Rasové zákonodarstvo na Slovensku

v rokoch 1938 – 1945 a jeho uplatňovanie

1.

Ústavnoprávne východiská normotvorby obmedzujúcej ľudské a občianske

práva v období Slovenskej republiky (samostatného Slovenského štátu) v rokoch

1939 – 1945

2.

Vymedzenie perzekvovaných fyzických osôb podľa vládneho nariadenia č.

63/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu žida a o usmernení počtu židov v niektorých

povolaniach a jeho východiská

- za Žida sa pokladá bez ohľadu na pohlavie a štátnu príslušnosť:

1.) kto je, alebo bol izraelitského vierovyznania, i keď po 30. októbri 1918 prestúpil na

niektorú kresťanskú vieru

2.) kto je, alebo bol bez konfesie a pochádza aspoň z jedného rodiča izraelitského

vierovyznania

3.) kto pochádza z osoby, uvedenej pod bodmi 1 lebo 2 ( vyjmúc takého potomka, ktorý

sám prestúpil na niektorú kresťanskú vieru pre 30. októbrom 1918 )

4.) kto uzavrel po dni účinnosti tohto nariadenia manželstvo s osobou, uvedenou pod

bodmi 1 až 3, po dobu trvania tohto manželstva

5.) kto po dní účinnosti tohto nariadenia žije s osobou, uvedenou pod bodmi 1 až 3,

v mimomanželskom spoločenstve, ako aj potomkovia, splodení v takomto spoločenstve

3.

Obmedzenie (usmernenie) počtu osôb v slobodných povolaniach a vo

verejných službách a zákaz výkonu týchto povolaní podľa vládnych nariadení

z obdobia roku 1939

- počet židov advokátov určuje sa štyrmi percentami celkového počtu zapísaných

členov príslušnej komory

- prebytok advokátov sa vymaže zo zoznamu príslušníkov komôr, a to z úradu

1

- vymažú sa najmä tí, ktorí:

1.) nemajú svoje ročné dane, dávky, poplatky

2.) podľa svojho majetkového stavu nie sú odkázaní na toto povolanie

3.) prax v skutočnosti nevykonávajú

4.) neovládajú primerane štátnu reč

5.) nie sú žiadúci, v tomto povolaní z iného dôležitého verejného záujmu ( počet takto

prípustných nesmie presahovať 10 % celkového počtu členov príslušníkov komory )

- Žid nemôže byť verejným notárom, redaktorom ( len židovského časopisu )

4.

Úprava vojenskej povinnosti perzekvovaných osôb podľa vládneho

nariadenia č. 150/1939 Sl. z.

5.

Obmedzenie práva fyzických osôb na slobodný výkon povolania podľa

zákona č. 113/1940 Sl. z. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných

v podnikoch (tzv. arizačný zákon)

- Židom a židovským podnikom sa zakazuje: 1.) preberať, zriaďovať priemyselné,

živnostenské, obchodné podniky

- revízia už existujúcich živnostenských oprávnení a ich následné odnímanie (

smerujúce k procesu arizácie a likvidácie )

2.) preberať, nadobúdať živnostenské

oprávnenia akéhokoľvek druhu

- Židia si môžu zaťažiť, scudziť, prenajať nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, akcie,

podniky len osobitným písomným povolením ministerstvo hospodárstva

- ak Žid opustil podnik alebo nevykonáva živnosť môže ministerstvo hospodárstva

nariadiť majiteľovi predaj podniku za likvidačnú cenu ( určí župný úrad )

kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi

- židovský majiteľ je povinný označiť svoj podnik na nápadnom mieste ako „ židovský

“

2

- v priemyselných, živnostenských a obchodných podnikoch môžu byť zamestnaní

Židia:

a.) vo vyšších službách ku dňu 31. 12 1940 najviac do 25 % celkového počtu

pracovníkov tejto kategórie v podniku, ak ich odmeny nepresahovali 25% celkovej

výšky odmien všetkých pracovníkov

b.) v ostatných kategóriách toto percento bolo iba 4

6. Podnikateľské subjekty obmedzené na základe zákona č. 113/1940 Sl. Z.

o židovských podnikoch a židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon)

- za židovský podnik treba považovať:

1.) podnik jednotlivca - pokiaľ jednotlivec je Žid

2.) účastinné spoločnosti a družstvá, keď viac ako jedna štvrtina členov správnej rady

sú Židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí Židom

3.) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú Židia a keď

aspoň polovica účasti na čistom zisku patrí židom

4.) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica

kompelementárov sú Židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí

židom

5.) spoločnosti s

ručením obmedzeným

, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia,

alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patrí Židom

6.) iné právnické osoby ( spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod. ), keď aspoň

polovica členov sú Židia, vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných

predpisoch, alebo bez ohľadu na zloženie členstva, keď ich cieľom je napomáhať

záujmy židovské

- židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podľa tohto nariadenia, podľa tohto

zákona ustáli príslušný župný úrad na žiadosť zúčastnených strán alebo na dožiadanie

úradov a po vypočutí obchodnej a priemyselnej komory a príslušného židovského

spoločenstva

3

7. Formy obmedzení podnikateľských subjektov podľa zákona č. 113/1940 Sl.

z. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný

zákon)

- zákaz nadobúdania nových živnostenských oprávnení

- zákaz disponovať s majetkom židovského podniku

- zákaz prevodu majetkových účastí na iné ako židovské

8.

Zákaz nadobúdania živnostenských oprávnení a obmedzenie dispozície

s majetkom podnikateľských subjektov podľa zákona č. 113/1940 Sl. z.

o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný

zákon)

Zákaz nadobúdania živnostenských oprávnení židovským podnikom:

- židom sa zakazuje znovunadobúdať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu

a znovunadobúdať priemyselné, obchodné a živnostenské podniky

- výnimka

: povolí ministerstvo hospodárstva - ak by došlo k osožnému využitiu

voľného židovského kapitálu pre rozvoj hospodárstva SR

- je potrebné zriadiť si závody, ktoré budú základom továrenskej výroby

Zákaz disponovania s majetkom židovského podniku:

- Židia a židovské združenia môžu scudziť, zaťažiť a prenajať nehnuteľnosti, práva na

nehnuteľnosti, hospodárske podniky ( závody ), akcie, kmeňové vklady, kuksy,

závodné a iné podiely a previesť nájomné práva tohto druhu len s osobitným písomným

povolením ministerstva hospodárstva

- pri nakladaní s akciami, závodnými a inými podielmi, kmeňovými vkladmi, kuksami

vydávala komisia pri Slovenskej národnej banke

- právne úkony, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú právne neúčinné

4

- cieľom toho bolo, aby sa zabránilo fingovaným prevodom majetku z jednej ( židovskej

) osoby na druhú, aby sa zabránilo skrývaniu židovského majetku, a aby sa židovské

majetky nedostali do rúk iným osobám ako arizátorom

9.

Revízia živnostenských oprávnení podľa zákona č. 113/1940 Sl. z.

o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný

zákon) a spôsoby prevodu majetku v prípade odňatia živnostenského oprávnenia

- predkladateľ zákona dal kompetenciu k revízii živnostenských oprávnení župnému

úradu, ktorý mohol toto oprávnenie odňať

- toto sa nevzťahovalo na podniky, ktorých predmetom bola továrenská výroba

- ministerstvo hospodárstva mohlo preskúmať rozhodnutie župného úradu

- 2 možnosti riešenia odňatého živnostenského oprávnenia:

1.) likvidácia: má sa vykonať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia

- likvidačnú hodnotu židovského podniku určí Ústredný hospodársky úrad so zreteľom

na miestne pomery podľa inventárne zistenej súhrnnej hodnoty tovaru, ustálenej podľa

nákupných cien, taktiež podľa skutočnej hodnoty zriadenia, prípadne iných hnuteľností,

ako aj podľa hodnoty preberaných nehnuteľností a prenajímateľom uznaných

a preberaných

- ak sú predajné ceny nižšie ako nákupné ceny, smerodajné sú ceny predajné

- pri likvidácii podniku Ústredný hospodársky úrad určí podmienky a spôsob likvidácie

- uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie Žida

2.) arizácia: predaj majetku kvalifikovanému kresťanovi za likvidačnú cenu, ktorá bola

nižšia než trhová cena podniku

10.

Vykazovacia povinnosť a charakter sankcií podľa nariadenia s mocou

zákona č. 203/1940 Sl. z. o súpise židovského majetku

- právna povinnosť židov a židovských združení vykázať svoj majetok v tuzemsku

a v zahraničí, ako aj jeho hodnotu

5

- Židia, ale cudzí štátni príslušníci sa na Slovensku museli vykázať a svoj majetok iba

na Slovensku

- do 16. 9 1940 to museli spraviť všetci

- taktiež každú zmenu, ktorá nastane nad hranicou 5000 ks bolo potrebné hlásiť do 15

dní

- porušenie zákona: zločin ( 5 rokov )- nevykázal včas a pravdivo

zločin ( 1 rok ) - pomôže skrývať majetok

11.

Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila

opatrenia vo veciach arizácie

- vláda sa splnomocňuje, aby nariadením robila všetky opatrenia, ktoré sú potrebné:

a.) aby sa vylúčili Židia zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života

b.) aby majetok Židov prešiel do vlastníctva kresťanov

- toto nariadenie malo platnosť zákona

- splnomocnenie platilo 1 rok

- bol to ústavný zákon vo veciach arizácie

12.

Prehlbujúce sa obmedzenia práva fyzických osôb na slobodný výkon

povolania podľa nariadenia č. 256/1940 Sl. z. o zamestnávaní Židov

- týmto nariadením sa zrušia ustanovenia arizačného zákona týkajúce sa zákazu,

obmedzeniu výkonu všetkých povolaniach

 zamestnať žida v hocijakom služobnom, pracovnom, učebnom pomere možno

iba po udelení povolenia ( už sa neurčoval počet židov v podniku )

 zamestnávateľ, ktorý zamestnáva žida v deň, keď toto nariadenie nadobudne

účinnosť, je povinný do 15. 11 1940 podať žiadosť o pracovné povolenie

 pracovné povolenie možno kedykoľvek odňať s 2 respektíve 6 týždňovou

výpovednou lehotou podľa toho, či pracoval vo vyšších službách či nie

- porušenie ustanovení - peňažný trest 1000 - 50 000 ks, alebo

6

zavretie od 1 dňa do 6 mesiacov

13.

Obmedzenia práva na vzdelanie podľa nariadenia č. 255/1940 Sl.z o úprave

niektorých právnych pomerov Židov vo veciach školstva a vzdelania

- Židia boli vylúčený z účasti na vzdelávaní na všetkých stupňoch školstva, okrem škôl

ľudových

- nemohli si zriadiť školy okrem škôl ľudových

- vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno

nostrifikovať

- segregovaná výučba židov: oddelené triedy, osobitné ľudové školy

14. Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila

opatrenie o veciach arizácie

- vláda sa splnomocňuje, aby nariadením robila všetky opatrenia, ktoré sú potrebné:

a.) aby sa vylúčili Židia zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života

b.) aby majetok Židov prešiel do vlastníctva kresťanov

- toto nariadenie malo platnosť zákona

- splnomocnenie platilo 1 rok

- bol to ústavný zákon vo veciach arizácie

15.

Obmedzenia ľudských a občianskych práva podľa nariadenia 198/1941 Sl.

z. o právnom postavení Židov

- Židia a židovské združenia 1.) boli povinne evidované na obecných notárskych

úradoch

2.) boli povinní hlásiť zmeny údajov ( kto toto nesplní,

pácha priestupok - trest od 100 do 10 000 ks alebo väzenie od 1 do 15 dní )

7

3.) boli povinní nosiť židovské označenie

16.

Rasové základy vymedzenia prenasledovaných fyzických a právnických

osôb podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- definícia žida ako právnickej osoby je prísnejšia a omnoho rasovo motivovanejšia ako

pri definícii vo vládnom nariadení č. 63 / 39

- fyzická osoba: kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov

- židovský miešanec: kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov,

ak:

1.) dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom židovského vyznania

2.) po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom

3.) pochádza z manželstva so Židom, uzavretého po 0. apríli 1939

4.) pochádza z nemanželského styku so Židom a narodil sa ako nemanželské dieťa po

20. februári 1940

- za židovskú právnickú osobu treba považovať:

1.) verejnú obchodnú spoločnosť

2.) komanditnú spoločnosť

3.) účastinnú spoločnosť

5.) spoločnosť s ručením obmedzeným

6.) fondy, nadácie, ...

7.) ťažiarstvo - ak štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo aspoň polovica kuksov

patrí židom

17.

Obmedzenia ohľadne manželstva podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

o právnom postavení Židov

- zakazuje sa uzavierať manželstvo medzi Židom ( Židovkou ) a Nežidovkou (

Nežidom ) a medzi Židom ( Židovkou ) židovskou miešankou

8

- ak sa poruší zákon potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva

volebného

- vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom ( Židovkou ) a Nežidovkou

( Nežidom ) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov

18.

Vylúčenie z volebného práva, z verejnoprávnych funkcií a z verejných

služieb podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do

orgánov verejnoprávnych korporácií

- Žid nemôže byť ustanovení za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií

a ustanovizní vôbec

- žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán

národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže

- Žid nesmie byť ustanovení za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného

správcu, vnútorného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručíka,

opatrovníka - opatrovníkom inej osoby ako Žid

- Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, v službách verejnoprávnych korporácií

a verejných ustanovizní vôbec, okrem židovských kultových a sociálne - zdravotných

ustanovizní

19.

Zákaz výkonu slobodných povolaní podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

o právnom postavení Židov

- Žid nemôže byť:

a.) verejným notárom

b.) advokátom

c.) civilným inžinierom

- Židia nemôžu vykonávať lekársku, zverolekársku a lekárnickú prax

- nemôžu byť majiteľom alebo koncesionárom lekárne

9

20.

Pracovná povinnosť podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení

Židov

- Židia vo veku 16 až 60 rokov, ak nekonajú práce podľa branného zákona, sú povinní

konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra

- týmito prácami sa nezakladá pracovný pomer a pracujúci nepodliehajú

verejnoprávnemu poisteniu

- kto neposlúchne príkaz, nekoná prácu, alebo ju koná nedbalo, alebo ju bez súhlasu

Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným ( štátnym policajným

) úradom peňažným trestom od 100 do 10 000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti

premení na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní

21.

Obmedzenia osobnej a domovej slobody a listového tajomstva podľa

nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku,

a to aj bez písomného príkazu alebo súdu

- Žid a židovské združenie ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky vo

vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju prsnú adresu a ľahko zbadateľné

označenie ( židovskú hviezdu )

- kto poruší ustanovenie sa potresce okresným ( štátnym policajným ) pre priestupok

úradom peňažným trestom od 100 do 10 000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti

premení na zatvorenie od 1 dňa do 10 dní

22.

Obmedzenia spolkového a zhromažďovacieho práva a tlačovej slobody

podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Židom sa zakazuje zriaďovať židovské spolky, organizácie, okrem židovských

náboženských obcí

- jedinou ich organizáciou, ktorá má povolenie zastupovať ich kolektívne záujmy je

Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave

10

- bola zriadená zákonom ako verejnoprávna záujmová organizácia, korporácia, ktorá

podlieha len dozoru Ústredného hospodárskeho úradu

- Židia nesmú usporiadať verejné zhromaždenia, alebo sprievody

- nesmú byť vydavateľmi, redaktormi, prispievateľmi nijakého časopisu okrem

židovského ( vydávala Ústredňa Židov )

- bolo zakázané tlačou, alebo inak zavádzať do obehu akékoľvek dielo, ktorého

autorom bol Žid

- porušenie zákona bol priestupok

23.

Obmedzenia vo veciach náboženstva a vzdelania podľa nariadenia

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

OBMEDZENIA VO VECIACH KULTU:

- príslušníci židovského vyznania a židovské náboženské obce môžu vykonávať svoje

kultové úkony len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide

o budovy, určené pre náboženské úkony

- židovské obce boli povinné do 1. júla 1942 upraviť židovské synagógy a modlitebne

takým spôsobom, aby nebolo možné určiť, že ide o budovy, ktoré sú určené na výkon

židovských úkonov, v opačnom prípade prešli do vlastníctva štátu

- židovské rituálne porážky akéhokoľvek dobytka a zvieratstva, ako aj výsek, predaj

takéhoto mäsa bolo zakázané

OBMEDZENIA OHĽADOM VZDELANIA:

- Židia sú vylúčení zo štúdia, okrem štúdia na ľudových školách

- nemohli si zriadiť školy

- vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno

nostrifikovať

- Židia v školopovinnom roku okrem tých, čo prestúpili na kresťanstvo, sa môžu učiť

len v osobitných školách ( ľudových ) a v osobitných triedach

11

24.

Obmedzenia práva na zamestnania podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

o právnom postavení Židov

- v židovských domácnostiach, v ktorých väčšina členov bola židovského pôvodu,

nemožno zamestnať pomocnice v domácnosti - Nežidovky

- zamestnávať žida v pracovnom, služobnom a v učebnom pomere možno len po

udelení povolenia ( povolenie netreba, ak zamestnávateľom je štát )

- povolenie udeľuje Ústredný hospodársky úrad

- žiadosť o povolenie je povinný podať zamestnávateľ

- povolenie sa dáva na určitý čas, v prípade zamietnutia žiadosti, alebo odňatia

povolenia je zamestnávateľ povinný zrušiť pracovný pomer s 2 alebo 6 týždňovou

lehotou ( tým pádom nemajú právo na penzijné a iné pôžitky )

25.

Majetkovoprávne postavenie Židov podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

o právnom postavení Židov

- na platnosť právneho úkonu, ktorým Židia, nežidovský manželia Židov, židovské

združenia nakladali so svojim majetkom, ktorého riadna hodnota prevyšovala 500 Ks,

bolo potrebné písomné povolenie Ústredného hospodárskeho úradu

- Ústredný hospodársky úrad je povinný vyberať za povolenie poplatky vo výške 20%

hodnoty predmetu právneho úkonu v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva

Židov

- židovské združenia a Židia sú povinní ukladať peňažnú pohotovosť na vkladné

knižky, na viazané účty

- výber z viazaných účtov bol obmedzený, pre rodinu maximálne 500 Ks / týždeň

- Žid a nežidovský manžel Žida je povinní uložiť všetky akcie, kuksy a iné cenné

papiere do depozitu v banke ( aj na predmety zo zlata, zo zliatin, drahokamov )

- Žid nemôže mať v držbe obrazy, sochy, busty významných národných dejateľov

- Židom sa zakazuje držba fotoaparátov, ďalekohľadov, gramofónových platní

s národnými piesňami ; štátne znaky, zástavy, vlajky

12

26.

Výkaz a prevod majetku podľa podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom

postavení Židov

4 hlava 1. časť

- Židia, nežidovský manželia Židov, ako aj židovské združenia ú povinné vykázať svoj

majetok na území tuzemska

- túto povinnosť majú aj cudzí štátni príslušníci ( Židia ) žijúci na území Slovenska

- slovenskí Židia mali vykázať majetok aj v cudzine

- do 1. 10. 1941 ( 3 týždne od vyhlásenia židovského kódexu ) si to museli splniť všetci

- mali povinnosť vykázať aj zmeny v majetku

- porušenie sa trestalo 5 rokmi vo väzení

- ak sa preukázalo úmyselné nesplnenie, prepadol majetok osoby štátu

ďalšie 2 hlavy

Výkup nehnuteľností kúpených Židmi na exekučnej dražbe:

 Cieľom bolo vrátiť späť majetok zo židovských rúk do pôvodných rúk
 Každý Nežid, ktorý prišiel o nehnuteľnosť, mohol žiadosťou žiadať o spätný

výkup takýchto nehnuteľností ( prekluzívna doba do 6 mesiacov od

nadobudnutia účinnosti židovského kódexu na podanie žiadosti )

 Samotné konanie dotýkajúceho sa spätnej navrátenosti bolo formalizované

s cieľom zabezpečiť práva 3. osôb

Povinnosť Žida na žiadosť Nežida zisk nadobudnutý odpredajom

nehnuteľností, kúpených na exekučnej dražbe:

- Žid je povinný na žiadosť Nežida vydať zisk, nadobudnutý odpredajom

nehnuteľností, kúpenej na exekučnej dražbe, vedenej proti Nežidovi

- 6 mesačná lehota na uplatnenie práva

27.

Prevod židovských podnikov podľa podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

o právnom postavení Židov

13

- za židovské podniky treba považovať:

a.) podniky jednotlivcov, ak títo sú Židia

b.) podniky židovských združení

- židovskí majitelia sú povinní na nápadných miestach označiť svoje podniky nápisom

„ Židovský podnik “

- zákonom zanikli nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia

Židov

Ústredný hospodársky úrad môže s cieľom vylúčenia Židov zo slovenského

hospodárskeho a sociálneho života nariadiť:

a.) likvidáciu židovského podniku

b.) prevod židovského podniku na Nežida alebo alebo nežidovského združenia,

ktorého sa Žid nezúčastní, za likvidačnú hodnotu podniku

c.) prevod podniku Žida na nežidovské združenia Nežida, ktorého sa Žid

( prevoditeľ ) zúčastní, za obecnú hodnotu podniku

d.) prevod účasti Žida alebo židovského združenia na obchodných spoločnostiach

na Nežida alebo nežidovské združenie za riadnu ( obecnú ) hodnotu účasti

e.) Ústredný hospodársky úrad určí osobu arizátora, výšku hodnoty podniku

f.) Kým nebude uhradená likvidačná, alebo všeobecná hodnota, nesmie byť podnik

zlikvidovaný bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu, a zároveň

podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu

28.

Ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní Židov

- Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky

- toto ustanovenie neplatí:

a.) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 stali príslušníkmi niektorého

kresťanského vierovyznania

b.) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom ( Nežidovkou ), uzavretom

pred 10. septembrom 1941

14

- osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie, ako aj lekári,

lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné

ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú

byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní

- toto platí aj pre manžela a pre deti týchto osôb

- Židia vysťahovaní, ale aj tí, ktorí opustili územie štátu, stratili štátne občianstvo SR

- ich majetok prepadá do rúk štátu

15