VÝVINOVÁ BIOLÓGIA

Sylaby – Internet

Skúška – priebežný test 40% + záverečný test 60 % (treba min. 60 % na prejdenie)

Literatúra:

– Drobný+Drobná: Biológia dieťaťa pre špec. pedagógov I., II.
(z 2. dielu len kapitoly o regulačných sústavách – nervová, s vnútorným vylučovaním)

– Klementa+Malá: Biológia detí a dorastu (stačia kapitoly o regulačných sústavách)

1

Ontogenetický vývin = individuálny vývin jedinca od počatia po smrť
Ontogenéza je skrátené a zrýchlené opakovanie fylogenézy.

Fylogenetický vývin = historický vývoj biologického druhu po milióny rokov.
Úplne fylogenetické línie poznáme doteraz ale len pri dvoch druhoch – kôň a slon.

Antropogenéza = historický vývoj špecificky človeka

Ontogenéza alebo vývin jedinca alebo vývoj jedinca je individuálny vývoj organizmu od oplodneného
vajíčka po smrť, teda obdobie zahŕňajúce zárodočný vývoj, dospievanie, rozmnožovanie, starostlivosť o
potomstvo a starnutie.

Ontogenéza je súčasťou biogenézy, nasleduje po proontogenéze a je akýmsi "opakom" fylogenézy.
Ontogenéza spolu s fylogenézou spadajú pod evolučnú biológiu.

Faktom však zostáva, že medzi ontogenézou a fylogenézou existujú vzájomné vzťahy, ktoré vysvetľuje
teória evolúcie.

Delenie ontogenézy



Prenatálne štádium (v prípade cicavcov sa nazýva aj vnútromaternicové)



ryhovanie (blastogenéza v užšom zmysle)



embryogenéza - vznik) a vývoj zárodku ( nazýva sa tiež ako zárodočný vývoj,
embryonálny vývoj), začína uhniezdením nidáciou do ktorej patrí:



vznik zárodočných listov - gastrulácia a vznik mezenchýmu a mezodermu



vznik orgánových základov a vznik orgánov (organogenéza)



histogenéza



vznik embryonálnych orgánov



fetogenéza - všetky rastové procesy embryí resp. fétu, končí liahnutím alebo pôrodom



Postnatálne stádium (začína narodením a končí smrťou jedinca (postembryonálny vývoj)



Obdobie mledzivovej výživy



Obdobie mliečnej



Obdobie dospelosti - pohlavné dospievanie (adolescencia), rozmnožovanie



Obdobie starnutia a staroby

Predstavy o vzniku života a človeka záviseli od sociálneho a kultúrneho prostredia ľudí, ktorí ich
vyvíjali.

Tak vznikli dve teórie:

a) idealistické / materialistické
b) kreacionistické / evolucionistické

Ale žiadna z nich nie je jednoznačne dokázaná, dôkazy sú len na základe dielčích
experimentov a logických postupov.

2

My budeme hovoriť o evolucionistických teóriách. Tie hovoria, že človek sa vyvinul
z neživých organizmov, že z neživých organizmov sa neskôr vyvinuli živé organizmy.
Ide o predstavu vývoja od neživej hmoty k živej, od jednoduchších foriem k zložitejším.

Z tejto predstavy sa vytvorili tzv. ZÁKONY FYLOGENÉZY.
Podľa týchto zákonov sa vyvíja fylogenéza.
Tieto platia pre evolúciu všetkých živých organizmov.

a) ZÁKON ADAPTÁCIE

-

evolúcia ako dôsledok prispôsobovania sa organizmov vonkajším podmienkam

-

zmena vonkajších podmienok determinuje aj zmenu organizmu, inak by postupne

vyhynul

-

akákoľvek funkčná alebo morfologická zmena je výsledok adaptácie na zmenené

vonkajšie podmienky

-

napr. veľryba – je to síce cicavec, ale telom sa podobá rybe, prispôsobil sa vode

b) ZÁKON MONOFÍLIE

-

mono = jeden + filus = kmeň

-

všetky druhy organizmov, súčasné aj vyhynuté, majú spoločného vzdialeného predka

-

napr. ľudoopy, človek, opice a poloopice mali niekde v minulosti spoločného predka

c) ZÁKON KORELÁCIE

-

korelácia = vzťah

-

v organizme všetky časti spolu súvisia

-

organizmus je komplex súčastí, ktoré sú vo vzájomnej zhode, fungujú ako celok

-

ak dôjde k adaptačnej zmene jednej časti, zákonite táto determinuje aj zmeny iných častí

-

vzájomné prepojenie spôsobuje to, že každá zmena vyvolá reakciu

-

všetky časti organizmu nemusia byť v rovnakom stupni vývoja

d) ZÁKON IREVERZIBILITY

-

ide tu o nezvratnosť

-

vývoj, evolúcia prebieha iba jedným smerom vždy dopredu, nemôže ísť späť

-

orgány, ktoré sa v priebehu evolúcie zmenili sa nevrátia k svojmu predchádzajúcemu

stavu

-

napr. keď nejaký orgán zanikne ako nepotrebný, už sa neobjaví – ak áno, ide

o patologické zmeny

e) ZÁKON DIFERENCIÁCIE A INTEGRÁCIE

-

postupne sa z jednoduchých organizmov vyvíjali zložitejšie

-

dochádza k diferenciácií jednoduchého tela k zložitejším, špecifickým častiam

-

organizmus sa stáva zložitejším, z toho vyplýva narastajúca potreba integrácie – zvyšuje

sa podriaďovanie častí celku

-

ide o to, aby všetky časti pracovali ako celok a aby sa organizmus integroval do

prostredia

-

čím zložitejší organizmus, tým väčšia potreba integrácie a koordinácie všetkých častí

dohromady

f) ZÁKON REKAPITULÁCIE

-

tento zákon sformuloval E.Haeckel – Haeckelov biogenetický zákon

-

ontogenéza je skrátenou fylogenézou

-

vývoj, evolúcia sa opakuje, rekapituluje v ontogenéze

-

napr. štádium jednej bunky, blastocysty, žilkový vačok, žiabrové oblúky – tieto štádiá

prebiehajú aj pri embryonálnom vývine

3

NÁZORY NA EVOLÚCIU

Jednou z hypotéz vysvetľujúcich vznik života na Zemi je tzv. panspermiová teória, ktorá
hovorí, že zárodky života boli prinesené z vesmíru inými vesmírnymi telesami. Ale otázka, ako
vznikol život, týmto spôsobom nie je riešená.

Prvým vedcom, ktorý vyslovil názor evolúcie organizmov bol Aristoteles. Vypracoval podrobnú
teóriu postupného vzniku a vývoja živočíchov.

Po ňom prevládali až do 14. storočia predstavy kreacionistické, podľa ktorých existuje
Stvorenie. V toto veril aj prírodovedec Carl Linné, autor binomickej nomenklatúry organizmov,
ktorý povedal: „Toľko existuje druhov, koľko ich stvoril na počiatku stvorila nekonečná bytosť.“
Túto predstavu nahlodali neskôr objavy vyhynutých tvorov. Carl Linné ako prvý zaradil človeka
do vývojového radu živočíchov (primáty).

Preto vznikla teória katakliziem G.Cuviera – po veľkej katastrofe vyhynuli všetky tvory
a nekonečná bytosť stvorila znovu nové, lepšie a dokonalejšie druhy.

Za otca evolúcie môže byť považovaný Jean-Baptiste Lamarck. Ten vyslovil myšlienku
stáleho vývoja a zdokonaľovania organizmov, teória o postupnom vývoji nižších druhov na
vyššie.

Prírodovedec Charles Darwin predstavil evolučnú teóriu ako vývoj organizmov od
jednoduchších k zložitejším. Jeho najvýznamnejšou prácou je kniha „O vzniku druhu
prirodzeným výberom“ (1859), kde opísal vznik a vývoj druhov.

Za mechanizmy evolúcie považoval prírodný výber – selekciu tých pre život v daných
podmienkach lepšie adaptovaných, silnejších organizmov.

Prírodný výber predpokladá existenciu väčšieho počtu jednotlivcov, ktorí sa navzájom líšia
v niektorých vlastnostiach. Preto musí existovať variabilita v znakoch, schopnostiach
a vlastnostiach, a preto môže existovať výber.
Prežijú tí životaschopnejší, ktorým sa darí viac, tí sa množia a tak zaberajú stále viac životného
priestoru tým slabším.

4

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY FYLOGENÉZY

Musí existovať nadprodukcia potomstva a dôležité je, koľko potomkov sa dožije
reprodukčného veku.

Variabilita je ďalšia vlastnosť, nevyhnutná k výberu. Variabilitu vyvolávajú nové kombinácie
génov, vznik mutácií a vplyvy prostredia.

Boj o život je ďalším mechanizmom evolúcie – boj, konkurencia živočíchov toho istého druhu
o potravu, o vodu, ochranu pred nepriateľom. Rovnako existuje aj istá podpora medzi
príslušníkmi jedného druhu.

Prírodný výber preferuje jednotlivcov s vhodnými vlastnosťami pre dané podmienky prostredia.

Ďalším mechanizmom evolúcie je pohlavný výber – boj samcov o samicu, možnosť oplodniť
čo najviac samíc tým najzdatnejším samcom s najlepším genetickým základom.

V súčasnosti existuje aj umelý výber človekom – kríženie. Ľudský výber však môže narušiť
zákonitosti prírody.

Rovnako dochádza k procesom konvergencie – zbiehania a divergencie – rozbiehania.
Konvergencia je prispôsobovanie sa rôznych biologických druhov na prostredie tak, že sa
začnú podobať.
Divergencia je adaptovanie sa rovnakého alebo príbuzného biologického druhu na životné
prostredie po svojom, svojmu prostrediu tak, že vznikajú rozmanité tvary a rozličné znaky pri
jednotlivých druhoch.

5

VZNIK A

VÝVOJ ČLOVEKA

-

Antropogenéza = vznik druhu Homo sapiens z jeho živočíšnych predkov a cesty tohto

fylogenetického vývoja

-

uplatňujú sa tu všetky princípy evolúcie ako u iných biologických druhov

-

dnes je rozšírená syntetická evolučná teória – spája poznatky Darwinovej evolučnej

teórie a najnovšie genetické poznatky

-

všetky živé organizmy sú si navzájom príbuzné a majú nejakého spoločného predka

na tom ktorom stupni vývoja a evolúcia sa uskutočňuje zmenami genofondu populácie
prostredníctvom mutácií, adaptívnej radiácie a selekcie

-

Genofond, genotyp = súbor všetkých génov organizmu

-

Mutácie = zmeny

-

Adaptívna radiácia = prežívanie životaschopných a zaberanie stále väčšieho prostredia

tým slabším

-

Selekcia = prirodzený výber

Adaptívna radiácia je evolučné rozdelenie príslušníkov jednej vývojovej línie do odlišných etník alebo
adaptívnych zón, čiže vznik početných nových druhov s odlišným spôsobom života. Dôvodom je
zvyčajne presťahovanie sa na nové územie, alebo úbytok konkurenčných druhov a predátorov. Príkladom
adaptívnej radiácie sú napríklad Darwinove pinky.

Prirodzený výber je proces, v ktorom jedince lepšie prispôsobené prostrediu prežívajú, prinášajú
potomstvo, a tak ovplyvňujú frekvenciu výskytu jednotlivých génov v populácii. Podľa svojho charakteru
môže byť prirodzený výber:



stabilizačný, ak sú v ňom eliminované hlavne jedince s extrémnymi vlastnosťami a najlepšie

prežívajú jedince s priemernými vlastnosťami,



usmernený, ak prežívajú hlavne jedince s nejakou zriedkavou vlastnosťou,



divergentný, ak najlepšie prežívajú jedince s extrémnymi vlastnosťami a najhoršie prežívajú

priemerné jedince (napr. ak v prípade rastlín najlepšie prežívajú jedince kvitnúce skoro na jar a
neskoro na jar, kým jedince kvitnúce v strede jari prežívajú najhoršie - napr. vplyvom častej nepriazne
počasia v strede jari).

6

PRIAME A

NEPRIAME DÔKAZY ANTROPOGENÉZY

PRIAME - paleontológovia, archeológovia určujú podľa vrstvy, kde sa predmet našiel jeho vek

- nájdené pozostatky živočíšnych druhov, ktoré dokumentujú, že v minulosti žili

ešte nie ľudia, ale už nie opice
- kostry, šľapaje, zuby, kosti a ich úlomky, odliatky tela a jeho častí
- produkty materiálnej výroby – šperky, zbrane, obydlia, nástroje, stavby
- vytvára sa celá rekonštrukcia kontextu o prostredí a spôsobe života študovaného

jedinca

NEPRIAME - dôkazy o príbuznosti medzi človekom a inými živočíchmi, ktoré poskytujú
porovnávacie vedy

- skúma sa podobnosť človeka s ostatnými živočíchmi a na základe podobností sa

nepriamo určuje príbuznosť

- čím väčšia je podobnosť, tým väčšia je príbuznosť
- rudimenty, sedimenty, atavizmy

Rudimenty– niečo zakrpatené, nejaký zvyšok

– ide o orgány a ich časti, ktoré sa u človeka vyskytujú, ale stratili

svoju funkciu – funkčné boli u predkov človeka

– napr. slepé črevo, zub múdrosti, výbežok chrbtice
– zbytky chrbátovej struny v medzistavcových platničkách – chorda dorsalis
– Darwinov hrbolček na ušnici na vonkajšom okraji
– napr. zachovávajú sa zredukované kostrčové stavce

Rudiment alebo zákrpok je zakrpatená štruktúra, ktorá kedysi u predkov plnila nejakú funkciu, ale v
súčasnosti nijakú funkciu neplní. Rudimenty sú nepriamym dôkazom správnosti evolučnej teórie.

Sedimenty – nánosy

Atavizmy – časti tela vytvorené a funkčné u nižších organizmov, nie u človeka

– niekedy sa môže objaviť ako reminiscencia na doby minulé aj u človeka
– ide o pripomenutie, že sme mali spoločného predka s nejakým cicavcom
– u bežného človeka sa nevyskytujú, ide o vzácnosť, raritu

Medzi atavizmy patrí LANÚGO – aj po narodení zachované a trvajúce nadmerné ochlpenie tela.
Medzi atavizmy patrí POLYMASTIA – zmnoženie prsných žliaz
Medzi atavizmy patrí POLYTÉLIA – viacero párov prsných bradaviek
Medzi atavizmy patrí CHVOST - dieťa sa napr. môže narodiť s chvostíkom

Atavizmus môže byť:



vývojový zvrat, znovuobjavenie sa vlastností, znakov alebo názorov, ktoré sú už z historicko-
vývojového hľadiska prekonané.



znaky vzdialených predkov, ktoré sa prejavujú u potomkov, ale už neplnia nijakú funkciu



v prenesenom slova zmysle: prežitok



nadbytočný orgán výnimočne sa vyskytujúci

7

VÝSLEDKY POROVNÁVACÍCH VIED

Porovnávacia morfológia
-

skúma a porovnáva tvar tela, utváranie tela

-

čím väčšia podobnosť, tým väčšia polygenetická podobnosť

Porovnávacia fyziológia
-

porovnáva sa príbuznosť bielkovín

Porovnávacia molekulová genetika
-

skúma a porovnáva zloženie bielkovín z aminokyselín

-

porovnáva, či toto poradie aminokyselín je zhodné u šimpanzov a u ľudí

-

v minulosti sa robilo porovnávanie ľudského hemoglobínu a hemoglobínu šimpanza

-

porovnávanie molekúl DNA – aká je podobnosť a odlišnosť ľudí a iných živočíchov

-

človek a šimpanz sa odlišuje len v 1% - je to náš najbližší príbuzný

-

u človeka a gorily je o niečo väčší rozdiel

Porovnávaním molekúl DNA sa zistilo, že človek, šimpanz a gorila sú si bližší ako orangutan

a človek, orangutan a šimpanz a orangutan a gorila.

Toto sa dá vysvetliť tým, že vonkajšie znaky podliehajú vonkajším podmienkam.

Pôsobením vonkajších podmienok sa skôr objaví zmena v tvare organizmu.

Genetika, vnútorné znaky sa mena oveľa pomalšie a tým aj dlhšie.

Chromozómy sú štruktúry uložené v jadre buniek. Ich počet, tvar a veľkosť sú pre každý druh

typické a stále, pri ich narušení dochádza k odlišnostiam vo vývine.

Orangutany a šimpanzy majú 48 chromozómov.

U človeka je počet chromozómov vo všetkých somatických bunkách 46.

Vysvetľuje sa to tým, že pravdepodobne 2 chromozómy splynuli v jeden.

Kvôli tomuto rozdielnemu počtu chromozómov sa vytvorila reprodukčná bariéra, nebolo množné

kríženie a tým sa odčlenila nová vývojová línia.

8

ANTROPOGENÉZA

Antropogenéza je proces vzniku a vývinu človeka ako spoločenskej bytosti, proces vyčleňovania sa
človeka zo živočíšnej ríše, kmeňový vývoj človeka a jeho živočíšnych predchodcov v rámci vývoja
stavovcov.

Spoločný živočíšny predchodcovia človeka a ľudoopíc (gorila, šimpanz) sa objavili na začiatku treťohôr.
Išlo o antropoidné opice (človeku podobné), ktoré žili na konci treťohôr v nezalesnených oblastiach
Afriky, Južnej Ázie. Boli donútené pohybovať sa po zemi. Mali zvislejšie posadenie hlavy, čo podporuje
vývoj mozgu a lebky. Palec bol posadený oproti ostatným prstom, čo umožňuje používať rozličné
predmety ako prirodzené nástroje. Na základe týchto zmien postupne prešli od zberu k lovu. Bielkoviny z
mäsa majú vplyv na vývoj mozgu, čím sa zvýšila vynaliezavosť a dôvtip. Napriek tomu ešte nevedeli
cieľavedome vyrábať nástroje - až postupne si začali uvedomovať užitočnosť nájdených kyjov a ostrých
kameňov, ktoré sústavne používali. Zámernou výrobou sa naši predkovia začali odlišovať od zvierat -
práca utvárala človeka.

Hominizácia sa začala asi pred 14 miliónmi rokov. Medzi jej základné javy patrí:



vzpriamené postavy, chôdza na zadných končatinách



vývin ruky ako orgánu práce



ústup zvieracieho vzhľadu



zväčšovanie mozgu



klenutie lebky



stereoskopický zrak (plastické, priestorové videnie, rozoznanie bližšie/ ďalej)



posunutie hrtana - rozvoj reči

-

Antropogenéza = vznik druhu Homo sapiens z jeho živočíšnych predkov a cesty tohto

fylogenetického vývoja

-

proces, ktorý pojednáva o vytvorení a priebehu vývoja človeka

-

celý proces antropogenézy trvá od 2. polovice TREŤOHÔR cez najstaršie obdobie

ŠTVRTOHÔR až po súčasnosť – je to cca. od 20-25 mil. rokov až dodnes

-

my žijeme vo fáze HOLOCÉNU – od 10 tis. rokov dozadu až po súčasnosť – sme stále

vo ŠTVRTOHORÁCH

9

10

ZARADENIE ČLOVEKA DO ŽIVOČÍŠNEHO SYSTÉMU

-

človek patrí do živočíšnej ríše do kmeňa CHORDÁTOV – tieto majú vytvorenú Chordu

dorsalis – u človeka zostáva už len zvyšok chordy vo forme medzistavcových platničiek

-

patríme do podkmeňa STAVOVCOV – oporu tela tvorí chrbtica pozostávajúca zo stavcov

-

človek patrí do triedy CICAVCOV – matka živí mláďatá mliekom

-

patríme do radu PRIMÁTOV – poloopice, opice, ľudoopy, človek – v češtine sa nazývajú

aj Nechtovce – ide o charakteristický znak primátov – majú aspoň na niektorých prstoch
vytvorené ploché nechty

Spoločné znaky primátov

 nechty aspoň na niektorých prstoch

 oči sa posunuli dopredu hlavy  skríženie zorných polí  zlepšenie priestorovej orientácie

 skracovanie čeľustí

 chýbanie rypáku

 absolútne aj relatívne zväčšovanie mozgu a mozgovej časti lebky

 zväčšovanie mozgovej kôry

 relatívne veľký a zložitý mozog

 veľká pohyblivosť končatín v kĺboch

 pohyblivé prsty na rukách a nohách

 predlžovanie období životného cyklu – aj vnútromaternicového vývinu

 redukcia počtu potomkov a s tým súvisiaca redukcia prsných žliaz (1-3 páry)

V rámci rady primátov patríme do nadčeľade HOMINOIDEA = človeku podobné.
Sem zaraďujeme všetky ľudoopy – aj súčasné, aj vyhynuté – a aj človeka.

Podobné znaky človeka a

ľudoopa (šimpanz, gorila, orang utan)

 chýbanie chvosta

 zlepšenie priestorového videnia + schopnosť farebného videnia

 približne rovnaká dĺžka gravidity

 menštruačný cyklus  samička je plodná počas celého roka – u iných primátov sa to

nevyskytuje (chýba obdobie ruje)

 môžeme ochorieť na rovnaké choroby – napr. infekčné (chrípka, nádcha, zápal pľúc)

 napádajú nás rovnaké parazity

 rovnaké krvné séra a krvné skupiny

 postihujú nás rovnaké psychické choroby (napr.hystéria)

 dobrý odhad vzdialenosti

 snaha zaujať vzpriamený postoj

Čím sa vyčleňujeme ako špecifický druh od ostatných organizmov

 artikulovaná reč

 abstraktné myslenie – vytvárame si pojmy

 vzpriamená chôdza (ale toto nie len pre človeka charakteristický znak)

 schopnosť predvídania a plánovania aj do ďalekej budúcnosti

 práca – výroba nástrojov a zariadení opakovanie, podľa nejakého vzoru

11

- tieto dva procesy nie je možné oddeliť
- nemožno oddeliť zmeny duševné a telesné

 spoločenská deľba práce – človek je bio-sociálna bytosť – spoločenskosť, sociálnosť

ANTROPOGENÉZA

-

ide o proces vývoja človeka

-

dochádza tu k veľkým mentálnym aj fyziologickým zmenám

-

ide o zložité procesy hominizačné a sapientačné

Hominizácia = poľudštovanie
Sapientácia = zmúdrievanie

Hominizácia:
-

ide o proces, ktorým sa vyvinul človek

-

komplex fyzických zmien, ktorými sa živočíšny predchodca menil až do dnešnej podoby

-

ide o vysoko-špecializovaný proces, ktorý prebiehal od 2.polovice Treťohôr, čo bolo

obdobie prudkého rozvoja primátov a došlo tu k nahromadeniu takých nových a odlišných

kvalít, že sa zákonite odčlenila nová línia, nová vetva vysoko psychicky vyvinutých

HOMINIDOV

-

medzi Hominidov sa zaraďujeme len my – ľudia a Australopitekus

-

tieto hominizačné, fyziologické zmeny môžeme označiť za dôsledok adaptácie na zmeny

vonkajšieho životného prostredia

Keďže ide o dôsledky prispôsobovania sa zmeneným podmienkam vonkajšieho
životného prostredia, musíme vedieť, o aké zmeny išlo:

 dovtedy prevládali lesy, kde žili primáty adaptované na listové podmienky
 nastalo ubúdanie pralesov a tým sa zmenšovalo životné prostredie s dostatkom potravy
 tieto tvory museli prejsť do iného prostredia – do nezalesnených saván
 tu sa museli prispôsobiť novej potrave, začali sa objavovať prvé pokusy o lov zvierat
 tvory prešli na všežravý spôsob života
 nový prísun živočíšnych bielkovín podmienil prudký rozvoj mozgu
 spôsob lovu si tiež vyžadoval spoluprácu, organizovanie – z toho vyplynulo zdokonaľovanie

psychických zručností

 rovnako aj vzpriamovanie je pravdepodobne dôsledok života v nezalesnenej oblasti

12

ZMENY

-

zmeny, ktoré nastali vo vývine tohto druhu zahŕňame, začleňujeme do

hominizačných komplexov – do komplexov fyziologických zmien

1. KOMPLEX HORNEJ KONČATINY A

PLETENCA HORNEJ KONČATINY

-

týka sa zmien v oblasti ramien a ruky

-

ide o zmeny súvisiace s prechodom zo štvornohej chôdze na vzpriamenú

-

predné končatiny už nemajú lokomočný účel

-

zvyšuje sa pohyblivosť v ramennom, lakťovom a zápästnom kĺbe

-

hrudník sa rovnako mení – pri štvornohej chôdzi je hrudník stlačený, vzpriamenou

chôdzou sa splošťuje a rozširuje

-

s takýmito zmenami sa stretneme ešte pred oddelením línie ľudoopa a človeka – teda

ešte u spoločného predka

2. KOMPLEX DOLNEJ KONČATINY, PANVY A

CHRBTICE

-

tieto zmeny tiež súvisia zo vzpriamovaním sa postavy

-

zaoblená chrbtica sa dostáva do zakrivenia do tvaru S, čo pôsobí ako pružina a tlmí tak

nárazy pri chôdzi na pevnom povrchu

-

upevnenie hlavy je už iné ako u ľudoopov – u tých nasadá lebka na chrbticu šikmo

zozadu, u človeka kolmo zhora

-

panva sa rozširuje vzpriamovaním, panvové listy sa stávajú plochšie, otvárajú sa do

strán

-

ukotvenie stehennej kosti je iné

-

na chodidle sa vytvára pozdĺžna a priečna klenba, čo je tiež adaptácia na chôdzu na

dvoch končatinách – pomáha tak tlmiť nárazy pri chôdzi na tvrdej podložke

-

zmena kostry zákonite viedla aj k zmene svalstva

-

vzpriamenou chôdzou sa museli vytvoriť mohutné sedacie svaly, ktoré držia vzpriamenú

postavu

-

tu ide o komplex zmien charakteristických už pre vývojovú líniu hominiidnú (ľudskú) –

nenájdeme ich u ľudoopov, len u človeka a Australopiteka

3. KOMPLEX LEBKY

-

ide o zmeny na lebke

-

u človeka nápadné rozšírenie a zväčšenie mozgovej časti kôry

-

nápadne sa zväčšujú čelové kosti – čelo sa stáva vyklenutým

-

zmena zubného oblúku a vyklenutie tvrdého podnebia

-

zmena pomeru mozgovej a tvárovej časti lebky v prospech mozgovej časti na úkor

tvárovej

-

redukcia zubov

 ľudská tvár sa stáva plochou

-

tieto zmeny sú typické iba pre človeka – tu už ide o rozlíšenie Australopiteka a človeka

13

Tieto všetky zmeny sa dali vydedukovať z nálezov kultúry – nakoľko dokázal čosi vyrábať, aké
to bolo dokonalé.
Zvyšky materiálnej kultúry dokomentujú, na akej úrovni bola tá ktorá psychická zložka.
Rovnako aj kapacita a veľkosť lebky je ukazovateľom kvality mozgu, ako aj relatívny vzťah
veľkosti mozgu k ostatnému telu.

CELÝ HOMINIZAČNÝ PROCES MOŽNO ROZDELIŤ PODĽA HABERERA NA 3 ETAPY:

1.) SUBHUMÁNNA ÚSEK

-

nastávali postupné fyziologické zmeny, ktoré viedli k vzniku tvorov, ktoré sú podobné

človeku, ale ešte stále sú to iba zvieratá (Ramapithecus punjabicus)

-

nastáva vzpriamovanie postavy a uvoľňovanie rúk

-

môžeme predpokladať používanie nástrojov, ale nie ich výrobu

2.) PRECHODNÝ ÚSEK

-

zástupcovia tohto druhu sa už fyzicky podobajú ľuďom a po psychickej stránke urobili

prvý krok k človeku – sú na hranici

-

zmeny v tvare hlavy, mohutný rozvoj mozgu

-

Australopitekus má už vzpriamenú chôdzu, začína používať opakovane predmety, ktoré

mu príroda poskytuje ako nástroje (kosti, zuby, parohy)

3.) HUMÁNNA FÁZA

-

reprezentovaná rodom HOMO

-

zmeny charakteristické pre človeka

-

po fyzickej aj psychickej stránke už dosiahol ľudskú inteligenciu

-

tu už ide o zámernú výrobu nástrojov podľa nejakého vzoru

14

VÝVOJOVÁ LÍNIA
 treba vždy uviesť kapacitu mozgu a pri každom zástupcovi čo je uňho novou kvalitou, čím sa líši od

predchádzajúceho druhu, čím je lepší, kvalitnejší

ZÁSTUPCOVIA HOMINIIDNEJ, ĽUDSKEJ LÍNIE

 AUSTRALOPITEKUS

-

názov „Južná opica“ podľa náleziska v Južnej Afrike

-

ešte nenesie označenie HOMO

-

žil si pred 3 – 5 miliónmi rokov

-

ešte nevyrábal vlastné nástroje

-

kapacita mozgu 420 – 550 cm3

 ĽUDOOP – OSTEODONTOKERATICKÁ KULTÚRA

-

začína ako prvý zámerne používať nástroje

-

kapacita mozgu cca. 500 cm3

-

používanie kostí, úlomkov

-

zuby ako nástroj

-

keratín – rohy, parohy

 HOMO HABILIS – OLDOVANSKÁ (okrúhliaková) KULTÚRA

-

človek zručný

-

už nesie označenie HOMO

-

inteligencia je už ľudská, čo dokumentuje výroba nástrojov

-

kapacita mozgu 680 – 800 cm3

-

relatívne veľké zväčšenie mozgu

 HOMO ERECTUS

-

človek vzpriamený – stavba tela hominídna

-

žil pred cca. 1700 000 rokmi až pred 300 000 rokmi

-

vyrábal nástroje

-

používal už aj oheň – svedčia o tom náleziská veľkých ohnísk

-

bol to kanibal, o čom svedčia nálezy kostí okola ohňa

-

udržiavanie ohňa znamenalo možno prvú deľbu práce – samičky s mladými udržiavali oheň

a samce šli na lov

-

kapacita lebky 800 – 1050 cm3

 HOMO NEANDERTALIS

-

tvoril slepú vývojovú líniu

-

žil súbežne určitú dobu s HOMO SAPIENSS asi pred 300 000 až 35 000 rokmi

-

u tohto druhu je nový rozvoj abstraktného myslenia – objavujú sa pohrebné rituály, mŕtvi sa

upravujú

-

kapacita lebky 1400 cm3 a viac

-

žil v dobe poslednej medziľadovej a ľadovej – t.j. mal ťažké životné podmienky, z toho vyplynula

potreba väčšieho, mohutného tela a to mohlo mať za následok aj väčší mozog

 HOMO SAPIENS FOSILIS

-

Kromaňonec podľa náleziska v Cro Magnon vo Francúzsku (traja muži, žena a plod)

15

-

kameň a kosť boli už jemne opracované, nástroje mali už účelovú špecializáciu

-

objavuje sa uňho symbolické stvárnenie reality

-

využíva maľby, kresby, sošky

-

Věstonická Venuša, Altamíra

 HOMO SAPIENS RESENS

-

dnešný človek

Významné nálezy predchodcu človeka:

-

Bánovce pri Poprade – výliatok mozgu neandertálca

-

naplaveniny Váhu pri Šali – časť čelovej kosti neandertálskej ženy

Teraz sa presunieme OD FYLOGENÉZY K

ONTOGENÉZE

ONTOGENÉZA = zmena organizmu od koncepcie (splynutie pohlavných buniek) až po smrť

Ide o

Id

procesy, ktoré prebiehajú počas celého života jedinca =

procesy, ktoré prebiehajú počas celého života jedinc

VÝVINOVÉ PROCESY

RAST & VÝVIN

RAST
-

procesy súvisiace so zväčšovaním tela a jeho jednotlivých častí

-

tieto sú podmienené zväčšovaním počtu buniek (delením a množením),

zväčšovaním obsahu buniek a medzibunkovej hmoty

-

ide o zmeny kvantitatívne – dajú sa vyjadriť číselne a dajú sa zmerať

(výška, dĺžka končatín, hmotnosť pečene, atď.)

VÝVIN
-

procesy charakterizované objavením sa novej funkcie alebo zdokonalením existujúcej

funkcie

-

proces zväčšovania komplexnosti funkcií

-

mení sa kvalita = kvalitatívne zmeny – nemôžeme ich merať

V rámci Ontogenézy sa tieto zmeny nedajú oddeliť – prebiehajú súčasne.
RAST je zmena evolučná – prebieha pomalšie.
VÝVIN je zmena revolučná – prebieha nárazovejšie.
Rastom sa pripravuje organizmus na vývin.

Tieto rastové a vývinové zmeny sú od koncepcie až po dospelosť zmeny progresívne – vedú
k zlepšovaniu, ku skvalitňovaniu funkcií, ale iba do dosiahnutia dospelosti.
V dospelosti ide o zmeny regresívne – zhoršovanie funkcií až po ich vyhasnutie a smrť.
Ale stále ide o zmeny vývinové.

16

Všetky progresívne a vývinové procesy od oplodnenia až do dospelosti prebiehajú nie náhodne,
chaoticky, ale podľa určitých zákonitostí – spoločné, všeobecné
ZÁKONITOSTI RASTU A VÝVINU.

17



ZÁKONITOSŤ SÚSTAVNOSTI A

NÁSLEDNOSTI RASTU A

VÝVINU

-

sústavnosť rastu a vývinu

–

ak vznikne impulz pre rast a vývin

(impulzom je koncepcia = splynutie pohlavných buniek vajíčka
a spermie), rastové procesy prebiehajú neprerušene až do dospelosti

-

následnosť rastu a vývinu – pokiaľ dôjde k impulzu – oplodneniu, tak sa spustí celý program tak,

že jednotlivé kroky bez výnimky na seba nasledujú

– žiadne štádium sa nemôže preskočiť



ZÁKONITOSŤ NEROVNOMERNOSTI RASTU A

VÝVINU

-

nie všetky časti organizmu rastú a vyvíjajú sa synchrónne – nájdeme tu nerovnomernosti

-

v určitom okamihu ontogenézy nie sú všetky orgány a orgánové sústavy na jednom stupni vývoja

-

napr. srdcovo-cievna sústava je komplet vyvinutá už pri narodení – pohlavná sa vyvíja vekom

-

každý jedinec má špecifické kombinácie génov

 u každého má rast a vývin spoločné znaky,

ale napriek tomu je každý individuálny – niektorí pomalší, iní rýchlejší

-

každý dosahuje dospelosť odlišným, individuálnym spôsobom

-

v rovnakom veku nemusia byť rôzni jedinci aj na rovnakom stupni vývoja



ZÁKONITOSŤ SPOMAĽOVANIA RÝCHLOSTI RASTU A

VÝVINU

VEKOM

-

čím je jedinec starší, tým sa rast a vývin viac spomaľujú

-

kritické obdobia sú nástup do školy a pubertálne obdobie –prebieha akcelerácia (nárazové

zrýchlenie)

-

akcelerovanie je charakteristické LEN pre človek – pravdepodobne kvôli dlhému času

vývinu mozgu – preto hrozia aj častejšie poškodenia mozgu



ZÁKONITOSŤ ZÁVISLOSTI RASTU A

VÝVINU NA VEKU

-

rastové a vývinové procesy sú funkciou veku

-

určitému veku zodpovedá určitý stupeň biologickej zrelosti

-

napriek nerovnomernosti jedinci určitého veku majú vykazovať istý stupeň rastu a vývinu

-

napr. šesť ročné dieťa by malo dosahovať toto a toto

-

aj napriek určitej variabilite to približne musí zodpovedať daným vlastnostiam



ZÁKONITOSŤ PERIODICITY RASTU A

VÝVINU

-

rast a vývin vykazujú periodicitu – striedajú sa

-

periodicita časová – periodické opakovanie sa rovnomerného a akcelerovaného (zvýšeného)

rastu

-

periodicita miestna –

strieda sa obdobie, keď sa časti organizmu predlžujú (longitudálny

vývin)

s obdobím, keď sa zväčšujú do šírky (šírkové rozmery)

-

periodicita klimatická –

v zime a na jar sú zmeny menšie a ide hlavne o lognitudálny vývin,

v lete a na jeseň sú zmeny väčšie a ide hlavne o šírkový vývin



ZÁKONITOSŤ EXTRÉMNEHO PREDĹŽENIA OBODBIA DO DOSIAHNUTIA DOSPELOSTI

-

u človeka ide o extrémne dlhé dospievanie

-

je to spôsobené dlhou maturáciou, dozrievaním mozgu



ZÁKONITOSŤ PODMIENENOSTI RASTU A

VÝVINU DEDIČNOSŤOU

-

každý sme zdedili nejaký genetický program, ktorý sa môže, ale aj nemusí zrealizovať v plnej

miere

-

ide tu len o dispozície

-

závisí aj o prostredia, v ktorom sa organizmus vyvíja, či sa genetický program zrealizuje

-

každý znak je determinovaný geneticky aj prostredím – ide o spoluúčinnosť

18

-

napr. krvná skupina je dedičná – na jej tvorbe majú väčšinová podiel gény, ale napr. infekčné

choroby sú znakom s prostredia – ale imunita je podmienená geneticky

REGULAČNÉ SÚSTAVY

-

rozhodujú, ako sa nakoniec určitý znak prejaví alebo neprejaví

-

receptory

 signály

-

adaptácia

-

dôležitým pojítkom medzi dedičnosťou a genetikou je regulácia

DEDIČNOSŤ

-

dedíme vlohy, nie znaky

 zrealizované vlohy sú znaky

-

ide o schopnosť genetického materiálu utvárať znaky a vlastnosti, schopnosť

prenášať ich z rodičov na potomkov a schopnosť náhle sa meniť – mutovať

-

genetický materiál, kde je zapísaná informácia je molekula DNA

 schopnosť

molekuly DNA prenášať sa z rodičov na potomkov, prenášať znaky a vlastnosti a meniť sa
alebo mutovať

-

premenlivosť, variabilita – napriek zdedenému určitému genetickému materiálu od

rodičov sa od nich odlišujeme (aj medzi sebou sa líšime) – existuje rozmanitosť podmienená
dedičnosťou a prostredím

Genóm – súbor všetkých génov vo všetkých bunkách, ktoré má jeden organizmus

Fenotyp – súbor vonkajších znakov organizmu

Chromozóm – štruktúra, ktorú obsahuje molekula DNA (jeho súčasťou sú aj bielkoviny)

– viditeľné len v bunkách, ktoré sa delia
– každý biologický druh má svoj špecifický počet chromozómov v jadre bunky
– v jadre somatických buniek tela človeka je 46 chromozómov
– označenie :

46 = 2n –––––– diploidný, dvojnásobný počet

– pohlavné bunky (vajíčko + spermia) obsahujú 23 chromozómov
– označenie :

23 = n ––––––– haploidný počet

19

Gén – vloha, dispozícia

– úsek molekuly DNA, ktorý nesie informáciu pre utvorenie jedného znaku – polypeptid
– gén je nadradeným pojmov, lebo v skutočnosti máme konkrétnu formu génu
– gén môže mať viacero variantov – konkrétnych foriem – určitú špecifickú formu znaku
– tieto viaceré varianty sú ALELY – napr. máme alelu pre hnedú, modrú, farbu očí

Gén je vloha - časť molekuly DNA riadiaca určitú biochemickú funkciu a ovplyvňujúca určitú vlastnosť
alebo znak organizmu. Štruktúrna a funkčná jednotka genetickej informácie. Súbor génov sa nazýva
genóm bunky.

Gény sa funkčne delia na štruktúrne gény a regulačné gény.

Typy génov: jednoduché gény, zložené gény, komplexné gény (skladajúce sa zo subgénov).

Termín 'gén' zaviedol W. L. Johannsen

20

Genotyp – kombinácia alel, génov na príslušnom locuse nesúca informáciu pre určitý znak

Chromozómov majú ľudia 46 – všetky chromozómy v diploidnej sade

– súbor chromozómov, ktoré sme získali už pri koncepcii
– 23 otcovských + 23 materských chromozómov
– môžeme sparovať chromozómy

 dajú sa spáriť aj gény

Gény

uložené v chromozómoch môžeme popárovať.
Alela je konkrétna forma, variant génu (napr. alela pre modrú farbu očí).
Variantov, alel môže byť v géne aj viac, ale každý jedinec môže mať iba 2 alely.

Kto má na tom istom mieste 2 rovnaké alely

 taký jedinec sa volá HOMOZYGOT.

Kto má na tom istom mieste 2 rôzne alely

 taký jedinec sa volá HETEROZYGOT.

2 alely nie sú nezávislé úplne, existuje medzi nimi určitý vzťah.

VZŤAHY MEDZI ALELAMI – MEDZI 2 VARIANTAMI

1.) vzťah kodominancie

- ak sa stretnú 2 rôzne varianty (napr. modrá + hnedá), taký človek je HETEROZYGOTOM
pre farbu očí, obidve tieto alely sa rovnako presadia, sú rovnako dominantné, rovnako sa
prejavia aj vo fenotype – vonkajší prejav = farba očí – bude hnedo-modrá škvrnitá

2.) vzťah intermediárny

- hnedá a modrá sa zmiešajú – vznikne nová farba zelenkavá – výsledkom bude kompromis

3.) vzťah dominancie a recesivity

- hnedá je dominantná – presadí sa aj vo farbe očí

otec CH

+

matka CH

 23 párov

genotyp pre farbu očí
v genotype sa môže líšiť podľa toho,
akú kombináciu alel na príslušnom
locuse máme

alely

locus = miesto

21

AKO SA DEDÍ POHLAVIE

46 - diploidná sada = 23 párov chromozómov

-

nie všetky chromozómy sú rovnaké

-

tu je 44 CH. tzv. AUTOZÓMY = telové CH. + zvyšné 2 tzv. GONOZÓMY = pohlavné CH.

-

každá bunka nášho tela obsahuje 44 autozómov a 2 genozómy

-

kombinácia gonozómov určuje pohlavie

Ženské pohlavie má 44 autozómov a 2 pohlavné chromozómy – genozómy XX
Mužské pohlavie má 44 autozómov a 2 pohlavné chromozómy – genozómy XY
Na základe tohto rozdelenia sa určuje aj chromozómové pohlavie.

Pohlavné bunky majú iba 23 chromozómov = haploidná sada jednoduchá.
T.j. pohlavné bunky majú 22 autozómov a iba jeden genozóm.

Žena vytvára pohlavné bunky vytvárajúce X chromozóm.
Muž vytvára 2 typy pohlavných buniek – jeden X, jeden Y, cca. v pomere 1:1
Pohlavie teda závisí od toho, akou spermiou bude vajíčko oplodnené.

22

DEDIČNOSŤ

Dedičnosť znakov a

vlastností môžeme rozdeliť do 2 skupín:

a) dedičnosť monogénna (jeden možný typ dedičnosti)
b) dedičnosť polygénna (druhý možný typ dedičnosti)

Monogénna dedičnosť – ak existuje v populácii variabilita

– to, že sa líšime a ak táto rozmanitosť je spôsobená nejakou

kombináciou alel na určitom locuse, na jednom mieste

– farba očí

Polygénnna dedičnosť – telesná výška

– to, že sa tak veľmi líšime je tým, že sa na utvorení výšky podieľa

gén na 1 CH., gén na 2, 3, 4 CH.

– spoluúčinkuje tu veľa génov, nie len jeden
– až 10 locusov s 2 alelami vytvára 20 rôznych alel a ich kombinácií
– je to odlišné u každého z nás

Spôsob prenosu génov, vlôh z rodičov na deti sa uskutočňuje na základe zákonitostí,
ktoré objavil MENDEL – robil pokusy s krížením rastlín.
Podľa týchto zákonitostí sa dedia znaky len pri monogénnej dedičnosti.
Monogénne sa dedí menej znakov, častejšie sa s ňou stretávame pri patologických stavoch.
Polygénne sa dedí oveľa viac znakov, táto dedičnosť je oveľa zložitejšia, komplikovanejšia.

23

MENDELOVE ZÁKONY

1.) Zákon uniformity a reciprocity

- ak sa krížia dvaja homozygoti opačného typu, ich potomstvo bude uniformné – heterozygotné

2.) Zákon štiepenia

- ak sa krížia dvaja heterozygoti, ich potomstvo sa štiepi v určitých zákonitých pomeroch

fenotypový

štiepny pomer
je potom 3 : 1

CHÝBA PREDNÁŠKA Z

24.10.2007

O

M

HH

MM

H

H

M

M

HM
HM uniformita
HM v tomto
HM jednom znaku

O

M

HM

HM

H

M

H

M

potomstvo

HH sa rozštiepilo
HM v danom znaku
MH na 3 kategórie
MM v zákonitom
pomere 1: 2 : 1

24

MUŽI

AUTOZOMÁLNA A

GONOZOMÁLNA DEDIČNOSŤ

1.) Autozomálna dedičnosť – môže byt dominantná a recesívna

2.) Gonozomálna dedičnosť – vyskytujú sa faktory súvisiace s jedným pohlavím

– rovnako môže byť dominantná a recesívna

a) Gonozomálna dominantná dedičnosť

-

dedičnosť viazaná na pohlavie

-

podmienená takou alelou, ktorá je uložená na pohlavnom chromozóme

x°F

 F = dominantný gén na x chromozóme

XFXF

XFXf

budú zdravé

XfXf

XFY

XfY

Ak sa nejaká choroba vyskytuje častejšie u ženského pohlavia,

je to znak,

že ide o gonozomálnu dominantnú dedičnosť.

majú dominantný gén

ŽENY – u žien sa daný faktor
vyskytuje častejšie

25

muž je postihnutý

b) Gonozomálna recesívna dedičnosť

-

napr. choroba hemofília (porucha zrážanlivosti krvi) je vyvolaná recesívnou alelou

uloženou na pohlavnom chromozóme X

zdravá žena XHXH vs. XhY

aké budú mať potomstvo

otec odovzdal

patologické gény dcéram

XHXh ––––––––––––– dcéry budú prenášačky, ale budú zdravé

XHY

XHXh ––––––––––––– chlapci budú zdraví

XHY

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

XHXh vs. XHY

XHXH

XHY

XhXH

XhY –––––––––––––– 50% z potomstva synov budú hemofili

Hemofília sa dedí po mužskej línií z

dedka na vnuka.

Pri gonozomálnej recesívnej dedičnosti sa postihnutie vyskytuje

takmer výlučne v mužskej časti populácie,

len veľmi zriedkavo u žien.

x

H

x

H

xh

Y

26

ODCHÝLKY POHLAVNÝCH CHROMOZÓMOV

a) XXX – trizomia s pohlavným chromozómom znásobeným

– žena – odchýlky v pohlavnom vývine, neplodnosť

b) X0 – žena – Tunerov syndróm

– postihnuté najmä pohlavné funkcie, neplodnosť, oneskorený nástup sekundárnych
pohlavných znakov, nefunkčné vaječníky

c) XXY – Klinefelterov syndróm

– ak je prítomný aj Y chromozóm, vždy je to muž
– muž bude mať feminizujúce znaky (ženské ochlpenie, zdurená prsná žľaza)
– bude poznačený vývin pohlavných funkcií

AKO MÔŽE VZNIKNÚŤ PATOLOGICKÝ GÉN, PATOLOGICKÁ ALELA

MUTÁCIA

-

zmena

-

náhla dedičná zmena genetickej informácie

-

vzniká pôsobením tzv. mutagénov

-

tieto zmeny sa môžu vyskytnúť v rámci jedného génu = génová (bodová) mutácia

-

mutácie môžu postihnúť aj rozsiahlejší úsek DNA, ide o rozsiahlejšie poškodenie =

chromozómová aberácia (odchýlka)

a) môže to byť odchýlka v štruktúre = CH.A. štruktúry
b) môže to byť odchýlka v počte chromozómov = CH.A. v počte chromozómov

 Pri CH.A. štruktúry to znamená, že sa odlomí kúsok chromozómu a nastáva strata časti

chromozómu.

 Pri CH.A. v počte chromozómov chýba 45. chromozóm – tu ide už o ťažšiu chybu,

závažnejšie poškodenia – monozómie – často nezlučiteľné so životom.

MUTAGÉNY

-

faktory prostredia, spôsobujúce mutácie

-

rôzne druhy žiarení (röntgenové, rádioaktívne, kozmické, elektromagnetické)

a) fyzikálne mutagény
b) chemické mutagény (DDT, alkohol, hormonálne lieky)
c) biologické mutagény (vírusy, baktérie)

Vírusy – živé organizmy, ktoré majú schopnosť zabudovať svoju genetickú informáciu do tej našej

DERATOGÉNY

-

faktory, ktoré nepoškodzujú molekulu DNA, ale poškodzujú tkanivá plodu, zárodku

-

spôsobujú zmeny v raste, vytváraní orgánov – poškodenie orgánov ==> vrodené chyby

27

Sprostredkovateľom medzi genetickou informáciou (vnútorným programom) a prostredím sú

REGULAČNÉ SÚSTAVY

 hormonálna

 nervová

Obe sústavy spolupracujú pri regulácii organizmu, zabezpečujú neustálu adaptáciu na zmeny
vonkajšieho prostredia tak, aby sa nenarušila stálosť vnútorného prostredia – homeostázy.

NERVOVÁ SÚSTAVA

-

zachytáva zmeny vo vonkajšom prostredí

 informácia organizmu o zmenách

 organizmus sa adaptuje

-

ak by bola zmena trvalejšia – adaptácia sa prejaví v genetickom materiály

-

regulácia je rýchlejšia – ide o elektrický impulz 120m/s – umožňuje okamžitú adaptáciu

na zmenu vonkajšieho prostredia

HORMONÁLNA SÚSTAVA / ENDOKRÍNNA SÚSTAVA
SÚSTAVA ŽLIAZ S

VNÚTORNÝM VYLUČOVANÍM

-

je fylogeneticky staršia, jej regulácia je pomalšia, lebo regulovanie je zabezpečené

chemickými látkami – hormónmi, ktoré sú transportované krvou na miesto účinku

-

účinkovanie hormónov je dlhšie, menej dokonalé

-

hormóny sú vylučované dnu – do krvi

-

HORMÓNY sú chemické látky rôznej povahy s veľmi vysokou účinnosťou, so špecifickou

účinnosťou, pôsobia len na určité špecifické bunky alebo tkanivá, dostávajú sa k tkanivám,
s receptormi, na ktoré sa môže hormón naviazať – ide o účinok na cielené tkanivo

Žľazy s

vnútorným vylučovaním

-

hormóny majú schopnosť aktivizovať alebo inhibovať (utlmovať) činnosť buniek

-

Hypofunkcia – žľaza produkuje málo hormónov

-

Hyperfunkcia – žľaza produkuje príliš veľa hormónov

Od hlavy k päte:

1. Hypofýza
2. Štítna žľaza
3. Prištítne telieska
4. Langerhausove ostrovčeky (časť pankreasu)
5. Nadobličky
6. Pohlavné žľazy

 Thymus (detská žľaza) + Šištička (epifýza) – žľazy s neistou funkciou,

nepoznáme ich fungovanie

28

Hypofýza je prepojená s nervovou sústavou s hypotalamom.
Hypotalamus je časť medzimozgu, kde sa vytvárajú nervové hormóny – chemické látky, ktoré
sa krvou dostávajú do hypofýzy a spúšťajú alebo utlmujú vylučovanie hormónov hypofýzy.
Hormóny z hypofýzy ovplyvňujú funkciu ostatných žliaz pohlavnej sústavy – toto platí aj
naopak – existuje spätná väzba.

HYPOFÝZA – má vedúce postavenie

– je tvorená 2 lalokmi – predný a zadný lalok

Predný lalok produkuje rastový hormón (samotropný), ktorý stimuluje tvorbu bielkovín
a zabezpečuje tak intenzívne rozmnožovanie buniek a tým rast tela.
Ak by produkoval málo rastového hormónu, išlo by o menší vzrast (hypofyzárny nanizmus).
Ak ide o nadprodukciu hormónu (pri rakovine), išlo by o nadmerný rast
(gigantizmus - nad 200cm)
Rastový hormón je produkovaný cyklicky – najviac v noci (medzi 22.-24. hod.).
Deti, u ktorých je narušený spánok – môže to byť príčina nižšieho vzrastu.

GLANDULOTROPNÉ HORMÓNY

-

hormóny ovplyvňujúce činnosť ostatných žliaz s vnútorným vylučovaním:

a) tyreotropný hormón – pôsobí na štítnu žľazu a aktivizuje ju
b) adrenokortikotropný hormón – ovplyvňuje nadprodukciu nadobličiek
c) gonádotropný hormón – ovplyvňuje činnosť pohlavných žliaz

GONÁDOTROPNÉ HORMÓNY

a) folikulostimulačný hormón – obal vajíčka
b) lutinizačný hormób – žlté teliesko
c) prolaktín – stimuluje tvorbu mlieka v prsných žľazách

Zadný lalok = neurohypofýza neovplyvňuje rast a vývin priamo, ale sprostredkovane.

a)

oxytocín – pôsobí na hladkú svalovinu maternice (prsnej žľazy), podmieňuje kontrakcie pri pôrode

b) antidiuretický – zabraňuje prílišnému odvodneniu pri prvom moči

ŠTÍTNA ŽĽAZA

a) T3 – podporuje metabolizmus, podmieňuje maturáciu nervového tkaniva,
umožňuje rast tela, zabezpečuje osifikáciu kostí
b) T4 – tyroxín – jód
c) kalcitonín – spolupodieľa sa na metabolizme vápnika – udržiavanie optimálnej hladiny v krvi

PRIŠTÍTNE TELIESKA

-

2 páry na zadnej stene štítnej žľazy

-

parathormón

– spolu s kalcitonínom sa spolupodieľa na udržiavaní optimálnej hladiny

vápnika v krvi

29

SIGNÁLNE SÚSTAVY

Ľudia sú vybavení 2 signálnymi sústavami:

A) 1. SS – také mechanizmy, prostredníctvom ktorých reagujeme na konkrétne podmety

vonkajšieho prostredia (signály) – napr. zmena teploty, svetla, tlaku – tieto signály
vyvolajú vzruch a následne sa analýzou vytvorí reakcia

B) 2. SS – také mechanizmy, prostredníctvom ktorých dokážeme reagovať na signály signálov

napr. slovo je signál signálov, ide o zovšeobecnenie vlastností – teda vzukové
vlastnosti majúce všeobecný obsah

NERVOVÁ SÚSTAVA

- pozostáva z centrálnej nervovej sústavy (CNS) a periférnej nervovej sústavy (PNS)

CNS – nachádzajú sa tu centrá, v ktorých náš organizmus čosi analyzuje a syntetizuje odpoveď
CNS – ide o centrá, ktoré majú analyticko-syntetickú schopnosť
CNS – mozog, miecha

PNS – časť NS, ktorá nemá analiticko-syntetickú schopnosť – t.j. nervy
PNS – ide o nervové vlákna, ktorými prechádzajú nervové vzruchy
PNS – cesty, ktorými sú transportované signály
PNS – spája periférie tela s centrom – nervy spájajú všetko s mozgom a miechou

V rámci PNS existuje autonómna / vegetatívna NS. Vyčleňujeme sú ako špecifickú súčasť
PNS. Ide o také nervy, ktoré spájajú mozog a miechu s vnútornými orgánmi – ktoré vedú
vzruchy umožňujúce činnosť týchto vnútorných orgánov bez nášho vedomia, teda autonómne.
Je relatívne nezávislá na našom vedomí. Vedome ovládame len kostru a svaly na nej pripnuté.

Rozlišujeme ešte šedú a bielu hmotu. Ide o nervové tkanivá pozostávajúce z nervových
buniek.

Šedá hmota – telá nervových buniek a ich krátke výbežky – dendrity

– má schopnosť analýzy a syntézy
– nachádza sa iba v CNS – v mozgu

Biela hmota – tvorená dlhými výbežkami nervových buniek – neurity

– neurity majú schopnosť viesť vzruch, ale nie uskutočňovať analýzu a syntézu
– nachádza sa iba v PNS – to sú naše nervy

30

ČASTI NERVOVEJ SÚSTAVY

 CNS - MIECHA

-

uložená v chrbticovom kanáli zo stavcov, dobre chránená pred poškodením, obalená

miechovými obalmi – tie zabezpečujú prívod krvi, kyslíka a živín pre nervové tkanivo

-

stredom prechádza centrálny kanáli – nachádza sa tu mozgo-miechový mok

-

pozostáva aj zo šedej aj z bielej hmoty

-

šedá hmota je uložená okolo kanálika v tvare motýlika, okolo šedej je uložená biela

Dráhy, ktoré sú súčasťou bielej hmoty:

1.) vzostupné

– nervové vlákna, ktoré vedú vzruchy z miechy až do mozgu

– privádzajú vzruchy z povrchu tela, zo svalov do miechy a potom sa posúvajú
až do príslušných centier v mozgu
–

 = senzitívne dráhy – vďaka nim máme pocity

 spino-talamická dráha

– teplo, chlad, bolesť

2.) zostupné

– z mozgu dolu do miechy

– vedú vzruchy, na základe ktorých môžeme vykonávať vedomé pohyby
–

 = motorické dráhy

 pyramídová dráha

– vystupuje z buniek pyramídového tvaru

– do kríža

 ochrnutie

– hlavná motorická dráha
– dráha práce
– dráha reči – riadenie artikulačných svalov

 extrapyramídové dráhy

– vychádzajú z nižších oddielov mozgu, nie

z mozgovej kôry

– inervujú kostrové svalstvo
– pomocou nich budeme vykonávať nejaké naučené,
zložité, podvedomé pohyby – mimovoľné

3.) krátke

– spájajú bližšie alebo vzdialenejšie úseky miechy medzi sebou

V

šedej hmote máme uložené regulačné centrá:

a) napínacie reflexy – udržiavajú automaticky napätie
b) centrá pre vylučovanie potu
c) centrá pre defekáciu – pre vylučovanie moču

-

tieto všetky nie sú nevyhnutné pre život

-

až v mozgu sú uložené životne dôležité centrá

31

Existujú senzitívne a

motorické vlákna:

a) senzitívne = dostredivé vlákna – vedú do miechy
b) motorické = odstredivé vlákna – vedú z miechy

Existuje až 31 párov miechových nervov – napr. krčné, hrudné, krížové, driekové.

Z úseku miechy, z ktorého vystupuje len 1 pár miechových nervov voláme miechový segment
(takých je 31)

Miechové nervy zabezpečujú vedenie vzruchových ....................................................................

Ďalšie nervy patriace k PNS budú vstupovať do predĺženej miechy – ide o hlavové / mozgové
nervy – je ich 12 párov – inervujú oblasť hlavy (koža, svalstvo), budú vystupovať zo
senzorických orgánov.

 CNS - MOZOG

Popis samotného mozgu:

Časti mozgu sú:

1.) pokračovaním miechy je predĺžená miecha
2.) Varolov most
3.) mozoček
4.) stredný mozog
5.) medzimozog
6.) predný / koncový mozog

Mozog je obalený aj mozgovými obalmi = mozgové pleny (z povrchu dovnútra):

 tvrdá plena

 pavúčnica

 mäkká plena

Vo vnútri mozgu nachádzame dutiny = mozgové komory (z dola hore):

 4. štvrtá komora – v predĺženej mieche

 3. tretia komora – v medzimozgu

 2. druhá komora – v prednom mozgu

 1. prvá komora – v prednom mozgu

všetky medzi sebou komunikujú, sú vyplnené mozgo-miechovým mokom

32

PREDĹŽENÁ MIECHA je pokračovaním miechy v lebke. Je to rozšírená trubica (4).
Nachádzame tu aj šedú aj bielu hmotu. Na spodine je šedá hmota – vytvára zhluky = jadrá,
z ktorých vystupujú a zároveň do nich vstupujú hlavové nervy (6 párov).

Retikulárna formácia – je sieť šedej hmoty, je až v medzimozgu

– umožňuje prestup vzruchov do mozgovej kôry, udržiava ju v stave
bdelosti, aktivity
– uplatňuje sa pri našom zaspávaní a zobúdzaní
– zabezpečuje koordinačnú činnosť antagonických vzťahov - pracujúce

proti sebe, opačne

– zabezpečuje aj činnosť synergetických svalov – spolupracujúcich

Dýchacie centrum - riadi a reguluje dýchanie

Činnosť srdca - riadi a reguluje centrum krvného obehu a činnosť srdca

Potravinové reflexy - sací reflex

- prehĺtací reflex
- vylučovanie tráviacich štiav
- vylučovanie slín

Obranné reflexy - kašľanie

- kýchanie
- vracanie

VAROLOV MOST - priečny val tvorený bielou hmotou

- odtiaľ vystupuje pár hlavových nervov - trojklanný nerv

MOZOČEK - pripomína koncový mozog

- tvorený mozočkovými neuriférami
- šedá, mozočková kôra – pohyby
- biela hmota vo vnútri
- reguluje svalové napätie, udržiavanie rovnováhy, udržiavanie vzpriamenej

postavy a stability tela, koordinuje motoriku, koordinuje svaly pri pohybe

33

TEST 1

1. ktorý človek ako prvý už dokázal udržiavať oheň
2. aký hormón vylučuje dreň nadobličiek a na čo slúži
3. kde sa nachádza rečové centrum, ako sa tá oblasť volá
4. čo reguluje hypotalamus
5. charakterizuj obdobie puberty
6. charakterizuj mutagény a deratogény + príklady
7. charakterizuj mezodermu, aký orgán sa z nej vyvíja
8. definuj dedičnosť

TEST 2

1. charakterizuj vývoj v predškolskom veku
2. charakterizuj mutagény a deratogény + príklady
3. aký orgán sa vyvíja s mezodermi
4. charakterizuj fylogenézu, ontogenézu, antropogenézu
5. charakterizuj Langerhausove ostrovčeky + ich hormóny a účinnosť
6. charakterizuj predĺženú miechu
7. charakterizuj tretí komplex zmien (mozog+lebka)
8. autozomálna a gonozomálna dedičnosť
9. charakterizuj pyramídovú dráhu

TEST 3

1. definuj dedičnosť
2. charakterizuj hominizáciu a uveď podstatu 1. komplexu
3. popíš gonozomálnu dedičnosť
4. ktoré hormóny vylučuje kôra nadobličiek a na čo pôsobia
5. čo je to akcelerácia a sekulárny trend
6. aké funkcie plní predĺžená miecha
7. kde je lokalizované sluchové centrum
8. charakterizuj mutagény a deratogény + príklady
9. charakterizuj obdobie batolivého veku
10. čo sú to rudimenty a atavizmy

34

MOZOG

35