DOC

Vypracované otázky všetky (92)

Formát
DOC
Veľkosť
1,7 MB
Pridané
Stiahnutí
7 394
Hodnotenie
3,0/5
Stiahnuť DOC · 1,7 MB

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

1. Dane a ochrana životného prostredia

Použitá literatúra:

 Pauličková/Grúň – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov
 Zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia

(posledná zmena 589/2004)

Charakteristika
Hlavným cieľom environmentálneho zdaňovania je napĺňať zámer znižovať
poškodzovanie životného prostredia. Význam problematiky ekonomických
nástrojov a osobitne envirnmentálnych daní dokumentuje aj skutočnosť, že
jedným zo základných cieľov pre MŽP SR je „v oblasti environmentálnej
politiky vychádzať z vízie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti, ktorú
chápeme ako prirodzenú súčasť.“

Historický exkurz
Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní vytvoril štruktúru daňovej sústavy, pre
ktorú bolo charakteristické rozčlenenie daní na priame a nepriame.
Okrem toho uvedený zákon predpokladal zavedenie daní na ochranu
životného prostredia, ako priamych daní. Podľa dostupných pracovných
materiálov to mali byť minimálne dve dane, a to:

 daň postihujúca takú výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredie
 daň postihujúca výrobu takého tovaru, ktorého používanie môže

negatívne ovplyvniť stav životného prostredia.

Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní bol zrušení zákon č. 511/1992 o správe
daní a poplatkov.
Realizačné snahy o zavedenie týchto daní na ochranu životného prostredia
však neprekročili štádium pracovného návrhu a nedošlo už k ďalšej
podrobnejšej špecifikácií a ani k realizácií týchto daní.

Súčasnosť
Dane na ochranu životného prostredia neboli síce nikdy skutočne zavedené do
nášho právneho poriadku ako samostatná kategória priamych daní, ich obsah
a význam sa ale premietol do osobitných foriem poplatkov – tzv. ekologické
poplatky:

poplatok za ukladanie odpadov

Zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadu upravuje platenie poplatkov
za uloženie odpadov na skládku odpadov a na odkalisko. Odkaliskom
rozumieme priestor zabezpečený hrádzovým systémom, na ktorý sa ukladá
prevažne hydarulicky dopravovaný odpad (kal), s výnimkou odkalísk pre kaly
produkované banskou činnosťou.

Poplatníkom je obec alebo prevádzkovateľ skládky či odkladiska. V prílohe
zákona č. 17/2004 Z.z. sú uvedené poplatky za jednotlivé druhy odpadov
ukladaných na skládky. Nedodržanie povinnosti zaplatiť poplatok je
postihovaná sankciami vo forme finančných pokút (cca. od 10.000,- do
500.000,-).

poplatok za znečisťovanie ovzdušia

Tento poplatok platia fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na
podnikanie, ktoré prevádzkujú veľké, stredné alebo malé zdroje znečisťovania
ovzdušia. Ak ide o veľký alebo stredný zdroj znečisťovania, o poplatku
rozhoduje obvodný úrad životného prostredia; ak ide o malý, rozhoduje obec.
Prevádzkovatelia týchto zariadení sú povinný dodržiavať emisné limity a
každoročne oznamovať príslušnému obvodnému úradu životného prostredia
alebo obci aké množstvo a akých látok vypúšťajú do vzdušia.
Ročný poplatok za znečisťovanie ovzdušia sa pohybuje od 1100 Sk do 1 milióna
Sk.
Za nesplnenie povinnosti sa sankcie pohybujú od 5000,- do 1 milióna korún.

2. Povinnosti bánk na úseku boja proti legalizácii príjmov z nečestných

zdrojov

Použitá literatúra:

 Grúň – Menové, bankové a devízové právo
 Zákon č. 249/1994 o boji proti legalizácii príjmov z najzávaž-nejších,

najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách
niektorých ďalších zákonov (posledná zmena 367/2000)

Charakteristika pojmu
Legalizáciu príjmov z nečestných zdrojov môžeme označiť aj ako „pranie
špinavých peňazí“. Tieto činnosti sa takmer vždy uskutočňujú vo viacerých
štátoch.
„Špinavé peniaze“ sú tie, ktoré vznikli z trestného činu, zo spoluúčasti na ňom
alebo z navádzania na trestný čin. Sú to peniaze, ktoré boli získané napr.
z obchodu s narkotikami alebo z rozličných foriem obchodu s ľuďmi atď.
Historický exkurz
V roku 1989 v Paríži vznikla finančná akčná bojová jednotka – FAFT (Financial
Action Task Force), jej cieľom je boj proti „praniu špinavých peňazí“
Ako prvé malo problematiku „boja proti prianiu špinavých peňazí“ upravené
USA, a to prostredníctvom zákona o bankovom tajomstve, ktorý sa však naplno
nerešpektoval, a to až do prijatia jeho dodatku, ktorý podstatne zvýšil sankčný
postih. Nasledovalo prijatie zákona o boji proti praniu peňazí, ktorým pranie
peňazí bolo vyhlásené za ťažký zločin.

2

V Európe začali krajiny aktívnejšie vystupovať proti praniu peňazí až po
konferencii v Bazileji v r. 1988. Vtedy prijala Komisia pre bankové predpisy
a kontrolu súbor zásad, nazývaných Bazilejské zásady. Konkrétne formulácie
k tejto problematike však upravuje predovšetkým Smernica Rady ES č.
91/308/EHS o predchádzaní zneužitiu finančného systému na pranie peňazí

Slovenská republika a jej boj
Čo sa týka boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov v SR, bol prijatý
zákon č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä
organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších
zákonov. Väčšina jeho ustanovení však bola k 1. 1. 2001 zrušená. Jeho
najväčším prínosom pretrvávajúcim dodnes je to, že zmenil viaceré zákony
ako napr. zákon o bankách alebo zákon o Národnej banke Slovenska a pod.
V súčasnosti na poli boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov má
dôležité postavenie aj zákon č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti v platnom znení.
Príkladmi základnými povinnosťami bánk na úseku boja proti legalizácii
príjmov z nečestných zdrojov sú:

 povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti v hodnote vyššej ako 20.000

EURO.

 jednorázový vklad na účet prevyšujúci 10.000.000,- Sk v prípade, že

takýto vklad je uskutočnení na bežný účet, na ktorom takéto vysoké
prevody nie sú bežné.

 Povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti na novovytvorený bežný účet,

pričom do krátkeho časového horizontu na účet periodicky vyšší obnos
peňazí

 Jedným zo spôsobom „prepierania špinavých peňazí“ sú tzv. „biele

kone“. Pod bielymi koňmi rozumieme niekoľko desiatok účtov, cez ktoré
sa prevádzajú peniaze, aby ich bolo možné ťažšie vystopovať.

 neobvyklý nákup cenných papierov.

Ohlasovaciu povinnosť pri boji proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov
majú okrem bánk aj :

a) realitné kancelárie

(ak napr. niekto kupuje rodinný dom a peniaze

prinesie v hotovosti a pod.),

b) predajcovia áut

,

c) kasína a

herne

.

3. Rozpočtové právo a jeho pramene

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

3

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň / Králik – Základy finančného práva
 Ústava SR a zákonné predpisy (najmä zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočt.

pravidlách verejnej správy de lege lata a ďalšie)

Pojem rozpočet (zvykne sa pýtať ako doplňujúcu otázku pri rozp. práve)
Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva
štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa
stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu,
o štátnom rozpočte v jeho doterajšej podobe možno hovoriť až od 19. storočia.
Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky
na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu
a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na
vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa
majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej
školy bol Adam Smith.
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiskálna úloha štátneho rozpočtu začala
meniť. Popri fiskálnej funkcii štátneho rozpočtu sa začala presadzovať aj
funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj
ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb
hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá
spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
Z hľadiska formálno-právneho má štátny rozpočet podobu normatívneho
právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu.
V najširšom poňatí možno rozpočet chápať ako číselnú zostavu a odhad
pravdepodobných príjmov štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu na
budúce, časovo obmedzené obdobie. Je to teda finančný plán príjmov
a výdavkov.
Štátny teda predstavuje z ekonomického hľadiska nástroj rozdeľovania väčšej
alebo menšej časti národného dôchodku v peňažnom vyjadrení.
Prvý štátny rozpočet na území Rakúsku, ktorý obsahoval príjmy a výdavky
štátu bol predložení v roku 1775 a bol koncipovaný s prebytkom 520 000
zlatých. Prvým rozpočtovým predpisom za 1. Československého štátu bol
zákon 95/1918 Sb. – zákon o rozpočtovom provizóriu. Prvé povojnové
rozpočtové pravidlá boli zavedené až zákonom č. 8/1959.
Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
definujeme štátny rozpočet ako základnú súčasť rozpočtu verejnej správy
a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom
rozpočtovom roku
(§6).

Rozpočtové právo

4

Rozpočtové právo je súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú v užšom
slova zmysle:

a. rozpočtovú sústavu
b. rozpočtový proces
c. výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov

Rozpočtové právo je aj vedeckou a pedagogickou disciplínou a tvorí významné
pododvetvie finančného práva.

PRAMENE ROZPOČTOVÉHO PRÁVA V PODMIENKACH SR:

1. Ústava SR – čl. 58, 60,65, 86, 119
2. zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)

3. zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)

4. zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení
5. zákon č. 575/2001 Z.z. tzv. kompetenčný zákon
6. zákon č. 740/2004 Z.z. o štátnom rozpočte
7. zákon č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov,

o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
(posledná zmena – 440/2002)

8. zákon č. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti SR (posledná zmena

-73/1998)

9. zákon č. 254/1994 Z.z. o štátnom fonde likvidácie jadrovo

energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi
(posledná zmena – 523/2004)

10.nariadenie vlády SR č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a o štátnych

zárukách

Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v podmienkach SR je Ústava
SR v znení de lege lata. V čl. 58 sa konštatuje, že:

-

finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym
rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom,

-

príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia,
vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov
ustanoví zákon,

-

štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej
republiky sa zriaďujú zákonom.

V článku 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia
s rozpočtovými prostriedkami. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je
predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí
a odvoláva NR SR. Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka

5

správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rady SR a vždy, keď o to
požiada NR SR.
Ústavnoprávnym prameňom rozpočtového práva je aj ustanovenie článku 65,
v ktorom sa zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí a vyšších
územných celkov
ako subjektov územnej samosprávy. Podľa tohto
ustanovenie sú to právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami. Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov, ale
aj zo štátnych dotácií. O rozpočte sa tu priamo nehovorí, odkazuje sa iba na
zákon, ktorý má ustanoviť dane a poplatky tvoriace príjem obce alebo vyššieho
územného celku, ako aj ktorý stanoví pravidlá prístupu k štátnym dotáciám.
(zákonnou úpravou v súčasnosti je predovšetkým zákon č. 583/2004
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
v znení de lege lata)
V článku 86 sa do pôsobnosti Národnej rady SR zaraďuje okrem iného aj
schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie
štátneho záverečného účtu (čl. 86, písm. g.).
A nakoniec, podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore okrem iného
o návrhoch štát. rozpočtu a štátneho záverečného účtu (čl. 119, písm. e.).

Zákonná úprava
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov verejnej správy upravuje zákon č.
523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tento zákon upravuje
podľa § 1:

 rozpočet sektora verejnej správy (verejnú správu), osobitne štátny

rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej
správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom

 rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu

a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho
záverečného účtu

 postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných
právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese

 zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

Komplexná úprava rozpočtových vzťahov územnej samosprávy upravuje
zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Tento zákon upravuje podľa § 1:

 rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce

a rozpočet VÚC

 rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia,

zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce
a záverečného účtu VÚC

6

 finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí;

štátnym rozpočtom a rozpočtami VÚC; finančné vzťahy medzi
rozpočtami obcí a rozpočtami VÚC navzájom; ako aj finančné
vzťahy rozpočtov obcí a VÚC k iným právnickým osobám

 Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú

právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako obce.

 Okrem toho sa tento zákon s určitými odchýlkami prihliadnuc na

osobitné predpisy vzťahuje aj na obcou a VÚC zriadenými
rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.

Dôležitým prameňom rozpočtového práva je aj zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení
v platnom znení ako aj zákon č. 575/2001 Z.z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv.
kompetenčný zákon)
v platnom znení.
Prameňom rozpočtového práva je tiež každoročne schvaľovaný zákon
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Štátny rozpočet na rok 2005
bol v Zbierke zákonov uverejnený ako zákon č. 740/2004 de lege lata.
Štruktúra a obsah takéhoto zákona sú ustálené. Zákon ako taký je pomerne
stručný. Okrem textovej prílohy obsahuje aj tabuľkové prílohy o členení
príjmov a výdavkov podľa ustanovených kritérií.
Do okruhov prameňov rozpočtového práva patria aj zákony, ktorými sú
zriadené jednotlivé štátne fondy.
Ich počet bol výrazne zredukovaný
zákonom č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov (bol zrušený
Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny
fond zveľaďovania lesa SR, Štátny vodohospodársky fond, Štátny podporný
fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond životného prostredia,
Štátny fond zdravia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond cestného
hospodárstva). V súčasnosti existuje

Štátny fond likvidácie

jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi
a Štátny fond rozvoja bývania.
Okrem toho medzi pramene rozpočtového práva radíme aj nariadenie vlády
SR č. 386/2002 o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

Okrem toho v rozpočtovej sfére dochádza tiež k aplikácii ustanovení
nespočetného množstva ďalších zákonov (zákon č. 461/2003 o sociálnom
zabezpečení, zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými
poľnohospodárskymi výrobkami, zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie
odpadov a podobne).

4. Súdne poplatky

Použitá literatúra:

7

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch (posledná zmena 432/2004)
 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení

Všeobecne
Základnou normatívnou právnou úpravou súdnych poplatkov je zákon č.
71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov
v znení de lege lata.
Predmet súdnych poplatkov
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov , ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v
prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Subjekt súdnych poplatkov – poplatníci
Poplatníkom je podľa zákona o súdnych poplatkoch:

 navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu,

 účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní,
 obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich

podľa rozhodnutia súdu,

 dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní,
 dedič v konaní o dedičstve,
 oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi.

Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia
ho spoločne a nerozdielne.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri
dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný.
Príslušnosť
Poplatky vyberajú:

- súdy,

-

orgány štátnej správy súdov,

-

orgány prokuratúry.

Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu
poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.

8

Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto
problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení.
Podľa § 138 OSP môže na návrh súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a
i spätnú účinnosť
; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa
však nevracajú
.
Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca,
vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky
zástupcu a na odmenu za zastupovanie.
Niektoré súdne konania sú oslobodené od poplatkovej povinnosti zo
zákona
(t. j. nie je potrebné žiadať o oslobodenie od poplatku). Tieto konania
sú taxatívne vymedzené v § 4 zákona o súdnych poplatkoch - ide o konania vo
veciach:

opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia
uzavrieť manželstvo,

spôsobilosti na právne úkony,

náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom,

zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok,
sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu
práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,

výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a
notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania
vymáhaných štátom,

plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,

opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,

vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,

vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti,

nečinnosti orgánu verejnej správy,

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby, ktoré sú od
poplatkovej povinnosti oslobodené,
a to bez ohľadu na to, o aké konanie ide.
Ide o nasledovné osoby:

Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové
fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré

9

vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna
poisťovňa,

obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky
prospešného záujmu,

nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie,

navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z
povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného
pomeru,

navrhovateľ v konaní o určení výživného,

nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých
nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,

prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého
vstúpil,

maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva,

navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá
vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,

navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,

vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby,
príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného
úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o
preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných
predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb
povinných vykonať civilnú službu,

veriteľ a dlžník pri podaní návrhu na konkurzné konanie,

diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z
povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú
výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa
nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa
nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom
sporu nehnuteľnosť,

navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č.
293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam,

navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak
to ustanovujú osobitné predpisy,

cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.

Sadzba poplatku

10

Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
alebo pevnou sumou.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového
úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku
cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového
úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa
rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak
neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok
na celé koruny nahor.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské
koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je
platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd
o sume poplatku rozhoduje.

Platenie poplatku
Poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za
ktorého úkon sa poplatok vyberá. Ak poplatok neprevyšuje 10 000 Sk, môže sa
platiť kolkovými známkami.
Poplatok za úkon prokuratúry sa platí vždy kolkovými známkami.
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, proti rozhodnutiu
ktorého odvolanie smeruje.
Poplatky sa vyrubujú a vyberajú v slovenskej mene.

Vrátenie poplatku
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho
zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti,
ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok
zaplatený účastníkom konania za uplatnenie námietky zaujatosti sa mu
vráti, ak námietka bola uznesená odôvodnene. O vrátení poplatku rozhodne i
bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak
prevyšuje sumu 50 Sk.
Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku
pojednávania, vráti sa im 90% zo zaplateného poplatku. Ak konanie skončia
účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, vráti sa im
50% zo zaplateného poplatku. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym
zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku za
ďalšie konanie súdu v predmetnej veci.

11

SADZOBNÍK SÚDNYCH POPLATKOV
Niektoré súdne poplatky podľa Sadzobníka:
1. vo veciach obchodného registra:

 z návrhu na prvý zápis alebo na výmaz:

-

1. akciovej spoločnosti

20 000 Sk

-

2. iných právnických osôb

10 000 Sk

-

3. fyzickej osoby - podnikateľa

5 000 Sk

-

4. organizačnej zložky právnickej osoby

5 000 Sk

-

5. organizačnej zložky FO - podnikateľa 1 000 Sk

 z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva)

10 000 Sk

2. Za overenie odpisu alebo kópie listiny, za každú začatú stranu listiny,
ktorej odpis alebo kópia sa overuje:

a) v slovenskom alebo českom jazyku 20 Sk

b) v inom jazyku

50 Sk

3. Za vyhotovenie a vydanie odpisu z obchodného registra, potvrdenia o tom,
že v obchodnom registri určitý zápis nie je, a za vydanie potvrdenia o tom,
že určitá listina nie je uložená do zbierky listín

100 Sk

4. Za nahliadnutie do obchodného registra 100 Sk
5. Za výpis z registra trestov a odpis registra trestov (aj negatívny) 100 Sk

5. Právne postavenie, organizácia a predmet činnosti ústrednej banky.

Použitá literatúra:

 Pauličková/Grúň – Finančnoprávne inštitúcie
 Zákon č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska (posledná zmena

747/2004)

Charakteristika
Ústrednou bankou SR je Národná banka Slovenska, ktorá je zároveň emisnou
bankou. NBS začala svoju činnosť 1. januára 1993 na základe zákona č.
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

Právne postavenie
Národná banka Slovenska sídli v Bratislave, je to právnická osoba, ktorá sa
nezapisuje do obchodného registra, pretože nejde o podnikateľský subjekt. NBS
je nezávislá od štátu, a to:

(1) inštitucionálne – nie je povinná uskutočňovať príkazy vlády alebo

inej PO

(2) operačne

– je dostatočne vybavená kompetenciami a inými

nástrojmi realizácie menovej politiky,

12

(3) personálne

– členovia jej orgánov nesmú byť členmi vlády,

správnych rád komerčných bánk a pod.

(4) finančne

– má svoj kapitál, svoj rozpočet a svoje fondy.

Národná banka v rozsahu svojej pôsobnosti môže vydávať všeobecne záväzné
právne predpisy, ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR.
Národná banka Slovenska (NBS) predkladá NR SR polročné správy o menovom
vývoji do 3 mesiacov po skončení príslušného kalendárneho polroka a ročné
správy o menovom vývoji do 5 mesiacov po skončení príslušného
kalendárneho roka.
NBS pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa podporuje hospodársku politiku
vlády. NBS zaujíma stanovisko k návrhom predkladaným na rokovanie vlády,
ktoré sa dotýkajú pôsobnosti NBS. NBS plní poradnú funkciu voči vláde
v oblasti svojej pôsobnosti. Guvernér alebo ním poverený viceguvernér NBS
má právo byť prítomný na schôdzach vlády. Člen vlády poverený vládou sa
zase môže zúčastniť na rokovaní bankovej rady.

Organizácia
NBS tvoria:

a) ústredie so sídlom v Bratislave,
b) pobočky,
c) účelové organizačné zložky

Banková rada
Banková rada je najvyšší riadiaci orgán NBS. Určuje menovú politiku
a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach NBS.
Má 8 členov:

guvernér + 2 viceguvernéri – vymenúva a odvoláva ich prezident SR

na návrh vlády schválený NR SR

2 vrchní riaditelia NBS + 3 ďalší členovia (= odborníci, nemajú v NBS

trvalý pracovný pomer) – vymenúva a odvoláva ich vláda na návrh
guvernéra NBS.

Funkčné obdobie je 5 rokov – max. 2 funkčné obdobia za sebou. Za člena
bankovej rady môže byť vymenovaná FO, ktorá:

-

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

-

má VŠ vzdelanie univerzitného zamerania,

-

má min. 5 rokov odbornej praxe v riadiacej, vedeckej alebo odbornej
funkcii v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva,

-

je bezúhonná (nebola právoplatne odsúdená za úmyselný t. č.- výpis
z registra trestov)

Funkcia člena bankovej rady je nezlučiteľná s funkciou: prezidenta, poslanca
NR, člena vlády, sudcu, prokurátora, s povolaním alebo zamestnaním

13

v štátnom orgáne, v orgáne územnej samosprávy, s podnikaním, s členstvom
alebo s inou funkciou v orgáne PO vykonávajúcej podnikateľskú činnosť...
Členstvo v

bankovej rade zaniká

:

-

dňom uplynutia funkčného obdobia,

-

vzdaním sa funkcie,

-

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

-

odvolaním z funkcie – len ak:
a) bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný

čin,

b) prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie člena bankovej rady

(napr. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony)

c) začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlúčiteľnú s funkciou člena

bankovej rady.

Rokovanie bankovej rady
Rokovaniu bankovej rady predsedá mu guvernér, v čase jeho neprítomnosti
poverený viceguvernér. Banková rada zasadá nepravidelne, zhruba 1 krát za
mesiac (resp. podľa potreby). Svoje rozhodnutia prijíma väčšinou hlasov
vymenovaných členov. Uznášaniaschopná je keď je prítomný guvernér alebo
ním poverený viceguvernér a aspoň ďalší 4 členovia. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedajúceho.
Rokovací poriadok bankovej rady môže ustanoviť prípady, kedy je na prijatie
rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov (alebo iná majorita).
Člen bankovej rady môže písomne splnomocniť iného člena, aby ho zastupoval
na rokovaní a hlasovaní. (špecifikum - existuje ešte hlasovanie „per rola“ =
hlasovanie na diaľku; ak napr. zasadajú len 5 členovia bankovej rady,
vypracujú uznesenie, ktoré pošlú na podpis ostatným členom – obe prípady aj
zastúpenie aj hlasovanie na diaľku sa využívajú aj je na prijatie uznesenia
potrebná jednomyseľnosť. Pri bankách sa uplatňuje viac zastúpenie).
Rokovanie bankovej rady je neverejné, môže sa ho však zúčastniť člen vlády
poverený vládou, osoby uvedené v rokovacom poriadku bankovej rady
a osoby, ktoré na svoje rokovanie banková rada prizve. O

dôležitých veciach

,

ktoré neznesú odklad, môžu rokovať guvernér s

viceguvernérmi

. Ide

o operatívne rozhodnutie, ktoré je možné prijať len v prípade ich
jednomyseľného súhlasu. Na nasledujúcom zasadnutí musí byť prerokované
bankovou radou, ktorá ho buď potvrdí, alebo zruší.

Predmet činnosti
NBS plní funkciu ako:

-

emisná (ceduľová) banka,

-

banka usmerňujúca a koordinujúca činnosť komerčných bánk,

-

banka štátu, resp. vlády,

14

-

inštitúcia zabezpečujúca správu menových rezerv,

-

inštitúcia vykonávajúca bankový dohľad

-

Hlavným cieľom NBS je udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom NBS:

-

určuje menovú politiku,

-

vydáva bankovky a mince,

-

riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk
a zúčtovanie dát platobného styku a stará sa o ich plynulosť
a hospodárnosť,

-

vykonáva dozor nad bankovou činnosťou a stará sa o bezpečné
fungovanie a účelný rozvoj bankového systému

Jednou z najdôležitejších funkcií NBS je výkon bankového dohľadu. NBS
vykonáva bankový dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému
a nad bankami, nad Fondom ochrany vkladov a nad ďalšími osobami a
nad skupinami subjektov, ak tak ustanoví osobitný zákon.
Na čele úseku bankového dohľadu je vrchný riaditeľ. Je to „kvázi“
prvostupňový orgán správneho konania, druhostupňovým orgánom je
Banková rada. Proti rozhodnutiu Bankovej rady sa dá odvolať na správne
súdnictvo.
NBS pri dohľade:

a) uskutočňuje výkon dohľadu na mieste alebo na diaľku,
b) vydáva povolenia a licencie,
c) kontroluje dodržiavanie ustanovení zákona o NBS a osobitných

predpisov,

d) vypracováva pravidlá obozretného podnikania (obozretné podnikanie

sa týka hlavne úverovej politiky bánk)

Dohľad môže vykonať zamestnanec NBS, ktorý však musí mať písomné
poverenie, ktoré má obsahovať označenie dohliadaného subjektu, mená
a priezviská osôb poverených výkonom dohľadu, predmet dohľadu, deň jeho
začatia, dobu trvania, pečiatku NBS a meno, priezvisko, funkciu a podpis
oprávneného vedúceho zamestnanca NBS, ktorý povolenie udelil.
Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené: vstupovať na pozemky, do
budov, dopravných prostriedkov a podobne dohliadaného subjektu, vyžadovať
poskytnutie dokladov a vysvetlení, v odôvodnených prípadoch prevziať
doklady aj mimo priestorov dohliadaného subjektu.
Po skončení dohľadu sa vypracuje protokol – musí obsahovať: označenie
dohliadaného subjektu, mená a priezviská osôb poverených výkonom dohľadu,
miesto a čas jeho vykonania, predmet dohľadu, opis zistených skutočností
a nedostatkov, určenie lehoty dohliadanému subjektu na predloženie
písomných námietok, dátum vyhotovenia protokolu a mená, priezviská
a podpisy osôb, ktoré dohľad vykonali.

15

Dohliadaný subjekt môže podať NBS písomné námietky proti zaujatosti osoby
poverenej výkonom dohľadu. Podanie námietok nemá odkladný účinok.
Medzi ďalšie činnosti a oprávnenia NBS patrí napríklad:

-

predkladá vláde návrhy zákonov v oblasti meny a peňažného obehu;
spolu s ministerstvom môže predkladať návrhy zákonov v obl.
devízového hosp. a bankovníctva,

-

riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk,

-

koordinuje a usmerňuje vydávanie, správu a používanie jednotlivých
platobných prostriedkov

-

vedie centrálny register krátkodobých cenných papierov s dobou
splatnosti do 1 roka,

-

vedie zoznam bánk, zastúpení zahraničných bánk a obdobných
finančných inštitúcií,

-

vedie register bankových úverov a záruk,

-

uzaviera platobné a iné dohody so zahraničnými bankami a medzinár.
finančnými inštitúciami,

-

koordinuje rozvoj bankového informačného systému v SR ...

6. Rozpočtové opatrenia a ich uplatňovanie v rozpočtovom hospodárení

Použitá literatúra:

 Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 15, 16, 17, 18

 Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) -
§ 14

Zákonná úprava
Rozpočtové opatrenia upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej
správy č. 523/2004 v platnom znení v § 15, 16, 17, 18.
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu
a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti
zákon č. 740/2004 Z.z. ) povoliť uskutočnenie výdavku:

 nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom

rozpočte

Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly
zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového
opatrenia.

Rozpočtové opatrenie, ktoré sa týka výdavkov na odvody Európskej únii
a výdavkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných

16

programov SR a EÚ, možno vykonať len v súlade s rozhodnutím príslušného
orgánu EÚ.
Rozpočtové opatrenia sú:

a)

presuny rozpočtových prostriedkov

b)

povolené prekročenie limitu výdavkov

c)

viazanie rozpočtových prostriedkov

Štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu
evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte
v priebehu rozpočtového roka.
AD a) Presuny rozpočtových prostriedkov sa uskutočňujú v prípadoch, ak na
úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočtovej kapitole zabezpečené
potrebné prostriedky. V týchto prípadoch môže správca rozpočtovej kapitoly
zabezpečiť krytie takéhoto výdavku predovšetkým presunom rozpočtových
prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.
Pri vykonávaní presunov rozpočtových prostriedkov nemožno však meniť
záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.
AD b)

Ak by

prekročenie limitu výdavkov,

s výnimkami taxatívne

uvedenými v § 23 ods. 1 tohto zákona (napr. prekročenie limitu výdavkov
o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, prijaté
od FO alebo PO na základe osobitného predpisu....), ovplyvnilo záväzné
ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie
len so súhlasom ministerstva financií.
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu
výdavkov,
orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia
prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly
vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahuj vzájomne
odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu
rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady
ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo
financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
Ad c) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a

vecné obmedzenie ich

použitia.
Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitola rozpočtové prostriedky:

b) z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt
c) v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu

ďalšieho záväzného ukazovateľa,

d) na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu

medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu

e) na základe potvrdenia o započíta záväzku rozpočtovej

organizácie podľa osobitného predpisu

17

f) na základe oznámenia podľa § 8, ods. 6 tohto zákona1

Správca kapitoly je povinný v

rozpočte kapitoly

viazať rozpočtové prostriedky,

ak:

a) o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe

splnomocnenia minister financií

b) v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých

plnenie prešlo na iné kapitoly

c) neplní rozpočtovaný príjme, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom
štátneho rozpočtu

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové
prostriedky, ak:

a) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti

nebudú realizovať

b) neplní rozpočtové príjmy

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY NEMOŽNO POUŽIŤ BEZ ICH

UVOĽNENIA ORGÁNOM, KTORÝ O ICH VIAZANÍ ROZHODOL!!!

Okrem zákona o rozpočtových pravidlách upravuje rozpočtové opatrenia aj
zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vo
svojom paragrafe 14, ods. 2 a 3.
Príslušný orgán obce alebo orgán VÚC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného

rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky

povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov
viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené

neplnením rozpočtovaných príjmov alebo ak sa očakáva narušenie
vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím
rezervného fondu

Obec a VÚC vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach
vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

7. Ústavné princípy rozpočtovej sústavy SR

Použitá literatúra:

1 § 8, ods. 6 - Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov, ktoré použije
až v nasledujúcom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných
prostriedkov ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov príslušnej kapitole v nasledujúcom
rozpočtovom roku.

18

Ústava SR de lege lata – čl. 58, 60, 65, 86, 119 (už predtým spracované

v otázke č. 3, ale kvôli úplnosti a lepšej prehľadnosti uvedená aj v tejto
otázke)

Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v podmienkach SR je Ústava
SR v znení de lege lata. V čl. 58 sa konštatuje, že:

-

finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym
rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom,

-

príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia,
vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov
ustanoví zákon,

-

štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej
republiky sa zriaďujú zákonom.

V článku 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia
s rozpočtovými prostriedkami. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je
predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí
a odvoláva NR SR. Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka
správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rady SR a vždy, keď o to
požiada NR SR.
Ústavnoprávnym prameňom rozpočtového práva je aj ustanovenie článku 65,
v ktorom sa zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí a vyšších
územných celkov
ako subjektov územnej samosprávy. Podľa tohto
ustanovenie sú to právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami. Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov, ale
aj zo štátnych dotácií. O rozpočte sa tu priamo nehovorí, odkazuje sa iba na
zákon, ktorý má ustanoviť dane a poplatky tvoriace príjem obce alebo vyššieho
územného celku, ako aj ktorý stanoví pravidlá prístupu k štátnym dotáciám.
(zákonnou úpravou v súčasnosti je predovšetkým zákon č. 583/2004
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
v znení de lege lata)
V článku 86 sa do pôsobnosti Národnej rady SR zaraďuje okrem iného aj
schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie
štátneho záverečného účtu (čl. 86, písm. g.).
A nakoniec, podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore okrem iného
o návrhoch štát. rozpočtu a štátneho záverečného účtu (čl. 119, písm. e).

8. Pojem a charakteristika tuzemcov a cudzozemcov podľa devízového

zákona

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

19

 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 2, písm. b), c), § 7, § 8, § 11, § 19a,

Pojem tuzozemec a cudzozemec podľa devízového zákona
TUZOZEMCOM
je právnická osoba so sídlom v tuzemsku (tuzemskom tento
zákon považuje územie SR)
alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v tuzemsku.
Tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí.
CUDZOZEMCOM je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzozemcom.
Cudzozemcom je aj organizačná jednotka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou
pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej
z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca.

Postavenie tuzozemca a cudzozemca po prijatí devízového zákona
V devízovom zákone došlo k viacerým zásaham oproti doterajšej právnej
úprave (dovtedy zákon č. 528/1990 – devízový zákon) čo sa týka subjektu
devízovoprávnych vzťahov. Zaviedlo sa označeovanie osôb podľa ich devízovej
príslušnosti ako tuzemcov a cudzozemcov namiesto po dlhé roky používaných
pojmov „devízový tuzemec“ a „devízový cudzozemec“.
Devízové predpisy sa vždy vyznačovali prevahou obmedzení nad
orpávneniami. Devízový zákon č. 202/1995 Z.z. túto bilanciu, s prihliadnutím
na zakotvenie právnych predpokladov vyššieho stupňa zameniteľnosti
tuzemskej meny, vyrovnáva. Základné povinnosti tuzemcov stratili po prijatí
tejto právnej úpravy dlhoročnú podobu, čo znamená v konečnom dôsledku, že
im v súčasnosti ostala len povinnosť ohlasovacia a to taktiež iba obmedzená
(viď grafické znázornenie2):

POVINNOSŤ

DEVÍZOVÝ ZÁKON

z roku 1990

z roku 1995

v roku 2002

Ohlasovacia

Iba voči devízovým

tuzemcom.

V niektorých prípadoch aj

voči cudzozemcom.

Obmedzená

Transferová

Predmetom boli

devízové

prostriedky.

Predmetom sú v zahranicí

nadobudnuté peňažné

prostriedky v cudzej aj

v slovenskej mene.

Zrušená

Ponuková

Voči fyzickým

osobám nad

ustanovený limit.

Voči fyzickým osobám sa

neuplatňuje.

Zrušená

Voči právnickým osobám v plnom rozsahu.

2 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty, str. 198

20

Zákonná úprava práv a povinností tuzozemcov a cudzozemcov

Práva tuzemca a cudzozemca - § 7

I.

Tuzemec sa môže zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky
z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slevenskej alebo cudzej
mene.

II.

Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí
a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej mene alebo
v cudzej mene.

III.

Cudzozemec môže v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky
v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty a nehnuteľnosti,
dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu, ak devízový zákon
neustanovuje inak.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca–ohlasovacia povinnosť - § 8 ods. 1,2
Tuzemec
a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj bez súhlasu
dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:

a. inkás, platieb a prevodov, ktoré sa týkajú priamych investícií,

finančných úverov, cenný papierov, operácií na finančnom trhu vrátane
operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to vo vzťahu
k tuzemcom v zahraničí ako aj k cudzozemcom.

To sa nevzťahuje na inkasá, platby a prevody, ktoré sa týkajú priamych
investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom
trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to
vo vzťahu k organizačnej zložke cudzozemca v tuzemsku,

b. zriadenia účtov a stavu účtov v zahraničí. To sa nevzťahuje na tuzemca

fyzickú osobu počas jeho pobytu v zahraničí.

Tuzemec podnikateľ a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj
bez súhlasu dotknutých osôb ohlásiť údaje v rozsahu uvedenom osobitným
zákonom (zák. o Národnej banke Slovenska) a údaje o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu
k cudzozemcom okrem aktív a pasív vo vzťahu k organizačnej zložke
cudzozemca v tuzemsku.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca – iné povinnosti - § 11
Tuzemec a cudzozemec sú povinní predkladť devízovému miestu osobitné
povolenie a doklady preukazujúce účel požadovaného prevodu a preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti, ak ich devízové miesto vyžaduje.
Tuzemec a cudzozemec sú povinní na výzvu devízového miesta preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti a označiť účel prevodu prijatého zo
zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.

21

Nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcom v tuzemsku - § 19a
Cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku
s výnimkou:

A) k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za

hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny
fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.

Toto obmedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre
cudzozemca, ktorý je:

o občanom Slovenskej republiky
o štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a má na základe

registrácie právo na prechodný pobyt.

B) k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými

právnymi predpismi (napr. vodným zákonom, zákonom o pozemkových
komunikáciách, banským zákonom atď.)

9. Daňové konanie a jeho zásady

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Ševčík a kol. – Správne právo procesné
 Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene

v sústave územných finančných orgánov (posledná zmena –
68/2005) - §1,2

Daňové konanie
Daňové konanie a jeho zásady sú upravené v zákone č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov v ustanoveniach paragrafu 1 a 2.
Daňové konanie ako súhrn zákonných postupov správcu dane, v rámci
ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je
súčasťou správy daní.
Daňové konanie je vymedzené ako postup daňových orgánov, účastníkov
konania a ďalších osôb pri vydávaní, preskúmavaním a nútenom výkone
individuálnych finančnoprávnych aktov, ktorý je upravený daňovým
procesným právom. Daňové konanie je špecifickým konaním, ktoré za
existencie československého štátu a neskôr v podmienkach samostatného
Slovenska prešlo vlastným vývojom.
Daňové konania možno vnútorne rozčleniť na prípravné konanie, ktorého
normatívnou náplňou je registračná a oznamovacia povinnosť daňových
subjektov, súčinnosť tretích osôb, postup pri ukončení činnosti, vyhľadávacia
činnosť, pokutovanie vrátane blokovaého konania, pozastavenie činnosti,
záznamová povinnosť. Vyrubovacie konanie, v rámci ktorého zákon
upravuje daňové priznania a hlásenie, opravné a dodatočné daňové priznanie

22

alebo hlásenie, majetkové priznanie; vytýkacie konanie (ktoré je súčasťou
vyrubovacieho konania, teda nie samostatnou etapou daňového konania)
v sebe subsimuje určenie dane v prípade nepodania daňového priznania alebo
hlásenmia, zákaz prenosu daňovej povinnosti, vyrubenie dane a jej doplatku,
zánik práva vyrubiť daň. Opravné konanie je reprezentované ustanoveniami
zákona o odvolaní, o postupe správcu dane, o postupe odvolacieho orgánu,
o sťažnostiach, o námietke a reklamácii.

Základné zásady daňového konania - § 2
Základné zásady daňového konania sú historicky overené a v praxi preverené
poznatky a požiadavky, ktorých uplatňovanie je dôležitou podmienkou
úspešného pirebehu daňového konania. Niketoré dostali závänú podobu tým,
že boli zakotvené priamo do textu zákona. V daňovom konaní sa správca dane
spravuje predovšetkým zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Je povinná chrániť záujmy štátu, avšak tak, aby boli zachované aj
práva daňových subjektov.
Zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby daňové orgány v konaní a pri
vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy
hmotnoprávne.
Správca dane musí v daňovom konaní voliť také prostriedky, ktoré daňové
subjekty čo najmenej zaťažujú, pritom však musí neustále sledovať cieľ
daňového konania, t.j musí vyrubovať a vyberať dane tak, aby nedošlo ku
skráteniu daňových príjmov.
Daňové konanie je v zásade neverejné. S touto skutočnosťou súvisí aj povinnosť
zachovávať mlčanlivosť. Podľa zákona teda akékoľvek osoby okrem daňových
subjektov, ktoré sa v nejakej forme zúčastnili na daňovom konaní, sú povinné
zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa v priebehu daňového konania alebo
v súvislosti s ním dozvedeli. Tejto povinnosti ich môže zbaviť iba daňový
subjekt, a to písomne, s uvedením rozsahu a účelu. V zásade sa teda táto
povinnosť priamo netýka iba zamestnancov daňových úradov, ale aj tzv.
tretích osôb, ktoré v daňovom konaní vystupujú. Sú to napírklad svedkovia,
znalci, audítori, tlmočníci, osoby, ktoré majú v držbe listiny alebo iné veci
nevyhnutné na účely daňového konania, ale aj ďalšie osoby, ktoré majú
zákonom uloženú povinnosť poskytovať súčinnosť v daňovom konaní. Všetky
tieto osoby musia byť o tejto povinnosti poučené, súčasne ich treba upozorniť
na právne dôsledky, ktoré by vyplynuli z prípadného porušenia tejto
povinnosti. V prípade niektorých úkonov však verejnosť vylúčiť nemožno
(napr. výkon dražby).
Dôležitou zásadou v daňovom konaní je tiež zásada, podľa ktorej sa pri
uplatňovaní daňových zákonov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce a podstatné pre vyrubenie
a vyberanie dane, ak v konkrétnom príapde existuje formálnoprávny akt, ale

23

skutočnosť sa od neho odlišuje. To znamená, že na účely daňového konania je
rozhodujúci vždy obsah podania, a to aj vtedy, keď je nesprávne označené.
Ďalšou zásadou daňového konania je možnosť zastupovania. V niektorých
prípadoch je zastupovanie nielen možné, ale je dokonca povinné.
Ďalšou zo zásad daňového konania je zásada, že správca dan spíše o ústnom
konaní protokol, ktorý je verejnou listinou. Verejná listina je teda dokumentom
mimoriadneho významu; to, že nie je a ani nemôže byť „verejnou k dispozícii“,
je dané okrem iného aj zásadou neverejnosti daňového konania.
Medzi dôležité zásady patrí i zásada jednotnosti daňového konania.
Predovšetkým to znamená, že prvoinštančné a druhoinštatnčné konanie
reprezentujú iba dve štádiá jedného daňového konania. Je tiež vyjadrená
oprávnením daňového subjektu dostatočne pozmeňovať a doplňovať ním
podané odvolanie, ak sa ešte na ňom nedohodli.
Poslednou zásadaou daňového konanie je zásada, že v daňovom konaní možno
ukladať povinnosti alebo priznávať práva iba rozhodnutím. Ide o individuálny
správny akt, ktorý sa vydáva pri aplikácii právnych predpisov verejného práva
hmotného aj procesného, s následkami vo verejnoprávnej, ale aj
v súkromnoprávnej sfére. V daňovom konaní je teda rozhodnutie správcu
dane vykonateľné vo väčšine prípadov, pretože odvolanie ako riadny opravný
prostriedok v zásade nemá odkladný účinok. To znamená, že aj keď sa proti
rozhodnutiu možno odvolať, je toto rozhodnutie treba v stanovenej lehote
vykonať. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní pred správcom dane
rovnaké procesné práva a povinnosti. Právom a povinnosťou všetkých
daňových subjektov je však aj úzko spolupracovať so správcom dane pri
správnom určení, vyrúbaní alebo vyberaní dane. Pritom sú povinní dodržiavať
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Postavenie správcu dane a daňových subjektov charakterizujú najmä
základné zásady daňového konania – zásada zákonnosti, súčinnosti,
voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov, neverejnosti a rovnakého
postavenia daňových subjketov.
Tieto zásady sú explicitne vyjadrené
v ústanovení § 2 zákona o správe daní a poplatkov.

10. Devízové orgány

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 4

Devízovými orgánmi sú:

 Ministerstvo financií SR
 Národná banka Slovenska (NBS)

24

Ministerstvo financií SR vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k ostatným
ministerstvám a k iným ústredným orgánom štátnej správy, k štátnym
rozpočtovým organizáciám a k štátnym príspevkovým organizáciám,
k štátnym účelovým fondom, k právnickým osobám zriadených osobitným
zákonom (napr. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia...), ktoré sú finančnými
vzťahmi napojené na štátny rozpočet SR, a vo vzťahu k obciema a k nimi
zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám s výnimkou devízovej
licencie a v prípadoch úverov poskytovaných alebo prijímaných Slovenskou
republikou. Ministerstvo financií zabezpečuje devízové súpisy a podklady na
medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a vnútroštátne
vykonanie výsledkov týchto rokovaní.
Národná banka Slovenska vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k iným tuzemcom
než vykonáva svoju pôsobnosť Ministerstvo financií SR a taktiež voči
cudzozemcom.
Pôsobnosť colný orgánov vymedzená v devízovom zákone bola zrušená
zákonom č. 602/2003 Z.z.

11. Daň z motorových vozidiel

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004) – časť XI. – Daň
z motorových vozidiel - § 84 až 96

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Daň z motorových vozidiel je jednou z miestnach daní, ktoré môže ukladať
vyšší územný celok.
Problematika dane z motorových vozidiel je upravená v zákone č. 582/2004 Z.
z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady
.

Predmet dane

 sú vozidlá musia patriť do kategórie vozidiel M, N a do kategórie

vozidiel O a používajú sa na podnikanie alebo v súvislosti
s podnikaním3:
a) motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré má pridelené

evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné
číslo v Slovenskej republike,

3 Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôsť a telekomunikácií č. 117/1997 sa jedná o nasled. typy:

-

kategória M – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami na prepravu osôb

-

kategória N – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami určené na prepravu nákladov

-

kategória O – prípojné nemotorové vozidlo

25

b) vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované

za vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke a držiteľ vozidla
nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike,

Daňovník (t. j. osoba, ktorá má daňovú povinnosť)
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

 je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo
 užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba,

ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo právnická osoba,
ktorá bola zrušená a zanikla, alebo

 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do

Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v
medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v
Slovenskej republike.

Oslobodenie od dane

 od dane je oslobodené vozidlo, v ktorého dokladoch je ako držiteľ

zapísaný vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z
motorových vozidiel,

 tiež vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je

zaručená vzájomnosť.

Vyšší územný celok môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa
miestnych podmienok oslobodenie alebo pomerné oslobodenie vozidla
používaného ako:

I. vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej, horskej a leteckej

záchrannej služby, vozidlo požiarnej ochrany,

II. vozidlo linkovej osobnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej služby,

III. vozidlo evidované v Slovenskej republike, ktoré sa zdržiava počas celého

zdaňovacieho obdobia mimo územia Slovenskej republiky,

IV. vozidlo, ktoré nevyužíva počas celého zdaňovacieho obdobia diaľnice,

cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie,

V. vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, ktoré

využíva pozemné komunikácie len na prejazd z jedného miesta mimo
pozemných komunikácií na druhé miesto v rámci obhospodarovaného
územia,

VI. vozidlo slúžiace na skúšobné alebo iné jazdy, ktoré má pridelené zvláštne

evidenčné číslo,

VII. špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností a

nie je určené na prepravu, pri tomto vozidle sa môže sadzba dane znížiť o
30 % ročnej sadzby dane.

Základ dane

26

o pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a
o pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách

a počet náprav. Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej
a užitočnej hmotnosti. V návesových jazdných súpravách sa
celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický
súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

Sadzba dane
Daň z motorových vozidiel môže) vyšší uzemný celok zaviesť na svojom území
všeobecne záväzným nariadením, v ktorom zároveň stanoví aj sadzby dane
pre

a.

osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedeného v
technickom preukaze vozidla,

b.

úžitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav
uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre motorové
vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo,

c.

vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy podľa celkovej
hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla,
osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Vozidlo sa z hľadiska určenia
sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by
patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v technickom preukaze
vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká
dňom:

pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného čísla alebo
zvláštneho evidenčného čísla, alebo

zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, alebo

začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo

začatia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Zaniká dňom:

vyradenia vozidla z evidencie alebo

prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo

skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo

27

skončenia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Daňové priznanie a oznamovacia povinnosť
Daňovník je povinný podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo
dňa vzniku
daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností
rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky požadované údaje, daň si sám
vypočítať
a zaplatiť. Kategóriu vozidla daňovník uvádza z údajov zapísaných
v technickom preukaze vozidla.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti
alebo k vzniku oslobodenia, daňovník je povinný písomne oznámiť túto
skutočnosť do 15 dní správcovi dane.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v daňovom priznaní
meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo.
Ak ide o právnickú osobu, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov,
identifikačné číslo a sídlo. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje
podľa daňového priznania.
Platenie dane
Daň sa platí:

vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho
obdobia alebo

v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31.
júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 50 000 Sk, alebo

v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to
do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková
daň je viac ako 250 000 Sk.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť, je daň
splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (15 dní odo dňa
vzniku daňovej povinnosti), a to v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti
ročnej sadzby
dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia, ak
celková suma dane je viac ako 50 000 Sk, správca dane na základe žiadosti
daňovníka povolí platenie dane v splátkach.

Vrátenie dane
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo
k vzniku oslobodenia, správca dane vráti na základe písomnej žiadosti
daňovníka pomernú časť zaplatenej dane pripadajúcu na zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak daňovník nepožiadal o vrátenie do troch
rokov od konca kalendárneho roka
, v ktorom bola daň zaplatená.

POZNÁMKA: Daň sa nevráti, ak neprevyšuje sumu 100 Sk.

28

12. Právna úprava výmeny opotrebovaných peňazí za neopotrebované

a jej režim.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska, (posledný stav

747/2004) – 4. časť

 Vyhláška NBS č. 465/2001,kotoru sa ustanovujú podrobnosti

o postupe pri prijímaní zákonných peňazí a pri nakladaní s nimi
a podrobnosti o poskytovnaí náhrad za necelé bankovky alebo za
inak poškodené bankovky a mince.

Peňažnou jednotkou v Slovenskej republike je slovenská koruna, skratka
názvu je „Sk“- Slovenská koruna sa delí na sto halierov.
Národná banka Slovenska má v Slovenskej republike výhradné právo vydávať
bankovky a mince, ako aj pamätné bankovky a pamätné mince, ktoré sú
zákonnými peniazmi a na ktorých sa uvádza nominálna hodnota
v slovenských korunách. Podľa zákona o NBS – Národná banka Slovenska riadi
hotovostný peňažný obeh, zabezpečuje tlač bankoviek a razbu mincí,
zabezpečuje správu ich zásob, dozerá na úschovu a ničenie tlačových dosiek
a razidiel a zabezpečuje ničenie neplatných a vyradených bankoviek a mincí.
NBS a banky na požiadanie poskytujú náhrady za necelé platné bankovky a za
inak poškodené platné bankovky a mince ich výmenou za nepoškodené platné
bankovky a mince.
Okrem toho NBS a banky na požiadanie bezodplatne vykonávajú aj výmenu
nepoškodených bankoviek a mincí určitých nominálnych hodnôť za
nepoškodené platné bankovky a mince iných nominálnch hodnôt.
NBS môže vyhlásiť za neplatné a stiahnuť z obehu bankovky a mince, ktoré
vydala a nahradiť ich výmenou za iné bankovky a mince. Obdobie, počas
ktorého možno výmenu vykonávať, nesmie byť kratšie ako päť rokov.
Právna úprava výmeny opotrebovaných peňazí za neopotrebované a jej režim
je podrobne spracovaný vo vyhláške NBS č. 456/2001.

Vyhláška NBS č. 456/2001
NBS a banky posudzujú veľkosť plochy predloženého zvyšku bankovky alebo
pamätnej micne podľa mriežky, ktoré rozdeľuje plochu bankovky alebo
pamätnej bankovky príslušnej nominálnej hodnoty na 100 rovnako veľkých
poličok, pričom jednotlivé políčka sú usporiadané do desiatich stĺpcov
a desiatich riadkov.
Náhrada za necelé bankovky a pamätné bankovky sa poskytuje vo výške
nominálnej hodnoty bankovy alebo pamútnej bankovky, ak predložený zvyšok

29

bankovky alebo pamätnej bankovky je identifikovateľný, je celistvý a zakrýva
minimálne celú plochupäťdeisatich políčok mriežky a polovicu plochy ďalšieho
políčky mriežky.
Poškodené bankovky a mince, pri krotých nie je pochybnosť o ich pravosti
a o tom, aká je ich nominálna hodnota vymieňa NBS a banky.
Za poškodené pamätné mince a pamätné bankovky, pri ktorých nie je
pochybnosť o ich pravosti a o tom, aká je ich nominálna hodnota poskytuje
NBS a banky náhradu vo výške zodpovedajúcej ich nominálnej hodnote
výmenou za iné bankovky a mince.
Poškodené pravé bankovky, ak sú celé a poškodené pravé a celé mince sa
vymieňajú v nominálnej hodnote.
Bankovky, mince pamätné bankovky a pamätné mince poskodené za účelom
ich znehodnocenia NBS alebo výrobcom zákonných peňazí sú také, ktoré sú
výrazne označené textom „SPECIMEN“ alebo „VZOR“.
NBS v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti môže poskytnúť náhradu
za zničené alebo poskodené bankovky a mince, napríklad za zuhoľnhatené
bankovky rozpadnuté na drobné časti a bankovky alebo pamätné bankovky,
ktoré nie sú celé a celistvé a ktoré nebolo možné vymeniť ani za ne poskytnúť
náhradu. Žiadateľ v žiadosti uvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého
pobytu alebo sídla, podrobný opis toho, ako k zničeniu bankoviek čimincí
došlo. Zásielka so zničenými bankovkami a mincami sa zasiela ako cenná
zásielky a označí sa textom „Zničené peniaze“.
Národná banka Slovenska môže v ôdovodnených prípadoch na základe
žiadosti vymerať alebo poskytnúť náhradu za necelé bankovky alebo pamätné
bankovky, ak žiadateľ preukáže, že zvyšné časti bankoviek alebo pamätných
bankoviek boli zničené, napríklad predložením úradne overených dokladov
potvrdzujúcich skutočnosť, na ktorej základe došlo k zničeniu bankoviek.

13. Daňové orgány a ich pôsobnosť

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch (posledná zmena

182/2002)

Daňové orgány
Daňové orgány upravuje zákon o daňových orgánoch. Daňové orgány
nahradili (spolu so správami finančnej kontroly) sústavu územných
finančných orgánov.
Zákon o daňových orgánoch upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť
daňových orgánov vo veciach:

 daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa osobitných

predpisov

30

 poplatkov podľa zákona o správnych poplatkoch, ktoré sú prijmom

štátneho rozpočtu

 správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním a vysporiadaním,

ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu

 štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier

Sústavu daňových orgánov tvoria:

1. Daňové riaditeľstvo SR – je zriadené pre územné obvody všetkých

daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi
príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva financií
jezamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov.Na čele daňového
riaditeľstva je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Minister
financií SR. Sídlo má v Banskej Bystrici.

Daňové riaditeľstvo zodpovedá za jednotlivé uplatňovanie osobitných
predpisov daňovými orgánmi, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej
správy, vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov, vykonáva
spoločné daňové kontroly, rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach
proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí, vedie centrálny register
všetkých daňových subjektov,vykonáva vzájomnú medzinárodnú
spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv na základe
poverenia ministerstva atď.

2. Daňové úrady sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo

viacerých obcí. Na čele daňového úradu je riaditeľ, ktorého menuj
a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Daňový úrad
vykonáva správu daní, rozhoduje v daňovom konaní, kontroluje
vyberanie poplatkov, vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním
lotérií, zabezpečuje spracovanie súhrnných účtovných výkazov
predkladných obcami, eviduje a registruje daňové subjekty, vyhládáva
neregistrované daňové subjekty, riadi pracovisko daňového úradu,
vymáha daňové nedoplatky, vypracúva metodiku daňovej kontroly
a plán daňovej kontroly a podobne.

3. Úrad daňového preverovania sa zriaďuje pre územné obvody

všetkých daňových úradov. Sídlom Úradu daňového preverovania je
Banská Bystrica. Úrad daňového preverovania riadi a za jeho
činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania.

Riaditeľa Úradu daňového preverovania vymenúva a odvoláva
generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Plní úlohy v oblasti
odhaľovania trestných činov, vytvára, udržiava a prevádzkuje
informačný systém, plní úlohy v rámci prevencie páchania
trestných činov v súvislosti s porušením osobitných predpisov.

14. Devízové licencie

31

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 6

Pojem devízové licencie
Všeobecne ide o oprávnenie udelené banke na uskutočňovanie niektorých
devízových operácií. Podľa devízového zákona z r. 1995 ide o poveolenie
udelené devízovým orgánom devízovému miestu, ktoré nie je bankou podľa
osobitného zákona, na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo
na poskytovanie služieb, ak je táto činnosť podnikaním.
Devízová licencia v ustanoveniach Devízového zákona
O udelení devízovej licencii na vykonávanie obchodov s devízovými
hodnotami alebo na poskytovanie devízových peňažných služieb rozhoduje
Národná banka Slovenska (NBS).
Devízová licencia sa neudelí:

a. bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré vykonávajú činnosť

na základe bankového povolenia podľa osobitného zákona (zákon
o bankách
)

b. obchodníkom s cennými papiermi
c. pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papriermi

a sprotredkovateľmi investičných služieb, ktorí vykonávajú činnosť
na základe povolenia osobitného zákona (zákon o cenných papieroch)

Devízová licencia sa udeľuje na základe písomnej žiadosti. Devízovú licenciu
nemožno previesť na inú osobu a ani neprechádza na právneho zástupcu.

Ak žiadateľ o devízovú licenciu je fyzická osoba, musí spĺnať tieto podmienky:

a) byť dôveryhodnou osobou,
b) dosiahnuť vek najmenej 18 rokov
c) byť plne spôsobilý na právne úkony,
d) mať ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e) fyzické osoby, prostredníctvom ktorých sa bude vykonávať povolená

činnosť, musia splniť podmienky ako žiadateľ (písm a až d)

Ak žiadateľ o devízovú licenciu je právnická osoba, musí spĺnať nasledovné
podmienky:

a. byť dôveryhodnou osobou,
b. dosiahnuť vek najmenej 18 rokov
c. byť plne spôsobilý na právne úkony,

32

d. mať ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

Žiadateľ o devízovú licenciu na bezhotovostné obchody s peňažnými
prostriedkami v cudzej mene musí byť právnickou osobou, ktorá je
podnikateľ
a:

a. musí byť dôveryhodnou osobou,
b. dosiahla vek najmenej 18 rokov
c. je plne spôsobilý na právne úkony,
d. má ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho

orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

+

f. má splatený vkald do základného imania je najmenej 10 000 000,- Sk
g. preukáže reálny podnikateľský zámer
h. preukáže spôsoby zabezepčenia proti rizikám a spôsob merania,

sledovania a riadenia týchto rizík

i. má vypracovaný postup na prípravu, uzatváranie, vykonávanie

a vysporiadanie obchodov vrátane mechanizmu a pravidiel tvorby cien

j. preukáže materiálno-technické, organizačné a personálne zabezpečenie

činností súvisiacich s vykonávaním obchodov,

k. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánm alebo členom štatutárneho

orgánu má ukončené:

 vysokoškolské vzdelanie alebo
 úplné stredné vzdelania a najmenej trojročnú prax v ekonomickej

oblasti, alebo

 úplné stredné odborné vzdelanie a najmenej trojročnú prax

v ekonomickej oblasti

Žiadateľ o devízovú licenciu na poskytovanie devízových peňažných služieb
musí byť právnickou osobou, ktorá je podnikateľ a:

a) musí byť dôveryhodnou osobou,
b) dosiahla vek najmenej 18 rokov
c) je plne spôsobilý na právne úkony,
d) má ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e) fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

+

33

f) splatený vklad do základného imania je najmenej 1 000 000,- Sk
g) preukáže materiálno-technické, organizačné a personálne

zabezpečenie činnosti súvisiacich s poskytovaním peňažných
služieb,

h) má uzatvorenú zmluvu s osobou, ktorá zabezpečí bezhotovostné

cezhraničné prevody peňažných prostriedkov,

i) fyzická osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, má ukončené

o vysokoškolské vzdelanie alebo
o úplné stredné vzdelanie a najmenej trojročnú prax

v ekonomickej oblasti, alebo

o úplné stredné odborné vzdelanie a najmenej trojročnú prax

v ekonomickej oblasti

Žiadateľ o devízovú licenciu na zmenársku činnosť musí byť právnickou
osobou a :

a. musí byť dôveryhodnou osobou,
b. dosiahla vek najmenej 18 rokov
c. je plne spôsobilý na právne úkony,
d. má ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho

orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

+

v prípade že ide o obchody s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je
predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za slovenskú menu v hotovosti,
musí spĺnať okrem vyššie uvedených podmienok aj tieto podmienky:

f. vykonáva obchody s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je

nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za slovenskú menu
v hotovosti, nepretržite najmenej 12 meiacov v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a devízovou licenciou,

g. preukáže, že osoba, ktorá bude vykonávať pre žiadateľa predaj

peňažných prostriedkov v cudzej mene, absolvovala odborný kurz na
rozpoznávanie platidiel podozrivých z falšovania alebo pozmeňovania
organizovaný NBS alebo osobou určenou NBS.

Žiadosť o udelenie devízovej licencie:

1. musí obsahovať označenie osoby, ktorá žiadosť predkladá
2. musí byť z nej zrejmé, čo sa ňou požaduje
3. musia v nej byť pravdivo opísané všetky rozhodujúce skutočnosti

a označené dôkazy, ktorých sa žiadateľ dovoláva

34

4. musia v nej byť označené iné osoby ako žiadateľ ako aj žiadateľovi známi

a ďalší účastníci konania

5. musia byť označení prípadní zástupcovia účastníkov konania
6. prílohou žiadosti musia byť listiny potrebné na rozhodnutia NBS vo veci

samej

7. musí obsahovať aj vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti,

pravosti a aktuálnosti predloženej žiadosti vrátane jej príloh

8. musí obsahovať miesto a dátum vyhotovenia tejto žiadosti a úradne

osvedčený podpis žiadateľa

Každú prípravu zmeny a zmenu podmienok alebo údajov, ktoré boli uvedené
v žiadosti o udelenie devízovej licencie, je držiteľ devízovej licencie počas celej
doby jej platnosti povinný písomne oznámiť NBS hneď, ako sa o nich dozvedel.
Splnenie jednotlivých podmienok, príprava ich zmeny alebo ich zmena sa
preukazuje a dokladuje devízovému orgánu predovšetkým predložením listín,
ktoré hodnoverne preukazujú a dokladujú splnenie, prípravu zmeny alebo
zmenu príslušných podmienok.
Osoba, ktorej bola udelená koncesná listina o živnostenskom oprávnení na
činnosť, ktorá je predmetom devízovej licencie, je do 10 dní odo dňa
právoplatnosti tejto koncesnej listiny povinná jej úradne osvedčenú kópiu
odovzdať Národnej banke Slovenska.
V devízovej licencii sa určí povolený rozsah vykonávania obchodov
s devízovými hodnotami alebo poskytovania devízových peňažných služieb,
čas, na ktorý sa devízová licencia udeľuje, a podmienky, ktoré je osoba, ktorej
bola devízová licencia udelená, povinná dodržiavať počas celej doby platnosti
devízovej licencie.
Obchodovať s devízovými hodnotami alebo poskytovať devízové peňažné
služby nemôže nikto bez zodpovedajúceho rozsahu oprávnenia určeného
v bankovom povolení alebo v devízovej licencii. Takéto povolenie ani devízová
licencia sa nevyžadujú na devízové peňažné služby poskytované na obchody
s devízovými hodnotami vykonávané NBS.
Národná banka Slovenska vedie zoznam devízových miest, ktorým bola
udelená devízová licencia. Tento zoznam obsahuje aj rozsah devízovej licencie
udelenej jednotlivým devízovým miestam. Do tohto zoznamu možno
nahliadnuť vo všetkých organizačných jednotkách NBS ako aj na internetovej
stránke NBS.

Dôveryhodná osoba
Za dôveryhodnú osoby sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne
odsúdená
za akýchkoľvek trestný čin majetkovej povahy, za akýkoľvek trestný
čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek
úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného

35

činu ani ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na
ktoré sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Táto skutočnosť sa
preukazuje a dokladuje odpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace,
a ak ide o cudzinca, preukazuje a dokladuje sa obdobným potvrdením
vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom
štátu, kde sa obvykle zdržiava.

15. Základné náležitosti daňovoprávneho vzťahu

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 5

Všeobecne o dani
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých
konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom
tú-ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je
predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto
obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti
daňovprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:

subjekt dane
predmet dane
základ dane
sadzba dane

Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom
vystupujúcim ako povinný subjket v daňovom konaní
uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo
fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník iprávny nástupca právnickej
osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú,
resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu,
rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa úsčasne považuje za záklanú občiansku
a spoločenskú povinnosť.
Vo svete sú známe príklady odlkišného určenia subjektu dane. Tak napr. vo
Švajčiarsku platí princíp zdaňovania rodiny, rodina vystupuje ako
hospodárska jednotka a ako taká je zdaňovaná. Týka sa to najmä zdaňovnia
Daňové subjkty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní
sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane

36

prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto
kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné
v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia
pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia
konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie
osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu
a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že
v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane
subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ)
a ktorý možno z tho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky
subjket.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným
finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce)
požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený
subjekt,
alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov
patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä
majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za
podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.

Subjekt dane podľa zákona o správe daní a poplatkov
Daňovými subjektami podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:

daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo

podliehajú dani

platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od

daňovníka aelbo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona

o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa
zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho
oleja

poplatník –FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa

právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.

právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako

daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi

Predmet dane
Ako predmet dane sa označuje skutočnosť, s ktorou zákon spája daňovú
povinnosť. Touto skutočnosťou môže byť príjem, dôchodok, výnos z majetku,
majetok, ale aj vykonávanie určitej činnosti (napr. výroba a predaj určitých
výrobkov, poskytovanie služieb, používanie motorového vozidla na

37

podnikanie a pod.). Podľa predmetu dane sa najčastejšie označujú aj jednotlivé
druhy daní (daň z príjmov, DPH...).
Základ dane
Základ dane je kvantitatívnym parametrom pre určenie výšky daňovej
povinnosti. Je ním buď peňažná suma, alebo iný ukazovateľ, z ktorého sa
vychádza pri vyrubovaní daní, môže však ísť tak o reálny ako aj o fiktívny
daňový základ.
Základ dane je v určitom zmysle konkretizáciou predmetu dane, jeho
kvantitatívnym vyjadrením. Rozdiel medzi nim možno vyjadriť aj v tom
zmysle, že predmetom dane je to, na čo sa daň ukladá, kým základom dane je
to, z čoho sa daň vyrubuje.
Daňové sadzby
Sadzba dane je číselné meradlo, pomocou ktorého sa vypočítava výška
konkrétnej dane. Označuje sa aj ako limit dane. Teória a prax pozná rôzne
druhy týchto meradiel. Pokiaľ ide o ich členenie, najčastejšie sa uvádzajú dva
druhy základných daňových sadzieb:

pevná sadzba
pohyblivá sadzba

Pevná (sprostá) sadzba je taká, pri ktorej sa daň určuje pevnou sumou, a to
spravidla bez prihliadnutia na výšku daňového základu. V novej daňovej
sústave sa vyskytuje určitý variant tejto sadzby napríklad pri spotrebných
daniach, ktorých výška je určovaná pevnou sumou v Sk na mernú jednotku.
Pohyblivá sadzba je závislá od daňového základu a vyjadruje určitý podiel
tohto základu. V našej daňovej praxi sa uplatňujú tieto druhy pohyblivých
sadzieb:

o lineárna (proporcionálna) sadzby – t.j. z rôzneho základu rovnaké

percento dane (platňuje sa napríklad pri dani z príjmov právnických
osôb a tiež pri poplatkoch)

o vzostupná (progresívna) sadzba – t.j. čím vyšší daňový základ, tým

vyššie daňové zaťaženie (uplatňovala sa pri viacerých daniach,
napríklad pri dani z dedičstva, darovania, z prevodu a prechodu
nehnuteľností)

Teória finančného práva pozná aj tzv. rozdielovú daňovú sadzbu, ktorá sa
uplatňovala pri bývalej dani z obratu.

16. Devízové povolenia

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva
 Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004)

38

Pojem devízové povolenie
Devízové povolenie podľa devízového zákona pred prijatím novely č. 602/2003
je povolenie udelené devízovým orgánom upravujúce v súlade s jeho
ustanoveniami rozsah oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje, a podmienky, ktoré
je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje,
povinná dodržiavať. Je výslednicou prejavu vôle devízového orgánu, jeho
rozhodnutím, vydaným vo forme individuálneho právneho aktu,
stanovujúceho konkrétne práva a povinnosti konkrétneho subjektu
v konkrétnom čase. Devízové povolenie je písomný súhlas devízového orgánu
na také použitie devízových hodnôt alebo iné konanie či úkony, kde je podľa
devízových predpisov takéto povolenie potrebné. Môže mať formu povolenia
individuálneho (na jeden konkrétny úkon) alebo povolenia všeobecného (na
bližšie neurčený počet úkonov). Vydáva sa v správnom konaní, možnosť
použitia opravných prostriedkov je však značne obmedzená, prípadne
vylúčená.

Devízový zákon – devízové povolenie
Do prijatia novely Devízového zákona – zákonom č. 602/2003 sa v devízovom
zákone používali pojmy devízová licencia a devízové povolenie. Obsahovo tieto
pojmy boli definované v vtedajšom § 6 nazvaného Devízové licencie a devízové
povolenia. A to nasledovne:
Devízovou licenciou bolo povolenie udelené devízovým orgánom
devízovému miestu, ktoré nie je bankou podľa osobitného zákona (zákona
o bankách)
na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo na
poskytovanie peňažných služieb, ak je táto činnosť podnikaním.
Devízovým povolením sa rozumelo povolenie udelené devízovým orgánom
podľa jednotlivých ustanovení Devízového zákona (taxatívne vymedzené
v zákone, na kt. paragrafy sa vzťahuje devízové povolenie)
upravujúce rozsah
oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje, a podmienky, ktoré je právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje, povinná
dodržiavať,
Novela z roku 2003 t.j. novela č. 602/2003 priniesla do Devízového poriadku
úplne nové znenie paragrafu 6. Podľa predkladacej správy NBS a MF SR, ktoré
boli navrhovateľmi tejto novely sa pojem z hľadiska sprehľadnenia
a zrozumiteľnosti v devízovom zákone sa vypustil. Terajší devízový zákon
hovorí už len o devízovej licencii.
O devízovom povolení sa nachádza zmienka v devízovom zákone v znení de
lege lata len v § 43 – Prechodné ustanovenia.
„Devízové povolenia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za
devízové povolenia podľa devízového zákona, ak sa vydanie devízového
povolenie podľa devízového zákona naďalej vyžaduje.“

39

„Osoby (FO alebo PO), ktoré vykonávajú činnosť na základe devízového
povolenia podľa doterajších predpisov, sú povinné požiadať devízový orgán
o vydanie devízovej licencie podľa devízového zákona v znení de lege lata
najneskôr do 1 roka od nadobudnutia účinnosti devízového zákona.
V opačnom prípade devízové povolenie zaniká. Ak bola žiadosť podaná
včas,devízové povolenie zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o žiadosti o vydanie devízovej licencie.“
Podľa môjho právneho názoru zákonodarca viac-menej subsimuje pojem
devízové povolenie pod pojem devízová licencia.

17. Charakteristika príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 6, § 7, §8, §9,
§ 10

Štátny rozpočet – definícia podľa § 6 zákona č. 523/2004 o rozpočtových
pravidlách verejnej správy
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje
sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy,
rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami
a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych
finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom
o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na
rok 2005
). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa
schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového
schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak
nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj
výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže
ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú
výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie
príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom

40

rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru
v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol,
pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho
rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:
a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na

plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak

príjmy a výdavky nie sú vyrovnané

Príjmy štátneho rozpočtu
Príjmy štátneho rozpočtu taxatívne vymenúva zákon o rozpočtových
pravidlách verejnej správy vo svojom paragrafe 7.
Medzi príjmy štátneho rozpočtu radíme:

 dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou od právnických a

fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej
republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom
rozpočtov obcí, rozpočtov VÚC alebo rozpočtov iných právnických
osôb podľa osobitného predpisu

 dane od právnických alebo fyzických osôb, ktorých sídlo alebo

bydlisko je mimo územia SR a ktoré majú príjmy zo zdroja na území
SR, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom
rozpočtov obcí, rozpočtov VÚC alebo rozpočtov iných právnických
osôb podľa osobitného predpisu

 príjmy kapitol
 vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania

finančných vzťahov so štátnym rozpočtom

 odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona

s výnimkou odvodu za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov

 výnosy z majetkových účastí štátu a výnosy z prevodu správy

majetku vo vlastníctve SR atď.

Prostriedky EÚ sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z právnych aktov
EÚ a ES nevyplýva niečo iné.

41

Výdavky štátneho rozpočtu
Výdavky štátneho rozpočtu taxatívne vymenúva zákon o rozpočtových
pravidlách verejnej správy vo svojom paragrafe 8.
Medzi výdavky štátneho rozpočtu radíme:

 výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym

príspevkovým organizáciám

 výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná
 odvody EÚ okrem cla a odvodov z produkcie cukru
 úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a

štátneho dlhu,

 ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo

osobitným zákonom atď.

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým a fyzickým
osobám.
Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do
príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné
výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho
rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ.
Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných
výdavkov a kapitálových výdavkov. Kapitálové výdavky možno použiť aj
v nesledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel.
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných
osobných vyrovnaní, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej
osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri
rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného
rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho roka.
Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej
právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako
rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno
použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.

Kapitoly - § 9
Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne
usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet:

a) každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových

organizácií

b) Kancelárie NR SR
c) Kancelárie prezidenta SR
d) Úradu vlády SR
e) Generálnej prokuratúry SR
f) Najvyššieho súd SR

42

g) Ústavného súd SR
h) Slovenskej akadémie vied
i) Najvyššieho kontrolného úradu SR
j) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú

napojené na rozpočet príslušného ministerstva

k) Slovenskej informačnej služba
l) Všeobecnej pokladničnej správa

Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii
rozpočtovej klasifikácie.
Správca kapitolu je povinný napr.:

 vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a

cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom

 vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom

zákona o štátnom rozpočte

 koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na

plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom

 usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly
 zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 60 dní po

nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok a podobne...

18. Daň z nehnuteľností – daň z pozemkov

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Všeobecne - daň z nehnuteľností
Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:

- daň z pozemkov,
- daň zo stavieb,
- daň z bytov

Daň z pozemkov

Daňovník
Je ním vo všeobecnosti:

vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
 správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného

celku zapísaný v katastri.

 Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba

daňovníkom:

43

 fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na

obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu
užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,

nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a
nájomca je zapísaný v katastri,

b. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom.

Ak nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, je daňovníkom
osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V praxi to znamená, že neexistuje
pozemok za ktorý by sa nemusela platiť daň, ak obec túto daň zaviedla.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z
pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov
je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho
spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
b) trvalé trávne porasty,
c) záhrady,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné

plochy,

f) zastavané plochy a nádvoria,
g) stavebné pozemky,
h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Predmetom dane z pozemkov nie sú:

 časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré

sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov,

 pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie.
Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie

pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie
lesa je určujúci lesný hospodársky plán. I tu však zákon pozná určité
výnimky
:

a)

za stavebný pozemok považuje aj pozemok uvedený v
právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v
právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom
územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku

44

tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o
umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do
nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

b)

za ostatné hospodársky využívané vodné plochy sa považujú
vodné plochy využívané najmä na produkciu vodných živočíchov,
chov hydiny alebo iných živočíchov, na produkciu rastlinných
alebo iných produktov.

Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami sa
považujú za stavebné pozemky.

Základ dane

 orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty
 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku bez porastov

určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2

 lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a

ostatné hospodársky využívané vodné plochy

 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená

vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1
m2 podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

 záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné

plochy okrem stavebných pozemkov

Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením
výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2. Správca dane (t. j. obec)
však môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto
hodnoty pozemku uvedených hore sa použije hodnota pozemku uvedená vo
všeobecne záväznom nariadení.

Sadzba dane
Ročná
sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo
zvýšiť
s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca
dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy
pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie

45

dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov presne
špecifikovaných v zákone.

19. Hypotekárne bankovníctvo podľa zákona o bankách.

Použitá literatúra:

 Zákon č. 483/2001 o bankách (posledná zmena 69/2005) – XII. časť - §

67 – 88

Vymedzenie hypotekárneho obchodu
Hypotekárnym obchodom sa na účely zákona o bankách rozumie:

 poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie

hypotekárnych záložných listov

 poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie

komunálnych obligácií bankou.

Hypotekárne obchody sa musia realizovať v slovenských korunách.
Pojem hypotekárny úver
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac
30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj
rozostavanej, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90% prostredníctvom
vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou
bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na
tieto účely:

a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údržbu tuzemských nehnuteľností
d) splatenie úveru,ktorý je hypotekárnym úverom poskytnutým

hypotekárnou bankou v konkurze,

e) splatenie poskytnutého úveru, ktorý nie je hypotekárnym úverom.

Pojem komunálny úver
Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30
rokov zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce alebo k
nehnuteľnému majetku vyššieho územného celku, ktorý je financovaný
prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií
hypotekárnou bankou podľa zákonu o dlhopisoch, a ktorý poskytujú banky
na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu dokončených
stavieb a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom
využívať ich na verejnoprospešný účel.

Hypotekárne bankovníctvo

46

Hypotekárna banka 4 môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z
hypotekárnych obchodov uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Ďalej môže tieto prostriedky použiť na nákup:

 hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou

bankou,

 komunálnych obligácií vydaných inou hypotekárnou bankou,
 pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
 štátnych dlhopisov,
 štátnych pokladničných poukážok.

Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení na vykonávanie
hypotekárnych obchodov ustanoviť osobitné podmienky financovania
hypotekárnych úverov a komunálnych úverov pre hypotekárnu banku
najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto bankového povolenia.
Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych
obligácií môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z
hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré sú
zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a ktoré nepresahujú 70%
hodnoty založenej nehnuteľnosti.
Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných
hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vrátane záložných
práv k nehnuteľnostiam nemôže hypotekárna banka založiť ani ich použiť
na iné zabezpečenie svojich záväzkov.
Hodnotu nehnuteľnosti určí hypotekárna banka na základe celkového
posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka
prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý
môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej
vlastníkovi.
Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným
právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá iné
záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.Záložné právo k
nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru
alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru aj s
príslušenstvom. Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k
nehnuteľnosti orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť
predať exekúciou podľa Exekučného poriadku a na základe dohody
vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi
hypotekárnou bankou a jej dlžníkom, ako aj záložcom, ak ním nie je dlžník,
ak sa zmluvné strany v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného

4 Hypotekárna banka – banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody

47

predpisu. Táto dohoda musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie
oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa
ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych
úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä:

 náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
 postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo

komunálny úver,

 podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo

komunálneho úveru vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a
rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a
vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s
hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím
zmluvy o takomto úvere,

 spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo

komunálneho úveru,

 postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním

hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho
príslušenstva,

 prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna

banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho
úveru alebo komunálneho úveru,

 podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam

zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo
komunálnych úverov.

Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže
obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a
klientom. Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu
úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o
hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere.

Register hypoték
Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov,záložných
práv a pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a
komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie hypotekárnych záložných listov
a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace ako náhradné krytie
musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri hypoték.
Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri
hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných
dokladov a zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením,
odcudzením alebo pred stratou.

48

Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka
povinná predložiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o
záznamoch z registra hypoték, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.
Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene
analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.
Kontrola a hypotekárny správca
Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku
hypotekárneho správcu, ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním
hypotekárnych obchodov. Rovnako sa pre každú hypotekárnu banku
vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje
hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho
práv a povinností.
Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho
správcu a jeho zástupcu.
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka
Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa
vymenúvajú.
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka
Slovenska.
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba,
ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne
spôsobilú osobu sa považuje fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským
vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú
alebo právnickú prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. Za
bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená
za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek
úmyselný trestný čin.
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a
nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými
právnymi predpismi, zmluvou o výkone činnosti hypotekárneho správcu a
rozhodnutiami vydanými pri bankovom dohľade. O rozporoch medzi
hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka
Slovenska.

Hypotekárny správca:

 vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a

komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia

 je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov

alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o
tom, že ich krytie je zabezpečené a že je vykonaný záznam v registri
hypoték.

49

 kontroluje, či hypotekárna banka poskytovanie hypotekárnych

úverov a komunálnych úverov vrátane ich zabezpečenia záložným
právom a či si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra
hypoték.

 je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri

činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov,
ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.

Hypotekárny správca v prípade zistenia je povinný bezodkladne písomne
informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska. Hypotekárny
správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet
hypotekárnej banky. Hypotekárna banka je povinná umožniť
hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti, najmä je povinná umožniť
mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a do iných
dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi. Výšku odmeny pre
hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska po
dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.

Štátny príspevok
Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí
nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu môže mu
uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk. Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom
úvere, ktorým je fyzická osoba patrí za podmienok ustanovených týmto
zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
tzv. štátny príspevok. Štátnym príspevkom sa rozumie percento, o ktoré
štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom
úvere. Štátny príspevok sa určuje na jednotlivé kalendárne roky zákonom o
štátnom rozpočte na príslušný rok (v súčasnosti 0 %).
Na účely výpočtu štátneho príspevku na hypotekárny úver poskytnutý v
cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným
Národnou bankou Slovenska, platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o
hypotekárnom úvere.
Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy
hypotekárneho úveru 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na
bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho
príspevku vykonáva Ministerstvo financií. Ministerstvo je oprávnené
požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady na kontrolu
dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku. Ak ministerstvo
pri výkone štátneho dozoru zistí nedostatky v činnosti hypotekárnej banky
spočívajúce v nedodržaní podmienok poskytnutia štátneho príspevku, uloží

50

hypotekárnej banke povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške
neoprávnene použitého štátneho príspevku.

20. Rozpočtová disciplína a sankcie za jej porušenie

Použitá literatúra:

 Grúň / Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 31, § 32

Pojem rozpočtová disciplína
Pod pojmom rozpočtová disciplína rozumieme nakladanie s rozpočtovými
prostriedkami v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a s účelovým určením ich použitia v danom časovom rámci. Porušenie
rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržovanie prostriedkov
štátneho rozpočtu, Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho účelového
fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC a neoprávnené použitie finančných
prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové a príspevkové organizácie.
Poučením rozpočtovej disciplíny je aj porušenie podmienok, za ktorých sa
rozpočtové prostriedky poskytli.
Zákonná úprava
Porušením finančnej disciplíny je:

a. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore

s určeným účelom. Za porušenie finančnej disciplíny sa však
nepovažuje nesprávne zatriedenie príjmov a výdavkov podľa
rozpočtovej klasifikácie.

Sankcia: PO alebo FO je povinná

vrátiť

finančné prostriedky do

rozpočtu a

to vo výške porušenia finančnej disciplíny + je povinná

zaplatiť

penále

vo výške 0,1 % zo sumy, v

ktorej došlo k

porušeniu

finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej
disciplíny do doby vrátenia finančných prostriedkov

, najviac však do

výšky tejto sumy.

b. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec

oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov.

Sankcia: FO alebo PO je povinná

odviesť

finančné prostriedky vo výške

porušenia finančnej disciplíny a

zaplatiť

penále

vo výške 0,1 % zo sumy,

z ktorej došlo k

porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň

omeškania s

úhradou uloženého odvodu.

Ak FO alebo PO sama zistí

porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny správne konanie nezačne.

51

c. neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej

alebo určenej lehote a rozsahu

Sankcia: FO alebo PO je povinná odviesť finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny a

zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy,

z ktorej došlo k

porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň

omeškania s

úhradou uloženého odvodu.

Ak FO alebo PO sama zistí

porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny správne konanie nezačne.

d. neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu

verejnej v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu

Sankcia: FO alebo PO je povinná

odviesť

finančné prostriedky vo výške

porušenia finančnej disciplíny a

zaplatiť

penále

vo výške 0,1 % zo sumy,

z ktorej došlo k

porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň

omeškania s

úhradou uloženého odvodu.

Ak FO alebo PO sama zistí

porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny správne konanie nezačne.

e. prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných

prostriedkov

Sankcia: FO alebo PO za toto porušenie je povinná zaplatiť

penále

vo

výške 0,1 % zo sumy použitej o

určenej lehote za každý aj začatý deň

porušenia finančnej disciplíny, najviac do výšky tejto sumy.

f. prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa §

19 ods. 5

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť

pokut

u vo

výške od 1.000,- Sk do 300.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

g. umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného

prospechu z verejných prostriedkov

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť

pokutu

vo

výške od 1.000,- Sk do 300.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

h. konanie v rozpore s § 15 až 18 – t.j. konanie v rozpore s rozpočtovými

opatreniami

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť pokutu vo
výške od 500,- Sk do 100.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

i. použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo

zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť

pokutu

vo

výške od 500,- Sk do 100.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

52

j. nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných

prostriedkov.

k. nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania

s verejnými prostriedkami

l. úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto

zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí
verejných prostriedkov

m. porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov

z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,

n. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné

prostriedky poskytnuté.

Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa § 31, odseku 1,
písm. a) až n) je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za
porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.
Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny PO alebo FO, ktorej
boli poskytnuté z rozpočtu subjektu verejnej správy, sú príjmom rozpočtu toho
subjektu verejnej správy, ktorý ich poskytol. Penále a pokuta za poručenie
finančnej disciplíny subjektom verejnej správy sú príjmom štátneho rozpočtu.
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní
s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán alebo orgán
dozoru štátu, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu alebo dozor verejných
prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti. Odvod, penále a pokutu za porušenie
finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou
alebo za porušenie finančnej disciplíny inou PO alebo FO pri nakladaní
s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami EÚ ukladá príslušná
správa finančnej kontroly, ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod,
penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.
Odvod, penále a pokuta za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť
len raz. Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými
predpismi o správnom konaní. Odvod spolu s penálmi, ktoré pri
kontrolovanom subjekte nepresiahli sumu 5.000,- Sk sa neukladá. Odvod,
penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo
dňa preukázania zistenia porušenia finančnej disciplíny.
Podľa § 32 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Ministerstvo
financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za
ich nesplnenie pokutu až do výšky 1.000.000,- Sk podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

21. Rozpočtové opatrenia

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo

53

 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 15, 16, 17, 18

 Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) -
§ 14

Teória
Jednou z rozpočtový zásad je aj zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených
potrieb
. Táto zásada sa vzťahuje na prípady vzniku potreby úhrady určitého
výdavku, na ktorý sa pri zostavovaní rozpočtu nepamätalo alebo takýto
výdavok má charakter novo vzniknutej úlohy. Podľa platnej a účinnej
normatívnej právnej úpravy, ak vznikne v priebehu roka potreba úhrady,
ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno túto úhradu
realizovať rozpočtovým opatrením. Rozsah rozpočtových opatrení
ustanovuje pre oblasť verejnej správy zákon č. 523/2004 o rozpočtových
pravidlách verejnej správy vo svojich paragrafoch 15 až 18. Rozpočtové
opatrenia pre oblasť územnej samosprávy (obec, VÚC) ustanovuje zákon č.
583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Zákonná úprava (už predtým spracované v otázke č. 6, ale kvôli úplnosti
a lepšej prehľadnosti uvedená aj v tejto otázke)
Rozpočtové opatrenia upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej
správy č. 523/2004 v platnom znení v § 15, 16, 17, 18.
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu
a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti
zákon č. 740/2004 Z.z. ) povoliť uskutočnenie výdavku:

 nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom

rozpočte

Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly
zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového
opatrenia.
Rozpočtové opatrenie, ktoré sa týka výdavkov na odvody Európskej
únii a výdavkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných
programov SR a EÚ, možno vykonať len v súlade s rozhodnutím príslušného
orgánu EÚ.
Rozpočtové opatrenia sú:

a)

presuny rozpočtových prostriedkov

b)

povolené prekročenie limitu výdavkov

c)

viazanie rozpočtových prostriedkov

Štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu
evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte
v priebehu rozpočtového roka.

54

AD a) Presuny rozpočtových prostriedkov sa uskutočňujú v prípadoch, ak na
úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočtovej kapitole zabezpečené
potrebné prostriedky. V týchto prípadoch môže správca rozpočtovej kapitoly
zabezpečiť krytie takéhoto výdavku predovšetkým presunom rozpočtových
prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.
Pri vykonávaní presunov rozpočtových prostriedkov nemožno však meniť
záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.
AD b)

Ak by

prekročenie limitu výdavkov,

s výnimkami taxatívne

uvedenými v § 23 ods. 1 tohto zákona (napr. prekročenie limitu výdavkov
o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, prijaté
od FO alebo PO na základe osobitného predpisu....), ovplyvnilo záväzné
ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie
len so súhlasom ministerstva financií.
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu
výdavkov,
orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia
prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly
vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahuj vzájomne
odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu
rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady
ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo
financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
Ad c) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a

vecné obmedzenie ich

použitia.
Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitola rozpočtové prostriedky:

a.

z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt

b.

v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu
ďalšieho záväzného ukazovateľa,

c.

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi
príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu

d.

na základe potvrdenia o započíta záväzku rozpočtovej
organizácie podľa osobitného predpisu

e.

na základe oznámenia podľa § 8, ods. 6 tohto zákona5

Správca kapitoly je povinný v

rozpočte kapitoly

viazať rozpočtové prostriedky,

ak:

 o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe

splnomocnenia minister financií

 v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých

plnenie prešlo na iné kapitoly

5 § 8, ods. 6 - Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov, ktoré použije
až v nasledujúcom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných
prostriedkov ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov príslušnej kapitole v nasledujúcom
rozpočtovom roku.

55

 neplní rozpočtovaný príjme, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom
štátneho rozpočtu

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové
prostriedky, ak:

A) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec

alebo sčasti nebudú realizovať

B) neplní rozpočtové príjmy

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY NEMOŽNO POUŽIŤ BEZ ICH

UVOĽNENIA ORGÁNOM, KTORÝ O ICH VIAZANÍ ROZHODOL!!!

Okrem zákona o rozpočtových pravidlách upravuje rozpočtové opatrenia aj
zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vo
svojom paragrafe 14, ods. 2 a 3.
Príslušný orgán obce alebo orgán VÚC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného

rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky

povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov
viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené

neplnením rozpočtovaných príjmov alebo ak sa očakáva narušenie
vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím
rezervného fondu

Obec a VÚC vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach
vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

22. Colné režimy

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon (posledná zmena 652/2004)
 Zákon č. 238/2001 Z.z. Colný zákon – zrušený zákonom č. 199/2004

Z.z.

Colný režim je právny stav, ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutia orgánu
colnej správy v colnom konaní. Colný režim a jeho druhy bol výslovne
upravený (vyšpecifikovaný) v predošlej právnej úprave colníctva v zákone č.
238/2001 Z.z. Colný zákon, v paragrafe 2, Základné pojmy, písmeno i.
V súčasnej právnej úprave v zákone č. 199/2004 Z.z. Colný zákon nemáme
špecifikované jednotlivé druhy colných režimov v základných ústanoveniach,
ale prelínajú sa celým zákonom. Vysvetlenie je jednoduché a to, že jednotlivé

56

špecifikácie colných režimov sú zakotvené v sekundárnych prameňov ES. Ako
príklad uvediem čl. 103 prílohy II Dohovoru o spoločnom tranzitnom
režime
, ktorý upravuje tranzitný režim v prameňoch ES.
V zásade rozoznávame nasledovné druhy colných režimov:

voľný obeh – prepustením do režimu voľný obeh zahraničný tovar získa
colný status slovenského tovaru

tranzit – režim tranzit umožňuje pod colným dohľadom dohľadom od
colného úradu odoslania k colnému úradu určenia prepravu v rámci
colného územia zahraničného tovaru bez toho, aby podliehal dovozným
platbám a obchodnopolitickým opatreniam, slovenského tovaru, kt.
podlieha opatreniam spojeným s jeho vývozom a pre kt. boli vykonané
colné formality pre režim vývoz, cez územie inej krajiny späť na colné
územie slovenského tovaru bez straty colného statusu slovenského
tovaru

uskladňovanie v colnom sklade – tento režim umožňuje v colnom
sklade6 uskladňovať zahraničný tovar bez toho, aby podliehal dovozným
platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam a slovenský tovar, na kt.
možno uplatniť opatrenia, kt. sú obvykle spojené s vývozom tovaru
podľa osobitného predpisu.

atívny zušľachťovací styk – umožňuje, aby jednou alebo viacerými
spracovateľskými operáciami na colnom území prešiel zahraničný tovar,
kt. sa má vyviesť späť z colného územia vo forme zušľachtených
výrobkov bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo
obchodnopolitickým opatreniam - hovoríme o tzv. odmienenom
systéme.

Tovar prepustený do režimu voľný obeh s vrátením alebo odpustením
dovozných platieb, kt. tento tovar podlieha, ak je vyvezený z colného
územia vo forme zušľachtených výrobkov – systém vrátenia.

prepracovanie pod colným dohľadom – umožňuje, aby sa zahraničný
tovar použil na colnom území v spracovateľských operáciách, kt. zmenia
jeho povahu alebo stav bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo
obchodnopolitickým opatreniam a aby sa výrobky, kt. sú výsledkom
týchto spracovateľských operácií (prepracované výrobky), prepustili do
režimu voľný obeh s použitím sadzieb dovozných platieb, kt. sa na ne
vzťahujú.

dočasné použitie – umožňuje, aby sa zahraničný tovar, kt. má byť
spätne vyvezený v nezmenenom stave s výnimkou bežného
opotrebovania v dôsledku používania, použil na colnom území s úplným

6 Colný sklad – je miesto schválené colným úradom, ktoré je pod jeho dohľadom, v ktorom možno uskladňovať
tovar za podmienok určených colným úradom. Colný sklad možno prevádzkovať ako verejný alebo súkromný
sklad. Verejný sklad je colný sklad, v ktorom môže uskladňovať tovar každá osoba, v súkromnom sklade iba
skladovateľ.

57

alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, bez uplatnenia
obchodnopolitických opatrení.

pasívny zušľachťovací styk – umožňuje, aby bol slovenský tovar
dočasne vyvezený z colného územia na účely jeho použitia na
spracovateľské operácie a aby výrobok, kt. je ich výsledkom (zušľachtený
výrobok), bol prepustený do režimu voľný obeh s úplným alebo
čiastočným oslobodením od dovozného cla.

vývoz – umožňuje slovenskému tovaru opustiť colné územie,
prepustenie tovaru do tohoto režimu zahŕňa vybratie vývozných platieb,
uplatnenie vývozných colných formalít a obchodnopolitických opatrení.

23. Pravidlá obehu zákonných peňazí

Použitá literatúra:

 Vyhláška NBS č. 465/2001 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o

postupe pri prijímaní zákonných peňazí a pri nakladaní s nimi a
podrobnosti o poskytovaní náhrad za necelé bankovky alebo za inak
poškodené bankovky a mince

 Zákon č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska (posledná zmena

747/2004)

Národná banka Slovenska ustanovuje:

Prijímanie zákonných peňazí
Fyzické a právnické osoby s výnimkou NBS, bánk a pobočiek zahraničných
bánk môžu z dôvodu, že sú mince v takom celkovom množstve alebo zložení
podľa ich nominálnej hodnoty, ktoré je neobvyklé pri jednotlivých platbách a
ich prijatie by si vyžadovalo zvýšené nároky na manipuláciu s nimi vrátane ich
triedenia podľa nominálnych hodnôt, odmietnuť prijatie nad 20 kusov mincí
rovnakej nominálnej hodnoty alebo celkove nad 30 kusov mincí rôznych
nominálnych hodnôt.

Odoberanie falšovaných bankoviek a mincí
O odobratí falšovaných bankoviek, mincí, pamätných bankoviek alebo
pamätných mincí alebo pozmenených bankoviek, mincí, pamätných
bankoviek alebo mincí znejúcich na slovenskú alebo cudziu menu, alebo
bankoviek, mincí, pamätných bankoviek alebo mincí, pri ktorých vznikne
podozrenie, že sú falšované alebo pozmenené, vyhotoví NBS, banka, iná PO
alebo FO – podnikateľ tomu, kto ich predložil, potvrdenie, ktoré obsahuje
a) údaje o predkladateľovi
1. meno, priezvisko, rodné číslo, u cudzincov dátum narodenia a štátnu
príslušnosť, u PO jej obchodné meno (názov) a identifikačné číslo,

58

2. adresu trvalého pobytu, príp. prechodného, adresu dlhodobého, trvalého
alebo krátkodobého pobytu predkladateľa na území SR, u PO jej sídlo, ak
predkladateľ nemá na území SR trvalý, prechodný, dlhodobý ani kráttkodobý
pobyt, prípadne sídlo alebo ak možno dôvodne predpokladať, že jeho pobyt na
území SR sa skončí skôr, ako sa potvrdí alebo vylúči podozrenie z
falšovania alebo pozmeňovania bankoviek, mincí, pamätných bankoviek
alebo mincí, uvedie sa aj adresa trvalého pobytu, prípadne sídla predkladateľa
v zahraničí,
b) druh a číslo dokladu, podľa ktorého sa zisťovala totožnosť predkladateľa,
c) nominálnu hodnotu falšovanej bankovky a mince, vzor, sériu, poradové číslo
(sériové), letopočet razby, počet kusov jednotlivých vzorov a ich celkovú
nominálnu hodnotu
,
d) údaje o oprávnenej osobe
* obchodné meno (názov), adresu sídla, adresu organizačnej jednotky
oprávnenej osoby, ktorá falšované bankovky a mince odobrala, a jej
identifikačné číslo, ak ide o PO,
* meno, priezvisko, rodné číslo a dátum narodenia, adresu trvalého
pobytu a adresu miesta podnikania, ak ide o FO - podnikateľa,
e) dátum a miesto odobratia falšovaných bankoviek a mincí, odtlačok
pečiatky a podpis oprávnenej osoby
,
f) podpis predkladateľa.
Na žiadosť predkladateľa sa v potvrdení o odobratí falšovaných bankoviek a
mincí uvedie bankové spojenie na území SR, kam sa môže poukázať
protihodnota odobratých falšovaných bankoviek a mincí, ak sa preukáže ich
pravosť. Na žiadosť predkladateľa, ktorý nemá na území SR trvalý, prechodný,
dlhodobý ani krátkodobý pobyt, prípadne sídlo, alebo ktorý predpokladá, že
jeho pobyt sa skončí skôr, ako sa potvrdí alebo vylúči podozrenie z falšovania
alebo pozmeňovania bankoviek, mincí, pamätných bankoviek alebo mincí,
môže sa v potvrdení uviesť aj meno, priezvisko a adresa FO, prípadne
obchodné meno (názov) a sídlo PO, ktorú na území SR splnomocňuje na
prevzatie takých bankoviek alebo mincí, alebo ich protihodnoty, prípadne
bankové spojenie takto splnomocnenej osoby.
Poskytovanie náhrad za necelé bankovky a pamätné bankovky a za inak
poškodené bankovky, mince, pamätné bankovky a mince
Platné bankovky a mince vydané NBS sú zákonnými peniazmi vo svojej
nominálnej hodnote, PO a FO sú povinné prijímať platné bankovky a mince v
ich nominálnej hodnote pri všetkých platbách na území SR.
Pamätné bankovky a pamätné mince a bankovky a mince v osobitnom
vyhotovení určené na zberateľské účely a neplatné bankovky a mince na
zberateľské účely sa môžu predávať a kupovať za ceny odlišné od ich
nominálnej hodnoty. NBS predáva obchodné mince za ňou určenú cenu.

59

24. Práva a povinnosti tuzemcov podľa devízového zákona

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 2, písm. b), § 7, § 8, § 11, § 19a,

Pojem tuzozemec podľa devízového zákona - § 7, 8, 11, 19a
TUZOZEMCOM
je právnická osoba so sídlom v tuzemsku (tuzemskom tento
zákon považuje územie SR)
alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v tuzemsku.
Tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí.

Práva tuzemca a cudzozemca - § 7

1. Tuzemec sa môže zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky

z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slevenskej alebo
cudzej mene.

2. Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok

v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej
mene alebo v cudzej mene.

3. Cudzozemec môže v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky

v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty
a nehnuteľnosti, dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu, ak
devízový zákon neustanovuje inak.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca–ohlasovacia povinnosť - § 8 ods. 1,2
Tuzemec
a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj bez súhlasu
dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:

 inkás, platieb a prevodov, ktoré sa týkajú priamych investícií,

finančných úverov, cenný papierov, operácií na finančnom trhu
vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to
vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí ako aj k cudzozemcom.
To sa nevzťahuje na inkasá, platby a prevody, ktoré sa týkajú
priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií
na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom
cudzozemcov, a to vo vzťahu k organizačnej zložke cudzozemca
v tuzemsku,

 zriadenia účtov a stavu účtov v zahraničí. To sa nevzťahuje na

tuzemca fyzickú osobu počas jeho pobytu v zahraničí.

Tuzemec podnikateľ a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj
bez súhlasu dotknutých osôb ohlásiť údaje v rozsahu uvedenom osobitným
zákonom (zák. o Národnej banke Slovenska) a údaje o skutočnostiach, ktoré sa

60

týkajú aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu
k cudzozemcom okrem aktív a pasív vo vzťahu k organizačnej zložke
cudzozemca v tuzemsku.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca – iné povinnosti - § 11
Tuzemec a cudzozemec sú povinní predkladť devízovému miestu osobitné
povolenie a doklady preukazujúce účel požadovaného prevodu a preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti, ak ich devízové miesto vyžaduje.
Tuzemec a cudzozemec sú povinní na výzvu devízového miesta preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti a označiť účel prevodu prijatého zo
zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.

Nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcom v tuzemsku - § 19a
Cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku
s výnimkou:

1. k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za

hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny
fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.
Toto obmedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre
cudzozemca, ktorý je:

o občanom Slovenskej republiky
o štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a má na základe

registrácie právo na prechodný pobyt.

2. k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými

právnymi predpismi (napr. vodným zákonom, zákonom
o pozemkových komunikáciách, banským zákonom atď.)

25. Právna úprava devízového hospodárstva

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik/Grúň – Malý slovník finančného práva
 Králik/Jakubovič – Finančné právo

Devízové hospodárstvo – teoretické vymedzenie pojmu
Pod devízovým hospodárstvo rozumieme:

61

 relatívne samostatnú časť národného hospodárstva, kde dochádza

k nakladaniu s devízovými hodnotami v závislosti od deného
devízového režimu

 skutkový a právny stav daný existenciuo devízových predpisov,

najmú spôsob nakladania s devízovými hodnotami

 metódy, postupy a nástroje pri aplikácii devízových predpisov

v určitom čase a na určitom mieste

V užšom zmysle predstavuje devízové hospodárstvo systém viac alebo menej
rigoróznych zásahov do zahranično-obchodnej oblasti národného
hospodárstva. Označuje sa tak súbor opatrení, ktoré právne znemožňujú získať
získať zahraničné platobné prostriedky inak než prostredníctvom na to
ustanovenej právnickej osoby, najčastejšie bankovej inštitúcie. Tento model sa
často označuje ako devízovo-donucovacie hospodárstvo, pod ktorým sa
rozumie osobitný stav hospodárstva, pri ktorom štát za pomoci svojho
verejného vplyvu (v situáciách, ktoré presahujú jeho vlastné výsostné úlohy)
vydáva nariadenia a rozličné zásahy adresované viac-menej širokému okruhu
verejnosti a tak túto oblasť úplne ovláda.
V širšom zmysle predstavuje devízové hospodárstvo možno považovať taký
vývoj a stav devízovo-právnych vzťahov, v rámci ktorých platby a úhrady viaže
ceduľová banka7 na splnenie podmienok odvodu alebo ponuky zahraničných
platobných prostriedkov.
Vznik a vývoj devízového hospodárstva
K nakladaniu so zahraničnýmni platidlami a platobnými prostriedkami
dochádzalo už oddávna. Prvotné formy právnej úpravy vzťahov, ktoré pritom
vznikali, sa začiatkom tohto storočia rozvinuli do tej miery, že bolo možné
hovoriť o novom, relatívne samostatnom odvetví alebo pododvetvím práva –
o práva devízovom. Predmetom jeho úpravy bolo najmä nakladanie so
zahraničnými platidlami a zahraničnými platobnými prostriedkami,
s niektorými drahými kovmi a s tuzemskými platidlami vo vzťahu k cudzine.
Devízové právo sa tak stalo jedným z dôležitých nástrojov zabezpečenia
platobnej schopnosti voči zahraničiu a v konečnom dôsledku aj nástrojom na
ochranu tuzemskej meny.
V našich podmienka sa devízové predpisy stali súčasťou právneho poriadku
v prvotnej forme už koncom prevej svetovej vojny. Ako zásadní medzník, od
ktorého možno odvíjať vývojoú líniu devízového práva a devízového
hospodárstva však možno označiť až rok 1919. Vývoj devízový práva v tomto
období bol neodmysliteľne spojený s vývojom na úseku menového
hospodárstva štátu, a preto je pochopiteľné, že svetová hospodárska kríza
v rokoch 1929-1933 poznamenala retardačne aj vtedajšie reálne koncepcie
prechodu tuzemskej meny na jej plnú zameniteľnosť.

7 Ceduľová banka – ekvivalentnými pojmami sú takisto Banka bánk alebo centrálna banka. V podmienkach SR
je to Národná banka Slovenska

62

V obnovenom Československu (po 2. svetovej vojne) na úseku menového
hospodárstva malo význam vládne nariadenie č. 7/1945 Zb. o platidlách
v krajinách Českej a Moravskosliezskej a dekréty prezidenta č. 36/1945 Zb., č.
91/1945
(o obnove československej meny) a č. 95/1945 Zb. Dňa 1. novembra
1945 sa stala jedinou menovou jednotkou na našom území československá
koruna, ktorá v pomere 1:1 nahradila slovenské a protektorátne koruny.
V apríli 1946 bol schválený zákon č. 92/1946 Zb. o viazanom devízovom
hospodárstve. Vzhľadom nato, že išlo o právny predpis prechodného obodobia,
neznamenal nijaký zásadný obrat v chápaní a koncepcii právnej úpravy
devízovej matérie.
V roku 1946 sa Československo oficiálne pripojilo k medzinárodnému
menovému systému založenému na dohodách o vytvorení Medzinárodného
menového fondu a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj.
Zákon č. 92/1946 Zb. o viazanom devízovom hospodárstve splnil spolu so
zákonom č. 38/1948 Zb o Národnej banke Československej a zákonom č.
181/1948 Zb. o organizácii peňažníctva vcelku uspokojivo funkciu byť
spoľahlivým právnym nástrojom stabilizácie a obnovy menového a devízového
hospodárstva v povojnovom období.
Po februári 1948 sa stalo novou realiztou socialistické orientovanie
Československa. Zákon č. 119/1948 Zb. o štátnej organizácii zahraničného
a medzinárodného obochodu a medzinárodného zasielateľstva, novelizovaný
až v roku 1959, znamenal konštituovanie štátneho monopolu zahraničného
obchodu. Prejavil sa tak kvalitatívny posun k ponímaniu úlohy štátu pri
usmerňovaní hospodárskych stykov so zahraničím. Vrcholným riadiacim
a kontrolným orgánom zabezpečujúcim monopol štátu v oblasti zahraničného
obchodu a medzinárondého zasielateľstva sa stalo ministerstvo zahraničného
obchodu. Za základ štátneho monopolu zahraničného obchodu sa považovalo
vrcholné plánovanie zahraničného obchodu a jednotné riadenie obchodno-
politických vzťahov v otázkach obchodných operácií.
Začiatok 50. rokov priniesol potrebu prijatia nového devízového zákona, ktorý
by dosatočne zvýraznil dominantnú úlohu štátu aj v tejto oblasti. Riešenie sa
dostavilo v podobe zákona č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve. Pri jeho
koncipovaní zvíťazila sovietska koncepcia a využili sa v značnej miere aj
dovtedajšie sovietske skúsenosti. Zákon vychádzal z princípov vyjadrených
v Ústave 9.mája z roku 1948. Bol budovaný na existencii celospoločenského
vlastníctva. Jeho určujúcou črtou však bolo, že do nášho právneho poriadku
zakotvil, a to aj v inštitucionálnej podobe, princíp štátneho devízového
monopolu.
Princíp štátneho devízového monopolu v jeho najvšeobecnejšom vyjadrení
znamená výlučné pávo štátu uskutočňovať platobný styk so zahraničím,
sústreďovať na tento účel zahraničné platobné prostriedky a rozhodovať o ich
použití. Štátny devízový monopol sa často považoval za súčasť štátneho

63

monopolu zahraničného obchodu, prípadne za jeho doplnok, ktorý má
v podstate rovnakú aktívnu a ochrannú funkciu ako samotný štátny monopol
zahraničného obchodu.
Zákon č. 107/1953 Zb. upravoval tieto základné povinnosti devízových
tuzemcov:

a. ohlasovaciu, týkajúcu sa pohľadávok a závúzkov peňažného

charakteru voči cudzine, tzv. fondových hodnôť (akcie, obligácie
a pod.), tuzemských nehnuteľností devízových hodnôt

b. ochrannú a transferovú, ktorá spočívala v tom, že devízoví

tuzemci boli povinní starať sa o ochranu svojich zahraničných
pohľadávok a ostatných hodnôt, ako aj o ich včasnú úhradu do
tuzemska ihneď po splatnosti alebo s v stanovenej lehote

c. ponukovú, zavúzujúcu devízových tuzemcov ponúknuť Štátnej

banke československej na odpredaj najneskôr do 10 dní po
nadobudnutí alebo po tom, čo sa stali devízovými tuzemcami,
zahraničné platidlá, platobné dokumenty zneúce na cudziu menu
a drahé kovy,

d. realizačnú, ktorá znamenala povinnosť devízových tuzemcov

speňažiť na výzvu ministerstva financií ním stanoveným
spôsobom zahraničné nehnuteľnosti a iné majetkové hodnoty
nachádzajúce sa v cudzine.

Na území Slovenska devízovú pôsobnosť vyplývajúcu zo zákona č. 107/1953 Zb.
v vtedajšom platnom znení okrem ministerstva financií a Štátnej banky
československej
vykonávali aj tieto orgány:

Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie, ktoré bolo

oprávnené udeľovať niektoré devízové povolenia

Oblastný likvidátor v Bratislave, poverený vedením evidencie

pohľadávok a závúzkov za vývoz a dovoz tovaru, ak sa týkali
slovenských subjektov (s výnimkou subjektov v kompetencii
ministerstva zahraničného obchodu).

Zákon č. 107/1953 Zb. predstavoval spolu s vyhláškou ministra financií č.
22/1954 Zb. základ právnej úpravy devízového hospodárstva v Československu
v 50. rokoch.
Prvým náznakom budúcich zmien v devízovom hospodárstve sa stal zákon č.
117/1965 Zb. o Štátnej banke Československej, ktorý posilnil jej opstavenie aj
v oblasti deívzového hospodárstva. Išlo najmä o oprávnenie Štátnej banky
československej spravovať zlaté a devízové prostriedky štátu a bankový
devízový fond, obchodovať s drahými kovmi a zahraničnými platobnými
prostriedkami a najmú určovať pomer československej kourny k cudzím
menám, čím sa prelomilo dovtedajšie postavenie vlády na tomto úseku.
V roku 1970 bol prijatý zákon č. 142/1970 Zb. o devízovom hospodárstve
a nadvúzne na to bola vydaná vykonávacie vyhláška č. 143/1970 Zb.

64

Najzávaznejšou zmenou pri porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou
bolo premietnutie federalizácie štátoprávneho usporiadania aj do sústavy
devízových orgánov, ktorými boli Federálne ministerstvo financií, ministerstvá
financií republík a štátna banka československá. O nejakom ústupe z pozícií
štátneho devízového monopolu však nebolo možné hovoriť (zákon č. 145/1970
Zb. o národohospodárskom plánovaní).
Devízový plán sa stal súčasťou
menového plánu vypracúvaného Štátnou bankou českolsovenskou. Za riadenie
devízového hospodárstva zodpovedala podľa zákona o devízovom
hospodárstve z roku 1970 síce vláda, túto úlohu však vykonávala
prostredníctvom Federálneho ministerstva financií. Za vykonávanie
devízového monopolu zodpovedala Štátna banka československá.
Obdobie druhej polovice sedemdesiatych a najmä 80-tych rokov možno
považovať za vcelku konsolidované z pohľadu devízového hospodárstva.
V tomto období bola priajtá len jedna novelizácia devízového hospodárstva za
takmer 20 rokov jeho účinnosti.
Nová celospoločenská realita po novembri 1989 našla nevyhnutne svoj odraz
aj v oblasti devízového hospodárstva. Skončilo sa obdobie uplatňovania
prinícpu štátneho devízového monopolu.
Devízová dvojročnica rokov 1989 a 1990
Dňa 1. januára 1990 naobudol účinnosť zákon č. 162/1989 Zb. devízový zákon,
ako aj vykonávacia vyhláška č. 169/1989 Zb. Tieto devízovoprávne predpisy
boli síce koncipované ešte v prednovembrovom období, niesli v sebe však už
zárodky utvárania podmienok prechodu od administratívnych metód riadenia
devízového hospodárstva k posilneniu úlohy ekomických, teda nepriamych
nástrojov.
Pri neexistencii rozvinutých foriem finančných a hospodárskych inštitútov
trhového hospodárstva sa ukázala neschopnosť polovičatého prístupu načrtnúť
jasne cestu k zameniteľnosti tuzemskej meny.
Devízový zákon z roku 1989 rozšíril okruh devízových orgánov – boli nimi
Štátna banka československá, Federálne ministerstvo financií, ministerstvá
financií, cien a miezd republík a Federálne ministerstvo zahraničného
obchodu. Predĺžila sa lehota na splnenie niektorých povinností devízových
tuzemcov a zúžil sa okruh úkonov, na ktoré sa vyžadovalo devízové povolenie.
Situácia v devízovom hospodárstve nášho štátu v roku 1990 bolo možné
charakterizovať ako hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania
princípu štátneho devízového monopolu sme sa nachádzali v štádiu prechodu
od reštrikcie k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne
pôsobiacej právnej úprave, a to najmú vo vzťahu k novému adresátovi –
podnikateľskej sfére.
Základnou právnou úpravou na úseku devízového hospodárstva sa
s účinnosťou od 1.1.1991 stal zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon. K nemu
v roku 1992 pribudla vykonávacie vyhláška č. 303/1992 Zb. Nový devízový

65

zákon a najmú jeho novela č. 228/1992 znamenali výraznejší posun na ceste
k efektívnejšiemu zapojeniu devízového práva do procesu aktivizácie
finančných a hospodárskych vzťahov pri ich súčasnom prebudúvávaní na báze
uplatnenia trhovýc princípov.
Devízový zákon z roku 1995 a súčasnosť
Národná rada SR schválila nový devízový zákon dňa 20. septembra 1995,
s účinnosťou od 1. októbra 1995. Bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č.
202/1995 Z.z. Nadväzne na to vydalo Ministerstvo financií SR a NBS jeho
vykonávaciu vyhlášku č. 203/1995 Z.z. Okruh základných prameňov
devízového práva učinných od 1. októbra sa uzavrel vydaním troch opatrení
NBS na základe splnomocnení zakotvených v jednotlivých ustanoveniach
dvízového zákona. Veľmi významnou z hľadiska formálneho bola novela
devízového zákona vo forme zákona č. 602/2003 Z.z., ktorou sa zrušila jednak
pôsobnosť colných orgánov (§5), Ako aj § 14, § 25 a taktiež celá štvrtá časť
devízového zákona – Devízové priestupky a devízové delikty.
Tento devízový zákon (202/1995) v znení de lege lata sa pripravoval pod
heslom zameniteľnosti tuzemskej meny. Neobsahuje žiadne samostatné
ustanovenia, ktoré by riešili iba tento problém. Predpoklady prechodu
tuzemskej meny na vyšší stupeň zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých
miestach – všade tam, kde sa uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu
k cudzozemcom.
Devízové hospodárstvo z hľadiska prameňov práva upravujú zákony
(devízový zákon), nariadenia vlády, dohody a zmluvy (najmä medzi SR a ČR),
vyhlášky MF SR ako aj opatrenia NBS.

26. Zdaňovanie príjmov obyvateľstva.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)

Historický exkurz
V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup
k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam
obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:

1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom

Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel
na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy,
ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu
priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná
podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.

66

Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989
si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z.
o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov fyzických osôb

a) subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby.

Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej
osoby považujeme:

 fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt
 fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá

trvalý pobyt na území SR, ale sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých
obdobiach

Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej osoby
považujeme:

 fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý

pobyt na území SR a na území SR sa zdržiavala menej než 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvilsa alebo v niekoľkých
obdobiach

b) predmet
Predmetom dane
fyzickej osoby sú nasledujúce príjmy:

a. zo závislej činnosti (§ 5),
b. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§

6)

c. z

kapitálového

majetku

7),

d. ostatné príjmy (§ 8).

67

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je, podľa § 3 ods. 2 zákona,
napríklad:

o

príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti,
bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty

o

úver a pôžička,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací
podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo
družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení
tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a
okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a
komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri
likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti
spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti
komplementára v komanditnej spoločnosti,

o

podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.

Podľa § 5 ods. 5 zákona nie je predmetom dane ani:

cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti
do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných
predpisov (napr. zákon o cestovných náhradách),

nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných
ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických
prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy)
vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,

suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v
jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za
zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo
zamestnávateľ,

suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých
výdavkov zamestnanca (napr. náhrady pri výkone práce v zahraničí),

hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných
pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej
starostlivosti v stanovených prípadoch,

náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov
potrebných na výkon práce, ak výška náhrady je určená na základe

68

kalkulácie

skutočných

výdavkov,

náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom
funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr.
ústavní činitelia, sudcovia, prísediaci, prokurátori a pod.), okrem
náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Príjmy od dane oslobodené
Od dane z príjmov fyzických osôb sú, podľa § 9 zákona, oslobodené príjmy:

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s najviac 2 bytmi vrátane

súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý
pobyt najmenej po dobu 2 rokov bezprostredne pred predajom, okrem
príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do
obchodného majetku
, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z
obchodného majetku a príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy
o budúcom predaji
týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od
začiatku trvalého pobytu v nich alebo do 5 rokov odo dňa ich vyradenia
z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po
dvoch rokoch

od začiatku

trvalého

pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného
majetku,

 z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dede-

ním) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnos-
ti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane z predaja bytu,ak uplynie
aspoň 5 rokov
odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukáza-
teľne do vlastníctva alebo

spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov)

alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť
zahrnutá do obchod-ného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú
daňovníkovi podľa zmlu- vy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavre-tej
do 5 rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchodné-ho
majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch
od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

z predaja (inej ako už uvedenej) nehnuteľnosti, a to po uplynutí 5

rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného
majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku,
okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom
predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia
alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude
uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z
obchodného majetku,

69

z predaja hnuteľnej veci okrem

príjmov z predaja hnuteľnej

veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do 5 rokov od jej
vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto
zákona nepovažuje cenný papier,

 z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe

podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,

z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu

záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných, vrátane
odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní
neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupu-
je aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku, a u daňov-
níka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu
nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,

 príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti,
 z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností (§ 8

ods. 1 písm. a)), ďalej tiež príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a
účastí (8 ods. 1 písm. d) až f)), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň
vyberá zrážkou,ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8
ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy
životného minima
platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia,

ak takto vymedzené príjmy

presiahnu päťnásobok

sumy životného minima

platného k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto
ustanovenú sumu; výdavky nezahrnuté do základu dane,
priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom
pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom
zahrnutým do základu dane,

z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich

s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník
užíval tento byt na bývanie aspoň 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej
zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi
zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného
družstevného bytu, uzavretej v čase do 5 rokov odo dňa uzavretia
nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

Od dane sú oslobodené aj:

70

dávky, podpory a služby z verejného

zdravotného

poistenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,
nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia a plnenia
z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a

riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a
peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky
upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,

príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k

podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v
materstve
a príplatok k dôchodku poskytované podľa osobitných
predpisov,

 plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb

prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa §
6 (príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti),

 plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej, náhradnej

a zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom
vojenských škôl,

 plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,
 dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a ozbrojených
zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej
službyokrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej
starostlivosti,

 vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a

záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek
a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,

 plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia

určitého

veku

alebo

doplnkového

dôchodkového

sporenia,

 prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia

majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb
uvedených v § 9 ods. 2 písm. j),

štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované z

prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a
obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z
prostriedkov nadácií a občianskych združení
, neziskových organizácií
a neinvestičných fondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov
obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (okrem platieb
prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom

71

činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 - príjmy zo závislej činnosti
a príjmy z podnikania),

výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na

základe povolenia, v ostatných prípadoch prijaté ceny alebo výhry v
hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru,

 suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v

domácnosti (tzv. daňový bonus),

peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu

investícií,

 úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov

podielových

listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozit-

ných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných
cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja
na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom
iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom
takýchto príjmov,

 výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a

registrovaných v zahraničí,

 finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Okrem týchto príjmov sú oslobodené aj niektoré ďalšie príjmy, napr.
príjmy poskytnuté ako:
 suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca,

ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa (toto
oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako
náhrada za ušlý zdaniteľný príjem),

 hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na

spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného
prostredníctvom
iných subjektov,

 hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom

zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

 použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského,

telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa
zamestnancom (rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení
manželom (manželkou) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto
zákona

považujú

za

vyživované

osoby (podľa § 33 zákona) tohto zamestnanca alebo jeho manželky
(manžela),

poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie,

poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové

72

sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť
zamestnávateľ za zamestnanca,

 náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi.

Nezdaniteľné časti základu dane
Základ dane sa, podľa § 11 zákona, znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú:

o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k

1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka; o
túto sumu sa základ dane neznižuje, ak daňovník je na začiatku
zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného alebo predčasného
starobného

dôchodku

zo sociálneho poistenia, starobného

dôchodkového sporenia (alebo dôchodku zo zahraničného poistenia
rovnakého druhu), alebo výsluhového dôchodku, alebo výsluhového
príspevku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku
zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ
dane podľa tohoto ustanovenia; ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje
sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia, zníži sa
základ dane len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou dôchodku a
sumou, o ktorú sa znižuje základ podľa tohoto ustanovenia,

o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k

1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku
(manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem
v príslušnom zdaňovacom období; ak má vlastný príjem v príslušnom
zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť
základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom
manželky (manžela); ak daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť
niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť
základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto
nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli
splnené

podmienky

na

jej

uplatnenie

alebo ak má manželka (manžel) vlastné príjmy v príslušnom
zdaňovacom období, o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine rozdielu.

o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
o účelové sporenie.
o príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné

prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie je možné
odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej
v zdaňovacomobdobí, v úhrne najviac do výšky 12000 Sk. Na uplatneni
e nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o príspevky na doplnkové
dôchodkové sporenie, je podmienkou splnenie podmienok podľa zákona
o doplnkovom dôchodkovom sporenía, na uplatne-

73

nie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o účelové spore-
nie, podľa musia byt' splnené tieto podmienky:

-

dojednaná doba platenia účelového sporenia je najmenej desať
rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z
účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne

-

plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov
veku daňovníka.

Ak daňovník nedodrží podmienky,osumu zaplatených príspevkov na dopln-
kové dôchodkové sporenie a platieb účelového sporenia, o ktorú si
v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný
zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho
obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

Ad a) príjmy zo závislej činnosti - § 5

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje príjmy zo závislej činnosti v §
5. Do tejto kategórie patria i tzv. funkčné príplatky. Z hľadiska počtu
daňovníkov ako aj podielu daňového výnosu z týchto príjmov na dani z
príjmov fyzických osôb celkom ide o rozhodujúce dani podliehajúce príjmy, z
ktorých sa vyberá daň z roka na rok v stúpajúcom objeme. Daňovník s
príjmami zo závislej činnosti sa označuje najčastejšie ako "zamestnanec" a
platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Pri tomto druhu príjmov zákon ukladá
zamestnávateľovi povinnosť vypočítať, zraziť a odviesť preddavky na daň z
príjmov zo závislej činnosti.
Príjmy zo závislej činnosti :

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho
vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo
členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri
výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo
príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v
rámci praktického vyučovania, a príjmy plynúce doktorandom z
doktorandksého štúdia,

príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s
ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to
aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť
dodržiavať príkazy inej osoby,

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, verejného ochrancu práv,
prokurátorov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej
samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,
ak

nejde

o

príjmy

uvedené

hore,

74

odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu
odňatia slobody,

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č.
152/1994 Z. z. o sociálnom fonde,

príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim
výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník
pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude
vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

obslužné (je ním napr. finančný dar návštevníka kasína určený jeho
zamestnancom).

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo
na používanie na služobné a súkromné účely
, je aj suma vo výške 1 % zo
vstupnej ceny
vozidla za každý, aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na
takéto účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny
vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe
prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá DPH, o
túto sa cena zvýši.

Ad b) z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu -
§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú
upravené v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Príjmami z podnikania sú:

o

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

o

príjmy zo živnosti,

o

príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov
neuvedené v predchádzajúcich bodoch (napr. súkromní veterinárni
lekári, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári atď.),

o

príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov
komanditnej spoločnosti.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak sa nepovažujú za
príjmy zo závislej činnosti, sú príjmy:

o z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného

duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s
autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a
rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

o z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správca

konkurznej podstaty, osobný asistent občana s ťažkým zdravotným
postihnutím),

o znalcov a tlmočníkov.

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj:

75

o príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v

súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej
činnosti,

o príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji

podniku,

o výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je

dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom (výška odpusteného
dlhu alebo jeho časti sa pritom zahrnie u dlžníka do základu dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený).

Príjmami z prenájmu (ak nejde o príjmy z podnikania a príjmy zo závislej
činnsoti) sú príjmy:

o z prenájmu nehnuteľností,
o z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo

nehnuteľnosti.

Ad c) z kapitálového majetku - § 7

Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy spoločníkov verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, sú:

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane
úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu
okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa
používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti,

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty
splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných
obchodných spoločností,

dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj
vyplácané odstupné,

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa
posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v
prípade

poistenia

osôb

pri

predčasnom skončení poistenia,

výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.

výnosy, ktoré vznikajú pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi
menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho
vydaní.

Ad d) ostatné príjmy - § 8

76

Ostatnými príjmami (ak nejde o príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky,
o príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a o
príjmy kapitálového majetku) sú najmä:

 príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej

poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z
príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

 príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
 príjmy

z

predaja

hnuteľných

vecí,

 príjmy

z

prevodu

opcií,

 príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje

za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,

 príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením

obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv
družstva,

 príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného

vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému
právu,

 dôchodky (plynúce na základe zmluvy o dôchodku uzatvorenej podľa §

842 Občianskeho zákonníka) a podobné opakujúce sa požitky,

 výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží

a
žrebovaní,

 ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich

obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých
usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o
daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej
zárobkovej činnosti.

c) Základ a sadzba dane

Základnou náležitosťou daňovoprávneho vzťahu je základ dane. V konštrukcii
dane z príjmov fyzických osôb diferencujeme základ dane na celkový základ
a čiastkový základ.
Celkový základ dane predstavuje súčet čiastkových základov dane
diferencovaných podľa jednotlivých druhov príjmov.
Čiastkový daňový základ možno všeobecne formulovať ako rozdiel medzi
zdaniteľnými hrubými príjmami a výdavkami preukázateľne naň
vynaloženými a to v členení podľa jednotlivých príjmov. V prípade podvojne
účtujúceho daňovníka je ním hospodársky výsledok (zisk, strata), v prípade

77

jednoducho účtujúceho daňovníka je ním rozdiel medzi príjmami a výdavkami
vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri
rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti.
Do základu dane sa nezahrňujú príjmy oslobodené od dane z príjmov a príjmy,
ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom príjmov FO. Základ
dane (celkový) sa nakoniec zníži o nezdaniteľné časti základu dane.
Sadzba dane z príjmov je 19 %.

d) Daňové priznanie
Problematika podávania daňového priznania dani z príjmov pre fyzické osoby
je upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (ktorým je kalendárny rok) je vo
všeobecnosti povinný podať každý daňovník v lehote stanovenej zákonom (vo
všeobecnosti do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), v prípade, ak
za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy
zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima (platného k 1. januáru
príslušného zdaňovacieho obdobia).
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za
zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % zo sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku
sumy životného minima, ale vykazuje daňovú stratu.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý
za zdaňovacie obdobie dosiahol len zdaniteľné príjmy považované podľa
zákona za príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona), presahujúce 50 % zo
sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima, ak

plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň,

plynú zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,

nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň,

daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o
vykonanie
ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo
závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale
nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie
ročného zúčtovania alebo je povinný

zvýšiť základ

dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník,
ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie,
ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:

príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona) od viacerých
zamestnávateľov a
zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné
zúčtovanie,

nepredložil

požadované doklady od každého

zamestnávateľa,

78

iné druhy príjmov, ak nie sú od dane oslobodené (okrem príjmov, z
ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybraním tejto dane je splnená
daňová povinnosť alebo ak daňovník neuplatní postup, podľa ktorého sa
daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7
zákona) alebo je povinný zvýšiť základ dane

z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu
dane.

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa hore
uvedených prípadov alebo

len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona) a
neuplatní postup , podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za
preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona,

zo závislej činnosti, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského
úradu
na území Slovenskej republiky, ak je daňovníkom, ktorý na
území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo

zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych
spoločenstiev
alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v
prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

ktoré sú od dane oslobodené.

Daňové priznanie môže dobrovoľne podať aj daňovník, ktorému povinnosť
podať daňové priznanie zo zákona nevyplýva.
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto
daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti aj osobné údaje v tomto
členení:

o

priezvisko, meno,

o

titul, rodné číslo,

o

adresa trvalého pobytu (alebo bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na
území SR obvykle zdržiava), a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec,
štát,

o

priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje
zníženie základu dane (na manžela, manželku) a daňový bonus 8(§ 33
zákona).

Okrem týchto údajov môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo
telefónu a faxu.

8 Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:

-

zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimamálnej mzdy alebo

-

z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej
mzdy a vykázal základ dane z príjmov

môže uplatniť daňový bonus v sume 4800,- Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s
daňovníkom

79

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny
nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o
daňovníkovi, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové
priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie,
považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové
priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za
podané daňové priznanie.

27. Finančné orgány, ich klasifikácia a úlohy.

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch (posledná zmena

182/2002)

Finančné orgány
Finančnými orgánmi
sú právnické osoby, ktoré prognózujú,plánujú,
organizujú, vykonávajú a kontrolujú finančnú činnosť štátu, verejnoprávnych
subjektov a obyvateľstva a ich postavenie a pôsobenie vo finančno-právnych
vzťahoch. Finančné orgány pritom vytvárajú vnútorne usporiadanú
a previazanú štruktúru, sústavu, ktorej rozsah a obsah podmieňujú a upravujú
finančno-právne a iné, najmä administratívno-právne normy.
Sústavu finančných orgánov možno rozčlenovať podľa určitých kritérií do
jednotlivých podsústav, ako je podsústava:

I.

Orgánov štátnej finančnej správy
a. ústredné orgány štátnej správy –
MF SR
b. miestne (územné) orgány štátnej finančnej správy

daňové orgány – Daňové riaditeľstvo SR, daňové úrady, Úrad

daňového preverovania

správy finančnej kotroly – upravuje ichzákon o správach

finančnej kontroly. Sídla: Bratislava, Zvolen, Košice.

colné orgáný – Colné riaditeľstvo SR, colné úrady.
Finančné odbory krajských úradov a obvodných úradov

II.

Finančných a iných orgánov územnej samosprávy – obecné
(mestské) zastupiteľstvá a rady; zastupiteľstvá VÚC; finančné komisie

III.

Orgánov bankovníctva – NBS, Eximbanka, obchodné (komerčné)
banky

IV.

Iných orgánov – poistné orgány, devízové orgány, Štátna pokladnica,
Úrad pre finančný trh, Burza cenných papierov ...

80

Ministerstvo financií SR
MF SR je ústredný orgánom štátnej správy pre oblasť financií, colníctva a cien.
V jeho pôsobnosti je tvorba a uskutočňovnie finančnej, colnej a cenovej
politiky, vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych
finančnýách aktív a pasív SR, veci kapitálového trhu, daňová a poplatková
politika a podobne.
Právnu základňu existencie a pôsobenie MF SR predstavu zákon o organizácii
ministerstvie a ostatných orgánov štátnej správy SR tzv. kompetenčný zákon.

Daňové orgány
Daňové orgány upravuje zákon o daňových orgánoch. Daňové orgány
nahradili (spolu so správami finančnej kontroly) sústavu územných
finančných orgánov.
Zákon o daňových orgánoch upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť
daňových orgánov vo veciach:

A. daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa

osobitných predpisov

B. poplatkov podľa zákona o správnych poplatkoch, ktoré sú

prijmom štátneho rozpočtu

C. správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním

a vysporiadaním, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu

D. štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných

hier

Sústavu daňových orgánov tvoria:

a. Daňové riaditeľstvo SR – je zriadené pre územné obvody všetkých

daňových úradov. Sídlo má v Banskej Bystrici. Je rozpočtovou
organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na
rozpočet ministerstva financií. Na čele daňového riaditeľstva je
generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Minister financií SR.

Daňové riaditeľstvo zodpovedá za jednotlivé uplatňovanie osobitných
predpisov daňovými orgánmi, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej
správy, vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov, vykonáva
spoločné daňové kontroly, rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach
proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí atď.

b. Daňové úrady sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo

viacerých obcí. Na čele daňového úradu je riaditeľ, ktorého menuj
a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Daňový úrad
vykonáva správu daní, rozhoduje v daňovom konaní, kontroluje
vyberanie poplatkov, vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním
lotérií, zabezpečuje spracovanie súhrnných účtovných výkazov
predkladných obcami a podobne.

81

c. Úrad daňového preverovania sa zriaďuje pre územné obvody

všetkých daňových úradov. Sídlom Úradu daňového preverovania je
Banská Bystrica. Úrad daňového preverovania riadi a za jeho
činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania. Riaditeľa
Úradu daňového preverovania vymenúva a odvoláva generálny
riaditeľ daňového riaditeľstva. Plní úlohy v oblasti odhaľovania
trestných činov, vytvára, udržiava a prevádzkuje informačný systém,
plní úlohy v rámci prevencie páchania trestných činov v súvislosti s
porušením osobitných predpisov

Správy finančnej kontroly
Správy finančnej kontroly upravuje zákon o správach finančnej kontroly.
Tento zákon zakotvuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť správ finačnej
kontroly, ktoré sa zriadili so sídlom v Bratislava, vo Zvolene a v Košiciach.
Správy finančnej kontroly sú rozpočtovými organizáciami. Svojimi príjmami
a výdavkami sú zapojené na rozpočet ministerstva financií.
Správy finančnej kontroly najmä vykonávajú finančné kontroly v štátnych
rozpočtových a príspevkových organizáciách, finančné kontroly prostriedkov
štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych účelových fondov poskytnutých
obciam, iným PO a FO a prostredkov EÚ a podobne.

Colné orgány
Colnými orgánmi podľa zákona o orgnánov štátnej správy v colníctve sú:

a) Colné riaditeľstvo SR – je colným orgánom s pôsobnosťou pre celú

územie SR. Z hľadiska organizačno-právneho ide o rozpočtovú
organizáciu. Na čele colného riaditeľstva je generálny riaditeľ, ktorého
vymenúva a odvoláva minister financií.

Colné riaditeľstvo najmú ridi colné úrady, plní úlohy vyplývajúce
z medzinárodných zmlúv, plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja prodi
nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok,
psychotropných látok, ich prekurzorov a podobne.

b) Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť

v územnom obvode vytvorenom z územných obvodov okresov.
Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu
a stanice colného úradu. Na návrh riaditeľa úradu určuje ich
organizačnú štruktúru generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Coné
úrady sú preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet
colného riaditeľstva. Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého
vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Na čele
pobočky colného úradu a stanice colného úradu je vedúci, ktorého
vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.

82

Colný úrad rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu,
rozhoduje o zaistení tovaru, rozhoduje o vrátení alebo odpustení cla,
daní a iných platieb vyberaných pri dovoze alebo vývoze, vykonáva
kontrolu po prepustení tovaru a podobne.

Finančné a iné orgány územnej samosprávy
Tvoria druhú významnú podsústavu sústavy finančných orgánov, tvorenú
zložkou samosprávnych orgánov so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sú
obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady a zastupiteľstvá VÚC a zložkou
finančných komisií, ktoré sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi
v oblasti samosprávnych financií.
Finančné komisie môžu zdriaďovať obecné (mestské) zastupiteľstva či
zastupiteľstvá VÚC. Ich pôsobnosť je viditeľná najmú pri plnení úloh na úseku
rozpočtov a finančného hospodárenia obcí alebo VÚC, na úseku miestnych
daní a poplatkov.

Orgány bankovníctva
Orgány bankovníctva sú špecializovanými finančnými orgánmi pôsobiacim vo
vymedzených oblastiach finančných vzťahov v súlade a na základe príslušných
právnych predpisov.
Ich aktivity sú upriamené predovšetkým na oblasť meny a peňažného oboehu,
prijímania vkladov od fyzických a právnických osôb, na oblasť devízového
hospodárenia, na poskytovanie úverov a pôžičiek a na iné bankové produkty.
V rámci týchto finančných orgánov má osobitné postavenie Národná banka
Slovenska,
nezávislá centrálna banky, zriadená zákonom, majúcea zákonné
oprávnenie vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
Hlavnou úlohou NBS je udržiavanie cenovej stability, preto uručuje menovú
politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný
obeh, platobný styk, zúčtovávanie dát platobného styku, vykonáva dohľad nad
bezpečným fungovaním bankového systému a podobne.
Obchodné (komerčné) banky sú právnické osoby so sídlom v Slovenskej
republike založené ako akcionvá spoločnosť alebo založené a povolené ako
štátny peňažný ústav, ktoré na základe povolenia na založenie banky
a povolenia na výkon bankových činností prijímajú vklady od verejnosti
a poskytujú úvery. Pôsobia na základe zákona o bankách vo forme tuzemských
a zahraničných peňažných ústavov, pobočiek zahraničných bánk
a obchodných zastupiteľstiev zahraničných bánk.
Do sústavy bánk však patrí aj Eximbanka (Exportno-importná banka SR).
Eximbanka podporuje vývozné a dovozné aktivity vývozcov a dovozcov
financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov
a financovaním dovozných úverov so zámerom zvýšiť konkurencieshcopnosť

83

tuzemských výrobkov a podporiť vzájomnú hospodársku výmenu SR so
zahraničím.

Iné orgány
Inými orgánmi, ktoré plnia špecializované úlohy v oblasti financií radíme
predovšetkým poisté orgány, devízové orgány, Štátnu pokladnicu, Úrad pre
finančný trh, Burzu cenných papierov
atď.
Medzi poistné orgány môžeme zaradiť poisťovne a zaisťovne. Tieto subjekty
spolu s pobočkami zahraničných poisťovní môže na území SR podnikať
v poisťovníctve.
Devízovými orgánmi v zmysle Devízového zákona sú MF SR a NBS. Ich
pôsobnosť v devízovej oblasti vymedzuje Devízový zákon, ale aj zákon o NBS.
Štátna pokladnica vznikla na základe zákona o Štátnej pokladnici. Štátnu
pokladnicu riadi MF SR. Na jej čele stojí riaditeľ, ktorého menuje a odvoláva
minister financií. Do pôsobnosti Štátnej pokladnice patrí najmú vykonávanie
plánovania, mobilizácie, kontroly toku hotovosti, znovurozdeľovanie hotovosti
a investovanie hotovostného prebytku SR, riadenie a správa, rozpočtovanie
a úverové operácie rozpočtovej kapitoly Štátny dlh SR a podobne.
Úrad pre finančný trh je orgánom štátnej správy pre oblasť kapitálového trhu
a poisťovníctva. Úrad je rozpočtovou organizáciou, ktorá má sídlo v Bratislave.
Úrad vykonáva štátny dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom,
rozhoduje o práva, právom chránených záujmoch a povinnostiach
právnických osôb a fyzických osôb v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva
a podobne.
Burza cenných papierov vznikla na základe zákona o burze cenných papierov.
Burza organizuje predovšetkým verený trh s cennými papiermi. Okrem toho
môže organizovať termínové obchody i obchody s opciami. Burza je
právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra. Z organizačno-
právneho hľadiska ide o akciovú spoločnosť. Na vznik burzy je potrebné
povolenie, ktoré vydáva Úrad pre finančný trh.

28. Finančné hospodárenie štátnych podnikov

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
 Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (posledná zmena 79/2005)

84

 Nariadenie vlády č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení štátny

podnikov (bez zmeny)

Všeobecne o štátnom podniku
Po novembri roku 1989 bol s účinnosťou odo dňa 1. mája 1990 prijatý zákon
o štátnom podniku, ktorý predstavuje súčasnú normatívnu právnu úpravu
štátnych podnikov, vrátane všeobecnej normatívnej právnej úpravy ich
finančného hospodárenia. Normatívnu právnu úpravu štátnych podnikov
doplňuje nariadenie vlády SR o finančnom hospodárení štátu9.
Štátny podnik je právnickou osobou. Vystupuje v právnych vzťahoch vo
svojom mene. Štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu, ani štát
nezodpovedá za záväzky štátneho podniku.
Čo sa týka hospodárenia s majektom, štátny podnik hospodári s vecami
a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami
a majetkovými právami nadobudnutými v pirebehu jeho podnikania. Veci,
s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.
Štátny podnik nemôže zabezpečovať záväzky tretích osôb. Čistá hodnota
majetku zvereného podniku pri jeho založení tvorí jeho kmeňové imanie.
Pokiaľ ide o všeobecné zásady finačného hospodárenia štátneho podniku
predovšetkým treba vychádzať z tho, že štátny podnik je subjektom vzťahov
k štátnemu rozpočtu a štátnym účelovým fondom. Svoje potreby a náklady
uhrádza z príjmov získaných redovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti,
ako aj z ďalších zdrojov. Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do
štátneho rozpočtu, ako aj z ďalších zdrojov.
Štátny podnik svoje daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a rozpočtu obce
zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len
obciam, štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým alebo štátnym
príspevkovým organizáciám.
V platobnom styku v obchodných závúzkových vzťahoch uplatňuje štátny
podnik prednostne zmenku10 a akreditívne formy platenia11. Je povinný
ukladať sovje peňažné prostredky len v jednej banke (zásada tzv. financujúcej
banky).
Pokiaľ ide o peňažné fondy, štátny podnik povinne vytvára rezervný fond
určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia
podniku alebo na krytie straty vylývajúcej z jeho hospodárenia.

9 POZN: Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, je už platný len na území SR. ČR zrušila tento zákon
vydaním novej právnej úpravy.
10 Zmenka – je to cenný paier, ktorý má zákonom predpísaný obsah, podľa ktorého sa výstavca priamo sám
zaväzuje, že zaplatí druhej osobe určitú sumu (zmenka vlastná), prípadne prikazuje tretej osobe, aby zaplatila
druhej osobe uričtú peňažnú sumu (zmenka cudzia).
11 Akreditív – druh cenného papiera, predstavujúci platobný dokument, v ktorom sa príkazom jedného
peňažného ústavu inému peňažnému ústavu za úhradu ukladá povinnosť uhradiť tretej osobe určitú peňažnú
sumu.

85

Štátny podnik je povinný viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať
ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku a po jej overení audítorom ju prekladať
zakladateľovi.
Hospodársky výsledok (zisk alebo strata) štátneho podniku, zistený z účtovnej
závierky sa rozdelí alebo vyrovnú podľa rozhodnutia dozornej rady.

Nariadenie č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení š.p.
Podľa tohto nariadenia vlastnými finančnými zdrojmi štátneho podniku sú:

 základné imanie a rezervný fond,
 zisk vytvorený z celej činnosti podniku zistený z účtovnej záveirky

a z neho vytvárané fondy,

 odpisy hmotného a nehmotného majetku.

Základné imanie predstavuje dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie
majetku podniku. Minimálna výška doplnenia rezervného fondu zo zisku
ročne je až do doby dosiahnutia minimálneho zostatnku fondu (20 %
základného imania) 5 %. Zostatok rezervného fondu, ktorý koncom roka
prevyšuje 20 %, môže podnik pouižť tento prevyšujúci zostatok na zvýšenie
základného imania.
Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri použití zisku. Podnik použije
zisk v tomto poradí:

1. na doplnenie rezervného fondu
2. na poskytnutie príspevku alebo jeho pomernej časti

zamestnancom

3. na prídely do fondov
4. na prevody nerozdeleného zisku do ďalšieho obdobia

Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri vyrovnaní straty. Podnik
vyrovná stratu v tomto poradí:

1) z nerozdeleného zisku z minulých rokov
2) z rezervného fondu
3) zo zostatkov ďalších fondov
4) zo základného imania

29. Účelové poistné rezervy vytvárané poisťovňami.

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)

Základnou charakteristikou poistenia ako finančnej kategórie, je jeho
zameranie na tvorbu rezerv a ich používanie na úhradu potrieb vznikajúcich
v súvislosti s negatívnymi dôsledkami náhodilosti. Všeobecne definujeme
rezervy ako dočasne voľné materiálne alebo peňažné prostriedky a kapacitné

86

zdroje potencionálne určené na úhradu náhodilých potrieb. Poistenie je teda
organizovaná efektívna forma vytvárania finančných rezerv, ktoré sa tvoria
z poistného.
Garantom vytvorenia základného trhového rámca a dodržiavania pravidiel
pre podnikanie v poisťovníctve je legislatívne obnovená inštitúcia štátneho
dozoru nad poisťovníctvom. Dozorným orgánom je úrad pre finančný trh.
Jedným z významných predmetov regulácie štátnym dozorom nad
poisťovníctvom je usmerňovanie poisťovní pri investovaní dočasne voľných
prostriedkov, ktoré predstavujú rezervné fondy poisťovní. Zákon vymedzuje
povinné účelové rezervné fondy, ktoré sú poisťovne povinné vytvárať v súlade
s vymedzeným predmetom podnikania, a to predovšetkým z hľadiska
splniteľnosti záväzkov poisťovne a teda ochrany jej klientov. Medzi takto
povinné účelové rezervné fondy poisťovní pochopiteľne patrí okrem iného
výkyvová rezerva a fond rezerv poistného životného a dôchodkového
poistenia.
Tieto účelové rezervné fondy musia poisťovne viesť oddelene od ostatného
majetku poisťovne a ich používanie na operácie na finančnom trhu má svoje
pomerne prísne pravidlá. Najmenej jedna tretina ich objemu musí byť uložená
v tuzemskom bankovom subjekte. Použiť tieto prostriedky je možné na nákup
nehnuteľností, štátnych dlhopisov a ostatných cenných papierov, ďalej na
eventuálne poskytovanie pôžičiek a úverov.

30. Platobný styk so zahraničím a jeho právna úprava

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo

Platobný styk
Sústava rôznych foriem platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov.
Uskutočňuje sa bezhotovostným platením, započítaním vzájomných
pohľadávok a závúzkov a hotovostnými formami plnenia. Podľa teritoriálneho
okruhu jeho vykonávania poznáme platobný styk vnútroštátny a zahraničný.
Podľa organizačných foriem uskutočňovania poznáme platobný styk
uskutoňovaní prostredníctvom bánk, pôsť alebo odúčtovacích združení.
Platobný styk so zahraničím
Platobný styk so zahraničím je forma platobného styku. Ide o súhrn
vzájomných platieb medzi subjektmi rôznych štátov alebo medzinárodnými
organizáciami. Podľa právneho základu jeho uskutočňovania poznáme
platobný styk mnohostranný a dvojstranný. Podľa charakteru jeho právnej
úpravy rozoznávame platobný styk zmluvný (ak je upravený platobnými alebo
inými dohoda) a nezmluvný. Uskutočňuje sa takmer vždy bezhotovostne
prostredníctvom bánk, prípadne iných finančných inštitúcií. K hlavným

87

nástrojom patrí úhrada, šek, dokumentárny akreditív, akreditív,
dokumentárne inkaso atď.
Dokumentárny akreditív predstavuje formu platenia používanú
v zahraničnom obchode bežne. Táto forma platenia spočíva o príkaze
importéra – kupujúceho svojmu peňaznému ústavu, aby po preukázaní
realizácie dodávky (odovzdania dokumentov) vyplatil alebo nechal vyplatiť
cestou inej banky určitý obnos – sumu za realizovaný tovar. Používaním tohto
spôsobu platobného styku obaja partneri získavajú určitú istotu:

-

exportér má istotu, že devízové prostriedky budú rýchlo
prevedené na jeho účet akonáhle odovzdá dokumenty v súlade
s kúpnou cenou

-

Importér má istotu, že ak bola dodávka realizovaná jeho banka
uskutoční úhradu po obdržaní dokumentov v súlade so zmluvou

Akreditív môže mať rôzne formy, pričom najviac využívaní je prevoditeľný
akreditív –
jeho prevoditeľnosť spočíva v tom, že ho exportér môže použiť na
úhradu záväzkov v krajine importéra. Každý akreditív má stanovenú lehotu,
do ktorej musí exportér predložiť bnake dokumenty. Táto doba býva obyčanej
14 až 21 dní, po uplynutí tejto lehoty stráca akreditív svoju platnosť.
Medzi základné pramene platobného styku so zahraničím patria
medzinárodné zmluvy, devízový zákon ako aj zákon č. 510/2002 o platobnom
styku. Zákon č. 510/2002 o platobnom styku upravuje:

a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,

c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,

d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,

e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,

f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.

31. Miestne dane

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Miestne dane a poplatky sú jednym zo zdrojov príjmov miestnej samosprávy.
Problematika miestných daní a poplatkov je upravená v zákone č. 582/2004 Z.
z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavbené odpady
.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:

daň z nehnuteľností,

88

daň za psa,

daň za užívanie verejného priestranstva,

daň za ubytovanie,

daň za predajné automaty,

daň za nevýherné hracie prístroje,

daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,

daň za jadrové zariadenie.

1. Daň z nehnuteľností
Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:

a. daň z pozemkov,
b. daň zo stavieb,
c. daň z bytov

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká, 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po
zdaňovacom období, v ktorom daňovník nadobudol nehnuteľnosť do
vlastníctva, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom
daňovníkovi zanikne vlastníctvo k nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane
vlastníkom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká
daňová povinnosť týmto dňom.
Pre vyrubenie dane je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia.
Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v
priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. V prípade nadobudnutia
nehnuteľnosti
vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká
prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal
vlastníkom nehnuteľnosti.
Fyzická alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia
je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik
alebo
zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto
skutočností do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.

Daňové priznanie
Daňovník je povinný podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane (t. j.
obci) do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla
daňová
povinnosť. V ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len
ak nastali zmeny skutočností
rozhodujúcich na vyrubenie dane z
nehnuteľností.
Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu
zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku
daňovej povinnosti.

89

Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v
spoluvlastníctve
viacerých osôb priznanie podá každá fyzická alebo
právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho
dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť
správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Daňovník je povinný v priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na
výpočet dane a daň si sám vypočítať.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v priznaní aj meno,
priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, a ak ide o právnickú
osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom
, je povinný uviesť aj
obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto
podnikania. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového
priznania.

Vyrubenie dane
Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane (t. j. obec)
každoročne do 15. marca bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, že daň nižšiu
ako 100 Sk
nebude vyrubovať ani vyberať.

Platenie dane
Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. marca bežného zdaňovacieho
obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením) podľa miestnych
podmienok s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia určiť
platenie dane z nehnuteľností v splátkach.

a) Daň z pozemkov

Daňovník
Je ním vo všeobecnosti:

vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
 správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného

celku zapísaný v katastri.

 Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba

daňovníkom:

 fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na

obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu
užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,

90

nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a
nájomca je zapísaný v katastri,

b. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom.

Ak nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, je daňovníkom
osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V praxi to znamená, že neexistuje
pozemok za ktorý by sa nemusela platiť daň, ak obec túto daň zaviedla.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z
pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov
je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho
spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení:

i) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
j) trvalé trávne porasty,
k) záhrady,
l) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
m) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné

plochy,

n) zastavané plochy a nádvoria,
o) stavebné pozemky,
p) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Predmetom dane z pozemkov nie sú:

 časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré

sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov,

 pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie.
Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie

pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie
lesa je určujúci lesný hospodársky plán. I tu však zákon pozná určité
výnimky
:

b. za stavebný pozemok považuje aj pozemok uvedený v právoplatnom

rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení
vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku
tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení

91

stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia.

c. za ostatné hospodársky využívané vodné plochy sa považujú vodné plochy

využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných
živočíchov, na produkciu rastlinných alebo iných produktov.

Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami sa
považujú za stavebné pozemky.

Základ dane

 orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty
 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku bez porastov

určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2

 lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a

ostatné hospodársky využívané vodné plochy

 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená

vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1
m2 podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

 záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné

plochy okrem stavebných pozemkov

Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením
výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2. Správca dane (t. j. obec)
však môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto
hodnoty pozemku uvedených hore sa použije hodnota pozemku uvedená vo
všeobecne záväznom nariadení.

Sadzba dane
Ročná
sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo
zvýšiť
s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca
dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy
pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov
presne
špecifikovaných v zákone.

92

b) Daň zo stavieb

Daňovník – môže ním byť:

vlastník stavby alebo

správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného
celku

Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v
nájme, je daňovníkom nájomca.
Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo
stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a
ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na
skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné
hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej
pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu,
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu
rekreáciu,
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a
stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových
domov,

e) priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace
stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu,
f) stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a
administratívu,

g) ostatné stavby.

Predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré:

majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo

ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby
alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

Ak bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na daňovú povinnosť nemá
vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.

Predmetom tejto dane nie sú stavby:

93

s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z
bytov,

priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred
povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Základ dane
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou
plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti
stavby.

Sadzba dane
Ročná sadzba
dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej
plochy
.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným
nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť
alebo zvýšiť s účinnosťou
od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych
podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom
území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb.
Taktiež môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti ročnú sadzbu dane navyše zvýšiť pri
viacpodlažných stavbách
najviac o 10 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej
plochy za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.
Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, daň
sa určí tak, že z jednotlivých pomerných častí základu dane sa vypočíta
pomerná časť dane sadzbou určenou na príslušný účel využitia stavby a daň
sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane; pomerné časti základu dane sa
zistia podľa pomeru podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivé
účely využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane zo stavieb alebo oslobodiť od tejto dane stavby
presne špecifikované v
zákone.

c) Daň z bytov

Daňovník - je ním:

vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo

správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, obce
alebo vyššieho územného celku

94

Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých
daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom
dane z bytov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Byt a nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, v ktorom aspoň
jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické alebo
právnické osoby.

Základ dane
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového
priestoru v m2.

Sadzba dane
Ročná
sadzba dane je 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a
nebytového

priestoru.

Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným
nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť
alebo
zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane z bytov alebo oslobodiť od tejto dane byty
presne špeccifikované v
zákone.

Daň za psa

Predmet dane (t. j. za čo sa daň platí)
Pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou alebo právnickou osobou.

Predmetom dane za psa nie je:

pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely,

pes umiestnený v útulku zvierat,

pes so špeciálnym výcvikom na sprevádzanie nevidomej osoby,

pes, ktorého vlastní občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je:

vlastníkom psa alebo

95

držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní.

Základ dane
Základom dane je počet psov.

Sadzba dane
Určuje ju obec, a to za jedného psa a kalendárny rok.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom daňovník nadobudol psa, a zaniká prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník už nie je vlastníkom alebo
držiteľom psa.

Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na
zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez
vyrubenia
do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník
to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej
povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území je pes chovaný. Obec
ustanoví
všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za psa, najmä
sadzbu dane, spôsoby preukazovania vzniku a zániku daňovej povinnosti,
podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od
dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane a spôsob vyberania
dane.

Daň za užívanie verejného prietranstva je jednou z miestnych daní

Predmet dane

96

Daň sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva a dočasné
parkovanie
motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného
priestranstva.
Verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné
pozemky vo vlastníctve obce.
Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie
zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného
zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a
iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo
stráženého parkoviska a podobne.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva.

Základ dane
Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného
verejného priestranstva v m2 alebo parkovacie miesto.

Sadzba dane
Určuje ju obec

za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a
každý aj začatý deň a

za dočasné parkovanie motorového vozidla za každú aj začatú hodinu a
jedno parkovacie miesto.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká
začatím užívania verejného priestranstva a zaniká skončením
užívania verejného priestranstva.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa užívané verejné
priestranstvo nachádza.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
užívanie verejného priestranstva, najmä sadzbu dane, miesta, ktoré sú
verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, vyhradí priestory
na dočasné parkovanie motorového vozidla, podrobnosti a náležitosti
oznamovacej povinnosti, spôsoby vyberania dane, prípadné oslobodenia od
tejto dane a podmienky uplatnenia oslobodenia od tejto dane.

Daň za ubytovanie

97

Predmet dane
Odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom
služby prechodného ubytovania.

Daňovník
Fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje.

Základ dane
Základom dane je počet prenocovaní.

Sadzba dane
Určuje ju obec na jednu osobu a prenocovanie.

Vyberanie dane
Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné
ubytovanie poskytuje.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
ubytovanie, najmä sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej
evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o
zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od tejto
dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.

Daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje

Daň za predajné automaty

Predmet dane
Prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.

Základ dane
Základom dane je počet predajných automatov.

Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden predajný automat a kalendárny rok.

98

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká
dňom začatia prevádzkovania predajných automatov a zaniká dňom
skončenia ich prevádzkovania (§ 48).
Oznamovacia povinnosť a platenie
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na
zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez
vyrubenia do 31. januára
tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník
to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej
povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa predajné automaty
prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
predajné automaty, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a
spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob
identifikácie predajných automatov, podrobnosti a náležitosti oznamovacej
povinnosti, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie
oslobodenia od tejto dane.

Daň za nevýherné hracie prístroje

Predmet dane
Hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto
hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch
prístupných verejnosti.

Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje :

elektronické prístroje na počítačové hry,

mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia
na zábavné hry.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje
prevádzkuje.

99

Základ dane
Základom dane je počet nevýherných hracích prístrojov.

Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

Vznik a zánik daňovej povinnosti)
Daňová povinnosť vzniká dňom začatia prevádzkovania nevýherných hracích
prístrojov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania.

Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na
zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez
vyrubenia do 31. januára
tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník
to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej
povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie
prístroje prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
nevýherné hracie prístroje, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane,
rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti,
podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsob identifikácie
nevýherných hracích prístrojov, prípadné oslobodenia od dane a podmienky
na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.

Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta

Predmet dane
Vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta.
Predmetom dane nie je vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej
časti mesta pri činnostiach spojených s ochranou zdravia, majetku a verejného
poriadku.

100

Daňovník a platiteľ dane
Daňovníkom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom
motorového vozidla.
Platiteľom dane je vodič motorového vozidla, ktoré vojde a zdržuje sa v
historickej časti mesta.

Základ dane
Počet dní vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta.

Sadzba dane
určuje ju obec:

za motorové vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvania v
historickej časti mesta,

môže sa určiť aj paušálnou sumou za vjazd motorovým vozidlom do
historickej časti mesta bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti
mesta.

Vznik daňovej povinnosti
Vzniká dňom vjazdu motorového vozidla do historickej časti mesta a zotrvania
motorového vozidla v historickej časti mesta.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa historické časti
nachádzajú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za vjazd a
zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, najmä vymedzenie
historickej časti, sadzbu dane a spôsob vyberania dane, alebo určí paušálnu
sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, oznamovaciu
povinnosť, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie
oslobodenia od tejto dane.

Daň za jadrové zariadenie

Predmet dane
Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom
prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

Daňovník
Danovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia.

Základ dane

101

Základom dane je výmera katastrálneho územia obce v m2, ktoré sa nachádza
v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

Vyrubenie dane
Daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho
obdobia za predchádzajúci kalendárny rok.

Platenie dane
Vyrubená daň za jadrové zariadenie je splatná do 31. marca zdaňovacieho
obdobia.

Daň z motorových vozidiel

Predmet dane

 sú vozidlá musia patriť do kategórie vozidiel M, N a do kategórie

vozidiel O a používajú sa na podnikanie alebo v súvislosti
s podnikaním12:

a. motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré má

pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo
alebo zvláštne evidenčné číslo v Slovenskej republike,

b. vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie

je považované za vozidlo v medzinárodnej cestnej
premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v
Slovenskej republike,

Daňovník (t. j. osoba, ktorá má daňovú povinnosť)
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

 je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo
 užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba,

ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo právnická osoba,
ktorá bola zrušená a zanikla, alebo

 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do

Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v
medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v
Slovenskej republike.

12 Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôsť a telekomunikácií č. 117/1997 sa jedná o nasled. typy:

-

kategória M – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami na prepravu osôb

-

kategória N – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami určené na prepravu nákladov

-

kategória O – prípojné nemotorové vozidlo

102

Oslobodenie od dane

 od dane je oslobodené vozidlo, v ktorého dokladoch je ako držiteľ

zapísaný vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z
motorových vozidiel,

 tiež vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je

zaručená vzájomnosť.

Vyšší územný celok môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa
miestnych podmienok oslobodenie alebo pomerné oslobodenie vozidla
používaného ako:

 vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej, horskej a

leteckej záchrannej služby, vozidlo požiarnej ochrany,

 vozidlo linkovej osobnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej

služby,

 vozidlo evidované v Slovenskej republike, ktoré sa zdržiava počas

celého zdaňovacieho obdobia mimo územia Slovenskej republiky,

 vozidlo, ktoré nevyužíva počas celého zdaňovacieho obdobia

diaľnice, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie,

 vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe,

ktoré využíva pozemné komunikácie len na prejazd z jedného
miesta mimo pozemných komunikácií na druhé miesto v rámci
obhospodarovaného územia,

 vozidlo slúžiace na skúšobné alebo iné jazdy, ktoré má pridelené

zvláštne evidenčné číslo,

 špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych

činností a nie je určené na prepravu, pri tomto vozidle sa môže
sadzba dane znížiť o 30 % ročnej sadzby dane.

Základ dane

o pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a
o pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách

a počet náprav. Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej
a užitočnej hmotnosti. V návesových jazdných súpravách sa
celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický
súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

Sadzba dane
Daň z motorových vozidiel môže) vyšší uzemný celok zaviesť na svojom území
všeobecne záväzným nariadením, v ktorom zároveň stanoví aj sadzby dane
pre

a. osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3

uvedeného v technickom preukaze vozidla,

103

b. úžitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav

uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre motorové
vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo,

c. vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy podľa celkovej

hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla,
osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Vozidlo sa z hľadiska určenia
sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej
by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v technickom preukaze
vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká
dňom:

pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného čísla alebo
zvláštneho evidenčného čísla, alebo

zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, alebo

začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo

začatia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Zaniká dňom:

vyradenia vozidla z evidencie alebo

prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo

skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo

skončenia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Daňové priznanie a oznamovacia povinnosť
Daňovník je povinný podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo
dňa vzniku
daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností
rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky požadované údaje, daň si sám
vypočítať
a zaplatiť. Kategóriu vozidla daňovník uvádza z údajov zapísaných
v technickom preukaze vozidla.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti
alebo k vzniku oslobodenia, daňovník je povinný písomne oznámiť túto
skutočnosť do 15 dní správcovi dane.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v daňovom priznaní
meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo.

104

Ak ide o právnickú osobu, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov,
identifikačné číslo a sídlo. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje
podľa daňového priznania.

Platenie dane
Daň sa platí:

vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho
obdobia alebo

v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31.
júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 50 000 Sk, alebo

v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to
do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková
daň je viac ako 250 000 Sk.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť, je daň
splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (15 dní odo dňa
vzniku daňovej povinnosti), a to v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti
ročnej sadzby
dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia, ak
celková suma dane je viac ako 50 000 Sk, správca dane na základe žiadosti
daňovníka povolí platenie dane v splátkach.

Vrátenie dane
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo
k vzniku oslobodenia, správca dane vráti na základe písomnej žiadosti
daňovníka pomernú časť zaplatenej dane pripadajúcu na zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak daňovník nepožiadal o vrátenie do troch
rokov od konca kalendárneho roka
, v ktorom bola daň zaplatená.

POZNÁMKA: Daň sa nevráti, ak neprevyšuje sumu 100 Sk.

32. Zameniteľnosť podľa devízového zákona

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva
 Článok VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde
 Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004)

105

Jednou zo základných čŕt dobre fungujúceho trhového hospodárstva je
zameniteľnosť tuzemskej meny.
Do roku 1989 neboli vytvorené podmienky na splnenie tohto cieľa, pretože
v oblasti devízového hospodárstva sa uplatňoval princíp štátneho devízového
monopolu.
Situáciu v devízovom hospodárstve v roku 1990 na našom území možno
označiť za hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania princípu
štátneho devízového monopolu začalo štádium prechodu od reštrikcie
k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne pôsobiacej
právnej úprave, a to najmä vo vzťahu k novému adresátovi – podnikateľskej
sfére.
Po roku 1992 bolo možné hovoriť o skutočnej liberalizácii na úseku devízového
hospodárstva. Zakotvila sa vnútorná zameniteľnosť tuzemskej meny, ďalej sa
zredukoval počet devízových orgánov a ich povoľovacia agenda.
V dôsledku zmeny štátoprávneho usporiadania boli odštartované procesy
vytvárania nových ekonomických a riadiacich štruktúr, článkov a zoskupení,
k čomu muselo napomôcť aj ich právne vyjadrenie.
Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych do západoeurópskych
hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva,
podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta
nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich
bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná, ale
aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom
menovom fonde.

Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde je každý člen
tejto dohody bude kupovať zostatky svojej meny, ktoré sú v držbe iného člena,
ak tento člen, ktorý žiada odkup, doloží:

 že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných

transakcií

alebo

 že ich výmena je potrebná na platba za bežné transakcie.

V roku 1995 sa začali prípravné práce na novom devízovom zákone. Národná
rada SR schválila nový devízový zákon dňa 20. septembra 1995, s účinnosťou
od 1. októbra 1995. Bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 202/1995 Z.z.
Nadväzne na to vydalo Ministerstvo financií SR a NBS jeho vykonávaciu
vyhlášku 203/1995 Z.z. Okruh základných prameňov devízového práva
účinných od 1. októbra 1995 uzavrel vydaním troch opatrení NBS na základe
splnomocnení zakotvených v jednotlivých ustanoveniach devízového zákona.

106

Tento devízový zákon sa pripravil pod heslom zameniteľnosti tuzemskej meny,
treba však zároveň s jedným dychom podotknúť, že tento devízový zákon
neobsahuje žiadne samostatné ustanovenie, ktoré by spomínalo pojem
zameniteľnosť. Predpoklady prechodu tuzemskej meny na vyšší stupeň
zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých miestach – všade tam, kde sa
uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu k cudzozemcom, kde sa umožňuje
podmienený obech tuzemskej meny aj v zahraničí.

33. Subjekty daňovoprávnych vzťahov.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 5

Všeobecne o dani
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých
konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom
tú-ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je
predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto
obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti
daňovprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:

1. subjekt dane
2. predmet dane
3. základ dane
4. sadzba dane

Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom
vystupujúcim ako povinný subjket v daňovom konaní
uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo
fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník iprávny nástupca právnickej
osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú,
resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu,
rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa úsčasne považuje za záklanú občiansku
a spoločenskú povinnosť.
Vo svete sú známe príklady odlkišného určenia subjektu dane. Tak napr. vo
Švajčiarsku platí princíp zdaňovania rodiny, rodina vystupuje ako
hospodárska jednotka a ako taká je zdaňovaná. Týka sa to najmä zdaňovnia
Daňové subjkty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní
sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane

107

prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto
kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné
v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia
pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia
konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie
osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu
a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že
v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane
subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ)
a ktorý možno z tho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky
subjket.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným
finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce)
požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený
subjekt,
alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov
patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä
majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za
podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.

Subjekt dane podľa zákona o správe daní a poplatkov
Daňovými subjektami podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:

daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo

podliehajú dani

platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od

daňovníka aelbo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona

o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa
zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho
oleja

poplatník –FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa

právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.

právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako

daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi

34. Poistné rezervy a poistné fondy komerčných poisťovní

108

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)

Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva
zákonodárca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne
a zaisťovnhe, a to v zákonom stanovenej výške. Na vykonávanie poisťovacej
činnosti poisťovňa vytvára tieto technické rezervy:

 technickú rezervu na poistné budúcich období,
 technickú rezervu na poistné plnenie,
 technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
 technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
 technickú rezervu na životné poistenie,
 technickú rezervu na krytie rizika y investovania finančných

prostriedkov v mene poitených,

 ďalšie technické rezervy.

Technické rezervy sa používajú na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným,
ak nie sú uspokojené zo zaistenia. Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná
vytvárať technické rezervy z poisťovacej činnosti vykonávanej na území SR.
Zaisťovňa a pobočka zahranočnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické
rezervy, ak ich tvorby vyplývy z uzatvorených zaisťovacích zmlúv, a to do
výšky zodpovedajúcej jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaisťovacích zmlúv.
Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné poitenie a samostane pre
neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od
ostatných záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poiťovne, zaisťovne alebo
pobočky zahraničnej zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv
a o spôsobe umiestenia prostiedkov technických rezerv sa predkladá úradu
podľa stavu k 31. marcu, k 31. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného
roka v lehote do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav. Pri umiestení
prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:

zásada bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických

rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto
prostriedkov technických rezerv,

zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technikých rezerv

zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,

zásada likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických

rezerv je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu
výplat poistných plnení,

zásada diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických

rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi

109

ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej
spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.

Poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná dodržiavať
najmenej minimálnu mieru solventnosti po celú dobu svojej činnosti;
minimálnou mierou solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne sa rozumie minimálna hodnota jej vlastných zdrojov. Jednu tretinu
minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond, ktorého hodnota nesmie
byť nižšia ako:

 40 000 000,-Sk pre životné poistenie,
 40 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo

viac odvetví neživotného prostedia,

 30 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo

viac poistných odvetví neživotného odvetvia,

 20 000 000,-Sk pre poistné odvetvia neživotného prostredia.

V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa a zaisťovňa povinnosť najneskôr do
dvoch mesiacov po skončení kalendárnaho polroka predložiť Ministerstvu
financií a úradu správu o svojom hospodárení za prvý polrok (polročná
správa) a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka (ročná
správa) predložiť MF a úradu výročnú správu o svojom hospodárení. Poisťovňa
alebo zaisťovňa je povinná bez maškania oznámiť úradu každú zmenu vo
svojej finančnej situácií alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť
plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

35. Zákon o štátnom rozpočte a jeho obsah

Použitá literatúra:

 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12

 Zákon č. 740/2004 – o štátnom rozpočte na rok 2005

Pojem štátny rozpočet – podľa zákona o rozpočtových pravidlách - § 6
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje
sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy,
rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami
a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych
finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom
o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na
rok 2005
). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa
schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového
schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak

110

nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj
výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže
ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú
výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie
príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru
v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol,
pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho
rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:

a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na

plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak

príjmy a výdavky nie sú vyrovnané

Zákon o štátnom rozpočte – 740/2004 Z.z.
Celkové príjmy
štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou
257 225 991 000 Sk.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou 318
749 891 000 Sk.
Schodok štátneho rozpočtu
na rok 2004 sa určuje sumou 61 523 900 000 Sk.

Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytujú do rozpočtov obcí dotácie vo
výške 16 054 931 000,- Sk a do rozpočtov VÚC dotácie vo výške 544 002 000
Sk.
Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2005 rozpočtujú v celkovej sume
2 663 133 000 Sk. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 7.
Účelové prostriedky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa
rozpočtujú v celkovej sume 55 410 636 000,- Sk. Ich rozdelenie je uvedené
v prílohe č. 8.
Vláda v roku 2005 je oprávnená prevziať úvery:

111

a. od Európskej investičnej banky na účely financovania diaľnic

a rýchlostných ciest do sumy 650 000 000,- Sk.

b. od Svetovej banky na účely financovania modernizácie systémov

zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej súdržnosti vrátane preddavku do
sumy 200 000 000,- Sk

Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Železničnej polícii, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa
v roku 2005 zvýšia o 5 % od 1. júla.

Rozdelenie rozpočtových príjmov a výdavkov, dotácií rezervy štátneho
rozpočtu a prehľad zdrojov financovania je uvedené v prílohách tohto zákona
(tento zákon má 9 príloh)

36. Konanie pri vyrubovaní a platení cla

Použitá literatúra:

 Zákon č. 119/2004 Colný (652/2004) - § 4,6,12

Colné konanie
Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za
akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez
územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu
alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje
prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne
schváleného určenia alebo použitia.
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri
ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality
upravené colnými predpismi.
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom
colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.

Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore Mimo colného priestoru
možno povoliť vykonanie colného konania, len ak to prevádzkové
pomery colných úradov umožňujú. Vykonanie colného konania mimo
colného priestoru môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov podľa
odseku 6.
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo
colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedenýv prílohe č. 3, najneskôr
jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu

112

približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a
navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je
deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší
pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada
deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi
zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených
úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchle skaze, živé zvieratá,
tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy a
podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania..

Rozhodnutie v colnom konaní
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

a) označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní,
evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c) presné označenie deklaranta,
d) označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e) sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, ktorého sa
tovar prepúšťa,
f) meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného
úradu,vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,

Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi alebo osobe konajúcej v
mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie
rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní
rozhodla.

37. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa platí
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území
obce.

Poplatník a platiteľ:

113

Poplatok platí poplatník a je ním:

 fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový
priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je
stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný
účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem
lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha,

 právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie,

 podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

 Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť

vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom, ak na jeho základe

 užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v

zariadení na to určenom,

 je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej

starostlivosti,

 užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho

vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť,
ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník, alebo

 v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo ju užíva,

vykonáva pre poplatníka práce alebo mu poskytuje iné služby v rámci
výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti produkuje len komunálne
odpady alebo drobné stavebné odpady.

V prípade, že fyzická osoby má v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt,
poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba v obci trvalý pobyt
alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva
nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak je v obci zavedený
množstvový zber.

Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že poplatok od
poplatníka v ustanovenej výške vyberá a za vybraný poplatok ručí platiteľ,
ktorým je:

vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za
vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi,
ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí; ak nedošlo k
určeniu zástupcu alebo správcu, obec určí spomedzi vlastníkov alebo
spoluvlastníkov zástupcu, ktorý poplatok pre obec vyberie,

114

správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo
obec.

Sadzba poplatku

ak je v obci zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 10 Sk a
najviac 1, 60 Sk za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov alebo
drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0, 20 Sk a najviac 5 Sk
za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných
odpadov,

ak v obci nie je zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 20
Sk
a najviac 3, 30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je
zavedený množstvový zber.

Určenie poplatku
Poplatok určuje obec ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej
nádoby, ktorú poplatník užíva. Takto postupuje v prípade, že v obci je
zavedený množstvový zber
.
V prípade, že v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na
určené obdobie
, spravidla na jeden kalendárny rok. Obec môže všeobecne
záväzným nariadením určiť poplatok inak, a to ako:

o

súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom
období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník v obci trvalý
pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť
užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo

o

súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v určenom období
a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o
poplatníka právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí sú opravnení
užívať alebo užívajú nehnuteľnosť.

Poplatok pre fyzickú osobu sa stanoví ako súčin sadzby poplatku a počtu dní
určeného obdobia.
Poplatok pre právnickú osobu alebo podnikateľa sa stanoví ako súčin sadzby
poplatku, počet dní určeného obdobia a ukazovateľa dennej prodikcie
komunálnych odpadov.

Rozhodujúcim obdobím je:

predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol poplatník oprávnený
vykonávať v nehnuteľnosti, ktorú užíva alebo je oprávnený ju užívať,
svoju činnosť, alebo

počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti
platiť poplatok do konca týždňa predchádzajúceho týždňu, v ktorom
poplatník splní ohlasovaciu povinnosť o skutočnosti, ktorá má za
následok zánik poplatkovej povinnosti.

115

Ohlásenie
Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti platiť
poplatok odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá má vplyv na zánik poplatkovej
povinnosti, ako aj od skončenia obdobia určeného obcou, za ktoré platil
poplatok, v prípade, ak došlo k zmene už ohlásených údajov, ohlásiť obci:

svoje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, adresu
prechodného pobytu. Ak je poplatníkom právnická osoba alebo podnikateľ,
názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné
číslo

identifikačné údaje iných osôb, ak za ne plní povinnosti poplatníka,

údaje rozhodujúce na určenie poplatku, spolu s ohlásením predloží aj
doklady potvrdzujúce uvádzané údaje. Ak súčasne požaduje zníženie alebo
odpustenie poplatku, aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo
odpustenie poplatku.

Poplatník je oprávnený podať obci ohlásenie aj v prípade, ak zistí, že jeho
povinnosť platiť poplatok má byť nižšia, ako mu bola vyrubená, alebo ak žiada
o zníženie poplatku z dôvodu, že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený
užívať.

Vyrubenie a vrátenie poplatku
Poplatok vyrubí obec platobným výmerom. Ak poplatník preukáže, že
využíva množstvový zber a poplatok platí spôsobom ustanoveným vo
všeobecne záväznom nariadení obce, obec poplatok nevyrubí platobným
výmerom.
Ak obec sama alebo na základe ohlásenia zistí, že poplatok bol poplatníkovi
vyrubený v nesprávnej výške alebo že nastali skutočnosti, ktoré majú vplyv
na zmenu výšky poplatku alebo na zánik poplatkovej povinnosti, obec upraví
výšku poplatku v nasledujúcom určenom období podľa okolností, ktoré nastali.
V prípade, že poplatník uhradil obci vyšší poplatok, ako bol povinný uhradiť,
obec preplatok poplatníkovi vráti do 30 dní odo dňa doručenia dodatočného
platobného výmeru alebo odo dňa zistenia tejto skutočnosti, najneskôr však
do 70 dní od skončenia obcou určeného obdobia, za ktoré bol poplatok
uhradený. Obec nie je povinná vrátiť preplatok nižší ako 70 Sk.
Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré
poplatník obci preukáže na základe podkladov, ktoré obec určila všeobecne
záväzným nariadením:

že sa v určenom období dlhodobo zdržiava alebo zdržiaval v
zahraničí
,

svoju neprítomnosť v obci z dôvodu výkonu základnej vojenskej služby
alebo

116

že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať, viac ako 90 po
sebe nasledujúcich dní
.

Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzbu poplatku, dĺžku
obdobia, na ktoré určuje poplatok, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku,
ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť
poplatku, hodnoty koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu, miesto
na zaplatenie poplatku, prípady, keď možno žiadať zníženie alebo odpustenie
poplatku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia, ako aj
ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania poplatku.
Obec môže na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona v jednotlivých
prípadoch poplatok znížiť aj pod najnižšiu sadzbu stanovenú týmto
zákonom alebo môže poplatok odpustiť.

38. Štátny dohľad v komerčnom poisťovníctve

Použitá literatúra:

 Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)

Dohľad sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra,
poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok
podľa príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve podlieha dohľadu aj
poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne. Dohľad sa vykonáva aj nad
konsolidovanými celkami, kt. súčasťou sú poisťovne a zaisťovne. Predmetom
dohľadu je:

 dodržiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve a osobit. zákonov

v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na ich vykonanie

 dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa

predmetného zákona.

Dohľad vykonáva Úrad pre finančný trh, pričom predmetom dohľadu nie sú
spory
zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahranič.
poisťovní/zaisťovní a ich klientov.
Úrad môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne/zaisťovne, kt. pôsobia
na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne/zaisťovne, kt. je
poisťovňou al. zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne
predpisy tohto štátu a dohoda uzatvorená medzi úradom a orgánmi dohľadu
tohto štátu. Pri výkone dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi
úradom a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu správajú príslušnými
ustanoveniami zák. o dohľade nad finančným trhom.

117

Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovne spočívajúce v nedodržiavaní
zákonom stanovených podmienok určených v udelenom povolení podľa al.
v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinnosti
vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovni, v nedodržiavaní
alebo v obchádzaní iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa
vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa
závažnosti, mieri zavinenia a povahy zistených nedostatkov:

 uložiť poisťovni, opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených

nedostatkov

 uložiť poisťovni vypracovať ozdravný plán
 uložiť poisťovni predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy
 obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, oprávnenie na uzavieranie

poistných zmlúv alebo zaisťovacích

 zmlúv a rozširovanie záväzkov
 obmedziť poisťovni voľné nakladanie s aktívami
 odňať poisťovni, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre

niektoré poistné odvetvie, zúžiť

 rozsah poisťovacej činnosti,
 uložiť poisťovni opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej

informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti

 zaviesť nútenú správu nad poisťovňou alebo zaisťovňou
 odňať poisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti ak

nezačne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia
vykonávať činnosti uvedené v povolení alebo počas 6 mesiacov tejto
činnosti nevykonáva

Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovacieho makléra al. agenta
spočívajúce v nedodržiavaní stanovených zákonných podmienok určených
v povolení, môže:

 uložiť poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi opatrenia

na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov

 odňať povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo

agenta

Ak úrad zistí, že fyz. al. právnická osoba vykonáva činnosti, na kt. je potrebné
povolenie podľa zákona o poisťovníctve, bez povolenia, je oprávnený uložiť im
podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1mil.Sk a oznámi túto
skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.
Všetky uvádzané sankcie a opatrenia možno ukladať samostatne al. súbežne
a opakovane, pričom ich možno uložiť do 2 rokov od zistenia nedostatkov,
najneskôr však do 5 r. od ich vzniku.
Úrad je oprávnený aj mimo konania o uložení sankcie al. opatrenia prerokovať
nedostatky v činnosti s členmi predstavenstva poisťovne/zaisťovne, s vedúcim
pobočky zahranič. poisťovne/zaisťovne, s členmi dozornej rady

118

poisťovne/zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, zamestnancami
zodpovednými za vykonávanie
vnútornej kontroly al. zodpovedným aktuárom, kt. sú povinný poskytnúť
úradu ním požadovanú súčinnosť.

39. Súčasné vývinové tendencie finančného práva

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

Právny poriadok každej spoločnosti je odrazom zmien, ktoré v nej prebiehajú.
To platí v plnom rozsahu aj na finančné právo. Ba dokonca viac než v plnom
rozsahu, pretože závažnejšie spoločenské zmeny postihujú v prvom rade tie
časti právneho poriadku, ktoré vyjadrujú dovtedajší názor vedúcich síl
spoločnosti na systém finančného zabezpečovania potrieb štátu a jeho
vrcholných inštitúcií. Výraznejšie spoločenské premeny sa vlastne na úseku
finančného práva prejavujú revolučnejšie než inde, pretože sa tak deje
dvojfázovo:

1. po zmenách vo vedení štátu, v systéme jeho zabezpečovacej a

výkonnej moci zákonite dochádza aj k prispôsobeniu finančného
systému tejto situácii, čo má, samozrejme, dopad nielen voči novým
adresátom, ale – vzhľadom na úlohu peňazí – prakticky vo vzťahu
k všetkým zložkám a vrstvám spoločnosti.

2. samotné tieto vyvolané zmeny vo finančnom systéme a následne aj

v celom finančnom hospodárstve z hľadiska makro ako aj
mikroekonomického dostávajú záväznú podobu ich premietnutím do
finančno-právnych noriem, čo samo o sebe je vždy a všade vlastnou,
menšou alebo väčšou revolúciou.

Rím bol prvý, ktorý pochopil význam právnej úpravy finančných vzťahov (kde
inde hľadať pôvod slov ako erár, fiskálny a pod.). Raný stredovek nepriniesol
osobitne významný vklad do rozvoja finančného práva, iba ak uvedomenie si,
že plná pokladnica panovníka je nezriedka hlavnou, ak nie jedinou
podmienkou úspešnej štátnej expanzie. Neskorší rozvoj peňažného
hospodárstva, rozvoj manufaktúr, priemyslu a zahraničného obchodu vytvorili
tlak na tvorbu ďalších právnych noriem reagujúcich na zmenené pomery.
Už v 19. storočí sa postupne finančné právo profilovalo nielen ako súbor
právnych predpisov, ale aj ako pedagogická a vedecká disciplína.
Ak máme hoci aj najstručnejšie priblížiť problematiku finančného práva
v Slovenskej republike, nemožno začať inde, než v roku 1989. Zásadný

119

kvalitatívny aj kvantitatívny prelom, ktorým november 1989 nesporne bol, stal
sa, samozrejme, vo veľmi krátkom čase aj východiskom vlny legislatívnych
úprav na úseku finančného práva.
Pretože rok 1989 znamenal aj zmenu spoločensko-ekonomickej orientácie
štátu, začali sa postupne v jednotlivých finančno-právnych úpravách premietať
viaceré momenty, z ktorých značnú časť možno z hľadiska nasledujúcich
mesiacov a rokov označiť ako pretrvávajúce trendy.
Predovšetkým, a to na prvom mieste, došlo k zrovnoprávneniu všetkých
foriem vlastníctva. Tento faktor sa stal trvale prítomný vo všetkých ďalších
právnych úpravách.
Príklon k hodnotám vlastným vo vyspelých, najmä západoeurópskych
demokraciách, priniesol aj potrebu zosúladenia či harmonizácie nášho práva
s právnym poriadkom krajín EÚ. To platí a platilo, samozrejme, aj o finančnom
práve. Spolu s tým súvisela aj potreba reagovať na inštitucionálne zmeny
v oblasti medzinárodnej deľby práce a v medzinárodnom spoločenstve vôbec.
Ukázalo sa ako nevyhnutné je budovať faktické aj právne podmienky
zapojenia do nových organizačných štruktúr. Právne vyjadrenie dostalo aj
obnovenie niektorých medzinárodno-finančných väzieb, predovšetkým pokiaľ
ide o členstvo v Medzinárodnom menovom fonde.
Samostatným momentom, podmieňujúcim v mnohom ďalší vývoj finančnej
legislatívy, bola zmena štátoprávneho usporiadania, v dôsledku ktorej vznikla
Slovenská republika ako samostatný štát. Podľa článku 152 Ústavy SR sa stali
súčasťou právneho poriadku SR aj právne normy z predchádzajúceho
obdobia, ak neboli v rozpore s ústavou SR, a to na obdobie, a to na obdobie,
kým nedôjde k ich nahradeniu výstupmi slovenskej legislatívy. To sa v plnom
rozsahu prejavilo aj na oblasť finančného práva.
Rok 2004 znamenal významný krok v ďalšom smerovaní SR, keďže SR sa stala
členským štátom EÚ.
Na úseku rozpočtového práva môžeme hovoriť predovšetkým o dôležitých
faktoroch podmieňujúcich prijaté zmeny v rozpočtovej sústave, a to nielen
z hľadiska jej štruktúry, ale aj významu jednotlivých článkov. Bola tiež prijatá
nová rozpočtová klasifikácia. Veľmi významné zmeny pre oblasť rozpočtovej
sústavy zaviedli zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a takisto aj zákon č. 582/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Vo vzťahu rozpočtového práva k EÚ treba rozlišovať obdobie pred vstupom SR
do EÚ a po vstupe. Vo vzťahu k požiadavkám ES bolo upravené nakladanie
s prostriedkami, poskytovanými SR, z predvstupových fondov a prostriedkami
určených na spolufinancovanie spoločných programov zo štátneho rozpočtu
na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa vstupu Slovenskej

120

republiky do EÚ a zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na základe
medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni vstupu SR do EÚ.
Po vstupe ES do ES prostriedky poskytnuté z ES sa zaraďujú do príjmov
štátneho rozpočtu a súčasne sa k nim priraďujú potrebné výdavky za účelom
ich efektívneho sledovania, kontroly, hodnotenia a vykazovania v súlade so
zaužívanými postupmi v členských štátoch ES.
Zavedenie viacročného rozpočtovania je novým prístupom v rozpočtovaní
výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré, vychádzajúc zo strednodobého finančného
výhľadu, umožní prípravu viacročného rozpočtu najmenej na dva nasledujúce
rozpočtové roky po roku, na ktorý je predkladaný návrh štátneho rozpočtu.
K najvýznamnejším zmenám došlo na úseku daňového práva, pričom je
reálny predpoklad, že legislatívne zásahy budú pokračovať aj naďalej. V oblasti
daňovej má v súčasnosti svoje významné postavenie zákon o dani z príjmov
(zákon č. 595/2003 Z.z.) ako aj zákon č. 582/2004 Z.z.. o miestnych daniach a
miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Problematika ďalšieho vývoja na úseku právnej úpravy komerčného
poisťovníctva
je v mnohom blízka tomu, ako vidíme situáciu v bankovom
práve. Vývoj speje k väčšej rozmanitosti foriem podnikania v poisťovníctve,
k posilneniu výkonu štátneho dozoru nad poisťovníctvom a k úpravám
tákajúcich sa finančného hospodárenia poisťovacích subjektov.
Takto by sme mohli pokračovať a poukazovať na problematiku menového
práva, devízové práva, bankového práva
a pod. Búrlivá súčasnosť nič
nepotvrdzuje ani nič nevylučuje. Možno, že aj v tom je jej čaro a hádam aj čosi
ako prísľub pre ďalší rozvoj a skvalitnenie finančného práva.

40. Daňová exekúcia

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Sevčík a kol. – Správne právo procesné
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 73 - 94

V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové
nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti
úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre
dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová
exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku
alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu
na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na

121

účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej
odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok,
sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového
exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na predaj hnuteľných vecí a na
predaj nehnuteľností, ako aj predaj cenných papierov, odobratie hotových
peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, na predaj podniku
alebo jeho časti aj postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným
podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:

o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých

nedochádza k predaju

o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti

o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným

podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti13

Daňový exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného
konania, musí spĺňať zákonom stanovené obsahové náležistosti. V rámci tohto
konania správca dane uskutočňuje aj dražbu, ktorú môže aj opakovať.
V prípade jej neúspechu pokračuje v daňovej exekúcii predajom veci na
základe ponuky, Hnuteľné veci môže správca dane predaj aj priamo, avšak
vždy len v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom.

41. Charakteristika príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

- táto otázka je duplicitná, rovnaké znenie otázky je v otázke číslo 17 !!!

13 Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom
spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti,
ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím
majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane
obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok
na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného
príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka. Obchodná spoločnosť je povinná poukázať správcovi
dane peňažné prosrtiedky zodpovedajúce vyrovnávajúcemu podielu alebo podielu na zisku spoločníka, ktorá je
daňovým dlžníkom, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku. V prípade, ak obchodná
spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postihnutím
majetkových práv spojených s obchodným podielom oznámením alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí
úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, stáva sa dlžníkom správcu dane, ktorý je oprávnený vymáhať od
obchodnej spoločnosti nedoplatok spôsobom podľa zákona o správe daní a poplatkov.

122

42. Daň z príjmov právnických osôb

Použitá literatúra:

 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
 Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z.
o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov právnických ôsob

a) Subjekt

Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú
fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú
právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného
vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace
a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov
právnickej osoby.
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s neobmedzenou daňovou
povinnosťou je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

b) Predmet

Predmetom dane daňovníka, ktorý je:

správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len
príjmy správcovskej spoločnosti,

doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové
dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností,
ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov
z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z

123

členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito
nepodnikateľskými právnickými osobami napr.:

záujmové združenia právnických osôb,

profesijné komory,

občianske združenia vrátane odborových organizácií,

politické strany a politické hnutia,

štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,

spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

pozemkové spoločenstvá,

obce, vyššie územné celky,

rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,

vysoké školy,

doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,

neinvestičné fondy,

nadácie,

neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,

Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou
iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka,
ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na
spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí
v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej
zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane
sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí
rovnako.

Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti pre komplementára (od
základu dane zisteného pre celú k.s. sa odpočíta podiel pripadajúci na
komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred
zdanením medzi komanditistov a komplementárov).

Predmetom dane nie je:

o

príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov-
níkom

o

príjem získaný darovaním alebo dedením,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací
podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo

124

družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

o

príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj
príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez
likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia
spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch
Európskej únie.

Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:

príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na
ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou
vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú
podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43
zákona),

príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za
zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto
zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej
činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z
predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,

príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich
majetku,

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty
a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu
záväzkov voči

veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní

neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj
pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje
zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a
u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že
majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu
konkurznej podstaty,

výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce
registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo
zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických
osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane
odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,

úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev
spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov
spoločenstvami vlastníkov bytov,

125

úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,

výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a
registrovaných v zahraničí,

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov
podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov,
depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov
a iných cenných papierov a vkladov postavených im na
roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej
osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj
konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby,
ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak
do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov
bezprostredne nasledujúcich po sebe:

1) daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy

podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na

základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

3) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej

25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý
tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel
na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
predmetu

priemyselného vlastníctva, počítačových programov

(softvér), návrhov

alebo modelov, plánov, výrobno-technických

a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo
zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov-
níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-
com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území
SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty
príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne
nasledujúcich po sebe:

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy

podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na

základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej

25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento
príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na
základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

126

c) Sadzba a základ dane

Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú
stratu.
Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov
(§ 17 až 29).

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých
bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí
sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku v zdaňovacom období, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona
o účtovníctve upravený podľa tohto zákona. Na zníženie základu dane počas
týchto zdaňovacích období sa nepoužije odpočet daňovej straty (§ 30 zákona).
Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec
kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov
dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako
kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia
vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého
kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania
likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.

Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou
podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú
dôchodkovú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa
zisťuje za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa medzi jednotlivých
spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa
spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené,
základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová
strata sa delí rovnako.

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej
spoločnosti
, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej
obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa predchádzajúceho
odseku.

Táto časť základu

dane

alebo

časť

daňovej

straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré
verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

127

Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za
spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel
pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci
základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí
rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej
spoločnosti
, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej
spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť
základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi
jednotlivých komplementárov.

d) Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

Daňové priznanie
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať
daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí
podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a
príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
 príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
 príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43

zákona),

príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak
majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené
od dane.
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva
daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol
vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.

Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo
pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu
jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom
jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa
likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v
ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.

128

decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do
likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do
skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia
skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom
skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz,
zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia
konkurzu.
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa
zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo
povolenia vyrovnania.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína
dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz
nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka
vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až
do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz
zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom
zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom
nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho
roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína
dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak
vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po
roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené
vyrovnanie. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, je až do skončenia
vyrovnania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa vyrovnanie skončí v
priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom skončenia
vyrovnania. Po skončení vyrovnania sa zdaňovacie obdobie začína dňom
nasledujúcim po skončení vyrovnania a končí sa 31. decembra kalendárneho
roka, v ktorom bolo skončené vyrovnanie.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom
predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-
vacie obdobie
sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá
do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene
právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-
júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná
závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti

129

s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo
na družstvo, akciovej spoločnosti na

spoločnosť s ručením obmedzeným

alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo
na akciovú spoločnosť.
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky
rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote
3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Ak v súlade s osobitným predpisom došlo k zmene účtovného obdobia na
hospodársky rok
, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na
termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade prime-
rane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového
priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na
hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa
predchádzajúceho

mene zdaňovacieho obdobia na hosp.rok považuje za

samostatné zdaňovacie obdobie.

43. Finančná kontrola, jej organizácia a úlohy

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite

(posledná zmena 618/2004 Z.z.)

Všeobecne o finančnej kontrole
Každé hospodárenie s finančnými prostriedkami musí podliehať kontrole.
Organizácia tvorba a samotná tvorba spoločenského produktu musí byť
hodnotená, aby sa porovnal dosiahnutý výnos s vynaloženými nákladmi.
Hondotenie je neoddeliteľnou súčasťou riadenia – riadiť bez kontroly nemožno.
Kontrola, najmä finančná, nie je a nemôže byť samoúčelná: vždy treba vidieť
účel, ktorý sleduje. Konečným cieľom je zhodnotenie zisteného stavu vo vzťahu
k predpokladnému a želateľnému stavu.
Kontrolou sa všeobecne rozumie činnosť, ktorej obsahom je porovnávanie
daného stavu s predpokladaným stavom. V prípade zistenia rozdielov potom
kontrolná činnosť musí viesť k záveru, preto tomu tak je, či sú reálne možnosti
odstránenia tohto stavu a aké opatrenia treba v tomto smere prijať.
Ak hovoríme o finančnej kontrola, potom máme na mysli predovšetkým:

1. kontrolu týkajúce sa finančnej činnosti štátu, obcí a iných

verejno-právnych subjektov, ako aj kotrolu finančnej činnosti
ostatných právnických a prípadne aj fyzických osôb

2. kontrolu vykonávaná finančnými orgánmi

Finančná kontrola plní najmä tieto funkcie:

130

-

identifikačnú (poznávaciu) funkciu

-

informačnú (porovnávaciu) funkciu

-

preventívnu (výchovnú) funkciu

-

represívnu (postihovú) funkciu

Z hľadiska obsahu realizovaných kontrolno-finančných vzťahov rozlišujeme
rozpočtovú kontrolu, daňovú kontrolu, colnú kontrolu, devízovú kontrolu,
bankovú kontrolu a

pod.

Finančná kontrola a Ústava SR
Ústava ako prvotný prameň práva na úseku finančnej kotroly sa prejavuje
nasledovne:

1. v článkoch 60 a nasl., ktoré ustanovujú Najvyšší kontrolný úrad SR ako

nezávislý orgán kontroly hospodárenia s:

a. prostriedkam rozpočtov, ktoré schvaľuje NR SR alebo vláda,
b. majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými

právami a pohľadávka štátu,verejnoprávnych inštittúcií

c. majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí

a VÚC

d. majetkom , záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými

právami a pohľadávkami, za ktoré SR prevzala záruku

e. majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami

a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré sa poskytli SR,
právnickým alebo fyzickým osobám hospodáriacimi
s prostriedkami štátneho rozpočtu a podobne

2. v článku 86, podľa kotrého do pôsobnosti NRSR patrí najmä kontrola

dodržiavania ústavy, ústavných zákonov a zákonov, preverovanie
plnenia štátneho rozpočtu a kontrola činnosti vlády.

Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite
Podľa zákona o finančnej kontrole, rozumieme pod finančnou kontrolou súhrn
činností, ktorými sa overuje:

a. splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov
b. dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení

s verejnými prostriedkami

c. dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení

s verejnými prostriedkami

d. na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť, úplnosť informácií

o vykonávaných finančných operáciách a o hospodárení s verejnými
prostriedkami

e. splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou

kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.

Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť:

131

 hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy,
 dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov kontro-

ovaným subjektom pri hospodárení s verej. prostriedkami,

 dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri

hospodárení s verejnými prostriedkami,

 včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu verejnej

správy o úrovni hospodárenia s verejnými prostriedkami a o
vykonávaných finančných operáciách.

Podľa zákona o finančnej kontrole sa finančná kontrola vykonáva ako
predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná
finančná kontrola.

A) PREDBEŽNÁ FINANČNÁ KONTROLA
o sa overuje, či je pripravovaná finančná operácia v súlade so schváleným

rozpočtom orgánu verejnej správy, so zmluvami uzatvorenými orgánom
verejnej správy a v súlade so všeobecne závúznými právnymi predpismi

o predbežnú kontrolu vykonáva vedúci zamestnanec poverený vedúcim

orgánu verejnej správy a zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné
obstarávanie správu majektu alebo za iné odobrné činnosti podľa
chrakteru finančnej operácie

o vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú osoby podpisom

a uvedením dátumu jej vykonania na doklade súvisiacom
s priravovanou finančnou operáciou

o finančné operácie nemožno vykonať alebo v nich pokračovať bez ich

oberenia predbežnou finančnou kontrolou

o pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly sú osoby povinné

písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené závažné
nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať
alebo v jej príprave pokračovať

B) PRIEBEŽNÁ FINANČNÁ KONTROLA
Priebežnou finančnou kontrolou sa overuje:
o úplnosť a preukázateľnosť účtovných alebo iných dokladov súvisiacich

s kontrolovanou finančnou operáciou

o súhrn skutočností zistených predbežnou kontrolou
Priebežnú kontrolu vykonáva zamestnanec organizačného útvaru,
s ktorého činnosťou kontrolovaná finančná operácia súvisí.
Po vykonaní kontroly priebežnej sú osoby povinné vypracovať písomný
záznam o zistených skutočnostiach a písaomne oznámiť vedúcemu orgánu
verejnej správy zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno
kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať.

B) NÁSLEDNÁ FINANČNÁ KONTROLA

132

Následná finančná kontrola

 objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými aktmi
riadenia so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti,
efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými
prostriedkami,

 vykonanie predbežnej finančnej kontroly,
 dodržanie postupu pri výkone priebežnej finančnej kontroly,
 splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených

finančnou kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.

 orgány obce a VÚC sa pri vykonávaní následnej kontroly riadia

základnými pravidlami následnej finančnej kontroly

 následnú finačnú kontrolu vykonávajú oprávnení zamestnanci

kontrolného ogánu a prizvané osoby14 len na základe písomnéh
poverenia na vykonanie následnej finančnej kontroly

Postavenie Ministerstva financií podľa zákona o finančnej kontrole
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre finančnú kontrolu a
vnútorný audit a v rámci tejto pôsobnosti:

a. koordinuje vykonávanie následnej finančnej kontroly s inými

kontrolnými orgánmi,

b. vykonáva metodický dohľad a metodicky usmerňuje a harmonizuje

vykonávanie finančnej kontroly a vnútorného auditu,

c. zabezpečuje odborné vzdelávanie zamestnancov kontrolných

orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu a vnútorných
audítorov,

d. spolupracuje s orgánmi Európskej únie v rozsahu a za podmienok

ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná,

e. kontroluje dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov pri vykonávaní finančnej kontroly a vnútorného
auditu,

f. predkladá vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom štátneho

záverečného účtu súhrnnú správu o výsledkoch následnej
finančnej kontroly a vnútorného auditu na základe ročných správ

g. ukladá pokuty za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Ministerstvo vykonáva následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a
iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe

14 Prizvané osoby – zamestnanci iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických alebo fyzických osôb
s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou finančnej kontroly, ktorí sa zúčasťňujú následnej
finančnej kontroly

133

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v
ústredných orgánoch a štátnych účelových fondoch okrem rozpočtovej
kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Kontrolu
hospodárenia v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.

44. Daň z príjmov fyzických osôb

Použitá literatúra:

 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
 Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z.
o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov fyzických osôb

a) subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou
z hľadiska fyzickej
osoby považujeme:

 fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt
 fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá

trvalý pobyt na území SR, ale sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých
obdobiach

Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej osoby
považujeme:

 fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý

pobyt na území SR a na území SR sa zdržiavala menej než 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvilsa alebo v niekoľkých
obdobiach

b) predmet
Predmetom dane
fyzickej osoby sú nasledujúce príjmy:

134

e. zo závislej činnosti (§ 5),
f. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§

6)

g. z

kapitálového

majetku

7),

h. ostatné príjmy (§ 8).

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je, podľa § 3 ods. 2 zákona,
napríklad:

o

príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti,
bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty

o

úver a pôžička,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací
podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo
družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení
tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a
okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a
komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri
likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti
spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti
komplementára v komanditnej spoločnosti,

o

podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.

Podľa § 5 ods. 5 zákona nie je predmetom dane ani:

cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti
do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných
predpisov (napr. zákon o cestovných náhradách),

nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných
ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických
prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy)
vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,

suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v
jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza

135

zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za
zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo
zamestnávateľ,

suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých
výdavkov zamestnanca (napr. náhrady pri výkone práce v zahraničí),

hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných
pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej
starostlivosti v stanovených prípadoch,

náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov
potrebných na výkon práce, ak výška náhrady je určená na základe
kalkulácie

skutočných

výdavkov,

náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom
funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr.
ústavní činitelia, sudcovia, prísediaci, prokurátori a pod.), okrem
náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Príjmy od dane oslobodené
Od dane z príjmov fyzických osôb sú, podľa § 9 zákona, oslobodené príjmy:

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s najviac 2 bytmi vrátane

súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý
pobyt najmenej po dobu 2 rokov bezprostredne pred predajom, okrem
príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do
obchodného majetku
, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z
obchodného majetku a príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy
o budúcom predaji
týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od
začiatku trvalého pobytu v nich alebo do 5 rokov odo dňa ich vyradenia
z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po
dvoch rokoch

od začiatku

trvalého

pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného
majetku,

 z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dede-

ním) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnos-
ti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane z predaja bytu,ak uplynie
aspoň 5 rokov
odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukáza-
teľne do vlastníctva alebo

spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov)

alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť
zahrnutá do obchod-ného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú
daňovníkovi podľa zmlu- vy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavre-tej
do 5 rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchodné-ho

136

majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch
od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

z predaja (inej ako už uvedenej) nehnuteľnosti, a to po uplynutí 5

rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného
majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku,
okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom
predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia
alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude
uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z
obchodného majetku,

z predaja hnuteľnej veci okrem

príjmov z predaja hnuteľnej

veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do 5 rokov od jej
vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto
zákona nepovažuje cenný papier,

 z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe

podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,

z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu

záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných, vrátane
odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní
neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupu-
je aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku, a u daňov-
níka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu
nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,

 príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti,
 z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností (§ 8

ods. 1 písm. a)), ďalej tiež príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a
účastí (8 ods. 1 písm. d) až f)), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň
vyberá zrážkou,ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8
ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy
životného minima
platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia,

ak takto vymedzené príjmy

presiahnu päťnásobok

sumy životného minima

platného k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto
ustanovenú sumu; výdavky nezahrnuté do základu dane,
priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom
pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom
zahrnutým do základu dane,

z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich

s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník
užíval tento byt na bývanie aspoň 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej

137

zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi
zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného
družstevného bytu, uzavretej v čase do 5 rokov odo dňa uzavretia
nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

Od dane sú oslobodené aj:
dávky, podpory a služby z verejného

zdravotného

poistenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,
nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia a plnenia
z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a

riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a
peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky
upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,

príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k

podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v
materstve
a príplatok k dôchodku poskytované podľa osobitných
predpisov,

 plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb

prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa §
6 (príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti),

 plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej, náhradnej

a zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom
vojenských škôl,

 plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,
 dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a ozbrojených
zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej
službyokrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej
starostlivosti,

 vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a

záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek
a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,

 plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia

určitého

veku

alebo

doplnkového

dôchodkového

sporenia,

 prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia

majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb
uvedených v § 9 ods. 2 písm. j),

138

štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované z

prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a
obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z
prostriedkov nadácií a občianskych združení
, neziskových organizácií
a neinvestičných fondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov
obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (okrem platieb
prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom
činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 - príjmy zo závislej činnosti
a príjmy z podnikania),

výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na

základe povolenia, v ostatných prípadoch prijaté ceny alebo výhry v
hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru,

 suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v

domácnosti (tzv. daňový bonus),

peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu

investícií,

 úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov

podielových

listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozit-

ných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných
cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja
na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom
iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom
takýchto príjmov,

 výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a

registrovaných v zahraničí,

 finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Okrem týchto príjmov sú oslobodené aj niektoré ďalšie príjmy, napr.
príjmy poskytnuté ako:
 suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca,

ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa (toto
oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako
náhrada za ušlý zdaniteľný príjem),

 hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na

spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného
prostredníctvom
iných subjektov,

 hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom

zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

 použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského,

telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa

139

zamestnancom (rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení
manželom (manželkou) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto
zákona

považujú

za

vyživované

osoby (podľa § 33 zákona) tohto zamestnanca alebo jeho manželky
(manžela),

poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie,

poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť
zamestnávateľ za zamestnanca,

 náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi.

Nezdaniteľné časti základu dane
Základ dane sa, podľa § 11 zákona, znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú:

o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k

1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka; o
túto sumu sa základ dane neznižuje, ak daňovník je na začiatku
zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného alebo predčasného
starobného

dôchodku

zo sociálneho poistenia, starobného

dôchodkového sporenia (alebo dôchodku zo zahraničného poistenia
rovnakého druhu), alebo výsluhového dôchodku, alebo výsluhového
príspevku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku
zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ
dane podľa tohoto ustanovenia; ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje
sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia, zníži sa
základ dane len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou dôchodku a
sumou, o ktorú sa znižuje základ podľa tohoto ustanovenia,

o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k

1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku
(manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem
v príslušnom zdaňovacom období; ak má vlastný príjem v príslušnom
zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť
základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom
manželky (manžela); ak daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť
niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť
základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto
nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli
splnené

podmienky

na

jej

uplatnenie

alebo ak má manželka (manžel) vlastné príjmy v príslušnom
zdaňovacom období, o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine rozdielu.

o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
o účelové sporenie.

140

o príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné

prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie je možné
odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej
v zdaňovacomobdobí, v úhrne najviac do výšky 12000 Sk. Na uplatneni
e nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o príspevky na doplnkové
dôchodkové sporenie, je podmienkou splnenie podmienok podľa zákona
o doplnkovom dôchodkovom sporenía, na uplatne-
nie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o účelové spore-
nie, podľa musia byt' splnené tieto podmienky:

-

dojednaná doba platenia účelového sporenia je najmenej desať
rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z
účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne

-

plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov
veku daňovníka.

Ak daňovník nedodrží podmienky,osumu zaplatených príspevkov na dopln-
kové dôchodkové sporenie a platieb účelového sporenia, o ktorú si
v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný
zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho
obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

Ad a) príjmy zo závislej činnosti - § 5

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje príjmy zo závislej činnosti v §
5. Do tejto kategórie patria i tzv. funkčné príplatky. Z hľadiska počtu
daňovníkov ako aj podielu daňového výnosu z týchto príjmov na dani z
príjmov fyzických osôb celkom ide o rozhodujúce dani podliehajúce príjmy, z
ktorých sa vyberá daň z roka na rok v stúpajúcom objeme. Daňovník s
príjmami zo závislej činnosti sa označuje najčastejšie ako "zamestnanec" a
platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Pri tomto druhu príjmov zákon ukladá
zamestnávateľovi povinnosť vypočítať, zraziť a odviesť preddavky na daň z
príjmov zo závislej činnosti.
Príjmy zo závislej činnosti :

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho
vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo
členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri
výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo
príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v
rámci praktického vyučovania, a príjmy plynúce doktorandom z
doktorandksého štúdia,

141

príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s
ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to
aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť
dodržiavať príkazy inej osoby,

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, verejného ochrancu práv,
prokurátorov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej
samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,
ak

nejde

o

príjmy

uvedené

hore,

odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu
odňatia slobody,

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č.
152/1994 Z. z. o sociálnom fonde,

príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim
výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník
pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude
vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

obslužné (je ním napr. finančný dar návštevníka kasína určený jeho
zamestnancom).

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo
na používanie na služobné a súkromné účely
, je aj suma vo výške 1 % zo
vstupnej ceny
vozidla za každý, aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na
takéto účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny
vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe
prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá DPH, o
túto sa cena zvýši.

Ad b) z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu -
§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú
upravené v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Príjmami z podnikania sú:

o

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

o

príjmy zo živnosti,

o

príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov
neuvedené v predchádzajúcich bodoch (napr. súkromní veterinárni
lekári, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári atď.),

o

príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov
komanditnej spoločnosti.

142

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak sa nepovažujú za
príjmy zo závislej činnosti, sú príjmy:

o z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného

duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s
autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a
rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

o z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správca

konkurznej podstaty, osobný asistent občana s ťažkým zdravotným
postihnutím),

o znalcov a tlmočníkov.

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj:

o príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v

súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej
činnosti,

o príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji

podniku,

o výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je

dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom (výška odpusteného
dlhu alebo jeho časti sa pritom zahrnie u dlžníka do základu dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený).

Príjmami z prenájmu (ak nejde o príjmy z podnikania a príjmy zo závislej
činnsoti) sú príjmy:

o z prenájmu nehnuteľností,
o z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo

nehnuteľnosti.

Ad c) z kapitálového majetku - § 7

Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy spoločníkov verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, sú:

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane
úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu
okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa
používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti,

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty
splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných
obchodných spoločností,

143

dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj
vyplácané odstupné,

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa
posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v
prípade

poistenia

osôb

pri

predčasnom skončení poistenia,

výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.

výnosy, ktoré vznikajú pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi
menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho
vydaní.

Ad d) ostatné príjmy - § 8

Ostatnými príjmami (ak nejde o príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky,
o príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a o
príjmy kapitálového majetku) sú najmä:

 príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej

poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z
príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

 príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
 príjmy

z

predaja

hnuteľných

vecí,

 príjmy

z

prevodu

opcií,

 príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje

za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,

 príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením

obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv
družstva,

 príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného

vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému
právu,

 dôchodky (plynúce na základe zmluvy o dôchodku uzatvorenej podľa §

842 Občianskeho zákonníka) a podobné opakujúce sa požitky,

 výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží

a
žrebovaní,

 ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich

obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých
usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o
daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej
zárobkovej činnosti.

144

c) Základ a sadzba dane
Základnou náležitosťou daňovoprávneho vzťahu je základ dane. V konštrukcii
dane z príjmov fyzických osôb diferencujeme základ dane na celkový základ
a čiastkový základ.
Celkový základ dane predstavuje súčet čiastkových základov dane
diferencovaných podľa jednotlivých druhov príjmov.
Čiastkový daňový základ možno všeobecne formulovať ako rozdiel medzi
zdaniteľnými hrubými príjmami a výdavkami preukázateľne naň
vynaloženými a to v členení podľa jednotlivých príjmov. V prípade podvojne
účtujúceho daňovníka je ním hospodársky výsledok (zisk, strata), v prípade
jednoducho účtujúceho daňovníka je ním rozdiel medzi príjmami a výdavkami
vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri
rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti.
Do základu dane sa nezahrňujú príjmy oslobodené od dane z príjmov a príjmy,
ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom príjmov FO. Základ
dane (celkový) sa nakoniec zníži o nezdaniteľné časti základu dane.
Sadzba dane z príjmov je 19 %.

d) Daňové priznanie
Problematika podávania daňového priznania dani z príjmov pre fyzické osoby
je upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (ktorým je kalendárny rok) je vo
všeobecnosti povinný podať každý daňovník v lehote stanovenej zákonom (vo
všeobecnosti do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), v prípade, ak
za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy
zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima (platného k 1. januáru
príslušného zdaňovacieho obdobia).
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za
zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % zo sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku
sumy životného minima, ale vykazuje daňovú stratu.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý
za zdaňovacie obdobie dosiahol len zdaniteľné príjmy považované podľa
zákona za príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona), presahujúce 50 % zo
sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima, ak

plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň,

plynú zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,

nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň,

daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o
vykonanie
ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo
závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale

145

nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie
ročného zúčtovania alebo je povinný

zvýšiť základ

dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník,
ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie,
ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:

príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona) od viacerých
zamestnávateľov a
zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné
zúčtovanie,

nepredložil

požadované doklady od každého

zamestnávateľa,

iné druhy príjmov, ak nie sú od dane oslobodené (okrem príjmov, z
ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybraním tejto dane je splnená
daňová povinnosť alebo ak daňovník neuplatní postup, podľa ktorého sa
daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7
zákona) alebo je povinný zvýšiť základ dane

z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu
dane.

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa hore
uvedených prípadov alebo

len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona) a
neuplatní postup , podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za
preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona,

zo závislej činnosti, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského
úradu
na území Slovenskej republiky, ak je daňovníkom, ktorý na
území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo

zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych
spoločenstiev
alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v
prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

ktoré sú od dane oslobodené.

Daňové priznanie môže dobrovoľne podať aj daňovník, ktorému povinnosť
podať daňové priznanie zo zákona nevyplýva.

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto
daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti aj osobné údaje v tomto
členení:

o

priezvisko, meno,

146

o

titul, rodné číslo,

o

adresa trvalého pobytu (alebo bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na
území SR obvykle zdržiava), a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec,
štát,

o

priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje
zníženie základu dane (na manžela, manželku) a daňový bonus 15(§ 33
zákona).

Okrem týchto údajov môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo
telefónu a faxu.
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny
nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o
daňovníkovi, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové
priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie,
považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové
priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za
podané daňové priznanie.

45. Veda o finančnom práve, jej predmet, metódy a úlohy.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

Finančné právo nie je iba samostatné odvetvie násho právneho poriadku, ale
je aj pedagogickou a vedeckou disciplínou. Je predmetom skúmania vedy
o finančnom práva.
Súhrn znalostí o pôsobení právnych noriem na spoločenský vývoj predstavuje
právnu vedu. Právna veda skúma pôsobenie každej právnej normy, jej
praktickú časť a sleduje, či bol dosiahnutý účinok zamýšľaného vydaním
príslušnej právnej normy. Skúma teda nielen súhrn právnych noriem ako
celok, ale aj jej jednotlivé časti. Právna veda skúma právne skutočnosti,
popisuje ich, rozoberá, triedi a vyvodzuje všeobecné závery.
Veda o finančnom práve sa zaoberá štúdiom právnych noriem upravujúcich
finančné vzťahy. Vedu o finančnom práve možno charakterizovať ako súhrn
všeobecných poznatkov o pôsobení finančnoprávnych noriem v praxi.
Hlavnou úlohou vedy o finančnom práve je:

15 Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:

-

zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimamálnej mzdy alebo

-

z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej
mzdy a vykázal základ dane z príjmov

môže uplatniť daňový bonus v sume 4800,- Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s
daňovníkom

147

1. sledovať, hodnotiť a zovšeobecňovať výsledky pôsobenia jendotlivých

finančnoprávnych noriem v praxi, a to hlavne z hľadiska, či bol
príslušnou normou dosiahnutý predpokladaný účinok a do akej miery,

2. skúmať, do akej miery zodpovedá existujúci systém finančnoprávnych

noriem súčasným potrebám ekonomickej základne a celkovým zásadám
finančnej politiky štátu,

3. sledovať formy a metódy právnej regulácie finančnej činnosti

v ostatných štátoch a využívať ich pri teoretickom rozpracovaní
jednotlivých otázok nášho finančného práva.

Veda o finančnom práve však nie je jedinou vednou disciplínou, ktorá sa
zaoberá skúmaním finančnej činnosti a financiami vôbec. Veľmi blízka vede
o finančnom práve je finančná veda.
Aj keď sú si tieto dve vedné disciplíny veľmi blízke, nemožno ich celkom
z prísne logického a terminologického hľadiska stotožňovať. Zatiaľ čo veda
o finančnom práve je vedou právnou, finančná veda je vedou ekonomickou.
Veda o finančnom práve musí vždy vychádzať z ekonomickej základne,
z finančnej vedy. Naopak, finančná veda by mala skúmať aj niektoré aspekty
organizačno-právne, v ktorých sa obsahová stránka financií realizuje.
Veda finančného práva musí ťažiť nielen z výsledkov finančnej vedy, ale aj
z výsledkov iných vedných odborov, hlavne ekonómie, všeobecnej teórie
práva, sociológie a pod. Táto skutočnosť vyplýva z nutnosti skúmania noriem
finančného práva, z aspektov spoločensko-ekonomických podmienok,
z ktorých tieto normy vychádzajú a vo svetle ich spoločenských, politických
a ekonomických základov a účinkov.
Veda o finančnom práve však musí byť v úzkej spojitosti aj s inými
disciplínami, ako vedou štátneho práva, správnou vedou a pod. Je to tak
predovšetkým preto, že analýza mnohých noriem finančného práva nie je
mysliteľná bez využitia výsledkov iných právnych vied. To isté možno povedať
aj o vede medzinárodného práva, pokiaľ ide napríklad o normy
medzinárodného finančného práva atď.
Nevyhnutná je tiež spätosť vedy finančného práva s inými právnymi
disciplínami, a to z mnohých dôvodov. Predovšetkým preto, že analýza
mnohých noriem finančného práva nie je mysliteľná bez využitia výsledkov
iných právnych vied. Napríklad hodnotenie noriem rozpočtového práva
z hľadiska realizácie politických funkcií rozpočtu nie je možné bez využitia
zistení, ku ktorým dospela veda štátneho práva.
Možno teda konštatovať, že aj napriek stále väčšej špecializácii radu vedných
disciplín, nie je možné dnes seriózny vedecký výskum vykonávať bez jeho
integrácie, teda bez vzájomného využívania poznatkov ďalších všeobecných aj
špecializovaných právnych a ekonomických odborov. Iba multidisciplinárny
prístup môže v tomto smere priniesť žiadúce výsledky.

148

46. Rozpočtové zásady a ich uplatnenie v rozpočtovom práve

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Jakubovič – Finančné právo

Pri príprave, zostavovaní, prejednávaní a schvaľovaní a najmä pri plnení
štátneho rozpočtu sa vychádza z určitých princípov, podľa ktorých sa riadi
procesná aj obsahová stránka tohto politicko-ekonomického aktu. Nazývame
ich rozpočtové zásady a v najvšeobecnejšom vyjadrení ich možno
charakterizovať ako historicky overené a praxou preverené poznatky a
požiadavky, ktorých uplatňovanie je nevyhnutnou podmienkou riadneho
fungovania štátneho rozpočtu. Tieto rozpočtové zásady sa primerane
uplatňujú aj v oblasti miestnych rozpočtov.
Medzi rozpočtové zásady patria:
1) zásada vyrovnanosti rozpočtu – zásada vyrovnanosti rozpočtu v zúženom

poňatí predstavuje požiadavku zachovania rovnováhy pri koncipovaní
príjmovej aj výdavkovej časti rozpočtu. V širšom poňatí ide jednak o
procesnú stránku, teda zostavovanie rozpočtu, jednak o obsahovú stránku,
pretože ide aj o vzájomný pomer medzi jednotlivými článkami rozpočtu.
Nemožno si však predstaviť ako dogmatickú požiadavku na absolútnu
číselnú zhodu rozpočtových príjmov a výdavkov, ktorú v praxi ani nie je
možné dosiahnuť. Aj určitá prebytkovosť hospodárenia rozpočtu nie je
porušením tejto zásady.

2) zásada jednotnosti – zásada jednotnosti znamená, že všetky príjmy a

výdavky štátu, obce alebo VÚC v určitom rozpočtovom období majú byť
zhrnuté do jedného rozpočtu, prípadne, že všetky rozpočtové príjmy a
výdavky sa realizujú prostredníctvom jedného platobného a zúčtovacieho
centra a jedným evidenčným systémom. Jednotný evidenčný systém
príjmov a výdavkov verejných rozpočtov je vyjadrený jednotným
triedením, klasifikovaním príjmov a výdavkov a jednotným spôsobom
sledovania ich plnenia.

3) zásada neúčelovosti príjmov a účelovosti výdavkov vyžaduje, aby sa

všetky rozpočtové príjmy sústreďovali na spoločnom účte bez
predchádzajúceho určenia ich použitia a naopak, aby bolo zakotvené
účelové určenie výdavkov.

4) zásada včasnosti rozpočtu vyjadruje požiadavku, aby rozpočet bol

schválený ešte pred začiatkom rozpočtového obdobia. Ak sa tak nestane,
hovoríme o období rozpočtového provizória, čím rozumieme spôsob
hospodárenia štátu, obce alebo VÚC v čase od začiatku rozpočtového

149

obdobia do dodatočného schválenia rozpočtu na toto obdobie. Pokiaľ ide o
obdobie rozpočtového provizória na úrovni štátneho rozpočtu, normatívna
právna úprava vychádza z toho, že ak nebude zákon o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok schválený najneskôr do 31. decembra bežného
roka, pôjde o rozpočtové provizórium. V takomto prípade sa spravuje
rozpočtové hospodárenie v období od 1. januára rozpočtového roka do
nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na tento rok
rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého
vládou parlamentu. Pokiaľ takýto postup nemožno uplatniť, potom sa na
rozpočtové hospodárenie SR počas rozpočtového provizória vzťahuje zákon
o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom sa jeho
ustanoveniami spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektami. Platí
pritom pravidlo, že výdavky štátneho rozpočtu nesmú v každom
kalendárnom mesiaci prekročiť 1/12 celkových výdavkov štátneho rozpočtu
predchádzajúceho rozpočtového obdobia.
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória
sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti rozpočtového
zákona.

5) zásada verejnosti rozpočtu je jednou z najdôležitejších rozpočtových

zásad. Vychádza z toho, že tvorba, rozdeľovanie a používanie rozpočtových
prostriedkov je vecou verejnou, má teda podliehať verejnej kontrole. Táto
zásada sa v rozpočtovej praxi realizuje viacerými prostriedkami,
predovšetkým tým, ako sa návrh štátneho rozpočtu prerokúva
v jednotlivých výboroch NRSR, ale aj tým, že zákon o štátnom rozpočte
spolu so svojimi prílohami je vyhlasovaný jeho uverejnením v Zbierke
zákonov SR.

6) zásada špecifikácie rozpočtov, označovaná aj ako zásada špecializácie

príjmov a výdavkov rozpočtov, vychádza z nutnosti podrobnejšieho
členenia príjmov a výdavkov podľa určitého systému. Tento systém
zabezpečuje rozpočtová klasifikácia.

7) zásada časového ohraničenia rozpočtu formálno-právny význam

(umožňuje uzavrieť účty o hospodárení štátu, obce, VÚC, prípadne iných
verejnoprávnych subjektov po uplynutí kalendárneho roka), ale i hmotno-
právny
( v tomto zmysle obmedzuj použiteľnosť schválených rozpočtových
prostriedkov na stanovené rozpočtové obdobie).

8) zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených potrieb sa vzťahuje na

prípady vzniku potreby úhrady určitého výdavku, na ktorý sa pri
zostavovaní rozpočtu nepamätalo alebo takýto výdavok má charakter novo
vzniknutej úlohy.

9) zásada zisťovania rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných

opatrení – táto zásada vychádza z toho, že pri návrhoch zákonov a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov, ale aj opatrení ústredných

150

orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie
vlády alebo NR SR, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené
a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky (dopad) na štátny
rozpočte, rozpočet obcí alebo VÚC, a to nielen na bežný rok, ale aj na
nasledujúce rozpočtové roky.

10)

zásada hospodárnosti – jej podstata spočíva v tom, že subjekty, ktoré

hospodária s rozpočtovými prostriedkami, sú povinné dosahovať
rozpočtované príjmy a používať rozpočtové prostriedky len na krytie
nevyhnutných potrieb a opatrení, vyplývajúcich z osobitných predpisov,
efektívne a najhospodárnejším spôsobom. Zásada hospodárnosti
bezprostredne súvisí so zásadou účelovosti výdavkov.

47. Finančnoprávne inštitúty

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Jakubovič – Finančné právo

Definícia pojmu finančnoprávny inštitút
Finančno-právny inštitút je súhrn právnych noriem upravujúcich špecifickú
homogénnu skupinu finančno-právnych vzťahov, tvoriacich základ existencie
jednotlivých pododvetví finančného práva.
Charakteristika
Inštitúty vo finačnom práve majú dvojaký charakter:

1. inštitúty, ktoré sú výsledkom skúmania vedy o finančnom práve, získali

prvotnú legislatívnu podobu v normách finačného práva a tam sa aj
uplatňujú a používajú

2. inštitúty, ktoré finančné právo používajú, sú to však hybridné inštitúty-

majú svoj pôvod v iných odvetviach právneho poriadku - majú povahu
tzv. sekundárnych, prevzatých, odvodených inštitútov

Pri tvorbe finančnoprávnych predpisov vychádzajú všetky orgány v našom
štáte z ústavne zakotvenej podstaty nášho spoločenského a ekonomického
zriadenia. Inštitúty finančného práva sú spravidla súčasne ekonomickými
kategóriami a finančnoprávne vzťahy sú súčasne ekonomickými vzťahmi
- pôvodné (primárne, originálne) finančnoprávne inštitúty: rozpočet, daň,
poplatok, clo, mena, devízové hospodárstvo
- odvodené finančnoprávne inštitúty: napr. poistenie, úver, finančný trh

151

ORIGINÁRNE FINANČNOPRÁVNE INŠTITÚTY

Pojem rozpočet

Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva
štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa
stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu,
o štátnom rozpočte v jeho doterajšej podobe možno hovoriť až od 19. storočia.
Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky
na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu
a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na
vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa
majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej
školy bol Adam Smith.
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiskálna úloha štátneho rozpočtu začala
meniť. Popri fiskálnej funkcii štátneho rozpočtu sa začala presadzovať aj
funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj
ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb
hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá
spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
Z hľadiska formálno-právneho má štátny rozpočet podobu normatívneho
právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu.
V najširšom poňatí možno rozpočet chápať ako číselnú zostavu a odhad
pravdepodobných príjmov štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu na
budúce, časovo obmedzené obdobie. Je to teda finančný plán príjmov
a výdavkov.
Štátny teda predstavuje z ekonomického hľadiska nástroj rozdeľovania väčšej
alebo menšej časti národného dôchodku v peňažnom vyjadrení.
Prvý štátny rozpočet na území Rakúsku, ktorý obsahoval príjmy a výdavky
štátu bol predložení v roku 1775 a bol koncipovaný s prebytkom 520 000
zlatých. Prvým rozpočtovým predpisom za 1. Československého štátu bol
zákon 95/1918 Sb. – zákon o rozpočtovom provizóriu. Prvé povojnové
rozpočtové pravidlá boli zavedené až zákonom č. 8/1959.
Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
definujeme štátny rozpočet ako základnú súčasť rozpočtu verejnej správy
a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom
rozpočtovom roku
(§6).

Pojem daň

Daň je povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom (zastúpeného
finančnémi orgánmi) alebo obcami na základe zákona. Má charakter
jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok
na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením

152

peňažnej daňovej platby. Z ekonomického hľadiska ide o formu redistribúcie
národného dôchodku. Daňová povinnosť vzniká zo zákona alebo na základe
zákona rozhodnutím oprávneného subjektu. K základnm charakteristickým
črtám daní patrí vynutiteľnosť a opakovateľnosť (nemusí byť vždy
podmienkou).
Dane sa historicky vyvinuli zo stredovekých regálov, povinné peňažné, ale aj
naturálne povinnosti viažúce sa na majetok alebo činnosť povinnej osoby však
boli známe už v staroveku. Teoretické základy moderného chápania daní
položili Tomáš Akvinský ako predstaviteľ scholastického filozofického smeru
a Jean Bodin, ktorý koncom 16. storočia významne ovplyvnil ďalší vývoj
v Európe. Nemecká finančná veda v 17. storočí vychádzala predovšetkým
z juristického chápania štátnych príjmov. V 18. storočí ju nahradila praktická
náuka o štátnom hospodárstve – kameralistika. Bola v mnohých smeroch
východiskom pre neskoriše formovanie tzv. klasickej školy, ktorej hlavným
predstaviteľom bol A. Smith. Po vzniku Československa bol dlhé roky
najvýznamnejšou postavou na poli formovania náuky o štátnych príjmoch
prof. Karel Engliš. Vychádzal z poznatkov nemeckej školy a až v roku 1948
priniesol zásadnú zmenu v dovtedajšom vývoji daní a ich chápaní.
V nasledujúcich desaťročiach daňová problematika ustúpila do pozadia
v súvislosti so zavedením osobitných finančných nástrojov voči znárodneným
podnikom, ktorými boli odvody.
Po novembri 1989 má daň opäť postavenie jedného z najdôležitejších finančno-
právnych inštitútov. Spolu s poplatkami a clom tvorí základ verejných príjmov.
Daň je povinná nenávratná, vynutiteľná a spravidla neúčelová
a opakujúca sa peňažná platba fyzických alebo právnických osôb,
vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy
v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných
výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom
splatnosti.
Ako právny inštitút je tvorená statickou a dynamickou štruktúrou daňových
prvkov, regulovaných právnou normou. Podľa rôznych hmotno-právnych
a procesnoprávnych kritérií možno dane systematizovať do daňových okruhov
či skupín, ako napr. priame a nepriame dane, riadne a mimoriadne dane,
otvorené a skryté dane, osobné a vecné dane, výnosové a dôchodkové dane
atď.
Prostredníctvom dane dochádza k mimoekonomickému donúteniu FO alebo
PO odovzdávať štátu a orgánom miestnej samosprávy určitú časť dôchodkov
a majetku a podieľať sa na ich užívaní. Pôvodne mala daň naturálny charakter,
neskôr už peňažný obsah. Dane tvoria najvýznamnejší druh peňažnej platby
v prospech verejných peňažných fondov, najmä štátneho rozpočtu. Výdatnosť
daní závisí od mnohých faktorov, vrátane právnej regulácie daňovej sústavy,
vnútornej konštrukcie daní, stanovenia výšky daňovej sadzby a okruhu daní

153

podrobených subjektov. Je preto stredobodom politického, ekonomického,
právneho i sociálneho záujmu štátu. Môže byť zneužitá aj ako nástroj
ekonomického, sociálneho i politického útlaku určitých skupín obyvateľstva,
tiež môže podmieňujúco pôsobiť na zmeny sociálnej štruktúry spoločnosti a jej
ekonomickú morálku. Preto dochádza k reformám daňovej sústavy
v jednotlivých štátoch, budovaných na zásadách daňového pluralizmu,
protipólu teórie daňového monizmu.
Daň vystupovala v histórii aj pod označením akcíz, odvod, dávka, daňový
monopol atď. V súčasnosti sa u nás uplatňuje pre tento osobitný druh
peňažných platieb označenie daň, ktorých súhrn je zakotvený do platného
právneho poriadku zákonom, vytvárajúc tak daňovú sústavu.

Pojem poplatok

Poplatky sú skupinou verejnoprávnych príjmov a finančná veda sa pri ich
definovaní už pred takmer sto rokmi ustálila na konštatovaní, že ide o
verejné dávky, ktoré štát (a tiež samosprávne zväzky) ukladá jednotlivcom
takým spôsobom a v miere autoritatívne stanovenej ako osobitné
príspevky na úhradu nákladov inštitúcií, ktorých úkony títo jednotlivci
vyvolali.
Z hľadiska finančnej vedy sú teda poplatky osobitnou formou peňažnej platby
za určitú činnosť orgánov, ku ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však
postavilo poplatky na širšiu základňa a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj
dávky, ktoré nie sú poplatkami v zmysle finančnej vedy.
Definícia poplatku podľa niektorých ďalších autorov:

 podľa Bakeša sú poplatky „také platby, ktoré sú pivnné fyzické alebo

právnické osoby platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho
orgánu vyvíjanou z ich podnetu alebo v ich záujme

 podľa Slovisnkého je poplatok „peňažná platba občanov, podnikov

a iných organizácií do štátneho rozpočtu resp. rozpočtu národného
výboru, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov, ktorú
vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov

 podľa Kubátovej poplatky „predstavujú platby za konkrétne služby

poskytované zo strany verejného sektora

Pojem clo

Clo (nem.) je ekonomicko-právny inštitút predstavujúci osobitý druh povinnej
peňažnej platby vyberanej v osobitnom konaní od fyzických alebo právnických
osôb na základe zákona pri prechode ich tovaru cez štátnu resp. colnú hranicu
štátom reprezentovanými špecializovanými štátnymi orgánmi, colnými
orgánmi. Clo je historicky jeden z najstarších finančnoprávnych inštitútov.
Dnešnú podobu však dostali clá až v novoveku.

154

Všeobecné výrazy (theloneum, Zoll, accise/ boli termínmi širšími ako dnešné
clo a zahŕňali celý rad rozličných dávok, ktoré spájalo to, že sa vyberali
v súvislosti s dopravou a predajom tovaru. Navyše slovom „der Zoll“ sa
v nemeckej histórii niekedy označovala celá oblasť trhového práva a dodnes sa
prekladá aj ako poplatok alebo dávka. Najstaršie „cláL sa nevyrubovali ako
dnes z hodnoty tovaru, počtu kusov alebo iných kvantitatívnych jednotiek, ale
podľa počtu vozov, koní alebo osôb prevážajúcich tovar.
Tuzemská prvá colno-právna úprava, zákon z r. 1927, charakterizovala clá ako
„verejné dávky ukladané štátom jednostranne z hospodárskych dôvodov“,
pričom ich včleňovala do členitej sústavy dávok, daní a poplatkov, označovanej
ako colné platby. Colný zákon z r. 1953 zúžil túto širokú skupinu colných
platieb na clá, náhradnú dávky za daň z obratu a colnú náhradu. Colné zákony
z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem clo vo forme legálnej definície.
Clo sa vymeriava podľa sadzieb určených colným sadzobníkom, vydávaných
formou nariadenia vlády.
Clo je teda povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú
hranicu na záklae záona v osobitnom konaní príslušnými na to určenými
štátnymi orgánmi.

Pojem mena

Pod pojmom mena rozumieme národnú, štátnu a medzinárodnú formu peňazí,
zákonom upravený systém peňažnej jednotky, jej foriem (znakov) a jej obeh.
Právna úprava meny je prejavom štátnej suverenity

Pojem devízové hospodárstvo

Pod devízovým hospodárstvo rozumieme:

 relatívne samostatnú časť národného hospodárstva, kde dochádza

k nakladaniu s devízovými hodnotami v závislosti od deného
devízového režimu

 skutkový a právny stav daný existenciuo devízových predpisov,

najmú spôsob nakladania s devízovými hodnotami

 metódy, postupy a nástroje pri aplikácii devízových predpisov

v určitom čase a na určitom mieste

48. Daňová sústava a jej štruktúra

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Jakubovič – Finančné právo

Pojem daňová sústava

155

Daňová sústava je sústava daní zakotvených v právnom poriadku štátu
a vyberaných na úhradu štátnych a iných verejných potrieb. Zvláštnosti
historického vývoja viedli k tomu, že v jednotlivých štátoch má daňová sústava
často rozdielnu podobu. K najdôležiteľším faktorom podmieňujúcim podobu
daňovej sústavy patrí veľkosť štátu, vnútorné administratívne členenie, forma
vlády a podobne.

Pri členení daní sa uplatňuje celý rad kritérií, z ktorých každé je v určitej
situácii a na určitý význam dôležité.
Najznámejším členením daní na našom území bolo členenie daní na základe
zákona č. 212/1992 Zb. o sústave daní, ktorý bol zrušení v SR zákonom č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. V ČR bol tento zákon zrušení až
zákonom 353/2003 Sb a to na dane priame a nepriame.
Daňová sústava sa na základe zákona č. 212/1992 Zb.:

1. priame : daň z

príjmov

- FO

- PO
- majetkové - z nehnuteľností
- z dedičstva a darovania (zrušená od 1.1.2004)

- prevodu a prechodu nehnuteľností (zrušená

od 1.1.2005)

- cestná daň
osobitná daň: dane na ochranu životného prostredia sa nikdy
nezrealizovala
- medzi priame dane patria aj miestne dane - poplatok za komunálne
odpady a za drobné stavebné odpady, daň za psa, daň za ubytovanie, daň za
predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a
zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň z motorového
vozidla, daň z nehnuteľnosti, daň za užívanie verejného priestranstva, daň
za jadrové zariadenie
2. nepriame: univerzálne - daň z pridanej hodnoty
selektívne - spotrebné - z minerálnych olejov
- z piva
- z vína
- z tabaku a tabakových výrobkov

Daňová klasifikácia (ďalšie členenia)::

 podľa postavenia subjektu na trhu na

daň vyberanú od predávajúceho
daň vyberanú od kupujúceho

 podľa miesta vyberania dane na

o dane vyberané na trhu výrobných faktorov
o dane vyberané na trhu statkov (tovaru)

156

o dane vyberané na trhu kapitálu

 podľa väzby na objekt na

-

osobné (personálne, subjektové)- prihliadajú na individuálne
hospodárske a sociálne pomery subjektu

-

dane in rem (z vecí), (resp. reálne, objektové dane)- postihujú
predmet dane bez prihliadnutia na individuálne pomery

 podľa predmetu zdanenia na

-

dane dôchodkové

-

dane majetkové

-

dane zo spotreby

-

dane z hlavy

 podľa použitej sadzby dane na

dane progresívne - miera daňového zaťaženia rastie spolu

s daňovým základom

dane proporcionálne- vyrubuje sa z daňového základu pevnou

sadzbou

dane regresívne

 podľa statusu osoby na

- dane FO
- dane PO

 podľa kritéria podnikateľskej aktivity na

-

dane platené podnikateľskými subjektami

-

dane platené nepodnikateľskými subjektami

 podľa časového kritéria vyberania daní na

-

dane vyberané pravidelne

-

dane vyberané nepravidelne

 podľa časového kritéria vyrubovania daní na

-

dane platené vopred

-

dane platené so spätnou platnosťou

 podľa osoby správcu dane na

-

dane vyberané štátom

-

dane vyberané obcami - existujú aj triedenia podľa vlastných
kritérií určitej inštitúcie napr. OECD

49. Pojem, predmet a systém finančného práva

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Jakubovič – Finančné právo

157

Všeobecne o finančnom práve
Finančné právo
tvorí samostatné odvetvie nášho právneho poriadku a je
jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu. Jeho predmet tvorí
osobitný okruh majetkových vzťahov, ktoré sú vyjadrené v peniazoch a ktoré
vznikajú pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných
verejných fondov, ako aj v procese ich opätovného rozdeľovania a používania.
Tieto vzťahy sú finančnými a týkajú sa sústavy štátnych a iných verejných
peňažných fondov, práv a povinností fyzických a právnických osôb vo vzťahu
k iným fondom, pravidiel nakladania s prostriedkami týchto fondov, ako aj
organizácie a štruktúry finančných orgánov a ostatných spolupôsobiacich
inštitúcií. Všetky tieto vzťahy však ešte nemusia byť vzťahmi finančnými, aj keď
ide o vzťahy priamo alebo nepriamo peňažného charakteru. Finančné vzťahy
sú až tie, ktoré sú upravené právo – preto o nich ďalej hovoríme ako o
finančno-právnych vzťahoch.
Finančné právo upravuje spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce
v súvislosti so sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných
verejných fondov, ako aj v súvislosti s hospodárením s týmito prostriedkami.
Cieľom je tu zabezpečenie finančnej stránky plnenia úloh a funkcií štátu
v danej etape jeho vývoja. Finančné právo potom tvorí rozsiahly, ucelený a
vnútorne diferencovaný súbor finančno-právnych noriem vyjadrených
v celom rade finančno-právnych predpisov.
Finančné právo a ostatné odvetvia práva
V staršej literatúre sa možno niekedy stretnúť s názormi, podľa ktorých
finančné právo tvorí iba osobitnú súčasť, resp. pododvetvie niektorého
z príbuzných odvetví práv – napríklad správneho, ústavného, hospodárskeho a
pod.
Špecifickosť spoločenských vzťahov upravovaných a regulovaných normami
finančného práva však jednoznačne svedčí o tom, že finančné právo je
skutočne samostatným odvetvím nášho právneho poriadku. Je samozrejmé, že
tu existuje celý rad styčných bodov finančného práva s inými druhmi práva.
Veľa styčných bodov má finančné právo s ústavným právom, ktorého
základným prameňom je ústava a ústavné zákony. Tým, že sa v nich riešia
základné princípy nášho právneho poriadku, určujú sa tu aj základné princípy
fungovania finančnej činnosti štátu najmú v inštitucionálnom vyjadrení. Je tu
však aj okruh kompetencií najvyšších štátnych orgánov na úseku meny,
bankovníctva, štátneho rozpočtu a podobne.
Finančné právo má úzku previazanosť so správnym právom, čo sa prejavuje
najmä pri úprave organizácie a úloh finančných orgánov, ktoré sú súčasne aj
orgánmi štátnej správy, metód ich práce, konania pred nimi. Niektoré tieto
otázky sa upravili spoločne pre všetky štátne orgány, vrátane finančných
orgánov, a to normami správneho práva.

158

Zreteľne tiež vystupuje súvislosť finančného práva s trestným právom, a to
všade tam, kde ide o porušovanie noriem finančného práva a sankcie za takéto
porušovanie. Máme na mysli prípady falšovania a poškodzovania zákonných
platidiel, porušovania predpisov o obehu tovaru s cudzinou.
Vzťah finančného práva k občianskemu právu vyplýva najmä z existujúcej
právnej úpravy peňažných služieb poskytovaných občanom, zmluvného
poistenia, ručenia a podobne.
Pokiaľ ide o vzťah finančného práva k obchodnému a hospodárskemu právu,
máme na mysli najmä právnu úpravu úverových, platobných a do istej miery
aj poistných vzťahov, a najmú premietnutie viacerých inštitútov s finančným
prvokom do ustanovení Obchodného zákonníka.
A nakoniec, treba vidieť spojitosť finančného práva s medzinárodným
právom,
čo je dané tým, že niektoré finančné vzťahy, najmä pokiaľ obsahujú
cudzí prvok sú upravené medzištátnymi zmluvami. Tieto zmluvy sa po ich
transformácii do nášho právneho poriadku stávajú súčasne aj prameňmi
finančného práva.
Pramene finančného práva
Pod prameňmi finančného práva rozumieme všetky štátom uznané formy
práva, v ktorých sa vyskytujú normy finančného práva ako pravidlá správania
sa subjektov na úseku finančnej činnosti štátu v najširšom význame. Sú to
predovšetkým:

I.

primárne (prvotné) normatívne právne akty (ústava, ústavné
zákona a zákony)

II.

odvodené (sekundárne) normatívne právne akty (nariadenia
vlády, vyhlášky a iné všeobecne záväzné právne predpisy

III.

medzištátne (medzinárodné) zmluvy, ak obsahujú normy
finančného práva a boli včlenené do nášho právneho poriadku

Do primárneho okruhu patrí predovšetkým Ústava SR v znení de lege lata.
Viacero jej ustanovení zakotvuje jednotlivé inštitúty finančného práva (čl. 57
až 59) a kompetencie na úseku finančného hospodárenia vrátane finančnej
kontroly (čl. 60 až 63, čl. 65, čl. 86 a čl. 119). K primárnym prameňom patrí tiež
vyše 20 zákonov-
Sekundárny okruh prameňov finančného práva tvorí množstvo vyhlášok
Ministerstva financií SR a opatrení NBS. Patrí sem tiež niekoľko vyhlášok
Ministerstva hospodárstva SR ako aj aproximačné nariadenia vlády SR
orientované na vybrané oblasti finančnej problematiky.
Terciálny okruh prameňov finančného práva pozostáva z celého radu
dokumentov z oblasti medzinárodného práva verejného. Ide o niekoľko
desiatok zmlúv (napr. na zamedzenie dvojitého zdanenia), dohôd (napr.
platobné dohody) a dohovorov (predovšetkým na úseku colníctva). Takisto
viaceré multilaterálne dohody majú prevažne finančný aspekt a lebo v nich

159

významne rezonujú vybrané okruhy finančnej problematiky (napr. Dohovor o
Medzinárodnom menovom fonde, Dohoda o Svetovej obchodnej organizácii...).
Členenie finančného práva
Finančné právo, tak ako aj iné právne odvetvia, je vnútorne diferencované. Nie
je kodifikované, ale skladá sa z množstva právnych noriem pôvodných aj
odvodených. Je to dôsledok rozsiahlosti a mnohostrannosti spoločensko-
ekonomických vzťahov, ktoré sú predmetom právnej úpravy v rámci noriem
finančného práva.

1. finančné právo je tak ako väčšina iných pozitívnych právnych

odvetví členené na dve časti:
všeobecnú časť – sem patria tie finančno-právne normy, ktoré

upravujú otázky spoločné pre viaceré oblasti finančno-právnych
vzťahov, ako sú napríklad právne normy o finančnej kontrole, o
organizácii a činnosti niektorých finančných orgánov, ktoré
prierezovo pôsobia vo viacerých sférach finančných vzťahov a
pod. Všeobecné poznatky o finančnom práve, jeho predmete, o
finančno-právnych normách a finančno-právnych vzťahoch sú
vzhľadom na ich charakter (vedeckosť poznatkov) súčasťou
všeobecnej časti vedy o finančnom práve.

osobitnú časť – sem patria tzv. pozitívne finančné právo, a to

podľa obsahovej príbuznosti jednotlivých finančno-právnych
noriem. Vychádza sa tu preto predovšetkým z príbuznosti,
rovnorodosti a obsahovej rámcovej podmienenosti finančno-
právnych vzťahov upravovaných príslušnými finančno-právnymi
normami, vytvárajúcimi pododvetvia finančného práva.

Z hľadiska metodologického prístupu dochádza potom k členeniu
finančného práva na:

rozpočtové právo, vrátane právnej úpravy finančného

hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a
príspevkových organizácií

daňové právo
poplatkové a colné právo
menové a devízové právo
právna úprava bankovníctva a komerčného

poisťovníctva

právna úpravu finančného trhu
právna úprava finančnej kontroly

Do uvedeného okruhu však nepatrí bankové právo, ktoré sa
v súčasných podmienkach nevykryštalizovalo do podoby
samostatnej právnej disciplíny a obsahuje iba málo
verejnoprávnych prvkov. Neuvádzame na tomto mieste ani
medzinárodné finančné právo, ktoré v súčasnosti predstavuje

160

zatiaľ iba akúsi symbiózu medzi finančným právom a
medzinárodným právom verejným.

2. finančné právo možno členiť podľa starších vedeckých práv a diel

encyklopedického charakteru na:

finančné právo ústavné

finančné právo správne

finančné právo trestné

finančné právo medzinárodné

Hlavné funkcie finančného práva
Hlavné funkcie finančného práva sa zmenili v súvislosti so zmenami
spoločensko-ekonomických vzťahov po roku 1989. V tomto kontexte treba
vidieť aj význam pozitívno-právneho odvetvia finančného práva, ktoré
predovšetkým normuje a garantuje materiálne a finančné podmienky
existencie a fungovania štátu. Je normatívnou základňou pre uskutočňovanie
finančných tokov plynúcich do centralizovaných a decentralizovaných
peňažných fondov, ako aj tokov z nich distribuujúcich peňažných prostriedkov
právnickým a fyzickým osobám, čím zásadnou mierou prispieva k formovaniu
systému trhového hospodárstva. Plní aj úlohy formovateľa jednotlivých
finančno-právnych inštitútov v súlade so zásadami a cieľmi štátnej finančnej
politiky, pričom podmieňuje štrukturalizáciu celej finančnej sústavy štátu.
Mimoriadne významnú úlohu plní aj ako represívny nástroj, i ako organizačný
nástroj na ovplyvňovanie procesu celkovej transformácie spoločnosti
prostredníctvom transformácie finančno-ekonomických vzťahov. Jeho význam
ako pedagogickej disciplíny je tiež výchovný a vzdelávací, jeho význam ako
vedeckej disciplíny poznávací a determinujúci.
Finančné právo v medzinárodno-právnych súradniciach pôsobí aj ako
významný a špecifický integračný faktor. Aplikáciou jeho procesno-právnych
noriem sa zabezpečuje tiež optimálny stupeň dodržiavania štátnej finančnej
disciplíny, právneho vedomia a udržateľnej hladiny dôvery a úcty k právu a
štátnym finančným orgánom a ich činnosti. Kvalita realizácie finančno-
právnych noriem finančnými orgánmi je totiž citlivým barometrom vzťahu
občanov k inštitútu zákonnosti i spravodlivosti.

50. Kurz meny a jeho zakotvenie vo finančnom práve.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Skriptá Ekonomická fakulta, Bratislava
 Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva

Mena

161

Mena finančnoprávny inštitút. Možno ju chápať ako národnú, štátnu
a medzinárodnú formu peňazí. Právna úprava meny je prejavom suverenity
štátu.
Najvýstižnejšia právna charakteristika meny je tá, ktorá ju definuje ako
zákonom upravený systém peňažnej jednotky, jej foriem (znakov) a jej obehu
v určitej krajine. Právne predpisy určujú najmä:

 názov peňažnej jednotky a jej ďalšie členenie a násobky
 vzťah k menovému kovu, resp. k inej mene (menová parita)
 miesto a podmienky emisie
 všetky druhy peňazí, či peňažné znaky a hodnoty, v ktorých sú

vydávané

 povinnosť platiť a prijímať platenie v týchto peniazoch.

Rozhodujúcim znakom meny je, že sú to peňažné prostriedky, ktoré štát
vydáva do obehu a ktorých obeh riadi. Ustanovenie meny je teda právny akt, aj
keď vždy treba prihliadať na ekonomické skutočnosti.
Kurz
Kurz je trhová cena peňažných prostriedkov v cudzej mene, cenných papierov
alebo tovaru.

Devízový kurz
Devízový kurz (menový) - je relatívna cena medzi dvomi menami - cenu jednej
meny môžeme vyjadriť v hodnote inej meny - je to výsledok dopytu a ponuky
na neregulovanom finančnom trhu.
Zverejnenie kurzu (kotácia, kurzový záznam). Poznáme 2 spôsoby kotácie
kurzov:

o priama (americký spôsob kotácie) - vyjadruje množstvo jednotiek

domácej meny za jednotku zahraničnej meny

o nepriama (európsky spôsob kotácie) - vyjadruje počet jednotiek

zahraničnej meny, ktoré možno kúpiť za jednotku domácej meny

Devízový kurz sa mení podľa ponuky a dopytu: keď sa mení smerom nahor =
zhodnotenie kurzu, hovoríme tomu aj ako apreciácia, t.j. mena sa stáva
drahšou; keď sa mení kurz smerom nadol = znehodnotenie alebo depreciácia,
t.j.
mena sa stáva lacnejšou.

Pri obchodovaní na menovom trhu používajú menoví dealeri pri kotácii
menových kurzov 2 hodnoty:

 menový kurz, za ktorý sú ochotní menu predať - predajný kurz (offer,

ask price)

 menový kurz, za ktorý sú ochotní menu kúpiť - nákupný kurz (bid price)

162

Rozdiel menových kurzov, tzv. BID ASK SPREAD je zdrojom zisku menových
dealerov. Veľkosť rozdielu závisí od trhovej stability v danom čase a od
množstva transakcií v príslušnej mene.
Menový kurz medzi dvomi menami môžeme získať z menových kurzov týchto
mien vyjadrených voči tretej mene. Takto získaný kurz sa nazýva krížový
kurz
(cross rate).
Pohotový kurz (aktuálny, spotový) je cena kótovaná pre nákup alebo predaj
danej meny voči inej mene (pre pohotový kontrakt, zúčtovanie hneď po
transakcii).
Termínový menový kurz (forwardový) je cena, za ktorú môže byť mena
nakúpená alebo predaná pre dodávku v určitom čase v budúcnosti - vzniká
pridaním prémie k existujúcemu pohotovému kurzu medzi dvomi menami. Ak
je termínový kurz vyšší ako pohotový kurz, hovoríme, že mena sa predáva s
prémiou. Ak je termínový kurz nižší ako pohotový kurz, hovoríme, že mena sa
predáva s diskontom.

51. Štátny dozor v normách finančného práva

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva

Normy finančného práva pozostávajú z hypotézy, dispozície a sankcie
(výnimky: normy daňového a poplatkového práva - zvyčajne sa členia na
ustanovenia o subjekte, o predmete, základe a sadzbe dane)
Hypotéza- vyjadruje konkrétne podmienky a predpoklady účasti jednotlivých
subjektov na finančnej činnosti štátu, resp. obce
Dispozícia- formuje konkrétne pravidlo správania sa subjektov
finančnoprávnych vzťahov, t. j. ich práva a povinnosti vo vzťahu k peňažným
fondom. V daňovoprávnych normách je obsahom dispozície daňová povinnosť
vyjadrená vo forme sadzby. Dispozíciou sú aj práva a povinnosti banky pri
poskytovaní úverov
Sankcia vyjadruje donucovací charakter finančnoprávnych noriem. Uplatňuje
sa voči subjektom,, ktoré nesplnili, resp. porušili povinnosti vyplývajúce
z dispozície príslušnej finančnoprávnej normy. Vo vzťahu k fyzickým osobám
sa uplatňujú hlavne trestné, disciplinárne alebo majetkové sankcie.
Formujú sa však už aj špecifické sankčné opatrenia, týka sa to hlavne colného
a devízového práva
V oblasti štátneho rozpočtu, daní a poplatkov, čiastočne aj úveru hovoríme o
osobitných majetkových sankciách, napr. penále a pokuty za oneskorené
zaplatenie dane alebo za nesplnenie registračnej povinnosti, zvýšenie úrokovej
sadzby za nedodržanie úverových zmluvne dohodnutých podmienok a pod.

163

V normách FP sú aj rozličné stimulačné opatrenia, napr. úrokové bonifikácie,
právo na tvorbu niektorých fondov a pod., pričom cieľ je jasný: zainteresovať
najmä PO na včasnom plnení povinností a na hospodárnom nakladaní
s finančnými prostriedkami
Finančnoprávne normy majú väčšinou imperatívny charakter (vyjadruje
záväzok alebo zákaz niečo konať). Ich kogentná forma nepripúšťa odchýlky od
vymedzených oprávnení a povinností

Delenie noriem finančného práva
Normy finančného práva delíme na:

 zaväzujúce

- zaväzujú subjekty finančnoprávnych vzťahov, aby splnili

určité konkrétne povinnosti

 zakazujúce

- zakotvujú povinnosť zdržať sa určitého konania, ktoré by

bolo v rozpore so zásadami finančnej činnosti štátu

Nad dodržiavaním noriem finančného práva bdie štát prostredníctvom svojich
orgánov:

o Ministerstvo financií SR

o daňové orgány

- Daňové riaditeľstvo SR, daňové úrady, Úrad

daňového preverovania; správy finančnej kontroly so sídlom v Ba,
Zvolene, Košiciach; colné orgány Ministerstvo financií SR, colné
riaditeľstvo SR, colné úrady; finančné odbory krajských
a obvodných úradovfinančné a

iné orgány územnej samosprávy

o obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady a zastupiteľstvá (VÚC)

a finančné komisie.

o orgány bankovníctva

- NBS, obchodné banky, Eximbanka

o - iné orgány- poistné orgány (poisťovne, zaisťovne), devízové

orgány (Ministerstvo financií SR, NBS), štátna pokladnica, Úrad
pre finančný trh.

o štát vykonáva aj finančnú kontrolu

52. Základné pravidlá dovozu a vývozu slovenskej meny a devízových

hodnôt.

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo

Trvalou súčasťou devízových predpisov vo všetkých krajinách bola vždy
úprava dovozu peňažných prostriedkov v tuzemskej a zahraničnej mene,
prípadne ďalších hodnôt. Dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej a

164

cudzej mene v cestovnom styku alebo v poštovej alebo inej zásielke je
obmedzený limitom, ktorého výšku môže ustanoviť všeobecne záväzným
právnym predpisom Ministerstvo financií SR a NBS. Ak takýto limit
ustanovený nie je, dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej a cudzej
mene je voľný. Výhradné právo vydávať bankovky a mince, ako aj pamätné
mince, ktoré sú zákonnými peniazmi má NBS. Tuzemec alebo cudzozemec
môže bez devízového povolenia v cestovnom styku doviesť alebo vyviesť
bankovky a mince v slovenskej a cudzej mene najviac v úhrnnej hodnote 150
000Sk. Tento limit možno prekročiť v prípade, ak ide o peňažné prostriedky
kúpené na účely a v rozsahu podľa osobitného predpisu. V poštovej alebo inej
zásielke možno doviesť a vyviesť bankovky a mince v slovenskej a cudzej mene
najviac v úhrnnej hodnote 20 000 Sk. Dovoz a vývoz pamätných mincí je voľný.
Devízové povolenie sa tiež nevyžaduje na:
- dovoz a vývoz bankoviek a mincí uskutočnený oprávneným devízovým
miestom v súvislosti s výkonom jeho činnosti,
- dovoz bankoviek a mincí získaných za poskytovanie prepravených a s nimi
spojených služieb v zahraničí,
- dovoz bankoviek a mincí v súvislosti s plnením transferovej povinnosti,
- vývoz a spätný dovoz bankoviek a mincí z vlastného devízového účtu v
tuzemsku.
Doklad osvedčujúci skutočnosti rozhodujúce z hľadiska kvalifikácie
dovážaných alebo vyvážaných bankoviek a mincí nemôže byť starší ako 6
mesiacov.
Podľa devízového zákona sa obchodom s devízovými hodnotami rozumie kúpa
alebo predaj devízových hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet, ako aj
vzájomná výmena devízových hodnôt a nakladanie s nimi vo všetkých
druhoch obchodu. Nie je teda podmienkou, aby išlo o kúpu alebo predaj týchto
hodnôt za tuzemskú menu. Obchodovanie s devízovými hodnotami
vykonávajú predovšetkým devízové banky v rozsahu stanovenom NBS v
súlade s osobitným právnym predpisom. NBS uskutočňuje obchody so zlatom a
inými devízovými hodnotami iba vo vzťahu k bankovým inštitúciám v
tuzemsku a v zahraničí, nie však vo vzťahu k iným subjektom devízovo
právnych vzťahov. Ostatní tuzemci môžu obchodovať s devízovými hodnotami
iba na základe devízovej licencie udelenej NBS.
Podmienky na vykonávanie zmenárenskej činnosti stanovila NBS na základe
splnomocnenia v devízovom zákone. Tu sa požaduje, aby zmenáreň bola na
vhodnom mieste s patričným vybavením, riadne označená obchodným
menom, aby záväzne používala predpísané tlačivá, zverejňovala aktuálne
kurzy mien, vystavovala nákupný odpočet atď.

53. Daňové a poplatkové právo, jeho charakteristika

165

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Jakubovič/Králik – Finančné právo

Daňovým právom sa nazýva tá časť finančnoprávnych noriem,ktoré upravujú
tak hmotnú, ako aj procesnú stránku daňovej sústavy. Sú to jednak normy
upravujúce jednotlivé druhy daní, ich subjekt, predmet, základ, sadzbu a pod.,
jednak normy upravujúce pracovný postup pri vyrubovaní, platení, vymáhaní
daní, ako aj pri ich správe.
Daňové právo predstavuje okruh právnych noriem, ktoré upravujú:

a.) jednotlivé dane a
b.) daňové vzťahy.
Daňové právo možno vnímať ako:
a.) regulatív špecifického druhu peňažných vzťahov,
b.) súbor daňových noriem,
c.) ucelenú vedeckú disciplínu,
d.) čiastkovú pedagogickú disciplínu.

Daňové právo sa v rámci vnútornej štruktúry delí na daňové právo hmotné a
daňové právo procesné. Zahraniční autori ho delia na daňové právo
materiálne a daňové právo formálne. Dane a do určitej miery poplatky svojou
povahou patria medzi platobné povinnosti, ktoré vážnym spôsobom zasahujú
do majetkových práv občanov a iných subjetkov. Z tohto dôvodu vo všetkých
demokratických štátoch je ich vyberanie upravené zákonom. Tak je to aj u nás,
kde platí ústavný princíp, podľa kt. "dane a poplatky možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona. Tento princíp spolu s princípom vyjadrujúcim
kriteriálne členenie daní, t.j. že "dane a poplatky sú štátne a miestne" je
obsiahnutý v čl. 59 ústavy SR. Východiskovým právnym prameňom
upravujúcim našu daňovú sústavu ako celok sa stal zákon FZ č. 212/1992 Zb. o
sústave daní, ktorú zrušil zákon č. 511/1992.

1. daň z pridanej hodnoty,
2. spotrebné dane, a to

a.) daň z uhľovodíkových palív a mastív
b.) daň z liehu a destilátov
c.) daň z piva
d.) daň z vína

e.) daň z tabaku a tabakových výrobkov,

3. dane z príjmov, a to

a.) daň z príjmu fyzických osôb
b.) daň z príjmov právnických osôb,

4. daň z nehnuteľností,
5. cestná daň,
6. daň z dedičstva a darovania,

166

7. daň z prevodu nehnutelností,
8. dane na ochranu životného prostredia(doteraz neboli zavedené).

Ďalšími právnymi prameňmi daňového práva sú zákony, ktorými sa upravujú
jednotlivé dane. Formou zákona je upravené aj procesné daňové právo, ako aj
sústava finančných orgánov zabezpečujúcich správu daní a poplatkov. Ide o
zákon číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Inštituciálny prvok
daňového systému je vyjadrený v zákone o organizácii činnosti vlády a
organizácii ústrednej štátnej správy, v zákone o daňových orgánoch a v zákone
o obecnom zriadení. Prameňom daňového práva sú aj nariadenia vlády SR,
vyhlášky ministerstva financií SR, opatrenia ministerstva financií SR,
všeobecne záväzné nariadenia obcí SR. Samostatným okruhom prameňov
daňového práva sú aj dokumenty z pôsobnosti medzinárodného práva:-
zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zmluvy o zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmov a z majetku. Z uvedeného vyplýva, že v oblasti
daňového práva sa zatiaľ nepristúpilo k jeho kodifikácii.
Dôvody sú prinajmenšom dve:

1.) určité tradície a historické skúsenosti daňovej legislatívy, ktorá sa v

našej novodobej histórii v zásade neodchýlila od kontinuálne prijímaných
daňových zákonov upravujúcich jednotlivé dane,

2.) časté zmeny daňových zákonov, ktoré na právne prostredie

nepôsobia stabilizujúco. Riešením by mohla byť čiastková kodifikácia.

Poplatky sú ďalšou skupinou verejnoprávnych príjmov a finančná veda

sa pri ich definovaní už pred takmer sto rokmi ustálila na konštatovaní, že ide
o "verejné dávky, ktoré štát ukladá jednotlivcom takým spôsobom a v miere
autoritatívne stanovenej ako osobitné príspevky na úhradu nákladov inštitúcií,
ktorých úkony títo jednotlivci vyvolali." Z hľadiska finančnej vedy sú teda
poplatky osobitnou formou peňažnej platby za určitú činnosť orgánov, ku
ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však postavilo poplatky na širšiu
základňu a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj dávky, ktoré nie sú
poplatkami v zmysle finančnej vedy. Čo sa týka pojmového vymedzenia,
pretrvávala určitá nejednotnosť. Z novších prameňov možno spomenúť M.
Bakeša, kt. už v roku 1979 napísal, že poplatky sú "také platby, ktoré sú fyzické
aj právnické osoby povinné platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho
orgánu vyvýjanou z ich podnetu alebo v ich záujme". Ich účel videl v tom, že
ide o čiastočnú náhradu za činnoať štátnych orgánov, prípadne aj ako event.
zábranu, aby štátne orgány neboli zbytočne zaťažované úkonmi. V poplatkoch
videl predovšetkým nástroj na rozdelenie národného dôchodku, na získanie
nových peňažných prostriedkov na úhradu celospoločenských potrieb. Podľa A
Slovinského poplatok je "peňažná platba občanov, podnikov a iných
organizácií do štátneho rozpočtu, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov,
ktorú vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov." Posľa K.

167

Kubátovej poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované
verejným sektorom. Tieto a mnohé ďalšie pojmové a obsahové vymedzenia
pojmu poplatok v zásade nediferencovali medzi jednotlivýmmi druhmi
poplatkov.

Základným východiskom poplatkovej sústavy na Slovensku je čl. 59

Ústavy SR, kt. zakladá dve základné vetvy poplatkovej sústavy a teda aj jej
primárne členenie na poplatky štátne a miestne. Uvedené kritérium vychádza
z určenia osoby správcu poplatkov a zo smerovania toku poplatkových
príjmov do jedného z verejných rozpočtov ako jeho príjem. Samotné štátne
poplatky sa delia na poplatky správne a súdne. Predmetom správnych
poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v
sadzobníku správnych poplatkov. Sadzobník obsahuje vyše 260 položiek a
tvorí prílohu tohto zákona. Poplatníkom je FO alebo PO, ktorá dala podnet na
úkon alebo konanie. Zákon o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z
registra trestov z roku 1992 konštatuje, že predmetom spoplatnenia podľa
tohto zákona sú úkony alebo konania súdov, štátnej správy súdov a
prokuratúry, uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Poplatníkom môže byť
navrhovateľ, účastník zmieru,, účastník vysporiadania bsm, dlžník v
konkurznom alebo vyrovnacom konaní alebo dedič. Môže ním byť aj ten, kto
podal odvolanie alebo dovolanie, prípadne ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní bol neúspešný. Miestne
poplatky upravuje zákon o miestnych poplatkoch. Obsahuje výpočty tých
poplatkov, ktoré môže obec vyberať na základe, ak ta rozhodne zastupiteľský
orgán obce formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Okruh miestnych
poplatkov je dnes pomerne široký.

54. Finančné hospodárenie rozpočtových organizácií

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 21,22,23

Všeobecne o rozpočtových organizáciách (doplňujúca otázka)
Rozpočtová organizácia je právnická osoby štátu, obce alebo VÚC, ktorá je
svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce
alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa
schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho
rozpočtu.
Rozpočtovú organizáciu je možné zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo VÚC
vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie nemožno

168

zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú
z osobitných predpisov.

Rozpočtové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať
sa odo dňa svojho vzniku. Rozpočtovú organizáciu možno zriadiť:

 zákonom
 rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy

(obvykle MF SR)

 rozhodnutím obce alebo VÚC

Rozpočtové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase
Ministerstva financií zriadiť, zrušiť, zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob
financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku.
V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť aj iný termín.
Ak k zániku rozpočtovej organizácie dôjde rozdelením, zlúčením alebo
splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie
majetku, právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová alebo
príspevková organizácia.
Ak rozpočtová organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva
a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa ak osobitný právny
predpis to neustanovuje iným spôsobom.

Finančné hospodárenie rozpočtových organizácií
Rozpočtová organizácia hospodári:

 s rozpočtovými prostriedkami
 s prostriedkami prijatými od iných subjektov

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa
riadi ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok
(v súčasnosti zákon č. 740/2004)
a zriaďovateľom. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich
určením.
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej
organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom
ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku
a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú
organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca
s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa
preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových
organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie
nie sú právnickými osobami!!!
Rozpočtová organizácia obvykle sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na
svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo
svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže

169

sústreďovať svoje príjmy aj na iných účtoch a realizovať svoje výdavky z iných
účtov ale len v prípadoch:

 ak tak ustanovuje osobitný predpis
 ak to vyplýva z právne záväzných aktov EÚ a ES

Príjmy z prenájmu majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie sú
príjmom štátneho rozpočtu.
Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy
prenajatej veci, ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov EÚ a z prostriedkov
štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR a EÚ.
Osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií - § 23
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov
o prostriedky:

-

prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy

-

prijaté na základe zmluvy o združení

-

prijaté od iných subjektov, napr. formou dotácie alebo grantu

-

získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej
činnosti po zdanení

-

prijaté od FO alebo PO podľa osobitných predpisov

-

prijaté z úhrad stravy atď...

55. Clo, jeho funkcie, druhy a právna úprava

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Králik/Grúň – Malý slovník finančného práva pre právnikov

Pojem clo
Clo (nem.) je ekonomicko-právny inštitút predstavujúci osobitý druh povinnej
peňažnej platby vyberanej v osobitnom konaní od fyzických alebo právnických
osôb na základe zákona pri prechode ich tovaru cez štátnu resp. colnú hranicu
štátom reprezentovanými špecializovanými štátnymi orgánmi, colnými
orgánmi. Clo je historicky jeden z najstarších finančnoprávnych inštitútov.
Dnešnú podobu však dostali clá až v novoveku.
Všeobecné výrazy (theloneum, Zoll, accise/ boli termínmi širšími ako dnešné
clo a zahŕňali celý rad rozličných dávok, ktoré spájalo to, že sa vyberali
v súvislosti s dopravou a predajom tovaru. Navyše slovom „der Zoll“ sa
v nemeckej histórii niekedy označovala celá oblasť trhového práva a dodnes sa
prekladá aj ako poplatok alebo dávka. Najstaršie „cláL sa nevyrubovali ako
dnes z hodnoty tovaru, počtu kusov alebo iných kvantitatívnych jednotiek, ale
podľa počtu vozov, koní alebo osôb prevážajúcich tovar.

170

Tuzemská prvá colno-právna úprava, zákon z r. 1927, charakterizovala clá ako
„verejné dávky ukladané štátom jednostranne z hospodárskych dôvodov“,
pričom ich včleňovala do členitej sústavy dávok, daní a poplatkov, označovanej
ako colné platby. Colný zákon z r. 1953 zúžil túto širokú skupinu colných
platieb na clá, náhradnú dávky za daň z obratu a colnú náhradu. Colné zákony
z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem clo vo forme legálnej definície.
Clo sa vymeriava podľa sadzieb určených colným sadzobníkom, vydávaných
formou nariadenia vlády.
Clo je teda povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú
hranicu na záklae záona v osobitnom konaní príslušnými na to určenými
štátnymi orgánmi.

Funkcie
Clo plní nasledovné funkcie:

b. fiškálna funkcia – ktorá sleduje výnos cla ako príjmovú zložku štátneho

rozpočtu. Je to výraz záujmu štátu sústrediť do svojej dispozície učité
množstvo peňažných prostriedkov

c. regulačná funkcia
d. kontrolná funkcia
e. štatistická funkcia
f. negociačná funkcia – súvisí s prihliadaním na reciprocitu vo vzahu

medziš štátmi pri poskytovaní colný úľav a iných výhod.

g. Okrem toho napr. Králik/Grúň vo svojej publikácii Malý slovník

finančného práva pre právnikov hovoria o prohibitívnej funkcii cla

- to

znamená, že výška cla pri niektorom dovážanom tovare prakticky
znemožňuje uplatnenie tohto tovaru na tuzemskom trhu.

S funkciou cla sa do určitej miery prekrývajú predpokladané účinky cla na
jednotlivé hospodárske sféry:

- účinok na štátne príjmy
- účinok na spotrebu
- pretekcionistický účinok
- redistribučný účinok
- konkurenčný účinok,
- dôchodkový účinok,
- účinok na platobnú bilanciu,
- účinok na menový kurz.

Druhy cla
Podľa toho, z akého hľadisk pristupujeme k určeniu cla, rozoznávame jeho
viaceré druhy.

B. z hľadiska obchodnopolitického poznáme tieto clá:

autonómne – t.j. clá určované nezávisle rozhodnutím štátu

171

zmluvné – vychádzajú z dvojstrannej alebo mnohostrannej

zmluvy s iným štátom alebo skupinou štátov.

C. z hľadiska účelu cla rozlišujeme

fiškálne (finančné) – ich prvoradou úloh je získať peňažné

prostriedky pre štátny rozpočet

ochranné (protekcionistické) – sú nástrojom na ochranu

domácich výrobcov priemyselnej alebo poľnohospodárskej
produkcie /sú to najmú clá prohibitívne, antidumpingové,
výchovné, preferenčné.../

odvetné (retorzné) – ich účelom je odstrániť, prípadne zmierniť

určité objektívne nevýhody domácej produkcie oproti rovnakej
zahraničnej produkcii tým, že sa používajú vo vzťahu k určitým
štátom ako odveta (retorzia) za obchodnopolitické opatrenia
namierené proti hospodárstkym záujmom štátu alebo niektorých
jeho subjektov

negociačné – slúžia ako výhodná základňa pre rokovanie so

zahraničným partnerom, pokiaľ ide o colné ústupky.

D. z hľadiska smeru pohybu tovaru rozoznávame clá:

dovozné, ktoré sa uvaľujú na tovor pri jeho dovoze
vývozné, ktorými sa zaťažuje vývoz tuzmeského tovaru (uplatňujú sa

iba výnimočne, pretože štát má spravidla záujem na podpore
exportu)

tranzitné, ktoré sa vyberajú za povolenie prechodu zahraničného

tovaru cez územie štátu (uplatňujú sa výnimočne)

E. Podľa spôsobu výpočtu colnej sadzby rozlišujeme:

špecifické – majú pevne určenú sadzbu na jednotku množstva

príslušného tovaru (hmotnosť, kus)

hodnotové (valorické) – sú úrčen určitou percentuálnou

sadzbou z fakturovanej ceny, prípadne z hodnoty tovaru

diferencované – určujú sa na základe špecifických alebo

valorických ciel, s odstupňovanými sadzbami podľa ceny
tovaru

kombinované – sú kombináciou špecifických a valorických ciel
pohyblivé (kĺzavé) – určované sú podľa hodnoty tovaru

a cenového pohybu na vnútornom trhu

Národohospodárska teória pozná aj iné osobitné druhy cla, napríklad
štatistické, priemyselné, výchovné, solidárne clá a pod. V súčasnosti sa však už
nechápu ako osobitné druhy cla. Ide skôr o vyjadrenie určujúcej funkcie toho-
ktorého cla v danej situácii, prípadne o zvýraznenie okruhu vzťahov
dotknutých uplatňovaním cla a pod.

172

Uvedené druhy cla sa však neuplatňujú v celom rozsahu. Vždy záleží na
danom štáte, konkrétnom období a úlohách, ktoré má clo ako jeden z nástrojov
obchodnej politiky riešiť.

Právna úprava cla
Pramene colného práva v Slovenskej republike sú rozmanité a colno-právnych
predpisov je niekoľko desiatok. Predmetom ich úpravy je clo a colníctvo.
Medzi základné právne úpravy tejto oblasti radíme:

1) Ústava SR – čl. 57 - toto ustanovenie nemá konštitutívny charakter,

pretože je výrazom suverenity každého štátu zabezpečiť zvrchovanosť
na svojom území. Colné územie SR pozostáva z colného pohraničného
pásma (časť colného územia vymedzená vzdušnou čiarou do 25 km od
štátnych hraníc do vnútrozemia a kruhové územie okolo colných letísk
s polomerom do 25 km) a colného vnútrozemia (colné územie, ktoré nie
je colným pohraničným pásmom).

2) Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon
3) Vyhláška č. 227/2004 Z.z. – vykonávacia vyhláška k zákonu č. 199/2004 –

Colný zákon

4) Zákon č. 652/2004 Z.z. – o orgánoch štátnej správy v colníctve
5) Nariadenie vlády č. 152/2004 Z.z. – ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie

vlády SR č. 573/2003 Z.z., ktorým sa vydáva Colný sadzobník

+ opatrenia a pokyny ministerstva financií n a úseku colníctva; výnosy
ďalších ministerstiev, ktorými sa v ich pôsobnosti uprvujú niektoré
podmienky dovozu a vývozu vybraných druhov tovaro

Okrem toho medzi pramene colného práva radíme aj viaceré medzinárodné
dokumenty,
t.j. dvojstranné a viacstranné dohovory či dohody, ktoré sa ich
uverejnením v Zbierke zákonov stali súčasťou násho právneho poriadku.
Sú to predovšetkým tieto dohovory:

 Colný dohovor o kontajneroch

(vyhláška č. 57/1976 Zb.)

 Dolný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karneta

TIR (vyhláška č. 144/1982 Zb.)

 Dohoda o vykonávaní čl. VII GATT

(vyhláška č. 120/1984 Zb.)

 Medzinárodný dohovor o zjednodušení a zladení colných režimov

(oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 648/1992 Zb.)

 Dohoda medzi SR a ČR o vytvorení colnej únie

(oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí SR č. 199/1993 Z.z.)

 a celý rad ďalších predpisov v

rámci EÚ

56. Daň z pridanej hodnoty

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo

173

 Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (posledná zmena

651/2004)

Problematiku dane z pridanej hodnoty upravuje v Slovenskej republike zákon
NR SR č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platná právna úprava dane
z pridanej hodnoty je prispôsobená predpisom Európskej únie. Ide
predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskej únie, konkrétne Šiestu
smernicu Rady 77/388/EU, ktorá je základnou smernicou upravujúcou
uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.
Daň z pridanej hodnoty je svojou podstatou všeobecnou nepriamou daňou
spotrebného charakteru a ako taká, je neoddeliteľnou súčasťou ceny. Ak
hovoríme, že je všeobecnou daňou (opakom je potom špecifická daň, napr.
spotrebné dane) znamená to, že umožňuje zdaňovať všetok tovar a služby. Ak
hovoríme, že je nepriama, máme na mysli to, že ju vyberá a platí do štátneho
rozpočtu iný subjekt, ako ten, na ktorý efektívne daň dopadá, t. j. na konečného
spotrebiteľa, čo umožňujú len nepriame dane. Ak hovoríme, že má spotrebný
charakter, znamená to, že postihuje každú konečnú spotrebu bez výnimky
alebo tiež, že je to daň zo spotreby. Daňou z pridanej hodnoty sa zdaňuje každý
predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Táto daň nie je
jednorazová (ako bolo daň z obratu), ale že ide o daň viacstupňovú.
Predmetom dane je

dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou,

poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby ) za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len členský štát ),

dovoz tovaru do tuzemska.

Pojem zdaniteľná osoba
Každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť (podnikanie), z
ktorej dosahuje príjem. Podnikaním pre účely DPH je aj činnosť vykonávaná
ako slobodné povolanie, duševná tvorivá a športová činnosť, využívanie
majetku (prenájom majetku). Každá osoba (i FO – nepodnikateľ) sa považuje za
zdaniteľnú osobu, keď príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného
členského štátu.
Za zdaniteľnú osobu nepovažujeme:

-

štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány
územenej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické
osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci

Registrácia na DPH

174

Povinnosť registrácie vznikne zdaniteľným osobám (podnikateľom) lovenským
a zahraničným, ktoré majú v SR prevádzkareň (personálne a majetkové
vybavenie) v prípade, ak za predchádzajúcich najviac 12 kalendárnych
mesiacov dosiahli obrat 1 500 000 Sk (uvedenú hodnotu môžu dosiahnuť aj za
menej ako 12 mesiacov). Obrat podľa uvedeného sa sleduje od 1. 5. 2004, t. j. od
účinnosti zákona č. 222/2004 Z. z. Žiadosť o registráciu sa podáva miestne
príslušnému Daňový úrad do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po
dosiahnutí obratu.

U osôb podnikajúcich na základe zmluvy o združení sa výška obratu zisťuje
ako súčet obratov účastníkov združenia a ich spoločného obratu. Ak zdaniteľná
osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, pristúpi k združeniu platiteľov DPH,
vznikne jej povinnosť registrácie do 10 dní odo dňa uzavretia zmluvy.

Zdaniteľné osoby môžu požiadať aj o dobrovoľnú registráciu – bez ohľadu na
výšku dosiahnutého obratu.

Povinnosť registrácie vznikne zahraničným osobám, ktoré nie sú v SR
etablované (nemajú v SR personálne a majetkové vybavenie), ak v SR budú
vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane. Žiadosť sú povinné podať
bezodkladne – výška obratu sa neberie do úvahy (predtým ako vystavia
faktúru), na Daňový úrad Bratislava I. Registračná povinnosť týmto osobám
nevznikne vtedy, keď daňová povinnosť prechádza na odberateľa v SR
(odberateľ je osobou povinnou platiť DPH).

Povinnosť registrácie vznikne zahraničným osobám, ktoré dodávajú tovar do
SR formou zásielkového predaja (dodávateľ je z členského štátu, odberateľ v SR
nie je registrovaný pre DPH) a celková hodnota dodaného tovaru dosiahne v
kalendárnom roku hodnotu 1 500 000 Sk (bez DPH). Pred dosiahnutím
uvedenej hodnoty je zahraničná osoba povinná podať žiadosť o registráciu na
Daňovom úrade Bratislava I.

Zahraničné osoby môžu požiadať o registráciu dobrovoľne – bez ohľadu na
výšku hodnoty tovaru. Podobne vzniká slovenským podnikateľom registračná
povinnosť v iných členských štátoch EÚ pri uvedenej forme predaja. Členské
štáty majú hranicu pre registráciu v týchto prípadoch stanovenú vo výške 35
000 euro alebo 100 000 euro.

Povinnosť registrácie vznikne zdaniteľným osobám (podnikateľom) a
nezdaniteľným osobám (príspevkovým, rozpočtovým organizáciám), ktoré
nadobúdajú v SR tovar z iných členských štátov a hodnota dodaného tovaru v

175

kalendárnom roku dosiahne hodnotu 420 000 Sk. Žiadosť podávajú miestne
príslušnému daňovému úradu pred dosiahnutím uvedenej hodnoty.

Sadzba dane
Sadzba dane je 19 % zo základu dane.

Daňová povinnosť
Pri daňovej povinnosti rozlišujeme či ide:

A. o daňovú povinnosť pri dodaní tovaru a služby
B. daňovú povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu

C. daňovú povinnosť pri dovoze tovaru

Ad A.) Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakldať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo aleob inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Daňová pvinnosť vzniká dňom dodania služby.

AD B.) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu,
Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
vzniká:

a. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo

b. dňom vyhotovenia faktúry, ak bol faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa

tovaru pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru

AD C.) Daňová povinnosť pri dovoze tovaru
Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká:

a. prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh
b. prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachtovací styk

v systéme vrátenia,

c. ukončením colného režimu dočasné použitie
d. pri späť dovážanom tovaru prepustením do colného režimu voľný obeh

z colného režimu pasívny zušľachťovací styk

e. nezákonným dovozom tovaru
f. odňatím tovaru colnému dohľadu.

176

Plnenie oslobodené od DPH
Plnenia oslobodené od dane: poštové služby, zdravotná starostlivosť, služby
sociálnej pomoci, výchovné služby a vzdelávacie služby, služby dodávané
členom ako protihodnota členského príspevku, služby súvisiace so športom
alebo telesnou výchovou, kultúrne služby, zhromažďovanie finančných
prostriedkov, služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu,
poisťovacie služby a finančné len vtedy, ak sú poskytované ako doplnkové
služby, sprostredkovanie predaja poštových cenín a kolkov, prevádzkovanie
lotérií a iných podobných hier.

Povinný platcovia DPH

 platiteľ DPH, ktorý dodáva tovar alebo službu,
 platiteľ DPH alebo osoba registrovaná pre DPH (neplatiteľ) z titulu

nadobúdania tovarov z iných členských štátov a ak jej osoba
registrovaná pre DPH z iného členského štátu dodala niektorú z
uvedených služieb: intrakomunitárnu prepravu tovaru, jej
sprostredkovanie, doplnkovú službu pri intrakomunitárnej preprave
tovaru, jej sprostredkovanie, službu ocenenia hnuteľného hmotného
majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku,

Neplatcovia DPH

neplatiteľ DPH – zdaniteľná osoba (podnikateľ), ak je odberateľom

tovaru, ktorý mu s montážou alebo inštaláciou dodala zahraničná
osoba, ktorá v SR nie je platiteľom DPH,

neplatiteľ DPH – zdaniteľná osoba (podnikateľ), ak jej zahraničný

dodávateľ dodal niektorú z týchto služieb: reklamné, poradenské,
inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské,
prekladateľské a tlmočnícke, iné podobné služby, spracovanie
údajov a poskytovania informácií, bankové, finančné, poisťovacie
a zaisťovacie služby, prevod alebo postúpenie autorských a im
príbuzných práv, poskytnutie majetkovo využiteľných práv,
pridelenie zamestnancov, nájom hnuteľného hmotného majetku s
výnimkou dopravných prostriedkov, telekomunikačné služby,
služby televízneho a rozhlasového vysielania, elektronicky
dodávané služby, prenos emisných kvót pre skleníkové plyny,
poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné
systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo
súvisiacich služieb, sprostredkovanie uvedených služieb,

neplatiteľ DPH – ak na faktúre uvedie DPH,
 dlžník podľa colných predpisov pri dovoze tovaru z tretieho štátu,
každá osoba, ktorá nadobudne nový dopravný prostriedok za

protihodnotu z iného členského štátu (nie pri darovaní).

177

57. Poplatkový systém

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Grúň / Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov

Poplatková sústava na Slovensku je pri porovnaní s daňovou sústavou
jednoduchšia a menej členitá. Jej základným východiskom je čl. 59 Ústavy SR,
ktorý zakldaá dve základné vetvy poplatkovej sústavy a teda aj jej primárne
členenie na poplatky štátne a miestne. Uvedené kritérium vychádza z určenia
osoby správcu (vyberateľa) poplatkov a zo smerovania toku poplatkových
príjmov do jedného z verejných rozpočtov ako jeho príjem.
Samostatné štátne poplatky sa ďalej člennia na poplatky správne a súdne.
Podľa zákona o správnych poplatkoch z roku 1995 (zákon č. 145/1995 Z.z.)
predmetom správnych poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov,
ktoré sú uvedné v sadzobníku správnych poplatkov. Sadzobník obsahuje vyše
260 položiek a tvorí prílohu tohto zákona. Poplatníkom je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie,ak zákon
o správnych poplatkoch neustanovuje inak.
Zákon o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov z roku
1992 konštatuje, že predmetom spoplatnenia podľa tohto zákona sú úkony
alebo konania súdov, štátnej sprývy súdov a prokuratúry, uvedené
v sadzobníku súdnych poplatkov. Aj v tomto prípade je sadzobník prílohou
zákona. Poplatníkom môže byť: navrhovateľ, účastník zmieru, účastník
vysporiadania BSM, dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní alebo
dedič. Môže ním byť aj ten, kto podal odvolanie alebo dovolanie, prípadne ten,
kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní
nebol úspešný.
Problematika miestných daní a poplatkov je upravená v zákone č. 582/2004 Z.
z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavbené odpady
.
V súčasnosti je okruh poplatkov sirší než ako vyplýva z uvedenej základnej
schémy opierajúcej sa o Ústava SR. Uplatňujú sa viaceré poplatky, ktoré
konštrukčne predstavujú určitý hybridný model. Sú to predovšetkým tzv.
ekologické poplatky (poplatok za uloženie odpadov – zákon č. 17/2004 Z.z.
a poplatok za znečisťovanie ovzdušia – zákon č. 401/1998 Z.z.), ďalej puncové
poplatky vyberané za úkony Puncového úradu SR a koncesionárske poplatky
spoplatňujúce vlastníctvo rozhlasového a televízneho prijímača. Mimo
poplatkovej sústavy potom stojí celý rad peňažných platieb, ktoré sa síce
označujú ako poplatky, chýbajú im však niektoré základné atribúty. Ide najmä

178

o dialničné poplatky a poplatky predstavujúce špecifický sankčný nástroj za
nesplnenie povinností prevažne peňažnej povahy.

58. Právna úprava bánk a sporiteľní

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách de lege lata
 Zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení

Všeobecne
Komerčné ( obchodné ) banky sú inštitúcie, ktoré obchodujú s peniazmi. Banka
je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako
akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na
výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna
forma banky sa zakazuje.
Medzi základné operácie, ktoré banky vykonávajú sú depozitné
( zhromažďovanie vkladov ) a úverové ( poskytovanie úverov ) operácie.
Komerčné banky poskytujú služby všetkým PO a FO na komerčnej báze –
zamerané podnikateľsky s cieľom dosiahnuť zisk.
Členenie komerčných bánk :
1. podľa druhu vlastníctva :
a) štátne banky – sú v úplnom alebo čiastočnom vlastníctva štátu, štát však
musí mať pre rozhodovanie o činnosti banky väčšinový podiel na základnom
imaní
b) družstevné banky – ich založenie vychádza z podielového družstevného
spoluvlastníctva
c) súkromné banky – sú najčastejšou formou obchodnej banky a
najvýznamnejšou zložkou bankovej sústavy v štáte, je to základná forma
bankového podnikania
2. podľa druhu ich činnosti :
a) univerzálne banky – na základe povolenia centrálnej banky vykonávajú
všetky druhy bankových operácií
b) špeciálne banky – subjekty, ktoré sa orientujú na vybraný okruh
bankových služieb, centrálna banka im udeľuje povolenie na tieto činnosti

o devízová banka = výkon devízových operácií, platobný styk a

krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu

o exportno- importná banka = orientácia na úverovanie exportno-

importnej činnosti vybranej klientely

o hypotekárna banka = poskytovanie dlhodobých úverov

zaručených nehnuteľným majetkom dlžníka

179

o lombardná banka = poskytovanie úverov zaručených hnuteľnými

vecami dlžníka

o komunálna banka

= poskytovanie bankových úverov

samospráve, úveruje ich rozpočty

o banka stavebného sporenia = poskytovanie stavebných úverov

prostredníctvom dlhodobého získania zdrojov

Definícia pojmu banka
Bnka je právnická osoba
so sídlom na území SR zložená ako akciová
spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a na výkon uvedených
činností má udelené bankové povolenie.
Orgány banky :
predstavenstvo –
štatutárny orgán banky, výkonný orgán
- počet členov určený v stanovách ( min. 3 )
dozorná rada – kontrolný orgán v období, keď nezasadá valné zhromaždenie

 upravená v stanovách, väčšinou je volená valným zhromaždením
 člen predstavenstva nemôže byť členom dozornej rady
valné zhromaždenie – zhromaždenie všetkých akcionárov, najvyšší

kontrolný orgán

 rozhoduje o zásadných otázkach
 rozhoduje nadpolovičnou väčšinou alebo ako je uvedené v stanovách

Bankové činnosti :
A. platobný styk a zúčtovanie
B. poskytovanie investičných služieb pre klientov a investovanie do cenných
papierov na vlastný účet
C. obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta

1.

s finančnými nástrojmi peňažného trhu v SK a v cudzej mene

vrátane zmenárenskej činnosti
2.

s fin. nástrojmi kapitálového trhu v SK a v cudzej mene

3.

s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a

pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí

D. správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jehi účet vrátane
súvisiaceho poradenstva
E. finančný lízing
F. poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania
G. vydávanie cenných papierov
H. uloženie cenných papierov alebo vecí
I. prenájom bezpečnostných schránok
J. funcia depozitára...
Bankové povolenie :
 povolenie na výkon bankových činností
 povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej
banky

180

 na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok
uložených týnto povolením alebo ustanovených zákonom o bankách
 udeľuje sa na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani
naprechádza na právneho nástupcu
 bez bankového povolenia nemožno :
1. prijímať vklady
2. poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty
3. poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo
predmetu inej svojej činnosti
4. vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho
podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti
5. vydávať platobné karty
O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS. Žiadosť o udelenie BP sa
predkladá NBS. NBS žiadosť o vydanie BP zamietne, ak žiadateľ nesplní
niektorú podmienku. Dôvodom zamietnutia žiadosti nemôžu byť ekonomické
potreby finančného trhu, BP nie je možné udeliť, ak by bolo v rozpore s medz.
zmluvou, kt. je SR viazaná.
Podmienky udelenia bankového povolenia:
a) peňažný vklad do základného imania banky min. 500 mil. SK, ak banka
vykonáva hypotekárne obchody 1 miliarda SK
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do zákl. imania a
ďalších zdrojov banky
c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi
d) návrh členov štatutárneho orgánu, odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť
e) návrh stanov banky
f) sídlo banky
Povinnosť banky preukázať pred začatím vykonávania povolených
bankových činností :
 splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške
 technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených
bankových činností
 existenciu kontrolného systému banky, útvaru vnútornej kontroly a
vnútorného auditu
Banka je povinná :
 podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených b. činností do
obchodného registra na základe bankového povolenia do 10 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti BP
 uložiť v NBS výpis z obch. registra do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obch. registra alebo zmeny v obch.
registri
Bankové povolenie sa odníme, ak :

181

 klesne základné imanie pod ustanovenú hranicu
 banka nevykonáva 6 mesiacov činnosť, kt. bola uvedená v bankovom
povolení alebo do 6 mesiacov vôbec nezačala činnosť
 bank. dohľad zistí, že banka nepredložila niektorý potrebný doklad
 banka nie je schopná 30 dní vyplácať vklady
 banka dosahuje stratu, kt. predstavuje 50 % zákl. imania v priebehu
kalendárneho roka, alebo má stratu na zákl. imaní 10 % 3 po sebe nasledujúce
roky
 banka pozastaví nakladanie s účtami klientov
Bankové povolenie zaniká :
 dňom zrušenia banky z iného dôvodu ako pre odobratie BP
 banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky
 dňom vrátenia BP, BP možno vrátiť len písomne a s predchádz. súhlasom
 ak banka nepodala návrh na zápis do obch. registra...
Nútená správa :
 ak primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 4%
 ak banka po dobu 3 rokov od vydania BP vykazuje stratu, ktorá prevyšuje
30% zákl. imania.
účel : a) ozdravenie banky
b) znemožniť ďalšiu činnosť a výkon právomoci predstavenstva banky
c) nájsť nedostatky, ktoré tento stav spôsobili
úloha : ochrana vkladov klientov
 nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia banke
 banka je povinná toto rozhodnutie zverejniť vo všetkých svojich pobočkách
a v min. 1 denníku s celoštátnou pôsobnosťou
 nútenú správu zabezpečuje nútený správca, ktorého menuje NBS

Zákon o stavebnom sporení
Účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo
vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
Fond stavebného sporenia tvoria:
a) vklady od účastníkov stavebného sporenia,
b) úroky,
c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
d) splátky úverov,
e) iné zdroje.
Stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom
Stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je
stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa
sobitného predpisu ( stavebná sporiteľňa ).

182

V bankovom povolení sa môže stavebnej sporiteľni okrem vykonávania
stavebného sporenia povoliť aj vykonávanie týchto činností:
a) poskytovanie záruk inej banke za stavebné úvery, hypotekárne úvery alebo
komunálne úvery,
b) prijímanie vkladov od bánk,
c) investovanie na vlastný účet a obchodovanie na vlastný účet s
1. finančnými nástrojmi peňažného trhu1a) v slovenskej mene a v cudzej
mene,
2. finančnými nástrojmi kapitálového trhu1b) v slovenskej mene a v cudzej
mene,
d) poskytovanie stavebných úverov na stavebné účely zo zdrojov mimo fondu
stavebného sporenia,
e) vykonávanie prevodov peňažných prostriedkov súvisiacich so stavebným
sporením,
f) poskytovanie poradenských služieb súvisiacich so stavebným sporením.
g) sprostredkovateľská činnosť v oblasti poisťovníctva súvisiaca so stavebným
sporením
Stavebným sporiteľom môže byť:
a)
FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou
zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o
stavebnom sporení,
b) PO so sídlom na území SR alebo FO - podnikateľ s trvalým pobytom na
území SR, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom
sporení.
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie
vykonáva Ministerstvo financií SR.
Stavebná sporiteľňa povinná predložiť ministerstvu bez zbytočného odkladu
všetky ním požadované doklady a údaje o hospodárení s prostriedkami fondu
stavebného sporenia. inisterstvo môže uložiť stavebnej sporiteľni podľa
závažnosti porušenia povinnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu pokutu
až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitej sumy štátnej prémie; táto
pokuta je príjmom štátneho rozpočtu
Stavebné sporiteľne sú povinné mesačne vždy do desiatich dní po uplynutí
kalendárneho mesiaca predkladať ministerstvu tieto údaje:
a) rodné číslo stavebného sporiteľa,
b) číslo zmluvy o stavebnom sporení,
c) dátum vzniku a dátum zániku nároku na poskytnutie štátnej prémie,
d) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení nároku na poskytnutie štátnej
prémie
- Stavebné sporiteľne sú povinné polročne vždy do desiatich dní po uplynutí
polroka predkladať ministerstvu údaje o nárokoch na štátnu prémiu za
uplynulý polrok

183

Stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou
vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s
ministerstvom, ktoré musia obsahovať najmä
:
a) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom
sporení a zmlúv o stavebnom úvere,
b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní
stavebného úveru, podmienky a predpoklady poskytnutia stavebného úveru,
c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom
sporení,
d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia
alebo pri zániku bankového povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného
predpisu,
e) podmienky poskytovania stavebných úverov

Zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi
najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,
b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (cieľová
suma ), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,
d) úrokové sadzby vkladov,
e) podmienky a postup pri výplate vkladov,
f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok
stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri
zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia
stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj
podmienky a postup pri výplate vkladov,
g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení
rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,
h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy
o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,
j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na
poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy
Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať:
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi
najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi
b) úrokové sadzby stavebných úverov,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy

184

o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení

medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Cieľová suma sa skladá

a) z vkladov od stavebného sporiteľa,
b) z úrokov,
c) zo štátnej prémie,
d) zo stavebného úveru,
e) z iných zdrojov.

Po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ

nárok na pridelenie stavebného úveru.
Stavebný sporiteľ môže:

a) uplatniť nárok na stavebný úver,
b) vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver,
c) sporiť ďalej.

Stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného
úveru.
Výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi
sporiteľa, vrátane úrokových štátnych prémií, a iných zdrojov.
Štátna prémia sa poskytuje stavebnému sporiteľovi.
Nárok stavebného sporiteľa na štátnu prémiu voči štátnemu rozpočtu
uplatňuje stavebná sporiteľňa.
Nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ nedodrží podmienky na
poskytnutie štátnej prémie ustanovené týmto zákonom alebo dohodnuté v
zmluve o stavebnom sporení.
Stavebná sporiteľňa je povinná písomne uplatniť nárok na štátnu prémiu za
príslušný kalendárny polrok do desiatich dní po uplynutí príslušného polroka.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poskytuje
polročne prostriedky na štátnu prémiu, a to do 35 kalendárnych dní od
uplatnenia nároku na štátnu prémiu stavebnou sporiteľňou za predchádzajúci
polrok.
Stavebná sporiteľňa pripíše zodpovedajúcu časť ročnej štátnej prémie na účet
stavebného sporiteľa po získaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu najneskôr
do desiatich dní.
Stavebná sporiteľňa zodpovedá za:

a) včasné uplatnenie nároku na štátnu prémiu,
b) plnenie podmienok poskytovania štátnej prémie, iba ak stavebná
sporiteľňa preukáže, že nedodržiavanie plnenia týchto podmienok
bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi jej zodpovednosť,
c) správne vyčíslenie výšky štátnej prémie,

185

d) zúčtovanie preddavkov štátnej prémie,
e)vrátenie štátnej prémie do štátneho rozpočtu do jedného mesiaca
od zistenia, že stavebný sporiteľ nedodržal podmienky na
poskytnutie štátnej prémie.

59. Finančnoprávne vzťahy a ich charakteristické črty

Použitá literatúra:

 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

Finančnoprávne vzťahy vyjadrujú práva a povinnosti subjektov v súvislosti
s realizáciou finančnej činnosti štátu. Vznikajú na základe právnej úpravy
finančnej činnosti štátu, resp. obce, normami finančného práva. V niektorých
prípadoch však môžu vzniknúť aj na základe dohody subjektov, v rámci
ustanovení príslušných finančnoprávnych noriem. Ide najmä o tie prípady,
keď finančnoprávne normy zakotvujú práva a povinnosti subjektov
dispozitívnou formou (napr. pri združovaní prostriedkov podnikateľských
subjektov za účelom spoločnej investičnej činnosti). Finančnoprávne vzťahy
vznikajú v našich podmienkach najčastejšie medzi finančnými orgánmi
a osatnými subjektmi. Sú to tie spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú
v procese finančnej činnosti štátu, resp. obce, a v ktorých jednotlivé subjekty
vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených normami finančného
práva.
Základné prvky finančnoprávnych vzťahov sú:

1. subjekt
2. objekt
3. obsah
4. právne skutočnosti

Jednýám zo subjektov finančnoprávnych vzťahov je štát, resp. obec.
V zastúpení štátu vystupuje vo finančnoprávnych vzťahoch celý rad
finančných orgánov, ktoré organizujú a priamo vykonávajú činnosť v závislosti
od okruhu svojich oprávnení. Priamo ako samostatný subjekt môže štát
vystupovať v niektorých medzištátnych platobných, úverových a devízových
vzťahoch.
Objektom finančnoprávnych vzťahov sú peniaze alebo peňažné plnenie,
pretože finančnoprávne vzťahy sa realizujú za pomoci peňazí, či už priamo
alebo sprostredkovane.
Obsahom finančnoprávnych vzťahov sú určité práva a povinnosti subjektov
ustanovené finančnoprávnou normou. Ak na jednej strane dochádza
k zakotveniu určitých oprávnení, na druhej strane tomu zodpovedá zakotvenie
príslušných povinnosti.

186

Právne skutočnosti majú za následok vznik, zmenu alebo zánik
finančnoprávnych vzťahov – sú to úkony a udalosti. Ich okruh je vymedzený
v jednotlivých druhoch finančnoprávnych noriem.
Z uvedeného opisu finančnoprávnych vzťahov možno vyvodiť závery týkajúce
sa charakteristických čŕt týchto vzťahov, ktoré sú im spoločné. Sú to tieto črty:
predmetom finančnoprávnych vzťahov sú vždy peniaze, resp. peňažné

plnenie

jedným zo subjketov je štát resp. obec
finančnoprávne vzťahy majú majetkový aspekt, t.j. sú vzťahmi vo svojej

podstate majetkovými.

60. Štátne účelové fondy, ich poslanie a druhy.

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov,

o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušním a o zmene a doplnení
niektorých zákonov

 Zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoji bývania (posledná zmena

536/2004)

 Zákon č. 254/1994 Z.z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických

zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi
odpadmi (posledná zmena 523/2004)

Rozpočty štátnych účelových fondov
V sústave verejných financií patrí mimoriadne postavenie štátnym účelovým
fondom. Možnosť zriaďovať štátne účelové fondy vyplýva z článku 58 Ústavy
SR.
Pre každý štátny účelový fond sa zostavuje samostatný rozpočet, ktorý je
finančnými vzťahmi napojený na rozpočet ministerstva resp. iného ústredného
orgánu štátnej správy.
Spoločnými znakmi fondov sú predovšetkým:

-

zriaďujú sa zákonom na financovanie osobitne určených úloh

-

fond je právnickou osobou

-

SR neručí za záväzky fondu a fond neručí za záväzky SR

-

zdrojom fondu sú vlastné príjmy, prípadne ako doplnkový zdroj však
môžu slúžiť aj dotácie zo štátneho fondu.

-

fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej
osoby

-

činnosť fondu upravuje štatút ...

187

Štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom
s cieľom financovania osobitných úloh. Za záväzky fondu neručí štátny
rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom
a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu.
Do okruhov štátnych fondov bol výrazne zredukovaný zákonom č. 553/2001
Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov (bol zrušený Štátny fond ochrany
a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny fond zveľaďovania
lesa SR, Štátny vodohospodársky fond, Štátny podporný fond
pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond životného prostredia, Štátny
fond zdravia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond cestného
hospodárstva).
V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to
Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických
zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi
odpadmi.
Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na
plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu
štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom.
Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií
každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a
návrh záverečného účtu fondu, a vykonáva aj kontrolu hospodárenia
v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými
obciam, vyšším územným celkom a právnickým a fyzickým osobám podľa
zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento
fond zriaďuje.
Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie
s prostriedkami fondu je nakladaním s verejnými prostriedkami. Tieto fondy
nemôžu zriadiť a ani založiť inú právnickú osobu.

Štátny fond rozvoja bývania

Financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
Správu fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Minister zriaďuje Radu Štátneho fondu rozvoja bývania ako svoj poradný
orgán na tvorbu a použitie prostriedkov fondu.
Zdroje fondu sú:

188

 splátky úverov poskytnutých z fondu,
 splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
 sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
 príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo
 zriadené zmluvné záložné právo,
 dary,
 dotácie zo štátneho rozpočtu ...

Prostriedky fondu možno použiť na:

 podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri
 rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu,
 správu fondu,
 splátky úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov
 z týchto úverov.

O použití prostriedkov fondu rozhoduje minister na základe odporúčania Rady
fondu v súlade so schváleným rozpočtom fondu. Rozpočet fondu a zmeny v
schválenom rozpočte fondu
schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministra. Fond je povinný
predložiť vláde prostredníctvom správcu fondu návrh svojho rozpočtu do 15.
augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.
Fond hospodári podľa schváleného rozpočtu. Rozpočet fondu je zapojený
finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Za hospodárenie s
prostriedkami fondu zodpovedá minister. Prostriedky fondu sú vedené na
osobitnom účte v Štátnej pokladnici.

Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladenia
s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s
vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi sa zriaďuje ako
účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na
vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie
s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Fond je právnická
osoba so sídlom v Bratislave.
Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Na čele fondu je
riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej
republiky.
Minister zriaďuje Radu ako svoj poradný orgán pre tvorbu a použitie
prostriedkov fondu. Členov rady vymenúva a odvoláva minister najmä z
odborníkov z oblasti jadrovej energetiky, zdravotníctva, ochrany životného
prostredia, ekonomiky a samosprávy. Rada má sedem členov.
Fond sa tvorí z týchto zdrojov:

 príspevky prevádzkovateľov jadrových zariadení,

189

 pokuty uložené Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky
 fyzickým osobám a právnickým osobám
 úroky z prostriedkov fondu uložených v banke,
 dotácie zo štátneho rozpočtu,
 ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia je povinný zaplatiť príspevok do
fondu v sume 350 000 Sk ročne za každý megawatt inštalovaného
elektrického výkonu jadrového zariadenia a 6,8% z predajnej ceny
elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení ročne.
Prostriedky fondu možno použiť na:

 vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky,
 nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

po skončení prevádzky jadrového zariadenia,

 nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy
 kúpu pozemkov na zriadenie úložiska vyhoretého jadrového paliva a

rádioaktívnych odpadov,

 výskum a vývoj v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z pre-

vádzky a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádio-
aktívnymi odpadmi po skončení prevádzky jadrového zariadenia,

 vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projekto-

vanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie
úložísk vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov
vrátane monitorovania po uzatvorení týchto úložísk,

 výdavky súvisiace s činnosťou fondu do 0,3% ročných príjmov fondu,
 príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov v pásmach

ohrozenia jadrovým zariadením.

Prostriedky fondu možno poskytnúť ako účelovú dotáciu prevádzko-vateľovi
jadrového zariadenia alebo vlastníkovi úložiska vyhoretého jadro-vého
paliva a rádioaktívnych odpadov, osobe určenej na nakladanie
s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na základe
písomnej žiadosti doloženej projektom s technickým a ekonomickým odôvod-
nením. Na poskytnutie prostriedkov fondu nie je právny nárok. O poskytnutí
prostriedkov fondu rozhoduje minister na základe návrhu rady.
Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister hospodárstva SR.
Minister hospodárstva SR najmenej jedenkrát ročne zverejňuje vo Vestníku
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky správu o hospodárení fondu.
Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo
financií Slovenskej republiky.

61. Pojem a druhy devízových hodnôt

Použitá literatúra:

190

 Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva
 Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) - §

2, písm. e) až h), § 13

 Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch (posledná zmena –

43/2004) - § 2

Vymedzenie devízových hodnôt z hľadiska teoretického

Devízové hodnoty – je súhrnné označenie peňažného a majetkového

charakteru, ktoré sú predmetom devízovo – právnych vzťahov a ako
také môžu priamo alebo sprostredkovane slúžiť ako nástroj
zahraničného platobného styku alebo inej formy vyrovanávania
pohľadávok a záväzkov voči zahraničiu. Ich vývoz, dovoz, nakladanie
a obchodovanie s nimi ako ucelý právny režim upravujú devízo-právne
predpisy

Vymedzenie devízových hodnôt podľa devízového zákona

devízovými hodnotami – sú peňažné prostriedky v cudzej mene,

zahraničné cenné papiere a finančné deriváty

cenný papier – je listina alebo zápis, ktorý ju nahradzuje a s ktorým

je spojené právo účasti na majetku alebo právo na peňažné plnenie.
Komplexnejšiu definíciu pojmu cenný papier nájdeme v § 2 zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Podľa tohto zákona cenný papier
je peniazmi oceniteľný zápis v

zákonom ustanovenej podobe a

forme,

s ktorým sú spojené práva, a

to najmä oprávnenie požadovať určité

majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom
určeným osobám. Sústavu cenných papierov tvoria akcie, dočasné
listy, podielové listy, dlhopisy, zmenky, šeky, vkladné knižky,
vkladové listy, pokladničné poukážky ...

tuzemský cenný papier – je papier, ktorého emitentom je tuzemec
zahraničný cenný papier – je papier, ktorého emitentom je

cudzozemec

finančné deriváty – sú práva a záväzky oceniteľné peniazmi,

odvodené od peňažných prostriedkov v cudzej mene. Z hľadiska
teoretického finančné deriváty radíme medzi odvodené nástroje
finančného trhu a patria do skupina tzv. finančných inovácií.
Finančné inovácie sú širšia skupina moderných finančných nástrojov
a inštitúcií. Okrem finančných derivátov sem radíme aj platobné
karty, home banking alebo home broking16.

Poznámka:

16 HOME BROKING – systém dieľkového prenášania platobných a iných inštrukcií obchodníkovi s cennými
papiermi

191

Obchodovať s devízovými hodnotami je možné len na základe:

bankového povolenia
devízovej licencie
 na základe povolenia podľa osobitného predpisu t.j. povolenie na

poskytovanie investičných služieb.

62. Daň z nehnuteľností – daň zo stavieb

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Daň z nehnuteľností

Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:

- daň z pozemkov,
- daň zo stavieb,
- daň z bytov

Daň zo stavieb

Daňovník – môže ním byť:

vlastník stavby alebo

správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného
celku

Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v
nájme, je daňovníkom nájomca.
Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo
stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a
ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na
skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné
hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej
pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu,
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu
rekreáciu,
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a
stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových

192

domov,

e) priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace
stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu,
f) stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a
administratívu,

g) ostatné stavby.

Predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré:

majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo

ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby
alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

Ak bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na daňovú povinnosť nemá
vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.

Predmetom tejto dane nie sú stavby:

s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z
bytov,

priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred
povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Základ dane
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou
plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti
stavby.

Sadzba dane
Ročná sadzba
dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej
plochy
.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným
nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť
alebo zvýšiť s účinnosťou
od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych
podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom
území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb.
Taktiež môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti ročnú sadzbu dane navyše zvýšiť pri
viacpodlažných stavbách
najviac o 10 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej
plochy za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.
Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, daň
sa určí tak, že z jednotlivých pomerných častí základu dane sa vypočíta
pomerná časť dane sadzbou určenou na príslušný účel využitia stavby a daň

193

sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane; pomerné časti základu dane sa
zistia podľa pomeru podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivé
účely využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane zo stavieb alebo oslobodiť od tejto dane stavby
presne špecifikované
zákonom.

63. Právna úprava slovenskej meny

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

Výsledkom nového štátoprávneho usporiadania po 1. januári 1993 bol vznik
Slovenskej
republiky. Proces vzniku slovenskej meny nebol jednorázovou záležitosťou,
prebiehal v niekoľkých etapách, pričom konštituovanie právnej úpravy
niektorých oblastí nie je doteraz právne uzavreté.
Na prvom mieste medzi prameňmi práva je ústava. Slovenská mena však nie
je priamo v Ústave Slovenskej republiky zakotvená. Jedine v článku 56 sa
konštatuje, že Slovenská republika zriaďuje emisnú banku, a podrobnosti tohto
zriadenia ustanoví zákon. Je to však iba splnomocňovacie ustanovenie, ktoré
bolo onedlho naplnené.
Prvá fáza (1. etapa) konštituovania slovenskej meny sa uskutočnila na jeseň
roku 1992 prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.566/1992 Zb.
o Národnej banke Slovenska s účinnosťou od 1.1.1993. V ustanovení § 15 ods. 1
sa konštatuje nasledovné:
 peňažnou jednotkou v Slovenskej republike je slovenská koruna, skratka je
Sk,
 slovenská koruna sa delí na sto halierov.
Ešte pred platnosťou zákona bola podpísaná Zmluva medzi vládou Slovenskej
republiky a vládou Českej republiky o menovom usporiadaní
. Bola podpísaná
v Prahe dňa 29. októbra 1992 a na základe svojho článku XIII nadobudla
účinnosť 1. januára 1993, rovnako ako zákon o Národnej banke Slovenska.
Podľa tejto zmluvy mali SR aj ČR aj po 1. januári 1993 používať na svojom
území spoločnú menu – korunu česko-slovenskú. Na zabezpečenie všetkých
funkcií spoločnej meny sa vytvoril Menový výbor zložený zo zástupcov
ústredných bánk obidvoch republík, s pôsobnosťou riadiaceho menového
orgánu. Bolo dohodnuté, že Menovému výboru patrí rozhodovať o všetkých
otázkach, ktoré súvisia s fungovaním spoločnej meny a zabezpečením jej

194

stability. S ukončením obehu spoločnej meny uskutočnia ústredné banky
republík vysporiadanie zostatkov na účtoch jednotlivých hodnôt bankoviek a
mincí spoločnej meny. Taktiež to urobia aj s majetkovými právami a
záväzkami z obdobia spoločnej meny.
Vo februári 1993 sa začala ďalšia etapa konštituovania slovenskej meny tzv. 2
etapa
. Dňa 2. februára 1993 bol prijatý zákon NR SR č.26/1993 Zb.z. o
opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú
menu a o zmene a doplnení devízového zákona
. Uvedený zákon nastolil dve
základné východiska riešenia stávajúcej situácie:
 splnomocnil vládu SR, aby nariadením ustanovila deň prechodu česko-
slovenskej meny na slovenskú menu,
 konštatoval, že týmto dňom sú zákonnými peniazmi na území SR
okolkované bankovky, ďalej bankovky, ktoré nepodliehajú okolkovaniu, mince
a pamätné mince, ako aj pamätné mince vydané NBS podľa osobitného
predpisu.

Vláda SR vydala nariadenie č.27/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na
zabezpečenie prechodu na slovenskú menu
. Ustanovila, že dňom prechodu na
slovenskú menu je 8. február 1993. Uplynutím 24. hodiny 7. februára 1993
zákonnými peniazmi na území Slovenskej republiky sa stali: okolkované
bankovky, ďalej bankovky, ktoré nepodliehali kolkovaniu, mince a pamätné
mince vydané Štátnou bankou česko-slovenskou a bankovky, mince a pamätné
mince vydané NBS podľa osobitného predpisu. Podľa tohto vládneho
nariadenia sa výmena bankoviek vykonala v týchto termínoch:
 fyzickým osobám v dňoch 4. až 6. februára 1993,
 právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom v dňoch 6. a 7.
februára 1993.

Dňom 8. februára 1993 sa začala ďalšia etapa vývoja právnej úpravy slovenskej
meny a menového práva vôbec, ktorú charakterizujú dve hlavné skutočnosti:
po prvé, postupné sťahovanie platidiel vydaných Štátnou bankou česko-
slovenskou a ich nahrádzanie novými platidlami vydanými Národnou bankou
Slovenska,
po druhé, postupné nahrádzanie všeobecne záväzných právnych predpisov
z oblasti meny vydaných Štátnou bankou česko-slovenskou novými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými Národnou bankou Slovenska.
Táto etapa prebiehala v rokoch 1993 a 1994. V tomto období vydala NBS celý
rad všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými postupne sťahovala
z obehu platidlá vydané do februára 1993. Prvým z nich bola vyhláška
Národnej banky Slovenska č.29/1993 Z.z. o vydaní mincí po 10 Sk.

195

Rok 1995 bol prvým rokom samostatného vývoja slovenskej meny, ktorý už
nebol podmienený potrebou riešenia niektorých následkov nového
štátoprávneho usporiadania a jeho dopadu v menovej oblasti. Právna podoba
slovenskej meny bola daná a ukončil sa proces sťahovania okolkovaných
a neokolkovaných bankoviek a mincí z obdobia do 8. februára 1993. Možno
teda povedať, že slovenská mena nastúpila skutočne vlastnú cestu až na
prelome rokov 1994 a 1995. Ide vlastne o tzv. tretiu etapu jej vývoja.
Legislatívna činnosť NBS v menovej oblasti sa v roku 1995 prejavila
nasledovne: bolo vydaných spolu osem vyhlášok, z toho tri o vydaní nových
bankoviek a päť o vydaní pamätných mincí. V ďalších rokoch bol počet týchto
predpisov už zákonite nižší.

64. Štátne poplatky, ich druhy a právna úprava

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch (posledná zmena 432/2004)
 Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch (posledná zmena 93/2005)
 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení

Pojem poplatok
Poplatky sú skupinou verejnoprávnych príjmov a finančná veda sa pri ich
definovaní už pred takmer sto rokmi ustálila na konštatovaní, že ide o
verejné dávky, ktoré štát (a tiež samosprávne zväzky) ukladá jednotlivcom
takým spôsobom a v miere autoritatívne stanovenej ako osobitné
príspevky na úhradu nákladov inštitúcií, ktorých úkony títo jednotlivci
vyvolali.
Z hľadiska finančnej vedy sú teda poplatky osobitnou formou peňažnej platby
za určitú činnosť orgánov, ku ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však
postavilo poplatky na širšiu základňa a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj
dávky, ktoré nie sú poplatkami v zmysle finančnej vedy.
Definícia poplatku podľa niektorých ďalších autorov:

 podľa Bakeša sú poplatky „také platby, ktoré sú pivnné fyzické alebo

právnické osoby platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho
orgánu vyvíjanou z ich podnetu alebo v ich záujme

 podľa Slovisnkého je poplatok „peňažná platba občanov, podnikov

a iných organizácií do štátneho rozpočtu resp. rozpočtu národného

196

výboru, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov, ktorú
vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov

 podľa Kubátovej poplatky „predstavujú platby za konkrétne služby

poskytované zo strany verejného sektora

Štátne poplatky
Štátne poplatky tvoria pravidelný a pevný príjem štátneho rozpočtu. V bilancii
príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa ich výnos v príslušnom rozpočtovom
roku uvádza v rámci nedaňových príjmov. Ich základ na území SR tvoria
správne a súdne poplatky.

Správne poplatky
Základnou normatívnou právnou úpravou správnych poplatkov je zákon č.
145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení de lege lata. Tento zákon
upravuje správne poplatky, ktoré vyberajú orgány štátnej správy, vyššie
územné celky, obce a štátne archívy.

Predmet správnych poplatkov
Predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú
uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. Sadzobník tvorí prílohu, ktorá
je súčasťou tohto zákona.

Subjekt správnych poplatkov
Subjektom správnych poplatkov je poplatník. Poplatníkom je právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie. Ak je
poplatníkov niekoľko, sú povinní zaplatiť poplatok spoločne a nerozdielne.

Oslobodenie od poplatkov
Od poplatkov sú oslobodené tieto právnické osoby a fyzické osoby:

 štátne orgány, obce, vyššie územné celky a rozpočtové organi-zácie

s výnimkou položky 10 a 11 sadzobníka správnych poplatkov

 Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré

vykonáva v mene Slovenskej republiky

 diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z

povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú
výsady a imunitu za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť.

Od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne
záväzných právnych predpisov:

 o sociálnom zabezpečení vrátane dôchodkového zabezpečenia

a nemocenského poistenia (zabezpečenia), štátnych sociálnych
dávok a sociálnej pomoci,

 priestupkoch

197

 slobodnom prístupe k informáciám.

Od poplatkov sú oslobodené úkony a konania vykonané a uskutoč-nené v
dôsledku živelnej pohromy.
Od poplatkov sú ďalej oslobodené úkony, o ktorých tak určuje
medzinárodná zmluva alebo medzinárodná dohoda, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

Sadzby poplatkov
Sadzby poplatkov sú určené v sadzobníku pevnou sumou zo základu
poplatku
alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku. Základ
poplatku ustanovený percentuálnou sadzbou je uvedený v príslušnej
položke sadzobníka.

Vznik poplatkovej povinnosti a splatnosť poplatkov
Poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné
pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu
konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené
inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok
zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa
doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.
Poplatky určené v sadzobníku percentuálnou sadzbou sa platia pred
vykonaním úkonu na základe písomnej výzvy, ak pri jednotlivých
položkách sadzobníka nie je ustanovené inak, a sú splatné do 15 dní odo
dňa doručenia písomnej výzvy na ich zaplatenie, ak pri jednotlivých
položkách sadzobníka nie je ustanovené inak.

Platenie poplatkov
Poplatky vyberané správnymi orgánmi sa platia kolkovými známkami, v
hotovosti do pokladnice správneho orgánu, poštovým poukazom na účet
príslušného správneho orgánu alebo prevodom z účtu v banke. Kolkovými
známkami sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevy-šujú
sumu 10 000 Sk.
Poplatky vyberané obcami a vyššími územnými celkami sa platia prevodom
z účtu v banke, poštovým poukazom na účet príslušného správneho
orgánu alebo v hotovosti do pokladnice správneho orgánu.

Vrátenie poplatku
Správny orgán, ktorý poplatok vybral, vráti ho v plnej výške, ak sa nemohol
vykonať úkon alebo uskutočniť konanie bez zavinenia poplatníka alebo ak bol
poplatok zaplatený bez toho, aby bol na to poplatník povinný, ak pri
jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak.

198

Správny orgán, ktorý poplatok vybral, vráti sumu, o ktorú poplatník zaplatil
viac, než bol povinný.
Poplatok a preplatok vráti správny orgán najneskôr do 30 dní odo dňa, keď
zistil, že sa má poplatok alebo preplatok vrátiť.
Ak sa úkon nevykonal alebo konanie sa neuskutočnilo z dôvodov na
strane poplatníka, správny orgán, ktorý poplatok vybral, môže na žiadosť
poplatníka rozhodnúť o vrátení poplatku, najviac však vo výške 65% zo
zaplateného poplatku. Poplatok, ktorý sa má vrátiť, sa zaokrúhľuje na celé
koruny nadol.
Poplatok alebo preplatok poplatku sa nevráti, ak suma, ktorá sa má vrátiť,
neprevyšuje 50 Sk.
Poplatok alebo preplatok zaplatený kolkovými známkami a poplatok
zaplatený cudzozemcom na hraničnom priechode SR v cudzej mene vráti na
základe odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo
preplatku daňový úrad príslušný podľa sídla správneho orgánu, ktorý úkon
vykonal alebo uskutočnil konanie, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o vrátení poplatku
alebo preplatku.
Nárok na vrátenie poplatku alebo preplatku zaniká uplynutím troch
rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený.

Sadzobník správnych poplatkov
Sadzobník správnych poplatkov sa člení na časti a položky. Časti sú označené
rímskymi číslicami a vyjadrujú určité samostatné homogénne okruhy činností
a úkonov, ktoré podliehajú spoplatneniu. Rozhodujúca časť z nich obsahuje
sadzby určené pevnou sumou, iba v niekoľkých položkách je zakotvená
percentulna sadzba.

Niektoré sadzby podľa Sadzobníka správnych poplatkov
Správne poplatky

 Výpis z evidenčnej karty vodiča (za každú stranu) 50,- Sk
 Vydanie vodičký preukaz (VP) a medzinárodný vodičký preukaz (MVP)

100,- Sk

 Vydanie VP, zmena trvalého pobytu, zmena priezviska, rodného čísla

100,- Sk

 Vydanie VP po skončení skúšobnej doby bez poplatku
 Výmena cudzieho VP za slovenský 100,- Sk
 Každé vydanie VP a každé ďalšie z dôvodu rozšírenia vodičského

oprávnenia uvedeného vo VP a skončení jeho platnosti 100,- Sk

 Vydanie VP a MVP náhradou za odcudzený 100,- Sk
 Vydanie VP a MVP náhradou za zničený, stratený alebo poškodený 200,-

Sk

199

 Vydanie VP a MVP náhradou za zničený, stratený alebo poškodený

opakovane v priebehu 2 rokov po sebe nasledujúcich rokoch 500,- Sk

Vykonanie skúšky na získanie vodičského oprávnenia:

1. skupiny A a AM a podskupiny A1 500 Sk,
2. skupiny B, B+E a T a podskupiny B1 1 000 Sk,

3. skupiny C1+E a D1+E a podskupiny C1 a D1 1 500 Sk,

4. skupiny C, C+E, D a D+E 2 000 Sk,

 pri preskúšaní odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského

oprávnenia 500 Sk,

 na získanie alebo rozšírenie inštruktorského oprávnenia 1 000 Sk,
 na predĺženie platnosti inštruktorského oprávnenia 300 Sk.
 Správny orgán vyberie poplatky týkajúce sa vykonania skúšky vo výške

25%, ak ide o skúšku na získanie vodičského oprávnenia, ak sa
výcvik vykonával na stredných (aj vojenských) školách a odborných
učilištiach v rámci povinného predmetu dopravnej výchovy, ak sa
výcvik vykonával na stredných odborných školách Policajného zboru v
rámci odbornej prípravy, ak ide o vykonanie skúšky na získanie
vodičského oprávnenia odvedencov a o opakované skúšky.

Súdne poplatky
Základnou normatívnou právnou úpravou súdnych poplatkov je zákon č.
71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov
v znení de lege lata.

Predmet súdnych poplatkov
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov , ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v
prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Subjekt súdnych poplatkov – poplatníci
Poplatníkom je podľa zákona o súdnych poplatkoch:

 navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu,

 účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní,
 obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich

podľa rozhodnutia súdu,

 dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní,
 dedič v konaní o dedičstve,

200

 oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi.

Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia
ho spoločne a nerozdielne.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri
dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný.

Príslušnosť
Poplatky vyberajú:

- súdy,

-

orgány štátnej správy súdov,

-

orgány prokuratúry.

Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu
poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.
Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto
problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení.
Podľa § 138 OSP môže na návrh súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a
i spätnú účinnosť
; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa
však

nevracajú.

Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca,
vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky
zástupcu a na odmenu za zastupovanie.
Niektoré súdne konania sú oslobodené od poplatkovej povinnosti zo
zákona
(t. j. nie je potrebné žiadať o oslobodenie od poplatku). Tieto konania
sú taxatívne vymedzené v § 4 zákona o súdnych poplatkoch - ide o konania vo
veciach:

opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia
uzavrieť manželstvo,

spôsobilosti na právne úkony,

náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom,

zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok,

201

sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu
práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,

výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a
notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania
vymáhaných štátom,

plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,

opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,

vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,

vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti,

nečinnosti orgánu verejnej správy,

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby, ktoré sú od
poplatkovej povinnosti oslobodené,
a to bez ohľadu na to, o aké konanie ide.
Ide o nasledovné osoby:

Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové
fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré
vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna
poisťovňa,

obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky
prospešného záujmu,

nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie,

navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z
povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného
pomeru,

navrhovateľ v konaní o určení výživného,

nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých
nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,

prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého
vstúpil,

maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva,

navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá
vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,

navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,

vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby,
príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného
úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o
preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných
predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb
povinných vykonať civilnú službu,

202

veriteľ a dlžník pri podaní návrhu na konkurzné konanie,

diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z
povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú
výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa
nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa
nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom
sporu nehnuteľnosť,

navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č.
293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam,

navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak
to ustanovujú osobitné predpisy,

cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.

Sadzba poplatku
Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
alebo pevnou sumou.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového
úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku
cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového
úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa
rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak
neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok
na celé koruny nahor.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské
koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je
platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd
o sume poplatku rozhoduje.

Platenie poplatku
Poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za
ktorého úkon sa poplatok vyberá. Ak poplatok neprevyšuje 10 000 Sk, môže sa
platiť kolkovými známkami.
Poplatok za úkon prokuratúry sa platí vždy kolkovými známkami.
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, proti rozhodnutiu
ktorého odvolanie smeruje.
Poplatky sa vyrubujú a vyberajú v slovenskej mene.

203

Vrátenie poplatku
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho
zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti,
ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok
zaplatený účastníkom konania za uplatnenie námietky zaujatosti sa mu
vráti, ak námietka bola uznesená odôvodnene. O vrátení poplatku rozhodne i
bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak
prevyšuje sumu 50 Sk.
Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku
pojednávania, vráti sa im 90% zo zaplateného poplatku. Ak konanie skončia
účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, vráti sa im
50% zo zaplateného poplatku. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym
zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku za
ďalšie konanie súdu v predmetnej veci.

SADZOBNÍK SÚDNYCH POPLATKOV
Niektoré súdne poplatky podľa Sadzobníka:
1. vo veciach obchodného registra:

 z návrhu na prvý zápis alebo na výmaz:

-

1. akciovej spoločnosti

20 000 Sk

-

2. iných právnických osôb

10 000 Sk

-

3. fyzickej osoby - podnikateľa

5 000 Sk

-

4. organizačnej zložky právnickej osoby

5 000 Sk

-

5. organizačnej zložky FO - podnikateľa 1 000 Sk

 z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva)

10 000 Sk

2. Za overenie odpisu alebo kópie listiny, za každú začatú stranu listiny,
ktorej odpis alebo kópia sa overuje:

a) v slovenskom alebo českom jazyku 20 Sk

b) v inom jazyku

50 Sk

3. Za vyhotovenie a vydanie odpisu z obchodného registra, potvrdenia o tom,
že v obchodnom registri určitý zápis nie je, a za vydanie potvrdenia o tom,
že určitá listina nie je uložená do zbierky listín

100 Sk

4. Za nahliadnutie do obchodného registra 100 Sk
5. Za výpis z registra trestov a odpis registra trestov (aj negatívny) 100 Sk

65. Právna úprava poisťovníctva

Použitá literatúra:

204

 Zákon č. 95/2002 o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004) –

nespracoval som celý zákon, pretože ak toto budete vedieť a nebudete
koktať, tak Vás nezastaví

Zákon o poisťovníctve upravuje:

a) niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,

vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,

b) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských

štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,

c) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich

pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej
republiky,

d) sprostredkovanie poistenia,
e) výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo
pri chorobe z povolania podľa zákona o zdravotnom poistení.
Základné pojmoslovie
Poisťovacou činnosťou
je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou,
poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich
pobočkami, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a
likvidácia poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a
použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného
členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, uzavieranie
zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu,
zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou
zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z
iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré
vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv o
sprostredkovaní poistenia s poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi,
ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou,
poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich
pobočkami a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami,
správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv. Zaistnou
zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich pobočky zaväzujú
poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej
poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne
udalosť označená v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského
štátu, zahraničná poisťovňa alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni,

205

zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám zmluvne dohodnutú časť
poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej
zmluvy. Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv.

Podmienky na vykonávanie poisťovacej činnosti
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej
republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na
vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v
konaní podľa zákona o bankách. Obchodné meno poisťovne musí obsahovať
označenie "poisťovňa“.

Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa povoľuje vznik
poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie
poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v
rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý
nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území
Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo
udelené povolenie Národnej banky Slovenska na vykonávanie poisťovacej
činnosti.
Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti pre poistné druhy:

 životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených

v prílohe,

 neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví

uvedených v prílohe č. 1.

Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť:

 pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR,
 pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1

(cca. najmenej 3000000 – 5000000 EUR)

Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto
podmienok:

a) splatené základné imanie poisťovne podľa § 4,
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších

finančných zdrojov poisťovne,

c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a

prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä
prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích
právach,

d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb,

206

e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s

kvalifikovanou účasťou na poisťovni,

f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny
g) výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho

uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena

h) úzke väzby,
i) poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,


Povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom.
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto
povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je:

 dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu,
 dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného
 členského štátu, kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú

poisťovňu z iného členského štátu.

Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu:
a) dcérskou spoločnosťou banky alebo obchodníka s cennými
papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
b) dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti banky alebo
obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného
členského štátu,
c) kontrolovaná tými istými fyzickými osobami a právnickými
osobami, ktoré kontrolujú banku alebo obchodníka s cennými
papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a
nemožno ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a
neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a
oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského
štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na
základe práva slobodného poskytovania služieb.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zaniká:

a) poisťovni dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie

povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,

b) poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne
c) pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na

majetok zahraničnej poisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej

207

poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na
vykonávanie poisťovacej činnosti,

d) d) poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej
bankySlovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu

e) e) ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na

zápis do obchodného registra

f) dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej

poisťovne, pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej
činnosti zahraničnou poisťovňou.


Podmienky na vykonávanie zaisťovacej činnosti

Zaisťovňou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky,
ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie
zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska.
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje:

 vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
 b) zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie

zaisťovacej činnosti pobočky,

 vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
 d) vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej

poisťovne.

Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie "zaisťovňa". Iné
osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať.
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť
najmenej 1 000 000 000 Sk.
Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie aj na vykonávanie poisťovacej
činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno musí obsahovať
označenie "poisťovňa".
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.

Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára
v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické
rezervy:

A. technickú rezervu na poistné budúcich období,
B. technickú rezervu na poistné plnenie,
C. technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
D. technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
E. technickú rezervu na životné poistenie,

208

F. technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných

prostriedkov v mene poistených,

G. ďalšie technické rezervy.

Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná
dodržiavať tieto zásady:

a) zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú

uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov
technických rezerv,

b) zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv

zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,

c) zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je

uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynul úhradu výplat poistných
plnení,

d) d) zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú

umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je
vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto
právnické osoby nekonajú v zhode.

66. Odpisy a odpisovanie podľa zákona o daniach z príjmov

Použitá literatúra:

 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)

Pojem odpisovanie
Odpisovanie
je postupné zahrnovanie odpisov z hmotného a nehmotného
majetku (ktorý je účtovaný alebo evidovaný a je používaný na zabezpečenie
zdaniteľných príjmov) do daňových výdavkov.
Hmotný a nehmotný majetok
Hmotný majetok
nie sú zásoby. Hmotným majetkom sa rozumejú:

a. samostatné hnuteľné veci a ich súbory, kt. majú samost. technicko-

ekonomické určenie, kt. vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a
prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako rok

b. budovy a iné stavby okrem:

-

prevádzkových banských diel,

-

oplotení a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na
zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva

c. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky

(TV, napr. chmelnice, vinice…)

d. zvieratá uvedené v prílohe, napr. hovädzí dobytok, ovce, kozy (plemenné,

chovné)...

209

Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majektu prerušiť len na
jedno celé alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom ZO pokračuje v
odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa
predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.

Nehmotným majetkom sú : napr. práva priemyselného vlastníctva, autorské
práva. alebo právne príbuzné autorskému prípadne vrátane počítačových
programov a databáz, výrobné postupy, hospodársky využiteľné znalosti, kt.
vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie
alebo použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené
vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, zriaďovacie výdavky vyššie ako
50 000 Sk. Nehmotný majetok sa odpíše najviac do výšky vstupnej ceny.
Predmety vylúčené z odpisovania:
Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré predmety sú vylúčené z odpisovania:
pozemky, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, hnuteľné národné kultúrne
pamiatky, povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne …
Subjekt odpisovania
Hmotný a nehmotný majetok odpisuje daňovník, kt. má k nemu vlastnícke
právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo VÚC. Technické
zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže
odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník
nezvýšil vstupnú cenu HM o tieto výdavky. Nájomca zaradí technické
zhodnotenie do odpisovej skupiny, v kt. je zaradený prenajatý hmotný majetok.
Hmotný a nehmotný majetok v spoluvlastníctve odpisuje každý zo
spoluvlastníkov zo vstupnej ceny pomerne podľa výšky spoluvlast. podielu.
Hmotný a nehmotný majetok individuálne určený a poskytnutý združeniu bez
právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov odpisuje účastník, kt.
majetok poskytol na spoločné užívanie. Nehmotný majetok okrem vlastníka
môže odpisovať aj daňovník, kt. k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za
odplatu.
Vstupná cena hmotného a nehmotného majetku je taxatívne vymedzená v
zákone, napr. suma vo výške vlastných nákladov obstarávacia cena majetku
vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku darovania…
Pri určovaní vstupnej ceny nesmieme zabudnúť, že DPH nie je súčasťou vstupnej
ceny hmotného alebo nehmotného majetku. Avšak napríklad províziu, resp.
náklady na dopravu, či inštaláciu sú už súčasťou vstupnej ceny hmotného
majetku.
Postup pri odpisovaní HM
Máme 4 základné odpisové skupiny. Postupuje sa presne podľa zákona podľa
toho či ide o zrýchlený alebo rovnomerný odpis
Pri rovnomernom odpis. sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny
hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú
skupinu. Pri zrýchlenom odpis. HM sa odp. skupinám priraďujú koeficienty pre

210

zrýchlené odpis. uvedené v zákone, pričom do do úvahy sa na rozdiel od
rovnomerného odpis. berie i to, či ide o prvý alebo ďalší rok odpisovania. Ročný
odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Technické zhodnotenie
Za technické zhodnotenie považujeme:

I. výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,

rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom
majetku a nehmotnom 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie,

II. technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 30

000 Sk, ak sa tieto výdavky daňovník rozhodne považovať za výdavky na
technické zhodnotenie,

III. technické zhodnotenie v sume vyššej ako 30 000 Sk za zdaňovacie obdobie

vykonané na dlhodobom HM, kt. obstarávacia cena bola max. 30 000 Sk.

Rekonštrukcia a modernizácia
Rekonštrukciou
rozumieme zásahy do hmotnéh majetku, kt. majú za
následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo
technických parametrov (sem nepatrí zámena použitého materiálu pri
dodržaní jeho porovnateľných vlastností). Modernizácia - rozšírenie
vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného a nehmotného majetku o súčasti, kt.
pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku (t.
j. samostatné veci určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou
tvoria jeden majetkový celok).

67. Rozpočtová sústava

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12

 Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) -
§ 4,9,10

Pojem rozpočtová sústava
Rozpočtová sústava predstavuje súhrn všetkých rozpočtov, ktoré sa v danom
štáte zostavujú a podľa ktorých prebieha rozpočtové hospodárenie štátu
a ďalších verejno-právnych subjektov. Pod tento pojem však treba zaradiť aj
vzájomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy
a postavenie rozpočtov v tejto sústave.
Rozpočtovú sústavu SR tvoria:

211

 štátny rozpočet SR
 rozpočty obcí a VÚC (rozpočty územnej samosprávy)
 rozpočty štátnych účelových fondov.

Pojem štátny rozpočet – podľa zákona o rozpočtových pravidlách - § 6
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje
sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy,
rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami
a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych
finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom
o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na
rok 2005
). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa
schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového
schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak
nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj
výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže
ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú
výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie
príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru
v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol,
pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho
rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:
a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na

plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak

príjmy a výdavky nie sú vyrovnané

212

Rozpočty územnej samosprávy podľa zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy - § 4 a nasl.
Rozpočet obce a rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného
hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý sa riadi financovanie
úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom
roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu
verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Rozpočet obce a VÚC vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho
územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené :

 finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám –

podnikateľom pôsobiacich na území obce alebo VÚC

 finančné vzťahy k obyvateľom žijúcim na území obce alebo

VÚC vyplývajúce zo zákonov, všeobecne záväzných právnych
predpisov, všeobecne záväzných nariadení obce alebo VÚC, ako
aj zo zmlúv

Rozpočet obce môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí ako
aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia
spoločné úlohy.
Rozpočet VÚC môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných VÚC, ako
aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.
Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu VÚC vychádza predovšetkým
z viacročného rozpočtu17, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu
ustanovených osobitným predpisom a zo schválených finančných vzťahov
štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv. Rozpočet obce alebo
VÚC sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový.
Rozpočet obce a VÚC sa vnútorne člení:

f.

bežné príjmy a výdavky (bežný rozpočet)

g.

kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (kapitálový rozpočet)

h.

finančné operácie

Rozpočty štátnych účelových fondov
V sústave verejných financií patrí mimoriadne postavenie štátnym účelovým
fondom. Možnosť zriaďovať štátne účelové fondy vyplýva z článku 58 Ústavy
SR.
Pre každý štátny účelový fond sa zostavuje samostatný rozpočet, ktorý je
finančnými vzťahmi napojený na rozpočet ministerstva resp. iného ústredného
orgánu štátnej správy.
Spoločnými znakmi fondov sú predovšetkým:

-

zriaďujú sa zákonom na financovanie osobitne určených úloh

-

fond je právnickou osobou

17 VIACROČNÝ ROZPOČET – je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo VÚC,
v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri roky.

213

-

SR neručí za záväzky fondu a fond neručí za záväzky SR

-

zdrojom fondu sú vlastné príjmy, prípadne ako doplnkový zdroj však
môžu slúžiť aj dotácie zo štátneho fondu.

-

fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej
osoby

-

činnosť fondu upravuje štatút ...

Na našom území existovalo viacero fondov napr. Štátny fond PRO SLOVAKIA,
Štátny fond životného prostredia SR a pod. V súčasnosti sú to len dva fondy a to
Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a Štátny fond
rozvoja bývania.

Okrem toho sa v zákone č. 523/2004 Z.z. stretávame aj s pojmami rozpočet
verejnej správy
a vojnový štátny rozpočet.

Pojem rozpočet verejnej správy – podľa zák. o rozpočtových pravidlách - §4
Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej
politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde.
Vláda predkladá NRSR vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok a na informáciu rozpočet verejnej správy.
V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy
a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová
klasifikácia.
Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre EÚ v jednotlivých
rozpočtových rokoch tvoria:

-

časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy,

-

rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy
k ostatným subjektom

-

schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej
správy

Podľa vojnového štátneho rozpočtu sa riadi rozpočtové hospodárenie SR
v čase vojny a v čase vojnového stavu. Vypracúva ho Ministerstvo financií. Na
jeho zostavenie sa primerane použijú ustanovenie zákona o rozpočtových
pravidlách verejnej správy – 3., 4. a 8. časť.

68. Štátne poplatky

Duplicitná otázka – porovnaj s otázkou 64 – Štátne poplatky, ich druhy

a právna úprava!!!

69. Právo finačného trhu

214

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo

Všeobecný úvod

Právo finančného trhu je jedným z nástrojov zabezpečovania efektívneho
fungovania finančného trhu.
Predmetom práva finančného trhu sú spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú v
procese postavenia a činnosti jednotlivých článkov finančného trhu a jeho
jednotlivých nástrojov, tiež označované ako vzťahy práva finančného trhu.
Sú to spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré sa týkajú:

 normatívnej právnej úpravy jednotlivých nástrojov finančného trhu,
 sústavy finančného trhu a jej jednotlivých subjektov, ich vzniku, ich

zodpovednosti a právomoci, organizácie a ich štruktúry, ich
pôsobnosti, vzťahov a činnosti,

 práv a povinnosti fyzických a právnických osôb vo vzťahu k

jednotlivým subjektom finančného trhu,

 normatívnej právnej úpravy regulácie finančného trhu.

Vyjadrujú práva a povinnosti subjektov v súvislosti s činnosťou finančných
sprostredkovateľov. Vznikajú na základe normatívnej právnej úpravy článkov
finančného trhu. Okruh a rozsah vzťahov – závislý od úrovne ekonomick.
vzťahov v krajine
Základnými prvkami právnych vzťahov práva finančného trhu sú: subjekt,
objekt, obsah
a právne skutočnosti.

 jedným zo subjektov - vždy činiteľ finančného trhu (finančný

sprostredkovateľ)

 objekt

om - peňažné prostriedky

 obsah

om - práva a povinnosti (majetkový charakter)

 právne skutočnosti

– vyvolávajú, menia alebo končia vzťahy PFT

Základ právnej regulácie práva finančného trhu tvoria najmä sekundárne
práv. aktov (vyhlášky a práv. normy nižšej práv. Sily). Normatívna právna
úprava práva finančného trhu je rozptýlená v celom právnom poriadku, najmä
vo finančnom práva, obchodnom práve(napr. zmenky, šeky), občianskom
práve (napr. pôžičky); z časti v ústavnom práve (zakotvenie NBS v
ústave), trestnom práve (zodpovednosť za porušenie povinností)
a v medzinárodnom práve (medzinárodné zmluvy)
Právo finančného trhu nie je kodifikované, ťažisko legislatívnej činnosti je na
pleciach Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska, Úradu pre
finančný trh. Typickou črtou práva finančného trhu je nedostatok zákonných
noriem.

215

V súčasnosti vývoj smeruje k vymaneniu práva finančného trhu spod
finančného práva (úplne izolovanie však nie je cieľom, čo nie je ani možné); Je
veľmi úzky vzťah medzi správnym právom a právom finančného trhu
(procedúry rozhodovania orgánov, najmä §47 z.č. 71/1967 Zb.- zakotvuje
obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní:
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade))
Systém práva finančného trhu
Vnútorné členenie práva finančného trhu na ucelené súbory právnych noriem
vzhľadom na ich obsah a na príbuznosť nimi upravovaných vzťahov; vnútorné
členenie:

 súbor právnych noriem upravujúcich postavenie, právomoci a činnosť

jednotlivých článkov (subjektov)finančného trhu,

 súbor právnych noriem upravujúcich jednotlivé nástroje finančného

trhu,

 súbor právnych noriem upravujúcich reguláciu finančného trhu,
 súbor medzinárodných právnych noriem prijatých na pôde EÚ

s dopadom na pridružené krajiny strednej a východnej Európy (aj SR),
ktoré sú: orientované na dovŕšenie procesu prechodu slovenských
subjektov finančného trhu na medzinárodné (a komunitáme)
štandardy

Bankové právo (BP)
-

historické korene bankového práva – 19. st. rakúsky Všeob. obchodný
zákonník č.1 a Uhorský obchodný zákonník č. 37 z r. 1875; (B. Spáčil –
Teorie finančního práva – významné dielo o volaní po bankovom práve
v obd. centrálne riadenej ekonomiky)

-

BP - súbor právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť jednotlivých
článkov bankovej sústavy a to centrálnej-emisnej banky a komerčných a
iných bánk (emisná činnosť, operácie s cennými papiermi...)

-

podrobnejšia def. BP - predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich
spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti postavenia a
činnosti dvojstupňovej bankovej sústavy (emisného a komerčného
bankovníctva), ako aj v rámci ich právomocí a pôsobenia v spoločensko-
ekonomickom prostredí.

-

Bankové právo je pododvetvím finančné právo

-

vnútorné členenie bankového práva:

a. emisné bankovníctvo
b. komerčné bankovníctvo

členenie ďalej potom podľa štruktúrovanosti bánk (bankovníctvo hypotekárne,
investičné...)

Pramene práva finančného trhu (PFT)

216

-

všetky štátom určené formy práva, v ktorých sa vyskytujú normy práva
finančného trhu ako pravidlá správania sa subjektov; normatívne právne
akty vo forme ústavných zákonov, zákonov, zákonných opatrení
(originárne normat. akty – vydáva ich NRSR), nariadení vlády, vyhlášok,
výnosov a iných všeobecne záväzných právnych noriem (odvodené normat.
akty – vláda, MFSR, NBS, Úrad pre FT, Burza cenných papierov)

-

prameňom sú aj medzinárodné zmluvy a nariadenia a smernice ES

Pôvodné (originárne) pramene práva finančného trhu

 ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
 zákon č. 566/1992 Zb. o NBS,
 zákon č. 483/200l Z. z. o bankách
 zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
 zákon č.191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon
 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonnik
 zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch
 zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
 zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
 zákon č. 566/200 l Z. z. o cenných papieroch
 zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon
 zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení

zamestnancov

 zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov
 zákon č. 80!l997 Z. z. o Exportno - importnej banke SR
 zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní
 zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov
 zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom

Finančný trh sa člení na:

-

peňažný trh

-

kapitálový trh

Nástroje finanč. trhu - mechanizmus získavania peňažných prostriedkov, a
ich využívanie, v záujme efektívneho hospodárenia s peňažnými
prostriedkami v prospech ich vlastníkov; nástroje členíme na nástroje
peňažného trhu
a na nástroje kapitálového trhu
I.Nástroje peňažného trhu:

1. Pokladničné poukážky

– krátkodobé, diskontované cenné papiera, kt. sú

splatné do 1 roka, na slov. peňažnom trhu sú emitované
v dematerializovanej podobe, členíme ich (v SR) na: štátne pokladničné
poukážky a na pokladničné poukážky NBS

2. Zmenky

–zmenky a šeky sú osobitné listiny, z ktorých ich majiteľovi

vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške, ktorá je na

217

nich uvedená a smeruje voči osobe, ktorá na tejto listine prejavila svoju
vôľu prevziať záväzok, čo potvrdila aj svojím odpisom; šeky sa používajú
predovšetkým ako platobný prostriedok a zmenky slúžia na získanie
finančných prostriedkov krátkodobého charakteru (charakter úverov);
druhy zmeniek - vlastná zmenka (prísľub vystaviteľa zaplatiť sumu
uvedenú na zmenke) a cudzia zmenka (platobný záväzok, vystaviteľ
určuje 3. osobu, aby zaplatila oprávnenej osobe sumu uvedenú na
zmenke); šek = samostatný druh cudzej zmenky; rubopis – prevod
zmenky alebo šeku;

3. Šeky

– cenné papiere so zákonom predpísaným obsahom, v kt. vystaviteľ

prikazuje 2. osobe, obyčajne banke, kde má peňažnú pohľadávku, aby
niekomu inému zaplatila určitú peňažnú čiastku; šek je prevoditeľnou
listinou; rozlišujeme šeky bankové a súkromné; asignant – poukazca,
asignát – dlžník, asignatár – poukazník

4. Depozitné certifikáty

(vkladové certifikáty, resp. listy) – sú určitou

formou termínovaných vkladov, majú formu cenného papiera a možno
s nimi obchodovať, majiteľ depoz. certifikátu dostane vklad v termíne
jeho splatnosti

5. Úvery

– dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek

forme vrátane faktoringu (úplné prevzatie krátkodobých pohľadávok)
a forfaitingu (úplné prevzatie strednodobých a dlhodobých pohľadávok),
zmluva o úvere – záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne
v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej časti, a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky;

II. Nástroje kapitálového trhu:
-

v kapitálovom trhu sa sústreďujú tzv. dlhé peniaze, poznáme kapitálový trh
primárny (určené na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov
uvádzaných na trh po prvýkrát) a trhy sekundárne (tu sa predávajú
a kupujú cenné papiere emitované už skôr)

-

zmyslom nástrojov kapitálového trhu je zabezpečiť dlhodobé finančné
zdroje, tieto nástroje: úverové cenné papiere a majetkové cenné papiere

A. Úverové cenné papiere:

-

tejto oblasti trhu vzniká dlžnícky vzťah, kt. sa predpokladá vrátenie
investovaných peňažných prostriedkov; emitent - dlžník, investor – veriteľ
1. Dlhopisy

– cenné papiere, s ktorými je spojené právo majiteľa požadovať

splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov
z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy
tieto záväzky splniť, dlhopisy znejú na meno alebo doručiteľa

2. Hypotekárne záložné listy

– sú verejne obchodovateľné dlhopisy,

z ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov z nich je riadne krytá
pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným

218

právom k nehnuteľnosti alebo je náhradne krytá a má v názve označenie
hypotekárny záložný list

3. Štátne dlhopisy

– dlhopisy vydávané v mene SR MFSR v súlade so

zákonom o št. rozpočte SR na základe rozhodnutia vlády, na krytie
schodku št. rozpočtu v súlade s rozhodnutím NRSR a v súlade so
zákonom o št. dlhu a št. zárukách

4. Komunálne obligácie

– dlhopisy vydávané

-

bankou, ktorá z peňažných prostriedkov získaných predajom
komunálnych obligácií poskytne komunálny úver VÚC alebo obci (VÚC
a obec ručia svojím nehnuteľným majetkom)

-

obcou, ktorá za vydanie komunálnych obligácií ručí svojím majetkom

-

VÚC, ktorý za vydanie komunálnych obligácií ručí svojím majetkom

5. Zamestnanecké obligácie

– neprevoditeľné dlhopisy na meno vydávané

eminentom výlučne pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a pre zamestnancov,
ktorý pracovný pomer u eminenta sa skončil z dôvodu ich odchodu do
starobného dôchodku.

6. Skladištné a

tovarové záložné listy

– cenné papiere, ktorých

prostredníctvom možno na určitý čas získať peňažné prostriedky do
určitej výšky a na zabezpečenie takto vzniknutých záväzkov možno
zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam (k tovaru), na ktoré
skladiskový alebo tovarový záložný list znie

7. Vkladové listy

– potvrdenie banky o pevnom vklade, výška vkladu sa

uvádza na samotnej listine

B. Majetkové cenné papiere – investor sa majetkovo podieľa na svojej

investícii, vzniká mu spoluvlastnícky vzťah na majetku, do ktorého
investoval, má nárok na výnosy zo svojej investície; majetkovými
cennými papiermi sú: akcie, podielové listy a družstevné podielnické listy

1. Akcie

– sú najrozšírenejším druhom cenných papierov (a.s. –

najrozšírenejším druhom podnikateľských subjektov), svojmu majiteľovi
zabezpečuje určitý podiel na celkovom majetku a.s.; akcia predstavuje
práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov
spoločnosti na jej riadení, zisku a likvidačnom zostatku po zrušení
spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným
papierom; akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera
alebo zaknihovaného cenného papiera, akcia môže znieť na meno (len
zaknihovaná) alebo doručiteľa, prevod akcie sa uskutočňuje rubopisom
alebo odovzdaním akcie, zoznam akcionáro nie je verejný

2. Podielové listy

– podielový list je cenný papier, ktorý môže znieť na jeden

alebo viac podielov podielnika na majetku v otvorenom podielovom
fonde a s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel
na majetku v tomto podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose

219

z tohto majetku podľa štatútu; podielový fond je majetok, ktorí tvoria
majetkové hodnoty (cenné papiere...), ktoré sú v spoločnom vlastníctve
investorov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými
listami, podielový list vydáva správcovská spoločnosť pri vytváraní
podielového fondu; poznáme otvorený a uzavretý podielový fond
a špeciálny podielový fond

3. Družstevné podielnické listy

– vydáva družstvo za majetkové podiely

oprávneným osobám (nečlenom, ale aj členom družstva), podielnický list
je cenným papierom na meno alebo na doručiteľa, ktorý sa vydáva
v zaknihovanej podobe

Subjekty finančného trhu = finanční sprostredkovatelia (FS)

-

stoja medzi tými, čo disponujú kapitálom (veriteľom) a tým, kto si chce
požičať (dlžník)

-

FS si vlastne požičiava peniaze od veriteľov, ktoré potom on sám
požičiava dlžníkom

-

dôvod existencie FS – informačné a transakčné náklady

-

3 kategórie FS (F.S.Mishkin):

1. depozitné inštitúcie
2. zmluvné sporiteľné inštitúcie
3. investiční sprostredkovatelia

 komerčné banky
 hypotekárne banky
 stavebné sporiteľne
 poisťovne
 Burza cenných papierov v Bratislave, a.s.
 Stredisko cenných papierov SR, a.s. –> Centrálny depozitár cenných

papierov SR, a.s.

 správcovské spoločnosti
 Exim banka
 obchodníci s cennými papiermi
 Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity
 ostatný finančný sprostredkovatelia (finančné agentúry vlády,

individuálny finanč. sprostredkovatelia, lízingové spoločnosti,
faktoringové a forfaitové spoločnosti...)

Regulácia finančného trhu

-

najzákladnejšou príčinou regulácie bankovníctva je primárna ochrana
vkladateľov (v komerčných bankách sa sústreďuje najväčší objem
získaných peňažných prostriedkov)

-

právna regulácia finančného trhu prostredníctvom:

1. bankový dohľad – regulácia bánk prostredníctvom NBS

220

2. Úrad pre finančný trh – regulácia ostatných subjektov finančného

trhu

70. Zabezpečovacie a núdzové opatrenia podľa devízového zákona

Použitá literatúra:

 Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva
 Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

5. časť - § 39

Pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, ktorý zásadným spôsobom
ohrozuje platobnú schopnosť voči zahraničiu alebo vnútornú menovú
rovnováhu SR, môže vláda SR na návrh Národnej banky Slovenska (NBS)
vyhlásiť núdzový stav v devízovom hospodárstve. O návrhu NBS rozhoduje bez
zbytočného odkladu. Núdzový stav sa začína dňom, ktorým ho vláda verejne
vyhlási, a končí dňom určeným vládou pri jeho vyhlásení, najneskôr však
uplynutím troch mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je bezprostredne
a vážne ohrozená platobná schopnosť
Slovenskej republiky voči zahraničiu,
je zakázané:

 Tuzemcom a cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za slvoenskú

menu. Zákaz sa nevzťahuje na devízové miesta.

 Uskutočňovať akékoľvek úhrady z tuzemska do zahraničia vrátane

prevodov peňažných prostriedkov medzi bankami a ich pobočkami,

 Ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí

V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je vážne ohrozená
vnútorná menová rovnováha SR
, je zakázané:

 Predávať tuzemské cenné papiere cudzozemcom
 Prijímať finančné úvery od cudzozemcov,
 Zriaďovať v tuzemsku účty cudzozemcom a ukladať peňažné prostriedky

na účty cudzozemcov,

 Prevádzať peňažné prostriedky zo zahraničia medzi bankami a ich

pobočkami

Vláda pri vyhlásení núdzového stavu v devízovom hospodárstve uvedie, či ide
o núdzový stav v devízovom hospodárstve, kedy je vážne ohrozená vnútorná
menová rovnováha SR alebo bezprostredne a

vážne ohrozená platobná

schopnosť SR voči zahraničiu. Vláda po dohode s NBS zároveň môže vyhlásiť
okruh subjketov alebo činností, na ktoré sa zákazy nevzťahujú. Vo verejnom
vyhlásení sa uvedie aj údej o tom, kde je jeho úplné znenie každému prístupné
na nazretie.

221

Devízový orgán môže v individuálnych prípadoch z dôvodu ohrozenia života
alebo zdravia osôb alebo v záujme zlepšenia platobnej bilancie a menovej
stability udeliť osobitné povolenie zo zavedených zákazov.

71. Rozpočtová klasifikácia, jej význam a charakteristika

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, ods. 4, § 9,
ods. 2

 Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, ods. 6, §
10 ods. 4,5,6, § 21

 Opatrenie MF SR z 8. decembra 2004, ktorým sa ustanovuje druhová

klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácie
rozpočtovej klasifikácie

Pojem rozpočtová klasifikácia
Rozpočtovú klasifikáciu
môžeme charakterizovať ako systematické,
jednotné a záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov,
prípadne
ako metódu, podľa ktorej sa triedia a zoskupujú príjmy a výdavky
verejných rozpočtov.
Rozpočtová klasifikácia obsahuje:

a) organizačnú klasifikáciu (umožňuje identifikáciu rozpočtových

opatrení podľa rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov).
Ustanovuje ju opatrenie vydávané MF SR.

b) druhovú klasifikáciu – označuje druh rozpočtu, ktorý je súčasťou

rozpočtu sektora verejnej správy (rozpočtu verejnej správy)

c) ekonomická klasifikácia – triedi rovnorodé druhy príjmov a výdavkov

+ finančné operácie na hlavné kategórie, položky a podpoložky
u umožňuje identifikáciu bežných výdavkov a kapitálových výdavkov

d) funkčnú klasifikáciu – používa sa najmä na účely medzinárodného

porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy.
Ustanovuje ju osobitný predpis - Vyhláška Štatistického úradu
Slovenskej republiky č. 195/2003 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická
klasifikácia výdavkov verejnej správy


Význam rozpočtovej klasifikácie

222

Význam rozpočtovej klasifikácie treba vidieť najmä v úlohách, ktoré plní. Je to
predovšetkým zabezpečovanie prehľadnosti a adresnosti úloh verejných
rozpočtov, ďalej umožnenie vzájomnej porovnateľnosti jednotlivých príjmov
a výdavkových položiek verejných rozpočtov a v neposlednom rade
i sledovanie evidencie a kontroly plnenia týchto rozpočtov.

Opatrenie MF SR zo dňa 8. decembra 2004

 druhová klasifikácia

je uvedená v prílohe, v jej prvej časti. Podľa

druhovej klasifikácie rozoznávame tieto základné druhy rozpočtov:

 štátny rozpočet – (ktorý sa ďalej člení)
 rozpočet Sociálnej poisťovne
 rozpočet zdravotnej poisťovne
 rozpočte Fondu národného majetku SR
 rozpočet štátneho účelového fondu
 rozpočet obce – (ktorý sa ďalej člení)
 rozpočet Slovenského pozemkového fondu
 rozpočet VÚC
 rozpočet verejnej vysokej školy
 rozpočty ostatných subjektov verejnej správy zapísaných

v registri, ktorý vedie Štatistický úrad SR

 organizačná klasifikácia

je uvedená v prílohe, v 2. časti. Podľa

organizačnej klasifikácie identifikujeme rozpočtové operácie podľa:

kapitoly štátneho rozpočtu (napr. Kancelária NR SR, NKÚ,

Generálna prokuratúra SR, SIS, ministerstva ...)

štátne účelové fondy (Štátny enviromentálny fond, Štátny

fond rozvoja bývania, Štátny fond likvidácie
jadrovoenergetických zariadení.

Obce
VÚC – (majú všetky VÚC-ky priradené samostatne čísla)
Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (Sociálna

poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Vzájomná
zdravotná poisťovňa, Chemická zdravotná poisťovňa Apollo,
Spoločná zdravotná poisťovňa, Zdravotná poisťovňa Sidéria-
Istota)

Verejné vysoké školy

Ostatné subjekty verejnej správy (napr. Fond národného majetku SR,
Slovenský pozemkový fond...)

72. Právne postavenie obchodný bánk, ich činnosť a organizácia

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo

223

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách de lege lata

Všeobecne
Komerčné ( obchodné ) banky sú inštitúcie, ktoré obchodujú s peniazmi. Banka
je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako
akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na
výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna
forma banky sa zakazuje.
Medzi základné operácie, ktoré banky vykonávajú sú depozitné
( zhromažďovanie vkladov ) a úverové ( poskytovanie úverov ) operácie.
Komerčné banky poskytujú služby všetkým PO a FO na komerčnej báze –
zamerané podnikateľsky s cieľom dosiahnuť zisk.
Členenie komerčných bánk :
3. podľa druhu vlastníctva :
d) štátne banky – sú v úplnom alebo čiastočnom vlastníctva štátu, štát však
musí mať pre rozhodovanie o činnosti banky väčšinový podiel na základnom
imaní
e) družstevné banky – ich založenie vychádza z podielového družstevného
spoluvlastníctva
f) súkromné banky – sú najčastejšou formou obchodnej banky a
najvýznamnejšou zložkou bankovej sústavy v štáte, je to základná forma
bankového podnikania
4. podľa druhu ich činnosti :
c) univerzálne banky – na základe povolenia centrálnej banky vykonávajú
všetky druhy bankových operácií
d) špeciálne banky – subjekty, ktoré sa orientujú na vybraný okruh
bankových služieb, centrálna banka im udeľuje povolenie na tieto činnosti

o devízová banka = výkon devízových operácií, platobný styk a

krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu

o exportno- importná banka = orientácia na úverovanie exportno-

importnej činnosti vybranej klientely

o hypotekárna banka = poskytovanie dlhodobých úverov

zaručených nehnuteľným majetkom dlžníka

o lombardná banka = poskytovanie úverov zaručených hnuteľnými

vecami dlžníka

o komunálna banka

= poskytovanie bankových úverov

samospráve, úveruje ich rozpočty

o banka stavebného sporenia = poskytovanie stavebných úverov

prostredníctvom dlhodobého získania zdrojov

Definícia pojmu banka

224

Banka je právnická osoba so sídlom na území SR zložená ako akciová
spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a na výkon uvedených
činností má udelené bankové povolenie.
Orgány banky :
predstavenstvo –
štatutárny orgán banky, výkonný orgán
- počet členov určený v stanovách ( min. 3 )
dozorná rada – kontrolný orgán v období, keď nezasadá valné zhromaždenie

 upravená v stanovách, väčšinou je volená valným zhromaždením
 člen predstavenstva nemôže byť členom dozornej rady
valné zhromaždenie – zhromaždenie všetkých akcionárov, najvyšší

kontrolný orgán

 rozhoduje o zásadných otázkach
 rozhoduje nadpolovičnou väčšinou alebo ako je uvedené v stanovách

Bankové činnosti :

 platobný styk a zúčtovanie
 poskytovanie investičných služieb pre klientov a investovanie do cenných

papierov na vlastný účet

 obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta

-

s finančnými nástrojmi peňažného trhu v SK a v cudzej mene vrátane
zmenárenskej činnosti

-

s fin. nástrojmi kapitálového trhu v SK a v cudzej mene

-

s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými
mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí

 správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jehi účet vrátane

súvisiaceho poradenstva

 finančný lízing
 poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania
 vydávanie cenných papierov
 uloženie cenných papierov alebo vecí
 prenájom bezpečnostných schránok
 funkcia depozitára...
Bankové povolenie :
 povolenie na výkon bankových činností
 povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej
banky
 na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok
uložených týnto povolením alebo ustanovených zákonom o bankách
 udeľuje sa na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani
naprechádza na právneho nástupcu
 bez bankového povolenia nemožno :

1. prijímať vklady

225

2. poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty
3. poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo

predmetu inej svojej činnosti

4. vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho

podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti

5. vydávať platobné karty

O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS. Žiadosť o udelenie BP sa
predkladá NBS. NBS žiadosť o vydanie BP zamietne, ak žiadateľ nesplní
niektorú podmienku. Dôvodom zamietnutia žiadosti nemôžu byť ekonomické
potreby finančného trhu, BP nie je možné udeliť, ak by bolo v rozpore s medz.
zmluvou, kt. je SR viazaná.
Podmienky udelenia bankového povolenia:
a) peňažný vklad do základného imania banky min. 500 mil. SK, ak banka

vykonáva hypotekárne obchody 1 miliarda SK

b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do zákl. imania a

ďalších zdrojov banky

c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi
d) návrh členov štatutárneho orgánu, odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť
e) návrh stanov banky
f) sídlo banky
Povinnosť banky preukázať pred začatím vykonávania povolených
bankových činností :
 splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške
 technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených
bankových činností
 existenciu kontrolného systému banky, útvaru vnútornej kontroly a
vnútorného auditu
Banka je povinná :
 podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bank. činností do
obchodného registra na základe bankového povolenia do 10 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti BP
 uložiť v NBS výpis z obch. registra do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obch. registra alebo zmeny v obch.
registri
Bankové povolenie sa odníme, ak :
 klesne základné imanie pod ustanovenú hranicu
 banka nevykonáva 6 mesiacov činnosť, kt. bola uvedená v bankovom
povolení alebo do 6 mesiacov vôbec nezačala činnosť
 bank. dohľad zistí, že banka nepredložila niektorý potrebný doklad
 banka nie je schopná 30 dní vyplácať vklady

226

 banka dosahuje stratu, kt. predstavuje 50 % zákl. imania v priebehu
kalendárneho roka, alebo má stratu na zákl. imaní 10 % 3 po sebe nasledujúce
roky
 banka pozastaví nakladanie s účtami klientov
Bankové povolenie zaniká :
 dňom zrušenia banky z iného dôvodu ako pre odobratie BP
 banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky
 dňom vrátenia BP, BP možno vrátiť len písomne a s predchádz. súhlasom
 ak banka nepodala návrh na zápis do obch. registra...
Nútená správa :
 ak primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 4%
 ak banka po dobu 3 rokov od vydania BP vykazuje stratu, ktorá prevyšuje
30% zákl. imania.
účel : a) ozdravenie banky
b) znemožniť ďalšiu činnosť a výkon právomoci predstavenstva banky
c) nájsť nedostatky, ktoré tento stav spôsobili

úloha : ochrana vkladov klientov

 nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia banke
 banka je povinná toto rozhodnutie zverejniť vo všetkých svojich pobočkách
a v min. 1 denníku s celoštátnou pôsobnosťou
 nútenú správu zabezpečuje nútený správca, ktorého menuje NBS

73. Postavenie finančného práva v systéme práva

Použitá literatúra:
 Grúň / Pauličková – Finačnoprávne inštitúty
 Králik/Jakubovič – Finančné právo

Finančné právo tvorí samostatné odvetvie nášho právneho poriadku a je
jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu. Jeho predmet tvorí
osobitný okruh majetkových vzťahov, ktoré sú vyjadrené v peniazoch a ktoré
vznikajú pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných
verejných fondov, ako aj v procese ich opätovného rozdeľovania a používania.
Tieto vzťahy sú finančnými a týkajú sa sústavy štátnych a iných verejných
peňažných fondov, práv a povinností fyzických a právnických osôb vo vzťahu
k iným fondom, pravidiel nakladania s prostriedkami týchto fondov, ako aj
organizácie a štruktúry finančných orgánov a ostatných spolupôsobiacich
inštitúcií. Všetky tieto vzťahy však ešte nemusia byť vzťahmi finančnými, aj keď

227

ide o vzťahy priamo alebo nepriamo peňažného charakteru. Finančné vzťahy
sú až tie, ktoré sú upravené právo – preto o nich ďalej hovoríme ako o
finančno-právnych vzťahoch.
Finančné právo upravuje spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce
v súvislosti so sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných
verejných fondov, ako aj v súvislosti s hospodárením s týmito prostriedkami.
Cieľom je tu zabezpečenie finančnej stránky plnenia úloh a funkcií štátu
v danej etape jeho vývoja. Finančné právo potom tvorí rozsiahly, ucelený a
vnútorne diferencovaný súbor finančno-právnych noriem vyjadrených
v celom rade finančno-právnych predpisov.
Finančné právo a ostatné odvetvia práva
V staršej literatúre sa možno niekedy stretnúť s názormi, podľa ktorých
finančné právo tvorí iba osobitnú súčasť, resp. pododvetvie niektorého
z príbuzných odvetví práv – napríklad správneho, ústavného, hospodárskeho a
pod.
Špecifickosť spoločenských vzťahov upravovaných a regulovaných normami
finančného práva však jednoznačne svedčí o tom, že finančné právo je
skutočne samostatným odvetvím nášho právneho poriadku. Je samozrejmé, že
tu existuje celý rad styčných bodov finančného práva s inými druhmi práva.
Veľa styčných bodov má finančné právo s ústavným právom, ktorého
základným prameňom je ústava a ústavné zákony. Tým, že sa v nich riešia
základné princípy nášho právneho poriadku, určujú sa tu aj základné princípy
fungovania finančnej činnosti štátu najmú v inštitucionálnom vyjadrení. Je tu
však aj okruh kompetencií najvyšších štátnych orgánov na úseku meny,
bankovníctva, štátneho rozpočtu a podobne.
Finančné právo má úzku previazanosť so správnym právom, čo sa prejavuje
najmä pri úprave organizácie a úloh finančných orgánov, ktoré sú súčasne aj
orgánmi štátnej správy, metód ich práce, konania pred nimi. Niektoré tieto
otázky sa upravili spoločne pre všetky štátne orgány, vrátane finančných
orgánov, a to normami správneho práva.
Zreteľne tiež vystupuje súvislosť finančného práva s trestným právom, a to
všade tam, kde ide o porušovanie noriem finančného práva a sankcie za takéto
porušovanie. Máme na mysli prípady falšovania a poškodzovania zákonných
platidiel, porušovania predpisov o obehu tovaru s cudzinou.
Vzťah finančného práva k občianskemu právu vyplýva najmä z existujúcej
právnej úpravy peňažných služieb poskytovaných občanom, zmluvného
poistenia, ručenia a podobne.
Pokiaľ ide o vzťah finančného práva k obchodnému a hospodárskemu právu,
máme na mysli najmä právnu úpravu úverových, platobných a do istej miery
aj poistných vzťahov, a najmú premietnutie viacerých inštitútov s finančným
prvokom do ustanovení Obchodného zákonníka.

228

A nakoniec, treba vidieť spojitosť finančného práva s medzinárodným
právom,
čo je dané tým, že niektoré finančné vzťahy, najmä pokiaľ obsahujú
cudzí prvok sú upravené medzištátnymi zmluvami. Tieto zmluvy sa po ich
transformácii do nášho právneho poriadku stávajú súčasne aj prameňmi
finančného práva.

74. Daňové sadzby

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov

Všeobecne
Daň ako právna kategória pozostaáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré
sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú-ktorú daň. Právne
zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania
a i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahujúce prvky možno preto
súčasne označiť aj ako zákadné náletistoi daňovoprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane patria:

a. subjekt dane
b. predmet dane
c. základ dane
d. sadzba dane

Daňové sadzby
Sadzba dane je číselné meradlo, pomocou ktorého sa vypočítava výška
konkrétnej dane. Označuje sa aj ako limit dane. Teória a prax pozná rôzne
druhy týchto meradiel. Pokiaľ ide o ich členenie, najčastejšie sa uvádzajú dva
druhy základných daňových sadzieb:

pevná sadzba
pohyblivá sadzba

Pevná (sprostá) sadzba je taká, pri ktorej sa daň určuje pevnou sumou, a to
spravidla bez prihliadnutia na výšku daňového základu. V novej daňovej
sústave sa vyskytuje určitý variant tejto sadzby napríklad pri spotrebných
daniach, ktorých výška je určovaná pevnou sumou v Sk na mernú jednotku.
Pohyblivá sadzba je závislá od daňového základu a vyjadruje určitý podiel
tohto základu. V našej daňovej praxi sa uplatňujú tieto druhy pohyblivých
sadzieb:

I.

lineárna (proporcionálna) sadzby – t.j. z rôzneho základu rovnaké
percento dane (platňuje sa napríklad pri dani z príjmov
právnických osôb a tiež pri poplatkoch)

229

II.

vzostupná (progresívna) sadzba – t.j. čím vyšší daňový základ,
tým vyššie daňové zaťaženie (uplatňovala sa pri viacerých
daniach, napríklad pri dani z dedičstva, darovania, z prevodu
a prechodu nehnuteľností)

Teória finančného práva pozná aj tzv. rozdielovú daňovú sadzbu, ktorá sa
uplatňovala pri bývalej dani z obratu.

75. Zostavovanie a schvaľovanie rozpočtov

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 11,15

 Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 11

Všeobecne o rozpočtovom procese
ROZPOČTOVÝ PROCES
je z pohľadu finančného práva „právne stanovený
postup štátnych orgánov, štátnych inštitúcií, obcí a VÚC, ich oprávnenie
a povinností pri zostavovaní, schvaľovaní a plnení štátneho rozpočtu resp.
ďalších rozpočtov, ako aj pri zostavovaní a schvaľovaní záverečných
účtov.
Medzi etapy rozpočtové procesu patria:

etapa zostavenia, prerokovania a schválenia rozpočtu
etapa plnenia (realizácie) rozpočtu,
etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu

Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp rozpočtového procesu je rozpočtová
kontrola.
Z časového hľadiska spadá rozpočtový proces do troch kalendárnych
(rozpočtových) rokov. Prvá etapa (zostavovanie) sa uskutočňuje už
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, druhá etapa (plnenie) v bežnom roku
a posledná etapa (záverečný účet) v nasledujúcom rozpočtovom roku. To
znamená, že v každom rozpočtovom roku prebiehajú súbežne rozpočtové
práce na plnení rozpočtu, na zostavovaní záverečného účtu za predchádzajúci
rok a na zostavovaní nového rozpočtu.
Po organizačnej a metodickej stránke riadi rozpočtový proces Ministerstvo
financií SR.

Zostavovanie a schvaľovanie rozpočtov ako I. etapa rozpočt. procesu
Táto etapa rozpočtového procesu v sebe inkorporuje rozpočtové práce týkajúce
sa prípravy a vypracovania návrhu rozpočtu, jeho prerokovania a schválenia
až po rozpis ukazovateľov na ústredné orgány.

230

Ministerstvo financií riadi práce na vypracúvaní návrhu rozpočtov verejnej
správy
a súčasne usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol
a štátnych účelových fondov. Pokladom pre Ministerstvo financií sú pritom
východiská na zostavenie návrhu rozpočtov verejnej správy na príslušný
rozpočtový rok, ktoré schvaľuje vláda SR spravidla do konca apríla bežného
roka. Súčasťou východísk rozpočtu verejnej správy je aj určenie podielu
schodku rozpočtu verejnej správy alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na
hrubom domácom produkte.
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy (v štruktúre §
4 ods. 1 zákona č. 523/2004) v súčinnosti s príslušnými subjektami verejnej
správy (subjektami verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri
organizácií vedenom Štatistickým úradom SR, a to organizácie v ústrednej
správe, v územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia).
Návrh rozpočtu verejnej správy prekladá ministerstvo financií vláde do 15.
augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. O návrhu rozpočtu
verejnej správy rozhoduje vláda spravidla do 30. septembra bežného roka.
Vláda predkladá NR SR návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného
roka, ak národná rada nerozhodne inak.
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa
poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu, sú povinné predkladať na žiadosť
ministerstva financií údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej
správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane údajov
o príjmov a výdavkoch s uvedením finančných tokov (v odbornej terminológie
nazvané cash flow)
k ostatným subjektom verejnej správy.
Ministerstvo zdravotníctva SR je povinné vypracovať návrh súhrnného
rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministrom financií.
Ministerstvo školstva SR je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za
verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministrom financií.
Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku SR
a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť
vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov do 15. augusta bežného roka, ak
vláda neurčí neskorší termín.
Pokiaľ ide o štátny rozpočet, jeho návrh vypracúva Ministerstvo financií SR
v súčinnosti s ústrednými orgánmi, obcami, VÚC a správcami účelových
fondov. Prekladá ho na schválenie vláde (obvykle do 15.8. bežného roka).
Vláda tento návrh predkladá na schválenie zákonodarnému orgánu v termíne
stanovenom týmto orgánom (obvykle do 15.10. bežného roka). Prerokúvanie
a schvaľovanie štátneho rozpočtu sa riadi ustanoveniami rokovacieho
poriadku NR SR. Jeho priebeh má v porovnaní s prerokúvaním iných návrhov
zákonov určité odlišnosti. Prerokovanie štátneho rozpočtu vrátane zákona
o štátnom rozpočte vyžaduje dlhší časový úsek. Začína sa vo výboroch NRSR,
v ktorých sa návrh štátneho rozpočtu prerokúva podľa jednotlivých kapitol, za

231

účasti vedúcich pracovníkov príslušných rezortov. Riadiacim a koordinujúcim
výborom je Výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý vypracúva spoločnú
správu o výsledkoch tohto prerokúvania. Prerokúvanie v pléne NRSR sa začína
výkladom (tzv. rozpočtovým expozé) ministra financií, pokračuje správou
rozpočtového výboru, rozpravou v pléne a končí sa hlasovaním o vládnom
návrhu zákona o štátnom rozpočte ako celku. Výsledkom tohto hlasovania je
zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Podľa zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
zostavovanie rozpočtu obce a VÚC vychádza predovšetkým:

 z viacročného rozpočtu
 z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených

osobitným predpisom

 zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom

územných samospráv.

Obec a VÚC sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť krytie
všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených
osobitnými predpismi.

76. Výkon rozhodnutia v daňových a poplatkových veciach

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Sevčík a kol. – Správne právo procesné
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 73 - 94

V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové
nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti
úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre
dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová
exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku
alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu
na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na
účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej
odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok,
sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového
exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na predaj hnuteľných vecí a na

232

predaj nehnuteľností, ako aj predaj cenných papierov, odobratie hotových
peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, na predaj podniku
alebo jeho časti aj postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným
podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:

o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých

nedochádza k predaju

o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti
o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným

podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti18

Daňový exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného
konania, musí spĺňať zákonom stanovené obsahové náležistosti. V rámci tohto
konania správca dane uskutočňuje aj dražbu, ktorú môže aj opakovať.
V prípade jej neúspechu pokračuje v daňovej exekúcii predajom veci na
základe ponuky, Hnuteľné veci môže správca dane predaj aj priamo, avšak
vždy len v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom.

77. Podstata a význam poistenia a zaistenia.

Použitá literatúra:

 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúcie
 Grúň / Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov

Poistenie je organizovaná, efektívna forma vytvárania finančých rezerv, ktoré
sa tvoria z poistného . V danom prípade poistený nemusí mať vlastné finančné
protriedky na krytie strát, ktoré mu môže vzniknúť neočakávanou udalosťou.

18 Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom
spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti,
ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím
majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane
obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok
na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného
príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka. Obchodná spoločnosť je povinná poukázať správcovi
dane peňažné prosrtiedky zodpovedajúce vyrovnávajúcemu podielu alebo podielu na zisku spoločníka, ktorá je
daňovým dlžníkom, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku. V prípade, ak obchodná
spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postihnutím
majetkových práv spojených s obchodným podielom oznámením alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí
úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, stáva sa dlžníkom správcu dane, ktorý je oprávnený vymáhať od
obchodnej spoločnosti nedoplatok spôsobom podľa zákona o správe daní a poplatkov.

233

Poistenie samo o sebe neodstraňuje riziko, ani ho komerčná poisťovňa na seba
nepreberá. Keby to tak bolo, potom by strata vznikla v poisťovni a nie
u poisteného . Komerčná poisťovňa sa poistením len zaväzuje, že keď
poisteného postihne udalosť, na ktorú sa vzťahuje uzetvorená poistná zmluva,
poskytne peňažné krytie strát spôsobených poistnou udalosťou a to iba
v rozsahu, aký sa dohodol.
Súhrn rizík, krytý príslušným poistením tak, ako ich preberá poisťovňa,
nazývame poistné riziko. Vždy je vymedzené rámcom poistného práva, vždy
je uvedená časová platnosť poistenia (poistná doba) a miestne vymedzenie.
Poistné podmienky potom predstavujú zákonnú úpravu určitého druhu
poistenia.
Poistka je poistná zmluva, ktorá završuje dvojstranný právny úkon, na
základe aktorého vzniká zmluvné postenie fyzických a právnických osôb.
Vyžaduje sa písomná forma. V konečnom dôsledku môžeme konštatovať, že
poistenie je dôležitým činiteľom sociálnej rovnováhy, pretože zmierňuje
rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami obyvateľstva a eliminuje
následky možných rizík.
Zaistenie je poistenie poistenia. Je to osobitná forma poistenia hospodárskeho
rizika subjektmi poistného trhu. Podstatou je skutočnosť, že sa poisťovňa sama
poistí u špecializovaného poisťovacieho ústavu – zaisťovne.
Motívom je snaha znížiť riziko platobnej schopnosti v prípade nadmerných
koncentrácie poistných udalostí a s tým spojenej povinnosti poisťovne plniť
z oistných zmlúv. Zaistenie vzniklo v 14. storočí v spojitosti s námorným
poistením. Svojou technikou a organizáciou je vybudované na medzinárodnom
podklade, je vyjadrením spolupráce poisťovní v nadnárodnom meradle často
za účasti štátu.

78. Zostavovanie a schvaľovanie štátnych záverečných účtov

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 29

Záverečný účet verejnej správy
Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny
záverečný účet za príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia súhrnu
rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.
Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:

a. údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov

ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok

b. bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu

234

c. prehľad o stave a vývoji dlhu verejnej správy
d. údaje o aktívach a pasívach verejnej správy vrátane bilancie štátnych

aktív a pasív

e. prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o stave

a vývoji štátnych záruk

f. prehľad o použití rozpočtových rezerv
g. prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu
h. prehľad o stave daňových pohľadávok a colných pohľadávok
i. súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu

Ministerstvo financií vypracúva návrh záverečného účtu verejnej správy
vrátane návrhu štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok, riadi
práce na vypracovaní záverečného účtu verejnej správy a usmerňuje
zostavenie záverečných účtov kapitol a štátnych fondov.
Ministerstvo financií predkladá návrh záverečného účtu verejnej správy
vrátane štátneho záverečného účtu za príslušný rok vláde. Vláda predkladá NR
SR návrh štátneho záverečného účtu verejnej správy vrátane štátneho
záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.

Štátny záverečný účet
Záverečné účty zahŕňajú výsledky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami
za príslušný rozpočtový rok. Zostavujú sa na úrovni rozpočtových kapitol,
vrátane správcov štátnych záverečný účtov v jednotlivých výboroch NR SR.
Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky. Práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu riadi Ministerstvo
financií. Súčasne usmerňuje práce na zostavení štátnych záverečných účtov
rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov.
Ministerstvo financií vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný
rozpočtový rok a prekladá ho vláde. Vláda je povinná najneskôr do 6 mesiacov
po skončení rozpočtového obdobia predložiť návrh štátneho záverečného účtu
na schválenie NR SR.
Postup pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho záverečného účtu v NRSR je
obdobný ako pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu. NR SR pri
prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho
rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.

79. Dane platené podnikateľskými subjektami

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)

Historický exkurz

235

V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup
k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam
obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:

1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom

Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel
na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy,
ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu
priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná
podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989
si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z.
o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov právnických ôsob

a) Subjekt

Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú
fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú
právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného
vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace
a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov
právnickej osoby.
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s neobmedzenou daňovou
povinnosťou je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

b) Predmet

Predmetom dane daňovníka, ktorý je:

správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len
príjmy správcovskej spoločnosti,

236

doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové
dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností,
ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov
z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z
členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito
nepodnikateľskými právnickými osobami napr.:

záujmové združenia právnických osôb,

profesijné komory,

občianske združenia vrátane odborových organizácií,

politické strany a politické hnutia,

štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,

spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

pozemkové spoločenstvá,

obce, vyššie územné celky,

rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,

vysoké školy,

doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,

neinvestičné fondy,

nadácie,

neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,

Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou
iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka,
ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na
spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí
v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej
zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane
sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí
rovnako.

Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti pre komplementára (od
základu dane zisteného pre celú k.s. sa odpočíta podiel pripadajúci na
komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred
zdanením medzi komanditistov a komplementárov).
Predmetom dane nie je:

o

príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov-
níkom

o

príjem získaný darovaním alebo dedením,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací

237

podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo
družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

o

príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj
príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez
likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia
spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch
Európskej únie.

Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:

príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na
ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou
vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú
podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43
zákona),

príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za
zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto
zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej
činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z
predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,

príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich
majetku,

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty
a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu
záväzkov voči

veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní

neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj
pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje
zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a
u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že
majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu
konkurznej podstaty,

výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce
registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo
zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických
osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane
odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,

238

úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev
spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov
spoločenstvami vlastníkov bytov,

úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,

výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a
registrovaných v zahraničí,

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov
podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov,
depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov
a iných cenných papierov a vkladov postavených im na
roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej
osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj
konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby,
ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak
do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov
bezprostredne nasledujúcich po sebe:

4) daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy

podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

5) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na

základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

6) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej

25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý
tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel
na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
predmetu

priemyselného vlastníctva, počítačových programov

(softvér), návrhov

alebo modelov, plánov, výrobno-technických

a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo
zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov-
níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-
com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území
SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty
príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne
nasledujúcich po sebe:

4. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy

podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

5. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na

základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

6. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej

25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento

239

príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na
základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

c) Sadzba a základ dane

Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú
stratu.Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani
z príjmov (§ 17 až 29).

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých
bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí
sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku v zdaňovacom období, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona
o účtovníctve upravený podľa tohto zákona. Na zníženie základu dane počas
týchto zdaňovacích období sa nepoužije odpočet daňovej straty (§ 30 zákona).
Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec
kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov
dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako
kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia
vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého
kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania
likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.

Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou
podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú
dôchodkovú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa
zisťuje za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa medzi jednotlivých
spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa
spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené,
základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová
strata sa delí rovnako.

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej
spoločnosti
, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej
obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa predchádzajúceho
odseku.

Táto časť základu

dane

alebo

časť

daňovej

straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré
verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

240

Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za
spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel
pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci
základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí
rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej
spoločnosti
, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej
spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť
základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi
jednotlivých komplementárov.

d) Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

Daňové priznanie
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať
daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí
podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a
príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
 príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
 príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43

zákona),

príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak
majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené
od dane.
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva
daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol
vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.

Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo
pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu
jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom
jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa
likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v

241

ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do
likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do
skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia
skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom
skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz,
zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia
konkurzu.
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa
zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo
povolenia vyrovnania.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína
dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz
nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka
vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až
do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz
zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom
zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom
nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho
roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína
dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak
vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po
roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené
vyrovnanie. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, je až do skončenia
vyrovnania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa vyrovnanie skončí v
priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom skončenia
vyrovnania. Po skončení vyrovnania sa zdaňovacie obdobie začína dňom
nasledujúcim po skončení vyrovnania a končí sa 31. decembra kalendárneho
roka, v ktorom bolo skončené vyrovnanie.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom
predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-
vacie obdobie
sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá
do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene
právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-
júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná

242

závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti
s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo
na družstvo, akciovej spoločnosti na

spoločnosť s ručením obmedzeným

alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo
na akciovú spoločnosť.
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky
rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote
3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Ak v súlade s osobitným predpisom došlo k zmene účtovného obdobia na
hospodársky rok
, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na
termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade prime-
rane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového
priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na
hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa
predchádzajúceho

mene zdaňovacieho obdobia na hosp.rok považuje za

samostatné zdaňovacie obdobie.

80. Finančné hospodárenie príspevkových organizácií

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 21,24

Všeobecne o príspevkových organizáciách
Príspevková organizácia je právnickou osobou štátu, obce a VÚC, ktorej menej
ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny
rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet VÚC zapojená príspevkovo. Platia
pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
Príspevkovú organizáciu je možné zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo
VÚC vyplývajúcich z osobitných predpisov. Príspevkové organizácie nemožno
zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú
z osobitných predpisov.

Príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva
a zaväzovať sa odo dňa svojho vzniku.
Príspevkovú organizáciu možno zriadiť:

 zákonom
 rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy

(obvykle MF SR)

243

 rozhodnutím obce alebo VÚC

Príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase
Ministerstva financií zriadiť, zrušiť, zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob
financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku.
V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť aj iný termín.
Ak k zániku príspevkovej organizácie dôjde rozdelením, zlúčením alebo
splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie
majetku, právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová alebo
príspevková organizácia.
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru
roka,
v ktorom zistí, že:

a. tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady

najmenej počas 2 po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch

b. príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa § 21, ods. 3 – t.j.

neplní úlohy štátu, obce alebo VÚC vyplývajúce z osobitných predpisov.

Finančné hospodárenie príspevkových organizácií
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov
a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu
zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od
iných subjektov.
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím
rozpočtom.
Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky
prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje
osobitný predpis.
Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu o nájme veci s právom kúpy
prenajatej veci, ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov, okrem toho
takúto zmluvu môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk najmenej 3
nezávislých uchádzačov.
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený
záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi
určenými zriaďovateľom.
Príspevková organizácia uhrádza náklady na prevádzku, opravy a údržbu
hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku
z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje
používa prednostne.
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie
finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.
Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu minulých rokov a v bežnom
rozpočtovom roku dosiahla kladný výsledok hospodárenia, je povinná použiť

244

tento výsledok hospodárenia na úhradu straty minulých rokov, a to až do jej
vyrovnania.
Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rozpočtový rok skončí
stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí:
a) z rezervného fondu príspevkovej organizácie
b) zo zisku z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení

najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom
bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu z rezervného fondu

c) z kladného výsledku hospodárenia z hlavnej činnosti príspevkovej

organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku,
v ktorom strata bola vykázaná, ak nie je možné stratu uhradiť zo zisku
z podnikateľskej činnosti.

Ak nie je možné stratu uhradiť ani z kladného výsledku hospodárenia z hlavnej
činnosti, zriaďovateľ zruší príspevkovú organizáciu do konca roku
nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia mala byť strata
uhradená.

81. Finančno právne normy a ich realizácia

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne institúty

Finančno-právne normy predstavujú pravidlá správania sa subjektov v oblasti
finančno-právnych vzťahov, v ktorých tieto subjekty vystupujú ako nositelia
práv a povinností ustanovených finančno-právnymi normami. Normy
finančného práva sa svojou štruktúrou neodlišujú od ostatných noriem nášho
právneho poriadku - pozostávajú z hypotézy, dispozície a sankcie. v teórii sa
hovorí o trojčlánkovej (trichonomickej) štruktúre právnej normy.

hypotéza - podmienka realizácie normy

dispozícia - vlastné pravidlo správania sa

sankcia - následok porušenia normy

Hypotéza - stanovuje predpoklady a podmienky, za ktorých sa má realizovať
pravidlo správania sa stanovené v dispozícii. Hypotéza noriem finančného
práva vyjadruje konkrétne podmienky a predpoklady účasti jednotlivých
subjektov na finančnej činnosti štátu, obce alebo VÚC. Vyjadruje napr.
podmienky, za ktorých sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu alebo
iného peňažného fondu, podmienky prijímania úspor na vkladné knižky alebo
bežné účty...
Dispozícia - je to vlastné pravidlo správania sa, t.j. oprávnenie alebo povinnosť
vyjadrené určitým zákazom, príkazom alebo dovolením. Dispozícia teda

245

stanoví, komu a aké oprávnenia a povinnosti vznikajú, ak nastanú skutočnosti
uvedené v hypotéze. Vo finančno-právnych normách je obsahom dispozície
napr. povinnosť zaplatiť clo, alebo práva a povinnosti banky pri poskytovaní
úverov.
Sankcia - postihuje toho, kto za podmienok stanovených hypotézou nedodržal
pravidlo správania sa vyjadrené dispozíciou. Sankcie sa delia na
súkromnoprávne (reparačné, reštitučné a satisfakčné) a verejnoprávne
(represívne) - tie vystupujú práve vo finančnom práve, je pre ne
charakteristické uloženie trestu alebo ochranného opatrenia.
V teórii finančného práva sa menej uplatňuje tzv. teória zdvojenej štruktúry
právnej normy.
Finančnoprávne normy majú zväčša imperatívny charakter, ich kogentná
forma nepripúšťa odchýlky od vymedzených oprávnení a povinností.
S dispozitívnymi finančnoprávnymi normami sa stretávame zriedkavejšie.
normy finančného práva (vzhľadom na ich kogentný charakter možno deliť):

- zaväzujúce, t.j. zaväzujúce subjekty fin.-práv. vzťahov, aby splnili určité

konkrétne povinnosti

- zakazujúce, t.j. zakotvujúce povinnosť zdržať sa určitého konania

Právna sila noriem finančného práva závisí podľa toho, ktorý orgán ich vydal.
Realizácia noriem finančného práva nastáva predovšetkým činnosťou
finančných orgánov, ktoré vo svojej každodennej činnosti aplikujú príslušné
finančno-právne normy. Deje sa tak vydávaním finančnoprávnych aktov.
Finančnoprávny akt je právna norma, ktorou sa uskutočňuje nariaďovacia
a výkonná činnosť finančných orgánov. Nimi sa zakladajú, menia alebo rušia
finančno-právne vzťahy. Od správnych aktov sa odlišujú iba svojím obsahom.
Členia sa na individuálne a normatívne. Individuálne sa vzťahujú len na určitý
konkrétny prípad v konkrétnej veci (devízová licencia, devízové povolenie...).
Normatívne finančnoprávne akty majú spravidla charakter vykonávacích
predpisov, vzťahujú sa na skupinu prípadov rovnakého druhu a neurčeného
počtu.

82. Charakteristika príjmov a výdavkov obcí

Použitá literatúra:

 Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, 5, 7

Rozpočet obce –(zák. o rozpočt. pravidlách územnej samosprávy - § 4 a nasl.)
Rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom
rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce
v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce je súčasťou rozpočtu verejnej
správy.

246

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Rozpočet obce vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce. Obsahuje príjmy
a výdavky, v ktorých sú vyjadrené :

 finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám –

podnikateľom pôsobiacich na území obce

 finančné vzťahy k obyvateľom žijúcim na území obce

vyplývajúce zo zákonov, všeobecne záväzných právnych
predpisov, všeobecne záväzných nariadení obce, ako aj zo
zmlúv

Rozpočet obce môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí ako
aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia
spoločné úlohy.
Zostavovanie rozpočtu obce vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu19,
z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným
predpisom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu
k rozpočtom územných samospráv. Rozpočet obce sa zostavuje ako vyrovnaný
alebo prebytkový.

Príjmy rozpočtu obce – (§5)
Príjmy rozpočtu obce sú taxatívne vymedzené v § 5 zákona č. 583/2004 Z.z.
v znení de lege lata. Medzi príjmy rozpočtu obce patria napríklad:

o výnosy miestnych daní a poplatkov
o dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech štátu
o výnosy z finančných prostriedkov obce
o sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou
o podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu
o dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu

štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kal.
rok a dotácie zo štátnych fondov

o účelové dotácie z rozpočtu VÚC alebo inej obce
o iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi atď...

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj:

 prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (peňažné

fondy)

 zisk z podnikateľskej činnosti
 návratné zdroje financovania
 združené prostriedky

O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To
neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky
použiť.

19 VIACROČNÝ ROZPOČET – je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo VÚC,
v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri roky.

247

Výdavky rozpočtu obce – (§7)
Výdavky rozpočtu obce sú taxatívne vymedzené v § 7zákona č. 583/2004 Z.z.
v znení de lege lata. Medzi výdavky rozpočtu obce patria napríklad:

o záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinnosti ustanovených

osobitnými predpismi

o výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných

predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií zriadených obcou

o výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa

osobitných predpisov

o výdavky spojené so správou a údržbou a zhodnocovaním majetku obce

a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných
predpisov

o záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obce alebo VÚC
o výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce
o úroky prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí
o iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi atď...

Z rozpočtu obce sa môže poskytovať dotácia právnickým osobám, ktorých
zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme
alebo v prospech rozvoja obce.
Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na úhradu nákladov
preneseného výkonu štátnej správy môže obec použiť na úhradu týchto
nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu
nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu
obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

83. Rozpočtový proces, jeho charakteristika a právna úprava

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 právne predpisy v stave de lege lata

Rozpočtový proces – definícia
ROZPOČTOVÝ PROCES
JE Z POHĽADU FINANČNÉHO PRÁVA „PRÁVNE
STANOVENÝ POSTUP ŠTÁTNYCH ORGÁNOV, ŠTÁTNYCH INŠTITÚCIÍ, OBCÍ
A VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV, ICH OPRÁVNENIA A POVINNOSTI PRI
ZOSTAVOVANÍ, SCHVAĽOVANÍ A PLNENÍ ŠTÁTNEHO ROZPOČTU RESP.
ĎALŠÍCH ROZPOČTOV, AKO AJ PRI ZOSTAVOVANÍ A SCHVAĽOVANÍ
ZÁVEREČNÝCH ÚČTOV.“
Rozpočtový proces a jeho charakteristika

248

Rozpočtový proces sa považuje za osobitný druh normotvorného
(legislatívneho ) procesu. V jeho rámci sa pripravuje a schvaľuje nielen štátny
rozpočet a štátny záverečný účet, ale aj zákon o štátnom rozpočte. Osobitosť
rozpočtového procesu sa prejavuje aj v tom, že:

-

sa každý rok opakuje

-

prechádza tými istými štádiami

-

trvá spravidla viac ako 2 roky

-

zahrňuje nielen prípravu a schválenie štátneho rozpočtu a ostatných
rozpočtov, ale aj ich plnenie.

Medzi etapy rozpočtové procesu patria:

I. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia rozpočtu - táto etapa

v sebe inkorporuje rozpočtové práce týkajúce sa prípravy
a vypracovania návrhu rozpočtu, jeho prerokovania a schválenia až po
rozpis ukazovateľov na ústredné orgány.

II. etapa plnenia (realizácie) rozpočtu – plnením rozpočtu rozumieme

spôsob, akým jednotlivé subjekty realizujú úlohy rozpočtu. Ide
predovšetkým o to, aby na strane príjmov boli riadne a včas
zabezpečované jednotlivé druhy rozpočtových príjmov a na strane
výdavkov plynulé a hospodárne vynakladanie rozpočtových
prostriedkov.

III. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu –

táto etapa predstavuje zhodnotenie výsledkov rozpočtového
hospodárenia a zostavenie záverečného účtu. Záverečný účet obsahuje
celkové výsledky plnenia rozpočtu a hospodárenia s rozpočtovými
prostriedkami.

Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp rozpočtového procesu je rozpočtová
kontrola.
Z časového hľadiska spadá rozpočtový proces do troch kalendárnych
(rozpočtových) rokov. Prvá etapa (zostavovanie) sa uskutočňuje už
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, druhá etapa (plnenie) v bežnom roku
a posledná etapa (záverečný účet) v nasledujúcom rozpočtovom roku. To
znamená, že v každom rozpočtovom roku prebiehajú súbežne rozpočtové
práce na plnení rozpočtu, na zostavovaní záverečného účtu za predchádzajúci
rok a na zostavovaní nového rozpočtu.
Po organizačnej a metodickej stránke riadi rozpočtový proces Ministerstvo
financií SR.
Právna úprava v systéme slovenského práva
Právna úprava rozpočtového procesu sa opiera predovšetkým o ustanovenia
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy – t.j. zákon č. 523/2004 - § 14
a nasl. a v prípade územnej samosprávy (obec, VÚC) je to zákon o rozpočtových

249

pravidlách územnej samosprávy – t.j. zákon č. 583/2004 - § 9 a nasl. Podrobnú
úpravu obsahujú potom vykonávacie predpisy vydané Ministerstvom financií
(napr. opatrenie, ktorým sa ustanovuje rozpočtová klasifikácia). Okrem toho
má úprave rozpočtového procesu dôležité postavenie aj samotný zákon
o štátnom rozpočte na príslušný rok (teraz zákon NRSR č. 740/2004 –
o štátnom rozpočte na rok 2005).
Keďže rozpočtový proces nie je typickým rozhodovacím procesom, na jeho
priebeh sa vzťahujú nielen normy rozpočtového práva, ale aj všeobecné
legislatívne predpisy a do určitej miery aj predpisy o rokovacom poriadku
zákonodarného orgánu a zastupiteľských orgánov.

84. Daň z príjmov právnických osôb.

duplicitná otázka, zhodná s otázkou č. 42 !!!

85. Pojem dane, poplatku a cla.

Použitá literatúra:

 Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik/Jakubovič – Finančné právo

Pojem daň
Daň je povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom (zastúpeného
finančnémi orgánmi) alebo obcami na základe zákona. Má charakter
jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok
na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením
peňažnej daňovej platby. Z ekonomického hľadiska ide o formu redistribúcie
národného dôchodku. Daňová povinnosť vzniká zo zákona alebo na základe
zákona rozhodnutím oprávneného subjektu. K základnm charakteristickým
črtám daní patrí vynutiteľnosť a opakovateľnosť (nemusí byť vždy
podmienkou).
Dane sa historicky vyvinuli zo stredovekých regálov, povinné peňažné, ale aj
naturálne povinnosti viažúce sa na majetok alebo činnosť povinnej osoby však
boli známe už v staroveku. Teoretické základy moderného chápania daní
položili Tomáš Akvinský ako predstaviteľ scholastického filozofického smeru
a Jean Bodin, ktorý koncom 16. storočia významne ovplyvnil ďalší vývoj
v Európe. Nemecká finančná veda v 17. storočí vychádzala predovšetkým
z juristického chápania štátnych príjmov. V 18. storočí ju nahradila praktická
náuka o štátnom hospodárstve – kameralistika. Bola v mnohých smeroch
východiskom pre neskoriše formovanie tzv. klasickej školy, ktorej hlavným

250

predstaviteľom bol A. Smith. Po vzniku Československa bol dlhé roky
najvýznamnejšou postavou na poli formovania náuky o štátnych príjmoch
prof. Karel Engliš. Vychádzal z poznatkov nemeckej školy a až v roku 1948
priniesol zásadnú zmenu v dovtedajšom vývoji daní a ich chápaní.
V nasledujúcich desaťročiach daňová problematika ustúpila do pozadia
v súvislosti so zavedením osobitných finančných nástrojov voči znárodneným
podnikom, ktorými boli odvody.
Po novembri 1989 má daň opäť postavenie jedného z najdôležitejších finančno-
právnych inštitútov. Spolu s poplatkami a clom tvorí základ verejných príjmov.
Daň je povinná nenávratná, vynutiteľná a spravidla neúčelová
a opakujúca sa peňažná platba fyzických alebo právnických osôb,
vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy
v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných
výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom
splatnosti.
Ako právny inštitút je tvorená statickou a dynamickou štruktúrou daňových
prvkov, regulovaných právnou normou. Podľa rôznych hmotno-právnych
a procesnoprávnych kritérií možno dane systematizovať do daňových okruhov
či skupín, ako napr. priame a nepriame dane, riadne a mimoriadne dane,
otvorené a skryté dane, osobné a vecné dane, výnosové a dôchodkové dane
atď.
Prostredníctvom dane dochádza k mimoekonomickému donúteniu FO alebo
PO odovzdávať štátu a orgánom miestnej samosprávy určitú časť dôchodkov
a majetku a podieľať sa na ich užívaní. Pôvodne mala daň naturálny charakter,
neskôr už peňažný obsah. Dane tvoria najvýznamnejší druh peňažnej platby
v prospech verejných peňažných fondov, najmä štátneho rozpočtu. Výdatnosť
daní závisí od mnohých faktorov, vrátane právnej regulácie daňovej sústavy,
vnútornej konštrukcie daní, stanovenia výšky daňovej sadzby a okruhu daní
podrobených subjektov. Je preto stredobodom politického, ekonomického,
právneho i sociálneho záujmu štátu. Môže byť zneužitá aj ako nástroj
ekonomického, sociálneho i politického útlaku určitých skupín obyvateľstva,
tiež môže podmieňujúco pôsobiť na zmeny sociálnej štruktúry spoločnosti a jej
ekonomickú morálku. Preto dochádza k reformám daňovej sústavy
v jednotlivých štátoch, budovaných na zásadách daňového pluralizmu,
protipólu teórie daňového monizmu.
Daň vystupovala v histórii aj pod označením akcíz, odvod, dávka, daňový
monopol atď. V súčasnosti sa u nás uplatňuje pre tento osobitný druh
peňažných platieb označenie daň, ktorých súhrn je zakotvený do platného
právneho poriadku zákonom, vytvárajúc tak daňovú sústavu.

Pojem clo

251

Clo (nem.) je ekonomicko-právny inštitút predstavujúci osobitý druh povinnej
peňažnej platby vyberanej v osobitnom konaní od fyzických alebo právnických
osôb na základe zákona pri prechode ich tovaru cez štátnu resp. colnú hranicu
štátom reprezentovanými špecializovanými štátnymi orgánmi, colnými
orgánmi. Clo je historicky jeden z najstarších finančnoprávnych inštitútov.
Dnešnú podobu však dostali clá až v novoveku.
Všeobecné výrazy (theloneum, Zoll, accise/ boli termínmi širšími ako dnešné
clo a zahŕňali celý rad rozličných dávok, ktoré spájalo to, že sa vyberali
v súvislosti s dopravou a predajom tovaru. Navyše slovom „der Zoll“ sa
v nemeckej histórii niekedy označovala celá oblasť trhového práva a dodnes sa
prekladá aj ako poplatok alebo dávka. Najstaršie „cláL sa nevyrubovali ako
dnes z hodnoty tovaru, počtu kusov alebo iných kvantitatívnych jednotiek, ale
podľa počtu vozov, koní alebo osôb prevážajúcich tovar.
Tuzemská prvá colno-právna úprava, zákon z r. 1927, charakterizovala clá ako
„verejné dávky ukladané štátom jednostranne z hospodárskych dôvodov“,
pričom ich včleňovala do členitej sústavy dávok, daní a poplatkov, označovanej
ako colné platby. Colný zákon z r. 1953 zúžil túto širokú skupinu colných
platieb na clá, náhradnú dávky za daň z obratu a colnú náhradu. Colné zákony
z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem clo vo forme legálnej definície.
Clo sa vymeriava podľa sadzieb určených colným sadzobníkom, vydávaných
formou nariadenia vlády.
Clo je teda povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú
hranicu na záklae záona v osobitnom konaní príslušnými na to určenými
štátnymi orgánmi.

Pojem poplatok
Poplatky sú skupinou verejnoprávnych príjmov a finančná veda sa pri ich
definovaní už pred takmer sto rokmi ustálila na konštatovaní, že ide o
verejné dávky, ktoré štát (a tiež samosprávne zväzky) ukladá jednotlivcom
takým spôsobom a v miere autoritatívne stanovenej ako osobitné
príspevky na úhradu nákladov inštitúcií, ktorých úkony títo jednotlivci
vyvolali.
Z hľadiska finančnej vedy sú teda poplatky osobitnou formou peňažnej platby
za určitú činnosť orgánov, ku ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však
postavilo poplatky na širšiu základňa a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj
dávky, ktoré nie sú poplatkami v zmysle finančnej vedy.
Definícia poplatku podľa niektorých ďalších autorov:

 podľa Bakeša sú poplatky „také platby, ktoré sú pivnné fyzické alebo

právnické osoby platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho
orgánu vyvíjanou z ich podnetu alebo v ich záujme

 podľa Slovisnkého je poplatok „peňažná platba občanov, podnikov

a iných organizácií do štátneho rozpočtu resp. rozpočtu národného

252

výboru, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov, ktorú
vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov

 podľa Kubátovej poplatky „predstavujú platby za konkrétne služby

poskytované zo strany verejného sektora

86. Právna úprava rozpočtov a finančného hospodárenia obcí

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) -

 Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) – najmä IV.
časť - § 17 a nasl.

Rozpočtové a finančné hospodárenie obcí sa v podstate riadi rovnakými
pravidlami ako na úrovni štátu. Pre obce ako aj pre VÚC – čiže územnú
samosprávu je charakteristické že:

 obec / VÚC kryje svoje potreby najmä vlastnými rozpočtovými

príjmami prípadne dotáciami zo štátneho rozpočtu (na výkon
samosprávnych funkcií a na výkon štátnej správy)

 obec vo vlastnej právomoci zostavuje svoj rozpočet, podľa ktorého

hospodári ako aj záverečný účet. Rozpočtovým rokom je jeden
kalendárny rok.

 rozpočet obce a záverečný účet obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo
 obec má povinnosť zostavovať svoj rozpočet podľa rozpočtovej

klasifikácie

 pred schválením je rozpočet a záverečný účet obce najmenej 15 dní

verejne prístupný

 obec má povinnosť prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov,

ktoré pre na vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi

 po skončení rozpočtového roka obec údaje o rozpočtovom

hospodárení súhrnne spracuje do záverečného účtu obec.

 prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roku neprepadá,

ale je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných
fondov

 prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovnáva obec

predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov,
z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania

Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vo
svojej 4. časti nazvanej Pravidlá rozpočtového hospodárenia upravuje v § 17

253

až 19 ďalšie osobitosti hospodárenia územnej samosprávy, ktorú tvorí obec
a VÚC a to nasledovne:

§ 17 – pravidlá používania návratných zdrojov financovania
§ 18 – osobitnosti hospodárenia obcí a VÚC
§ 19 - ozdravný režim a nútenú správu obcí

Pravidlá používania návratných zdrojov financovania - § 17
Návratnými zdrojmi financovania obce a VÚC sú podľa tohto zákona - § 2,
písm. a:

 zdroje z prijatých úverov
 zdroje z prijatých pôžičiek
 zdroje z návratných finančných výpomocí a
 zdroje zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo VÚC

Obec (ako aj VÚC) môžu použiť návratné zdroje financovania len na úhradu
kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami
a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa tieto zdroje
financovania môžu výnimočne použiť za podmienky, že budú splatené do
konca rozpočtovaného roka z príjmov bežného rozpočtu.
Obec ako aj VÚC môžu vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich
z návratných zdrojov financovania, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
Obec a VÚC nesmú prevziať záruku za úver, pôžičku alebo iný dlh fyzickej
osoby alebo právnickej osoby s výnimkou záruky prevzatej obcou za
poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.
Obec ako aj VÚC môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje
financovania, len ak:

A. celková suma dlhu obce/VÚC neprekročí 60 % skutočných bežných

príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka

B. suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady

výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov
predchádzajúceho rozpočtového roka

Dodržiavanie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania
preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór VÚC.
V prípade porušenia podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania
obcou je hlavný kontrolór obec povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť
ministerstvu financií.

Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov - § 18
Medzi tieto osobitosti patria:

 obec a VÚC môže určiť, že ich subjekty, ktoré nemajú právnu

subjektivitu, budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom.
Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec

254

a VÚC je povinný zúčtovať príjmy a výdavky týchto subjektov
najneskôr do konca rozpočtového roka

 ak obec alebo VÚC vykonáva podnikateľskú činnosti, výnosy

a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na
samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia
byť kryté výnosmi z nej. Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení
zostáva v plnom rozsahu obci a VÚC ako doplnkový zdroj
financovania

 obec a VÚC môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,

pričom sa tieto prostriedky vedú na samostatnom účte

Ozdravný režim a nútená správa - § 19
Ozdravný režim
Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou uvedenou
v § 19, ods. 9, písm. a (ak obec nezaviedla ozdravný režim, hoci nastali
skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu).
Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak:

 celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 %

skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka

 neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti

Ak nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, obec je povinná do
3 dní
od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta
je povinný do 15 dní
vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu,
ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu
rozpočtového opatrenia a predložiť tento návrh obecnému zastupiteľstvu.
Ozdravný rozpočet nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový
rozpočet. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie
ozdravného režimu do 15 dní od jeho predloženia.
Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len
v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pritom každé použitie
finančných prostriedkov obec musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný
kontrolór obce.
Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného
zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného
rozpočtu.
V lehote do 7 dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec
povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia
ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného
kontrolóra. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla
zlepšenie výsledkov hospodárenia, ministerstvo financií môže na základe
žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime
s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní.

255

Nútená správa
Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak:

A. nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, avšak obec

nezaviedla ozdravný režim

B. po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti, ktoré

boli rozhodujúce pre zavedenie ozdravného režimu, a to podľa zistení
ministerstva financií alebo na základe oznámenia: starostu alebo
hlavného kontrolóra obce alebo audítora alebo veriteľa obce alebo
štátneho orgánu.

Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo
financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného
správcu, ktoré podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny
núteného správcu určí ministerstvo financií. Náklady spojené s výkonom
nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou
sa zaviedla nútená správa.
Núteným správcom môže byť FO, ktorá:

 má skončené vysokoškolské vzdelania a odbornú prax v oblasti

financií najmenej 5 rokov

 nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom

obce

 nie je osobou blízkou starostovi, členovi inému orgánu obce alebo

zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa

Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje meno a priezvisko núteného
správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo.
Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie
o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.
Od zavedenia nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného
zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce
vyplatená odmena.
Obec je povinná do 7 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy
toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým (napr. obecným
rozhlasom, vývesnou tabuľou)
. Obec je taktiež do 7 dní od doručenia
rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná toto zriadiť v banke osobitný
účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných
prostriedkov na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je
obec povinná viesť na samostatných účtoch.
Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej
správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového
roka, v ktorom sa zavádza nútená správa.
Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav
hospodárenia obce, pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých

256

účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia
obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov
obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane
organizačných a personálnych opatrení.
Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe
návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na
jej trvanie.

87. Právna úprava hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami

Použitá literatúra:

 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 19, 20

Pravidlá rozpočtového hospodárenia

1. verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade

s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len
na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok.

2. verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno

použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných
prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky možno použiť
v nasledujúcom rozpočtovom roku.

3. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné

prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich
používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.

4. Štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa

verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu
plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy

5. Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom

rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte
na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky
z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku

6. Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb

a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej
správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia

257

7. Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred

v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac
na obdobie troch mesiacov.

8. Subjekt verejnej správy môže na základe písomnej zmluvy poskytnúť:

 preddavok pri obstarávaní vojenského materiálu, špeciálnych strojov,

prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak
neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok

 trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej

vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest

 akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov

a tovarov

 preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti.

9. Preddavky musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca

rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za
dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej
a neperiodickej tlače a preddavkov na pohonné hmoty poskytované
prostredníctvom platobných kariet.

10.Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a VÚC môže prijímať úvery

alebo pôžičky len v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách
verejnej správy. Subjekt verejnej správy môže prijímať návratnú
finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív, ak na účely, na ktoré sa
návratná finančná výpomoc poskytne, prevzala vláda úver.

11.Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo

pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade so zákonom
o rozpočtových pravidlách verejnej správy s výnimkou Fondu
národného majetku.

Finančné vzťahy s Európskou úniou

1. prostriedky EÚ sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií

v Štátnej pokladnici

2. končenému prijímateľovi sa poskytujú prostriedky prostredníctvom

príslušného orgánu štátnej správy na základe podmienok určených
v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom

3. výnosy z prostriedkov EÚ sú majetkom EÚ
4. prostriedkami EÚ a odvodmi EÚ nemožno zabezpečovať záväzky SR
5. PO alebo FO, ktorej bol uložený odvod a penále za porušenie finančnej

disciplíny pri hospodárení s prostriedkami EÚ, odvádza tento odvod na
príslušný osobitný účet ministerstva financií. Penále sú príjmom
štátneho rozpočtu.

6. SR zaplatí EÚ úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia

prostriedkov EÚ a v prípade oneskoreného prevodu odvodov EÚ podľa
sadzby určenej EÚ

258

7. PO a FO, ktoré prijali finančnú pomoc priamo z EÚ, sú povinné

oznamovať ministerstvu financií v lehote do 30 dní od jej prijatia výšku
prijatej finančnej pomoci a účel, na ktorý bola finančná pomoc
poskytnutá.

88. Ciele a koncepcia poslednej daňovej reformy

Použitá literatúra:

 Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike
 www. finance.gov.sk

Koncepcia daňovej reformy v roku 2004 – 2006
Posledná výrazná reforma daňovej sústavy bola uskutočnená pred desiatimi
rokmi pod vplyvom vážnych zmien v ekonomickej sfére - prechodu od
centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo
orientovanej ekonomike. Daňové zákony platné od roku 1993 boli veľakrát
novelizované, najmä v snahe opraviť ich nedostatky. Niektoré zmeny
daňových zákonov boli podmienené aj politickými a ďalšími vplyvmi, na
základe ktorých do daňových zákonov preniklo veľa nesystémových opatrení,
ktoré zvýhodňovali či znevýhodňovali určité skupiny daňovníkov.
Dôsledkom tohto procesu je výrazné skomplikovanie daňového práva.
Množstvo výnimiek a podmienok spôsobuje nejednoznačnosť zákonov, čo
vyvoláva potrebu vydávania ďalších usmernení či výkladov. Ďalším
negatívnym javom je, že daňové zákony sú voči daňovníkom často príliš
podozrievavé a vopred ich paušálne „trestajú“, čo väčšina daňovníkov vníma
ako nespravodlivosť. Nespravodlivý charakter niektorých opatrení v daňových
zákonoch súčasne vedie k tomu, že v spoločnosti rastie všeobecná tolerancia k
obchádzaniu a porušovaniu takýchto "nespravodlivých" zákonov, čo je
nepochybne celospoločensky nežiadúca tendencia.
Navrhovaný daňový systém má za cieľ tieto nedostatky a deformácie odstrániť.
Chce dokonca omnoho viac: zdaniť všetky druhy príjmov a všetky výšky
príjmov rovnako a takto docieliť maximálnu možnú mieru spravodlivosti.
Priame zdanenie bude neutrálne a jednoduché a bude plniť výlučne fiškálnu
úlohu.
Pri formulovaní daňovej politiky je potrebné zohľadniť aktuálnu situáciu vo
verejných financiách a zámer vlády splniť deklarovaný cieľ vo vzťahu k
Európskej únii – dosiahnuť, aby v roku 2006 celkový deficit verejných financií
nepresiahol úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Preto je základnou
podmienkou daňovej reformy jej fiškálna neutrálnosť. Navrhované úpravy
jednotlivých daní sú navzájom previazané a podmienené. Výpadok príjmov
štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane z príjmov
právnických osôb a fyzických osôb musí byť kompenzovaný zvýšením výnosov

259

z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Napriek tomu, že daňová
reforma je fiškálne neutrálna, t. j. daňová kvóta 1sa nezmení, štruktúra
daňového systému bude pre ekonomiku oveľa vhodnejšia, bude pôsobiť
priaznivo na celkové podnikateľské prostredie, investovanie a ekonomický
rast.
Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení zo dňa 4.11.2002, v časti
„Ekonomická politika“ stanovuje pre oblasť daní nasledovné ciele a to
napríklad sprehľadniť daňové zákony, znížiť priame dane, posilniť vlastné
daňové príjmy obcí a VÚC, analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane atď.
Daňový systém podľa tejto koncepcie tvoria 4 relatívne samostatné okruhy
a to:
1. Zdaňovanie príjmov
2. Zdaňovanie majetku
3. Zdaňovanie spotreby
4. Zrušenie niektorých daní
Zdaňovanie príjmov
Príjmy všetkých subjektov (fyzické osoby, zahraničné osoby, právnické osoby a
ostatné subjekty) sa budú zdaňovať jednou lineárnou percentuálnou sadzbou
(tzv. rovná daň) vo výške 19 %. Budú sa líšiť pravidlá pre stanovenie základu
dane u jednotlivých typov subjektov. Napríklad u zamestnanca je základom
dane jeho mzda znížená o odvody do poisťovní a nezdaniteľné minimum. U
podnikateľa je základom dane upravený hospodársky výsledok. Príjmy vo
všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú
od ich tvorby k ich použitiu.
Zdaňovanie majetku
Navrhuje sa, aby sa všetky nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby, zdaňovali na
hodnotovom princípe. To znamená, že podľa jednotných pravidiel sa určí
hodnota nehnuteľnosti a z tejto hodnoty sa percentuálne vypočíta daň.
Zavedenie tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností bude možné v závislosti od
vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej
hodnoty nehnuteľností (cenová mapa). Najskorší reálny termín účinnosti je 1.
1. 2005. Navrhujú sa tiež niektoré čiastkové úpravy dane z nehnuteľností od 1.
1. 2004 smerujúce k posilneniu vlastných daňových príjmov obcí a odľahčeniu
výdavkovej časti štátneho rozpočtu v časti transferov obciam.
Pri dani z motorových vozidiel sa navrhuje upustiť od zdaňovania osobných
motorových vozidiel a autobusov, t. j. predmetom dane budú len úžitkové
vozidlá. Zdaňujú sa všetky úžitkové vozidlá podľa ich hmotnosti a množstva
emisií v zmysle smernice 99/62/EHS. Musia sa uplatniť úľavy na dani (smernica
92/106/EHS) pre kombinovanú dopravu.

Zdaňovanie spotreby

260

Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou daňou zo spotreby. Zdaňujú sa všetky
spotrebované tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou
metódou, to znamená u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty.
Navrhovaná sadzba je 19 %. Táto zmena bude zavedená od 1. 1. 2004. S
účinnosťou odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie
(predpokladá sa 1. 5. 2004) bude prijatý nový zákon o dani z pridanej hodnoty s
rovnakou sadzbou a s plne harmonizovaným systémom zdaňovania v zmysle
výsledkov prístupových rokovaní v kapitole Dane.
Spotrebné dane sú špecifickými daňami zo spotreby určitých druhov tovarov.
Zdaňujú sa vybrané druhy spotreby podľa príslušných smerníc EÚ.
Spotrebná daň z liehu sa zdaňuje sa konzumný lieh pevnou sadzbou v Sk na
liter čistého alkoholu.
Spotrebná daň z piva. Smernice EÚ č. 92/84/EHS umožňuje zdaňovania piva
pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a stupeň Plato, alebo pevnou
sadzbou určenou v Sk na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu. Zo
systémového hľadiska je vhodnejšia a spravodlivejšia daň určená sadzbou na
hektoliter a percentuálny obsah alkoholu, pretože umožňuje zachovať rovnakú
mieru zdanenia piva ako iných alkoholických nápojov.
Spotrebná daň z vína
Zdaňuje sa tiché víno, šumivé víno a medziprodukty pevnou sadzbou v Sk na
hektoliter. Podľa smernice č. 92/83/EHS má byť sadzba dane z vína určená
podľa množstva vína v hektolitroch bez ohľadu na obsah alkoholu. Táto sadzba
v zmysle smernice 92/84/EHS môže byť aj nulová. Zo systémového hľadiska je
vhodné a spravodlivé určiť daň sadzbou na hektoliter tak, aby približne
zodpovedala úrovni zdanenia iných alkoholických nápojov.
Spotrebná daň z tabaku
Zdaňuje sa tabak a tabakové výrobky kombinovanou sadzbou tak, aby celková
daň z maloobchodnej predajnej ceny dosiahla požadované percento v zmysle
smernice 2002/10/EC (zohľadňujúc dohodnuté prechodné obdobie).
Daň z minerálnych olejov
Zdaňujú sa minerálne oleje pevnou sadzbou v Sk podľa druhu na 1 000 litrov
alebo 1000 kg (ťažké oleje).
Zrušenie niektorých daní
Navrhuje sa zrušiť nasledovné dane:
Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností nezdaňuje zisk, spotrebu ani
majetok. Táto daň predstavuje viacnásobné zdanenie nehnuteľného majetku
nadobudnutého zo zdanených príjmov (a ktorý sa každoročne zdaňuje daňou z
nehnuteľností) pri jeho prevode alebo prechode na iného vlastníka. Je preto
neopodstatnená.
Daň z darovania a daň z dedičstva zdaňuje majetok, ktorý už raz zdanený bol,
a preto je nespravodlivá. Skutočnosť, že pred darovaním alebo dedením mal
predmetný majetok iného vlastníka, nie je relevantná. Nič sa nevytvorilo, ani

261

nespotrebovalo a uplatnenie majetkových daní nie je ovplyvnené. Súčasne
žiadny dar nebude daňovým výdavkom ani nebude inak znižovať základ dane
z príjmov u darcu.
Ďalším závažným dôvodom na zrušenie týchto daní je ich obzvlášť nízky výnos
(0,9‰ daň z darovania, 0,6‰ daň z dedičstva z celkových daňových výnosov),
čiže nízka účinnosť týchto daní. Okrem nehnuteľností a výnimočne veľkých
majetkov sú daň z dedičstva a daň z darovania nekontrolovateľné.
Výsledkom daňovej reformy bude daňový systém pozostávajúci z 9
rôznych daní:

1. daň z príjmov

2. daň z nehnuteľností

3. daň z pridanej hodnoty

4. daň z motorových vozidiel

5. spotrebná daň z liehu

6. spotrebná daň z vína
7. spotrebná daň z piva

8. spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov

9. daň z minerálnych olejov

89. Opravné prostriedky v daňovom konaní

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005)

1.

Riadne opravné prostriedky:

a. odvolanie
b. sťažnosť
c. námietka a reklamácia

2.

Mimoriadne opravné prostriedky:

a. obnova konania
b. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Riadne opravné prostriedky:

1a.) ODVOLANIE
Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to
zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal
písomne alebo aj ústne do zápisnice.
Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu,
ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté – čiže prvostupňový orgán.
Zákon stanovuje náležitosti, ktoré musí odvolanie obsahovať:

presné označenie prvostupňového orgánu,

262

presné označenie odvolávajúceho sa,

číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi,

ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia,

dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní,

navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie smeruje. Ak podané odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, vyzve
prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie a určí mu na to primeranú
lehotu, najmenej 15 dní. Ak odvolávajúci sa nevyhovie výzve v lehote určenej,
prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví.
Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do15 dní odo dňa
jeho podania.
Odvolanie nie je prípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho,
aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.

Postup prvostupňového orgánu
Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti
tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Prvostupňový orgán môže rozhodnúť
o odvolaní aj v prípade, ak mu vyhovie iba čiastočne, ale proti takému odvolaniu sa
možno odvolať. Takéto rozhodnutie však musí obsahovať odôvodnenie.
Ak prvostupňový orgán o odvolaní nerozhodne sám, postúpi odvolanie spolu
s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

Prvostupňový orgán môže odvolanie aj zamietnuť, ak odvolanie:

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,
je podané po určenej lehote,
je podané osobou na to nepríslušnou,
smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý

jeho výrok.

Postup odvolacieho orgánu
Odvolací orgán je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo. Odvolací orgán
preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom
v odvolaní. Môže výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania
alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.
Odvolací orgán rozhodnutie preskúma, v odôvodnených prípadoch mení alebo zruší,
inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Ak sú na o dôvody, rozhodnutie zruší a vec vráti
na ďalšie konanie a rozhodnutie. V takomto prípade je správca dane alebo orgán,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.

1b.) SŤAŽNOSŤ

263

Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň,
môže požiadať platiteľa dane o vysvetlenie v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane
alebo k preddavku na daň došlo. Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi
požadované údaje do 30 dní odo dňa, kedy žiadosť obdržal. Ak nesúhlasí daňovník
s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na platiteľa dane správcovi dane,
v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do 30 dní, kedy daňovník
obdržal oznámenie platiteľa dane. Správca dane o sťažnosti rozhodne, doručí
daňovníkovi i platiteľovi dane. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať platiteľ dane
i daňovník. do 30dní odo dňa jeho doručenia.

1c.) NÁMIETKA A REKLAMÁCIA
Námietku môže daňový subjekt uplatniť:
-

v prípadoch ustanovených týmto zákonom

-

proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní

Námietka musí byť podaná písomne alebo ústne do zápisnice do 8 dní odo dňa, keď sa
daňový subjekt o namietaných skutočnostiach dozvedel.
Správca dane posúdi námietku, ak tá smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca
správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne
o námietke orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Proti tomuto rozhodnutiu sa
nemožno odvolať.
Reklamácia sa môže uplatniť proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane.
Podmienky podania reklamácie sú tie isté, ako podmienky podania námietky.

Mimoriadne opravné prostriedky
2a.) OBNOVA KONANIA

Na žiadosť účastníka alebo z úradnej moci sa obnoví konanie ukončené právoplatným
rozhodnutím (okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho
konania) ak:

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na

výrok rozhodnutia a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

rozhodnutie bolo vydané na základ dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,

alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán

rozhodol inak.

Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.. Musí byť podaná do 6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Návrh na obnovu konania sa podáva
u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.

264

Postup pri obnove konania:
Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom
stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento
orgán.
Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane.
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa musí uviesť, v akom
rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov. Proti rozhodnutiu o povolení alebo
nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať, ale ak bola rozhodnutím zamietnutá
žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať. Nové konanie vo veci vykoná
správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy
týka.

2b.) PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA MIMO ODVOLACIEHO KONANIA
Právoplatné rozhodnutie (s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia
o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve) môže z vlastného alebo z iného podnetu
preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Rozhodnutie ministra financií nemožno preskúmavať.
Podnet na preskúmanie sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť
podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa
navrhuje preskúmať.
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
preskúmavaný orgán zmení alebo zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,
ak sú na to dôvody. Ak zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so VZPP, zašle
tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné
oznámenie.
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Preto nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok alebo o dani dohodnutej v daňovom
konaní, skúma príslušný orgán iba dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto
spôsobu určenia dane.

90. Daňová kontrola

Použitá literatúra:

 Ševčík a kol. – Správne právo procesné
 Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005)

Daňová kontrola

265

V rámci daňového konania je dôležitým inštitútom kontrol a zo strany správcu
dane. Z hľadiska zachovania rovnakých práv pre všetky daňové subjekty a tiež
ich prehľadnosti a ich jednoznačného určenia práva povinnosti daňového
subjektu a správcu dane pri výkone daňovej kontroly sa ustanovuje postup
správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj práva a povinnosti daňového
subjektu spojené s daňovou kontrolou.
Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik
daňovej povinnosti, a to u daňovníka subjektu alebo na mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa zákona. Za daňovú kontrolu
sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na účel
zistenia oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. Správca dane doručí
daňovému subjketu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly – toto
oznámenie musí obsahovať miesto a deň začaita daňovej kontroly, druh
kontrolovanej dane a kontrolovaného Ak daňový subjekt neumožní vykonať
daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a sám určiť
daň. O takomto postupe je správce dane povinný vyhotoviť protokol o určení
dane podľa pomôcok, pričom správca dane vždy uvedie pomôcky, ktoré použil.
Správca dane je však orpávnený začať daňovú kontrolu aj bez predmetného
oznámenia, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné
v trestnom konaní alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú
znehodnotené, zničené alebo pozmenené. Ak správca dane v priebehu daňovej
kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného
zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení
o výkone daňovej kontroly, je správca dane oprávnený rozšíriť výkon daňovej
kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo inú daň. Túto skutočnosť je povinný
písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému
subjektu. V daň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše
zápisnicu o jej začatí, pričom táto zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí
prílohu k protokolu o daňovej kontrole. Daňový subjekt, u ktorého sa
vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo:

- na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane

a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej
kontroly,

- byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
- predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho

tvrdenia,

- klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom

zisťovaní,

266

- vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu

ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedneé jeho
vyjadrenia k nim,

- nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane.

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestncovi správcu dane
predovšetkým tieto povinnosti:

 umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú

kontrolu

 zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly
 poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
 predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske

a účtovné operácie, vrtátane evidencie a záznamov v písomnej forme
alebo v technickej forme, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené
a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia

 predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné

prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,

 umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho

prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom

 zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne
kópie.

Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti
postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky
vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu
zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec
námietke vyhovie a zabezpečí návpravu, alebo kontrolovanému daňovúmu
subjketu oznámi písomné dôvody, pre ktoré nemôže námietke vyhovieť. Proti
tomuto rozhodnutiu nie je možné odvolanie.
Prevzatie dokladov a iných vecí vždy potvrdí zamestnanec správcu dane
osobitne pri ich prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane
kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia
posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak
je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné
veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac
o 60 dní. Odvolací orgán o tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí.
O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej
kontrole, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na
jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole. Vo výzve určí
dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie
protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na
vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu.

267

Kontrolovaný daňový subjket je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu
o daňovej kontrole najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia
kontroloveného subjektu protokol o daňovej kontrole opraviť alebo vyhotoviť
dodaotok k tomuto protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole protokol podpisuje kontrolovaný
daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie
podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom
zamestnanec správcu dane v protokole zazanamná spolu s dôvodom
odmientutia, ak ju mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá
zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho
zástupcovi. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho doručenia. Ak
kontrolovaný subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol o daňovej
kontrole podpísať alebo prevziať alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní
na prerokovaní protokolu o daňovej kontrole v deň určený vo výzve, považuje
sa za deň prerokovania a doručneia protokolu o daňovej kontrole deň, ktorý je
určený vo výzve na prerokovanie protokolu. Daňová kontrola je ukončená
dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým
subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
preotokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie. Doručenie
protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane
alebo rozdielu dane.

POKUTY
Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska
a
kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou
a) v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

alebo dodatočnom hlásení,

b) dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a

správcom dane

c) dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok
d) kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou správcom

dane a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní alebo
v dodatočnom daňovom priznaní,

e) kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom

priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom
zisteným správcom dane,

f) súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného

odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom
priznaní,

268

g) kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom priznaní

alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v žiadosti o vrátenie dane,
alebo v dodatočnej žiadosti a nižšou daňou zistenou správcom dane podľa
osobitného zákona,

h) kladného rozdielu medzi daňou, ktorá mala byť podľa osobitného zákona

zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenou
správcom dane a daňou, ktorá bola zaplatená podľa osobitného zákona bez
podania daňového priznania alebo hlásenia,

i) dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov

zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia.

Pri ukladaní pokuty sa uplatňuje základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v deň doručenia platobného výmeru o vyrubení dane alebo
dodatočného platobného výmeru o vyrubení rozdielu dane. Ak daňový subjekt
podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v deň podania dodatočného daňového
priznania.

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie
z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou
daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo
v dodatočnom hlásení, správca dane mu uloží pokutu v polovičnej výške.
Rovnako sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním
zvýši vlastnú daňovú povinnosť alebo zníži nadmerný odpočet uvedený v
daňovom priznaní, alebo tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového
priznania, ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane. Ak daňový subjekt opraví
dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom
priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, správca dane mu uloží pokutu v
polovičnej výške zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom
daňovom priznaní a nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní.

Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote správca dane mu uloží
pokutu vo výške:

a) 0, 2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo z vlastnej daňovej
povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, až do
výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo z vlastnej daňovej
povinnosti uvedenej v daňovom priznaní; výška pokuty môže byť najmenej
2 000 Sk a najviac 1 000 000 Sk,
b) 2 000 Sk, ak daňovému subjektu nevznikla za zdaňovacie obdobie

daňová povinnosť alebo vlastná daňová povinnosť podľa osobitného

269

zákona.

Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom
dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad
, mu
uloží pokutu do 1 500 000 Sk,
a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,
b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.

Pokuty sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide
o fyzickú osobu, najmenej 200 Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 2 000
Sk.

Ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo
prehľad podľa osobitného zákona
, správca dane mu uloží pokutu 2 000 Sk; ak
hlásenie alebo prehľad daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej
správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 4 000 Sk. Ak daňový
subjekt v ustanovenej lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného
zákona,
správca dane mu uloží pokutu 10 000 Sk; ak súhrnný výkaz daňový
subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane
mu uloží pokutu 20 000 Sk. Správca dane podľa prvej vety alebo druhej vety je
oprávnený daňovému subjektu uložiť len jednu pokutu.

Ak daňový subjekt nesplní registračnú alebo oznamovaciu povinnosť
podľa § 31 alebo registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa
osobitného zákona
, správca dane mu uloží pokutu najmenej 2 000 Sk a
najviac 100 000 Sk; pri dani z nehnuteľnosti najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú
osobu.

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt
nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu
, uloží mu pokutu od 10 000 Sk
do 100 000 Sk. Pri opakovanom zistení podá správca dane, ktorým je daňový
úrad, návrh na pozastavenie podnikateľskej činnosti.

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt
zaeviduje tržbu do elektronickej registračnej pokladnice, ale nevydá
doklad vyhotovený touto pokladnicou
, uloží mu pokutu od 1 000 Sk do 10
000 Sk. Pri opakovanom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží
pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk.

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt

270

nevedie evidenciu tržieb v súlade s osobitným predpisom, uloží mu pokutu
od 5 000 Sk do 100 000 Sk.

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt
svojím zásahom vyradí z prevádzky elektronickú registračnú pokladnicu
,
uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.

Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo povinnosť uloženú
rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá pokuta
,
môže mu správca dane uložiť pokutu do 1 000 000 Sk. Pokutu možno uložiť
opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a
protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete musí
byť zachovaná. Rovnako môže správca dane uložiť pokutu za nesplnenie
niektorej z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe.

Blokové konanie
Ak sa nesplnenie povinnosti podľa § 35 ods.9 a 12preukázateľne zistí, môže
správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000 Sk aj v blokovom
konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti uloženiu
pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa na
pokutu nezaplatenú na mieste blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty
miestne príslušnému správcovi dane, o lehote jej zaplatenia a následkoch
nezaplatenia pokuty.

Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie
pokút v blokovom konaní služobným preukazom. Na pokutovom bloku sa
vyznačí, komu, kedy a za porušenie akej zákonnej povinnosti bola pokuta
uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením o zaplatení pokuty na mieste v
hotovosti.

91. Zastupovanie v daňovom konaní

Použitá literatúra:

 Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005)

271

Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne,
musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom
. Ak opatrovník nie je
ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu.

Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy
alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí,
ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z
dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v
zahraničí a dlhodobej chorobe a nezvolil si žiadneho zástupcu
.
Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s
predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o
ustanovení zástupcu sa možno odvolať.

Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať
zastupovať zástupcom
, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu
plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne
do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne
vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže
mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva
nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí
zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie
inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie
zástupcu.
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane
rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho
vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve
správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť
zástupcu daňového subjektu.
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si
odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane
o tom vyrozumie zástupcu daňového subjektu.
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú
spoločne v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je
predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely
daňového konania. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu
správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.

Vylúčenie zo zastupovania
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového
konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových

272

subjektov v daňových veciach; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca
alebo advokát.
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného
správcu dane, ak
nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový
poradca alebo advokát alebo ak ide o spoločného zástupcu.

92. Doručovanie v rámci zákona o správe daní a poplatkov.

Použitá literatúra:

 Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005)

Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto
písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.

Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti:
a. o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b.ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej
nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c.ak tak určí správca dane.

Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na
pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom
vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej
uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa
adresát o uložení nedozvedel.

Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom,
kedy bolo prijatie odmietnuté
; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi
. Ak má však adresát osobne v daňovom
konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.

Ak sa daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej
republiky, zdržuje v zahraničí
, je povinný mať zástupcu na doručovanie
písomností
, ktorého oznámi správcovi dane.

Ak sa adresát, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zdržuje
v zahraničí,
doručujú sa písomnosti zákonnému zástupcovi alebo
opatrovníkovi alebo zástupcovi.

273

Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom
oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti
. Ak nie sú, doručuje sa
písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za
adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý
písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu
na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú alebo ak na adrese pre
doručovanie písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba, ktorá je
oprávnená písomnosť prevziať, hoci právnická osoba na adrese doručovania
má sídlo.

Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu byť
doručované tiež ich zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na prijímanie
písomností.

Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na
adresu jej sídla,
ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej
alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe
registrácie z úradnej moci alebo podľa osobitného zákona , písomnosť sa
považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej
písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať
za

právnickú

osobu,

o

tom

nedozvie.

Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe
oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania
,
ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo
oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe
registrácie z úradnej moci (§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú
adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi
dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom
nedozvie.

Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je písomnosť oprávnená
prijať i osoba, ktorá je oprávnená prijímať písomnosti za adresáta na pošte.
Doručenie oprávneným osobám sa považuje za doručenie adresátovi.

Doručovanie elektronickými prostriedkami
Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj elektronickými
prostriedkami
za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.
Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval písomnosti
elektronickými prostriedkami, je povinný elektronicky správcovi dane oznámiť
všetky údaje potrebné na takéto doručovanie, a to najmä meno a priezvisko

274

fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, jej trvalý pobyt alebo miesto
podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov
právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto oznámenie musí
byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového
riaditeľstva, internetovej stránke colného riaditeľstva a musí byť podpísané
zaručeným elektronickým podpisom.
Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa považuje za
doručenú v deň, keď správca dane prijme potvrdenie od daňového
subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Takéto doručenie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti 3 do troch pracovných dní
odo dňa odoslania písomnosti elektronickými prostriedkami, písomnosť sa
považuje za nedoručenú
. V takom prípade správca dane doručí písomnosť
daňovému subjektu na adresu na doručovanie poštou.

Daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo bydlisko v zahraničí a vykonáva v
Slovenskej republike činnosť podliehajúcu dani, a jeho sídlo alebo bydlisko v
zahraničí je známe, doručujú sa úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť
úradnú písomnosť daňovému subjektu do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na
medzinárodnú návratku.

Doručenie verejnou vyhláškou
Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí písomnosť
verejnou vyhláškou.
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu
pätnástich dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia
písomnosti s jej presným označením. Posledný deň tejto lehoty sa
považuje za deň doručenia
. Oznámenie o uložení písomnosti sa vyvesí v sídle
správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste jeho
posledného pobytu. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie
príslušného správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.

275

Document Outline


Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.