Fonertika a fonológia Sj

Fonetika a fonológia

 

1. fonetika je staršia ako fonológia: názov - G. Zoeg, spresnil ho J.F. Champollion(1822), F. Bopp a W.von Humbolt (1836).
2. rozmach v 19.storočí
3. fonológia – začiatok 20.storočia ako určitá nadstavba fonetiky
4. obe sú náukou o zvukovej stránke reči
5. FONETIKA – skúma reč ako materiálny systém

                          - fyziologicko–artikulačné a akusticko-optické stránky reči

1. FONOLÓGIA – skúma reč ako ideálny systém
2. skúma funkčnú stránku ľudskej reči: ako sa používajú určité vlastnosti reči v dorozumievaní ( Lg – Lg°: vila – víla)

 

 

FONETIKA

 

FYZIOLOGICKO-ARTIKULAČNÁ ČASŤ

1. vznik a percepcia reči

 

Fyziologická fonetika zaujíma:

1. fyziológia organogenézy (vzniku) reči z hľadiska expedienta

1. mozgová činnosť,
2. neurofyziologické deje v nervových dráhach,
3. mechanické pohyby rečových ústrojov – respirácia, fonácia, artikulácia;

 

     Fyziologická percepcia reči(percepčná fonetika) z hľadiska percipienta

1. prenos a transformácia rečového signálu v strednom uchu a daktoré deje vo vnútornom uchu,
2. neurofyziologické deje vo vnútornom uchu v dostredivých dráhach spájajúcich vnútorné ucho a mozog,
3. mozgová činnosť;

 

AKUSTICKO-OPTICKÁ ČASŤ

1. vo fonetike sa osobitne vyčleňuje akustická fonetika
2. zaoberá sa štúdiom akustického signálu (analýza rečového signálu, spektrálne zloženie reči, syntéza reči)
3. akustický signál sa v súčasnosti analyzuje pomocou techniky: počítač + programy: pomocou nich dostávame napr. sonogramy a oscilogramy
4. z hľadiska optickej stránky reči skúma pohyb a postavenie rečových orgánov pri reči
5. postavenie reč. orgánov sa dokumentuje snímaním polohy pier pri artikulácii jednotlivých hlások – labiogram

 

FONETIKA: A) špeciálna – deskriptívna – fonet. konkrétneho jazyka

                     B) všeobecná – spoločná pre všetky jazyky