Vypracované otázky 2005/2006

Makroekonómia 2005/2006

1. Charakterizujte základné ekonomické pojmy.

Ekonómia predstavuje úvod do rôznych ekonomických disciplín. Slovo ekonomika pochádza z antického
Grécka.

Ekonómia skúma, ako ľudia a spoločnosť rozhodujú o využívaní vzácnych zdrojov na výrobu užitočných
tovarov a ako tieto tovary rozdeľujú medzi rozličné skupiny ľudí.

Pri skúmaní problémov ekonómie vychádzame z troch subjektov:
Domácnosti- pracovná sila, spotrebiteľ
Firmy – ponúkajú tovary a služby s cieľom predať za najvyššiu cenu
Štát – podieľa sa na vytváraní dopytu a ponuky po tovaroch a službách, dozerá a riadi pravidlá hry.

Základné výrobné zdroje:

- prírodné zdroje / pôda /
- práca
- kapitál

Ekonomia plní 3 funkcie:

- poznávaciu – skúma ekonomické javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich

vysvetliť.

- Pragmatickú – poznatky s ktorými prichádza, stavujú sa základom pre prakt.konania rôznych

ekonom.subjetkov

- Metodologickú – je teoretickým základom pre ostatné ekonomické vedy.

2 základné roviny skúmania ekonomie:
Mikroekonomia – skúma správanie sa jednotlivých ekon.subjetkov /domácnosť, firmy/
Makroekonomia – skúma fungovanie ekonomiky ako celku, napr. aká je miera nezamestnanosti,
inflácia ...

Rozoznávame 2 prístupy ekonomie:

- pozitívna, prijíma ekonomickú realitu takú, aká je
- normatívna hľadá riešenia

Typy ekonomiky:

Tradičná – ľudia riešili triádu spôsobom, ktorý si osvojili od predkov. Išlo o tzv. výmenný obchod.
Trhová – opiera sa o princípy slobod .podnikania, čo, ako a pre koho sa určuje systémom cien.
Príkazová – vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Môže ísť o vládu diktátorskú, ale aj
demokratickú.
Zmiešaná – ide o trhový mechanizmus, ale štát v prípade potreby zasiahne.

2. Vysvetlite základné ekonomické zákony a ich význam pre poznanie
ekonomickej reality.

3. Charakterizujte ekonomické subjekty a ich postavenie na trhu

1

Ekonómia vychádza z existencie 3 subjektov:
Domácnosti
- sú tvorené jednotlivcami
- charakteristické črty domácností:

Spoločne používajú všetky svoje príjmy
Spoločne vlastnia majetok
Spoločne prijímajú ekonomické rozhodnutia

- cieľom je čo najlepšie a najlacnejšie nakúpiť t.j. uspokojiť svoje potreby a zároveň čo najdrahšie
predať na trhu výrobných faktorov prácu, pôdu a kapitál
- domácnosti jednak vystupujú ako kupujúci tovarov a služieb a jednak ako predávajúci výrobných
faktorov
- primárny ciel domácnosti je uspokojovanie potrieb
- renta je cena za prenájom alebo predaj pôdy
- mzda alebo plat je cena za prácu
- úroky sú cenou za prenájom kapitálu

Podniky
- podnik je samostatná podnikateľská jednotka, ktorá využívaním výrobných faktorov vyrába statky
a služby
- 2 základné charakteristiky:
Ekonomická samostatnosť - podnik sám rozhoduje ohľadom otázok Čo? Ako? Pre koho?
právna subjektivita - znamená, že podnik vystupuje vo vlastnom mene, uzatvára zmluvy s rôznymi
subjektami a zároveň si musí plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv
- podnik získava právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra
- cieľom je maximalizácia zisku, ako aj príjemný prístup k zákazníkom
- účelom podnikania je uspokojenie potrieb / domácností / prostredníctvom výrobných statkov a služieb.

Štát
- špecifickým subjektom každej modernej trhovej ekonomiky
- štát 1. Určuje všeobecné pravidlá
2. Podporuje konkurenciu
3. Zabraňuje vzniku monopolov
- vystupuje ako kupujúci prostredníctvom štátnych objednávok a zároveň ako predávajúci
prostredníctvom štátnych podnikov
- cieľom je efektívne využívanie vzácnych zdrojov na uspokojenie potrieb spoločnosti

K právnemu usporiadaniu asi niečo o základných zákonoch ako je trestný zákonník, obchodný zákonník
a zákonník práce. Určujú vzťahy medzi ekonomickými subjektami.

4. Aké poznáme typy ekonomických systémov, čo ich navzájom odlišuje?

5. Podstata a členenie ekonomických potrieb a statkov.

Prvé obdobie ekonómie začína pri ľudských potrebách. Ľudská potreba znamená určitý nedostatok,
ktorý si človek uvedomuje a usiluje sa o jeho odstránenie.

Ekonomický prístup k štruktúre potrieb vychádza z ich členenia na:

2

ekonomické potreby, majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti. Ľudské potreby takto patria
k najvšeobecnejším podnetom hospodárskej činnosti. Výroba a potreby sa vzájomne dopĺňajú.
Ekonomické potreby sa môžu uspokojovať

- statkami
- službami.

Statky majú hmotnú podobu a môžu to byt:

- voľné statky, ktoré sú prístupné všetkým ľudom bez obmedzenia / voda, vzduch, lesné plochy .../
- ekonomické – vzácne statky, neexistujú v neobmedzenej miere, sú výsledkom činnosti ľudí,

výroby, sú to teda výrobky

Ekonomické statky nazývame aj výrobkami – vznikli procese výroby.

Služby, rozumieme takú užitočnú ľudskú činnosť, ktorá uspokojuje potreby ľudí svojím priebehom, má
teda nehmotnú podobu / lekárske ošetrenie, vzdelanie, poskytovanie práv. služieb .../ Čím je spoločnosť
vyspelejšia, tým má vyšší stupeň uspokojenia službami a preto rastie záujem o ne.

Služby delíme:

-Výrobné /výskum a projekcia, údržbárske a opravárske služby /
-Nevýrobné /služby kultúry a iných oblastí nevýrobnej sfére /
resp. trhové a netrhové.

Členenie potrieb:
Podľa nevyhnutnosti:
a/ životné nevyhnutné / základné/primárne / - jesť, piť, dýchať, spať, bývať, obliekať sa
b/ luxusné /druhotné /sekundárne / - kino, divadlo, auto ...
Podľa ekonomickej teórie:
ekonomické /potreby, ktoré vieme uspokojiť statkami/
neokonomické / potreby, ktoré nevieme uspokojiť statkami /

6. Nedostatok a voľba v podmienkach limitovaných zdrojov.

Základné problémy – čo, ako a pre koho by neboli problémami, keby zdroje boli neobmedzené.
Problémy Vznikajú, lebo ľudia chcú spotrebovať viac, než ekonomika môže produkovať. Keby sme
dokázali každého uspokojiť v neobmedzenom množstve a sortimente, neexistovali by vzácne statky,
ktorý ponuka je obmedzená. Základné zákony, z ktorých ekonómia vychádza vyjadrujú limity rastu
bohatstva.

a/ Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností
-vyjadruje, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko,
čo by ľudia chceli. V jednotlivých ekonomikách v čase a priestore existujú rôzne výrobné zdroje, ktoré
využívajú na produkciu rôznych statkov. Ekonomická vzácnosť výrobných zdrojov spôsobu, že ľudia
a spoločnosť ako celok musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na výrobu jednotlivých výrobkov –
ktoré relatívne vzácne statky sa budú vyrábať a v akom množstve. Medzi zdrojmi a medzi spotrebami sa
teda musí vyberať – nemôžeme mať všetko, musíme robiť výber.

Problémy nedostatku a výberu možno ilustrovať pomocou krivky hraníc produkčných možností. Nazýva
sa aj transformačná krivka, lebo predstavuje transformáciu obmedzených zdrojov z jedného použitia na

3

iné použitie. Hranica produkčných možností vzniká teda v dôsledku obmedzenosti celkových zdrojov –
zobrazuje všetky dostupné kombinácie dvoch statkov, ktoré sa môžu vyrobiť pri daných výrobných
zdrojoch a technológiach.
Krivka hraníc produkčných možností teda vyjadruje nasledujúcu skutočnosť: Keď sa v ekonomike
v plnom rozsahu využívajú výrobné zdroje, pri zvyšovaní výroby jedného výrobku musí nastať
znižovanie výrob y druhého výrobku. Substitúcia je teda zákonite dôsledok predpokladu plne
využívaných zdrojov – čo vyjadruje aj obsah zákona substitúcie.
Alternatívne náklady / náklady obetovanej príležitosti /

- vznikajú preto, že vo svete vzácnosti výber jednej veci znamená vzdať sa niečoho iného.

Alternatívne náklady predstavujú teda hodnotu statku alebo služby, ktorých sme sa vzdali.

b/ Zákon klesajúcich výnosov
- predstavuje dôležitú súčasť klasického modelu fungovania trhovej ekonomiky. Týka sa vzťahu medzi
inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného inputu / napr.práca/, ktorý pridávame k fixnému
množstvu druhého inputu / napr.pôda/ rastie output stále pomalšie a dodatočný output klesá.

7. Ako vplýva hranica produkčných možností na ekonomické rozhodovanie?

8. Triáda ekonomických problémov a jej riešenie v jednotl. typoch ekonomík.

9. Charakteristika trhového mechanizmu.

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi.
Trhový mechanizmus funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Prostredníctvom
neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. Ak je
napríklad prebytok určitého tovaru na trhu, predávajúci znižujú jeho cenu, aby sa zbavili zásob. Lacnejší
tovar sa bude kupovať vo väčšom množstve. Nižšie ceny sú zároveň signálom pre výrobcov, aby tovar
nevyrábali naďalej v takom objeme ako teraz.
Trhový mechanizmus má tendenciu ustavične obnovovať a nastoľovať ekonomickú rovnováhu. Trhový
systém nie je systémom chaosu a anarchie.

Hlavné prvky trhového mechanizmu sú:

 Trhové subjekty

 Trhová konkurencia

 Dopyt

 Ponuka

 Trhová cena.

10. Základné prvky trhu. Dopytová a ponuková stránka trhu.

Hlavné prvky trhového mechanizmu sú:

1.Trhové subjekty

Firmy sú subjekty trhu, ktoré vyrábajú tovary s cieľom ich predaja. Cieľom ich účasti na trhu je
dosiahnuť zisk.

4

Domácnosti vystupujú ako kupujúci na trhu výrobkov a služieb a ako predávajúci na trhu výrobných
faktorov. Ich cieľom je dosiahnuť uspokojenie svojich potrieb.

Štát – stanovuje pre všetkých účastníkov hospodárskeho procesu určité rámcové podmienky, odstraňuje
niektoré negatívne vplyvy na ekonomiku, Reguláciou trhu sa štát snaží zabezpečiť stabilitu trhu,
spravodlivosť rozdeľovania, obmedzovať monopoly.

2.Trhová konkurencia

je proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu. Môže sa realizovať v niekoľkých
rovinách:

- konkurencia medzi ponukou a dopytom. Výrobca má záujem draho predať, spotrebiteľ lacno

kúpiť.

- Konkurencia medzi spotrebiteľmi je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlačnejšie,

a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov.

- Konkurencia medzi výrobcami je motivovaná záujmom predať čo najviac a čo najvýhodnejšie.

Základným cieľom každého výrobcu tovarového je snaha o maximalizáciu zisku a posilnenie
svojej pozície na trhu.

3.Dopyt

je množstvo výrobkov alebo služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť pri danej cene, pričom cene
hovoríme trhová.
Vzťah medzi dopytom a ponukou tvorí dopytovo-ponuková krivka.
2.efekty, ktoré pôsobia na dopyt:
substitučný efekt
-keď cena tovaru rastie je prirodzené, e sa snažíme substituovať ho iným lacnejším tovarom.
dôchodkový efekt
- cena rastie, daný subjekt sa cíti byť chudobnejší a tým pádom môže kúpiť menej, napriek tomu, že
dôchodok sa nezmenil.

4.Ponuka

- množstvo tovaru a služieb, ktoré firmy chcú predať pri určitej cene. Ak je cena vyššia tým viac chceme
predať.
Ponuku ovplyvňuje: cena substitučných výrobkov, organizácia trhu, životná filozofia, legislatíva.

11.Faktory spôsobujúce posun dopytovej a ponukovej krivky.
30/2
Krivka dopytu vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom. Dopytu ovplyvňujú:

1. cena tovaru
2. cena substitučných tovarov
3. dôchodok spotrebiteľa
4. preferencie spotrebiteľa
5. počet domácností, t.j. rozsah trhu
6. iné faktory, napr. počasie.

2.Cena substitučných tovarov.
Požadované množstvo tovaru pri daných cenách sa môže zvýšiť v dôsledku zvýšenia ceny
substitučného tovaru. Ako príklad možno uviesť množstvo osôb prepravených metrom pri daných
cenách, ktoré sa môže zvýšiť v dôsledku zvýšenia ceny cestovného lístka v mestských autobusoch.
V tomto prípade substitútmi pre dopravu metrom bude jazda autom, autobusom, električkou.

5

3.Preferencie spotrebiteľa.
Sú formované konvenciami, zvykmi, tradíciou a spoločenskými postojmi. Napríklad spoločenský trend
zdôrazňovania dobrej kondície a dobrého zdravotného stavu priniesol so sebou zvýšenie dopytu po
džogingových súpravách, športovom náradí, výrobkov zdravej výživy atď.

Ponuku ovplyvňujú okrem ceny tovaru aj tieto faktory:

1. Technológia
2. Ceny vstupov (práca, stroje, palivo, suroviny)
3. Ceny alternatívnych výrobkov
4. Regulačné opatrenia vlády
5. Organizácia trhu

l. Technológia
- akékoľvek zlepšenie v technológiách spôsobuje posun krivky ponuky doprava, pretože výrobcovia sú
ochotní ponúkať väčšie množstvo tovarov pri daných nákladoch. Napr. efektívnejšie spracovanie
surovín, inovácie v balení tovaru. Technológia je spojená so zvýšením produktivity práce.
2. Ceny vstupov
zníženie cien vstupov / nižšie mzdy, nižšie náklady na suroviny, palivo .../ vedie firmy k zvýšeniu
vyrábaného a ponúkaného množstva pri daných cenách, pričom sa krivka ponuky posúva doprava.
Zvýšenie cien vstupov vedie k tomu, že výroba sa stáva menej príťažlivou pre firmu, dané množstvo
tovarov výrobcovia budú ochotní dodávať na trh za vyššie ceny. Krivka ponuky sa v tomto prípade
posúva doľava.
3.Regulačné opatrenia vlády
Sa pokladajú za vnútenú technologickú zmenu, ktorá nepriaznivo pôsobí na výrobcov. Vplyv
regulačného opatrenia bude posúvať krivku ponuky doľava, pričom sa zníži ponúkané množstvo pri
daných cenách.. Príklad: prísne bezpečnostné opatrenia pri práci, ktoré zabraňujú výrobcom používať
výkonnejší postup, pretože by mohol ohroziť bezpečnosť pracovníkov.

12. Trhová rovnováha.

V podmienkach fungujúceho trhového mechanizmu sa mení jednostranná závislosť na vzťah
obojstrannej vzájomnej závislosti.
To znamená, že nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka a dopyt spätne vyplývajú
na cenu. V trhovom systéme takto vzniká mechanizmus založený na spätných informačných väzbách,
ktorý za určitých podmienok automaticky reguluje spoločenskú výrobu.
V prípade, že ponuka na trhu prevyšuje dopyt, to znamená, že trhová cena je príliš vysoká a vzniká na
trhu prebytok tovaru. Ak sa chcú výrobcovia zbaviť tohto prebytočného množstva tovaru, ak chcú
predať všetko, čo vyrobili, musia znížiť cenu. Zníženie ceny vyvolá rast dopytu a zároveň pokles
ponuky.
V prípade, že ponuka klesá príliš rýchlo a dopyt rýchlo rastie, vzniká opačná situácia - dopyt prevyšuje
ponuku a trhová cena je príliš nízka. Spotrebitelia chcú vo veľkej miere tovar kupovať, ale výrobcovia
nemajú záujem tovar za takú nízku cenu vyrábať. Ak chcú spotrebitelia svoj dopyt uspokojiť, musia
zaplatiť viac.
Z uvedeného vyplýva, že pri vysokej cene vzniká na trhu situácia, keď prebytok ponúkaného tovaru
zabezpečí pokles ceny, a naopak, nedostatok tovaru na trhu vyvolá rast ceny. Trh týmto spôsobom
jednostajne smeruje k vzniku rovnováhy medzi ponukou a dopytom a formovaniu rovnovážnej ceny, aj
keď v reálnom ekonomickom živote sa stav rovnováhy dosahuje len zriedkavo a krátkodobo.
Dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňuje podmienky rovnováhy, je časový úsek, v ktorom sa podmienky
rovnováhy menia a odlišujú.

 Ultrakrátke obdobie

výroba sa nemôže prispôsobiť rastúcemu dopytu, pretože časový úsek je príliš krátky na novú výrobu.
Fyzický objem výroby je fixný. Rovnováha sa preto dosahuje zvýšením cien.

6

 Krátke obdobie

výrobcovia majú za dlhší časový úsek možnosť prispôsobiť sa zmenám objemu dopytu, čo im umožňuje
zvážiť celkový objem výroby lepším využívaním existujúcich výrobných kapacít, zvýšením
zamestnanosti a pod. Cena sa preto ustáli na nižšej úrovni ako v ultrakrátkom období.

 Dlhé obdobie

časový úsek umožňuje, aby podnikatelia reagovali na zmeny objemu dopytu tým, že uvádzajú do
prevádzky novovybudované výrobné kapacity, v dôsledku čoho sa zvyšuje ponuka tovarov aj množstvo
predaných tovarov. Cena sa ustáli na vyššej úrovni a pri pôvodnom objeme dopytu.

 Veľmi dlhé obdobie

výroba rastie a množstvo predaných tovarov je najvyššie. Za takýto časový úsek sa výrobné náklady
môžu znižovať v dôsledku zavádzania najnovších poznatkov vedecko-technického pokroku.

Trh je v rovnováhe ak sa ponuka rovná dopytu. Je to kompromis, ktorý na trhu stále vzniká v súvislosti
s konkrétnou situáciou.

13. Cenové a necenové činitele vplývajúce na dopyt a ponuku.

14.Funkcie trhu.

Trh plní v ekonomickom systéme určité presne vymedzené funkcie. Ide o riešenie 3 základných otázok
ekonómie, čo, ako a pre koho vyrábať.
Trh plní tieto úlohy:

- poskytuje informácie /o kúpyschopnom dopyte a potrebách, o výrobných možnostiach

a pod./.

- poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov / aby optimálne využívali vzácne

ekonomické zdroje, minimalizovať výrobné náklady a pod./

- rozdeľuje dôchodky

Hlavným nositeľom informácií v trhovej ekonomike je cena tovaru a služieb. Trh prostredníctvom
systému cien sprostredkúva informácie o ponuke a dopyte medzi účastníkmi trhu a poskytuje podnety
pre správanie ekonomických subjektov.

Z územného hľadiska rozlišujeme:

- Miestny trh
- Regionálny trh
- Národný trh
- Medzinárodný trh
- Trh integračných zoskupení
- Svetový trh

Z hľadiska predmetu kúpy a predaja:
Trh výrobkov a služieb, trh výrobných faktorov, trh práce, trh pôdy, trh kapitálu, finančný trh ...

Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme:

- čiastkový trh
- agregátny trh

Podľa stupňa organizovanosti:

7

- organizované trhy napr. burza
- neorganizované, neformálne trhy, napr. poskytnutie susedskej výpomoci za úhradu

Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu možno rozlíšiť:

- voľný trh
- regulovaný trh
- neregulovaný trh

15.Faktory zlyhávanie trhu. Externality a ich riešenie.

l.nedostatok konkurencie
- existujú zákony, pravidlá, proti monopolný úrad

2. existencia externalít
- sú to vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí, ktoré neprechádzajú trhom. To znamená, že náklady
slebo výnosy z ekonomickej činnosti subjektov sa prenášajú na tretie osoby a prinášajú im buď ujmu,
alebo prospech. Podľa toho rozlišujeme:

- negatívna externalita, typickým príkladom sú škody na životnom prostredí, znečisťovanie vody

vzduchu ....Ako príklad negatívnej externality v spotrebe je fajčenie.

- pozitívna externalita, vziká vtedy, keď niektoré subjekty získavajú výhody bez toho, aby za ne

platili. Napr. nová administratívna budova môže zvýšiť hodnotu majetku susedných budov.

3.verejné statky
- neprinášajú zisk, zo spotreby verejného statku nemôžeme nikoho vylúčiť, aj keď naň neprispieva.
Obyčajne sú veľmi nákladné, napr. podpora základného výskumu a vzdelanosti, zabezpečenie zdravia,
podpora umienia ...

4.trh je sociálne slepý
- Tovar, služby idú tam, kde sú peniaze. Transferové platby, platby štátu občanom, za ktoré nečaká
protislužbu.

Vláda prispieva k odstraňovaniu príčin zníženej efektívnosti predovšetkým:

- odstraňovaním prekážok konkurencie. Súťaživé konkurenčné, nemonopolizované trhové

prostredie je predpokladom , aby trh dobre fungoval.

- Na negatívne externality sa reaguje najmä formou poplatkov – daní a noriem – limitov. Medzi

najvhodnejšie spôsoby regulácie externalít patrí použitie dané v prípade nežiadajúcej
externality / napr. znečistenie vody, ovzdušia/ a poskytnutie subvencií v prípade pozitívnych
externalít, napr. starostlivosť o zeleň v parku.

- Pretože verejné statky predstavujú tovary, ktoré nemožno nikomu uprieť, musí ich poskytovať

štát. Vláda kupuje takéto statky z prostriedkov, ktoré získala z daní a poskytuje ich obyvateľstvu
bezplatne.

- Štát musí regulovať aj na sociálnu nerovnosť. a to prerozdeľovaním dôchodkov. Určitý stupeň

sociálnej nerovnosti môže byť pre spoločnosť z etického, morálneho, prípadne politického
hľadiska neprijateľná.

- Trhová ekonomika trpí aj cyklickými výkyvmi. Vláda sa preto usiluje o stabilitu ekonomického

rozvoja.

8

Verejná voľba – riešenie zlyhávania trhu.

Teória verejnej voľby skúma spôsoby rozhodovania štátu. Politik, ktorý chce byť znovu zvolený,
presadzuje pred voľbami populárne opatrenia /zníženie daní, podpora v zamestnanosti a pod./ a po
voľbách robí menej populárne opatrenia.

Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie spájajú do kolektívneho rozhodovania
a vysvetľuje sa, ako tento proces môže viesť k zlyhaniu štátu. Štát zlyháva vtedy, keď nedokáže zlepšiť
ekonomickú efektívnosť, znovurozdeľuje dôchodky v prospech nesprávnych ľudí, alebo keď svojimi
nástrojmi neprispieva k stabilizácii ekonomiky.

Teória verejnej voľby vysvetľuje možné zlyhanie viditeľnej ruky štátu. Štát zlyháva vtedy, keď:

- aktivity štátu nedokážu zlepšiť ekonomickú efektívnosť
- znovurozdeľuje dôchodky v prospech nesprávnych ľudí
- svojimi nástrojmi neprispieva k stabilizácii ekonomiky

Vláda prispieva k odstraňovaniu príčin zníženej efektívnosti predovšetkým:

- odstraňovaním prekážok konkurencie. Súťaživé konkurenčné, nemonopolizované trhové

prostredie je predpokladom , aby trh dobre fungoval.

- Na negatívne externality sa reaguje najmä formou poplatkov – daní a noriem – limitov. Medzi

najvhodnejšie spôsoby regulácie externalít patrí použitie dané v prípade nežiadajúcej
externality / napr. znečistenie vody, ovzdušia/ a poskytnutie subvencií v prípade pozitívnych
externalít, napr. starostlivosť o zeleň v parku.

- Pretože verejné statky predstavujú tovary, ktoré nemožno nikomu uprieť, musí ich poskytovať

štát. Vláda kupuje takéto statky z prostriedkov, ktoré získala z daní a poskytuje ich obyvateľstvu
bezplatne.

- Štát musí regulovať aj na sociálnu nerovnosť. a to prerozdeľovaním dôchodkov. Určitý stupeň

sociálnej nerovnosti môže byť pre spoločnosť z etického, morálneho, prípadne politického
hľadiska neprijateľná.

- Trhová ekonomika trpí aj cyklickými výkyvmi. Vláda sa preto usiluje o stabilitu ekonomického

rozvoja.

16. Charakterizujte verejný sektor a jeho funkcie v národnom hospodárstve.

verejný sektor - charakteristika
 súčasťou hospodárstva je popri súkromnou aj verejný serktor

 verejný sektor slúži na zabezpečenie verejných, verejnoprospešných statkov a služieb

 verejné statky a služby slúžia všetkým obyvateľom

 podnikateľ má záujem investovať len do takých podnkov, ktoré zaručujú výnosy

 verejný sektor - súhrn činností, nutných k zabezpečeniu verejného záujmu v tých prípadoch, kde nie

je možné, resp. nie je to možné z ekonomického hľadiska únosné zistiť konkrétnych užívateľov
výhod a priamych nositeľov nákladov

 hlavnou úlohou verejného sektora - zabezpečenie verejných úloh cez správne koncipovené

výdavky verejných rozpočtov

 keďže verejný sektor nedisponuje rozsiahlými vlastnými príjmami, jeho činnosť musí byť

financovaná z iných jako vlastných zdrojov - najpodstatnejšiu časť tvoria rozpočtové zdroje a to
či už zo ŠR alebo obecného rozpočtu, štátne účelové fondy, nadácie, charitatívne organizácie
dary a iné dobrovoľné príspevky

9

 verejný sektor - produktom alebo tiež výsledkom verejnej politiky štátu, miest a obcí, jeho potreba

je daná roznymi príčinami, môžu to byť príčiny ekonomické, politické, kultúrne, sociálne

 podstatnou otázkou týkajúcou sa verejného sektora - otázka množstva, ktoré je potrebné

zabezpečiť, príčinou problému - absencia trhových vzťahov medzi ponukou a dopytom, určovanie
ceny verejných statkov

 vo vzťahu k rozvoju ekonomiky tak ako rozvoj verejného sektora a rast objemu výdavkov štátneho

rozpočtu prejavujú v podobe množstva rôznych protichodných voplyvov, existuje medzi nimi priama
súvislosť

 od tendencie rastu výdavkov štátneho rozpočtu na verejný sektor závisí rozsah a význam verejného

sektora

Charakteristika verejného sektora
 verejný sektor - v ekonomike existuje zmiešaná ekonomika, tzn. Že existuje popori sebe verejná a

súkromná ekonomika, ktorá vytvára príslušné ekonomické sektory

 verejný sektor - ziskový

- neziskový

 súkromný sektor

 na rozdiel od súkromného sektoru, vo verejnom sektore nie je hlavným cieľom dosahovanie zisku,

ale cieľom je zabezpečiť verejné úlohy, alebo plniť verejné funkcie

 do verejného sektoru patria inštitúcie : 1. orgány štátnej moci a správy

2. miestne samosprávne orgány

3. jednotlivé odvetvia verejného sektoru, jako sú
zdravotníctvo, školstvo, veda, kultúra, osveta,
telovýchova ....

 verejný sektor vo vyspelých štátoch, jeho rozsah a rast súvisia bezprostredne so štátnym

rozpočtom. Rozsah verejného sektora a jeho rast sa prejavuje vo viacerých smeroch, najdôležitejším
je rast štátneho rozpočtu

 verejný sektor - slúži na zabezpečenie verejnoprospešných statkov a služieb

- verejná povaha niektorých statkov a služieb svedčí o tom, že slúžia
všetkým obyvateľom

 rozpočtová sústava sa používa vo vyspelej zmiešanej ekonomike na financovanie verejného sektora,

zmiešaná ekonomika - trhovo orientovaná časť ekonomiky a verejná ekonomika = verejný sektor

 verejný sektor môže byť ziskový alebo neziskový a je spätý s činnosťou štátu

 štát svojimi nástrojmi ovplyvňuje trh, čím mení rozsah a váhu VS v ekonomike, jeho štruktúru a

aktivity

 štát prostredníctvom nástrojov verejných financií musí získať príslušné prostriedky na financovanie

VS

 VS môže poskytovať verejný statok alebo služby a to za čiastočný poplatok alebo bezplatne

 z verejného statku majú rovnaký prospech všetci

 prospech nie je deliteľný a nikoho z neho nemožno vylúčiť - zdravotníctvo, školstvo, osvetlenie,

verejná doprava

nevyhnutnosť existencie VS
 určité sféry nemožno ponechať súkromnému sektoru - armáda, súdy, štátny správa

 povinnosť štátu starať sa o nevyhnutné priority - výskum, zdravie

 súkromný sektor neprejavuje záujem o podnikanie v určitej sfére - diaľnice

 delenie statkov na verejné a súkromné predpokladá, že verejné statky zabezpečujú verejné podniky

na úrovni štátu alebo obce

10

 súkromné statky a služby poskytujú säkromné podniky

 za súkromné statky a služby sa platí v plnej výške

 o úhrade verejných statkov rozhodujú voliči prostredníctvom hlasovacieho procesu

 hlavný rozdiel medzi verejným a súkromným statkom je v tom, že spotreba verejného statku

neobmedzuje ostatných, rozsah ich spotreby zostáva nezmenený

 dôvody zásahu štátu prostredníctvom verejného sektora

 mikroekonomické - vzťahujúce sa k efektívnosti, ide o zlyhanie trhu na optimálnu alokáciu

zdrojov, a preto sa v ekonomike neprodukuje maximálne možné množstvo stakov, alebo ich
produkcia nnemá optimálnu štruktúru, alebo statky sa neprodukujú s minimálnymi nákladmi

 spoločnou podstatou zlyhania trhu z hľadiska ekektívnosti je deformácia trhovej ceny

- príčiny deformácie - rôzne formy nedokonalej konkurencie, existencia verejných
statkov, existencia externalít

 makroekonomické - vzťahujú sa k stabilite ekonomického systému, trh má prirodzenú

tendenciu k nestabilite vývoja niektorých makroekonomických veličín - tempo rastu,
kolísanie miery nezamestnanosti, cenová nestabilita, rast cien, zásahy štátu majú napom,áhať
k stabilite ekonomiky

 mimoekonomické - vzťahujú sa k spravodlivému rozdeľovaniu príjmov a majetku

Zdroje financovania VS
 financovanie verejného sektora sa uskutočňuje prostredníctvom verejných financií

 VF sú peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou, rozdelením a použitím peňažných

fondov

 hlavnými zdrojmi financovania verejného sektora sú :

 rozpočtové zdroje - štátny rozpočet, miestne rozpočty

 mimorozpočtové zdroje - Štátne účelové fondy, štátne podniky (rozpočtové a príspevkové

organizácie) , odbory, profesné komory, záujmové tdruženia, sponzoring (neziskové
organizácie, firmy, masové média)

 dočasné a trvalé

 pravidelné a jednorazové

 domáce a zahraničné

 najdôležitejšou zložkou VF je štátny rozpočet - rozpočtové zdroje, ktorý po finančnej stránke

zabezpečuje funkcie štátu :

1. efektívnosť - štát zabezpečuje, keď zlyhá trh, trhliny v trhovom mechanizme
2. rovnosť - alokácia zdrojov, efektívnosť prerozdeľovania
3. stabilita

 ďaľšou zložkou VF sú financie samosprávnych zväzkov (miestne rozpočty) - rozpočtové zdroje,

ktoré plnia rôzne úlohy podľa konkrétnych podmienok

 vyjadrujú relatívnu nezávislosť od ŠR

 ŠR môže poskytovať dotácie miestnym rozpočtom

 nástroj prostredníctvom ktorého sa riadi výlučne hospodárenie obce

 môžu vytvárať aj mimorozpočtové fondy

 zložkou VF sú aj štátne účelové fondy - mimorozpočtové zdroje

 môže nimi disponovať vláda, orgány miestnej samosprávy

 majú na starosti financovanie osobitných úloh

 je možné z nich poskytovať pôžičky

 sú to mimorozpočtové fondy vybrané príslušnou právnickou subjektivitou a samostatnosťou

 tvoria sa : 1. vyčlenením zo ŠR

2. sú zriadené štátom

 použitie : účelový - charakter, tvorba rezerv

úverový

 podporný zdroj pre štát, u nás ich je asi 90

11

 poslednou zložkou VF sú nadácie a fondy

 nadácie - neziskové organizácie, ktoré slúži na rozvoj humanitných cieľov

- podstatou je majetok, ktorého výťažok je určený na
verejnoprospešné účely - nadačný charakter majú len tie organizácie,
ktoré sa orientijú na podporu všeobecných záujmov
- štát môže priamo alebo nepriamo podporovač nadácie

a/ dotuje tam, kde chce aby sa daná činnosť rozvíjala - priama
podpora

b/ humanitná pomoc iným krajinám

c/ subvencie - odpustenie daní - nepriama podpora

 fondy - 1/ rezervné - určuje ho miestne zastupiteľstvo

- minimálny ročný príjem do fondu je 10% z prebytku

hospodárenia príslušného roka
2/ iné fondy - ekologické, rozvojové, sociálne

- tvoria sa zo zostatkov fondov z predchádzajúcich rokov

- podiely z výnosu miestnych daní

- výnosy z CP, dary, zbierky, príspevky

17. Vzťah politiky a ekonomiky – riešenie funkcie verejného sektora.

Ovplyvňovanie rozhodnutí politickou situáciou alebo politickou orientáciou. Nepopulárne opatrenia až
po voľbách populárne pred voľbami.

Vo všeobecnosti sa za nástroje, ktorými vláda môže zasahovať do ponuky a dopytu, považujú:

- dane / možnosť zvýšiť či znížiť cenu /
- subvencie a dotácie
- stanovenie cien / maximálne a minimálne /

V snahe obmedziť spotrebu, výrobu, znížiť import, zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu a pod. vlády
uvaľujú dané na množstvo rôznych statkov, ako napr. alkohol, cigarety, zisky, mzdy. Vyššie dane
zvyšujú cenu statkov a toto daňové bremeno dopadá na spotrebiteľov / daň za cigarety / alebo na
výrobcov / daň zo zisku /.

Subvencie a dotácie majú opačný účinok ako dane. Subvencie možno považovať za negatívnu daň.
Môžu sa poskytovať aj v naturálno-vecnej podobe. Napr. cena stravných lístkov, ktorá pre študentov je
nižšia ako cena obeda. Rozdiel je subvencia.

Dotácia znamená pridelenie určitej sumy zo štátneho rozpočtu na použitie firmám a iným subjektom bez
toho, a by sa určil cieľ použitia. Vo vyspelých krajinách dotácie v podstate neexistujú a sú nahradené
subvenciami. Vo všeobecnosti vedú k zlacňovaniu výroby a k rastu objemu produkcie.

Stanovovanie cien sa používa najmä voči monopolom, ktoré sa usilujú mať nižší objem produkcie
a vysokú cenu. Vláda stanovuje maximálne ceny a minimálne ceny. Maximálna cena je určitý cenový
strop, ktorý nesmú subjekty prekročiť / cena cukru, zemiakov ../ Minimálna cena má takú úroveň, pod
ktorú cena nemôže klesnúť / napr. minimálna mzda /

18. Ekonomický význam štátneho rozpočtu.

12

19. Príjmy a výdavky štátu.

Hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú dane.
Daň
- je povinná platba, ktorú jednotlivé subjekty odvádzajú do štátneho rozpočtu v stanovenej výške
a lehote.

Dane delíme na :

 priame dane, platia sa v závislosti od výšky príjmu alebo majetku dańového poplatníka

 nepriame dane, sú zahrnuté v cene tovarov a do štátneho rozpočtu ich odvádza predajca tovaru

alebo služby. Patria sem:



- spotrebné dane
spotrebná dań sa ukladá určitou sadzbou buď na hodnotu obratu daného tovaru, alebo na tzv. pridanú
hodnotu. Hodnota obratu je daná sumou tržieb z predaných tovarov a služieb. Pridaná hodnota je
hodnota obratu znížená o hodnotu nakúpeného materiálu a surovín. Obsahu amortizáciu, mzdy, úroky
a zisky - t.j. náklady na výrobné faktory.

- fiškálne monopolné dane / v cenách alkoholu, tabakových výrobkov /
fiškálnej monopolnej dani podliehajú tovary, ktorých výrobu si vyhradil štát, ako sú napr. alkohol,
tabak. Tieto dane značne zvyšujú ceny tovarov s cieľom obmedziť ich spotrebu - prohibičná daň.
Významným zdrojom štátneho rozpočtu sú dane a poplatky sociálneho poistenia - nemocenského,
starobného, pre prípad nezamestnanosti a pod.

Druhú časť príjmov tvoria clá.

Výdavky štátneho rozpočtu predstavujú:

transferové platby
- rozumejú sa výdavky štátneho rozpočtu, za ktoré štátne orgány nedostanú od príjemcu žiadnu
protihodnotu. Sú to napr. podpory v nezamestnanosti, výplaty starobných a invalidných dôchodkov
a podobne.

výdavky na nákup tovarov a služieb
- štát má výdavky s udržiavaním štátnej správy, armády, polície, platí úroky so štátnych pôžičiek
a podobne.

20.Rozpočtový deficit.

Rozdiel medzi príjmami a výdavkami ŠR

Z rozpočtového hľadiska je deficit štátneho rozpočtu prejavom zlého rozpočtového hospodárenia.
Z fiškálneho hľadiska je však prejavom expanzívnej fiškálnej politiky, t.j. prejavom snahy vlády
o oživenie ekonomiky.

Rozlišujeme:

Aktívny deficit:
- je dôsledkom expanzívnej fiškálnej politiky vlády. Jeho podstata spočíva v tom, že bol zámerne,
subjektívne zapríčinený vládou

13

Pasívny deficit:
- je dôsledkom pôsobenia určitých exogénnych faktorov, nezávislých od zámerov vlády. Môže to byť
napríklad vplyv ekonomického cyklu, prípadne úrok z verejného dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti.

Možné riešenia a ich dopady:
Rozpočtový deficit je teda súčtom deficitu štrukturálneho a cyklického.
1) Štrukturálni deficit – sa prejavuje zvyšovaním vládnych výdavkov a znižovaním daní.
2) Cyklický deficit – vzniká znižovaním důchodů v období recesie (príjmy daní sú nižší),
zvyšovaním nákladov nezamestnanosti a výdavkov na transferové platby.
Ekonomický dopad – oba typy deficitu sa vzájomne ovplyvňujú. Jestliže sa zníží vládny výdaje, sníží
sa
štrukturálni deficit. Dosledkom toho je znížená agregátní poptávka, preto sa znižuje výroba, ekonomika
sa dostáva do recesia a roste cyklický deficit.
K relativnímu vyrovnaní pôsobí vo fiskální politike automatické stabilizátory, Jsou to některé príjmové a
výdajové položky rozpočtu, ktoré pôsobí anticyklicky = protisměrově. Když je státní rozpočet deficitní,
musí stát tento schodok vyrovnať. Většinou to řeší dluhem.
K rozpočtovému deficitu – dochází, když výdaje přesahují daně.
Vyrovnaný rozpočet – je tehdy, jsou-li si daně a výdaje rovny.
Máli vláda rozpočtový deficit, musí buď tisknout peníze, nebo si k zaplacení
svých účtů půjčit od veřejnosti.

21. Dane, druhy daní, optimalita daňovej sústavy.

Dane.
- je povinná neekvivalentná zákonom určená spravidla sa opakujúca sa platba, ktorú odvádzajú fyzické
a právnické osoby štátu v presne určenej výške a stanovenom termíne.
Členenie podľa daňového subjektu:

 dane platené fyzickými osobami

 dané platené právnickými osobami

Podľa osobných pomerov:

 osobné

 reálne

Podľa vplyvu na daňové subjekty:

 Priame – daň z príjmu fyzic. osôb, práv. osôb, z nehnuteľností, z dedičstva, z darovania ....

 nepriame – platiteľ nerovná sa daňovník.

DPH l4 a 2O%, priemer v EÚ je l8%
daň z príjmu právnic. osôb je 25%
u fyzických osôb je progresívna
spotrebné dane

Poplatky – platby, ktoré hradia subjekty za úkony štátnych alebo miestnych orgánov.

Ostatné príjmy:
- zo splácania úverov a výpomoci
- dotácie, príspevky, pokuty, sankcie, dlhopisy ....

14

Optimálny daňový systém neexistuje. Požiadavky na Optimálny daňový systém:
1. efektívnosť,
2. spravodlivosť,
3. flexibilita,
4. administratívna jednoduchosť,
5. politická prehľadnosť a zodpovednosť.
6.
Požiadavky pôsobia v protismere a preto nie je možné vytvoriť ODS. ODS – hľadanie a utváranie
takých kompromisných riešení z protirečivých princípov a požiadaviek, ktoré by v konkrétnom
daňovom systéme minimalizovali straty spôsobené zdanením. Protirečenia:
1. medzi subjektami v daňovom systéme,
2. medzi fiškálnymi a mimofiškálnymi cieľmi zdanenia,
3. medzi efektívnosťou a spravodlivosťou,
4. medzi daňovou stabilitou a flexibilnosťou,
5. medzi neutralitou zdanenia a stimulačnou funkciou dane.

22. Charakterizujte priame a nepriame dane.

Dane

Daň je povinná, zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú daňovníci štátu v
určenej výške a v stanovených lehotách.

Priame dane



Daň z príjmov



Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností – pre prevody a prechody uskutočnené do 31. 12. 2004

Priame dane sú ukladané daňovníkovi adresne a sú neprenosné - nedajú sa preniesť na iného daňovníka.
Pôsobia na určitý typ príjmu daňovníka, a to priamo na príjem daňovníka alebo na majetok daňovníka.
Daňovníkmi sú spotrebitelia (fyzické alebo právnické osoby), výrobcovia alebo dovozcovia sú iba
platitelia dane do rozpočtu. Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil aj v našej krajine zmenu pomeru
medzi priamymi a nepriamymi daňami. Zavedením dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní sa
výrazne zvýšil podiel nepriamych daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu. Priame dane
rozdeľujeme do dvoch skupín - dôchodkové a majetkové.

Nepriame dane



Daň z pridanej hodnoty



Spotrebné dane

Nepriame dane sú viazané na zmenu vlastníctva majetku (investičný majetok, materiál, tovar…) a na
poskytnutie služieb. Platiteľom (výbercom) týchto daní je predávajúci (pri majetku) alebo poskytovateľ
služby, ktorí musia tieto dane zohľadniť už v cene predávaného tovaru alebo v cenách poskytovaných
služieb. Kupujúci alebo daňovník je vo väčšine prípadov neadresný, čiže nie je vždy jednoznačne
určený. Daňovníkmi sú spotrebitelia (fyzické alebo právnické osoby), výrobcovia alebo dovozcovia sú
iba platitelia dane do rozpočtu. Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil aj v našej krajine zmenu pomeru
medzi priamymi a nepriamymi daňami. Zavedením dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní sa
výrazne zvýšil podiel nepriamych daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu. Nepriame dane

15

rozdeľujeme do dvoch skupín - univerzálne (daň z pridanej hodnoty) a selektívne (daň z minerálnych
olejov, daň z tabaku a tabakových výrobkov, daň z liehu, daň z vína, daň z piva).

23. Daňová spravodlivosť. Legislatívny rámec zvyšovanie efektívnosti daňovej sústavy.

Zásada spravodlivého zdanenia
Najznámejšími historicky vzniknutými princípmi spavodlivého zdanenia sú:

1. princíp úžitku
2. princíp platobnej schopnosti

Princíp úžitku hovorí, že jednotlivci majú byť zdanení podľa úžitku, ktorí majú z verejných
výdavkov umožnených daňami.
Princíp je najviac spájaný s liberálnou politikou a ekonómiou. Aplikácia princípu vychádza
z posúdenia daňovníkovho úžitku zo štátnych služieb, ktoré sú umožnené daňami. Daňovník, ktorý má
zo štátnych služieb väčší úžitok, mal by tiež platiť väčšiu daň a naopak. Niekedy môže dochádzať
k sporom o to, ktorí daňovníci majú zo služieb štátu väčší úžitok, či tí s menšími dôchodkami
a bohatstvom, alebo či tí, ktorých dôchodok alebo bohatstvo je väčšie. A.Smith sa domnieval, že čím je
väčší dôchodok, ktorý poberá daňovník pod ochranou štátu, tím väčšia má byť daň.
Môžeme sa stretnúť aj s opačným názorom, tvrdiacim, že jednotlivci bohatší si mnohé služby
obstarávajú na vlastný účet, takže väčší úžitok zo štátnych služieb majú chudobnejší členovia
spoločnosti. Daň uložená na základe tejto úvahy by potom bola regresívna.
Princíp úžitku sa využíva pri stanovení poplatkov za služby verejného sektora tam, kde je to možné.
Niektoré dane sa poplatkom podobajú, jedná sa o dane ekologické a pod. Princíp úžitku je použitý
čiastočne aj u príspevok na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré majú zmiešaný charakter daní
a poplatkov.
Väčšina verejných výdavkov však nemôže byť založená na princípe úžitku, jednak preto, že spotrebu
kolektívnych statkov jednoducho nemožno medzi dańovníkov rozdeliť / obrana štátu, polícia, právny
rámec, infraštruktúra /, jednak preto, že mnohé verejné výdavky sú založené na solidarite a ich
existencia by týmto princípom stratila zmysel / napr. sociálne dávky, ktoré by potom financovali
chudobní pre chudobných, čo ani realizovať nejde.
Z hľadiska úžitku poznáme:

- všeobecné dane
- špecifické dane
- poplatok

Princíp platobnej schopnosti je najpoužívanejším princípom spravodlivého zdanenia. Podľa nemo
majú mať jednotlivci uložené dane podľa toho, aká je ich schopnosť platiť ich.
Základné všeobecne prijímané koncepty, z ktorých daňová spravodlivosť podľa tohto princípu
vychádza, je princíp horizontálny a vertikálny. Tieto princípy musia platiť zároveň, inak nie je
dosiahnuté spravodlivosť.
Horizontálna spravodlivosť znamená, že ľudia, ktorí sú na tom rovnako, by mali byť rovnako
zdaňovaní.
Vertikálna spravodlivosť znamená, že tí ľudia, ktorí sú na tom lepšie, by mali platiť vyššiu daň.
Vznikajú tu dva problémy: l. ako vytvoriť stupnicu pre zoradenie daňovníkov na základe toho, „ako na
tom kto je“, 2. ak túto stupnicu použiť, aby sme mohli vyčísliť, koľko kto má platiť na daň.

24. Makroekonomické veličiny a toky.

16

Základnou makroekonomickou veličinou, ktorá sa používa na meranie výkonnosti ekonomiky je
veličina:

 hrubý domáci produkt

 hrubý národný produkt

Hrubý domáci produkt

- súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie, obyčajne za rok
výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátu príslušnosť. HDP zohľadňuje
územný princíp. Z vecného hľadiska však hrubý domáci produkt nemôžeme vyjadriť jednou veličinou.
Nemôžeme spočítať televízory, autá, obuv, byty ...Jednotlivé vecné časti hrubého domáceho produktu
môžeme oceniť a ich spočítaním získame spotrebnú hodnotovú veličinu.
HDP je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine.

Hrubý národný produkt

- predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi,
pričom nie je dôležité na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia. Napr. nemecká firma
podniká na Slovensku. Je zisk za započíta do hrubého domácnosti produktu Slovenska a zároveň zisk
tejto nemeckej firmy tvorí súčasť hrubého národného produktu Nemecka.

Reálny hrubý národný produkt používa cenové indexy, zohľadňuje inflačné procesy.

25. Hrubý domáci produkt a optimalizácia merania HDP.

26. Charakter hospodárskeho cyklu a jeho fázy.

Ekonomický cyklus je pravidelné striedanie zostupných a vzostupných fáz vývoja ekonomiky.

2 základné fázy:

pokles – recesia je označená dnom

 recesia nastáva vtedy, ak sa nepretržite znižuje úroveň skutočného HDP dva za sebou idúce

štvrťroky. Recesia môže prerásť do depresie. Znižovanie HDP, ktoré môže prebiehať rôzne dlhý
čas a môže dosiahnuť rôzne nízke hodnoty sa niekde zastaví. Pokles je takto ohraničený druhou
fázou, ktorá sa nazýva dno ekonomického cyklu. Dno je dolnou ohraničujúcou fázou
ekonomického cyklu. Je zároveň aj akousi oddychovou fázou, keď ekonomika mobilizuje sily
pred svojím výstupom smerom nahor. V čase recesie trhového systému sa trh zbaví
prebytočných výrobkov,, prebytočných a neefektívnych výrobcov, prebytočných pracov. síl.

vzostup – expanzia je vrchol

 expanzia znamená obnovu a stupňovanie výkonnosti ekonomiky. Začína oživením a vtedy, ak

skutočný reálny produkt už dosiahol úroveň potenciálneho produktu a má tendenciu rásť ďalej.
Rastie skutočný HDP smerom k plnému využitiu výrobných zdrojov. Poslednou fázou je horná
ohraničujúca fáza, nazývaná vrchol ekonomického cyklu. Odtiaľ začne ekonomika znižovať
svoju úroveň, prejde do fázy recesie, ktorá znamená vznik ďalšieho ekonomic. cyklu. Pravidelné
striedanie zostupných a vzostupných fáz vývoja ekonomiky sa nazýva cyklický vývoj.



17

27. Druhy cyklov

l. Podľa dĺžky trvania cyklu

dlhé, tzv.Kondratievove
opakujú sa v rozmedzí 30 rokov, podľa niektorých autorov až 6O rokov. Vznik a priebeh týchto dlhých
cyklov sa spája so vznikom a rozvojom zásadne nových objavov a inovácií. Vznik prvého cyklu sa spája
s využitím parnej sily a parných strojov, druhý cyklus s vybudovaním železníc so zavedením elektriky
a začínajúcim motorizmom. Tieto dlhé cykly sú spojené s takými zásadnými zmenami vo výrobných
technológiách, ktoré umožňujú vznik nových odvetví a odborov ekonomiky.

krátke,tzv.Kitchinove
v trvaní 3 až 5 rokov. Označujú sa ako aj cykly v zásobách. Ich opakovanie súvisí so zmenou stavu
zásob hotových výrobkov a medziproduktov v najdôležitejších odvetviach ekonomiky.

stredne dlhé, tzv.Juglarove
objavujú sa v intervaloch 6 až ll rokov. Súvisia so zmenami v úrokovej miere a odvodene od nej so
zmenami dopytu po investíciách, teda so zmenami reálneho kapitálu, ako sú stroje zariadenia, ktorých
životnosť trvá v priemere l0 rokov.

2.Podľa toho, na ktorej strane trhovej rovnováhy vzniká porucha.

Ekonom. cyklus vyvolaný na strane agregátneho dopytu
-vyvolá pokles skutočného HDP pod úroveň potenciálneho produktu, čo sa prejaví v znížení úrovne
nových investícií, poklese pracovných príležitostí, teda v raste nezamestnanosti.
Menia sa aj ďalšie čiastkové ukazovatele, ako sú zisky, úroky, kurzy akcií. V recesii zisky klesajú,
pretože sa znižuje efektívnosť výroby. Agregátny dopyt klesá, to vyvolá pokles hrubého domáceho
produktu, rast nezamestnanosti, pokles cien.
Vo fáze expanzie nastáva opačný pohyb, agreg.dopyt rastie, nezamestn. sa znižuje, rastie cenová hladila.

Ekonom. cyklus vyvolaný na strane agregátnej ponuky
- ak nastáva zníženie úrovne skutočného národohosp.produktu preto, že sa zníži úroveň agregátnej
ponuky. Recesia sa prejaví znížením skutočného HDP, znížením úrovne zamestnanosti, rozdiel je však
vo vývoji cenovej hladiny, táto sa zvýši.

28. Podstata a príčiny inflácie.

Inflácia

sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb, prípadne trvalým znižovaním
kúpnej sily peňažných jednotiek. Je to proces vyvolaný poruchami v mikroekonomickej
a makroekonomickej rovnováhe.
Trhové ceny sa menia, ale ich pohyb nemusí byť a ani nie je v prípade rôznych tovarov rovnaký. Ak sa
ceny potravín v sledovanom období zvýšenia, je pravdepodobné, že napr.počítač môžeme kúpiť na
konci sledovaného obdobia za nižšiu cenu, ako na začiatku obdobia.
Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny a nie jednotlivých cien.

Ďalšie pojmy súvisiace s infláciou sú
dezinflácia
– pokles miery inflácie, resp.snahu ukončiť infláciu, ktorou by sa nemala privodiť deflácia. Ide napr.
o pozastavenie príčiny, ktoré vyvolali infláciu.

18

deflácia
– je ak cenová hladina poklesla. Ide o znižovanie celkovej cenovej hladiny.

Príčiny inflácie:

- zánik automatického regulovania peňažného obehu vnútri ekonomík vylúčením zlata z vnútorného
peňažného obehu a jeho nahradenie neplnohodnotnou menou, nevymeniteľnou za zlato. Takáto mena
má trvalé sklony k znehodnocovaniu

- monopolizácia ekonomík spôsobila rast cien, dokonca aj pri prevahe ponuky nad dopytom

- odčerpávanie veľkej časti vytvoreného národ.dôchodku štátom na neproduktívne, predovšetkým na
vojenské výdavky

- tlak odborov na zvýšenie miezd v súvislosti s rastúcimi cenami

- papierové peniaze, ktoré sa dostávajú do obehu na základe rastúcich deficitov štátneho rozpočtu
a zvyšujúceho sa štátneho dlhu

- rastúce deficity platobných bilancií

- opatrenia zamerané na stimulovanie celkového efektívneho dopytu a mnohé iné

29. Členenie inflácie podľa príčiny a podľa veľkosti jej tempa. Inflačná špirála.

Z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolávajú, môže ísť o infláciu:

1. Dopytová inflácia /inflácia ťahaná dopytom/ :

Pri existencii inflačnej medzery chcú domácnosti, firmy i štát spotrebúvať väčšie množstvo
produktu,než je ekonomika schopná dlhodobo produkovať. To však nie je možné. Východisko z danej
situácie je v podobe inflačných procesov, ktoré prostredníctvom rastu cenovej hladiny redukujú kúpnu
silu všetkých ekonomických subjektov. Agregátny dopyt rýchlo rastie až nad výrobný potenciál
ekonomiky a cenová hladina prudko vzrastá. Ide o postup od dopytu k inflácii. Agregátny dopyt tvorí
súčet výdavkov na spotrebu, výdavkov na investície, štátnych výdavkov a čistého exportu. Každá
z týchto zložiek môže vyvolávať inflačné tlaky. Ak rast miezd predstihuje rast výkonnosti ekonomiky,
teda rast miezd prebieha rýchlejšie ako rastie produktivita práce, pôsobia mzdy inflačne. Taktiež
urýchlený rast investičných výdavkov môže byť príčinou inflácie.

2. Nákladová inflácia /inflácia tlačená nákladmi/:

- spôsobuje ju zvýšenie nákladov. Tento typ je vyvolaný zvyšovaním cien vstupov, teda materiálov,
surovín, miezd a od. Ide o infláciu tlačenú nákladmi a nastáva aj vtedy, keď neexistuje nadmerný
agregátny dopyt, ktorý je spojený s inflačnou medzerou.
Tento typ inflácie sa objavil až v tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa stal bežným. V tomto
období sa nákladová inflácia spájala najmä s rastom nominálnych miezd, preto sa označuje aj ako
mzdová inflácia.Za vinníkov sa považovali odbory, ktoré presadzovali zvyšovanie miezd nad úroveň
prevyšujúcu tempo rastu produktivity práce.
Politické udalosti / napr.vojny, zmeny politického systému .../ môžu vyvolať prudké zvýšenie cien
surovín a materiálov, resp. energie, ktoré sú strategickými v mnohých krajinách / napr.ropa / a tým
podstatne zvýšiť výrobné náklady, čo následne môže vyvolať infláciu.
Rast nákladov môže znamenať prechod na menej kvalitné zdroje surovín alebo energie, čo zvyšuje
dodatočné náklady na produkciu a môže to viesť k ďalším inflačným tlakom.

19

Za predpokladu, že sa inflácia bude pohybovať okolo svojej očakávanej miery, nenastanú jej prudké
výkyvy. Ak vyjdeme zo vzájomnej podmienenosti dopytovej a nákladovej inflácie, ktorá vzniká za
určitých okolností. Táto podmienenosť znamená, je jeden typ inflácie prechádza do druhého.
Najznámejším príkladom tohto javu je cenovo-mzdová špirála. Podstata spočíva v predpoklade, že
náklady na výrobu rastú každý rok napr. o 3%. To znamená, že krivka agregátnej ponuky bude ďalší rok
o 3% vyššia a ďalší rok o ďalšie 3% vyššie atď.

30. Podstata a príčiny nezamestnanosti.

-nezamestnanosť je prejavom makroekonomickej nerovnováhy, tým, že vzniká nadbytok práce
-viac ľudí je schopných pracovať, ako je pracovných miest
-nezamestnanosť vzniká na trhu práce, ktorý nikdy nevie zabezpečiť prácu pre všetku pracovnú silu
-práceschopné obyvateľstvo potom rozdeľujeme na:

Zamestnaní -sú tí, ktorí práve majú prácu resp. aj časť tých, ktorí práve nepracujú pre chorobu, štrajk
alebo

dovolenku

Nezamestnaní -sú tí, ktorí sú bez práce, ale si aktívne hľadajú prácu alebo očakávajú, že sa do práce
vrátia

Pracovná sila -vypočíta sa ako súčet zamestnaných a nezamestnaných

-samostatnou kategóriou je mimopracovná sila, do ktorej patria tí, ktorí sú nezamestnaní a nehľadajú si
prácu,
matky, ktoré sa starajú o svoje deti, študenti, ktorí sa pripravujú na svoje budúce zamestnanie, aj
dôchodcovia

-nezamestnanosť sa meria pomocou miery nezamestnanosti, ktorú vypočítame ako počet
nezamestnaných aktív-
ne hľadajúcich prácu (U) deleno celkový počet pracovných síl (L). Celkový počet pracovných síl sa
vypočíta ako
počet zamestnaných + nezamestnaných

Príčiny nezamestnanosti

Mzda

-je cenou práce, ktorú ovplyvňuje dopyt a ponuka práce
-dopyt vytvárajú firmy a štát a snažia sa stanoviť cenu práce čo najnižšie
-ponuku práce tvoria domácnosti a snažia sa o čo najvyššiu mzdu
-rozlišujeme nominálnu a reálnu mzdu
-nominálna mzda znamená množstvo prostriedkov, ktoré dostane pracovník k dispozícii ako

ohodnotenie svojej práce (10000 Sk, 5000 DM,…)

-reálna mzda vyjadruje, koľko tovarov a služieb môže pracovník za svoju nominálnu mzdu kúpiť
-podľa reálnej mzdy sa posudzuje aj skutočný rast miezd

62/2

20

študenti + žiaci ZŠ = predproduktívny vek

dôchodcovia = poproduktívny vek

Odbory

-sú významným prvkom trhu práce
-zastupujú pracovníkov a snažia sa o presadenie takej výšky mzdy, ktorá prináša čo najvyšší

efekt
Štát

-predstavuje jednak dopyt po práci a stanovuje minimálnu mzdu a životné minimum, čím

všetkým garantuje

aspoň minimálnu mzdu. Pod túto mzda nikdy nesmie klesnúť.

Nepružnosť mzdy

-prejavuje sa smerom nadol, čo vplýva na to, že mzda je vyššie ako rovnovážna trhová mzda, a

preto vzniká

nadbytok práce, to znamená nezamestnanosť

Musíme vychádzať z poznatku, že ceny rastú alebo klesajú, aby vyčistili konkurenčné trhy a nastolili
rovnováhu na trhu.
Jednou z príčin, ktoré vyvolávajú nerovnováhu na trhu práce, je nepružnosť miezd.

31. Druhy nezamestnanosti a ich ekonomické súvislosti.

Frikčná nezamestnanosť

 vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami

životného cyklu. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí,
ktorí hľadajú pracovné miesto po skončení školy, alebo presťahovaní sa do iného miesta. Ženy sa
môžu znova zaradiť do súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne nezamestnaní
pracovníci často menia miesta, alebo hľadajú lepšie miesta, sú často označovaní ako dobrovoľne
nezamestnaní.

Štruktúrna nezamestnanosť

 vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto

nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu
práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Často preto nastáva nerovnováha
v sektoroch alebo regiónoch, pretože niektoré sektory rastú, inú upadajú. Keby sa mzdy plynule
prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by sa stratila,
pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom
pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá
roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.

Cyklická nezamestnanosť

 sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď celkové výdavky a output

klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je
signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická.Rozlíšenie medzi cyklickou
nezamestnanosťou a jej inými druhu pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu
práce. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď zamestnanosť klesá v dôsledku
nedostatočného agregátneho dopytu.

32. Sociálne aspekty nezamestnanosti a jej únosnosť.

21

Sociálne účinky

- hoci sú ekonomické náklady nezamestnanosti veľmi vysoké, peňažné vyjadrenie nevystihuje
adekvátne ľudské, sociálne a psychologické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia trvalej
nedobrovoľnej nezamestnanosti.
Nezamestnanosť vedie k zhoršeniu fyzického i psychického zdravia, k vyššiemu počtu srdcových
ochorení, k alkoholizmu a samovraždám. Nedobrovoľná nezamestnanosť je pre mnohých ľudí vysoko
traumatizujúcou záležitosťou.

Dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické:

-práca je výrobný faktor, ktorý sa však nevyužíva naplno (v dôsledku nezamestnanosti)
-nakoľko ide o vzácny zdroj (existuje v obmedzenom množstve), stláča ekonomiku pod krivku

produkčných

možností
-ekonomika je neefektívna a postupne sa zhoršujú

makroekonomické ukazovatele

Ostatné:

-sociálne dopady vedú k zhoršeniu klímy z pohľadu fyzického a psychického zdravia
-zhoršuje sa bezpečnosť v krajine, vedie k regionálnym problémom

33.Ekonomické riešenie nezamestnanosti / pasívne a aktívne /

Na zníženie miery nezamestnanosti sa využívajú aktívne a pasívne opatrenia. Líšia sa rozsahom
intervencie.

Cieľom aktívnych opatrení je pomôcť ľudom zostať na trhu práce. Sú zamerané na nezamestnaných
a na rizikové skupiny zamestnaných.

Pasívne opatrenia sú dvojakého druhu. Jedným je príspevok v nezamestnanosti ako sociálna pomoc
nezamestnaným s cieľom udržať určitú životnú úroveň. Druhým je skorší odchod do dôchodku z dôvodu
situácie na trhu práce, čo však vyčleňuje určitú skupinu zamestnaných z trhu práce. Aktívne opatrenia sa
v boji s nezamestnanosťou považujú za efektívnejšie.
Medzi konkrétne opatrenia, ktoré môžu prispieť k tvorbe nových pracovných miest, možno zaradiť
napr.prispôsobovanie daňových systémov v smere postupného znižovania nemzdových nákladov na
pracovnú silu, platených zamestnávateľom. Z ďalších opatrení možno spomenúť vytváranie
predpokladov na posilňovanie konkurencieschopnosti malých a stredných firiem využitím partnerstva
medzi verejným a súkromným sektorom a tým vytváranie nových pracovných príležitostí. Ďalej to môže
byť zvýšenie objemu ľudského kapitálu podporou súčasnej vzdelávacej sústavy a systému prípravy na
povolanie, ktorá by zodpovedala potrebám dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky.

34. Multiplikátor a akcelerátor ekonomiky.

Investičný multiplikátor
je koeficient, ktorý udáva, o koľko sa zvýši dôchodok, ak sa zvýšia investície. Veľkosť multiplikátora
závisí od veľkosti hraničného sklonu k spotrebne, resp. od jeho doplnku, hraničného sklonu k úsporám.

22

Akcelerátor
ukazuje, že prírastok dôchodkov, a teda aj rast dopytu, vyvolá rast, zrýchlenie dopytu po investíciách.

35. Makroekonomická rovnováha a jej podmienky.

Polemiky o tvare krivky agregátnej ponuky viedli k vytvoreniu dvoch v zásade odlišných modelov
makroekonomickej rovnováhy a to:

1. Klasického modelu
2. Keynesovského modelu

1.Klasický model
Neoklasická ekonomická teória chápe rovnováhu v ekonomike ako všeobecnú ekonomickú rovnováhu,
t.j. ako sumu čiastkových rovnováh na jednotlivých trhoch. V rámci tejto koncepcie vyjadruje
makroekonomická rovnováha takú úroveň národohospodárskeho outputu a s ním spojenú cenovú
hladinu, ktorá uspokojí tak predávajúceho, ako aj kupujúceho a to na všetkých trhoch. Je to teda taký
stav v ekonomike, keď kupujúci sú ochotní kupovať presne to a za také ceny, čo a za aké ceny sú
predávajúci ochotní vyrábať a predávať.
V klasickom modeli sú úroková miera a cenová hladina dokonale flexibilné, preto sa tieto rovnováhy
nastoľujú automaticky. Všeobecná ekonomická rovnováha je teda nutne rovnováhou pri plnom využití
výrobných kapacít a pri plnej zamestnanosti.
K dôležitým predpokladom neoklasickej analýzy patrí tiež fakt, že tak dopyt po práci, ako aj ponuka
práce závisia od reálnej mzdy.
V klasickom modeli teda platí, že reálny output / tj. agregátna ponuka / ostatne nezmenený, bez ohľadu
na zmeny v agregátnom dopyte.
Z uvedenej analízy vyplývajú dva dôležité závery pre hospodársku politiku:

 Trhový mechanizmus je sám schopný zaistiť v ekonomike stav rovnováhy, a to pri plnom

využití výrobných faktorov.

 Ak by štát reguloval výšku agregátneho dopytu, nemôže tým ovplyvniť veľkosť produktu

a zamestnanosť. Táto regulácia by mala vplyv len na cenovú hladinu.

2.Keynesovský model

Tu sa predpokladá, že vždy, keď agregátny dopyt klesne pod úroveň plnej zamestnanosti, firmy nemôžu
vyrábať toľko, koľko by chceli. Existujú nevyužité výrobné kapacity. Ani ľudia nemôžu pracovať toľko,
koľko by chceli. Existuje nedobrovoľná nezamestnanosť.
V keynesovskom modeli je teda ekonomika v stave rovnováhy vtedy, keď sa agregátny dopyt rovná
agregátnej ponuke, t.j. skutočne vytvorenému produktu. Táto rovnováha nevyjadruje skutočnosť, že
očakávané výdavky a vytvorený produkt sú rovnaké, t.j. všetky vyrobené statky a služby sa môžu predať
a domácnosti a firmy môžu kúpiť to, čo chceli.. Je to rovnováha, ktorá berie do úvahy len trh statkov
a služieb, netýka sa ostatných trhov. Ďalšou odlišnosťou tohto modelu je, že na trhu práce závisí
ponuka práce od nominálnej, a nie od reálnej mzdy.
Z uvedenej analýzy vyplývajú opäť dva dôležité závery pre hospodársku politiku.

 Trhový mechanizmus je síce schopný zabezpečiť makroekonomickú rovnováhu, nemusí to

však byť rovnováha pri plnom využitý výrobných faktorov.

 Zvyšovaním agregátneho dopytu môže štát napomôcť dosiahnuť rovnováhu pri plnom

využití výrobných faktorov.

Okrem dvoch základných modelov makroekonomickej rovnováhy treba spomedzi novších prístupov
spomenúť aspoň.

 monetaristický model / Friedmanov model /

23

model novej klasickej ekonómie / Lucasov model /

36. Charakteristika hospodárskej politiky štátu.

37. Fiškálna politika , jej obsah a modely.

38. Priame a nepriame nástroje fiškálnej politiky.

Nástroje fiškálnej politiky predstavujú:

1. zabudované stabilizátory
2. zámerné / diskrétne / opatrenia

1.
- sú opatrenia fiškálnej politky, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú
ďalšie rozhodnutia štátnych orágnov. Majú pôsobiť ako proticyklické regulátory.

Túto funkciu má plniť:

 progresívna dôchodková daň

 poistenie v nezamestnanosti

 subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov

 štátny výkup poľnohospodárskych prebytok

V recesii tento systém pôsobí opačne. Pretože rastie nezamestnanosť, klesajú mzdy, ceny
poľnohospodárskych produktov, znižujú sa dane, platby na poistenie v nezamestnanosti, súčasne rastú
podpory v nezamestnanosti a subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov. To však znamená
pokles príjmov štátneho rozpočtu a zvýšenie výdavkov.

2.
- sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.

Patria k nim opatrenia:

 zmena daňových sadzieb

 zmeny v štruktúre štátnych výdavkov

 zmeny veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.

Tieto zmeny majú vplyv na agregátny dopyt aj ponuku. Zmeny agregátneho dopytu a agregátnej
ponuky vyvolávajú nakoniec zmenu veľkosti reálneho produktu.

39. Porovnanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky
Expanzívna fiškálna politika.

V čase expanzie:

 Dôchodky rastú, ale pôsobením systému progresívneho zdańovania disponibilný dôchodok rastie

pomalšie, čo brzdí rast dopytu po spotrebných statkoch a teda aj rast agregátneho dopytu.

24

 Podpory v nezamestnanosti dosahujú svoju minimálnu úroveň, pretože miera nezamestnanosti je

nízka. Navyše príspevky platené na poistenie v nezamestnanosti znižujú disponibilný dôchodok
a tým aj agregátny dopyt.

 Subvencie k cenám poľnohospod. produkcie klesajú, lebo v čase expanzie rastie dopyt po

poľnohospodárskej produkcii a teda farmári ju môžu predávať za ceny, ktoré kryjú ich výrobné
náklady

Pôsobenie automatických stabilizátorov v čase expanzie vedie teda k znižovaniu agregátneho dopytu,
čím sa má zamedziť tomu, a by sa ekonomika dostala do stavu prehriatia.

Reštriktívna fiškálna politika.

 V dôsledku poklesu ziskov a miezd sa dane znižujú. To do istej miery brzdí pokles

disponibilného dôchodku a následne aj agregátneho dopytu.

 Podpory v nezamestnanosti rastú, vďaka čomu sa disponibilný dôchodok, ako aj agregátny dopyt

zvyšujú.

 Zvyšujú sa aj subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.

V čase recesie, keď sú disponibilné dôchodky nízke, to umožňuje farmárom predávať svoju produkciu
za nižšie ceny, ako sú výrobné náklady. Pôsobenie automatických stabilizátorov v čase recesie vedie
teda k zvyšovaniu agregátneho dopytu, čím sa má zamedziť tomu, aby rovnovážny produkt klesol až na
svoju katastrofickú úroveň.

40. Peniaze a ich funkcie.

Peniaze plnia v spoločnosti tieto tri funkcie. Fungujú ako:

1. Prostriedok výmeny

- peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Pôvodne, keď sa výmena
uskutočňovala ojedinele a v značnej miere náhodne, mala naturálny charakter. Jeden tovar sa priamo
vymieňal za iný tovar. Takáto výmena sa nazýva barter. Zavedenie peňazí umožnilo oveľa dokonalejšiu
nepriamu výmenu. Výrobcovia začali vymieňať svoje výrobky za peniaze a za ne nakupovať potrebné
tovary. Táto služba peňazí ako všeobecného výmenného prostriedku umožnila moderné hospodárstvo
založené na deľbe práce. Funkciu výmenného prostriedku plnia tak hotové peniaze / mince bankovky /,
ako aj bankové / depozitné / peniaze. Čím je peňažný a bankový systém rozvinutejší, tým väčšia časť
transakcií sa uskutočňuje bezhotovostne.

2. Zúčtovacia jednotka

- je spojená s ich schopnosťou byť mierou hodnoty / ocenenia / celej masy statkov a služieb. Uvedená
funkcia je úzko spojená s funkcou peňazí ako výmenného prostriedku. Tovarová výmena sa v peňažnom
hospodárstve uľahčuje tým, že trhová hodnota jednotlivých statkov a služieb je vyjadrená v jednom
tovare. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru. Z formálnej stránky predstavuje
množstvo peňazí, za ktoré je možné vymieňaný tovar kúpiť.

3. Uchovávateľ hodnoty

- umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti, udržiavať kúpnu silu v čase. Peniaze sa totiž nemusia
vynakladať len na nákupy tovarov v súčasnosti, peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť

25

neskoršie. Peniaze sa môžu hromadiť v hotovosti, alebo ako vklady, vtedy sa ukladajú v bankách.
Úspory sa môžu ukladať aj do akcií, štátnych obligácií a iných cenných papierov.
Vo funkcii uchovávateľa hodnoty môžu okrem peňazí vystupovať aj ďalšie statky - šperky, umelecké
predmety, nehnuteľnosti...
Peniaze však majú najvyššiu likviditu: držba peňazí zabezpečuje bezprostrednú pohotovosť výmeny.
Pre plnenie funkcie uchovávateľa hodnôt majú peniaze veľa výhod: sú všeobecne uznávaným
ekvivalentom / možno ich bez problémov vymeniť za akékoľvek iné aktíva /, sú skladné, pričom s ich
držbou nie sú spojené dodatočné udržiavacie náklady a riziko, vo fungujúcich trhových ekonomikách
uskutočňujú plynulý obeh. V období inflácie plnia peniaze funkciu uchovávateľa hodnôť nedokonale
a pri hyperinflácii zhodnotené peniaze môžu úplne stratiť schopnosť uchovávať hodnotu.

41.Bankový systém, druhy bánk a ich funkcie.

BANKOVÝ SYSTÉM
- Banka je finančná inštitúcia, podnik obchodujúci na peňažnom trhu. Je to peňažný a úverový ústav,
ktorý uskutočňuje platobné, peňažné a úverové operácie pre podniky a jednotlivcov. Zmyslom jej
činnosti je realizácia bankového zisku z rozdielu medzi úrokmi z aktívnych a pasívnych operácií
Keďže hlavnou úlohou finančných inštitúcií je sprostredkovanie finančných transakcií medzi veriteľmi a
dlžníkmi, finančné inštitúcie sú vlastne finančnými sprostredkovateľmi.

Druhy bánk
- v každej zmiešanej(trhovej) ekonomike existujú v podstate 3 druhy bánk alebo bankových inštitúcií
1, Centrálna banka- finančná inštitúcia zriadená vládou.
- zodpovedá za reguláciu množstva peňazí v obehu, určuje podmienky na poskytovanie úveru, je
poverená dozorom nad finančným systémom.
- neposkytuje úvery priamo jednotlivým trhovým subjektom, ale komerčným bankám, a tie potom
uskutočňujú bankové operácie. - - –- komerčné banky si do centrálnej ukladajú svoje likvidné
prostriedky. Tým sa centrálna banka stáva centrom peňažných rezerv ostatných bánk.
- vydáva(emituje) bankovky a mince, uskutočňuje finančné operácie štátu, poskytuje obchodným
bankám úvery a ovplyvňuje ich činnosť pomocou rôznych ekonomických nástrojov
Regulačné nástroje centrálnej banky:
a, stanovenie povinných minimálnych rezerv, kt. musia komerčné banky povinne udržiavať. Znižovaním
povinných rezerv sa rozširujú úverové možnosti komerčných bánk a naopak
b, operácie na voľnom trhu- centrálna banka nakupuje alebo predáva cenné papiere. Nákupom cenných
papierov centrálna banka rozširuje množstvo peňazí v obehu a naopak
c, diskontná sadzba- úroková miera, za ktorú centrálna banka poskytuje komerčným bankám úvery. Ak
centrálna banka sleduje expanzívnu peňažnú úverovú politiku, zníži diskontnú sadzbu a naopak
Hlavná úloha- zabezpečovať stabilitu meny

2, Obchodné- komerčné banky- prijímajú vklady a poskytujú úvery podnikom, družstvám, súkromným
podnikateľom
druhy bankových operácií: - pasívne operácie- príjem vkladov od klientov a získavanie ďalších zdrojov
peňazí z vydávania svojich akcií; za vklady musia banky platiť klientom úrok alebo za akcie dávajú
dividendu
aktívne operácie- využívanie nadobudnutých peňažných prostriedkov na poskytovanie krátkodobých a
dlhodobých úverov a pôžičiek, nakupujú na vlastný účet cenné papiere(bankové investície)
sprostredkovateľské operácie- získavanie dodatočných príjmov, ktoré plynú z poskytovania rôznych
služieb klientom(prevody na účtoch, inkaso splatných zmeniek, šekov, úschova cenných papierov,
zmenárenské služby…)
3, Ďalšie peňažné ústavy- nebankové finančné inštitúcie
- Sporiteľňa- peňažný ústav poskytujúci svoje služby predovšetkým obyvateľom, ale aj súkromným

26

podnikateľom a iným inštitúciám. - prijíma ich vklady a z nich im vypláca úroky(v závislosti od druhu
terminovanosti vkladov).
- súčasťou jej činnosti je poskytovanie pôžičiek(úverov) obyvateľstvu a iným klientom, za ktoré v
diferencovanej výške inkasuje úroky
- možnosť otvoriť si sporožírový účet a získať kreditnú kartu
- Poisťovňa- peňažný ústav, ktorý oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť.
- vytvára rezervy z plateného poistného a z vlastnej podnikateľskej činnosti, aby pri poistnej udalosti
mohla poistenému uhradiť príslušné záväzky.
Poistný vzťah medzi poisťovňou a klientom vzniká na základe poistnej zmluvy. Poistený sa v nej
zaväzuje v pravidelných splátkach platiť dohodnutú poistnú sumu(poistku).
- poisťovňa sa zaväzuje zaplatiť poistenému odškodné v primeranej výške opisného rizika ako časť
úhrady škody, ktorá mu vznikne z poistnej udalosti
Poisťovne založili v roku 1993 Slovenskú asociáciu poisťovní, ktorej činnosť je orientovaná najmä na:
- zastupovanie slovenských poisťovní pri riešení základných problémov poisťovníctva v tuzemsku a v
zahraničí
- odborno-metodické usmerňovanie poisťovacej činnosti poisťovní
- vzdelávaciu a publikačnú činnosť v oblasti poisťovníctva

Aktívne a pasívne operácie bánk

Banky vykonávajú obchodné operácie pasívne a aktívne.

U pasívnych operácií ide o sústreďovanie cudzích zdrojov, ktoré predstavujú rozhodujúcu časť
bankového kapitálu, potrebného na podnikanie. Banka tu vystupuje ako dlžník. Cudzí kapitál
predstavujú vklady: vklady na požiadanie, úsporné vklady, termínované vklady, vkladové listy, bankové
obligácie a taktiež ho predstavujú úvery a pôžičky od centrálnej banky a od ostatných bánk.

Pre obchodnú banku je pri získavaní cudzích zdrojov veľmi dôležitá štruktúra získaných zdrojov a
výška úroku, ktorú sa banka zaväzuje zaplatiť. Úrok je cena, za ktorú dáva veriteľ svoje peňažné
prostriedky dlžníkovi na používanie počas dohodnutej doby.

Vklady na požiadanie sú vlastne peniaze, ktoré si klienti ukladajú na svoj bežný účet a môžu nimi
voľne disponovať. Sú to vklady bez časovej viazanosti a pre banku sú veľmi nákladným a najmenej
stabilným cudzím zdrojom, preto sú aj najmenej úročené. Úsporné vklady slúžia na dlhodobejšie
uloženie prostriedkov klienta a nemožno ich využívať v platobnom styku. Pre banku sú pomerne
stabilný úverový zdroj, preto je pri nich vyšší úrok. Najčastejším dokladom je vkladná knižka.
Termínované vklady sú dlhodobejšie viazané vklady, klient sa dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s
vkladom po určitý čas. Pre banku sú pomerne stabilným peňažným zdrojom. Často sú spojené s
mnohými výhodami, úročené sú vyššou úrokovou sadzbou. Vkladové listy a bankové obligácie - banka
získava cudzie zdroje aj predajom vkladových listov a bankových obligácií. Úvery a pôžičky od iných
bánk - a to od centrálnej banky a iných obchodných bánk.

Aktívne bankové operácie zahŕňajú činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív. Banka vystupuje
ako veriteľ. Patria sem úverové operácie a investičné činnosti bánk.
Úverové operácie :
Bankový úver - jedná sa o dočasné požičanie peňazí obchodnou bankou klientovi za určitú cenu (úrok).
Banka vystupuje ako veriteľ, dostáva od dlžníka veriteľský úrok, ktorý je pre ňu výnosom. Pri
zabezpečovaní úveru uplatňuje banka tieto princípy :

27

zmluvný princíp - písomná forma zmluvy o úvere, uvedenie základných náležitostí, práva a povinnosti
veriteľa a dlžníka, suma alebo limit, predmet úverovania, časový plán a spôsob čerpania úveru

princíp účelovosti - pred podaním žiadosti o úver si žiadateľ preverí, či mu bude banka financovať jeho
zámer, t.j. účel úveru
princíp návratnosti - banka posudzuje bonitu žiadateľa
princíp zabezpečenia úveru - poskytnutie záruky prostredníctvom práva na veci dlžníka, alebo
osobným zabezpečením (ručiteľ)
princíp zúročiteľnosti - povinnosť dlžníka platiť úroky
princíp termínovanosti - splatenie úveru v dohodnutom termíne
Úvery členíme podľa splatnosti na krátkodobé: kontokorentný úver, eskontný úver, lombardný úver, a
na strednodobé a dlhodobé úvery, kde patria: emisná pôžička, pôžička na úverový úpis, hypotekárny
úver, komunálny úver, spotrebný úver. Faktory, ktoré ovplyvňujú poskytnutie úveru sú schopnosť a
ochota klienta úver v budúcnosti splácať, peňažný príjem klienta, jeho ostatné záväzky atď.

K činnosti bánk treba zaradiť aj elektronické bankovníctvo, ktoré patrí medzi moderné formy
platobného styku.

42. Monetárna politika

Taká forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej
miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny, sa nazýva monetárna politika.

Základnými východiskovými determinantmi monetárnej politiky sú:

 úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov,

 postavenie centrálnej emisnej banky,

 existujúca štruktúra bankového systému,

 rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systém menového kurzu

Jej bezprostredným cieľom je ochrana integrity národného finančného systému, stabilita meny
a kontrola inflácie.
Hlavným subjektom monetárnej politiky je centrálna banka, ktorá má k dispozícii nástroje na
presadzovanie základných ekonomických cieľov štátu:
dosiahnutie plnej zamestnanosti, stabilnej cenovej hladiny, udržateľného ekonomického rastu
a pevná pozícia platobnej bilancie so svetom.

Najdôležitejšími nepriamimi nástrojmi monetárnej politiky, ktorými môže centrálna banka ovplyvňovať
bankové zdroje, ponuku peňazí a úrokové sadzby sú:

1. operácie na voľnom trhu
2. politika diskontnej sadzby
3. zmena podielu povinných rezerv
4. intervencie na devízových trhoch a iné

Hospodárska politika štátu vychádza jednak z ekonomickej teórie a jednak zo záujmu voličov.

43. Nástroje monetárnej politiky.

28

Centrálna banka používa na reguláciu ponuky peňazí a zabezpečenie stability meny nasledujúce
nástroje:

1. Operácie na voľnom trhu

- sú najpreferovanejším nástrojom a to preto, že sú:
rýchle a pružné,
- vopred možno určiť presnú zmenu množstva peňazí
- týmto nástrojom možno meniť ponuku peňazí aj o malé sumy.

Ich podstata spočíva v nákupe alebo predaji štátnych cenných papierov centrálnou bankou, čím sa
znižuje alebo zvyšuje ponuka peňazí a teda zdražuje alebo zlacňuje úver. to sa samozrejme prejaví
v dopyte po spotrebných statkoch a službách o dopyte po investíciách domácnosti, firiem, štátu
i zahraničia. Následne sa mení zamestnanosť, úroveň HDP a cenová hladina.

2. Politika diskontnej sadzby

- je úroková sadzba, za ktorú poskytuje úvery centrálna banka obchodným bankám v prípade, že nemajú
dostatok zdrojov. Ak si obchodné banky požičiavajú od centrálnej banky, zvyšujú tým celkové bankové
zdroje, ktoré sa premieňajú na bankové peniaze a vyvolávajú multiplikovanú expanziu ponuky peňazí.
Ak je teda diskontná sadzba nízka, rastie ponuka peňazí a úrokové sadzby klesajú. Ak chce centrálna
banka obmedziť celkové bankové zdroje, zvyšuje diskontnú sadzbu. Zvýšenie diskontnej sadzby
odrádza obchodné banky od pôžičiek z centrálnej banky.

3. Politika povinných minimálnych rezerv

- centrálna banka stanovuje všetkým komerčným bankám minimálnu rezervu.

4. Intervencie na devízových trhoch

- ide o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom mien iných krajín centrálnou
bankou s cieľom ovplyvňovať menové kurzy alebo inak ovplyvňovať menové trhy. Tieto operácie
uskutočňuje centrálna banka najmä vtedy, keď uplatňuje systém pevného, resp. relatívne pevného
menového kurzu.

44. porovnanie expanzívnej a reštriktívnej monetárnej politiky

Expanzívna monetárna politika:

- v čase recesie agregátny dopyt klesá

- znižuje sa úroková sadzba

- znížia sa povinné rezervy

- stúpne predaj cenných papierov

Reštriktívna monetárna politka:

- potláča infláciu

- ide o to, aby sa obmedzilo množstvo peňazí

- zvyšuje základnú úrokovú sadzbu

29

- zvyšujú sa povinné minimálne rezerv

- obmedzuje sa predaj cenných papierov.
45. Podstata konkurencie a jej funkcie.

Trhová konkurencia je proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý
z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Trhová konkurencia sa môže relizovať
v niekoľkých rovinách.

l. Konkurencia medzi ponukou a dopytom
- záujmy výrobcov a spotrebiteľov sú protichodné, výrobca má záujem predať draho, spotrebiteľ lacno
kúpiť. Trhový mechanizmus vedie ku kompromisu medzi týmito protichodnými záujmami.

2. Konkurencia medzi spotrebiteľmi
- je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlačnejšie, a to hoci aj na úrok ostatných
spotrebiteľov. Najviac sa prejavuje v obchodí, keď dopyt prevyšuje ponuku, teda keď je nedostatok
nejakého tovaru na trhu.

3.Konkrurencia medzi výrobcami
- je motivovaná záujmom predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Základným cieľom každého
tovarového výrobcu je snaha o maximalizáciu zisku a posilnenie svojej pozície na trhu. Najostrejšie sa
táto konkurencia prejavuje v situácii, keď ponuka prevyšuje dopyt.

Konkurencia medzi výrobcami sa môže uskutočňovať v dvoch základných formách a to:

 cenová konkurencia využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu. Výrobcovia dobrovoľne

znižujú cenu tovarov. za týmto zdanlivo nelogickým krokom / z hľadiska ich základného
ekonomického záujmu - úsilia o maximalizáciu zisku / sa skrýva snaha prilákať k sebe
spotrebiteľov / a teda odlákať kupujúcich od svojich konkurentov.

 necenová konkurencia je založená na snahe získať zákazníka inými než cenovými metódami. jej

nástrojmi sú napr. reklama, vyššia kvalita, príťažlivý dizajn, obalová technika, predaj na úver,
uplatňovanie lízingu ...

Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotlivý výrobcovia na trhu, rozlišujeme:

 dokonalú konkurenciu, ktorá v ekonomike neexistuje

 nedokonalú konkurenciu, ktorej hlavnými formami sú úplný monopol. oligopol a monopolistická

konkurencia.

Dokonalá konkurencia

Predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny stav, ktorý v reálnom hospodárskom živote prakticky
neexistuje. jej základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu.

 na trhu sa stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, z ktorých žiadny nedisponuje

takou ekonomickou silou, aby mohol zaplniť trh a diktovať mu ceny. Keďže trhové subjekty
nemôžu sami ovplyvniť cenu tovarov, musia ju prijímať ako daný parameter

 výrobok je homogénny / rovnorodý /, to znamená, že rovnaké výrobky jednotlivých výrobcov sa

od seba nijako nelíšia / napr. pešenica, košele /a spotrebitelia ich vnímajú ako rovnaké

 existuje úplná voľnosť vstupu ktoréhokoľvek nového výrobcu do odvetvia i voľnosť výstupu

z neho

30

 predpokladá sa dokonalá informovanosť všetkých účastníkov výmeny o situácii na trhu /

predovšetkým o výške ceny/. Trhové subjekty sú si vedomé toho, akú užitočnosť im zdroje,
ktorými disponujú, prinesú vo všetkých alternatívnych použitiach, poznajú ceny výrobných
faktorov a výhody, resp. nevýhody použitia dostupných technológií.

Jedinou cestou maximalizácie zisku a jedinou metódou konkurenčného boja pre firmu na dokonale
konkurenčnom trhu sú úspory pri výrobe. Zníženie nákladov pri danej / rovnakej / cene vedie k zvýšeniu
zisku. Dokonalá konkurencia tak bezprostredne zainteresúva výrobcov na vyhľadávaní úspor. V tom je
jej dokonalosť. Na dokonale konkurenčnom trhu sú náklady na výrobu najnižšie.
Dokonalá konkurencia však na trhu neexistuje.

46. Medzinárodný obchod - podstata, zložky, funkcie.

Medzinárodný obchod zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci
medzinárodného ekonomického zoskupenia / Európska únia, CEFTA /.
Prínos z medzinárodného obchodu je v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré
krajina z rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť.

Významným faktorom je stupeň otvorenosti ekonomiky. Ekonomika je do istej miery otvorená, ak
vymieňa tovary, služby alebo výrobné faktory so zvyškom sveta. Použiteľnou metódou merania
otvorenosti je pomer vývozu alebo dovozu danej krajiny k jej HDP.

Základnou funkciou obchodu je prispôsobovať štruktúru vyrobenej produkcie jej štruktúre, ktorú
požaduje vnútorný trh.
Obchod umožňuje usporiť prácu a ostatné prírodné a výrobné zdroje, ktoré nemá národná ekonomika
v dostatočnom množstve. Dováža tovary, ktoré by sa inak museli substituovať na domácom trhu menej
vhodnými výrobkami.

Získavaním techniky dokonalých výrobkov a poznatkov zo svetového trhu sa pozitívne ovplyvňuje
národná produktivita práce. Konkurencia na svetovom trhu núti domácich výrobcov k špecializácii
a rastu kvality a technickej úrovne domácej produkcie. Rozširuje sa sériovosť výroby.
Nepretržitým porovnávaním sa so svetovým trhom ekonomika posudzuje svoj vlastný ekonomický
vývoj.

47. Medzinárodný finančný systém, podstata a pojmy.

- predstavuje vydávanie a obeh peňazí v medzinárodnom meradle
- vytváral sa na základe vzniku svetového trhu
- v rámci Medzinárodného menového systému existuje Medzinárodný menový fond:

 vznikol na základe konferencie v Bretton Wods v roku l944

 snaží sa napomáhať medzinárodnému obchodu prostredníctvom voľnej zameniteľnosti mien

 Slovenská republika bola jednou zo zakladajúcich krajín, avšak po neodsúhlasenej menovej

reforme po roku l953 bola vylúčená

 späť je od roku l99O

 medzinárodný menový fond má l79 členských krajín

 zo svojich zdrojov poskytuje členským krajín úvery vo forme tranží / zlatá tranža / na

vyrovnávanie platobných bilancií, udržiavanie stability mien, na transformáciu, reštruktualizáciu
ekonomík a pod.

31

 každá členská krajina MMF dáva príspevok, ktorý je vypočítavaný podľa výšky HNP, podielu na

MO

 členský príspevok sa odvádza 75% vo vlastnej mene a zvyšok v USD alebo SDR - z týchto

zdrojov potom MMF poskytuje úvery

 bankou prostredníctvom ktorej sa to uskutočňuje, je Svetová banka / nazýva sa aj Medzinárodná

banka pre obnovu a rozvoj /

- do roku l97l bola pevne stanovená väzba amerického dolára na zlato
- tento vzťah platil až do devalvácie dolára, potom nastala situácia, keď sa pevné menové kurzy narušili
a bola snaha o ich úpravu
- v roku l976 sa vytvoril nový Kingstonský menový systém
- tento systém však nezabezpečil takú stabilitu mien ako MMS
- v roku l97O sa vytvorila spoločná mena - SDR
- špeciálne práva na čerpanie sú vedené na zvláštnych účtoch členských krajín MMF sa slúžia na
vyrovnávanie zostatkov medzi KB, je to rezervný menový prostriedok
- všetky krajiny zaviedli pohyblivé menové kurzy, ktoré by mali pružne reagovať na cenový vývoj v
jednotlivých ekonomikách.

48. Teória komparatívnych výhod v medzinárodnom obchode.

Zásluhou Adama Smitha a jeho diela Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov sa položili
základy teórie medzinárodného obchodu. Tento vynikajúci ekonóm je tvorcom princípu slobodného
obchodu, ako základu medzinárodnej trhovej ekonomiky. Skoncipoval aj teóriu absolútnych nákladov /
absolútnych výhod /. Vo svojej teórii vychádzal z toho, že najväčšie a prirodzené výhody prináša
národom taká medzinárodná deľ ba práce, pri ktorej sa krajiny špecializujú na výrob u tých produktov,
pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady, sú výsledkom konkurencie nielen vnútri
krajiny, ale aj v medzinárodnom rozsahu. Krajina, ktorá vyrába určitý tovar lacnejšie než iné krajiny, sa
bude špecializovať na výrobu takéhoto tovaru, pričom ostatné krajiny by tento tovar nemali vyrábať, ale
mali by ho dovážať.
Teória absolútnych nákladov považuje medzinárodnú výmenu za výhodnú len vtedy, keď jednotlivé
krajiny majú rôzne absolútne náklady.

David Ricardo v roku 1871 poukázal na to, že medzinárodná špecializácia je prospešná pre každú
krajinu a tento princíp nazval komparatívnymi výhodami / Komparácia z lat. porovnanie,
porovnávanie /. Vo svojej teórii dospel k záveru, že krajina bude vyvážať produkt, pri ktorom má väčšiu
komparatívnu výhodu a dovážať ten výrobok, pri ktorom má nižšiu komparatívnu výhodu alebo
nevýhodu.
Princíp komparatívnych výhod možno spochybňovať, napr. takýmito argumentmi:

- veľmi úzka špecializácia výroby a exportu môže za určitých podmienok viesť k závislosti od

importujúcej krajiny

- princíp komparatívnych výhod vychádza z nemennosti výroby a technického rozvoja ...

49. Obchodná bilancia a platobná bilancia.

Obchodná bilancia
- je výsledkom vývozu a dovozu tovarov z krajiny. Vyjadruje hodnotový vzťah medzi celkovým
vývozom a dovozom tovarov za určité obdobie / obyčajne rok /, a to bez ohľadu na termíny platieb.

Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu tvorí saldo obchodnej bilancie.

32

Obchodná bilancia krajiny môže byť:

aktívna

- hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Rozdiel predstavuje aktívne saldo obchodnej

bilancie

pasívna

- hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Rozdiel predstavuje pasívne saldo obchodnej

bilancie

vyrovnaná

- hodnota vývozu sa rovná hodnote dovozu, saldo sa rovná nule

Nerovnováhu v obchodnej bilancii možno riešiť nástrojmi zahranično-obchodnej politiky / clá,
kvantitatívne obmedzenia, subvenčné obmedzenia, embargo, finančné limity, technické prekážky ..../.

Platobná bilancia je súbor účtovných bilancií, ktoré zachytávajú všetky ekonomické toky vchádzajúce
do krajiny a vychádzajúce z nej počas špecifického časového obdobia. Je to výkaz zachytávajú tok
platieb medzi krajinami. Na účtoch platobnej bilancie sa odrážajú zmeny v aktívach a pasívach vlády,
firiem a jednotlivcov zapojených do medzinárodných transakcií a nie úroveň ich aktív a pasív.

Transakcie zaznamenané v platobnej bilancii rôznych štátov patria do jednej z nasledujúcich skupín:

1. transakcie na bežnom účte, ktoré zahŕňajú import a export tovarov a služieb a jednostranné

prevody / dary /

2. transakcie na kapitálovom účte, ktoré zahŕňajú tak dlhodobé, ako aj krátkodobé zahraničné

investície a obvykle tiež prevody finančných aktív

3. transakcie s oficiálnymi rezervami, ktoré používajú národné peňažné inštitúcie / ministerstvo

financií, centrálna banka .../ na vybilancovanie platobnej bilancie, a to obyčajne prostredníctvom
prevodu vlastníctva rezervných aktív / zlato, konvertibilné meny / do krajín, s ktorými má krajina
pasívnu platobnú bilanciu.

Transakcie, ktoré vyvolávajú prílev zahraničnej meny do tuzemska sa zaznamenávajú ako kredit /+/.
Transakcie, ktorých výsledkom je odlive zahraničnej meny z tuzemska, sa označujú ako debet /-/.
Kreditné položky predstavujú zdroje peňažného kapitálu. Debetné položky predstavujú použitie
peňažných prostriedkov - zníženie kúpnej sily krajiny v zahraničí.

50. Protekcionistická politika a jej typy.

V súčasnom období sa v medzinárodnom obchode uplatňujú 2 protichodné tendencie:

liberalizumu

protekcionizmus

Charakteristickou črtou protekcionizmu / ochranárstva / sú opatrenia zo strany štátu a jeho inštitúcii
smerujúce na ochranu vnútorného trhu, resp. domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou.

V prípade, že štát má snahu podporovať export určitých komodít a presadzovať ho na zahraničných
trhoch, hovoríme o agresívnom protekcionizme. Na podporu exportu a posilnenie

33

konkurencieschopnosti domácej produkcie na zahraničných trhoch sa používajú štátny podpory /
vývozné subvencie, štátne úvery a granty /.

Preferenčné výhody sa prejavujú napr. odstránením ciel, a to úplným alebo čiastočným.
Colné preferencie sa využívali najmä od roku l993 v rámci Britského spoločenstva národov.

Európska únia ako colná únia používa spoločnú colnú tarifu voči nečlenským krajinám. Prakticky to
znamená, že v rámci EÚ vo vzájomnom obchode nie sú clá, ale voči nečlenským krajinám sa používa
jednotné clo.

Finančné a nefinančné nástroje protekcionizmu:

Základným nástrojom protekcionistickej politiky sú clá.

Clá
- majú účinky na ekonomiku, jednotlivé odvetvia, regióny alebo celé krajiny. Hlavný protekconistický
účinok je zvýšenie domácej produkcie, ale zároveň vedie k znižovaniu spotreby. Clo zvyšuje cenu
tovaru na domácom trhu nad úroveň cien na svetovom trhu. Odstránenie cla podnecuje domáce odvetvia
do rastu produktivity a technickej úrovne.
Na spotrebu má clo vždy negatívny účinok. Má za následok obmedzovanie domácej spotreby tým, že
zvyšuje cenu daného tovaru.
Clá sú dôležitým zdrojom štátnych príjmov. Keď má clo byť príjmom štátneho rozpočtu a je ním
zaťažený tovar, ktorý sa v národnej ekonomike nevyrába, potom je zvýšenie ceny na úkor výrobcu
v zahraničí.

- Všeobecne možno konštatovať, že zvýšenie colných taríf prakticky v každej konkrétnej

národnej ekonomike vyvoláva:

- pokles dovozu
- pokles celkovej ponuky tovarov a služieb
- rast cien
- rast výroby v podnikoch, ktorých výrobky sú pod colnou ochranou
- rast zamestnanosti v národnej ekonomike
- pokles efektívnosti v alokácii národných a výrobných faktorov.

K ďalším nástrojom obchodnej politiky patria priame administratívne opatrenia, ako sú:

- kvóty
- vývozné subvencie
- neviditeľné prekážky dovozu

Medzi trhovo orientované nástroje patria:

- intervencia na devízových trhoch
- opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky, ktoré majú vplyv na rovnováhu platobnej bilancie.

51. Ekonomická integrácia /podstata, stupne, charakteristika/. členstvo SR v EÚ.

34

Medzinárodné ekonomické vzťahy nadobúdajú nové formy a po 2.svetovej vojne sa v ekonómii
objavuje nový fenomén - medzinárodná ekonomická integrácia a je prejavom medzinárodnej
ekonomickej spolupráce.

Formy ekonomickej integrácie

Na makroúrovni
sa uzatvárajú mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami. Nadobúdajú tieto konkrétne
formy:

 Pásmo voľného obchodu - rušia sa clá a kvalitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi

a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu.

 Colná únia - okrem zrušenia colných a kvantitatívnych obmedzení sa voči nečlenským krajinám

určuje spoločná colná tarifa. V colnej únii sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno-
politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.

 Spoločný trh - zrušenie obchodných reštrikcií, ale i rôznych obmedzení pohybu výrobných

faktorov - voľný pohyb kapitálu a pracovných síl.

 Hospodárska únia - opatrenia ako pri spoločnom trhu navyše zjednotenie alebo aspoň určitý

stupeň harmonizácie hospodárskych politík, aby tak bola odstránená diskriminácia vznikajúca
v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.

 Menová únia - predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj

politickú jednotu zúčastnených krajín. V rámci menovej únie sa majú prijať jednotné pravidlá
peňažného obehu, spoločná menová politika. Národné centrálne banky sa nahradia jednou,
spoločnou centrálnou bankou, založí sa spoločný fond menových rezerv a jednotná menová
politika vo vzťahu k nečlenským krajinám a medzinárodným a finančným inštitúciám.

 Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou.

Formy mikrointegrácie predstavujú integračné vzťahy medzi jednotlivými firmami a týkajú sa oblasti
predvýrobnej, výrobnej a oblasti odbytu.
Európska únia.

Západoeurópske integračné organizácie vznikali postupne v priebehu desaťročia l95O-l96O.

Európske spoločenstvo predstavuje v podstate tri integračné zoskupenia tých istých členských krajín -
Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre
jadrovú energiu.

Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ vzniklo roku l95l na základe parížskej zmluvy. Zámerom bolo
vytvoriť spoločný trh pre uhlie a oceľ a montánne výrobky. Vznik tohto integračného zoskupenia je
príkladom sektorovej integrácie.

Európske hospodárske spoločenstvo / EHS / vzniklo v roku l957 na základe rímskej zmluvy - tu sa
integrujú všetky odvetvia jednotlivých ekonomík.

Aj Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu bolo založené rímskou zmluvou roku l957. Ide
o sektorovú integráciu, ktorej cieľom je vytvorenie spoločného trhu na nukleárne materiály.

Zakladajúcimi krajinami boli Nemecko, Francúzsko, Taliansko a krajiny Beneluxu. V roku l973 vstúpila
Veľká Británia, Dánsko a Írsko, v roku l98l Grécko a v roku l986 Španielsko a Portugalsko. Začiatkom

35

roku l995 sa integračné zoskupenie rozšírilo o Fínsko, Švédsko a Rakúsko. V súčasnosti je teda v EÚ l5
členských krajín.

Európske spoločenstvo nastúpilo začiatkom roku l993 do mechanizmu spoločného trhu s cieľom spojiť
vtedajších dvanásť individuálnych trhov do jednotného trhu.
Od l.l.993 sa pôvodná zmluva o založení EHS nahradila zmluvou o Európskej únii / na základe
Maastrichtskej dohody v roku l99l / a namiesto ES sa po ratifikácii v októbri l993 používa skratka EÚ.

Inštitúcie EÚ:

 Európsky parlament - poradná a kontrolná právomoc

 Rada ministrov - rozhodovacia právomoc

 Európska komisia - výkonná právomoc

 Súdny dvor - s právnou a sankčnou právomocou

 Európska rada - prijíma na úrovni ministrov zahraničných vecí, predsedu a podpredsedu

Komisie politické impulzy a smernice pre budúci vývoj únie.

1. Ekonomické výhody vstupu do EÚ
a) Skončí sa éra „skleníkových podmienok“, v ktorých vyvíjajú aktivity viacerí naši výrobcovia a
využívajú to na neprospech spotrebiteľa. Priamy kontakt s výrobcami krajín EÚ bude znamenať
zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch našej ekonomiky, spojenej s rozsiahlejšou ponukou, lepšou
kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami. Dôsledky zvýšenej konkurencie pocíti a privíta
predovšetkým spotrebiteľ.

b) Snaha obstáť v zintenzívňujúcej sa konkurencii bude nútiť výrobcov modernizovať ich výrobné
zariadenia, zavádzať high-tech výrobky, zvýšiť produktivitu používaných výrobných faktorov, z čoho
by v pozitívnom smere mal mať v konečnom dôsledku úžitok opäť spotrebiteľ.

c) Odstránenie obchodných prekážok existujúcich medzi SR a EÚ bude mať za následok rast objemu
vzájomného obchodu: Prejaví sa pôsobenie účinku vytvárania obchodu (trade creation).

d) Voľný pohyb tovaru bude spojený s celospoločenskými úsporami v súvislosti so zavedením
jednotných prepravných dokumentov EÚ, ktoré nahradia oveľa širší počet existujúcich dokumentov.

e) V podmienkach jednotného európskeho trhu a spoločného colného územia by vznikli úspory aj tým,
že by odpadli náklady na colné a pasové kontroly, vrátane nákladov spojených s ochranou hraníc. Tým
by sa znížili výdavky potrebné na tieto účely zo štátneho rozpočtu (tradičnú hranicu by si SR udržala len
s Ukrajinou).

f) S voľným prístupom našich výrobcov na trhy dnešnej Európskej únie (a teda s prekonaním hraníc
nášho rozsahom limitovaného národného trhu) úzko súvisí aj rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ pri
prenikaní na tretie trhy; t.j. trhy nečlenských krajín. To by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu našich
exportných možností.

g) V súvislosti so zavedením voľného pohybu služieb a kapitálu vzniknú pre našich podnikateľov nové
podnikateľské príležitosti v priestore EÚ. Prirodzene, analogické príležitosti zároveň vzniknú pre
podnikateľov EÚ v SR:

h) Rozvoj podnikateľskej činnosti (spolu s posilnením dôveryhodnosti SR ako členskej krajiny EÚ)
bude podporovať vstup zahraničného kapitálu do SR; a to za lepších podmienok v porovnaní s dneškom
(nižšia úroková miera; dlhšia doba splatnosti úverov atď.). To bude mať závažné makroekonomické
dôsledky. Týmto spôsobom sa pomôže riešiť chronický nedostatok kapitálových prostriedkov v SR,

36

urýchli sa proces reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky, urýchli sa ekonomický rast, porastie
zamestnanosť (zníži sa nezamestnanosť), rozvinú sa rozličné formy spoločného podnikania.

i) Vzhľadom na to, že zahraničný kapitál hľadá pri svojom pôsobení optimálne podmienky a miesto
pôsobenia, jeho prítomnosť ovplyvní racionálnejšie rozmiestnenie výrobných zdrojov v SR.

j) Popri priamych účinkoch sa v slovenskej ekonomike prejaví aj pôsobenie nepriamych účinkov
zahraničného kapitálu (jeho vplyv na sociálnu oblasť, zamestnanosť, vývoj obchodnej a platobnej
bilancie, štrukturálne premeny v ekonomike, transfer techniky, technológie, know-how).

k) Dá sa predpokladať, že do SR bude smerovať vyšší objem nenávratných prostriedkov z EÚ. Pôjde
najmä o prostriedky zo štruktúrnych fondov EÚ (Európskeho regionálneho rozvojového fondu,
Európskeho sociálneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho zabezpečovacieho a garančného fondu,
Finančného nástroja na usmerňovanie rybolovu, Kohézneho fondu), ktoré sú určené členským krajinám
s nižšou ekonomickou výkonnosťou (k nim by, bohužiaľ, slovenská ekonomika po vstupe do EÚ
patrila). Tieto prostriedky by pomohli riešiť naše existujúce problémy najmä v oblasti výroby, ľudských
zdrojov, energetiky, v environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti infraštruktúry, dopravných systémov a
budovania transeurópskych sietí.

l} Zavedenie voľného pohybu pracovných síl a ďalších osôb, ktoré je jednou z významných súčastí
jednotného vnútorného trhu EÚ, by slovenským občanom uľahčilo a urýchlilo vycestovanie, vytvorilo,
resp. rozšírilo možnosti pracovať v priestore EÚ, skrátilo čakaciu dobu na hraniciach pre osobnú i pre
nákladnú dopravu.

m) Predpokladaný prístup SR k menovej únii, s ktorým sa počíta v určitej perspektíve po vstupe SR do
EÚ, by SR umožnil využívať rozličné už spomínané ekonomické a komerčné výhody, späté so
zavedením jednotnej meny.

n) Zo sektorového hľadiska sa najväčšie výhody očakávajú v oblasti poľnohospodárstva. Vychádza sa z
dvoch skutočností. Po prvé, ceny poľnohospodárskej produkcie v EÚ sú vyššie ako svetové ceny; preto
EÚ vo vzťahu k poľnohospodárskym dovozcom uplatňuje intervenčné a ochranné opatrenia. Po druhé,
ceny našej poľnohospodárskej produkcie sú pod úrovňou cien v EÚ. Vstup do EÚ by nám umožnil
využívať tamojšiu vyššiu cenovú hladinu, čo by v roku 2000 mohlo našim poľnohospodárom priniesť
zvýšenie príjmov o 16 % v porovnaní so stavom, keby sme do EÚ nevstúpili. Za konkurencieschopný sa
považuje náš vývoz pšenice, jačmeňa, hovädzieho dobytka, hydiny, sušeného mlieka (dôsledok našej
lacnej pracovnej sily, prírodných a technických výhod); v opačnom postavení sú naše vývozy
bravčového mäsa a zemiakov. Poľnohospodárstvo pociťuje výhody rozvoja, našich kontaktov s EÚ už v
predvstupovom období; poskytovaná pomoc je určená na zdokonaľovanie poľnohospodárskych štruktúr,
marketingových sietí a na riadenie kvality potravín (špecifické integrované rozvojové projekty).

o) Jedným z najvýznamnejších dôsledkov vstupu do EÚ bude (vyplýva to z predchádzajúcich
argumentov) upevnenie našej trhovej ekonomiky. Nejde však len o dôsledok, platí zároveň aj opačný
vzťah: upevnenie trhovej ekonomiky je predpokladom toho, aby sme sa členmi EÚ stali. V tejto
súvislosti sa v predmetnej literatúre kladie najväčší dôraz na:
- zabezpečenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom, liberalizáciu cien a trhu, voľnú hru trhových síl;
- neexistenciu výrazných bariér pre vstup na trh a výstup z neho (zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň
konkurencie v hlavných oblastiach ekonomiky);
- zavedenie právneho systému v ekonomike i v celom spoločenskom dianí;
- dosiahnutie makroekonomickej stability, vrátane cenovej stability;
- široký konsenzus v oblasti základov ekonomickej stratégie;
- rozvinutie finančného sektora.

37

2. Neekonomické výhody vstupu do EÚ

a) Prijatie SR do EÚ by dokumentovalo príslušnosť SR k najvyspelejším krajinám Európy, k zóne
stability v Európe, a to

tak z ekonomického ako aj politického hľadiska. Posilnila by sa jej

dôveryhodnosť i pozície v zahranično-politickej oblasti, čo by nepochybne viedlo k zvýšeniu záujmu
zahraničných podnikateľských subjektov.

b) plnohodnotné začlenenie SR do integračných štruktúr EÚ by nám umožnilo spoločne, a tým
efektívnejšie čeliť novým výzvam a globálnym problémom, spojeným s vývojom súčasného sveta.

c) Vstup do EÚ by mal nepochybne závažný vnútropolitický dôsledok: upevnenie demokratického
systému v SR.

d) Vstupom SR do EÚ by sa mohli väčšmi rozvinúť vzájomné kontakty v oblasti justičnej a policajnej
spolupráce, čo by výrazne prispelo k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov.

e) Členstvo SR v EÚ, späté s naším užším zapojením do jej environmentálnej politiky, by prispelo
k výraznejšiemu zlepšovaniu kvality nášho životného prostredia, k radikálnejšiemu premietaniu do
praxe uznávanej zásady „ekonomické je len to, čo je zároveň ekologické“.

f) Zapojenie SR do jednotného európskeho trhu v oblasti voľného pohybu pracovných síl a študentov by
prispelo k bezproblémovému prispôsobovaniu sa kvalifikácii a vedecko-technickým poznatkom v EÚ.
Otvorila by sa možnosť študovať na najprestížnejších vzdelávacích inštitúciách za rovnakých
podmienok, aké využívajú študenti členských krajín EÚ. Zaoprávnený možno považovať predpoklad, že
by to prispelo k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne v SR, lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce.
Vzájomné uznávanie kvalifikácie dosiahnutej v EÚ a v SR by pôsobilo na zintenzívnenie voľného
pohybu pracovných síl.

g) Vstup do EÚ by - ako sa očakáva - pozitívne pôsobil v oblasti vedy, výskumu a vývoja. To už v
súčasnom predvstupovom období potvrdzujú výsledky nášho zapojenia do viacerých programov EÚ v
danej oblasti.

3. Dôsledky neintegrácie SR s EÚ

a) Neúčasť v EÚ by pre SR znamenala, že sa nebude podieľať na ekonomických i neekonomických
výhodách, ktoré so sebou integrácia prináša. Ocitli by sme sa v pozícií tretej krajiny, ktorá

je

nepriamo diskriminovaná tým, že by sa nepodieľala na vzájomných preferenciách, ktoré si poskytujú
členovia EÚ.

b) SR vypadne zo svetového globalizačného trendu, dostane sa do izolácie od prebiehajúcich a
prehlbujúcich sa procesov ekonomickej internacionalizácie, integrácie, regionalizácie, ekonomickej
interdependencie.

c) Ekonomické dôsledky SR pocíti v obchodnej oblasti; budú vyplývať z toho, že 40 % -nášho
zahraničného obchodu pripadá na krajiny EÚ, ďalších 40 % na Maďarsko, Poľsko a Českú republiku.
Ak by tieto krajiny do EÚ boli prijaté a SR ostala bokom, ak by skončila platnosť alebo bola zrušená
asociačná dohoda medzi SR a EU, stratili by sme existujúce colné výhody, boli by sme opäť vystavení
dovozným kvótam. (V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, dôjde po vstupe k strate platnosti dohôd o
vytvorení pásiem voľného obchodu, resp. colných únií s inými štátmi, vrátane SR.) Dôsledky by sa
prejavili na makroekonomickej i rnikroekonomickej úrovni. Pocítila by to obchodná i platobná bilancia,

38

prosperita podnikov, zamestnanosť atď. U transnacionálnych korporácií by sa nepochybne ďalej prehĺbil
nezáujem o investovanie a podnikanie vzhľadom na politické i právne neistoty v ekonomicky
znevýhodnenom, izolovanom priestore.

d) Ochranárstvo vyplývajúce s nezapojením sa do integračného priestoru so štyrmi „veľkými
slobodami“ by obmedzilo konkurenčný tlak na našich výrobcov, čo by viedlo k zaostávaniu celých
výrobných odvetví a odborov.

e) Prílev priamych zahraničných investícií spojený s prísunom modernej techniky a technológie, know-
how by sa zastavil (v najlepšom prípade zabrzdil), čo by našu izoláciu od vyspelého sveta ďalej
prehĺbilo.

f) Prostriedky zo štruktúrnych fondov EÚ by, sa stali prakticky nedostupné. Negatívne dôsledky tejto
skutočnosti vyplývajú z toho, že práve tieto fondy majú uchádzačským štátom pomáhať zvládnuť
prestavbu ekonomiky tak, aby sa v priestore EÚ uplatnila. Pocítila by to aj telekomunikačná a dopravná
infraštruktúra, ako aj prispôsobovanie spoločným informačným systémom.

g) Dôsledky nezapojenia do EÚ by za danej situácie pocítili občania, najmä mládež.
- Obmedzili tím sa možnosti získavať vzdelanie, odborné skúsenosti i prácu v členských štátoch EÚ
zrátane Českej republiky.
- Uplatňovanie schengenských dohôd by výrazne sťažilo cestovanie do členských krajín EÚ.
- Ustrnula by naša účasť na vedeckovýskumných programoch opierajúcich sa o európsku spoluprácu.
- Spochybnili by sa naše záväzky voči EÚ v oblasti ľudských práv, ochrany kultúrneho dedičstva,
životného prostredia.
- Intenzívnejšie by sa začali uplatňovať svojské. normy správania, ktoré sa u nás udomácnili v oblasti
vnútropolitického, vnútroekonomického života i vo vzťahu k blízkemu i vzdialenejšiemu zahraničiu a
ktoré sú predmetom kritických postojov svetovej verejnosti.

Každý odklad - pri zohľadnení toho, že samotné vstupné procedúry trvajú niekoľko rokov - by pôsobil
na ďalšie prehlbovanie civilizačnej medzery medzi nami a štátmi Európskej únie, posúval by nás do
pozície európskych outsiderov.

4. Riziká a nevýhody vstupu SR do EU
a) Niektoré kompetencie (napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a
ekologické normy) sa presunú z národných inštitúcií na inštitúcie EÚ. Pri nadnárodnom rozhodovaní sa
však SR bude zúčastňovať; presadzujú sa síce tendencie k väčšinovému rozhodovaniu v Rade, existujú
však bariéry proti diktátu najsilnejších štátov.

b) Výrobky exportované do EÚ musia spĺňať jej technické normy. Pre SR to znamená tieto európske
(resp. medzinárodné normy prevziať do slovenských technických noriem a uplatňovať ich. Tento proces,
ktorý je časovo i finančne veľmi náročný, povedie k zvýšeniu nákladov našich výrobcov; čo súvisí s
potrebou nakúpiť nové technológie, so zmenami v organizácii riadenia a pod. Pravda, z dlhodobého
hľadiska tieto skutočnosti povedú k zlepšeniu kvality našich výrobkov a tým aj k lepším možnostiam ich
realizácie na domácom i zahraničnom trhu. Akceptovanie noriem ES môže vytvárať tlaky v rôznych
oblastiach života spoločnosti (i mimo oblastí hospodárskej, cenovej, sociálnej). Čím ich možno
kompenzovať?
- v rámci prípravy na členstvo,
- v priebehu rokovaní o členstve,
- prechodnými opatreniami.

c) Zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty SR, čo môže ohroziť ich existenciu.

39

d) Presadiť sa môže odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia, keby proces sociálnej
konvergencie nebol dostatočne výrazný a rýchly.

e) Za nevýhody (s rôznou dĺžkou prejavu) či problémy nášho zapojenia do jednotného trhu EÚ možno
považovať:

- Rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu.
- Nedostatok vedúceho personálu vhodného pre medzinárodné podnikanie.

- Ťažkosti pri vykonávaní popredajných služieb v priestore celej EÚ.
- Jazykové bariéry.
- Vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií v priestore EÚ.
- Zvyšovanie dopravných nákladov.
- Vyššie náklady riadenia a kontroly medzinárodného podnikania (najmä v súvislosti so zakladaním
zahraničných filiálok).
- Faktor vzdialenosti.
- Potreba zohľadniť rozličnú mentalitu občanov jednotlivých krajín EÚ.
- Rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov.

f) Očakávať možno vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené so začlenením
do Európskej únie, s prispôsobovaním spoločným štandardom. Ide však o náklady objektívne
nevyhnutné; obrazne povedané, sú „cenou“, ktorú treba vynaložiť v súvislosti s naším smerovaním k
ekonomickému, technickému, kultúrnemu a humanizačnému pokroku.

g) Niekedy sa vyslovuje názor; že príspevky SR do štruktúrnych fondov EÚ by sa mohli prejavovať ako
finančná záťaž pre slovenskú ekonomiku, hoci z dlhodobejšieho hľadiska by čerpanie z týchto fondov
nepochybne výrazne prevýšilo naše vklady.

h) Vstup do EÚ by - po zavedení voľného obchodu s jej členmi znamenal stratu colných výnosov,
ktorými dnes postihujeme členov EÚ, a tým aj časti príjmov do štátneho rozpočtu. Colné výnosy v
obchode s krajinami, ktoré členmi EÚ nie sú, by však, išli do spoločného rozpočtu EÚ.

52.Globálne problémy ľudstva a cesty ich riešenia.

Globálne celosvetové problémy spoločnosti
1. problémy koexistencie
 otázky vojny a mieru

 odzbrojenie - konverzia

 rozvojové krajiny

2. človek a príroda
 ekologické problémy

 surovinový energetický problém

 využívanie morí a kozmu

3. človek a spoločnosť
 populačná explózia

 potravinový problém

 demografické problémy

 civilizačné choroby

 ekonomicko-sociálna spravodlivosť

 nezamestnanosť

 rozvoj ľudskej osobnosti

40

Rímsky klub
 združenie intelektuálov zaoberajúcich sa rôznymi globálnymi problémami rozvoja ľudskej civilizácie

 návrhy na riešenie:

 stabilita svetovej populácie

 znižovanie zbrojenie

 komplexný systém výchovy a vzdelávanie obyvateľstva k pozitívnemu vzťahu k prírode

 hľadanie, vývoj, konštrukcia a výroba ekologicky prijateľných technológií

 riešenie nezamestnanosti a výživy obyvateľstva

41

42