Chapter I: Money and Banking - 2. Monetary policy, central banking and money (2nd part)

Zhrnutie prednášky

Prednáška nadväzuje na transmisné mechanizmy menovej politiky a ukazuje, že po roku 2008 prestalo fungovať pravidlo úrokového diferenciálu pri vysvetľovaní výmenných kurzov, keďže centrálne banky riadia úrokové sadzby a podporujú úverovanie. Hlavná časť sa venuje vývoju cieľov centrálnych bánk: od fixácie kurzu na zlato a dolár cez neúspešné 70. roky s vysokou infláciou až po éru bez uceleného rámca v rokoch 1971 – 1992. Podľa správy MMF väčšina krajín dnes uplatňuje cielenie výmenného kurzu, pričom kompozitné naviazanie na viac mien je bezpečnejšie než fixácia len na dolár, ako ukázala argentínska kríza. Cielenie inflácie, ktoré sa od roku 1992 stalo štandardom a vzniklo na Novom Zélande, dopĺňa zastaraný model cielenia menových agregátov, ktorý v USA v rokoch 1979 – 1982 zlyhal. Dnes ho využívajú najmä krajiny s nerozvinutými kapitálovými trhmi, pričom po kríze 2008 vznikla aj kategória „iné“ s nekonvenčnými postupmi.

• - Pravidlo úrokového diferenciálu pri predikcii výmenných kurzov od roku 2008 nefunguje, lebo centrálne banky riadia sadzby.
• - Do 70. rokov bolo cieľom stabilita kurzu viazaného na zlato alebo dolár, čo skončilo vysokou infláciou a nezamestnanosťou.
• - V rokoch 1971 – 1992 chýbal centrálnym bankám jasný cieľ a koherentný rámec.
• - Väčšina krajín podľa MMF cieli výmenný kurz; kompozitný kôš mien je lepší než fixácia len na dolár (príklad Argentíny).
• - Cielenie inflácie je štandardom od roku 1992 a prvýkrát ho zaviedlo Nový Zéland.
• - Cielenie menových agregátov zlyhalo v USA (1979 – 1982) a dnes sa používa najmä v krajinách s nerozvinutými kapitálovými trhmi.
• - Po kríze 2008 vznikla kategória „iné“ (Švajčiarsko, USA, eurozóna) s nekonvenčnými nástrojmi.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.