1Mikro=mikros,malý, skúma a anal. rozhodovanie a správanie
jednotlivých trh. subjektov v podmienkach obmedzenosti zdrojov
vzhľadom na potreby spol., predstavujú tú čast ekon. anal., kt. sa
zaoberá správaním individuál. ekon. jednotiek (spotrebiteľ, firma,
štát).v centre skúmania mikro.sú procesy alokácie, procesy
distribúcie,hľadanie optima(aké Q, úžitok, mini cost), hľadanie
rovnováhy( anal. ponuky a dop. Vývoj mikro záčína koncom 19. stor.
Neoklasická ekon. je zdrojom mikro.
Mikro vs makro-spolu súvisia. Makro sa odvodzuje od Mikro- hladá
vysvetlenie správania 1. subjektu . makro- využíva tieto poznatky pre
skúmanie vzťahov medzi agregátmi subjektov. Sú prepojené v ich
kvalit. A kvantit. charakteristikách
Národohospo. teória:- delenie: úvod do národnohospo.teórie, makro,
mikro, vzťahy národ. hospo. a sv. ekonom. Mikro a nár.hosp.náuku
nemožno stotožňovať
Nár.hospo.náuka- veda člení sa na: národnohospo.teóriu,
národnohospo.politiku a finnačnú teóriu.- skúma: internú,
vnútropodnikovú problematiku podnikateľského
subjektu(organiz .Invest Výrob Technolog. Procesy, rozhodovanie.

2.zákl. problémy ekon.- zákl. rozvoj spol. je v deľbe práce,a
výmenným vzťahom . ot: čo sa má vyrábať a v akých množstvách,jako-
akou technológiou, pre koho?podľa odpovedí na ot.poznáme typy
ekonom založenú.-na tradíciách,príkaz., trh., zmiešanú(tieto druhy
vlastníctva- súkromné, štátne, družstevné,komunálne…rozhoduje tu o
3.ot.trh+súkromný sektor+vláda)..vstupy-input=práca, prír.zdroje,
kapitál(amortizácia-odpisy, technológia-forma inovačnej myšl,
finančný kapitál.)=výr.proces=output=statok-výrobok(voľný,
ekonomický-vzácny), služba.=output má obmedzený rozsah, spol. má
obmedzené výrob. Zdroje=vzácnosť výrob. zdrojov, nedostatok .spol sa
musí rozhodovať:ako bude s výr. fakt. Nakladať?ako rozdelovať
výsledky výr. procesu?Potreba-uvedomelý nedostatok
3 ekon.zákony:vzácnosti(nútená alternat.voľba), substitúcie(hranica
produč.možností max je prosperujúca firma),kles.výnosov(premenlivý
a fixný input-práca,pôda).rozdelovanie zdrojov na:súčasnú- spotrebné
statky a budúcu spotrebu-kapitálové statky.
Ekonom sys.-spôsob organizácie.ekon.živ.,rieši.ekon.ot.,ale aj
ot.cenového sys.je to mechanizmus.Ekonom sys.funguje ak: alokuje
zdroje medzi rôzne alter.využitie+kombinuje zdroje s cieľom výroby
statkov a služeb+optimálne rozdeľuje vyrobené stat.a služby+vytvára
impulzy pre rozvoj jednotlivca a spoločnosti

3Trh.mech.-súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov,kt.vedú ku
koordinácii relatívne nezávislých rozhodnútí pon.+dop.P je zákl.
info.pre výrobu i spotrebiteľa a trh „ukáže“ či sú ich záujmy isté,
ideál=rovnovážna P.
Hl.prvky trhového mechanizmu: trh subjekty, trh.konkurencia,dopyt,
ponuka, trh.cena
Trh.mech pôsobí automaticky+SCHÉMA
Cena a cenový systém:by mali byť založené na ekvivalentnosti,úroveň
ceny je vzťah medzi dop.a ponukou,cenový sys.-je systém
ekon.organizácie založený na tvorbe ceny),plní tieto funkcie –
poskytuje info.výrobcom a spotreb.,vytvára stimuly pre činnosť
výrobcov a spotrebiteľov,má koordinačnú funkciu-alokuje býrobné
zdroje,na trhu je veľa rovnopráv.trh.sub.,žiadne bariéry vstupu a
výstupu z odvetvia.
Trh.konkurencia-hospo.súťaženie,max zisk,trh.pozícia.Konkurencia
medzi pon.+dop.
dopytu,ponuky.cenová,necenová
formy konkurencie:dokonalá-teoretická abstrakcia4,,nedokonalá-
monopolistická konkur.,oligopol, úplný monopol

4.Riešenie problémov v trh.ekono.:je založená na súkromnom
vlastníctve výr.faktorov.Hospo.funguje na základe slobodného
podnikania, voľnej tvorby cien, súťaže a trh.mech.Riešenie 3.ot. sa sa
určuje systémom cien, trhov, ziskov, strát, stimulácií a odmien.Trh
určuje čo vyrábať, konkurencia-ako vyrábať, spotrebitelia-pre koho
Riešenie problémov v centrálne plánovanej ekon
Je založená prevažne na spoloč.,št.vlastníctve výrob.faktorov.Forma
riadenia- založená na administratív.príkazoch a rozhodnutiach centra a
jeho mocenských orgánov.Vláda rozhoduje o rozdeľovaní imputov,
výbere tech., rozdelovaní výsledkov…Prvotný cieľ v hospo.je plnenie
plánu.O riešení troch ot. rozhoduje centrum.
Úloha cenového mechanizmu:nosí info.,zdroje výrobcovia získavajú
na princípe ekvivalentnosti, neexistujú žiadne bariéry vstupu do
odvetvia a výstupu z neho, na trhu je množstvo rovnoprávnych
trh.subjektov.

5.Trh –určitý sys.(sústava výmenných vzťah.) medzi jednotlivými trh.
Subjek.,tento sys. vznikol na základe spoločenskej deľby práce.
-miesto, kde sa odohrávajú výmenné procesy
-súhrn nástrojov, mechanizmus
-trh je samoregulujúcim systémom, kde však pôsobia určité
zákonitosti,=základná zákonitosť trhová cena závisí od vzťahu
Pon+Dop(sa utvára trhová rovnováha
Formy trhov:uzemné hladisko-
miestny,regionálny,národný,ekonom.zoskupení,svetový.stupeň
organizovanosti-organ a neorg. predmet kúpy a predaja-výrobných
fakt.,tov.a služieb,finančný legislatíva-oficiálny a neof. vecné hľadisko-
čiastkový a agregátny
Stavy rovnováhy v mikro: trhová rovnováha,
spotrebiteľa,firmy.Zákl.subjekty : spotreb+firma.
Spotrebiteľ-má spotrebnú aktivitu,1os, alebo aj domácnosť..zúčasňuje
sa na trhu spotreb.statkov a služieb, trhu výrob.faktor.
Firma=cieľ predať,organizuje podnikanie,-II-
Štát=špeciál.subjekt.iba na koordináciu negatív trhu, al.účelom zlepšiť
ekonom.efekt.hospo.má zákonodárnu a ekonomickú úlohu.
Ekonom.úloha má 3 funkcie:alokačná, distribučná, stabilizačná.

6.Dopyt – súhrn tovarov a služieb…vzťah medzi P a Q, P je určujúce,
Q odvodené, kúpyschopný dopyt=kúpiť toľko tovaru, koľko im
povolujú ich príjmy.čim nižšia je P tovaru x, tým väčšie je požadované
Q a naopak.rozdiel medzi dopytom a požadovaným Q- nie je
realizované.
-vytvárajú ho spotrebitelia alebo domácnosti
poznáme individuálny dopyt, trhový dopyt (všetci spotrebitelia po
určitom tovare) a agregátny dopyt (dopyt všetkých po všetkom) dopyt
D = f (Px) =je ovplyvnený…
P.Pn,.I,T,X,F posun-do P-ak vzrastie dôchodok, do Ľ ak klesne.Autor
krivky je Alfred Marshall – skúmal ju z pohľadu predávajúceho, Q
tovaru je nezávislá veličina a P sa odvíja od Q.
Ponuka – súhrn tovarov a služieb…zákon rastúcej ponuky…Q
ponúkaného tovaru zo strany výrobcov determunujú:náklady výroby C,
P alternat. Výrob.Pn, organizácia trhu O, ostatné faktory B- pr.počasie,
sezóna, št.zásahy.ponuka S = f (Px) – funkcia ceny+schéma
trhová rovnováha Equilibrium=rovnovážna cena PE
OE-rovnovážne Q tovarov, při kt.táto P vzniká
Trhová P-vzniká na trhu, pôsobením ponuky.NEREÁLNE!
ideálny je stavje ak keď cena kolíše okolo rovnovážnej ceny.

7.Trhová nerovnováha na trhu je stav, kt. Sa reálne v hospodárskom
živote bežne neviskytuje. Je to taká situácia na trhu, ak cena sa
nachádza nad, alebo pod úrovňou rovnovážnej ceny PE. Podľa toho,
kde sa cena nachádza vzniká na trhu prebytok, alebo nedostatok
tovarov.
Ak sa trhová cena P1 bude nachádzať pod úrovňou PE, vzniká na trhu
prebytok tovarov.A ak bude trhová cena P2 pod úrovňou PE vzniká na
trhu nedostatok tovaru.
Při trhovej nerovnováhe začnú pôsobiť faktory, kt. Vplývajú na P a Q
v snahe nastoliť trhovú rovnováhu.

8 . nepriame Št. zásahy do dopytu a ponuky
Št. formou mikro. politiky pôsobí na správanie trh.subjektov.Vytvára
podmienky, kt.ovplyv. rozhod. trh.subj., vytvára rovnováhu,
ovplyvňuje P a Q statkov.
Nepriama-:št.pôsobí na S a D prostr. nástrojov hospo.
politiky.Daň=št.určené peňaž.plnenie, za kt.danovník nedostáva
protislužbu.určí ich št., príjma ich parlament.
spotrebná daň – odvádza výrobca, je to daň z Q, platí sa z každej
predanej 1 tovaru– ovplyvňuje výrobcu aj spotrebiteľa P. Št. sleduje
reguláciu spotrebnej dane, výšku určuje MFSR, týka sa benzínu, alko,
piva, cigariet
DPH – 19%- príjem do št.rozpočtu % daň, rozkladá sa medzi výrobcu
a spotreb.,al.vzťahuje sa ku konkrétnemu tovaru,al.službe.platí sa
z hodnoty, kt.bola pridaná za výroby
Subvencie – platba št.– vláda vytvára klin medzi P hradenou spotrebou
a P výrobcu, je to rozpočtový výdavok. Existujú výrobné a exportné
subvencie. Ich cieľom je zvýhodniť postavenie výrobcu, je to podpora
domácej zamestnanosti, ochrana domáceho trhu. Exportné subvencie –
podpora exportu, zlepšovanie obchodnej bilancie.
Clo – colné tarify – nástroj zahranično-obchodnej politiky št., dôvodom
je ochrana domácej výroby a zamestnanosti, clo je príjem do št.
rozpočtu, určujú ho št. inštitúcie. Zavádza sa vtedy, keď P na sv. trhu je
výrazne nižšia ako P na domácom trhu. To by znamenalo zánik
domácich výrobcov, všetok tovar by sa dovážal, preto štát P umelo
zvyšuje, aby bola domáca P konkurencie schopná.

9.Priame: Štátne zásahy do dopytu a ponuky
Št. Formou mikro. Politiky pôsobí na správanie trh.subjektov.Vytvára
podmienky, kt.ovplyvňuje rozhodovanie trh.subjektov, vytvára
rovnováhu, ovplyvňuje ceny a množstvá statkov a to priamo a nepriamo
Priame ovplyvňovanie P úrovne priamym administrat.zásahom zo
strany št.=št.kontrola P na kratšiu dobu v súlade s s cieľmi
hospo.politiky.št.regulácia sa obvykle uplatňuje voči firmám, kt.sa
nachádzajú v postavení keď sa nedokonalá konkurencia bliži k sit. dok.
monopolu
max.P- určením sa št.snaží zabrániť tomu, aby P stúpli na úroveň
trh.rovnováhy-vytvorí cenový strop.je to zámer vlády, aby určitá vrstva
spotreb.netrpela nedostatkom určitej skup.statkov

Min P.zámer št. v ramci hospodar.poitl.zabrániť tomu, aby P
klesali na úroveň trh.rovnováhy.Táto P spôsobuje nadmernú
ponuku tovarov
Kvóty-urč.Q tovaru na trhu zo strany št..Príkl.kontroly Q je stanovenie
dovoz.kvót na urč. druhy tovaru.Vstup SVKdoEUnová podstata

10.teória spotrebiteľa
vyplývajú z biolog.,demografických, psychol.,sociál. príčin. Zákl.pre
určenie preferencie je, že spotrebiteľ vždy preferuje tovary, ktoré mu
prinášajú najväčšiu užitočnosť. Spotrebiteľ v snahe o maximálnu U
vytvára spotrebné stratégie . Total U, MU, spotrebný kôš Spotrebná
stratégia-kombinácia statkov a služ.kt. prináša najv.efekt
spotrebiteľ hľadá odpovede na ot.:aký sortiment tovarov, v akých Q si
bude obstarávať, aby maxi svoju užitočnosť?v jako rozsahu môže
realizovať svoje predstavy v pomere k svojmu príjmuu a trhu a cene
tovaru?
U– zákl. kategória v rámci teórie spotrebiteľa, U–utility.
Pojem užitočnosť po prvý krát použíl Brenthem – spokojnosť, neskôr
Jevons, Walras, Menger, Marshall, najviac prispel Gossen, zaviedol
termín hraničná U
1.zákon klesajúcej hraničnej U – s postupným uspokojovaním
potreby rastie psychol. U a klesá hraničná U. Celková U zavisí od Q
spotrebovaných statkov Ux = U(x) Hraničná U– Marginal Utility –
podiel prírastku U pripadajúci na dodatočnú 1. spotrebovaného statku.
2. Zákon vyrovnávania hraničných U – spotrebiteľ max.U, keď
rozdeľuje príjem medzi statky tak, že dosiahne to isté uspokojenie
z poslednej peňažnej 1 vydanej na tovar.
Smith-paradox hodnoty-voda a diamant

11. Meranie užitočnosti
spotrebiteľ hľadá odpovede na ot.:aký sortiment tovarov, v aké Q si
bude obstarávať, aby maxi svoju U?v akom rozsahu realizovať
predstavy v pomere k príjmu a P
axiómy:porovnávania,tranzitivity,reflexívnosti,nepresýteni
Kardinalistický -U je merateľná – Walras, Marshall, Jevons, Gossen –
TU považujú za súčet U, kt.spotrebiteľ poskytuje pri spotrebe tovarov
a služieb.je možné kvantifikovať U sa pripisujú absolútne čísla, podľa
čoho sa zostaví individuál krivka dopytu.Teória vychádza z TU(súčet
užitočností),MU(prírastok U vyvolaný zmenou spotreb.statku o1) a
zákona kles.hran.U(1.gossenov zákon)
Ordinalistický– U nemerateľná, spotrebiteľ je schopný vyjadriť, čo má
pre neho väčšiu hodnotu,vytvára preferenčný sys.– rebríček
hodnôt,spotrebiteľ vie zoradiť spot.stratégie podľa U,usporiadanie
preferencii je podľa axiom-úplnosti,tranzitivyty,nenasýtenia
Moderná ekonom. preferuje ordinal. teóriu. Spotrebiteľský kôš –
Paretto-urč.preferencií
Určovanie preferencií vychádza z faktorov – biologických,
psychologických, kultúrnych, sociálnych. rozhodnutie, akú kombináciu
si zvolí je spotrebná stratégia. . Spotrebiteľ preferuje alebo ignoruje, je
ľahostajný.

12. Indiferenčné krivky=krivky ľahostajnosti,množina bodov,každý
bod predst.spotreb.stratégiu,kombináciu statkov kt.má pre spotrebitela
rovnakú U.Zákl.tvar indif.krivky(všetky body na IK vyjadrujú rovnakú
úroveň U,ale rôznu spotreb.strat.,keby sa zmenil príjem
spotrebiteľa,zmenila by sa spotreb.stratégia),mapa indif.kriviek(čím
jeIK ďalej od začiatku súradnice sys.vyjadruje vyššiu úroveň IK má
konvexný tvar,kt.vyjadreny v zákone substitúcie.Najvyššiu U prinášajú
spotreb strat.na indif.krivkách vzdialensjších od začiatku súradnicového
sys.)indif.povrch(funkcia U viacerých premenných,)Vlastnosti.IK má
negatívny sklon-(je klesajúca.zmena objemu spotreby 1 statku pri
zachovaní rovnake U vyvolá opačne orientovanú zmenu spotreby
druhého statku,vlastnosť vyplýva z axiómy nepresýtenia)IK sa
nepretínajú-vyplýva z axiómy tranzitivity.Spotreb.je indiferentný pri
rozhodovaní medzi stratégiami, ale preferuje stratégiu,kt.obsahuje viac
obidvoch statkov.)Každá spotreb.strat. sa nachádza na nejakej IK-
plynie to z axiómy úplnosti.medzi dvoma IK leží nekonečný počet
IK.Všetky body na IK predstavujú rovnakú úroveň U)IK sú konvexné
vzhľadom na začiatok-vyjadruje princíp kles.marginálnej U, čím viac
statku spotreb.má, tým menší U mu prinesie dodatočná 1 spotreby tohto

statku=zákon substitúcie)Spotreb.je ochotný vo svojom spotreb.koši
nahrádzať 1 tovar druhým ,ak sa zachová tá istá úroveň U.
13. Špeciálne

tvary IK

-

statok neutrálny,substitučný,nežiadúci/konkávny/
Z týchto 3 vlastností vyplýva pomer v ktorom je spotrebiteľ ochotný
vymeniť 1 tovar za druhý – uskutočniteľnosť substitúcie – v každom
bode indiferenčnej krivky túto vlastnosť vyjadruje hraničná miera
substitúcie Marginal Rate of Substitution….Statky:
substitučné=zameniteľné.menia sa trh. podmienky. Predaj 1. statku
zníži predaj 2. statku, pretože ich funkcie sú podobné.
komplementárne – vzájomne na seba nadväzujú ,dopĺňajú sa. Predaj 1.
statku zvýši predaj 2. statku, sú navzájom potrebné.
Spotrebiteľ môže mať rozdielny postoj k statkom:dokonale
komplementárne,negativ.preferencia statku Y,negativna preferencia
statku X,dokonale substitučné statky,neutrálny statky X,neutrálny
statky Y,Konkávny tvar IK – spotrebiteľ
je niekedy nútený niektoré statky
spotrebovávať, hoci má k nim negatívnu preferenciu.
Statky-,bežné/nevyhnutné-zabezpečujú zákl.živ.štandard
pr:odev,jedlo..,luxusné-nadpriemer.živ.štandard/goods,bads,neutrálne,d
okonale komplementárne,dokonale substitučné.nežiadúce

14.Rozpočtové ohraničenie spotrebiteľa
rozpočtové obmedzenie spotrebiteľa je dané rozpočtom (dôchodkom)
funkciami: I = Px * X + Py * Y Dx = f (Px, Py, I)
Dy = f (Dx, Dy, I)
RP je klesajúca , negatív.pomer P v rovnici je sklon RP

I/Py

sklon RP: tg

=A/B= --- = Px/Py

I/Px

Množina prípustných rozpočtov-množina bodov kt.vyhovujú
rozpočt.orhaničeniu.=množina príležitostí.=možné
spotreb.stratégie.Spotrebiteľ môže maxim.využívať svoj I,al. Vytvárať
úspory, pri realizácií svojich stratégií využívať externý zdroj. Bod A-
extrem, bod B-extrém tovarov x za cenu Px… .Množina prípustných
rozpočtov-množina bodov kt.vyhovujú rozpočtovému ohraničeniu
Marginálna miera substitúcie-akého množstva x sa vzdáme aby sme
zväčšili spotrebu Y o 1.Na sklon a umiestnenie RP vplýva príjem
spotreb. A P tovarov x, y
Racionálna voľba spotreb.– spotrebiteľ prichádza na trh s určitými
presne def. preferenciami kde sú P dané.
Spotreb.rozdeľuje svoj I medzi statky aby dosiahol maxim. U
1. strana prístupu k tomuto spotrebiteľskému cieľu je systém preferencií
( je daná indiferenčnými krivkami).
2. je rozpočtové obmedzenie spotreb.(je dané jeho I, vyjadruje ho
rozpočet – dôchodková funkcia, grafom je rozpočt. priamka).

15.Rozpočtová priamka:
Rozpočtová priamka-množina vš.spot.strateg.kt.si spotreb.môže dovoliť
pri danom I a P.Množina prípustných rozpočtov-množina bodov
kt.vyhovujú
rozpočtovému orhaničeniuMarginálna miera substitúcie-akého
množstva x sa vzdáme aby sme zväčšili spotrebu y o 1
Zmeny rozpočtovej priamky: .Posuny rozpočtovej priamky:mení sa
sklon, mení sa dĺžka priamky
deje sa tak pod vplyvom zmeny a) dôchodkub) ceny statkov Px, Py
=ak sa mení dôchodok spotrebiteľa, za predpokladu, že sa nemenia
ceny Px a Py
-ak sa zvýši dôchodok spotrebiteľa, priamka AB sa presunie do prava
-ak sa zníži dôchodok spotrebiteľa, priamka AB sa presunie do ľava
Zmeny cien tovarov (Px al. Py)
-mení sa cena Px, Py je stála, I je stály mení sa dĺžka a sklon priamky
-ak sa Px zníži,posun je do prava ,ak sa Px zvýši,posun je do ľava

…….podobne s posumom ceny Py

Menia sa ceny tovarov Px aj Py – rovnomerne, dôchodok sa nemení

16.Rovnováha spotrebiteľastav,ak spotreb.dosiahne maxim.U
vzhľadom na svoje rozpoč obmedzenie,rozpočtové možnosti. Ak
spojíme prístupy „čo je možné“ a „čo je žiadané“ dostávame rovnováhu
spotrebiteľa.
V bode E sa sklon rozpočtovej priamky rovná sklonu indiferenčnej
krivky. E=tam, kde sa dotýka IK s RP= E

I/Py

sklon RP: tg

=A/B= --- = Px/Py

I/Px

Rovnováha spotrebiteľa súvisí s tým ako sa formuje individuálny dopyt
spotrebiteľa
Dx = f ( Px, I, X, Pn, T, F)
Bez X je to individuálny dopyt z mikro pohľadu
rozpočtové obmedzenie spotrebiteľa,kt je dané rozpočtom
(dôchodkom) funkciami:
I = Px * X + Py * Y

Dx = f (Px, Py, I) Dy = f (Dx, Dy, I)

17rovnováha a špeciálne tvary IK-spotreb.nemusí mať vo svojom
spotreb.správaní rovnaké preferencie k statku X,Y.U špeciál.tvaroch
hľadáme optimum:1.ak 1 statok je neutrálny rohové riešenie
rovnováhy=spotreb.vymaloží celý I len na nákup Y bodA+U3=E 2.ak
IK nie sú výrazne konvexné-dokonale substitučné.Ik sú priamky, při
kt.je dôležitá ich strmosť.Při menej strmých IK sa rohové riešenie bude
nachádzať na vertikálnej osy-bod A, při strmších v bode B.E=bodB+U2
3 .Pri negatív.preferencií-

ak 1 z 2 statkov je nežiadúci,ak 1 statok nie je

môžné spotrebovať bez spotreby 2 nežiadúceho statku(nežiaduci statok
X)E=IK a U3 4.Pri konkávnom tvare:spotrebiteľ má záujem len o jeden
statok, napr.statok Y.E=bodA+U2 je tu dôležitá strmosť strmosť
smernice Ik
IK, kt.je ďalej od osy je „najužitočnejšia“

rovnováha spotrebiteľa

18.Formovanie dopytu-individuálny dopyt=dopyt 1.spotre.po
1.statku,kt.je schopný a ochotný za určitu P kúpiť
Výber spotrebnej stratégie závisí od : P statkov,I spotrebiteľa,P
ostatných statkov, ostatné faktory ovplyvňujúce dopyt považujeme za
nemenné=ceteris paribus
súhrn tovarov a služieb…vzťah medzi P a Q, P je určujúce, Q
odvodené, kúpyschopný dopyt=kúpiť toľko tovaru, koľko im povolujú
ich príjmy.čim nižšia je P tovaru x, tým väčšie je požadované Q a
naopak.rozdiel medzi dopytom a požadovaným Q- nie je realizované.
-vytvárajú ho spotrebitelia alebo domácnosti
Všeobecný zákon dopytu-Q sa mení v opačnom smere jako P
je nevyhnutné hovoriť nielen o objeme požadovaných statkov, ale aj
o štruktúre dopytu. Na objem a štruktúru dopytu vplývajú: Dx = f( Px,
I, Pn, T, F)
2.zákl.faktory, kt.vplývajú na formovanie individuál.D=P a I

19.zmena dopytu- autor krivky je Alfred Marshall – skúmal ju
z pohľadu predávajúceho, Q tovaru je nezávislá veličina a P sa odvíja
od Q. zmena ceny – posúvame sa po krivke D
posun celej krivky dopytu
zmena štruktúry statkov, ktoré vchádzajú do spotreby spotrebiteľa: -
bežné (normálne) statky
(luxusné,nevyhnutné, inferiórne – menej kvalitné,)s rastom I sa D
vyvýja rôzne, s rastom I rastie D po luxusných statkoch a klesá D po
inferórnych – komplementárne statky / substitučné statky.
Zmena P statku vedie k

posunu po krivke

D. Okrem toho na činiteľa

pôsobia i iné faktory,kt.vnímame jako nemenné, podla predpokladu
ceteris paribus.Změna týchto faktorov vedie k posunu celej krivky D.
Požadované Q tovaru X ovplyvňujú tieto faktory: Px,I,X,Pn,T,F
faktory,kt.vplývajú na zmenu D a posun krivky D:
Zmeny dôchodku-rast I vedie k rastu D po statkoch a
službách.posun=doprava a nahor, pri poklese- dodoľava a nadol zmeny
P substitučných a komplementárnych statkov-ak statky X a Y sú
substitučné, tak zvýšenie P statku X vedie k zvýšeniu D po statku
Y.Krivka D po statku Y sa posunie doprava. Ak statky X a Y sú
komplementárne,tak zvýšenie P statku X vedie k posunu krivky D po
statku Y smerom doľava.subjektívne faktory-zvýšené preferencie,
móda,reklamakrivka dopytu sa posúva doprava a nahor

20.mikro.prístup k spotreb.statkov
bežné-nomálne.spotreba rastie s rastom I- nevyhnutné /luxusné
inferiórne-menej kvalitné,komplementárne-spotreba sa na seba viaže-
auto-benzín,substitučné-zameniteľné
Gifenove statky-cena klesá-množstvo klesá a
naopak./hladomor/,Veblenov efekt-pokles ceny spájajú s poklesom
kvality,Snobský efekt-strata atraktivity ale iba pre niektorých,Efekt
módy-dopyt rasie aj ked ceny rastu /modny trend/
faktory,kt.vplývajú na zmenu D a posun krivky D:
Zmeny dôchodku-rast I vedie k rastu D po statkoch a
službách.posun=doprava a nahor, pri poklese- dodoľava a nadolzmeny
P substitučných a komplementárnych statkov-ak statky X a Y sú
substitučné, tak zvýšenie P statku X vedie k zvýšeniu D po statku
Y.Krivka D po statku Y sa posunie doprava. Ak statky X a Y sú
komplementárne,tak zvýšenie P statku X vedie k posunu krivky D po
statku Y smerom doľava.subjektívne faktory-zvýšené preferencie,
móda,reklamakrivka dopytu sa posúva doprava a nahor

21.vplyv zmeny I spotreb.na D. ICC krivka
zmena D pod vplyvom zmeny dôchod. a jej odraz na optimum
spotrebiteľa dôchod.
veľmi ovplyvňuje správanie spotrebiteľa,D závisí od Px, Py, I.; Dy =
f(Py, Px, I),pri skúmaní dôchod.budeme predpokladať, že P -Px, Py sa
nemenia, no mení sa dôchod., vymedzujú sa nové body optima
spotrebiteľa, geometrickým miestom E1, E2, je dôchodkovo
spotreb.krivka, kt. ich spája (ICC) – je odrazom modifikácie optima
spotrebiteľa pod vplyvom zmeny dôchod.
buď sa zvýši dôchod.,spotrebiteľ viac spotrebúva luxusné a nevyhnutné
statky
x – normálne statk- spotrebiteľ preferuje normálne statky, ak sa zvýši
dôchodková
y – inferiorne statky ICC sa vychýli doľava hore
Reakcia spotreb.na rozne statky je odlišná:Normálne-sa s rastom I
zvyšuje ich nakupované Q ICC).inferiórne-menejcenné-s rastom I klesá
klesá ich spotreba.Ak statok X je inferiórny a Y bežný-potom při raaste
I klesá spotreba statku X a rastie spotreba Y(ICC1) Ak statok Y bude
inferiórny a statok X bežný-opak predošlého ICC2)
Dôchodkovo-spotrebná krivka-množina kombinácii dvoch statkov,pri
kt. spotrebitel maxim.U pri rôznych úrovniach dôchodku
Dôchodkovy efekt-zmena pož.množstva statku v dôsledku zmeny
reálneho dôchodku

22.Engelova krivka -zavislosť medzi:dôchodkom a spotreb.urč.statku
pri istých P.Na osy X-dôchodok, na osy Y-je Q statku x.
EK sa dá odvodiť zpomocou indifer.anal.z ICCkrivky.Sklon krivky
v každom 1 bode zachytáva hraničný sklon k spotrebe daného
statku,teda pomer medzi zmenou v spotrebe a zmenou dôchodku.Tvar
závisí od druhu a charakteru statku.pr.:3 zákl.skupiny tvarov:
Normálne statky:ak rast I,potom rast nakup.Q statkov.EK je rastúca-
rozdelenie:nevyhnutné statky-konkávny tvar,nakupované Q rastie
pomalšie jako dôchodok.luxusné-konvexná-(opak
nevyhnutných)inferiórne:ich spotreba s rastom dôchodku klesá,EK je
klesajúca-má zápornú smernicu.EK výdajová =vzťah výdajov
spotrebiteľa na urč.statok v závislosti od jeho príjmu.
Engelov zák.=empirický zákon spotreby.Kt.vyjadruje podiel
dôchodkov obyvateľstva vydaný na nákup potravín.Čím je proporcia
nižšia,tým vyšší je blahobyt národa.

23. Vpyv zmeny P statku na dopyt predpokladáme, že sa mení P
a dôchodok je konštantný
prepojením týchto zmien je cenovo spotrebná krivkaPCC, body E, E1,
E2 zodpovedajú jednotlivým úrovniam potreby statku x a vymedzujú
nové polohy optima spotrebiteľa
PCC tvorí množina bodov, kde každý bod zodpovedá rovnovážnej
spotrebnej stratégii spotrebiteľa pri úrovni statku x.Cenovo-spotrebná
krivka- množina statkov kt predstavuju maxim.užitočnosť spotr.pri
rôznych cenách,zachytáva závislosť zmeny P a zmeny Q,od PCC
možme odvodiť krivku D. Môže sa tu zmeniť relatívna P statkov X a Y,
čiže mení sa nielen poloha RP,ale aj sklon tejto priamky a jej smernica,
mení sa i hraničná miera subst.v spotrebe MRSc=MRSeVplyvy P
ostatných stat. naD:substit.statky-ak sa zvýši P statku X,ovplyvní to D
po statku Y a to pozitívne,D bude rásť.komplementárne:na sebé
závisia,pozitív.vývoj statku X-rast statku X,ovplyvní v takom istom
smere i D po statku Y.
Gifenove statky-ak P klesá,tak požadované Q klesá a
naopak./hladomor v Írsku-19.stor.-krivka D prebieha odlišne jako ju
formuje zákon D

24.trhový D a individuálny D –je súhrn všetkých individuálnych D
spotrebiteľov po 1 statku.Vzťah medzi P urč.produktu a jeho
Q,kt.predstavujú D všetkých spotrebiteľov na trhu za inak
nezmenených podmienok.Každý spotrebiteľ má svoju krivku D,kt.má
klesajúci sklon.Na trh.D pôsobia tie isté činitele ako na indiv.D.Trh.D
ovplyv.aj veľkosť trhu al.počet kupujúcich. Graf znázornenie pomocou
horizontálneho súčtu indiv.D v tabuľke.Výnimky zo zákona D:
Gifenove statky-ak P klesá,tak požadované Q klesá a naopak./hladomor
v Írsku-19.stor-paradox pôsobí len pre urč.obmedzený P interval a pre
urč.statky
Veblenov efekt-pokles P spájajú spotreb. s poklesom kvality,Snobský
efekt-strata atraktivity ale iba pre niektorých-snobov,Efekt módy-dopyt
rasie aj ked ceny rastu /modny trend/

25.Substitučný a dôchodkový efekt
Zmena P statku sa odrazí v správaní spotrebiteľa,ovplyvní spotrebiteľa
dvoma spôsobmi:spotrebiteľ dosahuje odlišnú úroveň uspokojenia,má
dendenciu substituovať tovar drahší tovarom lacnejším.
Substitučný efekt (SE) – změna P vyvoláva zmenu D v dôsledku
substitúcie relatívne drahšieho statku lacnejším statkom Je to tá časť
celkového efektu zmeny P, v dôsledku ktorej dochádza k zmene
relatívnej vzácnosti iných statkov.
Dôchodkový efekt (IE) – znamená zmenu D v dôsledku zmeny
reálneho I. Je to tá časť celkového efektu zmeny P, v dôsledku ktorej
dochádza k zmene reálnej kúpnej sily spotrebiteľa.
Celkový efekt (TE) – spôsobený zmenou P daného statku na D po
tomto statku je súčtom substitučného a I efektu:TE =
SE+IESubstitučný efekt vždy vedie k zmene D v opačnom smere
k zmene P. Tzn. že ak sa P zvýši, D po statku sa zníži a naopak. Pri
dôchodkovom efekte treba brať do úvahy druh statku. Ak pôjde
o normálne statky bude platiť, že rast P spôsobí pokles kúpnej sily, a to
povedie k poklesu D. Ak sa P zníži, dôjde k rastu kúpnej sily, čo
spôsobí zvýšenie D. V prípade inferiórnych statkov dôchodkový
a substitučný efekt pôsobia proti sebe.

Substitučný efekt je znázornený
posunom z bodu E do bodu E2,
dôchodkový efekt posunom z bodu
E2 do bodu E1. Celkový efekt
poklesu ceny predstavuje rozdiel
medzi množstvom X1 a X,
substitučný efekt poklesu ceny je
rozdiel medzi množstvom X2 a X
a dôchodkový efekt poklesu ceny je
rozdiel medzi množstvom X1 a X2.

Pre normálne statky bude tento efekt znamenať pokles nakupovaného
množstva. Pre inferiórne statky bude pokles kúpnej sily znamenať
zvýšenie dopytu po týchto statkoch.

26.Elasticita dopytu je

 zmena požadov.Q, kt.nastáva pod vplyvom

 zmeny niektorých faktorov P al.I

Cenová: vyjadruje vplyv zmeny P na D.po urč.statku môže byť pružný
při 1 P a nepružný pri inej P
Ak cenová el. D vyjadruje citlivosť požadov. Q statku na jeho P
=priama cen. el.pružný dopyt E >1 v spotrebiteľ. správaní sú väčšie
zmeny ako je zmena P nepružný D E<1, keď

zmena P vyvolá

v správaní spotreb.menšiu zmenu ako bola

 zmena P..Jednotková

E=1

 zmena P=  zmeny DExtérne prípady: nulová E = 0 (pri

tovaroch, kt. sú zastúpené v našom spotreb.koši málo, že zmena P
neovplyvní spotrebiteľa Nekonečná E =

 D je pri danej P dokonale

el.,vždy je ten tovar žiadúci, vysoká P nemá vplyv na spotreb.správ..
Oblúková-sa uvťahuje na urč.časť krivky D.Tento úsek je vymedzený
východiskom a konečnou zmenou P.bodová-ak změna premennej
veličiny,P predstavuje malý rozsah,na krivke D vymedzí malú zmenu,je
to bod..dôchodková -vplyvu zmeny I na D.o koľko percent sa zmení
dopyt po statku, ak sa zmení I.Krížová –nepriama, ak změna D po
nejakom statku vzniká v dôsledku zmeny P iného statku. Celkový efekt
zmeny ceny je pozitívny pre substitučné statky a negatívny pre
komplementárne statky
Príklad:

zmenaQ/ změna P.=5/10=0,5-dopyt je neelastický,E1

27.FIRMA Firma je charakterizovaná ako inštitúcia, ktorá
transformuje vstupy na výstupy. Firma je autonómna ekonomická,
organizačná jednotka, ktorá disponuje materiálnymi, finančnými a
ľudskými zdrojmi, kombinuje tieto zdroje z cieľom vyrábať produkciu
alebo poskytovať služby pre trh a dosahovať pritom zisk.
Cieľ: všeobecne sa uvádza, že cieľom je maximalizácia zisku.
Stanovujú sa ale aj iné ciele, napr. maximalizácia obratu, rast podniku
a pod. Ide o alternatívne teórie firmy. Ich hlavnou črtou je téza, že
firma riadená manažérmi môže mať iný cieľ ako maximalizáciu zisku.
Chápanie cieľa firmy podľa Manažérskych teórií – vlastníkmi sú
akcionári, riadiacu funkciu vykonávajú platení manažéri. Riadia firmu
tak, aby dosiahli uspokojivú úroveň zisku, ktorá zabezpečí prosperitu
podniku.
Behavioristické teórie – vychádzajú z poznatku, že ciele firmy sú
výsledkom rozhodovacích a rokovacích procesov medzi jednotlivcami
i skupinami zúčastnenými vo firme. Najčastejšie uvádzanými cieľmi
firmy sú: dosiahnutie uspokojivej úrovne zisku, dosiahnutie určitého
podielu na trhu, snaha o dlhodobé prežitie a pod.
Štandardná mikroekonómia predpokladá, že cieľom firmy je
maximalizácia zisku.

28.úloha funkcie firmy,formy podnikania
Firma vykonáva v podstate tri základné činnosti:
obstaranie, resp. nákup výrobných faktorov,organizácia ich premeny
na output,predaj outputu.
Firma môže plniť niekoľko funkcií:
1. podnikateľský funkcia2. výrobná funkcia3. vedecko-technická4.
obchodno-realizačná5. zahranično-kooperačná6. sociálna funkcia
Aby podnik mohol plniť tieto funkcie musí vstupovať do vzťahu
s odberateľmi a dodávateľmi.
Firma môže byť organizačne usporiadaná ako podnik jednotlivec –
firma, ktorú vlastní jeden vlastník. Môže však byť usporiadaná ako
obchodná spoločnosť alebo akciová spoločnosť – firma, ktorú vlastní
niekoľko alebo mnoho vlastníkov.soc.funkcie firmy.

29.firma a jednotlivé trhy- Firma je autonómnou ekon organiz 1,
kt.disponuje hmotnými ľudskými a finanč zdrojmi, kt.kombinuje
a využíva s cieľom vyrábať statky, ako aj poskytovať služby pre trh
a dosahovať zisk.Aby podnik mohol dosahovať svoje ciele, aby mohol
vyrábať produkciu a vo finálnom vyústení dosahovať zisk, potrebuje
rôzne výrobné faktor, kt.si obstaráva trhovým spôsobom, teda na
jednotlivých segmentoch trhu a trhového mechanizmu.
V podmienkach trhovej ekon., je snahou každého podnikateľského
subjektu dosahovať zisk s tendenciou tento zisk maxim.Táto veličina
vyjadruje zároveň prosperitu daného podniku. Zisku predchádza
pridaná hodnota pridanej hodnote predchádza hodnota výroby.
Vzťah medzi hodnotou výroby a ziskom.trhy pr.:práce,statkov a
služieb,investič.statkov,kapitálový,hotových výrobkov vyrobených v
podnikuPridaná hodnota predstavuje rozdiel medzi hodnotou výroby
a výrobnou medzispotrebou.
amortizácia a prostriedky získané pravidelným odpisovaním sa
používajú na obnovu výrobného zariadenia
nerozdelený zisk. Používa sa na rozšírenie a zdokonalenie výrobného
zariadenia.súhrn prostriedkov získaných z (1) a (2) predstavuje
samofinancovanie .

30.živ.cyklusPodnik musí sledovať živ.cyklus svojho výr.na trhu1. fáza
–zavedenie výr.na trh.predaje rastú pomalšie,náklady spojené
s uvedením výr.na trh sú vysoké. Ide o nový výrobok, s kt. je potrebné
oboznámiť zákazník.Môže byť ziskovosť negatív.,tento stav je
krátkodobý a prechodný.2 fáza – Medzi spotrebiteľmi sa začína
intenzívne prejavovať, podmieňuje vysoký rast D po výr.Prevyšuje
negatív.rentabilitu z predchádzajúcej fázy.
3 fáza –zrelosť výr.Výr.sa na trhu presadil. Začínajú sa prejavovať
symptómy nasýtenia trhu týmto výr.=pokles.Táto fáza trvá najdlhšie.
Pokles predaja výr.je signálom pre podnik, že živ.cyklus výrobku
sa blíži ku koncu. Na zabezpečenie prosperity do budúcnosti musí
podnik ponúknuť na trhu podstatne inovovaný výr.4 fáza –pokles
predaja výr. Živ.cyklus výr. na trhu sa predovšetkým vzťahuje na
priemyselné tovary dlhodobej spotreby. Na tento účel sa vypracúvajú
pre určité výr.al.skup.výr.logistické krivky symetrického
al.asimetrického tvaru, prostr. kt.možno predvídať priebeh
cyklu .Dostať urč.výr.v sociálno-trhovej ekon. v správnom
čase,priestore,správnemu spotrebiteľovi vyžaduje skúmať nielen vzťah
D a S ale aj skúmať P.Dôležitá je pre výr. P – firmy musia robiť
prieskum trhu a zisťovať či ich P výr. al.služby je akceptovaná u
spotrebiteľa. To vyjadruje akceptačná zónaSchéma cenovo
akceptačnej zóny a optim.P.Priebeh týchto 2 kriviek vytvára P
akceptačnú zónu, v kt.sa nachádzajú P, kt.z hľadiska spotrebiteľov sú
akceptovateľné.

31.firma a ekonom.rast. Životný cyklus podniku je to obdobie od
vzniku až po zánik. Jednou z fáz životného cyklu podniku je rast
podniku. Ekonomický rast na úrovni podniku spočíva v ustavičnom
zvyšovaní realizovaných obratov podniku. Ekonomický rast sa delí na
interný a externý rast.Interný rast - rast vnútri podniku, rozvíjajú sa
podnikateľské aktivity a ciele - rast výroby, zvyšovanie kvality, objemu
predaja. Interný rast podnik dosahuje prostredníctvom investičnej
aktivity, ktorú financuje z vlastných finančných prostriedkov,
a v prípade, že vlastné finančné prostriedky sa javia ako nedostačujúce,
prostredníctvom požičaných, teda cudzích finančných prostriedkov. Na
financovanie investičnej aktivity používa podnik samofinancovanie
(vlastné fin. zdroje).

Externý rast - keď firma použije externé finančné zdroje alebo použije
externý majetok . Externý rast spočíva v spojení parciálnom alebo
celkovom určitého podniku s jednou alebo viacerými inými podnikmi.
Formy externého rastu podniku:
Modality Ekonomického ratu externého sú nasledujúce:
rovnocenná fúzia,fúzia absorpciou,roštiepenie podniku,
čiastočný (parciálny) prínos aktív,prevzatie účasti
-

rovnocenná fúzia

-

fúzia absorpciou

-

rozštiepenie podniku

-

čiastočný prínos aktív

-

prevzatie účasti: jednoduchá, krížová, kaskádovitá, kruhová,

filiálka

32. K

týmto veličinám patria:

zisk podniku (Z),výnos pod.chápaný ako jeho tržba (T),výnos
pod.chápaný ako vyrobená produkcia (Q),náklady pod.(N),z týchto
možno odvodzovať ďalšie veličiny: M výnos (tržby), M výnos
(produkcia) T výnos (produkcia), priemerný výnos (produkcia)...
Ukazovateľom podniku je ziskkt.vypočítameZ = T - N
Zisk je trh.P ocenená a na trhu realizovaná produkcia (Q), zmenšená
o vynaložené TC na tvorbu produkcie. Náklady sa skladajú z nákladov
fixných (Nf), kt.sú nezávislé od objemu produkcie, ďalej N
variabilných, kt.od vyrobenej produkcie sú závislé. Z toho možno
odvodiť :T = P . Q, N = Nf + Nv . (Q) , Z = P. Q – Nf – NvQ ++
+-č.1
,ktorý vyjadruje optimum zisku podnikateľského subjektu.
Aby sme získali potrebnú podmienku na odvodenie optimálneho zisku,
posúdime 1. deriváciu =0 a dostávame výraz: +++++++č.2

P = Nv , cena = hraničným nákladom
Interpretácia rovnice – optimum zisku podnikateľský subjekt dosiahne
vtedy, keď podnik tak dlho vyrába urč.produkciu, až sa P rovná
hraničným variabilným nákladom. Produkcia sa vyrába tak dlho, až
hraničný zisk pre posledný vyrobený výr.=0.
Interpretácia obrázku:
1.,hovorí, že celkové tržby rastú proporcionálne s každou ďalšou
vyrobenou jednotkou produkcie. Maximum tržieb je dané rozsahom
výrobných kapacít podniku.
2.,Vyjadruje, že dodatočné tržby, ktoré prináša každý ďalší vyrobený
produkt, teda hraničné tržby sú konštantné, znamená rovnajú sa tržbám
za 1 výrobok

34.Výrobný proces Vyjadrujú vzťahu medzi množstvom inputov, kt.
firma na určitý čas použila a maxim objemom ouputu vytvoreného
týmito inputmi, za určité časové obdobie.Produkčné funkcie môžeme
klasifikovať na:1.produkčné funkcie všeobecné – vyjadruje vplyv
výrobných faktorov (v) a ich zmeny na zmenu objemu produkcie (Q).
Tzn. Že prostredníctvom tejto funkcie možno skúmať vplyv výrobných
faktorov na zmenu (zvýšenie alebo zníženie) objemu produkcie.Q =
f(v1, v2, v3.......vn)2.produkčné funkcie špeciálne – kvantifikuje vplyv
iba zmeny jedného výr. faktora na zmenu objemu produkcie, pričom
ostatné výrobné faktory ostávajú nezmenené.

v1 sa mení a ostatné výr.fakt zostávajú

nezmenené.3.produkčné funkcie substitučné – niektoré výr.faktory sa
môžu vzájomne zamieňať ako napr. živá práca novými technicky
dokonalejšími strojmi a strojovým zariadením. V tomto prípade by bolo
správne hovoriť o substitučno-produkčnej funkcii. 4.Ak by sme zistili ,ž
e v niektorých podnikoch možnosti substituovať výr.faktory sú veľmi
ťažko realizovateľné, v tom prípade je na mieste hovoriť o limitačných
produkčných funkciách. Odpoveď na ot.ako sa zmení produkcia (Q) –
output, keď sa zmení súbor výr.fakt.–input nám dávajú stupnice
výnosu:
Konštatntné – ak output rastie v pomalej miere ako input,Stúpajúce –
ak output rastie nadproporcionálne v porovnaní s inputom,Klesajúce –
ak output rastie podproporcionálne v porovnaní s inputom

Časové hľadisko:
1veľmi krátke obdobie ( firma zvýši cenu, produkciu)
2krátke(môže meniť variabilnú časť inputov do výroby: materiál,
suroviny, prac. sila)
3dlhé obdobie (môže meniť už všetky vstupy do výroby: rozsah
výrobných kapacít)
Stupnice výnosu
konštantná stupnica výnosov je čisto teoretický abstrakcia, kedy vstupy
prinášali rovnaké výstupy.

35. Krátke obdobie je charakterizované ako obdobie, v ktorom firma
musí zohľadňovať skutočnosť, že zmenu outputu môže zabezpečiť
výrobnými faktormi, z ktorých aspoň jeden je fixný. Takýmto fixným
inputom z krátkodobého hľadiska je kapitál. Tzn., že firma môže byť
jeho vlastníkom alebo nájomco, ale z krátkodobého hľadiska nemôže
meniť jeho objem. Ak chce firma zmeniť output, môže to dosiahnuť len
zmenou variabilného inputu, , ktorým sa všeobecne rozumie práca.
Produkčné funkcie zaoberajúce sa krátkym obdobím.
Všeobečne možno krátkodobú produkčnú funkcu zapísať takto: Q =
f(

,L), kde K-fixný kapitál, L-práca

Ak firma využíva viaceré variabilné inputy, napr. rôzne suroviny,
energiu atď, bude tvar všeobecnej krátkodobej produkčnej funkcie
doplnený o tieto variabilné vstupy. Špeciálna produkčná funkcia: Q =

f (v1,

), kde

vyjadruje konštantnosť príslušného výrobného

faktora.
Na základe takej produkčnej funkcie môžeme vypočítať:

1. celkový objem produkcie podniku Q = f(v1,

)

2. hraničný (marginálny) objem produkcie

je to pomer

prírastku produkcie meniaceho sa výrobného vstupu.
3. Priemerná produkcia

Q je pomer celkovej produkcie k vstupu Q

=

37. DPF sú produkčné funkcie vychádzajúce z dlhodobého časového
obdobia. Všetky inputy chápeme ako variabilné, Firma má dosť
časového obdobia aby menila všetky vstupy.
Dlhodobé produkčné funkcie Q = f(K,L) , práca L a kapitál K sú
variabilné môžu sa meniť podľa toho či bude výroba viac náročnejšia
na kapitál alebo na prácu . DPF označujeme ako substitučné, pretože
produkčný účinok jedného faktora sa dá naradiť produkčným účinkom
druhého faktora.
Grafickým znázornením DPF je izokvanta. Izokvanta je množina
bodov, z ktorých každý predstavuje rovnaký objem produkcie
dosiahnutý rôznymi kombináciami inputov.Graf č.1+++body A, B, C,

predstavujú výrobnú stratégiu firmy (napr. bod A viac kapitálu menej
práce)
Pre každú úroveň outputu možno zostrojiť príslušnú izokvantu.
Množina izokvánt tvorí mapu izokvánt. Izokvanty sú klesajúce
a konvexné k začiatku, čo je ich základná vlastnosť. Klesajúci sklon
izokvanty je dôsledkom substitúcie inputov. Zväčšovanie stavu jedného
inputu a zmenšovanie stavu druhého inputu označujeme ako technickú
substitúciu medzi výrobnými faktormi.
Pomer, v ktorom výrobca nahrádza jeden input druhým pri zachovaní
rovnakého output, je hraničnou mierou technickej substitúcie
(MRTS).

Hraničná miera technickej substitúcie

- vyjadruje objem, o kt. sa zníži kapitál, ak sa

použije dodatočná jednotka práce pri konštantnej veľkosti outputu.
Izokvanta je množina bodov, z ktorých každý predstavuje rovnaký
objem produkcie dosiahnutý rôznymi kombináciami inputov.

- vyjadruje objem substitúcie práce kapitálom,

firma nahrádza prácu kapitálom.

38. nákladová funkciaFirma je obmedzovaná firemnými možnosťami,
ktoré závisia od ceny vstupov = náklady firmy a to vyjadríme
nákladovou funkciou:Tc = PkK + PlL,Tc – celkové náklady,Pk – cena
kapitálu,Pl – cena práce,
Grafickým vyjadrením nákladovej funkcie je izokosta = nákladová
priamka

keby firma nakupovala len kapitál

keby firma nakupovala len prácu

body L0 a K0 sú extrémne polohy , firma sa nachádza vždy medzi
týmito dvoma bodmi. Firma však nakupuje inputy v určitých
kombináciách a to vyjadruje nákladová funkcia.

39.nákladové opimum firmy Každá firma rozhoduje o tom, aké
kombinácie výrob.fakt.zvoliť, aby daný output vyrobila s mini N. Firma
hľadá taký bod na izokoste, ktorým prechádza najvyššia izokvanta
produkčnej funkcie. Optimálna kombinácia inputov, pri ktorých firma
mini svoje náklady, je geometricky v bode dotyku izokvanty a izokosty.
Tento bod sa označuje ako optimum firmy bod E=predstavuje taký
objem produkcie pri kt.firma dosiahne za mini.náklady čo najväčší zisk.
bod E je objem produkcie, kedy firma má mini.náklady.sklon izokosty

je vyjadrením relatívnych cien inputov:

.

Sklon izokvanty je geometrickou interpretáciou hraničnej miery

technickej subst. inputov:

.

Tzn., že optimum firmy, v kt.mini.svoje N, je v bode, kde sa hraničná
miera technickej subst.inputov rovná pomeru cien týchto inputov.

Týmto vzťahom je definované nákladové optimum firmy, čo znamená,
že firma by mala nakupovať vstupy tak, aby z každej dodatočnej jednej
koruny, vynaloženej na nákup práce a kapitálu, získala rovnaký
prírastok výstupu. Firma bude minimalizovať náklady vtedy, ak bude
hraničný produkt z jednej koruny vynaloženej na nákup vstupov
rovnaký, čo predstavuje pravidlo najnižších nákladov.

40.Výnosy z rozsahu Výnosy z rozsahu predstavujú dôležitý
determinant dlhodobej produkčnej funkcie. Výnosmi z rozsahu sa
vyjadruje vzťah medzi proporcionálnou zmenou vstupov a ňou
vyvolanou zmenou výstupu. Je to veľkosť zmeny výstupu pri
proporcionálnej zmene všetkých vstupov.
Ak sa vstupy zvýšia dvojnásobne a výstup vzrastie tiež dvojnásobne
presadzujú sa konštantné výnosy z rozsahu.
Ak sa výstup zvýši menej než dvojnásobne, tak sa prejavujú klesajúce
výnosy z rozsahu.
Pri vyššom než dvojnásobnom raste výstupu ide o rastúce výnosy
z rozsahu.

41Náklady firmy sú peňažné a hmotné prostriedky, firma vynakladá

pri

výrobe, al. pri inej svojej činnosti súvisiacej s výrobou a odbytom
produkcie. Mikro nesleduje N zo všetkých hľadísk, ale pri analýze N
vychádza z produkčnej teórie výroby.Mikro chápe náklady ako N
príležitostí – hodnota všetkých vecí, ktoré sa musia obetovať,
vynaložiť ako predpoklad získania inej veci. O nákladoch príležitostí
hovoríme vtedy, keď zdroje dostupné k uspokojeniu potrieb sú
obmedzené, to zn., že nemôžu byť uspokojené všetky potreby. Ak by
boli zdroje v neobmedzenom Q,vtedy by N príležitostí boli nulové.
V reál.živ. sú N príležitostí kladné, pretože zdroje sú
obmedzené.Náklady predstvavujú použitie (spotrebu) výrobných
faktorov na určité výkony, vznikajú v okamihu spotreby.Výdavky
znamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov firmy. Vznikajú
v okamihu úhrady.
Členenie nákladov z

mikroekonomického aspektu.

Z hľadiska

uskutočnenej platby:
explicitné náklady – všetky reálne vynaložené náklady, ktoré sú
zachytené v účtovníctve. Sú to peňažné výdavky vynaložené na nákup
alebo nájom výrobných faktorov. Napr. mzdy, úrok, nájomné, platby za
suroviny atď.
implicitné náklady sú to náklady, ktoré firma reálne neplatí, vznikajú
v súvislosti s využívaním vlastných zdrojov, napr. odpisy, úrok
z vlastného kapitálu.
Z hľadiska zmeny objemu :viariabilné N– náklady, ktorých výška sa
mení so zmenou objemu produkcie. Napr. náklady na mzdy, suroviny,
palivo a pod. fixné N

– náklady, ktoré sa so zmenou objemu produkcie

nemenia. Existujú aj vtedy, ak je objem výstupu nulový, firma ich musí
uhrádzať. Označujú sa ako režijné N. Napr. úrok, údržba budov,
nájomné a pod.
Z hľadiska nákladovej funkcie rozlišujeme:
-

krátkodobé,dlhodobé,náklady,celkové náklady firmy,

42.Celkové náklady TC predstavujú sumu nákladov na prácu L
a kapitál K. TC = PK . K + PL . L
Priemerné náklady AC vyjadrujú pomer celkových nákladov
a objemu výroby. Priemerné náklady závisia od objemu produkcie. Pri
nízkom objeme produkcie sú priemerné náklady vysoké. S rastom
objemu produkcie priemerné náklady najskôr postupne klesajú a potom
rastú. Krivka priemerných nákladov nadobúda tvar písmena U.
Priemerné variabilné náklady AVC vyjadrujú výšku variabilných
nákladov pripadajúcich na jednotku produkcie. Krivka týchto nákladov
je ovplyvnená výnosmi z viariabilného vstupu.Priemerné fixné
náklady AFC predstavujú výšku fixných nákladov pripadajúcich na
jednotku produkcie. Fixné náklady sa v krátkom období nemenia, preto
s rastom objemu produkcie klesajú.
Hraničné náklady MC predstavujú prírastok celkových nákladov
vyvolaný zväčšením výstupu o jednotku. Hraničné náklady vyjadrujú
dodatočné náklady na výrobu jednej dodatočnej jednotky výroby.

dTC

MC = –––––––

dQ

Nákladová funkcia je funkcia, ktorá zachytáva závislosť variability
vynaložených nákladov od viariability determinantov.

TC = f (Q, T, Pf)

TC = celkové náklady Q = objem produkcie
T = technológia

Pf = ceny faktorov

43. Náklady v krátkom období.sú N v urč.čas.období, počas kt.je 1
al.viac faktorov fixných, nie je možné v tomto krátkom obd. meniť ich
rozsah.
V krát.období sa za fixný výr.faktor považuje kapitál.
Za fix.inputy firma platí fixné Q peňazí, bez ohľadu na to, aká je
úroveň outputu (fixné náklady). Inputy, kt.sa menia s objemom
produkcie, sú viariabilné inputy (náklady).
Súčet fix.a variabilných N pre každú úroveň produkcie tvorí T N
v krátkom období (STC).
STC = TFC + TVC
Priemerné fixné náklady v

krátkom období (SAFC)

odvodíme

z celkových fixných nákladov ak ich vydelíme zodpovedajúcim
objemom produkcie.SAFC=TFC/Q
Priemerné variabilné náklady v

krátkom období (SAVC)

odvodíme tak,

že vydelíme celkové variabilné náklady zodpovedajúcim objemom
produkcie.SAVC=TVC/Q
Priemerné celkové náklady v

krátkom období (SATC)

získame

vydelením celkových nákladov zodpovedajúcou úrovňou produkcie.
SATC = TC/Q = TFC/Q + TVC /Q= AFC + AVC
Marginálne náklady v

krátkom období (SMC)

predstavujú zmenu

celkových nákladov (v krátkom období teda variabilných nákladov),
vyvolanú zmenou produkcie o jednu jednotku.
SMC = Cena práce/ Marginálny produkt práce = PL/

MPL

Náklady v dlhom období je charakteristické tým, že sú v ňom
variabilné všetky vstupy. V dlhom období firma mení tak objem práce,
ako aj objem kapitálu.
Dlhodobé celkové náklady (LTC) pre každú úroveň outputu sú
znázornené izokostami.
LTC = PL . L + PK . K
Dlhodobé priemerné náklady (LAC). V rozsahu produkcie, kde
dlhodobé priemerné náklady klesajú, firma dosahuje úspory z rozsahu.
V rozsahu produkcie, kde dlhodobé priemerné náklady rastú, firma
dosahuje straty z rozsahu.LAC = LTC/Q
Dlhodobé hraničné náklady (LMC) predstavujú zmenu dlhodobých
celkových nákladov, vyvolanú zmenou výstupu o jednotku.LMC = d
TC/ d Q
Vzťah medzi krátkodobými a dlhodobými nákladmi.ak náklady
v krátkom období bývajú vyššie, než náklady v dlhom období, pretože
ak firma robí zmeny vo výrobe v krátkom období a ak chce zvýšiť
output, nemôže meniť všetky inputy a kombinovať ich tak, aby želaný
objem produkcie vyrábala pri najnižších nákladoch, pretože v krátkom
období je aspoň jeden output fixný. V dlhom období firma môže meniť
všetky inputy a nájsť takú ich kombináciu, ktorá minimalizuje náklady.

44.trhová štruktúra Trhová štruktúra zahŕňa všetky faktory, ktoré
majú vplyv na konkurenčné správanie jednotlivých firiem na trhu.
Medzi najdôležitejšie charakteristiky, kt.sa používajú na určenie trhovej
štruktúry, možno zaradiť tieto:počet a veľkosť predávajúcich,počet
firiem a veľkosť firiem,stupeň homogenity alebo heterogenity ich
výrobkov,podmienky vstupu do odvetvia a výstupu z neho,dve trhové
štruktúri…Trh dokonalej,Trh nedokonalej konkurencie,
Dokonale konkurenčný trh – je trh, na kt.nezávisle od seba obchoduje
veľký počet malých kup.a pred.tak, že ani 1 nemôže ovplyvniť P.
Podiel jednotlivých subjektov na T obrate je taký malý, že môže
vplývať na P len nepatrne.

Model dokonalej konkurencie ako jednej z foriem trhovej štruktúry
možno vytvoriť na základe splnenia štyroch nasledujúcich
podmienok:1.,Na každom trhu existuje veľký počet kupujúcich
a predávajúcich, nikto nie je taký silný aby mohol ovplyvniť
cenu2.,Firmy vyrábajú homogénny produkt3.,Vstup na trh alebo výstup
z neho je voľný4.,Všetci výrobcovia i spotrebitelia majú dokonalé
informácie o cenách a množstvách na trhu
Celkový príjem – je T peňažná suma, kt.firma získala predajom
svojich výrobkov, za cenu P, kt.momentálne platí. TR = P.Q

Priemerný príjem – je príjem plynúci firme z jednej predanej jednotky
produkcie AR=TR/Q
Hraničný príjem – je zmena celkového príjmu vyvolaná zmenou
jednotky outputu MR =P

45. Rozhodovanie o outpute Firma rozhoduje o objeme produkcie tak,
aby maxi zisk. Maxi objem produkcie, kt.prinesie maxi zisk sa nazýva
rovnovážny output.Rozhodnutie firmy o rovnovážnom outpute sa môže
uskutočniť 2 spôsobmi:Na základe rozdielu medzi TI a TN. (TI musia
byť väčšie jako TN)
Na základe rovnosti M N a M I. Zisk je rozdiel medzi TI a TN, kt.boli
použité pri výrobe. Ak sú TI firmy menšie ako TN, firma vykazuje
stratu.Preto ak vo firme nastane sit., že vykazuje pri výrobe stratu,
rozhoduje sa o tom, či výrobu zastaví, ale či bude v nej pokrač. Toto
rozhod sa viaže na krátke obdobie, kde kritériom sú priemerné
variabilné N a firma postupuje takto:
Ak cena (P) je vyššia ako priemerné variabilné náklady, ale nižšia ako
priemerné náklady, firma sa rozhodne pokračovať vo výrobe a tým
minimalizovať stratu
Ak je cena (P) na úrovni priemerných variabilných nákladov, firma
rieši problém straty zastavením výroby.
46. Pri rozhodovaní firmy o optimálnom výstupe v dlhom období
vychádzame zo zákl.predpokladov:základný cieľ firmy je
maxim.zisku,firma v dlhom období môže meniť objem všetkých
vstupov (všetky vstupy sú variabilné),optimálny výstup firmy v dlhom
období je odvodený z rovnosti marginálnych príjmov a dlhodobých
marginálnych nákladov firmy P = MR = LMC,vstup alebo výstup do
odvetvia je voľný,Dlhé obdobie v podmienkach dokonalej konkurencie
umožňuje voľný presun firiem medzi odvetviami. V tomto
ekonomickom prostredí nie je možné, aby celkové príjmy dlhodobo
prevyšovali celkové náklady. Firma smeruje k vyrovnanosti celkových
príjmov a celkových nákladov, a tým smeruje k nulovému
ekonomickému zisku. Tento bod vyrovnania výnosov (resp. príjmov)
s nákladmi nazývame bod zvratu (A).Pre bod A platí:MR = LMC =
AR = LAC....je to bod určenia optimálneho výstupu firmy v dlhom
období, keď ekonomický zisk firmy je nulový. Bodu A zodpovedá
output Q* na osi x, ktorý firma vyrába s minimálnymi dlhodobými
priemernými nákladmi – je to optimálny output.

47.Rozhodovanie firmy o oupute v dlhom období:(mení sa práca i
kapitál, firmy investujú); -je tu charakteristická rovnosť hraničného
príjmu a hraničných nákladov (LMR=LMC); - P=LAR=LAC;
KAC=LMC=cena(P)
Vzhľadom na to,že firmy v dlhom období menia kapitál, môžu
kapitálovo vstupovať do odvetvia.Príchod firiem do odvetvia bude
pokračovať dovtedy,kým trhová cena neklesne na úroveň priemerných
variabilných nákladov v dlhom období.Ak sa bude trhová cena rovnať
priemerným variab. nákladom,bude firma dosahovať 0 (nulový
ekonom. zisk).
Optimálny output firmy v dlhom období:

48.Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery
ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od
výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť
ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
Monopol: vyjadruje takú situáciu na trhu, keď existuje len jeden
výrobca istého tovaru, ktorý nemá žiadnu konkurenciu a na základe
toho môže určovať vysoké ceny. Monopol v ekonomike je nezdravý a
preto štát prijíma protimonopólne opatrenia, aby na trhu zabezpečil
konkurenciu. Zriaďuje orgány, ktoré majú kontrolovať dodržiavanie
hospodárskej súťaže.Typy:

Absolútny monopol- existencia iba 1 výrobcu daného tovaru a záujem
prejavuje veľké množstvo kupujúcich. Výrobok je homogénny a nemá
žiadne substitúty.
Prirodzený monopol- postavenie vzniká prirodzeným súťažením na
trhu, kde najúspešnejšia firma zničí konkurentov. Vzniká koncentráciou
v niekorých odvetviach, pretože výroba vo veľkom množstve znižuje
náklady.
Administratívny monopol- zriadený a chránený zákonom štátu.
Výrobca nie je tlakom konkurencie motivovaný znižovať výrobné
náklady, ani efektívne využívať vzácne zdroje.
Špecifikom je aj monopol na základe patentového práva- dočasný
monopol chránený štátom na určité obdobie /doba platnosti patentu/
aby sa nahradili náklady vynaložené na vývoj a výskum nového tovaru
alebo služby.
Tajné monopoly- uzatvárané v podmienkach zakazujúcich fúzíí, kedy
2 alebo viac firiem uzavrú tajnú dohodu /kolúziu/, pričom si rozdelia
trh, prípadne spoločne určia cenu.
Oligopol: malý počet všekých konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú
takou ekonomickou silou, že obmedzujú vstup ďalších firiem na trh.
Monopolistická konkurencia - tzv. diferenciácia produktu – sa
vyskytuje na trhu istého tovaru, ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia.
Tento tovar je diferencovaný napr. obalom, dizajnom alebo farbou.

49.Negatívne dôsledky pôsobenia monopolu:Dopady na fungovanie
trhu:
-Vyššie ceny v porovaní s dokonalou konkurenciou
-Nevyrába také množstvo tovaru, ktoré sleduje dopyt
-Monopoly sú technicky neefektívne- nevyrábajú s najnižšími nákladmi
pretože nemajú konkurenciu.
Nástrojom štátu proti týmto dôsledkom je antimonopolné
zákonodarstvo, ktorého základným cieľom je utvorenie podmienok pre
efektívne fungovanie trhového mechanizmu.
V rámci daného zákonodarstva je dôležité rozlíšiť, kedy je firma
monopolom a kedy ide iba prirodzené zväčšovanie výroby, ktorá
výkonnosť ekonomiky zvyšuje.

50.Oligopol ako forma nedok. konkurencie – Oligopol je forma
nedokonalej konkurencie, kde dochádza k stretávaniu záujomv len
malého počtu konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú veľkou
ekonomickou silou a svojim postavením sú schopné zabrániť vstupu
ďalších firiem do odvetvia. Postavenie jednotlivýh firiem je vzájomne
závislé, a preto každá firma musí zvažovať ako na jej rozhodnutie budú
reagovať ostatné. Zníženie ceny pod úroveň, ktorá momentálne
prevláda bude v tom istom rozsahu nasledovaná ostatnými firmami, čo
sa prejaví zalomením na krivke dopytu. Dopyt je relatívne neelastický
pri znížení ceny, pretože sa zachováva konštatný podiel na trhu.
Vysoko elastické je cenové zvýšenie, pretože sa výrazne zníži podiel na
trhu. Delenie oligopolov:
absolútne koncentrovaný- v danom odvetví je len málo veľkých
firiem
relatívne koncentrovaný- popri 2-3 veľkých firmách v danom odvetví
existujú aj stredne veľké a malé firmy
homogénny- vyrábajú sa identické alebo takmer identické výrobky
heterogénny- čiastočne odlišný výrobok vyrába len málo podnikov
Podľa stupňa vzťahov a správania oligopolistov rozlišujeme:
- dokonalú spoluprácu medzi firmami- kolúzia- predchádzanie
vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Formálne uzavretá dohoda
o spoločných postupoch sa označuje- kartel
- nedokonalá spolupráca- tajné, neformálne dohody medzi firmami
- nezávislé akcie- konkurencie firiem, cenové vojny
Monopol Forma nedokonalej konkurencie, kedy v odvetví existuje len
1 výrobca, daný tovar nemá substitút a vstup iných firiem do odvetvia
je nemožný.
Dopady na fungovanie trhu:
Vyššie ceny v porovaní s dokonalou konkurenciou
Nevyrába také množstvo tovaru, ktoré sleduje dopyt
Monopoly sú technicky neefektívne- nevyrábajú s najnižšími
nákladmi pretože nemajú konkurenciu.