organizacia empirickeho vyskumu

2. ORGANIZÁCIA EMPIRICKÉHO VÝSKUMU

PRÍPRAVNÁ FÁZA

1. najnázornejšia časť celej výskumnej akcie, pretože na jej kvalite závisí kvalita celého výskumu
2. dôležitá analýza výskumného problému, štúdium jeho vzniku a vývinu, jeho podstatných súvislostí v objektívnej realite, zhromažďovanie dostupných poznatkoch a literatúry, predchádzajúcich výskumov a podobne
3. vyústením zberu informácií o výskumnom probléme je spracovanie tzv. ÚVODNEJ ŠTÚDIE – zahrňuje úvodné hypotézy a poskytuje základnú predstavu o tom, čo bude vo výskume zisťované – formulácia výskumnej úlohy, hlavných cieľov výskumu, miesto (objekty), prostriedky, základný pojmový aparát a jeho čiastočná operácionalizácia apod.
4. Dôležité je posúdenie tejto štúdie zo strany odborníkov i zadávateľa výskumu k presneniu celej výskumnej akcie, ale predovšetkým preto, aby bola zhodnotená :
5. Úroveň teoretickej analýzy problému vrátane zrozumiteľnosti a jednoznačnosti používania základného pojmového aparátu
6. Aktuálnosť a praktická užitočnosť skúmanej problematiky
7. Adekvátnosť a možnosť dosiahnutia formulovaných cieľov výskumu
8. Vhodnosť zvolených metód a techník výskumnej akcie
9. Ekonomická, personálna, technická a materiálna náročnosť výskumu
10. METÓDY A TECHNIKY ZBERU EMPIRICKÉHO VÝSKUMU :
11. Sú pripravované v súlade so zámerom výskumu a s povahou zvoleného výskumného problému
12. Dôležitou metodologickou zásadou preskúmanie konkrétneho sociálneho javu je použitie VALÍDNEJ METODIKY – takej techniky alebo viacerých techník, ktoré na jednej strane umožnia. Získané fakty porovnávať a tak ich verifikovať a na druhej strane umožnia sledovať skúmaný jav k viacerých relevantných aspektov

1. PROJEKT EMPIRICKÉHO SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU

1. predstavuje komplexný dokument, v ktorom sú obsiahnuté všetky dôležité údaje o pripravenosti výskumu
2. obsahom je presné a výstižné formulovanie výskumného problému a otázok, spojených so skúmaním jednotlivých aspektov a znakov sociálnych javov
3. časti :

1. ÚVODNÁ ČASŤ

1. zahrňuje názov sociologického výskumu a dôvody, ktoré viedli ku skúmaniu s ohľadom na potreby ako teoretického bádania, tak aj potreby sociálnej praxe
2. stanovené ciele výskumu, z nich vyplývajúce úlohy a je zdôvodnený očakávaný spoločenský prínos výskumnej akcie

1. METODICKÁ ČASŤ

1. v konkrétnej forme je rozpracovaná vlastná problematika sociologického výskumu (stanovujú sa metódy zhromažďovania údajov – o skúmaných javoch a ich súvislostiach, vývine, podmienenosti a podobne)
2. vypracovávajú sa jednotlivé pomôcky pre výskum (dotazníky, záznamové hárky, dokumentácia výskumníkov), stanovuje sa rozsah výberového súboru a spôsob výberu jednotiek v ňom
3. súčasne sa stanovujú metodické postupy v práci s jednotlivými pomôckami

1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ

1. jej jadrom je vypracovanie plánu uskutočňovania sociologického výskumu
2. slúži k riadeniu a kontrole plnenia jednotlivých etáp, cieľov a úloh výskumu
3. v pláne sa stanovujú termíny pre :
4. prípravnú fázu výskumu vrátane prerokovania a schválenia výskumných nástrojov, dotazníkov, vypracovávania zadania pre strojové spracovanie údajov, pre tlač dokumentácie
5. zber empirického materiálu v teréne
6. prípravou údajov na spracovanie dát
7. spracovanie čiastočných a záverečnej správy sociologického výskumu
8. každý výskum má obvykle TERMÍN UKONČENIA, ktorému je podriadený časový harmonogram
9. plánujú sa aj finančné náklady na výskum

1. FORMULÁCIA VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU A HYPOTÉZ

1. presná formulácia výskumného problému slúži i k ďalšej konkretizácie cieľov empirického výskumu
2. vypracovanie TEORETICKEJ MODELOVEJ PREDSTAVY  o výskumnom probléme sa začína spravidla vymedzením jeho znakov, komponentov, charakteristických vlastností a ich vzájomných vzťahov. Pritom je dôležité určiť rozhodujúce kritéria výskumného problému zo špecificky sociologických hľadísk
3. FUNKCIONÁLNA ANALÝZA
4. v ktorej sa vyčlení vonkajšia podmienenosť skúmaného problému, vzájomný vzťah vplývajúcich faktorov, sila, spôsob a smer ich pôsobenia
5. tieto faktory majú rozdielnu hodnotu a relevanciu
6. SYSTÉMOVÁ ANALÝZA
7. Predstavuje rozčlenenie skúmaného problému na jeho jednotlivé zložky a skúma sa ich vzájomná súvislosť
8. Dôležité ozrejmiť substančnú povahu týchto zložiek
9. FORMULOVANIE PRACOVNÝCH HYPOTÉZ VÝSKUMU
10. Hlavný metodologický nástroj, ktorý vlastne organizuje výskumný proces a podriaďuje ho vnútornej logike
11. HYPOTÉZY – určité vedecké predpoklady o štruktúre a vývine sociálnych objekt, o charaktere prvkov a väzieb, ktoré tieto objekty tvoria, o mechanizme ich pôsobenia a rozvoja
12. Stručne – výroky o vzťahoch medzi dvoma alebo viacerými premennými
13. ZÁKLADNÉ FUNKCIE :
14. Výpoveď o stupni dosiahnutého poznania skúmaného problému , o jej aktuálnom stave
15. Návod na pokračovanie výskumu a súčasne nástroj, ktorý usmerňuje použitie výskumných techník a vymedzuje odor ich použitia
16. Nástroj spojenia teoretickej a empirickej zložky poznania – v tomto zmysle vystupujú hypotézy v roli metód poznávacej činnosti
17. Prostriedok prevodu všeobecných pojmov do roviny pozorovateľných znakov
18. PODĽA CHARAKTERU POUŽITIA V PRIEBEHU SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU :
19. VÝCHODISKOVÉ HYPOTÉZY
20. Obsiahnuté v úvodnej štúdií, ktorej obsahom je analýza výskumného problému, jeho genézy a väzieb
21. PRACOVNÉ HYPOTÉZY
22. Ďalšou konkretizáciou úvodných hypotéz, sú konkrétnejšie a formulujú sa pomocou operacionalizovaných všeobecných pojmov možno ich verifikovať prostredníctvom logických postupov – testovaním najjednoduchších znakov, ktoré sú v hypotézach vyjadrené
23. ŠTATISTICKÉ HYPOTÉZY
24. Overované štatistickými postupmi – napr. nulovej hypotézy, ktorej formulácia predpokladá, že medzi dvoma veličinami neexistuje súvislosť
25. PODĽA ICH FUNKCIE V SOCIOLOGICKOM VÝSKUME :
26. HYPOTÉZY DESKRIPTÍVNE
27. Vychádzajúce z popisu, cieľov a úloh výskumu a dajú sa rozdeliť na FAKTUÁLNE – vyslovujúce jednoducho dokázateľný fakt, RELAČNO-ŠTRUKTURÁLNE – v určitých podmienkach existuje medzi javmi vzťah, ktorý má isté vlastnosti, RELAČNO-VZŤAHOVÉ – závislosť jedného javu na inom, KLASIFIKAČNÉ – klasifikácia javov podľa určitých znakov
28. HYPOTÉZY EXPLANAČNÉ
29. Smerujú k osvetleniu príčin existencie určitých javov alebo vysvetľujú úlohu nejakého javu k celku sociálnej  reality
30. HYPOTÉZY PROGNOSTICKÉ
31. Vzťahujúce sa k vývojovým aspektom sociálnych javov. Vyjadrujú zdôvodnenie očakávania zmien určitého procesu
32. POŽIADAVKY, ABY HYPOTÉZY :
33. Neobsahovali pojmy, ktoré by nemali empirické indikátory, pretože by ich nebolo možno overiť
34. Protirečili známym faktom, ktoré už boli výskumom dokázané
35. Boli, čo možno najjednoduchšie, aby sa nerozplývali v množstve doplnkov alebo obmedzení
36. Boli použité bez výnimiek pre celý okruh javov, ktoré bezprostredne vysvetľujú
37. Boli preverované zásadne na danej úrovni teoretických poznatkov, metodickej vybavenosti a praktických možností výskumu
38. Už spôsobom svojej formulácie poukazovali na spôsoby ich overovania v konkrétnom sociálnom výskume

1. OVERENIE PRODUKTU VÝSKUMU – PREDVÝSKUM

1. úlohou predvýskumu je predovšetkým overiť v teréne zhodnosť zvoleného postupu, a to pri zohľadnení teoretických i praktických hľadísk
2. mal by spresniť, dopracovať a v prípade potreby i korigovať pracovné hypotézy
3. musí ďalej spresniť organizačnú stránku výskumnej akcie – potrebné časové proporcie priebehu výskumu, kvalitu a množstvo výskumných pomôcok, dostatok finančných prostriedkov, pripravenosť výskumného tímu apod.
4. Z metodického hľadiska – preverovanie a štandardizovanie vypracovanej metodiky výskumu
5. ZÁKLADNÉ ÚLOHY PREDVÝSKUMU :
6. Preveriť formuláciu problému výskumu z hľadiska jej použiteľnosti
7. Potvrdiť použiteľnosť pracovných hypotéz a v prípade potreby pristúpiť k ďalšiemu spresneniu alebo k zmenám
8. Preveriť primeranosť vypracovanej metodiky analýzy objektu výskumu
9. ŠTANDARIZÁCIA METODIKY VÝSKUMU ZAHŔŇA :
10. Stanoviť inštrumentárium, ktoré prináleží zvolenej metóde
11. Určiť spôsoby aplikácie jednotlivých metód výskumu
12. Vypracovať definitívny dotazník, resp. program pozorovania alebo schémy protokolu
13. Stanoviť spôsoby kontroly terénneho zberu materiálov a údajov
14. Určiť spôsob zberu vyplnených podkladov
15. Zdokonaliť program vyhodnocovania adekvátne riešeného problému a i.