Medzinarodne_vztahy_3.rocnik

MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY

MOC- schopnosť, v prípade potreby, prekonať odpor a dosiahnuť kontrolu nad inými politickými
aktérmi, prípadne ovplyvniť ich správanie.

ŠTÁT- inštitúcia organizovaného, suverénneho a legalizovaného násilia na určitom obývanom
území (vzhľadom na centrálne postavenie štátu v spoločnosti sa boj o moc stáva bojom o moc v
štáte)

Vytvorenie štátu- vznik dvojakého sociálno-politického prostredia:

– vnútroštátne (existencia centra moci)

– medzištátne (neexistencia centrálneho mocenského orgánu); toto prostredie je

prostredím anarchie ale nie chaosu; stabilita- mocenskou rovnováhou

Bezpečnostná dilema - bezpečnostná dilema pre štáty v medzinárodnom prostredí riziko a to z
toho dôvodu, že štát v snahe zvýšiť vlastnú bezpečnosť uplatňuje prostriedky, ktoré znamenajú
zníženie bezpečnosti ostatných štátov. V medzinárodnom prostredí predstavuje nárast bezpečnosti u
jedného aktéra neúmyselnú hrozbu pre druhého aktéra (Robert Jervis).

– alternatívy majú negatívne dôsledky

Štruktúra svetového politického systému – model usporiadania štátov v svetovom politickom
systéme podľa ich mocenského potenciálu -

VEĽMOC- štát, ktorý má vďaka svojej hospodárskej, vojenskej alebo kultúrnej moci určujúci vplyv
na medzinárodné vzťahy. Označenie veľmoc sa začalo používať po Viedenskom kongrese. Dnes sa
za veľmoci považujú predovšetkým stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN.

SUPERVEĽMOC- je štát, ktorý svojimi jednostrannými rozhodnutiami a krokmi výrazne
ovplyvňuje svetové dianie, svetový politicky systém, čo je založené na predpoklade možného
použitia zbraní hromadného ničenia pri nepodvolení sa želaniam veľmoci. Týmto termínom boli v
troch štvrtinách 20. storočia označované dva štáty, USA a ZSSR, ktoré mali postavenie nad
veľmocami - Veľká Británia, Francúzsko, Čína, Japonsko, ...

Konfigurácia/ modely rozptýlenia moci:

• MULTIPOLARITA- keď je svetový politický systém usporiadaný okolo troch alebo

viacej hlavných veľmocí, ktoré sú relatívne rovnako silné. Multipolarita môže byť vo
svojej podstate stabilná a redukuje význam konfliktov hlavných mocností.

• BIPOLARITA- keď je svetový politický systém usporiadaný okolo dvoch politických

centier (2 štáty alebo 2 koalície štátov); aktéri sa snažia udržať status quo (súčasný stav)

• HEGEMÓNIA/ UNIPOLARITA- keď v rámci svetového politického poriadku existuje

jedno mocenské centrum, ktoré je výrazne silnejšie ako ostatné štáty alebo ich kombinácia

ŠTÁT- má 3 znaky: vymedzené územie, obyvateľstvo, vláda schopná presadiť svoju suverenitu
Mocenský potenciál je určený na základe absolútnej a relatívnej moci. Závisí od neho
postavenie štátu vo svetovom politickom systéme

ABSOLÚTNA MOC

- vlastníctvo materiálnych a duchovných prostriedkov na presadzovanie vlastných záujmov
- materiálne faktory absolútnej moci :
a.) geografická poloha – najstabilnejší faktor moci štátu
b.) prírodné zdroje – sebestačnosť ( najmä potraviny – trvalý nedostatok je zdrojom slabosti)
c.) počet obyvateľov štátu
d.) priemyselná kapacita (schopnosť spracovať prírodné zdroje)
e.) vojensko-technický potenciál

- duchovné faktory moci štátu :
a.) kvalita vlády – ktorá určuje úroveň zahraničnej politiky
- či je vláda schopná definovať národný záujem, doktrínu a vojenskopolitickú stratégiu
- odhodlanie využiť svoj mocenský potenciál pri presadzovaní cieľov
- schopnosť dať do súladu mocenský potenciál a ciele zahraničnej politiky
- schopnosť zaistiť podporu domácej a zahraničnej verejnosti
b.) úroveň diplomacie
c.)úroveň vojenských kádrov
d.) kvalita populácie – vypovedá o vzdelanosti občanov
e.) odhodlanie verejnosti podporovať národné záujmy a zahraničnú politiku

(sila – je časť politickej moci, ktorá znamená schopnosť presadiť zámer mocenského centra
fyzickým násilím, tvorí jadro mocenského potenciálu)
- jednotlivé faktory pôsobia vo vzájomnej previazanosti a vždy v konkrétnom čase ( mocenské
zápasy o teritórium – teritórium bolo hlavným zdrojom moci)

RELATÍVNA MOC
- vzťah, resp. vzájomný pomer pôsobenia dvoch a viacerých absolútnych mocí
- absolútna moc môže byť nevyužiteľná kvôli vnútorným nedostatkom, ale aj kvôli veľmi veľkej
konkurencii – skutočná politická moc nie je absolútny potenciál, ale výsledok pôsobenia proti
protivníkom
- najpresnejšie meradlom moci je vojna

VZNIK ŠTÁTU- nastáva nadobudnutím územia;

– spôsoby: spojením, rozdelením, odštiepením

– vznik nového subjektu MP (?)

– uznanie- De iure (v hraniciach vymedzených právnymi aktmi), De facto (hranice pôsobenia

sa nemusia zhodovať s vymedzenými právnymi aktmi; geografické vyjadrenie závisí od
kultúrnych a civilizačných regiónov- napr Blízky východ, Stredná Európa,..)

ZÁNIK ŠTÁTU – nastáva stratou územia

– spôsoby: spojenie (integrácia), rozpad (dismembrácia), zánik materiálnych predpokladov,

debelácia (násilný zánik štátu)

Štátne územie- časť zemského povrchu, ktorá spadá pod suverenitu daného štátu.

• Ostrovy- suchozemské územie

• Exkláva/ Enkláva- územie obklopené územím iného vlastníka

• Štátna hranica:

orografická- t.j. prirodzená; podľa tvaru krajiny

geometrická- t.j. umelá
astronomická- t.j. Po rovnobežkách a poludníkoch (Arktída)
morská

MORSKÁ HRANICA-
DOHOVOR ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV O MORSKOM PRÁVE (z 10.
decembra 1982) - právny poriadok pre moria a oceány, ktorý by uľahčil
medzinárodné spojenia a napomáhal mierovému využitiu morí a oceánov,
spravodlivému a účinnému využívaniu ich zdrojov, zachovaniu živých zdrojov a ich
štúdiu, ochrane a zachovaniu morského prostredia.

– právo pobrežného štátu vykonávať suverénnu správu do vzdialenosti 12

námorných míľ- tzv. TERITORIÁLNE VODSTVO.

– 24 námorných míľ- PRIĽAHLÁ ZÓNA (kontrola lodí- napríklad s cieľom

zabrániť porušeniu colných, imigračných, finančných predpisov)

– 200 námorných míľ- VÝLUČNNÁ EKONOMICKÁ ZÓNA (jurisdikcia nad

zdrojmi- ryby, nerastné bohatstvo)

– za touto hranicou- VOĽNÉ MORE
– Antarktída- KOZMICKÝ PRIESTOR

SUVERENITA ŠTÁTU- nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri i
mimo štátu.

2 stránkach suverenity štátu:

a) vnútorná suverenita štátu- keď je štát z vrchovaný , nikým neobmedzovaný sprá
vca územia, na ktorom sa tozkladá

b) vonkajšia suverenita štátu- keď štát si je z prá vneho hľadiska rovný s
ostatnými

Faktory ovplyvňujúce suverenitu štátu:

• ĽP (?)
• MO (?)
• VTR (?)
• štruktúra systému
• medzinárodné právo
• neštátni aktéri ( národy, ktoré nemajú svoj štát; medzinárodné mimovládne

organizácie- nepolitické a nekomerčné alebo politické; medzinárodné
korporácie)

Jean Bodin (* 1530 Angers, département Maine-et-Loire – † 1596 Laon, dép. Aisne)
bol francúzsky humanista, právnik, filozof, politik, politológ a ekonóm, člen
parížskeho Parlamentu a profesor práva v Toulouse. Patrí medzi prvých mysliteľov
ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného
práva a politickej teórie.
- najznámejšie dielo „Šesť kníh o štáte“ (1576)- po prvý raz tu rozvíja teóriu
neobmedzenej, nedeliteľnej a trvalej štátnej suverenity

NÁRODNÝ ZÁUJEM

– životné, druhotné záujmy
– permanentné, premenlivé záujmy
– všeobecné, špecifické záujmy

MEDZINÁRODNÉ ZÁUJMY

– identické
– komplementárne (doplnkový , dodatočný)
– konfliktné

OSN- univerzálna organizácia

– vznikla 24. októbra 1945 v San Franciscu , potom ako bola Charta

ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom,
Sovietskym zväzom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46
signatárskych krajín.

– po anglicky United Nations Organisation (UNO, hovorovo UN)
– ZÁSADY:

Zásada zvrchovane j rovnosti všetkých členov OSN
Zásada svedomitého plnenia záväzkov
Zásada riešenia medzinárodných sporov mierovými prostriedkami tak ,
aby neboli ohrozené medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť

– hlavný cieľ OSN = zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti

– orgány OSN: Valné zhromaždenie OSN- hlavný poradný orgán, Všetky dôležité

rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú
nadpolovičnou väčšinou

Bezpečnostná rada OSN- má hlavnú zodpovednosť za
zachovanie

medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov: 5 stálych
členov a 10 nestálych členov

Hospodárska a sociálna rada-

je orgán pre koordináciu hospodárskej

a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a
inštitúcií. Má 54 členov
Medzinárodný súdny dvor-- Je hlavným súdnym orgánom OSN.
Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a
Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní na 9 rokov. Nie
je prípustné, aby za sudcov boli zvolení dvaja príslušníci toho
istého štátu.
Sekretariát OSN / Generálny tajomník OSN-je obslužným
orgánom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník OSN, ktorý
je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia
Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho
splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú
záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier
a bezpečnosť. Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú

správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na
jej budúce priority.

Projekt OSN: Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals-

MDGs)- Na Miléniovom summite v septembri 2000 členské krajiny OSN podpísali
Mileniovu dohodu, ktorej ciele su nasledovné:

Cieľ 1: Eliminácia extrémnej chudoby a hladu
Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetky deti
Cieľ 3: Presadiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien
Cieľ 4: Zníženie detskej úmrtnosti
Cieľ 5: Zlepšenie zdravia matiek
Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám
Cieľ 7: Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia
Cieľ 8: Vytvoriť globálne partnerstvo pre rozvoj

MEDZINÁRODNÝ KONFLIKT - aktéri správajúci sa tak, aby presadili svoje
záujmy a hodnoty, ktoré sú nezlučiteľné.

- je politickým vzťahom dvoch alebo niekoľkých

strán a vyjadruje vo vyhrotenej forme rozpory vo vzťahoch medzi účastníkmi medz.
vzťahov. Majú podobu ekonomických, politických, náboženských, ideologických,
nacionálnych aleo iných rozporov.

-Špecifikácia medzinárodných konfliktov:

Podľa umiestnenia (využívanie analytických rovín)

1.

prvá rovina: medzinárodný systém- konflikty, ktoré menia základné
pravidlá medzinárodného systému- systémové (svetové vojny, 30-ročná)

2. druhá rovina: určená jednotkami, ktorými sú aktéri (zvyčajne štáty)- tí sú nezávislý od

iných entít
- konflikty, ktoré prebiehajú medzi jednotkami- medzinárodné ( nemenia štruktúru, pravidlá
systému); napríklad vojna o Falklandy (konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a
Argentínou v roku 1982 na území Falklandských ostrovov, Južnej Georgie a Južných
Sandwichových ostrovov a v okolitom vzdušnom aj námornom priestore. Vojne
predchádzali dlhoročné spory o územie Falklánd, ktoré si obe strany nárokujú. Samotný
konflikt začal až inváziou argentínskych jednotiek na Falklandy 2. apríla.)

3. tretia rovina: určená subjednotkami

- napr. politickými stranami, opozíciou (vnútroštátne konflikty)

Podľa použitých prostriedkov

1. násilné

2. nenásilné

Podľa príčin, resp. cieľov, resp. druhov záujmov

1. teritoriálne
2. mocensko-politické
3. boj za nezávislosť
4. ideologické
5. ekonomické, resp. konflikty o zdroje

DYNAMIKA / ŠTÁDIA KONFLIKTOV- potenciál pre vznik konfliktov je v každom
prostredí, kde min. dvaja aktéri majú rovnaké ciele.

• Latentný- skrytý, neprejavujúci sa navonok, utajený

• Manifestácia- verejná artikulácia záujmov a ochoty ich chrániť

• Eskalácia- jej priebeh závisí od ochoty komunikovať- - diskusia, polarizácia, izolácia,

deštrukcia

– Mŕtvy bod

– Deeskalácia (zmierňovanie politického alebo vojenského konfliktu či napätia)

– Riešenie konfliktu

– Posrkonfliktné budovanie vzťahov

- Riešenie:

• Diplomatické rokovania- priame, účasť tretej strany

• Medzinárodné súdy- arbitráže(zmierovacie konanie, zmierovací súd), súdnictvo

MEDZINÁRODNÉ PRÁVO- politický nástroj , prostredníctvom ktorého štáty , ako
aj medzinárodné organizácie kodifikujú pravidlá týkajúce sa správania
medzinárodných aktérov

- Pramene: medzinárodné zmluvy, medzinárodná obyčaj, všeobecné zásady
práva uznané civilizovanými národmi, súdne rozhodnutia.

• Medzinárodná zmluva - dohoda medzi štátmi, alebo MO, ktorá zakladá,

mení, ruší vzájomné práva a povinnosti podľa medzinárodného práva

- riadi sa 2mi princípmi