1. Dane a ochrana životného prostredia

Použitá literatúra:

 Pauličková/Grúň – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov
 Zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia

(posledná zmena 589/2004)

Charakteristika
Hlavným cieľom environmentálneho zdaňovania je napĺňať zámer znižovať
poškodzovanie životného prostredia. Význam problematiky ekonomických
nástrojov a osobitne envirnmentálnych daní dokumentuje aj skutočnosť, že
jedným zo základných cieľov pre MŽP SR je „v oblasti environmentálnej
politiky vychádzať z vízie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti, ktorú
chápeme ako prirodzenú súčasť.“

Historický exkurz
Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní vytvoril štruktúru daňovej sústavy, pre
ktorú bolo charakteristické rozčlenenie daní na priame a nepriame.
Okrem toho uvedený zákon predpokladal zavedenie daní na ochranu
životného prostredia, ako priamych daní. Podľa dostupných pracovných
materiálov to mali byť minimálne dve dane, a to:

 daň postihujúca takú výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredie
 daň postihujúca výrobu takého tovaru, ktorého používanie môže

negatívne ovplyvniť stav životného prostredia.

Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní bol zrušení zákon č. 511/1992 o správe
daní a poplatkov.
Realizačné snahy o zavedenie týchto daní na ochranu životného prostredia
však neprekročili štádium pracovného návrhu a nedošlo už k ďalšej
podrobnejšej špecifikácií a ani k realizácií týchto daní.

Súčasnosť
Dane na ochranu životného prostredia neboli síce nikdy skutočne zavedené do
nášho právneho poriadku ako samostatná kategória priamych daní, ich obsah
a význam sa ale premietol do osobitných foriem poplatkov – tzv. ekologické
poplatky:

 poplatok za ukladanie odpadov

Zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadu upravuje platenie poplatkov
za uloženie odpadov na skládku odpadov a na odkalisko. Odkaliskom
rozumieme priestor zabezpečený hrádzovým systémom, na ktorý sa ukladá
prevažne hydarulicky dopravovaný odpad (kal), s výnimkou odkalísk pre kaly
produkované banskou činnosťou.

Poplatníkom je obec alebo prevádzkovateľ skládky či odkladiska. V prílohe
zákona č. 17/2004 Z.z. sú uvedené poplatky za jednotlivé druhy odpadov
ukladaných na skládky. Nedodržanie povinnosti zaplatiť poplatok je
postihovaná sankciami vo forme finančných pokút (cca. od 10.000,- do
500.000,-).

 poplatok za znečisťovanie ovzdušia

Tento poplatok platia fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na
podnikanie, ktoré prevádzkujú veľké, stredné alebo malé zdroje znečisťovania
ovzdušia. Ak ide o veľký alebo stredný zdroj znečisťovania, o poplatku
rozhoduje obvodný úrad životného prostredia; ak ide o malý, rozhoduje obec.
Prevádzkovatelia týchto zariadení sú povinný dodržiavať emisné limity a
každoročne oznamovať príslušnému obvodnému úradu životného prostredia
alebo obci aké množstvo a akých látok vypúšťajú do vzdušia.
Ročný poplatok za znečisťovanie ovzdušia sa pohybuje od 1100 Sk do 1 milióna
Sk.
Za nesplnenie povinnosti sa sankcie pohybujú od 5000,- do 1 milióna korún.

2. Povinnosti bánk na úseku boja proti legalizácii príjmov z nečestných

zdrojov

Použitá literatúra:

 Grúň – Menové, bankové a devízové právo
 Zákon č. 249/1994 o boji proti legalizácii príjmov z najzávaž-nejších,

najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách
niektorých ďalších zákonov (posledná zmena 367/2000)

Charakteristika pojmu
Legalizáciu príjmov z nečestných zdrojov môžeme označiť aj ako „pranie
špinavých peňazí“. Tieto činnosti sa takmer vždy uskutočňujú vo viacerých
štátoch.
„Špinavé peniaze“ sú tie, ktoré vznikli z trestného činu, zo spoluúčasti na ňom
alebo z navádzania na trestný čin. Sú to peniaze, ktoré boli získané napr.
z obchodu s narkotikami alebo z rozličných foriem obchodu s ľuďmi atď.
Historický exkurz
V roku 1989 v Paríži vznikla finančná akčná bojová jednotka – FAFT (Financial
Action Task Force), jej cieľom je boj proti „praniu špinavých peňazí“
Ako prvé malo problematiku „boja proti prianiu špinavých peňazí“ upravené
USA, a to prostredníctvom zákona o bankovom tajomstve, ktorý sa však naplno
nerešpektoval, a to až do prijatia jeho dodatku, ktorý podstatne zvýšil sankčný
postih. Nasledovalo prijatie zákona o boji proti praniu peňazí, ktorým pranie
peňazí bolo vyhlásené za ťažký zločin.

2

V Európe začali krajiny aktívnejšie vystupovať proti praniu peňazí až po
konferencii v Bazileji v r. 1988. Vtedy prijala Komisia pre bankové predpisy
a kontrolu súbor zásad, nazývaných Bazilejské zásady. Konkrétne formulácie
k tejto problematike však upravuje predovšetkým Smernica Rady ES č.
91/308/EHS o predchádzaní zneužitiu finančného systému na pranie peňazí

Slovenská republika a jej boj
Čo sa týka boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov v SR, bol prijatý
zákon č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä
organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších
zákonov. Väčšina jeho ustanovení však bola k 1. 1. 2001 zrušená. Jeho
najväčším prínosom pretrvávajúcim dodnes je to, že zmenil viaceré zákony
ako napr. zákon o bankách alebo zákon o Národnej banke Slovenska a pod.
V súčasnosti na poli boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov má
dôležité postavenie aj zákon č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti v platnom znení.
Príkladmi základnými povinnosťami bánk na úseku boja proti legalizácii
príjmov z nečestných zdrojov sú:

 povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti v hodnote vyššej ako 20.000

EURO.

 jednorázový vklad na účet prevyšujúci 10.000.000,- Sk v prípade, že

takýto vklad je uskutočnení na bežný účet, na ktorom takéto vysoké
prevody nie sú bežné.

 Povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti na novovytvorený bežný účet,

pričom do krátkeho časového horizontu na účet periodicky vyšší obnos
peňazí

 Jedným zo spôsobom „prepierania špinavých peňazí“ sú tzv. „biele

kone“. Pod bielymi koňmi rozumieme niekoľko desiatok účtov, cez ktoré
sa prevádzajú peniaze, aby ich bolo možné ťažšie vystopovať.

 neobvyklý nákup cenných papierov.

Ohlasovaciu povinnosť pri boji proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov
majú okrem bánk aj :

a) realitné kancelárie

(ak napr. niekto kupuje rodinný dom a peniaze

prinesie v hotovosti a pod.),

b) predajcovia áut

,

c) kasína a

herne

.

3. Rozpočtové právo a jeho pramene

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

3

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň / Králik – Základy finančného práva
 Ústava SR a zákonné predpisy (najmä zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočt.

pravidlách verejnej správy de lege lata a ďalšie)

Pojem rozpočet (zvykne sa pýtať ako doplňujúcu otázku pri rozp. práve)
Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva
štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa
stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu,
o štátnom rozpočte v jeho doterajšej podobe možno hovoriť až od 19. storočia.
Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky
na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu
a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na
vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa
majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej
školy bol Adam Smith.
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiskálna úloha štátneho rozpočtu začala
meniť. Popri fiskálnej funkcii štátneho rozpočtu sa začala presadzovať aj
funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj
ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb
hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá
spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
Z hľadiska formálno-právneho má štátny rozpočet podobu normatívneho
právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu.
V najširšom poňatí možno rozpočet chápať ako číselnú zostavu a odhad
pravdepodobných príjmov štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu na
budúce, časovo obmedzené obdobie. Je to teda finančný plán príjmov
a výdavkov.
Štátny teda predstavuje z ekonomického hľadiska nástroj rozdeľovania väčšej
alebo menšej časti národného dôchodku v peňažnom vyjadrení.
Prvý štátny rozpočet na území Rakúsku, ktorý obsahoval príjmy a výdavky
štátu bol predložení v roku 1775 a bol koncipovaný s prebytkom 520 000
zlatých. Prvým rozpočtovým predpisom za 1. Československého štátu bol
zákon 95/1918 Sb. – zákon o rozpočtovom provizóriu. Prvé povojnové
rozpočtové pravidlá boli zavedené až zákonom č. 8/1959.
Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
definujeme štátny rozpočet ako základnú súčasť rozpočtu verejnej správy
a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom
rozpočtovom roku (§6).

Rozpočtové právo

4

Rozpočtové právo je súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú v užšom
slova zmysle:

a. rozpočtovú sústavu
b. rozpočtový proces
c. výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov

Rozpočtové právo je aj vedeckou a pedagogickou disciplínou a tvorí významné
pododvetvie finančného práva.

PRAMENE ROZPOČTOVÉHO PRÁVA V PODMIENKACH SR:

1. Ústava SR – čl. 58, 60,65, 86, 119
2. zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)

3. zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)

4. zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení
5. zákon č. 575/2001 Z.z. tzv. kompetenčný zákon
6. zákon č. 740/2004 Z.z. o štátnom rozpočte
7. zákon č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov,

o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (posledná zmena – 440/2002)

8. zákon č. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti SR (posledná zmena

-73/1998)

9. zákon č. 254/1994 Z.z. o štátnom fonde likvidácie jadrovo

energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi (posledná zmena – 523/2004)

10.nariadenie vlády SR č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a o štátnych

zárukách

Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v podmienkach SR je Ústava
SR v znení de lege lata. V čl. 58 sa konštatuje, že:

-

finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym
rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom,

-

príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia,
vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov
ustanoví zákon,

-

štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej
republiky sa zriaďujú zákonom.

V článku 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia
s rozpočtovými prostriedkami. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je
predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí
a odvoláva NR SR. Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka

5

správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rady SR a vždy, keď o to
požiada NR SR.
Ústavnoprávnym prameňom rozpočtového práva je aj ustanovenie článku 65,
v ktorom sa zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí a vyšších
územných celkov ako subjektov územnej samosprávy. Podľa tohto
ustanovenie sú to právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami. Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov, ale
aj zo štátnych dotácií. O rozpočte sa tu priamo nehovorí, odkazuje sa iba na
zákon, ktorý má ustanoviť dane a poplatky tvoriace príjem obce alebo vyššieho
územného celku, ako aj ktorý stanoví pravidlá prístupu k štátnym dotáciám.
(zákonnou úpravou v súčasnosti je predovšetkým zákon č. 583/2004
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení de lege lata)
V článku 86 sa do pôsobnosti Národnej rady SR zaraďuje okrem iného aj
schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie
štátneho záverečného účtu (čl. 86, písm. g.).
A nakoniec, podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore okrem iného
o návrhoch štát. rozpočtu a štátneho záverečného účtu (čl. 119, písm. e.).

Zákonná úprava
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov verejnej správy upravuje zákon č.
523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tento zákon upravuje
podľa § 1:

 rozpočet sektora verejnej správy (verejnú správu), osobitne štátny

rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej
správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom

 rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu

a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho
záverečného účtu

 postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných
právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese

 zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

Komplexná úprava rozpočtových vzťahov územnej samosprávy upravuje
zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Tento zákon upravuje podľa § 1:

 rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce

a rozpočet VÚC

 rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia,

zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce
a záverečného účtu VÚC

6

 finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí;

štátnym rozpočtom a rozpočtami VÚC; finančné vzťahy medzi
rozpočtami obcí a rozpočtami VÚC navzájom; ako aj finančné
vzťahy rozpočtov obcí a VÚC k iným právnickým osobám

 Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú

právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako obce.

 Okrem toho sa tento zákon s určitými odchýlkami prihliadnuc na

osobitné predpisy vzťahuje aj na obcou a VÚC zriadenými
rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.

Dôležitým prameňom rozpočtového práva je aj zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v platnom znení ako aj zákon č. 575/2001 Z.z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv.
kompetenčný zákon) v platnom znení.
Prameňom rozpočtového práva je tiež každoročne schvaľovaný zákon
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Štátny rozpočet na rok 2005
bol v Zbierke zákonov uverejnený ako zákon č. 740/2004 de lege lata.
Štruktúra a obsah takéhoto zákona sú ustálené. Zákon ako taký je pomerne
stručný. Okrem textovej prílohy obsahuje aj tabuľkové prílohy o členení
príjmov a výdavkov podľa ustanovených kritérií.
Do okruhov prameňov rozpočtového práva patria aj zákony, ktorými sú
zriadené jednotlivé štátne fondy. Ich počet bol výrazne zredukovaný
zákonom č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov (bol zrušený
Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny
fond zveľaďovania lesa SR, Štátny vodohospodársky fond, Štátny podporný
fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond životného prostredia,
Štátny fond zdravia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond cestného
hospodárstva). V súčasnosti existuje

Štátny fond likvidácie

jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi a Štátny fond rozvoja bývania.
Okrem toho medzi pramene rozpočtového práva radíme aj nariadenie vlády
SR č. 386/2002 o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

Okrem toho v rozpočtovej sfére dochádza tiež k aplikácii ustanovení
nespočetného množstva ďalších zákonov (zákon č. 461/2003 o sociálnom
zabezpečení, zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými
poľnohospodárskymi výrobkami, zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie
odpadov a podobne).

4. Súdne poplatky

Použitá literatúra:

7

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch (posledná zmena 432/2004)
 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení

Všeobecne
Základnou normatívnou právnou úpravou súdnych poplatkov je zákon č.
71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov
v znení de lege lata.
Predmet súdnych poplatkov
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov , ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v
prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Subjekt súdnych poplatkov – poplatníci
Poplatníkom je podľa zákona o súdnych poplatkoch:

 navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu,

 účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní,
 obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich

podľa rozhodnutia súdu,

 dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní,
 dedič v konaní o dedičstve,
 oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi.

Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia
ho spoločne a nerozdielne.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri
dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný.
Príslušnosť
Poplatky vyberajú:

- súdy,

-

orgány štátnej správy súdov,

-

orgány prokuratúry.

Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu
poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.

8

Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto
problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení.
Podľa § 138 OSP môže na návrh súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má
i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa
však nevracajú.
Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca,
vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky
zástupcu a na odmenu za zastupovanie.
Niektoré súdne konania sú oslobodené od poplatkovej povinnosti zo
zákona (t. j. nie je potrebné žiadať o oslobodenie od poplatku). Tieto konania
sú taxatívne vymedzené v § 4 zákona o súdnych poplatkoch - ide o konania vo
veciach:



opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia
uzavrieť manželstvo,



spôsobilosti na právne úkony,



náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom,



zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok,
sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu
práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,



výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a
notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania
vymáhaných štátom,



plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,



opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,



vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,



vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti,



nečinnosti orgánu verejnej správy,



ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby, ktoré sú od
poplatkovej povinnosti oslobodené, a to bez ohľadu na to, o aké konanie ide.
Ide o nasledovné osoby:



Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové
fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré

9

vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna
poisťovňa,



obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky
prospešného záujmu,



nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie,



navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z
povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného
pomeru,



navrhovateľ v konaní o určení výživného,



nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých
nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,



prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého
vstúpil,



maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva,



navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá
vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,



navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,



vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby,
príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného
úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o
preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných
predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb
povinných vykonať civilnú službu,



veriteľ a dlžník pri podaní návrhu na konkurzné konanie,



diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z
povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú
výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa
nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa
nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom
sporu nehnuteľnosť,



navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č.
293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam,



navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak
to ustanovujú osobitné predpisy,



cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.

Sadzba poplatku

10

Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
alebo pevnou sumou.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového
úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku
cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového
úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa
rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak
neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok
na celé koruny nahor.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské
koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je
platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd
o sume poplatku rozhoduje.

Platenie poplatku
Poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za
ktorého úkon sa poplatok vyberá. Ak poplatok neprevyšuje 10 000 Sk, môže sa
platiť kolkovými známkami.
Poplatok za úkon prokuratúry sa platí vždy kolkovými známkami.
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, proti rozhodnutiu
ktorého odvolanie smeruje.
Poplatky sa vyrubujú a vyberajú v slovenskej mene.

Vrátenie poplatku
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho
zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti,
ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok
zaplatený účastníkom konania za uplatnenie námietky zaujatosti sa mu
vráti, ak námietka bola uznesená odôvodnene. O vrátení poplatku rozhodne i
bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak
prevyšuje sumu 50 Sk.
Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku
pojednávania, vráti sa im 90% zo zaplateného poplatku. Ak konanie skončia
účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, vráti sa im
50% zo zaplateného poplatku. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym
zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku za
ďalšie konanie súdu v predmetnej veci.

11

SADZOBNÍK SÚDNYCH POPLATKOV
Niektoré súdne poplatky podľa Sadzobníka:
1. vo veciach obchodného registra:

 z návrhu na prvý zápis alebo na výmaz:

-

1. akciovej spoločnosti

20 000 Sk

-

2. iných právnických osôb

10 000 Sk

-

3. fyzickej osoby - podnikateľa

5 000 Sk

-

4. organizačnej zložky právnickej osoby

5 000 Sk

-

5. organizačnej zložky FO - podnikateľa 1 000 Sk

 z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva)

10 000 Sk

2. Za overenie odpisu alebo kópie listiny, za každú začatú stranu listiny,
ktorej odpis alebo kópia sa overuje:

a) v slovenskom alebo českom jazyku 20 Sk

b) v inom jazyku

50 Sk

3. Za vyhotovenie a vydanie odpisu z obchodného registra, potvrdenia o tom,
že v obchodnom registri určitý zápis nie je, a za vydanie potvrdenia o tom,
že určitá listina nie je uložená do zbierky listín

100 Sk

4. Za nahliadnutie do obchodného registra 100 Sk
5. Za výpis z registra trestov a odpis registra trestov (aj negatívny) 100 Sk

5. Právne postavenie, organizácia a predmet činnosti ústrednej banky.

Použitá literatúra:

 Pauličková/Grúň – Finančnoprávne inštitúcie
 Zákon č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska (posledná zmena

747/2004)

Charakteristika
Ústrednou bankou SR je Národná banka Slovenska, ktorá je zároveň emisnou
bankou. NBS začala svoju činnosť 1. januára 1993 na základe zákona č.
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

Právne postavenie
Národná banka Slovenska sídli v Bratislave, je to právnická osoba, ktorá sa
nezapisuje do obchodného registra, pretože nejde o podnikateľský subjekt. NBS
je nezávislá od štátu, a to:

(1) inštitucionálne – nie je povinná uskutočňovať príkazy vlády alebo

inej PO

(2) operačne

– je dostatočne vybavená kompetenciami a inými

nástrojmi realizácie menovej politiky,

12

(3) personálne

– členovia jej orgánov nesmú byť členmi vlády,

správnych rád komerčných bánk a pod.

(4) finančne

– má svoj kapitál, svoj rozpočet a svoje fondy.

Národná banka v rozsahu svojej pôsobnosti môže vydávať všeobecne záväzné
právne predpisy, ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR.
Národná banka Slovenska (NBS) predkladá NR SR polročné správy o menovom
vývoji do 3 mesiacov po skončení príslušného kalendárneho polroka a ročné
správy o menovom vývoji do 5 mesiacov po skončení príslušného
kalendárneho roka.
NBS pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa podporuje hospodársku politiku
vlády. NBS zaujíma stanovisko k návrhom predkladaným na rokovanie vlády,
ktoré sa dotýkajú pôsobnosti NBS. NBS plní poradnú funkciu voči vláde
v oblasti svojej pôsobnosti. Guvernér alebo ním poverený viceguvernér NBS
má právo byť prítomný na schôdzach vlády. Člen vlády poverený vládou sa
zase môže zúčastniť na rokovaní bankovej rady.

Organizácia
NBS tvoria:

a) ústredie so sídlom v Bratislave,
b) pobočky,
c) účelové organizačné zložky

Banková rada
Banková rada je najvyšší riadiaci orgán NBS. Určuje menovú politiku
a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach NBS.
Má 8 členov:

●

guvernér + 2 viceguvernéri – vymenúva a odvoláva ich prezident SR

na návrh vlády schválený NR SR

●

2 vrchní riaditelia NBS + 3 ďalší členovia (= odborníci, nemajú v NBS

trvalý pracovný pomer) – vymenúva a odvoláva ich vláda na návrh
guvernéra NBS.

Funkčné obdobie je 5 rokov – max. 2 funkčné obdobia za sebou. Za člena
bankovej rady môže byť vymenovaná FO, ktorá:

-

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

-

má VŠ vzdelanie univerzitného zamerania,

-

má min. 5 rokov odbornej praxe v riadiacej, vedeckej alebo odbornej
funkcii v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva,

-

je bezúhonná (nebola právoplatne odsúdená za úmyselný t. č.- výpis
z registra trestov)

Funkcia člena bankovej rady je nezlučiteľná s funkciou: prezidenta, poslanca
NR, člena vlády, sudcu, prokurátora, s povolaním alebo zamestnaním

13

v štátnom orgáne, v orgáne územnej samosprávy, s podnikaním, s členstvom
alebo s inou funkciou v orgáne PO vykonávajúcej podnikateľskú činnosť...
Členstvo v

bankovej rade zaniká

:

-

dňom uplynutia funkčného obdobia,

-

vzdaním sa funkcie,

-

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

-

odvolaním z funkcie – len ak:
a) bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný

čin,

b) prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie člena bankovej rady

(napr. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony)

c) začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlúčiteľnú s funkciou člena

bankovej rady.

Rokovanie bankovej rady
Rokovaniu bankovej rady predsedá mu guvernér, v čase jeho neprítomnosti
poverený viceguvernér. Banková rada zasadá nepravidelne, zhruba 1 krát za
mesiac (resp. podľa potreby). Svoje rozhodnutia prijíma väčšinou hlasov
vymenovaných členov. Uznášaniaschopná je keď je prítomný guvernér alebo
ním poverený viceguvernér a aspoň ďalší 4 členovia. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedajúceho.
Rokovací poriadok bankovej rady môže ustanoviť prípady, kedy je na prijatie
rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov (alebo iná majorita).
Člen bankovej rady môže písomne splnomocniť iného člena, aby ho zastupoval
na rokovaní a hlasovaní. (špecifikum - existuje ešte hlasovanie „per rola“ =
hlasovanie na diaľku; ak napr. zasadajú len 5 členovia bankovej rady,
vypracujú uznesenie, ktoré pošlú na podpis ostatným členom – obe prípady aj
zastúpenie aj hlasovanie na diaľku sa využívajú aj je na prijatie uznesenia
potrebná jednomyseľnosť. Pri bankách sa uplatňuje viac zastúpenie).
Rokovanie bankovej rady je neverejné, môže sa ho však zúčastniť člen vlády
poverený vládou, osoby uvedené v rokovacom poriadku bankovej rady
a osoby, ktoré na svoje rokovanie banková rada prizve. O

dôležitých veciach

,

ktoré neznesú odklad, môžu rokovať guvernér s

viceguvernérmi

. Ide

o operatívne rozhodnutie, ktoré je možné prijať len v prípade ich
jednomyseľného súhlasu. Na nasledujúcom zasadnutí musí byť prerokované
bankovou radou, ktorá ho buď potvrdí, alebo zruší.

Predmet činnosti
NBS plní funkciu ako:

-

emisná (ceduľová) banka,

-

banka usmerňujúca a koordinujúca činnosť komerčných bánk,

-

banka štátu, resp. vlády,

14

-

inštitúcia zabezpečujúca správu menových rezerv,

-

inštitúcia vykonávajúca bankový dohľad

-

Hlavným cieľom NBS je udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom NBS:

-

určuje menovú politiku,

-

vydáva bankovky a mince,

-

riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk
a zúčtovanie dát platobného styku a stará sa o ich plynulosť
a hospodárnosť,

-

vykonáva dozor nad bankovou činnosťou a stará sa o bezpečné
fungovanie a účelný rozvoj bankového systému

Jednou z najdôležitejších funkcií NBS je výkon bankového dohľadu. NBS
vykonáva bankový dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému
a nad bankami, nad Fondom ochrany vkladov a nad ďalšími osobami a
nad skupinami subjektov, ak tak ustanoví osobitný zákon.
Na čele úseku bankového dohľadu je vrchný riaditeľ. Je to „kvázi“
prvostupňový orgán správneho konania, druhostupňovým orgánom je
Banková rada. Proti rozhodnutiu Bankovej rady sa dá odvolať na správne
súdnictvo.
NBS pri dohľade:

a) uskutočňuje výkon dohľadu na mieste alebo na diaľku,
b) vydáva povolenia a licencie,
c) kontroluje dodržiavanie ustanovení zákona o NBS a osobitných

predpisov,

d) vypracováva pravidlá obozretného podnikania (obozretné podnikanie

sa týka hlavne úverovej politiky bánk)

Dohľad môže vykonať zamestnanec NBS, ktorý však musí mať písomné
poverenie, ktoré má obsahovať označenie dohliadaného subjektu, mená
a priezviská osôb poverených výkonom dohľadu, predmet dohľadu, deň jeho
začatia, dobu trvania, pečiatku NBS a meno, priezvisko, funkciu a podpis
oprávneného vedúceho zamestnanca NBS, ktorý povolenie udelil.
Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené: vstupovať na pozemky, do
budov, dopravných prostriedkov a podobne dohliadaného subjektu, vyžadovať
poskytnutie dokladov a vysvetlení, v odôvodnených prípadoch prevziať
doklady aj mimo priestorov dohliadaného subjektu.
Po skončení dohľadu sa vypracuje protokol – musí obsahovať: označenie
dohliadaného subjektu, mená a priezviská osôb poverených výkonom dohľadu,
miesto a čas jeho vykonania, predmet dohľadu, opis zistených skutočností
a nedostatkov, určenie lehoty dohliadanému subjektu na predloženie
písomných námietok, dátum vyhotovenia protokolu a mená, priezviská
a podpisy osôb, ktoré dohľad vykonali.

15

Dohliadaný subjekt môže podať NBS písomné námietky proti zaujatosti osoby
poverenej výkonom dohľadu. Podanie námietok nemá odkladný účinok.
Medzi ďalšie činnosti a oprávnenia NBS patrí napríklad:

-

predkladá vláde návrhy zákonov v oblasti meny a peňažného obehu;
spolu s ministerstvom môže predkladať návrhy zákonov v obl.
devízového hosp. a bankovníctva,

-

riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk,

-

koordinuje a usmerňuje vydávanie, správu a používanie jednotlivých
platobných prostriedkov

-

vedie centrálny register krátkodobých cenných papierov s dobou
splatnosti do 1 roka,

-

vedie zoznam bánk, zastúpení zahraničných bánk a obdobných
finančných inštitúcií,

-

vedie register bankových úverov a záruk,

-

uzaviera platobné a iné dohody so zahraničnými bankami a medzinár.
finančnými inštitúciami,

-

koordinuje rozvoj bankového informačného systému v SR ...

6. Rozpočtové opatrenia a ich uplatňovanie v rozpočtovom hospodárení

Použitá literatúra:

 Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 15, 16, 17, 18

 Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) -
§ 14

Zákonná úprava
Rozpočtové opatrenia upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej
správy č. 523/2004 v platnom znení v § 15, 16, 17, 18.
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu
a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti
zákon č. 740/2004 Z.z. ) povoliť uskutočnenie výdavku:

 nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom

rozpočte

Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly
zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového
opatrenia.

Rozpočtové opatrenie, ktoré sa týka výdavkov na odvody Európskej únii
a výdavkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných

16

programov SR a EÚ, možno vykonať len v súlade s rozhodnutím príslušného
orgánu EÚ.
Rozpočtové opatrenia sú:

a)

presuny rozpočtových prostriedkov

b)

povolené prekročenie limitu výdavkov

c)

viazanie rozpočtových prostriedkov

Štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu
evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte
v priebehu rozpočtového roka.
AD a) Presuny rozpočtových prostriedkov sa uskutočňujú v prípadoch, ak na
úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočtovej kapitole zabezpečené
potrebné prostriedky. V týchto prípadoch môže správca rozpočtovej kapitoly
zabezpečiť krytie takéhoto výdavku predovšetkým presunom rozpočtových
prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.
Pri vykonávaní presunov rozpočtových prostriedkov nemožno však meniť
záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.
AD b)

Ak by

prekročenie limitu výdavkov,

s výnimkami taxatívne

uvedenými v § 23 ods. 1 tohto zákona (napr. prekročenie limitu výdavkov
o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, prijaté
od FO alebo PO na základe osobitného predpisu....), ovplyvnilo záväzné
ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie
len so súhlasom ministerstva financií.
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu
výdavkov, orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia
prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly
vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahuj vzájomne
odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu
rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady
ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo
financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
Ad c) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a

vecné obmedzenie ich

použitia.
Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitola rozpočtové prostriedky:

b) z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt
c) v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu

ďalšieho záväzného ukazovateľa,

d) na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu

medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu

e) na základe potvrdenia o započíta záväzku rozpočtovej

organizácie podľa osobitného predpisu

17

f) na základe oznámenia podľa § 8, ods. 6 tohto zákona1

Správca kapitoly je povinný v

rozpočte kapitoly

viazať rozpočtové prostriedky,

ak:

a) o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe

splnomocnenia minister financií

b) v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých

plnenie prešlo na iné kapitoly

c) neplní rozpočtovaný príjme, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom
štátneho rozpočtu

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové
prostriedky, ak:

a) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti

nebudú realizovať

b) neplní rozpočtové príjmy

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY NEMOŽNO POUŽIŤ BEZ ICH

UVOĽNENIA ORGÁNOM, KTORÝ O ICH VIAZANÍ ROZHODOL!!!

Okrem zákona o rozpočtových pravidlách upravuje rozpočtové opatrenia aj
zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vo
svojom paragrafe 14, ods. 2 a 3.
Príslušný orgán obce alebo orgán VÚC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

 presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného

rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky

 povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov
 viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené

neplnením rozpočtovaných príjmov alebo ak sa očakáva narušenie
vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím
rezervného fondu

Obec a VÚC vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach
vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

7. Ústavné princípy rozpočtovej sústavy SR

Použitá literatúra:

1 § 8, ods. 6 - Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov, ktoré použije
až v nasledujúcom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných
prostriedkov ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov príslušnej kapitole v nasledujúcom
rozpočtovom roku.

18

 Ústava SR de lege lata – čl. 58, 60, 65, 86, 119 (už predtým spracované

v otázke č. 3, ale kvôli úplnosti a lepšej prehľadnosti uvedená aj v tejto
otázke)

Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v podmienkach SR je Ústava
SR v znení de lege lata. V čl. 58 sa konštatuje, že:

-

finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym
rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom,

-

príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia,
vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov
ustanoví zákon,

-

štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej
republiky sa zriaďujú zákonom.

V článku 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia
s rozpočtovými prostriedkami. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je
predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí
a odvoláva NR SR. Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka
správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rady SR a vždy, keď o to
požiada NR SR.
Ústavnoprávnym prameňom rozpočtového práva je aj ustanovenie článku 65,
v ktorom sa zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí a vyšších
územných celkov ako subjektov územnej samosprávy. Podľa tohto
ustanovenie sú to právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami. Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov, ale
aj zo štátnych dotácií. O rozpočte sa tu priamo nehovorí, odkazuje sa iba na
zákon, ktorý má ustanoviť dane a poplatky tvoriace príjem obce alebo vyššieho
územného celku, ako aj ktorý stanoví pravidlá prístupu k štátnym dotáciám.
(zákonnou úpravou v súčasnosti je predovšetkým zákon č. 583/2004
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení de lege lata)
V článku 86 sa do pôsobnosti Národnej rady SR zaraďuje okrem iného aj
schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie
štátneho záverečného účtu (čl. 86, písm. g.).
A nakoniec, podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore okrem iného
o návrhoch štát. rozpočtu a štátneho záverečného účtu (čl. 119, písm. e).

8. Pojem a charakteristika tuzemcov a cudzozemcov podľa devízového

zákona

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

19

 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 2, písm. b), c), § 7, § 8, § 11, § 19a,

Pojem tuzozemec a cudzozemec podľa devízového zákona
TUZOZEMCOM je právnická osoba so sídlom v tuzemsku (tuzemskom tento
zákon považuje územie SR) alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v tuzemsku.
Tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí.
CUDZOZEMCOM je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzozemcom.
Cudzozemcom je aj organizačná jednotka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou
pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej
z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca.

Postavenie tuzozemca a cudzozemca po prijatí devízového zákona
V devízovom zákone došlo k viacerým zásaham oproti doterajšej právnej
úprave (dovtedy zákon č. 528/1990 – devízový zákon) čo sa týka subjektu
devízovoprávnych vzťahov. Zaviedlo sa označeovanie osôb podľa ich devízovej
príslušnosti ako tuzemcov a cudzozemcov namiesto po dlhé roky používaných
pojmov „devízový tuzemec“ a „devízový cudzozemec“.
Devízové predpisy sa vždy vyznačovali prevahou obmedzení nad
orpávneniami. Devízový zákon č. 202/1995 Z.z. túto bilanciu, s prihliadnutím
na zakotvenie právnych predpokladov vyššieho stupňa zameniteľnosti
tuzemskej meny, vyrovnáva. Základné povinnosti tuzemcov stratili po prijatí
tejto právnej úpravy dlhoročnú podobu, čo znamená v konečnom dôsledku, že
im v súčasnosti ostala len povinnosť ohlasovacia a to taktiež iba obmedzená
(viď grafické znázornenie2):

POVINNOSŤ

DEVÍZOVÝ ZÁKON

z roku 1990

z roku 1995

v roku 2002

Ohlasovacia

Iba voči devízovým

tuzemcom.

V niektorých prípadoch aj

voči cudzozemcom.

Obmedzená

Transferová

Predmetom boli

devízové

prostriedky.

Predmetom sú v zahranicí

nadobudnuté peňažné

prostriedky v cudzej aj

v slovenskej mene.

Zrušená

Ponuková

Voči fyzickým

osobám nad

ustanovený limit.

Voči fyzickým osobám sa

neuplatňuje.

Zrušená

Voči právnickým osobám v plnom rozsahu.

2 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty, str. 198

20

Zákonná úprava práv a povinností tuzozemcov a cudzozemcov

Práva tuzemca a cudzozemca - § 7

I.

Tuzemec sa môže zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky
z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slevenskej alebo cudzej
mene.

II.

Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí
a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej mene alebo
v cudzej mene.

III.

Cudzozemec môže v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky
v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty a nehnuteľnosti,
dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu, ak devízový zákon
neustanovuje inak.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca–ohlasovacia povinnosť - § 8 ods. 1,2
Tuzemec a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj bez súhlasu
dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:

a. inkás, platieb a prevodov, ktoré sa týkajú priamych investícií,

finančných úverov, cenný papierov, operácií na finančnom trhu vrátane
operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to vo vzťahu
k tuzemcom v zahraničí ako aj k cudzozemcom.

To sa nevzťahuje na inkasá, platby a prevody, ktoré sa týkajú priamych
investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom
trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to
vo vzťahu k organizačnej zložke cudzozemca v tuzemsku,

b. zriadenia účtov a stavu účtov v zahraničí. To sa nevzťahuje na tuzemca

fyzickú osobu počas jeho pobytu v zahraničí.

Tuzemec podnikateľ a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj
bez súhlasu dotknutých osôb ohlásiť údaje v rozsahu uvedenom osobitným
zákonom (zák. o Národnej banke Slovenska) a údaje o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu
k cudzozemcom okrem aktív a pasív vo vzťahu k organizačnej zložke
cudzozemca v tuzemsku.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca – iné povinnosti - § 11
Tuzemec a cudzozemec sú povinní predkladť devízovému miestu osobitné
povolenie a doklady preukazujúce účel požadovaného prevodu a preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti, ak ich devízové miesto vyžaduje.
Tuzemec a cudzozemec sú povinní na výzvu devízového miesta preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti a označiť účel prevodu prijatého zo
zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.

21

Nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcom v tuzemsku - § 19a
Cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku
s výnimkou:

A) k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za

hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny
fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.

Toto obmedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre
cudzozemca, ktorý je:

o občanom Slovenskej republiky
o štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a má na základe

registrácie právo na prechodný pobyt.

B) k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými

právnymi predpismi (napr. vodným zákonom, zákonom o pozemkových
komunikáciách, banským zákonom atď.)

9. Daňové konanie a jeho zásady

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Ševčík a kol. – Správne právo procesné
 Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene

v sústave územných finančných orgánov (posledná zmena –
68/2005) - §1,2

Daňové konanie
Daňové konanie a jeho zásady sú upravené v zákone č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov v ustanoveniach paragrafu 1 a 2.
Daňové konanie ako súhrn zákonných postupov správcu dane, v rámci
ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je
súčasťou správy daní.
Daňové konanie je vymedzené ako postup daňových orgánov, účastníkov
konania a ďalších osôb pri vydávaní, preskúmavaním a nútenom výkone
individuálnych finančnoprávnych aktov, ktorý je upravený daňovým
procesným právom. Daňové konanie je špecifickým konaním, ktoré za
existencie československého štátu a neskôr v podmienkach samostatného
Slovenska prešlo vlastným vývojom.
Daňové konania možno vnútorne rozčleniť na prípravné konanie, ktorého
normatívnou náplňou je registračná a oznamovacia povinnosť daňových
subjektov, súčinnosť tretích osôb, postup pri ukončení činnosti, vyhľadávacia
činnosť, pokutovanie vrátane blokovaého konania, pozastavenie činnosti,
záznamová povinnosť. Vyrubovacie konanie, v rámci ktorého zákon
upravuje daňové priznania a hlásenie, opravné a dodatočné daňové priznanie

22

alebo hlásenie, majetkové priznanie; vytýkacie konanie (ktoré je súčasťou
vyrubovacieho konania, teda nie samostatnou etapou daňového konania)
v sebe subsimuje určenie dane v prípade nepodania daňového priznania alebo
hlásenmia, zákaz prenosu daňovej povinnosti, vyrubenie dane a jej doplatku,
zánik práva vyrubiť daň. Opravné konanie je reprezentované ustanoveniami
zákona o odvolaní, o postupe správcu dane, o postupe odvolacieho orgánu,
o sťažnostiach, o námietke a reklamácii.

Základné zásady daňového konania - § 2
Základné zásady daňového konania sú historicky overené a v praxi preverené
poznatky a požiadavky, ktorých uplatňovanie je dôležitou podmienkou
úspešného pirebehu daňového konania. Niketoré dostali závänú podobu tým,
že boli zakotvené priamo do textu zákona. V daňovom konaní sa správca dane
spravuje predovšetkým zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Je povinná chrániť záujmy štátu, avšak tak, aby boli zachované aj
práva daňových subjektov.
Zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby daňové orgány v konaní a pri
vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy
hmotnoprávne.
Správca dane musí v daňovom konaní voliť také prostriedky, ktoré daňové
subjekty čo najmenej zaťažujú, pritom však musí neustále sledovať cieľ
daňového konania, t.j musí vyrubovať a vyberať dane tak, aby nedošlo ku
skráteniu daňových príjmov.
Daňové konanie je v zásade neverejné. S touto skutočnosťou súvisí aj povinnosť
zachovávať mlčanlivosť. Podľa zákona teda akékoľvek osoby okrem daňových
subjektov, ktoré sa v nejakej forme zúčastnili na daňovom konaní, sú povinné
zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa v priebehu daňového konania alebo
v súvislosti s ním dozvedeli. Tejto povinnosti ich môže zbaviť iba daňový
subjekt, a to písomne, s uvedením rozsahu a účelu. V zásade sa teda táto
povinnosť priamo netýka iba zamestnancov daňových úradov, ale aj tzv.
tretích osôb, ktoré v daňovom konaní vystupujú. Sú to napírklad svedkovia,
znalci, audítori, tlmočníci, osoby, ktoré majú v držbe listiny alebo iné veci
nevyhnutné na účely daňového konania, ale aj ďalšie osoby, ktoré majú
zákonom uloženú povinnosť poskytovať súčinnosť v daňovom konaní. Všetky
tieto osoby musia byť o tejto povinnosti poučené, súčasne ich treba upozorniť
na právne dôsledky, ktoré by vyplynuli z prípadného porušenia tejto
povinnosti. V prípade niektorých úkonov však verejnosť vylúčiť nemožno
(napr. výkon dražby).
Dôležitou zásadou v daňovom konaní je tiež zásada, podľa ktorej sa pri
uplatňovaní daňových zákonov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce a podstatné pre vyrubenie
a vyberanie dane, ak v konkrétnom príapde existuje formálnoprávny akt, ale

23

skutočnosť sa od neho odlišuje. To znamená, že na účely daňového konania je
rozhodujúci vždy obsah podania, a to aj vtedy, keď je nesprávne označené.
Ďalšou zásadou daňového konania je možnosť zastupovania. V niektorých
prípadoch je zastupovanie nielen možné, ale je dokonca povinné.
Ďalšou zo zásad daňového konania je zásada, že správca dan spíše o ústnom
konaní protokol, ktorý je verejnou listinou. Verejná listina je teda dokumentom
mimoriadneho významu; to, že nie je a ani nemôže byť „verejnou k dispozícii“,
je dané okrem iného aj zásadou neverejnosti daňového konania.
Medzi dôležité zásady patrí i zásada jednotnosti daňového konania.
Predovšetkým to znamená, že prvoinštančné a druhoinštatnčné konanie
reprezentujú iba dve štádiá jedného daňového konania. Je tiež vyjadrená
oprávnením daňového subjektu dostatočne pozmeňovať a doplňovať ním
podané odvolanie, ak sa ešte na ňom nedohodli.
Poslednou zásadaou daňového konanie je zásada, že v daňovom konaní možno
ukladať povinnosti alebo priznávať práva iba rozhodnutím. Ide o individuálny
správny akt, ktorý sa vydáva pri aplikácii právnych predpisov verejného práva
hmotného aj procesného, s následkami vo verejnoprávnej, ale aj
v súkromnoprávnej sfére. V daňovom konaní je teda rozhodnutie správcu
dane vykonateľné vo väčšine prípadov, pretože odvolanie ako riadny opravný
prostriedok v zásade nemá odkladný účinok. To znamená, že aj keď sa proti
rozhodnutiu možno odvolať, je toto rozhodnutie treba v stanovenej lehote
vykonať. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní pred správcom dane
rovnaké procesné práva a povinnosti. Právom a povinnosťou všetkých
daňových subjektov je však aj úzko spolupracovať so správcom dane pri
správnom určení, vyrúbaní alebo vyberaní dane. Pritom sú povinní dodržiavať
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Postavenie správcu dane a daňových subjektov charakterizujú najmä
základné zásady daňového konania – zásada zákonnosti, súčinnosti,
voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov, neverejnosti a rovnakého
postavenia daňových subjketov. Tieto zásady sú explicitne vyjadrené
v ústanovení § 2 zákona o správe daní a poplatkov.

10. Devízové orgány

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 4

Devízovými orgánmi sú:

 Ministerstvo financií SR
 Národná banka Slovenska (NBS)

24

Ministerstvo financií SR vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k ostatným
ministerstvám a k iným ústredným orgánom štátnej správy, k štátnym
rozpočtovým organizáciám a k štátnym príspevkovým organizáciám,
k štátnym účelovým fondom, k právnickým osobám zriadených osobitným
zákonom (napr. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia...), ktoré sú finančnými
vzťahmi napojené na štátny rozpočet SR, a vo vzťahu k obciema a k nimi
zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám s výnimkou devízovej
licencie a v prípadoch úverov poskytovaných alebo prijímaných Slovenskou
republikou. Ministerstvo financií zabezpečuje devízové súpisy a podklady na
medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a vnútroštátne
vykonanie výsledkov týchto rokovaní.
Národná banka Slovenska vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k iným tuzemcom
než vykonáva svoju pôsobnosť Ministerstvo financií SR a taktiež voči
cudzozemcom.
Pôsobnosť colný orgánov vymedzená v devízovom zákone bola zrušená
zákonom č. 602/2003 Z.z.

11. Daň z motorových vozidiel

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004) – časť XI. – Daň
z motorových vozidiel - § 84 až 96

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Daň z motorových vozidiel je jednou z miestnach daní, ktoré môže ukladať
vyšší územný celok.
Problematika dane z motorových vozidiel je upravená v zákone č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady.

Predmet dane

 sú vozidlá musia patriť do kategórie vozidiel M, N a do kategórie

vozidiel O a používajú sa na podnikanie alebo v súvislosti
s podnikaním3:
a) motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré má pridelené

evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné
číslo v Slovenskej republike,

3 Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôsť a telekomunikácií č. 117/1997 sa jedná o nasled. typy:

-

kategória M – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami na prepravu osôb

-

kategória N – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami určené na prepravu nákladov

-

kategória O – prípojné nemotorové vozidlo

25

b) vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované

za vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke a držiteľ vozidla
nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike,

Daňovník (t. j. osoba, ktorá má daňovú povinnosť)
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

 je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo
 užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba,

ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo právnická osoba,
ktorá bola zrušená a zanikla, alebo

 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do

Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v
medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v
Slovenskej republike.

Oslobodenie od dane

 od dane je oslobodené vozidlo, v ktorého dokladoch je ako držiteľ

zapísaný vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z
motorových vozidiel,

 tiež vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je

zaručená vzájomnosť.

Vyšší územný celok môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa
miestnych podmienok oslobodenie alebo pomerné oslobodenie vozidla
používaného ako:

I. vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej, horskej a leteckej

záchrannej služby, vozidlo požiarnej ochrany,

II. vozidlo linkovej osobnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej služby,

III. vozidlo evidované v Slovenskej republike, ktoré sa zdržiava počas celého

zdaňovacieho obdobia mimo územia Slovenskej republiky,

IV. vozidlo, ktoré nevyužíva počas celého zdaňovacieho obdobia diaľnice,

cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie,

V. vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, ktoré

využíva pozemné komunikácie len na prejazd z jedného miesta mimo
pozemných komunikácií na druhé miesto v rámci obhospodarovaného
územia,

VI. vozidlo slúžiace na skúšobné alebo iné jazdy, ktoré má pridelené zvláštne

evidenčné číslo,

VII. špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností a

nie je určené na prepravu, pri tomto vozidle sa môže sadzba dane znížiť o
30 % ročnej sadzby dane.

Základ dane

26

o pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a
o pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách

a počet náprav. Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej
a užitočnej hmotnosti. V návesových jazdných súpravách sa
celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický
súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

Sadzba dane
Daň z motorových vozidiel môže) vyšší uzemný celok zaviesť na svojom území
všeobecne záväzným nariadením, v ktorom zároveň stanoví aj sadzby dane
pre

a.

osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedeného v
technickom preukaze vozidla,

b.

úžitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav
uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre motorové
vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo,

c.

vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy podľa celkovej
hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla,
osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Vozidlo sa z hľadiska určenia
sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by
patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v technickom preukaze
vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká dňom:



pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného čísla alebo
zvláštneho evidenčného čísla, alebo



zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, alebo



začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo



začatia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Zaniká dňom:



vyradenia vozidla z evidencie alebo



prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo



skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo

27



skončenia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Daňové priznanie a oznamovacia povinnosť
Daňovník je povinný podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo
dňa vzniku daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností
rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky požadované údaje, daň si sám
vypočítať a zaplatiť. Kategóriu vozidla daňovník uvádza z údajov zapísaných
v technickom preukaze vozidla.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti
alebo k vzniku oslobodenia, daňovník je povinný písomne oznámiť túto
skutočnosť do 15 dní správcovi dane.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v daňovom priznaní
meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo.
Ak ide o právnickú osobu, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov,
identifikačné číslo a sídlo. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje
podľa daňového priznania.
Platenie dane
Daň sa platí:



vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho
obdobia alebo



v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31.
júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 50 000 Sk, alebo



v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to
do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková
daň je viac ako 250 000 Sk.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť, je daň
splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (15 dní odo dňa
vzniku daňovej povinnosti), a to v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti
ročnej sadzby dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia, ak
celková suma dane je viac ako 50 000 Sk, správca dane na základe žiadosti
daňovníka povolí platenie dane v splátkach.

Vrátenie dane
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo
k vzniku oslobodenia, správca dane vráti na základe písomnej žiadosti
daňovníka pomernú časť zaplatenej dane pripadajúcu na zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak daňovník nepožiadal o vrátenie do troch
rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola daň zaplatená.

POZNÁMKA: Daň sa nevráti, ak neprevyšuje sumu 100 Sk.

28

12. Právna úprava výmeny opotrebovaných peňazí za neopotrebované

a jej režim.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska, (posledný stav

747/2004) – 4. časť

 Vyhláška NBS č. 465/2001,kotoru sa ustanovujú podrobnosti

o postupe pri prijímaní zákonných peňazí a pri nakladaní s nimi
a podrobnosti o poskytovnaí náhrad za necelé bankovky alebo za
inak poškodené bankovky a mince.

Peňažnou jednotkou v Slovenskej republike je slovenská koruna, skratka
názvu je „Sk“- Slovenská koruna sa delí na sto halierov.
Národná banka Slovenska má v Slovenskej republike výhradné právo vydávať
bankovky a mince, ako aj pamätné bankovky a pamätné mince, ktoré sú
zákonnými peniazmi a na ktorých sa uvádza nominálna hodnota
v slovenských korunách. Podľa zákona o NBS – Národná banka Slovenska riadi
hotovostný peňažný obeh, zabezpečuje tlač bankoviek a razbu mincí,
zabezpečuje správu ich zásob, dozerá na úschovu a ničenie tlačových dosiek
a razidiel a zabezpečuje ničenie neplatných a vyradených bankoviek a mincí.
NBS a banky na požiadanie poskytujú náhrady za necelé platné bankovky a za
inak poškodené platné bankovky a mince ich výmenou za nepoškodené platné
bankovky a mince.
Okrem toho NBS a banky na požiadanie bezodplatne vykonávajú aj výmenu
nepoškodených bankoviek a mincí určitých nominálnych hodnôť za
nepoškodené platné bankovky a mince iných nominálnch hodnôt.
NBS môže vyhlásiť za neplatné a stiahnuť z obehu bankovky a mince, ktoré
vydala a nahradiť ich výmenou za iné bankovky a mince. Obdobie, počas
ktorého možno výmenu vykonávať, nesmie byť kratšie ako päť rokov.
Právna úprava výmeny opotrebovaných peňazí za neopotrebované a jej režim
je podrobne spracovaný vo vyhláške NBS č. 456/2001.

Vyhláška NBS č. 456/2001
NBS a banky posudzujú veľkosť plochy predloženého zvyšku bankovky alebo
pamätnej micne podľa mriežky, ktoré rozdeľuje plochu bankovky alebo
pamätnej bankovky príslušnej nominálnej hodnoty na 100 rovnako veľkých
poličok, pričom jednotlivé políčka sú usporiadané do desiatich stĺpcov
a desiatich riadkov.
Náhrada za necelé bankovky a pamätné bankovky sa poskytuje vo výške
nominálnej hodnoty bankovy alebo pamútnej bankovky, ak predložený zvyšok

29

bankovky alebo pamätnej bankovky je identifikovateľný, je celistvý a zakrýva
minimálne celú plochupäťdeisatich políčok mriežky a polovicu plochy ďalšieho
políčky mriežky.
Poškodené bankovky a mince, pri krotých nie je pochybnosť o ich pravosti
a o tom, aká je ich nominálna hodnota vymieňa NBS a banky.
Za poškodené pamätné mince a pamätné bankovky, pri ktorých nie je
pochybnosť o ich pravosti a o tom, aká je ich nominálna hodnota poskytuje
NBS a banky náhradu vo výške zodpovedajúcej ich nominálnej hodnote
výmenou za iné bankovky a mince.
Poškodené pravé bankovky, ak sú celé a poškodené pravé a celé mince sa
vymieňajú v nominálnej hodnote.
Bankovky, mince pamätné bankovky a pamätné mince poskodené za účelom
ich znehodnocenia NBS alebo výrobcom zákonných peňazí sú také, ktoré sú
výrazne označené textom „SPECIMEN“ alebo „VZOR“.
NBS v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti môže poskytnúť náhradu
za zničené alebo poskodené bankovky a mince, napríklad za zuhoľnhatené
bankovky rozpadnuté na drobné časti a bankovky alebo pamätné bankovky,
ktoré nie sú celé a celistvé a ktoré nebolo možné vymeniť ani za ne poskytnúť
náhradu. Žiadateľ v žiadosti uvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého
pobytu alebo sídla, podrobný opis toho, ako k zničeniu bankoviek čimincí
došlo. Zásielka so zničenými bankovkami a mincami sa zasiela ako cenná
zásielky a označí sa textom „Zničené peniaze“.
Národná banka Slovenska môže v ôdovodnených prípadoch na základe
žiadosti vymerať alebo poskytnúť náhradu za necelé bankovky alebo pamätné
bankovky, ak žiadateľ preukáže, že zvyšné časti bankoviek alebo pamätných
bankoviek boli zničené, napríklad predložením úradne overených dokladov
potvrdzujúcich skutočnosť, na ktorej základe došlo k zničeniu bankoviek.

13. Daňové orgány a ich pôsobnosť

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch (posledná zmena

182/2002)

Daňové orgány
Daňové orgány upravuje zákon o daňových orgánoch. Daňové orgány
nahradili (spolu so správami finančnej kontroly) sústavu územných
finančných orgánov.
Zákon o daňových orgánoch upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť
daňových orgánov vo veciach:

 daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa osobitných

predpisov

30

 poplatkov podľa zákona o správnych poplatkoch, ktoré sú prijmom

štátneho rozpočtu

 správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním a vysporiadaním,

ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu

 štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier

Sústavu daňových orgánov tvoria:

1. Daňové riaditeľstvo SR – je zriadené pre územné obvody všetkých

daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi
príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva financií
jezamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov.Na čele daňového
riaditeľstva je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Minister
financií SR. Sídlo má v Banskej Bystrici.

Daňové riaditeľstvo zodpovedá za jednotlivé uplatňovanie osobitných
predpisov daňovými orgánmi, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej
správy, vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov, vykonáva
spoločné daňové kontroly, rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach
proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí, vedie centrálny register
všetkých daňových subjektov,vykonáva vzájomnú medzinárodnú
spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv na základe
poverenia ministerstva atď.

2. Daňové úrady sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo

viacerých obcí. Na čele daňového úradu je riaditeľ, ktorého menuj
a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Daňový úrad
vykonáva správu daní, rozhoduje v daňovom konaní, kontroluje
vyberanie poplatkov, vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním
lotérií, zabezpečuje spracovanie súhrnných účtovných výkazov
predkladných obcami, eviduje a registruje daňové subjekty, vyhládáva
neregistrované daňové subjekty, riadi pracovisko daňového úradu,
vymáha daňové nedoplatky, vypracúva metodiku daňovej kontroly
a plán daňovej kontroly a podobne.

3. Úrad daňového preverovania sa zriaďuje pre územné obvody

všetkých daňových úradov. Sídlom Úradu daňového preverovania je
Banská Bystrica. Úrad daňového preverovania riadi a za jeho
činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania.

Riaditeľa Úradu daňového preverovania vymenúva a odvoláva
generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Plní úlohy v oblasti
odhaľovania trestných činov, vytvára, udržiava a prevádzkuje
informačný systém, plní úlohy v rámci prevencie páchania
trestných činov v súvislosti s porušením osobitných predpisov.

14. Devízové licencie

31

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 6

Pojem devízové licencie
Všeobecne ide o oprávnenie udelené banke na uskutočňovanie niektorých
devízových operácií. Podľa devízového zákona z r. 1995 ide o poveolenie
udelené devízovým orgánom devízovému miestu, ktoré nie je bankou podľa
osobitného zákona, na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo
na poskytovanie služieb, ak je táto činnosť podnikaním.
Devízová licencia v ustanoveniach Devízového zákona
O udelení devízovej licencii na vykonávanie obchodov s devízovými
hodnotami alebo na poskytovanie devízových peňažných služieb rozhoduje
Národná banka Slovenska (NBS).
Devízová licencia sa neudelí:

a. bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré vykonávajú činnosť

na základe bankového povolenia podľa osobitného zákona (zákon
o bankách)

b. obchodníkom s cennými papiermi
c. pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papriermi

a sprotredkovateľmi investičných služieb, ktorí vykonávajú činnosť
na základe povolenia osobitného zákona (zákon o cenných papieroch)

Devízová licencia sa udeľuje na základe písomnej žiadosti. Devízovú licenciu
nemožno previesť na inú osobu a ani neprechádza na právneho zástupcu.

Ak žiadateľ o devízovú licenciu je fyzická osoba, musí spĺnať tieto podmienky:

a) byť dôveryhodnou osobou,
b) dosiahnuť vek najmenej 18 rokov
c) byť plne spôsobilý na právne úkony,
d) mať ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e) fyzické osoby, prostredníctvom ktorých sa bude vykonávať povolená

činnosť, musia splniť podmienky ako žiadateľ (písm a až d)

Ak žiadateľ o devízovú licenciu je právnická osoba, musí spĺnať nasledovné
podmienky:

a. byť dôveryhodnou osobou,
b. dosiahnuť vek najmenej 18 rokov
c. byť plne spôsobilý na právne úkony,

32

d. mať ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

Žiadateľ o devízovú licenciu na bezhotovostné obchody s peňažnými
prostriedkami v cudzej mene musí byť právnickou osobou, ktorá je
podnikateľ a:

a. musí byť dôveryhodnou osobou,
b. dosiahla vek najmenej 18 rokov
c. je plne spôsobilý na právne úkony,
d. má ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho

orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

+

f. má splatený vkald do základného imania je najmenej 10 000 000,- Sk
g. preukáže reálny podnikateľský zámer
h. preukáže spôsoby zabezepčenia proti rizikám a spôsob merania,

sledovania a riadenia týchto rizík

i. má vypracovaný postup na prípravu, uzatváranie, vykonávanie

a vysporiadanie obchodov vrátane mechanizmu a pravidiel tvorby cien

j. preukáže materiálno-technické, organizačné a personálne zabezpečenie

činností súvisiacich s vykonávaním obchodov,

k. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánm alebo členom štatutárneho

orgánu má ukončené:

 vysokoškolské vzdelanie alebo
 úplné stredné vzdelania a najmenej trojročnú prax v ekonomickej

oblasti, alebo

 úplné stredné odborné vzdelanie a najmenej trojročnú prax

v ekonomickej oblasti

Žiadateľ o devízovú licenciu na poskytovanie devízových peňažných služieb
musí byť právnickou osobou, ktorá je podnikateľ a:

a) musí byť dôveryhodnou osobou,
b) dosiahla vek najmenej 18 rokov
c) je plne spôsobilý na právne úkony,
d) má ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e) fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

+

33

f) splatený vklad do základného imania je najmenej 1 000 000,- Sk
g) preukáže materiálno-technické, organizačné a personálne

zabezpečenie činnosti súvisiacich s poskytovaním peňažných
služieb,

h) má uzatvorenú zmluvu s osobou, ktorá zabezpečí bezhotovostné

cezhraničné prevody peňažných prostriedkov,

i) fyzická osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, má ukončené

o vysokoškolské vzdelanie alebo
o úplné stredné vzdelanie a najmenej trojročnú prax

v ekonomickej oblasti, alebo

o úplné stredné odborné vzdelanie a najmenej trojročnú prax

v ekonomickej oblasti

Žiadateľ o devízovú licenciu na zmenársku činnosť musí byť právnickou
osobou a :

a. musí byť dôveryhodnou osobou,
b. dosiahla vek najmenej 18 rokov
c. je plne spôsobilý na právne úkony,
d. má ukončené úplné stredoškolské alebo úplné stredné odborné

vzdelanie

e. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho

orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou

+

v prípade že ide o obchody s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je
predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za slovenskú menu v hotovosti,
musí spĺnať okrem vyššie uvedených podmienok aj tieto podmienky:

f. vykonáva obchody s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je

nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za slovenskú menu
v hotovosti, nepretržite najmenej 12 meiacov v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a devízovou licenciou,

g. preukáže, že osoba, ktorá bude vykonávať pre žiadateľa predaj

peňažných prostriedkov v cudzej mene, absolvovala odborný kurz na
rozpoznávanie platidiel podozrivých z falšovania alebo pozmeňovania
organizovaný NBS alebo osobou určenou NBS.

Žiadosť o udelenie devízovej licencie:

1. musí obsahovať označenie osoby, ktorá žiadosť predkladá
2. musí byť z nej zrejmé, čo sa ňou požaduje
3. musia v nej byť pravdivo opísané všetky rozhodujúce skutočnosti

a označené dôkazy, ktorých sa žiadateľ dovoláva

34

4. musia v nej byť označené iné osoby ako žiadateľ ako aj žiadateľovi známi

a ďalší účastníci konania

5. musia byť označení prípadní zástupcovia účastníkov konania
6. prílohou žiadosti musia byť listiny potrebné na rozhodnutia NBS vo veci

samej

7. musí obsahovať aj vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti,

pravosti a aktuálnosti predloženej žiadosti vrátane jej príloh

8. musí obsahovať miesto a dátum vyhotovenia tejto žiadosti a úradne

osvedčený podpis žiadateľa

Každú prípravu zmeny a zmenu podmienok alebo údajov, ktoré boli uvedené
v žiadosti o udelenie devízovej licencie, je držiteľ devízovej licencie počas celej
doby jej platnosti povinný písomne oznámiť NBS hneď, ako sa o nich dozvedel.
Splnenie jednotlivých podmienok, príprava ich zmeny alebo ich zmena sa
preukazuje a dokladuje devízovému orgánu predovšetkým predložením listín,
ktoré hodnoverne preukazujú a dokladujú splnenie, prípravu zmeny alebo
zmenu príslušných podmienok.
Osoba, ktorej bola udelená koncesná listina o živnostenskom oprávnení na
činnosť, ktorá je predmetom devízovej licencie, je do 10 dní odo dňa
právoplatnosti tejto koncesnej listiny povinná jej úradne osvedčenú kópiu
odovzdať Národnej banke Slovenska.
V devízovej licencii sa určí povolený rozsah vykonávania obchodov
s devízovými hodnotami alebo poskytovania devízových peňažných služieb,
čas, na ktorý sa devízová licencia udeľuje, a podmienky, ktoré je osoba, ktorej
bola devízová licencia udelená, povinná dodržiavať počas celej doby platnosti
devízovej licencie.
Obchodovať s devízovými hodnotami alebo poskytovať devízové peňažné
služby nemôže nikto bez zodpovedajúceho rozsahu oprávnenia určeného
v bankovom povolení alebo v devízovej licencii. Takéto povolenie ani devízová
licencia sa nevyžadujú na devízové peňažné služby poskytované na obchody
s devízovými hodnotami vykonávané NBS.
Národná banka Slovenska vedie zoznam devízových miest, ktorým bola
udelená devízová licencia. Tento zoznam obsahuje aj rozsah devízovej licencie
udelenej jednotlivým devízovým miestam. Do tohto zoznamu možno
nahliadnuť vo všetkých organizačných jednotkách NBS ako aj na internetovej
stránke NBS.

Dôveryhodná osoba
Za dôveryhodnú osoby sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne
odsúdená za akýchkoľvek trestný čin majetkovej povahy, za akýkoľvek trestný
čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek
úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného

35

činu ani ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na
ktoré sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Táto skutočnosť sa
preukazuje a dokladuje odpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace,
a ak ide o cudzinca, preukazuje a dokladuje sa obdobným potvrdením
vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom
štátu, kde sa obvykle zdržiava.

15. Základné náležitosti daňovoprávneho vzťahu

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 5

Všeobecne o dani
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých
konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom
tú-ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je
predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto
obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti
daňovprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:

 subjekt dane
 predmet dane
 základ dane
 sadzba dane

Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjket v daňovom konaní
uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo
fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník iprávny nástupca právnickej
osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú,
resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu,
rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa úsčasne považuje za záklanú občiansku
a spoločenskú povinnosť.
Vo svete sú známe príklady odlkišného určenia subjektu dane. Tak napr. vo
Švajčiarsku platí princíp zdaňovania rodiny, rodina vystupuje ako
hospodárska jednotka a ako taká je zdaňovaná. Týka sa to najmä zdaňovnia
Daňové subjkty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní
sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane

36

prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto
kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné
v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia
pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia
konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie
osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu
a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že
v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane
subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ)
a ktorý možno z tho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky
subjket.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným
finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce)
požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený
subjekt, alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov
patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä
majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za
podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.

Subjekt dane podľa zákona o správe daní a poplatkov
Daňovými subjektami podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:

 daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo

podliehajú dani

 platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od

daňovníka aelbo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

 daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona

o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa
zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho
oleja

 poplatník –FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa

právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.

 právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako

daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi

Predmet dane
Ako predmet dane sa označuje skutočnosť, s ktorou zákon spája daňovú
povinnosť. Touto skutočnosťou môže byť príjem, dôchodok, výnos z majetku,
majetok, ale aj vykonávanie určitej činnosti (napr. výroba a predaj určitých
výrobkov, poskytovanie služieb, používanie motorového vozidla na

37

podnikanie a pod.). Podľa predmetu dane sa najčastejšie označujú aj jednotlivé
druhy daní (daň z príjmov, DPH...).
Základ dane
Základ dane je kvantitatívnym parametrom pre určenie výšky daňovej
povinnosti. Je ním buď peňažná suma, alebo iný ukazovateľ, z ktorého sa
vychádza pri vyrubovaní daní, môže však ísť tak o reálny ako aj o fiktívny
daňový základ.
Základ dane je v určitom zmysle konkretizáciou predmetu dane, jeho
kvantitatívnym vyjadrením. Rozdiel medzi nim možno vyjadriť aj v tom
zmysle, že predmetom dane je to, na čo sa daň ukladá, kým základom dane je
to, z čoho sa daň vyrubuje.
Daňové sadzby
Sadzba dane je číselné meradlo, pomocou ktorého sa vypočítava výška
konkrétnej dane. Označuje sa aj ako limit dane. Teória a prax pozná rôzne
druhy týchto meradiel. Pokiaľ ide o ich členenie, najčastejšie sa uvádzajú dva
druhy základných daňových sadzieb:

 pevná sadzba
 pohyblivá sadzba

Pevná (sprostá) sadzba je taká, pri ktorej sa daň určuje pevnou sumou, a to
spravidla bez prihliadnutia na výšku daňového základu. V novej daňovej
sústave sa vyskytuje určitý variant tejto sadzby napríklad pri spotrebných
daniach, ktorých výška je určovaná pevnou sumou v Sk na mernú jednotku.
Pohyblivá sadzba je závislá od daňového základu a vyjadruje určitý podiel
tohto základu. V našej daňovej praxi sa uplatňujú tieto druhy pohyblivých
sadzieb:

o lineárna (proporcionálna) sadzby – t.j. z rôzneho základu rovnaké

percento dane (platňuje sa napríklad pri dani z príjmov právnických
osôb a tiež pri poplatkoch)

o vzostupná (progresívna) sadzba – t.j. čím vyšší daňový základ, tým

vyššie daňové zaťaženie (uplatňovala sa pri viacerých daniach,
napríklad pri dani z dedičstva, darovania, z prevodu a prechodu
nehnuteľností)

Teória finančného práva pozná aj tzv. rozdielovú daňovú sadzbu, ktorá sa
uplatňovala pri bývalej dani z obratu.

16. Devízové povolenia

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva
 Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004)

38

Pojem devízové povolenie
Devízové povolenie podľa devízového zákona pred prijatím novely č. 602/2003
je povolenie udelené devízovým orgánom upravujúce v súlade s jeho
ustanoveniami rozsah oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje, a podmienky, ktoré
je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje,
povinná dodržiavať. Je výslednicou prejavu vôle devízového orgánu, jeho
rozhodnutím, vydaným vo forme individuálneho právneho aktu,
stanovujúceho konkrétne práva a povinnosti konkrétneho subjektu
v konkrétnom čase. Devízové povolenie je písomný súhlas devízového orgánu
na také použitie devízových hodnôt alebo iné konanie či úkony, kde je podľa
devízových predpisov takéto povolenie potrebné. Môže mať formu povolenia
individuálneho (na jeden konkrétny úkon) alebo povolenia všeobecného (na
bližšie neurčený počet úkonov). Vydáva sa v správnom konaní, možnosť
použitia opravných prostriedkov je však značne obmedzená, prípadne
vylúčená.

Devízový zákon – devízové povolenie
Do prijatia novely Devízového zákona – zákonom č. 602/2003 sa v devízovom
zákone používali pojmy devízová licencia a devízové povolenie. Obsahovo tieto
pojmy boli definované v vtedajšom § 6 nazvaného Devízové licencie a devízové
povolenia. A to nasledovne:
Devízovou licenciou bolo povolenie udelené devízovým orgánom
devízovému miestu, ktoré nie je bankou podľa osobitného zákona (zákona
o bankách) na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo na
poskytovanie peňažných služieb, ak je táto činnosť podnikaním.
Devízovým povolením sa rozumelo povolenie udelené devízovým orgánom
podľa jednotlivých ustanovení Devízového zákona (taxatívne vymedzené
v zákone, na kt. paragrafy sa vzťahuje devízové povolenie) upravujúce rozsah
oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje, a podmienky, ktoré je právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje, povinná
dodržiavať,
Novela z roku 2003 t.j. novela č. 602/2003 priniesla do Devízového poriadku
úplne nové znenie paragrafu 6. Podľa predkladacej správy NBS a MF SR, ktoré
boli navrhovateľmi tejto novely sa pojem z hľadiska sprehľadnenia
a zrozumiteľnosti v devízovom zákone sa vypustil. Terajší devízový zákon
hovorí už len o devízovej licencii.
O devízovom povolení sa nachádza zmienka v devízovom zákone v znení de
lege lata len v § 43 – Prechodné ustanovenia.
„Devízové povolenia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za
devízové povolenia podľa devízového zákona, ak sa vydanie devízového
povolenie podľa devízového zákona naďalej vyžaduje.“

39

„Osoby (FO alebo PO), ktoré vykonávajú činnosť na základe devízového
povolenia podľa doterajších predpisov, sú povinné požiadať devízový orgán
o vydanie devízovej licencie podľa devízového zákona v znení de lege lata
najneskôr do 1 roka od nadobudnutia účinnosti devízového zákona.
V opačnom prípade devízové povolenie zaniká. Ak bola žiadosť podaná
včas,devízové povolenie zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o žiadosti o vydanie devízovej licencie.“
Podľa môjho právneho názoru zákonodarca viac-menej subsimuje pojem
devízové povolenie pod pojem devízová licencia.

17. Charakteristika príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 6, § 7, §8, §9,
§ 10

Štátny rozpočet – definícia podľa § 6 zákona č. 523/2004 o rozpočtových
pravidlách verejnej správy
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje
sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy,
rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami
a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych
finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom
o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na
rok 2005). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa
schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového
schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak
nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj
výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže
ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú
výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie
príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom

40

rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru
v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol,
pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho
rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:
a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na

plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak

príjmy a výdavky nie sú vyrovnané

Príjmy štátneho rozpočtu
Príjmy štátneho rozpočtu taxatívne vymenúva zákon o rozpočtových
pravidlách verejnej správy vo svojom paragrafe 7.
Medzi príjmy štátneho rozpočtu radíme:

 dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou od právnických a

fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej
republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom
rozpočtov obcí, rozpočtov VÚC alebo rozpočtov iných právnických
osôb podľa osobitného predpisu

 dane od právnických alebo fyzických osôb, ktorých sídlo alebo

bydlisko je mimo územia SR a ktoré majú príjmy zo zdroja na území
SR, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom
rozpočtov obcí, rozpočtov VÚC alebo rozpočtov iných právnických
osôb podľa osobitného predpisu

 príjmy kapitol
 vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania

finančných vzťahov so štátnym rozpočtom

 odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona

s výnimkou odvodu za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov
EÚ

 výnosy z majetkových účastí štátu a výnosy z prevodu správy

majetku vo vlastníctve SR atď.

Prostriedky EÚ sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z právnych aktov
EÚ a ES nevyplýva niečo iné.

41

Výdavky štátneho rozpočtu
Výdavky štátneho rozpočtu taxatívne vymenúva zákon o rozpočtových
pravidlách verejnej správy vo svojom paragrafe 8.
Medzi výdavky štátneho rozpočtu radíme:

 výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym

príspevkovým organizáciám

 výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná
 odvody EÚ okrem cla a odvodov z produkcie cukru
 úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a

štátneho dlhu,

 ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo

osobitným zákonom atď.

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým a fyzickým
osobám.
Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do
príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné
výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho
rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ.
Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných
výdavkov a kapitálových výdavkov. Kapitálové výdavky možno použiť aj
v nesledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel.
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných
osobných vyrovnaní, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej
osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri
rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného
rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho roka.
Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej
právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako
rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno
použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.

Kapitoly - § 9
Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne
usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet:

a) každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových

organizácií

b) Kancelárie NR SR
c) Kancelárie prezidenta SR
d) Úradu vlády SR
e) Generálnej prokuratúry SR
f) Najvyššieho súd SR

42

g) Ústavného súd SR
h) Slovenskej akadémie vied
i) Najvyššieho kontrolného úradu SR
j) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú

napojené na rozpočet príslušného ministerstva

k) Slovenskej informačnej služba
l) Všeobecnej pokladničnej správa

Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii
rozpočtovej klasifikácie.
Správca kapitolu je povinný napr.:

 vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a

cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom

 vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom

zákona o štátnom rozpočte

 koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na

plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom

 usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly
 zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 60 dní po

nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok a podobne...

18. Daň z nehnuteľností – daň z pozemkov

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Všeobecne - daň z nehnuteľností
Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:

- daň z pozemkov,
- daň zo stavieb,
- daň z bytov

Daň z pozemkov

Daňovník
Je ním vo všeobecnosti:

 vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
 správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného

celku zapísaný v katastri.

 Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba

daňovníkom:

43

 fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na

obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu
užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,

 nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a
nájomca je zapísaný v katastri,

b. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom.

Ak nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, je daňovníkom
osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V praxi to znamená, že neexistuje
pozemok za ktorý by sa nemusela platiť daň, ak obec túto daň zaviedla.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z
pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov
je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho
spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
b) trvalé trávne porasty,
c) záhrady,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné

plochy,

f) zastavané plochy a nádvoria,
g) stavebné pozemky,
h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Predmetom dane z pozemkov nie sú:

 časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré

sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov,

 pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie.
 Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie

pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie
lesa je určujúci lesný hospodársky plán. I tu však zákon pozná určité
výnimky:

a)

za stavebný pozemok považuje aj pozemok uvedený v
právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v
právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom
územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku

44

tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o
umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do
nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

b)

za ostatné hospodársky využívané vodné plochy sa považujú
vodné plochy využívané najmä na produkciu vodných živočíchov,
chov hydiny alebo iných živočíchov, na produkciu rastlinných
alebo iných produktov.

Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami sa
považujú za stavebné pozemky.

Základ dane

 orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty
 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku bez porastov

určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2

 lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a

ostatné hospodársky využívané vodné plochy

 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená

vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1
m2 podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

 záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné

plochy okrem stavebných pozemkov

Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením
výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2. Správca dane (t. j. obec)
však môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto
hodnoty pozemku uvedených hore sa použije hodnota pozemku uvedená vo
všeobecne záväznom nariadení.

Sadzba dane
Ročná sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo
zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca
dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy
pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie

45

dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov presne
špecifikovaných v zákone.

19. Hypotekárne bankovníctvo podľa zákona o bankách.

Použitá literatúra:

 Zákon č. 483/2001 o bankách (posledná zmena 69/2005) – XII. časť - §

67 – 88

Vymedzenie hypotekárneho obchodu
Hypotekárnym obchodom sa na účely zákona o bankách rozumie:

 poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie

hypotekárnych záložných listov

 poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie

komunálnych obligácií bankou.

Hypotekárne obchody sa musia realizovať v slovenských korunách.
Pojem hypotekárny úver
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac
30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj
rozostavanej, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90% prostredníctvom
vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou
bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na
tieto účely:

a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údržbu tuzemských nehnuteľností
d) splatenie úveru,ktorý je hypotekárnym úverom poskytnutým

hypotekárnou bankou v konkurze,

e) splatenie poskytnutého úveru, ktorý nie je hypotekárnym úverom.

Pojem komunálny úver
Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30
rokov zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce alebo k
nehnuteľnému majetku vyššieho územného celku, ktorý je financovaný
prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií
hypotekárnou bankou podľa zákonu o dlhopisoch, a ktorý poskytujú banky
na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu dokončených
stavieb a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom
využívať ich na verejnoprospešný účel.

Hypotekárne bankovníctvo

46

Hypotekárna banka 4 môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z
hypotekárnych obchodov uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Ďalej môže tieto prostriedky použiť na nákup:

 hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou

bankou,

 komunálnych obligácií vydaných inou hypotekárnou bankou,
 pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
 štátnych dlhopisov,
 štátnych pokladničných poukážok.

Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení na vykonávanie
hypotekárnych obchodov ustanoviť osobitné podmienky financovania
hypotekárnych úverov a komunálnych úverov pre hypotekárnu banku
najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto bankového povolenia.
Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych
obligácií môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z
hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré sú
zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a ktoré nepresahujú 70%
hodnoty založenej nehnuteľnosti.
Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných
hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vrátane záložných
práv k nehnuteľnostiam nemôže hypotekárna banka založiť ani ich použiť
na iné zabezpečenie svojich záväzkov.
Hodnotu nehnuteľnosti určí hypotekárna banka na základe celkového
posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka
prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý
môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej
vlastníkovi.
Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným
právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá iné
záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.Záložné právo k
nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru
alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru aj s
príslušenstvom. Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k
nehnuteľnosti orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť
predať exekúciou podľa Exekučného poriadku a na základe dohody
vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi
hypotekárnou bankou a jej dlžníkom, ako aj záložcom, ak ním nie je dlžník,
ak sa zmluvné strany v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného

4 Hypotekárna banka – banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody

47

predpisu. Táto dohoda musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie
oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa
ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych
úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä:

 náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
 postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo

komunálny úver,

 podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo

komunálneho úveru vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a
rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a
vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s
hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím
zmluvy o takomto úvere,

 spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo

komunálneho úveru,

 postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním

hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho
príslušenstva,

 prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna

banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho
úveru alebo komunálneho úveru,

 podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam

zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo
komunálnych úverov.

Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže
obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a
klientom. Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu
úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o
hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere.

Register hypoték
Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov,záložných
práv a pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a
komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie hypotekárnych záložných listov
a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace ako náhradné krytie
musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri hypoték.
Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri
hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných
dokladov a zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením,
odcudzením alebo pred stratou.

48

Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka
povinná predložiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o
záznamoch z registra hypoték, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.
Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene
analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.
Kontrola a hypotekárny správca
Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku
hypotekárneho správcu, ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním
hypotekárnych obchodov. Rovnako sa pre každú hypotekárnu banku
vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje
hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho
práv a povinností.
Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho
správcu a jeho zástupcu.
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka
Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa
vymenúvajú.
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka
Slovenska.
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba,
ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne
spôsobilú osobu sa považuje fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským
vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú
alebo právnickú prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. Za
bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená
za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek
úmyselný trestný čin.
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a
nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými
právnymi predpismi, zmluvou o výkone činnosti hypotekárneho správcu a
rozhodnutiami vydanými pri bankovom dohľade. O rozporoch medzi
hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka
Slovenska.

Hypotekárny správca:

 vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a

komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia

 je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov

alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o
tom, že ich krytie je zabezpečené a že je vykonaný záznam v registri
hypoték.

49

 kontroluje, či hypotekárna banka poskytovanie hypotekárnych

úverov a komunálnych úverov vrátane ich zabezpečenia záložným
právom a či si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra
hypoték.

 je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri

činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov,
ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.

Hypotekárny správca v prípade zistenia je povinný bezodkladne písomne
informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska. Hypotekárny
správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet
hypotekárnej banky. Hypotekárna banka je povinná umožniť
hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti, najmä je povinná umožniť
mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a do iných
dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi. Výšku odmeny pre
hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska po
dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.

Štátny príspevok
Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí
nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu môže mu
uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk. Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom
úvere, ktorým je fyzická osoba patrí za podmienok ustanovených týmto
zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
tzv. štátny príspevok. Štátnym príspevkom sa rozumie percento, o ktoré
štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom
úvere. Štátny príspevok sa určuje na jednotlivé kalendárne roky zákonom o
štátnom rozpočte na príslušný rok (v súčasnosti 0 %).
Na účely výpočtu štátneho príspevku na hypotekárny úver poskytnutý v
cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným
Národnou bankou Slovenska, platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o
hypotekárnom úvere.
Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy
hypotekárneho úveru 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na
bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho
príspevku vykonáva Ministerstvo financií. Ministerstvo je oprávnené
požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady na kontrolu
dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku. Ak ministerstvo
pri výkone štátneho dozoru zistí nedostatky v činnosti hypotekárnej banky
spočívajúce v nedodržaní podmienok poskytnutia štátneho príspevku, uloží

50

hypotekárnej banke povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške
neoprávnene použitého štátneho príspevku.

20. Rozpočtová disciplína a sankcie za jej porušenie

Použitá literatúra:

 Grúň / Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 31, § 32

Pojem rozpočtová disciplína
Pod pojmom rozpočtová disciplína rozumieme nakladanie s rozpočtovými
prostriedkami v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a s účelovým určením ich použitia v danom časovom rámci. Porušenie
rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržovanie prostriedkov
štátneho rozpočtu, Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho účelového
fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC a neoprávnené použitie finančných
prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové a príspevkové organizácie.
Poučením rozpočtovej disciplíny je aj porušenie podmienok, za ktorých sa
rozpočtové prostriedky poskytli.
Zákonná úprava
Porušením finančnej disciplíny je:

a. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore

s určeným účelom. Za porušenie finančnej disciplíny sa však
nepovažuje nesprávne zatriedenie príjmov a výdavkov podľa
rozpočtovej klasifikácie.

Sankcia: PO alebo FO je povinná

vrátiť

finančné prostriedky do

rozpočtu a

to vo výške porušenia finančnej disciplíny + je povinná

zaplatiť

penále

vo výške 0,1 % zo sumy, v

ktorej došlo k

porušeniu

finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej
disciplíny do doby vrátenia finančných prostriedkov

, najviac však do

výšky tejto sumy.

b. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec

oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov.

Sankcia: FO alebo PO je povinná

odviesť

finančné prostriedky vo výške

porušenia finančnej disciplíny a

zaplatiť

penále

vo výške 0,1 % zo sumy,

z ktorej došlo k

porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň

omeškania s

úhradou uloženého odvodu.

Ak FO alebo PO sama zistí

porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny správne konanie nezačne.

51

c. neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej

alebo určenej lehote a rozsahu

Sankcia: FO alebo PO je povinná odviesť finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny a

zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy,

z ktorej došlo k

porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň

omeškania s

úhradou uloženého odvodu.

Ak FO alebo PO sama zistí

porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny správne konanie nezačne.

d. neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu

verejnej v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu

Sankcia: FO alebo PO je povinná

odviesť

finančné prostriedky vo výške

porušenia finančnej disciplíny a

zaplatiť

penále

vo výške 0,1 % zo sumy,

z ktorej došlo k

porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň

omeškania s

úhradou uloženého odvodu.

Ak FO alebo PO sama zistí

porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške
porušenia finančnej disciplíny správne konanie nezačne.

e. prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných

prostriedkov

Sankcia: FO alebo PO za toto porušenie je povinná zaplatiť

penále

vo

výške 0,1 % zo sumy použitej o

určenej lehote za každý aj začatý deň

porušenia finančnej disciplíny, najviac do výšky tejto sumy.

f. prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa §

19 ods. 5

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť

pokut

u vo

výške od 1.000,- Sk do 300.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

g. umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného

prospechu z verejných prostriedkov

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť

pokutu

vo

výške od 1.000,- Sk do 300.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

h. konanie v rozpore s § 15 až 18 – t.j. konanie v rozpore s rozpočtovými

opatreniami

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť pokutu vo
výške od 500,- Sk do 100.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

i. použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo

zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi

Sankcia: PO alebo FO za toto porušenie je povinná zaplatiť

pokutu

vo

výške od 500,- Sk do 100.000,- Sk v

závislosti od závažnosti porušenia

finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu.

52

j. nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných

prostriedkov.

k. nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania

s verejnými prostriedkami

l. úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto

zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí
verejných prostriedkov

m. porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov

z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,

n. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné

prostriedky poskytnuté.

Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa § 31, odseku 1,
písm. a) až n) je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za
porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.
Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny PO alebo FO, ktorej
boli poskytnuté z rozpočtu subjektu verejnej správy, sú príjmom rozpočtu toho
subjektu verejnej správy, ktorý ich poskytol. Penále a pokuta za poručenie
finančnej disciplíny subjektom verejnej správy sú príjmom štátneho rozpočtu.
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní
s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán alebo orgán
dozoru štátu, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu alebo dozor verejných
prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti. Odvod, penále a pokutu za porušenie
finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou
alebo za porušenie finančnej disciplíny inou PO alebo FO pri nakladaní
s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami EÚ ukladá príslušná
správa finančnej kontroly, ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod,
penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.
Odvod, penále a pokuta za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť
len raz. Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými
predpismi o správnom konaní. Odvod spolu s penálmi, ktoré pri
kontrolovanom subjekte nepresiahli sumu 5.000,- Sk sa neukladá. Odvod,
penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo
dňa preukázania zistenia porušenia finančnej disciplíny.
Podľa § 32 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Ministerstvo
financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za
ich nesplnenie pokutu až do výšky 1.000.000,- Sk podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

21. Rozpočtové opatrenia

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo

53

 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 15, 16, 17, 18

 Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) -
§ 14

Teória
Jednou z rozpočtový zásad je aj zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených
potrieb. Táto zásada sa vzťahuje na prípady vzniku potreby úhrady určitého
výdavku, na ktorý sa pri zostavovaní rozpočtu nepamätalo alebo takýto
výdavok má charakter novo vzniknutej úlohy. Podľa platnej a účinnej
normatívnej právnej úpravy, ak vznikne v priebehu roka potreba úhrady,
ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno túto úhradu
realizovať rozpočtovým opatrením. Rozsah rozpočtových opatrení
ustanovuje pre oblasť verejnej správy zákon č. 523/2004 o rozpočtových
pravidlách verejnej správy vo svojich paragrafoch 15 až 18. Rozpočtové
opatrenia pre oblasť územnej samosprávy (obec, VÚC) ustanovuje zákon č.
583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Zákonná úprava (už predtým spracované v otázke č. 6, ale kvôli úplnosti
a lepšej prehľadnosti uvedená aj v tejto otázke)
Rozpočtové opatrenia upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej
správy č. 523/2004 v platnom znení v § 15, 16, 17, 18.
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu
a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti
zákon č. 740/2004 Z.z. ) povoliť uskutočnenie výdavku:

 nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom

rozpočte

Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly
zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového
opatrenia. Rozpočtové opatrenie, ktoré sa týka výdavkov na odvody Európskej
únii a výdavkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných
programov SR a EÚ, možno vykonať len v súlade s rozhodnutím príslušného
orgánu EÚ.
Rozpočtové opatrenia sú:

a)

presuny rozpočtových prostriedkov

b)

povolené prekročenie limitu výdavkov

c)

viazanie rozpočtových prostriedkov

Štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu
evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte
v priebehu rozpočtového roka.

54

AD a) Presuny rozpočtových prostriedkov sa uskutočňujú v prípadoch, ak na
úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočtovej kapitole zabezpečené
potrebné prostriedky. V týchto prípadoch môže správca rozpočtovej kapitoly
zabezpečiť krytie takéhoto výdavku predovšetkým presunom rozpočtových
prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.
Pri vykonávaní presunov rozpočtových prostriedkov nemožno však meniť
záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.
AD b)

Ak by

prekročenie limitu výdavkov,

s výnimkami taxatívne

uvedenými v § 23 ods. 1 tohto zákona (napr. prekročenie limitu výdavkov
o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, prijaté
od FO alebo PO na základe osobitného predpisu....), ovplyvnilo záväzné
ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie
len so súhlasom ministerstva financií.
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu
výdavkov, orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia
prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly
vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahuj vzájomne
odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu
rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady
ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo
financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
Ad c) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a

vecné obmedzenie ich

použitia.
Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitola rozpočtové prostriedky:

a.

z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt

b.

v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu
ďalšieho záväzného ukazovateľa,

c.

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi
príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu

d.

na základe potvrdenia o započíta záväzku rozpočtovej
organizácie podľa osobitného predpisu

e.

na základe oznámenia podľa § 8, ods. 6 tohto zákona5

Správca kapitoly je povinný v

rozpočte kapitoly

viazať rozpočtové prostriedky,

ak:

 o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe

splnomocnenia minister financií

 v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých

plnenie prešlo na iné kapitoly

5 § 8, ods. 6 - Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov, ktoré použije
až v nasledujúcom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných
prostriedkov ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov príslušnej kapitole v nasledujúcom
rozpočtovom roku.

55

 neplní rozpočtovaný príjme, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom
štátneho rozpočtu

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové
prostriedky, ak:

A) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec

alebo sčasti nebudú realizovať

B) neplní rozpočtové príjmy

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY NEMOŽNO POUŽIŤ BEZ ICH

UVOĽNENIA ORGÁNOM, KTORÝ O ICH VIAZANÍ ROZHODOL!!!

Okrem zákona o rozpočtových pravidlách upravuje rozpočtové opatrenia aj
zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vo
svojom paragrafe 14, ods. 2 a 3.
Príslušný orgán obce alebo orgán VÚC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

 presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného

rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky

 povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov
 viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené

neplnením rozpočtovaných príjmov alebo ak sa očakáva narušenie
vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím
rezervného fondu

Obec a VÚC vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach
vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

22. Colné režimy

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon (posledná zmena 652/2004)
 Zákon č. 238/2001 Z.z. Colný zákon – zrušený zákonom č. 199/2004

Z.z.

Colný režim je právny stav, ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutia orgánu
colnej správy v colnom konaní. Colný režim a jeho druhy bol výslovne
upravený (vyšpecifikovaný) v predošlej právnej úprave colníctva v zákone č.
238/2001 Z.z. Colný zákon, v paragrafe 2, Základné pojmy, písmeno i.
V súčasnej právnej úprave v zákone č. 199/2004 Z.z. Colný zákon nemáme
špecifikované jednotlivé druhy colných režimov v základných ústanoveniach,
ale prelínajú sa celým zákonom. Vysvetlenie je jednoduché a to, že jednotlivé

56

špecifikácie colných režimov sú zakotvené v sekundárnych prameňov ES. Ako
príklad uvediem čl. 103 prílohy II Dohovoru o spoločnom tranzitnom
režime, ktorý upravuje tranzitný režim v prameňoch ES.
V zásade rozoznávame nasledovné druhy colných režimov:



voľný obeh – prepustením do režimu voľný obeh zahraničný tovar získa
colný status slovenského tovaru



tranzit – režim tranzit umožňuje pod colným dohľadom dohľadom od
colného úradu odoslania k colnému úradu určenia prepravu v rámci
colného územia zahraničného tovaru bez toho, aby podliehal dovozným
platbám a obchodnopolitickým opatreniam, slovenského tovaru, kt.
podlieha opatreniam spojeným s jeho vývozom a pre kt. boli vykonané
colné formality pre režim vývoz, cez územie inej krajiny späť na colné
územie slovenského tovaru bez straty colného statusu slovenského
tovaru



uskladňovanie v colnom sklade – tento režim umožňuje v colnom
sklade6 uskladňovať zahraničný tovar bez toho, aby podliehal dovozným
platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam a slovenský tovar, na kt.
možno uplatniť opatrenia, kt. sú obvykle spojené s vývozom tovaru
podľa osobitného predpisu.



atívny zušľachťovací styk – umožňuje, aby jednou alebo viacerými
spracovateľskými operáciami na colnom území prešiel zahraničný tovar,
kt. sa má vyviesť späť z colného územia vo forme zušľachtených
výrobkov bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo
obchodnopolitickým opatreniam - hovoríme o tzv. odmienenom
systéme.

Tovar prepustený do režimu voľný obeh s vrátením alebo odpustením
dovozných platieb, kt. tento tovar podlieha, ak je vyvezený z colného
územia vo forme zušľachtených výrobkov – systém vrátenia.



prepracovanie pod colným dohľadom – umožňuje, aby sa zahraničný
tovar použil na colnom území v spracovateľských operáciách, kt. zmenia
jeho povahu alebo stav bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo
obchodnopolitickým opatreniam a aby sa výrobky, kt. sú výsledkom
týchto spracovateľských operácií (prepracované výrobky), prepustili do
režimu voľný obeh s použitím sadzieb dovozných platieb, kt. sa na ne
vzťahujú.



dočasné použitie – umožňuje, aby sa zahraničný tovar, kt. má byť
spätne vyvezený v nezmenenom stave s výnimkou bežného
opotrebovania v dôsledku používania, použil na colnom území s úplným

6 Colný sklad – je miesto schválené colným úradom, ktoré je pod jeho dohľadom, v ktorom možno uskladňovať
tovar za podmienok určených colným úradom. Colný sklad možno prevádzkovať ako verejný alebo súkromný
sklad. Verejný sklad je colný sklad, v ktorom môže uskladňovať tovar každá osoba, v súkromnom sklade iba
skladovateľ.

57

alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, bez uplatnenia
obchodnopolitických opatrení.



pasívny zušľachťovací styk – umožňuje, aby bol slovenský tovar
dočasne vyvezený z colného územia na účely jeho použitia na
spracovateľské operácie a aby výrobok, kt. je ich výsledkom (zušľachtený
výrobok), bol prepustený do režimu voľný obeh s úplným alebo
čiastočným oslobodením od dovozného cla.



vývoz – umožňuje slovenskému tovaru opustiť colné územie,
prepustenie tovaru do tohoto režimu zahŕňa vybratie vývozných platieb,
uplatnenie vývozných colných formalít a obchodnopolitických opatrení.

23. Pravidlá obehu zákonných peňazí

Použitá literatúra:

 Vyhláška NBS č. 465/2001 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o

postupe pri prijímaní zákonných peňazí a pri nakladaní s nimi a
podrobnosti o poskytovaní náhrad za necelé bankovky alebo za inak
poškodené bankovky a mince

 Zákon č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska (posledná zmena

747/2004)

Národná banka Slovenska ustanovuje:

Prijímanie zákonných peňazí
Fyzické a právnické osoby s výnimkou NBS, bánk a pobočiek zahraničných
bánk môžu z dôvodu, že sú mince v takom celkovom množstve alebo zložení
podľa ich nominálnej hodnoty, ktoré je neobvyklé pri jednotlivých platbách a
ich prijatie by si vyžadovalo zvýšené nároky na manipuláciu s nimi vrátane ich
triedenia podľa nominálnych hodnôt, odmietnuť prijatie nad 20 kusov mincí
rovnakej nominálnej hodnoty alebo celkove nad 30 kusov mincí rôznych
nominálnych hodnôt.

Odoberanie falšovaných bankoviek a mincí
O odobratí falšovaných bankoviek, mincí, pamätných bankoviek alebo
pamätných mincí alebo pozmenených bankoviek, mincí, pamätných
bankoviek alebo mincí znejúcich na slovenskú alebo cudziu menu, alebo
bankoviek, mincí, pamätných bankoviek alebo mincí, pri ktorých vznikne
podozrenie, že sú falšované alebo pozmenené, vyhotoví NBS, banka, iná PO
alebo FO – podnikateľ tomu, kto ich predložil, potvrdenie, ktoré obsahuje
a) údaje o predkladateľovi
1. meno, priezvisko, rodné číslo, u cudzincov dátum narodenia a štátnu
príslušnosť, u PO jej obchodné meno (názov) a identifikačné číslo,

58

2. adresu trvalého pobytu, príp. prechodného, adresu dlhodobého, trvalého
alebo krátkodobého pobytu predkladateľa na území SR, u PO jej sídlo, ak
predkladateľ nemá na území SR trvalý, prechodný, dlhodobý ani kráttkodobý
pobyt, prípadne sídlo alebo ak možno dôvodne predpokladať, že jeho pobyt na
území SR sa skončí skôr, ako sa potvrdí alebo vylúči podozrenie z
falšovania alebo pozmeňovania bankoviek, mincí, pamätných bankoviek
alebo mincí, uvedie sa aj adresa trvalého pobytu, prípadne sídla predkladateľa
v zahraničí,
b) druh a číslo dokladu, podľa ktorého sa zisťovala totožnosť predkladateľa,
c) nominálnu hodnotu falšovanej bankovky a mince, vzor, sériu, poradové číslo
(sériové), letopočet razby, počet kusov jednotlivých vzorov a ich celkovú
nominálnu hodnotu,
d) údaje o oprávnenej osobe
* obchodné meno (názov), adresu sídla, adresu organizačnej jednotky
oprávnenej osoby, ktorá falšované bankovky a mince odobrala, a jej
identifikačné číslo, ak ide o PO,
* meno, priezvisko, rodné číslo a dátum narodenia, adresu trvalého
pobytu a adresu miesta podnikania, ak ide o FO - podnikateľa,
e) dátum a miesto odobratia falšovaných bankoviek a mincí, odtlačok
pečiatky a podpis oprávnenej osoby,
f) podpis predkladateľa.
Na žiadosť predkladateľa sa v potvrdení o odobratí falšovaných bankoviek a
mincí uvedie bankové spojenie na území SR, kam sa môže poukázať
protihodnota odobratých falšovaných bankoviek a mincí, ak sa preukáže ich
pravosť. Na žiadosť predkladateľa, ktorý nemá na území SR trvalý, prechodný,
dlhodobý ani krátkodobý pobyt, prípadne sídlo, alebo ktorý predpokladá, že
jeho pobyt sa skončí skôr, ako sa potvrdí alebo vylúči podozrenie z falšovania
alebo pozmeňovania bankoviek, mincí, pamätných bankoviek alebo mincí,
môže sa v potvrdení uviesť aj meno, priezvisko a adresa FO, prípadne
obchodné meno (názov) a sídlo PO, ktorú na území SR splnomocňuje na
prevzatie takých bankoviek alebo mincí, alebo ich protihodnoty, prípadne
bankové spojenie takto splnomocnenej osoby.
Poskytovanie náhrad za necelé bankovky a pamätné bankovky a za inak
poškodené bankovky, mince, pamätné bankovky a mince
Platné bankovky a mince vydané NBS sú zákonnými peniazmi vo svojej
nominálnej hodnote, PO a FO sú povinné prijímať platné bankovky a mince v
ich nominálnej hodnote pri všetkých platbách na území SR.
Pamätné bankovky a pamätné mince a bankovky a mince v osobitnom
vyhotovení určené na zberateľské účely a neplatné bankovky a mince na
zberateľské účely sa môžu predávať a kupovať za ceny odlišné od ich
nominálnej hodnoty. NBS predáva obchodné mince za ňou určenú cenu.

59

24. Práva a povinnosti tuzemcov podľa devízového zákona

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 202/1995 Z.z. o devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) -

§ 2, písm. b), § 7, § 8, § 11, § 19a,

Pojem tuzozemec podľa devízového zákona - § 7, 8, 11, 19a
TUZOZEMCOM je právnická osoba so sídlom v tuzemsku (tuzemskom tento
zákon považuje územie SR) alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v tuzemsku.
Tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí.

Práva tuzemca a cudzozemca - § 7

1. Tuzemec sa môže zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky

z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slevenskej alebo
cudzej mene.

2. Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok

v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej
mene alebo v cudzej mene.

3. Cudzozemec môže v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky

v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty
a nehnuteľnosti, dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu, ak
devízový zákon neustanovuje inak.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca–ohlasovacia povinnosť - § 8 ods. 1,2
Tuzemec a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj bez súhlasu
dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:

 inkás, platieb a prevodov, ktoré sa týkajú priamych investícií,

finančných úverov, cenný papierov, operácií na finančnom trhu
vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to
vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí ako aj k cudzozemcom.
To sa nevzťahuje na inkasá, platby a prevody, ktoré sa týkajú
priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií
na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom
cudzozemcov, a to vo vzťahu k organizačnej zložke cudzozemca
v tuzemsku,

 zriadenia účtov a stavu účtov v zahraničí. To sa nevzťahuje na

tuzemca fyzickú osobu počas jeho pobytu v zahraničí.

Tuzemec podnikateľ a organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku sú aj
bez súhlasu dotknutých osôb ohlásiť údaje v rozsahu uvedenom osobitným
zákonom (zák. o Národnej banke Slovenska) a údaje o skutočnostiach, ktoré sa

60

týkajú aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu
k cudzozemcom okrem aktív a pasív vo vzťahu k organizačnej zložke
cudzozemca v tuzemsku.

Povinnosti tuzemca a cudzozemca – iné povinnosti - § 11
Tuzemec a cudzozemec sú povinní predkladť devízovému miestu osobitné
povolenie a doklady preukazujúce účel požadovaného prevodu a preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti, ak ich devízové miesto vyžaduje.
Tuzemec a cudzozemec sú povinní na výzvu devízového miesta preukázať
splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti a označiť účel prevodu prijatého zo
zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.

Nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcom v tuzemsku - § 19a
Cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku
s výnimkou:

1. k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za

hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny
fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.
Toto obmedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre
cudzozemca, ktorý je:

o občanom Slovenskej republiky
o štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a má na základe

registrácie právo na prechodný pobyt.

2. k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými

právnymi predpismi (napr. vodným zákonom, zákonom
o pozemkových komunikáciách, banským zákonom atď.)

25. Právna úprava devízového hospodárstva

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik/Grúň – Malý slovník finančného práva
 Králik/Jakubovič – Finančné právo

Devízové hospodárstvo – teoretické vymedzenie pojmu
Pod devízovým hospodárstvo rozumieme:

61

 relatívne samostatnú časť národného hospodárstva, kde dochádza

k nakladaniu s devízovými hodnotami v závislosti od deného
devízového režimu

 skutkový a právny stav daný existenciuo devízových predpisov,

najmú spôsob nakladania s devízovými hodnotami

 metódy, postupy a nástroje pri aplikácii devízových predpisov

v určitom čase a na určitom mieste

V užšom zmysle predstavuje devízové hospodárstvo systém viac alebo menej
rigoróznych zásahov do zahranično-obchodnej oblasti národného
hospodárstva. Označuje sa tak súbor opatrení, ktoré právne znemožňujú získať
získať zahraničné platobné prostriedky inak než prostredníctvom na to
ustanovenej právnickej osoby, najčastejšie bankovej inštitúcie. Tento model sa
často označuje ako devízovo-donucovacie hospodárstvo, pod ktorým sa
rozumie osobitný stav hospodárstva, pri ktorom štát za pomoci svojho
verejného vplyvu (v situáciách, ktoré presahujú jeho vlastné výsostné úlohy)
vydáva nariadenia a rozličné zásahy adresované viac-menej širokému okruhu
verejnosti a tak túto oblasť úplne ovláda.
V širšom zmysle predstavuje devízové hospodárstvo možno považovať taký
vývoj a stav devízovo-právnych vzťahov, v rámci ktorých platby a úhrady viaže
ceduľová banka7 na splnenie podmienok odvodu alebo ponuky zahraničných
platobných prostriedkov.
Vznik a vývoj devízového hospodárstva
K nakladaniu so zahraničnýmni platidlami a platobnými prostriedkami
dochádzalo už oddávna. Prvotné formy právnej úpravy vzťahov, ktoré pritom
vznikali, sa začiatkom tohto storočia rozvinuli do tej miery, že bolo možné
hovoriť o novom, relatívne samostatnom odvetví alebo pododvetvím práva –
o práva devízovom. Predmetom jeho úpravy bolo najmä nakladanie so
zahraničnými platidlami a zahraničnými platobnými prostriedkami,
s niektorými drahými kovmi a s tuzemskými platidlami vo vzťahu k cudzine.
Devízové právo sa tak stalo jedným z dôležitých nástrojov zabezpečenia
platobnej schopnosti voči zahraničiu a v konečnom dôsledku aj nástrojom na
ochranu tuzemskej meny.
V našich podmienka sa devízové predpisy stali súčasťou právneho poriadku
v prvotnej forme už koncom prevej svetovej vojny. Ako zásadní medzník, od
ktorého možno odvíjať vývojoú líniu devízového práva a devízového
hospodárstva však možno označiť až rok 1919. Vývoj devízový práva v tomto
období bol neodmysliteľne spojený s vývojom na úseku menového
hospodárstva štátu, a preto je pochopiteľné, že svetová hospodárska kríza
v rokoch 1929-1933 poznamenala retardačne aj vtedajšie reálne koncepcie
prechodu tuzemskej meny na jej plnú zameniteľnosť.

7 Ceduľová banka – ekvivalentnými pojmami sú takisto Banka bánk alebo centrálna banka. V podmienkach SR
je to Národná banka Slovenska

62

V obnovenom Československu (po 2. svetovej vojne) na úseku menového
hospodárstva malo význam vládne nariadenie č. 7/1945 Zb. o platidlách
v krajinách Českej a Moravskosliezskej a dekréty prezidenta č. 36/1945 Zb., č.
91/1945 (o obnove československej meny) a č. 95/1945 Zb. Dňa 1. novembra
1945 sa stala jedinou menovou jednotkou na našom území československá
koruna, ktorá v pomere 1:1 nahradila slovenské a protektorátne koruny.
V apríli 1946 bol schválený zákon č. 92/1946 Zb. o viazanom devízovom
hospodárstve. Vzhľadom nato, že išlo o právny predpis prechodného obodobia,
neznamenal nijaký zásadný obrat v chápaní a koncepcii právnej úpravy
devízovej matérie.
V roku 1946 sa Československo oficiálne pripojilo k medzinárodnému
menovému systému založenému na dohodách o vytvorení Medzinárodného
menového fondu a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj.
Zákon č. 92/1946 Zb. o viazanom devízovom hospodárstve splnil spolu so
zákonom č. 38/1948 Zb o Národnej banke Československej a zákonom č.
181/1948 Zb. o organizácii peňažníctva vcelku uspokojivo funkciu byť
spoľahlivým právnym nástrojom stabilizácie a obnovy menového a devízového
hospodárstva v povojnovom období.
Po februári 1948 sa stalo novou realiztou socialistické orientovanie
Československa. Zákon č. 119/1948 Zb. o štátnej organizácii zahraničného
a medzinárodného obochodu a medzinárodného zasielateľstva, novelizovaný
až v roku 1959, znamenal konštituovanie štátneho monopolu zahraničného
obchodu. Prejavil sa tak kvalitatívny posun k ponímaniu úlohy štátu pri
usmerňovaní hospodárskych stykov so zahraničím. Vrcholným riadiacim
a kontrolným orgánom zabezpečujúcim monopol štátu v oblasti zahraničného
obchodu a medzinárondého zasielateľstva sa stalo ministerstvo zahraničného
obchodu. Za základ štátneho monopolu zahraničného obchodu sa považovalo
vrcholné plánovanie zahraničného obchodu a jednotné riadenie obchodno-
politických vzťahov v otázkach obchodných operácií.
Začiatok 50. rokov priniesol potrebu prijatia nového devízového zákona, ktorý
by dosatočne zvýraznil dominantnú úlohu štátu aj v tejto oblasti. Riešenie sa
dostavilo v podobe zákona č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve. Pri jeho
koncipovaní zvíťazila sovietska koncepcia a využili sa v značnej miere aj
dovtedajšie sovietske skúsenosti. Zákon vychádzal z princípov vyjadrených
v Ústave 9.mája z roku 1948. Bol budovaný na existencii celospoločenského
vlastníctva. Jeho určujúcou črtou však bolo, že do nášho právneho poriadku
zakotvil, a to aj v inštitucionálnej podobe, princíp štátneho devízového
monopolu.
Princíp štátneho devízového monopolu v jeho najvšeobecnejšom vyjadrení
znamená výlučné pávo štátu uskutočňovať platobný styk so zahraničím,
sústreďovať na tento účel zahraničné platobné prostriedky a rozhodovať o ich
použití. Štátny devízový monopol sa často považoval za súčasť štátneho

63

monopolu zahraničného obchodu, prípadne za jeho doplnok, ktorý má
v podstate rovnakú aktívnu a ochrannú funkciu ako samotný štátny monopol
zahraničného obchodu.
Zákon č. 107/1953 Zb. upravoval tieto základné povinnosti devízových
tuzemcov:

a. ohlasovaciu, týkajúcu sa pohľadávok a závúzkov peňažného

charakteru voči cudzine, tzv. fondových hodnôť (akcie, obligácie
a pod.), tuzemských nehnuteľností devízových hodnôt

b. ochrannú a transferovú, ktorá spočívala v tom, že devízoví

tuzemci boli povinní starať sa o ochranu svojich zahraničných
pohľadávok a ostatných hodnôt, ako aj o ich včasnú úhradu do
tuzemska ihneď po splatnosti alebo s v stanovenej lehote

c. ponukovú, zavúzujúcu devízových tuzemcov ponúknuť Štátnej

banke československej na odpredaj najneskôr do 10 dní po
nadobudnutí alebo po tom, čo sa stali devízovými tuzemcami,
zahraničné platidlá, platobné dokumenty zneúce na cudziu menu
a drahé kovy,

d. realizačnú, ktorá znamenala povinnosť devízových tuzemcov

speňažiť na výzvu ministerstva financií ním stanoveným
spôsobom zahraničné nehnuteľnosti a iné majetkové hodnoty
nachádzajúce sa v cudzine.

Na území Slovenska devízovú pôsobnosť vyplývajúcu zo zákona č. 107/1953 Zb.
v vtedajšom platnom znení okrem ministerstva financií a Štátnej banky
československej vykonávali aj tieto orgány:

 Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie, ktoré bolo

oprávnené udeľovať niektoré devízové povolenia

 Oblastný likvidátor v Bratislave, poverený vedením evidencie

pohľadávok a závúzkov za vývoz a dovoz tovaru, ak sa týkali
slovenských subjektov (s výnimkou subjektov v kompetencii
ministerstva zahraničného obchodu).

Zákon č. 107/1953 Zb. predstavoval spolu s vyhláškou ministra financií č.
22/1954 Zb. základ právnej úpravy devízového hospodárstva v Československu
v 50. rokoch.
Prvým náznakom budúcich zmien v devízovom hospodárstve sa stal zákon č.
117/1965 Zb. o Štátnej banke Československej, ktorý posilnil jej opstavenie aj
v oblasti deívzového hospodárstva. Išlo najmä o oprávnenie Štátnej banky
československej spravovať zlaté a devízové prostriedky štátu a bankový
devízový fond, obchodovať s drahými kovmi a zahraničnými platobnými
prostriedkami a najmú určovať pomer československej kourny k cudzím
menám, čím sa prelomilo dovtedajšie postavenie vlády na tomto úseku.
V roku 1970 bol prijatý zákon č. 142/1970 Zb. o devízovom hospodárstve
a nadvúzne na to bola vydaná vykonávacie vyhláška č. 143/1970 Zb.

64

Najzávaznejšou zmenou pri porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou
bolo premietnutie federalizácie štátoprávneho usporiadania aj do sústavy
devízových orgánov, ktorými boli Federálne ministerstvo financií, ministerstvá
financií republík a štátna banka československá. O nejakom ústupe z pozícií
štátneho devízového monopolu však nebolo možné hovoriť (zákon č. 145/1970
Zb. o národohospodárskom plánovaní). Devízový plán sa stal súčasťou
menového plánu vypracúvaného Štátnou bankou českolsovenskou. Za riadenie
devízového hospodárstva zodpovedala podľa zákona o devízovom
hospodárstve z roku 1970 síce vláda, túto úlohu však vykonávala
prostredníctvom Federálneho ministerstva financií. Za vykonávanie
devízového monopolu zodpovedala Štátna banka československá.
Obdobie druhej polovice sedemdesiatych a najmä 80-tych rokov možno
považovať za vcelku konsolidované z pohľadu devízového hospodárstva.
V tomto období bola priajtá len jedna novelizácia devízového hospodárstva za
takmer 20 rokov jeho účinnosti.
Nová celospoločenská realita po novembri 1989 našla nevyhnutne svoj odraz
aj v oblasti devízového hospodárstva. Skončilo sa obdobie uplatňovania
prinícpu štátneho devízového monopolu.
Devízová dvojročnica rokov 1989 a 1990
Dňa 1. januára 1990 naobudol účinnosť zákon č. 162/1989 Zb. devízový zákon,
ako aj vykonávacia vyhláška č. 169/1989 Zb. Tieto devízovoprávne predpisy
boli síce koncipované ešte v prednovembrovom období, niesli v sebe však už
zárodky utvárania podmienok prechodu od administratívnych metód riadenia
devízového hospodárstva k posilneniu úlohy ekomických, teda nepriamych
nástrojov.
Pri neexistencii rozvinutých foriem finančných a hospodárskych inštitútov
trhového hospodárstva sa ukázala neschopnosť polovičatého prístupu načrtnúť
jasne cestu k zameniteľnosti tuzemskej meny.
Devízový zákon z roku 1989 rozšíril okruh devízových orgánov – boli nimi
Štátna banka československá, Federálne ministerstvo financií, ministerstvá
financií, cien a miezd republík a Federálne ministerstvo zahraničného
obchodu. Predĺžila sa lehota na splnenie niektorých povinností devízových
tuzemcov a zúžil sa okruh úkonov, na ktoré sa vyžadovalo devízové povolenie.
Situácia v devízovom hospodárstve nášho štátu v roku 1990 bolo možné
charakterizovať ako hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania
princípu štátneho devízového monopolu sme sa nachádzali v štádiu prechodu
od reštrikcie k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne
pôsobiacej právnej úprave, a to najmú vo vzťahu k novému adresátovi –
podnikateľskej sfére.
Základnou právnou úpravou na úseku devízového hospodárstva sa
s účinnosťou od 1.1.1991 stal zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon. K nemu
v roku 1992 pribudla vykonávacie vyhláška č. 303/1992 Zb. Nový devízový

65

zákon a najmú jeho novela č. 228/1992 znamenali výraznejší posun na ceste
k efektívnejšiemu zapojeniu devízového práva do procesu aktivizácie
finančných a hospodárskych vzťahov pri ich súčasnom prebudúvávaní na báze
uplatnenia trhovýc princípov.
Devízový zákon z roku 1995 a súčasnosť
Národná rada SR schválila nový devízový zákon dňa 20. septembra 1995,
s účinnosťou od 1. októbra 1995. Bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č.
202/1995 Z.z. Nadväzne na to vydalo Ministerstvo financií SR a NBS jeho
vykonávaciu vyhlášku č. 203/1995 Z.z. Okruh základných prameňov
devízového práva učinných od 1. októbra sa uzavrel vydaním troch opatrení
NBS na základe splnomocnení zakotvených v jednotlivých ustanoveniach
dvízového zákona. Veľmi významnou z hľadiska formálneho bola novela
devízového zákona vo forme zákona č. 602/2003 Z.z., ktorou sa zrušila jednak
pôsobnosť colných orgánov (§5), Ako aj § 14, § 25 a taktiež celá štvrtá časť
devízového zákona – Devízové priestupky a devízové delikty.
Tento devízový zákon (202/1995) v znení de lege lata sa pripravoval pod
heslom zameniteľnosti tuzemskej meny. Neobsahuje žiadne samostatné
ustanovenia, ktoré by riešili iba tento problém. Predpoklady prechodu
tuzemskej meny na vyšší stupeň zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých
miestach – všade tam, kde sa uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu
k cudzozemcom.
Devízové hospodárstvo z hľadiska prameňov práva upravujú zákony
(devízový zákon), nariadenia vlády, dohody a zmluvy (najmä medzi SR a ČR),
vyhlášky MF SR ako aj opatrenia NBS.

26. Zdaňovanie príjmov obyvateľstva.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)

Historický exkurz
V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup
k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam
obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:

1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom

Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel
na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy,
ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu
priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná
podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.

66

Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989
si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov fyzických osôb

a) subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby.

Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej
osoby považujeme:

 fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt
 fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá

trvalý pobyt na území SR, ale sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých
obdobiach

Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej osoby
považujeme:

 fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý

pobyt na území SR a na území SR sa zdržiavala menej než 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvilsa alebo v niekoľkých
obdobiach

b) predmet
Predmetom dane fyzickej osoby sú nasledujúce príjmy:

a. zo závislej činnosti (§ 5),
b. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§

6)

c. z

kapitálového

majetku

(§

7),

d. ostatné príjmy (§ 8).

67

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je, podľa § 3 ods. 2 zákona,
napríklad:

o

príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti,
bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty

o

úver a pôžička,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací
podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo
družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení
tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a
okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a
komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri
likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti
spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti
komplementára v komanditnej spoločnosti,

o

podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.

Podľa § 5 ods. 5 zákona nie je predmetom dane ani:



cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti
do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných
predpisov (napr. zákon o cestovných náhradách),



nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných
ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických
prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy)
vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,



suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v
jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za
zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo
zamestnávateľ,



suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých
výdavkov zamestnanca (napr. náhrady pri výkone práce v zahraničí),



hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných
pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej
starostlivosti v stanovených prípadoch,



náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov
potrebných na výkon práce, ak výška náhrady je určená na základe

68

kalkulácie

skutočných

výdavkov,



náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom
funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr.
ústavní činitelia, sudcovia, prísediaci, prokurátori a pod.), okrem
náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Príjmy od dane oslobodené
Od dane z príjmov fyzických osôb sú, podľa § 9 zákona, oslobodené príjmy:

 z predaja bytu alebo obytného domu najviac s najviac 2 bytmi vrátane

súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý
pobyt najmenej po dobu 2 rokov bezprostredne pred predajom, okrem
príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do
obchodného majetku, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z
obchodného majetku a príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy
o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od
začiatku trvalého pobytu v nich alebo do 5 rokov odo dňa ich vyradenia
z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po
dvoch rokoch

od začiatku

trvalého

pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného
majetku,

 z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dede-

ním) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnos-
ti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane z predaja bytu,ak uplynie
aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukáza-
teľne do vlastníctva alebo

spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov)

alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť
zahrnutá do obchod-ného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú
daňovníkovi podľa zmlu- vy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavre-tej
do 5 rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchodné-ho
majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch
od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

 z predaja (inej ako už uvedenej) nehnuteľnosti, a to po uplynutí 5

rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného
majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku,
okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom
predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia
alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude
uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z
obchodného majetku,

69

 z predaja hnuteľnej veci okrem

príjmov z predaja hnuteľnej

veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do 5 rokov od jej
vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto
zákona nepovažuje cenný papier,

 z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe

podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,

 z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu

záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných, vrátane
odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní
neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupu-
je aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňov-
níka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu
nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,

 príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti,
 z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností (§ 8

ods. 1 písm. a)), ďalej tiež príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a
účastí (8 ods. 1 písm. d) až f)), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň
vyberá zrážkou,ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8
ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy
životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia,

ak takto vymedzené príjmy

presiahnu päťnásobok

sumy životného minima

platného k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto
ustanovenú sumu; výdavky nezahrnuté do základu dane,
priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom
pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom
zahrnutým do základu dane,

 z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich

s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník
užíval tento byt na bývanie aspoň 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej
zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi
zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného
družstevného bytu, uzavretej v čase do 5 rokov odo dňa uzavretia
nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

Od dane sú oslobodené aj:

70

 dávky, podpory a služby z verejného

zdravotného

poistenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,
nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia a plnenia
z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

 dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a

riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a
peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky
upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,

 príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k

podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v
materstve a príplatok k dôchodku poskytované podľa osobitných
predpisov,

 plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb

prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa §
6 (príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti),

 plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej, náhradnej

a zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom
vojenských škôl,

 plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,
 dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a ozbrojených
zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej
službyokrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej
starostlivosti,

 vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a

záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek
a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,

 plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia

určitého

veku

alebo

doplnkového

dôchodkového

sporenia,

 prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia

majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb
uvedených v § 9 ods. 2 písm. j),

 štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované z

prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a
obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z
prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií
a neinvestičných fondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov
obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (okrem platieb
prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom

71

činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 - príjmy zo závislej činnosti
a príjmy z podnikania),

 výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na

základe povolenia, v ostatných prípadoch prijaté ceny alebo výhry v
hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru,

 suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v

domácnosti (tzv. daňový bonus),

 peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu

investícií,

 úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov

podielových

listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozit-

ných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných
cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja
na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom
iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom
takýchto príjmov,

 výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a

registrovaných v zahraničí,

 finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Okrem týchto príjmov sú oslobodené aj niektoré ďalšie príjmy, napr.
príjmy poskytnuté ako:
 suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca,

ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa (toto
oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako
náhrada za ušlý zdaniteľný príjem),

 hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na

spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného
prostredníctvom
iných subjektov,

 hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom

zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

 použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského,

telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa
zamestnancom (rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení
manželom (manželkou) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto
zákona

považujú

za

vyživované

osoby (podľa § 33 zákona) tohto zamestnanca alebo jeho manželky
(manžela),

 poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie,

poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové

72

sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť
zamestnávateľ za zamestnanca,

 náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi.

Nezdaniteľné časti základu dane
Základ dane sa, podľa § 11 zákona, znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú:

o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k

1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka; o
túto sumu sa základ dane neznižuje, ak daňovník je na začiatku
zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného alebo predčasného
starobného

dôchodku

zo sociálneho poistenia, starobného

dôchodkového sporenia (alebo dôchodku zo zahraničného poistenia
rovnakého druhu), alebo výsluhového dôchodku, alebo výsluhového
príspevku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku
zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ
dane podľa tohoto ustanovenia; ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje
sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia, zníži sa
základ dane len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou dôchodku a
sumou, o ktorú sa znižuje základ podľa tohoto ustanovenia,

o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k

1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku
(manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem
v príslušnom zdaňovacom období; ak má vlastný príjem v príslušnom
zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť
základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom
manželky (manžela); ak daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť
niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť
základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto
nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli
splnené

podmienky

na

jej

uplatnenie

alebo ak má manželka (manžel) vlastné príjmy v príslušnom
zdaňovacom období, o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine rozdielu.

o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
o účelové sporenie.
o príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné

prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie je možné
odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej
v zdaňovacomobdobí, v úhrne najviac do výšky 12000 Sk. Na uplatneni
e nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o príspevky na doplnkové
dôchodkové sporenie, je podmienkou splnenie podmienok podľa zákona
o doplnkovom dôchodkovom sporenía, na uplatne-

73

nie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o účelové spore-
nie, podľa musia byt' splnené tieto podmienky:

-

dojednaná doba platenia účelového sporenia je najmenej desať
rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z
účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne

-

plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov
veku daňovníka.

Ak daňovník nedodrží podmienky,osumu zaplatených príspevkov na dopln-
kové dôchodkové sporenie a platieb účelového sporenia, o ktorú si
v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný
zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho
obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

Ad a) príjmy zo závislej činnosti - § 5

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje príjmy zo závislej činnosti v §
5. Do tejto kategórie patria i tzv. funkčné príplatky. Z hľadiska počtu
daňovníkov ako aj podielu daňového výnosu z týchto príjmov na dani z
príjmov fyzických osôb celkom ide o rozhodujúce dani podliehajúce príjmy, z
ktorých sa vyberá daň z roka na rok v stúpajúcom objeme. Daňovník s
príjmami zo závislej činnosti sa označuje najčastejšie ako "zamestnanec" a
platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Pri tomto druhu príjmov zákon ukladá
zamestnávateľovi povinnosť vypočítať, zraziť a odviesť preddavky na daň z
príjmov zo závislej činnosti.
Príjmy zo závislej činnosti sú:



príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho
vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo
členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri
výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo
príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v
rámci praktického vyučovania, a príjmy plynúce doktorandom z
doktorandksého štúdia,



príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s
ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to
aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť
dodržiavať príkazy inej osoby,



platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, verejného ochrancu práv,
prokurátorov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,



odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej
samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,
ak

nejde

o

príjmy

uvedené

hore,

74



odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu
odňatia slobody,



príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č.
152/1994 Z. z. o sociálnom fonde,



príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim
výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník
pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude
vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,



obslužné (je ním napr. finančný dar návštevníka kasína určený jeho
zamestnancom).

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo
na používanie na služobné a súkromné účely, je aj suma vo výške 1 % zo
vstupnej ceny vozidla za každý, aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na
takéto účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny
vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe
prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá DPH, o
túto sa cena zvýši.

Ad b) z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu -
§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú
upravené v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Príjmami z podnikania sú:

o

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

o

príjmy zo živnosti,

o

príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov
neuvedené v predchádzajúcich bodoch (napr. súkromní veterinárni
lekári, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári atď.),

o

príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov
komanditnej spoločnosti.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak sa nepovažujú za
príjmy zo závislej činnosti, sú príjmy:

o z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného

duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s
autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a
rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

o z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správca

konkurznej podstaty, osobný asistent občana s ťažkým zdravotným
postihnutím),

o znalcov a tlmočníkov.

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj:

75

o príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v

súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej
činnosti,

o príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji

podniku,

o výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je

dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom (výška odpusteného
dlhu alebo jeho časti sa pritom zahrnie u dlžníka do základu dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený).

Príjmami z prenájmu (ak nejde o príjmy z podnikania a príjmy zo závislej
činnsoti) sú príjmy:

o z prenájmu nehnuteľností,
o z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo

nehnuteľnosti.

Ad c) z kapitálového majetku - § 7

Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy spoločníkov verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, sú:



úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,



úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane
úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu
okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa
používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti,



úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty
splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných
obchodných spoločností,



dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj
vyplácané odstupné,



plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa
posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v
prípade

poistenia

osôb

pri

predčasnom skončení poistenia,



výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.



výnosy, ktoré vznikajú pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi
menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho
vydaní.

Ad d) ostatné príjmy - § 8

76

Ostatnými príjmami (ak nejde o príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky,
o príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a o
príjmy kapitálového majetku) sú najmä:

 príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej

poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z
príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

 príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
 príjmy

z

predaja

hnuteľných

vecí,

 príjmy

z

prevodu

opcií,

 príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje

za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,

 príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením

obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv
družstva,

 príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného

vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému
právu,

 dôchodky (plynúce na základe zmluvy o dôchodku uzatvorenej podľa §

842 Občianskeho zákonníka) a podobné opakujúce sa požitky,

 výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží

a
žrebovaní,

 ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich

obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých
usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o
daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej
zárobkovej činnosti.

c) Základ a sadzba dane

Základnou náležitosťou daňovoprávneho vzťahu je základ dane. V konštrukcii
dane z príjmov fyzických osôb diferencujeme základ dane na celkový základ
a čiastkový základ.
Celkový základ dane predstavuje súčet čiastkových základov dane
diferencovaných podľa jednotlivých druhov príjmov.
Čiastkový daňový základ možno všeobecne formulovať ako rozdiel medzi
zdaniteľnými hrubými príjmami a výdavkami preukázateľne naň
vynaloženými a to v členení podľa jednotlivých príjmov. V prípade podvojne
účtujúceho daňovníka je ním hospodársky výsledok (zisk, strata), v prípade

77

jednoducho účtujúceho daňovníka je ním rozdiel medzi príjmami a výdavkami
vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri
rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti.
Do základu dane sa nezahrňujú príjmy oslobodené od dane z príjmov a príjmy,
ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom príjmov FO. Základ
dane (celkový) sa nakoniec zníži o nezdaniteľné časti základu dane.
Sadzba dane z príjmov je 19 %.

d) Daňové priznanie
Problematika podávania daňového priznania dani z príjmov pre fyzické osoby
je upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (ktorým je kalendárny rok) je vo
všeobecnosti povinný podať každý daňovník v lehote stanovenej zákonom (vo
všeobecnosti do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), v prípade, ak
za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy
zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima (platného k 1. januáru
príslušného zdaňovacieho obdobia).
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za
zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % zo sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku
sumy životného minima, ale vykazuje daňovú stratu.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý
za zdaňovacie obdobie dosiahol len zdaniteľné príjmy považované podľa
zákona za príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona), presahujúce 50 % zo
sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima, ak



plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň,



plynú zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,



nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň,



daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o
vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo
závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale
nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie
ročného zúčtovania alebo je povinný

zvýšiť základ

dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník,
ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie,
ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:



príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona) od viacerých
zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné
zúčtovanie,

nepredložil

požadované doklady od každého

zamestnávateľa,

78



iné druhy príjmov, ak nie sú od dane oslobodené (okrem príjmov, z
ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybraním tejto dane je splnená
daňová povinnosť alebo ak daňovník neuplatní postup, podľa ktorého sa
daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7
zákona) alebo je povinný zvýšiť základ dane

z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu
dane.

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:



zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa hore
uvedených prípadov alebo



len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona) a
neuplatní postup , podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za
preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona,



zo závislej činnosti, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského
úradu na území Slovenskej republiky, ak je daňovníkom, ktorý na
území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo



zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych
spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v
prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo



ktoré sú od dane oslobodené.

Daňové priznanie môže dobrovoľne podať aj daňovník, ktorému povinnosť
podať daňové priznanie zo zákona nevyplýva.
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto
daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti aj osobné údaje v tomto
členení:

o

priezvisko, meno,

o

titul, rodné číslo,

o

adresa trvalého pobytu (alebo bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na
území SR obvykle zdržiava), a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec,
štát,

o

priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje
zníženie základu dane (na manžela, manželku) a daňový bonus 8(§ 33
zákona).

Okrem týchto údajov môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo
telefónu a faxu.

8 Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:

-

zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimamálnej mzdy alebo

-

z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej
mzdy a vykázal základ dane z príjmov

môže uplatniť daňový bonus v sume 4800,- Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s
daňovníkom

79

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny
nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o
daňovníkovi, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové
priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie,
považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové
priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za
podané daňové priznanie.

27. Finančné orgány, ich klasifikácia a úlohy.

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch (posledná zmena

182/2002)

Finančné orgány
Finančnými orgánmi sú právnické osoby, ktoré prognózujú,plánujú,
organizujú, vykonávajú a kontrolujú finančnú činnosť štátu, verejnoprávnych
subjektov a obyvateľstva a ich postavenie a pôsobenie vo finančno-právnych
vzťahoch. Finančné orgány pritom vytvárajú vnútorne usporiadanú
a previazanú štruktúru, sústavu, ktorej rozsah a obsah podmieňujú a upravujú
finančno-právne a iné, najmä administratívno-právne normy.
Sústavu finančných orgánov možno rozčlenovať podľa určitých kritérií do
jednotlivých podsústav, ako je podsústava:

I.

Orgánov štátnej finančnej správy
a. ústredné orgány štátnej správy – MF SR
b. miestne (územné) orgány štátnej finančnej správy

 daňové orgány – Daňové riaditeľstvo SR, daňové úrady, Úrad

daňového preverovania

 správy finančnej kotroly – upravuje ichzákon o správach

finančnej kontroly. Sídla: Bratislava, Zvolen, Košice.

 colné orgáný – Colné riaditeľstvo SR, colné úrady.
 Finančné odbory krajských úradov a obvodných úradov

II.

Finančných a iných orgánov územnej samosprávy – obecné
(mestské) zastupiteľstvá a rady; zastupiteľstvá VÚC; finančné komisie

III.

Orgánov bankovníctva – NBS, Eximbanka, obchodné (komerčné)
banky

IV.

Iných orgánov – poistné orgány, devízové orgány, Štátna pokladnica,
Úrad pre finančný trh, Burza cenných papierov ...

80

Ministerstvo financií SR
MF SR je ústredný orgánom štátnej správy pre oblasť financií, colníctva a cien.
V jeho pôsobnosti je tvorba a uskutočňovnie finančnej, colnej a cenovej
politiky, vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych
finančnýách aktív a pasív SR, veci kapitálového trhu, daňová a poplatková
politika a podobne.
Právnu základňu existencie a pôsobenie MF SR predstavu zákon o organizácii
ministerstvie a ostatných orgánov štátnej správy SR tzv. kompetenčný zákon.

Daňové orgány
Daňové orgány upravuje zákon o daňových orgánoch. Daňové orgány
nahradili (spolu so správami finančnej kontroly) sústavu územných
finančných orgánov.
Zákon o daňových orgánoch upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť
daňových orgánov vo veciach:

A. daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa

osobitných predpisov

B. poplatkov podľa zákona o správnych poplatkoch, ktoré sú

prijmom štátneho rozpočtu

C. správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním

a vysporiadaním, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu

D. štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných

hier

Sústavu daňových orgánov tvoria:

a. Daňové riaditeľstvo SR – je zriadené pre územné obvody všetkých

daňových úradov. Sídlo má v Banskej Bystrici. Je rozpočtovou
organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na
rozpočet ministerstva financií. Na čele daňového riaditeľstva je
generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Minister financií SR.

Daňové riaditeľstvo zodpovedá za jednotlivé uplatňovanie osobitných
predpisov daňovými orgánmi, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej
správy, vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov, vykonáva
spoločné daňové kontroly, rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach
proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí atď.

b. Daňové úrady sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo

viacerých obcí. Na čele daňového úradu je riaditeľ, ktorého menuj
a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Daňový úrad
vykonáva správu daní, rozhoduje v daňovom konaní, kontroluje
vyberanie poplatkov, vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním
lotérií, zabezpečuje spracovanie súhrnných účtovných výkazov
predkladných obcami a podobne.

81

c. Úrad daňového preverovania sa zriaďuje pre územné obvody

všetkých daňových úradov. Sídlom Úradu daňového preverovania je
Banská Bystrica. Úrad daňového preverovania riadi a za jeho
činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania. Riaditeľa
Úradu daňového preverovania vymenúva a odvoláva generálny
riaditeľ daňového riaditeľstva. Plní úlohy v oblasti odhaľovania
trestných činov, vytvára, udržiava a prevádzkuje informačný systém,
plní úlohy v rámci prevencie páchania trestných činov v súvislosti s
porušením osobitných predpisov

Správy finančnej kontroly
Správy finančnej kontroly upravuje zákon o správach finančnej kontroly.
Tento zákon zakotvuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť správ finačnej
kontroly, ktoré sa zriadili so sídlom v Bratislava, vo Zvolene a v Košiciach.
Správy finančnej kontroly sú rozpočtovými organizáciami. Svojimi príjmami
a výdavkami sú zapojené na rozpočet ministerstva financií.
Správy finančnej kontroly najmä vykonávajú finančné kontroly v štátnych
rozpočtových a príspevkových organizáciách, finančné kontroly prostriedkov
štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych účelových fondov poskytnutých
obciam, iným PO a FO a prostredkov EÚ a podobne.

Colné orgány
Colnými orgánmi podľa zákona o orgnánov štátnej správy v colníctve sú:

a) Colné riaditeľstvo SR – je colným orgánom s pôsobnosťou pre celú

územie SR. Z hľadiska organizačno-právneho ide o rozpočtovú
organizáciu. Na čele colného riaditeľstva je generálny riaditeľ, ktorého
vymenúva a odvoláva minister financií.

Colné riaditeľstvo najmú ridi colné úrady, plní úlohy vyplývajúce
z medzinárodných zmlúv, plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja prodi
nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok,
psychotropných látok, ich prekurzorov a podobne.

b) Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť

v územnom obvode vytvorenom z územných obvodov okresov.
Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu
a stanice colného úradu. Na návrh riaditeľa úradu určuje ich
organizačnú štruktúru generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Coné
úrady sú preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet
colného riaditeľstva. Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého
vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Na čele
pobočky colného úradu a stanice colného úradu je vedúci, ktorého
vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.

82

Colný úrad rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu,
rozhoduje o zaistení tovaru, rozhoduje o vrátení alebo odpustení cla,
daní a iných platieb vyberaných pri dovoze alebo vývoze, vykonáva
kontrolu po prepustení tovaru a podobne.

Finančné a iné orgány územnej samosprávy
Tvoria druhú významnú podsústavu sústavy finančných orgánov, tvorenú
zložkou samosprávnych orgánov so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sú
obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady a zastupiteľstvá VÚC a zložkou
finančných komisií, ktoré sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi
v oblasti samosprávnych financií.
Finančné komisie môžu zdriaďovať obecné (mestské) zastupiteľstva či
zastupiteľstvá VÚC. Ich pôsobnosť je viditeľná najmú pri plnení úloh na úseku
rozpočtov a finančného hospodárenia obcí alebo VÚC, na úseku miestnych
daní a poplatkov.

Orgány bankovníctva
Orgány bankovníctva sú špecializovanými finančnými orgánmi pôsobiacim vo
vymedzených oblastiach finančných vzťahov v súlade a na základe príslušných
právnych predpisov.
Ich aktivity sú upriamené predovšetkým na oblasť meny a peňažného oboehu,
prijímania vkladov od fyzických a právnických osôb, na oblasť devízového
hospodárenia, na poskytovanie úverov a pôžičiek a na iné bankové produkty.
V rámci týchto finančných orgánov má osobitné postavenie Národná banka
Slovenska, nezávislá centrálna banky, zriadená zákonom, majúcea zákonné
oprávnenie vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
Hlavnou úlohou NBS je udržiavanie cenovej stability, preto uručuje menovú
politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný
obeh, platobný styk, zúčtovávanie dát platobného styku, vykonáva dohľad nad
bezpečným fungovaním bankového systému a podobne.
Obchodné (komerčné) banky sú právnické osoby so sídlom v Slovenskej
republike založené ako akcionvá spoločnosť alebo založené a povolené ako
štátny peňažný ústav, ktoré na základe povolenia na založenie banky
a povolenia na výkon bankových činností prijímajú vklady od verejnosti
a poskytujú úvery. Pôsobia na základe zákona o bankách vo forme tuzemských
a zahraničných peňažných ústavov, pobočiek zahraničných bánk
a obchodných zastupiteľstiev zahraničných bánk.
Do sústavy bánk však patrí aj Eximbanka (Exportno-importná banka SR).
Eximbanka podporuje vývozné a dovozné aktivity vývozcov a dovozcov
financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov
a financovaním dovozných úverov so zámerom zvýšiť konkurencieshcopnosť

83

tuzemských výrobkov a podporiť vzájomnú hospodársku výmenu SR so
zahraničím.

Iné orgány
Inými orgánmi, ktoré plnia špecializované úlohy v oblasti financií radíme
predovšetkým poisté orgány, devízové orgány, Štátnu pokladnicu, Úrad pre
finančný trh, Burzu cenných papierov atď.
Medzi poistné orgány môžeme zaradiť poisťovne a zaisťovne. Tieto subjekty
spolu s pobočkami zahraničných poisťovní môže na území SR podnikať
v poisťovníctve.
Devízovými orgánmi v zmysle Devízového zákona sú MF SR a NBS. Ich
pôsobnosť v devízovej oblasti vymedzuje Devízový zákon, ale aj zákon o NBS.
Štátna pokladnica vznikla na základe zákona o Štátnej pokladnici. Štátnu
pokladnicu riadi MF SR. Na jej čele stojí riaditeľ, ktorého menuje a odvoláva
minister financií. Do pôsobnosti Štátnej pokladnice patrí najmú vykonávanie
plánovania, mobilizácie, kontroly toku hotovosti, znovurozdeľovanie hotovosti
a investovanie hotovostného prebytku SR, riadenie a správa, rozpočtovanie
a úverové operácie rozpočtovej kapitoly Štátny dlh SR a podobne.
Úrad pre finančný trh je orgánom štátnej správy pre oblasť kapitálového trhu
a poisťovníctva. Úrad je rozpočtovou organizáciou, ktorá má sídlo v Bratislave.
Úrad vykonáva štátny dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom,
rozhoduje o práva, právom chránených záujmoch a povinnostiach
právnických osôb a fyzických osôb v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva
a podobne.
Burza cenných papierov vznikla na základe zákona o burze cenných papierov.
Burza organizuje predovšetkým verený trh s cennými papiermi. Okrem toho
môže organizovať termínové obchody i obchody s opciami. Burza je
právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra. Z organizačno-
právneho hľadiska ide o akciovú spoločnosť. Na vznik burzy je potrebné
povolenie, ktoré vydáva Úrad pre finančný trh.

28. Finančné hospodárenie štátnych podnikov

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
 Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (posledná zmena 79/2005)

84

 Nariadenie vlády č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení štátny

podnikov (bez zmeny)

Všeobecne o štátnom podniku
Po novembri roku 1989 bol s účinnosťou odo dňa 1. mája 1990 prijatý zákon
o štátnom podniku, ktorý predstavuje súčasnú normatívnu právnu úpravu
štátnych podnikov, vrátane všeobecnej normatívnej právnej úpravy ich
finančného hospodárenia. Normatívnu právnu úpravu štátnych podnikov
doplňuje nariadenie vlády SR o finančnom hospodárení štátu9.
Štátny podnik je právnickou osobou. Vystupuje v právnych vzťahoch vo
svojom mene. Štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu, ani štát
nezodpovedá za záväzky štátneho podniku.
Čo sa týka hospodárenia s majektom, štátny podnik hospodári s vecami
a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami
a majetkovými právami nadobudnutými v pirebehu jeho podnikania. Veci,
s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.
Štátny podnik nemôže zabezpečovať záväzky tretích osôb. Čistá hodnota
majetku zvereného podniku pri jeho založení tvorí jeho kmeňové imanie.
Pokiaľ ide o všeobecné zásady finačného hospodárenia štátneho podniku
predovšetkým treba vychádzať z tho, že štátny podnik je subjektom vzťahov
k štátnemu rozpočtu a štátnym účelovým fondom. Svoje potreby a náklady
uhrádza z príjmov získaných redovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti,
ako aj z ďalších zdrojov. Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do
štátneho rozpočtu, ako aj z ďalších zdrojov.
Štátny podnik svoje daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a rozpočtu obce
zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len
obciam, štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým alebo štátnym
príspevkovým organizáciám.
V platobnom styku v obchodných závúzkových vzťahoch uplatňuje štátny
podnik prednostne zmenku10 a akreditívne formy platenia11. Je povinný
ukladať sovje peňažné prostredky len v jednej banke (zásada tzv. financujúcej
banky).
Pokiaľ ide o peňažné fondy, štátny podnik povinne vytvára rezervný fond
určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia
podniku alebo na krytie straty vylývajúcej z jeho hospodárenia.

9 POZN: Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, je už platný len na území SR. ČR zrušila tento zákon
vydaním novej právnej úpravy.
10 Zmenka – je to cenný paier, ktorý má zákonom predpísaný obsah, podľa ktorého sa výstavca priamo sám
zaväzuje, že zaplatí druhej osobe určitú sumu (zmenka vlastná), prípadne prikazuje tretej osobe, aby zaplatila
druhej osobe uričtú peňažnú sumu (zmenka cudzia).
11 Akreditív – druh cenného papiera, predstavujúci platobný dokument, v ktorom sa príkazom jedného
peňažného ústavu inému peňažnému ústavu za úhradu ukladá povinnosť uhradiť tretej osobe určitú peňažnú
sumu.

85

Štátny podnik je povinný viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať
ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku a po jej overení audítorom ju prekladať
zakladateľovi.
Hospodársky výsledok (zisk alebo strata) štátneho podniku, zistený z účtovnej
závierky sa rozdelí alebo vyrovnú podľa rozhodnutia dozornej rady.

Nariadenie č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení š.p.
Podľa tohto nariadenia vlastnými finančnými zdrojmi štátneho podniku sú:

 základné imanie a rezervný fond,
 zisk vytvorený z celej činnosti podniku zistený z účtovnej záveirky

a z neho vytvárané fondy,

 odpisy hmotného a nehmotného majetku.

Základné imanie predstavuje dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie
majetku podniku. Minimálna výška doplnenia rezervného fondu zo zisku
ročne je až do doby dosiahnutia minimálneho zostatnku fondu (20 %
základného imania) 5 %. Zostatok rezervného fondu, ktorý koncom roka
prevyšuje 20 %, môže podnik pouižť tento prevyšujúci zostatok na zvýšenie
základného imania.
Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri použití zisku. Podnik použije
zisk v tomto poradí:

1. na doplnenie rezervného fondu
2. na poskytnutie príspevku alebo jeho pomernej časti

zamestnancom

3. na prídely do fondov
4. na prevody nerozdeleného zisku do ďalšieho obdobia

Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri vyrovnaní straty. Podnik
vyrovná stratu v tomto poradí:

1) z nerozdeleného zisku z minulých rokov
2) z rezervného fondu
3) zo zostatkov ďalších fondov
4) zo základného imania

29. Účelové poistné rezervy vytvárané poisťovňami.

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)

Základnou charakteristikou poistenia ako finančnej kategórie, je jeho
zameranie na tvorbu rezerv a ich používanie na úhradu potrieb vznikajúcich
v súvislosti s negatívnymi dôsledkami náhodilosti. Všeobecne definujeme
rezervy ako dočasne voľné materiálne alebo peňažné prostriedky a kapacitné

86

zdroje potencionálne určené na úhradu náhodilých potrieb. Poistenie je teda
organizovaná efektívna forma vytvárania finančných rezerv, ktoré sa tvoria
z poistného.
Garantom vytvorenia základného trhového rámca a dodržiavania pravidiel
pre podnikanie v poisťovníctve je legislatívne obnovená inštitúcia štátneho
dozoru nad poisťovníctvom. Dozorným orgánom je úrad pre finančný trh.
Jedným z významných predmetov regulácie štátnym dozorom nad
poisťovníctvom je usmerňovanie poisťovní pri investovaní dočasne voľných
prostriedkov, ktoré predstavujú rezervné fondy poisťovní. Zákon vymedzuje
povinné účelové rezervné fondy, ktoré sú poisťovne povinné vytvárať v súlade
s vymedzeným predmetom podnikania, a to predovšetkým z hľadiska
splniteľnosti záväzkov poisťovne a teda ochrany jej klientov. Medzi takto
povinné účelové rezervné fondy poisťovní pochopiteľne patrí okrem iného
výkyvová rezerva a fond rezerv poistného životného a dôchodkového
poistenia.
Tieto účelové rezervné fondy musia poisťovne viesť oddelene od ostatného
majetku poisťovne a ich používanie na operácie na finančnom trhu má svoje
pomerne prísne pravidlá. Najmenej jedna tretina ich objemu musí byť uložená
v tuzemskom bankovom subjekte. Použiť tieto prostriedky je možné na nákup
nehnuteľností, štátnych dlhopisov a ostatných cenných papierov, ďalej na
eventuálne poskytovanie pôžičiek a úverov.

30. Platobný styk so zahraničím a jeho právna úprava

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo

Platobný styk
Sústava rôznych foriem platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov.
Uskutočňuje sa bezhotovostným platením, započítaním vzájomných
pohľadávok a závúzkov a hotovostnými formami plnenia. Podľa teritoriálneho
okruhu jeho vykonávania poznáme platobný styk vnútroštátny a zahraničný.
Podľa organizačných foriem uskutočňovania poznáme platobný styk
uskutoňovaní prostredníctvom bánk, pôsť alebo odúčtovacích združení.
Platobný styk so zahraničím
Platobný styk so zahraničím je forma platobného styku. Ide o súhrn
vzájomných platieb medzi subjektmi rôznych štátov alebo medzinárodnými
organizáciami. Podľa právneho základu jeho uskutočňovania poznáme
platobný styk mnohostranný a dvojstranný. Podľa charakteru jeho právnej
úpravy rozoznávame platobný styk zmluvný (ak je upravený platobnými alebo
inými dohoda) a nezmluvný. Uskutočňuje sa takmer vždy bezhotovostne
prostredníctvom bánk, prípadne iných finančných inštitúcií. K hlavným

87

nástrojom patrí úhrada, šek, dokumentárny akreditív, akreditív,
dokumentárne inkaso atď.
Dokumentárny akreditív predstavuje formu platenia používanú
v zahraničnom obchode bežne. Táto forma platenia spočíva o príkaze
importéra – kupujúceho svojmu peňaznému ústavu, aby po preukázaní
realizácie dodávky (odovzdania dokumentov) vyplatil alebo nechal vyplatiť
cestou inej banky určitý obnos – sumu za realizovaný tovar. Používaním tohto
spôsobu platobného styku obaja partneri získavajú určitú istotu:

-

exportér má istotu, že devízové prostriedky budú rýchlo
prevedené na jeho účet akonáhle odovzdá dokumenty v súlade
s kúpnou cenou

-

Importér má istotu, že ak bola dodávka realizovaná jeho banka
uskutoční úhradu po obdržaní dokumentov v súlade so zmluvou

Akreditív môže mať rôzne formy, pričom najviac využívaní je prevoditeľný
akreditív – jeho prevoditeľnosť spočíva v tom, že ho exportér môže použiť na
úhradu záväzkov v krajine importéra. Každý akreditív má stanovenú lehotu,
do ktorej musí exportér predložiť bnake dokumenty. Táto doba býva obyčanej
14 až 21 dní, po uplynutí tejto lehoty stráca akreditív svoju platnosť.
Medzi základné pramene platobného styku so zahraničím patria
medzinárodné zmluvy, devízový zákon ako aj zákon č. 510/2002 o platobnom
styku. Zákon č. 510/2002 o platobnom styku upravuje:

a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,

c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,

d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,

e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,

f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.

31. Miestne dane

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Miestne dane a poplatky sú jednym zo zdrojov príjmov miestnej samosprávy.
Problematika miestných daní a poplatkov je upravená v zákone č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavbené odpady.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:



daň z nehnuteľností,

88



daň za psa,



daň za užívanie verejného priestranstva,



daň za ubytovanie,



daň za predajné automaty,



daň za nevýherné hracie prístroje,



daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,



daň za jadrové zariadenie.

1. Daň z nehnuteľností
Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:

a. daň z pozemkov,
b. daň zo stavieb,
c. daň z bytov

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká, 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po
zdaňovacom období, v ktorom daňovník nadobudol nehnuteľnosť do
vlastníctva, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom
daňovníkovi zanikne vlastníctvo k nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane
vlastníkom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká
daňová povinnosť týmto dňom.
Pre vyrubenie dane je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia.
Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v
priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. V prípade nadobudnutia
nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal
vlastníkom nehnuteľnosti.
Fyzická alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia
je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik
alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto
skutočností do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.

Daňové priznanie
Daňovník je povinný podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane (t. j.
obci) do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla
daňová povinnosť. V ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len
ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z
nehnuteľností.
Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu
zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku
daňovej povinnosti.

89

Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v
spoluvlastníctve viacerých osôb priznanie podá každá fyzická alebo
právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho
dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť
správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Daňovník je povinný v priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na
výpočet dane a daň si sám vypočítať.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v priznaní aj meno,
priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, a ak ide o právnickú
osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, je povinný uviesť aj
obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto
podnikania. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového
priznania.

Vyrubenie dane
Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane (t. j. obec)
každoročne do 15. marca bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, že daň nižšiu
ako 100 Sk nebude vyrubovať ani vyberať.

Platenie dane
Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. marca bežného zdaňovacieho
obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením) podľa miestnych
podmienok s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia určiť
platenie dane z nehnuteľností v splátkach.

a) Daň z pozemkov

Daňovník
Je ním vo všeobecnosti:

 vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
 správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného

celku zapísaný v katastri.

 Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba

daňovníkom:

 fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na

obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu
užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,

90

 nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a
nájomca je zapísaný v katastri,

b. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom.

Ak nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, je daňovníkom
osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V praxi to znamená, že neexistuje
pozemok za ktorý by sa nemusela platiť daň, ak obec túto daň zaviedla.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z
pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov
je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho
spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení:

i) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
j) trvalé trávne porasty,
k) záhrady,
l) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
m) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné

plochy,

n) zastavané plochy a nádvoria,
o) stavebné pozemky,
p) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Predmetom dane z pozemkov nie sú:

 časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré

sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov,

 pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie.
 Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie

pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie
lesa je určujúci lesný hospodársky plán. I tu však zákon pozná určité
výnimky:

b. za stavebný pozemok považuje aj pozemok uvedený v právoplatnom

rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení
vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku
tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení

91

stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia.

c. za ostatné hospodársky využívané vodné plochy sa považujú vodné plochy

využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných
živočíchov, na produkciu rastlinných alebo iných produktov.

Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami sa
považujú za stavebné pozemky.

Základ dane

 orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty
 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku bez porastov

určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2

 lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a

ostatné hospodársky využívané vodné plochy

 Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená

vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1
m2 podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

 záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné

plochy okrem stavebných pozemkov

Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením
výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2. Správca dane (t. j. obec)
však môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto
hodnoty pozemku uvedených hore sa použije hodnota pozemku uvedená vo
všeobecne záväznom nariadení.

Sadzba dane
Ročná sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo
zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca
dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy
pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov presne
špecifikovaných v zákone.

92

b) Daň zo stavieb

Daňovník – môže ním byť:



vlastník stavby alebo



správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného
celku

Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v
nájme, je daňovníkom nájomca.
Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo
stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a
ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane
Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na
skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné
hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej
pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu,
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu
rekreáciu,
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a
stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových
domov,

e) priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace
stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu,
f) stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a
administratívu,

g) ostatné stavby.

Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré:



majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo



ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby
alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

Ak bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na daňovú povinnosť nemá
vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.

Predmetom tejto dane nie sú stavby:

93



s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z
bytov,



priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred
povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Základ dane
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou
plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti
stavby.

Sadzba dane
Ročná sadzba dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej
plochy.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným
nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť
alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych
podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom
území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb.
Taktiež môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo jej jednotlivej časti ročnú sadzbu dane navyše zvýšiť pri
viacpodlažných stavbách najviac o 10 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej
plochy za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.
Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, daň
sa určí tak, že z jednotlivých pomerných častí základu dane sa vypočíta
pomerná časť dane sadzbou určenou na príslušný účel využitia stavby a daň
sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane; pomerné časti základu dane sa
zistia podľa pomeru podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivé
účely využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane zo stavieb alebo oslobodiť od tejto dane stavby presne špecifikované v
zákone.

c) Daň z bytov

Daňovník - je ním:



vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo



správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, obce
alebo vyššieho územného celku

94

Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých
daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom
dane z bytov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Byt a nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, v ktorom aspoň
jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické alebo
právnické osoby.

Základ dane
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového
priestoru v m2.

Sadzba dane
Ročná sadzba dane je 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a
nebytového

priestoru.

Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným
nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť
alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa
miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie
dane z bytov alebo oslobodiť od tejto dane byty presne špeccifikované v
zákone.

Daň za psa

Predmet dane (t. j. za čo sa daň platí)
Pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou alebo právnickou osobou.

Predmetom dane za psa nie je:



pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely,



pes umiestnený v útulku zvierat,



pes so špeciálnym výcvikom na sprevádzanie nevidomej osoby,



pes, ktorého vlastní občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je:



vlastníkom psa alebo

95



držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní.

Základ dane
Základom dane je počet psov.

Sadzba dane
Určuje ju obec, a to za jedného psa a kalendárny rok.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom daňovník nadobudol psa, a zaniká prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník už nie je vlastníkom alebo
držiteľom psa.

Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na
zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez
vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník
to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej
povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území je pes chovaný. Obec
ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za psa, najmä
sadzbu dane, spôsoby preukazovania vzniku a zániku daňovej povinnosti,
podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od
dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane a spôsob vyberania
dane.

Daň za užívanie verejného prietranstva je jednou z miestnych daní

Predmet dane

96

Daň sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva a dočasné
parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného
priestranstva.
Verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné
pozemky vo vlastníctve obce.
Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie
zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného
zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a
iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo
stráženého parkoviska a podobne.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva.

Základ dane
Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného
verejného priestranstva v m2 alebo parkovacie miesto.

Sadzba dane
Určuje ju obec



za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a
každý aj začatý deň a



za dočasné parkovanie motorového vozidla za každú aj začatú hodinu a
jedno parkovacie miesto.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká začatím užívania verejného priestranstva a zaniká skončením
užívania verejného priestranstva.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa užívané verejné
priestranstvo nachádza.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
užívanie verejného priestranstva, najmä sadzbu dane, miesta, ktoré sú
verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, vyhradí priestory
na dočasné parkovanie motorového vozidla, podrobnosti a náležitosti
oznamovacej povinnosti, spôsoby vyberania dane, prípadné oslobodenia od
tejto dane a podmienky uplatnenia oslobodenia od tejto dane.

Daň za ubytovanie

97

Predmet dane
Odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom
služby prechodného ubytovania.

Daňovník
Fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje.

Základ dane
Základom dane je počet prenocovaní.

Sadzba dane
Určuje ju obec na jednu osobu a prenocovanie.

Vyberanie dane
Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné
ubytovanie poskytuje.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
ubytovanie, najmä sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej
evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o
zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od tejto
dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.

Daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje



Daň za predajné automaty

Predmet dane
Prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.

Základ dane
Základom dane je počet predajných automatov.

Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden predajný automat a kalendárny rok.

98

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká dňom začatia prevádzkovania predajných automatov a zaniká dňom
skončenia ich prevádzkovania (§ 48).
Oznamovacia povinnosť a platenie
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na
zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez
vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník
to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej
povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa predajné automaty
prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
predajné automaty, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a
spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob
identifikácie predajných automatov, podrobnosti a náležitosti oznamovacej
povinnosti, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie
oslobodenia od tejto dane.



Daň za nevýherné hracie prístroje

Predmet dane
Hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto
hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch
prístupných verejnosti.

Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú:



elektronické prístroje na počítačové hry,



mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia
na zábavné hry.

Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje
prevádzkuje.

99

Základ dane
Základom dane je počet nevýherných hracích prístrojov.

Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

Vznik a zánik daňovej povinnosti)
Daňová povinnosť vzniká dňom začatia prevádzkovania nevýherných hracích
prístrojov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania.

Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na
zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace
zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez
vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník
to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej
povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie
prístroje prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za
nevýherné hracie prístroje, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane,
rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti,
podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsob identifikácie
nevýherných hracích prístrojov, prípadné oslobodenia od dane a podmienky
na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.

Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta

Predmet dane
Vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta.
Predmetom dane nie je vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej
časti mesta pri činnostiach spojených s ochranou zdravia, majetku a verejného
poriadku.

100

Daňovník a platiteľ dane
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom
motorového vozidla.
Platiteľom dane je vodič motorového vozidla, ktoré vojde a zdržuje sa v
historickej časti mesta.

Základ dane
Počet dní vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta.

Sadzba dane
určuje ju obec:



za motorové vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvania v
historickej časti mesta,



môže sa určiť aj paušálnou sumou za vjazd motorovým vozidlom do
historickej časti mesta bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti
mesta.

Vznik daňovej povinnosti
Vzniká dňom vjazdu motorového vozidla do historickej časti mesta a zotrvania
motorového vozidla v historickej časti mesta.

Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa historické časti
nachádzajú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za vjazd a
zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, najmä vymedzenie
historickej časti, sadzbu dane a spôsob vyberania dane, alebo určí paušálnu
sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, oznamovaciu
povinnosť, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie
oslobodenia od tejto dane.

Daň za jadrové zariadenie

Predmet dane
Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom
prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

Daňovník
Danovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia.

Základ dane

101

Základom dane je výmera katastrálneho územia obce v m2, ktoré sa nachádza
v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

Vyrubenie dane
Daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho
obdobia za predchádzajúci kalendárny rok.

Platenie dane
Vyrubená daň za jadrové zariadenie je splatná do 31. marca zdaňovacieho
obdobia.

Daň z motorových vozidiel

Predmet dane

 sú vozidlá musia patriť do kategórie vozidiel M, N a do kategórie

vozidiel O a používajú sa na podnikanie alebo v súvislosti
s podnikaním12:

a. motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré má

pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo
alebo zvláštne evidenčné číslo v Slovenskej republike,

b. vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie

je považované za vozidlo v medzinárodnej cestnej
premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v
Slovenskej republike,

Daňovník (t. j. osoba, ktorá má daňovú povinnosť)
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

 je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo
 užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba,

ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo právnická osoba,
ktorá bola zrušená a zanikla, alebo

 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do

Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v
medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v
Slovenskej republike.

12 Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôsť a telekomunikácií č. 117/1997 sa jedná o nasled. typy:

-

kategória M – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami na prepravu osôb

-

kategória N – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami určené na prepravu nákladov

-

kategória O – prípojné nemotorové vozidlo

102

Oslobodenie od dane

 od dane je oslobodené vozidlo, v ktorého dokladoch je ako držiteľ

zapísaný vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z
motorových vozidiel,

 tiež vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je

zaručená vzájomnosť.

Vyšší územný celok môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa
miestnych podmienok oslobodenie alebo pomerné oslobodenie vozidla
používaného ako:

 vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej, horskej a

leteckej záchrannej služby, vozidlo požiarnej ochrany,

 vozidlo linkovej osobnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej

služby,

 vozidlo evidované v Slovenskej republike, ktoré sa zdržiava počas

celého zdaňovacieho obdobia mimo územia Slovenskej republiky,

 vozidlo, ktoré nevyužíva počas celého zdaňovacieho obdobia

diaľnice, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie,

 vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe,

ktoré využíva pozemné komunikácie len na prejazd z jedného
miesta mimo pozemných komunikácií na druhé miesto v rámci
obhospodarovaného územia,

 vozidlo slúžiace na skúšobné alebo iné jazdy, ktoré má pridelené

zvláštne evidenčné číslo,

 špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych

činností a nie je určené na prepravu, pri tomto vozidle sa môže
sadzba dane znížiť o 30 % ročnej sadzby dane.

Základ dane

o pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a
o pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách

a počet náprav. Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej
a užitočnej hmotnosti. V návesových jazdných súpravách sa
celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický
súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

Sadzba dane
Daň z motorových vozidiel môže) vyšší uzemný celok zaviesť na svojom území
všeobecne záväzným nariadením, v ktorom zároveň stanoví aj sadzby dane
pre

a. osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3

uvedeného v technickom preukaze vozidla,

103

b. úžitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav

uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre motorové
vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo,

c. vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy podľa celkovej

hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla,
osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Vozidlo sa z hľadiska určenia
sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej
by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v technickom preukaze
vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.

Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká dňom:



pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného čísla alebo
zvláštneho evidenčného čísla, alebo



zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, alebo



začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo



začatia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Zaniká dňom:



vyradenia vozidla z evidencie alebo



prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo



skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s
podnikaním, alebo



skončenia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva
vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je
daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.

Daňové priznanie a oznamovacia povinnosť
Daňovník je povinný podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo
dňa vzniku daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností
rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky požadované údaje, daň si sám
vypočítať a zaplatiť. Kategóriu vozidla daňovník uvádza z údajov zapísaných
v technickom preukaze vozidla.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti
alebo k vzniku oslobodenia, daňovník je povinný písomne oznámiť túto
skutočnosť do 15 dní správcovi dane.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v daňovom priznaní
meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo.

104

Ak ide o právnickú osobu, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov,
identifikačné číslo a sídlo. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje
podľa daňového priznania.

Platenie dane
Daň sa platí:



vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho
obdobia alebo



v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31.
júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 50 000 Sk, alebo



v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to
do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková
daň je viac ako 250 000 Sk.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť, je daň
splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (15 dní odo dňa
vzniku daňovej povinnosti), a to v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti
ročnej sadzby dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia, ak
celková suma dane je viac ako 50 000 Sk, správca dane na základe žiadosti
daňovníka povolí platenie dane v splátkach.

Vrátenie dane
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo
k vzniku oslobodenia, správca dane vráti na základe písomnej žiadosti
daňovníka pomernú časť zaplatenej dane pripadajúcu na zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak daňovník nepožiadal o vrátenie do troch
rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola daň zaplatená.

POZNÁMKA: Daň sa nevráti, ak neprevyšuje sumu 100 Sk.

32. Zameniteľnosť podľa devízového zákona

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva
 Článok VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde
 Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004)

105

Jednou zo základných čŕt dobre fungujúceho trhového hospodárstva je
zameniteľnosť tuzemskej meny.
Do roku 1989 neboli vytvorené podmienky na splnenie tohto cieľa, pretože
v oblasti devízového hospodárstva sa uplatňoval princíp štátneho devízového
monopolu.
Situáciu v devízovom hospodárstve v roku 1990 na našom území možno
označiť za hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania princípu
štátneho devízového monopolu začalo štádium prechodu od reštrikcie
k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne pôsobiacej
právnej úprave, a to najmä vo vzťahu k novému adresátovi – podnikateľskej
sfére.
Po roku 1992 bolo možné hovoriť o skutočnej liberalizácii na úseku devízového
hospodárstva. Zakotvila sa vnútorná zameniteľnosť tuzemskej meny, ďalej sa
zredukoval počet devízových orgánov a ich povoľovacia agenda.
V dôsledku zmeny štátoprávneho usporiadania boli odštartované procesy
vytvárania nových ekonomických a riadiacich štruktúr, článkov a zoskupení,
k čomu muselo napomôcť aj ich právne vyjadrenie.
Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych do západoeurópskych
hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva,
podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta
nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich
bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná, ale
aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom
menovom fonde.

Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde je každý člen
tejto dohody bude kupovať zostatky svojej meny, ktoré sú v držbe iného člena,
ak tento člen, ktorý žiada odkup, doloží:

 že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných

transakcií

alebo

 že ich výmena je potrebná na platba za bežné transakcie.

V roku 1995 sa začali prípravné práce na novom devízovom zákone. Národná
rada SR schválila nový devízový zákon dňa 20. septembra 1995, s účinnosťou
od 1. októbra 1995. Bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 202/1995 Z.z.
Nadväzne na to vydalo Ministerstvo financií SR a NBS jeho vykonávaciu
vyhlášku 203/1995 Z.z. Okruh základných prameňov devízového práva
účinných od 1. októbra 1995 uzavrel vydaním troch opatrení NBS na základe
splnomocnení zakotvených v jednotlivých ustanoveniach devízového zákona.

106

Tento devízový zákon sa pripravil pod heslom zameniteľnosti tuzemskej meny,
treba však zároveň s jedným dychom podotknúť, že tento devízový zákon
neobsahuje žiadne samostatné ustanovenie, ktoré by spomínalo pojem
zameniteľnosť. Predpoklady prechodu tuzemskej meny na vyšší stupeň
zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých miestach – všade tam, kde sa
uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu k cudzozemcom, kde sa umožňuje
podmienený obech tuzemskej meny aj v zahraničí.

33. Subjekty daňovoprávnych vzťahov.

Použitá literatúra:

 Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 5

Všeobecne o dani
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých
konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom
tú-ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je
predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto
obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti
daňovprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:

1. subjekt dane
2. predmet dane
3. základ dane
4. sadzba dane

Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjket v daňovom konaní
uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo
fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník iprávny nástupca právnickej
osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú,
resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu,
rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa úsčasne považuje za záklanú občiansku
a spoločenskú povinnosť.
Vo svete sú známe príklady odlkišného určenia subjektu dane. Tak napr. vo
Švajčiarsku platí princíp zdaňovania rodiny, rodina vystupuje ako
hospodárska jednotka a ako taká je zdaňovaná. Týka sa to najmä zdaňovnia
Daňové subjkty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní
sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane

107

prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto
kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné
v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia
pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia
konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie
osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu
a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že
v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane
subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ)
a ktorý možno z tho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky
subjket.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným
finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce)
požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený
subjekt, alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov
patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä
majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za
podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.

Subjekt dane podľa zákona o správe daní a poplatkov
Daňovými subjektami podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:

 daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo

podliehajú dani

 platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od

daňovníka aelbo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

 daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona

o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa
zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho
oleja

 poplatník –FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa

právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.

 právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako

daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi

34. Poistné rezervy a poistné fondy komerčných poisťovní

108

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)

Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva
zákonodárca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne
a zaisťovnhe, a to v zákonom stanovenej výške. Na vykonávanie poisťovacej
činnosti poisťovňa vytvára tieto technické rezervy:

 technickú rezervu na poistné budúcich období,
 technickú rezervu na poistné plnenie,
 technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
 technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
 technickú rezervu na životné poistenie,
 technickú rezervu na krytie rizika y investovania finančných

prostriedkov v mene poitených,

 ďalšie technické rezervy.

Technické rezervy sa používajú na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným,
ak nie sú uspokojené zo zaistenia. Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná
vytvárať technické rezervy z poisťovacej činnosti vykonávanej na území SR.
Zaisťovňa a pobočka zahranočnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické
rezervy, ak ich tvorby vyplývy z uzatvorených zaisťovacích zmlúv, a to do
výšky zodpovedajúcej jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaisťovacích zmlúv.
Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné poitenie a samostane pre
neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od
ostatných záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poiťovne, zaisťovne alebo
pobočky zahraničnej zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv
a o spôsobe umiestenia prostiedkov technických rezerv sa predkladá úradu
podľa stavu k 31. marcu, k 31. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného
roka v lehote do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav. Pri umiestení
prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:

 zásada bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických

rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto
prostriedkov technických rezerv,

 zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technikých rezerv

zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,

 zásada likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických

rezerv je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu
výplat poistných plnení,

 zásada diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických

rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi

109

ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej
spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.

Poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná dodržiavať
najmenej minimálnu mieru solventnosti po celú dobu svojej činnosti;
minimálnou mierou solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne sa rozumie minimálna hodnota jej vlastných zdrojov. Jednu tretinu
minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond, ktorého hodnota nesmie
byť nižšia ako:

 40 000 000,-Sk pre životné poistenie,
 40 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo

viac odvetví neživotného prostedia,

 30 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo

viac poistných odvetví neživotného odvetvia,

 20 000 000,-Sk pre poistné odvetvia neživotného prostredia.

V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa a zaisťovňa povinnosť najneskôr do
dvoch mesiacov po skončení kalendárnaho polroka predložiť Ministerstvu
financií a úradu správu o svojom hospodárení za prvý polrok (polročná
správa) a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka (ročná
správa) predložiť MF a úradu výročnú správu o svojom hospodárení. Poisťovňa
alebo zaisťovňa je povinná bez maškania oznámiť úradu každú zmenu vo
svojej finančnej situácií alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť
plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

35. Zákon o štátnom rozpočte a jeho obsah

Použitá literatúra:

 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12

 Zákon č. 740/2004 – o štátnom rozpočte na rok 2005

Pojem štátny rozpočet – podľa zákona o rozpočtových pravidlách - § 6
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje
sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy,
rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami
a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych
finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom
o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na
rok 2005). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa
schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového
schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak

110

nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj
výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže
ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú
výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie
príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru
v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol,
pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho
rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:

a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na

plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak

príjmy a výdavky nie sú vyrovnané

Zákon o štátnom rozpočte – 740/2004 Z.z.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou
257 225 991 000 Sk.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou 318
749 891 000 Sk.
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2004 sa určuje sumou 61 523 900 000 Sk.

Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytujú do rozpočtov obcí dotácie vo
výške 16 054 931 000,- Sk a do rozpočtov VÚC dotácie vo výške 544 002 000
Sk.
Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2005 rozpočtujú v celkovej sume
2 663 133 000 Sk. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 7.
Účelové prostriedky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa
rozpočtujú v celkovej sume 55 410 636 000,- Sk. Ich rozdelenie je uvedené
v prílohe č. 8.
Vláda v roku 2005 je oprávnená prevziať úvery:

111

a. od Európskej investičnej banky na účely financovania diaľnic

a rýchlostných ciest do sumy 650 000 000,- Sk.

b. od Svetovej banky na účely financovania modernizácie systémov

zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej súdržnosti vrátane preddavku do
sumy 200 000 000,- Sk

Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Železničnej polícii, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa
v roku 2005 zvýšia o 5 % od 1. júla.

Rozdelenie rozpočtových príjmov a výdavkov, dotácií rezervy štátneho
rozpočtu a prehľad zdrojov financovania je uvedené v prílohách tohto zákona
(tento zákon má 9 príloh)

36. Konanie pri vyrubovaní a platení cla

Použitá literatúra:

 Zákon č. 119/2004 Colný (652/2004) - § 4,6,12

Colné konanie
Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za
akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez
územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu
alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje
prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne
schváleného určenia alebo použitia.
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri
ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality
upravené colnými predpismi.
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom
colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.

Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore Mimo colného priestoru
možno povoliť vykonanie colného konania, len ak to prevádzkové
pomery colných úradov umožňujú. Vykonanie colného konania mimo
colného priestoru môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov podľa
odseku 6.
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo
colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedenýv prílohe č. 3, najneskôr
jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu

112

približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a
navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je
deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší
pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada
deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi
zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených
úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchle skaze, živé zvieratá,
tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy a
podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania..

Rozhodnutie v colnom konaní
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

a) označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní,
evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c) presné označenie deklaranta,
d) označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e) sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, ktorého sa
tovar prepúšťa,
f) meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného
úradu,vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,

Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi alebo osobe konajúcej v
mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie
rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní
rozhodla.

37. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Použitá literatúra:

 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)

 www.občan.sk resp. www.mssr.sk

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa platí
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území
obce.

Poplatník a platiteľ:

113

Poplatok platí poplatník a je ním:

 fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový
priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je
stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný
účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem
lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha,

 právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie,

 podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

 Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť

vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom, ak na jeho základe

 užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v

zariadení na to určenom,

 je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej

starostlivosti,

 užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho

vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť,
ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník, alebo

 v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo ju užíva,

vykonáva pre poplatníka práce alebo mu poskytuje iné služby v rámci
výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti produkuje len komunálne
odpady alebo drobné stavebné odpady.

V prípade, že fyzická osoby má v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt,
poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba v obci trvalý pobyt
alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva
nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak je v obci zavedený
množstvový zber.

Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že poplatok od
poplatníka v ustanovenej výške vyberá a za vybraný poplatok ručí platiteľ,
ktorým je:



vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za
vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi,
ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí; ak nedošlo k
určeniu zástupcu alebo správcu, obec určí spomedzi vlastníkov alebo
spoluvlastníkov zástupcu, ktorý poplatok pre obec vyberie,

114



správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo
obec.

Sadzba poplatku



ak je v obci zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 10 Sk a
najviac 1, 60 Sk za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov alebo
drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0, 20 Sk a najviac 5 Sk
za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných
odpadov,



ak v obci nie je zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 20
Sk a najviac 3, 30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je
zavedený množstvový zber.

Určenie poplatku
Poplatok určuje obec ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej
nádoby, ktorú poplatník užíva. Takto postupuje v prípade, že v obci je
zavedený množstvový zber.
V prípade, že v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na
určené obdobie, spravidla na jeden kalendárny rok. Obec môže všeobecne
záväzným nariadením určiť poplatok inak, a to ako:

o

súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom
období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník v obci trvalý
pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť
užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo

o

súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v určenom období
a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o
poplatníka právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí sú opravnení
užívať alebo užívajú nehnuteľnosť.

Poplatok pre fyzickú osobu sa stanoví ako súčin sadzby poplatku a počtu dní
určeného obdobia.
Poplatok pre právnickú osobu alebo podnikateľa sa stanoví ako súčin sadzby
poplatku, počet dní určeného obdobia a ukazovateľa dennej prodikcie
komunálnych odpadov.

Rozhodujúcim obdobím je:



predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol poplatník oprávnený
vykonávať v nehnuteľnosti, ktorú užíva alebo je oprávnený ju užívať,
svoju činnosť, alebo



počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti
platiť poplatok do konca týždňa predchádzajúceho týždňu, v ktorom
poplatník splní ohlasovaciu povinnosť o skutočnosti, ktorá má za
následok zánik poplatkovej povinnosti.

115

Ohlásenie
Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti platiť
poplatok odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá má vplyv na zánik poplatkovej
povinnosti, ako aj od skončenia obdobia určeného obcou, za ktoré platil
poplatok, v prípade, ak došlo k zmene už ohlásených údajov, ohlásiť obci:


svoje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, adresu
prechodného pobytu. Ak je poplatníkom právnická osoba alebo podnikateľ,
názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné
číslo



identifikačné údaje iných osôb, ak za ne plní povinnosti poplatníka,



údaje rozhodujúce na určenie poplatku, spolu s ohlásením predloží aj
doklady potvrdzujúce uvádzané údaje. Ak súčasne požaduje zníženie alebo
odpustenie poplatku, aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo
odpustenie poplatku.

Poplatník je oprávnený podať obci ohlásenie aj v prípade, ak zistí, že jeho
povinnosť platiť poplatok má byť nižšia, ako mu bola vyrubená, alebo ak žiada
o zníženie poplatku z dôvodu, že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený
užívať.

Vyrubenie a vrátenie poplatku
Poplatok vyrubí obec platobným výmerom. Ak poplatník preukáže, že
využíva množstvový zber a poplatok platí spôsobom ustanoveným vo
všeobecne záväznom nariadení obce, obec poplatok nevyrubí platobným
výmerom.
Ak obec sama alebo na základe ohlásenia zistí, že poplatok bol poplatníkovi
vyrubený v nesprávnej výške alebo že nastali skutočnosti, ktoré majú vplyv
na zmenu výšky poplatku alebo na zánik poplatkovej povinnosti, obec upraví
výšku poplatku v nasledujúcom určenom období podľa okolností, ktoré nastali.
V prípade, že poplatník uhradil obci vyšší poplatok, ako bol povinný uhradiť,
obec preplatok poplatníkovi vráti do 30 dní odo dňa doručenia dodatočného
platobného výmeru alebo odo dňa zistenia tejto skutočnosti, najneskôr však
do 70 dní od skončenia obcou určeného obdobia, za ktoré bol poplatok
uhradený. Obec nie je povinná vrátiť preplatok nižší ako 70 Sk.
Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré
poplatník obci preukáže na základe podkladov, ktoré obec určila všeobecne
záväzným nariadením:



že sa v určenom období dlhodobo zdržiava alebo zdržiaval v
zahraničí,



svoju neprítomnosť v obci z dôvodu výkonu základnej vojenskej služby
alebo

116



že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať, viac ako 90 po
sebe nasledujúcich dní.

Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzbu poplatku, dĺžku
obdobia, na ktoré určuje poplatok, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku,
ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť
poplatku, hodnoty koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu, miesto
na zaplatenie poplatku, prípady, keď možno žiadať zníženie alebo odpustenie
poplatku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia, ako aj
ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania poplatku.
Obec môže na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona v jednotlivých
prípadoch poplatok znížiť aj pod najnižšiu sadzbu stanovenú týmto
zákonom alebo môže poplatok odpustiť.

38. Štátny dohľad v komerčnom poisťovníctve

Použitá literatúra:

 Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)

Dohľad sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra,
poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok
podľa príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve podlieha dohľadu aj
poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne. Dohľad sa vykonáva aj nad
konsolidovanými celkami, kt. súčasťou sú poisťovne a zaisťovne. Predmetom
dohľadu je:

 dodržiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve a osobit. zákonov

v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na ich vykonanie

 dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa

predmetného zákona.

Dohľad vykonáva Úrad pre finančný trh, pričom predmetom dohľadu nie sú
spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahranič.
poisťovní/zaisťovní a ich klientov.
Úrad môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne/zaisťovne, kt. pôsobia
na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne/zaisťovne, kt. je
poisťovňou al. zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne
predpisy tohto štátu a dohoda uzatvorená medzi úradom a orgánmi dohľadu
tohto štátu. Pri výkone dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi
úradom a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu správajú príslušnými
ustanoveniami zák. o dohľade nad finančným trhom.

117

Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovne spočívajúce v nedodržiavaní
zákonom stanovených podmienok určených v udelenom povolení podľa al.
v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinnosti
vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovni, v nedodržiavaní
alebo v obchádzaní iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa
vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa
závažnosti, mieri zavinenia a povahy zistených nedostatkov:

 uložiť poisťovni, opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených

nedostatkov

 uložiť poisťovni vypracovať ozdravný plán
 uložiť poisťovni predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy
 obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, oprávnenie na uzavieranie

poistných zmlúv alebo zaisťovacích

 zmlúv a rozširovanie záväzkov
 obmedziť poisťovni voľné nakladanie s aktívami
 odňať poisťovni, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre

niektoré poistné odvetvie, zúžiť

 rozsah poisťovacej činnosti,
 uložiť poisťovni opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej

informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti

 zaviesť nútenú správu nad poisťovňou alebo zaisťovňou
 odňať poisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti ak

nezačne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia
vykonávať činnosti uvedené v povolení alebo počas 6 mesiacov tejto
činnosti nevykonáva

Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovacieho makléra al. agenta
spočívajúce v nedodržiavaní stanovených zákonných podmienok určených
v povolení, môže:

 uložiť poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi opatrenia

na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov

 odňať povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo

agenta

Ak úrad zistí, že fyz. al. právnická osoba vykonáva činnosti, na kt. je potrebné
povolenie podľa zákona o poisťovníctve, bez povolenia, je oprávnený uložiť im
podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1mil.Sk a oznámi túto
skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.
Všetky uvádzané sankcie a opatrenia možno ukladať samostatne al. súbežne
a opakovane, pričom ich možno uložiť do 2 rokov od zistenia nedostatkov,
najneskôr však do 5 r. od ich vzniku.
Úrad je oprávnený aj mimo konania o uložení sankcie al. opatrenia prerokovať
nedostatky v činnosti s členmi predstavenstva poisťovne/zaisťovne, s vedúcim
pobočky zahranič. poisťovne/zaisťovne, s členmi dozornej rady

118

poisťovne/zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, zamestnancami
zodpovednými za vykonávanie
vnútornej kontroly al. zodpovedným aktuárom, kt. sú povinný poskytnúť
úradu ním požadovanú súčinnosť.

39. Súčasné vývinové tendencie finančného práva

Použitá literatúra:

 Králik / Jakubovič – Finančné právo
 Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty

Právny poriadok každej spoločnosti je odrazom zmien, ktoré v nej prebiehajú.
To platí v plnom rozsahu aj na finančné právo. Ba dokonca viac než v plnom
rozsahu, pretože závažnejšie spoločenské zmeny postihujú v prvom rade tie
časti právneho poriadku, ktoré vyjadrujú dovtedajší názor vedúcich síl
spoločnosti na systém finančného zabezpečovania potrieb štátu a jeho
vrcholných inštitúcií. Výraznejšie spoločenské premeny sa vlastne na úseku
finančného práva prejavujú revolučnejšie než inde, pretože sa tak deje
dvojfázovo:

1. po zmenách vo vedení štátu, v systéme jeho zabezpečovacej a

výkonnej moci zákonite dochádza aj k prispôsobeniu finančného
systému tejto situácii, čo má, samozrejme, dopad nielen voči novým
adresátom, ale – vzhľadom na úlohu peňazí – prakticky vo vzťahu
k všetkým zložkám a vrstvám spoločnosti.

2. samotné tieto vyvolané zmeny vo finančnom systéme a následne aj

v celom finančnom hospodárstve z hľadiska makro ako aj
mikroekonomického dostávajú záväznú podobu ich premietnutím do
finančno-právnych noriem, čo samo o sebe je vždy a všade vlastnou,
menšou alebo väčšou revolúciou.

Rím bol prvý, ktorý pochopil význam právnej úpravy finančných vzťahov (kde
inde hľadať pôvod slov ako erár, fiskálny a pod.). Raný stredovek nepriniesol
osobitne významný vklad do rozvoja finančného práva, iba ak uvedomenie si,
že plná pokladnica panovníka je nezriedka hlavnou, ak nie jedinou
podmienkou úspešnej štátnej expanzie. Neskorší rozvoj peňažného
hospodárstva, rozvoj manufaktúr, priemyslu a zahraničného obchodu vytvorili
tlak na tvorbu ďalších právnych noriem reagujúcich na zmenené pomery.
Už v 19. storočí sa postupne finančné právo profilovalo nielen ako súbor
právnych predpisov, ale aj ako pedagogická a vedecká disciplína.
Ak máme hoci aj najstručnejšie priblížiť problematiku finančného práva
v Slovenskej republike, nemožno začať inde, než v roku 1989. Zásadný

119

kvalitatívny aj kvantitatívny prelom, ktorým november 1989 nesporne bol, stal
sa, samozrejme, vo veľmi krátkom čase aj východiskom vlny legislatívnych
úprav na úseku finančného práva.
Pretože rok 1989 znamenal aj zmenu spoločensko-ekonomickej orientácie
štátu, začali sa postupne v jednotlivých finančno-právnych úpravách premietať
viaceré momenty, z ktorých značnú časť možno z hľadiska nasledujúcich
mesiacov a rokov označiť ako pretrvávajúce trendy.
Predovšetkým, a to na prvom mieste, došlo k zrovnoprávneniu všetkých
foriem vlastníctva. Tento faktor sa stal trvale prítomný vo všetkých ďalších
právnych úpravách.
Príklon k hodnotám vlastným vo vyspelých, najmä západoeurópskych
demokraciách, priniesol aj potrebu zosúladenia či harmonizácie nášho práva
s právnym poriadkom krajín EÚ. To platí a platilo, samozrejme, aj o finančnom
práve. Spolu s tým súvisela aj potreba reagovať na inštitucionálne zmeny
v oblasti medzinárodnej deľby práce a v medzinárodnom spoločenstve vôbec.
Ukázalo sa ako nevyhnutné je budovať faktické aj právne podmienky
zapojenia do nových organizačných štruktúr. Právne vyjadrenie dostalo aj
obnovenie niektorých medzinárodno-finančných väzieb, predovšetkým pokiaľ
ide o členstvo v Medzinárodnom menovom fonde.
Samostatným momentom, podmieňujúcim v mnohom ďalší vývoj finančnej
legislatívy, bola zmena štátoprávneho usporiadania, v dôsledku ktorej vznikla
Slovenská republika ako samostatný štát. Podľa článku 152 Ústavy SR sa stali
súčasťou právneho poriadku SR aj právne normy z predchádzajúceho
obdobia, ak neboli v rozpore s ústavou SR, a to na obdobie, a to na obdobie,
kým nedôjde k ich nahradeniu výstupmi slovenskej legislatívy. To sa v plnom
rozsahu prejavilo aj na oblasť finančného práva.
Rok 2004 znamenal významný krok v ďalšom smerovaní SR, keďže SR sa stala
členským štátom EÚ.
Na úseku rozpočtového práva môžeme hovoriť predovšetkým o dôležitých
faktoroch podmieňujúcich prijaté zmeny v rozpočtovej sústave, a to nielen
z hľadiska jej štruktúry, ale aj významu jednotlivých článkov. Bola tiež prijatá
nová rozpočtová klasifikácia. Veľmi významné zmeny pre oblasť rozpočtovej
sústavy zaviedli zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a takisto aj zákon č. 582/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Vo vzťahu rozpočtového práva k EÚ treba rozlišovať obdobie pred vstupom SR
do EÚ a po vstupe. Vo vzťahu k požiadavkám ES bolo upravené nakladanie
s prostriedkami, poskytovanými SR, z predvstupových fondov a prostriedkami
určených na spolufinancovanie spoločných programov zo štátneho rozpočtu
na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa vstupu Slovenskej

120

republiky do EÚ a zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na základe
medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni vstupu SR do EÚ.
Po vstupe ES do ES prostriedky poskytnuté z ES sa zaraďujú do príjmov
štátneho rozpočtu a súčasne sa k nim priraďujú potrebné výdavky za účelom
ich efektívneho sledovania, kontroly, hodnotenia a vykazovania v súlade so
zaužívanými postupmi v členských štátoch ES.
Zavedenie viacročného rozpočtovania je novým prístupom v rozpočtovaní
výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré, vychádzajúc zo strednodobého finančného
výhľadu, umožní prípravu viacročného rozpočtu najmenej na dva nasledujúce
rozpočtové roky po roku, na ktorý je predkladaný návrh štátneho rozpočtu.
K najvýznamnejším zmenám došlo na úseku daňového práva, pričom je
reálny predpoklad, že legislatívne zásahy budú pokračovať aj naďalej. V oblasti
daňovej má v súčasnosti svoje významné postavenie zákon o dani z príjmov
(zákon č. 595/2003 Z.z.) ako aj zákon č. 582/2004 Z.z.. o miestnych daniach a
miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Problematika ďalšieho vývoja na úseku právnej úpravy komerčného
poisťovníctva je v mnohom blízka tomu, ako vidíme situáciu v bankovom
práve. Vývoj speje k väčšej rozmanitosti foriem podnikania v poisťovníctve,
k posilneniu výkonu štátneho dozoru nad poisťovníctvom a k úpravám
tákajúcich sa finančného hospodárenia poisťovacích subjektov.
Takto by sme mohli pokračovať a poukazovať na problematiku menového
práva, devízové práva, bankového práva a pod. Búrlivá súčasnosť nič
nepotvrdzuje ani nič nevylučuje. Možno, že aj v tom je jej čaro a hádam aj čosi
ako prísľub pre ďalší rozvoj a skvalitnenie finančného práva.

40. Daňová exekúcia

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Sevčík a kol. – Správne právo procesné
 Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena

68/2005) - § 73 - 94

V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové
nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti
úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre
dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová
exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku
alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu
na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na

121

účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej
odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok,
sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového
exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na predaj hnuteľných vecí a na
predaj nehnuteľností, ako aj predaj cenných papierov, odobratie hotových
peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, na predaj podniku
alebo jeho časti aj postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným
podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:

o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých

nedochádza k predaju

o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti

o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným

podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti13

Daňový exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného
konania, musí spĺňať zákonom stanovené obsahové náležistosti. V rámci tohto
konania správca dane uskutočňuje aj dražbu, ktorú môže aj opakovať.
V prípade jej neúspechu pokračuje v daňovej exekúcii predajom veci na
základe ponuky, Hnuteľné veci môže správca dane predaj aj priamo, avšak
vždy len v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom.

41. Charakteristika príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

- táto otázka je duplicitná, rovnaké znenie otázky je v otázke číslo 17 !!!

13 Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom
spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti,
ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím
majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane
obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok
na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného
príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka. Obchodná spoločnosť je povinná poukázať správcovi
dane peňažné prosrtiedky zodpovedajúce vyrovnávajúcemu podielu alebo podielu na zisku spoločníka, ktorá je
daňovým dlžníkom, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku. V prípade, ak obchodná
spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postihnutím
majetkových práv spojených s obchodným podielom oznámením alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí
úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, stáva sa dlžníkom správcu dane, ktorý je oprávnený vymáhať od
obchodnej spoločnosti nedoplatok spôsobom podľa zákona o správe daní a poplatkov.

122

42. Daň z príjmov právnických osôb

Použitá literatúra:

 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
 Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov právnických ôsob

a) Subjekt

Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú
fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú
právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného
vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace
a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov
právnickej osoby.
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s neobmedzenou daňovou
povinnosťou je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

b) Predmet

Predmetom dane daňovníka, ktorý je:



správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len
príjmy správcovskej spoločnosti,



doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové
dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností,
ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov
z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z

123

členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito
nepodnikateľskými právnickými osobami sú napr.:



záujmové združenia právnických osôb,



profesijné komory,



občianske združenia vrátane odborových organizácií,



politické strany a politické hnutia,



štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,



spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,



pozemkové spoločenstvá,



obce, vyššie územné celky,



rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,



vysoké školy,



doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,



neinvestičné fondy,



nadácie,



neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,

Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou sú
iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka,
ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na
spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí
v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej
zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane
sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí
rovnako.

Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti pre komplementára (od
základu dane zisteného pre celú k.s. sa odpočíta podiel pripadajúci na
komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred
zdanením medzi komanditistov a komplementárov).

Predmetom dane nie je:

o

príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov-
níkom

o

príjem získaný darovaním alebo dedením,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací
podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo

124

družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

o

príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj
príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez
likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia
spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch
Európskej únie.

Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:



príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na
ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou
vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú
podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43
zákona),



príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za
zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto
zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej
činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z
predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,



príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich
majetku,



príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty
a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu
záväzkov voči

veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní

neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj
pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje
zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a
u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že
majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu
konkurznej podstaty,



výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce
registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,



členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo
zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických
osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane
odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,



úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,



úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev
spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov
spoločenstvami vlastníkov bytov,

125



úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,



výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a
registrovaných v zahraničí,



úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov
podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov,
depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov
a iných cenných papierov a vkladov postavených im na
roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej
osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj
konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby,
ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak
do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov
bezprostredne nasledujúcich po sebe:

1) daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy

podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na

základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

3) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej

25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý
tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel
na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,



finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,



príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
predmetu

priemyselného vlastníctva, počítačových programov

(softvér), návrhov

alebo modelov, plánov, výrobno-technických

a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo
zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov-
níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-
com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území
SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty
príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne
nasledujúcich po sebe:

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy

podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na

základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej

25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento
príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na
základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

126

c) Sadzba a základ dane

Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú
stratu.
Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov
(§ 17 až 29).

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých
bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí
sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku v zdaňovacom období, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona
o účtovníctve upravený podľa tohto zákona. Na zníženie základu dane počas
týchto zdaňovacích období sa nepoužije odpočet daňovej straty (§ 30 zákona).
Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec
kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov
dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako
kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia
vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého
kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania
likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.

Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou
podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú
dôchodkovú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa
zisťuje za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa medzi jednotlivých
spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa
spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené,
základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová
strata sa delí rovnako.

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej
spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej
obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa predchádzajúceho
odseku.

Táto časť základu

dane

alebo

časť

daňovej

straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré
verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

127

Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za
spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel
pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci
základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí
rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej
spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej
spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť
základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi
jednotlivých komplementárov.

d) Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

Daňové priznanie
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať
daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí
podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a
príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
 príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
 príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43

zákona),

 príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak
majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené
od dane.
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva
daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol
vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.

Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo
pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu
jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom
jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa
likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v
ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.

128

decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do
likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do
skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia
skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom
skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz,
zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia
konkurzu.
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa
zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo
povolenia vyrovnania.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína
dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz
nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka
vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až
do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz
zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom
zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom
nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho
roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína
dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak
vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po
roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.
decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené
vyrovnanie. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, je až do skončenia
vyrovnania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa vyrovnanie skončí v
priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom skončenia
vyrovnania. Po skončení vyrovnania sa zdaňovacie obdobie začína dňom
nasledujúcim po skončení vyrovnania a končí sa 31. decembra kalendárneho
roka, v ktorom bolo skončené vyrovnanie.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom
predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-
vacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá
do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene
právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-
júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná
závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti

129

s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo
na družstvo, akciovej spoločnosti na

spoločnosť s ručením obmedzeným

alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo
na akciovú spoločnosť.
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky
rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote
3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Ak v súlade s osobitným predpisom došlo k zmene účtovného obdobia na
hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na
termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade prime-
rane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového
priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na
hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa
predchádzajúceho

mene zdaňovacieho obdobia na hosp.rok považuje za

samostatné zdaňovacie obdobie.

43. Finančná kontrola, jej organizácia a úlohy

Použitá literatúra:

 Králik/Jakubovič – Finančné právo
 Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite

(posledná zmena 618/2004 Z.z.)

Všeobecne o finančnej kontrole
Každé hospodárenie s finančnými prostriedkami musí podliehať kontrole.
Organizácia tvorba a samotná tvorba spoločenského produktu musí byť
hodnotená, aby sa porovnal dosiahnutý výnos s vynaloženými nákladmi.
Hondotenie je neoddeliteľnou súčasťou riadenia – riadiť bez kontroly nemožno.
Kontrola, najmä finančná, nie je a nemôže byť samoúčelná: vždy treba vidieť
účel, ktorý sleduje. Konečným cieľom je zhodnotenie zisteného stavu vo vzťahu
k predpokladnému a želateľnému stavu.
Kontrolou sa všeobecne rozumie činnosť, ktorej obsahom je porovnávanie
daného stavu s predpokladaným stavom. V prípade zistenia rozdielov potom
kontrolná činnosť musí viesť k záveru, preto tomu tak je, či sú reálne možnosti
odstránenia tohto stavu a aké opatrenia treba v tomto smere prijať.
Ak hovoríme o finančnej kontrola, potom máme na mysli predovšetkým:

1. kontrolu týkajúce sa finančnej činnosti štátu, obcí a iných

verejno-právnych subjektov, ako aj kotrolu finančnej činnosti
ostatných právnických a prípadne aj fyzických osôb

2. kontrolu vykonávaná finančnými orgánmi

Finančná kontrola plní najmä tieto funkcie:

130

-

identifikačnú (poznávaciu) funkciu

-

informačnú (porovnávaciu) funkciu

-

preventívnu (výchovnú) funkciu

-

represívnu (postihovú) funkciu

Z hľadiska obsahu realizovaných kontrolno-finančných vzťahov rozlišujeme
rozpočtovú kontrolu, daňovú kontrolu, colnú kontrolu, devízovú kontrolu,
bankovú kontrolu a

pod.

Finančná kontrola a Ústava SR
Ústava ako prvotný prameň práva na úseku finančnej kotroly sa prejavuje
nasledovne:

1. v článkoch 60 a nasl., ktoré ustanovujú Najvyšší kontrolný úrad SR ako

nezávislý orgán kontroly hospodárenia s:

a. prostriedkam rozpočtov, ktoré schvaľuje NR SR alebo vláda,
b. majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými

právami a pohľadávka štátu,verejnoprávnych inštittúcií

c. majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí

a VÚC

d. majetkom , záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými

právami a pohľadávkami, za ktoré SR prevzala záruku

e. majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami

a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré sa poskytli SR,
právnickým alebo fyzickým osobám hospodáriacimi
s prostriedkami štátneho rozpočtu a podobne

2. v článku 86, podľa kotrého do pôsobnosti NRSR patrí najmä kontrola

dodržiavania ústavy, ústavných zákonov a zákonov, preverovanie
plnenia štátneho rozpočtu a kontrola činnosti vlády.

Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite
Podľa zákona o finančnej kontrole, rozumieme pod finančnou kontrolou súhrn
činností, ktorými sa overuje:

a. splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov
b. dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení

s verejnými prostriedkami

c. dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení

s verejnými prostriedkami

d. na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť, úplnosť informácií

o vykonávaných finančných operáciách a o hospodárení s verejnými
prostriedkami

e. splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou

kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.

Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť:

131

 hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy,
 dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov kontro-

ovaným subjektom pri hospodárení s verej. prostriedkami,

 dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri

hospodárení s verejnými prostriedkami,

 včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu verejnej

správy o úrovni hospodárenia s verejnými prostriedkami a o
vykonávaných finančných operáciách.

Podľa zákona o finančnej kontrole sa finančná kontrola vykonáva ako
predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná
finančná kontrola.

A) PREDBEŽNÁ FINANČNÁ KONTROLA
o sa overuje, či je pripravovaná finančná operácia v súlade so schváleným

rozpočtom orgánu verejnej správy, so zmluvami uzatvorenými orgánom
verejnej správy a v súlade so všeobecne závúznými právnymi predpismi

o predbežnú kontrolu vykonáva vedúci zamestnanec poverený vedúcim

orgánu verejnej správy a zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné
obstarávanie správu majektu alebo za iné odobrné činnosti podľa
chrakteru finančnej operácie

o vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú osoby podpisom

a uvedením dátumu jej vykonania na doklade súvisiacom
s priravovanou finančnou operáciou

o finančné operácie nemožno vykonať alebo v nich pokračovať bez ich

oberenia predbežnou finančnou kontrolou

o pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly sú osoby povinné

písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené závažné
nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať
alebo v jej príprave pokračovať

B) PRIEBEŽNÁ FINANČNÁ KONTROLA
Priebežnou finančnou kontrolou sa overuje:
o úplnosť a preukázateľnosť účtovných alebo iných dokladov súvisiacich

s kontrolovanou finančnou operáciou

o súhrn skutočností zistených predbežnou kontrolou
Priebežnú kontrolu vykonáva zamestnanec organizačného útvaru,
s ktorého činnosťou kontrolovaná finančná operácia súvisí.
Po vykonaní kontroly priebežnej sú osoby povinné vypracovať písomný
záznam o zistených skutočnostiach a písaomne oznámiť vedúcemu orgánu
verejnej správy zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno
kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať.

B) NÁSLEDNÁ FINANČNÁ KONTROLA

132

Následná finančná kontrola

 objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými aktmi
riadenia so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti,
efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými
prostriedkami,

 vykonanie predbežnej finančnej kontroly,
 dodržanie postupu pri výkone priebežnej finančnej kontroly,
 splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených

finančnou kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.

 orgány obce a VÚC sa pri vykonávaní následnej kontroly riadia

základnými pravidlami následnej finančnej kontroly

 následnú finačnú kontrolu vykonávajú oprávnení zamestnanci

kontrolného ogánu a prizvané osoby14 len na základe písomnéh
poverenia na vykonanie následnej finančnej kontroly

Postavenie Ministerstva financií podľa zákona o finančnej kontrole
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre finančnú kontrolu a
vnútorný audit a v rámci tejto pôsobnosti:

a. koordinuje vykonávanie následnej finančnej kontroly s inými

kontrolnými orgánmi,

b. vykonáva metodický dohľad a metodicky usmerňuje a harmonizuje

vykonávanie finančnej kontroly a vnútorného auditu,

c. zabezpečuje odborné vzdelávanie zamestnancov kontrolných

orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu a vnútorných
audítorov,

d. spolupracuje s orgánmi Európskej únie v rozsahu a za podmienok

ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná,

e. kontroluje dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov pri vykonávaní finančnej kontroly a vnútorného
auditu,

f. predkladá vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom štátneho

záverečného účtu súhrnnú správu o výsledkoch následnej
finančnej kontroly a vnútorného auditu na základe ročných správ

g. ukladá pokuty za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Ministerstvo vykonáva následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a
iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe

14 Prizvané osoby – zamestnanci iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických alebo fyzických osôb
s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou finančnej kontroly, ktorí sa zúčasťňujú následnej
finančnej kontroly

133

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v
ústredných orgánoch a štátnych účelových fondoch okrem rozpočtovej
kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Kontrolu
hospodárenia v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.

44. Daň z príjmov fyzických osôb

Použitá literatúra:

 Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
 Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike

Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č.
595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1.
1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:

 daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
 spôsob platenia a vyberania dane

Daň z príjmov fyzických osôb

a) subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo
právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej
osoby považujeme:

 fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt
 fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá

trvalý pobyt na území SR, ale sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých
obdobiach

Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej osoby
považujeme:

 fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý

pobyt na území SR a na území SR sa zdržiavala menej než 183 dní
v príslušnom kalendárnom roku, a to súvilsa alebo v niekoľkých
obdobiach

b) predmet
Predmetom dane fyzickej osoby sú nasledujúce príjmy:

134

e. zo závislej činnosti (§ 5),
f. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§

6)

g. z

kapitálového

majetku

(§

7),

h. ostatné príjmy (§ 8).

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je, podľa § 3 ods. 2 zákona,
napríklad:

o

príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti,
bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty

o

úver a pôžička,

o

podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací
podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo
družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení
tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a
okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a
komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri
likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti
spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti
komplementára v komanditnej spoločnosti,

o

podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.

Podľa § 5 ods. 5 zákona nie je predmetom dane ani:



cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti
do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných
predpisov (napr. zákon o cestovných náhradách),



nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných
ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických
prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy)
vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,



suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v
jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza

135

zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za
zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo
zamestnávateľ,



suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých
výdavkov zamestnanca (napr. náhrady pri výkone práce v zahraničí),



hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných
pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej
starostlivosti v stanovených prípadoch,



náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov
potrebných na výkon práce, ak výška náhrady je určená na základe
kalkulácie

skutočných

výdavkov,



náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom
funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr.
ústavní činitelia, sudcovia, prísediaci, prokurátori a pod.), okrem
náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Príjmy od dane oslobodené
Od dane z príjmov fyzických osôb sú, podľa § 9 zákona, oslobodené príjmy:

 z predaja bytu alebo obytného domu najviac s najviac 2 bytmi vrátane

súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý
pobyt najmenej po dobu 2 rokov bezprostredne pred predajom, okrem
príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do
obchodného majetku, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z
obchodného majetku a príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy
o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od
začiatku trvalého pobytu v nich alebo do 5 rokov odo dňa ich vyradenia
z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po
dvoch rokoch

od začiatku

trvalého

pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného
majetku,

 z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dede-

ním) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnos-
ti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane z predaja bytu,ak uplynie
aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukáza-
teľne do vlastníctva alebo

spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov)

alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť
zahrnutá do obchod-ného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú
daňovníkovi podľa zmlu- vy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavre-tej
do 5 rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchodné-ho

136

majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch
od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

 z predaja (inej ako už uvedenej) nehnuteľnosti, a to po uplynutí 5

rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného
majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku,
okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom
predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia
alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude
uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z
obchodného majetku,

 z predaja hnuteľnej veci okrem

príjmov z predaja hnuteľnej

veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do 5 rokov od jej
vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto
zákona nepovažuje cenný papier,

 z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe

podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,

 z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu

záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných, vrátane
odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní
neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupu-
je aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňov-
níka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu
nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,

 príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti,
 z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností (§ 8

ods. 1 písm. a)), ďalej tiež príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a
účastí (8 ods. 1 písm. d) až f)), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň
vyberá zrážkou,ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8
ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy
životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia,

ak takto vymedzené príjmy

presiahnu päťnásobok

sumy životného minima

platného k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto
ustanovenú sumu; výdavky nezahrnuté do základu dane,
priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom
pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom
zahrnutým do základu dane,

 z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich

s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník
užíval tento byt na bývanie aspoň 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej

137

zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi
zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného
družstevného bytu, uzavretej v čase do 5 rokov odo dňa uzavretia
nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

Od dane sú oslobodené aj:
 dávky, podpory a služby z verejného

zdravotného

poistenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,
nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia a plnenia
z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

 dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a

riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a
peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky
upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,

 príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k

podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v
materstve a príplatok k dôchodku poskytované podľa osobitných
predpisov,

 plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb

prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa §
6 (príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti),

 plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej, náhradnej

a zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom
vojenských škôl,

 plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,
 dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a ozbrojených
zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej
službyokrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej
starostlivosti,

 vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a

záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek
a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,

 plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia

určitého

veku

alebo

doplnkového

dôchodkového

sporenia,

 prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia

majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb
uvedených v § 9 ods. 2 písm. j),

138

 štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované z

prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a
obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z
prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií
a neinvestičných fondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov
obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (okrem platieb
prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom
činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 - príjmy zo závislej činnosti
a príjmy z podnikania),

 výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na

základe povolenia, v ostatných prípadoch prijaté ceny alebo výhry v
hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru,

 suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v

domácnosti (tzv. daňový bonus),

 peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu

investícií,

 úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov

podielových

listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozit-

ných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných
cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja
na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom
iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom
takýchto príjmov,

 výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a

registrovaných v zahraničí,

 finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na

základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Okrem týchto príjmov sú oslobodené aj niektoré ďalšie príjmy, napr.
príjmy poskytnuté ako:
 suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca,