Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, FSEV

Ú č t o v n í c t v o

OBSAH :

1 - ÚČTOVNÍCTVO AKO SÚČASŤ INFORMAČNÉHO SYSTÉMU
2 - MAJETOK A ZDROJE JEHO KRYTIA - SÚVAHA
3 - METODICKÉ PRVKY ÚČTOVNÍCTVA - VNÚTORNÝ
KONTROLNÝ SYSTÉM ÚČTOVNÍCTVA
4 - OCEŇOVANIE MAJETKU A ZÁVÄZKOV
5 – FINANČNÝ MAJETOK
6 – ZÁSOBY
7 - DLHODOBÝ MAJETOK
8 - ZÚČTOVACIE VZŤAHY
9 - KAPITÁLOVÉ ÚČTY
10 - NÁKLADY A VÝNOSY
11 - ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
12 - HARMONIZÁCIA ÚČTOVNÍCTVA

Literatúra:

1. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, vrátane noviel
2. Opatrenia Ministerstva financií SR o postupoch účtovania a rámcovej

účtovej osnove pre podnikateľov

3. Šlosár, R., Šlosárová, A. :Podvojné účtovníctvo pre podnikateľov

v Eurozóne, EKONÓMIA, 2009

4. Soukupová, B., Šlosárová, A., Baštincová, A. :Účtovníctvo,

EKONÓMIA, 2005

5. Džupinka, M., Rohlová, K. : Praktikum z podvojného účtovníctva,

TnUNI 2009

Trenčín, september 2010

1

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––––
1 - ÚČTOVNÍCTVO AKO SÚČASŤ INFORMAČNÉHO SYSTÉMU
(podstata, význam, vývoj účtovníctva, predmet účtovníctva)
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
1.1. Podstata účtovníctva
Existencia : - vlastníkov
- výmenných vzťahov
- peňazí
- úveru.

Účtovníctvo pre hospodársky subjekt :
- poskytuje prehľad o finančnej situácii
- pomáha pri ochrane majetku,
- poskytuje informácie pre rozhodovanie.

Definície účtovníctva :

 uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií,

 činnosť, pri ktorej sa zaznamenáva stav a zmeny .

Účtovníctvo – nástroj riadenia
Podnik - subjekt : - ekonomický : tvorba statkov,
poskytovanie služieb,
- sociálny : poskytuje pracovné príležitosti,
zabezpečuje sociálnu starostlivosť
- finančným : dosiahnuť zisk
schopnosť plniť záväzky,
podnikať hospodárne.

Úlohy, predmet a funkcie účtovníctva
Účtovníctvo - veda a praktická činnosť, ktoré sa zaoberá :


zberom,



zaznamenávaním,



triedením (klasifikáciou),



sumarizáciou,



interpretáciou,



odovzdávaním

informácií všetkým jeho používateľom, takým spôsobom, aby na základe nich mohli
prijímať príslušné podnikateľské rozhodnutia.

Cieľ účtovníctva

: podávať, prostriedkami účtovníctva verný a pravdivý obraz

o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku.

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o:


stave a pohybe majetku



stave a pohybe záväzkov



vlastné imanie (rozdiele majetku a záväzkov)



nákladoch, príp. výdavkoch

2



výnosoch, príp. príjmoch



výsledku hospodárenia.

Základné metodické prostriedky účtovníctva

 dokumentácia (účtovné doklady)

 oceňovanie

 účty a podvojný zápis

 inventarizácia

 účtovné výkazy, resp. účtovná závierka

Funkcie účtovníctva

1. DOKUMENTAČNÁ
2. INFORMAČNÁ
3. KONTROLNÁ
4. ZÁKLADŇA PRE ROZHODOVANIE

1. Dokumentačná funkcia - že údaje účtovníctva ukazujú (dokumentujú) dianie
v podniku, tak vnútri podniku, ako aj vo vzťahu k jeho okoliu.

2. Informačná funkcia - sústavne zaznamenávanie a poskytovanie účtovných informácií
používateľom.

3. Kontrolná funkcia – poskytovanie informácií na kontrolu dosiahnutia vopred
stanovených cieľov.

4. Základňa pre podnikové rozhodovanie – informácie pre podnikové a vnútropodnikové
rozhodovacie procesy.

V praxi sú rozlišované ďalšie funkcie :

 vedením sústavných zápisov o podnikových javoch plní funkciu registračnú

 je dôkazným prostriedkom pre vedenie sporov, pri ochrane a uznaní práv

vyplývajúcich zo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom

 je základom pre vymeranie daňovej povinnosti

 je prostriedkom, ktorým sa profesionálni manažéri „skladajú účty“ vlastníkom.

Hlavní používatelia účtovných informácií

 vlastníci podniku

 manažéri (vedenie podniku)

 zákazníci (odberatelia)

 obchodní dodávatelia

 ostatní veritelia (napr. finanční)

 zamestnanci

 potenciálni investori

 vláda a jej inštitúcie

3

 verejnosť

 konkurenčné podniky.

Účtovná jednotka
– právnické osoby (§ 21OZ) a fyzické osoby –podnikatelia podľa § 1, § 2 zákona
o účtovníctve.
– relatívne uzavretý celok, za ktorý sa vedie účtovníctvo a je zostavovaná účtovná
závierka.

Účtovnými jednotkami sú právnické i fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú
činnosť, fyzické osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa zvláštnych predpisov,
pokiaľ preukazujú pre daňové účely svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie ,
zabezpečenie a udržanie príjmov, rozpočtové a príspevkové organizácie.

Široký rozsah požiadaviek kladených na účtovníctvo (t..j. plnením jeho funkcií) vyplýva zo
skutočnosti, že účtovníctvo



je systémom založeným na rigoróznych metodických princípoch a všeobecne
uznávaných zásadách



podáva verný obraz o skutočnostiach a to na základe informácií preukázateľných,
úplných, spoľahlivých a čo najobjektívnejších.

1.2. Informačný systém podniku a účtovníctvo

Informačný systém podniku
-

sústava záznamov o hospodárskych javoch v podniku,

z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v riadení.

Účtovníctvo - podstatná súčasť informačného systému podniku. Účtovná jednotka
uskutočňuje získavanie informácií a ich obeh vo svojom informačnom systéme.

Podnik je účtovnou jednotkou, pretože v účtovníctve sa ekonomické skutočnosti
vyjadrujú a merajú vždy vo vzťahu k určitému ekonomickému celku.

Informácia - všeobecne sa rozumie údaj alebo správa, ktorá znižuje neurčitosť našich
poznatkov o skúmanej skutočnosti.

Kritéria triedenia účtovných informácií :
1. jednoduché (číslo faktúry), agregované (priemer, sadzba, index, ukazovateľ, účet)
2. vo vyjadrení finančnom alebo naturálnom
3. podľa opakovateľnosti: jednorázové (šetrenie) a opakované periodicky (účtovníctvo),

neperiodické (kalkulácie, normy)

4. zamerané do minulosti (účtovníctvo)následná kalkulácia)
5. zamerané do budúcnosti (rozpočet, normy, ceny, predbežná kalkulácia)
6. zamerané na prítomnosť (bezpečnostný systém, integrovaný zber dát)
7. aktívne (inštrukcie) a pasívne (záznam tachometra)
8. dokumentové (doklad, list, tabuľka, formulár)
9. nedokumentové (ústny odkaz, zvukové znamenie)
10. formalizované (účtovný denník, štatistický výkaz)
11. neformalizované (poznámky z rokovania)
12. nesystematicky formalizované (pasport, evidencia, register)

4

13. podľa nosičov dát (bez nosičov, papier, iné médium)
14. prvotné (zber dát) a druhotné (spracované či agregované dáta).
Užitočnosť, množstvo, cena informácie
Informácia je pre používateľa užitočná a má pre neho vypovedaciu schopnosť, t.j.
používateľ informácii rozumie a vie ju využiť ( včas, na správnom mieste, v správnom
množstve a kvalite).

Cena informácie :
- výdaje (peniaze, čas, energia) vynaložené na jej získanie, spracovanie a odovzdanie,
- rozdiel medzi úsilím vynaloženým na jej obstaranie a stratou z toho, že informácia
nie je k dispozícii.

Kvalita účtovných informácií - charakteristiky :



relevantnosť



objektívnosť



včasnosť



zrozumiteľnosť



porovnateľnosť.

1.3. Účtovný informačný systém - ŠTRUKTÚRA



FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO :
- má právne stanovený obsah a formu
- súčasti : Účtovná závierka

Bežné účtovníctvo (účtovné zápisy)



MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVO :
- Nemá právne stanovený obsah a formu
- Údaje plánov a rozpočtov

- Nákladové účtovníctvo a kalkulácie

Finančné účtovníctvo - sústavné zaznamenávanie všetkých hospodárskych operácií
účtovného obdobia, vyjadruje vzťahy podniku ako celku k vonkajšiemu okoliu.

Manažérske účtovníctvo – subsystém účtovníctva zameraný na získanie informácií pre
potreby riadenia a hlavne pre rozhodovanie riadiacich pracovníkov.

Rozdiely finančného a manažérskeho účtovníctva:

Účtovníctvo : Manažérske : Finančné : .

určenie

interné

externé

záujem

maximalizácia zisku minimalizácia daní

obsah

analytické účty syntetické účty

pravdivosť

maximálna

princíp opatrnosti

časová orientácia do budúcnosti

do minulosti

úprava

neregulované regulované štátom

charakter

dôverné

verejné

ceny

kalkulované

reálne

jednotky

hodnotové i naturálne finančné

5

1. 4. Vývoj účtovníctva
Evidencia majetku, počítanie, rozvoj výmeny, obeh peňazí, banková činnosť, rozmach
obchodu viedli k vytváraniu určitých foriem účtovníctva od staroveku.

ETAPY VÝVOJA ÚČTOVNÍCTVA :
1. V starej dobe sa robili záznamy vo forme zápisov a poznámok.
2. Neskoršie sa jednotlivé položky zapisovali do denníka, teda z časového hľadiska.
Záznamy mali právny význam.
3. V 13. storočí sa objavujú zápisy na vecných účtoch (kontách), ustaľuje sa úprava
účtovania na „Má dať“ a „Dal“.
4. Vznik podvojného účtovníctva, v ktorom sa zachycovali všetky zložky majetku
i záväzkov. S tým súvisí aj vznik účtu výsledku hospodárenia, t.j. účtu ziskov a strát.
5. V roku 1494 bol v Benátkach publikovaný spis „ Súbor aritmetiky, geometrie,
pomerov a úmer“, vydal Luca Pacioli.Vznik : memoriál – časové hľadisko, denník,
hlavná kniha.
6. Úprava formálnej stránky účtovníctva:
- vymedzenie obsahu účtovných zápisov, denníkov,
- rozvoj v dvoch rovinách : finančné a prevádzkové

- vznik kalkulácie nákladov a cien, štatistika, rozpočtovníctvo.

Vývoj účtovníctva na Slovensku

1. Jednoduché podnikové účtovníctvo, podvojná sústava, účtovné knihy -19. storočie.
2. Na začiatku 20. storočia bola zavedená dvojradová teória účtov a bola vydaná prvá
vysokoškolská učebnica.
3. 1952 vydané pre jednotlivé odvetvia „smerné účtové osnovy“
5. 1966 vydaná jednotná účtová osnova, smernice, pravidlá pre vedenie
vnútropodnikového účtovníctva, oddelenie výsledkových účtov od súvahových účtov.

6. 1992 - zmena charakteru a funkcie účtovníctva. Ich základ je v zákone
o účtovníctve 431/2002 Z.z.

1.5. Právna úprava účtovníctva
1. Formálnu a vecnú úpravu účtovníctva : stanovuje štát prostredníctvom MF SR,
usmerňujú národné postupy
2. Predmetom právnej úpravy sú :



bežné účtovníctvo (metodika a postupy účtovania)



účtovné výkazy, resp. účtovná závierka

3. Základné právne normy upravujúce účtovníctvo :



Obchodný zákonník,



Zákon o účtovníctve ,



Opatrenia Ministerstva financií (podrobne stanovuje účtové osnovy a postupy
v sústave podvojného formu a štruktúru účtovnej závierky)

4. Účtovná štandardizácia – znamená dosiahnutie určitej potrebnej jednotnosti
v účtovníctve, jednotného, ustáleného charakteru výkazov v EU.
V EÚ : Smernice: - č. 4 z 25.7.1978 – účtovná závierka,
- č. 7 z 13.6.1983 – konsolidovaná účtovná závierka,
- č. 8 z 10.4.1984 - o audítoroch
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS)

6

Zákon o účtovníctve
2 - MAJETOK A ZDROJE JEHO KRYTIA
(majetok, triedenie, zdroje krytia majetku, inventúra)
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
2.1. Účtovné chápanie majetku
Účtovníctvo :
- sleduje stav a pohyb foriem majetku a jeho zdrojov.
- majetok vníma z dvoch hľadísk :



formy (štruktúry), v ktorej sa majetok nachádza,



zdrojov, z ktorých sú zložky majetku financované.

Dvojaké chápanie majetku vyplýva zo skutočnosti, že každý druh majetku, s ktorým
podnik hospodári, musel byť nadobudnutý z určitých konkrétnych zdrojov.

Majetok usporiadaný :

 podľa formy (druhov) sa v účtovníctve súborne nazýva aktíva (jednotlivé zložky

majetku – aktívami)

 podľa zdrojov financovania (krytia) sa súborne nazýva pasíva (každý jednotlivý

zdroj – pasívum)

Tento dvojaký pohľad je základom konštrukcie jedného z kľúčových účtovných výkazov
– súvahy, alebo bilancie, v ktorej platí táto rovnica (bilančná rovnica, bilančný princíp):

AKTÍVA = PASÍVA

(Bilancia je medzinárodne zrozumiteľné slovo a pochádza z latinského bi lanx libra, tzn.
váha dvojmisková)

Na prvú misku dávame jednotlivé zložky majetku (peniaze, pohľadávky, dom, stroje,
zásoby...) a na druhej miske „vyvažujeme“ tento majetok ako závažiami „zdroje na

AKTÍVA

PASÍVA

MAJETOK

ČO

ODKIAĽ

FORMA

(štruktúra)

ZDROJ

(krytie)

7

obstaranie majetku“ rôznej veľkosti a druhu: „moje a cudzie“ tak dlho, až kým sa
jazýček váh neustáli uprostred.

Dvojaký pohľad na majetok a zdroje podniku -vyústenie do súvahy

Majetok podniku

Čo?

Ktorý?

=

Odkiaľ?

Čí?

Podľa zloženia, formy

 Dlhodobý

 Krátkodobý

=

Podľa zdrojov

 Vlastný

 Cudzí

Aktíva

=

Pasíva

Súvaha k (určitému dňu)

Dlhodobý majetok

Obežné aktíva

Vlastný kapitál

Cudzie zdroje

Príklad : založenie účtovnej jednotky

Spoločníci zakladajú spoločnosť s r.o. Základné imanie bolo tvorené týmito vkladmi:

 vklad na bankový účet 5 000 €

 nepeňažný vklad – tovar v hodnote 2 000 €.

Súvaha spoločnosti k (dátum zahájenia činnosti podniku)

Aktíva

Pasíva

Peniaze na bankovom účte

Tovar

5 000

2 000

Základn0 imanie

7 000

Aktíva celkom

7 000 Pasíva celkom

7 000

V tomto príklade je všetok majetok spoločnosti v hodnote 7 000 € krytý vlastnými zdrojmi
alebo základným kapitálom. Spoločnosť nemá žiadny majetok krytý cudzími zdrojmi,
a preto nemá žiadne dlhy.

2.2. Klasifikácia aktív a pasív

Aktíva je odborný účtovný termín pre majetok podniku. Právne predpisy upravujúce
účtovníctvo v SR nemajú definíciu aktív.

Pasíva vyjadrujú v súvahe členenie majetku z pohľadu jeho vlastníctva. Pasíva rozdeľuje
na vlastný kapitál (vlastné zdroje) a záväzky (cudzie zdroje, cudzí kapitál).

8

Medzinárodné štandardy účtovného výkazníctva požadujú pri vykazovaní majetku
v aktívach, aby plnili nasledujúce podmienky:

SÚVAHA

AKTÍVA

KAPITÁL A ZÁVÄZKY

Vložené prostriedky, ktoré:

Sú výsledkom minulých udalostí (transakcií)

Prinesú v budúcnosti ekonomický úžitok
spoločnosti v podobe priameho alebo
nepriameho zvýšenia finančných
prostriedkov

Budúci ekonomický úžitok je dostatočne istý

Sú plne pod kontrolou podniku

Sú spoľahlivo oceniteľné

Vlastný kapitál – je to zvyškový podiel na
aktívach podniku (rozdiel medzi aktívami
a dlhmi )

Dlhy sú súčasné záväzky (povinnosť)
podniku, ktoré sú výsledkom minulých
udalostí a v budúcnosti vyvolajú odliv
ekonomických úžitkov

Úbytok ekonomických úžitkov je dostatočne
pravdepodobný

Sú spoľahlivo oceniteľné

Za aktíva napr. kvalifikácia a schopnosti pracovníkov, pretože chýba znak spoľahlivej
oceniteľnosti v peniazoch. Aktívom podniku nie je znehodnotený materiál, nepredstavuje
žiadny budúci prospech.

Klasifikácia majetku (aktív) z hľadiska funkcie

Dlhodobé (neobežné, stále, fixné) aktíva

Krátkodobé (obežné) aktíva

Slúžia dlhodobo

V držaní podniku po dobu dlhšiu ako 1 rok

Spotrebovávajú sa postupne (prechádzajú do

nákladov vo forme odpisov)

Zachovávajú pôvodnú podobu

Krátkodobý charakter

V držaní podniku po dobu kratšiu ako 1 rok

Spotrebovávajú sa naraz (do nákladov

prechádza celá hodnota)

Menia svoju podobu, sú neustále v pohybe

Klasifikácia zdrojov z

hľadiska vlastníctva :

Vlastné zdroje (vlastný kapitál)



základné imanie

o

peňažité i nepeňažité vklady spoločníkov do zakladanej spoločnosti, napr. s.r.o.

o

upísaný základný kapitál – akcie (a.s.)

o

súhrn členských vkladov (družstvá)



kapitálové fondy

o

emisné ážio – rozdiel medzi menovitou hodnotou a čiastkou, za ktorú spoločnosť
akcie vydáva

o

ostatné kapitálové fondy

9

o

oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov



účelové fondy tvorené zo zisku

o

zákonné (povinné) – určuje obchodný zákonník – rezervný fond, nedeliteľný fond

o

štatutárne (dobrovoľné) – uznesenia VZ

 zisk / strata

o

zdroj vytvorený vlastnou činnosťou

Cudzie zdroje (cudzí kapitál, záväzky)

 Dlhy podniku – sú záväzky podniku

 Dohadné položky pasívne – nevyfakturované dodávky služieb, tovaru, výrobkov

 Odložený daňový záväzok

 Rezervy

2.3. Kolobeh obežného majetku (aktív)

Kolobeh majetku - proces premeny jednej majetkovej zložky v inú, napr. premena
peňažných prostriedkov - v zásoby materiálu – v rozpracovanú výrobu – v hotové
výrobky – v pohľadávku – v peniaze.

Fázy kolobehu obežného majetku

 Zásobovanie (nákup materiálu)

Podnikateľ si obstaráva od rôznych dodávateľov materiál potrebný k výrobe, a tým
dochádza pri hotovom platení k premene peňažných prostriedkov v zásobu materiálu.

 Výroba

Dochádza k spotrebe materiálu (výdaj zo skladu do výroby), ku spotrebnej práci
zamestnancov, ku spotrebe energie, opráv a iných prác a služieb. Peňažnému
vyjadreniu jednotlivých zložiek majetku a cudzích výkonov hovoríme náklady. Do
nich zahŕňame i čiastky vyjadrujúce opotrebenie dlhodobého majetku. Výsledkom
výrobnej činnosti sú výrobky, ktoré sa predávajú.

 Predaj

Dochádza k výmene výrobkov za peňažné prostriedky pri predaji za hotové, alebo cez
vzniknutú pohľadávku po jej úhrade. Za peňažné prostriedky sa zase nakupuje
materiál, vyplácajú sa mzdy zamestnancov a to mzdy. Predajom výrobkov sa kolobeh
obežného majetku uzatvára a znovu začína.

Pri kolobehu majetku v rámci účtovnej jednotky vznikajú hospodárske operácie.

Hospodárska operácia, ktorá ovplyvňuje stav aktív a pasív a je doložená účtovným
dokladom (originálna písomnosť) sa stáva účtovným prípadom.

Účtovné prípady zaznamenané v účtovníctve predstavujú účtovné zápisy (záznamy).

10

Kolobeh obežných aktív sa nazýva tiež prevádzkový (operačný) cyklus, ktorý je
charakterizovaný:

 dobou obratu – doba (počet dní) od obstarania materiálu do dňa inkasa peňazí za

výrobky

 počtom obrátok – koľkokrát prebehol daný cyklus za určité obdobie

Schéma kolobehu majetku:

11

Peniaze

Pohľadávky

Výrobky

Materiál na sklade

PPD
VBÚ

FAD
VPD
PRÍJEMKA

FAO

VÝDAJKA

VÝDAJKA
PRÍJEMKA

Predaj

Inkaso peňazí

Zásobovanie

Výroba

Schéma vzniku pohľadávky a záväzku

Kde:

FAD – faktúra došlá, prijatá, dodávateľská

FAO – faktúra vydaná, odberateľská

VBÚ – výpis z bankového účtu

PPD – príjmový pokladničný doklad

12

VÝPIS Z ÚČTU

alebo

DAŇOVÝ DOKLAD

DODÁVATEĽ

VERITEĽ

ODBERATEĽ

DLŽNÍK

FAKTÚRA

Vznik pohľadávky

(Vydaná faktúra)

Vznik záväzku

(Prijatá faktúra)

Zánik pohľadávky

(Príjmový poklad. doklad)

Zánik záväzku

(Výdajový poklad. doklad)

MAJETOK :

 Neobežný majetok :

Dlhodobý nehmotný majetok
Dlhodobý hmotný majetok
Dlhodobý finančný majetok



Obežný majetok :

Zásoby
Dlhodobé pohľadávky
Krátkodobé pohľadávky
Finančné účty (krátkodobý finančný majetok)

ZDROJE MAJETKU



Vlastné imanie :

Základné imanie

Kapitálové fondy
Fondy zo zisku
Výsledok hospodárenia minulých rokov
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie



Záväzky :

Rezervy
Dlhodobé záväzky
Krátkodobé záväzky

Bankové úvery a výpomoci

Časové rozlíšenie
Iné aktíva a pasíva – sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach

SÚVAHA, VPLYV HOSPODÁRSKYCH OPERÁCIÍ
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
Podstata súvahy
Účtovníctvo dáva odpoveď na dve otázky o podniku :



o majetku podniku a jeho zdrojoch na začiatku účtovného obdobia (na začiatku
svojej existencie)



o zmene stavu majetku a jeho zdrojoch ku koncu účtovného obdobia
(hospodárenie v priebehu obdobia)

Odpoveď na tieto otázky poskytujú metodické prostriedky účtovníctva :
- inventarizácia
- súvaha.

INVENTARIÁCIA
– zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov nielen v peňažných, ale aj vo fyzických
jednotkách (inventúrou) a porovnanie skutočného (zisteného) stavu so stavom vykázaným
v účtovníctve a vyčíslenie rozdielov a ich usporiadanie a zaúčtovanie.

13

INVENTÚRA - je činnosť zisťovania a súpisu majetku a záväzkov podniku k určitému
časovému momentu v jednotkách množstva (kg, ks, m3 apod. ) a v peňažných
jednotkách. Podľa charakteru zisťovaného majetku a záväzkov: - fyzická inventúra, -
dokladová inventúra.

INVENTÚRNY SÚPIS - zoznam jednotlivých druhov majetku a záväzkov, pri ktorých sa
vykonala inventúra.

SÚVAHA (bilancia) – prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného)
vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza,
k určitému dňu.

Súvaha je utriedený prehľad majetku, vlastného imania a záväzkov účtovnej jednotky
k určitému dňu a v určitom ocenení. Uvádzajú sa v nej aktíva na ľavej strane a pasíva na
pravej strane. Cieľom súvahy je informovať vlastníkov a ďalších používateľov o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

Porovnanie inventúrneho súpisu a

súvahy

Inventúrny súpis : Súvaha : .

1. informácia k určitému dátumu 1. informácia k určitému dátumu

2. detailné informácie 2. globálne informácie

3. štruktúra majetku a záväzkov 3. štruktúra majetku a záväzkov
v jednotkách množstva a v hod- v hodnotovom vyjadrení
notovom vyjadrení

4. pohľadávky a záväzky 4. pohľadávky a záväzky
menovite podľa osôb bez menovitého prehľadu

5. zostavuje sa v tabuľkovej forme 5. zostavuje sa v účtovnej forme

6. nezverejňuje sa 6. zverejňuje sa podľa povinnosti

na zverejňovanie

Obsah súvahy

Formálne náležitosti – (uvedené v záhlaví súvahy) :

- názov, sídlo, IČO , za ktorú je súvaha zostavovaný,

- označenie názvu Súvaha, dátum zostavenia súvahy,

- označenie strán súvahy, t.j. Strana aktív a Strana pasív.

14

Obsah a

štruktúra súvahy

– zobrazenie :

Aktíva SÚVAHA ku dňu... Pasíva .
€ €
Neobežný majetok ..... Vlastné zdroje (imanie).....

Obežný majetok ..... Cudzie zdroje (záväzky......

_____________________________________________________________________

Vecná oblasť Právna oblasť (pôvod)
(druh, forma majetku)
Členenie podľa likvidnosti Členenie podľa splatnosti

Hodnotová rovnosť

Hlavnými zložkami súvahy podniku sú : aktíva a pasíva.

Vykazovanie v účtovníctve :


stále aktíva – podľa doby životnosti



obežné aktíva – podľa ich likvidnosti



záväzky – podľa doby ich splatnosti

Jednotlivé druhy aktív i jednotlivé druhy pasív sa uvádzajú v súvahe v peňažnom
vyjadrení a tieto sumy sa označujú ako súvahové položky.

Zápis každého druhu majetku a jeho zdroja v súvahe v slovnom i peňažnom vyjadrení
sa nazýva súvahová položka.

Súvahová (bilančná) rovnica a jej modifikácie :
1. AKTÍVA = PASÍVA
2. AKTÍVA = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVÄZKY
3. AKTÍVA - ZÁVÄZKY = VLASTNÉ IMANIE

Forma a druhy súvahy
Formálne usporiadanie súvahy :

 horizontálna – účtovná T - forma súvahy

 vertikálna - finančná (odpočtová) forma súvahy

Súvaha je zostavovaná vždy k určitému súvahovému dňu a vždy z určitých špecifických
dôvodov.

DRUHY SÚVAH:
EXTERNÁ : riadna (ročná) : - individuálna
- konsolidovaná

mimoriadna : - úvodná – otváracia
- likvidačná

INTERNÁ : polročná
štvrťročná
mesačná

15

Vplyv hospodárskych operácií na súvahu

Zmeny súvahových stavov
Súvaha zobrazuje stav k určitému časovému momentu – statický pohľad.
Hospodárskou činnosťou podniku sa jednotlivé druhy majetku (hospodárske
prostriedky) dostávajú do pohybu, mení sa ich forma (kolobeh majetku), čo môže
vyvolávať aj príslušné zmeny v zložení zdrojov. Pohyb majetku a jeho zdrojov nastáva
v dôsledku hospodárskych operácií. Vplyvom hospodárskych operácií sa tak menia stavy
položiek súvahy.
Hospodárske operácie sú všetky javy a skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny majetku a jeho
zdrojov i vznik nákladov a výnosov podniku. ( Niekedy sú označované aj ako
transakcie či obchodné prípady.)
Hospodárske operácie, ktoré sú predmetom zaznamenávania v účtovníctve (účtovania), sa
nazývajú účtovné prípady.
Účtovné prípady sa zaznamenávajú v účtovných dokladoch a to v peňažných jednotkách,
prípadne i v naturálnych jednotkách.
Na základe účtovných dokladov sa uskutočňujú účtovné zápisy v účtovných knihách.

Zmeny súvahových stavov:
Z hľadiska vplyvu účtovných prípadov na súvahu rozoznávame základné typy zmien :
1. zmena iba v aktívach
2. zmena iba v pasívach
3. prírastok na oboch stranách súvahy
4. úbytok na oboch stranách súvahy

VPLYV HOSPODÁRSKYCH OPERÁCIÍ NA SÚVAHU

S

Ú V

A

H A

1. Presun v aktívach ai - q
aj + q
–––––––––––––––––
2. Presun v pasívach pi + q
pj - q
-–––––––––––––-–
3. Obojstranný prírastok ai + q pj + q
–––––––––––––––-
4. Obojstranný úbytok ai - q pj - q
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––-
1. operácia : niektorá súvahová položka aktív - aj sa zvýši, iná položka aktív – ai sa zníži,
a to o rovnakú hodnotu – q, (napr. z bankového účtu sa vyberie do pokladnice)
2. operácia : niektorá súvahová položka pasív – pi sa zvýši, iná položka pasív – pj sa zníži,
a to o rovnakú hodnotu – q,(napr. podnik spláca dlh voči dodávateľom z úveru z banky)
3. operácia : niektorá súvahová položka aktív – ai sa zvýši a súčasne sa o rovnakú
celkovú čiastku – q zvýši niektorá položka pasív – pj, (napr. nákup tovaru na
dodávateľský úver, ktorý vzniká tým, že faktúra je splatná až po určitej lehote)
4. operácia : niektorá súvahová položka aktív – ai sa zníži a súčasne sa o rovnakú celkovú
čiastku – q zníži niektorá položka pasív – pj, (napr. úhrada dlhu z bankového účtu).

Všetky štyri typy zmien súvahových stavov sa týkali foriem majetku a záväzkov, žiadna z nich
však nespôsobila zmenu vlastného (základného) imania.

16

3 – METODICKÉ PRVKY ÚČTOVNÍCTVA
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

3.1. Účet – podstata, forma

Účet – dvojstranné účtovné pole, na ktorom sa účtuje o rovnakom obsahu, napr.
o peniazoch v pokladnici, úvere.

Účet je označený : - názvom,
- číselným znakom
Účet má rôzne formy. Najzrozumiteľnejšia je T – forma, kde : - ľavá strana sa
označuje výrazom: Má dať

- pravá strana : Dal.

MÁ DAŤ Číselný znak – názov účtu DAL

Účtovné zápisy : Účtovné zápisy :
- na strane MD - na strane D
- na dlžníckej strane - na veriteľskej strane
- na debetnej strane - na kreditnej strane
- na ťarchu účtu - v prospech účtu

Druhy účtov

Okrem formálnej stránky účtov je dôležitý obsah a funkcia účtov pri zobrazení majetku,
zdrojov majetku, nákladov a výnosov.

Účty (jednoduché) možno podľa ich obsahu rozdeliť :

 súvahové : - aktív : . kalkulačné . hlavné . vedľajšie

- pasív


výsledkové : - nákladov

- výnosov


závierkové



podsúvahové.

Obrat príslušného účtu : pohyb na jednotlivom účte (prírastky alebo úbytky)

Princíp podvojnosti, súvzťažnosť účtov

Každá hospodárska operácia vstupujúca do účtovníctva vyvoláva zmenu vždy na dvoch
účtoch, t.j. na jednom účte sa zapíše čiastka na stranu Má dať a v druhom účte (rovnaká
čiastka) na stranu Dal. To je princíp podvojnosti.

Zmena účtu A má súvzťažný zápis, ako zmenu na účte B.

Oba tieto účty, na ktoré sa účtuje ten istý účtovný prípad sú súvzťažné účty.

Účtovný prípad sa zachycuje na súvzťažné účty účtovným zápisom.

Zápis na dvoch súvzťažných účtoch sa nazýva podvojný účtovný zápis.

17

Účtovná sústava založená na podvojnosti účtovných zápisov je podvojné účtovníctvo –
podvojnú účtovnú sústavu.

Podvojnosť účtovných zápisov má :

-

formálnu stránku

-

ekonomickú (vecnú) stránku : = právne hľadisko

= ekonomické hľadisko

Dokumentácia účtovných prípadov

Zásada dokladovosti - hospodárske a účtovné operácie sa stávajú účtovným prípadom
prostredníctvom účtovných dokladov.
Účtovné doklady sú originálne písomnosti, v ktorých sú prvotne zaznamenané tie
operácie, ktoré majú byť zobrazené v účtovníctve.

Druhy účtovných dokladov
Účtovné doklady sa vyhotovujú ihneď po zistení skutočností, ktoré sa nimi dokladujú,
v slovenskom jazyku.

Účtovné doklady :

 podľa obsahu : - externé : = prijaté

= vydané
- interné



podľa počtu prípadov : - jednotlivé
- zberné (súhrnné)

Náležitosti účtovných dokladov


označenie



opis obsahu, označenie účastníkov



peňažný údaj, iný údaj o množstve a cene



dátum vyhotovenia



dátum uskutočnenia účtovného prípadu



podpis zodpovednej osoby (za účtovný prípad, za jeho zaúčtovanie)



označenie účtov (účtovný predpis, kontácia)

Účtovné doklady sú zároveň aj daňovými dokladmi–majú daňové náležitosti.

Obeh účtovných dokladov – proces pohybu dokladov v podniku od ich príchodu (externé)
alebo ich vyhotovenia v podniku (interné) až po ich archiváciu.

Plán obehu dokladov obsahuje :
- mená a funkcie zodpovedných osôb, ktoré sú oprávnené
nariaďovať, schvaľovať a preskúmavať operácie,
- lehoty na vyhotovenie a spracovanie dokladov.

Proces spracovania – (likvidácia) obsahuje činnosti :


triedenie a očíslovanie účtovných dokladov



preskúmanie vecnej a formálnej správnosti dokladov



určenie a zapísanie účtovacieho prípadu



zaúčtovanie dokladu podľa účtovacieho predpisu

18



archivovanie dokladov a ich skartácia.

Úschova účtovných písomností
Účtovné písomnosti a záznamy a záznamy na technických nosičoch dát, ktoré nie sú
potrebné na bežné účtovné práce a z ktorých možno vytvoriť ucelené súbory, sa ukladajú
oddelene od iných písomnosti v účtovnom archíve

Archívna kniha
Lehoty uschovávania pre účtovné písomnosti :


účtovná závierka, výročná správa



mzdové listy



účtovné doklady



projektovo-programová dokumentácia



inventárne karty



zoznam číselníkov, symbolov, skratiek



písomnosti pre daňové, správne, trestné, občianske, súdne a iné konania.

Vyradenie (skartácia)

3.2. Účtová osnova
Je nevyhnutné, aby používané účty mali jednotné označenie a jednotný obsah účtovných
prípadov, ktoré sa na nich účtujú.
Nástrojom na zabezpečenie jednotnosti používaných účtov s ich presne vymedzeným
obsahom je účtová osnova.

Prof. Soukupová : Účtová osnova je zoznam syntetických účtov so záväzným číselným a
slovným označením, usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu, ktoré môže podnik
( organizácia ) v rámci svojho účtovníctva používa.

Rozdielnosť činností ekonomických subjektov spôsobuje aj rozdielne ekonomické
informácie o nich.

Preto sú rozdielne aj účtové osnovy :
1. účtová osnova pre podnikateľov
2. účtová osnova pre rozpočtové, príspevkové organizácie a obce
3. účtová osnova pre banky
4. účtová osnova pre poisťovne
5. účtová osnova pre politické strany, hnutia, občianske združenia,
6. účtová osnova pre neziskové organizácie všeobecne prospešné,
7. účtová osnova pre zdravotné poisťovne, Národný úrad práce
8. účtová osnova pre Exportno-importnú banku, FNM SR

MF SR vydáva :


účtové osnovy



postupy účtovania

Účtová trieda :
účtová skupina :
účet :

19

V platnej účtovej osnove pre podnikateľov je desať tried :

Účtová trieda Názov účtovej triedy Charakter účtov

0 Dlhodobý majetok súvahové
1 Zásoby súvahové
2 Finančné účty súvahové
3 Zúčtovacie vzťahy súvahové
4 Kapital.účty, dlhod.záväzky súvahové
5 Náklady výsledkové
6 Výnosy výsledkové
7

Závierkové a podsúvahové

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
8 a 9 Vnútropodnikové účtovníctvo
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
Jednotlivé účtové triedy obsahujú účtové skupiny, usporiadané podľa ich ekonomického
obsahu: 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7.
8,9 – vnútropodnikové účty

Účtový rozvrh
Účtový rozvrh predstavuje súbor všetkých syntetických účtov vybraných z účtovnej
osnovy a analytických účtov, na ktorých vedie svoje účtovníctvo. ( Prof. Soukupová)
V účtovom rozvrhu sú uvedené číselné znaky a názvy účtov potrebných na zachytenie
účtovných prípadov, ktoré sa môžu v činnosti podniku počas účtovného obdobia
vyskytnúť.
Účtový rozvrh podniku obsahuje účty finančného účtovníctva, ako aj účty
vnútropodnikového účtovníctva.

Základné typy účtov :
Hlavným kritériom triedenie účtov je ich obsah. Podľa neho sa rozlišujú na :
1. Účty súvahové, na ktorých sa sledujú stavy a zmeny aktív a
pasív. Tie sa členia na :

a) účty hlavné, napr. účet Materiál na sklade
b) účty vedľajšie, členené na:

-

účty doplnkové, napr. účet "Oceňovacie odchylky",

-

účty opravné, napr. "Oprávky k budovám"

-

podsúvahové, napr. pre majetok, ktorý nepatrí podniku.

2. Účty výsledkové (účty nákladov a výnosov) - charakterizujú
hospodárske procesy. Členia sa na :

a) účty kalkulačné - sú podkladom pre zistenie skutočných nákladov na určitý

výkon (prácu, služby, ai.)

b) účty usporiadacie - predstavujú predtriedenie nákladov, ktoré sa na konci

účtovného obdobia rozpustia a majú vždy nulový zostatok

c) účty operačné výsledkové - umožňujú porovnať výnosy a náklady na úrovni

podniku ako celku a na úrovni vnútorných útvarov.

20

3.3. - VNÚTORNÝ KONTROLNÝ SYSTÉM
Účtovné zápisy
Účtovné prípady v priebehu účtovného obdobia sa zaznamenávajú v písomnej forme
účtovnými zápismi na základe účtovných dokladov v účtovných knihách.
Účtovné zápisy:


zrozumiteľné



prehľadné



trvanlivé



v slovenskom jazyku



usporiadané : = z časového hľadiska (chronologicky) - denník

= z vecného hľadiska (systematicky) - hlavná kniha.

Účtovné knihy - v postupnosti :


denník (z časového hľadiska)



hlavná kniha (z vecného hľadiska)



knihy analytickej evidencie (podľa rozhodnutia účtovnej jednotky)

VNÚTORNÝ KONTROLNÝ SYSTÉM ÚČTOVNÍCTVA
Proces spracovania účtovných informácií :



účtovný doklad



denník



hlavná kniha



knihy analytickej evidencie



účtovná uzávierka



účtovná závierka



účtovné výkazy



výročná správa.

Kontrola formálnej správnosti
Vnútorný kontrolný systém umožňuje viesť účtovníctvo :
- úplne, -preukázateľne, - vierohodne.
Patria sem kroky :


preskúmanie účtovných dokladov



súbežný zápis účtovných zápisov z hľadiska časového i vecného



kontrolné súpisky analytických účtov



overovanie základných väzieb procesu spracovania účtovných informácií



zostavovanie predvahy.

Inventarizácia - Prostriedok kontroly vecnej správnosti účtovníctva, t.j. jeho zhody so
skutočným stavom jednotlivých druhov majetku a so skutočnými záväzkami podniku.
Fyzická inventúra zistenie skutočného stavu majetku hmotného charakteru, prípadne
i nehmotného charakteru (softvér)
Dokladová inventúra – zisťovanie skutočného stavu majetku alebo záväzkov
prostredníctvom účtovných dokladov, zmlúv, korešpondencie.
HLAVNÉ ETAPY INVENTARIZÁCIE :
INVENTÚRA ( fyzická, dokladová) - inventúrny súpis
POROVNANIE INVENTÚRNEHO SÚPISU S ÚDAJMI ÚČTOVNÍCTVA
ÚRČENIE INVENTARIZAČNÝCH ROZDIELOV
USPORIADANIE INVENTARIZAČNÝCH ROZDIELOV
NÁVRHY OPATRENÍ

21

POSÚDENIE SÚLADU OCENENIA V ÚČTOVNÍCTVE SO SKUTOČNOSŤOU
INVENTARIZAČNÝ ZÁPIS.
4 – OCEŇOVANIE MAJETKU A ZÁVÄZKOV
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
4.1. Podstata oceňovania

Obsah účtovnej informácie o stave jednotlivých druhov majetku a záväzkov je určený
zložkami :


naturálnym (hmotným) vyjadrením vo fyzických jednotkách



priradením oceňovacej veličiny (ceny) k takto vyjadrenému majetku (hodnotové
vyjadrenie).

Oceňovanie – spôsob vyjadrovania jednotlivých súčastí majetku
a záväzkov v peňažných jednotkách (cenách).

Objektom oceňovania sú :


jednotlivé časti majetku a záväzkov podniku



podnik ako celok.

Podnik oceňuje majetok a

záväzky

ku dňu ocenenia :



ku dňu vzniku (zápisu účtovného prípadu



ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka



k inému dňu ak to vyžaduje iný zákon

Oceňovacie veličiny – ceny

Oceňovacie veličiny (oceňovacie základne) – príslušné druhy cien, ktoré používajú pri
oceňovaní majetku a záväzkov.

Jednotlivé druhy cien sa zatrieďujú z časového a obsahového hľadiska :

 ceny minulosti (historické)

 ceny prítomnosti (bežné)

 ceny budúcnosti (vopred stanovené, rozpočtované, plánované)

DRUHY CIEN
z hľadiska času z

hľadiska obsahu

ceny minulosti (historické) obstarávacia cena
vlastné náklady
menovitá hodnota .
ceny prítomnosti (bežné) reprodukčná cena
realizačná cena
kurzová cena .
ceny budúcnosti plánované ceny
plánované vlastné náklady
súčasná hodnota .

1. Ceny historické :
A) Obstarávacia cena – cena, za ktorú bol majetok obstaraný, a náklady, ktoré súviseli
s jeho obstaraním (napr. prepravné, clo, poplatky,...).

22

B) Ocenenie vlastnými nákladmi – oceňuje sa majetok vytvorený vlastnou činnosťou.
Náklady tvoria priame náklady vynaložené na vytvorenie majetku.

C) Menovitá hodnota (cena) – cena, ktorá je na príslušnom druhu majetku vyznačená
(napr. peniaze, ceniny) alebo na ktorú majetok (pohľadávka) či záväzok znejú.

2. Ceny bežné :
A) Reprodukčná cena – cena, za ktorú by bolo možné oceňovanú zložku majetku toho
istého druhu a v rovnakom rozsahu obstarať ku dňu jej ocenenia.
B) Realizačná cena- cena ako výsledok jednania sa a dohody medzi predávajúcim
a kupujúcim.

3. Ceny budúcnosti :
Predstavujú všetky druhy predpokladaných pravdepodobných, vopred stanovených cien
(napr. pravdepodobné ceny na trhu v budúcnosti, vopred stanovené vlastné náklady.

Jednotlivé zložky majetku a

záväzkov sa oceňujú:

Druh majetku alebo záväzku : Použitá oceňovacia veličina :

1. Hmotný majetok (okrem zásob) :
a) nakúpený obstarávacia,
reprodukčná
b) vytvorený vlastnou výrobou vlastné náklady

2. Zásoby :
a) nakúpené obstarávacia
b) vytvorené vlastnou činnosťou vlastné náklady

3. Peňažné prostriedky a ceniny menovitá hodnota

4. Cenné papiere a deriváty obstarávacia cena

5. Pohľadávky a záväzky :
a) pri ich vzniku menovitá hodnota
b) pohľadávky nadobudnuté odplatne
a vkladom do základného imania obstarávacia cena

6. Nehmotný majetok :
a) nakúpený obstarávacia
b) vytvorený vlastnou činnosťou vlastné náklady
reprodukčná (nižšia)

Základné predpoklady oceňovania a všeobecné účtovné zásady pri oceňovaní :



zásada verného a pravdivého zobrazenia



predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti podniku



zásada opatrnosti



predpoklad stálosti kúpnej sily peňažnej jednotky.

23

Podnety determinujúce potrebu ohodnotiť podnik možno zhrnúť nasledovne:



predaj podniku alebo jeho časti (§§ 476 – 488 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník)



zmena právnej formy obchodnej spoločnosti, rozdelenie obchodnej spoločnosti,

zlúčenie alebo splynutie obchodných spoločností (§ 69 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník)



podnik ako predmet nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej

spoločnosti (§ 59 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)



uvedenie spoločnosti na burzu



získanie úverových zdrojov



likvidácia spoločnosti (§§ 70 – 75 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)



vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti (zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní)



privatizácia štátnych podnikov, prípadne predaj štátnych podielov v obchodných

spoločnostiach



predaj alebo kúpa obchodných podielov



predaj alebo kúpa akcií (verejne neobchodovateľné)



platenie priamych daní



dedičské konanie - úmrtie spoločníka obchodnej spoločnosti



hodnotenie úspešnosti práce manažmentu



poistenie podniku, poistná udalosť



znalecký posudok ako dôkazný prostriedok a iné

Funkcie ohodnotenia

Ohodnotenie je službou, ktorú poskytuje vykonávateľ (znalec) objednávateľovi

(zákazníkovi). Ohodnotenie potom musí odrážať účel a splniť funkciu, resp. funkcie,
ktoré zákazník od vlastného ohodnotenie očakáva. Splnenie funkcie znamená naplniť
očakávania zákazníka a zodpovedať jeho otázky formulované v zadaní. Všeobecne možno
základné funkcie ohodnotenia charakterizovať nasledovne:



Funkcia poradenská – ide o vymedzenie priestoru pre cenové jednanie. Kvantifikuje

minimálnu cenu, ktorú je možné akceptovať predávajúcim, resp. maximálnu cenu,
ktorú je možné akceptovať kupujúcim, pričom transakcia nesmie byť pre žiadnu zo
zúčastnených strán stratová.



Funkcia znalecká (odborná) – tu ide o výkon ohodnotenia nezávislou osobou, ktorá

odhadne hraničné ceny a stanoví optimálnu cenu v rámci definovaného rozpätia.



Funkcia argumentačná – vychádza z podstaty oboch predchádzajúcich funkcií,

vykonávateľ ohodnotenia tu definuje argumenty pre zlepšenie vyjednávacej pozície
tej ktorej strany.



Funkcia komunikačná – splnenie tejto funkcie spočíva v príprave a vyhotovení

údajovej a informačnej bázy pre komunikáciu s potencionálnymi investormi
a bankami.



Funkcia daňová – cieľom tejto funkcie je poskytnúť kvalifikované údaje pre potreby

daňového konania

24

Na nasledujúcom obrázku je schematicky znázornené postavenie a vplyv funkcií ohodnotenia
v procese ohodnotenia.

160

185

210

hodnotová os

Obr.: Funkcie ohodnotenia

Postup stanovenia hodnoty podniku

Z odpovedí na otázky za koľko je možné predať podnik na trhu, akú má podnik

hodnotu z pohľadu kupujúceho, aká hodnota podniku je považovaná za objektívnu, sa
postupne vyprofilovali tri základné prístupy k ohodnoteniu podniku:


Trhové ohodnotenie



Subjektívne ohodnotenie



Všeobecné (objektivizované) ohodnotenie

TRHOVÉ OHODNOTENIE

Trhové ohodnotenie je založené na fikcii existencie voľného trhu s podnikmi, kde

pôsobí viacero predávajúcich a kupujúcich, vytvárajúc tak predpoklady pre vznik
trhovej ceny.

Pojem cena môžeme definovať ako verejne známu skutočnosť o relatívnej hodnote

priradenej tovaru a službám jednotlivými predávajúcimi a kupujúcimi v konkrétnej
situácii.

Hodnota na rozdiel od ceny nie je obecne známa skutočnosť, ale ide o odhad

ohodnotenia tovaru a služieb v konkrétnych podmienkach.

Trhová hodnota odráža názor trhu na prospech plynúci tomu, kto vlastní tovar alebo

obdrží službu k dátumu ohodnotenia.

Trhová hodnota (market value) je definovaná podľa IAVSC (International Assets
Valuation Standards Committee - Výbor pre medzinárodné štandardy pre oceňovanie)
ako odhadnutá čiastka, za ktorú by sa majetok vymenil k dátumu ocenenia medzi
kúpychtivým kupujúcim a predajachtivým predávajúcim pri transakcii medzi
samostatnými a nezávislými partnermi po náležitom marketingu, pričom by obidve
strany jednali informovane, rozumne a bez nátlaku.

25

Funkcia

odborná (znalecká)

Funkcia

odborná (znalecká)

Dolná hraničná hodnota

minimálna cena, ktorú je

predávajúci ochotný

akceptovať

Horná hraničná hodnota

maximálna cena ktorú je

kupujúci ochotný

akceptovať

Funkcia

poraden

ská

Funkcia

poraden

ská

argumenty kupujúceho

argumenty predávajúceho

Funkcia

argumentačná

Funkcia

argumentačná

Táto medzinárodná definícia nie je jedinou definíciou trhovej hodnoty. Alternatívnu
definíciu spracovala TEGOVOFA (The European Group of Valuers of Fixed Assets).

Trhová hodnota predstavuje cenu, za ktorú by mohol byť podiel na majetku predaný
rozumným spôsobom, a to na základe zmluvy ku dňu ocenenia, za predpokladu, že
- existuje ochotný predávajúci,

- existuje rozumné obdobie, v ktorom prebieha rokovanie o predaji pri

zvážení druhu majetku a podmienok trhu,
- hodnota sa v priebehu daného obdobia nemení,

- majetok je voľne vystavený na trhu a je mu venovaná náležitá

publicita,
- nebude braný ohľad na dodatočnú ponuku zo strany zvláštneho

kupujúceho
Ďalšiu definíciu priniesla Európska únia, ktorá v štandardizovanej legislatíve pre
ocenenie majetku pre potreby poisťovní uvádza, že trhová hodnota je cena, za ktorú by sa
pozemky a budovy mohli predať na základe súkromnej zmluvy medzi predávajúcim
a kupujúcim ku dňu ocenenia za predpokladu, že majetok bol verejne vystavený na trhu,
kde sú korektné podmienky.

Základným predpokladom trhového ohodnotenia je existencia trhu a porovnateľných

transakcií. Vykonávateľ ohodnotenia musí zhromaždiť všetky relevantné informácie
a súvisiace fakty o trhu. Pri samotnom ohodnotení definuje a dokladuje svoje úvahy pri
stanovení trhovej hodnoty získanými faktami, v prípade obmedzení (nedostatok údajov,
obmedzený trh) zdôvodní svoje subjektívne úvahy.

Trhové ohodnotenie je vhodné v situáciách, kde hodnota nebude závislá na

konkrétnom subjekte (napr. predaj podniku, keď nie je známy konkrétny kupujúci).
Zásadná odlišnosť tohto prístupu spočíva v tom, že trhová hodnota vyjadruje priemerné
budúce očakávania trhu.

SUBJEKTÍVNE OHODNOTENIE

Filozofia tohto prístupu je založená na subjektívnom názore konkrétnych účastníkov

transakcie (kupujúceho a predávajúceho). Hodnota je potom odrazom úžitku, ktorý bude
majetok prinášať konkrétnemu vlastníkovi. Prístup je možné použiť napríklad v situácii,
keď vlastník sa rozhoduje medzi predajom podniku a pokračovaním v podnikaní. Tu je
potrebné zodpovedať otázku, či pokračovaním v podnikaní vzrastie hodnota podniku,
alebo je výhodnejší jeho momentálny predaj.

VŠEOBECNÉ (OBJEKTIVIZOVANÉ) OHODNOTENIE

Podstata tohto prístupu k ohodnoteniu podniku vychádza zo všeobecne uznávaných

dát, pri ktorých výpočte by mali byť dodržané nasledovné zásady.

Zásada hospodársky rozumného riešenia vyžaduje, aby sa k ohodnocovaniu

pristupovalo racionálne. Je potrebné vybrať vyhovujúcu metódu a postupovať tak, aby
sa nepreceňovali a tiež nepodceňovali perspektívy podniku.

Zásada odôvodnenosti ohodnotenia vyžaduje, aby ohodnotenie bolo vždy zdôvodnené

a jednoznačne formulované.

Zásada objektívnosti kladie dôraz na vylúčenie subjektivizmu, protekcionizmu

a predpojatosti znalca.

Zásada zachovania substancie - majetkovej podstaty, predpokladá, že ohodnotením sa

nebude meniť pôvodný charakter a pôvodné určenie veci. Ak si podnik zachová svoju
podnikateľsky využiteľnú substanciu, môže si udržať výkonnosť. Existujúca hodnota

26

substancie umožňuje vytvoriť úsudok o výške budúcich reinvestícií, je základom
budúcich výnosov.

Predmetom ohodnotenia je majetok prevádzkovo potrebný, ostatný majetok je

ocenený osobitne

Pre ohodnotenie je rozhodujúci stav a potenciál podniku k dátumu ohodnotenia

(neprihliada sa na zmeny a zámery po tomto termíne, tzv. stand alone basis)

Objektivizovaná hodnota sa od trhovej a subjektívnej líši v tom, že nevyjadruje budúce

očakávania, ale odráža preukázateľné dáta, fakty a skutočnosť. Objektivizované ohodnotenie
používame v prípadoch , keď chceme zistiť súčasnú reálnu bonitu podniku.

Prehľad metód pre ohodnotenie podnikov

Základné metódy pre stanovenie hodnoty podniku podľa ich charakteru tvoria tri

okruhy, pričom metóda patriaca do okruhu vplyvom určitých špecifík môže mať
niekoľko modifikácií. Základné metodologické prístupy sú nasledovné:

Výnosové metódy (ohodnotenie založené na analýze budúcich výnosov)


Metóda diskontovaných peňažných tokov (DCF – disc. cash flow)



Metóda kapitalizovaných čistých výnosov



Kombinované výnosové metódy

Majetkové metódy (ohodnotenie založené na analýze majetkových zložiek)


Účtovná hodnota



Likvidačná hodnota



Substančná hodnota

Trhové metódy (ohodnotenie založené na analýze trhu)


Ohodnotenie na základe trhovej kapitalizácie



Ohodnotenie na základe porovnateľných podnikov



Ohodnotenie na základe porovnateľných transakcií



Ohodnotenie na základe údajov o podnikoch uvádzaných na burzu

Zmyslom všetkých metód je stanoviť hodnotu čistého obchodného imania podniku (§§

5, 6 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník), v medzinárodnej terminológii hodnotu
vlastného kapitálu (shareholders equity). Jednotlivé metódy sa líšia postupmi pomocou
ktorých je stanovená hodnota čistého obchodného imania podniku.

27

5 – FINANČNÝ MAJETOK
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
5.1. Vymedzenie finančného majetku
Pre oblasť hospodárskych operácií s krátkodobými finančnými aktívami
a s krátkodobými finančnými výpomocami je určená samostatná účtová trieda 2 –
Finančné účty, ktorá obsahuje tieto účtové skupiny:

 21 – Peniaze

 22 – Účty v bankách

 23 – Bežné bankové úvery

 24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci

 25 - Krátkodobý finančný majetok

 26 – Prevody medzi finančnými účtami

 29 –Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku

Krátkodobý finančný majetok v súvahe :

Súvaha

Aktíva

Pasíva

A Pohľadávky za upísaný základný
kapitál

A Vlastný kapitál

B Dlhodobý majetok

B Cudzie zdroje

C Obežné aktíva
I. Zásoby
II. Dlhodobé pohľadávky
III. Krátkodobé pohľadávky
IV. Krátkodobý finančný majetok

a.

Peniaze

2. Účty v bankách
3. Krátkodobé CP a podiely
4. Obstarávaný krátkodobý finančný
majetok

I. Rezervy
II. Dlhodobé záväzky
III. Krátkodobé záväzky
IV. Bankové úvery a výpomoci
1. Bankové úvery dlhodobé
2. Krátkodobé bankové úvery
3. Krátkodobé finančné výpomoci

D Časové rozlíšenie

C Časové rozlíšenie

Krátkodobé finančné aktíva zahŕňajú:
 Peniaze – hotovosť – peňažné prostriedky

o peniaze – zahŕňajú peniaze v hotovosti v pokladnici, šeky a poukážky k zúčtovaniu

(napr. na odber tovaru a služieb),

o ceniny – (poštové známky, diaľničné nálepky, kolky, telefónne karty),

 Vkladové účty v bankách – tzv. bankové účty (bežný účet, devízový účet)

 Krátkodobý finančný majetok – zahŕňa majetkové cenné papiere a nakúpené dĺžne

cenné papiere, u ktorých je predpokladaná doba držania do 1 roku,



Prevody medzi finančnými účtami – peniaze na ceste – slúži k zaúčtovaniu peňazí pri

ich pohybe medzi pokladnicou a bankovými účtami a medzi bankovými účtami
navzájom.

28

Prostredníctvom účtu peniaze na ceste je možné účtovať na základe pokladničných
dokladov a výpisov z bankových účtov.
Charakteristickým rysom krátkodobého finančného majetku je jeho vysoká likvidita
(spôsobilosť k rýchlej premene na peniaze) a bezprostredná obchodovateľnosť,
predpokladaná držba, či dohodnutá splatnosť do 1 roku.

Krátkodobé finančné zdroje – kryjú obežné aktíva a

patria sem:

 bežné bankové úvery – s dobou splatnosti do 1 roku,

 iné krátkodobé finančné výpomoci – podnik si ich obstaral od iných subjektov než

peňažných ústavov a sú preň záväzkom napr. emitované dlhopisy poskytnuté na dobu
najviac 1 rok.

Peňažné prostriedky, ceniny a záväzky sa oceňujú menovitou hodnotou. Krátkodobé
cenné papiere sa vedú v cenách obstarávacích t.j. vrátane vedľajších obstarávacích
nákladov (poplatky burzám, provízie maklérom)

Platobný styk

Platobný styk je vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v peňažnom vyjadrení.
Druhy platobného styku (spôsoby platenia):

-

hotovostný – s použitím peňazí,

-

bezhotovostný – prevod peňažných čiastok na bankových účtoch, t.j. na účte
príjemcu a na účte platcu.

Hotovostný platobný styk
Hotovostný platobný styk sa používa v prípadoch, kedy platenie prostredníctvom
peňažných ústavov je nevykonateľné (napr. preplácanie cestovných účtov) alebo neúčelné
(napr. preplácanie drobných nákupov tovaru alebo služieb).

Peňažné prostriedky v hotovosti (v pokladnici)
O stave a pohybe peňazí v hotovosti sa účtuje v účtovnej skupine 21 – Peniaze. Tejto
účtovnej skupine odpovedá tiež položka v súvahe Peniaze. Účtovná jednotka si môže
zvoliť svoj syntetický účet, napr. 211 – Pokladnica a na tomto účte evidovať svoje peňažné
prostriedky v hotovosti. Za peňažné prostriedky v pokladnici je hmotne zodpovedný
pokladník, s ktorým musí byť spísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti.

Podnik si stanoví maximálne prípustnú výšku peňažných prostriedkov v hotovosti
v pokladnici – pokladničný limit. Jeho výška je stanovená vo vnútornej smernici. Objem
peňažných prostriedkov v pokladnici by nemal prekročiť limit predovšetkým z dôvodov
bezpečnostných (poisťovňa v prípade poistnej udalosti hradí škodu len do výšky limitu).
Schéma účtu Peniaze

29

MD

OA – Peniaze (pokladnica)

D

PS
Prírastok – príjmy do pokladnice
KS

Úbytok – výdaje z pokladnice

Evidenciu vykonáva pokladník prostredníctvom zápisov do pokladničnej knihy na
základe pokladničných dokladov:

 príjmové pokladničné doklady

o príjem preplatku zálohy na drobný nákup
o tržby v hotovosti
o dotácie pokladnice (výber peňazí v hotovosti z účtu)

 výdajové pokladničné doklady

o platby v hotovosti za drobný nákup, preplácanie cestovného
o výplata miezd
o odvod hotovosti na bežný účet v banke
o výplata záloh na drobný nákup, cestovné

Príklad: Ukážka pokladničnej knihy

Dátum Doklad Účtovný prípad

Príjem

Výdaj

Zostatok

1.1.

Počiatočný stav

10 000,–

2.1.

1001

Tržba za hotové

2 400,–

12 400,–

3.1.

2001

Drobný nákup

250,–

12 150,–

3.1.

1002

Výber na mzdy z účtu

50 000,–

62 150,–

Po skončení pokladničných hodín pokladník vykoná kontrolu a inventarizáciu
pokladničnej hotovosti. Vyhotoví tzv. zápis o pokladničnom skontre, kde uvedie
jednotlivé druhy bankoviek a mincí a zapíše ich počet podľa fyzického stavu v pokladnici.
V zápise sa tiež zaznamená výsledok porovnania s pokladničnou knihou. Najmenej
štyrikrát do roka musí byť vykonaná inventarizácia pokladničnej hotovosti za účasti
inventarizačnej komisie podniku podľa zákona o účtovníctve.

Pri inventarizácii v pokladnici môžeme zistiť inventarizačné rozdiely, ktoré sa
vysporiadajú takto:

-

prebytky – sa zaúčtujú ako Ostatný finančný výnos,

-

manká (pokladničné schodky) – sa zaúčtujú ako Manká a škody na finančnom
majetku.

30

Schéma účtovania v súvahovej položke Peniaze (účtová skupina 21)

Ceniny

Ceniny sú poštové známky, kolky, diaľničné známky, karty na pohonné hmoty, telefónne
karty a stravné lístky. Sledujeme ich v účtovnej skupine 21 – Peniaze. Účtovná jednotky si
môže zriadiť svoj samostatný syntetický účet, napr. 213 – Ceniny.

31

Vf – Ostatné finančné

výnosy

Prebytok v pokladnici

[Príjmový pokladničný doklad]

OA - Pohľadávky

Úhrada faktúr od odberateľa

[Príjmový pokladničný doklad]

Príjmy

Výdaje

OA – Peniaze (pokladnica)

Vp – Výnosové účty

Tržby v hotovosti za
predaný tovar a služby
výrobky
[Príjmový pokladničný doklad]

Np – Nákladové účty

Vyplatené za služby, cestovné,
drobné nákupy z pokladnice

[Výdajový pokladničný doklad]

CZ - Záväzky

Zaplatenie došlých faktúr

[Výdajový pokladničný doklad]

CZ - Zamestnanci

Výplata miezd

[Výdajový pokladničný doklad]

Nf – Ostatné finančné

náklady (manká

a škody)

Schodok v pokladnici

[Výdajový pokladničný doklad]

Schéma účtu cenín

Nákup cenín sa účtuje podľa výdajového pokladničného dokladu, alebo podľa faktúry
ako prírastok aktív (majetku) alebo zvýšenie záväzkov, výdaj cenín do spotreby sa účtuje
podľa vnútorného účtovného dokladu ako zníženie majetku a vznik nákladov (zníženie
výsledku hospodárenia).
Schéma účtovania nákupu a spotreby cenín

MD

OA – Ceniny

D

PS

Prírastok – nákup cenín

KS

Úbytok – výdaj cenín

32

Nf – Ostatné finančné

náklady

Schodok cenín

[Vnútorný účtovný doklad]

Výdaj cenín do spotreby

OA – Peniaze (ceniny)

Nákup cenín

OA – Peniaze (pokladnica)

Nákup cenín za hotové

[Výdajový pokladničný doklad]

Nákup cenín na faktúru

[Faktúra došlá]

Vf – Ostatné finančné

výnosy

Prebytok cenín

[Vnútorný účtovný doklad]

Np – Spotreba materiálu

Spotreba kariet na pohonné hmoty

[Vnútorný účtovný doklad]

Np – Služby

Spotreba kolkov a diaľničných

známok

[Vnútorný účtovný doklad]

Np – Dane a poplatky

Spotreba známok a telef. kariet

[Vnútorný účtovný doklad]

Np – Sociálne náklady

Spotreba straveniek

[Vnútorný účtovný doklad]

CZ - Záväzky

Bezhotovostný platobný styk
Bezhotovostný spôsob znamená, že prevod peňazí medzi odberateľmi, dodávateľmi,
úradmi a ostatnými subjektmi vykonáva banka prostredníctvom bankových účtov
a bankových úverov.
Bankové účty sú peňažné prostriedky účtovnej jednotky uložené v peňažných ústavoch.

Na bankových účtoch sa účtuje o:

 bežných účtoch

Na tento účet podnik ukladá svoje peniaze s tým, aby ich denne využíval na svoje
bežné hospodárenie, banky vykonávajú výplaty a platby len do výšky zostatku na
bežnom účte.

 kontokorentných účtoch

Jedná sa o zmiešaný bežný účet, slúži k preklenutiu krátkodobého nedostatku
peňažných prostriedkov, tento účet môže mať pasívny (záporný) zostatok.
Prostredníctvom neho môže banka poskytnúť tzv. kontokorentný úver. Podnik
čerpá tento úver na základe úverovej zmluvy s bankou, ktorá mu určí výšku
pasívneho zostatku – úverový rámec (limit), do ktorého smie kontokorentný účet
pasívne prejsť. Úver je splácaný automaticky peňažnými prostriedkami, ktoré
plynú na účet.

 termínovaných vkladoch

Podnik „požičia“ banke peniaze na dobu kratšiu než jeden rok, ak vie, že určitú
čiastku nebude v tomto stanovenom období potrebovať.

 devízových účtoch

Podnik ukladá peňažné prostriedky v cudzej mene.

Účty v bankách

Peňažné účty u bánk sa zachytávajú v súvahe v položke Účty v bankách. Tejto položke
odpovedá účtovná skupina 22 – Účty v bankách. Banka vykonáva úhrady na základe
príkazu k úhrade, ktorý podnik banke predloží podpísaný osobami oprávnenými
disponovať bankovým účtom. O stave peňazí a vykonaných pohyboch na účte informuje
banka formou výpisu z účtu (účtovanie na výpise je z pohľadu banky). Výpis z bankového
účtu je účtovný doklad, podľa ktorého účtovná jednotka účtuje pohyb peňazí na
bankových účtoch.

Schéma bankového účtu

 Príjmy

o prijíma platby od odberateľov za dané výrobky, služby, tovar,
o prijíma úroky z vkladov
o odvod hotovosti na účet

 Výdaje

o úhrada faktúr svojim dodávateľom
o platí záväzky voči štátu – dane
o výber hotovosti do pokladnice na mzdy a drobné výdaje
o poplatky za vedenie účtu

33

MD

OA – Účty v bankách

D

PS
Prírastok – platby za pohľadávky
KS

Úbytok – platenie záväzkov

Schéma účtovania na účte Bankové účty

34

Nf – Ostatné finančné

náklady

Bankové poplatky (výlohy)

[Výpis z bankového účtu]

Príjmy

Výdaje

OA – Účty v bankách

OA – Pohľadávky

Úhrada pohľadávok

[Výpis z bankového účtu]

Vf – Výnosové úroky

Prijaté roky z vkladov

[Výpis z bankového účtu]

OA – Prevody medzi

finančnými účtami

(Peniaze na ceste)

CZ - Záväzky

Úhrada záväzkov

[Výpis z bankového účtu]

Nf – Nákladové úroky

Platené úroky z úverov

[Výpis z bankového účtu]

OA – Prevody medzi

finančnými účtami

(Peniaze na ceste)

Zúčtovanie výberu v hotovosti

[Výpis z bankového účtu]

Krátkodobé bankové úvery

Pri financovaní svojich potrieb nevystačia účtovné jednotky spravidla s peňažnými
prostriedkami vlastných zdrojov a preto si požičiavajú peniaze od bánk prostredníctvom
krátkodobých a dlhodobých úverov. Pri požičiavaní peňazí formou úverov je banka v roli
veriteľa a podnik v roli dlžníka. Bankové úvery sú cudzie zdroje podniku.

V účtovnej triede 2 sledujeme krátkodobé bankové úvery so splatnosťou do jedného roku
v účtovnej skupine 23 – Bežné bankové úvery. Je to pasívny účet, ktorého zostatok
predstavuje záväzok (dlh) podniku voči banke. V súvahe krátkodobé bankové úvery
zachytávame v položke Krátkodobé bankové úvery na strane pasív. Počiatočný stav je na
strane Dal, poskytnutie ďalšieho úveru (zvýšenie úveru) sa účtuje na strane Dal,
a splatenie úveru na strane Má dať. Úvery sa splácajú z prostriedkov bežného účtu.
O stave úveru informuje banka výpisom.

Schéma účtu Krátkodobé bankové úvery

Schéma účtovania na Krátkodobom bankovom úvere

35

MD

231 – Krátkodobé bankové úvery

D

Úbytok – splácanie úveru

PS

Prírastok – poskytnutie úveru

KS

CZ – Bežné bankové úvery

CZ – Záväzky

OA – Účty v bankách

Poskytnutie úveru

[Výpis z úverového účtu, Výpis

z bankového účtu]

Úhrada záväzkov

[Výpis z bankového účtu]

Priama úhrada záväzkov z bankového úveru

[Výpis z úverového účtu]

Splátka úveru

[Výpis z úverového účtu, Výpis

z bankového účtu]

Nf – Nákladové úroky

Platené úroky z úverov

[Výpis z bankového účtu]

Prevody medzi finančnými účtami – Peniaze na ceste

Prevody medzi finančnými účtami – Peniaze na ceste slúžia k časovému vyrovnaniu –
k preklenutiu časového intervalu medzi skutočným pohybom peňazí a dňom príchodu
výpisu z banky (eviduje peniaze v dobe od vydania pokladničného dokladu a oznámenia
banky o vykonanej transakcii):

 pri prevode medzi bankovými účtami a pokladnicou,

 pri prevode medzi bankovými účtami a bankovými úvermi,

 pri prevode medzi vlastnými účtami vedenými u viacerých bánk.

Schéma účtovania na účte Peniaze na ceste

a) Výber peňazí z účtu do pokladnice

b) Odvod peňazí z pokladnice na účet

36

OA – Bankové účty

OA – Peniaze na ceste

OA – Pokladnica

1. výber hotovosti z účtu

[Príjmový pokladničný

doklad]

2.

zúčtovanie výberu

hotovosti

[Výpis z bežného účtu]

OA – Pokladnica

OA – Peniaze na ceste

OA – Bankový účet

2. zúčtovanie odvodu

hotovosti

[Výpis z bežného účtu]

1. odvod hotovosti

[Výdajový pokl. doklad]

6 – ZÁSOBY (podstata, členenie, oceňovanie, účtovanie)
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

Zásoby : súčasť obežného majetku, nie sú určené pre dlhodobé používanie, ich potreba
súvisí s bežnou prevádzkovou činnosťou,

Zložky zásob sa :



jednorázovo spotrebúvajú



vytvárajú vo výrobnej , inej činnosti podniku,



vznikajú premenou z iných majetkových zložiek.

Môžu byť kryté vlastnými alebo cudzími zdrojmi.

Zásoby sa členia na skupiny (podľa oceňovania) :


nakupované,



vyrobené vlastnou hospodárskou činnosťou,



ostatné.

Vymedzenie zásob :

1. Skladovaný materiál : - suroviny
- pomocné látky,
- prevádzkové látky,
- náhradné dielce,
- obaly,
- hnuteľné veci s dobou použiteľnosti do 1 roka,
- drobný hmotný majetok.

2. Rozpracovaná výroba : - nedokončená výroba,
- polotovary vlastnej výroby.
3. Tovar
4. Výrobky
5. Zvieratá

Oceňovanie zásob

Zásoby sa oceňujú v zásade v historických cenách :


Nakupované : v skutočných obstarávacích cenách



Zásoby vytvorené vlastnou činnosťou : vlastnými nákladmi



Ostatné (obstarané bezplatne, prebytky, odpad, ai. :na základe odborného
odhadu.

Viesť zásoby na sklade v historickej cene možno spôsobmi:



individuálne obstarávacie ceny



metóda FIFO (rovnaký druh)



priemerom

37

V rámci jedného syntetického účtu nemožno používať súbežne metódu priemeru
a metódu FIFO.
Vyskladnenie zásob sa vždy oceňuje v cenách, v ktorých sa zásoby oceňujú na sklade.

Evidencia a účtovanie zásob

Dôsledná evidencia a zúčtovanie :
- v priebehu účtovného obdobia,
- ku dňu zostavenia účtovnej závierky.
Kolobeh zásob :


nakupované : - nákup,

- skladovanie,
- vyskladnenie.


vytvorené vlastnou činnosťou : - vytvorenie,

- skladovanie,
- predaj.
Účtovanie : Trieda 1 - Zásoby
11 - Materiál
12 - Zásoby vlastnej výroby
13 - Tovar
19 - Opravné položky k zásobám

Účtovanie obstarania a úbytkov – spôsoby :


spôsob A



spôsob B

Inventarizácia a

analytická evidencia zásob

Inventúra zásob : fyzická, dokladová
Inventarizácia zásob plní úlohy :


overuje sa ňou, či ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa skutočné stavy zásob
zhodujú so stavmi v účtovníctve,



zisťuje sa ňou : - reálnosť ocenenia zásob,

- doloženie stavu účtovnými dokladmi,
- podklady pre účtovné prípady,
- dôvody pre zmenu metódy oceňovania.
Inventarizačné rozdiely :


manko,



prebytok,



škoda,



prirodzený úbytok.

Analytická evidencia - vedie sa :


podľa druhov, skupín na skladových kartách



podľa potrieb finančného riadenia podniku

AE obsahuje najmä : identifikáciu zásob, ich označenie, dátum obstarania, dátum
vyskladnenia, používaný spôsob oceňovania, údaje o množstve.

38

7 - DLHODOBÝ MAJETOK
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
Vymedzenie dlhodobého majetku
Dlhodobý majetok - doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania, pri
vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok.
Člení sa na :


dlhodobý nehmotný majetok



dlhodobý hmotný majetok



dlhodobý finančný majetok



dlhodobé pohľadávky

Dlhodobý nehmotný majetok :


zriaďovacie náklady



aktivované náklady na vývoj



softvér



oceniteľné práva



goodwill

( nad 2 400 eur, doba použiteľnosti dlhšia ako rok)

Dlhodobý hmotný majetok :


pozemky, stavby



samostatné hnuteľné veci, súbory



pestovateľské celky



základné stádo, ťažné zvieratá



lomy pieskovne, rekultivácia

( nad 1 700 eur, doba použiteľnosti dlhšia ako rok)

Dlhodobý finančný majetok :


cenné papiere



pôžičky v konsolidovanom celku



súbory hnuteľných a nehnuteľných vecí prenajímaných ako celok



dlhodobé pôžičky



umelecké diela, zbierky, pozemky určené na dlhodobé uloženie voľných peňažných
prostriedkov.

Dlhodobý majetok sa účtuje v účtovej triede 0.

Oceňovanie DM
Podľa zákona o účtovníctve :


obstarávacou cenou



vlastnými nákladmi



reprodukčnou obstarávacou cenou

Obstaranie dlhodobého majetku – spôsoby:


kúpou



vytvorením vlastnou činnosťou

39



bezodplatným nadobudnutím (darovaním)



preradením z osobného používania do podnikania (u individuálnych podnikateľov)



finančným leasingom (zmluva o nájme s následnou kúpou)

Účtovanie obstarania prostredníctvom účtovej skupiny 04.
Odpisovanie
Dlhodobý majetok po zaradení do užívania prenáša svoju hodnotu postupne a dlhodobo
do výrobkov, resp. výkonov, ktoré sa realizujú prostredníctvom DM, pričom dochádza
k jeho opotrebeniu.

Odpisy vyjadrujú mieru opotrebenia za účtovné obdobie a zároveň predstavujú trvalé
zníženie hodnoty DM. Peňažné vyjadrenie miery opotrebenia – odpisy.

Opotrebenie : fyzické
morálne
Odpisy:


daňové



účtovné

Odpisový plán – odpisovanie nepriamo cez účet oprávok.
Z odpisovania sú vylúčené položky podľa daňového zákona.

Vyraďovanie
DM sa od doby zaradenia do užívania vedie na príslušnom majetkovom účte a na účte
oprávok k DM sa účtuje znižovanie jeho hodnoty vplyvom opotrebenia, a to až do výšky
jeho vstupnej ceny.

Vyradenie: - už plne odpísaného DM
- pred jeho odpísaním

Vyradenie DM : - predajom
- likvidáciou
- bezodplatným prevodom (darovaním)
- v dôsledku manka a škody
- preradením z podnikania do os. užívania

40

Z POSTUPOV UCTOVANIA :

V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o
a) dlhodobom majetku,
b) obstaraní dlhodobého majetku,
c) poskytnutých preddavkoch na dlhodobý majetok,
d) oprávkach k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobého hmotnému majetku,
e) opravných položkách k dlhodobému majetku.

V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o dlhodobom majetku, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo
alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, alebo ku ktorému má právo užívania.

Účtovanie obstarania dlhodobého majetku

Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných
na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov.

Preddavky na dlhodobý majetok poskytnuté - Dlhodobé aj krátkodobé preddavky - sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 05 –
Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok

Na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho
uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním nie sú
kurzové rozdiely.

Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické
zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, najmä na:



prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku,



prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, odvody za trvalé/dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pre zariadenie staveniska, dopravné, montážne práce a clo,



zostatková cena stavebného objektu, alebo jeho časti likvidovaného v dôsledku novej stavby, vrátane nákladov na
likvidáciu sa zahrnie do nákladov na novú stavbu



zabezpečovacie a konzervačné práce, alebo udržiavacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní
dlhodobého hmotného majetku,

neúčtujú sa a nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku


penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd
súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,



náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,



náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,



náklady na biologickú rekultiváciu,



kurzové rozdiely,



úroky.

Na účte 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku sa účtujú nadobudnuté cenné papiere a podiely v obstarávacej
cene, ako aj obstaranie finančného majetku hmotnej povahy (umelecké diela, pozemky, zbierky obstarané za účelom
dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov).

Účtovanie vyradenia dlhodobého majetku
Zostatková cena pri vyradení DNM a DHM, ktorý nie je plne odpísaný, sa účtuje najmä na ťarchu účtov:



pri predaji na 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

 pri likvidácii alebo pri prevode podľa osobitných predpisov na 551 – Odpisy dlhodobého

nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku



pri darovaní na 543 – Dary,



pri vecnom vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva na 367– Záväzky z upísaných nesplatených cenných
papierov a vkladov



pri mankách a škodách na 549 – Manká a škody,



pri prevode do osobného užívania na 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa

Pri predaji dlhodobého finančného majetku sa cena, v ktorej sa účtuje na príslušných účtoch účtovej skupiny 06 – Dlhodobý
finančný majetok, účtuje na ťarchu účtu 561 – Predané cenné papiere a podiely.

41

Účtovanie dlhodobého majetku na analytických účtoch
a)

podľa jednotlivých zložiek dlhodobého majetku,

b)

podľa účelu ustanoveného osobitnými predpismi alebo vyplývajúceho z požiadaviek riadenia účtovnej jednotky,

c)

ak je účtovná jednotka nájomcom, osobitne tento majetok

d)

osobitne majetok daný do zálohy alebo ktorým sa iným spôsobom ručí za záväzky.

Odpisovanie dlhodobého majetku

DNM a DHM sa odpisuje na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Zostatková

hodnota sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobého hmotnému majetku.

Účtovné odpisy sa účtujú v prospech účtu účtovej skupiny 07X– Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a

účtovej skupiny 08X – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného
majetku a dlhodobého hmotného majetku; obdobne sa účtuje o odpisoch v účtovníctve nájomcu.

Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho

používania.

Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný

majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje:

-

doba použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom
majetku, technické a morálne zastaranie, zákonné alebo iné obmedzenia.

Podľa meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby
odpisovania.

Daňové odpisy vyčíslené podľa ustanovení zákona o dani z príjmov sa v účtovníctve neúčtujú a ich kvantifikácia je potrebná
len pre ich zahrnutie do základu dane z príjmov.

ÚČTOVANIE PRI OCEŇOVANÍ MAJETKU

Dlhodobý majetok a jeho technické zhodnotenie ocenené:



obstarávacou cenou,



reprodukčnou obstarávacou cenou



vlastnými nákladmi



reálnou hodnotou, sa účtuje na príslušných účtoch majetku.

DNM a DHM novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený ROC, účtuje sa so

súvzťažným zápisom na príslušný účet oprávok. Ak ide o neodpisovaný dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri
inventarizácii ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou účtuje sa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 – Ostatné
kapitálové fondy.

Ocenenie jednotlivého DNM a DHM sa zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za

účtovné obdobie sú vyššie ako 1 700,- € a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady
neprevyšujúce uvedenú sumu sa môžu účtovať ako:

a)

technické zhodnotenie,

b)

služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok,

c)

náklady na hospodársku činnosť, ak ide o dlhodobý hmotný majetok.

O trvalom znížení hodnoty DNM a DHM sa účtuje prostredníctvom odpisov, ak nejde o škodu.

O prechodnom znížení hodnoty DNM a DHM sa účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pomocou
opravných položiek na účtoch účtovej skupiny 09X, napríklad o znížení ceny z dôvodu predpokladanej nižšej predajnej ceny
ako je ocenenie majetku v účtovníctve.

42

8 - ZÚČTOVACIE VZŤAHY
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
V

účtovej triede 3 sa účtujú :

a) dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky z obchodných vzťahov, napríklad

voči odberateľom; poskytnuté preddavky dodávateľom účtované v účtovej skupine
31-Pohľadávky okrem preddavkov na dlhodobý majetok; rozlíšenie na dlhodobé
pohľadávky a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti
sa vykoná na analytických účtoch k

jednotlivým účtom,

b) krátkodobé záväzky z obchodných vzťahov, napríklad krátkodobé záväzky voči

dodávateľom, prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov účtované v účtovej
skupine 32 - Záväzky,

c) v účtovej skupine 33 pohľadávky a záväzky voči zamestnancom vrátane

sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, fondu zamestnanosti a garančného
fondu; zúčtovanie s orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa
vzťahuje na účtovnú jednotku, zamestnancov a spoločníkov v obchodných
spoločnostiach, ktorí sú zároveň v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti; účtová
skupina 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a
zdravotného poistenia nezahŕňa zúčtovanie voči spoločníkom v obchodných
spoločnostiach zo závislej činnosti,

d) v účtovej skupine 34 priame dane, nepriame dane, poplatky, dotácie na obstaranie

dlhodobého majetku a dotácie na hospodársku činnosť,

e) v účtovej skupine 35 poskytnuté krátkodobé pôžičky v rámci konsolidovaného

celku, pohľadávky za upísané vlastné imanie, krátkodobé pohľadávky voči
spoločníkom a členom a pohľadávky zo združenia podľa zmluvy o združení,

f) v účtovej skupine 36 krátkodobé záväzky z prijatých pôžičiek v rámci

konsolidovaného celku, záväzky voči spoločníkom a členom a záväzky zo združenia
podľa zmluvy o združení,

g) v účtovej skupine 37 pohľadávky a záväzky z predaja podniku, pohľadávky z

emisie dlhopisov, ako i iné pohľadávky a záväzky, ktoré nie sú účtované na účtoch
predchádzajúcich účtových skupín,

h) v účtovej skupine 38 účtovné prípady časového rozlíšenia nákladov a výnosov na

zabezpečenie nezávislosti jednotlivých účtovných období,

Analytické účty sa vytvárajú podľa jednotlivých dlžníkov a veriteľov, ich rovnorodých
skupín a podľa jednotlivých druhov mien.

43

Poznámka: v účtovej skupine 31– Pohľadávky sa účtujú:
-

dlhodobé pohľadávky aj krátkodobé pohľadávky z obchodných vzťahov

-

rozlíšenie na dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu
k dohodnutej dobe splatnosti sa vykoná na analytických účtoch k jednotlivým účtom,

343 – Daň z pridanej hodnoty

 v prospech účtu

sa účtuje podľa dokladov daňová povinnosť účtovnej jednotky z

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie voči daňovému úradu a to so
súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 311 – Odberatelia, 315 – Ostatné
pohľadávky,335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 378 – Iné pohľadávky alebo na
ťarchu účtov v účtových triedach 0XX, 1XX a 5XX, ak zdaniteľné plnenie sa
uskutočnilo pre vlastnú potrebu účtovnej jednotky alebo pri bezplatnom plnení v
prospech iných osôb. V prospech účtu 343 sa účtuje aj vrátenie dane z pridanej
hodnoty z dôvodu nadmerného odpočtu alebo preplatku dane z pridanej hodnoty.

 na ťarchu účtu

343 sa účtuje nárok voči daňovému úradu na odpočet dane z

pridanej hodnoty v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane z pridanej
hodnoty daň na vstupe zaúčtoval, a to so súvzťažným zápisom v prospech účtov
321 – Dodávatelia, 325 – Ostatné záväzky, 379 –Iné záväzky, 471 – Dlhodobé
záväzky v rámci konsolidovaného celku, 474 – Záväzky z nájmu a 479 – Ostatné
dlhodobé záväzky.

VŠEOBECNE:

MD

343 – Daň z pridanej hodnoty

D

Na strane MD účtujeme ak ide o:

Na strane D účtujeme ak ide o:

- nákup tovaru, materiálu, služieb

- predaj (dodanie) tovaru, výrobkov

- nárok na odpočet DPH

- poskytovanie služieb

- vrátenie dane, preplatok dane

DAŇ NA VSTUPE

DAŇ NA VÝSTUPE

- prijaté zdaniteľné plnenie

- uskutočnené zdaniteľné plnenie

44

9 – KAPITÁLOVÉ ÚČTY A DLHODOBÉ ZÁVÄZKY
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
V účtovej triede 4 sa účtujú:

a) základné imanie, kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku, oceňovacie rozdiely,

prevedené výsledky hospodárenia, výsledok hospodárenia v schvaľovaní,

b) rezervy,
c) dlhodobé bankové úvery,
d) dlhodobé záväzky,
e) odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka,
f) vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

Na účte 411 – Základné imanie sa účtuje základné imanie a jeho zmeny. Osobitne na

analytických účtoch účtu 411– Základné imanie sa vedie:

a) základné imanie vytvorené vkladmi,
b) základné imanie vytvorené zo zisku,
c) základné imanie v členení na zapisované a nezapisované do obchodného

registra,

d) podľa jednotlivých spoločníkov a členov družstva, ktorí vložili vklad alebo im

bol vklad zvýšený zo zisku.

Na účte 412 – Emisné ážio - rozdiel medzi menovitou hodnotou vydaných akcií a

sumou platenou za akcie pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií alebo
vkladov.

Na účte 413 – Ostatné kapitálové fondy - ostatné kapitálové vklady peňažné aj

nepeňažné, ktoré pri ich vytvorení nezvyšujú základné imanie podniku. V prospech účtu
sa účtujú najmä prijaté dary, členské podiely v družstvách na družstevnú bytovú
výstavbu a štátny príspevok. Analytické účty k účtu 413 sa vedú podľa jednotlivých
kapitálových fondov s osobitným sledovaním darov, členských podielov a štátneho
príspevku.

Na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov sa účtuje podľa

zásad pre členenie CP, podielov a derivátov.

Na účte 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín:
 kladný/ záporný rozdiel medzi uznaným ocenením a účtovným ocenením ich

vecného vkladu pri jeho vložení do obchodnej spoločnosti alebo družstva,

 zvýšenie alebo zníženie hodnoty cenného papiera a podielu pri zvyšovaní/

znižovaní ZI obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Na účte 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení sa účtuje
v zanikajúcej účtovnej jednotke.

Na účte 417– Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov sa účtuje rezervný fond
(Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov).

Na účte 418 – Nedeliteľný fond z kapitálových vkladov sa účtuje nedeliteľný fond
(Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov).

45

Na účte 419 – Zmeny základného imania - v súlade s účtovaním v časti účtovanie
zmien ZI, a tvorby rezervného fondu a nedeliteľného fondu. Analytické účty sa vedú
podľa jednotlivých vkladateľov, ktorí sa zaviazali vložením vkladu zvýšiť základné
imanie.

V účtovej skupine 42 – Fondy tvorené zo zisku

421 – Zákonný rezervný fond - vytváranie a dopĺňanie rezervného fondu z

účtovného zisku podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov).

K účtu 427– Ostatné fondy sa vedú analytické účty podľa jednotlivých

vytvorených fondov. Fondy podľa predchádzajúcich odsekov sa netvoria a nečerpajú na
ťarchu nákladov a výnosov.

Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní - rozdelenie účtovného zisku

alebo usporiadanie účtovnej straty.

Zisťovanie výsledku hospodárenia v účtovníctve

Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata.

Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných

na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov
591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných
nákladov.

Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok

hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk alebo účtovná strata, sa zistí ako rozdiel
výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej
triedy 5.

Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok

hospodárenia z:

a) hospodárskej činnosti,
b) finančnej činnosti,
c) mimoriadnej činnosti.

Účtovanie dlhodobých záväzkov

Na účtoch účtovej skupiny 46 – Bankové úvery sa účtujú bankové úvery, ktoré

majú dlhodobý charakter (doby splatnosti dlhšie ako jeden rok).

Na účtoch účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky sa účtujú záväzky z

obchodného i neobchodného styku s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

Na účte 471 – Dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku sa účtujú záväzky

voči účtovnej jednotke v konsolidovanom celku.

Na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu - tvorba a použitie sociálneho fondu.

Povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

46

10 - ÚČTOVANIE NÁKLADOV A VÝNOSOV
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
Náklady :
Náklady podniku – účelné a účelové vynaloženie ekonomických zdrojov pri
uskutočňovaní podnikových výkonov v peňažnom vyjadrení.
Členenie nákladov :


druhové členenie



účelové členenie



podľa miesta vzniku a zodpovednosti



kalkulačné členenie.

1. Druhové členenie

nákladov vyjadruje prvotnú (druhovú) formu nákladov pri ich

vstupe do činnosti podniku z vonkajšieho prostredia :


spotreba materiálu



spotreba práce a služieb



mzdové a ostatné osobné náklady



odpisy majetku



finančné náklady.

2. Účelové členenie

– súvisí s rozhodovaním a kontrolou primeranosti vynaložených

nákladov (úspora – prekročenie nákladov).
Členenie do okruhov činnosti : hlavnej, pomocnej, vedľajšej,..)
3. Podľa miesta vzniku a

zodpovednosti

– priradenie ku konkrétnym vnútropodnikovým

útvarom.
4. Kalkulačné členenie

– vychádza z posúdenia príčinnej súvislosti nákladov s určitým

výkonom :

- jednotkové – súvis s konkrétnym druhom výkonu
- režijné – priebeh činnosti v širšej súvislosti.

Úloha účtovníctva v oblasti nákladov je poskytnúť informácie, ktoré uspokojujú :


požiadavky na ich prezentáciu externým používateľom v účtovnej závierke (výkaz
ziskov a strát)



požiadavky vyplývajúce zo záväzných právnych predpisov (účtovných, daňových)



všeobecné uznávané účtovné zásady



nevyhnutnú ochranu podniku pred zverejňovaním informácií týkajúcich sa jeho
vnútornej štruktúry (útvarovej, výrobkovej)

Zásady účtovania nákladov
Na účtoch nákladov v účtovej triede 5 sa účtuje o všetkých nákladoch, ktoré s daným
účtovným obdobím časovo a vecne súvisia, t.j. časovo rozlíšených.

Členenie nákladov v

účtovníctve :



Náklady na hospodárskej činnosti - ktoré súvisia s pravidelne sa opakujúcimi
bežnými aktivitami, majú vecnú a časovú súvislosť



Náklady na finančnú činnosť – finančné operácie úrokové, kurzové, z predaja
cenných papierov



Náklady na mimoriadnu činnosť – vyskytujú sa náhodne, mimoriadne, napr. manká,
škody, zmeny v spôsobe účtovania, dôsledky reorganizácie.

47

Všeobecné zásady pre účtovanie nákladov :


vznik a zvýšenie – MD, zníženie D (resp. –MD)



účtujú sa narastajúcim spôsobom od začiatku do konca účtovného obdobia



vznik nákladov spôsobuje buď zníženie aktív, alebo zvýšenie záväzkov



konečný stav účtov nákladov na D účtu 710



náklady sa zásadne účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia



náhrady vynaložených nákladov minulých - do výnosov bežného obdobia



náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich období, treba časovo rozlíšiť.

Výnosy

Výnosy - peňažné vyjadrenie ekvivalentu realizovaných výkonov, ktoré predstavujú
definitívne overenie účelovosti nákladov.
Výnosy znamenajú prírastok majetku, ktorý vzniká realizáciou podnikových výkonov –
predajom výrobkov, tovarov, poskytovaním prác a služieb.

Členenie výnosov v účtovníctve :


Výnosy z hospodárskej činnosti, ktoré súvisia s pravidelne sa opakujúcimi bežnými
aktivitami, majú vecnú a časovú súvislosť: tržby, úroky, dividendy, poplatky, iné
výnosy (vyradenie majetku,...)



Výnosy z finančnej činnosti – výnosy z dlhodobého finančného majetku



Výnosy z mimoriadnej činnosti – vyskytujú sa náhodne, mimoriadne, napr. nároky
na úhrady manká, škody, zmeny v spôsobe účtovania, dôsledky reorganizácie.

Všeobecné zásady pre účtovanie výnosov :


vznik a zvýšenie – D, zníženie MD (resp. –D)



účtujú sa narastajúcim spôsobom od začiatku do konca účtovného obdobia



vznik výnosu spôsobuje buď zvýšenie aktív, alebo zníženie záväzkov



konečný stav účtov výnosov na D účtu 710



výnosy sa zásadne účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia



výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich období, treba časovo rozlíšiť.

Časové rozlíšenie
Náklady a výnosy sa zásadne účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia.
Pritom platia zásady :


Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich období sa časovo rozlišujú vo forme
nákladov budúcich období a výdavkov budúcich období



Výnosy a príjmy ktoré sa týkajú budúcich období sa časovo rozlišujú vo forme
výnosov budúcich období a príjmov budúcich období



Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových
položiek v zásade časovo rozlíšených. V praxi aj komplexné náklady budúcich období.



Na zúčtovanie účtovného prípadu časového rozlíšenia musia byť známe tri
podmienky: vecné vymedzenie – titul, výška, obdobie, ktorého sa týka



Účty časového rozlíšenia podliehajú dokladovej inventúre, pri ktorej sa posudzuje
ich výška a zdôvodnenie

48

11 - ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
Činnosť podniku je : - nepretržitý proces,
- v účtovníctve zobrazovaný.
Výsledný produkt procesu spracovania informácií vo finančnom účtovníctve je účtovná
závierka.

Účtovná závierka predstavuje : zhrnutie údajov z bežných účtovných zápisov
k súvahovému dňu a ich usporiadanie do ročných účtovných výkazov.

Súvahový deň – deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je posledný deň
účtovného obdobia.

Účtovná uzávierka
Ročné účtovné výkazy sú zostavované po účtovnej uzávierke.

Účtovná uzávierka–súbor prác spojený s uzatvorením bežného účtovníctva a predstavuje:


uzatvorenie účtovných kníh ku koncu účtovného obdobia



prípravu podkladov na zostavenie účtovných výkazov.

Práce sa opakujú ku koncu každého účtovného obdobia a majú zabezpečiť :


správnosť a úplnosť údajov zaúčtovaných v účtovných knihách,



výpočet a zaúčtovanie dane z príjmov



uzatvorenie účtovných kníh



vyhotovenie účtovných výkazov



archivácia účtovných písomností (dokladov, účtovných kníh a výkazov)

1. Správnosť a úplnosť údajov – úkony :



inventarizácia



usporiadanie inventarizačných rozdielov



zúčtovanie opravných položiek



časové rozlíšenie nákladov a výnosov (zásada akruálnosti)



zaúčtovanie dohadných položiek



zaúčtovanie kurzových rozdielov.

2. Daň z príjmov
Daň je považovaná za náklad, ktorý podnik musí vynaložiť a považuje sa tak za úhradu,
ktorú platí podnik štátu za ním poskytované služby (prostredníctvom daňových
inštitúcií).
Základ dane sa zisťuje mimo systém účtovníctva : výsledok hospodárenia pred
zdanením sa vypočíta akorozdiel výnosov a nákladov (účtovné triedy 5 a 6) predtým, ako
sa účty týchto účtovných tried uzatvoria a ich konečné stavy sa prevedú do ZÚ 710 – Účet
ziskov a strát.

Pre výpočet dane z príjmov sa zistí výsledok hospodárenia v členení :
- z bežnej činnosti : - hospodárskej činnosti
- finančnej činnosti
- z mimoriadnej činnosti.
Po vypočítaní daňovej povinnosti sa vypočítaná daň z príjmov zaúčtuje do nákladov

49

3. Uzatvorenie účtovných kníh
Postup :



overenie formálnej správnosti bežných účtov



odsúhlasenie údajov denníkov s údajmi hlavnej knihy



zostavenie predvahy



uzatvorenie hlavnej knihy :

Uzatvorenie účtovných kníh :

-

zistenie obratov strán Má dať a Dal syntetických účtov

-

zistenie konečných zostatkov účtov aktív a pasív (účet 702)

- zistenie konečných stavov nákladov a výnosov (účet 710)

-

zistenie celkového výsledku hospodárenia (účet 710), ako rozdiel celkových
nákladov a celkových výnosov a jeho prevod podvojným zápisom na účet 702

4. Vyhotovenie účtovných výkazov, zostavujú sa účtovné výkazy :

- Súvaha – záväzné číselné označenie : Úč POD 1-01
- Výkaz ziskov a strát : Výsledovka Úč POD 2-01
- Poznámky, ktorých súčasťou je výkaz – Prehľad peňažných tokov (cash flow)

5. Archivácia

-

Uloženie písomností do zbierky listín, archivácia

-

Zaslanie výkazov a výročnej správy do Obchod-ného registra

-

Usporiadanie účtovných dokladov, účtovných kníh, iných záznamov a uloženie
v účtovnom archíve.

Účtovná závierka

Riadnu účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvoria :



Účtovné výkazy : - Súvaha

- Výkaz ziskov a strát



Poznámky : vrátane Prehľadu peňažných tokov

Cieľ účtovnej závierky – poskytovať informácie o finančnej situácii, zmenách vo finančnej
situácii podniku, ktoré slúžia pre používateľov.

Kritériá na zostavenie účtovnej závierky :

-

zrozumiteľnosť

- prehľadnosť a preukázateľnosť

-

pravdivý a verný obraz o majetku, záväzkoch, o výsledku hospodárenia a finančnej
situácii účtovnej jednotky

1. S

Ú V

A H A

Požiadavky na súvahu :



uplatnenie bilančnej zásady – správnosť súvahy z formálne a vecne



zabezpečenie verného a pravdivého obrazu finančnej, výnosovej situácie a zmien
vo finančnej situácii podniku.

Uplatnenie bilančnej zásady – správnosť súvahy z formálne a vecne



zásada jasnosti a prehľadnosti súvahy



zásada pravdivosti súvahy



zásada súvahovej (bilančnej kontinuity)

50

FORMA, ŠTRUKTÚRA A

OBSAH

V praxi sa uplatňuje účtovná forma – výkaz SÚVAHA Úč POD 1-01 pre podnikateľov.
Základná funkcia súvahy – poskytovať k určitému dňu (statický pohľad) prehľad o
finančnej a majetkovej situácii v podniku.

Zachovanie určitých vzťahov – „obsah analýzy súvahy“, napr. :

 neobežný majetok by mal byť financovaný z vlastných zdrojov

 prekapitalizovanie podniku – vlastné zdroje prinášajú malý výnos

 cudzie zdroje – podkapitalizovanie podniku – insolventnosť

 krátkodobé pohľadávky a hotovosti majú prevyšovať krátkodobé záväzky

 cudzie zdroje nižšie ako objem obežný majetok

 finančný majetok kryje krátkodobé záväzky

 pomer neobežného a obežného majetku

2. VÝKAZ ZISKOV A

STRÁT

Výkaz Súvaha sám nevyjadruje príčinu vzniku zisku alebo straty.
Proces tvorby výsledku hospodárenia výsledku a príčiny úspešného či neúspešného
hospodárenia sú dané nákladmi a výnosmi podniku za účtovné obdobie, ktoré sa sledujú
na účtoch nákladov a výnosov.

FORMA, ŠTRUKTÚRA A

OBSAH

Všeobecne obsahuje v požadovanej miere podrobnosti tieto základné údaje :


náklady



výnosy



výsledok hospodárenia – zisk alebo stratu.

Formálne usporiadanie položiek
- praktická účtovná forma, t.j. forma dvojstrannej tabuľky, v ktorej sa vykazujú položky
nákladov (v druhovom alebo účelovom členení) na jednej strane a položky výnosov na
druhej strane (horizontálne usporiadanie).

Štruktúra výsledovky je daná štruktúrou nákladov a výnosov :


podľa nákladových druhov



podľa účelu vynaloženia (činnosť, výroba, zásobovanie, správa, odbyt)

V našej praxi Výkaz ziskov a strát Úč POD 2-01 uplatňuje druhové členenie nákladov
potrebné pre finančné účtovníctvo formou odpočtu.

3. POZNÁMKY
Predstavuje bližšie rozvedenie obsahu Súvahy a Výkazu ziskov a strát.
Obsahuje :


všeobecné údaje



informácie o účtovných metódach a všeobecných účtovných zásadách



doplňujúce informácie k výkazom



prehľad peňažných tokov

Proces zostavovania a overovania účtovnej závierky - harmonogram prác účtovnej
závierky

51

Druh zavierky:
Riadna účtovná závierka
Mimoriadna účtovná závierka ku dňu:


zrušenie podniku bez likvidácie



deň pred likvidáciou, konkurzom



skončenia likvidácie, konkurzu.

Overovanie a zverejňovanie údajov účtovnej závierky
Spoľahlivosť výkazov, správ a účtovných podkladov je overovaná nezávisle - auditom
účtovnej závierky.
Účtovnú závierku musia mať overenú organizácie stanovené zákonom o účtovníctve.
Audítor overuje :


či údaje v účtovnej závierke a vo výročnej správe pravdivo odrážajú stav majetku
a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia,



či účtovníctvo bolo v účtovnom období vedené úplne, preukazným spôsobom
a správne.

Audítor:


postupuje podľa audítorských štandardov, okrem zákona o audítoroch a zákona
o účtovníctve, resp. ďalších noriem



vyhotovuje písomnú správu



uvádza výrok audítora.

Zverejňovanie údajov
Podniky, ktoré musia mať účtovnú závierku overenú audítorom, sú povinné zverejňovať
údaje z účtovnej závierky v Obchodnom vestníku a uložiť v zbierke listín v obchodnom
registri.

52

12 - HARMONIZÁCIA ÚČTOVNÍCTVA

1. Procesy medzinárodnej harmonizácie účtovníctva
2. Harmonizácia účtovníctva v rámci Európskej únie
3. Celosvetová harmonizácia účtovníctva

4. Americké všeobecne účtovné zásady (US GAAP)
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

1. Procesy medzinárodnej harmonizácie účtovníctva

Globalizácia - proces rozvoja a prehlbovania medzinárodných ekonomických vzťahov
v celosvetovom meradle.
Je sprevádzaná:
-

medzinárodnou ekonomickou integráciou, t.j. vzájomným a postupným

prepájaním, prispôsobovaním a zbližovaním národných ekonomík,

-

voľným pohybom tovarov, kapitálu a pracovných síl,

-

vznikom nadnárodných spoločností, ktoré prenikajú na národné trhy výrobných
faktorov,

-

prenikaním informačných a komunikačných technológií do všetkých sfér
hospodárskeho a spoločenského života a ďalšími procesmi, ktoré vedú k liberalizácii
a konkurencieschopnosti vo svetovom obchode.

Prejavy :



narastá aj význam ekonomických informácií, ktoré poskytuje

finančné účtovníctvo, a najmä výstup z neho, t.j. účtovná závierka



mení sa systém regulácie účtovníctva



dochádza k harmonizácii účtovníctva - k vytváraniu

medzinárod-ného (resp. nadnárodného) účtovníctva.

Priebeh harmonizácie účtovníctva :

Proces medzinárodnej harmonizácie účtovníctva vo svete prebieha v niekoľkých smeroch,
ktoré sa prejavujú ako:
1. harmonizácia v rámci určitého spoločenstva krajín (napr. v rámci EÚ, v rámci krajín

Južnej Afriky, Ázie, Južnej Ameriky, ai.

2. celosvetová harmonizácia účtovníctva, v ktorej sú dva ucelené súbory štandardov:

a) Medzinárodné účtovné štandardy (angl.: International Accounting Standards –

IAS),

b) Americké všeobecne uznávané účtovné zásady (US GAAP).

2. Harmonizácia účtovníctva v

rámci EÚ

Pre oblasť účtovníctva boli v rámci EÚ vypracované 3 základné smernice Rady EÚ, ktoré
v súčasnosti tvoria akýsi kódex účtovnej legislatívy EÚ. Ide o tieto smernice:

-

štvrtá smernica Rady EÚ o účtovnej závierke spoločnosti niektorých právnych noriem,

(ďalej len smernica o účtovnej závierke),

53

-

siedma smernica Rady EÚ o konsolidovanej účtovnej závierke (ďalej len smernica

o konsolidovanej účtovnej závierke),

-

ôsma smernica Rady EÚ o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať

povinné overovanie podkladov účtovníctva (ďalej len smernica o požiadavkách na
audítorov).

1. Štvrtá smernica Rady EÚ je určujúcim prvkom v procese harmonizácie účtovníctva

a audítorstva v krajinách EÚ. Bola prijatá v roku 1978 a týka sa účtovnej závierky.
V súlade s uvedenou smernicou musí účtovná závierka poskytovať taký obraz
o majetkovej, finančnej a výnosovej situácii spoločnosti, ktorý zodpovedá skutočným
pomerom.

Kompletná účtovná závierka obsahuje tieto súčasti:

a) súvaha,
b) výkaz ziskov a strát,
c) výkaz vysvetľujúci buď:

 všetky zmeny vo vlastnom imaní, alebo

 zmeny vo vlastnom imaní iné ako tie, ktoré vznikajú z kapitálových

transakcií s vlastníkmi a z rozdeľovania vlastníkom,

d) výkaz peňažných tokov,
e) bilančná politika a vysvetľujúce poznámky.

Súvaha (balance sheet) informuje používateľa informácií o finančnej situácii podniku
k dátumu zostavenia súvahy.

Výkaz ziskov a strát (income statement) informuje používateľa informácií o výnosnosti
(ziskovosti) podniku za dané účtovné obdobie.

Výkaz zmien vo vlastnom imaní (statement of changes in equity) podniku informuje
používateľa informácií o zmenách vo vlastnom imaní v danom účtovnom období.

Výkaz peňažných tokov (cash flow statement) podniku informuje používateľa informácií
o peňažných tokoch počas daného účtovného obdobia.

Bilančná politika a vysvetľujúce poznámky (accounting policies and explanatory notes).
Táto súčasť účtovnej závierky obsahuje:

a) poznámky k výkazom účtovnej závierky (t.j. k súvahe, výkazu ziskov a strát, k výkazu

zmien vo vlastnom imaní, výkazu peňažných tokov),

b) prezentáciu bilančnej politiky účtovnej jednotky.

54

3. Celosvetová harmonizácia účtovníctva
Celosvetová harmonizácia účtovníctva má dva ucelené súbory štandardov:

a) Medzinárodné účtovné štandardy (IAS),
b) Americké všeobecne uznávané účtovné zásady (US GAAP).

Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS)
Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards – IAS) predstavujú
celosvetovo platné účtovné normy, ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy
(International Accounting Standards Board – IASB) so sídlom v Londýne.

Rámcová osnova zostavovania a prezentácie účtovnej závierky je teoretický základ pre
všetky IAS. Jej hlavný význam je v definovaní pojmov, ktoré sa používajú v IAS. Na ňu
naväzujú jednotlivé štandardy, z ktorých každý rieši konkrétnu problematiku (doteraz bolo
prijatých 41 IAS). Prvý štandard vznikol v roku 1974 s účinnosťou od roku 1975.

Výrazná zmena nastáva na začiatku 21. storočia, keď sa Rada pre medzinárodné účtovné
štandardy rozhodla vydávať Medzinárodné štandardy finančného vykazovania
(International Financial Reporting Standards – IFRS), namiesto doterajších IAS.

Sústavu Medzinárodných štandardov finančného vykazovania tvoriť:

1. Samotné IFRS, ktoré sa vydávajú od roku 2002 namiesto IAS,
2. doteraz platné IAS, vrátane rámcovej osnovy, ktoré sa už v budúcnosti nebudú

vydávať, zostávajú však v platnosti, pokým sa nenahradia, alebo nezrušia.

3. Interpretácie konzultačných orgánov IASB, t.j. stáleho interpretačného výboru

International Financial Reporting Interpretations Committee – IFRIC, ktorý aktuálne
posudzuje účtovné problémy vznikajúce pri odlišnom, alebo neprijateľnom riešení
v dôsledku chýbajúceho záväzného návodu pri jednotlivých účtovných štandardoch.

Zoznam Medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS) :
RÁMCOVÁ OSNOVA PREZENTÁCIE ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky
IAS 2 Zásoby
IAS 7 Výkazy peňažných tokov
IAS 8 Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby
IAS 10 Udalosti o súvahovom dni
IAS 11 Zákazková výroba
IAS 12 Dane z príjmov
IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia
IAS 17 Lísingy
IAS 18 Výnosy
IAS 19 Zamestnanecké požitky
IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci
IAS 21 Vplyv zmien kurzov cudzích mien
IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery
IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách
IAS 25 Účtovanie finančných investícií (zrušený v roku 2001)
IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov
IAS 27 Konsolidované a individuálne účtovné závierky
IAS 28 Investície do pridružených podnikov
IAS 29 Finančné vykazovanie v hyperinflačných ekonomikách

55

IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní
IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia
IAS 33 Zisk na akciu
IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roku
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku
IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva
IAS 38 Nehmotný majetok
IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie
IAS 40 Investície v nehnuteľnostiach
IAS 41 Poľnohospodárstvo
IFRS 1 Prvé uplatnenie IFRS
IFRS 2 Platby na základe podielov
IFRS 3 Podnikové kombinácie
IFRS 4 Poistné zmluvy
IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti
IFRS 6 Prieskum a posudzovanie ložísk nerastných surovín
IFRS 7 Finančné nástroje : zverejňovanie
IFRS 8 Prevádzkové segmenty

4. Americké všeobecne uznávané účtovné zásady (US GAAP)

Americké všeobecne uznávané účtovné zásady – US Generally Accepted Accounting
Principies (US GAAP) – predstavujú ucelený národný systém regulácie účtovníctva v USA.
Vznikli preto, aby zabezpečili poskytovanie informácií predovšetkým majiteľom
(akcionárom).

US GAAP obsahujú rozsiahly súbor prijatých predpokladov, účtovných zásad a metód,
odporúčaní, a praxou overených postupov účtovania a finančného vykazovania, ktorý je
založený na zvykovom práve. Finančné výkazy zostavené v súlade s US GAAP sa uznávajú na
kapitálových trhoch celého sveta.

Účtovníctvo USA je založené na piatich hlavných zásadách:

1. Historické ceny (historické náklady)
2. Vykazovanie výnosov z bežnej činnosti
3. Časová zhoda
4. Úplnosť zverejňovania
5. Požiadavky na informácie prezentované v účtovnej závierke

Napriek tomu, že pri stanovovaní obsahu a formy účtovnej závierky je istá voľnosť, existujú
určité všeobecné požiadavky kladené na informácie účtovnej závierky, a to:

a) významnosť, čo znamená, že účtovná závierka musí obsahovať informácie, ktoré sú

významné pre používateľa informácií,

b) náklady kontra úžitok, čo znamená, že náklady vynaložené na získanie informácií sa

porovnávajú s užitočnosťou tejto informácie pre používateľa,

c) priemyselné zvyklosti, čo znamená, že pri štruktúre výkazov účtovnej závierky sa

poradie položiek určuje v nadväznosti na overené praktiky jednotlivých odvetví,

d) opatrnosť, čo znamená, že pri uskutočňovaní odhadov číselných údajov účtovnej

závierky sa na vykázanie vyberie z najpesimistickejších variantov ten
najpravdepodobnejší.

56

Účtovnú závierku podľa US GAAP tvoria obvykle tieto súčasti:

-

súvaha (balance sheet),

-

výkaz ziskov a strát (income statement),

-

výkaz peňažných tokov (statement of cash flows),

-

výkaz súhrnného výsledku (statement of comprehensive income),

-

poznámky (foot notes).

OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO

TÉZY SÚ IBA POMÔCKOU

57