UNHCR: Správa o vyhodnotení potrieb utečencov a žiadateľov o azyl bez ohľadu na ich vek, pohlavie

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov, Regionálny zastupiteľský úrad pre strednú Európu

Skúsenosti utečencov a žiadateľov o azyl v strednej Európe

Byt’ utečencom

Správa z roku 2007 o vyhodnotení potrieb utečencov

a žiadateľov o azyl bez ohľadu na ich vek, pohlavie

či iné odlišnosti

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

2

Vyhodnotenie 2007

Obsah

3

Predhovor

5

Bulharsko

10

Mad’arsko

16

Pol’sko

21

Rumunsko

25

Slovensko

31

Slovinsko

37

Štatistika

42

Mapa

Vydané Regionálnym zastupiteľským úradom UNHCR pre strednú Európu,

Budapešť, august 2008

Správa

3

Vyhodnotenie 2007

Predhovor

Pri rozhodovaní o ochrane a starostlivosti musia byť v centre pozornosti utečenci,

vnútorne presídlené osoby a navrátilci. Pre efektívnu starostlivosť, pomoc, ochranu

a posilnenie postavenia utečencov v spoločnosti je rozhodujúca spoluúčasť utečeneckých

žien, dievčat, chlapcov a mužov každého veku pri definovaní problémov a navrhovaní

potrebných riešení.

Ako prostriedok na zabezpečenie lepšej spoluúčasti všetkých zainteresovaných osôb

pri navrhovaní potrebných riešení, ktoré ovplyvňujú utečencov, vytvoril Úrad Vysokého

komisára OSN pre utečencov (UNHCR) osobitný postup hodnotenia ich postavenia za

ich aktívnej spoluúčasti,(ďalej len „hodnotenie“) s cieľom získané informácie aj analyzovať

a kategorizovať. Spoluúčasť je obzvlášť dôležitá pre osoby, ktoré sú z takéhoto procesu

veľakrát vylúčené a medzi ktoré patria napríklad ženy, deti, dospievajúci, starší ľudia a iné

diskriminované skupiny. Počas hodnotení navštívili multifunkčné tímy (MFT) utečenecké

zariadenia a rozprávali sa s cieľovými skupinami, ktoré sa skladali z osôb rovnakého

pôvodu, rodu a veku a zapisovali si všetky poznatky na neskoršiu analýzu.

V strednej Európe bola metodológia prispôsobená potrebám tohto regiónu. V každej

krajine stála UNHCR na čele MFT, ktorý sa skladal z pracovníkov UNHCR, štátnych

úradníkov a mimovládnych organizácii. V prípravnej fáze sa členovia tímu oboznamovali

s metodológiou a identifikovali sa miesta a skupiny pre hodnotenie. Následne sa MFT

podľa potreby rozdelil a pracovníci navštívili žiadateľov o azyl a utečencov, vypočuli si ich

problémy a oboznamovali sa s existujúcou situáciou.

Multifunkčné

tímy vykonávali

pohovory so

žiadateľmi

o azyl - s mužni

a so ženami

v oddelených

skupinách

FOTO: UNHCR

Správa

4

Vyhodnotenie 2007

Osoby a skupiny sa nerozdelili iba podľa pohlavia, veku a kultúrneho zázemia a tiež aj

podľa ich právneho postavenia. V stredoeurópskom kontexte práve právne postavenie

často predurčuje problémy a výzvy, s ktorými sa jednotlivci stretávajú. Rozhovory sa

zaznamenávali a členovia tímu ich spoločne vyhodnocovali. Táto súhrnná regionálna

správa obsahuje názory žiadateľov o azyl a utečencov, ako ich zaznamenali jednotlivé

multifunkčné tímy.

Na jeseň 2007 UNHCR uplatnil takýto postup v strednej Európe po tretíkrát. Hodnotenia

sa uskutočnili v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Slovinsku.

Hodnotiaca metodológia nielenže poskytuje informácie o situácii a názoroch žiadateľov

o azyl a utečencov, ale vďaka zameraniu na osoby rôzneho pohlavia, veku, právneho

postavenia a kultúrneho zázemia, umožnila aj vypracovať všeobecnejšie závery

a analyzovať dlhodobý vývoj v ostatných troch rokoch.

Na základe uvedeného sa tento osobitný postup hodnotenia postavenia žiadateľov o azyl

a utečencov stal aj významným nástrojom pre plánovanie a prispôsobovanie programov

a aktivít súvisiacich s azylovým procesom a zameraných na potreby ich konečných

príjemcov. Aj keď sa hodnotenie zameriava na existujúce problémy a nedostatky, ktoré

potrebujú nápravu, konštatuje aj to, že predchádzajúce problémy boli vyriešené.

V roku 2007 odhalili hodnotenia MFT vo väčšine krajín problémy obzvlášť zraniteľnej

skupiny: detí. Deti, ako žiadatelia o azyl a utečenci, majú často traumatizujúcu minulosť,

čelia náročnej prítomnosti a majú nejasné vyhliadky do budúcnosti. Trápi ich chudoba,

xenofóbia, sú v ťažkej rodinnej situácii a majú nedostatočné vzdelanie. Utečenecké

zariadenia sú naviac budované tak, aby spĺňali základné potreby priemerného dospelého

človeka. Ak sa v nich nachádzajú deti, sú v prostredí, ktoré v mnohých aspektoch nespĺňa

ich osobitné potreby.

Dúfame, že zdôraznenie zistení obsiahnutých v tejto súhrnnej správe bude mať za

následok väčšiu pozornosť pre ich osobitné potreby a život týchto chlapcov a dievčat

bude v budúcnosti šťastnejší, bezpečnejší a produktívnejší.

Lloyd Dakin

Regionálny zástupca

Regionálne zastupiteľstvo UNHCR pre strednú Európu

Budapešť

Správa

5

Vyhodnotenie 2007

Bulharsko

Metodológia hodnotenia v r. 2007
V Bulharsku sa hodnotenia uskutočnili v období od júla do septembra 2007. Multifunkčný

tím (MFT) sa skladal z 15 osôb zastupujúcich UNHCR, Štátnu agentúru pre utečen-

cov, Bulharský červený kríž, Bulharský helsinský výbor, charitu, Výbor pre utečenkyne

a Asociáciu pre integráciu utečencov a migrantov.

MFT sa stretol so 184 osobami v domácich a skupinových diskusiách. 120 z nich boli

žiadatelia o azyl a 64 utečenci s humanitárnym postavením alebo postavením na základe

Ženevského dohovoru. Mužov bolo 148 a žien 36. Medzi vypočutými osobami bolo 29

detí (21 dievčat a 8 chlapcov) mladších ako 18 rokov. V čase konania stretnutí v mestách

Sofia a Banya neboli prítomné žiadne odlúčené deti.

MFT sa stretol s rodinami a cieľovými skupinami na týchto miestach:

• Prijímacie a integračné centrá v Sofii

• Prijímacie centrum v meste Banya

• Letný tábor pre utečenecké deti v dedine Voneshta Voda,

• Úrady červeného kríža v Bulharskom helsinskom výbore v Sofii

• Súkromné ubytovania v Sofii

Pre uľahčenie dialógu a zabezpečenie dôslednosti a kvality výsledkov sa použili dva

dotazníky – jeden pre dospelých a druhý pre deti. Dotazníky obsahovali hlavné aspekty

života žiadateľov o azyl a utečencov ako sú prístup na územie, podmienky prijatia, kvalita

azylového konania, právna pomoc, integračné služby, kvalita jazykovej výučby, prístup

k informáciám, ubytovanie, zamestnanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, prejavy

xenofóbie a neznášanlivosti, prípady korupcie atď.

Správa MFT bola založená na výsledkoch rozhovorov a pozorovaniach členov tímu.

Multifunkčný tím zistil, že na rozdiel od r. 2006 je väčšina nových prichádzajúcich žiada-

teľov o azyl gramotná a má ukončené minimálne základné vzdelanie.

Vypočuté osoby pochádzajú z množstva krajín pôvodu vrátane Afganistanu, Albánska,

Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Burkina Faso, Pobrežia slonoviny, Eritrei, Etiópie,

Guiney Konakry, Guinei, Iránu, Iraku, Libanonu, Maroka, Palestíny, Sudánu, Sýrie,

Tanzánie a Turecka; bolo však vypočutých aj množstvo osôb bez štátnej príslušnosti.

Bulharsko prijalo o 53% viac žiadostí o azyl (975) ako v r. 2006. Z hľadiska počtu

žiadostí je však Bulharsko predposlednou zo šiestich krajín regiónu, keďže prijalo iba

4,6% všetkých žiadateľov o azyl, ktorí prišli do strednej Európy v r. 2007. Pokiaľ ide

o zloženie žiadateľov o azyl, najväčšiu skupinu tvoria Iračania (54,7 %) a ďalej Afganci

(7,9 %), Arméni (6,6 %) a Iránci (3,4 %). Bulharsko registruje najvyšší počet osôb bez

štátnej príslušnosti, ktoré žiadajú o azyl: 80 žiadostí alebo 8,2 % všetkých žiadateľov

o azyl. Index uznania utečencov na základe Ženevského dohovoru je v Bulharsku

veľmi nízky: 2,2% (13 utečencov na základe Ženevského dohovoru ), ale celkový index

poskytnutej ochrany vrátane postavenia doplnkovej ochrany bol 57,6% (322 osôb).

Správa

6

Vyhodnotenie 2007

Xenofóbia znepríjemňuje utečencom život
Bulharsko je krajina s vysokou úrovňou xenofóbie, ktorú miestni obyvatelia často otvorene

vyjadrujú. Šokujúci príklad sa stal v meste Nova Zagora na východe Bulharska, kde traja

všeobecní lekári kategoricky odmietli ošetriť žiadateľov o azyl.

Ale nepriateľstvo miestneho obyvateľstva nespôsobuje len zlý prístup k zdravotnej

starostlivosti; utečenci tiež uviedli, že musia čeliť kultúrne motivovaným útokom:

• Niekedy utečencov urážajú, keď nehovoria správne po bulharsky alebo keď moslimské

ženy kráčajú po ulici v tradičných šatkách.

• Utečenci s priznaným postavením si ťažko hľadajú ubytovanie. Napriek neistej

ekonomickej situácii od nich majitelia prenajatej nehnuteľnosti žiadajú vyššie nájomné

ako od miestnych nájomníkov. Požadujú od nich vysoké zálohové platby a MFT zistil

viacero prípadov, kedy boli utečenci po niekoľkých mesiacoch nútení opustiť nájom

bez toho aby im vrátili zaplatenú zálohu.

• Pri komunikácii s úradmi sa utečenci často stretávajú so štátnymi úradníkmi, ktorí

ignorujú práva utečencov a ich postavenie.

Niektorí utečenci povedali, že v dôsledku týchto problémov stratili záujem o socializáciu

v takejto spoločnosti a chcú opustiť krajinu.

„Keď vojdem do obchodu a počujú ako rozprávam, volajú ma Taliban alebo Usáma

bin Ládin. Nepoviem nič, ale rád by som zakričal, že práve to bol dôvod, prečo som

utiekol zo svojej krajiny a hľadám ochranu.“

Slobodný muž, žiadateľ o azyl

Správa

7

Vyhodnotenie 2007

Prístup k zdravotníckym službám je zložitý
MFT si vypočul veľa sťažností na zdravotnícke služby. Lekári a administratívni pracovníci

v inštitúciách poskytujúcich zdravotnú starostlivosť niekedy odmietajú ošetriť utečencov,

či už preto, že nepoznajú ich postavenie alebo pre existujúcu jazykovú bariéru. Vyskytli

sa aj systémové problémy, medzi ktoré patrí napr. povinnosť zaplatiť minimálny lekársky

poplatok pri návšteve lekára, nakoľko pre niektorých žiadateľov o azyl bola požadovaná

čiastka príliš vysoká.

V rámci azylového konania platí zdravotné poistenie žiadateľov o azyl Štátna agentúra

pre utečencov (SAR), no zaplatenie poistenia sa neobjaví ihneď v počítačovom systéme

Národného fondu zdravotného poistenia. Na základe uvedeného, keď žiadateľ o azyl

potrebuje lekársku starostlivosť,

SAR mu musí vystaviť referenčný

list. Získanie tohto dokumentu

trvá jeden mesiac a niekedy

ho poskytovatelia zdravotnej

starostlivosti neuznávajú. Vyskytli

sa aj prípady, kedy bola potrebná

hospitalizácia žiadateľa o azyl

a systém nefungoval.

Zraniteľné osoby čelia aj ďalším

prekážkam. Starší utečenci, ktorí

nie sú schopní navštevovať povinné jazykové kurzy bulharského jazyka, nie sú zahrnutí

do Národného integračného programu a musia hľadať alternatívne spôsoby platenia

zdravotného poistenia, aj napriek tomu, že práve oni potrebujú zdravotnú starostlivosť

najviac a zarábajú najmenej.

Postup pre získanie potvrdenia o zdravotnom postihnutí je veľmi komplikovaný a utečen-

ci dokážu systém absolvovať iba s podporou mimovládnych organizácií.

Viacero dôvodov utrpenia žien
Život v azylových zariadeniach je náročný a ovplyvňuje celú rodinu. Hodnotenie odhalilo,

že v porovnaní s ich domovskými krajinami existuje medzi utečeneckou populáciou

zvýšená úroveň domáceho násilia. Frustrácia, nečinnosť, zmena sociálnych rolí v rodine

a spoločenská izolácia spôsobujú u niektorých mužov agresivitu, ktorú obracajú voči

svojim ženám. MFT žiaľ zistil, že neexistuje mechanizmus nahlasovania prípadov

domáceho násilia a obete nevedia na koho sa majú obrátiť o pomoc. Vedenie prijímacieho

centra údajne nie je ochotné zasahovať do takýchto incidentov.

Moslimské dievčatá a ženy

uviedli, že cítia rozpoltenosť medzi

vlastnou

kultúrnou

identitou

a normami spoločnosti, v ktorej sa

nachádzajú. Dievčatá uviedli, že

zariadenie nemôžu opustiť rovnako

slobodne ako ich súrodenci

mužského pohlavia. Ženy niekedy

nemajú dobré pocity aj z bežne

používaných

spoločenských

noriem obliekania.

Počas azylového

konania hradí

zdravotné

poistenie

utečencom vláda

príslušného štátu

Život v azylovom

zariadení je zložitý

a ovplyvňuje celú

rodinu

FOTO: IV

AN GRIGOROV

FOTO: IV

AN GRIGOROV

Správa

8

Vyhodnotenie 2007

Rovnako ako v prípade iných krajín, musia žiadateľky o azyl v Bulharsku čeliť pri zaistení

ťažším podmienkam ako muži. Zaistené žiadateľky o azyl v Bussmantzi uviedli, že

necitliví k potrebám žien sú predovšetkým mužskí zamestnanci. Ženy musia znášať tvrdé

podmienky zaistenia a nemajú ani dostatok hygienických potrieb.

Ženy sa častejšie ako muži sťažovali na kvalitu stravy v prijímacích centrách. Uvádzali,

že nemajú k dispozícii žiadnu osobitnú stravu pre svoje bábätká a taktiež, ani doplnkovú

výživu pre tehotné ženy. Poukázali tiež na nedostatok teplej vody a slabé kúrenie

v prijímacích centrách po 17:00 a počas víkendov. V prijímacom centre v meste Banya

neboli vhodné kuchynské priestory.

Žiadateľky o azyl sa sťažovali na nedostatok finančných prostriedkov. Napriek tomu, že

ich mesačné príspevky na živobytie sú rovnaké ako pre bulharských občanov, nestačia

na zabezpečenie potravín a liekov.

Osud detí poznačený chudobou
Stretnutia s rodičmi a rozhovory s deťmi odhalili problémy so vzdelávaním. Pre deti

žiadateľov o azyl neexistujú v bulharských centrách žiadne jazykové kurzy, následkom

čoho deti v škole nezvládajú učivo.

Bez požadovanej znalosti bulharského jazyka nastupujú staršie deti do nižších školských

ročníkov, než do ktorých by mali na základe svojho fyzického veku.

Deti žiadateľov o azyl nielenže musia sedieť v triede s oveľa mladšími deťmi, ale často sa

stávajú aj objektom šikanovania, čo spôsobuje, že následne majú veľa vymeškaných hodín.

MFT

zistil

prípady

detskej

práce. Rodičia posielajú do

práce predovšetkým chlapcov

s nedostatočným vzdelaním.

Diskriminácia a chudoba tiež vedú

k ich zvýšenému agresívnemu

správaniu. MFT zistil prípady

krádeží peňazí alebo jedla medzi

deťmi, alebo detských krádeží

v obchodoch.

„Môj manžel a syn ma presvedčili, aby som si zložila šatku, pretože ľudia na nás zazerali

a vykrikovali, keď sme šli von. Môj syn povedal, že so mnou nechce nikam ísť, pretože

sa hanbí. Môj manžel povedal, že ak šatku nezložím, nájde si inú ženu. Prestala som

nosiť šatku, ale cítim sa ako nahá.“

Žiadateľka o azyl

„Môj život v Bulharsku je rovnaký ako v Afganistane. Jediným rozdielom je, že nenosím

šatku. Nič sa nezmenilo. Môj život stále riadi môj manžel.“

Afganská utečenka

Deti žiadatelia

o azyl majú

problém vyrovnať

sa ostatným

deťom v škole

FOTO: IV

AN GRIGOROV

Správa

9

Vyhodnotenie 2007

Odporúčania MFT
Okrem podrobného preskúmania otázok, ktoré vyplynuli z rozhovorov s vypočutými

osobami MFT vypracoval tieto odporúčania:

• V spolupráci so Štátnou agentúrou pre utečencov je potrebné podrobne preskúmať

všetky veci, ktoré patria do jej kompetencie;

• Zorganizovať stretnutie SAR, Národného fondu zdravotného poistenia a Národného

inštitútu pre poistenie s cieľom riešiť problematiku poskytovania zdravotnej starostlivosti

žiadateľov o azyl;

• Prijať komplexný Národný program integrácie utečencov a pri jeho implementácii

využívať širšiu spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a s utečeneckými

organizáciami. Medzičasom prijme UNHCR program na rok 2008, ktorého cieľom

je odstrániť nedostatky, ktoré najviac ohrozujú fyzické a sociálne prispôsobenie sa

nových utečencov.

• UNHCR vydá pre žiadateľov o azyl informačný leták v bulharskom, anglickom, arabskom

a perzskom jazyku, v ktorom im vysvetlí podstatu azylového konania. Okrem toho

v polovici r. 2008 vyjde Príručka o sociálnych právach utečencov v bulharskom jazyku

so stručnou verziou v arabskom a perzskom jazyku.

• Mimovládne organizácie a UNHCR sa budú podieľať na navrhovaní viacročného

programu pre Európsky utečenecký fond III (ERF) (2008-2013) a uplatnení ERF II

v r. 2008 tak, aby zohľadnili problémy identifikované MFT.

Zmeny, ktoré nastali od hodnotenia v r. 2006
MFT zistil, že v porovnaní s rokom 2006 sa v prijímacích centrách SAR zlepšila

bezpečnostná situácia. Po zmene spoločnosti poskytujúcej bezpečnostné služby vyjadrili

žiadatelia o azyl spokojnosť s prácou jej členov v centre v Sofii. Okrem toho:

• Znížilo sa časové obdobie zaistenia cudzincov na hraniciach po ilegálnom prekročení

hraníc.

• Zrýchlil sa proces registrácie v SAR. Identifikačné karty sa vydávajú okamžite po

registrácii.

• Vládny Program integrácie utečencov 2008-2010, ktorý prijala Rada ministrov 17.

apríla 2008 poskytne školskú podporu 30 deťom a škôlku pre 20 utečeneckých detí,

dopravu na jazykové a sociálne orientované kurzy pre 100 dospelých, školné na

výučbu bulharského jazyka v meste Nova Zagora, dva semináre pre 40 sociálnych

pracovníkov, učiteľov a lekárov, ktorí pracujú s utečencami a jeden vzdelávací výlet na

vidiek, ktorý neobsahoval predchádzajúci program.

• S cieľom získať potrebný prehľad o utečeneckej populácii začala SAR viesť štatistiky

o odlúčených a sprevádzaných deťoch nielen podľa krajiny pôvodu, ale aj podľa ich

veku. Od r. 2007 začala SAR zbierať a zasielať štatistiky o prípadoch Dublin II do

UNHCR a do mimovládnych organizácií.

• Zastupiteľstvo UNHCR v Sofii vydalo informačný leták o aktivitách všetkých organizácií,

ktoré sa zaoberajú utečencami v Bulharsku. Leták je k dispozícii v bulharskom

a anglickom jazyku.

Správa

10

Vyhodnotenie 2007

Mad’arsko

Metodológia
Multifunkčný tím (MFT) sa v Maďarsku skladal zo 16 pracovníkov Ministerstva

spravodlivosti a uplatňovania práva, Úradu pre migráciu a národnosť, Maďarského

helsinského výboru, Maďarskej asociácie pre migrantov (Menedek), Nadácie Cordelia

(pre obete organizovaného zločinu) a UNHCR.

Pracovníci Ministerstva spravodlivosti a uplatňovania práva a nadácie Cordelia sa

zúčastnili MFT po prvýkrát a ich účasť sa okamžite prejavila. Odborníci z ministerstva

mohli totiž priamo predkladať svoje poznatky vo forme návrhov do prebiehajúceho

legislatívneho procesu o novom zákone o azyle, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2008.

Psychológovia z nadácie Cordelia hodnotili duševný stav vypočutých osôb a zasiahli

v prípade, že bolo potrebné prijať okamžité kroky.

Najpoužívanejšou metódou hodnotenia v Maďarsku boli štruktúrované rozhovory

v domácnostiach, nakoľko vzhľadom na rozmanitosť žiadateľov o azyl a utečencov by ich

rozdelenie podľa národnosti, veku, pohlavia alebo etnického zázemia umožnilo vytvoriť

iba veľmi malé cieľové skupiny.

MFT sa rozdelil do dvoch podtímov a navštívil tieto miesta:

• Győr (pohraničné centrum zadržania osôb)

• Bicske a Békéscsaba (prijímacie centrá, obecné školy, škôlka)

• Budapešť (jednotliví utečenci s priznaným postavením, škola)

• Nyírbátor (pohraničné centrum zadržania osôb a obecný útulok)

• Debrecín (prijímacie centrum a obecná škola)

• Nagykanizsa (domovy pre odlúčené deti)

MFT sa stretol celkovo so 179 žiadateľmi o azyl a osobami s doplnkovou ochranou,

z ktorých bolo 56 žien a 123 mužov. Z 27 zaistených a vypočutých osôb bola iba jedna

žena. Rozhovory sa uskutočnili s 34 deťmi (24 chlapcov a 10 dievčat), z ktorých 9 bolo

odlúčených detí - všetko chlapci.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol v roku 2007 v Maďarsku počet žiadostí

o 61,8% z 2117 na 3425. Rovnako ako v r. 2006 tvorili najväčšiu skupinu žiadateľov

o azyl osoby zo Srbska a Čiernej Hory (26,6%), nasledovali Vietnamci (25,2 %), Číňania

(12,2 %), Iračania (4 %) a Gruzínci (3,8 %). Medzinárodná ochrana bola zaručená

celkovo 238 osobám, vrátane 169 utečencov na základe Ženevského dohovoru

a 69 osôb s postavením doplnkovej ochrany. Tieto čísla predstavujú 60 %-ný nárast

v udelení postavenia medzinárodnej ochrany v porovnaní s rokom 2006.

Správa

11

Vyhodnotenie 2007

Systém neprispôsobený potrebám detí
Azylové a migračné systémy sa zvyčajne vytvárajú s ohľadom na dospelé osoby. Deti

a dospievajúci však tvoria značnú časť utečeneckej populácie, ktorá prichádza do

Maďarska buď spolu s rodinami alebo samostatne. MFT našiel množstvo nedostatkov

v súvislosti so starostlivosťou o neplnoleté osoby.

V najhoršej situáciu sa nachádzajú deti v centrách pre zaistených cudzincov. MFT sa stretol

so 17 ročným chlapcom v administratívnom centre pre zaistených v meste Nyírbátor.

Bez ohľadu na to, či prídu s rodinami alebo samostatne by sa podľa medzinárodných

právnych noriem neplnoletí nemali zaisťovať.

Účasť odlúčených detí z detského domova v Nagykanizsa na vzdelaní bola neuspokojivá.

Miestne školy nemajú skúsenosti s vyučovaním detí zo zahraničia v multikultúrnych

triedach a preto nie sú ochotné prijať do vzdelávacieho procesu maloletých z tohto

domova. Okrem toho školy považujú za problém aj skutočnosť, že utečenecké deti

nemajú vysvedčenia z predchádzajúcich krajín svojho pobytu a nehovoria po maďarsky.

Umiestnenie domova (v susedstve pohraničného zariadenia) bráni efektívnej integrácii

a skôr deti izoluje. Moslimské deti nemôžu dodržiavať Ramadan, nakoľko detský domov

na to nie je primerane prispôsobený.

Novorodenci utečencov majú problémy už od okamihu narodenia. Národnosť detí, ktoré

sa narodili žiadateľom o azyl, utečencom a osobám s humanitárnym postavením je

v rodnom liste zapísaná ako “neznáma”, čo môže z dlhodobého hľadiska mať za následok

ich postavenie oko osôb bez štátnej príslušnosti a negatívne ovplyvniť ich budúcnosť.

V niektorých utečeneckých prijímacích centrách sa pre novorodencov pripravuje špeciálna

strava. Deti staršie ako 2 roky však musia jesť to isté čo dospelí, pričom sa neberie do

úvahy ich potreba zvýšeného príjmu mliečnych výrobkov a čerstvého ovocia.

„Keď deti chodia do

školy, nájdu si veľa

priateľov a dokážu

zabudnúť na svoje

problémy”

8 ročný kosovský Róm

v Békéscsaba

„Pre moje deti sú školské

prestávky a víkendy v

tábore príšerné. V škole

im je lepšie, pretože sa

môžu učiť jazyk a nájsť

si priateľov.”

Kosovská Rómka,

matka troch detí

v Békéscsaba

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

12

Vyhodnotenie 2007

Ženy žijú v tvrdých podmienkach
Aj keď si ženy zvyčajne ľahšie nájdu nejakú činnosť a nenudí ich monotónny život

v utečeneckom tábore, MFT zistil, že ich situácia je v mnohých smeroch omnoho ťažšia

ako situácia mužov. Ako príklad možno uviesť:

• Pre ženy v prijímacích centrách existuje veľmi málo alebo žiadne programy zamerané

na trávenie voľného času alebo nejaké vzdelávanie.

• Ženy sa sťažujú, že nedostávajú dostatočné množstvo hygienických potrieb ako napr.

vložky alebo čistiace potreby a tak nedokážu zabezpečiť dostatočnú hygienu pre seba

a pre svoje rodiny.

• Slobodné matky a matky s malými deťmi majú problémy navštevovať jazykové kurzy

alebo si nájsť prácu, pretože nemajú nikoho, kto by sa im postaral o deti.

• Samotní utečenci niekedy spomedzi seba vylúčia ženy, ktoré odmietnu svoje tradičné

role. Kamerunská slobodná matka - žiadateľka o azyl sa sťažovala, že samotné

spoločenstvo označuje emancipované ženy za “prostitútky”.

V zaistení sú ženy vystavené často horším podmienkam ako muži. Môžu sa ocitnúť

v tmavých miestnostiach bez priameho prístupu do spoločenských priestorov, zatiaľ čo

muži majú k dispozícii spoločenskú miestnosť s televíziou.

Keďže v centre pre zaistených cudzincov je oveľa menej žien, nie je výnimočné, že žena

strávi izolovaná celé týždne alebo dokonca mesiace bez možnosti komunikovať s niekým

v podobnej situácii. Samozrejme, že väčšina pracovníkov hraničnej polície sú tiež muži.

Psychologické problémy sa často nepodarí odhaliť
Traumatické zážitky z minulosti, počas úteku z krajiny pôvodu alebo aj po príchode do

krajiny azylu spôsobujú žiadateľom o azyl a utečencom často rozličné psychologické

problémy. Na riešenie týchto

problémov existujú programy pre

traumatizovaných

dospelých.

MFT však zistil, že neexistujú

psychológovia pre dospievajúcich

žiadateľov o azyl s psychologic-

kými problémami. V centrách

pre zaistené osoby nefunguje

mechanizmus na preskúmanie

a identifikovanie osôb, ktoré prežili

mučenie či iné druhy násilia. Je

to alarmujúce, nakoľko takýmto

osobám ich zaistenie môže

spôsobiť ďalšiu traumu.

„Môj manžel mi nedovoľuje navštevovať jazykové kurzy, pretože tam je veľa mužov.

Dovolil by mi chodiť na kurzy určené pre ženy, ale tie by museli byť doobeda, keď sú

moje deti v škole”

Matka, kosovská Rómka v Békéscsaba

Dedičstvo vojny

na Balkáne:

Starší pacienti

v nemocnici

pre mentálne

postihnutých

v Bosne

FOTO: UNHCR

Správa

13

Vyhodnotenie 2007

V dôsledku vojny na Balkáne je v prijímacom centre v Debrecíne špecifická skupina

utečencov. Ide o starších pacientov z ústavu pre duševne chorých v Bosne, ktorí boli

evakuovaní do Maďarska a pre ktorých stále nebolo nájdené vhodné trvalé riešenie.

V čase hodnotenia bolo na oddelení vytvorenom pre tieto osoby celkom 22 pacientov.

MFT sa rozprával s tromi pacientmi, ktorí boli schopní pretlmočiť vlastné potreby a potreby

svojich spolupacientov. Okrem zdravotných podmienok označili za dva najvýznamnejšie

problémy duševne chorých utečencov depresiu a nedostatok činnosti, ktorá by ich

zamestnala. Chýba im domov a dúfajú, že sa niekedy budú môcť vrátiť. Nedokážu

pochopiť, že zánik ich rodinných štruktúr a chýbajúce lekárske zariadenia v povojnovej

Bosne sú prekážkou ich návratu.

Samotní pacienti navrhli dve jednoduché riešenia, ktoré by pomohli zmierniť ich utrpenie.

Privítali by niekedy bosnianske jedlo a lekára alebo sestričku, hovoriacich ich jazykom.

Na aktivovanie pacientov a zlepšenie ich duševného stavu, ktorý sa udržuje iba pomocou

liekov, je však najmä potrebná pravidelná aktívna činnosť.

Podmienky v útvaroch zaistenia pre cudzincov

sú prísnejšie než pre zločincov
MFT zistil, že zaistení žiadatelia o azyl nedokážu kvalifikovane rozhodovať o svojej právnej

situácii nakoľko nemajú prístup k zrozumiteľným informáciám o postupe podľa Dublin II

a ani o azylovom konaní vo všeobecnosti. V mnohých prípadoch zaistené osoby dokonca

nechápu, prečo boli pozbavené osobnej slobody. Ich situácii neprispieva ani skutočnosť,

že pre jazykovú bariéru nedokážu komunikovať ani s príslušníkmi cudzineckej polície,

ktorí ich strážia.

MFT zistil, že pravidlá administratívneho zaistenia sú vo všeobecnosti príliš prísne.

Cudzinci, ktorí spáchali menej závažné prečiny alebo trestné činy sú vystavení horším

podmienkam ako páchatelia trestných činov a v ich prípadoch dochádza k prísnejšiemu

obmedzeniu osobnej slobody. V dvoch zariadeniach sa cely cudzincov zamykajú

dokonca aj počas dňa a stoly a stoličky, ktoré sa v nich nachádzajú sú pevne pripevnené

k podlahe.

Zaistení cudzinci sa môžu rozprávať s návštevami iba cez otvor v deliacej stene

a telefonovanie je obmedzené na jeden hovor denne v maximálnej dĺžke 5 minút.

Zariadenia v mestách Nyírbátor a Kiskunhalas dodržujú tento extrémne prísny režim,

oddelenie pre zaistených cudzincov v meste Győr umožňuje trochu humánnejší prístup

a slobodu pohybu cudzincom v rámci zariadenia.

Vo všeobecnosti sú životné podmienky zaistených cudzincov nevyhovujúce. Strava

je neuspokojivá, hygienické podmienky zlé, priestory špinavé a posteľná bielizeň len

málokedy vypraná. Tiež tu neexistujú sociálne služby, denné aktivity, ani športové

zariadenia, materiál na čítanie alebo prístup na internet. Zaistení Moslimovia majú ťažkosti

s dodržiavaním Ramadanu.

„Rád by som sa vrátil do svojho rodného mesta a dal si v miestnej kaviarni kávu

s priateľmi a susedmi. A rád by som šiel do mešity.“

Duševne chorý z Bosny

„Držia nás ako zvieratá v ZOO”

Zaistený starší muž z Kosova v meste Nyírbátor

Správa

14

Vyhodnotenie 2007

Život v utečeneckých centrách:

medzi nudou a konfliktmi
V rozhovoroch s MFT sa žiadatelia o azyl sťažovali na nedostatok zmysluplnej činnosti

alebo odborných školiacich programov, ktoré by im umožnili vyplniť voľný čas.

Konštatovali tiež, že potrebujú pomoc tretej strany pri riešení konfliktov, ktoré vznikajú

medzi žiadateľmi o azyl. Konflikty niekedy vznikajú medzi osobami z rôznych kultúr,

medzi mužmi a ženami alebo medzi obyvateľmi a vedením utečeneckého tábora.

Zdrojom konfliktov je aj nedodržiavanie pravidiel domového poriadku. Niektorí obyvatelia

ho nerešpektujú a rušia ostatných, z čoho vznikajú tiež konflikty.

MFT zaregistroval aj sťažnosti na

skutočnosť, že žiadatelia dostávajú

iba jedno teplé jedlo denne

a tiež aj na skutočnosť, že strava

neobsahuje dostatok zeleniny,

ovocia, mliečnych produktov.

Pre niektorých obyvateľov boli aj

podávané porcie príliš malé.

Ďalším problémom je šatstvo. Veľa

obyvateľov potrebuje dobrú obuv

a teplé zimné oblečenie.

Odporúčania MFT
Okrem podrobného preskúmania otázok, ktoré vyplynuli z rozhovorov s vypočutými

osobami vypracoval MFT nasledovné odporúčania:

• Deti žiadateľov o azyl by ihneď po príchode do zariadenia mali začať navštevovať kurzy

maďarčiny s cieľom zabezpečiť účelnosť ich školskej dochádzky. Rodičia by sa tiež

mali vzdelávať a mali by mať k dispozícii prekladateľské služby, ktoré by im umožnili

komunikovať s učiteľmi a ďalšími vzdelávacími subjektami.

• Učitelia a riaditelia škôl, ktoré navštevujú deti žiadateľov o azyl a utečencov, by mali byť

vyškolení na vyučovanie v multi-kultúrálnom prostredí.

• Keďže vzdelanie je základnou potrebou, stredoškolské vzdelávanie detí žiadateľov

o azyl by mala financovať vláda (v súčasnosti plne závisí na Európskom utečeneckom

fonde).

• Utečenecké prijímacie centrá by mali mať špeciálne programy pre deti, obzvlášť v lete,

aby mali deti nejakú činnosť a boli aktívne.

• Je potrebné zlepšiť prijímacie podmienky v centre pre zaistených cudzincov, aby splnili

základné požadované kritériá.

„Iba tu sedíme

a čakáme, kým

ubehne deň” -

Kosovská Rómka

v Békéscsaba

„Jedlo je strašné: jeden deň máme červenú omáčku, ďalší žltú omáčku a k tomu ryžu

alebo zemiaky.”

Srbská utečenkyňa v Bicske

FOTO: UNHCR

Správa

15

Vyhodnotenie 2007

• Náležite registrovať štátnu príslušnosť novorodencov utečencov narodených

v Maďarsku s cieľom zabrániť vzniku stavu bez štátnej príslušnosti

• Dospievajúcim žiadateľom o azyl a utečencom, ktorí trpia post-traumatickým stresom

by sa mal venovať psychiater. Mal by byť zavedený mechanizmus na preskúmanie

zadržaných osôb s post-traumatickým stresom s cieľom zabrániť ich ďalšiemu

traumatizovaniu.

Zmeny, ktoré nastali od hodnotenia v r. 2006
• V prijímacích centrách pre žiadateľov o azyl sa prijímacie podmienky značne zlepšili

vďaka mnohým projektom financovaných z externých zdrojov. Veľa ich obyvateľov

vyjadrilo spokojnosť so službami a počet sťažností sa v porovnaní s predchádzajúcim

rokom výrazne znížil. Vo všeobecnosti mali vypočuté osoby väčšie obavy z právnych

zmien od 1. januára 2008 ako z podmienok v prijímacích zariadeniach.

• Regionálne zastupiteľstvo v Budapešti poskytlo stojany s informačnými letákmi pre

nových žiadateľov o azyl, ktoré sú rozmiestnené na ľahko dostupných miestach.

MFT zistil, že tieto stojany sú umiestnené aj v zariadeniach pre zaistených cudzincov

a obsahujú potrebný informačný materiál.

• Detský domov pre maloletých bez sprievodu v Nagykanizsa by sa mal stať súčasťou

maďarského systému na ochranu detí a zabezpečiť rovnaký štandard ako majú

k dispozícii maďarskí mladiství. (Poznámka: Od 1. januára 2008 neprevádzkuje svoju

činnosť detský domov pre maloletých bez sprievodu v Nagykanizsa ale v Bicske na

základe projektu Ekumenických aktivít)

• V r. 2007 sa hlavné problémy súvisiace so vzdelávaním detí žiadateľov o azyl

a utečencov riešili na niekoľkých rokovaniach za okrúhlym stolom a na osobitnom

stretnutí s ministrom školstva.

Nový azylový zákon v Maďarsku
V r. 2007 prebiehali hodnotenia zároveň so záverečnou fázou prípravy nového zákona

o azyle. Zákon je v platnosti od 1. januára 2008 a zahŕňa zmeny vyplývajúce zo zistení

z prechádzajúceho hodnotenia vrátane nasledovného:

• Deti žiadateľov o azyl a utečencov majú právo na vzdelanie a nárok na úhradu

cestovných nákladov do školy a späť.

• V prijímacích centrách majú deti do 14 rokov právo na mesačný príspevok, aby im

rodiny mohli zabezpečiť ich špeciálne potreby.

• Nový zákon o cudzincoch naviac znížil dĺžku administratívneho zaistenia z dvanásť na

šesť mesiacov, pričom žiadatelia o azyl nesmú byť zaistení na viac ako 15 dní.

Správa

16

Vyhodnotenie 2007

Pol’sko

Metodológia
V čase vykonávania hodnotenia v septembri 2007, bolo v 17 utečeneckých centrách

v Poľsku v troch vojvodstvách ubytovaných 4037 žiadateľov o azyl. 693 žiadateľov o azyl

prijalo štátnu podporu mimo centier.

Vypočuté osoby boli rozdelené do ôsmych kategórií podľa pohlavia a veku. Počas troch

hodnotiacich kôl sa MFT stretol s približne 200 žiadateľmi o azyl a osobami, ktorým bol

udelený status utečenca alebo doplnková ochrana.

Rozhovory sa konali v:

• mestách Lublin, Łuków a Niemce (Lubelskie vojvodstvo)

• Łomża, Czerwony Bor a Iga (Podlaskie vojvodstvo)

• centrách Siekierki a Bielany vo Varšave (Mazowieckie vojvodstvo)

V predchádzajúcich rokoch sa hodnotenia konali počas jedného týždňa v jednom

vojvodstve, v r. 2007 prebiehali od mája do októbra na väčšej geografickej ploche.

V r. 2007 boli hodnotenia ukončené konferenciou, na ktorej sa prerokovali zistenia a prijali

odporúčania.

Monotónny život v preplnených zariadeniach
Vo väčšine prijímacích centier si MFT vypočul sťažnosti na životné podmienky. Centrá sú

preplnené tak, že sa niekedy o jednu miestnosť musí deliť niekoľko rodín. Vo viacerých

centrách je vybavenie zanedbané a izby sú vlhké. Toto obzvlášť platí o prijímacích

centrách v mestách Niemce a Lublin, ktoré potrebujú okamžitú renováciu.

Spoločné priestory s kuchynskými sporákmi a práčkami sú v katastrofálnom stave.

Kuchyne sú často špinavé a niekedy dokonca zamorené hmyzom. Utečenci požadovali

viac domácich spotrebičov, ale tiež priznali, že obyvatelia by mali byť informovaní o tom,

ako ich náležite používať a ako udržovať kuchyne čisté a v dobrom stave.

Poľsko zaznamenalo najvyšší nárast ( o 63%) žiadostí o azyl v regióne; v roku

2007 bolo zaznamenaných 10047 nových žiadostí v porovnaní so 7093 žiadosťami

v predchádzajúcom roku. V regionálnom kontexte Poľsko prijalo najviac žiadateľov

o azyl, čo predstavuje 47% všetkých žiadostí v strednej Európe. Rovnako ako

v minulosti tvorili drvivú väčšinu (90%) všetkých žiadateľov o azyl príslušníci Čečenskej

národnosti z Ruskej Federácie. Napriek nárastu žiadostí o azyl, počet udelených azylov

klesol z 12,2% na 3,9 %: 212 osobám bolo udelené postavenie utečenca na základe

Ženevského dohovoru, v predchádzajúcom roku to bolo 485 osôb. Toto zníženie bolo

kompenzované udelením doplnkovej ochrany až o viac ako 33,8% žiadateľom (2919

osôb) v 2007, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy ich bolo 2110.

Správa

17

Vyhodnotenie 2007

Iba v záchytnom centre v Bielanoch boli obyvatelia spokojní so stravou. Zistili sme, že

sa pravidelne stretávajú so spoločnosťou poskytujúcou stravovacie služby, diskutujú

o nápadoch a riešia sťažnosti. MFT to považuje za veľmi pozitívny príklad, ktorý by mali

nasledovať aj ostatné centrá.

Ďalšou častou sťažnosťou, ktorú

MFT zaregistroval je monotónny

život v tábore a nedostatok

aktivít na trávenie voľného času.

V prijímacích centrách prakticky

všetkým deťom a dospievajúcim

chýbajú ihriská a športové

zariadenia a tiež športové náčinie.

Spomedzi

dospelých

tento

problém spomenulo viac mužov

ako žien. Dospelí a tiež niektoré deti

by radi mali prístup k materiálu na

čítanie, predovšetkým ku knihám

v ich materinskom jazyku.

Väčšina centier je vybavená počítačmi a internetom, ale neexistujú tu transparentné

pravidlá pre ich používanie. Centrum v meste Lublin dostalo televízor, ale obyvatelia

tvrdia, že ho používajú strážnici. Vo Varšave televízor zničili obyvatelia zariadenia.

Bezpečnosť bola otázkou, o ktorej obyvatelia prijímacích centier nechceli hovoriť. MFT

zistil, že medzi žiadateľmi o azyl dochádza ku konfliktom, ale obyvatelia zariadenia

nechcú, aby do konfliktov zasahovalo vedenie alebo polícia. Spomenuli tiež problémy

súvisiace s alkoholom a užívaním narkotík a domácim násilím. Tieto sú však zriedkavo

nahlasované vedeniu alebo zamestnancom strážnej služby.

Nevyjasnená situácia osôb s udelenou

doplnkovou ochranou
V Poľsku počet osôb s udelenou doplnkovou ochranou prevyšuje počet osôb s priznaným

postavením utečenca takmer dvadsaťkrát. MFT zistil, že osoby s doplnkovou ochranou

nie sú dostatočne informované o svojich právach a možnostiach poskytnutia pomoci.

Nedostávajú žiadne informačné materiály a právnici mimovládnych organizácií sa

väčšinou zameriavajú na žiadateľov o azyl a nemajú kapacity na to, aby sa zaoberali

všetkými prípadmi.

Osoby s udelenou doplnkovou ochranou sa sami považujú za obzvlášť zraniteľné

a nechránené. Veľa Čečencov povedalo, že nedokážu pochopiť, prečo im nebolo udelené

postavenie utečenca. Nemajú prístup k integračným programov vrátane kurzov poľského

jazyka a pomoci pri hľadaní zamestnania a ubytovania. Z tohto dôvodu mnohí z nich

nevnímajú Poľsko ako krajinu, ktorá im umožní integráciu.

Rozhodujúcim momentom pre ľudí, ktorým bola udelená doplnková ochrana (a tiež pre

utečencov) je čas, keď opúšťajú záchytné centrum. MFT zistil, že počas prechodného

obdobia sa im nedostáva dostatočnej podpory (hoci integračný program spojený

s poradenstvom, poskytovanie ubytovania a ďalšia podpora fungovali aspoň v niektorých

centrách.)

Deťom chýbajú

ihriská a športové

vybavenie

FOTO: UNHCR

Správa

18

Vyhodnotenie 2007

Negatívne skúsenosti s učiteľmi a spolužiakmi
Je dôležité spomenúť, školská dochádzka detí žiadateľov o azyl sa za posledné dva roky

podstatne zlepšila z 52 % v roku 2005 na 71 % v roku 2006 a na 100% v roku 2007!

Na rozdiel od ostatných rokov, tentokrát MFT nezaregistroval žiadne sťažnosti v súvislosti

s neprijatím detí do školy. Zistili sme, že poľskí učitelia a aj žiaci si stále potrebujú zvyknúť

na multikulturálne triedy. Deti aj rodičia uviedli členom MFT prípady negatívneho postoja

učiteľov aj spolužiakov.

Okrem jazykovej bariéry sa na

deťoch žiadateľov o azyl odráža

aj ekonomická situácia ich rodín.

Majú ťažkosti pri kupovaní učebníc

alebo platení za mimoškolské

aktivity. V dvoch konkrétnych

prípadoch sa dievčatá sťažovali,

že ich rodičia míňajú príspevky na

stravu na iné účely. Výsledkom je,

že dievčatá boli v škole hladné.

Mnohí

rodičia

hovorili

aj

o predškolských zariadeniach

a navrhli, aby v materských školách

vyučovali poľskí učitelia. Týmto

spôsobom by sa deti naučili po

poľsky ešte predtým, než začnú

navštevovať školu.

Veľa sťažností na zdravotnú starostlivosť

a jeden svetlý príklad
Problém, ktorý sa často opakoval vo väčšine diskusií so žiadateľmi o azyl a utečencami

bol prístup k zdravotnej starostlivosti v Poľsku. Väčšina vypočutých skupín sa sťažovala

na prístup k zdravotnej starostlivosti a na ich kvalitu. Okrem jazykových problémov

musia žiadatelia o azyl a utečenci čeliť množstvu problémov s poskytovateľmi zdravotnej

starostlivosti. Sťažovali sa na xenofobické postoje zdravotníckeho personálu a na

všeobecne nízku kvalitu zdravotníckych služieb. Veľa žiadateľov o azyl sa sťažovalo, že

všeobecní lekári nie sú ochotní poslať ich k špecialistom.

Keď sa MFT dozvedel, že pohotovostné služby nie sú obyvateľom zariadenia k dispozícii

v prípade potreby, okamžite sa snažil overiť si túto informáciu. MFT zistil, že telefónne

hovory sa opakovane uskutočňovali aj v prípadoch, keď nešlo o naliehavú situáciu, a že

takéto zásahy bolo potrebné zaplatiť.

Ale nie všetko je negatívne. V centre Bielany vo Varšave opísali kontakt s lekárkou ako

„ideálny“. Obyvatelia zariadenia veľmi ocenili ochotu lekárky a jej pripravenosť obetovať

svoj voľný čas na poskytnutie zdravotnej pomoci.

Ekonomická

situácia

žiadateľov o azyl

sa odráža aj na

ich deťoch

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

19

Vyhodnotenie 2007

Aktívne trávenie voľného času namiesto pasívneho

života v tábore
Vo svojej záverečnej analýze MFT usúdil, že najväčším problémom charakteristickým

pre utečeneckú populáciu v Poľsku je jej pasívny prístup k životu. Napriek tomu, že

existuje veľké množstvo objektívnych faktorov, ktoré majú negatívny dopad na životné

podmienky a šance na integráciu, MFT tiež zistil, že väčšina žiadateľov o azyl si myslí,

že ich problémy vyriešia iní a očakávajú príliš veľa od externých činiteľov ako je vláda,

vedenie záchytného centra a iní.

Počas diskusií sa členovia MFT pýtali skupín utečencov a žiadateľov o azyl na vhodné

riešenia ich problémov v rámci ich vlastných komunít. Väčšina z nich však nedokáže

uvažovať takýmto spôsobom.

MFT zistil, že perspektívy utečencov, ktorí sa aktívne snažia integrovať v Poľsku boli

v porovnaní s ľuďmi v záchytných centrách výrazne lepšie. Povaha problémov týchto

dvoch veľkých skupín sa preto veľmi líšila. Mali by sme sa však vyhnúť prehnanému

zjednodušovaniu. Rozdiel medzi oboma skupinami nie je zreteľný. Rozdielne skúsenosti

v Poľsku a rozdiely v kultúre, vzdelaní a rodinnom zázemí utečencov a žiadateľov o azyl

spôsobujú, že šance na neskoršiu integráciu v spoločnosti sú rôzne.

MFT zistil, že kľúčovým faktorom

je dĺžka pobytu v záchytných

centrách. Príliš dlhá nečinnosť

vedie často k poklesu osobnej ini-

ciatívy a zvýšeným očakávaniam,

že z vonku príde na mieru šité

riešenie danej situácie. Urýchlením

azylového konania by sme sa

mohli vyhnúť začarovanému kruhu

príliš dlhej závislosti žiadateľov

o azyl a ich neistoty z budúcnosti.

MFT tiež usúdil, že základným princípom pomoci utečencom v Poľsku by malo byť

ich aktívna angažovanosť vo všetkých štádiách azylového konania. Keby mali ľudia

možnosť zúčastniť sa na rozhodovaní o svojich životných podmienkach a integrácii

hneď od začiatku, mnohé z ich problémov uvedených v tejto správe by sa dali vyriešiť

už v počiatočnom štádiu. Malo by sa podporovať vytváranie utečeneckých výborov

a svojpomocné iniciatívy.

Odporúčania MFT
• V záchytných centrách by mali byť vytvorené a zavedené štandardné operačné postupy

v prípade výskytu sexuálneho a rodovo podmieneného násilia s cieľom vyhnúť sa

konfliktom a riešiť ich. Mal by sa zvýšiť počet sociálnych pracovníkov. [Poznámka: 25.

marca 2008 podpísali dohodu o SOP a SGBV Cudzinecký úrad, Polícia, La Strada,

Centrum právnej pomoci Halina Niec a UNHCR. Odvtedy začala implementácia SOP

v prijímacích centrách pre žiadateľov o azyl.]

• Životné podmienky v prijímacích centrách Niemce a Lublin sa zlepšili. Je potrebné

zabezpečiť dostatočný počet práčok a sporákov a obyvatelia zariadenia by mali byť

poučení ako s nimi náležite zaobchádzať.

Základným

princípom pomoci

utečencom by

malo byť aktívne

angažovanie sa

dotknutých osôb

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

20

Vyhodnotenie 2007

• Utečenci by sa mali podieľať na plánovaní denného menu podľa príkladu z centra

Bielany.

• Niektoré problémy týkajúce sa vandalizmu v záchytných centrách by sa pravdepodobne

vyriešili zavedením systému zodpovednosti obyvateľov zariadenia.

• Centrá by mali mať ihriská a športové zariadenia. Je potrebné stanoviť transparentné

pravidlá pre prístup na počítače a Internet.

• Je potrebné podporiť priateľský dialóg medzi školami a komunitami žiadateľov o azyl

a utečencov. Je nevyhnutné aktívne zapájať žiadateľov o azyl do školského života.

• V centrách by mala byť zavedená predškolská starostlivosť s poľsky hovoriacimi

učiteľmi alebo by deti mali mať prístup do verejných materských škôl.

• Pri komunikácii so zdravotníckym personálom by mali byť prítomní tlmočníci.

• MFT odporúča poskytovať špeciálne kurzy poľského jazyka, ktoré by spĺňali potreby

ľudí pri hľadaní práce. Žiadatelia o azyl by mali mať k dispozícii odborné školenia a

kurzy, ktoré zodpovedajú potrebám pracovného trhu.

• Vláda by mala poskytovať systém programov bezplatnej právnej pomoci

a poradenstva.

• Integračné programy by mali byť rozšírené a zahŕňať aj osoby s udelenou doplnkovou

ochranou. Ministerstvo práce a sociálnej politiky by malo preskúmať kvalitu existujúcich

integračných programov. [Poznámka: 29. mája 2008 vstúpi do platnosti nový zákon na

ochranu cudzincov. Toto nariadenie zaručuje osobám s doplnkovou ochranou prístup

do integračných programov.]

• Poľská spoločnosť by mala byť lepšie informovaná o situácii utečencov s cieľom

zabrániť diskriminácii.

• Utečenci a osoby s udelenou doplnkovou ochranou by mali byť podporovaní pri

vytváraní nových asociácií, ktoré by lepšie uspokojovali ich potreby.

• Prístup mimovládnych organizácií k fondom EÚ a vládnym dotáciám by sa mal

zjednodušiť.

Zmeny, ktoré nastali od hodnotenia v r. 2006
Hodnotenie v r. 2007 bolo tretím takýmto hodnotením v Poľsku. Správy z predchádzajúcich

hodnotení prispeli do diskusie o potrebách a problémoch žiadateľov o azyl v Poľsku.

• Na základe zistení hodnotenia z r. 2005, UNHCR, vládne inštitúcie a mimovládne

organizácie pristúpili k aktivitám, ktorých cieľom bolo zlepšiť prístup detí utečencov

a žiadateľov o azyl do škôl. Výsledkom bolo, že podľa štatistík UNHCR sa značne

upravila dochádzka neplnoletých detí (71% v 2006 v porovnaní s 52% v 2005; takmer

100% v 2007)

• V r. 2006 účastníci zdôrazňovali, že mali problémy zúčastňovať sa na jazykových

a odborných školeniach. Ako reakcia na to boli v centrách zorganizované ďalšie aktivity

a školenia.

Správa

21

Vyhodnotenie 2007

Rumunsko

Metodológia
Vyhodnotenie sa v Rumunsku uskutočnilo v septembri 2007. Multifunkčný tím (MFT) sa

skladal z 12 členov - 9 žien a 3 mužov, pričom zastúpené bolo UNHCR, Riaditeľstvo pre

Azyl a Integráciu a mimovládne organizácie.

Celkovo MFT vypočul 87 osôb v záujme UNHCR (64 žiadateľov o azyl a 23 osôb, ktorým

bola poskytnutá medzinárodná ochrana) z Iraku, Srbska, Demokratickej republiky Kongo,

Kongo-Brazaville, Somálska, Nigérie, Egypta a Turecka. Medzi vypočutými osobami bolo

7 detí vo veku od 13 do 18 rokov (2 chlapci, 5 dievčat) a 80 dospelých osôb (53 mužov

a 27 žien).

S cieľom zabezpečiť geografické pokrytie sa multifunkčný tím rozdelil na menšie skupinky

a uskutočnil vyhodnotenie na týchto miestach.
• Prijímacie centrum Stolnicu v Bukurešti

• Prijímacie centrum Radauti (severovýchod Rumunska)

• Prijímacie centrum Somcuta Mare (severozápad Rumunska)

• Prijímacie centrum Galati (východ Rumunska)

• Prijímacie centrum Timisoara (západ Rumunska)

• Mimovládne organizácie (ARCA – Rumunské Fórum pre Migrantov a Utečencov,

Rumunská Národná Rada pre Utečencov, Asociácia žien utečenkýň, Zachráňte deti

v Rumunsku - všetci v Bukurešti a Asociácia Generatie Tanara v meste Timisoara)

• Úrad UNHCR

Pred zahájením jednotlivých častí vyhodnocovania sa MFT dohodol zameriavať sa

primárne na dve témy, a to na azylové konanie a životné podmienky žiadateľov o azyl

a na mechanizmus lokálnej integrácie osôb, ktorým už bola poskytnutá ochrana.

Rumunsko prijalo v roku 2007 najnižší počet žiadateľov o azyl v regióne - 3% všetkých

žiadostí o azyl v strednej Európe. V porovnaní s r. 2006 (460 žiadostí) však vzrástol

počet žiadateľov o 43,3 %, t.j. na 659 žiadostí. Na druhej strane, miera udelenia štatútu

utečenca bola vysoká: vzrástla až o 26 % (čo znamená, že 143 osobám bolo udelené

postavenie utečenca na základe Ženevského dohovoru) v porovnaní s predchádzajúcim

rokom a 17 osobám bolo udelené postavenie doplnkovej ochrany. Celková miera

udelenia medzinárodnej ochrany je teda 29 % a predstavuje 70%-ný nárast v porovnaní

s rokom 2006. Hlavnú skupinu žiadateľov o azyl v Rumunsku tvorili žiadatelia z Iraku

(43%), Srbska (28,2%), Turecka (6,8%), Číny a Somálska (4,8% ).

Správa

22

Vyhodnotenie 2007

Azylové konanie má veľa nedostatkov
Žiadatelia o azyl v Rumunsku čelia množstvu problémov, predovšetkým mimo oblasti

hlavného mesta Bukurešť, kde boli identifikované najvážnejšie nedostatky.

Rumunský Migračný Úrad vydal informačný film o postupe pri udeľovaní štatútu utečenca

a o právach a povinnostiach žiadateľov o azyl. Film je k dispozícii v rumunčine, angličtine

a arabčine. Osoby, ktoré nehovoria ani jedným z týchto troch jazykov nemajú prístup

k nevyhnutným informáciám.

Nielenže žiadatelia o azyl často nechápu rumunské právne postupy, MFT tiež odhalil

nedostatok informovanosti o postupoch v rámci Dublinského Dohovoru II.

Veľa žiadateľov o azyl, ktorí hovoria menej používanými cudzími jazykmi uviedlo, že

mimo hlavného mesta Bukurešť nemajú k dispozícii tlmočníkov, čo negatívne ovplyvňuje

ich prístup k sociálnej, právnej a lekárskej pomoci.

Azylové konanie je komplexný

právny postup, ktorý sa nemôže

uskutočniť bez pomoci odborní-

kov. Objem bezplatnej právnej

pomoci, ktorú poskytuje advo-

kátska komora a mimovládne

organizácie

s

financovaním

prostredníctvom UNHCR nie

je dostatočný pre uspokojenie

základných potrieb žiadateľov

o azyl v Rumunsku, navyše mimo

Bukurešti nie sú k dispozícii

špecializovaní právnici.

Pri hodnotení dôveryhodnosti žiadostí o azyl rozhodovači migračného úradu neberú do

úvahy najnovší vývoj v krajine pôvodu žiadateľa o azyl, čo môže viesť k nesprávnym

rozhodnutiam.

Žiadateľky o azyl sa cítia obzvlášť nechránené počas azylového konania. Do menej

frekventovaných jazykov neexistuje dostatok tlmočníčok, a štátni pracovníci nie sú

dostatočne školení na vedenie pohovorov rodovo citlivým spôsobom alebo na náležité

identifikovanie rodového prenasledovania.

Veľa vypočutých osôb sa sťažovalo, že poskytovaný mesačný príspevok nepokrýva ich

materiálne potreby. V takýchto pomeroch neexistuje spôsob ako okrem základných

potrieb financovať ďalšie. Rodičia napríklad uviedli, že ich deti sa nemôžu zúčastňovať

na mimoškolských aktivitách, pretože si nemôžu dovoliť pokryť tieto výdavky.

V Somcuta Mare sa žiadatelia o azyl sťažovali, že nie sú primerane uspokojené ich

požiadavky na zdravotnú starostlivosť. Problémy vznikajú pri posielaní žiadateľov o azyl

do miestnych nemocníc.

„Dublinské nariadenie je niečo proti slobode pohybu.”

Žiadateľ o azyl z Iraku

Azylové konanie

je zložitý právny

proces, ktorý je

iba ťažko možné

uskutočniť

bez pomoci

odborníkov

FOTO: TUDOR VINTILOIU

Správa

23

Vyhodnotenie 2007

Nedostatok informácií bráni integrácii
Osoby s už priznanou ochranou musia v Rumunsku čeliť nevedomosti. Pri komunikácii

so sociálnymi úradmi sa utečenci často stretávajú s úradníkmi, ktorí nie sú zvyknutí riešiť

problémy utečencov, a preto ani sami nevedia na akú formu pomoci majú utečenci nárok.

S podobným problémom sa utečenci stretávajú aj pri hľadaní zamestnania, predovšetkým

mimo hlavného mesta. Zamestnávatelia váhajú prijímať utečencov do pracovného

pomeru, keďže nechápu ich postavenie a ani nepoznajú ich schopnosti a kvalifikáciu.

Dobré formálne vzdelanie zvyčajne uľahčuje integráciu utečencov v novej spoločnosti.

V Rumunsku však musia utečenci s dobrou kvalifikáciou čeliť skutočnosti, že diplomy,

ktoré získali v krajine pôvodu rumunské úrady vo väčšine prípadov neuznávajú. Rumunsko

zatiaľ nemá zavedený systém hodnotenia a uznávania zahraničných diplomov.

Naturalizácia

je

zvyčajne

posledným krokom integračného

procesu jednotlivca a viacerí

utečenci uviedli pre MFT, že by

sa radi stali rumunskými občanmi,

ale že naturalizačné postupy sú

v Rumunsku veľmi zdĺhavé a pre

väčšinu utečencov nákladné.

Jedným z nezvyčajných zistení

MFT bolo, že nový rumunský

zákon o integrácii teoreticky

predvída

množstvo

veľmi

sľubných integračných opatrení. Tieto informácie však neboli rozšírené a potenciálni

príjemcovia takejto formy pomoci o týchto programoch nevedia a preto ich následne ani

nevyužívajú.

Pri poskytovaní lekárskej starostlivosti si musia osoby, ktorým bola poskytnutá ochrana

ešte pred rokom 2004 platiť zdravotné poistenie retrospektívne, pričom požadovaná

čiastka je značne vysoká a nemôže byť uhradená po splátkach.

„Zamestnávatelia nás utečencov nepoznajú a nechcú s nami pracovať”

Somálsky utečenec

Konanie o udele-

nie občianstva

je v Rumunsku

zdĺhavé a pre

utečencov aj

veľmi nákladné

FOTO: TUDOR VINTILOIU

Správa

24

Vyhodnotenie 2007

Odporúčania MFT
• Zainteresované subjekty by mali organizovať informačné kampane pre potenciálnych

príjemcov pomoci, ktoré by mali zahŕňať distribúciu letákov a intenzívnejšie sociálne

a právne poradenstvo s cieľom zlepšiť povedomie o aktuálnom obsahu štátneho

integračného programu.

• Ministerstvo školstva, mládeže a výskumu by malo podporiť vypracovanie metodológie

na uznávanie diplomov prostredníctvom dodatku k zákonu o integrácii osôb s udelenou

ochranou v Rumunsku (Zákon o integrácii).

• Ohľadne materiálnych podmienok v pobytových táboroch MFT odporúča urýchlenie

procesu zmeny a doplnenia právnych ustanovení súvisiacich s mesačným príspevkom

pre žiadateľov o azyl s cieľom zvýšiť túto čiastku.

• Ohľadne azylového konania MFT navrhuje povzbudiť vládu, aby vytvorila systém

bezplatnej právnej pomoci pre žiadateľov o azyl a vyškolila právnikov aj mimo Bukurešti

a tiež rozhodovačov, ktorý hodnotia dôveryhodnosť žiadostí. Tiež by sa mal zlepšiť

spôsob používania informácií o krajine pôvodu.

• MFT odporúča navýšenie rozpočtu v časti nákladov potrebných na pokrytie výdavkov

na tlmočenie a cestovanie tak, aby bolo zabezpečené dostatočne pokrytie príjemcov

pomoci v rámci azylového konania. Ďalej by sa mali vytvoriť stratégie pre začlenenie

osôb v záujme UNHCR, ktoré nežijú v prijímacích/ubytovacích centrách a nevyžiadali si

pomoc mimovládnych organizácií, a zistiť, či takéto osoby nemusia čeliť potenciálnym

rizikám.

• Na záver MFT odporúča predĺžiť dĺžku trvania samotného procesu vyhodnocovania

tak, aby bola zaručená širšia účasť a zároveň rozšíriť samotný multifunkčný tím.

Zmeny, ktoré nastali od hodnotenia

uskutočneného v r. 2006
Od posledného vyhodnocovania nastali rozsiahle zmeny v samotnom profile

vyhodnocovania. V čase vyhodnocovania bolo viac ako 30% žiadateľov o azyl

v Rumunsku srbského pôvodu. Odporúčania na základe posledného vyhodnotenia viedli

k týmto zlepšeniam:

• Rumunský Migračný Úrad vytvoril film o jednotlivých krokoch v rámci konania o udelení

štatútu utečenca v Rumunsku;

• Mimovládne organizácie zaoberajúce sa problematikou utečencov vypracovali leták

o službách, ktoré poskytujú osobám v záujme UNHCR; leták bol preložený do

anglického, arabského, somálskeho a tureckého jazyka;

• Pracovníci utečeneckej komunity preložili interné pravidlá pre pobyt v prijímacích

centrách do somálskeho a tureckého jazyka;

• Riaditeľstvo Úradu pre azyl a integráciu začalo vysvetľovať žiadateľom o azyl dôvody

zníženia materiálnych podmienok v prijímacích zariadeniach.

Správa

25

Vyhodnotenie 2007

Slovensko

Metodológia
Multifunkčný tím (MFT) na Slovensku sa skladal z jedenástich členov, z ktorých štyria

boli zamestnanci UNHCR, dvaja zamestnanci orgánov štátnej správy (Ministerstvo vnút-

ra SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) a piati z mimovládnych organi-

zácií (Liga za ľudské práva, Spoločnosť ľudí dobrej vôle, Slovenská humanitárna rada a

Ekumenická rada cirkví).

Rozhovory sa konali v druhej polovici septembra 2007. MFT bol podľa potreby rozdelený

do dvoj alebo trojčlenných skupín. Vďaka tomu mohli jednotlivé skupiny navštíviť jede-

násť miest po celej krajine:
• Rohovce (pobytový tábor)

• Medveďov (Útvar zaistenia pre cudzincov )

• Gabčíkovo (pobytový tábor)

• Opatovská Nová Ves (záchytné tábor)

• Zvolen (integračné centrum)

• Horné Orechové (zariadenie pre maloletých bez sprievodu)

• Zavar (ubytovanie pre pracovníkov Peugeot Trnava)

• Bratislava (domácnosti osôb s uznaným postavením utečenca)

• Humenné (záchytné tábor)

• Košice (domácnosti osôb s uznaným postavením utečenca)

• Sečovce (Útvar zaistenia pre cudzincov)

Pochybnosti o spravodlivom azylovom konaní
Členovia MFT sa počas rozhovorov so žiadateľmi o azyl najčastejšie stretávali s ich oba-

vami súvisiacimi so spravodlivosťou azylového konania. Hlavným problémom, ktorí spo-

menuli takmer všetci účastníci bola prílišná dĺžka azylového konania a nepredvídateľnosť

jeho výsledkov. Žiadatelia o azyl boli nespokojní s dĺžkou odvolacieho konania na kraj-

ských súdoch a Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Na rozdiel od väčšiny krajín strednej Európy Slovensko prijalo v roku 2007

menej žiadateľov o azyl ako v roku 2006; 2643 osôb v porovnaní s 2871 osobami

v predchádzajúcom roku, čo predstavuje zníženie o 8 %. Na druhej strane sa o 22%

zvýšil počet osôb s priznaným postavením utečenca, i keď index uznania je naďalej

extrémne nízky: celkovo 14 osobám bolo udelené postavenie utečenca na základe

Ženevského dohovoru (miera udelenia postavenia utečenca je teda 1,1 %), 82 osobám

bola udelená doplnková ochrana (celková miera udelenia medzinárodnej ochrany

predstavuje 7,5 %). Najväčšiu skupinu tvorili žiadatelia o azyl z Pakistanu (24,6 %),

Indie (23,4 %), Ruskej federácie (11,6 %), Moldavska (7,9 %) a Gruzínska (5%).

„Pozerajú televíziu? Vedia, čo sa deje v mojej krajine a prečo som prišiel?”

Žiadateľ o azyl v Gabčíkove

Správa

26

Vyhodnotenie 2007

MFT zistil, že žiadatelia o azyl si veľmi dobre uvedomujú nízky počet udelených azylov

v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ a pochybujú, že im na Slovensku bude poskytnutá

ochrana. Vo všeobecnosti je sebavedomie žiadateľov o azyl v konaní veľmi nízke a cítia,

že úradníci nie sú veľmi dobre informovaní o situácii v krajinách pôvodu a že jednotlivé

prípady nehodnotia spravodlivo.

Rozhodnutia sú tiež k dispozícii len

v slovenskom jazyku. Žiadateľom

o azyl je ústne oznámený výsledok

rozhodnutia spolu s pokynmi

o možnosti podať odvolanie.

Dôvody

nie

sú

preložené

a žiadatelia o azyl nechápu, prečo

boli ich žiadosti zamietnuté.

Nečinnosť a napätie v azylových zariadeniach
Pokiaľ ide o životné podmienky v utečeneckých zariadeniach, najčastejšie sa vyskytujú

obavy súvisiace s bezpečnosťou, ktoré ovplyvňujú celkovú napätú situáciu a agresivitu

v azylových zariadeniach a niekedy vyústia do vzájomných útokov. Samotní žiadatelia

o azyl vidia hlavnú príčinu agresivity v nedostatku zmysluplnej činnosti počas pobytu

v zariadení.

Žiadatelia o azyl sa chcú zamestnať, ale podľa zákona môžu začať legálne pracovať

až po uplynutí jedného roka od začiatku azylového konania. Žiadatelia o azyl sa tiež

sťažovali na nedostatok možností aktívneho trávenia voľného času v azylových centrách.

Spomedzi všetkých navštívených centier boli najmenej spokojní v centre v Gabčíkove,

kde boli výhrady k celkovej hygiene v zariadení, vrátane kuchyne a jedálne. Obyvatelia

zariadení tiež upozornili na problémy s komunikáciou so zamestnancami jedálne.

V čase návštevy MFT v Opatovskej Novej Vsi toto zariadenie fungovalo v uzatvorenom

karanténnom režime. Jediný obchod, ktorí mali žiadatelia o azyl k dispozícii bol stánok

s potravinami a spotrebným tovarom. Členovia MFT zistili, že na niektorých tovaroch

chýbala cenovka a ceny boli príliš vysoké. Po okamžitom zásahu MFT začalo vedenie

centra rokovať s majiteľom obchodu a donútilo ho označiť ceny všetkých tovarov. MFT

odporučil odňatie licencie v prípade, že nedostatky nebudú odstránené. V októbri

r. 2007 bolo toto zariadenie preklasifikované na pobytové zariadenie, v okolí ktorého sa

obyvatelia môžu voľne pohybovať. Táto skutočnosť umožnila vedeniu zatvoriť obchod,

keďže žiadatelia o azyl môžu nakupovať v bežných obchodoch v dedine.

Zaistené osoby v Sečovciach a Medveďove sa sťažovali na konfiškáciu osobných vecí

po zaistení. Nahlásili, že nedostali žiadne písomné potvrdenie o zabavení finančných

prostriedkov. Na žiadosť MFT riaditeľ zariadenia predložil podrobné finančné záznamy

zaistených cudzincov. Potvrdil skutočnosť, že polícia by mala vydávať potvrdenia

o zabavení finančných prostriedkov alebo majetku zaistených cudzincov a prisľúbil

nápravu.

Žiadatelia o azyl

nechápu prečo

ich žiadosti boli

zamietnuté

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

27

Vyhodnotenie 2007

V pobytovom zariadení v Gabčíkove je všeobecným problémom nedostatok priestoru na

spoločenské aktivity. Ženy sa zvyčajne stretávajú v škôlkach, ktoré nie sú najvhodnejším

miestom na takéto stretnutia, keďže slúžia predovšetkým deťom. V Medveďove však

existuje spoločenská miestnosť pre ženy, ale nutne potrebuje rekonštrukciu a renováciu.

Odlúčené deti potrebujú viac starostlivosti

a poradenstva
Jedným z najalarmujúcejších miest, ktoré navštívil MFT počas hodnotenia na Slovensku

bolo centrum pre odlúčené deti v Hornom Orechovom. Napriek tomu, že samotné

zriadenie centra špeciálne určeného pre odlúčené deti v 2005 bolo úspechom, je tu stále

veľa nedostatkov, ktoré je potrebné riešiť s cieľom zlepšiť starostlivosť o túto skupinu

maloletých osôb.

Život detí a dospievajúcich je

v tomto centre veľmi monotónny

a

izolovaný.

Zamestnanci

zariadenia neovládajú cudzie

jazyky, preto deti ťažko komunikujú

o svojich potrebách s dospelými.

Tlmočníci sú volaní len na oficiálne

konania. Na riešenie takýchto

situácií sú namiesto tlmočníkov

často volané deti, ktoré trochu

vedia po slovensky alebo rusky.

Spomedzi šiestich chlapcov,

ktorí sa nachádzali v centre

v čase hodnotenia MFT pravidelne

navštevoval školu iba jeden afganský chlapec. V centre je potrebné zaviesť pravidelné

hodiny výučby slovenského jazyka. V zariadení sú síce k dispozícii počítače, ale

nefungujú.

Situácia týkajúca sa ich ochrany je tiež veľmi zlá. Deti nechápu ani svoje práva ani svoje

postavenie. Dostupnosť písomných informácií pre deti v zariadení formou letákov je

nedostačujúca z dôvodu chýbajúcich prekladov textov, obsah takýchto materiálov tiež

nie je prispôsobený chápaniu a jazykovej znalosti, ani veku maloletých čitateľov.

Odlúčeným maloletým deťom je ustanovený opatrovník, ktorý koná v ich mene. Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne má k dispozícii iba jedného zamestnanca,

ktorý je opatrovníkom pre všetky odlúčené deti v Hornom Orechovom a pracuje iba 10

hodín počas pracovného týždňa. Opatrovník nemá v centre ani svoju kanceláriu.

„Polícia nám zobrala peniaze a nikdy nám ich nevrátila. Nevysvetlili nám prečo a koľko

musíme zaplatiť.“

Zaistený muž z Indie

Je treba vyriešiť

ešte mnoho

nedostatkov,

aby sa zlepšila

starostlivosť o deti

„Nie, nechápem na čo čakám v tomto centre. Jediné, čo chcem je byť v bezpečí

a chodiť do školy. Chcem byť ako slovenské deti.”

Chlapec z Afganistanu

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

28

Vyhodnotenie 2007

Ustanovenie opatrovníka súdom sa zdá byť zdĺhavé. Pri presune odlúčených detí

z miesta zaistenia do špeciálneho zariadenia pre odlúčené deti, sú súdy povinné postúpiť

vec inému príslušnému súdu, čím sa konanie ešte viac predlžuje.

MFT zistil, že nie vždy sa dodržiava mlčanlivosť o osobných údajoch. Napríklad mená

niektorých obyvateľov boli spolu s lekárskymi diagnózami pripnuté na vstupných dverách

vedúcich do časti zariadenia, kde je zriadená liečebná karanténa.

V zariadení nie je žiadne ihrisko. Nie je tu dostatok športového náčinia a vzhľadom na

veľkú vzdialenosť od centra je ťažko dostupné kúpalisko a iné športové zariadenia.

Psychológovia sú do zariadenia prizvaní len v naliehavých prípadoch, napríklad pri

agresívnom správaní. Odlúčené deti sa v minulosti často ocitli v zložitých životných

situáciách, majú nepríjemné a traumatizujúce zážitky. U vypočutých detí MFT zaregistroval

potenciálne traumatické symptómy. Podpora psychológov je potrebná na predchádzanie

problémov v zariadení.

Počas rozhovorov s členmi MFT deti uviedli, že personál zariadenia nemá prakticky žiad-

ne vedomosti o kultúre a náboženstve krajín, z ktorých pochádzajú. Toto často vedie k

nedorozumeniam a ku kultúrne necitlivému správaniu personálu. MFT napríklad zistil,

že pri zostavovaní jedálneho lístka zodpovedné osoby nezobrali do úvahy náboženské

rozdiely.

Rodičov znepokojuje strava a vzdelanie
Matky, maloletých žiadateľov o azyl, ktorí pricestovali na Slovensko so svojimi rodičmi,

vyjadrili obavy týkajúce sa poskytovanej stravy. Uviedli, že strava často nezodpovedá

potrebám malých detí. Jedlo považujú za nezdravé, neobsahuje dostatok mliečnych

výrobkov, ani čerstvého ovocia a niekedy je pre malé deti príliš korenisté. Matky povedali,

že by mali rady k dispozícii čaje, aby ich v prípade potreby mohli svojim deťom kedykoľvek

pripraviť.

V Útvare zaistenia pre cudzincov v Sečovciach deti v školskom veku nemajú prístup

k vzdelaniu, čo spôsobuje starosti veľkému počtu rodičov.

„Moju mamu zabili. Ostal som sám. Chcem ísť do Španielska, kde mám príbuzných.”

Africký chlapec

Správa

29

Vyhodnotenie 2007

Práca má pre ľudí mimoriadny význam
MFT zistil, že rozdiely medzi dvoma skupinami žiadateľov o azyl podobného etnického

pôvodu by nemohli byť väčšie ako medzi dvoma skupinami, z ktorých jednu tvorili 17

muži umiestnení v Gabčíkove a druhú ôsmi muži, ktorí pracujú pre výrobcu automobilov

v Zavare. Rozhovory s MFT ukázali, že kvalita života pracujúcich žiadateľov o azyl je

uspokojujúcejšia ako kvalita života ľudí žijúcich v azylových zariadeniach.

Skupina žiadateľov z Gabčíkova sa sťažovala na životné podmienky všeobecne a tvrdili,

že vreckové, ktoré dostávajú nepokrýva ich potreby. Podľa ich názoru pravidlá domového

poriadku im neumožňujú voľný pohyb, keďže na opustenie centra je potrebné povolenie.

Čas určený na vystavenie povolenia je veľmi krátky, navyše povolenie opustiť zariadenie

musia žiadať aspoň jeden deň vopred. Sťažovali sa tiež na nedostatok aktivít na trávenie

voľného času a kvalitu a množstvo mesačného prídelu hygienických potrieb.

V porovnaní s nimi žiadatelia

o azyl, ktorí pracujú ľahšie zvlá-

dajú výzvy každodenného života.

Pracujúci žiadatelia vnímali svoju

situáciu omnoho pozitívnejšie ako

žiadatelia o azyl v žijúci Gabčíkove.

Povedali, že spolunažívajú pokoj-

ne a bez konfliktov. Tiež tvrdili, že

v Zavare majú lepší spoločenský

život a viac kontaktov s miest-

nym obyvateľstvom ako mali

v Gabčíkove.

Napriek tomu, že sa ľudia žijúci v Zavare stále obávajú o svoje rodiny a nevedia či im

Slovensko poskytne ochranu vyhlásili, že vďaka práci a finančnému príjmu opäť získali

sebaúctu.

Problémy, ktoré uviedli muži v Zavare sa týkali predovšetkým ich pracovných

a sociálnych práv ako zamestnancov. Nie sú informovaní o nároku na zdravotné poistenie

a o spôsobe výpočtu mzdy. Radi by tiež dostávali výplatné pásky, ktorým budú rozumieť.

So svojimi otázkami sa môžu obrátiť iba na jediného sociálneho pracovníka z mimovládnej

organizácie. Poskytovanie sociálnych služieb, poradenstva a výučba slovenského jazyka

takisto chýbajú.

„V tábore sme žili ťažko, ale tu sa človek cíti ako keby sa po práci vracal domov napriek

tomu, že sa o izby delíme s ostatnými mužmi. Práca v meste mi dáva príležitosť vytvárať

si kontakty, nie som izolovaný a môžem študovať”

Žiadateľ o azyl z Iraku

Pracujúci

žiadatelia

o azyl sú oveľa

optimistickejší než

žiadatelia o azyl

žijúci v Gabčíkove

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

30

Vyhodnotenie 2007

Odporúčania MFT
MFT vypracoval podrobné návrhy na riešenie konkrétnych problémov, ktoré boli zistené

počas rozhovorov ako hygienické podmienky v jedálni, extra dávky čaju pre rodiny

s malými deťmi, zabezpečenie športových zariadení a ihrísk atď.

Pokiaľ ide o štrukturálne otázky, MFT vypracoval tieto hlavné odporúčania:

• Mali by byť poskytované kurzy slovenského jazyka prispôsobené potrebám rôznych

cieľových skupín (ako sú napríklad žiaci, negramotní ľudia, ľudia, ktorí sa uchádzajú

o zamestnanie)

• V zariadení pre odlúčené deti v Hornom Orechovom je potrebné zabezpečiť pravidelnú

prítomnosť tlmočníkov alebo využívať alternatívne tlmočnícke metódy prostredníctvom

technických zariadení. MFT tiež pokladá za nevyhnutné, aby bola v zariadení

zabezpečené psychologické poradenstvo a pravidelné návštevy psychológa.

• Zamestnanci pracujúci s utečencami a/alebo odlúčenými deťmi by mali absolvovať

školenie v súvislosti s kultúrnymi rozmanitosťami. Rozhodovači, právnici Migračného

úradu MV SR a aj sudcovia krajských súdov by mali tiež absolvovať školenia týkajúce

sa azylovej problematiky.

• MFT tiež odporúča zvýšiť počet sudcov rozhodujúcich v azylových prípadoch a prijať

ďalšie legislatívne zmeny, ktoré by zlepšili efektivitu súdneho preskúmania rozhodnutí

o udelení azylu bez poškodenia kvality rozhodovania.

• MFT odporúča zvýšiť počet opatrovníkov tak, aby zodpovedal počtu maloletých

umiestnených v zariadení a poskytovať im konzultácie každý deň.

• Pokiaľ ide o zamestnávanie žiadateľov o azyl a utečencov, MFT odporúča obmedziť

jednoročný zákaz pracovať pre žiadateľov o azyl a tiež odporúča, aby Migračný úrad

MV SR a mimovládne organizácie spolupracovali pri hľadaní vhodného zamestnania

pre žiadateľov o azyl.

Zmeny, ktoré nastali od hodnotenia v roku 2006
• Atmosféra medzi obyvateľmi a zamestnancami zariadení sa zreteľne zlepšila. Na

rozdiel od predchádzajúcich rokov MFT nezistil žiadne problémy so zamestnancami

strážnej služby. Zaznamenali sme iba zopár sťažností na personál pracujúci v zariadení,

s výnimkou zamestnancov kuchyne v Gabčíkove. Zamestnanci, ktorí sa v minulosti

nevhodne správali buď zmenili svoj postoj, alebo boli zo zamestnania prepustení.

• Na rozdiel od predchádzajúceho roka, problémy s kvalitou a množstvom stravy už

medzi žiadateľmi o azyl neprevládali. Pokiaľ ide o stravu určité nedostatky nahlásili iba

žiadatelia o azyl moslimského pôvodu, ktorí mali problémy počas Ramadanu.

Správa

31

Vyhodnotenie 2007

Slovinsko

Metodológia
V Slovinsku sa MFT skladal z troch zástupcov štátnych orgánov (dvaja z nich boli

zamestnancami Azylového domova a jeden zamestnancom Sekcie pre integráciu

cudzincov a utečencov), štyroch zástupcov mimovládnych organizácií (dvaja zo

Slovinskej filantropie a dvaja z Centra právnych informácií PIC) a tiež jedného zástupcu

Regionálneho úradu UNHCR v Budapešti.

Tím uskutočnil rozhovory s 88 osobami, z ktorých bolo 55 mužov a 33 žien. Najväčšiu

skupinu vypočutých osôb tvorili žiadatelia o azyl (76 osôb) a zvyšok boli utečenci. Pokiaľ

ide o rozdelenie podľa veku, MFT sa stretol s 11 deťmi (2 z nich boli odlúčené deti)

a siedmimi osobami nad 40 rokov. Väčšinu tvorili dospelí od 18 do 40 rokov.

Rozhovory sa uskutočnili na týchto miestach:
• Azylový domov, Ljubljana

• Integračný domov, Ljubljana

• Úrad pre integráciu utečencov pri Ministerstve vnútra, Ljubljana

• Integračný domov, Maribor

• Súkromné ubytovanie, Maribor

Prísne pravidlá a telesné kontroly
Väčšina obyvateľov azylového domova v Ljubljane, v jedinom pobytovom centre pre

žiadateľov o azyl v Slovinsku, si myslí, že to nie je príjemné miesto na život. Nesťažujú sa

na priestory, ktoré sú moderné a čisté, ale na spôsob zaobchádzania.

Domový poriadok je v azylovom domove veľmi prísny. Obyvatelia môžu domov opustiť

len po získaní priepustky na vychádzku. Dvaja úradníci, ktorí majú oprávnenie vydávať

takéto potvrdenia často nie sú k dispozícii a obyvatelia sú nútení zostať v zariadení.

Slovinsko, spomedzi všetkých krajín strednej Európy udelilo najnižší počet azylov a malo

teda najnižšiu mieru udelenia azylu:0,6 %. V r. 2007 bolo postavenie utečenca udelené

len 2 osobám. V roku 2006 to bola iba jedna osoba. Slovinsko zároveň zaznamenalo

najväčší pokles (o 18 %) žiadostí o azyl. V roku 2007 bolo podaných celkovo 425 žiadostí,

v predchádzajúcom roku to bolo 518 žiadostí. Viac ako polovica všetkých žiadateľov

pochádzala zo Srbska (55,8 %), a ďalej z Turecka (9%), Albánska, Bosny a Hercegoviny

a Macedónska (5% každý).

„Správajú sa k nám ako k problémovým deťom, ale my sme normálni, slobodní, dospelí

ľudia”

Žiadateľ o azyl z Ruska

Správa

32

Vyhodnotenie 2007

Rovnako zložité ako vychádzanie je aj návrat do zariadenia. Prakticky všetky skupiny

sa sťažovali, že pri návrate strážnici neprimerane kontrolujú tašky a vykonávajú telesné

kontroly. Tiež majú dojem, že niektoré skupiny žiadateľov o azyl sú kontrolované prísnejšie

ako ostatné, a považujú to za vysoko diskriminačné správanie.

Existuje málo žien – zamestnankýň

strážnej služby, takže muži

vykonávajú kontroly mužov a tiež

žien.

Podľa domového poriadku môžu

obyvatelia zariadenia zostať vonku

iba do 22:00 (alebo 23:00 v lete).

Obyvatelia sa sťažujú, že keď

nestihnú prísť v stanovenom čase,

hrozí im trest - najskôr verbálne

pokarhanie,

potom

písomné

a nakoniec zákaz večerných

vychádzok.

Veľa obyvateľov, predovšetkým rodiny s deťmi sa sťažujú na veľký hluk v noci, pretože

niektorí obyvatelia zariadenia si púšťajú hudbu príliš hlasno. Strážnici však nie vždy

uplatňujú domový poriadok, aj keď ich o to požiadajú ostatní obyvatelia.

Ďalšou príčinou nespokojnosti žiadateľov o azyl je neochota personálu komunikovať a

poskytovať im informácie. Toto uviedli prakticky všetky skupiny. Muži z Ruska zaslali

vedeniu sťažnosť na prehnané kontroly a správanie strážnikov, ale nedostali odpoveď.

Niektorí žiadatelia o azyl zaslali žiadosti azylovej sekcii, aby boli ich prípady presunuté na

iného vyšetrovateľa, ale takisto nedostali odpoveď. Rovnako bez odpovede ostal žiadateľ

o azyl z Ruska, ktorý písomne požadoval dodatočné informácie o azylovom konaní.

Niektorí žiadatelia o azyl povedali MFT, že sa vyskytli situácie, kedy personál azylového

domova rozširoval osobné a dôverné informácie.

Množstvo žien, obzvlášť tých s deťmi, malo pocit, že personál v kuchyni je nepriateľský

a nespolupracuje. Rómska žena mala pocit, že pri rozdeľovaní šatstva dochádza

k diskriminácii, pretože niektoré skupiny žiadateľov o azyl boli zvýhodňované.

Uviedli aj problémy s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti. MFT si vypočul niekoľko

sťažností na zdravotnú sestru. Žiadatelia o azyl uviedli, že nespolupracuje a neposkytuje

lieky, o ktoré žiadali. Oveľa viac však obyvateľov trápila skutočnosť, že aj po skončení

jej pracovnej doby strážnici poskytovali lieky podľa pokynov, ktoré sestra vydávala po

telefóne. V prípade vážnejších zdravotných problémov musia pacienti čakať na rozhodnutie

komisie, či majú nárok na ošetrenie. MFT zistil, že záchranka sa v naliehavých prípadoch

volá ako posledná možnosť napriek tomu, že by mala byť zavolaná skôr.

Azylové

zariadenie nie je

práve príjemným

miestom pre život

„Toto nie je štátna inštitúcia, toto je trhovisko. Dokonca aj strážnik vie podrobnosti

z môjho pohovoru.”

Žiadateľ o azyl

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

33

Vyhodnotenie 2007

Muži a ženy žijúci v azylovom domove sa sťažovali na nedostatok aktivít na trávenie

voľného času. Nie je tu dostatok materiálu na čítanie v niektorých jazykoch, predovšetkým

v albánčine a ruštine. Čajovňa a počítačová miestnosť by mali byť sprístupnené častejšie.

Väčšina žiadateľov o azyl je

v azylovom domove nespokojná.

Napriek tomu, že majú dostatok

finančných prostriedkov, nemôžu

žiť mimo domova, Tento problém

uviedlo viac osôb z cieľových

skupín.

Takisto

uviedli,

že

atmosféra v azylovom domove

v nich vyvoláva psychický stres.

V priestoroch azylového domova

sa nachádza aj centrum pre

zaistené

osoby

umiestnené

v samostatnom krídle. MFT zistil,

že jediným vonkajším priestorom

mimo budovy pre zaistené osoby

je ohraničený priestor veľkosti

niekoľkých štvorcových metrov na dvore azylového domova. Tento priestor zaistené

osoby vnímajú ako malú klietku a v skutočnosti tak naozaj vyzerá. Zaistené osoby sa

vyjadrili, že je pre nich ponižujúce byť tam zatvorení pred očami ostatných obyvateľov

vrátane detí. Zaistené osoby žiadajú, aby im bolo aspoň poskytnuté ďalšie športové

náčinie.

Rastúca nespokojnosť s právnymi postupmi
MFT bol veľmi znepokojený početnosťou a závažnosťou sťažností týkajúcich sa azylového

konania. V porovnaní so zisteniami z predchádzajúcich rokov sa zdá, že sa nespokojnosť

s právnymi postupmi v Slovinsku dramaticky zvýšila.

Zaistení žiadatelia o azyl sa sťažovali, že nerozumejú dôvodom zaistenia a že im neboli

poskytnuté dostatočné informácie.

Žiadatelia o azyl uviedli, že niektorí právnici žiadali príliš vysoké odmeny, ktoré si nemohli

dovoliť zaplatiť; žiadatelia o azyl tiež požadovali aktualizovaný zoznam právnikov, ktorý

skutočne poskytujú bezplatné služby. MFT zistil, že právnici, ktorí mali zastupovať

žiadateľov o azyl počas konania sa dokonca nedostavili na pojednávanie. Pravdepodobne

je to spôsobené skutočnosťou, že odmeny právnikov v azylovom konaní sú podstatne

nižšie, ako je to bežné pri právnom zastupovaní v správnom konaní.

Objavili sa vážne obavy v súvislosti s poskytovaním prekladateľských služieb. Mongolskí

žiadatelia o azyl povedali členom MFT, že pre nich nie sú k dispozícii prekladatelia. Aj

osoby hovoriace frekventovanejšími jazykmi poukázali na nedostatky. Ruskí žiadatelia

o azyl povedali MFT, že sú často nútení podpísať dokumenty, ktorým nerozumejú. Tiež

majú dojem, že doklady, ktoré predložili ako dôkazy v konaní v ruskom jazyku neboli

preložené do slovinčiny a niekedy dokonca ani zaznamenané.

Žiadatelia o azyl si želajú, aby boli oznámenia na tabuli preložené do viacerých jazykov

a aby bol aj zákon o medzinárodnej ochrane k dispozícii v príslušných jazykoch.

Žiadatelia

o azyl sa nemôžu

odsťahovať, hoci

by si to mohli

dovoliť

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

34

Vyhodnotenie 2007

Niekoľko starších žiadateľov o azyl uviedlo obzvlášť závažné obvinenia, že dostali záporné

rozhodnutia bez toho, aby boli vypočutí.

Utečenci bojujú s nájomcami a lekármi
Rozhovory s utečencami v mestách Maribor a Ljubljana odhalili rovnaké problémy ako

v predchádzajúcich dvoch rokoch. Po udelení postavenia utečenca musia často dlho

čakať na vydanie pracovného povolenia.

Je pre nich zložité nájsť si cenovo dostupné ubytovanie, pretože nemajú nárok na

sociálne ubytovanie, ktoré sa poskytuje výlučne občanom Slovinska. Prenajímatelia

súkromného ubytovania často odmietajú vystaviť oficiálne zmluvy z dôvodu vyhnutia sa

plateniu daní. Ale aby utečenci mohli dostať príspevky na nájomné, potrebujú oficiálnu

zmluvu a oficiálne trvalé bydlisko, ktoré je zároveň nevyhnutnou podmienkou na získanie

pracovného povolenia.

Utečenci s uznaným postavením

ťažko

získavajú

slovinské

občianstvo,

keďže

nemajú

požadovaný príjem. Toto obzvlášť

platí pre staršie a zraniteľné

osoby.

Ľudia iného ako európskeho

pôvodu čelia ďalším problémom

pri

hľadaní

ubytovania

a zamestnania a jednoznačne sa

cítia diskriminovaní.

Situácia súvisiaca s poskytovaním

zdravotnej

starostlivosti

sa

v porovnaní s predchádzajúcimi

hodnoteniami

nezlepšila.

Utečencom sa stále vydávajú

poistné doklady, ktoré vyzerajú

inak ako slovinské kartičky

zdravotného poistenia, a preto

ich poskytovatelia špecializovanej

starostlivosti často odmietajú.

„Doma mám problémy s opozíciou a podarilo sa mi utiecť z väzenia. Teraz sedím vo

väzení tu. Prečo?”

Zaistený muž, žiadateľ o azyl zo Stredného Východu

Pohovory s

utečencami

ukázali tie isté

problémy ako v

predchádzajúcich

rokoch

FOTO: BÉLA SZANDELSZKY

Správa

35

Vyhodnotenie 2007

Odporúčania MFT
MFT navrhol širokú škálu opatrení na vyriešenie obáv a problémov, ktoré uviedli vypočuté

osoby. Toto sú hlavné odporúčania:

• Veľkú nespokojnosť obyvateľov azylového domova by vyriešil vyšší počet a častejšia

prítomnosť sociálnych pracovníkov, ktorí by okamžite riešili každodenné problémy.

• Domový poriadok by mal byť prispôsobený potrebám žiadateľov o azyl, predovšetkým

pokiaľ ide o neskoré návraty.

• Je potrebné zabezpečiť ženu – zamestnankyňu strážnej služby v každej zmene.

• Odmeny pre právnikov, ktorí sa zaoberajú azylovými prípadmi by sa mali zvýšiť na

úroveň odmien pri porovnateľných prípadoch. Žiadatelia o azyl by mali pravidelne

dostávať zoznamy právnikov, ktorí poskytujú služby bezplatne. V prípade, že existujú

zrejmé dôkazy o neetickom správaní sa právnikov, nemali by mať prístup k žiadateľom

o azyl.

• Všetky dôležité informácie by mali byť preložené do príslušných jazykov, aby boli

obyvatelia informovaní a aby bola zaručená kvalita azylového konania. Je potrebné

zabezpečiť dostatočný počet tlmočníkov s cieľom zaručiť primeranú komunikáciu

žiadateľov o azyl so štátnymi úradníkmi.

• Ak je to uskutočniteľné, MFT odporúča legislatívne upraviť pobyt židateľov o azyl mimo

azylového domova.

• Mal by sa zrýchliť administratívny postup na vydanie pracovných povolení osobám

s udeleným postavením utečenca.

• Ministerstvo vnútra a Ministerstvo zdravotníctva by mali definitívne vyriešiť problém so

zdravotnými kartičkami utečencov.

• Mimovládne organizácie by mali presadzovať systém poradenstva v súvislosti so

zamestnávaním a samostatnou zárobkovou činnosťou utečencov.

• Slovinská vláda, mimovládne organizácie a európske agentúry by sa mali zapájať do

činností na zvyšovanie povedomia voči xenofóbii a diskriminácii.

Správa

36

Vyhodnotenie 2007

Zmeny, ktoré nastali od hodnotenia v r. 2006
• Podmienky v ubytovacích zariadeniach sa v porovnaní s r. 2006 zlepšili. Zdá sa, že

žiadatelia o azyl ubytovaní v azylovom domove sú náročnejší predovšetkým ruskí

žiadatelia o azyl sú znepokojení celkovou atmosférou.

• Novým problémom je porušenie mlčanlivosti v azylovom domove, keďže tento problém

nebol v predchádzajúcich rokoch spomenutý. Predovšetkým strážnici získavajú

a rozširujú informácie o jednotlivých žiadateľoch o azyl, ktoré boli uvedené počas

rozhovorov v rámci azylového konania.

• Situácia v ubytovacom zariadení sa zlepšila, pretože sa radikálne znížil počet žiadateľov

o azyl. Sťažnosti na preplnené priestory a dve rodiny deliace sa o jednu izbu, ktoré boli

každodenným problémom do r. 2006, sa viac nevyskytli.

• Po prvýkrát prejavili žiadatelia o azyl veľký záujem o život mimo azylového domova

v súkromných zariadeniach.

• Tento rok sa problém krádeží na izbách nevyskytol. MFT si však vypočul niekoľko

sťažností, že slobodní muži majú prístup do ubytovacej časti pre slobodné ženy

a odlúčené deti a že im berú jedlo z chladničiek.

Správa

37

Vyhodnotenie 2007

Azylové trendy v strednej Európe

v rokoch 2005 - 2007

Tieto čísla predstavujú prvé podané žiadosti o azyl. Iba Poľsko má k dispozícii údaje

o odvolacom konaní, preto tabuľka obsahujúca štatistické údaje z Poľska je podrobnejšia.

Súhrnná regionálna tabuľka obsahuje údaje o prvostupňovom konaní aj o odvolacom

konaní v Poľsku.

Pojem

„doplnková ochrana” zahŕňa v jednotlivých krajinách rôzne právne pojmy, ako

napr. tolerovaný pobyt, doplnková ochrana, humanitárny status

Miera udelenia azylu = počet udelených azylov vydelený súčtom udelených azylov,

udelenej doplnkovej ochrany a zamietnutých žiadostí o azyl.

Celková miera udelenej medzinárodnej ochrany = súčet udelených azylov a udelenej

doplnkovej ochrany vydelený súčtom udelených azylov, udelenej doplnkovej ochrany

a zamietnutých žiadostí o azyl.

Stredoeurópsky región
(Celkový súčet za Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko)
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl

16690

17920

21375

Udelený azyl

533

656

553

Udelená doplnková ochrana

2055

2310

3416

Neudelený azyl

5733

4276

5662

Miera udelených azylov

6.4%

9.1%

5.7%

Súčet miery udelených azylov

a udelenej doplnkovej ochrany

31.1%

41%

41.2%

Správa

38

Vyhodnotenie 2007

Bulharsko
Počet žiadostí o azyl v rokoch 2005 -2007
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl

822

639

975

Udelený azyl

8

12

13

Udelená doplnková ochrana

78

83

322

Neudelený azyl

386

215

247

Miera udelených azylov

1.7%

3.9%

2.2%

Súčet miery udelených azylov

a udelenej doplnkovej ochrany

18.2%

30.6%

57.6%

Päť najfrekventovanejších krajín pôvodu v roku 2007
Žiadosti o azyl

Udelený azyl

Udelená dop. ochrana

1. Irak (533)

1. Afganistan (5)

1. Irak (276)

2. Bez štátnej príslušnosti (80) 2. Sýria (4)

2. Afganistan (18)

3. Afganistan (77)

3. Irak (2)

3. Irán (9)

4. Arménsko (64)

4. Irán (1)

4. Arménsko (3)

5. Irán (33)

5. Turecko (1)

5. Sudán (3)

Maďarsko
Počet žiadostí o azyl v rokoch 2005 -2007
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl

1609

2117

3425

Udelený azyl

97

99

169

Udelená doplnková ochrana

95

99

69

Neudelený azyl

758

1118

1183

Miera udelených azylov

10.2%

7.5%

11.9%

Súčet miery udelených azylov

a udelenej doplnkovej ochrany

20.2%

15%

16.7%

Päť najfrekventovanejších krajín pôvodu v roku 2007
Žiadosti o azyl

Udelený azyl

Udelená dop. ochrana

1. Srbsko–Čierna Hora (911) 1. Irak (64)

1. Srbsko – Čierna Hora (16)

2. Vietnam (862)

2. Somálsko (30)

2. Irak (5)

3. Čína (417)

3. Kuba (28)

3. Afganistan (5)

4. Irak (136)

4. Ostatné (9)

4. Nigéria (5)

5. Gruzínsko (131)

5. Turecko (5)

5. Turecko (3)

Správa

39

Vyhodnotenie 2007

Poľsko
Počet žiadostí o azyl v rokoch 2005 -2007
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl – Prvostupňové konanie
Odvolacie konanie

6860
1422

7093
4222

10047

3201

Udelený azyl – Prvostupňové konanie
Odvolacie konanie

312

23

422

63

148

64

Udelená doplnkovej ochrany - Prvostupň. konanie
Odvolacie konanie

1832

24

2048

62

2875

44

Neudelený azyl – Prvostupňové konanie
Odvolacie konanie

2283

376

939
290

1835

513

Miera udelených azylov – Prvostupňové konanie
Odvolacie konanie

7%

5.4%

12.4%
15.2%

3%

10.3%

Súčet miery udelených azylov a dop. ochr. - 1st. k.
Odvolacie konanie

48.4%
11.1%

72.5%
30.1%

62.2%
17.4%

Päť najfrekventovanejších krajín pôvodu v roku 2007
Žiadosti o azyl

Udelený azyl

Udelená dop. ochrana

1. Ruská Federácia (9238)

1. Ruská Federácia (104) 1. Ruská Federácia (2834)

2. Bielorusko (83)

2. Irak (5)

2. Irak (18)

3. Pakistan (61)

3. Bielorusko (3)

3. Srílanka (9)

4. Srílanka (57)

4. Arménsko (1)

4. Turecko (4)

5. Ukrajina (55)

5. Kamerun (1)

5. Bez štátnej príslušnosti (2)

Rumunsko
Počet žiadostí o azyl v rokoch 2005 -2007
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl

594

460

659

Udelený azyl

54

51

143

Udelená doplnková ochrana

14

10

17

Neudelený azyl

416

283

391

Miera udelených azylov

11.2%

14.8%

26%

Súčet miery udelených azylov

a udelenej doplnkovej ochrany

14%

17.7%

29%

Päť najfrekventovanejších krajín pôvodu v roku 2007
Žiadosti o azyl

Udelený azyl

Udelená dop. ochrana

1. Irak (283)

1. Irak (113)

1. Irak (6)

2. Srbsko–Čierna Hora(186) 2. Somálsko (18)

2. Turecko (4)

3. Turecko (45)

3. Jordánsko (6)

3. Somálsko (3)

4. Somálsko (32)

4. Turecko (5)

4. Okupované územie Pal. (2)

5. Čína (32)

5. Afganistan (2)

5. Kamerun (1)

Správa

40

Vyhodnotenie 2007

Slovensko
Počet žiadostí o azyl v rokoch 2005 -2007
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl

3549

2871

2643

Udelený azyl

25

8

14

Udelená doplnková ochrana

-

-

82

Neudelený azyl

812

878

1177

Miera udelených azylov

3%

0.9%

1.1%

Súčet miery udelených azylov

a udelenej doplnkovej ochrany

3%

0.9%

7.5%

Päť najfrekventovanejších krajín pôvodu v roku 2007
Žiadosti o azyl

Udelený azyl

Udelená dop. ochrana

1. Pakistan (650)

1. Kuba (3)

1. Irak (42)

2. India (619)

2. Irán (3)

2. Sýria (11)

3. Ruská Federácia (307)

3. Sýria (2)

3. Somálsko (9)

4. Moldavsko (208)

4. Ukrajina (1)

4. Afganistan (6)

5. Gruzínsko (134)

5. Sudán (1)

5. Arménsko (5)

Slovinsko
Počet žiadostí o azyl v rokoch 2005 -2007
Postavenie

2005

2006

2007

Žiadosti o azyl

1834

518

425

Udelený azyl

14

1

2

Udelená doplnková ochrana

12

8

7

Neudelený azyl

702

553

316

Miera udelených azylov

1.9%

0.2%

0.6%

Súčet miery udelených azylov

a udelenej doplnkovej ochrany

3.6%

1.6%

2.8%

Päť najfrekventovanejších krajín pôvodu v roku 2007
Žiadosti o azyl

Udelený azyl

Udelená dop. ochrana

1. Srbsko–Čierna Hora(237) Dem. Rep. Kongo (2)

1. Srbsko–Čierna Hora (5)

2. Turecko (38)

-

2. Albánsko (1)

3. Bosna Herzegovina (22)

-

3. Afganistan (1)

4. Albánsko (21)

-

-

5. Macedónsko (20)

-

-

Správa

41

Vyhodnotenie 2007

Odlúčené detí v roku 2007

Žiadosti o azyl podané odlúčenými deťmi

2007

% zo všetkých žiadostí o azyl

Bulharsko

23

2.3%

Mad’arsko

73

2.1%

Pol’sko

246

2.4%

Rumunsko

30

4.5%

Slovensko

154

5.8%

Slovinsko

27

6.3%

súčet

553

3%

Vyššie uvedené čísla sú zahrnuté v tabuľke Azylové trendy v krajinách strednej Európy v rokoch 2005 - 2007

Ženy žiadateľky o azyl v roku 2007

Žiadosti o azyl podané ženami

2007

% zo všetkých žiadostí o azyl

Bulharsko

98

10%

Mad’arsko

650

19%

Pol’sko

4725

47%

Rumunsko

Nedostupné

Slovensko

247

9.3%

Slovinsko

82

19.3%

súčet

5802

31.8%

Vyššie uvedené čísla sú zahrnuté v tabuľke Azylové trendy v krajinách strednej Európy v rokoch 2005 - 2007

Osoby bez štátnej príslušnosti v roku 2007

Celková počet osôb nez štátnej príslušnosti v strednej Európe

2007

Bulharsko

80

Mad’arsko

241

Pol’sko

74

Rumunsko

Nedostupné

Slovensko

911

Slovinsko

4090

súčet

5322

ROM

Odlúčené deti
Celkový počet žiadostí o azyl

Ženy žiadateľky o azyl
Celkový počet žiadostí o azyl

Správa

42

Vyhodnotenie 2007

Azylové systémy v strednej Európe

2008