Pedagogická PgPs a školská psychológia (ŠPs)

Pedagogická psychológia:

-

Najstaršia psychologická disciplína, rozvíjala sa súbežne s experimentálnou ps.

-

Špeciálna psychologická disciplína

-

Hraničná disciplína vo vzťahu k pedagogike

-

Poskytuje výsledky výskumov pedagogickej vede – stanovenie noriem, pravidiel, prostriedkov

Predmet skúmania:

-

Skúma zmeny psychiky človeka vplyvom výchovy, vyučovania a vzdelávania. Psychologické
zákonitosti výchovno-vzdelávacieho procesu, tam kde ide o výchovu a vzdelávanie

-

Skúma súhrn psychických zákonitostí výchovy a vzdelávania (širšie vymedzenie)

Vzťah PgPs k iným vedám a psychologickým disciplínam:

-

Všeobecná ps. (aplikácia všeobecných zákonitostí psychických javov človeka vo výchovno-
vzdelávacom procese)

-

Vývinová ps.

-

Sociálna ps.

-

Pedagogika

Školská psychológia:

-

Aplikovaná psychologická disciplína

-

Uplatňuje všetky poznatky, prostriedky, metódy v podmienkach školy,

-

Význam – jedna z disciplín učiteľskej prípravy – jej úlohou je pripraviť budúceho učiteľa riešiť
konkrétne situácie s využitím psychologických poznatkov

-

Psychologická špecializácia, kde obsahom školskej psychológie je náplň práce šk. psychológa

História:

-

Vznikla na prelome 19. – 20. Stor.

-

1901 inštitút pre nenormálne deti

-

1907 – laboratória v Liverpoole

-

1912 prvý krát použitý titul šk. psychológ

Predmet skúmania šk. ps.:

-

Skúma, vysvetľuje psychologické aspekty činnosti školy ako výchovno-vzdelávacieho systému
– z pohľadu profesionálnej orientácie vymedzuje metodiky, techniky, postupy...

-

Z hľadiska pedagogickej praxe skúma aké psychologické poznatky v podmienkach školy
možno uplatniť a aké metódy použiť, čo môže učiteľ urobiť vo VVP

Vzťah ŠPs k iným vedám:

-

Pedagogická ps.

-

Poradenská ps.

-

Psychológia práce – poznatky o organizácii školy, ako efektívne pracovať a pod.

-

Klinická ps. – o patologických javoch

-

Sociálna ps.

-

Vývinová ps.

Zhrnutie:

-

Rozdiely medzi pedagogickou a šk. psych.

-

Vymedzenie ped.ps.

-

Vzťah PgPs.

Metódy – spôsoby akým sa dá konkrétna veda skúmať, metódy delíme na dve skupiny:
1. bádateľské (výskumne),
2. diagnostické – odhad osobnosti - normalita vs. abnormalita.
Pri oboch sa používa analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, porovnávanie.
Metódy sa delia: poznávacie, spracovania údajov.
Medzi metódy spracovania údajov patrí kvantitatívne (na základe početnosti počítame korelačné
koeficienty, grafy, tabuľky) a kvalitatívne (uvažujem nad príčinou daného javu, kazuistiky - opis vývinu
dieťaťa na základe čoho sa v tej vede hľadajú možné mechanizmy vzniku istého javu) vyhodnocovanie
údajov.
Tri skupiny metód:
Objektívne (hospitácie), subjektívne (introspekcia, sebapozorovanie), projektívne (nedokončené vety,
kresby naša rodina, baum test – test stromu...)

Pozorovanie:

-

Proces skúmania javov v takej forme v akej sa nachádzajú, bez ovplyvnenia ich priebehu.

-

Najstaršia metóda

-

Spočíva v sledovaní javu, situácie, tak ako sa uskutočňuje

-

Delí sa na krátkodobé, dlhodobé, jednorazové

-

Treba mat plán pozorovania: vyžaduje: 1.presnú formuláciu cieľov, 2. Stanovenie
harmonogramu pozorovania, 3. Stanovenie spôsobov registrácie, 4. Stanovenie spôsobov
vyhodnotenia údajov a ich interpretácie

Pozorovanie pri komunikácii:
-

Verbálna: kto hovorí? čo hovorí? ako sa uskutočňuje prenos? komu je to učené? a aká je
efektivita. Pozorujeme obsahovú i formálnu stránku reči (výška hlasu, artikulácia, melódia,
tempo...)

-

Neverbálna: proxemika, celkový dojem, vystupovanie, vzhľad, odev, držanie tela, pohyby
tela, mimika, gestá, reč očí, spôsoby sedenia, státia, chôdze

Pozorovanie v záťažových situáciách:
-

Každý sa usiluje o celistvosť, integráciu, stretávame sa s niečím ťažkým, náročným – snažíme
sa im prispôsobovať

-

A) adaptáciou – prispôsobovanie sa svetu;

B) asimiláciou – prostredie si prispôsobujeme sebe. Zahŕňa tieto aspekty: emočný,
kognitívny, vôľový a sociálny aspekt

Prispôsobovacie techniky:
-

Spôsoby ako sa vyrovnať s nekorektnými správaniami iných osôb v záťažových situáciach,
s depriváciou, konfliktmi, napätím, ochorením

-

Sú naučené i vrodené

-

Podmienené spôsoby, ktorými si chránime vlastné ja, našu integritu - preto sú nazvané aj
obranné

Obranné mechanizmy:
-

Všeobecné

-

Špeciálne: aktívne (substitúcia, projekcia), pasívne(regresia, represia, fantázia)

Rozhovor:

-

Druhy:
1. Poznávací – odhaliť fakty zo života
2. Výskumný – k riešeniu problému
3. Nápravný – korektívny - ovplyvnenie rozvoja osobnosti

-

Môže byť aj spontánny a plánovaný.

Spontánny:
-

Voľný, neštandardizovaný

-

Formy: katechetická (uvedenie údajov, poučiek), heuristická (objavovanie, vyvodzovanie,
navodzovanie), hermeneutická (vedenie k pozorovaniu)

Plánovaný:
-

Štandardizovaný, vopred pripravené poradie, interview, pri skúmaní detí

Diskusia:

-

Odborná debata

-

Účel - precvičiť si schopnosť vyjadriť si svoj názor v polemike, obhájiť si ho

-

Vyžaduje si dobrú poznatkovú prípravu

-

Dobre komunikačné schopnosti, dávka sebapresadenia, sebadôvery

-

K mylným názorom treba zaujať stanovisko

Dotazník:

-

Riadený rozhovor v písanej podobe

-

Vyžadujú sa písomné odpovede, subjektívna metóda (pomoc tzv. „lži skóre“)

-

Mal by sa dávať dospelým osobám, deti nad 10r., príprava je náročná, treba kladne
motivovať osoby k vyplneniu

-

Vyhodnocovanie - spracovanie údajov: kvantitatívne a kvalitatívne

Didaktické testy:

-

Cesta ako zvýšiť efektivitu, ako sa preverujú vedomosti deti, zdroj informácií pre žiaka,
učiteľa, rodiča

-

Merajú výsledok výučby ako si žiak osvojil učivo

Životopis:

-

Metóda ako spoznať žiaka

-

Môže byť vypracovaný spontánne alebo autobiografický inventár (skús si spomenúť aké to
bolo vtedy a vtedy... čo si robil? a pod.)

-

Všímame si obsah i formálne stránky (farba papiera, formát, papier...)

Analýza šk. vysvedčenia:

-

Známka hovorí o viacerých faktoroch

-

Dobré známky môžu byť nielen následkom nadania, ale aj záujmu, prípravy úsilia

-

Treba poznať úroveň danej školy (aké mala nároky iná škola, aké naša...)

Sociometria:

-

Pri malej sociálnej skupine – skúma štruktúru skupiny (3-40 ľudí cca)

-

Skúma vzťahy

-

Je to metóda

-

Meria sa index obľuby a index vplyvu – S kým by si šiel na opustený ostrov? Kto by mal byť
tvoj vedúci? a pod.

-

Môže odhaliť šikanu

Analýza produktov činnosti:

-

Analýza toho, čo žiak vyprodukoval – text, obrázok, úprava, slovné vyjadrenie ...

-

Treba byť dobre odborne pripravený

Temperament ve tříde - barbora Koegh– kniha – zožeň!!!! Alebo knihy o temeperamente
z teoretického hľadiska
Teoria tomasa a česovej – kniha
Diskusia – 7tyzden

Učenie

Zložitá činnosť, sme vystavení podnetom, ktoré vyvolajú učenie, ale zážitky miznú bez stopy. Prečo
iste podnety vedú u jedného k učeniu a u iného nie??? Prečo si to jeden osvojí, iný nie?

Širšie chápanie slova učenie: proces, v ktorom si človek osvojuje individuálnu skúsenosť.

Užšie chápanie slova učenie: zámerné, systematické a cieľavedomé nadobúdanie poznatkov,
zručností, návykov, foriem správania, osobnostných vlastností v škole a iných výchovno-vzdelávacích
zariadeniach.

Pomerne trvalá zmena v potenciálnom správaní človeka v dôsledku skúsenosti – t.z., že učenie
človeka mení, je iný ako pred učením. Dochádza k tomu v dôsledku skúsenosti. Vylučuje zmeny
v telesnom vývine.

Nastáva zmena v potenciálnom správaní. Nie nutne vo výkone.

Zhrnutie: Učenie človeka mení ako dôsledok skúseností, zmena potenciálneho správania, nie vo
výkone.

Druhy:

Podmieňovaním - vytváranie dočasných spojení v mozgu medzi neurónmi, príklad: citové reakcie
pozitívne alebo negatívne.
Delí sa na:

-

Klasické

– dochádza k nemu vtedy, keď sa učíme reagovať na nové podnety, ktoré predtým

pre nás nemali význam. Dochádza k nemu vtedy, keď k nejakému podnetu, ktorý v nás
vyvoláva citovú alebo fyziologickú reakciu, predchádza iný, neutrálny podnet. Po čase sa
naučíme, že tento podnet oznamuje príchod niečoho významného.
Príklady klasického podmieňovania: citove reakcie (vŕtačka, parfum, charakteristický štýl
klopania – očakávanie istej osoby a pod.)
Príklad použitia klasického podmieňovania: keď žiak reaguje strachom alebo úzkosťou na
určitý typ úloh, možno docieliť vyhasínanie tak, že povzbudzovaním žiaka ho vedieme
k zapojeniu sa do úlohy a pritom zaistíme, aby v nej aj opakovane uspel.

-

Sociálne

- učenie, ktoré je ovplyvnené, tým čo nasleduje po správaní – ovplyvnené

následkami. Tieto následky môžu byť kladné i záporné, môžu mať podobu trestu alebo
odmeny. V škole sú dobré výsledky odmeňované dobrými známkami, pochvalou, červenými
bodmi. Zlé: zlou známkou, izoláciou od spolužiakov, návšteva u riaditeľa a pod.
Zásady používania sociálneho podmieňovania:
A) posilnenie žiaduceho správania v triede, stanovením kladných i záporných následkov pri
dodržaní alebo porušení pravidiel
B) uistite sa, že odmena naozaj odmeňuje
C) povzbudzujte žiakov vtedy, keď si začínajú osvojovať novú látku zručnosti
D) pre upevnenie osvojeného správania poskytujete povzbudenie nepredvídateľne.

Percepčno motorické (senzomotorické) - osvojovanie si sledu pohybov spojených do väčších
celkov, ktoré zahŕňa nielen pohyby častí tela, ale aj psychické procesy ako napr.: vnímanie,
pociťovanie, pamäť, myslenie, vôľové vlastnosti, ašpirácie, hodnoty.
Príklady: tanec, kreslenie, práca s nástrojmi, pohybové a športové činnosti.
Štádia osvojovania pohybových spôsobilostí:

1. Oboznámenie s priebehom.
2. Vykonávanie činnosti a vedomá kontrola pohybov.

3. Zdokonaľovanie a automatizácia činnosti.

Ukazovatele efektivity:

1. Kvalita priebehu činnosti a výsledky a znižovanie počtu chýb.
2. Zvyšovanie rýchlostí výkonov.
3. Znižovanie únavy.

4. Rytmizácia opakovaných úkonov.

Verbálne - osvojenie si určitého sledu odpovedí, ktoré majú slovný charakter (pred skúškou -
bifľovanie). Príklad: učenie sa z textov, učebníc.
Rozlišujeme:

1. Učenie sa spamäti, látka, ktorá nemá žiaden vnútorný zmysel,
2. Látka, ktorá ma vnútorný zmysel (15bezvýznamných slov – 20 opakovaní, 15 významných
slov – 8 opakovaní, 15 slov zoradených do vety – 3,5 opakovaní). Treba preto pri učení
poskytnúť zmysluplnosť.

Odporúčané postupy učení sa z textov:
Ad 1.:

1. Uplatnenie asociačných zákonov (zákon podobnosti, kontrastu, dotyku v priestore a čase)
2. Opakovanie (napr. učenie násobilke)

Ad 2.:

1. Hľadanie súvislosti medzi novoprezentovanou látkou a skôr osvojenou látkou

2. Hĺbkové spracovanie látky, rozvinúť význam jednotlivých pojmov

Pojmové - druh učenia, v ktorom sa dieťa učí kategorizovať predmety a javy, t.j. ktoré možno
zahrnúť pod príslušný pojem. Pojmy sú základné stavebné kamene myslenia, pojem predstavuje
vlastnosti alebo vzťahy spoločné nejakej triedy predmetov alebo javov.
Postupy učenia pojmov:

1. Názov pojmu
2. Definícia
3. Určujúce a neurčujúce vlastnosti
4. Kladné a záporné príklady pojmu

Proces tvorenia pojmov – uplatnenie procesov analýzy a syntézy, generalizácia, abstrakcia.
Spôsoby optimalizácie pojmového učenia:

1. Redukovať počet nepodstatných vlastností
2. Zdokonaľovať identifikovateľnosť relevantných atribútov – vybrať čo je typické pre istú

vec

3. Poskytnúť žiakom dostatočný čas na zaistenie svojho výkonu v procese osvojovania si

pojmu pri spätno-väzbovej informácii

4. Uľahčiť žiakovi kódovanie
5. Umožniť zaradenie pojmov do poradia, ktoré zodpovedá ich štruktúre

Učenie riešením problému - podstata – úspešný pokus riešiť problém vedie k zmene správania.
Existujú problémy s fixným a otvoreným koncom, kde sa v rôznej miere uplatňuje konvergentné
a divergentné myslenie.

Fázy riešenia problému:

1. Stav neistoty
2. Identifikácia faktov
3. Hľadanie faktov a formulácia hypotézy
4. Overovanie, pripadne preformulácia hypotézy
5. Dokazovanie a aplikácia správneho riešenia

Schopnosť riešiť problémy závisí od skúseností.
Postupy riešenia problémov:

-

algoritmus

- metodický postup riešení problémov krok za krokom, pri dostatočnom čase

a úsilí vedie k vyriešeniu problému.
Príklad: Koľko je možných kombinácií písmen ukspo? 120, ale len jedna predstavuje slovo
pokus

-

heuristika - neformálne pravidlá, predstavujú skratky, redukujú zložité riešenia problémov na
niekoľko jednoduchších úsudkov.
Príklad: Hľadajte slovo zložené z písmen lierodid, kde možno uvažovať o kombináciách lie
rodid, riedi, kedy pomerne rýchlo nájdeme slovo riedidlo.

Ako učiť žiakov riešiť problémy:

1. Vytvoriť si konkrétny plán
2. Pracovať najprv s jednoduchšou verziou zložitého problému (napr. na matematike

naučíme sa príklad na jednoduchšom príklade a až potom prejdeme na zložitejší)

3. Nacvičiť si správny postup v predstavách
4. Dôvera, zápal, čas a energia
5. Vyhýbať sa negatívnym očakávaniam

Sociálne učenie – učenie pozorovaním - napodobňovanie správania iných.
Spôsoby učenia pozorovaním:

1. Učenie novému správaniu
2. Podpora už naučeného správania
3. Zvyšovanie alebo oslabovanie inhibície
4. Usmerňovanie pozornosti
5. Vzbudzovanie citov

Príklady: učenie agresii, rolové správania, prosociálne správanie.
Samo štúdium: zákony, podmienky, teórie učenia

ZÁKONY UČENIA:

1.

Zákon motivácie - cieľavedomé učenie nemôže exitovať bez aktivity učiaceho sa, ktorú
vyvoláva stav motivácie.
Vyššiu hodnotu ma pri učení vnútorná motivácia, zvnútornenie vonkajšej motivácie
predpokladá isté podmienky: vývinové osobitosti žiakov, minulá skúsenosť žiakov,
sebarealizácia, aspiračná úroveň, záujmy, znalosť výsledkov, stanovenie cieľov, tendencia
dokončiť úlohu, odmena a trest.

2.

Zákon spätnej informácie – Thorndike – zákon dôsledku, pre učenie človeka je typické, že
spätné informácie o svojom výkone získava buď sám alebo prostredníctvom vonkajších
systémov.
Spätná informácia by mala obsahovať:

1. či žiak robí činnosť, ktorú má
2. či postupuje správne
3. či to robí správnym spôsobom
4. či si činnosť dostatočne osvojil

3.

Zákon transferu v učení – proces, pri ktorom skôr naučené formy správania vplývajú na
učenie sa iným formám správania.
Možno rozlíšiť negatívny (interferencia) a pozitívny (viem latinčinu, ľahko sa naučím
španielčinu, nie angličtinu – to už je negatívny) účinok transferu.
Interferencia – napr. pri pojmovom učení, pri riešení problémov, ak princípy riešenia
prenášame na oblasti, kde neplatia (pravopis).

4.

Zákon opakovania v učení – zákon cviku, frekvencie
Protichodné názory odborníkov - argumenty proti: rozhodujúcou podmienkou na tvorbu
asociácie nie je opakovanie, ale pohotovosť k činnosti
Pri mnohonásobnom opakovaní dochádza k presýteniu, ak je opakovanie mechanické, bez
aktivity učiaceho sa.
Efekt opakovania závisí od aktivity učiaceho sa.

Vyučovanie je cieľavedomé a systematické pôsobenie pedagóga (učiteľa) na žiaka s cieľom vštepiť
mu určité vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti v súlade
s požiadavkami danej spoločnosti.
Ide o druh činnosti, aktivity pedagóga, ktorej podstatou je navodzovať a riadiť učenie žiakov.
Vyučovanie má dve zložky:

-

Obsahovú - ktorú v hlavných črtách určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice

-

Dejovú – ktorá sa prejavuje v konkrétnych činnostiach učiteľa a žiaka

Psychologické koncepcie vyučovania: možno zotriediť do štyroch veľkých skupín, ktoré vyučovanie
chápu ako:

1. vštepovanie vedomostí, zručnosti a návykov žiakom

2. organizácia poznávacej činnosti žiakov

3. rozvíjanie myslenia žiakov

4. stimulácia bádateľskej aktivity a schopnosti žiakov

Činitele efektivity a výsledkov vyučovacieho procesu:

A) vnútorné činitele – prvá podmienka, aby sa človek niečo naučil – obraz učebného materiálu

v psychike, vyčlenenie tohto obsahu od iných vnímaných stránok vonkajšieho i vnútorného
sveta.

Nestačí sa dívať, ale vidieť, nestačí počúvať, ale počuť, nestačí vnímať, ale si uvedomovať.

Pozornosť je psychický stav, na pozadí ktorého sa realizujú ostatné poznávacie procesy –
vnímanie, pamäť, myslenie a pozornosť spoluurčuje ich kvalitatívnu úroveň. Pozornosť je
zameranosť psychickej činnosti v danom momente na to, na čo je zamerané vnímanie,
pamäť, myslenie...

B) vonkajšie činitele – vlastnosti učebnej látky – obsah, forma, náročnosť, významnosť,

zmysluplnosť, štruktúra, rozsah, emocionálne zafarbenie (D.ú. - pozri povinnú literatúru)

Typy vyučovacieho procesu:

-

dogmatický

-

výkladovo ilustratívny – ja budem vysvetľovať, hovoriť, dokazovať, diktovať... všetko... a žiaci
nemusia chápať, premýšľať, nič robiť 

-

moderný typ – najcennejšie sú tie poznatky, ktoré žiaka získa vlastnou prácou , úsilím,
najlepšie tak, že niečo robí

Odmeny, tresty, prirodzené, logické dôsledky a povzbudzovanie, výchovné

štýly

Výchova a vzdelávanie sú vzájomne prepojené a oddeľovať ich možno iba na teoretickej rovine

Vzdelávanie – výkonotvorný proces, výsledok – vzdelanosť (rozvoj rozumovej stránky, vedomosti,
poznatky, zručnosti, návyky, schopnosti)

Výchova – vzťahotvorný proces, výsledok – vychovanosť (rozvoj charakteru, mravné vlastnosti,
potreby, záujmy, hodnoty, postoje)

Výchova – proces vzájomného pôsobenia vychovávateľa a vychovávaného

Podstata: zameranosť, cieľavedomosť, pôsobenia vychovávateľa na vychovávaného

Cieľ: optimálny rozvoj osobnosti vychovávaného, vzhľadom na jedinečnosť rozvinúť jeho potenciál

Činitele: rodinní príslušníci, pedagogickí pracovníci, inštitúcie,...

Psychológia výchovy skúma psychické mechanizmy výchovy ako vzťahotvorného procesu a aplikuje
výsledky skúmania na reguláciu prežívania a správania človeka.

Podmienky procesu výchovy:

Endogénne

-osobnostné predpoklady

-anatomicko – fyziologické vlastnosti

-slobodná voľba

Exogénne

-prostredie

a.)prírodné

b.)kultúrne a spoločenské

Výchovné ciele

Predstavy o výsledkoch výchovného procesu

Predstava o ideále osobnosti

Podmienenosť:

-spoločensko – historická

-typológia spoločnosti (totalitná, autoritárska, demokratická)

-kultúrna a náboženská (kresťanská, islamská, hinduistická)

Životná zdatnosť – najvšeobecnejší výchovný cieľ

Životná zdatnosť - ideál súhrnu tých schopností, znalostí, postojov človeka, ktoré sa v jeho
spoločnosti pokladajú za nutné k tomu, aby mohol svoj život prežiť samostatne, zodpovedne,
zmysluplne

Etapy procesu výchovy

1.vytýčenie požiadaviek a motivácia

2.formovanie postojov a presvedčenia

3.formovanie návykov a zvykov

4.upevňovanie žiadúcich návykov hodnotením správania a konania

5.samostatné konanie

Princípy výchovného pôsobenia – základné a najvšeobecnejšie požiadavky na riadenie výchovnej
činnosti, ich uplatňovanie garantuje účinnosť a úspešnosť výchovného pôsobenia, pretože tvoria
východiská pri uplatňovaní metód, foriem, prostriedkov výchovného procesu

Súčasné trendy:

-princíp humanizmu a tolerancie

-princíp aktivity

-princíp cieľavedomej realizácie výchovného procesu

-princíp emocionálnosti

-princíp uprednostňovania kladného hodnotenia vychovávaného

-princíp jednoty výchovného pôsobenia

-princíp výchovy pre život

-princíp primeranosti veku a individuálneho prístupu

Metódy výchovného pôsobenia

Názov metódy

Prostriedok
ovplyvňovania

Predpoklad
ovplyvňovania

Dôsledok ovplyvňovania

Objasňovanie
Klarifikácia

Pôsobenie poznatkovými
argumentami

Pochopenie

Názor

Presvedčovanie
Persuázia

Pôsobenie hodnotovými
argumentami

Dobrovoľnosť,
zainteresovanosť

Presvedčenie

Vnukovanie
Vsugerovávanie

Pôsobenie sugestívnymi
formulami

Znížená úroveň vedomia

Nekritické prijatie
myšlienky

Príkladovanie
Exemplifikácia

Pôsobenie vzormi
a modelmi

Osobná príťažlivosť,
odpudivosť

Príkladom navodené
správanie

Cvičenie
Exercitácia

Pôsobenie opakovanou
i neopakovanou
činnosťou

Spokojnosť
a nespokojnosť
vyplývajúca zo skúsenosti

Motivačná spôsobilosť

Prostriedky a formy výchovy

Prostriedky výchovy – všetky javy, ktoré používajú nositelia a účastníci výchovného procesu na
podporu a doplnenie svojich metód pri dosahovaní výchovných cieľov. V najširšom slova zmysle tam
patria aj samotné metódy a formy. Delia sa na:

-nemateriálne(hra, šport, umenia, práca, denný režim, odmena, trest)

-materiálne(predmety dennej potreby, špeciálne pracovné nástroje, technické pomôcky)

Formy výchovy – obvyklé spôsoby organizácie výchovy v priestore a čase (napr. vyučovanie, beseda,
diskusný klub, exkurzia, podujatia...)

Odmeny a tresty

-sú založené na spoločenskom hodnotení výkonov a správania

funkcia odmien

1.motivačná

-podpora správania, výkonu prináša
uspokojenie, ktoré motivuje v činnosti

-podstata – pozitívny emocionálny zážitok

2. regulačná

-podporuje a reguluje správanie v danom
smere

funkcia trestu

1.motivačná

-prostriedok brzdiaci určité správanie, výkon,
demotivujúci činiteľ

-podstata – negatívny emocionálny zážitok

2.regulačná

-trest zdeľuje, že človek robí niečo nesprávne.
Avšak, neukazuje správnu cestu k náprave,
môže navodiť nesprávne reakcie smerujúce
k cieľu, ktorý vychovávaný nepozná

Pozitíva

-zvyšujú sebaúctu žiaka

-pozitívne vyladenie

-podpora vzťahov s inými

-prijatie spoločenských noriem pre hodnotenie
seba a druhých

-pozitávna spoločenská skúsenosť

Negatíva

-vytvorenie závislosti na odmene a vonkajšom
hodnotení

-závislosť na vonkajšej motivácii

-nežiadúce správanie, výnimočnosť aj na úkor
druhých

Pozitíva

-trestanie za čiastkové neúspechy je účinné
u žiakov s dostatočným sebavedomím,
u úspešných žiakov

Negatíva

-rovnaký trest – rôzne individuálne reakcie

-zvýšenie agresivity

-zníženie sebavedomia

-obmedzenie tvorivosti a spontánnosti

-je vnímaný ako prejav nesympatie a nie ako
iba hodnotenie správania

-vytváranie negatívnych postojov
k hodnotenému prejavu, k tomu, kto hodnotí,
k spoločenským normám

Prirodzené dôsledky (PD) a logické dôsledky (LD) vo výchove

PD

-automaticky, prirodzene, bez zásahu

-sú následkom zlého rozhodnutia

-napr.: žiak, ktorý odmietne jesť je hladný

LD

-sú vytvorené inou osobou za účelom naučiť žiakov správať sa zodpovedne, dodržiavať normy

-umožňujú žiakom robiť rozhodnutia

-učia žiakov niesť následky ich rozhodnutia a poučiť sa do budúcnosti, nie podriadiť sa inej osobe

Príklad

-Karol sa po prestávke vracal do triedy neskoro, často zmeškal zadanie pokynov pre prácu

-učiteľ mu vysvetlil, že nie je férové voči iným žiakom, keď mu musí všetko vysvetľovať ešte raz len
preto, že sa niekdy zdržal

-Nabudúce mu učiteľ nič nevysvetlil, takže nemohol Karol riešiť žiadnu úlohu

-Keď sa Karol pýtal učiteľa, čo má robiť, učiteľ mu povedal, že mu prácu vysvetlí po hodine, resp. po
vyučovaní. Karol totiž musel úlohu vypracovať skôr, ako odišiel zo školy – teda vtedy, keď už ostatní
išli domov. Odvtedy už viac nemeškal.

Kedy je vhodné nahradiť PD LD

-keď je situácia pre žiaka alebo iného nebezpečná (na ceste sa nehráme – hrozí úraz)

-dôsledok je príliš časovo vzdialený (zlé zamestnanie pri zanedbávaní školy)

-keď nie je žiaden PD

-keď dochádza k ohrozeniu práv, bezpečnosti ostatných

-cieľom správania žiaka je pomsta, alebo boj o moc

Pravidlo 3R

Logický dôsledok musí byť:

1.Sú v relácii – vo vzťahu k správaniu žiaka

2.Rešpektujú osobnosť a práva žiaka

3.Rozumné a zodpovedajúce situácii

Rozdiel medzi trestom a LD

Trest

-zdôrazňuje autoritu dospelého

-nesúvisí so situáciou

-súdi, hodnotí, kritizuje dieťa

-sústreďuje sa na minulosť

-ponižuje

-hrozí stratou lásky

-je uplatňovaný v hneve a je prehnaný

-dospelý je vládcom

Logický dôsledok

-zdôrazňuje vzájomný rešpekt

-vždy súvisí so situáciou

-sústreďuje sa na problém, nie na žiaka

-sústreďuje sa na súčasnosť, nie minulosť

-je konkrétny, pevný

-vyjadruje sa kľudne a priateľsky

-je logický a spravodlivý

-dospelý plní funkciu sprievodcu, učiteľa

Kroky pri aplikácii LD

1.Opíšte problém pevným, kľudným a priateľským tónom

2.Ponúknite žiakovi možnú voľbu jeho rozhodnutia

3.Uistite žiaka o možnosti svoje rozhodnutie neskôr opraviť, či zmeniť

4.Pri opakovanom zlom správaní predlžujte dobu ďalšieho pokusu svoju reakciu zmeniť

Encouragment – povzbudzovanie, dodávanie odvahy

Povzbudenie – proces, v ktorom sa sústredíme na kladné a silné stránky dieťaťa a jeho správania,, aby
sme mu pomohli vybudovať optimálnu sebaúctu, sebavedomie, sebadôveru a odvahu byť
nedokonalým

Povzbudzovanie je zručnosť, ktorú sa môžeme naučiť.

Deti potrebujú povzbudenie ako rastlina vodu. Dieťa, ktoré sa nevhodne správa je dieťa, ktorému
chýba povzbudenie, je to dieťa neisté (r. Dreikurs)

Nepovzbudzujeme

-záporné očakávania

-nerozumne vysoké ciele

-súťaživosť medzi žiakmi

-dvojaký meter, protekcionizmus

Povzbudzujeme

-prijať žiaka aký je, nie aký by mohol byť

-kritika činov, nie osobnosti

-nevšímať si žalovanie

-kladný prístup

-dôvera

-sústrediť sa na dobré nápady, schopnosti a úspechy žiaka

-hodnotí aj snahu o zlepšenie, nie len konečný výsledok

Rozdiel medzi chválou a povzbudením

Chvála

-je druhom odmeny, vytvára sa závislosť

–podporuje súťaživosť

-ide o vonkajšie hodnotenie žiaka

-hodnota žiaka závisí od názoru iných

žiak neverí, že si ju zaslúži (falošná chvála, vlastná náročnosť žiaka)

-strach, že nebude nabudúce pochválený

-prostriedok našej kontroly, ovládania a autority

-očakávanie opakovaného správania a úspechu hodného chvály

Povzbudenie

-dotýka sa osobného pocitu uspokojenia žiaka a všíma si prospech pre iných

-žiaka uspokojuje to, čo urobil, nie to, že sa pedagógovi páči

-vnútorne motivuje aj keď sa nedarí

-zvyšuje pocit vlastnej hodnoty

-žiak kladne prijíma a hodnotí seba a to, čo robí

-je prejavom dôvery

-nemoralizuje

-je účinné v každej situácii

-je orientované na to, čo sa žiakovi darí

Chvála je povzbudzujúca keď:

-úmyslom pedagóga je povzbudiť, nie ovládať žiaka

-je konkrétna, čo najviac opisuje konkrétnu časť správania

-všíma si zlepšenie

-zdôrazňuje pokrok, ale nenúti žiaka k väčšiemu úsiliu

Ako na to? 3P

1.Popis – opíšte, čo vidíte, konkrétne

2.Pocit – opíšte, čo cítite – reflexia

3.Prínos – zdôraznite pozitívne vlastnosti a to, čím žiak prispel

Autokratický, autoritársky štýl

Typické prejavy

-dospelý je vládca

-jednostranná úcta

-používanie trestov

-kontrola správania vyhrážkami, odmenami,
sarkazmom

-odmeny a chvála za poslušnosť

-tresty a ponižovanie za chyby

-žiaci sa učia, čo si majú myslieť

-láska je podmienená dobrým správaním

Typické dôsledky

-závislosť na dospelej osobe

-nízke sebavedomie

-potreba zavďačiť sa

-snaha byť dokonalým

-brzda tvorivosti a iniciatívy

-odpor, hnev, pomsta

-boj „kto z koho“

-porušovanie pravidiel

Permisívny štýl

Typické prejavy

-anarchia, voľný priebeh

-žiadna úcta

-žiadne pravidlá a obmedzenia

-ochrana dieťaťa pred dôsledkami správania

-používanie úplatkov, ponižovania

-neschopnosť pracovať a prispievať

-dospelý je sluhom dieťaťa

-dieťa reaguje, nepremýšľa -láska
je podmienená okamžitou náladou

Typické dôsledky

-dieťa je zmätené, neisté

-myslí si, že sa mu okolie prispôsobí

-nespoľahlivé

-nespolupracujúce

-nespokojné, nešťastné

-samoľúbe, sebecké, nerozvážne

-boj o to, kto vyhrá

Demokratický, rešpektujúci štýl

Typické prejavy

-dospelý je radca a sprievodca

-vzájomná úcta

-jasné a spravodlivé pravidlá

-kladné hodnotenie úsilia dieťaťa, jeho
nápady, práca

-podpora učenia z chýb

-chyby sú chápané ako príležitosť k poučeniu

-dieťa sa učí ako myslieť

-láska je nepodmienená, vyjadruje sa stále

Typické dôsledky

-rastie nezávislosť a samostatnosť

-dieťa si váži seba a iných

-rozvíja sa tvorivosť a iniciatíva, zodpovednosť

-cíti sa schopné, milované

-spolupracuje a rešpektuje poriadok, pravidlá

-snaží sa riešiť problémy s rozvahou

Človek je plnohodnotná ľudská bytosť bez ohľadu na svoje chyby a nedokonalosť.

Deti potrebujú získať odvahu byť nedokonalé.

Rekapitulácia

Vymedzenie pojmu výchova

Predmet skúmania psychológie výchovy

Podmienky procesu výchovy

Ciele, princípy, etapy, metódy, prostriedky a formy výchovného pôsobenia

Odmeny, tresty, prirodzené a logické dôsledky

Povzbudzovanie

Výchovné štýly

4. prednáška

Sociálne prostredie – determinant vývinu človeka

- všetky živé bytosti tvoria jednotu s prostredím, v ktorom žijú

- človek ako spoločenský tvor žije v špecifických podmienkach, ktoré vytvárajú sociálne

prostredie (ľudia samotní, spoločenské normy, výtvory ľudskej kultúry a civilizácie)

Socializácia

- proces zospoločenšťovania človeka, jeho kultivácie v sociálno-kultúrnom systéme; až

prispôsobením sa sociálnym podmienkam sa realizujú tie ľudské vlastnosti, ktoré človek

musí mať, aby sa stal plnohodnotným členom určitého spoločenstva

- ak sa človek prispôsobuje kultúrnemu prostrediu v ktorom žije, hovoríme o všeobecnej

socializácii

- ak ide o prispôsobovanie v malých sociálnych skupinách, ku ktorým má človek pozitívny

sociálny, citový a ideový vzťah, hovoríme o špeciálnej socializácii

Sféry uskutočňovania socializácie:

 činnosť – hra, učenie, práca, záujmové rekreačné a relaxačné činnosti,

charakteristické pre to, ktoré vekové obdobie

 sociálny styk
 sebauvedomenie – utvorenie obrazu vlastného ja, vedomie rozdielu seba a okolia

Formy socializácie

 formálna – inštitucionálna

– prostredíctvom spoločenských inštitúcií (napr. škola)

 neformálna

– prebieha ako súčasť rôznych spoločenských procesov

Mechanizmy socializácie

 sociálne učenie
 sociálne spevňovanie
 sociálna nápodoba
 identifikácia
 sugescia, citová nákaza
 a iné

Negatívne vplyvy social. procesu: nevhodné prostredie, neúplná rodina, časový stres

rodičov, nevhodné vzory, nedostatok rozmanitosti činnosti, nedostatok estetických a etických

podnetov, nedostatok režimu

Trieda ako malá sociálna skupina

-základné znaky malej soc.skupiny:

 interakcie, vzájomné pôsobenie, ovplyvňovanie
 spoločné ciele v skupine
 vedomie spolupatričnosti – my
 organizovanosť – postavenie a funkcie členov
 spoločné hodnoty
 skupinová disciplína
 častosť sociálnych kontaktov

Štruktúra vzťahov malej sociálnej skupiny

- pozícia jednotlivca v skupine sa určuje:

 podľa jeho príťažlivosti pre iných členov
 podľa miery jeho osobnej moci a prestíže
 podľa toho, ako skupina vníma presadzovanie sa jednotlivca

- z hľadiska príťažlivosti existujú v skupine:

 populárne osoby

– príťažlivé pre väčšinu členov skupiny

 obľúbené osoby

– príťažlivé pre mnohých

 akceptované

– uprednostňuje ich časť skupiny

 trpené osoby

– uprednostňuje ich malá časť skupiny

 osoby stojace mimo

– nikto zo skupiny ich neuprednostňuje

- hľadiska moci alebo prestíže:

 vodcovia a

vedúci

– osoby dominantné

 pomocníci

– aktívny členovia

 súputníci

– závislé osoby

 pasívny členovia

 periférny, okrajoví členovia

- z hľadiska toho, ako skupina prijíma presadzovanie sa jednotlivca:

 prehliadané osoby

– členovia by sa radi uplatnili, nevedia ako

 odmietané osoby

– chcú sa uplatniť ale nemôžu, skupina ich odmieta, bráni im

 osamotené osoby

– členovia by sa radi uplatnili ale sa vzďaľujú od členov, resp.

ostatní sa od nich izolujú

 izolované osoby

– členovia sa nechcú presadiť ani nemôžu spolupracovať so

skupinou

- pozícia jednotlivca v štruktúre skupiny vyplýva zo vzájomného porovnávania sa členov

- vo veľkej miere ovplyvňuje jeho uspokojenie z členstva a vplýva na jeho spokojnosť so

sebou a s inými, na mieru jeho sebavedomia a istoty

Šikanovanie – bullying

- patologické správanie, pri ktorom jeden alebo viac žiakov väčšinou opakovane týra,

zotročuje spolužiaka, spolužiakov, pričom na to používa agresiu a manipuláciu

- typickým znakom je :

 nepomer síl medzi agresorom a obeťou
 zámernosť
 opakovanie

Šikanovanie ako závislosť

- ide o znak, ktorý nie je prístupný vonkajšiemu pohľadu

- ide o vzájomnú väzbu medzi agresorom a obeťou – nesymetrickosť vzťahov ľudskou

stratégiou: skryť vlastný strach a zároveň využiť strach toho druhého, ide o predvádzanie

svojich predností, aby sa zakryli slabosti

- pre agresora sa stane liekom proti strachu ovládanie, znásilňovanie a lámanie vôle obete

Šikanovanie ako porucha vzťahov

- šikanovanie nie je nikdy iba záležitosťou agresora a obete, neprebieha vo vzduchoprázdne,

ale v skupine

- šikanovanie je ťažkou poruchou skupinového organizmu

- Kolář hovorí o 5 štádiách ochorenia vírusom šikanovania:

1. zrod ostrakizmu – v každej skupine možno nájsť tzv. čierne ovce, obetných

baránkov, outsiderov, ktorí na vlastnej koži pociťujú tzv. ostrakizmus

– ide o mierne

predovšetkým psychické násilie, kde sa člen na okraji skupiny necíti dobre,

neuznávaný, neobľúbený, ostatní ho odmietajú, nerozprávajú sa s ním, robia si

z neho drobné žartíky a pod., táto situácie je zárodočnou podobou šikanovania

a predstavuje riziko ďalšieho negatívneho vývinu

2. fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie – ide o napäté situácie, v ktorých

ostrakizovaní žiaci slúžia ako ventil – spolužiaci, silnejší jedinci sa na nich

odventilujú, psychická manipulácia sa pritvrdzuje

3. kľúčový moment – vytvorenie jadra – vytvorenie skupinky agresorov, toto je

kľúčové štádium, tu sa rozhodne, či sa počiatočné štádium prehupne do pokročilého

4. väčšina prijíma normy agresora – ak v skupine nie je pozitívna podskupina,

činnosť jadra agresorov môže bez odporu pokračovať, normy agresorov prijíma

väčšina členov skupiny a stanú sa nepísaným pravidlom

5. totalita alebo dokonalé šikanovanie – normy agresorov prijímajú a rešpektujú

všetci členovia skupiny, žiaci sú rozdelení na otrokárov a otrokov, agresori sa

považujú za „nadľudí, kráľov, kniežatá, ministrov, kingov či mazákov“ ; obete sa

považujú za „podľudí, židov, negrov, poddaných, nevoľníkov, bažantov“ ; otrokári

využívajú všetko, čo je na otrokoch využiteľné

Výsledky prieskumu (Gajdošová, 400 probandov, 2.st. ZŠ):

- kopanie do vecí okolo seba ( 60% bratislavské školy, 41% vidiecke)

- bitie druhého spolužiaka po tele (45% bš, 35% vš)

- kopanie do spolužiaka (38% bš, 23% vš)

- fackovanie po tvári (35% bš, 21 vš)

- zamykanie žiakov do miestností (14% bš, 120%vš)

- nútenie robiť činnosti ktoré nechce (13% bš, 11% vš)

- 6 žiakov zo 150 z vš a 28 žiakov z 245 z bš sa už stretli so sexuálnym násilím priamo

v škole

Typy žiakov páchajúcich násilie:

 1. typ – hrubý, primitívny, impulzívny s narušeným vzťahom k autorite, vyžaduje

absolútnu poslušnosť, násilie používa cielene k zastrašovaniu ostatných, v jeho

rodine je častý výskyt agresie a brutality, ktorú ako keby vracal alebo ju

napodobňoval

 2.typ – slušný, kultivovaný, uzavretý, zvýšene úzkostlivý jedinec so sadistickými

tendenciami v sexuálnom zmysle, násilie voči iným je cielené, uskutočňuje sa bez

prítomnosti svedkov, vo výchove sa uplatňuje dôsledný a náročný prístup, niekedy

vo forme vojenského drilu bez lásky

 3.typ – srandista, optimista, obľúbený a vplyvný, násilie pácha pre pobavenie seba

aj ostatných, je u neho prítomná subdeprivácia a absencia mravných a duchovných

hodnôt v rodine

Prevencia

1. primárna prevencia

- cieľ: vytváranie optimálnych podmienok pre bio-psycho-socio-spirituálny vývin

žiakov

- výber učiteľov, nové prístupy učiteľov voči žiakom, ktoré kladú dôraz na otvorené

partnerské jednanie, nové postupy vo výchove a vzdelávaní, znižovanie

predimenzovanosti osnov, počtu vyučovacích hodín a počtu žiakov v triedach,

zamestnávanie asistentov učiteľov alebo zamestnanie školského psychológa

a špeciálneho pedagóga priamo v škole, nové efektívne formy spolupráce s rodičmi,

kooperácia odnorníkov

2. sekundýrna prevencia

- cieľ: zabrániť vzniku porúch správania, zachytiť ich v

počiatočom štádiu,

zabezpečiť opatrenie pre ohrozených žiakov

- je selektívny, vyberá si menšie skupiny žiakov, ktoré sú najviac ohrozené

symptómami a je tu riziko dysfunkčného vývinu

- cieľovou skupinou sú žiaci:

 zlyhávajúci v učení
 s poruchami správania
 z dysfunkčných rodín
 zo štvrtí kde je vysoká kriminalita
 deti s predelikventným správaním
 hyperaktívny žiaci

3. terciálna prevencia

- cieľ: predchádzať zhoršovaniu stavu a

recidívam v

oblasti socio-patologických

javov v

škole

- krízová pomoc, linky dôvery, terapeutické programy individuálne i skupinové

- kluby, školské kluby, strediská pre mladých

- internetové kaviarne

- terénna sociálna starostlivosť

- záujmová činnosť

- zvýšená policajná ochrana, zvýšený finančný postih

Kroky pri minimalizácii násila

 dobrá a účinná osveta
 vytvárať v triedach ovzdušia dôvery medzi žiakmi a učuteľom
 pravidelne monitorovať výskyt soc.-patologických javov
 robiť diagnostiku triednych kolektívov, analýzu sociálnych vzťahov v triedach

 vypracovať diagnostické a výchovné postupy pri práci s obeťou a agresorom
 vypracovať a realizovať dlhodobé preventívne programy zamerané proti násiliu

v škole, na rozvoj tolerancie detí k odlišnostiam a vhodne ich zakomponovať do

jednotlivých predmetov

 využívať skrytý vrstovnícky program „peer groups“ v triede
 pripraviť metodiku práce s ohrozenou skupinou
 zabezpečiť užšiu spoluprácu škôl s ďalšími inštitúciami v miestnej časti

Omyly pri riešení šikanovania

 spoločná konfrontácia agresora a obete
 berieme vážne falošných svedkov, ktorým „šéf“ prikázal konať
 pri vyšetrovaní sa neberie ohľad na prežitú traumu, hanbu a mlčanlivosť obete
 bezprostredná konfrontácie výpovede obete s agresorom
 necháme obeť odísť zo školy, čím sa šikanovanie prehlbuje

5. prednáška

Výkonové vlastnosti osobnosti, nadanie, talent, genialita, tvorivosť

Definícia schopnosti – chopnosti sú vlastnosti osobnosti, ktoré umožňujú človeku dosahovať určitý
výkon. Sú ukazovateľom toho, aký rozdiel bude v

 Ľahkosti

 Rýchlosti

 Kvalite

Vykonávania určitej činnosti u dvoch rôznych ľudí za rovnakých podmienok v ich vedomostiach,
zručnostiach, návykoch...

Schopnosti sa rozvíjajú na základe vlôh (vlohy – vrodené anatomicko-fyziologické danosti v oblasti
celkového vzrastu, citlivosti zmyslových orgánov, dynamických vlastností osobnosti).

Schopnosti sa rozvíjajú v činnosti, v priebehu výchovy, vyučovania, sebavýchovy.

Miera rozvoja schopnosti

Nadanie – súhrn schopnosti, ktoré umožňujú nadpriemerné výkony v danej oblasti.

Talent – vysoko rozvinutý súhrn schopnosti, dosahovanie vynikajúcich výsledkov.

Genialita – mimoriadne rozvinutý talent, umožňuje vytvoriť jedinečné diela, ktoré urýchľujú vedecký,
technický, kultúrny pokrok a obohacujú ľudstvo.

Nadanie možno chápať ako súčinnosť troch základných zložiek:

1. Nadpriemerná schopnosť
2. Zaujatie pre činnosť
3. Tvorivosť

Monks – k týmto zložkám pridáva faktory sociálneho prostredia:

1. Rodinu
2. Školu
3. Priateľov

Nadanie a talent sa prejavuje v rôznych činnostiach najčastejšie sa delí na:

 Intelektové schopnosti

 Špecifické akademické vlohy

 Kreatívne nadanie

 Vedecké schopnosti

 Vodcovstvo v spoločnosti

 Mechanické schopnosti

 Talent v krásnom umení

 Psychomotorické schopnosti

Charakteristiky nadaných detí – kognitívna oblasť

 Výborná logická pamäť

 Rýchle a kvalitné učenie

 Vyspelé myšlienkové procesy

 Chápu abstraktné pojmy

 Vidia neobvyklé vzťahy

 Dobré pozorovacie schopnosti

 Rozlišujú nepatrné detaily

 Dobrá slovná zásoba

 Mnoho záľub a koníčkov

 Dlhodobá koncentrácia v záujmovej oblasti

 Čítajú s porozumením v predškolskom veku

 Množstvo znalostí v určitých odboroch

Charakteristiky nadaných detí – afektívna oblsť

 Vnútorná motivácia

 Vytrvalosť

 Zmysel pre humor

 Cit pre morálku a spravodlivosť

 Neradi sa podriaďujú pravidlám

 Nechcú spolupracovať s inými

 Intenzívne prežívajú dianie, sú precitlivelí

 Neobvyklá zmyslová vnímavosť

 Vysoké požiadavky pre seba aj ostatných

 Uvedomujú si vlastnú odlišnosť

Sociálno-emocionálne problémy nadaných detí

 Nerovnomerný vývin (disproporcionálny vývin, asynchronia, napr. myslenie vs. motorika)

 Interpersonálne vzťahy vo vrstovníckej skupine

 Sebakritika – vedomie vzdialenosti od ideálu

 Perfekcionizmus

 Multipotencionalita

 Depresia

 Vzťah nadaný – škola – rodina

Formy prejavov nadaných detí:

 Úspešný nadaný

 Náročný nadaný

 Utajený nadaný

 Nadaný „odpadlík“

 Nadaný „dvakrát výnimočný“

 Samostatný nadaný

 Vysoko tvorivé dieťa

Prejavy bystrého a nadaného žiaka

Bystrý
- pozná odpoveď, zaujíma sa, má dobré nápady, odpovedá na otázky, je vodcom skupiny, so záujmom
počúva, ľahko sa učí, je obľúbený u vrstovníkov, chápe významy, vymýšľa úlohy a rieši ich, prijíma
úlohy je poslušné, dobre sa cíti v škole, vstrebáva informácie, dobre si pamätá, je vytrvalý, je
spokojný s výsledkami učenia

Nadaný
- kladie otázky, je zvedavý, má neobvyklé nápady, zaujíma sa o detaily, pracuje samo, prejavuje silné
emócie, pričom počúva, všetko už vie, preferuje staršie osoby, vyvodzuje závery, iniciuje projekty,
kriticky prijíma úlohy, robí len to, čo ho baví, dobre sa cíti pri učení, hľadá nové možnosti aplikácie,
kvalitne usudzuje, veľmi pozorne sleduje, je veľmi sebakritické

Identifikácia nadaných detí

Etapy:

 Na základe výsledkov testov

 Navrhnutie učiteľom

 Alternatívne cesty

 Záverečný krok

Prostriedky:

 Inteligenčné testy

 Štandardizované testy výkonov

 Didaktické testy

 Posúdenie dieťaťa rodičmi

 Spolužiaci

 Učitelia

Všeobecné pravidlá tvorby kurikula

 Úprava obsahu edukácie – nadaní zle tolerujú dril, mechanické činnosti, podprahové úlohy,

učivo sa urýchľuje a prehlbuje

 Úprava vzdelávacieho procesu – zaraďovanie vhodných vyučovacích metód, ktoré zapájajú

vyššie myšlienkové procesy, individuálny prístup – uzavratie tzv. Kontraktov

Pr.: Metód: heuristické, inscenačné, didaktické hry, diskusia.

Pr.: Komplexných metód: skupinová a kooperatívna edukácia, samostatná práca žiakov,

brainstorming, projektová výučba.

 Úprava prostredia – pr. učebné centrá, miestnosť pomôcok, výlety, súťaže, mentoring,

pomocný učiteľ, sobotné a letné programy.

 Úprava hodnotenia – najvhodnejšia forma slovné hodnotenie podporujúce vnútornú

motiváciu žiakov, vyhýbať sa nálepkovaniu.

Ohrozené podskupiny detí

 Nadaní s extrémne vysokým IQ

 Kreatívne nadané deti

 Nadaní predškoláci

 Nadaní adolescenti

 Nadané dievčatá

 Podvýkonovo nadané deti

 Dvakrát výnimočné deti

 Sociálne znevýhodnené nadané deti

 Nadané deti z odlišného kultúrneho prostredia

Pojem inteligencia

 Prvýkrát použil Spencer (1820 – 1903)

- všeobecná rozumová schopnosť adekvátne, pohotovo a účelne reagovať na životné a pracovné

situácie

Cattel – hovorí o dvoch druhoch inteligencie:

1. fluidná – dedičnosťou podmienená
2. kryštalická – výslekdom vzdelania a výchovy

Dvojfaktorový model Spearman

Všeobecné – g-faktor

- uplatňujú sa vo viacerých formách činnosti, sú predpokladom pre celkovú výkonnosť

G-faktor – mentálna energia – inteligencia

Špeciálne – s-faktor
- uplatňuje sa v špecifických druhoch činnosti, nemusia byť v súlade s úrovňou všeobecných
schopností

Viacfaktorový model Thurstone

Inteligenciu tvorí 7 vzájomne nezávislých schopností:

1. porozumenie slovám
2. slovná plynulosť
3. numerické počítanie
4. priestorová orientácia
5. pamäť
6. percepčná rýchlosť
7. usudzovanie

Teória rozmanitých inteligencií – Gardner

Nezávislé typy inteligencie, ktoré vplyvom dedičnosti a prostredia majú u jednotlivých ľudí odlišnú
úroveň. Vzájomne na seba pôsobia, vzťahujú sa k rozdielnym nervovým štruktúram

 logicko-matematická

 jazyková

 priestorová

 telovo-pohybová (kinetická)

 hudobná

 prírodná

 personálna (sociálna) a, interpersonálna

b, intrapersonálna

Diagnostika inteligencie

 Bine a Simon (1905, 1908, 1911) prvé, druhé, tretie revidované vydanie Binet - Simonov test,

podľa veku skúmanej osoby

 Pojem – mentálny vek

 Stern – inteligenčný kvocient IQ

IQ= mentálny vek (skóre) (100)

chronologický vek

Subnorma intelektových schopností

 Ťažkosti v učení

 Podpriemerné výsledky aj napriek značnému úsiliu

 Neučí sa racionálne

 Negatívny vzťah k škole a k učeniu

 Nepozná presný význam bežných pojmov

 Je nechápavý, sklon k mechanickému učeniu

 Pomalé a ťažkopádne chápanie novej látky

 Zdá sa preťažené, duševne vyčerpané

 Znížená sebadôvera

 Málo rozvinutá schopnosť abstrakcie

 Obtiažná aplikácia poučiek v praxi

 Intelektuálna pasivita

Využitie v školskom prostredí

 Výsledok testov inteligencie – prediktor školskej úspešnosti

 Nepomer medzi IQ a prospechom – poukazuje na možné problémy vo vzťah žiak – učiteľ,

citové problémy, nízke sebavedomie, snaha zapadnúť do kolektívu.

Inteligencia nie je jedinou premennou, ktorá ovpyvňuje školský výkon.

Možnosti zvyšovania inteligencie

 Zaujímavá a podnetná učebná látka

 Riešenie problémov vyžadujúce starostlivé myšlienkové postupy

 Povzbudzovanie k verbalizácií

Úloha učiteľa: umožniť žiakovi vytvorenie a využívanie nových vzorcov poznávania, rozvíjanie
myslenia, zbavovať sa neužitočných spôsobov.

Emocionálna inteligencia Salovey, Mayer – zaviedli pojem, Goleman – spopularizoval

Úspech v praktockom živote a životná spokojnosť s IQ takmer nesúvisia. Rozhodujúci význam majú
niektoré emocionálne dispozície a vlastnosti osobnosti a to tie, ktoré ovplyvňujú kvalitu
interpersonálnych vzťahov.

Salovey a Mayer pri koncipovaní vychádzali z Gardnerovej teórie personálnej inteligencie rozlišili 5
hlavných dimenzií.

Dimenzie emocionálnej inteligencie

 Schopnosť rozpoznať vlastné emócie, city

 Schopnosť zvládať emócie aby zodpovedali situácii

 Schopnosť sám seba motivovať

 Vnímavosť k emóciam iných ľudí

 Umenie medziľudských vzťahov

Gardner a Hatch – rozdelenie interpersonálnej inteligencie do 4 dimeníí:

 Schopnosť organizovať skupinu

 Dohodnúť riešenia a závery pri konfliktoch

 Nadväzovať osobné vzťahy

 Uskutočňovať sociálnu analýzu

Tvorivosť

Tvorivosť – prejav istého systému osobnostých charakteristík, schopností a motivačných tendencií
človeka a sociálnom kontexte, ktorý je nový, nezvyčajný, akceptabilný a objavný pre subjekt,
referenčnú skupinu alebo spoločnosť.

Atribúty tvorivosti: novosť, nezvyčajnosť, akceptabilnosť, hodnotnosť vo vzťahu k referenčnej
skupine (akejkoľvek)

Rozlišujeme hodnotnú a negatívnu tvorbu (podľa cieľa, dosahu na jednotlivca a spoločnosť)

Hlavné aspekty tvorivosti

Tvorivý produkt – nový a vhodný výstup tvorivej činnosti

Tvorivý proces – postupnosť myšlienok a činov vedúcich tvorivému produktu .

Fázy:

1. preparácia
2. inkubácia
3. iluminácia
4. verifikácia

Tvorivá osobnosť – identifikácia čŕt typických pre tvorivých

Tvorivá situácia resp. prostredie – podporujúce vs.brzdiace tvorivosť

Faktory tvorivosti:

1. senzitivita
2. fluencia
3. flexibilita
4. originalita
5. rekonštrukcia
6. elaborácia

Charakteristické vlastnosti tvorivej osobnosti

Nezávislosť, senzitivita, nonkonformita, zvedavosť, tolerancia k viacznačnosti, vytrvalosť, otvorenosť
novým skúsenostiam, ochota riskovať, odvaha hájiť vlastné presvedčenie, sebadôvera, autonómia.

Charakteristiky tvorivých mladých ľudí

 Akceptovanie neporiadku, dobrodružnosť

 Smelosť, obchádzanie zdvorilosti, altruizmus

 Konštruktívnosť v kritike

 Ctižiadostivosť, dominancia

 Introvertovanosť, individualizmus

 Intuitívnosť, úprimnosť, naivita

 Humor, hravosť

Význam tvorivosti

1. duševné zdravie
2. plne rozvinutá osobnosť
3. nadobudnutie vzdelania
4. profesionálna úspešnosť
5. sociálny význam

6.prednáška

Temperament

Definícia pojmu temperament

= psychologické charakteristiky osobnosti, ktoré sú vrodené (dedičné),

- môžeme u nich identifikovať biologický základ, týkajú sa formálnej (dynamickej,
priebehovej), nie obsahovej stránky osobnosti

- podstatný znak: biologická determinácia

- málo ovplyvniteľný výchovou, do značnej miery nepodlieha vôľovej kontrole, spontánnosť
prejavov

Temperament nemôžeme trvalo a zámerne ovplyvniť, môžeme sa však naučiť účelne s ním
zaobchádzať.

Teória Thomasa a Chessovej

- vo svojej klinickej praxi hľadali odpoveď na otázku „Akými mechanizmami temperament ovplyvňuje
psychický vývin človeka od ranného detstva do dospelosti?“

Temperament = štýl správania

- odpovedá na otázku AKO, schopnosti na otázku ČO a motivácia na otázku PREČO

Kategórie temperamentu

1. úroveň aktivity
2. pravidelnosť biologických funkcií
3. prístupnosť vs. stiahnutie – reakcia na nové situácie

4. ľahká alebo obtiažna adaptabilita na zmenu
5. podnetový (reakčný prah)
6. kvalita prevažujúcej nálady
7. intenzita vyjadrenia nálady
8. odkloniteľnosť pozornosti pri trvajúcej činnosti
9. dĺžka rozpätia pozornosti a stupeň vytrvalosti

1. Úroveň aktivity

- podiel denných aktívnych a neaktívnych periód: pohyb pri kúpaní, jedení, hraní, obliekaní, cyklus –
spánok, bdenie, lezenie, chodenie, siahanie po niečom

2. Pravidelnosť

- časová pravidelnosť alebo nepravidelnosť ktorejkoľvek činnosti vo vzťahu bdenie – spánok, hlad,
stravovacie návyky, cyklus vyprázdňovania

3. Prístupnosť vs. stiahnutie – reakcia na nové situácie

- povaha prvej reakcie na podnet, nové jedlo, nová hračka, nová osoba,

- reakcie vyjadrujúce prístupnosť sú kladné (úsmev, verbalizácia), motorická aktivita (prehltnutie
novej stravy, natiahnutie sa po novej hračke, aktívna hra...)

- reakcie stiahnutia sú negatívne a sú vyjadrené náladou (plač, vzlyk, grimasy, verbalizácia) alebo
motorickou aktivitou (odklonenie sa, vypľuvnutie jedla, odstrčenie novej hračky)...

4. Adaptabilita

- reakcie na novú alebo pozmenenú situáciu, netýka sa to povahy prvých reakcií, ale toho, s akou
ľahkosťou sa tieto reakcie modifikujú požadovaným smerom

5. Reakčný prah

- úroveň intenzity stimulácie potrebnej k vyvolaniu rozpoznateľnej reakcie bez ohľadu na to, v akej
forme sa reakcia objaví a aké senzorické modality sa na nej zúčastňujú

- patrí sem správanie zahŕňajúce reakcie na senzorické podnety a na prostredie a tiež na sociálne
kontakty

6. Intenzita reagovania

- úroveň, miera energie vloženej do reakcie, bez ohľadu na jej kvalitu a smer

7. Kvalita nálady

- množstvo príjemného, radostného a priateľského správania verzus nepríjemné, ľútostivé
a nepriateľské správanie

8. Odkloniteľnosť pozornosti pri trvajúcej činnosti

- efektivita vonkajších podnetov z prostredia pri obmieňaní správania

9. Rozpätie pozornosti a vytrvalosť

- u rozpätia záleží na tom, ako dlho sa dieťa činnosťou zaoberá

- vytrvalosť hovorí o schopnosti pokračovať v aktivite aj napriek prekážkam

Temperamentové typy

- opis skupiny detí, u ktorých sa prejavujú podobné temperamentové vzorce správania

- opis jedincov, ktorí sú si temperamentovo podobní a zároveň sa líšia od ostatných
temperamentových typov

Rozdielne typy temperamentov evokujú rozdielne odozvy u dospelých a vrstovníkov.

Ľahko zvládnuteľné deti

 Pravidelnosť

 Dobrá adaptácia na zmeny

 Prístupnosť ako reakcia na nové podnety

 Mierna až stredná intenzita

 Pozitívna nálada

 Priateľskosť, sociálna orientácia

 Obľúbené u učiteľov i vrstovníkov

Ťažko zvládnuteľné deti

 Tvz. „problémové“, biologická nepravidelnosť

 Negatívna nálada

 Malá prispôsobivosť na zmeny

 Vysoká intenzita reakcií

 Stiahnutie ako reakcia na nové podnety

 Prehnané reakcie

 Nepredvídateľné reakcie, frustrácia, ak to nie je, ako oni chcú

 Učitelia ich pokladajú znetlivé a znervózňujúce, ťažšie sa prispôsobujú triednym pravidlám

a požiadavkám spolužiakov

Pomalé

 Mierna, negatívna odozva na novinky

 Pomalá adaptácia na zmeny

 Potrebujú podporu, trpezlivosť

 Držia sa skôr v úzadí, ako by sa zapojili

Prečo je dôležité poznať temperament?

-

ovplyvňuje naše vnímanie a prežívanie

-

ovplyvňuje voľbu aktivít a prostredia

-

ovplyvňuje interpersonálne interakcie

-

ovplyvňuje povahu osobných a sociálnych interakcií detí

Individuálne rozdiely ovplyvňujú to, čo deti robia, ako to robia a prispievajú k rozsahu ich skúseností.

Temperament a školská úspešnosť

Výrazný vplyv majú hlavne tieto dimenzie:

• Aktivita – motorická sila, extrémne vysoká a nízka miera je rizikovým faktorom šk. úspešnosti

• Odkloniteľnosť pozornosti – poukazuje na to, ako ľahko sa vecami, ktoré sa v triede dejú a ostatní
ich ignorujú, preruší pozornosť dieťaťa

• Vytrvalosť – popisuje rozpätie pozornosti a schopnosť pokračovať v práci

Priamy vplyv na učenie

Temperament ovplyvňuje silu a nadšenie, ktoré žiaci vnášajú do štúdia.

Nadšené dieťa – má pravdepodobnosť byť úspešné, avšak inhibované dieťa, ktoré je novými
požiadavkami odradené a pomaly sa adaptuje na zmeny bude pravdepodobne neúspešné

Temperament ovplyvňuje to, ako deti prežívajú spoločné prostredie. Deti s nízkym prahom citlivosti
sú extrémne citlivé na fyzikálne prostredie, na zvuky, na nepatrné aktivity v triede aj na teplotu
v triede a môžu byť pohltené prílišnou stimuláciou a cítia sa nepríjemne.

Uvedomenie si individuálnych rozdielov v temperamente detí zmierňuje u pedagógov stres, pretože
lepšie pochopia ich vlastné postoje a ich interakciu s určitými deťmi.

Dôležitú úlohu zohráva aj temperament pedagóga, pretože ovplyvňuje vzťah s dieťaťom.

Poznaj sám seba: svoje očakávania, čo viem a chcem akceptovať a čo ochotný nie som...

Pedagogická a školská psychológia

8.

Vzťahovo-postojové vlastnosti osobnosti v edukácii

Postoje, presvedčenia, charakter a citové vzťahy

Rozvíjanie emocionálnej stránky žiaka v edukačnom procese

Zdroj: Mareš, J.: Nové pohledy na vztahy medzi učitelem a žáky

Fontana, D.: Psychologie ve školsní praxi, Praha: Portál 1997

Stuchlíková a spol.: Zvládání emočných problémú školákú, Praha: Portál, 2005

Výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich i dospelých je nemožné bez priaznivých medziľudských
vzťahov. Tie majú svoju dynamiku, premieňajú sa v čase, ich kvalita je kolísavá, po nadviazaní sa
môže zlepšovať, zhoršovať, prechádzať krízou a zasa sa obnovovať.

Kvalita vzťahu medzi žiakom a učiteľom ovplyvňuje edukáciu.

Spôsob učiteľovho správania so žiakmi

Vertikálna os – dominantný vs. submisívny

- vyjadruje v akej miere učiteľ určuje správanie žiakov, v akej miere si udržuje moc, alebo sa jej
vzdáva

Horizontálna os – ústretový vs. odmietavý

- vyjadruje v akej miere učiteľ v interakcii so žiakmi vychádza v ústrety žiakom, chápe ich, pomáha
im, keď majú problémy a naopak, je voči nim neprístupný, uzavretý

Dotazník učiteľovej interakcie so žiakmi

- pomocou dvoch osí, je možné vytvoriť kruhový model, ktorý zachytáva vlastnosti učiteľa
podrobnejšie, resp. jeho interpersonálne stratégie

Žltá – organizátor, Hnedá – pomáhajúci, Oranžová – chápajúci, Červená – vedie k zodpovednosti,

Bordová – neistý, Fialová – nespokojný, Modrá – karhajúci, Zelená – prísny

Ktorých učiteľov pokladajú žiaci za najlepších?

-

ten, ktorý dobre zvláda riadenie triedy

-

je zdatný, rázny v rozhodovaní

-

je priateľský voči žiakom

-

nie je často nespokojný

-

nie je nadmerne kritický

-

je tolerantný k dodržiavaniu školských noriem

Dobrý učiteľ je ten, ktorý je dominantný a súčasne aj ústretový.

Odporúčanie: zdokonaľovať sa tak, aby mali v zásobe široký repertoár správania, ktorý zodpovedá
všetkým 8 stratégiám správania. Nie 2-3, ale prispôsobovať svoje správanie situácii v triede. Ak je
nutné zakričať, alebo byť nekompromisným, učiteľ nesmie váhať. Ak je potrebná trpezlivosť,
tolerancia, mal by zvládnuť aj toto.

Zelená Žltá

Modrá Hnedá

Fialová Oranžová

Premena učiteľovho interpersonálneho správania v čase – má sa meniť učiteľov štýl správania
v čase?

Začínajúci učiteľ je spočiatku frustrovaný náročnosťou úloh, musí sa prispôsobiť, nastaviť si
požiadavky, naučiť sa skúšať a hodnotiť. Učiteľ je „hodený do vody“ a pochopiteľne sa dopúšťa chýb,
napr. zamieňanie prísnosti a agresivity voči žiakom. Začínajúci učitelia zvyknú byť nároční
a nekompromisní, ich repertoár je úzky a vedie k problémovým situáciám.

Ďalšou častou chybou začiatočníkov je zamieňanie ústretovosti voči žiakom za absenciu akéhokoľvek
riadenia.

- prvých 6-10 rokov sa učitelia učia vhodnému dominantnému správaniu, cítia sa v triede stále istejšie
a dávajú žiakom najavo, že majú triedu pod kontrolou.

- po 10 rokoch sa ich dominantné správanie ustáli na určitej úrovni, avšak ich ústretové správanie je
v tej dobe nižšie, než správanie dominantné.

- vzťahy so žiakmi sa zlepšujú

- v neskoršom období postupný odklon od ústretového správania, naučí viac, ale postoje žiakov
k učeniu, k nemu a k jeho predmetu sa zhoršujú

Postoj

= pomerne trvalá forma reagovania na podnety, ktorú si človek vytvára v priebehu svojho života

- obsahuje prvky hodnotenia, presvedčenia, má zložku kognitívnu, emocionálnu a konatívnu

- môžu byť vedomé, z časti i nevedomé a niekedy sú vo vzájomnom rozpore

Charakter

= súbor vlastností osobnosti, ktoré sa prejavujú vo vzťahoch k ľuďom, k práci, k sebe samému,
k životným prekážkam, k prírode...

- štruktúra charakteru je závislá na pevnosti či pružnosti väzieb jednotlivých vlastností, postojov a
hodnôt

- je výsledkom výchovy, vyjadruje spôsob správania s rozličnou hodnotovou tendenciou ako výsledok
kultivácie človeka spoločnosťou, v ktorej žije

Jadro osobnosti – zdroj zodpovedného správania a hodnotenia

Ovplyvňovanie postojov

- aby sme deti zaujali, motivovali ich k túžbe po úspechu je potrebné vytvoriť k danej činnosti kladný
postoj

Zásady: - pôsobenie vzoru, aby deti videli niekoho, koho oceňujú

-

spevňovať žiaduce zmeny v správaní

-

kde sú deti svedkami úspechu, tam sa chcú podieľať svojou činnosťou

Úspešný učiteľ má schopnosť vzbudzovať nadšenie pre predmet, ktorý vyučuje. Pritiahne žiaka
vlastným zaujatím až tam, kde žiak dokáže pokračovať už sám. Postoj učiteľa k žiakovi možno chápať
ako hodnotiaci vzťah (racionálne poznanie žiaka, citové hodnotenie žiaka, tendencia reagovať na
žiaka).

Typy postojov učiteľa k žiakovi v praxi

- postoje učiteľov k žiakom možno rozdeliť do 4 kategórií:

1. výrazne kladný – náklonnosť (Keby ste si mohli vybrať jedno dieťa v triede na ďalší školský rok,
pretože je potešenie s ním pracovať, kto by to bol?)

2. mierne kladný – záujem (O akého žiaka máte najväčšiu starosť?)

3. záporný postoj – odmietnutie (Keby prišiel riaditeľ a povedal, že jedno dieťa môže byť presunuté
do inej triedy, koho by ste vybrali?)

4. neutrálny postoj – ľahostajnosť (Keby prišli nečakane na rodičovskú schôdzku rodičia, o ktorom
dieťati by ste boli najmenej pripravený hovoriť?)

Učiteľ si vytvára odhad, pravdepodobnú predpoveď toho, ako sa žiak bude učiť a správať
v budúcnosti. Súčasťou učiteľovej predpovede je aj stanovisko, či sa žiak bude zlepšovať, stagnovať
alebo zhoršovať.

Pozor: Učiteľov odhad nemusí zodpovedať skutočnosti, môže byť nepresný.

Výskumne sa potvrdilo, že za istých okolností učiteľove neprimerané očakávanie môže nadobudnúť
podobu sebanapĺňajúcej sa predpovede, proroctva, učiteľ koná tak, aby „došlo na jeho slová“.

V prípade, že učiteľ očakáva žiakove zlepšenie a v tomto smere s ním systematicky pracuje, zlepšenie
sa môže dostaviť. Priaznivý efekt učiteľovho očakávania sa nazýva Pygmalion efekt.

Opačným prípadom je, keď učiteľ očakáva, že sa žiak nezlepší, naopak zhorší a v tomto duchu s ním
dlhodobo jedná. Aj keď sa žiak snaží ako vie, je stále hodnotený negatívne, nakoniec rezignuje a učiteľ
konštatuje: „Vidíte, ja som to vždy hovoril!“ Nepriaznivý efekt učiteľovho očakávania sa nazýva
Golem efekt.

Emócie, city (lat. emotere = vzrušovať)

- významná úloha v našom psychickom živote aj v interpersonálnych vzťahoch

- emocionálne zážitky označujeme ako city, resp. pocity (napr. pocit viny, pocit krivdy)

Zložky emócií: - subjektívna komponenta – zažívame ich ako odchýlky od kľudného toku prežív.

- výrazové správanie je prejavom emócií

- telesná stránka – fyziologické zmeny

Funkcie emócií:

-

vyjadrenie základných ľudských motívov

-

regulácia úrovne fyziologickej aktivity

-

signalizácia

-

kontrolný spätnoväzbový systém

-

súčasť neverbálnej komunikácie

Emocionálna inteligencia

= súbor nonkognitívnych kompetencií: intrapersonálnych, interpersonálnych, adaptability, riadenia
stresu a všeobecnej nálady

-

poznanie vlastných emócií

-

riadenie vlastných emócií

-

motivácia seba samého

-

rozpoznanie emócií druhých

-

zvládanie sociálnych vzťahov

-

EI má vplyv na každodenný život, ľudia s nízkou EI sa horšie adaptujú na stresujúce životné
udalosti, ktoré u nich vyvolávajú vyššiu mieru depresivity, bezmocnosti a iných negatívnych
životných vzorcov; u ľudí s vysokou EI sa odhadujú adaptívnejšie odpovede na negatívne
životné udalosti.

Emocionálna inteligencia ako výchovný cieľ

-

deti s lepšou EI sú úspešnejšie v škole

-

majú lepšie sebahodnotenie, sú menej agresívne

-

EI prispieva k somatickému zdraviu, rýchlejšie zotavenie po akútnom strese

-

zlepšuje stratégie zvládnutia stresu, rozširuje repertoár zvládacích techník, zvyšuje pocit
subjektívnej pohody

-

v dospelosti pomáha k sebeaktualizácii

Zvládanie emocionálnych problémov

 Alexitymia – patologický prejav nedostatku EI, výrazné problémy v rozpoznaní a komunikácii
emócií, na ktoré upozornili psychiatri a psychológovia zvlášť u pacientov s astmou,

vysokým KT, žalúdočnými vredmi, s nealergickými ekzémami, u pacientov s
poruchami príjmu potravy

Charakteristické rysy: - problémy v rozpoznávaní a odlišovaní emócií od telesných pocitov, problémy
pri slovnom vyjadrovaní vlastných emócií, veľmi slabá fantázia, kognitívny štýl zameraný na doslovné
a veľmi detailné spracovanie vonkajších udalostí.

Poznatky o vlastnostiach osobnosti, o temperamente, vzťahovo-postojových vlastnostiach
a emóciách sú pre pedagógov veľmi dôležité, pretože im umožňujú chápať prežívanie a správanie
žiaka i prežívanie a správanie vlastné a umožňujú im tak zvyšovať efektivitu edukačného procesu.

Sebaregulačné vlastnosti osobnosti

Sebahodnotenie, sebaúcta, sebavedomie, sebadôvera

Vôľové vlastnosti v

edukačnom procese

Sebaúcta – jadro našej osobnosti

„Kto sa naučí vážiť si sám seba, naučí sa vážiť si ostatných.“

„Ľudská bytosť sa rodí s potrebou cítiť sa ako hodnotná ľudská bytosť.“

Táto potreba v sebe skrýva túžbu byť: - akceptovaný

-

rešpektovaný

-

oceňovaný

-

ako dôležitá, kompetentná a hodnotná osoba

Pojmy vzťahujúce sa k self – ja:

• sebaobraz – self-concept – predstava o sebe, ako človek vidí sám seba, v popredí je poznávacia
zložka, na rozdiel od sebaúcty, ktorá má hodnotiacu dimenziu

• sebaúcta – self-esteem – hodnotiaca dimenzia sebapoňatia, zahŕňa hodnotenie vlastnej ceny

• sebavedomie – self-confidence – vedomie vlastnej ceny, kvalít a schopností sprevádzané vierou
v úspešnosť budúcich výkonov

• sebadôvera – self-reliance – kladný postoj človeka k sebe samému, k svojim možnostiam a
výkonnosti

• sebakontrola – self-control

• sebariadenie – self-determination

• sebarealizácia – self-actualization

• sebavýchova – self-education – úsilie, zmeniť svoju povahu či správanie

Sebaúcta

- existuje množstvo definícií sebaúcty, podľa jednej z nich (Mruk) medzi zložky sebaúcty patrí:

1. uvedomenie si vlastných kompetencií, schopností

2. uvedomenie a prežívanie vlastnej hodnoty, ceny

- prínosom tejto definície je to, že robí rozdiel medzi pravou zdravou sebaúctou a pseudo,
falošnou a nezdravou sebaúctou

- podmienkou optimálnej sebaúcty je vzájomný vzťah medzi týmito zložkami, z čoho vyplýva, že
uvedomenie si osobnej hodnoty bez uvedomenia a uplatnenia kompetencií je tak
obmedzujúce, ako schopnosť uplatňovať, realizovať tieto kompetencie bez uvedomenia si
osobnej hodnoty.

Je možné mať nadbytok sebaúcty? Nie, pretože sebaúcta je ako zdravie, ktorého nemôže byť
nadbytok. Avšak v oblasti sebaúcty je možné nadhodnotenie svojich schopností, kompetencií alebo
vyzdvihnutie vlastnej hodnoty, ktorá je v rozpore s realitou.

Niektorí používajú pojem sebavedomie ako synonymum pýchy, nadradenosti, arogancie, narcizmu
a namyslenosti. Je mylné domnievať sa, že sebaúcta v sebe zahŕňa iba „cítiť sa dobre“ alebo prežívať
pozitívne emócie vzťahujúce sa k sebe.

Niektorí ľudia idú tak ďaleko, že stotožňujú sebaúctu s egoizmom, aroganciou, namyslenosťou
narcizmom a s črtami, ktoré majú súvis s násilím. Takéto vlastnosti nemožno spájať so zdravou
sebaúctou, pretože sú často iba obrannými reakciami na stratu pravej sebaúcty a na označenie by sa
mal používať pojem pseudo alebo falošná sebaúcta.

Zo psychologického hľadiska vyšším cieľom, ako naučiť dieťa čítať, písať, optimálne sa správať je
priviesť ho k tomu, aby seba vnímalo ako hodnotnú a kompetentnú ľudskú bytosť.

Prečo?

Pozitívny vzťah k sebe samému, pozitívne emócie a optimizmus prispieva k:

- kvalite vzťahov s inými

- zvnútorňovaniu sociálnych noriem

- rozvíjaniu kompetencií a zvládaniu životných problémov

- prevencii sociálno-patologických javov

To, ako o sebe zmýšľam a ako sa cítim, ovplyvňuje moje správanie.

Sebaúcta sa prejavuje v tom, ako sa správam k sebe, k druhým ľuďom, k prírode, k veciam..., má to
kľúčový význam.

Formovanie sebaúcty

1. pozitívne skúsenosti
2. prežívanie bezpečných a láskyplných vzťahov
3. príležitosť k úspešnému zvládaniu úloh, ktoré sú pre nás dôležité

Vzťah sebaúcty a školskej úspešnosti

Tento vzťah nie je jednoznačný, závisí od veku, pohlavia, príslušnosti k skupine a iných faktorov.
Ukazuje sa, že zvýšenie výkonnosti prispieva k zvýšeniu sebaúcty. Momentálny trend v prístupe
k deťom zdôrazňuje vzájomný rešpekt a toleranciu, avšak hľadajú sa prístupy, prostredníctvom
ktorých by si deti uvedomili vlastné kompetencie a sebaúčinnosť (selfefficacy)

Význam sebaúcty

Podľa Brandena (1986) snáď neexistuje taký psychologický problém, ktorý by nesúvisel s nízkou
mierou sebaúcty. Pozitívna sebaúcta je podľa tohto autora podstatnou požiadavkou naplneného
života.

Keegan (1987) tvrdí, že nízka sebaúcta buď spôsobuje alebo prispieva k vzniku neuróz, anxiety,
obranných mechanizmov, zneužívaniu drog a alkoholu, depresiám, medziľudským problémom
v adolescencii a zníženej školskej úspešnosti.

Stefenhagen a Burns (1987) idú vo svojich konštatovaniach tak ďaleko, že nízku sebaúctu považujú za
psychologický mechanizmus každého deviantného správania.

Negatívne vplyvy na formovanie sebadôvery:

Časté skúsenosti:

• časté alebo systematické trestanie, odmietanie alebo zneužívanie

• nadmerné rodičovské štandardy, ktoré dieťa nemôže dosiahnuť

• nedostatočná sebadôvera ako rodičovský zdroj

• konflikty rodičov medzi sebou

• nadmerné štandardy skupiny vrstovníkov alebo súrodencov

• terč vybitia stresu druhej osoby

• príslušnosť do rodiny, rasy, ktorá je podceňovaná

• chýbanie dobrých zážitkov, ocenenia, vyjadrenia citov, vrelosti, láskyplnosti, záujmu

• nepatriť do rodiny

• nepatriť nikam v škole

• neskoršie skúsenosti

• veľké problémy v blízkych vzťahoch

• ponižovanie v práci, dlhodobý pracovný stres

• traumatické zážitky

Sebaúcta, sebadôvera v školskom prostredí

- je dôležitý faktor v školskej úspešnosti, výkonov v učení a faktor interpersonálnych vzťahov

- učiteľ v tejto oblasti zohráva dôležitú úlohu, svojím prístupom môže:

• prispievať k formovaniu zdravej sebaúcty

• prispievať k znižovaniu sebaúcty

• nevplývať na sebaúctu žiakov

Miera sebadôvery:

• veľmi malá – pochybnosti o sebe a sebakritika sú vyvolané širokou škálou situácií každodenného
života

- bežné ľudské problémy vyvolávajú nadmerný stres

- vedia mnoho s svojich negatívnych stránkach a pozitívne si neuvedomujú

- problémy pokladajú za svoj osud a nie sú schopné ich konštruktívne riešiť

- veľmi ťažko sa prispôsobujú aj malým zmenám v živote

• stredná – pochybnosti o sebe a sebakritika sú vyvolané situáciami, ktoré sú stresujúce pre väčšinu

ľudí, napríklad hádky, kritika od ostatných, stresujúce úlohy... nie bežnými

každodennými situáciami

- veria v svoje pozitívne stránky a pri vyššej hladine stresu aj vo svoje negatívne stránky

- sú schopní riešiť problémy konštruktívne

- sú schopní sa prispôsobiť zmenám v živote

• veľká – pochybnosti o sebe sú vyvolané len obzvlášť obtiažnymi situáciami, ale tie sú zvládané
bez väčšieho stresu či ťažkostí

- pevne veria v svoje pozitívne stránky, sú presvedčení, že sú hodnotní a majú dobré

vzťahy

- problémy vnímajú skôr ako výzvu

Postupy k rozvíjaniu sebadôvery:

- prejavy dôvery v dieťa

- presvedčenie, že je v podstate rozumnou, zodpovednou a hodnotnou bytosťou – už teraz a tu a nie
potom, keď vyrastie

- deti potrebujú cítiť, že sú vítané, rešpektované a že môžu byť úspešné

Prekážka rešpektujúceho prístupu

- stačí mať deti rád

- deti nie sú schopné zodpovednosti a samostatnosti

- deti musia byť dospelými nútené k tomu, čo je dôležité pre ich rozvoj

- deti naschvál robia dospelým zle

Pomáha:

- milujúci, láskyplný vzťah je potrebné doplniť rešpektujúcim prístupom, ktorý v sebe zahŕňa:

• prijať dieťa v jeho jedinečnosti

• prijať jeho klady aj zápory

• umožniť mu uspokojovať jeho prirodzené potreby

• rozvíjať jeho schopnosti

• pomáhať mu poznať seba

V praxi sa odporúča:

- hovoriť o správnom a nesprávnom správaní a nie dobrom a zlom charaktere dieťaťa

- dôvera v schopnosti a zodpovednosť dieťaťa, budovať nezávislosť a predstavu o sebe ako
kompetentnej osoby

- deti majú vlastnú vnútornú výbavu, ktorá im umožňuje rast, vnútornú motiváciu k učeniu aj
k tomu, aby sa správali vhodne

Pozor: Rešpektovať a oceňovať druhých dokáže lepšie ten, kto si je vedomý vlastnej hodnoty.

Prekonanie malej sebadôvery

- korekcia negatívnych predpovedí

- prekonanie nadmernej sebakritiky

- zvýšenie sebaprijatia

- zmena podmienených pravidiel

- úprava jadrových presvedčení o sebe

Vôľa, vôľové procesy a stavy

= schopnosť zámerne zmobilizovať a vydávať energiu na prekonanie vonkajších alebo vnútorných
prekážok pri dosahovaní cieľov

- prejavuje sa správaním, životnou praxou

- podstatou vôle je sebaovládanie, podstatou silnej vôle je autonómia voči pudovým a emočným
stavom

- vôľa je oporou nášho ja, nášho sebavedomia

Funkcie vôle:

- kontrola dynamiky, plnosti, hĺbky, sily nášho duševného diania, našich vzplanutí a temperamentu

- vôľa rozhoduje o tom, čo sa bude diať a čo nie, je súčasťou zodpovednosti za vlastné správanie

- formovanie vôle je jedným z cieľov edukácie

Správanie človeka je účelové, smeruje k istému cieľu. Každý človek sa snaží:

1. niekam patriť, mať miesto medzi inými (BYŤ SPOJENÝ)
2. byť potrebný a využiť svoje schopnosti (SHOPNOSŤ)
3. robiť vlastné rozhodnutia (SAMOSTATNOSŤ)

Pozitívne spôsoby dosiahnutia cieľov:

1. spoluprácou – zapojenie sa, prijatie
2. prispievaním – uplatniť schopnosť rozhodovať sa, byť nezávislý, zodpovedný, prispievať

k dobru seba aj iných

3. samostatnosťou a zodpovednosťou – za seba i za iných

Prvoradým predpokladom smerovania k pozitívnym cieľom je povzbudzovanie dieťaťa. Deti
potrebujú povzbudenie tak, ako rastliny potrebujú vodu. Dieťa, ktoré sa nevhodne správa, je dieťa,
ktorému chýba povzbudenie a cíti sa neisté.

Ciele nevhodného správania:

1. negatívna pozornosť
2. boj o moc
3. pomsta
4. vyhnutie sa neúspechu

1. cieľ nevhodného správania – negatívna pozornosť:

- mylné presvedčenie dieťaťa: „Patrím niekam iba vtedy, keď si ma niekto všimne alebo mi slúži.“

- o čo dieťaťu ide? „Všimni si ma!“

Prejavy negatívnej pozornosti:

A:

- predvádza sa

- je neobyčajne dobré, milé, slušné, pracovité

- predvádza zodpovednosť, príliš dospelé správanie

- snaží sa vyzerať lepšie ako súrodenec

- je neprirodzene milé

- vyzerá ako ideálne dieťa

B: keď dieťa pôsobí obťažujúcim dojmom

- predvádza sa za každú cenu

- šaškuje

- neustále sa niečo pýta

- drobné prehrešky, neposlušnosť

- prerušuje rozhovor

- vyrušuje

C: keď dieťa pôsobí dojmom neschopnosti

- hanbí sa

- je nešikovné

- je vystrašené, bojí sa

- odmieta jesť

- je neporiadne

- zdôrazňuje zlozvyky

- robí opak toho, čo má

2. cieľ nevhodného správania – boj o moc

- mylné presvedčenie dieťaťa: „Patrím niekam, iba keď rozkazujem a som pánom situácie.“

- o čo dieťaťu ide? „Nechaj ma, aby som pomáhal. Daj mi možnosť vybrať si!“

Prejavy boja o moc:

A: aktívna forma – rebel, bojovník

- háda sa, odporuje

- pokračuje v nedovolenom správaní

- hnevá sa

- klame

- zámerne si vymýšľa

- stupňuje zlozvyky

- vyhýba sa

B: pasívna forma – vzdorovitá poslušnosť

- je lenivé

- je neochotné, neústupčivé, nepovoľné

- tvrdohlavé

- neposlušné

- zábudlivé

- odmieta spolupracovať

- je zachmúrené

3. cieľ nevhodného správania - pomsta

- mylné presvedčenie dieťaťa: „Patrím niekam iba vtedy, keď ubližujem v takej miere, v akej sa sám
cítim zranený.“

- o čo dieťaťu ide? „Pomôž mi, niečo ma trápi. Maj ma rád!“

Prejavy pomsty:

A: aktívna forma

- ubližuje a bije ostatných

- slovné urážky a zranenia

- nadáva

- je vulgárne a používa nadávky

- kradne

- rozbíja úmyselne veci

B: pasívna forma

- ohŕňa pery

- vyplazuje jazyk

- je tvrdohlavé

- je mrzuté

- vzdorovité

- vzpurné

4. cieľ nevhodného správania – vyhnutie sa neúspechu

- mylné presvedčenie dieťaťa: „Patrím niekam iba vtedy, keď presvedčím ostatných, že odo mňa
nemajú nič očakávať

- o čo dieťaťu ide? „Ver mi, nevzdávaj to so mnou!“

Prejavy vyhnutia sa neúspechu:

A: vo forme beznádeje

- lenivosť

- neschopnosť

- školské neúspechy

- nešikovnosť

- odovzdanosť

B: odmietanie skúsiť

- vyhýba sa úlohám

- nechajte ma

- vzdáva sa

- narieka, že nič nedokáže

- nemá priateľov

- nie je aktívne, nesnaží sa

Prežívanie dospelého a jeho reakcia

1. negatívna pozornosť – je mi trápne, som podráždený a preto dieťa napomínam, prehováram,

dohováram mu

2. boj o moc – hnevám sa, cítim ohrozenie autority a preto bojujem tiež o moc, zapojím sa do

sporu

3. pomsta – cítim sa zranený a preto mám tendenciu oplácať
4. vyhnutie sa neúspechu – cítim bezmocnosť a beznádej a preto to s dieťaťom vzdám

Prežívanie dieťaťa a jeho správanie

1. negatívna pozornosť – neistota, dočasne prestane a potom pokračuje
2. boj o moc – hnev a odpor, boj sa stupňuje
3. pomsta – neistota, nikto ma nemá rád, čo je ďalší dôvod k pomste
4. vyhnutie sa neúspechu – extrémna neistota, nízke sebavedomie, dieťa nereaguje, nezlepšuje

sa

Ako ovplyvniť nevhodné správania

1. rozptýliť pozornosť
2. nahradiť slovo „ne“...
3. vymedziť hranice a pravidlá správania
4. nevšímať si dieťa, keď sa nevhodne správa
5. učte dieťa konštruktívne vyjadrovať hnev
6. popíšte situáciu ja – zdelenie
7. prirodzené dôsledky
8. logické dôsledky
9. povedzte, čo ste schopný urobiť ako dospelý
10. dajte deťom možnosť výberu

8.prednáška

RODINA A ŠKOLA, MOŽNOSTI VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE,

Dnešný postoj rodičov ku škole má dve nevhodné podoby:

-

nezáujem a ľahostajnosť s občasným strachom a zbytočnými stresmi

-

úzkostlivosť a kŕčovitá pedantnosť, až perfekcionizmus, spojený s napätím v rodine

Ciele spolupráce rodiny a školy:

-

zlepšenie kvality vzťahov medzi rodičmi a učiteľmi

-

zvýšenie počtu rodičov ochotných a schopných spolupracovať so školou a učiteľmi

- rodičia chápu školu predovšetkým ako miesto učenia a výkonov detí, projektujú do nej svoje vlastné

skúsenosti, nádeje, ale i obavy, školu dieťaťa prezentujú ako záťaž, ktorej sa v živote nedá vyhnúť

- rodičia neposudzujú svoje deti objektívne, školská úspešnosť dieťaťa je chápaná ako potvrdenie

kvalít rodičov, neúspech dieťaťa rodičia pokladajú za vlastné zlyhanie

Pohnútky rodičov pri komunikácii so školou

-

rodič v snahe dieťaťu pomôcť, často vysvetľuje učiteľovi, ako dlho, systematicky a poctivo sa

dieťa doma učí

-

rodič dokazuje učiteľovi, ale aj sebe samému, že pre dieťa robí maximum a viac sa už ani

nedá

-

rodič si rád necháva poradiť od pani učiteľky, ako sa má doma dieťaťu venovať

-

rodičia často dokazujú pani učiteľke, neschopnosť naučiť ich dieťa učivo, neschopnosť skúšať

a hodnotiť ich dieťa

Rodičovské združenia

-

poskytovanie najvýznamnejších informácií o škole, programe triedy a školy

-

pravidelné informovanie o pokroku dieťaťa v učení a správaní

-

dobré vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi zmenšujú problémy a konflikty detí v škole

Pozícia triedneho učiteľa

-

vždy je potrebné oceniť záujem rodiča o školské problémy jeho dieťaťa, ale zároveň treba

udržovať vlastné hranice odborníka

-

ocenenie dieťaťa učiteľom znamená pre dieťa a rodiča veľa

-

učiteľ si utvára obraz o rodine žiaka podľa jeho reakcií a správania sa v triede, rovnako rodič

vidí na dieťati atmosféru a ľudský potenciál triedneho učiteľa

Výhody spolupráce rodiny a školy pre rodičov

-

dostatok informácii o svojom dieťati

-

počínanie dieťaťa v kolektíve

-

informácie o psychickom vývine dieťaťa

-

poradenská pomoc triedneho učiteľa

-

rodič nie j na problémy s dieťaťom sám

-

buduje sa vzájomná dôvera

-

spätná informácia o dieťati – predchádzanie problémom

Výhody spolupráce rodiny a školy pre učiteľa

-

obraz o rodinnej klíme, životnom štýle

-

informácie o zdravotnom stave dieťaťa a jeho problémoch

-

poznanie rodinného zázemia prevencia možných školských problémov

-

individuálny prístup učiteľa k žiakovi

-

spoločné úsilie učiteľa a rodiča pomôcť dieťaťu

Výhody spolupráce rodiny a školy pre deti

-

dieťa cíti v škole oporu

-

je imúnne voči stresom

-

dieťa postupne viac dôveruje učiteľovi

-

výkon dieťaťa sa zlepšuje

-

rodičia dávajú učeniu a vyučovaniu istú hodnotu

-

dieťa cíti oporu z oboch strán, nie je medzi dvoma mlynskými kameňmi

Prekážky v spolupráci rodičov so školou

-

nedôvera rodiny voči škole alebo učiteľovi

-

strach rodičov z kritiky svojich výchovných metód

-

strach učiteľov z neúspechu v práci s dieťaťom

-

strach učiteľov z kritiky svojej práce

-

nedostatok času na spoluprácu

-

problémy so sebadôverou učiteľov a rodičov

-

strach z rozdielnych prístupov k dieťaťu

-

osobné negatívne spomienky rodičov, osobné problémy rodičov

Formy spolupráce

-

otvorený deň pre rodičov a detí

-

otvorený deň pre rodičov

-

listy rodičom

-

telefonáty rodičom

-

žiacka knižka

O. Matoušek a A. Kroftová poukazujú na podporu dobrého vzťahu rodiny a školy, ktorý pozostáva

z týchto aspektov:

1. poskytovanie informačných materiálov zasielaných rodinám, ktoré obsahujú plán učiva

a kontaktné osoby z učiteľského zboru

2. poskytovanie obsiahlejších príručiek – rodičom približujú tradície školy, možnosti

rodičovskej participácie v škole ...

3. realizovanie dňa otvorených dverí

4. uskutočňovanie konferencie pre rodičov a učiteľov, domácich návštev

5. zapájanie rodičov do výučby a poradenstva – ako dobrovoľných spolupracovníkov školy

6. zriaďovanie poradenských centier pre rodičov, neformálne spoločenské stretávanie sa

Rozhovor s

rodičom:

-

začať rozhovor pozitívnou informáciou o jeho úspechoch

-

oceniť skutočnosť, že si rodič našiel čas a do školy sa dostavil

-

posilniť jeho rodičovskú rolu

-

vyhnúť sa prikazovaniu a vyhrážaniu

-

vyhnúť sa urážaniu dieťaťa, rodiny, školy

-

demonštrovať svoje pochopenie rodiča, dať mu najavo, že mu veríme

-

neprerušovať rodiča skákaním do reči

-

prejaviť záujem o jeho osobné problémy doma s dieťaťom

-

pozitívne zhodnotiť jeho snahu o nápravu

-

hovoriť za seba nie za iných (JA)

-

rozprávať o žiakovom probléme nie o jeho osobe

-

rozprávať iba o veciach, na ktoré má rodič vplyv

-

nehodnotiť rodiča a jeho doterajšie aktivity voči škole

-

nikdy nehovoriť o dieťati ako ON/ONA

VÝCHOVNÉ PORADENSTVO

-

výchovný poradca je jedným z článkov systému výchovného poradenstva, ktorý tvoria:

pedagogicko-psychologická poradňa, špeciálnopedagogická poradňa, detské integračné

centrum. výchovný poradca, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg

-

výchovný poradca pôsobí v základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a ak je

to účelové aj v školských zariadeniach

-

výchovný poradca je pedagogický zamestnanec školy (školského zariadenia), do funkcie ho

menuje riaditeľ, ktorému zodpovedá za plnenie úloh, úlohy plní popri svojej pedagogickej

činnosti

-

výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania

a profesijnej orientácie detí a v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu

-

sprostredkúva prepojene školy s odbornými zariadeniami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou

o deti, poskytuje metodickú a informačnú pomoc pedagogickým pracovníkom školy

a zákonným zástupcom dieťaťa

-

výchovného poradcu metodicky usmerňuje príslušná pedagogicko-psychologická poradňa

-

do nadobudnutia kvalifikácie pre výchovne poradenstvo organizujú pre začínajúcich

výchovný poradcov základné školenie v rozsahu 40 hodín pedagogicko-psychologické

poradne v spolupráci s pedagogicko-metodickými centrami

-

na výkon funkcie výchovného poradcu sa kladú náročné požiadavky na osobnostné

a odborné predpoklady a kompetencie, najmä: zrelosť osobnosti a

správania, dobré

komunikačné schopnosti, empatia, vnímavosť pre potreby iných, emocionálna stabilita,

odolnosť voči stresu a frustrácii, profesionalita a

odbornosť, plánovanie a

kontrola vlastnej

práce, motivácia prácou, iniciatíva a

tvorivosť, potreba sebavzdelávania a

odborného rastu ...

-

výchovný poradca musí mať kvalitné vedomosti a zručnosti v týchto oblastiach: pedagogická

diagnostika, screening, depistáž, komunikácia a

riešenie problémov, individuálna poradenská

a konzultačná činnosť, práca so skupinou, skupinová dynamika, práca s

informáciami

a metodická činnosť, optimalizácia vzdelávacieho, profesijného a

sociálneho vývinu,

prevencia závislosti a

iných sociálno-patologických javov

Náplň práce výchovného poradcu:

-

uskutočňuje v spolupráci s triednymi učiteľmi vyhľadávanie žiakov s problémami vo výchove

a vývine osobnosti

-

zabezpečuje pre nich výchovno-poradenské aktivity a podľa potreby im sprostredkováva

psychologické a iné odborné služby a starostlivosť

-

poskytuje konzultácie žiakom a študentom a ich zákonným zástupcom, ako aj pedagogickým

zamestnancom školy pri riešení výchovných vzdelávacích problémoch, informuje ich

o otázkach štúdia na stredných a vysokých školách a pri voľbe povolania

-

osobitnú pozornosť venuje žiakom nadaným a talentovaným, sociálne znevýhodneným

a žiakom s postihnutím, zvýšenú pozornosť venuje aj žiakom nastupujúcim do prvého ročníka

a pri prechode na vyšší stupeň alebo na inú školu

-

zabezpečuje a spolupodieľa sa na realizácii účelových preventívnych aktivít pre žiakov

a rodičov, najmä besied a skupinových stretnutí, na aktuálne témy z oblasti učenia

a vzdelávania, správania a medziľudských vzťahov, adaptácie, záťaže, profesijnej orientácie,

prevencie závislosti a iných sociálno-patologických javov ...

-

na pedagogických radách informuje pedagogických zamestnancov školy o výchovno-

poradenských aktivitách a práci výchovného poradcu, ako aj o opatreniach potrebných pre

riešenie problémov tried a jednotlivých žiakov, dôsledne dodržiava a presadzuje

v podmienkach školy zákon o ochrane osobných údajov

-

pomáha žiakom a rodičom pri profesijnej orientácii, voľbe štúdia a pracovného uplatnenia,

zabezpečuje agendu v súvislosti so sledovaním záujmov a prihlasovaním žiakov a študentov

na ďalšie štúdium a do povolania

-

výchovný poradca sa vo svojej práci opiera najmä o:



Zákon NR SR č.29/1984 Z.b. o sústave základných a stredných škôl (školský

zákon) v znení neskorších predpisov



vyhláška MŠ SR č.43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve

a o poradenských zariadeniach



Zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v platnom znení



pedagogicko-organizačné pokyny MŠ SR pre školy, školské zariadenia

a orgány verejnej správy v školstve na príslušný rok

ŠKOLSKÝ PSYCHOLÓG

-

je jedným z článkov systému výchovného poradenstva, pracuje priamo v školách a školských

zariadeniach, kde vykonáva psychologickú činnosť na pomoc deťom, poskytuje informácie

a poradenské služby zákonným zástupcom a pedagógom

-

primárnym cieľom školského psychológa je poskytovať odborné psychologicko-edukačné
služby žiakom, rodičom, pedagógom a ďalším pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich
zdravého osobnostného rozvoja a psychického zdravia využitím moderných foriem a metód
identifikačno-diagnostickej, konzultačno-poradenskej, nápravno-korektívnej a preventívnej
práce

Psychologické služby realizuej školský psychológ podľa spôsobu:

-

individuálne

-

skupinovo

-

hromadne

-

priamo, v bezprostrednom styku so žiakom

-

sprostredkovane prostredníctvom pedagógov, výchovných poradcov, rodičov,

vychovávateľov

Podľa obsahu vykonáva školský psychológ:

-

preventívnu

-

identifikačno-diagnostickú

-

konzultačno-poradenskú

-

nápravno-korektívnu činnosť

Od školských psychológov sa požaduje:

- uskutočňovať primárnu prevenciu s

cieľom vytvárať optimálne sociálne, výchovné a

vzdelávacie

podmienky, ktoré by predchádzali, eliminovali či zabraňovali vzniku sociálno-patologických javov

(akými sú agresivita, šikanovanie, intolerancia, záškoláctvo, delikvencia, drogová závislosť, narastajúci

stres, vyčerpanosť, napätie a konflikty medzi rovesníkmi ako ja medzi učiteľmi a žiakmi ...)

a zabezpečovali harmonický osobnostný rozvoj a

psychické zdravie žiakov a

pedagógov