DOC

Vypracované otázky na skúšku (r.2011)

Formát: DOC
Veľkosť: 499 kB
Pridané: 2013
Stiahnutí: 3 517

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

Okruhy otázok ku skúške z predmetu
Všeobecná ekonomická teória

Skúšajúci: Ing. Eva Ivanová, CSc.
Okruhy otázok:

O t á z k y z predmetu Všeobecná ekonomická teória pre šk. rok 2004/2005

1.)A Vymedzte predmet VET. Objasnite ekonomickú kategóriu výrobné zdroje.
B Podstata ekonomického cyklu, jeho fázy. Magický štvoruholník.

2.)A Definujte ekonómiu ako spoločenskú vedu. Metodológia ekonómie a metódy skúmania ekonómie.
B Medzinárodná deľba práce. Svetové hospodárstvo.

3.)A Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôznych typoch hospodárstva.
B Monopol, oligopol, dôsledky ich pôsobenie v ekonomike.

4.)A Cena alternatívneho výstupu a hranice produkčných možností ekonomiky. Efektívnosť.
B Dokonalá a nedokonalá konkurencia. Formy nedokonalej konkurencie.

5.) A Trh - vymedzenie pojmu. Úloha trhu v ekonomike, formy trhov.
B Integrácia v západnej Európe. Jednotný európsky trh.

6.) A Trhový mechanizmus, podstata a prvky. Trhové subjekty. Trhová konkurencia.
B Banková sústava. Úloha bánk v ekonomike. Národná banka Slovenska a jej menová politika.

7.) A Definujte dopyt na trhu výrobkov a služieb, krivka dopytu, zákon dopytu.
B Podstata inflácie, formy inflácie. Meranie inflácie. Dôsledky inflácie v ekonomike

8.) A Analyzujte ponuku na trhu výrobkov a služieb. Krivka ponuky a zákon ponuky.
B Vysvetlite princíp investičného multiplikátora a akcelerátora a ich využitie v ekonomike.

9.) A Trhová rovnováha a nerovnováha. Rovnovážna cena. Prejavy trhovej nerovnováhy.
B Monetárna politika, nástroje monetárnej politiky.

10.) A Celková užitočnosť, hraničná užitočnosť. Teoretické prístupy k meraniu užitočnosti.
B Ekonomický rast, zdroje ekonomického rastu.

11.) A Rovnováha spotrebiteľa. Indiferenčné krivky, rozpočtová priamka.
B Agregátny dopyt, agregátna ponuka. Makroekonomická rovnováha.

12.) A Elasticita dopytu a ponuky. Cenová a dôchodková elasticita.
B Peniaze, podstata a funkcia peňazí. Peňažné agregáty.

13.) A Vymedzte pojem firmy, jej ekonomickú a právnu podstatu. Cieľ firmy. Formy podnikania podľa
vlastníctva a organizačnej formy.
B Peňažný trh, dopyt a ponuka peňazí. Úloha národnej banky v ekonomike.

14.) A Teoretické zdroje ekonomickej teórie. Stručný vývoj ekonómie ako vedy.
B Nezamestnanosť, príčiny a formy nezamestnanosti. Phillipsova krivka.

15.) A Náklady firmy , príjmy firmy. Zisk. Rovnováha firmy.
B Agregátny dopyt, jeho zložky odlišnosť od trhového dopytu. Agregátna ponuka.

16.) A Nedokonalá konkurencia. Formy nedokonalej konkurencie.
B Makroekonomické výsledky a ich meranie. Vymedzenie a objasnenie základných kategórií.

17.) A Výrobné faktory, trh výrobných faktorov, cena výrobných faktorov.
B Úloha štátu v trhovej ekonomike. Zásahy štátu do trhového mechanizmu.

18.) A Trh práce a cena práce.
B Spotreba, spotrebná funkcia. Hraničný sklon k spotrebe.

19.) A Trh pôdy. Renta, nájomné, cena pôdy.
B Úspory. Funkcia úspor. Hraničný sklon k spotrebe a hraničný sklon k úsporám.

20.) A Trh kapitálu. Úrok. Kapitalizácia aktív. Faktory ovplyvňujúce investovanie.
B Inflácia, podstata, príčiny, dôsledky. Cenový index, index spotrebiteľských cien, index cien výrobcov.

21.) A Dôchodky, rozdeľovanie dôchodkov. Hmotný blahobyt a kvalita života.
B Investície. Činitele pôsobiace na úroveň investícií.

22.) A Elasticita dopytu a ponuky na trhu tovarov a služieb. Cenová a dôchodková elasticita.
B Peňažný trh. Dopyt po peniazoch, ponuka peňazí. Rovnováha na peňažnom trhu.

1A) Vymedzte predmet VET. Objasnite ekonomickú kategóriu výrobné zdroje.

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov
a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny spoločnosti. Úlohou ekonómie je skúmať ekonomické
a sociálne vzťahy a na základe poznania faktorov, ktoré ich ovplyvňujú, navrhovať opatrenia, aby
riešenie ekonomických problémov prispievalo k úspešnému vývoju ekonomiky a tým, k zvyšovaniu
sociálneho blahobytu. Poskytuje teoretické poznatky na diagnostikovanie, poznanie podstaty
problémov, ale aj návody na prípravu praktických opatrení pre hospodársku prax.

Ekónómia študuje výrobný proces. Aby tento proces nastal je treba:
Výrobné zdroje (inputy) – je to všetko, čo treba vniesť do výrobného procesu.
Delíme ich:
1. Pôda a prírodné zdroje – sú to dary prírody pre výrobné procesy.
Zahŕňajú pôdu, zdroje energie, minerálne látky a neenergetické zdroje. 3 vstupy do
2. Práca – cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na produkciu tovarov výrobného
a služieb. Kvalita a množstvo práce sú ovplyvnené fyzickými a procesu
duševnými schopnosťami človeka INPUTY
3. Kapitál – sú to výrobné statky, ktoré sa produktívne využívajú pre (výrobné faktory)
výrobe statkov a služieb. Môže mať vecnú, ale aj peňažnú podobu.

Výstup výrobného procesu je OUTPUT.
- výstupy – materiálna podoba VÝROBOK

nemateriálna podoba SLUŽBA

1B) Podstata ekonomického cyklu, jeho fázy. Magický štvoruholník.

HNP meriame celkovú výkonnosť ekonomiky. Ročný rast tejto veličiny, vyjadrený percentuálne
vyjadruje tempo ekonomického rastu. Tento rast sa dosahuje pri určitej cenovej hladine
a zamestnanosti resp. miere nezamestnanosti.
Veľkosť veličín sa v časových obdobiach líši, môže klesať, stúpať alebo stagnovať.
V ekonomickom vývoji pozorujeme dve skutočnosti:
1.

z dlhodobého hľadiska

sa presadzuje celkový trend k rastu ekonomiky, daný rastom

zdrojov (výrobných faktorov, zdokonaľovania technológií).
2.

z krátkodobého hľadiska

prebieha konkrétny vývoj skutočného národohospodráskeho

outputu nerovnomerne, v podobe vlnenia, výkyvov určitej opakujúcej sa pravidelnosti.

Vývoj ekonomiky, kt. prebieha v podobe opakujúcich sa výkyvov nazývame cyklickým a jeho
jednotlivej vlne, hovoríme ekonomický cyklus, pozostáva z niekoľkých fáz. Pre hodnotenie
naznačených skutočností sa používajú základné ekonomické indikátory, ku ktorým patrí:

vývoj priemyselnej výroby

vývoj zamestnanosti, resp. miera zamestnanosti

vývoj cien

vývoj zahraničného obchodu

vývoj hrubých domácich investícií

Ekonomický cyklus sa skladá zo 4 fáz.
Základnými fázami sú expanzia a recesia, ďalšími dvoma vrchol expanzie, kt. predstavuje horný
bod obratu v ekonomickom cykle a dno recesie, kt. ohraničuje dolný bod obratu. Táto fáza je aj
akýmsi „oddychovým obdobím“.

Magický štvoruholník – vývoj dokázal, že dlhodobé udržanie priaznivých výsledkov vo všetkých 4
fázach súčasne je nereálny a že je potrebné obetovať jeden cieľ, aby sa dosiahol žiadúci výsledok
v splnení jedného cieľa. Túto súvislosť je možné zobraziť pomocou tzv. magického štvoruholníka

2A) Definujte ekonómiu ako spoločenskú vedu. Metodológia ekonómie a

metódy skúmania

ekonómie.

Definícia ekonómie:
- spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivca i spoločnosti ako celku
o využívaní vzácnych výrobných zdrojov na produkciu užitočných tovarov a služieb a ako ich
rozdeľuje medzi rozličné skupiny spoločnosti.

Metodológia ekonómie, používané metódy a

úskalia

Fázy pri aplikácii vedeckých metód v ekonómií:
-

pozorovanie

analýza

formovanie hypotéz

experiment a testovanie

metóda syntézy

ekonomické modelovanie

Analýza – je rozklad celku na jeho jednotlivé časti a prvky s cieľom dokonalejšieho poznania
subčastí systému.
Syntéza – spájanie čiastkových poznatkov a vytváranie ekonomickej teórie.
Indukcia – odvodenie z jednotlivých javov záver, ktorý je platný všeobecne.
Dedukcia – uplatnenie všeobecného záveru na jednotlivý jav.
Komparatívne metódy – vychádzajú z pozorovania v čase a priestore, na základe čoho sa dospieva
k identifikácii ich spoločných, resp. rozdielnych stránok.
Nástrahy v

ekonómii

Metódy skúmania ekonómie:
Procesy: - pozorovania, analýzy

experimet a testovanie

metóda syntézy a ekonomické modelovanie

2B) Medzinárodná deľba práce. Svetové hospodárstvo.

Výsledkom medzinárodnej deľby práce je medzinárodný obchod. Rozsah zapojenia krajiny do
medzinárodnej deľby práce závisí od prírodných, historických, technických, ekonomických aj
politických podmienok. Dnes už každá krajina závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje
v špecializácii a kooperácii výroby.
Tieto ekonomické vzťahy vyúsťujú do ekonomickej interdependencie. Jej podstatou je vzájomná
závislosť štátov od ekonomickej spolupráce.
Ďalším dôsledkom medzinárodnej deľby práce je integrácia. Chápeme ju ako spájanie,
zjednocovanie prvkov, častí do jedného vyššieho celku.
Medzinárodná ekonomická integrácia je proces postupného vzájomného prepájania,
prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr
a proces postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru
vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu.
Medzinárodný obchod zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín
v rámci medzinárodného ekonomického zoskupenia (EÚ, CEFTA). Prínos z medzinárodného
obchodu je v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina z rôznych
dôvodov nie je schopná vyrobiť.

3A) Triáda ekonomických problémov a

ich riešenie v

rôznych typoch hospodárstva.

Základom vyspelej ekonomiky je deľba práce. Deľba práce je zložitá sieť ekonomických vzťahov
a procesov v ekonomike. Ekonomické vzťahy treba riadiť (triáda ekonomických problémov).

čo vyrábať – určujú spotrebitelia. Aké výrobky.

ako vyrábať - určuje konkurencia. Akú technológiu použijeme.

Pre koho vyrábať – určuje na základe dopytu a ponuky.

Každá ekonomika si musí vytvoriť svoj systém ako riešiť tieto otázky. Musí vytvárať určité zákony.
V rámci ekonomických systémov sa vytvárajú typy ekonomík

Tradičná spoločnosť sa rozhoduje na základe zvykov, tradícií, ktoré sa dedia, odovzdávajú
z generácie na generáciu, takto sa napr. rozhoduje roľník, ktorý vie aj bez vzdelania, čo zasadí po
určitej plodine. Uplatňuje tradíciami zdedenú technológiu a rieši aj otázku pre koho? Časť
produkcie odpredá, časť si ponechá na osobnú a výrobnú spotrebu.
Trhová ekonomika – Na základe príkazov. Opiera sa o princípy slobodného podnikania, čo, ako
a pre koho sa určuje systémom cien, trhov, ziskov a strát.
Centrálne riadená ekonomika (príkazová) – je založená na štátnom vlastníctve a administratívnych
rozhodnutiach hospodárskeho centra a jeho mocenských orgánov.
Zmiešaná ekonomika – má podobu dnes existujúcich všetkých vyspelých trhových ekonomík.
Určujúcim mechanizmom v nich je trhový mechanizmus. V situáciách, kde trh vykazuje
nedokonalosti, kde je nespravodlivý, kde nie je žiadúci, tam zasahuje centrum, štát, prostredníctvom
svojich opatrení. Takto sú prítomné dva riadiace mechanizmy, trhový a centrálny.

3B) Monopol, oligopol, dôsledky ich pôsobenie v

ekonomike.

Monopol – vyjadruje takú situáciu na trhu, keď existuje len jeden výrobca istého tovaru, ktorý
nemá žiadnu konkurenciu a na základe toho môže určovať vysoké ceny. Monopol v ekonomike je
nezdravý a preto štát prijíma protimonopólne opatrenia, aby na trhu zabezpečil konkurenciu.
Zriaďuje orgány, ktoré majú kontrolovať dodržiavanie hospodárskej súťaže.

 Prirodzený monopol

 Administratívny monopol

 Úplný – čistý – monopol

 Tajný monopol

Oligopol: malý počet veľkých konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú takou ekonomickou silou,
že obmedzujú vstup ďalších firiem na trh.

 Homogénny – vyrabajú identické al. skoro identické produkty

 Heterogénny – niekoľko firiem dodáva čiastočne odlišný produkt.

Monopol, oligopol a monopolostická konkurencia existujú v nedokonalej konkurencii.

Monopolistická konkurencia – tzv. diferenciácia produktu – sa vyskytuje na trhu istého tovaru,
ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia. Tento tovar je diferencovaný napr. obalom, dizajnom alebo
farbou.

Dôsledky v ekonomike:

predáva za vyššie ceny, než aké by boli v podmienkach dokonalej konkurencie

nevyrába sa najnižšími možnými nákladmi, lebo nemajú konkurenciu

nevýrába sa také množstvo, kt si žiada dopyt. Objem výroby je menší jako optimálny

4A) Cena alternatívneho výstupu a hranice produkčných možností ekonomiky. Efektívnosť.

Cena alternatívneho výstupu
Každé rozhodnutie, že niečoho bude viac, je zároveň rozhodnutím, že niečoho bude menej. Urobili
sme tak za cenu obetovanej príležitosti, teda za cenu ďalšej najlepšej alternatívy, ktorej sme sa
dobrovoľne vzdali. V ekonómii tiež nazývanej cena alternatívneho výstupu, alebo alternatívne
náklady.
Hranica produkčných možností
– vzniká v dôsledku obmedzenosti celkových zdrojov – zobrazuje všetky dostupné kombinácie
dvoch statkov, ktoré sa môžu vyrobiť pri daných výrobných zdrojoch a technológiách.
Problém nedostatku (vzácnosti) a výberu možno ilustrovať pomocou krivky PPF, t.j. krivky hraníc
produkčných možností. Nazýva sa aj transformačná krivka, lebo predstavuje transformáciu
obmedzených zdrojov z jedného použitia na iné použitie.

A A -
B -
Y X -
X Y -

B
Zákon efektívnosti vychádzajúc z poznatkov o krivke PPF možno vymedziť pojem efektívnosti
ekonomiky. Efektívnosť je taká, v ktorej sa neplytvá a plne sa využívajú výrobné zdroje.
Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke hraníc produkčných možnosti, dosahuje tzv. alokačnú
efektívnosť - Paretovo optimum. Je stav v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny
objem statkov a uspokojenia , nemožno zvýšiť výrobu jedného statku bez toho, aby sa neznížila
výroba druhého statku. Efektívna je ekonomika ktorá sa nachádza na hranici krivky PPF.

4B) Dokonalá a

nedokonalá konkurencia. Formy nedokonalej konkurencie.

Trhová konkurencia:
Je proces, kde sa stretávajú rozdielne záujmy trhových subjektov.
Dokonalá konkurencia: Nastáva vtedy, keď sa na trhu nachádza veľa drobných výrobcov
a spotrebiteľov. Výrobcovia vyrábajú rovnorodé (homogénne) výrobky. Vstup a výstup na trhu je
voľný. Je tu dokonalá informovanosť o cenách.
Nedokonalá konkurencia: Na trhu sa nachádza veľa predávajúcich, ktorí predávajú diferencované
výrobky. Vstup a výstup z trhu už nie je voľný. Subjekty používajú nástroje na zabránenie vstupu
a výstupu. Vznikajú silné ekonomické subjekty, ktoré svojou ekonomickou silou bránia vstupu do
odvetvia.

Formy nedokonalej konkurencie:
- Monopol: vyjadruje takú situáciu na trhu, keď existuje len jeden výrobca istého tovaru, ktorý
nemá žiadnu konkurenciu a na základe toho môže určovať vysoké ceny. Monopol v ekonomike je
nezdravý a preto štát prijíma protimonopólne opatrenia, aby na trhu zabezpečil konkurenciu.
Zriaďuje orgány, ktoré majú kontrolovať dodržiavanie hospodárskej súťaže.

Oligopol: malý počet veškých konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú takou ekonomickou silou,
že obmedzujú vstup ďalších firiem na trh.

Monopolistická konkurencia - tzv. diferenciácia produktu – sa vyskytuje na trhu istého tovaru,
ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia. Tento tovar je diferencovaný napr. obalom, dizajnom alebo
farbou.

5A) Trh – vymedzenie pojmu. Úloha trhu v

ekonomike, formy trhov.

Trh umožňuje kupujúcim a predávajúcim robiť dohody a uskutočňovať transakcie, ktorých
následkom je cena a množstvo predaného tovaru.
Trh je sprievodným znakom vzniku tovarovej výroby. Tovarová výroba je produktom deľby práce.
Vývoj dopytu viedol k tomu, že výrobcovia sa začali špecializovať, lebo nemohol každý vyrábať
všetko, čo potreboval. Nastala špecializácia výroby a trh sprostredkovával výmenu. Trh ako produkt
tovarovej výroby sa rozvíjal a zdokonaľoval súčasne s rozvojom spoločenskej deľby práce
v národnom a medzinárodnom meradle. Trh je určitá sféra ekonomiky – výroba, obeh, trh.
Formy a

typy trhov.

Z územného členenia:
-

miestny

regionálny

národný

medzinárodný

trh integračných zoskupení

svetový

Z hľadiska premetu kúpy a predaja
-

trh výrobkov a služieb

trh výrobných faktorov, samostatné trhy, trh práce, trh pôdy, trh kapitálu

finančný trh (národný trh: peňažný a kapitálový, zahraničný: devízoví a trh drahých kovov)

Poľa počtu sledovaných tovarov
-

čiastkový (jeden druh tovaru, ropa, pšenica)

agregátny (trh všetkých tovarov a služieb)

Podľa organizovanosti:
-

organizované trhy (burza)

neorganizované, neformálne trhy

Z hľadiska podmienok fungovania komponentov trhu:
-

voľný

regulovaný trh (dopyt, ponuka a cena sú úradné)

Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodárstvom
-

legálny (oficiálny)

nelegálny (čierny)

5B) Integrácia v

západnej Európe. Jednotný európsky trh.

Po 2. svetovej vojne si demokratické vlády zvolili cestu ekonomickej a politickej integrácie.
Začiatky integrácie spadajú do rokov 1945 – 1950, kedy vznikli Organizácia pre európsku
hospodársku spoluprácu a roku 1949 Európska rada.

V r. 1948 začala fungovať Colná únia Beneluxu, kt. združovala Belgicko, Holandsko
a Luxembursko.

Prvé kroky sa uskutočnili na základe podnetu Jeanna Monneta, kt. stál na čele fr. národnej
plánovacej organizácie. Navrhol, aby produkcia uhlia a ocele Fr. a Nem. Sa riadila je jedného
nadnárodného orgánu. Plán podporili i Tal. A krajiny Beneluxu a na základe Parížskej dohody z r.
1951 vzniklo v r. 1952 Európske spoločenstvo uhlia a ocele – EZUO – Montánna únia. Vznik
predstavuje sektorovú integráciu.

Tieto krajiny v r. 1957 podpisujú Rímske dohody ustanovujúce Európske spoločenstvo atómovej
energie – Euratom a Európske hospodárske spoločenstvo-EHS. Tak vznikajú tri spoločenstvá. Po
splynutí inštitúcií ESUO a EHS sa vytvorila podoba Európskeho spoločenstva – ES – 1967

Od 1.1.1993 je nahradená zmluvou o Európskej únii a namiesto ES sa používa názov Európska únia
– EU.
EÚ za účelom realizovař ciele má vytvorené inštitúcie:

Európska rada – predstavitelia vlád členských štátov EÚ

Rada EÚ – prizývaní ministri jednotlivých rád

Európsky parlament

Európsky súdny dvor

- Európsky dvor auditorov

Jednotný trh –
Chýbajúci jednotný trh sa stal závažnou prekážkou pri vytváraní hospodárskej a menovej únie. V r.
1985 sa Komisiou spoločenstva formuluje ekonomický program známy pod pojmom Biela kniha
o dovŕšení jednotného trhu. Jednotný trh – jedná sa o zjednotenie národných systémov regulovania
ekonomiky, čo znamená značný zásah do suverenity členských krajín.
Program dopĺňa Jednotný európsky zákon – r. 1987
Jednotný trh začal fungovať zač. 1993
Cieľom je spojenie individuálnych trhov v jeden, vytvorenie dynamického rozširujúceho sa trhu
a dosiahnutie pružnosti trhu, aby ľudské a materiálne zdroje plynuli do tých ekonomických sfér, kde
je možno očakávať najväčší ekonomický prínos.

6A) Trhový mechanizmus, podstata a

prvky. Trhové subjekty. Trhová konkurencia.

Trhový mechanizmus: súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov, ktoré vedie k vzájomnej
koordinácii, relatívne nezávislých rozhodnutí 2 základných subjektov v ekonomike výrobcov
a spotrebiteľov.
Prvky trhového mechanizmu - základom je trhové správanie týchto všetkých subjektov:
-

trhové subjekty

trhová konkurencia

dopyt

ponuka

trhová cena

Trhové subjetky

: 2 základné subjekty:

1. Spotrebiteľ, domácnosť – spotrebiteľ prejavuje spotrebiteľsku aktivitu
2. Firma, výrobca – firma ponuka výrobky, výrobná aktivity.

Základná informácia pre tieto 2 subjekty je cena.

Trhová konkurencia:
Je proces, kde sa stretávajú rozdielne záujmy trhových subjektov.
Cenová konkurencia – základným nástrojom konkurenčného boja je cena.
Necenová konkurencia – Subjekty využívajú iné nástroje ako cena. napr. predaj na splátky, zľavy
pri odbere väčšieho množstva, reklama, kvalitný výrobok.
Dokonalá konkurencia: Výrobcovia vyrábajú rovnorodé výrobky. Vstup a výstup na trhu je voľný.
Nedokonalá konkurencia: Na trhu sa nachádza veľa predávajúcich, ktorí predávajú diferencované
výrobky.

6B) Banková sústava. Úloha bánk v

ekonomike. Národná banka Slovenska a

jej menová

politika
Bankovú sústavu - tvoria:


Centrálna banka – Národná banka Slovenska



Obchodne bany – komerčné

V ekonomike každej krajiny pôsobí isté množstvo bánk, ktoré majú rôzne zameranie, líšia sa svojou
ekonomickou silou.
Peňažné ústavy a vzťahy medzi nimi vytvárajú istý bankový systém.
Centrálna banka – plní osobitné poslanie, čím sa líši od obchodných bánk. Jej úlohou je:


Maximalizovať zisk, nie je obchodne zameraná /neposkytuje bežné služby/



Plní nadradené postavenie, má dohliadajúcu funkciu nad ostatnými obchodnými bankami



Centrálna banka nekonkuruje obchodným bankám, ostatným fyzickým osobám poskytuje

iba výnimočne určité služby.

Centrálna banka je bankárom vlády, ale po právnej stránke nepodlieha vláde a je podriadená
parlamentu. Spolupracuje s vládou, pokiaľ ide o monetárnu politiku.
Úloha bánk v

ekonomike

Banka je právnická osoba, ktorá poskytuje úvery a prijíma vklady od klientov.
Ďalšie úlohy:

 Nákup a predaj devízových prostriedkov buď na svoj účet al. Pre klientov, uschováva ich

 Vykonáva platobný a zúčtovaní styk, vykonáva poradenskú činnosť

Úlohy NBS:
1.

emisná činnosť – výhradné právo vydávať bankovky

menová politika – vykonáva monetárnu politiku, stanovuje podmienky na splácanie

a poskytovanie úverov úrokové sadzby

stanovenie devízovej politiky

spravovanie zlatých devízových zásob štátu

dohliadanie na komerčné banky

7A) Definujte dopyt na trhu výrobkov a

služieb, krivka dopytu, zákon dopytu

DOPYT:
Vytvára spotrebiteľ. Je súhrn tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť pri
určitej cene. Závisí od ceny, ale aj od toho aké máme príjmy.
Dopyt označujeme Dx = f(P, I, X, Pn, T, F)
P – cena
I – dôchodok, príjem
X – množstvo subjektov pôsobiacich na trhu
Pn – cena tovarov náhradných
T – záujmy, záľuby
F – súhrn rôznych faktorov ako sezónnosť, miesto kde žijeme
P Cena
Krivka dopytu vyjadruje závislosť množstva a ceny

Q Množstvo tovaru požadované
Zákon dopytu
Ak ceny tovarov rastú (a nemenia sa príjmy obyvateľov) žiadané množstvo klesá.
Ak ceny tovarov klesajú ( a ostatné premenné sa nemenia) žiadané množstvo stúpa.

Dopyt delíme na:
-

individuálny – jedného spotrebiteľa po jednom výrobku

čiastkový – jedného spotrebiteľa po jednom produkte (napr. trh automobilov, potravín)

agregátny – dopyt všetkých spotrebiteľov po všetkých produktoch.

Makroekonómia skúma agregátny trh.

7B) Podstata inflácie, formy inflácie. Meranie inflácie. Dôsledky inflácie v

ekonomike

Inflácia je makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny výrobkov a
služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek.
O inflácii hovoríme ak vzrastie cena určitého tovaru a tento nárast je kompenzovaný poklesom
cien iných tovarov.
Inflácia je makroekonomický jav a týka sa cenovej hladiny ako celku a nie jednotlivých cien.
Cenová hladina vyjadruje úroveň cien všetkých výrobkov a služieb, ktoré sa v hospodárstve
v danom čase nakupujú a predávajú. Jej vývoj sa zisťuje cenovými indexami.
Cenový index – priemer individuálnych cien vybraného koša výrobkov a služieb v dvoch
obdobiach. Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:

 Index spotrebiteľských cien – CPI

 Index cien výrobcov – PPI

 Cenový deflátor – HNP

Infláciu meriame pomocou CPI
Index spotrebiteľských cien – CPI,: meria náklady na trhový kôš statkov a služieb
It = CPIt – CPIt-1 . 100 (vyjadrujeme v percentách)
CPTt-1
It – miera inflácie v roku t

Index cien výrobkov – PPI: meria sa ním hladina na úrovni veľkoobchodu, resp. výrobku.
Za súhrnný cenový index považujeme deflátor - HNP: porovnáva nominálny a reálny produkt.

Dopyt ovplyvňujú:
-

cena tovaru

množstvo tovaru

na trhu

výška príjmov

móda, zvyky,

Formy inflácie
Z hľadiska príčin rozlišujeme infláciu na:
-

dopytovú resp. dôchodkovú - je vyvolaná zvyšovaním výdavkov spotrebiteľov

ponukovú resp. nákladovú - dochádza k nej až keď skutočný produkt je pod úrovňou
potenciálneho produktu. Spôsobuje to zvýšenie nákladov.

Možno ju štrukturovať:

 Miernu, kt. je charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu cien. Je

akceptovateľná.

 Cválajúca – alebo galopujúca, kt. je dvojciferná až trojciferná spôsobuje ťažkosti

v peňažnom obehu. Je neekonomické si ponechávať hodnoty v peniazoch.

 Hyperinflácia – kt. je štvor – až viacciferná a znamená rozpad peňažného obehu, zrútenie

hosp. väzieb a pod.

Dôsledky inflácie ovplyvňujú všetky sféry ekonomického života a vyvolávajú sociálne napätie.
Inflačný rast cien stále prerozdeľuje dôchodky medzi rôzne skupiny obyvateľstva, čo má hlavne
dopad na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Sú ovplyvňované nielen fixné dôchodky, ale aj mzdy
a platy, lebo cenová hladina spotrebných tovarov a služieb rastie rýchlejšie ako nominálne mzdy.

Nákladová inflácia – dochádza k nej aj keď skutočný produkt je pod úrovňou potenciálneho
produktu. Sposobuje to zvýšenie nákladov.

Philipsova krivka – vyjadruje závislosť medzi mierou inflácie a mierou nezamestananosti. Názov
je podľa novozélandského ekonóma A.W. Philipsa, kt. sa posúsil kvantifikovať, šo určuje mzdovú
infláciu. Veľa diskusí vedie k tomu že jeho krivka platí len pri potláčanej inflácii a nezamestnanosti
a nedá sa aplikovať pri chronickej inflácii. Povodný tvar obhajujú keynesovce, kt. zdorazňujú
nedobrovoľnú nezamestnanosť.Monetaristi vychádzajú z prirodzenej miery nezamestnanosti

8 A) Analyzujte ponuku na trhu výrobkov a

služieb. Krivka ponuky a

zákon ponuky.

Ponuka – je súhrn tovarov a služieb na trhu. Ponuku predstavujú výrobcovia, predávajúci,
dodávatelia tovaru a služieb, ktorý prichádzajú na trh s určitým množstvom tovaru a chcú ho predať
za výhodnú cenu.
Ponuku značíme: Sx=(P, C, Pn, O, B)
P – cena
C – výrobné náklady
Pn – cena tovarov substitútov (náhradné)
O – organizácia trhu
B – ostatné faktory

cena (P)

krivka ponuky

Q množstvo tovarov ponúkaných

Pri vyšších cenách je ponúkané množstvo vyššie.
Pri nízkych cenách je ponúkané množstvo nižšie.

Ponuka sa delí na:
-

individuálnu

čiastkovú – jeden druh tovaru a služby od viacerých firiem.

agregátnu – všetky tovary a služby. Sleduje ju makroekonómia.

8B) Vysvetlite princíp investičného multiplikátora a

akcelerátora a

ich využitie v

ekonomike.

Multiplikačný efekt má každý výdavok v ekonomike, ktorý vyvoláva reťazovú reakciu výdavkov
v ďalších oblastiach ekonomiky. Tento efekt sa prejavuje v raste zamestnanosti a celého dôchodku.
K tejto teórii možno postupovať dvojako:ako k teórii, ktorej úlohou je:

 Zobraziť súbor vzťahov, kt. treba kvantifikovať. Ide o kvantitatívny prístup.

 Vysvetliť jeden aspekt určovania národného dochodku. Ide o kvalitatívny prístup.

Podstata multiplikátora spočíva v tom, že rast dochodku, zamestnanosti a spotreby je násobkom –
výsledkom multiplikačného efektu – prírastku investícií.
Investičný multiplikátor vyjadruje výsledok multiplikačného efektu prírastku investícií na rast
dochodku, zamestnanosti a spotreby.

Akcelerátor – Podstata akcelerátora je v tom, že prírastok dochodkov a teda aj dopytu vplýva na
zrýchlenie, akceleruje rast investícií. Vyjadruje závislosť medzi rastom dochodkov a rastom
investícií.
Akceleráciu zapríičiňujú dve skutočnosti:

doba výroby statkov dlhodobej spotreby¨

doba používania

Akceleračný vzťah sa týka iba tých investícií, kt. vyvolal skutočný alebo očakávaný rast
spotrebiteĺského dopytu – ide o tzv. indukované ivestície. Netýka sa to tzv. autonómnnych
investícii, t.j. takých investícií, ku kt. dochádza predovšetkým na základe rastu počtu obyvateľstva
alebo na základe technických inovácií umožnujúcich zaviest nový výrobok alebo vyrábať staré
výrobky efektívnejšie.

Využitie v ekonomike – poskytnút teoretickú základnu pre takú hospodársku politiku príslušných
vlád, kt. by zabezpečila hladký a bezporuchový chod národného hospodárstva. Ďalšou úlohou je
nájst príčiny, kt. narúšajú superkumulatívny proces a formulovať cesty ich k odstráneniu.

Ponuku ovplyvňujú:
-

cena tovaru

množstvo tovaru na trhu

ceny vstupov – náklady výroby

ziskovosť – t.j. rozdiel príjmov a výdavkov

9A) Trhová rovnováha a

nerovnováha. Rovnovážna cena. Prejavy trhovej nerovnováhy.

Rovnováha na trhu: ak ponuka = dopytu. Množstvo tovaru a cena vyhovuje aj kupujúcim aj
predávajúcim. V bode, kde sa pretína krivka dopytu a ponuky sa nazýva – rovnovážny bod a cena
v ňom sa nazýva – rovnovážna cena (tento stav je výnimočný a krátkodobí).
Rovnovážna cena – na trh vstupujú subjekty, každý s cieľom:
-

kupujúci – vstupuje na trh kúpiť tovar alebo službu za nízku cenu, aby ušetril.

Predávajúci – vstupuje na trh s cieľom predať čo najvýhodnejšie, aby dosiahol zisk.

Nerovnováha na trhu:

Prejav trhovej nerovnováhy:

Cena Cena
D>P

PE = rovnovážna cena
Rovnovážna cena PE
D<P
Rovnovážne množstvo
Množstvo Množstvo

Kupujú dodávajú ponúkaj ú kupujú

Nadbytok tovarov na trhu Nedostatok tovarov na trhu
Nadbytok – keď dodávajú viac ako sa kupuje.

9B) Monetárna politika, nástroje monetárnej politiky.

Monetárna – alebo aj peňažná a úverová politika - reguluje množstvo peňazí v obehu tak, aby
vznikli určité podmienky na rozšírenie alebo obmedzenie úveru. Cieľom je ovplyvňovať efetkívny
dopyt a zamestnanosť.

Opiera sa o :
-

administratívne nástroje – regulácia investičnej činnosti, regulácia spotrebného úveru

trhovoorientované nástroje – miera povinných minimálnych rezerv, kde platí vzťah, že čím

likvidnejšími depozitami banka disponuje, tým vačšiu čiastku si musí ponechat vo forme rezerv

diskontnú politiku – centrálna banka určuje diskontnú sadzbu, t. j. úrokovú mieru, za kt.

poskytuje úver obchodným bankám.

operácie na voľnom trhu – predstavujú nákup, resp. predaj štátnych cenných papierov

s cieľom zníženia alebo zvýšenia množstva peňazí v obehu.

Nástroje monetárnej politiky :
-

stanovenie povinných minimálnych rezerv – centrálna banka stanovuje obchodným bankám

povinnú minimálnu mieru rezerv a tým reguluje množstvo peňazí, ktoré môžu v súlade so
zákonom požičať

operácie na voľnom trhu - predstavujú nákup, resp. predaj štátnych cenných papierov

s cieľom zníženia alebo zvýšenia množstva peňazí v obehu.

Diskontná sadzba – je úroková sadzba, za ktorú Centrálna banka poskytuje úver obchodným

bankám.

10A) Celková užitočnosť, hraničná užitočnosť. Teoretické prístupy k

meraniu užitočnosti.

Užitočnosť

– je úžitková hodnota nejakých predmetov. Užitočnosť dosahuje spotrebiteľ pri

spotrebe tovarov a služieb. Určitý počet uspokojenia, ktorý nadobúda spotrebiteľ pri spotrebe
tovarov a služieb.
Užitočnosť označujeme UTILITY – U

Celková užitočnosť (TU

závisí od prírastku Hraničná užitočnosť (MU): je podiel

spotreby celkového množstva tovarov a prírastku celkovej užitočnosti tovaru X
služieb. TU s množstvom spotrebovávaných k dodatočnému statku, ktorý spotrebovávame.
statkov X rastie až po bod nasýtenia A. MU vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak
sa množstvo spotrebuvávaného tovaru zvýši
o jednotku.
Hraničná užitočnosť má klesajúcu tendenciu.
TU MU

A – bod nasýtenia

A
X X

Gossenove zákony:
Zákon 1. – zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti. Hovorí, že s rastom množstva spotrebovaného
statku, rastie celková užitočnosť a klesá hraničná užitočnosť.
Zákon 2. – Spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť vtedy, ak delí príjem medzi statky tak, aby
dosiahol z každej peňažnej jednotky vydanej na tovar rovnakú užitočnosť.

Otázky merania užitočnosti:
-

Kardinalistická teória – patri Gossen, Jevons, Menger, Marshal, Walros – hovorili, že
užitočnosť sa dá merať a vyjadruje sa číslom.

Ordinalistická teória – Zástancom toho, že užitočnosť nie je merateľná (Alfredo Pareto).

10B) Ekonomický rast, zdroje ekonomického rastu.

Ekonomický rast vyjadruje zvyšovanie hrubého národného produktu v čase.. O ekonomickom
raste môžeme hovoriť vtedy, ak rastie HNP pripadajúce na jedného obyvateľa, t. j. tempo rastu
HNP musí byt vyššie ako tempo rastu obyvatelstva.
Rozlišujeme reálny a potenciálny produkt.

Ekonomický rast sa dosahuje extenzívnym (je zvyšovanie vstupov výrobných faktorov) alebo
intenzívnym (zvyšovanie produkcie na jednotku vstupu) využívaním výrobných faktorov.
Základné zdroje ekonomického rastu:
 Množstvo, kvalita a efektívnosť výrobných faktorov

 Spôsob ich kombinácie a využitia

Technické a technologické zlepšenie umožňujú dokonalejší spôsob výroby, zvýšenie
technologickej úrovne a v konečnom dôsledku posúvajú hranicu produkčných možnosti.

Najdôležitejším zdrojom ekonomického rastu

je vedecko – technologický pokrok.

Ďalším zdrojom je práca. Zvyšovanie počtu prac. síl a ich kvalifikácie závisí od početnosti
obyvateľstva v produktívnom veku, vzdelanostnej úrovne, výrobných tradícii a skúsenosti,
vybavenosti práce technikou, dĺžky pracovného času.

11.A Rovnováha spotrebiteľa. Indiferenčné krivky, rozpočtová priamka.

Spotrebiteľ vstupuje na trh so zámerom nakúpiť tovary a služby na uspokojenie svojich potrieb.
Jeho cieľom je maximalizovať užitočnosť, ktorú mu spotreba statkov prináša.
Rovnováha spotrebiteľa znamená, že spotrebiteľ nemohol uskutočniť lepšiu voľbu. Kombinácia
nakúpených statkov je optimálna.
Spotrebiteľ pri rozhodovaní o tom, ktoré statky nakúpi, dáva do pomeru dve veličiny. Užitočnosť,
ktorú mu prináša spotreba a obeť, t.j. peňažné výdavky za kúpený tovar.

Preferencia – nejaké konštatovanie spotrebiteľa, že nejaký statok má pre neho väčší význam ako
druhý. Na základe toho si spotrebiteľ vytvára spotrebiteľskú preferenciu.

Kombinácie, ktoré prinášajú spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť, ležia na tzv. indiferenčnej krivke.

Body ležiace na indiferenčnej krivke sú kombinácie spotreby,
ktoré predstavujú rovnakú užitočnosť.
Kombinácia s vyššou užitočnosťou leží nad krivkou (R).
Kombinácia, ktorá prináša menšiu užitočnosť spotrebiteľovi,
leží pod krivkou (S).

Sieť idiferenčných kriviek sa nazýva idiferenčná mapa.
Ak znížime spotrebu statku A, rastie jeho hraničná
užitočnosť, pretože sa stáva vzácnejším. Aby sme udržali
celkovú užitočnosť musíme zvýšiť spotrebu statku B,
ktorý sa stáva hojnejším a jeho hraničná užitočnosť klesá.

Rovnováhu spotrebiteľa môžeme odvodiť, ak do indiferenčnej mapy zakreslíme dôchodkové
obmedzenie, a to v podobe dôchodkovej priamky (rozpočtovej priamky).
Dôchodková priamka vyjadruje všetky dostupné kombinácie spotreby statkov A a B.

Rovnováha spotrebiteľa predstavuje situáciu, keď
spotrebiteľ dosahuje maximálnu užitočnosť zo svojho
disponibilného príjmu.
Rovnováha spotrebiteľa nastáva v dotykovom bode
indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky – v bode E.
Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode k nad líniou
dôchodku, spotrebúval by viac, ako mu jeho dôchodok
dovolí a musel by si na statky požičiavať. Bod L, ležiaci na
indiferenčnej krivke pod bodom rovnováhy, vyjadruje
situáciu, keď spotrebiteľ nevyužíva celý svoj dôchodok na
spotrebu – dosahuje úspory.

11.B Agregátny dopyt, agregátna ponuka. Makroekonomická rovnováha.

Agregátny dopyt (AD) je dopyt všetkých kupujúcich po všetkých tovaroch a službách. Vyjadruje
objem statkov, ktorý všetky subjekty vystupujúce na strane dopytu (domácnosti, firmy, štát a ostatní
spotrebitelia) nakúpia pri daných cenách, dôchodkoch a ostatných faktoroch. Dostaneme ho súčtom
trhových dopytov na všetkých čiastkových trhoch. Agregátny dopyt predstavuje množstvo peňazí
ekonomických subjektov určených na nákup.

AD = C + I +G +NX C- spotrebné výdavky domácností

I – investičné výdavky firiem
G – štátne výdavky
NX – čistý export

Agregátna ponuka – predstavuje objem produkcie, ktorú sú firmy ochotné ponúkať pri rôznych
cenových hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky. Agregátna ponuka je závislá od výrobnej
kapacity a od cenovej hladiny.

Makroekonomická rovnováha
Existujú dva základné modely makroekonomickej rovnováhy
-

klasický model

keynesovský model

a dva novšie modely
-

monetaristický model (Friedmanov model)

model novej klasickej ekonómie (Lucasov model)

Klasický model.
Je to taký stav v ekonomike, keď kupujúci sú ochotní kupovať presne to a za také cenný, čo a za
aké ceny sú predávajúci ochotní vyrábať a predávať.
Keynesovský model.
Ekonomika je v stave rovnováhy vtedy, keď sa agregátny dopyt rovná agregátnej ponuke. Táto
rovnováha vyjadruje skutočnosť, že všetky vyrobené statky a služby sa môžu predať a domácnosti
a firmy môžu kúpiť to, čo chceli.

12.A Elasticita dopytu a

ponuky. Cenová a

dôchodková elasticita.

Cenová elasticita dopytu vyjadruje o koľko sa zmení požadované množstvo tovaru, ak sa zmení
jeho cena. Elasticita vyjadruje citlivosť množstva na cenu. Čiže tovar je elastický, ak jeho
požadované množstvo citlivo reaguje na zmenu ceny. Jednotlivé druhu tovaru majú rôznu elasticitu,
lebo zmena ceny vyvoláva rozdielnu reakciu na objem dopytu.
Cenové elasticity triedime do troch kategórií:
- cenovo elastický dopyt – ak jednopercentný rast ceny vyvolá väčší pokles požadovaného
množstva E>1
- dopyt s jednotkovou elasticitou – ak percentuálny rast ceny sprevádza rovnaký pokles
požadovaného množstva tovaru E = 1
- cenovo neelastický dopyt – ak jednopercentný rast ceny vyvolá minimálny pokles požadovaného
množstva tovaru E<1

Q - % rast množstva

P - % pokles ceny

Elasticita ponuky

vyjadruje reakciu ponúkaného množstva tovaru na jeho trhovú cenu. Čiže cenová

elasticita ponuky vyjadruje percentuálnu zmenu ponúkaného množstva pri zmene ceny tovaru o
jedno percento.
Koeficient elasticity ponuky Es:
% rast ponúkaného množstva
Es = ––––––––––––––––––––––––
% rast ceny

Dôchodková elasticita vyjadruje citlivosť dopytu na zmenu dôchodku, čiže meria percentuálnu
zmenu dopytu ako reakciu na každé percento rastu dôchodku. Vysoká dôchodková elasticita sa
vyskytuje napr. pri luxusnom tovare. Dopyt po luxusnom tovare sa zvyšuje, ak rastú dôchodky.
Slabá dôchodková elasticita znamená nízku citlivosť na rast dôchodku.

12B) Peniaze, podstata a

funkcia peňazí. Peňažné agregáty.

VZNIK, FUNKCIE A VÝVOJ PEŇAZÍ
- ľudia kedysi peniaze nepoznali, lebo ich nepotrebovali. Jednotlivé kmene alebo si najskôr
vyrábali všetko sami- potraviny, ošatenie, obuv a ostatné veci potrebné pre život. Neskôr sa
kmene začali špecializovať na výrobu určitých statkov a služieb. Jedni pestovali obilie, iní
opracúvali kožušiny, ďalší vyrábali iné druhy tovaru. Vyrobené tovary si začali vymieňať.
Postupne sa táto špecializácia rozširuje a prehlbuje- hovoríme, že dochádza k deľbe práce.
Naturálna výmena
- Deľba práce si vyžadovala sústavne vymieňať tovary. Jeden tovar sa náhodne vymieňal za iný.
Takýto typ výmeny sa nazýva naturálna výmena. Postupne sa však v procese výmeny
vyčleňovali špecifické druhy tovarov, kt. sa v tom-ktorom období stali najvhodnejším platobným
prostriedkom. Najčastejšie to boli kožušiny, dobytok alebo plátno.
Tovarové peniaze
- vznikli prvé formy peňazí, kt. mali vlastne tovarový charakter → tovarové peniaze.
Peniaze- všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo.
Drahé kovy
- neskôr sa tovarové peniaze takmer výlučne obmedzili len drahé kovy, bol to nový druh peňazí.
Boli to predovšetkým striebro a zlato. Ľahko sa prenášali lebo aj malé množstvo predstavuje
veľkú hodnotu, boli deliteľné, a preto sa najlepšie hodili na to, aby slúžili ako nový druh peňazí.
Najskôr sa používali len ich úlomky a rôzne zliatky bez označenia, až neskôr niesli pečať

panovníka, kt. ich dal vyraziť vo forme zliatku alebo mince.
Papierové peniaze
- drahé kovy postupne nahradil nový druh peňazí, t.j. všeobecného prostriedku na výmenu, a to
papierové peniaze . ich používanie sa rýchlo rozšírilo, pretože sú vhodným výmenným
prostriedkom, možno ich ľahko prenášať a skladovať, navyše nevýhodou drahých kovov sa
ukázal ich nedostatok. Papierové peniaze sa stali akousi spoločenskou zvyklosťou.

SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ
V súčasnosti existujú tieto formy peňazí:



papierové peniaze- majú formu bankoviek, lebo ich vydáva centrálna banka v štáte;- sú aj

obeživom, čiže hotovými peniazmi, drobné mince- podobne ako bankovky slúžia na platenie za
tovary a služby v hotovosti



bankové- depozitné peniaze- bezhotovostné peniaze prevládajúce v ponuke peňazí,

„skoro peniaze”- kvázipeniaze, kt. tvoria:
- úročné vklady s určitou výpovednou lehotou(tzv. termínované depozity)
- určité druhy likvidných cenných papierov, najmä štátne obligácie, kt. vydáva štát a majú
charakter úveru



depozitné peniaze- všetky peniaze uložené v bankách, sporiteľniach či iných peňažných

ústavoch ; sú to



bezhotovostné peniaze, pretože nimi neplatíme v hotovosti, ale prostredníctvom prevodov

na účtoch; môžeme ich zameniť aj za hotové peniaze, ak si ich vyberieme z banky

FUNKCIE PEŇAZÍ peniaze plnia v trhovej ekonomike tieto tri funkcie:

1.prostriedok výmeny(barter,hotové peniaze-mince,bankovky,depozitné peniaze)

2.zúčtovacia jednotka(hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru)

3.uchovávateľ hodnoty(umožňuje prenášať hodnotu do budúcnosti,udržiavať kúpnu silu v čase).

PEŇAŽNÉ AGREGÁTY sú ukazovatele peňažnej masy,ktoré sa líšia navzájom stupňom
likvidity.M1-zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí,štruktúru tohto agregátu tvoria(mince
a papierové peniaze,bankové vklady,vklady na šekových účtoch,cestovné šeky)M2-je to súhrn M1
a termínovaných vkladov.M3-M2 plus veľké termínované vklady a ďaľšie zložky s nižším
stupňom likvidity.Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity,ktorú rozpracoval
M.Keynes.Tri motívy držby peňazí:1.transakčný motív 2.opatrnostný motív 3.špekulačný
motív.Prvé dva závisia od množstva statkov a služieb ktoré ekonomika vytvára a od ich
cien.Špekulčný motív je nepriamo úmerný úrokovej miere.

13.A Vymedzte pojem firmy, jej ekonomickú a

právnu podstatu. Cieľ firmy. Formy

podnikania podľa vlastníctva a

organizačnej formy.

Firma je autonómna organizačná jednotka, ktorá disponuje materiálnymi, finančnými a ľudskými zdrojmi,
kombinuje tieto zdroje s cieľom vyrábať produkciu alebo poskytovať služby a dosahovať pri tom zisk. Firma
sa sama rozhoduje čo, ako vyrábať.
Firma má ekonomickú samostatnosť.
Firma má právnu subjektivitu – právne zodpovedá za svoju činnosť – voči ostatným firmám, zamestnancom,
štátu.
Zákonné normy pre podnikanie:
Obchodný zákonník, Živnostenský zákon, Zákonník práce, Daňové zákony, Zákon o mzde, mzdové
predpisy, Zákon o privatizácii, Trestný zákon, Občiansky zákonník, Finančné zákony, Colný zákon.
Základné funkcie firmy:
-

funkcia podnikateľská

výrobná funkcia

funkcia vedecko-technická

funkcia obchodno – realizačná

zahranično – kooperačná

sociálna funkcia

Ciele firmy – maximalizácia zisku.
Podniky podľa vlastníctva sa členia:
-

súkromné – vlastníctvo je v celom rozsahu v rukách súkromných vlastníkov

verejné – vlastníctvo je v rukách štátu alebo obce

družstevné

Podniky podľa organizačnej formy:
-

spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

akciová spoločnosť (a.s.)

verejná obchodná spoločnosť

komanditná spoločnosť

13.B Peňažný trh, dopyt a

ponuka peňazí. Úloha národnej banky v

ekonomike.

Dopyt po peniazoch je dopyt po reálnych zostatkoch. Ľudia chcú mať peniaze pre ich kúpnu silu, t.j. pre
množstvo statkov a služieb, ktoré si za ne môžu kúpiť.
Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity, ktorú rozpracoval Keynes.
Motívy držby peňazí:
1. transakčný motív
2. opatrnostný motív
3. špekulačný motív
Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny a úrokovej miery z úsporových vkladov
a štátnych dlhopisov.

Ponuka peňazí. Množstvo peňazí v obehu je dôležitým činiteľom vývoja ekonomiky. Ovplyvňuje
ju predovšetkým monetárna politika centrálnej banky. Hlavnou súčasťou ponuky peňazí sú bankové
(depozitné) peniaze vytvárané obchodnými bankami. Tvorba depozitných peňazí prebieha ako tzv.
multiplikovaná expanzia bankových peňazí.
Národná banka je v podstate vládnou inštitúciou, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečenie stability
meny.
Úlohy NBS:
6.

emisná činnosť – výhradné právo vydávať bankovky

menová politika – vykonáva monetárnu politiku, stanovuje podmienky na splácanie

a poskytovanie úverov úrokové sadzby

stanovenie devízovej politiky

spravovanie zlatých devízových zásob štátu

dohliadanie na komerčné banky

14.A Teoretické zdroje ekonomickej teórie. Stručný vývoj ekonómie ako vedy.

Ekonómia sa stáva samostatnou vedou, keď predstavuje ucelený systém poznatkov o ekonomickom
dianí spoločnosti, teda keď má vlastný predmet skúmania, aj vlastný vedecký názov. Je možné
považovať je za jednu z najmladších spoločenských vied. S vlastným názvom existuje od začiatku
17. Storočia, kedy v učení francúzskeho merkantilistu Monchretiena získala pomenovanie politická
ekonómia.
Jednotlivé poznatky z oblasti ekonómie sú známe už od staroveku. Existujú ako súčasť filozofie
u starých gréckych filozofov: Aristotela, Xenofóna a Platóna. V stredoveku sa učenosť, a tým aj
ekonomické poznatky sústreďovali v cirkevnom učení. Známe je učenie tzv. svätých otcov
kanonistov, akým bol Tomáš Akvinský.
Prvé ucelené ekonomické učenie sa spája až so vznikom nového veku, kedy sa začali vytvárať
základy dnes prosperujúcich trhových ekonomík. Začali sa zakladať manufaktúry. Zakladanie
manufaktúr bolo potrebne ľudí oslobodených od feudálnych, otrockých a iných foriem neslobody
a hlavne nahromadenie majetku v rukách ľudí schopných zakladať manufaktúry.
A. Smith – Bohatstvo národov (1776).
-

od 16. storočia vzniká merkantilizmus

od 17. storočia fyziokratizmus

od 18. storočia klasická škola

od konca 19. storočia neoklasická škola

od 30. rokov 20. storočia keynesovská makroekonómia

od polovice 70. rokov sa dostáva do popredia monetarizmus, teória ekonómie ponuky a teória
racionálnych očakávaní RATEX, čiže nová klasická makroekonómia.

14B) Nezamestnanosť, príčiny a

formy nezamestnanosti. Phillipsova krivka.

Nezamestnanosť

je makroekonomický problém a vyjakruje taký stav v ekonomike, kde

práceneschopnosť osoby v produktívnom veku, kt. si prajú pracovať, nemožu nájsť prácu na truhu
práce. Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu.
Pracovné sily zaraďujeme do:
1.

zamestnaní – t.j. ľudia, kt. vykovájú akúkoľvek prácu, ako aj tí, kt. majú prácu, nepracujú

však pre ochorenie, štrajky alebo dovolenku

nezamestnaní – ide o ľudí, kt. nie sú zamestnaní, ale aktívne hľdajú prácu.

Nezamestnanosť meriame pomocou miery nezamestnanosti, vyjadruje sa počtom
nezamestnaných, ktorý sa delí celkovou pracovnou silou.

vyjadruje sa v percentách

– miera nezamestnanosti

U – počet nezamestaných, ktorý aktívne hľadajú prácu
L – počet pracovných síl, kt. Je súčtom všetkých zamestnaných E a všetkých nezamestnaných U teda platí:
L = E + U

hľadiska štkuktúry pracovných trhov rozlišujeme tri rozne formy nezamestnanosti

- frikčná –je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania v rámci životného cyklu.
- štruktúrna – vzniká vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. zn.
to, že dopyt po istej práci stúpa, dopyt po inom druhu klesá.
- cyklická – alebo sezónna sa vyskytuje ak je celkový dopyt po pracovných silách nízky.
Nezamestnanosti delíme na:
dobrovoľnú nezamestnanosť - je taká , pri ktorej počet nezamestnaných je nižší, alebo rovný
počtu voľných prac. miest.
nedobrovoľnú nezamestnanosť - ak počet voľných prac. síl je absolútne väčší než počet voľných
pracovných miest.

15.A Náklady firmy, príjmy firmy. Zisk. Rovnováha firmy.
Náklady – peňažné vyjadrenie spotreby podnikových zdrojov nevyhnutných na uskutočnenie
výrobnej alebo inej činnosti podniku. Predstavujú rozsah vecných a finančných prostriedkov, ktoré
podnik vynakladá na svoju činnosť za určité obdobie a ktoré pôsobia na jeho konečný HV
(Hospodársky výsledok).
Členenie nákladov:

 podľa ekonomicko-účtovného hlľadiska

 kalkulačné členenie – podľa položiek kalkulácie

 podľa závislosti od objemu produkcie

 podľa nákladových druhov – druhové členenie

Ekonomicko-účtovné hľadisko:
- Explicitné – peňažné výdavky na nákup alebo na nájom výrobných faktorov
- Implicitné – podnik neplatí, vznikajú s využívaním vlastných zdrojov (úroky z vlastného kapitálu,
odpisy z investičného majetku...)

Podľa závislosti od objemu produkcie
- fixné náklady (pevné) – výška sa nemení pri zmene objemu produkcie (nájom, údržba)
-

variabilné náklady (premenlivé) – menia sa vzhľadom na zmenu objemu produkcie. Podľa

toho ako sa menia ich delíme na:

Proporcionálne – možno matematicky vyjadriť

N = a + b.x

N – celkové náklady
a – výška fixných nákladov
b – výška variabilných nákladov
x – objem produkcie

Neproporcionálne – nevyvíjajú sa v tom istom pomere ako objem produkcie. Rastú buď
pomalšie alebo rýchlejšie a môžu byť:


Progresívne – rastú rýchlejšie ako objem produkcie



Degresívne – rastú pomalšie ako objem produkcie



Regresívne – rastú nepriamoúmerne k objemu produkcie

Druhové členenie nákladov:
-

materiálové odpisy

odpisy

mzdy

Kalkulačné členenie - sleduje vynaložené prostriedky podľa miesta a času, ich vzniku na
konkrétny podnikový výkon tzn. kalkulačnú jednotku.

Príjem firmy (TR): sa vypočíta z objemu produkcie a cien.
TR = Q.P

TR – príjem firmy cena TR – príjem firmy
Q – objem produkcie
P - cena

Objem produckie

Zisk: vyjadruje výsledok podnikateľského snaženia. Vyjadruje rozdiel medzi celkovými príjmami
a celkovými nákladmi.
Z = TR – TC

Z – zisk
TR – celkové príjmy
TC – celkové náklady

Rovnováha firmy: v podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencie. Je tvorená určitými
faktormi. Sú to faktory, ktoré ovplyvňujú správanie firmy na trhu:

stupeň dostupnosti substitútov

veľkosť konkurencie

trhová sila, ktorou firma disponuje

Analýza rovnováhy firmy v podmienkach dokonalej konkurencie vedie k záveru, že z krátkodobého
hľadiska firma na dokonale konkurenčnom trhu môže dosahovať zisk. Z dlhodobého hľadiska, keď
konkurenčné firmy zareagujú, nie je v podmienkach dokonalej konkurencie možné, aby firma
dosahovala

15.B Agregátny dopyt, jeho zložky, odlišnosť od trhového dopytu. Agregátna ponuka.

Agregátny dopyt (AD)

je dopyt všetkých kupujúcich po všetkých tovaroch a službách. Vyjadruje

objem statkov, ktorý všetky subjekty vystupujúce na strane dopytu (domácnosti, firmy, štát a ostatní
spotrebitelia) nakúpia pri daných cenách, dôchodkoch a ostatných faktoroch. Dostaneme ho súčtom
trhových dopytov na všetkých čiastkových trhoch. Agregátny dopyt predstavuje množstvo peňazí
ekonomických subjektov určených na nákup.

AD = C + I +G +NX C- spotrebné výdavky domácností

I – investičné výdavky firiem
G – štátne výdavky
NX – čistý export

Trhový dopyt dostaneme ako súčet množstiev tovaru, ktoré budú požadovať všetci spotrebitelia.
Každý spotrebiteľ má svoju krivku dopytu, kde pri určitej cene bude požadovať určité množstvo
statku. Táto krivka má spravidla klesajúci sklon.
Na trhový dopyt pôsobia činitele:
1. zákon klesajúceho dopytu
2. dôchodkový efekt
3. substitučný efekt
4. veľkosť trhu
5. počet kupujúcich
Agregácia individuálnych kriviek dopytu je trhový dopyt.

16A) Nedokonalá konkurencia. Formy nedokonalej konkurencie.

Nedokonalá konkurencia: Na trhu sa nachádza veľa predávajúcich, ktorí predávajú diferencované
výrobky. Vstup a výstup z trhu už nie je voľný. Subjekty používajú nástroje na zabránenie vstupu
a výstupu. Vznikajú silné ekonomické subjekty, ktoré svojou ekonomickou silou bránia vstupu do
odvetvia.

Oligopol: malý počet všetkých konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú takou ekonomickou silou,
že obmedzujú vstup ďalších firiem na trh.

16B) Makroekonomické výsledky a

ich meranie. Vymedzenie a

objasnenie základných

kategórií.

Meranie výkonnosti ekonomiky
-

výkonnosť ekonomiky je determinovaná efektívnou činnosťou a vzájomnou spoluprácou 4
sektorov, ktoré tvoria ucelený, vzájomne sa ovplyvňujúci a vzájomne závislý systém vzťahov –
domácnosti, firmy, štátu a zahraničia

makroekonomickú výkonnosť ekonomiky možno vyjadriť a merať nieľkokými spôsobmi
a pomocou niekoľkých makroek. agregátnych veličín. Základnou makroek. veličinou je HDP
a HNP.

HDP je peňažná hodnota finálnych tovarov a služieb vyrobených v ekonomike v priebehu

jedného roka (objem finálnej produkcie, ktorú ekonomika vytvorí za jeden rok v krajine).

Považuje sa za mieru, ktorá najlepšie meria výkonnosť ekonomiky. HDP je to z finálnej

produkcie, čo sa v ekonomike vyrobilo, zmenšenie o vývoz, zväčšenie o dovoz. Obsahuje hodnoty
vyrobených tovarov. Je to vecná skladba HDP.

Podľa metodiky Štatistického úradu SR „HDP“ v trhových cenách predstavuje konečný

výsledok činnosti rezidentských (domácich) jednotiek.

V peňažnej podobe HDP predstavuje všetky príjmy domácnosti, firiem, a vlády. Uvedené

príjmy sú zdrojom na odkúpenie všetkých tovarov a služieb.

Vzhľadom na jednotku vecnej a peňažnej podoby HDP sa považuje za mieru, ktorá najlepšie

meria výkonnosť ekonomiky, lebo prezentuje to, čo sa v ekonomike vyrobilo a odkúpilo.

Produkcia, ktorá reprezentuje HDP a sa odkúpi sa vyjadruje v trhových cenách a získaný

súčet tvorí HDP v nominálnej podobe. Všetky peniaze, ktoré získajú a majú v priebehu roku
k dispozícii domácnosti, firma a vláda, sú z tvorby HDP.

HDP sa rovná:

celkovým príjmom všetkých subjektov v hospodárstve,

celkovým výdavkom na odkúpenie všetkej produkcie, ktorá prezentuje HDP.

HNP – používa sa ako miera výkonnosti ekonomiky v USA. Rozdiel oproti HDP:
 HDP = celkový príjem ekonomiky, ktorý plynie z realizácie výroby a služieb na území daného

štátu.

 HNP = celkový príjem občanov daného štátu bez ohľadu na to, kde bol občanmi štátu zarobený.

Zahŕňa aj príjem zarobený v zahraničí, ale nezahŕňa príjem, ktorý zarobili cudzinci v domácej
ekonomike a vyviezli ho do svojej materskej ekonomiky.

 HDP je vyššie ako HNP = domáce faktory pôsobiace v zahraničí zarobia viac ako zahraničné

pôsobiace v našej ekonomike

 HDP je nižšie ako HNP = príjem zahraničných faktorov je väčší ako domácich faktorov

pôsobiacich v zahraničí.

Čistý domáci produkt (ČDP) = HDP – amortizácia

čistý domáci produkt zahŕňa len ciesté investície, ktoré rozširujú množstvo existujúcich
investičných statkov, ale nezahŕňa investície, ktoré sa použili na nákup spotrebovaných
a opotrebovaných investičných statkov.

Čistý národný produkt (ČNP) = HNP – amortizácia

Národný dôchodok – predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov.
Vypočítame ho ak ND = HDP – amortizácia – nepriame dane. Národný dôchodok je mierou, ktorá
hovorí, koľko zarobili všetci spolu. Je potrebné poznať štruktúru tejto hodnoty. Má 5 komponent:
kompenzácie zamestnancom (mzdy a odmeny), príjem vlastníkov (nekorporovaných podnikov),
príjmy z renty, zisk korporácií (po zaplatení zamestnancom a veriteľom) a netto úroky (úroky, ktoré
podniky platia mínus úroky, ktoré prijmú plus úroky zarobené v zahraničí).

ĎALŠIE MAKROEKONOMICKÉ VELIČINY A ICH VAZBY NA HDP
 HDI = ukazovateľ ľudského rozvoja, ktorý prezentuje komplexnejší pohľad na problém

hodnotenia makroekonomického výstupu a zahŕňa aj kvalitu života. Odstraňuje teda nedostatky
HDP. Tvoria ho tieto komponenty: stredná dĺžka života pri narodení, miera gramotnosti,
priemerná dĺžka školskej dochádzky, priemerná kúpna sila obyvateľstva (HDP/obyvateľstvo).

 INFLÁCIA = jav, v ktorom dochádza k rastu všeobecnej cenovej úrovne. Znižuje kúpnu silu

peňazí, preto znižuje životnú úroveň obyvateľstva. Medzi rastom peňazí v ekonomike
a infláciou nie je jednostranný kauzálny vzťah. Poznáme infláciu dopytovú (je dôsledkom
zvýšenia peňažnej masy), nákladovú (rast nákladov, ktoré vyvolávajú rast cien)

 ZAMESTNANOSŤ = práca (platená) plní niekoľko funkcií: je tvorcom hodnôt, je

najdôležitejším zdrojom príjmu (predpoklad životnej úrovne, prevencia proti chudobe),
prostriedok sociálnej integrácie, zdroj spoločenskej moci. Nositeľom je pracovná sila. Podľa
ILO je pracovná sila súhrn zamestnaných a nezamestnaných aktívne hľadajúcich prácu.
Pracovný potenciál, ktorý sa uplatňuje v práci, sa považuje za reálne pracovné sily a tvorí
ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Sú to osoby staršie ako 15 rokov v pracovnom, členskom,
služobnom alebo v obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo
inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, SZČO, na ZVS, náhradnej alebo
civilnej službe, vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, pokiaľ trvá ich pracovný pomer,
ženy na materskej, rodičovskej dovolenke, ak trvá ich pracovný pomer a nezamestnaní. Miera
ekonomickej aktivity sa vypočíta ako podiel počtu ekonomicky aktívnych osôb a počtu
obyvateľstva v produktívnom a postproduktívnom veku x 100.

 NEZAMESTNANOSŤ = sociálno-ekonomický jav, ktorý je dôsledkom nesúladu medzi

ponukou práce a dopytom po práci. Je ekonomickým problémom, lebo predstavuje stratenú
potenciálnu hodnotu ekonomiky. Je aj vážnym sociálnym problémom. Stratami v dôsledku
nezamestnanosti sa chápe:

 Nevytvorený HDP nezamestnanými

 Náklady štátu na zabezpečenie občanov v sociálnej sieti

 Náklady na rekvalifikáciu a pod.

 SALDO PLATOBNEJ BILANCIE = dokument, ktorý zachytáva všetky pohyby tovaru,

služieb, kapitálu so zahraničím. Základnými zložkami sú saldo bežného účtu = saldo
vzájomných obchodných vzťahov, ktoré podmieňuje konkurenčná schopnosť ekonomiky
a sklon k dovozu, a saldo kapitálového účtu = saldo finančných vzťahov so zahraničím, na ktoré
vplýva rozsah úverových vzťahov a pohyb majetku a finančných aktív so zahraničím.

 SALDO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU = závislé od rozsahu príjmov a výdavkov štátu. Vplýva

na sociálne funkcie štátu a úlohu štátu v ekonomike a spoločnosti.

 ROZSAH A ŠTRUKTÚRA HIM = predstavuje základnú zložku ekonomického potenciálu

ekonomiky. Vytvára materiálno-technickú bázu tvorby HDP.

 DEVÍZOVÉ REZERVY = ukazovateľ úspešnosti zahranično-obchodnej politiky štátu. Sú

poistkou pre platobnú bilanciu. Zabezpečujú platobnú schopnosť ekonomiky. Ekonomika je
solventná ak jej devízové rezervy sú na úrovni minimálne trojmesačných platieb za dovoz.

17A) Výrobné faktory, trh výrobných faktorov, cena výrobných faktorov.

Výrobný proces je nevyhnutným predpokladom uspokojovania ľudských potrieb. Výrobný proces
nemôže existovať bez výrobných zdrojov (vstupov), ktoré reprezentujú výrobné faktory (práca,
pôda, kapitál).

Vstupy do výroby označujeme aj ako inputy. Inputy sú statky alebo služby, ktoré firmy využívajú
vo svojich výrobných procesoch.
Výstupy (outputy) sú statky alebo služby, ktoré sa spotrebovávajú alebo sa používajú na ďalšiu
výrobu.

Práca.
Ekonomická teória chápe pod pojmom práca cieľavedomú ľudskú činnosť, ktorej nositeľom je
človek so svojimi fyzickými a duševnými vlastnosťami a schopnosťami.

S rozvojom technického a technologického pokroku rastie význam a dopyt po kvalifikovanej

práci. Práca už predstavuje výkon ľudského kapitálu.
Ľudským kapitálom rozumieme súhrn vrodených a

získaných vedomostí, schopností, zručností

a kvalifikácie, ktorými ľudia disponujú

. Rozlišujeme

všeobecný ľudský kapitál

(je využiteľný

v rôznych zamestnaniach)

a špecifický ľudský kapitál

(je využiteľný v

konkrétnej firme).

súčasnosti hovoríme o

novom chápaní práce a

technického pokroku. Zdrojom technického

pokroku je lepšia organizácia práce a

výroby, vzdelanejšia a

kvalifikovanejšia pracovná sila. Dnes

už je zrejmé, že technický pokrok si vyžaduje investície do rozvoja a

zvyšovania vzdelanostnej

a kvalifikačnej úrovne ľudí- investície do ľudského kapitálu. Ľudský rozum, iniciatíva, tvorivosť

a podnikavosť sú najväčším zdrojom bohatstva národa a

zdrojom ekonomického rastu.

Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje je dané počtom pracovníkov, resp. počtom

obyvateľov v

produktívnom veku, počtom odpracovaných hodín. Kvalitu práce určujú použité

výrobné nástroje a

kvalifikačná štruktúra pracovníkov.

Efektívnosť práce je jej produktivita.

Produktivita práce je vždy závislá od priemernej

intenzity práce, technickej úrovne, iniciatívy a

tvorivosti. Vyjadriť ju môžeme množstvom výrobkov

vyrobených za určitú časovú jednotku pracovného výkonu.

Pôda

Druhým výrobným faktorom je pôda, ktorá spolu s

prírodnými zdrojmi a

bohatstvom

darom prírody

. Už od ranných foriem vývoja spoločnosti sa stala pôda základom výroby.

Má však

rozdielnu úrodnosť, tá je daná bonitou a klimatickými podmienkami na zemi. Jej množstvo je
obmedzené.

Tento faktor determinuje ponuku pôdy. Na zmenu ceny ponuka nemôže reagovať

zmenou množstva. Dopyt po pôde závisí od dopytu po poľnohospodárskych produktoch.

Už od nepamäti sa pôda ocitá v

súkromnom vlastníctve.

Je predmetom kúpy a

predaja,

cenou je renta.

Kto pôdu nevlastní, môže si ju prenajať.

Za prenájom platí nájomné

(nemýliť si ju

s rentou).

Cena pôdy sa odvodzuje z

renty a

úroku, ktorý predstavuje cenu kapitálu z

jej predaja:

cena pôdy = (renta / úrok) * 100

Kapitál.
Kapitál je odlišným výrobným faktorom. Je vyprodukovaný výrobný faktor a zároveň je
vstupom a výstupom ekonomiky. Napr. vyrobíme stroj, ten slúži na výrobu ďalších tovarov, ktoré
sú potom predmetom bežnej spotreby.

Kapitálové statky tvoria tie vyrobené dlhodobé statky, ktoré sa používajú v ďalšej výrobe.

Rozlišujeme tri hlavné kategórie kapitálových statkov:

 stavby,

 stroje a,

 zásoby.

Rozhodujúcou úlohou každej ekonomiky je alokovať vlastný kapitál medzi rôzne možné investície.
Preto je potrebné merať výnos z kapitálu. Meradlom je miera výnosu z kapitálu, ktorá vyjadruje
peňažný výnos z každej investovanej peňažnej jednotky.

Doposiaľ sme hovorili len o vecnej forme kapitálových statkov. Kapitál môže mať aj

peňažnú formu. Peňažný kapitál predstavuje zdroje na výrobu kapitálových statkov, ktoré vznikajú
tak, že domácnosti sporia formou rôznych finančných aktív. Má podobu úspor akcií, obligácií,
hypoték, zmeniek, úverových zmlúv a podobne. Sporitelia v úlohe veriteľov neočakávajú
samozrejme iba návratnosť pôvodnej poskytnutej sumy, ale požadujú niečo naviac, nejaký výnos.

Tým je úroková miera, definovaná ako ročný výnos z požičaných zdrojov v percentách.

Určovaná je kapitálovým trhom, kde sa stretávajú úspory domácnosti s potrebou finančných
zdrojov. Úspory predstavujú stranu ponuky, investičné zámery predstavujú stranu dopyt. Ponuku
kapitálu tvoria domácnosti tým, že časť svojho dôchodku nespotrebujú, ale akumulujú- usporia.
Úspory tvoria potenciálny zdroj kapitálu. Výšku úspor ovplyvňuje výška dôchodkov, rozhodnutie
domácnosti obetovať časť z bežnej spotreby a výška úrokovej miery. Dopyt po kapitály vytvárajú
firmy a je odvodeným dopytom od dopytu po tovaroch a službách. Čo ovplyvňuje investičné
rozhodnutie? Predovšetkým očakávaná miera výnosu, ktorá ak je väčšia ako trhová úroková miera,
za ktorú si firma zdroje požičiava, investícia sa môže uskutočniť.

V spoločnosti však musíme počítať s výkyvmi v cenovej hladine. Musíme uvažovať

s reálnym výnosom. Rozlišujeme nominálnu a reálnu úrokovú mieru. Nominálna úroková
miera je vyjadrená množstvom peňazí, ktoré musíme zaplatiť za poskytnuté úvery, resp.
výnos, ktorý dosahujeme z finančného kapitálu.

17B) Úloha štátu v

trhovej ekonomike. Zásahy štátu do trhového mechanizmu.

Podnikateľské prostredie sa stáva aj konkurenčným prostredím. Na podnikateľské prostredie

vplývajú aj otázky otvorenosti ekonomiky. Čím je národná ekonomika otvorenejšia, tým je podnikateľské
prostredie pre domáce podnikateľské subjekty náročnejšie.

ŠTÁT

má možnosť pôsobiť na rozvoj podnikateľských aktivít prostredníctvom

NÁSTROJOV

1) fiškálna politika - zahŕňa rozpočtovú, daňovú, colnú, dotačnú politiku. Fiškálnou politikou sa mení

štruktúra a výška príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vytvárajú sa predpoklady na racionálne
financovanie podnikateľských aktivít. Rozpočtovými pravidlami sa upravujú dotácie podnikateľským
subjektom, zjednocuje sa daňové zaťaženie a pomocou colnej politiky sa upravuje vzťah k zahraničnej
konkurencii.

2) protiinflačná politika - je to súbor opatrení na zabezpečenie rovnovážneho vývoja ekonomiky

a konvertibility meny.

3) štruktúrna politika - je zameraná na štruktúrne zmeny v ekonomike. Orientuje sa na podniky, v ktorých

sa buď podporuje rozvoj alebo sa zabezpečuje ich útlm a zánik. Realizuje sa 2 formami štátnej podpory :

a) priamou formou - štátne objednávky, dotácie
b) nepriamou formou - daňové úľavy, úverové zvýhodnenia
4) vedecko-technická politika - jej cieľom je podporovať rozvoj vedy, výskumu, techniky, ktorý sa

realizuje cez rozpočet a dane

5) ekologická politika - zameraná na odstraňovanie už existujúcich ekologických následkov na životnom

prostredí a na prevenciu proti jej ďalšiemu poškodzovaniu.

6) politika zamestnanosti - zameraná na dlhodobé zachovanie a zvyšovanie životnej úrovne všetkých

skupín obyvateľstva a riešenie zamestnanosti.

7) sociálna politika - zmyslom je starostlivosť o sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. Oblasti tejto

politiky : dôchodkové zabezpečenie, rodinné prídavky, sociálna starostlivosť....

8) protimonopolná politika - má chrániť hospodársku súťaž, ktorá vyplýva zo zákona o ochrane

hospodárskej súťaže - protimonopolný zákon. Má predchádzať vzniku monopolného postavenia
niektorých podnikateľských subjektov na trhu.

9) zahranično-obchodná politika - prostredníctvom nej sa reguluje pohyb tovaru, služieb, kapitálu cez

hranice štátu. Zameriava sa na udržanie rovnovážnych vzťahov so zahraničím, využívaním
ekonomických nástrojov (clá, ceny, dotácie, úroky z úverov...)

18A) Trh práce a

cena práce.

Práca – cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na produkciu tovarov a služieb s cieľom
uspokojovať ľudské potreby.
Na trh práce vstupujú dva základné subjekty.

domácnosti, ktoré predstavujú ponuku práce

firmy, ktoré predstavujú dopyt

Ponuka práce závisí od hraničných nákladov domácností pri vynakladaní práce. Bude ju určovať
najmä miera populácie a sklon pracovnej sily rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný. Ponuka práce
potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne
zaradení do pracovného procesu, ale aj nezamestnaní..

Hlavné faktory v ponuke práce sú:
-

veľkosť populácie,

práceschopné obyvateľstvo,

priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok,

kvalita a kvantita vykonanej práce

Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy. Závisí od ostatných zdrojov veľkosti kapitálu
a využívanej technológie. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, t. z., že závisí od dopytu po
výsledku tejto práce po výrobkoch, službách. Keď sa dopyt po výrobkoch firmy zvýši, zvýši sa aj
dopyt po práci a naopak.
Cena práce.
Mzda je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu, vzťahom vyplývajúcim z ponuky práce
a dopytu po práci. Vystupuje v 2 formách.

časová mzda - vyjadruje odmenu za určitý odpracovaný čas.

úkolová mzda – vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý
čas.

Nominálna mzda – suma peňazí, ktorú pracovník dostáva, pričom nezáleží na forme.
Reálna mzda – suma tovarov a služieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť.
Trh práce ovplyvňujú mnohé vonkajšie zásahy buď zo strany štátu alebo zo strany odborov.
Odbory zohrávajú významnú úlohu pri riešení mzdových otázok (ochraňujú záujmy pracujúcich).

18B) Spotreba, spotrebná funkcia. Hraničný sklon k

spotrebe.

Spotreba – tvorí najväčšiu časť HDP. Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu
štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej spotreby, statky krátkodobej spotreby a služby. Ak rastie
dôchodok, rastie aj dopyt po spotrebných statkoch. Domácnosti s vyšším dôchodkom spotrebúvajú
viac ako domácnosti s nižším dôchodkom.
Vzťah medzi spotrebou a dôchodkom opisuje spotrebná funkcia:

C = f(Y)

C - spotreba,Y – dôchodok
Ak rastie dôchodok, spotreba absolútne rastie, ale jej podiel na dôchodku sa znižuje.

Sklon k spotrebe – vzťah medzi spotrebou (C) a dôchodkom (Y): C/Y
- vyjadruje podiel spotreby na dôchodku, ukazuje aká časť dôchodku sa spotrebuje.

Hraničný sklon k

spotrebe

- pomer medzi prírastkom spotreby (Δ C) a prírastkom dôchodku (Δ V):

Δ C / Δ Y. Je to množstvo dodatočnej spotreby vytvorenej dodatočným dôchodkom, t.z. o koľko sa
zvýši spotreba ľudí, ak ich dôchodok vzrastie o jednu peňažnú jednotku.

19A) Trh pôdy. Renta, nájomné, cena pôdy.

Pôda je primárnym výrobným faktorom. Jej množstvo, kvalita a poloha je daná prírodou, preto ho
zaraďujeme medzi vzácne statky.
Trh pôdy – každý trh, teda aj trh pôdy, je syntézou jeho troch prvkov – dopytu po pôde, jej ponuky
a ceny

DOPYT PO PODE – je odvodeným dopytom – od dopytu po tých finálnych statkoch, ktoré

sa pomocou tohto výr. faktora vyrábajú.
-

PONUKA PODY – množstvo pôdy ako primárneho výrobného faktora je dané prírodou. Jej

ponuka sa nemôže pružne prispôsobovať zmene renty, ale je úplne neelastická.
-

RENTA – nájomné v podobe renty je pre výrobcu fixným nákladom. Môže sa stať, že

u jednotlivého výrobcu táto cena nepokryje ani jeho náklady.
Nájomné je cenou takého výrobného faktora pri jeho prenájme, ktorý je reprodukovateľným
statkom.
Renta

- je cenou nereprodukovateľného statku (pôdy).

vzniká za dvoch predpokladov:
-

ak ide o statok s úplne neelastickou ponukou

ak sa pôda používa len na poľnohospodárske účely

Je teda dôchodok vlastníka pôdy, ktorý vzniká pri jej prenájme.

Cena pôdy

je teda taká suma peňazí, ktorá pri platnej úrokovej miere prináša ročne úrok v rovnakej

výške, ako bola renta z tejto pôdy, teda.

V * i = r

V – hodnota, cena pôdy
i – úrok
r – renta

19B) Úspory, funkcia úspor, hraničný sklon k

spotrebe a

úsporám.

Úspory

(S)

predstavujú tú časť dôchodku, ktorá sa nespotrebuje. Vypočítame ich:

Y – dôchodok

C – spotreba

Funkcia úspor - vzťah medzi úsporami a dôchodkom opisuje funkcia úspor S = f (Y)
Ak rastie dôchodok, rastú aj úspory a ich podiel na dôchodku sa zvyšuje. Z toho vyplýva, že úspory
sú rastúcou funkciou dôchodku.

Hraničný sklon k

spotrebe a

k úsporám

Spotreba je teda funkciou dôchodku. Ak sa dôchodok zvýši, zvýšia sa aj výdavky na nákup
spotrebných predmetov. Od určitej výšky dôchodku použijú na nákup spotrebných statkov len časť
dôchodku a zostávajúcu časť dôchodku usporia.
Sklon k spotrebe – vzťah medzi spotrebou (C) a dôchodkom (Y): C/Y
- vyjadruje podiel spotreby na dôchodku, ukazuje aká časť dôchodku sa spotrebuje.
Hraničný sklon k spotrebe - pomer medzi prírastkom spotreby (Δ C) a prírastkom dôchodku (Δ
V): Δ C / Δ Y. Je to množstvo dodatočnej spotreby vytvorenej dodatočným dôchodkom, t. z.
o koľko sa zvýši spotreba ľudí, ak ich dôchodok vzrastie o jednu peň. jednotku.

Zrkadlovým obrazom sklonu k spotrebe, teda pomeru medzi úsporami a dôchodkom, je sklon
k úsporám:

Pomer medzi prírastkom úspor (Δ S) a prírastkom dôchodku (Δ V) sa nazýva hraničný sklon
k úsporám

: Δ S / Δ Y

Hraničný sklon k úsporám predstavuje dodatočné úspory vytvorené dodatočným dôchodkom,
vyjadruje prírastok úspor vyvolaný prírastkom dôchodku o jednu jednotku.

20A) Trh kapitálu. Úrok. Kapitalizácia aktív. Faktory ovplyvňujúce investovanie.

Kapitál (sú to vlastne úspory premenené na investície, ktoré prinášajú ďalšie výnosy; formy kapitálu :
peňažný, tovarový, fiktívny, produktívny, ľudský, potenciálny, vlastný, cudzí)
kapitál - v TP je vecný, reálny kapitál, ktorým je práca vybavená (nie finančný). Ide o stroje, nástroje,
materiál, ktoré človeku prácu uľahčujú a umožňujú dosahovať výsledky práce. Kapitál nemá len materiálno-
vecnú podobu, ale aj peňažnú (ide o peňažný kapitál). Tvorba kapitálu predpokladá obmedzenie bežnej
spotreby, pretože vyžaduje, aby časť zdrojov, ktoré by sa mohli dnes spotrebovať, bola nasmerovaná na také
použitie, ktoré prinesie efekt až v budúcnosti. Tvorbu kapitálu, čiže proces pridávania dodatočného kapitálu
k už fungujúcemu nazývame akumuláciou kapitálu.
Za zvláštnu formu kapitálu možno považovať technológiu, ktorá vystupuje ako súhrn myšlienok,

invencií, tvorivosti, organizačných schopností a originálnych riešení.

Kapitál.
Kapitál je odlišným výrobným faktorom. Je vyprodukovaný výrobný faktor a zároveň je vstupom
a výstupom ekonomiky. Napr. vyrobíme stroj, ten slúži na výrobu ďalších tovarov, ktoré sú potom
predmetom bežnej spotreby.

Kapitálové statky tvoria tie vyrobené dlhodobé statky, ktoré sa používajú v ďalšej výrobe. Rozlišujeme tri
hlavné kategórie kapitálových statkov:

 stavby,

 stroje a,

 zásoby.

Rozhodujúcou úlohou každej ekonomiky je alokovať vlastný kapitál medzi rôzne možné investície. Preto je
potrebné merať výnos z kapitálu. Meradlom je miera výnosu z kapitálu, ktorá vyjadruje peňažný výnos
z každej investovanej peňažnej jednotky.

Doposiaľ sme hovorili len o vecnej forme kapitálových statkov. Kapitál môže mať aj peňažnú formu.
Peňažný kapitál predstavuje zdroje na výrobu kapitálových statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti
sporia formou rôznych finančných aktív. Má podobu úspor akcií, obligácií, hypoték, zmeniek, úverových
zmlúv a podobne. Sporitelia v úlohe veriteľov neočakávajú samozrejme iba návratnosť pôvodnej poskytnutej
sumy, ale požadujú niečo naviac, nejaký výnos.

Tým je úroková miera, definovaná ako ročný výnos z požičaných zdrojov v percentách. Určovaná je
kapitálovým trhom, kde sa stretávajú úspory domácnosti s potrebou finančných zdrojov. Úspory predstavujú
stranu ponuky, investičné zámery predstavujú stranu dopyt. Ponuku kapitálu tvoria domácnosti tým, že časť
svojho dôchodku nespotrebujú, ale akumulujú- usporia. Úspory tvoria potenciálny zdroj kapitálu. Výšku
úspor ovplyvňuje výška dôchodkov, rozhodnutie domácnosti obetovať časť z bežnej spotreby a výška
úrokovej miery. Dopyt po kapitály vytvárajú firmy a je odvodeným dopytom od dopytu po tovaroch
a službách. Čo ovplyvňuje investičné rozhodnutie? Predovšetkým očakávaná miera výnosu, ktorá ak je
väčšia ako trhová úroková miera, za ktorú si firma zdroje požičiava, investícia sa môže uskutočniť.

V spoločnosti však musíme počítať s výkyvmi v cenovej hladine. Musíme uvažovať s reálnym výnosom.
Rozlišujeme nominálnu a reálnu úrokovú mieru. Nominálna úroková miera je vyjadrená množstvom
peňazí, ktoré musíme zaplatiť za poskytnuté úvery, resp. výnos, ktorý dosahujeme z finančného
kapitálu.

20B) Inflácia, podstata, príčiny, dôsledky. Cenový index, index spotrebiteľských cien, index
cien výrobcov.
Inflácia je makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny výrobkov a
služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek.
O inflácii hovoríme ak vzrastie cena určitého tovaru a tento nárast je kompenzovaný poklesom
cien iných tovarov.
Inflácia je makroekonomický jav a týka sa cenovej hladiny ako celku a nie jednotlivých cien.

Cenová hladina vyjadruje úroveň cien všetkých výrobkov a služieb, ktoré sa v hospodárstve
v danom čase nakupujú a predávajú. Jej vývoj sa zisťuje cenovými indexami.
Cenový index – priemer individuálnych cien vybraného koša výrobkov a služieb v dvoch
obdobiach. Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:

 Index spotrebiteľských cien – CPI

 Index cien výrobcov – PPI

 Cenový deflátor – HNP

Index spotrebiteľských cien – CPI,: meria náklady na trhový kôš statkov a služieb
It = CPIt – CPIt-1 . 100 vyjadrujeme v percentách
CPTt-1
It – miera inflácie v roku t

Index cien výrobkov – PPI: meria sa ním hladina na úrovni veľkoobchodu, resp. výrobku.
Za súhrnný cenový index považujeme deflátor - HNP: porovnáva nominálny a reálny produkt.
Formy inflácie
Z hľadiska príčin rozlišujeme infláciu na:
-

dopytovú resp. dôchodkovú - je vyvolaná zvyšovaním výdavkov spotrebiteľov

ponukovú resp. nákladovú - dochádza k nej až keď skutočný produkt je pod úrovňou
potenciálneho produktu. Spôsobuje to zvýšenie nákladov.

Možno ju štrukturovať:

 Miernu, kt. je charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu cien. Je akceptovateľná.

 Cválajúca – alebo galopujúca, kt. je dvojciferná až trojciferná spôsobuje ťažkosti

v peňažnom obehu. Je neekonomické si ponechávať hodnoty v peniazoch.

 Hyperinflácia – kt. je štvor – až viacciferná a znamená rozpad peňažného obehu, zrútenie

hosp. väzieb a pod.

21A) Dôchodky, rozdeľovanie dôchodkov. Hmotný blahobyt a

kvalita života.

Dôchodok je toková veličina vyjadrujúca sumu peňažných prostriedkov, ktorú jedinec alebo domácnosť
získa za určité časové obdobie.
V širšom vymedzení je dôchodok tok reálnych alebo finančných zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo plynú
z výroby a pripadajú jednotlivým ekonomickým subjektom. Ekonomické subjekty môžu za poskytnuté
výrobné služby nadobúdať odmenu nielen v peňažnej, ale aj v naturálnej podobe. Ide len o inú formu
odmeny za služby, ktoré poskytujú výrobné faktory.
Dôchodok môže mať rôznu podobu. Rozmanitosť podôb, ktoré môže nadobúdať, je odrazom toho, že
ekonomický subjekt je nositeľom rôznych vlastníckych práv.
Rozdeľovanie dôchodkov podľa týchto kritérií:
A.:

Kritérium prvotného, resp. druhotného rozdelenia dôchodkov

/prvotný a druhotný dôchodok/

B.:

Kritérium zohľadňujúce zmeny cenovej hladiny

/nominálny a reálny dôchodok/

C.:

Kritérium zohľadňujúce znovurodeľovacie procesy

/osobný a disponibilný dôchodok/

D.:

Kritérium súladu so zákonodarstvom krajiny

/ legálny a nelegálny dôchodok/

E.:

Kritérium formy nadobudnutia dôchodku

/peňažný a naturálny dôchodok/

F.:

Kritérium časového hľadiska

/bežný-absolútny, minulý, budúci-očakávaný

/
G.:

Kritérium zohľadňujúce dĺžku zmeny toku dôchodku

/skutočný, permanentný, prechodný/

H.:

Kritérium štatistického zisťovania

/priemerný a stredný dôchodok/

Rozdeľovanie dôchodkov
Rozdeľovanie dôchodkov podmieňuje celý komplex činiteľov, ktoré pri určitom zjednodušení možno
rozčleniť na trhové a netrhové činitele.
A.:

Trhové činitele

Mnohí ekonómovia zdôrazňujú význam trhových činiteľov. Dôchodok má byť plne determinovaný
trhovým mechanizmom a všetkými náhodnosťami trhového mechanizmu. Zdôvodňujú to tým, že len
trhovou determináciou dôchodkov je každý vedený k tomu, aby robil to, čo je potrebné.
B.:

Netrhové činitele

Medzi Netrhové činitele možno zaradiť veľmi rôznorodý súbor činiteľov, ako sú začiatočné rozdelenie
majetku, vrodené alebo získané schopnosti, výkonnosť, mobilita, tvorivosť, adaptabilitu, kvalifikáciu,
diskrimináciu, ale aj šťastie, vek, konexie a mnohé iné. Jednotlivé činitele ovplyvňujú veľkosť dôchodku
v smere jeho zvýšenia, resp. zníženia. Veľkosť dôchodku podmieňuje zase životnú úroveň. Z hľadiska
ekonomického chápania životná úroveň predstavuje stupeň uspokojenia ľudských potrieb, t.j. hmotných
a duchovných potrieb občanov, ako aj podmienky, v ktorých sa tieto potreby realizujú.

Hmotný blahobyt
Za charakteristickú črtu vyspelých trhových ekonomík možno označiť jednostrannú orientáciu na hmotný
blahobyt. Uspokojením potrieb vzniká snaha uspokojovať ďalšie a ďalšie potreby. Ide o nepretržitý proces,
ktorý nemá ohraničenie. Mať výrobky, ktorých vlastnenie sa prezentuje ako dôkaz solventnosti majiteľa, ako
kritérium sociálnej prestíže, dôkaz inteligencie alebo dobrého vkusu, zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Vyvoláva nové potreby a pocit nutnosti ich uspokojenia.
Do určitej výšky disponibilného dôchodku domácnosti nemajú alternatívu. Až určitá úroveň disponibilného
dôchodku, ktoré podlieha zmenám v čase, umožňuje zvažovať alternatívu spotreby, resp. alternatívu úspor.

voľba alternatívy spotreby /znamená prevahu činiteľov, akými sú bohatá ponuka tovarov
a služieb, účinná reklama, tradície, zvyky, sociálna prestíž, inflačné očakávania...

voľba alternatívy úspor / znamená prevahu potreby prostriedkov na nákup predmetov
dlhodobej spotreby, kúpa bytu, nehnuteľnosti, ochrana proti rizitu, zabezpečenie
prostriedkov na financovanie zmeny potrieb počas životného cyklu

Kvalita života
V určitom stupni vývoja spoločnosti nastáva kvalitatívny posun v tom smere, že sa upúšťa od jednostranného
preferovania hmotnej spotreby, od zdôrazňovania kvantitatívnych ukazovateľov. Pozornosť sa začína
sústreďovať na kvalitu života. Kvalita života sa spája s obratom k novým predstavám o hodnotách, ktoré už
nespočívajú výlučne v maximalizácii blahobytu.
Kvalita života je podmienená výkonnosťou ekonomiky. Pri kvalite života sa kladie dôraz hlavne na estetický
a etický rozmer živozta. Nová hodnotová orientácia preferuje najmä hodnoty ako sloboda, pravda, tolerancia,
radosť zo života, úcta k životu druhých, štedrosť, bádanie, tvorivosť, podnikavosť, odvaha riskovať....

Nová kvalita života sa spája s pocitom vlastnej užitočnosti, potreby rozvoja osobnosti, potreby aktívneho
životného postoja, potreby presadenia individuálnej mnohotvárnosti...

21B) Investície. Činitele pôsobiace na úroveň investícií.

Investície
-

sú rozhodujúcim predpokladom ekonomického rastu. Predstavujú také aktivity, ktorých cieľom
nie je získať bezprostredné uspokojenie spotreby, ale tvorba tovarov a služieb pre vyššie
súčasné a budúce uspokojenie.

Investície sú problémom, ktorému makroekonómia venuje trvalú pozornosť a to z dôvodu,
výkyvy v objeme investícií spôsobujú výkyvy v HDP a determinujú mieru, akou hospodárstvo
rozmnožuje svoj HIM. Čiže akou mierou ovplyvnia ekon. rast.

Čím väčší objem HDP ekonomika investuje, tým väčší prírastok HDP zabezpečí. Investície sú vždy
menšou časťou HDP ako spotreba, ale vykazujú väčšie výkyvy.
Ekonomický rast predpokladá využitie 4 faktorov a to pôdu, prácu, kapitál a technický pokrok.
Kapitál predstavuje naakumulovanú hodnotu budov, strojov, zariadenoí, ciest, infraštruktúry apod.
A iných tovarov, ktoré majú dlhodobú spotrebu a slúžia vo výrobnom procese alebo vytvárajú pre
výrobný proces podmienky.

Investície sa delia:
a) podľa zdroja financovania
-

obnovovacie – hradené z odpisov HIM, slúžia na obnovenie úrovne kapitálu na východiskovú
úroveň, majú zabezpečiť aby sa podiel kapitálu neznížil a aby sa neznížili ani technická úroveň
vecného obsahu kapitálu

rozvojové – hradené zo zisku a úveru alebo len úveru, rozširujú HIM a zvyšujú jeho technickú
úroveň.

b) podľa iného kritéria
-

fixné – spočívajú v nákupe strojov, zariadení

rezidenčné fixné – ktoré prezentujú výstavbu domov a bytom pod.

prírastok zásob – prírastok tovarov, ktoré sa doposiaľ nepredali, ale aj výrobných zásob,
surovín, materiálov, ktoré slúžia k zabezpečeniu plynulosti výr.procesu.

Investície zabezpečujú:
-

buď podstatnú časť prírastku HDP

celý prírastok HDP

nahrádzajú aj úbytok zamestnancov

22A) Elasticita dopytu a

ponuky na trhu tovarov a

služieb. Cenová a

dôchodková elasticita.

Q - % rast množstva

P - % pokles ceny

Elasticita ponuky

vyjadruje reakciu ponúkaného množstva tovaru na jeho trhovú cenu. Čiže cenová

22B) Peňažný trh. Dopyt po peniazoch, ponuka peňazí. Rovnováha na peňažnom trhu.

Peniaze predstavujú v ekonomike prostriedok aktív, ktorý ľudia používajú k nákupu tovarov
a služieb. Sú výsledkom rozvoja spoločnosti, výroby, spoločenskej deľby práce a predovšetkým
výmeny. Peniazom možno prideliť aj transakčný princíp a princíp protihodnoty. Sú všeobecným
ekvivalentom, ich úlohu môžu plniť rôzne podoby aktív, pričom množina aktív nie je uzavretá.
Peniaze sú stavovou veličinou, tj. množstvo peňazí, ktoré máme k dispozícii v danom okamihu. Sú
moderným prostriedkom výmeny tovarov a služieb, sú uznávaným nástrojom, pomocou, ktorého sa
vyjadrujú ceny, záväzky a pohľadávky. Fungujú ako spoločný menovateľ, ktorý umožňuje
porovnávať a sčítavať rôzne druhy statkov.

Ponuka peňazí

Keynesiánske chápanie: Ponuku peňazí neovplyvňujú len opatrenia CB. CB síce regulujúcou

monetárnej bázy determinuje peňažnú masu, nakoľko peňažný multiplikátor nie je stály. Peňažná
masa je ovplyvňovaná dopytom subjektov po úveroch a pôžičkách. Vláda nemôže determinovať
množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať. Pp je závislé od úm.

Monetaristické (M) chápanie: pri ponuke peňazí hlavú úlohu zohráva menová politika CB

a bankový systém. Friedmanová analýza ponuky peňazí je založená na rozlišovaní nominálneho a
reálneho množstva peňazí. Nominálne (množstvo peňazí vyjadrené v peňažných jednotkách) je
určené podmienkami ponuky peňazí a peňažné inštitúcie ho môžu kontrolovať. Je to exogénna,
nezávislá veličina.

Reálne množstvo peňazí je endogénnou premennou určenou dopytom a peňažné inštitúcie ho

ovplyvňujú sprostredkovane. Vyjadruje vzťah medzi mierou rastu množstva peňazí a mierou rastu
inflácie. CB môže dostatočne efektívne kontrolovať nominálnu peňažnú zásobu a zabezpečovať
potrebné množstvo peňazí v obehu.
Dopyt po peniazoch

Peniaze majú všeobecnú kúpnu silu, slúžia k realizácii transakcií. Dopyt po peniazoch je dopyt

po reálnych zostatkoch. Ľudia chcú mať peniaze pre ich kúpnu silu, t.j. pre množstvo statkov a
služieb, ktoré si za ne môžu kúpiť.

Rovnováha na peňažnom trhu
Na peňažnom trhu sa spolu stretáva ponuka s dopytom po peniazoch a ich vzájomnú interakciu

určuje úroková miera, ktorá je v podstate cenou peňazí . Na peňažnom trhu sa peniaze nekupujú ani
nepredávajú. Vymieňajú sa iné formy peňažných aktív s iným stupňom likvidity.

Peňažný trh je trh, kde sa poskytujú a vypožičiavajú krátkodobé fondy, ktorých splatnosť

nepresahuje 1 rok.

Rovnováha:

M/P keynes.cháp.

L(r,Y)
O stave rovnováhy hovoríme vtedy, keď na peňažnom trhu panujú také podmienky, že

nevznikajú tendencie k zmene jednotlivých veličín (za inak nezmenených podmienok)

Peňažná rovnováha je situácia, pri ktorej ponuka tovarov a služieb je taká, aby v plnom rozsahu

stačila uspokojiť efektívny kúpyschopný dopyt hosp. jednotiek pri pomernej stabilnej úrovni cien.
Zmeny na peňažnom trhu:
Predpoklad : ponuka M/P je nezávislá od úrok.miery. Úroveň cien je fixovaná. Riešime na
peňažnom trhu 2 situácie.

a) rast ponuky peňazí
ak CB rozhodne zvýšiť ponuku peňazí, krivka ponuky peňažnej masy sa posúva smerom vpravo,
čo pri nezmenenom dopyte po peniazoch má za následok zníženie úrokovej miery. Výsledkom je
obnovenie rovnováhy na peňažnom trhu pri nižšej úrok.miere (Eo → E1)

b) rast dopytu po peniazoch
-

v prípade zvýšenia dopytu po peniazoch sa krivka MDo posúva vpravo smerom nahor do MD1,
čo spôsobí pri nezmenenej ponuke peňažnej protihodnoty rast úrokovej miery. Rovnováha na
peňažnom trhu sa obnovuje rastom ceny peňazí.

Zníženie ponuky peňazí alebo zníženia dopytu po peniazoch vyvolá opačnú reakciu.

Monetárna báza sa tiež označuje ako „peniaze centrálnej banky“, pretože emisiu obeživa určuje
centrálna banka (CB) a výšku povinných minimálnych rezerv predpisuje komerčným bankám tiež
CB.

Document Outline

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny spoločnosti. Úlohou ekonómie je skúmať ekonomické a sociálne vzťahy a na základe poznania faktorov, ktoré ich ovplyvňujú, navrhovať opatrenia, aby riešenie ekonomických problémov prispievalo k úspešnému vývoju ekonomiky a tým, k zvyšovaniu sociálneho blahobytu. Poskytuje teoretické poznatky na diagnostikovanie, poznanie podstaty problémov, ale aj návody na prípravu praktických opatrení pre hospodársku prax.
Výrobné zdroje (inputy) – je to všetko, čo treba vniesť do výrobného procesu.
- Metodológia ekonómie, používané metódy a úskalia
Analýza – je rozklad celku na jeho jednotlivé časti a prvky s cieľom dokonalejšieho poznania subčastí systému.
Zmiešaná ekonomika – má podobu dnes existujúcich všetkých vyspelých trhových ekonomík. Určujúcim mechanizmom v nich je trhový mechanizmus. V situáciách, kde trh vykazuje nedokonalosti, kde je nespravodlivý, kde nie je žiadúci, tam zasahuje centrum, štát, prostredníctvom svojich opatrení. Takto sú prítomné dva riadiace mechanizmy, trhový a centrálny.
Z hľadiska premetu kúpy a predaja
Poľa počtu sledovaných tovarov
Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodárstvom
Jednotný trh –
- Program dopĺňa Jednotný európsky zákon – r. 1987
  - Jednotný trh začal fungovať zač. 1993
Bankovú sústavu - tvoria:
Formy inflácie
Akcelerátor – Podstata akcelerátora je v tom, že prírastok dochodkov a teda aj dopytu vplýva na zrýchlenie, akceleruje rast investícií. Vyjadruje závislosť medzi rastom dochodkov a rastom investícií.
Monetárna – alebo aj peňažná a úverová politika - reguluje množstvo peňazí v obehu tak, aby vznikli určité podmienky na rozšírenie alebo obmedzenie úveru. Cieľom je ovplyvňovať efetkívny dopyt a zamestnanosť.
- Makroekonomická rovnováha
  - Podľa závislosti od objemu produkcie
- - Hraničný sklon k spotrebe a k úsporám
Formy inflácie
- Investície

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Vypracované otázky na skúšku (r.2011)

Preber si túto poznámku so svojou AI

Náhľad poznámky

Document Outline

Ďalšie poznámky z predmetu Všeobecná ekonomická teória