Úvod do štúdia informatiky

Základná doska:
BIOS (Basic Input Output System)
. je základný program osobného počítača slúžiaci na komunikáciu hardvéru s operačným
systémom počítača. Obvykle je umiestnený v pamäti na základnej doske a je mu predané
riadenie po štarte počítača. Po inicializácií systému potom BIOS načíta operačný systém a
predá mu riadenie.

Prepojky (Jumpers)
- V elektronike a najmä výpočtovej , jumper je krátka dĺžka vodiče používa k uzavretiu
prerušenie alebo bypass časti elektrického obvodu . Jumpery sa obvykle používajú na
nastavenie alebo upravenie dosky s plošnými spojmi , ako je napríklad základné dosky z
počítačov
Jumpery musí byť elektricky vodivé , sú zvyčajne uzavreté v nevodivé blok plastu pre
pohodlie. To tiež zabráni nebezpečenstvo, že netienený jumper sa náhodou krátke niečo
Pokiaľ je jumper umiestnený na dve alebo viac prepojok, je elektrické spojenie medzi nimi, a
zariadenie je tak pokyn k aktivácii určité nastavenia. Napríklad, so staršími PC systémy, CPU
rýchlosť a napätie bolo nastavenie často nastavením prepojok. Neformálne technici často
volajú nastavenie jumperov "pásky".

Napájací zdroj:
Zdroje AT
Zdroje ATX
Zdroje BTX
- Štandard AT (Advanced Technology) má porty vyvedené mimo základnú dosku do voľných
otvorov pre karty pomocou káblikov, napájací zdroj sa k doskám AT pripája prostredníctom
dvojice šesťžilových káblov, zdroj je mechanicky spínaný a má dva jednoradové konektory
P8 a P9. Vypínač je tlačítkový, aretačný. AT skrine sú po vypnutí absolútne odpojené od
elektrickej siete. Základné dosky AT mali problém s rozširovaním a s ťažším prístupom k
jednotlivým komponentom. Mikroprocesor bol ďaleko od zdroja, čo spoločne so zvýšením
tepelných emisií prinášalo problémy s prúdením vzduchu vnútri PC a jeho chladením.
Jediným ventilátorom v PC bol ventilátor na zdroji. Ďalším kritickým bodom, ktorý
urýchľoval prechod na iný štandard boli nové mikroprocesory a rozhranie PCI, ktoré
vyžadovali napájanie 3,3 V. Zdroje AT však disponovali iba výstupmi 12 V a 5 V.
Pri ATX (Advanced Technology eXtended - 1996) sú konektory na pripojenie periférií
integrované priamo na základnej doske v bloku, ktorý priamo zapadne do otvorov na zadnej
strane skrine (zjednodušuje montáž), obsahujú konektory pre štandartné rozhrania plus
dvojicu konektorov USB a na pripojenie klávesnice a myši slúži konektor PS/2, elektronicky
spínaný zdroj (dodáva aj 3,3 V) a jeden dvojradový dvadsaťpinový napájací konektor. Hlavný
vypínač je nearetačné tlačítko. Prerušenie toku elektrického prúdu do ATX skríň možno
dosiahnuť vypínačom na zadnej stene zdroja. Štandard ATX sa snaží vyhovieť novým
požiadavkám na cirkuláciu vzduchu v skrinke kvôli zvyšovaniu produkcie tepla (grafické
karty, čipové súpravy, pevné disky). Mikroprocesor na základnej doske ATX bol presunutý
bližšie k zdroju. Pribudli nové funkcie: ovládanie zdroja signálom zo základnej dosky,
podpora Wake on LAN.
BTX (Balanced Technology eXtended) súvisí s príchodom významných noviniek: zbernice
(PCI Express, Serial ATA), rozhrania (gigabitový ethernet, Wi-Fi, WiMAX, Wireless USB),
nové generácie ostatných komponentov. Zdroje pre formát BTX využívajú rovnaké napätia
ako pri ATX.

Mikroprocesory:
Základná charakteristika
- Mikroprocesor je srdcom každého počítača. Hlavne od neho závisí aký bude systém
výkonný a rýchly, teda ako rýchlo bude spracovávať zadané údaje.
Mikroprocesor spracováva inštrukcie programu, ktorý ho riadi. Niektoré inštrukcie je
schopný spracovávať sám, na spracovanie iných zase využíva iné komponenty počítača.
Základnou vlastnosťou mikroprocesora je jeho programovateľnosť a integrácia všetkých
obvodov do jedného puzdra.
Jadrom každého mikroprocesoru je logický obvod, ktorý dokáže spracovať sadu
jednoduchých inštrukcií, čo sú vlastne jednoduché príkazy

Delenie mikroprocesorov
Mikropočítač – jednočipový mikropočítač – vznikne ak sa mikroprocesor doplní
o periférne obvody (pamäte, obvody vstupu/výstupu a iné rozhrania) a spolu sú umiestnené do
jedného puzdra. Jednočipový mikropočítač disponuje určitou univerzálnosťou a možnosťou
modifikovať jeho funkciu na základe programu, prípadne rozšírením o ďalšie periférne
obvody
Mikrokontrolér je jednočipový mikropočítač určený pre špecifickejšie nasadenie, napríklad
v obvode inteligentného snímača, kde je navrhnutý pre plnenie určitých konkrétnych úloh,
čím klesá na univerzálnosť v porovnaní s klasickým jednočipovým mikropočítačom. Je
možné povedať, že mikrokontrolér je užšie špecializovaný, menej univerzálny jednočipový
mikropočítač.

Pätica mikroprocesoru
Pätica (socket) pre procesor (CPU). Do tejto pätice sa vkladá procesor. Existujú rôzne pätice
pre rôzne procesory
Pätice pre pamäťové moduly DIMM. Do týchto bielych pätíc sa vkladajú pamäťové moduly
DIMM (Dual Inline Memory Module). Lepšie dosky mávajú tri až štyri takéto pätice, aby
bolo možné osadťdostatočne veľa operačnej pamate (RAM).

Komunikácia mikroprocesoru s

okolím – zbernice

Šírka dátovej zbernice je parametrom, ktorý vyjadruje rozmer vonkajšej zbernice určenej na
komunikáciu procesora s okolím. Najdôležitejším dôsledkom vyplývajúcim zo šírky dátovej
zbernice je to, že táto šírka definuje aj veľkosť jednej bunky pamäte.
Šírka adresnej zbernice vlastne definuje veľkosť operačnej pamäte, ktorú je procesor
schopný využiť

Spolupráca mikroprocesor – zbernica: prerušenia IRQ (Interrupt Request Levels)
Interrupt Request Levels IRQ
Účelom tejto funkcie je upozorniť procesor, že vonkajšie zariadenie si vyžaduje spoluprácu s
ním. Komunikácia prebieha v troch fázach:
- vonkajšou udalosťou (vyslaním signálu vonkajším zariadením) sa vyvolá prerušenie práce
procesora spustí sa obslužný program uložený na určitej adrese v operačnej pamäti; adresa
OP, na ktorej je program uložený je daná číslom IRQ na spracovanie prerušenia je určený
špeciálny obvod - interrupt controller - ktorý je súčasťou zbernice
Po ukončení činnosti obslužného programu sa vráti riadenie hlavnému programu

Pamäte:
Jednotky veľkosti pamäte
Pamäť by sme mohli definovať ako zariadenie, schopné udržať v sebe vložené údaje (dáta) po
určitú dobu
Základné rozdelenie pamätí je na vnútorné a vonkajšie:
· Vnútorná pamäť sa nachádza priamo na základnej doske alebo na prídavných kartách a v
periférnych zariadeniach.
· Vonkajšie - slúžia na trvalé uchovávanie informácií, patria sem všetky pamä ťové médiá
(FDD,HDD, CD, DVD, zálohovacie médiá a pod.).
b) Podľa energetickej závislosti delíme pamäte na
· Energeticky závislé pamäte si uchovávajú informácie iba pokiaľ sú pod napätím.
· Energeticky nezávislé pamäte si uchovajú informácie aj po vypnutí počítača.
c) Z technologického hľadiska delíme pamäte na:
· pamäte s možnosťou čítania i zápisu údajov RWM-RAM (read write memory)
· pamäte s možnosťou len čítania ROM (read only memory)

Pamäte typu RAM
RAM pamäť (z angl. RANDOM Access Memory) slúži na uchovávanie údajov a programov
počas činnosti počítača. Z RAM pamäti je možné informácie nielen čítať, ale aj zapisovať ich
do nej. Je závislá na dodávke elektrického prúdu, po vypnutí počítača sa údaje z nej strácajú.

Pamäte typu ROM
Permanentná pamäť ROM (z angl. Read Only Memory - pamäť len na čítanie) slúži na
uchovanie základného programu, ktorý umožňuje komunikáciu počítača s vonkajšími
zariadeniami, prípadne môže obsahovať operačný systém. Nie je závislá na dodávke
elektrického prúdu a nie je možné meniť údaje v nej. V pamäti ROM počítača je špeciálny
štartovací program. Tento program je po zapnutí počítača do siete automaticky spustený a
zavedie do pamäti operačný systém, tak oživí hardware počítača a s počítačom je možno
začať pracovať.

Druhy pamäte RAM



SO-DIMM



SD-RAM



DD-RAM (DDR)



DD-RAM II (DDR2)



DD-RAM III (DDR3)

SD-RAM sa nachádza ešte v starých typoch počítačov, DDR sa už často nahrádzajú pamäťou
DDR2, je to v súčastnosti najrýchlejšia a kapacitami najväčšia pamäť pre stolové počítače.
Pre notebooky sú určené pamäte SO-DIMM a tie sú tiež SDR, DDR, DDR2.
Rozdiel medzi typmi pamätí je v frekvencii, s ktorou pracujú, čím vyššia, tým lepšie.

Harddisk:
-je zariadenie, ktoré sa používa na uchovávanie dát v počítačoch
Fyzická štruktúra disku
* jedna alebo viaceré hliníkové (v minulosti aj sklenené) rotačné platne pokryté tenkou
vrstvou magnetického materiálu, uložené na spoločnej osi, slúžiace na ukladanie údajov
* elektrický motor zabezpečujúci rotáciu platní stabilnou rýchlosťou (obvykle 5400 - 15000
otáčok za minútu)
* prachotesný nosný obal pevného disku
* pohyblivé čítacie a zapisovacie hlavy (angl. Heads) na výkyvných ramenách
* elektrický motor zabezpečujúci pohyb výkyvných ramien s hlavami
* elektrické obvody slúžiace na ovládanie motorov, hláv a komunikáciu (elektronika disku)
* rozhranie na prepojenie disku s počítačom

Hlavy a

cylindry

Hlavy slúžia na zápis a čítanie magnetickej informácie z povrchu platní. Počas práce pevného
disku sa hlavy premiestňujú nad jednotlivými platňami a načítavajú z nich údaje, prípadne ich
na platne zapisujú
Pod pojmom geometria disku sa skrýva usporiadanie priestoru disku, konkrétne pocet hláv,
cylindrov a stôp. Údaje sú na disku ukladané v bajtoch. Bajty sú usporiadané do skupín po
512, alebo to sektorov
Cylinder - súhrn všetkých stôp daného čísla na všetkých povrchoch. Výrobcovia HD
namiesto počtu stôp udávajú počet cylindrov (válcov).

Prístupová doba
Je doba, za ktorú je disk schopný dodať požadované data PC, tj. od zadania príkazu po
načítanie dát. Pohybuje sa od 9.5 ms smerom k 6.0 ms. Čím je menšia hodnota, tím je prístup
k požadovaným dátam rýchlejší.

Kapacita disku
Kapacita je údaj, ktorý udáva maximálnu veľkosť všetkých dát, ktorá ide na HDD hneď
uložiť. Prvý HDD mal kapacitu 5MB. Dnes sú bežné kapacity od 5 GB do 250.Údaj, ktorý s
kapacitou súvisí je hustota zápisu na štvorcový palec ( 1 palec = 2.54 cm ), čím vyššia hustota
– tím rychlejšie je sekvenčné čítanie a zápis na disk.

Spoľahlivosť disku
spoľahlivosť pevných diskov závisí nielen v závislosti od výrobcu pevného disku, ale aj
konkrétneho modelu HDD

Master Boot Record (MBR)
(MBR) je prvým sektorom záznamového média, ktoré bolo rozdelené na oddiely. Môže
obsahovať program smerujúci do aktívneho oddielu

NTFS (New Technology File System)
bežne využívaný a dostupný len pri sieťových operačných systémoch Windows NT 4,
Windows 2000, je pokročilejšou a efektívnejšou správou diskov.

Obnoviteľnosť dat
Vymazané dáta nie sú skutočne vymazané.
Práve na tomto princípe pracuje väčšina obnovovacích programov, ktoré obnovujú fyzicky
neporušené dáta uložené na disku. Po potvrdení zmazania súboru či už z koša alebo okamžite,
s klávesovou skratkou Shift+Delete, sa dáta fyzicky z disku neodstránia. Odstránia sa len
systémové záznamy o ich prítomnosti, čomu nadchádza zobrazovanie aktuálneho „voľného“
miesta na disku. Skutočné zmazanie dát prebehne až po ich prepísaní novými súbormi.

Kompresia
Komprimácia (kompresia, pakovanie či balenie) dát je proces, pri ktorom sa znižuje objem
dát, pričom existujú dva druhy komprimácie:
nestratová - pri ktorej nedochádza k strate údajov. To znamená, že ak skomprimované dáta
dekomprimujeme, získame úplne identické dáta. Takto sa balia napríklad textové, programové
a iné súbory. Kompresia sa deje na základe vynechania redundantných (nadpočetných)
informácií. Kompresný pomer, ktorý predstavuje pomer medzi veľkosťou dát pred
spakovaním a po ňom, sa tu dá dosiahnuť až okolo 2:1, niekedy aj viac, to však závisí od
druhu dát.
stratová - je proces, pri ktorom sa vynechajú tie údaje, ktoré sú pre celkový dojem z dát
nepodstatné. Kompresný pomer je niekedy až 200:1, ale dáta sa už po kompresii nikdy nedajú
zrekonštruovať do pôvodnej podoby. Časť informácií totiž chýba

Šifrovanie dát
Šifrovanie dát je spôsob zmeny dát tak aby ich nepovolená osoba nemohla prečítať. Šifrujú
sa súbory alebo komunikácia. Na šifrovania a dešifrovanie sa používa kľúč. Používa sa 1.
symetrické šifrovanie a 2. nesymetrické šifrovanie.
Symetrické šifrovanie používa ten istý kľúč na zašifrovanie aj odšifrovanie dát. Nevýhodou
je, že tento kľúč treba bezpečne dopraviť, čo sa zasa bez šifrovania nedá. Výhodou je
jednoduché a rýchle šifrovanie.
Nesymetrické šifrovanie používa dvojichu kľúčov - verejný a súkromný. Ak sa jedným
kľúčom dáta zašifrujú, dajú sa rozšifrovať len druhým kľúčom, nie tým prvým. Takže
napríklad si dva komunikujúce strany pošlú verejné kľúče, pomocou nich sa dáta zašifrujú a
pošlú si ich. Prijaté dáta sa potom rozšifrujú pomocou súkromných kľúčov.

Ochrana dát
Postupy a metódy pomáhajúce zvýšiť účinnosť ochrany dát v počítačoch pri
komunikácii pomocou IKT:



zamknutie počítača kľúčikom (slabé)



štart počítača vyžaduje heslo (napr. BIOS) (slabé)



človek ako ďalší nevyhnutný medzičlánok (slabá)



výber bezpečnej miestnosti/miesta/lokality - výber miesta s ohľadom na
prírodné podmienky (stredné až silné)



únikové a záchranné plány - presne definované kedy, kto a čo robí
(stredná až vysoká)



zabezpečená miestnosť (bezpečnostné dvere a zámky, mreže, trezor ..)
(stredná)



poplašný systém (reaguje napr. na pohyb alebo narušenie integrity
obvodu miestnosti) (stredná až vysoká)



prihlásenie do systému vyžaduje heslo, napr. vzdialený prístup k
počítaču, odpozeranie, uhádnutie hesla (stredná až silná)



štart počítača vyžaduje heslo (heslo je vyžiadané systémom ešte pred
sprístupnením dát, dáta sú šifrované) (stredná až silná)



šifrovanie dát na pamäťových médiách => ochrana aj po odcudzení
(stredná až silná, podľa sily šifry)



hardvérový kľúč - bez kľúča sa nedá s aplikáciou (dátami) pracovať
(stredná až silná)



identifikácia užívateľa, kto, kedy, čo, s čím, odkiaľ robil (silná)



používanie softvéru od renomovaných firiem (ochrana pred spyware,
trójske kone) (stredná)



identifikácia užívateľa pri vstupe do systému heslo (stredná), otlačok
prsta, dúhovka oka .. (stredná až silná), identifikačná karta (stredná až
silná), bezpečnostné karty - previazané so softvérom (silná)



VPN (Virtual Private Network) - ochrana dát pri komunikácii (silná)



firewall - ochrana pred útokom z vonka (stredná až silná)



antivírusový program - skener, monitor, heuristika (stredná až silná)

Prenosové média
Charakteristika CD
CD-R je skratka označujúca kompaktný disk s možnosťou zápisu dát.Ide o štandardný disk v
tvare kotúča s priemerom 12 cm, niekedy aj 8 cm. Médium môže mať ľubovoľný tvar, musí
mať však štandardizovaný stredový otvor a musí mať ťažisko v strede tohto otvoru z dôvodu
stabilnej rotácie.

Charakteristika DVD
DVD je formát digitálneho optického dátového nosiča, ktorý môže obsahovať filmy vo
vysokej obrazovej a zvukovej kvalite alebo rozličné iné údaje. Bol vyvinutý a vynájdený
spoločnosťami Sony a Philips v roku 1995. Používa sa hlavne na ukladanie digitálneho videa
a rôznych digitálnych dát. Disky DVD majú rovnaké rozmery ako kompaktné disky CD, ale
dokážu uložiť až šesťkrát viac dát.Disk DVD sa na pohľad podobá kompaktnému disku.

Charakteristika CD – RW
DVD-RW je médium pre sekvenčné čítanie a zápis, ktoré je určené hlavne k záznamu videa a
k priebežnému zálohovániu počítačových dát. Na disky DVD-RW je možné zapisovať viac
než 1000krát. Formát DVD-RW podporuje široká škála jednotiek DVD-ROM a prehrávačov
DVD.

Zobrazovacia sústava – grafické karty, monitory
Režimy práce:
Textový - obrazovka rozdelená na políčka, v ktorých sa zobrazí práve 1 znak (štand. 80
stĺpcov a 25 riadkov). Tento režim bol typický pre operačný systém MS DOS. Bol hardvérovo
nenáročný a rýchly, no kvalita vykreslenia bola nízka, aj farebnosť bola obmedzená
(jednoliate farebné plochy).
Grafický - obrazovka je množina bodov, ktoré sa v istom okamihu rozsvecujú podľa určitých
pravidiel a vytvárajú statický alebo pohyblivý obraz.
- Rastrová grafika
- Vektorová grafika

Grafická karta
Grafická karta je súčasť počítača, väcšinou prídavná karta, ktorá má na starosti grafické
spracovanie a výstup údajov z počítačaa na monitor. Grafická karta je jedna z najdôležitejších
súčastí PC a jej hlavnou úlohou je meniť jednotky a nuly dvojkovej sústavy na obraz, ktorý
možno prezentovať na monitore.

Monitory
Monitor počítača nazývaný displej, obrazovka či zobrazovacia jednotka sa radí k štandardným
výstupom počítača.
Monitory môžeme posudzovať podľa niektorých kritérií :
- podľa farebnosti
- podľa veľkosti uhlopriečky
- podľa zobrazovaných informácií
- podľa režimu práce
- podľa fyzikálneho princípu monitora

Uhlopriečka
Z hľadiska zobrazovacích možností a tým vlastne pracovnej plochy na obrazovke monitora je
nutné rozlišovať veľkosť (uhlopriečku) samotnej obrazovky monitora. Sú vyrábané monitory
od 9" (palcov, I palec = 2,54 cm) do štandardne 21".
Pre bežné domáce alebo kancelárske použitie sa dnes z hľadiska pomeru cena/výkon používa
farebný 17" monitor. Ak je však predpoklad práce vo vyššom grafickom rozhraní je vhodné si
používať aspoň 19" monitor. Optimálne pre prácu s počítačovou grafikou, multimédiami,
CAD systémami a programami pre sadzbu dokumentov (DTP) sa odporúča monitor s väčšou
uhlopriečkou (optimálne až 21"). Rozdiel je takisto v technologickom vyhotovení monitora.

LCD – displeje
Monitory LCD, podobne ako napr. Displeje digitálnych hodiniek, pracujú na báze tekutých
kryštálov, ktoré slúžia ako náhrada za vákuovú elektrónku v klasických monitoroch.
Vykresľovanie obrazu prebieha rovnako ako u CRT monitorov - rozsvecovaním resp.
zhasínaním bodov. Narozdiel od klasickej obrazovky sú body tvorené trojicou pásikov
základnych RGB farieb (R-ed, G-reen, B-lue), pričom šírka káždeho pásika je 1/3 bodu.

Power management
Uvádza, ako systém reaguje po výpadku napájania; Uvádza, kedy sa má použiť nastavenie
pre čas automatického zapnutia (Vyp., Každý deň, Pracovné dni); Uvádza čas, kedy sa má
systém zapnúť; Umožňuje systému prebudiť sa zo stavu odstavenia. Táto možnosť závisí od
nastavenia iných možností; Vyberie režim odstavenia správy napájania.

Operačné systémy
Charakteristika operačných systémov
Operačný systém (OS) je základné softvérové vybavenie počítačov. Tvorí ho súbor
programov, pomocou ktorých používateľ komunikuje s počítačom. OS slúži na komunikáciu
aplikačného softvéru s hardvérom.
Súčasti operačného systému:
Jadro (exekutíva = výkonná časť) operačného systému – táto časť je rezidentne umiestnená v
pamäti; podľa potreby sa inicializuje alebo nahráva do pamäte ostatné dôležité časti
operačného systému
Monitor operačného systému (od slova monitorovať = sledovať) – tiež nazývaný interpreter
príkazov; zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom. Prijíma a analyzuje impulzy z

klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy a oznamy na
zobrazovacie (výstupné) zariadenie
Ovládače (drivery) – obslúžné programy vstupno-výstupných zariadení.

Klasifikácia operačných systémov
MS DOS (Microsoft Disk Operation System)
Operačný systém vyvinutý firmou Microsoft pre počítače kompaktibilné so štandardom IBM
PC. Výhodou bola dobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť a
predovšetkým obrovské rozšírenie.
Windows 95 - Windows 95 je 32-bitový OS, ktorý využíva 32-bitovú štruktúru CPU
Windows 98 - Tento operačný systém, ktorý prišiel na trh roku 1998
Windows 3.x. - V tejto verzii je automaticky prítomný Internet Explorer 4.0 a súčasne sa
začal

trend integrovania rôznych programov priamo do systému (najskôr Windows Media

Player, neskôr Windows Movie Maker a MSN Messenger)
- ...ďalšie operačné systémy od Microsoftu sú Windows NT, 2000, Millennium Edition ,XP,
Windows Vista a Windows 7
Linux - Jadro tohoto systém podobného profesionálnemu Unixu napísal študent Helsinskej
univerzity Linus Torvalds a požiadal programátorov v Internete, aby mu pomohli vychytať
chyby. Tým sa stal Linux najrýchlejšie rozvíjajúcim sa operačným systémom a v budúcnosti
vážnym konkurentom pre Microsoft.

Zálohovanie dát prostredníctvom ASR
Zálohovanie dát (archivácia dát) je vytváranie záložnej kópie (kópií) dát. Môže byť
vykonávané manuálne alebo automaticky. Automatické zálohovanie môže byť priebežné
alebo sa vykonáva v určitých časových intervaloch. Niektoré operačné systémy počas
zálohovania umožňujú súbežne vykonávať zmeny v zálohovaných dátach, iné umožňujú ich v
tom čase prezerať, ale nemožno ich meniť a niektoré neumožňujú ani to.

Start Windows XP
Windows XP je počítačový operačný systém vyvinutý spoločnosťou Microsoft, určený na
všeobecné použitie na domácich a firemných osobných počítačoch, laptopoch a mediálnych
centrách. Skratka „XP“ vychádza z anglického slova experience (v preklade skúsenosť).

Podpisy ovládačov
Podpísaný ovládač je ovládač zariadenia, ktorý má digitálny podpis. Digitálny podpis je
elektronická známka zabezpečenia, ktorá môže označovať vydavateľa softvéru, ako aj to, či
niekto zmenil pôvodný obsah balíka ovládača. Ak ovládač podpísal vydavateľ, ktorý potvrdil
svoju totožnosť certifikačnej autorite, máte istotu, že ovládač naozaj pochádza od tohto
vydavateľa a nebol pozmenený.

Počítačové siete
Charakteristika počítačovej siete
Počítačová sieť je sústava najmenej dvoch navzájom prepojených počítačov. Umožňuje
rýchly a pohodlný prenos dát ako aj vzájomnú spoluprácu, zdieľanie súborov, prácu s jediným
zariadením (napr. tlačiarňou) atď.

Klasifikácia počítačových sietí – podľa administrácie, geografickej rozlohy...
Podľa geografickej rozlohy pc. siete delíme na:
lokálna počítačová sieť – LAN (Local Area Network) – vzdialenosti medzi počítačmi
v rámci tejto siete sú stovky metrov, možno pár kilometrov. Jedná sa väčšinou o počítačovú
sieť v rámci jednej budovy alebo pár budov, ktoré sú blízko seba.
mestská počítačová sieť – MAN (Metropolitan Area Network) – je to sieť, ktorá
navzájom spája LAN rozmiestnené na menšom geografickom území (spravidla medzi
niekoľkými budovami až v rozsahu územia mesta či metropoly), do jednej siete
globálna počítačová sieť – WAN (Wide Area Network) – je to sieť, ktorá spája počítače
alebo menšie počítačové siete typu LAN a MAN po celom svete. Vzdialenosti v takejto sieti
sú neobmedzené, sú to siete na väčších územiach, napr. štátu, kontinentu, sveta

Definície MAC a IP
MAC adresa je identifikačné číslo sieťového adaptéra slúžiace na jednoznačnú identifikáciu
sieťového rozhrania v lokálnych počítačových sieťach. MAC adresa je spravidla 48-bitové
číslo. Každý sieťový adaptér (sieťová karta) má zaručenú jedinečnú MAC adresu.
IP adresa je logický číselný identifikátor fyzického sieťového rozhrania (sieťovej karty)
daného uzla (najčastejšie počítača) v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom
protokolu IP (napríklad Internet). IP adresa je 32-bitové číslo.

Charakteristika aktívnych prvkov siete – router, switch, hub, repeater
Router – (smerovač) je sieťové zariadenie, ktoré sprostredkováva prenos dát medzi dvomi,
alebo viacerými počítačovými sieťami v procese nazvanom smerovanie (anglicky routing),
router spracováva dátové pakety
Switch – (prepínač) je aktívny prvok počítačovej siete, ktorý spája jej jednotlivé časti.
Prepínač slúži ako centrálny prvok v sieťach hviezdicovej topológie, pracuje s dátovými
rámcami
Hub - koncentruje pripojenia. Ink povedané, vytvára skupinu pripájajúcich sa počítačov a
povoľuje im prístup do siete. Toto spojenie vytvára dojem jednotného zariadenia. Všetko sa
vykonáva pasívne, bez akéhokoľvek vplyvu na tok dát. Aktívny HUB koncentruje pripájanie
a taktiež regeneruje signál. HUB rozosiela prijímané pakety všetkým PC, bez ohľadu na ich
adresu
Repeater - alebo opakovač signálov je dodatkové zariadenie. Slúži na prenos signálov, t.j. na
preklenutie vzdialeností, kde nestačí dosah samotného privolávača. Repeater prijíma signál
vzdialeného privolávača. Prijímaný signál repeater neodkladne vysiela ďalej smerom
k centrále, alebo k ďalšiemu opakovaču.

Elektrické spojenie
- na takéto spojenie môže poslúžiť bežný telefónny kábel alebo koaxiálny kábel, krútená
dvojlinka (twisted pair kábel), a pod. Jedným slovom povedané metalický kábel. Metalické
prenosové médiá sú v počítačových sieťach v súčasnosti najpoužívanejšie. Dáta sa prenášajú
kabelážou vo forme elektrických impulzov.
- priechodky a konektory pre krútenú dvojlinku sa nazývajú RJ-45 - ky