Sociálna patológia a prevencia

PREDNÁŠKA – Sociálna patológia a prevencia

(PhDr. Ingrid Hupková, PhD.)

Literatúra:

Fischer, S. a Škoda, J: Sociálna patológia. Praha: Grada, 2010, 218 s.
Ondrejkovič, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2009, 577 s.

Definovanie temotvorných pojmov

Jedným z neželateľných javov súčasnej spoločnosti je aj stále vyšší výskyt a širšie spektrum javov, ktoré
nazývame sociálnopatologické. Sociálnopatologické javy sú nechcené, nežiaduce alebo až neprijateľné.
Každý má pritom svoju mieru spoločenskej nebezpečnosti. Čím je táto škodlivosť a nebezpečnosť daného
sociálnopatologického javu vyššia, tým je pravdepodobnejšie, že spoločnosť bude mať aj väčší záujem, aby
sa javu účinne predchádzalo, či aby sa nežiaduci jav následne riešil, či minimalizoval jeho výskyt
v spoločnosti.

Sociálna patológia (ďalej len „SP“) súhrne označuje choré, nenormálne, všeobecne nežiaduce
spoločenské javy.

Definícia SP

P. Ondrejkovič: SP je súhrny pojem pre označenie „chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich
spoločenských javov. Patria sem sankcionované formy deviantného spávania, ako aj štádium príčin ich
vzniku a existencie.

Hartl – Hartlová: SP „abnormálnych sociálnych procesov ako sú zločinnosť, alkoholizmus, pracovné úrazy,
dopravná nehodovosť, sociálne podmienené psychické poruchy, chudoba, nezamestnanosť a pod.“

Francúz E. Durkheim: SP je veda o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa
odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych
celkov.

SP a

sociálna deviácia (resp. dezorganizácia)

Autorom pojmu SP je anglický pozitivistický filozof a sociológ Herbert Spencer.

Normatívny poriadok – fungovanie spoločnosti. Tento poriadok predstavuje súbor písaných a nepísaných
predpisov a očakávaní, ktoré sa vzťahujú k ľudskému správaniu. Písané predpisy predstavujú ústavu, zákony
vyhlášky a nariadenia, nepísané sa spravidla odvíjajú z tradícií a zvyklostí daného spoločenstva.
Porušovanie, ale aj dodržiavanie tohto poriadku je pritom sankcionované.

Sankcia

Rozdelenie sankcií: slovo sankcia pochádza z latinského slova

sanctio

: potvrdzujem, schvaľujem, je

neutrálny výraz, ktorý bol zo sociálnych vied prenesený z právnickej terminológie – tresty, ale aj odmeny.
Sankcia je prostriedok sociálnej kontroly v spoločenských skupinách.
Pozitívne S: psychické a vecné odmeny, pochvaly, rešpektované pravidlá, jednoduché prijatie a akceptácie
sociálnym okolím.
Negatívne S: sú tresty za nedodržanie či porušovanie noriem. Trestné postihy obsahujú neobyčajne širokú
škálu: jednoduchého zavrhnutia, prejavov nesúhlasu, fyzické obmedzovanie (napr. väzenie, dokonca aj
vyhnanstvo či zabitie).

Sociálna norma a

sociálna deviácia

Sociálna norma/SN: spoločenský záväzný spôsob správania príslušníkov určitej skupiny, pritom
dodržiavanie normy je preferované a posilňované a nedodržiavanie je naopak sankcionované a tlmené. SN
sa menia s vývojom spoločnosti. Každá spoločnosť si tvorí svoje SN.

Sociálna deviácia/SD: deviatio (z lat.) – odchýlka, úchylka, znamená odchýlku od štandardizovaného
sociálneho správania.
SN spoločnosti sú spoločensko-historicky podmienené a menia sa s vývojom spoločnosti. Podobne sa mení
aj štruktúra sociálno-patologických javov.

Autori, ktorí sa venujú sociálnej patológii: Jedlička, P. Klíma, J. Koťa, J. Němca, J. Pilař, Nešpora, J.
Hroncová, prof. Ondrejkovič, Turček, Bubelíny, Fischer, Škoda...

Zdroje a

príčiny SPJ (sociálno-patologických javov)

Etiológia javov a správania je multifaktorálna, toto správanie je výsledkom pôsobenia rady rôznych
vnútorných či vonkajších faktorov (biologické, psychologické a sociálne faktory...).
Najzávažnejšie SPJ: agresivita a násilie, zneužívanie psychoaktívnych látok, návykové a impulzívne
poruchy, suicidálne správanie, SPJ spojené s prostredím rodiny, kriminalita a delikvencia.

Sociálne správanie/SS vo vzťahu k

SN

SS vo vzťahu k SN prof. Ondrejkovič delí takto:

-

normokonformné (resp. konformné) – správanie v súlade s normami spoločnosti;

-

nonkonformné – nápadné, provokujúce, spoločensky ešte akceptovateľné;

-

deviantné – odchýlne od normality, ktoré členíme na:

 disociálne (nespoločenské, neprispôsobivé, nesociálne);

 asociálne až antisociálne (nezodpovedajúce normám danej

spoločnosti, ale nemá ešte úroveň poškodenia);

 delikventné (antispoločenské aj juvenilná delikvencia);

 kriminálne (vzťahujúce sa k trestnému činu, napr. krádež, lúpežné

prepadnutia).

Sociálna deviácia (SD): deviatio (z lat.) – odchýlka, úchylka..., kriminálne správanie je najťažšou formou
deviantného správania a je sankcionované trestným zákonom.

Klasifikácia SPJ

SN spoločnosti sú spoločensko-historicky podmienené a menia sa s vývojom spoločnosti. Na prelome 19.-
20. stor. boli za SPJ považované: samovražednosť, alkoholizmus, homosexualita, prostitúcia, rozvodovosť,
vojna, nezamestnanosť. Neskôr sa k nim pridali aj drogová závislosť, násilie a agresivita, patológia rodiny
a pohlavné choroby.

SPJ dnes

Medzi nežiaduce spoločenské javy a sociálne problémy patrí: delikvencia a kriminalita, patologické
závislosti, samovražednosť, šikanovanie a agresivita, prostitúcia a iné sexuálne deviácie, týranie,
zneužívanie a zanedbávanie detí – syndróm CAN a rodovo (gender) podmienené násilie, xenofóbia
a rasizmus.

Ďalšie SPJ

Chudoba, nezamestnanosť, dopravná nehodovosť, bezdomovectvo, rôzne formy extrémizmu, patologické
subkultúry mládeže, rôzne formy sociálnych deviácií v školskom prostredí (záškoláctvo, krádeže...).
Asociálne javy: vandalizmus, extrémizmus, šikanovanie, násilie
Rozdelenie z

hľadiska prostredia

: Rodina – domáce násilie, syndróm CAN,

Školské prostredie – záškoláctvo, šikanovanie, krádeže,
Voľnočasové aktivity
Športoviská

Doc. M. Miovský v tejto súvislosti hovorí o rizikovom správaní, medzi ktoré okrem uvedených zaraďuje aj
sexuálne rizikové správanie, niektoré adrenalínové športy.

Násilie a

agresia

V psychológii je agresia

definovaná ako zámerné ubližovanie, vykonávané s úmyslom poškodiť obeť.

Pritom platí, že násilie je vždy agresia, ale agresia nemusí mať podobu násilia.

Rozdelenie:

 domáce a rodinné násilie,

 násilie v škole,

 násilie na pracovisku,

 vojna ako príklad inštitucionalizovaného násilia.

Domáce násilie a

syndróm CAN

Rodinné násilie môžeme deliť podľa zúčastnených osôb: násilie partnerov voči sebe, násilie rodičov voči
deťom, násilie detí voči deťom (súrodenecké), násilie voči starým osobám.
Rodinné násilie: Dvojfaktorová analýza (K. Browne, M. Herbert):
Aktívne

(zlé zaobchádzanie):

-

fyzické – nenáhodné zranenie;

-

psychické – zastrašovanie, emocionálne a materiálne zneužívanie;

-

sexuálne – incest, napadnutie a znásilnenie

Pasívne

(zlé zaobchádzanie):

-

fyzické – starostlivosť zdravie;

-

psychické – nedostatok lásky, emocionálne a materiálne zanedbávanie;

-

sexuálne – zlyhanie v ochrane, prostitúcia.

Domáce násilie

Aktívne násilie (zneužívanie a trápenie vo fyzickom, psychologickom či sexuálnom kontexte).
Zneužívanie a trápenie: fyzické zneužívanie, sexuálne zneužívanie, psychologické (mentálne) zneužívanie,
materiálne (ekonomické) zneužívanie + zanedbávanie (úmyselné zanedbávanie, uvedomované
zanedbávanie).
Dospelí ako obete domáceho násilia (častá forma bitka, ale nielen fyzické, ale aj psychické a sexuálne
násilie) + deti ako obete rodinného násilia (CAN syndróm? V akom veku sú najčastejšie fyzicky týrané
deti??).

Násilie v

školách (buying)

Škola je v porovnaní s rodinou bezpečnejšie prostredie. Napriek tomu jestvuje školské násilie. Najviac
pozornosti sa venuje tyranizovaniu a šikanovaniu. Trieda je najbežnejšie prostredie na šikanu (ďalej je to
WC, šatňa...).
Rovesnícke násilie: fyzické násilie, verbálne útoky, materiálne škody, sociálna manipulácia – napr. izolácia
zo skupiny, znervózňovanie a ohrozovanie, vynucovanie služieb... . Streľba na školách: juvenilné násilie.

Násilie na pracovisku (mobbing)

Podoby násilia a

agresie na pracovisku

:

-

agresia fyzická

 aktívna podoba (priama agresia a nepriama agresia)

 pasívna podoba (priama agresia a nepriama agresia)

-

agresia verbálna

 aktívna podoba (priama agresia)

 pasívna podoba (nepriama agresia).

-

Systematické sužovanie, trápenie, ubližovanie, psychický teror

Vojna

Patrí medzi typy inštitucionalizovaného násilia (televízne a mediálne násilie, sledovanie násilia,
vandalizmus, počítačové vírusy ...). Treba o tom hovoriť – ovplyvňovanie verejnosti, psychoterapia,
farmakologická liečba.

Suicidálne správanie

Spolu so sebapoškodzovaním patria medzi najzávažnejšie prejavy autoagresie – sebevražda (z lat.
suicidium) – vedomé a úmyselné ukončenie života, v širšom zmysle slova – od dokonaných suicídií aj
suicidálne pokusy, zámery, myšlienky a fantázie.
Rozlišujeme tzv. mäkké a tvrdé formy suicídia. Suicídium je 8 najčastejšia príčina smrti u dospelých a 2
najčastejšia vo veku 15 – 24 rokov (z hľadiska ročného obdobia najviac na jar a na jeseň).

K

štatistickým údajom o

suicídiu

Viac ako 90% dokonalých suicídií – psychiatrické ochorenie, cca 50% je prítomná depresia, takmer 1/3 je
spojená s alkoholizmom, schizofréniou či úzkostnými poruchami. Iba 5% spojených s telesnou chorobou.
Z hľadiska veku: najviac po 75 roku života. Veľký výskyt 14 – 25 rokov. Pomer suicidálneho pokusu
k dokonanej sebevražde je 10:1.
Z hľadiska pohlavia: ženy sa pokúšajú o sebevraždu 3x častejšie, ale muži 4x častejšie spáchajú dokonanú
sebevraždu.

Motivácia suicidálneho správania: posledný podnet je spúšťačom. V skutočnosti ide o kumuláciu
problémov a záťažových situácií. Bilančné samovraždy (choroba, gambling), impulzívne sebevraždy (náhly
afekt, tiché volanie o pomoc, upútať na seba pozornosť), rituálna sebevražda (sekty, smrť než byť zajatý).
Spôsoby prevedenia suicída: Medzinárodná kvalifikácia chorôb – 10 (MKCH) má 25 spôsobov prevedenia
sebevraždy (X60-X84) – najrozšírenejšie spôsoby: obesenie, uškrtenie.
Príčiny: najčastejšie zrútenie interpersonálnych vzťahov – najmä intímnych. Faktory všeobecne medicínske:
telesné ochorenia, chronické, vzrastá s mierou bolesti, nežiaducich účinkov medikácie (choroby: AIDS,
pľúcne choroby, vredové choroby, onkologické choroby...).
Suicidálne správanie: najvýznamnejšie kritérium – prítomnosť alebo neprítomnosť sebevražedného plánu.

Príčiny:

-

Faktory všeobecne medicínske – riziko predovšetkým pri telesných chorobách

-

Faktory psychické - depresívna porucha a úzkosť, traumatické stresové poruchy, hypochondrie,

-

Faktory demografické – v určitých segmentoch spoločnosti (podľa údajov zo štatistiky)

-

Faktory sociálne – neuspokojivé sociálne vzťahy, dysfunkčná rodina, strata sociálnych väzieb,
ekonomické faktory. Celkovo patria soc. faktory medzi najzávažnejšie.

-

Biologické predispozície -

 faktory rizikové

: depresívna porucha a úzkosť,

 protektívne faktory

: deti v rodine, životná spokojnosť, podpora z okolia a iné.

Postoj spoločnosti a

možnosti prevencie:

-

primárna prevencia

- zameriava sa na znížení výskytu porúch v populácii, eliminácia rizikových

faktorov

-

sekundárna prevencia

– včasné zachytenie a zahájenie liečby

-

terciárna prevencia

– znižovať následky klinických porúch a zabrániť ich opakovaniu

Asistovaná sebevražda – eutanázia: paliatívna starostlivosť (o ležiacich pacientov, ktorým sa blíži smrť) –
pokročilé AIDS, Alzheimerová choroba, aktívna a progradujúca hepatitída C so zlyhávaním pečene bez
transplantácie.
Sebapoškodzovanie (automutilácia) je aktom autoagresie, bez úmyslu umrieť, je to vážna patológia.

-

Pozorovať:

popálenie, škrabanie, rezanie – kože, zápästia – žiletky, sklo, popálenie cigaretou.

-

Rizikové skupiny

: mladé ženy zneužívané v detstve.

Príčiny sebevrážd: osoby pohlavne zneužívané, sexuálne či telesne týrané, osoby s duševnými poruchami,
mladí ľudia s chýbajúcim stratégiami zvládania problémov, prekážok či náročných životných situácií, osoby
ženského pohlavia so sklonom k sebaobviňovaniu.
Robia to preto, aby niečo cítili.

Psychoaktívne látky

Definície, príčiny užívania, štádiá, delenie drog, prevencia, liečba, resocializácia.
Droga je psychoaktívna látka a WHO vyčleňuje 10 typov závislostí:

-

od alkoholu,

-

od opioidov (heroín, morfium),

-

od kanabinoidov,

-

od sedatív a hypnotív (barbituráty)

-

od kokaínu,

-

od iných psychostimulancií,

-

od halucinogénov (LSD,...)

-

od nikotínu,

-

od prchavých látok (org. rozpušťadá, toulén),

-

od iných návykových látok, kde sú zaraďované atypické a kombinované závislosti.

Medzi psychoaktívne látky sú zaradené aj tzv. spoločensky tolerované drogy – alkohol a nikotín.

Príčiny užívania drog: 4 oblasti:

-

farmatologické (droga),

-

somatiské (osobnosť)

-

environmentálne (prostredie),

-

participujúce (podnet) - (spúšťač) ku kontaktu drogy.

Štádia kontaktu človeka s

drogou (4 štádiá):

-

skúšanie (experiment)

-

kontrolované užívanie

-

návyk (návykové správanie)

-

závislosť (určí odborník).

Spôsoby aplikácie drogy: peroálne, fajčením, inhaláciou, šňupaním, intravenózne...
V psychiatrickej terminológii sa pojem toxikománie nahrádza závislosťou (J. van der Steel, 1998, s. 16).

Diagnostické kritériá závislosti

: 6 kritérií

-závislosť diagnostikuje lekár – psychiater „adiktológ“ (na základe 3 z týchto 6 znakov po dobu pol roka u
človeka):

-

silná túžba alebo pocit nutkania užiť látku (craving)

-

problémy v sebaovládaní

-

telesný odvykací stav

-

vzrast tolerancie k účinku látky

-

postupné zanedbávanie iných záľub alebo záujmov

-

pokračovanie v jej užívaní napriek jasným dôkazom zjavne škodlivých následkoch.

Rozdelenie drog

Drogy je možné deliť podľa viacerých kritérií:

-

podľa legálnosti (legálne – nikotín, alkohol, lieky, kofeín a ilegálne – heroín, kokaín, LSD, extáza,
pervitín, marihuana);

-

podľa pôvodu (prírodné – konope, mak siaty, koka, huby, šalvia; polosyntetické – heroín, LSD;
syntetické

– extáza, GHB, toluén, amfetamíny);

-

podľa účinku (sedatívne – alkohol, ópium, heroín, kodeín; povzbudzujúce – kokaín, amfetamíny;
halucinogénne – marihuana, LSD).

Členenie prevencie

Podľa WHO rozdeľujeme:

-

primárne prevencie (predchádzanie užitia drogy u populácie, ktorá s ňou doposiaľ nie je v kontakte
alebo aspoň odloženie kontaktu s drogou);

-

sekundárne prevencie (predchádzanie vzniku, rozvoju a pretrvávaniu závislostí u osôb, ktoré sú
užívaním drogy zasiahnutí a postihnutí, prípadne sa na nej stali závislými);

-

terciárne prevencie (predchádza vážnemu či trvalému zdravotnému a sociálnemu poškodeniu
z užívania drog, patrí sem sociálna rehabilitácia, doliečovanie, podpora v abstinencii, ale aj prevencia
zdravotných rizík u neabstinujúcich klientov).

Cieľové skupiny prevencie drogových závislostí

-

všeobecná populácia – dôležitá skupina primárnej prevencie

-

rizikové skupiny (podľa veku - 13 – 18 roční, z hľadiska profesií – čašník, barman, zdravotná sestra
a z hľadiska príslušnosti k etnickej skupine - rómovia),

-

rizikoví jednotlivci – psychol.problémy,

-

experimentátor – tí, ktorí už vyskúšali,

-

príležitostní a rekreační užívatelia - chata, užívanie si na žúrke

-

pravidelní užívatelia – aspoň raz do týždňa,

-

problémoví užívatelia,

-

závislí,

-

rodiny a partneri užívateľov.

4 skupiny faktorov vzniku drogových závislostí :
Multifaktorová genéza: existencia viacerých faktorov

-

vlastnosti droby

-

osobnosť

-

faktory prostredie

-

vybavujúce a urýchľujúce faktory

Prostitúcia

Spoločensky nežiaduci sociálny jav – ľudia pracujúci v

sexbiznise

Normy sexuálneho správania si jednotlivci osvojujú v procese socializácie a tie sa významnou mierou
podieľajú na regulácii sexuálneho života človeka.

Vymedzenie pojmu prostitúcia: skôr ako sociálnopatologický označujeme ho ako spoločensky nežiaduci jav,
patriaci do oblasti sexuálnej deviácie.
Ide v podstate o platené sexuálne služby v celej šírke: kontaktné (masáže, peting, sex) a nekontaktné
(erotický rozhovor, chat, striptíz).
V Európe pod prostitúciou rozumieme homo- a hetero-sexuálne služby za peniaze či inú protihodnotu.
Členenie prostitúcie:

-

Prostitúcia v súkromí (pre relatívne stálu klientelu dobre situovaných ľudí),

-

Prostitúcia hotelová (líši sa vyšším vzdelaním prostitútok – spoločníčky),

-

Prostitúcia bytová (podmienená vlastnením alebo prenajímaním bytu – zaobstaranie prostriedkov na
nájomné a iné náklady – uspatie a okradnutie klienta),

-

Prostitúcia barová (erotické salóny, nočné podniky – mladé, často neplnoleté dievčatá),

-

Prostitúcia pouličná (najlacnejšie a anonymné poskytovanie sexuálnych služieb).

-

Delí sa na mužskú, ženskú a

detskú

.

Špecializované funkcie osôb podieľajúcich sa v

obchodovaní s

ľuďmi:

-

tipár (vyhľadáva),

-

náborár (nadväzuje prvé kontakty),

-

dopravca (dopravuje na miesto určenia),

-

pasák (dokáže doviesť k prostitúcii),

-

strážca áut,

-

majiteľ kľúčov,

-

dohadzovač ( dáva typy),

-

falšovateľ dokladov.

Tzv.

zaobstarávajúca prostitúcia

– vykonávajú ju drogovo závislí, aby si zadovážili dávku, v tzv. pouličnej

prostitúcii.
Príčiny: nátlak rodičov, cez príklad kamarátky, často Rómky, často bývalí chovanci detských domovov či
výchovných a reedukačných ústavov, často zdanlivo nevinné inzeráty... .
Detská prostitúcia: detská P, detská pornografia, obchodovanie s cieľom zneužívania.
Streetwork (terénna sociálna práca), napr.: OZ PRIMA, OZ ODYSEUS, OZ MOST...

Sexualita, normy a

sexuálne deviácie:

DSM III a NKCH 10 uvádzajú termín parafília (z lat. para – mimo, aphlia – láska, príchylnosť).
Zvěřina delí SD:

-

deviácia sexuálnej identifikácie (transsexualizmus)

-

deviácia sexuálnej orientácie (pedofília)

-

deviácia sexuálneho správania (sadizmus, masochizmus, exhibicionizmus)

-

deviácie kombinované (pedofilný sadizmus).

Klasifikácia sexuálnych deviácií / parafílií

Parafílie: nehumánne objekty, utrpenie seba či partnera, deti a iné nesúhlasné osoby (osoba prinútená),

Diagnóza parafílie: sa určí ak v priebehu minim. 6 mesiacov sa vyskytujúce opakované sex. impulzy
konania a/alebo sex.vzrušujúce fantázie
Spôsobujú významný DISTRES alebo zhoršenie soc., profesij. Alebo inej významnej oblasti živote.

Stručná charakteristika niektorých foriem sex.deviácií:

-

exhibicionizmus (obnažovanie sa),

-

fetišizmus (používanie neživých objektov, napr. ženská bielizeň),

-

pedofília (sexuálna aktivita s dieťaťom mladším ako 13 rokov),

-

tranzvestitizmus (ženské odievanie sa heter.sex.muža),

-

voyeurizmus (pororovanie nič netušiacich osôb, kt.sú nahé, alebo v sex. aktivite),

-

froterizmus (dotýkanie sa, obtieranie sa o osoby, kt. s tým nesúhlasia) ,

-

sexuálny masochizmus (reálne nestimulované akty ponižovania, bitka, priväzovania alebo
ubližovania),

-

sexuálny sadizmus (reálne nestimulované akty s psych. alebo fyzic. utrpením, kt. je pre nich
vzrušujúce)

Parafílie (poruchy sexuálnej preferenie:

-

nekrofília (preferencia mŕtvol ako sex.objektov)

-

zoofília (sexuálne aktivity so zvieratami)

-

erotofónia (obscénne telefonáty osobám, kt,nič netušia a/alebo s tým nesúhlasia)

-

pyrofília (sex.fixácia na oheň)

-

deformačný fetišizmus (preferencia telesne hendikepovaných ako objekt sex.záujmu).

Homosexualita

Bola vyradená zo zoznamu sexuálnych porúch, duševných chorôb, nie je spojená s psychiatrickou
patológiou, v minulosti umožňovalo ich spoločensky a právne diskriminovať. Pojem bol zavedený až 19.
stor. – zaoberala sa psychológia, medicína a psychiatria. Vtedy bol koncept sexuálnej odchýlky, choroby,
vrodenej chyby, ktorá sa má liečiť. Termín homosexuál vzniká v rovnakom čase ako heterosexuál.

V súvislosti so zmenami spol. sa mení aj nazeranie na muža majúceho sex s mužom: hriešnik, úchylný,
kriminálnik, homosexuál, člen minority, jednotlivec s alternatívnym životom až po muža majúceho sex
s mužom. Sexuálna orientácia a sexuálne správanie môže, ale nemusí korešpondovať so sexuálnou identitou.
V priebehu života sa môže aj meniť... Predpoklad: všetci ľudia majú sexuálnu orientáciu a každý je buď:
heterosexuálny, homosexuálny, bisexuálny. Vrodená sexuálna túžba sa nemení. Ľudia sú ovplyvňovaní tým,
akú daň by platili za odlišné správanie.

V

rámci sexuologickej kategorizácie je odlišované:

-

(homo)sexuálna orientácia – preferencia osôb rovnakého pohlavia ako sexuálnych a životných
partnerov;

-

(homo)sexuálna identita – čo robí človeka gayom či lesbou;

-

(homo)sexuálne správanie – koho si vyberie za životného partnera.

4 typy homosexuality:

1) prechodná homosexualita – napr. zamilovanie sa do spolužiaka, v puberte, ...
2) situačná homosexualita – v určitých prostrediach: väznice, kasárne
3) personalizovaná homosexualita – ostávajú izolované od skupín, kt. sa k homosex. hlásia napriek

tomu, že v dvojici využívajú homosex.aktivity

4) homosexualita ako spôsob života – verejne sa hlásia k homosex., združujú sa s ľuďmi rovnakými,

patria k homosex.subkultúre.

Nálepkovanie

(etiketizácia) stačí na odmietanie jedinca a jeho ťažké psychologické poškodzovanie.

Nelátkové návykové choroby SPJ spojené s

rodinou, chudobou, kriminalitou

a delikvenciou

Komunikačné závislosti (chat, internet a mobil), oniománia – schopingholizmus; nelátkové návykové
choroby – workoholizmus, (test) gambling a kult tela a PPP; SPJ spojené s prostredím rodiny a syndróm
CAN; chudoba a nezamestnanosť, bezdomovectvo; kriminalita a delikvencia, nezamestnanosť ako sociálny
problém; možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v prevencii SPJ, opakovanie.

Typické prejavy:

1) silná túžba po príjemných zážitkoch a zaujatosti týmito činnosťami – hrou(gambling), prácou,

nakupovaním, surfovaním na nete, mob.telefón,

2) problémy s kontrolou v jednotlivých činnostiach – koľko hrám, koľko pracujem,.....
3) preferencia týchto činností pred inými činnosťami – povinnosti, aktivity, záujmi...
4) pokračovanie v týchto činnostiach aj napriek vznikajúcim závažným dôsledkom – ekonomickým,

rodinným, pracovným, spoločenským, sociálnym, zdravotným,.....

Návykové a

impulzívne poruchy:

...sú poruchami schopnosti jednotlivca vzdorovať impulzívnym činom alebo správaniu, kt. poškodzujú
samotného jedinca alebo jeho okolia

Podľa MICH :

-

patologické hráčstvo / gambling

-

patologické zakladanie požiarov / pyromania

-

patologické kradnutie / kleptománia

-

patologické trichotillomania

-

Iné návykové a impulzívne poruchy

NEW ADISCTIONS

-

nové, novodobé závislosti, kt, sú podľa Baczeka „ závislosťami všetkého druhu, pri kt. chem.látky
nehrajú významnú rolu“.

Mnohé sú spojené s informač. a komunik. technológiami (mob.telefón, a internet a jeho služby – chat, e
mail, SMS, MMS, ....), ale aj novými spôsobmi do virtuality posunutých či prenesených bežných činností
napr. on line stávkovanie, on line kasína, on line pornografia,....
Práve závislostné správanie lát. a nelátkovej povahy patrí podľa viacerých autorov medzi najzávažnejšie soc.
patologické javy.
Z toho dôvodu je nutné, aby ich sociálny pedagóg poznal, vedel rozlíšiť a bol nápomocný nielen v primárnej
prevencii, ale aj úspešnej intervencii a riešení daného problému.

Autori

: Fisher, Škoda, Kraus, Hroncová, Ondrejkovič,.....

Komunikačné závislosti (

chat, internet,MT)

Internet
Nesie so sebou v porovnaní s bežným fyzickým kontaktom omnoho väčšie riziká. Všetci ľudia, tzv. on-line
prisťahovalci (tí, ktorí sa moderným komunikačným technológiám museli učiť) rovnako ako on-line
domorodci (deti a mládež, ktorých súčasťou života vždy boli moderné komunikačné technológie), musia
poznať nielen nesporné výhody, ale aj riziká, ktoré komunikácia sprostredkovaná modernými
technológiami prináša.
Medzi riziká okrem už spomenutého závislostného správania možno zaradiť ďalšie, napr. internetové
šikanovanie, zneužitie osobných informácií, sledovanie nevhodných obsahov

a mnohé iné

.

Mediálna výchova - ako prostriedok mediálnej gramotnosti.
Koncepcia mediálnej výchovy v

SR

v kontexte celoživotného vzdelávania (UV SR č. 923 zo 16. decembra

2009).
Spoločnosť sa menia sa aj tzv. menia sa SPJ.

Komunikačné závislosti - súvislosti s rozvojom moderných komunikačných technológií. Patologický vzťah
k internetu a počítačom má analógiu v 6 znakoch, diagnostických kritériách vymedzujúcich akúkoľvek
(látkovú i nelátkovú) závislosť.
Sú nimi:

-

znak: silná túžba alebo nutkanie, tzv. baženie alebo angl. craving,

-

znak: potiaže v sebaovládaní,

-

znak: odvykací stav,

-

znak: vzrast tolerancie,

-

znak: postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov a koníčkov,

-

znak: pokračovanie aj napriek zjavným škodlivým následkom.

„Ľudia, ktorí sú na čomkoľvek závislí, strácajú pocit šťastia.“
„Závislý človek sa stáva klamárom.“
„Ak je v rodine jeden závislý človek, tak celá rodina sa správa choro.“

Závislosť“ na internete alebo problémové používanie internetu

-

Návykové správanie vo vzťahu k počítačom patrí k návykovým a

impulzívnym poruchám

(rovnako

ako patologické hráčstvo či oniománia).

-

Ako môžeme vymedziť závislosť na internete?

-

Definuje sa ako používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické,
sociálne, pracovné alebo školské komplikácie.

Riziká problémového po-užívania internetu - 4 skupiny rizík:

1) kariéra (štúdium a zamestnanie), štúdium: napr. zhoršenie prospechu, zameškané vyučovanie ak je

pri internete do neskorých nočných hodín; pracujúci: znížená pracovná efektivita;

2) duševné zdravie a sociálne vzťahy (zvýšená depresivita, negatívny dopad na medziľudské vzťahy –

samota a sociálna izolácia);

3) telesné zdravie (zhoršenie zraku, poruchy spánku, bolesti ramien, chrbta, hlavy, rúk a prstov a pod.);
4) finančné straty (v dôsledku inovácií softwarového a hardwarového vybavenia PC, poplatky za

internetové služby a pod).

Chat

Chat má vysoký potenciál rizika smerom ku vzniku závislosti najmä pre ľudí s problémami v reálnych
sociálnych vzťahoch.

Dôvody veľkých rizík:

-

svoje handicapy možno zakryť;

-

komunikácia poskytuje veľa času na premýšľanie nad odpoveďou, zámerné vyhnutie sa odpovedi
a pod.;

-

ľahké získanie novej identity podľa svojho želania je lákadlo, ktorému sa ťažko odoláva;

-

poskytuje únik z reálneho sveta.

Diagnóza závislosti na internete a

chatu

- nebola WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) ani APA

(Americká psychiatrická asociácia) oficiálne zaradená do diagnostických tabuliek.
(Nemecko už má kliniku špecializovanú na liečbu tohto typu závislosti, USA funguje ako obdoba
anonymných alkoholikov, skupinová terapia pre osoby závislé na internete. Paradoxne poradenstvo pre nich
je dostupné práve na internete).

Problémové (po)-užívanie internetu:
Američanka Youngová (1998, citované podľa P. Vondráčkovej a J. Vacka) rozdeľuje problémového
užívanie internetu do 5 základných kategórií

:

1) závislosť na virtuálnej sexualite, ktorá sa prejavuje kompulzívnym používaním webových stránok

s pornografickým obsahom;

2) závislosť na virtuálnych vzťahoch má zasa podobu nadmerného venovania sa on-line vzťahom;
3) internetové kompulzie,(medzi ktoré patrí napr. hranie PC hry či internetové nakupovanie);
4) preťaženie informáciami,( kam môžeme zaradiť nadmerné surfovanie na internete alebo hľadanie

v on-line databázach);

5) závislosť na počítači, ktorou označuje najčastejšie nadmerné hranie počítačových hier.

„Závislosť je sebaklam, klameme seba samého.“

Mobilný telefón

Problémové používanie MT je komunikačná závislosť. Angl. výskum vzťahu dospievajúcich k mobilu
poukázal na vrelý vzťah, ako by to bola živá osoba-(slová ako pri popise niekoho milovaného a neboli
schopní bez neho stráviť dlhšiu dobu než niekoľko pár minút).
Závislosť na MT

: hovoroch, na textových SMS a obrazových MMS správach, nahratie videa na MT...

Varovné signály: nie sú schopní vzdialiť sa od svojho mobilu na dlhšiu dobu než je pár minút, nevypínajú
ho ani v noci a ani cez víkend, neustále kontrolujú, či nemajú zmeškaný hovor alebo textovú správu,
postupne sa komunikácia minimalizuje iba na styk prostredníctvom MT.
Príčiny vzniku závislosti na mobile a textových a obrazových správach môžu byť dve:

1) sociálne zábrany, ktoré človeku znemožňujú, aby sa správal normálnym spôsobom
2) nedostatok potvrdenia vlastnej hodnoty od ostatných ľudí („pochvala je veľmi dôležitá, hlavne vo

výchove dieťaťa“).

Oniománia (nutkavé nakupovanie „schopingholizmus“)

Niektoré typické rysy nutkavého nakupovania podľa K. Nešpora (2010) možno popísať prostredníctvom
relatívne objektívnych a subjektívnych príznakov.
Relatívne objektívne príznaky

:

-

kupovanie nepotrebných vecí (najčastejšie ide o nakupovanie: obuvi, kozmetiky, oblečenia, šperkov,
CD, domáceho vybavenia, u mužov: elektroniky, hardware, motoristického vybavenia atď.);

-

nakupovanie sa deje nad rámec finančných možností jedinca (s tým súvisia finančné a iné problémy);

-

nakupovaniu, vrátane nakupovaniu cez internet, sa venuje neúmerne veľa času (často taja drahé
nákupy pred príbuznými a širším okolím, aby sa vyhli ich negatívnej reakcii);

-

nezdržanlivé nakupovanie často zapríčiní problémy vo vzťahoch alebo v zamestnaní.

Nezdržanlivé nakupovanie môže prebiehať kontinuálne alebo epizodicky, napr. v súvislosti s vianočnými
nákupmi, výpredajmi atď.

Subjektívne príznaky: typický je nutkavý charakter pri nakupovaní a pocit, že človek musí to či ono získať
za každú cenu. V procese nakupovania sa často objavuje rozochvenie a niekedy až vzrušenie podobné
sexuálnemu. Po nákupe sa často dostávajú úzkostné alebo depresívne rozlady. Časté sú i pocity viny pre
nadmerné utrácanie peňazí – virtuálny svet peňazí.

Ďalšie nelátkové návykové choroby

(Drogová závislosť; hráčska závislosť; kultová

závislosť)

Moderné – znovuobjavené tzv. nelátkové návykové choroby:

-

závislosť na práci

(workoholizmus);

-

závislosti súvisiace s

kultom tela

– tanorexia (závislosť na opaľovaní a hnedej pokožke, závislosť na

športovaní, ale aj poruchy príjmu potravy – anorexia, bulímia, záchvatovité prejedanie, ale aj
bigorexia (závislosť u mužov – „bezkrkí svalovci“) a ortorexia (závislosť na zdravom životnom
štýle);

-

gambling

(závislosť na hrách vrátane tipovania, stávkovania);

-

závislosť na sexe

(erotománia, nymfománia);

-

vzťahové závislosti

,

-

patologické nakupovanie tzv. oniománia alebo schopingholizmus;

-

komunikačné závislosti

– mobilné telefonovanie, chat, internet...

Poruchy príjmu potravy/ PPP

Psychologický slovník (In: Hartl, P. a Hartlová, H. 2000, s. 432) v zmysle MKCH-10 vymedzuje poruchy
príjmu potravy tak, že uvádza, že o poruche príjmu potravy, presnejšie poruche príjmu jedla alebo tiež
závislosti od jedla hovoríme vtedy, ak jedlo používame na riešenie emocionálnych problémov, myšlienky
spojené s jedlom poprípade s diétou a telesnou hmotnosťou sa stávajú dôležitejšími než všetko ostatné, ide
o pravé návykové správanie sprevádzané s chorobnými vlastnosťami, ktoré vyžadujú liečbu.

Klasifikácia porúch príjmu potravy - poruchy príjmu potravy patria medzi typické bio-psycho-sociálne
poruchy, ktoré vznikajú súhrou viacerých faktorov.
Patria medzi ne emocionálne a osobnostné faktory, sociálne faktory, medzi ktorými majú osobitné miesto
rodinné požiadavky a nároky, ale aj vplyv dedičnosti, rovnako ako aj biologické činitele a kultúrne vplyvy.

Medzi PPP zaraďujeme:

-

mentálnu anorexiu (MA) – je v hlave, osoba je kosť a koža (je to vidno)

-

mentálnu bulímiu (MB) – závislosť na prejedaní a zvracaní (nie je vidno),

-

záchvatovité prejedanie,

-

iné poruchy príjmu potravy (bigorexia, ortorexia, diétovanie).

Gambling

Patologické hráčstvo uznala APA ako chorobu v roku 1980. U nás sa diagnóza PH oficiálne používa od 1. 1.
1994, kedy vstúpila do platnosti ostatná 10. revízia MKCH. PH v MKCH v 10. revízii sa zaraďuje medzi
návykové a impulzívne poruchy.
PH podľa citovanej 10. revízie MKCH je definované ako „Porucha spočívajúca v častých opakovaných
epizódach hráčstva, ktoré prevládajú na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt
a záväzkov. Ľudia trpiaci touto poruchou môžu riskovať svoje zamestnanie, veľmi sa zadĺžiť, klamať alebo
porušovať zákon, aby získali peniaze alebo unikli plateniu dlhov.
Postihnutí jedinci popisujú intenzívnu túžbu hrať, ktorá sa dá ťažko ovládnuť spolu so zaujatými
myšlienkami a predstavami o hraní a o okolnostiach, ktoré túto činnosť sprevádzajú. Toto zaujatie a túžba sa
často zvyšuje v čase, kedy je život stresujúci.“ Nábělek, L., Vongrej, J. (2002, s. 4).

Patologické hráčstvo

Ako uvádza K. Nešpor (2005, s. 4) „v Slovenskej republike podľa 10. revízie MKCH-10 musí PH spĺňať
nasledovné štyri kritériá

:

1) v období najmenej jedného roka sa u subjektu vyskytnú dve alebo viac epizód hráčstva,
2) tieto epizódy nie sú pre jedinca výnosné, no opakujú sa napriek tomu, že vyvolávajú tieseň

a narušujú každodenný život,

3) jedinec popisuje silné nutkanie hrať, ktoré je ťažké ovládať a hovorí o tom, že nie je schopný silou

vôle hre odolať,

4) subjekt je zaujatý myšlienkami a predstavami hrania a okolnosťami, ktoré túto činnosť sprevádzajú.
V tomto zmysle je PH (F 63.0) definované ako psychický porucha spočívajúca v častých opakovaných
epizódach, dominujúcich v živote subjekt na úkor iných sociálnych, materiálnych, rodinných,
pracovných a v neposlednom rade aj zdravotných hodnôt a záväzkov. Motívom hry býva hra samotná.

Fázy rozvoja patologického hráčstva:

1) fáza výhier – budúci hráč má tzv. „začiatočnícke šťastie“. Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické

pocity. V hráčovi narastá sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Čas a peniaze
vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. Hráč nachádza potešenie v atmosfére herní.
Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie a aby dosiahol žiaduce pocity, zvyšuje stávky.
V čase nehrania rád sa oddáva fantáziám o výhrach a je neprimerane optimistický.

2) fáza prehier – hráč v nasledujúcej fáze už prehráva stále viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť.

Hráva osamotený a chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá stále viac,
volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne... V dôsledku vývoja už
nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období
prehier. Svoje prehry tají a hranie maskuje, alebo bagatelizuje. Klame čoraz viac. Potajomky berie
z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si peniaze od príbuzných,
spolupracovníkov a náhodných známych. Dlhy nie je schopný včas vrátiť, zadlženosť vzrastá.
Dochádza k narušeniu rodinných vzťahov. Nejaký čas hráč dokáže dokonca aj nehrať. To vedie
k uspokojeniu jeho príbuzných a k obnoveniu ich dôvery. Žiaľ, zväčša nasleduje tajný návrat
k hraniu.

3) fáza straty kontroly – fáza zúfalstva, závislosti – je poslednou fázou s najintenzívnejším kontaktom

s hrou. Hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať hrať. Všetky
pokusy vyvarovať sa hraniu končia recidívou teda návratom k hraniu. Všetky peniaze závislý na hre
– gambler utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti (krádeže,
podvody, sprenevery). Je zrejmé, že závislosť vedie k zmene osobnosti hráča – ten je často
podráždený, nepokojný, precitlivený, vyhýba sa ľuďom.

Podnety na preventívnu intervenciu:
S mnohými nelátkovými návykovými chorobami (závislosťami) ľudstvo bojuje už tisícročia.
Gambling (patologické hráčstvo) patrí medzi ľudstvu známe, staré, ale znovuobjavené závislosti. Poruchy
príjmu potravy sú staré ako ľudstvo samo.
Napr. mentálna bulímia bola rozšírená už v starovekom Grécku či Ríme avšak sprevádzajú ľudstvo dodnes.
Súčasná konzumná, na výkon orientovaná spoločnosti, uznáva tzv. kult tela – teda štíhlu a pestovanú
postavu mladíckym výzorom, opäť intenzívne narastá aj počet ľudí s poruchami príjmu potravy (bulímie
a anorexie).
Ďalšie rizikového správania – bigorexiou (prejavuje sa nadmerným, často zdraviu škodlivým cvičením,
extrémnym v dĺžke, záťaži a frekvencii cvičenia, a konzumáciou potravy, výživových doplnkov
a zneužívaním anabolických steroidov s cieľom nadmerného a rýchleho rastu svalovej hmoty), tanorexiou
(patologické opaľovanie) či ortorexiou (chorobné kontrolovanie zloženia svojej stravy, posadnutosť zdravou
výživou „biopotraviny“).

SPJ spojené s

prostredím rodiny

Hoci sú SPJ multifaktoriálne podmienené, významnú rolu – častú a závažnú úlohu zohráva RODINA.
Rodina najdôležitejšia sociálna skupina – prispieva k uspokojovaniu biologických, psychických
a sociálnych potrieb.

V niektorých prípadoch sa sama rodina môže stať zdrojom záťaže.
Bližšie sa zameriame na:

1) poruchy vo výchove a funkciách rodinného prostredia,
2) syndróm CAN – týrané, zanedbávané a zneužívané dieťa.

Poruchy vo výchove a

funkciách rodinného prostredia

Nevedia sa starať: napr. z dôvodu vlastnej nezrelosti, závažných životných situácií (mimomanželské dieťa,
handicapované dieťa, rozvádzajúce rodiny – nevedia sa postarať – dieťa ako objekt pre vyrovnávanie účtov).
Nechcú sa starať: príčiny – psychopatológia rodičov –psychopatie, disharmonická osobnosť...nenaplňujú si
rodičovské povinnosti...
Opačný extrém: nadmerne starajúci sa a hyperprotektívni rodičia – rozmaznávanie, prílišná pozornosť
a starostlivosť, dôsledkom je nepripravenosť na samotný život.
Dysfunkčná a

afunkčná rodina

(neplní si biologické, ekonomické, sociálne a

psychologické funkcie.)

4 typy rodín:

-

funkčná (zabezpečuje... je ich cca 85%);

-

problémová (sú prítomné závažnejšie poruchy funkcií rodiny, vie si to riešiť sama, ale treba dohľad
orgánov sociálnoprávnej ochrany detí... je ich 12 – 13%);

-

dysfunkčná (vážne problémy v niektorých alebo všetkých funkciách – ohrozujú alebo poškodzujú
rodinu, jej členov, nevie riešiť sama, extrém: zbavenie práv rodiča... je ich asi 2%);

-

afunkčná (poruchy tak veľkého rázu, že neplní funkcie a vážne poškodzuje dieťa. Sanácia takejto
rodiny je bezpredmetná a zbytočná... je ich asi 0,5%).

Deti s dysfunkčných rodín sa často potýkajú s pocitmi psychickej deprivácie – ide o dlhodobé
neuspokojovanie citových potrieb. Majú psychické zvláštnosti, niekedy až poruchy, ktoré ich negatívne
ovplyvňujú aj vo vzťahu k zaraďovaniu do spoločnosti. Výchovné opatrenia u týchto nemajú účinnosť, pri
riešení náročných životných situácií zlyhávajú...

Syndróm týraného, zneužívaného a

zanedbávaného dieťaťa

(CAN – Child Abuse

Neglect):

Definícia

: poškodzovanie telesného, duševného i spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vzniká

v dôsledku nenáhodného jednania rodičov (inej dospelej osoby), čo je v danej spoločnosti hodnotené ako
neprijateľné. Výskyt cca 1-2%, odhaliteľnosť je ťažká??
Formy týrania:

1) Fyzické týranie a jeho formy: bitie, kopanie, popáleniny, bodné rany, vytrhávanie vlasov, ťahanie za

uši, škrtenie, dusenie, neprimerané trasenie s malým dieťaťom, zväzovanie, odmietanie stravy či
spánku, šikanovanie.

2) Psychické týranie a jeho formy: nadávky, ponižovanie, zosmiešňovanie, vyvolávanie strachu,

odmietanie (cit. deprivácia), sústavné porovnávanie s iným súrodencom, kladenie nereálnych
požiadaviek, neúmerné zaťažovanie domácimi povinnosťami, psychická manipulácia v súvislosti
s rozlukou rodičov – rozvod, šikanovanie.

3) Sexuálne zneužívanie a jeho formy: všetko správanie so sexuálnym podtónom, najčastejšie osoba,

ktorá sa o neho stará a je v kontakte...teda známa.

4) sexuálne zneužívanie bezkontaktné (obnažovanie, masturbácia, sledovanie porna s dieťaťom,

prinútenie sledovať súlož a pod.);

5) sexuálne zneužívanie kontaktné (ohmatávanie, hladkanie, pusinky na intímnych miestach, nútenie

k manipulácii s pohlavnými orgánmi, ale aj sex: orálny, análny...); komerčné zneužívanie (nútenie
k pornografii či prostitúcií).

Zanedbávanie a

jeho formy:

 Telesné: neuspokoj. potrieb primárnych (jedlo, pitie, spánok, teplo),

 Bezpečie: ponechanie bez dozoru,

 Citové: emoc. potreby nesaturované,

 Sebarealizácia: výchova a vzdelávanie...,

 Zvláštne podoby CAN: Munchhausenov syndróm: predstieraná porucha – zveličovanie príznakov

chorôb (berie dávky, okolie ho ľutuje...).

Psychická deprivácia v

detstve:

Hlavný zdroj bezpečia a istoty je matka – emocionálna podpora a akceptácia dieťaťa. Dieťa je potom
vnútorne vyrovnané a sebaisté, ma pozitívny vzťah k svetu a sebe samému, dobre nadväzuje vzťahy... Tzv.
subdeprivácia sa ťažko odhaľuje... deti sú materiálne zabezpečené, ale nejaví o ne emočne nik
záujem...rodičia veľa práce (televízia, darčeky), ale nevenujú sa...

Rizikové faktory a

sociálne dôsledky nevhodného pôsobenia rodiny

.

Rizikové faktory a

dôsledky psychickej deprivácie:

rizikoví rodičia: mladí a nezrelí, uprednostňujúci kariéru, závislí, nemôžu sa starať (choroba, mentálna
retardácia...).
rizikové deti: pasívne, nevýrazné, znevýhodnené – psychicky a somaticky.
Dôsledky: najmä v oblasti myslenia, reči a v oblasti emocionality – výbušní, agresívni, jednajú popudivo.

Rizikové faktory a

dôsledky týrania

:

rizikoví rodičia: menšia schopnosť sa ovládať, vyššia agresivita, ktorí dieťa nechcú.
rizikové deti: nespĺňajúce očakávania rodičov, znevýhodnené, deti, ktoré rodičov dráždia a zaťažujú.
Dôsledky: ako u cit. deprivácie, naučené vzorce správania – sami svoje deti týrajú.

Rizikové faktory a

dôsledky zneužívania

:

rizikoví aktéri: osoby s odlišnou sexuálnou preferenciou, sex. nezrelí, nízka sebakontrola, nezvládajúci
pudy.
Rizikové deti: provokujúce svojimi znakmi (ľúbivosť, nevinnosť, ženskosť), deti znevýhodnené.
Dôsledky: etiketizácia, neschopnosť žiť v partnerskom vzťahu, strata pocitu bezpečia, rozvoj duševných
chorôb...

Nezamestnanosť a

chudoba, bezdomovectvo

Prehľad životných udalostí a

hodnoty závažnosti – stupeň stresu (podľa T. Holmesa)

Životné straty (úmrtie manžela/lky)

hodnota 100 stupeň záťaže

Rozvod

73

Uväznenie

66

Strata zamestnania

49

Úmrtie blízkeho priateľa

47

Odchod do dôchodku

45

Zmena zamestnania

39

Odchod dieťaťa z rodiny

29

Väčšia strata pracovných podmienok

20

Nezamestnanosť a

sociálno-patologické správanie:

Dlhodobá nezamestnanosť – izolovanosť, neschopnosť postarať sa o svoje deti, konflikty v rodine,
manželská dysfunkčnosť, závislosti, kriminalita, suicídium... (hrozí najmä vo veku 40-50 rokov pri strate
zamestnania). Je to závažný problém psychologický, sociálny, ekonomický...
Rizikové skupiny nezamestnaných: uplatnenie človeka na trhu práce je dané viacerými charakteristikami:
vek, zdravotný stav, vzdelanie, pohlavie, príslušnosť k etnickej skupine... .

Rizikové skupiny nezamestnaných:

1) mladšie vekové skupiny do 30 rokov (chýba prax);
2) starší ľudia (vo veku 41-50 rokov), čím je človek starší, má viac návykových stereotypov...;
3) ženy uprednostňujú sa muži, malé deti OČR, absencie, neúplné rodiny – skĺbenie povinností

materských a pracovných;

4) zdravotne postihnutí ľudia (zmenená pracovná schopnosť „ZPS“ nielen fyzické, ale i psychiatrické

ochorenia);

5) ľudia bez kvalifikácie (nekvalifikovaní menšie uplatnenie);
6) rómske etnikum.

Chudoba a

sociálne vylúčenie

Po stáročia bola chudoba spájaná a vnímaná ako hodnota založená na myšlienke evanjelia – materské šťastie
a radosti detstva neboli spájané s bohatstvom. Chudoba bola znášaná s dôstojnosťou, starostlivosťou rodičov
o deti. Obraz chudoby ako pozitívnej hodnoty sa zmenil ... chudoba sa spája s nevýkonnosťou,
neschopnosťou, lenivosťou. Chudobného človeka trápi nielen vlastná chudoba, ale aj bohatstvo iných.
Chudoba sa spája s exklúziou (vytláčanie na okraj spoločnosti), ktoré patrí k sociálno-patologickým javom.
Sprevádzaná je depresiami, negatívnymi životnými pocitmi, zbytočnosťou, neraz i duševným zaostávaním.
Znovu sa sprievodným javom chudoby stáva hlad – odhad okolo 850 mil. ľudí denne chodí hladných späť.

Chudoba

Definícia: Rozumie sa ako sociálny jav, ktorý je charakterizovaný nedostatkom životných prostriedkov
jednotlivca alebo skupiny.
WHO definuje chudobu cez príjmy... chudobný je ten, kto mesačne disponuje čiastkou menšou ako polovica
priemerného príjmu na osobu vo svojej krajine.
EÚ definuje absolútnu chudobu ako životnú situáciu jednotlivcov alebo skupiny, ktorí nedisponujú
dostatočnými prostriedkami k tovarom a službám, aké sú nevyhnutné pre hospodársky blahobyt považovaný
za akceptovateľné minimum. Svetová banka definuje chudobu ako neschopnosť dosiahnuť základný životný
štandard.

Chudoba – ukazovatele sociálneho vylúčenia
Sociálne vylúčenie – vydedenec, outsider,

Ukazovatele sociálneho vylúčenia: finančné problémy v domácnostiach, nedostupnosť určitých základných
potrieb, nedostupnosť tovaru dlhodobej spotreby, nevhodné podmienky bývania, zlý zdravotný stav: dĺžka
života i vnímanie zdrav. stavu jednotlivcom, zriedkavé kontakty s priateľmi a príbuznými, nespokojnosť
s prácou alebo hlavnou činnosťou.

Bezdomovectvo

Faktory vyvolávajúce bezdomovectvo:

 voluntarizmus: druh životného štýlu – slobodne si ho bezdomovec volí.

 efekty a patológie – nedostatočne socializovaní – najmä psychické poruchy, závislosti a kriminalita.

 nedostatok podpory od rodiny: najmä postihnutí, nefunkčné rodiny, podpora rodiny nikdy

neexistovala.

 nešťastie – počiatočný alebo konečný impulz.

Kriminalita a

delikvencia

Jedným z najzávažnejších a spoločensky nebezpečných SPJ sú kriminalita a delikvencia – sú vysoko
spoločensky nebezpečné.
Vymedzenie pojmov kriminalita a

delikvencia:

-

Kriminalita

(criminalis z lat. – zločinný, crimen – zločin): je to výskyt správania, ktoré je v danej

spoločnosti trestné – sankcionované v zmysle trestného zákona a to zjavné i latentné.

-

Delikvencia

(z lat. delinquere – previniť sa) je z hľadiska spoločensky neprijateľného správania

širším pojmom. Ide o správanie, ktoré sa týka nielen kriminality, ale aj činy, ktoré nie sú inak
trestné – priepustky, trestná činnosť mladších ako 14 rokov (pojem juvenilná delikvencia).

Faktory vzniku:
Pojem delikvencia je v podstate právnickým termínom – hodnotenie neprijateľného činu, ktorý spočíva
v porušovaní legislatívnych noriem. Hranica medzi tým, čo je a čo nie je delikventné je daná nasledujúcim
trestom. Nepatrí sem disociálne správanie (klamstvá, vzdorovitosť, zlozvyky a pod.) pre delikvenciu je
príznačná mravná narušenosť. Ide o odchýlku od spoločenskej normy – neschopnosť plniť základné
požiadavky a očakávania spoločnosti.

Faktory zvyšujúce pravdepodobnosť rozvoja kriminálneho a

delikventného správania:

biologické

faktory, psychologické faktory, sociálne faktory.

Biologické faktory
Prvý z biologických faktorov:

-

pohlavie – muži 10:1 (dôvody: viac agresívne správanie, testosteron),

-

vek – (ide väčšinou o mladých do 26 rokov, recidíva do 30 rokov),

-

vrodené dispozície – zvýšená dráždivosť,

-

impulzivita, ale aj ranné poškodenie CNS – mozgu,

-

nižšia miera frustračnej tolerancie....

Psychické faktory:

-

Mentálna inteligencia na celej škále od subnormy až po genialitu. S nižšou úrovňou rozumových
schopností súvisí nižšia schopnosť posúdiť situáciu, zvážiť dôsledky vlastného správania.

-

Frekventované sú poruchy osobnosti:

 disociálna (antisociálna porucha),

 emocionálne nestabilná (výbušná a agresívna),

 menej časté, ale o to nebezpečnejšie sú poruchy sexuálnej preferencie.

Význam majú i tzv. dynamické vlastnosti osobnosti (temperament) najviac cholerik – často ľudia bez zábran.

Sociálne faktory:
Významným sociálnym faktorom je rodina a to:
amorálnosť rodičov (nie sú schopní vychovávať a starať sa o svojich potomkov, dopúšťajú sa často
trestných činov, sú závislí... Či a

ako plní svoje funkcie rodina

(dysfunkčná a afunkčná), často nie je

emocionálna funkcia saturovaná. V anamnéze úplnosť či neúplnosť rodiny (náhradní rodičia, neúplná rodina
až po ústavnú výchovu... Neplní funkciu plnenia potrieb najmä lásky a sebarealizácie. Vplyv
spoluvrstovníckych skupín a

párt

– tzv. závadové skupiny s násilím, vandalizmom atď... Školská

neúspešnosť, záškoláctvo, zneužívanie drog, chýbajúca kvalifikácia.
Osobnostná charakteristika delikventov:
Samotárstvo, ľahostajnosť k ľuďom, neprispôsobilosť, robenie potiaží, krutosť, neľudskosť, citová
oploštenosť, nesúcit a necitlivosť, nepriateľstvo voči ľuďom, agresivita, vyhľadávanie vzrušenia, zábava vo
výstrednostiach, nepriateľstvo voči ľuďom, ignorácia nebezpečia, zbrklá odvážnosť, vysmievanie sa, silná
vzrušivosť, poburovanie okolia.

Penitenciálny proces

Psychosociálne problémy spojené s

obvinením

: zmena obvyklého života, silná záťažová situácia, prežíva

aktuálne ohrozenie, úzkosť, neistota, ohrozenie a aktivácia obranných mechanizmov – ako sú napr.:
racionalizácia z hľadiska spoločensky prijateľných motívov. Má nálepku kriminálnika.
Psychosociálne problémy spojené s

uväznením

: vyšetrovacia väzba je záťažová situácia pobytu páchateľov

trestnej činnosti vo väzenských zariadeniach. V poradí intenzity je prežívané najhoršie ihneď za životnými
stratami (úmrtie, rozvod, rozchod), zvyká si na prostredie, režim, adaptuje sa. Nemožno hovoriť o saturácii
potrieb sebarealizácie a uznania. Viac ako 90% väzňov sú fajčiari.

Reakcie na väzbu

Reakcie na väzobné uväznenie: sú rôzne oscilujú od agresie (autoagresie) k rôznym únikom. Ide
o deformovaný často náhradný spôsob uspokojovania potrieb niektorých primárnych (biologických)
a väčšiny sekundárnych (psychologických a sociálnych potrieb). Deprivácia – strádanie.
Často neurotické symptómy: nespavosť, búšenie srdca, úzkosť, neodôvodnený strach... K

silnej väzobnej

reakcii prichádza najmä u

prvoväzňov.

Agresia:

1) agresia orientovaná na okolie: verbálna, fyzická (voči personálu alebo spoluväzňom – šikanovanie);
2) agresia orientovaná na seba: sebapoškodzovanie – žiletky, ostrý predmet, intoxikácia liekmi s cieľom

psychicky manipulovať príbuznými. Suicidálne správanie – ťažko je odlíšiť demonštratívne
suicídium od skratového riešenia udalosti. Sústavné odmietane stravy – hladovka.

Výkon trestu odňatia slobody:
Špecifická spoločenská negatívna sankcia – vážny životný zlom najmä u prvotrestaného získava rolu
kriminálnika, čo je silné spoločenské onálepkovanie.

Reakcie na väzbu:
Stráca dve základné opory:

1) rodina, ďalšie sociálne vzťahy a kontakty. Viac ako 50% prvotrestaných a viac ako 70% viackrát

trestaných toto nemá;

2) zamestnanie, pracovné návyky a zručnosti získať a nestratiť prac. návyky veď nezamestnanosť je

jedným z predpokladov ďalšej delikvencie.

Možnosti práce s

delikventnými jedincami:

Na jedincov v priebehu vyšetrovania sa má nahliadať ako na nevinných – ide o

presumpciu neviny

– ako

bezúhonný človek. Zaobchádzanie s odsúdenými: hlavným prostriedkom výchovného korektívneho
pôsobenia je celodenný stanovený režim dňa – „program zaobchádzania“: práca, vzdelávanie, osobnosť,
voľný čas, rodinné a sociálne väzby a vzťahy.

Práca so špecifickými skupinami odsúdených:
Medzi nich patria:

-

väzni s poruchami osobnosti (označovaní za psychopatov) – platia u nich pevné a nemenné zásady,
ktoré musia byť vždy dodržané; sexuálni devianti – sexuálne motivované delikty (pohlavné
zneužitie, znásilnenie, ale i sexuálne motivované vraždy či hrubé násilné činy), dôležitá pri práci
s nimi je diagnostika – často nezdržanliví so sklonmi k závislostnému správaniu – ochranná liečba;

-

väzni s dlhodobým či doživotným trestom (nad 10 rokov) majú za cieľ obzvlášť nebezpečných
izolovať od spoločnosti. Primerané programy zaobchádzania aj u väzňov bez úvahy o skrátení
doživotného trestu – cieľ ak sa vôbec dá: Nájsť zmysel života; mladiství odsúdení – práca s nimi má
za cieľ: riešiť svoju životnú situáciu, často sa spolupracuje s rodinou, s cieľom klásť dôraz na prijatie
vlastnej zodpovednosti za spáchaný delikt i svoj život s cieľom pomôcť k opätovnému návratu
do práce a života po prepustení.

Probácia a

mediácia

V posledných rokoch sa viac uplatňujú alternatívne formy práce s odsúdenými – humanistické tendencie.
Probácia (z lat. skúška, vyskúšanie, dôkaz) obsahuje prvky sociálnej, psychologickej, pedagogickej pomoci
a poradenstva. Je to špecifický postup v rámci uplatnenia sankcií nespojených s odňatím slobody,
spočívajúce s povinnosti odsúdeného byť v kontakte s probačným pracovníkom – obsah dohľadu je
ponímaný ako pomoc a kontrola.

Pomoc: ľahšie riešenie problémov rodinného, sociálneho i pracovného charakteru.

Kontrola: žiaducich spôsobov života na napĺňanie súdom stanovených povinností a obmedzení.

Probačný dohľad je možné uložiť pri podmienečnom treste a podmienečnom prepustení na slobodu
s dohľadom.

Mediácia: mimosúdne formy riešenia sporov, je to proces so špecifickými stratégiami vedúcimi
k obojstranne prijateľnej dohode zúčastnených strán, páchateľov i poškodených bez ďalšieho trestu.