nechodím na prednáškyZmluva o EU
Stiahnuť PDF · 4,0 MBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
2010/C 83/01
Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . .
Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Protokoly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Prílohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vyhlásenia pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu . . . . . . . . . . .
Tabuľky zhody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2010/C 83/02 Charta
základných
práv
Európskej
únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 389
Poznámka pre čitateľa (pozri druhú stranu obálky)
ISSN 1725-5236
C 83
Zväzok 53
30. marca 2010
Informácie a oznámenia
Úradný vestník
Európskej únie
Slovenské vydanie
Číslo oznamu
Obsah
Cena:
10 EUR
SK
Strana
POZNÁMKA PRE ČITATEĽA
Táto publikácia obsahuje konsolidované znenia Zmluvy o Európskej Únii a Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, ako aj ich protokolov a príloh v znení zmien a doplnení
vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy podpísanej 13. decembra 2007 v Lisabone, ktorá
nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Obsahuje tiež vyhlásenia pripojené
k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu.
Ako bolo uvedené v poznámke pre čitateľa k uverejneniu predchádzajúcej verzie
konsolidovaných zmlúv (Ú. v. EÚ C 115, 9.5.2008, s. 1), v tejto publikácii sú
zapracované korigendá, ktoré boli medzitým prijaté.
Táto publikácia tiež obsahuje Chartu základných práv Európskej únie vyhlásenú
v Štrasburgu 12. decembra 2007 Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (Ú. v.
EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1). Tento text preberá a upravuje Chartu vyhlásenú
7. decembra 2000 a od 1. decembra 2009 - dátumu nadobudnutia platnosti
Lisabonskej zmluvy - ju nahrádza. Podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku Zmluvy
o Európskej únii, Charta vyhlásená v roku 2007 má rovnakú právnu silu ako zmluvy.
Tento text je vydaný na účely dokumentácie a nezaväzuje inštitúcie Európskej únie.
KONSOLIDOVANÉ ZNENIE
ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII
A
ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE
(2010/C 83/01)
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/1
Obsah
Strana
ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1
PREAMBULA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
15
HLAVA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
16
HLAVA II USTANOVENIA O DEMOKRATICKÝCH ZÁSADÁCH . . . . . . . . . . . . . .
20
HLAVA III USTANOVENIA O INŠTITÚCIÁCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
22
HLAVA IV USTANOVENIA O POSILNENEJ SPOLUPRÁCI . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
27
HLAVA V VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE
A OSOBITNÉ USTANOVENIA O SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ
A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
28
Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie . . . . . . . . . . . . . .
28
Kapitola 2 Osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
30
Oddiel 1
Spoločné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
30
Oddiel 2
Ustanovenia o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike . . .
38
HLAVA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
41
ZMLUVA O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
47
PREAMBULA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
49
PRVÁ ČASŤ
ZÁSADY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
50
HLAVA I
DRUHY A OBLASTI PRÁVOMOCÍ ÚNIE . . . . . . . . . . . . . . . . .
50
HLAVA II
VŠEOBECNE UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . .
53
DRUHÁ ČASŤ NEDISKRIMINÁCIA A OBČIANSTVO ÚNIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
56
TRETIA ČASŤ VNÚTORNÉ POLITIKY A ČINNOSTI ÚNIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
59
HLAVA I
VNÚTORNÝ TRH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
59
HLAVA II
VOĽNÝ POHYB TOVARU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
59
Kapitola 1 Colná únia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
60
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/3
Strana
Kapitola 2 Colná spolupráca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
61
Kapitola 3 Zákaz množstevných obmedzení medzi členskými štátmi . . .
61
HLAVA III
POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO . . . . . .
62
HLAVA IV
VOĽNÝ POHYB OSÔB, SLUŽIEB A KAPITÁLU . . . . . . . . . . . .
65
Kapitola 1 Pracovníci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
65
Kapitola 2 Právo usadiť sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
67
Kapitola 3 Služby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
70
Kapitola 4 Kapitál a platby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
71
HLAVA V
PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI . . .
73
Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
73
Kapitola 2 Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl
a prisťahovalectvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
75
Kapitola 3 Justičná spolupráca v občianskych veciach . . . . . . . . . . . . . .
78
Kapitola 4 Justičná spolupráca v trestných veciach . . . . . . . . . . . . . . . . .
79
Kapitola 5 Policajná spolupráca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
83
HLAVA VI
DOPRAVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
85
HLAVA VII
SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ,
ZDAŇOVANIE A APROXIMÁCIU PRÁVA . . . . . . . . . . . . . . . .
88
Kapitola 1 Pravidlá hospodárskej súťaže . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
88
Oddiel 1
Pravidlá uplatňované na podniky . . . . . . . . . . . . . . . . .
88
Oddiel 2
Pomoc poskytovaná štátmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
91
Kapitola 2 Daňové ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
93
Kapitola 3 Aproximácia práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
94
HLAVA VIII
HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA . . . . . . . . . . . . . . . . .
96
Kapitola 1 Hospodárska politika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
97
Kapitola 2 Menová politika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
102
Kapitola 3 Inštitucionálne ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
105
SK
C 83/4
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Strana
Kapitola 4 Osobitné ustanovenia pre členské štáty, ktorých menou je euro
106
Kapitola 5 Prechodné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
107
HLAVA IX
ZAMESTNANOSŤ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
112
HLAVA X
SOCIÁLNA POLITIKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
114
HLAVA XI
EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
119
HLAVA XII
VŠEOBECNÉ A ODBORNÉ VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ A ŠPORT
120
HLAVA XIII
KULTÚRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
121
HLAVA XIV
VEREJNÉ ZDRAVIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
122
HLAVA XV
OCHRANA SPOTREBITEĽA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
124
HLAVA XVI
TRANSEURÓPSKE SIETE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
124
HLAVA XVII PRIEMYSEL . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
126
HLAVA XVIII HOSPODÁRSKA, SOCIÁLNA A ÚZEMNÁ SÚDRŽNOSŤ . . . . .
127
HLAVA
XIX VÝSKUM A TECHNOLOGICKÝ ROZVOJ A KOZMICKÝ
PRIESTOR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
128
HLAVA XX
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
132
HLAVA XXI
ENERGETIKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
134
HLAVA XXII CESTOVNÝ RUCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
135
HLAVA XXIII CIVILNÁ OCHRANA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
135
HLAVA XXIV ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
136
ŠTVRTÁ ČASŤ PRIDRUŽENIE ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ . . . . . . . . . . . . . . .
137
PIATA ČASŤ VONKAJŠIA
ČINNOSŤ ÚNIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
139
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE . . .
139
HLAVA II SPOLOČNÁ OBCHODNÁ POLITIKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
139
HLAVA III SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A HUMANITÁRNA POMOC
141
Kapitola 1 Rozvojová spolupráca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
141
Kapitola 2 Hospodárska, finančná a technická spolupráca s tretími
krajinami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
142
Kapitola 3 Humanitárna pomoc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
143
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/5
Strana
HLAVA IV REŠTRIKTÍVNE OPATRENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
144
HLAVA V MEDZINÁRODNÉ DOHODY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
144
HLAVA VI VZŤAHY ÚNIE S MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI
A TRETÍMI KRAJINAMI A DELEGÁCIE ÚNIE . . . . . . . . . . . . . . . .
147
HLAVA VII DOLOŽKA O SOLIDARITE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
148
ŠIESTA ČASŤ INŠTITUCIONÁLNE A FINANČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . .
149
HLAVA I
USTANOVENIA O ORGÁNOCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
149
Kapitola 1 Orgány . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
149
Oddiel 1
Európsky parlament . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
149
Oddiel 2
Európska rada . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
152
Oddiel 3
Rada . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
153
Oddiel 4
Komisia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
155
Oddiel 5
Súdny dvor Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
157
Oddiel 6
Európska centrálna banka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
167
Oddiel 7
Dvor audítorov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
169
Kapitola 2 Právne akty Únie, postupy prijímania a iné ustanovenia . . . .
171
Oddiel 1
Právne akty Únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
171
Oddiel 2
Postupy prijímania právnych aktov a iné ustanovenia
173
Kapitola 3 Poradné orgány Únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
177
Oddiel 1
Hospodársky a sociálny výbor . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
177
Oddiel 2
Výbor regiónov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
178
Kapitola 4 Európska investičná banka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
180
HLAVA II FINANČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
181
Kapitola 1 Vlastné zdroje Únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
181
Kapitola 2 Viacročný finančný rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
182
Kapitola 3 Ročný rozpočet Únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
183
Kapitola 4 Plnenie rozpočtu a absolutórium . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
186
SK
C 83/6
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Strana
Kapitola 5 Spoločné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
187
Kapitola 6 Boj proti podvodom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
188
HLAVA III POSILNENÁ SPOLUPRÁCA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
189
SIEDMA ČASŤ VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . .
192
PROTOKOLY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
201
Protokol (č. 1)
o úlohe národných parlamentov v Európskej únii . . . . . . . . . .
203
Protokol (č. 2)
o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality . . . . . . . . .
206
Protokol (č. 3)
o štatúte Súdneho dvora Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . .
210
Protokol (č. 4)
o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej
centrálnej banky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
230
Protokol (č. 5)
o štatúte Európskej investičnej banky . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
251
Protokol (č. 6)
o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov
a agentúr a útvarov Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
265
Protokol (č. 7)
o výsadách a imunitách Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . .
266
Protokol (č. 8)
k článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii o pristúpení Únie
k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
273
Protokol (č. 9)
o rozhodnutí Rady o vykonávaní článku 16 ods. 4 Zmluvy
o Európskej únii a článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017 na
jednej strane a od 1. apríla 2017 na strane druhej . . . . . . . . .
274
Protokol (č. 10)
o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 Zmluvy
o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
275
Protokol (č. 11)
o článku 42 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . .
278
Protokol (č. 12)
o postupe pri nadmernom deficite . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
279
Protokol (č. 13)
o kritériách konvergencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
281
Protokol (č. 14)
o euroskupine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
283
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/7
Strana
Protokol (č. 15)
o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
284
Protokol (č. 16)
o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska . . . . . . . . . .
287
Protokol (č. 17)
ktorý sa týka Dánska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
288
Protokol (č. 18)
ktorý sa týka Francúzska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
289
Protokol (č. 19)
o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie
290
Protokol (č. 20)
o uplatňovaní určitých aspektov článku 26 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na Spojené kráľovstvo a Írsko . . . . . . . . . . . . .
293
Protokol (č. 21)
o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
295
Protokol (č. 22)
o postavení Dánska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
299
Protokol (č. 23)
o vonkajších vzťahoch členských štátov s ohľadom na
prekročenie vonkajších hraníc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
304
Protokol (č. 24)
o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie
305
Protokol (č. 25)
o vykonávaní spoločných právomocí . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
307
Protokol (č. 26)
o službách všeobecného záujmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
308
Protokol (č. 27)
o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži . . . . . . . . . . . . . . . .
309
Protokol (č. 28)
o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti . . . . . . . . . . . .
310
Protokol (č. 29)
o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch . . . .
312
Protokol (č. 30)
o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie na Poľsko
a Spojené kráľovstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
313
Protokol (č. 31)
o dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských
Antilách do Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
315
Protokol (č. 32)
o nadobudnutí nehnuteľného majetku v Dánsku . . . . . . . . . . .
318
Protokol (č. 33)
k článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . .
319
SK
C 83/8
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Strana
Protokol (č. 34)
o osobitnej úprave pre Grónsko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
320
Protokol (č. 35)
o článku 40.3.3 ústavy Írska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
321
Protokol (č. 36)
o prechodných ustanoveniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
322
Protokol (č. 37)
o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení
ESUO a o výskumnom fonde pre uhlie a oceľ . . . . . . . . . . . .
327
PRÍLOHY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
329
Príloha I
Zoznam uvedený v článku 38 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . .
331
Príloha II Zámorské krajiny a územia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti
Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
334
VYHLÁSENIA pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala
Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
335
A. VYHLÁSENIA VZŤAHUJÚCE SA NA USTANOVENIA ZMLÚV . . . . . . . . . . . . . .
337
1.
Vyhlásenie k Charte základných práv Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
337
2. Vyhlásenie
k
článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . .
337
3. Vyhlásenie
k
článku 8 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
337
4.
Vyhlásenie o zložení Európskeho parlamentu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
337
5.
Vyhlásenie o politickej dohode Európskej rady o návrhu rozhodnutia o zložení
Európskeho parlamentu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
337
6. Vyhlásenie
k
článku 15 ods. 5 a 6, článku 17 ods. 6 a 7 a článku 18 Zmluvy
o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
338
7. Vyhlásenie
k
článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a k článku 238 ods. 2
Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
338
8. Vyhlásenie
k
praktickým
opatreniam,
ktoré
je
potrebné
prijať v čase nadobudnutia
platnosti Lisabonskej Zmluvy, pokiaľ ide o predsedníctvo Európskej rady a Rady
pre zahraničné veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
340
9. Vyhlásenie
k
článku 16 ods. 9 Zmluvy o Európskej únii týkajúcemu sa
rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady . . . . . . . . . . . . .
341
10. Vyhlásenie
k
článku 17 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
342
11. Vyhlásenie
k
článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . .
342
12. Vyhlásenie
k
článku 18 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
342
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/9
Strana
13. Vyhlásenie
o
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike . . . . . . . . . . . . . .
343
14. Vyhlásenie
o
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike . . . . . . . . . . . . . .
343
15. Vyhlásenie
k
článku 27 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
343
16. Vyhlásenie
k
článku 55 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . .
344
17. Vyhlásenie o prednosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
344
18. Vyhlásenie o rozdelení právomocí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
344
19. Vyhlásenie
k
článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . .
345
20. Vyhlásenie
k
článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . .
345
21. Vyhlásenie
o
ochrane
osobných
údajov
v
oblasti
justičnej spolupráce v trestných
veciach a policajnej spolupráce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
345
22. Vyhlásenie
k
článkom 48 a 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . .
346
23. Vyhlásenie
k
článku 48 druhému odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . 346
24. Vyhlásenie k právnej subjektivite Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
346
25. Vyhlásenie
k
článkom 75 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . .
346
26. Vyhlásenie
k
neúčasti členského štátu na opatrení založenom na tretej časti hlave
V Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
346
27. Vyhlásenie k článku 85 ods. 1 druhému pododseku Zmluvy o fungovaní
Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
347
28. Vyhlásenie
k
článku 98 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . .
347
29. Vyhlásenie
k
článku 107 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie
347
30. Vyhlásenie
k
článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
347
31. Vyhlásenie
k
článku 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
348
32. Vyhlásenie
k
článku 168 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie
348
33. Vyhlásenie
k
článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
349
34. Vyhlásenie
k
článku 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
349
35. Vyhlásenie
k
článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
349
SK
C 83/10
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Strana
36. Vyhlásenie k článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa
dojednávania a uzavierania medzinárodných dohôd vzťahujúcich sa na priestor
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti členskými štátmi . . . . . . . . . . . . . . . . . .
349
37. Vyhlásenie
k
článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
349
38. Vyhlásenie
k
článku 252 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o počte generálnych
advokátov na Súdnom dvore . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
350
39. Vyhlásenie
k
článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
350
40. Vyhlásenie
k
článku 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
350
41. Vyhlásenie
k
článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
350
42. Vyhlásenie
k
článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . .
351
43. Vyhlásenie
k
článku 355 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . .
351
B. VYHLÁSENIA
VZŤAHUJÚCE SA NA PROTOKOLY PRIPOJENÉ K ZMLUVÁM . . .
352
44. Vyhlásenie
k
článku 5 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do rámca
Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
352
45. Vyhlásenie
k
článku 5 ods. 2 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do
rámca Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
352
46. Vyhlásenie
k
článku 5 ods. 3 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do
rámca Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
352
47. Vyhlásenie
k
článku 5 ods. 3, 4 a 5 Protokolu o schengenskom acquis začle
nenom do rámca Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
352
48. Vyhlásenie týkajúce sa Protokolu o postavení Dánska . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
353
49. Vyhlásenie týkajúce sa Talianska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
353
50. Vyhlásenie
k
článku 10 Protokolu o prechodných ustanoveniach . . . . . . . . . . .
354
C. VYHLÁSENIA
ČLENSKÝCH ŠTÁTOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
355
51. Vyhlásenie
Belgického
kráľovstva o národných parlamentoch . . . . . . . . . . . . . .
355
52. Vyhlásenie Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Spolkovej republiky
Nemecko, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Talianskej republiky,
Cyperskej republiky, Litovskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva,
Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Rakúskej republiky, Portugalskej
republiky, Rumunska, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k symbolom
Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
355
53. Vyhlásenie
Českej republiky k Charte základných práv Európskej únie . . . . . . .
355
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/11
Strana
54. Vyhlásenie
Spolkovej
republiky
Nemecko,
Írska,
Maďarskej republiky, Rakúskej
republiky a Švédskeho kráľovstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
356
55. Vyhlásenie Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
356
56. Vyhlásenie
Írska
k
článku 3 Protokolu o postavení spojeného kráľovstva a Írska
s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti . . . . . . . . . . . . . .
356
57. Vyhlásenie Talianskej republiky o zložení Európskeho parlamentu . . . . . . . . . .
357
58. Vyhlásenie Lotyšskej republiky, Maďarskej republiky a Maltskej republiky
o spôsobe písania názvu jednotnej meny v zmluvách . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
357
59. Vyhlásenie
Holandského
kráľovstva k článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
357
60. Vyhlásenie
Holandského
kráľovstva k článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
358
61. Vyhlásenie
Poľskej republiky k Charte základných práv Európskej únie . . . . . .
358
62. Vyhlásenie
Poľskej republiky k Protokolu o uplatňovaní Charty základných práv
Európskej únie na Poľsko a Spojené kráľovstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
358
63. Vyhlásenie
Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k vymedzeniu
pojmu „štátni príslušníci“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
358
64. Vyhlásenie
Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k hlasovaciemu
právu v európskych parlamentných voľbách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
358
65. Vyhlásenie
Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k článku 75
a Zmluvy o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
359
Tabuľky zhody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
361
Zmluva o Európskej únii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
361
Zmluva o fungovaní Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
366
SK
C 83/12
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ZMLUVY
O
EURÓPSKEJ ÚNII
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/13
PREAMBULA
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA, PREZIDENT SPOLKOVEJ
REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY, JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA, PREZIDENT
FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT ÍRSKA, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ
VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA, PREZIDENT PORTUGALSKEJ
REPUBLIKY, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA ( 1 ),
ODHODLANÍ
pozdvihnúť na novú úroveň procesy európskej integrácie, ktoré sa začali založením
Európskych spoločenstiev,
ČERPAJÚC
inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa
vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody,
demokracie, rovnosti a právneho štátu,
PRIPOMÍNAJÚC SI
historický význam skoncovania s rozdelením európskeho kontinentu a potrebu
vytvoriť pevné základy pre budovanie budúcej Európy,
POTVRDZUJÚC
oddanosť princípom slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných
slobôd a právneho štátu,
POTVRDZUJÚC
svoju oddanosť základným sociálnym právam tak, ako sú vymedzené v Európskej
sociálnej charte podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne a v Charte základných sociálnych práv
pracovníkov spoločenstva z roku 1989,
ŽELAJÚC SI
prehĺbiť solidaritu medzi národmi pri rešpektovaní národnej histórie, kultúry a tradícií,
ŽELAJÚC SI
ďalej posilňovať demokraciu a účinné fungovanie orgánov, aby v jednotnom
inštitucionálnom rámci mohli lepšie plniť úlohy, ktorými sú poverené,
ODHODLANÍ
dosiahnuť posilnenie a zblíženie ekonomík a zaviesť hospodársku a menovú úniu vrátane
jednotnej a stabilnej meny v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a Zmluvy o fungovaní Európskej
únie,
ROZHODNUTÍ
podporovať hospodársky a sociálny pokrok svojich národov so zreteľom na zásady
trvalo udržateľného rozvoja a v rámci fungovania vnútorného trhu a posilnenia súdržnosti a ochrany
životného prostredia a uskutočňovať politiku tak, aby bol rozvoj hospodárskej integrácie sprevádzaný
súčasným pokrokom v iných oblastiach,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/15
( 1 ) Odvtedy sa stali členmi Európskej únie Bulharská republika, Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika,
Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Rakúska republika, Poľská republika,
Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo.
ODHODLANÍ
zaviesť spoločné občianstvo pre všetkých štátnych príslušníkov jednotlivých členských
krajín,
ROZHODNUTÍ
uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného
utvárania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 42
k spoločnej obrane, čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru,
bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete,
ROZHODNUTÍ
uľahčiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť svojich národov utvorením
priestoru slobody, bezpečnosti a práva v súlade a ustanoveniami tejto zmluvy a Zmluvy
o fungovaní Európskej únie,
ODHODLANÍ
pokračovať v procese čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa
v súlade s princípmi subsidiarity prijímajú rozhodnutia čo najbližšie k občanovi,
BERÚC DO ÚVAHY
ďalšie etapy, ktoré treba dosiahnuť v záujme rozvoja európskej integrácie,
PRIJALI
rozhodnutie založiť Európsku úniu a na tento účel boli menovaní títo splnomocnení
zástupcovia za:
(zoznam splnomocnených zástupcov nie je reprodukovaný)
KTORÍ
sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité, dohodli takto:
HLAVA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 1
(pôvodný článok 1 ZEU) ( 1 )
Touto zmluvou VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY zakladajú medzi sebou EURÓPSKU ÚNIU (ďalej len „Únia“), na
ktorú členské štáty preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov.
Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi
Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.
Únia je založená na tejto zmluve a na Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluvy“). Tieto
dve zmluvy majú rovnakú právnu silu. Únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho právnym
nástupcom.
SK
C 83/16
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
( 1 ) Tento odkaz je len orientačný. Pre podrobnejšie informácie, pozri tabuľky zhody medzi pôvodným a novým
číslovaním zmlúv.
Článok 2
Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho
štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú
spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia,
spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
Článok 3
(pôvodný článok 2 ZEU)
1. Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov.
2. Únia
ponúka
svojim
občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných
hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa
kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja
s ňou.
3. Únia
vytvára
vnútorný
trh.
Usiluje
sa
o
trvalo
udržateľný rozvoj Európy založený na
vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou
konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako
aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. Podporuje vedecký
a technický pokrok.
Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu,
rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa.
Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.
Rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie
a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.
4. Únia
vytvorí
hospodársku
a
menovú
úniu,
ktorej
menou
je
euro.
5. Únia
vo
vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy
a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému
rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému
obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu
dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie
Spojených národov.
6. Únia
dosahuje
svoje
ciele
primeranými
prostriedkami
podľa rozsahu, v akom boli na ňu
zmluvami prenesené príslušné právomoci.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/17
Článok 4
1. V
súlade
s
článkom 5 právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú
právomocami členských štátov.
2. Únia
rešpektuje
rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu,
obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych
samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu,
udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná
bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.
3. Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si
pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv.
Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie
záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.
Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť
dosiahnutie cieľov Únie.
Článok 5
(pôvodný článok 5 ZES)
1. Vymedzenie
právomocí
Únie
sa
spravuje
zásadou
prenesenia
právomocí.
Vykonávanie
právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.
2. Podľa zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli
členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu
neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
3. Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len
v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo
dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo
účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.
Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity
a proporcionality. Národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade
s postupom ustanoveným v uvedenom protokole.
4. Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je
nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.
Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu proporcionality v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad
subsidiarity a proporcionality.
SK
C 83/18
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 6
(pôvodný článok 6 ZEU)
1. Únia
uznáva
práva,
slobody
a
zásady
uvedené
v
Charte
základných
práv
Európskej
únie
zo
7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako
zmluvy.
Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII
charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré
sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.
2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto
pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
3. Základné
práva
tak,
ako
sú
zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty,
predstavujú všeobecné zásady práva Únie.
Článok 7
(pôvodný článok 7 ZEU)
1. Na
základe
odôvodneného
návrhu
jednej
tretiny
členských štátov, Európskeho parlamentu
alebo Európskej komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu
Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených
v článku 2 niektorým členským štátom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný
členský štát a v súlade s tým istým postupom mu môže adresovať vhodné odporúčania.
Rada pravidelne overuje, či dôvody, na základe ktorých prijala rozhodnutie, ešte stále trvajú.
2. Európska
rada
môže
na
návrh
jednej
tretiny
členských štátov alebo na návrh Európskej komisie
a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu jednomyseľne rozhodnúť o existencii závažného alebo
pretrvávajúceho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom, a to po
vyzvaní tohto členského štátu, aby predložil svoje stanovisko.
3. Ak
je
prijaté
rozhodnutie
podľa odseku 2, môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť
o pozastavení určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv pre príslušný členský štát vrátane
hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu na zasadnutiach Rady. Rada pritom
zohľadní možné následky takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti fyzických a právnických
osôb.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/19
Záväzky príslušného členského štátu vyplývajúce zo zmlúv zostávajú pre tento štát v každom prípade
aj naďalej záväzné.
4. Rada
môže
následne
kvalifikovanou
väčšinou rozhodnúť o zmene alebo odvolaní opatrení
prijatých podľa odseku 3 v dôsledku zmeny situácie, ktorá viedla k ich zavedeniu.
5. Pravidlá
hlasovania,
ktoré
sa
na
účely tohto článku vzťahujú na Európsky parlament, Európsku
radu a Radu, sú ustanovené v článku 354 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 8
1. Únia
rozvíja
osobitné
vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity
a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi
a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci.
2. Na
účely odseku 1 môže Únia uzatvárať s dotknutými krajinami osobitné dohody. Tieto
dohody môžu obsahovať vzájomné práva a povinnosti, ako aj možnosť spoločne prijímať
opatrenia. Ich vykonávanie je predmetom pravidelných konzultácií.
HLAVA II
USTANOVENIA O DEMOKRATICKÝCH ZÁSADÁCH
Článok 9
Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva
rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Občanom Únie je každá
osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo
a nenahrádza ho.
Článok 10
1. Fungovanie
Únie
je
založené
na
zastupiteľskej demokracii.
2. Občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente.
Členské štáty sú zastúpené v Európskej rade hlavami štátov alebo predsedami vlád a v Rade svojimi
vládami, ktoré samotné sú demokraticky zodpovedné buď svojim národným parlamentom, alebo
svojim občanom.
3. Každý
občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa
prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.
4. Politické
strany
na
európskej
úrovni
prispievajú
k
formovaniu
európskeho
politického
vedomia
a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie.
SK
C 83/20
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 11
1. Inštitúcie
dávajú
primeraným
spôsobom
občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť
verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.
2. Inštitúcie
udržiavajú
otvorený,
transparentný
a
pravidelný
dialóg
s
reprezentatívnymi
združeniami a občianskou spoločnosťou.
3. Európska
komisia
vedie
rozsiahle
konzultácie
s
dotknutými
stranami
s
cieľom zabezpečiť
súdržnosť a transparentnosť činností Únie.
4. Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi
významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci
svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely
uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.
Postupy a podmienky predloženia takejto iniciatívy sú ustanovené v súlade s článkom 24 prvým
odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 12
Národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému fungovaniu Únie tým, že:
a) ich v súlade s Protokolom o úlohe národných parlamentov v Európskej únii inštitúcie Únie
informujú o návrhoch legislatívnych aktov Únie, ktoré im zasielajú;
b) dohliadajú na dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade s postupmi ustanovenými v Protokole
o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;
c) sa v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zúčastňujú na mechanizmoch
hodnotenia vykonávania politík Únie v tejto oblasti v súlade s článkom 70 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a že sa zapájajú do politickej kontroly Europolu a hodnotenia
činnosti Eurojustu v súlade s článkami 88 a 85 uvedenej zmluvy;
d) sa zúčastňujú na postupoch revízie zmlúv v súlade s článkom 48 tejto zmluvy;
e) sa im oznamujú žiadosti o pristúpenie k Únii v súlade s článkom 49 tejto zmluvy;
f) sa zúčastňujú medziparlamentnej spolupráce medzi národnými parlamentmi a Európskym
parlamentom v súlade s Protokolom o úlohe národných parlamentov v Európskej únii.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/21
HLAVA III
USTANOVENIA O INŠTITÚCIÁCH
Článok 13
1. Únia
má
k
dispozícii
inštitucionálny
rámec,
ktorého
účelom je podporovať jej hodnoty,
sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj
zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností.
Inštitúciami Únie sú:
— Európsky parlament,
— Európska rada,
— Rada,
— Európska komisia (ďalej len „Komisia“),
— Súdny dvor Európskej únie,
— Európska centrálna banka,
— Dvor audítorov.
2. Každá
inštitúcia
koná
v
medziach
právomocí,
ktoré
sú
jej
zverené
zmluvami,
a
v
súlade
s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Inštitúcie navzájom v plnej miere
spolupracujú.
3. Ustanovenia
o
Európskej
centrálnej
banke
a
Dvore
audítorov,
ako
aj
podrobné
ustanovenia
o ostatných inštitúciách, sa nachádzajú v Zmluve o fungovaní Európskej únie.
4. Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor
regiónov s poradnou funkciou.
Článok 14
1. Európsky
parlament
spoločne s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Vykonáva
funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách.
Volí predsedu Komisie.
2. Európsky
parlament
sa
skladá
zo
zástupcov
občanov Únie. Ich počet nepresiahne sedemsto
päťdesiat plus predseda. Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má
najmenej šesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel.
SK
C 83/22
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Európska rada prijme jednomyseľne na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom
rozhodnutie, ktorým sa ustanoví zloženie Európskeho parlamentu, dodržiavajúc zásady uvedené
v prvom pododseku.
3. Poslanci
Európskeho
parlamentu
sú
volení
vo
všeobecných,
priamych
a
slobodných
voľbách
tajným hlasovaním na volebné obdobie piatich rokov.
4. Európsky
parlament
si
z
radov
svojich
poslancov
volí
predsedu
a
predsedníctvo.
Článok 15
1. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické
smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.
2. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho
predsedu a predsedu Komisie. Jej práce sa zúčastňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku.
3. Európska
rada
zasadá
dvakrát
za
polrok,
zvoláva
ju
jej
predseda.
Ak
si
to
vyžaduje
program
rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v
prípade predsedu Komisie, člen Komisie. Ak si to vyžaduje situácia, predseda zvolá mimoriadne
zasadnutie Európskej rady.
4. Rozhodnutia
Európskej
rady
sa
prijímajú
konsenzom,
ak
nie
je
v
zmluvách
ustanovené
inak.
5. Európska
rada
volí
svojho
predsedu
kvalifikovanou
väčšinou na funkčné obdobie dva a pol
roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie. Európska rada môže v prípade
prekážok vo výkone funkcie alebo závažného pochybenia jeho funkčné obdobie ukončiť podľa
rovnakého postupu.
6. Predseda
Európskej
rady:
a) predsedá Európskej rade a podnecuje jej prácu;
b) zabezpečuje prípravu a plynulosť práce Európskej rady v spolupráci s predsedom Komisie a na
základe práce Rady pre všeobecné záležitosti;
c) usiluje sa uľahčiť dosiahnutie súdržnosti a konsenzu v rámci Európskej rady;
d) po každom zasadnutí Európskej rady predkladá správu Európskemu parlamentu.
Predseda Európskej rady na svojej úrovni a z titulu svojej funkcie zabezpečuje zastupovanie Únie
navonok v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bez toho, aby
boli dotknuté právomoci vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/23
Predseda Európskej rady nesmie vykonávať vnútroštátnu funkciu.
Článok 16
1. Rada spolu s Európskym parlamentom vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Vykonáva
funkcie tvorby politík a koordinačné funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách.
2. Rada
sa
skladá
z
jedného
zástupcu
každého
členského štátu na ministerskej úrovni, ktorý môže
zaväzovať vládu príslušného členského štátu a hlasovať za ňu.
3. Rada
sa
uznáša
kvalifikovanou
väčšinou s výnimkou prípadov, keď zmluvy ustanovujú inak.
4. Od
1.
novembra
2014
je
kvalifikovaná
väčšina vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej
55 % členov Rady, ktorí pozostávajú najmenej z pätnástich členov a zastupujú členské štáty
zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva Únie.
Blokujúcu menšinu musia tvoriť najmenej štyria členovia Rady, v opačnom prípade sa kvalifikovaná
väčšina považuje za dosiahnutú.
Ostatné pravidlá, ktorými sa spravuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, sú ustanovené v článku
238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5. Prechodné
ustanovenia
o
vymedzení
kvalifikovanej
väčšiny uplatniteľné do 31. októbra 2014,
ako aj ustanovenia uplatniteľné od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017, sú ustanovené
v Protokole o prechodných ustanoveniach.
6. Rada
zasadá
v
rôznych
zloženiach,
ktorých
zoznam
sa
prijíma
v
súlade
s
článkom 236 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
Rada pre všeobecné záležitosti zabezpečuje konzistentnosť práce rôznych zložení Rady. Pripravuje
zasadnutia Európskej rady a spolu s predsedom Európskej rady a Komisiou zabezpečuje ich
nadväznosť.
Rada pre zahraničné veci rozpracúva vonkajšiu činnosť Únie na základe strategických usmernení
stanovených Európskou radou a zabezpečuje, aby činnosť Únie bola konzistentná.
7. Za
prípravu
práce
Rady
je
zodpovedný
Výbor
stálych
predstaviteľov vlád členských štátov.
8. Počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu sú zasadnutia Rady verejné. Na tento
účel je každé zasadnutie Rady rozdelené na dve časti, pričom jedna časť sa zaoberá prerokovávaním
legislatívnych aktov Únie a druhá nelegislatívnymi činnosťami.
9. Zloženiam
Rady
s
výnimkou
zloženia
Rady
pre
zahraničné veci predsedajú zástupcovia
členských štátov v Rade na základe zásady rovnosti rotácie v súlade s článkom 236 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
SK
C 83/24
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 17
1. Komisia
podporuje
všeobecný
záujem
Únie
a
na
tento
účel sa ujíma vhodných iniciatív.
Zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe. Dohliada
na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie. Plní rozpočet a riadi
programy. Vykonáva koordinačné, výkonné a riadiace funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými
v zmluvách. S výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a iných prípadov
ustanovených v zmluvách zabezpečuje zastupovanie Únie navonok. Dáva iniciatívy na ročné
a viacročné programovanie Únie v snahe dosiahnuť medziinštitucionálne dohody.
2. Legislatívne
akty
Únie
môžu
byť prijaté len na základe návrhu Komisie, pokiaľ zmluvy
neustanovujú inak. Iné akty sa prijímajú na základe návrhu Komisie, ak tak ustanovujú zmluvy.
3. Funkčné obdobie Komisie je päťročné.
Členovia Komisie sú vybraní na základe ich celkových schopností a ich európskej angažovanosti
spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruky úplnej nezávislosti.
Komisia je pri vykonávaní svojich úloh úplne nezávislá. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18 ods. 2,
členovia Komisie nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu alebo úradu
alebo agentúry. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo
plnením ich úloh.
4. Komisia
vymenovaná
medzi
nadobudnutím
platnosti
Lisabonskej
zmluvy
a
31.
októbrom
2014
sa skladá z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát vrátane jej predsedu a vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je jedným z jej podpredsedov.
5. Od
1.
novembra
2014
sa
Komisia
skladá
z
takého
počtu členov vrátane jej predsedu
a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý zodpovedá
dvom tretinám počtu členských štátov, pokiaľ Európska rada nerozhodne jednomyseľne o zmene
tohto počtu.
Členovia Komisie sú vybraní spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov na základe systému
striktne rovnej rotácie medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje zohľadniť demografické a geografické
spektrum všetkých členských štátov. Tento systém zavedie jednomyseľne Európska rada v súlade
s článkom 244 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
6. Predseda
Komisie:
a) vydáva usmernenia pre prácu Komisie;
b) rozhoduje o vnútornej organizácii Komisie a zabezpečuje, aby konala konzistentne, efektívne
a ako kolektívny orgán;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/25
c) spomedzi členov Komisie vymenúva podpredsedov s výnimkou vysokého predstaviteľa Únie pre
zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Člen Komisie sa vzdá funkcie, ak ho o to požiada predseda. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné
veci a bezpečnostnú politiku sa vzdá funkcie v súlade s postupom ustanoveným v článku 18 ods. 1,
ak ho o to požiada predseda.
7. Zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne
Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu
Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát
nezíska požadovanú väčšinu, Európska rada kvalifikovanou väčšinou navrhne do jedného mesiaca
nového kandidáta, ktorého volí Európsky parlament podľa rovnakého postupu.
Rada po spoločnej dohode so zvoleným predsedom prijme zoznam ostatných osôb, ktoré navrhuje
vymenovať za členov Komisie. Sú vybraní na základe návrhov členských štátov v súlade s kritériami
ustanovenými v odseku 3 druhom pododseku a odseku 5 druhom pododseku.
Predseda, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ostatní členovia
Komisie podliehajú ako celok schváleniu Európskeho parlamentu. Na základe tohto schválenia
vymenuje Európska rada kvalifikovanou väčšinou Komisiu.
8. Komisia sa ako celok zodpovedá Európskemu parlamentu. V súlade s článkom 234 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie môže Európsky parlament hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery
Komisii. Ak je takýto návrh prijatý, členovia Komisie sa musia kolektívne vzdať svojich funkcií
a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa musí vzdať svojich
funkcií, ktoré vykonáva v rámci Komisie.
Článok 18
1. Európska
rada
kvalifikovanou
väčšinou a so súhlasom predsedu Komisie vymenuje vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Európska rada môže ukončiť jeho
funkčné obdobie rovnakým postupom.
2. Vysoký
predstaviteľ vedie spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie. Svojimi návrhmi
prispieva k tvorbe tejto politiky a uskutočňuje ju ako splnomocnenec Rady. To isté sa vzťahuje na
spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.
3. Vysoký
predstaviteľ predsedá Rade pre zahraničné veci.
SK
C 83/26
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
4. Vysoký
predstaviteľ je jedným z podpredsedov Komisie. Zabezpečuje konzistentnosť vonkajšej
činnosti Únie. V rámci Komisie zodpovedá za úlohy, ktoré jej v tejto súvislosti prislúchajú v oblasti
vonkajších vzťahov, a za koordináciu ostatných aspektov vonkajšej činnosti Únie. Pri vykonávaní
týchto právomocí v rámci Komisie a len v súvislosti s týmito právomocami je vysoký predstaviteľ
viazaný postupmi, ktoré upravujú fungovanie Komisie v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s odsekmi 2 a 3.
Článok 19
1. Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných
súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv.
Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné
na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
2. Súdny
dvor
tvoria
sudcovia,
jeden
za
každý
členský štát. Pomáhajú mu generálni advokáti.
Všeobecný súd tvoria sudcovia, najmenej jeden za každý členský štát.
Sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora a sudcovia Všeobecného súdu sú vybraní z osôb, ktoré
poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené v článkoch 253 a 254 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Sú vymenovaní na základe spoločnej dohody vlád členských štátov na
funkčné obdobie šiestich rokov. Sudcovia a generálni advokáti môžu byť opätovne vymenovaní.
3. Súdny dvor Európskej únie v súlade so zmluvami rozhoduje:
a) o žalobách podaných členským štátom, inštitúciou alebo fyzickou osobou alebo právnickou
osobou;
b) o prejudiciálnych otázkach o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami na
základe žiadosti vnútroštátnych súdnych orgánov;
c) v iných prípadoch ustanovených zmluvami.
HLAVA IV
USTANOVENIA O POSILNENEJ SPOLUPRÁCI
Článok 20
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
1.
Členské štáty, ktoré majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v rámci iných
ako výlučných právomocí Únie, môžu využiť jej inštitúcie a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním
príslušných ustanovení zmlúv, v medziach a podľa postupov ustanovených v tomto článku a v
článkoch 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/27
Posilnená spolupráca je zameraná na podporu dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov
a posilňovanie jej integračného procesu. Je vždy otvorená pre všetky členské štáty v súlade
s článkom 328 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2. Rozhodnutie,
ktorým
sa
povoľuje posilnená spolupráca, prijme Rada ako poslednú možnosť,
keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase, a za
predpokladu, že sa na nej zúčastní najmenej deväť členských štátov. Rada sa uznáša v súlade
s postupom ustanoveným v článku 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. Všetci
členovia Rady sa môžu zúčastniť na jej rokovaniach, ale hlasovania sa zúčastňujú len
členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci. Pravidlá
hlasovania sú ustanovené v článku 330 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
4. Akty
prijaté
v
rámci
posilnenej
spolupráce
sú
záväzné
len
pre
zúčastnené členské štáty.
Nepovažujú sa za acquis, ktoré musia prijať kandidátske štáty na pristúpenie k Únii.
HLAVA V
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE A OSOBITNÉ USTANOVENIA O SPOLOČNEJ
ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE
Článok 21
1.
Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení,
rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť
a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť
a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.
Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými,
regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom
pododseku. Presadzuje mnohostranné riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie
Spojených národov.
2. Únia
vymedzuje
a
uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého
stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom:
a) uchovávať svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť;
SK
C 83/28
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
b) upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;
c) zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade
s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, zásadami Helsinského záverečného
aktu a cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc;
d) podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín
s hlavným cieľom odstrániť chudobu;
e) povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom
postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode;
f) prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality
životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi
s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj;
g) pomáhať obyvateľstvu, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo
katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou a
h) presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej
správe vecí verejných v celosvetovom meradle.
3. Pri
rozvoji
a
vykonávaní
vonkajšej
činnosti Únie v rôznych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto
hlava a piata časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj pri rozvíjaní a uskutočňovaní svojich
ostatných politík v ich vonkajších aspektoch zachováva Únia zásady a sleduje ciele uvedené
v odsekoch 1 a 2.
Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi
a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú.
Článok 22
1. Na
základe
zásad
a
cieľov uvedených v článku 21 určuje Európska rada strategické záujmy
a ciele Únie.
Rozhodnutia Európskej rady o strategických záujmoch a cieľoch Únie sa vzťahujú na spoločnú
zahraničnú a bezpečnostnú politiku a na ostatné oblasti vonkajšej činnosti Únie. Tieto
rozhodnutia sa môžu týkať vzťahov Únie s konkrétnou krajinou alebo regiónom, alebo môžu byť
tematicky zamerané. Určujú ich dĺžku trvania a prostriedky, ktoré musia poskytnúť Únia a členské
štáty.
Európska rada sa uznáša jednomyseľne na základe odporúčania Rady prijatého podľa postupov
ustanovených pre každú oblasť. Rozhodnutia Európskej rady sa vykonávajú v súlade s postupmi
určenými zmluvami.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/29
2. Vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre oblasť spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Komisia pre ostatné oblasti vonkajšej činnosti môžu Rade
predkladať spoločné návrhy.
KAPITOLA 2
OSOBITNÉ USTANOVENIA O SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE
ODDIEL 1
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 23
Činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto kapitoly sa spravuje zásadami, sleduje ciele
a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1.
Článok 24
(pôvodný článok 11 ZEU)
1. Právomoc
Únie
v
záležitostiach
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa vzťahuje na
všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti Únie vrátane postupného
vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika podlieha osobitným pravidlám a postupom. Vymedzuje
a vykonáva ju jednomyseľne Európska rada a Rada s výnimkou prípadov, keď sa v zmluvách
ustanovuje inak. Prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú
politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
a členské štáty v súlade so zmluvami. Osobitná úloha Európskeho parlamentu a Komisie v tejto
oblasti je vymedzená v zmluvách. Súdny dvor Európskej únie nemá vo vzťahu k týmto ustanoveniam
právomoc s výnimkou jeho právomoci monitorovať súlad s článkom 40 tejto zmluvy a preskúmavať
zákonnosť niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 275 druhom odseku Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
2. V
rámci
zásad
a
cieľov svojej vonkajšej činnosti Únia uskutočňuje, vymedzuje a vykonáva
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku založenú na rozvoji vzájomnej politickej solidarity
medzi členskými štátmi, identifikovaní otázok všeobecného záujmu a dosahovaní stále vyššieho
stupňa zblíženia činností členských štátov.
3.
Členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku
v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti.
SK
C 83/30
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Členské štáty spolupracujú na zvyšovaní a rozvoji svojej vzájomnej politickej solidarity. Zdržia sa
akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej
pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch.
Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad.
Článok 25
(pôvodný článok 12 ZEU)
Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku:
a) vymedzením všeobecných usmernení;
b) prijímaním rozhodnutí, ktoré vymedzujú:
i) aké akcie má Únia vykonať;
ii) aké pozície má Únia zaujať;
iii) opatrenia na vykonávanie rozhodnutí uvedených v bodoch i) a ii);
a
c) posilňovaním systematickej spolupráce medzi členskými štátmi pri uskutočňovaní ich politiky.
Článok 26
(pôvodný článok 13 ZEU)
1. Európska
rada
určuje strategické záujmy Únie, stanovuje ciele a vymedzuje všeobecné
usmernenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane záležitostí, ktoré majú obranné
dôsledky. Prijíma potrebné rozhodnutia.
Ak to medzinárodný vývoj vyžaduje, predseda Európskej rady zvolá mimoriadne zasadnutie
Európskej rady s cieľom vymedziť strategické smery politiky Únie s ohľadom na takýto vývoj.
2. Rada
tvorí
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a prijíma rozhodnutia potrebné na
vymedzenie a uskutočňovanie tejto politiky na základe všeobecných usmernení a strategických
smerov vymedzených Európskou radou.
Rada a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečia jednotu,
dôslednosť a účinnosť konania Únie.
3. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ a členské štáty,
pričom používajú prostriedky členských štátov a prostriedky Únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/31
Článok 27
1. Vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý predsedá Rade pre
zahraničné veci, prispieva svojimi návrhmi k tvorbe spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
a zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí prijatých Európskou radou a Radou.
2. Vysoký
predstaviteľ zastupuje Úniu v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky. Vedie politický dialóg s tretími stranami v mene Únie a vyjadruje
pozíciu Únie v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách.
3. Vysokému
predstaviteľovi pri výkone jeho funkcie pomáha Európska služba pre vonkajšiu
činnosť. Táto služba pri svojej činnosti spolupracuje s diplomatickými službami členských štátov
a pozostáva z úradníkov z príslušných útvarov generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj
z personálu dočasne vyslaného diplomatickými službami členských štátov. Organizáciu a fungovanie
Európskej služby pre vonkajšiu činnosť upraví Rada rozhodnutím. Rada sa uznáša na návrh vysokého
predstaviteľa po porade s Európskym parlamentom a po získaní súhlasu Komisie.
Článok 28
(pôvodný článok 14 ZEU)
1. Keď si medzinárodná situácia vyžaduje operačnú činnosť Únie, Rada prijme potrebné
rozhodnutia. Tieto rozhodnutia stanovia ciele, rozsah a prostriedky, ktoré Únia dostane
k dispozícii, a ak je to potrebné, aj dobu trvania a podmienky ich uskutočnenia.
Pri zmene okolností, ktoré podstatne ovplyvnia záležitosť, ktorá je predmetom takého rozhodnutia,
preskúma Rada zásady a ciele tohto rozhodnutia a prijme nevyhnutné rozhodnutia.
2. Rozhodnutia
uvedené
v
odseku
1
zaväzujú
členské štáty pri prijímaní svojich pozícií a výkone
svojej činnosti.
3. V
prípade
akéhokoľvek plánu prijať vnútroštátnu pozíciu alebo vnútroštátnu akciu pri
uplatňovaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1, dotknutý členský štát o tomto včas oznámi
informácie, aby sa v prípade potreby mohlo v Rade uskutočniť predbežné prerokovanie. Povinnosť
poskytnutia predbežných informácií sa nevzťahuje na opatrenia, ktoré sú iba vnútroštátnou
transpozíciou rozhodnutí Rady.
4. V
prípadoch
naliehavej
potreby
vyplývajúcej
zo
zmeny
situácie,
ak
Rada
neprijala
revíziu
rozhodnutia uvedeného v odseku 1, môžu členské štáty prijať nevyhnutné naliehavé opatrenia so
zreteľom na všeobecné ciele uvedeného rozhodnutia. Dotknutý členský štát o všetkých takýchto
opatreniach okamžite upovedomí Radu.
5. Ak
sa
pri
uplatňovaní rozhodnutia uvedeného v tomto článku vyskytnú podstatné ťažkosti,
členský štát o nich informuje Radu, ktorá ich prerokuje a bude hľadať primerané riešenia. Takéto
riešenia nesmú byť v rozpore cieľmi rozhodnutia uvedeného v odseku 1, ani znižovať jeho účinnosť.
SK
C 83/32
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 29
(pôvodný článok 15 ZEU)
Rada prijíma rozhodnutia, ktoré vymedzujú pozíciu Únie k určitej záležitosti geografickej alebo
vecnej povahy. Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne politiky zodpovedali pozíciám Únie.
Článok 30
(pôvodný článok 22 ZEU)
1. Každý
členský štát, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku alebo
vysoký predstaviteľ s podporou Komisie môžu Rade klásť akékoľvek otázky týkajúce sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a každý členský štát môže Rade predkladať iniciatívy a vysoký
predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku alebo vysoký predstaviteľ s podporou
Komisie môže predkladať Rade návrhy.
2. V
prípadoch,
ktoré
si
vyžadujú
rýchle
rozhodnutie,
vysoký
predstaviteľ zvolá do 48 hodín,
alebo v naliehavých prípadoch v kratšom čase, z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu
mimoriadne zasadanie Rady.
Článok 31
(pôvodný článok 23 ZEU)
1. Rozhodnutia
podľa tejto kapitoly prijíma Európska rada a Rada jednomyseľne, pokiaľ nie je
v tejto kapitole ustanovené inak. Prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje.
Člen Rady, ktorý sa zdrží hlasovania, môže svoje zdržanie odôvodniť formálnym vyhlásením podľa
tohto pododseku. V takom prípade nie je povinný uplatňovať rozhodnutie, avšak akceptuje, že
rozhodnutie je pre Úniu záväzné. V duchu vzájomnej solidarity sa dotknutý členský štát zdrží
akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť v rozpore alebo prekážať konaniu Únie založenom na
tomto rozhodnutí, pričom ostatné členské štáty jeho stanovisko rešpektujú. Ak členovia Rady, ktorí
k svojmu zdržaniu sa hlasovania vydajú takéto vyhlásenie, zastupujú aspoň jednu tretinu členských
štátov predstavujúcich aspoň jednu tretinu obyvateľstva Únie, rozhodnutie nie je prijaté.
2. Bez
ohľadu na ustanovenia odseku 1 Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou:
— keď prijíma rozhodnutie, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie na základe
rozhodnutia Európskej rady týkajúceho sa strategických záujmov a cieľov Únie, ktoré je
uvedené v článku 22 ods. 1,
— keď prijíma rozhodnutie, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie, na návrh predložený
vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na základe osobitnej
žiadosti, ktorú mu predložila Európska rada z vlastnej iniciatívy alebo na základe iniciatívy
vysokého predstaviteľa,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/33
— pri prijímaní rozhodnutí o vykonaní rozhodnutia, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia
Únie,
— pri vymenovávaní osobitného zástupcu v súlade s článkom 33.
Ak člen Rady vyhlási, že zo zásadných a uvedených dôvodov národného záujmu zamýšľa namietať
proti prijatiu rozhodnutia, ktoré sa má prijať kvalifikovanou väčšinou, hlasovanie sa neuskutoční.
Vysoký predstaviteľ hľadá v bezprostrednej konzultácii s dotknutým členským štátom riešenie, ktoré
by bolo pre tento štát prijateľné. Ak neuspeje, Rada môže kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby sa
daná záležitosť predložila Európskej rade na účely jednomyseľného prijatia rozhodnutia.
3. Európska
rada
môže
jednomyseľne prijať rozhodnutie ustanovujúce, že Rada sa uznáša
kvalifikovanou väčšinou v iných prípadoch, ako sú uvedené v odseku 2.
4. Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na rozhodnutia, ktoré majú vojenský alebo obranný dosah.
5. O
procesných
otázkach
rozhoduje
Rada
väčšinou hlasov svojich členov.
Článok 32
(pôvodný článok 16 ZEU)
Členské štáty sa v rámci Európskej rady a Rady radia o všetkých otázkach zahraničnej
a bezpečnostnej politiky všeobecného záujmu s cieľom vymedziť spoločný postup. Pred prijatím
akéhokoľvek opatrenia na medzinárodnej scéne alebo pred prijatím akéhokoľvek záväzku, ktorým by
mohli byť dotknuté záujmy Únie, sa každý členský štát poradí s ostatnými štátmi v rámci Európskej
rady alebo Rady. Členské štáty zabezpečujú prostredníctvom zbližovania svojich činností, aby bola
Únia schopná presadzovať svoje záujmy a hodnoty na medzinárodnej scéne. Členské štáty si
navzájom prejavujú solidaritu.
Ak Európska rada alebo Rada vymedzila spoločný postup Únie v zmysle prvého pododseku, vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ministri zahraničných vecí členských
štátov koordinujú svoje činnosti v rámci Rady.
Diplomatické zastúpenia členských štátov a delegácie Únie v tretích krajinách a pri medzinárodných
organizáciách spolupracujú a prispievajú k vypracovaniu a vykonávaniu spoločného postupu.
Článok 33
(pôvodný článok 18 ZEU)
Rada môže na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
vymenovať osobitného zástupcu s mandátom pre osobitné politické otázky. Osobitný predstaviteľ
vykonáva svoju funkciu pod vedením vysokého predstaviteľa.
SK
C 83/34
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 34
(pôvodný článok 19 ZEU)
1.
Členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných
konferenciách. Na týchto fórach konajú podľa pozícií Únie. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné
veci a bezpečnostnú politiku zabezpečuje organizáciu tejto koordinácie.
V medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých sa nezúčastňujú
všetky členské štáty, zúčastnené štáty dodržia pozície Únie.
2. V
súlade
s
článkom 24 ods. 3 informujú členské štáty zastúpené v medzinárodných
organizáciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých za nezúčastňujú všetky členské
štáty, členské štáty tam nezastúpené a vysokého predstaviteľa o všetkých veciach spoločného záujmu.
Členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov
zosúlaďujú svoj postup a v plnej miere informujú ostatné členské štáty a vysokého predstaviteľa.
Členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, obhajujú pri výkone svojich funkcií pozície
a záujmy Únie, bez dopadu na svoju zodpovednosť podľa ustanovení Charty Organizácie
Spojených národov.
Ak Únia vymedzila pozíciu k téme, ktorá je na programe rokovania Bezpečnostnej rady Organizácie
Spojených národov, členské štáty zastúpené v Bezpečnostnej rade požiadajú, aby bol vysoký
predstaviteľ vyzvaný predniesť pozíciu Únie.
Článok 35
(pôvodný článok 20 ZEU)
Diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácie Únie v tretích krajinách a na
medzinárodných konferenciách a ich zastúpenia v medzinárodných organizáciách spolupracujú tak,
aby zabezpečili dodržiavanie a vykonávanie rozhodnutí, ktoré vymedzujú pozície a činnosť Únie,
prijatých na základe tejto kapitoly.
Prehlbujú spoluprácu výmenou informácií a vypracovaním spoločných hodnotení.
Prispievajú k vykonávaniu práva občanov Únie na ochranu na území tretích krajín podľa článku 20
ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj opatrení prijatých podľa článku 23
uvedenej zmluvy.
Článok 36
(pôvodný článok 21 ZEU)
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa pravidelne radí s Európskym
parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji
v týchto politikách. Zabezpečuje, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené. Na
informovaní Európskeho parlamentu sa môžu podieľať osobitní predstavitelia.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/35
Európsky parlament môže klásť otázky Rade a vysokému predstaviteľovi alebo im dávať odporúčania.
Dvakrát za rok uskutoční rozpravu o pokroku pri realizovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Článok 37
(pôvodný článok 24 ZEU)
Únia môže uzatvárať dohody s jedným alebo viacerými štátmi, alebo medzinárodnými organizáciami
v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.
Článok 38
(pôvodný článok 25 ZEU)
Bez toho, aby bol dotknutý článok 240 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, monitoruje Politický
a bezpečnostný výbor medzinárodnú situáciu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje spoločná zahraničná
a bezpečnostná politika, a prispieva k definovaniu politík podávaním stanovísk Rade na žiadosť Rady,
vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku alebo z vlastného podnetu.
Sleduje taktiež uskutočňovanie dohodnutých politík bez toho, aby boli dotknuté právomoci
vysokého predstaviteľa.
V rámci tejto kapitoly Politický a bezpečnostný výbor vykonáva pod vedením Rady a vysokého
predstaviteľa politickú kontrolu a strategické riadenie operácií krízového riadenia uvedených v článku
43.
Rada môže poveriť výbor, aby na účely a počas doby trvania operácie na riešenie krízovej situácie
určených Radou prijímal príslušné rozhodnutia týkajúce sa politickej kontroly a strategického
usmerňovania operácie.
Článok 39
V súlade s článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a odchylne od jeho odseku 2 Rada
prijme rozhodnutie ustanovujúce pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide
o spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu
pôsobnosti tejto kapitoly, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov.
Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.
SK
C 83/36
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 40
(pôvodný článok 47 ZEU)
Uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté uplatňovanie
postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie
uvedených v článkoch 3 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Rovnako nie je uskutočňovaním politík uvedených v týchto článkoch dotknuté uplatňovanie
postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie podľa
tejto kapitoly.
Článok 41
(pôvodný článok 28 ZEU)
1.
Správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom pri vykonávaní tejto kapitoly, idú na ťarchu rozpočtu
Únie.
2. Prevádzkové
výdavky,
ktoré
vniknú
pri
vykonávaní
tejto
kapitoly,
sa
taktiež
účtujú na ťarchu
rozpočtu Únie, s výnimkou výdavkov vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými
dôsledkami a prípadov, keď Rada jednomyseľne rozhodne inak.
V prípadoch, keď sa tieto výdavky neúčtujú na ťarchu rozpočtu Únie, ponesú ich členské štáty podľa
kľúča hrubého národného produktu, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak. Pri výdavkoch
vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, nie sú členské štáty, ktorých
zástupcovia v Rade vykonali formálne vyhlásenie podľa druhého pododseku článku 31 ods. 1,
povinné prispievať na ich financovanie.
3.
Rada prijme rozhodnutie, ktorým ustanoví osobitné postupy na zabezpečenie rýchleho prístupu
k rozpočtovým prostriedkom Únie určeným na neodkladné financovanie iniciatív v rámci spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a najmä na prípravné činnosti misie uvedené v článku 42 ods. 1
a článku 43. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.
Prípravné činnosti na misie uvedené v článku 42 ods. 1 a článku 43, ktoré nie sú účtované ako
výdavok z rozpočtu Únie, sa financujú z počiatočného fondu, ktorý pozostáva z príspevkov
členských štátov.
Rada prijíma kvalifikovanou väčšinou na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku rozhodnutia, ktorými sa ustanovia:
a) podrobnosti vytvorenia a financovania počiatočného fondu, najmä finančné čiastky pridelené
fondu,
b) podrobnosti správy počiatočného fondu,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/37
c) podrobnosti o finančnej kontrole.
Ak sa misia plánovaná v súlade s článkom 42 ods. 1 a článkom 43 nemôže účtovať ako výdavok
z rozpočtu Únie, Rada oprávni vysokého predstaviteľa na používanie tohto fondu. Vysoký
predstaviteľ predloží Rade správu o vykonávaní tejto úlohy.
ODDIEL 2
USTANOVENIA O SPOLOČNEJ BEZPEČNOSTNEJ A OBRANNEJ POLITIKE
Článok 42
(pôvodný článok 17 ZEU)
1. Spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky. Zabezpečuje Únii operačnú schopnosť využívajúc civilné a vojenské
prostriedky. Únia ich môže využiť pri misiách mimo Únie na udržanie mieru, predchádzanie
konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie
Spojených národov. Pri plnení týchto úloh sa využívajú spôsobilosti poskytované členskými štátmi.
2. Spoločná bezpečnostná a obranná politika zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej
politiky Únie. Tá povedie k spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada.
V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijať toto rozhodnutie v súlade s ich
príslušnými ústavnými požiadavkami.
Politika Únie v zmysle tohto oddielu nemá vplyv na osobitý charakter bezpečnostnej a obrannej
politiky niektorých členských štátov a rešpektuje záväzky niektorých členských štátov, ktoré vidia
uskutočnenie svojej spoločnej obrany v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa
Severoatlantickej zmluvy, a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou
utvorenou v tomto rámci.
3.
Členské štáty dávajú Únii k dispozícii civilné a vojenské spôsobilosti na uskutočňovanie
spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, aby prispeli k cieľom vymedzeným Radou. Členské
štáty, ktoré spoločne zriadia mnohonárodné sily, môžu dať aj tieto sily k dispozícii pre spoločnú
bezpečnostnú a obrannú politiku.
Členské štáty sa zaväzujú, že budú postupne zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti. Agentúra pre
oblasť rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, nadobúdania a vyzbrojovania (ďalej len „Európska
obranná agentúra“) určuje operačné požiadavky, presadzuje opatrenia na splnenie týchto požiadaviek,
prispieva k identifikácii a prípadne k vykonávaniu akýchkoľvek opatrení potrebných na posilnenie
priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany, podieľa sa na vymedzení európskej politiky
v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a pomáha Rade pri hodnotení zlepšovania vojenských
spôsobilostí.
SK
C 83/38
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
4. Na
návrh
vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku alebo na
základe iniciatívy členského štátu prijíma Rada jednomyseľne rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na
spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku vrátane rozhodnutí o začatí misie uvedenej v tomto
článku. Vysoký predstaviteľ môže, v prípade potreby spolu s Komisiou, navrhnúť použitie
vnútroštátnych prostriedkov, ako aj nástrojov Únie.
5. Rada
môže
poveriť v rámci Únie skupinu členských štátov vykonaním určitej misie s cieľom
zachovať hodnoty Únie a slúžiť jej záujmom. Na vykonanie takejto misie sa vzťahuje článok 44.
6. Tie
členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti
prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie stálu
štruktúrovanú spoluprácu. Na takúto spoluprácu sa vzťahuje článok 46. Nie sú ňou dotknuté
ustanovenia článku 43.
7. V
prípade,
že
sa
členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské
štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade
s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie je dotknutá osobitná povaha
bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.
Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva
v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi,
základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie.
Článok 43
1. Misie
uvedené
v
článku 42 ods. 1, pri ktorých môže Únia použiť civilné a vojenské prostriedky,
zahŕňajú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského
poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, misie
bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných
operácií po ukončení konfliktu. Všetky tieto misie môžu prispievať k boju proti terorizmu, vrátane
podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach.
2. Rada
prijíma
rozhodnutia
týkajúce
sa
misií
uvedených
v
odseku
1,
pričom vymedzí ich ciele
a rozsah, ako aj všeobecné podmienky na ich vykonávanie. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné
veci a bezpečnostnú politiku pod vedením Rady a v úzkom a nepretržitom kontakte s Politickým
a bezpečnostným výborom zabezpečuje koordináciu civilných a vojenských aspektov týchto misií.
Článok 44
1. V
rámci
rozhodnutí
prijatých
v
súlade
s
článkom 43 môže Rada poveriť vykonávaním určitej
misie skupinu členských štátov, ktoré prejavia vôľu a majú potrebné spôsobilosti pre takúto misiu.
Tieto členské štáty sa v spojení s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú
politiku navzájom dohodnú na riadení misie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/39
2.
Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na misii, pravidelne informujú Radu o pokroku z vlastnej
iniciatívy alebo na žiadosť iného členského štátu. Tieto štáty bezodkladne predložia záležitosť Rade
v prípade, ak má vykonávanie misie závažné dôsledky alebo si vyžaduje úpravu cieľa, rozsahu alebo
podmienok misie, ktoré boli ustanovené rozhodnutiami uvedenými v odseku 1. V týchto prípadoch
prijme Rada potrebné rozhodnutia.
Článok 45
1. Poslaním
Európskej
obrannej
agentúry
uvedenej
v
článku 42 ods. 3 a podliehajúcej vedeniu
Rady je:
a) prispievať k určovaniu cieľov vojenských spôsobilostí členských štátov a hodnoteniu dodržiavania
záväzkov prijatých členskými štátmi v oblasti spôsobilostí;
b) podporovať harmonizáciu operačných potrieb a prijímanie efektívnych a kompatibilných metód
nadobúdania;
c) navrhovať mnohostranné projekty na plnenie cieľov v oblasti vojenských spôsobilostí
a zabezpečovať koordináciu programov vykonávaných členskými štátmi a riadenie osobitných
programov spolupráce;
d) podporovať výskum v oblasti obrannej technológie, koordinovať a plánovať spoločnú výskumnú
činnosť a štúdie technických riešení, ktoré zodpovedajú budúcim operačným potrebám;
e) prispievať k určovaniu a v prípade potreby k vykonávaniu všetkých užitočných opatrení na
posilňovanie priemyselnej a technickej základne odvetvia obrany a na zvyšovanie efektívnosti
vojenských výdavkov.
2. Európska
obranná
agentúra
je
otvorená
všetkým
členským štátom, ktoré majú záujem o účasť
v nej. Rada kvalifikovanou väčšinou prijme rozhodnutie ustanovujúce štatút, sídlo a spôsob
fungovania agentúry. Toto rozhodnutie zohľadní stupeň efektívnej účasti na činnostiach agentúry.
V rámci agentúry sa vytvárajú osobitné skupiny pozostávajúce z členských štátov, ktoré sa zúčastňujú
na spoločných projektoch. Agentúra plní svoje úlohy v prípade potreby v spojení s Komisiou.
Článok 46
1.
Členské štáty, ktoré majú záujem o účasť na stálej štruktúrovanej spolupráci uvedenej v článku
42 ods. 6 a ktoré spĺňajú kritériá a prijali záväzky v oblasti vojenských spôsobilostí uvedené
v Protokole o stálej štruktúrovanej spolupráci, oznámia svoj zámer Rade a vysokému
predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
2. Do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1 prijme Rada rozhodnutie
o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce ustanovujúce zoznam zúčastnených členských štátov.
Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s vysokým predstaviteľom.
SK
C 83/40
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. Každý
členský štát, ktorý neskôr prejaví záujem o účasť na stálej štruktúrovanej spolupráci,
oznámi svoj zámer Rade a vysokému predstaviteľovi.
Rada prijme rozhodnutie potvrdzujúce účasť dotknutého členského štátu, ktorý spĺňa kritériá
a prijíma záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci. Rada sa
uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s vysokým predstaviteľom. Na hlasovaní sa zúčastnia len
členovia Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
4. Ak
zúčastnený členský štát prestal spĺňať kritériá, alebo nie je schopný dodržiavať svoje
záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci, Rada môže prijať
rozhodnutie o pozastavení účasti dotknutého členského štátu.
Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Hlasovania sa zúčastňujú len členovia Rady, ktorí zastupujú
zúčastnené členské štáty, s výnimkou dotknutého členského štátu.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
5. Zúčastnený členský štát, ktorý si želá odstúpiť od stálej štruktúrovanej spolupráce, oznámi svoj
zámer Rade, ktorá zoberie na vedomie ukončenie účasti dotknutého členského štátu.
6. Rozhodnutia
a
odporúčania Rady v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 5, sa prijímajú jednomyseľne. Na účely tohto odseku sú na
dosiahnutie jednomyseľnosti potrebné len hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov.
HLAVA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 47
Únia má právnu subjektivitu.
Článok 48
(pôvodný článok 48 ZEU)
1. Zmluvy
sa
môžu
meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Rovnako sa môžu
meniť a dopĺňať v súlade so zjednodušenými revíznymi postupmi.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/41
Riadny revízny postup
2. Vláda
každého
členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade
podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť
právomoci prenesené na Úniu zmluvami. Rada postúpi tieto podnety Európskej rade a oznámi ich
národným parlamentom.
3. Ak Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme jednoduchou
väčšinou rozhodnutie v prospech preskúmania navrhovaných zmien a doplnení, predseda
Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov
alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie. V prípade
inštitucionálnych zmien v menovej oblasti sa uskutoční porada aj s Európskou centrálnou bankou.
Konvent preskúma návrhy zmien a doplnení a prijme konsenzom odporúčanie konferencii zástupcov
vlád členských štátov podľa odseku 4.
Európska rada môže po udelení súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť jednoduchou väčšinou
o nezvolaní konventu, ak to nie je odôvodnené rozsahom navrhovaných zmien a doplnení. V tom
prípade vymedzí Európska rada mandát pre konferenciu zástupcov vlád členských štátov.
4. Konferenciu
zástupcov
vlád
členských štátov zvolá predseda Rady s cieľom rozhodnúť
vzájomnou dohodou o zmenách a doplneniach, ktoré sa majú vykonať v zmluvách.
Zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich
príslušnými ústavnými požiadavkami.
5. Ak zmluvu, ktorou sa menia a dopĺňajú zmluvy, do uplynutia dvoch rokov od jej podpisu
ratifikovali štyri pätiny členských štátov a jeden alebo viac členských štátov sa pri postupe ratifikácie
stretli s ťažkosťami, záležitosť sa predloží Európskej rade.
Zjednodušené revízne postupy
6. Vláda
každého
členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Európskej
rade podnety na revíziu všetkých alebo niektorých ustanovení tretej časti Zmluvy o fungovaní
Európskej únie týkajúcej sa vnútorných politík a činností Únie.
Európska rada môže prijať rozhodnutie, ktorým sa menia a dopĺňajú všetky alebo niektoré
ustanovenia tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Európska rada sa uznáša
jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Komisiou a v prípade inštitucionálnych
zmien v menovej oblasti aj s Európskou centrálnou bankou. Takéto rozhodnutie nenadobudne
účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
Rozhodnutie uvedené v druhom pododseku nesmie rozšíriť právomoci prenesené na Úniu zmluvami.
SK
C 83/42
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
7. Ak sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie alebo hlave V tejto zmluvy ustanovuje, že Rada sa
v určitej oblasti alebo v určitom prípade uznáša jednomyseľne, môže Európska rada prijať
rozhodnutie, ktoré oprávni Radu uznášať sa v tejto oblasti alebo v tomto prípade kvalifikovanou
väčšinou. Tento pododsek sa nevzťahuje na rozhodnutia s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.
Ak sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie ustanovuje, že Rada prijíma legislatívne akty v súlade
s mimoriadnym legislatívnym postupom, môže Európska rada prijať rozhodnutie umožňujúce prijatie
takýchto aktov v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
Každá iniciatíva Európskej rady na základe prvého alebo druhého pododseku sa oznámi národným
parlamentom. Ak národný parlament oznámi svoj nesúhlas do šiestich mesiacov od tohto
oznámenia, rozhodnutie uvedené v prvom alebo druhom pododseku sa neprijme. V prípade, že sa
nevysloví nesúhlas, Európska rada môže rozhodnutie prijať.
Európska rada sa pri prijímaní rozhodnutí uvedených v prvom alebo druhom pododseku uznáša
jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich
poslancov.
Článok 49
(pôvodný článok 49 ZEU)
O členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2
a zaviaže sa ich podporovať. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným
parlamentom. Žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade
s Komisiou a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich
poslancov. Zohľadnia sa podmienky prípustnosti schválené Európskou radou.
Podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená Únia a ktoré prijatie vyvolá, sú
predmetom dohody medzi členskými štátmi a štátom žiadajúcim o prijatie. Táto dohoda sa
predloží na ratifikáciu všetkým zmluvným štátom v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.
Článok 50
1. Každý
členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými
požiadavkami.
2.
Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle
usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob
jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná
v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Únie Rada,
ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/43
3. Zmluvy
sa
prestanú
vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti
dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom
v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode
s dotknutým členským štátom.
4. Na
účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský
štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho
týkajú.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
5. Ak
štát,
ktorý
vystúpil
z
Únie,
opätovne
požiada
o
pristúpenie,
takáto
žiadosť podlieha postupu
uvedenému v článku 49.
Článok 51
Protokoly a prílohy k týmto zmluvám tvoria ich neoddeliteľnú súčasť.
Článok 52
1. Zmluvy
sa
vzťahujú na Belgické kráľovstvo, Bulharskú republiku, Českú republiku, Dánske
kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Estónsku republiku, Írsko, Helénsku republiku,
Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Taliansku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú
republiku, Litovskú republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarskú republiku, Maltskú
republiku, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Poľskú republiku, Portugalskú republiku,
Rumunsko, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo
a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
2. Územná
pôsobnosť zmlúv je upresnená v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 53
(pôvodný článok 51 ZEU)
Táto zmluva je uzatvorená na neobmedzený čas.
Článok 54
(pôvodný článok 52 ZEU)
1. Vysoké zmluvné strany ratifikujú túto zmluvu v súlade s ich ústavnými predpismi. Ratifikačné
listiny sa uložia u vlády Talianskej republiky.
SK
C 83/44
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Táto
zmluva
nadobudne
platnosť 1. januára 1993, za predpokladu že všetky ratifikačné listiny
boli uložené, alebo ak sa tak nestane, prvý deň mesiaca nasledujúceho potom, čo posledný
signatársky štát vykoná tento úkon na uloženie ratifikačných listín.
Článok 55
(pôvodný článok 53 ZEU)
1. Táto zmluva, vyhotovená v jedinom origináli v anglickom, bulharskom, českom, dánskom,
estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, litovskom, lotyšskom,
maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom,
slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom znenia v každom z uvedených
jazykov sú rovnako autentické, sa uloží v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá doručí
overenú kópiu každej vláde ostatných signatárskych štátov.
2. Táto
zmluva
môže
byť tiež preložená do akéhokoľvek iného jazyka určeného členským štátom,
ak je tento jazyk v súlade s ústavným poriadkom tohto členského štátu úradným jazykom na celom
jeho území alebo na jeho časti. Dotknuté členské štáty poskytnú overenú kópiu takýchto prekladov,
ktoré sa uložia do archívov Rady.
NA DÔKAZ TOHO
splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu.
V Maastrichte siedmeho februára tisíc deväťsto deväťdesiatdva.
(zoznam splnomocnených zástupcov nie je reprodukovaný)
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/45
KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ZMLUVY O FUNGOVANÍ
EURÓPSKEJ ÚNIE
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/47
PREAMBULA
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ
REPUBLIKY, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇA LUXEMBURSKA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA ( 1 ),
ODHODLANÍ
položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy,
ROZHODNUTÍ
zabezpečiť hospodársky a sociálny pokrok svojich štátov spoločným postupom pri
odstraňovaní prekážok, ktoré rozdeľujú Európu,
POTVRDZUJÚC
ako základný cieľ svojho úsilia neustále zlepšovanie životných a pracovných
podmienok svojich národov,
UZNÁVAJÚC
, že odstránenie existujúcich prekážok si vyžaduje zosúladený postup na zabezpečenie
stáleho rastu, vyrovnaného obchodu a zdravej hospodárskej súťaže,
V ÚSILÍ
o posilnenie jednoty svojich hospodárstiev a zabezpečenie ich harmonického rozvoja
zmenšovaním rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostalosti regiónov s menej výhodnými
podmienkami,
SO ŽELANÍM
prispieť prostredníctvom spoločnej obchodnej politiky k postupnému zrušeniu
obmedzení medzinárodného obchodu,
S ÚMYSLOM
potvrdiť solidaritu, ktorá spája Európu a zámorské krajiny, a so želaním zabezpečiť rozvoj
ich prosperity v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov,
ROZHODNUTÍ
takýmto združením zdrojov zachovať a posilniť mier a slobodu, vyzývajúc ostatné
národy Európy, ktoré zdieľajú ich ideály, aby sa pripojili k ich úsiliu,
ROZHODNUTÍ
podporovať rozvoj čo najvyššej úrovne vzdelanosti svojich národov prostredníctvom
širokého prístupu k vzdelaniu a jeho trvalého dopĺňania,
URČILI
za svojich splnomocnených zástupcov:
(zoznam splnomocnených zástupcov nie je reprodukovaný)
ktorí sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za platné a náležité, dohodli takto:
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/49
( 1 ) Odvtedy sa stali členmi Európskej únie Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Estónska republika,
Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Írsko, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská
republika, Maltská republika, Rakúska republika, Poľská republika, Rumunsko, Portugalská republika, Slovinská
republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie
a Severného Írska.
PRVÁ ČASŤ
ZÁSADY
Článok 1
1. Táto zmluva upravuje fungovanie Únie a vymedzuje oblasti, rozsah a spôsob výkonu jej
právomocí.
2. Táto zmluva a Zmluva o Európskej únii sú zmluvami, na ktorých je založená Únia. Tieto dve
zmluvy majú rovnakú právnu silu a označujú sa slovom „zmluvy“.
HLAVA I
DRUHY A OBLASTI PRÁVOMOCÍ ÚNIE
Článok 2
1. Ak
zmluvy
prenesú
na
Úniu
výlučnú právomoc v určitej oblasti, len Únia môže vykonávať
legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy,
ak ich na to splnomocní Únia alebo na vykonanie aktov Únie.
2. Ak
zmluvy
prenesú
na
Úniu
v
určitej oblasti právomoc, ktorú vykonáva spoločne s členskými
štátmi, Únia a členské štáty môžu v tejto oblasti vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne
záväzné akty. Členské štáty vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc
nevykonala. Členské štáty opäť vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom sa Únia rozhodla
prestať vykonávať svoju právomoc.
3.
Členské štáty koordinujú spôsobom ustanoveným v tejto zmluve svoju hospodársku politiku
a politiku zamestnanosti, na vymedzenie ktorých má právomoc Únia.
4. Únia
má
právomoc
v
súlade
s
ustanoveniami
Zmluvy
o
Európskej
únii
vymedziť a vykonávať
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej
politiky.
5. V
určitých oblastiach a za podmienok ustanovených v zmluvách má Únia právomoc vykonávať
činnosti, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov bez toho, aby tým
v týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc.
Právne záväzné akty Únie prijaté na základe ustanovení zmlúv, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti,
nemôžu zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.
6. Rozsah
a
spôsob
vykonávania
právomocí
Únie
je
upravený
ustanoveniami
zmlúv
pre
každú
oblasť.
SK
C 83/50
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 3
1. Únia
má
výlučnú právomoc v týchto oblastiach:
a) colná únia;
b) ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu;
c) menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro;
d) ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva;
e) spoločná obchodná politika.
2. Únia
má
tiež
výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak je jej uzavretie ustanovené
v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju
vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo
pozmenený rozsah ich pôsobnosti.
Článok 4
1. Únia
vykonáva
spoločne právomoc s členskými štátmi vtedy, keď na ňu zmluvy prenášajú
právomoc, ktorá sa nevzťahuje na oblasti uvedené v článkoch 3 a 6.
2. Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú v týchto hlavných oblastiach:
a) vnútorný trh;
b) sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve;
c) hospodárska, sociálna a územná súdržnosť;
d) poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov;
e) životné prostredie;
f) ochrana spotrebiteľa;
g) doprava;
h) transeurópske siete;
i) energetika;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/51
j) priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
k) spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené
v tejto zmluve.
3. V
oblasti
výskumu,
technického
rozvoja
a
kozmického
priestoru
má
Únia
právomoc
vykonávať
činnosti, najmä vymedziť a uskutočňovať programy, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť
k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.
4. V oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci má Únia právomoc vykonávať činnosti
a uskutočňovať spoločnú politiku, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa
členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.
Článok 5
1.
Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Únie. Na tento účel prijíma Rada
opatrenia, najmä základné usmernenia pre tieto politiky.
Na členské štáty, ktorých menou je euro, sa vzťahujú osobitné ustanovenia.
2. Únia
prijíma
opatrenia
na
zabezpečenie koordinácie politík zamestnanosti členských štátov,
najmä vymedzením usmernení pre tieto politiky.
3. Únia
sa
môže
ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov.
Článok 6
Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských
štátov. Týmito činnosťami na európskej úrovni sú:
a) ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí;
b) priemysel;
c) kultúra;
d) cestovný ruch;
e) vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport;
SK
C 83/52
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
f) civilná ochrana;
g) administratívna spolupráca.
HLAVA II
VŠEOBECNE UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA
Článok 7
Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje
ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí.
Článok 8
(pôvodný článok 3 ods. 2 ZES) ( 1 )
Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu
rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.
Článok 9
Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené
s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti
sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského
zdravia.
Článok 10
Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti
diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery,
zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
Článok 11
(pôvodný článok 6 ZES)
Požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania
politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/53
( 1 ) Tento odkaz je len orientačný. Pre podrobnejšie informácie, pozri tabuľky zhody medzi pôvodným a novým
číslovaním zmlúv.
Článok 12
(pôvodný článok 153 ods. 2 ZES)
Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností
Únie.
Článok 13
Pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva,
dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia
a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú
zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov,
kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.
Článok 14
(pôvodný článok 16 ZES)
Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Zmluvy o Európskej únii a články 93, 106 a 107 tejto zmluvy,
a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí službám všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných
hodnotách Únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti, Únia a členské štáty
dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti zmlúv o to, aby takéto služby fungovali na
základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožňujú plniť ich
poslanie. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom
nariadení ustanovia tieto zásady a podmienky bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských
štátov v súlade so zmluvami poskytovať, objednávať a financovať takéto služby.
Článok 15
(pôvodný článok 255 ZES)
1. S
cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti
dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti.
2. Zasadnutia
Európskeho
parlamentu,
ako
aj
zasadnutia
Rady
pri
prerokúvaní
a
hlasovaní
o návrhu legislatívneho aktu sú verejné.
3. Každý
občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo zapísaným sídlom
v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez
ohľadu na ich nosič, v závislosti na zásadách a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s týmto
odsekom.
SK
C 83/54
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Všeobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu a upravujú
právo na prístup k dokumentom, stanoví prostredníctvom nariadení Európsky parlament a Rada
v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
Každá inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra zabezpečí transparentnosť svojej práce a zapracuje
do svojho rokovacieho poriadku osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k svojim dokumentom
v súlade s nariadeniami uvedenými v druhom pododseku.
Na Súdny dvor Európskej únie, Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku sa tento
odsek vzťahuje iba pri výkone ich administratívnych úloh.
Európsky parlament a Rada zabezpečia zverejnenie dokumentov týkajúcich sa legislatívnych postupov
v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení uvedenom v druhom pododseku.
Článok 16
(pôvodný článok 286 ZES)
1. Každý
má
právo
na
ochranu
osobných
údajov,
ktoré
sa
ho
týkajú.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
ustanovia
pravidlá,
ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami,
orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do
rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov.
Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.
Pravidlami prijatými na základe tohto článku nie sú dotknuté osobitné pravidlá ustanovené v článku
39 Zmluvy o Európskej únii.
Článok 17
1. Únia
rešpektuje
a
nezasahuje
do
postavenia,
ktoré
majú
cirkvi
a
náboženské
združenia
alebo
spoločenstvá v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva.
2. Únia
rovnako
rešpektuje
postavenie,
ktoré
majú
filozofické
a
nekonfesionálne
organizácie
podľa
vnútroštátneho práva.
3. Uznávajúc ich identitu a ich osobitný prínos, udržiava Únia s týmito cirkvami a organizáciami
otvorený, transparentný a pravidelný dialóg.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/55
DRUHÁ ČASŤ
NEDISKRIMINÁCIA A OBČIANSTVO ÚNIE
Článok 18
(pôvodný článok 12 ZES)
V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia akákoľvek
diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať pravidlá
o zákaze takejto diskriminácie.
Článok 19
(pôvodný článok 13 ZES)
1. Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v rámci právomocí,
ktorými je poverená Únia, po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, jednomyseľne v súlade
s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na
pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku
alebo sexuálnej orientácii.
2. Bez
ohľadu na odsek 1 môžu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom na podporu krokov podniknutých členskými štátmi s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov
uvedených v odseku 1 prijímať základné zásady motivačných opatrení Únie okrem zosúladenia
zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
Článok 20
(pôvodný článok 17 ZES)
1. Týmto
sa
ustanovuje
občianstvo Únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu
príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.
2. Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách. Majú okrem
iného:
a) právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov;
b) právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov
samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako
štátni príslušníci tohto štátu;
SK
C 83/56
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
c) právo požívať na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi
príslušníkmi, ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za
rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;
d) právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana a na
inštitúcie a poradné orgány Únie v ktoromkoľvek jazyku zmlúv a dostať odpoveď v tom istom
jazyku.
Tieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v zmluvách
a opatreniami prijatými na ich vykonanie.
Článok 21
(pôvodný článok 18 ZES)
1. Každý
občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,
pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých
na ich vykonanie.
2. Ak
by
sa
na
dosiahnutie
tohto
cieľa ukázalo byť nevyhnutné konanie Únie a zmluvy
neposkytujú potrebné právomoci, Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym
legislatívnym postupom prijať predpisy na uľahčenie výkonu práv uvedených v odseku 1.
3. Na
rovnaké
účely, ako sú uvedené v odseku 1, a pokiaľ zmluvy neustanovili na tento účel
potrebné právomoci, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoviť
opatrenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany. Rada sa uznáša
jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
Článok 22
(pôvodný článok 19 ZES)
1. Každý
občan Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má
právo voliť a byť volený do orgánov miestnej samosprávy vo voľbách v členskom štáte, v ktorom má
bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Výkon tohto práva podlieha
podrobnej úprave, ktorú prijme Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom
po porade s Európskym parlamentom; táto úprava môže stanoviť odchýlky, ak je to odôvodnené
špecifickými problémami členského štátu.
2. Bez
toho,
aby
bol
dotknutý
článok 223 ods. 1 a pravidlá prijaté na jeho vykonanie, každý
občan Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť
volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za tých
istých podmienok ako štátny príslušník tohto štátu. Výkon tohto práva podlieha podrobnej úprave,
ktorú prijme Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade
s Európskym parlamentom; táto úprava môže stanoviť odchýlky, ak je to odôvodnené
špecifickými problémami niektorého členského štátu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/57
Článok 23
(pôvodný článok 20 ZES)
Každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo
členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými
alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu a za tých istých podmienok ako
štátni príslušníci daného štátu. Členské štáty prijmú potrebné ustanovenia a začnú medzinárodné
rokovania potrebné na zabezpečenie tejto ochrany.
Rada môže v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom
prijať smernice zavádzajúce opatrenia koordinácie a spolupráce potrebné na uľahčenie takejto
ochrany.
Článok 24
(pôvodný článok 21 ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení
upravia postupy a podmienky predloženia iniciatívy občanov v zmysle článku 11 Zmluvy
o Európskej únii vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania
predkladajúci iniciatívu pochádzať.
Každý občan Únie má petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament podľa článku 227.
Každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228.
Každý občan Únie sa môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru
uvedenú v tomto článku alebo v článku 13 Zmluvy o Európskej únii v niektorom z jazykov
uvedených v článku 55 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a má právo na odpoveď v tom istom jazyku.
Článok 25
(pôvodný článok 22 ZES)
Komisia podá každé tri roky Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru
správu o uplatňovaní ustanovení tejto časti zmluvy. Táto správa bude brať do úvahy rozvoj Únie.
Na tomto základe a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv môže Rada
jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po udelení súhlasu Európskeho
parlamentu prijať ustanovenia na posilnenie alebo na doplnenie práv vymenovaných v článku 20
ods. 2. Tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich
príslušnými ústavnými požiadavkami.
SK
C 83/58
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
TRETIA ČASŤ
VNÚTORNÉ POLITIKY A ČINNOSTI ÚNIE
HLAVA I
VNÚTORNÝ TRH
Článok 26
(pôvodný článok 14 ZES)
1. Únia
prijíma
opatrenia
s
cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie
v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv.
2. Vnútorný
trh
zahrnie
oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru,
osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv.
3. Rada
na
návrh
Komisie
stanoví
usmernenia
a
podmienky
nevyhnutné
na
zabezpečenie
vyváženého pokroku vo všetkých dotknutých odvetviach.
Článok 27
(pôvodný článok 15 ZES)
Pri koncipovaní svojich návrhov za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v článku 26 Komisia
zoberie do úvahy rozsiahlosť úsilia, ktoré určité národné hospodárstva, v ktorých sa prejavujú
rozdiely v stupni rozvoja, budú musieť vynaložiť na vytvorenie vnútorného trhu, a môže
navrhnúť zodpovedajúce ustanovenia.
Ak tieto ustanovenia nadobudnú formu čiastočných výnimiek, musia mať dočasnú povahu a musia
čo najmenej narúšať fungovanie vnútorného trhu.
HLAVA II
VOĽNÝ POHYB TOVARU
Článok 28
(pôvodný článok 23 ZES)
1. Únia
predstavuje
colnú
úniu,
ktorá
sa
vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel
na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký
účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/59
2. Ustanovenia
článku 30 a kapitoly 3 tejto hlavy sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských
štátoch, ako aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom
obehu.
Článok 29
(pôvodný článok 24 ZES)
Za výrobky vo voľnom obehu v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích
krajinách, pri ktorých boli splnené dovozné formálne náležitosti a zaplatené clá a poplatky
s rovnakým účinkom ako iné splatné a vyrubené clá v tomto členskom štáte, ak sa na tieto
výrobky nevzťahuje nárok na plné alebo čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov.
KAPITOLA 1
COLNÁ ÚNIA
Článok 30
(pôvodný článok 25 ZES)
Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento
zákaz sa vzťahuje taktiež na clá fiškálnej povahy.
Článok 31
(pôvodný článok 26 ZES)
Clá Spoločného colného sadzobníka určí Rada na návrh Komisie.
Článok 32
(pôvodný článok 27 ZES)
Komisia sa pri plnení úloh, ktorými je poverená podľa tejto kapitoly, riadi:
a) nevyhnutnosťou podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami;
b) vývojom podmienok hospodárskej súťaže v Únii tak, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť
podnikov;
c) požiadavkami zásobovania Únie surovinami a polotovarmi; v tejto súvislosti Komisia dbá o to,
aby medzi členskými štátmi nedochádzalo k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže v oblasti
hotových výrobkov;
d) nevyhnutnosťou vyhnúť sa vážnym poruchám v hospodárstve členských štátov a zabezpečiť
racionálny rozvoj výroby a rozšírenie spotreby v Únii.
SK
C 83/60
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
KAPITOLA 2
COLNÁ SPOLUPRÁCA
Článok 33
(pôvodný článok 135 ZES)
V rámci pôsobnosti zmlúv Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom
prijímajú opatrenia na posilnenie colnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou.
KAPITOLA 3
ZÁKAZ MNOŽSTEVNÝCH OBMEDZENÍ MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI
Článok 34
(pôvodný článok 28 ZES)
Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými
štátmi zakázané.
Článok 35
(pôvodný článok 29 ZES)
Množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi
zakázané.
Článok 36
(pôvodný článok 30 ZES)
Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu
tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou,
ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho
bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou
priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť
prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými
štátmi.
Článok 37
(pôvodný článok 31 ZES)
1.
Členské štáty prispôsobia štátne monopoly obchodnej povahy tak, aby v podmienkach nákupu
a odbytu medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov neexistovala diskriminácia.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/61
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na každý orgán, prostredníctvom ktorého členský štát právne
alebo fakticky, priamo alebo nepriamo kontroluje, riadi alebo významne ovplyvňuje dovoz alebo
vývoz medzi členskými štátmi. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na monopoly, ktoré štát zveril iným
subjektom.
2.
Členské štáty upustia od akéhokoľvek nového opatrenia, ktoré je v rozpore so zásadami
stanovenými v odseku 1 alebo ktoré obmedzuje dosah článkov týkajúcich sa zákazu ciel
a množstevných obmedzení medzi členskými štátmi.
3. Ak v štátnom monopole obchodnej povahy platia pravidlá, ktoré majú uľahčiť odbyt alebo
zvýšiť zhodnocovanie poľnohospodárskych výrobkov, pri uplatňovaní pravidiel stanovených v tomto
článku by sa mali podniknúť vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnocenných záruk zamestnanosti
a životnej úrovne príslušných výrobcov.
HLAVA III
POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO
Článok 38
(pôvodný článok 32 ZES)
1. Únia
vymedzuje
a
vykonáva
spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú politiku v oblasti
rybného hospodárstva.
Vnútorný trh sa vzťahuje na poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a obchod
s poľnohospodárskymi výrobkami. „Poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky rastlinnej a živočíšnej
výroby a rybného hospodárstva, ako aj výrobky po prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrobkami
bezprostredne súvisia. Odkazy na spoločnú poľnohospodársku politiku alebo poľnohospodárstvo
a používanie pojmu „poľnohospodársky“ sa týkajú aj rybného hospodárstva, pričom sa zohľadňujú
osobitné charakteristiky tohto odvetvia.
2. Pokiaľ články 39 až 44 nestanovia inak, pravidlá stanovené na vytvorenie alebo fungovanie
vnútorného trhu sa vzťahujú aj na poľnohospodárske výrobky.
3. Výrobky,
na
ktoré
sa
vzťahujú ustanovenia článkov 39 až 44, sú uvedené v prílohe I.
4. Fungovanie
a
rozvoj
vnútorného
trhu
poľnohospodárskych výrobkov sprevádza zavádzanie
spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Článok 39
(pôvodný článok 33 ZES)
1. Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je:
a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním
racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov,
najmä pracovnej sily;
SK
C 83/62
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením
individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;
c) stabilizovať trhy;
d) zabezpečiť riadne zásobovanie;
e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.
2. Pri
vypracovávaní
spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitných metód na jej
uplatňovanie treba prihliadať:
a) na zvláštnu povahu poľnohospodárskej činnosti vyplývajúcu zo sociálnej štruktúry
poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi
poľnohospodárskymi oblasťami;
b) na nevyhnutnosť postupného vykonávania príslušných zmien;
c) na skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje v členských štátoch odvetvie úzko späté s celým
hospodárstvom.
Článok 40
(pôvodný článok 34 ZES)
1. Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 sa zavedie spoločná organizácia
poľnohospodárskych trhov.
V závislosti od daných výrobkov sa táto organizácia uskutoční niektorou z nasledujúcich foriem:
a) spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže;
b) povinnou koordináciou vnútroštátnych trhových systémov;
c) európskou organizáciou trhu.
2. Spoločná organizácia trhu podľa odseku 1 môže zahŕňať všetky opatrenia potrebné na
dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39, najmä reguláciu cien, pomoc výrobe a odbytu
rôznych výrobkov, skladovanie a preklenovacie opatrenia a spoločné mechanizmy na stabilizáciu
dovozu alebo vývozu.
Spoločná organizácia sa obmedzí na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 39 bez akejkoľvek
diskriminácie medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v rámci Únie.
Spoločná cenová politika vychádza zo spoločných kritérií a jednotných metód výpočtu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/63
3. Aby
spoločná organizácia uvedená v odseku 1 dosiahla stanovené ciele, môže sa vytvoriť jeden
alebo viac poľnohospodárskych usmerňovacích a záručných fondov.
Článok 41
(pôvodný článok 35 ZES)
Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej
politiky zaviesť tieto opatrenia:
a) usilovať sa o účinnú koordináciu v oblasti odborného vzdelávania, výskumu a šírenia
poľnohospodárskych poznatkov; táto koordinácia môže zahŕňať spoločné financovanie
projektov alebo orgánov;
b) prijať spoločné opatrenia na podporu spotreby niektorých výrobkov.
Článok 42
(pôvodný článok 36 ZES)
Ustanovenia kapitoly o pravidlách hospodárskej súťaže sa vzťahujú na výrobu a obchod
s poľnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, aký určia Európsky parlament a Rada podľa
článku 43 ods. 2 a v súlade so stanoveným postupom a so zreteľom na ciele uvedené v článku 39.
Na návrh Komisie môže Rada schváliť poskytovanie pomoci:
a) na ochranu podnikov znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami;
b) v rámci programov hospodárskeho rozvoja.
Článok 43
(pôvodný článok 37 ZES)
1. Komisia
predloží
návrhy
na
vypracovanie
a
vykonávanie
spoločnej poľnohospodárskej politiky,
vrátane nahradenia vnútroštátnych organizácií trhu jednou z foriem spoločnej organizácie trhu
uvedených v článku 40 ods. 1, ako aj na uskutočnenie opatrení presne vymedzených v tejto hlave.
Tieto návrhy zohľadnia vzájomnú závislosť poľnohospodárskych otázok uvedených v tejto hlave.
2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku
40 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky
a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.
SK
C 83/64
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci
a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.
4. Vnútroštátne
trhové
organizácie
sa
môžu
za
podmienok
stanovených
v
odseku
2
nahradiť
spoločnou organizáciou stanovenou v článku 40 ods. 1, ak:
a) spoločná organizácia poskytuje členským štátom, ktoré sú proti tomuto opatreniu a ktoré majú
vlastnú organizáciu danej výroby, rovnaké záruky zamestnanosti a životnej úrovne príslušných
výrobcov, a to s prihliadnutím na možnosti prispôsobenia a potrebné špecializácie;
b) spoločná organizácia trhu zabezpečí obchodu v rámci Únie podmienky podobné tým, ktoré
existujú na vnútroštátnom trhu.
5. Ak
vznikne
spoločná organizácia určitých surovín po zavedení spoločnej organizácie trhu pre
zodpovedajúce spracované výrobky, môžu sa suroviny použité pri spracovaní výrobkov určených na
vývoz do tretích krajín doviezť z krajiny, ktorá nie je členom Únie.
Článok 44
(pôvodný článok 38 ZES)
Ak v niektorom členskom štáte podlieha určitý výrobok vnútroštátnej trhovej organizácii alebo
vnútorným pravidlám s rovnakým účinkom, ktorý nepriaznivo ovplyvní konkurencieschopnosť
podobnej výroby v inom členskom štáte, členské štáty si uplatnia vyrovnávací poplatok na dovoz
týchto výrobkov z členského štátu, kde takáto organizácia alebo pravidlá existujú, za predpokladu, že
tento štát nezaviedol vyrovnávací poplatok na vývoz.
Komisia stanoví výšku týchto poplatkov v takej miere, aby sa obnovila potrebná rovnováha. Môže
poskytnúť oprávnenie aj na prijatie iných opatrení a sama určiť ich podmienky a podrobnosti.
HLAVA IV
VOĽNÝ POHYB OSÔB, SLUŽIEB A KAPITÁLU
KAPITOLA 1
PRACOVNÍCI
Článok 45
(pôvodný článok 39 ZES)
1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/65
2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských
štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné
pracovné podmienky.
3. S výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou
a ochranou verejného zdravia majú pracovníci právo:
a) uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta;
b) voľne sa za týmto účelom pohybovať na území členských štátov;
c) na pobyt v niektorom z členských štátov za účelom zamestnania v súlade s ustanoveniami
zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych aktov, ktorými sa upravuje zamestnávanie
vlastných štátnych príslušníkov tohto štátu;
d) po ukončení zamestnania zostať na území členského štátu za podmienok ustanovených
v nariadeniach, ktoré stanoví Komisia.
4. Ustanovenia
tohto
článku sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo verejnej
službe.
Článok 46
(pôvodný článok 40 ZES)
V súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
Európsky parlament a Rada vydajú smernice alebo nariadenia o opatreniach potrebných na to, aby sa
zabezpečil voľný pohyb pracovníkov, ako to vymedzuje článok 45, a to najmä:
a) zabezpečením úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi službami zamestnanosti;
b) odstraňovaním takých správnych postupov a praktík a stanovených lehôt na prístup
k zamestnaniu, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov alebo z predchádzajúcich
dohôd medzi členskými štátmi, dodržiavanie ktorých by bolo prekážkou liberalizácie pohybu
pracovníkov;
c) odstraňovaním všetkých lehôt a iných obmedzení ustanovených vo vnútroštátnych právnych
predpisoch alebo v predchádzajúcich dohodách medzi členskými štátmi, ktoré vytvárajú
pracovníkom iných členských štátov iné podmienky na slobodný výber zamestnania ako pre
vlastných pracovníkov;
d) vytvorením vhodného mechanizmu, ktorý by umožnil prepojenie medzi ponukou pracovných
miest a dopytu po nich a uľahčil vyrovnanie ponuky a dopytu na trhu práce tak, aby sa predišlo
vážnejšiemu ohrozeniu životnej úrovne a zamestnanosti v rôznych regiónoch a priemyselných
odvetviach.
SK
C 83/66
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 47
(pôvodný článok 41 ZES)
V rámci spoločného programu členské štáty podporia výmenu mladých pracovníkov.
Článok 48
(pôvodný článok 42 ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho
zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto
účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov,
a na nich závislým osobám zabezpečia:
a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom
získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;
b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.
Ak člen Rady vyhlási, že by návrhom legislatívneho aktu uvedeného v prvom pododseku boli
dotknuté dôležité aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia najmä jeho rozsahu pôsobnosti,
nákladov alebo finančnej štruktúry alebo by bola dotknutá finančná rovnováha tohto systému, môže
požiadať, aby sa táto záležitosť predložila Európskej rade. V takom prípade sa riadny legislatívny
postup pozastaví. Európska rada po diskusii a v lehote štyroch mesiacov od tohto pozastavenia buď:
a) vráti návrh späť Rade, ktorá ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu, alebo
b) nepodnikne žiadne kroky, alebo požiada Komisiu, aby predložila nový návrh; v takom prípade sa
pôvodne navrhovaný akt považuje za neprijatý.
KAPITOLA 2
PRÁVO USADIŤ SA
Článok 49
(pôvodný článok 43 ZES)
V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov
jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú
zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi
príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.
Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť
podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre
vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia
kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/67
Článok 50
(pôvodný článok 44 ZES)
1. Na
dosiahnutie
slobody
usadiť sa v určitej činnosti Európsky parlament a Rada vydajú smernice
v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.
2. Európsky
parlament,
Rada
a
Komisia
si
plnia
povinnosti,
ktoré
im
vyplývajú
z
predchádzajúcich
ustanovení, a to najmä:
a) prioritne riešia spravidla tie odbory činnosti, pri ktorých slobody usadiť sa výrazne prispieva
k rozvoju výroby a obchodu;
b) zabezpečujú úzku spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, aby zistili konkrétnu
situáciu v daných činnostiach v rámci Únie;
c) zrušia také správne postupy a praktiky, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov
alebo predchádzajúcich dohôd medzi členskými štátmi, dodržiavanie ktorých tvorí prekážku
slobody usadiť sa;
d) zaručia pracovníkom jedného členského štátu zamestnaným na území iného členského štátu, aby
mohli na tomto území zotrvať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak spĺňajú
podmienky, ktoré by museli v tomto štáte splniť v čase, keď zamýšľali začať vykonávať túto
činnosť;
e) umožnia štátnym príslušníkom jedného členského štátu nadobúdať a užívať nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na území iného členského štátu, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadami
uvedenými v článku 39 ods. 2;
f) postupne odstraňujú obmedzenia slobody usadiť sa vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti,
ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na podmienky zakladania obchodných zastúpení,
organizačných zložiek a dcérskych spoločností na území niektorého členského štátu, ako aj na
podmienky upravujúce vstup pracovníkov materského podniku do riadiacich alebo dozorných
orgánov ich obchodných zastúpení, organizačných zložiek alebo dcérskych spoločností;
g) v potrebnej miere koordinujú ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb, ako sa to vyžaduje
v členských štátoch od spoločností alebo firiem v zmysle druhého pododseku článku 54 s cieľom
zabezpečiť rovnocenné záruky v celej Únii;
h) zabezpečujú, aby sa podmienky usadenia nenarušili pomocou poskytovanou členskými štátmi.
Článok 51
(pôvodný článok 45 ZES)
Ustanovenia tejto kapitoly sa v členskom štáte nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia,
hoci len príležitostne, s výkonom štátnej moci.
SK
C 83/68
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom stanoviť, že
ustanovenia tejto kapitoly sa na určité činnosti nevzťahujú.
Článok 52
(pôvodný článok 46 ZES)
1. Ustanovenia tejto kapitoly a opatrenia z nich vyplývajúce rešpektujú ustanovenia stanovené
zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym aktom osobitne upravujúce postavenie cudzích
štátnych príslušníkov z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
vydajú
usmernenia
na
koordináciu vyššie uvedených ustanovení.
Článok 53
(pôvodný článok 47 ZES)
1. S
cieľom uľahčiť zriadenie a vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti osôb vydajú
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom smernice na vzájomné
uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách a na koordináciu
ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch
týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb.
2. Pri lekárskych a zdravotníckych povolaniach a farmaceutických povolaniach závisí postupné
zrušenie obmedzení od koordinácie podmienok pre výkon povolania v jednotlivých členských
štátoch.
Článok 54
(pôvodný článok 48 ZES)
So spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo
hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako
s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.
Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva
vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou
neziskových spoločností.
Článok 55
(pôvodný článok 294 ZES)
Členské štáty poskytnú štátnym príslušníkom ostatných členských štátov rovnaké možnosti
kapitálovej účasti v spoločnostiach v súlade s článkom 54 bez toho, aby boli dotknuté ostatné
ustanovenia zmlúv.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/69
KAPITOLA 3
SLUŽBY
Článok 56
(pôvodný článok 49 ZES)
V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Únii vo
vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte
ako príjemca služieb.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom rozšíriť platnosť týchto
ustanovení aj pre štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí poskytujú služby a sú usadení v rámci
Únie.
Článok 57
(pôvodný článok 50 ZES)
V zmysle zmlúv sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich
neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.
Služby zahŕňajú najmä:
a) činnosti priemyselnej povahy;
b) činnosti obchodnej povahy;
c) činnosti remeselnej povahy;
d) činnosti v oblasti slobodných povolaní.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly o práve usadiť sa, poskytovateľ služieb môže
dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje za rovnakých
podmienok, aké tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom.
Článok 58
(pôvodný článok 51 ZES)
1. Slobodu
poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave.
2. Liberalizácia
bankových
a
poisťovacích služieb spojená s voľným pohybom kapitálu sa
uskutoční v súlade s liberalizáciou pohybu kapitálu.
SK
C 83/70
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 59
(pôvodný článok 52 ZES)
1. S
cieľom dosiahnuť liberalizáciu určitého typu služieb Európsky parlament a Rada v súlade
s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydajú
smernice.
2. Smernice vymedzené v odseku 1 sa spravidla prednostne týkajú služieb, ktoré majú priamy
vplyv na výrobné náklady alebo liberalizácia ktorých prispieva k podpore obchodu s tovarmi.
Článok 60
(pôvodný článok 53 ZES)
Členské štáty sa usilujú o dosiahnutie liberalizácie služieb vo väčšom rozsahu, ako vyžadujú smernice
vydané v zmysle článku 59 ods. 1, ak im to dovolí celková hospodárska situácia a situácia
v príslušnom hospodárskom odvetví.
Na tento účel Komisia vydá príslušným členským štátom odporúčania.
Článok 61
(pôvodný článok 54 ZES)
Kým sa nezrušia obmedzenia slobody poskytovať služby, uplatňuje ich každý členský štát na
všetkých poskytovateľov služieb v zmysle prvého odseku článku 56 bez rozdielu štátnej
príslušnosti alebo bydliska.
Článok 62
(pôvodný článok 55 ZES)
Ustanovenia článkov 51 až 54 sa použijú pre otázky upravené touto kapitolou.
KAPITOLA 4
KAPITÁL A PLATBY
Článok 63
(pôvodný článok 56 ZES)
1. V
rámci
ustanovení
tejto
kapitoly
sú
zakázané
všetky
obmedzenia
pohybu
kapitálu
medzi
členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.
2. V
rámci
ustanovení
tejto
kapitoly
sú
zakázané
všetky
obmedzenia
platieb
medzi
členskými
štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/71
Článok 64
(pôvodný článok 57 ZES)
1. Ustanovenia
článku 63 sa prijmú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie obmedzení vo
vzťahu k tretím krajinám, ktoré platia vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie k 31. decembru
1993 z hľadiska pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa priamych
investícií – vrátane investícií do nehnuteľného majetku, usadenia sa, poskytovania finančných služieb
alebo vstupu cenných papierov na kapitálové trhy. V prípade obmedzení podľa vnútroštátnych
právnych predpisov v Bulharsku, Estónsku a Maďarsku je príslušným dátumom 31. december 1999.
2. V
úsilí
dosiahnuť voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v čo
najväčšom rozsahu a pri rešpektovaní ostatných kapitol zmlúv, prijmú Európsky parlament a Rada
v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia o pohybe kapitálu do tretích krajín a z tretích
krajín v oblasti priamych investícií – vrátane investícií do nehnuteľného majetku, usadenia sa,
poskytovania finančných služieb alebo prístupu cenných papierov na kapitálové trhy.
3. Odchylne
od
odseku
2
môže
opatrenia,
ktoré
predstavujú
krok
späť v práve Únie, pokiaľ ide
o liberalizáciu pohybu kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín, ustanoviť len Rada v súlade
s mimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne a po porade s Európskym parlamentom.
Článok 65
(pôvodný článok 58 ZES)
1. Ustanovenia
článku 63 majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov:
a) uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov
podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál;
b) prijať všetky potrebné opatrenia, najmä v oblasti daňového systému a dohľadu nad finančnými
inštitúciami, aby sa zabránilo porušovaniu vnútroštátnych predpisov, alebo stanoviť postupy na
ohlasovanie kapitálových pohybov na štatistické alebo správne účely alebo prijať opatrenia, ktoré
možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.
2. Ustanovenia
tejto
kapitoly
nemajú
vplyv
na
uplatňovanie obmedzení práva usadiť sa
zlučiteľných so zmluvami.
3. Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú
diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku
63.
SK
C 83/72
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
4. Ak
sa
neprijmú
opatrenia
podľa článku 64 ods. 3, Komisia, alebo ak Komisia do troch
mesiacov od žiadosti dotknutého členského štátu neprijme rozhodnutie, tak Rada, môže prijať
rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že obmedzujúce daňové opatrenia prijaté členským štátom voči
jednej alebo viacerým tretím krajinám sa považujú za zlučiteľné so zmluvami, ak ich je možné
odôvodniť jedným z cieľov Únie a ak sú zlučiteľné s riadnym fungovaním vnútorného trhu. Rada
sa uznáša jednomyseľne na žiadosť členského štátu.
Článok 66
(pôvodný článok 59 ZES)
Ak pohyb kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín vo výnimočných okolnostiach spôsobí
alebo hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti fungovaniu hospodárskej a menovej únie, na návrh Komisie
a po porade s Európskou centrálnou bankou môže Rada prijať voči tretím krajinám ochranné
opatrenie na obdobie najviac šiestich mesiacov za predpokladu, že takéto opatrenia sú
jednoznačne nevyhnutné.
HLAVA V
PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 67
(pôvodný článok 61 ZES a pôvodný článok 29 ZEU)
1. Únia
vytvára
priestor
slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv
a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov.
2. Zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach a tvorí spoločnú politiku
v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc, ktorá sa zakladá na solidarite medzi
členskými štátmi a ktorá je spravodlivá voči štátnym príslušníkom tretích krajín. Na účely tejto hlavy
sa osoby bez štátnej príslušnosti považujú za štátnych príslušníkov tretích krajín.
3. Únia
sa
usiluje
o
zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na
predchádzanie trestnej činnosti, rasizmu a xenofóbie a na boj proti nim prostredníctvom opatrení
na koordináciu a spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi,
ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov v trestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou
trestnoprávnych predpisov.
4. Únia
uľahčuje prístup k spravodlivosti najmä prostredníctvom zásady vzájomného uznávania
súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/73
Článok 68
Európska rada vymedzuje strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci
priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Článok 69
Národné parlamenty zabezpečia, aby sa v návrhoch a legislatívnych iniciatívach predložených v rámci
kapitol 4 a 5 dodržiavala zásada subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity
a proporcionality.
Článok 70
Bez toho, aby boli dotknuté články 258, 259 a 260, môže Rada na návrh Komisie prijať opatrenia
ustanovujúce podrobnosti, podľa ktorých členské štáty v spolupráci s Komisiou objektívne
a nestranne hodnotia vykonávanie politík Únie uvedených v tejto hlave orgánmi členských štátov,
najmä s cieľom presadzovať úplné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Európsky parlament
a národné parlamenty sú oboznamované s obsahom a výsledkami tohto hodnotenia.
Článok 71
(pôvodný článok 36 ZEU)
V rámci Rady sa zriaďuje stály výbor s cieľom zabezpečiť v rámci Únie podporu a posilnenie
operačnej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti. Bez toho, aby bol dotknutý článok 240,
stály výbor napomáha koordinovať činnosť príslušných orgánov členských štátov. Zástupcovia
dotknutých orgánov, úradov a agentúr Únie sa môžu zapájať do rokovaní tohto výboru. Európsky
parlament a národné parlamenty sú oboznamované s rokovaniami.
Článok 72
(pôvodný článok 64 ods. 1 ZES a pôvodný článok 33 ZEU)
Touto hlavou nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného
poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.
Článok 73
Členské štáty môžu spoločne a vo svojej vlastnej zodpovednosti slobodne organizovať formy
spolupráce a koordináciu podľa vlastného uváženia medzi príslušnými útvarmi zodpovednými za
ochranu národnej bezpečnosti.
SK
C 83/74
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 74
(pôvodný článok 66 ZES)
Rada prijíma opatrenia na zabezpečenie administratívnej spolupráce medzi príslušnými útvarmi
členských štátov v oblastiach uvedených v tejto hlave, ako aj medzi týmito útvarmi a Komisiou.
Koná na návrh Komisie s výhradou článku 76 a po porade s Európskym parlamentom.
Článok 75
(pôvodný článok 60 ZES)
Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 67 v súvislosti s predchádzaním
a bojom proti terorizmu a súvisiacimi činnosťami, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym
legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vymedzia rámec pre administratívne opatrenia
týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb, ako napr. zmrazenie finančných prostriedkov, finančných aktív
alebo hospodárskych výnosov, ktoré sú vo vlastníctve alebo v držbe fyzických alebo právnických
osôb, skupín alebo neštátnych subjektov.
Na návrh Komisie prijme Rada opatrenia na vykonávanie rámca uvedeného v prvom odseku.
Právne akty uvedené v tomto článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách.
Článok 76
Právne akty uvedené v kapitolách 4 a 5 spolu s opatreniami uvedenými v článku 74, ktoré
zabezpečujú administratívnu spoluprácu v oblastiach uvedených v týchto kapitolách, sa prijímajú:
a) na návrh Komisie alebo
b) na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov.
KAPITOLA 2
POLITIKY VZŤAHUJÚCE SA NA HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO
Článok 77
(pôvodný článok 62 ZES)
1. Únia
tvorí
politiku
s
cieľom:
a) zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení
vnútorných hraníc;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/75
b) zabezpečiť kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc;
c) postupne zaviesť integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc.
2. Na
účely odseku 1 Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym
postupom opatrenia týkajúce sa:
a) spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt;
b) kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice;
c) podmienok, za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín počas krátkeho obdobia voľne
cestovať v rámci Únie;
d) všetkých opatrení potrebných na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia
vonkajších hraníc;
e) absencia akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekračovaní vnútorných
hraníc.
3. Ak
by
sa
ukázalo,
že
činnosť Únie je nevyhnutná na uľahčenie vykonávania práva uvedeného
v článku 20 ods. 2 písm. a), a ak zmluvy inak na tento účel neustanovujú potrebné právomoci, môže
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať ustanovenia o cestovných pasoch,
preukazoch totožnosti, povoleniach na pobyt alebo iných obdobných dokladoch. Rada sa uznáša
jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
4. Týmto
článkom nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca sa geografického
vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným právom.
Článok 78
(pôvodné články 63 body 1 a 2 a 64 ods. 2 ZES)
1. Únia
tvorí
spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom
poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika
musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967
týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.
2. Na
účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom
prijmú opatrenia týkajúce sa spoločného európskeho azylového systému, ktorý zahŕňa:
a) jednotný štatút azylu pre štátnych príslušníkov tretích krajín platný v celej Únii;
b) jednotný štatút doplnkovej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí bez toho, aby
získali európsky azyl, potrebujú medzinárodnú ochranu;
SK
C 83/76
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
c) spoločný systém dočasnej ochrany pre odídencov v prípade hromadného prílevu;
d) spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany;
e) kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo
o doplnkovú ochranu;
f) normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie
doplnkovej ochrany;
g) partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely riadenia prílevov žiadateľov o udelenie azylu
alebo o poskytnutie doplnkovej alebo dočasnú ochranu.
3. Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu
štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech
dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym
parlamentom.
Článok 79
(pôvodný článok 63 body 3 a 4 ZES)
1. Únia
tvorí
spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné
riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí
sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu
prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.
2. Na
účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom
prijmú opatrenia v týchto oblastiach:
a) podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na
dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny;
b) vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom
štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských
štátoch;
c) nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa
zdržiavajú na území štátu neoprávnene;
d) boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi.
3. Únia
môže
uzatvárať dohody s tretími krajinami o readmisii štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, prítomnosť alebo pobytu na území jedného
z členských štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/77
4. Európsky
parlament
a
Rada
môžu
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
ustanoviť
opatrenia na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu
štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, pričom je
vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
5. Týmto
článkom nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych
príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu
buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Článok 80
Politiky Únie uvedené v tejto kapitole a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity
a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov.
Právne akty Únie prijaté podľa tejto kapitoly obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na
uplatnenie tejto zásady.
KAPITOLA 3
JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V OBČIANSKYCH VECIACH
Článok 81
(pôvodný článok 65 ZES)
1. Únia
rozvíja
justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na
základe zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí. Takáto spolupráca
môže zahŕňať prijatie opatrení na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
2. Na
účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom
prijmú, najmä ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu, opatrenia zamerané na
zabezpečenie:
a) vzájomného uznávania a výkonu súdnych a mimosúdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi;
b) cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností;
c) zlučiteľnosti kolíznych noriem a noriem určujúcich právomoc uplatniteľných v členských štátoch;
d) spolupráce pri obstarávaní dôkazov;
e) účinného prístupu k spravodlivosti;
f) odstraňovania prekážok riadneho priebehu občianskoprávneho konania, v prípade potreby
podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľných v členských
štátoch;
SK
C 83/78
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
g) rozvíjania alternatívnych metód riešenia sporov;
h) podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov.
3. Odchylne
od
odseku
2
Rada
v
súlade
s
mimoriadnym
legislatívnym
postupom
ustanoví
opatrenia týkajúce sa rodinného práva, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Rada sa uznáša
jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
Rada môže na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa určujú tie aspekty rodinného práva
s cezhraničnými dôsledkami, ktoré môžu byť predmetom aktov prijatých riadnym legislatívnym
postupom. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
Návrh uvedený v druhom pododseku sa oznámi národným parlamentom. Ak národný parlament
oznámi svoj nesúhlas do šiestich mesiacov od tohto oznámenia, rozhodnutie sa neprijme. V prípade,
že sa nevysloví nesúhlas, Rada môže rozhodnutie prijať.
KAPITOLA 4
JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH
Článok 82
(pôvodný článok 31 ZEU)
1. Justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania
rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a zahŕňa aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov
členských štátov v oblastiach uvedených v odseku 2 a článku 83.
Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia zamerané
na:
a) vytvorenie pravidiel a postupov na zabezpečovanie uznávania všetkých foriem rozsudkov a iných
súdnych rozhodnutí v celej Únii;
b) predchádzanie sporom o právomoc medzi členskými štátmi a ich riešenie;
c) podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov;
d) uľahčovanie spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov
v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/79
2. Európsky
parlament
a
Rada
môžu
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
prostredníctvom
smerníc ustanoviť minimálne pravidlá s cieľom uľahčiť v potrebnom rozsahu vzájomné uznávanie
rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako aj policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach,
ktoré majú cezhraničný rozmer. Tieto minimálne pravidlá zohľadňujú rozdiely medzi právnymi
tradíciami a systémami členských štátov.
Týkajú sa:
a) vzájomnej prípustnosti dôkazov medzi členskými štátmi;
b) práv jednotlivcov v trestnom konaní;
c) práv obetí trestných činov;
d) ďalších osobitných aspektov trestného konania, ktoré Rada vopred určí rozhodnutím; pri
prijímaní tohto rozhodnutia sa Rada uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho
parlamentu.
Prijatie minimálnych pravidiel uvedených v tomto odseku nebráni členským štátom zachovať alebo
zaviesť vyššiu úroveň ochrany pre jednotlivcov.
3. Ak
sa
člen Rady domnieva, že navrhovanou smernicou uvedenou v odseku 2 by mohli byť
dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu smernice
rokovala Európska rada. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví. Európska rada po
prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh
späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu
smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu,
Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie uskutočňovať posilnenú spoluprácu podľa článku 20
ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa
ustanovenia o posilnenej spolupráci.
Článok 83
(pôvodný článok 31 ZEU)
1. Európsky
parlament
a
Rada
môžu
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
prostredníctvom
smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach
obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo
dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe.
SK
C 83/80
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Týmito oblasťami trestnej činnosti sú: terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien
a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie
špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita
a organizovaná trestná činnosť.
V závislosti od vývoja trestnej činnosti môže Rada prijať rozhodnutie určujúce ďalšie oblasti trestnej
činnosti, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v tomto odseku. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení
súhlasu Európskeho parlamentu.
2. Ak sa ukáže, že aproximácia zákonov a iných právnych predpisov v oblasti trestného práva je
nevyhnutná na zabezpečenie účinného uskutočňovania politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom
harmonizačných opatrení, môžu smernice ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia
trestných činov a sankcií v dotknutej oblasti. Takéto smernice sa prijímajú v súlade s riadnym
legislatívnym postupom alebo mimoriadnym legislatívnym postupom podľa toho, aký bol použitý
pri prijímaní príslušných harmonizačných opatrení, bez toho, aby bol dotknutý článok 76.
3. Ak
sa
člen Rady domnieva, že navrhovanou smernicou uvedenou v odseku 1 alebo 2 by mohli
byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu
smernice rokovala Európska rada. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví.
Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od
tohto pozastavenia návrh späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu
smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu,
Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie uskutočňovať posilnenú spoluprácu podľa článku 20
ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa
ustanovenia o posilnenej spolupráci.
Článok 84
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia na
povzbudenie a podporu činnosti členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, pričom je
vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
Článok 85
(pôvodný článok 31 ZEU)
1. Poslaním
Eurojustu
je
podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi
orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch
alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to
na základe operácií vykonaných a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Europolom.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/81
V tejto súvislosti Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom určia
prostredníctvom nariadení štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu. Medzi tieto
úlohy môže patriť:
a) začatie vyšetrovania trestných činov, ako aj podnetov na začatie trestného stíhania vykonávaného
príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä toho, ktoré sa týka trestných činov, ktoré spôsobujú
ujmu finančným záujmom Únie;
b) koordinácia vyšetrovania a trestného stíhania uvedených v písmene a);
c) posilňovanie justičnej spolupráce vrátane riešenia sporov o právomoc a úzkej spolupráce
s Európskou justičnou sieťou.
Tieto nariadenia tiež ustanovia podrobnosti účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov
na hodnotení činnosti Eurojustu.
2. V rámci stíhania uvedeného v odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 86, formálne
procesné úkony vykonávajú príslušní vnútroštátni úradníci.
Článok 86
1. S
cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada
v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť z Eurojustu
Európsku prokuratúru. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
Ak sa v Rade nedosiahla jednomyseľnosť, môže skupina pozostávajúca aspoň z deviatich členských
štátov požiadať, aby sa návrh nariadenia predložil Európskej rade. V takom prípade sa postup v Rade
pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov
od tohto pozastavenia návrh späť Rade na prijatie.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu
nariadenia nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámi Európskemu parlamentu,
Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 20 ods.
2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa
ustanovenia o posilnenej spolupráci.
2. Európska prokuratúra zodpovedá, ak je to vhodné, v spojení s Europolom, za vyšetrovanie
a trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným
záujmom Únie, vymedzených nariadením uvedeným v odseku 1, a za podanie obžaloby. Pred
súdnymi orgánmi členských štátov vystupuje vo vzťahu k takýmto trestným činom vo funkcii
prokurátora.
SK
C 83/82
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. Nariadenia
uvedené
v
odseku
1
ustanovia
právne
postavenie
Európskej
prokuratúry,
podrobnosti výkonu jej funkcií, procesné predpisy vzťahujúce sa na jej činnosť, ako aj pravidlá
prípustnosti dôkazov a pravidlá súdnej kontroly preskúmania jej procesných úkonov pri výkone
jej funkcií.
4. Európska
rada
môže
zároveň alebo neskôr prijať rozhodnutie, ktorým sa mení alebo dopĺňa
odsek 1 s cieľom rozšíriť právomoci Európskej prokuratúry na boj proti závažnej trestnej činnosti,
ktorá má cezhraničný rozmer, a ktorým sa v dôsledku toho mení alebo dopĺňa odsek 2, pokiaľ ide
o páchateľov a spolupáchateľov závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac ako jedného členského
štátu. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu a po porade
s Komisiou.
KAPITOLA 5
POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA
Článok 87
(pôvodný článok 30 ZEU)
1. Únia rozvíja policajnú spoluprácu, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány členských
štátov vrátane polície, colných orgánov a iných orgánov presadzujúcich výkon práva
špecializovaných v oblastiach predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov.
2. Na
účely odseku 1 môžu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom ustanoviť opatrenia, ktoré sa týkajú:
a) zhromažďovania, uchovávania, spracúvania, analýzy a výmeny príslušných informácií;
b) podpory odborného vzdelávania personálu, ako aj spolupráce v oblasti výmeny personálu,
v oblasti zariadenia a výskumu v kriminalistike;
c) spoločných techník vyšetrovania pri odhaľovaní závažných foriem organizovanej trestnej činnosti.
3. Rada
môže
v
súlade
s
mimoriadnym
legislatívnym
postupom
ustanoviť opatrenia týkajúce sa
operačnej spolupráce medzi orgánmi uvedenými v tomto článku. Rada sa uznáša jednomyseľne po
porade s Európskym parlamentom.
Ak sa v Rade nedosiahla jednomyseľnosť, môže skupina pozostávajúca aspoň z deviatich členských
štátov požiadať, aby sa návrh opatrení predložil Európskej rade. V takom prípade sa postup v Rade
pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov
od tohto pozastavenia návrh späť Rade na prijatie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/83
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu
opatrení nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu,
Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 20 ods.
2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa
ustanovenia o posilnenej spolupráci.
Osobitný postup ustanovený v druhom a treťom pododseku sa nevzťahuje na akty, ktoré predstavujú
vývoj ustanovení schengenského acquis.
Článok 88
(pôvodný článok 30 ZEU)
1. Poslaním
Europolu
je
podporovať a posilňovať činnosť policajných orgánov a iných orgánov
členských štátov presadzujúcich výkon práva, ako aj ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní
závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu
a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika
Únie, a v boji proti nim.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
určia prostredníctvom
nariadení štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Europolu. Medzi tieto úlohy môže patriť:
a) zhromažďovanie, uchovávanie, spracúvanie, analýza a výmena informácií zasielaných najmä
orgánmi členských štátov alebo tretích krajín alebo subjektov;
b) koordinácia, organizácia a uskutočňovanie vyšetrovania a operačnej činnosti vykonávanej
spoločne s príslušnými orgánmi členských štátov alebo v rámci spoločných vyšetrovateľských
tímov, prípadne v spojení s Eurojustom.
Nariadenia tiež ustanovia podrobnosti kontroly činnosti Europolu Európskym parlamentom
a kontroly, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty.
3. Každá
operačná činnosť Europolu sa musí vykonávať v spojení a so súhlasom orgánov
členského štátu, respektíve členských štátov, ktorých územia sa dotýka. Uplatňovanie
donucovacích opatrení je vo výlučnej právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.
Článok 89
(pôvodný článok 32 ZEU)
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví podmienky a obmedzenia, za
ktorých príslušné orgány členských štátov uvedené v článkoch 82 a 87 môžu zasiahnuť na území
iného členského štátu v spojení a so súhlasom orgánov tohto štátu. Rada sa uznáša jednomyseľne po
porade s Európskym parlamentom.
SK
C 83/84
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
HLAVA VI
DOPRAVA
Článok 90
(pôvodný článok 70 ZES)
V záležitostiach upravených touto hlavou sa ciele zmlúv sledujú v rámci spoločnej dopravnej politiky.
Článok 91
(pôvodný článok 71 ZES)
1. Za
účelom vykonania článku 90 a berúc do úvahy špecifické črty dopravy Európsky parlament
a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov stanovia:
a) spoločné pravidlá platné pre medzinárodnú dopravu do členského štátu alebo z členského štátu,
alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov;
b) podmienky, za ktorých môže prepravca, ktorý nemá sídlo na území členského štátu, v tomto
členskom štáte uskutočňovať dopravu;
c) opatrenia na zlepšenie bezpečnosti dopravy;
d) ďalšie potrebné ustanovenia.
2. Pri
prijímaní
opatrení
uvedených
v
odseku
1
sa
zohľadnia prípady, v ktorých by uplatňovanie
mohlo závažne ovplyvniť životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v určitých regiónoch a prevádzku
dopravných zariadení.
Článok 92
(pôvodný článok 72 ZES)
Do stanovenia opatrení uvedených v článku 91 ods. 1 žiaden členský štát nesmie bez toho, aby Rada
jednomyseľne prijala opatrenie udeľujúce výnimku, upravovať predpisy platné v tejto oblasti od
1. januára 1958 alebo pre pristupujúce štáty od času ich pristúpenia tak, aby v porovnaní
s domácimi dopravcami priamo alebo nepriamo znevýhodňovali dopravcov z iných členských štátov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/85
Článok 93
(pôvodný článok 73 ZES)
Pomoc je so zmluvami zlučiteľná, ak slúži na koordináciu dopravy alebo tvorí náhrady za plnenie
niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou.
Článok 94
(pôvodný článok 74 ZES)
Všetky opatrenia prijaté v rámci zmlúv v oblasti cien a podmienok dopravy prihliadajú na
hospodársku situáciu dopravcov.
Článok 95
(pôvodný článok 75 ZES)
1. Diskriminácia v doprave v rámci Únie formou rozdielnych cien a podmienok na dopravu
rovnakého tovaru po rovnakých dopravných trasách a v závislosti od krajiny pôvodu alebo
určenia tovaru sa zakazuje.
2. Odsek
1
nebráni
Európskemu
parlamentu
a
Rade,
aby
podľa článku 91 ods. 1 prijali ďalšie
opatrenia.
3. Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym
výborom vydá pravidlá na vykonávanie ustanovení odseku 1.
Rada môže stanoviť najmä opatrenia potrebné na to, aby orgány Únie mohli v súlade s pravidlom
ustanoveným v odseku 1 zabezpečiť plné výhody tým, ktorým náležia.
4. Komisia
preskúma
z
vlastného
podnetu
alebo
na
žiadosť niektorého členského štátu všetky
prípady diskriminácie podľa odseku 1 a po porade s príslušným členským štátom prijme potrebné
rozhodnutia v súlade s ustanovením odseku 3.
Článok 96
(pôvodný článok 76 ZES)
1. Pri
doprave
v
rámci
Únie
sa
zakazuje
členským štátom uplatňovať ceny a podmienky, ktoré
zahŕňajú akúkoľvek podporu alebo ochranu v záujme jedného alebo viacerých podnikov alebo
priemyselných odvetví, pokiaľ to Komisia nepovolí.
SK
C 83/86
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Komisia
preskúma
z
vlastného
podnetu
alebo
na
žiadosť niektorého členského štátu ceny
a podmienky uvedené odseku 1 a prihliadne na jednej strane najmä na požiadavky príslušnej
regionálnej hospodárskej politiky, na potreby nerozvinutých oblastí a na problémy v oblastiach
vážne ovplyvnených politickými okolnosťami a na druhej strane na účinok týchto cien
a podmienok na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy.
Po porade s každým príslušným členským štátom Komisia vydá potrebné rozhodnutia.
3. Zákaz
uvedený
v
odseku
1
sa
nevzťahuje na sadzby zavedené na udržanie podmienok
hospodárskej súťaže.
Článok 97
(pôvodný článok 77 ZES)
Clá alebo poplatky účtované dopravcom k dopravnej cene v súvislosti s prechodom hraníc nesmú
presiahnuť rozumnú mieru stanovenú s prihliadnutím na skutočne vynaložené náklady.
Členské štáty sa usilujú tieto náklady postupne znižovať.
Komisia môže pri uplatňovaní tohto článku dávať členským štátom odporúčania.
Článok 98
(pôvodný článok 78 ZES)
Ustanovenia tejto hlavy nebránia Spolkovej republike Nemecko prijať opatrenia, pokiaľ sú
nevyhnutné na vyrovnanie hospodárskych nevýhod, ktoré vznikli hospodárstvu niektorých oblastí
Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti
Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší tento článok.
Článok 99
(pôvodný článok 79 ZES)
Pri Komisii sa zriaďuje Poradný výbor zložený z odborníkov, ktorých vymenujú vlády členských
štátov. Komisia sa v prípade potreby poradí s výborom o záležitostiach v oblasti dopravy.
Článok 100
(pôvodný článok 80 ZES)
1. Ustanovenia
tejto
hlavy
sa
vzťahujú na železničnú dopravu, cestnú dopravu a vnútrozemskú
vodnú dopravu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/87
2. Európsky
parlament
a
Rada
môžu
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
prijať vhodné
ustanovenia upravujúce námornú a leteckú dopravu. Uznášajú sa po porade s Hospodárskym
a sociálnym výborom a Výborom regiónov.
HLAVA VII
SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ, ZDAŇOVANIE A APROXIMÁCIU PRÁVA
KAPITOLA 1
PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
ODDIEL 1
PRAVIDLÁ UPLATŇOVANÉ NA PODNIKY
Článok 101
(pôvodný článok 81 ZES)
1. Nasledujúce
sa
zakazuje
ako
nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi
podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť
obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie
alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:
a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;
b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;
c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;
d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom,
čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov,
ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.
2. Všetky
dohody
alebo
rozhodnutia
zakázané
podľa tohto článku sú automaticky neplatné.
3. Ustanovenia
odseku
1
sa
však
neuplatnia
na:
— dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikateľmi,
— rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikateľov,
SK
C 83/88
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
— zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,
ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo
hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho
vyplývajúcich, a ktoré:
a) neukladajú príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie
týchto cieľov a
b) neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných
výrobkov.
Článok 102
(pôvodný článok 82 ZES)
Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným
alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže
ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných
obchodných podmienok;
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;
c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím
ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo
podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.
Článok 103
(pôvodný článok 83 ZES)
1.
Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada vydá príslušné nariadenia alebo
smernice na vykonávanie zásad stanovených v článkoch 101 a 102.
2. Nariadenia alebo smernice uvedené v odseku 1 sa prijmú najmä so zámerom:
a) zaručiť dodržiavanie zákazov uvedených v článku 101 ods. 1 a článku 102 stanovením pokút
a opakovaného ukladania pokút;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/89
b) stanoviť podrobné pravidlá uplatňovania článku 101 ods. 3 s prihliadnutím na nevyhnutnosť
zabezpečiť účinný dozor pri čo najjednoduchšej správnej kontrole;
c) ak je to potrebné, vymedziť rozsah uplatňovania ustanovení článkov 101 a 102 v jednotlivých
hospodárskych odvetviach;
d) vymedziť príslušné úlohy Komisie a Súdneho dvora Európskej únie pri uplatňovaní ustanovení
uvedených v tomto odseku;
e) vymedziť vzťah medzi vnútroštátnymi zákonmi a ustanoveniami tohto oddielu alebo prijatými
podľa tohto článku.
Článok 104
(pôvodný článok 84 ZES)
Do nadobudnutia účinnosti opatrení vydaných podľa článku 103 rozhodujú orgány členských štátov
o prípustnosti dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov, ako aj o zneužívaní dominantného
postavenia na vnútornom trhu v súlade s právom príslušného členského štátu a s ustanoveniami
článku 101, najmä odseku 3 a článku 102.
Článok 105
(pôvodný článok 85 ZES)
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 104 Komisia zabezpečí uplatňovanie zásad uvedených
v článkoch 101 a 102. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu a v spolupráci
s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré im poskytnú pomoc, Komisia prešetrí každý prípad
podozrenia z porušenia týchto zásad. Ak zistí, že k porušeniu došlo, navrhne vhodné opatrenia na
jeho odstránenie.
2. Ak
porušovanie
zásad
naďalej pokračuje, Komisia to uvedie v rozhodnutí s odôvodnením.
Komisia môže svoje rozhodnutie zverejniť a zmocniť členské štáty, aby prijali opatrenia na
nápravu situácie na základe podmienok a podrobností, ktoré stanoví.
3. Komisia
môže
prijať nariadenia týkajúce sa kategórií dohôd, v súvislosti s ktorými Rada prijala
nariadenie alebo smernicu podľa článku 103 ods. 2 písm. b).
Článok 106
(pôvodný článok 86 ZES)
1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým členské štáty priznávajú osobitné
alebo výlučné práva, tieto štáty neustanovia ani neponechajú v účinnosti opatrenia, ktoré sú
v rozpore s pravidlami zmlúv, najmä s pravidlami uvedeným v článkoch 18 a 101 až 109.
SK
C 83/90
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Podniky
poverené
poskytovaním
služieb
všeobecného
hospodárskeho
záujmu
alebo
podniky,
ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám
hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo
v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený
v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.
3. Komisia
zabezpečí uplatňovanie ustanovení tohto článku a v prípade potreby vydá členským
štátom príslušné smernice alebo rozhodnutia.
ODDIEL 2
POMOC POSKYTOVANÁ ŠTÁTMI
Článok 107
(pôvodný článok 87 ZES)
1. Ak
nie
je
zmluvami
ustanovené
inak,
pomoc
poskytovaná
v
akejkoľvek forme členským štátom
alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej
súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je
nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
2. S
vnútorným
trhom
je
zlučiteľná:
a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje
bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov;
b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi
udalosťami;
c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku
rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených
týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh
Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno.
3. Za
zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať:
a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo
s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349,
pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia;
b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na
nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/91
c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za
predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo
v rozpore so spoločným záujmom;
d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje
podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným
záujmom;
e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.
Článok 108
(pôvodný článok 88 ZES)
1. Komisia
v
spolupráci
s
členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej
v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo
fungovanie vnútorného trhu.
2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá
štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak
zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej
Komisiou zruší alebo upraví.
Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát
môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej
únie.
Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje
alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených
v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú
výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené
v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia
Rady.
Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.
3. Komisia
musí
byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím
alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je
nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát
nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.
SK
C 83/92
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
4. Komisia
môže
prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa
článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3
tohto článku.
Článok 109
(pôvodný článok 89 ZES)
Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môže Rada vydať akékoľvek nariadenia
potrebné na uplatnenie článkov 107 a 108 a najmä môže stanoviť podmienky uplatnenia článku
108 ods. 3 ako aj uviesť druhy pomoci, ktoré sú vyňaté z tohto postupu.
KAPITOLA 2
DAŇOVÉ USTANOVENIA
Článok 110
(pôvodný článok 90 ZES)
Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou
vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky.
Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou,
ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.
Článok 111
(pôvodný článok 91 ZES)
Navrátenie vnútroštátnych daní pri výrobkoch vyvážaných na územie niektorého členského štátu
nepresiahne vnútroštátne dane, ktoré sa im priamo či nepriamo ukladajú.
Článok 112
(pôvodný článok 92 ZES)
S výnimkou dane z obratu, spotrebnej dane a iných foriem nepriamych daní sa pri vývoze výrobkov
do iných členských štátov poskytuje zľava a vrátenie a pri dovoze z členských štátov sa poskytujú
vyrovnávacie poplatky, len ak pripravované opatrenie predtým na obmedzené obdobie schváli Rada
na návrh Komisie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/93
Článok 113
(pôvodný článok 93 ZES)
Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym
parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom prijme pravidlá na zosúlaďovanie právnych
predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania, aby
sa tým zabezpečilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabránilo narušovaniu hospodárskej
súťaže.
KAPITOLA 3
APROXIMÁCIA PRÁVA
Článok 114
(pôvodný článok 95 ZES)
1. Nasledujúce
ustanovenia
sa
použijú
na
dosiahnutie
cieľov uvedených v článku 26, pokiaľ
zmluvy neustanovujú inak. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijímajú opatrenia na aproximáciu
ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú
k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.
2. Odsek
1
sa
nevzťahuje na fiškálne ustanovenia, na ustanovenia, ktoré sa týkajú voľného pohybu
osôb, ani na tie, ktoré sa týkajú práv a záujmov zamestnancov.
3. Komisia
vo
svojich
návrhoch
podľa odseku 1, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany
životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany,
prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. V rámci svojich
príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada.
4. Ak
po
prijatí
harmonizačného opatrenia Európskym parlamentom a Radou, Radou alebo
Komisiou členský štát, z dôležitých dôvodov uvedených v článku 36 alebo týkajúcich sa ochrany
životného alebo pracovného prostredia, považuje za nevyhnutné zachovať vnútroštátne ustanovenia,
upovedomí o nich Komisiu a uvedie dôvody ich zachovania.
5. Okrem
toho
a
bez
toho,
aby
bol
dotknutý
odsek
4,
ak
po
prijatí
harmonizačného opatrenia
Európskym parlamentom a Radou, Radou alebo Komisiou považuje členský štát za nevyhnutné
zaviesť na základe svojich špecifických problémov nové vnútroštátne ustanovenia vychádzajúce
z nových vedeckých poznatkov na ochranu životného alebo pracovného prostredia, upovedomí
o týchto ustanoveniach Komisiu a uvedie dôvody ich zavedenia.
SK
C 83/94
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
6. Komisia do šiestich mesiacov po oznámení uvedenom v odsekoch 4 a 5 dané vnútroštátne
ustanovenia schváli alebo zamietne na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii alebo
skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi, a nebránia fungovaniu vnútorného trhu.
Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa
považujú za schválené.
V prípadoch opodstatnených komplexnosťou veci a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské
zdravie, môže Komisia upovedomiť daný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty
najviac o ďalších šesť mesiacov.
7. Ak
je
podľa odseku 6 členský štát oprávnený zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia
odlišné od zosúlaďovacieho opatrenia, Komisia okamžite preskúma, či treba navrhnúť prispôsobenie
tohto opatrenia.
8. Ak
členskému štátu vznikne v určitej oblasti, ktorá bola predmetom zosúlaďovacích opatrení,
špecifický problém verejného zdravia, dá tento do pozornosti Komisie, ktorá okamžite preskúma, či
treba Rade navrhnúť príslušné opatrenia.
9. Odchylne
od
postupov
stanovených
v
článkoch 258 a 259 môže Komisia alebo ktorýkoľvek
členský štát podať vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie, ak sa domnieva, že iný členský štát
neprimerane využíva právomoci stanovené v tomto článku.
10. Zosúlaďovacie opatrenia uvedené vyššie obsahujú v odôvodnených prípadoch aj ochrannú
doložku oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy
uvedených v článku 36 prijali dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu Únie.
Článok 115
(pôvodný článok 94 ZES)
Bez toho, aby bol dotknutý článok 114, Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym
postupom po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom vydá
smernice na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.
Článok 116
(pôvodný článok 96 ZES)
Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo
správnych opatrení členských štátov narúšajú podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu,
a že je to potrebné odstrániť, poradí sa s príslušnými členskými štátmi.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/95
Ak takéto porady nepovedú k dohode, ktorá by toto narušenie odstránila, Európsky parlament
a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom na návrh Komisie prijmú potrebné smernice.
Môžu sa prijať akékoľvek iné vhodné opatrenia ustanovené v zmluvách.
Článok 117
(pôvodný článok 97 ZES)
1. Ak
sa
možno
odôvodnene
obávať, že prijatie alebo zmena ustanovení zákona, iného právneho
predpisu alebo správneho opatrenia spôsobí narušenie v zmysle článku 116, členský štát, ktorý ich
chce prijať alebo zmeniť, sa poradí s Komisiou. Po porade s členskými štátmi Komisia odporučí
príslušným štátom vhodné opatrenia na zamedzenie narušenia.
2. Ak
sa
štát,
ktorý
má
zámer
prijať alebo zmeniť ustanovenia, nepodriadi odporúčaniu Komisie,
nemožno vyžadovať, aby ostatné členské štáty zmenili v zmysle článku 116 svoje vlastné
ustanovenia na odstránenie tohto porušenia. Ak členský štát, ktorý nesplnil odporúčanie Komisie
a narušením spôsobí škodu len sebe, nepoužije sa ustanovenie článku 116.
Článok 118
V rámci vytvárania alebo fungovania vnútorného trhu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym
legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych právnych titulov
na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii a na zavedenie
centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu.
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví prostredníctvom nariadení jazykové
režimy európskych právnych titulov. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym
parlamentom.
HLAVA VIII
HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA
Článok 119
(pôvodný článok 4 ZES)
1.
Činnosti členských štátov a Únie, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 3
Zmluvy o Európskej únii, zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení zmlúv, prijatie hospodárskej
politiky, ktorá je založená na úzkej koordinácii hospodárskych politík členských štátov na
vnútornom trhu a na stanovení spoločných cieľov a ktorá sa uskutočňuje v súlade s princípmi
otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.
SK
C 83/96
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Súbežne s tým, ako to vyplýva z podmienok a postupov ustanovených v zmluvách, zahŕňajú
tieto činnosti jednotnú menu euro, stanovenie a vykonávanie jednotnej menovej a devízovej politiky,
základným cieľom ktorých je udržať cenovú stabilitu a podporovať všeobecné hospodárske politiky
Únie bez poškodzovania tohto cieľa v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva
s voľnou hospodárskou súťažou.
3. Tieto
činnosti členských štátov Únie si vyžadujú dodržiavanie nasledujúcich hlavných zásad:
stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.
KAPITOLA 1
HOSPODÁRSKA POLITIKA
Článok 120
(pôvodný článok 98 ZES)
Členské štáty riadia svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie
uvedených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a v nadväznosti na hlavné smery uvedené
v článku 121 ods. 2. Členské štáty a Únia postupujú v súlade so zásadou otvoreného trhového
hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou a podporujú efektívne rozdeľovanie zdrojov pri
dodržiavaní zásad stanovených v článku 119.
Článok 121
(pôvodný článok 99 ZES)
1.
Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich
v rámci Rady v súlade s ustanoveniami článku 120.
2. Rada
na
odporúčanie Komisie prijme návrh hlavných smerov hospodárskych politík členských
štátov a Únie a podá o tom správu Európskej rade.
Európska rada na základe tejto správy Rady prerokuje závery hlavných smerov hospodárskych politík
členských štátov a Únie.
Na základe týchto záverov Rada prijme odporúčanie, ktoré vymedzí tieto hlavné smery. Rada
o svojom odporúčaní informuje Európsky parlament.
3. Na
zabezpečenie užšej spolupráce v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie
hospodárskej výkonnosti štátov Rada sleduje hospodársky rozvoj v členských štátoch a v Únii,
ako aj súlad medzi hospodárskymi politikami a hlavnými smermi uvedenými v odseku 2 a na
základe správ predkladaných Komisiou pravidelne uskutočňuje celkové hodnotenie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/97
Na účel tohto mnohostranného dohľadu členské štáty postúpia Komisii informácie o významných
opatreniach, ktoré prijali v oblasti hospodárskej politiky a ďalšie potrebné informácie.
4. Ak
sa
na
základe
postupu
uvedeného
v
odseku
3
zistí,
že
hospodárske
politiky
členského štátu
nie sú v súlade s hlavnými smermi uvedenými v odseku 2 alebo že môžu ohroziť riadne fungovanie
hospodárskej a menovej únie, Komisia môže napomenúť dotknutý členský štát. Rada môže
dotknutému členskému štátu na základe odporúčania Komisie adresovať potrebné odporúčania. Na
návrh Komisie môže Rada rozhodnúť, že tieto odporúčania zverejní.
Podľa tohto odseku sa Rada uznáša bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho
dotknutý členský štát.
Kvalifikovaná väčšina ostatných členov Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).
5. Predseda Rady a predseda Komisie podajú Európskemu parlamentu správu o výsledkoch
mnohostranného dohľadu. Ak Rada zverejní svoje odporúčania, možno vyzvať predsedu Rady, aby
vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu.
6. Európsky
parlament
a
Rada
môžu
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
prostredníctvom
nariadení ustanoviť podrobné pravidlá mnohostranného dohľadu podľa odsekov 3 a 4.
Článok 122
(pôvodný článok 100 ZES)
1. Bez toho, aby boli dotknuté iné postupy ustanovené v zmluvách, môže Rada na návrh Komisie
v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska
hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých
produktov najmä v oblasti energetiky.
2. Ak
členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami alebo
výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly, môže Rada za určitých podmienok na návrh
Komisie rozhodnúť o poskytnutí finančnej pomoci Únie dotknutému členského štátu. Predseda Rady
informuje o prijatom rozhodnutí Európsky parlament.
SK
C 83/98
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 123
(pôvodný článok 101 ZES)
1. Prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru v Európskej centrálnej banke alebo
v centrálnych bankách členských štátov (ďalej len „národné centrálne banky“) v prospech inštitúcií,
orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných
orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom
členských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich pohľadávok alebo dlhov
národnými centrálnymi bankami alebo Európskou centrálnou bankou.
2. Odsek 1 sa nevzťahuje na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné
centrálne banky a Európska centrálna banka v oblasti ponuky finančných zdrojov z centrálnych
bánk zaobchádzajú rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami.
Článok 124
(pôvodný článok 102 ZES)
Akékoľvek opatrenie, ktoré nie je založené na dôvodoch verejného dohľadu a ktoré umožňuje
zvýhodnený prístup inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ústredným vládam,
regionálnym, miestnym alebo iným verejným orgánom, iným subjektom spravovaným verejným
právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov k finančným inštitúciám, je zakázané.
Článok 125
(pôvodný článok 103 ZES)
1. Únia
nezodpovedá
za
záväzky
ani
nepreberá
záväzky
ústredných
vlád,
regionálnych,
miestnych
a iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych
podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky
spoločného uskutočnenia určitého projektu. Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá
záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných
verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli
dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu.
2. Rada
môže
na
návrh
Komisie
a
po
porade
s
Európskym
parlamentom
v
prípade
potreby
upresniť vymedzenia pojmov pre uplatňovanie zákazov ustanovených v článkoch 123 a 124, ako
aj v tomto článku.
Článok 126
(pôvodný článok 104 ZES)
1.
Členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/99
2. Komisia
sleduje
vývoj
rozpočtovej situácie a výšku štátneho dlhu v členských štátoch s cieľom
odhaliť hrubé chyby. Skúma najmä dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe dvoch
nasledujúcich kritérií:
a) či pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu
neprekračuje referenčnú hodnotu, okrem prípadov
— ak tento pomer podstatne klesol alebo ak sa neustále znižuje a dosahuje úroveň, ktorá sa
približuje referenčnej hodnote,
— alebo ak prekročenie nad referenčnú hodnotu je len výnimočné alebo dočasné, a tento pomer
sa pohybuje tesne pri referenčnej hodnote;
b) či pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu neprekračuje referenčnú hodnotu, okrem
prípadov, keď sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje referenčnej
hodnote.
Referenčné hodnoty sú vymedzené v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený
k zmluvám.
3. Ak
členský štát nesplní požiadavky vyplývajúce z jedného alebo z oboch uvedených kritérií,
Komisia pripraví správu. Správa Komisie prihliadne tiež na to, či štátny deficit prekračuje štátne
výdavky na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory vrátane stavu hospodárskeho
a rozpočtového výhľadu členského štátu na stredne dlhé obdobie.
Komisia môže pripraviť správu aj vtedy, ak bez ohľadu na plnenie požiadaviek podľa týchto kritérií je
toho názoru, že v členskom štáte je riziko nadmerného deficitu.
4. Hospodársky
a
finančný výbor vypracuje stanovisko k správe Komisie.
5. Ak
sa
Komisia
domnieva,
že
v
členskom štáte existuje alebo sa môže vyskytnúť nadmerný
deficit, predloží dotknutému členskému štátu svoje stanovisko a informuje o tom Radu.
6. Na
návrh
Komisie
Rada
zhodnotí
pripomienky,
ktoré
členský štát prípadne uvedie, a po
celkovom zhodnotení rozhodne, či sa nadmerný deficit vyskytuje.
7. Ak
Rada
podľa odseku 6 rozhodne, že existuje nadmerný deficit, prijme bez zbytočného
odkladu na základe odporúčania Komisie odporúčania adresované dotknutému členskému štátu
s cieľom ukončiť daný stav v rámci stanovenej lehoty. S výnimkou ustanovení odseku 8 sa tieto
odporúčania nezverejňujú.
8. Ak
sa
Rada
presvedčí, že sa v priebehu stanovenej lehoty nedosiahlo nijaké účinné opatrenie,
môže tieto odporúčania zverejniť.
SK
C 83/100
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
9. Ak
členský štát ani potom nevyhovie odporúčaniam Rady, Rada sa môže rozhodnúť, že
upozorní členský štát, aby v rámci určitej lehoty prijal opatrenia na zníženie deficitu, ktoré Rada
pokladá za nevyhnutné na nápravu situácie.
V takom prípade môže Rada od tohto štátu vyžadovať, aby podľa osobitného harmonogramu
predkladal správy na posúdenie jeho úsilia o nápravu.
10. Na odseky 1 až 9 tohto článku sa nevzťahuje právo podať žalobu podľa článkov 258 a 259.
11. Ak
sa
členský štát nepodriadi rozhodnutiu podľa odseku 9, môže Rada rozhodnúť, že použije,
prípadne posilní jedno alebo aj viacero z nasledujúcich opatrení:
— vyžadovať, aby pred vydaním obligácií a cenných papierov daný členský štát uverejnil ďalšie
informácie, ktoré určí Rada,
— vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnotila svoju úverovú politiku voči tomuto
členskému štátu,
— žiadať, aby tento členský štát poskytol Únii bezúročný vklad v primeranej výške, kým sa podľa
názoru Rady neupraví nadmerný deficit,
— ukladať primerané pokuty.
Predseda Rady vyrozumie o prijatých rozhodnutiach Európsky parlament.
12. Rada zruší niektoré alebo všetky svoje rozhodnutia alebo odporúčania uvedené v odsekoch 6
až 9 a 11 v rozsahu, v akom sa podľa názoru Rady upravil deficit členského štátu. Ak Rada svoje
odporúčania predtým zverejnila, hneď po zrušení rozhodnutia podľa odseku 8 verejne vyhlási, že
nadmerný deficit sa v príslušnom štáte už nevyskytuje.
13. Pri
prijímaní
rozhodnutí
alebo
odporúčaní uvedených v odsekoch 8, 9, 11 a 12 sa Rada
uznáša na odporúčanie Komisie.
Pri prijímaní opatrení uvedených v odsekoch 6 až 9, 11 a 12 sa Rada uznáša bez toho, aby
zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.
Kvalifikovaná väčšina ostatných členov Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).
14.
Ďalšie ustanovenia týkajúce sa uskutočnenia postupu uvedeného v tomto článku sú
v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k zmluvám.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/101
V nadväznosti na porady s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou prijme Rada
jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom potrebné ustanovenia, ktoré potom
nahradia uvedený protokol.
S výhradou ostatných ustanovení tohto odseku Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom prijme podrobné pravidlá a definície na uplatnenie ustanovení uvedeného protokolu.
KAPITOLA 2
MENOVÁ POLITIKA
Článok 127
(pôvodný článok 105 ZES)
1. Hlavným
cieľom Európskeho systému centrálnych bánk, ďalej len „ESCB“ je udržať cenovú
stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske
politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3
Zmluvy o Európskej únii. ESCB koná v súlade so zásadami uvedenými v článku 119 a so
zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím sa podporuje efektívne
rozdeľovanie zdrojov.
2. Základné
úlohy
uskutočňované prostredníctvom ESCB sú:
— definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie,
— riadiť devízové operácie v súlade s ustanoveniami článku 219,
— udržiavať a spravovať oficiálne devízové rezervy členských štátov,
— podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.
3. Tretia
zarážka
odseku
2
nemá
dopad
na
držbu a správu hotovostných devízových aktív vládami
členských štátov.
4. Európska
centrálna
banka
musí
byť požiadaná o radu:
— pri všetkých návrhoch aktov Únie v oblasti jej pôsobnosti,
— vnútroštátnymi orgánmi pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti, ale
v medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s postupom podľa článku 129 ods. 4.
Európska centrálna banka predkladá stanoviská v oblasti svojej pôsobnosti príslušným inštitúciám,
orgánom, úradom alebo agentúram Únie alebo vnútroštátnym orgánom.
SK
C 83/102
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
5. ESCB
prispieva
k
hladkému
uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa
týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.
6. Rada
môže
v
súlade
s
mimoriadnym
legislatívnym
postupom
jednomyseľne a po porade
s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou prostredníctvom nariadení poveriť
Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky obozretného dohľadu nad
úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní.
Článok 128
(pôvodný článok 106 ZES)
1. Európska
centrálna
banka
má
výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek v Únii. Tieto
bankovky môžu vydávať Európska centrálna banka a národné centrálne banky. Bankovky vydané
Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami sú jedinými bankovkami, ktoré
majú v Únii výlučné postavenie zákonného platidla.
2.
Členské štáty môžu vydávať euromince v objeme schválenom Európskou centrálnou bankou.
Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou
bankou prijať opatrenia na zosúladenie označovania a technických parametrov všetkých mincí,
s ktorými sa ráta do obehu v rozsahu potrebnom na zabezpečenie ich plynulého obehu v Únii.
Článok 129
(pôvodný článok 107 ZES)
1. ESCB
riadia
orgány
Európskej
centrálnej
banky
s
rozhodovacími
právomocami,
ktorými
je
Rada
guvernérov a Výkonná rada.
2. Štatút
Európskeho
systému
centrálnych
bánk
a
Európskej
centrálnej
banky,
ďalej len „štatút
ESCB a ECB“ je uvedený v protokole, ktorý je pripojený k zmluvám.
3.
Články 5.1, 5.2, 5.3, 17, 18, 19.1, 22, 23, 24, 26, 32.2, 32.3, 32.4, 32.6, článok 33.1 písm. a)
a článok 36 štatútu ESCB a ECB môže zmeniť a doplniť Európsky parlament a Rada v súlade
s riadnym legislatívnym postupom. Konajú pritom buď na odporúčanie Európskej centrálnej
banky a po porade s Komisiou, alebo na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou.
4. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou
alebo na odporúčanie Európskej centrálnej banky a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou
prijíma Rada ustanovenia uvedené v článkoch 4, 5.4, 19.2, 20, 28.1, 29.2, 30.4 a 34.3 štatútu ESCB
a ECB.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/103
Článok 130
(pôvodný článok 108 ZES)
Pri uplatňovaní právomoci a plnení úloh a funkcií, ktoré vyplývajú zo zmlúv a štatútu ESCB a ECB,
nesmie Európska centrálna banka, národná centrálna banka ani žiaden člen ich orgánov
s rozhodovacími právomocami žiadať alebo prijímať pokyny tak od inštitúcií, orgánov, úradov
alebo agentúr Únie ako ani od žiadnej vlády členského štátu alebo od iného orgánu. Inštitúcie,
orgány, úrady alebo agentúry Únie a vlády členských štátov sa zaväzujú rešpektovať túto zásadu
a neovplyvňovať členov orgánov Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami či
národných centrálnych bánk pri plnení ich úloh.
Článok 131
(pôvodný článok 109 ZES)
Každý členský štát zabezpečí, aby vnútroštátne právne predpisy, vrátane štatútu jeho národnej
ústrednej banky boli zlučiteľné so zmluvami a štatútom ESCB a ECB.
Článok 132
(pôvodný článok 110 ZES)
1. S
cieľom plniť úlohy, ktorými je poverená ESCB v súlade s ustanoveniami zmlúv a za
podmienok stanovených v štatúte ESCB sa ECB zaväzuje:
— vydávať nariadenia v rozsahu potrebnom na plnenie úloh definovaných v článku 3.1 prvá
zarážka, v článkoch 19.1, 22 alebo 25.2 štatútu ESCB a ECB a v prípadoch, ktoré vymedzia
akty Rady uvedené v článku 129 ods. 4,
— prijímať rozhodnutia potrebné na plnenie úloh, ktorými je podľa zmlúv a podľa štatútu ESCB
a ECB poverená ESCB,
— podávať odporúčania a vydávať stanoviská.
2. Európska
centrálna
banka
sa
môže
rozhodnúť, že svoje rozhodnutia, odporúčania a stanoviská
uverejní.
3. V medziach a za podmienok prijatých Radou podľa postupu v článku 129 ods. 4 je Európska
centrálna banka oprávnená ukladať pokuty alebo pravidelné penále podnikom za neplnenie záväzkov
vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí.
SK
C 83/104
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 133
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskej centrálnej banky, Európsky parlament a Rada
v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia potrebné na používanie eura ako
jednotnej meny. Takéto opatrenia sa prijmú po porade s Európskou centrálnou bankou.
KAPITOLA 3
INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA
Článok 134
(pôvodný článok 114 ZES)
1. Na
podporu
koordinácie
politík
členských štátov v rozsahu potrebnom na fungovanie
vnútorného trhu sa týmto ustanovuje Hospodársky a finančný výbor.
2. Hospodársky
a
finančný výbor má nasledujúce úlohy:
— vydávať stanoviská na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu a predkladať ich týmto
orgánom,
— kontrolovať hospodársku a finančnú situáciu členských štátov a Únie a pravidelne o tom
informovať Radu a Komisiu, najmä o finančných vzťahov s tretími krajinami a s
medzinárodnými inštitúciami,
— bez toho, aby bol dotknutý článok 240 prispievať k príprave činnosti Rady, ako je uvedené
v článkoch 66, 75, 121 ods. 2, 3, 4 a 6, 122, 124, 125, 126, 127 ods. 6, 128 ods. 2, 129 ods. 3
a 4, 138, 140 ods. 2 a 3, 143, 144 ods. 2 a 3 a článku 219, a uskutočňovať všetky poradné
a prípravné úlohy stanovené Radou,
— minimálne raz do roka preskúmať situáciu týkajúcu sa pohybu kapitálu a slobody platieb, ako to
vyplýva zo zmlúv a z opatrení prijatých Radou; skúmanie sa týka všetkých opatrení vzťahujúcich
sa na pohyb kapitálu a slobody platieb; o výsledkoch tohto skúmania informuje Hospodársky
a finančný výbor Komisiu a Radu.
Členské štáty, Komisia a Európska centrálna banka menujú najviac dvoch členov výboru.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/105
3.
Na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou a s Hospodárskym a finančným
výborom, ako je to uvedené v tomto článku, stanoví Rada podrobné pravidlá týkajúce sa zloženia
Hospodárskeho a finančného výboru. Predseda Rady o tom informuje Európsky parlament.
4. V
členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 139, sleduje výbor okrem
úloh vymedzených v odseku 2 ich menovú a finančnú situáciu a všeobecný platobný systém
a pravidelne o tom informuje Radu a Komisiu.
Článok 135
(pôvodný článok 115 ZES)
V záležitostiach upravených v článkoch 121 ods. 4, 126 s výnimkou odseku 14, 138, 140 ods. 1,
140 ods. 2 prvý pododsek, 140 ods. 3 a článku 219 môže Rada alebo členský štát požiadať Komisiu,
aby podľa potreby podala odporúčanie alebo návrh. Komisia preskúma žiadosť a bezodkladne
predloží Rade svoje závery.
KAPITOLA 4
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ČLENSKÉ ŠTÁTY, KTORÝCH MENOU JE EURO
Článok 136
1. S
cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu hospodárskej a menovej únie a v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmlúv Rada prijíma v súlade s príslušným postupom spomedzi tých, ktoré sú uvedené
v článkoch 121 a 126, s výnimkou postupu ustanoveného v článku 126 ods. 14, osobitné opatrenia
pre tie členské štáty, ktorých menou je euro:
a) na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou;
b) na vypracovanie usmernení pre hospodársku politiku pre tieto štáty, pričom zabezpečí, aby boli
zlučiteľné s tými, ktoré boli prijaté pre celú Úniu, a aby sa zabezpečil dohľad nad nimi.
2. Na
hlasovaní
o
opatreniach
uvedených
v
odseku
1
sa
zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci
členské štáty, ktorých menou je euro.
Kvalifikovaná väčšina uvedených členov je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).
SK
C 83/106
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 137
Podrobnosti o zasadaniach ministrov tých členských štátov, ktorých menou je euro, sú ustanovené
Protokolom o euroskupine.
Článok 138
(pôvodný článok 111 ods. 4 ZES)
1. S
cieľom zabezpečiť postavenie eura v medzinárodnom menovom systéme prijme Rada na
návrh Komisie rozhodnutie ustanovujúce spoločné pozície k záležitostiam osobitného záujmu pre
hospodársku a menovú úniu v rámci príslušných medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií.
Rada sa uznáša po porade s Európskou centrálnou bankou.
2. Rada
môže
na
návrh
Komisie
prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie jednotného
zastupovania v rámci medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií. Rada sa uznáša po
porade s Európskou centrálnou bankou.
3. Na
hlasovaní
o
opatreniach
uvedených
v
odsekoch
1
a
2
sa
zúčastňujú len členovia Rady
zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro.
Kvalifikovaná väčšina uvedených členov je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).
KAPITOLA 5
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Článok 139
1.
Členské štáty, v prípade ktorých Rada nerozhodla, že spĺňajú potrebné podmienky na prijatie
eura, sa ďalej označujú ako „členské štáty, pre ktoré platí výnimka“.
2. Pre
členské štáty, pre ktoré platí výnimka, neplatia tieto ustanovenia zmlúv:
a) prijatie častí základných usmernení pre hospodársku politiku, ktoré sa týkajú eurozóny všeobecne
(článok 121 ods. 2);
b) donucovacie prostriedky na nápravu nadmerných deficitov (článok 126 ods. 9 a 11);
c) ciele a úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (článok 127 ods. 1, 2, 3 a 5);
d) vydávanie eura (článok 128);
e) právne akty Európskej centrálnej banky (článok 132);
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/107
f) opatrenia vzťahujúce sa na používanie eura (článok 133);
g) menové dohody a iné opatrenia týkajúce sa politiky výmenných kurzov (článok 219);
h) vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (článok 283 ods. 2);
i) rozhodnutia ustanovujúce spoločné pozície k otázkam osobitného významu pre hospodársku
a menovú úniu v rámci príslušných medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií (článok
138 ods. 1);
j) opatrenia na zabezpečenie jednotného zastupovania v rámci medzinárodných finančných inštitúcií
a konferencií (článok 138 ods. 2).
V článkoch uvedených v písmenách a) až j) preto pojem „členské štáty“ znamená členské štáty,
ktorých menou je euro.
3.
Členské štáty, pre ktoré platí výnimka, a ich národné centrálne banky, sú vylúčené z práv
a záväzkov v rámci ESCB podľa kapitoly IX Štatútu ESCB a ECB.
4. Hlasovacie
práva
členov Rady zastupujúcich členské štáty, pre ktoré platí výnimka, sú
pozastavené pri prijímaní opatrení uvedených v článkoch uvedených v odseku 2 Radou a v týchto
prípadoch:
a) pri odporúčaniach adresovaných členským štátom, ktorých menou je euro, v rámci
mnohostranného dohľadu vrátane odporúčaní o programoch stability a napomenutiach (článok
121 ods. 4);
b) pri opatreniach vzťahujúcich sa na nadmerný deficit týkajúcich sa členských štátov, ktorých
menou je euro (článok 126 ods. 6, 7, 8, 12 a 13).
Kvalifikovaná väčšina ostatných členov Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).
Článok 140
(pôvodné články 121 ods. 1, 122 ods. 2, druhá veta a 123 ods. 5 ZES)
1. Najmenej
každé
dva
roky
alebo
na
návrh
členského štátu, pre ktorý platí výnimka, Komisia
a Európska centrálna banka informujú Radu o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí
výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Tieto správy
SK
C 83/108
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
zahrňujú preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov každého z členských štátov
vrátane štatútov ich národných centrálnych bánk s článkami 130 a 131 a so štatútom ESCB a ECB.
Správy posúdia aj to, či sa dosiahol vysoký stupeň konvergencie, a to posúdením nasledujúcich
kritérií plnenia záväzkov členských štátov:
— dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, ktorý vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje
k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie
výsledky,
— udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho
rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 126 ods. 6,
— sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov
Európskeho menového systému, minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči euru,
— stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom, pre ktorý platí výnimka, a jeho účasti
v mechanizme výmenných kurzov, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery.
Tieto štyri kritériá a príslušné obdobia, počas ktorých sa majú rešpektovať, sú ďalej rozpracované
v protokole pripojenom k zmluvám. Správy Komisie a Európskej centrálnej banky zohľadnia aj
výsledky integrácie trhov, situáciu a vývoj platobných bilancií na bežných účtoch a zvážia vývoj
nákladov na jednotku pracovnej sily a iných cenových indexov.
2. Po
porade
s
Európskym
parlamentom
a
po
rokovaniach
v
Európskej
rade
Rada
na
návrh
Komisie rozhodne, či členské štáty, pre ktoré platí výnimka, spĺňajú nevyhnutné podmienky na
základe kritérií ustanovených v odseku 1 a zruší výnimky týchto členských štátov.
Rada sa uznáša po prijatí odporúčania zo strany kvalifikovanej väčšiny tých svojich členov, ktorí
zastupujú členské štáty, ktorých menou je euro. Títo členovia sa uznášajú v lehote 6 mesiacov od
doručenia návrhu Komisie Rade.
Kvalifikovaná väčšina členov uvedených v druhom pododseku je vymedzená v súlade s článkom 238
ods. 3 písm. a).
3. Ak sa v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 rozhodne o zrušení výnimky, Rada na návrh
Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou jednomyseľným rozhodnutím členských štátov,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/109
ktorých menou je euro, a príslušného členského štátu neodvolateľne stanoví kurz, podľa ktorého
euro nahradí menu tohto členského štátu a prijme ďalšie opatrenia nevyhnutné na zavedenie eura
ako jednotnej meny v tomto členskom štáte.
Článok 141
(pôvodné články 123 ods. 3 a 117 ods. 2, päť prvých zarážok ZES)
1. Pokiaľ existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka, bez toho, aby bol dotknutý článok 129
ods. 1, ako tretí orgán Európskej centrálnej banky s rozhodovacou právomocou sa zriadi Generálna
rada Európskej centrálnej banky uvedená v článku 44 štatútu ESCB a ECB.
2. Ak
a
pokiaľ existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka, Európska centrálna banka, pokiaľ
ide o takéto členské štáty:
— posilňuje spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami,
— posilňuje koordináciu menových politík členských štátov s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu,
— sleduje fungovanie mechanizmu výmenných kurzov;
— vedie porady o otázkach, ktoré spadajú do pôsobnosti národných centrálnych bánk a ovplyvňujú
stabilitu finančných inštitúcií a trhov,
— vykonáva pôvodné úlohy Európskeho fondu pre menovú spoluprácu, ktoré predtým prevzal
Európsky menový inštitút.
Článok 142
(pôvodný článok 124 ods. 1 ZES)
Každý členský štát, pre ktorý platí výnimka, pokladá svoju politiku menového kurzu za vec
spoločného záujmu. Pritom členské štáty prihliadnu na skúsenosti získané pri spolupráci v rámci
mechanizmu výmenných kurzov.
Článok 143
(pôvodný článok 119 ZES)
1. Ak
má
členský štát, pre ktorý platí výnimka, v platobnej bilancii ťažkosti alebo mu v tejto
súvislosti hrozia vážne ťažkosti v dôsledku celkovej nerovnováhy jeho platobnej bilancie alebo
druhov meny, ktoré má k dispozícii, a ak by takéto ťažkosti mohli ohroziť fungovanie
vnútorného trhu alebo uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky, Komisia okamžite preskúma
situáciu príslušného štátu, ako aj opatrenia, ktoré s využitím všetkých dostupných prostriedkov štát
vykonal alebo vykoná v súlade s ustanoveniami zmlúv. Komisia uvedie, ktoré opatrenia tomuto štátu
odporúča.
SK
C 83/110
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak sa ukáže, že opatrenie prijaté členským štátom, pre ktorý platí výnimka, a opatrenia navrhnuté
Komisiou nie sú účinné na prekonanie ťažkostí, ktoré vznikli alebo ktoré hrozia, Komisia po porade
s Hospodárskym a finančným výborom odporučí Rade vhodné formy poskytnutia vzájomnej
pomoci.
Komisia pravidelne informuje Radu o situácii a jej vývoji.
2. Rada
rozhodne
o
poskytnutí
vzájomnej
pomoci;
prijme
smernice
alebo
rozhodnutia,
ktoré
stanovujú podmienky a podrobnosti tejto pomoci, ktorá môže mať formu:
a) dohodnutého postupu vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, na ktoré sa členské štáty, pre
ktoré platí výnimka, môžu obrátiť;
b) opatrení potrebných na zamedzenie odklonu obchodu, ak členský štát, pre ktorý platí výnimka
a ktorý má ťažkosti, udržiava alebo znovu zavádza množstevné obmedzenia voči tretím krajinám;
c) obmedzených úverov poskytnutých inými členskými štátmi za predpokladu, že s tým súhlasia.
3. Ak
Rada
neposkytne
vzájomnú
pomoc
odporúčanú Komisiou, alebo ak sa vzájomná pomoc
poskytne, ale prijaté opatrenia nie sú účinné, Komisia povolí členskému štátu, pre ktorý platí
výnimka a ktorý má ťažkosti, aby prijal ochranné opatrenia, ktorých podmienky a podrobnosti
určí Komisia.
Rada môže toto zmocnenie odvolať a zmeniť podmienky a podrobnosti týchto opatrení.
Článok 144
(pôvodný článok 120 ZES)
1. Ak
v
platobnej
bilancii
vznikne
náhla
kríza
a
okamžite
sa
nevykoná
rozhodnutie
podľa článku
143 ods. 2, členský štát, pre ktorý platí výnimka, môže preventívne prijať nevyhnutné ochranné
opatrenia. Tieto opatrenia môžu len minimálne narušiť fungovanie vnútorného trhu, a to
v nevyhnutnom rozsahu na nápravu ťažkostí, ktoré náhle vznikli.
2. Komisia
a
ostatné
členské štáty musia byť informované o týchto ochranných opatreniach
najneskôr po nadobudnutí ich platnosti. Komisia môže odporučiť Rade, aby poskytla vzájomnú
pomoc podľa článku 143.
3. Na
odporúčanie Komisie a po porade s Hospodárskym a finančným výborom, môže Rada
rozhodnúť, aby tento členský štát zmenil a doplnil, pozastavil alebo zrušil ochranné opatrenia
uvedené v predchádzajúcich odsekoch.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/111
HLAVA IX
ZAMESTNANOSŤ
Článok 145
(pôvodný článok 125 ZES)
Členské štáty a Únia pracujú v súlade s touto hlavou na rozvoji koordinovanej stratégie
zamestnanosti a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na
pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie
cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii.
Článok 146
(pôvodný článok 126)
1.
Členské štáty prostredníctvom svojej politiky zamestnanosti prispievajú k dosiahnutiu cieľov
uvedených v článku 145 spôsobom zlučiteľným s hlavnými smermi hospodárskych politík členských
štátov a Únie, prijatých podľa článku 121 ods. 2.
2.
Členské štáty, so zreteľom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych
partnerov, podporujú zamestnanosť ako záležitosť spoločného záujmu, a koordinujú svoje postupy
v Rade v súlade s ustanoveniami článku 148.
Článok 147
(pôvodný článok 127 ZES)
1. Únia
prispieva
k
vysokej
úrovni
zamestnanosti
podporovaním
spolupráce
medzi
členskými
štátmi, podporou a podľa potreby aj doplňovaním ich opatrení v tejto oblasti. V tomto sa
rešpektujú právomoci členských štátov.
2. Cieľ vysokej úrovne zamestnanosti sa berie do úvahy pri formulácii a uskutočňovaní činností
a politík Únie.
Článok 148
(pôvodný článok 128 ZES)
1. Na
základe
spoločnej správy Rady a Komisie Európska rada každoročne preskúmava situáciu
zamestnanosti v Únii a prijíma k nej závery.
2. Na
základe
týchto
záverov
Európskej
rady
stanoví
Rada
na
návrh
Komisie
a
po
porade
s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom, Výborom regiónov a Výborom
pre zamestnanosť uvedenom v článku 150 každoročne usmernenia, ktoré členské štáty zohľadnia vo
svojich politikách zamestnanosti. Tieto usmernenia musia byť zlučiteľné s hlavnými smermi prijatými
podľa článku 121 ods. 2.
SK
C 83/112
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. Každý
členský štát predloží Komisii a Rade výročnú správu o hlavných opatreniach prijatých na
uskutočnenie svojej politiky zamestnanosti so zreteľom na usmernenia tak, ako sú uvedené v odseku
2.
4. Na
základe
správ
uvedených
v
odseku
3
a
názoru
Výboru
pre
zamestnanosť Rada každoročne
preskúmava uskutočňovanie politiky zamestnanosti členských štátov so zreteľom na usmernenia pre
zamestnanosť. Ak to na základe takéhoto preskúmania považuje za vhodné, môže Rada a na
odporúčanie Komisie dať členským štátom odporúčania.
5. Na
základe
výsledkov
tohto
preskúmania
vypracujú
Rada
a
Komisia
pre
Európsku
radu
spoločnú výročnú správu o situácii zamestnanosti v Únii a o uskutočňovaní usmernení pre
zamestnanosť.
Článok 149
(pôvodný článok 129 ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym
a sociálnym výborom a Výborom regiónov môžu prijať motivačné opatrenia určené na podporu
spolupráce medzi členskými štátmi a na podporu ich opatrení v oblasti zamestnanosti
prostredníctvom podnetov zameraných na rozvíjanie výmeny informácií, osvedčených skúseností,
na poskytovanie porovnávacích analýz a rád, ako aj na podporu nových prístupov a hodnotenia
skúseností, najmä pomocou pilotných projektov.
Tieto opatrenia nezahŕňajú zosúlaďovanie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
Článok 150
(pôvodný článok 130 ZES)
Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou po porade s Európskym parlamentom ustanoví Výbor pre
zamestnanosť s poradnou funkciou na podporu koordinácie členských štátov v politike
zamestnanosti a politike trhu práce. Výbor má tieto úlohy:
— monitorovať situáciu zamestnanosti a politiky zamestnanosti členských štátov a Únie,
— bez toho, aby bol dotknutý článok 240, formulovať na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného
podnetu stanoviská a prispievať k príprave postupu Rady uvedenom v článku 148.
Pri plnení svojho mandátu sa výbor radí so sociálnymi partnermi.
Každý členský štát a Komisia menujú po dvoch členoch výboru.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/113
HLAVA X
SOCIÁLNA POLITIKA
Článok 151
(pôvodný článok 136 ZES)
Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej
charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov
Spoločenstva z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné
a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne,
primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských
zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce.
Za týmto účelom Únia a členské štáty uskutočňujú opatrenia, ktoré zohľadňujú rozmanité formy
vnútroštátnych praktík, najmä v oblasti zmluvných vzťahov, a potrebu zachovania
konkurencieschopnosti hospodárstva Únie.
Únia a členské štáty sú presvedčené, že takýto rozvoj vyplynie nielen z fungovania vnútorného trhu,
ktorý prispeje k zosúladeniu sociálnych systémov, ale tiež z postupov stanovených zmluvami, a z
aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.
Článok 152
Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje
rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje
pritom ich autonómiu.
Vrcholná tripartitná sociálna schôdzka pre rast a zamestnanosť prispieva k sociálnemu dialógu.
Článok 153
(pôvodný článok 137 ZES)
1. Na
dosiahnutie
cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských
štátov v týchto oblastiach:
a) zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti
pracovníkov;
b) pracovné podmienky;
c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;
d) ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy;
e) informovanosť a porady s pracovníkmi;
SK
C 83/114
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
f) zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane
spolurozhodovania, s výnimkou odseku 5;
g) podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území Únie;
h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce, bez toho, aby bol dotknutý článok 166;
i) rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké
zaobchádzanie v práci;
j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti;
k) modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).
2. Na
tento
účel Európsky parlament a Rada:
a) môžu prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom
podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny informácií a osvedčených
postupov, podpory inovačných prístupov a vyhodnocovania skúseností s výnimkou
zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov;
b) môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) prijímať vo forme smerníc minimálne
požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy
prijímané v každom z členských štátov. Takéto smernice nesmú ukladať také správne, finančné
a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.
Európsky parlament a Rada rozhodujú v súlade s riadnym legislatívnym postupom po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.
V oblastiach uvedených v odseku 1 písm. c), d), f) a g) tohto článku sa Rada uznáša jednomyseľne
v súlade mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a uvedenými
výbormi.
Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť
o možnosti uplatniť riadny legislatívny postup aj na odsek 1 písm. d), f) a g).
3.
Členský štát môže poveriť sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním
smerníc prijatých podľa odseku 2, prípadne vykonávaním rozhodnutia Rady prijatého v súlade
s článkom 155.
V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr ku dňu, keď musia byť
smernice alebo rozhodnutia transponované alebo vykonané, zaviedli na základe dohody potrebné
opatrenia, aby dotknutý členský štát, od ktorého sa vyžaduje prijatie akéhokoľvek potrebného
opatrenia umožňujúceho transpozíciu, bol kedykoľvek schopný zaručiť výsledky uložené takouto
smernicou alebo takýmto rozhodnutím.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/115
4. Ustanoveniami
prijatými
podľa tohto článku:
— nie je dotknuté právo členských štátov definovať základné zásady svojich systémov sociálneho
zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu,
— sa nesmie žiadnemu členskému štátu brániť v tom, aby si ponechal alebo zaviedol prísnejšie
ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami.
5. Ustanovenia
tohto
článku sa nevzťahujú na odmenu, právo združovať sa, právo na štrajk alebo
na výluku.
Článok 154
(pôvodný článok 138 ZES)
1. Komisia
má
za
úlohu
podporovať porady sociálnych partnerov na úrovni Únie a prijímať
príslušné opatrenia na uľahčenie dialógu sociálnych partnerov zabezpečením vyrovnanej podpory
pre obe strany.
2. Na
tento
účel sa Komisia pred predložením návrhov v oblasti sociálnej politiky radí so
sociálnymi partnermi o otázke možného zamerania činností Únie.
3. Ak
po
tejto
porade
Komisia
považuje
postupy
Únie
za
účelné, poradí sa so sociálnymi
partnermi o obsahu zamýšľaného návrhu. Sociálni partneri predložia Komisii svoje stanoviská
a prípadne aj odporúčania.
4. Pri
príležitosti
porád
uvedených
v
odsekoch
2
a
3
môžu
sociálni
partneri
informovať Komisiu
o svojom úmysle zahájiť postup stanovený v článku 155. Trvanie postupu nepresiahne deväť
mesiacov, pokiaľ sa dotknutí sociálni partneri nedohodnú spoločne s Komisiou na jeho predĺžení.
Článok 155
(pôvodný článok 139 ZES)
1. Ak si to sociálni partneri želajú, vzájomný dialóg medzi nimi na úrovni Únie môže viesť
k zmluvným vzťahom, vrátane uzatvorenia dohôd.
2. Dohody
uzatvorené
na
úrovni
Únie
sa
vykonajú
buď v súlade s postupmi a praktikami
typickými pre sociálnych partnerov a členské štáty, alebo vo veciach pokrytých článkom 153, na
základe spoločnej žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie. Európsky parlament
je o tom informovaný.
Rada sa uznáša jednomyseľne, keď príslušná dohoda obsahuje jedno alebo niekoľko ustanovení
týkajúcich sa oblastí, pre ktoré sa podľa článku 153 ods. 2 vyžaduje jednomyseľnosť.
SK
C 83/116
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 156
(pôvodný článok 140 ZES)
Vzhľadom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 151, a bez toho, aby boli dotknuté ostatné
ustanovenia zmlúv, Komisia podporuje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje
koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky podľa tejto kapitoly, najmä
v záležitostiach, ktoré sa týkajú:
— zamestnanosti,
— pracovného práva a pracovných podmienok,
— základného a vyššieho odborného vzdelávania,
— sociálneho zabezpečenia,
— prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania,
— ochrany zdravia pri práci,
— práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.
Za týmto účelom Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracúva štúdie, podáva stanoviská
a organizuje porady tak o problémoch vznikajúcich na vnútroštátnej úrovni, ako aj o problémoch
týkajúcich sa medzinárodných organizácií, najmä predkladá iniciatívy zamerané na vydanie
usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu
potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je o tom
v plnom rozsahu informovaný.
Pred predložením stanovísk uvedených v tomto článku sa Komisia poradí s Hospodárskym
a sociálnym výborom.
Článok 157
(pôvodný článok 141 ZES)
1. Každý
členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za
rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
2. Pre
účely tohto článku znamená „odmena“ obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat
a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách,
pracovníkovi v pracovnom pomere.
Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie založenej na pohlaví znamená:
a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/117
b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.
3. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady
rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania
a povolania, vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
4. Vzhľadom na cieľ plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami
v pracovnom procese nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu
zachovať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre
ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod
v profesijnej kariére.
Článok 158
(pôvodný článok 142 ZES)
Členské štáty sa snažia zachovať existujúcu rovnocennosť systému platenej dovolenky.
Článok 159
(pôvodný článok 143 ZES)
Komisia vypracuje výročnú správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 151,
vrátane demografickej situácie v Únii. Správu postúpi Európskemu parlamentu, Rade
a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.
Článok 160
(pôvodný článok 144 ZES)
Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou po porade s Európskym parlamentom zriadi Výbor pre
sociálnu ochranu, ktorý bude mať poradnú funkciu na podporu spolupráce v oblasti politík sociálnej
ochrany medzi členskými štátmi a Komisiou. Úlohou výboru je:
— monitorovať sociálnu situáciu a rozvoj politík sociálnej ochrany v členských štátoch a Únie;
— podporovať výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi
a Komisiou;
— pripravovať na žiadosť Rady alebo Komisie alebo z vlastného podnetu správy, formulovať
stanoviská alebo vykonávať inú prácu v rámci svojej pôsobnosti, bez toho, aby bol dotknutý
článok 240.
Pri plnení svojich úloh nadväzuje výbor potrebné kontakty so sociálnymi partnermi.
SK
C 83/118
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Každý členský štát a Komisia vymenujú po dvoch členov výboru.
Článok 161
(pôvodný článok 145 ZES)
Vo výročnej správe pre Európsky parlament sa Komisia zaoberá osobitnou kapitolou o sociálnom
vývoji v Únii.
Európsky parlament môže vyzvať Komisiu, aby pripravila správy o všetkých osobitných problémoch,
ktoré sa týkajú sociálnych podmienok.
HLAVA XI
EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND
Článok 162
(pôvodný článok 146 ZES)
S cieľom zlepšiť pracovné príležitosti na vnútornom trhu a tým prispieť k zvýšeniu životnej úrovne
sa podľa nasledujúcich ustanovení zriaďuje Európsky sociálny fond; jeho zámerom je rozširovať
možnosti zamestnania a zvyšovať geografickú a profesijnú mobilitu pracovníkov v rámci Únie
a uľahčovať ich adaptáciu na priemyselné zmeny a zmeny vo výrobných systémoch najmä
odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou.
Článok 163
(pôvodný článok 147 ZES)
Fond spravuje Komisia.
Komisii pri tom pomáha výbor, ktorého predsedom je člen Komisie, a tvoria ho predstavitelia vlád,
odborov a organizácií zamestnávateľov.
Článok 164
(pôvodný článok 148 ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym
a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú vykonávacie nariadenia týkajúce sa Európskeho
sociálneho fondu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/119
HLAVA XII
VŠEOBECNÉ A ODBORNÉ VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ A ŠPORT
Článok 165
(pôvodný článok 149 ZES)
1. Únia
prispieva
k
rozvoju
kvalitného
vzdelávania
podporovaním
spolupráce
medzi
členskými
štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom
rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich
kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.
Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho
osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú
a vzdelávaciu úlohu.
2.
Činnosť Únie sa zameriava na:
— rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní, najmä výučbou a šírením jazykov členských štátov,
— podporu mobility študentov a učiteľov, medzi iným podporou akademického uznávania
diplomov a započítaním času štúdia,
— podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami,
— rozvoj výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom
členských štátov,
— podporu rozvoja výmeny mládeže a výmeny sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov
a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe,
— podporu rozvoja diaľkového vzdelávania,
— rozvoj európskeho rozmeru v športe podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových
súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej
a morálnej integrity športovcov, najmä mladých športovcov.
3. Únia
a
členské štáty podporujú v oblasti vzdelávania a športu spoluprácu s tretími krajinami
a príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.
4. S
cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:
— Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú podporné opatrenia bez
toho, aby harmonizovali zákony, iné právne predpisy členských štátov,
SK
C 83/120
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
— Rada na návrh Komisie prijíma odporúčania.
Článok 166
(pôvodný článok 150 ZES)
1. Únia
uskutočňuje politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských
štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania.
2.
Činnosť Únie sa zameriava na:
— uľahčenie adaptácie na priemyselné zmeny, najmä odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou,
— zlepšenie základného a ďalšieho odborného vzdelávania s cieľom uľahčenia profesijného
začlenenia a opätovného začlenenia do trhu práce,
— uľahčenie prístupu k odbornému vzdelávaniu a podporu mobility inštruktorov a stážistov, najmä
mladých ľudí,
— stimulovanie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania medzi vzdelávacími a školiacimi
zariadeniami a podnikmi,
— rozvíjanie výmeny informácií a skúseností v spoločných otázkach, ktoré sa týkajú systémov
odborného vzdelávania členských štátov.
3. Únia
a
členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými
organizáciami v oblasti odborného vzdelávania.
4. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú opatrenia prispievajúce
k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku bez toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne
predpisy členských štátov, a Rada na návrh Komisie prijme odporúčania.
HLAVA XIII
KULTÚRA
Článok 167
(pôvodný článok 151 ZES)
1. Únia
prispieva
k
rozkvetu
kultúr
členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu
rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/121
2.
Činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby
na podporu a doplňovanie ich činnosti v nasledujúcich oblastiach:
— zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov,
— zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva európskeho významu,
— nekomerčné kultúrne výmeny,
— umelecká a literárna tvorba vrátane audiovizuálnej oblasti.
3. Únia
a
členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými
medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.
4. Únia
zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv, a to
predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jej kultúr.
5. S
cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:
— Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Výborom
regiónov prijmú podporné opatrenia, ktorých účelom nie je zosúlaďovať zákony a iné právne
predpisy členských štátov,
— Rada na návrh Komisie prijme odporúčania.
HLAVA XIV
VEREJNÉ ZDRAVIE
Článok 168
(pôvodný článok 152 ZES)
1. Pri
stanovení
a
uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň
ochrany ľudského zdravia.
Činnosti Únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia,
prevenciu ľudských chorôb a ochorení, a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné
a duševné zdravie. Takéto postupy zahŕňajú boj proti najzávažnejším chorobám podporou
výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu, monitorovanie
závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasné varovanie a boj proti nim.
Únia dopĺňa činnosť členských štátov pri obmedzení škôd na zdraví spojených s drogami, vrátane
informačnej a preventívnej činnosti.
SK
C 83/122
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Únia
podporuje
spoluprácu
medzi
členskými štátmi v oblastiach uvedených v tomto článku,
a ak je to nevyhnutné, poskytne podporu ich činnosti. Povzbudzuje najmä spoluprácu medzi
členskými štátmi zameranú na zlepšenie komplementárnosti ich zdravotníckych služieb
v cezhraničných oblastiach.
Členské štáty v spojení s Komisiou navzájom koordinujú svoje politiky a programy v oblastiach
uvedených v odseku 1. Komisia môže v úzkom kontakte s členskými štátmi vyvinúť akékoľvek
užitočné podnety na podporu tejto koordinácie, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení
a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na
pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je o tom v plnom rozsahu
informovaný.
3. Únia
a
členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými
zdravotníckymi organizáciami v oblasti verejného zdravia.
4. Odchylne
od
článku 2 ods. 5 a článku 6 písm. a) a v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. k) a s
cieľom riešiť spoločné otázky bezpečnosti, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym
legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov
prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku prijatím:
a) opatrení na stanovenie vysokých štandardov kvality a bezpečnosti pre ľudské orgány a látky
ľudského pôvodu, krv a krvné deriváty; tieto opatrenia nebránia žiadnemu členskému štátu
v zachovaní alebo prijatí prísnejších ochranných opatrení,
b) opatrení v oblastí veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých priamym cieľom je
ochrana verejného zdravia,
c) opatrení stanovujúcich vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok.
5. Európsky
parlament
a
Rada
môžu
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
a
po
porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov tiež prijať motivačné opatrenia určené
na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia, najmä na boj proti veľkým cezhraničným zdravotným
pohromám, ako aj opatrenia týkajúce sa monitorovania závažných cezhraničných ohrození zdravia,
včasného varovania v prípade takýchto ohrození a boja proti nim, ako aj opatrenia, ktorých priamym
cieľom je ochrana verejného zdravia, pokiaľ ide o tabak a nadmerné užívanie alkoholu, pričom je
vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
6. Na
účely uvedené v tomto článku môže Rada na návrh Komisie prijímať aj odporúčania.
7. Pri
činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej
politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/123
Zodpovednosť členských štátov zahŕňa správu zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako
aj rozdeľovanie zdrojov, ktoré sú im pridelené. Opatreniami uvedenými v odseku 4 písm. a) nie sú
dotknuté vnútroštátne ustanovenia o darcovstve orgánov a krvi alebo o ich použití na lekárske účely.
HLAVA XV
OCHRANA SPOTREBITEĽA
Článok 169
(pôvodný článok 153 ZES)
1. Únia
v
snahe
podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov
prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj
k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
2. Únia
prispieva
k
dosiahnutiu
cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom:
a) opatrení prijatých podľa článku 114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu,
b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov.
3. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2 písm. b).
4. Opatrenia
prijaté
podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné so zmluvami. Komisia o nich
bude upovedomená.
HLAVA XVI
TRANSEURÓPSKE SIETE
Článok 170
(pôvodný článok 154 ZES)
1. Únia
v
snahe
pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 26 a 174 a umožniť občanom Únie,
hospodárskym subjektom, regionálnym a miestnym Spoločenstvám, aby plne zužitkovali priestor bez
vnútorných hraníc, prispieva k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných,
telekomunikačných a energetických infraštruktúr.
SK
C 83/124
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. V
rámci
systému
otvorených
a
konkurenčných trhov sa činnosť Únie zameria na podporu
vzájomného prepojenia a súčinnosti národných sietí, ako aj prístupu do týchto sietí. Zváži sa
najmä potreba prepojiť centrálne regióny Únie s ostrovnými, vo vnútrozemí uzavretými
a okrajovými regiónmi.
Článok 171
(pôvodný článok 155 ZES)
1. Únia
na
dosiahnutie
cieľov uvedených v článok 170:
— stanoví usmernenia zahŕňajúce ciele, priority a trendy opatrení, ktoré sa predpokladajú v oblasti
transeurópskych sietí; tieto usmernenia vymedzia projekty spoločného záujmu,
— uskutoční všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti sietí, najmä
v oblasti technických noriem,
— môže podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými štátmi, ktoré sú
vymedzené v rámci usmernení uvedených v prvej zarážke, a to predovšetkým prostredníctvom
realizačných štúdií, záruk na pôžičky a subvencií úrokovej sadzby; Únia môže prispieť aj na
financovanie špecifických projektov v členských štátoch v oblasti dopravnej infraštruktúry
prostredníctvom kohézneho fondu zriadeného podľa článku 177.
Únia pritom zváži potenciálnu hospodársku životaschopnosť projektov.
2.
Členské štáty v spojení s Komisiou koordinujú medzi sebou politiky uskutočňované na
vnútroštátnej úrovni, ktoré môžu významne ovplyvniť dosiahnutie cieľov uvedených v článku
170. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže vyvíjať akékoľvek užitočné podnety na
podporu tejto koordinácie.
3. Únia
sa
môže
rozhodnúť spolupracovať s tretími krajinami, podporovať projekty vzájomného
záujmu a zabezpečiť vzájomnú súčinnosť sietí.
Článok 172
(pôvodný článok 156 ZES)
Európsky parlament a Rada prijmú usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 171 ods. 1
v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov.
Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu si vyžadujú
schválenie členského štátu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/125
HLAVA XVII
PRIEMYSEL
Článok 173
(pôvodný článok 157 ZES)
1. Únia
a
členské štáty zabezpečia podmienky potrebné na existenciu konkurencieschopnosti
priemyslu Únie.
V súlade so systémom otvorených a konkurenčných trhov sa preto ich činnosť zameria na:
— urýchlenie adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny,
— podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre vytváranie a rozvoj podnikov v celej Únii, najmä
malých a stredných podnikov,
— podporu prostredia priaznivého pre spoluprácu medzi podnikmi,
— pomoc pri lepšom využívaní priemyselného potenciálu, inovačného, výskumného a technického
rozvoja.
2.
Členské štáty sa v spolupráci s Komisiou medzi sebou navzájom poradia a ak je to potrebné,
koordinujú svoju činnosť. Komisia môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto
koordinácie, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov,
organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie
a vyhodnocovanie. Európsky parlament je o tom v plnom rozsahu informovaný.
3. Únia
prispieva
k
dosahovaniu
cieľov uvedených v odseku 1 prostredníctvom politík a činností,
ktoré uskutočňuje podľa ostatných ustanovení zmlúv. Európsky parlament a Rada môžu v súlade
s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom rozhodnúť
o špecifických opatreniach na podporu činností vykonávaných členskými štátmi na dosiahnutie
cieľov uvedených v odseku 1, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných
právnych predpisov členských štátov.
Táto hlava neposkytuje Únii dôvod na zavedenie akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo viesť
k narušeniu hospodárskej súťaže alebo ktoré by obsahovalo daňové ustanovenia alebo ustanovenia
týkajúce sa práv a záujmov zamestnaných osôb.
SK
C 83/126
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
HLAVA XVIII
HOSPODÁRSKA, SOCIÁLNA A ÚZEMNÁ SÚDRŽNOSŤ
Článok 174
(pôvodný článok 158 ZES)
Na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce
k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.
Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých
regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch.
V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom,
regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným
prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou
hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.
Článok 175
(pôvodný článok 159 ZES)
Členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli aj ciele uvedené
v článku 174. Formulovanie a uskutočňovanie politík a činností Únie a uplatňovanie vnútorného
trhu prihliada na ciele uvedené v článku 174 a prispieva k ich dosiahnutiu. Únia podporuje
dosiahnutie týchto cieľov aj prostredníctvom štrukturálnych fondov (Európskeho
poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu – sekcie usmerňovania, Európskeho
sociálneho fondu, Európskeho fondu pre regionálny rozvoj), Európskej investičnej banky a ďalších
finančných nástrojov.
Komisia predkladá každé tri roky správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu
a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej
a územnej súdržnosti a o spôsobe, akým k tomu prispeli prostriedky uvedené v tomto článku.
Ak sa preukáže, že bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté v rámci iných politík Únie, sú
okrem fondov nevyhnutné aj iné osobitné opatrenia, môžu ich Európsky parlament a Rada prijať po
porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov v súlade s riadnym legislatívnym
postupom.
Článok 176
(pôvodný článok 160 ZES)
Zámerom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj je, aby svojou účasťou na rozvoji a štrukturálnych
zmenách v zaostávajúcich regiónoch a pri premene upadajúcich priemyselných oblastí pomohol
odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/127
Článok 177
(pôvodný článok 161 ZES)
Bez toho, aby bol dotknutý článok 178, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prostredníctvom
nariadení definujú úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov, ktoré môžu zahŕňať
zoskupovanie fondov. Rovnakým postupom sa definujú aj všeobecné pravidlá, ktoré sa na ne
vzťahujú, a pravidlá nevyhnutné na zabezpečenie ich efektívnosti a na koordináciu fondov
navzájom a s ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi.
Kohézny fond zriadený v súlade s rovnakým postupom poskytne finančné príspevky na projekty
z oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry.
Článok 178
(pôvodný článok 162 ZES)
Európsky parlament a Rada prijmú vykonávacie nariadenia týkajúce sa Európskeho fondu pre
regionálny rozvoj v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym
a sociálnym výborom a Výborom regiónov.
Na Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond – sekciu usmerňovania a na Európsky
sociálny fond sa aj naďalej vzťahujú články 43 a 164.
HLAVA XIX
VÝSKUM A TECHNOLOGICKÝ ROZVOJ A KOZMICKÝ PRIESTOR
Článok 179
(pôvodný článok 163 ZES)
1. Cieľom činnosti Únie je posilňovať svoju vedeckú a technickú základňu prostredníctvom
vytvorenia európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké
poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie jej konkurencieschopnosti vrátane
konkurencieschopnosti jej priemyslu za podpory všetkých výskumných činností, ktoré sa
pokladajú za potrebné v iných kapitolách zmlúv.
2. Únia
preto
vo
všetkých
členských štátoch podporuje podniky, vrátane malých a stredných
podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického
rozvoja na vysokej úrovni; podporuje ich úsilie o vzájomnú spoluprácu najmä tým, že umožňuje
výskumným pracovníkom voľnú cezhraničnú spoluprácu a podnikom plne využiť potenciál
vnútorného trhu, a to najmä otváraním vnútroštátnych verejných zákaziek, stanovením
spoločných noriem a odstránením právnych a daňových prekážok spolupráce.
SK
C 83/128
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. O
všetkých
činnostiach Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja, vrátane pilotných
projektov, sa podľa zmlúv rozhoduje v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.
Článok 180
(pôvodný článok 164 ZES)
Pri plnení týchto cieľov Únia uskutočňuje nasledujúce činnosti, ktoré doplňujú činnosti členských
štátov:
a) plní programy rozvoja výskumu, technologického rozvoja a demonštračných programov
podporou spolupráce s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a medzi nimi navzájom;
b) podporuje spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu,
technologického rozvoja a pilotných projektov Únie;
c) šíri a využíva výsledky činnosti výskumu, technologického rozvoja a pilotných projektov Únie;
d) stimuluje prípravu a mobilitu výskumných pracovníkov v Únii.
Článok 181
(pôvodný článok 165 ZES)
1. Únia
a
členské štáty koordinujú svoje činnosti v oblasti výskumu a technologického rozvoja
s cieľom zabezpečiť vzájomný súlad vnútroštátnych politík a politiky Únie.
2. Komisia
v
úzkej
spolupráci
s
členskými štátmi môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na
podporu koordinácie uvedenej v odseku 1, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení
a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov
na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je o tom v plnom rozsahu
informovaný.
Článok 182
(pôvodný článok 166 ZES)
1. Európsky
parlament
a
Rada
prijmú
viacročný rámcový program stanovujúci všetky činnosti
Únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom.
Rámcový program:
— stanoví vedecké a technologické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť činnosťami stanovenými v článku
180 a určí príslušné priority,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/129
— naznačí hlavnú orientáciu týchto činností,
— určí maximálnu celkovú sumu a podrobné pravidlá finančnej účasti Únie na rámcovom programe
a príslušný podiel na každej z vymedzených činností.
2. Rámcový program sa prispôsobuje alebo dopĺňa podľa vývoja situácie.
3. Rámcový
program
sa
uskutočňuje osobitnými programami stanovenými pre každú z činností.
Každý osobitný program vymedzí podrobné pravidlá vykonania, dĺžku trvania a potrebné
prostriedky. Súhrn potrebných čiastok vymedzených na osobitné programy nesmie prekročiť
maximálnu celkovú sumu určenú pre rámcový program a každú z činností.
4. Osobitné programy Rada prijme v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade
s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.
5. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovia opatrenia potrebné na uskutočnenie európskeho
výskumného priestoru ako doplnok k činnostiam plánovaným v rámci viacročného rámcového
programu.
Článok 183
(pôvodný článok 167 ZES)
Na uskutočnenie viacročného rámcového programu Únia stanoví:
— pravidlá účasti podnikov, výskumných stredísk a univerzít,
— pravidlá pre šírenie výsledkov výskumu.
Článok 184
(pôvodný článok 168 ZES)
Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu možno rozhodnúť o doplnkových programoch,
na ktorých sa zúčastnia len niektoré členské štáty, ktoré ich financujú aj s prípadnou účasťou Únie.
Únia prijme pravidlá týkajúce sa týchto doplnkových programov, najmä so zreteľom na šírenie
poznatkov a na prístup iných členských štátov k týmto poznatkom.
SK
C 83/130
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 185
(pôvodný článok 169 ZES)
Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu môže Únia so súhlasom príslušných členských
štátov vydať ustanovenie pre účasť na výskumných a rozvojových programoch, ktoré uskutočňujú
niektoré členské štáty, vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonanie týchto programov.
Článok 186
(pôvodný článok 170 ZES)
Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu môže Únia vydať ustanovenie pre spoluprácu
Únie s tretími krajinami alebo s medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu, technologického
rozvoja a pilotných projektov.
Podrobné podmienky tejto spolupráce môžu byť predmetom zmlúv medzi Úniou a príslušnými
tretími stranami.
Článok 187
(pôvodný článok 171 ZES)
Únia môže zakladať spoločné podniky alebo iné štruktúry potrebné pre účinné vykonanie programov
Únie v oblasti výskumných a pilotných programov a programov technologického rozvoja.
Článok 188
(pôvodný článok 172 ZES)
Rada prijme na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym
výborom ustanovenia uvedené v článku 187.
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym
a sociálnym výborom, prijmú ustanovenia uvedené v článkoch 183, 184 a 185. Prijatie doplnkových
programov si vyžaduje súhlas dotknutých členských štátov.
Článok 189
1. Únia
vypracuje
európsku
politiku
v
oblasti
kozmického
priestoru
na
presadzovanie
vedeckého
a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie svojich politík. Na
tento účel môže presadzovať spoločné iniciatívy, podporovať výskum a technologický rozvoj
a koordinovať úsilie potrebné na prieskum a využívanie kozmického priestoru.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/131
2. S
cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1 Európsky parlament a Rada
v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia potrebné opatrenia, ktoré môžu mať
podobu európskeho vesmírneho programu, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia
ustanovení zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
3. Únia
nadviaže
vhodné
vzťahy s Európskou vesmírnou agentúrou.
4. Týmto
článkom nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tejto hlavy.
Článok 190
(pôvodný článok 173 ZES)
Komisia na začiatku každého roku zašle správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa obsahuje
informácie o činnostiach v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o šírení výsledkov za
uplynulý rok a o pracovnom programe na bežný rok.
HLAVA XX
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Článok 191
(pôvodný článok 174 ZES)
1. Politika
Únie
v
oblasti
životného
prostredia
prispieva
k
uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:
— udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,
— ochrana ľudského zdravia,
— rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,
— podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových
problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.
2. Politika
životného
prostredia
Únie
sa
zameriava
na
vysokú
úroveň jeho ochrany, pričom
prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania
škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady,
že náhradu škody hradí znečisťovateľ.
V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného
prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať
predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú
inšpekčnému postupu Únie.
SK
C 83/132
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. Pri
príprave
politiky
v
oblasti
životného
prostredia
Únia
prihliadne
na:
— dostupné vedecké a technické údaje,
— podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Únie,
— potenciálne výhody a náklady v súvislostí s činnosťou alebo nečinnosťou,
— hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov.
4. Únia
a
členské štáty spolupracujú v oblasti svojich právomocí s tretími krajinami a s
príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podmienky spolupráce Únie sa môžu stať predmetom
dohody medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.
Predchádzajúci pododsek nemá dopad na právomoc členských štátov viesť rokovania
s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.
Článok 192
(pôvodný článok 175 ZES)
1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov rozhodnú o postupoch, ktoré má
Únia prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 191.
2. Odchylne od rozhodovacích postupov ustanovených v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia článku 114, Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po
porade s Európskym parlamentom, s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov
prijíma:
a) ustanovenia predovšetkým fiškálnej povahy;
b) opatrenia týkajúce sa:
— územného plánovania,
— kvantitatívneho hospodárenia s vodnými zdrojmi alebo priamej alebo nepriamej dostupnosti
týchto zdrojov,
— využívania pôdy s výnimkou nakladania s odpadmi;
c) opatrenia významne ovplyvňujúce možnosť voľby členského štátu pri výbere medzi rôznymi
energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania energiou.
Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov jednomyseľne stanoviť, že na oblasti uvedené v prvom pododseku sa
bude vzťahovať riadny legislatívny postup.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/133
3. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú všeobecné akčné programy
stanovujúce prioritné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť.
Opatrenia potrebné na vykonávanie týchto programov sa prijímajú za podmienok ustanovených
v odseku 1 alebo 2 podľa okolností prípadu.
4. Bez toho, aby boli dotknuté určité opatrenia prijaté Úniou, politiku v oblasti životného
prostredia financujú a uskutočňujú členské štáty.
5. Bez toho, aby bola dotknutá zásada o nahradení škody znečisťovateľom, opatrenie
vychádzajúce z ustanovení odseku 1 zahŕňa náklady, ktoré verejná správa členského štátu pokladá
za neúmerné, toto opatrenie obsahuje primerané ustanovenia vo forme:
— dočasnej odchýlky a/alebo
— finančnej podpory od kohézneho fondu zriadeného podľa článku 177.
Článok 193
(pôvodný článok 176 ZES)
Ochranné opatrenia podľa článku 192 nebránia členskému štátu udržiavať alebo zavádzať prísnejšie
ochranné opatrenia. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné so zmluvami. Oznamujú sa Komisii.
HLAVA XXI
ENERGETIKA
Článok 194
1. V rámci vytvorenia a fungovania vnútorného trhu a so zreteľom na potrebu zachovávať
a zlepšovať životné prostredie sleduje politika Únie v oblasti energetiky v duchu solidarity medzi
členskými štátmi tieto ciele:
a) zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky;
b) zabezpečovať bezpečnosť dodávok energie v Únii;
c) presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a
d) podporovať prepojenie energetických sietí.
SK
C 83/134
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ostatných ustanovení zmlúv, Európsky parlament
a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia potrebné na dosiahnutie
cieľov uvedených v odseku 1. Takéto opatrenia sa prijmú po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov.
Nie je nimi dotknuté právo členských štátov určiť podmienky pre využívanie svojich energetických
zdrojov, jeho voľba medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho zásobovania bez
toho, aby bol dotknutý článok 192 ods. 2 písm. c).
3. Odchylne
od
odseku
2
Rada
v
súlade
s
mimoriadnym
legislatívnym
postupom
jednomyseľne
a po porade s Európskym parlamentom ustanoví uvedené opatrenia, ak sú najmä fiškálnej povahy.
HLAVA XXII
CESTOVNÝ RUCH
Článok 195
1. Únia
dopĺňa činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu najmä podporou
konkurencieschopnosti podnikov Únie v tomto odvetví.
Na tento účel sa činnosť Únie zameriava na:
a) podporu vytvárania priaznivého prostredia pre rozvoj podnikov v tomto odvetví;
b) podporu spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou dobrej praxe.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
ustanovia
osobitné
opatrenia doplňujúce činnosti vykonávané členskými štátmi na dosiahnutie cieľov uvedených
v tomto článku, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov
členských štátov.
HLAVA XXIII
CIVILNÁ OCHRANA
Článok 196
1. Únia
podporuje
spoluprácu
medzi
členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na
predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na
ochranu pred nimi.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/135
Činnosť Únie je zameraná na:
a) podporu a dopĺňanie činnosti členských štátov na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorá
sa týka predchádzania rizík, prípravy ich personálu civilnej ochrany a zásahov v prípade, že
v rámci Únie dôjde k prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou;
b) presadzovanie rýchlej a efektívnej operačnej spolupráce v rámci Únie medzi vnútroštátnymi
útvarmi civilnej ochrany;
c) presadzovanie vzájomného súladu činností vykonávaných na medzinárodnej úrovni v oblasti
civilnej ochrany.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
ustanovia
opatrenia
potrebné na napomáhanie dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 1, pričom je vylúčená akákoľvek
harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
HLAVA XXIV
ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA
Článok 197
1. Účinné vykonávanie práva Únie členskými štátmi, ktoré je nevyhnutné pre správne fungovanie
Únie, sa považuje za záležitosť spoločného záujmu.
2. Únia
môže
podporovať úsilie členských štátov, aby zlepšovali svoju administratívnu kapacitu na
vykonávanie práva Únie. Táto činnosť môže zahŕňať uľahčovanie výmeny informácií a úradníkov,
ako aj podporu plánov vzdelávania a prípravy. Žiaden členský štát nie je povinný túto podporu
využiť. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom
nariadení ustanovia na tento účel potrebné opatrenia, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia
zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
3. Týmto
článkom nie sú dotknuté záväzky členských štátov vykonávať právo Únie alebo výsadné
práva a povinnosti Komisie. Tiež ním nie sú dotknuté iné ustanovenia zmlúv, ktoré upravujú
administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi nimi a Úniou.
SK
C 83/136
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRIDRUŽENIE ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ
Článok 198
(pôvodný článok 182 ZES)
Členské štáty súhlasia, aby sa k Únii pridružili neeurópske krajiny a územia, ktoré majú osobitné
vzťahy s Dánskom, Francúzskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom. Tieto krajiny a územia
(ďalej len „krajiny a územia“) sú uvedené v prílohe II.
Cieľom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a nadviazať úzke
hospodárske vzťahy medzi nimi a Úniou ako celkom.
V súlade so zásadami, ktoré sú uvedené v preambule tejto zmluvy, pridruženie slúži predovšetkým na
podporu záujmov a blahobytu obyvateľov týchto krajín a území a na to, aby dospeli
k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju, o ktorý sa usilujú.
Článok 199
(pôvodný článok 183 ZES)
Pridruženie sleduje nasledujúce ciele:
1) Členské štáty uplatňujú pri obchodných stykoch s týmito krajinami a územiami rovnaké
zaobchádzanie, na akom sa v zmysle zmlúv vzájomne dohodli.
2) Každá krajina alebo územie uplatní v obchodných stykoch s členskými štátmi rovnaké
zaobchádzanie, aké uplatňuje vo vzťahu k európskemu štátu, s ktorým udržiava osobitné vzťahy.
3) Členské štáty sa podieľajú na investíciách, ktoré si vyžadujú postupný rozvoj v týchto krajinách
a územiach.
4) Pri investíciách financovaných Úniou je účasť na verejných súťažiach a dodávkach otvorená za
rovnakých podmienok ako všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú štátnymi
príslušníkmi členského štátu alebo niektorej z krajín a území.
5) Vo vzťahoch medzi členskými štátmi a krajinami a územiami je právo štátnych príslušníkov
a spoločností usadiť sa upravené v súlade s ustanoveniami a postupmi vymedzenými
v kapitole o práve usadiť sa, a to bez akejkoľvek diskriminácie, iba ak osobitné ustanovenia
v zmysle článku 203 stanovujú inak.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/137
Článok 200
(pôvodný článok 184 ZES)
1. Clá
na
tovar
pochádzajúci
z
krajín
a
území
pri
dovoze
do
členských štátov sú zakázané
v súlade so zákazom ciel medzi členskými štátmi podľa ustanovení zmlúv.
2. Clá
za
tovar
pochádzajúci
z
členských štátov alebo iných krajín a území sú pri dovoze do
každej krajiny alebo územia z členských štátov alebo z iných krajín zakázané v súlade
s ustanoveniami článku 30.
3. Krajiny
a
územia
však
môžu
vyberať clá, ktoré sú potrebné na ich rozvoj a industrializáciu
alebo tvoria príjem ich rozpočtu.
Clá uvedené v predchádzajúcom pododseku nemôžu byť vyššie ako clá na dovoz tovaru z členského
štátu, s ktorým táto krajina alebo územie udržiava osobitné vzťahy.
4. Odsek 2 sa nevzťahuje na krajiny a územia, ktoré z dôvodov osobitných medzinárodných
záväzkov už uplatňujú nediskriminujúci colný sadzobník.
5. Zavedenie
ciel
alebo
zmeny
v
clách
ukladaných
na
tovar
dovážaný
do
krajín
a
území
nesmie
viesť právne ani vecne k priamej ani nepriamej diskriminácii medzi dovozmi z jednotlivých členských
štátov.
Článok 201
(pôvodný článok 185 ZES)
Ak by výška cla uplatňovaná na tovar z tretej krajiny pri vstupe do krajiny alebo na jej územie mohla
pri uplatňovaní článku 200 ods. 1 vyvolať odklon obchodu na škodu niektorého členského štátu,
môže tento štát požiadať Komisiu, aby navrhla ostatným členským štátom opatrenia potrebné na
nápravu tejto situácie.
Článok 202
(pôvodný článok 186 ZES)
S výhradou ustanovení týkajúcich sa verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo verejného
poriadku voľný pohyb pracovníkov v rámci členských štátov z krajín a území a pracovníkov
z členských štátov v krajinách a územiach sa spravuje právnymi aktmi prijatými v súlade
s článkom 203.
SK
C 83/138
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 203
(pôvodný článok 187 ZES)
Rada na základe skúseností získaných z pridruženia krajín a území k Únii a podľa zásad stanovených
zmluvami jednomyseľne na návrh Komisie určí ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel
a postupu pridruženia krajín a území k Únii. Ak dotknuté ustanovenia prijíma Rada v súlade
s mimoriadnym legislatívnym postupom, uznáša sa jednomyseľne na návrh Komisie a po porade
s Európskym parlamentom.
Článok 204
(pôvodný článok 188 ZES)
Články 198 až 203 sa vzťahujú na Grónsko, ak nestanovia inak osobitné ustanovenia pre Grónsko
obsiahnuté v Protokole o osobitnej úprave pre Grónsko pripojenom k zmluvám.
PIATA ČASŤ
VONKAJŠIA ČINNOSŤ ÚNIE
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE
Článok 205
Činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto časti sa spravuje zásadami, sleduje ciele
a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1 hlavy V Zmluvy
o Európskej únii.
HLAVA II
SPOLOČNÁ OBCHODNÁ POLITIKA
Článok 206
(pôvodný článok 131 ZES)
Vytvorením colnej únie v súlade s článkami 28 až 32 Únia v spoločnom záujme prispieva
k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému zrušovaniu obmedzení
medzinárodného obchodu a k priamym zahraničným investíciám, ako aj k znižovaniu colných
a iných prekážok.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/139
Článok 207
(pôvodný článok 133 ZES)
1. Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných
sadzieb, uzavieraniu colných a obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami,
k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu
liberalizačných opatrení, vývoznej politike, ako aj k opatreniam na ochranu obchodu, napríklad
v prípade dumpingu a subvencií. Spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad
a cieľov vonkajšej činnosti Únie.
2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú
prostredníctvom nariadení opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie spoločnej obchodnej
politiky.
3. Ak
sú
potrebné
rokovania
a
uzavretie
dohôd
s
jedným
alebo
viacerými
tretími
krajinami
alebo
medzinárodnými organizáciami, uplatní sa článok 218, pokiaľ nie je v osobitných ustanoveniach
tohto článku ustanovené inak.
Komisia predloží odporúčania Rade, ktorá poverí Komisiu začatím potrebných rokovaní. Rada
a Komisia zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby dojednané dohody boli v súlade s vnútornými
politikami a predpismi Únie.
Tieto rokovania vedie Komisia, pričom sa radí s osobitným výborom ustanoveným Radou na pomoc
Komisii pri vykonávaní tejto úlohy a v rámci smerníc, ktoré jej Rada môže adresovať. Komisia
pravidelne podáva osobitnému výboru a Európskemu parlamentu správy o pokroku v rokovaniach.
4. Pri rokovaní a uzatváraní dohôd uvedených v odseku 3 sa Rada uznáša kvalifikovanou
väčšinou.
Pri rokovaní a uzatváraní dohôd v oblasti obchodu so službami, obchodných aspektov duševného
vlastníctva a v oblasti priamych zahraničných investícií sa Rada uznáša jednomyseľne, ak takéto
dohody obsahujú ustanovenia, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť na prijatie vnútorných
predpisov.
Rada sa uznáša jednomyseľne aj pri rokovaní a uzavieraní dohôd:
a) v oblasti obchodu s kultúrnymi a audiovizuálnymi službami, ak hrozí, že týmito dohodami bude
dotknutá kultúrna a jazyková rozmanitosť Únie,
b) v oblasti obchodu so sociálnymi, vzdelávacími a zdravotníckymi službami, ak hrozí, že týmito
dohodami bude vážne narušená vnútroštátna organizácia týchto služieb a dotknutá zodpovednosť
členských štátov za ich poskytovanie.
5. Rokovania
a
uzatváranie
medzinárodných
dohôd
v
oblasti
dopravy
sa
spravujú
hlavou
VI
tretej
časti a článkom 218.
SK
C 83/140
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
6. Výkonom
právomocí
prenesených
týmto
článkom v oblasti obchodnej politiky nie je dotknuté
rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi a tento výkon nepovedie k harmonizácii
zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov, pokiaľ zmluvy takúto harmonizáciu
vylučujú.
HLAVA III
SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A HUMANITÁRNA POMOC
KAPITOLA 1
ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA
Článok 208
(pôvodný článok 177 ZES)
1. Politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce sa vykonáva v rámci zásad a cieľov vonkajšej
činnosti Únie. Politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti
sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.
Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v
dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní
politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny.
2. Únia
a
členské štáty plnia záväzky a majú na zreteli ciele, ktoré schválili v rámci Organizácie
Spojených národov a v iných príslušných medzinárodných organizáciách.
Článok 209
(pôvodný článok 179 ZES)
1. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
prijmú
opatrenia
potrebné na uskutočňovanie politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa môžu vzťahovať na
viacročné programy spolupráce s rozvojovými krajinami alebo na tematicky zamerané programy.
2. Únia
môže
uzavrieť s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami
akúkoľvek dohodu vhodnú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej
únii a článku 208 tejto zmluvy.
Prvým pododsekom nie sú dotknuté právomoci členských štátov rokovať v medzinárodných
orgánoch a uzavierať dohody.
3. Európska
investičná banka prispeje, za podmienok stanovených v jej štatúte, k uskutočňovaniu
opatrení uvedených v odseku 1.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/141
Článok 210
(pôvodný článok 180 ZES)
1. S
cieľom podporovať komplementárnosť a efektívnosť svojich činností Únia a členské štáty
koordinujú svoje politiky rozvojovej spolupráce a navzájom sa radia o programoch pomoci vrátane
pôsobenia v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách. Môžu uskutočniť
jednotnú akciu. V prípade potreby členské štáty prispievajú k vykonávaniu programov pomoci Únie.
2. Komisia
môže
vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu koordinácie uvedenej v odseku
1.
Článok 211
(pôvodný článok 181 ZES)
Únia a členské štáty v rámci svojej pôsobnosti spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými
medzinárodnými organizáciami.
KAPITOLA 2
HOSPODÁRSKA, FINANČNÁ A TECHNICKÁ SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI
Článok 212
(pôvodný článok 181a ZES)
1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv, najmä článkov 208 až 211, Únia
vykonáva činnosti hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce vrátane pomoci najmä vo
finančnej oblasti s inými ako rozvojovými tretími krajinami. Tieto činnosti sú v súlade s politikou
Únie v oblasti rozvoja a vykonávajú sa v rámci zásad a cieľov jej vonkajšej činnosti. Činnosti Únie
a členských štátov sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
ustanovia
opatrenia
potrebné na vykonávanie odseku 1.
3. Únia
a
členské štáty spolupracujú v rámci svojich právomocí s tretími krajinami a príslušnými
medzinárodnými organizáciami. Dojednania o spolupráci s Úniou môžu byť predmetom dohôd
medzi Úniou a príslušnými tretími stranami.
Prvým pododsekom nie je dotknutá príslušnosť členských štátov rokovať s medzinárodnými orgánmi
a uzatvárať medzinárodné dohody.
SK
C 83/142
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 213
Ak si situácia v tretej krajine vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc Únie, Rada na návrh Komisie
prijme potrebné rozhodnutia.
KAPITOLA 3
HUMANITÁRNA POMOC
Článok 214
1.
Činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci sa vykonávajú v rámci zásad a cieľov vonkajšej
činnosti Únie. Tieto činnosti sú zamerané na poskytovanie ad hoc pomoci a záchrany obyvateľstvu
tretích krajín, obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou s cieľom
pokryť humanitárne potreby vyplývajúce z týchto situácií. Činnosti Únie a činnosti členských štátov
sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.
2.
Činnosti v oblasti humanitárnej pomoci sa vykonávajú v súlade so zásadami medzinárodného
práva a zásadami nestrannosti, neutrality a nediskriminácie.
3. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
ustanovia
opatrenia
vymedzujúce rámec, v ktorom sa vykonávajú činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci.
4. Únia
môže
uzavrieť s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami
akúkoľvek dohodu vhodnú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1 a v článku 21 Zmluvy
o Európskej únii.
Prvým pododsekom nie sú dotknuté právomoci členských štátov dojednávať na medzinárodnej
úrovni a uzavierať dohody.
5. S
cieľom vytvoriť rámec pre spoločné príspevky mladých Európanov na humanitárne činnosti
Únie sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc. Európsky parlament a Rada
v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení ustanovia jeho štatút a spôsob
jeho fungovania.
6. Komisia
môže
vyvíjať akúkoľvek užitočnú iniciatívu na podporu koordinácie činností Únie
a činností členských štátov s cieľom posilniť efektívnosť a komplementárnosť opatrení Únie
a vnútroštátnych opatrení v oblasti humanitárnej pomoci.
7. Únia
zabezpečí, aby jej humanitárne činnosti boli koordinované a v súlade s činnosťami
medzinárodných organizácií a orgánov, najmä tých, ktoré sú súčasťou systému Organizácie
Spojených národov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/143
HLAVA IV
REŠTRIKTÍVNE OPATRENIA
Článok 215
(pôvodný článok 301 ZES)
1. Ak
rozhodnutie
prijaté
v
súlade
s
kapitolou
2
hlavy
V
Zmluvy
o
Európskej
únii
ustanovuje
prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou
alebo viacerými tretími krajinami, Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na základe spoločného
návrhu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie
potrebné opatrenia. Informuje o nich Európsky parlament.
2. Ak tak ustanovuje rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii,
Rada môže v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 prijať reštriktívne opatrenia voči fyzickým
alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom.
3. Právne
akty
uvedené
v
tomto
článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách.
HLAVA V
MEDZINÁRODNÉ DOHODY
Článok 216
1. Únia
môže
uzavierať dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo medzinárodnými
organizáciami, keď to ustanovujú zmluvy alebo keď je uzavretie dohody buď potrebné na
dosiahnutie jedného z cieľov stanovených zmluvami v rámci politík Únie, alebo je ustanovené
v právne záväznom akte Únie, alebo sa môže dotknúť spoločných pravidiel alebo pozmeniť ich
pôsobnosť.
2. Dohody
uzavreté
Úniou
sú
záväzné
pre
inštitúcie
Únie
a
pre
členské štáty.
Článok 217
(pôvodný článok 310 ZES)
Únia môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými tretími krajinami alebo s medzinárodnými
organizáciami dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, spoločné
postupy a osobitné postupy.
Článok 218
(pôvodný článok 300 ZES)
1. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia článku 207, dohody medzi Úniou a tretími
krajinami alebo medzinárodnými organizáciami sa dojednávajú a uzavierajú podľa nasledovného
postupu.
SK
C 83/144
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Rada
poveruje
na
začatie rokovaní, prijíma smernice pre rokovania, poveruje na podpis
a uzaviera dohody.
3. Komisia
alebo
vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v prípadoch, keď sa predpokladaná dohoda výlučne alebo hlavne týka spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky, predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na
začatie rokovaní a vymenúvajúce, v závislosti od predmetu predpokladanej dohody, vyjednávača
alebo vedúceho negociačného tímu Únie.
4. Rada
môže
adresovať vyjednávačovi smernice a určiť osobitný výbor, po porade s ktorým sa
musia viesť rokovania.
5. Rada
na
návrh
vyjednávača prijme rozhodnutie poverujúce na podpis dohody a v prípade
potreby jej predbežné vykonávanie pred nadobudnutím jej platnosti.
6. Rada
na
návrh
vyjednávača prijme rozhodnutie o uzavretí dohody.
S výnimkou prípadov, keď sa dohoda týka výlučne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,
Rada prijme rozhodnutie, ktorým sa uzaviera dohoda:
a) po udelení súhlasu Európskeho parlamentu v týchto prípadoch:
i) dohody o pridružení;
ii) dohoda o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd;
iii) dohody, ktoré zakladajú osobitný inštitucionálny rámec organizovaním postupov spolupráce;
iv) dohody s významnými rozpočtovými dôsledkami pre Úniu;
v) dohody, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup alebo
mimoriadny legislatívny postup, pri ktorom sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.
Európsky parlament a Rada sa môžu v prípade naliehavej situácie dohodnúť na lehote na udelenie
súhlasu;
b) v ostatných prípadoch po porade s Európskym parlamentom. Európsky parlament vydá svoje
stanovisko v lehote, ktorú môže Rada určiť podľa naliehavosti záležitosti. Ak stanovisko nie je
poskytnuté v tejto lehote, Rada sa môže uznášať.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/145
7. Odchylne od odsekov 5, 6 a 9 môže Rada pri uzavretí dohody splnomocniť vyjednávača na
schválenie zmien dohody v mene Únie, ak táto dohoda ustanovuje, že môžu byť prijaté
zjednodušeným postupom alebo orgánom zriadeným danou dohodou. Rada môže pripojiť
k tomuto splnomocneniu osobitné podmienky.
8. Rada
sa
počas celého postupu uznáša kvalifikovanou väčšinou.
Jednomyseľne sa však uznáša vtedy, keď sa dohoda vzťahuje na oblasť, v ktorej sa na prijatie aktu
Únie vyžaduje jednomyseľnosť, ako aj pri dohodách o pridružení a dohodách uvedených v článku
212 so štátmi, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie. Rada sa tiež uznáša jednomyseľne o dohode
o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; takéto
rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými
ústavnými požiadavkami.
9. Rada prijme na návrh Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku rozhodnutie o pozastavení vykonávania dohody a rozhodnutie, ktorým sa
určujú pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento
orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich
inštitucionálny rámec danej dohody.
10. Európsky
parlament
je
ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania.
11.
Členský štát, Európsky parlament, Rada alebo Komisia môžu získať stanovisko Súdneho dvora
k tomu, či je zamýšľaná dohoda v súlade s ustanoveniami zmlúv. Ak je stanovisko Súdneho dvora
záporné, zamýšľaná dohoda nemôže nadobudnúť platnosť, pokiaľ nie je zmenená alebo doplnená,
alebo pokiaľ nie sú zmluvy revidované.
Článok 219
(pôvodný článok 111 ods. 1 až 3 a 5 ZES)
1. Odchylne
od
článku 218 môže Rada buď na odporúčanie Európskej centrálnej banky, alebo na
odporúčanie Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou v snahe o dosiahnutie konsenzu
v súlade s cieľom cenovej stability uzatvárať formálne dohody o systéme výmenných kurzov eura vo
vzťahu k menám tretích štátov. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom
a v súlade s postupom ustanoveným v odseku 3.
Rada môže buď na odporúčanie Európskej centrálnej banky, alebo na odporúčanie Komisie a po
porade s Európskou centrálnou bankou v snahe o dosiahnutie konsenzu v súlade s cieľom cenovej
stability prijať, upraviť alebo upustiť od hlavných kurzov eura v rámci systému výmenných kurzov.
Predseda Rady informuje Európsky parlament o prijatí, upravení alebo upustení od hlavných kurzov
eura.
SK
C 83/146
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Ak
neexistuje
systém
výmenných
kurzov
eura
vo
vzťahu k jednému alebo viacerým menám
tretích štátov podľa odseku 1, môže Rada buď na odporúčanie Komisie a po porade s Európskou
centrálnou bankou alebo na odporúčanie Európskej centrálnej banky formulovať všeobecné smery
kurzovej politiky vo vzťahu k týmto menám. Tieto všeobecné smery sa nedotýkajú primárneho cieľa
ESCB udržiavať cenovú stabilitu.
3. Odlišne
od
článku 218, ak má Únia rokovať o dohodách týkajúcich sa menových otázok alebo
otázok devízového režimu s jedným alebo viacerými tretími štátmi alebo medzinárodnými
organizáciami, rozhodne Rada na odporúčanie Komisie a po porade s Európskou centrálnou
bankou o podmienkach rokovania a uzatvorení týchto dohôd. Týmito podmienkami sa zaručí
jednotná pozícia Únia. Komisia sa zúčastní na týchto rokovaniach v plnom rozsahu.
4. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Únie a dohody Únie týkajúce sa hospodárskej
a menovej únie, môžu členské štáty rokovať v medzinárodných orgánoch a uzatvárať
medzinárodné dohody.
HLAVA VI
VZŤAHY ÚNIE S MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI A TRETÍMI KRAJINAMI A DELEGÁCIE ÚNIE
Článok 220
(pôvodné články 302 až 304 ZES)
1. Únia nadväzuje všetky vhodné formy spolupráce s orgánmi Organizácie Spojených národov
a jej odbornými organizáciami, s Radou Európy, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Únia okrem toho udržiava vhodné vzťahy s ostatnými medzinárodnými organizáciami.
2. Vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia sú poverení
vykonávaním tohto článku.
Článok 221
1. Delegácie
Únie
v
tretích
krajinách
a
pri
medzinárodných
organizáciách
zabezpečujú
zastupovanie Únie.
2. Delegácie
Únie
podliehajú
vedeniu
vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku. Konajú v úzkej spolupráci s diplomatickými a konzulárnymi
zastúpeniami členských štátov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/147
HLAVA VII
DOLOŽKA O SOLIDARITE
Článok 222
1. Únia
a
jej
členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane
objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou
činnosťou. Únia zmobilizuje všetky nástroje, ktoré má k dispozícii vrátane vojenských prostriedkov
poskytnutých členskými štátmi, aby:
a) — zabránila teroristickej hrozbe na území členských štátov,
— chránila demokratické inštitúcie a civilné obyvateľstvo pred prípadným teroristickým útokom,
— pomohla členskému štátu na jeho území na žiadosť jeho politických predstaviteľov v prípade
teroristického útoku;
b) pomohla členskému štátu na jeho území na žiadosť jeho politických predstaviteľov v prípade
prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.
2. Ak
sa
členský štát stane obeťou teroristického útoku, prírodnej katastrofy alebo katastrofy
spôsobenej ľudskou činnosťou, ostatné členské štáty mu pomáhajú na žiadosť jeho politických
orgánov. Na tento účel členské štáty navzájom koordinujú svoju činnosť v Rade.
3. Podrobnosti vykonávania tejto doložky o solidarite Úniou sa vymedzia v rozhodnutí, ktoré
Rada prijme na základe spoločného návrhu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné
veci a bezpečnostnú politiku. Rada sa uznáša v súlade s článkom 31 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,
ak má toto rozhodnutie obranné dôsledky. Európsky parlament je informovaný.
Na účely tohto odseku a bez toho, aby bol dotknutý článok 240, Rade pomáha Politický
a bezpečnostný výbor s podporou štruktúr vytvorených v rámci spoločnej bezpečnostnej
a obrannej politiky, ako aj výbor uvedený v článku 71, ktoré jej v prípade potreby predkladajú
spoločné stanoviská.
4. S
cieľom umožniť Únii a jej členským štátom konať efektívne Európska rada pravidelne
vyhodnocuje hrozby, ktorým Únia čelí.
SK
C 83/148
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
ŠIESTA ČASŤ
INŠTITUCIONÁLNE A FINANČNÉ USTANOVENIA
HLAVA I
USTANOVENIA O ORGÁNOCH
KAPITOLA 1
ORGÁNY
ODDIEL 1
EURÓPSKY PARLAMENT
Článok 223
(pôvodný článok 190 ods. 4 a 5 ZES)
1. Európsky
parlament
vypracuje
návrh
s
cieľom prijať ustanovenia potrebné na umožnenie
priamych a všeobecných volieb jeho poslancov konané jednotným postupom vo všetkých
členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty.
Rada po udelení súhlasu Európskeho parlamentu vyjadrenom väčšinou hlasov svojich členov v súlade
s mimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne prijme potrebné ustanovenia. Tieto
ustanovenia nadobudnú platnosť po ich schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými
vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami.
2. Európsky
parlament
z
vlastnej
iniciatívy
a
v
súlade
s
mimoriadnym
legislatívnym
postupom
po
vyžiadaní stanoviska Komisie a na základe súhlasu Rady prostredníctvom nariadení stanoví pravidlá
a všeobecné podmienky výkonu funkcií svojich členov. Všetky pravidlá a podmienky týkajúce sa
zdaňovania členov alebo bývalých členov si vyžadujú jednomyseľné schválenie Radou.
Článok 224
(pôvodný článok 191 druhý pododsek ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení
stanovia pravidlá, ktorými sa spravujú politické strany na európskej úrovni uvedené v článku 10 ods.
4 Zmluvy o Európskej únii, najmä pravidlá ich financovania.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/149
Článok 225
(pôvodný článok 192 druhý pododsek ZES)
Rozhodnutím väčšiny svojich členov môže Európsky parlament požiadať Komisiu o predloženie
vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že pre plnenie zmlúv je potrebné vydať akt
Únie. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje Európsky parlament o dôvodoch.
Článok 226
(pôvodný článok 193 ZES)
Európsky parlament na žiadosť štvrtiny svojich členov môže v rámci svojich funkcií ustanoviť
dočasný vyšetrovací výbor, ktorý bez toho, aby boli dotknuté právomoci vymedzené zmluvami
iným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram, preskúma prípady porušenia alebo
nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Únie okrem prípadov, keď takéto
skutočnosti skúma súd a súdne konanie sa ešte neskončilo.
Dočasný vyšetrovací výbor zaniká predložením správy.
Európsky parlament z vlastnej iniciatívy a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po
súhlase Rady a Komisie prostredníctvom nariadení ustanoví podrobné pravidlá, ktorými sa spravuje
výkon práva vyšetrovať.
Článok 227
(pôvodný článok 194 ZES)
Akýkoľvek občan Únie a akákoľvek fyzická či právnická osoba s bydliskom alebo sídlom
zaregistrovaným v členskom štáte má právo individuálne alebo spoločne s ďalšími občanmi alebo
osobami predložiť Európskemu parlamentu petíciu vo veci, ktorá sa ich priamo dotýka a ktorá spadá
do pôsobnosti Únie.
Článok 228
(pôvodný článok 195 ZES)
1. Európsky
ombudsman,
volený
Európskym
parlamentom,
je
oprávnený
prijímať od občanov
Únie alebo od fyzických či právnických osôb s bydliskom alebo zaregistrovaným sídlom v členskom
štáte sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo
agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych funkcií. Prešetruje
tieto sťažnosti a podáva o nich správy.
V súlade so svojimi povinnosťami sa ombudsman najprv presvedčí o opodstatnenosti šetrenia, ktoré
začne z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti predloženej priamo jemu alebo
prostredníctvom člena Európskeho parlamentu, okrem prípadu, keď uvádzané skutočnosti sú alebo
SK
C 83/150
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
boli predmetom súdneho konania. Ak ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu,
postúpi záležitosť príslušnej inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre, ktorá ho o svojom
stanovisku vyrozumie v lehote troch mesiacov. Ombudsman potom odovzdá správu Európskemu
parlamentu a príslušnej inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre.
O výsledku takého šetrenia musí byť osoba, ktorá podala sťažnosť, vyrozumená. Ombudsman podáva
o výsledkoch svojho šetrenia výročnú správu Európskemu parlamentu.
2. Ombudsman
je
volený
po
každých
voľbách Európskeho parlamentu na čas funkčného obdobia
parlamentu. Ombudsman môže byť menovaný znova.
Na žiadosť Európskeho parlamentu môže Súdny dvor ombudsmana odvolať, ak nespĺňa podmienky
predpísané pre výkon jeho funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia.
3. Ombudsman vykonáva svoje funkcie úplne nezávisle. Pri výkone svojich povinností nesmie
požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu alebo úradu alebo agentúry. Počas
svojho funkčného obdobia nesmie vykonávať iné platené ani neplatené povolanie.
4. Európsky
parlament
z
vlastnej
iniciatívy
a
v
súlade
s
mimoriadnym
legislatívnym
postupom
na
základe stanoviska Komisie a so súhlasom Rady prijme prostredníctvom nariadení štatút a všeobecné
podmienky výkonu funkcií ombudsmana.
Článok 229
(pôvodný článok 196 ZES)
Európsky parlament zasadá raz do roka. Schádza sa, bez toho aby musel byť zvolaný, v druhý utorok
v mesiaci marec.
Európsky parlament sa môže zísť na mimoriadnej schôdzi na žiadosť väčšiny svojich členov, ako aj
na žiadosť Rady alebo Komisie.
Článok 230
(pôvodný článok 197 druhý, tretí a štvrtý pododsek ZES)
Komisia sa môže zúčastňovať na všetkých rokovaniach a, ak o to požiada, musí byť vypočutá.
Na otázky Európskeho parlamentu alebo jeho členov odpovedá Komisia písomne alebo ústne.
Európsky parlament vypočuje Európsku radu a Radu v súlade s podmienkami ustanovenými
v rokovacom poriadku Európskej rady a v rokovacom poriadku Rady.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/151
Článok 231
(pôvodný článok 198 ZES)
Ak nie je v zmluvách ustanovené inak, Európsky parlament sa uznáša väčšinou odovzdaných hlasov.
Rokovací poriadok stanoví kvórum.
Článok 232
(pôvodný článok 199 ZES)
Európsky parlament schvaľuje svoj rokovací poriadok rozhodnutím väčšiny svojich členov.
Zápisnice z rokovania Európskeho parlamentu sa uverejňujú spôsobom, ktorý je stanovený
v zmluvách a v rokovacom poriadku.
Článok 233
(pôvodný článok 200 ZES)
Európsky parlament na verejnom zasadaní prerokúva výročnú súhrnnú správu, ktorú mu predkladá
Komisia.
Článok 234
(pôvodný článok 201 ZES)
Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Európsky
parlament hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.
Ak je návrh na vyslovenie nedôvery prijatý dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá
predstavuje väčšinu všetkých poslancov Európskeho parlamentu, členovia Komisie sa kolektívne
vzdajú funkcie a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa vzdá
funkcií, ktoré vykonáva v rámci Komisie. Ostávajú vo funkcii a pokračujú vo vybavovaní bežných
záležitostí, až kým nie sú nahradení v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii. V takom
prípade sa funkčné obdobie členov Komisie, ktorí majú nahradiť pôvodných členov Komisie, skončí
dňom, ktorým by sa skončilo funkčné obdobie členov Komisie, ktorí boli povinní kolektívne sa vzdať
funkcie.
ODDIEL 2
EURÓPSKA RADA
Článok 235
1. Pri
hlasovaní
môže
každý
člen Európskej rady tiež konať najviac za jedného ďalšieho člena.
SK
C 83/152
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak sa Európska rada uznáša kvalifikovanou väčšinou, vzťahuje sa na ňu článok 16 ods. 4 Zmluvy
o Európskej únii a článok 238 ods. 2 tejto zmluvy. Ak sa o veci v Európskej rade hlasuje, jej
predseda a predseda Komisie sa nezúčastnia hlasovania.
Ak sa prítomní alebo zastúpení členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení Európskou
radou, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť.
2. Predseda
Európskeho
parlamentu
môže
byť pozvaný na vypočutie Európskou radou.
3. Európska rada sa pri procedurálnych otázkach a pri prijímaní svojho rokovacieho poriadku
uznáša jednoduchou väčšinou.
4. Európskej
rade
pomáha
Generálny
sekretariát
Rady.
Článok 236
Európska rada kvalifikovanou väčšinou prijme:
a) rozhodnutie ustanovujúce zoznam iných zložení Rady, ako sú všeobecné záležitosti a zahraničné
veci v súlade s článkom 16 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii;
b) v súlade s článkom 16 ods. 9 Zmluvy o Európskej únii rozhodnutie o tom, kto bude predsedať
zloženiam Rady, s výnimkou Rady pre zahraničné veci.
ODDIEL 3
RADA
Článok 237
(pôvodný článok 204 ZES)
Zasadnutie Rady zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z jej členov alebo
na žiadosť Komisie.
Článok 238
(pôvodný článok 205 ods. 1 a 2 ZES)
1. Keď sa vyžaduje, aby sa Rada uzniesla jednoduchou väčšinou, uznáša sa väčšinou svojich
členov.
2. Odchylne
od
článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ nie je v Protokole
o prechodných ustanoveniach ustanovené inak, je od 1. novembra 2014 v prípadoch, keď sa
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/153
Rada neuznáša na základe návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku, kvalifikovaná väčšina vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 72 %
členov Rady, ktorí zastupujú členské štáty zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva Únie.
3. Od
1.
novembra
2014
a
pokiaľ nie je v Protokole o prechodných ustanoveniach ustanovené
inak, v prípadoch, v ktorých podľa zmlúv, ak sa nezúčastňujú hlasovania všetci členovia Rady,
kvalifikovaná väčšina je vymedzená takto:
a) Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí
zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva týchto členských
štátov.
Blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí zastupujú viac ako
35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa
kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú;
b) Odchylne od písmena a), ak sa Rada neuznáša na návrh Komisie alebo vysokého predstaviteľa
Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina
rovnajúca sa najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce
najmenej 65 % obyvateľstva týchto štátov.
4. Ak
sa
prítomní
alebo
zastúpení
členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení
vyžadujúcich jednomyseľnosť.
Článok 239
(pôvodný článok 206 ZES)
Každý člen Rady môže hlasovať v mene najviac jedného ďalšieho člena.
Článok 240
(pôvodný článok 207 ZES)
1. Výbor
zložený
zo
stálych
predstaviteľov vlád členských štátov zodpovedá za prípravu činnosti
Rady a za plnenie úloh, ktoré mu Rada uloží. Výbor môže prijímať procesné rozhodnutia
v prípadoch stanovených v rokovacom poriadku Rady.
2. Rade
pomáha
generálny
sekretariát
pod
vedením
generálneho
tajomníka
vymenovaného
Radou.
Rada rozhoduje o organizácii generálneho sekretariátu jednoduchou väčšinou.
3. Rada sa o procedurálnych otázkach a prijímaní jej rokovacieho poriadku uznáša jednoduchou
väčšinou.
SK
C 83/154
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 241
(pôvodný článok 208 ZES)
Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou môže požiadať Komisiu, aby urobila šetrenie, ktoré
pokladá za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy. Ak
Komisia návrh nepredloží, informuje Radu o dôvodoch.
Článok 242
(pôvodný článok 209 ZES)
Po porade s Komisiou Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou vymedzí pravidlá upravujúce
postavenie výborov uvedených v zmluvách.
Článok 243
(pôvodný článok 210 ZES)
Rada stanoví platy, požitky a dôchodky predsedu Európskej rady, predsedu Komisie, vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členov Komisie, predsedov, členov
a tajomníkov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj generálneho tajomníka Rady. Stanoví tiež všetky
náhrady poskytované namiesto odmien.
ODDIEL 4
KOMISIA
Článok 244
V súlade s článkom 17 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sú členovia Komisie vybraní na základe
systému rotácie ustanoveného jednomyseľne Európskou radou a založeného na týchto zásadách:
a) členské štáty majú úplne rovnaké postavenie, pokiaľ ide o určovanie poradia a času, počas
ktorého pôsobia ich štátni príslušníci ako členovia Komisie; v dôsledku toho rozdiel medzi
celkovým počtom funkčných období, ktoré zastávajú štátni príslušníci ktorýchkoľvek dvoch
členských štátov, nesmie byť nikdy vyšší ako jeden;
b) s výhradou písmena a) je každá nasledujúca Komisia zložená tak, aby dostatočne odrážala
demografické a geografické spektrum všetkých členských štátov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/155
Článok 245
(pôvodný článok 213 ZES)
Členovia Komisie sa zdržia akéhokoľvek konania nezlučiteľného s povahou ich funkcií. Členské štáty
rešpektujú ich nezávislosť a nesnažia sa ich ovplyvňovať pri výkone ich funkcií.
Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú platenú ani neplatenú
pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného
obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä
povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení
funkčného obdobia. V prípade porušenia tejto povinnosti môže Súdny dvor na žiadosť Rady
uznášajúcej sa jednoduchou väčšinou alebo Komisie, podľa okolností prípadu, rozhodnúť
o odvolaní príslušného člena podľa článku 247 alebo o odňatí práva na dôchodok alebo iné
dávky vyplácané namiesto dôchodku.
Článok 246
(pôvodný článok 215 ZES)
Funkcia člena Komisie končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj
odstúpením alebo odvolaním.
Funkciu uvoľnenú z dôvodu vzdania sa funkcie, odvolania alebo smrti zastáva po zvyšok funkčného
obdobia člena nový člen rovnakej štátnej príslušnosti vymenovaný Radou na základe vzájomnej
dohody s predsedom Komisie a po porade s Európskym parlamentom a v súlade s kritériami
ustanovenými v článku 17 ods. 3 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii.
Rada môže na návrh predsedu Komisie jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnená funkcia sa neobsadí,
najmä ak je zvyšok funkčného obdobia člena Komisie krátky.
V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti predsedu sa na zvyšný čas do konca funkčného obdobia
vymenuje náhradník. Pri nahrádzaní predsedu sa uplatňuje postup ustanovený v článku 17 ods. 7
prvom pododseku Zmluvy o Európskej únii.
V prípade vzdania sa funkcie, odvolania alebo smrti je vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku na zvyšok funkčného obdobia nahradený v súlade s článkom 18 ods. 1
Zmluvy o Európskej únii.
V prípade vzdania sa funkcie všetkých členov Komisie zostávajú jej členovia vo funkcii a pokračujú
vo vybavovaní bežných záležitostí, až kým nie sú na zvyšok funkčného obdobia nahradení v súlade
s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii.
SK
C 83/156
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 247
(pôvodný článok 216 ZES)
Ak niektorý člen Komisie nespĺňa podmienky predpísané pre výkon funkcie alebo sa dopustil
závažného pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady uznášajúcej sa jednoduchou
väčšinou alebo Komisie odvolať.
Článok 248
(pôvodný článok 217 ods. 2 ZES)
Bez toho, aby bol dotknutý článok 18 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, predseda Komisie rozdelí
príslušnosti Komisie a pridelí ich jej členom v súlade s článkom 17 ods. 6 uvedenej zmluvy. Počas
funkčného obdobia Komisie môže predseda toto rozdelenie povinností medzi jednotlivými členmi
Komisie meniť. Členovia Komisie vykonávajú pod vedením predsedu úlohy, ktoré im pridelil.
Článok 249
(pôvodné články 218 ods. 2 a 212 ZES)
1. Komisia prijme svoj rokovací poriadok, aby tak zabezpečila svoje vlastné fungovanie, ako aj
fungovanie svojich útvarov. Komisia zabezpečí uverejnenie tohto poriadku.
2. Komisia
každoročne najneskôr mesiac pred začiatkom zasadnutia Európskeho parlamentu
uverejní súhrnnú správu o činnosti Únie.
Článok 250
(pôvodný článok 219 ZES)
Komisia sa uznáša rozhodnutím väčšiny svojich členov.
Podmienky uznášaniaschopnosti sa ustanovia v jej rokovacom poriadku.
ODDIEL 5
SÚDNY DVOR EURÓPSKEJ ÚNIE
Článok 251
(pôvodný článok 221 ZES)
Súdny dvor zasadá v komorách alebo vo veľkej komore v súlade s pravidlami ustanovenými na tento
účel v štatúte Súdneho dvora Európskej únie.
Súdny dvor môže taktiež zasadať v pléne, ak je to ustanovené v štatúte.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/157
Článok 252
(pôvodný článok 222 ZES)
Súdnemu dvoru pomáha osem generálnych advokátov. Rada môže zvýšiť jednomyseľným
rozhodnutím počet generálnych advokátov, ak o to Súdny dvor požiada.
Povinnosťou generálneho advokáta, konajúceho nestranne a nezávisle, je predkladať na verejných
pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so štatútom Súdneho dvora
Európskej únie vyžadujú jeho účasť.
Článok 253
(pôvodný článok 223 ZES)
Sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora sa vyberajú z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej
nezávislosti a ktoré spĺňajú potrebné kvalifikačné predpoklady požadované v ich krajinách na
obsadenie najvyšších sudcovských funkcií alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva; sú
vymenúvaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov po porade s výborom uvedeným
v článku 255 na obdobie šiestich rokov.
Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena sudcov a generálnych advokátov v súlade
s podmienkami ustanovenými v štatúte Súdneho dvora Európskej únie.
Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedu Súdneho dvora na obdobie troch rokov. Predseda
môže byť zvolený znova.
Sudcovia a generálni advokáti, ktorým uplynulo funkčné obdobie, môžu byť vymenovaní znova.
Súdny dvor vymenuje svojho tajomníka a stanoví pravidlá výkonu jeho funkcie.
Súdny dvor prijme vlastný rokovací poriadok. Tento poriadok podlieha schváleniu Rady.
Článok 254
(pôvodný článok 224 ZES)
Počet sudcov Všeobecného súdu je určený štatútom Súdneho dvora Európskej únie. Štatút môže
stanoviť, aby Všeobecnému súdu pomáhali generálni advokáti.
Členovia Všeobecného súdu sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti
a ktoré spĺňajú predpoklady požadované na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií. Sú
vymenúvaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov po porade s výborom uvedeným
v článku 255 na obdobie šiestich rokov. Členovia súdu sú čiastočne obmeňovaní každé tri roky.
Členovia súdu, ktorým uplynulo funkčné obdobie, môžu byť vymenovaní znova.
SK
C 83/158
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedu Všeobecného súdu na obdobie troch rokov. Predseda
môže byť zvolený znova.
Všeobecný súd vymenuje svojho tajomníka a stanoví pravidlá výkonu jeho funkcie.
Všeobecný súd prijme svoj rokovací poriadok po dohode so Súdnym dvorom. Tento poriadok
podlieha schváleniu Rady.
Pokiaľ štatút Súdneho dvora Európskej únie neustanovuje inak, ustanovenia zmlúv týkajúce sa
Súdneho dvora sa vzťahujú aj na Všeobecný súd.
Článok 255
Zriadi sa výbor na účely poskytnutia stanoviska k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu
a generálneho advokáta na Súdnom dvore a na Všeobecnom súde predtým, ako vlády členských
štátov vykonajú vymenovania uvedené v článkoch 253 a 254.
Výbor sa skladá zo siedmich osôb vybraných spomedzi bývalých členov Súdneho dvora
a Všeobecného súdu, členov najvyšších vnútroštátnych súdnych orgánov a uznávaných odborníkov
v oblasti práva, pričom jedného z nich navrhne Európsky parlament. Rada prijme rozhodnutie
ustanovujúce pravidlá činnosti výboru a rozhodnutie, ktorým sa vymenúvajú jeho členovia.
Uznáša sa na základe iniciatívy predsedu Súdneho dvora.
Článok 256
(pôvodný článok 225 ZES)
1. Všeobecný
súd
je
príslušný
prejednávať a rozhodovať v prvom stupni o žalobách a v konaniach
uvedených v článkoch 263, 265, 268, 270 a 272 s výnimkou tých, ktoré sú prenesené na osobitný
súd zriadený podľa článku 257 alebo ktoré štatút vyhradzuje Súdnemu dvoru. Štatút môže ustanoviť,
aby bol Všeobecný súd príslušný rozhodovať o ďalších druhoch žalôb alebo konaní.
Proti rozhodnutiam vydaným Všeobecným súdom podľa tohto odseku sa možno odvolať na Súdny
dvor len v právnych otázkach za podmienok a v rámci obmedzení ustanovených v štatúte.
2. Všeobecný
súd
má
právomoc
prejednávať a rozhodovať o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam osobitných súdov.
Rozhodnutia, ktoré vydá Všeobecný súd podľa tohto odseku, môžu vo výnimočných prípadoch
podliehať preskúmaniu Súdnym dvorom za podmienok a v rámci obmedzení uvedených v štatúte,
ak existuje vážne nebezpečenstvo, že by mali dopad na jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie.
3. Všeobecný
súd
je
v
osobitných
oblastiach
ustanovených
štatútom
príslušný
prejednávať
a rozhodovať o otázkach predložených na predbežný nález podľa článku 267.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/159
Ak sa Všeobecný súd domnieva, že si prípad vyžaduje zásadné rozhodnutie, ktoré by mohlo
ovplyvniť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, môže prípad postúpiť Súdnemu dvoru na
vydanie nálezu.
Rozhodnutia, ktoré vydá Všeobecný súd o otázkach predložených na predbežný nález, môžu vo
výnimočných prípadoch podliehať preskúmaniu Súdnym dvorom za podmienok a v rámci
obmedzení uvedených v štatúte, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že by rozhodnutie malo dopad
na jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie.
Článok 257
(pôvodný článok 225a ZES)
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom pri Všeobecnom súde
zriadiť osobitné súdy na rozhodovanie v určitých veciach v osobitných oblastiach v prvom stupni.
Európsky parlament a Rada prostredníctvom nariadení konajú buď na návrh Komisie a po porade so
Súdnym dvorom, alebo na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou.
Nariadenie o zriadení osobitného súdu stanoví pravidlá o organizácii osobitného súdu a rozsahu
zverených právomocí.
Proti rozhodnutiam vydaným osobitnými súdmi je možné sa odvolať na Všeobecný súd len
v právnych otázkach alebo, ak je to uvedené v nariadení o zriadení osobitného súdu, aj vo
vecných otázkach.
Členovia osobitných súdov sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti
a ktoré spĺňajú predpoklady požadované na vymenovanie do sudcovskej funkcie. Členov komôr
vymenováva Rada jednomyseľne.
Po dohode so Súdnym dvorom osobitné súdy prijmú svoj rokovací poriadok. Tento poriadok
podlieha schváleniu Rady.
Pokiaľ nariadenie o zriadení osobitného súdu neustanovuje inak, vzťahujú sa ustanovenia zmlúv
týkajúce sa Súdneho dvora a ustanovenia štatútu Súdneho dvora Európskej únie aj na osobitné
súdy. Hlava I štatútu a jeho článok 64 sa vzťahujú na osobitné súdy vždy.
Článok 258
(pôvodný článok 226 ZES)
Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv,
vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky.
Ak daný štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu
dvoru Európskej únie.
SK
C 83/160
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 259
(pôvodný článok 227 ZES)
Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, môže
predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.
Skôr než členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu pre domnelé neplnenie povinnosti,
ktorá vyplýva zo zmlúv, predloží vec Komisii.
Komisia vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní príslušným štátom, aby si vzájomne
predložili ústne aj písomné pripomienky v rámci kontradiktórneho konania.
Ak Komisia nevydá toto stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže
sa vec podať na Súdny dvor Európskej únie aj bez stanoviska Komisie.
Článok 260
(pôvodný článok 228 ZES)
1. Ak
Súdny
dvor
Európskej
únie
zistí,
že
členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv,
tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie.
2. Ak
sa
Komisia
domnieva,
že
dotknutý
členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie po
tom, ako tomuto štátu umožní vyjadriť sa. Navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má
dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.
Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nevyhovel rozsudku, môže mu uložiť paušálnu
pokutu alebo penále.
Tento postup nemá dopad na článok 259.
3. Ak Komisia predloží vec Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 258, pretože sa
domnieva, že dotknutý členský štát porušil svoju povinnosť oznámiť opatrenie, ktorým
transponoval smernicu prijatú v súlade s legislatívnym postupom, môže, ak to považuje za
vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť
a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.
Ak Súdny dvor Európskej únie určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, môže dotknutému členskému
štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále najviac vo výške navrhnutej Komisiou. Povinnosť platiť
nadobudne účinnosť ku dňu, ktorý Súdny dvor Európskej únie určí vo svojom rozsudku.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/161
Článok 261
(pôvodný článok 229 ZES)
Nariadenia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podľa ustanovení zmlúv
môžu Súdnemu dvoru Európskej únie priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií
podľa týchto nariadení.
Článok 262
(pôvodný článok 229a ZES)
Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv môže Rada v súlade s mimoriadnym
legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne prijať ustanovenia
o prevode právomocí na Súdny dvor Európskej únie v rozsahu, ktorý určí, v sporoch týkajúcich sa
uplatňovania aktov prijatých na základe zmlúv, ktoré tvoria európske práva duševného vlastníctva.
Tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými
ústavnými požiadavkami.
Článok 263
(pôvodný článok 230 ZES)
Súdny dvor Európskej únie preskúmava zákonnosť legislatívnych aktov, aktov Rady, Komisie
a Európskej centrálnej banky okrem odporúčaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnosť aktov
Európskeho parlamentu a Európskej rady, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám.
Tiež preskúmava zákonnosť aktov orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne
účinky voči tretím stranám.
Na tento účel má právomoc rozhodovať o žalobách podávaných členskými štátmi, Európskym
parlamentom, Radou alebo Komisiou z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných
procesných predpisov, porušenia zmlúv alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa
uplatňovania alebo zneužitia právomocí.
Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách
podaných Dvorom audítorov, Európskou centrálnou bankou a Výborom regiónov na ochranu ich
výhradných práv.
Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom
odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako
aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
Právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky
a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto
orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči nim.
SK
C 83/162
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Súdne konanie uvedené v tomto článku sa začne do dvoch mesiacov od zverejnenia daného
opatrenia, alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca
dozvedel.
Článok 264
(pôvodný článok 231 ZES)
Ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor Európskej únie vyhlási napadnutý akt za neplatný.
Súdny dvor Európskej únie však uvedie, ak to považuje za potrebné, ktoré z účinkov aktu, ktorý
vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.
Článok 265
(pôvodný článok 232 ZES)
Ak Európsky parlament, Európska rada, Rada, Komisia alebo Európska centrálna banka porušia
zmluvy svojou nečinnosťou, môžu členské štáty a ostatné orgány Únie podať Súdnemu dvoru
Európskej únie žalobu, aby potvrdil, že došlo k takémuto porušeniu. Tento článok sa primerane
uplatní na orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré opomenú konanie.
Táto žaloba je prípustná, len ak bola príslušná inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra vyzvaná,
aby konala. Ak sa táto inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra do dvoch mesiacov po takejto
výzve nevyjadrí, možno v lehote ďalších dvoch mesiacov podať návrh na začatie súdneho konania.
Každá fyzická alebo právnická osoba môže podať sťažnosť Súdnemu dvoru Európskej únie za
rovnakých podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch proti niektorej inštitúcii, orgánu
alebo úradu alebo agentúre Únie z dôvodu, že jej neadresoval akt iný ako odporúčanie alebo
stanovisko.
Článok 266
(pôvodný článok 233 ZES)
Inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorej
nečinnosť bola vyhlásená za odporujúcu zmluvám, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby
vyhovela rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.
Táto povinnosť nemá vplyv na povinnosti, ktoré môžu vyplynúť z článku 340 druhý odsek.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/163
Článok 267
(pôvodný článok 234 ZES)
Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán
usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny
dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položi v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny
orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.
Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu
v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.
Článok 268
(pôvodný článok 235 ZES)
Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 340
druhého a tretieho odseku.
Článok 269
Súdny dvor má právomoc rozhodovať o zákonnosti aktu prijatého Európskou radou alebo Radou
podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii výhradne na návrh členského štátu dotknutého
rozhodnutím Európskej rady alebo Rady, a to výhradne o dodržaní procesných ustanovení
uvedeného článku.
Taký návrh musí byť predložený do jedného mesiaca odo dňa takéhoto rozhodnutia. Súdny dvor
rozhodne do jedného mesiaca odo dňa návrhu.
Článok 270
(pôvodný článok 236 ZES)
Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať všetky spory medzi Úniou a jej zamestnancami
v medziach a za podmienok stanovených Služobným poriadkom úradníkov Únie a podmienkami
zamestnávania ostatných zamestnancov Únie.
SK
C 83/164
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
článok 271
(pôvodný článok 237 ZES)
Súdny dvor Európskej únie má právomoc v rámci uvedených medzí rozhodovať spory, ktoré sa
týkajú:
a) plnenia záväzkov členských štátov vyplývajúcich zo Štatútu Európskej investičnej banky. V tejto
súvislosti má jej Správna rada právomoci, ktoré článok 258 vymedzuje Komisii;
b) opatrení prijatých Radou guvernérov Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti môže každý
členský štát, Komisia alebo Správna rada Európskej investičnej banky začať konanie za podmienok
stanovených v článku 263;
c) opatrení prijatých Správnou radou Európskej investičnej banky. Konanie proti takýmto
opatreniam môžu začať len členské štáty alebo Komisia, a to za podmienok stanovených
v článku 263 a výlučne len za porušenie postupu, ako je vymedzené v článku 19 ods. 2, 5, 6
a 7 Štatútu Európskej investičnej banky;
d) plnenia povinností národných centrálnych bánk, ako vyplývajú zo zmlúv a štatútu ESCB a ECB.
V tejto súvislosti má Rada guvernérov Európskej centrálnej banky vo vzťahu k národným
centrálnym bankám rovnaké právomoci, aké priznáva Komisii článok 258 vo vzťahu
k členským štátom. Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že niektorá národná centrálna banka
nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv, táto banka je povinná urobiť potrebné opatrenia, aby
vyhovela rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.
Článok 272
(pôvodný článok 238 ZES)
Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej
k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie.
Článok 273
(pôvodný článok 239 ZES)
Súdny dvor má právomoc rozhodovať každý spor medzi členskými štátmi, ktorý súvisí s predmetom
zmlúv, ak mu tento spor predložia na základe osobitnej dohody strán.
Článok 274
(pôvodný článok 240 ZES)
S výnimkou právomoci, ktorú Súdnemu dvoru Európskej únie priznávajú zmluvy, spory, v ktorých je
Únia zúčastnenou stranou, nie sú z tohto dôvodu vyňaté z právomoci súdov členských štátov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/165
Článok 275
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe.
Súdny dvor Európskej únie má však právomoc dohliadať na dodržiavanie článku 40 Zmluvy
o Európskej únii a rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými
v článku 263 štvrtom odseku tejto zmluvy, ktorými sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí
upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté
Radou na základe hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o Európskej únii.
Článok 276
Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa ustanovení kapitol 4 a 5 hlavy V tretej časti, ktoré sa
vzťahujú na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Súdny dvor Európskej únie nemá
právomoc preskúmavať platnosť alebo primeranosť operácií vykonaných políciou alebo inými
orgánmi členského štátu presadzujúcimi výkon práva, ani rozhodovať o výkone právomocí
členských štátov v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.
Článok 277
(pôvodný článok 241 ZES)
Bez ohľadu na uplynutie lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku sa každý účastník konania
môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom
alebo úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie
neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku.
Článok 278
(pôvodný článok 242 ZES)
Žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie nemajú odkladný účinok. Avšak ak Súdny dvor
Európskej únie usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu.
Článok 279
(pôvodný článok 243 ZES)
Súdny dvor Európskej únie môže vo všetkých predložených veciach nariadiť nevyhnutné predbežné
opatrenia.
SK
C 83/166
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 280
(pôvodný článok 244 ZES)
Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie sú vykonateľné za podmienok stanovených v článku 299.
Článok 281
(pôvodný článok 245 ZES)
Štatút Súdneho dvora Európskej únie sa ustanoví v osobitnom protokole.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom zmeniť a doplniť
ustanovenia štatútu s výnimkou jeho hlavy I a článku 64. Európsky parlament a Rada konajú buď na
žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou, alebo na návrh Komisie a po porade so Súdnym
dvorom.
ODDIEL 6
EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA
Článok 282
1. Európska centrálna banka tvorí spolu s národnými centrálnymi bankami Európsky systém
centrálnych bánk (ESCB). Európska centrálna banka spolu s národnými centrálnymi bankami
členských štátov, ktorých menou je euro a ktoré tvoria Eurosystém, riadi menovú politiku Únie.
2. ESCB
riadia
orgány
Európskej
centrálnej
banky
s
rozhodovacími
právomocami.
Hlavným
cieľom ESCB je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bol dotknutý tento cieľ, podporuje
všeobecné hospodárske politiky v Únii s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie.
3. Európska
centrálna
banka
má
právnu
subjektivitu.
Len
ona
môže
povoľovať vydávanie eura. Je
nezávislá pri vykonávaní svojich právomocí a pri spravovaní svojich financií. Inštitúcie, orgány, úrady
a agentúry Únie a vlády členských štátov rešpektujú túto nezávislosť.
4. Európska
centrálna
banka
prijíma
opatrenia
potrebné
na
plnenie
svojich
úloh
v
súlade
s článkami 127 až 133 a článkom 138 a s podmienkami ustanovenými v štatúte ESCB a ECB.
V súlade s týmito článkami zostávajú zachované právomoci členských štátov, ktorých menou nie je
euro, ako aj ich centrálnych bánk v menových záležitostiach.
5. Európska
centrálna
banka
môže
predkladať stanoviská a v oblastiach jej pôsobnosti sa s ňou
uskutočnia konzultácie o všetkých navrhovaných aktoch Únie, ako aj o všetkých návrhoch právnych
predpisov na vnútroštátnej úrovni.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/167
Článok 283
(pôvodný článok 112 ZES)
1. Rada
guvernérov
Európskej
centrálnej
banky
sa
skladá
z
členov Výkonnej rady Európskej
centrálnej banky a guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro.
2. Výkonná rada sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.
Prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady sú menovaní spomedzi významných,
uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike Európskou radou
uznášajúcou sa kvalifikovanou väčšinou, na odporúčanie Rady a po porade s Európskym
parlamentom a s Radou guvernérov Európskej centrálnej banky.
Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich menovať znovu.
Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.
Článok 284
(pôvodný článok 113 ZES)
1. Predseda
Rady
a
člen Komisie sa môžu zúčastniť zasadnutia Rady guvernérov Európskej
centrálnej banky bez hlasovacieho práva.
Predseda Rady môže predkladať Rade guvernérov Európskej centrálnej banky návrhy na rokovanie.
2. Prezident Európskej centrálnej banky je pozývaný na zasadnutia Rady, keď sa rokuje o veciach
súvisiacich s cieľmi a úlohami ESCB.
3. Európska
centrálna
banka
predkladá
výročnú správu o činnosti ESCB a o menovej politike za
uplynulý a za bežný rok Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, ako aj Európskej rade. Prezident
Európskej centrálnej banky predkladá túto správu Rade a Európskemu parlamentu, ktorý na jej
základe môže uskutočniť všeobecnú rozpravu.
Prezident Európskej centrálnej banky a ďalší členovia Výkonnej rady môžu vystúpiť pred príslušnými
výbormi Európskeho parlamentu na jeho žiadosť alebo z vlastného podnetu.
SK
C 83/168
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
ODDIEL 7
DVOR AUDÍTOROV
Článok 285
(pôvodný článok 246 ZES)
Dvor audítorov vykonáva audit Únie.
Skladá sa z jedného štátneho príslušníka z každého členského štátu. Jeho členovia vykonávajú svoju
funkciu úplne nezávisle, vo všeobecnom záujme Únie.
Článok 286
(pôvodný článok 247 ZES)
1.
Členovia Dvora audítorov sa vyberajú z osobností, ktoré vo svojich štátoch pracujú alebo
pracovali v externých audítorských orgánoch alebo ktoré sú na túto funkciu osobitne
kvalifikované. Musia byť úplne nezávislí.
2.
Členovia Dvora audítorov sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov. Rada po porade
s Európskym parlamentom prijme zoznam členov vypracovaný v súlade s návrhmi predloženými
jednotlivými členskými štátmi. Členov Dvora audítorov možno vymenovať znova.
Členovia si z vlastných radov zvolia predsedu Dvora audítorov na obdobie troch rokov. Predsedu
môže byť zvolený znova.
3.
Členovia Dvora audítorov pri vykonávaní svojej funkcie nesmú požadovať ani prijímať pokyny
od žiadnej vlády ani od iného orgánu. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich
funkciou.
4.
Členovia Dvora audítorov nesmú počas výkonu svojej funkcie vykonávať inú platenú ani
neplatenú pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho
funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie,
najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení
funkčného obdobia.
5. Okrem
uplynutia
funkčného obdobia alebo smrti sa funkcia člena Dvora audítorov končí aj na
odstúpením alebo odvolaním na základe rozhodnutia Súdneho dvora podľa odseku 6.
Takto uvoľnená funkcia sa obsadí do konca funkčného obdobia dotknutého člena náhradníkom.
S výnimkou odvolania zotrvajú členovia Dvora audítorov vo funkcii, kým ich nahradia noví členovia.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/169
6.
Člena Dvora audítorov možno odvolať z funkcie alebo zbaviť nároku na dôchodok alebo iné
požitky poskytované namiesto dôchodku, len ak sa Súdny dvor na žiadosť Dvora audítorov
presvedčí, že tento člen nespĺňa požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce
z jeho funkcie.
7. Rada
stanoví
pracovné
podmienky
predsedu
a
členov Dvora audítorov, najmä ich platy,
príspevky a dôchodky. Stanoví aj akékoľvek náhrady poskytované namiesto odmien.
8. Ustanovenia Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na sudcov
Súdneho dvora Európskej únie, sa vzťahujú aj na členov Dvora audítorov.
Článok 287
(pôvodný článok 248 ZES)
1. Dvor
audítorov
preskúmava
účty všetkých príjmov a výdavkov Únie. Preskúmava aj účty
všetkých príjmov a výdavkov všetkých orgánov alebo úradov alebo agentúr zriadených Úniou,
pokiaľ to nevylučuje ich príslušný ustanovujúci akt.
Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov
a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto vyhlásenie môže byť doplnené o osobitný posudok každej hlavnej oblasti činnosti Únie.
2. Dvor
audítorov
preskúmava,
či sa všetky príjmy a výdavky uskutočnili zákonným a riadnym
spôsobom, a či sa vykonávalo riadne finančné hospodárenie. Pritom podá správu najmä o každom
prípade nezrovnalosti.
Audit príjmov sa uskutočňuje porovnaním splatných pohľadávok a čiastok, ktoré boli Únii skutočne
uhradené.
Audit výdavkov sa uskutočňuje porovnaním prijatých záväzkov a poskytnutých úhrad.
Tieto audity sa môžu vykonávať pred účtovnou uzávierkou príslušného rozpočtového roka.
3. Audit
je
založený
na
účtovných záznamoch, ak je to nevyhnutné, vykonáva sa priamo na
mieste v iných orgánoch Únie, v priestoroch akéhokoľvek orgánu alebo úradu alebo agentúry, ktoré
spravujú príjmy alebo výdavky v mene Únie a v členských štátoch, vrátane priestorov akejkoľvek
právnickej alebo fyzickej osoby platenej z rozpočtu. V členských štátoch sa audit vykonáva
v súčinnosti s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi, a ak tieto orgány nemajú nevyhnutné
právomoci, v súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi štátnej správy. Dvor audítorov
a vnútroštátne audítorské orgány členských štátov spolupracujú v duchu dôvery, pričom si
zachovávajú svoju nezávislosť. Tieto orgány alebo úrady upovedomia Dvor audítorov o tom, či
majú v úmysle zúčastniť sa auditu.
SK
C 83/170
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ostatné orgány Únie, všetky orgány alebo úrady alebo agentúry spravujúce príjmy alebo výdavky
v mene Únie, všetky právnické alebo fyzické osoby platené z rozpočtu, a vnútroštátne audítorské
orgány resp. ak tieto nemajú nevyhnutné právomoci, príslušné orgány štátnej správy, predkladajú
Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky dokumenty alebo informácie nevyhnutné na vykonanie jeho
úlohy.
Vo vzťahu k činnostiam Európskej investičnej banky pri spravovaní výdavkov a príjmov Únie je
právo dvora na prístup k informáciám banky upravované dohodou medzi Dvorom audítorov,
bankou a Komisiou. Ak takáto dohoda neexistuje, Dvor audítorov má aj tak prístup
k informáciám nevyhnutným na audit výdavkov a príjmov Únie, ktoré banka spravuje.
4. Po
uzávierke
každého
rozpočtového roka vypracuje Dvor audítorov výročnú správu. Zašle ju
ostatným orgánom Únie a uverejní ju v Úradnom vestníku Európskej únie spolu s odpoveďami týchto
orgánov na poznámky Dvora audítorov.
Dvor audítorov môže tiež kedykoľvek predložiť svoje poznámky, najmä vo forme osobitných správ
o osobitných otázkach a predkladať svoje stanoviská na žiadosť niektorého z ostatných orgánov
Únie.
Výročné správy, osobitné správy alebo stanoviská prijíma väčšinou hlasov svojich členov. Môže
zriaďovať vnútorné komory, ktoré budú prijímať určité kategórie správ alebo stanovísk za
podmienok ustanovených v jeho rokovacom poriadku.
Pomáha Európskemu parlamentu a Rade pri výkone ich právomocí pri kontrole plnenia rozpočtu.
Dvor audítorov si vypracuje vlastný rokovací poriadok. Tento poriadok podlieha schváleniu Rady.
KAPITOLA 2
PRÁVNE AKTY ÚNIE, POSTUPY PRIJÍMANIA A INÉ USTANOVENIA
ODDIEL 1
PRÁVNE AKTY ÚNIE
Článok 288
(pôvodný článok 249 ZES)
Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania
a stanoviská.
Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo
všetkých členských štátoch.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/171
Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je
záväzné len pre nich.
Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.
Článok 289
1. Riadny
legislatívny
postup
predstavuje
spoločné prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia
Európskym parlamentom a Radou na návrh Komisie. Tento postup je vymedzený v článku 294.
2. V
osobitných
prípadoch
ustanovených
zmluvami
predstavuje
prijatie
nariadenia,
smernice
alebo
rozhodnutia Európskym parlamentom za účasti Rady alebo prijatie Radou za účasti Európskeho
parlamentu mimoriadny legislatívny postup.
3. Právne
akty
prijaté
legislatívnym
postupom
sú
legislatívnymi
aktmi.
4. V
osobitných
prípadoch
ustanovených
zmluvami
môžu
byť legislatívne akty prijaté na základe
iniciatívy skupiny členských štátov alebo Európskeho parlamentu, na odporúčanie Európskej
centrálnej banky alebo na žiadosť Súdneho dvora alebo Európskej investičnej banky.
Článok 290
1. Legislatívny
akt
môže
na
Komisiu
delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné
nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.
Ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania právomoci sú výslovne vymedzené v legislatívnych aktoch.
Základné otázky určitej oblasti sú vyhradené legislatívnemu aktu, a preto nemôžu byť predmetom
delegovania právomoci.
2. Legislatívne akty výslovne ustanovujú podmienky, ktorým delegovanie podlieha, a ktoré môžu
byť takéto:
a) Európsky parlament alebo Rada sa môžu rozhodnúť odvolať delegovanie;
b) delegovaný právny akt môže nadobudnúť účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada
nevznesú žiadne námietky v lehote stanovenej legislatívnym aktom.
Na účely písmen a) a b) sa Európsky parlament uznáša väčšinou svojich členov a Rada sa uznáša
kvalifikovanou väčšinou.
3. V
názve
delegovaných
aktov
sa
uvádza
slovo
„delegovaná“
alebo
„delegované“.
SK
C 83/172
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 291
1.
Členské štáty prijmú všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vykonanie právne
záväzných aktov Únie.
2. Ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, tieto akty
zveria vykonávacie právomoci Komisii alebo v osobitných, náležito odôvodnených prípadoch a v
prípadoch ustanovených v článkoch 24 a 26 Zmluvy o Európskej únii Rade.
3. Na
účely odseku 2 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom
prostredníctvom nariadení vopred upravia pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu,
ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie.
4. V
názve
vykonávacích
aktov
sa
uvádza
slovo
„vykonávacia“
alebo
„vykonávacie“.
Článok 292
Rada prijíma odporúčania. Uznáša sa na návrh Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých zmluvy
ustanovujú, že prijíma akty na návrh Komisie. Uznáša sa jednomyseľne v tých oblastiach, v ktorých
sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľnosť. Komisia, a v osobitných prípadoch ustanovených
v zmluvách Európska centrálna banka, prijímajú odporúčania.
ODDIEL 2
POSTUPY PRIJÍMANIA PRÁVNYCH AKTOV A INÉ USTANOVENIA
Článok 293
(pôvodný článok 250 ZES)
1. Ak
podľa zmlúv Rada koná na návrh Komisie, môže Rada taký návrh zmeniť a doplniť iba
jednomyseľne okrem prípadov uvedených v článku 294 ods. 10 a 13, článku 310, článku 312,
článku 314 a v článku 315 druhom odseku.
2. Komisia
môže
zmeniť svoj návrh kedykoľvek v priebehu postupu, ktorý vedie k prijatiu aktu
Únie až do uznesenia Rady.
Článok 294
(pôvodný článok 251 ZES)
1. Ak
zmluvy
pri
prijímaní
aktu
odkazujú
na
riadny
legislatívny
postup,
uplatňuje sa nasledujúci
postup.
2. Komisia
predloží
Európskemu
parlamentu
a
Rade
návrh.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/173
Prvé čítanie
3. Európsky
parlament
prijme
svoju
pozíciu
v
prvom
čítaní a predloží ju Rade.
4. Ak
Rada
schváli
pozíciu
Európskeho
parlamentu,
dotknutý
akt
sa
prijme
v
znení,
ktoré
zodpovedá pozícii Európskeho parlamentu.
5. Ak
Rada
neschváli
pozíciu
Európskeho
parlamentu,
prijme
svoju
pozíciu
v
prvom
čítaní
a predloží ju Európskemu parlamentu.
6. Rada v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu
pozície v prvom čítaní. Komisia v plnom rozsahu informuje o svojej pozícii Európsky parlament.
Druhé čítanie
7. Ak do troch mesiacov od tohto oznámenia Európsky parlament:
a) schváli pozíciu Rady v prvom čítaní alebo neprijme rozhodnutie, dotknutý právny akt sa považuje
za prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Rady;
b) odmietne väčšinou svojich členov pozíciu Rady v prvom čítaní, navrhovaný právny akt sa
považuje za neprijatý;
c) navrhne väčšinou svojich členov zmeny a doplnenia pozície Rady v prvom čítaní, takto zmenené
a doplnené znenie sa predloží Rade a Komisii; Komisia k týmto zmenám a doplneniam vydá
stanovisko.
8. Ak do troch mesiacov od doručenia zmien a doplnení Európskeho parlamentu Rada
kvalifikovanou väčšinou:
a) schváli všetky tieto zmeny a doplnenia, dotknutý právny akt sa považuje za prijatý;
b) neschváli všetky zmeny a doplnenia, predseda Rady po dohode s predsedom Európskeho
parlamentu zvolá do šiestich týždňov zasadnutie Zmierovacieho výboru.
9. Rada
sa
uznáša
jednomyseľne o zmenách a doplneniach, ku ktorým Komisia zaujala zamietavé
stanovisko.
Zmierovací postup
10. Úlohou
Zmierovacieho
výboru,
ktorý
sa
skladá
z
členov Rady alebo ich zástupcov
a rovnakého počtu členov zastupujúcich Európsky parlament, je dosiahnuť do šiestich týždňov od
jeho zvolania kvalifikovanou väčšinou členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou členov
zastupujúcich Európsky parlament dohodu o spoločnom návrhu na základe pozícií Európskeho
parlamentu a Rady v druhom čítaní.
SK
C 83/174
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
11. Na
rokovaniach
Zmierovacieho
výboru
sa
zúčastňuje Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek
užitočné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.
12. Ak
do
šiestich
týždňov od svojho zvolania Zmierovací výbor neschváli spoločný návrh,
navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý.
Tretie čítanie
13. Ak
v
tejto
lehote
Zmierovací
výbor
schváli
spoločný návrh, Európsky parlament, ktorý sa
uznáša väčšinou odovzdaných hlasov, a Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, majú od
schválenia lehotu šiestich týždňov na prijatie dotknutého právneho aktu v súlade so spoločným
návrhom. Ak tak neurobia, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý.
14.
Lehoty troch mesiacov a šiestich týždňov uvedené v tomto článku môžu byť predĺžené najviac
o jeden mesiac, respektíve o dva týždne, a to na základe iniciatívy Európskeho parlamentu alebo
Rady.
Osobitné ustanovenia
15. Keď je v prípadoch ustanovených v zmluvách legislatívny akt v rámci riadneho legislatívneho
postupu predložený na základe iniciatívy skupiny členských štátov, na základe odporúčania
Európskej centrálnej banky alebo na žiadosť Súdneho dvora, odsek 2, odsek 6 druhá veta a odsek
9 sa neuplatňujú.
V takýchto prípadoch Európsky parlament a Rada predložia Komisii navrhovaný právny akt spolu so
svojimi pozíciami v prvom a druhom čítaní. Európsky parlament alebo Rada môžu počas celého
postupu požiadať Komisiu o stanovisko, ktoré Komisia môže vydať aj z vlastnej iniciatívy. Ak to
považuje za potrebné, môže sa Komisia v súlade s odsekom 11 zúčastňovať aj na práci
Zmierovacieho výboru.
Článok 295
Európsky parlament, Rada a Komisia sa navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti
svojej spolupráce. Na tento účel môžu v súlade so zmluvami uzatvárať medziinštitucionálne dohody,
ktoré môžu mať záväznú povahu.
Článok 296
(pôvodný článok 253 ZES)
Ak zmluvy neustanovujú druh aktu, ktorý sa má prijať, inštitúcie si ho vyberú od prípadu k prípadu
v súlade s uplatniteľnými postupmi a zásadou proporcionality.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/175
V právnych aktoch sa uvedú odôvodnenia a odkazy na všetky návrhy, iniciatívy, odporúčania,
žiadosti alebo stanoviská ustanovené v zmluvách.
Pri posudzovaní návrhov legislatívnych aktov sa Európsky parlament a Rada zdržia prijatia aktov,
ktoré nie sú upravené v príslušnom legislatívnom postupe pre danú oblasť.
Článok 297
(pôvodný článok 254 ZES)
1. Legislatívne
akty,
ktoré
sú
prijaté
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom,
podpisuje
predseda Európskeho parlamentu a predseda Rady.
Legislatívne akty prijaté v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom podpisuje predseda
inštitúcie, ktorá ich prijala.
Legislatívne akty sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je
v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.
2. Nelegislatívne
akty
prijaté
vo
forme
nariadení,
smerníc
a
rozhodnutí,
ktoré
neuvádzajú,
komu
sú určené, podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala.
Nariadenia a smernice určené všetkým členským štátom a rozhodnutia, ktoré neuvádzajú, komu sú
určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich
stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.
Ostatné smernice a rozhodnutia, ktoré uvádzajú, komu sú určené, sa oznamujú tomu, komu sú
určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť.
Článok 298
1. Pri
vykonávaní
svojich
poslaní
sú
inštitúcie,
orgány,
úrady
a
agentúry
Únie
podporované
otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou.
2. Európsky
parlament
a
Rada
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
prijmú
na
tento
účel
prostredníctvom nariadení ustanovenia, pritom rešpektujú služobný poriadok a podmienky
zamestnávania prijaté na základe článku 336.
Článok 299
(pôvodný článok 256 ZES)
Právne akty Rady, Komisie alebo Európskej centrálnej banky, ktoré ukladajú peňažný záväzok
osobám iným než sú štáty, sú vykonateľné.
Výkon rozhodnutia sa riadi predpismi občianskeho práva procesného štátu, na výsostnom území
ktorého sa vykonáva. Doložku vykonateľnosti pripojí k rozhodnutiu len formálnym overením
pravosti titulu vnútroštátny orgán, ktorého tým poverí vláda príslušného členského štátu
a vyrozumie o tom Komisiu a Súdny dvor Európskej únie.
SK
C 83/176
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak sú na žiadosť oprávnenej strany splnené tieto formálne náležitostí, strana môže o výkon
rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom požiadať priamo príslušný orgán.
Výkon rozhodnutia možno zastaviť len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Sťažnosti na
protiprávny spôsob výkonu rozhodnutia však podliehajú právomoci vnútroštátnych súdov príslušnej
krajiny.
KAPITOLA 3
PORADNÉ ORGÁNY ÚNIE
Článok 300
1. Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor
regiónov, ktoré vykonávajú poradné funkcie.
2. Hospodársky
a
sociálny
výbor
sa
skladá
zo
zástupcov
organizácií
zamestnávateľov, zástupcov
organizácií zamestnancov a iných zástupcov občianskej spoločnosti, najmä zo sociálno-
ekonomických, občianskych, profesijných a kultúrnych oblastí.
3. Výbor
regiónov
sa
skladá
zo
zástupcov
regionálnych
a
miestnych
územných
celkov,
ktorí
buď
vykonávajú volenú funkciu regionálneho alebo miestneho územného celku, alebo sú politicky
zodpovední volenému zhromaždeniu.
4.
Členovia Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a nie sú viazaní žiadnymi
záväznými pokynmi. Vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme Únie.
5. Pravidlá uvedené v odsekoch 2 a 3, ktoré sa vzťahujú na charakter zloženia týchto výborov,
reviduje Rada v pravidelných intervaloch s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a demografický
vývoj v Únii. Na tento účel prijíma Rada na návrh Komisie rozhodnutia.
ODDIEL 1
HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR
Článok 301
(pôvodný článok 258 ZES)
Počet členov Hospodárskeho a sociálneho výboru neprevýši 350.
Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne, prijme na návrh Komisie rozhodnutie, ktorým sa určí zloženie
výboru.
Rada určuje náhrady pre členov výboru.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/177
Článok 302
(pôvodný článok 259 ZES)
1.
Členovia výboru sú vymenovaní na obdobie piatich rokov. Rada prijme zoznam členov
vypracovaný v súlade s návrhmi predloženými jednotlivými členskými štátmi. Členovia výboru
môžu byť vymenovaní znova na ďalšie funkčné obdobie.
2. Rada sa uznáša po porade s Komisiou. Môže získať stanovisko európskych organizácií, ktoré
zastupujú rozličné hospodárske a sociálne odvetvia a občiansku spoločnosť, dotknuté činnosťou
Únie.
Článok 303
(pôvodný článok 260 ZES)
Výbor zo svojich radov volí predsedu a ďalších členov predsedníctva na obdobie dva a pol roka.
Výbor prijme svoj rokovací poriadok.
Výbor zvoláva predseda na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie. Môže sa schádzať aj
z vlastného podnetu.
Článok 304
(pôvodný článok 262 ZES)
Európsky parlament, Rada alebo Komisia sa poradia s výborom v prípadoch, ktoré stanovujú zmluvy.
Tieto orgány sa môžu poradiť s výborom vo všetkých otázkach, v ktorých to pokladajú za vhodné.
Výbor môže vydať stanovisko z vlastného podnetu vždy, keď to uzná za vhodné.
Ak to Európsky parlament, Rada alebo Komisia uznajú za vhodné, stanoví sa výboru na predloženie
stanoviska lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako mesiac odo dňa, keď táto lehota bola oznámená
predsedovi. Ak nebude v stanovenej lehote predložené stanovisko, môže Európsky parlament, Rada
a Komisia konať aj bez neho.
Stanovisko výboru sa spolu so záznamom o rokovaniach predkladá Európskemu parlamentu, Rade
a Komisii.
ODDIEL 2
VÝBOR REGIÓNOV
Článok 305
(pôvodný článok 263 druhý, tretí a štvrtý pododsek ZES)
Počet členov Výboru regiónov neprevýši 350.
SK
C 83/178
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne, prijme na návrh Komisie rozhodnutie, ktorým sa určí zloženie
výboru.
Členovia výboru a rovnaký počet náhradníkov sú vymenúvaní na obdobie piatich rokov. Môžu byť
vymenovaní znova. Rada prijme zoznam členov a náhradníkov vypracovaný v súlade s návrhmi
predloženými jednotlivými členskými štátmi. Ak mandát uvedený v článku 300 ods. 3, na základe
ktorého boli navrhnutí, skončí, automaticky končí aj funkčné obdobie členov výboru a na zvyšný čas
zmieneného funkčného obdobia ich nahradia noví členovia vymenovaní v súlade s rovnakým
postupom. Žiadny člen výboru nemôže byť zároveň aj členom Európskeho parlamentu.
Článok 306
(pôvodný článok 264 ZES)
Výbor regiónov si volí predsedu a predsedníctvo na obdobie dva a pol roka.
Prijme svoj rokovací poriadok.
Výbor zvoláva predseda na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie. Môže sa schádzať aj
z vlastného podnetu.
Článok 307
(pôvodný článok 265 ZES)
Európsky parlament, Rada alebo Komisia sa poradí s Výborom regiónov v prípadoch, keď to
stanovujú zmluvy, a vo všetkých ostatných prípadoch, ak to uzná za vhodné jeden z týchto
orgánov, najmä v otázkach cezhraničnej spolupráce.
Ak to Európsky parlament, Rada alebo Komisia uzná za potrebné, stanoví sa výboru na predloženie
stanoviska lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac odo dňa, keď bola oznámená
predsedovi. Po uplynutí tejto lehoty môže Európsky parlament, Rada a Komisia konať aj bez neho.
Ak sa uskutočnia porady s Hospodárskym a sociálnym výborom podľa článku 304, Európsky
parlament, Rada alebo Komisia informuje Výbor regiónov o tejto žiadosti o stanovisko. Ak výbor
usúdi, že sa to týka špecifických regionálnych záujmov, môže k tejto záležitosti vydať stanovisko.
Výbor môže vyjadriť svoje stanovisko z vlastného podnetu v prípadoch, keď to uzná za vhodné.
Stanovisko výboru spolu so záznamom o rokovaniach sa predkladá Európskemu parlamentu, Rade
a Komisii.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/179
KAPITOLA 4
EURÓPSKA INVESTIČNÁ BANKA
Článok 308
(pôvodný článok 266 ZES)
Európska investičná banka má právnu subjektivitu.
Členmi Európskej investičnej banky sú členské štáty.
Štatút Európskej investičnej banky je uvedený v protokole, ktorý je pripojený k zmluvám. Rada môže
na žiadosť Európskej investičnej banky a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou alebo na
návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Európskou investičnou bankou
jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnymi postupom zmeniť alebo doplniť štatút banky.
Článok 309
(pôvodný článok 267 ZES)
Úlohou Európskej investičnej banky je prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju vnútorného
trhu v záujme Únie, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné prostriedky. Na
tento účel poskytuje pôžičky a záruky na neziskovom základe, a tým uľahčuje financovanie
nasledujúcich projektov vo všetkých hospodárskych oblastiach:
a) projekty na rozvoj menej rozvinutých regiónov;
b) projekty určené na modernizáciu alebo konverziu podnikov, alebo na vytváranie príležitostí
potrebné na vznik alebo fungovanie vnútorného trhu, ktoré pre svoj rozsah alebo povahu
nemôžu byť plne financované prostriedkami, ktoré sú dispozícii v jednotlivých členských štátoch;
c) projekty spoločného záujmu niekoľkých členských štátov, ktoré sú takého rozsahu alebo takej
povahy, že nemôžu byť plne financované prostriedkami, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých
členských štátoch.
Pri uskutočňovaní svojej úlohy uľahčuje EIB financovanie investičných programov v súčinnosti a s
pomocou štrukturálnych fondov a iných finančných nástrojov Únie.
SK
C 83/180
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
HLAVA II
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 310
(pôvodný článok 268 ZES)
1. Pre
každý
rozpočtový rok sa predbežne vyčíslia všetky príjmy a výdavky Únie a zahrnú sa do
rozpočtu.
Európsky parlament a Rada ustanovia ročný rozpočet Únie v súlade s článkom 314.
Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.
2. Výdavky
zahrnuté
do
rozpočtu sa schvaľujú na ročné rozpočtové obdobie v súlade
s nariadením uvedeným v článku 322.
3. Na
plnenie
výdavkov
zahrnutých
do
rozpočtu je potrebné vopred prijať právne záväzný akt
Únie poskytujúci právny základ na jej činnosť a na plnenie zodpovedajúcich výdavkov v súlade
s nariadením uvedeným v článku 322 okrem výnimiek ustanovených v tomto nariadení.
4. S
cieľom dodržať rozpočtovú disciplínu neprijme Únia žiadne akty, ktoré by mohli mať
významný dosah na rozpočet, bez toho, aby poskytla záruku, že výdavky vyplývajúce z týchto
aktov je možné financovať v medziach vlastných zdrojov Únie a v súlade s viacročným
finančným rámcom uvedeným v článku 312.
5. Rozpočet sa plní v súlade so zásadou správneho finančného hospodárenia. Členské štáty
spolupracujú s Úniou s cieľom zabezpečiť, aby sa prostriedky zahrnuté do rozpočtu použili
v súlade s touto zásadou.
6. Únia
a
členské štáty bojujú v súlade s článkom 325 proti podvodom a akýmkoľvek iným
protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.
KAPITOLA 1
VLASTNÉ ZDROJE ÚNIE
Článok 311
(pôvodný článok 269 ZES)
Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich
politík.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/181
Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy.
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom
jednomyseľne prijme rozhodnutie upravujúce systém vlastných zdrojov Únie. V tomto rámci
možno zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie. Toto
rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými
ústavnými požiadavkami.
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví prostredníctvom nariadení
vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie, pokiaľ tak ustanovuje rozhodnutie
prijaté na základe tretieho odseku. Rada sa uznáša po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
KAPITOLA 2
VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC
Článok 312
1. Viacročný finančný rámec zabezpečuje, aby sa výdavky Únie čerpali systematickým spôsobom
a v medziach jej vlastných zdrojov.
Ustanovuje sa na obdobie najmenej piatich rokov.
Ročný rozpočet Únie je v súlade s viacročným finančným rámcom.
2. Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijme nariadenie, ktorým sa určí
viacročný finančný rámec. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho
parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov.
Európska rada môže jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým oprávni Radu uznášať sa
kvalifikovanou väčšinou na prijatí nariadenia uvedeného v prvom odseku.
3. Finančný rámec stanovuje výšky súm ročných stropov pre viazané rozpočtové prostriedky
podľa kategórií výdavkov a ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky. Kategórie
výdavkov, ktorých počet je obmedzený, zodpovedajú hlavným odvetviam činnosti Únie.
Finančný rámec ustanoví akékoľvek iné ustanovenia potrebné pre hladký priebeh ročného
rozpočtového postupu.
4. Ak
nie
je
do
konca
predchádzajúceho
finančného rámca prijaté nariadenie Rady, ktorým sa
určuje nový finančný rámec, stropy a iné ustanovenia zodpovedajúce poslednému roku tohto rámca
sa predĺžia až do prijatia takéhoto aktu.
SK
C 83/182
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
5. V
priebehu
celého
postupu,
ktorý
vedie
k
prijatiu
finančného rámca, prijmú Európsky
parlament, Rada a Komisia všetky opatrenia potrebné na uľahčenie jeho prijatia.
KAPITOLA 3
ROČNÝ ROZPOČET ÚNIE
Článok 313
(pôvodný článok 272 ods. 1 ZES)
Rozpočtový rok začína 1. januára a končí 31. decembra.
Článok 314
(pôvodný článok 272 ods. 2 až 10 ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanovia ročný
rozpočet Únie v súlade s týmito ustanoveniami:
1. Každá inštitúcia s výnimkou Európskej centrálnej banky vypracuje do 1. júla odhad svojich
výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok. Komisia tieto odhady zlúči do návrhu rozpočtu, ktorý
môže obsahovať rôzne odhady.
Návrh rozpočtu obsahuje odhad príjmov a odhad výdavkov.
2. Komisia predloží návrh obsahujúci návrh rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr
do 1. septembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť.
Komisia môže návrh rozpočtu zmeniť a doplniť počas daného postupu až do zvolania
Zmierovacieho výboru uvedeného v odseku 5.
3. Rada
prijme
svoju
pozíciu
k
návrhu
rozpočtu a predloží ju Európskemu parlamentu najneskôr
do 1. októbra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť. Rada informuje
Európsky parlament v plnom rozsahu o dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu jej pozície.
4. Ak do štyridsiatich dvoch dní po tomto predložení Európsky parlament:
a) schváli pozíciu Rady, rozpočet je prijatý;
b) neprijme rozhodnutie, rozpočet sa považuje za prijatý;
c) prijme zmeny a doplnenia väčšinou svojich poslancov, takto zmenený a doplnený návrh sa
predloží Rade a Komisii. Predseda Európskeho parlamentu po dohode s predsedom Rady
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/183
bezodkladne zvolá zasadnutie Zmierovacieho výboru. Ak však do desiatich dní od predloženia
návrhu Rada informuje Európsky parlament o tom, že schválila všetky jeho zmeny a doplnenia,
Zmierovací výbor nezasadne.
5. Úlohou
Zmierovacieho
výboru,
ktorý
sa
skladá
z
členov Rady alebo ich zástupcov a rovnakého
počtu členov zastupujúcich Európsky parlament, je dosiahnuť do dvadsaťjeden dní od jeho zvolania
kvalifikovanou väčšinou členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou členov zastupujúcich Európsky
parlament dohodu o spoločnom návrhu na základe pozícií Európskeho parlamentu a Rady.
Na rokovaniach Zmierovacieho výboru sa zúčastňuje Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek užitočné
iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.
6. Ak
sa
Zmierovací
výbor
v
lehote
dvadsaťjeden dní uvedenej v odseku 5 dohodne na spoločnom
návrhu, Európsky parlament a Rada majú lehotu štrnástich dní od dosiahnutia dohody na to, aby
schválili spoločný návrh.
7. Ak v lehote štrnástich dní uvedenej v odseku 6:
a) Európsky parlament aj Rada schvália spoločný návrh alebo neprijmú rozhodnutie, alebo ak jedna
z týchto inštitúcií schváli spoločný návrh a druhá neprijme rozhodnutie, rozpočet sa považuje
s konečnou platnosťou za prijatý v súlade so spoločným návrhom, alebo
b) Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov, a Rada spoločný návrh zamietnu,
alebo ak jeden z týchto orgánov zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo druhý neprijme rozhodnutie,
Komisia predloží nový návrhu rozpočtu, alebo
c) Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov, zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo
Rada ho schváli, Komisia predloží nový návrhu rozpočtu, alebo
d) Európsky parlament schváli spoločný návrh, zatiaľ čo Rada ho zamietne, Európsky parlament
môže do štrnástich dní odo dňa zamietnutia Radou väčšinou svojich poslancov a troma pätinami
odovzdaných hlasov rozhodnúť, že potvrdzuje všetky alebo niektoré zmeny a doplnenia uvedené
v odseku 4 písm. c). Ak jedna zo zmien a doplnení Európskeho parlamentu nie je potvrdená,
považuje sa pozícia dohodnutá v Zmierovacom výbore k rozpočtovej položke, ktorá je
predmetom tejto zmeny a doplnenia, za zachovanú. Rozpočet sa považuje s konečnou
platnosťou za prijatý na tomto základe.
8. Ak
Zmierovací
výbor
neschváli
spoločný návrh v lehote dvadsaťjeden dní uvedenej v odseku 5,
Komisia predloží nový návrhu rozpočtu.
SK
C 83/184
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
9. Po
skončení postupu uvedeného v tomto článku predseda Európskeho parlamentu vyhlási, že
rozpočet je s konečnou platnosťou prijatý.
10. Každá
inštitúcia
vykonáva
právomoci
jej
zverené
týmto
článkom v súlade so zmluvami
a právnymi aktmi prijatými na ich základe, najmä so zreteľom na vlastné zdroje Únie
a rovnováhu príjmov a výdavkov.
Článok 315
(pôvodný článok 273 ZES)
Ak na začiatku rozpočtového roka nie je rozpočet ešte s konečnou platnosťou prijatý, vo vzťahu ku
každej kapitole možno v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 322 každý mesiac
čerpať najviac jednu dvanástinu rozpočtových prostriedkov príslušnej kapitoly na predchádzajúci
rozpočtový rok, ktoré zároveň nesmú presiahnuť jednu dvanástinu prostriedkov ustanovených
v danej kapitole návrhu rozpočtu.
Rada môže na návrh Komisie v súlade s nariadením prijatým na základe článku 322 za predpokladu
dodržania ostatných podmienok uvedených v prvom pododseku povoliť výdavky prekračujúce jednu
dvanástinu. Rada bezodkladne predloží svoje rozhodnutie Európskemu parlamentu.
Rozhodnutie uvedené v druhom odseku ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa zdrojov pre
uplatňovanie tohto článku v súlade s právnymi aktmi uvedenými v článku 311.
Nadobúda účinnosť tridsať dní po svojom prijatí, ak Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou
všetkých svojich poslancov, v rámci tejto lehoty nerozhodne, že zníži tieto výdavky.
Článok 316
(pôvodný článok 271 ZES)
Za podmienok stanovených podľa článku 322 všetky rozpočtové prostriedky, ktoré sa do konca
rozpočtového roku nevyčerpajú, s výnimkou prostriedkov vyčlenených na výdavky na zamestnancov,
sa môžu previesť nanajvýš do nasledujúceho rozpočtového roka.
Rozpočtové prostriedky sa delia podľa kapitol, do ktorých sa výdavky zahŕňajú podľa druhu alebo
účelu, a delia sa ďalej v súlade s nariadeniami vydanými na základe článku 322.
Výdavky Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady, Komisie a Súdneho dvora Európskej únie sú
uvedené v osobitných častiach rozpočtu, čo nevylučuje zvláštnu úpravu určitých spoločných
výdavkov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/185
KAPITOLA 4
PLNENIE ROZPOČTU A ABSOLUTÓRIUM
Článok 317
(pôvodný článok 274 ZES)
Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných
podľa článku 322 na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad
riadneho finančného hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili
využívanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.
Nariadenie ustanovuje povinnosti kontroly a auditu členských štátov pri plnení rozpočtu a z toho
vyplývajúce zodpovednosti. Ustanovuje zodpovednosti a podrobné pravidlá, podľa ktorých každá
inštitúcia postupuje pri vynakladaní svojich vlastných výdavkov.
V medziach a za podmienok stanovených v nariadeniach vydaných v zmysle článku 322 môže
Komisia v rámci rozpočtu presunúť prostriedky z jednej kapitoly do druhej alebo z jednej časti
do druhej.
Článok 318
(pôvodný článok 275 ZES)
Komisia každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade záverečný účet rozpočtového
hospodárenia za predchádzajúci rozpočtový rok. Komisia im postúpi aj účtovnú závierku aktív
a pasív Únie.
Komisia tiež predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o financiách Únie založenú
na výsledkoch získaných najmä na základe požiadaviek Európskeho parlamentu a Rady podľa článku
319.
Článok 319
(pôvodný článok 276 ZES)
1. Európsky
parlament
na
odporúčanie Rady prijaté udeľuje Komisii absolutórium na plnenie
rozpočtu. Za týmto účelom Rada a potom Európsky parlament preskúmajú účty, finančné výkazy
a hodnotiacu správu uvedené v článku 318, a výročnú správu Dvora audítorov spolu s odpoveďami
auditovaných orgánov na zistenia Dvora audítorov, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti účtov uvedené
v článku 287 ods. 1 druhom pododseku, a všetky príslušné osobitné správy Dvora audítorov.
SK
C 83/186
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Pred
udelením
absolutória
Komisii
alebo
z
iného
dôvodu
v
súvislosti
s
výkonom
svojich
rozpočtových právomocí si Európsky parlament môže vyžiadať dôkazy Komisie o uskutočnených
výdavkoch alebo o fungovaní systémov finančnej kontroly. Na žiadosť Európskeho parlamentu mu
Komisia predloží všetky potrebné informácie.
3. Komisia
urobí
všetky
vhodné
opatrenia,
aby
vyhovela
zisteniam
uvedeným
v
rozhodnutiach
o udelení absolutória a ďalším zisteniam Európskeho parlamentu v súvislosti s uskutočnenými
výdavkami, ako aj pripomienkam sprevádzajúcim odporúčania Rady o udelení absolutória.
Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady podáva správy o opatreniach prijatých
v súvislosti s týmito zisteniami a pripomienkami, najmä o pokynoch daných úradom, ktoré sú
zodpovedné za plnenie rozpočtu. Tieto správy sa tiež predkladajú Dvoru audítorov.
KAPITOLA 5
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 320
(pôvodný článok 277 ZES)
Viacročný finančný rámec a ročný rozpočet sa zostavujú v eurách.
Článok 321
(pôvodný článok 278 ZES)
Komisia za predpokladu, že vyrozumie príslušné orgány dotyčných členských štátov, môže previesť
aktíva v mene jedného členského štátu do meny iného členského štátu v takom rozsahu, ako je
potrebné pre ciele sledované zmluvami. Ak má hotovosť alebo iné likvidné aktíva v menách, ktoré
potrebuje, vyhýba sa takýmto prevodom.
Komisia udržuje styk s každým členským štátom prostredníctvom orgánu, ktorý určí daný štát. Pri
vykonávaní finančných operácií Komisia využíva služby emisnej banky príslušného členského štátu
alebo akejkoľvek inej finančnej inštitúcie schválenej týmto štátom.
Článok 322
(pôvodný článok 279 ZES)
1. Európsky
parlament
a
Rada
prijmú
v
súlade
s
riadnym
legislatívnym
postupom
a
po
porade
s Dvorom audítorov prostredníctvom nariadení:
a) rozpočtové pravidlá upravujúce najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania
a auditu účtov;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/187
b) pravidlá týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií, najmä povoľujúcich úradníkov
a účtovníkov.
2. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Dvorom audítorov Rada určí
metódy a postup, podľa ktorých budú rozpočtové príjmy poskytnuté podľa dojednaní týkajúcich sa
vlastných zdrojov Únie k dispozícii Komisii, a stanoví opatrenia, ktoré treba v prípade potreby použiť
na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť.
Článok 323
Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečujú, aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa
tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám.
Článok 324
Pravidelné stretnutia predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zvolávajú z iniciatívy
Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v tejto hlave. Predsedovia prijmú všetky potrebné
opatrenia na podporu zmierenia a zblíženia pozícií inštitúcií, ktorým predsedajú, s cieľom uľahčiť
vykonávanie tejto hlavy.
KAPITOLA 6
BOJ PROTI PODVODOM
Článok 325
(pôvodný článok 280 ZES)
1. Únia
a
členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné
záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť
odradzujúco a tak, aby to poskytlo, v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach
Únie účinnú ochranu.
2.
Členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné
záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.
3.
Členské štáty, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv, koordinujú svoju činnosť
zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom. Za týmto účelom organizujú
s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy.
SK
C 83/188
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
4. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Dvorom
audítorov prijmú nevyhnutné opatrenia v oblastiach prevencie a boja proti podvodom
poškodzujúcim finančné záujmy Únie s cieľom zabezpečiť v členských štátoch, inštitúciách,
orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú a rovnocennú ochranu.
5. Komisia
v
spolupráci
s
členskými štátmi predkladá každoročne Rade a Európskemu parlamentu
správu o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku.
HLAVA III
POSILNENÁ SPOLUPRÁCA
Článok 326
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
Každá posilnená spolupráca musí byť v súlade so zmluvami a právom Únie.
Takáto spolupráca nesmie narušiť vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Tiež
nesmie predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani medzi
nimi nesmie narušiť hospodársku súťaž.
Článok 327
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
Každá posilnená spolupráca rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa
jej nezúčastňujú. Takéto členské štáty nesmú brániť jej vykonávaniu zúčastnenými členskými štátmi.
Článok 328
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
1. Posilnená
spolupráca
je
pri
nadviazaní
otvorená
všetkým
členským štátom a podmienená
dodržaním všetkých podmienok účasti, ktoré ustanovuje rozhodnutie, ktorým bola povolená.
Naďalej je im kedykoľvek otvorená, pokiaľ okrem uvedených podmienok dodržiavajú aj právne
akty už prijaté v jej rámci.
Komisia a členské štáty zúčastnené na posilnenej spolupráci zabezpečia podporu účasti čo
najväčšieho počtu členských štátov.
2. Komisia
a
prípadne
vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
poskytujú Európskemu parlamentu a Rade pravidelné informácie týkajúce sa vývoja posilnenej
spolupráce.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/189
Článok 329
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
1.
Členské štáty, ktoré si želajú nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v jednej z oblastí, na
ktoré sa vzťahujú zmluvy, s výnimkou oblastí výlučnej právomoci a spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky, predložia žiadosť Komisii a upresnia rozsah pôsobnosti a ciele
navrhovanej posilnenej spolupráce. Komisia môže na tento účel predložiť návrh Rade. Ak Komisia
návrh nepredloží, informuje dotknuté členské štáty o dôvodoch, prečo tak neurobila.
Povolenie nadviazať posilnenú spoluprácu uvedené v prvom pododseku udeľuje Rada na návrh
Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
2. Žiadosť členských štátov, ktoré si želajú medzi sebou nadviazať posilnenú spoluprácu v rámci
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sa podáva Rade. Žiadosť sa postúpi vysokému
predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý zaujme stanovisko
k tomu, či je zamýšľaná posilnená spolupráca v súlade so spoločnou zahraničnou
a bezpečnostnou politikou Únie, a Komisii, ktorá zaujme stanovisko najmä k tomu, či je
navrhovaná posilnená spolupráca v súlade s ostatnými politikami Únie. Pre informáciu sa postúpi
aj Európskemu parlamentu.
Povolenie postupovať formou posilnenej spolupráce sa udeľuje rozhodnutím Rady, ktorá sa uznáša
jednomyseľne.
Článok 330
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
Všetci členovia Rady sa môžu zúčastniť na jej rokovaniach, ale hlasovania sa zúčastňujú len členovia
Rady zastupujúci členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci.
Jednomyseľnosť predstavujú len hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3.
Článok 331
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
1. Každý
členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa prebiehajúcej posilnenej spolupráce v jednej
z oblastí uvedených v článku 329 ods. 1, oznámi svoj zámer Rade a Komisii.
Komisia potvrdí účasť dotknutého členského štátu v priebehu štyroch mesiacov odo dňa prijatia
oznámenia. V prípade potreby skonštatuje, že sú splnené podmienky účasti a prijme akékoľvek
potrebné prechodné opatrenia týkajúce sa uplatňovania už prijatých právnych aktov v rámci
posilnenej spolupráce.
SK
C 83/190
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak sa však Komisia domnieva, že neboli splnené podmienky účasti, označí opatrenia, ktoré je
potrebné prijať, aby tieto podmienky boli splnené, a stanoví lehotu na opätovné preskúmanie
žiadosti. Po uplynutí tejto lehoty opätovne preskúma žiadosť v súlade s postupom ustanoveným
v druhom pododseku. Ak sa Komisia domnieva, že podmienky účasti ešte stále nie sú splnené,
dotknutý členský štát môže záležitosť predložiť Rade, ktorá rozhodne o žiadosti. Rada sa uznáša
v súlade s článkom 330. Na návrh Komisie môže tiež prijať prechodné opatrenia uvedené v druhom
pododseku.
2. Každý
členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa prebiehajúcej posilnenej spolupráce v rámci
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, oznámi svoj zámer Rade, vysokému predstaviteľovi
Únie pre zahraničné vecí a bezpečnostnú politiku a Komisii.
Rada potvrdí účasť dotknutého členského štátu po porade s vysokým predstaviteľom Únie pre
zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a v prípade potreby po konštatovaní, že sú splnené
podmienky účasti. Rada tiež môže na návrh vysokého predstaviteľa Únie prijať akékoľvek
potrebné prechodné opatrenia týkajúce sa uplatňovania už prijatých právnych aktov v rámci
posilnenej spolupráce. Ak sa však Rada domnieva, že podmienky účasti nie sú splnené, označí
opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby tieto podmienky boli splnené, a stanoví lehotu na
opätovné preskúmanie žiadosti o účasť.
Na účely tohto odseku sa Rada uznáša jednomyseľne a v súlade s článkom 330.
Článok 332
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
Výdavky vyplývajúce z uskutočňovania posilnenej spolupráce s výnimkou administratívnych
nákladov vznikajúcich inštitúciám znášajú zúčastnené členské štáty, pokiaľ všetci členovia Rady po
porade s Európskym parlamentom nerozhodnú jednomyseľne inak.
Článok 333
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
1. Keď ustanovenie zmlúv, ktoré môže byť uplatňované v súvislosti s posilnenou spoluprácou,
ustanovuje, že Rada sa uznáša jednomyseľne, môže Rada jednomyseľne v súlade s postupom
ustanovenými v článku 330 prijať rozhodnutie ustanovujúce, že sa bude uznášať kvalifikovanou
väčšinou.
2. Keď ustanovenie zmlúv, ktoré môže byť uplatňované v súvislosti s posilnenou spoluprácou,
ustanovuje, že Rada prijíma právne akty podľa mimoriadneho legislatívneho postupu, môže Rada
jednomyseľne v súlade s postupom ustanoveným v článku 330 prijať rozhodnutie ustanovujúce, že
sa bude uznášať podľa riadneho legislatívneho postupu. Rada sa uznáša po porade s Európskym
parlamentom.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/191
3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na rozhodnutia, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky.
Článok 334
(pôvodné články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 ZEU a pôvodné články 11 a 11a ZES)
Rada a Komisia zabezpečujú vzájomný súlad činností vykonávaných v rámci posilnenej spolupráce
a súlad takýchto činností s politikami Únie a na tento účel spolupracujú.
SIEDMA ČASŤ
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 335
(pôvodný článok 282 ZES)
V každom členskom štáte požíva Únia najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké ich právo
priznáva právnickým osobám; Únia môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný
majetok a môže vystupovať pred súdmi. V takom prípade zastupuje Úniu Komisia. Únia je však
zastúpená aj každou z inštitúcií na základe ich administratívnej autonómie v záležitostiach týkajúcich
sa ich fungovania.
Článok 336
(pôvodný článok 283 ZES)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s ďalšími
dotknutými inštitúciami vydajú prostredníctvom nariadení Služobný poriadok úradníkov Únie
a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie.
Článok 337
(pôvodný článok 284 ZES)
V medziach a za podmienok stanovených Radou uznášajúca sa jednoduchou väčšinou v súlade
s ustanoveniami zmlúv môže Komisia zhromažďovať všetky informácie a vykonávať všetky
šetrenia potrebné na splnenie úloh, ktorými je poverená.
Článok 338
(pôvodný článok 285 ZES)
1. Bez
toho,
aby
bol
dotknutý
článok 5 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk
a Európskej centrálnej banky prijmú Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom opatrenia na vypracovanie štatistík tam, kde je to nevyhnutné pre výkon činností Únie.
SK
C 83/192
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
2. Štatistiky vypracované Úniou sú v súlade s požiadavkami nestrannosti, spoľahlivosti,
objektivity, vedeckej nezávislosti, hospodárnosti a štatistického utajenia dôverných dát;
hospodárskym prevádzkovateľom pritom nemajú spôsobiť nadmerné bremeno.
Článok 339
(pôvodný článok 287 ZES)
Povinnosť mlčanlivosti členov orgánov Únie, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov
Únie, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené služobným tajomstvom, najmä informácie
o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách, trvá aj po ukončení ich funkcie.
Článok 340
(pôvodný článok 288 ZES)
Zmluvná zodpovednosť Únie sa spravuje právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.
V prípade nezmluvnej zodpovednosti Únia, v súlade so zásadami spoločnými pre právne poriadky
členských štátov, napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri
výkone ich funkcií.
Bez ohľadu na druhý odsek je Európska centrálna banka povinná nahradiť akúkoľvek škodu
spôsobenú ňou alebo jej zamestnancami pri plnení ich povinností v súlade so všeobecnými
zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.
Osobná zodpovednosť vlastných zamestnancov voči Únii sa riadi ustanoveniami stanovenými v ich
služobnom poriadku alebo v podmienkach zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.
Článok 341
(pôvodný článok 289 ZES)
Sídlo orgánov Únie sa určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.
Článok 342
(pôvodný článok 290 ZES)
Rada prostredníctvom nariadení jednomyseľne určí pravidlá používania jazykov orgánmi Únie, čím
nie sú dotknuté ustanovenia uvedené v štatúte Súdneho dvora Európskej únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/193
Článok 343
(pôvodný článok 291 ZES)
Únia požíva na území členských štátov výsady a imunity nevyhnutné pre plnenie svojich úloh za
podmienok stanovených v Protokole z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskej únie. To isté
platí aj pre Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku.
Článok 344
(pôvodný článok 292 ZES)
Členské štáty sa zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania zmlúv vyriešia
v súlade so zmluvami.
Článok 345
(pôvodný článok 295 ZES)
Zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch.
Článok 346
(pôvodný článok 296 ZES)
1. Ustanovenia
zmlúv
nebránia
použitiu
nasledujúcich
pravidiel:
a) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa
jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti;
b) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných
záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu
alebo obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej
súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.
2. Na
návrh
Komisie
môže
Rada
jednomyseľne vykonať zmeny v zozname výrobkov
vyhotovenom 15. apríla 1958, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. b).
Článok 347
(pôvodný článok 297 ZES)
Členské štáty sa navzájom poradia o spoločných vhodných opatreniach, ktorými sa má zabrániť, aby
fungovanie vnútorného trhu neovplyvnili opatrenia, ktoré musí členský štát prijať v prípade vážnych
vnútorných nepokojov ohrozujúcich verejný poriadok, v prípade vojny alebo vážneho
medzinárodného napätia vytvárajúceho vojnové nebezpečenstvo, alebo aby si členský štát splnil
záväzky, ktoré prijal s cieľom zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť.
SK
C 83/194
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 348
(pôvodný článok 298 ZES)
Ak opatrenia prijaté za okolností uvedených v článkoch 346 a 347 vedú k narušeniu podmienok
hospodárskej súťaže vnútorného trhu, Komisia spolu s príslušným štátom preskúma, ako by sa tieto
opatrenia mohli prispôsobiť pravidlám stanoveným v zmluvách.
Odlišne od postupu podľa článkov 258 a 259 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát
predložiť vec priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnievajú, že iný členský štát zneužíva oprávnenie
stanovené v článkoch 346 a 347. Súdny dvor rozhoduje na neverejnom zasadnutí.
Článok 349
(pôvodný článok 299 ods. 2 druhý, tretí a štvrtý pododsek ZES)
Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku,
Réunionu, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je
ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými
a klimatickými podmienkami, hospodárkou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu
negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom prijme osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv
a spoločných politík na uvedených územiach. Ak Rada prijíma príslušné osobitné opatrenia
v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, tiež sa uznáša na návrh Komisie a po porade
s Európskym parlamentom.
Opatrenia uvedené v prvom odseku sa vzťahujú najmä na colnú a obchodnú politiku, daňovú
politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky
zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu
k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie.
Rada prijme opatrenia uvedené v prvom odseku s prihliadnutím na osobitné charakteristiky
a obmedzenia týchto veľmi vzdialených regiónov bez toho, aby narušila integritu a súdržnosť
právneho poriadku Únie, vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.
Článok 350
(pôvodný článok 306 ZES)
Ustanovenia zmlúv nebránia existencii ani vytváraniu regionálnych únií medzi Belgickom
a Luxemburskom alebo medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom, ak sa ciele týchto
regionálnych únií nedosiahnu uplatňovaním zmlúv.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/195
Článok 351
(pôvodný článok 307 ZES)
Ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred
1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo
viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane
druhej.
V prípade, že tieto dohody sú nezlučiteľné so zmluvami, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú
vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na
dosiahnutie tohto cieľa môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj.
Pri uplatňovaní dohôd uvedených v prvom odseku zoberú členské štáty do úvahy, že výhody
poskytnuté v zmluvách každým členským štátom obsiahnuté v zmluvách tvoria neoddeliteľnú
súčasť založenia Únie, a sú preto neoddeliteľne spojené s vytvorením spoločných orgánov,
poverením týchto orgánov právomocami a poskytovaním rovnakých výhod všetkými členskými
štátmi.
Článok 352
(pôvodný článok 308 ZES)
1. Ak sa preukáže, že v rámci politík vymedzených v zmluvách je na dosiahnutie niektorého
z cieľov uvedených v zmluvách nevyhnutná činnosť Únie a zmluvy na to neposkytujú potrebné
právomoci, prijme Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho
parlamentu vhodné ustanovenia. Ak Rada prijíma tieto ustanovenia v súlade s mimoriadnym
legislatívnym postupom, tiež sa uznáša na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho
parlamentu.
2. Komisia
upozorňuje v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity uvedenej
v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii národné parlamenty na návrhy založené na tomto
článku.
3. Opatrenia
založené
na
tomto
článku nesmú zahŕňať harmonizáciu zákonov a iných právnych
predpisov členských štátov v prípadoch, v ktorých zmluvy takúto harmonizáciu vylučujú.
4. Tento
článok nemôže slúžiť ako základ na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a všetky akty prijaté v súlade s týmto článkom sú v súlade
s obmedzeniami ustanovenými v článku 40 druhom odseku Zmluvy o Európskej únii.
SK
C 83/196
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 353
Článok 48 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii sa nevzťahuje na tieto články:
— článok 311 tretí a štvrtý odsek,
— článok 312 ods. 2 prvý pododsek,
— článok 352 a
— článok 354.
Článok 354
(pôvodný článok 309 ZES)
Na účely článku 7 Zmluvy o Európskej únii o pozastavení niektorých práv vyplývajúcich z členstva
v Únii sa člen Európskej rady alebo Rady zastupujúci daný členský štát nezúčastňuje hlasovania
a daný členský štát sa neberie do úvahy pri výpočte jednej tretiny alebo štyroch pätín členských
štátov ustanovených v odsekoch 1 a 2 uvedeného článku. Zdržanie sa hlasovania členov, ktorí sú
osobne prítomní alebo ktorí sú zastúpení, nebráni prijatiu rozhodnutí uvedených v odseku 2
uvedeného článku.
Na prijatie rozhodnutí uvedených v článku 7 odsekoch 3 a 4 Zmluvy o Európskej únii je
kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) tejto zmluvy.
Ak sa v nadväznosti na rozhodnutie o pozastavení výkonu hlasovacích práv prijaté v súlade
s článkom 7 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou na základe
ustanovení zmlúv, táto kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm.
b) tejto zmluvy alebo, ak sa Rada uznáša na návrh Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre
zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).
Na účely článku 7 Zmluvy o Európskej únii sa Európsky parlament uznáša dvojtretinovou väčšinou
odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých jeho poslancov.
Článok 355
(pôvodný článok 299 ods. 2 prvý pododsek a odseky 3 až 6 ZES)
Okrem ustanovení článku 52 Zmluvy o Európskej únii o územnej pôsobnosti zmlúv sa uplatňujú
tieto ustanovenia:
1. Ustanovenia
zmlúv
sa
v
súlade
s
článkom 349 vzťahujú na Guadeloupe, Francúzsku Guayanu,
Martinik, Réunion, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy.
2.
Na zámorské krajiny a územia uvedené v zozname v prílohe II sa vzťahujú osobitné dojednania
pre pridruženie stanovené v štvrtej časti.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/197
Zmluvy sa nevzťahujú na zámorské krajiny a územia, ktoré udržiavajú osobitné vzťahy so Spojeným
kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a nie sú zahrnuté do zoznamu uvedeného
v predchádzajúcom odseku.
3. Ustanovenia
zmlúv
sa
uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch
zodpovedá členský štát.
4. Ustanovenia
zmlúv
sa
vzťahujú na Alandy v súlade s ustanoveniami určenými v Protokole č. 2
k aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.
5. Odchylne
od
článku 52 Zmluvy o Európskej únii a odsekov 1 až 4 tohto článku, platí že
a) zmluvy sa nevzťahujú na Faerské ostrovy;
b) zmluvy sa uplatňujú na výsostné územia Spojeného kráľovstva Akroriti a Dhekelia na Cypre iba
v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie vykonávania ustanovení Protokolu o výsostných
územiach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre pripojeného k Aktu
o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej
republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky,
Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a v súlade so znením tohto
protokolu;
c) zmluvy sa vzťahujú na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu nevyhnutnom na
zabezpečenie plnenia dojednaní pre tieto ostrovy, ako je uvedené v zmluve o pristúpení nových
členských štátov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a do Európskeho spoločenstva pre
atómovú energiu podpísanej 22. januára 1972.
6. Európska
rada
môže
na
základe
iniciatívy
dotknutého
členského štátu prijať rozhodnutie,
ktorým sa vo vzťahu k Únii mení a dopĺňa postavenie dánskej, francúzskej alebo holandskej
krajiny alebo územia uvedených v odsekoch 1 a 2. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po
porade s Komisiou.
Článok 356
(pôvodný článok 312 ZES)
Táto zmluva sa uzatvára na neurčitú dobu.
Článok 357
(pôvodný článok 313 ZES)
Túto zmluvu ratifikujú Vysoké zmluvné strany v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.
Ratifikačné listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky.
SK
C 83/198
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po uložení ratifikačných listín
posledného signatárskeho štátu. Ak sa však uloženie uskutoční menej ako 15. deň pred začiatkom
nasledujúceho mesiaca, táto zmluva nadobúda platnosť až v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho
po dátume tohto uloženia.
Článok 358
Ustanovenia článku 55 Zmluvy o Európskej únii sa vzťahujú na túto zmluvu.
NA DÔKAZ TOHO splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu.
V Ríme dvadsiateho piateho marca tisícdeväťstopäťdesiatsedem.
(Zoznam splnomocnených zástupcov nie je reprodukovaný)
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/199
PROTOKOLY
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/201
PROTOKOL (č. 1)
O ÚLOHE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV
V EURÓPSKEJ ÚNII
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC
, že spôsob, akým národné parlamenty vykonávajú kontrolu svojej vlády vo vzťahu
k činnostiam Únie, je záležitosťou ústavného systému a praxe každého členského štátu,
ŽELAJÚC SI
povzbudzovať národné parlamenty k väčšiemu zapojeniu do činností Európskej únie
a posilňovať ich možnosť vyjadrovať svoje názory k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie,
ako aj k ďalším záležitostiam ich osobitného záujmu,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve
o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:
HLAVA I
INFORMÁCIE PRE NÁRODNÉ PARLAMENTY
Článok 1
Konzultačné dokumenty Komisie (zelené a biele knihy a oznámenia) postúpi Komisia pri ich
zverejnení priamo národným parlamentom. Komisia tiež postúpi národným parlamentom ročný
plán legislatívnych úloh, ako aj všetky ostatné dokumenty legislatívneho plánovania alebo stratégie
politiky v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 2
Návrhy legislatívnych aktov zaslané Európskemu parlamentu a Rade sa postúpia národným
parlamentom.
Na účely tohto protokolu „návrh legislatívneho aktu“ znamená návrhy Komisie, iniciatívy skupiny
členských štátov, iniciatívy Európskeho parlamentu, žiadosti Súdneho dvora, odporúčania Európskej
centrálnej banky a žiadosti Európskej investičnej banky, ktorých cieľom je prijatie legislatívneho aktu.
Návrh legislatívneho aktu pochádzajúci od Komisie postúpi národným parlamentom priamo Komisia
v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.
Návrh legislatívneho aktu pochádzajúci od Európskeho parlamentu postúpi národným parlamentom
priamo Európsky parlament.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/203
Návrh legislatívneho aktu pochádzajúci od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej
centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky postúpi národným parlamentom Rada.
Článok 3
Národné parlamenty môžu v súlade s postupom ustanoveným v Protokole o uplatňovaní zásad
subsidiarity a proporcionality poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
odôvodnené stanovisko k tomu, či je návrh legislatívneho aktu v súlade so zásadou subsidiarity.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od skupiny členských štátov, vládam týchto členských štátov
postúpi odôvodnené stanovisko(-á) predseda Rady.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo
Európskej investičnej banky, dotknutej inštitúcii alebo orgánu postúpi odôvodnené stanovisko(-á)
predseda Rady.
Článok 4
Od sprístupnenia návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom v úradných jazykoch Únie až
do dňa, keď sa zaradí do predbežného programu rokovania Rady s cieľom jeho prijatia alebo prijatia
pozície v rámci legislatívneho postupu, musí uplynúť osemtýždňová lehota. Výnimky sú prípustné
v naliehavých prípadoch, ktorých dôvody sa uvedú v akte alebo v pozícii Rady. S výnimkou
naliehavých prípadov, ktoré sú náležite odôvodnené, nesmie počas týchto ôsmich týždňov dôjsť
k žiadnej dohode o návrhu legislatívneho aktu. S výnimkou naliehavých prípadov, ktoré sú
náležite odôvodnené, musí medzi zaradením návrhu legislatívneho aktu do predbežného programu
rokovania Rady a prijatím pozície uplynúť desaťdňová lehota.
Článok 5
Programy zasadnutí Rady a výsledky zasadnutí vrátane zápisníc zo zasadnutí, na ktorých Rada rokuje
o návrhoch legislatívnych aktov, sa postupujú priamo národným parlamentom v rovnakom čase ako
vládam členských štátov.
Článok 6
Ak má Európska rada v úmysle uplatniť článok 48 ods. 7, prvý alebo druhý pododsek Zmluvy
o Európskej únii, národné parlamenty sú o zámere Európskej rady informované najmenej šesť
mesiacov pred prijatím rozhodnutia.
Článok 7
Dvor audítorov postúpi svoju výročnú správu pre informáciu národným parlamentom v rovnakom
čase ako Európskemu parlamentu a Rade.
SK
C 83/204
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 8
Ak národný parlamentný systém nie je jednokomorový, uplatnia sa články 1 až 7 na komory,
z ktorých parlament pozostáva.
HLAVA II
MEDZIPARLAMENTNÁ SPOLUPRÁCA
Článok 9
Európsky parlament a národné parlamenty spoločne vymedzia organizáciu a podporu efektívnej
a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie.
Článok 10
Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie môže do pozornosti Európskeho
parlamentu, Rady a Komisie predložiť všetky iniciatívy, ktoré považuje za vhodné. Táto
konferencia okrem toho podporuje výmenu informácií a najlepšej praxe medzi národnými
parlamentmi a Európskym parlamentom vrátane ich osobitných výborov. Môže organizovať aj
medziparlamentné konferencie ku konkrétnym témam, najmä diskutovať o záležitostiach spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Príspevky
konferencie nie sú záväzné pre národné parlamenty a nie sú nimi dotknuté ich pozície.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/205
PROTOKOL (č. 2)
O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY
A PROPORCIONALITY
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI
zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom Únie,
ROZHODNUTÉ
určiť podmienky uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality zakotvených
v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a zaviesť systém kontroly uplatňovania týchto zásad,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Každá inštitúcia zabezpečuje trvalé dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality vymedzených
v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Článok 2
Predtým, ako Komisia navrhne legislatívny akt, uskutoční rozsiahle konzultácie. Ak je to vhodné,
zohľadnia takéto konzultácie regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení. Komisia
neuskutoční takéto konzultácie v mimoriadne naliehavých prípadoch. Vo svojom návrhu uvedie
dôvody tohto rozhodnutia.
Článok 3
Na účely tohto protokolu „návrh legislatívneho aktu“ znamená návrhy Komisie, iniciatívy skupiny
členských štátov, iniciatívy Európskeho parlamentu, žiadosti Súdneho dvora, odporúčania Európskej
centrálnej banky a žiadosti Európskej investičnej banky, ktorých cieľom je prijatie legislatívneho aktu.
Článok 4
Komisia postupuje svoje návrhy legislatívnych aktov a svoje zmenené a doplnené návrhy národným
parlamentom v rovnakom čase ako zákonodarcovi Únie.
Európsky parlament postupuje svoje návrhy legislatívnych aktov, ako aj svoje zmenené a doplnené
návrhy národným parlamentom.
Rada postupuje návrhy legislatívnych aktov pochádzajúce od skupiny členských štátov, Súdneho
dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, ako aj zmenené a doplnené
návrhy národným parlamentom.
SK
C 83/206
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Legislatívne uznesenia Európskeho parlamentu a pozície Rady tieto inštitúcie po ich prijatí postúpia
národným parlamentom.
Článok 5
Návrhy legislatívnych aktov sa odôvodnia so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu
proporcionality. Každý návrh legislatívneho aktu by mal obsahovať dôvodovú správu, na základe
ktorej je možné vyhodnotiť jeho súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality. Dôvodová správa
by mala obsahovať približný odhad finančného dosahu návrhu a v prípade smernice jej dôsledky
týkajúce sa právnych predpisov, ktoré majú prijať členské štáty, a to vrátane regionálnych právnych
predpisov, ak je to potrebné. Dôvody, ktoré vedú k záveru, že cieľ Únie sa dá lepšie dosiahnuť na
úrovni Únie, sa podložia kvalitatívnymi, a kedykoľvek je to možné, kvantitatívnymi ukazovateľmi.
Návrhy legislatívnych aktov zohľadnia potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu
záťaž Únie, národných vlád, regionálnych alebo miestnych orgánov, hospodárskych subjektov
a občanov na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu.
Článok 6
Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže
ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať
predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov,
pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého
národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili
s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od skupiny členských štátov, predseda Rady postúpi
stanovisko vládam týchto členských štátov.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo
Európskej investičnej banky, predseda Rady postúpi stanovisko dotknutej inštitúcii alebo orgánu.
Článok 7
1. Európsky
parlament,
Rada
a
Komisia,
a
prípadne,
skupina
členských štátov, Súdny dvor,
Európska centrálna banka alebo Európska investičná banka, ak návrh legislatívneho aktu pochádza
od nich, zohľadnia odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi alebo komorou
niektorého z národných parlamentov.
Každý národný parlament má dva hlasy rozdelené v závislosti od národného parlamentného systému.
V dvojkomorovom národnom parlamentnom systéme má každá z dvoch komôr jeden hlas.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/207
2. Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity
predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom podľa druhého
pododseku odseku 1, návrh sa musí opätovne posúdiť. V prípade návrhu legislatívneho aktu
predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúceho sa priestoru
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je potrebná jedna štvrtina hlasov.
Po takomto opätovnom posúdení sa môže Komisia alebo prípadne skupina členských štátov,
Európsky parlament, Súdny dvor, Európska centrálna banka alebo Európska investičná banka, ak
návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, rozhodnúť, že ponechá, zmení alebo doplní alebo
stiahne návrh. Takéto rozhodnutie musí byť odôvodnené.
3. Navyše
v
rámci
riadneho
legislatívneho
postupu,
pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu
návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednoduchú väčšinu všetkých
hlasov pridelených národným parlamentom podľa druhého pododseku odseku 1, návrh sa musí
opätovne posúdiť. Po takomto opätovnom posúdení sa môže Komisia rozhodnúť, že ponechá,
zmení, doplní alebo stiahne návrh.
Ak sa Komisia rozhodne návrh zachovať, musí v odôvodnenom stanovisku vysvetliť, prečo sa
domnieva, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity. Toto odôvodnené stanovisko, ako aj
odôvodnené stanoviská národných parlamentov sa musia predložiť zákonodarcovi Únie na
posúdenie v rámci legislatívneho postupu:
a) pred dokončením prvého čítania zákonodarca (Európsky parlament a Rada) preskúma súlad
legislatívneho návrhu so zásadou subsidiarity, pričom zohľadní najmä dôvody, ktoré vyjadrila
a spoločne zastáva väčšina národných parlamentov, ako aj odôvodnené stanovisko Komisie;
b) ak na základe 55 % väčšiny členov Rady alebo väčšiny odovzdaných hlasov v Európskom
parlamente zákonodarca dospeje k stanovisku, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
tento legislatívny návrh sa nebude ďalej preskúmavať.
Článok 8
Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať o žalobách z dôvodu porušenia zásady
subsidiarity legislatívnym aktom podaných členskými štátmi v súlade s pravidlami ustanovenými
v článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo predložených členským štátom v súlade
s jeho právnym poriadkom v mene jeho národného parlamentu alebo komory národného
parlamentu.
V súlade s podmienkami ustanovenými v uvedenom článku môže aj Výbor regiónov podať takéto
žaloby voči legislatívnym aktom, na prijatie ktorých Zmluva o fungovaní Európskej únie vyžaduje
poradu s ním.
SK
C 83/208
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 9
Komisia predkladá každý rok Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade a národným
parlamentom správu o uplatňovaní článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Táto výročná správa sa
postúpi aj Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/209
PROTOKOL (č. 3)
O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI
ustanoviť štatút Súdneho dvora, ktorý je uvedený v článku 281 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve
o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:
Článok 1
Súdny dvor Európskej únie je zriadený a funguje v súlade s ustanoveniami zmlúv, Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratom) a tohto štatútu.
HLAVA I
SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI
Článok 2
Pred nástupom do funkcie zloží každý sudca pred Súdnym dvorom na jeho verejnom zasadnutí
prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť
o priebehu porád Súdneho dvora.
Článok 3
Sudcovia požívajú imunitu voči právomoci súdov. Po ukončení ich funkcie aj naďalej požívajú
imunitu v súvislosti s úkonmi, ktoré urobili pri výkone ich úradnej funkcie vrátane všetkých
ústnych a písomných prejavov.
Imunity ich môže zbaviť Súdny dvor zasadajúci v pléne. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného
súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.
Ak je sudca zbavený imunity a začalo proti nemu trestné konanie, toto trestné konanie môže byť
proti nemu vedené v ktoromkoľvek z členských štátov len súdom príslušným pre súdenie členov
najvyšších vnútroštátnych súdov.
SK
C 83/210
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Články 11 až 14 a 17 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie sa vzťahujú aj na sudcov,
generálnych advokátov, tajomníka a pomocných spravodajcov Súdneho dvora Európskej únie bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa imunity sudcov voči právomoci súdov, ktoré sú
vymedzené v predchádzajúcich pododsekoch.
Článok 4
Sudcovia nesmú zastávať žiadne politické alebo správne funkcie.
Nesmú vykonávať žiadnu platenú ani neplatenú pracovnú činnosť, pokiaľ im vo výnimočných
prípadoch Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou neudelí výnimku.
Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho
skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne
a zdržanlivo pri prijímaní určitých miest alebo výhod po skončení funkčného obdobia.
V prípade pochybností o tom rozhodne Súdny dvor. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného
súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.
Článok 5
Funkcia sudcu končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj odstúpením.
Ak sa sudca vzdáva funkcie, svoje odstúpenie písomne oznámi predsedovi Súdneho dvora, ktorý ho
postúpi predsedovi Rady. Oznámením sa miesto sudcu uvoľní.
S výnimkou prípadov, keď sa uplatní článok 6, zostáva sudca vo funkcii až dovtedy, keď funkciu
prevezme jeho nástupca.
Článok 6
Sudca môže byť zbavený funkcie alebo práva na dôchodok alebo ostatných výhod súvisiacich s jeho
funkciou, len ak podľa jednomyseľného stanoviska sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora
už nespĺňa požadované podmienky alebo neplní záväzky vyplývajúce z jeho funkcie. Dotknutý sudca
sa tohto rozhodovania nezúčastňuje. Ak je dotknutý sudca členom Všeobecného súdu alebo
osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.
Tajomník upovedomí o rozhodnutí Súdneho dvora predsedu Európskeho parlamentu a predsedu
Komisie a oznámi ho predsedovi Rady.
V prípade rozhodnutia o zbavení funkcie sudcu sa týmto posledným oznámením miesto sudcu
uvoľní.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/211
Článok 7
Sudca, ktorý má nahradiť člena, ktorého funkčné obdobie neuplynulo riadnym spôsobom, je
vymenovaný len na zvyšný čas funkčného obdobia jeho predchodcu.
Článok 8
Ustanovenia článkov 2 až 7 sa vzťahujú aj na generálnych advokátov.
HLAVA II
ORGANIZÁCIA SÚDNEHO DVORA
Článok 9
Čiastočná obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo štrnástich a trinástich
sudcov.
Čiastočná obmena generálnych advokátov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka vždy štyroch
generálnych advokátov.
Článok 10
Tajomník skladá pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne
a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.
Článok 11
Súdny dvor zabezpečí zastupovanie tajomníka v prípadoch prekážky jeho účasti.
Článok 12
Súdny dvor prijme úradníkov a ostatných zamestnancov, ktorí mu umožnia plniť jeho úlohy.
Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu.
Článok 13
Európsky parlament a Rada môžu na žiadosť Súdneho dvora v súlade s riadnym legislatívnym
postupom rozhodnúť o vymenovaní pomocných spravodajcov a stanoviť pravidlá výkonu ich
funkcie. Od pomocných spravodajcov možno vyžadovať, aby sa za podmienok uvedených
v rokovacom poriadku zúčastňovali dokazovaní vo veciach predložených Súdnemu dvoru
a spolupracovali so sudcom spravodajcom.
Pomocní spravodajcovia sú vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré majú
potrebné právnické vzdelanie; vymenúva ich Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou. Skladajú
pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu budú vykonávať nestranne a svedomite a budú
zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.
SK
C 83/212
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 14
Sudcovia, generálni advokáti a tajomník musia mať bydlisko v sídle Súdneho dvora.
Článok 15
Súdny dvor zasadá nepretržite. Trvanie súdnych prázdnin určí Súdny dvor s prihliadnutím na úradné
potreby.
Článok 16
Súdny dvor vytvára komory zložené z troch a piatich sudcov. Sudcovia si z vlastných radov zvolia
predsedov komôr. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky. Možno ich
zvoliť znova iba raz.
Veľká komora pozostáva z trinástich sudcov. Predsedá jej predseda Súdneho dvora. Veľkú komoru
tvoria predsedovia komôr zložených z piatich sudcov a tiež ďalší sudcovia vymenovaní v súlade
s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku.
Súdny dvor zasadá vo veľkej komore, ak o to požiada členský štát alebo orgán Únie vystupujúci ako
strana konania.
Súdny dvor zasadá v pléne vo veciach predložených podľa článku 228 ods. 2, článku 245 ods. 2,
článku 247 alebo článku 286 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Okrem toho, ak sa Súdny dvor domnieva, že predložená vec je výnimočne dôležitá, môže sa po
vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, že o veci rozhodne Súdny dvor zasadajúci v pléne.
Článok 17
Rozhodnutia Súdneho dvora sú platné len vtedy, ak zasadá nepárny počet jeho členov.
Rozhodnutia komôr zložených buď z troch alebo piatich sudcov sú platné len vtedy, ak sú prijaté
troma sudcami.
Rozhodnutia veľkej komory sú platné len vtedy, ak zasadá deväť sudcov.
Rozhodnutia Súdneho dvora zasadajúceho v pléne sú platné len vtedy, ak zasadá pätnásť sudcov.
V prípade, ak sa jeden zo sudcov komory nemôže zasadania zúčastniť, môže byť na zasadanie
prizvaný iný sudca z inej komory v súlade s podmienkami ustanovenými v rokovacom poriadku.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/213
Článok 18
Žiadny sudca ani generálny advokát sa nemôže zúčastniť rozhodovania o veci, v ktorej predtým
vystupoval ako splnomocnený zástupca alebo poradca alebo konal za jedného z účastníkov konania,
alebo v ktorej bol vyzvaný, aby o nej rozhodol ako člen súdu, vyšetrovacej komisie alebo
z akéhokoľvek iného dôvodu.
Ak sa z nejakého osobitného dôvodu ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát domnieva, že by sa
nemal zúčastniť rozhodovania alebo preskúmavania konkrétnej veci, oznámi to predsedovi. Ak sa
z nejakého osobitného dôvodu predseda domnieva, že by ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát
nemal zasadať alebo predkladať návrhy v konkrétnej veci, oznámi mu to.
V prípade ťažkostí pri uplatňovaní tohto článku rozhodne Súdny dvor.
Účastník konania nemôže požiadať o zmenu zloženia Súdneho dvora alebo jednej z jeho komôr
z dôvodu štátnej príslušnosti sudcu alebo z dôvodu, že na Súdnom dvore alebo v komore nie je
sudca, ktorý by mal štátnu príslušnosť tohto účastníka.
HLAVA III
KONANIE PRED SÚDNYM DVOROM
Článok 19
Členské štáty a orgány Únie zastupuje na Súdnom dvore splnomocnený zástupca vymenovaný pre
každú vec osobitne; splnomocnenému zástupcovi môže pomáhať poradca alebo advokát.
Štáty, ktoré nie sú členskými štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, a taktiež Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, sú zastupované
rovnakým spôsobom.
Ostatné strany zastupuje advokát.
Účastníka konania môže pred Súdnym dvorom zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý má
oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Ak sa títo splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti dostavia pred Súdny dvor, majú práva
a imunity potrebné na nezávislý výkon svojich funkcií za podmienok uvedených v rokovacom
poriadku.
Voči týmto poradcom a advokátom, ktorí sa dostavia pred Súdny dvor, má Súdny dvor za
podmienok stanovených v rokovacom poriadku právomoci, ktoré sú obvykle priznávané súdom.
Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorého právo im priznáva
právo vystupovať pred súdom, majú pred Súdnym dvorom rovnaké práva, aké tento článok priznáva
advokátom.
SK
C 83/214
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 20
Konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z dvoch častí: písomnej a ústnej.
Písomné konanie pozostáva z doručovania návrhu na začatie konania, vyjadrení, vyjadrení k žalobe,
pripomienok a pripadných replík, ako aj všetkých listín a dokumentov alebo ich overených kópií
účastníkom konania a orgánom Únie, ktorých rozhodnutia sú predmetom sporu.
Doručovanie zabezpečuje tajomník v poradí a v lehotách uvedených v rokovacom poriadku.
Ústne konanie pozostáva z čítania správy predloženej sudcom, ktorý vystupuje ako spravodajca,
z vypočutia splnomocnených zástupcov, poradcov a advokátov a z návrhu predloženého
generálnym advokátom, prípadne z vypočutia svedkov a znalcov.
Ak sa Súdny dvor domnieva, že vo veci nevyvstane žiadna nová právna otázka, môže po vypočutí
generálneho advokáta rozhodnúť, že o veci sa rozhodne bez návrhu generálneho advokáta.
Článok 21
Vec sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh
musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpísaného, označenie strany alebo strán,
proti ktorým sa podáva návrh, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie
dôvodov návrhu.
K návrhu sa v prípade potreby doloží doslovné znenie právneho aktu, ktorého zrušenie sa požaduje
alebo v prípade upravenom v článku 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie listinným dôkazom
o dátume, kedy bol orgán v súlade s uvedenými článkami požiadaný, aby konal. Ak tieto doklady
nebudú priložené k návrhu, tajomník požiada navrhovateľa, aby ich predložil v primeranej lehote;
návrh nemožno zamietnuť z toho dôvodu, že požadované doklady boli predložené až po uplynutí
lehoty stanovenej pre podanie žaloby.
Článok 22
V prípadoch upravených článkom 18 Zmluvy o Euratom sa návrh Súdnemu dvoru predkladá
podaním návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh obsahuje meno a bydlisko navrhovateľa,
označenie podpísaného, odkaz na rozhodnutie, proti ktorému sa odvolanie podáva, mená
odporcov, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.
K návrhu musí byť priložená overená kópia napadnutého nálezu Arbitrážneho výboru.
Ak Súdny dvor návrh zamietne, nadobudne rozhodnutie Arbitrážneho výboru právoplatnosť.
Ak Súdny dvor zruší nález Arbitrážneho výboru, konanie sa prípadne môže podľa návrhu jednej zo
strán sporu opätovne otvoriť pred Arbitrážnym výborom. Arbitrážny výbor je viazaný
rozhodnutiami Súdneho dvora o právnych otázkach.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/215
Článok 23
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodnutie súdu
členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a podá návrh na začatie konania o prejudiciálnej
otázke, oznámi Súdnemu dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník
Súdneho dvora účastníkom konania, členským štátom a Komisii, ako aj inštitúcii, orgánu alebo
úradu alebo agentúre, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné.
Účastníci konania, členské štáty, Komisia prípadne aj inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra
Únie, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné, sú oprávnené predložiť Súdnemu
dvoru do dvoch mesiacov od tohto oznámenia vyjadrenia alebo písomné pripomienky.
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodnutie
vnútroštátneho súdu okrem toho oznamuje tajomník Súdneho dvora štátom, ktoré nie sú členskými
štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež
Dozornému úradu EZVO uvedenému v tejto dohode, a ktoré môžu do dvoch mesiacov od
oznámenia predložiť Súdnemu dvoru svoje vyjadrenia alebo písomné pripomienky, ak sa vec týka
jednej z oblastí uplatňovania tejto dohody.
Ak dohoda týkajúca sa osobitnej predmetnej záležitosti uzavretá Radou a jedným alebo viacerými
nečlenskými štátmi ustanovuje, že tieto štáty sú oprávnené predložiť stanoviská k prípadu alebo
písomné pripomienky, ak súd alebo tribunál členského štátu uvádza ako Súdny dvor na predbežné
konanie v otázke spadajúcej pod dohodu, rozhodnutie vnútroštátneho súdu alebo tribunálu
obsahujúce túto otázku sa takisto oznámi nečlenským štátom, ktorých sa to týka. Tieto štáty
podajú na Súdny dvor stanoviská k prípadu alebo písomné pripomienky do dvoch mesiacov od
tohto oznámenia.
Článok 23a ( 1 )
Rokovací poriadok môže upraviť skrátené súdne konanie a v súvislosti s prejudiciálnymi návrhmi
týkajúcimi sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti naliehavé konanie.
Tieto konania môžu určiť kratšie lehoty na predloženie vyjadrení alebo písomných pripomienok, ako
ich stanovuje článok 23, a odchylne od článku 20 štvrtého odseku nevyžadovať predloženie návrhov
generálneho advokáta.
Naliehavé konanie môže okrem toho obmedziť okruh účastníkov konania a oprávnených subjektov
uvedených v článku 23, ktorí môžu predložiť vyjadrenia alebo písomné pripomienky, a v prípade
mimoriadnej naliehavosti stanoviť neuskutočnenie písomnej časti konania.
SK
C 83/216
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
( 1 ) Článok zavedený rozhodnutím 2008/79/ES, Euratom (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 42).
Článok 24
Súdny dvor môže účastníkov konania požiadať, aby predložili všetky listiny a poskytli všetky
informácie, ktoré môže považovať za žiaduce. V prípade odmietnutia to výslovne vezme na vedomie.
Súdny dvor môže požiadať aj členské štáty a inštitúcie, orgány alebo úrady alebo agentúry, ktoré nie
sú účastníkmi konania, aby poskytli všetky informácie, ktoré považuje za potrebné pre konanie.
Článok 25
Súdny dvor môže kedykoľvek poveriť osobu, združenie osôb, úrad, výbor alebo inú organizáciu
podľa svojho výberu vypracovaním znaleckého posudku.
Článok 26
Svedkovia môžu byť vypočutí za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.
Článok 27
Voči svedkom, ktorí sa nedostavia k Súdnemu dvoru, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú vo
všeobecnosti priznané súdom, a môže ukladať peňažné pokuty za podmienok uvedených
v rokovacom poriadku.
Článok 28
Svedkovia a znalci môžu byť vypočutí pod prísahou vo forme uvedenej v rokovacom poriadku alebo
spôsobom ustanoveným právnym poriadkom ich krajiny.
Článok 29
Súdny dvor môže nariadiť, aby bol svedok alebo znalec vypočutý súdnym orgánom v mieste jeho
bydliska.
Dožiadanie o výsluch svedka alebo znalca sa zasiela príslušnému súdnemu orgánu podľa podmienok
uvedených v rokovacom poriadku. Doklady vyhotovené v súlade s dožiadaním sa vrátia Súdnemu
dvoru za rovnakých podmienok.
Súdny dvor nesie trovy konania bez toho, aby bolo dotknuté právo vyúčtovať si ich u účastníkov
konania, ak to prichádza do úvahy.
Článok 30
Členský štát považuje porušenie prísahy svedkom alebo znalcom za obdobný trestný čin spáchaný
pred jedným z jeho súdov, ktoré majú právomoci rozhodovať v občianskych veciach. Na podnet
Súdneho dvora stíha tento členský štát páchateľa pred vlastným príslušným súdom.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/217
Článok 31
Pojednávania sú verejné, pokiaľ Súdny dvor z úradnej moci alebo na návrh účastníkov konania
nerozhodne zo závažných dôvodov inak.
Článok 32
V priebehu pojednávania môže Súdny dvor samostatne vypočúvať znalcov, svedkov a účastníkov
konania. Účastníci konania však môžu ústne vystupovať pred Súdnym dvorom len prostredníctvom
svojich splnomocnených zástupcov.
Článok 33
O každom ústnom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpisuje predseda a tajomník.
Článok 34
Časový rozvrh pojednávaní zostavuje predseda.
Článok 35
Porady Súdneho dvora sú a zostávajú tajné.
Článok 36
Rozsudky musia byť odôvodnené. Obsahujú mená sudcov, ktorí sa zúčastnili rozhodovania.
Článok 37
Rozsudky podpisuje predseda a tajomník. Vyhlasujú sa na verejnom zasadaní.
Článok 38
Súdny dvor rozhoduje o trovách konania.
Článok 39
Predseda Súdneho dvora môže skráteným konaním, ktoré sa môže v nevyhnutnej miere odchýliť od
pravidiel uvedených v tomto štatúte a je upravené v rokovacom poriadku, rozhodovať o návrhoch na
odklad výkonu napadnutého aktu, ktorý je ustanovený v článku 278 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a článku 157 Zmluvy o Euratom alebo o vydaní predbežného opatrenia podľa článku 279
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo zastaviť výkon rozhodnutia v súlade so štvrtým odsekom
článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo článkom 164 tretím odsekom Zmluvy
o Euratom.
SK
C 83/218
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak sa predseda nemôže konania zúčastniť, jeho miesto zaujme iný sudca podľa podmienok
uvedených v rokovacom poriadku.
Uznesenie predsedu alebo sudcu, ktorý ho zastupuje, má predbežnú povahu a v žiadnom prípade
nemá vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.
Článok 40
Členské štáty a orgány Únie môžu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpiť do
konania ako vedl'ajší účastník.
Rovnaké právo majú orgány, úrady a agentúry Únie a akákoľvek iná osoba, ktorá preukáže
oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom. Fyzické alebo právnické
osoby nemôžu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci medzi členskými štátmi, medzi
inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na
strane druhej.
Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, môžu štáty, ktoré nie sú členskými štátmi a ktoré sú
zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež Dozorný úrad EZVO
uvedený v tejto dohode, vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veciach prejednávaných pred
Súdnym dvorom, ak sa tieto veci týkajú jednej z oblastí uplatňovania tejto dohody.
Návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník môže obsahovať iba návrhy podporujúce jedného
z účastníkov konania.
Článok 41
Ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude proti nemu vydaný rozsudok
pre zmeškanie. Proti tomuto rozsudku možno do jedného mesiaca od jeho doručenia podať návrh na
jeho zrušenie. Návrh na zrušenie nemá odkladný účinok na výkon rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ
Súdny dvor nerozhodne inak.
Článok 42
Členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a všetky ostatné fyzické a právnické osoby
môžu v prípadoch a za podmienok stanovených rokovacím poriadkom podať proti rozsudku návrh
na jeho zmenu, ak sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania a sú týmto rozsudkom poškodené
na svojich právach.
Článok 43
Ak existujú pochybnosti o zmysle a rozsahu rozsudku, je Súdny dvor príslušný ho vyložiť na žiadosť
jednej zo strán alebo orgánu Únie, ak na tom preukážu oprávnený záujem.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/219
Článok 44
Návrh na obnovu konania možno Súdnemu dvoru predložiť len vtedy, ak boli zistené skutočnosti
rozhodujúceho významu, ktoré v dobe vydania rozhodnutia neboli známe Súdnemu dvoru a strane,
ktorá obnovu požaduje.
Obnova konania sa začne rozhodnutím Súdneho dvora, v ktorom sa výslovne uvedie, že jestvuje
nová skutočnosť, ktorá umožňuje začať s obnovou konania, a potvrdí, že z tohto dôvodu je návrh na
obnovu prípustný.
Návrh na obnovu konania nemôže byť predložený po uplynutí 10 rokov odo dňa vydania rozsudku.
Článok 45
Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohľadňujúce vzdialenosti.
Uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá strana preukáže existenciu náhody alebo vyššej
moci.
Článok 46
Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti Únie sa premlčujú po uplynutí piatich rokov od
udalosti, ktorá ich vyvolala. Táto lehota sa prerušuje podaním návrhu na začatie konania na Súdny
dvor, alebo ak si pred týmto konaním poškodená strana uplatnila svoj nárok pred príslušným
orgánom Únie. V posledne menovanom prípade sa návrh musí podať v lehote dvoch mesiacov
podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; v prípade potreby sa uplatnia ustanovenia
článku 265 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Tento článok sa tiež vzťahuje na konanie o mimozmluvnej zodpovednosti proti Európskej centrálnej
banke.
HLAVA IV
VŠEOBECNÝ SÚD
Článok 47
Na Všeobecný súd a jeho členov sa vzťahuje článok 9 prvý odsek, články 14 a 15, článok 17 prvý,
druhý, štvrtý a piaty odsek a článok 18.
Článok 3 štvrtý pododsek a články 10, 11 a 14 sa primerane vzťahujú aj na tajomníka Všeobecného
súdu.
Článok 48
Všeobecný súd sa skladá z dvadsiatich siedmich sudcov.
SK
C 83/220
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 49
Členovia Všeobecného súdu môžu byť vyzvaní, aby plnili úlohu generálnych advokátov.
Úlohou generálneho advokáta je verejne a úplne nezávisle a nestranne predkladať odôvodnené
návrhy vo veciach predložených Súdnemu dvoru, a tým mu pomáhať pri výkone jeho poslania.
Kritéria pre výber takýchto vecí, ako aj postup vymenúvania generálnych advokátov sa ustanovia
v rokovacom poriadku Všeobecného súdu.
Člen vyzvaný, aby vo veci plnil úlohu generálneho advokáta, sa nesmie zúčastniť rozhodovania
o veci.
Článok 50
Všeobecný súd zasadá v komorách zložených z troch alebo piatich sudcov. Sudcovia si z vlastných
radov zvolia predsedov komôr. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky.
Môžu byť zvolení znova iba raz.
Zloženie komôr a prideľovanie vecí komorám upravuje rokovací poriadok. V určitých prípadoch,
ktoré upravuje rokovací poriadok, môže Všeobecný súd zasadať v pléne alebo ako samosudca.
Rokovací poriadok môže taktiež ustanoviť, že Všeobecný súd môže zasadať vo veľkej komore
v prípadoch a za podmienok bližšie určených v rokovacom poriadku.
Článok 51
Odchylne od pravidla obsiahnutého v článku 256 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je pre
žaloby uvedené v článkoch 263 a 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právomoc vyhradená
Súdnemu dvoru, ak sú tieto žaloby podané členským štátom proti:
a) aktu alebo nečinnosti Európskeho parlamentu alebo Rady, alebo obidvoch týchto orgánov
pracujúcich spoločne okrem:
— rozhodnutí prijatých Radou podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku Zmluvy o fungovaní
Európskej únie,
— aktov Rady prijatých podľa nariadenia Rady týkajúceho sa opatrení na ochranu obchodu
v zmysle článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
— aktov Rady, ktorými Rada vykonáva právomoci v súlade s článkom 291 ods. 2 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie;
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/221
b) aktu alebo nečinnosti Komisie podľa článku 331 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Ďalej je právomoc vyhradená Súdnemu dvoru v záležitostiach žalôb uvedených v rovnakých
článkoch, ak sú žaloby podané orgánom Únie proti aktu alebo nečinnosti Európskeho parlamentu,
Rady, obidvoch týchto orgánov pracujúcich spoločne alebo Komisiou, ak sú podané orgánom Únie
proti aktu alebo nečinnosti Európskej centrálnej banky.
Článok 52
Predseda Súdneho dvora a predseda Všeobecného súdu určia na základe vzájomnej dohody
podmienky, za ktorých úradníci a ostatní zamestnanci prijatí do zamestnania pre Súdny dvor
budú poskytovať svoje služby Všeobecnému súdu, aby mu umožnili plniť jeho funkciu. Určití
úradníci a ostatní zamestnanci budú podliehať tajomníkovi Všeobecného súdu pod dohľadom
predsedu Všeobecného súdu.
Článok 53
Konanie pred Všeobecným súdom sa spravuje hlavou III.
Ďalšie podrobnejšie ustanovenia sa v prípade potreby ustanovia v jeho rokovacom poriadku.
Rokovací poriadok môže prijať výnimku zo štvrtého pododseku článku 40 a článku 41, aby
zohľadnil osobitnú povahu vedenia sporu v oblasti práva duševného vlastníctva.
Bez ohľadu na štvrtý pododsek článku 20 môže generálny advokát predkladať svoje odôvodnené
návrhy písomne.
Článok 54
Ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Všeobecnému súdu, omylom podaný
tajomníkovi Súdneho dvora, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Všeobecného súdu; obdobne, ak je
návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Súdnemu dvoru, omylom podaný
tajomníkovi Všeobecného súdu, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Súdneho dvora.
Ak Všeobecný súd zistí, že nie je príslušný prejednávať a rozhodovať o žalobe, pre ktorú je príslušný
Súdny dvor, postúpi túto žalobu Súdnemu dvoru; obdobne, ak Súdny dvor zistí, že žaloba spadá do
príslušnosti Všeobecného súdu, postúpi túto žalobu Všeobecnému súdu, ktorý sa nemôže v tejto veci
vyhlásiť za nepríslušný.
Ak sú Súdnemu dvoru a Všeobecnému súdu predložené záležitosti, ktoré majú rovnaký charakter,
týkajú sa rovnakej otázky výkladu alebo otázky uplatňovania rovnakého právneho aktu, môže
Všeobecný súd po vypočutí strán prerušiť konanie dovtedy, kým Súdny dvor nevynesie rozsudok,
alebo ak je žaloba podaná podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže vyhlásiť
svoju nepríslušnosť, aby umožnil Súdnemu dvoru o takých záležitostiach rozhodnúť. Taktiež Súdny
dvor môže pri rovnakých okolnostiach rozhodnúť o prerušení predchádzajúceho konania, v takom
prípade konanie pred Všeobecným súdom pokračuje.
Ak členský štát a orgán Únie napadnú rovnaký akt, Všeobecný súd vyhlási svoju nepríslušnosť, aby
o týchto žalobách mohol rozhodnúť Súdny dvor.
SK
C 83/222
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 55
Tajomník Všeobecného súdu oznámi právoplatné rozhodnutia Všeobecného súdu, rozhodnutia
Všeobecného súdu, ktorými rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol
o prekážke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, všetkým
účastníkom, ako aj členským štátom a orgánom Únie aj vtedy, ak vo veci prejednávanej
Všeobecným súdom nevstúpili do konania ako vedľajší účastník.
Článok 56
Proti konečným rozhodnutiam Všeobecného súdu a proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorými
rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekážke konania súvisiacej
s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, možno do dvoch mesiacov od doručenia
napadnutého rozhodnutia podať odvolanie na Súdny dvor.
Toto odvolanie môže podať strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspešná vôbec alebo len
čiastočne. Strany, ktoré vstupujú do konania ako vedľajší účastník, s výnimkou členských štátov
a orgánov Únie, však môžu podať odvolanie len vtedy, ak sa ich rozhodnutie Všeobecného súdu
priamo dotýka.
S výnimkou prípadov týkajúcich sa sporov medzi Úniou a jej zamestnancami môžu odvolanie podať
aj členské štáty a orgány Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší
účastníci. Takéto členské štáty a orgány majú rovnaké postavenie ako členské štáty alebo orgány,
ktoré do konania na Všeobecnom súde nepristúpili.
Článok 57
Každá osoba, ktorej návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník Všeobecný súd zamietol, sa
môže odvolať na Súdny dvor do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
Účastníci konania sa môžu u Súdneho dvora odvolať proti každému rozhodnutiu Všeobecného súdu
prijatému podľa článku 278 alebo 279 alebo článku 299 štvrtého pododseku Zmluvy o fungovaní
Európskej únie alebo článku 157 alebo článku 164 tretieho pododseku Zmluvy o Euratom do dvoch
mesiacov od ich doručenia.
Odvolanie uvedené v prvých dvoch pododsekoch tohto článku sa prejedná a rozhodne sa o ňom
podľa postupu uvedeného v článku 39.
Článok 58
Odvolanie na Súdny dvor sa obmedzuje len na právne otázky. Môže sa zakladať na dôvodoch
nedostatku právomoci Všeobecného súdu, porušenia procesných pravidiel pred Všeobecným
súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov odvolávajúceho sa, ako aj na porušení práva Únie
Všeobecným súdom.
Žiadne odvolanie sa nemôže týkať len výšky trov konania alebo povinnosti účastníka konania ich
uhradiť.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/223
Článok 59
Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu, konanie pred Súdnym dvorom
pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. V súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom
poriadku môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta a účastníka konania upustiť od
ústneho konania.
Článok 60
Bez toho, aby boli dotknuté články 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo články 157
Zmluvy o Euratom, nemá odvolanie odkladný účinok.
Bez ohľadu na ustanovenia článku 280 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nadobúdajú rozhodnutia
Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí lehoty
uvedenej v prvom pododseku článku 56 tohto štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané
odvolanie, po jeho zamietnutí, tým však nie je dotknuté právo účastníka konania požiadať Súdny
dvor podľa článkov 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo článku 157 Zmluvy
o Euratom o odklad účinkov nariadenia, ktoré bolo vyhlásené za neplatné, alebo o nariadenie
akéhokoľvek iného predbežného opatrenia.
Článok 61
Ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať
konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie
Všeobecného súdu.
Ak je vec vrátená späť Všeobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím
Súdneho dvora.
Ak je odvolanie podané členským štátom alebo orgánom Únie, ktoré nevstúpili do konania pred
Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci, dôvodné, Súdny dvor môže, ak to považuje za
nevyhnutné, rozhodnúť, ktoré z účinkov rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré bolo zrušené, sa
považujú za konečné v súvislosti účastníkmi sporu.
Článok 62
Vo veciach uvedených v článku 256 ods. 2 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže prvý
generálny advokát navrhnúť, aby Súdny dvor preskúmal rozhodnutie Všeobecného súdu, ak sa
domnieva, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by bola ovplyvnená jednota alebo vnútorný súlad
práva Únie.
Návrh musí predložiť do jedného mesiaca od vyhlásenia rozhodnutia Všeobecného súdu. Súdny dvor
rozhodne o tom, či rozhodnutie bude preskúmané alebo nie, do jedného mesiaca od obdržania
návrhu predloženého prvým generálnym advokátom.
Článok 62a
Súdny dvor rozhoduje o otázkach, ktoré sú predmetom preskúmania v rámci konania o naliehavej
otázke na základe spisu, ktorý mu predložil Všeobecný súd.
SK
C 83/224
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Dotknuté osoby upravené článkom 23 tohto štatútu a v prípadoch ustanovených článkom 256 ods.
2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zúčastnené strany konania na Všeobecnom súde sú oprávnené
predložiť Súdnemu dvoru vyjadrenia alebo písomné pripomienky k otázkam, ktoré sú predmetom
preskúmania, v lehote stanovenej na tento účel.
Súdny dvor predtým ako vydá rozhodnutie, môže rozhodnúť o začatí ústneho konania.
Článok 62b
V prípadoch ustanovených v článku 256 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez toho, aby
boli dotknuté články 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, návrh na preskúmanie
a rozhodnutie o začatí prieskumného konania nemajú odkladný účinok. Ak Súdny dvor zistí, že
rozhodnutie Všeobecného súdu narúša jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, vráti prípad
Všeobecnému súdu, ktorý je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora; Súdny
dvor môže rozhodnúť, ktoré z účinkov rozhodnutia Všeobecného súdu sa považujú za konečné
v súvislosti so zúčastnenými stranami sporu. Ak však so zreteľom na výsledok preskúmania
rozhodnutie sporu vyplýva zo zistenia skutkovej podstaty, na ktorom je rozhodnutie Všeobecného
súdu založené, Súdny dvor vynesie konečný rozsudok.
Pokiaľ v prípadoch ustanovených v článku 256 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neexistuje
návrh na preskúmanie alebo rozhodnutie o začatí prieskumného konania, odpoveď alebo odpovede
Všeobecného súdu na otázky, ktoré mu boli predložené, nadobúdajú účinnosť po uplynutí lehoty
ustanovenej na tento účel v druhom pododseku článku 62. V prípade, že sa začalo prieskumné
konanie, odpoveď alebo odpovede, ktoré sú predmetom preskúmania, nadobúdajú účinnosť po
skončení tohto konania, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne inak. Ak Súdny dvor zistí, že
rozhodnutie Všeobecného súdu narúša jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, odpoveď
Súdneho dvora na otázky, ktoré sú predmetom preskúmania, nahrádza odpoveď Všeobecného súdu.
HLAVA IVa
OSOBITNÉ SÚDY
Článok 62c
Ustanovenia o právomociach, zložení, organizácii osobitných súdov a konaní pred osobitnými súdmi
zriadenými na základe článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú uvedené v prílohe
k tomuto štatútu.
HLAVA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 63
Rokovací poriadok Súdneho dvora a Všeobecného súdu obsahuje všetky ustanovenia, ktoré sú
nevyhnutné pre uplatňovanie tohto štatútu a v prípade potreby tento štatút dopĺňajú a menia.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/225
Článok 64
Pravidlá používania jazykov uplatňované na Súdnom dvore Európskej únie ustanoví nariadením
Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne. Toto nariadenie sa prijme buď na žiadosť Súdneho dvora
a po porade s Komisiou a Európskym parlamentom, alebo na návrh Komisie a po porade so
Súdnym dvorom a Európskym parlamentom.
Ustanovenia rokovacieho poriadku Súdneho dvora a rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktoré
upravujú používanie jazykov, platia do prijatia týchto pravidiel. Odchylne od ustanovení článkov 253
a 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu byť tieto ustanovenia zmenené, doplnené alebo
zrušené len s jednomyseľným schválením Rady.
PRÍLOHA I
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
Článok 1
Súd pre verejnú službu Európskej únie, ďalej len „Súd pre verejnú službu“ je v prvom stupni príslušný rozhodovať spory
medzi Úniou a jej zamestnancami na základe článku 270 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vrátane sporov medzi
orgánmi alebo inými subjektami a ich pracovníkmi, pre ktoré je príslušný Súdny dvor Európskej únie.
Článok 2
Súd pre verejnú službu sa skladá zo siedmich sudcov. Rada môže rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou o zvýšení počtu
sudcov, ak o to Súdny dvor požiada.
Sudcovia sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov. Sudcovia, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, môžu byť
vymenovaní znova.
Na každé uvoľnené miesto sa vymenuje nový sudca na obdobie šiestich rokov.
Článok 3
1. Sudcovia sú vymenovaní Radou, ktorá po porade s výborom uvedeným v tomto článku rozhoduje v súlade so
štvrtým pododsekom článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pri vymenovaní sudcov dbá Rada na vyrovnané
zloženie Súdu pre verejnú službu na čo možno najširšom zemepisnom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských
štátov a s ohľadom na zastúpenie vnútroštátnych právnych systémov.
2. Každá
osoba,
ktorá
je
občanom Únie a spĺňa podmienky uvedené v štvrtom pododseku článku 257 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, môže predložiť svoju kandidatúru. Rada na základe odporúčania Súdneho dvora stanoví
podmienky a podrobnosti pre predkladanie a vybavovanie kandidatúr.
3. Zriaďuje sa výbor zložený zo siedmich členov vybratých spomedzi bývalých členov Súdneho dvora a Všeobecného
súdu a z právnikov, ktorí sú uznávanými odborníkmi. Rada na odporúčanie predsedu Súdneho dvora rozhoduje
o vymenovaní členov výboru a pravidlách jeho fungovania.
SK
C 83/226
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
4. Výbor sa vyjadruje k vhodnosti kandidátov na výkon funkcie sudcu Súdu pre verejnú službu. Výbor pripojí
k svojmu stanovisku zoznam kandidátov s najvhodnejšou skúsenosťou na vysokej úrovni. Takýto zoznam musí
obsahovať počet kandidátov zodpovedajúci najmenej dvojnásobku sudcov, ktorých má Rada vymenovať.
Článok 4
1. Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedu Súdu pre verejnú službu na obdobie troch rokov. Predseda môže byť
zvolený znova.
2. Súd
pre
verejnú
službu
zasadá
v
komorách
zložených
z
troch
sudcov.
V
určitých prípadoch vymedzených jeho
rokovacím poriadkom môže rozhodovať v pléne, v komore z piatich sudcov, alebo ako samosudca.
3.
Plénu a komore zloženej z piatich sudcov predsedá predseda Súdu pre verejnú službu. Predsedovia komôr zložených
z troch sudcov sú menovaní za podmienok uvedených v odseku 1. Predseda Súdu pre verejnú službu predsedá komore
z troch sudcov, ak je k nej pridelený.
4. Právomoci a kvórum pléna, ako aj zloženie komôr a prideľovanie sporov komorám určí rokovací poriadok.
Článok 5
Články 2 až 6, 14, 15, prvý, druhý a piaty pododsek článku 17, ako aj článok 18 štatútu Súdneho dvora sa uplatňujú na
Súd pre verejnú službu a na jeho členov.
Prísaha uvedená v článku 2 štatútu sa skladá pred Súdnym dvorom a rozhodnutia uvedené v jeho článkoch 3, 4 a 6
prijíma Súdny dvor po porade so Súdom pre verejnú službu.
Článok 6
1.
Súd pre verejnú službu využíva služby Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Predseda Súdneho dvora alebo prípadne
predseda Všeobecného súdu stanoví po dohode s predsedom Súdu pre verejnú službu podmienky, za ktorých úradníci
a ostatní zamestnanci Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu poskytujú svoje služby Súdu pre verejnú službu, aby
umožnili jeho fungovanie. Určití úradníci alebo ostatní zamestnanci podliehajú tajomníkovi Súdu pre verejnú službu pod
dohľadom predsedu Všeobecného súdu.
2. Súd
pre
verejnú
službu
vymenuje
svojho
tajomníka
a
stanoví
jeho
štatút.
Štvrtý
pododsek
článku 3 a články 10, 11
a 14 štatútu Súdneho dvora sa uplatňujú na tajomníka súdu.
Článok 7
1.
Konanie pred Súdom pre verejnú službu sa spravuje hlavou III štatútu Súdneho dvora, s výnimkou článkov 22 a 23.
Ďalšie a podrobnejšie ustanovenia sa v prípade potreby ustanovia v jeho rokovacom poriadku.
2. Ustanovenia týkajúce sa používania jazykov na Všeobecnom súde sa uplatňujú na Súd pre verejnú službu.
3. Písomné
konanie
pozostáva
z
podania
návrhu
a
vyjadrenia
odporcu,
pokiaľ Súd pre verejnú službu nerozhodne, že
je potrebná druhá výmena písomných podaní. Ak sa uskutočnila druhá výmena podaní, môže Súd pre verejnú službu po
dohode so stranami rozhodnúť bez ústneho konania.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/227
4. V
každom
štádiu
konania,
vrátane
podania
návrhu,
Súd
pre
verejnú
službu
môže
preskúmať možnosti urovnania
sporu formou zmieru a môže sa pokúsiť uľahčiť takéto urovnanie.
5. Súd
pre
verejnú
službu
rozhoduje
o
trovách
konania.
Pokiaľ osobitné ustanovenia rokovacieho poriadku
neustanovujú inak, je neúspešná strana zaviazaná na náhradu trov konania, ak sa tak rozhodne.
Článok 8
1. Ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Súdu pre verejnú službu omylom podaný
tajomníkovi Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Súdu pre verejnú službu.
Obdobne, ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu
omylom podaný tajomníkovi Súdu pre verejnú službu, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Súdneho dvora alebo
Všeobecného súdu.
2. Ak
Súd
pre
verejnú
službu
zistí,
že
nie
je
príslušný
prejednávať a rozhodovať o žalobe, pre ktorú je príslušný Súdny
dvor alebo Všeobecný súd, postúpi túto žalobu Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu. Obdobne, ak Súdny dvor alebo
Všeobecný súd zistí, že žaloba spadá do príslušnosti Súdu pre verejnú službu, postúpi túto žalobu Súdu pre verejnú
službu, ktorý sa nemôže v tejto veci vyhlásiť za nepríslušný.
3. Ak sú na Súd pre verejnú službu a na Všeobecný súd podané prípady, ktoré vyvolávajú rovnakú otázku výkladu
alebo v ktorých je spochybnená platnosť rovnakého aktu, Súd pre verejnú službu môže po vypočutí strán prerušiť
konanie až do vynesenia rozsudku Všeobecného súdu.
Ak sa pred Súdom pre verejnú službu a pred Všeobecným súdom prejednávajú prípady, ktoré majú rovnaký predmet,
zriekne sa Súd pre verejnú službu svojej príslušnosti, aby mohol v prípadoch rozhodnúť Všeobecný súd.
Článok 9
Proti konečným rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu a proti jeho rozhodnutiam, ktoré len čiastočne riešia vecné
otázky alebo riešia procesnú otázku týkajúcu sa námietky nepríslušnosti alebo neprípustnosti, možno do dvoch mesiacov
od doručenia napadnutého rozhodnutia podať odvolanie na Všeobecný súd.
Toto odvolanie môže podať strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspešná vôbec alebo len čiastočne. Strany
pristupujúce do konania, s výnimkou členských štátov a orgánov Únie, však môžu podať odvolanie len vtedy, ak sa
ich rozhodnutie Súdu pre verejnú službu priamo dotýka.
Článok 10
1. Každá
osoba,
ktorej
žiadosť o pristúpenie do konania Súd pre verejnú službu zamietol, sa môže odvolať na
Všeobecný súd do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
2. Zúčastnené strany konania sa môžu odvolať na Všeobecný súd proti každému rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu
prijatému podľa článkov 278 alebo 279 alebo štvrtého pododseku článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
a článku 157 alebo článku 164 tretieho pododseku Zmluvy o Euratom do dvoch mesiacov od ich doručenia.
3. Predseda Všeobecného súdu môže skráteným konaním, ktoré sa môže v nevyhnutnej miere odchýliť od pravidiel
uvedených v tejto prílohe a ktoré sa ustanovia v rokovacom poriadku Všeobecného súdu, rozhodovať o odvolaniach
uvedených v odsekoch 1 a 2.
SK
C 83/228
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 11
1.
Odvolanie na Všeobecný súd sa obmedzuje len na právne otázky. Musí sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Súdu
pre verejnú službu, porušenia procesných pravidiel pred týmto súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov dotknutej
strany, ako aj na porušení práva Únie Súdom pre verejnú službu.
2. Žiadne
odvolanie
sa
nemôže
týkať len výšky trov konania alebo povinnosti zúčastnenej strany ich uhradiť.
Článok 12
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 157 Zmluvy
o Euratom, nemá odvolanie na Všeobecný súd odkladný účinok.
2. Ak
je
podané
odvolanie
proti
rozhodnutiu
Súdu
pre
verejnú
službu,
konanie
pred
Všeobecným
súdom
pozostáva
z písomnej časti a ústnej časti. V súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku môže Všeobecný súd po
vypočutí strán upustiť od ústneho konania.
Článok 13
1. Ak
je
odvolanie
odôvodnené,
Všeobecný
súd
zruší
rozhodnutie
Súdu
pre
verejnú
službu
a
sám
rozhodne
vo
veci.
Ak stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, vráti prípad na rozhodnutie Súdu pre verejnú službu.
2. Ak
je
prípad
vrátený
späť Súdu pre verejnú službu, je tento súd v právnych otázkach viazaný rozhodnutím
Všeobecného súdu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/229
PROTOKOL (č. 4)
O ŠTATÚTE EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH
BÁNK A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC
si prijať Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako
ustanovuje článok 129 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
KAPITOLA I
SYSTÉM EURÓPSKYCH CENTRÁLNYCH BÁNK
Článok 1
Európsky systém centrálnych bánk
V súlade s článkom 282 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Európska centrálna banka (ECB)
a národné centrálne banky tvoria Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). ECB a národné centrálne
banky tých členských štátov, ktorých menou je euro, tvoria Eurosystém.
ESCB a ECB plnia svoje úlohy a vykonávajú činnosť podľa ustanovení zmlúv a tohto štatútu.
KAPITOLA II
CIELE A ÚLOHY ESCB
Článok 2
Ciele
V súlade s článkom 127 ods. 1 a článkom 282 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
primárnym cieľom ESCB je udržiavať cenovú stabilitu. Pri rešpektovaní cieľa cenovej stability
ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov
Únie stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. ESCB koná v súlade s princípmi otvoreného
trhového hospodárstva s voľnou súťažou na podporu účinného rozdeľovania zdrojov v súlade so
zásadami stanovenými v článku 119 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
SK
C 83/230
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 3
Úlohy
3.1. Podľa článku 127 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie základné úlohy ESCB sú:
— definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie,
— vykonávať devízové operácie v súlade s ustanoveniami článku 219 uvedenej zmluvy,
— viesť a riadiť úradné devízové rezervy členských štátov,
— podporovať hladký priebeh operácií platobných systémov.
3.2. V
súlade
s
článkom 127 ods. 3 uvedenej zmluvy sa tretia zarážka článku 3.1 netýka
hotovostných devízových aktív, ktoré vedú a sú pod správou vlád členských štátov.
3.3. V
súlade
s
článkom 127 ods. 5 uvedenej zmluvy prispieva ESCB k hladkému uskutočňovaniu
politík prijatých príslušnými úradmi, ktoré sa týkajú kontrolného dohľadu nad úverovými
inštitúciami a stability finančného systému.
Článok 4
Poradné funkcie
V súlade s článkom 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
a) porady s ECB sa vedú:
— pri všetkých návrhoch aktov Únie v oblasti jej pôsobnosti,
— uskutočňujú vnútroštátne orgány pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti,
avšak v medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s postupom podľa článku 41;
b) ECB môže predkladať stanoviská inštitúciám, orgánom alebo úradom alebo agentúram Únie alebo
vnútroštátnym orgánom v záležitostiach z oblastí svojej pôsobnosti.
Článok 5
Zhromažďovanie štatistických údajov
5.1. Na
zabezpečenie úloh ESCB zhromažďuje ECB za pomoci národných centrálnych bánk
potrebné informácie od príslušných vnútroštátnych orgánov alebo priamo od hospodárskych
subjektov. Za týmto účelom spolupracuje s orgánmi Únie, s príslušnými úradmi členských štátov
alebo tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/231
5.2. Úlohy
vymedzené
v
článku 5.1 uskutočňujú v primeranom rozsahu najmä národné centrálne
banky.
5.3. Ak
je
to
potrebné,
ECB
prispieva
k
zbližovaniu
pravidiel
a
praktík,
ktorými
sa
riadi
zhromažďovanie, usporiadanie a rozširovanie štatistických údajov v oblasti jej pôsobnosti.
5.4. V
súlade
s
postupom
stanoveným
v
článku 41 Rada vymedzí, ktoré fyzické a právnické osoby
sú povinné podávať informácie, ako aj pravidlá na ich utajenie a príslušné donucovacie pravidlá.
Článok 6
Medzinárodná spolupráca
6.1. O zastupovaní ESCB v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa úloh, ktorými je
poverená ESCB, rozhodne ECB.
6.2. ECB
a
s
jej
súhlasom
aj
národné
centrálne
banky
sa
môžu
zúčastniť na činnosti
medzinárodných peňažných inštitúcií.
6.3.
Články 6.1 a 6.2 rešpektujú článok 138 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
KAPITOLA III
ORGANIZÁCIA ESCB
Článok 7
Nezávislosť
V súlade s článkom 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri výkone svojich povinností a úloh
zverených im zmluvami ECB, národné centrálne banky ani žiaden člen ich rozhodovacích orgánov
nesmú žiadať ani prijímať pokyny od inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, od vlády
členského štátu, ani od iného orgánu. Inštitúcie, orgány alebo úrady alebo agentúry a vlády členských
štátov sa zaväzujú rešpektovať túto zásadu a neovplyvňovať členov orgánov ESCB s rozhodovacími
právomocami, ani národné centrálne banky pri plnení ich úloh.
Článok 8
Všeobecné zásady
ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacími právomocami.
SK
C 83/232
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 9
Európska centrálna banka
9.1. ECB,
ktorá
má
podľa článku 282 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právnu
subjektivitu, má v každom členskom štáte čo najširšiu právnu spôsobilosť, akú ich právo priznáva
právnickým osobám; ECB môže najmä nadobúdať a scudzovať nehnuteľný a hnuteľný majetok a byť
účastníkom súdneho konania.
9.2. ECB
zabezpečuje, aby sa úlohy zverené ESCB podľa článku 127 ods. 2, 3 a 5 uvedenej
zmluvy plnili buď vlastnou činnosťou podľa tohto štatútu, alebo prostredníctvom národných
centrálnych bánk podľa článku 12.1 a článku 14.
9.3. Podľa článku 129 ods. 1 uvedenej zmluvy orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami sú
Rada guvernérov a Výkonná rada.
Článok 10
Rada guvernérov
10.1. V
súlade
s
článkom 283 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Radu guvernérov tvoria
členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je
euro.
10.2. Každý
člen Rady guvernérov má jeden hlas. Od dátumu, ku ktorému počet členov Rady
guvernérov bude vyšší ako 21, každý člen Výkonnej rady bude mať jeden hlas a počet guvernérov
s hlasovacím právom bude 15. Uvedené hlasovacie práva sa priraďujú a rotujú takto:
— od dátumu, ku ktorému počet guvernérov bude vyšší ako 15, až kým nedosiahne 22, guvernéri
sa zaradia do dvoch skupín podľa poradia veľkosti podielu členského štátu ich národnej
centrálnej banky na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách a na
agregovanom bilančnom úhrne peňažných finančných inštitúcií členských štátov, ktorých
menou je euro. Podielom na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách sa
priradí váha 5/6 a podielom na agregovanom bilančnom úhrne peňažných finančných inštitúcií
sa priradí váha 1/6. Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a druhá skupina zo zostávajúcich
guvernérov. Frekvencia hlasovacích práv guvernérov zaradených do prvej skupiny nesmie byť
nižšia ako frekvencia hlasovacích práv guvernérov druhej skupiny. S výhradou predchádzajúcej
vety sa prvej skupine priradia štyri hlasovacie práva a druhej skupine jedenásť hlasovacích práv,
— od dátumu, ku ktorému počet guvernérov dosiahne 22, sa guvernéri zaradia do troch skupín
podľa poradia na základe uvedených kritérií. Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov
a priradia sa jej štyri hlasovacie práva. Druhá skupina sa skladá z polovice celkového počtu
guvernérov, pričom zlomky sa zaokrúhlia na najbližšie celé číslo, a priradí sa jej osem
hlasovacích práv. Tretia skupina sa skladá zo zostávajúcich guvernérov a priradia sa jej tri
hlasovacie práva,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/233
— v rámci každej skupiny majú guvernéri hlasovacie práva rovnako dlhý čas,
— vo vzťahu k výpočtu podielov na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách
platí článok 29.2. Agregovaný bilančný úhrn peňažných finančných inštitúcií sa vypočíta v súlade
so štatistickým rámcom platným v Únii v čase výpočtu,
— vždy, keď sa agregovaný hrubý domáci produkt v trhových cenách upraví podľa článku 29.3
alebo vždy, keď sa zvýši počet guvernérov, veľkosť a/alebo zloženie skupín sa upraví v súlade
s uvedenými zásadami,
— Rada guvernérov, konajúca na základe dvojtretinovej väčšiny všetkých jej členov s hlasovaním
právom a bez neho, prijme všetky opatrenia potrebné na vykonávanie uvedených zásad a môže
rozhodnúť o posunutí začiatku systému rotácie až do dátumu, ku ktorému bude počet
guvernérov vyšší ako 18.
Právo voliť sa vykonáva osobne. V rokovacom poriadku, ktorý sa ustanovuje v článku 12.3, sa môže
odlišne od tohto pravidla ustanoviť, že členovia Rady guvernérov môžu hlasovať prostredníctvom
telekonferencie. V tomto poriadku sa tiež ustanoví, že člen Rady guvernérov, ktorý sa nemôže
zúčastňovať na zasadaní Rady guvernérov dlhšie obdobie, môže vymenovať náhradníka ako člena
Rady guvernérov.
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú hlasovacích práv žiadnych členov Rady
guvernérov bez hlasovacieho práva a s hlasovacím právom podľa článkov 10.3, 40.2 a 40.3.
Ak sa v tomto štatúte neustanovuje inak, Rada guvernérov koná na základe jednoduchej väčšiny
členov s hlasovacím právom. V prípade nerozhodného výsledku má predseda rozhodujúci hlas.
Na to, aby mohla Rada guvernérov hlasovať, musí sa dosiahnuť kvórum dvoch tretín členov
s hlasovacím právom. Ak sa kvórum nedosiahne, predseda môže zvolať mimoriadne zasadanie, na
ktorom sa rozhodnutia môžu prijímať bez ohľadu na kvórum.
10.3. Pri
rozhodovaní
podľa článkov 28, 29, 30, 32 a 33 sa hlasy v Rade guvernérov vážia podľa
podielu národných centrálnych bánk na upísanom kapitále ECB. Hlasy členov Výkonnej rady majú
nulovú váhu. Rozhodnutie vyžadujúce kvalifikovanú väčšinu je prijaté, ak súhlasné odovzdané hlasy
predstavujú aspoň dve tretiny upísaného kapitálu a aspoň polovicu podielnikov. Ak niektorý
z guvernérov nemôže byť prítomný, môže si určiť náhradníka, ktorý odovzdá jeho vážený hlas.
10.4. Rokovania
na
zasadnutiach
sú
dôverné.
Rada
guvernérov
môže
rozhodnúť o zverejnení
výsledku svojho rokovania.
10.5. Rada
guvernérov
zasadá
minimálne
desaťkrát do roka.
SK
C 83/234
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 11
Výkonná rada
11.1. V
súlade
s
článkom 283 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa
Výkonná rada skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.
Členovia plnia svoje povinnosti v rámci plného úväzku. Člen nesmie vykonávať iné zárobkové, ani
nezárobkové povolanie, ak mu Rada guvernérov neudelí mimoriadnu výnimku.
11.2. V
súlade
s
článkom 283 ods. 2 druhý pododsek uvedenej zmluvy prezident, viceprezident
a ostatní členovia Výkonnej rady sú vymenovaní Európskou radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou
väčšinou, na odporúčanie Rady a po porade s Európskym parlamentom a Radou guvernérov
spomedzi osobností uznávaných a skúsených v menovej a bankovej problematike.
Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich menovať znova.
Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.
11.3. Podmienky
zamestnania
členov Výkonnej rady, najmä ich plat, dôchodky a iné dávky
sociálneho zabezpečenia, sú predmetom zmlúv s ECB a stanoví ich Rada guvernérov na návrh
výboru skladajúceho sa z troch členov, ktorých menuje Rada guvernérov, a z troch členov
vymenovaných Radou. Členovia Výkonnej rady nemajú právo hlasovať o záležitostiach uvedených
v tomto odseku.
11.4. Ak
člen Výkonnej rady neplní podmienky požadované pre výkon svojej funkcie alebo ak sa
dopustil závažného pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady guvernérov alebo Výkonnej
rady odvolať.
11.5. Každý
prítomný
člen Výkonnej rady má právo hlasovať a na tento účel má jeden hlas. Ak sa
nestanoví inak, Výkonná rada rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov. Pri rovnosti
hlasov rozhoduje hlas prezidenta. Pravidlá o hlasovaní presne vymedzí rokovací poriadok uvedený
v článku 12.3.
11.6. Výkonná
rada
je
zodpovedná
za
bežný
chod
ECB.
11.7. Uvoľnené miesto vo Výkonnej rade sa doplní menovaním nového člena podľa článku 11.2.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/235
Článok 12
Povinnosti orgánov s rozhodovacími právomocami
12.1. Rada guvernérov prijíma usmernenia a rozhodnutia na zabezpečenie úloh, ktorými je ESCB
poverená zmluvami a štatútom. Rada guvernérov formuluje menovú politiku Únie vrátane vhodných
rozhodnutí týkajúcich sa stredne dlhých menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a vytvárania
rezerv ESCB a ustanoví potrebné opatrenia na ich vykonávanie.
Výkonná rada uskutočňuje menovú politiku v súlade s usmerneniami stanovenými Radou
guvernérov. Pritom Výkonná rada vydá potrebné pokyny národným centrálnym bankám. Okrem
toho Výkonnej rade možno udeliť určité právomoci aj rozhodnutím Rady guvernérov.
Za predpokladu, že je to možné a primerané pri rešpektovaní tohto článku, ECB sa obracia na
národné centrálne banky, aby uskutočnili operácie, ktoré sú súčasťou úloh ESCB.
12.2. Výkonná
rada
zodpovedá
za
prípravu
zasadnutí
Rady
guvernérov.
12.3. Rada
guvernérov
prijme
rokovací
poriadok,
ktorý
určí vnútornú organizáciu ECB a jej
orgánov s rozhodovacími právomocami.
12.4. Rada
guvernérov
vykonáva
poradné
funkcie
uvedené
v
článku 4.
12.5. Rada
guvernérov
prijíma
rozhodnutia
uvedené
v
článku 6.
Článok 13
Prezident
13.1. Prezident, alebo v jeho neprítomnosti viceprezident, predsedá Rade guvernérov a Výkonnej
rade ECB.
13.2. Pri
rešpektovaní
článku 38 zastupuje ECB navonok prezident alebo ním menovaný
zástupca.
Článok 14
Národné centrálne banky
14.1. V
súlade
s
článkom 131 Zmluvy o fungovaní Európskej únie každý členský štát zabezpečí,
aby jeho vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky boli zlučiteľné
so zmluvami a s týmto štatútom.
14.2. Štatúty
národných
centrálnych
bánk
najmä
stanovia,
že
funkčné obdobie guvernéra
národnej centrálnej banky je minimálne päť rokov.
SK
C 83/236
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Guvernéra možno z funkcie uvoľniť, len ak už nespĺňa podmienky požadované pre výkon tejto
funkcie, alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. Z dôvodu porušenia zmlúv alebo vykonávacieho
predpisu s nimi súvisiacimi môže príslušný guvernér alebo Rada guvernérov požiadať o rozhodnutie
Súdny dvor. Také konanie sa musí začať do dvoch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia alebo od
jeho oznámenia žalobcovi, prípadne, ak sa tak nestalo, odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí žalobca
dozvedel.
14.3. Národné centrálne banky sú neoddeliteľnou súčasťou ESCB a konajú v súlade
s usmerneniami a pokynmi ECB. Rada guvernérov podnikne potrebné kroky na zabezpečenie
plnenia usmernení a pokynov ECB a vyžaduje, aby sa jej poskytovali všetky potrebné informácie.
14.4. Národné
centrálne
banky
môžu
vykonávať aj iné funkcie než tie, ktoré sú uvedené v tomto
štatúte, za predpokladu, že Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov
nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh ESCB. Také funkcie vykonávajú národné
centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a nepokladajú sa za súčasť funkcií ESCB.
Článok 15
Záväzné podávanie správ
15.1. ECB
vypracúva
a
zverejňuje správy o činnosti ESCB minimálne štvrťročne.
15.2. Konsolidovaná
účtovná uzávierka ESCB sa zverejňuje každý týždeň.
15.3. V
súlade
s
článkom 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ECB podáva výročné
správy o činnosti ESCB a o menovej politike za predchádzajúci a bežný rok Rade, Komisii
a Európskemu parlamentu a taktiež Európskej rade.
15.4. Správy
a
závierky
uvedené
v
tomto
článku sa záujemcom poskytujú zdarma.
Článok 16
Bankovky
V súlade s článkom 128 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada guvernérov má výlučné
právo povoliť vydávanie eurobankoviek v Únii. Takéto bankovky môžu vydávať ECB a národné
centrálne banky. Bankovky vydané ECB a národnými centrálnymi bankami sú jedinými
bankovkami, ktoré majú v Únii postavenie zákonného platidla.
ECB, ak je to možné, rešpektuje existujúce zvyklosti vydávania a dizajnu bankoviek.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/237
KAPITOLA IV
MENOVÉ FUNKCIE A OPERÁCIE ESCB
Článok 17
Účty vedené v ECB a v národných centrálnych bankách
Na vykonávanie svojich operácií ECB a národné centrálne banky môžu otvárať účty úverovým
inštitúciám, verejnoprávnym inštitúciám a iným účastníkom trhu a ako zábezpeky prijímať
majetkové hodnoty vrátane zaknihovaných cenných papierov.
Článok 18
Operácie na voľnom trhu a úverové operácie
18.1. Na
dosiahnutie
cieľov a úloh ESCB môžu ECB a národné centrálne banky:
— obchodovať na finančných trhoch s pohľadávkami, obchodovateľnými cennými papiermi
a drahými kovmi v rámci priamych voľných alebo termínovaných nákupov a predajov alebo
dohodou o spätnej kúpe, uskutočňovať výpožičné alebo pôžičkové obchody, a to v eurách alebo
v iných menách,
— uskutočňovať úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu, pričom sa
požičiavanie zabezpečuje na základe dostatočnej zábezpeky.
18.2. ECB
stanoví
všeobecné
zásady
operácií
na
voľnom trhu a úverových operácií, ktoré
uskutočňuje sama alebo národné centrálne banky, vrátane zásad oznamovania podmienok, na
základe ktorých sú pripravené uzatvárať takéto operácie.
Článok 19
Minimálne rezervy
19.1. V
zmysle
článku 2 ECB môže od úverových inštitúcií zriadených v členských štátoch
vyžadovať, aby v súlade s cieľmi menovej politiky na účtoch v ECB a v národných centrálnych
bankách udržiavali minimálne rezervy. Nariadenia týkajúce sa výpočtu a určenia požadovaných
minimálnych rezerv môže vydať Rada guvernérov. Ak sa nedodržiavajú, Rada guvernérov je
oprávnená uložiť úroky z omeškania a uložiť aj iné sankcie s porovnateľným účinkom.
19.2. Na
uplatnenie
tohto
článku Rada v súlade s postupom podľa článku 41 stanoví základ pre
minimálne rezervy a najvyšší prípustný pomer medzi týmito rezervami a ich základom, ako aj
primerané sankcie pre prípad, že sa nedodržia.
SK
C 83/238
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 20
Iné nástroje menovej kontroly
Rada guvernérov môže dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnúť o použití iných
operatívnych nástrojov menovej kontroly, ktoré pokladá za vhodné, pričom rešpektuje článok 2.
Ak tieto nástroje vytvárajú záväzky pre tretie strany, Rada postupom podľa článku 41 stanoví rozsah
týchto nástrojov.
Článok 21
Operácie s verejnoprávnymi inštitúciami
21.1. Podľa článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je prečerpanie účtu alebo získanie
úveru akéhokoľvek iného druhu v ECB alebo v národných centrálnych bankách inštitúciami, orgánmi
alebo úradmi alebo agentúrami Únie, ústrednými vládami, inými úradmi štátnej, regionálnej
a miestnej správy, inými orgánmi podnikmi spravovanými verejným právom členských štátov
zakázané, rovnako ako je zakázané priame odkúpenie ich pohľadávok a dlhov Európskou
centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami.
21.2. ECB
a
národné
centrálne
banky
môžu
pre
subjekty
uvedené
v
článku 21.1. pôsobiť ako
finanční zástupcovia.
21.3. Ustanovenia
tohto
článku sa nevzťahujú na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve,
s ktorými národné centrálne banky a ECB v oblasti ponuky finančných rezerv centrálnymi
bankami zaobchádzajú ako so súkromnými úverovými inštitúciami.
Článok 22
Zúčtovacie a platobné systémy
ECB a národné centrálne banky môžu poskytnúť zariadenie a ECB môže vydávať nariadenia na
zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči
iným krajinám.
Článok 23
Externé operácie
ECB a centrálne národné banky môžu:
— nadviazať vzťahy s centrálnymi bankami a s finančnými inštitúciami v iných krajinách, a ak je to
vhodné, aj s medzinárodnými organizáciami,
— získavať a predávať voľné a terminované devízové aktíva všetkých druhov a drahé kovy; termín
„devízové aktíva“ zahŕňa cenné papiere a všetky ostatné aktíva v ktorejkoľvek mene alebo
zúčtovacej jednotke v akejkoľvek forme,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/239
— viesť a riadiť aktíva uvedené v tomto článku,
— uskutočňovať s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami bankové operácie všetkých
druhov vrátane pôžičkových a výpožičných operácií.
Článok 24
Iné operácie
ECB a národné centrálne banky okrem operácií vyplývajúcich z ich úloh môžu uskutočniť transakcie
pre potreby svojej prevádzky alebo zamestnancov.
KAPITOLA V
DOHĽAD
Článok 25
Dohľad
25.1. ECB
môže
poskytovať rady a konzultácie Rade, Komisii a príslušným úradom členských
štátov týkajúce sa rozsahu platnosti a plnenia právnych predpisov Únie o dohľade nad úverovými
inštitúciami a stabilite finančného systému.
25.2. V
súlade
s
nariadením
Rady
podľa článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
môže ECB plniť zvláštne úlohy týkajúce sa politiky dohľadu nad úverovými a ďalšími finančnými
inštitúciami, s výnimkou poisťovacích podnikov.
KAPITOLA VI
FINANČNÉ USTANOVENIA ESCB
Článok 26
Účtovná závierka
26.1. Hospodársky
rok
ECB
a
národných
centrálnych
bánk
sa
začína l. januára a končí 31.
decembra.
26.2. Ročnú účtovnú závierku ECB vypracúva Výkonná rada v súlade so zásadami stanovenými
Radou guvernérov. Ročnú uzávierku schváli Rada guvernérov a potom ju zverejní.
26.3. Na
analytické
a
prevádzkové
účely Výkonná rada vypracúva jednotnú konsolidovanú
uzávierku ESCB, zahrňujúcu tie aktíva a pasíva národných centrálnych bánk, ktoré spadajú pod ESCB.
SK
C 83/240
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
26.4. Na
uplatnenie
tohto
článku Rada guvernérov stanoví pravidlá potrebné na štandardizovanie
účtovníctva a podávanie správ o operáciách, ktoré uskutočnili národné centrálne banky.
Článok 27
Audit
27.1. Účty ECB a národných centrálnych bánk auditujú nezávislí externí audítori odporúčaní
Radou guvernérov a schválení Radou. Audítori majú plné právo preskúmať všetky účtovné knihy
a účty ECB a národných centrálnych bánk a dostávať úplné informácie o ich transakciách.
27.2. Ustanovenia
článku 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahujú len na skúmanie
prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB.
Článok 28
Kapitál ECB
28.1. Kapitál
ECB
je
5
miliárd
euro.
Môže
sa
zvyšovať rozhodnutím Rady guvernérov prijatým
kvalifikovanou väčšinou podľa článku 10.3 v medziach a za podmienok stanovených Radou
postupom podľa článku 41.
28.2. Národné
centrálne
banky
sú
jediní
upisovatelia
a
držitelia
kapitálu
ECB.
Kapitál
sa
upisuje
podľa kľúča stanoveného v súlade s článkom 29.
28.3. Rada
guvernérov
kvalifikovanou
väčšinou stanovenou v článku 10.3 určí rozsah a formu
splácania kapitálu.
28.4. V
zmysle
článku 28.5 sa na podieloch národných centrálnych bánk na upísanom kapitáli
nesmú robiť prevody, obstávky, ani sa nesmú dať do zálohu.
28.5. V
prípade
zmeny
kľúča uvedeného v článku 29 národné centrálne banky si medzi sebou
urobia prevody kapitálových podielov tak, aby rozdelenie kapitálových podielov zodpovedalo
zmenenému kľúču. Rada guvernérov určí lehoty a podmienky takýchto prevodov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/241
Článok 29
Kľúč na upisovanie kapitálu
29.1. Kľúč na upisovanie kapitálu ECB stanovený po prvýkrát v roku 1998, keď bol zriadený
ESCB, sa určí tak, že každej národnej centrálnej banke sa v tomto kľúči pridelí vážený podiel, ktorý
sa rovná súčtu:
— 50 % podielu príslušného členského štátu na počte obyvateľstva Únie v predposlednom roku,
ktorý predchádzal založeniu ESCB,
— 50 % podielu príslušného členského štátu na hrubom domácom produkte v trhových cenách
Únie za posledných päť rokov predchádzajúcich predposlednému roku pred založením ESCB.
Percentá sa zaokrúhľujú smerom nahor alebo nadol na najbližší násobok 0,0001 percentuálneho
bodu.
29.2. Štatistické
údaje,
ktoré
sa
majú
použiť pri uplatnení tohto článku, poskytuje Komisia
v súlade s pravidlami prijatými Radou postupom podľa článku 41.
29.3. Vážené
podiely
pridelené
národným
centrálnym
bankám
sa
upravujú
každých
päť rokov po
založení ESCB analogickým postupom podľa článku 29.1. Upravený kľuč sa použije od prvého dňa
nasledujúceho roka.
29.4. Rada
guvernérov
prijme
všetky
ďalšie opatrenia potrebné na uplatnenie tohto článku.
Článok 30
Prevod devízových rezerv na ECB
30.1. Národné
centrálne
banky,
rešpektujúc
článok 28, poskytujú devízové rezervy v iných
menách ako v menách členských štátov, v euro, v rezervných pozíciách v Medzinárodnom
menovom fonde a pri zvláštnych právach čerpania až do protihodnoty rovnajúcej sa 50
miliardám eur. Rada guvernérov rozhodne o čiastke, ktorá sa poskytne ECB po jej založení, a o
čiastkach, ktoré sa poskytnú v neskorších termínoch. ECB má plné právo viesť a spravovať devízové
rezervy, ktoré sa na ňu previedli, a využívať ich na účely stanovené v tomto štatúte.
30.2. Príspevky
jednotlivých
národných
centrálnych
bánk
sa
určia v pomere k podielu na
upísanom kapitále ECB.
30.3. Rada guvernérov pripíše v prospech každej národnej centrálnej banky pohľadávku vo výške
zodpovedajúcej jej príspevku. Rada guvernérov rozhoduje o denominácii a úročení týchto
pohľadávok.
30.4.
Ďalšie požiadavky na poskytnutie devízových rezerv, presahujúcich limit stanovený v článku
30.1, sa môžu predkladať ECB podľa článku 30.2 v medziach a za podmienok stanovených Radou
postupom podľa článku 41.
SK
C 83/242
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
30.5. ECB
môže
držať a spravovať rezervné pozície Medzinárodného menového fondu a osobitné
práva čerpania a tieto aktíva združovať.
30.6. Rada
guvernérov
prijme
všetky
ďalšie opatrenia potrebné na uplatnenie tohto článku.
Článok 31
Devízové rezervy národných centrálnych bánk
31.1. Národné
centrálne
banky
sú
oprávnené
uskutočňovať operácie pri plnení svojich záväzkov
voči medzinárodným organizáciám podľa článku 23.
31.2. Všetky
ostatné
operácie
s
devízovými
rezervami,
ktoré
zostanú
národným
centrálnym
bankám po prevodoch podľa článku 30, a transakcie členských štátov s využiteľnými devízovými
aktívami nad určitý limit, stanovený v zmysle článku 31.3, musí schváliť ECB, aby sa zabezpečil súlad
s kurzovou a menovou politikou Únie.
31.3. Rada
guvernérov
vydá
hlavné
zásady
na
uľahčenie týchto operácií.
Článok 32
Rozdeľovanie menových príjmov národných centrálnych bánk
32.1. Príjmy,
ktoré
patria
národným
centrálnym
bankám
z
plnenia
úloh
menovej
politiky
ESCB
(ďalej len „menové príjmy“), sa rozdeľujú koncom každého hospodárskeho roku podľa tohto článku.
32.2. Výška
menového
príjmu
každej
národnej
centrálnej
banky
sa
rovná
jej
ročnému príjmu z jej
aktív vedených ako protihodnota bankoviek v obehu a depozitných záväzkov úverových inštitúcií.
Národné centrálne banky vedú tieto aktíva oddelene v súlade s usmerneniami, ktoré stanoví Rada
guvernérov.
32.3. Ak po zavedení eura štruktúra bilancií národných centrálnych bánk neumožní na základe
posúdenia Rady guvernérov použiť ustanovenia článku 32.2, môže Rada guvernérov kvalifikovanou
väčšinou rozhodnúť, aby sa odlišne od postupu uvedeného v článku 32.2, v období maximálne
piatich rokov menový príjem meral podľa inej metódy.
32.4.
Čiastka menového príjmu každej národnej centrálnej banky sa znižuje o čiastku rovnajúcu
sa úrokom, ktoré táto centrálna národná banka platí úverovým inštitúciám za deponované vklady
podľa článku 19.
Rada guvernérov môže rozhodnúť, že národným centrálnym bankám nahradí náklady spojené
s emisiou bankoviek alebo, za výnimočných okolností, osobitné straty vzniknuté v súvislosti
s operáciami menovej politiky, uskutočňovanými v prospech ESCB. Náhrady sa poskytujú v takej
forme, akú Rada guvernérov pokladá za vhodnú; tieto čiastky sa môžu započítať do menového
príjmu národných centrálnych bánk.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/243
32.5. Celkový
menový
príjem
národných
centrálnych
bánk
sa
rozdelí
medzi
národné
centrálne
banky v pomere, ktorý zodpovedá ich podielom splateným v kapitále ECB, okrem rozhodnutí
prijatých Radou guvernérov podľa článku 33.2.
32.6. Započítanie a vyrovnanie zostatkov po rozdelení menového príjmu vykoná ECB podľa
usmernení stanovených Radou guvernérov.
32.7. Rada
guvernérov
prijme
všetky
ďalšie opatrenia potrebné na uplatnenie tohto článku.
Článok 33
Rozdelenie čistých ziskov a strát ECB
33.1.
Čistý zisk ECB sa rozdeľuje v tomto poradí:
a) čiastka, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do
všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % kapitálu;
b) zvyšný čistý zisk sa rozdelí podielnikom ECB v pomere k ich splateným podielom.
33.2. V
prípade,
že
ECB
zaznamená
stratu,
môže
ju
uhradiť zo svojho všeobecného rezervného
fondu, a ak je to potrebné, po rozhodnutí Rady guvernérov z menového príjmu príslušného
hospodárskeho roka v pomere jej splatených podielov až do výšky čiastok rozdelených národným
centrálnym bankám podľa článku 32.5.
KAPITOLA VII
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 34
Právne akty
34.1. V
súlade
s
článkom 132 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ECB:
— vydáva nariadenia v rozsahu, ktorý je potrebný na plnenie úloh vymedzených v článku 3.1 prvej
zarážky, v článkoch 19.1, 22 alebo 25.2 štatútu ESCB a ECB a v prípadoch, ktoré sa stanovia
v aktoch Rady uvedených v článku 41,
— prijíma rozhodnutia, ktoré sú potrebné na uskutočnenie úloh zverených ESCB zmluvami a týmto
štatútom,
— podáva odporúčania a zaujíma stanoviská.
34.2. ECB
môže
rozhodnúť, že zverejní rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.
SK
C 83/244
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
34.3. V
medziach
a
za
podmienok
prijatých
Radou
postupom
podľa článku 41 je ECB oprávnená
ukladať pokuty alebo periodické penále podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z nariadení
a rozhodnutí.
Článok 35
Súdna kontrola a súvisiace záležitosti
35.1. Konania
alebo
opomenutia
ECB
podliehajú
preskúmaniu
alebo
výkladu
Súdneho
dvora
Európskej únie za podmienok stanovených zmluvami. ECB môže zahájiť súdne konanie
v prípadoch a za podmienok stanovených zmluvami.
35.2. Spory
medzi
ECB
na
jednej
strane
a
jej
veriteľmi, dlžníkmi alebo akoukoľvek inou osobou
na strane druhej rozhodujú príslušné vnútroštátne súdy, okrem prípadu, ak je daná právomoc
Súdneho dvora Európskej únie.
35.3. Na
ECB
sa
vzťahuje úprava o zodpovednosti podľa článku 340 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Zodpovednosť národných centrálnych bánk sa riadi príslušným vnútroštátnym
právom.
35.4. Súdny
dvor
Európskej
únie
má
právomoc
rozhodovať na základe akýchkoľvek arbitrážnych
doložiek zahrnutých v zmluve uzatvorenej Úniou alebo v jej mene bez ohľadu na to, či má zmluva
verejnoprávny alebo súkromnoprávny charakter.
35.5. Rozhodnutie
ECB
o
predložení
veci
Súdnemu
dvoru
Európskej
únie
prijme
Rada
guvernérov.
35.6. Súdny
dvor
Európskej
únie
má
právomoc
rozhodovať o sporoch týkajúcich sa plnenia
povinností národných centrálnych bánk podľa zmlúv a tohto štatútu. Ak sa ECB domnieva, že
národná centrálna banka si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv, podá stanovisko
s odôvodnením a umožní danej národnej banke vyjadriť pripomienky. Ak národná centrálna
banka nevyhovie stanovisku ECB v stanovenej lehote, ECB môže predložiť vec Súdnemu dvoru
Európskej únie.
Článok 36
Zamestnanci
36.1. Rada
guvernérov
na
návrh
Výkonnej
rady
stanoví
podmienky
zamestnávania
zamestnancov
ECB.
36.2. Súdny
dvor
Európskej
únie
má
právomoc
rozhodovať spory medzi ECB a jej zamestnancami
podľa podmienok stanovených v podmienkach zamestnávania.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/245
Článok 37 (pôvodný článok 38)
Služobné tajomstvo
37.1.
Členovia riadiacich orgánov a zamestnanci ECB a národných centrálnych bánk sú povinní,
a to aj po skončení ich funkcie, nevyzradiť informácie, ktoré svojou povahou predstavujú služobné
tajomstvo.
37.2. Na
osoby,
ktoré
majú
prístup
k
informáciám,
na
ktoré
sa
vzťahujú predpisy Únie ukladajúce
povinnosť mlčanlivosti, sa vzťahujú tieto predpisy.
Článok 38 (pôvodný článok 39)
Osoby s podpisovým právom
ECB vzniká právny záväzok voči tretím krajinám podpisom prezidenta alebo dvoch členov Výkonnej
rady alebo podpismi dvoch zamestnancov ECB riadne splnomocnených prezidentom na
podpisovanie v mene ECB.
Článok 39 (pôvodný článok 40)
Výsady a imunity
ECB na územiach členských štátov požíva výsady a imunity potrebné na plnenie podmienok
stanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie.
KAPITOLA VIII
ZMENY ŠTATÚTU A DOPLŇUJÚCE PREDPISY
Článok 40 (pôvodný článok 41)
Zjednodušený postup pri prijímaní zmien
40.1. Podľa článku 129 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu Európsky parlament
a Rada články 5.1, 5.2, 5.3, 17, 18, 19.1, 22, 23, 24, 26, 32.2, 32.3, 32.4, 32.6, článok 33.1 písm.
a) a článok 36 tohto štatútu meniť v súlade s riadnym legislatívnym postupom na odporúčanie ECB
a po porade s Komisiou alebo na návrh Komisie a po porade s ECB.
40.2.
Článok 10.2 môže byť zmenený a doplnený rozhodnutím Európskej rady, ktorá sa uznáša
jednomyseľne, a to buď na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade
s Európskym parlamentom a Komisiou, alebo na základe odporúčania Komisie a po porade
s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou. Tieto zmeny a doplnenia nadobudnú
účinnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
SK
C 83/246
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
40.3. Odporúčanie ECB vydané podľa tohto článku si vyžaduje jednomyseľnosť Rady guvernérov.
Článok 41 (pôvodný článok 42)
Doplňujúce predpisy
Podľa článku 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada na návrh Komisie a po porade
s Európskym parlamentom alebo na odporúčanie ECB a po porade s Európskym parlamentom
a Komisiou prijme pravidlá uvedené v článkoch 4, 5.4, 19.2, 20, 28.1, 29.2, 30.4 a 34.3 tohto
štatútu.
KAPITOLA IX
PRECHODNÉ A INÉ USTANOVENIA VZŤAHUJÚCE SA NA ESCB
Článok 42 (pôvodný článok 43)
Všeobecné ustanovenia
42.1. Výnimka
uvedená
v
článku 139 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spôsobuje, že
nasledujúce články tohto štatútu nezakladajú práva ani záväzky pre daný členský štát: 3, 6, 9.2,
12.1, 14.3, 16, 18, 19, 20, 22, 23, 26.2, 27, 30, 31, 32, 33, 34 a 49.
42.2. Centrálne
národné
banky
členských štátov, pre ktoré platí výnimka podľa článku 139
uvedenej zmluvy, si zachovajú právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva.
42.3. V
súlade
s
článkom 139 uvedenej zmluvy sa pod termínom „členské štáty“ v článkoch 3,
11.2 a 19 tohto štatútu rozumejú „členské štáty, ktorých menou je euro“.
42.4. Termín
„národné
centrálne
banky“
v
článkoch 9.2, 10.2, 10.3, 12.1, 16, 17, 18, 22, 23, 27,
30, 31, 32, 33.2 a 49 tohto štatútu označuje „centrálne banky členských štátov, ktorých menou je
euro“.
42.5. Pod
termínom
„podielnici“
v
článkoch 10.3 a 33.1 sa rozumejú „centrálne banky členských
štátov, ktorých menou je euro“.
42.6. Termín
„upísaný
kapitál
ECB“
v
článkoch 10.3 a 30.2 označuje „kapitál ECB upísaný
centrálnym bankám členských štátov, ktorých menou je euro“.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/247
Článok 43 (pôvodný článok 44)
Prechodné úlohy ECB
ECB prevezme tie bývalé úlohy EMI uvedené v článku 141 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, ktoré je potrebné plniť aj po zavedení eura v dôsledku výnimiek, ktoré platia pre jeden alebo
viac členských štátov.
ECB poskytuje konzultácie pri prípravách na zrušenie výnimiek uvedených v článku 140 uvedenej
zmluvy.
Článok 44 (pôvodný článok 45)
Generálna rada ECB
44.1. Rešpektujúc
článok 129 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ustanoví sa Generálna
rada ECB ako tretí orgán ECB s rozhodovacou právomocou.
44.2. Generálna rada sa skladá z prezidenta a viceprezidenta ECB a guvernérov národných
centrálnych bánk. Ďalší členovia Výkonnej rady sa môžu zúčastňovať zasadnutí Generálnej rady
bez hlasovacieho práva.
44.3. Povinnosti
Generálnej
rady
sú
taxatívne
vymedzené
v
článku 46 tohto štatútu.
Článok 45 (pôvodný článok 46)
Rokovací poriadok Generálnej rady
45.1. Generálnej
rade
predsedá
prezident
alebo
v
jeho
neprítomnosti
viceprezident
ECB.
45.2. Predseda
Rady
alebo
člen Komisie sa môžu zúčastniť na zasadnutí Generálnej rady bez
hlasovacieho práva.
45.3. Zasadnutie
Generálnej
rady
pripravuje
jej
prezident.
45.4. Generálna
rada
bez
ohľadu na článok 12.3 prijme svoj rokovací poriadok.
45.5. Sekretariát
Generálnej
rady
zabezpečuje ECB.
Článok 46 (pôvodný článok 47)
Povinnosti Generálnej rady
46.1. Generálna
rada:
— plní úlohy uvedené v článku 43,
— prispieva k plneniu poradných funkcií uvedených v článku 4 a článku 25.1.
SK
C 83/248
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
46.2. Generálna
rada
prispieva
nasledujúcimi
činnosťami k:
— zhromažďovaniu štatistických informácií, ako sa uvádza v článku 5,
— podávaniu správ ECB, ako sa uvádza v článku 15,
— stanoveniu pravidiel potrebných na uplatnenie článku 26 podľa článku 26.4,
— prijatiu všetkých ďalších opatrení potrebných na uplatnenie článku 29 podľa článku 29.4,
— stanoveniu podmienok zamestnania zamestnancov ECB podľa článku 36.
46.3. Generálna
rada
prispieva
k
prípravám
potrebným
na
neodvolateľné stanovenie kurzov mien
členských štátov, pre ktoré platí výnimka, voči euru, ako je uvedené v článku 140 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
46.4. Prezident
ECB
informuje
Generálnu
radu
o
rozhodnutiach
Rady
guvernérov
ECB.
Článok 47 (pôvodný článok 48)
Prechodné ustanovenia o kapitále ECB
Podľa článku 29.1. sa každej národnej centrálnej banke pridelí vážený podiel podľa kľúča na
upisovanie kapitálu ECB. Odlišne od článku 28.3 centrálne banky členských štátov, pre ktoré platí
výnimka, nesplácajú upísaný kapitál, pokiaľ Generálna rada kvalifikovanou väčšinou predstavujúcou
aspoň dve tretiny upísaného kapitálu ECB a najmenej polovicu podielnikov nerozhodne, že sa musí
splatiť minimálne percento ako príspevok na prevádzkové náklady ECB.
Článok 48 (pôvodný článok 49)
Odložené splátky kapitálu, rezerv a doplatkov ECB
48.1. Centrálna
banka
členského štátu, ktorému je zrušená výnimka, spláca upísaný podiel
kapitálu ECB v rovnakom rozsahu ako národné centrálne banky iných členských štátov, ktorých
menou je euro, a devízové rezervy prevádza do ECB podľa článku 30.1. Výška týchto prevodov sa
určí vynásobením hodnoty devízových rezerv vyjadrených v euro podľa platného menového kurzu,
ktoré už boli prevedené do ECB v súlade s článkom 30.1., koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi
počtom podielov upísaného kapitálu danou národnou centrálnou bankou a počtom podielov už
splatených ostatnými národnými centrálnymi bankami.
48.2. Dodatkom
k
platbe,
ktorá
sa
má
vykonať v súlade s článkom 48.1, daná centrálna banka
prispieva do rezerv ECB a zásob, ktoré sa rovnajú rezervám ako aj do sumy, ktorá sa má poskytnúť
podľa zostatku účtu ziskov a strát k 31. decembru roku, ktorý predchádzal zrušeniu výnimky. Suma,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/249
ktorá má tvoriť príspevok, sa určí vynásobením sumy rezerv podľa vyššie uvedenej definície
a schválenej v bilancii ECB koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi počtom podielov upísaných
danou centrálnou bankou a počtom podielov už splatených ostatnými národnými centrálnymi
bankami.
48.3. Potom,
čo sa jeden alebo viaceré štáty stanú členskými štátmi a ich národné centrálne banky
sa stanú súčasťou ESCB, zvýši sa automaticky upísaný kapitál ECB a limit devízových aktív, ktoré
môžu byť prevedené na ECB. Zvýšenie sa určí vynásobením príslušných vtedy platných čiastok
činiteľom, ktorý vyjadruje pomer medzi podielom pristupujúcich národných centrálnych bánk
a národných centrálnych bánk, ktoré sú už členmi ESCB, v rámci už rozšíreného kľúča upisovania
kapitálu. Váha každej národnej centrálnej banky v kľúči na upisovanie kapitálu sa vypočíta analogicky
podľa článku 29.1 a v súlade s článkom 29.2. Ako referenčné obdobia pre štatistické údaje sa
použijú rovnaké obdobia, ktoré sa použili pri ostatnej úprave váženia podľa článku 29.3.
Článok 49 (pôvodný článok 52)
Výmena bankoviek v menách členských štátov
Rada guvernérov ECB v nadväznosti na neodvolateľné stanovenie menových kurzov prijme v súlade
s článkom 140 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie opatrenia potrebné na to, aby bankovky
stanovené v menách s neodvolateľnými menovými kurzami vymieňali národné centrálne banky za
ich nominálne hodnoty.
Článok 50
Uplatňovanie prechodných ustanovení
Články 42 až 47 platia dovtedy, kým budú existovať členské štáty, pre ktoré platia výnimky.
SK
C 83/250
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 5)
O ŠTATÚTE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI
ustanoviť štatút Európskej investičnej banky stanovenej v článku 308 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Týmto sa ustanovuje Európska investičná banka, zriadená článkom 308 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ďalej len „banka“), ktorá vykonáva svoje úlohy a činnosti v súlade
s ustanoveniami zmlúv a štatútu.
Článok 2
Poslanie banky sú stanovené v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 3
V súlade s článkom 308 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú členmi banky členské štáty.
Článok 4
1.
Základné imanie banky je 232 392 989 000 EUR, upísané členskými štátmi takto:
Nemecko 37
578
019
000
Francúzsko 37
578
019
000
Taliansko 37
578
019
000
Spojené kráľovstvo 37
578
019
000
Španielsko 22
546
811
500
Belgicko 10
416
365
500
Holandsko 10
416
365
500
Švédsko 6
910
226
000
Dánsko 5
274
105
000
Rakúsko 5
170
732
500
Poľsko 4
810
160
500
Fínsko 2
970
783
000
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/251
Grécko 2
825
416
500
Portugalsko 1
820
820
000
Česká republika 1
774
990
500
Maďarsko 1
679
222
000
Írsko 1
318
525
000
Rumunsko 1
217
626
000
Slovensko 604
206
500
Slovinsko 560
951
500
Bulharsko 410
217
500
Litva 351
981
000
Luxembursko 263
707
000
Cyprus 258
583
500
Lotyšsko 214
805
000
Estónsko 165
882
000
Malta 98
429
500
Členské štáty sú zodpovedné len do výšky svojho upísaného a nesplateného podielu na základnom
imaní.
2. Prijatím
nového
člena sa zvyšuje upísané základné imanie o čiastku zodpovedajúcu
dodatočnému kapitálu vnesenému novým členom.
3. Rada
guvernérov
môže
jednomyseľne rozhodnúť o zvýšení upísaného základného imania.
4. Podiel
na
upísanom
základnom
imaní
nemožno
previesť alebo poskytnúť ako zábezpeku a nie
je možné ho zabaviť.
Článok 5
1.
Členské štáty splatia upísaný kapitál v rozsahu 5 % z priemeru súm uvedených v článku 4 ods.
1.
2. V
prípade
navýšenia
upísaného
kapitálu
Rada
guvernérov
jednomyseľne stanoví percentuálnu
výšku, ktorá musí byť zaplatená, ako aj platobné podmienky. Platby v hotovosti sa uskutočňujú
výhradne v eurách.
3. Správna
rada
môže
požadovať splatenie nesplateného upísaného kapitálu do výšky, ktorá je
potrebná na splnenie povinností banky.
Platbu vykonáva každý štát úmerne svojmu podielu na upísanom kapitáli.
SK
C 83/252
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 6
(pôvodný článok 8)
Banka je spravovaná a riadená Radou guvernérov, Správnou radou a predstavenstvom.
Článok 7
(pôvodný článok 9)
1. Rada
guvernérov
sa
skladá
z
ministrov
menovaných
členskými štátmi.
2. Rada
guvernérov
ustanoví
všeobecné
smernice
o
úverovej
politike
banky
v
súlade
s
cieľmi Únie.
Rada guvernérov dohliada nad vykonaním týchto smerníc.
3. Rada
guvernérov
ďalej:
a) rozhoduje o navýšení upísaného kapitálu v súlade s článkom 4 ods. 3 a článkom 5 ods. 2;
b) na účely článku 9 ods. 1 ustanovuje zásady uplatňované pri financovaní operácií vykonávaných
v rámci úloh banky;
c) vykonáva právomoci podľa článku 9 a 11 na menovanie a odvolanie členov Správnej rady
a predstavenstva ako aj právomoci podľa článku 11 ods. 1 pododsek druhý;
d) rozhoduje v súlade s článkom 16 ods. 1 o poskytovaní finančných prostriedkov pre investičné
operácie, ktoré sa majú úplne alebo čiastočne uskutočniť mimo územia členských štátov;
e) schvaľuje výročnú správu vypracovanú Správnou radou;
f) schvaľuje ročnú účtovnú závierka a výkaz ziskov a strát;
g) vykonáva právomoci a iné úlohy zverené týmto štatútom;
h) schvaľuje rokovací poriadok banky.
4. V rámci tejto zmluvy a tohoto štatútu je Rada guvernérov oprávnená, pokiaľ tak rozhodne
jednomyseľným hlasovaním, prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa týka sa zastavenia činností banky
a, pokiaľ by to bolo nutné, o jej likvidácii.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/253
Článok 8
(pôvodný článok 10)
Pokiaľ v tomto štatúte nie je ustanovené inak, prijímajú sa rozhodnutia Rady guvernérov väčšinou
členov. Táto väčšina musí predstavovať aspoň 50 % upísaného kapitálu.
Kvalifikovaná väčšina vyžaduje súhlas osemnásť hlasov a 68 % upísaného základného imania.
Zdržanie sa hlasovania prítomných členov alebo zastúpených členov nebráni prijatiu rozhodnutí
vyžadujúcich jednomyseľnosť.
Článok 9
(pôvodný článok 11)
1. Správna
rada
rozhoduje
o
poskytovaní
finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov
a záruk a o uzatváraní pôžičiek; stanovuje úrokové sadzby pôžičiek a sadzby provízií a záruk
a iné poplatky. Správna rada môže, na základe rozhodnutia prijatého kvalifikovanou väčšinou,
preniesť niektoré svoje funkcie na predstavenstvo, pričom pre takéto prenesenie ustanoví
podmienky a dohliadne na jeho vykonávanie.
Správna rada dohliada a zabezpečuje riadnu správu banky; zabezpečuje, aby bolo riadenie banky
v súlade so zmluvami a štatútom a so všeobecnými smernicami ustanovenými Radou guvernérov.
Na konci rozpočtového roka predloží Správna rada správu Rade guvernérov a po schválení ju
zverejní.
2. Správna
rada
sa
skladá
z
dvadsiatich
ôsmich
správcov
a
osemnástich
zástupcov.
Správcov vymenuje Rada guvernérov na päť rokov, pričom každý členský štát a Komisia navrhne
jedného.
Zástupcov vymenuje Rada guvernérov na päť rokov takto:
— dvoch zástupcov navrhne Spolková republika Nemecko,
— dvoch zástupcov navrhne Francúzska republika,
— dvoch zástupcov navrhne Talianska republika,
— dvoch zástupcov navrhne Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
— jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Španielske kráľovstvo a Portugalská republika,
SK
C 83/254
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
— jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Belgické kráľovstvo, Luxemburské
veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo,
— dvoch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Dánske kráľovstvo, Helénska republika, Írsko
a Rumunsko,
— dvoch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Estónska republika, Lotyšská republika, Litovská
republika, Rakúska republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo,
— troch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Bulharská republika, Česká republika, Cyperská
republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika
a Slovenská republika,
— jedného zástupcu navrhne Komisia.
Správna rada kooptuje šiestich odborníkov bez práva hlasovať: troch ako členov a troch ako
zástupcov.
Správcovia alebo zástupcovia môžu byť vymenovaní znova.
Rokovací poriadok ustanovuje pravidlá účasti na zasadnutiach Správnej rady a ustanovenia
uplatňujúce sa na zástupcov a kooptovaných odborníkov.
Predseda alebo v jeho neprítomnosti jeden z podpredsedov predstavenstva predsedá rokovaniu
Správnej rady, avšak nehlasuje.
Členovia Správnej rady sú vyberaní z radov osôb, ktoré poskytujú všetky záruky svojej nezávislosti
a odbornosti. Sú zodpovední len banke.
3. Správca
môže
byť odvolaný z funkcie rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou
väčšinou hlasov len vtedy, pokiaľ už nespĺňa podmienky nevyhnutné pre vykonávanie funkcie.
Pokiaľ nie je schválená výročná správa, Správna rada odstúpi.
4. V prípade uprázdnenia miesta alebo miest v dôsledku smrti alebo individuálneho alebo
kolektívneho odstúpenia alebo odvolania z funkcie, bude toto miesto alebo miesta obsadené
podľa pravidiel stanovených v odseku 2. Okrem prípadov úplného obmeny členov, budú členovia
nahradení na zvyšok funkčného obdobia.
5. Rada
guvernérov
ustanoví
výšku
odmeny
členov Správnej rady. Rada guvernérov rozhodne, aké
činnosti sú nezlučiteľné s funkciou správcu alebo zástupcu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/255
Článok 10
(pôvodný článok 12)
1. Každý
správca
má
jeden
hlas
v
Správnej
rade.
Svoj
hlas
môže
kedykoľvek delegovať podľa
podmienok určených vo vnútornom predpise banky.
2. Ak
v
tomto
štatúte
nie
je
ustanovené
inak,
prijíma
Správna
rada
rozhodnutia
najmenej
jednou
tretinou svojich členov oprávnených hlasovať, ktorí zastupujú najmenej päťdesiat percent upísaného
základného imania. Kvalifikovanú väčšinu predstavuje osemnásť hlasov a šesťdesiatosem percent
upísaného základného imania. Rokovací poriadok banky stanoví kvórum potrebné pre platnosť
rozhodnutí Správnej rady.
Článok 11
(pôvodný článok 13)
1. Predstavenstvo
sa
skladá
z
predsedu
a
ôsmich
podpredsedov
menovaných
na
šesť rokov Radou
guvernérov na návrh Správnej rady. Môžu byť vymenovaní znovu.
Rada guvernérov môže jednomyseľne zmeniť počet členov predstavenstva.
2. Na
návrh
Správnej
rady
prijatý
kvalifikovanou
väčšinou môže Rada guvernérov, tiež na základe
kvalifikovanej väčšiny hlasov, odvolať členov predstavenstva z funkcie.
3. Predstavenstvo
je
zodpovedné
za
bežný
chod
banky
pod
dohľadom predsedu a pod dozorom
Správnej rady.
Pripravuje rozhodnutia Správnej rady o uzatváraní pôžičiek a poskytovaní finančných prostriedkov,
najmä vo forme úverov a záruk. Je zodpovedné za vykonávanie týchto rozhodnutí.
4. Predstavenstvo
formuluje,
na
základe
väčšiny hlasov svojich členov stanoviská k návrhom na
poskytnutie finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk.
5. Rada
guvernérov
ustanoví
odmenu
členov predstavenstva a rozhodne o činnostiach, ktoré sú
nezlučiteľné s ich funkciou.
6. Predseda a v prípade prekážky jeden z podpredsedov zastupuje banku v právnych alebo
neprávnych záležitostiach.
7. Zamestnanci banky podliehajú právomoci predsedu, ktorý ich prijíma a prepúšťa. Pri výbere
personálu sa berú do úvahy nielen osobné schopnosti a odborná kvalifikácia, ale tiež spravodlivé
zastúpenie štátnych príslušníkov členských štátov. Rokovací poriadok určí, ktorý orgán je príslušný
prijať ustanovenia vzťahujúce sa na zamestnancov.
SK
C 83/256
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
8. Predstavenstvo
a
zamestnanci
banky
sú
zodpovední
len
banke
a
sú
pri
výkone
svojich
funkcií
úplne nezávislí.
Článok 12
(pôvodný článok 14)
1. Výbor
pozostávajúci
zo
šiestich
členov, vymenovaných na základe ich schopností Radou
guvernérov, overuje, či činnosť banky zodpovedá najlepšej bankovej praxi, a je zodpovedný za
audit jej účtovníctva.
2. Výbor
uvedený
v
odseku
1
každoročne overí, či operácie banky boli vykonané a jej účtovné
knihy vedené správnym spôsobom. Na tento účel overuje, či operácie banky boli vykonané v súlade
s formálnymi náležitosťami a postupmi ustanovenými štatútom a rokovacím poriadkom.
3. Výbor
uvedený
v
odseku
1
potvrdzuje,
že
finančné údaje, ako aj akékoľvek ostatné finančné
informácie obsiahnuté v ročnej účtovnej závierke zostavenej Správnou radou poskytujú pravdivý
obraz finančnej pozície banky v súvislosti s jej aktívami a pasívami a výsledkov jej operácií
a pohybu jej hotovosti v príslušnom finančnom roku.
4. Rokovací
poriadok
špecifikuje
odbornú
kvalifikáciu
vyžadovanú
od
členov výboru a ustanovuje
podmienky činnosti výboru.
Článok 13
(pôvodný článok 15)
Banka komunikuje s jednotlivými členskými štátmi prostredníctvom orgánu uvedeného členskými
štátmi. Pri výkone finančných operácií má banka regres voči národnej centrálnej banke uvedeného
členského štátu alebo iným finančným orgánom schváleným členským štátom.
Článok 14
(pôvodný článok 16)
1. Banka
spolupracuje
so
všetkými
medzinárodnými
organizáciami,
ktorých
pôsobnosť je
podobná pôsobnosti banky.
2. Banka
nadväzuje
všetky
vhodné
vzťahy, ktoré by uľahčili spoluprácu s bankovými a finančnými
orgánmi krajín, v ktorých vykonáva svoje operácie.
Článok 15
(pôvodný článok 17)
Na žiadosť členského štátu alebo Komisie alebo z vlastného podnetu Rada guvernérov vykoná za
rovnakých podmienok ako schválenie, výklad alebo doplnenie smerníc, ktoré vydala v súlade
s článkom 7 tohoto štatútu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/257
Článok 16
(pôvodný článok 18)
1. V
rámci
poslania
stanoveného
v
článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytuje
banka finančné prostriedky, najmä vo forme úverov a záruk, svojim členom alebo súkromným alebo
verejnoprávnym podnikom na investície, ktoré majú byť vykonané na území členských štátov, pokiaľ
nie sú za rozumných podmienok dostupné prostriedky z iných zdrojov.
Rozhodnutím Rady guvernérov kvalifikovanou väčšinou na návrh Správnej rady však môže banka
poskytnúť financovanie na investičné projekty, ktoré majú byť vykonané, úplne alebo čiastočne,
mimo územia členských štátov.
2. Poskytovanie
úverov
je
pokiaľ možno čo najviac závislé aj na využití iných nástrojov
financovania.
3. Pri
schvaľovaní úveru podniku alebo subjektu inému než je členský štát podmieni banka
schválenie takejto pôžičky poskytnutím záruky členským štátom, na ktorého území má byť
investícia vykonaná, alebo poskytnutím iných primeraných záruk.
V súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov v zmysle článku 7 ods. 3 písm. b) a, ak to
uskutočňovanie operácií stanovených v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyžaduje,
Správna rada kvalifikovanou väčšinou okrem toho ustanovuje podmienky akejkoľvek finančnej
operácie predstavujúcej špecifické riziko, a preto považovanej za osobitnú činnosť.
4. Banka
sa
môže
zaručiť za pôžičky získané verejnoprávnymi alebo súkromnými podnikmi alebo
inými subjektami za účelom vykonávania operácií stanovených v článku 309 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
5. Celková
suma
úverov
a
záruk
poskytnutých
bankou
nepresiahne
250
%
upísaného
základného
imania, rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát. Súhrnná
čiastka sa zníži o sumu rovnajúcu sa (splatenej alebo nesplatenej) sume upísanej pre akúkoľvek
majetkovú účasť banky.
Čiastka vyplatených majetkových účastí banky nesmie nikdy prekročiť čiastku zodpovedajúcu
celkovej hodnote upísaného základného imania, rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov
a zostatku na účte ziskov a strát.
Na základe výnimky majú osobitné činnosti banky podľa rozhodnutia Rady guvernérov a Správnej
rady prijatého v súlade s odsekom 3 špecifické umiestnenie rezerv.
Tento odsek sa tiež uplatní na konsolidovanú účtovnú závierku banky.
6. Banka
sa
chráni
proti
kurzovým
rizikám
zaradením
vhodných
doložiek
do
zmlúv
o
úveroch
a zárukách.
SK
C 83/258
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 17
(pôvodný článok 19)
1. Sadzby
úrokov
u
úverov,
ktoré
má
banka
poskytnúť, a sadzby provízií záruk a iné poplatky sa
prispôsobia podmienkam na kapitálovom trhu a vypočítajú sa tak, aby z nich vyplývajúce príjmy
umožňovali banke splnenie jej záväzkov, pokrytie jej výdajov a rizík a vytvorenie rezervného fondu
ustanoveného v článku 22.
2. Banka
nezníži
sadzby
úrokov.
Pokiaľ by sa zdalo byť vhodné znížiť sadzbu úrokov s ohľadom
na zvláštnu povahu investície, ktorá má byť financovaná, môže uvedený členský štát alebo tretia
osoba poskytnúť zľavu z úroku, pokiaľ je poskytnutie takejto zľavy zlučiteľné s pravidlami
stanovenými v článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 18
(pôvodný článok 20)
Pri operáciách súvisiacich s financovaním banka uplatňuje nasledujúce zásady:
1. Zaisťuje, aby boli fondy využité čo najracionálnejšie v záujme Únie.
Môže poskytnúť pôžičky alebo záruky pre získanie pôžičiek len:
a) pokiaľ je splácanie úroku a umorovanie dlhu zaručené hospodárskym výsledkom v prípade
investícií vykonávaných podnikmi vo výrobnom sektore alebo v prípade inej investície
záväzkom štátu, v ktorom je investícia vykonávaná, alebo iným spôsobom; a
b) pokiaľ vykonávanie investície prispeje k zvýšeniu všeobecnej hospodárskej produktivity
a podporuje rozvoj vnútorného trhu.
2. Nezíska
žiadny
podiel
v
žiadnom
podniku
ani
neprijme
žiadnu
zodpovednosť za riadenie
takéhoto podniku, pokiaľ to nie je nutné pre ochranu vlastných práv, za účelom zabezpečenia
vyrovnania dlhu tohoto podniku.
Správna rada však kvalifikovanou väčšinou v súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov
podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a v prípadoch, keď si to vykonávanie operácií uvedených v článku
309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyžaduje, ustanoví podmienky vzniku majetkovej účasti
v obchodnom podniku, pokiaľ je to podmienka financovania investície alebo programu ako doplnku
k pôžičke alebo záruke.
3. Môže
nakladať so svojimi pohľadávkami na kapitálovom trhu a môže za týmto účelom
požadovať po svojich dlžníkoch vydanie dlhopisov alebo iných cenných papierov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/259
4. Banka
ani
členský štát neuloží žiadne podmienky, podľa ktorých sa vydaná pôžička má
vyčerpať v konkrétnom členskom štáte.
5. Môže
podmieniť poskytnutie pôžičiek uskutočnením medzinárodnej verejnej súťaže.
6. Nebude
financovať, úplne ani sčasti, žiadnu investíciu, proti ktorej sa postaví členský štát, na
ktorého území má byť vykonaná.
7. Banka
môže,
ako
doplnenie
svojich
úverových
aktivít,
poskytovať služby technickej pomoci
v súlade s podmienkami ustanovenými Radou guvernérov, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou,
a v súlade s týmto štatútom.
Článok 19
(pôvodný článok 21)
1. Každý podnik alebo verejný alebo súkromný subjekt môže priamo požiadať banku
o financovanie. Žiadosti môžu byť adresované banke tiež prostredníctvom Komisie alebo
prostredníctvom členského štátu, na ktorého území sa má investícia realizovať.
2. Žiadosti
podané
prostredníctvom
Komisie
sa
zašlú
členskému štátu, na ktorého území sa má
investícia vykonávať, aby tento štát vyslovil svoje stanovisko. Žiadosti podané prostredníctvom štátu
sa zašlú Komisii, aby vyslovila svoje stanovisko. Žiadosti podané priamo podnikom sa zašlú
uvedenému členskému štátu a Komisii.
Dotknutý členský štát a Komisia doručí svoje stanovisko najneskôr do dvoch mesiacov. Pokiaľ banka
v tejto lehote stanovisko neobdrží, môže predpokladať, že proti danej investícii nie sú žiadne
námietky.
3. Správna rada rozhoduje o finančných operáciách, ktoré jej zašle predstavenstvo.
4. Predstavenstvo
preskúma,
či podané finančné operácie, sú v súlade s ustanoveniami tohoto
štatútu, najmä s ustanoveniami článku 16 a 18. Pokiaľ predstavenstvo rozhodne v prospech
financovania, predloží Správnej rade zodpovedajúci návrh. Svoje kladné stanovisko môže
podmieniť takými podmienkami, ktoré považuje za nevyhnutné. Pokiaľ predstavenstvo rozhodne
v neprospech poskytnutia financovania, predloží Správnej rade príslušné dokumenty spoločne so
svojim stanoviskom.
5. Pokiaľ predstavenstvo vydá záporné stanovisko, je pre poskytnutie financovania nevyhnutné
jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady.
6. Pokiaľ vydá Komisia záporné stanovisko, je pre poskytnutie financovania nevyhnutné
jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady, pričom hlasovania sa v tomto prípade zdrží správca
nominovaný Komisiou.
SK
C 83/260
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
7. Pokiaľ vydajú záporné stanovisko predstavenstvo i Komisia, Správna rada uvedené financovanie
neposkytne.
8. Ak
je
potrebné
finančnú operáciu vzťahujúcu sa na schválenú investíciu reštrukturalizovať na
účely ochrany práv a záujmov banky, predstavenstvo banky prijme bezodkladne núdzové opatrenia,
ktoré považuje za potrebné, pričom o tom bezodkladne informuje Správnu radu.
Článok 20
(pôvodný článok 22)
1. Banka
získava
pôžičky na kapitálovom trhu za účelom zaistenia zdrojov nevyhnutných pre
plnenie svojich úloh.
2. Banka
môže
získať pôžičku na kapitálových trhoch členských štátov v rámci právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tieto trhy.
Príslušné orgány členského štátu, pre ktoré platí výnimka v zmysle článku 139 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, to môžu odmietnuť, len ak je dôvod obávať sa, že na kapitálovom
trhu uvedeného štátu dôjde k závažným poruchám.
Článok 21
(pôvodný článok 23)
1. Banka
môže
využiť akýchkoľvek dostupných prostriedkov, ktoré nepotrebuje okamžite
k splneniu svojich záväzkov, a to za nasledujúcich podmienok:
a) môže investovať na peňažných trhoch;
b) s výhradou ustanovení článku 18 ods. 2 môže kupovať a predávať cenné papiere;
c) môže vykonať akúkoľvek inú finančnú operáciu zlučiteľnú s jej pôsobnosťou.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, banka sa pri správe svojich investícií
nezapojí do žiadnej devízovej arbitráže, ktorá nie je priamo potrebná na vykonávanie alebo
plnenie záväzkov, ktoré zmluvne prevzala prostredníctvom vypísaných pôžičiek alebo
poskytnutých záruk.
3. V
oblastiach,
na
ktoré
sa
vzťahuje tento článok, banka pôsobí v zhode s príslušnými orgánmi
členských štátov alebo s ich národnými centrálnymi bankami.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/261
Článok 22
(pôvodný článok 24)
1. Postupne
sa
vytvorí
rezervný
fond,
ktorý
predstavuje
10
%
upísaného
základného
imania.
Pokiaľ by to vyžadoval stav záväzkov banky, môže Správna rada rozhodnúť o vytvorení
dodatočných rezerv. Dokiaľ nie je úplne vytvorený tento rezervný fond, vkladajú sa do nej:
a) príjmy z úrokov z úverov poskytnutých bankou z čiastok, ktoré majú zaplatiť členské štáty podľa
článku 5;
b) príjmy z úrokov z úverov poskytnutých z fondov získaných zo splatenia pôžičiek uvedených pod
písmenom a),
pokiaľ tieto príjmy z úrokov nie sú nevyhnutné pre splnenie záväzkov banky alebo k pokrytiu jej
výdajov.
2. Prostriedky
v
rezervnom
fonde
sa
investujú
tak,
aby
boli
kedykoľvek k dispozícii pre splnenie
účelu tohoto fondu.
Článok 23
(pôvodný článok 25)
1. Banka
je
kedykoľvek oprávnená previesť prostriedky, ktoré má v mene jedného členského štátu,
ktorého menou nie je euro, na účel vykonania finančných operácií v súlade so svojou pôsobnosťou
stanovenou v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom náležitý ohľad je treba brať na
ustanovenie článku 21 tohoto štatútu. Banka sa pokiaľ možno vyhne takýmto prevodom, pokiaľ má
k dispozícii voľné alebo disponibilné prostriedky v mene, ktorú potrebuje.
2. Banka
nesmie
previesť svoje prostriedky v mene jedného z členských štátov, ktorého menou nie
je euro na menu nečlenského štátu bez súhlasu uvedeného členského štátu.
3. Banka
môže
voľne nakladať s časťou svojho kapitálu, ktorá je splatená, a tiež s požičanou
cudzou menou na trhu mimo Únie.
4.
Členské štáty sa zaväzujú dať k dispozícii dlžníkom banky cudziu menu nevyhnutnú pre
splatenie istiny a úrokov súvisiacich s úvermi poskytnutými bankou alebo za ktoré banka ručí vo
vzťahu k investíciám, ktoré majú byť vykonávané na ich území.
SK
C 83/262
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 24
(pôvodný článok 26)
Pokiaľ členský štát nesplní záväzky, ktoré mu vznikli ako členovi podľa tohoto štatútu, a najmä
záväzok splatiť jeho podiel na upísanom základnom imaní alebo k zaisteniu splatenia svojich
pôžičiek, poskytovanie úverov alebo záruk tomuto členskému štátu alebo jeho občanom môže byť
rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou hlasov prerušené.
Toto rozhodnutie nezbavuje členský štát alebo jeho štátnych príslušníkov povinností voči banke.
Článok 25
(pôvodný článok 27)
1. Pokiaľ by Rada guvernérov rozhodla o zastavení činnosti banky, všetky jej činnosti sa okamžite
zastavia, s výnimkou operácií nevyhnutných pre zaistenie riadneho využitia, ochrany a uchovania jej
majetku a splnenia jej záväzkov.
2. V
prípade
likvidácie
ustanoví
Rada
guvernérov
likvidátorov
a
udelí
im
pokyny
pre
vykonávanie
likvidácie. Zabezpečí ochranu práv zamestnancov.
Článok 26
(pôvodný článok 28)
1. Banka
má
v
každom
členskom štáte najširšiu právnu subjektivitu priznávanú právnickým
osobám podľa vnútroštátneho práva uvedeného štátu, najmä práva nadobúdať a scudzovať
hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.
2. Majetok
banky
nepodlieha
žiadnej
forme
zabavenia
alebo
vyvlastnenia.
Článok 27
(pôvodný článok 29)
S výhradou právomocí priznávaných Súdnemu dvoru Európskej únie, spadá akýkoľvek spor medzi
bankou a jej veriteľmi alebo dlžníkmi alebo medzi bankou a tretími osobami do pôsobnosti
príslušného vnútroštátneho súdu. Banka môže zakotviť arbitrážnu doložku v ktorejkoľvek zmluve.
Banka si zvolí v každom členskom štáte sídlo pre svoju činnosť. Môže však v akejkoľvek zmluve
určiť osobitné sídlo pre svoju činnosť.
Majetok a aktíva banky nepodliehajú zhabaniu alebo nútenému výkonu rozhodnutia inak ako na
základe rozhodnutia súdu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/263
Článok 28
(pôvodný článok 30)
1. Rada
guvernérov
môže
jednomyseľne rozhodnúť o založení dcérskych spoločností alebo iných
subjektov s právnou subjektivitou a finančnou samostatnosťou.
2. Rada
guvernérov
prijme
jednomyseľne štatúty subjektov uvedených v odseku 1. Štatúty
vymedzia najmä ich ciele, štruktúru, základné imanie, členstvo, umiestnenie sídla, finančné zdroje,
nástroje intervencie a pravidlá auditu, ako aj povahu ich vzťahu s orgánmi banky.
3. Banka
má
právomoc
sa
zúčastňovať na správe týchto subjektov a prispievať k ich upísanému
základnému imaniu do výšky určenej jednomyseľne Radou guvernérov.
4. Protokol
o
výsadách
a
imunitách
Európskej
únie
sa
uplatňuje na subjekty uvedené v odseku 1
v miere, v akej sa tieto spravujú právom Únie, na členov ich orgánov pri výkone ich povinností a na
ich zamestnancov za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú v prípade banky.
Na dividendy, kapitálové výnosy alebo iné príjmy z takýchto subjektov, na ktoré majú iní členovia
než Európska únia a banka nárok, sa však naďalej vzťahujú platné daňové právne predpisy.
5.
Súdny dvor Európskej únie je príslušný v medziach tu ustanovených rozhodovať spory týkajúce
sa opatrení prijatých orgánmi subjektov podliehajúcich právu Únie. Návrh na začatie konania proti
takým opatreniam môže podať ktorýkoľvek člen takého subjektu alebo členský štát v súlade
s podmienkami ustanovenými v článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
6. Rada
guvernérov
môže
jednomyseľne rozhodnúť o umožnení prístupu zamestnancov
subjektov, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, do spoločných systémov banky v súlade s príslušnými
vnútornými postupmi.
SK
C 83/264
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 6)
O UMIESTNENÍ SÍDEL INŠTITÚCIÍ A NIEKTORÝCH
ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR A ÚTVAROV
EURÓPSKEJ ÚNIE
ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
SO ZRETEĽOM
na článok 341 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 189 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
PRIPOMÍNAJÚC A POTVRDZUJÚC
rozhodnutie z 8. apríla 1965 a bez toho, aby boli dotknuté
rozhodnutia týkajúce sa sídla budúcich orgánov, úradov a agentúr a odborov,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve
o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
Jediný článok
a) Európsky parlament má svoje sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych
zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli.
Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu
a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu.
b) Rada má svoje sídlo v Bruseli. Počas apríla, júna a októbra sa zasadnutia Rady konajú
v Luxemburgu.
c) Komisia má svoje sídlo v Bruseli. Odbory uvedené v článkoch 7, 8 a 9 rozhodnutia z 8. apríla
1965 sa vytvoria v Luxemburgu.
d) Súdny dvor Európskej únie má svoje sídlo v Luxemburgu.
e) Dvor audítorov má svoje sídlo v Luxemburgu.
f) Hospodársky a sociálny výbor má svoje sídlo v Bruseli.
g) Výbor regiónov má svoje sídlo v Bruseli.
h) Európska investičná banka má svoje sídlo v Luxemburgu.
i) Európska centrálna banka má svoje sídlo vo Frankfurte.
j) Úrad Európskej polície (Europol) má svoje sídlo v Haagu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/265
PROTOKOL (č. 7)
O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC
do úvahy, že podľa ustanovení článku 343 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 191
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“), požíva
Európska únia a Euratom na území členských štátov imunity a výsady nevyhnutné na plnenie
svojho poslania,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve
o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:
HLAVA I
HNUTEĽNÝ A NEHNUTEĽNÝ MAJETOK, AKTÍVA A ÚKONY EURÓPSKEJ ÚNIE
Článok 1
Vonkajšie priestory a budovy Únie sú nedotknuteľné. Sú vyňaté z domových prehliadok, vymáhania,
zabavenia alebo vyvlastnenia. Majetok a aktíva Únie nemôžu byť predmetom akéhokoľvek správneho
alebo súdneho výkonu rozhodnutia bez povolenia Súdneho dvora.
Článok 2
Archívy Únie sú nedotknuteľné.
Článok 3
Únia, jej aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od všetkých priamych daní.
Vlády členských štátov prijmú, vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opatrenia
k navráteniu alebo náhrade súm nepriamych daní a poplatkov z predaja, zahrnutých v cenách
hnuteľného či nehnuteľného majetku, ak Únia vykoná pre svoje úradné účely nákupy väčšieho
rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, aby svojím
účinkom narušovali hospodársku súťaž v Únii.
Vyňatie sa nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré výlučne zodpovedajú úhradám za
verejnoprospešné služby.
SK
C 83/266
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 4
Únia je oslobodená od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu a vývozu vo vzťahu k predmetom
určeným na ich úradné použitie; predmety, ktoré boli takto dovezené, sa nescudzujú, či už bezplatne
alebo za úhradu, v krajine, kam boli dovezené, s výnimkou prípadov povolených vládou štátu.
Únia je oslobodená tiež od všetkých ciel i zákazov a obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa týkajú ich
publikácií.
HLAVA II
KOMUNIKÁCIA A PREUKAZY
Článok 5
(pôvodný článok 6)
Orgány Únie požívajú na území každého členského štátu pre svoju úradnú komunikáciu a zasielanie
svojich dokumentov rovnaké zaobchádzanie, aké tento štát poskytuje diplomatickým misiám.
Úradná korešpondencia a iná úradná komunikácia orgánov Únie nepodlieha cenzúre.
Článok 6
(pôvodný článok 7)
Preukazy vo forme predpísanej Radou uznášajúcou sa jednoduchou väčšinou, uznávané ako platné
cestovné doklady úradmi členských štátov, sú vydávané členom a zamestnancom orgánov Únie
predsedami týchto orgánov. Tieto preukazy sú vydávané úradníkom a ostatným zamestnancom
podľa podmienok stanovených služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania Únie.
Komisia môže uzavrieť dohody o uznávaní týchto preukazov ako platných cestovných dokladov na
území tretích štátov.
HLAVA III
ČLENOVIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Článok 7
(pôvodný článok 8)
Voľný pohyb členov Európskeho parlamentu do a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym
správnym ani iným obmedzeniam.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/267
Členom Európskeho parlamentu sa priznávajú pri colnej a devízovej kontrole:
a) rovnaké zaobchádzanie zo strany svojich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom
vysielaným na dočasné služobné misie;
b) rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, aké tieto vlády poskytujú
zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie
Článok 8
(pôvodný článok 9)
Členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho
stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.
Článok 9
(pôvodný článok 10)
Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:
a) na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;
b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.
Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta
jeho zasadnutia.
Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež
nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich
členov.
HLAVA IV
ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ PRÁCE ORGÁNOV EURÓPSKEJ
ÚNIE
Článok 10
(pôvodný článok 11)
Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú práce orgánov Únie, ich poradcovia a odborníci
s príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do a z miesta rokovania požívajú
obvyklé výsady, imunity a výhody.
Tento článok sa vzťahuje aj na členov poradných orgánov Únie.
SK
C 83/268
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
HLAVA V
ÚRADNÍCI A OSTATNÍ ZAMESTNANCI EURÓPSKEJ ÚNIE
Článok 11
(pôvodný článok 12)
Bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť úradníci a ostatní zamestnanci Únie na území každého
členského štátu požívajú:
a) imunitu voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane
ich ústnych alebo písomných prejavov, s výhradou použitia ustanovení zmlúv týkajúcich sa
jednak pravidiel určujúcich zodpovednosť úradníkov a ostatných zamestnancov voči Únii
a jednak právomoci Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhoduje o sporoch medzi Úniou
a jej úradníkmi a ostatnými zamestnancami. Túto imunitu požívajú i po skončení výkonu svojej
funkcie;
b) vyňatie z imigračných obmedzení a prihlasovacej povinnosti cudzincov, spolu so svojimi
manželmi, manželkami a rodinnými príslušníkmi, ktorí sú na nich závislí;
c) pokiaľ ide o menové a devízové predpisy, výhody, aké sú obvykle priznávané úradníkom
medzinárodných organizácií;
d) pri nástupe do úradu v príslušnej krajine právo bez cla doviezť nábytok a zariadenie, ako aj právo
tento nábytok a zariadenie späť bezcolne vyviezť pri skončení výkonu svojej funkcie, a to v oboch
prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda krajiny, kde je toto právo uplatňované, považuje
za nevyhnutné;
e) právo bez cla doviezť pre svoju osobnú potrebu motorové vozidlo získané v krajine svojho
posledného bydliska alebo v krajine, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, za podmienok platných
na domácom trhu, ako aj v oboch prípadoch ho späť bez cla vyviezť v súlade s podmienkami,
ktoré vláda príslušnej krajiny pokladá za nevyhnutné.
Článok 12
(pôvodný článok 13)
Úradníci a ostatní zamestnanci Únie podliehajú v prospech Únie dani z platov, miezd a požitkov
vyplácaných im Úniou v súlade s podmienkami a postupmi ustanovenými Európskym parlamentom
a Radou v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení po porade
s dotknutými inštitúciami.
Sú vyňatí z vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných Úniou.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/269
Článok 13
(pôvodný článok 14)
Pri uplatňovaní dane z príjmu, z majetku a dane z dedičstva, ako aj pri uplatňovaní dohovorov
o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi Únie sa na úradníkov
a ostatných zamestnancov Únie, ktorí majú výlučne z dôvodu výkonu ich úloh pre Úniu svoj
pobyt na území iného členského štátu, než kde majú svoje bydlisko na účel platenia daní v čase
vstupu do služieb Únie, hľadí, a to v krajine svojho skutočného pobytu, ako i v krajine bydliska na
účel platenia daní, ako keby mali svoje bydlisko v tejto druhej krajine, pokiaľ sa jedná o člena Únie.
Toto ustanovenie sa uplatňuje i na manžela/manželku, pokiaľ nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť,
ako aj na deti, závislé na osobách uvedených v tomto článku a nachádzajúce sa v ich starostlivosti.
Hnuteľný majetok patriaci osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorý sa nachádza na
území krajiny, kde sa zdržujú, je vyňatý v tejto krajine z dane z dedičstva; na takýto majetok sa
pre účely stanovenia tejto dane hľadí, ako by sa nachádzal v krajine bydliska na účel platenia daní,
bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích krajín a prípadné uplatnenie ustanovení
medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia.
Iné bydlisko získané len z dôvodu výkonu povinností v službách inej medzinárodnej organizácie sa
pri uplatňovaní ustanovení tohoto článku nezohľadní.
Článok 14
(pôvodný článok 15)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s dotknutými
inštitúciami prostredníctvom nariadení stanovia systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov
a ostatných zamestnancov Únie.
Článok 15
(pôvodný článok 16)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení
a po porade s ďalšími dotknutými orgánmi stanovia kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov
Únie, na ktorých sa úplne alebo čiastočne vzťahujú ustanovenia článku 11, článku 12 druhý
pododsek a článku 13.
Mená, služobné hodnosti a zaradenia a adresy úradníkov a ostatných zamestnancov Únie zahrnutých
do týchto kategórií sa pravidelne oznámia vládam členských štátov.
SK
C 83/270
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
HLAVA VI
VÝSADY A IMUNITY TRETÍCH ŠTÁTOV AKREDITOVANÝCH PRI EURÓPSKEJ ÚNII
Článok 16
(pôvodný článok 17)
Členský štát, na ktorého území má Únia svoje sídlo, prizná obvyklé diplomatické imunity a výsady
misiám tretích krajín akreditovaných pri Únii.
HLAVA VII
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 17
(pôvodný článok 18)
Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom Únie výlučne
v záujme Únie.
Každý orgán Únie sa vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán
uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami Únie.
Článok 18
(pôvodný článok 19)
Orgány Únie postupujú pri uplatňovaní tohoto protokolu v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých
členských štátov.
Článok 19
(pôvodný článok 20)
Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na predsedu Európskej rady.
Vzťahujú sa tiež na členov Komisie.
Článok 20
(pôvodný článok 21)
Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú aj na sudcov, generálnych advokátov, kancelárov
a spravodajcov Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3
protokolu o štatúte Súdneho dvora týkajúceho sa imunity sudcov a generálnych advokátov voči
právomoci súdov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/271
Článok 21
(pôvodný článok 22)
Tento protokol sa rovnako uplatní na Európsku investičnú banku, na členov jej orgánov, jej
zamestnancov a zástupcov členských štátov zúčastňujúcich sa na jej činnostiach bez toho, aby
tým boli dotknuté ustanovenia protokolu o štatúte tejto banky.
Európska investičná banka je okrem toho vyňatá z akejkoľvek formy zdanenia alebo dávok podobnej
povahy ukladaných pri zvyšovaní kapitálu, ako aj z najrôznejších formálnych požiadaviek, ktoré
s tým môžu byť spojené v krajine, kde sa nachádza sídlo banky. Obdobne jej zrušenie alebo
likvidácia sa nestane dôvodom k akémukoľvek zdaneniu. Činnosť banky a jej orgánov,
vykonávaná v súlade s jej štatútom, nepodlieha dani z obratu.
Článok 22
(pôvodný článok 23)
Tento protokol sa taktiež vzťahuje na Európsku centrálnu banku, členov jej orgánov a jej
zamestnancov, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia Protokolu o štatúte Európskeho systému
centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Európska centrálna banka je okrem toho oslobodená od akejkoľvek formy zdanenia alebo poplatku
podobnej povahy v prípade navýšenia svojho kapitálu, a tiež od rôznych formálnych požiadaviek,
ktoré s tým môžu byť spojené v štáte, kde má banka svoje sídlo. Činnosti banky a jej orgánov
vykonávané v súlade so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky
nepodliehajú žiadnej dani z obratu.
SK
C 83/272
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 8)
K ČLÁNKU 6 ODS. 2 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII
O PRISTÚPENÍ ÚNIE K EURÓPSKEMU DOHOVORU
O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH
SLOBÔD
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Dohoda o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „európsky dohovor“), ktorá je ustanovená v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, musí
odrážať potrebu zachovať charakteristické znaky Únie a práva Únie, najmä so zreteľom na:
a) osobitné formy možnej účasti Únie v kontrolných orgánoch európskeho dohovoru,
b) mechanizmy potrebné na zabezpečenie toho, aby žaloby podané štátmi, ktoré nie sú členskými
štátmi, a žaloby podané jednotlivcami boli správne adresované členským štátom a/alebo Únii
v závislosti od povahy veci.
Článok 2
Dohoda uvedená v článku 1 musí zaručiť, že pristúpením Únie nebudú dotknuté právomoci Únie
alebo právomoci jej inštitúcií. Musí zaručiť, že žiadnym z jej ustanovení nebude dotknuté osobitné
postavenie členských štátov s ohľadom na európsky dohovor a najmä na jeho protokoly, na
opatrenia prijaté členskými štátmi na odchýlenie sa od európskeho dohovoru v súlade s jeho
článkom 15 a na výhrady členských štátov k európskemu dohovoru vyjadrené v súlade s jeho
článkom 57.
Článok 3
Žiadnym ustanovením dohody uvedenej v článku 1 nesmie byť dotknutý článok 344 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/273
PROTOKOL (č. 9)
O ROZHODNUTÍ RADY O VYKONÁVANÍ ČLÁNKU 16
ODS. 4 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ČLÁNKU 238
ODS. 2 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE
OD 1. NOVEMBRA 2014 DO 31. MARCA 2017 NA
JEDNEJ STRANE A OD 1. APRÍLA 2017 NA STRANE
DRUHEJ
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SO ZRETEĽOM NA
kľúčový význam, ktorý dohoda o rozhodnutí Rady o vykonávaní článku 16 ods. 4
Zmluvy o Európskej únii a článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie od 1. novembra
2014 do 31. marca 2017 na jednej strane a od 1. apríla 2017 na strane druhej (ďalej len
„rozhodnutie“) mala pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy;
SA DOHODLI
na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Jediný článok
Pred tým, ako Rada preskúma akýkoľvek návrh, ktorého cieľom by bolo buď zmeniť a doplniť alebo
zrušiť toto rozhodnutie alebo ktorékoľvek z jeho ustanovení alebo nepriamo zmeniť a doplniť jeho
rozsah pôsobnosti alebo zmysel prostredníctvom zmeny a doplnenia iného právneho aktu Únie,
Európska rada tento návrh predbežne prerokuje, pričom v súlade s článkom 15 ods. 4 Zmluvy
o Európskej únii sa uznáša konsenzom.
SK
C 83/274
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 10)
O STÁLEJ ŠTRUKTÚROVANEJ SPOLUPRÁCI
ZRIADENEJ ČLÁNKOM 42 ZMLUVY O EURÓPSKEJ
ÚNII
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
S OHĽADOM NA
článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii,
PRIPOMÍNAJÚC
, že Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je založená
na dosiahnutí postupného zbližovania činností členských štátov,
PRIPOMÍNAJÚC
, že spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky; že Únii poskytuje operačnú spôsobilosť pomocou civilných
a vojenských prostriedkov; že Únia môže použiť tieto prostriedky na misiách uvedených v článku 43
Zmluvy o Európskej únii mimo územia Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom
a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených
národov; že plnenie týchto úloh spočíva vo využití spôsobilostí poskytnutých členskými štátmi
v súlade so zásadou „nedeliteľnosti síl“,
PRIPOMÍNAJÚC
, že spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie nemá vplyv na osobitnú povahu
bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov,
PRIPOMÍNAJÚC
, že spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie rešpektuje záväzky vyplývajúce zo
Severoatlantickej zmluvy tých členských štátov, ktoré zastávajú názor, že ich spoločná obrana sa má
uskutočňovať v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva základom kolektívnej
obrany jej členov a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vytvorenou
v tomto rámci,
PRESVEDČENÉ
, že rozhodnejšia úloha Únie v otázkach bezpečnosti a obrany prispeje
k životaschopnosti obnovenej Atlantickej aliancie v súlade s dohodami Berlín plus,
ODHODLANÉ
zabezpečiť, aby Únia bola schopná v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť v rámci
medzinárodného spoločenstva,
UZNÁVAJÚC
, že Organizácia Spojených národov môže požiadať Úniu o pomoc v prípade naliehavej
potreby uskutočnenia misií na základe kapitol VI a VII Charty Organizácie Spojených národov,
UZNÁVAJÚC
, že na posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky bude potrebné vyvinúť úsilie
členských štátov v oblasti spôsobilostí,
S VEDOMÍM
, že začatie novej etapy v rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky bude
vyžadovať odhodlané úsilie príslušných členských štátov,
PRIPOMÍNAJÚC
význam účasti vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú
politiku v plnej miere na činnostiach, ktoré sú spojené so stálou štruktúrovanou spoluprácou,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/275
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Stála štruktúrovaná spolupráca uvedená v článku 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii je otvorená
všetkým členským štátom, ktoré sa zaviažu odo dňa nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy:
a) postupovať intenzívnejšie v rozvoji svojich obranných spôsobilostí pomocou rozvoja svojich
národných príspevkov a prípadnej účasti v mnohonárodných silách, v hlavných európskych
programoch vyzbrojovania a na činnosti Agentúry v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí,
výskumu, obstarávania a vyzbrojovania (Európska obranná agentúra) a
b) mať schopnosť zabezpečiť najneskôr do roku 2010, buď na národnej úrovni, alebo ako súčasť
skupín mnohonárodných síl, bojové jednotky špecializované pre plánované misie, štruktúrované
na taktickej úrovni ako bojové zoskupenia, s podpornými zložkami zahŕňajúcimi dopravu
a logistiku, schopné vykonávať misie uvedené v článku 43 Zmluvy o Európskej únii v lehote
od 5 do 30 dní, najmä na žiadosť Organizácie Spojených národov, a ktoré môžu byť držané na
počiatočné obdobie 30 dní, ktoré sa môže predĺžiť na najmenej 120 dní.
Článok 2
Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1 sa členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na stálej
štruktúrovanej spolupráci, zaväzujú:
a) spolupracovať od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele
týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmavať tieto
ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie;
b) vzájomne harmonizovať svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne
harmonizáciou identifikácie ich vojenských potrieb, združením a prípadne, špecializáciou ich
obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky;
c) prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti
nasadenia ich ozbrojených síl, najmä pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach
nasadenia ozbrojených síl vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích
postupov;
d) spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených
v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“ vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez
toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy;
SK
C 83/276
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
e) zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov
vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.
Článok 3
Európska obranná agentúra prispieva k pravidelnému hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských
štátov v oblasti spôsobilostí, najmä príspevkov poskytnutých v súlade s kritériami ustanovenými
okrem iného na základe článku 2 a predloží o nich správu aspoň raz ročne. Hodnotenie môže slúžiť
ako základ pre odporúčania a rozhodnutia Rady, ktoré sa prijímajú v súlade s článkom 46 Zmluvy
o Európskej únii.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/277
PROTOKOL (č. 11)
O ČLÁNKU 42 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
MAJÚC NA PAMÄTI
potrebu úplného vykonávania ustanovení článok 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej
únii,
MAJÚC NA PAMÄTI,
že politika Únie v súlade s článkom 42 nemá dopad na špecifický charakter
bezpečnostnej a obrannej politiky určitých členských štátov, a rešpektuje záväzky určitých
členských štátov, ktoré predpokladajú realizáciu svojej spoločnej obrannej politiky v NATO podľa
Severoatlantickej zmluvy, a v tomto rámci dosiahnutie zlučiteľnosti so spoločnou bezpečnostnou
a obrannou politikou,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Európska únia vypracuje spolu so Západoeurópskou úniou opatrenia na zlepšenú vzájomnú
spoluprácu.
SK
C 83/278
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 12)
O POSTUPE PRI NADMERNOM DEFICITE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC
si stanoviť podrobnosti postupu pri nadmernom deficite, ako je uvedené v článku 126
Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Referenčné hodnoty uvedené v článku 126 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú:
— 3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu
v trhových cenách,
— 60 % pre pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách.
Článok 2
V článku 126 uvedenej zmluvy a v tomto protokole:
— „štátny“ znamená taký, ktorý sa vzťahuje všeobecne na štátnu správu, t. j. na ústredné, regionálne
a miestne orgány a fondy sociálneho zabezpečenia s výnimkou obchodný operácií, ako sú
vymedzené v Európskom systéme integrovaných účtov,
— „deficit“ označuje čistú výšku pôžičky, ako je definovaná v Európskom systéme integrovaných
účtov,
— „investície“ znamenajú vytvorenie hrubého fixného kapitálu, ako je definovaný v Európskom
systéme integrovaných účtov,
— „dlh“ označuje hrubú celkovú sumu dlhov v nominálnych hodnotách na konci roka
konsolidovanú v jednotlivých odvetviach štátneho sektora a medzi nimi, ako sa definuje
v prvej zarážke.
Článok 3
Na zabezpečenie účinnosti postupu pri nadmernom deficite zodpovedajú vlády členských štátov za
deficit v štátnom sektore, ako je definovaný v prvej zarážke článku 2. Členské štáty zabezpečia, aby
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/279
im národné postupy v rozpočtovej oblasti umožnili plniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv. Členské
štáty podávajú Komisii pravidelné a bezodkladné správy o plánovaných a skutočných deficitoch.
Článok 4
Štatistické údaje potrebné na uplatnenie tohto protokolu poskytne Komisia.
SK
C 83/280
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 13)
O KRITÉRIÁCH KONVERGENCIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC
si podrobne upraviť kritériá konvergencie, ktorými sa Únia riadi pri rozhodovaní o ukončení
výnimiek tých členských štátov, pre ktoré platí výnimka, ako sa uvádza v článku 140 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Kritérium cenovej stability uvedené v článku 140 ods. 1 prvej zarážke Zmluvy o fungovaní Európskej
únie znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie
vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 % miery inflácie
maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia
sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely
medzi vnútroštátnymi definíciami.
Článok 2
Kritérium stavu štátneho rozpočtu uvedeného v článku 140 ods. 1 druhej zarážke znamená, že
v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6
uvedenej zmluvy o existencii nadmerného deficitu.
Článok 3
Kritérium účasti v mechanizme menových kurzov Európskeho menového systému, uvedené v článku
140 ods. 1 tretia zarážka uvedenej zmluvy, znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie,
ako je stanovené mechanizmom menových kurzov Európskeho menového systému bez výrazného
napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský
štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči euru.
Článok 4
Kritérium konvergencie úrokových sadzieb, ako je uvedené v článku 140 ods. 1 štvrtej zarážke
uvedenej zmluvy, znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila
priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu viac ako o dve percentá
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/281
úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky.
Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných
cenných papierov, pričom sa prihliadne na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch.
Článok 5
Štatistické údaje potrebné na uplatnenie tohto protokolu poskytne Komisia.
Článok 6
Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, ECB a prípadne aj
s Hospodárskym a finančným výborom vydá vhodné pravidlá, podrobne upravujúce kritériá
konvergencie uvedené v článku 140 uvedenej zmluvy, ktoré potom nahradia tento protokol.
SK
C 83/282
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 14)
O EUROSKUPINE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI
presadzovať podmienky silnejšieho hospodárskeho rastu v Európskej únii a na tento účel
rozvíjať stále užšiu koordináciu hospodárskych politík v rámci oblasti, kde sa používa euro,
VEDOMÉ
potreby upraviť osobitné ustanovenia pre posilnený dialóg medzi členskými štátmi, ktorých
menou je euro, očakávajúc, že euro sa stane menou všetkých členských štátov Únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, sa stretávajú na neformálnych zasadnutiach. Takéto
zasadnutia sa konajú, ak je to potrebné, na prediskutovanie otázok týkajúcich sa osobitných
povinností, ktoré majú spoločné v súvislosti s jednotnou menou. Komisia sa zúčastňuje na
zasadnutiach. Európska centrálna banka je pozývaná k účasti na takýchto zasadnutiach, ktoré
pripravujú zástupcovia ministrov zodpovedných za financie v členských štátoch, ktorých menou je
euro, a zástupcovia Komisie.
Článok 2
Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, volia na dva a pol roka svojho predsedu väčšinou
týchto členských štátov.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/283
PROTOKOL (č. 15)
O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA
SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE
A SEVERNÉHO ÍRSKA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
UZNÁVAJÚC,
že Spojené kráľovstvo nie je viazané ani povinné prijať euro bez osobitného rozhodnutia
jeho vlády a parlamentu,
S OHĽADOM
na skutočnosť, že 16. októbra 1996 a 30. októbra 1997 vláda Spojeného kráľovstva
oznámila Rade svoj úmysel nezúčastniť sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie,
BERÚC
do úvahy prax vlády Spojeného kráľovstva financovať úvery predajom pohľadávok
súkromnému sektoru,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
1. Pokiaľ Spojené kráľovstvo neoznámi Rade, že má v úmysle prijať euro, nie je povinné to vykonať.
2. S ohľadom na oznámenie, ktoré vláda Spojeného kráľovstva podala Rade 16. októbra 1996
a 30. októbra 1997, odseky 3 až 8 a 10 sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo.
3. Spojené kráľovstvo si ponechá právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva.
4. Článok 119 druhý pododsek, článok 126 ods. 1, 9 a 11, článok 127 ods. 1 až 5, článok 128,
články 130, 131, 132, 133, 138 a 140 ods. 3, článok 219, článok 282 ods. 2 s výnimkou prvej
a poslednej vety, články 282 ods. 5 a 283 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa nevzťahujú na
Spojené kráľovstvo. To isté platí pre článok 121 ods. 2 uvedenej zmluvy, pokiaľ ide o prijatie častí
hlavných usmernení hospodárskej politiky, ktoré sa týkajú všeobecne eurozóny. Odkazy na Úniu
alebo členské štáty uvedené v týchto ustanoveniach sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a odkazy na
národné centrálne banky sa nevzťahujú na Bank of England.
5. Spojené kráľovstvo sa snaží predchádzať nadmernému deficitu verejných financií.
Články 143 a 144 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na Spojené kráľovstvo vzťahujú naďalej.
Článok 134 ods. 4 a článok 142 sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo tak, ako by sa týkali štátu, pre
ktorý platí výnimka.
SK
C 83/284
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
6. Hlasovacie práva Spojeného kráľovstva sa pozastavujú pre akty Rady uvedené v článkoch
vymenovaných v bode 4 a v prípadoch uvedených v článku 139 ods. 4 prvom pododseku
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tento účel sa uplatňuje článok 139 ods. 4 druhý a tretí
pododsek uvedenej zmluvy.
Spojené kráľovstvo ďalej nemá právo zúčastniť sa na menovaní prezidenta, viceprezidenta a ďalších
členov výkonnej Rady ECB podľa článku 283 ods. 2 druhý pododsek uvedenej zmluvy.
7. Články 3, 4, 6, 7, 9.2, 10.1, 10.3, 11.2, 12.1, 14, 16, 18 až 20, 22, 23, 26, 27, 30 až 34 a 49
Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len
„štatút“) sa na Spojené kráľovstvo nevzťahujú.
Odkazy v týchto článkoch na kapitál upísaný Únii a odkazy na národné centrálne banky alebo na
podielnikov sa nevzťahujú na Bank of England.
Odkazy v článku 10.3 a 30.2 štatútu na „upísaný kapitál ECB“ sa nevzťahujú na upísaný kapitál Bank
of England.
8. Článok 141 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 43 až 47 štatútu platia bez
ohľadu na to, či existuje členský štát, na ktorý sa vzťahuje výnimka s nasledujúcimi zmenami:
a) Odkazy v článku 43 na úlohy ECB a EMI sa týkajú tých úloh, ktoré je potrebné splniť po zavedení
eura v dôsledku rozhodnutia Spojeného kráľovstva neprijať euro.
b) Okrem úloh uvedených v článku 46 ECB poskytuje rady pri príprave rozhodnutí Rady, ktoré sa
týkajú Spojeného kráľovstva podľa odseku 9 písm. a) a c).
c) Bank of England splatí svoj upísaný kapitál ECB ako príspevok na jej prevádzkové náklady na
rovnakom základe ako národné centrálne banky členských štátov, na ktoré sa vzťahuje výnimka.
9. Spojené kráľovstvo môže kedykoľvek oznámiť svoj úmysel prijať euro. V takom prípade:
a) Spojené kráľovstvo má právo prijať euro len za predpokladu, že splní predpísané podmienky. Na
žiadosť Spojeného kráľovstva a za podmienok a postupom podľa článku 140 ods. 1 a 2 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie Rada rozhodne, či Spojené kráľovstvo spĺňa potrebné podmienky.
b) Bank of England splatí svoj upísaný kapitál, prevedie do ECB menové rezervy a prispieva do jej
rezerv na rovnakom základe ako národná centrálna banka členského štátu, ktorému sa ruší
výnimka.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/285
c) Rada na základe podmienok a postupom podľa článku 140 ods. 5 prijme všetky ďalšie
rozhodnutia potrebné na to, aby Spojené kráľovstvo mohlo prijať euro.
Ak Spojené kráľovstvo prijme euro podľa ustanovení tohto protokolu, body 3 až 8 stratia účinnosť.
10 Rešpektujúc článok 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 21.1 štatútu vláda
Spojeného kráľovstva si môže zachovať vlastné praktiky uplatňované v styku s Bank of England
dovtedy, pokiaľ Spojené kráľovstvo neprijme euro.
SK
C 83/286
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 16)
O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA
DÁNSKA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC DO ÚVAHY
, že ústava Dánska obsahuje ustanovenia, podľa ktorých predtým ako sa Dánsko
vzdá výnimky, môže vyžadovať referendum,
S OHĽADOM NA SKUTOČNOSŤ
, že 3. novembra 1993 vláda Dánska oznámila Rade svoj úmysel
nezúčastniť sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
1. S
ohľadom na oznámenie, ktoré vláda Dánska predložila Rade 3. novembra 1993, sa na Dánsko
vzťahuje výnimka. V dôsledku výnimky sa na Dánsko vzťahujú všetky články a ustanovenia zmlúv
a štatútu ESCB a ECB obsahujúce výnimky.
2. Výnimku
možno
zrušiť postupom podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý
sa môže uplatniť len na podnet Dánska.
3. Ustanovenia
tohto
protokolu
stratia
účinnosť zrušením štatútu výnimky.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/287
PROTOKOL (č. 17)
KTORÝ SA TÝKA DÁNSKA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC
si urovnanie určitých osobitných problémov týkajúcich sa Dánska,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Ustanovenia článku 14 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej
centrálnej banky nemajú vplyv na právo Národnej banky Dánska plniť úlohy týkajúce sa tých
častí Dánskeho kráľovstva, ktoré nie sú súčasťou Únie.
SK
C 83/288
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 18)
KTORÝ SA TÝKA FRANCÚZSKA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC
si zohľadniť určitú osobitnú záležitosť týkajúcu sa Francúzska,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Francúzsko si zachová výsadu menovej emisie v Novej Kaledónii, Francúzskej Polynézii a Wallise
a Futune podľa podmienok stanovených národným právom a jedine Francúzsko zodpovedá za
určenie parity CFP franku.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/289
PROTOKOL (č. 19)
O SCHENGENSKOM ACQUIS ZAČLENENOM DO RÁMCA EURÓPSKEJ
ÚNIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC NA VEDOMIE
, že dohody o postupnom zrušení kontrol na vnútorných hraniciach podpísané
niektorými členskými štátmi Európskej únie v Schengene 14. júna 1985 a 19. júna 1990, ako aj
s nimi spojené dohody a pravidlá prijaté na základe týchto dohôd, boli začlenené do rámca Európskej
únie Amsterdamskou zmluvou z 2. októbra 1997,
ŽELAJÚC SI
zachovať schengenské acquis tak, ako sa vyvíjalo od nadobudnutia platnosti
Amsterdamskej zmluvy, a vyvíjať toto acquis tak, aby sa tým prispelo k dosiahnutiu cieľa
poskytnúť občanom Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc,
BERÚC DO ÚVAHY
zvláštne postavenie Dánska,
BERÚC DO ÚVAHY
skutočnosť, že Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa
nepodieľajú na všetkých ustanoveniach schengenského acquis; avšak je potrebné umožniť týmto
členským štátom prijať iné ustanovenia tohto acquis čiastočne alebo úplne,
UZNÁVAJÚC
, že následkom toho je nevyhnutné využiť ustanovenia zmlúv týkajúce sa užšej spolupráce
medzi niektorými členskými štátmi,
BERÚC DO ÚVAHY
potrebu zachovania špeciálnych vzťahov s Islandskou republikou a Nórskym
kráľovstvom, pričom oba štáty, ako aj severské štáty, ktoré sú členmi Európskej únie, sú viazané
ustanoveniami Severskej pasovej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika
Nemecko, Estónska republika, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika,
Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské
veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika,
Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska
republika a Švédske kráľovstvo sú oprávnení nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu
v oblastiach upravených ustanoveniami vymedzenými Radou, ktoré tvoria schengenské acquis. Táto
spolupráca sa vykonáva v rámci inštitucionálneho a právneho rámca Európskej únie s ohľadom na
príslušné ustanovenia zmlúv.
SK
C 83/290
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 2
Schengenské acquis sa uplatňuje v členských štátoch uvedených v článku 1 bez toho, aby bol
dotknutý článok 3 Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 a článok 4 Aktu o pristúpení
z 25. apríla 2005. Rada nahrádza Výkonný výbor zriadený Schengenskými dohodami.
Článok 3
Účasť Dánska pri prijímaní opatrení, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis, rovnako ako
zavádzanie týchto opatrení a ich uplatňovanie v Dánsku, sa spravuje príslušnými ustanoveniami
Protokolu o postavení Dánska.
Článok 4
Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, môžu kedykoľvek požiadať o pripojenie
sa k niektorým, alebo všetkým ustanoveniam schengenského acquis.
Rada rozhoduje o žiadosti jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1 a zástupcu
vlády dotknutého štátu.
Článok 5
1. Návrhy
a
iniciatívy
založené
na
schengenskom
acquis
podliehajú
príslušným
ustanoveniam
zmlúv.
Ak v tejto súvislosti Írsko alebo Spojené kráľovstvo písomne neoznámia v primeranej lehote Rade
svoje želanie pripojiť sa, povolenie uvedené v článku 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa
považuje za udelené členským štátom uvedeným v článku 1 a Írsku alebo Spojenému kráľovstvu, ak
si jeden z nich želá zúčastniť sa spolupráce v daných oblastiach.
2. Írsko
alebo
Spojené
kráľovstvo môžu Rade do 3 mesiacov písomne oznámiť, že si neželajú
zúčastniť sa na takomto návrhu alebo iniciatíve, aj vtedy, ak v ich prípade platí domnienka, že zaslali
oznámenie podľa rozhodnutia podľa článku 4. V takom prípade sa Írsko alebo Spojené kráľovstvo
nezúčastnia na jeho prijatí. Od doručenia uvedeného oznámenia sa postup prijímania opatrenia
založeného na schengenskom acquis pozastaví až do ukončenia postupu uvedeného v odsekoch 3
alebo 4 alebo až do späťvzatia uvedeného oznámenia kedykoľvek počas postupu.
3. Pre
členský štát, ktorý zaslal oznámenie uvedené v odseku 2, sa každé rozhodnutie Rady podľa
článku 4 odo dňa nadobudnutia účinnosti navrhovaného opatrenia prestáva uplatňovať v rozsahu,
ktorý Rada považuje za potrebný, a za podmienok určených v rozhodnutí prijatom Radou
kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Toto rozhodnutie sa prijme v súlade s týmito
kritériami: Rada sa snaží zachovať čo najväčšiu možnú mieru účasti dotknutého členského štátu
bez toho, aby vážne ohrozila praktické fungovanie rôznych častí schengenského acquis rešpektujúc
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/291
ich vzájomný súlad. Komisia predloží svoj návrh čo najskôr po doručení oznámenia uvedeného
v odseku 2. Rada sa o návrhu Komisie uznáša do štyroch mesiacov od jeho predloženia,
v prípade potreby po zvolaní dvoch po sebe nasledujúcich zasadnutí.
4. Ak
Rada
do
uplynutia
lehoty
štyroch
mesiacov
neprijala
rozhodnutie,
členský štát môže
bezodkladne požiadať, aby bola vec predložená Európskej rade. V takom prípade Európska rada
na svojom nasledujúcom zasadnutí prijme na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodnutie
v súlade s kritériami uvedenými v odseku 3.
5. Ak ku koncu postupu uvedeného v odsekoch 3 alebo 4 Rada prípadne Európska rada neprijala
svoje rozhodnutie, prerušenie postupu prijímania opatrenia založeného na schengenskom acquis sa
skončí. Ak je uvedené opatrenie následne prijaté, akékoľvek rozhodnutie prijaté Radou podľa článku
4 sa odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného opatrenia prestáva uplatňovať na dotknutý členský
štát v rozsahu a za podmienok určených Komisiou, pokiaľ uvedený členský štát nevzal späť svoje
oznámenie uvedené v odseku 2 pred prijatím opatrenia. Komisia koná najneskôr v deň prijatia
opatrenia. Komisia pri prijímaní svojho rozhodnutia dodržiava kritériá uvedené v odseku 3.
Článok 6
Islandská republika a Nórske kráľovstvo sú pridružené k vykonávaniu Schengenského acquis a jeho
ďalšieho rozvoja. Primerané postupy sa za týmto účelom dohodnú v dohode, ktorú má Rada
s týmito štátmi uzatvoriť jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1. Takáto
dohoda zahŕňa ustanovenia o príspevku Islandu a Nórska k akýmkoľvek finančným následkom
vyplývajúcim z vykonávania tohto protokolu.
Rada jednomyseľne uzavrie s Islandom a Nórskom samostatnú dohodu o určení práv a záväzkov
medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na jednej strane,
a Islandom a Nórskom na strane druhej, a to v oblastiach, v ktorých sa na tieto štáty vzťahuje
Schengenské acquis.
Článok 7
Pre účely rokovaní o prijatí nových členských štátov do Európskej únie sa Schengenské acquis a ďalšie
opatrenia prijaté orgánmi v rámci jeho pôsobnosti považujú za acquis, ktoré musí byť úplne prijaté
kandidátskymi štátmi.
SK
C 83/292
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 20)
O UPLATŇOVANÍ URČITÝCH ASPEKTOV ČLÁNKU 26
ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE NA
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO A ÍRSKO
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SO ŽELANÍM
vyriešiť určité otázky týkajúce sa Spojeného kráľovstva a Írska,
SO ZRETEĽOM
na mnohoročnú existenciu zvláštnych cestovných dojednaní medzi Spojeným
kráľovstvom a Írskom,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Spojené kráľovstvo má právo, bez ohľadu na články 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
všetky ostatné ustanovenia tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, všetky opatrenia prijaté
podľa týchto zmlúv, alebo všetky medzinárodné dohody uzatvorené Úniou alebo Úniou a jej
členskými štátmi s jedným alebo viacerými tretími štátmi, vykonávať na svojich hraniciach
s ostatnými členskými štátmi také kontroly osôb žiadajúcich o vstup do Spojeného kráľovstva,
aké považuje za nevyhnutné za účelom:
a) overenia práva na vstup do Spojeného kráľovstva u občanov členských štátov a u ich závislých
osôb vykonávajúcich práva udelené právom Únie, ako aj občanov ostatných štátov, ktorým boli
tieto práva udelené dohodou, ktorou je Spojené kráľovstvo viazané, a
b) rozhodnutia, či sa ostatným osobám udelí povolenie na vstup do Spojeného kráľovstva.
Nič v článkoch 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo vo všetkých ostatných
ustanoveniach tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach
prijatých podľa týchto zmlúv, nemá vplyv na právo Spojeného kráľovstva prijať alebo vykonávať
akékoľvek takéto kontroly. Odkazy na Spojené kráľovstvo v tomto článku zahŕňajú územia, za
ktorých zahraničné vzťahy je Spojené kráľovstvo zodpovedné.
Článok 2
Spojené kráľovstvo a Írsko môžu aj naďalej zabezpečovať medzi sebou dojednania týkajúce sa
pohybu osôb medzi ich územiami („spoločná oblasť cestovania“), pričom plne rešpektujú práva
osôb uvedených v písmene a) prvého odseku článku 1 tohto protokolu. Podľa toho pokiaľ si
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/293
zachovajú takéto dojednania, ustanovenia článku 1 tohto protokolu sa vzťahujú na Írsko za
rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo. Nič v článkoch 26 a 77 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie alebo vo všetkých ostatných ustanoveniach tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej
únii, alebo vo všetkých opatreniach prijatých podľa týchto zmlúv neovplyvňuje žiadne z takýchto
dojednaní.
Článok 3
Ostatné členské štáty majú právo vykonávať na svojich hraniciach alebo v ktoromkoľvek mieste
vstupu na ich územie takéto kontroly osôb žiadajúcich o vstup na ich územie zo Spojeného
kráľovstva alebo z území, ktorých zahraničné vzťahy sú pod jeho zodpovednosťou, a to za tými
istými účelmi, aké sú uvedené v článku 1 tohto protokolu, alebo kontroly osôb žiadajúcich o vstup
z Írska, a to pokiaľ sa ustanovenia článku 1 tohto protokolu vzťahujú na Írsko.
Nič v článkoch 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo vo všetkých ostatných
ustanoveniach tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach
prijatých podľa týchto zmlúv, nemá vplyv na právo členských štátov prijať alebo vykonávať
akékoľvek takéto kontroly.
SK
C 83/294
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 21)
O POSTAVENÍ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA A ÍRSKA S OHĽADOM NA
PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SO ŽELANÍM
vyriešiť určité otázky týkajúce sa Spojeného kráľovstva a Írska,
SO ZRETEĽOM
na Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článkov 26 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na Spojené kráľovstvo a Írsko,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
V závislosti na článku 3 sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú na prijímaní navrhovaných
opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť
členov Rady je, s výnimkou zástupcov vlád Spojeného kráľovstva a Írska, nevyhnutná pre
rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
Článok 2
V dôsledku článku 1 a v závislosti na článkoch 3, 4 a 6 nebude žiadne z ustanovení tretej časti hlavy
V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, žiadne opatrenie prijaté podľa tejto hlavy, žiadne ustanovenie
akejkoľvek medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou podľa tejto hlavy, a žiadne rozhodnutie
Súdneho dvora o výklade akéhokoľvek takého ustanovenia alebo opatrenia, záväzné alebo
uplatniteľné pre Spojené kráľovstvo alebo Írsko; žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo
rozhodnutie neovplyvní žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky týchto štátov; taktiež
žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo rozhodnutie neovplyvní žiadnym spôsobom acquis
communautaire ani acquis Únie, ani nebude tvoriť súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na
Spojené kráľovstvo alebo Írsko.
Článok 3
1. Spojené
kráľovstvo alebo Írsko môžu písomne upovedomiť predsedu Rady do troch mesiacov
od predloženia návrhu alebo podnetu Rade podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, že si želajú podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní akéhokoľvek navrhovaného opatrenia,
následne po čom má štát právo tak urobiť.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/295
Jednomyseľnosť členov Rady je s výnimkou člena, ktorý nepodal takéto oznámenie, nevyhnutná pre
rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne. Opatrenie prijaté podľa tohto odseku je
záväzné pre všetky členské štáty, ktoré sa zúčastnili prijatia.
Opatrenia, ktoré sú prijaté podľa článku 70 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovujú
podmienky účasti Spojeného kráľovstva a Írska na hodnoteniach týkajúcich sa oblastí, na ktoré sa
vzťahuje tretia časť hlava V uvedenej zmluvy.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
2. Ak
nemôže
byť po uplynutí primeranej lehoty prijaté opatrenie uvedené v odseku 1 s účasťou
Spojeného kráľovstva alebo Írska, môže Rada prijať takéto opatrenie v súlade s článkom 1 bez účasti
Spojeného kráľovstva alebo Írska. V tomto prípade sa uplatňuje článok 2.
Článok 4
Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu kedykoľvek po prijatí opatrenia Radou podľa tretej časti hlavy
V Zmluvy o fungovaní Európskej únie oznámiť Rade a Komisii svoj zámer prijať opatrenie. V takom
prípade sa obdobne uplatňuje postup stanovený v článku 331 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie.
Článok 4a
1. Ustanovenia
tohto
protokolu
sa
v
prípade
Spojeného
kráľovstva a Írska vzťahujú tiež na
opatrenia navrhnuté alebo prijaté podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ktorými sa menia a dopĺňajú existujúce opatrenia, ktorými sú viazané.
2. Avšak
v
prípadoch,
keď Rada na návrh Komisie rozhodne, že v dôsledku neúčasti Spojeného
kráľovstva alebo Írska na zmenenej a doplnenej verzii existujúceho opatrenia sa uplatňovanie tohto
opatrenia pre ostatné členské štáty alebo Úniu stáva nefunkčným, môže ich vyzvať, aby zaslali
oznámenie podľa článku 3 alebo 4. Na účely článku 3 začína odo dňa rozhodnutia Rady plynúť
nová lehota dvoch mesiacov.
Ak do skončenia uvedenej lehoty dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady Spojené kráľovstvo alebo
Írsko nezašle oznámenie podľa článku 3 alebo článku 4, existujúce opatrenie sa naň viac nevzťahuje
ani ho nezaväzuje, pokiaľ dotknutý členský štát nezaslal oznámenie podľa článku 4 pred
nadobudnutím účinnosti uvedeného opatrenia o zmene a doplnení. Tieto účinky nastanú odo dňa
nadobudnutia účinnosti opatrenia o zmene a doplnení alebo odo dňa uplynutia lehoty dvoch
mesiacov, ktorékoľvek je neskoršie.
SK
C 83/296
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Na účely tohto odseku sa Rada po dôkladnom prerokovaní veci uznáša kvalifikovanou väčšinou
svojich členov zastupujúcich členské štáty, ktoré sa zúčastňujú alebo zúčastňovali na prijímaní
opatrenia o zmene a doplnení. Kvalifikovaná väčšina v rámci Rady je vymedzená v súlade
s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. Rada
môže
na
návrh
Komisie
kvalifikovanou
väčšinou tiež rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo
alebo Írsko bude znášať prípadné priame finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne vznikli v dôsledku
ukončenia ich účasti na existujúcom opatrení, a ktorých vzniku nebolo možné zabrániť.
4. Týmto
článkom nie je dotknutý článok 4.
Článok 5
Členský štát, ktorý nie je viazaný opatrením prijatým podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní
Európskej únie nenesie žiadne finančné následky tohto opatrenia okrem správnych nákladov
orgánov, pokiaľ členovia Rady jednomyseľne hlasmi všetkých svojich členov a po porade
s Európskym parlamentom nerozhodnú inak.
Článok 6
Ak je v prípadoch uvedených v tomto protokole Spojené kráľovstvo alebo Írsko viazané opatrením
prijatým Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, uplatňujú sa príslušné
ustanovenia zmlúv na tento štát vo vzťahu k tomuto opatreniu.
Článok 6a
Spojené kráľovstvo alebo Írsko nebude viazané pravidlami ustanovenými v súlade s článkom 16
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi
pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5
uvedenej zmluvy, ak Spojené kráľovstvo alebo Írsko nie je viazané pravidlami Únie, ktorými sa
spravujú formy justičnej spolupráce v trestných veciach alebo policajnej spolupráce, v rámci
ktorých sa musia dodržiavať ustanovenia na základe článku 16.
Článok 7
Články 3, 4 a 4a nemajú vplyv na Protokol o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej
únie.
Článok 8
Írsko môže písomne upovedomiť Radu o tom, že si už neželá byť predmetom podmienok tohto
protokolu. V tomto prípade sa na Írsko vzťahujú bežné ustanovenia zmluvy.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/297
Článok 9
Pokiaľ ide o Írsko, tento protokol sa nevzťahuje na článok 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
SK
C 83/298
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 22)
O POSTAVENÍ DÁNSKA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC
rozhodnutie hláv štátov alebo vlád zo zasadania v rámci Európskej rady v Edinburghu
12. decembra 1992 týkajúce sa určitých problémov prednesených Dánskom k Zmluve o Európskej
únii,
BERÚC NA VEDOMIE
postavenie Dánska s ohľadom na občianstvo, hospodársku a menovú úniu,
obrannú politiku a spravodlivosť a vnútorné záležitosti tak, ako je to uvedené v edinburskom
rozhodnutí,
UVEDOMUJÚC SI
skutočnosť, že pokračovanie právneho režimu v rámci zmlúv, ktorý bol založený
rozhodnutím z Edinburghu, významne obmedzí účasť Dánska na dôležitých oblastiach spolupráce
Únie a že by bolo v najlepšom záujme Únie zabezpečiť integritu acquis v priestore slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti,
ŽELAJÚC SI
z tohto dôvodu, aby sa založil právny rámec, ktorý by Dánsku poskytol možnosť
zúčastňovať sa na prijímaní opatrení navrhovaných na základe tretej časti hlavy V Zmluvy
o fungovaní Európskej únie; a vítajúc zámer Dánska využiť túto možnosť, pokiaľ to bude možné
v súlade s jeho ústavnými požiadavkami,
BERÚC DO ÚVAHY,
že Dánsko nebude brániť ostatným členským štátom, aby rozvíjali spoluprácu
týkajúcu sa opatrení, ktoré pre Dánsko nie sú záväzné,
MAJÚC NA PAMÄTI
článok 3 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
ČASŤ I
Článok 1
Dánsko sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcu vlády Dánska,
nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/299
Článok 2
Žiadne ustanovenia tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Únie, žiadne opatrenie prijaté podľa
uvedenej hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzavretej Úniou podľa tejto
hlavy a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo
opatrení alebo opatrení zmenených a doplnených alebo meniteľných podľa uvedenej hlavy nie je
záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo
rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto
ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis
communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko.
Najmä akty Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach prijaté pred
nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré sú zmenené a doplnené, sú naďalej záväzné
pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát uplatňujú.
Článok 2a
Článok 2 tohto protokolu sa tiež vzťahuje na tie pravidlá ustanovené v súlade s článkom 16 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri
výkone činností, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy.
Článok 3
Dánsko nenesie žiadne finančné následky opatrení uvedených v článku 1, okrem správnych nákladov
orgánov.
Článok 4
1. Po
opatrení
Rady
o
návrhu
alebo
podnetu
na
rozvoj
Schengenského acquis na základe tejto časti
rozhodne Dánsko do šiestich mesiacov o tom, či toto opatrenie prevezme do svojho právneho
poriadku. Ak sa tak rozhodne, toto opatrenie vytvorí záväzok podľa medzinárodného práva
medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi viazanými týmto opatrením.
2. Ak sa Dánsko rozhodne neprevziať opatrenie Rady tak, ako je to uvedené v odseku 1, členské
štáty viazané týmto opatrením a Dánsko zvážia primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať.
ČASŤ II
Článok 5
S ohľadom na opatrenia prijaté Radou v pôsobnosti článku 26 ods. 1, článku 42 a článkov 43 až 46
Zmluvy o Európskej únii sa Dánsko nepodieľa na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a postupov
Únie, ktoré majú dopady na obranu. Preto sa Dánsko nepodieľa ani na ich prijímaní. Dánsko
SK
C 83/300
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
nebude brániť ostatným členským štátom v ďalšom rozvoji ich spolupráce v tejto oblasti. Dánsko nie
je povinné prispievať na financovanie prevádzkových výdavkov vyplývajúcich z takýchto opatrení ani
poskytovať Únii svoje obranné spôsobilosti.
Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na akty
Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
ČASŤ III
Článok 6
Články 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na opatrenia vymedzujúce tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci
musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo na opatrenia týkajúce sa
jednotného formátu víz.
ČASŤ IV
Článok 7
Dánsko môže kedykoľvek v súlade so svojimi ústavnými predpismi informovať ostatné členské štáty
o tom, že si už neželá využívať časť protokolu alebo celý protokol. V takom prípade Dánsko plne
uplatňuje opatrenia platné v rámci Európskej únie.
Článok 8
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, môže Dánsko kedykoľvek v súlade s jeho ústavnými
požiadavkami oznámiť ostatným členským štátom, že s účinnosťou od prvého dňa v mesiaci
nasledujúceho po oznámení, časť I pozostáva z ustanovení uvedených v prílohe k tomuto
protokolu. V takom prípade sa v dôsledku toho prečíslujú články 5 až 8.
2. Šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti oznámenia uvedeného v odseku 1 je celé
schengenské acquis, ako aj opatrenia prijaté s cieľom vývoja tohto acquis, ktoré boli pre Dánsko
doteraz záväzné ako záväzky podľa medzinárodného práva, záväzné pre Dánsko ako právo Únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/301
PRÍLOHA
Článok 1
S výhradou článku 3 sa Dánsko nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na
akty Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie.
Článok 2
V zmysle článku 1 a s výhradou článkov 3, 4 a 8 žiadne ustanovenia tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzavretej
Úniou podľa tejto hlavy a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo
opatrení nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Týmito ustanoveniami, opatreniami
alebo rozhodnutiami nie sú žiadnym spôsobom dotknuté právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia,
opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie
a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko.
Článok 3
1. Dánsko
môže
písomne
oznámiť predsedovi Rady do troch mesiacov od predloženia návrhu alebo iniciatívy Rade
podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že si želá podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní
navrhovaného opatrenia, následne po čom je Dánsko oprávnené tak urobiť.
2. Pokiaľ sa opatrenie uvedené v odseku 1 nemôže prijať za účasti Dánska v primeranej lehote, môže Rada prijať
opatrenie uvedené v odseku 1 v súlade s článkom 1 bez účasti Dánska. V tomto prípade sa uplatňuje článok 2.
Článok 4
Dánsko môže kedykoľvek po prijatí opatrenia podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie oznámiť
Rade a Komisii svoj zámer prijať toto opatrenie. V takom prípade sa primerane uplatňuje postup ustanovený v článku
331 ods. 1 uvedenej zmluvy.
Článok 5
1. Ustanovenia
tohto
protokolu
sa
v
prípade
Dánska
vzťahujú tiež na opatrenia navrhnuté alebo prijaté podľa tretej
časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými sa menia a dopĺňajú existujúce opatrenia, ktorými je viazané.
2. Avšak
v
prípadoch,
keď Rada na návrh Komisie rozhodne, že v dôsledku neúčasti Dánska na zmenenej a doplnenej
verzii existujúceho opatrenia sa uplatňovanie tohto opatrenia pre ostatné členské štáty alebo Úniu stáva nefunkčným,
môže ho vyzvať, aby zaslalo oznámenie podľa článku 3 alebo 4. Na účely článku 3 začína odo dňa rozhodnutia Rady
plynúť nová lehota dvoch mesiacov.
SK
C 83/302
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak do uplynutia uvedenej lehoty dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady Dánsko nezašle oznámenie podľa článku 3 alebo
článku 4, existujúce opatrenie sa naň viac nevzťahuje ani ho nezaväzuje, pokiaľ dotknutý členský štát nezaslal oznámenie
podľa článku 4 pred nadobudnutím účinnosti uvedeného opatrenia o zmene a doplnení. Tieto účinky nastanú odo dňa
nadobudnutia účinnosti opatrenia o zmene a doplnení alebo odo dňa uplynutia lehoty dvoch mesiacov, ktorékoľvek je
neskoršie.
Na účely tohto odseku sa Rada po dôkladnom prerokovaní veci uznáša kvalifikovanou väčšinou svojich členov
zastupujúcich členské štáty, ktoré sa zúčastňujú alebo zúčastňovali na prijímaní opatrenia o zmene a doplnení.
Kvalifikovaná väčšina v rámci Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
3. Rada
môže
na
návrh
Komisie
kvalifikovanou
väčšinou tiež rozhodnúť, že Dánsko bude znášať prípadné priame
finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne vznikli v dôsledku ukončenia jeho účasti na existujúcom opatrení, a ktorých vzniku
nebolo možné zabrániť.
4. Týmto
článkom nie je dotknutý článok 4.
Článok 6
1. Oznámenie
ustanovené
v
článku 4 sa podá najneskôr do šesť mesiacov po konečnom prijatí opatrenia, ktoré
predstavuje vývoj schengenského acquis.
Ak Dánsko nepodá oznámenie v súlade s článkami 3 alebo 4 s ohľadom na opatrenia, ktoré predstavujú vývoj
schengenského acquis, členské štáty, pre ktoré sú tieto opatrenia záväzné, a Dánsko zvážia vhodné opatrenia, ktoré sa
majú prijať.
2. Oznámenie
podané
podľa článku 3 s ohľadom na opatrenie, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis, sa
neodvolateľne považuje za oznámenie podané podľa článku 3 s ohľadom na všetky ďalšie návrhy alebo iniciatívy, ktorých
cieľom je vývoj tohto opatrenia, ak tento návrh alebo iniciatíva predstavuje vývoj schengenského acquis.
Článok 7
Dánsko nebude viazané pravidlami ustanovenými v súlade s článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa
týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tretej časti
hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy, ak Dánsko nie je viazané pravidlami Únie, ktorými sa spravujú formy justičnej
spolupráce v trestných veciach alebo policajnej spolupráce, v rámci ktorých sa musia dodržiavať ustanovenia na základe
článku 16.
Článok 8
Ak v prípadoch uvedených v tejto časti je opatrenie prijaté Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní
Európskej únie pre Dánsko záväzné, uplatňujú sa na Dánsko príslušné ustanovenia zmlúv vo vzťahu k predmetnému
opatreniu.
Článok 9
Ak opatrenie prijaté podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie nie je pre Dánsko záväzné, Dánsko sa
nepodieľa na finančných dôsledkoch tohto opatrenia okrem administratívnych nákladov inštitúcií, pokiaľ Rada, ktorá sa
uznáša jednomyseľne všetkými svojimi členmi, po porade s Európskym parlamentom nerozhodne inak.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/303
PROTOKOL (č. 23)
O VONKAJŠÍCH VZŤAHOCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV S OHĽADOM NA
PREKROČENIE VONKAJŠÍCH HRANÍC
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC DO ÚVAHY
potrebu členských štátov pri zabezpečení účinnej kontroly na svojich vonkajších
hraniciach, a to aj v spolupráci s tretími krajinami tam, kde je to primerané,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Ustanovenia o opatreniach pri prekročení vonkajších hraníc zahrnuté v článku 77 ods. 2 písm. b)
Zmluvy o fungovaní Európskej únie nemajú dopad na právomoc členských štátov pri rokovaní alebo
uzatváraní dohôd s tretími krajinami, pokiaľ dodržiavajú právo Únie a ostatné príslušné
medzinárodné dohody.
SK
C 83/304
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 24)
O AZYLE PRE ŠTÁTNYCH PRÍSLUŠNÍKOV
ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
KEĎŽE
v súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Únia uznáva práva, slobody a zásady
uvedené v Charte základných práv,
KEĎŽE
v súlade s článkom 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii základné práva tak, ako ich zaručuje
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú súčasťou práva Únie ako
všeobecné zásady,
KEĎŽE
Súdny dvor Európskej únie má právomoc zabezpečiť, že pri výklade a uplatňovaní článku 6
ods. 1 a 3 Zmluvy o Európskej únii dodrží Únia právne predpisy,
KEĎŽE
podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii musí každý štát uchádzajúci sa o členstvo v Únii
rešpektovať hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii,
MAJÚC NA PAMÄTI
, že článok 7 Zmluvy o Európskej únii vytvára mechanizmus pozastavenia určitých
práv v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušenia týchto hodnôt zo strany členského štátu,
PRIPOMÍNAJÚC
, že každý štátny príslušník členského štátu má ako občan Únie zvláštny status
a ochranu, ktorá je zaručená členskými štátmi v súlade s ustanoveniami časti II Zmluvy
o fungovaní Európskej únie,
MAJÚC NA PAMÄTI
, že zmluvy vytvárajú priestor bez vnútorných hraníc a poskytuje každému
občanovi únie právo slobodného pohybu a pobytu v rámci územia členských štátov,
SO ŽELANÍM
zabrániť tomu, aby bol inštitút azylu použitý na účely nezlučiteľné s tými, na ktoré bol
určený,
KEĎŽE
tento protokol rešpektuje nemennosť a ciele Ženevského dohovoru z 28. júla 1951, ktorý sa
týka štatútu utečenca,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/305
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie,
Jediný článok
Berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd členskými štátmi Európskej únie, považujú
sa členské štáty sa bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri všetkých právnych
a praktických dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu. Podľa toho je možné brať do úvahy, resp.
pokladať za prípustnú žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského štátu iba
v nasledovných prípadoch:
a) ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom pokračuje po nadobudnutí platnosti
Amsterdamskej zmluvy, využívajúc ustanovenia článku 15 Dohovoru na ochranu základných
ľudských práv a slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa
tohto dohovoru;
b) ak bol iniciovaný postup uvedený v článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ Rada
prípadne Európska rada vo vzťahu k nemu príjme rozhodnutie s ohľadom na členský štát,
ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom;
c) k Rada prijala rozhodnutie v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii s ohľadom na
členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, alebo ak Európska rada prijala rozhodnutie
v súlade s článkom 7 ods. 2 uvedenej zmluvy s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ
štátnym príslušníkom;
d) ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného
členského štátu; v tom prípade musí byť Rada bezprostredne informovaná; žiadosť bude
vybavovaná na základe predpokladu, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne
akýmkoľvek spôsobom, podľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc
členského štátu.
SK
C 83/306
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 25)
O VYKONÁVANÍ SPOLOČNÝCH PRÁVOMOCÍ
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Jediný článok
Pokiaľ ide o článok 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o spoločne vykonávaných
právomociach, ak Únia vykonáva činnosť v určitej oblasti, rozsah takéhoto výkonu právomoci
zahŕňa len tie prvky, ktoré sú upravené dotknutým aktom Únie, a teda nevzťahuje sa na celú oblasť.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/307
PROTOKOL (č. 26)
O SLUŽBÁCH VŠEOBECNÉHO ZÁUJMU
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI
zdôrazniť význam služieb všeobecného záujmu,
SA DOHODLI NA
týchto výkladových ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k
Zmluve o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 14
Zmluvy o fungovaní Únie, zahŕňajú najmä:
— základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri
poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo
najlepšie napĺňajú potreby užívateľov;
— rôznorodosť medzi rôznymi službami všeobecného hospodárskeho záujmu a rozdiely
v potrebách a preferenciách užívateľov, ktoré môžu byť spôsobené rozdielnymi geografickými,
sociálnymi alebo kultúrnymi okolnosťami;
— vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného
prístupu a práv užívateľov.
Článok 2
Ustanoveniami zmlúv nie sú žiadnym spôsobom dotknuté právomoci členských štátov poskytovať,
obstarávať a organizovať služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru.
SK
C 83/308
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 27)
O VNÚTORNOM TRHU A HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC DO ÚVAHY
, že vnútorný trh tak, ako je vymedzený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii,
obsahuje systém, ktorým sa zabezpečuje, že hospodárska súťaž nebude narušená,
SA DOHODLI
, že
na tento účel Únia v prípade potreby prijme opatrenia podľa ustanovení zmlúv vrátane článku 352
Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Tento protokol je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/309
PROTOKOL (č. 28)
O HOSPODÁRSKEJ, SOCIÁLNEJ A ÚZEMNEJ
SÚDRŽNOSTI
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC,
že článok 3 Zmluvy o Európskej únii uvádza okrem iných cieľov cieľ podporovať
hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi a že hospodárska,
sociálna a územná súdržnosť patrí medzi oblasti spoločnej právomoci Únie, ktoré sú vymenované
v článku 4 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
PRIPOMÍNAJÚC,
že ustanovenia tretej časti hlavy XVIII o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti
ako celok poskytujú právny základ pre konsolidáciu a ďalší rozvoj činnosti Únie v oblasti
hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane vytvorenia nového fondu,
PRIPOMÍNAJÚC,
že článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predpokladá zriadenie Kohézneho
fondu,
BERÚC NA VEDOMIE,
že Európska investičná banka požičiava veľké a ustavične sa zvyšujúce sumy
v prospech chudobnejších regiónov,
BERÚC NA VEDOMIE
záujem o väčšiu pružnosť pri prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov,
BERÚC NA VEDOMIE
záujem modifikovať mieru účasti Únie na programoch a projektoch v určitých
krajinách,
BERÚC NA VEDOMIE
návrh vo vyššej miere zohľadňovať relatívnu prosperitu členských štátov
v systéme vlastných prostriedkov,
ZNOVU POTVRDZUJÚ,
že podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je životne dôležitá pre
plný rozvoj a trvalý úspech Únie,
ZNOVU POTVRDZUJÚ
presvedčenie, že štrukturálne fondy by mali naďalej zohrávať značnú úlohu pri
dosahovaní cieľov Únie v oblasti súdržnosti,
ZNOVU POTVRDZUJÚ
svoje presvedčenie, že Európska investičná banka by mala naďalej venovať
väčšinu svojich prostriedkov na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vyhlasujú,
že sú ochotné preskúmať kapitálové potreby Európskej investičnej banky, hneď ako to bude
potrebné,
SÚHLASIA
so zriadením Kohézneho fondu, ktorý poskytne Únii finančné prostriedky na projekty
v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch s hrubým národným
dôchodkom na osobu nižším ako 90 % priemeru Únie, ktoré majú program na splnenie
podmienok hospodárskeho zbližovania, ako je to stanovené v článku 126,
SK
C 83/310
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
VYHLASUJÚ
svoj zámer umožniť väčšiu mieru pružnosti pri prideľovaní prostriedkov zo
štrukturálnych fondov na špecifické potreby nezahrnuté do súčasných predpisov štrukturálnych
fondov,
VYHLASUJÚ
svoju ochotu upraviť úroveň účasti Únie v kontexte programov a projektov štrukturálnych
fondov s cieľom vyhnúť sa nadmernému zvyšovaniu rozpočtových výdavkov v menej prosperujúcich
členských štátoch,
UZNÁVAJÚC
potrebu pravidelne sledovať pokrok, ktorý sa dosahuje v oblasti hospodárskej, sociálnej
a územnej súdržnosti a konštatujú, že sú ochotné v tomto ohľade analyzovať všetky potrebné
opatrenia,
VYHLASUJÚ
svoj zámer viac brať do úvahy individuálne možnosti členských štátov prispievať
z vlastných zdrojov a korigovať regresívne prvky súčasného systému vlastných prostriedkov
z hradiska menej prosperujúcich štátov,
SÚHLASIA
s pripojením tohto protokolu k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej
únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/311
PROTOKOL (č. 29)
O SYSTÉME VEREJNOPRÁVNEHO
VYSIELANIA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
DOMNIEVAJÚC SA,
že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch jen priamo spojený
s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, a s potrebou
zachovania plurality médií,
SA DOHODLI
na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Ustanovenia zmlúv nemajú vplyv na právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania
verejnoprávneho vysielania, pokiaľ je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na
splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v každom
členskom štáte, a pokiaľ takéto financovanie neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku
súťaž v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie
do úvahy uskutočnenie náhrad za verejnoprávnu službu.
SK
C 83/312
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 30)
O UPLATŇOVANÍ CHARTY ZÁKLADNÝCH PRÁV
EURÓPSKEJ ÚNIE NA POĽSKO A SPOJENÉ
KRÁĽOVSTVO
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
KEĎŽE
v článku 6 Zmluvy o Európskej únii Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte
základných práv Európskej únie;
KEĎŽE
charta sa má uplatňovať striktne v súlade s ustanoveniami uvedeného článku 6 a hlavy VII
samotnej charty;
KEĎŽE
v uvedenom článku 6 sa vyžaduje, aby súdy Poľska a Spojeného kráľovstva chartu uplatňovali
a vykladali striktne v súlade s vysvetlivkami uvedenými v danom článku;
KEĎŽE
charta obsahuje tak práva ako aj zásady;
KEĎŽE
charta obsahuje ustanovenia civilno-politického i hospodársko-sociálneho charakteru;
KEĎŽE
v charte sa opätovne potvrdzujú práva, slobody a zásady, ktoré Únia uznáva, pričom tieto
zásady sa zviditeľňujú, ale nevytvárajú sa žiadne nové práva či zásady;
PRIPOMÍNAJÚC
záväzky Poľska a Spojeného kráľovstva podľa Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a práva Únie vo všeobecnosti;
BERÚC NA VEDOMIE
želanie Poľska a Spojeného kráľovstva objasniť niektoré aspekty uplatňovania
charty;
ŽELAJÚC SI
preto objasniť uplatňovanie charty v súvislosti so zákonmi a správnymi opatreniami
Poľska a Spojeného kráľovstva a jej žalovateľnosti v rámci Poľska a Spojeného kráľovstva;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC
, že odkazy v tomto protokole na vykonávanie konkrétnych ustanovení
charty sa striktne uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných ustanovení charty;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC
, že tento protokol sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie
charty v iných členských štátoch;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC
, že tento protokol sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné povinnosti
Poľska a Spojeného kráľovstva podľa Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie
a práva Únie vo všeobecnosti,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/313
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
1. Chartou
sa
nerozširuje
možnosť Súdneho dvora Európskej únie, ani iného súdu či súdneho
orgánu Poľska alebo Spojeného kráľovstva, aby určil, či sú zákony, iné právne predpisy či
administratívne ustanovenia, postupy alebo konanie Poľska alebo Spojeného kráľovstva v súlade
so základnými právami, slobodami a zásadami, ktoré opätovne potvrdzuje.
2. Predovšetkým,
a
aby
sa
vyhlo
akýmkoľvek pochybnostiam, žiadne ustanovenie hlavy IV charty
nevytvára práva, ktorých je možné sa súdne domáhať, uplatniteľné v Poľsku alebo Spojenom
kráľovstve okrem prípadov, keď sú tieto práva ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch
Poľska alebo Spojeného kráľovstva.
Článok 2
V rozsahu, v ktorom akékoľvek ustanovenie tejto charty odkazuje na vnútroštátne právne predpisy
a postupy, sa toto ustanovenie v Poľsku alebo Spojenom kráľovstve uplatňuje len v rozsahu, v akom
sa práva či zásady, ktoré obsahuje, uznávajú v právnych predpisoch či postupoch Poľska alebo
Spojeného kráľovstva.
SK
C 83/314
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 31)
O DOVOZE ROPNÝCH PRODUKTOV
SPRACOVANÝCH NA HOLANDSKÝCH ANTILÁCH
DO EURÓPSKEJ ÚNIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY
V POŽIADAVKE
na podrobnejšiu reguláciu obchodného styku pri dovoze ropných produktov do
Európskej únie spracúvaných na Holandských Antilách,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
Tento protokol sa vzťahuje na ropné produkty tarifných čísel 27.10, 27.11, 27.12, ex 27.13 (parafín,
vazelína z ropy alebo bridlicového oleja, parafínové zvyšky) a 27.14 Bruselského colného sadzobníka,
pokiaľ sú do členských štátov dovážané k spotrebe.
Článok 2
Členské štáty sa zaväzujú v súlade s týmto protokolom poskytnúť colné výhody ropným produktom,
ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách, ktoré vyplývajú z pripojenia Holandských Antíl k Únii.
Tieto ustanovenia platia bez ohľadu na predpisy o pôvode používané v členských štátoch.
Článok 3
1. Ak Komisia uzná na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu, že dovozy
ropných produktov do Únie, spracúvaných na Holandských Antilách, vykonané v režime podľa
článku 2, skutočne spôsobujú ťažkosti na trhu jedného alebo viacerých členských štátov, potom
rozhodne, aby sa uvalili, zvýšili alebo opätovne zaviedli clá na uvedený dovoz tými členskými štátmi,
pokiaľ je to potrebné, aby sa táto situácia zvládla. Takto uvalené, zvýšené alebo opätovne zavedené
clá nesmú prekročiť clá, ktoré sa uplatňujú voči tretím krajinám na tie isté výrobky.
2. Odsek
1
sa
môže
uplatniť v každom prípade, keď dovoz ropných produktov, ktoré sa
spracúvajú na Holandských Antilách, dosiahne do členských štátov dva milióny ton za rok.
3. Uznesenia
Komisie
podľa odsekov 1 a 2 vrátane tých, ktoré smerujú k zamietnutiu zmluvy,
oznámia sa Rade. Tá sa môže zaoberať na žiadosť hociktorého členského štátu s danými uzneseniami
a môže ich kedykoľvek pozmeniť alebo vrátiť.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/315
Článok 4
1. Ak
je
niektorý
členský štát názoru, že dovoz ropných produktov, spracúvaných na
Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný členský štát v režime podľa
článku 2, spôsobuje na jeho trhu skutočné ťažkosti a že sú žiadúce okamžité opatrenia na
odstránenie tohto stavu vecí, môže z vlastného rozhodnutia zvýšiť clá na tento dovoz, ktoré
nesmú presiahnuť clá, ktoré sa uplatňujú voči tretím štátom na tie isté výrobky. Toto rozhodnutie
oznámi Komisii, ktorá do jedného mesiaca rozhodne, či sa štátom učinené opatrenia môžu zachovať
alebo sa musia zmeniť, resp. zrušiť. Článok 3 ods. 3 sa vzťahuje na toto uznesenie Komisie.
2. Ak
prekročí dovoz ropných produktov, spracúvaných na Holandských Antilách, uskutočňovaný
priamo alebo cez niektorý iný štát alebo viacero štátov Európskej únie v režime podľa článku 2
počas jedného kalendárneho roka množstvo, ktoré je udané v prílohe k tomuto protokolu, tak sa
prípadné opatrenia tohto štátu alebo daných členských štátov za daný rok podľa odseku 1 považujú
za oprávnené; Komisia zoberie na vedomie prípadné opatrenia po tom, čo sa ubezpečí, že sa
dosiahlo stanovené množstvo. V takomto prípade ostatné členské štáty nepredložia vec Rade.
Článok 5
Ak Únia rozhodne o uplatnení množstevných obmedzení dovozu ropných produktov každého
pôvodu, tie sa môžu vzťahovať aj na dovoz týchto produktov z Holandských Antíl. V takomto
prípade sa Holandským Antilám poskytne preferenčné zaobchádzanie oproti tretím krajinám.
Článok 6
1. Rada
jednomyseľným rozhodnutím upraví ustanovenia článku 2 a 5 po porade s Európskym
parlamentom a Komisiou, keď vydá spoločnú definíciu pôvodu na ropné produkty z tretích krajín
a asociovaných krajín alebo sa uznesie v rámci spoločnej obchodnej politiky o daných produktoch,
alebo zostaví spoločnú energetickú politiku.
2. Pri
takejto
úprave
sa
však
musia
v
každom
prípade
zachovať rovnocenné výhody v prospech
Holandských Antíl v primeranej forme a na množstvo najmenej 2 a pol milióna ton ropných
produktov.
3. Záväzky
Únie
týkajúce
sa
rovnocenných
výhod
podľa odseku 2 sa môžu v prípade potreby
rozdeliť na jednotlivé krajiny, pričom sa berú do úvahy uvedené množstvá v prílohe k tomuto
protokolu.
SK
C 83/316
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 7
Pri plnení tohto protokolu má Komisia sledovať vývoj dovozu ropných produktov do členských
štátov, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách. Členské štáty oznámia Komisii, ktorá dbá na
príslušné rozdeľovanie, všetky informácie slúžiace tomuto účelu cestou administratívnych postupov
odporúčaných Komisiou.
PRÍLOHA K PROTOKOLU
Na vykonanie článku 4 ods. 2 Protokolu o dovoze ropných produktov do Európskej únie spracovaných na Holandských
Antilách, uzniesli sa Vysoké zmluvné strany, že množstvo 2 milióny ton ropných produktov z Antíl sa rozdelí medzi
členské štáty takto:
Spolková republika Nemecko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 625
000
tone
Belgicko-Luxemburská hospodárska únia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 200
000
ton
Francúzsko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75
000
ton
Taliansko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100
000
ton
Holandsko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1
000
000
ton
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/317
PROTOKOL (č. 32)
O NADOBUDNUTÍ NEHNUTEĽNÉHO MAJETKU V DÁNSKU
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC
si urovnanie určitých osobitných problémov týkajúcich sa Dánska,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Bez ohľadu na ustanovenie zmlúv si Dánsko môže zachovať existujúce právne predpisy
o nadobúdaní druhého bydliska.
SK
C 83/318
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 33)
K ČLÁNKU 157 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Pre účely článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa dávky v systéme zamestnaneckého
sociálneho zabezpečenia nepokladajú za odmenu, ak sa týkajú obdobia zamestnania pred 17. májom
1990, s výnimkou prípadov pracovníkov alebo oprávnených rodinných príslušníkov, ktorí pred
týmto dátumom podali súdnu žalobu alebo začali podobné konanie podľa uplatniteľného
vnútroštátneho práva.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/319
PROTOKOL (č. 34)
O OSOBITNEJ ÚPRAVE PRE GRÓNSKO
Jediný článok
1. Zaobchádzanie
s
dovozom
výrobkov,
ktoré
podliehajú
spoločnej organizácii trhu s výrobkami
rybného hospodárstva a ktoré pochádzajú z Grónska, zahŕňa, pri dodržiavaní mechanizmov
spoločnej organizácie trhu, oslobodenie od cla a poplatkov s rovnakým účinkom a od
množstevných obmedzení a opatrení s rovnakým účinkom, ak sú možnosti prístupu do
grónskych zón rybolovu, ktoré sú Únii zaručené na základe dohody medzi Úniou a príslušnými
orgánmi Grónska, pre Úniu uspokojivé.
2. Všetky opatrenia, ktoré sa týkajú úpravy dovozu takých výrobkov, vrátane opatrení, ktoré sa
týkajú prijímania takých opatrení, sa príjmu postupom podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
SK
C 83/320
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 35)
O ČLÁNKU 40.3.3 ÚSTAVY ÍRSKA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve
o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:
Žiadne ustanovenie zmlúv, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ani
zmlúv či aktov pozmeňujúcich alebo doplňujúcich tieto zmluvy sa nedotýka článku 40.3.3. ústavy
Írska.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/321
PROTOKOL (č. 36)
O PRECHODNÝCH USTANOVENIACH
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
KEĎŽE
na účely zabezpečenia prechodu medzi inštitucionálnymi ustanoveniami zmlúv, ktoré sú
uplatniteľné pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, a inštitucionálnymi ustanoveniami
uvedenej zmluvy je potrebné upraviť prechodné ustanovenia,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve
o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:
Článok 1
V tomto protokole slovo „zmluvy“ označuje Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní
Európskej únie a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
HLAVA I
USTANOVENIA O EURÓPSKOM PARLAMENTE
Článok 2
V dostatočnom predstihu pred parlamentnými voľbami v roku 2009 prijme Európska rada v súlade
s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii rozhodnutie, ktorým určí
zloženie Európskeho parlamentu.
Až do skončenia funkčného obdobia zákonodarného zboru v rokoch 2004 – 2009 zostáva zloženie
a počet poslancov Európskeho parlamentu rovnaký, aký existoval v čase nadobudnutia platnosti
Lisabonskej zmluvy.
HLAVA II
USTANOVENIA O KVALIFIKOVANEJ VÄČŠINE
Článok 3
1. V
súlade
s
článkom 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii nadobúdajú ustanovenia toho odseku
a ustanovenia článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o vymedzení kvalifikovanej
väčšiny v Európskej rade a Rade účinnosť 1. novembra 2014.
2. Od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017 môže člen Rady v prípade, že sa uznesenie má
prijať kvalifikovanou väčšinou, požiadať, aby sa uznesenie prijalo kvalifikovanou väčšinou
vymedzenou v odseku 3. V takom prípade sa uplatňujú odseky 3 a 4.
SK
C 83/322
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
3. Do 31. októbra 2014 zostávajú v platnosti tieto ustanovenia bez toho, aby bol dotknutý
článok 235 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
Ak sa majú Európska rada a Rada uznášať kvalifikovanou väčšinou, hlasy členov sa vážia takto:
Belgicko 12
Bulharsko 10
Česká republika 12
Dánsko
7
Nemecko 29
Estónsko
4
Írsko
7
Grécko 12
Španielsko 27
Francúzsko 29
Taliansko 29
Cyprus
4
Lotyšsko
4
Litva
7
Luxembursko
4
Maďarsko 12
Malta
3
Holandsko 13
Rakúsko 10
Poľsko 27
Portugalsko 12
Rumunsko 14
Slovinsko
4
Slovensko
7
Fínsko
7
Švédsko 10
Spojené kráľovstvo 29
Ak sa v zmysle zmlúv uznášajú na návrh Komisie, uznesenia sa považujú za prijaté, ak získajú
najmenej 255 hlasov predstavujúcich väčšinu členov, ktorí sa vyslovili za ich prijatie. V ostatných
prípadoch sa uznesenia považujú za prijaté, ak získajú najmenej 255 hlasov predstavujúcich najmenej
dve tretiny členov, ktorí sa vyslovili za ich prijatie.
Člen Európskej rady alebo Rady môže požiadať, aby sa v prípade, keď Európska rada alebo Rada
prijíma akt kvalifikovanou väčšinou, overilo, či členské štáty tvoriace túto väčšinu zastupujú najmenej
62 % celkového počtu obyvateľstva Únie. Ak sa zistí, že táto podmienka nie je splnená, predmetný
akt nie je prijatý.
4. Do 31. októbra 2014 je v prípadoch, v ktorých podľa zmlúv, ak sa nezúčastňujú na hlasovaní
všetci členovia Rady, predovšetkým v prípadoch, keď sa odkazuje na kvalifikovanú väčšinu
vymedzenú v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, kvalifikovaná
väčšina vymedzená ako rovnaký podiel vážených hlasov a rovnaký podiel počtu členov Rady,
a prípadne ako rovnaké percento obyvateľstva dotknutých členských štátov, ako je ustanovené
v odseku 3 tohto článku.
HLAVA III
USTANOVENIA O ZLOŽENIACH RADY
Článok 4
Do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 16 ods. 6 prvom pododseku Zmluvy
o Európskej únii môže Rada zasadať v zloženiach ustanovených v druhom a treťom pododseku
uvedeného odseku, ako aj v iných zloženiach podľa zoznamu ustanoveného rozhodnutím Rady pre
všeobecné záležitosti, ktorá sa uznáša jednoduchou väčšinou.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/323
HLAVA IV
USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA KOMISIE VRÁTANE VYSOKÉHO PREDSTAVITEĽA
ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU
Článok 5
Členovia Komisie, ktorí vykonávajú svoju funkciu v čase nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy,
zostávajú vo svojej funkcii do uplynutia ich funkčného obdobia. Dňom vymenovania vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku však skončí funkčné obdobie
člena, ktorý má rovnakú štátnu príslušnosť ako vysoký predstaviteľ.
HLAVA V
USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY, VYSOKÉHO
SPLNOMOCNENCA PRE SPOLOČNÚ ZAHRANIČNÚ A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU
A ZÁSTUPCU GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY
Článok 6
Funkčné obdobia generálneho tajomníka Rady, vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú
a bezpečnostnú politiku a zástupcu generálneho tajomníka Rady skončia nadobudnutím platnosti
Lisabonskej zmluvy. Rada vymenuje generálneho tajomníka v súlade s článkom 240 ods. 2 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
HLAVA VI
USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA PORADNÝCH ORGÁNOV
Článok 7
Do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 301 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie je rozdelenie počtu členov Hospodárskeho a sociálneho výboru takéto:
Belgicko 12
Bulharsko 12
Česká republika 12
Dánsko
9
Nemecko 24
Estónsko
7
Írsko
9
Grécko 12
Španielsko 21
Francúzsko 24
Taliansko 24
Cyprus
6
Lotyšsko
7
Litva
9
Luxembursko
6
Maďarsko 12
SK
C 83/324
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Malta
5
Holandsko 12
Rakúsko 12
Poľsko 21
Portugalsko 12
Rumunsko 15
Slovinsko
7
Slovensko
9
Fínsko
9
Švédsko 12
Spojené kráľovstvo 24
Článok 8
Do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 305 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie je rozdelenie počtu členov Výboru regiónov takéto:
Belgicko 12
Bulharsko 12
Česká republika 12
Dánsko
9
Nemecko 24
Estónsko
7
Írsko
9
Grécko 12
Španielsko 21
Francúzsko 24
Taliansko 24
Cyprus
6
Lotyšsko
7
Litva
9
Luxembursko
6
Maďarsko 12
Malta
5
Holandsko 12
Rakúsko 12
Poľsko 21
Portugalsko 12
Rumunsko 15
Slovinsko
7
Slovensko
9
Fínsko
9
Švédsko 12
Spojené kráľovstvo 24
HLAVA VII
PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA AKTOV PRIJATÝCH NA ZÁKLADE HLÁV
V A VI ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII PRED NADOBUDNUTÍM PLATNOSTI
LISABONSKEJ ZMLUVY
Článok 9
Právne účinky aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie prijatých na základe Zmluvy
o Európskej únii pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, sú zachované tak dlho, pokým
sa tieto akty uplatňovaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia a nedoplnia. To
isté platí aj pre dohovory uzavreté medzi členskými štátmi na základe Zmluvy o Európskej únii.
Článok 10
1. Ako
prechodné
opatrenie
a
pokiaľ ide o akty Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce
v trestných veciach, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, v deň
nadobudnutia platnosti uvedenej zmluvy majú inštitúcie tieto právomoci: právomoci Komisie podľa
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/325
článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa nebudú uplatňovať a právomoci Súdneho dvora
Európskej únie podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii v znení platnom pred nadobudnutím
platnosti Lisabonskej zmluvy, ostávajú rovnaké vrátane prípadu, keď boli akceptované podľa
článku 35 ods. 2 uvedenej Zmluvy o Európskej únii.
2. Zmena a doplnenie aktu uvedeného v odseku 1 má za následok uplatniteľnosť právomocí
inštitúcií uvedených v uvedenom odseku tak, ako sú vymedzené v zmluvách, vo vzťahu
k zmenenému a doplnenému aktu pre tie členské štáty, na ktoré sa tento zmenený a doplnený
akt vzťahuje.
3. Účinnosť prechodného opatrenia uvedeného v odseku 1 skončí najneskôr uplynutím piatich
rokov od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
4. Najneskôr
šesť mesiacov pred uplynutím prechodného obdobia uvedeného v odseku 3 môže
Spojené kráľovstvo oznámiť Rade, že pokiaľ ide o akty uvedené v odseku 1, neakceptuje právomoci
inštitúcií uvedené v odseku 1, ako sú vymedzené v zmluvách. Ak Spojené kráľovstvo zašle uvedené
oznámenie, všetky akty uvedené v odseku 1 sa naň prestanú vzťahovať odo dňa uplynutia
prechodného obdobia uvedeného v odseku 3. Tento pododsek sa neuplatňuje na zmenené
a doplnené akty, ktoré sa na Spojené kráľovstvo vzťahujú podľa odseku 2.
Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou určí z toho vyplývajúce potrebné opatrenia
a potrebné prechodné opatrenia. Spojené kráľovstvo sa na prijatí tohto rozhodnutia nezúčastňuje.
Kvalifikovaná väčšina v rámci Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
Rada tiež môže na návrh Komisie prijať kvalifikovanou väčšinou rozhodnutie, ktorým sa určuje, že
Spojené kráľovstvo bude znášať prípadné priame finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne vznikli
v dôsledku ukončenia jeho účasti na týchto aktoch, a ktorých vzniku nebolo možné zabrániť.
5. Spojené
kráľovstvo následne môže kedykoľvek Rade oznámiť svoje želanie zúčastňovať sa na
aktoch, ktoré sa naň prestali vzťahovať podľa odseku 4 prvého pododseku. V takom prípade sa
uplatňujú príslušné ustanovenia Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej
únie, prípadne Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti. Vo vzťahu k týmto aktom majú inštitúcie také právomoci, ako sú
stanovené v zmluvách. Keď inštitúcie Únie a Spojené kráľovstvo konajú podľa príslušných
protokolov, snažia sa zabezpečiť čo najväčšiu možnú mieru účasti Spojeného kráľovstva na acquis
Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez toho, aby vážne ohrozili praktické
fungovanie jeho rôznych častí, pričom sa musí rešpektovať ich vzájomný súlad.
SK
C 83/326
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PROTOKOL (č. 37)
O FINANČNÝCH NÁSLEDKOCH UPLYNUTIA
PLATNOSTI ZMLUVY O ZALOŽENÍ ESUO
A O VÝSKUMNOM FONDE PRE UHLIE A OCEĽ
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC,
že všetky aktíva a pasíva Európskeho spoločenstva uhlia a ocele tak, ako existovali
k 23. júlu 2002, sa 24. júla 2002 previedli na Európske spoločenstvo,
BERÚC DO ÚVAHY
želanie využívať tieto fondy na výskum v oblastiach súvisiacich s uhoľným
a oceliarskym priemyslom, a teda potrebu stanoviť v tejto súvislosti určité osobitné pravidlá,
SA DOHODLI NA
týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
Článok 1
1.
Čistá hodnota týchto aktív a pasív uvedená v súvahe ESUO z 23. júla 2002 upravená
o akékoľvek zvýšenie alebo zníženie, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku likvidačných
operácií, sa považuje za aktíva určené na výskum v odvetviach uhoľného a oceliarskeho
priemyslu, uvádzané ako „ESUO v likvidácii“. Po dokončení likvidácie budú uvádzané ako „Aktíva
výskumného fondu pre uhlie a oceľ“.
2. Príjmy
z
týchto
aktív,
uvádzané
ako
„výskumný
fond
pre
uhlie
a
oceľ“ sa využijú výlučne na
výskum mimo rámcového výskumného programu v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym
priemyslom v súlade s ustanoveniami tohto protokolu a aktov prijatých na jeho základe.
Článok 2
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu,
prijme všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie tohto protokolu, vrátane základných princípov.
Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme opatrenia, ktorými sa
ustanovujú viacročné finančné usmernenia pre správu aktív výskumného fondu pre uhlie a oceľ
a technických usmernení pre výskumný program výskumného fondu pre uhlie a oceľ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/327
Článok 3
Pokiaľ nie je v tomto protokole a v aktoch prijatých na jeho základe ustanovené inak, platia
ustanovenia zmlúv.
SK
C 83/328
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
PRÍLOHY
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/329
PRÍLOHA I
ZOZNAM UVEDENÝ V ČLÁNKU 38 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE
– 1 – –
2
–
Číslo v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
Kapitola 1 Živé
zvieratá
Kapitola 2 Mäso
a
jedlé
mäsové
zvyšky
Kapitola 3 Ryby,
kôrovce
a
mäkkýše
Kapitola 4 Mliečne produkty; vtáčie vajcia; prírodný med
Kapitola 5
5.04 Vnútornosti,
močové mechúre a žalúdky zvierat (iných než rýb) celé
alebo ich časti
5.15 Živočíšne produkty nešpecifikované alebo nezahrnuté inde; neživé
zvieratá z kapitoly 1 alebo z kapitoly 3, nevhodné pre ľudskú spotrebu
Kapitola 6
Živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a podobné časti rastlín; rezané
kvety a ozdobné listy
Kapitola 7 Jedlá
zelenina,
rastliny,
korene
a
hľuzy
Kapitola 8 Jedlé
ovocie;
strúžiky
melónov
a
citrusového
ovocia
Kapitola 9 Káva,
čaj a korenie, s výnimkou maté (položka č. 09.03)
Kapitola 10 Obilie
Kapitola 11 Produkty
mlynov:
slad
a
škrob,
glutín,
inulín
Kapitola 12
Olejnaté semená a olejnaté ovocie; zmesové zrná, semená a ovocie,
priemyslové a liečivé rastliny; slama a krmoviny
Kapitola 13
ex 13.03 Pektín
Kapitola 15
15.01 Prasačí tuk a iný vyškvarený bravčový tuk; vyškvarený alebo lisovaný
hydinový tuk
15.02
Nevyškvarené tuky hovädzieho dobytka, baranie alebo kozie tuky; loj
(vrátane jemného loja) vyrobený z týchto tukov
15.03 Stearín
bravčového sadla, oleo-stearín a lojový stearín; olej bravčového
sadla, lojový olej a oleový olej, nie emulzifikovaný alebo zmiešaný alebo
vyrobený iným spôsobom
15.04
Tuky a oleje z rýb a z morských cicavcov, rafinované i nerafinované
15.07 Stužené
rastlinné
oleje,
tekuté
alebo
tuhé,
surové,
rafinované
alebo
prečistené
15.12 Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje, hydrogenované, rafinované
i nerafinované, ale nie ďalej spracovávané
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/331
– 1 – –
2
–
Číslo v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
15.13 Margarín,
imitácie
bravčového sadla a iné vyrobené jedlé tuky
15.17 Odpady
z
procesov
spracovania
tukových
látok
alebo
živočíšnych alebo
rastlinných voskov
Kapitola 16
Prípravky z mäsa, z rýb, z kôrovcov a/alebo z mäkkýšov
Kapitola 17
17.01 Cukrová
repa
a
trstinový
cukor,
v
tuhom
stave
17.02 Iné
cukry;
cukrové
sirupy;
umelý
med
(zmiešaný
i
nezmiešaný
s prírodným medom); karamel
17.03 Melasa,
odfarbená
i
neodfarbená
17.05
Cukry, sirupy alebo melasy, ochutené alebo farbené (vrátane vanilkového
alebo vanilínového cukru) okrem ovocných štiav s pridaným cukrom
v akomkoľvek pomere
Kapitola 18
18.01 Kakaové
boby,
celé
alebo
drtené,
surové
alebo
pražené
18.02 Šupky
a
odpady
kakaových
bôbov
Kapitola 20
Prípravky zo zeleniny, z ovocia alebo z iných častí rastlín
Kapitola 22
22.04 Vínny
mušt
(hroznový
mušt),
fermentujúci
či s fermentáciou zastavenou
inak než prídavkom alkoholu
22.05 Víno
z
čerstvého hrozna; vínne mušty s fermentáciou zastavenou
prídavkom alkoholu
22.07 Iné
fermentované
nápoje
(napríklad
jablkové
víno,
hruškový
mušt
a medovina)
ex 22.08
ex 22.09
Etylalkohol, denaturovaný alebo nedenaturovaný, s akýmkoľvek
alkoholometrickým titrom, získaný z poľnohospodárskych produktov
uvedených v prílohe I, s výnimkou destilátov, likérov a ostatných
liehových nápojov, zložených alkoholických prípravkov (tzv.
koncentrovaných výťažkov) na výrobu nápojov
ex 22.10 Ocot
a
náhradky
octu
Kapitola 23 Zvyšky
a
odpady
potravinárskeho
priemyslu;
prípravky
krmív
pre
zvieratá
Kapitola 24
24.01 Nespracovaný
tabak,
tabakové
odpady
Kapitola 45
45.01 Prírodný
korok,
nespracovaný,
drtený,
granulovaný
alebo
mletý;
odpadový korok
SK
C 83/332
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
– 1 – –
2
–
Číslo v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
Kapitola 54
54.01
Ľan, surový alebo spracovaný ale nespradený, kúdeľová priadza a odpady
(vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier)
Kapitola 57
57.01 Pravé
konope
(Cannabis
sativa)
surové
alebo
spracované
ale
nespradené,
výčesky (kúdeľ) a odpady pravého konope (vrátane cupovaných alebo
garnetovaných handier alebo špagátov)
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/333
PRÍLOHA II
ZÁMORSKÉ KRAJINY A ÚZEMIA, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ USTANOVENIA
ŠTVRTEJ ČASTI ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE
— Grónsko
— Nová Kaledónia a závislé územia
— Francúzska Polynézia
— Francúzske južné a antarktické územia
— Ostrovy Wallis a Futuna
— Mayotte
— Saint Pierre a Miquelon
— Aruba
— Holandské Antily:
— Bonaire
— Curaçao
— Saba
— Sint Eustatius
— Sint Maarten
— Anguilla
— Kajmanie ostrovy
— Falklandské ostrovy
— Južná Georgia a Ostrovy Južný Sandwich
— Montserrat
— Pitcairn
— Svätá Helena a závislé územia
— Britské antarktické územia
— Britské územia v Indickom oceáne
— Ostrovy Turks a Caicos
— Britské Panenské ostrovy
— Bermudy
SK
C 83/334
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
VYHLÁSENIA
PRIPOJENÉ K ZÁVEREČNÉMU AKTU MEDZIVLÁDNEJ KONFERENCIE,
KTORÁ PRIJALA LISABONSKÚ ZMLUVU
podpísanú 13. decembra 2007
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/335
A. VYHLÁSENIA
VZŤAHUJÚCE SA NA USTANOVENIA ZMLÚV
1. Vyhlásenie
k
Charte
základných
práv
Európskej
únie
Chartou základných práv Európskej únie, ktorá má právne záväzný charakter, sa potvrdzujú základné
práva, ktoré sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak,
a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.
Chartou sa nerozširuje oblasť uplatňovania práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani sa ňou pre
Úniu nevytvárajú žiadne nové právomoci a neukladajú sa jej žiadne úlohy, a jej súčasné právomoci
a úlohy vymedzené v zmluvách sa nemenia.
2. Vyhlásenie
k
článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii
Konferencia súhlasí, aby sa pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uskutočnilo spôsobom, ktorý umožňuje zachovať charakteristické znaky
práva Únie. V tejto súvislosti konferencia poznamenáva, že existuje pravidelný dialóg medzi
Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva, dialóg, ktorý by mohol
byť posilnený, keď Únia pristúpi k tomuto dohovoru.
3. Vyhlásenie
k
článku 8 Zmluvy o Európskej únii
Únia zohľadní osobitnú situáciu malých krajín, ktoré s ňou udržiavajú osobitne blízke vzťahy.
4. Vyhlásenie
o
zložení
Európskeho
parlamentu
Taliansku sa udelí dodatočné kreslo v Európskom parlamente.
5. Vyhlásenie o politickej dohode Európskej rady o návrhu rozhodnutia
o zložení Európskeho parlamentu
Európska rada politicky schváli revidovaný návrh rozhodnutia o zložení Európskeho parlamentu na
volebné obdobie rokov 2009–2014, ktorý sa zakladá na návrhu Európskeho parlamentu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/337
6. Vyhlásenie
k
článku 15 ods. 5 a 6, článku 17 ods. 6 a 7 a článku 18
Zmluvy o Európskej únii
Pri výbere osôb vyzvaných, aby zastávali funkciu predsedu Európskej rady, predsedu Komisie
a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, sa bude venovať
zvýšená pozornosť potrebe zohľadniť geografickú a demografickú rozmanitosť Únie a jej
členských štátov.
7. Vyhlásenie
k
článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a k článku 238
ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že rozhodnutie o vykonávaní článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii
a článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijme Rada v deň podpisu Lisabonskej
zmluvy, a nadobudne účinnosť v deň nadobudnutia platnosti uvedenej zmluvy. Návrh rozhodnutia
znie:
Návrh rozhodnutia Rady
o vykonávaní článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 238 ods. 2
Zmluvy o fungovaní Európskej únie od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017
na jednej strane a od 1. apríla 2017 na strane druhej
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
keďže:
(1)
Je vhodné prijať ustanovenia umožňujúce plynulý prechod od systému rozhodovania v Rade
kvalifikovanou väčšinou tak, ako je vymedzený v článku 3 ods. 3 Protokolu o prechodných
ustanoveniach, ktorý sa uplatňuje naďalej až do 31. októbra 2014, k systému hlasovania
ustanovenom v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 238 ods. 2 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, ktorý sa bude uplatňovať od 1. novembra 2014, vrátane
osobitných ustanovení uvedených v článku 3 ods. 2 uvedeného protokolu počas
prechodného obdobia do 31. marca 2017.
(2)
Pripomína,
že
praxou
Rady
je
venovať všetko úsilie posilňovaniu demokratickej legitimity aktov
prijatých kvalifikovanou väčšinou,
SK
C 83/338
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
ROZHODLA TAKTO:
Oddiel 1
Ustanovenia uplatniteľné od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017
Článok 1
Počas obdobia od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017, ak členovia Rady zastupujúci:
a) najmenej tri štvrtiny obyvateľstva alebo
b) najmenej tri štvrtiny počtu členských štátov,
ktoré sú potrebné na vytvorenie blokujúcej menšiny, ktorá vyplýva z uplatňovania článku 16 ods. 4
prvého pododseku Zmluvy o Európskej únii alebo článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, vyjadria svoj nesúhlas s prijatím aktu Rady kvalifikovanou väčšinou, Rada túto otázku
prerokuje.
Článok 2
Rada v priebehu tohto rokovania urobí všetko, čo je v jej silách, aby sa v rozumnom čase a bez toho,
aby boli ohrozené povinné lehoty stanovené právom Únie, našlo uspokojivé riešenie problémov,
ktoré nastolili členovia Rady uvedení v článku 1.
Článok 3
Predseda Rady na tento účel s pomocou Komisie a dodržiavajúc rokovací poriadok Rady vyvinie
všetky iniciatívy potrebné na uľahčenie dosiahnutia širšej dohody v rámci Rady. Členovia Rady mu
poskytnú potrebnú súčinnosť.
Oddiel 2
Ustanovenia uplatniteľné od 1. apríla 2017
Článok 4
Od 1. apríla 2017, ak členovia Rady zastupujúci:
a) najmenej 55 % obyvateľstva alebo
b) najmenej 55 % počtu členských štátov,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/339
ktoré sú potrebné na vytvorenie blokujúcej menšiny, ktorá vyplýva z uplatňovania článku 16 ods. 4
prvého pododseku Zmluvy o Európskej únii alebo článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, vyjadria svoj nesúhlas s prijatím aktu Rady kvalifikovanou väčšinou, Rada túto otázku
prerokuje.
Článok 5
Rada v priebehu tohto rokovania urobí všetko, čo je v jej silách, aby sa v rozumnom čase a bez toho,
aby boli ohrozené povinné lehoty stanovené právom Únie, našlo uspokojivé riešenie na
zodpovedanie problémov, ktoré nastolili členovia Rady uvedení v článku 4.
Článok 6
Predseda Rady na tento účel s pomocou Komisie a dodržiavajúc rokovací poriadok Rady vyvinie
všetky iniciatívy potrebné na uľahčenie dosiahnutia širšej dohody v rámci Rady. Členovia Rady mu
poskytnú potrebnú súčinnosť.
Oddiel 3
Nadobudnutie účinnosti rozhodnutia
Článok 7
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
8. Vyhlásenie
k
praktickým
opatreniam,
ktoré
je
potrebné
prijať v čase
nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o predsedníctvo
Európskej rady a Rady pre zahraničné veci
V prípade, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť po 1. januári 2009, konferencia vyzýva
príslušné orgány členského štátu vykonávajúceho v tom čase polročné predsedníctvo Rady na
jednej strane, a osobu, ktorá bude zvolená za predsedu Európskej rady, a osobu, ktorá bude
vymenovaná za vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, na
strane druhej, aby prijali po porade s nasledujúcim polročným predsedníctvom potrebné
konkrétne opatrenia, ktoré umožnia efektívny prechod materiálnych a organizačných aspektov
výkonu predsedníctva Európskej rady a Rady pre zahraničné veci.
SK
C 83/340
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
9. Vyhlásenie
k
článku 16 ods. 9 Zmluvy o Európskej únii týkajúcemu sa
rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady
Konferencia vyhlasuje, že Rada by mala začať s prípravou rozhodnutia, ktoré ustanoví postupy na
vykonanie rozhodnutia o vykonávaní predsedníctva Rady hneď po podpise Lisabonskej zmluvy,
a politicky ho schváliť do šiestich mesiacov. Návrh rozhodnutia Európskej rady, ktoré sa prijme
v deň nadobudnutia platnosti uvedenej zmluvy, znie:
Návrh rozhodnutia Európskej rady
o vykonávaní predsedníctva Rady
Článok 1
1. Predsedníctvo
Rady,
s
výnimkou
zloženia
Rady
pre
zahraničné veci, vykonávajú vopred určené
skupiny troch členských štátov počas obdobia 18 mesiacov. Skupiny sú vytvorené na základe rovnej
rotácie medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rozmanitosť a geografickú rovnováhu v rámci
Únie.
2. Každý
člen skupiny po poradí predsedá počas obdobia šiestich mesiacov všetkým zloženiam
Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci. Ostatní členovia skupiny pomáhajú
predsedníctvu pri vykonávaní všetkých jeho právomocí na základe spoločného programu. Členovia
skupiny sa môžu medzi sebou dohodnúť o iných úpravách.
Článok 2
Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov predsedá predstaviteľ členského štátu, ktorý
predsedá Rade pre všeobecné záležitosti.
Politickému a bezpečnostnému výboru predsedá zástupca vysokého predstaviteľa Únie pre
zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Predsedníctvo prípravných orgánov rôznych zložení Rady, s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné
veci, vykonáva člen skupiny, ktorý predsedá príslušnému zloženiu, pokiaľ sa nerozhodne inak
v súlade s článkom 4.
Článok 3
Rada pre všeobecné záležitosti zabezpečuje konzistentnosť a kontinuitu práce rôznych zložení Rady
v rámci viacročných programov v spolupráci s Komisiou. Členské štáty, ktoré vykonávajú
predsedníctvo, prijmú s pomocou Generálneho sekretariátu Rady všetky opatrenia potrebné na
organizáciu a hladký priebeh práce Rady.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/341
Článok 4
Rada prijme rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia.
10. Vyhlásenie
k
článku 17 Zmluvy o Európskej únii
Konferencia sa domnieva, že v prípade, ak sa už Komisia nebude skladať zo štátnych príslušníkov
všetkých členských štátov, mala by venovať náležitú pozornosť potrebe zabezpečiť úplnú
transparentnosť vo vzťahoch so všetkými členskými štátmi. Komisia by preto mala mať úzke
vzťahy so všetkými členskými štátmi bez ohľadu na to, či majú štátneho príslušníka medzi členmi
Komisie alebo nie, a v tomto ohľade by mala venovať osobitnú pozornosť potrebe zdieľať informácie
a konzultovať so všetkými členskými štátmi.
Konferencia sa tiež domnieva, že Komisia by mala prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie
zohľadnenia politickej, sociálnej a hospodárskej reality všetkých členských štátov, vrátane tých, ktoré
nemajú v Komisii svojho štátneho príslušníka. Tieto opatrenia by mali zahŕňať zabezpečenie toho,
aby sa postavenie týchto členských štátov zohľadnilo pri prijímaní vhodných organizačných opatrení.
11. Vyhlásenie
k
článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii
Konferencia sa domnieva, že v súlade s ustanoveniami zmlúv sú Európsky parlament a Európska rada
spoločne zodpovední za plynulý priebeh procesu vedúceho k voľbám predsedu Európskej komisie.
Z tohto dôvodu zástupcovia Európskeho parlamentu a Európskej rady uskutočnia potrebné
konzultácie predtým, ako Európska rada prijme rozhodnutie v rámci, ktorý považujú za
najvhodnejší. V súlade s článkom 17 ods. 7 prvým pododsekom sa tieto konzultácie zamerajú na
profil kandidátov na funkciu predsedu Komisie, pričom sa zohľadnia voľby do Európskeho
parlamentu. Podrobnosti o týchto konzultáciách sa bližšie určia vo vhodnom čase vzájomnou
dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou.
12. Vyhlásenie
k
článku 18 Zmluvy o Európskej únii
1. Konferencia
vyhlasuje,
že
v
priebehu
prípravných
prác
predchádzajúcich
vymenovaniu
vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ku ktorému dôjde v deň
nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, v súlade s článkom 18 Zmluvy o Európskej únii
a článkom 5 Protokolu o prechodných ustanoveniach a ktorého funkčné obdobie bude trvať od
tohto dňa do konca aktuálneho funkčného obdobia Komisie, sa nadviažu náležité kontakty
s Európskym parlamentom.
2. Konferencia
okrem
toho
pripomína,
že
vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku, ktorého funkčné obdobie sa začne v novembri 2009 v rovnakom čase
ako funkčné obdobie ďalšej Komisie a bude trvať rovnako dlho, sa vymenuje v súlade
s ustanoveniami článkov 17 a 18 Zmluvy o Európskej únii.
SK
C 83/342
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
13. Vyhlásenie
o
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike
Konferencia zdôrazňuje, že ustanovenia Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane vytvorenia novej pozície vysokého predstaviteľa Únie
pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vytvorenie služby pre vonkajšiu činnosť, nemajú vplyv
na zodpovednosti členských štátov v ich súčasnej podobe pri formulovaní a vykonávaní ich
zahraničnej politiky, ani na ich národné zastúpenie v tretích krajinách a medzinárodných
organizáciách.
Konferencia taktiež pripomína, že ustanovenia, ktorými sa riadi spoločná bezpečnostná a obranná
politika, sa nedotýkajú osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky členských štátov.
Zdôrazňuje, že Európska únia a jej členské štáty zostanú pri udržiavaní medzinárodného mieru
a bezpečnosti viazané ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov a najmä primárnou
zodpovednosťou Bezpečnostnej rady a jej členov.
14. Vyhlásenie
o
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike
Okrem osobitných pravidiel a postupov uvedených v článku 24 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii
konferencia zdôrazňuje, že ustanoveniami, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politiky, a to aj tými, ktoré sa vzťahujú na vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku a službu vonkajšej činnosti, sa neovplyvní existujúci právny základ,
zodpovednosti ani právomoci žiadneho členského štátu vo vzťahu k formulácii a výkonu svojej
zahraničnej politiky, jej národným diplomatickým službám, vzťahom s tretími krajinami a k účasti
v medzinárodných organizáciách vrátane členstva členských štátov v Bezpečnostnej rade Organizácie
spojených národov.
Konferencia taktiež konštatuje, že ustanovenia, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politiky, nedávajú Komisii nové právomoci iniciovať rozhodnutia ani nerozširujú úlohu Európskeho
parlamentu.
Konferencia rovnako pripomína, že ustanovenia, ktorými sa riadi spoločná bezpečnostná a obranná
politika, sa nedotýkajú osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky členských štátov.
15. Vyhlásenie
k
článku 27 Zmluvy o Európskej únii
Konferencia vyhlasuje, že hneď po podpise Lisabonskej zmluvy by generálny tajomník Rady, vysoký
predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Komisia a členské štáty mali začať
prípravné práce na vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/343
16. Vyhlásenie
k
článku 55 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii
Konferencia sa domnieva, že možnosť prekladať zmluvy do jazykov uvedených v článku 55 ods. 2
prispieva k naplneniu cieľa uvedeného v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku, ktorým je rešpektovanie
bohatej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Únie. V tejto súvislosti konferencia potvrdzuje oddanosť
Únie kultúrnej rozmanitosti Európy a osobitnú pozornosť, ktorú bude aj naďalej venovať týmto
a iným jazykom.
Konferencia odporúča členským štátom, ktoré si želajú využiť možnosť uvedenú v článku 55 ods. 2,
oznámiť Rade do šiestich mesiacov odo dňa podpisu Lisabonskej zmluvy, jazyk alebo jazyky, do
ktorých budú zmluvy preložené.
17. Vyhlásenie
o
prednosti
Konferencia pripomína, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú
zmluvy a právo prijaté Úniou na základe zmlúv prednosť pred právom členských štátov za
podmienok ustanovených v uvedenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.
Okrem toho sa konferencia rozhodla pripojiť k tomuto záverečnému aktu stanovisko Právneho
servisu Rady o prednosti, ktoré sa nachádza v dokumente 11197/07 (JUR 260):
„Stanovisko Právneho servisu Rady
z 22. júna 2007
Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že prednosť práva Spoločenstva je základnou zásadou tohto práva. Podľa
Súdneho dvora táto zásada je obsiahnutá v osobitnom charaktere Európskeho spoločenstva. V čase vynesenia
prvého rozsudku tejto ustálenej judikatúry [rozsudok z 15. júla 1964 č. 6/64 vo veci Costa/ENEL ( 1 )] sa
v zmluve prednosť práva nespomínala. Dnes je situácia rovnaká. Skutočnosť, že zásada prednosti nebude
uvedená v budúcej zmluve, žiadnym spôsobom nemení existenciu tejto zásady ani existujúcu judikatúru
Súdneho dvora.
___________
( 1 ) ‚Z toho vyplýva (…), že právo vyplývajúce zo zmluvy, nezávislého zdroja práva, nemohlo byť vzhľadom na svoju osobitnú
a pôvodnú povahu prevýšené domácimi právnymi ustanoveniami, nech boli stanovené v akomkoľvek rámci, bez toho, aby bolo
zbavené svojej podstaty práva Spoločenstva, a bez toho, aby sa spochybnil samotný právny základ Spoločenstva.‘ “
18. Vyhlásenie
o
rozdelení
právomocí
Konferencia zdôrazňuje, že v súlade so systémom rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými
štátmi, ako je ustanovené v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, zostávajú
členským štátom všetky právomoci, ktoré sa zmluvami nepreniesli na Úniu.
SK
C 83/344
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Ak sa zmluvami prenesie na Úniu v určitej oblasti právomoc, ktorú vykonáva spoločne s členskými
štátmi, členské štáty v tejto oblasti vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju
právomoc nevykonala alebo sa rozhodla, že ju prestane vykonávať. Posledná spomenutá situácia
môže nastať, ak príslušné inštitúcie Únie rozhodnú o zrušení legislatívneho aktu najmä s cieľom
lepšie zabezpečiť trvalé dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality. Na podnet jedného alebo
viacerých svojich členov (predstaviteľov členských štátov) môže Rada v súlade s článkom 241
Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Komisiu, aby predložila návrhy na zrušenie
legislatívneho aktu. Konferencia víta vyhlásenie Komisie, že týmto požiadavkám bude venovať
osobitnú pozornosť.
Rovnako zástupcovia vlád členských štátov, ktorí sa zišli na medzivládnej konferencií, môžu v súlade
s riadnym revíznym postupom ustanoveným v článku 48 ods. 2 až 5 Zmluvy o Európskej únii
rozhodnúť o zmene a doplnení zmlúv, na ktorých je Únia založená, vrátane rozšírenia alebo zúženia
právomocí prenesených na Úniu uvedenými zmluvami.
19. Vyhlásenie
k
článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia súhlasí, že vo svojom všeobecnom úsilí odstrániť nerovnosť medzi ženami a mužmi, sa
Únia bude vo svojich rôznych politikách zameriavať na boj proti všetkým formám domáceho násilia.
Je vhodné, aby členské štáty prijali všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na predchádzanie
a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí.
20. Vyhlásenie
k
článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že vždy, keď by predpisy o ochrane osobných údajov, ktoré majú byť prijaté
na základe článku 16, mohli mať priame dôsledky na národnú bezpečnosť, musí sa náležito
zohľadniť osobitná povaha záležitosti. Pripomína, že v súčasnosti platné právne predpisy (pozri
najmä smernicu 95/46/ES) ustanovujú v tomto ohľade osobitné výnimky.
21. Vyhlásenie o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce
v trestných veciach a policajnej spolupráce
Konferencia uznáva, že vzhľadom na osobitný charakter oblasti policajnej a justičnej spolupráce
v trestných veciach, sa možno budú musieť prijať osobitné pravidlá o ochrane osobných údajov
a o voľnom pohybe takýchto údajov v tejto oblasti na základe článku 16 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/345
22. Vyhlásenie
k
článkom 48 a 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia sa domnieva, že v prípade, ak by návrh legislatívneho aktu, ktorý je založený na článku
79 ods. 2, ovplyvňoval významné aspekty systému sociálneho zabezpečenia členského štátu, najmä
s ohľadom na rozsah jeho pôsobnosti, náklady alebo finančnú štruktúru, alebo by ovplyvňoval
finančnú rovnováhu tohto systému, ako je ustanovené v článku 48 druhom odseku, sa náležito
zohľadnia záujmy tohto členského štátu.
23. Vyhlásenie
k
článku 48 druhému odseku Zmluvy o fungovaní
Európskej únie
Konferencia pripomína, že v takom prípade sa Európska rada v súlade s článkom 15 ods. 4 Zmluvy
o Európskej únii uznáša konsenzom.
24. Vyhlásenie
k
právnej
subjektivite
Európskej
únie
Konferencia potvrdzuje, že skutočnosť, že Európska únia má právnu subjektivitu, Úniu nijakým
spôsobom neoprávňuje vykonávať zákonodarnú činnosť alebo konať nad rámec právomocí, ktoré
na ňu v zmluvách preniesli členské štáty.
25. Vyhlásenie
k
článkom 75 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia pripomína, že rešpektovanie práv a základných slobôd vyžaduje, aby sa dostatočná
pozornosť venovala najmä ochrane a rešpektovaniu práva dotknutých fyzických osôb alebo
subjektov na riadne súdne konanie. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť striktné súdne
preskúmanie rozhodnutí, ktoré uložili reštriktívne opatrenia fyzickej osobe alebo subjektu, musia
byť predmetné rozhodnutia založené na jasných a zreteľných kritériách. Tieto kritéria musia byť
prispôsobené osobitným vlastnostiam každého reštriktívneho opatrenia.
26. Vyhlásenie
k
neúčasti členského štátu na opatrení založenom na
tretej časti hlave V Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že ak sa členský štát rozhodne nezúčastniť na opatrení založenom na tretej
časti hlave V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Rada uskutoční podrobnú diskusiu o možných
dôsledkoch a účinkoch neúčasti tohto členského štátu na tomto opatrení.
Okrem toho môže ktorýkoľvek členský štát vyzvať Komisiu, aby preskúmala situáciu na základe
článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Predchádzajúcimi odsekmi nie je dotknutá možnosť členského štátu predložiť túto otázku Európskej
rade.
SK
C 83/346
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
27. Vyhlásenie
k
článku 85 ods. 1 druhému pododseku Zmluvy
o fungovaní Európskej únie
Konferencia sa domnieva, že nariadenia uvedené v článku 85 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy
o fungovaní Európskej únie by mali brať do úvahy vnútroštátne pravidlá a prax, ktoré sa týkajú
začatia vyšetrovania trestných činov.
28. Vyhlásenie
k
článku 98 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia poznamenáva, že ustanovenia článku 98 sa musia uplatňovať v súlade so súčasnou
praxou. Pojem „opatrenia potrebné na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených
rozdelením Nemecka hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky dotknutých týmto
rozdelením“ sa musí vykladať v súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
29. Vyhlásenie
k
článku 107 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie
Konferencia poznamenáva, že článok 107 ods. 2 písm. c) sa musí vykladať v súlade s existujúcou
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v záležitostiach, keď sa uplatňujú jeho ustanovenia na
pomoc poskytovanú určitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko, ktoré sú dotknuté bývalým
rozdelením Nemecka.
30. Vyhlásenie
k
článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
S ohľadom na článok 126 konferencia potvrdzuje, že zvyšovanie rastového potenciálu
a zabezpečenie riadneho rozpočtového stavu tvorí dva piliere hospodárskej a rozpočtovej politiky
Únie a členských štátov. Pakt stability a rastu je dôležitým nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov.
Konferencia opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči ustanoveniam vzťahujúcim sa na Pakt stability
a rastu, ktoré vytvárajú rámec pre koordináciu rozpočtových politík členských štátov Európskej únie.
Konferencia potvrdzuje, že systém založený na pravidlách je najlepšou zárukou na dodržiavanie
záväzkov a pre rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi.
V tomto rámci konferencia takisto opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči cieľom Lisabonskej
stratégie: vytváranie pracovných miest, štrukturálne reformy a sociálna súdržnosť.
Cieľom Únie je dosiahnuť vyrovnaný hospodársky rast a cenovú stabilitu. Hospodárske a rozpočtové
politiky preto potrebujú určiť správne priority v záležitostiach hospodárskych reforiem, inovácii,
konkurencieschopnosti a posilňovania súkromného investovania a spotreby v obdobiach slabého
hospodárskeho rastu. Toto by sa malo odrážať v nasmerovaní rozpočtových rozhodnutí na
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/347
vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, najmä prostredníctvom reštrukturalizácie verejných príjmov
a výdavkov za predpokladu dodržiavania rozpočtovej disciplíny v súlade so zmluvami a Paktom
stability a rastu.
Rozpočtové a hospodárske výzvy, ktorým čelia členské štáty, zdôrazňujú dôležitosť riadnej
rozpočtovej politiky uplatňovanej počas celého hospodárskeho cyklu.
Konferencia súhlasí s tým, že členské štáty by mali aktívne využiť obdobia hospodárskej obnovy na
konsolidáciu verejných financií a zlepšenie ich rozpočtovej situácie. Cieľom je postupné dosiahnutie
rozpočtového prebytku v období hospodárskeho rastu, ktorý vytvorí potrebný priestor na prekonanie
hospodárskych poklesov, a tým prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Členské štáty očakávajú so záujmom možné návrhy Komisie, ako aj ďalšie príspevky členských štátov
so zreteľom na posilnenie a objasnenie vykonávania Paktu stability a rastu. Členské štáty prijmú
všetky potrebné opatrenia na zvýšenie rastového potenciálu svojich hospodárstiev. Zlepšenie
koordinácie hospodárskej politiky by mohlo napomôcť tomuto cieľu. Toto vyhlásenie nemá vplyv
na ďalšie diskusie o Pakte stability a rastu.
31. Vyhlásenie
k
článku 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia potvrdzuje, že politiky uvedené v článku 156 patria najmä do právomocí členských
štátov. Podporné a koordinačné opatrenia, ktoré prijmú na úrovni Únie v súlade s ustanoveniami
tohto článku, majú doplnkovú povahu. Slúžia na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, a nie
na harmonizáciu vnútroštátnych systémov. Záruky a postupy existujúce v každom členskom štáte
s ohľadom na zodpovednosť sociálnych partnerov tým nie sú dotknuté.
Toto vyhlásenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmlúv, ktorými sa prenáša
právomoc na Úniu, vrátane právomocí v sociálnej oblasti.
32. Vyhlásenie
k
článku 168 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že opatrenia, ktoré budú prijaté podľa článku 168 ods. 4 písm. c) musia
zohľadniť spoločné otázky bezpečnosti a musia mať za cieľ stanovenie vysokých noriem pre kvalitu
a bezpečnosť, ak by vnútroštátne normy týkajúce sa vnútorného trhu inak bránili dosiahnutiu
vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí.
SK
C 83/348
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
33. Vyhlásenie
k
článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia sa domnieva, že pojem „ostrovné regióny“, ktorý je uvedený v článku 174, môže zahŕňať
aj ostrovné štáty ako celky, ak spĺňajú potrebné podmienky.
34. Vyhlásenie
k
článku 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia súhlasí, že činnosť Únie v oblasti výskumu a technického rozvoja bude náležito
rešpektovať základné smerovanie a orientáciu výskumných politík členských štátov.
35. Vyhlásenie
k
článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia sa domnieva, že článkom 194 nie je dotknuté právo členských štátov prijímať potrebné
opatrenia na zabezpečenie svojich dodávok energie za podmienok ustanovených v článku 347.
36. Vyhlásenie
k
článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
týkajúce sa dojednávania a uzavierania medzinárodných dohôd vzťahujú-
cich sa na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti členskými štátmi
Konferencia potvrdzuje, že členské štáty majú právo dojednávať a uzavierať dohody s tretími
krajinami alebo medzinárodnými organizáciami v oblastiach zahrnutých v tretej časti, hlave V,
kapitolách 3, 4 a 5, pokiaľ sú tieto dohody v súlade s právom Únie.
37. Vyhlásenie
k
článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté Úniou na splnenie jej záväzkov solidarity voči
členskému štátu, ktorý je objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo
katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, žiadne z ustanovení článku 222 nie je určené na to, aby
ovplyvnilo právo iného členského štátu na výber najvhodnejších prostriedkov na splnenie jeho
vlastného záväzku solidarity voči uvedenému členskému štátu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/349
38. Vyhlásenie
k
článku 252 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o počte
generálnych advokátov na Súdnom dvore
Konferencia vyhlasuje, že ak Súdny dvor v súlade s článkom 252 prvým odsekom Zmluvy
o fungovaní Európskej únie požiada, aby sa počet generálnych advokátov zvýšil o troch (jedenásť
namiesto ôsmich), Rada takéto zvýšenie jednomyseľne schváli.
V takom prípade konferencia súhlasí, aby Poľsko, podobne ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko,
Španielsko a Spojené kráľovstvo, malo stáleho generálneho advokáta a už sa ďalej nezúčastňovalo
rotačného systému, zatiaľ čo existujúci rotačný systém bude pozostávať z rotácie piatich generálnych
advokátov namiesto troch.
39. Vyhlásenie
k
článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia berie na vedomie zámer Komisie pokračovať v poradách s odborníkmi, ktorých
vymenovali členské štáty, pri vypracovávaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných
služieb v súlade so zaužívanou praxou.
40. Vyhlásenie
k
článku 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že členské štáty môžu pri vznesení žiadosti o nadviazanie posilnenej
spolupráce uviesť, či majú v úmysle už v tomto štádiu uplatňovať článok 333, ktorý ustanovuje
rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou alebo použitie riadneho legislatívneho postupu.
41. Vyhlásenie
k
článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že odkaz v článku 352 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na ciele
Únie odkazuje na ciele ustanovené v článku 3 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a na ciele
ustanovené v článku 3 ods. 5 uvedenej zmluvy, pokiaľ ide o vonkajšie činnosti podľa piatej časti
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je preto vylúčené, aby činnosť založená na článku 352 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie sledovala len ciele ustanovené v článku 3 ods. 1 Zmluvy o Európskej
únii. V tejto súvislosti konferencia poznamenáva, že v súlade s článkom 31 ods. 1 Zmluvy
o Európskej únii sa v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nesmú prijímať
legislatívne akty.
SK
C 83/350
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
42. Vyhlásenie
k
článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Konferencia zdôrazňuje, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je článok
352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálneho systému, ktorý je
založený na zásade prenesenia právomocí, a nemôže slúžiť ako základ pre rozširovanie rozsahu
právomocí Únie nad všeobecný rámec vytvorený ustanoveniami zmlúv ako celku, a najmä tými,
ktoré vymedzujú úlohy a činnosti Únie. V každom prípade uvedený článok nemožno použiť ako
základ pre prijatie ustanovení, ktorých účinkom by bola v podstate zmena a doplnenie zmlúv bez
toho, aby prebehol postup, ktorý na tento účel ustanovujú.
43. Vyhlásenie
k
článku 355 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Vysoké zmluvné strany súhlasia, aby Európska rada pri uplatňovaní článku 355 ods. 6 prijala
rozhodnutie, ktoré povedie k zmene postavenia Mayotte vo vzťahu k Únii, aby sa toto územie
stalo najvzdialenejším územím v zmysle článku 355 ods. 1 a článku 349, keď francúzske orgány
oznámia Európskej rade a Komisii, že to umožňuje súčasný vývoj vnútorného postavenia ostrova.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/351
B. VYHLÁSENIA
VZŤAHUJÚCE SA NA PROTOKOLY PRIPOJENÉ
K ZMLUVÁM
44. Vyhlásenie
k
článku 5 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom
do rámca Európskej únie
Konferencia berie na vedomie, že ak členský štát podľa článku 5 ods. 2 Protokolu o schengenskom
acquis začlenenom do rámca Európskej únie oznámil, že si neželá zúčastňovať sa na návrhu alebo
podnete, toto oznámenie môže vziať kedykoľvek späť, pokiaľ nebolo opatrenie založené na
schengenskom acquis prijaté.
45. Vyhlásenie
k
článku 5 ods. 2 Protokolu o schengenskom acquis
začlenenom do rámca Európskej únie
Konferencia vyhlasuje, že vždy, keď Spojené kráľovstvo alebo Írsko oznámi Rade svoj úmysel
nezúčastňovať sa na opatrení založenom na takej časti schengenského acquis, na ktorej sa inak
zúčastňuje, Rada dôkladne prerokuje možné dôsledky neúčasti daného členského štátu na tomto
opatrení. Rokovanie v rámci Rady by sa malo viesť so zreteľom na údaje o vzťahu návrhu
k schengenskému acquis poskytnuté Komisiou.
46. Vyhlásenie
k
článku 5 ods. 3 Protokolu o schengenskom acquis
začlenenom do rámca Európskej únie
Konferencia pripomína, že ak Rada neprijme rozhodnutie po prvom dôkladnom prerokovaní danej
otázky, Komisia môže v lehote 4 mesiacov predložiť zmenený a doplnený návrh na účely ďalšieho
podrobného preskúmania Radou.
47. Vyhlásenie
k
článku 5 ods. 3, 4 a 5 Protokolu o schengenskom acquis
začlenenom do rámca Európskej únie
Konferencia poznamenáva, že podmienky, ktoré sa majú stanoviť v rozhodnutí uvedenom v článku 5
ods. 3, 4 alebo 5 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, môžu
určiť, že dotknutý členský štát bude znášať prípadné priame finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne
a vznikli v dôsledku ukončenia jeho účasti na niektorej časti alebo na celom acquis uvedenom
v akomkoľvek rozhodnutí prijatom Radou podľa článku 4 uvedeného protokolu.
SK
C 83/352
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
48. Vyhlásenie
týkajúce
sa
Protokolu
o
postavení
Dánska
Konferencia poznamenáva, že s ohľadom na právne akty, ktoré má prijať Rada sama alebo spoločne
s Európskym parlamentom a ktoré obsahujú ustanovenia vzťahujúce sa na Dánsko, ako aj
ustanovenia, ktoré sa na neho nevzťahujú, pretože majú právny základ, na ktorý sa vzťahuje časť
I Protokolu o postavení Dánska, Dánsko vyhlasuje, že nepoužije svoje hlasovacie právo, aby bránilo
prijatiu ustanovení, ktoré sa na Dánsko nevzťahujú.
Konferencia ďalej poznamenáva, že na základe Vyhlásenia konferencie k článku 222 Dánsko
vyhlasuje, že sa zúčastní v súlade s časťami I a II Protokolu o postavení Dánska na opatreniach
alebo právnych aktoch podľa článku 222.
49. Vyhlásenie
týkajúce
sa
Talianska
Konferencia berie na vedomie skutočnosť, že Protokol týkajúci sa Talianska, ktorý bol pripojený
k Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1957 a ktorý bol zmenený
a doplnený prijatím Zmluvy o Európskej únii, znel:
„VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI urovnať niektoré osobitné problémy, ktoré sa týkajú Talianska,
SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:
ČLENSKÉ ŠTÁTY SPOLOČENSTVA
BERÚ NA VEDOMIE skutočnosť, že talianska vláda začala desaťročný program hospodárskeho
rozvoja, ktorý je zameraný na nápravu nevyváženej štruktúry talianskeho hospodárstva, najmä
prostredníctvom rozvoja menej rozvinutých oblastí na juhu Talianska a na talianskych ostrovoch
a prostredníctvom vytvárania nových pracovných miest s cieľom odstrániť nezamestnanosť,
PRIPOMÍNAJÚ SI, že zásady a ciele tohto programu talianskej vlády zvážili a schválili organizácie pre
medzinárodnú spoluprácu, ku ktorým členské štáty patria,
UZNÁVAJÚ, že dosiahnutie cieľov uvedeného talianskeho programu je v ich spoločnom záujme,
SÚHLASIA s cieľom uľahčiť talianskej vláde splnenie tejto úlohy s tým, aby sa inštitúciám
Spoločenstva doporučilo prijatie všetkých prostriedkov a postupov upravených zmluvou, a najmä,
primerané využitie zdrojov Európskej investičnej banky a Európskeho sociálneho fondu,
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/353
ZASTÁVAJÚ STANOVISKO, že inštitúcie Spoločenstva pri vykonávaní tejto zmluvy zohľadnia záťaž,
ktorú musí niesť talianske hospodárstvo počas nadchádzajúcich rokov a naliehavosť odvrátenia
nebezpečného napätia, najmä ohľadom platobnej bilancie a úrovne zamestnanosti, ktoré by mohlo
ohroziť uplatňovanie tejto zmluvy v Taliansku,
UZNÁVAJÚ najmä, že v súvislosti s uplatňovaním článkov 109 H a 109 I, je potrebné dbať na
zabezpečenie toho, že opatrenia požadované talianskou vládou zabezpečia úspešný výsledok
uvedeného programu hospodárskeho rozvoja a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva.“
50. Vyhlásenie
k
článku 10 Protokolu o prechodných ustanoveniach
Konferencia vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby sa v rámci svojich právomocí a vo
vhodných prípadoch snažili podľa možností v lehote piatich rokov uvedenej v článku 10 ods. 3
Protokolu o prechodných ustanoveniach prijať právne akty, ktorými by sa zmenili a doplnili alebo
nahradili akty uvedené v článku 10 ods. 1 uvedeného protokolu.
SK
C 83/354
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
C. VYHLÁSENIA
ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
51. Vyhlásenie
Belgického
kráľovstva o národných parlamentoch
Belgicko upresňuje, že v súlade s jeho ústavným právom konajú poslanecká snemovňa a senát
federálneho parlamentu, ako aj parlamentné zhromaždenia spoločenstiev a regiónov vo vzťahu
k právomociam vykonávaným Úniou ako súčasti vnútroštátneho parlamentného systému alebo
ako komory národného parlamentu.
52. Vyhlásenie
Belgického
kráľovstva, Bulharskej republiky, Spolkovej
republiky Nemecko, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Talianskej
republiky, Cyperskej republiky, Litovskej republiky, Luxemburského
veľkovojvodstva, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Rakúskej republiky,
Portugalskej republiky, Rumunska, Slovinskej republiky a Slovenskej
republiky k symbolom Európskej únie
Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Luxembursko,
Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko vyhlasujú, že vlajka
predstavujúca kruh dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí, hymna vychádzajúca z „Ódy na
radosť“ z Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena, heslo „Zjednotení v rozmanitosti“, euro ako
mena Európskej únie a deň Európy 9. mája budú pre ne naďalej symbolmi spoločnej príslušnosti
občanov k Európskej únii a ich spojenia s ňou.
53. Vyhlásenie
Českej republiky k Charte základných práv Európskej
únie
1.
Česká republika pripomína, že ustanovenia Charty základných práv Európskej únie sú určené
inštitúciám a orgánom Európskej únie v súlade so zásadou subsidiarity a rozdelením právomocí
medzi Európsku úniu a jej členské štáty, ako to opätovne potvrdzuje vyhlásenie (č. 18) o rozdelení
právomocí. Česká republika zdôrazňuje, že jej ustanovenia sú určené členským štátom len vtedy, keď
vykonávajú právo Únie, a nie vtedy, keď prijímajú alebo vykonávajú vnútroštátne právo nezávisle od
práva Únie.
2.
Česká republika tiež zdôrazňuje, že charta nerozširuje oblasť uplatňovania práva Únie
a nezakladá žiadnu novú právomoc Únie. Charta nezužuje oblasť uplatňovania vnútroštátneho
práva a neobmedzuje žiadne zo súčasných právomocí vnútroštátnych orgánov v tejto oblasti.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/355
3.
Česká republika tiež zdôrazňuje, že v rozsahu, v akom charta uznáva základné práva a zásady,
ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, sa tieto práva a zásady musia
vykladať v súlade s týmito tradíciami.
4.
Česká republika ďalej zdôrazňuje, že žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať ako
obmedzenie alebo narušenie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú v oblasti svojej pôsobnosti
uznané právom Únie a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia, Spoločenstvo
alebo všetky členské štáty, vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj ústavami členských štátov.
54. Vyhlásenie
Spolkovej
republiky
Nemecko,
Írska,
Maďarskej
republiky, Rakúskej republiky a Švédskeho kráľovstva
Nemecko, Írsko, Maďarsko, Rakúsko a Švédsko poznamenávajú, že základné ustanovenia Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu neboli podstatne zmenené a doplnené od
nadobudnutia jej platnosti a je potrebné ich aktualizovať. Preto podporujú myšlienku Konferencie
zástupcov vlád členských štátov, ktorá by mala byť zvolaná čo najskôr.
55. Vyhlásenie
Španielskeho
kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska
Zmluvy sa vzťahujú na Gibraltár ako na európske územie, za ktorého zahraničné vzťahy je
zodpovedný členský štát. Toto neznamená zmeny príslušných pozícií dotknutých členských štátov.
56. Vyhlásenie
Írska
k
článku 3 Protokolu o postavení Spojeného
kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti
Írsko potvrdzuje svoj angažovaný vzťah k Únii ako ku priestoru slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti, v ktorom sa rešpektujú základné práva a rozličné právne systémy a tradície
členských štátov a občanom sa poskytuje vysoký stupeň bezpečnosti.
Írsko preto deklaruje svoje pevné odhodlanie uplatňovať svoje právo podieľať sa na prijímaní
opatrení podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré vyplýva z článku 3
Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti, a to v najväčšej miere, ktorú bude považovať za možnú.
Írsko sa bude v najväčšej možnej miere podieľať najmä na opatreniach v oblasti policajnej
spolupráce.
SK
C 83/356
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Írsko navyše pripomína, že v súlade s článkom 8 protokolu môže Rade písomne oznámiť, že si viac
neželá, aby sa naň vzťahovali ustanovenia protokolu. Írsko má v úmysle preskúmať fungovanie
týchto opatrení do troch rokov od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
57. Vyhlásenie
Talianskej
republiky
o
zložení
Európskeho
parlamentu
Taliansko poznamenáva, že v súlade s článkom 10 a článkom 14 Zmluvy o Európskej únii sa
Európsky parlament skladá zo zástupcov občanov Únie, ktorých zastúpenie má byť zostupne
pomerné.
Taliansko zároveň konštatuje, že ma základe článku 9 Zmluvy o Európskej únii a článku 20 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie je občanom Európskej únie každý štátny príslušník niektorého
z členských štátov.
Taliansko sa preto nazdáva, že bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie o legislatívnom období
2009 – 2014, musí akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa stanovenia zloženia Európskeho parlamentu,
ktoré Európska rada prijme na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom, spĺňať
zásady článku 14 ods. 2 prvého pododseku.
58. Vyhlásenie
Lotyšskej
republiky,
Maďarskej republiky a Maltskej
republiky o spôsobe písania názvu jednotnej meny v zmluvách
Bez toho, aby bol dotknutý jednotný spôsob písania názvu jednotnej meny Európskej únie uvedenej
v zmluvách, ktorý je uvedený na bankovkách a minciach, Lotyšsko, Maďarsko a Malta vyhlasujú, že
spôsob písania názvu jednotnej meny vrátane jeho odvodených tvarov, ktoré sa uplatňujú v celom
lotyšskom a maďarskom znení zmlúv, nemá účinok na existujúce pravidlá o lotyšskom, maďarskom
a maltskom jazyku.
59. Vyhlásenie
Holandského
kráľovstva k článku 312 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie
Holandské kráľovstvo bude súhlasiť s rozhodnutím uvedeným v článku 312 ods. 2 druhom
pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prípade, že revízia rozhodnutia uvedeného
v článku 311 treťom odseku uvedenej zmluvy poskytne Holandsku uspokojivé riešenie jeho
nadmerného negatívneho čistého príspevku do rozpočtu Únie.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/357
60. Vyhlásenie
Holandského
kráľovstva k článku 355 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie
Holandské kráľovstvo vyhlasuje, že podnet na rozhodnutie uvedené v článku 355 ods. 6, ktorého
cieľom je zmeniť postavenie Holandských Antíl a/alebo ostrova Aruba vo vzťahu k Únii, bude
predložený len na základe rozhodnutia prijatého v súlade s postavením Holandského kráľovstva.
61. Vyhlásenie
Poľskej republiky k Charte základných práv Európskej
únie
Charta nijakým spôsobom neovplyvňuje právo členských štátov vykonávať zákonodarnú činnosť
v oblasti verejnej morálky, rodinného práva, ochrany ľudskej dôstojnosti a rešpektovania ľudskej
fyzickej a morálnej integrity.
62. Vyhlásenie
Poľskej republiky k Protokolu o uplatňovaní Charty
základných práv Európskej únie na Poľsko a Spojené kráľovstvo
Poľská republika vyhlasuje, že so zreteľom na tradíciu sociálneho hnutia „Solidarita“ a jeho významný
príspevok k boju za sociálne a pracovné práva plne rešpektuje sociálne a pracovné práva ustanovené
v práve Európskej únie, a najmä tie, ktoré sú opätovne potvrdené v hlave IV Charty základných práv
Európskej únie.
63. Vyhlásenie
Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
k vymedzeniu pojmu „štátni príslušníci“
S ohľadom na zmluvy a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a všetky
akty vyplývajúce z týchto zmlúv, alebo tie, ktoré sú naďalej v platnosti na základe týchto zmlúv,
Spojené kráľovstvo opätovne potvrdzuje vyhlásenie z 31. decembra 1982 k vymedzeniu pojmu
„štátni príslušníci“ s tou výnimkou, že výraz „občania britských závislých území“ je potrebné vždy
chápať ako „občania britských zámorských území“.
64. Vyhlásenie
Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
k hlasovaciemu právu v európskych parlamentných voľbách
Spojené kráľovstvo poznamenáva, že článok 14 Zmluvy o Európskej únii a iné ustanovenia zmlúv
nemajú za cieľ zmeniť zásady hlasovacieho práva pre európske parlamentné voľby.
SK
C 83/358
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
65. Vyhlásenie
Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
k článku 75 a Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Spojené kráľovstvo plne podporuje ráznu akciu, pokiaľ ide o prijatie finančných sankcií na účely
predchádzania terorizmu a súvisiacich činností a na boj proti nim. Vyhlasuje preto, že má v úmysle
vykonávať svoje právo zúčastňovať sa podľa článku 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva
a Írska na prijímaní všetkých návrhov založených na článku 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
pokiaľ ide o priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/359
TABUĽKY ZHODY (*)
Zmluva o Európskej únii
Pôvodné číslovanie v Zmluve o Európskej únii Nové
číslovanie v Zmluve o Európskej únii
HLAVA I — SPOLOČNÉ USTANOVENIA HLAVA
I
—
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
článok 1
článok 1
článok 2
článok 2
článok 3
článok 3 (vypustený) ( 1 )
článok 4
článok 5 ( 2 )
článok 4 (vypustený) ( 3 )
článok 5 (vypustený) ( 4 )
článok 6
článok 6
článok 7
článok 7
článok 8
HLAVA II – USTANOVENIA, KTORÝMI SA
MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ
EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO
SPOLOČENSTVA NA ÚČEL ZALOŽENIA
EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA
HLAVA II – USTANOVENIA
O DEMOKRATICKÝCH ZÁSADÁCH
článok 8 (vypustený) ( 5 )
článok 9
článok 10 ( 6 )
( 1 ) V podstate nahradený článkom 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článkami 13
ods. 1 a 21 ods. 3 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).
( 2 ) Nahradený článkom 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“).
( 3 ) V podstate nahradený článkom 15.
( 4 ) V podstate nahradený článkom 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ.
( 5 ) Článok 8 Zmluvy o EÚ, ktorý bol v platnosti pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy (ďalej
len „platná zmluva o EÚ“), meniacej Zmluvu o ES. Tieto zmeny sa zahrnuli do Lisabonskej zmluvy
a článok 8 je vypustený. Jeho číslo je použité na vloženie nového ustanovenia.
( 6 ) Odsek 4 v podstate nahrádza článok 191 prvý odsek Zmluvy o ES.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/361
(*) Tieto dve tabuľky sú tabuľky uvedené v článku 5 Lisabonskej zmluvy bez prostredného stĺpca, ktorý
označoval číslovanie v Lisabonskej zmluve.
Pôvodné číslovanie v Zmluve o Európskej únii Nové
číslovanie v Zmluve o Európskej únii
článok 11
článok 12
HLAVA III – USTANOVENIA, KTORÝMI SA
MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ
EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA UHLIA
A OCELE
HLAVA III – USTANOVENIA
O INŠTITÚCIÁCH
článok 9 (vypustený) ( 7 )
článok 13
článok 14 ( 8 )
článok 15 ( 9 )
článok 16 ( 10 )
článok 17 ( 11 )
článok 18
článok 19 ( 12 )
HLAVA IV – USTANOVENIA, KTORÝMI SA
MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ
EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE
ATÓMOVÚ ENERGIU
HLAVA IV – USTANOVENIA O POSILNENEJ
SPOLUPRÁCI
článok 10 (vypustený) ( 13 )
články 27a až 27e (nahradené)
články 40 až 40b (nahradené)
články 43 až 45 (nahradené)
článok 20 ( 14 )
( 7 ) Článok 9 platnej zmluvy o EÚ zmenil Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.
Platnosť posledne uvedenej zmluvy skončila 23. júla 2002. Článok 9 je vypustený a jeho číslo je
použité na vloženie iného ustanovenia.
( 8 ) — Odseky 1 a 2 v podstate nahrádzajú článok 189 Zmluvy o ES;
— odseky 1 až 3 v podstate nahrádzajú článok 9 ods. 1 až 3 Zmluvy o ES;
— odsek 1 v podstate nahrádza článok 192 prvý odsek Zmluvy o ES;
— odsek 4 v podstate nahrádza článok 197 prvý odsek Zmluvy o ES.
( 9 ) V podstate nahrádza článok 4.
( 10 ) — Odsek 1 v podstate nahrádza článok 202 prvú a druhú zarážku Zmluvy o ES;
— odseky 2 a 9 v podstate nahrádzajú článok 203 Zmluvy o ES;
— odseky 4 a 5 v podstate nahrádzajú článok 205 ods. 2 a 4 Zmluvy o ES.
( 11 ) — Odsek 1 v podstate nahrádza článok 211 Zmluvy o ES;
— odseky 3 a 7 v podstate nahrádzajú článok 214 Zmluvy o ES;
— odsek 6 v podstate nahrádza článok 217 ods. 1, 3 a 4 Zmluvy o ES.
( 12 ) — V podstate nahrádza článok 220 Zmluvy o ES;
— odsek 2 prvý pododsek v podstate nahrádza článok 221 prvý odsek Zmluvy o ES.
( 13 ) Článok 10 platnej zmluvy o EÚ zmenil Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú
energiu. Tieto zmeny sú zahrnuté do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú
energiu a článok 10 je vypustený. Jeho číslo je použité na vloženie iného ustanovenia.
( 14 ) Nahrádza tiež články 11 a 11a Zmluvy o ES.
SK
C 83/362
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o Európskej únii Nové
číslovanie v Zmluve o Európskej únii
HLAVA V – USTANOVENIA O SPOLOČNEJ
ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE
HLAVA V – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE A OSOBITNÉ
USTANOVENIA O SPOLOČNEJ
ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE
Kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia
o vonkajšej činnosti Únie
článok 21
článok 22
Kapitola 2 – Osobitné ustanovenia o spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politike
Oddiel 1 – Spoločné ustanovenia
článok 23
článok 11
článok 24
článok 12
článok 25
článok 13
článok 26
článok 27
článok 14
článok 28
článok 15
článok 29
článok 22 (presunutý)
článok 30
článok 23 (presunutý)
článok 31
článok 16
článok 32
článok 17 (presunutý)
článok 42
článok 18
článok 33
článok 19
článok 34
článok 20
článok 35
článok 21
článok 36
článok 22 (presunutý)
článok 30
článok 23 (presunutý)
článok 31
článok 24
článok 37
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/363
Pôvodné číslovanie v Zmluve o Európskej únii Nové
číslovanie v Zmluve o Európskej únii
článok 25
článok 38
článok 39
článok 47 (presunutý)
článok 40
článok 26 (vypustený)
článok 27 (vypustený)
článok 27a (nahradený) ( 15 )
článok 20
článok 27b (nahradený) ( 15 )
článok 20
článok 27c (nahradený) ( 15 )
článok 20
článok 27d (nahradený) ( 15 )
článok 20
článok 27e (nahradený) ( 15 )
článok 20
článok 28
článok 41
Oddiel 2 – Ustanovenia o spoločnej
bezpečnostnej a obrannej politike
článok 17 (presunutý)
článok 42
článok 43
článok 44
článok 45
článok 46
HLAVA VI – USTANOVENIA O POLICAJNEJ
A JUSTIČNEJ SPOLUPRÁCI V TRESTNÝCH
VECIACH (vypustená) ( 16 )
článok 29 (nahradený) ( 17 )
článok 30 (nahradený) ( 18 )
článok 31 (nahradený) ( 19 )
( 15 ) Články 27a až 27e platnej Zmluvy o EÚ týkajúce sa posilnenej spolupráce sa tiež nahrádzajú článkami
326 až 334 ZFEÚ.
( 16 ) Ustanovenia hlavy VI platnej Zmluvy o EÚ týkajúce sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných
veciach sa nahrádzajú ustanoveniami kapitol 1, 4 a 5 Hlavy IV (po prečíslovaní Hlavy V) tretej časti
ZFEÚ.
( 17 ) Nahradený článkom 67 ZFEÚ.
( 18 ) Nahradený článkami 87 a 88 ZFEÚ.
( 19 ) Nahradený článkami 82, 83 a 85 ZFEÚ.
SK
C 83/364
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o Európskej únii Nové
číslovanie v Zmluve o Európskej únii
článok 32 (nahradený) ( 20 )
článok 33 (nahradený) ( 21 )
článok 34 (vypustený)
článok 35 (vypustený)
článok 36 (nahradený) ( 22 )
článok 37 (vypustený)
článok 38 (vypustený)
článok 39 (vypustený)
článok 40 (nahradený) ( 23 )
článok 20
článok 40a (nahradený) ( 23 )
článok 20
článok 40b (nahradený) ( 23 )
článok 20
článok 41 (vypustený)
článok 42 (vypustený)
HLAVA VII – USTANOVENIA O ROZŠÍRENEJ
SPOLUPRÁCI (nahradená) ( 24 )
HLAVA IV – USTANOVENIA O POSILNENEJ
SPOLUPRÁCI
článok 43 (nahradený) ( 24 )
článok 20
článok 43a (nahradený) ( 24 )
článok 20
článok 43b (nahradený) ( 24 )
článok 20
článok 44 (nahradený) ( 24 )
článok 20
článok 44a (nahradený) ( 24 )
článok 20
článok 45 (nahradený) ( 24 )
článok 20
HLAVA VIII – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA HLAVA
VI
–
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
článok 46 (vypustený)
článok 47
( 20 ) Nahradený článkom 89 ZFEÚ.
( 21 ) Nahradený článkom 72 ZFEÚ.
( 22 ) Nahradený článkom 71 ZFEÚ.
( 23 ) Články 40 až 40b platnej Zmluvy o EÚ týkajúce sa posilnenej spolupráce sa nahrádzajú tiež článkami
326 až 334 ZFEÚ.
( 24 ) Články 43 až 45 a hlava VII platnej Zmluvy o EÚ týkajúce sa posilnenej spolupráce sa tiež nahrádzajú
článkami 326 až 334 ZFEÚ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/365
Pôvodné číslovanie v Zmluve o Európskej únii Nové
číslovanie v Zmluve o Európskej únii
článok 47 (nahradený)
článok 40
článok 48
článok 48
článok 49
článok 49
článok 50
článok 51
článok 52
článok 50 (vypustený)
článok 51
článok 53
článok 52
článok 54
článok 53
článok 55
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
PRVÁ ČASŤ – ZÁSADY PRVÁ
ČASŤ – ZÁSADY
článok 1 (vypustený)
článok 1
článok 2 (vypustený) ( 25 )
Hlava I – Druhy a oblasti právomocí Únie
článok 2
článok 3
článok 4
článok 5
článok 6
Hlava II – Všeobecne uplatniteľné ustanovenia
( 25 ) V podstate nahradený článkom 3 Zmluvy o EÚ.
SK
C 83/366
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 7
článok 3 ods. 1 (vypustený) ( 26 )
článok 3 ods. 2
článok 8
článok 4 (presunutý)
článok 119
článok 5 (nahradený) ( 27 )
článok 9
článok 10
článok 6
článok 11
článok 153 ods. 2 (presunutý)
článok 12
článok 13 ( 28 )
článok 7 (vypustený) ( 29 )
článok 8 (vypustený) ( 30 )
článok 9 (vypustený)
článok 10 (vypustený) ( 31 )
článok 11 (nahradený) ( 32 )
články 326 až 334
článok 11a (nahradený) ( 32 )
články 326 až 334
článok 12 (presunutý)
článok 18
článok 13 (presunutý)
článok 19
článok 14 (presunutý)
článok 26
článok 15 (presunutý)
článok 27
článok 16
článok 14
článok 255 (presunutý)
článok 15
článok 286 (nahradený)
článok 16
( 26 ) V podstate nahradený článkami 3 až 6 ZFEÚ.
( 27 ) Nahradený článkom 5 Zmluvy o EÚ.
( 28 ) Vkladá sa ustanovenie Protokolu o ochrane a blahu zvierat.
( 29 ) V podstate nahradený článkom 13 Zmluvy o EÚ.
( 30 ) V podstate nahradený článkom 13 Zmluvy o EÚ a článkom 282 ods. 1 ZFEÚ.
( 31 ) V podstate nahradený článkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ.
( 32 ) Nahradený tiež článkom 20 Zmluvy o EÚ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/367
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 17
DRUHÁ ČASŤ –OBČIANSTVO ÚNIE DRUHÁ
ČASŤ – NEDISKRIMINÁCIA
A OBČIANSTVO ÚNIE
článok 12 (presunutý)
článok 18
článok 13 (presunutý)
článok 19
článok 17
článok 20
článok 18
článok 21
článok 19
článok 22
článok 20
článok 23
článok 21
článok 24
článok 22
článok 25
TRETIA ČASŤ – POLITIKY SPOLOČENSTVA TRETIA
ČASŤ – VNÚTORNÉ POLITIKY
A ČINNOSTI ÚNIE
Hlava I – Vnútorný trh
článok 14 (presunutý)
článok 26
článok 15 (presunutý)
článok 27
Hlava I – Voľný pohyb tovaru Hlava
II
–
Voľný pohyb tovaru
článok 23
článok 28
článok 24
článok 29
Kapitola 1 – Colná únia Kapitola
1
–
Colná
únia
článok 25
článok 30
článok 26
článok 31
článok 27
článok 32
Tretia časť, hlava X, colná spolupráca (presunutá) Kapitola
2
–
Colná
spolupráca
článok 135 (presunutý)
článok 33
Kapitola 2 – Zákaz množstevných obmedzení
medzi členskými štátmi
Kapitola 3 – Zákaz množstevných obmedzení
medzi členskými štátmi
článok 28
článok 34
SK
C 83/368
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 29
článok 35
článok 30
článok 36
článok 31
článok 37
Hlava II – Poľnohospodárstvo Hlava
III
–
Poľnohospodárstvo a rybné
hospodárstvo
článok 32
článok 38
článok 33
článok 39
článok 34
článok 40
článok 35
článok 41
článok 36
článok 42
článok 37
článok 43
článok 38
článok 44
Hlava III – Voľný pohyb osôb, služieb
a kapitálu
Hlava IV – Voľný pohyb osôb, služieb
a kapitálu
Kapitola 1 – Pracovníci Kapitola
1
–
Pracovníci
článok 39
článok 45
článok 40
článok 46
článok 41
článok 47
článok 42
článok 48
Kapitola 2 – Právo usadiť sa Kapitola
2
–
Právo
usadiť sa
článok 43
článok 49
článok 44
článok 50
článok 45
článok 51
článok 46
článok 52
článok 47
článok 53
článok 48
článok 54
článok 294 (presunutý)
článok 55
Kapitola 3 – Služby Kapitola
3
–
Služby
článok 49
článok 56
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/369
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 50
článok 57
článok 51
článok 58
článok 52
článok 59
článok 53
článok 60
článok 54
článok 61
článok 55
článok 62
Kapitola 4 – Kapitál a platby Kapitola
4
–
Kapitál
a
platby
článok 56
článok 63
článok 57
článok 64
článok 58
článok 65
článok 59
článok 66
článok 60 (presunutý)
článok 75
Hlava IV – Vízová, azylová, prisťahovalecká
politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného
pohybu osôb
Hlava V – Priestor slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti
Kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia
článok 61
článok 67 ( 33 )
článok 68
článok 69
článok 70
článok 71 ( 34 )
článok 64 ods. 1 (nahradený)
článok 72 ( 35 )
článok 73
článok 66 (nahradený)
článok 74
článok 60 (presunutý)
článok 75
článok 76
( 33 ) Nahrádza tiež článok 29 platnej Zmluvy o EÚ.
( 34 ) Nahrádza článok 36 platnej Zmluvy o EÚ.
( 35 ) Nahrádza tiež článok 33 platnej Zmluvy o EÚ.
SK
C 83/370
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
Kapitola 2 – Politiky vzťahujúce sa na hraničné
kontroly, azyl a prisťahovalectvo
článok 62
článok 77
článok 63 ods. 1 a 2 a článok 64 ods. 2 ( 36 ) článok 78
článok 63 ods. 3 a 4
článok 79
článok 80
článok 64 ods. 1 (nahradený)
článok 72
Kapitola 3 – Justičná spolupráca v občianskych
veciach
článok 65
článok 81
článok 66 (nahradený)
článok 74
článok 67 (vypustený)
článok 68 (vypustený)
článok 69 (vypustený)
Kapitola 4 – Justičná spolupráca v trestných
veciach
článok 82 ( 37 )
článok 83 ( 37 )
článok 84
článok 85 ( 37 )
článok 86
Kapitola 5 – Policajná spolupráca
článok 87 ( 38 )
článok 88 ( 38 )
článok 89 ( 39 )
( 36 ) Článok 63 ods. 1 a 2 zmluvy o ES sa nahrádzajú článkom 78 ods. 1 a 2 ZFEÚ a článok 64 ods. 2 sa
nahrádza článkom 78 ods. 3 ZFEÚ.
( 37 ) Nahrádza článok 31 platnej Zmluvy o EÚ.
( 38 ) Nahrádza článok 30 platnej Zmluvy o EÚ.
( 39 ) Nahrádza článok 32 platnej Zmluvy o EÚ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/371
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
Hlava V – Doprava Hlava
VI
–
Doprava
článok 70
článok 90
článok 71
článok 91
článok 72
článok 92
článok 73
článok 93
článok 74
článok 94
článok 75
článok 95
článok 76
článok 96
článok 77
článok 97
článok 78
článok 98
článok 79
článok 99
článok 80
článok 100
Hlava VI – Spoločné pravidlá pre hospodársku
súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva
Hlava VII – Spoločné pravidlá pre hospodársku
súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva
Kapitola 1 – Pravidlá hospodárskej súťaže Kapitola
1
–
Pravidlá
hospodárskej
súťaže
Oddiel 1 – Pravidlá uplatňované na podniky Oddiel
1
–
Pravidlá
uplatňované na podniky
článok 81
článok 101
článok 82
článok 102
článok 83
článok 103
článok 84
článok 104
článok 85
článok 105
článok 86
článok 106
Oddiel 2 – Pomoc poskytovaná štátmi Oddiel
2
–
Pomoc
poskytovaná
štátmi
článok 87
článok 107
článok 88
článok 108
článok 89
článok 109
Kapitola 2 – Daňové ustanovenia Kapitola
2
–
Daňové ustanovenia
SK
C 83/372
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 90
článok 110
článok 91
článok 111
článok 92
článok 112
článok 93
článok 113
Kapitola 3 – Aproximácia práva Kapitola
3
–
Aproximácia
práva
článok 95 (presunutý)
článok 114
článok 94 (presunutý)
článok 115
článok 96
článok 116
článok 97
článok 117
článok 118
Hlava VII – Hospodárska a menová politika Hlava
VIII
–
Hospodárska
a
menová
politika
článok 4 (presunutý)
článok 119
Kapitola 1 – Hospodárska politika Kapitola
1
–
Hospodárska
politika
článok 98
článok 120
článok 99
článok 121
článok 100
článok 122
článok 101
článok 123
článok 102
článok 124
článok 103
článok 125
článok 104
článok 126
Kapitola 2 – Menová politika Kapitola
2
–
Menová
politika
článok 105
článok 127
článok 106
článok 128
článok 107
článok 129
článok 108
článok 130
článok 109
článok 131
článok 110
článok 132
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/373
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 111 ods. 1 až 3 a 5 (presunuté)
článok 219
článok 111 ods. 4 (presunutý)
článok 138
článok 133
Kapitola 3 – Inštitucionálne ustanovenia Kapitola
3
–
Inštitucionálne
ustanovenia
článok 112 (presunutý)
článok 283
článok 113 (presunutý)
článok 284
článok 114
článok 134
článok 115
článok 135
Kapitola 4 – Ustanovenia pre členské štáty,
ktorých menou je euro
článok 136
článok 137
článok 111 ods. 4 (presunutý)
článok 138
Kapitola 4 – Prechodné ustanovenia Kapitola
5
–
Prechodné
ustanovenia
článok 116 (vypustený)
článok 139
článok 117 ods. 1, ods. 2 šiesta zarážka a ods.
3 až 9 (vypustené)
článok 117 ods. 2 prvých päť zarážok
článok 141 ods. 2
článok 121 ods. 1 (presunutý)článok 122 ods.
2 druhá veta (presunutý)článok 123 ods. 5
(presunutý)
článok 140 ( 40 )
článok 118 (vypustený)
článok 123 ods. 3 (presunutý)
článok 117 ods. 2, prvých päť zarážok (presunutý)
článok 141 ( 41 )
( 40 ) — Článok 140 ods. 1 preberá text článku 121 ods. 1.
— Článok 140 ods. 2 preberá text článku 122 ods. 2 druhej vety.
— Článok 140 ods. 3 preberá text článku 123 ods. 5.
( 41 ) — Článok 141 ods. 1 preberá text článku 123 ods. 3.
— Článok 141 ods. 2 preberá text článku 117 ods. 2 prvých piatich zarážok.
SK
C 83/374
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 124 ods. 1 (presunutý)
článok 142
článok 119
článok 143
článok 120
článok 144
článok 121 ods. 1 (presunutý)
článok 140 ods. 1
článok 121 ods. 2 až 4 (vypustené)
článok 122 ods. 1, ods. 2 prvá veta, ods. 3, 4,
5 a 6 (vypustené)
článok 122, ods. 2 druhá veta (presunuté)
článok 140 ods. 2 prvý pododsek
článok 123 ods. 1, 2 a 4 (vypustené)
článok 123 ods. 3 (presunutý)
článok 141 ods. 1
článok 123 ods. 5 (presunutý)
článok 140 ods. 3
článok 124 ods. 1 (presunutý)
článok 142
článok 124 ods. 2 (vypustený)
Hlava VIII – Zamestnanosť Hlava
IX
–
Zamestnanosť
článok 125
článok 145
článok 126
článok 146
článok 127
článok 147
článok 128
článok 148
článok 129
článok 149
článok 130
článok 150
Hlava IX – Spoločná obchodná politika
(presunutá)
Piata časť hlava II, Spoločná obchodná politika
článok 131 (presunutý)
článok 206
článok 132 (vypustený)
článok 133 (presunutý)
článok 207
článok 134 (vypustený)
Hlava X – Colná spolupráca (presunutá) Tretia
časť hlava II, kapitola 2, Colná spolupráca
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/375
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 135 (presunutý)
článok 33
Hlava XI – Sociálna politika, všeobecné
a odborné vzdelávanie a mládež
Hlava X – Sociálna politika
Kapitola 1 – Sociálne ustanovenia (vypustené)
článok 136
článok 151
článok 152
článok 137
článok 153
článok 138
článok 154
článok 139
článok 155
článok 140
článok 156
článok 141
článok 157
článok 142
článok 158
článok 143
článok 159
článok 144
článok 160
článok 145
článok 161
Kapitola 2 – Európsky sociálny fond Hlava
XI
–
Európsky
sociálny
fond
článok 146
článok 162
článok 147
článok 163
článok 148
článok 164
Kapitola 3 – Všeobecné a odborné vzdelávanie
a mládež
Hlava XII – Všeobecné a odborné vzdelávanie,
mládež a šport
článok 149
článok 165
článok 150
článok 166
Hlava XII – Kultúra Hlava
XIII
–
Kultúra
článok 151
článok 167
Hlava XIII – Verejné zdravie Hlava
XIV
–
Verejné
zdravie
článok 152
článok 168
Hlava XIV – Ochrana spotrebiteľa Hlava
XV
–
Ochrana
spotrebiteľa
SK
C 83/376
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 153 ods. 1, 3, 4 a 5
článok 169
článok 153 ods. 2 (presunutý)
článok 12
Hlava XV – Transeurópske siete Hlava
XVI
–
Transeurópske
siete
článok 154
článok 170
článok 155
článok 171
článok 156
článok 172
Hlava XVI – Priemysel Hlava
XVII
–
Priemysel
článok 157
článok 173
Hlava XVII – Hospodárska a sociálna súdržnosť Hlava XVIII – Hospodárska, sociálna a územná
súdržnosť
článok 158
článok 174
článok 159
článok 175
článok 160
článok 176
článok 161
článok 177
článok 162
článok 178
Hlava XVIII – Výskum a technologický rozvoj Hlava
XIX
–
Výskum,
technologický
rozvoj
a kozmický priestor
článok 163
článok 179
článok 164
článok 180
článok 165
článok 181
článok 166
článok 182
článok 167
článok 183
článok 168
článok 184
článok 169
článok 185
článok 170
článok 186
článok 171
článok 187
článok 172
článok 188
článok 189
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/377
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 173
článok 190
Hlava XIX – Životné prostredie Hlava
XX
–
Životné
prostredie
článok 174
článok 191
článok 175
článok 192
článok 176
článok 193
Hlava XXI – Energetika
článok 194
Hlava XXII – Cestovný ruch
článok 195
Hlava XXIII – Civilná ochrana
článok 196
Hlava XXIV – Administratívna spolupráca
článok 197
Hlava XX – Rozvojová spolupráca (presunutá) Piata
časť, hlava III, kapitola 1, Rozvojová
spolupráca
článok 177 (presunutý)
článok 208
článok 178 (vypustený) ( 42 )
článok 179 (presunutý)
článok 209
článok 180 (presunutý)
článok 210
článok 181 (presunutý)
článok 211
Hlava XXI – Hospodárska, finančná a technická
spolupráca s tretími krajinami (presunutá)
Piata časť hlava III kapitola 2, Hospodárska,
finančná a technická spolupráca s tretími krajinami
článok 181a (presunutý)
článok 212
ŠTVRTÁ ČASŤ – PRIDRUŽENIE
ZÁMORSKÝCH KRAJÍM A ÚZEMÍ
ŠTVRTÁ ČASŤ – PRIDRUŽENIE
ZÁMORSKÝCH KRAJÍM A ÚZEMÍ
článok 182
článok 198
článok 183
článok 199
( 42 ) V podstate nahradený článkom 208 ods. 1 druhým pododsekom druhou vetou ZFEÚ.
SK
C 83/378
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 184
článok 200
článok 185
článok 201
článok 186
článok 202
článok 187
článok 203
článok 188
článok 204
PIATA ČASŤ – VONKAJŠIA ČINNOSŤ ÚNIE
Hlava I – Všeobecné ustanovenia o vonkajšej
činnosti Únie
článok 205
Tretia časť, hlava IX, Spoločná obchodná politika
(presunutá)
Hlava II – Spoločná obchodná politika
článok 131 (presunutý)
článok 206
článok 133 (presunutý)
článok 207
Hlava III – Spolupráca s tretími krajinami
a humanitárna pomoc
Tretia časť, hlava XX, Rozvojová spolupráca
(presunutá)
Kapitola 1 – Rozvojová spolupráca
článok 177 (presunutý)
článok 208 ( 43 )
článok 179 (presunutý)
článok 209
článok 180 (presunutý)
článok 210
článok 181 (presunutý)
článok 211
Tretia časť hlava XXI, Hospodárska, finančná
a technická spolupráca s tretími krajinami
(presunutá)
Kapitola 2 – Hospodárska, finančná a technická
spolupráca s tretími krajinami
článok 181a (presunutý)
článok 212
článok 213
Kapitola 3 – Humanitárna pomoc
článok 214
Hlava IV – Reštriktívne opatrenia
( 43 ) Odsek 1 druhý pododsek druhá veta v podstate nahrádza článok 178 Zmluvy o ES.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/379
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 301 (nahradený)
článok 215
Hlava V – Medzinárodné dohody
článok 216
článok 310 (presunutý)
článok 217
článok 300 (nahradený)
článok 218
článok 111 ods. 1 až 3 a 5 (presunuté)
článok 219
Hlava VI – Vzťahy Únie s medzinárodnými
organizáciami a tretími krajinami a delegácie
Únie
články 302 až 304 (nahradené)
článok 220
článok 221
Hlava VII – Doložka o solidarite
článok 222
ŠIESTA ČASŤ – ORGÁNY SPOLOČENSTVA ŠIESTA
ČASŤ – INŠTITUCIONÁLNE
A ROZPOČTOVÉ USTANOVENIA
Hlava I – Ustanovenia o orgánoch Hlava
I
–
Inštitucionálne
ustanovenia
Kapitola 1 – Orgány Kapitola
1
–
Inštitúcie
Oddiel 1 – Európsky parlament Oddiel
1
–
Európsky
parlament
článok 189 (vypustený) ( 44 )
článok 190 ods. 1 až 3 (vypustené) ( 45 )
článok 190 ods. 4 a 5
článok 223
článok 191 prvý odsek (vypustený) ( 46 )
článok 191 druhý odsek
článok 224
článok 192 prvý odsek (vypustený) ( 47 )
článok 192 druhý odsek
článok 225
článok 193
článok 226
( 44 ) V podstate nahradený článkom 14 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ.
( 45 ) V podstate nahradený článkom 14 ods. 1 až 3 Zmluvy o EÚ.
( 46 ) V podstate nahradený článkom 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ.
( 47 ) V podstate nahradený článkom 14 ods. 1 Zmluvy o EÚ.
SK
C 83/380
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 194
článok 227
článok 195
článok 228
článok 196
článok 229
článok 197 prvý odsek (vypustený) ( 48 )
článok 197 druhý, tretí a štvrtý odsek
článok 230
článok 198
článok 231
článok 199
článok 232
článok 200
článok 233
článok 201
článok 234
Oddiel 2 – Európska rada
článok 235
článok 236
Oddiel 2 – Rada Oddiel
3
–
Rada
článok 202 (vypustený) ( 49 )
článok 203 (vypustený) ( 50 )
článok 204
článok 237
článok 205 ods. 2 a 4 (vypustené) ( 51 )
článok 205 ods. 1 a 3
článok 238
článok 206
článok 239
článok 207
článok 240
článok 208
článok 241
článok 209
článok 242
článok 210
článok 243
Oddiel 3 – Komisia Oddiel
4
–
Komisia
( 48 ) V podstate nahradený článkom 14 ods. 4 Zmluvy o EÚ.
( 49 ) V podstate nahradený článkom 16 ods. 1 Zmluvy o EÚ a článkami 290 a 291 ZFEÚ.
( 50 ) V podstate nahradený článkom 16 ods. 2 a 9 Zmluvy o EÚ.
( 51 ) V podstate nahradený článkom 16 ods. 4 a 5 Zmluvy o EÚ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/381
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 211 (vypustený) ( 52 )
článok 244
článok 212 (presunutý)
článok 249 ods. 2
článok 213
článok 245
článok 214 (vypustený) ( 53 )
článok 215
článok 246
článok 216
článok 247
článok 217 ods. 1, 3 a 4 (vypustené) ( 54 )
článok 217 ods. 2
článok 248
článok 218 ods. 1 (vypustený) ( 55 )
článok 218 ods. 2
článok 249
článok 219
článok 250
Oddiel 4 – Súdny dvor Oddiel
5
–
Súdny
dvor
Európskej
únie
článok 220 (vypustený) ( 56 )
článok 221 prvý odsek (vypustený) ( 57 )
článok 221 druhý a tretí odsek
článok 251
článok 222
článok 252
článok 223
článok 253
článok 224 ( 58 )
článok 254
článok 255
článok 225
článok 256
článok 225a
článok 257
( 52 ) V podstate nahradený článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ.
( 53 ) V podstate nahradený článkom 17 ods. 3 a 7 Zmluvy o EÚ.
( 54 ) V podstate nahradený článkom 17 ods. 6 Zmluvy o EÚ.
( 55 ) V podstate nahradený článkom 295 ZFEÚ.
( 56 ) V podstate nahradený článkom 19 Zmluvy o EÚ.
( 57 ) V podstate nahradený článkom 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ.
( 58 ) Prvá veta sa v podstate nahrádza článkom 19 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o EÚ.
SK
C 83/382
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 226
článok 258
článok 227
článok 259
článok 228
článok 260
článok 229
článok 261
článok 229a
článok 262
článok 230
článok 263
článok 231
článok 264
článok 232
článok 265
článok 233
článok 266
článok 234
článok 267
článok 235
článok 268
článok 269
článok 236
článok 270
článok 237
článok 271
článok 238
článok 272
článok 239
článok 273
článok 240
článok 274
článok 275
článok 276
článok 241
článok 277
článok 242
článok 278
článok 243
článok 279
článok 244
článok 280
článok 245
článok 281
Oddiel 6 – Európska centrálna banka
článok 282
článok 112 (presunutý)
článok 283
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/383
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 113 (presunutý)
článok 284
Oddiel 5 – Dvor audítorov Oddiel
7
–
Dvor
audítorov
článok 246
článok 285
článok 247
článok 286
článok 248
článok 287
Kapitola 2 – Ustanovenia spoločné pre viacero
orgánov
Kapitola 2 – Právne akty Únie. postupy
prijímania právnych aktov a iné ustanovenia
Oddiel 1 – Právne akty Únie
článok 249
článok 288
článok 289
článok 290 ( 59 )
článok 291 ( 59 )
článok 292
Oddiel 2 – Postupy prijímania právnych aktov
a iné ustanovenia
článok 250
článok 293
článok 251
článok 294
článok 252 (vypustený)
článok 295
článok 253
článok 296
článok 254
článok 297
článok 298
článok 255 (presunutý)
článok 15
článok 256
článok 299
Kapitola 3 – Poradné orgány Únie
článok 300
Kapitola 3 – Hospodársky a sociálny výbor Oddiel
1
–
Hospodársky
a
sociálny
výbor
( 59 ) V podstate nahrádza článok 202 tretiu zarážku Zmluvy o ES.
SK
C 83/384
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 257 (vypustený) ( 60 )
článok 258 prvý, druhý a štvrtý odsek
článok 301
článok 258 tretí odsek (vypustený) ( 61 )
článok 259
článok 302
článok 260
článok 303
článok 261 (vypustený)
článok 262
článok 304
Kapitola 4 – Výbor regiónov Oddiel
2
–
Výbor
regiónov
článok 263 prvý a piaty odsek (vypustený) ( 62 )
článok 263 druhý a štvrtý odsek
článok 305
článok 264
článok 306
článok 265
článok 307
Kapitola 5 – Európska investičná banka Kapitola
4
–
Európska
investičná banka
článok 266
článok 308
článok 267
článok 309
Hlava II – Finančné ustanovenia Hlava
II
–
Finančné ustanovenia
článok 268
článok 310
Kapitola 1 – Vlastné zdroje Únie
článok 269
článok 311
článok 270 (vypustený) ( 63 )
Kapitola 2 – Viacročný finančný rámec
článok 312
Kapitola 3 – Ročný rozpočet Únie
( 60 ) V podstate nahradený článkom 300 ods. 2 ZFEÚ.
( 61 ) V podstate nahradený článkom 300 ods. 4 ZFEÚ.
( 62 ) V podstate nahradený článkom 300 ods. 3 a 4 ZFEÚ.
( 63 ) V podstate nahradený článkom 310 ods. 4 ZFEÚ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/385
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 272 ods. 1 (presunutý)
článok 313
článok 271 (presunutý)
článok 316
článok 272 ods. 1 (presunutý)
článok 313
článok 272 ods. 2 až 10
článok 314
článok 273
článok 315
článok 271 (presunutý)
článok 316
Kapitola 4 – Plnenie rozpočtu a absolutórium
článok 274
článok 317
článok 275
článok 318
článok 276
článok 319
Kapitola 5 – Spoločné ustanovenia
článok 277
článok 320
článok 278
článok 321
článok 279
článok 322
článok 323
článok 324
Kapitola 6 – Boj proti podvodom
článok 280
článok 325
Hlava III – Posilnená spolupráca
články 11 a 11a (nahradené)
článok 326 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 327 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 328 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 329 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 330 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 331 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 332 ( 64 )
( 64 ) Nahrádza tiež články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 platnej Zmluvy o EÚ.
SK
C 83/386
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
články 11 a 11a (nahradené)
článok 333 ( 64 )
články 11 a 11a (nahradené)
článok 334 ( 64 )
SIEDMA ČASŤ – VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ
USTANOVENIA
SIEDMA ČASŤ – VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ
USTANOVENIA
článok 281 (vypustený) ( 65 )
článok 282
článok 335
článok 283
článok 336
článok 284
článok 337
článok 285
článok 338
článok 286 (nahradený)
článok 16
článok 287
článok 339
článok 288
článok 340
článok 289
článok 341
článok 290
článok 342
článok 291
článok 343
článok 292
článok 344
článok 293 (vypustený)
článok 294 (presunutý)
článok 55
článok 295
článok 345
článok 296
článok 346
článok 297
článok 347
článok 298
článok 348
článok 299 ods. 1 (vypustený) ( 66 )
článok 299 ods. 2 druhý, tretí a štvrtý
pododsek
článok 349
článok 299 ods. 2 prvý pododsek a ods. 3 až 6
(presunuté)
článok 355
( 64 ) Nahrádza tiež články 27a až 27e, 40 až 40b a 43 až 45 platnej Zmluvy o EÚ.
( 65 ) V podstate nahradený článkom 47 Zmluvy o EÚ.
( 66 ) V podstate nahradený článkom 52 Zmluvy o EÚ.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/387
Pôvodné číslovanie v Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva
Nové číslovanie v Zmluve o fungovaní
Európskej únie
článok 300 (nahradený)
článok 218
článok 301 (nahradený)
článok 215
článok 302 (nahradený)
článok 220
článok 303 (nahradený)
článok 220
článok 304 (nahradený)
článok 220
článok 305 (vypustený)
článok 306
článok 350
článok 307
článok 351
článok 308
článok 352
článok 353
článok 309
článok 354
článok 310 (presunutý)
článok 217
článok 311 (vypustený) ( 67 )
článok 299 ods. 2 prvý pododsek a odseky 3 až 6
(presunuté)
článok 355
článok 312
článok 356
Záverečné ustanovenia
článok 313
článok 357
článok 358
článok 314 (vypustený) ( 68 )
( 67 ) V podstate nahradený článkom 51 Zmluvy o EÚ
( 68 ) V podstate nahradený článkom 55 Zmluvy o EÚ.
SK
C 83/388
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE
(2010/C 83/02)
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/389
Európsky parlament, Rada a Komisia slávnostne vyhlasujú za Chartu základných práv Európskej únie
tento text:
CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE
Preambula
Národy Európy sa rozhodli vytváraním stále užšieho zväzku zdieľať mierovú budúcnosť na základe
spoločných hodnôt.
Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo, je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych
hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásadách demokracie
a právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie
a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Únia prispieva k zachovaniu a rozvoju týchto spoločných hodnôt pri rešpektovaní rozmanitosti
kultúr a tradícií národov Európy, ako aj národnej identity členských štátov a organizácie ich
orgánov verejnej moci na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni; usiluje sa podporovať vyvážený
a trvalo udržateľný rozvoj a zabezpečuje voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu, ako aj
slobodu usadiť sa.
Na tento účel je potrebné posilniť ochranu základných práv s ohľadom na vývoj spoločnosti, sociálny
pokrok, vedecký a technický rozvoj, a to zviditeľnením týchto práv v charte.
Rešpektujúc právomoci a úlohy Únie, ako aj dodržiavanie zásady subsidiarity, táto charta opätovne
potvrdzuje práva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre
členské štáty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt
prijatých Úniou a Radou Európy, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu
pre ľudské práva. V tejto súvislosti budú súdy Únie a členských štátov vykladať túto chartu
s náležitým zreteľom na vysvetlivky pripravené pod vedením predsedníctva Konventu, ktorý
vypracoval chartu, a aktualizované pod vedením predsedníctva Európskeho konventu.
Uplatňovanie týchto práv zahŕňa zodpovednosť a povinnosti vo vzťahu k iným osobám,
spoločenstvu ľudí a budúcim generáciám.
Únia z tohto dôvodu uznáva ďalej uvedené práva, slobody a zásady.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/391
HLAVA I
DÔSTOJNOSŤ
Článok 1
Ľudská dôstojnosť
Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.
Článok 2
Právo na život
1. Každý
má
právo
na
život.
2. Nikto
nesmie
byť odsúdený na trest smrti ani popravený.
Článok 3
Právo na nedotknuteľnosť osoby
1. Každý
má
právo
na
rešpektovanie
svojej
telesnej
a
duševnej
nedotknuteľnosti.
2. V
oblastiach
medicíny
a
biológie
sa
musí
rešpektovať najmä:
a) slobodný a informovaný súhlas dotknutej osoby za podmienok vymedzených zákonom;
b) zákaz eugenických praktík, najmä tých, ktoré sú zamerané na selekciu osôb;
c) zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku;
d) zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí.
Článok 4
Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu
Nikoho nemožno mučiť ani podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu.
Článok 5
Zákaz otroctva a nútených prác
1. Nikoho
nemožno
držať v otroctve alebo nevoľníctve.
2. Od
nikoho
nemožno
vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.
3. Obchodovanie
s
ľudskými bytosťami je zakázané.
SK
C 83/392
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
HLAVA II
SLOBODY
Článok 6
Právo na slobodu a bezpečnosť
Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Článok 7
Rešpektovanie súkromného a rodinného života
Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.
Článok 8
Ochrana osobných údajov
1. Každý
má
právo
na
ochranu
osobných
údajov,
ktoré
sa
ho
týkajú.
2. Tieto
údaje
musia
byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby
alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup
k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.
3. Dodržiavanie
týchto
pravidiel
podlieha
kontrole
nezávislého
orgánu.
Článok 9
Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu
Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi,
ktoré upravujú výkon týchto práv.
Článok 10
Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania
1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa
slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské
vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,
vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.
2. Právo na výhradu vo svedomí sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú
výkon tohto práva.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/393
Článok 11
Sloboda prejavu a právo na informácie
1. Každý
má
právo
na
slobodu
prejavu.
Toto
právo
zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať
a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.
2. Rešpektuje
sa
sloboda
a
pluralita
médií.
Článok 12
Sloboda zhromažďovania a združovania
1. Každý
má
právo
pokojne
sa
zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými na všetkých
úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho
vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.
2. Politické
strany
na
úrovni
Únie
prispievajú
k
vyjadrovaniu
politickej
vôle
občanov Únie.
Článok 13
Sloboda umenia a vedeckého bádania
Umenie a vedecké bádanie sú slobodné. Akademická sloboda sa rešpektuje.
Článok 14
Právo na vzdelanie
1. Každý
má
právo
na
vzdelanie
a
na
prístup
k
odbornému
a
ďalšiemu vzdelávaniu.
2. Toto
právo
zahŕňa možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky.
3. Sloboda
zakladať vzdelávacie inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad
a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským,
filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi,
ktoré upravujú výkon tohto práva.
Článok 15
Slobodná voľba povolania a právo na prácu
1. Každý
má
právo
na
prácu
a
vykonávanie
slobodne
zvoleného
alebo
prijatého
povolania.
2. Každý
občan Únie si môže slobodne hľadať zamestnanie, pracovať, usadiť sa a poskytovať
služby v ktoromkoľvek členskom štáte.
3. Štátni
príslušníci
tretích
krajín,
ktorí
majú
povolenie
pracovať na území členských štátov, majú
právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie.
SK
C 83/394
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 16
Sloboda podnikania
Sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi
a praxou.
Článok 17
Vlastnícke právo
1. Každý
má
právo
vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním
a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch
a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada.
Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným
záujmom.
2. Duševné
vlastníctvo
je
chránené.
Článok 18
Právo na azyl
Právo na azyl sa zaručuje dodržiavaním pravidiel Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu
z 31. januára 1967 týkajúcich sa postavenia utečencov a v súlade so Zmluvou o Európskej únii a so
Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluvy“).
Článok 19
Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície
1. Hromadné
vyhostenie
je
zakázané.
2. Nikto
nesmie
byť vysťahovaný, vyhostený ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko,
že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.
HLAVA III
ROVNOSŤ
Článok 20
Rovnosť pred zákonom
Pred zákonom sú si všetci rovní.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/395
Článok 21
Nediskriminácia
1. Zakazuje
sa
akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického
alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo
iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia,
veku alebo sexuálnej orientácie.
2. V rozsahu pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, je
zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti.
Článok 22
Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť
Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.
Článok 23
Rovnosť medzi ženami a mužmi
Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania,
práce a odmeňovania.
Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody
v prospech menej zastúpeného pohlavia.
Článok 24
Práva dieťaťa
1. Deti
majú
právo
na
takú
ochranu
a
starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu
slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich
týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.
2. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré
sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
3. Každé
dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov
s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
Článok 25
Práva starších osôb
Únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na
spoločenskom a kultúrnom živote.
SK
C 83/396
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 26
Integrácia osôb so zdravotným postihnutím
Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené
na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na
spoločenskom živote.
HLAVA IV
SOLIDARITA
Článok 27
Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku
Pracovníkom alebo ich zástupcom sa zaručuje na zodpovedajúcich úrovniach právo na informácie
a konzultácie v primeranom čase v prípadoch a za podmienok ustanovených právom Únie
a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.
Článok 28
Právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie
Pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie
a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy
na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na
ochranu svojich záujmov vrátane štrajku.
Článok 29
Právo na prístup k službám zamestnanosti
Každý má právo na prístup k bezplatným službám zamestnanosti.
Článok 30
Ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia
Každý pracovník má právo na ochranu pred bezdôvodným prepustením v súlade s právom Únie
a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.
Článok 31
Spravodlivé a primerané pracovné podmien
1. Každý
pracovník
má
právo
na
pracovné
podmienky,
ktoré
zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť
a dôstojnosť.
2. Každý
pracovník
má
právo
na
stanovenie
najvyššej
prípustnej
dĺžky pracovného času, denný
a týždenný odpočinok, ako aj každoročnú platenú dovolenku.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/397
Článok 32
Zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci
Detská práca sa zakazuje. Minimálny vek na prijatie do zamestnania nesmie byť nižší ako minimálny
vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktoré môžu byť
výhodnejšie pre mladistvých, a okrem vymedzených výnimiek.
Mladiství prijatí do zamestnania musia mať zabezpečené pracovné podmienky primerané ich veku
a musia byť chránení pred ekonomickým vykorisťovaním alebo akoukoľvek prácou, ktorá by mohla
ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo telesný, psychický, morálny alebo sociálny vývoj, alebo ohroziť
ich vzdelávanie.
Článok 33
Rodina a pracovný život
1. Rodina požíva právnu, ekonomickú a sociálnu ochranu.
2. Na
účely zosúladenia rodinného a pracovného života má každý právo na ochranu pred
prepustením z práce z dôvodu spojeného s materstvom, ako aj právo na platenú materskú
dovolenku alebo rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa.
Článok 34
Sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc
1. Únia
uznáva
a
rešpektuje
právo
na
dávky
sociálneho
zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa
zabezpečuje ochrana v prípade materstva, choroby, pracovných úrazov, závislosti alebo vysokého
veku, ako aj v prípade straty zamestnania, podľa pravidiel ustanovených právom Únie
a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.
2. Každý,
kto
má
bydlisko
alebo
sa
oprávnene
pohybuje
v
rámci
Európskej
únie,
má
právo
na
dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne výhody v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi
predpismi a praxou.
3. S
cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na
sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré
nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi
a praxou.
Článok 35
Zdravotná starostlivosť
Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku
starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Pri tvorbe
a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského
zdravia.
SK
C 83/398
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 36
Prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu
Únia uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je
ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami, s cieľom
podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie.
Článok 37
Ochrana životného prostredia
Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia sa musia
začleniť do politík Únie a zabezpečiť v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja.
Článok 38
Ochrana spotrebiteľa
Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
HLAVA V
OBČIANSTVO
Článok 39
Právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu
1. Každý
občan Únie má právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu
v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci
toho štátu.
2. Poslanci
Európskeho
parlamentu
sú
volení
vo
všeobecných,
priamych
a
slobodných
voľbách
tajným hlasovaním.
Článok 40
Právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí
Každý občan Únie má právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom
štáte, v ktorom má bydlisko, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci toho štátu.
Článok 41
Právo na dobrú správu vecí verejných
1. Každý
má
právo,
aby
inštitúcie,
orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti
nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/399
2. Toto
právo
zahŕňa najmä:
a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho
mohlo nepriaznivo dotýkať;
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených
záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.
3. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri
výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských
štátov.
4. Každý
sa
môže
obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmlúv a musí dostať odpoveď
v rovnakom jazyku.
Článok 42
Právo na prístup k dokumentom
Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba,
ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov
a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič.
Článok 43
Európsky ombudsman
Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba,
ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady
nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho
dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí.
Článok 44
Petičné právo
Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba,
ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament.
Článok 45
Sloboda pohybu a pobytu
1. Každý
občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.
2. Sloboda
pohybu
a
pobytu
sa
môže
priznať v súlade so zmluvami štátnym príslušníkom tretích
krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.
SK
C 83/400
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
Článok 46
Diplomatická a konzulárna ochrana
Každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza zastúpenie členského štátu,
ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi
orgánmi ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci
takéhoto štátu.
HLAVA VI
SPRAVODLIVOSŤ
Článok 47
Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces
Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených
v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa,
obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto
pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.
Článok 48
Prezumpcia neviny a právo na obhajobu
1. Každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná
zákonným spôsobom.
2. Každý,
kto
je
obvinený,
má
zaručené právo na obhajobu.
Článok 49
Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov
1. Nikoho
nemožno
odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané,
nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť
uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po
spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.
2. Tento
článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase,
keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných spoločenstvom
národov.
3. Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/401
Článok 50
Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin
Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci
Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.
HLAVA VII
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPRAVUJÚCE VÝKLAD A UPLATŇOVANIE CHARTY
Článok 51
Rozsah pôsobnosti
1. Ustanovenia
tejto
charty
sú
pri
dodržaní
zásady
subsidiarity
určené pre inštitúcie, orgány, úrady
a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho
rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými
právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.
2. Táto charta nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani
nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani nemení právomoci a úlohy vymedzené
v zmluvách.
Článok 52
Rozsah a výklad práv a zásad
1. Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené
zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady
proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne
to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na
ochranu práv a slobôd iných.
2. Práva
uznané
v
tejto
charte,
ktoré
sú
predmetom
ustanovení
zmlúv,
sa
vykonávajú
za
podmienok a v medziach vymedzených týmito zmluvami.
3. V
rozsahu,
v
akom
táto
charta
obsahuje
práva,
ktoré
zodpovedajú
právam
zaručeným
v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto
práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie
nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.
4. V
rozsahu,
v
akom
táto
charta
uznáva
základné
práva
vyplývajúce
z
ústavných
tradícií
spoločných pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami.
SK
C 83/402
Úradný vestník Európskej únie
30.3.2010
5. Ustanovenia
tejto
charty,
ktoré
obsahujú
zásady,
môžu
byť vykonávané legislatívnymi
a exekutívnymi aktmi prijatými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, a aktmi
členských štátov, ak tieto vykonávajú právo Únie, pri výkone svojich príslušných právomocí.
Možno sa ich dovolávať pred súdom len na účely výkladu a preskúmavania zákonnosti týchto aktov.
6. Vnútroštátne
právne
predpisy
a
prax
sa
musia
zohľadniť v plnej miere tak, ako je to vymedzené
v tejto charte.
7. Súdy
Únie
a
členských štátov náležite prihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľom
poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.
Článok 53
Úroveň ochrany
Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje alebo poškodzuje ľudské práva
a základné slobody uznané v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti, právom Únie,
medzinárodným právom a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo
všetky členské štáty, a najmä Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako aj ústavami členských štátov.
Článok 54
Zákaz zneužívania práv
Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť alebo
dopúšťať sa činov zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte alebo na ich
obmedzenie vo väčšom rozsahu, ako je ustanovený v tejto charte.
°
° °
Vyššie uvedený text preberá s úpravami chartu vyhlásenú 7. decembra 2000 a nahrádza ju odo dňa
nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
SK
30.3.2010 Úradný
vestník
Európskej
únie C
83/403
Predplatné na rok 2010 (bez DPH, vrátane poštovného)
Úradný vestník EÚ, séria L + C, len tlačené vydanie 22
úradných
jazykov
EÚ 1
100
EUR
ročne
Úradný vestník EÚ, séria L + C, tlačené vydanie + ročný CD-ROM 22
úradných
jazykov
EÚ 1
200
EUR
ročne
Úradný vestník EÚ, séria L, len tlačené vydanie 22
úradných
jazykov
EÚ 770
EUR
ročne
Úradný vestník EÚ, séria L + C, mesačný (súhrnný) CD-ROM 22
úradných
jazykov
EÚ 400
EUR
ročne
Dodatok k úradnému vestníku (séria S), Verejné obstarávanie
a výberové konania, CD-ROM, dve vydania za týždeň
viacjazyčné: 23 úradných
jazykov EÚ
300 EUR ročne
Úradný vestník EÚ, séria C – konkurzy jazyk(-y),
v
ktorom(-ých)
sa
konajú konkurzy
50 EUR ročne
Úradný vestník Európskej únie, ktorý vychádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, si možno predplatiť
v ktoromkoľvek z 22 jazykových znení. Zahŕňa sériu L (Právne predpisy) a C (Informácie a oznámenia).
Každé jazykové znenie má samostatné predplatné.
V súlade s nariadením Rady (ES) č. 920/2005 uverejneným v úradnom vestníku L 156 z 18. júna 2005
a ustanovujúcim, že inštitúcie Európskej únie nie sú viazané povinnosťou vyhotovovať všetky právne akty
v írskom jazyku a uverejňovať ich v tomto jazyku, sa úradné vestníky uverejnené v írskom jazyku predávajú
osobitne.
Predplatné na dodatok k úradnému vestníku (séria S – Verejné obstarávanie a výberové konania) zahŕňa všetkých
23 úradných jazykových znení na jednom viacjazyčnom CD-ROM-e.
Predplatitelia Úradného vestníka Európskej únie môžu získať rôzne prílohy k úradnému vestníku, ktoré sa budú
zasielať na základe jednoduchej žiadosti. O vydaní týchto príloh budú informovaní prostredníctvom oznámení pre
čitateľov, ktoré sa vkladajú do Úradného vestníka Európskej únie.
Počas roka 2010 sa nosiče CD-ROM nahradia nosičmi DVD.
Predaj a predplatné
Rozličné platené publikácie, rovnako ako aj Úradný vestník Európskej únie, si možno predplatiť a získať
u obchodných distribútorov. Zoznam obchodných distribútorov možno nájsť na tejto internetovej adrese:
http://publications.europa.eu/others/agents/index_sk.htm
EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu) poskytuje priamy a bezplatný prístup k právu Európskej únie. Na
stránke si možno prehliadať Úradný vestník Európskej únie, ako aj zmluvy, právne predpisy,
judikatúru a návrhy právnych aktov.
Viac sa dozviete na stránke: http://europa.eu
SK
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.