číslo príslušnej normy STN 01 4755;

STN 01 4756. Ak sa základný profil líši od normalizovaného profilu, uvedú sa údaje
v podobe náčrtu);

• všetky hodnoty medzných odchýlok;
• trieda presnosti;

• vzdialenosť osí ozubeného prevodu a tolerancie;

• počet zubov a číslo výkresu spolu zaberajúceho kolesa.

V technickej praxi vzhľadom na technológiu sa používa závitovka, ktorá má v rovine

normálovej lichobežníkový profil. Rozstupový priemer závitovky sa stanoví na základe
technológie pomocou súčiniteľa priemeru závitovky q podľa normy STN 01 4755. Základné
vzorce na výpočet geometrických parametrov závitovkového súkolesia sú uvedené
v tabuľke 5.1.

Typ závitovky sa uvádza podľa STN ISO 1122-1 nasledovne:

Tabuľka 5.1

Typ závitovky

Tvar profilu bokov zubov

A

s priamkovým osovým profilom závitu

I

s evolventným skrutkovicovým profilom

N

s priamkovým profilom bokov závitov v normálovej rovine
k rozstupovej skrutkovici

C

s konkávnym osovým profilom vytvoreným diskovým typom
nástroja s konvexným profilom po obvode na obidvoch stranách

K

s konvexným osovým profilom vytvoreným diskovým typom
nástroja tvaru dvojitého kužeľa

5.3.3.2 Výkres závitovkového kolesa

1. Hlavné rozmery a údaje uvádzané na výkrese závitovkového kolesa:

Obr.

5.11

Závitovkové

koleso

• 1 - priemer hlavovej kružnice a tolerancia;

• 2 - šírka ozubenia;
• 3 - priemer otvoru a tolerancia;

• 4 - charakter povrchu boku zuba;

• 5 - vzťažná rovina;
• 6 - najväčší priemer hlavového valca kolesa;

• 7 - polomer vybrania hlavovej plochy;

• 8 - vzdialenosť medzi vzťažnou plochou

a strednou rovinou závitovkového kolesa;

• 9 - rozmery skosenia alebo polomer zaoblenia

čelných hrán zubov.

2. V tabuľke údajov na výkrese závitovkového kolesa sa
uvádzajú údaje:

• typ závitovky;

• normálový modul ozubenia;
• počet zubov;

• zmysel stúpania bočnej krivky zuba;

• uhol stúpania skrutkovice závitu na rozstupovom

priemere;

• základné údaje závitovkového prevodu (uvedie sa

číslo príslušnej normy STN 01 4755; STN 01
4756);

3

1

6

8

9

7

B

5

2

4

• všetky hodnoty medzných odchýlok;

• trieda presnosti;

• vzdialenosť osí ozubeného prevodu a tolerancie;
• počet zubov a číslo výkresu spolu zaberajúcej závitovky.

Osobitne dôležité sú údaje, ktoré sú uvedené v bodoch a), b), c) na str. 30 a platné

v plnom znení aj pre závitovkové súkolesie.

5.4 Lícovanie

čelných ozubených kolies

Lícovanie je prispôsobovanie združených plôch za účelom dosiahnutia vopred

určeného ich vzájomného vzťahu. Presnosť rozmerov ozubeného súkolesia je podmienkou pre
presnosť jeho chodu a jeho životnosť. Vyššia presnosť všeobecne znamená vyššiu kvalitu, ale
aj vyššie náklady na výrobu. Presnosť rozmerov na výrobu ozubených kolies sa predpisuje
lícovaním na výrobných výkresoch.

Norma STN 01 4682 stanovuje 12 tried presnosti vyhotovenia čelných ozubených

kolies a súkolesí v poradí znižovania presnosti (označované číslami 1 až 12). Pre každú triedu
presnosti ozubených kolies a súkolesí sú stanovené predpisy kinematickej presnosti,
plynulosti chodu a dotyku zubov ozubených kolies v súkolesí. Je dovolená kombinácia
predpisov kinematickej presnosti, plynulosti chodu a dotyku zubov ozubených kolies
a súkolesí z rôznych tried presnosti. Pri kombinácii predpisov z rôznych tried presnosti môže
byť plynulosť chodu ozubených kolies najviac o dve triedy presnosti alebo o jednu triedu

hrubšia ako je kinematická presnosť; dotyk zubov sa môže predpísať ľubovoľnými triedami,
presnejšími ako plynulosť chodu ozubených kolies a tiež o jednu triedu hrubší ako plynulosť
chodu.
Kinematická presnosť - vyjadruje nerovnosť otáčania hnaného kolesa pri jeho zábere
s rovnomerne sa otáčajúcim hnacím kolesom. Určuje teda, s akou presnosťou sa dosahuje
konštantný prevodový pomer súkolesia.
Plynulosť chodu - vyjadruje cyklické zmeny prevodového pomeru.
Dotyk zubov - vyjadruje chyby presnosti z hľadiska prenosu zaťaženia, ktoré sú dané kvalitou
doliehania dvoch spolu zaberajúcich zubových bokov na seba.

Stanoví sa 6 skupín bočnej vôle ozubených kolies v súkolesí A, B, C, D, E a H

a 8 skupín tolerancií Tjn bočnej vôle x, y, z, a, b, c, d, h. Označenia sú uvedené v poradí

zmenšovania bočnej vôle a tolerancie bočnej vôle (obrázok 5.12).

Obr. 5.12

Skupiny bočnej vôle a zaručené bočné vôle

skupiny bočnej vôle A B C D E H



zaručené bočné
vôle jnmin

nulová čiara

tolerancie bočnej
vôle Tjn

Skupina bočnej vôle - vyjadruje vzdialenosť medzi nepracovnými bokmi zubov, ktorá
zaručuje voľné pootočenie ozubeného kolesa pri nehybnom spolu zaberajúcom kolese. Je
potrebná pre zabezpečenie odporúčanej hrúbky vrstvy maziva a ku kompenzovaniu vplyvu
rozmerových a objemových zmien.
Tolerancia bočnej vôle - je priradená ku skupine bočnej vôle (vtedy ju nie je potrebné
predpísať):

A B C D E H

a

b c d h h.

Je prípustné k skupine bočnej vôle ozubených kolies a súkolesí priradiť inú toleranciu

bočnej vôle; pritom je možné použiť tiež tolerancie x, y, z (napr. Ba).
Skupiny

bočnej vôle ozubených kolies a súkolesí v závislosti na triede presnosti podľa

plynulosti chodu sú uvedené v tabuľke 5.2.

Tabuľka 5.2
Skupina bočnej vôle

A

B

C D E H

Trieda presnosti podľa
plynulosti chodu

3 až 12

3 až 11

3 až 9

3 až 8

3 až 7

3 až 7

Stanoví sa 6 tried odchýlok vzdialenosti osí, označených v poradí znižovania

presnosti rímskymi číslicami od I do VI. Zaručená bočná vôľa je zaistená, ak ku každej
skupine bočnej vôle prislúcha zodpovedajúca trieda odchýlok vzdialenosti osí podľa
tabuľky 5.3 (pre m

≥ 1).

Tabuľka 5.3

Trieda presnosti podľa

plynulosti chodu

Skupina bočnej vôle Tolerancia bočnej vôle

Trieda odchýlok

3 až 12

A

a

VI

3 až 11

B

b

V

3 až 9

C

c

IV

3 až 8

D

d

III

3 až 7

E; H

h

II

Je

prípustné

priradiť k skupine bočnej vôle inú triedu odchýlok vzdialenosti osí.

Presnosť výroby ozubených kolies a súkolesí je daná triedou presnosti a požiadavkami
na bočnú vôľu sú dané skupinou bočnej vôle. Príklad označenia presnosti ozubeného kolesa
s triedou presnosti 7 podľa predpisu pre kinematickú presnosť, plynulosť chodu aj dotyk
zubov, so skupinou bočnej vôle ozubených kolies C a zodpovedajúcou toleranciou bočnej
vôle, ako aj príslušnou triedou odchýlok vzdialenosti osí je:

7 – C STN 01 4682.

Pri kombinácii rôznych tried presnosti a voľbe inej tolerancie bočnej vôle k vybranej

skupine bočnej vôle, ale pri zachovaní príslušnej triedy odchýlok vzdialenosti osí, sa označuje
presnosť ozubených kolies a súkolesí postupným zapísaním troch číslic a dvoch písmen podľa
uvedenej schémy. Číslice medzi sebou delia pomlčky, písmená sa píšu spolu.
kinematická

presnosť

trieda presnosti podľa plynulosti chodu

trieda presnosti podľa dotyku zubov

8 – 7 – 6 – Ba STN 01 4682

tolerancia bočnej vôle

skupina

bočnej vôle

V prípadoch, keď pre jeden z predpisov nie je udaná trieda presnosti napíšeme miesto

zodpovedajúcej číslice písmeno N.
Príklad

označenia presnosti ozubeného kolesa s triedou presnosti 7 so skupinou bočnej

vôle C a toleranciou bočnej vôle a, triedou odchýlok vzdialenosti osí V (neodpovedajú):

7 – Ca/V STN 01 4682.

Príklad

označenia presnosti súkolesia s triedou presnosti 7 podľa všetkých predpisov,

so skupinou bočnej vôle ozubených kolies C, toleranciou bočnej vôle a, zodpovedajúcou
triedou odchýlok vzdialenosti osí (pri osovej vzdialenosti aw = 450 mm, jnmin = 155 µm).

7 – Ca – 155 STN 01 4682.

Hodnoty tolerancií a odchýlok jednotlivých parametrov rozmerov ozubených kolies,

kinematickej presnosti, plynulosti chodu a dotyku zubov sú závislé od triedy presnosti
a veľkosti ozubenia a pre čelné ozubené kolesá a súkolesia sú stanovené v norme
STN 01 4682.
Najčastejšie sa volia separátne presnosti rovnaké ako trieda presnosti výroby
ozubeného kolesa a tolerancia bočnej vôle zodpovedá skupine bočnej vôle.

Na triede presnosti ozubenia závisia aj geometrické tolerancie ozubených kolies.
Podľa účelu, ktorému príslušná plocha ozubeného kolesa slúži, sa volia hodnoty

geometrických tolerancií. Trieda presnosti sa volí podľa kinematickej presnosti (priemeru
náboja alebo priemeru hriadeľa), plynulosti chodu (hlavový valec je základňa na meranie),
alebo podľa dotyku zubov.

Upresnenie oblasti použitia tried presnosti čelných ozubených kolies je v tabuľke 5.4.

Tabuľka 5.4

Trieda presnosti

6 7 8

9

Ozubené kolesá
pracujúce pri veľkých
zaťaženiach plynulo
a ticho, kolesá deliacich
mechanizmov,
rýchlostných
reduktorov, veľmi
presné prevody, dôležité
ozubené kolesá
v leteckom
a automobilovom
priemysle

Ozubené kolesá
pracujúce pri vyšších
rýchlostiach a menších
zaťaženiach, kolesá
vstupné, kolesá
normálnych reduktorov,
prevody na zariadenia
s odpočítavaním,
ozubené kolesá
v leteckom
a automobilovom
priemysle.

Ozubené kolesá vo
všeobecnom strojárstve
nevyžadujúce špeciálnu
presnosť, kolesá
žeriavov
a poľnohospodárskych
strojov, ozubené kolesá
v leteckom
a automobilovom
priemysle.

Ozubené
kolesá určené
pre nezaťažené
prevody.

V tabuľkách 5.5 až 5.7 je uvedený výpis z normy STN 01 4682 pre najčastejšie

používané triedy presnosti vyhotovenia čelných ozubených kolies a súkolesí 6, 7, 8 a 9 a pre
skupiny bočnej vôle D, C, B, podľa ktorých je možné stanoviť medzné odchýlky priemeru
hlavového valca, priemeru otvoru v náboji, kruhového hádzania na obvode a na čele
ozubeného kolesa.

Tabuľka 5.5 Tolerancie uloženia a hlavového priemeru ozubených kolies
Trieda presnosti

6 7 8 9

Otvor

kolesa

IT6 IT7 IT7 IT8

Hriadeľ *)

IT5 IT6 IT6 IT7

Hlavový priemer **)

IT8 IT8 IT8 IT9

*

priemery hriadeľa pod ložiskami, v ktorých je uložený hriadeľ s kolesom;

**

pokiaľ slúži ako vzťažná plocha na meranie.

Tabuľka 5.6 Tolerancie kruhového hádzania radiálnej a axiálnej vzťažnej plochy

Trieda presnosti

Priemer rozstupovej kružnice

d

[mm]

5 a 6

7 a 8

9 až 12

do 125

11

µm 18

µm 28

µm

cez 125 do 400

14

µm 22

µm 36

µm

cez 400 do 800

20

µm 32

µm 50

µm

Tabuľka 5.7 Tolerancie kruhového hádzania na obvode ozubeného kolesa

[µm]

Modul

m

[mm]

Pre rozstupový priemer

d

[mm]

Trieda
presnosti

nad

do

do 125

nad 125 do 400 nad 400 do 800

6

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

25
28
32

-

36
40
45
50

45
50
56
63

7

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

36
40
45

-

50
56
63
71

63
71
80
90

8

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

45
50
56

-

63
71
80
90

80
90

100
112

9

od 1

3,5
6,3

3,5
6,3

10

71
80
90

80

100
112

100
112
125

5.4.1 Lícovanie ozubených prevodov hrebeňových

Lícovanie pre ozubené hrebene a hrebeňové prevody zložené z čelného ozubeného

kolesa s priamymi alebo šikmými zubami a ozubeného hrebeňa a modulu od 1mm do 40 mm,
s pracovnou dĺžkou hrebeňa do 630 mm s presnosťou ozubeného kolesa podľa STN 01 4682,
uvádza norma STN 01 4684. V tejto časti sú uvedené informácie, ktoré sú potrebné pre
predpisy presnosti pre ozubený hrebeň.
V

tabuľke 5.8 sú uvedené odporúčané priradenia spôsobov spojenia ozubených

hrebeňov a hrebeňových prevodov podľa triedy presnosti.

Tabuľka 5.8

Druh uloženia

Trieda presnosti prevodu

Skupina bočnej vôle

Tolerancia bočnej vôle

3 až 12

A

a

3 až 10

B

b

3 až 9

C

c

3 až 8

D

d

3 až 7

E; H

h

Vzájomnú

súvislosť medzi druhmi uloženia hrebeňového prevodu a toleranciami

bočnej vôle uvedenej v tab. 5.8 je dovolené meniť. Presnosť výroby ozubených hrebeňov
a hrebeňových prevodov je udaná triedou presnosti a požiadavkou na bočnú vôľu stanovenú
druhom uloženia podľa predpisov pre bočnú vôľu a veľkosťou tolerancie bočnej vôle.

Príklad označenia ozubeného hrebeňa s triedou presnosti 8 podľa všetkých troch

predpisov, s uložením B za predpokladu dodržania vzájomnej závislosti medzi druhom
uloženia a toleranciou bočnej vôle:

8 – B STN 01 4684.

Pri kombinácii predpisovania rôznych tried presnosti sa postupuje podľa schém

uvedených v kapitole 5.4 (str. 31).

V tabuľke 5.9 je uvedené medzné hádzanie ozubeného hrebeňa

[µm].

Tabuľka 5.9

Modul m

[mm]

od 1 do 3,5

nad 3,5 do 6,3 nad 6,3 do 10 nad 10 do 16

Trieda presnosti

µm

7

- - - -

8

45 65 75 90

9

65 90 105 130

5.5 Lícovanie

kužeľových prevodov

Lícovanie

kužeľových ozubených kolies a prevodov sa stanoví pre zvolenú skupinu

bočnej vôle a triedu presnosti vyhotovenia kužeľových ozubených kolies a prevodov. Medzné
odchýlky rozmeru otvoru náboja, vonkajšieho hlavového kužeľa sa určia na základe
informácií v kapitole 5.4.
V

tabuľke 5.10 je uvedené medzné kruhové hádzanie

[µm] ozubeného venca

kužeľového kolesa pre odporúčané triedy presnosti.

Tabuľka 5.10

Modul

m

[mm]

Pre stredný rozstupový priemer

dm [mm]

Trieda
presnosti

nad

do

do 125

nad 125 do 400 nad 400 do 800

6

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

25
28
32
36

36
40
45
50

45
50
56
63

7

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

36
40
45
50

53
56
63
71

63
71
80
90

8

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

45
50
56
63

63
71
80
90

80
90

100
112

9

od 1

3,5
6,3

10

3,5
6,3

10
16

56
63
71
80

80
90

100
112

100
112
125
140

6 PRUŽINY

Kovové pružiny akumulujú mechanickú energiu pružnou deformáciou pri stláčaní,

rozťahovaní, skrúcaní alebo ohýbaní pružiny.

6.1 Výkresy

pružín

Výkresy pružín sa vyhotovujú podľa STN ISO 2162–2.

Pružiny sa zobrazujú v nezaťaženom stave:

• v pohľade,
• v reze,
s nutnými rozmermi a toleranciami, ďalej s diagramom skúšky síl a s ostatnými
technickými požiadavkami.

Konštrukčná dokumentácia pružiny sa skladá z dvoch častí:
• STRANA 1:

- zobrazenie pružiny,
- pracovný diagram pružiny,
- titulný blok,
- poznámka pod zobrazenie pružiny: KONCE PRUŽINY: Tvar …

(doplniť podľa tabuľky pre úpravu koncov pružín).

• STRANA

2:

všetky ostatné údaje a parametre, týkajúce sa pružiny podľa

STN ISO 2162-1, -2 (rozmery pružiny, zaťaženie, stav povrchu, materiál, ochranný
povlak, ...)

Poznámka: STRANA 1 a STRANA 2 môžu byť zobrazené vo forme predtlače.
Materiál pružín - vysoko kvalitné materiály s vysokou medzou pružnosti a únavy. Zvyčajne je
to ťahaný oceľový drôt triedy 12 a legovaná oceľ.

Na všetkých zostavných výkresoch sa používa zjednodušené zobrazenie pružín. Pri

zjednodušenom zobrazení pružín sa musia udať niektoré geometrické charakteristiky.

6.1.1 Úprava koncov valcových pružín

TVAR

ÚPRAVA KONCOV

ZOBRAZENIE

A

Otvorené bez základne

B

Uzavreté bez základne

C

Otvorené základňa

D

Uzavreté základňa

E

Uzavreté rúrkové konce

F

Uzavreté a ohnuté do stredu

7 LOŽISKÁ

Ložiská umožňujú pohyblivým súčiastkam strojov a mechanizmov vykonávať

najčastejšie otáčavý pohyb a prenášať pritom sily a momenty z pohybujúcich sa častí na
nehybné časti. Pri vzájomnom relatívnom pohybe častí ložiskového uzla dochádza ku treniu.
Trenie, ktoré sa prejavuje stratou mechanickej energie, je viazané na relatívny pohyb a je
definované ako strata mechanickej energie v priebehu, na začiatku či na konci relatívneho
pohybu dotýkajúcich sa oblastí materiálu. Podľa druhu relatívneho pohybu sa rozlišuje:
-

trenie klzné,

- trenie valivé.
Pri klznom trení vzniká sila odporu proti relatívnemu pohybu, ktorá je rovnobežná so

smerom pohybu a definuje sa ako trecia sila.

Pri valení vzniká valivý odpor, tiež nazývaný valivým trením, ktorého príčinou je

zložitý komplex spolupôsobenia javov závislých od fyzikálnych vlastností dvojice telies
s valivým dotykom, od dynamických prevádzkových podmienok valenia, maziva a pod.

Analogicky sa rozlišuje klzné a valivé opotrebenie. Súčasne prebiehajúcimi procesmi

trenia, opotrebenia a mazania sa zaoberá vedný odbor - tribológia.
Potrebná

veľkosť ložiska sa stanoví na základe pôsobiacich vonkajších síl a podľa

požiadaviek na trvanlivosť a spoľahlivosť ložiska v uložení. Veľkosť, smer, zmysel
a charakter zaťaženia pôsobiaceho na ložisko ako aj frekvencia otáčania sú rozhodujúce pre
voľbu druhu a veľkosti ložiska.
Z

hľadiska pôsobenia vonkajších síl a funkcie ložiska v príslušnom uzle alebo celku

rozlišujeme v ložiskovej technike dva typy zaťaženia valivého ložiska:

• keď sa ložiskové krúžky navzájom relatívne voči sebe otáčajú a ložisko je za toho

stavu vystavené pôsobeniu vonkajších síl, ide o dynamické zaťaženie ložiska,

• keď sa ložiskové krúžky buď navzájom nepohybujú, ložisko prenáša kývavý pohyb

alebo vonkajšie sily pôsobia kratšie ako je čas jednej otáčky ložiska, ide tu o statické
zaťaženie ložiska.

Označovanie ložísk je vytvorené z číslicových a písmenových znakov, ktoré určujú

typ, veľkosť a vyhotovenie ložiska. V základnom vyhotovení sa ložiská značia základným
označením, ktoré sa skladá z označenia typu a veľkosti ložiska. Označenie typu tvorí
spravidla znak vyjadrujúci konštrukciu ložiska a znak pre rozmerovú skupinu alebo
priemerový rad. Označenie veľkosti ložiska je vytvorené znakmi pre menovitý priemer diery
d ložiska.

7.1 Valivé

ložiská

Valivé ložiská umožňujú vzájomný pohyb súčiastok v strojoch a prenos pôsobiacich

síl. Valivé ložiská sa spravidla skladajú z dvoch krúžkov s vytvorenými obežnými dráhami,
z valivých telies a z klietky (obr. 7.1). Klietky udržujú valivé telesá po obvode ložiska
v rovnakých rozstupoch. Podľa

• tvaru valivých telies delíme ložiská na guľkové, valčekové, ihlové, súdkové

a kuželíkové,

• smeru pôsobiacej sily sa rozdeľujú na ložiská radiálne (obr. 7.1a), axiálne (obr. 7.1b)

a kombinované,

• konštrukčného usporiadania valivých telies môžu byť valivé ložiská jednoradové,

dvojradové a viacradové.

Obr. 11.1

a)

b)

Ďalej sa môžu valivé ložiská rozlišovať podľa rozmerových skupín, tolerančného

stupňa, hladiny vibrácií, druhu použitej klietky, odlišností konštrukcie a vnútorného
usporiadania.

Na základe charakteristických vlastností rôznych druhov valivých ložísk a podľa

daných prevádzkových podmienok uloženia môže konštruktér zvoliť vhodný typ ložiska.
Veľkosť, smer a druh zaťažení pôsobiacich na ložisko, ako aj prevádzkové otáčky sú
predovšetkým rozhodujúce pre voľbu typu a veľkosti ložiska. Jednoduchosť montáže,
požiadavky na mazanie a tesnenie, požiadavky na malé trenie a malú hlučnosť v neposlednej
rade ovplyvňujú voľbu ložiska.

V prevažnej väčšine prípadov sa využívajú v praxi normalizované valivé ložiská.

7.1.1 Druhy normalizovaných valivých ložísk

Jednoradové guľkové ložiská sú najrozšírenejším typom valivých ložísk. Bežne sa

vyrábajú s priemerom diery d = 2 až 200 mm podľa rozmerového plánu v piatich typoch.
Jednoradové guľkové ložiská môžu zachytávať radiálne a axiálne zaťaženie v obidvoch
smeroch a sú vhodné aj pre vysoké frekvencie otáčania. Okrem základného vyhotovenia sa
vyhotovujú tieto ložiská aj v rade zvláštnych modifikácií.

Guľkové ložiská s kosouhlým stykom majú obežné dráhy vyhotovené tak, že spojnica

dotykových bodov guliek s obežnou dráhou je odklonená od kolmice na os ložiska o stykový
uhol

α = 40°. To umožňuje zachytávať radiálne zaťaženia, pôsobiace súčasne s relatívne

veľkými axiálnymi silami v jednom smere. Preto sa montujú spravidla dve ložiská proti sebe,
aby bolo zabezpečené axiálne vedenie a prenos síl v oboch smeroch.

Jednoradové valčekové ložiská sa vyhotovujú v rovnakých rozmerových radoch, ako

jednoradové guľkové ložiská. Rozmerové rady zodpovedajú medzinárodnému rozmerovému
plánu ložísk ISO 15. Sú rozoberateľné a

vyrábajú sa v

základných konštrukčných

vyhotoveniach: NU, NJ, NUP a N. Ložiská NU a N môžu prenášať len radiálne zaťaženie.

Jednoradové ihlové ložiská sú zvláštnym druhom valčekových ložísk s dlhými

valčekmi malého priemeru, tzv. ihlami. Sú vhodné na prenášanie veľkých radiálnych síl pri
menších obvodových rýchlostiach čapu, najmä pri nárazovom zaťažení.

Dvojradové súdkové ložiská majú dva rady valivých telies súdkového tvaru a spoločnú

guľovú obežnú dráhu vo vonkajšom krúžku. Môžu prenášať veľké radiálne a súčasne aj
axiálne zaťaženie v obidvoch smeroch. Všetky typy sa vyhotovujú s valcovou alebo
kužeľovou dierou.

Jednoradové kuželíkové ložiská majú kužeľový tvar obežných dráh, ktorých povrchové

priamky sa pretínajú v spoločnom bode na osi ložiska. Vonkajší krúžok je oddeliteľný. Môžu

prenášať axiálnu silu v jednom smere, a preto uloženie tvorí spravidla vždy dvojica týchto
ložísk a obvykle sa montujú dve ložiská proti sebe.

7.1.2 Uloženie valivých ložísk

Vhodné

a

účelné uloženie ložiskových krúžkov na čape a v telese má značný vplyv na

trvanlivosť valivého uloženia. Aby sa uľahčila montáž a demontáž nerozoberateľných ložísk,
alebo aby sa zaistila statická určitosť uloženia a posuvnosť ložiska v axiálnom smere, volí sa
uloženie jedného z krúžkov s vôľou. Najčastejšími bývajú v praxi prípady valivého uloženia
s obvodovým zaťažením vnútorného krúžku ložiska a s bodovým zaťažením vonkajšieho
krúžku. V tomto prípade sa musí vnútorný krúžok uložiť s presahom a vonkajší krúžok sa
uloží s vôľou. Tolerančné zóny dier ložiska a vonkajšieho priemeru sú určené v súlade
s medzinárodnými normami v norme STN 02 4612 a STN 02 4620. Požadované uloženie
krúžku na čape, resp. telese sa dosiahne voľbou vhodnej tolerančnej zóny čapu a dier v telese
v závislosti od druhu zaťaženia ložiska, prevádzkových podmienok, od rozmerov ložísk a od
konštrukčného usporiadania ložísk.

Rozmery súčiastok, ktoré súvisia s ložiskami, napríklad osadenia, ktoré tvoria opornú

plochu na hriadeli alebo v telese, rozperné puzdrá a pod. treba navrhnúť tak, aby styková
plocha s ložiskom bola dostatočná a pritom aby žiadna z pohyblivých súčiastok neprišla do
styku so súčiastkami nepohyblivými. Pre zaoblený prechod čelnej plochy osadenia do
valcovej plochy hriadeľa alebo telesa platí, že horný medzný rozmer polomeru zaoblenia
osadenia hriadeľa a telesa nesmie byť väčší ako najmenší rozmer zaoblenia príslušného
krúžku ložiska. Okrem toho tieto pripojovacie rozmery musia zabezpečiť jednoduchú montáž
a demontáž ložiska. Pre jednoradové guľkové ložiská sú to pripojovacie rozmery: da, Da, ra

(obr. 7.2a). Pripojovacie rozmery pre každý typ a rozmery valivého ložiska určuje výrobca
ložísk v katalógoch.

Hodnoty geometrických tolerancií úložných plôch pre valivé ložiská treba voliť

v závislosti od triedy presnosti valivého ložiska podľa odporúčaní výrobcu valivých ložísk.
Príklady predpisu rozmerov a tolerancií úložných plôch sú na obrázku 7.2b,c.

Obr. 7.2

a)

b)

c)

Ra1,6

Ra0,

7.1.3 Upevnenie valivých ložísk

Krúžky valivých ložísk sa v axiálnom smere upevňujú na valcových plochách

poistným krúžkom pre hriadele a pre diery (obr. 7.3a), upínacou maticou typu KM a poistnou
podložkou typu MB (obr. 7.3b), poistnou doskou (obr. 7.3c), pomocou rozperných krúžkov
opretých o susedné súčiastky (ozubené kolesá, ložiskové veká a pod.). Axiálny posuv
vnútorných ložiskových krúžkov je v telese najčastejšie zaistený pomocou rôznych tvarov
ložiskového veka, poistných krúžkov, osadení, rozperných puzdier a pod.

Axiálne upevnenie ložísk s

kužeľovou dierou sa vyhotoví obvykle pomocou

sťahovacích puzdier alebo pomocou upínacieho puzdra s maticou a poistením.

7.2 Zobrazovanie valivých ložísk

Spôsoby zobrazovania valivých ložísk predpisujú normy STN ISO 8826-1

a STN ISO 8826-2. Podľa uvedených noriem možno pri zobrazovaní valivých ložísk na
zostavných výkresoch použiť nasledovné spôsoby:

• podrobné zobrazenie;
• všeobecné zjednodušené zobrazenie;

• podrobnejšie zjednodušené zobrazenie.

Obr. 7.3

a)

b)

c)

7.2.1 Podrobné zobrazenie valivých ložísk

Podrobné zobrazenie valivých ložísk použije sa v prípadoch, ak je vyžadovaná väčšia

prehľadnosť, napríklad pri podrobnejších zobrazeniach uloženia, v katalógoch ložísk a pod.
Pri zobrazení sa nakreslia obidva krúžky a valivé telesá čiarou typu 01.2. Nekreslia sa klietky,
kryty. Všetky časti ložiska (okrem valivých telies), ktoré majú rovnakú odkazovú položku sa
šrafujú rovnakým smerom čiarou typu 01.1 (obr. 7.4a). Pri zobrazení v smere osi ložiska sa
valivý prvok môže nakresliť ako krúžok, bez ohľadu na jeho skutočný tvar (guľka, valček,
ihla a pod.) a rozmer (obr. 7.4b).

Vonkajší tvar ložiska sa nakreslí s presnými rozmermi a v mierke. Hlavné rozmery

valivých ložísk určujú rozmerové normy alebo katalógy valivých ložísk.

7.2.2 Všeobecné zjednodušené zobrazenie valivých ložísk

Na všeobecné účely, keď nie je potrebné vidieť zo zobrazenia vnútorné usporiadanie

ložiska, spôsob uloženia ložiska a keď nie je nutné uviesť presný obrys, valivého ložiska sa valivé
ložisko zobrazuje štvoruholníkom a zvislým osovým krížom v strede štvoruholníka (obr. 7.4c).
Kríž sa nesmie dotýkať obrysov. Obrys zjednodušeného zobrazenia sa musí nakresliť v mierke
použitej na výkrese čiarou typu 01.2. Všetky tvary zjednodušeného zobrazenia sa musia
nakresliť tou istou hrúbkou čiar, aká sa použila na výkrese na ostatné viditeľné obrysy a hrany
(čiara typu 01.2). Toto zobrazenie sa musí použiť na jednej alebo na obidvoch stranách osi. Ak je
nutné ukázať presný obrys valivého ložiska, môžu sa zobraziť skutočné obrysy priečneho rezu so
zvislým osovým krížom, umiestneným v strede. Kríž sa nesmie dotýkať obrysov.

Pri zobrazení v smere osi ložiska valivý prvok sa môže nakresliť ako krúžok, bez

ohľadu na jeho skutočný tvar (obr. 7.4b) a rozmer.

Obr. 7.4

a) b)

c)

d)

7.2.3 Podrobnejšie zjednodušené zobrazenie valivých ložísk

Podrobnejšie zjednodušené zobrazenie valivých ložísk sa má použiť vtedy, keď nie je

nutné zobraziť presný tvar a podrobnosti valivých ložísk, napríklad na zostavných výkresoch.
Priestor na výkrese, v ktorom je umiestnené valivé ložisko sa musí ohraničiť štvorcom alebo
obdĺžnikom aj vtedy, keď nie je vnútorný alebo vonkajší krúžok. Do ohraničenia sa potom
pomocou prvkov (tabuľka 7.1) zostaví podrobnejšie zjednodušené zobrazenie ložiska (obr.
7.4d). Príklady kombinácií charakteristických ložiskových prvkov podľa tabuľky 7.1 sú
uvedené v tabuľke 7.2. Valivé ložiská uvedené v tejto tabuľke sa na výkrese vždy kreslia
v priestore nad osou ložiska, to znamená, že v tabuľke je uvedený neúplný náčrt, len pre
informáciu.

Tabuľka 7.1

Číslo Prvok

Opis

Použitie

1.1

1)

Dlhá súvislá čiara

Čiara predstavujúca os valivého
prvku, ktorý sa nemôže nakláňať

1.2

1)

Dlhý súvislý kruhový oblúk

Čiara predstavujúca os valivého
prvku, ktorý sa môže nakláňať

1.3

Krátka súvislá čiara križujúca dlhú
súvislú čiaru č. 1.1 alebo 1.2 pod uhlom
90

°, zhodná s osou súmernosti každého

valivého prvku

Počet radov a poloha valivých
prvkov

1)

V závislosti od typu ložiska, tento prvok sa môže zobraziť naklonený.

Podrobnejšie zjednodušené zobrazenie valivých ložísk s

vysvetlením významu

zobrazenia pomocou podrobného zobrazenia je uvedené v tabuľke 7.2.

Tabuľka 7.2

Podrobnejšie zjedno-

dušené zobrazenie

Vysvetlenie významu zobrazenia

2.1

Jednoradové
guľkové ložisko

Jednoradové valčekové ložiská

2.2

Dvojradové guľkové ložisko

Dvojradové valčekové ložisko

2.3

Dvojradové naklápacie guľkové ložisko

Dvojradové súdkové ložisko

2.4

Jednoradové guľkové ložisko
s kosouhlým stykom

Jednoradové kuželíkové ložisko

2.5

Nerozoberateľné dvojradové guľ-
kové ložisko s kosouhlým stykom

2.6

Rozoberateľné dvojradové guľko-
vé ložisko s kosouhlým stykom

2.7

Dvojradové kuželíkové ložisko
s kosouhlým stykom, dvojdielny
vnútorný krúžok

2.8

Jednosmerné axiálne
guľkové ložisko

Jednosmerné axiálne valčekové
ložisko

8

TESNENIE LOŽÍSK

Tesnenie ložiskového priestoru je veľmi dôležité, pretože škodlivé látky, ktoré sa

nachádzajú v okolí ložiska majú naň vplyv a často ho úplne vyradia z prevádzky. Tesnenie
ložiskového priestoru zabraňuje úniku maziva z ložiska do úložného priestoru. Preto musí byť
tesnenie riešené vždy s ohľadom na prevádzkové podmienky stroja alebo zariadenia,
konštrukciu uloženia, spôsob mazania, možnosť údržby a ekonomické otázky výroby
a použitia.
Tesnenie ložísk možno rozdeliť do troch hlavných skupín:

• tesnenie bezdotykové;

• tesnenie trecie;
• tesnenie kombinované.

8.1 Bezdotykové tesnenie ložísk

Pri tomto tesnení je medzi neotáčajúcou sa a otáčajúcou sa časťou iba úzka medzera,

ktorá sa niekedy vyplňuje plastickým mazivom. Pri tomto tesnení nedochádza k opotrebeniu
v dôsledku trenia, a preto je toto tesnenie vhodné použiť pre najväčšie obvodové rýchlosti
a pre vysoké prevádzkové teploty. Príklady sú uvedené na obrázku 8.1a, b.

Obr. 8.1

a) b)

c)

Ďalším veľmi účinným tesnením je labyrintové tesnenie, ktorým je možné zvýšiť

tesniaci účinok väčším počtom labyrintov alebo predĺžením tesniacich štrbín (obr. 8.1c).
Labyrinty môžu byť vytvorené radiálne alebo axiálne.

8.2 Trecie tesnenie ložísk

Trecie tesnenie je vytvorené z pružného alebo mäkkého, avšak dostatočne pevného

a nepriepustného materiálu, ktorý je vložený medzi otáčajúcu a neotáčajúcu sa časť
ložiskového uzla. Takéto tesnenie je väčšinou lacné a je vhodné pre najrozličnejšie
konštrukcie. Nevýhodou je klzné trenie dotýkajúcich sa povrchov, a tým obmedzenie použitia
pre vysoké obvodové rýchlosti.
Najjednoduchšie

je

tesnenie s plsteným krúžkom (obr. 8.2a). Rozmery plstených

krúžkov, žliabkov a ďalšie údaje sú uvedené v norme STN 02 3655.

Obr. 8.2

a) b) c)

d) e)

Dobrú tesniacu schopnosť majú tesniace krúžky z gumy, plastov (obr. 8.2b) alebo

špeciálne tvarové pružné kovové krúžky. Tieto tesnenia sa vyhotovujú v rôznych tvaroch
a usporiadaniach.
Veľmi rozšíreným spôsobom tesnenia je tesnenie manžetovými krúžkami (obr. 8.2c).
Krúžky s obchodným označením G (obr. 8.3a) sú vyhotovené zo syntetickej gumy s kovovým
výstužným krúžkom 1. Manžeta 2 má vytvorenú tesniacu hranu 3, ktorá je na hriadeľ
pritláčaná pružinou 4. Manžetové tesniace krúžky zabraňujú prenikaniu prachu, olejov a iných
tekutín. Vo veľmi prašnom prostredí je vhodné používať tesniace krúžky s prachovkou GP
(obr. 8.3b). Hriadeľové tesnenia G a GP a ďalšie sú normalizované v STN 02 9401.

Obr. 8.3

1

4

2

3

PRACHOV

a)

b)

8.3 Kombinované tesnenie ložísk

Zvýšený tesniaci účinok sa dosiahne kombináciou bezdotykového a trecieho tesnenia.

Takéto tesnenie sa odporúča pre vlhké a znečistené prostredie a pre zvlášť náročné
prevádzkové podmienky. Príklady sú na obrázku 8.2d, e.

8.4 Zobrazovanie

hriadeľových tesnení

Hriadeľové tesnenia sú obvykle vyrábané špecializovanými výrobcami a na výkresoch

zostáv sa zobrazujú a označujú ako normalizované. Spôsoby zobrazovania tesnení určujú
normy STN ISO 9222-1 a STN ISO 9222-2.

8.4.1 Podrobné zobrazenie tesnení

Norma STN ISO 9222-1 určuje podrobné zobrazenie s vykreslením všetkých prvkov

tesnenia (obr. 8.5a). Zobrazenie sa používa len v tých prípadoch, keď je nutná väčšia
názornosť, napr. v

katalógoch, príručkách, prospektoch. Všetky obrysy a

vnútorné

podrobnosti sa kreslia čiarou typu 01.1 (súvislou tenkou čiarou). Ak to nie je nevyhnutné,
plochy rezov sa nešrafujú.

Obr. 8.5

a) b) c)

8.4.2 Schematické zobrazenie tesnení

Schematické zobrazenie tesnenia sa používa, ak nie je potrebné určiť tvar a presné

postavenie. Tesnenie sa zobrazuje všeobecne štvorcom s uhlopriečkami krížom umiestneným
v strede štvorca, ktorý sa nedotýka obrysu tesnenia. Štvorec a kríž sa kreslia čiarou typu 01.2,
rovnakou ako ostatné viditeľné obrysy a hrany na výkrese (obr. 8.5b). Ak je nutné naznačiť
smer pôsobenia tesnenia, doplní sa značka šípkou (obr. 8.5c). Ak je potrebné, môže sa
zobraziť presný tvar obrysu tesniacej sústavy v mierke výkresu.

8.4.3 Podrobnejšie schematické zobrazenie

Ak je potrebné bližšie určiť druh a funkciu tesnenia, použije sa norma STN ISO

9222-2, ktorá uvádza prvky schematického zobrazenia tesnenia. Prvky podrobnejšieho
schematického zobrazenia (tabuľka 8.1) sa zakreslia do obrysu zobrazenia tesnenia. Všetky
čiary sa kreslia čiarou typu 01.2 (súvislou hrubou čiarou) a to rovnakou, ako viditeľné hrany
a obrysy na zostavnom výkrese.

Tabuľka 8.1

Číslo Prvok

Popis

Použitie

1.1

Dlhá súvislá úsečka,
rovnobežná s površkou
tesniacej plochy

Zalisovaný, upevnený statický
prvok tesnenia, alebo časť
tesnenia

1.2

Dlhá súvislá úsečka, šikmá
k obrysovým čiaram 1)

Časti dynamického tesnenia.
V spojení so značkou 1.1
určuje polohu strany tesnenia
smerom proti pôsobeniu
kvapalín.

1.3

Krátka súvislá úsečka,
šikmá k obrysovým čiaram
a kolmá k značke 1.2

V kombinácii so značkou 1.2,
prachovky, stieracie krúžky.

1.4

T

T zasunuté v U

1.5

U (žliabok)

Bezkontaktné tesnenie,
napríklad labyrintové

1) Na určenie smeru utesnenia môžu byť opatrené šípkami.

Príklady zobrazenia tesnení na zostavnom výkrese pomocou podrobnejšieho

schematického zobrazenia sú na obrázku 8.6a až c. Na uvedenom obrázku pre porovnanie
zobrazovania je uvedené podrobné zobrazovanie tesnení v dolnej časti a podrobnejšie
schematické zobrazenie tesnení v hornej časti.

V tabuľke 8.2 je podrobnejšie schematické zobrazenie tesnení s vysvetlením významu

zobrazenia pomocou podrobného zobrazenia. Zobrazenie 2.1: typ 1 GUFERO – ISO 6194-1;
typ 2 ANDEKO – ISO 6194. Zobrazenie 2.2: typ 3 a 4 GUFERO s prachovkou. Zobrazenie
2.3: typ 5 opláštený kovom a typ 6 používa sa na tesnenie piestnic - obojsmerne pôsobiace.
Zobrazenie 2.4: typ 7 je bezkontaktné tesnenie - radiálne labyrintové tesnenie.

Obr. 8.6

a) Hriadeľové tesnenie GUFERO, b) hriadeľové tesnenie s prachovkou,
c) radiálne labyrintové tesnenie

a) b) c)

Tabuľka 8.2

Číslo Podrobnejšie

sche-

matické zobrazenie

Použitie Podrobné

zobrazenie

2.1

Tesnenie otáča-
júcich sa častí.
Hriadeľové tesnenie
bez prachovky

2.2

Tesnenie otáča-
júcich sa častí.
Hriadeľové tesnenie
s prachovkou

2.3

Tesnenie otáča-
júcich sa častí.
Hriadeľové tesne-
nie bez prachovky
obojsmerne
pôsobiace

2.4

Radiálne labyrintové
tesnenie

Poznámka: Tesnenia uvedené v tabuľke 8.2 sú vždy zobrazené nad osou súmernosti.

9

ŽLIABKOVÉ SPOJE

Žliabkové spoje vytvárajú spojenia nábojov ozubených kolies a iných súčiastok

s hriadeľmi a umožňujú prenos krútiaceho momentu z hriadeľa na náboj a opačne. Spojenie je
vhodné na prenos veľkých, premenlivých a rázových krútiacich momentov. Náboje môžu byť
uložené na hriadeľoch pevne alebo posuvne.
Rozlišujeme nasledujúce žliabkové spojenia:

• rovnoboké - normalizované v norme STN 01 4942 a v medzinárodnej norme ISO 14,
• evolventné - normalizované v norme STN 01 4950 a v medzinárodnej norme

ISO 4156,

• jemné - normalizované v norme STN 01 4933.

Žliabkové hriadele a náboje sa môžu strediť na vnútorný priemer žliabkovania d, na

vonkajší priemer D alebo na boky žliabkov b. Podľa spôsobu stredenia sa tolerujú rozmery
a predpisuje charakter povrchu.

9.1 Označenie žliabkových spojov

Označenie žliabkových spojov pozostáva:

• z grafickej značky;

• z názvu spoja, ktorý je špecifikovaný v medzinárodnej norme.

Označenie má byť predpísané blízko súčiastky, ale vždy spojené s obrysom

žliabkového spoja odkazovou čiarou.

Príklad označenia pre hriadeľ s rovnobokými žliabkami:

ISO 14 - 6 x 23 f7 x 26

D

d

počet žliabkov

Príklad označenia pre náboj s rovnobokými žliabkami:

ISO 14 - 6 x 23 H7 x 26

Príklad označenia obidvoch častí na výkrese zostavy

ISO 14 - 6 x 23 H7/f7 x 26

Podľa ISO 14:

Rozmery a počty žliabkov a pier sú zhodné s STN 01 4942
rad ľahký a stredný.

Medzné odchýlky náboja:
netvrdený pre

d

H7;

pre

D

H10

tvrdený pre

d

H7;

pre

D

H10.

Medzné odchýlky hriadeľa:
posuvný pre

d

f7;

pre

D

a11

tesný

pre

d

g7;

pre

D

a11

pevný

pre d

h7;

pre

D

a11.

Príklad označenia pre hriadeľ s evolventnými žliabkami:

EXT 24 x 2,5 x 30 R x 5f ISO 4156

modul

počet žliabkov (zubov)

vonkajší


Príklad označenia pre náboj s evolventnými žliabkami:

INT 24 x 2,5 x 30 R x 5H ISO 4156

Príklad označenia obidvoch častí na výkrese zostavy:

INT / EXT 24 x 2,5 x 30 R x 5H/5f ISO 4156

Podľa ISO 4156: Moduly sa zhodujú s STN 01 4952. V ISO 4156 je naviac m = 1,75.

V STN sú naviac moduly m = 0,6 a 3,5. Miesto m = 0,8 má ISO norma m = 0,75.

Uhol bokov 30 o:

ploché dno sa označí:

30 P

oblé

dno

sa

označí:

30

R

Tolerančné stupne:

4, 5, 6 a 7

Uloženie:

náboj

H7

Hriadeľ

k, js, h, f, e, d

10

KINEMATICKÉ SCHÉMY

Norma STN EN ISO 3952 – 1 až 4 Kinematické schémy. Grafické značky: : 2000

nahrádza STN 01 3226 z roku 1982 v celom rozsahu. Táto medzinárodná norma stanovuje
značky pre prvky kinematických schém výrobkov priemyselných odvetví. V norme uvedené
značky sa používajú pre schémy na technických výkresoch alebo pre ostatnú dokumentáciu.
Norma je vydaná v štyroch častiach:

• Časť 1:

1. Pohyby členov mechanizmov
2. Kinematické dvojice

3. Členy a spojenia ich častí

4. Pákové mechanizmy a ich časti

• Časť 2:

5. Trecie a ozubené mechanizmy
6. Vačkové mechanizmy

• Časť 3:

7. Maltézke a rohatkové mechanizmy

8.

Spojky

a

brzdy

• Časť 4:

9. Rôzne prevody (prevodové mechanizmy a ich príslušenstvo

V jednotlivých častiach noriem sa uvádzajú názvy pojmov v slovenskom, anglickom,

francúzskom, nemeckom a ruskom jazyku, definície, základné značky a poznámky.

Na obrázkoch 10.1 až 5 sú uvedené výpisy z niektorých tabuliek značiek, tak ako ich

uvádzajú normy STN EN ISO 3952-1 až 4.

Obr. 10.1

Obr. 10.2

Obr. 10.3

Všeobecné poznámky:
Ak sú kolesá kreslené jednou čiarou, je možné v mieste dotyku zobraziť medzeru.

Pri zobrazení trecieho prevodu sa značky spojenia kreslia na jednom kolese.

Značky pre ozubené a trecie kolesá sa líšia polohou čiary, vyznačujúcej ozubený
veniec alebo trecí povrch, vzhľadom na rovinu kolesa.

Obr. 10.4

Obr. 10.5

Názov

: Technická

dokumentácia

podľa európskych

a medzinárodných noriem
2. časť

Autori

: Ing.

Darina

Vasilková,

CSc.

Ing.

Jarmila

Sedláková

Recenzenti

: Ing.

Helena

Harausová

Ing.

Andrej

Čuba

Jazyková úprava

:

PhDr. Zora Mihoková

Vydavateľ

:

Metodicko-pedagogické centrum v Prešovee

Za vydanie zodpovedá

:

PaedDr. Ivan Pavlov, PhD.

riaditeľ MPC

Obal a väzba

:

Rokus s. r. o.

Náklad

: 80

ks

Rok

vydania

: 2004

1. vydanie

ISBN

N e p r e d a j n é !

Určené pre vzdelávacie potreby pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení
východného Slovenska.