DOC

Hučík - Kazuistika v špeciálnej pedagogike

Formát: DOC
Veľkosť: 1,7 MB
Pridané: 2009
Stiahnutí: 50 595
Hodnotenie: 2,0/5

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

KAZUISTIKA V ŠPECIÁLNEJ

PEDAGOGIKE

Ján Hučík, Alena Hučíková

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU

2008

Ján Hučík, Alena Hučíková

Kazuistika v špeciálnej pedagogike

Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta

Katedra špeciálnej pedagogiky

2008

Autori: ©

Mgr. Ján Hučík, PhD 80%

Mgr. Alena Hučíková 20%

Recenzenti:

prof. PhDr. Viktor Lechta, PhD.

Doc. PhDr. Ema Kollárová, CSc.

Obálka:

Ing. Roman Hučík

Sadzba:

ISBN:

Za jazykovú úpravu zodpovedá autor

Edičné stredisko Pedagogickej fakulty

Námestie Andreja Hlinku 56/1, 034 01 Ružomberok

tel./fax 00421-44-4320960; http://fedu.ku.sk

Obsah

Úvod

Základné vymedzenie

1.1

Terminologické vymedzenie

1.2

Ciele kazuistiky

1.3

Prístupy ku kazuistike

Atribúty kazuistiky

2.1

Druhy kazuistiky

2. 2

Funkcie kazuistiky

2.3

Štýl kazuistiky

2.4

Kazuistický prístup

2.5

Kazuistická stratégia

2.6

Kazuistická metóda

Špeciálno-pedagogická kazuistika

3.1

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky

3.2

Štruktúra špeciálno-pedagogickej kazuistiky

3.3

Osobitosti špeciálno-pedagogickej kazuistiky podľa zamerania

3.4

Pramene informácií pre špeciálno-pedagogickú kazuistiku

3.5 Etika v kazuistickej činnosti špeciálneho pedagóga

Skratky a odborná terminológia v správach zo psychologických a špeciálno-

pedagogických vyšetrení

Záver

Použitá literatúra

Prílohy

A Záznamový hárok špeciálno-pedagogickej kazuistiky

B Pomôcka pri vyplňovaní záznamového hárku

Úvod

Odborná prax núti pedagógov, aby získavali čo najviac poznatkov o individuálnych

osobitostiach svojich žiakov. Optimalizácia edukácie si vyžaduje pohotové rozpoznávanie
ťažkostí žiakov a poskytovanie účinnej pomoci počas celého výchovno-vzdelávacieho

procesu. Dôležité je rozpoznať potenciálne možnosti žiaka s narušením či postihnutím,
určenie prognózy jeho socializácie. Formovať je možné iba to, čo dobre poznáme. Cieľom
výchovy a vzdelávania jednotlivcov s postihnutím, či narušením je umožniť čo najširší rozvoj
osobnosti. Špeciálny pedagóg vystupuje ako informujúci a formujúci činiteľ, ale iba za
podmienok, že výchovno-vzdelávacie pôsobenie cieľavedome riadi, plánuje, motivuje,
organizuje a hodnotí. Získavaním poznatkov o jednotlivcovi s postihnutím či narušením sa
zaoberá špeciálno-pedagogická diagnostika. Tá tvorí východisko pri individualizovanom
programe špeciálno-pedagogického pôsobenia na diagnostikovaného jednotlivca.

Objektívny pohľad na osobnosť človeka môže vzniknúť iba ako výsledok

komplexného prístupu. Ak sa jedná o jednotlivca s postihnutím, komplexný pohľad na
skutočnosť aký bol, je a prognózu, aký by mohol byť v budúcnosti, poskytne popis prípadu –
kazuistika (lat. casus – prípad).

Mareš J. (2002) vo svojom článku „Medicína a pedagogika“ publikovanom

v časopise Pedagogika 2002, konštatoval, že zatiaľ čo v medicíne je publikovanie
jednotlivých prípadov bežnou záležitosťou v pedagogike je niečo také vzácnosťou. Kazuistiky
si v medicíne už dávno dobyli významné postavenie, ale v pedagogike skoro vôbec
neexistujú.

Miloš Sovák hovoril “Keby sme viac čítali, nemuseli by sme toľko objavovať.“ Tento

slovný výrok pekne parafrázoval Zdeněk Matějček (2002) vo svojom článku Kazuistika
v pedagogike: Keby sme konečne začali písať kazuistiky, nemuseli by sme tak v mnohých
prípadoch pedagogiky márne tápať. (In: Matějček, Z. Kazuistika v pedagogice. Učiteľské
noviny 2002, s.18)

„Kazuistika v špeciálnej pedagogike“ je určená pre všetkých študujúcich špeciálnu

pedagogiku, ale i sociálnu prácu a odborných pracovníkov pôsobiacich v poradenstve.
Publikácia dáva návod ako spracovávať všetky získané informácie o jednotlivcovi do
kazuistiky, ktorá je základom ďalšej edukácie, reedukácie a primeranej starostlivosti,
zohľadňujúc špeciálno- pedagogické, sociálne a ďalšie potreby jednotlivca.

ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE

Pojem kazuistika ako termín, nie je jasne definovaný, no najčastejšie sa odvodzuje

z latinského slova casus (prípad, udalosť, náhoda) – vo význame – „prvoradý a vyčerpávajúci
popis, analýza určitého prípadu, väčšinou jeho genéza a konfrontácia s ním. Pojem kazuistika
sa používa v lekárstve, psychológii, právnej vede, menej už v sociológii, kde sa vyvinula tzv.
case study, ktorá však väčšinou nesleduje zasahovanie do prípadu“ (Maříková, H. a kol.
1996, s. 477). Popri už spomínaných odboroch sa kazuistika dostala do teórie i praxe napr.
pedagogických a sociálnych vied, pričom z vied o výchove najviac v odboroch špeciálnej
a liečebnej pedagogiky. Case study, pôvod tohto významu je v angličtine a označuje sa ním
prípadová štúdia (doslovný preklad) alebo ako monografická metóda. Podstatou case study je
koncentrácia pozornosti na jeden objekt, ktorý sa spracováva ako celok zo všetkých
relevantných aspektov

Systematicky case study použil údajne ako prvý F. P. G. Le Play pri skúmaní

rodiny. Niektorí autori uvádzajú ako príklad case study výskumné práce W. I. Thomasa a F.
W. Znanieckého z roku 1918 (Maříková, H. 1996).

1.1 Terminologické vymedzenie

Súčasná odborná literatúra, či už domáca, alebo zahraničná, uvádza obidva termíny

kazuistika, case study bez toho, aby sa bližšie zaoberala ich vzájomným prepojením. Toto
konštatovanie sa nevzťahuje len na oblasť vedeckého poznávania v sociálnej práci, ale aj na
iné spoločenské vedy, ktoré chápu kazuistiku a prípadovú štúdiu ako dve špecifické metódy
(Levická, J., 2004).

Podľa Zeleiovej, J. (2007, s. 2) „kazuistika (lat.casus-prípad) ako štúdium istého prípadu,

udalosti či príbehu je kvalitatívne orientovaná metódy, ktorá je už od antických čias
imanentne prítomná v medicíne, až neskôr sa analogicky využívala aj v iných humanitných
a ekonomicko-právnych odboroch.“

Hartl, P., Hartlová, H. (2004, s. 253) kazuistiku definujú „kazuistika, prípadová štúdia 1

popis jednotlivých prípadov napr. vznik, priebeh a vyliečenie duševnej choroby či
odstránenie povahovej vlastnosti apod.; rovnako ako jedinca sa môže týkať i skupiny ľudí, či
inštitúcie; slúži ako pomoc a porovnanie pre podobné prípady; často sa zostavuje
prostredníctvom rekonštrukcie životopisu sledovanej osoby 2 didaktický postup používaný
hlavne pri profesijnej príprave dospelých, ktorí sa učia skôr rozborom prípadov ako
systematických štúdiom teórie 3 voľnejšie uplatňovanie všeobecných pravidiel, napr.
morálnych, s prihliadnutím na konkrétnu situáciu jednotlivca“.

V defektologickom slovníku (Edelsberger, L., 2000) je rozšírený definovaný pojem

kazuistika o možnosti jej využitia ako klasickej metódy popisu a rozboru jednotlivých
prípadov v medicíne a s ďalším zameraním hovorí o právnickej, pedagogickej, psychologickej
a defektologickej kazuistike. Kazuistika sa považuje sa metódu s funkciou heuristickou
(nachádzajúcou), ilustračnou a verifikačnou (dokumentačnou, overovacou).

V rámci špeciálnej pedagogiky Vašek, Š. (1992, s. 92) zaradil kazuistiku medzi výskumné

metódy „zamerané na podrobné skúmanie reprezentatívnych jednotlivcov a na robenie
záverov z pozorovania jednotlivých zistení o nich, dodatočne poukazujúc na to, čo je spoločné
a čím sa od seba líšia, ako aj to, aké príčiny tu hrajú úlohu“.

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s nasledovnými chápaniami kazuistiky:

Kazuistika ako popis konkrétneho prípadu. Tento popis obsahuje vznik
ťažkostí , priebeh práce a postupy použité na odstránenie klientových ťažkostí.

Kazuistika ako didaktická metóda, ktorá sa využíva pri príprave odborníkov.

Kazuistika ako pracovný postup odborníkov v tzv. pomáhajúcich profesiách.
Ide tu o akúsi spätnú kontrolu správnosti jednotlivých krokov, využívaných pri
autokontrole.

Kazuistika ako vedecko-výskumná metóda. Ide o metódu používanú
v empirickom výskume, ktorá je založená na vedeckej analýze konkrétneho
prípadu.

Oproti tomu prípadová štúdia, alebo štúdia prípadu ako metódu case study nazýva Vašek,

Š. (1991, s. 92) „spočíva v dôkladnom štúdiu všetkých dostupných písomných a iných
materiálov o postihnutom či narušenom jedincovi, v ich diagnostickom zhodnotení
a formulovaní záverov“.

Podľa Strieženca, Š. (1996, s. 220) prípadová štúdia je „pedagogická metóda, ktorá má

charakter deskriptívnej správy o určitej minulej problémovej situácii“, ale tiež aj ako
„neštatistický a neštandardizovaný postup v bádateľskej činnosti alebo špeciálnej výskumnej
technike“ (1996, s. 114).

Prípadová štúdia je teda súhrnne spracovaná správa o konkrétnom prípade jednotlivca.

Môžeme ju chápať aj ako vedeckú analýzu spracovaného prípadu, ktorá okrem
funkcionálnych vzťahov poukazuje na determinanty vývoja prípadu a kauzálne súvislosti,
ktoré boli počas práce na prípade odhalené (Levická, J. 2004).

Kazuistika je vedeckým spracovaním konkrétneho prípadu. Spracováva sa väčšinou

ex.post. čiže po ukončení práce na riešení. Je to metóda vedeckého poznania reality, ktorej
cieľom je vedecké zovšeobecnenie informácií získaných systematickou analýzou jednotlivých
štúdií.
Z hľadiska početnosti spracovávania jednotlivých prípadov môžeme hovoriť o kazuistike
jedného prípadu, cieľom ktorej je vedecké spracovanie konkrétneho prípadu, alebo
o kauzálnom vyhľadávaní faktov, čiže o sledovaní vopred stanovených objektívnych
skutočností (krádeže, úteky z domova a pod.) na štatisticky významnom počte sledovaných
prípadov. Pri kauzálnom vyhľadávaní faktov sa pracovník zameriava na odhalenie príčin
skúmaného javu.
Pri kazuistike môžeme hovoriť aj o vedeckom, populárno-vedeckom alebo pedagogickom
spracovaní kazuistiky. Vzhľadom k tvrdeniam Levickej J. (2004) v špeciálno-pedagogickej
praxi využívame v podstate spojenie obidvoch vedeckých pojmov a to hlavne pod pojmom
kazuistika.

Kazuistika umožňuje hĺbkovú analýzu a interpretáciu fenoménov týkajúcich sa daného

prípadu, vyslovenie diagnostických a prognostických záverov, poznaním diagnostických
záverov iných odborníkov umožňuje relatívne odpútanie sa od subjektivity posudzovania
prípadu, pomáha hľadať riešenia či intervencie vďaka odkazom na iné podobné prípady,
pomáha určiť špecifické, jedinečné znaky, vlastnosti skúmaného jednotlivca. Kazuistická
metóda má v diagnostike významné postavenie“ (Vančová, A. 2005, s. 91).

Sumarizáciou obsahu týchto mnohých pojmov od rôznych autorov: Tardy V. (1967),

Košč, L. (1977), Ďurič, L., Bratská, M. (1977), Ivanová-Šalingová, M. (1988), Berková, L. E.
(1991), Gavora, P. (1999), Darák, M., Ferencová (2001), Kovalčíková, I. (2005), Valenta,
M., Müller, O. (2003), Juszczyk, S. (2003), môžeme vo všeobecnej rovine definovať:
kazuistika je metóda, pri ktorej sa zhromažďujú, analyzujú všetky dostupné písomné
materiály a systematicky sa podrobne skúma jednotlivec prostredníctvom pozorovania,
rozhovorov, experimentov a vlastného skúmania výsledkov činností za účelom
systematizácie a ich klinického a didaktického využitia. Získané poznatky o danom
jednotlivcovi však nemôžeme v žiadnom prípade zovšeobecňovať.

1.2 Ciele kazuistiky

Na základe zisťovania a interpretovania príčin, podmienok a reakcií na pedagogickú

intervenciu môže mať kazuistika podľa Šveca, Š. (1998, s. 216) tieto ciele:
- „overovanie efektivity edukačného pôsobenia – do akej miery je používanie metodiky účinné
a prispieva k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu, resp. do akej miery bolo
optimálne využitie výchovných prostriedkov;
- koncipovanie nových originálnych vedeckých hypotéz na základe vymykania sa istého
správania, javu, interakcie z bežného kontextu, t.j. na základe nepredpokladaného
a neplánovaného javu;
- získanie odpovede na užší praktický problém, ktorým sa napr. vysvetlí príčinnosť niektorých
fenoménov a interakcií“.

Cieľom kazuistiky je nielen podrobný popis a pochopenie konkrétneho prípadu, ale

i komparácia podobných prípadov (Maříková, H. 1996). Ďalej ako uvádza Defektologický
slovník (2000) slúži na ilustráciu alebo vyvodenie teoretických záverov, pracovných hypotéz

a pod. Na pedagogické účely slúži didaktická kazuistika, ktorá náležite objasňuje daný jav,
typický príznak alebo pôsobenie použitej metódy (Ďurič, L., Bratská, M., 1977).

V praxi kazuistické štúdie slúžia naučiť sa na špecifickom prípade rozoznať to, čo je vo

všeobecnej rovine už známe. Pri sledovaní jednotlivého prípadu spoznávame špecifický,
jednotlivý prípad odlišný od ostatných, ale zároveň môžeme pozorovať znaky, ktoré sú
typické pre určitý problém. Nachádzať v individuálnom všeobecné rysy si však vyžaduje
poznanie všeobecných znakov a veľkú citlivosť ich objavovať. Súčasťou rozboru prípadu je
okrem záveru tiež náčrt možných spôsobov intervencie, edukácie a korekcie (Hadj
Moussová, Z., Duplinský, J. 2002).

V každom vednom odbore napr. psychológii, medicíne, sociológii je cieľ použitia

kazuistiky odlišný, preto aj spracovanie a využitie je v pedagogike a špeciálnej pedagogike
iné.

1.3 Prístupy ku kazuistike

Kazuistika je využívaná v rôznych vedných odboroch napr. v psychológii, sociológii,

práve, medicíne, ekonomike, antropológii, pedagogike a preto má i špecifické významy
a oblasti využívania.

V týchto aplikačných oblastiach nachádzame uplatnenie kazuistickej metódy –

procesu zhromažďovania údajov, ich systematizácie pre ďalšie využitie. Preto jej použitie a
využitie má odborné, obsahové a terminologické špecifiká daných vedných odborov

ktoré svojím spôsobom objektivizujú obraz o sledovanom jednotlivcovi, jave, procese či
udalosti.

Etnografická kazuistika podáva komplexný a dynamický obraz o sledovanej sociálnej

skupine a využíva na to hľadiská aktérov, samotných účastníkov deja.

V sociálnej oblasti vhodne koncentruje pozornosť na jeden sociálny objekt, ktorý

spracováva ako celok zo všetkých relevantných aspektov v jeho jedinečnosti a komplexnosti.
Týmto objektom môže byť rodina, jednotlivec, pracovná alebo záujmová skupina a pod.

V medicíne, psychiatrii, psychológii ide o popisy jednotlivých prípadov choroby, kedy

vytvára lekársky súhrn klinických pozorovaní jej príčin, priebehu a liečenia s následným
praktickým i teoreticko-odborným využitím.

Kazuistika je zložitejšia, ale predsa využívaná aj v prípadoch priemyselných,

obchodných či iných konfliktoch, porúch zariadení a pod. Tu ide často o intervencie do širších
spoločenských problémov.

V oblasti kriminológie a práva kazuistiky objavujú a vylučujú výsledky ľudských

interakcií a ich podstatných charakteristík ako dôležitý zdroj ilustrácie, poznávania
a objektivizácie jednotlivých údajov a vyvodeniu záverov.

V edukácii všeobecne, ale osobitne v špeciálno-pedagogickej má nezastupiteľné

miesto na dokreslenie rozhodovania v rámci individuálnej starostlivosti v oblasti výchovy
a vzdelávania jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Aplikácie kazuistických rozborov v rôznych vedných odboroch slúžia aj vedecko-

výskumným, spoločenským, právnym, sociálnym účelom ako východiskové podklady pre
tvorbu hypotéz, ďalších metód, diagnostických postupov, prognóz a intervencií.

ATRIBÚTY KAZUISTIKY

Ďalej uvádzané znaky sa ukázali ako dominantné v praxi edukačných,

sociálnych, zdravotníckych, právnych a iných inštitúcií a ukázali opodstatnenosť využitia
tejto metódy ako dôležitého zdroja poznávania jednotlivca, problému či procesu.

2.1

Druhy kazuistiky

Každé spracovanie jednotlivého prípadu môže byť spracované ale prezentované z viacerých
možných hľadísk.

Kazuistiku môžeme členiť podľa vedných odborov

a/ z hľadiska zamerania:

psychologická

medicínska

sociálna

sociologická

kriminologická

kazuistika

právna

etnografická

pedagogická

špeciálno-pedagogická

iná

Spracovanie a prezentácia kazuistiky v určitých oblastiach, vedných disciplínach nesie
špecifiká odbornej terminológie, foriem, prostriedkov získavania údajov a informácií podľa
zamerania.

b/ z hľadiska kazuistického spracovania a prezentovania podľa Baja, I. (1991):

opis histórie prípadu

kazuistika

štúdium a rozbor prípadu

komplexná kazuistika

Opis histórie prípadu (case history), niekedy nazývaná „životná história“,

sa týka osobných údajov o vývine a živote vychovávaného jednotlivca. Má to byť
zmysluplný, súvislý a ucelený obraz o danom prípade človeka. V tom obraze má byť všetko
podstatné o osobnosti ( u postihnutých s dôrazom na informácie relevantné postihnutiu).
Radenie informácií je zväčša chronologické.

Štúdium a rozbor prípadu (case study) je vlastnou analýzou, vedeckým spracovaním

histórie prípadu. Okrem funkcionálnych vzťahov z opisu sú tu relevantné determinačné
vzťahy a kauzálne závislosti, výchovné, resp. diagnostické, korekčné alebo terapeutické
hypotézy či závery.

Komplexná kazuistika obsahuje opis histórie, aj štúdium prípadu. Tieto

časti môžu byť po formálnej stránke oddelené, ale môžu sa i vzájomne prelínať – po
fragmente z histórie prípadu nasleduje uvedenie fragmentu do kauzálnych súvislostí, a potom
ďalší krok zo životnej histórie s následnou analýzou (Košč, L. 1977).

Bez ohľadu na typ kazuistiky si jej autor má uvedomovať, že opisy

a závery na podklade objektívnych faktov sa uskutočňujú v istom presne vymedzenom čase.
Výsledky pozorovaní a vyšetrení sa týkajú osoby, ktorá je v ustavičnom procese vývinu,
v časovej postupnosti od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. Len takto chápaná
osobnosť(žiaka) sa správne hodnotí a takto kazuisticky opísaná približuje adresátovi
(odborníkovi alebo čitateľovi) jej reálny obraz; to umožňuje osobnosť sprostredkovane
poznať, preniknúť do jej jadra, pochopiť ju a dedukovať z nej žiaduce závery, zovšeobecnenia
a poučenia.

c/ z hľadiska komplexnosti informácií:

čiastková, parciálna

kazuistika

celková, komplexná

Bajo, I. (In: Švec, Š.1998) čiastková kazuistika sa týka iba niektorých znakov a stránok

osobnosti žiaka( napr. kognitívnych schopností, sociálnych postojov, vzťahu k práci a pod.).
Podáva fragmentárny výsek celého obrazu o nej a nestačí na úplné jej poznanie. Môže však
pedagógom pomôcť uvedomiť si a uľahčiť riešenie konkrétnych výchovno-vzdelávacích či
terapeuticko-nápravných problémov.

Celková kazuistika žiaka naproti tomu obsahuje jeho všestranný a čo

najúplnejší opis a obraz jeho kognitívnych, citových, vôľových, sociálnych a iných
osobnostných znakov. Je podstatne obšírnejšia než čiastková kazuistika, opiera sa o podstatne
širší inventár údajov.

d/ z hľadiska spracovania:

voľná

kazuistika

spracovaná podľa plánu

Voľná kazuistika mená vopred určený plán, uvádza znaky a osobitosti

jednotlivca, ktoré tvorca kazuistiky pokladá za dôležité, významné pre opisovaný či
prezentovaný prípad. Radenie informácií nie je systematizované.

Kazuistika spracovaná podľa plánu je vypracovaná v súlade s prijatou

dispozíciou, podľa schém na vypracovanie osobnej kazuistiky či charakteristiky, prípadne
podľa pozorovacích hárkov, osobných listov a pod.

e/ z hľadiska účelu:

klinická

kazuistika

učebnicová

časopisecká

Klinická kazuistika patrí k najfrekventovanejším. Ide o relatívne voľnú

prezentáciu a konfrontáciu výsledkov výchovy, výsledkov vyšetrení a vývinu „klinického
obrazu“ na pozadí osobnej a rodinnej anamnézy s naznačením aktuálnych diagnostických,
prognostických alebo preventívnych, výchovných, prevýchovných, terapeutických alebo
nápravných hypotéz. Slúži často ako podklad na odborné diskusie a konzultácie práve preto,
aby sa dosiahol jednotný náhľad na žiaka, na jeho prejavy, na diagnózu a prognózu, na
výchovný, či nápravný, terapeutický alebo špeciálno-výchovný prístup a postup. Účel
kazuistiky je tu čisto praktický, zameraný na pomoc konkrétnemu žiakovi, bez akejkoľvek
tendencie po zovšeobecňovaní. To je napr. bežná pedagogická charakteristika žiaka

v špeciálno-pedagogickom kontexte s prezentáciou súvzťažných medicínskych
a psychologických diagnóz a prognóz.(Bajo, I. In Švec, Š. 1998)

Učebnicová kazuistika je určená odborníkom alebo študentom odboru. Jej

cieľom je ilustrovať teoretický text o výchovno-vzdelávacích problémoch, text o diagnóze,
syndróme či symptóme alebo o priebehu a výsledkoch (pre)výchovy, tréningu, korekcie,
terapie a pod. Na rozdiel od klinickej kazuistiky nie je voľnou prezentáciou, ale precíznym
a diferencovaným opisom jednotlivého prípadu. Zameriava sa na to, čo má ilustrovať, pričom
v nej možno vynechať cieľovo irelevantné časti. Formálne a obsahovo musí spĺňať kritériá,
ktoré sa kladú na literárnu prezentáciu učebnicového textu. (Bajo, I. In: Švec, Š. 1998)

Časopisecká kazuistika prináša viac-menej výnimočné prípady, teda nie

bežné klinické ani učebnicové. Pod výnimočnosťou rozumieme výchovne, diagnosticky,
poradensky, nápravne zaujímavý a podnetný prípad žiaka. Čitateľ - odborník alebo študent
ako budúci odborník by mali z takejto kazuistiky získať novú informáciu a stimuláciu na
vlastné rozmýšľanie a správanie, ak sa vo svojej odbornej praxi stretnú s analogickým
prípadom. Podobne ako učebnicová kazuistika musí aj časopisecká kazuistika spĺňať
požiadavku vysokej odbornosti a literárno-publikačné kritériá.

Košč, L. (1977) zdôrazňuje, že všetky tieto kazuistiky majú spoločné to, že sú to

posudky a referáty o práci s konkrétnym jednotlivcom, a tak je v centre práve to špecifické,
jedinečné, individuálne, a nie to, čo je pre tú-ktorú problémovú oblasť výchovy alebo pre
určité narušenie či postihnutie typické alebo všeobecne platné. Hartl, P., Hartlová, H. (2004)
uvádzajú aj možnosť využitia kazuistiky na porovnávanie pre podobné prípady.

2.2

Funkcie kazuistiky

Bajo, I. (In Švec, Š. 1998) uvádza funkcie kazuistiky. Funkcia kazuistiky je

širokospektrálna a preto sa aj jej funkcie členia z viacerých odborných prameňov do viacerých
rovín.

Heuristická-objavovacia, výskumná, nachádzajúca – výskum prameňov, hodnotenie

prameňov, získavanie východiskových podkladov na tvorbu hypotéz a objavovanie nových
poznatkov. Získavanie prvých konkrétnych informácií o novom, neobvyklom syndróme či
symptóme z hľadiska špeciálno-pedagogického. Popis a rozbor konkrétnych prípadov môže
poskytnúť formulácie nových hypotéz.

Verifikačná-overovacia, dokumentačná. Ide o overovanie súvzťažných metód, postupov

a prostriedkov, o správnosť metódy získavania informácií o jedincoch s postihnutím,
metodiky spracovania a vyhodnocovania získaných informácií. Priebeh a výsledky skúmania
prípadu poskytujú spätnoväzbovú informáciu, ktorá potvrdzuje alebo vylučuje metódy,
postupy, prostriedky kauzistického skúmania.

Ilustračná – objasňujúca, osvetľujúca, uvádzanie názorných príkladov na

objasnenie prípadu, využitie výsledkov na didaktické účely. Slúži na ilustráciu teoretických
poznatkov o výchove a vzdelávaní jedincov s istým druhom postihnutia – s celkovou
charakteristikou prípadu alebo na ilustráciu poznatkov o nejakom metodickom postupe
s parciálnou charakteristikou prípadu. Niekedy sa využije iba výňatok z kazuistiky, resp. jej
skrátená verzia.

Poznávacia, metodická- zaoberá sa javmi (definovateľnými, merateľnými

a porovnateľnými), vzťahmi (kvantifikovateľnými a vysvetľujúcimi) a hypotézami
(overiteľnými). Využíva pritom metódy bioštatistické, informatické, demografické a iné.

Hodnotová, postojová a morálna – táto funkcia sa orientuje na kritické

skúmanie morálnych aspektov rozhodovania v oblasti starostlivosti o jedincov s postihnutím.

Aplikačná a formatívna – spracúva návrhy a hodnotenia opatrení pre rozvoj

systému starostlivosti, najmä v oblasti riedenia, využívajúc metódy systémovej analýzy
(spoznávanie zložitých celkov metódami popisu a následného rozkladu).

Koordinačná a integračná – funkcia sa zameriava na hľadanie zákonitostí

a podstatných vzťahov medzi životným štýlom, životným prostredím, úrovňou a rozložením
zdravia, ovplyvniteľnosťou zdravia

2.3

Štýl kazuistiky

Kazuistika je literárny útvar, ktorý by mal byť náučný odborne poučiť

a informovať. Mala by sa v nej používať správna terminológia v zmysle špeciálno-
pedagogickej teórie. V jadre by malo byť jasné na čo poukazuje, čo je danému jednotlivcovi.
Kazuistika pomáha pri rozširovaní poznatkov v špeciálnej pedagogike a napomáha pri
hľadaní možnosti korekcie.

Kazuistika, musí byť jasná, zrozumiteľná, konkrétna a presná, nemá byť rozvláčna.

Zobrazené veci si musí vedieť čitateľ predstaviť. Náučný (odborný) štýl sprostredkuje
odborné informácie a vedecké poznatky. Jeho charakteristickou črtou je písomnosť
a objektívnosť. V náučných textoch je členenie výpovedí objektívne. Ďalšími vlastnosťami sú
monologickosť, verejný ráz (starostlivý výber slov, presnosť, zreteľnosť) a pojmovosť.
Z jazykových prostriedkov prevládajú pojmové slová, v terminológii presné, jednovýznamové,
ustálené názvy, domáce jednoslovné, viacslovné a zložené pomenovania, cudzie slová,
hybridné slová (slová zložené z častí pochádzajúcich z rôznych jazykov) a doslovné preklady.
Z morfológie a syntaxe v náučnom štýle používame: ustálené väzby, zložené prídavné mená,
slovesá v 3.osobe, viacnásobné vetné členy, zhustené vyjadrovanie menného oproti
slovesnému, príčastia a prechodníky, oznamovacie vety (pomerne dlhé, súvetia), vsuvky
(parentézy), spájacie výrazy vo vete a medzi vetami, grafické označovanie.
Náučný štýl sa používa vo výkladovom a opisnom slohovom postupe. Na rozdiel od nejakého
„čisto“ umelecko-literárneho prejavu, ktorý môže vzniknúť z nedefinovanej alebo i
nedefinovateľnej potreby sebaexpresie autora, odbornej kazuistike svedčí, keď autor vie,
prečo ju píše a dá to čitateľovi (poslucháčovi) vedieť

2.4

Kazuistický prístup

Kazuistický prístup je profesionálny systematický analytický postup odborníka, kde je

cieľom získať systematický opis všetkých dostupných údajov o danom prípade.
Pozornosť sa venuje individuálne každému jednotlivcovi. Jej cieľom nie je používať exaktné
metódy a údaje vykazovať číselne. Ide skôr o kvalitatívny pohľad na jednotlivca. Väčšina
diagnostickej práce odborníka má kazuistický charakter.

Kazuistický prístup sa uplatňuje i vo vedeckom výskume niektorých vied, napr. práce,

v medicíne, v psychológii, pedagogike.

2.5

Kazuistická stratégia

Kazuistická stratégia býva niekedy označovaná ako klinická. Má veľa

spoločného s „prirodzenou“ diagnostikou, sociálnou percepciou. Takto orientovaná stratégia
je nasmerovaná priamo na individualitu diagnostikovaného. Hľadá však- na rozdiel od laika-

zámerne a systematicky „zákonitosti života“ jednotlivca, pravidelnosti v jeho vývoji a živote
(Hrabal, V. 2002).

Z diagnostických postupov používajú kazuisticky pracujúci odborníci najčastejšie riadený

rozhovor, veľký dôraz sa kladie na anamnézy, osobnú históriu, v ktorej možno objaviť body
zvratov, tráum, pre osobu podstatné vzťahy. Pozorovanie a tzv. projektívne testy bývajú silno
orientované na neuvedomelé a individuálne špecifické prejavy. Registrujú a interpretujú sa
nonverbálna komunikácia a fantazijné prejavy.

Úspešný kazuistický postup vyžaduje svojím spôsobom osobnosť

špeciálneho pedagóga, kazuistický postup, ktorý plne využíva tvorivosť diagnostikujúceho
a ktorého prvky sú nevyhnutné pre konečné pochopenie individuality jednotlivca.

2.6

Kazuistická metóda

Kazuistika ako uvádza Zeleiová, J. (2007) je vedecká metóda, pretože sa riadi

uvedomelým a cieľavedomým postupom, činnosťou usporiadanou určitým zámerným
spôsobom. Ide o systematické vyhodnocovanie informácií z prameňov:
- pozorovanie / orientačné, kontrolované
- exploračné metódy ich cieľom je zistiť konkrétnu príčinu, dôvod existencie istého javu /
obsahová analýza komunikácie, dotazníky, testy, rozhovor, anamnéza, katamnéza
- analýza produktov / osobné denníky, tvorivé dielo, školský písomný materiál, kresby
Ferjenčík, J. (2000) uvádza neobtruzívne informácie / erozívne dáta, stopy a artefakty istého
diania, archívne dáta čo sú často informácie zistené nevtieravým, aj náhodným spôsobom.
Kazuistická metóda (Zeleiová, J. 2007) je spôsob popisu a analýzy poznávaných zákonitostí
a premenných, ktoré sa podieľajú na procese kognitívneho, emocionálno-sociálneho,
morálneho vývinu alebo výkonu a sú zoradené do systému kategorizovanom podľa rôznych
regulatívnych princípov. V procese o skúmanom jave alebo osobe treba sledovať postupnosť
vzájomne súvisiacich zmien či udalostí, postupnú zmenu javu.

„Kazuistická metóda v sebe zahŕňa využitie viacerých metód:anamnestických,

pozorovania, interview či naratívneho rozhovoru alebo dotazníka, rozboru výsledkov činností,
výsledky ostatných diagnostických metód nielen špeciálno-pedagogických. V podstate zbiera
všetky dostupné údaje o jednotlivcovi, tieto údaje triedi, analyzuje, porovnáva, systematizuje,
chronologicky radí a hľadá vzťahy, súvislosti, charakter a podstatu znakov či vlastností
a vývinové trendy a anomálie“ (Vančová, A. 2005, s. 91).

Prínosy kazuistickej metódy pre vedecký výskum môžu byť rozmanité:

Môže ísť o overovanie súvzťažných metód a prostriedkov, o správnosť metodiky
získavania informácií o skúmaných jednotlivcoch, metodiky spracovania
a vyhodnocovania získaných informácií. Priebeh a výsledky skúmania prípadu
poskytujú spätnoväzbovú informáciu, ktorá potvrdzuje alebo vylučuje metódy či
prostriedky kauzistického skúmania.

Kazuistická metóda sa môže uplatniť pri novej problematike, napr. špeciálno-
pedagogickej alebo liečebno-pedagogickej oblasti pri získavaní prvých informácií
o novom neobvyklom syndróme či symptómoch alebo neobvyklých kombináciách
postihnutí a narušení a ich dôsledkoch pri výchove a vzdelávaní. Opis a rozbor
konkrétnych originálnych prípadov môže poskytnúť možnosti formulácie
originálnych hypotéz

V rámci aplikovaného výskumu sa kazuistickou metódou môžu získať odpovede
na užší praktický problém. To môže objasniť optimálnosť prostriedkov a metód
výchovy, prípadne korekcie, terapie alebo nápravy. Môže ísť napr. len o reguláciu

konkrétnej formy správania u ťažko vychovateľných jednotlivcov. Každý ďalší
kazuisticky spracovaný prípad môže znamenať potvrdenie predošlých výskumných
hypotéz.

V histórii pedagogiky boli obdobia, keď sa z tejto disciplíny vytratilo to podstatné – dieťa.

Vytvárali sa „bezdetné“ pedagogické schémy, špekulatívne teórie, pedagogika sa stávala
neosobnou. A pritom práve pedagogika by mala mať dieťa , subjekt výchovy, ľudskú bytosť
stredobodom odborného vedeckého záujmu. Pedagogika bez dieťaťa nie je úplná. A tak
kazuistická metóda je jednou z ciest ako predmet a metódu pedagogiky dostať na kvalitatívne
vyššiu úroveň humanizácie.

Kazuistická metóda sa v edukačnom prostredí využíva na objasnenie výnimočného,

prípadne extrémneho javu. V prípade, že sa rôznymi kvantitatívnymi meraniami zisťuje miera
a frekvencia určitých schopností, zručností alebo charakteristík, je kauzistická metóda
integrujúcou metódou, ktorá kvantitatívne výsledky kvalitatívne interpretuje , ponúka
sledovanie, ktoré odhaľuje príčiny , dôsledky a efektivitu daného štatistického zistenia
(Zeleiová, J. 2007)

POJMY NA ZAPAMÄTANIE

kazuistika, casus,

kazuistický prístup,

case study,

kazuistická metóda,

case history,

kazuistická stratégia

prípadová štúdia,

štýl kazuistiky.

KONTROLNÉ OTÁZKY

Ako môžeme chápať kazuistiku?

Ako môžeme zovšeobecniť a definovať kazuistiku?

Z akých hľadísk členíme kazuistiku?

Ktoré osobnosti pedagogiky sa zaoberali kazuistikou ako vedeckým

problémom ?
5.

Funkcie kazuistiky sú:

Definujte štýl kazuistiky.

Ako a kde sa uplatňuje kazuistický prístup?

Prečo si odborníci pripravujú kazuistickú stratégiu?

K ZAMYSLENIU

Aký bol vývoj kazuistiky?
Ako je chápaná kazuistika v odbornej literatúre?

ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA

Bajo, I. (1991) charakterizuje špeciálno-pedagogickú kazuistiku ako popis a rozbor

jednotlivého prípadu postihnutého jednotlivca na základe komplexnej písomnej dokumentácie
i iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania. Obsahuje tiež príslušné
nápravné, výchovné opatrenia, ich priebeh a výsledky. Vašek, Š. (2002) metódu štúdium
prípadu popisuje ako dôkladné štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov
o postihnutom či narušenom jednotlivcovi v ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní
záverov.

Vzhľadom k potrebám súčasnej špeciálno-pedagogickej teórie i praxe definujeme :

„Špeciálno-pedagogická kazuistika je prevažne kvalitatívna metóda, metóda opisu a
rozboru špeciálno-pedagogického problému a procesu, pri ktorom sa zhromažďujú,
analyzujú všetky dostupné písomné materiály doplnené rozhovorom, pozorovaním,
vlastným skúmaním, analýzou výsledkov činnosti jednotlivca za pomoci logicky
vypracovanej kazuistickej stratégie pre každého jednotlivca s postihnutím či narušením
samostatne s vyvodením záverov a pracovných hypotéz“.
Účelom takto spracovanej špeciálno-pedagogickej kazuistiky je využitie
v edukačnom procese, vo vedeckej špeciálno-pedagogickej teórii a výskume, v špeciálno-
pedagogickej diagnostike, poradenstve atď.

3.1

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky je charakteristické pre oblasť

psychológie – pedagogickej, poradenskej atď. Ďalej sa môže využívať aj v oblastiach
medicíny, pedagogiky, sociológie. V týchto vedných oblastiach ide o posúdenie aktuálneho

stavu skúmaného jednotlivca, pri ktorom je dôležité získať údaje o skutočnostiach v jeho
predchádzajúcom živote, ktoré mohli ovplyvniť jeho súčasný stav. V kazuistike by sme sa
mali zamerať na dôkladné štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov
o jedincovi s postihnutím či narušením, na diagnostikovanie a správne sformulovanie záverov
(Vašek, Š., 2003).

Zamerať sa na získanie celkového obrazu o jednotlivcovi, do ktorého sa zahrňujú

charakteristiky osobnosti, vývoj sledovanej poruchy alebo javu, príznaky, zážitky, postoje,
zdravotný stav, postavenie v spoločnosti, integrácia s prostredím, sociálny vývoj atď. Na
získanie tohto obrazu sa využíva anamnéza t.j. získavanie relevantných údajov o vývine
jedinca, ktorú rozdeľujeme na rodinnú a osobnú, autoanamnézu a heteroanamnézu (Ďurič, L.,
Bratská, M. et. al., 1997). Odborník z ktorejkoľvek oblasti si o jednotlivcovi vytvára obraz,
v ktorom sleduje časovú premennú, správania, prežívanie a ich zmeny v čase.

Využitie kazuistiky z pohľadu psychológa, psychiatra, lekára je získať

základné údaje o jednotlivcovi, vytvoriť osobnú anamnézu, poprípade určiť krátkodobú alebo
dlhodobú prognózu.

Využitie kazuistiky z pohľadu právnika a sociálneho pracovníka je tiež získať

základné údaje, skúmať rodinnú anamnézu, vytvárať status praesens, dohliadať na
jednotlivca, vytvárať sociálne vyšetrenia a skúmania poprípade vytvárať súdne spisy.

Vo všetkých týchto kazuistikách sú dôležité anamnestické údaje, ktoré sa

zaoberajú vplyvom takých faktorov na vývin diagnostikovaného jedinca, ktoré sa vyskytovali
v detstve. Hovoríme o tzv. retrospektívnej diagnostike (Vašek, Š., 2003).

Využitím kazuistiky by sa mali zaoberať špeciálni pedagógovia, psychológovia,

psychiatri, lekári –neurológovia, pediatri, právnici i sociálni pracovníci.

Využitie kazuistiky z pohľadu špeciálneho pedagóga je získať základné

údaje o jednotlivcovi, vytvoriť status praesens, opísať aktuálne informácie a určiť prognózu
buď na krátke alebo dlhé obdobie. V špeciálnej pedagogike je kauzistická metóda využívaná
vtedy, keď potrebujeme získať ucelený obraz doterajšieho vývoja jednotlivca alebo pri
sledovaní neštandardných jednotlivcov (nadané deti, deti znevýhodnené telesným, mentálnym
alebo zmyslovým postihnutím, deti sociálne izolované) a tiež pri skúmaní dielčích
osobnostných prejavov s cieľom vysvetliť správanie jednotlivca.

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky

v špec.pedagogickej diagnostike

v edukačnom procese

vo vedeckovýskumnej činnosti

Využitie

špecialno-

pedagogickej

kazuistiky

v poradenskom procese

v pracovnej a sociálnej rehabilitácii

na ilustráciu špeciálno-pedagogických

javov v odbornej literatúre

vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov

v terapiách

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky v procese špeciálno-pedagogickej diagnostiky.

pedagogickej diagnost

Osoba so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Využitie kazuistiky v edukačnom procese

pri selekcii

DIAGNOSTICKÉ

HYPOTÉZY

DIAGNÓZA

PROGNÓZA, FORMULÁCIA

A STANOVENIE EDUKAČNÝCH

CIEĽOV(IVP a IVPPP)

INTERVENCIE

EDUKÁCIA

REEDUKÁCIA

TERAPIA

KATAMNÉZA

KAZUISTIKA

Pozorovanie

Kazuistický

rozhovor

Dotazník

Rozbory

priebehu

a výsledkov

činností,

správania

Kazuistické

kontroly

Experimenty

Testy

Diagnostické

skúšanie

Komparatívne

kontroly

Analýza hier,

výtvarných

aktivít a iných

činností

Psychodiagnostika

Dotazník

Rozhovor

pri zaraďovaní do edukačného procesu (typy

škôl a formy vzdelávania)

pri tvorbe programov výchovno-vzdelávacej a

reedukačnej práce

edukačný

proces

pri sledovaní efektívnosti výchovno-

vzdelávacieho procesu a klasifikácii

pri predprofesijnej a profesijnej príprave

pri praktickej výchovno-vzdelávacej činnosti

Využitie kazuistiky vo vedecko-výskumnej činnosti

výskumné ústavy

vysoké školy

vedecko-

výskumná

činnosť

konferencie a semináre

publikačná činnosť

Využitie kazuistiky v poradenskej činnosti

špeciálno-pedagogické poradne

pedagogicko-psychologické poradne

centrum výchovnej a psychologickej

prevencie

poradenský

systém

detské diagnostické centrá

detské integračné centrá

klinický logopéd, klinický psychológ

sociálna poradenská činnosť

Využitie kazuistiky v pracovnej a sociálnej rehabilitácii

chránené dielne

chránené bývanie

domovy sociálnych služieb

chránené pracovné miesto

pracovná

a sociálna

rehabilitácia

rekvalifikačné kurzy pre osoby s postihnutím

úrady práce

úrady sociálnych vecí a rodiny

mimovládne organizácie napr. Združenie na

pomoc mentálne postihnutým

Využitie kazuistiky vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov na vysokých školách

špeciálno-pedagogická

diagnostika

kazuistický seminár

vzdelávanie

špeciálnych

pedagógov

základy špeciálnej

pedagogiky

semináre, bakalárske,

diplomové, dizertačné práce

Využitie kazuistiky na ilustráciu

odborné knihy

ilustrácia

skriptá

odborné časopisy

3.1

Štruktúra špeciálno-pedagogickej kazuistiky

V teórii kazuistiky je množstvo autorov zaoberajúcich sa tvorbou kazuistiky a preto

nachádzame aj rôzne typy osnov štruktúry kazuistík. Pri tvorbe kazuistiky v špeciálnej
pedagogike nám musí byť vopred jasný účel a použitie. To znamená, či bude slúžiť
v edukačnom, rehabilitačnom procese, ako jedna časť alebo ako prezentácia zaujímavého
prípadu. Pre potreby špeciálno-pedagogickej kazuistiky je vhodné použiť nasledovnú
maximalistickú osnovu, ktorú si môže každý tvorca kazuistiky upraviť podľa individuálnych
potrieb. Pri prezentovaní kazuistiky musíme rešpektovať etické zásady.

Zakladne udaje.pdf

Anamnézy: (grec.anamnézis – rozpomenutie)

Diagnostická metóda, pri ktorej ide o zisťovanie doterajšieho stavu a podmienok, ktoré by
mohli objasniť súčasný stav skúmaného jednotlivca-žiaka. Zvyčajne sa zisťujú údaje týkajúce
sa osoby samotného žiaka (osobná anamnéza), rodinného zázemia (rodinná anamnéza),
vzťahy s vrstovníkmi, spolužiakmi, učiteľmi (sociálna anamnéza) (Darák, M., Ferencová, J.,
2001 s. 10).
Valenta, M., Můller, O. (2003) uvádzajú že ide o pôvodne medicínsku diagnostickú metódu,
ktorú v súčasnosti využívajú i psychológovia, pedagógovia ale i špeciálni pedagógovia.
Autori delia anamnézu na:

- rodovú
- perinatálnu
- zdravotnú
- výchovnú a vývojovú
- rodinnú

Zelinková, O. (2001) ešte uvádza i školskú anamnézu a Monatová, L. (2000) i anamnézu
širších životných podmienok a ich zmeny.
Pre potreby špeciálnej pedagogiky môžeme deliť anamnézu na:

- rodinnú
- osobnú – v rámci osobnej anamnézy využívame informácie zo zdravotnej, školskej
a sociálnej anamnézy

Anamnézu je potrebné získavať minimálne z dvoch zdrojov:

od vyšetrovanej osoby- autoanamnéza

od ďalších blízkych osôb- heteroanamnéza

Anamnézu by mal vždy získavať odborník – psychológ, lekár, sociálny pracovník, pedagóg,
špeciálny pedagóg.

Úlohou anamnézy podľa Vančovej, A. (2005) je získať základné údaje o jednotlivcovi,

pričom údaje sú chronologicky zoradené a dokumentujú časovú postupnosť javov, udalostí
a okolností, ktoré súvisia s postihnutím.

Na anamnézu sú kladené tri základné požiadavky.

1. Požiadavka objektívnosti – zhromažďujeme konkrétne údaje o životných situáciách

a udalostiach, o správaní. Žiadame presný opis vývoja udalostí, dôležitých okolností,
pričom v priebehu anamnézy ich porovnávame, kombinujeme a priebežne hodnotíme
pre účely vytvorenia si celkového obrazu.

2. Požiadavka všeobecnosti – sa týka šírky pohľadu na problematiku a tiež aj

kompletizácie správ z viacerých zdrojov

3. Požiadavka systematickosti – ide o systematické objasňovanie súvislostí, životných

udalostí aj ohľad na systematický životný sled.

Rodinná anamnéza zachytáva rodinné, sociálne pomery, ich vývin a aktuálny stav. Ide
o zistenie údajov, ktoré sa týkajú kompletnosti, úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických
podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života,
hierarchie hodnôt a pod., výchovných pomerov prípadu.
Údaje o začlenení dieťaťa do rodinných vzťahov možno získať riadeným rozhovorom
s rodičmi, prípadne s inými členmi rodiny. Priebeh rozhovoru je ovplyvnený obsahom údajov,
ktoré potrebuje odborník získať.
Rozhovor je zvyčajne zameraný na: výchovný štýl rodičov (výchova prísna, voľná,
pedantická, partnerská, rozmaznávajúca atď.) počet súrodencov, postavenie dieťaťa medzi
nimi a ich vzťahy, vplyv prarodičov alebo iných členov rodiny, na typ rodinného
spolunažívania (rodina úplná, neúplná bez otca, matky, doplnená- nevlastný otec či matka,

dieťa v starostlivosti starých rodičov, dieťa osvojené či v pestúnskej starostlivosti) na
správanie dieťaťa v rámci rodinných vzťahov, na úroveň celkovej starostlivosti o dieťa, na
sociálne patologické vplyvy ( delikvencia, hráčstvo, alkoholizmus, drogová závislosť).V
niektorých prípadoch je nutné citlivo overiť sociálno-ekonomickú situáciu rodiny, vek
a zdravotný stav rodičov a súrodencov.
Pri prípadnom odhalení problematiky, ktorá ovplyvňuje žiakovo správanie v rámci edukácie,
kladie dotazovateľ podrobnejšie otázky. Cieľom je objasniť príčiny a určiť postup riešenia
problémov v spolupráci s rodičmi.

Obsah rodinnej anamnézy. Rodinná anamnéza sa zameriava predovšetkým na uvedené

okruhy:

Rodinna anamneza – tabulka.pdf

osobna anamneza – tabulka.pdf

Status.pdf

Prognóza

Prognóza je predikcia (predpoveď) profesionálnej činnosti pedagóga a vychádza z analýzy

doterajších javov a naznačuje tendenciu vývinu v istom smere. Predpokladá ďalší sme
a intenzitu skúmaných javov Zeleiová, J. (2007).

Pedagogická prognóza – z gréc. pro-pred+gnosia – poznávanie) je odborná predpoveď

ďalšieho vývinu prejavov a výsledkov výchovy a vzdelávania žiaka, rozvoja jeho osobnosti,
prípadne očakávaného vývinu postihnutia alebo jeho budúcich dôsledkov (môže to byť
zlepšovanie stavu, chronicita stavu alebo zhoršovanie stavu v určitých podmienkach) za
určitého pôsobenia vonkajších a vnútorných činiteľov (Švec, Š. 1998).

Prognóza je odborná predpoveď ďalšieho vývinu postihnutia alebo jeho

dôsledkov môže to byť zlepšovanie stavu, chronicita stavu alebo zhoršovanie v určitých
podmienkach, za určitého pôsobenia vonkajších a vnútorných činiteľov (Bajo, I. 1991).

Špeciálno-pedagogická prognóza je odborná predpoveď profesionálnej

činnosti odborníka. Východiskom pri stanovovaní prognózy je diagnostická analýza
doterajšieho vývinu a súčasného stavu jednotlivca s postihnutím či narušením. Ide
o predpoveď edukačných a sociálnych faktorov z hľadiska ďalšieho vývinu jednotlivca
s postihnutím , či narušením, predpoklad chronického stavu, resp. zlepšenie daného stavu za
určitých vnútorných a vonkajších podmienok.

Diagnóza naznačuje prognózu a poskytuje možnosti určiť individuálne

aplikovateľný výchovný a vzdelávací program s použitím špeciálnych metód, ktoré sú
adekvátne charakteristikám dieťaťa. Prognóza vytyčuje potenciálne možnosti postihnutého či
narušeného dieťaťa, ktoré by za určitých podmienok mohlo dosiahnuť. Rozpoznanie určitých
znakov podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vzdelávania prostredníctvom
diagnostického procesu vedie k určeniu diagnózy a z nej vyplývajúcej prognózy. Z toho
vyplýva, že prognóza umožňuje vybrať a aplikovať adekvátne špeciálne didaktické ciele a čo
najvyšší stupeň socializácie dieťaťa.

Špeciálno-pedagogická prognóza rozpoznáva, klasifikuje a naznačuje

úroveň a predpoklady pedagogického rozvoja osobnosti dieťaťa.

Umožňuje predpokladať plnenie konkrétnych výchovno-vzdelávacích cieľov a úloh a to na
základe výberu vhodných metód, foriem a prostriedkov práce s konkrétnym dieťaťom.

Prognóza nemusí byť vždy iba pozitívna, môže naznačovať aj

nepriaznivý priebeh a zhoršovanie stavu dieťaťa.
Aj zlá prognóza je však odhadom, ktorý nemusí zaručovať trvalé zhoršenie. Možnosť
zhoršovania úrovne vedomostí, schopností a návykov alebo poznávacích procesov, či vôľovej
a citovej stránky dieťaťa sa prejaví v určitom rozsahu a oblasti. Napriek tomu pedagóg sa
môže na základe prognózy zamerať na inú(é) oblasť(i) dieťaťa, ktoré budú plniť
kompenzačnú úlohu.

Teda, čím hlbšie , dôkladnejšie pozná odborník dieťa, tým lepšie a skôr môže

urobiť potrebné opatrenia, aby sa čo najviac zvýšili nádeje na úspech pri dosahovaní
výchovno-vzdelávacích cieľov a dosiahol sa čo najvyšší stupeň socializácie dieťaťa.

Prognostika je činnosť odborníka – v našom prípade špeciálneho pedagóga –

výsledkom ktorej má byť prognóza. Ide o odbornú činnosť zameranú na analýzu doterajšieho
vývinu, súčasného stavu (status praesens) a na tendencie vývinu postihnutia, jeho symptómov
a dôsledkov u jednotlivca s postihnutím. Z týchto poznatkov je možné stanoviť reálnu
prognózu.

a) krátkodobá prognóza – týka sa kratšieho časového úseku, napr.

možnosti postupu žiaka do ďalšieho ročníka ( v ktorých
predmetoch prosieva dobre a v ktorých bude potrebovať
pomoc), odporúčania pre ďalších zainteresovaných pri procese
výchovy a vzdelávania sledovaného žiaka

b) dlhodobá prognóza – ide v nej o určenie predpokladov žiaka

v ďalšom vzdelávaní, čo môže dosiahnuť v budúcnosti, aké
ciele by mohol dosiahnuť

Prognóza je štartovacou plochou pre individuálny výchovno-vzdelávací program alebo
individuálny reedukačný program. Dospejeme k nej na základe zhodnotenia predchádzajúcich
informácií, predvídanie iba na najbližšie obdobie, vytyčujeme ciele, ktoré je schopný
jednotlivec dosiahnuť
Prognóza zahŕňa dve línie:

na čo, stavať reedukáciu (čo je pozitívne, čo je potrebné vyzdvihnúť)

čo je potrebné korigovať, utlmiť a ktorým smerom sa uberať

Katamnéza (spätné sledovanie môže ale nemusí byť)

Katamnéza ( z gr. katamimnésko – spomínam si, gr. kata- dopredu, dozadu, dokonca)

sa všeobecne charakterizuje ako sledovanie priebehu postihnutia od doby skončenia nápravy,
špeciálno-pedagogického pôsobenia až do konca života jedinca. Katamnestické sledovanie sa
robí u osôb, u ktorých sa predpokladá recidíva postihnutia alebo jeho dôsledkov (defektivity)
a tiež pri porovnávaní výsledkov použitých metód, prostriedkov, ich účinnosti za rôzne dlhú
dobu po skončení liečenia, terapie, nápravy, výchovno-vzdelávacieho pôsobenia v špeciálno-
pedagogickej inštitúcii a pod. (Bajo, I. In: Švec, Š., 1998).

Ako uvádza Zeleiová, J. (2007) v katamnéze sa sleduje celkový priebeh výchovného /

terapeutického pôsobenia, spätne overenie účinkov istého zásahu, kontrola efektívnosti alebo
funkčnosti.

Katamnéza sa vykonáva tiež z dôvodov vedeckých, keď sa porovnávajú výsledky

použitých metód za rôzne dlhú dobu po skončení terapie, napr. katamnestické vyšetrenie
liečby zajakavosti (Pavlová-Zahálková, 1978).

Po skončení špeciálno-pedagogickej intervencie môže nastúpiť katamnéza, ktorej

cieľom je trvalo sledovať jednotlivca po určitom časovom úseku od skončenia starostlivosti.

Cenné je mať informácie o tom, ako sa mu darilo neskôr, či jeho ďalší vývoj bol pozitívny či
negatívny. Poznanie zmien je pre špeciálneho pedagóga významné nielen z hľadiska
teoretického, ale i pre prípadný praktický zásah do existujúcich podmienok pri zhoršení stavu
defektného. Význam pre špeciálno-pedagogickú teóriu i prax má, keď sa katamnéza realizuje
u väčšieho počtu jednotlivcov.

Počas diagnostického vyšetrenia sa postupne smeruje k tejto fáze a po skončení

vyšetrenia je veľmi dôležité zaujímať sa o budúci život dieťaťa. Môžeme zvoliť občasnú
návštevu rodiny, v ktorej dieťa vyrastá, ale i v materskej škole bežného typu alebo špeciálnej,
prípadne v detskom stacionári. Súčasťou sú i informácie o zdravotnom a telesnom vývoji
v medicínskych inštitúciách.

Je možné zvoliť dotazníkovú metódu pre všetkých dospelých, s ktorými prichádza

dieťa do styku. Je to zväčša doplnkové riešenie, vhodnejší je riadený rozhovor podľa vopred
pripravenej schémy. Veľmi efektívna je i možnosť stretnúť sa dieťaťom, ktoré sme predtým
vyšetrovali.

Na začiatku by mali byť intervaly katamnestického postupu kratšie, neskôr dlhšie

v závislosti od konkrétneho prípadu. Môžu vyústiť až do longitudinálneho sledovania
jednotlivca, čo je významné hlavne z hľadiska špeciálno-pedagogickej vedy. Takto je možné
získať prehľad o tom, aké boli jeho vývojové možnosti v prostredí, v ktorom vyrastá, ako sa
menilo jeho postihnutie a nakoľko sa potvrdila pôvodne stanovená prognóza. Nemenej
dôležité je vedieť, ako sa dieťa vyrovnalo so svojím nedostatkom v období, kedy už nebolo
v predškolskom, školskom veku (Monatová, L., 2000).

3.2

Osobitosti špeciálno-pedagogickej kazuistiky

Špeciálna pedagogika je členená podľa zamerania, jednotlivých druhov postihnutia, čo

priamo indikuje osobitosti aj pre špeciálno-pedagogickú kazuistiku. Špeciálno-pedagogickú
kazuistiku podľa zamerania môžeme členiť: psychopedická – zameraná na mentálne
postihnutie; somatopedická – zameraná na telesné postihnutie, chorobu a telesné oslabenie;
logopedická – zameraná na narušenú komunikačnú schopnosť; surdopedická – zameraná na
postihnutie a poruchy sluchu; tyflopedická – zameraná na poruchy a postihnutie zraku;
etopedická – zameraná na poruchy správania; kazuistika - zameraná na špecifické vývinové
poruchy učenia; kazuistika zameraná na nadanie a talent; kazuistika – zameraná na ťažké
viacnásobné postihnutie.

Kazuistika somatopedická – zameraná na telesné postihnutie, chorobu a zdravotné
oslabenie (Kollárová, E. In: Bajo, I. et. al. 1991). V špeciálno-pedagogickej disciplíne,
odbore, ktorý sa zaoberá výchovou telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
jednotlivcov – sa vyznačuje vyššou frekvenciou medicínskych údajov a v značnej miere
vyjadruje vzťahy medzi výchovnými javmi a rôznymi zvláštnosťami a zmenami
v zdravotnom stave jednotlivcov.

Kazuistické údaje o telesne postihnutom, chorom alebo zdravotne oslabenom žiakovi

sa usporadúvajú do istej štruktúry. Jej súčasťami základné údaje o jednotlivcovi; anamnézy –
rodinná a osobná; aktuálny stav (alebo status praesens); prognóza.

Špeciálny pedagóg (somatopéd) získava údaje o telesne postihnutých, chorých a zdravotne

oslabených pri vlastnej činnosti s nimi a tiež v dobrej kooperácii predstaviteľov komplexnej
rehabilitačnej starostlivosti o telesne postihnutých a zdravotne oslabených.

Medicínske a psychologické informácie dostáva od príslušných odborníkov buď priamo

pri dotazovaní alebo sprostredkovane z ich dokumentačných záznamov. Údaje potrebné pre

špeciálno-pedagogickú charakteristiku prípadu získavame zo školskej dokumentácie (triedne
knihy, triedne výkazy, osobné záznamy, osobné listy, dotazníky, správy, individuálne
vzdelávacie programy, kumulatívne záznamy a iné). Pri štúdiu suportívnych vedných odborov
je dôležité dbať na výber relevantných informácií /zdravotné záznamy môžu byť rozsiahlejšie
a sú adresované lekárovi, takže pre pedagogické účely sa nevyužijú v celom rozsahu a musí sa
robiť selekcia/ ako aj na ich presnosť, aby nedošlo ku skomoleniu alebo zámene za podobný
výraz iného významu. Pre správnu orientáciu v zázname a porozumenie jeho obsahu možno
využiť konzultáciu s príslušným odborníkom. Z toho hľadiska má význam čo najlepšie si
osvojiť terminológiu /vrátane skratiek/, ktorá je v danom rezorte frekventovaná, čím sa zníži
pravdepodobnosť omylu. Pri práci s dokumentačným materiálom treba dbať tiež na to, aby sa
pri upravovaní, skracovaní textu získavaných informácií neskresľoval ich obsah a staré
informácie sa nepokladali za aktuálne, ak už neplatia (Kollárová, E. 2007).

Ťažisko somatopedickej kazuistiky je v charakterizovaní výchovno-vzdelávacej práce

s jednotlivcom, jej ťažkostí a spôsobov ich riešenia ako aj výsledkov tejto práce. Ak ide
o aktuálne hodnotenie jednotlivca, zaznamenáva sa súhrn všetkých podstatných poznatkov
o ňom v prítomnom čase.
Údaje o žiakovi sa dávajú do vzťahov k podmienkam výchovy a vzdelávania, robia sa tu
konfrontácie výsledkov vo výchovno-vzdelávacej činnosti so zdravotným stavom a jeho
zmenami i s výsledkami psychologických a ďalších vyšetrení. Dôležité sú údaje
o výchovných opatreniach, ktoré boli použité a o ich účinnosti, o využívaných
kompenzačných a rehabilitačných pomôckach, ich dostupnosti pre žiaka a podporných
službách poskytovaných v rámci sociálnej a zdravotnej pomoci.
Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Milena L.

Dátum a miesto narodenia:

6.1.1991 Lučenec

Bydlisko, adresa:

Hostivica, Kratochvílová 696

Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

21.2.2007

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:

9.ročník základná škola pre telesne

postihnutých
Rok školskej dochádzky:

10.

Kazuistický rozhovor:

rodičmi, triednou učiteľkou 9.roč., výchovným poradcom,

rehabilitačná sestra

Anamnestický rozhovor:

40 min. –

matka v poradenskom zariadení;

Kazuistický rozhovor:

2x 45 min.-

učiteľka výchovný
poradca ,rehabilitačný pracovník

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):

Psychologická:

VI/1997 posúdenie školskej pripravenosti – odporučené zaradenie do

ZŠ pre TP a odklad ŠD, primeraná stimulácia, mentálne, verbálne schopnosti
priemerné, vizuálno-motorické schopnosti, grafomotorické znížené, vývin schopností
spomalený ; V./2003 psychomotorické tempo mierne znížené, ľahko unaviteľná,
pozornosť rozptýlená, záujem o učenie spontánny;X./07 profesijná orientácia –
intelekt v pásme priemeru, obmedzený výber študijných a učebných odborov
Medicínska

: DMO- postihnutie dolných končatín, imobilita

Sociálna:

rovesnícke kontakty vytvorené a udržiavané

Špec.pedagogická diagnóza:

lateralita súhlasná, ľavá ruka, pozornosť rozptýlená,

rečový prejav súvislý, slovná zásoba veku primeraná, stav po DMO výraznejšie
postihnutie dolných končatín, pohybuje sa samostatne na vozíku, nesprávna
artikulácia sykaviek, r,, slabá hlasová intenzita, vyššia výška hlasu

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná,

rodičia:

matka 44 r., otec 46 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

štvorčlenná pôvodne

bytové podmienky:

vlastný moderný dom

súrodenci:

1 staršia sestra- už vydatá,

ekonomické zabezpečenie rodiny:

výborné

zdravotný stav rodičov:

bez výraznej

záťaže

hygienické podmienky:

výborné

vzdelanie rodičov:

otec VŠ, matka SŠ

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

čisté,

upravené,

zvláštne schopnosti rodičov:

žiadne

štýl výchovy:

zdravá primeraná výchova

bez rozmaznávania, preťažovania
a prehnaných nárokov pomoc
a podpora pri vzdelávaní dieťaťa

Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

rizikové tehotenstvo

návyky:

sebaobslužné a hygienické

primerane osvojené,

pôrod:

predčasný, 7.ms, komplikovaný,

p.h.1950g,47 cm, v inkubátore, prvé 3
mesiace hospitalizovaná pre Dg. DMO

výchovné ťažkosti-poruchy správania:

nie sú

ďalší vývin:

oneskorovanie- samostatné

sedenie v druhom roku veku, trvalo
pripútaná na vozík, reč
-oneskorovanie, nesprávna artikulácia,
pomalé vyjadrovanie ale súvislé,
slovná zásoba primeraná,
emocionálny vývin:

citovo viazaná

a rodičov, sestru

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

formovaný

vplyvom a úrovňou rodiny,

vývoj sociálnych vzťahov:

v rámci normy

Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky
Prekonané bežné detské choroby , časté infekty horných dýchacích ciest,
rubeola, pravidelne sledovaná v neurologickej ambulancii, každoročne
absolvuje liečebno-rehabilitačný pobyt v Kováčovej
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcimi, pedagogických dokladov

adaptácia na predškolské zariadenie:
nenavštevovala

záujmy:

čítanie, výtvarná tvorivosť, rada

počúva hudbu, tancuje na vozíku

začiatok šk. dochádzky:

98/99

záujem, spolupráca rodičov so školou:

vzorná

začlenenie do kolektívu:

bez

výrazných adaptačných ťažkostí

postoj učiteľov:

individuálny prístup,

podpora, pomoc,

forma vzdelávania:

v triede

základnej školy pre TP

osobné tempo:

primerané

ťažkosti v edukácii:

neudávané

vzťah k učiteľom:

slušná,

postoj ku šk. práci:

niekedy

dekoncentrovaná, výkony nerovnomerné,
ľahko rozptýliteľná, svedomitá,

vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

1.ročník vzhľadom na nedostatočnú pripravenosť -bol rozložený do dvoch okov
2.ročník miere podpriemerné výkony – zvládla
3.ročník známky v rozmedzí 2-3
4.ročník známky v rozmedzí 2-3
5.ročník známky v rozmedzí 1-3
6.ročník známky v rozmedzí 1-3
7.ročník známky v rozmedzí 2-3
8.ročník známky v rozmedzí 2-3
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
vedomosti si osvojovala čítaním, dosiahla priemernú úroveň, vyžadovala
individuálny prístup – predĺžený výklad, dlhší čas na pochopenie a fixáciu,
v predmetoch technického zamerania –fyzika, chémia, matematika potrebuje
pomoc- názor, potom osvojené vedomosti vie aplikovať a využiť pri riešení
analogických úloh, veľmi pekne a rada kreslí, ovláda rôzne techniky, tancuje.
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

pretrvávajúci sigmatizmus,

rotacizmus, komunikačná interakcia nie je narušená, vyjadrovanie vecné
a jednoduché, slovná zásoba primeraná veku tempo reči pomalšie,
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: mierne oslabená

úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

súhlasná,ľaváčka; zvláda

základné lokomočné pohyby rúk, jemná motorika ťažkosti pri manipulácii

s drobnými predmetmi,

III. STATUS PRAESENS

Žiačka sa pohybuje samostatne trvalo na vozíku v niektorých činnostiach
potrebuje občasnú pomoc.V priebehu vyučovania je ľahko rozptýliteľná, je
svedomitá, preto podáva nerovnomerné výkony. Verbálny prejav je dobrý.
Pracuje pomalším tempom a reguluje si svoju činnosť, pri pociťovaní únavy.
Potom sa snaží prácu dokončiť. Na osvojovanie vedomostí potrebuje viac času,
pomoc potrebuje pri realizácii praktických úloh. Prospech v predmetoch
prírodovednécho charakteru (fyz,CH,M) je dobrý, Prír.Z, AJ hodnotený známkou
2, SJ výborný. Aktívne tancuje na vozíku s partnerom bez postihnutia. V rámci
zdravotníckej starostlivosti využíva fyzioterapeutické a kinezioterapeutické
procedúry. Profesijná orientácia vychádza z aktívneho
Popis problému:

profesijná orientácia, ďalšie vzdelávanie

Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:

čo je potrebné korigovať:

rozptýliteľnosť,

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

t.č. neaktuálne

Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania žiačky prípad otvorený, vzdelávanie prebieha

V dňa: podpis: pečiatka
poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

Kazuistika tyflopedická – zameraná na poruchy a postihnutie zraku - východiskom
tyflopedickej kazuistiky je diferenciácia osôb so zrakovým postihnutím. Najbežnejšími
ukazovateľmi diferenciácie je rozsah zrakovej ostrosti, rozsah zorného poľa, iné deficity vo
vizuálnom vnímaní, miera adaptability zrakovo postihnutého, jeho kompenzačné danosti,
školská prosperita a iné faktory. Na základe týchto faktorov sa osoby so zrakovým
postihnutím zaraďujú do príslušných výchovno-vzdelávacích foriem (napr. vzdelávacie
programy pre tupozrakých a škuľavých, slabozrakých, čiastočne vidiacich, nevidiacich
a kombinovane zrakovo postihnutých) (Čajka, K. In Bajo, I. et. al. 1991) .

Využívajú sa relevantné údaje o stave a vývine zraku, prekonaných očných chorobách,

operatívnych a medikamentóznych zákrokoch, korekcii a reedukácii, zaškolení a školskej
prosperite, socializácii či resocializácii, o úrovni adaptability, o mentálnej úrovni a úrovni
ostatných psychických procesov, najmä vo vzťahu ku kompenzácii a procesom reedukácie
zraku.
V tyflopedickej kazuistike na popisované diagnózy nadväzujú prognostické údaje a adekvátne
nápravné a liečebné opatrenia. V tomto smere sú u diagnóz určujúce pre určenie
prognostických záverov zistenia či sa jedná o stacionárne-ustálené alebo progresívne
postupujúce zrakové chyby. Od uvedeného v podstatnej miere závisí forma vzdelávania, ktorú
osoba so zrakovým postihnutím má absolvovať, predprofesijná a profesijná príprava a vôbec
celoživotné osudy.

Prognostické opatrenia obsahujú aj indikáciu korekčných prostriedkov, časové

vymedzenie pri šetrení zraku, organizáciu spolupráce všetkých zúčastnených na edukácii
(žiaka, rodičov, učiteľov, oftalmológa, psychológa, sociálneho pracovníka a pod.) odporúčané
a neodporúčané činnosti a výkony (školské i iné) v jednotlivých vzdelávacích i výchovných
predmetoch, činnostiach a pod.

Základom tyflopedickej kazuistiky je charakterizovať výchovno-vzdelávaciu prácu

s dieťaťom, žiakom, osobou so zrakovým postihnutím, jej ťažkosti a spôsoby ich riešenia.
Získané údaje sa dávajú do vzťahov k podmienkam výchovy a vzdelávania.

Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Michal CH

Dátum a miesto narodenia:

12.5.1998 Čadca

Bydlisko, adresa:

Levoča, Pálenícka 1544

Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 3

.roč. ZŠI pre slabozrakých

Rok školskej dochádzky:

tretí

Kazuistický rozhovor:

matkou, triednou učiteľkou 3.roč., vychovávateľom

Anamnestický rozhovor:

40 min. –

matka v poradenskom zariadení;

Kazuistický rozhovor:

2x 45 min.-

učiteľka vychovávateľ

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

posúdenie školskej pripravenosti odporučený OŠD a primeraná

výchovná stimulácia, systematická návšteva MŠ a príprava na školu pre deti so
zrakovým postihnutím; intelekt v norme
Medicínska:

kombinovaná očná diagnóza: catarakcta cong.,afakia

o.u.,cataraktamembranacea dex., cataracta secundaria sin,nystagmus; dieťa
úspešne operové
Špec.pedagogická diagnóza:

pri príchode do ZŠI pre slabozrakých veľmi nízky

vízus-2/50 a 2/50; čítal Jägrov optotyp č.14, farebné videnie nenarušené, pravé
oko konverguje, obojstranný nystagmus horizontális; postupné zlepšenie zraku
3/50 a 4/50 pri optimálnej korekcii s turmonom má obojstranný vízus 5/15;
spodná hranica zrakovej ostrosti – zaradený do skupiny, kde sa vyučuje
Braillovo písmo

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná

rodičia:

matka 28 r., otec 32 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

trojčlenná

bytové podmienky:

trojizbový byt,

súrodenci:

nie sú

ekonomické zabezpečenie rodiny:
postačujúce

zdravotný stav rodičov:

zrakovú chybu

nemajú

hygienické podmienky:

štandardné

vzdelanie rodičov:

otec i matka

stredoškolské

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

čisté,

upravené, výživa veku primeraná

zvláštne schopnosti rodičov:

neudané

štýl výchovy:

pomoc rodičov pri

vzdelávaní dieťaťa a napĺňaní jeho
ambícií

Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

v norme

návyky:

sebaobslužné a hygienické

primerane osvojené, dbá o svoj
zovňajšok

pôrod:

normálny, hmotnosť 2950 g,

výchovné ťažkosti-poruchy správania:

nie sú prítomné

ďalší vývin:

sednieť , stáť v 10. ms.,

hovoriť v 12. ms, chodiť v 2.rokoch
v 6.ms. rodičia zistili, že dieťa zle vidí
emocionálny vývin:

v norme

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

formovaný

vplyvom a úrovňou rodiny a jeho
postihnutím

vývoj sociálnych vzťahov:

nemá

problém nadviazať kontakt, je
obľúbený, postupne priebojnejší a
sebavedomejší

Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky
Prekonané bežné detské choroby , operácie očí,
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov

adaptácia na MŠ:

navštevoval , rád

v kolektíve detí

záujmy:

hudba, hra na husliach

začiatok šk. dochádzky:

odklad

školskej dochádzky, 1.ročník
v šk.r.2005/2006

záujem, spolupráca rodičov so školou:
príkladná so záujmom

začlenenie do kolektívu:

snaha

o pozitívne uplatnenie,

postoj učiteľov:

individuálny prístup,

podpora, pomoc,

forma vzdelávania:

základná škola

pre deti s poruchami zraku

osobné tempo:

psychomotorické tempo

ľahko znížené

ťažkosti v edukácii:

v dôsledku veľmi nízkeho vízusu má obmedzené písanie

a pracovné zručnosti
vzťah k učiteľom:

prirodzený,

úctivý

postoj ku šk. práci:

snaživý, pohotový,

rovnomerne sa koncentruje vo všetkých
predmetoch, objavuje sa nervozita, nervová
labilita ako dôsledok zrakovej defektivity

vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

psychologicky

nediagnostikovaný

1.ročník veľmi dobrý prospech
2.ročník veľmi dobrý prospech
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
čítanie osvojené s turmonom, úroveň porozumenia dobrá, odpovede na otázky
súvislé súvetiami;s pomocou inej techniky číta prepisované texty; pracuje
v skupine, v ktorej sa vyučuje Braillovo písmo, optické pomôcky sa naučil
používať veľmi dobre;v matematike nemá ťažkosti; má výborný hudobný sluch,
hrá na husliach; výborne recituje
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

čistá , slovná zásoba

výborná, dobré vyjadrovacie schopnosti
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: pamäť, myslenie v

norme, pozornosť veku primeraná
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

grafické prejavy veku

primerané, obmedzené pracovné zručnosti v dôsledku veľmi nízkeho vízusu

III. STATUS PRAESENS

Žiak 3.ročníka s veľmi dobrými a rovnomernými výkonmi vo vyučovaní.
Problémy mu robí písanie pre vizuálne obmedzenia, snaží sa pekne písať, ale
písmo je trhané, úspešne sa učí Braillovo písmo . V ostatných predmetoch
nemá ťažkosti jeho výkony sú rovnomerné. V súčasnosti sa u žiaka prejavuje
nervová labilita ako dôsledok zrakovej defektivity. Výborná muzikálnosť
a hudobný sluch, hra na husle. Optické pomôcky vie používať výborne
samostatne. Prácu s PC ovláda výborne.
Popis problému:

prejavy nervovej lability , rozvíjanie hudobných schopností

a nadania
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
Rovnomerné výkony vo všetkých
predmetoch; výborný sluch
a muzikálnosť; recitovanie,
ovládanie PC

čo je potrebné korigovať:

manuálne

zručnosti, nervová labilita

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Zvýšená individuálna starostlivosť a podpora jeho hudobných schopností
a recitovania a manuálnych zručností vedú k naplneniu jeho ambícií v oblasti

hudobného umenia.

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

t.č. neaktuálne

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:
Žiak v špeciálno-pedagogickej starostlivosti tyflopéda

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania žiaka vzdelávanie prebieha

V Levoči dňa:12.4. 2008 podpis: JF pečiatka poradenského
zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

Kazuistika surdopedická – zameraná na poruchy a postihnutie sluchu Prvotné

diagnostikovanie každého jednotlivca so sluchovým postihnutím robí lekár. V edukačnom
procese orientačné diagnostikovanie môžu uskutočňovať učitelia, špeciálni pedagógovia
i vychovávatelia. Jeho základná diagnóza je prvým predpokladom jednak pre začatie
špeciálno-pedagogickej starostlivosti ale i pre zaznamenávanie ďalších diagnostických údajov
, údajov v zmysle osobnej a rodinnej anamnézy, pedagogických výsledkov, pozorovaní
a záverov ďalších odborníkov (pridelenie elektroakustického načúvacieho aparátu, iných

korekčných pomôcok, sluchová a rečová výchova, usmerňovanie rodičov, začlenenie dieťaťa
do školy a určenie foriem jeho vzdelávania a pod.)
Ťažisko surdopedickej kazuistiky je v charakterizovaní výchovno-vzdelávacej práce s
jednotlivcom so sluchovým postihnutím, jej ťažkostí a spôsobov ich riešenia. Zhromaždené
údaje o žiakovi sa dávajú do vzťahov k podmienkam výchovy a vzdelávania, konfrontujú sa
výsledky vo výchovno-vzdelávacej činnosti s rozsahom sluchového postihnutia a jeho
zmenami s výsledkami psychologických a ďalších vyšetrení (Krahulcová: in. Bajo, I. et. al.
,1991).

Kazuistika logopedická – zameraná na narušenú komunikačnú schopnosť.

Východiskom každej logopedickej kazuistiky je nielen diagnostika, ale aj história, edukácia i
náprava. Logopedická kazuistika obsahuje špecificky prezentovaný súhrn údajov, informácií
týkajúcich sa jedného subjektu s narušenou komunikačnou schopnosťou, pričom logopedicky
signifikantné údaje boli získané logopedickým vyšetrením a vyšetrením iných odborníkov
/lekárov, psychológov/ ako aj informácií o histórii vývinu jednotlivca s narušenou
komunikačnou schopnosťou a o prostredí v ktorom sa vyvíjal. Všetky tieto údaje sú
analyzované, dané do vzťahu k narušenej komunikačnej schopnosti, popísaná je metodika -
cieľavedomý systém postupných krokov s cieľom dosiahnuť želaný cieľ, výsledky alebo
zmenu správania efektívnym spôsobom. Napokon je uvedená prognóza s alternatívnymi
hypotézami logopedického riešenia. Získané údaje sú základom čo najobjektívnejšieho
posúdenia komunikačnej schopnosti ale aj osobnosti ako takej. Umožňujú presnejšiu
komparáciu stupňa narušenia komunikačnej schopnosti na začiatku, v priebehu a na konci
logopedickej starostlivosti aj vo vzťahu k podmienkam a výsledkom edukácie. (Lechta, V. et.
al., 1995).

Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Kamil T.

Dátum a miesto narodenia:
Bydlisko, adresa:
Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 3

.roč. ŠZŠ

Rok školskej dochádzky:

tretí

Kazuistický rozhovor:

matkou, triednou učiteľkou,

Anamnestický rozhovor:

40 min. –

matka v poradenskom zariadení;

Kazuistický rozhovor:

2x 45 min.-

učiteľka, logopéd

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

živý, bystrý, vnímaný, bez adaptačných ťažkostí; dobre orientovaný

v osobných údajoch a časovo-priestorove;vizuomotorika a grafomotorika
znížená;ťažkosti pri vnímaní akustickej informácie a jej spracovaní;zrakové vnímanie
a rozlišovanie v norme; verbálna akustická pamäť znížená, deficit v oblasti
verbálneho učenia; v performačnej zložke rozumových schopností úroveň dolného
priemeru; ťažká porucha expresívnej reči; skrížená lateralita PR-OĽ;
Medicínska:

neurologický nález v norme; pedopsychiatrický nález-retardácia

v oblasti reči; foniatrické vyšetrenie – oneskorený vývin reči , susp. výviná
dysfázia;
Špec.pedagogická diagnóza:

vývin reči odchylný od normy -vývinová dysfázia-

ťažké príznaky v expresívnej reči s dobrým porozumením; spontánna rečová
produkcia veľmi obmedzená- foneticky jednoduché slová (30-50), výrazné
poruchy artikulácie, výslovnosť skoro nezrozumiteľná, porozumenie reči
vybudované v norme; grafomotorický prejav – zlá kvalita, tremor, deformácie;
výrazné ťažkosti sluchového rozlišovania; dieťa dlhodobo logopedicky vedené;

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná

rodičia:

matka 28 r., otec 29 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

päťčlenná

bytové podmienky:

rodinný dom

súrodenci:

2 sestry mladšia, staršia

ekonomické zabezpečenie rodiny:
primerané

zdravotný stav rodičov:

matka začala

rozprávať vo veku 5 rokov

hygienické podmienky:

štandardné

vzdelanie rodičov:

otec i matka

stredoškolské

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

čisté,

upravené, výživa veku primeraná

zvláštne schopnosti rodičov:

otec dobrý

plavec

štýl výchovy:

pomoc rodičov pri

vzdelávaní dieťaťa ,racionálno-
emocionálny

Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

v norme, druhé

zdravé tehotenstvo

návyky:

sebaobslužné a hygienické

primerane osvojené,

pôrod:

normálny, hmotnosť 3150 g,

výchovné ťažkosti-poruchy správania:

nie sú prítomné

ďalší vývin:

motorický vývin veku

primeraný, nástup reči sa oneskoroval,
prvé slová po 1.roku

emocionálny vývin:

v norme, bez porúch

emotivity a správania

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

v norme

vývoj sociálnych vzťahov:

v novom

sociálnom prostredí je nesmelý,
v známom sociálnom kontakte
komunikatívny , zmeny dynamiky
v správaní súvisia s uvedomovaním si
svojej poruchy a následne zo strachu
z neúspechu, výsmechu

Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky:
prekonané bežné detské choroby , drobné úrazy, opakované hospitalizácie na
foniatrickom oddelení
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov

adaptácia na MŠ:

navštevoval ,

negatívna skúsenosť (výsmech,
neúspech)

záujmy:

PC, bicyklovanie, korčuľovanie

začiatok šk. dochádzky:

odklad

školskej dochádzky

záujem, spolupráca rodičov so školou:

úzka so

záujmom

začlenenie do kolektívu:

spočiatku

nesmelý , postupne svojsky
komunikatívny

postoj učiteľov:

pozitívne podporujúci,

tolerancia, usmernenie, podpora

forma vzdelávania:

základná škola

pre nehovoriace deti, pre deti
s poruchami reči

osobné tempo:

psychomotorický nepokoj,

živý, vnímavý, bystrý

ťažkosti v edukácii:
vzťah k učiteľom:

prirodzený,

slušný, primerane otvorený

postoj ku šk. práci:

vnímavý, bystrý,

koncentrácia pozornosti oslabená

vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

1.ročník
2.ročník základné učivo ukončilo s výborným prospechom
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
pozná všetky písmená abecedy, ovláda analýzu a syntézu slov, techniku čítania

zvládol dobre, obsah textu chápe a dokáže reprodukovať
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

pretrváva chybná artikulácia

T,D,N a sykaviek, artikulácia v spontánnej reči je horšia, menej výrazná, komolí
ešte viacslabičné slová
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: akustická pamäť

dobrá, vnímanie akustických informácií primerané, pozornosť a koncentrácia
oslabené
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

nižšia úroveň

motorických funkcií – dynamickej organizácie pohybov, vizuomotoriky ,
grafomotoriky, grafický prejav so známkami organicity; skrížená lateralita –
pravá ruka-oko ľavé;

III. STATUS PRAESENS

Žiak 3.ročníka ŠZŠ. Dosahuje veľmi dobré výsledky rovnomerne vo všetkých
predmetoch. Techniku čítania má dobre osvojenú, ovláda analýzu a syntézu
slov. Reprodukcia prečítaného textu je dobrá. Matematické úlohy rieši výborne,
má dobrú pamäť, logický úsudok. Písmo je usporiadané so znakmi organicity,
sluchové diktáty píše dobre s občasnými chybami z nepozornosti.
Diskrepančné rozloženie štruktúry rozumových schopností v neprospech
verbálnej zložky, performačná oblasť je intelektovo dobrá. Vývinová dysfázia
kompenzovaná. Pretrvávajúce problémy v expresívnej reči na úrovni
morfologicko-syntaktickej a vo verbálno-akustickej pamäti. Pokračujúca
intenzívna logoterapia, spolupráca s rodičmi výborná,
Popis problému:

preradenia žiaka do ZŠ

Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
Rovnomerné výkony vo všetkých
predmetoch s výborným
prospechom ; dobrá pamäť, logický
úsudok, vybudované porozumenie
reči,

čo je potrebné korigovať:

pretrvávajúcu

chybnú artikuláciu T,D,N a sykaviek,
artikuláciu v spontánnej reči, úroveň
morfologicko-syntaktickú a verbálno-
akustickú pamäť

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Zlepšenie reči s pozitívnym trendom pri kompenzácii poruchy a perspektívnym
školským prospechom možnosť umiestnenia v bežnej ZŠ

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

po ukončení

1.ročníka ZŠI pre deti nehovoriace. Akcelerujúci pozitívny rozvoj všetkých
psychických funkcií, najmä rozvoj reči v expresívnej zložke, pretrvávajúca
porušená výslovnosť sykaviek, hlásky r, mäkkých hlások, ťažkosti pri reprodukcii
viacslabičných slov; grafický prejav na nízkej úrovni so známkami organicity;
disproporčný vývin mentálnych schopností v neprospech verbálnej zložky,

zlepšenie v trvaní a koncentrácii pozornosti, zmiernenie psychomotorického
nepokoja, hospitalizácia na foniatrickom oddelení s intenzívnou logoterapiou.
Po ukončení 2.ročníka výrazné zlepšenie reči, dieťa zvládlo učivo s výborným
prospechom. Pretrvávajúce ťažkosti v oblasti syntaktickej a morfologickej
stavby reči, vety tvorí agramaticky- chyby v ohýbaní slov, slovoslede;porušená je
artikulácia hlások t,d,n, artikulácia v spontánnom rečovom prejave je horšia;
štruktúra rozumových schopností je diskrepančne rozložená v neprospech
verbálnych. Grafomotorický prejav na nižšej úrovni s prejavmi organicity.
Sluchové vnímanie dobré. Vyučovacie výsledky výborné, zvládol techniku
čítania, obsah prečítaného chápe a dobre reprodukuje. Matematické úlohy rieši
bez chýb, má výborný logický úsudok. Písmo je kvalitatívne lepšie, diktáty píše
dobre s ojedinelými chybami.
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):

zhodnotenie odporúčaní a dosiahnutej

úrovne v procese vzdelávania v špecializovanej škole pre nehovoriace deti
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):

vyučujúci, logopéd, lekár

Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):

špeciálne výchovno-vzdelávacie

formy, prostriedky využívané pri vzdelávaní nehovoriacich deti v špeciálnej
škole
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:

kontakt rodičov so školou,

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

t.č.indikácia

preradenia žiaka do ZŠ trvá

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania žiaka vzdelávanie prebieha
V dňa: podpis: DM pečiatka poradenského
zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

Ukážka kazuistiky vypracovanej na základe kauzistického záznamového
hárku.

Meno: K.T
Fyzický vek: 8 rokov
Pohlavie: mužské

Rodinná anamnéza:
Rodina úplná päťčlenná, otec 29 rokov, matka 26 rokov, dve sestry. Rodina vlastní rodinný
dom, ekonomicky je primerane zabezpečená.
Osobná anamnéza:
Dieťa narodené z druhej zdravej gravidity, pôrod normálny, pôrodná hmotnosť 315 gr. Raný
psychomotorický vývin v norme, nástup reči sa oneskoroval, prvé slová po 1. roku života
Psychologické vyšetrenie:

Živý, bystrý, vnímaný, bez adaptačných ťažkostí; dobre orientovaný v osobných údajoch
a časovo-priestorove; vizuomotorika a grafomotorika znížená; ťažkosti pri vnímaní akustickej
informácie a jej spracovaní; zrakové vnímanie a rozlišovanie v norme; verbálna akustická
pamäť znížená, deficit v oblasti verbálneho učenia; v performačnej zložke rozumových
schopností úroveň dolného priemeru; ťažká porucha expresívnej reči; skrížená lateralita PR-
OĽ;
Lekárske vyšetrenie:
Neurologický nález v norme; pedopsychiatrický nález-retardácia v oblasti reči; foniatrické
vyšetrenie – oneskorený vývin reči , susp. výviná dysfázia;
Špeciálno-pedagogické vyšetrenie:
Vývin reči odchylný od normy -vývinová dysfázia-ťažké príznaky v expresívnej reči
s primeraným porozumením; spontánna rečová produkcia veľmi obmedzená- foneticky
jednoduché slová (30-50), výrazné poruchy artikulácie, výslovnosť skoro nezrozumiteľná,
porozumenie reči vybudované v norme; grafomotorický prejav – zlá kvalita, tremor,
deformácie; výrazné ťažkosti sluchového rozlišovania; dieťa dlhodobo logopedicky vedené;
nízka úroveň motorických funkcií- dynamickej organizácie pohybov, vizuomotorikym
grafomotoriky, skrížená lateralita pravá ruka-ľavé oko,
Edukácia :
Vzdelávanie v ZŠ pre deti nehovoriace, v ZŠ pre deti s poruchami reči, v ŠZŠ. Je vnímavý,
koncentrácia pozornosti oslabená.
Status praesens:
Žiak 3. ročníka ŠZŠ učivo zvláda s výborným prospechom vo všetkých vyučovacích
predmetoch. Techniku čítania má osvojenú. Obsah textu chápe a dokáže ho reprodukovať.
Matematické úlohy rieši výborne, má dobrú pamäť, logický úsudok. Písmo je usporiadané so
znakmi organicity, sluchové diktáty píše s chybami. Vývinová dysfázia kompenzovaná.
Pretrvávajúce problémy v expresívnej zložke reči na úrovni morfologicko-syntaktickej a vo
verbálno-akustickej pamäti. Pokračujúca intenzívna logoterapia výrazné zlepšenie reči, ale
vety tvorí agramaticky- chyby v ohýbaní slov, v slovoslede, pretrváva chybná artikulácia
v spontánnom rečovom prejave.
Prognóza:
Zlepšenie reči s pozitívnym trendom pri kompenzácii poruchy a perspektívnym školským
prospechom možnosť umiestnenia v bežnej ZŠ a vzdelávanie individuálnou formou
integrácie.

Podpis autora

Kazuistika psychopedická – zameraná na mentálne postihnutie (Bajo, I. et. al.,

1991).Osobitosti psychopedickej kazuistiky sú v samotnom mentálnom postihnutí. Ide
o nanajvýš rozmanitú škálu druhov, typov a stupňov mentálneho postihnutia, Navyše
poškodenia centrálneho nervového systému (CNS) majú tendenciu spájať sa s ďalšími
somatickými, zmyslovými, psychickými, rečovými, sociálnymi poruchami, ktoré komplikujú
vývin a stav osôb s mentálnym postihnutím. Ďalej sú často prítomné sekundárne poruchy
zapríčinené vonkajšími vplyvmi - prostredím a výchovou. Tak dieťa s mentálnym postihnutím
patrí k diagnosticky, prognosticky a výchovne najzložitejším špeciálno-pedagogickým
problémom.
Psychopedická kazuistika by mala zachytiť, popísať podstatné špecifické, individuálne znaky
- ich výskyt, šírku, rozsah a hĺbku a vymedziť ich vo vzťahu k rozvoju osobnosti mentálne
postihnutého, k náprave, edukácii, k vyrovnávaniu diskrepancie medzi aktuálnymi
a potenciálnymi možnosťami osôb s mentálnym postihnutím, k ich predprofesijnej
a profesijnej príprave a vôbec ich celoživotnému osudu.
Psychopedická kazuistika konkrétnych prípadov zachytáva najdôležitejšie individuálne znaky
v rámci procesu včasného a správneho zaraďovania do vzdelávacieho systému a
charakterizovať výchovno-vzdelávaciu prácu s jednotlivcom, jej ťažkosti a spôsoby ich
riešenia ako aj výsledky tejto práce. Údaje o žiakovi sa dávajú do vzťahov k edukácii robia sa
konfrontácie výsledkov vo výchovno-vzdelávacej činnosti s druhom a stupňom postihnutia a
prípadne jeho zmenami postihnutia s výsledkami psychologických a ďalších vyšetrení.
Dôležité sú údaje pri kľúčových problémoch významných pri zlyhávaní v školskej prosperite,
v prospechu či správaní, o výchovných opatreniach, postupoch, ktoré boli použité a o ich
efektívnosti. Správnosť či nesprávnosť prognózy, zaradenia má fatálny význam pre
jednotlivca s mentálnym postihnutím, pretože od toho závisí prístup, program, forma, rozsah,
obsah nárokov a požiadaviek vo vzdelávaní ale následne i pre jeho ďalší život, pracovné
a sociálne uplatnenie. Preto nezáleží výlučne od mentálnej úrovne ale i od pôsobenia
viacerých faktorov, od ďalších zložiek psychických i osobnostných.
Objektívna kazuistika s hypotetickým a prognostickým vyústením môže významne prispieť
k objektívnosti, náležitostí finálneho rozhodnutia a je základom voľby primeraného riešenia
problémovej situácie osoby s mentálnym postihnutím.

Modelové kauzistické príklady prípadov

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

M N

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Mária Z.

Dátum a miesto narodenia:

6.7.1996 Albertov

Bydlisko, adresa:

Albertov, Štorylková 1662/4

Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

2.2.2003

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:

1.roč. ZŠ , integrované vzdelávanie ľahká

mentálna retardácia- vzdelávanie podľa variantu A
Rok školskej dochádzky:

prvý, realizovaný odklad školskej dochádzky

Kazuistický rozhovor:

s rodičmi, učiteľkou MŠ, triednou učiteľkou 1.roč.

Všetci zúčastnení ochotne odpovedali na otázky, prejavili záujem a ochotu
pomôcť a spolupracovať pri edukácii
Anamnestický rozhovor:

40 min. -

rodičia v poradenskom zariadení;

Kazuistický rozhovor:

učiteľky MŠ a

1.roč., školský špeciálny pedagóg

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

mentálna úroveň v pásme ľahkej mentálnej retardácie/ ľahká

debilita (psychológ PPP v Tornali, 31.1.2002), v 5. roku veku psychologický záver
ľahká mentálna retardácia –ťažká debilita (klinický psychológ A.F.)
Sociálna:

bezproblémová, milá, komunikatívna, deti ju prijímajú bez problémov,

správajú sa voči nej ochranársky, občas býva náladová, na záťažové situácie sa
prejavila 1x forma agresie – uhryznutie. Niektorí rodičia spolužiakov si neprajú ,
aby ich dieťa chodilo do triedy so žiačkou s mentálnym postihnutím
Špec.pedagogická diagnóza:

ľahká mentálna retardácia, sigmatizmus, rotacizmus,

oslabenie grafomotoriky, jemnej, hrubej motoriky, nevhodné prejavy v správaní
v záťažových situáciach

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná

rodičia:

matka 38 r., otec 39 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

jednogeneračná,

bytové podmienky:

štvorizbový zariadený

päťčlenná

byt, deti majú 2 samostatné izby

súrodenci:

2 starší, sestra, brat

ekonomické zabezpečenie rodiny:

dobré,

obaja rodičia pracujú

zdravotný stav rodičov:

bez záťaže

hygienické podmienky:

primerané, dobré

vzdelanie rodičov:

obaja VŠ

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

upravené, čisté

zvláštne schopnosti rodičov:

matka

učiteľka, otec stavebný inžinier

štýl výchovy:

zdravá výchova bez

rozmaznávania, preťažovania
a prehnaných nárokov na všetky deti,
pomoc rodiny pri vzdelávaní dieťaťa

Iné-poznámka:

Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

bez komplikácií

návyky:

sebaobslužné a hygienické

osvojené

pôrod:

spontánny v 36.týždni, záhlavím,

pôrodná hmotnosť 2310 gr, dĺžka 44
cm,

výchovné ťažkosti-poruchy správania:
náladovosť, občas zaťatosť,
v záťažových situáciách sa niekedy
objavia formy miernej agresie

ďalší vývin:

oneskorovanie- chôdza v 2

rokoch, reč začína v 3 rokoch, 5 ročná
začala chodiť do MŠ
emocionálny vývin:

bez výrazných

emočných výkyvov, spoločenská ,
spontánna

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

primerane

pozitívne formovaný vplyvom rodiny

vývoj sociálnych vzťahov:

nemá

problém nadviazať kontakt, je
spontánna, otvorená, v stresových
situáciách sa niekedy objavujú
prejavy miernej agresivity

Iné – poznámka:

Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky
Prekonané bežné detské choroby (novorodenecká žltačka, zápal stredného
ucha, časté bronchitídy, laryngitídy, angíny, vedená v imunologickej poradni
v Bratislave.
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov

adaptácia na MŠ:

bez výraznejších

problémov, má rada deti

záujmy:

prezerať obrázkové knižky,

kolektívne pohybové hry, pomoc dospelým,
deťom

začiatok šk. dochádzky:

odklad

záujem, spolupráca rodičov so školou:

výrazný,

školskej dochádzky, 1.r.
šk.r.04/05

podnetný, aktívny, zodpovedný

začlenenie do kolektívu:

bez

problémov, spolužiaci sa voči naj
správajú ochranársky

postoj učiteľov:

pracuje podľa IVP,

individuálne so špec.pedagógom
a podporným pedagógom, dieťa
akceptované, pozitívne motivované
a hodnotené,

forma vzdelávania:

individuálny

integrácia v bežnej triede ZŠ, IVP

osobné tempo:

pomalé, nerovnomerné

ťažkosti v edukácii:

učebnice, formy a metódy práce so žiakmi s MP, tvorba IVP

podľa učebných osnov pre žiakov s MP
vzťah k učiteľom:

milá, prítulná,

rešpektuje dospelých, spontánna

postoj ku šk. práci:

niekedy

dekoncentrovaná, výkony nerovnomerné,
ľahko rozptýliteľná, svedomitá,

vývoj šk. úspešnosti:

t.č. sa nedá posúdiť

výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

psychologicky

nediagnostikovaný

1.ročník
2.ročník
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:

t.č. je žiačkou 1.ročníka pracuje podľa učebných osnov pre žiakov s

MP
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
číta formou hláskovania a slabikovania, predstavy písmen má vytvorené na
základe obrázkového materiálu a motivačných básničiek, dokáže prepisovať
a odpisovať písmená a slabiky, v diktátoch má problém s transformáciou
počutého na písaný tvar; matematické predstavy vytvorené, pojem čísla
fixovaný v obore do 3 ,čísla rozoznáva, vie napísať ich grafický tvar, určiť počet,
doplniť číselný rad, ťažkosti v praktickom riešení jednoduchých slovných
príkladov
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

zreteľný sigmatizmus,

rotacizmus, komunikačná interakcia nie je narušená, vyjadrovanie vecné
a jednoduché, slovná zásoba primeraná veku a stupňu postihnutia
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: absentuje logické

myslenie, myslenie názorno-konkrétne, pamäť mechanická, pozornosť
dekoncentrovaná, ľahko rozptýliteľná, vnímanie mierne oslabené
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

zvláda základné

lokomočné pohyby, neistota pri náročnejších pohybových výkonoch, jemná
motorika zaostáva, ťažkosti pri manipulácii s drobnými predmetmi, v práci
s nožnicami, grafomotorika zaostáva - zlý úchop, silný prítlak, nedodržiava
proporcie grafém, veľkosť ani linajky, lateralita oka a ruky súhlasná

III. STATUS PRAESENS

Žiačka 1.ročníka vzdelávaná individuálnou formou integrácie v bežnej triede ZŠ
– málotriednej. Pracuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu pre žiaka
s MP, s plnením ktorého nemá problémy. Prítomný pretrvávajúci sigmatizmus
a rotacizmus, komunikačná interakcia nie je narušená. Jednoduchými vetami vie
pomenovať dej obrázka. Číta formou hláskovania a slabikovania, s občasnými
problémami. Dokáže jednoducho reprodukovať dej počutého. Píše pravou
rukou s nesprávnym úchopom a silným prítlakom, nedodržiava linajku,
nerovnomerná veľkosť písmen. Odpisuje a prepisuje písmená i slabiky. Pri
písaní diktátu má problém s transformáciou počutého na písaný tvar. Predstavy
písmen má vytvorené na základe obrázkového materiálu a motivačných
básničiek. Matematické predstavy sú vytvorené do čísla 3. Čísla rozoznáva, vie
napísať ich tvar, určiť počet, doplniť číselný rad. Problémy pri riešení praktických
slovných úloh. Rozoznáva matematické operácie s pomocou a názorom. Na
pracovnom vyučovaní zvláda jednoduché činnosti, k dokončeniu práce
potrebuje motivovať a priebežne využívať aktivizujúce metódy. Na TV má rada
kolektívne pohybové hry, prejavuje sa strach y výkonu náročnejších cvičebných
úkonov. Pri kresbe na ploche sa nedostatočne orientuje, nerealisticky používa
farby i keď ich pozná, badateľný je zobrazovací automatizmus, deformácia
a malá detailnosť postáv. Medzi deťmi sa cíti dobre. Rada sa hrá, učí. Často
upútava pozornosť žiakov menej vhodnými prejavmi, ktoré potom
napodobňujú. Spolupráca s rodičmi je výborná, domáca príprava je primeraná.
Vo vzdelávaní je uplatňovaný individuálny prístup, pracuje so špeciálnym
pedagógom, alebo asistentom učiteľa. Individuálny plán sa upravuje priebežne
po 3 mesiacoch podľa zvládnutých úloh.
Popis problému:

sigmatizmus a rotacizmus v reči, rozvoj grafomotorických

zručností – zmena úchopu, prítlaku pri písaní, automatizácia transferu
počutého na písané, rozvíjanie jednoduchého logického myslenia pri riešení
praktických úloh, integrované vzdelávanie žiaka s MP v bežnej triede ZŠ a jeho
personálne, obsahové, materiálne zabezpečenie, menej vhodné formy
správania pri záťažových situáciách
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:

rada sa učí, podpora

a dobrá spolupráca zo strany
rodičov, individuálny prístup- práca
so špeciálnym pedagógom, alebo
asistentom učiteľa, pohyb
v kolektíve intaktných detí,

čo je potrebné korigovať:

menej vhodné

formy správania pri záťažových
situáciách; rodičia spolužiakov si neprajú,
aby sa učili s dieťaťom s MP, sigamtizmus,
rotacizmus, dekoncentrácia
a rozptýliteľnosť,

komunikácia s nimi, ochota
a prístup učiteľov

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Ak sa nevyskytnú výraznejšie problémy v správaní alebo so zvládaním učiva
možno predpokladať že žiačka môže do 4.roč. pokračovať v plnení školskej
dochádzky individuálnou formou integrácie žiaka s MP v bežnej ZŠ, pri plnení
vzdelávacích osnov ŠZŠ uskutočňovaných formou individuálneho vzdelávacieho
programu. Žiačka pod vedení špeciálneho a podporného pedagóga s dobrou
spoluprácou rodičov a ostatných vyučujúcich môže úspešne postupovať
v plnení povinnej školskej dochádzky. Žiačka bude zároveň dlhodobo
a neustále psychologicky a špeciálno-pedagogicky sledovaná v poradenskom
zariadení. Vzhľadom na spoločenský status rodiny , prejavovaný záujem
o dieťa, dobrú spoluprácu so školou môžu byť tieto úvahy na budúcu školskú
dochádzku realistické s kritériom neustálej pomoci v bežných životných
situáciách, pri osvojovaní si vedomostí, školských a pracovných zručností
a návykov dieťaťa zo strany rodiny, školy.

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

t.č. neaktuálne

Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):

Intervencie a priebežné poradenstvo

u špec.pedagóga, asistenta učiteľa, ostatných vyučujúcich podľa potreby, pri
tvorbe obsahu IVP, u rodičov
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

prípad t.č. nie

je ukončený
prebieha poradenstvo, konzultácie, vzdelávanie

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania žiačky prípad otvorený, vzdelávanie prebieha

V Tornali dňa: podpis: M N pečiatka poradenského
zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
t.č. 0901853 689, meil XY@z.sk UO ŠZŠ, vzdelávací program

Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

M N

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Renata K..

Dátum a miesto narodenia:

4.12.1992 Kostelec

Bydlisko, adresa:

Kostelec, Parková 1864/4

Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

.....................

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka a otec

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:

ŠZŠ 8.roč.vyšší stupeň – C- variant, IVP

Rok školskej dochádzky:

deviaty

Kazuistický rozhovor:

s rodičmi, s vyučujúcimi, triednou učiteľkou

Všetci zúčastnení ochotne odpovedali na otázky, prejavili záujem a ochotu
pomôcť a spolupracovať pri edukácii dcéry
Anamnestický rozhovor:

2x 45 min. -

Kazuistický rozhovor:

4 x 25 min.-

rodičia v poradenskom zariadení;

vyučujúci

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

mentálna úroveň v pásme strednej až ťažkej mentálnej

retardácie IQ 32 (psychológ PPP v Kostelci .....), MR na podklade organického
poškodenia CNS, v popredí oneskorený vývin reči ( DMO-hypotonická forma);
PPP- mentálne schopnosti silne retardované do pásma strednej až ťažkej MR,
stagnácia vo vývine psychických funkcií , požiadavky PŠ môže zvládať
s problémami, vzdelávať v C-varante ŠZŠ;
Sociálna:

emocionálne nezrelá, závislá na matke, neschopná samostatnej

existencie so značne redukovanými sociálnymi zručnosťami, s absenciou
rovesníckych kontaktov
Medicínska:

X/1999 MUDr... starostlivosť v detskej očnej ambulancii od 1.roku veku

Dg. Strabizmus convergens alternans, nystagmus latens, od r. 1994 nebola na
kontrole. V súčasnosti strabizmus neprítomný, bez okuliarov, pravidelné sledovanie
nutné; MR F 71
Špec.pedagogická diagnóza: DMO,

mentálna retardácia, oneskorený vývin reči

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná

rodičia:

matka 36 r., otec 38 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

jednogeneračná,

päťčlenná

bytové podmienky:

trojizbový zariadený

byt, dieťa má vlastnú posteľ, kútik

súrodenci:

1 starší brat, 1 mladšia

sestra

ekonomické zabezpečenie rodiny:
primerané, obaja rodičia pracujú

zdravotný stav rodičov:

bez záťaže

hygienické podmienky:

primerané, dobré

vzdelanie rodičov:

obaja SOU

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

upravené, čisté

zvláštne schopnosti rodičov:

matka

kuchárka v nemocnici, otec vodič

štýl výchovy:

zvýšená pozornosť,

s prevažujúcim emocionálnym
prístupom

Iné-poznámka:

Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: plánované tehotenstvo,
bez komplikácií

návyky:

sebaobslužné a hygienické

osvojené, vyžaduje občas pomoc

pôrod:

kliešťový, 38.týždeň, 3170 gr/42

výchovné ťažkosti-poruchy správania:
sklon k afektívnym stavom, plačlivá,
pasívna, aktívne negativistická,
úniková, autoagresívne prejavy,
autistické prejavy,

ďalší vývin:

oneskorovanie- sedenie,

chôdza po 20 ms., rečový vývin-
retardovaný v 16.roku veku na úrovni
2.rokov,

emocionálny vývin:

výrazná citová

nezrelosť, sklony k afektívnemu
reagovaniu, celková instabilita v
správaní

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

žiadny

vývoj sociálnych vzťahov:

závislá na

matke, neschopná samostatnej
existencie, absencia rovesníckych
vzťahov, redukované sociálne
zručnosti

Iné – poznámka:

ľaváčka

Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky
Prekonané bežné detské choroby, vedená v očnej ambulancii, neurologickej
ambulancii dostáva neurodynamiká,
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov

adaptácia na MŠ:

nenavštevovala

záujmy:

rada modeluje

začiatok šk. dochádzky:

odklad

školskej dochádzky, diagnostický
pobyt v ŠZŠ-PŠ

záujem, spolupráca rodičov so školou:
primeraná

začlenenie do kolektívu:

nie je

izolovaná, tichá, ťažkosti
s nadväzovaním kontaktov, dobre
sa cíti v kolektíve, ktorý ju
akceptuje a na ktorý je zvyknutá

postoj učiteľov:

pracuje podľa IVP, pochvala,

povzbudenie ju motivuje, je aktívnejšia,
nevyhýba sa kontaktu, učebné osnovy C-
variantu pre ťažký postih zvláda iba
čiastočne

forma vzdelávania:

C- variant IVP

osobné tempo:

výrazne pomalé,

nerovnomerné, mierne nepokojná

ťažkosti v edukácii:

dorozumievanie, málo rozpráva, používa málo slov (áno-

nie),redukcia obsahu C- variantu, neustála pomoc, usmernenie, vedenie
vzťah k učiteľom:

milá, priateľská,

čistotná

postoj ku šk. práci:

snaží sa komunikovať, je

vytrvalejšia, vyrovnanejšia, aktívnejšia , do
školy chodí rada

vývoj šk. úspešnosti:

t.č. učebné osnovy C- variantu zvláda len čiastočne

výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

psychologicky

nediagnostikovaný

1.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
2.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
3.ročník IVP zvládla čiastočne ,
4.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
5.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
6.ročník IVP zvládla čiastočne ,
7.ročník IVP zvládla čiastočne ,
8.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami

9.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
nepozná písmená, odpovedá na otázky jednoslovne, ukazuje obrázky; v
matematike zvláda počítanie s názorom 1,2 väčší menší; kreslí sama slnko,
hlavonožce; dorozumieva sa mimikou tváre, gestikuláciou , slov používa málo;
zlepšenie v TV má rada prechádzky, turistiku; využíva dostupné akustické ,
optické pomôcky
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

verbálna produkcia

obmedzená reč nerozvinutá, dyslalická, slovná zásoba na úrovni 2 rokov,
používa jednoduché slová dvojslabičné
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: absentuje logické

myslenie, myslenie názorno-konkrétne, pamäť mechanická, pozornosť
dekoncentrovaná, ľahko rozptýliteľná, vnímanie mierne oslabené , pozornosť
krátkodobá, percepčná zrelosť na úrovni 5 rokov
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

mobilná - ľahký stupeň

poškodenia, grafomotorika silne zaostáva , pohyby jemnej motoriky málo
obratné

III. STATUS PRAESENS

Je milá , slušná, priateľská, pôsobí zachmúreným dojmom. Je čistotná, stará sa
o zovňajšok, dbá o svoje osobné veci. Málo rozpráva. Dorozumieva sa aj
mimikou tváre, gestikuláciou. Používa málo slov , odpovedá iba na priamu
otázku. Do školy chodí rada, snaží sa viac komunikovať so spolužiakmi. Je
vytrvalejšia, vyrovnanejšia, viac otvorená, usmieva sa, má chuť pracovať, ale pri
práci potrebuje neustálu pomoc, usmernenie učiteľom a oddych. Používa vo
výtvarnej činnosti viac farieb, kreslí slnko a jednoduché postavy –hlavonožce.
Zlepšenie v TV má rada prechádzky, turistiku. Rešpektuje dospelých, je
aktívnejšia, nevyhýba sa kontaktu s dospelými osobami a inými deťmi. Učebné
osnovy C-variantu zvláda s ťažkosťami: zvláda počítanie s názorom 1,2, pojmy
väčší menší; SJ nepozná písmená, ale odpovedá na jednoslovne na otázky,
ukazuje obrázky. Používa optické a akustické pomôcky.
Popis problému:

rozvíjanie reči, slovnej zásoby, rozvoj grafomotorických

zručností , pohybových a jednoduchých pracovných zručností, vysoká závislosť
na matke, ďalšie vzdelávanie a možnosti umiestnenia v DSS
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:

rada chodí do školy, snaha

komunikovať , individuálny prístup-
práca so špeciálnym pedagógom,
alebo asistentom učiteľa,

čo je potrebné korigovať:

komunikačné

schopnosti a zručnosti, motoriku hrubú aj
jemnú, grafomotoriku, únavu a slabú
výkonnosť, jednoduché pracovné a
sociálne zručnosti, rozvíjať rovesnícke
vzťahy,

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):

Tendencie k zlepšeniu sú znížené, ale napredovanie je možné. Individuálnym
prístupom primeraným vývinovej úrovni jednotlivých schopností a ich
rozvíjaním v kolektíve detí v PŠ po jej skončení predpoklad trvalej starostlivosti v
DSS.

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

t.č. neaktuálne

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

prípad t.č. nie

je ukončený
prebieha poradenstvo, konzultácie, vzdelávanie

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania žiačky a jej následného umiestnenia

V Kostelci dňa:18.11. 20007 podpis: M N pečiatka
poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

Kazuistika zameraná na nadanie a talent. Kazuistická metóda je využiteľná ako

súčasť komplexného vyšetrenia a identifikácie intelektovo, športovo, umelecky a prakticky
nadaných a talentovaných jednotlivcov a zároveň je dôležitá i pre jej teoretické východiská.
Pomáha odhaliť štruktúru nadania –vyhľadáva a nachádza faktory, ktoré samotné nadanie
vytvárajú a ovplyvňujú. Mala by zachytiť, popísať podstatné špecifické, individuálne znaky -
ich výskyt, šírku, rozsah a hĺbku a vymedziť ich vo vzťahu k rozvoju osobnosti.
Východiskom každej kazuistiky nadaných je psychologická diagnostika a identifikácia
nadania. Kazuistika nadaných obsahuje špecificky prezentovaný súhrn údajov, informácií
týkajúcich sa jednotlivca s nadaním, využívajúc čo najviac nástrojov na identifikáciu, pričom
signifikantné údaje boli získané psychologickým vyšetrením a vyšetrením iných
kvalifikovaných profesionálov ako aj informácií o histórii vývinu jednotlivca so špecifickým
nadaním a o prostredí v ktorom sa vyvíjal (pozorovanie učiteľom, rozhovory, osobnostné
dotazníky, rozbory výsledkov činnosti dieťaťa, testy tvorivosti atď.). Všetky získané údaje sú
analyzované a dané do vzťahu k nadaniu, vzhľadom na svoj výnimočný potenciál a ich
schopnosti vysokých výkonov. Popísaný je cieľavedomý systém krokov s cieľom poskytnúť
modifikovanú vzdelávaciu a inú starostlivosť, ktorá bude nadanie jednotlivca ale aj celú
osobnosť efektívne rozvíjať a zároveň eliminovať nežiaduce prejavy, ktoré sa u nadaných

môžu manifestovať pri nedostatočnom alebo nevhodnom vzdelávacom prístupe
(www.nadanie.sk.)

Ukážka kazuistiky zverejnenej v odbornom časopise

Na základe podrobne spracovaného kauzistického záznamového hárku môže autor spracovať
kazuistiku do podoby odborného vedeckého článku.

Nadané dieťa – problém rodičov a učiteľov.

Meno: S. L.
Fyzický vek: 4,6 roku
Pohlavie: ženské
Diagnóza: nadanie, predčasné zaškolenie

Matka S.L. vyhľadala pomoc psychológa , pretože si už sama nevedela rady.

Domnieva sa, že S.L. má mimoriadne schopnosti, a nevie čo s ňou ďalej.

S S.L. sme sa prvýkrát stretli vo veku 4,6 roka. Rodičia dievčatka majú vysokoškolské

vzdelanie, otec (39r.), pracuje ako výskumný pracovník v geológii, matka (30r.) je učiteľka na
gymnáziu, t.č. na materskej dovolenke (syn 1,6r.).
Rodina žije v 3-izbovom byte s priemerným vybavením domácnosti. Ekonomicky primerane
zabezpečená.
S.L. je z prvého tehotenstva sa narodilo s normálnym priebehom pôrodu, pôrodná hmotnosť
iba 2800 gr. Dieťa bolo dojčené do 4. mesiaca. Prvé sedenie zaznamenali rodičia v 9.
mesiaci, státie v 10.mesiaci a chodiť ako 12 mesačná.
Vývin prebiehal bez mimoriadnych zvláštností, až na to, že do 2 a pol roka sa u nej objavoval
nočný des. Do 4 rokov S.L. vychovávala matka sama doma, potom začalo navštevovať
materskú školu. Približne 3 a polročná sa S.L. začala zaujímať o písmená. Pýtala sa
jednotlivé písmená matky, zapamätala si ich a potom si ich sama začala spájať do slov. Čítala
názvy obchodov, postupne aj iné slová, 4 ročná už vedela sama plynule čítať. Matka ju nijako
špeciálne necvičila a ani nespozorovala, ako to všetko rýchlo zvládla.

Pri prvom príchode do poradne vedela vo veku 4,6 roka čítala ako 10 ročné dieťa

v štvrtom ročníku. Čítala bežne úryvky z rozprávkových kníh, aj najťažšie slová z novín.
Okrem toho ovládala základy anglického jazyka, ktorý sa učí v škôlke i doma s matkou.
Pri vyšetrení vo veku 4,3 roka v PPP dosiahla v teste PDW verbálne i neverbálne subtesty
IQ=127. Preto bolo uskutočnené orientačné psychologické vyšetrenie , kde sa ukázalo, že
v grafickom napr. pri kresbe dosahuje relatívne nízku úroveň. Zaujímali sme sa o grafický
prejav, keďže kresebné a písomné schopnosti, teda jemná motorika boli takmer podpriemerné.
Vzhľadom na nerozhodnosť matky či dieťa dať do MŠ alebo nie, odporúčali sme ďalšie
vyšetrenie o 5 mesiacov, pred vstupom do školy, aby sme posúdili celkovú zrelosť dieťaťa na
školu.
Matka sa rozhodla a nechala dieťa vyšetriť v materskej škole v rámci vyšetrenia školskej
zrelosti, ale zo zisteniami nebola spokojná s tým, že S.L. dosiahla len priemerný výsledok
a nebola odporučená na predčasný vstup do školy.
Preto bolo uskutočnené komplexné psychologické vyšetrenie: grafický prejav sa evidentne
zlepšil, v čítacej skúške dosiahla z 30 možných 26 bodov.
Pri vyšetrení Terman-Merrillovej testom M.L. riešila verbálne úlohy z jedenásteho (2)
a dvanásteho (2) roku, takže vo veku 4roky 10 mesiacov jej mentálny vek zodpovedal úrovni
10 rokov 4 mesiace, čo predstavuje intelektovú úroveň viac ako 160 IQ. Dieťa splnilo všetky

kritériá na zaškolenie do prvej triedy vo veku 5 rokov, s tým, že bolo dohovorené zaradenie
dieťaťa do školy s riaditeľkou ZŠ s upozornením na úroveň špecifických schopností dieťaťa
s podmienkou individuálneho prístupu. Odporúčali sme, aby absolvovala hodiny čítania
v 3.ročníku. ale to sa neuskutočnilo, pretože S.L. začala chodiť na hodiny anglického jazyka
ako pokročilá so žiakmi druhého ročníka.
Po necelom mesiaci pobytu v škole matka prišla s prosbou o pomoc, zdalo sa jej , že S.L. sa
dostáva na nižší vývinový stupeň, čítať po hláskach, slabikovať ako ostatné deti, pričom
predtým čítala plynule. Pri návšteve v triede, sme zistili, že pani učiteľka „ je spokojná“, lebo
s S.L. nemá žiadny problém, že vie čítať plynule a bezchybne aj náročné texty. Výsledkom
bolo, že učiteľka dovolila S.L. čítať knihy podľa vlastného výberu. S.L. patrila medzi
najlepších žiakov.
Martina sa prispôsobila škole, resp. podmienkam, ktoré im škola ponúka. Martinina matka
relatívne včas vyhľadala pomoc v pedagogicko-psychologickej poradni. Problémy, ktoré S.L.
mala v škole nás presvedčili, že nadané deti majú svoje problémy, ktoré si doteraz prakticky
nikto neriešil a že názor „ nadaní sa presadia sami“ je mýtus.

Na základe skúseností, ktoré máme z Poradne pre nadané deti, konštatujeme, že deťom

s nadpriemernými schopnosťami nie sú v našich školách zabezpečené primerané podmienky,
žiadne individuálne postupy, ktoré by napomáhali rozvíjať nadanie detí.

V súčasnosti je našou prvoradou úlohou oboznamovať učiteľov, ale najmä rodičov,

ktorí prví spozorujú , že ich dieťa je iné, že dokáže viac ako ostatní rovesníci, že dokáže robiť
veci netypické pre svoj vek, aby sa hneď obrátili na psychológa a začali užšie spolupracovať
s psychologickou poradňou.

Odporúčania pre rodičov a učiteľov: v predškolskom veku sa ako prvé prejavy

nadpriemerných schopností objavujú mimoriadna zvedavosť a aktivita, chuť získať
informácie a poznávať nové veci. Majú vynikajúcu pamäť, bohatý slovník a plynulú reč.
Prakticky vo veku 4.-5. rokov sa samy naučia čítať, postupne pracovať s číslami, počítanie
s jedno a dvojcifernými číslami, násobilku atď.

Vývin nadaných detí je nepravidelný, skokovitý, pričom verbálne schopnosti môžu

byť vo vývine vpredu v porovnaní s psychomotorickými schopnosťami ( písomný, kresebný
prejav). To je spôsobené tým, že funkcie súvisiace s jemnou motorikou sú podmienené
úrovňou dozrievania, preto sa nedá grafický prejav považovať za rozhodujúci na posúdenie
zrelosti pre školu.

Zdôrazňujeme, na základe našich skúseností, že tieto deti je potrebné komplexne

psychologicky vyšetriť a zamerať sa na verbálne intelektové schopnosti a neverbálne
schopnosti posudzovať aj pomocou úloh, ktoré nevyžadujú len grafomotorickú odpoveď.

V súčasnom období stále nie je zabezpečená vyhovujúca identifikácia nadaných detí

v predškolskom a školskom veku. Učiteľky materských škôl by si mali viac všímať deti,
ktoré už v škôlke vedia čítať, písať počítať, alebo mimoriadne vynikajú v niektorej inej
oblasti. Aj keď sa neprejavujú ako mimoriadne vyspelé a zrelé, sú spomenuté schopnosti
signifikantným znakom nadania v predškolskom veku. Rodičov treba upozorniť na potrebu
navštíviť psychológa a požiadať o odborné posúdenie schopností detí.

Podpis autora

(Laznibatová,J. 1993)

Kazuistika zameraná na ťažké viacnásobné postihnutie. Kazuistická metóda

popisuje viacnásobné postihnutie ako multifaktoriálne, multikauzálne
a multisymptomatologicky podmienený fenomém, ktorý je dôsledkom súčinnosti
participujúcich postihnutí či narušení (Vašek, Š. et. al., 1999). Vyznačuje sa vyšším

množstvom medicínskych údajov a vyjadruje vzťahy medzi výchovnými javmi a rôznymi
zvláštnosťami a zmenami vzhľadom na vzájomné prekrývanie sa postihnutí či narušení.
Kazuistika viacnásobne postihnutých obsahuje špecifický súhrn údajov, informácií
týkajúcich sa jednotlivca s viacnásobným postihnutím, ktoré boli získané psychologickým
vyšetrením a vyšetrením iných odborníkov (lekárov) a tiež informácií o histórii vývinu
jednotlivca a o prostredí v ktorom sa vyvíjal (pozorovanie, rozhovory, lekárske záznamy,
rozbory výsledkov činnosti dieťaťa, atď.). Získané údaje sú analyzované a dané do vzťahu
s edukáciou. Dôležitý je výber relevantných informácií a ich presnosť vzhľadom na
odlišnosť od jednoduchého súčtu postihnutí či narušení (Vašek Š. et. al., 1999, Kollárová, E.
in: Bajo, I. 1991) .
Ťažiskom kazuistiky viacnásobne postihnutých je charakterizovať výchovno-vzdelávaciu
prácu s jednotlivcom, u ktorého nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či
psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť –
individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, osvojenie si a
fungovanie kompenzačných mechanizmov a určenie prognózy, ako relatívne uceleného
systému krokov s cieľom poskytnúť modifikovanú vzdelávaciu a inú starostlivosť, ktorá bude
efektívne stimulovať, redukovať, korigovať a rehabilitovať signifikantné špeciálne výchovné
a vzdelávacie potreby jednotlivca ale aj celú osobnosť efektívne rozvíjať.
Objektívna kazuistika s prognostickým vyústením môže významne prispieť k záverom
finálneho rozhodnutia a je základom voľby primeraného riešenia problémovej situácie osoby
s viacnásobným postihnutím v oblasti výchovy a vzdelávania ale zároveň aj k možnej
predprofesijnej a profesijnej príprave a sociálnej integrácii vôbec.

Ukážka kazuistiky zverejnenej v odbornom časopise

Na základe podrobne spracovaného kauzistického záznamového hárku môže autor spracovať
kazuistiku do podoby odborného vedeckého článku.

Meno: K.Č.
Fyzický vek: 14 rokov 7 mesiacov
Pohlavie: mužské
Diagnóza: stav po kontúzii mozgu, mierna spastická triparéza vľavo, cerebrálny syndróm
s prevahou vpravo, ataktická chôdza, mierna dysartria, intelekt na hranici pásma ľahkej
mentálnej retardácie, všetko v dôsledku kraniocerebrálneho poranenia po úraze
Rodinná anamnéza:
Rodina päťčlenná. Otec 43 rokov, súkromný podnikateľ, matka 36 rokov zdravotná sestra.
Brat a sestra sú žiakmi ZŠ. U rodičov, príbuzných neboli žiadne dedičné, či vážne choroby.
Ekonomické zabezpečenie priemerné. Rodina býva v rodinnom dome, kde sú rehabilitačné
pomôcky, upravený nábytok. Rodina má auto, taktiež upravené pre potreby prepravy dieťaťa.
Rodina žije usporiadaným životom, výchova jednotná voči všetkým deťom. Spolupráca
rodičov s odborníkmi, učiteľmi, veľmi dobrá.
Osobná anamnéza:
K.Č. je z pravej gravidity. Tehotenstvo normálne, pôrod bez problémov. Psychomotorický
vývin v norme v celom predškolskom období. Po absolvovaní materskej školy K.Č nastúpil
do ZŠ. Vo veku 7 rokov utrpel vážny úraz pri dopravnej nehode. Pri dome ho zrazil opitý
vodič. K.Č. mal úraz hlavy, otras mozgu, asi 15 minút nedýchal. Diagnóza: mnoholožiskové
pomliaždenie mozgu a mozgového kmeňa. Dlhodobo hospitalizovaný. Zhoršenie stavu po
niekoľkých týždňoch upadnutie do stavu nazývaného vigílna kóma – stav, keď nastáva
chronická porucha vedomia, ale základné reflexy má zachované. Po 5 mesiacoch

hospitalizácie na ARO oddelení bol prepustený z nemocnice. Matka vynaložila mimoriadne
úsilie pri opatere syna. Doliečovanie pokračovalo na špecializovanom liečebnom ústave po
dobu 3 mesiacov, pobyt sa opakoval po 3 mesiacoch a bol zároveň zaradený do 1. ročníka
základnej školy.
Psychologické vyšetrenie:
Fyzický vek 8 rokov. Kontakt nadväzuje bez problémov, imobilný, chôdza len s pomocou.
Vedúca ruka pravá, predtým ľavá. Tremor jemných motorických prejavov, v dôsledku
mimovoľných motorických prejavov pohybová neobratnosť. Rečový prejav narušený-
dysartria, reč spomalená. Hovorenému slovu a pokynom rozumie. Intelektová úroveň na
hranici ľahkej a strednej mentálnej retardácie v dôsledku poškodenia mozgu. Dieťa si svoje
problémy v mentálnej a somatickej oblasti neuvedomuje. Je sugestibilné a výrazne naviazané
na matku a domáce prostredie.
Špeciálno-pedagogické vyšetrenie:
Chlapec je v ambulantnej starostlivosti detského integračného centra, kde mu sú poskytované
služby vo oblasti logopedickej, rehabilitačnej, psychologickej, terapeutickej a špeciálno-
pedagogickej. Zaradený do integrovanej špeciálnej materskej školy. 4 dni v týždni
absolvoval predškolskú špeciálno-pedagogickú prípravu.
Edukácia: polročný pobyt v špeciálnej materskej škole- zameraný na matematické predstavy,
rozvoj slovnej zásoby, myslenia a poznávacích procesov, rozvoj motoriky horných končatín.
Navrhnutý pokusný diagnostický pobyt v 1. ročníku ZŠ vzdelávanie individuálnou formou
integrovaného vzdelávania, ktorý bude zabezpečovať bežný pedagóg, školský špeciálny
pedagóg.
Prvý rok veľké problémy s adaptáciou na prostredie, úlohy. Učivo 1. ročníka nezvládol, bol
zaradený do špeciálnej triedy v tej istej škole. Globálne v špeciálnej triede zvládal učivo ale
najväčšie problémy mal v SJ, matematike, preto postupoval podľa individuálneho plánu
z týchto predmetov.
Status praesens:
K.Č. nie je schopný samostatnej chôdze bez pomoci, potrebuje oporu, rýchlo sa unaví. Je
v ž.ročníku ŠZŠ, v SJ a matematike postupuje podľa individuálneho plánu s redukciou učiva.
Pracuje individuálne so špeciálnym pedagógom, v DIC absolvuje vodoliečbu, rehabilitáciu,
kondičné a pohybové cvičenia. Hodnotený je slovne, motivačne známkou.
Prognóza:
Následky na nervový systém a motoriku sú trvalé . Je možné predpokladať neskoršie
komplikácie, zhoršenie stavu. V sebaobsluhe pravdepodobne nebude samostatný, bude
potrebovať asistenta. Mentálna úroveň žiakovi umožňuje vzdelávať sa podľa učebných osnov
špeciálnej základnej školy. T.č. je žiakom 8. ročníka predpoklad projesijného uplatnenia
vzdelávanie na OU , pomocnej škole, podľa záujmov a fyzických schopností. Primeraný by
bol odbor záhradník- viazanie kytíc, suchých aranžmánov a pracovať v chránenom
pracovisku.

Podpis autora

(Vančová, A., 2001)

Kazuistika zameraná na špecifické vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia,

dysortografia, dyskalkúlia). Špecifické poruchy učenia postihujú oblasť i výkonnosť, ktorá
je vstupnou bránou celého vzdelávacieho a intelektuálneho procesu. Kazuistika obsahuje
súhrn špecifických interdisciplinárnych údajov a informácií, ktoré svojou multifaktoriálnou
podobou ovplyvňujú celú osobnosť človeka i prostredie, v ktorom žije.
Signifikantné údaje a informácie sú získané psychologickým vyšetrením a vyšetrením
ďalších profesionálov (lekárov, špeciálnych pedagógov) a tiež informáciami o histórii
vývinu jednotlivca a o prostredí v ktorom sa vyvíjal. Diagnosticky významný je výber
relevantných informácií a ich presnosť vzhľadom na celý rad rôznych príznakov, ktoré sa
prezentujú u jednotlivých osôb a kľúčových problémov významných pri zlyhávaní v školskej
prosperite, v prospechu, o opatreniach a postupoch, ktoré boli použité a o ich efektívnosti,
ale zároveň o vylúčení zmyslového, rozumového postihnutia. Získané údaje sú analyzované
a dané do vzťahu s edukáciou. Kazuistika konkrétnych prípadov má zachytiť najdôležitejšie
individuálne symptómy a príznaky, charakterizovať výchovno-vzdelávaciu prácu
s jednotlivcom, jej ťažkosti a spôsoby ich riešenia ale aj výsledky práce - individuálneho
prístupu, špeciálnych metód prípadne modifikovaného obsahu vzdelávania, osvojenie si a
fungovanie kompenzačných mechanizmov. Kazuistika s prognostickým záverom by mala
navrhnúť vzdelávaciu a ďalšiu starostlivosť, ktorá bude efektívne stimulovať a zároveň
redukovať, korigovať a rehabilitovať špeciálne výchovné a vzdelávacie potreby jednotlivca
ale aj rozvíjať jeho celú osobnosť. Vzhľadom na celoživotných stav napr. dyslexie,
dyskalkúlie kazuistika prognosticky navrhuje primerané riešenie problémovej situácie
jednotlivca , volí správne kroky intervencie a podpory, profesijnej orientácie a sociálnej
integrácie (Bartoňová, M., 2004).

Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Barbora P.

Dátum a miesto narodenia:
Bydlisko, adresa:
Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:
Rok školskej dochádzky:
Kazuistický rozhovor:

matkou, triednou učiteľkou,

Anamnestický rozhovor:

30 min. –

matka v poradenskom zariadení;

Kazuistický rozhovor:

2x 30 min.-

učiteľka,

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

Úroveň intelektových schopností je diskrepančne rozložená

v neprospech verbálnej zložky, ktorá sa nachádza v pásme dolného priemeru
a performačná v pásme ľahkého nadpriemeru.
Osobnosť dieťaťa vo vývine s potvrdenou symp. ADD

Špec.pedagogická diagnóza:

špecifické poruchy učenia dyslexia, dysortografia,

dielčie oslabnie výkonov optického a akustického rozlišovania

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná

rodičia:

matka 35 r., otec 39 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

štvorčlenná

bytové podmienky:

rodinný dom

súrodenci:

1 sestra staršia

ekonomické zabezpečenie rodiny:

výborné

zdravotný stav rodičov:

matka pred

otehotnením mala ťažšiu formu
žltačky

hygienické podmienky:

nadštandardné

vzdelanie rodičov:

otec i matka

vysokoškolské

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

čisté,

upravené, , moderne obliekané, výživa
veku primeraná

zvláštne schopnosti rodičov:

športuje,

výtvarníčka

štýl výchovy:

pomoc rodičov pri

vzdelávaní dieťaťa náročný

Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

v norme, druhé

zdravé tehotenstvo

návyky:

sebaobslužné a hygienické

primerane osvojené,

pôrod:

normálny, hmotnosť 3050 g,

výchovné ťažkosti - poruchy správania:

nie sú prítomné

ďalší vývin:

motorický vývin veku

primeraný,

emocionálny vývin:

v norme, bez porúch

emotivity a správania

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

ovplyvnený

úrovňou a postavením rodiny

vývoj sociálnych vzťahov:

rovesnícke

vzťahy utvára prirodzene spontánne

Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky:
prekonané bežné detské choroby ,
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov

adaptácia na MŠ:

navštevovala ,

adaptácia bez ťažkostí

záujmy:

nevyhranené,

začiatok šk. dochádzky:

záujem, spolupráca rodičov so školou:

dobrá

začlenenie do kolektívu:

bez

ťažkostí

postoj učiteľov:

tolerantný, podporujúci

forma vzdelávania:

základná škola,

individuálna integrácia, IVP
SJ,cudzí jazyk

osobné tempo:

pomalšie

ťažkosti v edukácii:
vzťah k učiteľom:

slušný, uznáva

prirodzené autority

postoj ku šk. práci:

vnímavý, koncentrácia

pozornosti kolísavá, dobrá pamäť

vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

1.ročník prospel ťažkosti v čítaní, písaní
2.ročník prospel ťažkosti v čítaní, písaní
3.ročník prospel ťažkosti v čítaní, písaní
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
technika čítania nezvládnutá; viazané slabikovanie, dvojité čítanie, pri čítaní

zamieňa tvarovo podobné písmená, vynecháva písmená a domýšľa slová,
reprodukcia textu je iba pomocou otázok, číta nerád, iba z donútenia, pri písaní
sa vyskytuje vysoký počet chýb v diktovanom texte – vynecháva písmená
i slabiky, zamieňa tvarovo podobné tvary, nediferencuje slabiky typu dy-di,
ťažkosti v diskriminácii dlhých a krátkych hlások, gramatické pravidlá
a vedomosti teoreticky ovláda , ale aktuálne v písaní neuplatňuje; v matematike
ťažkosti s porozumením čítaných slovných úloh,
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

reč čistá, slovná zásoba

primeraná,
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: zrakové a sluchové

vnímanie a rozlišovanie oslabené, pamäť dobrá, pozornosť mierne oslabená
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

grafický prejav

úhľadný, písmo s prevráteným sklonom, zvýšený tlak na podložku

III. STATUS PRAESENS

Žiačka vo 4.roč. ZŠ v písaní vynecháva písmená, slová nedokončuje, zamieňa
tvarovo podobné písmená a zvukovo podobné písmená v diktovanom
i prepisovanom, odpisovanom texte. Ťažkosti má v diskriminácii dlhých
a krátkych samohlások i tvrdých a mäkkých slabík. Technika čítania
nezvládnutá, číta dvojito a viazaným slabikovaním, neisto, pomalým
tempom ,uniká obsah, zamieňa tvarovo podobné písmená, nediferencuje
tvrdosť a mäkkosť slabík. Reprodukcia prečítaného textu je nedostatočná, na
otázky odpovedá jednoslovne. Voči čítaniu a písaniu prejavuje nechuť, učenie
vo vlastivede, prírodovede je sluchovou cestou, má dobrú pamäť. V matematike
nemá ťažkosti v riešení numerických príkladov, pri riešení slovných úloh
potrebuje ústne zadanie, potom rieši správne. Je snaživá, priateľská, veselá
v detskom kolektíve nažíva bez problémov.
Popis problému:

individuálna integrovaná forma vzdelávania v bežnej triede ZŠ

Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
Dobrá pamäť, úhľadný písomný
prejav, snaživosť, ochota
a spolupráca pri korekcii

čo je potrebné korigovať:

nechuť čítať

a písať, techniku čítania, sluchovú
diferenciáciu, nároky rodičov na dieťa,
tvorbu a používanie kompenzačných
pomôcok

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Systematickým vedením ku korekcii ťažkostí v čítaní a písaní s pozitívnym
trendom pri kompenzácii poruchy a perspektívnym školským prospechom
možno predpokladať zmenu prístupu k čítaniu, písaniu ako základu pre
osvojovanie si vedomostí na druhom stupni ZŠ

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

po roku

systematickej práce pri korekcii a reedukácii prítomný pozitívny rozvoj všetkých
psychických funkcií, najmä v oblasti čítania zaznamenávame: techniku čítania

má dobre osvojenú, číta ešte pomalším tempom, ovláda analýzu a syntézu slov.
Reprodukcia prečítaného textu je stručne dobrá. Zmenou motivácie a prístupu
k čítaniu sa eliminoval a nechuť a odpor. V písomnom prejave boli eliminované
chyby vynechávania písmen, slabík a zámeny tvarovo podobných písmen.
Pretrvávajú chyby v diferenciácii tvrdých a mäkkých slabík typu dy-di, dlhých
a krátkych slabík. Zmena prístupu rodičov k ťažkostiam dieťaťa na riacionálno-
emocionálny, všestranná pozitívna motivácia a podpora. Individuálna forma
integrovaného vzdelávania sa osvedčila – pokračuje IVP-SJ,AJ . Pokračovanie
systematickej špeciálno-pedagpogickej reedukačnej starostlivosti.
Po ukončení 2.roka reedukačnej starostlivosti výrazné zlepšenie v technike
čítania a reprodukcii prečítaného textu. Vytvorené základné predpoklady pre
učenie sa čítaním. Pretrvávajúce ťažkosti v oblasti písomného prejavu: aktuálne
nedokáže rýchlo uplatňovať gramatické pravidlá a vedomosti, pretrváva
nesprávne písanie y-i, zlepšená diskriminácia dlhých a krátkych slabík. Sluchové
vnímanie na vyššej úrovni. Pokračovanie v individuálnej forme integrovaného
vzdelávania s vypracovaním IVP pre SJ,AJ .
Celkové zlepšenie výkonov vo vyučovaní ostatných predmetov. Vypestované
čitateľské návyky, čiastočne zautomatizované písanie.
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):

špeciálno-pedagogické intervencie

a odborná reedukačná starostlivosť
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):

vyučujúcim SJ a AJ, ostatným

vyučujúcim špeciálny pedagóg po 1/4ročných pedagogických poradách
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):

špeciálne výchovno-vzdelávacie

formy, prostriedky využívané pri vzdelávaní žiakov s dyslexiou, dysortografiou,
Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu č. CD-2004-12003/23579-1:095,
tvorba IVP SJ,AJ
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:

kontakt rodičov so školou,poradenským

zariadením

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

pokračovanie

v individuálnej forme integrovaného vzdelávania: čiastočne eliminovaná
dyslexia, dysortogrsafia stav výrazne zlepšený

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania

V ...................... dňa:.......................... podpis: ........... pečiatka
poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

Kazuistika v etopédii zameraná na poruchy správania. Špecifikum kazuistiky

jednotlivcov s poruchou správania spočíva v etiologicky rôznorodom spektre maladaptívneho
správania, pričom jednotlivec je rezistentný na bežné výchovné pôsobenie. Kazuistická
metóda je súčasťou komplexného odborného diagnostického procesu profesionálov z oblasti
medicínskych, psychologických, etopedických a liečebno-pedagogických, špeciálno-
pedagogických oblastí a prezentuje široký a špecifický súbor údajov a informácií týkajúcich
sa konkrétneho prípadu, intervenčných korekčných postupov a ich efektívnosti, analyzuje ich
a dáva do vzťahu k edukácii.
Kazuistikou získavame širokú škálu informácií a údajov popisujúcich vznik a vývoj
jednotlivých typov porúch správania konkrétneho jednotlivca a relevantných vnútorných
a vonkajších činiteľov (o rodinnom prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, socio-kultúrnom
zázemí, sociálnych vzťahoch, doterajšom priebehu výchovy a vzdelávania, o osobnostných
vlastnostiach a rozumových schopnostiach, o výsledkoch medicínskych vyšetrení,
pedagogických pozorovaní a pod.). Všetky prejavy je potrebné vnímať, posudzovať a
spracovávať komplexne v súvislosti s vekovým obdobím, rodinným pozadím, zdravotným
stavom a aktuálnou situáciou. Za dôležité Žolnová, J. (2007) považuje „poukázanie aj na
pozitívne stránky osobnosti jednotlivca s poruchami správania, o ktoré sa môže špeciálny
pedagóg v prevýchove oprieť“.
Predpokladom pre zahájenie etopedickej a liečebno-pedagogickej, psychologickej intervencie
a starostlivosti je potvrdenie diagnózy pri hyperkinetickej poruche neurológom alebo
pedopsychiatrom. Ťažiskom kazuistiky je charakterizovať s prognostickým zámerom
výchovno-vzdelávaciu prácu s jednotlivcom a reedukačnú starostlivosť - individuálny
prístup, špeciálne metódy, prípadne modifikáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, osvojenie
si a fungovanie kompenzačných mechanizmov a navrhnúť prípadne ďalšiu odbornú
starostlivosť, ktorá bude efektívne stimulovať, korigovať a rehabilitovať celú osobnosť
jednotlivca (Metodicko-informatívny materiál MŠ SR, 2004)

Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Samuel K

Dátum a miesto narodenia:

6.5.1997 Martin

Bydlisko, adresa:

Martin, Mlynská 16

Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

25.5.2007

Žiak prišiel na podnet

koho:

rodičov

Kto so žiakom prišiel:

matka

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:

4.roč. ZŠ , špecializovaná trieda pre

osobitne výchovne a prospechovo oneskorených žiakov a pre žiakov dočasne
neprospievajúcich
Rok školskej dochádzky:

štvrtý (3 roky v špecializovanej triede)

Kazuistický rozhovor:

matkou, triednou učiteľkou 4.roč.

Triedna učiteľka prejavila záujem spolupracovať pri edukácii žiaka, matka
formálne súhlasila
Anamnestický rozhovor:

40 min. –

matka v poradenskom zariadení;

Kazuistický rozhovor:

2x 45 min.-

učiteľka špecializovanej triedy,
výchovný poradca ,sociálny pracovník

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

VIII/2003 posúdenie školskej pripravenosti –oneskorený

psychomotorický vývin, nezrelosť, výchovná a sociálno-kultúrna zanedbanosť,
odporučený OŠD a primeraná výchovná stimulácia, systematická návšteva
MŠ;IV./2004 posúdenie školskej zrelosti po ročnom OŠD- hyperkinetický syndróm
perinatálnej etiológie, globálne psychomotorické schopnosti(mentálne, verbálne,
vizuálno-motorické) podpriemerné; V./2005 psychomotorické tempo mierne znížené,
dieťa vyžaduje pevný režim, tesnú spoluprácu rodiny so školou, prehodnotenie
výchovného pôsobenia rodičov, nácvik pozitívneho sociálneho správania
vzdelávanie v špecializovanej triede pre žiakov slabo prospievajúcich..
Sociálna:

XII/2005 šetrenie v rodine na podnet triednej učiteľky, zanedbaný stav

dieťaťa a slabá zdravotná starostlivosť– pohovor s rodičmi, za účelom zjednania
nápravy vo vzťahu k starostlivosti o deti – správanie rodičov voči deťom,
zabezpečenie hygienických návykov, spolupráca so školou, rodina získala
sociálny byt, upozornenie na uskutočnenie opatrení sociálnoprávnej ochrany
v zmysle platných predpisov
Špec.pedagogická diagnóza:

V./2007 úroveň rozumových schopností

podpriemerná, hyperkinetický syndróm perinatálnej etiológie

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

rodina úplná, druh-družka

rodičia:

matka 35 r., otec 49 r.

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

ďalšia

rodina, príbuzenský vzťah, spolu 16 ľudí

zloženie rodiny:

štvorčlenná

bytové podmienky:

dvojizbový byt,

podnájom

súrodenci:

1 starší brat, 2 mladšie

ekonomické zabezpečenie rodiny:

sestry

minimálne, rodičia nezamestnaní

zdravotný stav rodičov:

požívanie

alkoholu u oboch rodičov, otec
fyzicky napádal manželku i deti

hygienické podmienky:

zanedbané, slabá

starostlivosť

vzdelanie rodičov:

otec ZŠ, matka OU

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

dostatočné, niekedy chýba pravidelná
strava (nerovnomerné)

zvláštne schopnosti rodičov:

žiadne

štýl výchovy:

podozrenie na domáce

násilie

Iné-poznámka:

situácia v rodine neúnosná, spolu žijú tri rodiny, neplatiči, hygienické

podmienky slabé
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

návyky:

sebaobslužné a hygienické

primerane osvojené, ale nedbalé,

pôrod:

predčasný, 7.ms, nedonosené

p.h.1280g,47 cm, 2 ms v inkubátore

výchovné ťažkosti-poruchy správania:
nepokoj, roztržitosť, obtiažna
koncentrácia, strácanie zamerania,
nálady, trpezlivosti, vyhľadáva
konfliktné situácie medzi deťmi-
provokovanie, bitky

ďalší vývin:

oneskorovanie- samostatné

sedenie v jednom roku, chôdza v 1,5
roku, reč dyslalická, slabá slovná
zásoba, MŠ nenavštevoval
emocionálny vývin:

vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie
ochorenia ani patologické prejavy

vývoj postoja k hodnotám:

formovaný

vplyvom a úrovňou rodiny,
deformovaný

vývoj sociálnych vzťahov:

nemá

problém nadviazať kontakt,
potrebuje napomínať, usmerňovať

Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky
Prekonané bežné detské choroby , v zimnom období často chorý, vážne
infekčné ochorenia
Školská anamnéza:

z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov

adaptácia na MŠ:

nenavštevoval

záujmy:

PC, spoločenské hry, konštruktívne

hry, šport, pohybové hry

začiatok šk. dochádzky:

odklad

školskej dochádzky, 1.r.
šk.r.04/05

záujem, spolupráca rodičov so školou:
nedostatočná, prostredníctvom žiackej
knižky, zriedkavo chodili na konzultácie,
po návšteve sociálnych pracovníkov, v
šk.r.06/07 zlepšenie starostlivosti

začlenenie do kolektívu:

postupne

sa prispôsoboval šk. poriadku
a školskej práci s problémami

postoj učiteľov:

individuálny prístup,

podpora, pomoc, domáce úlohy v školskom
klube , ale zriedka

(napomínanie, usmerňovanie,
provokovanie, bitky)
forma vzdelávania:

špecializovaná

trieda pre osobitne výchovne
a prospechovo oneskorených
žiakov a pre žiakov dočasne
neprospievajúcich
smernicač.11/2006-R č.CD-2006-
8107/18051-1:095

osobné tempo:

psychomotorický nekľud,

tempo ľahko znížené

ťažkosti v edukácii:

znížený záujem o učenie, nedostatočná domáca príprava,

roztržitosť, dekoncentrácia, zameranie pozornosti, verbálna hyperprodukcia,
hyperkinetický syndróm perinatálnej etiológie,
vzťah k učiteľom:

nerád plní

pokyny,

postoj ku šk. práci:

vývoj šk. úspešnosti:

t.č. sa nedá posúdiť

výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

psychologicky

nediagnostikovaný

1.ročník prospel najväčšie ťažkosti M, SJ
2.ročník prospel SJ,M
3.ročník prospel SJ, M dostatočné , nevhodné prejavy v správaní- časté vymeškávanie
4.ročník neprospel
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
číta formou slabikovania a dvojitého čítania, viazne porozumenie čítaného
textu, predstavy písmen má vytvorené ale niektoré si ťažšie vybavuje F,CH,G,
dokáže prepisovať a odpisovať text, v diktátoch má problém s transformáciou
počutého na písaný tvar, nediferencuje tvrdé a mäkké slabiky, neovláda
pravopis; matematické schopnosti podpriemerné, mechanické počítanie
s chybami, riešenie slovných úloh nezvláda,
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

reč s fixovaným

medzizubným sigmatizmom, slovná zásoba v slovenskom jazyku
podpriemerná, vyjadrovanie agramatické, impresia na nízkej úrovni,
vybavovanie pojmov nezautomatizované, rečová primitívna hyperprodukcia,
bežne sa vyjadruje v rómskom jazyku
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

:krátkodobá mechanická

pamäť dobrá, dlhodobá pamäť deficitná, pozornosť dekoncentrovaná a ľahko
rozptýliteľná, prevažuje myslenie názorno-konkrétne,
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

grafomotorika

s prejavmi organicity, znížená koordinácia hrubej motoriky

III. STATUS PRAESENS

Žiak pracuje v triede pre prospechovo zaostávajúcich žiakov s individuálnym
prístupom v SJ,M. Pretrvávajú ťažkosti v uplatňovaní pravopisu v písomnom
vyjadrovaní, čítanie s nízkou úrovňou porozumenia, nízka sociálna únosnosť
čítania; nedostatočný prospech; nezvláda učivo v matematike, hyperkinetický
syndróm negatívne ovplyvňuje pozornosť a výkony vo vyučovaní; znížená
koncentrácia, strácanie zamerania, časté zmeny nálady, absencia trpezlivosti,
vyhľadáva konfliktné situácie medzi deťmi-provokovanie, bitky
Popis problému:

vytváranie konfliktných situácií-provokovanie, bitky, neprospech

v matematike, nedostatočná starostlivosť v rodine, slabá príprava na
vyučovanie, opakovanie ročníka
Analýza:
Status praesens: pozitíva, na ktorých je
možné stavať:

čo je potrebné korigovať:

provokovanie,

bitky, neprospech v matematike, v SJ,
nedostatočná spolupráca s rodičmi, slabá
domáca príprava na vyučovanie, absencia
pravidiel správania

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Opakovanie ročníka, by malo objektívne posilniť trvalosť osvojených
základných školských vedomostí, zručností v SJ a M.,

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

t.č. neaktuálne

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

prebieha

poradenstvo, konzultácie, vzdelávanie

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

aktuálne spracované pre potreby

ďalšieho vzdelávania žiačky prípad otvorený, vzdelávanie prebieha
V dňa: podpis: M N pečiatka
poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

Modelový kauzistický príklad prípadu

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:

Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Renata J.

Dátum a miesto narodenia:

8.11.1991

Bydlisko, adresa:

Hrádok 675, okr. Žarnovica

Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

13.4.2000

Žiak prišiel na podnet

koho:

socilálneho pracovníka

Kto so žiakom prišiel:

Vychovávateľ DD

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:
Rok školskej dochádzky

: 10.

Kazuistický rozhovor:
Anamnestický rozhovor:

vychovávateľ

DD, pestúni

Kazuistický rozhovor:

pestúni, riaditeľ

DD,

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická:

5/2000 Porucha emócií a správania na podklade deprivácie v ranom

detstve, intelektová kapacita globálne priemerná až ľahko podpriemerná, poruchy
pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou,odporúčané integrované vzdelávanie
v ZŠ;5/2002 intelekt priemerný až ľakho podpriemerný, hyperaktivita, impulzivita;
klinický psychológ – ADD
Psychiatrická:

2/2002 porucha správania s emocionálnym narušením

spôsobeným depriváciou v ranom detstve, susp. epilepsia-odporučené
neurologické vyšetrenie, vylúčenie DMO
Sociálna:

v pestúnskej starostlivosti od r. 1999

Špec.pedagogická diagnóza:

10/2004 nevyžaduje starostlivosť špec.pedagóga ŠPU

nediagnostikované

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:

od 8.mesiacov do 1999 dieťa v nariadenej ústavnej výchove

v DD, od 1999 v pestúnskej starostlivosti
rodičia:

biologickí-matka ,otec nežijú s

dcérou

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

nie sú

zloženie rodiny:

pestúni

bytové podmienky:

dobré, rodinný dom

súrodenci:

biologickí-bez kontaktu,

ekonomické zabezpečenie rodiny:

primerané

zdravotný stav rodičov:

biologickí-

matka ethylička, MR, pestúni - dobrý

hygienické podmienky:

primerané

vzdelanie rodičov:

základné, pestúnov

stredoškolské

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

oblečenie podľa poslednej módy

zvláštne schopnosti rodičov:

neuvádzané

štýl výchovy:

pestúnov-ambivalentný

Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

riziková gravidita

návyky:

pôrod:

pôrod 4, spontánny, v 40 týždni

záhlavím, PH 2500/48, pomalá
popôrodná adaptácia.

výchovné ťažkosti - poruchy správania:

porucha správania s emocionálnym
narušením, ADD, hyperaktivita,
impulzivita, predčasné sexuálne
dozrievanie

ďalší vývin:

psychomotorický,

psychosociálny vývin oneskorený

emocionálny vývin:

citová deprivácia,

porucha emócií, egocentrizmus

vývin abnormálnych-patologických javov:
prejavy fyzického ubližovania,
ohrozovanie vlastnej bezpečnosti,
exhibicionizmus

vývoj postoja k hodnotám:

narušený

vývoj sociálnych vzťahov:

narušené

sociálne interakcie s rovesníkmi
i dospelými, ťažko prispôsobivá, bez
morálnych zásad

Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza:

vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií

od matky:
prekonané bežné detské choroby ,
Školská anamnéza:
adaptácia na MŠ:

neprispôsobivá,

problémová

záujmy:

nešpecifikované

začiatok šk. dochádzky:

1998/1999

záujem, spolupráca pestúnov so školou:

výkyvy

v záujme , náladách, prezentácia rôznych
a protichodných názorov, prevažujúca
nespokojnosť

začlenenie do kolektívu:

neprispôsobivá, fyzické útoky na
deti

postoj učiteľov:

snaha o riešenie

a vyriešenie problému, nedostačujúci

forma vzdelávania:

od r. 2000

individuálna integrácia v bežnej
ZŠ

osobné tempo:

výkyvy

ťažkosti v edukácii:

hyperaktivita, vyrušovanie, fyzické ubližovanie spolužiakom,

ohrozovanie vlastnej bezpečnosti, verbálne vulgárna a agresívna, klamstvo,
obnažovanie, úteky zo školy ,
vzťah k učiteľom:

opozičný,

postoj ku šk. práci:

bez záujmu,

demotivácia, negativistický

vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

1.ročník ZŠI Jamník 98/99

2.ročník ZŠI Jamník, ZŠ Hradná 99/00
3.ročník ZŠ Hradná 00/01
4.ročník LVS Ľubochňa 01/02
5.ročník ZŠ Hradná 02/03
6.ročník ZŠ J.D.Matejovie , ZŠ Hradná 03/04
7.ročník 04 /05
8.ročník 05/06
9.ročník 06/07
Poznámka:

t.č. 1.roč. SŠ

úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
znížená , vedomosti si osvojuje na stupni dostatočný,
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

výslovnosť bez porúch,

verbálny kontakt obmedzený na výhovorky, svoje požiadavky, často bez
etických a morálnych obmedzení a noriem, tomu zodpovedá slovná zásoba,
vyjadrovanie vo vzdelávacom procese jednoduché, stručné,
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

: oslabenie na báze

poruchy pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou,
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

v norme

III. STATUS PRAESENS

Popis problému:

individuálna integrovaná forma vzdelávania v bežnej triede SŠ

Analýza:
Status praesens: pozitíva, na ktorých
možno stavať:

spontánnosť, radosť

z úspechu, spolupráca s pestúnmi,

čo je potrebné korigovať:

vôľovú reguláciu

správania negatívne zručnosti
a neprimeranú interakciu so spolužiakmi,
neprimerané prejavy afektivity,
nekritičnosť voči vlastnému správaniu,
negativizmus, opozičný vzdor, nezáujem
o školu, absenciu morálnych a etických
noriem

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu

): 2001 - vykonané

psychologické vyšetrenie :Dg.porucha emócií a správania na podklade
deprivácie v ranom detstve, poruchy pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou
– odporúčané integrované vzdelávanie v bežnej triede ZŠ; umiestnená v LVS
Ľubochňa na doporučenie detského pedopsichiatra a psychológa- zaradená do
individuálnej terapie, skupinovej hrovej terapie, autogénneho tréningu;,
UPSVaR hodnotilo starostlivosť pestúnov ako dostačujúcu, intelektové
schopnosti priemerné až ľahko podpriemerné,
XII/2002 – opakované psychologické a pedopsychiatrické vyšetrenia s
následnou pravidelnou mesačnou psychologickou starostlivosťou, spoluprácou

s učiteľmi, lekármi, pschológmi, potvrdené pretrvávanie porúch správania, dieťa
medikované redukcia nežiadúcich prejav v správaní nenastala, výber ZŠ,
hodnotená starostlivosť pestúnov a spolupráca s nimi ako primeraná
XI./2003 – konzultácie s tr. Učiteľkou, pohovory so žiačkou a spolužiakmi,
pestúnmi, kontrolné vyšetrenia psychologické, pedopsychatrické, intelektové
schopnosti v tzv. hraničnom pásme mentálnej retardácie výrazná zaostalosť,
umiestnenie v ZŠ Hradná, spolupráca s pestúnmi nepravidelná, bez
požadovaného efektu
X./2004 – v mesiaci marec-apríl hospitalizácia v Psychiatrickej nemocnici
v Kremnici-pedopsychiatria, umiestnenie v ZŠ Hradná,J.D:M,psychologické,
psychiatrické kontroly, konzultácie- všeobecné konštatovanie osobnosť
pubescentná s egocentrickým presadzovaním , narušené sociálne interakcie
s rovesníkmi i dospelými, negativizmus, hyperkinetická porucha správania,
medikácia, špeciálno-epdagogické vyšetrenie vylúčilo prítomnosť ŠVPU,
tvrdenie žiačky, že matka podpísala súhlas na vrátenie do DD, pokračujúca
starostlivosť psychológa, pravidelný kontakt s ÚPSVaR
VI./2005 – konzultácie s pedopsychiatrom, neurologické vyšetrenie záver - bez
možnosti k nahliadnutiu ,opakovaná hospitalizácia v psychiatrickej klinike
v Kremnici, žiačka naďalej medikovaná, konzultácie s ÚPSVaR – sociálno-právna
ochrana- starostlivosť pestúnov ambivalentná, možnosti preradenia žiačky na
inú ZŠ, vykonané návštevy v ZŠ na vyučovaní a konzultácie s vyučujúcimi,
aktivity so žiačkou- Čiara života- má pomerne vyhranenú predstavu o svojom
budúcom živote- pozitíne optimistické, problémy zabezpečovania režimu dňa,
administrované dotazníky na spôsob výchovy, sociometria – je na 1.ms
s najmenšou mierou vplyvu v triede, na 1.ms. najneobľúbenejší žiak v triede –
nadáva, bije sa, robí nám zle, vyrýva, obťažuje, je zlá, výbušná-ale dobrá
kamarátka, má veľa problémov,
X./2006 – vyšetrenia psychologické, pedopsychiatrické, spolupráca
s vyučujúcimi, psychologické vedenie +x v mesiaci, intervencie u pestúnov
ambivalentná starostlivosť, spolužiakov v škole, vyučujúcich, prospech,
profesijná orientácia, spolupráca s ÚPSVaR, opätovne potvrdené narušené
sociálne interakcie s rovesníkmi i dospelými, negativizmus, hyperkinetická
porucha správania, bez etických a morálnych obmedzení a noriem, verbálne
agresívna
VI./2007- profesijná orientácia – umiestnenie žiačky na SOU- 3-ročný učebný
odbor, kontrolné vyšetrenia psychologické, pedopsychiatrické – medikovaná,
pravidelné užívanie liekov -otázne, potvrdené poruchy správania- porucha
emócií a správania, intelektové schopnosti znížené do pásma výraznej
zaostalosti (tzv, hraničné pásmo), integrované vzdelávanie pomoc a pravidelná
individuálna starostlivosť
III./ 2008 – intervencie v škole, opakované vzšetrenia psychologické,
pedopsychiatrické, starostlivosť pestúnov ambivalentná, žiačka v škole

neakceptovaná, pretrvávajúce narušené vzťahy s rovesníkmi,, odmietaná
najbližšou societou, vzdelávaná integrovanou formou, individuálony prístupvo
vyučovacom procese, konfliktná, verbálne agresívna, nekritická voči svojej
osobe, komunikuje bez zábran s vulgarizmami, v psychologickej starostlivosti
minimálne +x mesačne s dôrazom na rodinné poradenstvo a pomoc škole,
ÚPSVaR – zaradenie do DSS
IV./2008 – Komisia na Spojenej škole ( psychológ, pedopsychiater. ÚPSVaR )–
ďalšie vzdelávanie žiačky – indikácia umiestnenia do DSS
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):

mesačné, pedopsychiater, psychológ,

sociálny pracovník
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):

učitelia, pestúni, mesačne,

pedopsychiater
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):

terapie, medikácia, poradenstvo,

konzultácie, administrácia dotazníkov, rozhovory so žiačkou a spolužiakmi,
rodinné poradenstvo, pozitívna motivácia,
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

aplikované

pedagogické a psychologické postupy, formy neúčinné, pretrvávanie
pôvodného problému aktuálne, potreba zaradenia do DSS vzhľadom na
intenzitu poruchy emócií a správania

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:
V ...................... dňa:.......................... podpis: ........... pečiatka
poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky:

3. 4 Pramene informácií pre špeciálno-pedagogickú

kazuistiku

Informácie o žiakovi pre kauzistické potreby sa získavajú metódami výskumu
a diagnostiky.

Sú to exploračné metódy, pozorovanie, diagnostické testovanie, štúdium výsledkov

činností žiaka (akými sú napr. slohové zošity, výkresy, produkty pracovného vyučovanie),
testovanie experiment a štúdium dokumentácie o žiakovi. Veľmi všeobecne môžeme
povedať, že pre pedagóga je dobré všetko, čo vedie k lepšiemu , detailnejšiemu
a všestrannejšiemu poznaniu žiaka.

Ďalšie informácie sa nachádzajú v bežnej dokumentácii triedneho učiteľa. Je to napr.

triedna kniha, triedny výkaz, vysvedčenia, osobný záznam, záznam o kontaktoch
s rodinou žiaka a pod. Pravdaže, patria sem i všetky súvzťažné vyšetrenia, posudky,
lekárske, psychologické a pedagogické závery a pod. (Bajo, I. In: Švec, Š., 1998).

Nie vždy je potrebné získavať všetky údaje, čo niekedy nie je ani možné a niektoré

získané údaje sú skreslené (emocionálne interpretácie, zámerná snaha skresliť udalosť,
sprostredkované a ďalej interpretované a pod.) Je však potrebné naučiť sa pracovať
s údajmi, ktoré sú pre nás dosiahnuteľné. Aj keď nie je možné zistiť všetky potrebné údaje
aj to prečo ich nemožno zistiť, potom sa stávajú aj skreslené informácie určitým
zdrojom informácií. Niekedy informácie chýbajú a nie je možnosť ich zistiť (z rôznych
dôvodov) aj napriek tomu, že pre pochopenie sú veľmi dôležité.

pramene kazuistiky

ústne

písomné

technické

Kazuistický rozhovor

Z diagnostického hľadiska rozhovor sa môže chápať Vašek, Š. (2002, s. 69) „ako

cieľavedomá slovná alebo posunková komunikácia, ktorá má za cieľ získať podklady pri
stanovení diagnózy“. V rámci kazuistiky rozhovorom môžeme sledovať dva ciele:

- anamnestický ( dopĺňanie chýbajúcich údajov v anamnézach)
- kauzistický

V práci pri vedení jednotlivca ako koncepcii individuálnej starostlivosti nestačí len záujem
jedného odborníka, ale vždy je potrebné problém konzultovať so zúčastnenými – s rodičmi,
učiteľmi, vedením školy, s ďalšími spolupracujúcimi odborníkmi (psychológ, špeciálny

pedagóg, lekár). Mnohé informácie získané od rodičov a z iných prameňov je potrebné vedieť
zosumarizovať, zovšeobecniť, podať ako informáciu kolegom tak, aby bolo možné skutočne
realizovať vedenie jednotlivca s jeho špecifickým problémom.

Kazuistický rozhovor pomôže odborníkovi, ktorý informuje o problémovom

prípade, získať cenné nové pohľady na jemu známy prípad - kuratívny aspekt, a na druhej
strane, ostatným odborníkom poskytuje informácie a skúsenosti, ktoré títo môžu využiť
v iných podobných situáciách –preventívny aspekt.

Kazuistický rozhovor by mal prebiehať v situácii na to určenej, nie náhodne

a nie v časovom tlaku. Musí byť vopred pripravený hlavne zo strany odborníka a vedúceho
rozhovoru.

rozhovor s konkrétnym dieťaťom

rozhovor s rodičom

rozhovor s inými členmi rodiny

ústne pramene,

kazuistický

rozhovor

rozhovor s inými osobami, ktoré rodinu

poznajú

rozhovor s pedagógmi

rozhovor s inými odborníkmi

(psychológ, lekár, logopéd, odborný

sociálny pracovník)

rozhovor so žiakmi (detský kolektív)

písomné

pramene

dokumentácia

školská

dokumentácia o

zaradení dieťaťa

dotazník

osobný spis žiaka

písomné testy

triedna kniha

diagnostická

triedny výkaz

kresba

spontánna

klasifikačný záznam

edukačná

vysvedčenie

Iné

pedagogické

záznamy

pedagogická

charakteristika žiaka

tematické plány, plán

triedneho učiteľa

individuálny

vzdelávací program,

plán

záznamy o vých.

vzdel.činnosti,procese

protokoly o skúškach

záznam o práci v

záujmových krúžkoch

zdravotná

zdravotný záznam

správy o vyšetrení

psychologická

sociálna

súdna,

právna

zvukový záznam

technické

pramene

obrazový záznam

počítačový výstup

3.4 Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky je charakteristické pre oblasť

psychológie – pedagogickej, poradenskej atď. Ďalej sa môže využívať aj v oblastiach
medicíny, pedagogiky, sociológie. V týchto vedných oblastiach ide o posúdenie aktuálneho
stavu skúmaného jednotlivca, pri ktorom je dôležité získať údaje o skutočnostiach v jeho
predchádzajúcom živote, ktoré mohli ovplyvniť jeho súčasný stav. V kazuistike by sme sa
mali zamerať na dôkladné štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov
o jedincovi s postihnutím či narušením, na diagnostikovanie a správne sformulovanie záverov.
(Vašek, Š., 2003).

Zamerať sa na získanie celkového obrazu o jednotlivcovi, do ktorého sa zahrňujú

Využitie kazuistiky z pohľadu psychológa, psychiatra, lekára je získať

základné údaje o jednotlivcovi, vytvoriť osobnú anamnézu, poprípade určiť krátkodobú alebo
dlhodobú prognózu.

Využitie kazuistiky z pohľadu právnika a sociálneho pracovníka je tiež získať

základné údaje, skúmať rodinnú anamnézu, vytvárať status praesens, dohliadať na
jednotlivca, vytvárať sociálne vyšetrenia a skúmania poprípade vytvárať súdne spisy.

Vo všetkých týchto kazuistikách sú dôležité anamnestické údaje, ktoré sa

zaoberajú vplyvom takých faktorov na vývin diagnostikovaného jedinca, ktoré sa vyskytovali
v detstve. Hovoríme o tzv. retrospektívnej diagnostike. (Vašek, Š., 2003).

Využitím kazuistiky by sa mali zaoberať špeciálni pedagógovia, psychológovia,

psychiatri, lekári –neurológovia, pediatri, právnici i sociálni pracovníci.

Využitie kazuistiky z pohľadu špeciálneho pedagóga je získať základné

alebo zmyslovým postihnutím, deti sociálne izolované) a tiež pri skúmaní dielčích
osobnostných prejavov s cieľom vysvetliť správanie jednotlivca.

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky

v špec.pedagogickej diagnostike

v edukačnom procese

vo vedeckovýskumnej činnosti

Využitie

špecialno-

pedagogickej

kazuistiky

v poradenskom procese

v pracovnej a sociálnej rehabilitácii

na ilustráciu špeciálno-pedagogických

javov v odbornej literatúre

vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov

v terapiách

Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky v procese špeciálno-pedagogickej diagnostiky.

pedagogickej diagnost

KAZUISTIKA

Psychodiagnostika

Osoba so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Dotazník

Využitie kazuistiky v edukačnom procese

pri selekcii

pri zaraďovaní do edukačného procesu (typy

DIAGNOSTICKÉ

HYPOTÉZY

DIAGNÓZA

PROGNÓZA, FORMULÁCIA

A STANOVENIE EDUKAČNÝCH

CIEĽOV(IVP a IVPPP)

INTERVENCIE

EDUKÁCIA

REEDUKÁCIA

TERAPIA

KATAMNÉZA

Pozorovanie

Kazuistický

rozhovor

Dotazník

Rozbory

priebehu

a výsledkov

činností,

správania

Kazuistické

kontroly

Experimenty

Testy

Diagnostické

skúšanie

Komparatívne

kontroly

Analýza hier,

výtvarných

aktivít a iných

činností

Rozhovor

škôl a formy vzdelávania)

pri tvorbe programov výchovno-vzdelávacej a

reedukačnej práce

edukačný

proces

pri sledovaní efektívnosti výchovno-

vzdelávacieho procesu a klasifikácii

pri predprofesijnej a profesijnej príprave

pri praktickej výchovno-vzdelávacej činnosti

Využitie kazuistiky vo vedecko-výskumnej činnosti

výskumné ústavy

vysoké školy

vedecko-

výskumná

činnosť

konferencie a semináre

publikačná činnosť

Využitie kazuistiky v poradenskej činnosti

špeciálno-pedagogické poradne

pedagogicko-psychologické poradne

centrum výchovnej a psychologickej

prevencie

poradenský

systém

detské diagnostické centrá

detské integračné centrá

klinický logopéd, klinický psychológ

sociálna poradenská činnosť

Využitie kazuistiky v pracovnej a sociálnej rehabilitácii

chránené dielne

chránené bývanie

domovy sociálnych služieb

chránené pracovné miesto

pracovná

a sociálna

rehabilitácia

rekvalifikačné kurzy pre osoby s postihnutím

úrady práce

úrady sociálnych vecí a rodiny

mimovládne organizácie napr. Združenie na

pomoc mentálne postihnutým

Využitie kazuistiky vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov na vysokých školách

špeciálno-pedagogická

diagnostika

kazuistický seminár

vzdelávanie

špeciálnych

pedagógov

základy špeciálnej

pedagogiky

semináre, bakalárske,

diplomové, dizertačné práce

Využitie kazuistiky na ilustráciu

odborné knihy

ilustrácia

skriptá

odborné časopisy

POJMY NA ZAPAMÄTANIE

špeciálno-pedagogická kazuistika,

testy,

rozbor výsledkov činnosti,

pozorovanie

relevantné informácie,

rozhovor,

interdisciplinárne údaje,

prognostika,

konfrontácia údajov,

dotazník,

intervencie,

korekčné postupy.

základné údaje,

popis problému,

anamnéza,

status praesens,

analýza,

kazuistický rozhovor,

diagnóza,

prognóza,

katamnéza
.
KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré osobnosti špeciálnej pedagogiky sa venovali špeciálno-pedagogickej
kazuistike?
2. Definujte špeciálno-pedagogickú kazuistiku,
3. Aké má osobitosti špeciálno-pedagogické kazuistika?
4. Popíšte štruktúru špeciálno-pedagogickej kazuistiky.
5. Čo by mali obsahovať základné údaje ?
6. Ako delíme anamnézu?
7. Základné požiadavky kladené na anamnézu.
8. Čo je obsahom rodinnej anamnézy?
9. Čo je obsahom osobnej anamnézy?
10. Do osobnej anamnézy čerpáme údaje i z anamnéz:..
11. Na čo nám slúži v kazuistike status praesens?
12. Z akých aspektov sa posudzujú údaje v rámci analýzy?
13. Kedy sa využíva kauzistický rozhovor?
14. Aké miesto v špeciálnej-pedagogicke má prognóza?
15. Na čo nám slúži spätné sledovanie?
16. Akými metódami získavame informácie na špeciálno-pedagogickú
kazuistiku?
17. Pramene kazuistiky sú:
18. Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky.

K ZAMYSLENIU SA
Prečo členíme špeciálno-pedagogickú kazuistiku podľa zamerania?
Aké je praktické využitie pre jednotlivcov s postihnutím, keď špeciálno-pedagogickú
kazuistiku využívajú teoretickí odborníci?
3.5

Etika kazuistickej činnosti špeciálneho pedagóga

Pri predkladaní kazuistiky treba rešpektovať etické aspekty. Nemajú sa uvádzať detailné

údaje alebo fotografie, na základe ktorých možno identifikovať jednotlivca. Ak sú niektoré
údaje alebo fotografie nevyhnutné, treba získať informovaný súhlas jednotlivca a zároveň
upraviť fotografiu tak, aby sa zachovala jeho anonymita; iniciálky pacienta možno
modifikovať. Vo všeobecnosti by mal byť jednotlivec neidentifikovateľný (vzťahuje sa to aj
na príbuzných pri podrobných údajoch z osobnej a rodinnej anamnézy). Ak je vo
výnimočných prípadoch potrebné v kazuistike uviesť podrobné údaje, v záujme rešpektovania
práv pacienta sa odporúča kazuistiku radšej nepublikovať (Meško, D., Katuščák, D., Findra,
J., 2005).

Etiku môžeme definovať ako teóriu o morálke (Žilínek, M., 1997). „Etika hodnotí

činnosť človeka kritériom dobra a zla, jej cieľom je nájsť spoločné a všeobecné princípy,

z ktorých morálna pramení...“ (Cahirpaloglu, P., 2004). Etiku môžeme chápať ako systém
mravných noriem v spoločnosti, ktoré tvoria kritériá pre morálne konanie človeka v nej.
Môžeme ju vnímať aj ako mravné správanie sa človeka v súlade s humánnymi etickými
princípmi (Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J., 1998). Etické správanie predpokladá úctu
k sebe i k druhému človeku, schopnosť empatie, schopnosť vziať do úvahy pri morálnom
rozhodovaní aj potreby a legislatívne záujmy človeka a spoločnosti“ (Lencz, V., 1992). Vo
veľkej miere sa kazuistická činnosť vykonáva v poradenskom systéme.

„Systém poradenstva v oblasti školstva je reprezentovaný systémom výchovného

poradenstva. Jeho základnými článkami sú:

výchovný poradca

školský psychológ

školský špeciálny pedagóg“ (Oláh, M., Schavel, M., 2006, s.18)

Povolanie špeciálneho pedagóga v zariadeniach špeciálno-pedagogického a pedagogicko-
psychologického poradenstva a školského špeciálneho pedagóga patrí medzi pomáhajúce
profesie. Je aktom pomoci človeka človeku. Ide o „systém odborných špeciálno-
pedagogických služieb zameraných na systematickú pomoc deťom a mládeži so špeciálnymi
výchovno - vzdelávacímí potrebami od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie (MŠ
SR,1999)

Na povolanie špeciálneho pedagóga sa môžeme pozerať z dvoch pohľadov:
Prvý pohľad bude hovoriť o pracovných postupoch (špeciálno-pedagogické služby), ktoré
špeciálny pedagóg použije na korigovanie, nápravu, zmiernenie postihnutia s prihliadnutím
na individuálne špeciálno-pedagogické potreby detí a mládeže s rôznym druhom, stupňom
a kombináciou postihnutia a narušenia.
Druhý pohľad je o prístupe špeciálneho pedagóga k dieťaťu a mladistvému.
Podľa Rogera (1996) odborník v pomáhajúcej profesii by mal vytvoriť základné podmienky
pre prácu s klientom. Sú to:
-

kongruencia (vo vzťahu ku klientovi nepredstierať, nehrať sa na niekoho,

ale byť sám sebou)
-

čeliť problému ( vnímať klienta, že má zložitý problém, chce ho riešiť)

bezpodmienečne pozitívne prijatie (poradenský pracovník prijíma klienta, zaujíma sa
o neho, dovoľuje mu mať vlastné pocity, zážitky a hľadať v nich vlastný význam)

empatické porozumenie (empaticky porozumieť svetu klienta, vedieť sa voľne
pohybovať v problémovej situácii t.j. nezamotať sa do vlastných pocitov)

klient má tiež vnímať, prežívať niečo z poradcu

Tieto dva pohľady pre potreby klienta majú byť previazané s rovnakým cieľom, a to je
dosiahnutie čo najvyššieho možného stupňa socializácie v rôznych oblastiach spoločenského
života ( školského, pracovného, rodinného ...).
Profesný status špeciálneho pedagóga v poradenskom zariadení má svoj objektivizujúci
i subjektivizujúci rozmer (Langer, J., Balcár, K., Spitz, J., 2000). Špeciálny pedagóg by mal
poznať svoje etické dimenzie, ktorými myslíme osobnostné kvality, ktoré v procese práce
spolu s profesionálnymi kvalitami tvoria základ špeciálno-pedagogických kompetencií pre
túto prácu.
Pri vymenúvaní osobnostných znakov potrebných pre špeciálno-pedagogickú spôsobilosť
nám prichádza na um mnoho kombinácií pozitívnych vlastností, mravných kvalít.
„Dobrý“ poradenský špeciálny pedagóg by mal byť empatický, usilovať sa o blaho klienta,
mal by byť taktný, kolegiálny, vedieť pracovať v tíme, rešpektovať dôvernosť k informáciám
atď.
V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s popisom etických zásad, ktoré sa odporúčajú
dodržiavať v poradenstve a ďalších pomáhajúcich profesiách.
Sú to napr.:

1. kritičnosť k oboru i vlastnej osobe,
2. obetavosť pod kontrolou, profesijný odstup
3. zabezpečenie citových potrieb poradcu a ochrana klienta
4. kolegialita a otvorenosť
5. dôvernosť, mlčanlivosť o informáciách a údajoch

Kusá, J. (2001) navrhuje v vytvoriť Kódex princípov, ktorý chápe obsahovo širšie ako Etický
kódex. Kódex princípov určuje kritériá kvality. Sú prínosom pre klienta, zamestnanca,
organizáciu a pre celý systém špeciálno-pedagogických služieb.
Kritériá kvality majú niekoľko rovín:

rovina zameraná smerom ku klientovi

rovina zameraná dovnútra poradne

rovina zameraná do prostredia, v ktorom poradňa pôsobí

V špeciálno-pedagogickom poradenstve navzájom pôsobia zložky: klient - zákonný zástupca
klient - poradca. Všetky majú isté práva a povinnosti voči sebe navzájom (Mydlíková, E.,
Gabura, J., Schavel, M. 2006).
Etika špeciálneho pedagóga v špeciálno-pedagogickej praxi, t.j. v kazuistickej činnosti – je
prijatý súbor pravidiel založených na našom presvedčení, na hodnotách, z ktorých sa toto
presvedčenie rodí, je to veda, filozofická disciplína o morálke.

Etický kódex špeciálno-pedagogickej činnosti
1.

Všeobecné princípy:

a/ verí v hodnotu a dôstojnosť jedinca s postihnutím, narušením

(handicapom)

b/ je si vedomý svojej zodpovednosti poradenského pracovníka a vykonáva

povolanie v prospech jedinca s postihnutím, narušením

c/ sa vo svojej práci riadi najvyššími zásadami etiky
d/ vždy sa snaží rozvinúť svoje profesionálne kompetencie
e/ správa sa tak, aby nepoškodil záujmy účastníkov svojich služieb

a nenarušil dôveru verejnosti

Princípy voči klientovi, zákonnému zástupcovi:

a) pred poskytnutím služby ( špeciálno-pedagogickej pomoci, podpory) klientovi žiada

súhlas klienta alebo jeho zákonného zástupcu

b) klient má právo aby bola rešpektovaná jeho dôstojnosť a súkromie
c) klient musí byť ubezpečený o tom, že celý rozhovor je dôverný, bezpečný a že

špeciálny pedagóg zabezpečí všetky údaje pred únikom. Musí byť ochránená jeho
identita

d) poskytovanie (odosielanie) informácií iným odborníkom, organizáciám vykonáva iba

so súhlasom klienta a jeho zákonného zástupcu

e) v prípade monitorovania rozhovoru, musí byť klient na túto skutočnosť upozornený
f) záznamy o klientovi udržiava na mieste neprístupnom pre tretie osoby a pod

bezpečnou kontrolou

g) v elektronickej podobe záznamy rovnako zabezpečí proti zneužitiu
h) nezneužije dôveru klienta, zákonného zástupcu
i) v priebehu rozhovoru nemôže byť klient odmietnutý, ignorovaný, zanedbávaný
j) klient si musí byť istý, že špeciálny pedagóg postupuje pri riešení problémov

nezaujato a nijako ho nediskriminuje

k) rešpektuje pohlavie, rasu, sociálny status, vieru klienta , zákonného zástupcu
l) odbornú činnosť vykonáva v stave duševnej a fyzickej rovnováhy
m) zdržuje sa nadneseného, zavádzajúceho hodnotenia metód

n) ak je potrebná pomoc klientovi mimo kompetencií špeciálneho pedagóga -

poradenského pracovníka, musí zabezpečiť všetko , aby mu túto službu poskytol
kompetentný odborník

o) klient má právo na vysvetlenie a interpretáciu výsledkov testov, ktoré prípadne

vykonal

Princípy voči povolaniu

a) v diagnostickej činnosti používa štandardizované testy vhodné pre špeciálnych

pedagógov

b) chráni svoju nestrannosť, zachováva profesijnú nezávislosť a objektivitu
c) voči ostatným špeciálnym pedagógom a iným odborníkom vystupuje v duchu zásad

dôvery a spolupráce

d) v prípade podozrenia neprofesionálneho prístupu poradenského odborníka ku klientovi

kolega ho vhodným spôsobom upozorní na pochybenie

e) nepraktizuje také diagnostické a poradenské činnosti, na ktoré nemá odborné

kompetencie

f) v súlade so záujmami a etickými normami zachováva povinnú mlčanlivosť o veciach,

o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho povolania

g) v edukácii jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

(Hučík, J., Žolnová, J., 2006)

POJMY NA ZAPAMÄTANIE

etika,

etický kódex,

mravné normy,

etické princípy,

poradenstvo,

školský špeciálny pedagóg,

školský psychológ,

empatia,

KONTROLNÉ OTÁZKY

1, Čo je etika v špeciálno – pedagogickej praxi?
2. Aké sú princípy etického kódexu v špeciálno-pedagogickej činnosti?
3. Aké sú etické zásady, ktoré by mal špeciálny pedagóg dodržiavať?

K ZAMYSLENIU SA

Ktoré etické zásady by mal špeciálny pedagóg dodržiavať pri tvorbe kazuistiky a čoho by sa
mal vyvarovať?

SKRATKY A ODBORNÁ TERMINOLÓGIA V SPRÁVACH ZO
PSYCHOLOGICKÝCH A ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKÝCH VYŠETRENÍ

osobná anamnéza

rodinná anamnéza

fyzický vek

mentálny vek

Dg.

diagnóza

ŠZŠ

špeciálna základná škola

IVP

individuálny vzdelávací

program

metodické pokyny

ADHD-

porucha pozornosti spojená s hyperaktivitoua impulzivitou

ADD

porucha pozornosti

CNS

centrálny nervový systém

ĽMD

ľahká mozgová dysfunkcia

DMO

detská mozgová obrna

EPI

epilepsia

dif.Dg. -

diferenciálna diagnóza

ŠVVP -

špeciálne výchovno- vzdelávacie potreby

ŠPU

špecifické poruchy učenia

LHK / PHK -

ľavá horná končatina / pravá horná končatina

LO / PO

ľavé oko / pravé oko

OŠD

odklad školskej dochádzky

PPP

pedagogicko-psychologická poradňa

SAS

sluchová analýza a syntéza

ŠPP

špeciálno-pedagogická poradňa

Susp.

(suspektný) podozrelý, pravdepodobný

Aberácia

odchýlka, úchylka

Abnormalita - zvláštnosť, neobvyklosť, nepravidelnosť, odchýlka od

obvyklého javu

Abortus

potrat

Abrachius

bez hornej končatiny

Abúlia -

nerozhodnosť, nedostatok vôle, strata niektorých vôľových činností

Adaptabilita - prispôsobivosť, schopnosť jednotlivca prispôsobiť sa

prostrediu

Adaptácia

všeobecná vlastnosť prispôsobovať sa
v správaní, vnímaní, myslení, postojoch,

Adekvátny

primeraný, odpovedajúci

Adolescencia -

dospievanie (lat. adolesco, adolescere, adolevi, adoletum)

Afakia oculi uteriusque - afakia, stav po operatívnom vybratí šošovky z oka,

resp.obidvoch očí

Afázia -

získané narušenie komunikačnej schopnosti, týkajúce sa

porúch symbolických procesov, ktoré vzniká pri ložiskových
poškodeniach mozgu, ako dôsledok systémového vplyvu mozgovej
lézie na vyššie psychické funkcie; čiastočná alebo úplná strata už
nadobudnutej schopnosti reči

Afekt

silná, prudká reakcia

Afektivita

schopnosť reagovať prostredníctvom citov a emócií

Afónia -

strata hlasu, strata schopnosti tvoriť hlas ako prejav choroby

Afrázia

neschopnosť tvoriť správne vety

Aftongia

porucha reči nervového pôvodu

Agnózia

strata schopnosti vnímať, chápať, rozoznávať predmety,
osoby

Agrafia

chorobná strata schopnosti písať pri zachovanej inteligencii
a neporušenej hybnosti ruky; chorobná neschopnosť sa
písomne vyjadrovať

Agramatizmus -

neschopnosť tvoriť a spájať slová, skloňovať, časovať, spájať
slová do viet; neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary

Achromatopsia -

neschopnosť vidieť farbu, farbosleposť

Achromázia -

porucha spôsobujúca čiastočnú alebo úplnú farbosleposť

Akalkúlia

úplná neschopnosť počítať, príčinou je poškodenie kôry
dominantnej hemisféry

Akcelerácia

zrýchlenie, urýchlenie rastu, telesného vývinu a biologického
zrenia, tiež rozumových schopností

Akinézia

neschopnosť pohybu, nehybnosť

Akomodácia -

prispôsobenie

Akustický

sluchový, zvukový

Akútny

prudko prebiehajúci, neodkladný, okamžitý, naliehavý

Alália

vývojová porucha reči rôzneho stupňa

Albinizmus, svetloplachosť - porucha pigmentácie dúhovky
Alela

dedičný základ znaku, tiež alelomorfa

Amaurosis oculi -

slepota jedného oka

Ambidextria - obojrukosť
Ambivalencia -

obojakosť, dvojakosť vo vzťahu k niečomu, súčasne sa
vyskytujúca láska a nenávisť k jednej osobe, veci

Amblyopia

tupozrakosť

Amélia-

vrodené úplné nevyvinutie končatín

Amnézia

oslabenie, strata pamäti pri duševných chorobách,
neschopnosť reprodukovať pamäťový materiál

Amotio retine -

odtrhnutie, odlúpenie sietnice

Anakúzia

hluchota, neschopnosť počuť

Analýza

rozbor, členenie na jednotlivé prvky, časti

Anamnéza

diagnostická metóda prostredníctvom ktorej sa zhromažďujú
údaje a okolnosti o jednotlivcovi

Aniridia

chýbanie dúhovky

Anoftalmus

stav po operačnom vybratí oka

Anomália

nepravidelnosť, výnimočnosť, odchýlka od pravidla, normy

Antropofobia -

strach zo styku s ľuďmi

Anxieta

úzkosť

Apatia -

pokles, úplné vymiznutie citového záujmu o okolie

Aplázia

vrodené nevyvinutie niektorého orgánu, niektorej časti tela

Apraxia

porucha CNS, neschopnosť vykonávať bežné úkony ako
prejav choroby

Aprosexia

neschopnosť sústreďovať myšlienky, znížená alebo
nedostatočná
pozornosť vnímania

Asertivita

zdravé sebapresadzovanie, sebaprejavenie

Asomnia

nespavosť, nedostatočný spánok

Asténia

celková slabosť, vyčerpanosť, strata síl

Ataxia -

porucha koordinácie pohybov pri nervových ochoreniach

Astigmatizmus -

porucha refraktérnosti v dôsledku nepravidelného zakrivenia
šošovky, resp. dúhovky

Atonia -

strata napätia svalov, svalová ochabnutosť

Atribúcia

prisudzovanie, pripisovanie

Atrofia-

nedostatočná výživa, chradnutie, zakrpatenie

Atrophio nervi optici -

atrofia, úbytok zrakového nervu

Auditívna percepcia- sluchové vnímanie
Averzia

odpor

Bazálny

základný

Balbuties

zajakavosť

Benígny

neškodný, nezhubný

Bilingvizmus- dvojjazyčnosť
Bradyartria

spomalená výslovnosť, preťahovaný spôsob reči

Bradypsychizmus – spomalené myslenie, spomalenie duševnej činnosti
Buphthalmus -

zväčšené, tzv.“volské“ oko

Casulus socialis -

sociálny príprad

Cataracta

sivý zákal šošovky

Cerebrum

lat. mozok ( cerebrálny, cerebrospinálny)

Cerebrálny

mozgový

Cyanóza

modrofialové sfarbenie sietnice a kože okrajových častí tela

Daltonizmus - farboslepota
Debilita

ľahký stupeň rozumového zaostávania (ľahká mentálna
retardácia)

Degenerácia - odchýlenie od pravidla, úbytok síl, úpadok, vývojový ústup
Degeneratio retinae – degenerácia sietnice
Dekompenzácia -

porušenie kompenzácie, zlyhanie

Demencia

získané chorobné oslabenie rozumových schopností, úpadok
inteligencie najskôr po 2.roku života

Depistáž

orientačná diagnostická metóda k podchyteniu osôb, ktoré je
potrebné ďalej špeciálne vyšetriť

Depresia

duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, sklesnutosti,
vnútorného napätia; skľúčenosť, stiesnenosť, skleslosť

Deprivácia - ochudobnenie, nedostatok
Dominantný - prevládajúci
Deviácia

vybočenie, odklonenie, odchýlka od normy, úchylka

Deficit -

chýbanie

Dificilný

ťažko ovládateľný, neznášanlivý, ťažkovychovateľný,
nedisciplinovaný

Difúzny

rozptýlený, neohraničený

Dispenzarizácia – poskytnutie všestrannej liečebnej starostlivosti, starostlivosť

o chorých v príslušnom zdravotníckom zariadení

Diskrepancia -nezhoda, rozpor, odchýlka, nepomer
Divergentný - odchylný, nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný
Dysartria

narušenie artikulácie ako celku vznikajúce pri organickom
poškodení centrálneho nervového systému

Dysfunkcia

porucha prirodzeného priebehu organickej, či psychickej
funkcie

Dysgnózia -

porucha poznávacích funkcií, neschopnosť spájať vnímané
predstavy

Dysgrafia

špecifická porucha učenia / porucha písania, neschopnosť
napodobniť písané tvary písmen

Dyskinéza

porušená schopnosť pohybu

Dysortografia-

špecifická vývinová porucha učenia / neschopnosť uplatniť naučené
pravopisné zákonitosti v písomnom prejave

Dyslexia

špecifická vývinová porucha učenia / prejavuje sa
problémami pri učení čítania so zachovanou inteligenciou

Dyskalkúlia -

špecifická vývinová porucha učenia / vývojovo znížená schopnosť
utvárania matematických predstáv, numerácie, operácií s číslami

Dyspraxia

špecifická vývinová porucha- znížená schopnosť osvojovať si
pohybové zručnosti

Dyslália

neschopnosť správne vyslovovať niektoré hlásky

Dysplázia

nesprávny vývoj orgánu alebo tkaniva

Dystonia

porucha normálneho svalového napätia

Dystrofia

porucha výživy

Echokinéza

chorobné napodobňovanie pozorovaných pohybov, hlavne
gestikulácie, mimiky

Echolália

chorobné mimovoľné mechanické napodobovanie počutých
zvukov

Ectopia lentis -

ektopia, vrodené vysunutie šošovky oka

Enurezis nocturna-

nočné pomočovanie

Enurezis diurna-

denné pomočovanie

Elektívny

výberový

Elektívny mutizmus- „výberová“ neschopnosť hovoriť /len pri niektorých

situáciách/

Emocionalita -

citovosť

Eretický

dráždivý, podráždený, nepokojný

Etiológia

príčiny porúch, chorôb

Extroverzia

povahová otvorenosť

Fétus

plod od 3. mesiaca po počatí do pôrodu

Fluktuujúci - kolísaný, nestály
Fóbia

chorobný strach

Frustrácia

pocit zmarenia, prekážka na ceste k cieľu

Fylogenéza - historický vývoj živých organizmov od jednoduchších ku

zložitejším

Genéza

vznik, zrod, pôvod,

Genotyp

súbor všetkých dedičných informácií organizmu, genetická
konštitúcia organizmu

Glaucoma

glaukóm, zelený zákal oka

Grafomotorika-

súbor psychických činností, ktoré jednotlivec vykonáva pri
písaní, ktoré nie je len záležitosťou pohybov ruky, ale celej psychiky,
sústava pohybov ruky pri písaní, kreslení

Habituálny

obvyklý, návykový, častý, často sa opakujúci

Hemeralipia - vlčia tma, porucha funkcie svetločuvných elementov oka
Hemiparaplégia -

polovičná paraplégia, t.j. úplné ochrnutie len jednej končatiny

Hemiparéza -

polovičná paréza, čiastočné ochrnutie polovice tela

Hemiplégia

ochrnutie, úplná strata pohyblivosti na jednej polovicu tela

Heredita

dedičnosť

Hydrocefalia -vodnateľnosť mozgu, zmnoženie tekutiny (likvoru)

v mozgových dutinách

Hyperaktivita -

vysoká, prehnaná aktivita

Hyperkinetický-

nadmerne pohyblivý

Hyperlordóza -

nadmerné prehnutie chrbtice dopredu v bedrovej časti

Hypermetropia gravis - ťažká ďalekozrakosť
Hypoaktivita -chorobné zníženie činnosti
Hypofunkcia -chorobne znížená činnosť
Hypokinetický -

pomalý

Hypotrofia

nedostatočná výživa, obmedzenie rastu niektorého orgánu
alebo tkaniva

Juvenilný

nedospelý, mladistvý

Idiocia -

ťažký stupeň rozumového zaostávania

Imbecilita

stredný stupeň rozumového zaostávania

Indiferentvý - nerozhodný, ľahostajný, nezúčastnený
Inferiorita

nedostatočnosť, podradenosť, menejcennosť, zaostalosť,
podriadenosť

Infantilný

detský, detinský

Instabilita

nepokoj, nápadné zvýšenie pohybov

Introverzia

povahová uzavretosť; sklon osobnosti sústreďovať záujem na
seba

Juvenilný

mladý, mladistvý, dospelý, ktorý sa správa ako dospievajúci

Katamnéza

sledovanie jednotlivca po špeciálno-pedagogickom
edukačnom pôsobení

Karencia

nedostatok, chýbanie niečoho

Kinestetický - umožňujúci uvedomiť si polohu svojich pohybových

orgánov v priestore

Kinezioterapia -

liečenie pohybom, liečebný telocvik, cvičenie

Kognitívny

poznávací, vzťahujúci sa k poznávacím procesom, tiež
vnímajúci, hodnotiaci

Kolaps

zrútenie, náhle ochabnutie, mdloba

Kompenzácia -

súhrn špeciálno-pedagogických postupov, ktorými sa
zlepšuje a zdokonaľuje výkonnosť iných funkcií ako funkcie
postihnuté; nahradenie, vyrovnanie

Konfabulácia -

skresľovanie skutočnosti, vymýšľanie si ( nie lož)

Kranioschiza -ráštep lebky
Kvadruparéza -

čiastočné ochrnutie všetkých štyroch končatín

Kyfóza-

chorobné oblúkovité prehnutie chrbtice dozadu

Labilita

nevyváženosť, nestálosť

Latentný

skrytý, bezpríznakový

Lateralita

prednostné používanie jedného z párových
orgánov,asymetria párových orgánov pohybových, zmyslových,
dominancia mozgových hemisfér

Lézia

poškodenie, porucha určitej štruktúry

LMD

ľahká mozgová dysfunkcia, prejavuje sa zníženou
pozornosťou, nepokojom

Lordóza

chorobné prehnutie chrbtice dopredu

Maladjustácia -

nesprispôsobivosť

Malformácia - znetvorenie
Malígny

škodlivý, zhubný

Marphanov syndróm - obrí vzrast,spojený s ťažkou krátkozrakosťou
Medikácia

podávanie liekov

Microftalmus -

zmenšené oko

Mnestický

pamäťový

Modifikácia - úprava, prispôsobenie sa vonkajším vplyvom
Monoparéza - čiastočné ochrnutie jednej končatiny
Motorický

pohybový

Multilaterálny-

mnohostranný

Multisenzoriálny -

s väčším počtom zmyslov

Mutizmus

nemota, bezrečnosť

Myopia gravis, gradus medii -

ťažká a strená krátkozrakosť

Myopatia

všeobecný názov pre pomenovanie ochorenia svalstva

Multifaktoriálny-

z mnohých, viacerých činiteľov

Negativizmus -

vzdorovanie, odmietanie

Neuróza

psychická porucha bez preukázateľnej chorobnej zmeny
nervov, pri ktorej nedochádza k zmenám, ktoré by sa dotýkali jadra
osobnosti

Neverbálny

pracujúci s názorným materiálom, bezslovný

Nystagmus

očný tras, mimovoľné pohyby oka

Obsedantný

nutkavý, vtieravý, posadnutý

Onychophatia-

ohrýzanie nechtov

Organický

týkajúci sa svalových orgánov, prirodzený, živý

Participácia

podieľanie sa

Patogenéza

pôvod a priebeh ochorenia

Pavour nocturnus - nočný des, detské desivé predstavy a bludy pri rôznych

psychózach

Perforatio retine -

prederavenie sietnice

Perseverácia - vtieravá utkvelá predstava
Pyknický

tučný, so sklonom k tučnote

Praematuritas-predčasné narodenie, zrenie
Protektívny

protežujúci

Percepcia

vnímanie

Plégia -

obrna, úplná strata hybnosti

Podprahový -

vzťahujúci sa k veľmi nízkym podnetom, ktoré sú vnímané,
ale nie sú uvedomované

Predispozícia -

náchylnosť, sklon, vrodená alebo získaná podmienka pre
určitý jav, chorobu

Prevencia

predchádzanie, raná ochrana

Prozódia

spoločné označenie pre melódiu, prestávky, dôraz a ďalšie
stránky reči

Profylakcia -

predbežná ochrana pred chorobou, ochranný zákrok,

Prognóza

predpoveď

Psedudodebilita -

nepravá debilita, zníženie rozumových schopností vplyvom
napr. sociálnej zanedbanosti

Pseudodysgrafia – nepravá dysgrafia (porucha písania v rámci mentálnej

retardácie )

Pseudodysortografia – nepravá dysortografia
Pseudodyslexia-

nepravá dyslexia

Pseudodyskalkúlia – nepravá dyskalkúlia
Psychogénny -

psychicky podmienený, vzniká pôsobením duševných reakcií

Psychomotorika -

súhrn pohybových prejavov človeka, jeho voľné i mimovoľné
pohybové činnosti vrátane gestikulácie, mimiky atď.

Recepcia

prevzatie, príjem podnetov, informácie zmyslovým orgánom

Redukcia

obmedzenie, zjednodušenie, zmenšenie

Reedukácia

prevýchova, precvičenie, zlepšenie funkcií ,
zručností potrebných na zvládnutie zložitejších zručností

Rehabilitácia -obnovenie schopností, spôsobilostí
Regresia

ústup, úpadok, útlm, návrat k ranejšej forme reakcie

Resocializácia -

opätovné zapojenie do spoločnosti, spätné vytváranie
sociálnych vzťahov

Retinitis

zápal sietnice

Retrolentálna fibriplázia – zrakové poškodenie novorodenca v dôsledku

predávkovania kyslíka v inkubátore s dôsledkami v neskoršom veku

Rotacizmus

chybná výslovnosť hlásky „r“

Rezistencia - odpor, odolnosť voči vonkajším vplyvom
Scotoma

zúženie, výpady zorného poľa

Segregácia -

odlučovanie, oddeľovanie

Skolioza

vychýlenie chrbtice vo frontálnej rovine

Sekundárny

druhý, druhotný

Sémantika

zaoberajúca sa zmyslom, významom slov

Senzomotorika -

súbor schopností a zručností prejavujúcich sa v činnostiach,
ktoré sú založené na spojení zmyslového vnímania a
pohybov

Sigmatizmus -chybná výslovnosť sykaviek
Sociogram

grafické znázornenie postavenia jednotlivca v skupine

Somatotyp

typ telesných charakteristík človeka

Spazmus

kŕč, kŕčovitý sťah

Stereotýpie - chorobné opakovanie tých istých pohybov, slov, viet

v dôsledku psychickej poruchy

Stimulácia

dráždenie, povzbudzovanie, podnecovanie

Strabizmus

škúlenie

Stres

psychická záťaž

Submisívny

poddajný, ovplyvniteľný, podriaďujúci

Superiórny

vysoko, výrazne nadpriemerný

Symptóm

príznak, prejav

Syndróm

súbor, skupina príznakov charakterizujúcich chorobný stav

Suspektný

podozrenie na

Tenzia -

nepríjemný pocit vnútorného napätia

Tik

nutkavý pohyb napodobujúci pohyb účelový

Torpídny

ochabnutý, necitlivý, nepohyblivý

Tremor

trasenie

Utilitárny

užitkový,

Uveltis chronica -

chronický zápal sietnice

Variabilita

premenlivosť

Verbálny

slovný

Vizuomotorická koordinácia – zrakovopohybová súhra
Vizuálna percepcia – zrakové vnímanie

ZÁVER

Kazuistika predstavuje vždy jedinečný prípad. V súvislosti s edukáciou sa stretávame

s kauzisticky zameraným opisom typických vlastností, čŕt osobnosti ale i údajov týkajúcich
sa jej vývinu, výkonu, morálnej zrelosti, zdravotného stavu, záujmov a pod. uvádzaných
v pedagogickej charakteristike žiaka (Gavora, 2001). Aj slovné hodnotenie nesie náznak
kazuistiky. Každá kazuistika je však opisom procesov, ktoré sa podieľajú na určitom jave,
interakcii, osobitostiach reakcií danej osoby.

V kazuistike zachytávame nielen objektívne zistenia, ale aj vlastné dojmy, náhľady,

interpretácie. Kazuistika má vysokú kvalitatívnu hodnotu aj napriek tomu, že nie úplne bez
subjektívneho skreslenia autora. Zhodnocovanie informácií získaných o osobe vychádza zo
skúseností a zručností autora objavovať podstatné súvislosti medzi pôvodných a zmeneným
stavom, východiskom, procesom.

V kazuistike sa môžu uvádzať aj osobné výroky skúmanej osoby, vlastná interpretácia

javov. Sledujú sa dôležité udalosti, ktoré významnejšie ovplyvnili existenciu sledovaného
človeka v budúcnosti, ako aj kľúčové osoby v jeho živote. Preto je dôležité tieto momenty
zachytiť, interpretovať a štruktúrovať do určitých väzieb.

Na mnohých našich školách je evidentná snaha o korektné a dobre myslené

riešenie problémov. Cieľom je najlepšia snaha – skutočná pomoc dieťaťu s problémami
v učení, správaní atď. Na tejto ceste môže pomôcť spôsob takpovediac svojpomoci vo
vlastných radoch, teda cesta odborných, erudovaných, koncepčných rozhovorov učiteľov
o problémových prípadoch.

Pre špeciálneho pedagóga je veľmi dôležité, aby mal k dispozícii

diagnostické závery odborníkov a aby aj pri vlastných diagnostických aktivitách z nich
vychádzal a chápal ich ako základné informácie. Čím viac dostupných a objektívnych
informácií má k dispozícii o dieťati, tým je väčšia istota, že nedôjde k mylnému posúdeniu
podstatných vlastných vlastností a tým aj predpokladov ďalšieho výchovno-vzdelávacieho
pôsobenia.

ÚLOHA NA ZÁVER – VYPRACUJTE

Vytypujte vhodnú osobu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorej
diagnóza je ojedinelá.

Vyplňte záznamový hárok špeciálno-pedagogickej kazuistiky.

Na základe získaných poznatkov teoretických a zo záznamového hárku vypracujte
špeciálno-pedagogickú kazuistiku.

Použitá literatúra

BAJO, I. et. al. 1991. Kazuistický seminár. Bratislava: Univerzita Komenského, 1991. ISBN

80-223-0358-5

BAJO, I. Predmet a metódy pedagogickej kazuistiky žiaka. In: Pedagogická revue. 1995, roč.

47, č. 9-10

BAKOŠOVÁ, Z. 2004. Metodológia tvorby prípadovej štúdie vo výskume sociálnej

pedagogiky. Bratislava: Katedra pedagogiky FF UK, 2004.

BARTOŇOVÁ, M. 2004. Kapitoly ze specifických poruch učení I. Brno: Masarykova

univerzita, 2004. ISBN 80-210-3613

CAHIRPALOGLU, P. 2004. Psychologie hodnot. Praha: Votobia, 2004. ISBN 80-7220-195-

DARÁK, M., FERENCOVÁ, J. 2001. Metodológia pedagogického výskum : terminologické

minimum. Prešov: ManaCon, 2001. ISBN 80-89040-07-1

ĎURIČ, L., BRATSKÁ, M., 1997. Pedagogická psychológia, terminologický a výkladový
slovník. Bratislava: SPN ,1997. ISBN 80-0802498-4
EDELSBERGER, L. a kol. 2006. Defektologický slovník. Jinočany: H&H, 2006. ISBN 80-

86022-76-5

Etický kódex psychologickej spoločnosti. 1996. Slovenská komora psychológov. Schválený

predsedníctvom SPK 1996.

Etický kódex pracovníkov PPP Liptovský Mikuláš : vnútorný predpis. 1998. Liptovský

Mikuláš, ŠPP, 1998.

FERRJENČÍK, J. 2000. Úvod do metodológie psychologického výskumu. Praha: Portál, 2000.

ISBN 80-7178-367-6

GAVORA, P.1999. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: polygrafické stredisko UK

v Bratislave, 1999. ISBN 80-223-1342-4

GAVORA, P. 2006. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent,

2006. ISBN 80-88904-46-3

GAŽI, M. 1991. Mentálne postihnuté dieťa v škole. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-

00392-8

HABŠUDOVÁ, M. 2000. Výchova a vzdelávanie znevýhodnených detí viacnásobné

poškodenie. In Zborník príspevkov z odborného seminára. Bratislava: Iuventa, 2000.
ISBN 80-7013-319-8

HADJ MOUSSOVÁ, Z., DUPLINSKÝ, J. 2002. Diagnostika Pedagogicko-psychologické

poradenství II. Praha: Pedagogická fakulta Univerzita Karlova v Praze, 2002. ISBN 80-
7290-101-X

HARTL, P.- HARTLOVÁ, H. Psycholofický slovník. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-

303-X

HORŇÁKOVÁ, M. Liečebná pedagogika. Bratislava: PdF UK Bratislava, 1999. ISBN 80-

8046-126-0

HORT, V., HRDLIČKA, J., KOCOURKOVÁ, E., MALÁ et.al. Dětská a adolescentní

psychiatrie. Praha: Portál, 2000. ISBN 80-7178-472-9

HRABAL. V. st., HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. Praha: Karolinum Univerzita Karlova

v Praze, 2002. ISBN 80-246-0319-5

HUČÍK, J., ŽOLNOVÁ, J. 2006. Etika v špeciálno-pedagogickom poradenstve. In Efeta,

2006, roč. XVI., č. 3. ISSN 1335-1397

HUDECOVÁ, D., MAZALOVÁ, V. 2003. Vývin sluchových schopností u dieťaťa po prvom

nastavení rečového procesora : kazuistika. In Efeta, 2003, roč. XIII, č. 4. ISSN 1335-
1397

IVANOVÁ–ŠALINGOVÁ, M. 1998. Slovník cudzích slov pre školu a prax. Bratislava: SPN,

1988.

IVANOVÁ–ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. 1979. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava:

SPN, 1979.

JANSKÝ, P. 2004. Problémové dítě a náhradní výchovná péče ve školských zařízeních.

Hradec Králové: Gaudeamus Univerzita Hradec Králové, 2004. ISBN 80-7041-114-7

JUSZCZYK, S. 2003. Metodológia empirických výskumov v spoločenských vedách.

Bratislava: IRIS, 2003. ISBN 80-89018-13-0

KAPRÁLEK, K., BĚLECkÝ, Z. 2004. Jak napsat a používat individuální vzdělávací

program. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-887-2

KASÁČOVÁ, B. 1998. Kazuistické rozhovory ako súčasť pri vedení žiaka. In Pedagogické

rozhľady, 1998, roč. 7, č. 4, s.21-22. ISSN 1335-0404

KATUŠČÁK, D. 1998. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Stimul,

1998. ISBN 80-85697-82-3

Kazuistika : Aspergerov syndrom. 1997. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 1997,

roč. 32, č. 4, s. 406-407. ISSN 0555-5574

Kazuistika : Nadanie telesne postihnutého dieťaťa. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa,

1996, roč. 31, č. 2, s. 186-187. ISSN 0555-5574

KOŠČ, L. 1977. K metodológii písania psychologických kazuistík pre odborné časopisy. In

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 1977, roč. 12, č. 5, s. 431–437. ISSN 0555-5574

KOLLÁROVÁ, E. 2007. Somatopédia pre učiteľov. Bratislava: Univerzita Komenského,

2007. ISBN 78-80-223-2283-6

KOPASOVÁ, D. 2000. Nehovoriace dieťa alebo dieťa s oneskoreným vývinom reči :

kazuistika. In Špeciálno-pedagogické poradenstvo : informačný bulletin. Bratislava:
Metodické centrum, 2000.

KOVALČÍKOVÁ, I. 2005. Úvod do pedagogiky : nielen pre asistenta učiteľa. Prešov:

Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2005. ISBN 80-8068-370-0

KUČEROVÁ, H. 2006. Demence v kazuistikách. Praha: Grada, 2006. ISBN 80-247-1491-4
KUSÁ, J. 2001. Kritéria kvality v poradenstve. In Empatia, 2001, roč. 8, č. 1.
LANGMEIER, J., BALCAR, K., ŠPITZ, J. 2000. Dětská psychoterapie. Praha: Portál, 2000.

ISBN 80-7178-381-1

LAZNIBATOVÁ, J. 1993. Nadané dieťa – problém pre rodičov i učiteľov. In: Psychológia

i patopsycholígia dieťaťa. Bratislava: VÚDPaP, 1993, roč. XXVIII.,č. 2, s. 178-183.
reg.číslo 494 79

LECHTA, V. a kol. 1995. Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta,

1995. ISBN 80-88824-18-4

LENCZ, V. 1992. Úvod: In Roche Olivar, R. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus

Istropolitana, 1992. ISBN 80-7158-001-5

LEVICKÁ, J. 2004. Kazuistický seminár zo sociálnej práce. Trnava: Fakulta zdravotníctva

a sociálnej práce Trnavskej univerzity, 2004. ISBN 80-89104-36-3

100

Malá slovenská encyklopédia. 1993. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-

85584-12-3

MAŘÍKOVÁ, H., PETRUSEK, M., VODÁKOVÁ, A. za kol. 1996. Velký sociologický

slovník. Praha: Univerzita Karlova vydavatelství Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-311-3

MATĚJČEK, Z. Kazuistika v pedagogice. Učiteľské noviny 2002, s.18
MEŠKO, D., KATUŠČÁK, D., FINDRA, J. a kol. 2005. Akademická príručka. Martin:

Osveta, 2005. ISBN 80-8063-200-6

Metodicko-informatívny materiál MŠ SR : žiak s poruchami správania v základnej a strednej

škole. Bratislava: MŠ v SR, 2004. CD-2004-12004/23602-1:095

MIKULAJOVÁ, M., RAFAJDUSOVÁ, I. 1993. Vývinová dysfázia : špecificky narušený

vývin reči. Bratislava: Luboprint, 1993. ISBN 80-900445-0-6

MITCHELL, S. M., MITCHELL, W. M. 2000. Kazuistiky z internej medicíny. Bratislava:

Aktuel, 2000. ISBN 80-88915-62-7

MOJŽÍŠEK, Ľ. 1986. Základy pedagogickej diagnostiky. Praha: SPN, 1986.
MONATOVÁ, L. 2000. Speciálně pedagogická diagnostika z hlediska vývoje dětí. Brno:

Paido, 2000. ISBN 80-85931-86-9

MUSILOVÁ, M. 2003. Případová studie jako součást pedagogické praxe. Olomouc:

Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 2003. ISBN80-244-0749-3

MYDLÍKOVÁ, E., GABURA, J., SCHAVEL, M. 2002. Sociálne poradenstvo. [online]

Bratislava : Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov, 2002. ISBN 80-968713-1-5
(cit.2008-01-01)

Dostupné

internete:

http://www.assp.skufiles/socporadestvoukazka.htm

OLÁH, M., SCHAVEL, M. 2006. Sociálne poradenstvo a komunikácia. Prešov: Prešovská

univerzita v Prešove Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2006. ISBN 80-8068-487-1

HAMADOVÁ, P., HORÁKOVÁ, R., OPATŘILOVÁ, D., PŘINOSILOVÁ, D. 2006.

Pedagogicko-psychologické poradenství a intervence v raném a předškolním věku u dětí
se speciálními vzdělávacími potřebami. Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy
univerzity Katedra speciální pedagogiky, 2006. ISBN 80-210-3977-9

PIPEKOVÁ, J. 1998. Kapitoly ze speciální pedagogiky. Brno: Paido, 1998. ISBN 80-85931-

65-6

PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997. ISBN 80-7178-170-3
PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 1998. Pedagogický slovník. Praha: Portál,

1998. ISBN 80-7178-252-1

RÁDLOVÁ E. a kol. 2004. Špeciálně pedagogikcká diagnostika. Ostrava: MONTANEX,

2004. ISBN 80-7225-114-7

ROHÁČ, J. 2000. Právo na slobodný prístup k informáciám. Prešov: Prešovská univerzita

v Prešove Fakulta humanitných a prírodných vied, 2000. ISBN 80-88885-94-9

SLEZÁKOVÁ, J. 2005. Pediatria pre špeciálnych pedagógov. Bratislava: SEducoS, 2005.

ISBN 80-85757-13-3

SLOWÍK, J. 2007. Kazuistický příběh. In Speciální pedagogika. Praha: GRADA, 2007. ISBN

978-80-247-1733-3

SPÁČILOVÁ, H. 2003. Pedagogická diagnostika v primární škole I. Olomouc: Pedagogická

fakulta Univerzity Palackého, 2003. ISBN 80-244-0568-7

STENBERG, R. J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-376-5
STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: Sapientia, 1996. ISBN 80-

967589-0-X

Stručný psychologický slovník. 1987. Bratislava: Pravda, 1987.
SVOBODA, M.(ed.), KREJČÍŘOVÁ, M., VÁGNEROVÁ, M. 2001. Psychodiagnostika dětí

a dospívajících. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-545-8

101

ŠVEC, Š. et al. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS, 1998. ISBN 80-88778-

73-5

TARDY, V. (ed.) 1967. K problémom psychológie osobnosti. Praha: Academia, 1967.
VALENTA, M., MŰLLER, O. 2003. Psychopedie teoretické základy a metodika. Praha:

Parta, 2003. ISBN 80-7320-039-2

VANČOVÁ, A. 2005. Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia,

2005. ISBN 80-968797-6-6

VANČOVÁ, A. 2001. Edukácia viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 2001. ISBN

80-967108-7 X

VAŠEK, Š. 2002. Špeciálno-pedagogická diagnostika. Bratislava: Sapientia, 2002. ISBN 80-

968797-1-5

VAŠEK, Š. 1994. Špeciálna pedagogika : terminologický a výkladový slovník. Bratislava:

SPN, 1994. ISBN 80-08-01217-X

Vzorový štatút zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva. Schválilo MŚ SR

č.382/1499-44 dňa 21.12.1999

ZELEIOVÁ, J. 2007. Koncentratívna pohybová terapia v individuálnej práci : kazuistika

klientky s hraničnou poruchou osobnosti. In Efeta, 2007, roč. 17, č. 2, s. 7-11. ISSN 1335-
1397

ZELEIOVÁ, J. 2007. Kazuistická metóda ako metóda vnímania a interpretácie procesu. In

Efeta, 2007, roč. 17, č. 4, s. 2-6. ISSN 1335-1397

ZELINKOVÁ, O. 2001. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha:

Portál, 2001. ISBN 80-7178-544-X

ZELINKOVÁ, O. 2003. Poruchy učení. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-800-7
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: Iris, 1997. ISBN

80-88778-60-3

ŽOLNOVÁ, J. 2007. Klíma v triedach stredných odborných učilíšť pri reedukačných

domovoch. Prešov: PdF PU v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8068-584-3

www.nadanie.sk.
www.nadanedeti.cz
www.hoagiesgifted.com
www.gifteddevelopment.com
www.sengifted.com
www.davidsoninstitute.org.
www.seriweb.com/gt.htm

102

Prílohy

103

Príloha A

ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY

Dôverné!

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Autor záznamu:
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):

Dátum a miesto narodenia:
Bydlisko, adresa:
Kontakt: č.t.: e-mail:

Dátum prvého kontaktu so

žiakom (jednotlivcom):

.....................

Žiak prišiel na podnet

koho:

Kto so žiakom prišiel:

Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:
Rok školskej dochádzky:
Kazuistický rozhovor:
Anamnestický rozhovor:

Kazuistický rozhovor:

Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):

II. ANAMNÉZY

Rodinná anamnéza:
rodičia:

ďalšie osoby žijúce v domácnosti:

zloženie rodiny:

bytové podmienky:

súrodenci:

ekonomické zabezpečenie rodiny:

zdravotný stav rodičov:

hygienické podmienky:

vzdelanie rodičov:

výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:

zvláštne schopnosti rodičov:

štýl výchovy:

Iné-poznámka:

Osobná anamnéza:
prenatálny vývin:

návyky:

pôrod:

výchovné ťažkosti-poruchy správania:

ďalší vývin:

emocionálny vývin:

vývin abnormálnych-patologických javov:

vývoj postoja k hodnotám:

vývoj sociálnych vzťahov:

Iné – poznámka:

ľaváčka

Zdravotná anamnéza:

104

Školská anamnéza:
adaptácia na MŠ:

záujmy:

začiatok šk. dochádzky:

záujem, spolupráca rodičov so školou:

začlenenie do kolektívu:

postoj učiteľov:

forma vzdelávania:

osobné tempo:

ťažkosti v edukácii:

vzťah k učiteľom:

postoj ku šk. práci:

vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky:

temperament:

1.ročník
2.ročník
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):

úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):

úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť)

úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:

III. STATUS PRAESENS

105

Popis problému:

Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:

čo je potrebné korigovať:

IV. PROGNÓZA

Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):

V. KATAMNÉZA

Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):

VI. HODNOTENIE

Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:

VII. UKONČENIE PRÍPADU

Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:

V dňa: podpis: pečiatka
poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky

106

Príloha B

POMÔCKA PRI VYPĹŇANÍ ZÁZNAMOVÉHO HÁRKU

OBSAH RODINNEJ ANAMNÉZY

RODINNÉ ANAMNESTICKÉ ÚDAJE – pokrvní príbuzní z oboch strán (rodičia, prarodičia,
súrodenci, súrodenci rodičov), ich choroby ... ďalšie relevantné údaje.
rodičia
- vek v čase spisovania anamnézy
- povolanie – čím je, nie presnú adresu zamestnávateľa
- bydlisko – nie presná adresa
- charakter bydliska ( prostredie a lokalita, napr. veľkomesto, mesto,
dedina, majer, osada, samota)
Samotná rodina (skúmaná) – úplná či neúplná, vzťah rodičov k dieťaťu, výchovná
a emocionálna klíma v rodine, výchovné metódy, odmeny a tresty, spôsob výchovy,
ekonomické pomery v rodine, bývanie, trávenie voľného času, resp. rozvod, kontakty dieťaťa
s druhým rodičom,
zloženie rodiny
- úplná
- neúplná,
- jednočlenná,
- rodičia nie sú príbuzní,
- rodičia sú príbuzní,
- žijú v manželskom zväzku,
- druh a družka,
- nevlastní rodičia,
- vlastný otec v domácnosti,
- jeden z rodičov zomrel,
- dieťa žije v inej rodine,
- dieťa je v pestúnskej starostlivosti (v tom prípade údaje o pestúnoch).
Súrodenci – počet súrodencov, poradie medzi nimi, vzájomné vzťahy medzi súrodencami,
podobnosti a rozdiely medzi súrodencami – osobnostné, v školskom prostredí
súrodenci

107

- počet a ich vek,
- poradie dieťaťa, v ktorom sa nachádza,
- súrodenci žijú oddelene,
- nachádzajú sa v detských domovoch.
starí rodičia
- žijú v spoločnej domácnosti s rodinou
- nežijú v spoločnej domácnosti s rodinou
Rodinnú anamnézu tvoria aj ďalšie nasledovné údaje:

ďalšie osoby žijúce v domácnosti

- súrodenci rodičov,
- ďalšie osoby.

bytové podmienky

- bývanie vo vlastnom rodinnom dome,
- bývanie v bytovom dome,
- bývanie v podnájme, prenájme atď.
charakter bytu
- aká je úroveň bývania,
- dieťa má vlastnú izbu,
- má vlastnú posteľ,
- má priestor, kde má vlastné veci.
počet ľudí v miestnosti
hygienická úroveň domácnosti
- voda vlastná, alebo ju nosia,
- udržiavaný byt, neudržiavaný byt.

ekonomické zabezpečenie rodiny

- dobré ekonomické zabezpečenie,
- zabezpečuje iba jeden z rodičov,
- rodina žije z podpory alebo sociálnych dávok
- z vlastných zdrojov
zdravotný stav blízkych členov rodiny
- uvádzajú sa iba ťažšie postihy/senzorické, mentálne, somatické,
psychiatrické/
- alkoholizmus v rodine
- samovraždy v rodine, pokusy o samovraždu,
- zvláštnosti, výstrednosti v správaní, psychopatické prejavy.
vzdelanie rodičov
- neúplné základné vzdelanie,
- stredoškolské,
- vysokoškolské.
zvláštne schopnosti rodičov
- dobrý remeselník a pod.
výživa, obliekanie a vzhľad dieťaťa
- upravené,
- neupravené,
- špinavé,
- chatrné oblečenie,
- drahé oblečenie.
štýl výchovy
- racionálno-emocionálny (dostatočné citové zabezpečovanie),
- náročný štýl (nadmerné požiadavky, prísny rodič),
- ochranný štýl (nadmerná, až úzkostlivá starostlivosť),
- ľahostajný (citovo nenasýtený vzťah),
- zanedbávajúci štýl,

108

- zavrhujúci štýl (matka odmieta dieťa),
- ohrozujúci štýl výchovy (týrané dieťa),
- štýl nejednotný ( otec náročný, matka ochraňujúca, vstup starých
rodičov),
- ambivalentný štýl (rodič mení jednanie k dieťaťu – jeden deň ho bije,
druhý deň ho zahŕňa láskou),
- rodičia boli zbavení rodičovských práv ( súdom nariadená náhradná
výchova),
- dieťa je v štátnej starostlivosti ( dojčenský ústav, detský domov)
- pomoc rodiny pri vzdelávaní dieťaťa,
- ambície s dieťaťom,
- spolupráca so školou,
- vzťahy v rodine,
- výchovné problémy,
- príprava na vyučovanie a pomoc rodičov pri učení

OBSAH OSOBNEJ ANAMNÉZY

OSOBNÉ ANAMNESTICKÉ ÚDAJE

Prenatálne obdobie a pôrod – dieťa chcené, či nie, somatický a psychický stav matky počas

tehotenstva, pôrod v čase, predčasný, prenášanie, komplikácie pri ňom.

Raný vývin– kojenie, psychomotoriky – sed, státie, chôdza, reč, začiatok a vývin

hygienických a stravovacích návykov.

Ďalší vývin – návšteva predškolských zariadení, adaptácia na ne, obdobie vzdoru, vzťah

k okoliu (rodičom, súrodencom, učiteľom a pod.). reakcia na príkazy, poslušnosť.

Emocionálny vývin– miera citových podnetov v detstve, prejavy emócií, reakcie na stres,

citové odpútavanie od základnej rodiny, prekonávanie závislosti.

Vývin postoja k hodnotám – vzťah k povinnostiam, k učeniu, záľuby a koníčky.
Vývin sociálnych vzťahov – rovesnícke vzťahy k spolužiakom a kamarátom, vzťahy

k autoritám, vzťahy k príslušníkom vlastnej rodiny.
Návyky – žiaduce i nežiaduce, jedlo, spánok, práca, hra, zlozvyky.

Záujmy a aktivity – trávenie voľného času, záľuby, záujmy, ich rozsah a stabilita.
Výchovné ťažkosti a poruchy správania – vývoj porúch, správania, záškoláctvo, krádeže,

kriminalita, abúzus (nikotinizmus, kofeinizmus, ethylizmus, gamblérstvo a iné..)

Vývoj abnormálnych, hraničných a patologických javov – počiatky a priebeh

abnormálnych prejavov, ich etiopatogenéza.
Priebeh vzdelávania.

OBSAH ŠKOLSKEJ ANAMNÉZY tvoria napr:

- adaptácia na materskú školu,
- začiatok školskej dochádzky (odklad, prvotný vzťah ku škole),
- vzťah k spolužiakom,
- vzťah k učiteľom,
- vývoj školskej úspešnosti,
- záujmy žiaka,
- záujem rodičov, spolupráca s rodičmi
- ťažkosti v edukácii
- začlenenie sa do kolektívu,

109

- postoj učiteľov
Priebeh zaškolenia dieťaťa je dôležitým zdrojom informácií, ktoré sú pre učiteľa nevyhnuté
pre vedenie žiaka. Informátormi môžu byť rodičia, učitelia, vychovávatelia.

OBSAH AKTUÁLNEHO STAVU

STATUS PRAESENS zisťujeme
- príslušnosť do ročníka, školská dochádzka
- aktuálna účasť na vyučovaní
- vzťah k výučbe
- aktívna účasť na vyučovaní
- prospech v jednotlivých predmetoch
- obľúbené a neobľúbené predmety, činnosti
- priebeh osvojovania vedomostí – ťažko, ľahko, s odporom
- nerovnomernosť vývinu pri jednotlivých predmetoch
- osvojovanie si zručností
- správanie sa na vyučovaní, pri inej organizačnej činnosti, pri voľnej
činnosti
- vzťah k dospelým, pedagógom, rovesníkom , mladším deťom, iným
autoritám
- prístup k povinnosti a práci
- vzťah k žive a neživej prírode
- vzťah k majetku a k osobným veciam
- postupy a výchovné prístupy, ktoré sú účinné, na ktoré reagujú
pozitívne
- terajšie zázemie žiaka
- oneskorovanie mentálneho vývinu
- vplyv výchovných opatrení
- vzťah žiaka k povinnostiam, k práci
- obraz úrovne žiaka aj v mimoškolskej činnosti
- sebahodnotenie

OPIS PROBLÉMU
Získané údaje sa posudzujú z týchto aspektov:
- vývin (oneskorenie a iné ),
- bohatosť podnetov z okolia (z mikroprostredia, makroprostreida),
psycho-sociálne narušenie,
- traumy (psychické, fyzické a pod.),
- prekonané choroby,
- hereditárne faktory,
- iné možné determinanty vývinu (Vašek, Š. 1991, s. 92)

110

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Hučík - Kazuistika v špeciálnej pedagogike

Preber si túto poznámku so svojou AI

Náhľad poznámky

Ďalšie poznámky z predmetu Špeciálno-pedagogická intervencia