materialy ku skuske

Zoológia bezchordátov

- Písomka (opakovateľná 1x), určovanie hmyzu, skúška (test, ústna skúška)

- bezchordáty zoológia a ekológia – Peterková, Trnka

- cvičenie tolerancia chýbania 3x

- otázky zaradenia do systému, rozdelenie tried na rady atď.

- Cavalier, Smith – nový systém (2008)

Podríša: Jednobunkovce (Monocytozoa, Protozoa)
Taxonómické jednotky
Skupina kmeňov: Bezbrvky – Plasmodroma
1. kme

ň : Praprvoky – Sarcomastigophora

a) podkmeň: Bičíkovce – Mastigophora (Flagelata)

1) trieda: Rastlinné bičíkovce – Fytomastigophora –napr. Eugléna štíhla

2) trieda: Živočíšne bičíkovce – Zoomastigophora

a) rad: Ničivky – Kinetoplastica – napr. Trypanosoma konská, spavičná
b) rad: Bičovky – Trichomonadida – napr. Mnohobičíkovec rodidlový
c) rad: Dvojbičovky – Diplomonadida – napr. Žardia črevná

b) podkmeň: Koreňonožce – Sarcodina

1) trieda: Meňavkovce – Lobosoa (Panožkavce – Rizopoda)

a) rad: Meňavky – Amoebida – napr. Meňavka včelia, hnačková

2) trieda: Dierkavce – Foraminiferida
3) trieda: Slncovky – Heliozoea

2. kme

ň : Sporotvorce – Apicomplexa

1) trieda: Gregarina – Gregarinidea (Gregarina)

a) rad: Archigregarinida – napr. Seledinium
b) rad: Eugregarinida – napr. Gregarina dažďovková – Monocysis
c) rad: Neogregarinida – napr. Gregarina potemníkovitá

2) trieda: Výtrusovce - Sporozoa

a) rad: Kokcídie – Eucoccidia

- čeľaď: kokcídiovité – napr. Kokcídia pečeňová
- čeľaď: cystotvorcovité – napr. Toxoplazma obyč.
- čeľaď: zimnicovcovité – napr. Maláriovec tropický (Zimnicovec zhubný)

b) rad: Piroplazmy – Piroplasmida – napr. Babézia turia

3. kme

ň : Mikrospóry – Microsporidia

1) trieda: Hmyzomory – Microsporidea – napr. Hmyzomor včelí

4. kme

ň : Chlop

ň ovce (Výtrusovce) – Myxosoa

1) trieda: Rybomory –Myxosporidia – napr. Rybomor pstruhový

5. kme

ň : Brvavce – Ciliophora (Nálevníky – Infusoria)

Podríša: Jednobunkovce (Monocytozoa, Protozoa)
Všeobecná charakteristika
- telo tvorí 1 bunka, vnútri je cytoplazma – ekto – hustejšia, endo – redšia
- jadro – najdôležitejšia organela vyplnená karyoplazmov - veľké – veget. pochody, malé – generatívne (mikronukleus)
- na povrchu semipermeabilná pelikula, bunková blana
- pohyb – 3 organely:

a) bičík – phlagellum
b) panôžky – pseudopódie ( s vlákenkom, s ostňom)
c) brvy – cilie (na celom povrchu, rovnako dlhé, len na časti )

- reguláciu osmózy a výmenu kyslíka zabezpečujú kontraktibilné vakuoly (fungujú ako slniečka so zbernými kanálikmi, ktorými zbierajú
prebytočnú vodu, ktorú odstraňujú dialýzou)
- rozmnožovanie: - u mnohých striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie (schizogónia – množstvo jedincov)

a) nepohlavné – binárne, schizogónia, pučanie
b) pohlavné – konjugácia, kopulácia

- môžu byť pôdne, vodné, symbiotické, parazitické.

Skupina kmeňov: Bezbrvky (Plasmodroma)
Všeobecná charakteristika
- pohyb:
a) bičíky (phlagellum)
b) panožky (pseuudopodie) - rôzne tvary: lobopodie – lalokovité, fylopodie – nitkovité, axopodie
– ostré vlákienko, rizopodie – rozvetvené

c) bez pohybového zariadenia

- 1 alebo viac jadier jadro

- kopulácia aj nepohlavné delenie

1. Kmeň: Praprvoky – Sarcomastigophora

1. 1. Podkmeň: Bičíkovce – Mastigophora (Flagelata)

- najjednoduchšie prvoky

- mikroskopickej veľkosti
- stály alebo premenlivý tvar tela

- žijú voľne, prisadnuto alebo cudzopasne

- majú 1 pulzujúcu vakuolu, 1 jadro

- dýchajú celým povrchom tela
- výživa auto-, hetero- alebo mixotrofná

Trieda: Rastlinné bičíkovce – Fytomastigophora
Eugléna štíhla – (Krásnoočko štíhle)
- telo je vretenovité, zachováva si tvar
- encystuje sa počas nepriazdnivých vplyvov
- má červenú škvrnu – stigmu, kt. reaguje na svetlo a chlorofylové telieska

- pohyb plazením – vylučujú sliz
- rozmnožovanie pozdĺžnym delením
- vytvárajú kolónie – pri nadbytku dusíka vo vodách spôsobujú zelené sfarbenie

Trieda: Živočíšne bičíkovce – Zoomastigophora
sú bez chlorofylu
živia sa potravou org. pôvodu
patria k nim parazitické druhy
Trichomonas vaginalis

a) rad: Ničivky – Kinetoplastica
Trypanosoma spavičná
parazituje v krvi,
má štíhle telo s undulujúcou membránou a knidoblastom – bičík, kt. sa opiera o bazálne
teliesko – befaroblast
jadro v strede tela
spôsobuje spavú nemoc, rozšírená v Strednej Afrike, prenášačom je mucha Glosina
palpalis, kt. pri cicaní prenáša do tela Trypanosomy so slinami, prenáša sa z Antilop (u
nich žiadna choroba), po 1-6 rokoch nastáva smrť v dôsledku letargického spánku
Trypanosoma konská
spôsobuje ochorenie Hourine (durina), prenos pri párení, pľuzgiere na rodidlách, úde,
výtok až úhyn
b) rad: Bičovky – Trichomonadida - Mnohobičíkovce
Trichomonas pošvový (Mnohobičíkovec rodidlový)

-

má 4 bičíky

-

stredom tela ide podporný stĺpik axostyl

-

na boku krátka undulujúca membrána

-

parazituje v pošve žien, spôsobuje výtoky, prenáša sa nečistou bielizňou a pri pohlavnom styku

Trichomonas zubný (Mnohobičíkovec zubný)
- komenzál v ústnej dutine

c) rad: Dvojbičovky – Diplomonadida
Žardia črevná
- parazituje v tenkom čreve Č
- telo je dorzoventrálne sploštené na spodnej strane má prísavnú doštičku
- spôsobuje hnačky, najmä u detí
- živý sa osmoticky

1. 2. Podkmeň: Koreňonožce – Sarcodina
- nestály tvar tela
- telo pokryté hustejšou ektoplazmou alebo škrupinkou - mriežkovanou alebo dierkovanou
- vo vnútri tela sa nachádza pohyblivejšia redšia endoplazma
- pohyb pomocou panôžok (fagocytozóza)
- majú potravinovú vakuolu, pulzujúca udržuje stále osmotické napätie najmä u vodných druhov

- rozmnožovanie nepohlavné

Trieda: Meňavkovce – Lobosoa (Panožkavce – Rizopoda)
a) rad: Meňavky – Amoebida

Meňavka včelia (Malpigoema)

- parazituje v Malpigiho trubiciach včiel

- spôsobuje hnačku včiel - sladký trus, včely ho lížu a tým sa nakazia, čo spôsobuje úhyn celých včelstiev

- silný charakter nepohlavného rozmnožovania

Meňavka hnačková

- má 2 formy:

a) minuta – komenzál – neškodí, bežne sa vyskytuje u človeka
b) magna – spôsobuje dyzentériu – infekčné hnačkové ochorenie, vredy na sliznici hrubého čreva, bolesti, teplota, až krvavé hnačky
- môže u detí a starých ľudí spôsobiť smrť

Trieda: Dierkavce – Foraminiferida
- veľké prvoky so schránkou – rôzne sfarbená, rôzne veľká vápenitá
- majú 1 alebo viac komôrok
- schránka je obalená plazmou, môže mať rôznu farbu – červené, žlté, hnedé

- zväčša sa vyskytujú v mori, zriedka v sladkých vodách
- pomaly lezú po dne, niektoré sú pelagické
- využívajú sa v paleontológie na určenie veku usadenín

Trieda: Slncovky – Heliozoea
- guľovité telo s lúčovite rozvetvenými panôžkami
- zväčša holé, môže mať schránku – z kremíka alebo organickej hmoty
- rozmnožovanie delením, pučaním
- živia sa batériami, prvokami, riasami, v panôžkach majú omračujúcu látku – omračujú korisť, výskyt zväčša v sladkých vodách
- Slncovka obyčajná, bublinatá, ozdobná (v našich vodách nie sú časté)

2. Kmeň: Sporotvorce – Apicomplexa
parazity Ž; nemajú b. organely, len pulzujúce vakuoly
rozmnožovanie striedavé: schizogóniou, ale i pohlavne (metagenéza)

Trieda: Gregarina – Gregarinidea (Gregarina)
- endoparazity b. tkanív tráviaceho traktu hmyzu, dážďoviek, červov, mäkkýšov
- telo sa skladá z 3 častí:

a) epimerit – nesie prichytávacie útvary
b) protomerit – nesie zadnú časť tela
c) deuteromerit – s jadrom b.

- nemajú schizogóniu, 2 dospelce sa odtrhnú z hostiteľskej b. a spoja sa do syzygia – v ňom splynú jadrá – zygota – 9 sporozoidov a

majú kĺzavý pohyb

Trieda: Výtrusovce - Sporozoa
a) rad: Kokcídie – Eucoccidia
1) čeľaď: kokcídiovité

Kokcídia pečeňová
- u zajacov a králikov
- spôsobuje žlté uzlíky v pečeni, srsť stráca lesk, výtok z očí, nosa, striedavé hnačky, zápchy; úhyn – spáliť všetko
- vývoj trvá 60-72 hodín
- schizogónia – vzniká merozoid (parazit sa rozpadne na množstvo maličkých parazitov)
- gametogónia – vznik mikro a makro gamiet – kopulácia a vznik zygoty – oocysty
- sporogónia – z jednej zygoty – 8 spór
- rozširujú sa trusom



Medzihostiteľ, predhostiteľ – mení sa vývojové štádium parazita



Rezervoár – nemení sa vývojové štádium

2) čeľaď: cystotvorcovité
Toxoplazma obyčajná
- u človeka a mačky
- šíri sa poraneniami
- alimentárne (prenášanie cez ústa)

- ohrozuje plod – hydrocephalia (mozog sa zalieva vodou ešte v prenatálnom štádiu), potraty

3) čeľaď: zimnicovcovité
Maláriovec tropický (Zimnicovec zhubný)

- pôvodca zimnice, malárie, spôsobuje záchvaty horúčky

- prenáša ho komár Anopheles – pri cicaní vypúšťa do krvi sporozoidy – E štádiá, kt. sa schizogóniou delia na merozoidy, kt. prenikajú

do červených krviniek, kde sa živia hemoglobínom, vzniká hemozín a tým toxické prostredie – horúčky, keď z nich vystupujú do krvi =

horúčka, v krvi sa vytvoria gametocysty – makro a mikrogamety, tých sa nacicia komár a ich splynutím v jeho tráviacom ústrojenstve
vzniká pohyblivá zygota ookinet, kt. prejde cez črevo až do slinných žliaz komára – zdroj novej nákazy

- horúčka sa opakuje 1 x 24, 48, 72 hodín – treťodenný, štvordenný

- časť životného cyklu prebieha u komára, časť človeka

b) rad: Piroplazmy – Piroplasmida
Babézia turia

- močokrvnosť kráv
- prenášačom je kliešť
- spôsobuje horúčky, hnačky, zápchy

3. Kmeň: Mikrospóry – Microsporidia

Trieda: Hmyzomory – Microsporidea
Hmyzomor včelí
- vývoj 2 štádiá:
- vegetatívne – schizogónia
- spóry – so zárodkom planontom a 1 pólovým vreckom s vlákenkom knidou, kt. sa vymrští a zachytí v tele hostiteľa, trusom von po

delení, spôsobuje nosematózu včiel – poruchy trávenia, hnačky, úhyn

Hmyzomor hodvábnikový
- parazituje na priadke morušovej, prechádza do vajíčok (dedí sa), spôsobuje škvrnitosť (žltačku) na ich tele

4. Kmeň: Chlopňovce (Výtrusovce) – Myxosoa
Trieda: Rybomory –Myxosporidia
Rybomor pstruhový
- v hlavovej chrupavke plôdika rýb
- spôsobuje poruchy CNS, rovnováhy, krúživý pohyb, deformácia kostry
- spóra šošovkovitého tvaru, 2 vačky na 1 póle, s knidami
- ryby klesajú ku dnu, úhyn, aj po prekonaní deformácia kostry a šírenie nákazy, prevencia letnenie rybníkov (vypúšťanie)

5. Kmeň: Brvavce – Ciliophora (Nálevníky – Infusoria)
Taxonómia
Trieda: Rovnakobrvavce – Kinematophragminophora (Holotricha)
a) rad: Brvoústovce – Trichostomatida – napr. črevovka ľudská
b) rad: Bachorovce – Entodiniomorpha – napr. entodinium, diplodinium
c) rad: Rovnakobrvky – Cyrtophorida – napr. kožovec kaprový
Trieda: Rôznobrvavce – Oligochymenophorea (Spirotricha)
a) rad: Blanoústovce – Hymenostomatida – napr. črievička obyč.
Trieda: Kruhobrvavce – Peritricha – napr. Brúsilka rybacia

Všeobecná charakteristika
pohybujú sa brvami – špirálovitý pohyb, brvy sú usporiadané v pravidelných šikmých radoch,
každá brva má základné teliesko uložené v ektoplazme pod pelikulou
bazálne telieska sú vzájomne spojené zmrštiteľnými vláknami (myonémami) a plazmatickými
vláknami (neurophany), ktoré vedú podráždenie, takto vzniká neuromotorický aparát, ktorý riadi
pohyb bŕv
medzi bazálnymi telieskami sú vretenovité tyčinky trichocysty, pri podráždení sa vymrštia a vo
vode vytvoria lepkavý rôsol
sú dokonalejšie ako predošlé, žijú jednotlivo alebo v skupinách
majú dve jadrá:
a) veľké – makronukleus – riadi vegetatívne pochody
b) malé – mikronukleus – riadi generatívne pochody, rozmnožujú sa pohlavne - konjugáciou i
nepohlavne delením, pučaním.
dýchajú celým povrchom tela
tráviaca sústava má ústny i vyvrhovací otvor, kontraktibilné vakuoly
11
Trieda: Rovnakobrvavce – Kinematophragminophora (Holotricha)

brvy okolo úst sú jednoduché, rovnaké po celom tele

a) rad: Brvoústovce - Trichostomatida
Črevovka ľudská

v čreve Č, obličkovitý tvar, podkovovité jadro

telo pokryté brvami

nepatogénne žije v čreve ošípaných trusom sa dostáva von – zdroj nákazy

u Č spôsobuje vredovitosť hrubého čreva, krvavé hnačky, zápaly pobrušnice,

niekedy až smrť
b) rad: Bachorovce – Entodiniomorpha
Entodinium a Diplodinium

sú súčasťou bachorovej mikroflóry prežúvavcov

napomáhajú tráveniu

ohohacujú o živočíšnu bielkovinu

c) rad: Rovnakobrvky – Cyrtophorida
Kožovec kaprový

parazituje na koži rýb

má srdcovitý tvar tela

ústočká na spodnej strane

koža rýb je biela, v kusoch sa odlupuje

Trieda: Rôznobrvavce – Oligochymenophorea (Spirotricha)
ústne brvy sa líšia od bŕv na ostatnom tela

a) rad: Blanoústovce – Hymenostomatida
Črievička obyčajná

vyskytuje sa vo vode s hnitím

je potravou pre baktérie, telo má cca 0,02 – 0,03 mm

brušná strana je plochá, chrbtová viac vyklenutá

povrch tela pokrýva pelikula – pevná, pružná, ktorá udržuje stály tvar tela

telo je pokryté cyliami, na brušnej strane – príustne pole – peristom, ústna

predsieň – vestibulum, b. ústa – cytostom, hltanček – cytopharinx, potravinové
vakuoly, vyvrhovací otvor – cytopyge
má aj kontraktibilné vakuoly – bublinky so 7 – 8 lúčovite pripojenými zbernými

kanálikmi, pracujú v 2ch fázach
a) diastolická – hromadenie exkrečnych látok v okolí kanálikov, difundujú sa
do nich a z kanálikov do vakuoly
b) systolická – obsah vakuoly sa vyprázdňuje – odstraňuje sa prebytočná voda,
udržuje sa osmotický tlak, reguluje sa množstvo soli
rozmnožovanie – konjugácia – 2 črievičky sa spoja veľké jadro zanikne, malé sa

2krát rozdelí, 3 jadierka zaniknú, posledné sa znovu rozdelí, krížom sa vymení,
jedince sa oddelia a vzniknú 2 s novou genetickou výbavou
Trieda: Kruhobrvavce – Peritricha
Brúsilka rybacia

peniažtekovitý tvar tela s 2 vencami bŕv,

pomocou miskovitej prísavky vzadu tela brúsi po koži rýb a zúbkami prísavky poškodzuje

pokožku
spôsobuje na nej bielomodré fľaky

vyskytuje sa najmä u akvarijnych rybičiek

12
Podríša: Mnohobunkovce – Polycytozoa
Taxonomické jednotky
1) nadkmeň: Morulovce – Mesosoa
2) nadkmeň: Blastulovce – Parasoa
a) kmeň: Hubky – Porifera
1. trieda: Vápnice – Calcarea
2. trieda: Kremenice – Demospongia
3. trieda: Košovky – Hexactinellida
3) nadkmeň: Gastrulovce – Histosoa, Eumetasoa

okruh(podsekcia): Dvojlistové – Diblastica (Mechúrniky – Coelenterata)

a) kmeň: Prhlivce – Cnidaria
1. trieda: Polypovce – Hydrosoa – napr. Nezmar zelený, hnedý
2. trieda: Medúzovce – Scyphozoa
3. trieda: Štvorhranovce – Cubosoa
4. trieda: Koraly – Anthosoa
b) kmeň: Rebrovky – Neprhlivce – Acnidaria
1. trieda: Slepokanálovce – Typhtocoela
2. trieda: Kruhokanálovce – Cyclocoela
Všeobecná charakteristika
telo je tvorené väčším počtom b., kt. sú tvarovo a funkčne odlišné, usporiadané do 2 vrstiev. Vzťah

b. a ich funkčnnosť je geneticky podmienená - tkanivá, diferencujú sa na telové (somatické) a
pohlavné (generatívne). Charakteristický je emryonálny vývin – vznik zygoty z vajíčka a spermie a
brázdovanie vajíčka na morulu, blastulu a gastrulu
1. nadkmeň: Morulovce – Mesosoa
sú to komenzály alebo parazity morských Ž (hlavonožcov, ostnatokožcov), majú malé telo

s nediferencovanými tkaninami
13
2. nadkmeň: Blastulovce - Parasoa
2.1. kmeň: Hubky
telo je lúčovito súmerné alebo nesúmerné, žijú prisadnuto, nemajú orgány, chýba svalová i nervová

sústava, na povrchu tela sú otvory ostie, cez kt. sa do tela dostáva voda a vo vnútri sú golierikovité
b. choanocyty, medzi nimi je mezoglea a v nej kostra z ihlíc – spikuly z Ca, Si
dýchajú celým povrchom tela, hermafrodity – pohl. i nepohl. rozmnožovanie (pučanie), tvoria

gemule – zhluky na prežitie nepriazdnivých vplyvov, tvorí ich obal s amfidiskami a ihlicami hubiek
špongie, majú veľkú regeneračnú schopnosť

podľa stavby tela:

a) ascon - choanocyty sú v paragastrálnej dutine
b) sycon – choanocyty sú v kanalikoch steny hubky
c) leucon – choanocyty sú v dutinách uložených v stene hubky
Hubka jazerná, riečna – mierne tečúce až stojaté vody

14
3. Nadkmeň: Gastrulovce (Histosoa, Eumetasoa)
gastrulácia môže byť štvoraká:

1) vycestovanie b. – imigrácia smerom dovnútra
2) zdvojenie – delaminácia
3) vchlípenie - invaginácia z kremenice vytvorením pračreva a prvotných úst
4) obrastanie b. – epibolná gastrulácia
15
Oddelenie: Mechúrniky – Coelenterata
žijú vo vode, prevažne v slanej, zväčša prisadnuto – polyp alebo planktonicky – medúza, tvoria

kolónie
majú vakovité telo, lúčovito súmerné, 2 zárodočné listy, medzi nimi je mezoglea: u polypovcov –

chitinózne skelety
koralov – zvnútra – vápenaté skelety, zvonka vápenatá kostra

medúzovcov – tvrdá vystužená vláknina

tráviaca sústava gastrovaskulárna, 1 prijímací a vyvrhovací otvor

špecializácia tkanív na tráviace, svalové a nervové

nervová sústava difúzna

rozmnožovanie pohlavné i nepohlavné (larva – planula)

3.1. Kmeň: Prhlivce - Cnidaria
medúzy a polypy majú v pokožke prhlivé bunky – nematocyty alebo knidoblasty

najmä na ramenách alebo okolo úst s hrotom – knidocilom – ten sa odlomí a vypustí s omračujúcu

resp. usmrcujúcu látku – hypnotóm
majú lepivé a ovíjavé vlákna, ktoré korisť zachytia a presúvajú do úst a gastrovaskulárnej sústavy,

ktorá slúži na trávenie i rozvod živín
Trieda: Polypovce Hydrosoa
prevláda polypové štádium nad medúzou

rozmnožujú sa nepohlavne pučaním, tvoria kolónie pospájené tráviacimi sústavami – coenosark na

vrchu kolónie je veľký balónovitý útvar s plynom (pneumatofor) - trčí z vody a vietor fúkaním do
neho unáša kolóniu – pasívny pohyb
u sladkovodných je i pohlavné rozmnožovanie

v moriach sa vyskytujú rúrkovníky a pohárovky, v sladkých vodách nezmary

u nás Nezmar obyčajný, zelený – žije prisadnuto na ponorených predmetoch, R, na voľnom konci

má 5 – 12 ramien, cez leto sa rozmnožuje nepohlavne – pučaním a na jeseň pohlavnými gametami
u samíc sú v blízkosti ramien, u samcov v dolnej časti tela – splynú na zygotu
16
Trieda: Medúzovce - Scyphozoa
morské živočíchy, cca 200 druhov, vo vývine sa strieda malý polyp s medúzou, polyp rastie a

odškrcovaním (strobiláciou) sa množí vzniknú efyrya z nich medúzy
zväčša gonochoristi

medzi ramenami majú zmyslové orgány a ústa na spodnej strane tela, dýchajú celým povrchom tela,

nervová sústava difúzna
Medúza ušatá, pľúcnatá

Trieda: Štvorhranovce - Cubosoa
vysoko klenuté medúzky, zvonovitého tvaru tela so 4 ramenami

štvorhranné telo

výskyt v teplých moriach, v Tichom oceáne

patria k nim smrteľne jedovaté druhy, ale druhy niektoré sa v Ázii jedia

17
Trieda: Koralovce - Anthosoa
druhovo najbohatšia skupina, vo vývine im chýba štádium medúzy

polyp má valcovité telo, väčšina ich má vápenitý exoskelet (okrem sasaniek), žijú v teplých

moriach a oceánoch
sú masožravé, korisť lovia pomocou prhlivých b. a ramenami si ju vkladajú do úst, tým, že žijú

prisadnuto potlačil sa vznik zmyslových orgánov a nervová sústava je veľmi primitívna
sú oddeleného pohlavia i hermafroditi, rozmnožovanie je delením a pučaním

Koral červený, Sasanka konská, Korál hubovitý, mozkový

3.2. Kmeň: Neprhlivce – Rebrovky - Acnidaria
morské, plávajúce, ale i po dne lezúce mechúrniky, cca 90 druhov, namiesto prhlivých b. majú

lepivé – holoblasty – umiestnené na 2 ramenách
gastrovaskulárna sústava plní aj f. dýchaciu aj vylučovaciu

sú to hermafrodity, vývin je priamy bez larvy

Rebrovka vajcovitá, Venušin pás

Taxonomické jednotky
okruh (podsekcia): Trojlistové – Triblastica (Dvojstranne súmerné – Billatelaria)

vývojová vetva: Prvoústovce – Protostomia

skupina kmeňov: Červy – Vermes

a) kmeň: Ploskavce – Plathelmintes
1. trieda: Ploskulice – Turbellaria – napr. ploskuľa hranatohlavá, vrchovská, biela
2. trieda: Mnohoprísavnice – Monogenea – napr. mnohoprísavnica dvojčenská, rybacia
3. trieda: Motolice – Trematoda – napr. motolica kopijovitá, pečeňová
4. trieda: Pásomnice – Cestoidea
a rad: Škárovce – Pseudophylidea – napr. škárovec široký
b rad: Pásomnice pravé – Cyclophylidea – pásomnica obyč., hrášková, bezbranná,
psia, vrtohlavá, ovčia, dlhá, detská
b) kmeň: Páskovce – Nemertiny (Rhynchocoela)
18
Okruh(podsekcia): Trojlistové – Triblastica (Dvojstranne súmerné – Billatelaria

)

Podľa telovej dutiny ich môžeme rozdeliť na:
a) schizocel – vyznačujú sa tým, že v štádiu blastuly alebo gastruly vnikajú do prvotnej dutiny

(blastocelu) niektoré endo alebo ektodermálne b., z kt. sa tvoria b. nepravidelného tvaru –
mezenchýmové b., z niekt. z nich sa tvoria podlhovasté svalové b., kt. sa pod ektodermom ukladajú
do vrstvičky priečnych svalových b., neskôr do pozdĺžnych a šikmých svalových b., iná časť
mezenchýmových b. dáva vznik riedkemu tkanivu, kt. je tvorené b. nepravidelného tvaru, neskôr
toto tkanivo vyplní priestor medzi medzi svalstvom a črevom a vytvorí parenchým, medzi týmito
nepravidelnými b. sú medzery (štrbinky), kt. vypĺňa intercelulárna tekutina – lymfa, takáto telová
tekutina sa volá schizocel a vyskytuje sa u ploskavcov a nemertín
b) pseudocel – priestor medzi kožou a črevom je vyplnený podkožným svalstvom a vrstvičkou
parenchýmu, medzi parenchýmom a črevom je miazga, vyskytuje sa u okruhlovcov a vírnikov
c) coelom – v štádiu gastruly sa tvorí pravý tretí zárodočný list – mezoderm, vzniká tak, že
z rozhrania ekto a endodermu sa dovnútra preliačia 2 skupiny b., keď sa endodermálna vrstva
začína uzatvárať do čreva, 2 skupiny b. sa intenzívne delia a okolo čreva vytvoria 2 pásy husto
zoskupených b., tie sa rozostupujú na vrecúško, kt. rastie a predlžuje sa a uzatvára druhotnú telovú
dutinu coelom, vyskytuje sa u obrúčkavcov
Skupina kmeňov: Červy – Vermes
1. Kmeň: Ploskavce – Plathelmintes
pretiahnuté telo, dvojstranne súmerné, dorzoventrálne sploštené, medzi črevom a kožnosvalovým

vakom je telová dutina schizocel, vyplnená mezenchýmom
kožnosvalový vak umožňuje jednosmerný pohyb vpred

tráviaca sústava je jednoduchá, ústa, hltan, gastrovaskulárna sústava bez konečníka (ústny otvor aj

ako vylučovací), v čreve dva typy b. fagocytózne a exkrečné, u pásomníc tráviaca sústava chýba
vylučovací orgán protonefrídie – pozdĺžne kanáliky, do kt. ústia vývody plamienkovitých b.,

kmitaním vytvárajú podtlak a vysávajú splodiny látkovej výmeny
cievna a dýchacia sústava chýba

nervová sústava pozdĺžne pruhy nervových b.

hermafrodity – zložitá stavba pohl. orgánov, rozmnožovanie pohlavné i nepohlavné

pokožku tvoria epitelialne b. s brvami, je žľaznatá, u parazitov kutikula

Trieda: Ploskulice – Turbellaria
dorzoventrálne sploštené Ž, červovitého tvaru tela, vyskytujú sa v moriach i sladkej vode, ale i vo

vlhkej zemi
pohyb je kĺzavý pomocou hlienu vylučovaného z brušnej strany tela, v ktorom kmitajú brvy

vnútrosvalový vak tvoria priečne, pozdĺžne a okružné svaly

majú 2 až 10 očí na okraji tela, vnímajú svetlo, tmu, kontrastné videnie

hermafrodity

u nás v čistých, studených potokoch Ploskuľa mliečna, biela, vrchovská, hranatohlavá

19
Trieda: Mnohoprísavnice – Monogenea
majú dve prísavky v strede tela a prísavný tečík vzadu tela – haptor a na ňom prísavky a lepivé

vačky
vylučovacie orgány protonefrídie, vyúsťujú párovými orgánmi vpredu tela

ektoparazity rýb, obojživelníkov a plazov s jednoduchým vývojom bez medzihostiteľa

Mnohoprísavnica rybacia – 1 mm veľká, živorodá, parazituje na koži a žiabrach plôdika rýb,

vylučuje sliz a tým znemožní výmenu plynov
Mnohoprísavnica dvojčenská – v mladosti žije samostatne, v dospelosti zrastá natrvalo s iným

jedincom, parazituje na žiabrach kaprovitých rýb – cicia krv
Trieda: Motolice – Trematoda
telo je lístkovitého tvaru, nečlánkované

tráviaca sústava vakovitá (1 prijímací aj vylučovací otvor)

endoparazity teplokrvných stavovcov (ovce, kozy, ošípané, zriedka Č)

majú 2 prísavky - ústnu a brušnú, na konci tela protonefrídie

zložitý vývoj cez jedného medzihostiteľa

Motolica pečeňová – vývoj:

1) vajíčko – trusom von z tela oviec a HD
2) larva - miracídium
3) sporocysta
4) rédia I. a II. generácie (štádiá 2. až 4. sa vyvíjajú v tele medzihostiteľa – vodiak bahenný)

5) cerkária
6) adoleskária - na prekonanie nepriazdnivých vplyvov, vyschne v ňom voda po spasení do tela
hostiteľa
7) dospelý jedinec, parazituje v žlčovodoch, spôsobuje hnilobu pečene, nechutenstvo, ťažký dych,
hnačky, zriedka u človeka
Motolica kopijovitá – medzihostiteľom je suchozemský mäkkýš, predhostiteľom je mravec,

hostiteľ jelene a iné párnokopytníky
Trieda: Pásomnice – Cestoidea
telo je stuhovité, článkované, tráviaca a dýchacia sústava nevyvinutá

prijímajú potravu celým povrchom tela osmtoicky

telo sa skladá s hlavičky – scolex, krčka – colium a článkov – proglotidy

na hlavičke sú prísavky a háčiky a bohato tvorená svalovina, krčok slúži na produkciu článkov

najmladšie sú hneď za ním najstaršie posledné sú plné vajíčok
nervovú sústavu tvoria pozdĺžne pásy nervových b.

20
vylučovacia – protonefrídie

pohlavná – hermafrodity, vypĺňa články, zložitý vývoj s 1 alebo viac medzihostiteľmi

a) rad: Škárovce – Pseudophylidea
majú škárovité prísavky, 2 žĺkové trsy, 3 pohlavné vývody (samčí, samičí a maternicový), 2

medzihostiteľov - drobný červ alebo kôrovec a ryba
vývoj:

1) vajíčko
2) larva – koracídium
3) uhor typu procerkoid (u kôrovca)
4) uhor typu plerocerkoid (u ryby)
5) dospelý jedinec
Škárovec široký – u cicavcov živiacich sa rybami

Škárovec vtáčí – u vodného vtáctva

b) rad: Pásomnice pravé – Cyclophylidea
majú 4 okrúhle prísavky, hlava opatrená venčekom háčikov, 2 žĺtkové trsy, 2 pohlavné vývody,

1 medzihostiteľ
vývoj:

1) vajíčko – výkalmi z tela hostiteľa
2) larva - onkosféra – u medzihostiteľa, v žalúdku do krvných dráh až do svalstva
3) uhor:
- cystycerkus – základ 1 hlavičky
- cystycerkoid – svalnatý chvostík, základ 1-2 hlavičiek
- strobilocerkus- základ 1 pásomnice, už sa odškrcujú články
- coenurus – má hrubostenný vak, niekoľko hlavičiek
- echinococcus- nmeá hlavičky na vnútornej stene, ale vytvárajú sa nové cerky
s určitým počtom hlavičiek
4) dospelý jedinec – u hostiteľa, ktorý zje nakazené mäso, uhor pôsobením zažívacích štiav
praskne, zachytí sa na stene hrubého čreva a dospieva, po 3 mesiacoch sa rozmnožuje
Pásomnica venčeková – v tenkom čreve Č, dospelá má 2-3m, medzihostiteľ ošípaná, tráviace

a psychické ťažkosti
Pásomnica dlhá – v čreve Č, medzihostiteľ HD, častý výskyt

Pásomnice detská – v čreve Č najmä detí, vyskytuje sa aj u myší a potkanov, nepotrebuje

medzihostiteľa, v Strednej Európe zriedkavá
21
2. Kmeň: Páskovce – Nemertiny (Rhynchocoela)
telo je dlhé článkované, od niekoľko cm po niekoľko m, v prednej časti tela je chobot s bodcom

stiletom, často v ňom býva aj jedová žľaza, telo je členené na hlavu, trup a chvost, je nečlánkované,
v strede tela naznačená článkovanosť
pokryv tela tvorí riasinkový epitel, v kt. sú slizové b. – na kĺzavý pohyb, je v ňom aj farbivo

spôsobujúce červené zafarbenie väčšiny morských druhov
svalovú tvorí kožnosvalový vak s priečnymi, okružnými i šikmými svalmi

tráviaca – trubicovitá, ústa, hltan, pažerák, črevo, 1. krát aj análny otvor

nervová , 2 pozdĺžne pásy, má aj konktídy aj komisúry

cievna je zatvorená a 1krát oddelená, chrbotová cieva s postrannými cievami

dýchanie celým povrchom tela

zmyslovým orgánom sú jednoduché oči, statocysta

vylučovacia – protonefrídie

morské druhy sú gonochoristi, sladkovodné – hermafrodity, niekt. druhy živorodé, oplodnenie

vonkajšie
žijú v bentose

Pásmovka najdlhšia - nemá bodec, vyskytuje sa v Severnom mori, cez deň je ukrytá pod kameňmi,

máva až 30m, ale tenká cca ako ceruzka
Pásnička sladkovodná – žije v našich vodách, v bahne, má bodec, má 2 cm, je načervenalá,

niekedy škvrnitá, živý sa drobnou vodnou faunou
Taxonomické jednotky
a) kmeň: Hlístovce – Nemathelmintes
1. trieda: Brušnobrvavce – Gastrotricha
2. trieda: Hlístice – Nematoda
a rad: Háďatká – Tylenchata – napr. h. repné, listové, jahodové, zhubné
b rad: Háďatá – Rhabditata – háďa dobyčie, prasačie
c rad: Machovce- Strongylata
nadčeľad: Zubovky – Strongyloidea – napr. zubovka konská

nadčeľaď: Vlasovky – Trichostrongyloidea – napr. prieduchovka ovčia,

vlasovka slezová, prasačia
nadčeľaď: Pľúcnivky – Metastrongyloidea – napr. pľúcnivka prasačia

d rad: Škrkavky – Ascaridata – škrkavka detská (hlísta detská)
e rad: Mrle – Oxyurata - napr. mrla detská
f rad: Nitkovce – Triochocephalata – napr. nitkovec svalový (svalovec špirálovitý)
g rad: Vlasovce – Phillariata – napr. vlasovec miechový
b) kmeň: Vírniky – Rotatoria
c) kmeň: Tŕnistohlavce – Acanthocephalata
22
1. Kmeň: Hlístovce (Okrúhlovce)– Nemathelmintes
telo je valcovité, nečlánkované, telesná dutina pseudocel, tráviaca sústava rúrovitá, trubicovitá,

cievna a dýchacia sústava chýba, zmyslové orgány sú silne redukované
gonochoristy – výrazný pohlavný dimorfizmus (okrem Gastrotricha)

ústa:

a) bezbranné – Prieduchovky
b) s pyskami – Škrkavky
c) s bodcom – Háďatká
d) lievikovité – Machovce
e) so zúbkami – Zubovky
hltan:

a) rabditoidný – vretenovitá predná časť rozšírená do tubusu
b) oxyuroidný – rovná predná časť, rozšírená do tubusu
c) filaroidný – tubus nie je vyvinutý, len vzadu rozšírenie
Trieda: Brušnobrvavce – Gastrotricha
malé, vodné živočíchy, pretiahnutého tela

žijú v moriach, i sladkých vodách

pohybujú sa vírením dvoch párov bŕv na brušnej strane tela

zväčša hermafrodity

žijú v bentose, živia sa riasami, rozsievkami, organickými zvyškami

Trieda: Hlístice – Nematoda
a) rad: Háďatká – Tylenchata
ústna dutina s bodcom – styletom

samce – páriace vidlice

škodcovia rastlín – stonkové, koreňové, listové

nákaza z pôdy, odolné voči vonk. vplyvom, obtiažny boj – osevný postup, pálenie R

Háďatko listové, jahodové – skracovanie stoniek a kučeravosť listov

Háďatko repné – v cukrovej repe, zamoruje pôdu na 10 rokov, III. stupeň larvy – invázne

po jeho výskyte pestovať cibuľu, cesnak, čakanku, šošovicu

b) rad: Háďatá – Rhabditata
saprofágne, resp. parazitické druhy

Háďa dobyčie, prasačie – nepotrebujú medzihostiteľa – geohelminty, larvy sa do tela

dostávajú kožou, potravou
parazitujú v tenkom čreve, partenogenetická samička kladie vajíčka – trusom z tela – zdroj

nákazy – larvy sa 2 x zvliekajú
spôsobuje zápal čriev, smrť

c) rad: Machovce- Strongylata
1) nadčeľad: Zubovky – Strongyloidea
geohelminty, lievikovité ústa so zúbkami, samec má planchetu na oplodňovanie

štyri stupne larvy (tretia je invázna)

Zubovka konská – v čreve koní, prenáša s potravou, lízaním, pitím - vajíčka sa dostanú

do tela, krvi, nebezpečná najmä pre žriebätá
2) nadčeľaď: Vlasovky – Trichostrongyloidea
ústa bez lievika, spôsobujú trichostrongylózy

v tráviacej a dýchacej sústave vtákov a cicavcov

Prieduchovka ovčia – vykašliavaním z úst, po prehltnutí – trusom von, larva sa do

hostiteľa dostane pri pasení – krvou do pľúc
Vlasovka slezová, prasačia

3) nadčeľaď: Pľúcnivky – Metastrongyloidea
pľúcne červy, biohelminty – s medzihostiteľom

23
Pľúcnivka prasačia – parazituje v dýchacích cestách prasiat, medzihostiteľom

dážďovka, po jej prehltnutí sa krvou dostáva do pľúc
Zrastlica trvalá – v dýchacích cestách vtákov, samček natrvalo zrastá so samičkou –

červené živé Y, rezervoárovým hostiteľom je dážďovka – do tela sa dostáva potravou,
pitím, spôsobuje ťažký dych, kašeľ
d) rad: Škrkavky – Ascaridata
veľké červy parazitujúce v tenkom čreve, prechádzajú cez krvný obeh

Škrkavka (Hlísta) detská – v tenkom čreve, pária sa – vajíčka sa dostávajú výkalmi z tela,

obalené pevným lepkavým obalom – infikácia ústami cez špinavé ovocie, zeleninu, ruky do
tráviacej sústavy, do čreva, môžu prenikať cez stenu čreva do ciev, pečene, pľúc, spôsobujú
kašeľ, únavu, horúčku, poškodzujú sliznicu čreva, môžu spôsobiť upchatie čreva
e) rad: Mrle – Oxyurata
drobné červy, parazity hrubého čreva a konečníka, vývoj neprechádza cez krvný obeh

Mrla detská – nákaza potravou po prehltnutí vajíčka, samičky vyliezajú v noci z konečníka a

znášajú vajíčka, spôsobujú silné svrbenie, nákaza rukami
f) rad: Nitkovce – Trichocephalata
bez ústnej dutiny a zúbkov, v dospelosti parazitujú v tráviacej sústave vtákov a cicavcov

Nitkovec svalový – v čreve hlodavcov, mäsožravcov, kopytníkov, Č, samička je menšia,

živorodá, kopuluje so samčekom (kt. potom uhynie), larvy sa stenou čreva dostanú do krvi,
vytvoria trichinóznu kapsulu (vápenitý obal, môže vydržať až 6 rokov), živia sa svalovou
hmotou, spôsobuje zápaly, horúčky, hnačky
g) rad: Vlasovce – Phillariata
majú už vyvinuté ústa (zväčša bez pier), hltan je svalnatý,

medzihostiteľmi a prenášačmi sú krv cicajúce článkonožce, v kt. sa vyvíjajú veľmi drobné

juvenilné štádiá – mikrofilárie
Vlasovec miazgový žije v lymfatickom obehu ľudí. Spôsobuje mohutné opuchy na

končatinách – choroba sa naz. elefantiáza („slonia noha“). Vyskytuje sa v trópoch, prenášajú
ju komáre. Dnes sa úspešne lieči.
Vlasovec očný sa vyskytuje v podkožnom väzive, objavil sa aj v oku, spôsobuje hrčovité

ochorenie, nemusí sa prejaviť bolesťou, vyskytuje sa v trópoch, prenášačom je ovad rodu

Chrysops.
24
3. Kmeň: Vírniky – Rotatoria
mikroskopické červy, do 2 mm, tvar tela pohárikovitý, telo tvorí hlava, trup a noha, na hlave

venček bŕv, kt. slúžia na pohyb (pohybový aparát – trochus), a spodný veniec bvŕv na naháňanie
potravy, nohaje z článkov, sú zasúvateľné, na jej konci sú 2 prstienkovité prívesky s lepkavými
žľazami – prichytávanie o podklad
pokryv tela tvorí jednovrstvová pokožka, kt. vylučuje silnú kutikulu, mnohé majú pancier, telo

býva sfarbené – fialovo, modro, oranžovo
svalová sústava – podkožnosvalové vrecko, menej vyvinuté jako u predošlých, telová dutina

pseudocel
tráviaca sústava – ústa s večekom bŕv, trojhranný hltan a žuvací pažerák, žalúdok a hepatopankreas,

črevo a aunus, na chrbtovej strane čreva spoločné vyústenie vylučovacej a pohlavnej sústavy –
kloaka
dýchanie celým povrchom tela

nervová sústava – 3 páry nervových uzlín – hlavová, podpažeráková, nožná

zmyslové – tŕne, výbežky – chemoreceptory, párové a nepárové oči

vylučovacia sústava – protonefrídie ukončené v kloake

pohlavná – gonochoristi, samčeky menšie ao samičky, oplodnenie vo vaječníku

vo vlhkom a vodnom prostredí

Pijavovka trojzubá – partenogenetická samička

Panciernička okrúhla – celé telo je pokraté pancierom s rôzne dlhými tŕňmi

4. Kmeň: Tŕnistohlavce – Acanthocephalata
valcovité telo, niekoľko cm, na povrchu ostnatá kutikula, v prednej časti zatiahnuteľný chobot so

stiletom, telová dutina pseudocel, tráviaca redukovaná, osmotický príjem potravy, parazity
stavovcov, svalová – kožnosvalový vak – okružné a pozdĺžne svaly, nervová – hlavový uzol a 2
pásy, zmyslová – hmatové papily vpredu tela, pohlavná – gonochoristi, oplodnenie vnútorné
Tŕnistohlavec malý – črevný parazit u kačíc a labutí, 2 medzihostiteľ – krivák a ryba, prenos

potravou
Taxonomické jednotky
a) kmeň: Obrúčkavce – Annelida
1. trieda: Praobručkavce – Archiannelida
2. trieda: Mnohoštetinavce – Polychaeta – napr. nereidka dravá, rúrkovec červovitý
3. trieda: Opaskovce – Ctitellata
a rad: Máloštetinavce – Oligochaeta – napr. dážďovka zemná
4. trieda: Pijavice – Hirunidea
a rad: Pijavice štetinkaté – Acanthobdellidea
b rad: Pijavice chobotnaté – Rhynchobdellidea
c rad: Pijavice čelustnaté – Gnatobdellidea
d rad: Pijavice hltnaté – Pharyngobdellidea
5. trieda: Chobotničky – Gephyrea
a Rad: Echiuridea
b Rad: Sipunculidea
c Rad: Pripulidea
25
1. Kmeň: Obrúčkavce – Annelida
telo je valcovité, článkované, telová dutina coelom

tráviaca sústava trubicovitá – na hlavvom článku – protostomium, na poslednom – pygidium

nervová – rebríčkovitá, priečne aj pozdĺžne spojky

vylučovacia metanefrídie – nálevka začína v jednom článku preráža vnútorné článkovanie a kanálik

vyúsťuje v ďaľšom článku
zväčša hermafrodity

disepimenti – vnútorné článkovanie tela prepážkami

cievna zatvorená – chrbtová a brušná cieva

povrch tela – jednovrstvový epitel

larva – trochfóra

Trieda: Praobručkavce – Archiannelida
morské červy

drobné telo bez štetiniek

niekt. majú jednoduché parapódiá

Trieda: Mnohoštetinavce – Polychaeta
prevažne morské, okolo 5300 druhov

červovité segmentované telo (až 800 článkov) s parapódiami – hmatovými výrastkami a vonkajšími

hrebeňovými žiabrami, parapódiá sú aj pohybovými orgánmi, zmyslové orgány na hlavovom
článku a koncoch tykadiel
zväčša gonochoristi, ale rozmnožujú sa aj nepohlavne rozpadom (fizipariou)

Nereidka dravá – žije zahrabaná v piesku na dne mori, dravý pelagický druh

Rúrkovec červovitý – vo vápenitých rúrkach

v Jadranskom mori – morské kvety Spirographis

Trieda: Opaskovce – Ctitellata
prevažne terestrické a sladkovodné druhy, zriedka morské

nemajú parapódiá, tykadlá, každý článok má 4-8 štetiniek

majú žľaznatý opasok clitellum

hermafrodity

majú pórovitú pokožku, kt. vylučuje sliz a plní aj f. dýchaciu, pod pokožkou dobre vyvinutý

svalový vak
tráviaca priama, u dažďoviek má vápenitré žľazy, kt. produkujú sekrét na neutralizáciu humínových

kyselín z R, v čreve majú riasu typhlosolis, na zväčšenie tráviacej plochy
cievna uzavretá so silne rozšírenou chrbtovou cievou, krv obsahuje hemoglobín

vylučovanie metanefrídie, dýchanie celým povrchom tela, zmyslové orgány redukované

Dažďovka zemná – vyskytuje sa v pôde bohatej na organické látky, do hĺbky 2-3 m, má význam

pri tvorbe humusu, neutralizuje org. odpad, prevzdušňuje pôdu, premiešava pôdu, článkované telo
90-100 článkov, brušná strana bledšia, chrbtová tmavšia, 31.-37. článok – opasok, 33.-36.
pubertálne žľazy, 14. samičie pohl. vývody, 15. samčie, každý článok nesie 4 páry chitinóznych
štetiniek, v medzičlánkových ryhách sú póry na spojenie coelomu s vonkajším povrchom. Cievna a
chrbtová žila je spojená v 7. – 11. článku 5 pármi spojok na srdce. 1. – 3. článok – ústa a hltan, 6.-
14. pažerák, žuvací žalúdok. Sú hermafrodity – kopulácia – spoja sa opačnými koncami, vymenia si
spermie, uložia ich v spermatotékoch, ropzdelia sa, po dozretí vajíčka sa presúva k vývodom, v tom
čase dozrieva opasok a zvileka sa striedavým pohybom priečne pruhovaného a hladkého svalstva,
oplodnené vajíčko sa cez vývody nalepí na vnútornú stranu opaska a zvlieka sa spolu s ním na
koncoch sa uzavrie, vytvorí sa kokon, v ktorom prebieha vývoj dažďovky.
pod kôrou starých stromopv a pňou sa vyskytuje svetielkujúca dažďovka a v bahne bahenník

červený (Tubifex)
26
Trieda: Pijavice – Hirunidea
okolo 500 druhov, stály počet článkov tela 34, povrchová segmentácia je zmnožená nezodpovedá

vnútornej
ploské telo na prednej strane zúžené s lyžicovitou prísavkou a niekedy aj tromi chitinóznymi

ozubenými čelusťami, v zadnej časti rozšírené, s kruhovitou prísavkou
na povrchu jednovrstvová kutikula, obmieňa sa, vylučuje sliz

dýchanie celým povrchom tela, nervová rebríčkovitá, vredu tela pohárikovité oči, hermafrodity

Pijavica lekárska – tmavozelená, 6 radov nejasných škvŕn, 12 a viac cm. Prvé roky žije dravo

parazituje na rybách a obojživelníkoch, po 3 rokoch prejde na cicavce, do rany vypúšťa hirunidín –
proti zrážaniu krvi
Trieda: Chobotničky – Gephyrea
morské červy valcovitého tvaru, žijú v bahne, piesku, v skalách, v schránkach mäkkýšov

vredu tela zatiahnuteľný lebo pohyblivý chobot vpredu rozštiepený

27
1. kmeň: mäkkýše (Mollusca)
a) podkmeň: prvomäkkýše (Amphineura)
b) podkmeň: schránkovce
1) trieda: čiapočky (Monoplacophora)
2) trieda: ulitníky (Gastropoda)

a) podtrieda: predožiabre (Prosobranchia)
b) podtrieda: zadožiabre (Opistobranchia)
c) podtrieda: pľúcnaté (Pulmonata)
3) trieda: zubovky (Scaphopoda)
4) trieda: lastúrniky (Bivalvia)
5) trieda: hlavonožce (Cephalopoda)
a) podtrieda: štvoržiabrovce (Tetrabranchia)
b) podtrieda: dvojžiabrovce (Dibranchia)
2. kmeň: pazúrikavce (Onychophora)
3. kmeň: pomalky (Tartigrada)
4. kmeň: jazýčkovce (Linguatulida)
5. kmeň: článkonožce (Arthropoda)
A. oddelenie: bezhryzadlovce (Amandibulata)
a) podkmeň: trilobity (Trilobitomorpha) – trojlalokovce
b) podkmeň: klepietkavce (Chelicerata)
1) trieda: hrotnáče (Merostomata)
2) trieda: pavúkovce (Arachnoidea)
a) rad: štúry
b) rad: hmatonožce
c) rad: štírovky
d) rad: solifugy
e) rad: pavúky
f) rad: ricinuly
g) rad: štúriky
h) rad: kosce
i) rad: cyphophtalmi
j) rad: roztoče
1) podrad: kliešťovce
2) podrad: kliešte
3) podrad: roztočíky
4) podrad: zákožkovce
5) podrad: vlnovníkovce
3) trieda: nohatky (Pantopoda)
B. oddelenie: hryzadlovce (Mandibulata)
a) podkmeň: žiabrovce (Branchiata)
1) trieda: kôrovce (Crustacea)
a) podtrieda: žiabronôžky
b) podtrieda: lupeňonožky
rad: štítovce; perloočky
c) podtrieda: veslonôžky
d) podtrieda: kaprovce
e) podtrieda: lastúrničky
f) podtrieda: fúzonôžky
g) podtrieda: rakovce
1. rad: hlbinovky
2. rad: nebálie
3. rad: rovnakonôžky
4. rad: rôznonôžky
5. rad: desaťnožce
podrad: raky (Dlhobruškové); kraby (Krátkobruškové)
b) podkmeň: vzdušnicovce (Tracheata)
1) trieda: mnohonožky (Diplopoda)
2) trieda: málonôžky (Pauropoda)
3) trieda: stonožky (Chilopoda)
4) trieda: chvostoskoky (Collembola)
5) trieda: švehly (Thysanura)
6) trieda: hmyz (Insecta)
28
1. kmeň: Makkýše (Mollusca)
– telo nesegmentované, bilaterálne súmerné, skladá sa z hlavy a nohy – pohybový orgán, nepárová,
môže byť modifikovaná, hlava je dobre vyvinutá u ulitníkov a hlavonožcov, u ostatných môže byť
redukovaná, vnútorné orgány sú v útrobnom vaku, kt. kryje plášťová dutina – vylučuje schránku
– nervová súst. – rebríčkovitá, gangliová, u ulitníkov – prekríženie konetkít – chiastoneuria
– tráviaca má 3 časti:
a) predná – ústa (s chitinóznou radulou – strúhanie potravy (okrem lastúrnikov) a slinnými

žľazami), hltan, pažerák
b) stredná – žalúdok, hepatopankreas, črevo
c) zadná – konenčík
– zmyslovásúst. – na hlave oči – dobre vyvinuté najmä u hlavonožcov, statocysta (rovnováha), osfáriá
(čuch), na hlavových tykadlách a okolo úst hmat
– cievna súst. – otvorem
– dýchanie žiabrami alebo pľúcny vak
– pohlavná súst. – hermafrodity, menej gonochoristy s vyvinutými kopulačnými orgánmi
– vývin priamy alebo cez rôzne larvy, napr. veliger
– špeciálny typ coelomu vyplnený mezenchýmom – miscel
– viac ako120 tisíc druhov, 2 podkmene
1.1. podkmeň: Prvomäkkýše (Amphineura)
Červovce
– červovitého tvaru tela, na dne vo veľkých hĺbkach oceánov a morí, tzv. abisálne druhy
– majú 15 – 30 cm, hlava zretelne odlíšená od trupu, nemajú nohu ani schránku, pokožka pokrytá
ostňami
– hermafrodity, ale aj gonochoristy
Chitóny
– morské druhy, tvoria fosílie, 2-12 cm, telo dorzoventrálne sploštené, hlava nezretelne oddelená od
trupu, oči a hlavové prívesky chýbajú, širokou nohou sa zachytávajú o podklad, na chrtbtovej strane
8 doštičiek, čiastočne prekrytých (nie zrastených), umožňujú zvinutie chitóna – volvácia, pohybujú
sa pomocou nohy, krycia doštička z dvoch vrstiev
– trávila súst. – ústa na predu tela majú radulu – strúhadlo, je priama končí aunusom na konci tela
– dýchanie celým povrchom tela
– nervová súst. slabo vyvinuté gangliá
– zmyslová súst. – patrí k nim subradula spojená s radulou a je orgánom chuti a čuchu, majú aj tzv.
estéty – zhluky zmyslových buniek na okraji plášťa – fotoreceptory
– vylučovacia súst. – metanefrídie
– cievna súst. otvorená
– zväčša gonochoristy
– chitón zelený v Stredozemnom mori
29
1.2. podkmeň: Schránkovce
– telo pokryté vápenitou schránkou, ktorá býva sekundárne redukovaná
Trieda: Čiapočky (Monoplacophora)
– malé morské druhy, tvoria ich aj fosílne druhy známe od kambria, žijú na dne morí, živia sa
detritom, veľkosť 4 cm, gomochoristy, vývoj cez larvu, kt. je zo začiatku asymetrická, telo hlava,
trup a svalnatá noha, kryté jednoduchou schránkou
Trieda: Ulitníky (Gastropoda)
– sú jediné, čo žijú aj na suchej zemi aj vo vode
– nesegmentované telo, nesúmerné, kryté schránkou – ulitou – špirálovite stočený kužel
– dutinu ulity vypĺňajú orgány v útrobnom vaku – kopírujú stočenie ulity
– stena ulity je zložená zo 4 vrstiev – periostracum – tvorí ho organická látka podobná chitínu
odolávajúca pôsobeniu k., obsahuje aj pigmenty, po poškodení sa na rozdiel od ostatných
neobnovuje, nasledujú pseudoprismatická vrstva, ostracum (najviac vyvinuté) a hypostracum
zložené z CaCO3
– stáčanie začína špirálovitým brázdením vajíčka na začiatku embryonálneho vývoja, kedy sa otáčajú
vnútorné orgány o 180°,
– telo sa skladá z hlavy, nohy (u plávajúcich plutvička) a útrobného vaku, hlava nesie oči (na báze
alebo vrchole 2. páru tykadiel) a 1 až páry tykadiel
– tráviaca súst. – ústa na spodenj strane hlavy, prípadne na chobote u predátorov, je v nich radula a
chitinózna doštička, hltan – ústia do neho slinné žľazy, žalúdok, črevo a anus
– nervová súst. – gangliová – 5 párov ganglií, u predožiabrych sa vytvára chiastoneuria – prekríženie
konektíd
– zmyslová súst. – oči, statocysta, hmat na tyakdlách a okraji plášťa, čuch na 2. páre tykadiel
– cievna súst. – otvorená – srdce v perikarde tvorenom zvyškom coelomu, haemolymfa je namodralá,

nosičom O2 je Cu
– dýchacia súst. – žiabre alebo pľúcny vak
– vylučovacia súst. – metanefrídie
– pohlavná súst. – aj gonochoristy aj hermafrodity – kopulácia pomocou aragonitového šípa, tzv. šíp
lásky
a) podtrieda: predožiabre (Prosobranchia)
– vodné makkýše, žiabre v prednej časti tela, niektoré vývoj cez veliger
– morské ucho, mramorovec indický
b) podtrieda: zadožiabre (Opistobranchia)
– majú 1 žiabru, ktorá leží za srdcom
– niektoré sú bez ulity
– morský zajac
c) podtrieda: pľúcnaté (Pulmonata)
– vodné aj suchozemské slimáky
– plášťová dutina plní aj f. dýchaciu, okraj plášťa uzatvára dýchaciu dutinu, na pravej
strane nad hlavou je dýchací otvor
– niekt. vodné vychádzajú za vzduchom na hladinu
– vodniaky sú medzihostiteľom motolíc
– slizniaky a slizovce môžu byť sekundárne bez schránky
– vodniak bahenný a malý, kotúľka ploská, slizovec hrdzavý, slizniak veľký, slimák
záhradný a hájový
kotúľka ploská slizovec hrdzavý slimák záhradný
30
Trieda: Zubovky (Scaphopoda)
– morské makkýše, schránka má tvar otvorenej trubice (3-6 cm)
– nemajú žiabre, plášť plní dýchaciu f., okolo úst nitkovité tykadielka, kt. chytajú a prilepujú potravu,
radula v hltane, nervová súst. 4 páry ganglií, nemajú oči
– zubovka obyčajná
Trieda: Lastúrniky (Bivalvia)
– výlučne vodné, bilaterálne súmerné, plášť vylučuje 2 súmerné schránky, chýba hlava, oči, tykadlá,
radula, nervová súst. je redukovaná, telo tvorí trup a noha – slúži na rytie do dna, lezenie,
prilepovanie pomocou byssových vlákien
– lastúra má podobnú štruktúru ako ulita, tvoria ju 3 vrstvy – periostracum, ostracum a hypostracum,
spodná vrstva je perleťová vylučuje vrstvičky aragonitu, kt. obaľuje cudzie telieska a vzniká perla,
aby sa nepoškodili vnút. orgány najmä žiabre
– lastúra sa otvára a uzatvára pomocou väziva a zámku cardo
– tráviaca súst. – nasávacia trubica – sifón, hltan, vakovitý žalúdokso zriasnením typhlosolis,
hepatopankreas, črevo, análny otvor
– dýchacia súst. – zväčša dýchajú žiabrami, kt. sú medzi nohou a plášťovou dutinou, tok vody v nich
sa udržuje vírením epitelu plášťa a lebo žiabier
– cievna súst. – otvorená
– nervová súst. – 3 páry ganglií
– pohlavná súst. – gonochoristy, kopulačné orgány nemajú, spermie a vajíčka vypúšťajú exhalačným
chobotom von z tela, vzniká larvy – veliger (u morských), sladkovodné – glochídium – parazituje
na koži rýb, tvorí vred, v kt. sa vyvíja, po prasknutí sa uvoľní malý lastúrnik, kt. dorastá a žije
voľne
– slávka jedlá, ustrica jedlá, srdcovka jedlá, perlorodka morská, vŕtačka lodná – porušuje
drevené konštrukcie vo vode
– v sladkých perlorodka riečna, korýtko maliarske a rybničné
Trieda: Hlavonožce (Cephalopoda)
– výlučne morské, najväčšie telesné rozmery, najdokonalejšie telesné sústavy
– voľne žijúce, vzácne sa plazia, veľmi rýchle dravce
– telo bilaterálne súmerné so zretelnou hlavou, noha zmenená na pohybový orgán – hypotom, z nohy
vznikli i ramená – na obranu, chytanie koristi, lezenie po dne, kopuláciu
– lodenka hlbinná - ulita má tvar špirály v jednej rovine, ostatné rudimentálna – sépiová kosť
– ústa uprostred ramien, môžu mať až 90 ramien, radula, jazyk a čeluste v hltane

– dravce – predátori, živia sa krbmi, rakmi, rybami, usmrtia ich čelusťami a jedom v slinách
– rýchly pohyb, zdokonalené oči, čuch
– dýchanie žiabrami, krv je modrá, obsahuje hemocyanín
31
– gonochoristy s častým dimorfizmom, samce menšie, 1 rameno slúži jako kopulačný orgán, po
kopulácii sa oddelí vniká do plášťovej dutiny samice a určitý čas je schopný pohybu (svadobné
tance)
a) podtrieda: Štvoržiabrovce (Tetrabranchia)
– lodenka hlbinná (Nautilus) – relikt v Pacifiku
b) podtrieda: Dvojžiabrovce (Dibranchia)
– kalmár obyčajný – na konci tela má plutvičku, veľkosť 4m, ramená 25 m
– sépia obyčajná – 10 ramien (8 rovnakých, 2 dlhšie s prísavkami)
– chobotnica pobrežná a obyčajná – 8 ramien
kalmár obyčejný sépia obyčajná
2. kmeň: Pazúrikavce (Onychophora)
– červovité živočíchy (65 druhov)
– telo tvorí svalový vak, končatiny sú podobné parapódiám, v embryonálnom vývine článkované,
dospelci – nečlánkované s pazúrikom
– vylučovanie – metanefrídie
– homonómna súst. – segmantácia
– tykadlá, mandibuly a lepivé žľazy – sekrét vystrekujú až na 50 cm, dýchanie vzdušnicami, telová
dutina mixocoelom
– otvorená cievna súst.
– gonochoristy, vnútorné oplodnenie
3. kmeň: Pomalky (Tartigrada)
– sladkovodné, suchozemské, vzácne aj morské malé Ž (1 mm), na SK cca 100 druhov
– článkované telo so 4 pármi nečlánkovaných končatín, s pazúrikmi, konštatný počet článkov –
eutélia
– periodické lienenie kutikuly, dýchacia súst. chýba alebo celým povrchom
– coelom len v gonádach – gonocoel
– živia sa obsahom R b., b. nabodávajú stiletom (bodcom) a hltanom cicajú
– nervová súst. gangliová
– gonochoritsy, prevládajú samice
– žijú v machoch, v prípade núdze sú v stave anabiózy – dehydrujú, zasunú končatiny a encystujú
– pomalka obyčajná
4. kmeň: Jazýčkovce (Linguatulida)
– parazity dýchcích ciest a pľúc stavovcov, cca 100 druhov
– 2 – 13 cm článkované telo, pokryté chitínom, predná časť 5 párov otvorov – stredný - ústa a 4 sú
kutikulárne kapsy s vysúvateľnými končatinami s háčikmi, u väčšiny sú stále zasunuté alebo z nich
ostali len otvory, z toho starší názov päťústovce (Pentastomida)
32
– tráviaca súst. – priama, cicajú krv
– dýchacia,cievna a vylučovacia chýba
– nervová súst. gangliová
– gonochoristy, so zložitou metamorfózou a striedaním hostiteľov
– larvy môžu parazitovať aj u Č, dospelce u hadov
5. kmeň: Článkonožce (Arthropoda)
– vrchol evolučného vývoja prvoústovcov, pôvod od jednoduchých mnohoštetinavcov
– najbohatší kmeň Ž ríše – 1 milión druhov
– heteronómne členené telo – vonk. členenie nezodpovedá vnútornému, 2strnne súmerné
– hlava vzniká cefalizáciou prednej časti tela
– telo je členené na:
a) hlavohruď a bruško – klepietkavce, žebrovce
b) hlava a trup – mnohonožky a stonožky
c) hlava, hruď a bruško - hmyz

– telo pokrýva kutikula, jej významnou zložkou je chitín, tvorí sa vonk. kostra – exoskelet, počas
rastu sa zvlieka a obnovuje, zabezpečené hormónom ekdysonom, štádiá - instary
– každý článok je pokrytý prstencom kostry – chrbetný štít – tergum, brušný štít – sternuma medzi
nimi pružná blana – pleura
– trávenie – mimob., predné, stredné a zadné črevo
– vylučovacia súst. - zbytky metanefrídií, koxálne žľazy, maxilárne žľazy, antenálne žľazy,
Malpigiho trubice
– dýchanie – celým povrchom tela, pľúcnymi vakmi, žiabrami alebo vzdušnicami
– nervová súst. – rebríčkovitá – nervová hmota splýva do ganglií
– cievna súst. otvorená, krv obsahuje hemoglobín, resp. hemocyanín
– telová dutina – mixocoel, v oblasti pohl. orgánov – gonocoel
– gonochoristy, vývoj priamy, premenou cez larvárne štádium
1. podkmeň: Trilobity (Trilobitomorpha) – trojlalokovce
– najstaršie vodné článkonožce, ku koncu prvohôr vyhynuli, cca 2000 fosílnych drhov
– žili najmä v kambriu, silúre a devóne
– ploské Ž, 3 – 15 cm, žili na dne vôd, liezli po ňom brušnou stranou
– chrbtový pancier má 3 laloky, vnút. mediálna vrstva – endopodit, vonk. laterálna – exopodit,
chvostový štít – pygidium (10 článkov)
– hlava 5-7 článkov, nesie tykadlá (1 pár), 1 pár zložených očí, 4 páry čelustných konč., hruď rôzny
počet článkov (44), každý článok nesie 1 pár 2vetvových končatín, horná vetva končatiny nesie
žiabre, dolná nesie drápok
– sú schopné volvácie – stočiť sa
– gonochoristy
– nálezisko pri Dobšinej
2. podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)
– telo tvorí hlavohruď a bruško
– každý článok nesie 1 pár článkovaných končatín (4 páry jednovetvových končatín)
– 2 páry príustnych končatín – chelicery, pedipalpy
– bez tykadiel
– vylučovacie orgány – koxálne žľazy alebo Malpigiho trubice
– dýchanie celým povrchom tela, kríčkovité vzdušnice alebo pľúcne vaky
33
Trieda: Hrotnáče (Merostomata)
– žije len 5 druhov rodu ostrochvost, dĺžka 60cm, telo zakončené
ostňom telzon
– štítom tela ryje ako lopatkou v bahnitom dne – hľadá potravu – červy
– na hlavohrudi – chelicery, pedipalpy, 4 páry končatín ukončené
pazúrikom
– bruško nesie 6 párov širokých končatín na dýchanie a plávanie
– vylučovanie – koxálne žľazy
– gonochoristy
Trieda: Pavúkovce (Arachnoidea)
– snovacia činnosť, jedová žľaza, cca 70 tisíc druhov
– telo členené na hlavohruď a bruško, 4 páry končatín, chelicery a pedipalpy
– prevažne Ž potrava, pomocou chelicer chytia korisť, pretrhnú pokožku, vypustia do nej tráviace
šťavy a enzýmy, čím sa rozložia tkanivá koristi – mimotelové trávenie, tekutú potravu nasajú,
pevné časti potravy vyvrhujú
– vylučovanie koxálne žľazy alebo malpigiho turbice alebo kombinácia
– nervová súst. gangliová
– vnímajú zvukové vlny, chveni vzduchu a hmat pomocou vláskou na pedipalpách a hlave, oči sú
jednoduché 8 ks, šťúre majú na spodnej strane brucha hrebienkovitý útvar na snímanie teploty
– dýchanie – pľúcne vaky, žiabre, celým povrchom tela
– cievna súst. otvorená
– gonochoristy – kosce a roztoče majú penis, ostatné prenášajú spermie pomocou gonopod –
spermatofóry (premenené pedipalpy alebo chelicery)
– mnohé sa starajú o potomstvo, mladaťá sú chránené v zámotku – kokóne

a) rad: Šťúry
– patria medzi najstaršie suchozemské Ž, nočné Z
– telo – hlavohruď a bruško – predné (preabdomen) 7 článkov a zadné (postabdomen) 5
článkov, ukončené bodcom, do neho ústia párové jedové žľazy, pedipalpy nesú klepetá
– končatiny sú premenené, orientujú sa hmatom
b) rad: Hmatonožce
– tropické, nočné Ž, 1. pár končatín dlhý na orientáciu
– nemajú jed, korisť drvia
c) rad: Šťúrovky
– 3 mm, bruško má bičíkovitý prívesok
– žijú v jaskyniach, sú slepé
34
d) rad: Solifugy
– nemajú jed, žijú v teplejších oblastiach
– živia sa hmyzom, občas jašteričkami a žabami
e) rad: Pavúky
– druhovo najbohatšia, cca 35 tisíc druhov
– srdcovitá hlavohruď spojená stopkou s bruškom
– hlavohruď nesie jedové žľazy, kt. vyúsťujú do 2. článku chelicer s pazúrikom,
pedipalpy ♂ sú premenené na gonopody, kt. vkladajú spermatofory na ♀ pohlavnú
doštičku – epigyne
– na konci bruška sú snovacie brabavky – 2-3 páry a pomocný útvar na tkanie sitková
plôška (cribellum), na tkanie pavučiny majú na 4. páre nôh hrebienky kalamistrum
– dýchajú pomocou pľúcnych vakov, zriedka vzdušnice
– pavučiny môžu byť suché, vlhké, vlnité, slúžia kao lovná sieť, hniezdo, kokon
– korisť lovia do pavučiny, behom alebo skokom, živia sa hmyzom
– sieť napínajú na vetvách stromu, kra, pri vchode do nory, korisť oblia a vycicajú obsah,
ak je príliš veľká pomôžu jej na slobodu
– niekt. majú obranné sfarbenie alebo tvar, napr. skákavka mravčia sa podobá na mravca
– pavúk vodný – stavia siete pod vodou (zvon), kt. pripevňuje na R a plní vzduchom,
z povrchu vody znáša na chĺpkoch drobné bublinky – stiebristé telo
– trasavka koscovitá – podobá sa na kosce
– strehúň škvrnitý – náš najväčší pavúk, žije v zemi, chodbičky si vystieľa pavučinou,
korisť loví skokom, nálezisko Marcelová
– sliedič obyčajný – samička nosí kokon na vnútornej strane bruška
– kútnik domový – synantropický, kozmopolitný druh
– križiak obyčajný – okrúhle siete na stromoch, kríkoch, medzi bylinami
35
f) rad: Ricinuly
– trpické Ž, výskyt v tlejúcom lístí
g) rad: Štúriky
– sploštené, obrvené telo, vajcovitého tvaru
– chelicery majú 2článkované klepietka
– pedipalpy sú dlhé zakončené klepietkami
– žijú v opadanom lístí, pod kôrou, v hniezdach vtákov, hmyzu
– živia sa článkonožcami
h) rad: Kosce
– guľovité, valcovité telo
– hlavohruď zrastá s bruškom celou šírkou
– dlhé, tenké kráčavé končatiny
i) rad: Cyphophtalmi
– nový rad, podobné koscom
– slepé, žijú v pôde
j) rad: Roztoče
– jednoliaty trup so zreteľným švom medzi 2. a 3. párom končatín
– larvy – 3 páry končatín

– dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela
– prevažne škodce, málo užitočných a veľa indiferentných
1) podrad: Kliešťovce
– klieštik včelí – parazituje na plôdiku včiel
2) podrad: Kliešte
– kliešť oby. – chrbát pokrytý štítkom, u ♂ celý (dospelé necicajú), u ♀
predná časť (ústne orgány)
– vývin – vajíčko, larva, nynfa, dospelec, cicajú vždy na inom hostiteľovi –
trojhostiteľský druh
– pri cicaní vypúšťajú ixodín – proti zrážaniu krvi
– prenášajú ochorenia – encephalitídu, boréliu
– ♀ sa pri cicaní môže zväčšiť až 200x
– piják lužný – prenáša tularémiu, roztočovú škvrnivku a encephalitídu
36
3) podrad: Roztočíky
– roztočík červený – v čase kosby pichá ostrými chelicerami – vyrážky,
horúčky
– zúženka jesenná – telo tvar 8, spôsobuje trombidiózy, vyrážku, larvy
napádajú aj Č
– roztočík včelí – vo vzdušniciach včiel, cicia hemolymfu, poškodzuje
hrudnú svalovinu, nerstvo a znemožňuje let
– kožník ľudský – červovitý tvar, krátke nohy, žije v základoch chlpov,
v mazových a potných žľaziach
4) podrad: Zákožkovce
– skladokazy
– svrabovec kožný – okrúhle klenuté telo, prvé 2 páry končatín ukončené
prísavnými terčíkmi, vývoj vajíčko, larva, 2 stupne nynfy a dospelec,
samice vŕtajú v koži chodbičky, vyliezajú na kožu a zavŕtajú sa inde, čím sa
tvoria pľuzgiere a chrasty a zlievajú sa, ochorenie – svrab, u rôznych Ž –
psa, líšky, prasiat, kôz, kamzíkov prenosné na Č
– prašinovec oby. – z kože vyciciava miazgu a tekutinu z rozpadu vylieva po
koži – vznikajú chrasty. Výskyt u koní a králikov
5) podrad: Vlnovníkovce
– voduľa pestrá – žije vo vode, niekedy i v morskej, bývajú rôzne sfarbené
37
Trieda: Nohatky (Pantopoda)
– morské článkonožce, malá hlavohruď, zakrnuté bruško
– počet končatín je nejednotný, ústia do nich dlhé slepé vaky tráviacej dutiny, vylučovacie orgány a
pohlavné orgány
– snovacie žľazy sú v chelicerách
– oplodnené vajúčka nosí samec na 3. páre končatín
3. podkmeň: Žiabrovce (Branchiata)
Trieda: Kôrovce (Crustacea)
– vodné väčšinou morské Ž, môžu byť aj suchozemské, cca 30 000 druhov
– tvrdá chitinózna kutikula, niekedy inkrustovaná CaCO3 – bráni v raste, preto sa v určitýcvh
časových intervaloch odvrhuje – lienenie, pancier - carapax
– členenie tela – hlava, hruď, bruško alebo hlavohruď a bruško
– hlava akron sa skladá z 5 článkov, ktorých prívesky sa zmenili – jednoduché tykadielka (antenuly),
2vetvové tykadlá (Anteny), 1 pár hryzadiel (mandibuly), 2 páry čelustí (maxily), ústne ústroje
dopĺňa spodná pera (Labium) a vrchná (labrum)
– 1. pár končatín sú maxipedily – slúžia na drvenie potravy
– končatiny sú 2vetvové
– tráviaca sústava priama – ústna dutina, hltan, črevo, hepatopankreatická žľaza, anus, u rakov –
žuvací žalúdok
– vylučovanie – tykadlové a čelustné žľazy
– telesná dutina – mixocoelom

– cievna súst. otvorená, srdce s ostiami, krv – modrá - hemocyanín
– nervová súst. – splývanie ganglií
– gonochoristy – vývoj cez nauplius, zoẻa
a) podtrieda: Žiabronôžky
– nemajú pancier, bruško je zakončené vidlicou
– na bokoch hlavohrude zložené oči na stopkách, hrudné články nesú 11 párov hrudných
končatín so žiabrovými príveskami
– pohlavné rozmnožovanie
– žiabronôžka letná – od mája do októbra v tečúcichvodách, v nížinách
38
– žiabronôžka severská – glaciálny relikt, bruško bez nožičiek, výskyt vo Furkotskom
plese
b) podtrieda: Lupeňonožky
– pretiahle telo, pokryté dvojchlopňovou škrupinou alebo štítkom, hrudné končatiny
lupeňovité, slúžia na plávanie (4-40 ks)
– na hlave jednoduché oko alebo veľké zložené oči, výskyt v sladkých i slných vodách
1) rad: Štítovce
– štitovec jarný – larva nauplius, bruško zakončené 2 štetmi, silno sploštené
telo, pokryté chrbtovým štítkom, zložené oči vedľa seba, 2. pár tykadiel
veľmi krátky
2) rad: Perloočky
– dafnia štíhla – oválne z bokov sploštené telo, niekoľko mm, hlava nekrytá,
telo s 2chlopňovým štítkom, výrazný 2. pár tykadiel, 4-6 párov končatín
planktónny druh, výskyt v stojatých vodách, rozmn. striedavo – v lete
partenogeneticky, na jeseň – oplodenené vajíčka (klesjú na dno, prezimujú a
na jar dalšie pokolení)
c) podtrieda: Veslonôžky
– mnohé parazitické druhy
– bruško nemá končatiny je ukončené vidlicou – furca
– larva nuplius
– parazitujú na žiabrach alebo koži rýb
– hlava zrastá s 1. článkom hrude, ostatných 4-5 článkov nesie po 1 páre 2vetvových
končatín
– vznášavka obyčajná – žije v planktóne, živý sa riasami, hojná najmä v lete, hlavohruď
je vajcovitá, bruško užšie, u samíc 4 články, u samcov 5, tykadlá dlhšie ako telo
39
– cyklop obyčajný – tykadlá kratšie jako telo, samica po bokoch tela vajcovité vaky,
pohybuje sa hrudnými končatinami vesluje a drobne skáče, vyskytuje sa celý rok, ale
najmä na jar
– chlopok obyčajný – samica po spárení parazituje na žiabrach kaprovitých rýb
d) podtrieda: Kaprovce
– charakteristický veľký oválny štít na chrbtovej strane tela
– kaprovec obyčajný – 7 larvárnych štádií a všetky parazitujú, pohybuje sa po tele rýb a
pomocou bodavých hryzadiel prepichuje kožu a saje krv, samička znáša vajíčka zlepené
rôsolovitou hmotou na R a iné predmety vo vode (v pásoch)
e) podtrieda: Lastúrničky
– drobné nečlánkované telo uzavreté v 2chlopňovej škrupinke, naprieč telom sval
– lastúrnička prameňová – ♀ má schránku obličkovitého tvaru, 3 páry hrudných
končatín (1. – lezenie, 2. – plávanie, 3. – čistenie škrupinky), dýchajú celým povrchom
tela, vyskytujú sa najmä v studených vodách, pohybujú sa po dne kmitaním tykadiel,
živia sa R potravou, detritom dna, morské svetlielkujú sekrétom hornej pery, indikujú
znečistenie vôd
f) podtrieda: Fúzonôžky
– telo nezreteľne článkované, obalené kožným plášťom, s piatimi a viac vápenatými
doštičkami, morské prisadnuté, niektroé aj parazitické druhy, majú 6 párov končatín, sú
to hermafrodity,

– napr.: lepas, balanus – na lodiach, velrybách
40
g) podtrieda: Rakovce
– druhovo najbohatšia podtrieda kôrovcov, viac jako 20 tisíc druhov, telo tvorí 20 článkov
– hlava 5, hruď 8, bruško 7 (Nebálie 8)
– tráviaca sústava – priama, žalúdok sa skladá z 2ch častí cardiarna – tuhé kryštáliky
v stene na drvenie potravy, zadná – pilorická – tráviaca f. - po stranách račie očká
(zásoba CaCO3), tenké črevo je krátke s hepatopankreatickou žľazou, pokračuje črevom
do análneho otvoru na brušnej strane
– nervová rebríčkovitá s gangliovými b. v uzlinách
– vývoj priamy cez larvu zoea
– dýchajú žiabrami
– vylučovanie – tykadlové žľazy
– cievna súst. otvorená – srdce v osrdcovníku
1) rad: Hlbinovky
– hlbinovka slepá – 1-2 mm, v podzemných vodách, studniach, vodovode,
živý sa dtritom
2) rad: Nebálie
– drobné morské Ž, majú 8 bruškových článkov, majú súčasne činné 2 pára
vylučovacích orgánov
– nebália severská
3) rad: Rovnakonôžky
– nemajú pancier, telo je na chrbtovej strane silne sklerotizované,
dorzoventrálne sploštené
– zložené oči na stopkách, na hrudi jednoduché končatiny
– bruško nesie lístkovito rozšírené nohy, čiastočne alebo úplne premenené na
žiabre
– väčšinou žijú v bentose
– žižavica vodná – ožiera opadané lístie na dne stojatých vôd
– žižiavka múrová – sploštené tmavosivé telo, bruškové nôžky premenené na
dýchacie orgány – O2 čerpajú zo vzduchu, vyskytuje sa na vlhkých miestach,
živí sa zahnívajúcimi listami
4) rad: Rôznonôžky
– ploské telo, 1. článok hrude zrastá s hlavou na hlavohruď, ostatných 7 je
voľných – nesú končatiny na pohyb po podklade, bruško nesie 3 páry
končatín na plávanie, 3 páry dlhých na kráčanie, posledný článok telsón
– nemajú pancier, živia sa rastlinnou, čiastočne živočíšnou potravou
– krivák obyčajný – v horských potokoch, mierne tečúcich vodách, náročný
na O2, často pod kameňmi, lístím
– nifargus obyčajný – podobný, nemá oči, živý sa detritom
5) rad: Desaťnožce
– hlava zrastená s hruďou na hlavohruď krytú pancierom
– 3 páry končatín – maxipedily, 4.-6. pár – klepetá, 7.-8. pár – pazúrik, živia
sa odumretými živočíchmi albo menšími živými
– gonochoristy, vývoj cez zoea
– kopulujú na jeseň, samičky nosia vajíčka na brušných končatinách prikryté
telsónom, cez zimu sa nepohybujú, neprijímajú potravu, v júni sa rodia
mláďatá,
– cez deň sa ukrývajú v dierach
41
a) podrad: Raky (Dlhobruškové)
– dlhé, dobre vyvinuté bruško
– rak riečny – telo pokryté tvrdým pancierom, niekoľkokrát
zlieni a zväčší sa; samička pohlavne dospieva v 3. roku, samček
v 4., konzumná veľkosť v 5-6 roku, dožijú sa až 20 rokov,
mláďatá s rodia v VI. – VII., živia sa Ž a R potravou

– rak bahenný – má užšie klepetá, nieje až tak náročný na čistotu
vody
– rak riavový – najmenší 13 cm
b) podrad: Kraby (Krátkobruškové)
– hlavohruď je široká s výrastkami a tŕňmi
– oči sú na stopkách a pohyblivé, zatiahnuteľné do jamok
– tykadlá krátke, klepetá veľké nesúmerné
– bruško krátke ohnuté pod hlavohruď
– krab riečny – 7 cm, husto ochlpené klepetá, v noci vychádza na
suchú zem, živý sa odpadkami, na rozmn. do mora, mláďatá
späť do riek
42
4. Podkmeň: Vzdušnicovce (Tracheata)
– najbohatší podkmeň, 4/5 všetkých Ž na Zemi
– osídľujú suchú zem, niekt. sa druhotne vrátili do vody
– telo je členené na hlavu a trup – mnohonožky, stonožky a hlavu, hruď a bruško – hmyz
– majú 1 pár tykadiel
– dýchajú vzdušnicami – trachey – rúrky sa na povrch otvárajú otvormi – stigmami s filtračnými
zariadeniami, po stranách tela sú najhrubšie, smerom dovnútra sa stenšujú až na tracheolovú b.
s vlákenkom tenídiom
– vylučovacia súst. – Malpigiho trubice
– majú vonk. chitinóznu kostru – exoskelet
– patria k nim užitočné, škodlivé, indiferentné druhy
Trieda: Mnohonožky (Diplopoda)
– majú okolo 1-2 cm, telo je valcovitého tvaru, členené na hlavu a trup
– hlava nesie mohutné tykadlá a maxily
– články tela vznikli splynutím 2ch článkov oddelených švom – diplosomity – každý (od 4. článku)
nesie 2 páry končatín (prvé 3 články po 1 páre) a 2 páry stigiem
– jednoduché očká a zmyslový ústroj Tőmősváriho orgán (hygroreceptor)
– telo je inkrustované CaCO3
– chlpáčik drobný, zvinavček zrnový, mnohonožka malá a tmavopása – živia sa R hmotou,
v listovej opadanke, pod kôrou a od.
mnohonožka malá
Trieda: Málonôžky (Pauropoda)
– najmenšie (1-2 mm), telo sa skladá z 11-12 článkov, chrbtová časť článkov tergity sú zrastené po
dvojiciach
– majú dvojvetvové tykadlá
– žijú v humuse a hnijúcom dreve, u nás sa vyskytujú len 3 druhy
Trieda: Stonožky (Chilopoda)
– telo je dorzoventrálne sploštené
– hlava nesie 1 pár tykadiel, 1 pár hryzadiel a 2 páre čelustí
– telo sa skladá zo striedajúcich sa dlhších a kratších článkov
– každý článok tela nesie 1 pár veľkých silných končatín, 1. pár – maxipedily s jedovou žľazou na
usmrtenie koristi, posledný pár je dlhý obranný ukončený kliešťami alebo tŕňmi
– vývoj anamorfóza (aj predošlé) – niekoľko pohlavne nedospelých štádií alebo epimorfóza – telo
vyliahnutých má rovnaký počet článkov jako dospelé
– vyskytujú sa v pôde, štrbinách, puklinách, pod kameňmi, kôrou, v lístí, sú dravé, lovia v noci
– skutigera dlhonohá – veľmi rýchla, aktívna najmä v noci, živý sa hmyzom, veľká regeneračná
schopnosť
43
– stonožka obyčajná - 2-3 cm, dravá, pod kameňmi, pod kôrou, vajíčka vláčia jednotlivo za sebou,
naodkladajú ic a nestarajú sa o ne
– hryzavička – posledný pár končatín silnejší pokratý tŕňmi, rod príbuzný jedovatým tropickým
skolopendrám
– zemovka – pri obrane sa stáčajú, vylučujú sekrét, niekedy svetieľkujúci
Trieda: Chvostoskoky (Collembola)

– drobné Ž 3-4 mm, telo je pokryté chĺpkami, príp. štetinkami, majú krátke 4-6 článkové tykadlá
– ústne orgány smerujú dolu (endorfné postavenie), sú hryzavé
– hrudné články sú voľné (3)
– bruško (6 článkov) je zakončené skákacou vidlicou furcou
– sú súčasťou pôdy, zúčastňujú sa tvorby humusu, vyskytujú sa ja vo vode, v jaskyniach
– živia sa R potravou
– chvostoskok vodný – na vodnej hladine, živý sa hnijúcimi časťami R
– chvostoskok larvičkový – živý sa podhubím
– chvostoskok obrovský – 4-9 mm, na vlhkých miestach, v opadanom lístí v horách
Trieda: Švehly – Thysanura
– väčšie jako predošlé 1-1,5 cm, majú dlahé tykadielka s bičíkom
– ústne orgány sú exotrofné – na povrchu hlavy
– bruško sa skladá s 12 článkov, ukončené je dvoma štetmi a jedným paštetom
– telo je pokryté striebristými šupinkami
– švehla obyčajná – synantropný druh, nočná, živý sa odparkami
44
– švehla sklenníková – na teplých miestach
– švehla mravenisková – pod kameňmi v chodbičkách mravcov, teplomilná, pomerne hojná
Trieda: Hmyz (Insecta)
– telo: hlava (caput), hruď (thorax), bruško (abdomen)
– hlava (caput)
– vzniká zrastom 5 článkov
– nesie 1 pár tykadiel pred alebo medzi očami
– slúžia na hmat a čuch
– môžu byť nitkovité, pilkovité, ružencovité, lomené, nepravidelné
– majú dva bazálne články – scapus a pedicellus (so zúženinou flagfellum)
– hlava sa skladá z temena (vertex), líc (genae), čela (frons) (s čelným štítkom – clypeus) a
záhlavia (occiput)
– ústa smeruju:
– dozadu a dolu (opistognátna)
– dolu (ortognátna)
– dopredu a dolu (prognátna poloha)
– základný typ ústneho ústrojenstva je hryzavý:
1) horná pera (labrum) - nečlánkované
2) hryzadlá (mandibuly) – nečlánkované
3) čeluste (maxily) – článkované
4) spodná pera – labium – článkovaná
– čeluste a spodná pera nesú hmatadlá (palpi) (maxiales a labiales)
– poznáme rôzne modifikácie ústneho ústrojenstva:
– lízavé – čmeliak
– hryzavo–lízavé – včela
– bodavo-cicavé – komár
– cicavé – motýľ
– bodavé – bzdocha
– na hlave sú aj oči:
– temenné očká (occeli) – len u dospelých, v počte 1 – 3 na čele alebo temeni hlavy,
všetky zrakové senzily majú jedno spoločné svetlolomné zariadenie
– zložené oči (occuli composity) – tvoria ich omatidie 6-uhoľníky – každý je samostatný
a funkčný celok – mozaikové videnie
– hruď (thorax)
– 3 články:
– predohruď (prothorax)
– stredohruď (mesothorax)
– zadohruď (metatorax)
– stredo a zadohruď nesú hrudný štítok (scutellum) a postscutellum a zrastajú na plesothorax
(rozšírený paranot stredo a zadohrude), kt. má rôzny tvar a f., nesie krídla – alae, kt.

niektorým môžu druhotne chýbyť, lebo sa prispôsobili ektoparazitizmu (vši, blchy, švoly).
Krídla (alae) sú kožné duplikatúry s 2mi kmeňmi vzdušníc, kt. môžu byť rôzne, napr. krovky
(kožovité, sklerotizované), polokrovky, blanité, sieťovité.
– každý hrudný článok nesie 1 pár článkovaných končatín, kt. bývajú rôzne upravené (podľa
spôsobu života) na plávanie, skákanie, lapanie, kráčanie…
– končatina sa skladá z:
a) coxa – panvička
b) trochanter – pripanvička
c) femur – stehno
d) tibia – holeň
e) tarsus – chodidlo (svankúšikom, pazúrikom apod., z 1 – 5 článkov)
– bruško (abdomen)
– skladá sa z 11 článkov
– hmyz má tendenciu redukovať ich počet (bežne majú len 8 článkov)
45
– u larviev piliarok a motýľov nesie panôžky
– niekt. druhy hmyzu majú na konci bruška cerkusy – párovité prívesky, kladielka (napr.
blanokrídlovce, rovnokrídlovce)
– v brušku sú uložené podstatné časti orgánových sústav – tráviacej, dýchacej a pohlavnej
– nervová sústava
– rebríčkovitá – splýva do ganglií
– hlava – nadhltanové a podhlatanové ganglium
– hruď – po jednej uzline v predo, stredo a zadohrudi
– bruško – 8 uzlín
– dýchacia sústava
– z pôvodných 14 párov trubicových vzdušníc sa zachovali 3 páry v hrudi a 7 – 8 v brušku
– vodné druhy nepoužívajú na dýchanie vzdušnice, ale vynáranie na hladinu, vzdušnicové alebo
krvné žiabre alebo dýchajú celým povrchom tela
– tráviaca sústava
– ústny otvor, hltan, pažerák, svalnatý a žľaznatý žalúdok, konečník
– vylučovacia sústava
– vylučujú pri zvliekaní kutikuly, stenou žalúdka alebo pomocou Malpigiho trubíc, kt. ústia do
pylorusu (u sieťokrídlovcov, blanokrídlovcov, chrobákov, strechatiek sa v ňom vytvára látka
na pradenie kukly)
– cievna sústava
– cieva je uložená v chrbtovej časti tela, v brušku je rozšírená, na konci uzavretá
– skladá sa z 2 častí – aorta a srdce s otvormi ostiami, ktoré sú uzatvárateľné pomocou chlopní,
haemolymfa sa vylieva do tela
– zmyslové orgány
– oči
– hmat – hmatové chĺpky na tykadlách a palpusoch
– čuch – zmyslové jamky na tykadlách a palpusoch
– pomocou Johnsonovho útvaru v druhom článku tykadiel vnímajú otrasy, chvenie pôdy,
vzduchu, svalové napätie – chordotonálne útvary
– tympanálny orgán – registruje zvukové vlny
– svetliekujúce orgány (4 – 7 článok bruška u bioluminiscentných organizmov)
– svalstvo
– priečne pruhovaná svalovina sa upína na výbežky skeletu
– povrch tela
– pokrýva kutikula, kt. je sklerotizovaná a chitínová – tvorí vonk. kostru hmyzu
– skladá sa z 3ch vrstiev – epi, endo a exokutikula, pod ňou 1vrstvová pokožka – hypodermis
– pri raste sa kutikula odvrháva – lienenie hmyzu, lieno sa nazýva exúvium a jednotlivé larvy
instary, dospelec sa už nelieni
– lienenie je vyvolané hormónom ekdysonóm – z mozgovej žľazy corpora allata
– rozmnožovanie
– gonochoristy

– majú vyvinuté vajčníky – ováriá a párové semenníky testes
– u samcov je vyvinutý penis
– samice vylučujú feromóny s pohlavnou, agregačnou, ochrannou a maskovacou funkciou
– formy premeny
1) anamorfóza – larvy sa líšia počtom článkov od dospelých
2) epimorfóza – počet článkov u lariev a dospelých je rovnaký
a) hemimetamorfóza – nedokonalá premena – vajíčko – larva – imágo
– larva – nynfa, u vodných – najada,
– larvy ešte nemajú dokonale vyvinuté krídla a zrelé pohlavné orgány
b) holometamorfóza – dokonalá premena – vajíčko – larva – kukla (pupa) – imágo
– larvy sa nepodobajú na imágo, v štádiu kukly dochádza k celkovej prestavbe rozrušením
orgánov larvy – histolýzou a vytvoreniu nových orgánov – histogenézou
46
– zvláštne formy rozmnožovania hmyzu:
– polyembionia – u parazitov, vyjíčko sa ryhuje na blastoméry a z každého je nový zárodok
– partenogenéza – samoplodnivá samička
– neotenia – schopnosť lariev sa pohlavne rozmnožovať
– pedogenéza – neoténia + partenogena
– hmyz podľa spôsobu rozmnožovania delíme na:
– oviparný – kladie vajíčka
– ovoviviparný – kladie vajíčka, z kt. sa okamžite liahnu larvy
– viviparný – rodia sa larvy
– pupiparný – rodia sa kukly
Trieda: Hmyz (Insecta)
Nadrad: Hmyz s nedokonalou premenou – Hemimetabola
Larvy, ktorých sa vyvíjajú vo vode:
1) rad: Podenky (Ephemeroptera)
– majú malú hlavu, krátke tykadlá, ústne orgány zakrpatelé
– 2 páry jemných blanitých krídel – predné väčšie, zadné zredukované, chýbajú
– bruško má 10 článkov, je ukončené 2 štetmi a 1 paštetom
– žijú niekoľko hodín až 14 dní
– vajíčka kladú do vody, larvy majú hryzavé ústne orgány, tracheálne žiabre po stranách bruška,
vývoj trvá 2-3 roky
– sú potravou pre ryby, indikátorrom znečistenia vôd
– Podenka obyčajná, veľká, nížinná
2) rad: Pošvatky (Plecoptera)
– majú pretiahnuté, dorzoventrálne sploštené telo, jemne sklerotizované
– veľkú hlavu, širšiu ako hruď, ústne orgány hryzavé
– 2 páry blanitých krídel – 1. dlhé
– bruško ukončené 2 štetmi (cerkusy)
– vajíčka kladie do vody, larvy sú bez krídel, tracheálne žiabre po stranách hrude, vývoj trvá niekoľko
rokov, zvliekanie je 33-krát
– sú súčasťou bentosu
– Rybárica tmavá, Pošvatka žltonohá, zrnitá
3) rad: Vážky (Odonata)
– majú veľkú hlavu, krátke tykadlá, hryzavé ústne orgány
– 2 páry blanitých krídel s jemnou žilnatinou, sú výborný letci
– dlhé štíhla bruško, ukončené 2 štetmi, sú dravé chytajú hmyz
– vajíčka kladú do vody, larvy majú mohutné hryzadlá, napádajú rybí plôdik, tracheálne žiabre sú
vychlípeninami konečníka
a) podrad: Šidielka (Zygoptera)
– rovnako široké krídla, v kľude kolmo stočené k telu, zložené oči sa nedotýkajú
– Hadovka obyčajná, Hadovka lesklá, Šidielko väčšie
b) podrad: Šidlá (Anisoptera)
– zadné krídla sú širšie ako predné, v kľude horizontálne rozvetvené, zložené oči sa na temene
dotýkajú, sú mohutné

– Šidlo veľké, pestré, modré, Vážka ploská
Larvy, ktorých sa vyvíjajú na suchu a majú hryzavé ústne orgány:
1) rad: Šváby (Blatidea)
– telo je dorzoventrálne sploštené, hlava sklonená nadol, pokrytá štítom
– tykadlá sú dlhé, nitkovité, ústne orgány hryzavé
– 2 páry blanitých krídel – predné kožovité, zadné blanité, obe môžu byť skrátené alebo chýbať
– kráčavé končatiny
– bruško ukončené cerkusmi, nekladú samostatné vajíčka, ale ich ukladajú do púzdra – ootéka
– Šváb obyčajný – vývoj trvá 3-4 roky, v ootéke býva 16 vajíčok, nemôžu behať po hladkom
– Rus domový – je menší, v ootéke je 30 vajíčok, vývoj trvá 2-3 mesiace, behá po hladkých plochách
47
2) rad: Ucholaky (Dermaptera)
– majú úzke, sploštené telo, pohyblivú hlavu a malé oči
– tykadlá sú dlhé, ružencovité, ústne orgány hryzavé
– krídla sú rôzne vyvinuté-1.pár kožovité, 2. Pár blanité poskladané pod prednými
– bruško zakončené silne sklerotizovanými kliešťami (cerkusy)
– sú dravé, ale živia sa aj rastlinnou potravou
– starajú sa o potomstvo – vajíčka, i larvy (2x zvliekanie), larvy potom zožerú samičku
– Ucholak obyčajný
3) rad: Modlivky (Mantodea)
– veľký hmyz, 1. pár končatín je veľký – lúpeživé nohy - na chytanie a pridržiavanie koristi, ostatné
končatiny sú slabšie, hlava trojuholníkovitá, priečne pretiahnutá, nesie veľké zložené oči, dlhé
nitkovité tykadlá a silné hryzadlá, 1. pár krídel užší ako druhý s pozdĺžnou i priečnou žilnatinou, sú
zelené, žlté, hnedasté
– Modlivka zelená – samička požiera samčeka po kopulácii
4) rad: Všekazy (Isoptera)
– žijú v trópoch a v subtrópoch ako spoločensky (sociálne) žijúci hmyz, pohlavné jedince majú 2 páry
krídel pozdĺžne i priečne žilkované, žijú pod kameňmi, v zemi alebo nadzemných stavbách z piesku,
ktoré stmeľujú slinami.
5) rad: Rovnokrídlovce (Saltatoria, Orthoptera)
– telo je z bokov sploštené, predohruď mohutná, sedlovitého tvaru
– hryzavé ústne orgány
– predné končatiny hrabavé, zadné skákavé
– majú vyvinuté zvukové, sluchové orgány
– 2 páry krídel – 1. pár úzke - kožovité a 2. pár široké blanité – môžu aj chýbať
a) podrad: Koníky (Ensifera)
– krátke tykadlá a znášadielko, zvuk vydávajú trením končatín o krídla (tympanálne orgány), ak
sú bezkrídle, tak končatiny trú o bruško, sluchový orgán je v 1. bruškových článkoch
– sú bylinožravé, škodlivé
– Koník vlašský, čiarkovaný, červenkastý
b) podrad: Kobylky (Caelifera)
– majú dlhé tykadlá, dlhé znášadlá
– zvuk vydávajú trením krídel o seba
– sluchový orgán v holeni prvého páru končatín
– sú mäsožravé, užitočné
– Kobylka zelená – živý sa voškami
– Sága stepná, Kobylka zelená
c) podrad: Svrčky (Gryloidea)
– valcovité telo, predné končatiny hrabavé, zvukotvorné orgány na oboch krídlach
– Medvedík obyčajný – mäsožravý, požiera aj korienky R, v pôde si vytvára komôrku na
vajíčka, má 1 generáciu do roka, stará sa o potomstvo
– Svrček poľný, domový
Rady, ktorých larvy sú na rozhraní medzi hryzavým a bodavo-cicavím ústnym ústrojenstvom
1) rad: Pavšy (Psocoptera)
– drobné Ž s veľkou hlavou, mohutnou hruďou
– 2 páry blanitých krídel

– vyskytujú sa v múzeách, zbierkach hmyzu, herbároch, ale i na rastlinách
– Pavoš múzejná
– Pavoš bledá – v čalunenom nábytku, poťahoch
2) rad: Švoly (Malophaga)
– sekundárne bezkrídly drobný hmyz, veľká hlava, krátke tykadlá, redukované oči
– končatiny ukončené 2 pazúrikmi (parazity vtákov), 1 pazúrikom (parazity cicavcov)
– živia sa úlomkami kože, peria, srsti, krvou
– Švola sivá, hovädzia
48
Rady hmyzu s bodavocicavými ústnymi orgánmi
1) rad: Vši (Anoplura)
– drobný, bezkrídly hmyz, malá hlava, krátke tykadlá
– bruško má 9 článkov
– končatiny ukončené pazúrikom na prichytávanie na vlasy a chlpy
– vajíčka – hnidy prilepené na vlasy
– vývoj 2-6 týždňov, prenášajú týfus
– Voš detská, Voš lonová, Voš šatová
2) rad: Strapky (Tysanoptera)
– drobný, ploský hmyz s plochou hlavou a krátkymi tykadlami
– krídla ukončené strapcami a brvami
– krátke končatiny ukončené vankúšikom na prichytenie
a) podrad: Krídelkaté (Terebrantia)
– pilkovité kladielko, vajíčka kladú do vnútra rastliny
– Strapka obilná a dracénska
b) podrad: Rúrkaté (Tubulifera)
– nemajú kladielko, pretiahnutý rúrkovitý článok bruška, vajíčka do kvetov a pošiev listov
3) rad: Bzdochy (Hemiptera)
– dlhé tykadlá, 2 páry krídel- polokrovky (Hemielytry) a blanité, v pokoji plocho na brušku, niekedy
bezkrídle
– majú zápachové žľazy
a) podrad: Skrytorohé (Cryptocerata)
– vodné druhy, krátke tykadlá skyté pod očami
– Splošťula bahenná – na dne bahnistých vôd, loví prednými končatinami, na brušku má rúrku
na dýchanie, živia sa rybím plôdikom
– Chrbtoplávka žltkastá – pláva naznak, živý sa drobným hmyzom a kôrovcami
b) podrad: Voľnorohé (Gymnocerata)
– suchozemské, zhora majú viditeľné dlhé tykadlá, sú škodcovia rastlín (okrem Ploštice)
– Ploštica posteľná – cicia krv, nočný spôsob života, aj ½ roka môže hladovať, spôsobuje
vyrážky, 1x za život sa pári, aj larvy cicajú
– Cifruša bezkrídla, Bzdocha pásavá, obilná, zelená a obyčajná, Obrubnica šťaveľová
4) rad: Rovnakokrídlovce (Homoptera)
– veľa druhov, majú málo spoločných znakov
– 2 páry blanitých krídel s chudobnou žilnatinou, alebo 1 pár alebo sú aj bezkrídle
– jednoduché tykadlá
– fytofágne druhy majú filtračnú komoru – viciavajú rastlinné šťavy s veľkým množstvom vody
a prečerpávajú ju z hltana do zadnej časti čreva
– veľkosť 3-4 cm, ale aj niekoľko mm, 5 podradov
a) podrad: Cikády (Ciccadoidea)
– najväčšie, málo pohyblivé, 2 páry krídel
– trojčlenné chodidlá, samci vydávajú zvuk trením končatín o 1. článok bruška,
– 3. pár končatín – skákavý
– Cikáda viničná a poľná, Žilnatina vírusonosá, Peniarka nížinná
b) podrad: Méry (Psylloidea)
– dlhé tykadlá, 2-členné chodidlá, na krídlach je len pozdĺžna žilnatina
– vylučujú medovicu- upcháva prieduchy R
– Méra mrkvová, jabloňová a hrušková

c) podrad: Molice – Aleurodoidea
– malé, 2 páry krídel, voskový poprašok na krídlach, 1 – 3 žilky,
– 2-členné chodidlá, silné, dlhé tykadlá
– Molica sklenníková
d) podrad: Vošky (Aphidoidea)
– dlhé, nitkovité tykadlá, krídla - pozdĺžna žilnatina, alebo bezkrídle
– vylučujú medovicu- láka predátorov – lienky, muchy, vtáky
– monocyklické – vývoj, život a rozmnožovanie na 1 rastline
49
– polycyklické – na 2 rastlinách
– Voška maková, kapustová a jabloňová
e) podrad: Červce (Cocoidea)
– výrazný pohlavný dimorfizmus, samica – nepohyblivá, vylučuje voskový štítok, samček
okrídlený (1 párkrídel), pohyblivý
– na kôre drevín
– Štítnička nebezpečná
Nadrad: Hmyz s dokonalou premenou – Holometabola
1)

rad: Strechatky, Vodnárky (Megaloptera)

– úzke telo s veľkou hlavou, dlhé tykadlá, hryzavé ústne ústroje, 2 páry krídel- zadné menšie, dlhé
kráčavé končatiny, larvy - vývoj vo vode, na brušku majú tracheálne žiabre
– dravé, drobné
– Strechatka obyčajná, Vodnárka močiarna
2)

rad: Dlhokrčky (Raphidioptera)

– hlava – obrátená hruška, krátke tykadlá, predĺžená predohruď, 2 páry krídel, samička – dlhé
znášadielko, vajíčka kladie do dreva
– živia sa škodcami dreva
– Dlhokrčka žltonohá a obyčajná
3)

rad: Sieťokrídlovce (Neuroptera)

– malá hlava, dlhé tykadlá, hruď nesie dva páry blanitých krídel s priečnymi žilkami, predný a zadný
pár krídel vykonávajú samostatný pohyb – trepotavý let, larvy aj imáda sú dravé, majú nápadné
hryzadlá a čeluste
– žijú v zemi, hlavou uzavrú lievikovitú komôrku v piesku, živia sa hmyzom
– Mravcolev obyčajný a čiernobruchý, Zlatoočka obyčajná – živý sa voškami
4)

rad: Chrobáky (Coleoptera)

– hryzavé ústne ústroje, rôzne tykadlá, mohutne vyvinutá predohruď – štít (pronotum), 2 páry krídel –
krovky- elytry – chitinózne, zabezpečujú let, 2. pár – blanité
– končatiny – behavé, plávacie, hrabavé, skákavé
– užitočné druhy – koprofágne – živia sa trusom, saprofágne – uhynutými organizmami, niektoré sa
zúčastňujú opeľovania,
– škodci – ožierajú drevo, rastliny, listy, ohrozujú zbierky, kožušiny, uskladnené potraviny
a) podrad: Masožravé (Adephaga)
– dravé, väčšinou behavé, plávacie končatiny
1. čelaď: Svižníkovité – Svižník poľný – užitočný druh, veľká hlava, na lúkach, pasienkoch
2. čelaď: Bystruškovité – malá hlava, silné hryzadlá, užitočné predátory; Bystruška medená,
zlatá, fialová, Húseničiar pyžmový, Behúnik štvorpásy a plstnatý, Utekáčik
obilný a obyčajný, Strelček väčší, Hrbáčik obilný
3. čeľaď: Potápnikovité – člnkovité telo, veslovité nohy; Potápnik široký, obrúbený,
Potápniček bahenný
b) podrad: Všežravé (Polyphaga)
– nevyberavé v potrave, behavé končatiny
1. čelaď: Zdochlinárovité – Hrobárik, Zdochlinár štvorbodkový –žerú húsenice motýľov
2. čelaď: Drobčíkovité – úzke telo, 2 páry krídel, v pôde, pod kameňmi, Drobčík cisársky
3. čelaď: Mrcinárovité - pologuľovité telo so škvrnami, v blízkosti hnoja, Mrcinár škvrnitý
4. čelaď: Kováčikovité - vyskakujú do 20-30 cm, škodcovia, Kováčik poľný - na cukrovej
repe, Kováčik pásikavý
5. čelaď: Kožiarovité – larvy - škodcovia kožušín, kobercov, kief, imága - na kvete, Rušivec

múzejný a krtičníkový, Kožiar obyčajný a domový
6. čelaď: Lienkovité – poľoguľovitá hlava, L. sedembodkovaná - požiera vošky, L.
lucernová – škodlivá
7. čelaď: Májkovité - vývoj – hypermetabola – štádium predkukly, Pluzgiernik lekársky,
Májka obyč
8. čelaď: Vrtavcovité - malé chrobáčiky, pripomínajú pavúky, v dreve, machu, Vŕtavec
ničivý
50
9. čelaď: Potemníkovité - Múčiar obyč.- v múke a výrobkoch, larvy sú potravou vtákov,
Smrtník obyč. – nočný, pivnice
10. čelaď: Scarabeusovité – Chrúst – larva – pandrava, lajniak – pod lajnom chodbičky,
Chrúst obyčajný, Lajniak obyčajný, Chlpáčik obyčajný, Zlatoň obyčajný
11. čelaď: Liskavkovité – Pásavka zemiaková, Kohútik pestrý, Krytohlav hodvábny,
Liskavka dúhová
12. čelaď: zrniarkovité – škodcovia strukovín, Zrniarka hrachová, fazuľová
13. čelaď: Nosáčikovité – Ryhovec repový – na kŕmnej aj cukrovej repe, Lakonoska
ligurčeková – na ďateline, chmeli, obilninách, Tvrdoň deväťsilový, Zrniar
čierny
14. čelaď: Lykožrútovité – hlavná chodba + postranné chodbičky, na ich konci kukla,
Podkôrnik smrekový, Lykožrút lesklý
15. čeľaď: Svetluškovité – Svetluška obyčajná
16. čeľaď: Snehulčíkovité – Snehulčík obyčajný
17. čeľaď: Krasoňovité – Krasoň obyčajný
18. čeľaď: Roháčovité – Roháč obyčajný
19. čeľaď: Fúzačovité – Fúzač veľký, alpský a obyčajný, Vrzúnik škvrnitý
5)

rad: Motýle (Lepidoptera)

– cicavé ústne ústroje, rôzne tykadlá, u samíc jednoduchšie
– 2 pára blanitých krídel so šupinkami
1. čelaď: Hrotokrídlovité - Hrotokrídlovec chmeľový – zástupca jarmokrídlych, na zadnom
páre krídel majú jarmo – jugum
2. čelaď: Moľovité – drobné, nenápadné motýliky, Moľa obilná, šatová, čalúnová
3. čelaď: Obaľovačovité - Obaľovač jablčný- napádné predné krídla, škodca
4. čelaď: Víjačkovité – v múke, pečive, obilí, Víjačka múčna, kukuričná, domová
5. čelaď: Priadkovcovité - Priadkovec obrúčkavý - z vajíčok robí obrúčky na vetvičkách,
ožiera listy stromov
6. čelaď: Mníškovité – Mníška veľkohlavá, obyčajná – škodcovia listov
7. čelaď: Spriadačovité – Spriadač americký – ničí listy stromov, po vojne z Ameriky
8. čelaď: Priadkovité – Priadka morušová
9. čelaď: Mlynárikovité – Mlynárik kapustový – výrazný pohl. dimorfizmus, repový,
ovocný, Žltáčik ranostajový
10. čeľaď: Vretienkovité – Vretienka obyčajná
11. čeľaď: Lišajovité – Lišaj smrtihlav, pávooký
12. čeľaď: Okáňovité – Okáň hruškový
13. čeľaď: Morovité – Mora borovicová, gama
14. čeľaď: Babôčkovité – Očkáň timotejkový, Babôčka pávooká a admirálska, Hnedáčik
skorocelový, Modráčik obyčajný
15. čeľaď: Súmračníkovité – Súmračník čiarkový
16. čeľaď: Vidlochvostovité – Vidlochvost feniklový, Jasoň červenooký
6)

rad: Blanokrídlovce (Hymenoptera)

– 2 páry blanitých krídel, predné väčšie, hryzavé alebo hryzavolízavé ústne orgány
a) podrad: Hrubopáse - bruško k hrudi široko prisadnuté
1. čelaď: Piliarkovité – zavalité bruško, krátke, lomené tykadlá, Piliarka slivková –
červovitosť
2. čelaď: Pilovkovité – Pilovka veľká – vajíčko do dreva
3. čelaď: Bodruškovité – Bodruška obilná – vajíčko pod klas
b) podrad: Štíhlopáse – bruško s hruďou spája úzka stopka

a. oddiel: Znášadielkovité – samička má znášadlo, vajíčka kladie do substrátu
– Lumky – biol. boj, Lumok veľký – na vyrúbanom dreve
– Chalcidky – Chalcidka obyčajná – húsenica spriadača amerického
– Hrčiarky – Hrčiarka dubová – hrčky na listoch, ružová
b. oddiel: Žihadlovité – kladielko premenené na žihadlo s jedovou žľazou, spoločenstvá – kráľovná,
robotnice, samec
51
– Mravce – pohlavné jedince majú krídla – samička ich po spárení stráca; Mravec hôrny,
otrokár
– Osy – Osa dravá – masožravá, užitočná, útočná
– Sršeň – hniezdo ako hrnček, Sršeň obyčajný
– Včely – chlpaté telo, trúd oplodňuje, robotnice – vyživujú, Včela medonosná
– Čmele – opeľujú ďateliny, Čmel skalný, zemný.
7)

rad: Dvojkrídlovce (Diptera)

– jemne chitinizované telo – nanápadné, pestro sfarbené, povrch tela je pokrytý chĺpkami
– 1 pár blanitých krídel krídiel na stredohrudi, 2. pár –kyvadielka - haltery, orientácia za letu,
užitočné – biologický boj, opeľovače, škodlivé - prenos baktérií, mikroorganizmov
a) podrad: Komáre – bodavocicavé ústne ústroje, dlhé tykadlá
1. čelaď: Komárovité – Komár Anopheles, culex, aedes – malária, tularémia, Anopheles
škvrnitý, Komár útočný
2. čelaď: Pakomárovité – Pakomár vejárnatý – necicia krv, ale aj R šťavy
3. čelaď: Muškovité – Muška škvrnitá – po spárení nebodá, napáda Č, HD
b) podrad: Muchy – krátke tykadlá, mocnejšie nohy, širšie krídla
1. čelaď: Ovadovité – Ovad hovädzí – bzučí, nareže kožu – priživujú sa aj muchy,
znepokojuje, prenáša choroby
2. čelaď: Pestricovité – pestré zafarbenie, pripomínajú blanokrídly hmyz, živia sa voškami,
Pestrica pruhovaná, hrušková, ríbezľová, mravčia
3. čelaď: Kuklorodkovité – pupiparné, Kuklorodka ovčia – bezkrídla, otravuje ovce,
Kuklorodka konská – okrídlená, mení hostiteľa
4. čelaď: Muchovité – lízavé ústne orgány, na nôžkach prenáša choroboplodné zárodky,
Mucha domáca – vajíčka kladie do hnoja, výkalov
5. čelaď: Bzučivkovité – mäsiarka obyčajná parazituje u dažďoviek
6. čelaď: Strečky – črevné, nosné, kožné parazity, Strečok hovädzí, hltanový
7. čelaď: Kuklicovité – biologický boj – vajíčko do vývojových štádií škodlivého hmyzu,
Kuklica chrústia
8)

rad: Srpice (Mecoptera)

– hlava predĺžená do nosca s hryzavými ústrojmi, dlhé tykadlá, 2 páry úzkych krídel – hnedé, čierne
škvrny, dlhé nohy, dravé
– Srpica obyčajná
9)

rad: Blchy (Siphonaptera)

– drobný bezkrídly hmyz, vajcovitá hlava spojená s predohruďou, krátke tykadlá
– bodavocicavé ústne ústroje, na mohutnej zadohrudi skákavé končatiny
– vývoj mimo hostiteľa
– Blcha ľudská – na ľuďoch a domácich zvieratách, 400-500 vajíčok za život, larvy v odpadkoch
– Blcha psia – cicia na psovi, medzihostiteľ pásomnice psej
4. Infraoddelenie: Deuterostomia
- k druhoústovcom patria v modernom systéme iba 3 kmene, z ktorých len 2 (Chordata a Echinodermata) sú
známe širšej verejnosti.
Kmeň: Štetinatoústky (Chaetognatha)
- tieto záhadné Ž, kt. vyvolávali (a stále vyvolávajú) vedecké polemiky, sú v modernom systéme (Matis et al.,
2002) zaradené k prvoústovcom na začiatok pseudocoelomát. Je mnoho dôvodov sa obávať, že ich miesto v
systéme ešte nie je definitívne.
Kmeň: Ostnokožce (Echinodermata)
- výhradne morské Ž, ktorých telo má v dospelosti unikátnu päťlúčovú súmernosť, len zriedka (holotúrie) je
druhotne bilaterálne súmerné. Larvy dipleuruloidného typu sú však vždy bilaterálne súmerné.
- v pokožke majú vápencové spikuly (holotúrie), no ove1a častejší je súvislý ektoskelet z platničiek. Tento
skelet je mezodermálneho pôvodu – vzniká imigráciou mezodermálnych b. tesne pod pokožku a ich

následnou inkrustáciou CaCO3. Na povrchu tela sú často ostne, od čoho je odvodený slovenský i vedecký
názov kmeňa. Ďalším jedinečným znakom ostnokožcov je tzv. ambulakrálny systém. Je to sústava tzv.
52
vodných ciev coelomového pôvodu, naplnených hydrolymfou (v staršej literatúre sa často mylne uvádza, že
morskou vodou). Ambulakrálny systém je napojený na duté panôžky, kt. sa tlakom hydrolymfy vyliačujú, Ž
sa pomocou nich pomaly pohybujú. Ambulakrálne panôžky majú obyčajne na konci kožné prísavky.
Niekedy môžu byť redukované a na pohyb slúžia hviezdicovité ramená (Stellaroidea), v tom prípade nie sú
platničky ektoskeletu celkom spojené, čo dovo1uje ramenám istú pohyblivosť. Poznáme asi 6000 druhov
ostnokožcov.
1) podkmeň: Stopkavce (Pelmatozoa)
-telo týchto ve1mi starobylých ostnokožcov je v dospelosti ukotvené v dne pomocou stopky,
analogickej s epistómom chytadlovcov. Sú trvalo prisadnuté, len zriedka pohyblivé. Známe sú
už z kambria – znamená to, že žijú na Zemi viac ako 500 miliónov rokov. V dávnej minulosti
boli početnou skupinou morskej fauny (mnohé druhy patria k vedúcim skamenelinám –
poznáme dokonca ‚krinoidové vápence‘!), dnes dožíva len 1 menej početná trieda.
a) trieda: Ľaliovky (Crinoidea)
- telo má tvar kalicha na krátkej alebo (častejšie) na dlhej ohybnej stopke.
„Kalich“ tvorí 5 dichotomicky sa vetviacich ramien, kt. sú spevnené vápnitými
doštičkami. Ústny aj análny otvor sú v hornej časti tela, okrem toho tu vyúsťujú aj
gonády a drobné otvory – tzv. hydropóry, kt. v prípade potreby preniká voda do
ambulakrálnej sústavy. Ambulakrálne panôžky majú dýchaciu a zmyslovú f..
Pohybom ramien víria vodu, čím priháňajú planktónnu potravu k ústam. Vývin
prebieha cez súdkovitú larvu dolioláriu, kt. má okolo tela niekoľko obrvených
pruhov. Larva čoskoro prisadá a predná coelomová časť sa predlžuje v stopku. Žijú
väčšinou v tropických moriach (často i vo väčších hĺbkach), preto živé laliovky
vidíme skôr výnimočne. Niekt. druhy môžu dosť dobre plávať, ich stopka je
v dospelosti redukovaná a na jej mieste je veniec prichytávacích cirrov – do tejto
skupiny patrí Antedon bifida, hojný druh pobrežia Atlantického oceánu. Pri
pobreží severných morí je častá Heliometra glacialis.
Heliometra glacialis Antedon bifida
2) podkmeň: Bezstopkavce (Eleutherozoa)
-tieto ostnokožce nemajú stopku a žijú v dospelosti vždy benticky. Ústa sú na spodku, kým anus na
chrbtovej strane tela (výnimkou sú holotúrie s druhotne potlačenou päťlúčovou symetriou).
Ambulakrálna sústava komunikuje s morskou vodou cez tzv. madreporovú doštičku na
chrbtovej strane (má podobu sitka s drobnými otvormi). Ambulakrálne panôžky (pokia1 sú
vyvinuté) slúžia na pohyb.
a) trieda: Hviezdovce (Stellaroidea)
- ich telo je hviezdicovitého tvaru, so skrátenými i dlhšími ramenami. Platničky
ektoskeletu sú sčasti redukované, preto sú ramená dos. pohyblivé. Známe sú
ve1kou regeneračnou schopnosťou – niektoré druhy dokážu dorásť na kompletného
živočícha i z jedného ramena. Patria sem 2 v mnohom odlišné podtriedy.
1) podtrieda: Hviezdovky (Asteroidea)
- telo hviezdoviek má tvar päťramennej hviezdy, vzácne sú ramená
zmnožené. Centrálny disk plynule prechádza do ramien, na spodku sú
ústa, na chrbtovej strane je anus. Pohybujú sa ambulakrálnymi
panôžkami aj ramenami, ktoré sú však relatívne menej pohyblivé.
53
Majú vyliačite1ný vakovitý žalúdok, ktorým sa zmocnia aj pomerne
ve1kej koristi. Mnohé druhy sa živia lastúrnikmi: hviezdovka
ramenami chytí lastúry, na ktoré pôsobí dlhotrvajúcim ťahom. Po čase
zatváracie svaly mäkkýša povolia, hviezdovka vyliači žalúdok a korisť
strávi. Vývin prebieha cez dipleuruloidnú larvu bipináriu s obrvenými
lalokmi. Častým druhom na pobrežiach európskych morí je Asterias
rubens (hviezdovka ružová).
2) podtrieda: Hadovice (Ophiuroidea)
- hadovice majú centrálny disk výrazne oddelený od ramien, do ktorých
(na rozdiel od hviezdoviek) nezasahujú vnútorné orgány. Ramená sú
ve1mi pohyblivé, ambulakrálne panôžky sú redukované, neslúžia na
pohyb, ale majú dýchaciu a hmatovú funkciu. Žalúdok nie je
vyliačite1ný, potravu obhrýzajú okoloústnymi doštičkami, ktoré sú
zubovité a majú funkciu če1ustí (ide opä. o funkčnú konvergenciu).

Anus je druhotne redukovaný, nestrávené zvyšky opúšťajú telo cez
ústa. Larva je ophiopluteus s dlhými obrvenými výrastkami a lalokmi
v hornej časti. Na pobreží Atlantiku i Stredozemného mora najskôr
uvidíme Ophiura ciliata.
b) trieda: Ježovky (Echinoidea)
- majú bochníkovité, vajcovité až terčovité telo vždy bez ramien. Povrch je pokrytý
množstvom ostňov, kt. sú u živých Z pohyblivé, no pritom krehké, takže pri chôdzi
v mori na boso môže Č utŕžiť bolestivé, a niekedy i nebezpečné zranenie nôh (niekt.
druhy majú duté ostne s jedovými ž1azami). Ostne môžu byť u plochých, čiastočne
asymetrických foriem redukované. Päťlúčovú stavbu ježovcov vidíme zrete1ne len
pri pitve, alebo pri pozorovaní ektoskeletu po odumretí a vyhnití Ž. Ich ektoskelet
tvorí súvislý pancier z úplne spojených platničiek s malými otvormi, cez kt. sa
vysúvajú ambulakrálne panôžky.
- charakteristickým znakom ve1kej väčšiny ježovcov je päťramenný žuvací orgán,
tzv. Aristotelov lampáš, kt. inde v Ž ríši nemá obdoby. Tieto če1uste majú na konci
5 proti sebe sa zatvárajúcich ostrých zubov, podobných zubom hlodavcov, a celý
útvar má už výrazne kostenú konzistenciu! Larva je pluteus (niekedy nazývaná
echinopluteus) so 4mi, neskôr 8mi obrvenými lalokmi. Larva po prisadnutí na dno
54
prekonáva ďalekosiahlu premenu (čo platí, samozrejme, i u iných ostnokožcov),
v dôsledku čoho zaniká jej pôvodná bilaterálna symetria. Na pobreží európskych
morí najskôr stretneme dosť ve1ký druh Echinus esculentus (ježovka jedlá) alebo
trochu menší (asi 10 cm) druh Arbacia punctulata.
Echinus esculentus Arbacia punctulata
c) trieda: Holotúrie (Holothuroidea)
- sú najodvodenejšou skupinou ostnokožcov so zdanlivo potlačenou päťlúčovou
symetriou – zvislá os medzi ústami a anusom sa predlžuje nato1ko, že Ž už nemôže
spočívať na ústnom terči, ale líha si vlastne na bok. Telo nadobúda uhorkovitý tvar,
no pri pitve, ale u niekt. druhov aj bežným pozorovaním zistíme, že v tele je 5
pozdĺžnych ambulakrálnych pásiem. Veniec tentakúl okolo úst sú premenené
ambulakrálne panôžky, okrem toho mnohé druhy majú na tele 5 pozdĺžnych radov
ambulakrálnych panôžok (pokiaľ sú redukované, je telo hladké). Holotúrie nemajú
súvislý ektoskelet, v koži sú len vápnité spikuly. V zadnej časti tela je široká
kloaka s 2ma rozvetvenými vakmi – sú to tzv. vodné p1úca. Pri podráždení sa stáva,
že vyvrhnú cez ústa časť vnútorností, kt. im ale regenerujú. Vývin prebieha cez
dipleurulu s hlbšie vykrajovanou obrvenou lištou okolo úst, nazýva sa často
aurikulária. Pri pobreží Stredozemného mora najskôr uvidíme do 30 cm ve1ký druh
Holothuria tubulosa