Teória práva

1

Teória práva_23.10.

VZNIK ŠTÁTU

-

štát vzniká na základe dohody /teória vzniku demokratického štátu/

-

(spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, právny systém štátu ../)

-

Spoločenská zmluva je zmluva, ktorá je fiktívna

-

Najbližšie k nej má napr. ústava, štátotvorné dokumenty

-

Primárny vznik štátu: empirický, historický vznik štátu

-

Sekundárny vznik štátu: z právno-teoretickej perspektívy

Forma štátu

-

spôsob usporiadania štátnej moci či metódy jej výkonu

-

sú tu obsiahnuté dve zložky: statická (z formy vlády, zo štátneho zriadenie) a dynamická (politický alebo štátny režim)

Forma vlády

-

vyjadruje dva vzťahy
a) vzťah medzi zdrojom moci a

týmito štátnymi orgánmi:

1. Demokratická forma vlády:
Zdrojom moci nie je ľud. Prenos moci (delegácia moci) zo zdroja moci na dočasných vykonaváteľov moci. Dochádza
k výkonom poverenia (mandátu)

2. Nedemokratická forma vlády
Je vzťahom totožnosti (vlastnej legitimity). Medzi štátnymi orgánmi navzájom:
Monarchie: absolutistická, konštitučná, stavovská, parlamentná
Republiky: parlamantná, prezidentská
Diktarúry

b) štátne zriadenie (územno-organizačné členenie štátu)

- vzťah medzi ústavnou autoritou a jeho časťami:
Štáty jednotné (unitárne):nedelená suverenita
Štáty zložené
Zväzy štátov

Znaky štátneho zloženia:

Reálna únia:

-

spoločnou je hlava štátu a rezorty financií, obrany a zahraničných vecí

-

typickým príkladom je Rakúsko-Uhorsko

Monetárna únia:

-

väzby sú voľnejšie

-

moôže tu byť spoločný panovník

Zväzy štátov:

-

nadnárodné zoskupenia

Štátny alebo politický režim:

-

odráža metódy výkonu štátnej moci, ochrany ľudských práv a slobôd, fungovania občianskych spoločností, metódu
techník, výkonu moci v procesoch tvorby a aplikácií práva

Právna istota (hodnota právnej istoty)

Právny štát – štát kde občania môžu robiť všetko čo im nie je zakázané a štátne organy len to čo im je dovolené
Policajný štát – je opakom právneho štátu. Občania podliehajú obmedzeniam, môžu konať len to čo im je dovolené. Prednosť
poriadku pred slobodou. Diskrečné právo: právo uplatniť voľnú úvahu.
Zákonné bezprávie: je obsiahnuté priamo v práve
Nezákonné bezprávie: garancie v práve sú obsiahnuté ale nedodržiavajú sa

2

Teória práva_23.10.

Materiálny právny štát:

-

štátne orgány sú viazané právom, ktoré musí spĺňať hodnotové kritériá, musí mať určitú kvalitu z hľadiska ochrany

ľudských práv (aby tu bola predvídateľnosť konania)

Anómia (anarchia) – fragmentovaná moc do úrovne skupiny, jednotlivcov, je to vláda bez pravidiel, bez vládcu (bezvládie)

Štátne orgány a

ich sústava:

-

štruktúra štátnej moci

-

je to sústava

-

štátne orgány sú orgány, ktoré vykonávajú štátnu moc a prostriedky tohto výkonu realizujú funkcie štátu

-

moc zaväzovať adresátov jej výkonu k určitému správaniu

-

nielen ustanoviť pravidlá ale aj kontrolovať dodržiavanie pravidiel
A) Priamo

B) Prostredníctvom svojich volených zástupcov

Mandá

t: priamy (orgány, ktoré sú volené občanmi)

nepriamy (orgány, ktoré nemajú poverenie od zdroja moci ale od iného štátneho orgánu)

Prostredie tvorby práva (normotvorby) : Zákonodárna moc

Výkonná moc

Prostredie aplikácie práva: Výkonná moc

Súdna moc

NORMOTVORBA

-

aplikácia vytvorených predpisov – vytváranie individuálnych právnych aktov
1. Vecná pôsobnosť:

Zákonodárne

Výkonne

trojdelenie moci

Súdne

2. Spôsob ustanovenia: Volené

Menované
Dedičné (typické pre monarchiu)

3. Kompetencia:

Územná:

Ústredné orgány: na celom území daného štátu

Miestne orgány: na vymedzenom území (krajský súd, okresný súd..)

Osobná:

Osobitná: pôsobnosť sa vzťahu len na osoby vymedzené

Všeobecná: pôsobnosť orgánov sa vzťahuje na všetkých

Časová: Orgány trvalo ustanovené: kt. nemá vopred obmedzenú dobu trvania

Orgány dočasne ustanovené: referendová komisia, volebná komisia; je to orgán, ktorého pôsobnosť je

časovo ohraničená

Funkčná: Nižšej inštancie: Okresný súd

Vyššej inštancie: Krajský súd

Vecná: Osobitná: Špecializovaný súd, Úrad pre ochranu životného prostredia

Všeobecná: pôsobnosť orgánov sa vzťahuje na všetky vzťahy kompetencií jeho pôsobnosti

4. Vzájomné vzťahy: Zodpovedné orgány

Nezodpovedné orgány

Nadriadené
Podriadené

Kontrolované
Nekontrolované

Štátny orgán a

jeho personálny substrát

3

Teória práva_23.10.

Štátny funkcionár – pojem plateného práva
Štátny úradník – nie je pojem plateného práva; byrokracia
Minister – je štátny funkcionár
Verejná služba – napr. sekretárka na ministerstve

-

výrazná apolitickosť

-

kontinuálnosť

-

meritokratický systém (zásluhový)

-

spoliálny

-

podľa zloženia: kolegiálne (vláda, parlament)

monokratické: orgány, ktoré sú

štátnu moc vykonáva 1 osoba

Ústavný činiteľ: každý funkcionár, ktorého funkcia je upravená ústavou (generálny prokurátor, ombucman ...)
Verejná moc: štátna moc + moc samosprávy
Samospráva: nie je len územná, môže byť aj záujmová
Orgány verejnej moci: NBS, pilot lietadla, kapitán lode
Verejná správa: je samosprávna územná aj záujmová + štátna správa /miestna a ústredná/

Územná samospráva: orgány – starosta, primátor, obecné zastupiteľstvo, vedúci VÚC, zastupiteľstvo
Záujmová samospráva: členstvo, v ktorom je podmienkou pre výkon. Regulujú právne postavenie adresátov (napr.
advokátska komora)
Výkonná moc: štátna správa

-

orgány výkonnej moci (sui generis)
Veľká deľba moci (horizontálna)
Malá deľba moci : tvorba a aplikácia práva

parlament

nez.súdy

Deľba moci:

-

rovnováha moci
Vzájomná kontrola

kooperácia a

Vzájomná spolupráca konkurencia moci
Zásady:
Oddelenosť: z hľadiska vecnej kompetencie

-

je to funkčná oddelenosť

-

Inštitucionálna
Nezlúčiteľnosť: oddelenosť personálna

-

Nemožnosť štátneho funkcionára, ktorý je v jednej zložke moci, aby bol aj v druhej
Samostatnosť: funkčná

-

absencia hierarchie v ich vzťahoch

-

postupuje autonómne
Kreačná nezávislosť:

-

kreačná nezávislosť exekutívy na legislat.

-

kreačná nezávislosť sudcov (súdnej moci)
Ústavno politická nezodpovednosť:

-

nemožnosť parlamentu nemožnosť odvolať

-

kreačná nezávislosť výkonnej moci

-

voľná úvaha pri odvolávaní

-

kreačná závislosť

-

právna zodpovednosť

-

vyvažovanie moci

4

Teória práva_23.10.

NETRADIČNÉ MOCI V

ŠTÁTE

-

vymykajú sa striktnému rozdeleniu

-

funkcie sa prelínajú

-

výkon jeho súdnej moci má dopad na to čo nebude súčasťou platnej legislatívy
suverenita ľudu
suverenita zákona (ústavy)

Prokuratúra

:

-

orgán štátnej moci (sui genesis)

-

strážca zákonodárnosti

-

preskúmava súlad niektorých predpisov

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ):

-

vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, štátnym majetkom, majetkovými
právami a pohľadávkami štátu

Ombucman (úrad ochrancu práv):

-

je nezávislý štátny orgán kontroly výkonu štátnej moci ustanovený na základe ústavy alebo zákona
s právomocou prešetrovať z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvom sťažností občanov nezákonnosť
a neústavnosť

-

na čele úradu je ombucman

Súdy:

-

1. Funkčná nezávislosť:

súdy sú funkčne nezávislé pri výkone

Nástroje

: statusová nezávislosť (neodvolateľnosť sudcu) – materiálne záruky

-

absencia zodpovedného vzťahu

-

disciplinárna zodpovednosť

Teória demokracie:

-

je to vláda ľudu pre ľud

-

vláda so súhlasom tých, ktorým sa vládne

-

obyvatelia sú adresátmi výkonu

-

ľud je subjektom, nie objektom

-

moc patrí občanom

a) nepriama: aktívne volebné právo, rovnosť hlasov
b) priama

Priama: referendum /celoštátne, miestne, krajské/; plebiscit
Nepriama: výkon štátnej moci štátnych orgánov na základe mandátu /priamy, nepriamy/

Nevýhody priamej:

-

možnosť iracionálne , nekvalifikovane, spontánne, rozhodovať

-

absencia odbornej spôsobilosti

-

neefektivita

-

technické, finančné problémy

Výhody priamej:

-

rozhodovanie presnejšie, zodpovednosť voči ľudu

Nevýhody nepriamej:

-

partokracia

Výhody nepriamej:

-

priestor pre manipuláciu, korupcie, súkromné záujmy

5

Teória práva_23.10.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY DEMOKRACIE:

-

suverenita ľudu; pravidlo väčšiny limitované legitímnymi právami

-

všeobecná a rovná participácia v práve sa opakuje slobodnou voľbou

-

reálny predpoklad – politický pluralizmus

-

ekonomický pluralizmus – rovnosť foriem vlastníctva a slobodnú ekonomickú výmenu

-

kontrola výkonu moci