geoo.rtf

Geológia z 28.11.2007
- 2 typy vulkanických pohorí v SR: paleovulkanické (produkty – neafíry: Sološnica, Kvetnica, Lužiná,
Lošonos, Malužiná) a neovulkanické (Štiavnicke vrchy, Vtáčnik. Tríbeč, Vihorlat, Zemplínske vrchy)
najmladšia sopka na SVK: Putíkov vŕšok
Zemetrasením sa zaoberá seizmika, je to krátkodobý prejav vnútornej energie Z, ktorý sa môže prejaviť
rôznou intenzitou. Jeho zdroj je ohnisko. Na povrchu sa najviac prejaví v epicentre. 1/10 plochy Z kôry –
výskyt zemetrasení – intenzívne, slabé ----> katastrofy, 1600 seizmických staníc na Z, ktoré merajú už slabé
otrasy, aby sme predišli tragédiám. Najlepšie stanice má Japonsko. V SR – BA, Hurbanovo, Skalnaté Pleso
zemetrasenia: endogénne (na základe vnútornej E Z) – tektonické (približovanie sa Z kôry k sebe, silný
vulkanizmus
                                                exogénne (na základe vonk.E Z) – sú odpoveďou na budovanie vodných nádrží
Zemetrasenia môžu vznikať pri výbuchoch plynov, pri rútení sa skalných brál, pri páde meteoritov, pri zrútení
sa stropu jaskyne. Najsilnejšie sú tektonické zemetrasenia.
Podľa hĺbky ohniska: plytké – ohnisko asi 50 – 80 km
                                                                      hlboké – do 700 km
                                                                      stredne hlboké – 300 km
Podľa polohy ohniska:
kontinentálne a morské (+ tsunami)
Mechanizmus zemetrasení
Pôsobením endogénnych síl vznikajú zemetrasenia Z kôry + uvoľňuje sa veľké množstvo E, poruší sa pevnosť
hmoty a časť E sa transformuje do seizmického vlnenia. Seizmické vlny vznikajú v ohnisku a šíria sa veľkou
rýchlosťou horninovým prostredím. Miesto vzniku zemetrasenia = ohnisko a miesto, kde sa zemetrasenie
najviac prejaví = epicentrum. Je to obyčajne pramo hore nad ohniskom. Zemetrasenie vzniká v Z kôre, ale
prejaví sa na povrchu.
Vlny, ktoré sa šíria z ohniska:
pozdĺžne vlny P – šíria sa všetkými prostrediami, spôsobujú vlnenie, kedy sa určitá časť zhlukuje k sebe a
určitá sa rozťahuje. Sú to najdlhšie    a najsilnejšie vlny
sekundárne vlny S – priečne, spôsobujú prehýbanie vrstiev, prechádzajú horninovým prostredím – iba pevným,
nešíria sa v kvapalinách ani v plynoch
dlhé vlny L – spôsobujú majetkové škody (praskanie budov), silu z vnútra Z prenášajú na objekty
morské vlny – zhluky na morskej hladine, ohnisko = hypocentrum, vzdalenosť ohniska od epicentra = hĺbka
zemetrasenia
Meranie sily zemetrasenia – množstvo stupníc. Magnitúda = mohutnosť, udáva veľkosť
Seizmografy – na meranie. V našich podmienkach 2 stupnice: Mercaliho (12 stupňov) a Richterova – meria
silnejšie zemetrasenia (10 stupňov). Každý stupeň 30-násobok magnitúda. Najlepšie seizmografy sú organizmy
(špeciálne rybky v Japonsku)
Endogénne zemetrasenia vznikajú v tzv. Richterových popečných zónach pozdĺž veľkých transportných zónach
– Kalifornia, India
Metamorfizmus
dochádza k premene hornín, kt.sú v Z kôre. Táto premena sa deje na veľkých územiach – regionálna premena.
Kontaktná    - na menšom území – premena hornín v dôsledku teplotných zmien. Šoková metamorfóza – ak
dopadne meteorit alebo iné obrovské teleso, premení horniny vo svojom mieste dopadu. Regionálna postihuje
veľké územia v dôsledku pohybu Z kôry -výzdvih, pokles. 3 typy hornín: fylity (najmenej premenené,
zachovávajú si pôvodnú štruktúru), svory (stredne premenené, vznik nových minerálov), ruly (veľmi silne
premenené, usmernenie minerálov, zväčšovanie minerálov)
fácia = zmena, premena: fácia zelených bridlíc, fácia eklogitová = najsilnejší typ metamorfózy.
Spätná metamorfóza = diaftorit – hornina je vyzdvihnutá. Keď dochádza k metamorfóze, hornina sa neroztaví,
zachová si pevné skupenstvo, je plastickejšia. Rekryštalizuje v pevnom skupenstve. Kontaktná – ak sa do
horninového prostredia dostane magma, ktorá je horúca a má veľa prchavých látok, ovpyvní ho aj tlakom.
Najviac sú postihnuté horniny na: kontaktné rohovce a zmenia sa    na veľmi tvrdú horninu, uvoľňujú sa do
okolia mnohé látky
plodové bridlice – minerály veľkých rozmerov
snopkové bridlice    - zväzky minerálov

škvrnité bridlice
tieto horniny    tvoria kontaktný dvor (do 10 – 15km)
dĺžka premeny: regionálna, kontaktná (niekoľko mil.rokov), krátko trvajúce – šoková, obrovský požiar
pri dopade meteoritov – štruktúra dopadu: štruktúry kremeňa, prevrásnenie
Diastrofizmus
pojem, ktorý zahŕňa všetky pohyby Z kôry vyvolané tlakom a gravitáciou
pevninotvorné pohyby – vertikálne, pomalé, striedajú sa poklesy (najzretelnejšie na zmene pobrežnej čiary) a
vyzdvihy
transgresia – more sa vylieva na zem, bývalá Juhoslávia, Holandsko
regresia – more odchádza a necháva holú zem, ústup mora, vynorenie pevniny, Cejlón, Sicília, Škand.
Horotvorné pohyby – rýchlejšie, krátkodobé, periodicky sa opakujúce, plazmové pohoria: Alpy, Karpaty,
Himaláje
z morských sedimentov bývajú vytlačené nad hladinu----> pevná a suchá zem: orogenéza (tlak) – predstavujú
etapy, ktoré trvali aj v minulosti určité obdobie. Vrásnenie kaledónske, varijské, alpinské (zatiaľ neskončilo)