DOC

Vypracované otázky na štátnice

Formát: DOC
Veľkosť: 1,3 MB
Pridané: 2008
Stiahnutí: 19 229
Hodnotenie: 3,0/5

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

OBČIANSKE PRÁVO

Otázky na štátnice

1. Pojem, povaha, charakteristické znaky a systém občianskeho práva. Pramene

Občianskeho práva.

2. Miesto Občianskeho práva v systéme nášho právneho poriadku. Vzťah občianskeho

práva k iným právnym odvetviam nášho právneho poriadku.

3. Právne skutočnosti - charakteristika, druhy. Právne úkony - charakteristika, pojmové

znaky, druhy.

4. Náležitosti právnych úkonov. Právne následky vadnosti právnych úkonov.
5. Občianskoprávny vzťah - všeobecná charakteristika, vznik občianskoprávnych

vzťahov, prvky občianskoprávneho vzťahu.

6. Fyzická osoba - ako subjekt občianskoprávnych vzťahov.
7. Právnická osoba - ako subjekt občianskoprávnych vzťahov.
8. Občianskoprávna úprava zastúpenia - pojem, druhy.
9. Premlčanie a preklúzia v občianskom práve.
10.

Vecné práva - pojem, podstata a druhy vecných práv.

11.

Vlastnícke právo - pojem, obsah, výkon a obmedzenie vlastníckeho práva,

spôsoby nadobúdania vlastníctva.

12.

Vlastnícke právo - subjekty a predmet vlastníckeho práva, ochrana vlastníckeho

práva.

13.

Právna úprava susedských vzťahov v Občianskom zákonníku.

14.

Podielové spoluvlastníctvo - pojem, obsah, vznik a zánik podielového

spoluvlastníctva.

15.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - pojem, predmet a vznik

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

16.

Dohodou modifikované bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a zákonné

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

17.

Držba.

18.

Vecné práva k veci cudzej - pojem, podstata, druhy.

19.

Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie.

20.

Vznik a zmena záväzkovoprávnych vzťahov podľa Občianskeho zákonníka.

21.

Zabezpečenie záväzkov podľa Občianskeho zákonníka.

22.

Zánik záväzkov podľa Občianskeho zákonníka.

23.

Právna úprava kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka..

24.

Právna úprava darovacej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

25.

Právna úprava zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka.

26.

Právna úprava nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

27.

Zmluva o pôžičke a zmluva o výpožičke podľa Občianskeho zákonníka.

28.

Kataster nehnuteľností - povaha a druhy zápisov do katastra nehnuteľnosti

29.

Všeobecne o dedení, predpoklady dedenia

30.

Dedenie zo zákona.

31.

Dedenie zo závetu.

32.

Pojem, povaha a pramene občianskeho práva procesného. Miesto občianskeho

práva procesného v systéme nášho právneho poriadku.

33.

Občianske súdne konanie – pojem a zásady občianskeho súdneho konania.

34.

Právomoc a príslušnosť súdu v občianskom súdnom konaní podľa OSP.

35.

Účastníci občianskeho súdneho konania.

36.

Procesná spôsobilosť účastníkov občianskeho súdneho konania - procesné

zastúpenie.

37.

Činnosť súdu pred začatím konania podľa OSP.

38.

Konanie na súde prvého stupňa - procesné podmienky, za ktorých môže súd

konať vo veci.

39.

Priebeh konania na súde prvého stupňa.

40.

Začatie konania na súde prvého stupňa, spôsoby a účinky.

41.

Návrh na začatie konania - druhy žalôb.

42.

Dokazovanie - všeobecná charakteristika, priebeh dokazovania na súde prvého

stupňa.

43.

Jednotlivé dôkazné prostriedky podľa OSP.

44.

Priebeh konania na súde prvého stupňa podľa občianskeho súdneho poriadku -

príprava pojednávania, pojednávanie.

45.

Procesné úkony v občianskom súdnom konaní - procesné úkony účastníkov

konania, procesné úkony súdu.

46.

Súdne rozhodnutia - podstata a význam súdnych rozhodnutí. Triedenie súdnych

rozhodnutí.

47.

Právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí podľa OSP.

48.

Rozsudok - pojem, druhy, náležitosti písomného vyhotovenia podľa OSP.

Vydanie a vyhlásenie rozsudku.

49.

Osobitné druhy konaní podľa občianskeho súdneho poriadku - všeobecná

charakteristika a ich priebeh.

50.

Správne súdnictvo.

51.

Riadne opravné prostriedky v OSP.

52.

Mimoriadne opravné prostriedky v OSP.

53.

Výkon rozhodnutia podľa OSP. Podstata význam a podmienky súdneho výkonu

rozhodnutia.

54.

Spôsoby súdneho výkonu rozhodnutia podľa OSP.

55.

Všeobecne o exekučnom konaní.

56.

Uzavretie manželstva. Neplatné a zdanlivé manželstvo.

57.

Určenie a zapretie otcovstva.

58.

Vyživovacia povinnosť (všeobecne, povaha, rozsah, druhy)

59.

Opatrovníctvo v rodinnom práve.

60.

Podmienky osvojenia.

61.

Pojem, predmet a systém práva duševného vlastníctva.

62.

Miesto PDV v systéme práva a jeho súvislosti s inými odvetviami práva

63.

Subjekty, predmet a obsah autorského práva.

64.

Právo výkonných umelcov.

65.

Ochrana práv autorov a výkonných umelcov.

66.

Subjekty, predmet a obsah patentového práva.

67.

Ochranné známky.

68.

Práva na označenia.

69.

Medzinárodné aspekty priemyselných práv.

O B Č I A N S K É P R Á V O H M O T N É

1. Pojem, povaha, charakteristické znaky a systém občianskeho práva. Pramene
občianskeho práva

Pojem občianské právo:
-

samostatné odvetvie nášho pr.poriadku, kt.všeobecne upravuje ( a chráni) vzťahy:

a) majetkové = VECNÉ, ZÁVAZKOVÉ A DEDIČSKÉ vzťahy - týkajú sa maj.hodnôt
b) osobné (osobnostné)- vznikajú v súvislosti s ochranou určitých aspektov ľudskej

osobnosti (§11 – ochrana osobnosti)

c) osobnomajetkové – vznikajú z výsledkov tvorivej duš.činnosti
 prostiredky OP chránia nielen mat.hodnoty, ale aj imateriálne hodnoty:

1. všeobecné

a) stránky ľud.osobnosti (dôstojnosť, česť, zdravie)
b) prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte (písomnosti, podobizne)
2. špeciálne

= vyplývajúce z tvoriv.duš.činnosti (aut.diela, vynálezy, zlepš.návrhy)

účastníci OPVzťahov majú:
1. rovné postavenie =
a) žiaden zo subjektov OPV nemá výhodnejšie postavenie, a to ani štát
b) nikto nemôže jednostranne nanútiť druhému účastníkovi, ani predísť právo
c) nikto nemôže autoraitatívne vynucovať od druhého subjektu splnenie povinnosti- iba

súdnou cestou

2. dispozičnú autonómiu (založená na zásade že dovolené je všetko, čo nie je zakázané

= účastníci OPV si môžu vzáj.PaP upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon
výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy Z nevyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť (§2 ods.3). DA sa prejavuje ako:

a) vlastnícka sloboda – slobodná možnosť nadobúdať a využívať majetok
b) zmluvná sloboda – slobodná možnosť výberu zml.partnera, zml.typu, obsahu zml. (ak

nie je kogentné)

c) sloboda tvorby – možnosť rozvoja osobnosti človeka a jeho tvorivej duš.činnosti

Pramene občianského práva
a) materiálne

(faktory ovplyvňujúce obah práva)

b) formálne

– právne predpisy – naše OP je právom písaným, takže jeho prameňom je

iba normatívny pr.akt (nie je obyčaj, precedens). Form.prameňmi OP sú:

1) Ústava SR (460/92)– obsahuje niektoré ustanovenia OP, najmä o vlast.práve (čl.20),

výlučnosť vlast.práva SR (4), niekt.ustanovenia o ZĹPaS

2) Občianský zákonník - (40/64), posl.novela 526/2002 – základný prameň
3) Zákony
-

katastrálny, autorský, Z.o blast.bytov a nebyt.priestorov, Z.o ochrane spotrebiteľa

4) vyhlášky –napr.o cennách stavieb, pozemkov
5) iné PP:

a) OSP (99/63)
b) Z. o súd.exekútoroch a exek.činnosti
c) Z.o konkurze a vyrovnaní

Systém OP a systematika OZ
Systém OP
-

je vnútorné usporiadanie jednotlivých skupín noriem. Súčasti systému OP:

1. všeobecná časť

( inštitúty spoločné pre všetky ostatné súčasti OP)

2. vecné práva

3. dedičské právo

4. záväzkové právo

(všeobecná a osobitná časť)

5. osobné a osobnomajetkové vzťahy)

Systematika OZ
-

je to vnútorná štruktúra OZ; utriedenie textu. Časti:

1. všeobecné ustanovenia

(- napr.OPV, účastníci,neplaftnosť PÚ-§39)

2. vecné práva

3,4,5 časť bola zrušená
6. zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie

(osobitná je pr.úrava ZD za škodu

spôsobenú nezák.rozhodnutím a vadným výrobkom)

7. dedičské právo

8. záväzkové právo

9. záv.,prech. a zruš.ustanovenia

pôsobnosť OZ
a) vecná

= tie vyššie uvedené vzťahy

b) časová

= vzťahuje sa aj na pr.vzťahy vzniknuté pred účinnosťou OZ s tým, že vznik

týchto vzťahov a nároky z nich plynúce sa spravujú PP platnými v čase ich vzniku
(nepravá spät.pôsobnosť)

c) osobná

= subjekty Op – teda FO a PO

d) úžemná

= územie SR + nad a pod povrchom

 dobré mravy

sú základné, spoločensky významné pravidlá morálky

podľa §3 ods.1 sa zakazuje, aby výkon PaP bez pr.dôvodu zasahoval do P a
opr.záujmov iných a bol v rozpore s dobrými mravmi. Tento § však nemá sankciu, ale
v zmysle § 39 správanie, kt.má všetky znaky PÚ, ale sa zároveň prieči dobrým
mravom, je postihnutý sankciou neplatnosti = neplatný je PÚ, kt.sa svojim obsahom
alebo účelom prieči Z alebo ho obchádza, alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
Dobrým mravom sa tiež prieči každý šikanózny výkon PaP (napr.dlžník vráti 10000-
cový dlzh v halieroch)



výkon a ochrana občianských práv

(nie je predmetom otázky)

výkon obč.práv
-

musí byť právom dovolený - §3 ods.1 = výkon PaP vyplývajúcich z OPV nesmie

bez pr.dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi (slušnosť, ohľaduplnosť- akceptácia etických a
kult.noriem, kt.sú bežne zaužívané)

je zakázaný výkon práv a pov., kt.by bol v rozpore s pravidlami

demokr.spoločnosti a jej morálky; s princípmi práv.štátu a obč.spolunáležitosti

ochrana obč.práv
a)

každý

má právo domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

b) Platí „zákaz odopretia spravodlivosti“ – súd, resp.iný povolaný orgán nesmie

odmietnúť vec prejednať (čl.46 ÚSR)

c) §4 – proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu,

kt.je na to povolaný (ak nie je v zákone inak, tak je to súd)

§5- predbežná ochrana

– ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa

domáhať ochrany na príslušnom orgáne št.správy- ten môže predbežne zásah
zakázať, alebo uložiť povinnosť, aby bol obnovený predošlý stav- tým nie je dotknuté
právo domáhať sa ochrany na súde

§6

- svojpomoc- ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je
takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah odvrátiť = podmienky:

1. neoprávnený zásah, bezprostredná hrozba zásahu
2. primeraný spôsob odvracania
3. odvrátiť môže len subjekt, kt.je zásahom ohrozený + zákonný

zástupca

2. Miesto Občianskeho práva v systéme nášho právneho poriadku. Vzťah
občianskeho práva k iným právnym odvetviam

OP v systéme práva a jeho vzťah k iným pr.odvetviam:
-

OP je základné súkromnoprávne odvetvie a zároveň najstaršie odvetvie v hist.práva,
od kt.sa odvíjali ďalšie osobitné súkr.práva (obchodné,pracovné,
obchodné,PDV,PCP…)

Vzťahy k iným právam:

1. vzťah OP a obchodného práva

je to vzťah subsidiarity občianskoprávnej úpravy k obchodnoprávnej

!!!! prípady použitia OZ na obchodné vzťahy viď pyramidiálna úprava v obchode

2. OPH a OPP

OPP sa realizuje OPH- nie však všetky OPV, lebo vačšina sa realizuje mimosúdnou
cestou

3.a 4. vzťah OP a pracovného práva + OP a rodinného
-

tiež subsidiarita

veľmi úzske prepojenie k rodinnoprávnej úprave (Z.o rodine-§104), celá všeobecná
časť OZ

5. vzťah OP a MPS
-

MPS upravuje súkromnopr.prvky s cudzím prvkom a ako kolízne právo určí, kt.právo
sa má požiť

3. Právne skutočnosti – charakteristika, druhy. Právne úkony – charakteristika,

pojmové znaky, druhy.

Právne skutočnosti v OP
-

sú objektívne, reálne skutočnosti

iné než zákon a ktoré

spôsobujú právne následky:

a) vznik, zmena, zánik právneho vzťahu (z hľadiska pr.vzťahu ako celku)
b) nadobudnutie alebo strata jednotlivých práv a povinností:
1. originárne = keď nadobúdateľ neodvodzuje práva od predchodcu
2. derivatívne
3. absolútne = keď niekto nadobúda právo, kt.doteraz nik nemal (napr.ytvorenie

aut.diela)

4. relatívne (nadobúdateľ nadobúda právo predchodcu) – sukcesia medzi auktorom a

sukcesorom (nástupcom)

triedenie PS:
1.
a)

subjektívne =

sú vôľové, závisia od vôle a správania človeka. Patria sem:

právne úkony

konštitutívne rozhodnutia št.orgánu

vytvorenie veci alebo diela

objektívne =

nezávislé od vôle človeka – sú to udalosti ako smrť, naodenie, plynutie

času, živelné pohromy = pr.udalosti. Udalosti môžeme deliť na predvídateľné-neped.
+ odvrátiteľné a neodvrátiteľné

2. podľa správania subjektu:
a) správanie podľa práva
b) protiprávne správanie

3. z hľadiska doby pôsobenia:
a) jednorázové
b) trvajúce

4. z hľadiska účinnosti:
a) ex nunc = následná – od okamihu
b) ex tunc- od počiatku, spätne

5. podľa miery dokazovania:
a) skutočnosti dokázané (možno ich dokázaž zákonom stanoveným spôsobom)
b) skutočnosti známe (notoricky známe z bež.života; skut.známe orgánom z ich úradnej

činnosti)

c) skutočnosti predpokladané = domnienky

Právne domnienky a fixcie
PD
-

domnienka konštruuje skutočnosť, kt.s najväčšou pravdepodobnosťou existuje.
Delíme ich na:

1. PD vyvrátiteľné

– pripúšťa sa dôkaz opakom (napr.určenie otcovstva)

2. PD nevyvrátiteľné

– nepripúšťa sa dôkaz opaku – napr. ak sa do 3 rokov od uzavretia

zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie št.orgánu (v prípadoch kde sa to zákonom
vyžaduje), platí nevyvr.domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili. (§47 ods.2)

Fixcie:
-

konštruujú skutočnosti, kt.sa nezakladajú na realite

nepripúšťa sa dôkaz opaku

napr.fixcia o neexistencii dediča - § 468 = na neznámeho dediča, al.dediča, kt.pobyt
nie je známy a kt.bol o dedič.práve upovedomený, ale v určenej lehote sa neprihlásil,
sa pri prejednávaní neprihliada

Právne úkony (pojem, druhy)
Právny úkon
-

je prejav vôle smerujúci najmä k VZNIKU, ZMENE, ZÁNIKU tých P alebo P, kt.PP
s takýmto prejavom spájajú ( nevedie to napríklad pri premlčaní, preto „najmä“)

na vznik (= perfekciu) PÚ sa vyžaduje splnenie pojmových znakov:

a) PREJAV VOLE
-

Vonkajšia manifestácia vôle; je psychický vzťah konajúceho k zamýšlanému
pr.následku

Občianskopr.úprava vychádza z bezformálnosti PÚ = PÚ môže byť urobený:

1. výslovne (ústne, písomne)
2. konkludentne (nečinnosť,mlčanie, alebo činnosť- napr.roztrhanie závetu)
 OZ vyžaduje pre niektoré PÚ písomnú formu:

jednoduchá – ak PÚ robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine

kvalifikovaná pís.forma – notárska zápisnica (v zákonom výslovne stanovených
prípadoch – PÚ tých, kt.nevedie písať, čítať…)

 písomná forma sa vyžaduje:

1) zmluvy o prevode nehnuteľností (vyžaduje sa aj zápis do katastra + overenie pravosti

podpisu prevodcu a listina musí byť úradne zviazaná)

2) ak sa na písomnej forme dohodnú účastníci
3) v zákonom stanovených prípadoch

b) ZAMERANIE PREJAVU VOLE
c) UZNANIE PREJAVU VOLE PR.PORIADKOM
d) NASTÚPENIE PR.NÁSLEDKOV

Druhy PÚ:
1) a) typické – výslovne upravené v OZ

b) atypické - § 51 – účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu, kt.nie je osobitne upravená,
nesmie však odporovať obsahu alebo účelu zákona (OZ)

2) a) jednostranné (závet, výpoveď, verejná súťaž)

b) dvojstranné

c) viacstranné

3) a) asdresované (keď prejav vôle dôjde adresátovi)

b) neadresované (jednostranný prejav vôle)

4) a) vôľové (vyžaduje sa len vôľa)

b) reálne (aj vvôľa aj nejaké správanie- napríklad prijatie vkladu)

5) a) PÚ medzi živými

b) PÚ pre prípad smrti (jedine závet, v nemecku poznajú aj zmluvy)

6) a) synalagmatické – odplatné

b) asylagmatické (napr.darovacia zmluva)

7) a) formálne

b) neformálne

8) a) kauzálne – existuje určitá kauza = bezprostr.ekon.dôvod vzniku pr.vzťahu

b) abstraktné – bez uvedenia dôvodu, niekde ani nesmie byť dôvod uvedený(CP)

4. Náležitosti právnych úkonov. Právne následky vadnosti právnych úkonov.

Náležitosti PÚ
-

pre platnosť PÚ sú dôležité náležitosti PÚ:

1) NÁLEŽITOSTI SUBJEKTU
-

je to najmä spôsobilosť subjektu na PÚ – ak nie je spôsobilý, alebo ak ide o PÚ

osoby pozbavenej/obmedzenej na Pú, resp. PÚ osoby konajúcej v duševnej poruche
kt.ju robí nepsôob.na PÚ, následkom je absolútna neplatnosť PÚ

2) NÁLEŽITOSTI VOLE
a) slobodná vôľa – nesmie byť pod fyzickým násilým (tu konajúci vyjadruje vôľu

donucovateľa) ani pod psychickým násilým (tu konajúci vyjadruje síce vyjadruje
svoju vôľu, ale tá je deformovaná psych.nátlakom) = v oboch prípadoch absolútna
neplatnosť

b) vážna vôľa – nesmie ísť o simuláciu PÚ, lebo to spôsobí abs.neplatnosť (viď MPS)
c) vôľa bez omylu – ide o „vnútorný omyl“ – PÚ je neplatný, ak ho konajúca osoba

urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, kt.je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca a osoba, kt.bol PÚ určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela
vedieť. = relatívna neplatnosť

3) NÁLEŽITOSTI PREJAVU
a) zrozumiteľný prejav vôle – ak obsah nie je jasne vyjadrený, tak je PÚ

absol.neplatný

b) určitosť prejavu vôle – ak nie je napr.jasná terminológia, spôsobí to

absol.neplatnosť

c) forma prejavu vôle:
-

zákonná – jej nedodržania spôsobí abs.neplatnosť

zmluvná naplatnosť – jej nedodržanie spôsobí relat.neplatnosť

4) NÁLEŽITOSTI POMERU VOLE A PREJAVU
-

vôľa a prejav vôle musia byť v zhode, inak relat.neplatnosť

5) NÁLEŽITOSTI PREDMETU
a) predmet musí byť možný – nemožný je taký, kt.bol vyňatý z pr.obehu;

abolut.neplatnosť

b) dovolený predmet – neplatný (absolútne) je PÚ, kt.svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§39)

Následky vadnosti PÚ
-

stupne vadnosti:

A) zdanlivé PÚ

= prejavy vôle, kt.nemajú náležitosti PÚ – hľadí sa na ne, akoby

neexistovali, neurobili sa

B) vadné PÚ =

následkami vadnosti PÚ sú

1. odporovateľnosť
2. možnosť jednostranne odstúpiť od zmluvy (ak zmluvu uzavrel v tiesni, za nápadne

nevýhodných podmienok)

3. neplatnosť PÚ
-

neplatný je PÚ, kt.chýba určitá náležitosť a kt.absenciu zákon sankcionuje

neplatnosťou

neplatný (absolútne) je PÚ, kt.svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§39)

formy neplatnosti:

1 a) absolútna neplatnosť

b) relatívna neplatnosť

2. a) úplná neplatnosť
b) čiastočná neplatnosť – ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť PÚ, je
neplatná iba táto časť,
pokiaľ z povahy PÚ, alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu



absolútna neplatnosť

1. pôsobí EX TUNC = od začiatku – urobenia PÚ
2. nastáva EX LEGE = priamo zo zákona, netreba aby bola deklarovaná

súd.rozhodnutím

3. súd na ňu prihliada EX OFFO
4. pôsobí ERGA OMNES- proti všetkým
5. môže sa jej dovolať každý
6. abs.neplatný PÚ nemôžno napraviť (ratihibícia) ani konvalidovať (keď dodatočne

odpadne pr.dôvod)

7. zakladá nároky z bezdôvod.obohatenia
8. nie je časovo obmedzená (nepremlčuje sa



relatívna neplatnosť

1. relat.neplatný PÚ spôsobuje pr.následky, až kým sa dotknutý súbjekt nedovolá jej

neplatnosti = treba sa neplatnosti dovolať

2. môže sa jej domáhať len dotknutý subjekt (nemôže sa jej domáhať ten, kto ju sám

spôsobil)

3. pôsobí EX TUNC, ak je o nej súdne rozhodnuté, alebo sa na neplatnosti dohodli
4. je časovo obmedzená - podlieha premlčaniu
5. je možná náprava aj konvalidácia

 konverzia PÚ (§41a)

ak má neplatný PÚ pr.náležitosti iného PÚ, kt.je platný, možno sa naň odvolať, ak

je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby

nie je to však ratihibícia, ani konvalidácia – pri konverzii ostáva PÚ neplatný, ale

prejav vôle sa bude považovať za iný PÚ

 obsah PÚ

1) podstatné zložky – bezpodmienečne sa vyžadujú pre platnosť PÚ
2) pravidelné zložky – nie sú nevyhnutné pre platnosť, ale sú často obsahom
3) náhodné zložky (podmienky, príkaz,určenie času)
Podmienky – robia účinnosť PÚ závislou od neistej skutočnosti .
a) odkladacia podmienka – účinnosť inak platného PÚ splnením podmienky
b) rozväzovacia pod. – platnosť aj účinnosť nastúpia hneď, ale účinnosť zanikne ak sa

pod.nesplní



odporovateľnosť PÚ

odporovateľné sú PÚ urobené s úmyslom ukrátiť uspokojenie veriteľovej

pohľadávky = teda také úkony, kedy dlžník zmenšuje svoj majetok aby tým ukrátil
uspokojenie ver.pohľadávky. predpoklady:

1. odporovať možno len PÚ na strane dlžníka
2. dlžníkov úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky – úmysel

ukrátiť

3. veriteľ musí mať exekučný titul
4. k úkonu, kt.sa má odporovať, muselo dôjsť v posledných 3 rokoch
5. odporovateľnosť možno uplatniť len na súde
6. dôkazné bremeno je na strane veriteľa
7. možno odporovať aj úkon, ku kt.došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou – tu sa

ten úmysel predpokladá a je to vyvrátiteľná domnienka. Dôkazné bremeno je na
žalovanom

5. Občianskoprávny vzťah – všeobecná charakteristika, vznik občianskoprávnych
vzťahov, prvky občianskoprávnych vzťahov

občianskoprávne vzťahy-OPV
-

právne vzťahy, predmetom ktorých sú osobnostné, osobnomajetkové a mejtkové

vzťahy vznikajúce medzi FO,PO a štátom navzájom. Úprava OPV prispieva k
napĺňaniu obč.práv a slobôd- najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva

OPV vznikajú z právnych skutočností, z kt.najčastejšie sú PÚ (najmä zmluvy)

Účastníci OPV sa vyznačujú rovným postavením a dispozičnou autonómiou

Prvky OPV:

a) subjekty (účastníci = FO,PO a štát)
b) predmet (objekt) = obsahom pr.vzťahu určené správanie subjektov upínajúce sa na

veci a práva

c) obsah = konkrétne PaP subjektov

predmet OPV
1. primárny predmet

je ním ľudské správanie uskutočňované

a) činnosťou subjektu – subjekt niečo dá, koná
b) nečinnosťou subjektu – subjekt niečo strpí alebo sa zdrží nejakého konania
2. sekundárny predmet

a) veci vrátane bytov a nebyt.priestorov.
b) práva - pokiaľ to povaha pripúšťa = len také, s ktorými sa dá

disponovať(napr.pohľadávka)

c) iné majetkové hodnoty (určité stránky ľudskej osobnosti; na hmotnom substráte

zachytené prejavy osobnosti človeka, výsledky tvorivej duš.činnosti)

d) aj databázy a informácie na báze automatizovaných informačných systémov

triedenie vecí:
1.
a)

vec -

Vecou sú hmotné veci a prírodné sily, za predpokladu že sú ovládateľné a slúžia

potrebe ľudí

príslušenstvo

– sú veci, kt.patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa trvale užívali s

hlavnou vecou

– podobne ako hlavná vec, aj príslušenstvo veci sú samostatné veci, pričom to, kt.vec je

hlavná, vyplýva z ich hosp.významu

– príslušenstvo musí vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci ( z jeho rozhodnutia môžu

stratiť povahu prísl.

– príslušenstva nestráca svoju povahu oddelením, odlúčením, odpojením – pokiaľ si

zachová povahu samostatnej veci

– príslušenstvom bytu rozumiemem vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby

sa užívali s bytom. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, poplatky z omeškania

súčasť veci

je všetko, čo k veci podľa povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho,

aby sa tým vec neznehodnotila

nie je samostatným predmetom OPV

stavba nie je súčasťou pozemku

 hromadná vec –

viaceré hmotné veci vytvárajúce jeden celok (rukavice,

topánky,oblek)

 majetok

– súbor vecí, práv a záväzkov (aktív aj pasív) určitého subjektu

 veci vyňaté z OP dispozície

– vojenská výzbroj, jedy, drogy

2.
a) hnuteľné veci

b) nehnutelnosti

– sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom – pozemky

sú nehnut.vždy, stavby len ak je so zemou spojená pevným základom

obsah OPV
-

tvoria ho subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subj.práva delíme:

1.
a)

absolútne práva

(vecné práva)

pôsobia erga omnes

subjekt oprávnenia je vždy individuálne určený a takto určenému subjektu

zodpovedá povinnosť neurčitého počtu subjektov povinností nerušiť oprávnený
výkon je oprávnenia

relatívne práva (

záväzkové právo)

individuálne určený subjekt oprávnenia, ktorému zodpovedá povinnosť určitého,

tiež idniv.určeného subjektu povinnosti

subjektívne PaP tu navzájom korelujú- sú vo vzájomnej relácií

2.
a) vecné práva

b) záväzkové práva

3.
imateriálne hodnoty
-

osobitná skupina subjekt.oprávnení; majú absolútnu povahu; spočívajú v iných

než majetkových hodnotách. Triedime ich na:

a) osobnostné práva = týkajú sa každého občana a sú nepodmienené (čsť, meno,

život,zdravie)

b) osobnomajetkové = sú podmienené vznikom určitej skutočnosti a patria len tým FO,

kt.sú v určitom zákonom predvídanom vzťahu k tejto skutočnosti (právo na autorstvo)

 subjektívne právo = je zákonom chránená miera možnosti správania subjektov OP

 objektívne právo = súhrn prepisov OP upravujúcich správanie subjektov OP

 nárok = oprávnenie domôcť sa svojho subjektívneho práva uplatnením donucovacej

moci št.orgánu(súd)- teda súdnym rozhodnutím a následným núteným výkonom
tohto práva

- Keďže OPV vznikajú najčastejšie z PÚ – zmlúv, tu je niečo k nim: (nie je obsahom
otázky)
dvojstranné PÚ = zmluvy
zmluva je zložený (najčastejšie 2 stranný) PÚ, kt.je tvorený pr.úkonmi najmenej 2 strán,
a to:
a) návrh zmluvy (oferta)

– jednostranný PÚ, kt.predkladá navrhovateľ a navrhuje ním

adresátovi, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Návrh musí byť

1. určitý (čo sa týka predmetu plnenia ale aj typu zmluvy)
2. musí z neho vyplývať voľa navrhovateľa byť návrhom viazaný ak druhá strana návrh

príjme

Návrh možno:
1.

zrušiť – môže navrhovateľ aj v prípade že je návrh neodvolateľný, ak prejav o
zrušení dôjde adresátovi najneskôr súčasne s návrhom

odvolať – aj keď už došiel adresátovi, avšak odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr
ako adresát odoslal prijatie návrhu

návrh zaniká:
-

uplynutím lehoty určenej na prijatie (návrh pôsobí od doby, keď dôjde adresátovi

a ponuka je záväzná predovšetkým v lehote určenej navrhovateľom.)

dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi

uplynutím primeranej doby

zrušením návrhu navrhovateľom

b) prijatie návrhu (akceptácia)

– jednostr.PÚ, kt.adresát dáva najavo, že návrh

prijíma(že súhlasí s obsahom)- musí ho však prijať bez výhrad a podmienok v plnom
rozsahu (inak by šlo o nový návrh urobený z druhej strany).

prijatie návrhu môže odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr

súčasne s prijatím.

Vznik zmluvy
zmluva teda vzniká, ak návrh zmluvy (kt.nebol zrušený ani odvolaný) :
a) je prijatý v celom rozsahu adresátom
b) je prijatý v stanovenej lehote, pričom zmluva je (§44 OZ) uzavretá okamihom, keď

prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (= keď prijatie návrhu
dôjde/je doručené k navrhovateľovi). Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe
neznamenajú prijatie návrhu, avšak je možné prijať návrh “konkludentnou
akceptáciou” (napr.zaplatením kúpnej ceny, alebo odoslaním tovaru) -a tá je účinná
od okamihu, keď sa urobila

 Za istých okolností aj neskoré prijatie môže mať účinky včasného prijatia, ato ak:

ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta

ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej

preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za
zaniknutý.

+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)

6. Fyzická osoba – ako subjekt občianskoprávnych vzťahov

-

FO ako subjekt OPV je upravená v 1. časti, 2. hlave OZ (§ 7-16)

- spôsobilosť na práva a povinnosti + spôsobilosť na PÚ

právna spôsobilosť - je tvorená z 2 zložiek:

1. spôsobilosť na P a P = právna subjektivita:
-

je to spôsobilosť nadobúdať PaP v medziach stanovených pr.poriadkom.

PO majú pr.subjektivitu priznanú objektívnym právom- ide o neobmedzenú

subjektivitu – PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva,
kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)

FO – spôsobilosť na PaP vzniká narodením (aj nasciturus), zaniká smrťou

(resp.vyhlásením za mŕtveho osoby dlhodobo nezvestnej, resp.po let.nešťastí…)

2. spôsobilosť na PÚ – spôsobilosť zakladať, meniť alebo rušiť subjektívne PaP – teda
spôsobilosť konať s

pr.účinkami. rozlišujeme:
a) spôsobilosť na protiprávne úkony = deliktuálna spôsobilosť – v plnom rozsahu

vzniká dosiahnutím plnoletosti – pred plnoletosťou sa posudzuje prísne individuálne
– či maloletý rozpoznával svoje konanie a či ho bol schopný ovladnúť.

b) spôsobilosť na PÚ
– u FO vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti (18r), resp. uzavretím

manželstva pred 18 rokom (povolenie súdu – takto nadobudnutá plnoletosť sa
nestráca ani pri rozvode pred 18.rokom)

– maloletí majú obmedzenú spôsobiulosť na PÚ – primerane na ich rozumovú a vôľovú

vyspelosť

– spôsobilosť na PÚ môže byť rozhodnutím súdu:
1. úplne vylúčená = ak osoba trpí duševnou poruchou, kt.nemá len prechodný charakter

a FO nie je vôbec schopná robiť právne relevantné PÚ (opatrovník)

2. obmedzená = v dôsledku duš.poruchy kt.nie len prechodná, alebo v dôsledku

nadmerného požívania alkoh.nápojov, omamných látok či jedov, je tá FO schopná
robiť len niektoré PÚ (súd musí uviesť presný rozsah obmedzenia a stanoví
opatrovníka na tie PÚ, na kt.je spôsobilosť obmedzená)

neplatný je PÚ osoby, kt.táto osoba urobila v stave duš.poruchy, kt.ju robí na tento PÚ
nespôsobilou (platnosť/neplatnosť sa posudzuje, či bol PÚ urobený v jasnom okamihu,
alebo v stave recentnej duš.poruchy)

vymedzenie pojmov blízke osoby a

domácnosť

(nie je predmetom otázky)

blízka osoba
a) príbuzní v priamom rade

– a to jednak ASCENDENTI (priami predkovia) a

DESCENDENTI(priami potomkovia) ; sú to osoby pochádzajúce jedna od druhej
(prarodičia a vnuci, rodičia a deti)

b) súrodenci (vlastní aj nevlastní

) – tada príbuzní v pobočnom rade- pochádzajú od

spoločného predka a nie sú príbuzní v priamom rade (bratia a sestry, bratanci a
sesternice, strýkovia a a synovci)

 stupeň príbuzenstva 2 osôb je určený podľa počtu zrodení ( napr. otec a syn sú

príbuzní v priamom rade v 1.stupni, starý otec a vnuk v priamom rade v 2.stupni;
súrodenci sú príbuzní v nepriamom rade v 2 stupni- 1.stupeň v nepr.rade
neprichádza do úvahy)

 s príbuzenským vzťahom medzi rodičmi a deťmi má rovnocenné postavenie vzťah

medzi osvojiteľmi a osvojencom

c) manželia

d) iné osoby

ak sú navzájom v rodinnom (vzdialenejší rod.pomer) alebo obdobnom pomere

(osoby žijúce v spoločnej domácnosti – druh, družka)

aj osoba, ktorá by dôvodne pociťovala ujmu druhej osoby ako vlastnú ujmu

domácnosť
-

tvoria ju FO, kt.spolu trvale žijú (spolužitie) a spoločne uhrádzajú náklady na

svoje potreby

každá FO môže byť príslušníkom len 1 domácnosti- v niektorých prípadoch sa pre

nadobudnutie urč.práv stanovuje min.dĺžka doby, počas kt.musí v spoločnej

domácnosti FO zotrvať (napr.kto dedí v II.skupine- jednými z nich sú osoby, kt.žili s
poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti)



ochrana osobnosti(

nie je predmetom otázky)

OP úprava vychádza z ústavy- čl.14-21 (ZĽPaS, v OZ §11-16.
Na ochranu osobnosti slúžia OSOBNOSTNÉ PRÁVA
– sú PP priznanou a vymedzenou možnosťou každého občana podľa svojej vôle

nakladať so svojou osobnosťou pre svoje všetstranné uplatnenie a slobodný rozvoj.
Pojmové znaky:

a) majú absolútnu povahu (erga omnes)
b) imateriálny charakter
c) všeobecnosť a výlučnosť – patria každej FO apriori. Výlučnosť spočíva vo výlučnom

oprávnení FO nakladať v medziach PP s jednotlivými stránkami svojej osobnosti

d) zásadná neprevoditeľnosť týchto práv od nositeľa na inú osobu
e) nepremlčateľnosť
f) časová neobmedzenosť počas života (po smrti patrí právo uplatňovať ochranu

osobnosti pozostalému manželovi-ke, deťom,ak ich niet tak rodičom)

 od osobnostných práv treba odlišovať osobnomajetkové práva – napr.autorské; tir

patria len určitému okruhu FO, kt.sú schopní konkrétnej tvorivej duš.činnosti

predmet ochrany osobnosti:
-

§ 11 je len exemplifikatívny = právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a

zdravia, obč.cti a ľud.dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Jednotlivé aspekty ochrany:

1. právo na občiansku česť (vo vzťahu k ostatným občanom a k spoločnosti) a ľudskú

dôstojnosť

2. právo na meno (meno, priezvysko aj pseudonym)
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte (písomnosti,

zvukové záznamy, podobizne a obrazové snímky)

4. právo na telesnú integritu (ochrana zdravia, života)
5. právo na osobné súkromie (ochrana intímnej sféry- myšlienkový, citový, rodinný

život)

všeobecné podmienky vzniku práva na ochranu:
1. oprávneným subjektom môže byť len FO (ochrana imat.hodnôt PO je zakotvená v

obchod.zákonníku). Pôvodcom neopr.zásahu však môže byť aj PO

2. zákon poskytuje ochranu len proti neoprávnenému zásahu – ak spôsobil úujmu na

osobnosti FO

za neopr.sa nepovažujú

a) okolnosti vylučujúce protiprávnosť- nutná obrana, krajná núdza a pod.
b) prípady „zákonných licencií – prípady, v kt.netreba žiadať oprávnené subjekty o

privolenie použiť registrované prejavy osobnosti – ide o použitie na

1. úradné účely na základe zákona a nesmie to byť v rozpore s

opráv.záujmami FO ( na súde)

2. na vedecké účelyna základe zákona – II-
3. umelecké účely na základe zákona- II.-

4. pre tlačové, rozhlasové, televízne spravodajstvo na základe

zákona –II-

právne prostriedky ochrany osobnosti
a) negatórna žaloba

= návrh na upustenie od neoprávnených zásahov

b) reštitučná žaloba

= návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov –

cieľom je obnova pôvodného stavu, pokiaľ je to možné

c) satisfakčná žaloba

= ak nie je možná reštitúcia. Podmienkou priznania

mater.satisfakcie (prachy) je nemajetková ujma, kt.je spôsobilá v značnej miere znížiť
dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti

 možnosť aj kumulovania týchto žalôb. Vo všetkých prípadoch ide o návrhové

konanie. Viď OPP

7. Právnická osoba – ako subjekt občianskoprávnych vzťahov

- PO ako subjekt OPV je uprevená v 1. časti, 2. hlave OZ (§ 18-21)

PO majú pr.subjektivitu priznanú objektívnym právom- ide o neobmedzenú

subjektivitu – PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva,
kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)

Právnické osoby-PO
-

je organizácia osôb alebo majetku kt.sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne

právo priznáva právnu subjektivitu

pojmové znaky PO:
a) vlastná právna subjektivita = PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť
na také práva,
kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
b) substrát PO – personálny(spoločnosti) alebo majetkový (nadácie, účelové zrdruženia
majetku)
c) organizácia PO

– spočíva v usporiadanom pomere členov PO a jej prostriedkov na

dosiahnutie vymedzeného účelu (spôsob a forma organizácie vyplýva zo zákona)

d) účelové určenie PO

- vo všeobecnosti možno PO založiť na každý dovolený účel

(niektoré PO ho majú predpísaný zo zákona)

všeobecné znaky PO:
1.

názov PO

– musí sa určiť hneď pri založení/zriadení

sídlo

– adresa odkiaľ sa organizuje a riadi činnosť PO

schopnosť samostatne konať

– koná za ňu buď štatutárny orgán určený zakladajúcou

listinou alebo priamo zo zákona, resp. aj poverený zamestnanec

druhy PO:
A) združenia FO alebo PO

1. obchodné spoločnosti (a.s.,s.r.o.,k.s.,v.o.s.) a družstvá
2. politické strany a hnutia
3. občianske združenia a iné združenia

4. záujmové združenia (len tieto sú v OZ výslovne upravené- ZZ vystupuje vo svojom

mene a zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie svojich povinností, apsoň 2 osoby,
zápis v registri ZZ)

5. cirkevné a náboženské združenia
B) účelové združenia majetku

1. nadácie = účelové združenia majtku, kt.pr.poriadok priznáva pr.subjektivitu; vznik sa

viaže na registráciu na prísluš.štát.orgáne)

2. štátne fondy – PO zriaďované zákonmi. Ide o inštitúcie zamerané na akumuláciu a

následné účelové prerozdeľovanie peňažných a iných prostriedkov v rôznych
oblastiach ekon.činnosti

C) jednotky územnej samosprávy

1. obec (369/90)
2. VÚC
D) iné subjekty podľa zákona

1. SR
2. STV…

Vznik a zánik PO
VZNIK
a) zriadenie PO

– viaže sa na:

písomnú zmluvu o zriadení alebo zakladaciu listinu o zriadení alebo inú formu

podľa osob.zákona

b) zápis do registra

PO vzniká dňom zápisu PO di príslušného registra – ide o legalizáciu PO

(konštitutívny význam)

ZÁNIK
a) zrušenie PO

1. dohodou
2. uplynutím doby na kt.bola PO zriadená
3. splnením účelu
4. inak podľa osob.zákona
b) výmaz z registra

PO zaniká dňom výmazu z prísluš.registra

Pred výmazom sa vyžaduje likvidácia, pokiaľ imanie neprechádza na pr.nástupcu

(obchod)



štát ako účastník OP vzťahov (OPV)

štát ako účastník OPV má postavenie PO

má teda rovnaké postavenie ako FO a PO v OPV

v mene štátu vystupujú orgány štátu (štát vystupuje v OPV napr.pri odškodňovaní

za väzbu, pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, keď štátu
pripadá odúmrť…

8. Občianskoprávna úprava zastúpenia – pojem, druhy

upravené v 1. časti, 3. hlave OZ (§ 22-33b), pokiaľ ide o procesné zastúpenie

subjektov ako účastníkov občianskeho súdneho konania vychádza sa z úpravy
procesného zastúpenia v rámci OSP (samostatná otázka – procesné zastúpenie).

Zastúpenie je právny inštitút, ktorý umožňuje, aby za FO alebo PO mohla robiť

právne úkony iná osoba, resp. ich zástupca.

delenie zastúpení:
1.
A) nepriame zastúpenie –

nepriamy zástupca koná sám a sám sa aj zaväzuje, aj keď s

úmyslom neskôr, ďaľším PÚ previesť vzniknuté PÚ na toho, v prospech koho konal
(napr.zmluva o obstarávaní predaja vecí)

B) priame zastúpenie (§22 a nasl.

)- zástupca uskutočňuje svoju vôľu ale v mene a na

účet zastúpeného s tým, že PaP vznikajú priamo zastúpeném

2 (podľa OZ)
A) zákonné

B) zmluvné

spoločné pravidlá pre obe formy:
a) zástupcom aj zastúpeným môže byť FO aj PO
b) zástupcom nemôže byť osoba, kt.nemá spôsobilosť na PÚ, o ktoré ide pri zastúpení +

ani osoba, kt.záujmy sú v rozpore so záujmami zatsúpeného

c) zástupca musí konať osobne – ďalšieho zástupca si môže ustanoviť len ak je to PP

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté- z PÚ ďalšieho zástupcu vznikajú PaP
priamo zastúpenému

zákonné zastúpenie:
a) osobám, kt.nie sú spôsobilé na PÚ

maloletí (zástupcami sú rodičia, kolízny opatrovník,opatrovník,
osvojitelia)

osoby s obmedzenou spôsobilosťou na PÚ (rozhodnutím súdu-
zák.zástupúcom bude súdom ustnovený opatrovník, predovšetkým
príbuzný alebo iná vhodná osoba. Ak sa takáto osoba nenájde,
ustanoví súd ako opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho
zariadenie)

b) osobám ktorých pobyt nie je známy

– ak je potrebné na ochranu ich záujmov

c) osobám z iných vážnych dôvodov

– podľa posúdenia súdu

d) stanovenie kolízneho opatrovníka

– v prípade stretu záujmov- napr.v rozvodovom

konaní sa dieťaťa stanoví kolízny opatrovník, alebo pri dedení

 zánik zákonného zastúpenia

a) abolútne – keď ho už zastúpený nebude potrebovať (dosiahnutie plnoletosti)
b) relatívne – ak dôjde k skončeniu zatsupovania z dôvodov na strane zástupcu, na

miesto kt.nastúpi iný (napr.smrťou zástupcu, stratou jeho spôsobilosti na PÚ o kt.pri z
ide; odvolanie zástupcu súdom.)

 zákonný zástupca (opatrovník) sa ustanovuje na návrh v opatrovníckom konaní:

 ak zákonní zástupci sú povinní aj spravovať majetok zastúpených a ak nejde o bežnú

vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu

zmluvné zastúpenie ( § 31)
-

právny vzťah ZZ je založený zmluvou, existenciu pr.vzťahu osvedčuje

PLNOMOCENSTVO – 1-stranný PÚ, ktorým dáva zastúpený 3.osobe na vedomie,
kto (osoba v plnom.) a v akom rozsahu je oprávnená za neho konať. Rozlišujeme:

1. a) generálne plnomocenstvo – oprávňuje zástupcu na všetky PÚ (vyžaduje písomnú

formu)
b) špeciálne plnomocenstvo (iba na 1 alebo niektoré PÚ)

2. a) neobmedzené plnomocenstvo – ponecháva voľnosť konania zástupcovi

b) obmedzen – presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu

 EXCES

= ak zástupca prekročí rozsah oprávnení. Zákon však umožňuje zachovať

výsledky takéhoto konania zástupcu a z takéhoto konania môže byť potom
zaviazaný:

1. zastúpený – ak úkon dodatočne schváli, resp.platí nevyvrátiteľná domnienka že

schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s kt.zástupca konal, svoj
nesúhlas

2. zástupca – ak zastúpený vyjadril svoj nesúhlas. 2 – há strana má potom možnosť

voľby:

a) domáhať sa splnenia záväzku zástupcom
b) domáhať sa náhrady škody spôsobenej jej konaním
!!! uvedené následky však neplatia, ak 2.strana o prekročení oprávnenia vedela!!!

 zánik plnomocenstva

a) vykonaním úkonu
b) uplynutím doby
c) smrťou zástupcu alebo zastúpeného- ak z obsahu plnomocenstva nevyplvýva, že

zastúpenie nezaniká

d) zánikom PO, kt.je zástupcom alebo zastúpeným, ak PaP neprechádzajú na inú osobu
e) odvolaním plnomocenstva pr.úkonom zastúpeného- je účinné až od okamihu, keď sa

o tejto skutočnosti zástupca dozvie- až do tohto okamihu PÚ zaväzujú zastúpeného.

f) výpoveďou plnom.zo strany zástupcu – zástupca je povinný urobiť ešte všetky úkony,

kt.neznesú odklad, aby zastúpený, alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na
svojich právach (to platí aj pre prípad smrti zastúpeného)

 kolektívne plnomocenstvo

- viacerým osobám spoločne – ak nie je určené inak,

musia konať všetci spoločne

 písomná forma plnomocenstva

- iba pri generálnom plnomocenstve alebo ak si

tovyžaduje PÚ, ktorého sa zastúpenie týka

9. Premlčanie a preklúzia v občianskom práve

Počítanie času V

(nie je obsahom otázky, ale môžu sa opýtať)

čas
-

je najvýznamnejšia objektívna pr.skutočnosť. rozlišujeme:

1. a) pevne stanovený čas = dátum

b) plynúci čas = lehota – časový úsek vymedzený začiatkom a koncom. Rozlišujeme:

1) subjekt.lehoty – od okamihu, kedy sa subjekt o

skut.dozvedel. plynú v rámci objekt.lehoty

2) objektívne lehoty – plynú od okamihu, kedy skutočnosť

nastala, bez ohľadu na to, kedy sa subjekt o tom dozvedel.

2. a) pritodzené počítanie času ( v prirodzenom živote; základom sú hodiny a minúty)

b) právnické počítanie času – základnou jednotkou je deň

3. a) čas určený právnym predpisom
b) dohodou zúčastnených strán
c) rozhodnutím

 ak čas nie je určený niektorým z týchto spôsobov, je dlžník povinný splniť dlh od

prvého dňa potom, ako ho veriteľ o splnenie požiadal

pravidlá pre počítanie času:
a) lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, kt.nasleduje po dni, kedy nastala

rozhodujúca udalosť pre začiatok jej plynutia

b) koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, kt.sa

pomenovaním alebo číselne zhoduje s dňom, kedy nastala udalosť od ktorej sa lehota
začína počítať. Ak takýto deň nie je v danom mesiaci (napr.nie je 30 február), tak
koniec lehoty pripadá na posledný deň mesiaca

c) ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo deň prac.pokoja/sviatok,

končí sa lehota najbližší nasledujúci prac.deň

d) hmotnoprávne lehoty sú zachované, ak prejav vôle dojde najneskôr posledný deň

lehoty k adresátovi, resp.ak je právo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty
( v OPP sú procesnoprávne lehoty- stačí, aby bolo podanie urobené v posledný deň
lehoty)

 príklad:

1.januára požičiam na 5 dní prachy. Lehota na vrátenie začína 2.januára a končí
6.januára o 24.00 hod.



Premlčanie

je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého právo síce nezaniká, ale sa

oslabuje, lebo nárok ako súčasť subj.práva sa stáva podmieneným =

a) zaniká nárok, nie právo (to ostáva v podobe naturálnej obligácie- nie je súdom

vymožiteľné)

b) súd neprihliada na na premlčanie ex offo, ale len na základe námietky povinného.
c) Plnením premlčaného dlhu zo strany povinného nevzniká na strane oprávneného

bezdôvodné obohatenie

Princíp:

Ak právo nebolo vykonané v zákonom stanovenej dobe, nastáva
1.

štádium premlčania

– pr.vzťah medzi oprávneným a povinným naďalej trvá; pr.nárok

sa stáva podmieneným či sa povinný dovolá premlčania- námietkou premlčania,
alebos a nedovolá.

Štádium premlčania

– ak oprávnený uplatní svojhe premlčané právo, môžu nastať 2

situácie:

a) povinný nevznesie námietku premlčania – potom súd prizná oprávnenému subj.právo
b) povinný vznesie námietku premlčania – potom súd zamietne návrh oprávneného

(dlžník ale môže dobrovoľne plniť)

 nepremlčujú sa:

a) všeobecné osobnostné práva
b) právo vlastnícke (ostatné maj.práva sa premlčujú)
c) práva z vkladov na vklad.knižkách a bež.účtoch za trvania vkladového vzťahu

(premlčuje sa právo na výplatu zostatku zrušeného vkladového vzťahu)y)

d) záložné právo

 premlčacie doby:

všeobecná premlčacia doba = 3 roky

- a uplatní sa všade tam, kde nie sú upravené

osobitné premlčacie doby

osobitné preml

.doby:

a) kratšie ako 3 roky = - 2 roky pri práve na náhradu škody v prípade subjektívne
určeného začiatku

- 2 roky pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia –II-
- 1 rok pri práve uz prepravy (okrem práva na náhradu škody pri
preprave osôb)

b) dlhšie ako 3 roky = - 10 rokov pri práve na náhradu škody spôsobenej úmyselne
- 10 rokov pri práve na vydanie plnenia z
úmysel.bezdôv.obohatenia
- 10 rokov pri práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu
- 10 rokov pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím
súdu/ iný orgán
- 10 rokov pri právach písomne uznaných dlžníkom

plynutie premlčacích dôb (prerušenie, zastavenie)
začiatok
1. všeobecný začiatok plynutia = odo dňa, kedy sa právo mohlo 1.krát vykonať (keď

bola možnosť podať na jeho základe žalobu)

2. špeciálne začiatky plynutia PD:
a) ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti (splatnosti). Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh, začne plynúť PD odo dňa zročnosti nesplnenj splátky

b) právo na plnenie z poist.vzťahu – PD plynie za rok po poistnej udalosti = PD sa

predlžuje o 1 rok, teda na 4 roky

c) pri práve oprávneného dediča na uplatnenie dedičstva začína plynúť PD od

právoplatného rozhodnutia, kt.sa ded.konanie skončilo.

Plynutie PD
-

plynutie PD prebieha spravidla súvisle od začiatku do jej zavŕšenia, ale môže byť

hatené viacerými skutočnosťami:

1. nezačatie plynutia

– ak ide o práva osôb, kt.musia mať zák.zástupca – tu premlčanie

nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zák.zástupca

2. neskončenie plynutia

– premlčanie neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, ak bol tým

osobám ustanovený zák.zástupca

3. dočasné zastavenie plynutia PD

– počas trvania prekážky PD neplynie, po odpadnutí

však pokračuje plynutie pôvodnej PD(ak ide o práva medzi zák.zástupcami na jednej
strane a mal.deťmi na strane druhej, premlčanie ani nezačne ani neplynie, ak nejde o
úroky a opakujúce sa plnenie)

4. prerušenie plynutie

– ak nástane zákonom predvídaná skutočnosť, na uplynutú časť

PD sa neprihliada a začína plynúť nová PD (ak bolo právo priznané
právopl.rozhod.súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo rozhodnutie
plniť; 10 rokov tiež odo dňa, kedy dlžník písomne uznal svoj dlh, ak nebola v uznaní
iná lehota na plnenie (vtedy by plynula PD od tej lehoty)

kombinovanie premlčacích dôb:
-

ide o kombinovanie subjektívnej a objektívnej PD-

a) právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o

škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjekt.PD – môže plynúť len v rámci
objekt.doby- viď –b-)

b) najneskôr sa však právo na náhradu škody premlčí uplynutím 3 ročnej objektívnej

PD- odo dňa, kedy škoda vznikla (resp.10 rokov, ak bola škoda spôsobená úmyselne)



Preklúzia

je kvalifikované plynutie času, kde v zákonom stanovených prípadoch (právo zo

zodpovednosti za vady, záručná doba) dochádza k zániku práva, pretože právo
nebolo uplatnené v určenom čase (zaniká aj právo aj nárok)

na preklúziu súd prihliada ex offo, aj keby ju dlžník nenamietol a prekludovaná

pohľadávka zaniká ex lege

plnenie prekludovanej pohľadávky zo strany dlžníka zakladá bezdôvodné

obohatenie na strane oprávneného veriteľa (je to plnenie nedlhu = indebitum)

 kombinovanie premlčacej doby a preklúzívnej doby:

a) právo na náhradu škody na odložených veciach sa musí uplatniť najskôr u

prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu – do 15 dní odo dňa, keď sa poškodený o
škode dozvie, inak právo zanikne(prekl.)

b) ak si do 15 dní uplatní, potom začne plynúť objektívna premlčacia doba (3,resp.10

rokov)

10. Vecné práva –pojem, podstata a druhy vecných práv

celá 2. časť OZ má názov vecné práva, člení sa na 3. hlavy – vlastnícke právo,

spoluvlastníctvo a práva k cudzím veciam

- VP (pojem, druhy)
-

VP sú ABSOLÚTNE, SUBJEKTÍVNE práva zabezpečujúce oprávneným

subjektom bezprostredná právna možnosť ovládať individuálne určené veci („právne
panstvo nad vecou) bez toho, aby sa na to vyžadovalo sprostredkovanie nejakým
iným subjektom (tak je to pri záväzk.pr.vzťahoch) . pôsobia ERGA OMNES =
urč.vecnému právu zodpovedá povinnosť neurčeného počtu subjektov nerušiť
oprávneného vo výkone jeho práva (právna istota a jasnosť – každému musí byť
zrejmé, komu a v akom rozsahu aké právo/vec patrí- pre nehnuteľnosti kataster
nehnuteľností)

VP tvoria veľmi významnú časť majetkových práv, v kt.do popredia vystupuje

vecná stránka (nie osobná) právom uznaných spoločenských vzťahov

Druhy vecných práv:

1. vlastnícke právo

2. držba

3. vecné práva k cudzej veci:

a) záložné právo
b) práva zodpovedajúce vecným bremenám
c) zádržné (retenčné) právo
d) za istých okolností sem možno radiť aj predkupné právo, ak sa

ako vecné právo dohodlo v rámci vedľajšieho dojednania pri
kúpnej zmluve

e) taktiež právo stavby

11. Vlastnícke právo – pojem, obsah, výkon a obmedzenie vlastnískeho práva,
spôsoby nadobúdania vlastníctva

upravené v 2. časti, 1. hlave OZ (§ 123 a nasl.), obsahuje úpravu za akých

podmienok je možné nadobúdať vlastníctvo k veciam, práva ale i povinnosti
vlastníka, výkon jeho subjektívnych oprávnení a aj spôsoby jeho zániku.

- pojem vlastníctvo a vlastnícke právo
vlastníctvo
-

je ekonomická kategória = komplex ekon.vzťahov, procesov ovládania,

využívania, zhodnocovania a disponovania hmotnými vecami.

Pojem vlastníctvo sa do pr.kategórie vlastníckeho práva premieta tým, že PN

regulujú ekonomické spoloč.vzťahy vlastníctva

vlastnícke právo
-

je základným inštitútom OP. Je najvýznamnejším vecným právom.

Ma absolútnu povahu a pôsobí erga omnes.

rozlišujeme:
a) objektívne VP

– súhrn PN upravujúcich ekon.vzťahy vlastníctva

b) subjektívne VP

– najúplnejšie, najširšievecné právo (ostatné vecné práva sú akoby

odštiepené od vlastníckeho práva). Je to objektívnym právom priznaná možnosť
vlastníka veci vec držať, užívať a disponovať s ňou (= obsah VP) na základe vlastnej

úvahy a rozhodovania a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom a ktorá je
nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci

pojmové znaky VP:
1. výlučnosť VP vlastníka
2. vlastník je limitovaný len zákonom
3. obmedzenie VP je možné vo verejnom záujme (vyvlastnenie….)
4. elasticita VP – obmedzenia môžu byť len dočasne a potom sa VP stane opäť

nezaťaženým

5. vlastníctvo zaväzuje – je to nie len právo, ale aj povinnosť = výkon VP nesmie

poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kult.pamiatky ani ŽP

6. jednotný typ VP = všetci vlastníci majú rovnaké PaP a poskytuje sa im rovnaká

pr.ochrana

obsah vlastníckeho práva

a) je to „ TRIÁDA VLASTNÍCKYCH OPRÁVNENÍ“:

1. právo vec držať (ius possidendi) = pr.možnosť vlastníka, aby mal vec fakticky vo

svojej moci

2. pr. vecou disponovať (ius dispondendi) = umožňuje realizovať výmennú hodnotu

veci (prevod VP)

3. - právo vec užívať (ius utendi) = právna možnosť meniť podstatu veci (spotrebovať

ju)
- právo požívať jej plody (ius fruendi) = realizuje sa úžitková hodnota veci, týka sa
len plodonosných vecí (prirodzené plody ako strom-plody, alebo civilné plody ako
peniaze-úroky). Toto oprávnenie (3) môže vlastník prenechať inej osobe

 + právo na ochranu proti akémukoľvek neopr.zásahu do VP

b) aj povinnosti a obmedzenia (nižšie)

13. Právna úprava susedských vzťahov v OZ

je to súčasť otázky č. 10, je upravená v rámci vlastníckeho práva – teda 2. časť, 1.

hlava OZ (§ 127-128)

výkon a obmedzenie VP
výkon:
-

výkon PaP vyplývajúcich z OPV (teda vlastníctvo) nesmie bez pr.dôvodu

zasahovať do práv a opr.záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

obmedzenia a povinnosti
1.

právna úprava susedských vzťahov

vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru prípustnú pomerom

( teda nie každé obťažovanie) obťažoval iného alebo čím by ohrozoval výkon jeho
práv- najmä nesmie:

a) ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo stavby bez toho,

aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby/pozemku – ak ich neurobí, môže
ich urobiť on na jeho náklady

b) nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,prachom,popolčekom a

tekutými odpadmi, svetlom,tienením,vibráciami

c) nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok
d) nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene

stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok

ak je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov

pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu
rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť (inak je vôli každého
vlastníka pozemku, či si ho oplotí)

vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožníť na nevyhnutnú dobu a v

nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky/stavby ak si to vyžaduje údržba a
obhospodarovanie pozemkov/stavieb(zber plodov). Ak by tým vstupom spôsobil
škodu, je poviný ju nahradiť

2) vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme
bola na nevyhnutnú
dobu (dočasne) v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno
dosiahnúť inak.
Ak by vlastník za takýchto podmienok nedal súhlas, tak by to odporovalo dobrým
mravom
3) vyvlastnenie = trvalé obmedzenie (viď neskôr)

Nadobúdanie vlastníckeho práva
1. a) .nadoúdanie mVP medzi živými

b) nadobúdanie VP pre prípad smrti

2. a) prevod VP (na základe prejavu vôle zmluvou)

b) prechod VP (na základe iných pr.skutoč.- zo zákona, dedením,rozhodnutím
št.orgánu)

3. a) originárny (pôvodný) spôsob nadobudnutia VP (nadobúdateľ nedovodzuje svoje

VP od predchodcu (vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci)
b) derivatívny (odvodený) spôsob – odvodzuje (zmluvou, dedením)

 základná zásada prevodu VP:

NIKTO NEMOŽE NA INÉHO PREVIESŤ VIAC PRÁV, NEŽ MÁ SÁM =

scudziteľ pri prevode VP musí byť sám vlastníkom veci. Nadobúdateľ získava VP v
takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník

Výnimku z tejto zásady predstavuje

a) § 486 OZ = ak niekto nadobudol vec dobromyselne od nepravého dediča, ktorého

dedičstvo bolo potrvdené

b) § 446 OZ = kupujúci nadobúda VP aj od nevlastníka predávaného tovaru za

predpokladu, že bol dobromyselný (že nevedel že predav.nie je vlastník, resp.že nie je
oprávnený vec predať) v čase, kedy mal kupújúci nadobudnúť VP

 2 fázy nadobúdanie VP

1) TITULUS – pr.dôvod vzniku VP (uzavretie zmluvy)
2) MODUS – spôsob nadobudnutia – tým je:
a) odovzdanie (tradícia) hnuteľných vecí
b) vklad do katastra nehnuteľností pri nehnut.

 právne skutočnosti, na základe kt.sa nadobúda VP

(§132 ods.1)

a) zmluva
b) dedením
c) rozhodnutím ŠO
d) iné skutočnosti ustanovené zákonom (vydržanie, stratenie/najdenie skrytých,

opustených vecí, prírastok, spracovanie)

Nadobúdanie VP zmluvou
-

zmluvným nadobudnutím je všeobecne každá, na zmluve založená zmena v osobe

vlastníka veci, pri ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje VP od doterajšieho vlastníka

typické sú „scudzovacie zmluvy“- kúpna, draovacia, zámená; pričom OZ

upravuje aj mnoho ďaľších zmlúv – zmluva o dielo, zm.o pôožičke, dohoda o zrušení
podiel.spoluvlast. a vzájomnom vysporiadaní dedičstva medzi viacerými dedičmi, +
nepomenovaná zmluva (nesmie však odporovať obsahu al.účelu zákona)

VP k hnuteľným veciam sa nadobúda na základe zmluvy:

a) prevzatím veci, ak v PP nie je ustanovené inak, resp.nie je inak dohodnuté účastníkmi
b) účastníci sa môžu dohodnúť o posunutí nadobudnutia VP do budúcnosti – až úplnym

zaplatením kúpnej ceny

c) pri samoobslužnom predaji okamihom zaplatenia kúpnej ceny
-

VP k nehnuteľnostiam na základe povinne písomnej zmluvy + vklad do katastra

nehnuteľností

Nadobúdanie VP rozhodnutím štátneho orgánu
-

tu sa vlastníctvo nadobúda dňo určeným v tom rozhodnutí, resp. ak nie je určený,

tak dňom právoplatnosti rozhopdnutia ŠO

ide o rozhodnutia :

a) správnych orgánov
b) súdov – napr. súdne rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní pod.spoluvlastníctva, ak

nedošlo k dohode, alebo súdne rozhodnutia o neoprávnenej stavby, ak je VP
prikázané za náhradu vlastníkovi pozemku

Nadobúdanie VP vydržaním
vydržanie
-

je osobitný originárny spôsob nadobudnutia VP, resp. aj ďaľších práv. Vydržanie

nadväzuje na pr.úpravu držby (§134):

1. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3

(hnut.) resp. 10 rokov (nehnut.)- do tejto premlč.doby sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca

2. vydržaním však nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, kt.nemôžu byť

predmetom vlastníctva, resp.kt.môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených PO

predpoklady vydržania:
a) spôsobilý predmet vydržania

b) oprávnená držba nadobúdateľa veci

– držiteľ je oprávnený ak je dobromyselný v tom,

že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach platí, že držba je oprávnená

c) nepretržitosť a dlhodobosť trvania držby

za okamih nadobudnutia VP sa považuje uplynutie vydržacej doby.

V niektorých prípadoch, kt.predmetom sú nehnuteľnosti, sa musí vydržanie ako

pr.skutočnosť spôsobujúca zmenu subj.vlastníctva, verejne deklarovať -–skutočnosť
vydržania nehnuteľnosti na účely zápisu do katastra nehnuteľností osvedčuej notár vo
forme not.zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní VP k nehnuteľnosti a notár ju
zašle prísluš.katastr.úradu

Nadobudnutie VP k veciam skrytým, strateným, opusteným
-

náš pr.poriadok nepozná „res nullius“- vec nikoho.

a) Ak niekto najde stratenú vec, je povinný ju vrátiť vlastníkovi. Ak vlastník nie je

známy, nálezca je povinný odovzdať ju príslušnému št.orgánu. až vtedy, ak sa
vlastník veci do 1 roka od odovzdania o ňu neprihlási, VP k nájdenej veci nadobúda
štát (ak by neodovzdal, tak bezdôvodné obohatenie)

b) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov + na nálezné, kt.tvorí 10% ceny

nálezu

c) Obdobný pr.režim ako pri stratených veciach sa vzťahuje aj na veci skryté- avšak iba

za predpokladu, že ich vlastník nie je známy; a tiež na veci opustené (pri opustenej
veci sa stáva vlastníkom štát, aj keby bol pôvodný vlastník veci známy- opustenie sa
považuje za prejav vôle/úmysel vzdať sa VP k veci)

Nadobudnutie VP vytvorením novej veci
-

ak niekto vytvorí novú vec z vlastného materiálu, nadobudne k nej VP v okamihu

vytvorenia. Pri zhotovení nehnuteľnosti=stavby sa vyžaduje zápis do katastra nehnut.

Nadobudnutie VP prírastkom aspracovaním
Nadob.VP prírastkom:
-

vlastník veci má právo aj na prírastky veci, a to aj v prípade, že boli oddelené od

hlavnej veci = vlastníkom plodonosnej veci patria aj prírastky a úžitky. Vlastník sa
ale môže dohodnúť v rámci tzmluvného vzťahu s inou osobou(nájomca), že prírastky
nadobudne do vlastníctva on

Rozlišujeme:

a) prirodzené plody veci

(mláďatá zvierat, úroda na pozemku, ovocie)

b) civilné plody

(úroky)

 nadobúdaniu VP k prírastkom je podobné nadobúdanie VP ku všetkému, čo bolo

dodatočne spojené s hlavnou vecou = „ prípad akcesie“ ( prestavba stavby)

Nadobúdanie VP spracovaním cudzej veci ( špecifikáciou)
-

úprava OZ sa nevzťahuje na prípad, keď ide o zmluvu o dielo

rozlišujeme 2 spôsoby riešenia, podľa toho, či je spracovarteľ dobromyselný

alebo nie:

dobromyselný

= ak niekto spracuje cudziu vec dobromyselne, stáva sa vlastníkom

novej veci ten, koho podiel na veci je väčší, no je povinný uhradiť druhému cenu
toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. V prípade, že by podiely boli rovnaké a
nedohodli sa, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd

nedobromyselný =

ak niekto spracuje cudziu vec úmyselne, hoci je mu známe, že mu

nepatrí, môže vlastník žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu- ak
navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých
okolností kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi
(ak sa nedohodnú)

Nadobúdanie VP zo zákona
-

tu je právnym dôvodom nad.VP priamo zákon

novela OU 509/91 Zb. okamihom svojej účinnosti od 1.1.1992 zmenila:

a) právo osobného užívania pozemku na vlastnícke právo
b) právo spoločného užívania pozemku na ktorom stojí obytný dom s bytmi vo

vlastníctve občanov na podielové spoluvlastníctvo FO

 vlastníctvo môžno nadobudnúť aj udelením príklepu licitátora na verejnej

dražbe (dňom udelenia príklepu). Je tu ale rozväazovacia podmienka- ak nebude
zaplatená kúpna cena…

12. Vlastnícke právo – subjekty a predmet vlastníckeho práva, ochrana vlastníckeho
práva

subjekty a predmet VP
-

subjektami sú FO,PO a štát, pričom každý môže vlastniť hmotné veci (to je

predmet) bez všeobecného kvantitatívneho alebo kvalitatívneho obmedzenia

podľa čl.4 ÚSR sú niektoré veci vo výlučnom vlastníctve štátu = nerastné

bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky

podľa čl.20 možnosť, že zákon určí, ktorý ďalší majetok môže byť iba vo

vlastníctve štátu,obce alebo určených PO a tiež že určitý majetok môže byť iba vo
vlastníctve občanov SR resp.PO so sídlom v SR = aby nedochádzalo k
neobmedzenému vykupovaniu nehnuteľností zahraničnými FO/PO – devízoví
cudzozemci môžu nadobúdať VP k nehnuteľnostiam v SR len výnimočne (devízový
zákon):

a) dedením
b) pre diplom.zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti
c) do BSM ak je iba jeden cudzozemec
d) pokiaľ ide o stavbu, kt.vystaval na vlastnom pozemku

uvedené obmedzenia sa vzťahujú iba na nadobúdanie vlast.práva k nehnut., nie

iných vec.práv

osobitný je aj vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov – samostatný zákon

o vlastníctve bytov a nebyt.priestorov 182/93- používa sa subsidiárne

osobitosti vlast.práva k stavbe a pozemku = platia nasledovné zásady:

1) superficies solo cedit

– pozemok a stavba na ňom stojaca sa považujú za 2 samostatné

veci

2) pozemok je nehnuteľnosť vždy, stavba len keď je so zemou spojená pevným

základom

3) OZ pojem stavba nevymedzuje (je to v územnoplánovacích a stavebných predpisoch)

4) Stavby, vodné toky a

podzemné vody nie sú súčasťou pozemku

triedenie vecí (aby sme vedeli čo je vec)
1.

vec -

Vecou sú hmotné veci a prírodné sily, za predpokladu že sú ovládateľné a

slúžia potrebe ľudí

príslušenstvo

– sú veci, kt.patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa trvale užívali s

hlavnou vecou

– podobne ako hlavná vec, aj príslušenstvo veci sú samostatné veci, pričom to, kt.vec je

hlavná, vyplýva z ich hosp.významu

– príslušenstvo musí vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci ( z jeho rozhodnutia môžu

stratiť povahu prísl.

– príslušenstva nestráca svoju povahu oddelením, odlúčením, odpojením – pokiaľ si

zachová povahu samostatnej veci

– príslušenstvom bytu rozumiemem vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa

užívali s bytom. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, poplatky z omeškania
c)

súčasť veci

je všetko, čo k veci podľa povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho,

aby sa tým vec neznehodnotila

nie je samostatným predmetom OPV

stavba nie je súčasťou pozemku

 hromadná vec –

viaceré hmotné veci vytvárajúce jeden celok (rukavice,

topánky,oblek)

 majetok

– súbor vecí, práv a záväzkov (aktív aj pasív) určitého subjektu

 veci vyňaté z OP dispozície

– vojenská výzbroj, jedy, drogy

2.
- hnuteľné veci
- nehnutelnosti – sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom – pozemky sú
nehnut.vždy, stavby len ak je so zemou spojená pevným základom



neoprávnená stavba

(nie je súčasť otázky)

treba odlišovať od „čiernej stavby“ = ide o stavbu bez stavebného povolenia

neopr.stavbou rozumiemem stavbu na cudzom pozemku – teda ak chýba

občianskoprávne oprávnenie stavebníka (vlastnícke právo k pozemku)

v prípade neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku obrátiť s návrhom na

súdnu ochranu a súd môže dospieť k jednému z nasledovných riešení:

a) rozhodne o odstránení stavby na náklady neoprávneného stavebníka
b) prikáže za náhradu stavbu do vlastníctva vlastníkovi (ak s tým súhlasí), v prípade že

by odtránenie stavby nebolo účelné

c) inak usporiada pomery medzi vlastníkom stavby a stavebníkom (najmä môže za

náhradu zriadiť vecné bremeno, kt.je nevyhnutné na výkon VP k stavbe)

 súd pri rozhodovaní prihliada najmä na dobromyselnosť stavebníka, rozsah

porušenia povinnosti, hospodársky účel a náklady na stavbu

ochrana VP
-

VP je chránené celým pr.poriadkom od Ústavy SR cez takmer všetky odvetvia

ver.aj súkr.práva(trest.,správ.,obč.,obchod.,pracovnopr.). občiasnkopr.ochrana
priespieva k nedotknuteľnosti vlastníctva

1. preventívna ochrana = FO,PO, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z OPV a aby sa prípadné rozpory
medzi účastníkmi odstránili predovšetkým dohodou + prevencie tiež vo forme opatrení
na predchádzanie hroziacim škodám
2. Prostriedky na ochranu VP delíme na:
a) všeobecné – slúžia aj na ochranu iných subj.práv
b) osobitné – výlučne na ochranu VP- sú nimi 2 žaloby:

1. žaloba na vydanie veci (rei vindicatio)

podmienkou je, aby sa určitá vec nachádzala vo faktickej moci inej osoby, než je

vlastník a táto osoba ju zadržiava bez právneho dôvodu

aktívne legitimovaný (žalobca) je vlastník veci( obdobne aj držiteľ), na kt.je aj

dôkazné bremeno (aby preukázal že má VP k veci). Ak je vec v podielovom spoluvl.,
je aktívne legit.ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.

Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava

jej uplatnenie prichádza do úvahy, kým vec neprejde do vlastníctva uplynutím

vydržacej doby (3 roky pri hnut.,10 rokov nehnut.)

žalobca môže žiadať iba vydanie veci, kt.sa úplne zhoduje s predmetom

žalobcovho vlastníctva

 ak napr.zanikne manželstvo a rozvedený manžel, ktorému k rodinnému domu

neprislúcha VP, sotane bývať v dome, môže výlučný vlastník(manželka) úspešne
podať reivindikačnú žalobu na vypratanie domu ( pri hnuteľných veciach sa používa
termín vydanie, pri nehnuteľnostiach vypratanie)

 ak odpadne predmet žaloby (napr.ju neoprávnený držiteľ zničí,spotrebuje,…), tak

má namiesto reivindicatio nárok na náhradné peňažné plnenie vyjadrené cenou
veci.

 Touto žalobou možno požadovať aj vrátenie príslušenstva (ak by bol však

neopr.zadržiavateľ veci dobromyselný, nemusí s vecou vydať jej úžitky a prírastky)

2. zapieracia žaloba (actio negatoria)

vlastník veci sa domáha ochrany svojho VP proti tomu, kto ho neopr.zásahmi vo

výkone VP rusí inak než neoprávneným zadržiavaním veci. Neoprávnené zásahy už
mohli byť vykonané, môžu trvať,alebo ešet len hrozia (ich opakovanie)

ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať

vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody

touto žalobou tiež možno požadovať uložiť povinnosť žalovanému, aby obnovil

pôvodný stav

možno sa domáhať ochrany proti všetkým zásahom, ktoré vznikli v sus.vzťahoch

v rozpore s pravidlami v §127 OZ

Zánik vlastníckeho práva (nie je súčasť otázky)
1. a) relatívny zánik VP – ak zanikne VP 1 vlastníka k určitej veci a zároveň vznikne VP

k tejto veci u 2. Subjektu (zmluva o prevode VP, vydržanie, smrťou poručiteľa)
b) absolútny zánik – VP k tej istej veci už nenadobudne nikto (vec sa zničí, zanikne,
skonzumuje sa)

2. na základe pr.skutočností, kt.zánik VP spôsobia:
a) zánik VP na základe pr.úkonu

1. zmluv.prevodom na iného
2. opustením veci (prejav vôle vzdať sa VP)

b) zánik VP udalosťou:

1. zánikom veci
2. smrťou vlastníka
3. stratou veci
4. uplynutím vydržacej doby

c) právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu

1. rozhodnutím súdu

– v rámci Obč.súd.konania (rozhod.o neopr.stavbe, rozhod.o spracovanej veci
– v rámci trest.konania ak bol vyslovený trest prepadnutia veci, majetku a zhabania

veci

2. administratívnym rozhodnutím o vyvlastnení

prechod na navrhovateľa. Keďže ide o krajný zásah do VP, je možné len

(občianskopr.podmienky):

a) výnimočne
b) v nevyhnutnej miere
c) z dôvodov uspokojenia ver.záujmu
d) na základe zákona
e) za primeranú náhradu
f) ak účel nemožno dosiahnúť inak (dohodou)
 administratívnopr.podmienky vyvlastnenia sú obsiahnuté vo vyvlastňovacích

predpisoch (Z. o územnom plánovaní a staveb.poriadku)

14. Podielové spoluvlastníctvo –pojem, obsah, vznik a zánik PS

Pri PS patrí tá istá vec vlastnícky viacerým subjektom, pričom účasť každého z nich na
spoluvlastníckom vzťahu je vyjadrená určitým podielom =
-

podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podielajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (teda podiel
nemožno chápať ako nejakú reálnu deliteľnú časť spoločnej veci)

výšku spoluvlastníckeho podielu možno určiť:

a) právnym úkonom

(dohodou o kúpe spoločnej veci, závetom)

b) právnym predpisom

( napr.pri dedení zo zákona- ak tú sitú vec zdedí viacej dedičov +

ak pri zákonom vysporiadaní BSM ak do 3 rokov nedošlo k jeho vysporiadaniu
dohodou , platí nevyvrátiteľná domnienka, že nehnuteľné veci sú v podielovom
spoluvlastníctve)

c) rozhodnutím súdu

– napr. pri vysporiadaní dedičstva

 ak nie je PP alebo účastníkmi dohodnuté inak, tak sú podiely všetkých

spoluvl.rovnaké.

 výška podielu je vyjadrená v zlomkoch alebo percentách

vznik PS
-

z tých istých právnych skutočností ako VP!

+ určité špecifikum má zmluva o združení – medzi účastníkmi združenia vzniká:

a) spoluvlastníctvo k peniazom alebo iným veciam

určeným podľa druhu, kt.účastníci

združ.poskytli na jeho účely – do tohto spoluvl.nepatria však veci určené
individuálne. Tieto veci sú len v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov združenia,
ale vlastnícky patria výlučne účastníkovi, kt.ich psoyktol na účely združenia

b) spoluvlastníctvo k majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti účastníkov

združenia

obsah PS:
-

podielový spoluvlatsník má tie isté PaP ako vlastník, s tým obmedzením, že

rovnaké PaP k spoločnej veci patria aj sotatným spoluvlastníkom. Rozlišujeme:

1) PaP vo vzájomnom vťahu spoluvlastníkov týkajúce sa hospodárenia so spoločnou

vecou – novela 509/91 zaviedla „vačšinový princíp“ = o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podriadiť, ale ak by predsa nesúhlasili a šlo by
dôležitú zmenu vec (napr.zásadná prestavba domu)i, možno žiadať na súde vydanie
úžitkov pripadajúcich ne ich podiely, alebo tiež zrušenie PS

2) PaP všetkých spoluvlastníkov vo vaťahu k 3.osobám

= všetci spoluvl.sú oprávnení

spoločne a nerozdielne – majú postavenie solid.veriteľov a dlžníkov

3) PaP spoluvlastníka týkajúce sa možnosti nakladania so spoluvlastníckym podielom

je obmedzené v prípade prevodu spoluvlastníckeho prevodu na iného povinnosťou
rešpektovať aj oprávnené záujmy ostatných spoluvlastníkov- a to inštitútom „
zákonného predkupného práva“ =

spoluvlastník hodlajúci previesť svoj podiel ho musí ponúknuť najskôr ostatným

spoluvlastníkom. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí

oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov po
ponuke- márnym uplynutím lehoty predkupné právo zanikne.

V prípade, že spoluvlast.nerešpektoval zákonné predkupné právo oprávnených

spoluvlastníkov a svoj podiel previedol na inú osobu s výnimkou prevodu blízkej
osobe, PÚ, kt.došlo k prevodu, je relatívne neplatný = musia sa spoluvl.dovolať
nepaltnosti. Spoluvlastníci majú aj možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby im
tento podiel ponúkol na predaj.

Zánik a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva:
Platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zostával v podielovom spoluvlastníctve-
výnimku predstavuje len PS spoločnej nehnuteľnosti v pozemkovom spoločenstve ( je
nezrušiteľné)

Pre zánik PS platia tie isté dôvody ako pri zániku vlastníckeho práva

osobitné prípady sú:

zrušenie PS dohodou spoluvlastníkov

vychádza sa z myšlienky, že spoluvlast.sa majú predovšetkým sami dohodnúť o

zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní (až keď sa nedohodnú, PS zruší
a vyporiadá súd na návrh niektorého spoluvlastníka)

dohoda o zrušení PS musí spĺňať predpísané náležitosti:

a) prejav vôle spoluvlastníkov musí bezvýhradne a jednoznačne smerovať k zrušeniu PS
b) OZ stanovuej písomnú formu len ak ide o nehnuteľnosť – v prípade, že forma nebola

písomná, je každý spoluvlastník povinný vydať ostatným spoluvl.na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali (splnenia tejto povinnosti sa možno
domáhať aj na súde)

 pokiaľ ide o spôsob vzájomného vysporiadania, OZ ponecháva spoluvlastníkom

voľnosť – sú len obmedzenia na zabránenie drobeniu poľnohospod. a lesných
pozemkov nachádzajúcich sa mímo zastavaného územia obce = nemôže vzniknúť
menší poľnohosp.pozemok ako 2 000 m2 a lesný menší ako 5 000 m2.

zrušenie PS rozhodnutím súdu

Ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, spoluvlastníctvo zruší a vyporiada na návrh
niektorého spoluvl. Súd, pričom prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci =
-

na prvom mieste sa vychádza pri delení z výšky podielov – ale len ak je predmet

PS deliteľný (reálne)- napr.nezastavaný pozemok(- vtedy súd rozhodne, že pozemky
nadobudnú tí spoluvl., u kt.sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie)

pri zrušení a vyporiadaní PS rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k

novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti (prístup ku
komunikácii)

ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom- prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť. Primeranou náhradou podľa NSSR sa rozumie objektívna cena, za
kt.by bolo božné vec predať

v prípade, že ju ani jeden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a

výťažok rozdelí podľa podielov.

 z dôvodou hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada PS prikázaním

veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (napr. ak pre vysoký vek
odporcu, jeho zdravotný stav, mu v súlade s dobrými mravmi treba poskytnúť
ochranu touto formou)

15. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – pojem, predmet a vznik BSM
16. Dohodou modifikované BSM a zákonné BSM

- ide o základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi; systém spoločného
nadobúdania vlastníctva za trvania manželstva. Pojmové znaky:
a) bezpodielnosť

– miera účasti PaP nie je určená podielmi, vyjadruje pr.jednotu a

nedeliteľnosť majetkového spoločenstva manželov

b) viazanosť BSM na manželov

- subjektami môžu byť len manželia, je to podmienené

vznikom a trvaním manželstva- len výnimočne, zo zákonom stanovených dôvodov
BSM zanikne a manželstvo trvá (opačne nikdy)

predmet a rozsah BSM:
rozsah:
-

je vymedzený dvojako:

a) pozitívne vymedzenie (

§143)= v BSM môže byť všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Patria sem
najmä:

1. veci hnuteľné a nehnuteľné
2. príjmy ählavný zdroj BSM) a práce z podnikania + stávky, výhry,

výnosy

3. prírastky – sú vždy v BSM, aj keby hlavná vec nebola
4. pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva

b) negatívne

= tvoria výnimku, teda veci, kt.nepatria do BSM:

1. veci získané dedičstvom alebo darom
2. veci, kt.podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo na výkon

povolania len jedného z manželov

3. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku len 1 z manželov,

kt.mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva,
resp.ktorému bola vec vydaná ako pr.nástupcovi pôvodného vlastníka

4. bolestné a za sťaženie spoloč.uplatnenia
5. vec získaná vecou za vec, kt.patrila len jednému z manželov
6. veci, kt.nemôžu byť predmetom vlastníctva (čl.4 ÚSR)
7. veci nadobudnuté v dobe, kedy BSM neexistuje (pred, alebo aj počas

trvania manž.)

 pri určení rozsahu BSM sa uplatňujú 3 hľadiská:

1. čas, kedy bola vec nadobudnutá

2. spôsob, akým bola vec nadobudnutá

3. účel, na ktorý vec slúži

Obsah zákonného BSM
-

tvoria ho PaP manželov, ktoré vykonávajú spoločne a ich účasť nie je vymedzená

podielmi. Rozlišujeme:

právne vzťahy medzi manželmi navzájom

veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne

spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci al.spojené s ich užívaním
a udržiavaním

 OZ predpokladá, že sa manželia na výkone PaP dohodnú – v prípade

nezhody, alebo ak jedne z nich svojpomocne bráni druhému v užívaní
spoločnej veci, rozhodne na návrh niektorého z nich súd

2. právne vzťahy manželov k 3.osobám
-

bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov – OZ

nevymedzuje, čo je bežná vec – treba vychádzať z konkrétneho prípadu. Bežnou
vecou sú napríklad každodenné nákupy, ošatenie, platenie poplatkov…

v ostatných veciach je potrebný súhlas (nemusí byť písomný, stačí konkludentne)

oboch manželov, inak je PÚ relatívne neplatný. Medzi ostatné veci radíme
napr.darovanie nehnuteľnosti 3.osobe, poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty

3. PaP, kt.sa vzťahujú k majetku jedného z manželov
-

ak za trvania manželstva vznikne jednému z manželov pohľadávka, môže byť

uspokojená z majetku v BSM (§147)

to však neplatí pri modifikácii BSM (§143a)- ak ide o pohľadávku veriteľa

jedného z manželov, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku,
kt.nepatrí do BSM

vznik zákonného BSM - predpoklady
1) manželstvo právne trvá

– aj v neplatnom manželstve, napr.pre bigamiu alebo

príbuzenský vzťah, vznikne BSM. Nevnikne však pri zdanlivom manželstve

2) vec môže byť predmetom BSM

3) BSM nezaniklo alebo nebolo zrušené súdnym rozhodnutím

zmluvné modifikácie BSM
-

zavedené novelou OZ v roku 1991 (§143a)- bola daná možnosť manželov

(dohodou vo forme notárskej zápisnice) modifikovať rozsah BSM a to v 3 smeroch:

1) možnosť rozšíriť alebo zúžiť rozsah BSM

= dohodnúť sa, že do BSM budú patriť aj

veci, kt.by inak(zo zákona) doň nepatrili, alebo naopak, že do BSM nepatria veci,
kt.tam normálne patria

2) možnosť manželov dohodnúť sa na správe spoločného majetku

= napr.že spoločný

majetok bude spravovať len jeden z nich

3) môžu vyhradiť vznik BSM až ku dňu zániku manželstva

= v tomto prípade každý z

manželov nadobúda veci do svojho výlučného vlastníctva, ktorým bude mocť voľne
disponovať. Až ku dňu zániku manželstva nastanú účinky dohody manželov, že
okamihom zániku manželstva všetky veci, kt.by patrili do BSM (143) sa stávajú
vecami v BSM až potom sa vykoná vyporiadanie

Zánik BSM (nie je predmetom otázky)
1. zánik BSM k určitej veci (napr.predajom veci, jej spotrebovaním a pod.)
2. zánik BSM ako koplexu vzťahov:
a) zánikom manželstva

- smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho

- rozvodom manželstva
- vyhlásením manželstva za neplatné

b) zánik BSM za trvania manželstva - prípady, kedy BSM zanikne za trvania manželstva:
1

súdnym rozhodnutím:

- fakultatívne - § 148 ods.2 – súd môže (ale nemusí) zrusiť BSM za
trvania manželstva, ak by trvanie BSM odporovalo dobrým
mravom – napr. pre rozpredávanie spoločného majetku. Návrh
podá jedne z manželov
- obligatórne – súd na návrh zruší (musí) BSM v prípade, že jeden
z menželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh
môže podať ten z manželov, kt.nezískal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť- resp.ak získali obaja, tak môže návrh podať
ktorýkoľvek z nich

 manžel potrebuje súhlas na použitie majetku v BSM pri začatí

podnikateľskej činnosti. Na ďalšie PÚ súvisiace s podnikaním
už súhlas nepotrebuje

2. zo zákona

- trestný zákon – BSM zanikne uložením trestu prepadnutia
majetku odsúdeného manžela = v dôsledku ochrany druhého
manžela prepadne len tá časť majetku, kt.po vypopriadaní
pripadne odsúdenému manželovi
- zákon o konkurze a vyrovnaní - vyhlásením konkurzu zaniká
úpadcovo (to je ten, voči ktorému je konkurz vyhlásený) BSM a do
konkurznej podstaty pripadne len tá časť majetku s ktorou úpadca
podnikal

 ak po zrušení BSM vykonávajú manželia podnikateľskú činnosť spoločne, delia si

príijmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou – ak nebola uzavretá,
príijmy sa delia rovným dielom

 obnova zaniknutého BSM je možná za trvania manželstva rozhodnutím súdu na

návrh jedného z manželov

vyporiadanie BSM
-

BSM, kt.zaniklo, je treba vyporiadať. Spôsoby:

1) dohodou

= písomná sa vyžaduje len pri nehnuteľnosti, inak nemusí byť, ale ak jeden z

manželov požiada o potrvdenie ako sa vyporiadali, je povinný mu ju poskytnúť

2) súdnym rozhodnutím

= na základe návrhu podanom na súde. Súd sa riadi zásadami

(§150):

a) vychádza sa z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké
b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok + je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného majtku vynaložilo na
jeho ostatný majetok

c) prihliada sa na potreby maloletých detí – na to, ako sa každý z manželov staral o

rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí

d) berie sa na zreteľ starostlivosť o deti a pričinenia na obstarávanie spoločnej

domácnosti

3) uplynutím doby

= podať návrh na súd možno v 3 ročnej lehote, ak nie, tak platí

nevyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ ide

o hnuteľné veci a návrh sa nepodal do 3 mesiacov od zániku BSM, tak sa

manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci u BSM pre svoju potrebu,
potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva

o ostatných hnuteľ. a nehnut.veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a

že podiely oboch sú rovnaké

17. Držba

upevená v rámci vlastníckeho práva § 129-131 OZ

pojem držba má 2 významy:
1) držba ako parciálne oprávnenie vlastníka patriace k obsahu každého VP
2) držba ako samostatný inštitút- od VP oddelený vzťah; Je to faktický, ale právom

chránený stav, keď iná osoba ako vlastník má vo svojej moci vec s úmyslom si
túto vec prisvojiť. Musí súčasne spĺňať 2 znaky:

a) faktické ovládanie veci

b) nakladanie s vecou ako s vlastnou- teda vôľa držiteľa mať vec pre seba

. ( Na rozdiel

od detencie – detencia je faktické ovládanie veci bez úmysleu nakladať s ňou ako s
vlastnou. Detenterom je napr.nájomca. detencia môže byť oprávnená (zmluva), alebo
neoprávnená)

predmet držby:
a) vec

– akákoľvek, kt.je spôsobilá byť samostatným predmetom OPV

b) práva

– za predpokladu, že pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Držiteľom práva

je ten, kto vykonáva právo pre seba, akoby mu patrilo, hoci mu nepatrí.

 rozlišujeme držbu oprávnenú a neoprávnenú

rozlišujúcim kritériom je dobromyselnosť = oprávneným držiteľom je každý, kto

s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na
všetky okolnosti je dobromyselný v tom, že mu vec alebo právo patrí ä v
pochybnostiam sa má za to, že je držba oprávnená). Akonáhle by sa však dozvedel o
tom, že nie je vlastník, a v držaní pokračoval, mení sa držba na neoprávnenú- lebo už
nie je dobromyselný

len oprávnený držiteľ môže nadobudnúť vec vydržaním po splnení zákonných

podmienok.

a) ak zákon neustanoví inak (§130-2), má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako

vlastník, najmä právo na plody a úžitky po dobu oprávnenej držby + právo ochrany
= použitie vlastníckych žalôb voči každému (okrem vlastníka), kto neoprávnene do
jeho držby
b) Neoprávnenému držiteľovi nepatria niejaké z práv, kt.má vlastník – z prostriedkov
právnej ochrany by mohol použiť len právo na ochranu pokojného stavu (§5).

a) Ak dôjde k vráteniu veci vlastníkovi oprávneným držiteľom, opr.držiteľ má

nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, vynaložených na vec po dobu
oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci. Obvyklé náklady
súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú

c) Neopr.držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s plodmi a úžitkami a

nahradiť škodu, kt.vznikla vlastníkovi neopr.držbou – môže si len odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci + môže si od veci oddeliť to, čím ju na svoje
náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci

18. Vecné práva k cudzej veci – pojem, podstata, druhy

Práva k cudzím veciam
-

ako vieme s vlastníckym právom sú spojené nielen práva patriace vlastníkovi

veci, ale že vo výkone týchto práv môže byť aj obmedzený. Obmedzenia môžu mať
povahu vecnoprávnu – tu ide o trvalé obmedzenia, ktoré sa týka iba nehnuteľností
(príklad vecné bremeno), a prechádzajú na právnych nástupcov a povahu
záväzkovoprávnu – účinky a zaťaženosť vlastníka platí iba medzi subjektami, ktoré sa na
obmedzení dohodli, a teda neprechádzajú na pr. nástupcov.

Označenie vecné práva k

cudzím veciam

, ktoré sa používa, sa však neodvodzuje

od toho, že obmedzenia majú vecnoprávnu povahu, ale od toho, že sa týkajú vecí.

- predmetom vecných práv k cudzej veci je vždy hmotná vec ( pri záložnom práve už aj
nehmotný majetok, napr. ochranná známka) a to hnuteľná, alebo nehnutžeľná (pri
vecných bremenách len nehnuteľnosť, pri zádržnom len hnuteľnosť)
-

sú upravené ako 3. hlava, 2. časti OZ s názvom ,,Práva k cudzím veciam“

a radíme medzi ne podľa OZ:
-

Záložné právo

(§ 151a – 151md OZ)

Zádržné právo

(§151s – 151v OZ)

Vecné bremená

(§ 151n – 151p OZ)



Záložné právo (pojem, funkcia, vznik, obsah)

záložné právo
-

je najčastejšie vyskytujúci sa inštitút, hlavne v bankovej sfére

je to vecnoprávny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým,

že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu ZP (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Pojmové znaky:

a) akcesorické právo

– pristupuje k pohľ.ako prostiredok na jej

zabezpečenie = zánikom pohľadávky zaniká aj ZP

b) absolútne právo

= pôsobí erga omnes

c) záložca (

nemusí byť vždy dlžník) a zál.veriteľ = subjekty ZP

 po 1.1.2003 hovoríme o „neposesórnom ZP“ – stačí zmluva, - nemusí dôjsť k

odovzdaniu

funkcie ZP:
a) uhradzovacia funkcia

= novelou 526/2002 OZ sa posilnila – prejavuje sa tým, že

oprávňuje zál.veriteľa aby si sám vykonal ZP, napr.vec predal, ak nie dlh splnený

b) zabezpečovacia funkcia

= založenie zálohu donucuje dlžníka aby dlh splnil – možno

zabezpečiť aj pohľadávku, kt.ešte len vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí
od splnenia podmienky

predmet ZP:
-

predmetom je záloh – môže to byť:

a) hnuteľná alebo nehnuteľná vec (hypotéka)
b) pohľadávka – ak predmetom jej plnenia je vec alebo právo alebo iná majetková

hodnota

c) príslušenstvo a prírastky (z plodov len tie, kt.nie sú oddelené)
d) súbor vecí, práv, podnik (jeho časť) či iná hromadná vec
e) apoluvlastnícky podiel (lebo ním môže pod.spoluvlastník disponovať)

vznik ZP:
1. písomnou zmluvou

musí byť jednotlivo určený záloh + určená pohľadávka

pri hnuteľných veciach sa musí pripojiť odovzdanie (vtedy nemusí byť zmluva

písomná), alebo sa pričlení k zmluve právo o vlastníctve. ZP na hnuteľnú vec vznikne
jej odovzdaním zál.veriteľovi alebo 3.osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a
zál.veriteľ dohodli. Takto vzniknuté ZP môže byť kedykoľvek počas trvania
registrované v not.centr.registri ZP. Ak zmluva o zriadení ZP nebola písomná, je
pred registráciou potrebné písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy
podpísané záložcom a zál.veriteľom.

pri nenuteľných veciach vzniká ZP zápisom do katastra nehnuteľností ( a

nevyžaduje sa teda registrácia v not.registri)

 pri písomnej zmluve podáva žiadosť o zápis ZP v registri záložca – v ostatných

prípadoch zál.eriteľ. v prípade že ZP bolo zriadené rozhod.súdu, tak na základe
rozhodnutia súdu…

2. schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva

- súd dohodu schvaľuje formou

uznesenia

3. rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu

a) sudcovské záložné právo – vzniká právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa

nariaďuje výkon rozhodnutia. Zriaďuje k sa k nehnurteľnostiam povinného na návrh
oprávneného z exekuč.titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
ukladajúce povinnosť zaplatiť peň.pohľadávku

b) exekučné záložné právo – ak sa oprávnený obráti na exekútora a nie na súd

c) rozhodnutím správcu dane – na pohľadávku daňového dlžníka
4. zo zákona

= „zákonné záložné právo“

napríklad §672 OZ zakladá ZP prenajímateľa nehnuteľnosti k hnuteľným veciam

nachádzajúcim sa na prenajatej nehnuteľnosti a patriacim nájomcovi – a to na
zabezpečenie nájomného

napr.aj skladovateľovi podľa OBZ na zabezpečenie jeho nárokov zo zmluvy o

skladovaní k veciam skladovaným u neho…

obsah ZP
-

sú PaP subjektov ZP:

1) záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom, je však povinný zdržať sa

všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva
o zriadení ZP neurčuje inak

2) ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, ten je

povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením + zverený záloh
je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu

3) ak zál.veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností náklady, má voči záložcovi

právo na úhradu navyhnutne a účelne vynaložených nákladov

4) pri prevode al.prechode zálohu prechádzajú na nadobúdateľa zálohu všetky PaP

záložcu zo zmluvy o zriadení ZP (okrem ak zmluva o zriadení ZP by určovala, že
záložca môže previesť záloh alebo jeho časť bez zaťaženia ZP. ZP nepôsobí voči
nadobúdateľovi ani ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci
výkonu predmetu podnikania a ak bol nadobúdateľ pri prevode dobromyselný, že
nadobúda záloh nezaťažený ZP)

výkon ZP:
-

môže ho začať zál.veriteľ, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (aj keby

bola zabezpečná pohľadávka premlčaná)

ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené ZP k viacerým samostatným

zálohom, ZV je oprávnený uspokojiť sa z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje sa
uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov

ak na zálohu vzniklo viac ZP, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich

registrácie v registri ZP či osobitnom registri.

Začatie výkonu ZP:
-

ZV je to povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi (ak nie sú totožné

osoby) + pri registrovaných ZP aj zaregistrovať začatie výkonu a spôsobu akým sa
chce uspokojiť. Po tomto oznámení nesmie záložca bez súhlasu ZV záloh previesť
(okrem bežného obchod.styku)

V rámci výkonu ZP sa ZV môže uspokojiť:

1. spôsobom určeným v zmluve
2. domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa

osobit.predpisov

3. predajom zálohu na dražbe

 ZV môže predať záloh (spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe) najskôr po

uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu ZP záložcovi (a dlžníkovi),

resp. ak je ZP registrované, tak 30 dní od vyznačenia výkonu v registri. Záložca a
ZV sa však môžu dohodnúť, že nemusí uplnyúť 30 dňová lehota

 Ak vzniklo na záloho viac ZP, je ZV povinný písomne oznámiť začatie výkonu ZP

aj ostatným ZV kt.sú v poradí pred zál.veriteľom a potom plynie 30 dňová lehota.
Ak výkon ZP prevádza prednostný ZV (= 1.v poradí v registri), záloh sa prevádza
nezaťažený ZP ostatných ZV – ak výťažok z predaja prevyšuje pohľadávku
zabezpečenú v prospech prednostného ZV, môžu sa postupne uspokojovať ostatní
ZV podľa poradia. V prípade, že ZP vykonáva ZV, kt.nemá postavenie prednostného
ZV, tak sa záloh prevádza zaťažený ZP prednostného ZV + tých ZV, kt.sú v poradí
pred ním a tento ZV je povinný informovať nadobúdateľ zálohu, že záloh sa
prevádza zaťažený ZP

 ZV je oprávnený kedykoľvek zmeniť výkon ZP, no o zmene je povinný informovať

záložcu. Takisto je povinný záložcu informovať o priebehu výkonu ZP, najmä o
skutočnostiach, kt.môžu mať vplyv na cenu predaja- ak ZV predáva záloh sám a nie
na dražbe, je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za
cenu za kt.sa taký predmet zvyčajne predáva. Po skončení výkonu (predaja) je ZV
povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone ZP, kt.osabhuej najmä:

a) údaje o predaji zálohu + hodnote výťažku z predaja
b) preukázané náklady vynaložené na vykonanie ZP
c) použitie výťažku z predaja – ak hodnota výťažku prevyšuje

sumu, kt.sa môže ZV uspokiť, zbytok sa vydá záložcovi

 Záložca alebo 3.osoba u kt.je záloh, je povinný strpieť výkon ZP a poskytnúť ZV

súčinnosť potrebnú na výkon ZP (vydať záloh, doklady potrebné na užívanie,
prevod…)

 ZP na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi len ak vznik ZP záložca

písomne oznámi poddlžníkovi, alebo ak mu vznik ZP preukáže ZV (výpisom z
registra) – ak sa mu to oznámi /preukáže, je poddlžník povinný plniť svoj splatný
peň.záväzok ZV, alebo inej osobe uvedenej ZV. Splnenie záväzku je povinný ZV
oznámiť záložcovi. Ak zabezpečná pohľadávka nie je záložcom riadne a včas
splnená, je ZV oprávnený uspokojiť sa z peňaž.plnenia poddlžníka

Zánik ZP
1) zánikom zabezpečenej pohľadávky
2) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných maj.hodnôt na kt.sa ZP vzťahuje
3) ak sa ZV vzdá ZP
4) uplynutím času, na kt.bolo ZP zriadené
5) vrátením veci záložcovi, ak ZP vzniklo odovzdaním veci
6) ak záložca predviedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu

podnikania a nadob.bol dobromyselný

7) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení ZP určuje, že záložca môže záloh

alebo jeho časť zálohu previesť bez zaťaženia ZP

8) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení ZP alebo vyplyvajúcim z osobit.PP
9) rozhodnutím súdu/ spr.orgánu
 po zániku ZP sa vykoná výmaz ZP z registra ZP / osobit.registra a to ku dňu

uvedenom v žiadosti o výmaz, najneskôr však ku dňu zániku ZP. Žiadosť na výmaz
dáva ZV a to bez zbytoč.odkladu po zániku ZP; ak bolo ZP zrušené rozhodnutím

súdu/spr.orgánu, tak sa výmaz uskutoční na základe ich rozhodnutia. Žiadosť o
výmaz je oprávnený podať aj záložca, no musí doložiť písomné potrvdenie o zániku
ZP, vystavené ZV



Zádržné právo (retenčné právo)

je vecnoprávny prostriedok veriteľa zadržať hnuteľnú vec dlžníka na účely

zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky

Jeho podstata spočíva v tom, že ten, kto je inak povinný vec vydať, ju môže

zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peň.pohľadávku voči tomu, komu je inak vec
povinný vydať

Je príbúzne so ZP, no má však niektoré odlišnosti:

a) predmetom zádržného práva môže byť len hnuteľná vec, nie pohľadávka
b) zádržné právo nemôže zabezpečovať všetky pohľadávky, ale len splatné

peň.pohľadávky = má iba zabezp.funkciu

c) vznik zádržného práva = nevzniká znmluvou, ale faktickým zadržaním veci =

jednostranným prejavom vôle veriteľa spočívajúcom vo fakt.zadržaní hnuteľnej veci,
kt.je inak povinný vydať



zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s

ňou naložil spôsobom, kt.je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Ak je však
vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť
dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a
bez ohľadu či sa veriteľovi zakázalo naložiť s vecou spôsobom s výkonom
zádrž.práva nezlúčiteľným.

Pri výkone súdneho rozhodnutia má veriteľ na základe zádržného práva prednosť

pred inými veriteľmi, vrátane zálož.veriteľov

obsah zádržného práva
1) k základným oprávneniam veriteľa patrí jeho právo zadržať vec a zadržiavať ju až do

uspokojenia zabezpečenej pohľadávky, alebo posyktnutia zábezpeky.

2) Veriteľ je však povinný upovedomiť dlžníka o zadržaní vecia a dôvodoch zadržania.

Ten kto vec zadržuje, je povinný ju starostlivo opatrovať, chrániť ju pred
posškodením, stratou, zničením + má nárok na náhradu nevyhnutne vynaložených
nákladov

Zánik zádržného práva
1. uspokojením zabez.pohľadávky
2. poskytnutím dostatočnej zábezpeky, kt.má zádržné právo nahradiť

OZ pozná aj osobitný prípad zádržného práva = zádržné právo prenajímateľa
nehnuteľnosti (§672 ods.2., druhá veta) – pedmetom zádržného práva sú hnuteľné
veci, kt.sú na prenajatej nehnuteľnosti a patria nájomcovi- prenajímateľ ich môže
zadržať ak nie je zaplatené nájomné a nájomca sa napr.sťahuje- prenajímateľ však
musí do 8 dní požiadať o súpis súdnym vykonávateľom, alebo vec vydať



vecné bremená, pojem, subjekty, obsah

zaraďujeme ich medzi vecné práva k cudzej veci

Vecné bremená ( nahradili inštitúu služobností z 50.rokov) zahŕňajú rozličné,

svojou povahou vecnoprávne obmedzenia VP k nehnuteľnosti v prospech iného
subjektu – sú to právne vzťahy na základe ktorých vzniká vlastníkovi
nehnuteľnosti povinnosť ( povinnosť na strane povinného vždy in rem) niečo
strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného. Každej
povinnosti zodpovedajú na druhej strane subjektívne práva, kt.

a) sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti = pôsobia in rem - oprávnenému

subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme
lepšieho využívania svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa spravidla v blízskosti
alebo priamo v susedstve veci(pozemku), na ktorej vecné bremeno viazne
( napr.právo cesty cez cudzí pozemok, právo čerpať vodu zo studne na cudzom
pozemku)

b) alebo patria určitej osobe = pôsobia in personam – tu sa privlastňovanie úžitkovej

hodnoty cudzej nehnuteľnosti uskutočňuje v záujme uspokojovania potrieb
individualizovaného subjektu a toto právo neprechádza na jeho pr.nástupcu, pretop je
viazané na osobu (napr. právo občana doživotne užívať byt v rodinnom dome)

predmetom vecných bremien
- je vždy nehnuteľnosť
obsah vecného bremena:
-

sú to PaP oprávneného a povinného subjektu VB:

zaviazaný (povinný) subjekt

- je povinný niečo:

- STRPIEŤ – stpieť vstup na pozemok napr.
- KONAŤ – urč.aktívne konanie v prospech oprávneného
(odovzdanie časti úrody)
- SA NIEČOHO ZDRŽAŤ – nejakého správania, na ktoré
ho inak vlast.právo oprávňuje (napr.zdržať sa stavať vyššie,
hoci mu to stav.predpisy povoľujú)

subjektívne oprávnenia oprávneného

– no nesmie jednostranne rozsah práva

rozširovať

 medzi výhodou oprávneného a povinnosťou zaviazaného subjektu musí byť určitý

rovnovžny pomer. Ak by zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer, môže súd
rozhodnúť, že sa VB za primeranú náhradu obmedzuje al.zrušuje. VB nemožno
zrušiť alebo obmedziť bez náhrady

 ak pre zemnu pomerov nemožno spravodlivo trvať na VB, môže súd rozhodnúť, aby

sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

 Úhrada nákladov na zachovanie a opravu užívanej cudzej veci

– pokiaľ sa účastníci

nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpoved.VB oprávnený užívať
cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy- ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania

vznik vecných bremien

1) priamo zo zákona –

najčastejšie vo verejnom záujme pri uspokojovaní

špecif.spoloč.potrieb (napr.povinnosť strpieť vstup na pozemok a umiestnenie
zariadení, značiek. )

2) rozhodnutím príslušného orgánu:

a) rozhodnutím súdu v 2 prípadoch:

1. pri súdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď

sa vec rozdelí medzi spoluvlastníkov (iba VB in rem)

2. ak súd rieši situáciu vzniknutú v dôsledku zriadenia neopr.stavby

b) rozhodnutím administratívneho orgánu :

1. stavebného úradu o vyvlastnení, kedy v súlade s cieľom vyvlastnenia

možno zriadiť aj vecné bremeno

2. pozemkového úradu v rámci pozemkových úprav

3) zmluvou o zriadení vecného bremena

- je uzavretá vtedy, keď sa obaja účastníci tohto

pr.vzťahu:

v písomnej forme dohodli na

obsahu a rozsahu VB +

vklad do katastra nehnuteľnosti.

4) závetom

- poručiteľ môže závetom napr.odkázať jednému dedičovi rodinný dom a

súčasne pre niekoho iného zriadiť aj doživotné užívacie právo k jednej miestnosti v
tomto rodinnom dome

5) dohodou viacerých dedičov a schválením tejto dohody súdom pri vyporiadaní

dedičstva

6) vydržaním

– oprávnený držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce VB pre seba a so

zreteľom na všetky okolnosti je dobromyselný, že má vecné právo k veci a to
nepretržite 10 rokov

zánik vecných bremien:
1)

zo zákona

= ak nastanú skutočnosti predvídané zákonom, bez toho, aby sa

vyžadovalo rozhodnutie nejakého št.orgánu (§151 - VB zanikne ex lege, ak nastanú
také trvalé zmeny, že vec už nemôže služiť potrebám oprávnenej osoby- prechodnou
nemožnosťou výkonu práva VB nezaniká)

rozhodnutím príslušného orgánu (

súd môže rozhodnúť, že VB za prim.náhradu

obmedzí alebo zruší pre hrubý nepomer. ; rozhodnutie stav.úradu v rámci
vyvlast.konania)

písomnou zmluvou + vklad do katastra

smrťou opráv.FO/ zánikom opr.PO

pri VB in personam

splynutím povinnosti a práva

– ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s

povinnosťou v jednej osobe

uplynutím času

– ak trvanie VB bolo zmluvou, závetom alebo schválenou

ded.dohodou časovo ohraničené, prípadne viazané na rozväzovaciu podmienku

19. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie

Občianskoprávna zodpovednosť

– je následná (sekundárna) právna povinnosť

vznikajúca subjektu, ktorý ohrozil (porušil) primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu
pre neho zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.

Inak povedané, spočíva vo vzniku nepriaznivého právneho následku (napr. povinnosť
nahradiť spôsobenú škodu), ktorý postihuje toho, kto porušil (ohrozil) pôvodnú
právnu povinnosť.

Iné chápanie zodpovednosti vysvetľuje občianskopr.zodpovednosť ako hrozbu
sankcie, ktorá vznikne súčasne s primárnou právnou povinnosťou.

Kedy vzniká občianskoprávna zodpovednosť?

a) vzniká až vtedy, keď došlo k porušeniu primárnej právnej povinnosti
b) niektoré ustanovenia OZ, však nevyžadujú na jej vznik porušenie primárnej

povinnosti, ale jej vznik viažu na určitú kvalifikovanú udalosť či správanie
vyvolávajúce účinok, ktoré právo nedovoľuje – tzv. absolútna zodpovednosť.

Za právny dôvod vzniku občianskoprávnej zodpovednosti pokladáme len protiprávny
úkon, a nie udalosť, ktorá má za následok vznik povinnosti podobnej
zodpovednostnej povinnosti (čiže písmeno b) nepovažujú niektorí autori za dôvod
vzniku obč.zdnosti)

Funkcie zodpovednosti:

a) kompenzačná – slúži na úhradu majetkovej ujmy alebo zmiernenie nemajetkovej

ujmy poskytnitím určitého zadosťučinenia (satisfakcie)

b) preventívnovýchovná

Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

a) protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť)
b) ujma
c) príčinná súvislosť medzi a) a b)
d) zavinenie
-

hovoríme o zodpovednosti založenej na subjektívnom princípe, pretože je založená na
zavinení, pričom sa pripúšťa možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti prostredníctvom
tzv. vyvinenia (exkulpácie).

Opakom je zodpovednosť založená na objektívnom princípe, ide o zodpovednosť za
výsledok (za náhodu). Tej sa možno zbaviť len zo zákonom predvídaných dôvodov –
liberácia, no aj ona môže byť vylúčená pri tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti.

a) protiprávny úkon

– ide o rozpor (porušuje ho, alebo obchádza) správania sa (aj

opomenutím) FO alebo PO s objektívnym právom.

protiprávnosť je objektívny predpoklad (môže byť zavinený aj nezavinený)

Okolnosti, ktoré protiprávnosť vylučujú:

 plnenie povinnosti

 výkon práva

 svojpomoc (§ 6)

 konanie v nutnej obrane (ako v treste)

 konanie v krajnej núdzi (ako v treste)

 súhlas poškodeného

b) ujma

– môže nastať buď v majetkovej (materiálna škoda, ktorá je vyjadriteľná

v prachoch), alebo v nemajetkovej (morálna ujma v osobnej sfére postihnutého) sfére
poškodeného.

škoda

– podľa výkladu súdnej praxe, len majetková ujma poškodeného, ktorú možno

objektívne vyjadriť v peniazoch

Obsah náhrady škody

– Čo má škodca uhraduť?

škoda sa prejavuje ako skutočná škoda a

ušlý zisk

(pri škode spôsobenej na veciach,

majetkových právach)

morálna ujma

- pri ujme na zdraví či na živote, vzniká poškodenému právo:

 na náhradu za stratu na zárobku (§ 446-

447 – rozdiel medzi jeho priemerným
zárobkom pred poškodením
a nemocenským, ...)

 na náhradu za stratu na dôchodku (§

447a)

 na náhradu účelných nákladov spojených

s liečením

(§ 449 ods. 1- tie, ktoré

nehradí poisťovňa)

 na náhradu nákladov na pohreb a

výživu

pozostalých (v prípade smrti, výška sa
vypočíta z priemerného zárobku
zomrelého, a náhrada za pohreb, ide
tomu kto ho obstaral)

 na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá

spočíva vo vytrpených bolestiach,
v sťažení spoločenského uplatnenia

(to

odškodnenie je jednorázove - §444, inak
vyhláška 32/1965 o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení nesk.pr., je hodnotená
v bodoch 1 bod-x Sk,-, ale súd môže aj
primerane zvýšiť, nad rámec uvedených
súm)

škoda – záväzková

– mimozáväzková

c) objektívna existencie príčinnej súvislosti

d) zavinenie

– Subjektívny predpoklad zodpovednosti, ide o psychický vzťah

zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu, ktorý sa prieči objektívnemu právu. Inak
OZ tieto pojmy priamo nevymedzuje a je to to isté ako v treste (úmysel,
nedbanlivosť,...)

poznáme však pojem hrubá nedbanlivosť § 447 ods. 2, ide o osobitne závažné
porušenie nutnej opatrnosti, ktoré môže pokryť tak prípady vedomej i nevedomej
nedbanlivosti, ale vyskytuje sa pri porušeni povinnosti vyplývajúcej z povolania,
postavenia,... .

Subjekty zodpovednosti za škodu (§ 420)

– v prípade ak ide o zodpovednosť FO založenej na zavinení (subjektívna), treba
aby bola FO na toto zavinenie spôsobilá, § 422 predpokladá psychickú spôsobilosť,
a to tak rozumovú, ako aj vôľovú, vyvinutú do takej miery, aby bola schopná
rozpoznať a zároveň slobodne voliť a rozhodnúť sa pre ten variant, ktorý je v súlade
s právom.

V prípade ak ide o objektívnu zodpovednosť, nehľadí sa na zavinenie

Všeobecne vznik spôsobilosti za zavinenie:

 plnoletosť

 osoba nie je postihnutá duševnou

poruchou, ktorá by u nej vylučovala
uplatnenie rozumovej a vôľovej
spôsobilosti

 ale poznáme aj obmedzenú spôsobilosť

osoby na zavinenie (osoby inak
nespôsobilé sú v konkrétnom prípade
spôsobilé)

– tiež sa spravidla predpokladá existencia zavinenia.

Štát

- Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu
-

Ak škodu spôsobili viacerí škodcovia, OZ hovorí o zodpovednosti spoločnej
a nerozdielnej, čiže solidárnej (následne s právom regresu voči ostatným škodcom, ak
je uhradím všetko)

Ak škoda bola spôsobená spoluzavinením poškodeného, znáša ju poškodený pomerne
podľa svojej účasti na jej spôsobení (súd na ňu prihliada ex offo)

Rozsah náhrady škody – Koľko má škodca poškodenému nahradiť?
-

pri škode spôsobenej na veci – nie je stanovená žiadna maximálna hranica (skutočná
škoda + ušlý zisk)

pri určovaní výšky škody na veci sa vychádza z ceny, ktorú mala vec v čase
poškodenia, a nie teda v čase rozhodovania súdu

pri ujme spôsobenej na zdraví alebo na živote sa uhrádzajú, ako som už uviedol:
účelné náklady spojené s liečením, strata na zárobku, strata na dôchodku, bolesti
a sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na výživu pozostalých, primerané
náklady spojené s pohrebom

Poznáme moderačné právo súdu – rozsah náhrady škody môže súd (§ 450)
výnimočne so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu primerane znížiť.
Predpokladmi pre zníženie sú: a) prípad hodný osobitného zreteľa

b) nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne

Náhradu škody dohodou zmluvných strán nemožno limitovať predtým, než bola
porušená právna povinnosť, lebo by sa to považovalo za obchádzanie účelu zákona
s následkom neplatnosti právneho úkonu (ide o zákaz vzdať sa práv, ktoré môžu
vzniknúť v budúcnosti)

Osobitne sa však rieši výška náhrady škody pri porušení povinnosti zo záväzkového
vzťahu zabezpečeného zmluvnou pokutou(§ 545).Poškodený má právo požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta, len vtedy, ak to bolo dohodnuté, aj to len do výšky nepresahujúcej výšku
zmluvnej pokuty, za predpokladu, že sa účastníci nedohodli na náhrade plnej výšky
spôsobenej škody.

Spôsob náhrady škody
-

náhrada v peniazoch

uvedenie do predošlého stavu

Jednotlivé prípady zodpovednosti za škodu

a) Zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym úkonom

Zodpovednosť FO – vzťahuje sa na prípady, keď FO spôsobí škodu inej osobe (FO
alebo PO), ak nie je daná osobitná úprava. FO zodpovedá za svoje vlastné zavinenie,
ktoré sa predpokladá (prezumpcia zavinenia, platí len pre nevedomú nedbanlivosť,
úmyselné zavinenie musí preukázať poškodený)

Zodpovednosť PO – Je upravená spolu s FO (§ 420). O protiprávny úkon PO pôjde
vtedy, keď škodu spôsobilipri svojej činnosti tí, ktorých na túto činnosť PO použila
(ale za vlastnú iniciatívu a excesy je zodpovedné konajúca osoba).

b) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou

(§ 420a)

Predpokladmi vzniku tejto prísnej (objektívnej) zodpovednosti, sú:

 škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod

v prevádzkovej činnosti

 vznik škody

 príčinná súvislosť

škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je škoda spôsobená činnosťou, ktorá má
prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, fyzikálnymi, chemickými,
prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, atď. (§ 420a ods.2).

c) Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho

konania (§ 422)

Prípady ak škodu spôsobí maloletý, alebo duševne chorá osoba, ako subjekty
zodpovednosti tu prichádzajú do úvahy:

 tí, ktorí nad týmito priamymi škodcami

zanedbali náležitý dohľad (napr. rodičia)

 maloletý alebo osoba postihnutá

duševnou poruchou za predpokladu, že

v konkrétnom prípade boli spôsobilí na
zavinenie

osobitne sú upravené prípady týkajúce sa zodpovednosti tých, ktorí sa vlastnou vinou
uviedli do stavu, že neboli schopní ovládnuť svoje konanie, posúdiť jeho následky.
Tu OZ hovorí, že je tu plná zodpovednosť takejto osoby.

d) Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti z

existujúceho

záväzkového vzťahu

podľa § 421 predpoklady tejto osobitnej zodpovednosti:

 prevzatie veci, ktorá má byť predmetom

záväzku (na základe zmluvy)

 poškodenie, strata, alebo zničenie veci

 príčinná súvislosť

je to objektívna zodpovednosť

liberačným dôvodom by bola skutočnosť, že ku škode by došlo aj inak

v prípade, že škodná udalosť má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré
osoba použila pri plnení záväzku voči inej osobe (napr. pri plnení záväzkov zo
zdravotníckych služieb) sa jedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť bez možnosti
liberácie.

e) Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom

(§

424)

predpoklady:

 konanie porušujúce dobré mravy

 škoda

 príčinná súvislosť

 úmysel

neplatí tu prezumpcia zavinenia (vždy treba zlý úmysel preukázať)

f) Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom
-

je upravená osobitným zákonom 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

má povahu absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť.

g) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427)
-

subjektom zodpovednosti tu je zásadne prevádzkovateľ (FO alebo PO vykonávajúca
dopravu (železničná, motorová všetkého druhu, lietadlá, motorové plavidlá), iný
prevádzkovateľ motorového vozidla, plavidla, či lietadla.

Je to objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie, ak:

 bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá

nemá pôvod v prevádzke a ktorej sa
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od
prevádzkovateľa požadovať

 spôsobenie škody zavinením

poškodeného (niekto skočí pod vlak)

h) Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
-

OZ tento pojem nevymedzuje, ale za zvlášť nebezpečnú prevádzku možno považovať
takú, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku škôd (napr. práca s výbušninami,
jedmi, plynmi, v baniach, atď.)

Liberácia ako pri dopravných prostriedkoch

ch) Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (§ 433
a nasl.)
-

ide o zodpovednosť:

 prevádzkovateľov ubytovacích služieb

 prevádzkovateľov činností spravidla

spojených s odkladaním vecí (napr.
reštaurácie, kaviarne, školy, atď.)

 prevádzkovateľov garáží a iných

podnikov podobného druhu (napr. aj
strážené parkoviská)

ide o objektívnu zodpovednosť (a nemožno ju žiadnym vyhlásením vylúčiť),
s jediným liberačným dôvodom, a to že by ku škode došlo aj inak.

Predmetom ochrany sú veci vnesené (napr. veci, ktoré ubytované FO vniesli do
priestorov prevádzky - –napr. hotela, alebo boli za účelom uloženia odovzdané, ...)
alebo boli odložené (v rámci nejakej služby a ja sa zriekam bezprostredného dozoru
nad nimi a dispozície s nimi).

Pokiaľ ide o obsah a rozsah náhrady škody, platie tu všeobecné ustanovenia OZ,
avšak ak ide o klenoty, peniaze a iné cennosti, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu
na nich spôsobenú iba do výšky 10 000,- Sk (§ 434), toto obmedzenie však neplatí, ak
škodu spôsobili priamo osoby, ktoré v prevádzke pracujú, alebo tie veci boli prevzatú
do úschovy zmluvou.

Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 15. Dňa po dni, keď sa o škode dozvedel (prekluzívna lehota).

i) Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom

táto zodpovednosť za škodu je upravená osobitne v zákone č. 294/1999 Z.z..

primárne sa sleduje cieľ náhrady škody spôsobenej na zdraví alebo živote
poškodeného.

pre rozsah a spôsob sa použijú ustanovenia OZ

ak však bola vadným výrobkom spôsobená škoda na veci, výrobca bude podľa
osobitného zákona zodpovedať len vtedy, ak škoda bola spôsobená na inej veci, ako
je vadný výrobok, iná vec je obvykle určená na osobné použitie alebo osobnú
spotrebu a škoda je vyššia ako 5000,.Sk.

Výrobok (pojem): každá hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak
získaná (nie nehnuteľnosť), a určená na uvedenie do obehu.

* vadný výrobok – je ten, ktorý nezaručuje bezpečnosť jeho užitia alebo použitia,
ktorú možno od neho očakávať. Vady môžu byť:

 výrobné

 konštrukčné

 informačné (marketingové)

Inak vadnosť výrobku sa v tomto osobitnom zákone vzťahuje najmä vo vzťahu k jeho
bezpečnosti. Jediným testom bezpečnosti výrobku je legitímne očakávanie
poškodeného.

Liberačné dôvody – výrobca sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že:

 výrobok neuviedol do obehu

 výrobok nebol vadný v čase jeho

uvedenia do obehu alebo vada výrobku
nastala neskôr

 výrobok nevyrobil, ani ho nedistribuoval

 vada výrobku je dôsledkom splnenia

povinnosti vyplývajúcej výrobcovi zo
všeobecne záväzného pr.predpisu

 stav vedeckých a technických poznatkov

v čase uvedenia výrobku do obehu
neumožňoval vadu zistiť.

Záväzky z bezdôvodného obohatenia
-

upravené v rámci OZ v § 451-459.

Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava hospodársky a právne
neodôvodnených zásahov do majetkovej sféry FO a PO, ktoré spočívajú v získaní
majetkovej výhody jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Ak nemožno zistiť
subjekt, na úkor ktorého bol predmet BO získaný, musí sa vydať štátu.

BO plní predovšetkým uhradzovaciu funkciu (treba vydať všetko, čim som sa
neoprávnene obohatil) Pokiaľ by náhrada in natura nebola možná, musí sa poskytnúť
náhrada v peniazoch

Predpoklady vzniku BO:
-

ide o záväzky z bezdôvodného obohatenia a všeobecným predpokladom ich vzniku je
skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné.
Nemusí pritom ísť o protiprávne konanie.

Za BO sa nepovažuje:

 prijatie premlčaného dlhu

 prijatie dlhu neplatného pre nedostatok

formy

 prijatie plnenia zo stávky alebo hry

medzi FO

 vrátenie peňazí požičaných do stávky

alebo hry

 –– plnenia z týchto naturálnych práv sa

na súde nemožno s úspechom domáhať

- právo na vydanie BO je majetkovým právom, ktoré v prípade smrti prechádza v celom
rozsahu na dedičov oprávneného a povinnosť zase prechádza na dedičov povinného.

Rozsah a

spôsob vydania BO:

neoprávnene obohatený subjekt je zaviazaný vydať všetko, čo na úkor iného BO-ím
nadobudol vrátane súčasti veci a

príslušenstva vec

i. Rozhodujúci je čas získania BO

(pre určenie výšky).

Čo sa týka úžitkov veci, tu je dôležitá dobromyseľnosť toho kto sa BO-il. Ak bol
dobromyseľný, tak sa stáva vlastníkom úžitkov, ak nie, tak aj tie sú predmetom BO.

Ten, kto vydáva predmet BO, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré
vynaložil na vec.

Hmotnoprávna úprava BO nepripúšťa súdnu moderáciu povinnosti vydať BO.

Spôsob vydania BO

 obnovenie pôvodného stavu (vydanie

predmetu BO)

 peňažná náhrada

- premlčanie práva na vydanie BO – 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie,
že došlo k BO a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba), ale premlčí
sa najneskôr za 3 roky, a ak ide o BO získané úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď k BO
došlo (objektívna premlčacia doba).

OZ upravuje tieto prípady jednotlivých skutkových podstát BO:

a) všeobecnú skutkovú podstatu, ktorá ustanovuje všeobecnú povinnosť vydať už

získané BO

b) osobitné skutkové podstaty:

 BO získané plnením bez právneho

dôvodu (došlo k plneniu, ale nebol
právny dôvod)

 BO získané plnením z

neplatného PÚ

(pri PÚ, ktorý je od začiatku neplatný)

 BO získané plnením z

právneho dôvodu,

ktorý odpadol (právny dôvod na plnenie
tu existoval, ale dodatočne odpadol –
napr. uplynutím času, splnenie
rozväzovacej podmienky, pričom sa už
plnilo)

 BO získané z

nedostatočných zdrojov

(možno zaň považovať taký zdroj, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi, pričom
dôkazná povinnosť je na tom, kto sa ho
domáha)

 BO získané plnením za niekoho, čo

podľa práva mal splniť sám

20. Vznik a zmena záväzkovoprávnych vzťahov podľa OZ

záväzkové právo(nie je predmetom otázky)
-

tiež obligačné právo

v objektívnom zmysle predstavuje súhrn PN upravujúcich záväzkovoprávne vzťahy =
záväzkové oprávnenia a povinnosti

na rozdiel od vlastníckeho práva a od vecných práv neupravuje iba správanie
subketov vo vzťahoch týkajúcich sa veci (hmotnej veci), ale aj vo vzťaoch, ktorých
predmetom je niečo iné (napr.výkon, autorské dielo)

záv.právo je najrozsihlejšiou časťou nášho OZ, jeho jednotná úprava je v 8.časti OZ
(§488 až 587- všeobecná časť a § 588 až 852- osobitná časť upravujúce pomenované
= typické zmluvy, na základe ktorých záväzky vznikajú). = pramene záv.práva
(OZ,OBZ, + Závazkovopr.vzťahy sú upravené aj niektorými špec.zákonmi- najmä
autorský zákon, kt.pozná celý rad typických zmlúv uzatváraných autormi, výkonými
umelcami…)

§ 488 Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

záväzkovoprávne vzťahy sú výrazom výmenných vzťahov daných v určitej
spoločnosti, vznikli na základe týchto vzťahov a sú nimi aj vo svojom trvaní
podmienené

v širšom zmylse je ZPV určitý spoločenský vzťah upravený právom,
resp.spoločenský vzah, v ktorom jeho subjekty vystupujú ako nositelia PaP

v zmysle § 488 OZ sú to právne vzťahy, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka

) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok

ZVP je základný, relatívny (relácia PaP medzi subjektami = iner pares) a subjektívny
vzťah (medzi konkr.subjektammi)

VZNIK ZVP (§489)
Záväzky vznikajú:
a) z právnych úkonov

1. dvojstranné PÚ ako všeobecne zaväzujúce dôvody; najmä zo zmlúv

(§588 až 852 OZ) = ide o “ pomenované/ nominátne zmluvy”.
Záväzky však podľa § 51 OZ môžu vzniknúť aj z
nepomenovaných/inominátnych zmúv (teda zmlúv ktoré nie sú
osobitne upravené, ale nesmú odporovať obsahu alebo účelu zákona-
použijú sa ustanovenia zákona o zmluvách im najbližšim, ak samotná
zmluva neurčí inak + zo zmiešaných zmlúv (prvky rôznych zmôv).
Vznik zmlú v upravuje § 43 a nasl. OZ (viď neskôr- návrh,
akceptácia…)

zriedkavo aj z 1.str.PÚ

(ponuka, verejný sľub)

b) zo zodpovednosti

, najmä z porušenia práva = deliktuálne záväzky; zodpoved.za

spôsobenú škodu. (Všeobecne v § 499 až 510 sú upravené záväzkovoprávne vzťahy
zo zodpovednosti za vady),

c) z bezdôvodného obohatenia

d) z iných skutočností uvedených v zákone

§ 43 “rokovanie o zmluve”

zmluva je zložený (najčastejšie 2 stranný) PÚ, kt.je tvorený pr.úkonmi najmenej 2

strán, a to:

c) NÁVRH ZMLUVY (OFFERTA)

– jednostranný PÚ, kt.predkladá navrhovateľ a

navrhuje ním adresátovi, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu.
Návrh musí byť

určitý (čo sa týka predmetu plnenia ale aj typu zmluvy)

musí z neho vyplývať voľa navrhovateľa byť návrhom viazaný ak druhá strana

návrh príjme

Návrh možno:
3.

zrušiť

– môže navrhovateľ aj v prípade že je návrh neodvolateľný, ak prejav o

zrušení dôjde adresátovi najneskôr súčasne s návrhom

odvolať

– aj keď už došiel adresátovi, avšak odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr

ako adresát odoslal prijatie návrhu

návrh zaniká:
-

uplynutím lehoty určenej na prijatie (návrh pôsobí od doby, keď dôjde adresátovi

a ponuka je záväzná predovšetkým v lehote určenej navrhovateľom.)

dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi

uplynutím primeranej doby alebo zrušením návrhu navrhovateľom

d) PRIJATIE ZMLUVY (AKCEPTÁCIA)

– jednostr.PÚ, kt.adresát dáva najavo, že

návrh prijíma(že súhlasí s obsahom)- musí ho však prijať bez výhrad a podmienok v
plnom rozsahu (inak by šlo o nový návrh urobený z druhej strany).

prijatie návrhu môže odvolať, ak odvoplanie dôjde navrhovateľovi najneskôr

súčasne s prijatím.

Vznik zmluvy:
- zmluva teda vzniká, ak návrh zmluvy (kt.nebol zrušený ani odvolaný) :
c) je prijatý v celom rozsahu adresátom
d) je prijatý v stanovenej lehote, pričom zmluva je (§44 OZ) uzavretá okamihom, keď

 Za istých okolností aj neskoré prijatie môže mať účinky včasného prijatia, ato ak:

ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta

ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej

preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za
zaniknutý.

dôvody vzniku ZVP:
a) konštitútívne rozhdonutia štát.orgánov, najmä súdov

– napr.rozhodnutie súdu o

zrušení spoluvlastníctva, čím vzniká záväzok medzi doterajšími spoluvlastníkmi,
ktorým bola vec prikázaná, a ostatnými spoluvlastníkmi.

b) Právne a protiprávne úkony

c) Udalosti a protiprávne stavy –

udalosť napr.dopr.nehoda a vznik záväzku nahradiť

škodu

d) Iné právne skutočnosti

– napr.právo nálezcu na náhradu nevyhnutne vynaložených

nákladov a na nálezné pod+a § 135 ods. 2 OZ

ZMENA ZVP
-

ide o čase medzi vznikom a zánikom ZVP zmenu buď v obsahu záväzkov, alebo o

zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka.

1. zmena v obsahu záväzkov

OZ upravuje túto zmenu:

a) dohodou strán

= počas trvania záväzku môžu účastníci kedykoľvek zmeniť vzájomné

PaP. Z dohody musí byť zrejmé, či dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, alebo či nový záväzok vzniká popri doterajšom záväzku. Ak bol pôvodný
záväzok zabezpečený ručením, tak zabezpečenie práv, kt.sa dohoda týka, bude trvať
nadalej. Ak však k tejto dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi
bamietať všetko, čo by mohol namietať, keby nebola dohoda (§516 ods.3)

b) omeškaním dlžníka

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúiť (ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie týkať len jednotlivých
plnení)

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania + nárok na úroky z omeškania nevylučuje možnosť
veriteľa uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním (ale iba ak úroky
nepokryjú celú škodu)

Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie

alebo zničenie (prechod nebezpečenstva- dlžník zodpovedá za všetku škodu,
kt.postihne predmet plnenia po omeškaní), ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa.

 pri fixných zmluvách (§518 - presne určené, kedy resp.dokedy sa má plniť) ak je

dlžník v omeškaní, zmluva sa zrušuje od začiatku. To však neplatí, ak veriteľ bez
zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi že na splnení trvá

Omeškanie veriteľa
-

Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo

záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne
spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady,

ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy
veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd
spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie (musí mu to
nahradiť). Dlžník nie je povinný čakať, kým veriteľ prejaví ochotu prijať riadne
ponúknuté plnenie – ale len čo nastane omeškanie, je podľa § 568 oprávnený
uložením plnenia do úschovy spôsobiť zánik záväzku

Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.

2. zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
-

ZVP sa neviaže na pôvodné subjekty (VaD), okrem prípadov výslovne osobných

záväzkov (napr. záväzok maliara namaľovať portrét niekoho). Dôvody na zmenu v
osobe Val.D ZPV:

1. všeobecné dôvody (na základe PÚ):

a) postúpenie pohľadávky
b) prevzatie dlhu
c) pristúpenie k záväzku
d) poukážka

2. zmena subjektov ZPV na základe rozhodnutia sudu alebo iného št.orgánu

(napr.rozhod.súdu o vyporiadaní pod.spoluvlastníctva)

3. zo zákona

a) postúpenie pohľadávky ( cesia §524)
-

podstata cesie spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho

veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) = dochádza
teda k zmene v osobe veriteľa

rozlišujeme:

a) dobrovoľnú cesiu = z vôle doterajšieho veriteľa, na základe zmluve medzi ním a

novým veriteľom

b) nutná cesia – proti vôli doterajšieho veriteľa- uskutoční sa buď priamo zo zákona,

alebo súdnym výrokom



zmluva musí byť písomná

na platnosť sa nevyžaduje súhlas dlžníka, no podľa § 526 ods.1 musí postupca

dlžníkovi bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky- dovtedy, kým
dlžník nie je s post..pohľ. oboznámený, môže plniť pôvodnému veriteľovi, ktorý za
tejto situácie nemôže plnenie odmietnúť

predpokladom platnosti zmluvy je spôsobiulý predmet postúpenia = musí ísť o

pohľadávku, kt.možno postúpiť. Nemožno postúpiť:

a) pohľadávky, kt.zaniknú najneskôr smrťou veriteľa
b) pohľa.obsah ktorých by sa zmenou veriteľa zmenil
c) pohľa.kt.nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia(dávky

soc.pomoci…)

d) pohľa., kt.postúpenie odporuje dohode V a D

 následky postúpenia

a) postupca stráca postúpenú pohľadávku a jej príslušenstvo, ako aj všetky s ňou spojené

práva = nadobúda ich postupník. Postupca po postúpení nie je oprávnený P vymáhať
ani prijať od odlžníka plnenie

b) postupca však môže vymáhať pohľadávku v prospech postupníka, ak sa tým

postupník súhlasí a sám ju nevymáha

c) keďže postúpením postupca prestáva byť veriteľom, je povinný odovzdať

postupníkovi všetky doklady a potrebné infošky týkajúce sa postúpenej pohľadávky

d) ak sa postúpenie dojednalo za odplatu, postupca zodpovedá postupníkovi:
-

ak sa postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky

ak dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než ho bol povinný splniť postupníkovi

za to, že pohľadávka v čase postúpenia trvá

zodpovedá aj za vymožiteľnosť (bonitu) pohľadávky- tu je rozhodujúci čas

zročnosťi (splatnosti). Zodpovednosť postupcu sa však obmedzuje najviac na sumu
rovnajúcu sa prijatej odplate spolu s úrokmi + postupca sa na takúto zodpovednosť
musel písomne zaviazať

e) dlžník nei je postúpením vo svojom postavení dotknutý. Dlžník je povinný plniť

novému veriteľovi len odvtedy, ako sa o postúpení dozvedel.

b) prevzatie dlhu (privatívna intercesia) (§ 531)
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak
na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo
tomu, kto dlh prevzal.
Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími
osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

do pôsovodného ZPV vstupuje namiesto pôvodného dlžníka nový dlžník, ktorý na

seba preberá dlh = zmena v osobe dlžníka

dochádza k tomu na základe

a) písomnej zmluvy medzi pôovodným dlžníkom a novým dlžníkom + vyžaduje sa

súhlas veriteľa (stačí konkludentne, aj dodatočne).

b) Na základe zákona
c) Na základe spúdneho rozhodnutia
-

Predmotom PD môžum byť len prevoditeľné dlhy- nemožno prevziať dlh, v

dôsledku čoho by sa zmenil záväzok z obsahovej stránky (napr.záväzok umelca
zhotoviť portrét)

 právne následky PD:

a) doterajší dlžník sa úplne zbaví dlhu- aj od jeho príslušenstva (úroky) – nový dlžník je

zaviazaný

b) postavenie veriteľa sa nemení
c) tretie osoby zabezpečujúce pohľadávku ostávajú zaviatzaní rovnako ako za

predošlého dlžníka, ak súhlasisa so zmenou v osobe dlžníka. Ich súhlas / nesúhlas
však nemá platnosť na PD, ku ktorému je potrebný len súhlas veriteľa

d) pristúpenie k záväzku (kumulatívnma intercesia - §533)
Kto (3.osoba) bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka
jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja
dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

K záväzku pristupuje k pôvodnému dlžníkovi nový dlžník, ktorý sa stáva

dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Kumul.intercesia sa môže uskutočniť zmluvou, a to 2-ako.

a) dohodou uzavretou medzi veriteľom a ďašou osobou bez účasti pôvodného dlžníka

–

stane sa zaviazaným len popri pôvodnom dlžníkovi, nie namiesto neho- veriteľ má
právo požadovať plnenie od pôvod.dlžníka ako aj od nového dlžníka- veriteľ má
právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, lebo obaja sú zaviazaní v
rovnakom rozsahu. Len čo tájeden dlh splní, nemá právo požadovať od druhého
dlžníka to, čo plnil, pretože plnil svoj dlh- sú zaviazaní spoločne a nerozdielne

b) dohodou uzavretou medzi doterajším dlžníkom a novým dlžníkom

– veriteľ má právo

požadovať plnenie len od pôvodného dlžníka. Naopak, novopristupujúci dlžník má
voči pôvodnému dlžníkovi povinnosť plniť jeho veriteľovi, ktorý plnenie musí od
neho prijať

 pristúpiť možno iba k peňažným záväzkom, na rozdiel od prevzatia dlhu. Pokiaľ ide

o nepeňažné, tak len k tým ,kt.predmetom je zastupiteľné plnenie

21. Zabezpečenie záväzkov podľa OZ

pojem záväzku / obligácie:
-

pojem vytvorili Rimania ako vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v ktorom je dlžník
právne povinný veriteľovi niečo splniť pod sankciou žaloby a exekúcie a na druhej
strane je veriteľ oprávnený toto plnenie od dlžníka vyžadovať

záväzok má viacero významov- niekedy ako povinnosť zo zmluvy, niekedy
akákoľvek povinnosť (napr.záväzok rodičov voči deťom), niekedy sa pojmom
záväzok rozumie sám záväzkovopr.vzťah. na rozdiel od záväzkov ako pr.vzťahov
záväzky spoločenské nevznikajú na základe právnych skutočností, ale z faktického
správania

pojem záväzok ako aj záv.právo presahuje rámec občianského práva a zasahuje aj do
iných pr.odvetví, najmä obchodného práva, do pracovného a pod.

ZABEZPEČENIE ZÁVAZKOV (§ 544 a nasl.)
- ide o inštitúty využívané OZ i OBZ v prípade, že dlžník neplní svoj záväzok riadne a
včas. Plnia funkcie:

a) uhradzovaciu

– ak nie je dlh splnený, môže sa veriteľ uspokojiž zo

zabezp.prostreidku

b) donucovaciu

– núti dlžníka plniť

c) garančná

– je istota pre veriteľa, že dlh dlžníka bude splatený

rozlišujeme zabezpečovacie prostriedky:

všeobecné

= všetky ustanovenia záv.práva, najmä ustanovenia, ktoré určujú sankcie

za nesplnenie záväzkov

osobitné (špeciálne) =

a) zmuvná pokuta
b) ruičenie
c) dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

d) záložná zmluva
e) zabezpečenie záväzkov prevodov práva
f) zabezpečenie postúpením pohľadávky
g) zábezpeka
h) uznanie dlhu

1. zmluvná (konvenčná) pokuta (“penále”) § 544

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

je to dohoduu určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Takáto hrozba majetkovej ujmy núti
dlžníka aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zml.povinnosti

je to “paušalizovaná náhrada škody”,kt. možno dohodnúť pri porušení akejkoľvek

povinnosti, ale len v

a) písomnej forme

(inak neplatná – treba písomne aj v prípade, že samotná zmluva je

uzavretá ústne)

b) s určenou výškou alebo spôsobom určenia ZP

platí princíp abolútnej objektívnej zodpovednosti = okolnosti vylučujúce

zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť zaplatiť ZP, aj keď nevznikla škoda, resp.
bez ohľadu na výšku škody

možno uplatniť moderačné právo súdu – na návrh strany môže súd ZP znížiť, ak

je ZP neprimerane vysoká vzhľadom na zabezpečovanú povinnosť – ale len do výšky
škody (OBZ)

platím len to, čo bolo dohodnuté – napr. ak bola ZP dohodnutá na 50 000 Sk a

vznikla škoda 100 000 Sk, platím len 50 000 Sk. Ak by som napr. škodu nespôsobil,
ale porušil povinnosť, platím tiež 50 000 Sk

 zmluvná pokuta neposkytuje dlžníkovi právo odstúpiť od zmluvy – nemá teda

funkciu odstupného pre dlžníka = dlžník nemôže voliť medzi splnením zmluvy a
zaplatením ZP, teda sa z povinnosti nemôže vykúpiť zaplatením ZP

 ak dlžník nesplnil povinnosť a ani nezaplatil dojednanú TP, má veriteľ tieto práva:

a) domáhať sa splnenia zml.povinnosti +
b) zároveň žiadať zaplatenia ZP
c) + má možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody (nie však škodu spôsobenú

porušením zml.povinnosti, na kt.sa vzťahuje ZP, resp. má právo len v tom rozsahu, v
kt.škodu nepokryje ZP ale aj to len vtedy, ak takáto možnosť bola medzi účastníkmi v
zmluve výslovne dohodnutá)

2. ručenie

paralelná úprava OZ-OBZ, ale sú prísne oddelené = úprava v OBZ je lex

specialis, t.z., že ak ide o obchodné vzťahy, možno použiť len ustanovenia OBZ o
ručení, nemožno spadnúť do OZ

§ 546-550OZ

Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie
poskytnuté veriteľovi.

ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a 3.osobou (ručiteľom), kt.obsah tvorí

záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník

je potrebný súhlas veriteľa, stačí, aby ho urobil konkludentne. Nie je však

potrebný súhlas dlžníka

ručením sa môže zásadne zabezpečiť každý peňažný záväzok (na zabezpečenie

nep.záväzku nemôže slúžiť v tých prípadoch, ak záväzok spočíva v nezastúpiteľnom
plnení (napr.zhorovenie umeleckého obrazu)

znaky ručenia:
1.

akcesorita

= že ide o akcesorický vzťah naviazaný k záväzku. Ručenie je závislé od

existencie hlavného vzťahu medzi veriteľľom a dlžníkom. Zo zákona je ručiteľ
zaviazaný rovnako ako dlžník (môže byť zaviazaný aj menej, ale iba ak si subjekty v
ručiteľskom záväzku vymedzili záväzok ručiteľa užšie). Zánikom tohto záväzku
zaniká aj ručenie.

subsidiarita

= veriteľ musí najskôr:

a) písomne vyzvať dlžníka, a
b) poskytnúť mu primeranú lehotu od výzvy aby splnil
c) až potom požadovať od ručiteľa. Ak ručiteľ zaplatí, tak sa stáva on veriteľom voči

pôvodnému dlžníkovi – má právo regresu- vyžadovať od dlžníka. Ručiteľ môže
odoprieť plnenie veriteľovi v jedinom prípade, a to ak samotný veriteľ zavinil že
pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník (ak príliš dlho nevymáhal od dlžníka), no
dôkazné bremeno je na ručiteľovi . Ručiteľov môže byť viac- vtedy majú postavenie
solid. Dlžníkov. Ak niektorý splní celý dlh, má právo regresu + dostáva sa do pozície
veriteľa voči pôvodnému dlžníkovi. Ak by mu však potom splnil dlžník, nemohol by
už žiadať regres – inak bezd.obohatenie.

obsah ručiteľského táväzku:
1) oprávnenie veriteľa požadovať plnenie od ručiteľa, ak dlžník riadne dlh nepslnnil,

hoci ho na to veriteľ písomne vyzval

2) veriteľ je povinný (§547) kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi

na požiadanie výšku svojej pohľadávky = informačná povinnosť veriteľa

3) veriteľ je povinný zachovať pre ručiteľa všetky pr.prostriedky potrebné na uplatnenie

nároku voči dlžníkovi a previesť ich na ručiteľa (listiny, dlžobné úpisy)- inak mu
zodpovedá za ujmu

4) veriteľ je povinný svoju pohľadávku voči dlžníkovi včas a riadne, a ak zaviní, že

dlžník nemôže pohľ.uspokojiť, ručiteľ môže splnenie odporieť (Ručiteľ môže
plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

5) Ručiteľ je povinný splniť tak ako je povinný na to dlžník – to čo je predmetom

veriteľovej pohľadávky a veriteľl od neho nemôže vymáhať niečo iné, okrem prípadu,
ak by sa na tom veriteľ a ručiteľ dohodli (§572)

6) Ručiteľ má právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, kt.prislúchajú dlžníkovi

(napr.námietka preklúzie = zániku práva + dokonca môže započítať aj svoje splatné
pohľadávky kt.má voči veriteľovi z úplne iného pr.dovôdu). Veriteľ môže písomnou
zmluvou previesť svoju pohľadávku aj na tretiu osobu (postúpnika) a to aj bez
súhlasu dlžníka – v zhľadom na akcesoritu prechádza aj ručit.zabezpečenie na
postupníka

zánik ručenia:
-

ručiteľ splní záväzok

zánik hlav.záväzku v dúsledku uplatnenia námietok podľa § 548 ods.2 ručiteľom

+ zánikom hl.-záväzku nezávisle od ručiteľa

ručiteľ oprávnene odoprie splnenie

na základe pr.udalosti (smrťou ručiteľa, ale iaba vtedy, ak mu za jeho života

nevznikla povinnosť splniť zabezpečený záväzok namiesto dlžníka)

 špecifickým je prípad novácie - ak zanikne hlav.záväzok tak, že účastníci nanovo

upravia svoje PaPa to tak, že zrušia pôvodný záväzok a nahradia ho novým- ručenie
podľa § 572 OZ zabezpečuje aj nový záväzok, ak však ručiteľ nepúrejaví súhlas s
tým aby zabezpečil aj nový záväzok, zabezpečenie potom trvá len v rozsahu
pôvodného záväzku

záložná zmluva

v zmysle § 552 OZ možno pohľadávku zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Je to zmluva
medzi verieľom a dlžníkom alebo 3.osobou, ktorou na al. na základe ktorej sa na
zabezpečenie pohľadávky zriaďuje záložné právo na určitú vec alebo na určité právo
zmluva
-

musí byť jednotlivo určený záloh + určená pohľadávka

pri hnuteľných veciach sa musí pripojiť odovzdanie (vtedy nemusí byť zmluva

pri nenuteľných veciach vzniká ZP zápisom do katastra nehnuteľností ( a

nevyžaduje sa teda registrácia v not.registri)

 pri písomnej zmluve podáva žiadosť o zápis ZP v registri záložca – v ostatných

prípadoch zál.eriteľ. v prípade že ZP bolo zriadené rozhod.súdu, tak na základe
rozhodnutia súdu…

4. (§ 553) Zabezpečenie záväzkov prevodom práva

Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa
(zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí
uzavrieť písomne.

Podstata zmluvy spočíva v tom, že dlžník postupuje veriteľovi svoje práva (každé

právo, kt.má majetkovú hodnotu možno postúpiť) a táto strata prevedeného práva
núti dlžníka, aby splnením záväzku toto právo získal späť

zmluva musí mať písomnú formu, o obsahu tejto zmluvy však OZ neustanovuje

nič. Zákon výslovne ustanovuje len spôsob, ako sa právo prevedie späť na dlžníka po
uspokojení veriteľovej pohľadávky- z toho dôvodu majú zml.strany možnosť
dohodnúť jednak zmluvu o spätnom prevode a jednak rozvazovaciu podmienku,
ktorou bude uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Až v prípade, že veriteľova
podmienka nebude uspokojená a neodporuje to dohode VaD, veriteľ môže prevedené
právo sám realizovať (napr.prenechanú vec predá na dražbe)

5. § 554 Zabezpečenie postúpením pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť aj postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky
tretej osoby.
-

je to “ fiduciárna cesia” a jej podstta spočíva v tom, že dlžník alebo 3.osoba

postúpi veriteľovi svoje pohľadávky za účelom zabezpečenia (inej) veriteľovej
pohľadávky.; postúpením pohľadávky sa veriteľom z tejto pohľadávky stáva ten,
komu bola na zabezpečenie jeho pohľadávky postúpená – dochádza síce k zmene v
osobe veriteľa, ale k postúpeniu dochádza len prechodne, na účely zabezpečenia inej
pohľadávky. V prípade, že dlžník splní,. Veriteľ (postupník) je povinný vrátiť
dlžníkovi (cedentovi) pohľadávku späť

na rtozdiel od zab.prostriedku prevodom práva sa tento zab.prostriedok líši tým,

že na zabezpečenie pohľ.veriteľa možno použiť nielen pohľadávku dlžníka, ale aj
pohľadávku tretej osoby

6. § 555 Zábezpeka
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo
spôsobilými ručiteľmi.
(- záväzok dať zábezpeku vzniká predovšetkým dohodu strán, pričom v dohode strany
nemusia určiť, akým spôsobom sa mázábezpeka poskytnúť, podľa dispoz.normy § 555
OZ najmä zriadením zál.práva alebo spôsob.ručiteľmi)
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko
sú dve tretiny ich odhadnej ceny.( napr.dá niekto ako zábezpeku do zálohu vec s
odjadnutou sumou 12000, druhá strana ju má povinnosť prijať ako zábezpeku do výšky
800 Sk. Ak sa má napr.zabezpečiť 1000 Sk, bvude teda musieť ešte 200 Sk doložiť).
Toto ustanovenie však neplatí pre vklady v bankách a sporiteľniach (ďalej len "peňažný
ústav") a štátne cenné papiere - sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky.

7. § 558 Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

uznanie dlhu je 1-str.PÚ dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej:

a) písomnej forme
b) musí byť určený (uznaný) dlh čo do dôvodu a výšky
-

UD zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval, teda uľahčuje

procesné postavenie veriteľa, pretože ak dôjde k sporu o takto uznaný dlh, súd jeho
existenciu v čase uznania predpokladá ( osoba kt.uznala dlh, má však právo namietať,
že dlh nevznikol alebo v čase uznania netrval, resp.bol neplatný alebo stratil platnosť)

Možno uznať aj premlčaný dlh, ale iba ak dlžník o premlčaní vedel. Dlžník sa tu

môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval, nie
však námietkiou premlčania.

Pr.následky uznania dlhu:
1. vznik pr.domnienky, že dlh v čase uznania trval +
2. prerušenie premlčania a začiatok novej 10 ročnej preml.doby, kt.začína plynúť dňom,

kedy k uznaniu došlo alebo kedy uplynula lehota na plnenie, ak je v uznaní určená.

22.Zánik záväzkov podľa OZ

- § 599 a nasl.
-

záväzok ako občianskoprávny vzťah zaniká na základe určitých právnych

skutočností, s ktorými objektívne právo spája zánik záväzku.

Zánik záväzkov podľa druhu právnych skutočností rozlišujeme

1. na základe právnych úkonov, a to:

a) jednostranných

splnenie dlhu

započítanie jednostranným úkonom

uloženie do úradnej úschovy

odstúpenie od zmluvy

výpoveď

b) dvojstranných

dohody (o novácií, o odpustení dlhu, o započítaní, o urovnaní)

2. na základe udalostí

smrť dlžníka alebo veriteľa

uplynutie času

nemožnosť plnenia

splynutie

3. na základe úkonu a udalosti

neuplatnenie práva

4. na základe rozhodnutia štátneho orgánu

OZ priamo vo svojom obsahu rozoznáva tieto spôsoby zániku záväzkov (§ 559-587):

splnenie dlhu

uloženie do úradnej úschovy

dohodu

nemožnosť plnenia

uplynutie času

smrť dlžníka alebo veriteľa

započítanie jednostranným úkonom

výpoveď

neuplatnenie práva

splynutie

Splnenie dlhu
-

solúcia je najčastejší a najprirodzenejší spôsob zániku Z., pričom ide o právny

úkon, ktorým dlžník, príp. iná oprávnená osoba s úmyslom plniť dlh poskytne
veriteľovi to, čo je predmetom záväzku, a veriteľ toto plnenie príjme.

Kto má plniť

? – predovšetkým dlžník (ak je ich viiac, skuma sa či ide o solidárny,

delený, alebo nedielny záväzok), môžu byť prípady, keď bude miesto neho plniť
ručiteľ, zástupca dlžníka (§ 22 ods.1OZ)

Komu treba dlh splniť

? – predovšetkým veriteľovi (ak je viac veriteľov ...), ale

možno plniť aj tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o prijatí plnenia, a napokon
aj veriteľovi na ktorého bola pohľadávka postúpená, tu však môže dlžník splniť aj
pôvodnému veriteľovi v prípade, ak nebol o postúpení upovedomený.

Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie bpísomné potvrdenie

o tom, že bol dlh splnený (celkom alebo sčasti).Ak mu ho nevydá, ma právo odoprieť
plnenie.

Kedy treba plniť

? – v deň splatnosti (môže byť určený zákonom, súdnym

rozhodnutím, rozhodnutím iného ŠO, alebo dohodou). Ak je určená lehota splatnosti,
dlžník môže splniť hocikedy v jej priebehu. Môže sa ponechať splnenie aj na vôlu
dlžníka, ale tu má veriteľ možnosť, aby súd na jeho návrh rozhodol o splnení v súlade
s dobrými mravmi (ak by sa nemal dlho k veci).

Ak splatnosť vôbec nebola určená, treba plniť v prvý deň po tom, čo slžníka

veriteľ o plnenie požiadal.

Ak dlžník neplní riadne a včas, dostáva sa do omeškania.

Kde treba dlh splniť

? – predovšetkým na mieste určenom dohodou účastníkov.

Ak nie je dohoda, plní sa v mieste bydliska/sídla dlžníka.

Ak sa však peňažný dlh plní ppostredníctvpm pošty/peňažného ústavu, má sa za

to, že dlh je splnený okamihom, keď suma bola týmto spôsobom poukázaná(on to
tam vloží a hotovo, nie je v omeškaní ak to pošta doj....).

Čo treba plniť

? – to, na čom sa dohodli. Poznáme aj možnosť zámeny plnenia

dohodou – iné plnenie namiesto dlhovaného plnenia.

Ako treba plniť

? – podľa dohody strán (či naraz, alebo po častiach – na splátky).

Aj keď sa dohodli, že naraz, veriteľ je povinný prijať a jčiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

A samozrejme riadne – podľa dohody strán, alebo to vyplýva z príslušných

právnych noriem. Ak to poruší, je tu zodpovednosť za vady (§ 499-510).

Uloženie do úradnej úschovy
-

ide o tzv. solučnú úschovu, ktorej účelom je spôsobiť zánik záväzku

Ak to povaha dlhu pripúšťa, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa

veriteľa splniť uložením do úradnej (súdnej, notárskej) úschovy, najmä ak je veriteľ

neprítomný, je v omeškaní alebo ak má dlžník odôvodnené pochybnosti o tom, kto je
veriteľom, alebo veriteľa nepozná.

Konanie o zložení do súdnej úschovy (§ 185a, b OSP). Návrh zložiteľa, náklady

znáša veriteľ.

Dohoda
-

Dohoda o novácií

veriteľ sa dohodne s dlžníkom, že sa doterajší záväzok nahrádza novým

záväzkom a tým doterajší záväzok zaniká.

Forma dohody akákoľvek, ale ak sa nahrádza pôvodný záväzok, ktorý mal

písomnú formu, alebo záväzok premlčaný, tak aj dohoda o nováccí – písomná.

Ak existovalo ručenie a záloťné právo pri pôvodnom záväzku, zabezpečujú aj

nový záväzok ( ak ručiteľ, záložca odmietne nový, tak len v rozsahu starého).

Dohoda o zrušení záväzku

Dohoda, že sa nesplnený záväzok, alebo jeho časť zrušuje.Zánik okamihom

prijatia návrhu na zrušenie druhou stranou.

Forma ako pri dohode o novácií.

Dohoda o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu

Musí mať písomnú formu.

Vzdať sa možno len takých práv, ktoré vznikli do uzavretia dohody o vzdaní sa

práva.

Platí len medzi účastníkmi (tak ak je dlťníkov viac, ostatní musia plniť).

Dohoda o urovnaní (pokonávka)

Ňou môžu účastníci upraviť medzi nimi práva sporné alebo pochybné, čím

vlastne pôvodný záväzok nahrádzajú novým záväzkom.

Písomná forma len vtedy ak sa nahrádza písomný záväzok.

Omyl v tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje

neplatnosť dohody o pokonávke, okrem prípadu, ak by bol omyl vyvolaný ľsťou
jednej strany.

Na platnosť dohody uzavretej dobromyseľne nemá vplyv, ak dodatočne vyjde

najavo, ža niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania pokonávky nemala.

Dohoda o započítaní (kompenzácia)

Ide o započítanie dohodou.

Predpokladom tohto druhu započítania je vzájomnosť pohľadávok a dohoda

účastníkov o započítaní.

Týmto spôsobom možno započítať všetky pohľadávky, aj tie ktoré sú

z jednostranného započítania vylúčené (§ 581 ods. 1,2), okrem výživného na
maloleté deti, to ani tu nie.

Nemožnosť plnenia
-

ide o dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá vznikla po vzniku záväzku.

Ide o objektívnu nemožnosť, ktorá môže byť právna (plnenie sa prieči

neskoršiemu zákonu) alebo faktická (objektívne pomery znemožňujúce plnenie).

Rozoznávamé nemožnosť úplnú/čiastočnú, alebo zavinenú/nezavinenú (pri

nezavinenej nevzniká následne právo na náhradu škody, maximálne je možné vydať
bezdôvodné obohatenie, pri zavinenej opak – vzniká).

Uplynutie času
-

pri časovo obmedzených záväzkoch, je tu možnosť prolongácie.

Smrť dlžníka alebo veriteľa
-

Smrťou dlžníka jeho povinnosť nezanikne, okrem prípadu, keď jej obsahom bolo

nejaké osobné plnenie. Tzn. V zásade prechádza na dediča.

Smrťou veriteľa právo zanikne len vtedy, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho

osobu. Vždy však zaniká právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia – to
neprechádz na dedičov.

Započítanie jednostranným úkonom
-

Ide o jednostranný úkon. Ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom stanovené

podmienky, aj bez súhlasu druhej strany spôsobuje zánik vzájomných pohľadávok,
ktoré sa kryjú. K zániku dôjde, keď sa obe pohľadávky stretnú (okamih keď su pri
oboch splnené predpoklady započítania).

Predpoklady:

a) vzájomné pohľadávhy, medzi tými istými osobami(môžu byť postúpené)
b) plnenie je rovnakého druhu, a záväzky sa vzájomne kryjú
c) pohľadávky sú splatné
d) nejde o pohľadávku, ktorej započítanie OZ nepripúšťa ( § 581 – proti

pohľadávke na náhradu škody na zdraví, ibaže by boli rovnakého druhu,
proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, proti
premlčaným, tým ktorých sa nemožno domáhať na súde, z vkladov
a výživné na maloleté dieťa)

Výpoveď
-

Jednostranný PÚ, ktorým zaniká záväzok, ktorý bol dojednaný na dobu neurčitú,

pričom musí ísť o záväzok, ktorého predmet tvorí:

nepretržitá činnosť (napr. užívanie bytu)

opakovaná činnosť

zdržanie sa určitej činnosti, alebo

strpenie určitej činnosti

Vo všeobecnosti platí, že záväzok zaniká uplynutím výpovednej lehoty. Dĺžka je

ponechaná na vôlu účastníkov, v príp. ak sa nedohodli, zo zákona platí, že
zmluvu ,možno vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Neuplatnenie práva
-

Takto zaniká záväzok v prípadoch, ak treba právo uplatniť v prekluzívnej lehote

(určí ich zákon) oprávnený svoje právo v tejto lehote neuplatnil.

Na tento zánik práva súd prihliada ex offo.

Splynutie
-

veriteľstvo aj dlžníctvo z určitého záväzku splynie u jednej osoby, ktorá sa stane

subjektom pohľadávky aj dlhu.

* poznéme aj zánik záväzku odstúpením od zmluvy, nie je upravený pri zániku záväzkov,
ale z § 48 ods. 2 je zrejmé, že odstúpením od zmluivy sa zmluva od začiatku zrušuje.
Pripúšťa sa v prípadoch predvídaných v OZ (napr. sankcia za omeškanie dlžníka, vadné
plnenie,...), alebo ak to bolo dohodnuté.

23. Právna úprava kúpnej zmluvy podľa OZ

OZ upravuje kúpnu zmluvu v ustanoveniach § 588 – 627 s výnimkou § 611 (zámenná
zmluva).

Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588- 600) možno zásadne použiť aj na
kúpno-predajné vzťahy vznikajúce v obchode, pokiaľ osobitná pr,úprava nehovorí
niečo iné (OBZ).

Pojem – Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy
(vec) do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať predmet kúpy a zaplatiť
predávajúcemu kúpnu cenu.
-

pojmové znaky KZ

o predmet kúpy
o kúpna cena

- ide o podstatné zložky kúpnej zmluvy (musia byť)

okrem nich poznáme aj ďalšie dojednania, tzv. vedľajšie zložky

Predmet kúpy – môžu byť všetky veci, ktoré sú vecami v právnom zmysle slova, pokiaľ
nie sú osobitným zákonom vylúčené z voľného občianskoprávneho obratu alebo inak
obmedzené v dispozícií.
-

môžu to byť veci - hnuteľné i nehnuteľné

- určené individuálne, druhovo, hromadne, či vcelku

- aj spoluvlastnícky podiel

- aj prírodné sily, byty a nebytové priestory

môžu to byť aj veci, ktoré v čase uzavretia KZ ešte neexistujú, pôjde o 2 prípady:

 Kúpa budúcej veci – tu sa v čase

uzavretia zmluvy nevie v akom
množstve a kvalite veci v budúcnosti
vzniknú alebo či vôbec vzniknú, pričom
kupujúci sa zaväzuje zaplatiť iba za veci,
ktoré mu predávajúci skutočne odovzdá.

 Kúpa nádeje – ide tiež o veci, ktoré

vzniknú v budúcnosti, ale s tým
rozdielom, že kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpne cenu predávajúcemu bez
ohľadu na to, či sa jeho očakávanie splní

Kúpna cena – predstavuje odplatu za predmet kúpy a vyjadruje jeho peňažný ekvivalent.
-

musí byť určená :

 určitou peňažnou sumou

 určiteľná iným spôsobom, na základe

ktorého ju možno nepochybne určiť

jej výška je určovaná dohodou, pričom ju treba dojednať v súlade so všeobecne
záväznými pr.predpismi (zákon o cenách 18/96), inak je zmluva postihnutá sankciou
relatívnej neplatnosti podľa § 40a.

Splatnosť kúpnej ceny

– možno dohodnúť, že nastáva:

 súčasne s odovzdaním a prevzatím

predmetu kúpy

 neskôr, než dôjde k odovzdaniu

predmetu kúpy

 vopred a k odovzdaniu veci dôjde neskôr

ak nie je splatnosť dohodnutá, kupujúci je povinný zaplatiť prvý deň po tom, čo ho
predávajúci požiadal o plnenie.

zaplatenie možno dohodnúť jednorázovo ale i v splátkach.

Vznik KZ – KZ vznikne, len čo sa kupujúci s predávajúcim dohodnú o jej podstatných
obsahových zložkách (predmet a cena).
-

samozrejme musia byť splnené všetky všeobecné predpoklady, ktoré zákon
ustanovuje na vznik zmlúv (§ 44 a nasl.)

Forma

– OZ nepredpisuje osobitnú formu

- výnimka ak je predmetom nehnuteľnosť – písomná forma

(absolútna neplatnosť ak nie je). Tu kupujúci nadobudne vlastnícke právo vkladom do
KN.

Práva a

povinnosti zmluvných strán

– KZ je synalagmatickou zmluvou a preto sú práva

a povinnosti zmluvných strán vzájomné a navzájom podmienené.
Predávajúci je povinný :

 riadne a včas splniť predmet kúpy, čo

spočíva v odovzdaní veci kupujúcemu,
a to v čase dohodnutom, ak nie je
dohodnutý, tak bez zbytočného odkladu,
ak nie je obvyklé odovzdanie v inom
čase.

Predávajúci je oprávnený :

 odoprieť odovzdanie

predmetu kúpy

v prípade, ak kupujúci nezaplatí kúpnu
cenu včas.

 Odstúpiť od zmluvy

pre nezaplatenie

kúpnej ceny aj vtedy, keď to nebolo
medzi účastníkmi dohodnuté, za
predpokladu, ak márne uplynula
dodatočná lehota na zaplatenie
poskytnutá predávajúcim.

Kupujúci je povinný:

 zaplatiť

dohodnutú kúpnu cenu včas

 včas a riadne prevziať predmet kúpy

V prípade ak sa predmet kúpy odosiela na miesto splnenia (určenia), kupujúci nie je
povinný zaplatiť k. cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť (tu sa
nedostáva do omeškania). Ak by na prezretie mal od predávajúceho vytvorené
podmienky a napriek tomu neprezrie a nezaplatí, je v omeškaní.

Kupujúci sa dostane do omeškania aj keď včas a riadne neprevezme ponúknutý
predmet kúpy. V tom prípade môže P. predmet kúpy uložiť na náklady K. vo
verejnom skladišti (uschovávateľa) alebo potom, čo K. upozornil môže predmet kúpy
predať na jeho účet (ak vec podlieha rýchlej skaze nemusí ani upozorniť).

Zodpovednosť za vady –
-

Všeobecná povinnosť predávajúceho, aby kupujúceho pri dojednaní KZ upozornil na
vady, o

ktorých vie

v prípade ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, bez ohľadu na to, či o nej vedel/nevedel, vzniká vzťah zodpovednosti za
vady – a kupujúci má právo na:

 na primeranú zľavu z dojednanej ceny

 odstúpenie od zmluvy

, ak ide o vadu,

ktorá robí vec neupotrebiteľnou, toto
právo má kupujúci aj vtedy, keď ho
predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené
kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady,
a toto ubezpečenie sa ukáže ako
nepravdivé.

vady veci

– musí kupujúci u

predávajúceho uplatniť bez zbytočného odkladu

. Práva

zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Taktiež v tej lehote musí oznámiť
predávajúcemu aj nevyhnutné náklady, ktoré mu tým vznikli, aby sa ich mohol
úspešne domáhať súdnou cestou.

Uplatnením práva zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Nadobudnutie vlastníckeho práva:

 Hnuteľné veci – spravidla odovzdaním

(môže byť dohodnuté skôr i neskôr).
Súčasne s nadobudnutím VP kupujúcim,
ak nie je dohodnuté inak, prechádza na
kupujúceho aj nebezpečenstvo náhodnej
skazy a

náhodného zhoršenia predmetu

kúpy. Pri odovzdávaní veci na miesto
určenia, platí, že vec bola odovzdaná

kupujúcemu v čase, keď bola odovzdaná
na prepravu.

 Nehnuteľné veci – vkladom do KN

Zánik KZ
- spravidla splnením
-

iné spôsoby zániku záväzkov, najmä odstúpenie od zmluvy

v dôsledku vedľajších dojednaní

Vedľajšie dojednania pri KZ

a) Výhrada vlastníctva

kupujúci nadobudne VP až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, bez ohľadu na to, kedy
došlo km odovzdaniu a prevzatiu veci

platí len pre hnuteľné veci

musí byť dohodnutá písomne

nebezpečenstvo náhodnej skazy a zhoršenia veci prechádza na K. odovzdaním, ak nie
je dohodnuté inak.

b) Predkupné právo

patrí tomu, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju
chcel predať (prípadne inak scudziť).

je to aktuálne len ak sa kupujúci rozhodne nejak s vecou disponovať, inak je
predkupné právo neaktuálne.

Predkupné právo možno dohodnúť ako:

 záväzkové právo – a teda pôsobí len

medzi zmluvnými stranami. Povinnosť
je uložená iba tomu, kto sľúbil ponúknuť
vec na predaj

 vecné právo – a teda pôsobí aj voči

právnym nástupcom kupujúceho. Tu
treba písomnú formu, platí pre
nehnuteľnosti a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do KN.

PP neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu.
Čiže na jeho strane pôsobí len in personam.

Ak sa PP porušilo, môže sa oprávnený od nového nadobúdateľa domáhať: a) aby mu
vec ponúkol na predaj, b) alebo mu zostane PP zachované aj voči nemu.

Ponuka veci na kúpu oprávnenej osobe musí obsahovať:

 Určenie ceny kupovanej veci – ak sa na

tom nedohodli v dobe dohodnutie PP,
tak musí oprávnený z PP zaplatiť cenu
ponúknutú niekým iným, ak nemôže
podmienky splniť a ak ich nemožno
vyrovnať ani odhadnou cenou, PP
zanikne.

 Dobu, dokedy sa má predaj uskutočniť –

ak nie je dohodnutá, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní,
nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke,
inak PP zanikne.

c) Právo spätnej kúpy

na základe dojednania predávajúceho s kupujúcim sa predávajúci vyhradzuje právo
žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú kúpnu
cenu.

len pre hnuteľnosti

musí byť písomná forma, ako aj právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť
písomnou formou, ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do 1 roka od odovzdania veci
kupujúcemu, inak PSK zanikne.

ak predávajúci využije PSK, musí kupujúci bez zbytočného odkladu vec vrátiť
a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej KZ.

Vracia sa vec :

 toho istého druhu – ak je vec určená

podľa druhu

 tú istú vec – ak je vec určená jednotlivo

d) Iné vedľajšie dojednania

zákon rámcovo upravuje aj ďalšie vedľajšie dojednania pri KZ

ide o výhrady a podmienky, ktoré pripúšťajú zánik právneho vzťahu založeného KZ
(napr. právo spätného predaja, výhrada lepšieho kupca)

musia mať písomnú formu

pokiaľ sa strany nedohodnú inak, zanikajú tieto výhrady uplynutím jedného roka od
uzavretia KZ, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil.

Predaj tovaru v

obchode

(spotrebiteľské KZ)

predstavuje osobitný druh KZ, na ktorú sa okrem všeobecných ustanovení o KZ
aplikujú aj osobitné ustanovenia (§ 613-627).nemožno však uplatniť vedľajšie
dojednania.

Na strane predávajúceho

tu vystupuje len podnikateľ vykonávajúci predaj v

obchode

(ako FO, PO), na strane kupujúceho len osoba, ktorá nie je podnikateľom.

Osobitná úprava sa týka predovšetkým predaja na objednávku – predávajúci je
povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá,
v lehote primeranej okolnostiam. Ak nie, možnosť K. odstúpiť od zmluvy.

Pri zásielkovom predaji – je P. na základe dohody s K., alebo ak to vyplýva z povahy
veci, povinný dodať vec na miesto určené K.-im, K. je povinný vec prevziať pri
dodaní (ak nie,platí poplatok za uskladnenie). V ostatných prípadoch je K. povinný
prevziať vec pri predaji, ak sa nedohodnú inak.

Všeobecné pravidlo – vlastnícke právo kúpenej veci prechádza na kupujúceho
v okamihu prevzatia veci

o pri samoobslužnom predaji – okamihom zaplatenia kúpnej ceny

akosť a

množstvo

– predávaná vec má mať požadovanú, prípadne pr,predpismi

ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť, a musí byť bez vád

o pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby
o kupujúci má právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala

Zodpovednosť za vady

–

a) zodpovednosť za vady, ktorú má predávaná vec pri prevzatí kupujúcim
-

nevzťahuje sa na veci použité, ak sa týka vady, ktorá vznikla používaním

ani pri veciach predávaných za nižšiu cenu, pre tú vadu, pre kt. je nižšia

b) zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe
-

nevzťahuje sa na veci, ktoré sa rýchlo kazia

všeobecná záručná doba je 24 mesiacov (prekluzívne lehoty), ak je na predávanej
veci vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto
lehoty

ak ide o použitú vec, môžu sa P. a K. dohodnúť na kratšej záruke, nie však menej ako
12 mesiacov

osobitné predpisy môžu stanoviť aj dlhšie záručné doby

na žiadosť K. je P. povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list –
podmienky a rozsah záruky)

záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci K.

následky vád

o ak ide o

vadu odstrániteľnú

– kupujúci má právo aby bola bezplatne, včas

a riadne odstránená, alebo požadovať výmenu veci.

o ak ide o

vadu neodstrániteľnú

(ktorá bráni riadnemu užívaniu veci)– má

právo na výmenu veci alebo má právo odstúpiť od zmluvy, alebo má právo na
primeranú zľavu z ceny.

- reklamácie sa uplatňujú u predávajúceho

, u ktorého bola vec kúpená, alebo ak je

v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, tak u neho.

24. Právna úprava darovacej zmluvy podľa OZ

v OZ § 628-630

Darovanie – je záväzkovoprávny vzťah založený darovacou zmluvou, ktorou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma.
-

čiže nie jednostranný právny úkon

Predmet darovacej zmluvy (DZ)
-

nie len vec

ale aj poskytnutie iného majetkového prospechu (napr. odpustenie dlhu)

Pojmové znaky – bezplatnosť (obdarovanie môže byť podmienené splnením určitej
podmienky, avšak len za predpokladu, že takáto podmienka či príkaz nemajú pre darcu
majetkový význam) a dobrovoľnosť.

Vznik DZ
– pri reálnej darovacej zmluve – keď dôjde k faktickému odovzdaniu a prevzatiu veci –
nemusí byť písomná forma
-

pri konsenzuálnej darovacej zmluve – k reálnemu darovaniu dôjde až v budúcnosti -
písomná forma, to isté ak je predmetom nehnuteľnosť.

DZ, ktorá by sa mala plniť až po darcovej smrti je neplatná.

všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady nemožno použiť, pretože ide
o bezodplatný prevod VP, napriek tomu je však darca pri ponuke povinný upozorniť
obdarovaného na vady, o ktorých vie. Inak má obdarovaný právo vec vrátiť.

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

 a to v akomkoľvek časovom odstupe od

uzavretia zmluvy

 obdarovaný musí vrátiť všetko, čo od

darcu prijal

25. Právna úprava zmluvy o dielo podľa OZ

upravená OZ § 631 a nasl.

Pojem – Zmluvou o dielo (ZOD) vzniká záväzkový právny vzťah, účelom ktorého je
vyhotovenie diela za odplatu.
-

zhotoviteľ diela sa zaväzuje objednávateľovi vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo
a objednávateľ sa zaväzuje prevziať dielo a zaplatiť jeho cenu zhotoviteľovi.

pojmové znaky

 vykonanie diela zhotoviteľom

 odplatnosť

 vykonanie diela na vlastné

nebezpečenstvo zhotoviteľa

dielo

– ako predmet zmluvy, je určitý pracovný výsledok, ktorý má najčastejšie

hmotnú povahu (oprava, zhotovenie veci), resp. povahu prác a

výkonov

(kaderníctvo), ale môže to byť aj výsledok duševnej pracovnej činnosti.

o môže byť určené druhovo i individuálne

cena

– nesmie chýbať, jej výška môže byť určená:

o dohodou
o osobitnými cenovými predpismi

o ak nie je stanovená takto, treba poskytnúť primeranú cenu

spôsob určenia ceny

o pevnou sumou

 celková cena

 cena určitej mernej jednotky

 cena určená podľa rozpočtu

– je pevná cena, čiže ju nemožno bez

súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady, ktoré neboli zahrnuté
do rozpočtu, možno účtovať len vtedy, ak ich O. písomne schválil
alebo dodatočne písomne objednal. Ak dôjde počas vykonávania diela
k zmene cenových predpisov, ktoré cenu ovplyvnia, musí Z. bez
meškania o tom písomne O. upozorniť. Po tom, čo je O. oznámená
nová cena, môže od zmluvy odstúpiť, bez zbytočného odkladu, ak nie
je povinný zaplatiť novú cenu.

o odhadom

– vtedy, keď sa nedajú všetky cenotvorné prvky presne

špecifikovať už pri vzniku ZOD, a že sa cena bude v nepodstatnom rozsahu
meniť.

 Pripúšťa sa nepodstatné prekročenie (do 10 až 20 %)

 Ak Z. dodatočne zistí, že cenu treba podstatne prekročiť, je povinný O.

na to písomne bez meškania upozorniť a oznámiť novourčenú cenu.
Ak by to neurobil touto formou, nemá právo na zaplatenie rozdielu.

 Po oznámení je O. oprávnený od zmluvy odstúpiť (nie je stanovená

forma) bez zbytočného odkladu, inak musí zaplatiť.

vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa

– znáša riziko spôsobu, ako

dielo vykoná, i že nastane taká skutočnosť, ktorá mu vykonanie diela znemožní, či už
hotové zničí, .. .

o Ak je dielo zmarené náhodou pred časom splnenia, stráca zhotoviteľ nárok na

odmenu.

o Aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol

ochotný dielo vykonať a ak mu v tom bránili okolnosti na strane
objednávateľa. Má nárok na primeranú náhradu.

na rozdiel od pracovnej zmluvy, pri ZOD ide o výsledok práce a nie o jej výkon.

Vznik ZOD
– vzniká dohodou zmluvných strán o podstatných zložkách (predmet a odmena)

– nie je predpísaná písomná forma

– treba však písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ak nejde o zhotovenie na

počkanie (obsahuje predmet diela, rozsah, akosť, cenu a čas zhotovenia)

– jeho nevydanie však nespôsobuje neplatnosť ZOD, je však naň nárok.

Práva a

povinnosti zhotoviteľa

je povinný vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a

v dohodnutom čase

ak je potrebné dodržať nejakú technickú normu, tak aj to

postupuje odborne a na základe pokynov objednávateľa

o ak by pokyny O. boli nevhodné, je povinný ho na to upozorniť
o ak by O. aj potom trval na zhotovení, je Z. oprávnený od zmluvy odstúpiť

od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je Z. povinný vykonať ho osobne alebo či
je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Ak sa dielo zhotovuje z materiálu objednávateľa a

tento materiál má nedostatky

, ktoré

bránia riadnemu vyhotoveniu diela, Z. je povinný na to O. bez zbytočného odkladu
upozorniť. Opäť ak aj tak trvá na zhotovení, môže Z. odstúpiť.

Práva a

povinnosti objednávateľa

je povinný poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť (možno je dohodnúť, ak nie je
dohodnutá, zhotoviteľ je oprávnený určiť na to objednávateľovi primeranú lehotu
a upozorniť ho, že ak ju neposkytne, môže od zmluvy odstúpiť)

ak súčinnosť poskytol a zhotoviteľ nepristúpi k vykonaniu diela, objednávateľ má
právo:

o právo odstúpiť od zmluvy

, ak zhotoviteľ ani v dodatočnej primeranej lehote

nepristúpil k vykonaniu diela

o právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu v dôsledku omeškania

zhotoviteľa vznikli, toto právo trba u zhotoviteľa uplatniť do 1 mesiaca od
prevzatia veci (od odstúpenia)

najdôležitejšia povinnosť je zaplatiť cenu za vykonanie diela

o splatnosť až po vykonaní diela, ak sa nedohodli inak
o možnosť poskytovať primeraný preddavok (zložité diela, napr. stavby)

Zánik ZOD
-

splnenie

odstúpenie – objednávateľ môže z akéhokoľvek dôvodu, aj bezdôvodne až do
zhotovenia diela, vtedy je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu za už vykonaé práce.

smrť zmluvných strán

o smrť objednávateľa – neruší ZOD, ibaže by bolo plnenie obmedzené len na

jeho osobu

o smrť zhotoviteľa – neruší ZOD, ibaže by vykonanie diela záviselo os jeho

osobitných osobných vlastností. Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba
zaplatenia upotrebiteľnej hmoty, ktorá už bola na dielo pripravená, ako aj časti
odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej práce.

občianskoprávna úprava zmluvy o dielo obsahuje aj osobitné ustanovenia (osobitné
druhy ZOD)

o o zhotovení diela na zákazku

o o oprave a

úprave veci

Zhotovenie veci na zákazku
-

vzniká právo objednávateľa, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil,
a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Osobitná úprava sa týka najmä zodpovednosti za vady a prevzatia veci, inak sa
použijú všeobecné ustanovenia ZOD.

povinnosť objednávateľa prevziať zhotovenú vec najneskôr do 1 mesiaca od
uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do 1
mesiaca od jej zhotovenia.

o inak platím poplatok za uskladnenie, prechádza na mňa nebezpečenstvo

straty, zničenia a poškodenia veci

o po 6 mesiacoch, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať, ak by sa mu ju

nepodarilo predať, stále má právo na zaplatenie od objednávateľa

o ak ide o zhotovenie stavby, zhotoviteľ má vždy právo na zaplatenie

zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri prevzatí objednávateľom, ako aj za
vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí v záručnej dobe (24 mesiacov, predpisy môžu
stanoviť aj dlhšiu, pri stavbách 3 roky), ako aj za to, že vec má vlastnosti
objednávateľom vymienené

o zhotoviteľ je povinný vydať záručný list
o záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci (alebo dňa keď mal túto

povinnosť)

nároky zo zodpovednosti za vady :

o odstrániteľné vady – nárok na bezplatné odstránenie bez zbytočného odkladu
o neodstrániteľné vady – právo na zrušenie zmluvy, alebo primeraná zľava

zodpovednosť za škodu pri zhotovení stavby:

o objednávateľ je vlastníkom stavby už v štádiu jej zhotovovania
o zhotoviteľ zodpovedá za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia

zhotovenej stavby, okrem prípadu ak by ku škode došlo aj inak.

Zmluva o

oprave a

úprave veci

vzniká tu právo objednávateľa, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal
opravu (úpravu) veci, a zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie ceny za tieto práce.

Oprava veci

 Činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady

Úprava veci

 Činnosť, ktorou sa mení povrch, vlastnosti veci

Zodpovednosť zhotoviteľa:

o za vady, ktoré má vykonaná oprava, úprava pri prevzatí veci
o za vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe (3 mesiace, ak nie je dohoda iná –

potom záručný list, predpisy ak inak neurčujú a pri stavbách je 18 mesiacov)

o zodpvedá aj za stratu, zničenie, .. veci, okrem prípadu, ak by ku škode došlo

aj inak

Následky vád:

o odstrániteľná – právo objednávateľa na bezplatné odstránenie vady, ak nie je

v dohodnutom čase odstránená, právo na zrušenie zmluvy alebo primerané
zníženie ceny.

o neodstrániteľná – zrušenie zmluvy alebo primeraná zľava
o právo sa uplatňuje u uhotoviteľa v záručnej dobe, o čom mu je poviný Z.

vydať potvrdenie (kedy právo uplatnil, čas trvania opravy)

- Vyzdvihnutie veci po oprave(úprave) – podobne ako pri zákazke.

26. Právna úprava nájomnej zmluvy podľa OZ

na základe nájomnej zmluvy (NZ) prenajímateľ prenecháva za odplatu (nájomné)
nájomcovi vec, aby je dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Pojmové znaky:

 Prenechanie užívania

(prisvojovanie si úžitkových vlastností veci bez

toho, aby sa vyžadovala osobitná hospodárska činnosť nájomcu) alebo
brania úžitkov (tu aj osobitné obhospodarovanie, výsledok-prírastky
veci – tzv.árenda)

 Určitá vec

 Dočasnosť

 Odplatnosť

Predmet

: určitá vec, ktorá je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov

 Hnuteľnosť i nehnuteľnosť, ale vždy individuálne určenie

 Vec ako celok, i jeho časť.

Dočasnosť

: nájom môže byť dohodnutý,

 Na určitú dobu

1. určenie doby trvania, alebo
2. určenie účelu užívania

 Na dobu neurčitú

– tu dôjde k skončeniu nájmu dohodou strán, alebo

výpoveďou.

Odplatnosť

: prejavuje sa v povinnosti nájomcu platiť nájomné.

 Môže spočívať v peňažnom i nepeňažnom plnení

 Povahe nájomného by neodporovalo ani jednorázové plnenie

nájomného

 Výška

– dohoda strán, ale môže byť aj regulácia cenovými predpismi

(pri bytovom nájme).

Druhy nájmov :

o všeobecné ustanovenia o

nájomnej zmluve

(§ 663-684)

o osobitné druhy nájmov

 Nájom bytu

 Nájom obytných miestností v

zariadeniach určených na trvalé bývanie

 Podnájom bytu, resp. časti bytu

 Nájom a

podnájom nebytových priestorov

 Podnikateľský nájom hnuteľných vecí

Vznik nájmu

Nájomnou zmluvou, pričom OZ nevyžaduje písomnú formu

 v prípadoch niektorých osobitných druhov nájmov sa písomná forma

vyžaduje (nájom nebytových priestorov, nájom bytov – aspoň
zápisnica)

 v praxi sa však pri nehnuteľnostiach uzaviera v písomnej forme

určenie obsahu zmluvy

 podstatné

zložky predmet nájmu a

nájomné

 inak dohoda strán (napr. doba a spôsob užívania)

 ak sa výška nájomného neurčila priamo v zmluve, možno ju určiť na

základe dispozitívnej normy zákona, podľa ktorej je nájomca povinný
platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na
hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania

platnosť nájomnej zmluvy môže byť výnimočne viazaná na udelenie súhlasu orgánu
verejnej správy (nebytové priestory na prevádzkovanie obchodu, služieb)

nájomný vzťah môže vzniknúť aj súdnym rozhodnutím, alebo priamo zo zákona
(napr. keď novelou boli užívacie vzťahy zmenené na nájomné).

Práva a

povinnosti prenajímateľa

a) povinnosť odovzdať vec nájomcovi v

stave spôsobilom na dohodnuté užívanie

a ak spôsob užívania nebol dohodnutý, na obvyklé užívanie

i. Vec sa odovzdáva do detencie

ii. Odovzdáva sa aj príslušenstvo veci

iii. Vec musí byť bez právnych i faktických vád, ak ich má zodpovedá

za ne prenajímateľ podľa zmluvných dojednaní, ak nedohodli, tak
podľa ustanovení § 664, 673, 679 a 684 a podporne § 499 a nasl.

1. právne vady – napr. že iné osoby si začnú uplatňovať svoje

práva k veci, prenajímateľ je povinný urobiť opatrenia na
právnu ochranu nájomcu, ak nie ten môže odstúpiť od
zmluvy (684)

2. faktické vady – právo nájomcu odmietnuť prevzatie veci,

ktorá nevyhovuje dohodnutému užívaniu, môže žiadať
odstránenie vád (664)

3. faktické vady – právo nájomcu odmietnuť platenie

nájomného, ak prenajatú vec nemohol užívať dohodnutým
spôsobom pre vady veci, ktoré nespôsobil

4. faktické vady – právo nájomcu na zľavu z nájomného, ak

môže vec užívať len obmedzene

5. právo kedykoľvek odstúpiť od nájomnej zmluvy (tak

prenajímateľ ako aj nájomca, bližšie ďalej)

b) povinný udržiavať vec na svoje náklady v

stave spôsobilom na obvyklé užívanie

i. treba súčinnosť nájomcu (oznamovať vady, potrebu opráv –inak

prejde zodpovednosť na neho,)

c) povinný zdržať sa zásahov do užívania veci nájomcom

i. je však oprávnený na prístup za účelom kontroly, ... .

d) na zabezpečenie nároku na nájomné prislúcha prenajímateľovi nehnuteľnosti

zákonné záložné právo na hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú na prenajatej
nehnuteľnosti a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej , aj
zádržné právo

Práva a

povinnosti nájomcu

a) oprávnenie užívať vec dohodnutým spôsobom (primeraným povahe a určeniu

veci)

i. inak je to aj jeho povinnosť ak by sa vec neužívaním znehodnotila

viac ako jej užívaním

b) oprávnenie dať prenajatú vec tretej osobe do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak
c) povinnosť užívať prenajatú vec tak, aby sa nenarušila jej podstata, a

starať sa o

to,

aby na veci nevznikla škoda

i. nájomca je však povinný vec poistiť len ak tak určuje zmluva,

primárne to je na vlastníkovi

ii. zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonať len so súhlasom

prenajímateľa, pričom náhradu takto vynaložených nákladov môže
nájomca od prenajímateľa požadovať len v prípade, ak sa ten na to
zaviazal. V prípade, ak prenajímateľ síce so zmenou súhlasí, ale
nezaviazal sa na náhradu nákladov, nájomca môže po skončení
nájmu požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

d) povinnosť platiť nájomné

i. splatnosť – dohodou, alebo ustanovená osobitnými predpismi,

alebo ak ani jedna z tých možností, tak nájomné
z poľnohospodárskych a lesných pozemkov sa platí polročne
pozadu 1. apríla a 1. októbra a nájomné pri ostatných nájmoch sa
platí mesačne pozadu.

e) povinnosť vrátiť prenajatú vec po skončení nájmu

i. prihliada sa na obvyklé opotrebenie

ii. ak je škoda väčšia, zodpovedá nájomca, prenajímateľ sa môže

náhrady škody domáhať len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej
veci

Zánik nájmu

a) všeobecnými spôsobmi zániku záväzkov

(napr. dohoda, splynutie, ..)

b) osobitnými spôsobmi zániku nájomného vzťahu

a. Uplynutie doby pri nájmoch uzavretých na určitú dobu

i. Ak sa v zmluve nedohodlo inak

ii. Ak sa neobnovil nájomný vzťah konkludentne – to je, ak aj po

skončení nájmu nájomca užíva vec ďalej a prenajímateľ proti tomu
nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní,
obnovuje sa NZ za tých istých podmienok, za akých bola
dojednaná pôvodne (nájom dojednaný na dlhšiu dobu ako rok sa
obnovuje ne rok, kratší tak ako bolo dohodnuté pôvodne).

b. Výpoveďou

– pri nájmoch uzavretých na dobu neurčitú

i. Písomná forma sa vyžaduje len pri výpovedi bytového nájmu

a nájmu nebytových priestorov

ii. Výpovedné doby – primárna je dohoda, alebo osobitný predpis, ak

nie - je to pri tých poľnohospodárskych a lesných pozemkoch
jednoročná lehota (k 1. 10 bežného roka), pri iných
nehnuteľnostiach 3 mesiace, pri hnuteľných veciach 1 mesiac.

c. Výpoveď pre zmenu vlastníctva prenajatej veci

i. Tu vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa

a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená

ii. Z tohto dôvodu môže vypovedať zmluvu iba nájomca, a to aj keď

bola uzavretá na dobu určitú

d. Odstúpenie

– na rozdiel od výpovede, ak sú splnené zákonom stanovené

podmienky, vyvoláva právne následky v okamihu dôjdenia k adresátovi.

i. Prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od NZ

, ak nájomca poruší tieto

povinnosti:

a. V rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu
b. Bez súhlasu prenajímateľa vykoná na veci zmeny,

v dôsledku ktorých hrozí prenajímateľovi značná
škoda

c. Užíva vec spôsobom, ktorým vzniká alebo hrozí

prenajímateľovi škoda (značná škoda), napriek
písomnej výstrahe

d. Nezaplatil nájomné ani po dni splatnosti ďalšieho

nájomného, a ak je táto doba kratšia ako 3 mesiace,
do 3 mesiacov (netýka sa nájmu bytu a nebytového
priestoru)

ii. Nájomca je oprávnený odstúpiť od NZ:

a. Ak bola vec odovzdaná nájomcovi v stave

nespôsobilom na riadne užívanie, alebo sa tak stane
neskôr

b. Ak sa vec stane neupotrebiteľnou alebo ak sa

nájomcovi odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy

c. Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie

alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu
škodlivé, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom
vedel pri uzavretí zmluvy.

d. Výskyt právnej vady

e. Zničenie prenajatej veci

Smrť nájomcu alebo prenajímateľa zásadne nemá za následok zánik nájomného
vzťahu, ibaže by išlo o vzťah, ktorý je na niektorej strane viazaný na osobu

27. Zmluva o pôžičke a zmluva o výpožičke podľa OZ

Zmluva o pôžičke
-

v OZ § 657-658

na jej základe prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pojmové znaky:

o prenechanie vecí určených podľa druhu
o dočasnosť právneho vzťahu
o povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu

predmet

zmluvy:

o veci určené druhovo, najmä peniaze

 dôležité je, že ide o veci, ktoré môže dlžník ľubovolne spotrebovať,

a vracia len veci toho istého druhu, a nie veci tie isté – tu by išlo
o výpožičku.

 Nemôžu to byť nehnuteľnosti

(to je individuálne určený predmet –

zmluva o nájme, čiže predmetom zmluvy o nájme je individuálne
určená vec, ktorá sa má vrátiť)

vznik

právneho vzťahu zo ZOP

o vzniká dohodou zmluvných strán o

pôžičke

o nepredpisuje sa nijaká forma (pri peňažnej pôžičke sa obvykle od dlžníka

vyžaduje písomne vyhlásenie o dlhu v podobe tzv. dlžobného úpisu, dlžník po
tom čo splnil má právo žiadať kvitanciu – písomné potvrdenie o tom, že dlh
splnil)

o ZOP musí spĺňať všeobecné náležitosti pri zmluve
o nemusí zahŕňať dobu splatnosti, ani či ide o odplatnú pôžičku, alebo nie

Pri peňažnej pôžičke

je dlžník povinný plniť aj úroky, ak boli dohodnuté.

 Úrok je odplata za užívanie peňažnej istiny

 Určený je určitým percentom dohodnutým na určitý čas (max. výšku

OZ nestanovuje, nesmie byť však v rozpore s dobrými mravmi – TČ
úžery, v zmysle OZ absolútna neplatnosť)

Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného
väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Zmluva o výpožičke
-

Touto zmluvou prenecháva jedna strana (požičiavateľ) druhej strane (vypožičiavateľ)
vec na bezplatné dočasné užívanie.

Pojmové znaky

o prenechanie užívania veci
o bezplatnosť

o dočasnosť

Predmet

výpožičky:

o akákoľvek vec určená individuálnymi znakmi

 Jej užívaním sa nesmie narušiť jej podstata, pretože sa musí bez

porušenia vrátiť po dohodnutej dobe požičiavateľovi.

 Čiže aj keby išlo o veci spotrebiteľné a zastupiteľné, ak má ísť

o výpožičku, vždy sa musia vrátiť veci tie isté.

od nájomnej zmluvy sa líši svojou bezodplatnosťou

Forma

– nepredpisuje sa písomná

Práva a

povinnosti požičiavateľa

povinnosť odovzdať a

prenechať vec

vypožičiavateľovi (ten je jej detentorom),

v stave spôsobilom na riadne užívanie

 ak treba, aby sa pri užívaní veci dodržiavali nejaké osobitné pravidlá,

požičiavateľ je povinný na to upozorniť (oboznámiť), nemusí iba ak
by boli všeobecne známe.

požičiavateľ nezodpovedá za vady vypožičanej veci podľa všeobecných ustanovení
o zodpovednosti za vady pri záväzkoch(§ 499 a nasl.), pretože ide o bezodplatné
prenechanie veci. Ak by v dôsledku toho, že vypožičaná vec mala vady, bola
spôsobená škoda, požičiavateľ by za ňu mohol zodpovedať len vtedy, ak by boli
splnené podmienky obsiahnuté v § 420 a nasl.(to je zodpovedmosť za škodu).

Práva a

povinnosti vypožičiavateľa

je oprávnený a

zároveň povinný užívať vec riadne

a v súlade s dohodnutým účelom

alebo s účelom, ktorému obvykle slúži.

 s bežným opotrebovaním sa ráta.

 musí je chrániť pred stratou, poškodením, alebo zničením.

nie je oprávnený prenechať vec na užívanie inému

, ibaže by sa na tom

s požičiavateľom dohodol.

v zásade platí, že plody (ak je vec plodonosná) patria vlastníkovi veci, ak sa inak
nedohodli.

je povinný vec riadne vrátiť

(vracia sa aj príslušenstvo aj prírastky) a vrátiť ju včas,

tzn. v určenej dobe, alebo skôr, ak ju už nepotrebuje

 požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej

doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju
užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

Zánik
-

uplynutie doby, na ktorú bola výpožička dohodnutá

splnenie účelu výpožičky

prípadne: predčasné vrátenie veci vypožičiavateľom, pretože ju už nepotrebuje

predčasné vrátenie na žiadosť požičiavateľa (viď hore)

ZÁVAZKOVOPRÁVNE VZŤAHY

(nie je predmetom otázok- pojem,

prvky,druhy,spoločné záväk, zodpovednosť za vady, atď)
§ 488 Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

záväzkovoprávne vzťahy sú výrazom výmenných vzťahov daných v určitej spoločnosti,
vznikli na základe týchto vzťahov a sú nimi aj vo svojom trvaní podmienené

v širšom zmylse je ZPV určitý spoločenský vzťah upravený právom, resp.spoločenský
vzah, v ktorom jeho subjekty vystupujú ako nositelia PaP

v zmysle § 488 OZ sú to právne vzťahy, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok

ZVP je základný, relatívny (relácia PaP medzi subjektami = iner pares) a subjektívny
vzťah (medzi konkr.subjektammi)

charakteristické črty (prvky), ktorými sa ZPV odlišujú od ostatných občianskoprávnych
vzťahov:
a) ZPV musí mať aspoň 2 subjekty, pričom

1. jeden je subjektom práva (veriteľ)- má pohľadávku, právo, ale

zároveň aj povinnosť

2. a druhý je je subjektom povinnosti- má dlh, záväzok, ale zároveň aj

právo

 v zásade každej povinnosti zodpovedá aj urč.oprávnenie- napr. z kúpnej zmluvy je

predávajúci nielen povinný dodať tovar a umožniť nadobudnutie vlast.práva
kupujúcemu, ale zároveň má právo na zaplatenie kúpnej ceny

b) ZPV musí mať nielen 2 subjekty, ale aj 2 strany(

výnimočne existujú aj viacstranné

záväzky)- v ZPV musí mať každý z jeho subjektov iné postavenie, spravidla opačné =
jeden je veriteľ druhého a druhý je dlžníkom prvého

c) Subjekty PaP sú individuálne určené, nepôsobia erga omnes.

ZPV označujeme ako

relatívne právne vzťahy = práva a povinnosti sú v určitom vzťahu (relácii)

 pre ZPV platia tieto zásada:

1. “ dlžník má voči veriteľovi povinnosť správať sa určitým spôsobom iba vtedy a vždy

vtedy, keď veriteľ je oprávnený to od neho požadovať, anaopak, veriteľ má
subjektívne právo od dlžníka požadovať takéto správanie vždy a iva vtedy, keď dlžník
má povinnosť správať sa takto voči nemu.

2. “ zásada plenneia z ruky do ruky” – ide o podmienenosť plnenia jednotlivých

vzájomných povinnsotí- napr. predávajúci má právo odovzdanie predmetu kúpy
odoprieť, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas.

Prvky ZVP:
Prvky ZVP sú rovnaké ako prvky právnych vzťahov vôbec, t.j. subjekt, predmet a obsah
ZPV možno chápať ako uzavretý a niekedy vnútorne dynamický systém, ktorého

a) prvkami sú veriteľsko- dlžnícke vzťahy. Spravidla je ich viac, ojedinele sa vyskytujú

aj jednoduché ZVP, kt.sa skladajú iba z jedného veriteľsko-dlž.vzťahu – napr.záväzok
vlastníka stav.pozemku voči vlastníkovi susedného domu, že nemá stavbou na svojom
pozemku zastavať výhľad do krajiny – ide o jednostranne zaväzujúci záväzok (ak bol
takýto záv.dohovorený bezplatne)

b) a ktorého jednota je daná kauzou – hospodárskym účelom.

A) obsah ZVP
§ 494 Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Obsash tvorí súhrn subjektívnych PaP- viaceré dvojice PaP a to tak, že subjekty ZVP
sú navzájom veriteľmi a dlžníkmi

obsah ZVP je vytváraný :

a) jednak pr.skutočnosťou, na základe ktorej záväzok (napr.zmluva) vznikol
b) jednak pr.predpisom
c) prípadne rozhodnutím súdu

Ak je pr.dôvodom vzniku záväzku zmluva, treba odlišovať:
1) obsah zmluvy

– je to obsah pr.úkonu, na základe ktorého záväzok vzikol

2) obsah záväzku

–je to obsah pr.pomeru vzniknutého zo zmluvy, môže byť totožný s

obsahom zmluvy, alebo môže byť užší (ak časť zmluvy bude neplatná a obsah záväzku
zahŕňa iba tie PaP, kt.sa čiastočná neplatnosť nedotkla) alebo širší (ak ho tvorí
zmluva + PaP upravené v pr.normách)

B) Subjekty ZVP
-

ide o subjekty práv a subjekty povinnosti, musia byť minimálne 2 a ich postavenie
musí byť rôzne- nie je možné, aby sa veriteľ aj dlžník daného plnenia spojili v
jednom subjekte- záväzok by zanikol

subjekty ZVP nemožno označiť paušálne ako veriteľov a dlžníkov (napr. pri kúpnej
zmluve).

1. Dlžník (debitor)
-

je ten subjekt ZVP, ktorý má v určitom veriteľsko-dlžnckom vzťahu povinnosť (dlh)
správať sa určitým spôsobom

2. veriteľ (kreditor)
-

ten subjekt ZVP, ktorý má subjektívne právo (pohľadávka) niečo od dlžníka
požadovať

na strane veriteľa ako aj dlžníka môžu byť viaceré subjekty- vtedy hovoríme o
spoluveriteľstve, resp. o spoludlžníctve. Ide o “ viacsubjektové záväzky

jednoduché záväzky- sú pomerne zriedkavé, sú to tie záväzky, kde je na na strane V a D
len po 1 subjekte a jedna strana je v podstate len dlžníkom a druhá len veriteľom
(napr.záväzok z darovacej zmluvy)
vzájomné záväzky- sú klasické záväzky, kde subjekty sú v pozícii V aj D
viacstranné záväzkovoprávne vzťahy – sú tie, pri kt.proti sebe nestoja iba 2 strany, ale je
v ňom viac strán, ktoré majú súradné postavenie, sú vzájomnými dlžníkmi a veriteľmi,

takže každá z nich je zaviazaná plniť na prospech všetkých ostatných (najmä záväzky zo
zmúv o združení)

C) predmet záväzku:
-

je plnenie, kt.je veriteľ oprávnený od dlžníka vyžadovať a dlžník povinný veriteľovi
plniť.

Spravidla je predmet ZPV určený PÚ a iba výnimočne zákonom.

Formy

a) danie

(dare) = je poskytnutie / odovzdanie nejakej hmotnej veci, či už hnuteľnej

alebo nehnuteľnej + môže ísť o poskytnutie práv. Takéto záväzky na danie vznikajú
napr.zo zmluvy darovacej, kúpnej, výmennej…

b) konať (

napr.facere) – je iné konanie než odovzdanie vfeci. Konanie môže byť faktické

(napr.pri príkaznej zmluve) alebo právne (pri zmluve o poskytnutí pr.pomoci
advokátom)

c) opomenutie (ommittere)

– zdržanie sa konania zo strany subjektu, na ktoré by bol

inak oprávnený, ak by neexistoval záväzok ukladajúci mu túto povinnosť
(napr.povinnosť nestavať nad určitú výšku)

d) strpenie, znášanie (pati)

– je pasívne správanie povinnej osoby a to vo vzťahu ku

konaniu oprávneného subjektu, t.z. že je povinný strpieť také konanie druhého,
ktorého by inak strpieť nemusel a ktorému by sa inak mohol vzoprieť.
(napr.prenajímateľ je povinný strpieť, aby nájomca nakladal s vecou v rozsahu a
spôsobom primeraným povahe a určeniu veci)

 c+ d niekedy dosť ťažko odlíšiť, preto sa oba zaraďujú pod pojem nekonanie (non

facere)

predmet plnenia musí byť
1) možný -

predmet ZPV musí existovať v čase zročnosti (splatnosti) – ak by neexistoval,

išlo by o nemožnosť plnenia podľa § 575 OZ

2) dovolený

(nesmie odporovať zákonu, obchádzať ho a ani nesmie byť v rozpore s

dobrými mravmi) – inak by šlo o neplatný záväzok

3) predmet záväzku musí byť najneskôr v čase zročnosti (splatnosti) záväzku určený s

takou presnosťou, aby dlžník vedel čo má plniť.

4) Predmet plnenia musí mať určité vlastnosti-

výslovne požadované. Predmet plnenia

musí byť funkčný na daný účel (inak vané plnenia)

podľa toho, ako je predmet plnenia určený, rozlišujeme:
a) záväzok s individuálne určeným plnením

– predmet plnenia je individualizovaná vec

alebo konanie (species) – napr. vyhotovenie kúpa obrazu Xy od autora C.F

b) druhový (generický) záväzok

– plnenie je určené len druhovými znakmi – teda údajom

o druhu, akosti, kvantite. Ak akosť nie je výslovne dojednaná, dlžník je povinný plniť
určité množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti (§496). Keďže plniť
možno vždy len konkrétne určené veci, a nie druh, predmet druhového plnenia sa
musí najneskôr do okamihu splnenia individualizovať (“koncentrácia”) - z množstva
vecí musia byť vybraté jednotlivo určené veci, ktorými sa druhový záväzok plní
(odváženie a odovzdanie 2 kg zemiakov I.akosti)- tento výber je oprávnený uskutočniť
dlžník, môže však výber prenechať veriteľovi (napr.kúpa ovocia)

c) záväzok s plnením určeným alternatívne (výberovo)

- sú dané plnenia na výber a

dlžník je povinný uskutočniť plnenie vybrané oprávnenou stranou na výber. Smeruje
teda k 1 plneniu, kt.ešte nie je predbežne známe. Ku Konkretizácii musí dôjsť
najneskôr v čase plnenia. Ak zákon neustanovuje inak, alebo ak sa inak nedohodnú
subjekty v zmluve, právo voľby má zásadne dlžník (§561 ods.1), t.j. ten, kto má
alternatívne plniť (pri niektorých alternatívnych záv.daných zo zákona z dôvodu
zodpovednosti za vady, má voľbu ten, kto sa domáha nároku- ten, kto je v danej
relácii veriteľom. Od už raz vykonanej voľby, bez ohľadu na to, či ju právoplatne
urobil ktokoľvek, kdekoľvek, nemožno odstúpiť. Vykonanou voľbou sa končí
alternatívnosť predmetu plnenia a zaviazaný bude iba na zvolený predmet plnenia.

spôsob plnenia
a) jednorázové plnenie

– uskutoční sa naraz, nie je rozdelené na časti, nemá trvalú

povahu (odovzdanie veci

b) opakujúce sa plnenie

(periodické) – napr.platenie nájomného, kt.sa má vykonať po

častiach, v urč.po sebe idúcich časových úsekoch – “plnenie v splátkach” + plnenie
opakujúcich sa dávok (tu treba plniť až kým záväzok nezanikne)

c) trvajúce plnenie

– uskutočňuje sa dlhší čas, spravidla po dobu trvania ZPV

(napr.poskytovanie užívania na základe nájomnej zmluvy)

SPOLOČNÉ ZÁVAZKY
– keď je na strane veriteľa alebo dlžníka viac subjektov, ktorým je potom záväzok

spoločný buď ako verieľom alebo ako dlžníkom, prípadne obom

– podľa vzájomného vťahu medzi medzi subjektami na jednej strane a ich vzťahu k

subjektom na strane druhej, rozlišujeme:

A) solidárne záväzky
-

solidarita vytvára medzi viacerými D alebo viacerými V osobitný záväzok, na základe
ktorého podľa zásady “ jeden za všetkých” je dlžník povinný splniť aj za ostatných,
ako keby bol veriteľ zaviazaný sám, resp. kažďý z veriteľov je oprávnený požadovať
plnenie za všetkých ostatných, ako keby bol voči D oprávnený sám

Rozlišujeme solidárne záväzky

pasívne solidárne

– viac je viac dlžníkov zaviazaných na to isté plnenie. Dlžníci tu

zodpovedajú spoločne a nerozdielne (ak nie je osobitne zmluvou alebo zákonom
upravené tak rovným dielom) = veriteľ môže celý dlh žiadať a vymáhať od
ktoréhokoľvek dlžníka a ak ho ten splní celý, tak táto povinnosť ostatným dlžníkom
zaniká. Tento dlžník, voči ktorému bol uplatnený vyšší nárok ako pripadá na jeho
podiel, je o tom povinný informovať bezodkladne ostatných dlžníkov (právo
predbežného postihu) a potom má “právo regresu (postihu)” = vyžadovať od nich
alikvótnu čiastku -náhradu podľa ich podielov (právo následneho postihu). Podľa
toho, v akom štádiuuspokojovania nároku možno regres uplatniť, rozoznávame

a) predbežný regres – ak dlžník, proti ktorému veriteľ uplatnil celú pohľadávku alebo

väčšiu časť než ako na neho podľa vnútorného pomeru medzi dlžníkmi pripadá, môže
už pred splnením požadovať od ostatných, aby splnili dlh podľa podielov na nich
pripadajúcich alebo aby v tomto rozsahu dlhu inak zbavili (§511 ods.2) . Ten z

dlžníkov, ktorého veriteľ vyzval, aby splnil dlh, je povinný upovedomiť o tom bez
zbytočného odkladu ostatných spoludlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke (napr.námietky premlčania)

b) následný regres ˇ- ak dlžník veriteľovi už splnil celú pohľadávku alebo viac ako na

neho pripadalo, môže od ostatných vyžadovať náhradu podľa ich podielov.
Neprichádza však do úvahy, ak splnil len toľko, koľko na neho pripadalo.

funkcia pasívnej solidarity spočíva v tom,
a) že sa ňou zvyšuje zodpovednosť dlžníka voči veriteľovi, pre ktorého pasívna

solidarita znamená zvýšenie bezpečnosti pohľadávky (ak by nebola vymožiteľná od
jedného, môže vymáhať od druhého)

b) má možnosť vybrať si, od kt.dlžníka bude žiadať splnenie, môže si určiť poradie v

akom bude vymáhať, alebo či voči dlžníkovi bude vymáhať celé plnenie alebo len jeho
časť. Dlžník na ktorého sa bráti pritom nemôže požadovaž aby sa obrátil aj na iných
dlžníkov alebo aby dlh rozdelil. Ak sa vzdá práva voči jednému dlžníkovi, resp. ak mu
odpustí dlh, nebráni to tomu, aby sa pohľadávka uplatňovala voči ostatným dlžníkom

predpoklady pasívnej solidarity:

a) existencie viacerých subjektov na strane dlžníka
b) podľa § 511 OZ aj existencia zákonom ustanoveje pr.skutočnosti (t.j.

pr.predpis alebo rozhodnutie súdu, dohoda účastníkov alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia ), ktorá zakladá solidaritu

c) deliteľnosť plnenia

aktívne solidárne

– Vznik AS na základe zmluvy, rozhodnutím súdu alebo zákonom. AS je však v

porovnaní s pasívnou solidaritou výnimkou, najčastejšie tieto pr.skutočnosti
zakladajú PS AS je v OZ zakotvená napr.pri vzťahu spoluvlastníkov voči 3.osobám
(§139), alebo vzťahu manželov v rámci BSM voči 3.osobám

– O AS pôjde, ak je viac subjektov na strane veriteľa. Ktorýkoľvek z veriteľov má

právo žiadať splnenie celého dlhu (dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek
veriteľovi)-

Podstata

aktívnej solidarity – spočíva v tom, že každý z veriteľov má síce svoju

samostatnú pohľadávku, avšak u všetkých veriteľov sa toto právo vzťahuje na to isté
plnenie (takže je to iba jediný záväzok, nie niekoľko rôznych záväzkov) a toto právo
zaniká zaniká splnnením prvému veriteľovi, teda dlh je voči ostatným veriteľom
splnený. Právo žiadať o splnenie záväzku od dlžníka má každý z veriteľov, môžu sa
dožadovať splnenie aj súčasne- spoločným vystúpením. Ak však nepostupujú
spoločne, potom medzi nimi platí právo predstihu veriteľov podľa §513 OZ in fine, čo
znamená, že len čo jeden z veriteľov uplatnil celú pohľadávku tým, že ako prvý
požiadal dlžníka o splnenie akýmkoľvek spôsobom (nielen žalobou), nemôžu už od
dlžníka úspešne žiadať splnenie ostatní spoluveritelia. Pri AS však existuje aj
dlžníkovo právo predstihu – kým ani jeden zo spoluveriteľov nepožiadal o plnenie,
dlžník môže splniť záväzok ktorémukovek z nich, a tým sa oslobodzuje od záväzku vo
vzťahu k všetkým spoluver.

funkcia

AS – prejavuje sa v tom,

a) že dlžníkovi uľahčuje splnenie celého dlhu, a to tak, že splní tomu veriteľovi, ktorý o

splnenie požiadal ako prvý. Je povinný mu splniť dlh v celom rozsahu (§213 OZ).
Existuje však aj možnosť dlžníkovho práva predstihu (viď vyššie)

b) spoluveriteľom to zjednodušuje v tom, že o plnenie nemusia žiadať všetci

B) Nedielne záväzky
-

tiež patria medzi spoločné záväzky

predmet plnenia je nedeliteľný a v zásade môže byť splnený iba spoločnou činnosťou
všetkých dlžníkov. Nedeliteľnosť plnenia môže vyplývať z povahy záväzku, t.j. najmä
z účelu jeho plnenia alebo z povahy predmetu plnenia (napr.záväzok niekoľkých
dlžníkov odovzdať nedeliteľnú cvec- napr.auto)

rozlišujeme:

1. ak je pri nedeliteľnosti plnenia zo záväzku oprávnených viac veriteľov,

pohľadávku môžu uplatniť zásadne len všetci veritelia spoločne a dlžníci ich môžu
uspokojiť len spoločným plnením. Aby sa predchádzalo zdržovaniu (ak niektorý
veriteľ nemôže alebo nechce spolupôsobiť), zákon dáva stranám tieto možnosti:

a) veritelia sa môžu dohodnúť na jednom z nich ako spoločnom zástupcovi-. Dlžník je

potom povinný plniť jemu a tým mu dlh zanikne

b) ak sa veritelia nedohodnú inak, môže dlžní dlhovanú vec uložiť do súdnej úschovy
1. dlžník nie je povinný plniť jednému zo spoluveriteľov bez súhlasu ostatných

2) ak je v ZPV s nedeliteľným plnením viac dlžníkov

aj nedelitený dlh sa spravuje ustanoveniami o solidárnych dlhoch, ibaže by zákon
alebo zmluva ustanovovali niečo iné, alebo ak by z povahy záväzku vyplývalo, že
môže byť splnený len spoločnou činnosťou všetkých dlžníkov (§511 ods.1)- napr. ak
sa členovia speváckeho tria zaviazali naspievať hudobú skladbu- nebude možné
požadovať splnenie od jedného z nich; neprichádza tu do úvahy ani právo regresu.

C) Delené záväzky

Predpoklady:
a) Viac subjektov na strane V al.D.

Na dlžníckej strane je každý dlžník povinný plniť len

svoj diel a veriteľ od neho môže vyžadovať len tento diel = časť, ktorá mu zo zákona
alebo zo zmluvy patrí. Na strane veriteľov má každý z veriteľov právo vyžadovať len
diel, ktorý mu patrí.

b) Deliteľnosť plnenia

– rozumie sa tým spravidla mechanická deliteľnosť predmetu

plnenia + vyžaduje sa, aby v dôsledku delenia neprestala vec slúžiť účelu na ktorý je
určená. V prípade, keď je predmet plnenia deliteľný na ideálne časti, pôjde o
spoluvlastníctvo (na strane V al.D), ak zo zákona nevyplýva solidarita. Delené sú
teda všetky záväzky, ktoré nie sú nedeliteľné a ktoré nie sú solidárne. Sú to vlastne
samostatné záväzky spoločne zaviazaných dlžníkov, resp.samostatné pohľadávky
viacerých veriteľov- je tu toľko záväzkov, koľko je dielov (nie len jeden záväzok)

D) záväzky v prospech tretieho
– osobitný druh záväzkov, v ktorých na veriteľskej strane vystupuje jednak zmluvný

veriteľ, jednak 3.osoba, pričom ich verieľské oprávnenia majú rôznu povahu

– tieto záväzky vznikajú iba zmluvami – zmluvami v prospech tretieho, ktoré sú

upravené v § 50 OZ

– zmluvou v prospech tretieho

a) je zmluva, ktorou jedna strana (prominent, dlžník) sľubuje druhej strane (promisár,

veriteľ), že bude plniť tretej osobe (tertius).

b) Na základe tejto zmluvy môže (ak nie je dohodnuté inak) žiadať od dlžníka splnenie

nielen druhá strana (promisár) ale aj tretia osoba, v prospech ktorej bola zmluva
uzavretá.

c) Táto zmluva nie je osobitným zml.typom, ale len osobitnou modifikáciou iných zmlúv,

či už pomenovaných alebo nepomenovaných. Zásadne každú záväzkovú zmluvu
možno uzavrieť ako zmluvu v prospech tretieho.

d) Tretia osoba sa stane subjektom zmluvy od momentu prejavu, že so zmluvou súhlasí –

súhlas možno ako pr.úkon prejaviť akýmkoľvek platným spôsobom, ak sa nevyžaduje
zákonom špecifická forma (napr. ak si osoba A objedná v kvetinárstve kyticu, ktorá sa
má doručiť 3.osobe- tá sa stane subjektom zmluvy spravidla konkludentne tým, že
kyticu prijme. Súhlas 3.osoby sa môže dať dodatočne – obvykle je to pri poistných
zmluvách v prospech tretieho- súhlas môže dať aj pri uplatnení jeho práv z poistnej
udalosti

e) Z tejto zmluvy vznikne 3-aký pr.vzťah- a to pr.vzťah medzi V a D + medzi V a

3.soobou + medzi D a 3.osobou. 3 OS má právo domáhať sa splnenia od D. nároky
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nenáležitým splnením môže 3OS uplatniť tak
proti D ako aj proti V, a to podľa toho, ktorá osoba škodu zavinila. Nárok zo
zodpovednosti za vady však môže 3OS uplatniť iba proti D. V sa môže domáhať u D
plnenia 3.osobe.

Zodpovednosť za vady (súvisí s obsahom):
-

zodpovednosť za vady je typickou objektívnou (= nem§žno sa vyviniť dôkazom, že
vadu dotyčný nezavinil)- vždy zodpovedá ten účastník, kt.prenechal vec za odplatu
inému) záväzkovoprávnou zodpovednosťou, ktorá vznikla v dôsledku porušenia
povinnosti jedného účastníka ZPV plniť riadne = bez vád.

Subjektami zodpovednostného vzťahu môžu byť FO aj PO. Zodpovednosť za vady
vzniká spravidla tomu subjektu, ktorý za odplatu prenechal vec inému subjektu. Iba
výnimočne je subjektom zodpovednosti ten subjekt, ktorý nie je účastníkom ZPV
(napr.obstarávateľ predaja veci-§741). OZ nemá ustanovenia o spoločnej
zodpovednosti viacerých subjektov za vady. Zo zodpovednosti za vady vznikajpú
práva len tomu subjektu, ktorý za odplatu prevzal vec od iného subjektu. Právo
fyzickej osoby vyplyvajúce zo ZZV je právom majetkovej povahy, takže ak oprávnená
FO zomrie počas záručnej doby, prechádza toto právo na dedičov ako pr.nástupcov
FO

Vznik ZZV sa viaže na splnenie týchto predpokladov:

a) existencia ZPV

b) porušenie záväzkovej povinnosti bez vád

c) vadné plnenie ako následok porušenia povinnosti.

Vadné plnenie je každé plnenie,

ktoré v čase plnenia nemá vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ide o vec
nepoužiteľnú podľa povahy, účelu alebo dohody účastníkov, a tiež že vec má právne

vady. Vadami treba rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci,
prípadne čo ju znehodnocuje. Rozlišujeme vady faktické a právne (napr.že ten, kto
vec prenechal za odplatu, nie je oprávnený s ňou takto nakladať)

d) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vadou plnenia

Problematika ZZV je bezprostredne spojená s PaP – teda obsahom ZPV.

 Zodpovednosť za vady je upravená pre oblasť záv.práva:

a) osobitne pre niektoré typy záväzkov

napr.pri kúpnej zmluve (§596-610), pri oprave a úprave vecí, pri obstarávaní veci

tu sa aplikuje všeobecná úprava OZ, ak niektoré stránky tejto zodpovednosti nie sú
upravené osobitne

b) všeobecne (§499-510)

Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má
vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie
nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ
výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád = nemožno uplatňovať nároky zo
ZZV, ak ide:

1. Zjavné vady
2. Vady, ktoré možno zistiť v katastri nehnuteľností. Účastníci ZPV majú povinnosť

overiť si právny stav v katastri nehnuteľnosti. Ak je možné z príslušnej katastrálnej
dokumentácie zistiť vadu veci, nemožno ju uplatniť voči scudziteľovi.

3. Prípad, keď niekto prenechá hromadnú vec ako stojí a leží (napr.predaj podniku.
-

Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.

Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec
nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.

Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej
alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad,
než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe
písomné potvrdenie (záručný list).

Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po
primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady. Ak ide o vec
podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez
meškania predať.

 Primárne následky vadného plnenia ( sú nimi zodpovednostné povinnosti povinnej

osoby)

1. Ak bolo plnenie poskytnuté vadne a vada je odstrániteľná, oprávnená osoba má právo
a) Na primeranú zľavu z ceny alebo

b) doplnenie toho čo chýba, resp.opravy (ak je možná)

2. ak vada nie je odstrániteľná a vec pre vadnosť plnenia nemožno riadne alebo

dohodnutým spôsobom užívať, oprávnená osoba má právo na zrušenie zmluvy

 sekundárne následky vadného plnenia

2. Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v

súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u

povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť
vady; inak právo zanikne.

3. Nárok na náhradu škody

- Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje

nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady musí oprávnená osoba u povinnej osoby a to
vo forme jednostranného pr.úkonu, kt.je účinný, akonáhle sa dostane do sféry poznania
toho, komu je adresovaný. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady u povinnej osoby
je podmienkou dodatočného uplatnenia tohto práva na súde (ak povinná osoba
nevyhovela).
Pokiaľ ide o čas, v ktorom musí oprávnená osoba uplatniť svoje práva:
1) bez zbytočného odkladu po tom, čo mala možnosť si vec prezrieť, najviac do 2 rokov

(všeobecná reklamačná doba- má povahu preklúzivnej lehoty, takže ak v nej práva zo
zodpovednosti za vady neboli vytknuté, zaniknú.).

2) vo všetkých prípadoch, kde zákona alebo dohoda účastníkov ustanovuje zár.dovu,

treba reklamovať v záručnej dobe

3) v prípade, keď OZ nestanovuje zár.dobu, ustanovuje osobitné lehoty na reklamáciu

(napr.podľa § 626 ods. 2 vady sa musia uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe
veci a pri použitých veciach najneskôr do 2 rokov po ich kúpe, inak práva zaniknú)

4) právo na náhradu nevyhnutných nákladov, kt.vznikli oprávnenej osobe v súvislosti s

uplatnením práva zo zodpovednosti za vady- treba uplatniť u povinného najneskôr
do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo
zanikne

záručné doby môžu:
a) spočíva

ť (ak povinný subjekt vec opravuje, alebo doplňuje) a preml.doba neplynie až

do doby, kým bola oprávnená osoba povinná po skončení oprvy vec prevziať

b) preušiť

( ak povinná osoba musí splniť svoju povinnosť vymeniť predmet plnenia

alebo poskytnúť oprávnenej osobe novú službu)- od prevzatia veci začne nová
záručná.doba

čo sa týka zodpovednosti za z hľadiska záručných dôb:
a) pri jednotlivých druhoch záväzkov sú ustanovené priamo zákonom = zákonná

zodpovednosť za vady

b) zmluvná zodpovednosť za vady

- strany si dohodou môžu určiť aj dlhšie (nie kratšie,

ani nemožno zár.doby zo zákona vylúčiť) zár.doby ako ustanovuje zákon osvedčením
existencie dohody o zmluvnej zodpovednosti za vady je vydanie písomného
potvrdečnia (zár.listu) povinnosu osobou oprávnenej

c) zodpovednosť za vady bez záruky

–pri rýchlo kazivom tovare; nezodpovedá sa za

vady, kt.sa vyskytnú v zár.dobách (len výnimočne)

DRUHY ZVP
1) podľa toho ako je určený predmet plnenia

záväzky s jednotlivo (individuálne) určeným plnením

záv. S druhovo (genericky) určeným plnením

alternatívne záväzky

2. podľa toho, ako je určený predmet plnenia:

peňažné záväzky (predmetom plnenia sú peniaze ako zákonné platidlá). Uplatňujú sa
tu úroky a úroky z omeškania (úroky z omeškania sú sankciou za omeškanie dlžníka)

nepeňažné záväzky (napr.záväzky na konanie, zdržanie sa niečoho)

3. záväzky:
-

odplatné (vzájomné, synalgmatické)- sú klasické záväzky, kde subjekty sú v pozícii V
aj D- vzájomná podmienenosť plnenia

bezodplatné ( jednoduché záväzky)- sú pomerne zriedkavé, sú to tie záväzky, kde je
na na strane V a D len po 1 subjekte a jedna strana je v podstate len dlžníkom a
druhá len veriteľom (napr.záväzok z darovacej zmluvy)

záväzky:

kauzálne – vznikajú z nejakým cieľom (hosp.dôvod). každý záväzok musí mať
hosp.dôvod, inak mu právo nemôže poskytnúť ochranu. Platnosti záväzku však
nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod (§495)

abstraktné (niektoré sú povinne abstraktné- kde nie je vyjadrenie kauzy prípustné-
napr.podľa zmenkového a šekového zákona)

záväzky:

formálne (zákon predpisuje formu- najmä písomnú)

neformálne

záväzky:

pomenované

nepomenované

zmiešané

7. záväzky:
-

jednostranné (záväzok jednostranne záväzný (jedna strana má ina právo a druhá iba
povinnosť)

dvojstranné

viacstranné záväzkovoprávne vzťahy – sú tie, pri kt.proti sebe nestoja iba 2 strany,
ale je v ňom viac strán, ktoré majú súradné postavenie, sú vzájomnými dlžníkmi a
veriteľmi, takže každá z nich je zaviazaná plniť na prospech všetkých ostatných
(najmä záväzky zo zmúv o združení)

naturálne obligáície

– veriteľ má právo od dlžníka požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne

uplatniť na súde (nemôže ho procesne vynútiť (má právo ale nemá nárok). Dlžník ale
môže dobrovoľne plniť a nepúôjde o bezdôvodné obohatenie. Ak napríklad splní
omylom, nemôže od veriteľa požadovať späť.

– Sú to záväzky z hry alebo stávky, premlčané záväzky a záväzky neplatné iba pre

nedostatok formy

28.Kataster nehnuteľností

úprava v Zákone o katatri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných opráv k

nehnuteľnostiam (kat.zákon 162/95)

KN je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, vedenou Správami

katastra v územnom obvode okresov.

KN predstavuje evidenciu nehnuteľností, pr.vzťahov k nim a najmä spôsobu

pr.účinkov zápisov vlastníckych a iných vecných práv – t.z. vlast.právo, záložné
právo, vecné bremená, práva zodpovedajúce vecným bremenám, predkupné právo ak
má účinky VB, práva vyplyvajúce zo správy majetku štátu a obcí a VÚC, nájomné
práva k pozemkoch ak trvajú min.5 rokov

V katastri sa evidujú:

a) katastrálne územia
b) pozemky
c) stavby spojené so zemou pevným základom
d) byty a nebytové priestory
e) chránené časti prírody a krajiny, kultúrne pamiatky
f) práva k nehnuteľnostiam

Zápisy do KN:- každý zápis sa vpisuje do listu vlastníctva.

LV obsahuje vybrané údaje o nehnuteľnostiach, o vlastníkoch, právach a iných

vzťahoch k nehnuteľnostiam, obsahuje aj číslo LV, názov obce a názov katastrálneho
územia, a skladá sa z 3. častí: časť A,(údaje o nehnut.,výmery…), B (vlastníci-
identifikácia), C (ťarchy, VB, záložné práva).

K návrhu na vklad vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnostiam je okrem

LV potrebný aj geometrický plán (je technický podklad právnych úkonov, verejných
listín a iných listín, a slúži aj ako podklad pre vklad)

Rozlišujeme 3 druhy zápisov do KN:

a) vklad

- - má konštitutívny význam – spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik vlast.práva a

vecných práv k cudzej veci. Ku vkladu dochádza na základe konania o povolení
vkladu na katastrálnom úrade, príslušnom v územnom obvode nehnuteľnosti, na
návrh účatsníka (prikladá sa zmluva, LV, geometrický plán, ocenenie
nehnuteľnosti, ...). Kat.úrad buď povolí vklad alebo zamietne.
- Právne účinky vkladu vznikajú dňom vyznačenia rozhodnutia o povolení vkladu v

zmluve, dohode al.zaklad.listine (výnimka je pri zmluvách o prevode
bytu/nebytivého priestoru, tu sa nadobúda vlastníctvo spätne ku dňu podania návrhu
na vklad, obdobne aj pri zmluvách o prevode majetku štátu na iné osoby)

b) záznam

– druh zápisu do KN, kt.nemá právotvorný, ale iba evidenčný chraakter.

Záznam sa týka pr.vzťahov, kt.vznikli, zmenili sa al.zanikli zo zákona (dedením),
rozhodnutím ŠO, príklepom licitátora, vydržaním, prírastkom, spracovaním,
nájomnou zmluvou alebo not.osvedčením o pr.vzťahoch k nehnuteľnostiam.
Záznamy sa uskutočňujú na základe verejných listín – je tu povinnosť orgánov, kt.ich
vystavili, do 30 dní od ich vyhotovenia ich zaslať kat.úradu

c) poznámka

– slúži iba na vyznačenie urč.skutočnosti súvisiacej s pr.vzťahmi k

nehnuteľnosti (napr.poznámky o začatí konania o výkone rozhodnutia predajom
nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu, začatí vyvlast.konania + ak niekto tvrdí že má
k nehnut.právo, ale nemôže ho hodnoverne preukázať a do 1 mesiaca podá na súd
návrh na určenie práva k nehnuteľnosti, alebo požioada notára o vydanie osvedčenia
o vzniku pr.k nehnut. Vydržaním to tom, čo ho na to KÚ vyzval)

 zásady KN:

a) zásada vkladania (intabulácie) – VP a iné vecné práva V,M al.zanikajú vkladom do

b) zásada verejnosti – formálnej publicity = každý je oprávnený nahliadnúť do KN a

urobiť si o pr.vzťahoch odpisy alebo výpisy, resp.žiadať KÚ o kópiu

c) zásada hodnovernosti- mat.publicity
d) zásada voľnosti – konanie o povolení vkladu KÚ začne vždy na návrh, nie ex offo
e) zásada legality – KÚ je povinný skúmať platnosť zápisov
f) zásada priority – poradie zápsiov sa spravuje dobou, v kt.bol návrh na zápis do KN

doručený

g) zásada špeciality – určitosť, jasnosť, prehladnosť všetkých evidovaných údajov

29. VŠEOBECNE O DEDENÍ, PREDPOKLADY DEDENIA

Smrťou zanoká spôsobilosť FO mať PaP. FO prestáva byť právnym subjektom. Osudy
PaP, ktoré sa dovtedy na zomretú osobu viazali, nie sú rovnaké. Ich ďalšia existencia
alebo zánok, prípadne ich transformácia (modifikácia) bude závisieť od povahy týchto
PaP a od spôsobu, ako boli na zomretého viazané a z akých dôvodov.

Rôznorodosť osudu PaP po smrti subjektu, na kt. boli viazané, je nasledovná:

a) Smrťou FO zanikajú tie PaP, ktoré majú osobnú povahu a sú neoddeliteľné od

svojho nositeľa. Nevylučuje sa možnosť prechodu týchto práv: po smrti FO patrí
uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej
rodičom (§ 15).

b) Niektoré práva prechádzajú na dedičov, nie však z tituli dedenia, ale na základe

osobitného ustanovenia zákona. Tak je to najmä pri:

prechode práva nájmu bytu,

peňažných nárokoch z nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia,

pri práve na plnenie z poistenia, ak poistnou udalosťou je smrť
poisteného,....

c) Iné majetkové PaP, ktoré nemajú osobnú povehu, prechádzajú na dedičov. Ide

o dedičské právo, resp. dedenie.

Dedenie – je prechod PaP FO z dôvodu jej smrti na iné subjekty (dedičská postupnosť).
Dedičské právo v

objektívnom zmysle

– je súhrn právnych noriem upravujúcich prechod

a nadobúdanie majetkových PaP po zomretej FO na iné subjekty.
DP v

subjektívnom zmysle

– je oprávnenie určitej osoby byť dedičom- oprávnenie dediča

na dedičstvo. Toto subjektívne právo dediča má absolútnu povahu a pôsobí voči každému
(erga omnes).

FO, po ktorej sa dedí, sa nazýva „poručiteľ“.
Subjekt, na ktorý prechádzajú PaP poručiteľa, sa nazýva „dedič“. Dedičom môže byť:
FO, PO (vrátane štátu).

Dedenie je prechod PaP FO z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty a označuje
sa ako „dedičská postupnosť“ (dedičská sukcesia).
Dedičská sukcesia môže byť dvojekého druhu:

1.) Generálna sukcesia- majetok poručiteľa prechádza na dedičov ako celok.

Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia (ak je ich viac) stávajú spoludedičmi
celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov.

2.) Singulárna sukcesia- na dediča môže prajsť len určité právo či povinnosť

z osobitného rozhodnutia poručiteľa vyjadreného v závete.

Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo –
pozostalosť.
Majetok – súbor majetkových PaP absolútnej i relatívnej povahy. To znamená, že
predmetom dedenia budú vlastnícke práva, ostatné vecné práva, teda práva k cudzím
veciam, dediteľné práva na duševné vlastníctvo, záväzkové práva, teda pohľadávky
a dlhy poručiteľa.

Dedičstvo predstavuje aktívne hodnoty (práva a pohľadávky) – aktíva pozostalosti
a pasívne hodnoty (povinnosti a dlhy) – pasíva pozostalosti.
Dedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva, je predlženým dedičstvom. Dedič sa
v dôsledku dedenia v zásade nemôže dostať do horšej majetkovej situácie, preto platí, že
dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§
470).

Dedičia – testamentárni (závetní)

zákonní

Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže
byť FO, PO, štát.
Dedičia, ktorí dedia na základe zákona, sú označovaní ako zákonní dedičia. Dedičom zo
zákona je FO, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi.
Ostatnú skupinu zákonných dedičov tvoria tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorým zákon
priznáva osobitnú ochranu. Sú nimi potomkovia dediča a poručiteľ ich nemôže vylúčiť
z dedenia konkludentným činom tak, že v závete ustanoví iné osoby za dedičov a ich
opomenie. Keby tak urobil, závet by bol v tejto časti neplatný a potomkovia by dedili zo
zákona, napriek opomenutiu v závete (§ 479).
Vydedenie – ak sa potomkovia poručiteľa správajú voči nemu v rozpore s dobrými
mravmi v zákone kvalifikovaným spôsobom, potom ich poručiteľ môže vydediť.

PREDPOKLADY DEDENIA

1.Smrť FO – spôsobuje vznik dedičskoprávneho vzťahu. Dediť možno len po FO, nikdy
nie po PO.
Smrť, jej čas a príčina sa zisťuje prehliadkou mŕtveho. Lekár vystaví list o prehliadke
mŕtveho, na základe ktorého sa vykoná zápis do knihy úmrtí (matrika). Pokiaľ smrť FO
nemožno zistiť predpísaným spôsobom, súd môže vyhlásiť takúto osobu za mŕtvu – vydá
rozhodnutie, ktorým vyhlási FO za mŕtvu (vo výroku určí deň jej smrti).
Pri dodatočnom zistení, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, súd bez návrhu svoje
rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.
Presné určenie okamihu smri FO je dôležié pre zistenie okruhu dedičov.

2.Existencia dedičstva

a) Existencia majetkových PaP, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, sú

predmetom dedenia a neprechádzajú na iné subjekty na základe osobitných
zákonných ustanovení. Tento súbor sa označuje ako dedičstvo. K dedeniu
dochádza iba vtedy, ak zomretá osoba bola subjektom majetkových PaP, ktoré
nezanikli jej smrťou a sú spôsobilé byť predmetom dedičskej postupnosti.
Súd v každom prípade úmrtia FO začne konanie o dedičstve. Toto konanie
zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok, alebo zanechal len nepatrný majetok (§
175h OSP).

b) Predmet dedičstva

– najmä veci, hnuteľné aj nehnuteľné.

Ak bol poručiteľ podielovým spoluvlastníkom určitej veci, predmetom dedenia je
spoluvlastnícky podiel. Ak bol poručiteľ subjektom BSM, zaniká toto
spoluvlastníctvo jeho smťou. V konaní o dedičstve potom súd vyporiada BSM.
Majetok tvoriaci podstatu dedičstva zahŕňa aj poručiteľove pohľadávky, okrem
tých, ktoré zanikajú smrťou veriteľa.
Patrí sem aj obsah práv duševného vlastníctva, tiež majetok, ktorý súvisí
s podnikaním (podiel zomretého spoločníka v.o.s., práva akcionára v a.s., s.r.o....).
Pri dedení ide aj o poručiteľove dlhy vzniknuté za jeho života, ale aj po jeho smrti
(náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom poručiteľa).
Predmetom dedičstva sa stávajú aj peňažné nároky zomreého zamesnanca z prac.
pomeru (okrem práva na bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia).

3.Dedičský titul
Podľa § 461 OZ dediť možno z dvoch právnych titulov (dôvodov):

a) zo zákona,
b) zo závetu,
c) z oboch týchto dôvodov.

Dedičia, ktorí dedia na základe závetu sú označovaní ako závetní (tesamenárni) dedičia,
dedičia, korí dedia na základe zákona, sú označovaní akozákonní dedičia.
Určenie dediča závetom je vecou slobodnej vôle poručieľa.
Tieto dedičské právne tituly sa navzájom nevylučujú. V konkrétnom prípade je možné,
aby došlo k súbehu (kumulácii) dedičských titulov.
V zásade platí, že ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho
dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu
časť dedičia zo zákona (§ 461 ods. 2 OZ).
K

dedeniu zo zákona dochádza

: ak poručiteľ zomrie bez zanechania platného závetu, ak

poručiteľ v závete nerozhodne o všetkom svojom majetku, ak závetný dedič dedičstvo
nenadobudne (z dôvodu nespôsobilosti, odmietnutia dedičstva,...).

4.Spôsobilý dedič
Rozlišujú sa dva druhy dedičskej spôsobilosti:

a) absolútna dedičská spôsobilosť (ADS) spočíva na objektívnom základe,

b) relatívna DS (RDS) – subjektívne aspeky.

ADS je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na PaP, t.j. právnou subjektivitou
v okamihu smrti poručiteľa. Nevyžaduje sa aj spôsobilosť na PÚ. Každý subjekt je
spôsobilý dediť. Pokiaľ má v okamihu smrti spôsobilosť na PaP (vrátane nascitura za
predpokladu, že sa dieťa narodí živé). Teda ide o FO, PO (musí právne existovať), štát.
PO a štát môže byť dedičom len na základe závetu.

Dedičská nespôsobilosť – dedič ako FO sa môže svojím konaním sama vylúčiť z dedenia
a stať sa tak nespôsobilým dedičom (relatívna dedičská nespôsobilosť).
Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ môže byť výlučne FO.
Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť:

a) spáchanie úmyselného TČ dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo

rodičom,

b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Tohto

konania sa možno dopustiť za života poručiteľa, aj po jeho smrti. Tento dôvod
môže byť konvalidovaný, a to tak, že poručiteľ dedičovi takýto čin odpustil.

Pri naplnení uvedených skutkových podstát dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo
zákona.

Neznámy dedič – dedič, ktorého pobyt nie je známy. Súd mu ustanoví opatrovníka
v rámci konania o dedičstve.

30. DEDENIE ZO ZÁKONA

Na základe § 461 ods. 1 sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Dedenie zo zákona má však subsidiárne postavenie, lebo dedičia zo zákona nastupujú iba
vtedy ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu.

Výlučné alebo čiastočné dedenie zo zákona prichádza do úvahy najmä v týchto
prípadoch:
1.)poručiteľ neurobil pre prípad smrti nijakú dispozíciu svojím majetkom, nezanechal
teda nijaký závet,
2.)poručiteľ síce zanechal závet, ale nerozhodol v ňom o všetkom svojom majetku,
3.)poručiteľ síce zanechal závet, ale v jeho obsahu nerešpektoval práva tzv.
neopomenuteľných dedičov (§ 479),
4.)poručiteľom zanechaný záve je z nejakého dôvodu neplaný,
5.)dedič zo závetu dedičstvo odmietol,
6.)dedič určený v závete ešte pred smrťou poručiteľa zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho
alebo za nezvesného,

7.)dedič určený v závee sa stal nespôsobilým dediť (§ 469),
8.)dedič určený v závete bol po zriadení závetu poručiteľom vydedený (§ 469a),
9.)poručiteľ zrušil závet a neskorším závetom (§ 480 ods 1) vyvolal niektorý z uvedených
prípadov.

Dedičské skupiny
Každá nasledujúca skupina je k predchádzajúcej skupine vo vzťahu subsidiarity, to
znamená, že dedičia v druhej skupine nastupujú len vtedy, keď niet dedičov v prvej
skupine, atď.

1.Prvá skupina dedičov

a) (§ 473) deti a

manžel poručiteľa

každý z nich dedí rovnakým dielom

najskôr musí dôjsť k vyporiadaniu BSM poručiteľa a jeho manžela – iba to,
čo je určené ako majetok poručiteľa je predmetom dedenia

keď zákon hovorí o „deťoch“, rozumejú sa nimi tak deti manželské,
mimomanželské, ale aj osvojenci.

b) Ak nededí niektoré dieťa poručiteľa (§ 473 ods. 2 prvá veta), nadobúdajú jeho

dedičský podiel jeho deti, t.j. poručiteľovi vnuci.

c) Ak nededia ani ieto deti alebo niekoré z nich, dedia rovnakým dielom ich

potomci.

Príklad: Poručiteľ zanechal manželku a 4 deti. Jeho majetok, ktorý zostal po vyporiadaní
BSM, sa rozdelí na 5 dielov a každý z dedičov dedí 1/5.
-ak nededí dieťa poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel (ako dedičia v 1. skupine,
ale v druhom rade) jeho deti (poručiteľovi vnuci),
-ak nededia ani poručiteľovi vnuci, povolávjú sa dediť rovnakým dielom ich
potomkovia.

Deti, resp. ďalší potomkovia poručiteľa môžu dediť aj samostatne, ak z akéhokoľvek
dôvodu nededí manžel poručiteľa. Ak však niet nijakých potomkov poručiteľa, manžel už
samostatne v 1. skupine nededí a nasleduje 2. skupina dedičov zo zákona. V 1. skupine
môže pozostalý manžel zdediť najviac polovicu dedičstva.

2.Druhá skupina dedičov
-manžel poručiteľa, rodičia poručiteľa a

tzv. spolužijúce osoby

Zákon vymedzuje spolužijúce osoby týmito znakmi:

a) žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej

domácnosti, a

b) z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na

poručiteľa.

Pojem domácnosť – je v § 115 vymedzený tak, že ju tvoria FO, ktoré spolu trvale žijú
a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

§ 474 ods. 2 – dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy
najmenej polovicu dedičstva.

Príklad: Po poručiteľovi zostala manželka, obaja rodičia a spolužijúca teta, teda spĺňajúca
podmienky uvedené v zákone. Manželka poručiteľa dedí polovicu a všetci ostatní po
rovnakom diele z druhej polovice, teda každý z rodičov, ako aj teta po 1/6.

Tzv. spolužijúce osoby nemusia byť osoby blízke podľa § 116, ale rozhodujúce je, či sú
splnené podmienky podľa § 474 ods. 1.

Príklad: Po poručiteľovi zostal 1 z rodičov, družka a jej maloleté dieťa, obaja spĺňajúci
predpoklady uvedené v zákone (družka sa starala o spoločnú domácnosť a jej dieťa bolo
odkázané výživou na poručiteľa). Každý z nich dedí po 1/3.

Manžel môže byť v 2. skupine aj samostatným dedičom, ak v tejto skupine nededia iné
osoby. Samostatným dedičom môže byť aj rodič poručiteľa. Naproti tomu spolužijúce
osoby už v 2. skupine samostatne dediť nemôžu – nastupuje 3. skupina.

3.Tretia skupina dedičom
-súrodenci poručiteľa a

tzv. spolužijúce osoby

§ 475 ods. 1- ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v 3. skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.

Príklad: Po poručiteľovi nezostali dedičia v 1. ani v 2. skupine, zanechal však ako
spolužijúce osoby tetu a družku. Okrem nich ho prežil jeden vlastný súrodenec a jedno
dieťa osvojené rodičmi poručiteľa. Majetok poručiteľa sa rozdelí na 4 rovnaké diely
a každá z uvedených osôb dedí po ¼.

§ 475 ods.2 – ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel ( ako dedičia v 3. skupine, ale len subsidiárne v druhom rade) rovnakým dielom
jeho deti.

Všetky osoby 3. skupiny, teda aj súrodenci (resp. ich deti) a spolužijúce osoby môžu
dediť aj samostatne.
Len ak takej osoby nie nasupuje 4. skupina.

4.Štvrtá skupina dedičov

§ 475a – ak žiadny dedič nededí v 3. skupine, dedia v 4. skupine v prvom rade prarodičia
poručiteľa, ak ich niet, tak v druhom rade dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia
a tety poručiteľa.

31. DEDENIE ZO ZÁVETU

Poručiteľ môže svojou poslednou vôľou (závetom) určiť komu jeho majetok odkáže
ako dedičom.
Dedičia zo zákona nastupujú len vtedy, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu.
Testamentárna sloboda poručieľa je obmedzená v prospech zv. Neopomenueľných
dedičov.

Závet –jednostranný PÚ, ktorým FO – poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu
svojím majetkom pre prípad smrti.

Obsahové náležitosti závetu

1. určenie dediča, resp. viacerých dedičov,
2. určenie majeku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu (nemusí to byť všetok

poručiteľov majetok, s tým súvisí aj určenie dedičských podielov, ak je dedičov
viac),

(Pred novelou mohlo byť obsahom závetu aj zriadenie nadácie, čo zaviedla novela OZ
509/91, teraz to už neplatí.)

Ad 1) Poručiteľom môže byť len FO.
Dedičom môže byť FO, PO, alebo štát.

Spôsobilosť FO, PO byť dedičom – spôsobilosť mať PaP

tu treba brať do úvahy ustanovenie § 469 o dedičskej nespôsobilosti (pozri
skôr).

Za štát vystupujú v dedičských veciach jeho príslušné orgány, pričom treba odlišovať
pripadnutie dedičstva štátu ako odúmrť (tu nevystupuje ako dedič – nemôže dedičstvo
odmietnuť) od prípadu, keď bol štát určený za dediča priamo v závete (tu má možnosť
odmietnutia dedičstva- § 463)
Neopomenuteľní dedičia - § 479 – sú nimi potomkovia poručiteľa- „Maloletým
potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona,
a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo
zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.“

vylúčenie uplatnenia ustanovenia o neopomenuteľných dedičoch je možné
len z dôvodov uvedených v ustanovení o dedičskej nespôsobilosti (§ 469)
a pri inštitúte vydedenia (§ 469a)

Rozdiel medzi oboma inštitútmi spočíva v tom, že dedičská nespôsobilosť nastáva zo
zákona a zakladá ju už samo konanie dediča, zatiaľ čo vydedenie je jednostranným PÚ
poručiteľa, pre ktorý zákon ustanovuje obdobné použitie ustanovení o zriadení závetu.

100

Ad 2) Určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia.

tu sa prihliada na tých neopomenuteľných dedičov, čo sa týka určenia ich
podielov (pozri hore)

Ak poručiteľ v závete neurčí podiely jednotlivých dedičov, platí nevyvrátiteľná zákonná
domnienka, že podiely všetkých dedičov určených v závete sú rovnaké.

Obsahu závetu sa týka aj ustanovenie § 478 – Akékoľvek podmienky pripojené k závetu
nemajú právne následky. (Ak by v ňom boli, sú irelevantné, závet je však za predpokladu,
že zodpovedá ostatným zákonným náležitosiam, planý).

Pod PODMIENKOU v kontexte dedičského práva treba rozumieť nielen jasnú
podmienku (napr. že dedič zdedí pole s podmienkou, že ho bude skutočne obrábať), ale aj
príkaz poručiteľa, ktorým v závete dedičovi ukladá povinnosť niečo vykonať alebo niečo
strpieť, atď.

Formálne náležitosti závetu

1. Všeobecné náležitosti závetu

a) prejav vôle poručiteľa urobený výslovne,
b) zachytený vždy písomne,
c) uvedený deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný.

Poručiteľ môže závet buď:

napísať vlastnou rukou,

vo forme notárskej zápisnice,

alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov.

2. Osobitné formálne náležitosti:

a) Závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa (holografný závet)

vlastnoručne napísaný celý text a vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný

čiže je tu dôležitý rukopis, nie svedkovia

b) Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa (alografný závet)

1. Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale ním vlastnoručne

podpísaný

Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou
podpísať a pred 2 svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že
listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet
podpísať.
2. Závet poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, závet nevidiacich

osôb, závet nepočujúcich osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

závetca tu nemôže závet vlastnoručne podpísať, v týchto prípadoch sa
vyžaduje:

súčasná prítomnosť 3 svedkov,

závetca pred nimi výslovne prejaví svoju poslednú vôľu, ktorá sa zachytí
v listine (uvedie sa, že závetca nemôže čítať alebo písať)

101

listina sa musí nahlas prečítať za prítomnosti távetcu a všetkých 3 svedkov,

svedkovia svojím podpisom potvrdia, že listina obsahuje poslednú vôľu
závetcu.

Pisateľom a predčitateľom môže byť niekto zo svedkov, no osoby pisateľa a predčitateľa
musia byť rozličné.
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto
nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.
Svedkovia môžu byť len osoby spôsobilé na PÚ. Vylučujú sa však osoby nevidiace,
hluché, nemé, a tie, ktoré nepoznajú reč, v ktorej sa robí prejav poslednej vôle.
Svedkami nemôžu byť ani osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní
závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisateľia, tlmočníci alebo predčitatelia.

3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice

upravujú to predpisy o notárskom konaní (je to predmetom OPP)

spisuje ho kvalifikovaný notár

§ 476d ods. 2 – maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu prejaviť svoju
poslednú vôľu iba vo forme notárskej zápisnice

Zrušenie závetu
§ 480 a) odvolaním závetu (odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet)

b) závetca zničí listinu, na ktorej bol závet napísaný,
c) závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže svojím
obsahom obstáť (ak by si neodporovali a ten druhý by len niečo dopĺňal, môžu ostať
v platnosti oba).

Dedenie je upravené v 7. časti OZ (§ 460 a nasl.)

O B C I A N S K E P R A V O P R O C E S N E

32. Pojem, povaha a pramene OPP. Miesto OPP v systéme nášho právneho
poriadku.

pojem OPP
- je samostatným odvetvým slov.pr.poriadku a tiež aj subsystém systému procesného

práva.

- Zaraďujeme do systému ver.práva, no má úzsky vzťah aj k odvetviam súkr.práva

Predmet a cieľ OPP
- je CIVILNÝ PROCES – súhrn PN upravujúcich civilný proces = postup

súdu/rozhodcovského orgánu a ostatných subjektov konania, kt.podstata spočíva v
riešení hmotnopr.konfliktu medzi subjektami hmotnopr.vzťahu a ktorého cieľom je:

a) zabezpečenie spravodlivej ochrany, prípadne realizácia (aj nútený výkon) práva,

ktorého obsah spravidla určuje hmotné právo

102

b) vydanie deklaratórneho alebo konštitútivneho rozhodnutia
c) výchova na zachovánie zákonov + na čestné plnenie povinností a úctu k právam

iných

pramene OPP:
1. ústava a ústavné normy

(najmä čl.o ZĽPaS a čl.o práve na súdnu a inú pr.ochranu

2. OSP

= upravuje postup súdu a účastníkov v obč.súd.konaní (OSK) tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a opr.záujmov účastníkov + výchova na
zachovávanie zákonov a čestné plnenie povinností (vecná pôsobnosť)

3. Ostatné procesnopr.normy –

v iných zákonoch a podzákonné predpisy

4. Nálezy ÚS SR v konaniach o súlade, kt.

sa svojimi účinkami dotkli OSP

Pôsobnosť noriem OPP (nie je predmetom otázky)
a) časová

= procesné normy nadobúdajú pôsobnosť dňom svojej účinnosti- platí, že

nový zákon platí aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou a pr.účinky už
urobených úkonov ostávajú zachované

b) miestna –

(lex fori) = slovenské súdy vždy postupujú podľa slovenského OPP

(aplikácia cudzích proc.predpisov len výnimočne a na základe vzájomnosti)

c) osobná = slovenské proc.

predpisy sa vzťahujú na všetky subjekty (= aj cudzinci a

cudzie PO či bezdomovcov) ktoré sú subjektami súdneho konania pred slovenskými
sudmi

d) vecná (

viď OSP a OSK )

33. Občianske súdne konanie – pojem a zásady OSK.

OSK
- je jednou zo záruk zákonnosti, pretože každý má právo domáhať sa na súde ochrany

práva, kt.bolo ohrozené alebo porušené

- v OSK súdy prejednávajú spory a uskutočňujú výkon rozhodnutí, kt.neboli splnené

dobrovoľne a dbajú pri tom, aby nedochádzalo k porušovaniu a zneužívaniu práv a
právom chr.záujmov FO a PO

procesnoprávne vzťahy:
- ako vzťahy medzi súdom a účastníkmi konania v civilnom procese vznikajú podaním

žaloby alebo začatím konania bez návrhu = (keďzákonom predpísaným spôsobom
dôjde k začatiu konania)

subjekty obč.procesu:
- predovšetkým súd (v OSK môže jeho právomoc vykonávať rozhodcovský orgán

alebo súdny exekútor) a účastníci konania

druhy občianského procesu
1.OBČIANSKÉ ZÁKLADNÉ KONANIE = delí sa na:
a) nesporové konanie

- veci, kt.sa v nňom prejednávajú a rozhodujú zákon taxatívne vymedzuje v 3., 5 časti

+ veci „verejného súdnictva“ + z 2.časti konanie o určenie otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov

103

- účastníci nie sú procesnými protivníkmi- sú priamo určený zákonom (navrhovateľ +

osoby o kt.právach a pov.sa rozhoduje). Typické je vynesenie konštitutívneho
meritórneho rozhnutia (vynesenie konšt.rohodnutia hmotné právo spravidlo predvída
ako právotvornú skutočnosť – napr.rozvod M nie je možný bez súdneho rozhodnutia)

- súd ex offo zisťuje skutočnosti potrebné pre rozhodnutie- uplatňuje sa princíp

oficiality a vyhľadávací princíp + pravidlo výlučnej miestnej príslušnosti

b) sporové konanie

- účelom sporového konania je poskytnú ochranu pri konflikte dvoch protichodných,

spravidla hmotných záujmov

- účastníkmi sú žalobca a žalovaný (navrhovateľ a odporca)

- možno začať iba na návrh (žaloba) alebo postúpením sporu rozhodcovskému orgánu

- spravidla sa neuplatňuje pravidlo ovýlučnej miestnej príslušnosti- uplatňuje sa

prejednávací princíp = účastníci konania nesú procesnú zodpovednosť za zistenie
skutkového stavu (dôkazné bremeno)

- charakteristické je vynesenie deklaratórneho rozhodnutia (pred vynesením skúma, či

jestvoval hmotnopr.vzťah, kt.vyústil do sporu – teda napr. či žalovaný skutočne
dlhoval prachy žalobcovi. Deklaratórne rozhodnutie potom zakladá procesný vzťah)

2. EXEKUČNÉ KONANIE = KON.O NÚT. VÝKONE SÚD.A INÝCH ROZHODNUTí
- jeho podstatou je nútený výkon rozhodnutí na zabezpečenie práv, kt.nie sú

dobrovoľne plnené. Člení sa na 2 paralelné subsystémy

a) konanie podľa OSP

b) konanie podľa exekučného poriadku

E) 3. KONKURZNÉ A VYROVNACIE KONANIE

a) konkurzné konanie

= zmiešané, zložito-štrukturované konanie, kt. obsahuje prvky

sporového, nesporového a exekučného konania

b) vyrovnacie konanie

= je procesnou možnosťou úpadcu dosiahnúť účel konkurzného

konania osobitným procesným postupom, ktorého postata spočíva v tom, že veritelia
sú ochotní prijať kompromisné riešenie navrhnuté úpadcom

4. ROZHODCOVSKÉ KONANIE (pozri aj MPS)
- rozhodcovia a stále rozhodcovské súdy prejednávajú a rozhodujú veci vyplyvajúce z

obchodných vzťahov a občianskopr.vzťahov

- ide o sporové konania a jeho rozhodnutia sú nútene vykonateľné

Zásady občianského procesu (OSK):
1. ÚSTAVNOPROCESNÉ ZÁSADY (

priamo/nepriamo obsiahnuté v ÚSR a úst.zákone

23/91 kt.sa uvádza listina ZĽPaS)

a) rovnosť účastníkov konania

– majú rovnaké procesné P a P bez diskriminácie a zvýhodnenie a súd je povinní túto

rovnosť účastníkom zabezpečiť. Patrí sem napr. :

– právo na právnu pomoc od začiatku konania pred súdom

- právo na tlmočníka = právo na konanie v materčine

b) verejnosť pojednávania:

104

- civilný súd zásadne koná a rozhoduje verejne (neverejné pojednávanie na 1 .stupni

len výnimočne a na základe výslovného zákonného predpisu- napr.keby verejné
prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obch.tajomstvo alebo
mravnosť), no rozsudok sa musí vyhlásiť vždy verejne

- každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala a v jeho prítomnosti a

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom

c) prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

- za účelom rýchlej a účinnej ochrany práv, takže vec má byť čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnurá, spravidla na jedinom pojednávaní

2. PROCESNÉ ZÁSADY

(právne princípy v civ.procese)

d) dispozičná zásada

- typická je pre sporové konanie- o tom, či konanie začne rozhodujú účastníci konania

(môžu podať žalobu; zmeniť žalobu, späťvzatie žaloby,uznanie nároku …+ možnosť
určiť aj predmet sporu + možnosť zmeny žalobného petitu + možnosť podať riadny
opr.prostriedok + návr na začatie exek.konania

- dôležitým prejavom DZ je, že súd je zásadne viazaný žalobným petitom

e) prejednacia zásada

- spočíva v tom, že dôkazné bremeno spočíva na účastníkoch konania, kt.dokazujú

rozhodujúce skutočnosti a navrhujú dôkazy = to je pre sporové konania

- v nesporových konaniach sa uplatňuje vyšetrovacia/vyhľadávacia zásada, kde súd

vykonáva dôkazy

f) zásada voľného hodnotenia dôkazov

- súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (nie však ľubovoľne) a to každý dôkaz

jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

- pri „predbežných otázkach“ + rozhodnutia ES pre ĽP, rozhod.OčvTK- je však sudca

viazanýrozhodnutím urč.orgánov (napr.že bol spáchaný TČ) a teda nemôže tieto
skutočnosti odchylne hodnotiť- musí z nich vychádzať

g) zásada kontradiktórnosti

- platí pre sporové konanie a jeho podstaou je nielen spor o právo ale aj to, že tento

spor je regulovaný procesnými úkonmi súdu.

- Kontradiktórnosť podporuje aktivitu protistojacich procesných strán pri

zhromažďovaní skutkového materiálu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Ide tu o
„procesné vzťahy negatívnej spolupráce“- jedna strana trvá na svojich nárokoch, kým
druhá sa v ich uplatnení snaží zabrániť predkladaním svojich argumentov

h) zásada priamosti a ústnosti

- priamosť

= súd má rozhodnúť o veci bezprostredne na základe získaných dôkazov a

poznatkov vykonaných pred súdom

- ústnosť =

súd pri rozhodovaní o veci principiálne vychádza z poznatkov, kt.získal na

ústnom pojednávaní

i) zásada arbitrárneho poriadku

- postup a priebeh konania nie je vopred určený – určuje ho súd

j) zásada hospodárnosti

- nie len rýchle ale aj hospodárne konanie

k) zásada materiálnej pravdy

105

- po novele 501/01 sa už nepovažuje za procesný postup

- po novele platí formálna pravda- cieľom konania je zistenie skutkového stavu pričom

na to využíva predošlé zásady a to je tá formálna pravda v nich obisahnutá

34. Právomoc a príslušnosť súdu v OSK podľa OSP.

Právomoc:
- je zákonom vymedzený rozssah činnosti (vec prejednať a rozhodnúť); súhrn

oprávnení a právomocí, kt.zákon priznáva súdom pri výkone súdnej moci a to vo
veciach občianských a trestných

- je jednou z procesných podmienok, kt.skúma súd ex offo – ak zistí nedostatok svojej

právomoci, je povinný zastaviť konanie a vec postúpiť inému na to oprávnenému
št.orgánu- ak taký nie je, tak to patrí do právomoci súdu.

- čo sa týka občianskopr.právomoci, tak súdy prejednávajú (§7):

a) spory kt.vyplývajú z občianskopr., pracovných, rodinných, obchodných a

hospod.vzťahov (pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú iné súdy)

b) preskúmavajú (nerozhodujú) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci (spr.súdn.)
c) iné veci, ak ustanoví zákon(napr.Z.o soc.poistení)
 nie všetko rozhoduje súd- napr.vôbec nemá právomoc na daňové veci

druhy právomoci:
1. zúžená právomoc

- ak výslovné ustanovenie zákona odkazuje inak občianskopr.vec na

konanie a rozhodnutie inému orgánu ako súdu (napr.rozhodcovský súd; )

2. rozšírená

- ak zákon ustanoví, že do právomoci súdov patria aj také veci, kt.by inak

mohli patriť do právomoci iných orgánov ako súdov (naopr.volebné súdnictvo)

3. delená

– ak súdnemu konaniu predchádzalo konanie na inom orgáne, ale vec nebola s

konečnou platnosťou vyriešená

kompetenčné spory o právomoc medzi súdom a orgánom verejnej správy:
- rozhoduje o nich NSSR. Spor môže byť:

a) kladný

– keď si oba orgány prisvojujú právomoc na kon.a rozhodnutie

b) záporný

– ani jeden

Príslušnosť :
- je druh, stupeň a konkrétny súd, kt.má prejednať a rozhodnúť určitú vec patriacu do

právomoci občianskopr.súdnictva = teda vymedzenie pôsobnosti medzi súdmi
navzájom

- príslušnosť sa zisťuje na začiatku konania, lebo ak je raz určená, trvá do skončenia

konania

VECNÁ PRÍSLUŠNOSŤ(§ 9)
- vymedtuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými druhmi súdov. Určuje ju súd, kt. je

oprávnený a povinný určitú vec prejednať a rozhodnúť na prvom stupni. Na konanie
na 1.stupni sú zásadne príslušné okresné súdy, výnimočne krajské súdy- tie rozhodujú
na 1.stupni (§9 ods.2,3):

a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky podľa pr.predpisov o soc.zabezpečení (ZĽ-

príjemca dávky)

106

b) v sporoch medzi orgánom nemocenského poistenia a ZĽ-om o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní NP

c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich dipl.výsady a

imunity.

d) Obchodné veci bez ohľadu na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia

(napr. spory pri zakladaní obch.spoločností + rozhodnutia orgánov obch.spoločností,
spory z burz.obchodov, spory z práv priem.vlastníctva; spory týkajúce sa zmeniek,
šekov a iných CP, spory týkajúce sa ochrany hosp.súťaže, medzin.obch.styku (to je v
§ 65)

e) Prejednávajú konkurzy a vyrovnania okrem vyporiadanie BSM
f) Iné veci ak tak stanovuje osobitný predpis
 ako súdy II.stupňa rozhodujú krajské súdy o odvolaniach. O odvolaniach, kde je KS

ako 1.stupňový, rozhoduje NSSR. Proti rozhodnutiu NSSR rozhoduje iný- 5 členný
senát.

MIESTNA PRÍSLUŠNOSŤ(§ 84-89)
- vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi toho istého druhu (myslí sa

OS alebo KS) – každý súd má vymedzený územný obvod v rámci kt.koná

- druhy miestnej príslušnosti.:

a) všeobecná miestna P

- určuje sa všeobecným súdom toho účastníka, proti ktorému návrh smeruje – teda

podľa odporcu / žaloveného.

- konanie sa uskutoční na tom súde, kt.je vecne a miestne príslušný a to podľa

okolností, kt.sú v čase začatia konania a trvá až do skončenia.

- Ak je takto miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktorom kto-

koľvek z nich. Ak sa MP nedá zistiť, rozhoduje o MP NS SR

 rozlišuje sa:

1) všeobecný súd občana- FO

= je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko( kde má

trvalý pobyt alebo úmysel trvalo sa zdržiavať) a ak nemá bydlisko, tak súd, v obvode
kt.sa zdržuje – a to v čase podania návrhu. To kde má niekto prihlásený na trvalý
pobyt je v centrálnom registri obyv.SR

2) všeobecný súd PO -

je súd kde má PO sídlo- v obchodných veciach je to súd, kde má

PO-odpora sídlo, resp. ak nemá sídlo, tak miesto podnikania.

3) Všeobecný súd štátu

– súd, v obvode kt.nastala skutočnosť, kt.zakladá uplatnené

právo

 ak odporca občan SR nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v

kt.obvode mal tu posledné bydlisko

 proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v SR, možno uplatniť majetkové práva na

súde, v obvode kt.má majetok

 proti zahraničnej PO možno podať návrh na súde, v kt.obvode je v SR jej

zastupiteľstvo

b) osobitná miestna P

107

- založená na osobitných znakoch- rôzny dôvod, napr.hospodárnosť konania,

umožnenie lepšieho styku účastníkov so súdom… Možnosť účastníkov podať návrh
na začatie konania na všeobecnom súde alebo na niektorom inom.

 člení sa :

1) výlučná osobitná miestna P

– taxatívne vymedzené prípady, kedy je vylúčená

možnosť prejednania veci iným ako v zákone stanoveným súdom. Ide o tieto prípady:

- rozvody

– súd, kde mali M posledné spoločné bydlisko ak v tomto obvode býva

aspoň 1 z M. ak taký súd nie je, tak všeobecný súd odporcu, ak nie, tak všeob.súd
navrhovateľa

- vysporiadanie BSM

- ten súd, kt.rozhodol o rozvode

- pre veci osvojenia a starostlivosti o dieťa

– ten súd, v kt.obvode má maloletý

bydlisko

- pri spôsobilosti na PˇU

– všeobecný súd tohto občana- ak je v ústave

zdr.starostlivosti, tak v obvode, kde je toto úst.zadr.zariadenie

- pri opatrovníctve súd v kt

.obvode má opatrovanec bydlisko

- pri vyhlásení za mŕtveho

– kde mal posledné bydlisko

- ak ide o práva k nehnuteľnosti, tak súd, v obvode kt

.sa nehnuteľnosť nachádza

- pre dedičské konanie

- súd v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, ak

taký nie je, tak kde mal naposledy pobyt, ak nie je, tak v obvode ktorého je
poručiteľov majetok. Ak ide o spory o dedičstvo, tak súd, kde prebieha konanie o
dedičstve

- pre exekučné a konkurzné veci

súd na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia

alebo na ktoromsa vykonáva konkurz

 ak ide o rozhodcovské konania,

tak je príslučný súd, v kt.obvode má navrhovateľ

bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania (ak nie, tak kde sa zdržiava)

2. OMP dana na výber
- umožňuje účastníkovi podať návrh na všeobecnom súde účastníka proti kt.návrh

smeruje, alebo na súde, kt.je v zákone presne uvedený, a to na súde:

a) kde má odporca stále pracovisko
b) kde došlo ku skutočnosti, kt.zakladá právo na náhradu škody (napr.pri

dopr.nehodách)

c) je umiestnená org.zložka PO kt.je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky
d) je platobné miesto, aksa uplatňuje právo zo zmenky /šeku
e) je sídlo burzy

FUNKČNÁ PRÍSLUŠNOSŤ
- určuje súd, kt.určitú vec prejednáva a rozhoduje o inštančnom postupe = riadnom

alebo mimoriadnom opravnom prostriedku

- o odvolaniach ako súdy II.stupňa rozhodujú krajské súdy. O odvolaniach, kde je KS

ako 1.stupňový, rozhoduje NSSR (5 členný senát). Proti rozhodnutiu NSSR
rozhoduje iný 5 členný senát NSSR

- o dovolaniach(mimoriadne opr.prostr.) podaných gener.prokurátorom proti

rozhodnutiam nižších súdov rozhoduje NSSR; o dovolaniach proti rozhod.NSSR
rozhoduje iný 5 členný senát tohto súdu

108

spor o vecnú príslušnosť a spor o miestnu príslušnosť:
spor o vecnú príslušnosť
- môže začať len súd, kt. pri skúmaní príslušnosti dôjde k záveru, že nie je daná jeho

vecná príslučnosť

- vtedy vec neodkladne postúpi príslušnému súdu bez rozhodnutia (urobí len záznam v

spise o jeho názore o nepríslušnosti) a upovedomí o tom účastníkov

- ak súd, kt.bola vec postúpená s tým nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia na NSSR

spor o miestnu príslušnosť:
- môže začať nielen súd, ale aj účastník konania (žalovaný), kt.je však limitovaný

prvým úkonom, ktorí mu v konaní patrí.

- Súd skúma miestnu príslušnosť skôr ako konanie začne, neskôr len na návrh

účastníka ak to uplatní pri prvom úkone, kt.mu patrí (napr.vyjadrenie sa k žalobe,
odpor proti platobn.rozkazu). Konanie je začaté až otvorenie pojednávanie vo veci
samej a výzva súdu na prednesenie návrhu

Delegácia (nie je predmetom otázky:delegácia, organizácia súdov, vylúčenie sudcov
z prejednávania a rozhodovania vecí)

- je výnimkou zo zásady nemennosti vecnej a mistnej príslušnosti určenej na začiatku

konania, aj keby sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre jej určenie – ide tu o zmenu
miestnej príslušnosti = súd II.stupňa, resp.NSSR (najbližšie nadriadený súd) odníme
príslušnosť súdu a prikáže ju na pojednanie a rozhodnutie inému súdu toho istého
druhu. Delegácia môže byť:

a) nutná delegácia

– ak okresný alebo kr.súd nemôže z objektívnych dôvodov vo veci

konať (napr.zaujatosť všetkých sudcov)- vtedy ak sa súd domnieva, že nemôže konať,
predloží vyššiemu súdu spis aby ho vylúčil vo veci konať

b) vhodná delegácia

– ak by príslušný súd síce konať mohol, ale bolo by vhodnejšie, aby

rozhodoval iný-podľa zákona nepríslušný súd- najmä kvôli hospodárnosti konania.
Tu účastní podáva návrh na delegáciu.

 o delegácii, pokiaľ ide o okresné súdy v obvode toho istého kr.súdu, rozhoduje ten

kr.súd. ak sú však okr.súdy v rôznych v obvodoch rôznych kr.súdov, rozhoduje NSSR

atrahovanie:

- dnes sa nevyužíva. Išlo o prípad, keď NSSR odníme príslušnému súdu vec a prikáže ju

na rozhodovanie súdu vyššieho stupňa, alebo odníme vec súdu II.stupňa a rouhodne o
nej sám

Organizácia súdov:
1. okresné súdy

– novelou boli zrušení prísediaci v OSK = spory rieši samosudca alebo

poverený zamestnanec súdu (vyšší súd.úradník)

2. krajské súdy

= samosudca, alebo v odvolaniach senát (3 - predseda + 2 sudcovia)

3. NSSR

– preds. a podpred., rozhodujú v 3 alebo 5 člennom (pre mimoriadne

orp.prostr. = dovolania) senáte

 o menovaní sudcov viď správko

obsadenie súdu:

109

1) v konaní pred okresným súdom rozhoduje samosudca(len sudca) alebo poverený

zamestnanec súdu (senát, len ak to ustanoví zákon)

2) pred kraj.súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo

poverený ZC súdu, v odvolacom konaní rozhoduje senát. Je však výnimka, keď KS
rozhoduje v senáte aj na prvom stupni a to, ak ide o spory:

- medzi obchod.spoloč.

- z pr.vzťahov týkajúcich sa hospod.súťaže

- z práv priem.vlast.

- týkajúcich sa nám.lodí a nám.plavby

- dávky soc.zabezpečenia (+ pozri vecnú príslušnosť)

 v OSK môže rozhodovať aj notár – ako súdny komisár (prejednanie dedičstva,

osvedčenie o dedičstve) + aj súdny tajomník a vyšší súdny úradník.

.Vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci

- sudca musí byť nestranný, nezaujatý a zákonný, nesmie byť pochýb o jeho

nezaujatosti. (dôvody predpojatosti = zaujatosť vo veci; vzťah k účastníkom; vzťah k
zástupcom; ak rozhodoval v tej istej veci na 1.st.)

- Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti (priateľský/nepriat.pomer k nim). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení aj
sudcovia, kt.rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa

 len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre kt.je vylúčený, oznámi to neodkladne

predsedovi súdu a môžu urobiť len úkony, kt.neznesú odklad. Predseda súdu môže vec
prideliť inému sudcovi podľa rozvrhu práce alebo vec prikáže inému senátu (ak s tým
vylúčený sudca súhlasí). Môže však tiež, ak si myslí, že nie je dôvod pochybovať o
jeho nezaujatosti , predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 10 dní od jej
podania nadriadenému súdu a ten do 10 dní v senáte rozhodne. O vylúčení sudcov
NSSR rozhodne do 10 dní iný senát NSSR

 účastníci majú právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre kt.je sudca vylúčený

(neodkladne ich oznámia súdu = ako námietku zaujatosti to oznámia najneskôr na
prvom pojednávaní, na kt.sa zúčastnil sudca, o kt.vylúčenie ide alebo do 15 dní od
kedy sa mohol dozvedieť o dôvodoch, pre kt.je sudca vylúčený). Ak súd o nich
rozhodol, na opakované námietky o zaujatosti súd neprihliada.

 O vylúčení znalca, tlmočníka, zapisovateľa rozhoduje obdobným postupom predseda

senátu. O vylúčení notára rozhoduje súd, kt.notára poveril vykonávaním úkonov
súdneho komisára.

35. Účastníci občianskeho súdneho konania

- 3. hlava OSP (§ 18 a nasl)

- účastníci sa rozlišujú podľa toho, či :
a) ide o sporové- nesporové konanie
b) podľa druhov civilného procesu

110

1. definícia účastníka konania = účastník v sporovom konaní
- sú to

žalobca a žalovaný

(odporca) (§ 90)

2. def.účastníka v konaní = účastník v nesporovom konaní
- tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (napr.pri dedičskom konaní) (§ 90)

3. def.úč.konannia (tiež nesporové konanie)
- v konaní, kt.môže začať aj bez návrhu (§ 81), sú účastníkmi aj tí, o PaP ktorých sa má

konať (§ 94). Ak niekto nie je účastníkom od začiatku konania, súd ho priberie
uznesením

- napr.súd môže začať aj bez návrhu konanie vo veci starostlivosti o mladých, alebo vo

veci prípustnosti držania v ústave zdr.starostlivosti, dedičské konanie…

- § 19 – Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
- Účastníci v OSK:

- majú rovnaké postavenie,

- majú právo konať pred súdom v svojej materčine,

- súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv

Osoby zúčastnené na konaní a účastníci konania:
Procesné subjekty:
- sú všetky osoby (aj orgány reprezentujúce osoby), kt.sú oprávnené a spravidla aj

povinné na proc.úkony ovplyvňujúce priebeh konania = zákon takýmto osobám
priznáva proc.práva a ukladá proc.povinnosti

- delíme ich na:

1. subjekty oprávnené na rozhodovanie

- súd

- notár ako súdny komisár

- súdny exekútor

- rozhodcovský orgán

- súdny tajomník

- vyšší súdny úradník

- justičný čakateľ

2. prokurátor (

viď vyššie)

3. účastníci konania

.- delíme ich z 2 hľadísk:

1.
a) fyzické osoby -
b) právnické osoby:
- združenia FO alebo PO (obchod.,spoločnosti,družstvá)

- účelové združenia majetku (nadácie, fondy)

- jednotky územnej samosprávy (obce, VÚC)

- iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon

c) štát

111

- a účastníkmi sú:

navrhovateľ

(žalobca)

odporca

(žalovaní)

- oboch môže byť v jednej veci niekoľko, ak však ide o spoločné práva alebo

povinnosti, rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, kt.vystupujú na
jednej strane, pričom úkony jedného z nich platia pre ostatných. Na zmenu návrhu
alebo jeho späťvzatia je potrebný súhlas všetkých

- so súhlasom účastníkov môže niekto z konania vystúpiť a namiesto neho vstúpiť iný

ak to súd pripustí

vedľajší účastník

- ten kto má popri navrhovateľovi a odporcovi pr.záujem na

výsledku (okrem rozvodu a konania o neplatnosť manželstva), ak o tom rozhodne súd
na návrh

d) ak ide o konanie kt.možno začať aj bez návrhu, sú účastnikmi aj tí, o kt.PaP sa má

rozhodovať (s výnimkou rozvodu, neplatnosti M.)

4. iné subjekty ak sa rozhoduje o ich procesných PaP

osoby zúčastnené na konaní:
- treba odlíšiť od subjektov civilného procesu (a teda aj od účastníkov)

- majú samostatné procesné postavenie, ale nie sú oprávnené vo vlastnom mene

vykonávať vplyv na priebeh konanie (okrem prípadu že by sa rozhodovalo o ich PaP-
tu by už boli účastníkmi). Patria sem:

a) znalec
b) advokát
c) komerčný právnik
d) iný splnomocnený zástupca účastníka
e) tlmočník

Vedľajší účastník a účastník pre určitý úsek konania

( neviem či sa učiť podrobne aj

toto)
vedľajší účastníci:

- ich účasť je prípustná v sporovom konaní, aby podporili účastníkov konania. Musia

však okrem spôsobilosťi byť úč.konania + proc.spôsobilosti spĺňať aj osobitné
podmienky:

1. mať právny záujem na výsledku konania (nesmie ísť o konanie o rozvod, neplatnosť či

určenie M)

2. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu

3. oznečenie účastníka, ktorého vedľajší účastník účastník mieni v konaní podporovať
4. ak niektotý z účastníkov robí sporným účasť VÚ- teda namieta jeho neprípustnosť,

vtedy súd skúma a vydá rozhodnutie o prípustnosti VÚ (ako predbežnú ot.)

112

 v konaní má VÚ rovnaké PaP ako účastník, koná však iba sám za seba = nemôže

urobiť dispoz.úkon, nemôže maž viac práv ako účastník na strane kt.vystupoval

 teória pozná aj „hlavného vedľajšieho účatsníka“- je pre neho charakteristické, že

uplatňuje nárok na predmet konania proti obom protistojacim sporovým stranám
osobitným podaním, kt.možno označiť ako žaloba:

účastník pre určitý úsek konania:

- je ním osoba (FO,PO,štát), o ktorej procesných PaP sa má v konaní rozhodovať

- dôvodom na také rozhodovanie je to, že medzi touto osobou a súdom na základe

urč.procesného úkonu (napr.uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, výsluchu
svedka…) vznikol vedľajší procesnoprávny vzťah

- predmetom rozhodovania súdu v týchto prípadoch sú vždy len procesné otázky

(napr.svedočné, znalecké, trovy konania)

Spoločenstvo účastníkov = procesné spoločenstvo:

- ide o prípady, keď na hociktorej strane sporu (žalobca-žalovaný) vystupuje 2 alebo

viac účastníkov. Rozlišujeme

1.:
a) aktívne procesné spoločnestvo

= je viac žalobcov

b) pasívne proc.spoločenstvo =

viac žalovaných

2.:
a) dobrovoľné procesné spoločenstvo

= vzniká len v dôsledku proces.úkonu účastníka.,

spravidla žalobcu-ov, prípadne po spojení veci a jeho vznik nemá základ v hmotnom
práve

b) nútené procesné spoločenstvo =

je dôsledkom uplatňovanej vecnej legitimácie

účastníka, kt.je bez účasti ostatne vecne legitimovaných účastníkov z toho istého
hmotnopr.vzťahu neúplná a nemôže viesť k úspechu v spore

c) obyčajné spoločenstvo (samostatné spoločenstvo)

= ak je navrhovateľov alebo

odporcov v jednej veci niekoľko a každý z nich koná sám za seba. Vznik tohto
spoločenstva je rovnaký ako pri dobrovoľnom spoločenstve. Jeho dôsledkom je, že
účastníci síce vystupujú v jednom základnom procesnopr.vzťahu, ale táto stránka veci
nemá žiadny vplyv na ich hmotnop.pozíviu = rozsudok vo veci samej môže obsahovať
rozličné výroky. Každý z účastníkov sa môťže sám a bez ohľadu na ostatných brániť
proti súd.rozhodnutiu, resp.ho akceptovať (napr.žaloba proti viacerým samostatným
dlžníkom)

d) nerozlučné spoločenstvo

= tu sa rozhodnutie súdu vzťahuje na všetkých účastníkov

stojacich na jednej strane sporu a procesné úkony jedného účastníka zaväzujú
ostatných účastníkov ktorí sú s nimi na jednej strane. Na základné disp.úkony treba
ich spoločný súhlas.

Zámena účastníkov:

- zámena spolu s pristúpením a zmenou účastníkov patrí k procesným prostriedkom,

ktoré vedú k efektívnosti obč.procesu. podľa § 92 ods.2,3 ak po začatí konania
nastala pr.skutočnosť, s kt.PP spájajú prevod alebo prechod PaP, o kt.sa koná,
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto PaP prevedené/prešli, môže navrhnúť, aby

113

do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto PaP
prevedené/prešli.

- Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že nastala taká skutočnosť a ak s tým súhlasí ten,

kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa. Súhlas odporcu alebo nástupcu odporcu sa
nevyžaduje. Ak má byť zamenený navrhovateľ, musí s tým súhlasiť aj ten, kto na jeho
miesto nastupuje

- o zámene rozhoduje súd uznesením, kt.musí predchádzať návrh niektorého z

účastníkov na vystúpenie a vstúpenie do sporu a súhlas všetkých ostatných účastníkov
so zámenou

 napr.pôvodný účastník nemá vecnú legitimáciu. Vtedy úspech žaloby závisí od toho,

či dôjde alebo nedôjde k zámene (aby vystúpil účastník bez vecnej legitimácie a
nahradil ho účastník s vecnou legitimáciou)

Pristúpenie účastníkov:

- na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník.

Súhlas pristupujúceho je potrebný ak má vystupovať na strane navrhovateľa

36. Procesná spôsobilosť účastníkov OSK – procesné zastúpenie

procesná spôsobilosť (§ 20)
- kaýdý môže pred súdom konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má

spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva abrať na seba povinnosti.

Procesné zastúpenie
- účelom je právna možnosť účastníka konania nechať sa zastupovať ak sa preto

rozhodne, resp. ak je to nevyhnutné na ochranu jeho práv, postavenia (poznáme aj
povinné pr.zastúpenie)

zástupcovia účastníkov konania:

1) za PO koná štatut.orgán alebo poverení pracovník /člen, kt.preukáže, že je za ňu

oprávnený onať

2) za štát koná pracovník toho št.orgánu, kt.sa vec týka, alebo poverený pracovník iného

št.orgánu

3) za občana koná zástupca. O zastúpenie môže isť:
a) zákonné zastúpenie – ak nemá spôsob.na PÚ
b) na základe splnomocnenca- môže si zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo

nemožno obmedziť

c) na základe rozhodnutia predsedu senátu o opatrovníkovi tomu, kto nemôže pred

súdom samostatne konať, alebo ak ide osobu kt.pobyt nie je známy alebo kt.sa
nepodarilo doručiť písomnosti

OSP pozná 3 právne dôvody zastúpenia:
a) zákonné zastúpenie = na základe zákona

- FO ktorá nemôže konať pred súdom, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Ide o 2
prípady:

114

1. V prípade maloletého dieťaťa sú zákonnými zástupcami obaja rodičia- je na nich ak

sa dohodnú, že ktorý bude dieťa zastupovať. Ak by ohrozil konflikt záujmov (napr.v
konaní o zverení dieťať do výchovy, súd podľa zákona o rodine (§37) ustanoví
„kolízneho opatrovníka“, ktorý zastupuje dieťa namiesto rodičov

2. občan pozbavený / obmedzený v spôsobilosti na PÚ – tu može súd rozhodnúť, že

musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec v ktorej by mohol
inak konať samostatne

b) zastúpenie na základe rozhodnutia súdu

d) súd rozhoduje o zastúpení účastníka konania z 3 dôvodov:
1. ochrana jeho záujmov, ak účastník nie je procesne spôsobilý
2. ochrana jeho záujmov, ak účastník je síce procesne procesne spôsobilý, ale táto

ochrana by bola bez pr.zástupcu neúplná

3. ochrana jeho záujmov, ak účastník je síce procesne procesne spôsobilý, ale ak treba

jeho záujmy chrániť so zreteľom na predmet konania (napr.v konaní o spos.na PÚ)

 súd stanoví opatrovníka na konkrétne konanie:

a) musí- tomu, kto nie je zastúpený a nemôže pred súdom samostatne konať a pritom

nemá ani zákonného zástupcu, ak tu hrozí nebezpečenstvo omeškania.

b) môže- ustanoviť opatrovníka, aj v prípadoch, keď tak ustanoví osobitný zákon-

napr.OBZ. predse

c) môže aj účastníkovi, kt.pobyt nie je známy
d) môže- ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
e) môže- ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými

prekážkami

f) môže- účastníkovi postihnutého duš.poruchou, ale ešte nebol obmedzený / pozbavený

v spôs.na PÚ

g) môže- ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (postulačná nespôsobilosť)
h) môže- ktorý je PO ak jej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla v OR

c) zastúpenie na základe plnomocenstva
- účastníka na základe plnomocenstva môže zastúpiť:
1. advokát alebo komerční právnik

2. Centrum pre medzinárodnú pr.ochranu detí a mládeže (koná zamestnanec), alebo

odborová organizácia

3. Ktorýkoľvek občan spôsobilý na PÚ

– tento zástupca môže konať jedine osobne. V

prípade, že sa účastník dáva zastupovať ktorýmkoľvek občanom spôsob.na PÚ, súd
môže rozhodnúť, že zastúpenie všeobecným splnomocenstvom nepripúšťa, ak
zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca
vystupuje v rôznych veciach opätovne

4. Patentový zástupca

5. Daňový poradca (

pri správnom súdnictve, no musí byť právnik)

 v tej sitej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu

 plnomocenstvo sa preukazuje písomnou listinou alebo sa udelí priamo do súdnej

zápisnice. Rozlišujeme plnomocenstžvo:

115

a) jednoduché plnomocenstvo

= oprávňuje zástupcu na jednotlivý procesný úkon

(skupinu úkonov), alebo na účasť na pojednávaní

b) procesné plnomocenstvo

– na celé konanie a nemožno ho obmedziť. Advokátovi

možno udeliť len toto – procesné plnomocenstvo. Advokáti ako pr.zástupcovia sa
môžu dať zastúpiť v konaní aj iným advokátom alebo koncipientom, ktorého
zamestnávajú

c) osobitné plnomocnestvo

– je plnomocenstvo udelené Centru pre medzinárodnú

právnu ochranu detí a mládeže. Je to vždy procesné plnomocenstvo, obmedzené je
však v tom, že dohoda o zastupovaní sa môže týkať len len zastupovania maloletého
účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom

 zánik plnomocenstva:

1. odvolaním plnocenstva zo strany účastníka
2. vypovedaním plnocenstva zo strany zástupcu
e) tieto úkony sú voči súdu účinné, len čo ich účastník alebo zástupca súdu oznamili
f) voči iným účastníkom sú účinné len čo im ich oznámil súd
3. uplynutím doby

VECNÁ LEGITIMÁCIA: (nie je predmetom otázky)
g) je teoretická konštrukcia, kt.vo vzťahu ku účastníkovi konania vyjadruje stav

vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo nerúspechu v konaní

h) VL vyjadruje postavenie účatníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie

môže byť dvojaké:

a) účatník konaiania je nositeľom tvrdeného hmotného práva (oprávnenia) – ako

žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu

b) účatník konania, kt.je nositeľom hmotnopr.povinnosti- má pasívnu vecnú legitimáciu.

VL sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované (tvrdené)
právo, alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie, ale len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, kt.je nositeľom hmotnopr.povinnosti (ak je správne určená pasívna
legitimácia) = ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

 VL treba odlišovať od procesnej legitimácie = to je spôsobilosť byť účastníkom

konania. Procesná leg.je však predpokladom VL

37. Činnosť súdu pred začatím konania podľa OSP

- 2. časť OSP (§ 67 a nasl.)

Činnosť súdu pred začatím konania delíme a aj OSP ju tak delí podľa hláv:

- inak a) a b) sú tzv. Predbežné konania

116

a) zmierovacie konanie (pozri neskôr- STR.34) - ak to povaha veci prípušťa, možno na

ktorom koľvek súde, ktorý je príslušný na prejednanie veci, aby vykonal pokus o
zmier a ak došlo k uzavretiu zmieru, aby rozhodol o jeho schválení (rozhoduje o tom
predseda senátu)

je upravené ako činnosť súdu pred začatím konmania, nevylučuje sa však aj zmier v
priebehu konania

je dispozitívny úkon účastníkov, kt.má 2 časti- disp.úkony:

a) návrh na uzavretie zmieru
b) akceptácia druhej strany
-

o zmier sa má súd vždy pokúšať, aby sa na ňom účastníci dohodli a potom buď
schváli / neschváli - účelom je teda uzavretie zmieru – “prétorský zmier”, kt.je
exekučným titulom. Uznesenie o schválení súdneho zmieru je napadnuteľné žalobou
o neplatnosť súdneho zmieru do 3 rokov a v urč.prípadoch aj návrhom na obnovu
konania (ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval)

predmet = predpoklady prípustnosti ZK:

1. len vec, pri ktorej to pripúšťa jej povaha = z toho vyplýva,

že ZK možno uskutočniť len na návrh a teda ZK
neprichádza do úvahy, kde je možné konať aj bez návrhu .
Nemožno zmierom rozhodovať o statusových veciach
(napr.rozvod M)

2. je daná právomoc občianskopr.súdu
3. súlad s PP
4. uznesenie súdu o schválení procesnej dohody

účastníkov(zmieru)

príslušnosť:
-

vecne a miestne príslušným je ktorýkoľvek OS, ktorý je vecne príslušný- aj v prípade,
keď v konaní vo veci samej by bol vecne príslušný KS, ale návrh bol podaný na OS

rozhoduje samosudca (aj keď ide o vec patriacu do pôsobnosti senátu)- je však ale
možné, aby zvolal senát

konanie:
-

súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.

Súd zásadne nevykonáva dokazovanie a všetky zistenia získava na základe zhodných
vyjadrení účastníkov

Prítomnosť a súčinnosť osôb v ZK nemožno žiadnym spôsobom vynucovať

b) konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov - ak nie je otcovstvo

určenné zákonnou domnienkou ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom,
kt.vedie matrikuvyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či
uznáva že je otcom. Ak to potvrdí, urobí sa zápisnica a oznámi sa to matrike. Ak sa
otcovstvo nepreukáže a matka v primeranej lehote nepodá návrh na určenie otcovstva,
súd určí pre dieťa opatrovníka na podanie takéhoto návrhu a na to, aby toto dieťa v
konaní zastupoval.

c) Predbežné opatrenie (druhá hlava druhej časti § 74 a nasl.) –

117

- Je to zabezpečovací prostriedok, kt.sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania,
ale aj v koanní vo veci samej = môže ho súd nariadiť pred začatím konania, ak je
potrebná dočasná uprava pomerov medzi účastníkmi, alebo ak hrozí, že bol marený
výkon súd.rozhodnutia.
- PO nariadí súd (ten súd, kt.je príslušný na konanie vo veci samej- výnimka pri
maloletom- súd, v obvode kt.sa maloletý zdržuje) :
1. na návrh a to najsneskôr do 30 dní od podania návrhu, resp. do 7 dní ak ide o

maloletých alebo osoby ohrozené násilím.

2. Aj bez návrhu

- Znaky PO:
1. dočasnosť

= je neprípustné, aby PO netrvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel

2. provizórnosť (neúplnosť) procesnej ochrany =

PO nemôže byť zásadne vydané, ak

by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej (okrem nekalej súťaže-
zdražanie sa nekalosúť.konania)

3. ujma, kt.vznikla v dôsledku jeho nariadenia, sa nahrádza v súlade s jeho účelom

rovnako ako náhrada škody

PO je napríklad :
- povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere
- odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo toho koho označí súd
- zloženie peň.sumy / veci do súdnej úschovy
- niečo vykonať, strpieť, nenakladať s niečim
- zákaz dočasne vstúpiť do domu / bytu v ktorom sa nachádza blízka osoba ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia
- poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny ak navrhovateľ zo závaž.dôvodov nepracuje

 súd pri nariadení PO uloží navrhovateľovi, :

1) aby v lehote, kt.mu určí, podal návrh na začatie konania na súde / rozh.súde
2) ak možno začať konanie aj bez návrhu, tak súd vydá uznesenie o začatí konania
 PO zanikne, ak

i) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, alebo
j) uplynutím lehoty na kt.PO vzniklo, alebo
k) ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo
l) ak pominú dôvody na PO tak to predseda senátu do 15 dní zruší.
 právoplatnosť PO

m) ak bolo doručené poslednému z účastníkov a nemožno ho už napadnúť odvolaním
 vykonateľnosť

n) uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť už od doručenia uznesenia

(spravidla 3 dni)

d) zabezpečenie dôkazu (§ 78)
- na návrh ak je obava, že neskôršie nebude môcť dôkaz vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami.
- o tom rozhodne príslušný súd, kt.má vo veci konať, alebo v ktorého obvode sa dôkazný
prostriedok nachádza.

118

na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa Zákona o ochrane hospodárskej
súťaže súd na základe návrhu Komisie (asi EÚ) alebo protimonopolného úradu do 3
dní rozhodne o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných
prostriedkov (§ 78a)

38. Konanie na súde prvého stupňa – procesné podmienky, za ktorých môže súd
konať vo veci.

procesné podmienky (§ 103 a nasl.)
-

vyjadrujú predpoklady prípustnosti rozhodovania vo veci samej, plnia
zabezpečovaciu funkciu = že súdne rozhodnutie bude mať zákonom predpokladané
účinky na právne vzťahy, o ktorých sa súd vyslovil vo výroku rozhodnutia

súd PP skúma ex offo a to:
a) kedykoľvek v priebehu konania = ak ide o PP všeobecného charakteru (otázka

právomoci, spôsobilosti byť účastníkom...)

b) len do určitého procesného okamihu pri PP osobitného charakteru (napr.miestna

príslušnosť)

c) poznáme aj niektoré špeciálne PP pre odvolacie konanie (napr.či bolo podané

včas odvolanie), ako aj pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí

4 základné skupiny PP pred súdom 1.stupňa

1. vecné procesné podmienky:
a) návrh na začatie konania alebo uznesenie o

zač.konania bez návrhu

b) splnenie poplatkovej povinnosti, t.j.

zaplatenie súdneho poplatku keď

treba – ak nezaplatí, tak súd zastaví konanie, resp.riadne poplatok vyrúbi
a vymáha aj po skončení konania

2. procesné podmienky na strane súdu:
a) právomoc súdu

b) príslušnosť súdu (

funkčná, miestnosť, vecná)

c) zákonné obsadenie súdu,

(samosudca, senát) kt.určuje zákon

3. procesné podmienky na strane účastníkov
a)

spôsobilosť byť účastníkom konania (

viď prekážky)

procesná spôsobilosť

(viď prekážky)

riadne zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka konania

– zakladá sa

na zákone alebo súdnom rozhodnutí, pričom zástupca musí byť procesne
spôsobilý v celom rozsahu

4. negatívne procesné podmienky:
a)

res iudicata

– prekážka rozsúdenej veci (už sa rozhodlo v tej veci)

litispendencia –

prekážka začatej veci

v prípade nesplnenia PP nastávajú nedostatky:
a) neodstrániteľné

= súd musí zastaviť konanie alebo vec postúpiť inému orgánu

nedostatok právomoci súdu

litispendencia

rei iudicata

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania

119

b) odstrániteľné

= súd sa musí pokúsiť tieto nedostatky odstrániť v súčinnosti

s účastníkmi. Ak sa to nepodarí, súd zváži, či ide o také nedostatky, kt.bránia
ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu

neúplnosť návrhu na začatie konania

nedostatok príslušnosti

procesná nespôsobilosť účastníka

nedostatok zastúpenia účast.konania

■ zastavenie konania pre neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky v procesných
podmienkach je
procesným rozhodnutím, ktorý nebráni ďalšiemu uplatneniu práva na súdnu ochranu
■ negatívne hmotnoprávne podmienky - upravené v hmotnopr.prepise (napr.v OBZ pri
ochrane
obchod.tajomstva)
■ konanie sa však môže začať aj na inom orgáne verejnom moci než na súde- spravidla je
to v konaniach pred OčvTK, ktorých súčasťou je „adhézne konanie“ a v priestupkových
konaniach, v kt.tiež možno žiadať náhradu škody
■ vznik prekážky začatej veci nemusí viesť k zastaveniu konania, napr.ak pred
rozhodnutím súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu je súdu doručený ďalší návrh na
vyhlásenie konkurzu na toho istého dlžníka, súd tento návrh bez rozhodnutia pripojí
k predchádzajúcemu návrhu, ak spĺňa zákonom stanovené náležitosti a dňom pripojenia
pristúpil ďalší navrhovateľ do konania

- Procesné podmienky na strane účastníkov (tzv. prekážky postupu konania)
( súčasť otázky č. 24 – procesná spôsobilosť účastníkov OSK)

sú zákonom vymedzené procesné skutočnosti, ktoré dočasne alebo trvalo bránia súdu
v poskytovaní súdnej ochrany a plnení úloh. Sú to :

1. strata spôsobilosti byť účastníkom konania – je určujúcim znakom
prípustnosti konania a rozhodovania súdu. Spôsobilosť byť účastníkom
konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten,
komu ju priznáva zákon. U FO vzniká spsôobilosť mať PaP narodením
(resp.počatím-nascciturus), u PO dňom registrácie (ak zanikne PO, tak
pokračuje súd s právnym nástupcom- ak ho niet, súd konanie

zastaví)

Civilnoprocesná subjektivita v zmysle byť účastníkom konania sa
výnimočne priznáva aj

subjektu, ktorý nemá súčasne hmotnopr.subjektivitu-

napr.zdravotníckemu zariadeniu
v konaní o spôsobilosti na PÚ, gen.prokurátorovi v konaní
o urč.otcovstva.
■ Strata spôsobilosti byť účastníkom konania:

a) smrťou

b) vyhlásením za mŕtveho
■ pri state spôsobilosti byť účastníkom konania podľa povahy veci súd
posúdi, či:

120

a) konanie zastaví - zastaví, ak:
-

zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, neplatnosť
manželstva, určenie či tu manželstvo je alebo zákon o rodine nedovoľuje aby sa
v konaní pokračovalo

ak je v pr.predpise určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého
účastníka a bez jeho existencie by konanie stratilo význam – a tento účastník teda nie
je

ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo ak došlo
k nezrušitelnému osvojeniu

b) konanie preruší – prerušenie nastáva zo zákona a súd o tom rozhodne uznesením (nie
je možné sa odvolať.)
-

ak ide o majetkovú vec (majetkové spory) a navrhovateľ alebo odporca zomrie –
v konaní súd pokračuje s dedičmi ale len v prípade, že prichádza do úvahy prechod
práv.záväzkov, prípadne to hmotné právo dovoľuje. Konanie sa preruší až do
právoplatného skončenia dedičstva – prerušenie nastáva zo zákona a súd o tom
rozhodne uznesením (nie je možné sa odvolať.)

k prerušeniu dôjde aj v prípade, ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom
(druhá prekážka) v dôsledku zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na PÚ, alebo
ak duševná choroba spôsobuje neplatnosť PÚ

ak súd nesmie riešiť predbežnú otázku o ktorej nebolo príslušným orgánom
rozhodnuté

Tiež môže (nemusí zo zákona) prerušiť konanie
-

ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy, alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy

ak zomrel jeho zákonný zástupca (stratil spôsob.na PÚ)

ak dal súd podnet na riešenie predbežnej otázky

ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez ospravedlnenie na P., ak
sa to neprieči účelu konania (ak ide o rozvod, tak preuší vždy)

účinky prerušenia:
-

neplynú lehoty

nevykonávajú sa pojednávania

súd robí opatrenia pre odstránenia prekážok

v prípade že je prerušené ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez
ospravedlnenie na P., tak súd pokračuje po uplynutí min. 3 mesiacoch na návrh (pri
rozvode aj skôr). Ak sa návrh na podanie nepodá do 1 roka, súd konanie zastaví.

c) súd posudzuje, či môže v

konaní pokračovať.

1. strata procesnej spôsobilosti – civilnoprocesná spôsobilosť = „každý môže

pred súdom ako účastník samostatne konať v tom rozsahu, v akom má
spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Na
tom, aby mal človek procesnú spôsobilosť, sa vyžaduje teda
civilnopr.subjektivita (byť účastníkom konania), ale výnimočne sa priznáva aj
tomu, kto je zbavený hmotnopr. spôsobilosti. Procesnú spôsobilosť má vždy
štát a PO- preto k nim nemôže vzniknúť nedostatok. Iba FO môže mať

121

proc.spôsobilosť obmedzenú alebo odňatú súdom. Nedostatok spôsobilosti sa
považuje za problém odstrániteľný a to vhodným opatrením súdu –
ustanovením zástupcu, opatrovníka. Ak by sa však tento nedostatok
nepodarilo odstrániť, súd musí konanie zastaviť.

spojenie vecí (nie je predmetom otázok)
-

v záujme hospodárnosti je možné spojenie vecí v ktorom koľvek štádiu na súde I.aj
II.stupňa, ak je splnená aspoň jedna z nasl.podmienok:

a) veci spolu skutkovo súvisia
b) ak sa týkajú totožných účastníkov

spôsoby spojenia vecí:

1. už v návrhu žaluje navrhovateľ viacej odporcov o rôzne nároky, ktoré

spolu skutkovo súvisia, alebo žaluje jedného odporcu o viac nárokov (súd
o tom nerozhoduje)

2. ak v priebehu konania uplatní odporca svoj vzájomný návrh proti

navrhovateľovi (súd o tom nerozhoduje)

3. rozhodnutím súdu o tom, že veci ktoré boli u neho začaté a u ktorých sú

splnené podmienky, spojí na spoločné konanie

4. spojenie zo zákona:

a) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o určenie PaP

k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode

b) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove

a výžive mal.dieťaťa

o spojení rozhoduje uznesením a odvolanie nie je prípustné- týka sa vedenia konania.
Súd môže kedykoľvek rozhodnúť, že spojené veci rozpojí, alebo niektorú vec vylúči na
samostatné konanie.

40. Začatie konania na súde prvého stupňa, spôsoby a účinky.

začatie konania je procesná udalosť, kt.súvisí so základným právom na súdnu a inú
pr.ochranu

konanie začína:

1. podaním žaloby (návrhu na začatie konania)

stačí, ak z obsahu podania možno zistiť, že účastník chcel dosiahnúť začiatok
súdneho konania

deň začatia konania pri podaní závisí od formy a spôsobu podania:

a) dňom podania (osobne na súde)
b) dňom kedy podanie došlo súdu
c) v prípade, že podanie bolo urobené telegraficky /telefaxom, tak keď

doložím originál (3 dni lehota)

2. dňom vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu (§ 81)

v uznesení súd uvedie, ktoré konanie začína. Ide o začatie bez návrhu – (ex offo) a to
vo

a) veciach starostlivosti o maloletých

122

b) o vyslovení prípustnosti držania osoby v ústave zdr.starostlivosti
c) konanie o spôsobilosti na PÚ
d) opatrovnícke konanie
e) vyhlásenie za mŕtveho
f) konanie o dedičstvo

3. dňom postúpenia veci rozhodcovským orgánom

účinky začatia konania
Procesnoprávne účinky začatia konania:

a) litispendencia = vznik prekážky začatého konania v tej istej veci na inom

príslušnom orgáne

b) zásada perpetuatio fori = trvanie príslušnosti (vecnej a miestnej)- nemení,

hoci by as zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pre ich
určenie. Sú tu však výnimky –
- ak by to bolo v záujme maloletého (starostlivosť súdu o maloletých)
- pri konaní o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdr.starostlivosti
- ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného malolet.dieťaťa
(súd v obvode bydl.malolet.)

c) zánik oprávnenia navrhovateľa voliť medzi viacerými miestne príslušnými

súdmi

d) povinnosť súdu ex offo preskúmať splnenie procesných podmienok,

žalovateľnosť a dôvodnosť uplatneného práva a podľa výsledkov
rozhodnúť procesným alebo meritórnym rozhodnutím

hmotnoprávne účinky začatia konania:

b) prerušenie plynutia hmotnopr.lehôt (podľa OZ,OBZ,ZP...)
c) zastavenie plynutia prekluzívnych lehôt ustanovených hmotným právom

■ účinky začatia konania trvajú počas celého priebehu konania pred súdom

39. Priebeh konania na súde prvého stupňa.
44. Priebeh konania na súde prvého stupňa podľa OSP – príprava pojednávania,
pojednávanie.

príprava pojednávania:
-

Len čo sa konanie začalo, postupuje súd tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná, pritom usiluje predovšetkým o zmier a yb konanie pôsobilo výchovne + v
konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje o ich
zmierenie

pred prvým pojednávaním sa v rámci prípravy pojednávania súd sústreďuje na:

- ostatné procesné úkony uvedené v § 114 OSP:

c) súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci

spravidla na jednom pojednávaní

d) súd uznesením vyzýva odporcu, aby sa písomne vyjadril, a ak nárok

z návrhu neuzná, aby uviedol skutočnosti na svoju obranu , pripojil

123

listiny, označil dôkazy na kt.sa odvoláva a na preukázanie svojich
tvrdení.

e) súd poučí účastníkov o možnosti podať námietku zaujatosti + vyzve

ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania (lehotu na vyjadrenie určí súd, nesmie byť však kratšia
ako 30 dní))

f) súd doručuje odporcovi uznesenie + prílohy. Ak by sa v určenej

lehote odporca nevyjadril, môže súd vyniesť rozsudok pre zmeškanie
a upovedomiť o tom odporcu. Ak by odporca zmeškal lehotu na
podanie vyjadrenia z ospravedlniteľných dôvodov, môže do
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie
a súd buď vyhovie (a potom uznesením zruší rozsudok a začne opäť
konať) alebo nevyhovie

g) pri konaniach bez návrhu + pri konaniach o povolenie uzavrieť

manželstvo + určenie/zapretie otcovstva + o osvojenie – robí súd
zistenia = dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhli

h) v rámci prípravy robí súd aj dožiadania, vyžiadanie spisov, či sa veci

dajú spojiť, možnosť zmieru...

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riedne predvolaný
účastník nedostáví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka.

konanie s pojednávaním (§ 115 a nasl.)
-

ak zákon neustanoví inak, súd na prejednanie veci samej nariadi pojednávanie (P) vo
veci samej tak, aby sa konako najneskôr v lehote do 9 mesiacov od podania nívrhu na
začatie konania, na kt. predvolá účastníkov a všetkých, kt.prítomnosť je potrebná.
Predvolanie sa musí účastníkom doručiť, tak aby mali dostatok času na prípravu (min.
5 dní pred P.)

P. sa nariaďuje procesným úkonom súdu – „uznesenie o

vedení konania

“.

P. vedie predseda senátu , alebo samosudca, ato tak, aby to prispelo k spravodlivému
rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene.

je tu založená povinnosť zabezpečenia verejnosti pojednávania – okrem notára ako
súdneho komisára, kt.nepojednáva verejne, ale len s účastníkmi. Zásada verejnosti sa
tiež prejavuje informovaním verjnosti o tom, aké spory sa v ktorý deň prejdnávajú
výveskou na dverách pojednávacej miestnosti + vybavením pojednávacej miestnosti
= primerane priestranná. Je však zákonná možnosť uznesením(nemožno sa odvolať)
vylúčiť verejnosť na celé P. alebo jeho časť ( ale len ak by verejné prejednanie veci
ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo – cieľom je ochrana
utajovaných skutočností, dôležitý záujem účastníkov alebo mravnosť. Aj keď bola
vylúčená verejnosť, súd môže povoliť prítomnosť urč.FO, ale musia zachovať
mlčanlivosť) + tiež možno niektorým osobám odoprieť prístup na P., aj keď

124

verejnosť vylúčená nebola (napr.môže odoprieť maloletým, alebo občanom, u kt.je
obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh P.)

postup na pojednávaní je vymedzený len rámcovo

i) po začatí pojednávania, kt.obsahuje zistenie prítomnosti účastníkov,

ich zástupcov am ostatných predvolaných osôb

j) účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
k) predseda senátu (samosudca) oznámi výsledky prípravy P
l) na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci

m) inak ďalľí priebeh určuje predseda senátu podľa okolností prípadu

(udeluje a odníma slovo, vykonáva dokazovanie)

odročenie P.

- je možné len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa P.

odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové P. na
začiatku nového P. predseda senátu oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov

konania bez pojednávania
- predstavujú výnimku, ide o prípady, ak súd rozhoduje rozsudkom (vždy verejne)
na základe uznania alebo vzdania sa nároku, ktorý súd prijíma a rozhoduje o ňom bez
nariadenia pojednávania. Bez pojednávania môže súd rozhodovať vo viacerých
nesporových konaniach (opatrovníctvo, spôsobilosť na PÚ) a rozhoduje tak aj
v odvolacom/ dovolacom konaní
-

v zmysle § 1156 a na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi
a účastníci s takýmto konaním súhlasia

41. Návrh na začatie konania – druhy žalôb.

Návrh na začatie konanie- pojem
-

konanie začína na návrh (§ 79)

NÁVRH:
-

návrhom je každý písomne/telef./telegraf./alebo ústne do súdnej zápisneice urobený
úkon každého okrem súdu, ak z neho vyplýva, že navrhovateľovi ide o to, aby súd
vec prejednal, rozhodol a tým poskytol ochranu subjekt.právu o kt.navrhovateľ tvrdí,
že boli porušené/ohrozené

jeden z najdôležitejších prejavov dispozičnej zásady = účastník návrhom vyvolá
konanie a určí jeho priebeh

návrhom sa realizuje právna a súdna ochrana

pojem žaloba je dipozitívny úkon účastníka, kt.sa začína sporové konanie bez zreteľa
na to, či žalobca je alebo nie je vecne legitimovaný (aktívna legitimácia), prípadne či
žaloba smeruje voči pasívne legitimovanej osobe = podanie žaloby je totiž základným
spôsobom uplatnenia základného práva na súdnu ochranu (čl.46 ÚSR) a je
povinnosťou súdu zabezpečiť tento pozitívny záväzok štátu bez ohľadu na jeho
obsah, úspešnosť a formu.

125

Druhy návrhov: (§ 80)
a) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o osobnom stave - sú to
„statusové žaloby / (návrhy)“. Výrok rozsudku je záväzný pre každého a aj súd je viazaný
právoplatným rozsudkom o osobnom stave. Súd nie je oprávnený posúdiť otázku
osobného stavu ako otázku predbežnú. Patria sem:

1. návrh na začatie konania o rozvode manželstva
2. o neplatnosti manželstva
3. o určení, či manželstvo je alebo nie je
4. o určenie otcovstva ( všetko sporové veci)
5. o osvojení
6. o spôsobilosti na PÚ
7. o vyhlasení za mŕtveho (nesporové veci)

b) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti

kt. vyplýva zo zákona, z pr.vzťahu alebo z porušenia práva – sú to „žaloby na
plnenia“

napr.môže takýmto návrhom navrhovateľ žiadať, aby súd uložil odporcovi niečo plniť
/ konať (môže ísť o peňažné plnenie = platobný rozkaz, plnenie spočívajúce vo
výkonoch

c) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o určení, či tu

pr.vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý pr.záujem (teda tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho postavenie stalo neistým)
– sú to „určovacie žaloby“ – možno uplatniť pozitívne určenie (kladná urč.žaloba-
napr.určenie vlastníctva) alebo negatívne určenie (pasívna urč.žaloba- určenie
neplatnosti zmluvy)

napr. konanie o povolenie uzavrieť manželstvo; konanie vo veciach obchod.registra

náležitosti návrhu:
A) všeobecné náležitosti

1. musí byť zrejmé, ktorému súdu je návrh určený
2. kto ho robí (identif.osoby, prípadne zástupcu)
3. označenie veci, ktorej sa návrh týka
4. vyjadrenie, čo sa podaním sleduje (žiadosťou, žalobným návrhom,

opísaním požiadavky)

5. dátum a podpis

B) osobitné náležitosti:

1. meno a priezvisko;
2. údaj o štátnom občianstve
3. bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov
4. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
5. označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva +
6. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť dôkazy, na kt.sa dovoláva
7. petit = čoho sa dovoláva = návrh vo veci samej
8. potrebný počet rovnopisov tak aby jeden ostal na súde a po jednom musí

mať každý účastník

126

C) vedľajšie náležitosti (vyžadované osobitnou úpravou)
-

napr. § 185aods.2 – konanie o úschovách je to vyhlásenie toho, kto peniaze alebo CP
do úschovy skladá- teda vyhlásenie zložiteľa.)

D) ak je účastníkom
-

PO tak identifikácia PO = názov alebo obchodné meno + sídlo + IČO ak je pridelené

Zahraničná osoba – k návrhu sa musí pripojiť aj výpis z registra alebo z inej evidencie
do ktorej je zapísaná

Podnikateľ FO – obchodné meno a miesto podnikania

Štát – označenie štátu a príslušného št.orgánu, kt.bude za štát konať

petit
-

je povinnou súčasťou každého návrhu = je to žalobný návrh – návrh na rozhodnutie
vo veci samej

z petitu musí byť zrejmé, kto, komu, čo, prípadne ako a dokedy sa má plniť.
Formulácia petítov by mala vychádzať z hmotnopr.úpravy (normy) o kt.sa opiera
pr.dôvod žaloby

Podľa petitov rozlišujeme aj jednotlivé návrhy na a) b) c)

poznáme:
a) jednoduchý = tu sa žiada, aby súd rozhodol o konkr.nároku
b) alternatívny petit = vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto

žiadaného plnenia aj iným plnením, ak je to navrhovateľ ochotný prijať

c) alternatíva facultas- navrhovateľ vyhlási, aby odporca buď vydal urč.vec alebo

peň.hodnotu a je na odporcovi, ako sa rozhodne

d) eventuálny petit = vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi

povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje
odporcovi uložiť iné (náhradné) plnenie (napr. ak sa preukáže, že došlo k zničeniu
veci, kt.žiada navrhovateľ vydať, tak zaplatiť peňažnú náhradu

zmena a

späťvzatie návrhu (žaloby) na začatie konania

ide o vyjadrenie dispozičnej zásady. Návrhom disponuje navrhovateľ a preto môže aj
disponovať /nakladať s konaním alebo jeho predmetom = navrhovateľ môže návrh:
a) zobrať naspäť
b) zmeniť ho
c) uzavrieť zmier
d) urobiť v konaní hmotnopr.dispozíciu

zmena návrhu:
-

navrhovateľ môže zmeniť návrh len so súhlasom súdu, pričom zmenu môže
požadovať tak na I.stupni ale aj v rámci odvolacieho konania na súde II.stupňa. Súd
nepripustí (rozhoduje uznesením) zmenu v prípade, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu

zmenenú žalobu treba doručiť DVR ostatným účastníkom, ak neboli prítomní na
pojednávaní, na kt.došlo ku zmene

zmena sa môže týkať:
a) kvantitatívnej zmeny = žalobca žiada viac

127

b) kvalitatívnej zmeny = žalobca z rovnakého pr.dôvodu žiada iné plnenie
c) ak zmenený skutkový stav vyvolá potrebu inej pr.kvalifikácie, hoci sa žiada to isté

ako v pôvodnom petite

d) požiadavka na plnenie namiesto určovacieho výroku v pôvodnej žalobe, po

zistení, že nie je daný naliehavý pr. Záujem

e) zmena kladnej urč.žaloby na negatívnu a naopak

späťvzatie návrhu
-

dispoz.itívny procesný úkon, ktorého účinky nastávajú rozhodnutím súdu
(uznesením) o zastavení konania, čím sa konanie skončí bez meritórneho rozhodnutia
vo veci samej bez toho, aby to žalobcovi (navrhovateľovi) bránilo znovu uplatniť
nárok na rovnakú súdnu ochranu za predpokladu, že nárok je ešte žalovateľný

týmto úkonom žalobca disponuje počas celíého konania alebo jeho časti (čiastočné
späťvzatie).

Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí,
okrem 5 prípadov:

a) rozvod M
b) neplatnosť M
c) určenie či M je /nie je
d) späťvzatie pred začatím pojednania
e) vzájomný návrh

Stanovisko žalované k späťvzatiu však nie je potrebné, ak k SV došlo skôr, ako
začalo pojednávanie(prednesom žaloby na prvom pojednávaní = súdna prax) + ani
keď ide o späťvzatie návrhu na rozvod, či neplatnosť manželstva alebo určení či
manželstvo je alebo nie je

Je prípustné odvolanie

Čiastočne späťvzatie návrhu:
-

vyjadruje vôľu navrhovateľa, aby súd konal a rozhodoval v menšom rozsahu – teda
aby pokračoval len v časti, kt.nezobral späť.

Vzájomný návrh:
-

v záujme hospodárnosti:
a) môže odporca voči navrhovateľovi uplatniť svoje práva vzáj.návrhom
b) súd iba odstraňuje nedostatky takéhoto návrhu a prípadne rozhodne, že vzájomný

návrh vylučuje sa samostatné konanie

c) rozhoduje uznesením, že odvolanie nie je prípustné
d) vylúčí vždy ak nie je daná vecná alebo miestna príslušnosť + ak nie sú splnené

podmienky pre spojenie vecí

vzájomnou žalobou môže žalovaný uplatniť:

1. nároky, kt.nesúvisia s nárokmi uvedenými v žalobe (napr.v konaní o náheradu

škody žalovaný uplatní nárok na vydanie hnuteľnej veci)

2. nároky, kt.súvisia s nárokmi uplatnenými v žalobe, ale nie sú započítateľné,

hoci sú rovnakého druhu

3. nároky, kt.sú započítateľné proti nárokom uplatneným v žalobe (započítanie je

v OPP vájomnou žalobou len v prípade, že žalovaný započítava viac, ako
pôvodný žalobca žaluje.

128

42. Dokazovanie – všeobecná charakteristika, priebeh dokazovania na súde prvého
stupňa (§ 120 a nasl.)

súd pred rozhodnutím vo veci je povinný poznať objektívnu realitu – to je vlastne
poznávacia činnosť súdu

dokazovanie- definícia a predmet

a) pozitívne vymedzenie:

D je činnosť, kt.cieľom je získanie dostatočného množstva dôkazov, ktoré potrebuje
na rozhodnutie vo veci. Súd zisťuje najmä skutočnosti, kt.zostali pochybné a musia
byť dôležité pre rozhodnutie
b) negatívne vymedzenie

to, čo sa nedokazuje- :

notoricky známe skutočnosti

skutočnosti známe súdu ex offo

skutočnosti, kt.nie sú pochybné

skutočnosti získané výchovou, výučbou, súdnou praxou

domnienky

pr.predpisy v Z.z., uverejnené v Úradnom vestníku EÚ/ES

štádia dokazovania – priebeh dokazovania:
a) navrhovanie dôkazov
-

už na začiatku konania môžu účastníci navrhnúť dôkazy a predložiť ich súdu.V
prípade, že dôkazy navrhujú účastníci, sú povinní ich označiť a súd rozhodne, ktoré
z nich vykoná (môže vykonať aj iné). Súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci
samej, pretože na dôkazy neskôr predložené súd neprihliada !!! + o poučí o tom, že
dôkazy môžem navrhovať aj v priebehu, ale len do vydania rozhodnutia vo veci
samej

Vo veciach, v kt.konanie možno začať aj bez návrhu + ďalšie konania ako
o určení/zapretíotcovstva, o osvojení... je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy na
zistenie skutkového stavu ex offo

b) zadovažovanie dôkazných prostriedkov
-

súd má pripraviť pojednávanie tak, aby sa rozhodlo na jednom P ; predvoláva
svedkov, znalcov, tlmočníkov a vyžaduje od nich dôkazy v rámci prípravy

c) vykonávanie dokazovania
-

spravidla na pojednávení. Keďje to účelné aj dožiadaním alebo ohliadkou. Súd môže
vykonať aj iné dôkazy, ak je to potrebné na rozhodnutie vo veci a účastník sa má
právo potom k nim vyjadriť, trba ich vykonať tak, aby sa zachovala povinnosť
mlčanlivosti o utajených skutočnostiach chránených osob.zák..

d) hodnotenie výsledkov dokazovania
-

uskutočňuje sa na porade pred hlasovaním v senáte. V odôvodnení sa musí napísať,
o ktoré dôkazy sa súd oprel, prečo niektoré dôkazy nevykonal...

súd hodnotí dôkazy na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov = podľa vlastnej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

129

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. Súd je viazaný len:
a) rozhodnutím ÚS SR vo veciach rozporu PP s ÚSR, MZ...
b) rozhodnutím ÚS SR, ES pre ĽP v otázkach ZĽPaS
c) rozhodnutím OčvTK o tom, že bol spáchaný TČ, priestupok alebo iný spr.delikt

a kto ich spáchal

d) rozhodnutia o osobnom stave

!!! dôkaz získaný nezákonne sa nemôže použiť

43. Jednotlivé dôkazné prostriedky podľa OSP. (§ 125 a nasl.)

dôkaz = priamy poznatok o predmete dôkazu získaný dôkazným prostriedkom. Ak dôkaz
môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci.
protidôkaz = prostriedok na oslabenie dôkazu
delenie dôkov:

1. osobné- vecné = podľa prameňa
2. priame-nepriame = podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti
3. pôvodné-odvodené = podľa vzniku

jednotlivé dôkazné prostriedky:
1. výsluch svedkov - svedecký výpoveď
-

je to povinnosť FO ak je predvolaná, aby sa dostavila a vypovedala pravdivo – nič
nezamlčovať.

Má však právo výpoveď odoprieť ak by tým privodila nebezp.tr.stíhania sebe / blízkej
osobe alebo ak tým porušila spovedné tajomstvo (pastoračnú povinnosť)

Svedok môže byť za účelom výpovede aj predvedený (je to osoba nezastupiteľná)

Priebeh výsluchu:

Na začiatku sa zisťuje totožnosť svedka, vzťah k k veci, účastníkom (vierohodnosť) +
poučí sa o význame svedeckej výpovede a o následkoch, ako aj následkoch krivej
výpovede + poučí sa o PaP svedka. Najskôr sa nechá, aby svedok viedol monológ, až
potom s ním sudca vedie dialóg. Svedkovia, kt.ešte neboli vysluchnutí, musia byť
mimo.nárok na svedočné si musí svedok uplatniť do 3 dní.
(ak by chcel napr.odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu I.stupňa, musel by vykonať
výsluch svedka opäť.)

2. znalecký posudok
-

využíva sa, ak sú potrebné odborné znalosti. Navrhne ho súd až po vypočutí
účastníkov – účastník môže navrhnúť zaujatosť (znalca). Znalec sa stanovuje aj
v prípade, že by mal súd odborné znalosti z tej oblasti. Znalec sa však nevyjadruje
k pr.otázkam ako je otázka viny/neviny- len súd.

Keď je znalec ustanovený, súd mu dáva otázky čo má posudzovať (musí vypracovať
písomne znalecký posudok), vypočúvaný znalec aj ústne na pojednávaní ale
v odôvodnených prípadoch môže stačiť písomný posudok. (napr.DNA). ak je to
nutné, môže súd uložiť účastníkovi povinnosť niečo strpieť, vykonať, aby mohol
znalec vykonať posudok (napr.odobrať krv)

Posudok je možné dať preskúmať aj inému znalcovi. Ak znalec nevypracuje posudok
v určenej lehote, nie je sankcia- dá sa vypracovať inému znalcovi

130

Na úroveň znaleckého posudku môže súd postaviť dôkaz vykonaný iným orgánom
( napr.detektor alkoholu v dychu)

Časti znaleckého posudku:
a) úvod (dátum, číslo posudku + úlohy)
b) nález (opis skúmaného materiálu, skutočnosti na kt.prihliadal)
c) posudok – postup ako sa dopracoval k odpovediam
d) záver – odpovede na jednotlivé otázky
e) znalecká doložka – označenie zoznamu v ktorom je ako znalec vedený + jeho

odbor a číslo, pod ktorým má prípad vo svojom zn.denníku

3. správy a vyjadrenia orgánov, FO, PO
-

písomné oznámenia kt.majú význam pre konanie, ( úmrtné listiny z matriky;
prac.hodnotenia..)

4. listiny
-

je tu „ edičná povinnosť“ – povinnosť vydať listinu. Rozlišujeme:
a) verejnú listinu = väčšia vierohodnosť, ak sa nepreukáže opak, tak je prává (čiže sa

musí dokázať nepravosť, ak odporca niečo namieta). Listina vydaná súdom či
iným ŠO musia byť osobit.predpismi vyhlásené za verejné

b) súkromná listina = tu stačí poprieť obsah a dokazuje pravosť ten, kto ju predložil

5.ohliadka
-

predmet ,kt. je nositeľný sa ohliada na súde a predmet nenositeľný tam kde sa
nachádza a o tom sa spíše zápisnica

6.- výsluch účastníkov
-

prebieha obdobne ako výsluch svedka – rozdiel je v tom, že účastník nemôže byť
tr.stíhaný za krivú výpoveď

45. Procesné úkony v OSK – procesné úkony účastníkov konania, procesné úkony
súdu.

Úkony súdu a účastníkov je 4. hlava, I. časti OSP (§ 36 a nasl)

PÚ SÚDU
-

sú všetky jeho rozhodnutia, iné opatrenia než rozhodnutia ako aj ostatné úkony,
kt.súd robí od začiatku konania až do jeho právoplatného skončenia, prípadne aj aj po
jeho právoplatnom skončení ak konanie pokračuje uplatnením a prejednávaním
mimoriadnych opravných prostriedkov

robí ich:

2. senát

3. predseda senátu

(predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať

len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci)

4. samosudca

(v prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca,

prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu)

5. notár ako súdny komisár

6. predseda súdu

7. súdny exekútor

131

8. ostatné osoby

, kt.majú oprávnenie a povinnosť rozhodovať v OSK (napr..súdny

tajomník, vyšší súdny úradník, just.čakateľ)

Druhy procesných úkonov súdu:
1. pred začatím konania
-

skúma podmienky príslušnosti

vyzve na doplnenie návrhu

doručuje žalovanému a dá lehotu 15 dní, aby sa vyjadril

2. dožiadanie

3. doručovanie

4. súdne zápisnice a

súdny spis

5. predvolanie, predvedenie a

iné poriadkové opatrenie (por.pokuta, vykázanie z

miesta

konania súdu), uverejňovanie vyhlášok

dožiadanie (§39):
-

je formou spolupráce medzi súdmi a jeho cieľom je efektívnejšie a hospodárnejšie
prejednanie a rozhodnutie veci, v prípadoch kde by vykonanie úkono príslušným
súdom bolo spojené so zvýšenými ťažkosťami alebo neúčelnými trovami.

dožiadaným súd (OS alebo KS) musí urobiť úkony o kt.ho žiadajú. Ak ich nemôže
vykonať vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, kt.môže úkon urobiť – ak
takýto súd nie je známy tak dožiadanie vráti

Tieto úkony robí samosudca, kt.má P a P predsedu senátu

dožiadanie obsahuje:

1. označenie úkony, ktorý procesný súd požaduje urobiť
2. údaje zo spisu, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu dožiadania, resp.je možné

zaslať aj celý spis

predvolanie na súd(§51)
-

v predvolaní musí byť špecifikovaná osoba, kt.súd predvoláva + na kedy a kam +
poučenie

každý kto je predvolaný je povinný sa dostaviť a až potom môže uplatniť svoje
procesné oprávnenia (napr. odoprieť výpoveď)

predvolanie sa spravidla sa uskutočňuje

a) písomne a v naliehavých prípadoch aj
b) telegraficky
c) telefax
d) telefonicky
e) ústne na pojednávaní, na ktorom je predvolávaný prítomný

predvedenie (§52)
-

toto právo má súd za splnenia 2 podmienok:

a) že sa riadne predvolaný bez ospravedlnenia nedostavil na výsluch alebo

k znalcovi, prípadne sa ospravedlnil nedostatočne/ nedôvodne

b) že predvolaný bol poučený o možnosti predvedenia

132

o predvedenie súd požiada príslušný policajný orgán. Ak ide o maloletého, súd
požiada tento orgán o predvedenie len vtedy, ak predvedenie nemožno zabezpečiť
inak

predvedeného postihuje aj „ náhradová sankcia“ (trovy predvedenia)

poriadkova pokuta (§53)
-

súd môže uznesením uložiť pokutu do 25 000 (a pri opakovanom porušení aj do 50
000 )Sk tomu kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že:

a. sa nedostaví na súd alebo
b. neposlúchne príkaz súdu, alebo
c. kto poruší poriadok
d. alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie

predseda senátu môže PP dodatočne odpustiť. Proti PP je možno podať aj odvolanie
o ktorom rozhoduje súd, kt.PP uložil

vykázanie z

miesta konania súdu

toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu alebo ním poverený ZC vykázať
z miesta konania

súdne zápisnice:
-

sú to verejné listiny ; zapisuje sa do nich priebeh konania a jeho výsledky a obsah
procesných úkonov súdu, účastníkov a ostatných subjektov a to od začatia konania až
do právoplatného skončenia veci

vytvárajú podklady pre opravné konania = je to prvok istoty

3 druhy:

a) zápisnica, ktorá obsahuje podanie účastníka

b) zápisnica o

pojednávaniach alebo úkonoch účastníkov

urobených mimo pojednávania

majú rozmanitý obsah (napr. konštatovanie prítomnosti osôb, prednesy účastníkov,
opísanie priebehu konania)

zápisnicu náhlas diktuje predseda senátu a účastníci sa majú právo vyjadriť k obsahu
zápisnice a tiež žiadať opravu/doplnenie. Po skončení podpíše zápisnicu predseda
senátu + zapisovateľ a v prípade že je to potrebné (späťvzatie žaloby) aj účastníci

c) zápisnica o

porade a

hlasovaní

v prípade že rozhoduje senát; táto záp.je tajná a obsahuje väčšinové a aj minoritné
stanovisko

obálku zo zápisnicou môže otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri
rozhodovaní o opr.prostriedku

■ zápisnicou je aj osvedčenie o dedičstve

súdny spis
-

tvoria ho všetky písomnosti, kt.sa týkajú sporu alebo inej právnej veci, kt. prejednáva
alebo rozhoduje súd

účastníci konania (ich zástupcovia) majú právo nazerať do spisu a robiť si z neho
výpisky a odpisy + môže byť sprístupnený aj verejným ochrancom práv

ak by sa spis stratil, tak musí dôjsť k rekonštrukciii konania

133

Súdne doručovanie (§ 45 a nasl.):
Spôsob doručovania - súd doručuje písomnosti:

a) sám

(odovzdaním pri konaní a vyznačí sa to v zápisnici)

b) poštou

(adresát potvrdí doručenie podpisom na doručenke = tá má význam

verejnej listiny)

c) prostredníctvom orgánu obce

d) prostredníctvom policajného orgánu

e) prostredníctvom nápravnovýchovných ústavov a

väzníc

f) prostredníctvom správy zdravotníckeho zariadenia; domova mládeže

g) prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti (

osobám s dipl.výsadami

a imunitami + doručovanie do cudziny ak to nejde priamo)

miesto doručenia:
-

spravidla bydlisko (byt adresáta)

jeho pracovisko, resp. miesto podnikania

alebo ktorékoľvek iné miesto na ktorom bude zastihnutý

druhy doručovania:
1.

a) Obyčajné
b) DVR

c) Náhradné

d) Vyvesením na úradnej tabuli súdu

a) doručovanie FO

b) doručovanie PO

náhradné doručenie (§46):
-

je možné u písomností, ktoré nemusia byť doručené DVR a ak (podmienky):
b) sa adresát zdržuje v mieste doručenia +
c) iná osoba (dospelá), ktorá býva/je zamestnaná v tom istom mieste, je ochotná

prevziať písomnosť a obstarať jej odovzdanie = za deň doručenia sa považuje deň
prevzatia inou osobou

- Ak sa nedá hore uvedeným spôsobom, tak náhradné doručenie sa môže uskutočniť
aj uložením na pošte alebo orgánu obce = za deň doručenia sa

považuje deň uloženia (aj keď sa adresát o uložení nedozvedel) za splnenia podmienky,
že adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Tu sú tieto
podmienky :

■ náhradné doručenie je právne neúčinné, ak bolo uskutočnené v rozpore napr. ak
prevzala písomnosť osoba, kt.má na veci protichodný záujem

134

doručenie do vlast.rúk (DVR)
- DVR sa doručujú písomnosti pri ktorých tak stanovuje zákon a iné písomnosti, ak to
nariadi súd, napr,:

1. návrh na začatie konania
2. uznesenie o začatí konania bez návrhu
3. uznesenie o dedičskom konaní
4. rozsudok
5. platobný rozkaz
6. zmenkový platobný rozkaz
7. uznesenie v konaní o umorení listiny
8. predvolanie na prvé pojednávanie
9. nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinnému a platizeľovi

mzdy

10. nariadenie výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok z účtu v peň.ústave

peňaž.ústavu alebo prikázaním iných peň.pohľadávok )

- ak adresát písomnosti určenej DVR nebol zastihnutý, tak (podmienky):

- a adresát sa zdržuje v mieste doručenia, treba
- informovať adresáta o dni a hodine opätovného pokusu doručenia (výzva)
- a informovať adresáta o uložení listiny na pošte alebo na orgáne obce
- ak si adresát zásielku do 3 dní nevyzdvihne, posledný ďeň tejto lehoty sa
považuje za ďeň doručenia, aj keď sa o uložení nedozvedel.

doručovanie vyvesením na úradnej tabuli súdu §47a
-

využíva sa v prípadoch, keď to ukladá zákon (napr.v dedičskom konaní, konaní
o vyhlásení za mŕtveho), ak adresát doručovanej písomnosti nie je známy alebo je
jeho pobyt neznámy

účinky doručenia nastávajú 15.dňom od vyvesenia

doručovanie PO (aj FO- podnikateľ) alebo orgánom
-

doručuje sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo PO prijať písomnosti. Ak ich
niet, doručuje sa písomnosť :
a) kt.je určená DVR tomu, kto je oprávnený za orgán alebo PO konať
b) ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti príjme

písomnosti DVR sa doručujú na adresu sídla PO (FO podnikateľa) uvedenú v OR,
alebo inom registri v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je známa. Písomnosť je
doručená aj 3 dňom od vrátenia nedoručenej zásielky súdu a to aj vtedy, ak ten, kto je
oprávnený konať za PO, sa o tom nedozvie = na fixciu doručenia stačí, ak:
a) súd nepozná inú adresu podnikateľ
b) zásielka bola doručená na aresu, kt.je sídlom /miestom podnikania, ktorá má

oporu v platnom zápise v príslušnom registri

c) zásielka sa vrátila nedoručená
d) nevyžaduje sa pokus o opakované doručenie ani upovedomenie o uložení zásielky

135

písomnosti určené advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi sa môžu dpručiť aj ich
koncipientom, resp. ich inému zcovi, ktorý preukáže, že je poverený prijímaním
zásielok.

doručovanie zástupcovi s

plnomocenstvom pre celé konanie

b) doručuje sa len zástupcovi
c) aj účastníkovi a to vtedy, ak má účastník v konaní niečo vykonať osobne

odopretie písomnosti:
-

ak adresát bezdôvodne odoprie prijať, tak sa psíomnosť považuje za doručenú dňom
odopretia

doručenka musí obsahovať údaje o dôvode odopretia a o tom, že doručovateľ adresáta
poučil o následkoch odopretia

v prípade, že je odopretie dôvodné, treba nariadiť nové doručenie

PÚ ÚČASTNÍKOV:
-

sú nimi všetky prejavy vôle, ktoré účastníci urobia v priebehu konania s cieľom
dosiahnuť súdnu ochranu uplatnených práv alebo oprávnených záujmov alebo súdnu
ochranu svojho iného postavenia, prípadne inej situácie, ktorej prejednanie
a rozhodnutie patrí do právomoci občianskoprávneho súdu

Účastník však na procesný úkon musí byť oprávnený:.

základom pr.úkonov účastníkov sú podania- najvýznamnejšie z nich návrhy a z nich
najmä dispozitívne úkony (ktoré znamenajú dispozíciu konaním, jeho predmetom
alebo oboma.)- sú nimi:
b) žaloba (výkladovo totožný pojem s návrhom na začatie konania- žaloba je

v sporov.konaniach)

c) vzájomná žaloba
d) zmena žaloby
e) uznanie a vzdanie sa nároku
f) späťvzatie žaloby
g) súdny zmier

forma procesného úkonu účastníka:
-

účastníci môžu svoje úkony robiť akoukoľvek formou (princíp neformálnosti),
pokiaľ zákon pre niektoré nepredpisuje určitú formu.

Každý úkon súd posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený

Hmotnopr.úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,
ale len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli

V prípade, že je podanie neúplné, súd má poučovaciu povinnosť = sudca/poverený
ZC súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie doplnil alebo alebo opravil v lehote ktotú určí (nesmie byť kratšia ako 10
dní). Toto uznesenie musí obsahovať:
a) označenie podania kt.je neúplné
b) spôsob opravy alebo doplnenia
c) lehota na opravu

136

d) poučenie o následkoch neodstránenia nedostatkov podania (= nemožnosť

pokračovať v konaní- súd podanie odmietne)

- na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie
konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

- miesto a

čas proc.úkonu účastníka:

miesto - súdne konanie sa uskutočňuje na mieste určenom súdom
čas - tak ako pri proc.úkonoch súdu (lehoty)
Podanie (obsahuje návrh vo veci samej) možno urobiť:

a) písomne
b) ústne do zápisnice
c) telegraficky (treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice do 3 dní – ak nie tak

súd naň neprihliadne)

d) telefaxom (do 3 dní predložením originálu, inač súd neprihliadne na podanie)
e) elektronickými prostriedkami

- čas a

miesto procesných úkonov súdu

miesto procesných úkonov
-

je v sídle súdu, ale platia výnimky pre dokazovanie = to sa môže vykonať aj mimo
budovy súdu (ohliadka na mieste samom sa musí vykonať vždy mimo súdu). Bez
ohľadu na to, kde sa úkony súdu vykonávajú, účastníci majú právo byť prítomní

čas procesných úkonov:
-

predovšetkým čas pojednávaní (určí deň, hodinu a miesto pojednávania) určuje súd,
pričom nie je viazaný tým, kedy a ako často má vo veci nariadiť pojednávanie,
resp.odročiť pojednávanie

procesné úkony súdu sú však limitované aj lehotami ustanovenými priamo OSP
(napr. podľa § 75 o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodne súd do 30
dní).

■ Tieto lehoty slúžia na zabezpečenie efektívnosti a rýchlosti súdneho rozhodovania .
Prekročenie týchto lehôt, ak je zbytočným prieťahom, možno postihovať aj v konaní pred
ÚS SR). Uplynutie týchto lehôt môže spôsobiť:
2. zánik oprávnenia
3. procesnú sankciu (povinnosť nahradiť trovy atď)
4. vznik nových procesných povinností (napr.povinnosť prepustiť držanú osobu

z ústavu)

■ Poznáme lehoty:
a) zákonné (nemôžu byť predĺžené)
b) sudcovské (môžu)
■ počítanie lehôt:
-

lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť účastníkom konania alebo stratil
spôsobilosť konať pred súdom. Ak v takomto prípade vstúpi do konania iný účastník
(opatrovník účastníka, zák.zástupca), tak začína plynúť nová lehota od tohto času
vstupu.

Do plynutia lehôt sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej jej
začiatok

137

Lehoty určené podľa týždňov,mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet (napr.vo februári 30.), tak posledným dňom
mesiaca. Ak koniec pripadá na sobotu/nedeľu/sviatok, je posledným dňom najbližší
nasledujúci pracovný deň.

Lehota je zachovaná ak v posledný deň lehoty je urobený úkon na súde alebo podanie
odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Súd tiež môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak ju účastník zmeškal
z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu kt.mu patrí – návrh tu
treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť aj zmeškaný úkon

46. Sudne rozhodnutia – podstata a význam, ich triedenie (4. hlava OSP, § 152 a
nasl.).

podstata.
-

sú najvýznamnejším článkom súdneho konania = súd v nich vyjadruje svoj názor na
vec, kt.pojednáva

súd v rozhodnutí stanovuje ( to sú tie 2 prvky v nerozlúčitelnej jednote):

n) čo je právom (deklaratórny prvok)
o) čo bude vynucovať (imperatívny prvok)

význam .
-

SR upravuje vzťahy medzi FO a PO tak, aby boli v súlade so zákonom

Rozhoduje spravodlivo

Vychováva občanov

Prispieva k ochrane práv občanov

Druhy SR:
A) OSP rozoznáva 3 formy SR:

1) rozsudok
2) uznesenie
3) platobný rozkaz ( zmenkový, šekový PR)

B) podľa toho, či súd vyčerpá celý uplatňovaný nárok, jeho časť alebo len základ

1) konečný rozsudok (má vyčerpáť celý predmet konania)
2) čiastočný rozsudok (ak je predmet deliteľný- najprv sa rozhodne oddelene o časti

predmetu konania- takto teda možno rozhodnúť o niektorom z viacerých
uplatňovaných nárokov…))

3) medzitýmny rozsudok (rieši len otázku základu právneho nároku – napr. návrh na

náhradu škody, kedy je potrebné posúdiť najskôr či ku škode došlo; či škodu spôsobil
žalovaný a či za ňu zodpovedá + potom či nárok nie je premlčaný…)

C) rozsudky podľa návrhov žalôb

1) rozsudky na plnenie (niečo vykonať, strpieť,…)
2) určovacie rozsudky (či právo existuje/ nie)
3) rozsudky o osobnom stave
4) konštitutívne rozsudky

138

5) deklaratórne rozsudky

D) podľa subjektu, ktorý vydal SR:

1) senátne rozhodnutia
2) samosudcovské rozhodnutia
3) rozhodnutia admin.pracovníkova
4) Súdu I.stupňa
5) Súdu II.stupňa (odvolacie rozhodnutia)
6) Najvyššieho súdu SR (dovolacie rozhodnutia)

48. Rozsudok – pojem, druhy, náležitosti písomného vyhotovenia podľa OSP.
Vydanie a vyhlásenie R.

R sa zásadne rozhoduje o veci samej- o veci o ktorej má byť v konaní rozhodnuté

R súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného :

a) z vykonaných dôkazov
b) na základe skutočností, kt.neboli medzi účastníkmi sporné

delenie rozsudkov:
-

Rozsudok podľa obsahu výroku

a) Rozsudok na plnenie (kondemnatórny R.)
b) Rozsudok na určenie
c) Rozsudok o osobnom stave

Rozsudok podľa jeho účinkov
a) Deklaratórny R.
b) Konštitutívny R.

Rozsudok podľa jeho obsahu
a) Konečný R.
b) Čiastočný R.
c) Medzitýmny R.
d) Doplňujúci R.

Rozsudok podľa vzťahu k výsledku konania
a) R. zamietajúci žalobu
b) R. vyhovujúci žalobe
c) Kombinovaný R.

Rozsudok podľa subjektu, ktorý ho vydal
a) R. prvostupňového súdu
b) R. v odvolacom konaní
c) R. vydaný samosudcom
d) R. vydaný senátom
e)

- novela OSP 46/94 zaviedla možnosť vydať:

139

1) rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku
-

ide o samostatnú kategóriu rozsudkov, kt.možno rozhodnúť len v sporovom konaní

uznaním/vzdaním sa nároku sa rozumie procesný úkon žalovaného(uznanie), alebo
žalobcu (vzdanie)

uznať/vzdať sa nároku možno v celom rozsahu alebo čiastočne = poznamená sa to v
zápisnici, kt.podpíše

možno rozhodnúť aj bez pojednávania

takýmto rozsudok však nemožno rozhodnúť spor, kt.nemožno skončiť súdnym
zmierom

2) rozsudok pre zmeškanie
-

súd ním môže rozhodnúť, ak sú splnené 4 podmienky:

a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol

poučený o následkoch

b) žalovaný sa písomne nevyjadril k návrhu na začatie konania do 15 dní od doručenia a

bol poučený o následkoch

c) žalovaný neospravedlnil svopju neprítomnosť včas a zo závaž.dôvodov
d) možno ním rozhodnúť len v sporových veciach
 v týchto prípadoch je skutkový stav tvrdený žalobcom, ak ho súd nepovažuje za

sporný

Náležitosti písomného vyhotovovania rozsudku:
1) ÚVODNÁ ĆASŤ
-

v mene SR

označenie súdu + mená, priezviská sudcov a prísediacich

presné označenie účastníkov a ich zástupcov

označenia prokurátora, ak sa zúčastňuje

označenie prejednávanej veci

deň a miesto vyhlásenia

2) VÝROKOVÁ ČASŤ
-

Jadro súdneho rozhodnutia = má byť presný, stručný, úplný

Súd tu vyjadrí svoje kladné / záporné stanovisko k petitu návrhu na zač.kon.;
vyslovuje vznikúzmenu/zánik pr.vzťahu

Obsahuje:

a) rozhdodnutie vo veci samej
b) rozhodnutie o trovách (ak sa o nich nerozhodovalo samostatne)
c) lehotu na plnenie
3) ODOVODNENIE
-

súd stručne a jasne vyloží, kt.skutočnosti má za preukázané a ktoré nie + o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia + prečo nevykonal niektoré dôkazy

súčasťouje je aj poučenie o odvolaní + poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia. V
poučení súd I.stupňa uvedie:

a) či odvolanie je alebo nie je prípustné
b) aká je odvolacia lehota
c) na ktorom súde sa odvolanie podáva
-

pri rozvode sa pripája aj poučenie o prijatí predchádzajúceho priezviska

140

 písomne vyhotovený rozsudok podpisuje predseda sdenátu, prípadne samosudca

alebo poverený sudca. R sa doručí účastníkom, prípadne ich zástupcom a to DVR,
spravidla poštou v lehote do 30 dní od vyhlásenia, vo veciach týkajúcich sa
maloletých detí do 10 dní.

vydanie R. :
-

zakončuje sa tým konanie na súde I.inštancie.

súd hlasovaním (iba sudcovia + zapisovateľ) vyjadrí svoj pr.názor na vec- rozhoduje
názor väčšiny. Poradie pri hlasovaní:

1. prísediaci
2. služobne mladší sudcovia
3. služ.starší sudcovia
4. predseda senátu

vyhlásenie rozsudku
-

rozumie sa ním zoznámenie účastníkov a ostatných osôb s obsahom R a jeho
odôvodnením

vyhlasuje ho predseda senátu ,,v mene SR”- uvedie presný výrok spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti výkonu rozhodnutia

len čo súd vyhlási R, je ním viazaný!

Spravidla sa vyhlasuje hneď po pojednávaní, ale ak to nie je možné, tak súd na
vyhlásenie R odročí konanie najdlhšie na 5 dni

Keď sa rozhodovalo vo veci bez nariadenia pojednávania, oznámi sa miesto a čas
vyhlásenia R.na úradnej tabuli súdu min. 5 dní vopred.

47. Právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí podľa OSP.

Právoplatnosť R :

Riadne doručený R, kt.už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný = 2
podmienky právoplatnosti:

a) riadne doručenie (viď vyššie)
b) nemožnosť R napadnúť odvolaním
-

Právoplatnosť = vlastnosť rozhodnutia, kt.mu za určitých podmienok prepúožičiava
procesné právo a kt.spočíva v zásadnej záväznosti rozhodnutia (pre účastníkov +
všetky orgány + ak je R rozhodnuté o osobnom stave, tak je záväzné pre každého) a v
jeho zsadnej nezmeniteľnosti (ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať znova- prekážka rozhodnutej veci – res iudicata)

Rozlišujeme:

1. rozsudok súdu I.stupňa – právoplatný

dňom uplynutia odvolacej lehoty

2. rozs.II.stupňa a NS = dňom doručenia

- Pokiaľ ide o právoplatnosť platobného rozkazu (zmenkového alebo šekového

platobného rozkazu), tak v prípade ak nebol proti nemu včas podaný odôvodnený
odpor (§ 174 ods. 1 a 2 OSP) alebo námietky (§ 175 ods. 2 OSP), má účinky

141

právoplatného rozsudku. Takéto účinky má za splnenia podmienok v zákone
uvedených aj súdom schválený zmier (§ 99 ods. 3 OSP).

Ak hovoríme o právoplatnosti uznesenia, podľa ustanovenia § 167 ods. 2 OSP
uvedené pravidlá pri rozsudku platia aj v prípade uznesenia , ak ide o uznesenie, ktoré
treba doručiť (§ 168 ods. 2 OSP). Pri iných uzneseniach právoplatnosť nastáva dňom
ich vyhlásenia účastníkom. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania
nenadobúdajú právoplatnosť, pretože nimi nie je súd viazaný (§ 170 ods. 2 OSP).

vykonateľnosť R:

- Vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme jeho vlastnosť (účinok), ktorá spočíva v tom,
že ho možno vykonať (vykonanie možno vynútiť) aj proti vôli účastníka, ktorému bola
v rozhodnutí uložená nejaká povinnosť a ten ju nesplnil dobrovoľne.

R je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak lehota nie je určená v R, tak je
rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (to isté platí aj keď ide o R.
ukladajúci vyhlásenie vôle)

ak súd uložil v R povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti R- súd
však môže určiť aj dlhšiu lehotu, alebo plnenie v splátkach- plnia sa, len čo sa stanú
zročnými.. ak má ako povinnosť vypratať byt, tak je povinný až potom, ako má
zabezpečené náhradné ubytovanie

- Pri uzneseniach ich vykonateľnosť závisí tiež od toho, či uznesenie obsahuje povinnosť

na plnenie alebo má iný výrok. Pri uznesení začína plynúť lehota na plnenie vždy už od
doručenia uznesenia, teda bez ohľadu na právoplatnosť (§ 171 ods. 1 OSP). Uznesenie,
v ktorom sa neukladá povinnosť na plnenie, je vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak
ho netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené (§ 171 ods. 2 OSP). Pri
uznesení sa z tohto dôvodu neuvažuje o predbežnej vykonateľnosti. Uznesenie podľa
zákona (napr. o náhrade trov konania) alebo podľa rozhodnutia súdu môže byť
vykonateľné až po právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP). Vtedy lehota na plnenie plynie až
od tohto okamihu.

O vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý má účinky právoplatného rozsudku, ak
sa proti nemu včas nepodal odôvodnený odpor, resp. námietky (§ 172 ods. 1, § 175
ods. 1 OSP), platí všetko obdobne ako pri rozsudku. Predbežná vykonateľnosť tu
neprichádza do úvahy, pretože v procesnom postupe pri jeho vydávaní sa značne
obmedzujú možnosti žalovaného na procesnú obranu a pripustiť ešte aj to, že bez
akýchkoľvek procesných úkonov dostane žalovaný do rúk už predbežne vykonateľný
platobný rozkaz, by narušilo zákonnosť občianskeho súdneho konania.

pri R predbežne vykonateľných, plynie lehota na plnenie od ich doručenia (to sú R
odsudzujúce na plnenie výživného, prcovnej odmeny za posledné tri mesiace pred
vyhlásením R., a iné R. o ktorých tak určí súd. )

zmena R

142

a) na návrh

– možno pri R odsudzujúcom na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo

na plneie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, kt.sú potrebné / rozhodujúce
pre výšku / trvanie dávok

b) bez návrhu

– R o výchove a výžive maloletých detí a o obmedzení rod.práv, ak sa

zmenia pomery

 súd môže prisúdiť viac ako sa navrhovatelia domáhajú iba vtedy:

a) ak sa konanie mohlo začať aj bez nvrhu
b) ak z PP vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

opravy R:
-

kedykoľvek ak sú chyby v písaní a počítaní, a to uznesením o oprave, kt.doručí
účastníkom

na čas opravy sa môže odložiť vykonateľnosť R

účastník môže žiadať opraviť chyby v odôvodnení do nadobudnutia právoplatnosti +
žiadať do 15 dní od doručenia R jeho doplnenie

UZNESENIA (nie sú predmetom otázok, ani Platobný rozkaz)
-

súd rozhoduje U., ak zákon neustanovuje inak. Rozhoduje najmä o:

a) podmienkach konania
b) o zastavení / prerušení konania + veci ohľadom vedneia konania
c) o odmietnutí / zmene návrhu na načatie konania
d) o zmieri
e) o trovách konania

 uznesením vo veci samej sa rozhoduje:

1) vo volebnom súdnictve
2) v konaní o dedičstve
3) v konaní o výkon rozhodnutia

vyhlásenie a doručenie U:
-

U vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkm

U sa doručuje účastníkom, ak:

1) je proti nemu možné odvolanie alebo
2) je to potrebné pre vedenie konania
3) ak sa ním ukladá nejaká povinnosť

 súd je viazaný U:

a) len čo ho vyhlási
b) len čo bolo U doručené (ak nedošlo k vyhláseniu)
c) len čo bolo vyhotovené (ak netreba doručovať)

obsah / náležitosti U:
-

označenie súdu, kt.U vydal

označenie účastníkov a veci

výrok

odôvodnenie ( nie je treba, ak sa U vyhovuje celkom návrhu, kt.nikto neodporoval,
alebo ak sa U týka vedenia konania)

143

poučenie o odvolaní

deň a miesto vydania

 tieto náležitosti treba pri U kt.sa doručujú. Ak ide o U, kt.sa nedoručujú, stačí výrok

+ deň vydania

vykonateľnosť U (44):
1) uplynutím lehoty na plnenie (tá začína plynúť odo dňa doručenia)
2) len čo bolo doručené (ak v ňom nie je povinnosť na plnenie)
3) len čo bolo vyhlásené / vyhotovené (ak netreba doručovať)

PLATOBNÝ ROZKAZ + SKRÁTENÉ KONANIE
platobný rozkaz
-

ide o samostatnú formu rozhodnutia = rozhodnutie vo veci samej v skrátenom konaní

možno ho vydať na návrh, ale aj bez návrhu na začatie konania

nevyžaduje sa výsluch odporcu

skrátené konanie
-

je to konanie, kt.za podmienok uvedených v zákone, umožňuje rýchle a účinné
vybavenie návrhu na začatie konania bez toho, aby súd nariadil pojednávanie

poznáme 2 formy:

a) ROZKAZNÉ KONANIE

= v ňom sudca, prípadne vyšší súdny úradník, môže vydať

PR za splnenia týchto predpokladov:

1. na žiadosť / alebo bez žiadosti navrhovateľa
2. nevyžaduje sa výsluch odporcu
3. uplatňuje sa právo na zaplatenie peňažnej sumy
4. právo na zaplat.peň.sumy musí vyplývať zo skutočností

uvedených navrhovateľom

 V PR súd uloží odporcovi, aby v lehote 15 dní zaplatil navrhovateľovi uplatnenú

pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, kt.PR
vydal. Odpor je procesnou obranou proti PR, kt.sa musí odôvodniť (musí sa o tom
účastník poučiť). Za odpor sa platí rovnaký poplatok ako za návrh na začatie
konania.

Súd, kt.vydal PR, uznesením odmietne (nemožno sa odvolať) odpor, kt.:
-

bol podaný oneskorene

bol podaný bez odôvodnenia

bol podaný neoprávnenou osobou

súd zruší uznesením PR:
-

ak by však čo len jeden s odporcov podal všas odpor s odôvodnením, zrušuje sa tým
PR v cellom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie

Ak navrhovateľ zoberie návrh späť v celom rozsahu po vydaní PR a v lehote na
podanie odporu, súd zruší PR uznesením a konanie zastaví

 PR musí byť doručený odporcovi DVR

(náhr.doručenie je vylúčené- ak nemožno

doručiť, tak súd PR uznesením zruší.). Doručuje sa ale aj navrhovateľovi, lebo má
právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov konania

 PR možno vydať aj na cudziu menu

 PP nemožno vydať,

ak:

144

nie je známy pobyt odporcu alebo

ak by sa mal doručiť do cudziny

 právoplatnosť PR(44)

PR, proti kt.mu nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného R a je
exekučným titulom

b) SKRÁTENÉ ZMENKOVÉ / ŠEKOVÉ KONANIE:
-

predseda senátu KS činného v obchodných veciach tu vydáva zmenkový / šekový
PR – kt.sa uloží odporcovi, aby v lehote 3 dní zaplatil požadovanú sumu a trovy
konania, alebo aby podal v tej istej lehote námietky, v kt.musí uviesť všetko to, čo
proti PR namieta

predseda senátu námietky zamietne:
-

nesdkoro podané

neobsahujúce odôvodnenie

predseda senátu však nariadi pojednávanie, na kt. súd rozhodne rozsudkom, tak, že
vysloví či ponecháva ZPR/ŠPR v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu:
-

ak nemožno návrhu na vydanie ZPR/ŠPR

ak odporca podá včas námietky

 predpoklady vydania ZPR / ŠPR:

predloženie prvopisu zmenky alebo šeku, o pravosti kt.niet dôvodu pochybovať +
predloženie prvopisu skladiskového zál.listu alebo tovarového zálož.listu, o
kt.pravosti niet dôvodu pochybovať

predloženie ďalších listín potrebných na uplatnenie práva

návrh na vydanie PR

 právoplatnosť ZPR/ŠPR:

ak odporca nepodá včas námietky proti riadne (DVR) doručenému ZPR/ŠPR, má
účinky právoplatného rozsudku (sú exek.titulom)

 legitimácia:

1) aktívne legitimovaný = majiteľ listu
2) pasívne leg. = dlžník, skladovateľ…

49. Osobitné druhy konaní podľa OSP – všeobecná charaktristika a ich priebeh.

Skoro všetky sú v

. Hlave OSP (jej názov Osobitné ustanovenia) okrem konania o

určení otcovstva súhlas.vyhlásením rodičov pred súdom, ale mohli by sme sem radiť
aj osobitné konania upravené v rámci 7.hlavy, 5.častiOSP (týkajú sa správneho
súdnictva- konanie vo volebných veciach, vo veciach registrácie kandidátskych listín,
vo veciac prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta SR, vo veciach
združovania v PS a PH, atď)

charakteristické pre tieto druhy konaní je nesporové konanie (viď nesporové
konanie). Nesporové konania možno začať aj bez návrhu, okrem 2 výnimok:

a) k . o novoobjavenom majetku (dedičstvo)
b) k.o osvojení
-

príslušnosť = zákon obvykle stanoví osobitnu miestnu príslušnosť okres.súdu

účastníci: 2. a 3. Definícia

zásady, kt.sa uplatnia: vyšetrovacia + z.oficiality

145

rozhodnutie súdu = konštitutívne; v niekt.prípadoch môže súd zrušiť pôvodné
právoplatné rozhodnutie (napr. ak sa zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu je živá)

v prípade, že v priebehu nesporového konania vznikne spor, tak sa to rieši:

a) ako predbežné opatrenie (najskôr sa rozhodne spor a až potom sa pokračuje v

nesporovom)

b) alebo že 1 strana podá žalobu

KONANIE O DEDIČSTVE
-

upravuje ho OSP, Notársky poriadok; vychádza sa z hmotnej úpravy o dedení v OZ

konanie je rozdelené do právomoci:
a) súdov

b) notárov ako súdnych komisárov

= súd poverí notára, aby ako súd.komisár

prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky podľa § 175 zca
vydal osvedčenie o dedičstve = úkony notára sa považujú za úkony súdu. Ak sa
konanie neskončí vydaním osvedčenia, tak pripraví všetky podklady pre súd, aby
vydal uznesenie a tiež pripraví návrh tohto uznesenia pre súd

príslušnosť súdu na prejednanie dedičstva
-

súd v trvalom bydlisku / poslednom bydlisku poručiteľa – v čase smrti

ak taký nie je, tak kde sa zdržiaval

ak nie, tak kde je majetok. Ak je majetok vo viacerých miestach, tak ten, kt.začne ako
1. konať. Ak sa objaví nový majetok, tak ten, ktorý vo veci konal.

účastníci konania o

dedičstve (najmä 2. Definícia)

a) tí, o ktorých sa predpokladá, že budú dediť
b) prípadne štát, veritelia
c) ten, kto sa postaral o pohreb (ak je majetok poručiteľa nepatrný, tak tejto osobe

môže súd vydať dedičstvo)

d) aj bývalý manžel, ak namieta, že BSM pred dedením nebolo vysporiadané

priebeh konania:
začiatok konania o

dedičstve:

matriky sú povinné hlásiť úmrtie súdu v príslušnom obvode súdu príslušnému na
prejednanie dedičstva, a ten začne konanie aj bez návrhu, len čo s dozvie, že niekto
zomrel /bol vyhlásený za mŕtveho (ex offo)

konanie sa začína na návrh, ak sa zistí dodatočne majetok, ktorý nebol predmetom
prejednania dedičstva (na návrh)

samotné o

dedičstve má

2 štádiá

a) zisťovanie majetku poručiteľa

súd zisťuje, aký je majetok po P (aktíva aj pasíva)

zisťuje sa v Notárskom centr.registri závetov, či poručiteľ nechal závet (ak ho
zanechal zistuje jeho obsah, stav – ak nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice
založí sa jeho originál do Zbierky vyhlásených závetou vedenej na súde) + u notára sa
do zápisnice robia predbežné opatrenia

či dedičia nepotrebujú opatrovníka +

či netreba urobiť nejaké neopakovateľné opatrenia (napr.ak to vyžaduje dôležitý
záujem účastníkov ak napr.zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa; postará
sa o predaj vecí kt.nemožno uschovať; prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo

146

jeho časti a ten sa stará o to, aby majetok nebol zmenšený, spreneverený- zodpovedá
za škody a robí iba úkony zverené súdom- po skončení dáva súdu správu

!!! pred prejednaním musí byť vysporiadaný BSM- ak nie je, musí sa vyporiadať
v rámci konania o dedičstve. BSM možno vyporiadať :

1. dohodou medzi pozost.manželom/kou a dedičmi
2. rozhodnutím súdu

b) prejednanie dedičstva a

vydanie rozhodnutia

konanie končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia – rozhodnutím môže byť
uznesenie súdu, resp. osvedčenie o dedičstve vydané súd.komisárom (notárom)-
osvedčenie má rovnaké účinky ako uznesenie, po uplynutí 15 dní môžem ísť na súd
a on potvrdí právoplatnosť osvedčenia o dedičstve (konanie končí potvrdením
osvedčenia- to nie som si istý). Osvedčenie o dedičstve vydáva notár v prípade:

1) ak dedičstvo nadobudol jediný dedič (nie ale maloletý bez opatrovníka)
2) dedičstvo pripadlo štátu
3) dedičsia sa vysporiadali medzi sebou dohodou
4) dedičia uzavreli s veriteľmi dohodu o prenechaní D. na úhradu trov

rozlišujeme rozhodnutia:

1. procesné rozhodnutia súdu

= napr.zastavenie konania

(napr.ak zistí, že nie je majetok + alebo je len nepatrný-
vydá ho tomu, kto sa postaral o pohreb), alebo
prerušenie konania.

2. rozhodnutia vo veci

= ak zistí, že majetok existuje (je

významný- nie nepatrný), nezáleží na tom ak je
predĺžené. Rozhoduje uznesením, , kt.súčasťou je výrok
o potvrdení dedičstva urč.dedičovi alebo schválení
dohody dedičov alebo vydá osvedčenie o dedičstve.
Môže teda dôjsť k týmto rozhodnutiam:

a) potvrdí dedičstvo 1 dediča
b) potvrdí dedičstvo štátu ako odúmrť
c) scváli dohodu dedičov o dedičstve
d) schváli dohodu dedičov o prenechaní predĺženého

dedičstva na úhradu dlhov

e) neschváli dohodu, ak odporuje zákonu

■ ak konanie nebolo zastavené, súd upovedomí tých, o kt.sa možno dôvodne
dombnievať že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a možnosti dedičstvo odmietnúť
v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď súd o práve dedičstvo odmietnúť upovedomil + poučí
ich aj o účinkoch odmietnutia (doručenie DVR)
■ ak je dedičstvo predĺžené a nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, súd vydá
uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva

spory v

dedičskom konaní:

sú spory medzi dedičmi alebo vo vzťahu k poručiteľovi alebo k majetku. Nemôže ich
riešiť v nesporovom konaní notár ako súdny komisár. Tu sa rozlišuje, či ide o otázky:
a) právne = tie vyrieši súd v rámci dedičského (nesporového)konania
b) skutkové , kt.sú sporné ,napr.

147

také, od kt.závisí rozhodnutie o dedičstve = tu sa súd pokúsi o zmier a keď neuspeje,
tak vtedy súd preruší konanie o dedičstve + uznesením odkáže toho dediča, ktorého
dedičstvo sa javí ako menej pravdepodobné, aby sa v sporovom konaní žalobou
pokúsil túto vec vyriešiť (v urč.lehote – ak ju nevyužije, tak pokračuje v konaní aj bez
neho)

také, kt.sa týkajú otázky, čo patrí do majetku – zväčša medzi manželmi že dáky
majetok patrí do BSM a mal by sa rozdeliť – súd túto námietku zaprotokoluje
a pokračuje dalej, odkáže toho čo namieta na sporové konanie, kde bude musieť
preukázať, že mu vec patrí – ak by bol úspešný, dedičia sú povinní mu to vydať

spory, čo patrí do aktív /pasív

KONANIE VO VECI STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETýCH (§ 176 a nasl.)
-

ide o pr.vzťahy týkajúce sa maloletých detí, kt.majú rodinno-právny alebo osobno-
majetkový charakter

patrí sem:

1. úprava P a P rodičov k maloletým deťom
2. konanie o styku rodičov s mal.deťmi
3. konanie o nariadení ústavnej výchovy a jej zrušení voči mal.deťom
4. pestúnask starostlivosť
5. zverenie maloletého do výchovy iného občana
6. schválenie dôlež.úkonov týkajúcich sa maloletého
7. konanie o rodič.nezhodách v podstatných veciach týkajúcich sa

maloletého

8. opatrovnícke konanie vo veciach maloletého

riešia sa otázky rodinnoprávne i majetkové; súd plní výchovnú funkciu = vedie
rodičov aby plnili povinnosti + vybavuje podnety (napr.že dieťa je týrané), rozhoduje
sa

1. rozsudkom o:

a) výchove a výžive maloletých detí + o styku rodičov s deťmi
b) o obmedzení / pozbavení rodičovských práv
c) o schválení dôlež.úkonov maloletého a o záležitostiach o kt.sa rodičia nevedia

dohodnúť

d) o predĺžení ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti

2. uznesením = v ostatných veciach

príslušnosť súdu v

konaní vo veciach starostlivosti súdu o

maloleté deti

je to výlučná osobitná (§88-1)

f) súd v obvode ktorého má maloletý bydlisko ana základe dohody rodičov /rozh.súdu

alebo iných skutočností

g) ak nie je, tak kde sa maloletý zdržuje
h) je možné prenesenie v záujme maloletého

účastníci:
-

3 definícia

o pribratí ďalších účastníkov rozhodne súd

148

v konaní zastupije maloletého zákonný zástupca, kolízny opatrovník, alebo Centrum
pre medzinárodnopr.ochranu detí a mládeže (ak je v konaní cudzí prvok). Súdom
ustanovený stály opatrovník skladá sľub do rúk súdu a súd mu vydá listinu =
poverenie, v kt.je určený rozsah jeho PaP. Opatrovník vykonáva aj správu majetku
maloletého a po skončení podáva správu súdu- záverečný účet.

 súd vyslúcha maloletého len výnimočne, ostatných účastníkov však súd vyslúcha +

zisťuej aj názor orgánu starostlivosti o deti, orgány obce a ak je opatrovník tak aj jeho

 Vo veciach náhradnej rodinnej starostlivosti (zverenie dieťaťa do výchovy iného

občanan naž rodiča; zverenie dieťaťa do pest.starostlivosti) súd preskúma splnenie
podmienok na prevzatie dieťaťa do náhr.rodinnej výchovy, rozhodne súd rozsudkom
bez zbytočného odkladu, najneskôr do 1 roka od návrhu. Tu konanie začína na návrh
(okrem všeob.náležitostí aj preukázanie záujmu + splnenie podmienok podľa zákona
o pestúneskej staroslivosti) toho, kto chce prevziať maloletého, súd rozhoduje
rozsudkom. Ohľadom osoby pestúna sa vyžaduje vyjadrenie obce/obvodného úradu.
Účastníkmi okrem pestúna /toho kto žiada o zverenie sú dieťa + jeho rodičia alebo
opatrovník

KONANIE O OSVOJENIE:
-

účelom konania je zistiť, či sú splnené všetky zákonné podmienky/prepoklady na
zverenie mal.dieťať do najvhodnejšej formy náhradnej rodinnej výchovy = osvojenia

osvojiť možno len maloleté dieťa a len na návrh. Návrh podáva budúci osvojiteľ

okrem všeobec.náležitostí obsahuje návrh aj osobitné náležitosti:

a) odôvodnenie, z akých dôvosov nie sú účastníkmi rodičia dieťaťa a manťel/ka

osvojiteľa

b) okolnosti, kt.môžu potvrdiť, že osvojované dieťa netreba predvolávať ani vyslúchať.

Dieťa môže byť predvedené, ale nebude vypočúvané, ak nie je intelekt.vyspelé na
toľko, aby vedelo posúdiť následok svojej výpovede. Všetkých ostatných účastníkov
súd vypočuje

príslušnosť- okresný súd (vecná); miestna = §88 ods.1 = súd v územnom obvode
kt.má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu alebop iných
rozhod.skutočností bydlisko.

účastníci:

a) osvojované dieťa vždy (nevyslúcha sa ak nevie pochopiť význam + ak je to proti jeho

vôli)

b) osvojiteľ vždy + jeho manžel (musia predložiť aj lekársku správu. Problémom by bol

neprimeraný vekový rozdiel.)

c) rodičia osv.dieťaťa, ak neboli pozbavení rod.práv a povinnosti a ak majú spôsobilosť

na PÚ, ak je na osvojenie potrebný ich súhlas – nie je potrebný súhlas ak nejavia
záujem o dieťa viac ako 6 mesiacov, alebo uža dali prebežný súhlas na osvojenie

rozhodnutie:

o osvojení súd rozhodne rozsudkom do 1 roka od podania návrhu. Konanie možno
predĺžiť len ak z objekt.príčin nemožno vykonať dôkazy

pri nezrušiteľnom osvojení sa vo výroku musí uviesť, že orgán poverený viesť
matriku, zmení údaj o mene.

149

KONANIE O SPôSOBILOSŤ NA PÚ
-

účelom je vyriešenie otázky spôsobilosti (jej obmedzeni / pozbavenie / vrátenie) na
PÚ u osoby, kt.trpí duš.poruchou ktorá nie je len prechodná, alebo kt.zneužíva
omamné látky, návykové látky a iné jedy. V rámci autoremedúry môže súd svoj
rozsudok aj zrušiť, ak bol vydaný v rozpore s objektívnym stavom

konanie možno začať s návrhom aj bez návrhu. Návrh môže podať občan, št.orgán
alebo zdr.zariadenie. v prípade žiadosti o vrátenie spôsobilosti na PÚ aj ten, kto bol
pozbavený (súd môže uložiť, že návrh nemôže podať urč.čas- max.však 3 roky)

súd koná spravidla s pojednávaním, ale ak je to vhodné, môže aj bez pojednávania
formou zápisníc, spisov. Ak súd vidí, že osoba nie je schopná komunikovať, vyslúcha
znalec.Súd môže upustiť od výsluchu osoby o kt.spôsobilosť ide pre zlý zdr.stav. Súd
môže konanie aj prerušiť:

a) ak je potrebné jeho zdr.stav skúmať v nejakom zdr.zariadení, max. na 3 mesiace
b) ak sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na PÚ (alkoholik), ak možno

očakávať zlepšenie, určí mu súd čas na liečenie, ale ak sa nezlepší, tak sa mu obmedzí
spôsobilosť

príslušnosť súdu:
-

všeobecný súd občanan

ak bol občan zobratý do ústavnej zdr.starostlivosti bez jeho súhlasu, tak súd v obvode
tohto ústavu

účastníci:
-

navrhovateľ ( v prípade začatia K na návrh)

osoba, o kt.spôsobilosť na PÚ ide – súd jej vždy ustanoví opatrovníka pre toto
konanie, okrem prípadu, že by ho už mala

trovy:
-

platí štát; pri bezdôvodnom návrhu ten,. Kto ho podal

KONANIE O VYHLÁSENIE ZA MŔTVEHO
-

konanie začína na návrh toho, kto má na veci pr.záujem (napr.kto sa domnieva, že by
mohol dediť), ale môže začať súd aj ex offo. Príslušnosť podľa bydliska osoby, kt.má
byť vyhl.za mŕtvu.

súd vyhlási osobu za mŕtvu rozsudkom:

a) ak je niekto nezvestný

(vzhľadom na dĺžku nezvestnosti, vek nezvestného) – podá sa

návrh na vyhlásenie, súd stanoví nezvestnému opatrovníka + uverejní výzvu
vyhláškou na tabuli súdu, aby sa nezvestný prihlásil do 1 roka, alebo dala o sebe
vedieť – ak nie, tak súd vyhlási za mŕtveho. Vo výzve musí byť stanovený presný deň
dokedy sa má prihlásiť . v rozsudku sa stanový predpokladaný deň úmrtia

b) v prípade katastrof, prírodných katastrof, pád lietadla…

- ak je isté, že zomrel, ale

smrť nemožno určiť obvyklým spôsobom (lek.ohliadka). tu sa neustanoví ani
opatrovník ani s nevyvesí vyghláška.

 rozsudok nahrádza úmrtný list

 v prípade, že by sa osoba po vyhlásení za mŕtveho objavila, rozsudok sa zruší v

plnom rozsahu a obnovujú sa PaP tejto osoby (okrem pôvodného manželstva, ak
bývalý manžel uzavrel nové manželstvo)

150

KONANIE O POVOLENIE UZAVRIEŤ MANŽELSTVO
účastníci:
-

ten, kto chce uzavrieť manželstvo a teda dal návrh. Je tu povinný výsluch (neverejný)
tejto osoby (staršej 15 a mladšej ako 18r.), či skutočne chce uzavrieť manželstvo,
vzťah k rodine, rozumová zdatnosť, pripravenosť na spoloč.život

jeho zákonný zástupca

rozhodnutie:
-

rozsudok

 ak sa podajú 2 návrhy, zlúči sa konanie ak obaja nemajú 18 rokov.. uzavretím

manželstva sa stáva plnoletým a získava spôsobilosť na PÚ. Táto spôsobilosť ostane
aj v prípade rozvodu pred 18 rokom

KONANIE O VYSLOVENIE PRÍPUSTNOSTI PREVZATIA ALEBO DRŽANIA
V ÚSTAVE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

príslušnosť:
-

súd v obvode kt.má sídlo ústav

konanie:
-

má 2 fázy:

a) detenčné konanie

= súd skúma prípustnosť prevzatia osoby do ÚZS. Ak nejaká osoba

dostane záchvat (duš.poruchy), vezmú ju bez jej súhlasu do ÚZS a ten má
oznamovaciu povinnosť do 24 hod.oznámiť súdu prevzatie – súd začne konanie,
ustanovíopatrovníka ak osoba nemá zák.zástupcu; rozhoduje bez pojednávania na
základe výsluchu lekára aj samotnej osoby a je povinný rozhodnúť uznesením do 5
dní. Uznesenie sa doručuje chorému (ak to nezhorší jeho stav) + vždy opatrovníkovi a
ÚZS. Prípustnosť je v prípade:

je osoba nebezpečná pre seba, okolie, (podľa zákona o zdr.starostlivosti)

al jej na základe zákona možno uložiť liečenie

treoreticky sa tasm môže dostať aj sama, keď dá písomný súhlas na obmedzenie vo
svojom pohybe

b) súd ex offo rozhoduje o prípustnosti ďaľšieho držania

= tu už je pojednávanie a

prťebiehajú výsluchy chorého opatrovníka + lekára + výsluch znalca z iného ÚZS.
Súd rozhoduje rozsudkom do 3 mesiacov od uznesenia. Účinnosť rozsudku je max.
na 1 rok = max.dl´žka držania - ak by to nestačilo na liečbu, tak treba nové konanie –
nové rozhodnutie

OPATROVNÍCKE KONANIE:
-

bez pojednávania

súd rozhoduje uznesením, kde sa uvedie rozsah PaP opatrovníka

 viď hmotu (opatrovník sa stanovuje pri obmedzení/pozbavení spôsobilosti na PÚ +

pre maloletého… spravuje aj majetok o čom podáva správu)…

KONANIE O URČENIE OTCOVSTVA SÚHLASNÝM VYJADRNÍM RODIČOV

151

ak nie je otcovstvo určené zákonnou /I.) domnienkou otcovstva, a ani súhlasným
vyjadrením rodičov, vypočuje súd osobu, ktorého matka dieťaťa označuje za otca, či
uznáva otcovstva. ak nedôjde takto k určeniu otcovstva a matka v primeranom čase
nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví predseda senátu dieťaťu opatrovníka na
podanie takéhoto návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval

prítomnosť účastníkov v konaní nemožno vynucovať. Ak dôjde k súhlasnému
vyjadreniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu poverenému
viesť matriku o narodení, v kt.je dieťa zapísané

príslušný okr.súd v obvode bydliska maloletého

ZMIEROVACIE KONANIE:
- môžme ho sem tiež radiť, ale bližšie o ňom je písané pri predbežných opatreniach

KONANIE O ÚSCHOVÁCH
KONANIE O UMORENIE LISTÍN
KONANIE VO VECIACH OBCHODNÉHO REGISTRA

50.Správne súdnictvo

51.Riadne opravné prostriedy v OSP

Opravné prostriedky (4.časť OSP- § 201 a nasl):

možno ich charakterizovať ako pr.inštitúty, kt.sa oprávnená osoba (účastník, jeho
zástupca, resp.iný subjekt) domáha preskúmania rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania opravným súdom (v rámci opravného konania) za účelom
dosiahnutia nápravy. (opravné konanie = konanie v ramáci kt.sa preskúmava vec v
rozsahu ustanovenom zákonom za účelom dosiahnutia nápravy napadnutého
rozhodnutia, či už v podobe je zmeny (revízie), alebo zrušenia (kasácia)

(to hádam nemusíš hovoriť) podľa charakteristických znakov môžeme ten ktorý
opr.prostriedok zaradiť do niektorého z

3 základných typov opravných systémov
a) odvolacieho (apelačného) = uplatňuje sa tu odvolanie ako OP- dáva účatsníkom

možnosť domáhať sa preskúmania napadnutého rozhodnutia vydaného súdom
I.stupňa, tak zo stránky skutkovej, ako aj právnej.. odvolací súd môže potom
napadnuté rozhodnutie:

potvrdiť (ak je vecne správne)

zmeniť

zrušiť a vec vrátiť súdu I.stupňa

b) dovolacieho (revízneho) = patrí sem dovolanie + obnova konania. dovolaním sa

možno domáhať preskúmania rozhodnutia spravidla len z právnej stránky (výnimočne
aj zo skutkovej). Dovolací súd rozhodne:

dovolanie zamietne

152

napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,
prípadne zruší aj rozhodnutie I.stupňa a vec vráti tomuto súdu, alebo postúpi vec
orgánu do právovmoci kt.patrí

c) zrušovacieho (kasačného) = vydané rozhodnutie možno napadnúť len z pr.stránky.

kasačný súd môže oprávný prostriedok:

zamietnúť

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu nižšieho stupňa na nové konanie a
rozhodnutie:

druhy opr.prostriedkov:
1) riadne

= odvolanie (proti neprávopl.rozhodnutiu)

2) mimoriadne

(proti právoplt.rozhodnutiu):

a) obnova konania
b) dovolanie
c) mimoriadne dovolanie

Odvolanie
-

je univerzálny, riadny opravný prostriedok, ktorým sa môže účastník brániť proti
každému rozhodnutiu súdu 1.stupňa (len súdu 1.st.). v riadnom opravnom konaní

odvolací súd (ten čo preskúmava napadnuté rozhod.v rámci opr.konania), rozhoduje:

a) rozsudkom

– ak potvrdzuje alebo mení rozsudok súdu 1.stupňa

b) uznesením

– ak zamieta odvolanie

odvolanie môže podať:
a) účastník
b) účastník pre určitý úsek konania
c) samostatný spoločník v procesnom spoločenstve
d) nerozlučný spoločník v nútenom spoločenstve
e) účastník, kt.nebol pribratý do konania, hoci mal byť pribratý
f) osoba, kt.sa stala do právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pr.nástupcom

pôvodného účastníka

g) prokurátor
h) vedľajší účastník- ak z PP vyplýva urč.spôsobo vyrovnania medzi účatsníkom a

vedl.účastníkom

 ak podal odvolanie, rozhodnutie súdu 1.stupňa do rozhodnutia o odvolaní nenadobúda

právoplatnosť

vzdanie sa odvolania + vzatie späť:
-

je možné len voči súdu- nie voči účastníkom. Vzdať sa odvolania možno len po
vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie možno aj vziať späť, ak ešte nebolo o odvolaní rozhodnuté (ale potom zas
nemožno podať). Súd odvolacie konanie zastaví.

odvolanie nie je prípustne v 4 taxat.vymedzených prípadoch:
1) proti rozsudkom v § 202 ods.1 =

1. rozsudok vydaný na základe

uznania / vzdania sa nároku

153

2. rozsudok pre zmeškanie, okrem

prípadov odvolania podaného z
dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, alebo z dôvodu, že
napadnutý

R.vychádza

nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2) proti uzneseniam v § 202 ods.2=

1. uzneseniam v exekučnom konaní, ak ex.poriadok

neustanoví inak

2. uzneseniam vo vymáhaní justičných pohľadávok.

3) ani proti uzneseniam v § 202 ods.3 =

1. uzneseniam, kt.sa upravuje vedenie

konania

2. uz., kt.bol pribratý ďalší účastník
3. uz.,kt.sa začalo konanie bez návrhu
4. uz.kt.sa odpustilo zmeškanie lehoty
5. uz.o prípustnosti/nepr.zmeny návrhu
6. uz.,kt.bol schválený zmier…

4) odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné

Lehoty na podanie odvolania:
 lehota sa počita od doručenia rozhodnutia tomu účastníkovi, kt.chce podať odvolanie.

Sú to prpcesné lehoty = stačí podať v posledný deň lehoty na súde, pošte…

 uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah,

ale aj dopĺňať dôvody odvolania

 Lehoty:

a) 15 dní proti uzneseniam a rozsudkom vydaných vo veciach podľa § 120 ods. 2

OSP(veci ktoré možno začať aj bez návrhu+konanie o povolenie uzavrieť
manželstvo, určenie a zapretie otcovstva, o osvojenie, vo veciach OR, v niektorých
otázkach obchodných spol.a družstiev)

b) 30 dní proti rozsudkom

c) v lehote 3 mesiacov od doručenia

, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní,

alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie prípustné

Náležitosti odvolania:
a) všeobecné náležitosti ako pri návrhu (§42-ods.3)

b) osobitné náležitosti:

1. označenie rozhodnutie, proti kt.smeruje (označenie

spisovou značkou alebo číslom konania + dátumom +
súdom, kt.vydal rozhodnutie + kedy bolo rozhodnutie
doručené)

2. rozsah napadnutého rozhodnutia
3. odvolaccí dôvod – teda v čom sa vidí nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu

154

4. čoho sa odvolateľ domáha (napr.zrušenia veci a vrátenia

súdu 1.stupňa; zmeny napadnutého rozhodnutia)

Odôvodnenie odvolania (§205-2):
1) neboli splnené podmienky konania (vecne nepríslušný súd, nesprávne obsadený súd,

rozsudok vyniesol vyúčený sudca, alebo sudca, kt.nebol určený rozvrhom práce)

2) konanie je postihnuté inou vadou, kt.mohla mať za následok nesprávnosť rozhosnutia

= inou vadou sa rozumie porušenie proc.predpisov, kt.mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia (predovšetkým porušenie proc.práv äúčastníka- ak sa
nemohol brániť proti návrhu, nemohol sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom…)

3) nesprávne skutkové zistenia podľa výsledkov dokazovania = nesprávny postup súdu

1.stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania

4) ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky a z týchto skutočností

vyplýva skutkový stav, kt.je v rozpore zo zisteným skutkovým stavom tvoriacim
základ napadnutého rozhodnutia (dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené)

5) nesprávne právne posúdenie veci = mylná aplikácia a výklad PN na zistený skutkový

stav

6) súd neprihliadol na námietky odvolateľa (námietky mohli ma ť veľký význam pre

konečné rozhodnutie)

7) Rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov

- Rozsah v akom rozhodnutie napáda a dôvody odvolania može odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolacie konanie

Ako už vieme, odvolanie sa podáva na súd prvého stupňa, teda na súd, ktorého
rozhodnutie napadáme a jeho cestou sa dostane na odvolací súd. Súd 1.stupňa
uznesením odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, alebo smeruje proti
rozhodnutiu, kde je odvolanie neprípustné.

Takisto prvostupňový súd zabezpečí doplnenie (vyzve odvolateľa) odvolania, ak je
neúplné,... , takisto súd vyzve a doručí odvolanie ostatným účastníkom, aby sa k
nemu vyjadrili, ak chcú (lehota je tam do 10 dní).

Potom prvostupňový súd predloží vec odvolaciemu súdu v lehote do 10 dní od
uplynutia tej lehoty.

Konanie na odvolacom súde
-

platia preň primerane ustanovenia o konaní pred prvostupňovýn súdom, pokiaľ nie je
ustanovené niečo iné (inak § 211 a nasl)

Odvolací súd:
a) je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(rozsahom nie je viazaný pri: veciach,

ktoré môže začať aj bez návrhu, ak z pr.predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, ...-§ 212 ods.2)

b) na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada, len ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci

c) nie je viazaný skutjkovým stavom

, tak ako ho zistil prvostupňový súd (môže

doplniť, opakovať dokazovanie – sám, alebo vráti prvostupňovému súdu)

155

Rozhodnutie o odvolaní

a) odmietne odvolanie

(oneskorene podané, podané neoprávnenou osobou, nie je

prípustné, nemá náležitosti- §205ods,1 a 2, rozhodnutie napadnuté odvolaním
inak zaniklo)

b) potvrdí rozhodnutie, ak je vecne správne

c) zmení rozhodnutie (sám)

d) rozhodnutie zruší a vráti vec súdu 1.stupňa na ďaľšie konanie alebo zastaví

konanie

odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena,
a naopak.

prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Priebeh konania
- na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie
(kedy ho netreba nariaďovať je upravené § 214 ods. 2 – napr. Ak odmieta odvolanie,
zastavuje, prerušuje konanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu, ak zrušuje
rozhodnutie, ... )
-

na začiatku podá predseda senátu, alebo poverený sudca správu o doterajšom
priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

Nie je dôvodom na prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie.

- Čo sa týka doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ ho nedoručí odvolací súd
priamo, doručuje sa prostredníctvom súdu prvého stupňa.

52.Mimoriadne opravné prostriedky v OSP

Dovolanie:
-

mimoriadny opravný prostriedok, smerujúci proti právoplatným rozhodnutiam
odvolacieho súdu (súdu II.stupňa) - dovolanie musí smerovať proti výroku
rozhodnutia. Dovolanie je prípustné voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:

1) sa rozhodlo o veci, kt.nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) res iudicata / litispendencia
5) ak sa nepodal návrh nazačatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca, resp.nesprávne obsadený
8) D je tiež prípustné proti R odvolacieho súdu, kt.bol zmenený rozsudok súdu 1.stupňa
9) Aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v kt.sa odchýlil od pr.názoru dovolacieho

súdu

10) Ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je prípustné

dovolanie- lebo ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

 nie je prípustné pre veci zo ZR, o kt.sa vo veci samej rozhoduje uznesením

 právny názor dovolacieho súdu je záväzný!

156

podanie dovolania:
-

príslušný súd na podanie je súd, kt.vo veci rozhodol na 1.stupni. tento súd má
zároveň aj poučovaciu povinnosť = poučiť o nedostatkoch a vadách dovolania- v
lehote 10 dní sa musia odstrániť

dovolanie sa podáva do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(zmeškanie nemožno odpustiť)

náležitosti dovolania:
a) všeobecné náležitosti pre každé podanie(§42.-3)
b) osobitné náležitosti:

1. uvedenie rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti kt.smeruje D

2. rozsah v akom sa rozhodnutie

napáda

3. čoho sa dovolateľ domáha
4. dôvody, z akých sa rozh.odv.súdu

napáda (len tie vyššie vymedzené
dôvody)

Konanie na dovolacom súde:
-

dovolateľ musí byť zastúpený ( advokát, kom.právnik).

dovolací súd nariadi pojednávanie o dovolaní proti rozsudku- dokazovanie však
nevykonáva= dovolací súd preskúma rozhodnutie len v rozsahu, v kt.bol jeho výrok
napadnutý. Dovolací súd nie je viazaný návrhom dovolacích návrhov vo veciach:

a) v kt.možno začať konanie bez návrhu
b) ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, kt.nebol dovolaním dotknutý
c) v prípadoch. Keď ide o také spoločné PaP, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na

všetkých účastníkov, kt.vystupijú na jednej strane a keď úkony jedného z nich platia
aj pre ostatných, napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z nich.

rozhdodnutie o dovolaní:
a) rozsudkom

- ak dovolací súd rieši vec meritórne. Tento rozsudok môže byť:

1. zamietavý (ak bolo rozhodnutie správne)
2. zrušujúci- vec vráti na ďalšie konanie odvolaciemu

súdu, resp.súdu 1.stupňa, ak sa zrušilo pre rovnaké
vady aj rozhodnutie tohto súdu.

b) uznesením:

1. keď zrušuje rozhodnutia

obidvoch súdov pre
neodstrániteľný nedostatok
niektorej z podmienok
konania a vtedy súčasne
zastavuje konanie

2. keď dovolanie vezme

dovolateľ späť

3. keď dovolanie odmieta.

mimoriadne dovolanie:

157

mimoriadny opr.prostriedok na základe nálezu ÚS SR- možno ním napadnúť len
rozhodnutia, kt.nadobudli právoplatnosť po 1.7.1998

podáva ho GP a zásadne sa vyžaduje podnet účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu, alebo osoby poškodenje rozhodnutím súdu. (bez podnetu ak ide o
prípady v § 35 = to je vlastne účasť prokurátora- viď skôr). GP je viazaný obsahom
podnetu okrem prípadov, v kt.nie je dovolací súd viazaný rozsahom dovolacích
návrhov. GP nemôže vyhlásiť porušenie zákona= len súd, kt.o MO rozhoduje (stačí,
ak sa GP domnieva že bol porušený zákon)

predpoklady pre podávanie mim.dovolania:
a) zistenie, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (domnieva sa)
b) dovolanie vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov FO,PO alebo štátu
c) túto ochranu nemožno dosiahnúť inými pr.prostriedkami
príslušnosť a obsadenie dovolacieho súdu:
-

príslušný je len NS SR- v 3 alebo 5 člennom senáte

MD nie je spoplatnené; nevyžaduje sa ani zastúpenie advokátom alebo kom.-
právnikom. GP môže MD napadnúť:

A) v sporovom konaní:
1) rozsudky všetkých stupňov súdov, okrem rozsudkov, kt.sa rozhodlo o dovolaní alebo

2) platobné rozkazy
3) uznesenia s výnimkou o vedení konania
B)

v nesporovom konaní:

všetky rozsudky a uznesenia všetkých stupňov, okrem

1. tých, kt.sa rozhodlo o D a MD
2. R vo veciach upravených ZR (okrem obmedzenia/pozbev.rod.práv; otcovstav

a osvojeniaň

3. Kt.sa rozhodlo o vedení konania

 nemožno napadúť rozhodnutie exekútora

Lehoty na MD:
-

na jeho podanie je 1 rok a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia súdu, proti
kt.smeruje

Rozhodovanie:
-

MD doručí dovolací súd účastníkom na vyjadrenie. rozhodnutie sa doručí účastníkom
a GP. Nedoručuje sa osobe dotknutej rozhodnutím súdu alebo osobe poškodenej
rozhodnutím súdu = dozvedia sa to od GP.

obnova konania
-

mimoriadny opravný prostriedok, kt.má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia

predmetom obnovy môže byť zásadne len právoplatný rozsudok (výnimočne aj
uznesenie schvaľujúce zmier, rozhodnutie v konaní o dedičstve a PR).- tento
právoplatný rozsudok môže byť napadnutý návrhom na OK:

158

a) aki sú tu skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, kt.bez svojej viny

nemohol použiť v pôvodnom konaní ( a je nemožnosť
priaznivejšieho rozsudku)

b) ak možno vykonať dôkazy, kt.sa v pôvodnom konaní nemohli

vykonať

c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku TČ sudcu

OK nie je prípustná:
1) proti rozsudok, kt.sa vyslovilo, že sa M rozvádza, alebo že M nie je
2) kt. zrušenie alebo zmenu možno dosiahnúť inak
Lehoty na podanie OK:
-

návrh na Ok treba podať do 3 mesiacov, kedy sa dozvedel o dôvode na OK
(subjektívna lehota), max. do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku (, aj neskôr, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku TČ sudcu) - objektívna lehota (lehoty sú
prekluzívne- nemožno odpustiť zmeškanie)

Konanie o obnove konania:
-

začína na návrh. Ten musí okrem všeobecných nál.obsahovať aj osobitné náležitostio:

a) obsahové označenie rozsudku proti kt.smeruje
b) dôvody obnovy
c) dôkaz o tom, že návrh je podaný včas
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu
e) čoho sa navrhovateľ domáha
-

samotné konanie má 2 časti:

1) v prvej časti sa rieši, či sa obnova povolí / alebo zamietne návrh
2) v drhej časti (ak sa povolí) sa znovu prejedná a rozhodne vo veci.
Následky povolenia OK:
-

zo zákona sa odkladá vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia a to ešte pred
právoplatnosťou uznesenia, kt.sa povolila OK

právoplatnosťou povolenia OK sa odstránila prekážka rozhodnutej veci (res iudicata)-
pôvodné rozhdonutie sa však zatiaľ neruší.

Právoplatnosťou zmeny rozhodnutia v OK sa nahrádza pôvodné rozhodnutie

Pre troyv je rozhodujúci výsledok obnoveného konania

53. Výkon rozhodnutia podľa OSP. Podstata, význam a podmienky súdneho výkonu
rozhodnutia.
-

upravené v 6.časti OSP

podstata VR:
-

je činnosť súdu a iných zúčastnených subjektov, kt.smeruje k vynúteniu plnení
uložených v súdnych rozhodnutiach. VR prichádza do úvahy, len ak plnenie nebolo
dobrovoľne poskytnuté = ak rozhodnutie neukladá plnmenie, nenasleduje VR

účel a cieľ:
-

účelom je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia (iného exek.titulu)
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, a to za podmienok
stanovených v OSP / resp. Ex.poriadku

159

cieľom je uspokojhenie pohladávky oprávneného, kt.mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím

úprava:
- v civilnom procese sa VR uskutočňuje na základe 2 pr.regulácii:
a) OSP (6.časť) – výkon rozhodnutia
b) Exekučný poriadok (233/1995) – exekúcia
 ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie = je to
úplná dispozícia oprávneného, či zvolí OSP alebo EP (ale pri výkone rozhodnutia o
výchove maloletých detí = je len v OSP)

všeobecné predpoklady civilnej exekúcie (exek.konania/resp.VR podľa OSP)
1) len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv (rozhodnutie musí ukladať plnenie)
2) za podmienok a spsôobmi, kt.určuje zákon
3) v rozsahu, kt.stačí na uspokojenie oprávneného
4) z majetku povinného
5) ekexučné konanie možno začať len na návrh (výnimka pri výkone rozhodnutia o

výchove mal.detí- aj bez návrhu). K návrhu na výkon rozhodnutia sa prikladá :

1. samotné rozhodnutie
2. potvrdenie o vykonateľnosti (všeobecné

náležitosti) + osobitné náležitosti podľa
§ 261=

3. ak ide o zaplatenie peň.sumy, tak

uvedenie akým spôsobom sa má VR
uskutočniť

4. ak sa má VR uskutočniť zrážkami zo

mzdy, tak uvedenie platiteľa mzdy

5. ak prikázaním pohľadávky, tak uvedenie

dlžníka povinného a dôvod pohľadávky,
prípaden aj číslo účtu, ak ho vie

 v návrhu na VR sa uplatňuje dispozičná zásada = oprávnený si vyberie spôsobo,

akým chce byť uspokojený. Zákon obmedzuje disp.zásadu 4.spôsobmi:

a) ak oprávnený navrhne VR niekoľkými spôsobmi zároveň, súd vyberie jeden (ak to

stačí na uspok.pohľadávky)

b) ak navrhne spôsob, kt.zjavne nie je vhodný (súd po vypočutí oprávneného môže určiť

iný vhodný spôsob)

c) súd zamietne návrh, ak je zrejmé, že výťažok nepostačí ani na pokrytie trov konania
d) výkon rozhodnutia proti PO možno nariadiť iným spôsobom, než prikázaním

pohľadávky z účtu v peň.ústave, len pokiaľ pohľadávka oprávneného nemôže byť
uspokojená takto

6) predpokladom pre výkon rozhodnutia sú exek.tituly (viď neskôr)
pojmové znaky civilnej exekúcie:
a) subjekty CE:

súd výkonu rozhodnutia (vecne prísl. Je okresný súd, ak zákon neustanoví inak.
Miestne príslušný je

6. včeobecný súd povinného, ak nie,

160

7. tak súd v obvode kde má povinný

majetok, alebo

8. všeobecný súd dlžníka povinného (pri

výkone rozhodnutia prikázaním
pohľadávky)

9. a ak sa VR týka nehnuteľností, tak súd v

obvoode kt.je nehnuteľnosť

10. pre výkon rozhodnutia na vymoženie

výživného mal.dieťaťa, vždy súd, kde
má maloletý bydlisko (môže byť v
záujem maloletého miestna príslušnosť
aj prenesená. Ak by mal však maloletý
bydlisko v cudzine, tak všeob.súd
povinného)

súdny exekútor, exekučný súd (súd koná aa rozhoduje predesom senátu.)

oprávnený, povinný, manžel povinného = účastníci konania. Proti inému, resp.v
prospech iného ako účastníka, možno nariadiť VR len ak je preukázané, že na neho
prešla povinnosť resp.právo z rozhodnutia. (§256)

iné subjekty (súd.tajomník, vykonávatelia- poverení predsedom senátu)

b) exekučnoprávne vzťahy

vznikajú podaním návrhu na vykonanie exekúcie /VR. Základné exekučnopr.vzťahy
vznikajú medzi:

11. súd.exekútorom

(ex.súdom)-

oprávneným-povinným

12. súdom vykonu rozhodnutia a účastníkmi

konania

c) exekučnopr.úkony subjektov CE (priebeh)
-

Konanie o VR sa začína na návrh oprávneného (resp.subjetov podľa §256) - vylúčená
je zmena návrhu na VR, súdny zmier aj späťvzatie návrhu po nariadení VR. Nie je
možné tiež prerušiť konanie a ospustiť zmeškanie lehoty

Nariadenie: O VR sa rozhoduje vždy uznesením, ak sú splnené procesné podmienky
(= náležitosti návrhu, oprávnená osoba, príslušnosť súdu…). – spravidla bez
vypočutia povinného a bez pojednávania (pojednávanie len ak to považuje za
potrebné, alebo ak to určuje zákon). Uznesenie o nariadení VR sa neodôvodňuje- iba
ak by ho súd zamietol. Uznesenie sa doručí účastníkom a je prípustné odvolanie.

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení VR sa predseda senátu postará o
uskutočnenie – oň môže poveriť aj pracovníka súdu- vykonávateľa.

odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia: (nie je predmetom otázky)
Upustiť od výkonu bez príkazu môže, len ak:
a) oprávnený súhlasí
b) ak povinný dobrovoľne splnil
odloženie VR:
-

súd môže na návrh odložiť Vr, ak sa povinný bez svojej viny ocitol v postavení, že by
VR mal zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený nebude odkladom vážne poškodený

161

v prípade, že je predpoklad, že VR bude zastavený, môže ho preds.senátu odložiť aj
bez návrhu

zastavenie VR (všeobecné podmienky zastavenia):
a) neexistuje exekučný titul (VR bol nariadený, ale rozhodnutie nie je vykonateľné)
b) po nariadení VR bol exek.titul zrušený (napr.v odvolacom konaní), alebo je ex.titul

neúčinný

c) ten kto navrhol nariadenie VR, navrhol zastavenie
d) VR postihuje veci, kt.sú z neho zákonom vylúčené (vec zaťažená zálohom; vec podľa

zákona vylúčená z predaja; vec, kt.povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie
svojich potrieb (rodiny)

e) Bolo právoplatne rozhodnuté, že vec bola vylúčená z VR
f) Výťažok nepostačí ani na pokrytie trov
g) Po vydaní rozhodnutia zaniklo ním priznané právo
h) VR bol súd vyhlásený za neprípustný pre iný dôvod (rozhoduje sa o tom spravidla na

pojednávaní)

Neprípustnosť VR:
a) Absolútna (

súd musí zastaviť VR aj bez návrhu)

ak je výkon vo väčšom rozsahu ako stačí na uspokojenie

ak je výkon zjavne nevhodný

ak je výkon zjevne neúčelný

ak je povinný PO, kt.má účet (viď skôr)

b) relatívna

– súd môže zastaviť len na návrh to, kto navrhol nariadenie

ochrana, obrana povinného a tretích osôb

zmyslom je zabrániť takému VR, kt.by neznamenal výkon spravodlivosti. Ide o
prostriedky obrany povinného a tretích, slúžiace na ich ochranu pred takými úkonmi,
kt.zasahujú do ich práv nad mieru nevyhnutnú pre VR

zásady pre ochrany povinného:

1) VR možno nariadiť len v takom rozsahu, aby to stačilo na uspokojenie oprávneného

(nad tento rozsah súd zamietne)

2) Ak oprávnený navrhne viac spôsobov na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky, hoc

na jej uspojenie stačí jeden spôsob, predseda senátu vyberie vyberie a nariadi len
jeden., resp.ak sa v priebehu uskutočňovania ukáže niektorý spôsob ako nadbytočný,
súd v tejto časti zastaví ako neprípustný VR

3) Súd nevyhovie návrhu na VR spôsobom, kt.je zrejme nevhodný (nepomer výšky

pohľadávky a ceny peredmetu, z kt.má byť uspokojená)

4) Predseda senátu zamietne návrh na VR, ak je zrejme neúčelný (nepokryje ani trovy)
-

formy relaizácie obrany povinného:

a) návrhom na odklad výkonu rozhodnutia
b) návrhom na zastavenie / čiastočné zastavenie VR
-

obrana 3.osôb sa realizuje prostredníctvom:

1) návrhu na vylúčenie veci z VR v konaní pred súdom, ak ide o právo na vec,

kt.nepripúšťa VR (napr.vlastnícke právo 3.sooby k veci)

2) návrhom, kt.možno uplatniť zapretie pravosti výšky alebo poradia niektorej z

pohľadávok, prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď bol nariadený VR
prikázaním pohľadávky (prípadne predajom hnut./nehnut.vecí)

162

54. Spôsoby súdneho výkonu rozhodnutia podľa OSP.

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v OSP.

druhy VR:
1) VR na peňažné plnenie

a) vo forme zrážok zo mzdy alebo
b) prikázaním pohľadávky

1. z účtu
2. z inej peňažnej hodnoty
3. z iného majetku

c) predaj hnuteľných vecí
d) predaj nehnuteľností

 zrážky zo mzdy (2.hlava)

možno ich vykonávať len do výšky pohľadávky priznanej rozhodnutím +
príslušenstvo (úroky)

vykonávajú sa z čistej mzdy (= mzda mínus daň z príjmu. Čistou mzdou sú aj
odmeny, nie však prídavky na deti ani diéty na pracov.cestách)- možno znej zraziť
1/3, pri prednostných pohľadávkach až 2/3. Povinnému sa nesmie zraziť základná
suma (životné minimum). Prednostné pohľadávky sú:

a) pohľadávky výživného (to sa uspokojuje vždy ako prvé)
b) pohľadávky náhrady škody pri ublížení na zdraví
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmysle.TČ
d) súdne pohľadávky
e) pohľadávky daní, poplatkov, z poistného

Nariadenie a vykonávanie:
-

nariadenie sa doručuje povinnému, platiteľovi mzdy a oprávnenému

súd prikáže platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu nariadnie VR doručí, vykonával
zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Ke)d je
pohľadávka oprávneného uspokojená, platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky

oprávnený s povinným sa môžu dohodnúť aj na nižších zrážkach ak to obaja oznámia
súdu, súd to oznámi platiteľovi mzdy, aby takto zrážal

vykonané zrážky s vyplatia priamo oprávnenému- ak je oprávnených viac, tak
predseda senátu môže rozhodnúť, že platiteľ mzdy zrážky zašle súdu a ten to rozdelí

v prípade zmeny platiteľa mzdy, to platí aj pre neho, a to od okamihu, ako sa o
nariadení VR dozvedel – ten kto príijma občana do práce si musí od neho vyžíadať aj
potvrdenie o tom, kde pracoval a tam je vyznačený VR. Keď to takto nový ZĽ zistí,
oznámi to súdu, kt.nariadil VR a súd mu zašle uznesenie, kde sú všetky potrebné
údaje

odklad VR:
-

nezráža sa odo dňa, keď platiteľovi mzdy došlo uznesenie o povolení odkladu, až do
ďalšieho príkazu, že má zrážať

163

je tu aj možnosť, že platiteľ mzdy bude naďalej zrážať, ale nebude vyplácať
oprávnenému ( v prípade preskúmavnia cudzieho rozhodnutia)

zastavenie VR:
a) na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného- ak povinný po dobu 1 roka

nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej zrážky mohli vykonať

b) na návrh povinného- ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno

predpokladať, že povinný vzhľadom na svoje správanie, pomery, bude už plniť
výživné dobrovoľne

 prikázanie pohľadávky (3.hlava):

A) z účtu v peňažnom ústave

– uskutoční sa odpísaním z účtu v tuzemskom peň.ústave do výšky prisúdenej

pohľadávky s príslušenstvom (nie z vkladov na vklad.knižkách)

– na návrh oprávneného rozhodne súd uznesením, v kt.

1. prikáže peň.ústavu, aby po tom, čo mu doručí nariadenie VR, zablokoval

určenú sumu z účtu povinného a uhradil ju po právoplatnosti uznesenia
oprávnenému (o právopl.súd peň.ústav upovedomí)

2. zakáže povinnému, aby po tom, čo mu doručí nariadenie VR, nakladal s

prostriedkami na účte do výšky určenej sumy

B) prikázanie iných peň.pohľadávok

uskutočňuje sa zákazom výplaty pohľadávky povinnému (= dlžníkovi sa zakáže, aby
to povinné mu vyplatil a povinnému sa zakáže, aby s pohľadávkou akokoľvek
nakladal)

ďalej tak ako v A)

C) postihnutie iných majetkových práv (prikáz.pohľadávky z iného majetlku)
-

majetkové právo musí byť prevoditeľné a patriť len povinnému

pohľadávky nepodliehajúce VR:

1. dávky soc.pomoci
2. autorské odmeny
3. náhrady, kt.vypláca poisťovňa na opravu/ vybudovanie budovy

 predaj hnuteľných vecí

veci, kt.nemožno predať:
a) tie, kt.predaj je osob.predpisom zakázaný, resp.nepodliehajú VR
b) tie, kt.povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb seba a

rodiny + plnenie svojich prac.úloh, podnikanie

c) bežné súčasti odevov, obvyklé vybavenie domácnosti, snubný prsteň, zdravotnícke

potreby, hotové peniaze do 3000 Sk

Oprávnený môže výslovne určiť veci, kt.má povinný predať, alebo ich neurčí. Súd uloží
povinnému, aby s nimi nenakladal. O veciach sa urobí súpis- na to, aby sa tieto veci
mohli spísať, urobí predseda senátu potrebné opatrenia:
-

môže si vymôcť prístup do bytu / na osobnú prehliadku

vykonávateľ, kt.to spisuje, priberie aj inú vhodnúp osobu (zástupca obce)

164

ak by hrozilo, že veci budú zničené, poškodené, zabezpečí sa ich vhodné uloženie (na
to dáva preddavok oprávnený)

potom, ako uznesenie o nariadneé VR nadobudne právoplatnosť, uskutoční sa predaj vecí
na dražbe, a to buď v mieste, kde boli spísané veci, alebo na súde. Vykonávateľ oznámi
konanie dražby oprávnenému, povinnému, spoluvlástnikom veci, štát.orgánu v obvode
bydliska povinného / kde sa koná dražba. Dražba sa končí len čo dosiahnutý výťažok
stačí na uspokojenie veriteľov. Ak sa kupec nenajde, nariadi sa nová dražba – ak ani
porom, môže oprávnený do 15 dní prevziať veci za 2/3 odhadnutej sumy

 predaj nehnuteľností:

možno nariadiť takýto VR len ak:

1. oprávnený presne označí nehnuteľnosť
2. je preukázané, že nehnuteľnosť je vo

vlastníctve povinného

uznesenie oVR obsahuje :

1. záíkaz, aby povinný previedol nehnuteľnosť, alebo ju zaťažil
2. pokyn, aby povinný do 15 dní oznámil, kto má k Nehnuteľnosti

predkupné právo

VR sa suskutoční dražbou, kt.robí sudca. Súd zaobstará odhad nehnuteľnosti (resp.stačí
už urobený, ak nie je viac ako 1 rok starý a nezmenili sa okolnosti)= určí sa odhadná
cena. Súd ustanoví vyhláškou dražobné pojednávanie najskôr za 30 dní (oznámi sa to
oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom, každému, kto má na Nehnuteľnosť
predkupné, vecné právo; orgánom daňovým a orgánom obce /VÚC + vyvesí sa to na
úradnej tabuli súdu.
Záujemcovi musia skladať zábezpeku = min.1/2 odhadnej ceny. Po zložení zábezpeky
súdca vyzve záujemcov aby dražili:
-

draží sa osobne / cez zástupcu

držaba sa koná, dokiaľ robia dražitelia podania

výška ceny nie je obmedzená cenovými predpismi

Potom sa súd spýta, či niekto nemá námietky a keď nie, tak príklep udelí tomu, u koho sú
splnené zákonom stanovené podmienky a kto urobil najvyššie podanie. Ak uznesenie o
udelení príklepu nadobudne právoplatnosť + vydražiteľ zaplatil, stáva sa vyražiteľ
vlastníkom N ku dňu udelenia príklepu
Poto, súd urobí rozvrhové pojednávanie, v kt.veriteľom rozdelí čo komu patrí a postupne
sa uspokojujú pohľadávky podľa prednosti – trovy štátu, výživné… ak čosi ostane, súd to
vráti povinnému

2) VR na nepeňažné plnenie

a) vypratanie

3. bytu
4. časti bytu
5. iných nebytových prietorov
6. nehnuteľností

rozhodnutie môže ukladať:

165

1. aby povinný vypratal byt, za kt.netreba zabezpečiť bytovú

náhradu – súd nariadi VR a púo právoplatnosti tohto uznesenia
VR uskutoční

2. ak treba zabezpečiť náhradný byt / náhradné úbytovanie – súd

síce nariadi VR, ale s dodatkom, že o uskutočnení VR sa
rozhodne dodatočne, až keď oprávnený preukáže, že náhrada je
zabezpečená

VR sa uskutoční (vykonávateľ + pribratá osoba):
1) presťahovaním povinného (a všetkých, kt.s ním bývajú) – predseda sdenátu o tom

min.5 dní pred upovedomí povinného

2) odstránením vecí povinného z vypratávaného objektu ( ak nemusí byť byt.náhrada).

potom sa urobí opatrenie, aby bol povinný z objektu vykázaný. Veci sa odovzdajú
povinnému alebo inému plnoletému príslušníkovi jeho rodinyx, resp. ak nie je
prítomný, rtak do úschovy obce a upovedomí sa povinný, aby si ich do 6 mesiacov
vyzdvihol- ak nie, tak sa predajú na dražbe a výťažok sa dá povinnému.

b) odobratie hnuteľnej veci
-

ak rozhodnutie, kt.výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný cydal alebo dodal
oprávnenému vec, postará sa predseda senátu o VR tým, že dá odobrať vec (so
všetkým čo k nej patrí) povinnému a odovzdá ju oprávnenému

povinnému sa nariadenie Vr doručuje pri odobratí veci. Oprávnený musí byť
upovedomený o čase odobratia veci a on/jeho zstupca, musí byť pri odobraní
prítomní

ak je potrebné na Vr, je možné vymôcť si aj prehliadku bytu/ osobnú prehliadku

ak má vec niekto iný, tak ho súd vyzve, aby ju vydal. Ak sa nepodarí VR, tak
predseda senátu vyzve oprávneného, že ak sa dá, aby si vec zadovážil na trovy a
nebezpečenstvo povinného.

c) rozdelenie spoločnej veci

1. predajom a rozdelením výťažku - t.z., že

vec sa predá a výťažok sa rozdelí medzi
oprávnených. Ak sa nepodarí predať, tak
sa VR zastaví.

2. Inak ako predajom – reálne alebo

vytýčenie hraníc (priberá sa znalec; súd
určí spôsob rozdelenia)

d) uskutočnenie prác a výkonov
-

ak sa dá práca, kt.má podľa rozhodnutia povinný vykonať, vykonať aj
prostredníctvom inej osoby, povolí súd oprávnenému, aby si dal vykonať prácu
niekým iným /sám ato na trovy povinného (môže uložiť, aby povinný uhradil trovy
vopred)

súd uloží za každé porušenie tejto povinnosti povinnému pokutu (stupňuje sa až do
100 000 Sk- pokuty pripadajú štátu), pričom zaplatením pokuty sa povinný nezbavuje
zodpovednosti za škodu

166

ak porušením povinnosti došlo k zmene stavu (aký by mal byť podľa rozhodnutia),
súd privolí, aby oprávnený sa postaral o obnovenie predošlého stavu na trovy
povinného

3) výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí a úprave styku s nimi

(“personálna

exekúcia”)

ide o druh personálnej exekúcie

konanie možno začať aj bez návrhu. VR sa týka:

a) VR o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi
b) VR, kt.sa schválila dohoída o výchove malol.detí a o úprave styku s nimi
c) VR vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa MZ

 platí tu III.definícia účastníkov konania

 príslušný je všeobecný súd dieťaťa; vo veci koná predsesda senátu ako samosudca.

1) Pred nariadením VR predseda senátu povinne písomne vyzve toho, kto sa odmieta
podrobiť súdnemu rozhodnutiu, resp.neplní súdom schválenú dohodu o výchove…, aby
sa súdnemu rozhodnutiu podrobil, alebo aby plnil dohodu + vo výzve upozorní aj na
následky nesplnenia:
-

uloženie pokuty

odňatie dieťaťa

tresnopr.zodpovednosť za marenie úradneho rozhodnutia

Predseda senátu sa môže obrátiť aj na príslušný orgán obce, orgán starostlivosti o mládež,
aby sa snažili ovplyvniť povinného
2) ak výzva a predbežné prostriedky nevedú k úspechu, tak:
-

predseda senátu ukladá postupne pokuty povinnému (max.po 2000Sk)- uloženie
pokuty sa súčasne chápe ako VR

predseda senátu môže v súčinnosti s prísluš.orgánom obce zariadiť odňatie dieťaťa
tomu, u koho nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie oprávnenému

3) o odňatí dieťaťa sa spravidla nevydáva uznesenie- dieťa sa odníme každej osobe u
kt.sa nachádza, bez ohľadu na to, kto je účastníkom konania

 vo VR sa môže nachádzať aj cudzí prvok

SR je viazaná Dohovorom o občianskopr.aspektoch medzinárodných únosov detí

 prerušenie tohto VR:

a) bez návrhu: - ak bol podaný návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia až do

právoplatného rozhodnutia o uznaní

b) na návrh – ak bolo v štáte,v kt.bolo rozhodnutie vydané, napadnuté

oprav.prostriedkom

55.Všeobecne o exekučnom konaní

exekučné tituly (nie je predmetom otázok)

exekučný titul:
-

je autoritatívne určenie, čo treba plniť

je to zákonný prepoklad, bez kt.nedôjde k výkonu . Sú to listiny, kt.je určené právo

167

musí mať tieto znaky:

a) musí ísť o rozhodnutie (rozsudok, uznesenie, platobný rozkas, zmier, dohoda)
b) rozhodnutie musí byť vykonateľné

1. formálne podmienky vykonateľnosti – sú

určené PP (náležitosti rozsudku,
uznesenie…)- skúma ich súd ex offo vždy
pred nariadením výkonu rozhodnutia

2. materiálne podmienky vykonateľnosti.

Nimi sú:

 určitosť titulu = ex.titul musí byť určitý –

čo sa týka úkonu, predmetu, rozsahu a
spôsobu plnenia a lehoty na plnenie +
identifikácie oprávneného, povinného

 potvrdenie o vykonateľnosti titulu (kadý

titul musí byť doložený potvrdením o vyk.
= “doložka o vykonateľnosti
rozhodnutia!)

 za ET treba považovať:

1) tuzemské ET:
a) rozhodnutia súdov

= rozsudok, uznesenie, platobný rozkas, zmier, dohoda vydané v

OSK

b) rozhodnutia iných št.orgánov

= org.ŠS,ÚS, zmiery schválené týmito orgánmi, ich

platobné výmery, výkazy nedoplatkov daní a poplatkov

c) rozhodnutia súdov a iných orgánov činných v tr.konaní -=

pokiaľ priznávajú právo,

alebo postihujú majetok

d) rozhodnutia rozhodcovských komisií, rozh.súdov

= a zmiery nimi schválené

e) rozhodnutia, platobné výmery vo veciach nemocenského, zdravotného poistenia a

soc.zabezpečenia

f) rozhodnutia bývalých štátnych notárstiev a dohody nimi schválené

g) notárske zápisnice

= NZ musí byť spísaná predpísaným spôsobom; musí obsahovať

náležitosti uvedené v not.poriadku + právny záväzok s označením oprávnenj a
povinnej osoby, pr.dôvod záväzku, predmet plnenia, čas plnenia a údaj o tom, že
povinná osoba s vykonateľnosťou NZ súhlasila

h) justičná pokladnica –

vymáha justičné pohľadávky (pôsobí ako vecne a miestne

príslušný súd –KS v Blave)

2) cudzozemské ET = rozhodnutia cudzích just.orgánov:
a) rozhodnutia, kt.sa konalo v občiankopr., pracovných, rodinných a iných podobných

vzťahoch – podľa posúdenia slov.súdu

b) cudzie súdne zmiery (ak by bola podľa práva štátu, kde bol uzavretý, vykonateľný)
c) cudzie notárske listiny (-II-)
d) rozhodnutia cudzozemského rozhodcovského orgánu (musí byť právoplatné a jeho

právoplatnosť bola úradne overená + rozhodnutie bolo v SR uznené = má rovnaké
účinky ako rozhodnutia slov.orgánov. uznanie 2-akým spôsobom:

168

b. neformálne

– nevyžaduje samostatné konanie a

postupuje sa tak, akoby šlo o rozhodnutie
slov.orgánu = len v majetkových veciach. Súd
skúma, či daný pr.vzťah nie je upravený MZ- ak nie,
tak:

 či ide o rozhodnutia cudzích just.orgánov

 či uznaniu nebráni výlučná právomoc

slovesnkých súdov

 či o tom istom pr.pomere slovesnký orgán

nevydal právoplatné rozhodnutie (res iudicata),
resp. či v tej veci nebolo uznené rozhodnutie
3.štátu

 či účastníkom konania, voči komu má byť výkon

rozhodnutia nariadený, nebola postupom
cudzieho orgánu odňatá možnosť riadne konať
pred súdom

 či sa uznanie neprieči uznaniu ver.poriadku SR

 či je zaručená vzájomnosť

b) formálne = uznanie sa vyžaduje vo

 veciach manželských

 vo veciach určenia otcovstva, ak aspoň 1 z

účastníkov je občan SR

 vo veciach právopl.cudzích rozhodnutí o

osvojení dieťaťa, kt.je občanom SR

-
TROVY KONANIA:(nie sú predmetom otázok)
-

sú nimi najmä:

a) hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdnych poplatkov
b) ušlý zárobok účastníkov-II-
c) trovy dôkazov (svedočné, zalečné- odmena za znalečné sa určí podľa stupňa

odbornosti potrebného na vykonávanie úkonu. Aj tlmočné sem možno zaradiť + trovy
za predloženie listiny)

d) odmena notárovi za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky
e) odmena správcu dedičstva a jeho hot.výdavky
f) tlmočné
g) odmena za zastupovanie (advokátovi, kom.právnikovi)
-

poznáme 3 kategórie trov:

1) trovy konania

= vynaložené v súvislosti s konkr.konaním. delia sa na:

2. trovy štátu

(trovy dôkazov, odmena notára,správcovi dedičstva,

tlmočné)

3. trovy účastníkov (

súdne poplatky, preddavky na trovy dôkazov)

4. hotové výdavky

(výdavky vynaložené účastníkom/súdnym

komisárom v úzkej súvislosti zo začatím konania, jeho
priebehom a výsledkom- napr.trovy spojené s podaním žaloby,
cestovné, stravné…)

169

2) platenie trov konania

a) trovy konania znáša predovšetkým účastník (ak ide o spoločesnvto účastníkov, paltí

každý podľa svojho účastníctva) – platí sa :

1. súdny poplatok
2. trovy konania, kt.vznikajú jemu osobne

+ trovy jeho zástupcu

3. v dedičskom konaní odmena notára a

jeho hotové výdavky

4. podľa rozhodnutia súdu preddavok na

trovy konania (znáša ten, kto navrhol
dôkaz)

b) štát platí tieto trovy konania:

1. hot.výdavky, odmena ustanoveného advokáta účastníka
2. trovy spojené s činnosťou justič.orgánov, ak je účastník oslobodený od

súd.poplatkov

3. trovy spojené s pribratým tlmočníkom- ak účastník koná vo svojej materčine
4. trovy konania, kt.nie sú kryté preddavkom na trovy dôkazu

3) náhrada trov konania

paltí zásada zodpovednosti za výsledok, resp.zásada úspechu (len v sporovom konaní)

nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania.
Predpoklady:

a) plný úspech vo veci (porovnaním žalobnej žiadosti a výroku).

Čiastočný úspech zakladá nárok na pomerné ropzdelenie náhrady
trov konania, alebo že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania

b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva

 súd v osobitných prípadoch nemusí priznať náhradu trov konania, napr.

ak by ich priznaním došlo pre druhú stranu k !sociálnej tvrdosti”

účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania pri rozvode, určení neplatnosti M,
resp.určení, či M je/nie je – lebo sú to konania o osobnom stave a ťažko možno
hovoriť o úspechu/neúspechu

žiaden z účastníkov nemá nárok na NTK ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu,
resp.ak účastníci skončili konanie uzavretím zmieru a súd h oschválil, resp.ak bolo
konanie zastavené

oslobodenie od trov:
-

možno oslobodiť uznesením z časti / celkom na návrh účastníka, a to pred, alebo
kedykoľvek v priebehu konania. (možno oslobodenie aj zmeniť, ak sa zmenia pomery
a už nie sú dôvody na oslobodenie od súd.poplatkov). oslobodenie je viazané na
osobu- neprechádza na pr.nástupcu. oslobodenie priznané v základnom konaní,
neplatí pre dovolacie konanie

Prepokladom pre oslobodenie sú:

1) pomery účastníka (spoločensko-ekonom.- zárobkové možnosti, počet osôb kt.vyživuje-

pri Po sa skúma stav účtu, výsledky hospodárenia za minulý rok)

170

2) nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (kt.sa

v konečnom dôsledku ukáže ako šikanizujúci výkon práva na podanie návrhu na
zač.konania- napr.žaloba na vydanie veci nepatrnej hodnoty)

rozhodnutie o trovách konania:
-

o trovách konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
na ňom končí.

Môže rozhodnúť o náhrade trov samostatným uznesením. Výrok o trovách konania
musí byť určitý a výpočet konečenj sumy môže pozostávať z viacerých položiek.

Účasť prokurátora v konaní súdom: (nie je predmetom otázok)
o) postavenie a pôsobnosť prokurátora vymedzuje zákon o prokurátore. Prokurátor je

oprávnený:

a) podať návrh na začatie OSK ( ak ide o uplatnenie nároku štátu- o vydanie

bezdôvod.obohatenia + o preskúmanie zákonnosti rozhodnutím spr.orgánov, návrh
na rozpustenie PS/PH a pozastavenie ich činnosti)

b) vstúpiť do už začatého OSK vo veciach, kde to OSP umožňuje:
p) spôsobilosť na PU
q) vyhlásenie za mŕtveho
r) zápis do OR
s) výchova maloletých
t) opatrovníctvo
u) konkurz a vyrovnanie
c) zastupovať štát v konaní pred súdom (predovšetkým ak ide o majetok štátu a v správe

štát.majetku)

d) podať oprav.prostriedok proti rozhodnutiu súdu v OSK (riadne aj mimoriadne

opr.prostriedky- mimoriadne dovolanie len GP)

 vecná a miestna príslušnosť prokurátorov v OSK sa určuje podľa príslušnosti súdov.

Prokurát je oprávnení v konaní, kt.začalo na jeho návrh, alebo do kt.vstúpil, urobiť
procesné úkony ako účastník konania, ak nejde o úkony, kt.môže urobiť len účastník
pr.vzťahu (napr.uzavretie zmieru:))

RODINNÉ PRÁVO

56. UZAVRETIE MANŽELSTVA. NEPLATNÉ A ZDANLIVÉ MANŽELSTVO

UZAVRETIE MANŽELSTVA

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov

pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (matričný úrad)
alebo

pred orgánom regisrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (orgán cirkvi)

171

Uzavretie manželstva (súhlasné vyhlásenie snúbencov o tom, že vstupujú do manželstva)
sa uskutočňuje:

a) pred starostom (primátorom) alebo povereným poslancom – ak ide o občiansku

formu,

b) pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo

náboženskej spoločnosti – ak ide o cirkevnú formu,

c) verejne,
d) slávnostným spôsobom,
e) v prítomnosti 2 svedkov,
f) za prítomnosti matrikára.

Zákon o rodine (ZR) rozoznáva 2 formy uzavretia manželstva:

1.) občianska forma – vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci

pred matričným úradom pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý
pobyt (pred starostom alebo primáorom, alebo povereným poslancom
obecného alebo mestského zasupieľstva za prítomnosti matrikára)

matričný úrad môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom,
alebo na inom vhodnom mieste

ak je život jedného zo snúbencov ohrozený, manželstvo možno uzavrieť pred
ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktorromkoľvek mieste – povolenie sa
nevyžaduje

2.) cirkevná forma – uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi (vyhlásenie

sa robí pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti)

uzaviera sa v kostole, alebo na inom vhodnom mieste, ktoré určujú predpisy
cirkvi

orgán cirkvi musí do 3 pracovných dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva
matričnému úradu

Štátny občan SR môže uzavrieť manželstvo v cudzine pred orgánom SR na to
určeným.

Z dôležitých dôvodov možno uzavrieť manželstvo prostredníctvom zástupcu na
odôvodnenú žiadosť oboch snúbencov, prostredníctvom plnomocenstva, ktoré musí
mať:
-

písomnú formu,

musí byť podpísané, splnomocniteľom – podpis musí byť úradne osvedčený.

Pred uzavretím manželstva sú snúbenci povinný predložiť doklady (rodný list, doklad
o štátnom občianstve, potvrdenie o pobyte, úmrtný lis zomreého manžela – ak
manželstvo chce uzavrieť vdovec, vdova, právoplatný rozsudok o rozvode manželstva
– u rozvedeného, doklad o rodnom čísle).
-

doklady sa predkladajú len vtedy, ak údaje neobsahuje občiansky preukaz

172

Snúbenci pri uzavieraní manželstva súhlasne vyhlásia:
-

že nie sú im známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva, a že poznajú svoj
zdravotný stav,

že budú mať spoločné priezvisko,

že si ponechajú svoje doterajšie priezviská (v takom prípade musia vyhlásiť,
ktoré z ich priezvísk bude priezviskom spoločných detí),

že priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si
zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko
(priezviskom detí bude ich spoločné priezvisko)

Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva:
1.) manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou,
2.) manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a potomkami, to isté platí aj

o príbuzenstve založenom osvojením,

3.) nedostatok veku – manželstvo namôže uzavrieť maloletý
-

maloletému saršiemu ako 16 rokov môže súd povoliť uzavretie M

4.) duševná porucha – M nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na PÚ
-

pri obmedzení spôsobilosti sa vyžaduje povolenie súdu.

O uzavretí M sa vyhotovuje zápisnica.

Neplatnosť manželstva

nastane, ak bolo M uzavreté napriek okolnostiam vylučujúcim uzavretie M

M vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté

pokiaľ súd narozhodne o naplatnosti manželsva, reba na M hľadieť ako na platné

súd o neplatnosti rozhodne aj bez návrhu

na návrh ktoréhokoľvek manžela súd rozhodne o neplatnosti M, ak vyhlásenie
o uzavretí M nebolo urobené slobodne, vážne, určito a

zrozumiteľne

právo na podanie návrhu v tomto prípade zanikne uplynutím 1 roka odo dňa, keď
sa o dôvodoch neplatnosti manžel dozvedel

ak manžel podal takýto návrh a zomrie, súd rozhodne o neplatnosti, ak do 1 roka
po jeho smrti o to požiadajú jeho potomkovia

Súd nemôže vysloviť neplatnosť M v prípadoch, v ktorých ZR pripúšťa konvalidáciu,
t.j. dodatočné odstránenie nedostatku pri uzavieraní M. Konvalidácia prichádza do
úvahy v 3 prípadoch:

a) pri bigamickom manželstve (dvojmanželstvo), ak skoršie M zaniklo, alebo

bolo vyhlásené za neplatné,

b) pri manželstve uzavretom maloletou osobou staršou ako 16 rokov, ak

manžel, ktorý bol v čase uzavretia M maloletý už dovŕšil 18 rokov, alebo
ak manželka otehotnela,

c) pri manželstve uzavretom osobou postihnutou duševnou poruchou, ak sa

zdravotný stav manžela stal zlúčiteľným so spoločenským účelom
manželstva.

173

konvalidácia má právne účinky spätne ku dňu uzavretia M, okram bigamického
M, ktoré sa konvaliduje len odo dňa keď sa splnili podmienky konval.

V niektorých prípadoch nemôže súd vyhlásiť M za neplatné, ak medzčasom zaniklo
(smrťou, rozvodom).
Napokon nemožno vylúčiť prípady, keď sa konanie začína bez návrhu a konanie sa
nezačne, pretože sa súd o dôvodoch neplatnosti nedozvedel.

F) Následky vyhlásenia M za neplatné

následky nastanú až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o vyhlásení za
neplatné

následky spočívajú v tom, že M vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté

mali by sa anulovať všetky PaP, ale v skutočnosti to tak nie je, pretože ZR má 2
výnimky a to:

a) pokiaľ ide o PaP k spoločnému dieťaťu,
b) pokiaľ ide o vzájomné majetkové pomery medzi manželmi.

Ad a) - platia PaP k dieťaťu ako u rozvedených manželov

vyhlásenie manželstva za neplatné nič nemení na osobnom stave detí narodených
počas trvania neplatného manželstva

nič sa nemení na priezvisku detí

súd musí súčasne rozhodnúť o úprave PaP rodičov k dieťaťu pre čes po vyhlásení
M za neplatné

Ad b) – nič nemení na majetkových pomeroch

zaniká BSM

mení sa osobný stav manželov a treba ich považovať za osoby, ktoré neuzavreli
M

zaniká dohoda manželov o spoločnom priezvisku a každý z nich je povinný
užívať svoje predošlé priezvisko

Zdanlivé manželstvo

nevyvoláva nijaké právne následky a nemožno ho vyhlásiť ani za neplatné

ide oň vtedy, keď nie sú splnené iné zákonné predpoklady uzavretia M, než
podmienky, ktoré vyplývajú z okolností vylučujúcich uzavretie M

O zdanlivé M ide v prípadoch:
a) bolo vynútené násilím,
b) urobila maloletá osoby mladšia ako 16 rokov,
c) keď snúbenci neurobia vyhlásenie o vstupe do M pred príslušným matričným

úradom,

d) keď snúbenci urobia vyhlásenie pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou,

ktorá nie je registrovaná, alebo pred osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať
činnosť duchovného,

e) bolo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený,

174

f) urobil zástupca bez platného plnomocenstva alebo ak došlo k odvolaniu

plnomocenstva

pri zdanlivom manželstve, manželstvo od začiatku neexistuje

konvalidácia nie je možná

57. URČENIE A ZAPRETIE OTCOVSTVA (Po novele platnej od 1.4.2005: určenie
rodičovstva)

ZR ustanovuje právne domnienky otcovstva.

1.domnienka – otcovstvo manžela matky

je svojím obsahom najdôležitejšia

zaručuje otcovstvo manžela matky k deťom, ktoré sa narodia v manželstve

manželstvo má teda pre určenie otcovstva k dieťaťu zásadný význam

domnienka sa uplatňuje automaticky – otcovstvo manžela matky sa zapisuje do
matriky bez toho, aby zápis bol niečím ovplyvniteľný

Pri tejto domnienke platí:

1.) Za otca dieťaťa sa považuje muž, za ktorého je matka vydatá, ak sa dieťa narodí
v čase od
uzavretia M až do uplynutia trojstého dňa po zániku M, alebo po jeho vyhlásenie za
neplatné.
Ak manželstvo zaniklo vyhlásením za mŕtveho, lehota 300 dní sa počíta odo dňa, ktorý
bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň jeho smrti.

2.) Ak sa dieťa narodí žene, ktorá sa znovu vydala, táto domnienka by mohla
nasvedčovať 2
alebo viacerým mužom, ak sa dieťa narodilo do uplynutia trojstého dňa po zániku M
Rozhodujúce je posledné M a za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý je v čase jeho
narodenia manželom matky.

3.)Ak sa narodí dieťa vdove, rozvedenej žene, alebo žene, ktorej M bolo vyhlásené za
neplatné neskôr ako 300 dní po tom, čo jej M zaniklo, táto domnienka nie je
opodstatnená a otcom dieťaťa nie je manžel matky.

otcovstvo sa určí podľa 2. alebo 3. domnienky

175

1.domnienka pôsobí priamo zo zákona. Právny vzťah otca k dieťaťu je daný už
narodením dieťaťa a trvaním manželstva.

2.domnienka – otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov

uplatňuje sa vtedy, ak 1.domnienka nemá opodstatnenie

Prichádza do úvahy, ak sa dieťa narodilo:

nevydatej žene,

otcovstvo manžela matky bolo úspešne zapreté,

ak sa dieťa narodilo až po uplynutí trojstého dňa od zániku manželstva, alebo od
jeho vyhlásenia za neplatné.

1.) - vyhlásenie rodičov o určení otcovstva sa uskutočňuje pred matričným úradom, alebo
pred súdom a to v konaní o určenie otcovstva, alebo mimo neho
- vyhlásenie musí byť osobné, t.j. ústne od oboch rodičov

nestačí písomné vyhlásenie

nie je nevyhnutné, aby sa vyhlásenie urobilo zároveň

nie je prípustné zastúpenie

vyhlásenie nie je možné odvolať

spochybniť ho možno len prostredníctvom súdneho konania a to návrhom na
zapretie otcovstva

2.)– takto určiť otcovstvo možno aj k počatému dieťaťu

Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak matka nemôže pre duševnú poruchu posúdiť
význam svojho konania, alebo ak by zadováženie jej vyhlásenia bolo spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou – neplatí to u muža.

Maloletý rodič je spôsobilý na platné určenie otcovstva vtedy, ak je vo veku blízkom
plnoletosti a môže primerane svojej rozumovej a mravnej vyspelosti posúdiť význam
a dosah svojho vyhlásenia. Tieto okolnosti prislúcha posúdiť matričnému úradu, alebo
súdu.

3.domnienka – otcovstvo určené rozhodnutím súdu

Spočíva v tom, že nadošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
a otcovstvo nebolo určené ani 1.domnienkou.

za otca sa považuje muž, ktorý s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní

táto doba sa nyzýva kritickou alebo rozhodnou

môže sa uplatniť len v konaní pred súdom

ide teda o prípad sporného otcovstva a zistenie materiálnej pravdy vyžaduje celý
rad rôznych dôkazov, konaniam hovoríme aj paternitné

1.)Konanie začína vždy len na návrh, ktorý môže podať:

176

dieťa,

matka.

2.)V konaní musí byť dokázané, že:

a) žalovaný muž súložil s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe,
b) nie sú v tomto prípade závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo tohto muža

vylučovali.

V priebehu súdneho konania treba dokázať, že muž, ktorého matka označila za otca,
s ňou v rozhodnej dobe súložil. Je na matke, aby navrhla dôkazy. Základným dôkazným
prostriedkom je:

výsluch matky a žalovaného,

výsluch svedkov,

dôkaz listinami a spismi

lekárska expertíza.

Lekárske expertízy – sú 4 kategórie:

1. hematologická (krvná skúška),
2. antropologická (posudok z odboru ľudskej genetiky),
3. posudky z odboru gynekológie,
4. -//- sexuológie.

minimálne 80%

s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o výchove
a výžive maloletého dieťaťa

ZAPRETIE OTCOVSTVA

zákonné domnienky otcovstva sú vyvrátiteľné

Zaprieť otcovstvo môže:

matka,

otec,

dieťa (maloleté).

Zapretie otcovstva manžela matky

Manžel matky môže v lehote do 3 rokov odo dňa keď sa dozvedel, že sa jeho manželke
narodilo dieťa, zaprieť, že je jeho otcom.
Matka môže do 3 rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

Manžel: podáva žalobu na súde proti dieťaťu a jeho matke, pokiaľ sú nažive.

3-ročná lehota je prekluzívna, hmotnoprávna a preto žaloba musí byť podaná na
súde (nestačí na pošte)

môže byť spísaná do zápisnice na súde, ktorý aj po uplynutí lehoty doručil
príslušnému súdu

namiesto manžela môže zaprieť otcovstvo opatrovník manžela a podmienkou je,
že:

177

a)manžel stratil spôsobilosť na PÚ, a že
b)táto nespôsobilosť vznikla pred uplynutím zapieracej lehoty

Pre plynutie 3-ročnej lehoty na podanie žaloby je významné, či opatrovník už v čase, keď
bol ustanovený do tejto funkcie vedel o narodení dieťaťa manželke jeho opatrovanca,
alebo či sa o tom dozvedel neskôr.
Ak vedel- 3-ročná lehota plynie odo dňa keď sa dozvedel o narodení dieťaťa.
Ak vedel skôr- 6- mesačná lehota od ustanovenia.

Manžel matky môže otcovstvo zapierať len výnimočne, ak je celkom vylúčené, že by
manžel mohol byť otcom dieťaťa.

túto skutočnosť musí preukázať žalobca

musel by preukázať, že v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa sa manželia
pohlavne nestýkali, alebo z pohlavných stykov medzi manželmi nemohlo dôjsť
k počatiu dieťaťa

Ak sa dieťa narodí z umelého oplodňovania matky v rozhodnej dobe, otcovstvo k dieťaťu
nemôže zaprieť ani matka ani otec, ak oplodňovanie bolo vykonávané so súhlasom
manžela matky.
Otcovstvo možno však výnimočne zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka otehotnela inak
než z umelého oplodnenia.

Ak k počatiu dieťaťa došlo pred uzavretím M a dieťa sa narodí pred 180 dňom od
uzavretia M, manžel matky sa nepovažuje za otca dieťaťa, ak otcovstvo k dieťaťu zaprie
na súde.
Neplatí to, ak sa preukáže, že s matkou dieťaťa súložil , alebo ak vedel pri uzavretí M, že
manželka je tehotná.

Manžel zapiera otcovstvo proti dieťaťu a matke. Ak matka alebo dieťa nežije, smeruje
žaloba proti jednému z nich. Ak nežijú obaja, manžel nemá zapieracie právo. Ak počas
konania zomrie matka i otec, súd konanie zastaví.
Matka- žaloba smeruje proti manželovi a dieťaťu.
Ak zomrie žalobca, matka alebo manžel, súd konanie zastaví.

Ak neskorší manžel úspešne zaprel otcovstvo k dieťaťu narodenému pred uplynutím
trojstého dňa po zániku skoršieho M, nastupuje zákonná vyvrátiteľná domnienka
otcovstva pre skoršieho manžela matky- lehota na zapretie otcovstva mu začína plynúť až
dňom keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým sa určilo, že neskorší
manžel nie je otcom dieťaťa jeho bývalej manželky.

Zapretie otcovstva pri 2.domnienke

Muž musí zaprieť pri tejto domnienke otcovstvo, len ak je bezpečne vylúčené, že by
mohol byť biologickým otcom dieťaťa.
Žaloba na súde musí byť podaná v 3-ročnej (prekluzívnej ) lehote počítanej odo dňa, keď
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením pred matričným úradom alebo súdom.

178

žalobu môže podať matka i muž, ale aj opatrovník, ak matka alebo otec stratil
spôsobilosť na PÚ

opatrovník môže zaprieť otcovstvo v lehote 3-ročnej odo dňa, keď sa dozvie
o narodení dieťaťa a ak o jeho narodení vedel skôr, do 6 mesiacov po svojom
ustanovení

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa

-prichádza do úvahy vtedy, ak rodičom uplynula lehota
-ak je to v záujme dieťaťa
-rozhoduje súd – v dvoch fázach:

1.) súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva, maloleté dieťa

musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom

ak konaniu v 1.fáze vyhovie

2.) súd rozhodne o návrhu dieťaťa na zapretie otcovstva

58. VYŽIVOVACIA POVINNOSŤ (VŠEOBECNE, POVAHA, ROZSAH, DRUHY)

ZR upravuje otázky, medzi ktorými členmi rodiny vzniká zo zákona vzájomná
vyživovacia povinnosť, za akých podmienok vzniká, v akom rozsahu a akým spôsobom
sa plní a kedy o nej rozhoduje súd.

vyživovacia povinnosť vzniká len medzi určitými členmi rodiny, určenými v ZR

vyživovací vzťah má povahu majetkových vzťahov

vyživovacie vzťahy vznikajú priamo zo zákona

predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného

-do výživného treba zahrnúť najmä hotové prostriedky, t.j. peniaze, jednak živobytie,
prípadne iné naturálne prostriedky osobnej spotreby človeka (ošatenie, bývanie, náklady
na výchovu, vzdelanie, kultúru, šport a iné)

výživné treba platiť v pravidelne sa opakujúcich sumách, ktoré sú zročné na
mesiac dopredu

ZR vylučuje započítanie

právo na výživné sa nepremlčuje

ZR vymedzuje 6 druhov vyživovacích vzťahov:

1.) vyživovacia povinnosť rodičov k deťom,
2.) -//- detí k rodičom,
3.) -//- medzi ostatnými príbuznými,
4.) -//- medzi manželmi,
5.) príspevok na výživu rozvedenému manželovi,
6.) príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky.

Ad 1)- trvá do toho času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť

každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
– vo

179

výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa (asi 700,- SK)
-

výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov

súd prihliada na osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj na starostlivosť o domácnosť

rodič, ktorý má iný príjem než zo závislej činnosti (z prac. pomeru) je povinný
preukázať výšku príjmu – ak nepreukáže, predpokladá sa, že jeho priemerný
mesačný príjem je 20-násobok sumy životného minima

za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (suma sa
poukazuje na osobitný účet dieťaťa)

z dôvodu hodného osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť
peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti na osobitný účet
dieťaťa

Ad 2)- prichádza do úvahy vtedy, ak to rodičia potrebujú

každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom

Ad 3)- prichádza do úvahy medzi príbuznými v priamom rade t.j. medzi predkami
a potomkami s výnimkou rodičov a detí
Je to vzájomná vyživovacia povinnosť, pričom platí:

vyživovaciu povinnosť majú predovšetkým potomkovia,

ak si namôžu plniť VP potomkovia, prechádza táto povinnosť na predkov,

vzdialenejší príbuzní majú VP len vtedy, ak si ju nemôžu plniť bližší príbuzní

prichádza do úvahy len vtedy, ak to nevyhnutne potrebujú.

Ad 4) – je to vzájomná VP

platí zásada, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká

Ad 5) – len vtedy, ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť

prihliada sa na príčiny rozvratu manželstva

príspevok možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatného
rozhodnutia o rozvode

výnimočne možno túto dobu predňlžiť z dôvodu zlého zdravotného stavu alebo
v prípade starostlivosti o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom

Zánik:

ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo,

ak povinný manžel zomrie.

Ad 6) – môže požadovať tehotná žena od muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné a to
v rozsahu:

a) primeraný príspevok na výživu po dobu 2 rokov
b) -//- na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
c) výživné pre dieťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa

osobitného predpisu.

Pri a) a b) sa právo premlčuje v 3-ročnej lehote odo dňa pôrodu.

180

Vyživovacie vzťahy sa delia aj podľa toho, či nárok na výživné prislúcha malol. osobe
alebo plnoletej osobe.
Nárok maloletej osoby:

nie je prípustné započítanie vzájomných pohľadávok

výživné možno priznať aj so spätnou účinnosťou a to za dobu najviac 3 rokov
späť odo dňa začatia súdneho konania

to isté platí, aj pokiaľ ide o spätné zvýšenie výživného, ku ktorému došlo na
základe zmeny pomerov

pokiaľ na základe zmeny pomerov dôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti alebo
k zníženiu výživného za minulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Plnoletá osoba:

je prípustné započítanie vzájomných pohľadávok na základe ich dohody

-výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania

pokiaľ súd so spätnou účinnosťou zníži výživné alebo zruší vyživovaciu
povinnosť, musí plnoletý výživné vrátiť.

Vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona.
Právo na výživu vzniká narodenému dieťaťu.

Rozsah vyživovacej povinnosti

Pri určovaní výživného ZR upravuje určité kritériá:
1.Všeobecné – platia pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.
2.Osobitné – pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti.

Pri určovaní výživného platia 2 všeobecné podmienky:

1.) odôvodnené potreby oprávneného
2.) schopnosti a možnosti povinného a jeho majetkové pomery.

Ad 1)-výživa, ošatenie, bývanie, kultúra a športové potreby
Ad 2)-príjem z práce a celkové majetkové pomery osoby povinnej poskytovať výživné
a reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese podľa svojej kvalifikácie
a svojich schopností

Výživné treba určiť tak, aby sa platilo v pravidelne sa opakujúcich sumách a splatné je
vždy na mesiac dopredu.

K zmene rozhodnutiu o určení výživného pre malol. môže dôjsť súdnym rozhodnutím
v prípade ak sa zmenia pomery na strane malol. dieťaťa alebo povinného.

Zánik vyživovacej povinnosti

1.keď zanikne rodinnoprávny vzťah:

smrťou

(vyhlásením za mŕtveho) niektorého zo subjektov,

rozvodom

– medzi manželmi.

181

2.keď odpadnú predpoklady jej existencie:

dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť

odpadne potreba zabezpečiť výživné inou osobou

povinná osoba stratí schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť

uplynutím času

VP zaniká priamo zo zákona, ak odpadnú podmienky jej existencie.

3.súdnym rozhodnutím o zrušení vyživovacej povinnosti

59. OPATROVNÍCTVO V RODINNOM PRÁVE

Rodičia sú zákonnými zástupcami svojho maloletého dieťaťa zo zákona.
ZR od 1.4.2005 rozlišuje opatrovníctvo a poručníctvo.

Opatrovníctvo

Súd ustanoví opatrovníka na ochranu záujmov maloletého dieťaťa v jednotlivom
konkrétnom prípade a to na určitý úkon, určitú činnosť alebo určité konanie a to najmä
v prípade, keď dochádza ku kolízii (stretu) záujmov medzi rodičmi a deťmi a rodičia
nemôžu pri úkone, činnosti alebo v konaní zastúpiť maloleté dieťa.

funkcia je dobrovoľná, čestná a

bez nároku na odmenu,

zaniká zo zákona splnením úlohy, na ktorej splnenie bol opatrovník ustanovený,

môže to byť FO alebo PO a aj obec,

súd rozsah práv a povinností opatrovníka vymedzí

Od 1.4.2005 ZR v osobitných ustanoveniach upravuje postavenie „majetkového“
opatrovníka. Prichádza do úvahy, ak rodičia:

nie sú schopný alebo neurobili vhodné opatrenia na ochranu majetku dieťaťa,

alebo ak sú záujmy maloletého dieťaťa so spravovaním majetku ohrozené

Majetkovým opatrovníkom môže byť: FO, PO, obec.

vyžaduje sa jeho súhlas na ustanovenie do tejto funkcie

Súd v rozhodnutí vymedzí:

rozsah majetku,

spôsob nakladania,

lehoty na predkladanie správ o nakladaní s majetkom.

Majetkový opatrovník:

nesmie brať na seba neprimerané majetkové riziká,

za výkon funkcie zodpovedá súdu,

zo správy majetku predkladá záverečný účet do 2 mesiacov po skončení funkcie,

má právo na odmenu – výšku určí súd.

Zánik funkcie:

182

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou alebo zánikom opatrovníka,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení funkcie alebo o jeho odvolaní.

Poručníctvo

Prichádza do úvahy ak rodičia maloletého dieťaťa:

zomreli,

boli pozbavení výkonu rodičovských PaP,

bol pozastavený výkon ich rodičovských PaP,

nemajú spôsobilosť na PÚ v plnom rozsahu.

PaP poručníka:

zabezpečovať výchovu maloletého dieťaťa,

zastupovať,

spravovať majetok.

Pri správe majetku- v rozhodnutí o ustanovení uvedie súd:

rozsah majetku,

spôsob nakladania,

lehoty na predkladanie správ o nakladaní s majetkom a o maloletom dieťati.

- poručník za výkon funkcie zodpovedá súdu
- súd výkon funkcie hodnotí 2x do roka
- po zániku funkcie – poručník predkladá záverečný účet zo správy majetku do 2
mesiacov po

zániku

Poručník môže byť:

ak rodičia žijú, tak ten, koho rodičia navrhli,

príbuzný, alebo blízka osoba maloletého dieťaťa,

iná FO,

obec,

orgán sociálnoprávnej ochrany.

Zánik poručníctva:

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smťou maloletého dieťaťa,
c) smťou poručníka,
d) dosiahnutím plnoletosti rodiča malol. dieťaťa,
e) zánikom dôvodu, pre ktorý bol ustanovený,
f) právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení funkcie alebo o jeho odvolaní.

183

60. PODMIENKY OSVOJENIA

Osvojenie- adopcia, je prijatie cudzieho dieťaťa za svoje.

ZR účinný od 1.4.2005 pozná len 1 formu osvojenia. Do 31.3.2005 bolo možné osvojiť
dieťa dvomi formami osvojenia a to zrušiteľným a nezrušiteľným. Osvojitelia, ktorí si
maloleté dieťa osvojili zrušiteľne môžu v lehote 6 mesiacov od účinnosti ZR č. 36/2005
návrh na jeho zrušenie (lehota uplynie dňom 30.9.2005). Ak takýto návrh nepodajú
osvojenie sa bude považovať za nezrušiteľné.

Osvojiteľom sa môže stať len:

FO spôsobilá na PÚ v plnom rozsahu,

má osobné predpoklady (zdravotné, morálne, osobnostné)

je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie

zaručí, že osvojenie bude v záujme malol. dieťaťa.

1.)Osvojenie musí byť osvojencovi na prospech. Musí sa skúmať, či rodinné prostredie,
do ktorého sa má dieťa dostať bude preň priaznivé z hľadiska hmotného zabezpečenia
a z hľadiska výchovného.

2.)Osvojiť možno len maloleté dieťa. Nemožno osvojiť dieťa už počaté.

3.)Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel – teda taký
vekový rozdiel, aby na osvojiteľa bolo možné hľadieť ako na rodiča osvojeného dieťaťa.

neurčuje nijakú dolnú alebo hornú vekovú hranicu

4.)Osvojiteľom nemôže byť občan, ktorý nemá spôsobilosť na PÚ. Podmienkou
spôsobilosti je preto plnoletosť.

5.)Súd musí zistiť a to na základe lekárskeho vyšetrenia, aj zdravotný stav osvojenca
a osvojiteľov (ich zdravotný stav fyzický a duševný).

6.)Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia.

dieťa si môže osvojiť len jeden manžel, ale len so súhlasom druhého manžela

k osvojeniu dieťaťa jedným z manželov dochádza často v prípadoch, keď rodičom
osvojovaného dieťaťa je jeden z manželov

7.)Súhlas rodičov, prípadne iných zákonných zástupcov osvojovaného dieťaťa.
Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas
maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak:

a) počas najmenej 6 mesiacov naprejavovali skutočný záujem o dieťa najmä tým, že

ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť,
nevynaložili úsilie upraviť svoje rodinné a sociálne pomery, ak im v prejavení
záujmu nebránila prekážka,

b) počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny

záujem, ak im nebránila závažná prekážka,

184

c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

Súhlas možno odvolať len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe
rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
V uvedených prípadoch dáva súhlas opatrovník, ktorý mu bol ustanovený. Jeho funkcia
zaniká vykonaním PÚ, na ktorého účely bol ustanovený.

8.)Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.

9.)Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

10.)Na osvojenie dieťaťa do cudziny je potrebný súhlas Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR.

11.)Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť malol. dieťa najmenej po dobu 9
mesiacov v starostlivosti budúcich osvojiteľov.

to neplatí pre pestúna, ktorý mal dieťa v pestúnskej starostlivosti a rozhodol sa ho
adoptovať

V rozhodnutí sa vymedzí aj rozsah PaP osvojiteľov k malol. dieťaťu.
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme dieťaťa, do 6 mesiacov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo
aj bez návrhu.

Právne následky osvojenia

1.Osvojením zanikajú vzájomné PaP medzi osvojencom a pôvodnou rodinou –
predovšetkým PaP rodičov dieťaťa, starať sa oň, stýkať sa s ním, vyživovať ho. Zaniká
právo dedenia, právo na sirotský dôchodok a prípadne ďalšie práva.

2.Osvojením vznikne medzi osvojiteľom a osvojencom taký vzťah, aký je medzi rodičmi
a deťmi a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa, vznikne príbuzenský vzťah.

PRÁVO DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA

61. Pojem, predmet a

systém PDV

Rozdiel:
Vecné vlastníctvo duševné (priemyselné vlastníctvo)
1. subjekty sú FO,PO, Štát ešte aj osobitný subj.= tvorca
2. obsahom je IUS UT.,FRUENDI,POSS.,DISP. nie je tu tu IUS POSSIDENDI- predmetom
PDV je
nehmotný statok, kt.sa nedá držať. Alojz
Troller
hovoril o „potencionálnej ubikvite“(možnej

185

všadeprítomnosti NS,možno ich vnímať
kdekoľvek a
kedykoľvek) a môže ich využívať súčasne viac
osôb
3. k porušeniu práva majiteľa nehmotného statku môže dôjsť aj bez toho, aby sa jej
niekto
fyzicky zmocnil
4. kým predmetom vlast.práva je akákoľvek vec, kt. fyzicky existuje, predmetom DV sú
iba
tie NS, kt. spĺňajú predpoklady ustanovené prísluš.zákonom
5. systém vlast.práva je jednotný (nečlení sa), kým pri DV je to naopak (viď systém
PDV)
6. vlastnícke právo k veci je viazané na existenciu veci a nie je časovo obmedzené +
nepremlčuje sa. Práva vyplývajúce z DV sú vopred časovo obmedzené
7. nehmotný statok sa nemôže spotrebovať a nemôže zaniknúť ako hmotná vec- okrem
prípadu, že by existencia nehmotného statku bola viazaná na jeho hmotné vyjadrenie-
napr.
zničenie umeleckého diela
8. pri vlastníckom práve k veciam ide len o právo majetkovej povahy; pri PDV musíme
rozlišovať aj tie formy DV, pri kt.vystupuje do popredia aj osobný aspekt = práva
osobné,
resp.osobnostné
9. pri prevode predmetov DV na nadobúdateľa neprechádzajú všetky práva, kt.sa viažú
na
jednotlivé predmety DV+ osobné práva neprechádzajú na dedičov.
10.priemyselno-právna ochrana je formálna – ochrana na predmety priemyselného vlast.
vzniká pri splnení form.podmienok- podanie prihlášky a rozhodnutie ÚPV o udelení
ochrany

predmet PDV:

sú nehmotné statky = ideálne objekty, kt.sú ako duševný výtvor spoznateľné či
vnímateľné väčšinou na materiálnom substráte (papier, obrazový/zvukový
záznam, kov, drevo...)

charakteristické znaky nehmotného statku:

1) duševná povaha a jeho poznateľnosť či vnímateľnosť ľudskými zmyslami
2) vnímanie/využívanie/používanie NS je nezávislé od jeho zhmotnenia
3) potencionálna ubikvita- sú opakovateľne použiteľné
4) vylúčenia alebo aspoň obmedzenia jeho prevodu, resp. viazanie jeho prevodu na

osobitné podmienky („konštitutívny prevod“ – základným inštitútom
disponovania právom na NS je zriadenie nového práva v rámci vlastného práva)

5) uznané pr. poriadkom ako predmety pr. Vzťahov

systém PDV:

celú oblasť práva nehmotných statkov delíme na hlavné časti:

A) právo ochrany osobnosti FO a

ochrany názvu a

dobrej povesti PO

B PDV:- to delíme tiež na 2 časti:
1)

186

a) autorské právo
b) práva príbuzné aut. právu a

súvisiace s

aut.právom

- práva výkonných umelcov,
- práva výrobcov Z,O,Z-O záznamov a
- právo vysieľateľov)

2) právo priemyselného vlastníctva
a) priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti:

- patentové právo (právo vynálezov)
- právo priemyselných dizajnov
- právo úžitkových vzorov
- právo topografii polovodičových výrobkov
- právo nových odrôd rastlín a nových plemien zvierat

b) priemyselné práva na označenia:

- známkové právo (právo ochranných známok)
- právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov
- právo obchodných mien

c) práva obdobné priemyselným právam

- zlepšovateľské právo (právo zlepšov.návrhov)
- právo nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia ľudí zvierat a ochrany
proti škodcom
a chorobám
- právo know-how
- právo loga
- právo doménových mien
- právo na ochranu názvu a dobrej povesti PO

pojem PDV
PDV tvorí samostatné odvetvie slovenského práva. Má hybridný charakter, pretože
zahŕňa tak súkromnoprávne ako aj verejnoprávne inštitúty.
V každom prípade je PDV predmetom skúmania vedy, vedeckou a tiež samostatnou
pedagogickou disciplínou

duševné vlastníctvo = tvoria všetky nehmotné statky, ktoré sú spôsobilé byť
predmetom súkromnoprávnych dispozícií ich majiteľov a majú určitú, aspoň
potencionálnu majetkovú hodnotu (je však pochopiteľné, že DV môže byť aj
predmetom verejnoprávnych dispozícií)
-

v zmysle čl.2 ods.8 MEDZIN.DOHOVORU O ZRIADENI SVETOVEJ
ORGANIZÁCIE DV sa duševným vlastníctvo rozumejú:

a) literárne, vedecké a umelecké diela
b) výkony výk.umelcov
c) Z, O, Z-O záznamy
d) vynálezy zo všetkej ľudskej činnosti a vedecké objavy
e) továrenské a obchodné známky
f) ochrana proti nekalej súťaži a obchodné tajomstvo

 na predmety DV sa môžu upínať:

187

1. osobnostné práva
2. osobitné práva tvorcov- osobno-majetkové
3. majetkové práva (napr,práva majiteľov obch.známok, obch.mien)

62. Miesto PDV v

systéme práva a

jeho súvislosti s

inými odvetviami

práva

62b. Súkromnoprávne a verejnoprávne aspekty PDV

PDV považujeme za hybridné právne odvetvie → jednak sa vyvinulo z Občianskeho
práva ako práva subsidiárneho + tiež ostatné súkromnoprávne odvetvia doň zasahujú
(napr. obchodné právo), no vplyv majú aj odvetvia verejného práva ( SPR, ÚST.,
TRESTNÉ)..

Súvislosti s inými odvetviami práva:
a) Ústavné právo:

čl. 43 v zmysle ktorého PRÁVA NA VÝSLEDKY TVORIVEJ

DUŠEVNEJ ČINNOSTI CHRÁNI ZÁKON.

b) Občianske právo

§11 Fo ma právo na ochranu svojej osobnosti – najmä zdravia, obč. cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj svojho mena a prejav osobnej povahy.

§12 písomnosti osobnej povahy, podobizne, obr. snímky a záznamy FO sa smú
vytvoriť alebo použiť len s jej povolením (netreba pri zákonných licenciách – na
úradné účely, vedecká, umelecká tlač, filmové, rozhlasové a tel. spravodajstvo).

§13 Prostriedky ochrany (odstraňovania žaloba, reštitučná žaloba + náhrada škody,
satisfakčná žaloba)

úprava záložného práva v OZ, kt.sa dotýka aj priemyselného vlastníctva = predmetom
zál.práva môže byť akýkoľvek majetok vrátane predmetov DV

inštitúty zodpovednosti za škodu a bezdôvodné obohatenie

dedenie = predmetom dedenia okrem vecí a práv (pohľadávok a dlhov) môžu byť aj
predmety DV – pri ich dedení treba odlišovať dedenie nehmotného statku (treba
odlišovať dedenie jednotlivých práv týkajúcich sa určitého predmetu Dv) a dedenie
hmotného substrátu, na ktorom je nehmotný statok zachytený (zhmotnený) – ten sa
dedí normálne.

c) Obchodné právo-

Obchodný zákonník:

obchodné meno – OM sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva PÚ pri
svojej podnikateľskej činnosti. OM u PO sa zapisuje do OB. Registra. OM nesmie
byť zameniteľné s OM iného podnikateľoch a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu
o podnikateľovi alebo predmete podnikania.

obchodné tajomstvo – OT tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo
technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú ( potenciálnu)
mater./nemater. hodnotu, nie sú v príslušných obch. kruhoch bežne dostupné a podľa
vôle podnikateľa ich utajenie zodpovedným spôsobom zabezpečuje. Podnikateľ má
výlučne právo na OT (aj na zverejnenie, použitie).

nekalá súťaž → Nek. Su. je konanie v HOSP. SÚŤAŽI, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným suťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nek. Su. je:

188

1. KLAMLIVÁ REKLAMA → reklama, ktorá uvádza proti (alebo môže

uviesť) osoby, ktorým je určená, alebo ku ktorým sa dostane a ktoré
v dôsledku klamlivosti môžu ovplyvniť ekonom. správanie týchto osôb
a ktoré môže poškodiť súťaž/spotrebiteľa. (najmä čo sa týka ceny)

2. KLAMLIVÉ OZNAČENIE TOVARU a SLUŽIEB → každé

označenie spôsobilé vyvolať v hospodarskom styku mylnú domnienku,
že ním označený tovar/služba pochádzajú z určitého štátu, oblasti,
miesta a že vykazujú osobité charakteristické znaky alebo osobitnú
akosť.

3. VYVOLÁVANIE NEBEZPEČNEJ ZÁMENY → použitie

obchodného mena, osobitného označenia podniku, ktoré používa
oprávnene iný súťažiteľ + napodobňovanie cudzích výrobkov, ktoré sú
spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny.

4. PARAZITOVANIE NA POVESTI → využívanie povesti podniku,

výrobkov, služieb iného suťažiteľa s cieľom získať pre výsledky
vlastného podnikania prospech, ktorý by suťažiteľ ináč nedosiahol.

5. PODPLACANIE
6. ZĽAHČOVANIE
7. PORUŠENIE OBCHODNÉHO TAJOMSTVA → je konanie, ktorým

konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní pre seba, využije
OT, ktoré sa môže v súťaži využiť.

8. OHROZOVANIE ZDRAVIA A ŽP → konanie, ktorým suťažiteľ

skresľuje podstatu hosp. súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na
trh výrobky tak, že to ohrozuje Z. alebo ŽP., aby tak získal prospech na
úkor iných súťažiteľov

d) Trestné právo -

Trestný zákon:

4.oddiel II.hlavy TZ= „TČ proti predpisom o hosp.súťaži, ochr,známkach,
chránených vzoroch a vynálezoch a proti aut.právu (§ 149-152- napr.TČ porušovania
aut.práva; TČ porušovania priem.práv...)

e) Správne právo

-dôležitý zákon 575/2001 o organizácii a činnosti vlády a ústred. št. orgánov,
308/2000 o rade pre vysielanie a pre retranzmisiu,
147/2001 o reklame
1. Ministerstvo kultúry- vytvára správne konanie o udeľovaní oprávnení na výkon

kolektívnej správy autorských práv

2. Min. pôdohospodárstva –odrody a plemená
3. Min. zdravotníctva – registrácia liekov
4. Rada pre vysielanie a retranzmisiu – udeľuje licenciu na komerčné RaT vysielanie a

registrácia na retranzmisiu

5. Protimonopolný úrad – pôsobí vo veciach hosp. súťaže ( okrem nekalej súťaže)
6. Úrad priemyselného vlastníctva – udeľuje patenty na vynálezy, pôsobí vo veciach

úžitkových vzorov, ochranné známky, označenie pôvodu výrobku, ochrana topografie
polovodičových výrobkov

7. Sloven. poľnohosp. a potravinárska inšpekcia
8. Štátny ústav pre kontrolu liečiv
9. Sloven. obchod. inšpekcia

189

pre 7,8,9- sú to orgány dozoru v zmysle zákona o reklame

f) Pracovné právo

často vznikajú aut.diela, vynálezy... v rámci PPV pri plnení prac.povinností

g) Finančné právo

daniam z príjmov podliehajú aj príjmy z použitia alebo poskytnutia práv
priemyselného alebo iného duš.vlastníctva

h) Medzinárodné právo verejné

dohovory z oblasti DV

63. SUBJEKTY, PREDMET A

OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA

Pojem autorského práva:
-

súhrn PN, kt.upravujú vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím
literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela tak, aby boli chránené práva
a oprávnené

Subjekty autorského práva
1) pôvodný subjekt
- je vždy FO = autor/i, kt.dielo vytvorila/i = len táto osoba je pôvodným nositeľom
celého
obsahu aut.práva- t.j. výhradného osobnostného aut.práva a výhradného majetkového
aut.práva
-

Bernský dohovor o ochrane liter. a umeleckých diel formuloval vyvrátiteľnú
domnienku autorstva = za autora sa podľa nej považuje FO, kt.meno je uvedené na
diele zvyčajným spôsobom ako meno autora, ak sa nepreukáže niečo iné.

Na to, aby sa urč.FO stala subjektom AP, nemusí mať spôsobilosť na PÚ podľa OZ,
pretože tvorivý akt nie je PÚ (autorom môže teda byť aj menťák)

Ustanovenia aut. zákona sa vzťahujú na autora diela, ktorý:

a) je štátnym občanom SR
b) má trvalý pobyt na území SR
c) ktorého dielo bolo zverejnené v SR bez ohľadu na št.občianstvo alebo trvalý
pobyt
autora ( isté obmedzenie – na základe vzájomnosti)
d) chránené v SR podľa medzin.dohovor, zmlúv alebo dohôd, kt.je SR viazaná

2) odvodené subjekty
- môže byť tak FO, ako aj PO
- tieto subjekty odvodzujú svoje práva od pôvodných subjektov (autorov) buď zo
zmluvy
alebo zo zákona alebo na základe súdneho rozhodnutia- teda AP im nevzniká na
základe
ich vlastnej tvorivej duš.činnosti
-

patria sem

190

a) dedičia = predmetom dedičstva môžu byť len výhradné majetkové práva

(výhradné osobnostné práva autora smrťou zanikajú). Ak spoluator nemá dedičov,
jeho podiel pripadá ostatným spoluautorom.

b) vydavatelia predtým nezverejneného diela
c) zhotoviteľ databázy
d) organizácie kolektívnej správy práv

účelom

kolektívnej správy práv podľa 5.časti AZ ako spoločného zastupovania

viacerých osôb (nositeľov práv) na ich spoločný prospech - je kolektívne
uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora, ale aj majetkových práv
výkonného umelca, výrobcu Z,O,Z-O záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia
predmetu týchto práv na verejnosti. Poznáme aj povinnú kolektívnu správu – tá má
význam tam, kde nositeľ práv nie je schopný spravovať svoje práva sám, alebo len
s nadmernými nákladmi a úsilím.

Organizácia kolektívnej správy je

: PO, sídlo v SR, založená na nepodnikateľský účel

a ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolekt.správy Ministerstvom kultúry

SOZA

(slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hud.dielam), LITA, OZIS

(ochranné združenie interpretov slovenska- Z,Z-O záznamy), SLOVGRAM (výkonný
umelci), SAPA (slov.asociácia producentov v audiovízii)
e) umelecké fondy

Boli zriadené pod názvom „kultúrne fondy“ aut. zákonom z r. 1953. Podľa zákona
z roku 1993 sa dnes rozlišujú:

a) Literárny fond

b) Hudobný fond

c) Fond výtvarných umení

→ umel. fondy však nie sú v pravom zmysle subjektom aut. práva. Na rozdiel od KSAP,
kt. vykonávavajú správu AP, um. fondy sú NÁRODNOKULTÚRNYMI VEREJNOPR.
INŠTITÚCIAMI, kt. hlavným poslaním je cieľavedome a objektívne podporovať liter.,
ved., a umel. Činnosť = vytvárajú mater.podmienky na vznik nových diel
a umel.výkonov, poskytujú štipendiá, prestížne ceny, zriaďujú organiz.kolekt.správy,
nadácie...

Predmet autorského práva
-

Je autorské dielo -:

1. literárne, iné umelecké alebo vedecké

2. ako výsledky tvorivej DV, kt

3. sú objektívne a

opakovateľne vnímateľné ľud. zmyslami (

okamih

vyjadrenia diela je zároveň okamihom vzniku aut.práva na dielo bez
ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia)

AUT.DIELA= celé i časti
a) dielo 1 autora
b) spoluautorské diela →2 al. viac autorov- ide o dielo, kt. bolo vytvorené vlastnou

tvorivou činnosťou 2 al. viac. autorov ako dielo jediné

c) spojené diela → spoloč. sa uplatňujú ako spojené 2 al. viac diel
d) súborné diela → aut. právo patrí tomu, kto diela 2 al. viac. autorov usporiadal, pričom

však ostávajú zachované aut. práva tých autorov, kt. diela sú sem zaradené

191

e) spoločné dielo→ také dielo, kt. vzniklo TDČinnosťou 2 al. viac. autorov, kt. súhlasili

s využitím VTDČ pre vytvorenie diela pod vedením FO al. PO, kt. vytvorenie diela
iniciovala, zaviazala sa , že dielo dá na vydanie / vydá a kt. riadi proces vytvárania
diela

f) slovesné dielo a počít. Program
g) školské dielo – vytorené žiakom/študentom na splnenie školských alebo študijných

povinností – právo používať dielo alebo poskytnúť licenciu má žiak ako autor-
jediným obmedzením autora je rešpektovanie oprávnených záujmov školy

h) ústne podané dielo, divadelné dielo, hudobnodram. dielo
i) audiovizuálne dielo→predovš. filmové dielo – určené na použitie a šírenie pomocou

tech. zariadenia

j) architektonické dielo → dielo staveb. architektúry
k) maľba, kresba, náčrt, socha
l) dielo úžitkového umenia→dielo, kt. je um. výtvorom s úžitkovými funkciami
m) dielo označené menom, pseudonymom, al. anonymné dielo
n) dielo vzniknuté spracovaním, adaptáciou už existujúceho diela

PREDMETOM AUT. ZÁKONA = úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti
s vytvorením, použitím a šírením aut. diel ( ako predmetu aut. práva).
NIEKT. POJMY Z AUT. ZÁKONA:
nájom diela→prenechanie originálu/rozmnoženiny za ODPLATU na časovo obmedz.
obd.
rozmnožovanie diela→vyhotovenie rozm. diela v elektron. forme
ver. vykonávaním diela→ najmä recitáciou, hraním, tancom
ver. vystaveným dielom→ vystavenie pomocou diapozitívu, tel. obrazu al. podob.
spôsobom na obrazovke
ver. prenosom→šírenie obrazov al. zvukov, záznamov diela pomocou drôtového al.
bezdrôtového zariadenia
výkonný umelec→spevák, hudobník, tanečník...
umelecký výkon→predvedenie, prednes al. iné tvorivé vykonanie diela (spev, tanec)
vypožičanie diela→bezplatné prenechanie originálu diela/rozmnoženie prostredníctvom
zariadení príbuzných verejnosti, na časovo obmedz. obd.
vysielaním diel→ prenos rozhlasovým vysielateľom, tv vysiel., prostred.
drôt./bezdrôt.šírenia (satelit)
zverejnenie diela→ v deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané al. vystavené
vydanie diela→v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním rozmnož.
krajina pôvodu diela→ pri nevydanom diele štát, kt. je autor št. príslušníkom, pri
vydanom diele štát, v kt. bolo dielo vydané. Ak bolo vydané súčasne (v rozpätí 30 dní)
v SR a inde, pozerá sa naň ako na dielo vydané v SR
citácia diela→ bez súhlasu autora a bez nároku na odmenu možno použiť citáciu z diela,
ak rozsah neprekračuje rámec odôvodnený účelom+ musí byť uvedený zdroj.
práva k predtým nezver. dielu→ má ten , čo zverejní
predpoklad autorstva→ za autora sa považuje ten, koho meno je uvedené na diele zvyč.
spôsobom
Použitie diela→dielo možno použiť:

192

a) so súhlasom autora 1 subjektu, na kt. bolo prevedené / prešlo dispozič. Právo =

ZMLUVNÁ LICENCIA

b) v prípadoch ustanovených zákonom = ZÁKONNÉ LICENCIE
c) na základe právoplat. rozhodnutia súdu

 negatívne vymedzenie aut.diela:

ide o taxatívne vymedzené predmety v AZ, kt. síce môžu spĺňať pojmové znaky
aut.diela, no kvôli verejnému záujmu na ich sprístupnení sú vylúčené z ochrany AZ:

1. myšlienka, koncept
2. text právneho predpisu
3. úradné rozhodnutie a verejná listina, úradný spis
4. verejne prístupný register (napr.OR)
5. denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných

OBSAH autorského práva:
-

sú oprávnenia autora→ osobnostné, dispozičné, majetkové

A) VÝHRADNÉ OSOBNOSTNÉ PRÁVO TVORCOV
- na rozdiel od všeob. osobnostného práva, kt. prislúcha všetkým fyz. osobám, autorské
osobnostné právo prislúcha len tým FO, kt. sa svojou tvorivou činnosťou ( umel., ved.,
lit..) stali autormi.
- na rozdiel od majetkovej zložky, kt. je prevoditeľná a časovo obmedzená, pri
osobnostnej zložke ide o práva neprevoditeľné a časovo neobmedzené = právo
autorstva (tvorcu) je nescudziteľné, vecné a môže prislúchať jedine autorovi. Smrťou
FO prechádzajú na dedičov len majetkové a dispozičné práva.
-

Základné osobnostné práva:1. právo na autorstvo

2. pr. Rozhodnúť o prvom zverejnení diela
3. pr. na aut. označenie diela ( menom, pseudonymom,
anonymom, neoznačenie)
4. pr. na aut. korektúru diela

5. pr. na nedotknuteľnosť diela- ochrana pred akoukoľvek
nedovolenou zmenou, iným zásahom do diela, pred hanlivým
nakladaním s dielom + právo na autorský dohľad a aut.korektútu

B) VÝHRADNÉ MAJETKOVÉ PRÁVA
1. právo na primeranú odmenu za použitie diela
2. právo na použitie diela ( vyhotovenie rozmnoženiny diela, verejné rozširovanie
originálu diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, vypožičaním,
spracovanie, preklad a adaptácia diela, verejné vykonanie diela, verejný prenos diela,
verejné vystavenie dielala..)
3. právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia
4. právo na náhradu odmeny pri rozmnožovaní diela pre osobnú potrebu

→ tieto (iba majetkové) sú
prevoditeľné
C) DISPOZIČNÉ PRÁVA

193

pr. na súhlas na šírenie, rozmnožovanie diela, jeho predaj, nájom, preklad, adaptácia,
na vytvorenie nového diela, postavenie

prevádzať práva

zriadiť na dielo záložné právo

VZNIK autorského práva:
-

aut. práva vzniká okamihom, keď je vyjadrené v podobe vnímateľnej ľud. zmyslami
bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vyjadrenia

vznik AP je bezformálny = na rozdiel od priemyselných práv sa nevyžaduje
registrácia

rok prvého uverejnenia

TRVANIE autorského práva a príbuzných práv
AUT. PRÁVO
-

počas života + 70 rokov po jeho smrti (od 1.dňa roka nasledujúceho)

pri spoluautoroch 70r. po smrti posledného z nich

pri spoločnom diele 70r. od prvého zverejnenia (ak bolo označené menami autorov –
70r. po smrti posledného)

pri pseudonymnom diele 70r. od zverejnenia ( ak je známy autor tak normálne.

DIELO ÚŽITKOVÉHO UMENIA
- 25 rokov od od okamihu stvorenia
PRÁVA VÝKONNÝCH UMELCOV
- 50 r. od vytvorenia umeleckého výkonu, resp. ak bol zaznamenaný um. výkon
zverejnený, tak 50 r. od zverejnenia
PRÁVA VÝROBCOV ZVUK. a OBR. ZÁZNAMOV
- od 50 – 100 rokov
PRÁVA VYSIELATEĽOV RaT PROGRAMOV
- 50 r. od zverejnenia

ZÁNIK autorského práva
→ uplynutím doby ( len čo sa týka disp. a majetl. →autorstvo
nezaniká,
kým existuje dielo)
→ ak neprešlo na dedičov (lebo nie sú, al.sú vydedení al.odmietli
dediť) a
ani na spoluautora
→ ak zaniklo dielo a nezachovala sa ani 1 rozmnoženina

Uplynutím doby AP začína platiť, že dielo sa stáva VOĽNÝM (dielo, ku ktorému
nepríslúcha nikoho majetkové AP)→ používateľ potom nie je povinný vyžiadať si súhlas,
ani uhradiť odmenu. Musí však uviesť autora.
V prípade, že autor nemá dedičov a ide o spoluautorstvo, pripadá AP na spoluautorov, ak
nie sú, tak sa stáva voľným

OBMEDZENIA AUT. PRÁVA = Možnosti použitia aut. diela bez súhlasu autora

194

v ustanoveniach §27- 34 AZ sú zakotvené prípady, v kt. sa nevyžaduje súhlas autora na
použitie jeho diela alebo jeho časti a nevzniká ani povinnosť poskytnúť autorovi odmenu.
Tieto prípady sa v literatúre označujú niekedy ako ZÁKONNÉ LICENCIE, či zákonné
obmedzenia aut. práva.

1. vyhotovovanie rozmnožením zverejneného diela pre osobnú

potrebu a

účel, kt.nie je obchodný

( okrem archit. diela vo forme

projekt. dokumentácie, ani rozmnož. celého liter. diela alebo jeho
podstatnej časti, celého kaartograf.al.hudob.diela alebo jeho
podst.časti, počítačový program, hud.dielo v písomnej forme =
noty)

2. citácia diela

– na účel recenzie, kritiky, vyučovacie účely,

umelecké účely – jeho rozsah nesmie prekročiť rámec odôvodnený
účelom citácie

3. použitie diela na vyučovacie účely, náboženské obrady...

4. –II- pre potreby zdrav. postihnutých

5. –II- knižnicou al. archívom prostred. reprografického

zariadenia – napr.na pre prípad straty originálu

6. použitie diela na informačné účely

- použitie v novinách al.inom

inform.prostriedku

7. rozmnožovanie a úprava počítačového programu

- na účely

prepojenia poč.programu s počítačom

8. spätný preklad PC programu zo strojového kódu do zdrojového

jazyka PC programu

9. verejné vystavenie diela

(ak ide o dielo. kt.bolo predané, al.inak

prevedené vlastníctvo k nemu)

AUTORSKÉ ZMLUVY
- nie je pomenovaná súkromnoprávna zmluva, ale praxou zavedené spoločné označenie
rozmanitých zmlúv, uzavieraných na práv. základe využívania subjekt. práv, kt.
v prospech
autorov ako pôvod. subjektov zakotvuje aut. zákon.

1) zmluva o vytvorení diela
- predmet zmluvy vznikne až v budúcnosti- preto musí objednávateľ presne špecifikovať
svoje požiadavky.
- autor sa zaväzuje (odplatne/bezodplatne) VYTVORIŤ lit./ ved./ umel. dielo +
odplatne/bezodplatne UDEĽUJE PRÁVO DIELO POUŽIŤ za podmienok, v rozsahu,
stanoveným spôsobom v stanovenej dobe = v zmluve
- objednávateľ získava právo dielo použiť a zaväzuje sa za vytvorenie diela a za jeho
používanie poskytnúť odmenu (ak má dielo nedostatky, kt.sú neodstrániteľné, môže
odstúpiť)

2) licenčná zmluva
- autor udeľuje FO/PO za odmenu súhlas na šírenie svojho diela za odmenu, pričom
stanoví
jej výšku, určí dielo na kt.sa licencia vzťahuje, rozsah licencie, čas na kt.s L udeľuje

195

- L môže byť výhradná (len výlučne konkrétnej osobe- nesmie ďalšej) alebo nevýhradná
–
platí vyvrátiteľná domnienka, že ak autor v lic.zmluve výslovne neudelil výhradnú L,
tak
udelil L nevýhradnú
- musí byť vždy písomná, inak je neplatná
- nadobúdateľ licencie má právo:
1. udeľovať sublicencie 3. osobe
2. právo postúpiť licenciu 3. osobe

2a) licenčná zmluva na vydanie diela
- dielo je vydané v deň, kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín
- predmetom zmluvy je udelenie súhlasu na použitie diela, pričom spôsob použitia je
vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie týchto rozmnoženín
- tiež môže byť výhradná / nevýhradná
- autor má právo na autor.korektúru- na zmeny diela pred vydaním, ak to nie je spojené
s neprimerane vysok.nákladmi pre nadobúdateľa L
- AZ taxatívne vymedzuje diela, kt.je možné takto použiť:
a) slovesné diela
b) dramatické diela a hudobnodramat.diela
c) hudobné diela
d) výtvarné diela
e) fotorafické dial
f) kartografické diela v tlačenej alebo fotograf.forme

2b) Hromadná licenčná zmluva
-

organizácia kolektívnej správy udeľuje nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých /
niekoľkých diel, ku kt.spravuje práva a o dohodnutým spôsobom a v dohodnutom
rozsahu- za odmenu

2c) kolektívna licenčná zmluva
-

org.kol.správy udeľuje touto zmluvou súhlas PO, kt.združuje používateľov diel,
súhlas na –II- tak ako vyššie

DEDENIE aut.práva
-

osobnostné práva smrťou autora zanikajú a len majetkové práva sú predmetom
dedičstva

Práva príbuzné aut. právu a

súvisiace s AP

a) práva výkonných umelcov
b) práva výrobcov zvuk. záznamov
c) práva výrobcov zvuk.- obraz. záznamov
d) práva RaT vysielateľov na ich programy

196

64. PRÁVA VÝKONNÝCH UMELCOV
- patria medzi práva príbuzné AP

Predmetom PVU sú UMELECKÉ TVVORIVÉ VÝKONY ( tanec, recitácia, spev), kt.
sú ZVUKOVO, OBRAZOVO, ZVUK.-OBRAZ. zaznamenané a tak sú objektívne
vnímateľné ľud. zmyslami, bez ohľadu na ich podobu, obsah, kvalitu, účel, formu
vykonania. Nepatria sem vedecké diela
Obsah – je tvorený výhradnými osobnostnými a výhr.majetk.právami (a tie práva ako
autori)
Vznikajú v momente, keď sú vykonané = keď je vyjadrený v zmyslami vnímateľnej
podobe
Subjekty: FO- výkonný umelec – spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba,
kt.spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva liter., umelec. alebo folklórne
dielo
- tieto subjekty môžu dielo vykonávať samostatne ako sólisti alebo ako
členovia rôznych umeleckých telies (zbor, orchester)
Trvanie: 5O rokov od podani umel.výkonu, respektíve ak počas tejto lehoty dôjde
k zverejneniu záznamu tohto UV, tak 50 rokov po tomto zverejnení (počíta sa od 1.dňa
nasled.roka po udalosti)
Prevod: len dispozičné, Prechod: len disp. a majetkové
Zánik: - uplynutím doby ochrany

- zánikom subjektu, ak neprešlo na dedičov
- zánikom ZÁZNAMU umel. výkonu, ak neexistuje rozmnoženina

Súhlas na použitie→ na použitie um. výkonu pre R, T vysielania ( iný prenos) + ako aj
samotný záznam tohto um. výkonu + rozmnožovanie, šírenie na verejnosti sa
VYŽADUJE SÚHLAS umelca→slúžia na to ZMLUVY:
a) zmluva o vytvorení umel. výkonu
b) licenčná zmluva o použití UV:

Práva výrobcov zvuk. záznamov
Predmet: ZVUKOVÉ ZÁZNAMY ( FONOGRAMY) + tiež aj VIDEOGRAMY a
ZVUK.-OBRAZ. ZÁZNAMY= prostredníctvom technického zariadenia na NOSIČI
zaznamenaný um. výkon, al. iný ZVUK a z tohto nosiča je opätovne reprodukovateľný a
takto objektívne vnímateľný zmyslami.
Vznik: v momente vyhotovenia záznamu
Subjekty: autorom tak FO ako aj PO, keďže majú majetk. charakter
Práva: majetkové a dispozičné
Trvanie: 50-100 rokov
Prevod a prechod: ide len o M a D práva
Zánik: -uplynutím doby trvania

-zánikom subjektu bez pr. nástupcu
-zničením, stratou záznamu, ak neexistovala rozmnoženina

Použitie zvuk. záznamov→na základe LICENCIÍ→ Zákonné a Zmluvné( zmluvy o
vytvorení ZZ, o použití, o prevode práva, usporiadaní práva výrobcov, o zriadení zálož.
práv)

197

→súčasná právna úprava nepostihuje konania ohrozujúce/ poručujúce tieto práva→
môžeme sa len domáhať ZNIČENIA všet. ROZMNOŽENÍN + všet. ZARIADENÍ na kt.
sa rozmnožovalo

Práva organizácií rozhl. a

telev.vysielania, Mediálne právo

Od roku 1948 mal výhradné právo prevádzkovať v ČS R a TV len ŠTÁT→ monopol bol
upevnený ZÁKONMI z r. 1964
Až LISTINA ZÁKLAD. PRÁV A SLOBôD v r. 1981 zrušila št. monopol na Ra TV a
Umožnila 2-aké vysielanie
a) prevádzkovanie na zákl. zákona (STV, SR)
b) prevádzkovanie na zákl. licencie komerčným RaTv staniciam→ zákonom 294/1992

Zb. bola zriadená Rada SR pre R a Tv vysielanie, kt. vykonáva št. správu v oblasti
RaTV vysielania a rozhoduje o licenciách

Práva vysielateľov = vysielateľ al. osoba, kt. prenáša svoj program verejnosti po drôte
má VÝHRADNé PRÁVO UDEĽOVAŤ SúHLAS NA:
a) opakované vysielanie svojho programu
b) káblovú retransmisiu
c) zaznamenanie svojho programu prenášaného po drôte
d) rozmnoženie svojho programu + verej. šírenie a prenos
→ toto právo ( tak ako pri výrobcoch ZZ) zaniká pre územie SR prvým oprávneným
PREDAJOM/ PREVODOM vlastníckeho práva ( majetk. charakter)
Trvanie: 50 rokov od zverejnenia

Rada pre vysielanie a retransmisiu→poslaním R. je presadzovať záujmy verejnosti pri
uplatňovaní práva na info, slobody prejavu + právo prístupu ku kult. hodnotám. Je to PO
so sídlom v BA
→rozhoduje o LICENCIÁCH na vysielanie + o registrácie retransmisii + zastavení
retransmisie + ukladá sankcie za porušenie + dohľad nad dodržiavaním EUR.
DOHOVOROV o cezhran. TV
→9 členov volených NR SR
Povinnosti vysielateľov→ vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť info, názorovú
pluralitu, OBJEKTÍVNOS5 + názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od
správ

65. OCHRANA PRÁV AUTOROV A

VÝKONNÝCH UMELCOV

1. ústavnoprávna ochrana
- čl. 43 ÚSR- „práva na výsledky tvorivej duš. činnosti chráni zákon“
2. občianskoprávna ochrana a

ochrana podľa aut. zákona a

zák. o

ochran. známkach

a) dožiadať sa URČENIA AUTORSTVA (nie ako pr.vzťahu ale ako práva)
b) ZDRŽIAVACA ŽALOBA- upustenia od neoprávnených zásahov- zákaz ohrozenia

svojho práva

c) REŠTITUČNA ŽALOBA - navrátenie veci do pôvod. stavu

(ODSTRAŇOVACIA ŽALOBA- odstránenie následkov porušenia):

stiahnutie neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela

198

zničenia –II-

d) SATISFAKČNA ŽALOBA – poskytnutie primeraného zadosťučinenia.
-

ospravedlnením

požadovaním PEŇAŽNÚ SATISFAKCIU, ak utrpel značnú nemaj. ujmu, v dôsl. kt.
by sa mohlo znížiť jeho postavenie a vážnosť v spoločenstve a ak poskytnutie inej
satisfakcie nie je dostačujúce (výšku určí súd)

e) žiadať o NÁHRADU ŠKODY a vydanie bezdôvodného obohatenia

aktívne legitimovaní sú:
1. autor
2. osoba, kt. autor udelil výhradnú licenciu
3. autorovi blízka osoba, aut. zväz, profesijná komora
4. dedič na kt.prešlo AP
5. ten, na koho bolo AP prevedené (majetkové)

3. tresnoprávna ochrana
-

4. administratívnoprávna ochrana
- zákon o priestupkoch- pristupku sa dopustí ten, kto:
a) nedodrží podmienky pre usporiadanie divad., film.predstavenia...
b) neoprávnene použije dielo podľa aut.práva al.umelecký výkon
- zákon 575/2001 o organizácii a činnosti vlády a ústred. št. orgánov,
- zákon o opatreniach proti porušovaniu práv duš. Vlastníctva pri dovoze, vývoze
a spätnom
vývoze tovaru
- zákon o vysielaní a retransmisii

66. SUBJEKTY, PREDMET A

OBSAH PATENTOVÉHO PRÁVA

- základný a najstarší inštitút priemyselnoprávnej ochrany je vynálezcovské právo (prvý
zákon Act of monopolies 1623)
Zákl. rozdiely medzi autorskoprávnou a patentovou ochranou

- na rozdiel od aut. práva , kt. vzniká okamihom vyhotovenia aut. diela ( výkonu),
patentová ochrana ( ochrana pri Pr.VL.) uplatňuje INŠTITÚT PRÁVA PREDNOSTI
(PRIORITY) → pre priemyselné práva je charakteristické, že ide o formálne práva =
na ich vznik sa vyžaduje ÚRADNÝ ZÁPIS DO PRÍSLUŠNÉHO
REGISTRA(verejnej knihy)→ úrad PV vedie registre: patentov, úžit. vzorov, TPV,
ochr. známok, označení pôvodu výrobkov

Zápis ako konštitučný účinok
-

Právo prednosti znamená, že prihlasovateľ, kt. podal skôr prihlášku, má prednosť
pred prihlasovateľom neskorším

právo prednosti vzniká:

a) dňom podania prihlášky alebo

199

b) dňom práva prednosti podľa medzinár. dohovoru vyplývajúceho zo staršej prihlášky
Prihlasovanie predmetov
a) na ochranu len v SR (netreba zástupcu)
b) na ochranu aj v zahraničí ( môžeme prostred. zástupcu podať prihlášku v zahraničí)
Dokumenty:
Dohovor o udelení eur. patentov 2002→ SR je viazaná 13 medz. dohovormi
Haagsky dohovor (no neplatí v SR)
Patentový zákon z roku 2001
Medzinár. organizácie:
Svet. org. DV ( Ženeva)
Eur. patentový úrad (Mníchov)
Úrad pre harmonizáciu vnút. trhu (Alicante)
WTO (Ženeva)
V4
Patentný fond ( obsahuje pat. dokument 26 čl. štátov od r. 1919)

POJEM patentové právo
-

súhrn PN, kt.upravujú podmienky udelenia patentu na vynález, PaP pôvodcov
a ostatných subjektov a tiež pr.vzťahy vznikajúce v súvislosti s udelením ochrany,
využívaním a disponovaním vynálezu chránenného patentom

PREDMET patentového práva - vynálezcovského práva
PATENT
-

výlučné právo na vynález = výlučná forma ochrany, kt.znamená, že bez súhlasu
majiteľa patentu nemôže nikto využívať vynález, kt.je patentom chránený

je to najúčinnejší zákonný prostriedok, ako si pre konkurenciou chrániť svoje NOVÉ,
DEDIĆNÉ a PRIEMYSELNE VYUŽITEĽNÉ TECHNICKÉ RIEŠENIE (výrobok,
látka, technolog. postup)

patent je právny dokument, ako výsledok správ. konania = rozhodnutia o udelení
patentu → umožňuje sv. majiteľovi VÝLUČNÉ PRÁVO vynález komerčne
využívať, vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh, previesť...

kritériá patentovanosti:
a) novosť

- vynález je nový, ak nie je súčasťou stavu techniky = čo už bolo sprístupnené

verejnosti akýmkoľvek spôsobom

b) vynálezcovská činnosť

- ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu

techniky

c) priem. využiteľnosť

- ak sa dá podľa neho opakovane vyrábať al. sa sá využiť

v akomkoľvek odvetví priemyslu a poľnohospodárstva

d) oblasť ochrany

– pri hodnotení tohto kritéria sa stanovuje, čí návrh môže byť

vynálezom alebo nie

→ za vynálezy sa nepovažujú objavy, ved. Teórie, matematické metódy, estetické
výtvory,
programy počítačov
→ patenty sa neudeľujú (výluky z patentovateľnosti) - na odrody rastlín, plemená
zvierat,
chirurgické a terapeutické spôsoby liečenia ľudí al. zvierat, spôsoby klonovania ľud.
jedincov, gen. úpravy identity zvierat

200

podnikový vynález
-

okrem uvedených kritérií musí mať ešte ďalší znak = pôvodca ho vytvoril v rámci
plnenia úloh z prac. vzťahu

právo na toto riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa ZC a ZĽ nedohodli inak

zamestnávateľ musí svoje právo na riešenie uplatniť do 3 mesiacov od upovedomenia
o vytvorení podnik.vynálezu, inak prechádza právo na patent späť na pôvodcu

SUBJEKTY PATENTOVÉHO PRÁVA
a) pôvodný subjekt- tvorca (FO)→ no na rozdiel od aut. práv, práva priem. vlast.

nevznikajú okamihom vytvorenia , ale až na základe udelenia patentu- predpokladom
je podanie prihlášky.

→ tvorca má iba POVODNÉ PRÁVO NA PATENT→ pr. uchádzať sa o udelenie
patentu
podaním prihlášky
b) ostatné subjekty→ tu treba hovoriť o PRÁVACH PRIHLASOVATEĽA

VYNÁLEZU→ ním môže byť tak sám tvorca, ako aj jeho pr. nástupca, resp. aj ZĽ

→ má právo(základné) PREDNOSTI
→ má výlučné práva (majiteľ)- pr. previesť, ponúknuť...

spolupôvodcovstvo vynálezu - spolumajiteľstvo vynálezu- spolumajiteľský podiel sa
odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi.
majiteľ patentu
-

FO, PO zapísaná ako majiteľ v pat. registri ÚPV.

Majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález alebo poskytnúť súhlas na
využívanie vynálezu iným osobám (licencia) a má tiež právo patent previesť

prevod patentu- na zákl. písomnej zmluvy o prevode patentu, účinky nadobúda prevod
odo dňa zápisu do registra→ÚPV je prevod povinný zapísať najneskôr do 6 mesiacov od
doručenia zmluvy o prevode úradu. Na prevod patentu v prípade spolumajiteľstva je
potrebný súhlas všetkých spolumajiteľov- bez sich súhlasu môže spolumajiteľ previesť
svoj podiel len na iného spolumajiteľa a len ak žiadny so spolumajiteľov nepríjme tak aj
na 3.osobu
prechod patentu- patent prechádza na nového majiteľa PREPISOM s účinkami od dňa
zápisu v reg.

OCHRANA PATENTOM
-

20 rokov od podania patentovej prihlášky. Túto dobu nie je možné predĺžiť. Po
uplynutí tejto doby je využitie vynálezu v podstate voľné

platnosť patentu je však možné predĺžiť udelením dodatkového ochranného
osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín

účinky patentu voči 3.osobám – až odo dňa, keď vo Vestníku Úradu PV bolo
zverejnené oznámenie o udelení patentu
zánik patentu-
1) uplynutím platnosti (20 r.)
2) márnym uplynutím lehoty na zapl. správneho poplatku za udržiavanie platnosti
3) písomným vzdaním sa pat na ÚPV

201

Využívanie vynálezu- pojem v patentopr. význame
-

právo na využívanie vynálezu prináleží MAJITEĽOVI patentu a všet. ostatné osoby
sú povinné zdržať sa všet., čo by bránilo majiteľovi P vo výkone jeho práva→ majiteľ
má výlučné právo využívať V, ako aj poskytnúť súhlas na využívanie V, previesť P
na inú osobu, al. k nemu zriadiť záložné právo ( bez súhlasu nik nesmie vyrábať,
využívať, ponúkať, uvádzať na trh výrobok/postup

Právo majiteľa P môže byť obmedzené iba cestou nútenej licencie na základe
rozhodnutia ÚPV
 využívania vynálezov:- vedomé al. nevedomé využívanie

a) výroba jeho predmetu
b) jeho uvedenie do obehu
c) jeho spotreba na daný účel
d) postup pri hosp. činnosti podľa vynálezu

konanie o udelení patentu:
-

K.začína podaním prihlášky na Úrad PV- legitimovanou osobou je pôvodca, osoba na
koho pôvodca previedol právo podať prihlášku a tiež ten, kto má toto právo zo zákona
(zamestnávateľ pri podnik.vynáleze, dedič)

Prihlasovateľ je povinný zaplatiť poplatok

Samotné konanie má 4 etapy- v prvej fáze sa preskúma, či nemá zrejmé formálne
vady alebo mat.vady. Predbežný výskum musí úrad ukončiť do 18 mesiacov od
vzniku práva prednosti. Druhou fázou je zverejnenie predmetu prihlášky, treťou
pripomienkové konanie a štvrtou je rozhodnutie o udelení patentu

Zákonné obmedzenia pat. práva
Práva majiteľa P nie sú porušené
1. ak sa využije na vnútorné potreby lodí, lietadiel iných krajín, kt. sa prechodne

nachádzajú na území SR a ak tieto krajiny sú členmi Svet. obch. organizácie

2. ani pri príprave lieku
3. pri činnosti vykonávanej na súkromné účely a na všeob. účely
Vyčerpanie práv: majiteľ P nemá právo zakázať 3. osobám nakladať s výrobkom
chráneným P po tom, ako bol tento výrobok samotným majiteľom alebo s jeho
výslovným súhlasom uvedený na trh v SR
Obmedzenie účinkov P- majiteľ P nemôže uplatniť svoje právo voči tomu, kto pred
vznikom práva prednosti využíval v dobrej viere vynález

Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
-

ňou oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom
území na výkon práv z PV a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie dojednanej
odplaty alebo inej majet. hodnoty.

PÍSOMNÁ

úrad je povinný zapísať LICENCIU do registra do 6 mesiacov→ lic. nadobúda
účinky odo dňa zápisu do registra→ to neplatí vo vzťahu k osobám, kt. o uzavretí
licencie vedeli

ROZLIŠUJEME:

1) licencie pravé = iba tie, kt. sa týkajú pat. vynálezu, úž. vzoru, priem. vzoru, TPV

ochrannej rastlinnej odrody či priem. zvierat, ochr. známky

202

2) licencie nepravé = všetky ostatné→ lic. zmluva na know-how, sú vlastne

nepomenovanými zmluvami

Prevod al. prechod zmluvnej licencie je možný výlučne len ako súčasť P al. P podniku,
al. jeho časti

Ponuka licencie
-

ak prihlasovateľ, resp.majiteľ patentu na úrade vyhlási, že komukoľvek poskytne
právo na využitie vynálezu (licenciu) za primeranú náhradu- vznikne právo každému,
kto písomne ponuky akceptuje

Nútená licencia na návrh môže súd udeliť licenciu komukoľvek, kto preukáže
spôsobilosť využívať na území SR vynález, kt. je chránený patentom, za predpokladu že:
a) uplynuli 4 roky od podania prihlášky, al. 3 roky od udelenia patentu
b) navrhovateľ dal pred žiadosťou v NL majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzavretie

licenčnej zmluvy a táto ponuka nebola majiteľom do 3 mes. prijatá

c) vynález nie je bez primeraného dôvodu majiteľom na území SR využívaný, al. je

využívaný nedostatočne

→NL možno udeliť len ako nevýlučnú a obmedzenú na účel, na kt. je určená,
s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu
→NL možno z ohrozenia ver. záujmu udeliť bez ohľadu na nesplnenie predch. kritérií

Prostriedky právnej ochrany pri porušení pat. práva
obdobne ako pri AP→ odstraňovacia, reštit., satisf. žaloba+ náhrada škody
+
→ poškodený má právo vyžadovať, aby škodca mu odovzdal údaje
týkajúce sa pôvodu výrobkov a okolností ich uvedenia na trh

PRÁVO ÚŽITKOVÝCH VZOROV
ÚV → je technickým riešením, niekedy označovaný ako „malý patent“; využíva sa najmä
pre domácu ochranu
→úžitkovými vzormi sa chráni technické riešenia, kt. sú nové, presahujú rámec
prostej
odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Nemožno chrániť reprodukčné
materiály, odrody rastlín a plemená zvierat, spôsoby výroby ani pracovné činosti
na rozdiel od patentu:
a) sa nevyžaduje taká vynaliezavská-tvorivá činnosť
b) ide o účinnejšiu, lacnejšiu a rýchlejšiu ochranu→ ÚPV neskúma prihlášku či ide o

novosť, vynal. činnosť, ale po vykonaní zápisnej spôsobilosti zaregistruje- úrad
skúma len formálne podmienky

c) doba platnosti→ 4 roky odo dňa podania prih. + možnosť 2x obnoviť po 3 r. →

4+3+3=10 – o predĺženie doby platnosti ÚV možno požiadať najskôr v poslednom
roku jeho platnosti

PRÁVO PRIEMYSLENÝCH VZOROV (DIZAJNOV)
-

na rozdiel od úžitkových vzorov je právo priemys. vzorov známe už niekoľko 10-ročí

203

PV=DIZAJN

→ chráni vonkajšiu plošnú alebo priestorovú úpravu výrobkov, kt.

spočíva najmä v tvare, obryse, kresbe, alebo usporiadaní farieb, alebo kombinácii
týchto prvkov

→ musí mať však (na registráciu):

a) Celosvetovú novosť
b) priem- využiteľnosť ( ak sa podľa neho môže opakovane vyrábať)
c) vonk. úprava výrobku
d) osobitný charakter – ak sa celkový dojem, kt. vyvoláva

u informovaného užívateľa odlišuje od celkového dojmu, kt.
u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred
dňom vzniku práva prednosti

→ ochrana 5 rokov odo dňa podania prihlášky + možnosť 4 x 5→ 25 rokov

dizajn nie je: technické a konštrukčné riešenie, prenesenie známej vonk. úpravy na iný
výrobok, zámena materiálu pre vonk. úpravu výrobku, architektonické riešenie stavby

ŠĽACHTITEĽSKÉ PRÁVO – právo nových odrôd rastlín a

nových plemien zvierat

novovyšľachtené odrody rastlín a plemien zvierat sú rozhodujúcim biologickým
zdrojom rozvoja poľnohospodárstva

šľachtenie sa chápe ako tvorivá činnosť

zákonná úprava sa netýka všet. druhov a rodov rastlín a zvierat, ale iba v zozname-je
vo vyhláške ( 86 druhov rastlín a 17 druhov zvierat. Nevzťahuje sa napr. na
produkčné mikroorganizmy = liečivá, spôsob ich získavania, kt. sú patentovateľné)

o zaregistrovaní po preskúmaní formál. náležitostí prihlášky rozhoduje MIN.
PODOHOSP

doba platnosti šľachtiteľského svedčenia je: 30, resp.25 u rastlín a pri zvieratách po
dobu trvania daného plemena

TOPOGRAFIA POLOV. VÝROBKOV

- prvý zákon bol prijatý r. 1984= SEMICONDUCTOR CHIP PROTECTION ACT
v USA
- u nás sa poskytuje ochrana iba tým topografiám (topografia = zobrazenie zapojenia
polovodičových výrobkov + jeho samostatne využiteľných častí), ktoré boli
vytvorené po nadobudnutí účinnosti zákona (po 1.1.1992), v r.2000 bol nový zákon

PREDMETOM ochrany:
a) je topografia PV, kt. je výsledkom tvorivej duš. činnosti.- má chrániť pred píratskym

kopírovaním
TOPOGRAFIA- „séria akokoľvek zafixovaných alebo zakázaných navzájom
súvisiacich zobrazení znázorňujúcich 3-rozmerné trvalé usporiadanie vrstiev, z kt. sa
PV výrobok skladá“

b) samostatne využiteľné časti TPV
c) zobrazenia slúžia na výrobu TPV
OCHRANA- skončí uplynutím 10. roku od konca kal. roka , v kt. TPV vznikla

- ochrana sa nevzťahuje na Technológiu použitú pri vytvorení TPV

Na rozdiel od iných predmetov priem. vlastníctva, môže pri TPV vzniknúť
ochrana 2-ako:

204

a) ku dňu podania prihlášky (riadnej) , ak sa TPV obchodne nevyužívala, alebo sa

využívala skryte („tajná TPV“)

b) ku dňu prvého (nie skrytého) využitia TPV

PRIEMYSLENÉ PRÁVA NA OZNAČENIE
-

nechráni výsledky tvorivej duševnej činnosti, ale viažu sa na používanie týchto
predmetov predovšetkým v obchodnom podnikateľskom styku jednotlivých FO a PO
na odlíšenie ich výrobkov a služieb. Patria sem:
a) ochranné známky
b) označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov
c) obchodné mená
+
d) obdobné práva = logo a doménové meno

67. OCHRANNÉ ZNÁMKY:
-

záko o ochranných známkach z roku 1997

OZ = akékoľvek označenie, kt. možno graficky znázorniť a kt. tvoria najmä slová
vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, obal, resp. ich kombinácie zapísané
do registra OZ a ktoré slúžia na ROZLÍŠENIE VÝROBKOV al. SLUŽIEB na trhu
ako aj odlíšiť ich výrobcov/poskytovateľov a tým pomôcť spotrebiteľovi lepšie sa
orientovať na trhu

legálne znaky OZ:

1. je vnímateľná zrakom
2. má rozlišovaciu schopnosť
3. zapísaná v registri OZ

absolútne výluky zo zápisnej spôsobilosti (za OZ nemožno uznať označenie, kt.) :

a) nemožno graficky znázorniť
b) nemá rozlišovaciu schopnosť
c) môže klamať verejnosť najmä o povahe, akosti, zemep. pôvode tovarov alebo

služieb

d) je v rozpore s ver. poriadkom alebo dobrými mravmi
e) obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol
f) ak OZ je zhodná s OZ so skorším právom prednosti
g) tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, akosti,

množstva, účelu, hodnoty

h) tvorí výlučne tvar výrobku alebo jeho obal, kt. vyplýva z povahy výrobku

druhy ochranných známok:
a) z hľadiska vyjadrenia (tvaru) OZ = slovné, obrazové, priestorové a kombinované

b) z hľadiska subjektov (majiteľov) = individuálne (iba jednej FO/PO) a kolektívne
c) všeobecne známa známka = aj keď nie zapísaná v registri v SR, je všeob.známa

(coca-cola)

205

d) z hľadiska terit.pôsobenia = národné(na území jedného štátu), medzinárodné zn.

a ochranná známka Spoločenstva CTM

ochrana
-

10 rokov odo dňa podania P. + možno ju obnoviť vždy o ďalších 10 rokov→10 r. +
Xx10

zánik:

a) uplynutím ochrannej doby (ak nebola včas podaná žiadosť o obnovu ochrany)
b) vzdaním sa práva na OZ
c) odo dňa účinnosti výmazu ochrannej známky z registra

Námietka proti zápisu do registra
-

ide o námietkové konanie, kt.dáva tretím osobám možnosť brániť svoje práva tým, že
podajú námietku proti zápisu urč.označenia ako OZ do registra ochr.známok

do 3 mesiacov od zverejnenia označenia vo Vestníku môže dotknutá osoba podať
Úradu námietky, kt.musia obsahovať odôvodnenie + listinné dôkazy

Majiteľ OZ má výlučné právo používať svoju OZ spolu s označením ® a bez jeho
súhlasu nik nemôže používať zhodné/zameniteľné označenie- môže :

a) sa domáhať zákazu používať OZ podobnú či zameniteľnú s jeho + žiadať

o predbežné opatrenie

b) tiež aby sa predmety takto označené stiahli z trhu +
c) môže žiadať náhradu škody +
d) právo na primerané zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy
e) súd na návrh môže nariadiť, aby výrobky boli odstránené z obchodnej siete,

vydané navrhovateľovi alebo zničené

obmedzenie práv z

a) majiteľ OZ nemá právo zakázať3.osobám jej používanie na tovare, kt. bol s touto

OZ uvedený na trh v SR alebo členskom štáte EÚ samotným majiteľom alebo
s jeho súhlasom

b) ak 3.osoby použíjú v obch. styku svoje meno, priezv.,adresu...kt.sú

zhodné/zameniteľné s jeho OZ, za predpokladu, že tieto údaje sú vsúlade s obch.
zvyklosťami a dobrými mravmi

OBCH.MENO:
-

označenie/znak, pod kt. podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť
a vykonáva pr.úkony a ktorým sa odlišuje od iných podnikateľov.

nesmie byť zameniteľné za meno iného subjektu a nesmie byť zameniteľné
s obch.menom iného podn.subjektu alebo o predmete podnikania- po novele stačí mať
inú adresu/sidlo. Na odlíšnie rovnakých mien sa často používajú dodatky, ako napr.
Janko Mrkvička- maliar.

Využíva sa právo prednosti, no v zmysle PARÍŽ.DOHOVORU na ochranu PV sa
zakotvila povinnosť poskytovať ochranu OM bez potreby prihlasovania a zapisovania

OM sa často stáva slovnou ochrannou známkou

OM môže byť osobné, vecné, fantazijné al.kombinované + OM FO a OM PO

206

68. PRÁVA NA OZNAČENIA

PRÁVA OZNAČENIE POVODU VÝROBKOV a

ZEMEP.OZNAČENÍ VÝROBKOV

označenie pôvodu výrobku:
-

názov urč.miesta, oblasti alebo výnimoč. prípadoch krajiny používaný na označenie
výrobku pochádzajúceho z toho miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo
vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím
s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie
a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti
alebo krajine. Kvalita a vlastnosť výrobku sú s oblasťou nerozlučne spojené
 Modranská keramika, Liptovská bryndza, Tokajské víno

zemepisné označenie výrobku:
-

názov urč.miesta, oblasti alebo vo výnim. prípade krajiny používaný na označenie
výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu,
povesť alebo charakter.vlastnosti, kt.môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti al.
krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo
vymedzenom zemep.mieste, oblasti al.krajine.

= v podstate ide o rovnaký systém ochrany- rozdiel spočíva v tom, že pri
zemep.označení nie
je až taká spojitosť medzi územím, na kt.sa výrobok vyrába a jeho vlastnosťami
a dokonca
nemusia všetky štádia jeho výroby prebiehať na tomto území. Stačí, ak má povesť,
kt.možno pripísať jeho zemep.pôvodu
= na rozdiel od iných predmetov PV tieto označenia nie sú výhradným právom a
užívateľom aj zapísaného označenia sa môže stať každý subjekt, kt. spĺňa všetky zákl.
podmienky držiteľa označenia pôvodu
= predmetom ochrany môžu byť len výrobky (akékoľvek hnuteľné veci), nemôžu byť
služby (ale môžu byť výsledky
služieb)

 do registra sa nezapíše:

a) také označenie, kt.doslovné znenie síce pravdivo označuje miesto pôvodu, ale je

spôsobilé vyvolať mylnú domnienku o pôvode výrobku (napr. Pražská šunka nie
je z ČR ale zo slovenskej obce Praha)

b) označenie zhodné s názvom odrody rastlín al.plemenom zvierat, kt.by v dôsledku

zápisu mohlo vyvolať vo verejnosti mylnú domnienku o skutočnom pôvode.

c) Označenie zhodné s už existujúcim označením alebo všeobecne známou známkou

Subjekty práv na označenia:

a) držiteľ osvedčenia

= ten, na koho je v registri označenie zapísané

207

b) užívateľ zapísaného osvedčenia

= je člen združenia alebo zväzu výrobcov alebo

spracovateľov. Nikomu, kto sa chce stať používateľom označenia, nesmie sa
odoprieť právo stať sa členom združenia alebo zväzu

ochrana
-

odo dňa zápisu do registra

trvanie nie je časovo obmedzené- jtrvá dovtedy, kým trvajú dôvody, pre kt. úrad
označenie zapísal

držiteľ osvedčenia o zápise sa môže domáhať ochrany na súde- aby výrobky boli
stiahnuté z trhu, vydané držiteľovi osvedčenia alebo zničené na náklady porušovateľa
práva

PRÁVA OBDOBNÉ PRIEMYSLENÝM PRÁVAM

ZLEPŠOVATEĽSKÉ PRÁVO
-

ide o „ZLEPŠOVACIE NÁVRHY“ ako výsledok tvorivej činnosti ZCa a patria jeho
ZĹovi, ale nesmú mu brániť práva zo zapísaných patentov alebo dizajnov= technické,
vyrobené, al. prevádzkové zdokonalenia ako aj riešenia BaOZP a ŽP, s kt. má
zlepšovateľ právo nakladať. Tieto návrhy patria medzi práva príbuzné priem. právam
a tvoria súčasť PV. ZN však nevzniknú, ak im bránia práva z patentu al. zapísaného
pr. Vzoru

ak sa ZN týka oboru práce ZC a výsledky sú nad rámec, pr. povinností, je ZC
povinný ponúknuť to svojmu ZĽ. Ak sním ZĽ do 2 mesiacov od ponuky neuzavrie
zmluvu, môže so ZN ZC nakladať bez obmedzenia→ PODNIKATEĽSKÉ ZN

OCHRANA- ZC i ZĽ by mohli 3 mesiace zachovávať mlčanlivosť v ZN

ak ide o nepodnikateľské ZN (napr. know-how), tu zlepšovateľ nie je povinný
ponúknuť nikomu a môže s ním nakladať ľubovoľne

LOGO:
-

je svojou povahou nehmot. statok. Pod pojmom LOGO treba rozumieť
OZNAČENIE, ZNAČKU, kt. určitý subjekt používa na označenie svojej osoby,
prevádzky, prípadne sv. výrobkov či služieb a ktorým sa má odlíšiť od iných
subjektov, či iných výrobkov/služieb (môže ho používať aj nepodnik. subjekt)

za logo sa môže požadovať aj SLOGAN, ZVUKOVÉ al. SVETELNÉ,
PRIESTOROVÉ označenie

logo môže byť vytvorené rôzne- napr. ho vytvorí zamestnanec podniku, al. vznikne
na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom (aut. znluva, zmluva o
dielo) alebo zmluvou o obstaraní veci

logo môže / nemusí byť výsledkom tvorivej duš. činnosti→ ak je, chráni ho aut.
zákon

z loga sa prihlásením na ÚPV môže stať OCHRANNÁ ZNÁMKA

FRANŠÍZA
-

výsada, licencia, koncesia

rozumie sa ňou SÚBOR PRÁV K PR. VLAST. al. DUŠ. VLAST. vzťahujúci sa na
OCHRANNÉ ZNÁMKY, OBCHOD. MENÁ, Úž. VZORY, AUT. PRÁVA,

208

PATENTY-kt. majú byť využité na ďalší predaj tovaru al. poskytovanie služieb
konečnému spotrebiteľovi

CHARACTER MERCANDISING
-

tovar, všeob. obchodovanie + vychvaľovanie vlas. tovaru, inzercia

„umenie dobré predávať“→ komerčné využitie sugestívnych hodnôt, kt. nadobúdajú
umelecké mená, podobizne al. rozlišovacie označenia ak sa použijú v rámci urč.
obch. aktivít

KNOW - HOW
-

nie je v našom pr.systéme osobitne upravené a jeho ochrana spočíva predovšetkým
jeho utajením. Zaraďujeme ho medzi nehmotné statky

znamená „vedieť ako“, výrobnotechnické a obchodné skúsenosti, znalosti- kt. sú
všeob. známe, nie sú chránené patentom a sú zmluvne prevoditeľné. Neviažu sa na ne
výluč. právana ochranu:

a) interné opatrenia ( zaviazanie ZC obch. tajomstvom) + povinnosť mlčanlivosti
b) externé hľadisko (opatrenia proti priem. špionáži)
V zmysle nariadenia komisie EHS (1988) možno uzavrieť Zmluvu o K-H na 10 rokov

PRÁVO NOVÝCH SPOSOBOV PREVENCIE A DIAGNOSTIKY
OCHRANA NÁZVU A DOBREJ POVESTI (GOODWILL)
DOMÉNOVÉ MENÁ
-

majú význam najmä v oblasti internetu (www. ????.sk.). Ich nadobúdanie
a používanie nie je regulované štátom, neexistuje register DM. Registrácia DM sa
uskutočňuje na báze súkromnej- prostredníctvom súkr.firiem. Má však celosvetovú
pôsobnosť. Nesmie byť hanlivé.

69. MEDZINÁRODNOPRÁVNE ASPEKTY PDV

Základné medzinár. dohovory pre oblasť pr. ochrany DV
1. Parížsky dohovor na ochranu priemysleného vlatsníctva 1883

v znení revíziíí

2. Dohovor o

zriadení Svetovej organizácie duš. vlastníctva 1967

(WIPO)

– cieľom je podpora ochrany DV na celom svete spoluprácou medzi štátmi v ucelenej

súčinnosti s osttanými medzin.organizáciami a zabezpečiť spoluprácu medzi úniami
(Parížsak únia, Bernská únia...)

3. Bernský dohovor o

ochrane liter. a

umeleckých diel

4. Všeobecný dohovor o

autorskom práve- Ženeva

5. Dohovor o udeľovaní eut. patentov (pre člen. štáty).

-- od 1.júla 2002 môžu aj

prihlasovatelia zo Slovenska podávať európsku pat.prihlášku na Eur.pat.úrade
v Mníchove, prípadne jeho pobočke v Haagu

6. Zmluva o patentovej spolupráci- PCT.

= možnosť podávať medzinár.pat. prihlášky

7. na základe VIED. DOHOVORU o ZMLUVNOM PRÁVE 1969 je SR viazané napr.

Parížskym dohovorom na ochranu PV 1883, Locarnská dohoda o medzinár. triedení
pr, vzorov 1968, Štrassburgská dohoda o patentovom triedení→
MULTILITERÁRNE + BILATERÁLNE: Dohoda medzi ČSSR a USA o výmene
patentov a literatúry o patentoch, Zmluva medzi ČSSR a Švajč. o ochrane údajov o
pôvode , označení pôvodu...

209

SR pristúpila ďalej k :(13)
-

Haagskej dohode o medz, zápise pr. Vzorov

Vied. dohovor o zápise známok 1973

Mních. dohovor o udeľovaní eur. patentov 1973

Smernica EHS 89/104 o harmonizácii zákonodarstiev čl. štátov o ochr. známkach
a ďalšie smernice, napr. o právnej ochrane databáz, o právnej ochrane počítačových
programov...

Najvýznamnejšie medz. vládne a mimovládne organizácie s pôsobnosťou v oblasti
DV
1. WIPO

– Svet. org. DV- založená 1967 a pôsobí popri OSN (ČS od 1970)
– zameriava sa na uzavieranie zmlúv , dohôd, dohovorov na riešenie sprov

v obl.DV

– čl. štáty tvoria „MEDZINÁR. ÚNIE NA OCHRANU PV“→všeob. únia, Parížska

únia, Madrid. únia, Haagska, Niceská, Lisabonská, Budapešť....

– hl. orgánom je : Valné zhromaždenie (vš. zástupcovia únie), Konferencia,

Koordinačný výbor, medzinár. úrad (Ženeva)-administratíva

2. WTO - Svet-obch. org. = hl. garantom Dohody o obch. aspektoch DV vrátane

obchodu s falšovaným tovarom (TRIPS)

3. Eur. patent. organizácia- v Mníchove
4. AIPPI -medzin. združenie na ochranu PV- je to nevládna org. ,Zurich- ochrana proti

nekalej súťaži

ÚRAD PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA
-

ÚPV je jediným prihlasovacím , udeľovaním a registračným miestom pre vynálezy,
priem., úžitkové vzory, TPV, OZ,...

Je to ústredný orgán št. správy SR pre oblasť priemysel. Vlastníctva, rozhoduje o
poskytovaní ochrany na vynálezy, priem. vzory, úžit. vzory a topografie polovodič.
výrobkov, chránené známky a označenie pôvodu výrobkov; prijíma a eviduje
prihlášky, vykonáva prieskum; rozhoduje:

a) o návrhoch na zrušenie al. čiast. zrušenie patentu
b) o návrhoch na výmaz al. čiast. výmaz priemys. vzoru
c) o námietkach proti zverejnenej prihláške ochrannej známky
-

úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda
SR

úrad sa organizačne člení na odbory, tie sa členia na oddelenia

gestor medzinár. zmlúv o ochrane DV

podporuje rozvoj a vzdelávanie v oblasti ochrany DV

pôsobí na zákl. zákona SNR č. 347/ 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostat.
ústred. orgánov št. správy SR

je rozpočtovou organizáciou, je PO

sídlom je BB

ORGANIZÁCIA:
-

1. predseda menovaný vládou (úradom vlády ) +kancelária predsedu

2. podpredseda

210

3. vedúci odborov: odbor legislatívy ( UPV sa podieľa na príprave zákonov )

patentový odbor – oddelenie chem., strojárske, elektrikárske
známkový – oddelenie domácich zámok, zahraničných
odbor registrov
odbor patent. informácií + knižnica (vestník ÚPV: judikatúra)
odbor ekonomický
odbor eur. integrácie

 zápis môže mať dvojakú povahu: deklaratórnu (zápis ochrannej známky)

konštitutívnu ( zápis ochrannej známky do
registra)

ZÁKLADNÉ PRAMENE PDV
A) vnútrošt.- ústava SR, OZ a OBZ, TZ, kompetenčný zákon, zákon o rade pre RaV, o

reklame + autorský zákon,z. o kolekt. správe AP, z.o UM fondoch, o ochrane práv
k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, o ochranných známkach, z. o ochrane
označenia pôvodu výrobku, Zákonník práce

B) medzinárodné pramene –
- Dohovor o zriadení svetovej organizácie DV 1967
-

Parížsky dohovor o ochrane priem. vlastníctva

Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel 1886

Všeob. dohovor o autorskom práve 1952

Rím. dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobca zvuk. a obraz. záznamov 1961

Charta OSN+ Všeob. deklarácia ľud. práv + medzinár. pakt o hosp a sociál. právach
1966

Dohovory ILO

Dohovory RE ( o bezhraničnej TV)

211

Document Outline

OBČIANSKE PRÁVO
Otázky na štátnice
O B Č I A N S K É P R Á V O H M O T N É
Systém OP
Systematika OZ
- Právne skutočnosti v OP
PD
Právny úkon
- Právnické osoby-PO
- A) združenia FO alebo PO
  - B) účelové združenia majetku
VZNIK
ZÁNIK
Plynutie PD
Zánik ZP
Zánik zádržného práva
ZMENA ZVP
PREDPOKLADY DEDENIA
C) vedľajšie náležitosti (vyžadované osobitnou úpravou)
45. Procesné úkony v OSK – procesné úkony účastníkov konania, procesné úkony súdu.
- PÚ ÚČASTNÍKOV:
- 49. Osobitné druhy konaní podľa OSP – všeobecná charaktristika a ich priebeh.
Neplatnosť manželstva
- F) Následky vyhlásenia M za neplatné
Zdanlivé manželstvo

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Vypracované otázky na štátnice

Preber si túto poznámku so svojou AI

Náhľad poznámky

Document Outline

Ďalšie poznámky z predmetu Občianske právo hmotné I.